Slovak Lines magazin 4 2018

viktorcicko

Komunizmus v najčistejšej podobe, Šalamúnove ostrovy – raj, ktorý sa stráca kvôli globálnemu otepľovaniu, Most Unique Courses, Pozor, deti!, V tieni smrti: exotický ostrov ukrýva poriadne temné tajomstvá, Hymny a ich texty, Ako som v Číne hľadal stratené svety

4 | 2018

KOLMANSKOP

MESTO DUCHOV V PÚŠTI

V TIENI

SMRTI

ZÁHADAMI PRADENÉ ULURU


E

D

B

A

james judd

šéfidirgent slovenskej filharmónie

pozýva na koncerty

26. 10. /št/ —

27. 10. 2017 /pia/

02. 11. /št/ —

03. 11. 2017 /pia/

22. 03. /št/ —

23. 03. 2018 /pia/

28. 03. /št/ —

29. 03. 2018 /pia/

12. 04. /št/ —

13. 04. 2018 /pia/

19. 04. /št/ —

20. 04. 2018 /pia/

31. 05. /št/ —

01. 06. 2018 /pia/

www.filharmonia.sk


V 21. SEZÓNE

NOVÁ

CENA

2,90 €

11

ÁUT

KTORÉ

MÔŽETE

VYHRAŤ

10+3

ČÍSLA LEN ZA

30 €

...a čakajú vás hviezdy za volantom

www.automagazin.sk


Výhody statusu GARANT QUALITY

• Viditeľné poukázanie na kvalitu ubytovacieho, gastronomického zariadenia

• Odlíšenie ponúkaných najkvalitnejších služieb od štandardnej ponuky

• Kvalitu garantuje nielen hotel, ale aj nezávislí odborníci

• Uľahčuje spotrebiteľovi rozhodovanie pri výbere ubytovacieho zariadenia

• Zvýšenie dôvery spotrebiteľa ku kvalite ponúkaných služieb

• Prestíž a konkurenčná výhoda

O udelení statusu GARANT QUALITY rozhoduje odborná komisia

Všetci členovia komisie posudzujú produkt individuálne a na udelení GARANT QUALITY sa musia jednohlasne

zhodnúť. Signet – Garant Quality môže ocenené zariadenie používať 1 rok od udelenia. Členovia komisie pozostávajú

z renomovaných, profesionálnych odborníkov na gastronómiu, hotelové služby a cestovný ruch. Garant

Quality predstavuje garanciu kvality. Informuje o tom, že sa zariadenia podrobilo odbornej kontrole a splnilo

požadované kritériá na jeho udelenie. Garant Quality nemožno získať na objednávku alebo podnet hotela. Garant

Quality sa nedá kúpiť. Zariadenia vyberá a navrhuje odborná komisia, ktorá následne vybrané zariadenie informuje.

Zariadenie má právo odbornú kontrolu ponuky a služieb odmietnuť.


Editoriál

J

e neuveriteľné akú silu dokáže mať príroda. Matka príroda nemá problém

nám kedykoľvek dokázať, že keď sa ju nesnažíme kontrolovať, je schopná

zo zemského povrchu odstrániť akýkoľvek ľudský zásah. A v podstate

aj vtedy, keď sa o kontrolu nad ňou snažíme. Napriek tomu, že jej ľudstvo permanentne

podráža „nohy“, stále v sebe nachádza silu vzoprieť sa „neprirodzenu“,

ktoré na tomto svete vytvárame. Je inšpiráciou a pritom nemá ambíciu stať sa

slávnym motivačným rečníkom. Je múdra, silná, vytrvalá, štedrá, krásna, ale aj neľútostná

a moje ego uspokojuje fakt, že je ženského rodu. Táto „žena“ mi veľmi imponuje.

Len škoda, že si od nej berieme viac ako ona od nás. Kyslík, zeleň, potrava,

voda, prírodné krásy, minerály či drahé kovy. To všetko každodenne využívame

a zabúdame sa poďakovať. Kde sa stratila slušnosť, ku ktorej nás tak rodičia viedli?

Prídeme na miesto plné bohatstva, zoberieme si všetko, čo potrebujeme a ešte oveľa viac a keď prírodu dokonale okradneme

o jej cennosti, bez slova odídeme rabovať inam. Keby sa to stalo človeku, okradnutý a smutný ostane chradnúť v nešťastí.

Príroda sa však často dokáže opäť prebudiť, povstať z popola. A túto silu na nej veľmi obdivujem. Príkladom štedrosti

prírody bolo aj mesto Kolmanskop v namíbijskej púšti, o ktorom sa dočítate v aktuálnom vydaní. Na začiatku 20. storočia sa

stalo vyhľadávaným miestom lovcov diamantov. Bolo ich tu veľa. Vďaka nim mesto rozkvitlo, zaľudnilo sa, no keď diamanty

začali ubúdať, až napokon zmizli, zmizli aj ľudia a za sebou nechali len opustené rozostavané mesto. A dnes ho okolitá púšť

pomaly pohlcuje, až kým celkom nezmizne. Príroda opäť dostala slovo. O jej krásach sa však dozviete v našom magazíne

ešte viac. Tak sa do toho pustite na nasledovných stranách. Prajem príjemné čítanie!

Veronika Cicková

SPOLU S VAMI CHRÁNIME ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Časopis je k dispozícii všetkým cestujúcim a jeden výtlačok čítajú viacerí. Zaobchádzajte s ním, prosím,

šetrne. V prípade, že chcete časopis vlastniť, prosím, kontaktujte nás na mailovej adrese: vydavatelstvo@

slovaklinesmagazin.sk, cez facebook alebo na telefónnom čísle 0905 624 873.

IN DRIVE MAGAZÍN

Periodicita: 12x ročne, dátum vydania: 9. apríl 2018, Slovak Lines 4/2018, ročník vydania periodickej tlače: 5. ročník, vydavateľ: Viktor Cicko – Victor & Victor,

sídlo: Sibírska 25, 831 02 Bratislava, IČO 11 922 966, telefón 0905 624 873, distribúcia: spoločnosť Slovak Lines, a. s., Elite Jet, hotely Best Western, zameranie:

cestovanie, osobnosti, gastronómia, životný štýl, technológie..., produkcia: ad one, s. r. o., Legionárska 23, 831 04 Bratislava, www.ad1.sk, grafická úprava:

Peter Bučko, Aňa Struhárová, Paly Strmeň, foto na obálke: depositphotos.com, redakcia: Petra Hašová, Erik Stríž, Jozef Terem, marketing/inzercia:

Mgr. Dana Šrobárová, 0944 309 955, riaditeľ vydavateľstva: Viktor Cicko, vydavatelstvo@slovaklinesmagazin.sk, obchodná riaditeľka: PhDr. Veronika Cicková

Lines | 2018 5


Obsah

ŠALAMÚNOVE

OSTROVY

16

V našom časopise nájdete takéto

tzv. QR kódy. Pomocou aplikácie

na čítanie takýchto kódov vo

vašom smartfóne či tablete ich

nasnímajte a nájdete rozšírený

obsah k danému článku.

8

Kolmanskop, mesto duchov v púšti

12

Komunizmus v najčistejšej podobe

16

Šalamúnove ostrovy – raj,

ktorý sa stráca kvôli

globálnemu otepľovaniu

19

Pozor, deti!

24

Most Unique Courses

27

Záhadami opradené Uluru

30

V tieni smrti: exotický ostrov ukrýva

poriadne temné tajomstvá

32

Mix "všehochuti"

19

6


MIX "VŠEHOCHUTI"

32

36

Hymny a ich texty

40

Ako som v Číne hľadal stratené svety

50

Mjanmarský poklad

52

Veľký kňon pacifiku

ZÁHADAMI OPRADENÉ

ULURU

Vraj je tu vchod do podzemia a miznú tu turisti!

27

Lines | 2018 7


Cestovanie

8


VYRÁSTLO NA

DIAMANTOCH,

TERAZ HO POŽIERA

PIESOK:

Kolmanskop,

mesto duchov v púšti

Kolmanskop. Zlaté časy sem zavial piesok púšte Namib. Takisto

zlatý. Miesto, ktoré život opustil v polovici 50. rokov 20. storočia a od

tej doby ho požiera púšť. Uprostred nekonečných pieskov kedysi

honosné, dnes spustnuté domy vyzerajú ako fatamorgána. Aké

to tu asi bolo na začiatku 20. storočia, keď bolo mesto na vrchole

a namíbijskou krajinou sa niesla nemčina…

H

istória Kolmanskopu, ktorá sa vošla do

necelých päťdesiatich rokov, začala

v roku 1908 úplne nevinne. Železničný

robotník Zacharias Lewala narazil pri čistení koľajníc

v piesku na lesklý kamienok, priniesol ho

svojmu nadriadenému a ten okamžite vedel,

ktorá bije… diamanty!

A potom nasledovalo to isté, čo poznáme z obdobia

zlatej horúčky v Spojených štátoch, nájazd

hľadačov z blízkeho i vzdialenejšieho okolia,

príjazdy celých rodín, usilovné hľadanie. Na

rozdiel od zúfalých pokusov zbohatnúť, ako ich

poznáme zo Severnej Ameriky, tu príroda skutočne

ukázala svoju štedrosť. Diamantov tu bolo

veľa. Dokonca toľko, že krátko potom nechalo

Nemecko, vtedajšia koloniálna mocnosť, ktorá

Namíbiu ovládala, celú oblasť uzavrieť.

Namiesto zlata diamanty, veľa diamantov…

Na území tak zostalo len niekoľko stoviek

Nemcov a pár stoviek najatých robotníkov. Tí

všetci tu však v ďalších rokoch zažili cestu na

vrchol, lemovanú luxusom, výstavnými domami,

dokonalým zázemím, ale i nehostinnosťou

a bezútešnosťou okolitej pustej púšte. Podľa

odhadov sa tu od roku 1908 do roku 1914 vyťažilo

asi tisíc kilogramov diamantov s celkovým

množstvom piatich miliónov karátov.

Ďalšie mestá duchov v oblasti

Kolmanskop nie je jediným mestom duchov,

ktoré v okolí prístavu Lüderitz vzniklo. Je ich tu

viac – dvadsaťpäť kilometrov južne od mesta leží

Elizabeth Bay a južným smerom od Lüderitzu

leží i Pomona, ďalšie mesto, ktoré rýchle vznik-

Viac informácií na:

Lines | 2018

9


Cestovanie

lo pri nálezisku diamantov a jeho koniec bol

podobne rýchly ako v prípade Kolmanskopu.

Návštevu týchto miest si však musíte dohodnúť

s dostatočným časovým predstihom.

Absolútny vrchol Kolmanskop dosiahol na začiatku

20. rokov, žilo tu zhruba tisíc obyvateľov,

vrátane detí. K dispozícii bol bazén, divadlo,

nemocnica, dokonca i kasíno a herňa, kam sa

chodilo na kolky, tanečná sála...Mestečko bolo

s prístavným mestom Lüderitz prepojené električkou

(mimochodom vôbec prvou na južnej

pologuli) a stalo sa tiež miestom, kde bol po

prvýkrát na južnej pologuli do praxe uvedený

röntgen.

Začiatok konca

V mestečku fungoval mäsiar, pekáreň, fungoval

tu i rozvoz mlieka a do domácností sa každé

ráno rozvážal ľad. Krásne záhrady chránili pred

pieskom vysoké zábrany a ulice každé ráno čisti-

10


li od piesku a prachu miestni obyvatelia. Potom

však začalo diamantov ubúdať a na juhu objavili

ďalšie, väčšie diamantové ložisko Oranjemund.

Obyvateľov ubúdalo, súčasne ubúdalo peňazí…

a v roku 1954 odišli aj tí poslední.

na históriu ťažby diamantov v Afrike. A mestečko

je dodnes cieľom turistov, ktorí ho chcú vidieť

na vlastné oči, prezrieť si interiéry domov, ktoré

sú plné piesku, ostro kontrastujúceho s farebnými

stenami.

Od tej doby bolo mestečko opustené a jeho

jedinými obyvateľmi sa stali piesok a vietor.

Živočíchov i rastlín bolo v dôsledku nedostatku

vlahy len minimum. A nedostatok vlahy mesto

svojím spôsobom zakonzervoval. Do opustených

domov síce vietor navial piesok, ktorého je

niekde až vyše pása, hniloba tu však vďaka tomu

nemala šancu.

Druhá šanca prišla v 80. rokoch

Naopak, mestečko dostalo druhú… v 80. rokoch

20. storočia si ho pod ochranné krídla vzala ťažbová

spoločnosť DeBeers, ktorá budovy zakonzervovala

a vybudovala tu múzeum – zamerané

nielen na históriu tohto miesta, ale všeobecne

Ale pozor – mestečko nie je voľne prístupné.

Musíte si kúpiť povolenie pre vstup. Ideálne

je urobiť to v neďalekom meste Lüderitz, kde

funguje agentúra, ktorá vám povolenie predá.

Mestečko je prístupné každý deň, najskôr vás

po ňom prevedie sprievodca (vybrať si môžete

prehliadku v angličtine alebo nemčine) a potom

máte nejaký čas na to, aby ste si ho prezreli sami.

