Časopis Koncept 1/2022

KONCEPT_v00 

1·2022 

P A 

N EL 

ISSN 2730—00 

05 EAN 977273 

0000001 21

minimalistické maximum 

v pôsobivom celku je hodinárskym spôsobom 

integrovaný systém komfortného uzamykania 

a zároveň skrytého núdzového otvorenia 

#mt_door_handles 

design: Roman Ulich

03 

ClimateHub 

Celoročný komfort 

Vďaka tepelnému čerpadlu Samsung EHS zažijeme celoročný 

komfort. Systém Samsung EHS využíva technológiu tepelného 

čerpadla na ohrev teplej vody a na vykurovanie aj ochladenie 

nášho domova. Séria pokročilých technológií je navrhnutá 

Nábytok 

tak, 

a interiéry 

aby pomohla optimalizovať a znížiť spotrebu elektrickej energie. 

Systém ClimateHub s integrovaným zásobníkom teplej vody 

naviac šetrí náš priestor. 

Vďaka aplikácii SmartThings* môžeme ovládať tepelné čerpadlo 

pomocou smartfónu alebo tabletu, nech sme kdekoľvek – a doma 

na nás bude čakať dokonalé pohodlie. 

Viac informácií na samsung.com/sk/business/climate/climatehub/. 

* Vyžaduje sa Wi-Fi pripojenie a aplikácia SmartThings. Wi-Fi Kit sa predáva samostatne. 

Vyžaduje verziu iOS 10.0 & verziu Androidu 5.0 alebo vyššiu.

KONCEPT 

Podoby súčasnej architektúry 

v00 PANEL 

1 · 2022 | 1. ročník 

Vychádza švrťročne 

ISSN 2730-0005 

Registračné číslo MK SR: EV 6062/22 

www.konceptmagazin.sk 

Redakčná rada 

Elena Alexy 

Jana Benková 

Róbert Bakyta 

Šéfredaktorka 

Kristína Tomanová 

kristina.tomanova@konceptmagazin.sk 

Táňa Kuva 

tatiana.kuva@konceptmagazin.sk 

Produkcia 

Simona Šturdíková 

Simona.sturdikova@hobbymedia.sk 

Jazyková úprava 

Andrea Kaufmann 

Dizajn časopisu 

Atelier Lukas Vanco 

Grafická úprava, DTP 

Atelier Lukas Vanco 

Tlač 

Neografia, a. s., Martin 

Predplatné 

predplatne.hobbymedia.sk 

Inzercia 

Alena Přidalová 

0948 344 164 

alena.pridalova@hobbymedia.sk 

Tibor Bondor 

0948 096 927 

tibor.bondor@hobbymedia.sk 

Vydavateľ 

Hobby media s. r. o. 

Na Hrebienku 35 

811 02 Bratislava 

IČO 36687316 

Adresa redakcie 

Hobby media, s.r.o. 

Lamačská cesta 45 


Rozširuje 

Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s. 

Stará Vajnorská 9 


V predaji od októbra 2022 

Ďalšie číslo vyjde v marci 2023 

© 2022, Koncept 

Autorské práva sú vyhradené a vykonáva 

ich vydavateľ. Akékoľvek rozmožovanie časti 

alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek 

spôsobom v slovenskom, ale aj inom 

jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa 

je zakázané. Články nemusia prezentovať 

stanovisko redakcie. Vydavateľstvo nemá 

právnu zodpovednosť za obsah inzercie 

a advertoriálov. Spoločnosť Hobby media 

používa obchodný systém CONTRACT 

FOR MEDIA 2010 od spoločnosti 

www.media-sol.com.

05 

Už 30 rokov 

u vás doma

MINIMALIZMUS. 

PRIRODZENE. 

Minimalizmus prináša dokonalú harmóniu všetkých štýlotvorných prvkov 

na základe striedmosti, elegancie a estetickej čistoty. Skryté zárubne DORSIS 

ponúkajú elegantné riešenie priestoru dverí v takmer nekonečnom množstve 

variantov prispôsobených vášmu interiéru. 