Ak však patríte k vášnivým fotografom, odporúča

sa kúpiť si vstup, ktorý je síce výrazne drahší,

ale oprávňuje vás zostať v areáli „mŕtveho

diamantového mestečka“ od úsvitu do súmraku

a vychutnať si tak naplno všetky hry svetla,

piesku a farieb, ktoré tu príroda v priebehu dňa

rozohráva.

Viac informácií na:

Lines | 2018 11


KOMUNIZMUS

V NAJČISTEJŠEJ

PODOBE:

V unikátnych tulou si boli po

stáročia všetci rovníNA ZEMI

12

Čínske stavby s názvom „tulou“ sú skutočným

unikátom. Zaujímavá je ich výnimočná architektúra

aj sociálny význam. V hlinených stavbách na

kruhovom pôdoryse totiž žili pevne zomknuté

komunity, kde si boli všetci rovní a spolu čelili

nástrahám vonkajšieho sveta.


Na zozname UNESCO sa nachádza až 36 čínskych

pamiatok. Jednou z nich je aj hornatá oblasť na

juhozápade provincie Fuijan, kde sa nachádza

46 jedinečných stavieb tulou (alebo aj tchu-lou),

typických pre etnikum Hakka. Postavené boli

v 12. až 20. storočí, väčšina dochovaných stavieb

pochádza zo 17. a 18. storočia.

Vznik týchto neobvyklých stavieb uprostred

ryžových, čajových a tabakových polí súvisí

s ozbrojenými lúpežníkmi, ktorí v 12. až 19. storočí

ohrozovali južné oblasti Číny. Tunajší obyvatelia

sa s nebezpečenstvom vysporiadali po

svojom a vytvorili si domovy, ktoré by mohli pokojne

konkurovať stredovekým hradom. Každý

detail je podriadený tomu, aby sa dovnútra nikto

nepovolaný nedostal.

Múry tulou majú v spodnej časti hrúbku až

takmer dva metre, vďaka čomu ich nepoškodil

žiaden šíp alebo strela. Vybudované sú zo zmesi

hliny, štrku a dreva a múry sú často ešte horizontálne

spevnené konármi, tenkými polenami

alebo bambusovými prútmi. Vďaka tomu sú nielen

nedobytné, ale odolajú aj výkyvom počasia.

V lete príjemne chladia, v zime zas udržujú teplo.

Povestnou Achillovou pätou hrubého múru je

iba vstupná brána. Aj s tým sa však domáci vysporiadali

šalamúnsky. Tulou majú obvykle len

jeden vstup, ktorý lemuje rám z jediného bloku

žuly. Ten vypĺňajú 10 až 13 centimetrov hrubé

okované dvere, spevnené ešte horizontálne aj

vertikálne pevnými drevenými kolmi, ktoré zapadajú

do otvorov v žulovom ráme. Niektoré

dvere majú ešte navyše v hornej časti nádoby

na vodu pre prípad ohňa.

Budovy majú obvykle niekoľko poschodí s rôznym

využitím, čomu zodpovedá aj hrúbka múrov.

V dolných dvoch podlažiach sú najsilnejšie,

lebo sa tam tradične nachádzali komory či sklady.

Smerom nahor sa múry zužujú a od tretieho

poschodia sa v nich nachádzajú aj okná. Iba

horné poschodia totiž boli obytné a z vnútornej

strany k nim naprieč celou výškou vedú obvykle

štyri schodiská.

Lines | 2018 13


Cestovanie

Viac informácií na:

Okrem bezpečnosti mali stavitelia na mysli aj

tradičné čínske učenia. Budovy sú do prírodného

prostredia zasadené v zmysle princípov

Feng Shui a ich architektúra sleduje aj tradičný

koncept, ktorý by sa dal charakterizovať ako

„uzavretý zvonku, otvorený vnútri“. Budovy na

kruhovom alebo výnimočne aj štvorcovom pôdoryse

sú postavené okolo centrálneho námestia,

akéhosi spoločného dvora, vďaka čomu fungovali

v podstate na princípe dediny so 600 až

800 obyvateľmi.

Každé tulou má na nádvorí dve alebo tri spoločné

studne a menší bohato zdobený chrám,

v ktorom sa okrem modlitieb stretávali zástupcovia

komunity pri všetkých dôležitých rozhodnutiach.

Konali sa tu náboženské obrady, oslavy,

stretnutia, sobáše aj pohreby. Okrem studní

a svätostánku sa obyvatelia tulou delili aj o toalety,

kúpeľne či zbrane. Spoločné boli dokonca

aj okolité polia, o ktoré sa všetci starali spoločne.

Menšie tulou zvyklo obývať niekoľko generácií

jedinej rozvetvenej rodiny, v tých väčších bolo

rodín viac, všetky však žili spolu ako pevná komunita.

Unikátom je, že všetci obyvatelia mali

úplne rovnaké podmienky bez ohľadu na majetok

či sociálne postavenie. Všetky miestnosti

mali rovnakú veľkosť a boli postavené z rovnakých

materiálov, všetky mali z vonkajšej strany

rovnaké zdobenie, rovnaké okná aj dvere. Nikto

sa nad nikoho nevyvyšoval.

Izby boli prideľované na základe rodinnej príslušnosti

a vždy nad sebou. Každá menšia rodina

preto mala k dispozícii dve alebo tri miestnosti

na každom poschodí, väčšia ich násobok. Hoci

to tak zvonku nevyzerá, vo vnútri boli všetky pohodlné

a bohato ozdobené.

Takéto usporiadanie malo aj silný sociálny význam.

To, že celá rodina bývala pod jednou

strechou, symbolizovalo jednotu a ochranu

spoločenstva. Nasmerovanie všetkých okien

k centrálnej svätyni zas zdôrazňovalo úctu

k predkom a solidaritu. Keď sa spoločenstvo rozrástlo,

k tulou z vonkajšej strany pristavali ďalší

kruh na bývanie, alebo vybudovali úplne nové

tulou v bezprostrednej blízkosti toho pôvodného.

Takto bolo zaručené, že rodina a spoločenstvo

zostali stále spolu.

Dnes je to však už minulosťou a malé opevnené

mestečká prežívajú len vďaka turizmu ako „živý

skanzen“. Návštevníci môžu nazrieť za múry neobvyklých

stavieb a dokonca v tulou aj prespať.

14


ZAŽITE TO

S NAMI


ŠALAMÚNOVE

OSTROVY –

raj, ktorý sa stráca

kvôli globálnemu otepľovaniu

Pred niekoľkými rokmi prebehla masívna kampaň o tom, že

Maledivy raz môžu kvôli globálnemu otepľovaniu úplne zmiznúť

z mapy. Rovnaký problém však ešte vo väčšej miere trápi

Šalamúnove ostrovy. Tento raj na zemi, kde nám príroda ukazuje

svoje najväčšie čaro, postupne prichádza o niektoré svoje časti.

Hladina Tichého oceánu sa pomaly zvyšuje a kvôli tomu sme už

prišli o pár menších ostrovčekov tohto súostrovia.

Spomienky na 2. svetovú vojnu

Boje počas 2. svetovej vojny neobišli ani

Šalamúnove ostrovy. Aby nasledujúce generácie

nikdy nezabudli na toto ťažké obdobie v ich

dejinách, rozhodli sa tam postaviť pamätník,

ktorý pripomína na obete, ale aj najťažšie bitky

na ostrovoch. To však nie je jediná spomienka,

ktorú nájdete v tomto exotickom kraji. Ani dlhé

roky po skočení vojny sa ešte stále nepodarilo odstrániť

pozostatky ťažkej techniky. Viaceré kusy

zostali voľne postavené na rôznych miestach

ostrovov, kde nad nimi pomaly začala víťaziť príroda.

Niektoré z nich už dnes slúžia ako miesto

na hranie pre zvedavé a nezbedné deti. Okrem

toho môžete pozostatky ťažkej techniky nájsť aj

na morskom dne, vďaka čomu vám pri potápaní

ponúkajú ojedinelý zážitok.

16


Ostrovy plné jaskýň

Hlavné atrakcie Šalamúnových ostrovov sa týkajú

prírody. Tá sa tam predviedla vo svojej

najväčšej sile a pre turistov pripravila veľa prekvapení.

Jedným z tromfov je množstvo jaskýň.

Najobľúbenejšou z nich je Riba, ktorá sa nachádza

v blízkosti Aiku. Dnu sa dostanete popri malom

vodopáde a v podzemí budete prechádzať

do jednotlivých bohato zdobených miestností

pri rieke. Ďalšou zaujímavou jaskyňou je Aotaha,

ktorá má najmä kamennú výzdobu a je známa

vďaka skvelej akustike. Veľmi pekné sú tiež viaceré

ďalšie podmorské jaskyne, kam sa dostanete

pomocou potápačského výstroja.

Cestovanie v čase

Na časti z tisícky týchto ostrovov sa nachádzajú

väčšie mestá, kde sa sústreďuje najväčšia časť

obyvateľov. Oproti nim stoja neobývané oblasti,

ktoré stále čakajú na svoje objavenie. No a potom

je tu niekoľko exoticky pôsobiacich ostrovov, na

ktorých sa vyberiete na cestu časom. Domorodci

v malých dedinkách žijú bez internetového, televízneho

a telefónneho signálu. Nemajú tam

elektrinu a vodu čerpajú len zo studní. Nenájdete

tam ani žiadne obchody, keďže domáci žijú iba

z tých zdrojov, ktoré si vypestujú a dochovajú.

Panuje tam úplný pokoj a jediné, čo počujete, je

šum mora. Tieto ostrovy sú izolované od zvyšku

Lines | 2018 17


TIPY A RADY

Doprava: Najlepšie

letecké spojenie je cez

Brisbane. Odtiaľ trvá

let do hlavného mesta

Honiara približne tri

hodiny.

Víza: Po prílete do

krajiny dostanete

na 90 dní povolenie

k návšteve. Podmienkou

je pas, ktorý musí

platiť pol roka od

konca vášho pobytu.

Mena: Domácou

menou je šalamúnsky

dolár. Za 100 dolárov

zaplatíte 10,49 eur.

Počasie: Priemerná

ročná teplota na

Šalamúnových ostrovoch

je 27 stupňov.

Pripravte sa na vyššiu

vlhkosť. V tejto lokalite

sa striedajú dve ročné

obdobia – sucha a dažďov.

Pre dovolenku je

prijateľnejšie suchá

sezóna, ktorá trvá

od mája do októbra.

Počas obdobia vlhka

hrozí vyššie riziko

tsunami.

Bezpečnosť: Niektoré

lokality Šalamúnových

ostrovov nie je vhodné

navštevovať bez

sprievodu. Rovnako

si dávajte pozor na

zvýšenú kriminalitu

voči cudzincom, keď

vám hrozí väčšie riziko

okradnutia.

krajiny a dostanete sa tam len so sprievodcami.

Napriek tomu sú veľmi vyhľadávané, pretože tam

pocítite pokoj na duši a harmóniu.

Lagúna Marovo

Ešte krajšou oblasťou je časť ostrovov s názvom

New Georgian. Tie sú neobývané a slúžia len na

turistické účely. Medzi nimi sa totiž nachádza

nádherná lagúna Marovo, ktorá je známa priezračnou

modrou vodou. Na dne mora nájdete

nádherné koraly a taktiež viacero pestrých morských

živočíchov. Cestovatelia sa tam radi chodia

potápať alebo šnorchlovať. Taktiež je to vynikajúce

miesto na plávanie a oddych. Šalamúnove

ostrovy sú známe aj vďaka vysokému výskytu

rôznych druhov operencov. Práve oblasť lagúny

Marovo vyhľadávajú znalci tejto problematiky,

ktorí tam chodia pozorovať vzácne typy vtákov.

Vynikajúce miesto pre aktívnu dovolenku

Podobné exotické ostrovy vždy ponúkajú viacero

možností na aktívny oddych. Tak tomu je aj

na Šalamúnových ostrovoch, kde kraľujú najmä

vodné športy. Plávanie, potápanie, vodné bicykle,

niekedy aj windsurfing a surfovanie sa vám

postarajú o program počas väčšiny dovolenky.

Okrem toho sa na jednotlivých ostrovoch nachádza

viacero turistických chodníkov. Niektoré

z nich sú vhodné na výlety na bicykloch. Veľmi

pekná vychádzka je k vodopádu Mataniko. Pokiaľ

hľadáte náročnejšiu túru, vyberte sa na vulkán

Kolombangara, ktorý ponúka úžasný výhľad na

viacero ostrovov.

V ústrety tradíciám

Turizmus na Šalamúnových ostrovoch organizujú

s veľkou citlivosťou k prírode. Všetko sa snažia

robiť ekologicky, aby neprišli o to najcennejšie, čo

majú. Okrem toho si úzko strážia svoje tradície.

Pre dovolenkárov pravidelne pripravujú folklórne

posedenia, na ktorých im ukazujú všetky typické

zvyky. Navyše každý rok sa môžete tešiť na niekoľko

zaujímavých festivalov. Jeden z nich sa vracia

k pôvodnému spôsobu obchodovania, v ktorom

namiesto peňazí používali mušle. Lagúnový

festival prezentuje pôvodné kmene jednotlivých

ostrovov a nechýbajú ani stretnutia nadšencov

rybolovu a surfovania.

18


Náš Tip

Text Juraj Paška, Juraj Hrivnák, foto autor a archív

POZOR,

DETI!

Detské autosedačky. Od januára 2018 platia pri

ich používaní nové pravidlá. Európska legislatíva

sa zamerala na ich väčšiu bezpečnosť a zaviazala

výrobcov k revolučným zmenám

Nájdeme ich v kabíne automobilu každej mladej

rodiny s malým dieťaťom. Nie všetky však spĺňajú

bezpečnostné kritériá. Ak ste sa rozhodovali

podľa ceny, prípadne farby poťahov, možno ste

nekúpili dobre. Za kvalitu si treba priplatiť a pri

kúpe sa poradiť s odborníkom. Medzi najkvalitnejšie

detské autosedačky už niekoľko rokov

patria značky Römer, Recaro či Maxi-Cosi. Sú to

poprední svetoví výrobcovia, ktorí kladú veľký

dôraz na kvalitu a bezpečnosť detských autosedačiek.

Nezabudnite, že pri kúpe alebo výmene

detskej sedačky je dôležité sledovať nie len veľkosť,

ale aj hmotnosť dieťaťa. Keď sa blíži k hraničnej

hmotnosti 13 kg, prípadne 18 kg, treba zaobstarať

novú, podľa možností takú, ktorá spĺňa

najnovšie kritériá. Od januára 2018 platí nová

„i-Size norma“ ECE R-129, ktorá vymenúva nové

požiadavky.

• Novinkou a najdôležitejšou požiadavkou je,

že sedačka musí uspieť pri bočnom náraze.

Platí totiž, že automobil je najmenej chránený

pri náraze zboku, a detské sedačky to doteraz

nezohľadňovali.

• Detská sedačka musí mať vnútorné bezpečnostné

viacbodové pásy.

• Musí byť vybavená systémom Isofix, čo väčšina

sedačiek

pre praktickú

montáž spĺňa.

Úchyty pre

Isofix vymysleli

pred 20 rokmi a sú

štandardne vo všetkých vozidlách od roku

výroby cca 2001.

• Najväčšou zmenou je, že dieťa vo veku 15

mesiacov a menej musí cestovať v autosedačkách

v pozícii proti smeru jazdy, ktorú

bezpečnostní experti považujú za najbezpečnejší

spôsob prepravy. Toto je revolučná

novinka, ktorá je už niekoľko rokov samozrejmosťou

v severských krajinách, ale u nás

bude vyžadovať zmenu myslenia rodičov.

Ako sa s týmito požiadavkami stotožnila výroba?

Nedávno som mal možnosť v skupine českých

a slovenských novinárov navštíviť jedného

z lídrov vo výrobe detských sedačiek, britsko-

-nemeckú firmu Britax Römer v nemeckom

Leipheime. Vyrába autosedačky od roku 1978

a patrí k priekopníkom v bezpečnosti detí pri

cestovaní autom. Okrem iného práve táto firma

stála pri zrode uchytenia systémom Isofix.

Niektoré „vajíčka“

možno nakliknúť

aj na podvozok

kočíka a používať

ich aj mimo

vozidla.

Lines | 2018 19


Náš Tip

Detské sedačky

podobne ako

automobilová

technika

prechádzajú

vývojom.

Viac informácií na:

V Leipheime na zelenej lúke vybudovali nové

sídlo, v ktorom sú umiestnené výrobné haly, logistika,

predvádzacie a nákupné centrum a ešte

niečo, čo má len málo firiem na svete. Britax

Römer má vlastné rozľahlé a technikou prešpikované

testovacie stredisko.

Všetka výroba do Európy

Firma si zakladá na tom, že jej autosedačky patria

k najkvalitnejším po každej stránke. Preto tu pre

svoje nové modely využívajú nárazové testy najvýznamnejší

producenti automobilov, ako napr.

Porsche, Mercedes-Benz alebo Volkswagen. „Na

to, aby autosedačka bola bezpečná, musí byť

vyrobená z najkvalitnejších materiálov. Preto od

nití cez poťahy a všetky komponenty vyrábame

všetko v Európe. V tejto chvíli nám zostali len dve

divízie v Číne, ale aj tie presunieme do Európy,“

povedal nám hneď po privítaní sympatický generálny

riaditeľ Britax Römer Rainer Stäbler.

V Leipheime sa ročne vyrobí približne 700 000

autosedačiek. Z každých päťtisíc vyrobených

sedačiek technici náhodne vyberú jednu, ktorá

prejde všetkými testami. Pri nových produktoch

sa testuje jedna autosedačka zo sto výrobkov.

Testovaním prejdú všetky komponenty od poťahov,

pri ktorých sa skúša, koľko vypraní vydržia,

cez všetky popruhy, spony a plastové diely

sedačky. „Neplníme len zákonom stanovené

bezpečnostné normy. Na naše produkty máme

podstatne vyššie nároky. Aj vďaka tomu máme

niekoľko patentov týkajúcich sa bezpečnostných

technológií autosedačiek,“ uviedol generálny

riaditeľ.

Testovacie stredisko je v prevádzke 24 hodín

denne. Testy sú nastavené tak, aby odrážali celý

životný cyklus autosedačky. Napríklad klasická

upínacia spona musí podľa zákona vydržať

päťtisíc rozopnutí a zapnutí pri sile 10 kN. Britax

Römer svoje spony testuje silou 14 kN a musia

vydržať 50 000 cyklov. Autosedačky musia byť

taktiež odolné voči vonkajším vplyvom. Preto na

streche sídla Britax Römer v Leipheime vždy nájdete

niektorý z produktov, pri ktorom sa testuje

jeho výdrž a odolnosť na zmeny počasia a teplôt.

Najviac hrdí sú v novom sídle spoločnosti

na dva nárazové testovacie prístroje. Tie sú ich

veľkou výhodou oproti konkurencii, ktorá si nárazové

testovacie zariadenie často nemôže dovoliť.

Tieto prístroje simulujú skutočný náraz pri

autonehode. Spolu s technikmi sme videli, ako

sa pri nehode bude daný produkt správať a na

figuríne vyhodnotili, čo urobí čelný či bočný náraz

s dieťaťom a či ho sedačka dostatočne chráni.

Figurína zostala v predklone, ale neporušená.

Nové modely

Vývoj nových modelov značky Britax Römer je

20


veľmi starostlivý. Firma predstavuje v priemere

jednu novinku za rok. Mali sme možnosť vidieť

celý sortiment. Najviac zaujala nová prémiová

detská sedačka DUALFIX i-SIZE s technológiou

„SICT inside“, ktorá poskytuje ochranu proti bočnému

nárazu, znižuje sily vznikajúce pri havárii

pomocou cielenej redukcie energie a chráni tak

pred nimi vaše dieťa. Táto autosedačka, ktorá sa

dá otáčať o 360 stupňov, poskytuje maximálny

luxus z hľadiska pohodlia rodičom aj deťom.

Možno ju využívať proti smeru i v smere jazdy

a umožňuje ľahké nasadanie a vysadanie dieťaťa.

Má šesť možných sklápacích polôh v oboch

smeroch, aby v nej pohodlne spalo dieťa v každom

veku vrátane ergonomicky rovných polôh

ideálnych pre novorodené deti. Tento model,

ktorý je vhodný od novorodenca až po 105 centimetrov

(teda do zhruba štyroch rokov dieťaťa),

je už na trhu. Cena by sa mala pohybovať okolo

450 eur.

Tipy na záver

Vráťme sa však k zmenám, o ktorých sme hovorili

na začiatku. Mnohí rodičia sú po prečítaní týchto

riadkov možno na pochybách, či priväzujú svoje

bábätko správne a bezpečne. Zopakujme si, že

dieťa do 15 mesiacov by malo sedieť výhradne

proti smeru jazdy najlepšie na prednom sedadle,

samozrejme, je pri tom potrebné vypnúť airbag

spolujazdca. Pokiaľ sa airbag nedá deaktivovať,

odporúča sa miesto vzadu napravo, v žiadnom

prípade nie na prednom sedadle spolujazdca,

pretože by aktivujúci sa airbag mohol zlomiť autosedačku

a ublížiť dieťaťu.

Tí z vás, ktorí máte autosedačku na upevnenie

bezpečnostným pásom alebo v aute nemáte

Isofix, nepodliehajte panike. Netreba vymeniť

starú sedačku ani auto. Nové požiadavky sa

vzťahujú len na kúpu novej sedačky, alebo auta.

Prechodné obdobie bude trvať päť rokov, to

znamená, že nie ste povinní vymeniť starú sedačku

za novú. Aj keď čím skôr to urobíte, tým

lepšie. Ide predsa o bezpečnosť vášho dieťaťa.

Rady zo života

Odporúčame vám, aby ste si sa dali pri výbere

detskej autosedačky poradiť poradili s odborníkom,

alebo mamičkou, ktorá už dieťatko v autosedačke

odchovala. Ženy sa totiž s autosedačkou

v niektorých prípadoch natrápia oveľa viac

a ich pohľad na niektoré aspekty je oveľa ľudskejší

a praktickejší než pohľad muža. Prinášame

vám pár redakčných skúseností s detskými

autosedačkami.

• V prípade autosedačiek, ale najmä prenosného

vajíčka je dôležité, aby boli popri maximálnej

bezpečnosti zároveň čo najľahšie.

Uľahčuje to nie len samotnú manipuláciu, ale

aj prenášanie dieťaťa vo vajíčku. Medzi jedny

z najľahších patrí napríklad značka Maxi-Cosi.

Pri výbere sedačky

vám odporúčame

sledovať výsledky

nezávislých

crashtestov.

Lines | 2018 21


Náš Tip

Niektoré

automobilky

ponúkajú

integrované detské

sedačky.

Významný

podiel na vývoji

autosedačiek má

automobilka Volvo.

• Pri výbere prvého vajíčka zvolí veľa ľudí čo

najväčší vekový rozsah (z ekonomického

hľadiska). Avšak čím väčší rozsah, tým horšie

vajíčko „sadne“ úplne malým batoľatám.

• Aby bolo dieťatko v aute spokojné (teda,

aby neplakalo) a nemalo zbytočne stlačené

bruško, je dobré siahnuť po polohovateľných

vajíčkach. Vajíčka by mali mať päťbodové

pásy, ktoré sú vystlané a nastaviteľné, aby

dieťatko netlačili.

• Pri výbere nezabudnite zohľadniť kompatibilitu

s vaším kočíkom. Niektoré vajíčka je

možné nacvaknúť priamo na podvozok kočíka,

takže dieťa nemusíte z vajíčka vyberať.

Toto je však dobré riešenie skôr na krátke

cesty, pretože ak je dieťatko dlhodobo rovnako

naobliekané a pripútané vo vajíčku,

môže sa spotiť.

• Tiež nezabúdajte na to, že keď dieťa naobliekate

do studeného auta a potom zakúrite,

pre vás nie je problém vyzliecť sa, ale

dieťatko je stále oblečené do „zimy“. Opäť

treba dbať na to, aby mu nebolo príliš teplo

a v aute zbytočne nekúriť. V hrubej vetrovke

sa môže dieťa ľahšie vyvliecť z pásov – treba

ich poriadne dotiahnuť!

• Väčšinou platí, že čím viac schopností/funkcií/tvarov/možností

využitia má nejaká sedačka,

tým viac má v sebe kompromisov

a špecializovaný produkt je vždy lepší než

univerzálny.

• Existujú tzv. ISOFIX základne pre vajíčko.

Mávajú aj ukotvenie o podlahu. Sú veľmi

dobré, bezpečné a často aj polohovateľné,

ale ich montáž je dosť zdĺhavá, takže sú skôr

vhodné na dlhšie trasy, resp. permanentne

inštalované v aute.

• Aj samotná montáž a demontáž sedačky nie

je jednoduchá. Pri viacerých autách v rodine

je v závislosti od finančných možností rodiny

výhodnejšie kúpiť radšej viacero sedačiek.

Najmä ak nemáte garáž, kde by ste sedačku

mohli pohodlne a v teple prehodiť z jedného

auta do druhého. Robiť to totiž v zime, daždi,

vetre a nebodaj s dieťaťom môže byť malý

horor.

• Správna montáž sedačky je zo všetkého najdôležitejšia!

Správne uchytená nekvalitná sedačka

je bezpečnejšia než nesprávne uchytená

kvalitná. Vždy si nechajte montáž sedačky

predviesť v obchode odborníkmi, ideálne vo

vašom vlastnom aute. Manipulácia so sedačkou

je totiž úplne iná v obchode a v stiesnených

podmienkach interiéru auta. Väčšina sedačiek

má signalizáciu správneho uchytenia.

Niektoré majú dokonca aj svetielka a akustické

alarmy. Tu však treba dbať na to, aby mal

systém vždy nabité batérie.

22


• Nebojte sa pri nákupe sedačky zobrať so

sebou aj dieťa. Každé je iné a nie všetky sedačky

mu musia sedieť rovnako. Navyše si

v obchode nechajte ukázať, ako sedačku

správne nastaviť na veľkosť dieťaťa. Hľadajte

sedačky s výškovo aj hĺbkovo nastaviteľnou

hlavovou opierkou a najmä nastaviteľnými

bočnicami. Inak hrozí, že keď dieťa do sedačky

uložíte v hrubej vetrovke, nebude vedieť

dostatočne „zapadnúť“ do sedačky a bude

predklonené.

• Niektoré autá majú výraznejší tvar zadných

sedadiel, ktorý prekáža jednoduchej montáži

sedačky. Existujú nadstavce, vďaka ktorým

sedačka lepšie pasuje do sedadla.