WWW.DORSIS.SK

07

08 

STAVIAME A OBNOVUJEME 

S VAMI 

Ponúkame vám výhodný a garantovaný úrok 

počas celej doby splácania 

www.sfrb.sk

austrotherm.sk 

Keď potrebujete 

inšpiratívne 

a udržateľné 

izolačné 

riešenia z polystyrénu 

Austrotherm Chytré riešenia 

Udržateľné produkty aj pre konštrukcie zelených striech 

Systém plochej strechy s unikátnym atikovým prvkom 

Systém základovej dosky s polystyrénom Austrotherm® XPS 

Konštrukčné dosky s univerzálnym využitím Austrotherm UNIPLATŇA® 

Fasáda so sivým polystyrénom Austrotherm GrEPS® Reflex 

Supertenká izolácia Austrotherm Resolution® 

Všetky Vázy nájdete 

na Pohodo.sk

Polyfunkčný panelák – 

utópia a potenciál 

Peter Szalay 

12 

Panelové sídlisko 

a spoločnosť 

Juraj Janto 

18 

Energetika panelových 

obytných domov 

Ema Ruhigová a Roman Ruhig 

24 

Pravdivý panelák 

Pavol Paňák 

28 

OBSAH 

Revitalizácia verejných 

priestranstiev 

v rámci obytného súboru 

PLURAL: Martin Jančok a Michal Janák 

32 

Ostrov blahobytu 

Matúš Antolík o projekte ateliéru gutgut 

40 

Stačí pridať vzduch 

David Pavlišta, Jarmila Dytrichová 

46 

Panel na panel 

Meili & Peter Architekten: Markus Peter 

56 

Stadtelefant 

Franz&Sue: Christian Ambos 

62 

Transformácie panelu 

KiloHonč 

70 

T08B 

Tomáš Boroš 

78 

Panely v umení 

Filip Bielek 

84 

Skica 

Jozef Pleskot 

94 

Model 

Totalstudio 

98 

Šuflík 

zerozero 

102 

10

11 

EDITORIÁL 

Takmer 750-tisíc panelákových bytov pochádzajúcich z éry 

socializmu sa stalo významným symbolom doby svojho vzniku. 

Znakom ruptúry slovenskej spoločnosti, vysídlenia a vykorenenia 

obyvateľov, ako aj prostriedkom nivelácie národa. 

Predstavovali však aj nevídaný pokrok stavebníctva a práve 

masívnosťou výstavby, ktorú prefabrikácia umožňovala, riešili 

sociálnu a bytovú otázku vtedajšieho Československa. 

Počiatočnú architektonickú ambíciu časom nahradila architektúra 

bez architektov a často aj bez stavebno-technickej kvality. 

Symbol sa vyčerpal a z panelákov ostali len kulisy počiatočného 

zámeru. Kulisy, ktoré mali mať obmedzený čas užívania 

a ich životnosť by sa pomaly chýlila ku koncu. Dnes je nám 

však jasné, že príbeh panelákov ešte neskončil a obdobie ich 

obnovy takmer výlučne energetickým zefektívňovaním je len 

jednou farebnou kapitolou. 

Neprijatá panelová identita skrytá pod nánosom izolácie polarizuje 

spoločnosť možno viac ako paneláky samotné. Pre ich 

chyby a nedostatky sa spoločnosť stala imúnna k vnímaniu ich 

hodnôt a negatívna konotácia absentuje často len u generácie, 

ktorá v panelákoch vyrastala a ich identitu prijíma. 

V prvom čísle časopisu Koncept sme sa rozhodli venovať problematike 

substancie panelákov práve pre architektonické vákuum, 

v ktorom sa napriek svojmu počtu ocitli. Reflektujeme 

ojedinelé ambície doma aj v zahraničí, ktoré sa nezaoberajú 

len technickou, ale aj humanizačnou stránkou tejto problematiky. 

Autori hľadajú udržateľnú adaptáciu sídlisk, okolitých 

verejných priestorov, objektov panelákov a bytov v nich. K ich 

transformácii sa stavajú koncepčne, nesnažia sa nutne skryť 

ich panelovú identitu, naopak, vedome pracujú s estetikou 

a poetikou prefabrikovaného panela. 

Dočasnosť zateplenia je novou výzvou a nádejou, že keď príde 

čas ich ďalšej obnovy, dá sa to urobiť lepšie ako len obaliť 

vrstvou izolácie. Ich typizácia ponúka možnosti systémového 

riešenia. Nový príbeh, kde podstatu panelákov prijmeme za 

svoju možno až národnú identitu, ku ktorej budeme pristupovať 

bez negatívnych predsudkov a otvorene hľadať možnosti 

ich skutočnej transformácie. 

Táňa Kuva a Kristína Tomanová

HISTÓRIA 

12 

Polyfunkčný panelák – utópia a potenciál 

Text 

Fotografie 

Peter Szalay 

Miro Pochyba, archív Oddelenia architektúry HÚ SAV 

Rozvoľnený urbanizmus, ako je niekedy charakterizovaná typická 

sídlisková krajina rozprestierajúca sa v každom väčšom 

slovenskom meste, je od 80. rokov cieľom zásadnej kritiky. 

Moderný projekt funkčného mesta je dnes väčšinovo chápaný 

ako zlyhanie. Dnes už je ťažké sa vžiť do reality miest začiatku 

20. storočia s husto zastavanými mestskými štruktúrami 

tradičných koridorových ulíc a bytových domov s uzavretými 

tmavými dvormi a všadeprítomným uhoľným dymom. Nedostatok 

svetla, čerstvého vzduchu či základnej hygienickej infraštruktúry 

boli pre veľkú časť bytov motorom na prehodnotenie 

urbanizmu mesta ako takého. Le Corbusierovo žiarivé či 

Miljutinove pásmové mesto prostredníctvom solitérnych veží 

v parku či nekonečnej línie domu – mesta – popierali tradičnú 

schému mestskej štruktúry v prospech rovnosti obytných 

podmienok svetla a hygieny vo všetkých častiach domov, ako 

aj vyvrátením hierarchie centra a periférie. Tieto vízie nových 

miest, kde ste nemuseli cestovať do centra ani za prírodou, 

pretože všetko bolo v blízkosti vášho bydliska, učarila celej 

generácii architektov. Vedecký funkcionalizmus pri navrhovaní 

obytných domov a rozvoľnený urbanizmus solitérnych domov 

umiestnených v zeleni, ale aj pedantne vypočítaný pomer 

počtu bytov k jednotlivým funkciám vybavenosti od obchodov, 

škôl, športovísk, kín až po štadióny a opery sa stali základom 

myslenia povojnových urbanistov a architektov po celom svete 

a boli východiskom aj pri navrhovaní našich panelových sídlisk. 