• Zistite, či je k sedačke dostupná aj vložka proti

poteniu. Dieťa je v sedačke/vajíčku veľmi na

tesno a v lete je to veľmi dobrá vec. Takisto si

dávajte pozor na materiál sedačky. Čalúnenie

musí byť mäkké. Ideálne by malo mať aspoň

nejaký podiel bavlny, avšak skontrolujte aj

švy a celkový tvar čalúnenia. Hrubé nite či

ostré hrany môžu dieťatko poodierať. Ideálny

materiál z hľadiska komfortu je mikroplyš.

Poťahy sedačiek by sa mali dať vyberať a prať.

Vyberanie a spätné „obliekanie“ sedačky však

vôbec nie je jednoduché, preto odporúčame

použiť nepotivú vložku – napr. Aeromoov. Tú

vyperiete a vymeníte ľahko.

• Nové sedačky používajú namiesto pevných

železných ISOFIX úchytov ISOFIX popruhy.

Sú lacnejšie, ale v testoch dopadli lepšie.

Netreba sa toho teda báť.

• Najmä pri autosedačkách sa spýtajte na materiál

konštrukcie. Boky sú často z obyčajného

polystyrénu a ten sa môže veľmi ľahko pri

manipulácii zlomiť.

Tak takto teda nie!

Dieťa je v sedačke

zle pripútané

a navyše je vedľa

neho uložený

nezabezpečený

náklad.

Možnosť natáčania

sedačky zvyšuje

komfort.

Lines | 2018 23


MOST

UNIQUE

COURSES

Rozhovor s Antonínom J. Grimmom, autorom stránky určenej

golfistom na porovnávanie golfových výkonov na "unikátnych"

ihriskách.

Kingsbarns,

Škótsko

Počas jedného ľudského života nie je možné zahrať

všetky golfové ihriská na celom svete. Dá sa však

sústrediť len na niektoré z nich? Napríklad na unikátne.

Prečo práve unikátne?

Unikátne sa na tomto portáli označujú ihriská,

ktoré majú medzi sebou určité väzby - jednotlivé

kategórie (v súčasnosti 16 rôznych kategórií).

A keď už golfista začne vyplňovať jednu

kategóriu, motivuje ho to a želá si spoznať a pridávať

ďalšie ihriská. Na internetovej stránke

www.mostuniquecourses.com je teraz 552 ihrísk,

viac ako polovica sa nachádza vo Veľkej

Británii a Írsku. To patrí k histórii, tam golf vznikol.

Každý, kto to s golfom myslí len trochu vážne,

mal by nejaké britské či írske ihrisko zahrať.

Prečo si myslíš, že je dôležité zanechať svoju stopu

na najstarších golfových ihriskách, na ktorých

naši predkovia veselo hrali už pred niekoľkými

storočiami?

Osobne si na nich vždy uvedomím, akí boli naši

predkovia borci. Tvídové saká, kravaty, drevené

palice, taká bola ich výbava. A zahrali lepšie výsledky

ako my dnes so supertitánovými drivermi!

Ihriská si postavili len s čakanom, lopatami

a fúrikom!

Priblíž prosím našim čitateľom skúsenosti zo skutočných

linksov, ktorých je menej ako jedno percento

zo všetkých golfových ihrísk a predsa si zaslúžia

samostatnú kategóriu?

Dlho som pátral, čo je a čo už nie je linksové ihrisko.

Nakoniec som skončil na čísle 278. Blízkosť

burácajúceho mora, piesočné duny, tvrdé a po

daždi rýchlo schnúce fairwaye, na ktorých má

loptička neuveriteľný dobeh, vysoká tráva,

24


St. Andrews,

Škótsko

Royal County Down,

Sev. Írsko

Royal St.George’s,

Kent

kríky, nory pre králikov, hlboké pieskové prekážky,

z ktorých hráčovi často ani nevidno hlavu,

žiadne stromy, všade prítomný vietor a občas

dážď... V mojich očiach neexistuje lepší golf,

linksový golf je jedinečný. V celej kontinentálnej

Európe je len 14 takých ihrísk!

Myslíš si, že golfisti, ktorým sa podarí si zahrať ihriská

s titulom The Royal (kráľovské) budú mať z týchto

ihrísk jedinečný zážitok? Máš nejaký mimoriadny

zážitok z kráľovských ihrísk?

Kráľovské ihriská sú v 16 krajinách. Väčšinou patria

k najstarším v krajine a majú neopakovateľnú

atmosféru. Dnes, ak má niekto peniaze, postaví

krásne ihrisko skoro kdekoľvek. Ale nikdy tam už

nenájdete určitú noblesu starých časov. Určite

čitatelia - golfisti poznajú české ihrisko The

Royal Mariánské Lázně. Má iné české ihrisko taký

Genius loci?

Osobne na mňa najviac zapôsobilo ihrisko the

Royal Dornoch na škótskej Vysočine. Pokojné

malé mestečko, stará klubovňa plná historických

trofejí a fotografií a nádherné ihrisko, ktoré

pravidelne patrí do TOP 10 na svete.

A teraz o skutočných výzvach. Ísť po stopách najlepších

profesionálnych golfistov a zahrať golfové

ihriská, na ktorých sa hrali najprestížnejšie golfové

turnaje napríklad kategórie Major? Alebo si naplánovať

a odštartovať hru z odpalísk najlepších svetových

golfových ihrísk z TOP 100? Čo by si odporučil

z týchto dvoch kategórií na základe vlastných

skúseností?

Dosť sa to prelína. Prevažná väčšina ihrísk typu

Major patrí plným právom do TOP 100.

Kategória Golf Globetrotters (golfoví svetobežníci)

umožňuje zaznamenať počet navštívených krajín,

v ktorých ste hrali golf. Koľko si ich zahral? A koľko

ich zahral golfista na prvom mieste?

Dnes sa golf hrá v 209 z 245 krajín. Osobne som

hral zatiaľ len v 24. Šokoval ma však fínsky golfista

Esa Mäkinen, ktorý hral v 167 krajinách (ako

napr. Benin, Burkina Faso, Malawi, Mayotte, Irán

alebo Severná Kórea). Klobúk dolu!

Lines | 2018 25


Cestovanie

Waterville, Írsko

TOP 100 európskych ihrísk –

Heritage v Penati Golf Resorte

Ballybunion, Írsko

Golfisti navštívia stránku www.mostuniquecourses.com a jednoducho si

porovnajú svoju golfovú históriu s ďalšími hráčmi z celého sveta. Čo presne

majú urobiť?

Klik na vybranú kategóriu alebo si vyhľadajú golfové ihrisko podľa jeho

názvu alebo si vyberú zo zoznamu krajinu. Po kliku na vybrané golfové

ihrisko sa zobrazia podrobné informácie, kontakty a fotografie.

O AUTOROVI PROJEKTU MOSTUNIQUECOURSES

Antonín J. Grimm,

golfový publicista a cestovateľ z Českej republiky

člen IGTWA and EGTMA

www.mostuniquecourses.com

Tel. + 420 602 229376

info@mostuniquecourses.com

Antonín Grimm sa narodil v roku 1969 v Českej republike.

Pracuje viac ako 25 rokov v mediálnom priemysle.

Ako spolumajiteľ pravidelne prispieva do českých tlačených

golfových novín Hrajeme Golf a tiež do ďalších golfových

a cestovateľských médií v Českej republike. Od

roku 2017 prevádzkuje webové stránky o jedinečných

golfových ihriskách na svete - www.mostuniquecourses.

com a webové stránky o všetkých golfových ihriskách

v Rakúsku - www.spielalles.at.

Potom označia, na ktorom už hrali. Vyplnia jednoduchý registračný formulár

(nezabudnú však potvrdiť zaslanú e-mailovú správu!). A pozrú sa

na svoje "skóre". Pamätajte však prosím, že golf je gentlemanský šport

a pristupujte prosím rovnako k označovaniu golfových ihrísk, na ktorých

ste hrali.

Bude vás baviť pridávanie ďalších zahraných golfových ihrísk a môžete

si tak realizovať svoje golfové sny či „zasúťažiť“ s priateľmi a členmi vášho

golfového klubu. Ak sa vám podarí odohrať všetky golfové ihriská

v každej kategórii, čaká na vás od mostuniquecourses malé prekvapenie.

Peknú hru!

Za rozhovor Tondovi ďakuje a peknú hru na ďalších ihriskách želá

Miroslava Dulová, Foto ihrísk Miroslava Dulová www.mdgolfphoto.com

26


ZÁHADAMI

OPRADENÉ

ULURU

vraj je tu vchod

do podzemného mesta

a miznú tu turisti!

V Austrálii nie je tajomnejšie miesto. Obrovský monolit Uluru sa týči

uprostred vyprahnutej austrálskej pustatiny, priťahuje k sebe dážď

a podľa domorodcov je miestom, kde duchovia bdejú nad dušami

živých. Výstup na posvätný vrchol síce nie je oficiálne zakázaný, ale

nosí vraj smolu. A navyše je poriadne nebezpečný.

Lines | 2018

27


Cestovanie

Cedule upozorňujúce turistov na to, že sa prechádzajú

po posvätnom území Anangov, by sa

po desaťkilometrovom obvode Uluru dali počítať

možno i na stovky. Človek by podľa nich nemal

opustiť chodník, nemal by sa dotýkať vybraných

miest a mal by byť tichšie. Najposvätnejšie

miesta sú dokonca „natvrdo“ oplotené a je pri

nich striktný zákaz fotenia.

Samotný výstup na plošinu, ktorá je vo výške

348 metrov nad okolitou planinou, síce zakázaný

nie je, ale pokiaľ sa na cestu vydáte s domorodým

sprievodcom, bude vás od vášho úmyslu

odrádzať. Duchovia, ktorí na vrchole Uluru žijú,

nesmú byť totiž rušení.

Výstup na vrchol rozhnevá

duchov

A snahy domorodcov sú v tomto smere úspešné.

Zatiaľ čo ešte pred pár rokmi absolvovalo

cestu na vrchol sedem z desiatich turistov, ktorí

k Uluru dorazili, dnes sa len štyria ľudia z desiatich

nenechajú odradiť rozprávaním o temných

silách a smole, ktorá sa na vás prilepí, pokiaľ sa

hore vydáte, alebo pokiaľ si domov ako suvenír

odlúpite kúsok skaly.

Svoju úlohu v tom však zohráva i fakt, že výstup

na horu je pomerne nebezpečný a zomrelo pri

ňom už niekoľko desiatok ľudí. Nielenže za mokra

je pieskovcový povrch veľmi klzký, ale v štyridsaťpäťstupňovej

horúčave tiež niekoľko turistov

zomrelo na infarkt. Najznámejší prírodný

symbol Austrálie má v tomto ohľade poriadny

mínus.

A zároveň priťahuje i milovníkov konšpiračných

teórií. V súvislosti s Uluru sa napríklad hovorí

o mimozemských civilizáciách, o tom, že ide

o kus spadnutej kométy, že sa v jeho okolí záhadne

strácajú turisti a že Anangovia tu v skutočnosti

strážia vstup do ohromného podzemného

mesta.

28


Deväť desatín je pod zemou

Vedci však veľkú časť týchto teórií vyvracajú.

Uluru vzniklo prirodzenými horotvornými pochodmi

asi pred 600 miliónmi rokov a odhaduje

sa, že nad zemský povrch vyčnieva zhruba len

jedna desatina celkového objemu. Monolit je

podľa nich „zavŕtaný“ až do hĺbky piatich kilometrov.

Ale i to, čo vyčnieva nad povrchom, je

kolosálne. Vrcholová plošina je 348 metrov nad

okolitou krajinou, rozmery sú 3,6 a 2,4 kilometra.

Prechádzka po obvode tak nie je v miestnom

parnom lete žiadny med - je totiž dlhá zhruba

desať kilometrov.

Ideálnou dobou, kedy sa k Uluru vydať, je úsvit

alebo západ slnka. Vtedy totiž skalný kolos hrá

všetkými farbami - ešte pred východom je sivastý,

potom sa zafarbí do ružova, tmavo fialovej,

ktorá prejde cez tmavo červenú do oranžovej.

Turisti cvakajú fotoaparátmi, predajcovia suvenírov

nestíhajú inkasovať…

Noc „v kempe“ za 1 600 eur

The Rock, ako skale hovoria samotní Austrálčania,

je ohromným ťahákom a ceny výletov a ubytovania

v „blízkosti“ (čo je pojem v austrálskom

meradle dosť relatívny) sú veľmi vysoké. Na špici

tohto rebríčka sa drží „kemp“ Longitude 131°,

ktorý tvoria luxusné chatky a stany v blízkosti

monolitu.

Východ slnka sa tu dá pozorovať priamo z postele

cez presklenú stenu, západ zas trebárs od

opulentnej večere, ktorú zamestnanci pripravia

v púšti kúsok od strediska. Dovoliť si podobný

zážitok však môže málokto - noc tu stojí zamilovanú

dvojicu v prepočte 1 600 eur.

A mimochodom - vedeli ste, že väčšina

Austrálčanov vraj nikdy Uluru neuvidí na vlastné

oči?

Viac informácií na:

Lines | 2018 29


Cestovanie

V TIENI SMRTI:

Exotický ostrov ukrýva poriadne temné tajomstvá

Na prvý pohľad vyzerá Rossov ostrov v súostroví Andamany ako

raj na Zemi. Rozľahlé pralesy, bohatý podmorský svet, koralové

útesy a nádherné pláže, o akých sníva nejeden turista. Zdanie tu

však klame, bezstarostná idylka Rossovho ostrova ukrýva temnú

minulosť, ktorej stopy môžete vidieť aj dnes.

Viac informácií na:

A

ndamany a Nikobary tvorí 572 tropických

ostrovov v Bengálskom zálive,

z ktorých je však len 38 obývaných.

Administratívne spadajú takmer všetky pod

Indiu, no geograficky majú ostrovy bližšie k juhovýchodnej

Ázii. Hoci aj vizuálne pripomínajú

napríklad pobrežné oblasti Thajska, na mapu

cestovateľov sa dostávajú len pomaly.

Turisti začali tunajšie more a rajské pláže objavovať

až nedávno, ostrovy a ostrovčeky okolo Ross

Island (Rossovho ostrova) však boli neslávne

známe už v 19. storočí. Po vypuknutí Veľkého indického

povstania v roku 1857 tam totiž Briti vytvorili

trestaneckú kolóniu vzbúrencov. Rossov

ostrov s rozlohou sotva 0,3 km2 vybrali spomedzi

stoviek ostatných pre dobrú dostupnosť pitnej

vody. Už vtedy pritom vedeli, že ich krajania

predtým vydržali na ostrove kvôli náročným prírodným

podmienkam a vysokej úmrtnosti len

necelé dva roky (1788 - 1789).

Aj napriek tomu sem v roku 1858 dorazili zástupcovia

Britského impéria spolu s dvomi stovkami

indických trestancov. Z bezpečia lode dali

väzňom prvý rozkaz - presekať sa hustou a nebezpečnou

džungľou aj za cenu vlastného života

a pripraviť podmienky pre vznik kolónie.

30


S postupným nárastom počtu trestancov však Briti väzňov presunuli

na susedné ostrovčeky a Ross Island sa stal administratívnym centrom

oblasti a domovom vyšších úradníkov s rodinami. Aj s tým však bol

problém - napriek snahe lekárov choroby z tunajšej vody naďalej spôsobovali

časté úmrtia, a nikto sa sem preto veľmi nehrnul. Briti museli

využiť všetky prostriedky, aby sa im podarilo úradníkov nalákať, a tak

vytvorili podmienky, o akých by sa im inde ani nesnívalo.

Briti tu mali k dispozícii veľké domy s dokonalo zastrihnutými trávnikmi,

klub, divadlo, tenisové kurty aj kúpalisko. Neskôr na ostrove vybudovali

tiež presbyteriánsky kostol, tlačiareň novín, ošetrovňu, kasárne,

malú elektráreň a čističku vody. Začiatkom 20. storočia dokonca Briti

priviezli na Andamany viaceré druhy jeleňov, aby sa tu mohli venovať

aj svojej obľúbenej zábavke - lovu. Ross Island sa stal ostrovom šťastia

v mori okolitého utrpenia.

Obdobie 2. svetovej vojny však prinieslo skazu aj tomuto raju na Zemi.

V roku 1938 boli Briti nútení väzňov prepustiť a o štyri roky neskôr už

kolónia prakticky nefungovala. Posledným klincom do rakvy bola japonská

invázia, pred ktorou ušli aj posledné zvyšky britského vojska.

Po skončení vojny síce ostrovy opäť spadali pod britskú nadvládu, už

v roku 1947 však získala India nezávislosť a Ross Island bol ponechaný

napospas osudu.

Dnes je Ross Island ostrovom duchov. Z nádherných britských stavieb

zostali ruiny, ktoré môžu na niekdajšiu slávu už len spomínať. Okázalé

domy, veľký kostol, tanečné sály a dokonca aj cintorín sa rozpadávajú

a čoraz väčšiu moc nad nimi preberá okolitá príroda a korene stromov.

Jelene, ktoré sem priviezli Briti, sa bez prirodzených nepriateľov premnožili

a vážne poškodzujú les pojedaním čerstvých stromčekov. Spolu

s divokými králikmi, vtákmi a pávmi však boli dlho jedinými živými

obyvateľmi Rossovho ostrova.

Aj to sa však už mení a dnes sa k nim pridáva aj čoraz viac turistov.

Lode z Port Blair na Rossov ostrov premávajú takmer každú hodinu

a niekoľko vydláždených chodníkov pohodlne vedie k hlavným atrakciám

- múzeu s dobovými fotografiami a japonským bunkrom s tunelmi.

Predovšetkým tu však každý turista musí zablúdiť ku koreňmi

obrasteným budovám, kde na nich ešte vždy dýcha smutný duch koloniálnej

minulosti.

Lines | 2018 31


Náš Tip

Text Peter Varga, foto archív

MIX

"VŠECHUTI"

Motonovinky 2018. Výstava motocyklov EICMA

v Miláne odhalila najdôležitejšie novinky

tohtoročnej motorkárskej sezóny.

Honda GL1 800

Gold Wing

je v základe

baggerom...

Pre mňa je však

skutočným

Gold Wingom

až v turistickej

verzii s horným

kufrom a kreslom

pre spolujazdca.

Tohtoročná zima je mimoriadne mierna – december

aj prvá časť januára také boli. O čo je

miernejšia, o to dlhšia sa nám motorkárom zdá,

že je. Už nás to ťahá na dve kolesá. Niektorí extrémisti

to dokonca nevydržali a vytiahli svojich

dvojkolesových miláčikov aj v zimných mesiacoch.

Ja vydržím a počkám si na začiatok sezóny.

Budem sa tešiť na nové motorky, ktoré dostaneme

do redakcie na test. Vzhľadom na naše možnosti

to bude iba zlomok toho, čo si pre motocyklistov

prichystali jednotlivé značky. Pozrime

si aspoň štyri provokatívne novinky – každú

z celkom iného súdka.

Honda GL 1 800 Gold Wing

Legendárny cestovateľ prešiel pre rok 2018 asi

najväčšou zmenou vo svojej takmer 45-ročnej

histórii. Po rokoch rastu sa zmenšil, stal sa štíhlejším

a ľahším. Očividná zmena sa týka aj dizajnu.

Kapotáž pôsobí mladšie, sviežejšie a dynamickejšie.

Úzke LED svetlomety mu dodávajú

prenikavý pohľad – prenikavý výzorom a prenikavý

aj účinnosťou. Pri predošlom modeli mala

kapotáž zabezpečiť dokonalú ochranu jazdca,

kapotáž nového Gold Wingu vytvára cielené

prúdenie vzduchu okolo jazdca. Veľkou zmenou

je aj skutočnosť, že v základe je Gold Wing bez

horného kufra – v štýle bagger. Pre tých, ktorí

chcú Gold Wing taký, na aký boli zvyknutí, je

tu verzia Touring, ktorá má pre spolujazdca

pohodlné kreslo so širokou chrbtovou opierkou

a v troch kufroch ponúka spolu až 110 dm 3

úložného priestoru. Čelný plexištít je ovládaný

konečne elektricky. Komfort na diaľnici umocňuje

tempomat. Veľkou zmenou prešiel Gold

Wing aj z technologického hľadiska. Dostal nový

rám, prednú vidlicu nahradila dvojica priečnych

ramien, vďaka čomu motorka ladnejšie prechádza

cez nerovnosti a zároveň ľahšie zatáča.

Samozrejmosťou je možnosť voľby jazdných

režimov – Tour, Sport, Econ a Rain, v ktorých sa

okrem iného mení aj tuhosť pruženia. Vzadu

si môže tuhosť doladiť jazdec aj podľa zaťaženia

stroja. Motor sa našťastie nezmenšil. Ostal

pri šiestich valcoch s protibežnými piestami

a objeme 1 833 cm 3 . Poskytuje 93 kW (126 k)

a 170 Nm, ale čo je dôležité, má nižšiu spotrebu

ako doteraz – iba 5,6 l/100 km. Zaujímavosťou

je integrovaný štartér -generátor, ktorý zabezpečuje

automatické vypínanie motora na križovatkách,

rekuperáciu energie pri uvoľnenej

plynovej rukoväti a brzdení, ale zároveň zabezpečuje

aj pomalé posúvanie sa dozadu aj

dopredu pri manipulácii s motorkou. Pre tých,

32


ktorí chcú automat aj na dvoch kolesách, je Gold

Wing dostupný s dvojspojkovou robotizovanou

prevodovkou so siedmimi stupňami.

Yamaha Niken

Skútre s dvoma kolesami vpredu už nie sú ničím

výnimočným, ale tentoraz tu máme koncepciu

s dvoma kolesami na veľkom naháči. Yamahu

Niken sme už v podobe konceptu MWT-9 videli

v roku 2015, ale asi málokto veril tomu, že takýto

úlet dostane reálne zelenú. Predné kolesá sú

uchytené v dvoch paralelných vidliciach na každej

strane. Obe strany môžu pracovať absolútne

nezávisle od seba, takže obe predné kolesá

môžu kopírovať nerovnosť nezávisle od seba.

Oficiálne video Yamahy dokumentuje, že zavesenie

zároveň umožňuje obrovský náklon motocykla.

Prečo vlastne dve kolesá vpredu? Pretože

dve kolesá majú lepší grip ako jedno – pri brzdení

aj v zákrute. Aj preto zvláda Niken nevídané

náklony aj v nie celkom ideálnych podmienkach.

Vzadu je klasické zavesenie centrálnou

pružiacou jednotkou. Srdcom motocykla je

trojvalec 847 dm 3 s výkonom 85 kW (115 k), ktorý

pochádza z modelov MT-09, Tracer 900 a XSR

900. Samozrejmosťou je bohaté elektronické

vybavenie – tempomat, jazdné režimy, trakčná

kontrola s dvoma stupňami citlivosti (plus Off),

quicshifter. Yamaha tvrdí, že si Niken nevyžaduje

žiadne špeciálne návyky. Nakláňa sa a jazdí

ako bežná motorka, len lepšie. Na záver dodávam,

že Niken v japončine znamená dva meče.

Vespa Elettrica

Talianska Vespa sa od počiatku vzniku drží základného

dizajnu, ale po celý ten čas (viac ako

70 rokov) nielenže držala krok s dobou, ale bola

lídrom vo svojom segmente. Teraz sa Vespa

vydáva na novú cestu – na cestu elektricky poháňaných

skútrov. Na trh totiž uvedie modely

Elettrica a Elettrica X. Zatiaľ čo prvý z nich je čistý

elektroskúter poháňaný energiou z akumulátora

a poskytuje dojazd 100 km, druhý z nich

má prídavný benzínový motor, ktorý slúži ako

generátor elektrickej energie, keď akumulátoru

dôjde šťava. Tým sa dojazd zdvojnásobí. Popri

elektrických skútroch ostanú v ponuke paralelne

aj tradičné skútre s benzínovými motormi.

Napriek dvom

kolesám vpredu

sa nakláňa a jazda

na nej je vraj

taká istá ako na

normálnej motorke.

Viac informácií na:

Lines | 2018 33


Náš Tip

Veľmi zaujímavú

alternatívu mestského

jazdenia bude tvoriť

Husqvarna Vitpilen 701.

Vespa sa vydáva

na elektrickú cestu.

Ponúkne jeden čisto

elektrický model

a jeden s predĺženým

dojazdom, kde bude

benzínový motor slúžiť

ako generátor elektrickej

energie.

34


Husqvarna Vitpilen

a Svartpilen

Švédska značka už nejaký ten piatok držala svojich

priaznivcov v napätí. Tento rok sa očakávané

modely Vitpilen 401 a Svartpilen 401 konečne

dostávajú do rúk prvých zákazníkov. Tieto stroje

s neo -retro štýlom definujú nový spôsob života

na motorke v mestách. V rúrkovom ráme je

jednovalec so zdvihovým objemom 373 cm3,

ktorý je vyladený na 32 kW (44 k). To znamená,

že je vhodný aj pre držiteľov vodičského oprávnenia

skupiny A2. Motor má veľa sily v nízkych

otáčkach, krútiaci moment vrcholí hodnotou

37 Nm. Ďalšou devízou modelov je skvelý podvozok

– vpredu sú obrátené tlmiace jednotky

a vzadu centrálna jednotka WP. Brzdový systém

je vybavený systémom ABS, ktorý sa však dá

úplne vypnúť. Oba modely sme si mohli pozrieť

aj v Bratislave na tlačovej konferencii v priestoroch

Design Factory. Už sa neviem dočkať, kedy

si ich vyskúšam. K modelu Vitpilen 401 sa pridá

aj väčší súrodenec Vitpilen 701. Ten má liate disky

kolies, väčší (jednovalec 693 cm3) a silnejší

(55 kW/75 k, resp. 72 Nm) motor, trakčnú kontrolu

a nastaviteľný podvozok.


HYMNY

A ICH TEXTY:

Spoznajte, o čom sa spieva s rukou na srdci

XXIII. zimné olympijské hry sú už minulosťou. Opäť sme boli

svedkami tvrdého boja, nádherných športových výkonov, sĺz

sklamania, no predovšetkým obrovskej radosti. Najmä keď sa

športovcom podarilo v správnom momente zúročiť celoživotnú drinu

a postaviť sa na stupeň víťazov. Videli sme tam reprezentantov

mnohých krajín, počuli množstvo hymien. Viete však, o čom sa

v oficiálnych piesňach desiatky najúspešnejších krajín tejto

olympiády vlastne spieva?