Práve spomínaný sovietsky konštruktivista Nikolaj Alexandrovič 

Miljutin ako jeden z prvých navrhol v podrobnej mierke pre 

svoj projekt pásmového mesta systém priemyselnej výroby 

domov na báze betónových panelov, bol jedným z pionierov 

panelákov. Paneláky tak môžeme považovať za vrcholný výsledok 

snaženia architektov modernizmu. Tí pred hľadaním 

ideálneho estetického stvárnenia uprednostnili otázky funkčných 

potrieb a ich čo najefektívnejšieho uspokojenia pre celé 

ľudstvo. Pásová priemyselná výroba panelov, ktorá prinášala 

stabilný štandard, a „prúdová“ výstavba s bezkonkurenčnou 

rýchlosťou sľubovali splnenie sna modernistov o vybudovaní 

nového sveta na zelenej lúke. Tento idealizmus bol, samozrejme, 

vo veľkej miere utópiou, ktorej pokus o realizáciu nutne 

stroskotal. Paneláky však vonkoncom nie sú len troskami či 

výsledkom akejsi chiméry éry modernizmu. Veď v kontexte 

Slovenska tvoria panelové domy ťažiskovú časť bytového 

fondu miest, podľa aktuálneho sčítania obyvateľov a domov 

Slovenska tvoria bytové domy postavené panelovou technológiu 

44 % všetkých existujúcich bytových domov. 

Čoraz menej je už počuť apriórne odmietanie panelových 

sídlisk v duchu Havlovej metafory králikární. Naopak, vo verejnom 

priestore čoraz viac rezonuje kritika ich zatepľovania 

a znovuobjavovanie brutalistickej krásy, pravdivosti konštrukcie 

a materiálu. Podobne ako sa odrastením zelene z kedysi 

pustých priestorov medzi solitérnymi panelovými blokmi stávajú 

pôvabné parkové mestá. Dôvodom, prečo je potrebné sa 

zaoberať panelákmi a panelovými sídliskami, však nie je len 

starnutie či dozrievanie sídliskovej krajiny či efemérne módne 

vlny. V situácii, keď ľudstvo dosahuje limity planetárnych 

zdrojov, už panelové sídliská nemôžeme považovať za záťaž 

a prežitok minulosti, ktorý treba nahradiť, ale prijať ich za bázu 

aj potenciál našej novej architektúry. 

Za jeden z typov panelákov, ktoré konvenujú a môžu byť inšpiratívne 

pre nazeranie na architektúru mesta, možno považovať 

polyfunkčné panelové domy. Tie vznikali v protiklade s prevládajúcim 

modernistickým delením funkcií na typové panelové 

bytové domy a atypické alebo aj typové objekty vybavenosti. 

Už vo svojej dobe boli projektované predovšetkým pre centrálne 

časti sídlisk a ojedinele aj priamo v centrách miest.

13

Panelák v tradičnom meste 

Na nároží Moskovskej a Poľnej ulice stojí jeden z najneobvyklejších 

panelákov Bratislavy. Z dobovej produkcie sa nevymyká 

vlastnou konštrukciu či stavebným riešením, naopak, je zostavený 

kombináciou dvoch variantov panelov systému BA-NKS, 

ktorý patril k dominantným v sídliskovej produkcii od 60. rokov 

po pád socializmu. Nie je výnimočný ani svojou formu. Dimenzie 

okien, hlboko zapustených lodžií či klastra predstavaných 

lodžií v časti fasády sú rozpoznateľným znakom paneláka aj 

bez typických špár dnes ukrytých pod zateplením. To, čo ho 

najviac odlišuje od vžitých predstáv o panelákoch, je jeho prirodzené 

zapadnutie do historicky prevrstveného mestského 

bloku, jeho kontextualita. 

Architekti tohto panelového domu Ľudovít Jendreják, Peter 

Puškár a Vojtech Krumpolec napísali v dobovej recenzii 

v časopise Projekt, že „podnikli pokus pozitívne začleniť typovú 

veľkopanelovú výstavbu do mestského centra tak, aby 

sa oživili vnútroblokové priestory a mestský parter.“ Teda už 

v období neskorého socializmu tak ako dnes rezonovali medzi 

československými architektmi pojmy ako ulica, parter, vnútroblok 

či polyfunkcia. 

Panelový dom na Moskovskej ulici zapadá do historickej štruktúry 

širšieho centra Bratislavy, dopňa nárožie ulice a uchováva 

výšku okolitej zástavby. Na kreatívnu prácu architektov 

s obmedzenými možnosťami typizovanej „stavebnice BA NKS“ 

poukazuje plynulé prepojenie nárožia domu formou plytkého 

rizalitu. Rohové sekcie, ako sa nárožia v dobovom jazyku 

označovali, pritom boli jedným z neuralgických bodov panelových 

konštrukčných systémov založených na komponovaní 

solitérnych kubických blokov. Rozpačitejšie pôsobí riešenie 

polyfunkčného parteru s veľmi súčasnou náplňou kombinujúcou 

obchodné priestory s podzemnými garážami. Tu využitie 

panelov neumožnilo usadiť verejnú časť parteru priamo na 

terén, ale o štvrť podlažia vyššie. Plynulému otvoreniu parteru 

do ulice tak bráni bariéra schodov. Kombinácia „statického, 

uzavretého krabicového systému“ BA-NKS, ako ho vo svojej 

dobe definovali architekti, mala svoje limity. V skutočnosti to 

však boli skôr obmedzenia súdobej politiky a systému stavebníctva, 

ktoré boli až iracionálne zamerané len na stavbu 

typovou a prefabrikovanou technológiou. Možnosť kombinácie 

typového a atypického riešenia bola výnimočná. 

14 

| 1 | 

Panelák na nároží Moskovskej a Poľnej ulice v Bratislave 

Architekti: Ľ. Jendreják, P. Puškár, V. Krumpolec 

Foto: Miro Podoba 

| 2 | 

Panelák na Námestí hraničiarov v Petržalke 

Architekti: S. Talaš, J. Chovanec 

Foto: Miro Podoba

15 

| 3 | 

Panelák na Námestí Hraničiarov v Petržalke 

Architekti: S. Talaš, J. Chovanec 

Foto: Miro Podoba 

Polyfunkčný panelák sídliska 

Hľadanie možností, ako vniesť polyfunkčný charakter do typizovaných 

bytových domov, nebolo vonkoncom po prvýkrát 

použité v prípade bytového domu na Moskovskej. Za jeden 

z najzaujímavejších príkladov, kde sa architektom podarilo presadiť 

kombináciu panelového a skeletového systému, možno 

považovať líniové panelové domy, ľudovo prezývané terasové 

paneláky, prvýkrát použité pri výstavbe Petržalky. Autori sídliska 

Stanislav Talaš a Jozef Chovanec ich na začiatku 70. rokov 

koncipovali ako „obalovú zástavbu“, teda bariéru vysokých 

polyfunkčných blokov, ktorá oddelí pokojné rezidenčné obytné 

skupiny od rušných komunikačných tried. Tieto panelové domy 

podobne ako panelák na Moskovskej boli pokusom navrhnúť 

z limitovanej palety prefabrikovaného konštrukčného systému 

BA-NKS mestský polyfunkčný dom. Architekti v petržalskom 

projekte kombinovali panelový systém pre obytné časti so 

širokorozponovým montovaným skeletom „UNIVEKS“ špeciálne 

vyvinutým pre petržalské terasové domy. Ten mal byť 

použitý pre vybavenosť a garáže v parteri, ale plánovali ho 

zaviesť aj pri stavbe obytných či administratívnych priestorov 

s trojtraktovou dispozíciou. V duchu vízií o vertikálne prevrstvenom 

modernom mestskom centre vyzdvihli architekti peší 

verejný priestor na bázu s garážami a technickým zázemím 

pre obchody. Automobily mali ostať na teréne a ľudia bez 

ohrozenia pobývať na vyvýšených verejných priestoroch terás. 

Postupnou urbanizáciou mestských tried, teda komunikácií 

medzi líniami obalovej zástavby, mala vznikúť sieť mostíkov 

a lávok, ktoré by prepojili jednotlivé terasy v duchu vízií Eugéna 

Henarda zo začiatku minulého storočia. 

| 4 | 

Polyfunčný dom UNIVEX, Petržalka 

Foto: Archív Petra Szalaya

16 

| 5 | 

Doskový dom na Námestí hraničiarov 

Foto: archív Oddelenia architektúry HÚ SAV 

Námestie Hraničiarov v bratislavskej Petržalke je asi najznámejším 

centrálnym priestorom najväčšieho panelového sídliska 

Slovenska. Toto nejasne ohraničené územie je akousi 

antitézou námestia a všeobecne obrazu mestského centra. 

Ak ho hľadáte na mape, neuvidíte jasnú plochu námestia, ale 

línie terasových panelákov roztvorené do neurčitého priestoru 

zelených plôch Chorvátskeho ramena. Najvýraznejšou časťou 

je monumentálna kompozícia zostavená z troch dvanásťpodlažných 

blokov terasových panelových domov „obalovej 

zástavby“ v tvare písmena U, ktorá je azda najvýraznejšou 

figúrou panelových blokov celej Petržalky. 

Nie je to len veľkosť, ktorou sa tieto domy odlišujú od väčšiny 

terasových domov, ale aj potlačenie spomínanej výškovej segregácie. 

Báza garáží zo strany námestia je zakrytá navŕšeným 

terénom, výšková bariéra od terénu je tak redukovaná 

do zeleného svahu. Parter je okrem vlastných obchodných 

priestorov obohatený o dvojpodlažné nárožné sekcie reštaurácií, 

ktoré prepájajú inak solitérne hranoly obytných domov. 

Bloky na Námestí hraničiarov sú výnimočné ešte jednou vecou, 

na rozdiel od väčšiny terás, ktoré akoby ilustrovali zlyhanie 

modernistického sna o vertikálnej segregácii, je parter stále 

živý, a to aj napriek tomu, že len pár metrov od neho postavili 

supermarket. Veď práve boom super- a hypermarketov na 

začiatku milénia stál za umŕtvením polyfunkcie týchto domov. 