1. NÓRSKO

Nórska hymna má názov „Ja, vi elsker dette

landet“ („Áno, milujeme túto zem“). Jej slová

napísal v rokoch 1859 až 1868 spisovateľ

Björnstjerne Björnson, nórsky dramatik, básnik

a známa osobnosť kultúrneho a spoločenského

života na prelome 19. a 20. storočia. Zaujímavé

je, že sa tento nositeľ Nobelovej ceny za

literatúru spája aj s našimi dejinami - osobitne

sa zaujímal o osud Slovákov v Uhorsku a bojoval

za naše právo na vlastný jazyk, národnú

identitu a kultúru. Velikána nórskej literatúry si

môžete uctiť aj v Košiciach, kde mu 6. februára

v Mestskom parku odhalili pamätník.

Áno, milujeme túto zem, ako sa

dvíha, vráskavá a vetrom ošľahaná,

nad morom s tisíckami domovov.

Milujeme, milujeme ju a myslíme

na nášho otca a matku a ságu noci, ktorá posiela

sny na našu krajinu. Túto krajinu zjednotil Harald

so svojou hrdinskou armádou, túto krajinu

ochraňoval Haakon, spievajúc pritom Øyvind.

Nad krajinou Olav nakreslil vlastnou krvou kríž

a z výšin Sverre prehovoril proti Rímu.

2. NEMECKO

Nemeckou hymnou je od roku 1922 tretia sloha

„Piesne Nemcov“ („Das Lied der Deutschen“),

ktorej text napísal v roku 1841 básnik a jazykovedec

Heinrich Hoffmann von Fallersleben

počas dovolenky pri Severnom mori. Prvé dve

slohy Nemci vynechávajú. Prvá bola spájaná

s Treťou ríšou, ktorej predstavitelia radi zdôrazňovali

úvodné verše piesne „Deutschland,

Deutschland über alles“ („Nemecko, Nemecko

nadovšetko“). Druhá sloha je zas považovaná za

umelecký gýč a navyše je feministkami odmietaný

spôsob, akým spomína ženy.

Jednotu, spravodlivosť a slobodu

nemeckej vlasti! O to sa všetci

snažme bratským srdcom a rukou.

Jednota, spravodlivosť a sloboda sú

základom šťastia. Prekvitaj v lesku tohto šťastia,

prekvitaj, nemecká vlasť!

36


3. KANADA

Kanadská hymna „O Canada!“ („Ó Kanada!“)

patrí k najmladším na svete. Krajinu reprezentuje

až od roku 1980, kedy nahradila predošlú

skladbu „God Save the Queen“, britskú hymnu.

Pretože Kanada je dvojjazyčný štát, aj hymna

existuje v dvoch oficiálnych verziách, anglickej

a francúzskej, pričom obe majú odlišný text.

Pôvodný je ten vo francúzštine, pre slávnosť sv.

Jána Krstiteľa ho v roku 1880 napísal Adolphe-

Basile Routhier, civilným povolaním sudca.

O anglickú verziu sa v roku 1906 postaral jeho

kolega - opäť sudca a básnik Robert Stanley

Weir.

Francúzska verzia

Ó Kanada! Krajina našich predkov,

Tvoje čelo je ozdobené vencom

slávy! Lebo tvoja ruka dokáže niesť

meč a dokáže niesť kríž! Tvoja história je epos,

ktorý hovorí o vynikajúcich činoch. A tvoja odvaha,

vierou presiaknutá bude brániť naše domovy

a naše práva.

Anglická verzia

Ó Kanada! Náš domov a rodná zem! Láska skutočného

vlastenca nás všetkých vedie. S planúcimi

srdcami ťa vidíme rásť, skutočný sever, silný

a slobodný! Zoširoka, zďaleka, ó Kanada, stojíme

na stráži tvojej. Bože, nech je naša zem slávna

a slobodná! Ó Kanada, stojíme na stráži tvojej.

4. SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ

Hymna USA sa nazýva „The Star-Spangled

Banner“ („ Hviezdami posiata zástava“). Jej text

vychádza z básne 35-ročného právnika Francisa

Scotta Keya, ktorý ju napísal na zadnú stranu

listu zo svojho vrecka 14. septembra 1814.

Pôvodne tieto verše vznikli na počesť posádky

pevnosti McHenry, ktorá v onen deň Britskoamerickej

vojny úspešne vzdorovala ťažkému

ostreľovaniu z mora. Autora inšpirovala veľká

americká „hviezdami posiata zástava“, ktorá

víťazne viala nad pevnosťou. Štátnou hymnou

je pieseň s týmto názvom od roku 1931.

Ach, povedz mi, či vidíš vo svetle

ranného úsvitu, čo tak hrdo sme

zdravili v poslednom lesku súmraku.

Čie široké pruhy a jasné hviezdy,

čo pri nebezpečnom boji nad pevnosťou bolo

vidieť, tak statočne viali? A červených rakiet žiara,

bomby vybuchujúce vo vzduchu nám v noci dokazovali,

že naša zástava tam stále je. Ach, povedz

mi, či tá hviezdami posiata zástava stále vlaje nad

zemou slobodných a domovom statočných?

5. HOLANDSKO

Holanďania sa môžu pýšiť najstaršou hymnou

na svete. „Wilhelmus van Nassouwe“, obvykle

len skrátene „Wilhelmus“ vznikla už pred rokom

1572. Oficiálnou skladbou krajiny sa stala až

v roku 1932, pri slávnostných príležitostiach si

ju však Holanďania spievali už po celé stáročia.

Vznik piesne sa spája s protišpanielskym stavovským

odbojom. Jej text je vlastne príhovorom

princa Viliama Oranžského, v ktorom pospolitému

ľudu rozpráva o odboji aj o vlastnom boji

za to, aby bol verný kráľovi bez zrady vlastného

svedomia - slúžiť Bohu a nizozemskému ľudu.

Som Viliam Nassavský nemeckej

krvi, verný vlasti nadosmrti zostanem.

Som princ oranžský, voľný

a nebojácny. Španielskemu kráľovi

vždy som vzdával česť. Žiť v bázni pred Bohom

snažil som sa vždy. Kvôli tomu bol som vyhnaný,

olúpený o vlastnú zem a vlastných poddaných.

Ale Boh ma bude viesť ako dobrý nástroj. Aby som

sa mohol vrátiť na svoje panstvo.

Lines | 2018

37


6. ŠVÉDSKO

Švédsko nemá oficiálnu národnú hymnu, pri

slávnostných ceremoniáloch či športových udalostiach

však vždy znie pieseň „Du gamla, du

fria“ („Ty pradávna, ty voľná“), ktorú v roku 1844

na základe ľudových melódií napísal právnik

a básnik Richard Dybeck. Pieseň si rýchlo získala

veľkú popularitu a od roku 1938 ju štátny rozhlas

hrával každý večer po ukončení vysielania.

Odvtedy pre Švédov predstavuje hymnu, hoci

aj napriek viacerým pokusom nebola za ňu nikdy

oficiálne vyhlásená. Naposledy v roku 2000

komisia vyhlásila, že nič také nie je nevyhnutné,

lebo pieseň si ju za hymnu zvolil sám ľud a nie

politický systém a je lepšie nechať to tak.

Ty starý, ty slobodný, ty hornatý

Sever. Ty, tichý, radostný a krásny!

Zdravím ťa, najmilovanejšia zem na

svete, tvoje slnko, tvoje nebo, tvoje

lúky zelené. Kraľuješ medzi spomienkami dávnych

veľkých snov, keď sláva tvojho mena sa vznášala

nad svetom. Viem, že si a budeš tým, čím si bol.

Áno, chcem žiť, chcem umrieť na Severe.

7. JUŽNÁ KÓREA

„Aegukga“ alebo „Ägukka“ (teda „Vlastenecká

pieseň“) je národnou hymnou Južnej Kórey už

od jej založenia v roku 1948. Text piesne vznikol

ešte koncom19. storočia a jeho autorstvo je

sporné. Väčšinou sa však pripisuje politikovi Jun

Čchi-ho, známemu vodcovi hnutia za nezávislosť.

Slová s melódiou starej škótskej ľudovej

piesne Auld Lang Syne prijala za hymnu najskôr

exilová vláda, ktorá pôsobila v Šanghaji počas

okupácie krajiny Japonskom v prvej polovici

20. storočia. V Kórei bola vtedy zakázaná, už pri

vyhlásení samostatnosti však znela ako oficiálna

hymna.

Až do dňa, kým hora Paektu nezmizne

a vody Východného mora

nevyschnú, nech Boh ochraňuje

našu krajinu, našu dlho živú vlasť!

Ibištek a tritisíc li (míľ) plných nádherných hôr

a riek. Veľkí Kórejčania, veľkej kórejskej ceste

zostaňte vždy verní! Tak ako borovica na vrchole

hory Namsan stojí pevne, nezlomená vetrom ani

mrázom, akoby zahalená v zbroji, taký odolný by

mal byť aj náš duch.

8. ŠVAJČIARSKO

Keďže Švajčiarsko má štyri úradné jazyky, existujú

aj štyri verzie jeho štátnej hymny, známej

ako „Švajčiarsky žalm“ - nemecká, francúzska,

talianska a v švajčiarskej rétorománčine. Ako

„dočasná“ nahradila v roku 1961 pôvodnú hymnu

s melódiou britskej God Save the Queen,

no zostala ňou doteraz. A to aj napriek tomu,

že text cirkevnej piesne z polovice 19. storočia

je veľmi náročný a podľa mnohých neodzrkadľuje

moderné Švajčiarsko. V roku 2014 vyhlásili

Švajčiari verejnú súťaž na novú hymnu a z 208

návrhov verejnosť najviac zaujal text o slobode,

nezávislosti a mieri. Stále však zostáva hymnou

tá s prezývkou „Švajčiarska predpoveď počasia“.

38


Keď sa ranná obloha sfarbí dočervena,

vidím ťa v mori lúčov, Teba,

najvznešenejší, prenádherný. Keď sa

alpský sneh farbí dočervena, modlite

sa, slobodní Švajčiari, modlite sa. Vaša zbožná

duša tuší Boha vo vznešenej vlasti! Pána Boha vo

vznešenej vlasti! V súmraku k nám prichádzaš,

nachádzam ťa vo vznášajúcich sa hviezdach,

Teba, ktorý si k ľuďom priateľský, milujúci! V svetle

nebies môžem veselo a blažene snívať. Lebo zbožná

duša tuší Boha vo vznešenej vlasti, Pána Boha

vo vznešenej vlasti.

9. FRANCÚZSKO

Francúzskou národnou hymnou je dobre

známa revolučná pieseň Le Marseillaise. Jej

autor, armádny dôstojník Claude Joseph

Rouget de Lisle ju napísal v roku 1792, krátko

po tom, čo Francúzsko vyhlásilo vojnu Rakúsku.

Marseillaisa je oslavou slobody a výzvou postaviť

sa proti tyranii a cudzím vpádom a počas

Francúzskej revolúcie bola symbolom boja

za slobodu, rovnosť a bratstvo. Pôvodne sa

skladba nazývala „Chant de guerre de l'Armée

du Rhin“ („Vojnový spev Rýnskej armády“), svoj

známejší názov dostala, keď v roku 1792 dorazili

za spevu jej veršov do Paríža vojenské posily

dobrovoľníkov z Marseille. V rovnakom roku ju

vyhlásili za štátnu hymnu, ktorou je s kratšími

prestávkami až dodnes.

Poďme, deti vlasti, deň slávy nadišiel!

Proti nám sa vztyčuje skrvavená

zástava tyranie. Počujete vo

vašom kraji rev surových vojakov?

Prichádzajú vraždiť vaše deti a vaše ženy vo vašom

náruči! Do zbrane, občania! Vytvárajte pluky!

Kráčajme! Kráčajme! Nech krv nečistá napojí

brázdy našich polí!

10. RAKÚSKO

Autorkou textu rakúskej hymny je výnimočne

žena. Spisovateľka a poetka Paula von

Preradović ho napísala v roku 1947, keď po 2.

svetovej vojne Rakúšania hľadali novú pieseň,

ktorá by reprezentovala krajinu. Melódia sa

pripisuje Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi,

v skutočnosti ju však pravdepodobne na jeho

motívy zložil Johann Holzer. Pieseň "Land der

Berge, Land am Strome" („Krajina hôr, krajina

na rieke“) nahradila pôvodnú cisársku hymnu

Kaiserlied s hudbou Josepha Haydna (ktorú

dnes môžete počuť v nemeckej hymne), aj

novšiu medzivojnovú hymnu, ktorá sa netešila

popularite.

Krajina hôr, krajina na rieke, krajina

polí, krajina katedrál, krajina

kladív, s nádejnou budúcnosťou!

Domovom si veľkých dcér a synov,

ľud, čo bohato je požehnaný krásou, slavované

Rakúsko! Predmet tuhých a divokých bojov, ležíš

v srdci svetadielu ako silné srdce. Od čias najstarších

svedkov nieslo si bremeno vysokého poslania,

ťažko skúšané Rakúsko.

Pozn. Texty sú voľne preložené a skrátené.