Aktivity mestskej časti, ktorá zvýhodnene ponúka priestory 

parteru pre kultúrne inštitúcie, ako je galéria Photoport na 

Rovniankovej, LOM na Mlynarovičovej, Apart collective na 

Pečnianskej či dnes už neexistujúci hot.dock na Topoľčianskej, 

ukazujú drobné pozitívne modely oživovania polyfunkcie 

terasových panelákov. Zároveň sú na Slovensku ojedinelým 

príkladom úsilia o znovuoživenie priestorov prostredníctvom 

gentrifikácie. 

Petržalské terasové paneláky sú v posledných rokoch aj 

miestom, na ktorom operuje participatívnymi aktivitami občianske 

združenie Krásy terasy, založené architektami a urbanistami 

Viktorom Kasalom, Janom Urabnom a Luciou Adamekovou. 

Ich aktivity smerujú predovšetkým k aktivizácii obyvateľov 

pri starostlivosti a fyzickom skrášľovaní priestorov 

terás. Ich prácu možno sledovať na terase na Farského ulici. 

Žiaľ, k takýmto mäkkým technikám starostlivosti zatiaľ u nás 

neexistuje veľa alternatív plánovitého architektonického prístupu, 

prevláda len banálne zatepľovanie. Oproti stabilizovanej 

štruktúre domu na Moskovskej sú terasové paneláky stále prijímané 

ako dočasné, akoby čakali na dostavbu svojich veľkých 

moderných konceptov. Ich príťažlivý potenciál ležiaci práve 

v tejto neistote medzi minulosťou a budúcnosťou však môže 

ľahko zaniknúť v nekoncepčnom zahusťovaní a privatizovaní 

verejných priestorov sídlisk, ktoré sa deje na celom Slovensku.

17 

| 6 | 

Skica plánovaného centra časti Starý háj na terasách 


| 7 | 

Letecký pohľad na blok na Námestí hraničiarov 


→ 

PETER SZALAY 

sa vo svojom výskume venuje architektúre a urbanizmu 

20. a 21. storočia na Slovensku a v strednej Európe. 

Konkrétne sa špecializuje na dejiny architektúry a mestského 

plánovania moderného hnutia na Slovensku 

a v Bratislave a s ním súvisiaceho výskumu pamiatkových 

hodnôt a obnovy architektonického dedičstva, ako aj 

skúmaniu architektúry a urbanizmu 20. storočia v kontexte 

autoritárskych režimov 20. storočia a témam na priesečníku 

environmentálnych a kultúrno-spoločenských 

oblastí. Venuje sa aj reflexii a kritike súčasnej architektúry 

a mestského plánovania.

ROZHOVOR 

Panelové 

18 

Juraj Janto 

sídlisko 

Text 

Fotografie 

Táňa Kuva 

Ondrej Nosál 


a spoločnosť

19 

Panelák na Dlhých dieloch I. 

Slovenská národná galéria 

Autor: Ondrej Nosál

S etnologickým výskumom sídlisk ste začali ešte počas vysokej školy. 

Prečo ste sa rozhodli venovať práve téme sídlisk? 

Bolo to až neskôr, keď som v rokoch 2000 – 2007 pracoval 

ako komunitný pracovník v Petržalke. V rámci celoslovenského 

združenia Centrum komunitného rozvoja sme sa snažili 

podporovať ľudí v činnosti na zlepšovanie kvality ich života 

na sídliskách. V súvislosti s tým som sa začal vedecky venovať 

problematike sídlisk v rámci svojho doktorandského 

štúdia a v roku 2011 som obhájil dizertačnú prácu Sociálny 

kapitál mestského sídliska. Bolo to aj pragmatické rozhodnutie, 

v Petržalke som vyrastal, neskôr pracoval a napokon o nej 

písal prácu. Z hľadiska klasického etnologického záujmu som 

teda nezačal tradičnou architektúrou, ale, naopak, sídliskami, 

potom som prešiel k výskumu robotníckych kolónií a následne 

som sa prepracoval aj k samotnému ľudovému staviteľstvu. 

Všeobecne panuje názor, že sídliská predstavujú v porovnaní 

s dedinou vysokoanonymizované prostredie s nízkou mierou 

vzájomných sociálnych vzťahov. To bola a stále je aj mienka 

o meste. Práve etnológovia vo svojich výskumoch ukazujú, že 

to nemusí celkom platiť. Spomeniem napríklad knihu o medzivojnovej 

Bratislave z roku 1991 (Taká bola Bratislava) alebo výskumy 

Zuzany Beňuškovej a neskôr i moje o živote v Petržalke. 

Aká zmena prebehla podľa vás v spoločnosti z hľadiska vnímania panelákov 

a panelových sídlisk od výstavby prvého panelového domu na 

Kmeťovom námestí po dnešok? 

Ľudia, ktorí prichádzali bývať v 60. a 70. rokoch do nových panelových 

alebo už aj tehlových domov v nových mestských 

obytných súboroch, zažívali vo väčšine podstatné zlepšenie 

svojich bytových štandardov. Zrazu mali ústredné kúrenie, 

tečúcu teplú a studenú vodu, splachovací záchod a pod. Na 

sídliská prichádzali najmä mladé rodiny, ktoré v porovnaní 

s dneškom získali pomerne za prijateľných podmienok a skoro 

vlastné bývanie, dostali prácu v meste, osamostatnili sa od 

rodičov. Bol s tým teda spojený určitý optimizmus a vďačnosť. 

Samozrejme, objavovali sa aj nedostatky, ktoré súviseli s chýbajúcou 

občianskou vybavenosťou, uniformnosťou výstavby, 

nekvalitne zrealizovanými stavbami. Z výskumov uskutočnených 

v 70. rokoch na českých sídliskách, o ktorých vyšla 

v roku 1985 kniha Lidé a sídliště, však môžeme usudzovať, že 

celkové vnímanie života v obytných súboroch bolo pozitívne. 

Hoci po roku 1989 prevažovala vo verejnom diskurze výrazná 

kritika sídlisk, samotní obyvatelia zdôrazňovali viaceré pozitíva. 

Dobudovala sa občianska vybavenosť, vyrástla zeleň, revitalizovali 

sa domy a ich okolie. Takéto postoje poznám aj zo 

svojej niekdajšej komunitnej práce v Petržalke, aj z vlastného 

výskumu. 

Kým po vojne žila v mestách asi 

štvrtina všetkých obyvateľov, o 30 rokov 

neskôr to už bola mierna väčšina. 

Miera takéhoto nárastu bola nebývalá 

ako z európskeho hľadiska, tak aj 

v rámci krajín sovietskeho bloku, 

nehovoriac o podstatne urbanizovanom 

Česku. V krátkom čase prišlo teda 

do miest veľké množstvo ľudí. 

Panelák na Dlhých dieloch II. 


Autor: Ondrej Nosál 

Ako pôsobil takýto rýchly nárast obyvateľstva na mesto? 

Výstavba nových mestských obytných súborov bola súčasťou 

komplexného procesu modernizácie Slovenska. Tá síce 

pozvoľne prebiehala už od polovice 19. storočia so vznikom 

fabrík, železníc, zavádzaním elektriny a pod., ale Slovensko 

malo stále zväčša charakter tradičnej (rurálnej, nepriemyselnej) 

spoločnosti. Po roku 1948 sa s nástupom socialistického 

režimu modernizácia výrazne akcelerovala. Nová politická moc 

sa rozhodla Slovensko urýchlene transformovať na industrializovanú 

a urbanizovanú krajinu. Práve do obdobia povojnových 

zmien kladie aj slovenská etnológia „neostrý“ predel medzi 

tradičnou kultúrou a modernou spoločnosťou. Kolektivizácia, 

ktorá prebiehala na vidieku a bola súčasťou celého procesu, 

uvoľnila veľké množstvo pracovnej sily pre nové priemyselné 

závody. Obyvatelia sa sťahovali do miest do nových obytných 

súborov; od 70. rokov ich výstavba súvisela už aj s rozvojom terciárnej 

sféry. Kým po vojne žila v mestách asi štvrtina všetkých 

obyvateľov, o 30 rokov neskôr to už bola mierna väčšina. Miera 

takéhoto nárastu bola nebývalá ako z európskeho hľadiska, tak 

aj v rámci krajín sovietskeho bloku, nehovoriac o podstatne 

urbanizovanom Česku. V krátkom čase prišlo teda do miest 

veľké množstvo ľudí. Urbanizácia sa tak obmedzila na kvantitatívnu 

formu a jej prostriedkom i výrazom boli práve mestské 

sídliská. Pôvodná mestská kultúra a spôsob života sa často aj 

cielene nivelizovali ako buržoázne a noví obyvatelia k mestu 

nemali vzťah; mnohí na víkendy unikali do svojich pôvodných 

vidieckych sídel alebo na záhrady a chaty. To sa prenášalo aj 

do vzťahu pôvodných a nových obyvateľov, veď známa bola 

napríklad animozita „prešpurákov“ voči novoprisťahovalcom 

či staropetržalčanov voči novým obyvateľom sídliska. K mestu 

i sídlisku si v oveľa väčšej miere začala vytvárať vzťah až nová 

generácia, potomkovia prisťahovalcov. 

Problémom bola aj nevyvážená veková štruktúra sídlisk. Ja ako 

tzv. Husákove dieťa som v 80. rokoch zažil na základnej škole 

dvojzmenné vyučovanie a o 20 rokov tú istú školu zavreli pre 

nedostatok žiakov. Materské školy sa dnes prebudovávajú na 

Ovplyvňuje urbanizmus sídliska sociálne vzťahy? 

Hoci priamy architektonický a urbanistický determinizmus nie 

je v sociálnych vedách veľmi rozšírený, z niektorých bádaní 

vieme, že napríklad množstvo peších trás či tzv. miest komunikácie 

determinuje mieru stretávania sa ľudí, a tým aj vytvárania 

vzájomných vzťahov. Rovnako je spravidla v domoch 

s menším počtom obyvateľov vyššia miera spoločenských 

kontaktov. A vzájomná prepojenosť kvality verejných priestorov 

a úrovne sociálnych vzťahov je všeobecne známa. Podľa 

môjho výskumu je však najlepším faktorom na vytváranie sociálneho 

kapitálu v lokalite čas, teda stáli obyvatelia, ktorí sa 

dlhodobo stretávajú v jednom sídle, alebo lokálni lídri, ktorí 

motivujú záujem a aktivizmus. 