Lines | 2018 39


40


Stáli sme na vrchole pohoria Cangshan v južnej

Číne vo výške 3300 metrov nad morom. Od

rána sme prekonali výškový rozdiel vyše tisíc

metrov a našliapali dvadsaťtri kilometrov. Zle

sa nám dýchalo. Vzduch bol riedky a z chmár

sa vynárali ledva viditeľné, zasnežené končiare.

Boli sme premočení od ustavičného dažďa.

AKO SOM

V ČÍNE

S RODINOU HĽADAL

STRATENÉ SVETY,

ale aj seba samého

Lines | 2018 41


Spomenul som si na veľkého Maa. V roku 1966 vo

veku 73 rokov preplával veľrieku Jang-c´-ťiang,

aby dokázal, že je plný síl. Že sa môže postaviť do

čela nového politického hnutia, kultúrnej revolúcie,

ktorá pripravila o život milióny ľudí.

Ak som ja čosi dokazoval, tak potom iba sebe.

Vybral som sa do hôr Cangshan na úpätí Himalájí

osláviť osemdesiatku. Cestu pre mňa zorganizoval

môj syn, ktorý organizuje cesty po Číne

pre mnohých slovákov cestujúcich do Ríše stredu

cez svoju cestovnú kanceláriu “Cesty Čínou

s Pavlom Dvořákom (www.cestycinou.sk)”.

Malo sa to stať v malej karaváne, v ktorej bola

moja žena Daniela, syn Pavel (fotograf a turistický

sprievodca po Číne), „trapper“ Yang, ktorý

miestne hory pozná ako vlastnú dlaň, dvaja

čínski „šerpovia“ – volali sa prečudesne Národný

a Letiaci tiger (my sme ich prezývali Bratia Tigre)

– a štyri mulice, ktoré vláčili na svojich chrbtoch

všetko, čo sme potrebovali.

A ešte aj Yangov malý hotelový psíček… Keď videl,

že pán odchádza, pridal sa k nám. Nohy mal

krivé ako hokejky, ale nevzdialil sa od Yanga ani

na meter. Každý večer padal od únavy, ale zvládol

všetko.

Mimochodom, hovorová čínština „g“ nevyslovuje,

aj meno Yang znie ako Jan, Honzo ako sme

ho dôverne volali. Honzo bol zaujímavý človek.

V horách sa vyznal dokonale. No nielen v teréne.

Zaujíma sa o históriu zabudnutých lokalít.

Porozprával nám o nich nesmierne zaujímavé

veci.

Bol navyše výborným kuchárom, každý deň

nám uvaril skvelé jedlo.

Pohybovali sme sa po historickej trase Čajovo –

konskej cesty, po ktorej od nepamäti tiahli karavány.

Z Číny vychádzali naložené čajom, vracali

sa s tibetskými horskými koníkmi.

Je to veľmi slávna cesta, azda len Hodvábna cesta

je slávnejšia…

V origináli viedla krížom cez celú provinciu

Yunnan a jeden koniec viedol do Barmy, a ten

druhý až do tibetskej Lhasy. Ciest bolo niekoľko,

všetky však boli extrémne namáhavé. Karavany

prekonávali množstvo prírodných prekážok, ako

42


oli hlboké rokliny a valiace sa toky horských

riek, a prechádzali naozaj rôznorodým podnebím

– na juhu začínali v trópoch, v Tibete končili

na ľadovcoch.

Nás čakala ledva stovka kilometrov a šesť dní

pešo s mulicami a koňmi v karavane s Honzom

a dvomi pohoničmi z národa Bai v pohorí

Cangshan po tibetsko čínskej ceste na úseku

Shaxi – Eryuan.

Pohybovali sme sa na pôde provincie Yunnan,

ktorá leží na juhu Číny na úpätí Himalájí.

Rozlohou a počtom obyvateľstva sa vyrovná

mnohej európskej veľmoci. Je to navyše najpestrejšia

provincia azda celej Číny, najpestrejšia

národnostnými menšinami, faunou a flórou, ale

aj zemepisným členením. Siaha od zasnežených

päťtisícoviek na hraniciach s Tibetom až po tropické

dažďové lesy na hraniciach s Vietnamom

a Mjanmarskom (Barmou), k plantážam, kde sa

pestuje najlepšia čínska káva.

Honzo mal pre nás prekvapenie: tou istou cestou

tiahli proti Číne mongolské vojská, a to aj

historickí Tatári, ktorí predtým vyplienili Uhorské

kráľovstvo. Vyplienili a odtiahli nevedno presne

kam a prečo.

Vydal som o tatárskom vpáde dve knihy a tak

som si mohol povedať: doma som ich stratil

a v Číne našiel. Aký je svet malý.

Mongolské dobýjanie Číny bola celosvetová

vec. Trvalo desaťročia. Začalo sa v časoch

Džingischána, ak nie skôr a zavŕšil ho

Džingischánov vnuk Kubilaj (dialo sa to aj za

pomoci vojska, ktoré sa vrátilo z Uhorského

kráľovstva). V roku 1280 preložil hlavné mesto

Karakorum do Pekingu a založil dynastiu Jüan.

Keď v roku 1294 zomrel, svetová ríša Mongolov

sa začala rozkladať. V Číne vypuklo povstanie.

Príslušníci budhistickej sekty Biely lotos vyhnali

v roku 1368 posledného mongolského cisára

a založili novú dynastiu Ming. Štát Ming patrí

medzi najvýznamnejšie obdobie v dejinách celej

Číny, hospodársky, vojensky aj kultúrne.

Čo ako nepriamo, ale je faktom, že sme sa dotkli

svetovej histórie.

Lines | 2018 43


Viac informácií

nájdete aj tu:

Honzove rozprávanie vyzeralo fantasticky, ale

čoskoro sme prišli do dediny Donglianhua a tam

sme sa dozvedeli, že ju založili moslimskí vojaci,

ktorých do Yunnanu poslal jeden z mongolských

cisárov. Dynastia Jüan vládla poldruha

storočia (1217 – 1369). To preto sú toľké mestá

a dediny moslimské. Aj Donglianhua. Dodnes sa

chváli bohatstvom moslimských obchodníkov,

ktorí organizovali najdlhšie a najbohatšie karavány

(niektoré mali až sto koní a mulíc). V dedine

zostali z tých čias tri nádherné domy.

Naše cesta sa začala na trhovisku v Eryuan.

Trhovisko bolo pod strechou a hodinka, ktorú

sme tam strávili, bola jediná, keď sme nemokli.

Z trhoviska sme vošli do lejaku a už sme

z neho nevyšli. V daždi sme začali súboj o vrchol

Červenej hory. Stále lialo. Zem nám tiekla pod

nohami. Červená pôda sa premenila na rudé vodopády.

Mulice a dážď za vari stáročia premenili

chodníky na úzke a hlboké priekopy. Siahali nám

po pás a niekde aj vyššie. Mala to byť pohoda,

lenže rozcvičkový sedemkilometrový výstup,

ktorý nemal presiahnuť tri či štyri hodiny, sa

zmenil na súboj s počasím.

Čínska časť karavány nám odbehla pripraviť táborisko.

Po niekoľkých hodinách sme boli na

mieste aj my: z plánovaného táboriska stál len

veľký jedálenský stan a pod ním Yang a Tigrí

bratia čakali na rozhodnutie. Boli totiž dve možnosti:

utáboriť sa napriek lejaku alebo zísť tri

kilometre do najbližšej dediny a ráno sa sem

vrátiť.

Bol som najstarší člen expedície. Všetci sa obrátili

na mňa: Rozhodni! Bol som nielen najstarší,

ale aj bielohlavý, čo medzi Číňanmi nie je samozrejmosť;

aj príslušníci najstaršej generácie

bývajú najčastejšie len prešedivení. Už sa navyše

roznieslo, že mám osemdesiat rokov, a to je

medzi domácimi ľuďmi čosi nevídané, lúčia sa

s horami oveľa skôr. Bol som teda za div sveta

a nemohol som iné, ako povedať: Áno, zotrváme.

Utáborme sa…

Ráno súvislý lejak vystriedalo mrholenie. Všetko

oblečenie sme mali mokré ešte odvčera. Čakala

nás vyše dvadsaťkilometrová cesta s jedným kilometrom

prevýšenia. Na konci cesty vraj bude

naše najkrajšie táborisko. Bolo tam, skutočne,

44


krása, ale veľmi sme si ju nevychutnali. Rýchle

sme sa navečerali a trasúc sa od zimy sme zaliezli

do spacákov. Ešte šťastie, že zvnútra zostali

suché.

Keď som sa za svitania zobudil, zazrel som slniečko

presvitať cez celtu. Hurá, konečne sa

zohrejeme a vysušíme mokré veci. Vyliezol som

zo stanu, ale čakalo ma prekvapenie. Všetko naokolo

bolo biele. V noci mrzlo. Ako som sa dozvedel

neskôr, teplota klesla pod päť stupňov

mrazu, čo však nič nezmenilo na skutočnosti, že

sme po prvý raz vstávali v tábore bez dažďa so

slniečkom.

ako americká préria. Videli sme niekoľkých

pastierov a takmer všade pasúce sa čriedy; trochu

obďaleč jaky, čierne, mohutné, vyzerali ako

bizóny, iba ich rohy mali iný tvar. Nuž, Amerika,

ešte aj tamojší Číňania pripomínali Indiánov.

Na vrcholcoch hôr ležal čerstvý sneh. Na obed

sme si zbalili batožinu a vydali sa k bielym pláňam.

Bolo 28 stupňov. Večer a v noci z nich ubúdalo

až k nule, ale už nemrzlo.

Nad nami sa týčili zasnežené vrchy, najvyššia

merala takmer 3600 metrov. Pôvodne sme plánovali,

že ju vyšliapeme, ale slniečko a možnosť

vysušiť mokré veci nás napokon pripútali

k nášmu najkrajšiemu táborisku. Už to bolo

skvelé, že sme sa zobudili uprostred čínskych

hôr bez lejaku. Keby len to, zobudili sme sa do

krásnej jasnej oblohy a teplota sa rýchlo vyšplhala

na 27 stupňov. Táborili sme na nádhernej

náhornej planine na hore Cangshan. Je to čosi


Na druhý deň sa začal krkolomný zostup po

šmykľavých svahoch. Po niekoľkých hodinách

sme natrafili na kuriózny most cez rieku Nu. Na

oboch brehoch rieky stáli kamenné, streľbou

doráňané piliere, tretí v strede búrlivého toku,

ktorý vlnili hrôzostrašné víry. Piliere boli prepojené

lanovým mostom s podlahou z drevených

pri chôdzi hrkotajúcich dosiek. Vošli sme na jedno

z najdramatickejších miest druhej svetovej

vojny. Most cez rieku Nu bol extrémne dôležitý.

Spájal Čínu s Barmou a keďže. Barma patrila

Britom, po takzvanej Barmskej ceste posielali

spojenci do Číny za neustálych bojov vojnový

materiál. Japonci sa usilovali odrezať Číňanov od

Barmy, preto ich lietadlá nestále útočili na most.

Potom však Japonci dobyli Barmu a cesta karaván

sa stala nanajvýš rizikovou. Pôvodne tepna

prísunu zásobovania sa stala jedným z nazranitelnejśích

miest v Číne. Japonci po nej mohli

preniknúť do Číny. A aj tak urobili. Prišli až po

mosty cez rieku Nu a tie preto Číňania vyhodili

do vzduchu. Ale aj tak hrozilo, že to Japoncov

nezastaví. Dobyli miliónové mesto Tengchong,

ale ďalej sa už nedostali, lebo do vojny vstúpili

Flying tigers, Lietajúce tigre, americká dobrovoľnícka

letecká jednotka. Hneď v prvom boji bolo

japonské letectvo zničené. Z desiatich lietadiel,

pristálo jediné. Americké letectvo ovládlo trasu

cez tzv. Hrb (Hump) z Indie ponad Himaláje až

do čínskeho Yunnanu. Preletelo cez ňu asi 1500

lietadiel naložených výzbrojou a výstrojou. Ich

let bol nesmierne riskantný. Hradba Himalájí

bola vyššia ako výškové možnosti vtedajších lietadiel

a tak sa nezriedka stalo, že počas preletov

cez tzv. Hliníkový priesmyk stroskotalo množstvo

amerických lietadiel.

Číňania im v Tengchongu postavili nádherné

múzeum.

S bronzovými generálmi v nadživotnej veľkosti.

Ak som sa po dlhom putovaní dostal až k nim,

môžem azda povedať, že som zložil skúšku zo

svojej osemdesiatky. Isteže aj vďaka tomu, že

história ponúka pevné cesty aj na v stratených

svetch Číny, ako môj syn túto cestu volá (www.

cestycinou.sk/mulice)

Zapísky z ciest po provincii Yunan spísal historik

Pavel Dvořák. Cestu absolvoval s rodinou v rámci

expedície svojho syna Pavla. Túto cestu, ako

46


aj iné si môžete prísť pozrieť aj vy cez “Cesty

Čínou s Pavlom Dvořákom - www.cestycinou.

sk). Netradičné, unikátne, poznávacie, ale aj

dobrodružné expedície na čínsky vidiek a do

prírody v malých skupinách s Pavlom Dvořákom

– sprievodcom, tlmočníkom a fotografom žijúcim

v Číne už od roku 2009!