20

21 

Panelák na Dlhých dieloch III. 


Autor: Ondrej Nosál

Ľavicoví ideológovia predpokladali 

nadradenie rodiny kolektívom aj 

v rámci varenia a stravovania, čo sa 

prenieslo aj do veľkosti priestorov. 

Kontinuita životného štýlu daná 

dlhodobým historickým vývojom má 

však kľúčový význam a ovplyvňuje 

spôsob život oveľa viac ako vonkajšie 

dobové podnety. 

Je možné, že aj samotné dispozície sídliskových bytov mali vplyv na 

zmeny v spoločnosti? 

Opäť je to súčasť komplexnejšieho procesu modernizácie slovenskej 

spoločnosti – z vidieka do mesta, z vlastného gazdovského 

hospodárenia do fabriky, z viacgeneračných obydlí do 

jednogeneračných, z kroja do konfekčného odevu… Dispozície 

bytov boli výrazom i súčasťou týchto zmien. Ale už z výskumov 

počas socializmu vieme, že ľuďom napríklad nevyhovovala 

veľkosť kuchyne. Ľavicoví ideológovia predpokladali nadradenie 

rodiny kolektívom aj v rámci varenia a stravovania, čo sa 

prenieslo aj do veľkosti priestorov. Kontinuita životného štýlu 

daná dlhodobým historickým vývojom má však kľúčový význam 

a ovplyvňuje spôsob život oveľa viac ako vonkajšie dobové 

podnety. V jednom najväčšom priestore tradičného domu 

sa stretávala celá rodina, tu sa spoločne stravovala a často 

sa v ňom aj varilo. Akoby reálna ľudská skúsenosť motivovala 

opätovný návrat k jednému centrálneho priestoru bytu či domu 

– k spojeniu kuchyne a obývačky. 

Takže takáto moderná dispozícia je vlastne návratom k tradičnej… 

Áno, ale treba však povedať, že v predmodernej spoločnosti 

trávili členovia viacgeneračnej rodiny väčšinu času vonku pri 

práci a iba gazdiná zvyčajne zostávala v dome pripravovať 

pokrm, prípadnestarší nevládni členovia rodiny. V zime sa, 

naopak, väčšina činností presúvala do tohto priestoru; tu sa 

žilo; robilo, jedlo i spalo. 

22 

Dnešná výstavba na pôvodných sídliskách 

vzniká s cieľom obnoviť klasickú 

mestskú ulicu a ďalšie funkcie 

tzv. typického mestského prostredia. 

Aj naše výskumy však ukazujú, že 

obyvatelia sídlisk oceňujú voľnosť, 

nezastavanosť a teraz už i vyrastenú 

zeleň. Monofunkčnosť nemusíme teda 

úplne zatracovať, prináša aj výhody. 

Panelák na Dlhých dieloch IV. 



Na západe postupne od masívnej panelovej výstavby upustili, u nás 

výstavba pokračovala až do zmeny politickej situácie/režimu. Dnes 

však môžeme v zahraničí vidieť mnohé nové kvalitné panelové domy, 

naopak, na Slovensku akoby miesto panelu v architektúre ostalo zaznávané. 

Môže vzťah verejnosti k panelovým sídliskám súvisieť so 

spájaním s bývalým režimom? 

To je skôr otázka na stavebníkov, developerov a architektov. 

Od 90. rokov sa aj u nás upustilo od funkčného delenia mesta 

v zmysle princípov modernistickej architektúry, ktoré prinášali 

špecifické problémy. Hoci aj súčasná suburbánna výstavba 

v okolí miest, akési „paneláky naležato“, to môže pripomínať. 

Dnešná výstavba na pôvodných sídliskách vzniká s cieľom 

obnoviť klasickú mestskú ulicu a ďalšie funkcie tzv. typického 

mestského prostredia. Aj naše výskumy však ukazujú, že 

obyvatelia sídlisk oceňujú voľnosť, nezastavanosť a teraz už 

i vyrastenú zeleň. Monofunkčnosť nemusíme teda úplne zatracovať, 

prináša aj výhody. Niektorí ľudia dokonca pre pokoj 

a ticho preferujú sídlisko pred starým mestom či inými rušnejšími 

časťami mesta. 

V čom ľudia vidia výhody bývania na sídlisku oproti centru mesta? 

Samozrejme, aj sídliská sa líšia, ale ľudia oceňujú vo všeobecnosti 

najmä spomínanú nezastavanosť, viac voľného priestoru, 

zelene, viac možností pre deti, priestor na voľnočasové aktivity; 

niekde aj parkovanie. Vo vnútrosídliskových častiach to môže 

byť aj menej áut a nižšia rýchlosť dopravy, čo je dôležité aj pre 

bezpečnosť detí. V Petržalke rovnako blízkosť vody a príroda 

lužných lesov a zároveň blízkosť do centra. Za celý svoj výskum 

som stretol iba jedného človeka, ktorý deklaroval nespokojnosť

23 

Panelák na Dlhých dieloch V. 



života s bývaním na petržalskom sídlisku. Bol to mladý človek, 

ktorý sa z Petržalky snažil „unikať“ za kamarátmi do centra, kde 

viedol svoj sociálno-kultúrny život. Väčšina ľudí však hovorí, že 

Petržalka je dobrým miestom na život. Iste, možno tu zohráva 

svoju úlohu aj prirodzená psychologická potreba človeka nachádzať 

pozitíva v mieste, v ktorom dlhodobo žije. 