48


Lines | 2018 49


MJANMARSKÝ

POKLAD: Zlatá pagoda ukrýva

tisícky drahokamov

aj vlasy Budhu.

50

Mjanmarsko (známe tiež ako Barma) rozhodne nepatrí k najvyhľadávanejším

cestovateľským destináciám, ale tento stav sa rýchlo mení. Krajina je

teraz omnoho bezpečnejšia, v novom tisícročí začali rásť nové plážové strediská,

služby sa výrazne zlepšili. Ngwe Saung patrí k obľúbeným cieľom

dovolenkárov, najväčšie bohatstvo však ukrýva vnútrozemie…

P

o študentských protestoch v roku 2007

nastalo v celej krajine uvoľnenie, obzvlášť

v turistických strediskách a centrách

veľkých miest už nehrozí bezprostredné

nebezpečenstvo. A tak si teraz cestovatelia vychutnávajú

chvíle na najkrajších miestach Barmy

– predovšetkým pri Šweitigoumskej pagode.

Táto pagoda (známa ako Shwedagon pagoda)

je pokrytá hrubou vrstvou zlata. Z jej vrcholu

sa blyští 13000 smaragdov a zafírov, základy navyše

podľa legendy ukrývajú vlasy samotného

Budhu. Na výšku meria asi 105 metrov. Okolo nej

nájdeme ďalších 64 menších pagod sfarbených

tiež na zlatisto. Zlato tu nie je len farba na efekt,

na povrch umiestnili stavitelia skutočne zlaté

lístky, často v niekoľkých vrstvách. Kráľovná Shin

Sawbu vraj dokonca prispela množstvom zlata,

ktoré zodpovedalo jej hmotnosti. Vyplatilo se

to. Dojem, ktorý vo vás zástavba zanecháva, je


ohromný. Obzvlášť pri plnom slnku uprostred

dňa, kedy drahý kov na povrchu odráža slnečné

lúče a blyští sa najviac.

Poznáte tajomné mesto Mandalay, Bagan so

stovkami pagod rozosiatych po zelenej pláni alebo

nádherné pamiatky Yangonu? Preskúmajte

drevený kláštor, zlaté pagody a čarovné hory

a jazerá na báječnej ceste po Barme. Veľký okruh

po Mjanmarsku na vás čaká každý rok v novembri

a februári. Nenechajte si ujsť najvhodnejšie

počasie pre návštevu tejto nádhernej a trochu

záhadnej exotickej krajiny!

ZLATÁ PAGODA – AKO TO

VŠETKO ZAČALO

Do stavby sa robotníci pustili už v 6. storočí,

Šweitigoumská pagoda však stojí dokončená na

svojom mieste „len“ 650 rokov. Dlhá doba stavania

sa vyplatila – pagoda prečkala niekoľko katastrof

a nepríjemných udalostí, včítane silného

zemetrasenia.

V 30. rokoch 20. storočia došlo ku kompletnej

rekonštrukcii, a tak je stavba na ďalších niekoľko

stoviek rokov opäť vo výbornej kondícii, pripravená

privítať pri bránach ďalších ohromených

návštevníkov. Kedy ich to k nej najviac ťahá?

Najlepšie je vraj k pagode vyraziť podvečer, počkať

si na západ slnka, v ktorom je stavba asi najkrajšia

z celého dňa, potom si ju prezrieť v žiari

reflektorov a hlavne – nasať atmosféru, ktorá

v bezprostrednom okolí pagody podvečer býva.

K tomu sa preplietať medzi Barmčanmi, dať si

nejaké dobré jedlo pri niektorom zo stánkov

a zastaviť sa a sledovať dianie okolo seba – tak

se prežíva exotika!

NAJVÄČŠIE A HLAVNÉ MESTÁ

MJANMARSKA

YANGON

Možno ho poznáte pod názvom Rangún. V roku

1989 však došlo nielen k premenovaniu štátu,

ale i jeho vtedajšieho hlavného mesta (od roku

2005 je hlavným mestom Neipyijto). Kultúrnym

centrom však Yangon zostal.

Okrem iného i vďaka Šweitigoumskej pagode,

jednej z najväčších atrakcií celej krajiny. Veľmi

populárna je i 65 metrov dlhá a 16 metrov vysoká

socha ležiaceho Budhu, nazvaná Chauk Htat

Gyi Buddha. Krásu mesta násobí sútok riek Pegu

a Hlaing do rieky Rangún.

MANDALAJ

Po stáročia plnilo mesto Mandalaj funkciu hlavného

centra oblasti. Dodnes ide o najväčšie sídlo

v mjanmarskom vnútrozemí. Dohromady v ňom

žije 1,2 milióna ľudí a skrýva množstvo miest

dôležitých nielen pre miestnych obyvateľov, ale

aj pre všetkých budhistov. Ide o jednu z lokalít,

v ktorých sa formovalo celé náboženstvo.

K najzaujímavejším miestam patrí pagoda

Kuthodaw s „najväčšou knihou sveta“ alebo pagoda

Mahauni s bohatou zlatou výzdobou.

NEIPYIJTO

Nové hlavné mesto má asi 900 000 obyvateľov

a vzniklo prakticky na zelenej lúke, teda vlastne

v pralese. Je členené do dvoch častí – obytnej

a administratívnej. Jeho výstavba začala v roku

2002 a úrady ju držali v tajnosti pred zahraničnými

médiami. Neipyito nájdeme 320 kilometrov

severne od Yangonu.

Viac informácií

nájdete aj tu:

Lines | 2018 51


Cestovanie

VEĽKÝ KAŇON

PACIFIKU:

Vrtuľník pomaly klesá bližšie k okraju priepasti

a napriek tomu jej dno vidíme len vďaka žiariacej

zeleni. Bodaj by nie, keď najhlbšie miesto kaňonu

Waimea je od okraja vzdialené 900 metrov. Vitajte

nad najpopulárnejšou priepasťou Havajských

ostrovov. V mieste, neďaleko ktorého na plátnach

kín pobehovali Spielbergove dinosaury.

900-metrová priepasť

obklopená havajskými

palmami

V

eľké americké kaňony bývajú väčšinou

červenkasté z pieskovca, ktorý sa vyskytuje

na juhozápade a stredozápade

USA. Uprostred Tichomoria na Havaji je to iné

– vďaka väčšej vlhkosti sa kopce i kaňony nádherne

zelenajú.

Vlhkosť je tu vysoká a na Kauai obzvlášť. Na

ostrove existuje miesto (okolo sopky Waialale),

kde prší v priemere 348 dní v roku. Vďaka tomu

sú vulkány na Kauai porastené bujnou vegetáciou.

Keď sa k ostrovu priplavíte, uvidíte azúrové

more, farebné útesy vysoké i niekoľko stoviek

metrov a zelené kopce.

SLNKO PÁLI AJ V ZIME

A vôbec najlepšie je, keď k ostrovu plávate od

západu. V tom prípade totiž vystúpite na ostrov

priamo v nádhernej krajine, kde sa rozkladá niekoľko

prírodných parkov. V tejto oblasti je i havajský

štátny park Waimea Canyon, 900 metrov

hlboký a 16 kilometrov dlhý kolos.

Červené skaliská presvitajú pod stromami a krovím,

dole se vlní potok, je krásne teplo, skrátka

idyla a veľmi dobré miesto, kam je vhodné vydať

sa na rodinnú dovolenku. Veď i v januári a vo

februári tu dosahujú priemery denných teplôt

minimálne 19°C.

52


Mimochodom, spomínaný potok má tak trochu

červenkastú vodu, čo by sme jazykom

Havajčanov povedali „waimea“. Áno, tunajšia

špecificky sfarbená pôda, ktorá sa do riečky dostala,

dala meno celému kaňonu.

Kaňon zďaleka nie je jedinou zaujímavosťou

v okolí. Hneď vedľa nájdeme podobne nádherné

parky Kokee alebo Na Pali, plné vodopádov

a vysokých pobrežných útesov. A tiež pobrežné

stanovište vrtuľníkov, odkiaľ sa ľudia vydávajú

na cestu, aby spoznali jeden z najkrajších ostrovov

sveta (to nie je preháňanie, ale fakt vychádzajúci

z hlasovania ľudí z celého sveta na cestovateľskom

webe TripAdvisor).

HAVAJSKÉ OSTROVY

Havaj se skladá z množstva malých ostrovov,

medzi ktorými sa Big Island, Maui, Oahu, Kauai,

Molokai, Lanai, Niihai a Kahoolawe vďaka ich

väčšej rozlohe považujú za hlavné. Poďme si ich

stručne predstaviť.

BIG ISLAND

Oficiálne sa nazýva Havaj a ako najväčší zo skupiny

dal názov celému súostroviu. Nikto z domorodcov

mu však nepovie inak než Big Island,

teda Veľký ostrov. V prvej polovici tohto roku

ho zviditeľnil fotograf Miles Morgan, keď z nie

príliš bezpečného miesta pod besniacim kráterom

zvečnil tuhnutie lávy búriacej sa sopky vo

vodách oceánu.

Tento ostrov je rozlohou omnoho väčší než všetky

ostatné z veľkej osmičky dohromady, preto

teda Big Island. Okrem toho na ňom nájdeme aj

najvyššiu horu Havajských ostrovov, 4205 metrov

vysokú sopku Mauna Kea.

MAUI

Druhý najväčší ostrov skupiny na Havaj zapadá

skvele, od väčšiny ostatných obývaných ostrovov

sa prakticky ničím nelíši. I tu ľudia žijú predovšetkým

z turistického ruchu a z poľnohospodárstva.

Medzi hlavné produkty patrí ananás,

cukor, káva, papája alebo makadamové orechy.

Tiež tu majú množstvo údolí, preto sa Maui hovorí

„ostrov údolí“.

OAHU

Nie je najväčší, ani najkrajší, ale z nejakého dôvodu

tu žije najviac ľudí zo všetkých ostrovov, väčšina

sa sústreďuje do hlavného mesta Honolulu

s medzinárodným letiskom. Nájsť sa tu dá veľký

počet turistami vyhľadávaných atrakcií, napríklad

plávajúce múzeum amerického námorníc-

Lines | 2018 53


Cestovanie

Viac informácií na:

tva v podobe bitevnej lode Missouri alebo vychýrená

pláž Waikiki.

KAUAI

Zo všetkých veľkých ostrovov Havaja leží najsevernejšie.

Podľa mnohých ankiet je i turisticky

najatraktívnejší, pretože je vďaka častejším zrážkam

pokrytý hustou vegetáciou.

MOLOKAI

„Priateľský ostrov“, kde všetci majú radi susedov

a svoj svätý pokoj. Preto sa komunita obývajúca

toto územie úzkostlivo bráni všetkým pokusom

urobiť z Molokai turistické stredisko s množstvom

hotelov a atrakcií. Ostrov sa hrdí nádhernou

krajinou, ale chráni ju i za cenu najvyššej

nezamestnanosti v rámci Havajských ostrovov.

LANAI

Na Lanai, bývalej ananásovej plantáži, žijú v súčasnom

období asi tri tisíce ľudí. To je najviac, čo

sa tu kedy zdržiavalo, pretože ostrov mal vždy

veľmi neblahú povesť. Vraj na ňom dlho sídlili zlí

duchovia, ktorí jedli ľudí, potom ich však statočný

havajský princ vyhnal.

NIIHAU

Niihau prezývajú „zakázaný ostrov“, a to preto,

že naň dlho mohli vstupovať – pre jeho utajenie

a prísny vojenský režim - len príslušníci armády,

hŕstka miestnych obyvateľov a ich rodinní

príslušníci.

Na konci osemdesiatych rokov sa režim trochu

uvoľnil a Niihau privítal prvých turistov, ktorí

sem dodnes cestujú obdivovať prírodu a morské

safari.

KAHOOLAWE

Najmenší a najmenej obývaný z hlavných havajských

ostrovov, hoci lepšie by bolo povedať,

že nie je obývaný vôbec. Ide o neúrodnú placku

s rozlohou jedenásť štvorcových kilometrov

okolo krátera sopky Lua Makika. Nič iného sa tu

nájsť nedá.

KAUAI JE OSTROV

DINOSAUROV

Prednosti a zaujímavé miesta ostrova Kauai si

všimli tiež hollywoodski tvorcovia, ktorí sem od

roku 1934 pravidelne cestujú natáčať, a preto tu

vznikol celý rad hitov. K tým najslávnejším patrí

Jurský park (dnes už i jeho tretí diel). Dinosaury

tu však po lese nebehali, tých do filmu pridali

trikovými efektmi.

Okrem Jurského parku vďačia ostrovu za osobité

prírodné kulisy napríklad aj filmy Dobyvatelia

stratenej archy z indianajonesovskej ságy, Piráti

z Karibiku: Na vlnách podivna, kasový trhák

Avatar, ale trebárs i klasická verzia King Konga

alebo seriál Gilliganov ostrov.

54


S našimi

vždy fér

BratiSlava

viedeň od 1€

2017

2016

„Za športom som precestoval tisíce kilometrov. Keď pristanem na letisku Schwechat

a vidím červený autobus, viem, že prišli naši a cítim sa už ako doma.

Jazdia každú hodinu, každý deň, na autobus a ich služby sa viem vždy spoľahnúť.

Preto vždy cestujem s NAŠIMI.“

Dominik Hrbatý

WiFi | noviny | USB

More magazines by this user
Similar magazines