Umelec Tomáš Džadoň sa vo svojej inštalácii v Banskej Štiavnici venovanej 

panelákom vyjadril: „K panelákom som sa nedostal náhodou. 

Obsesívne som sa zaoberal myšlienkou, čo s tou tradíciou, od ktorej nás 

minulý režim tak dôslednej odstrihol. V určitej chvíli som si uvedomil, 

že pre moju generáciu sa paneláky, resp. zvyšky minulého režimu, stali 

novou tradíciou. Panelák sa skôr či neskôr stane „novou drevenicou.“ 

Je to realita alebo utópia? Budeme raz na panelákové sídliská chodiť 

ako do skanzenu? 

Pre mladú generáciu, ktorá vyrastala na sídlisku a získala si 

k nemu vzťah, je to určite reálna možnosť. Už aj v Petržalke sú 

tabule, ktoré pomáhajú budovať vzťah obyvateľov k miestu, pripomínajú 

zaujímavé miesta, mapy… My tu však máme problém 

už i s pamiatkovou ochranou staršej modernistickej architektúry 

alebo „sorely“. Vezmime si také Baťovany (Partizánske) či 

Novú Dubnicu. V oboch chýba pamiatková ochrana, zrejme 

najmä pre obavu z obmedzenia vlastníckych práv obyvateľov. 

V susednom Česku však dokázali ochrániť aj „sorelu“ v Ostrave- 

Porube, Havířove a takisto aj v krakovskej Novej Huti v Poľsku. 

Je dôležité robiť osvetu a upozorňovať obyvateľov na hodnoty 

ich lokality vrátane architektúry. 

S osvetou a uvedomovaním si hodnôt prichádza zrejme aj vzťah k miestu 

a identifikácia s ním. 

Určite. Pocit miestnej identity nie je však samoúčelný. Ak 

majú ľudia hlboký vzťah k sídlu, v ktorom žijú, potom im na 

ňom aj záleží, čo spravidla zvyšuje aj úroveň života. Pre takéto 

skvalitňovanie je dôležité, aby vznikla v lokalite komunita 

aktívnych ľudí, ktorí dokážu realizovať trvalé a udržateľné 

zmeny. V bývalom režime bolo vytváranie silných susedských 

vzťahov ľahšie vďaka princípu okrskov, stabilizácii 

obyvateľov v priestore, nižšej mobilite, preferencii verejnej 

dopravy pred osobnou, spoločnému lekárovi, obchodu, základnej 

škole, organizovaniu brigád a podobne. Problémom 

však boli iné faktory, ktoré súviseli s režimom, napríklad 

obmedzená miera samosprávnosti, participácie obyvateľov 

na rozhodovaní, centralizácia a direktívnosť rozhodnutí. 

Dnes sú iné podmienky; väčší význam pri vytváraní komunít 

majú aktívni miestni lídri, podpora samosprávy, neziskových, 

ale i podnikateľských organizácií. Samozrejme, dôležitá je aj 

kvalita verejných priestorov. Skutočný a praktický vzťah však 

treba budovať k menším lokalitám, možno vo veľkosti väčšej 

dediny. Taká je ľudská historická skúsenosť, veď moderná urbánna 

spoločnosť a veľkomestá sú záležitosťou jedného až 

dvoch storočí, na Slovensku najviac posledného polstoročia. 

Panelák na Dlhých dieloch VI. 



→ 

JURAJ JANTO (1976) 

od roku 2011 pôsobí na Katedre etnológie FiF UK v Bratislave. 

Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa zaoberá 

hlavne urbánnou a aplikovanou etnológiou, výskumom 

socializmu, antropológiou priestoru a architektúry a tradičnou 

materiálnou kultúrou.

VÝSKUM 

24 

Mladá žena v zimnej záhrade, 1836 

Zdroj: Tresidder, Stafford, 1986 

Energetika panelových obytných domov 

Text 

Fotografie 

Ema Ruhigová a Roman Ruhig 

Archív autorov 

Ekologické problémy súčasnosti a stavebníctvo 

Výstavba, prevádzka, údržba a demolácia stavieb tvoria až 

40 % celkovej produkcie skleníkových plynov a znečistenia 

na svete. S rastúcim počtom obyvateľov a životnou úrovňou 

sa priamo úmerne zvyšuje aj spotreba energií a odpadu 

v našich domácnostiach. Našou kardinálnou úlohou by preto 

malo byť znižovanie spotreby primárnej energie a odpadu 

v budovách. Indikátor ekologickej stopy hovorí o počte planét 

veľkosti Zeme (koľko planét veľkosti Zeme by sme potrebovali 

na odstránenie ekologických a klimatických problémov), 

ktoré by si ekologická stopa krajiny vyžadovala, ak by každá 

krajina zanechala rovnakú ekologickú stopu bez prekročenia 

svojej biokapacity. V prípade Slovenska to v roku 2013 bolo 

2,61 planéty Zem (ak by sa všetky krajiny sveta správali z hľadiska 

ekológie ako Slovensko). Presný počet závisí od prijatých 

opatrení. Je preto potrebné hľadať optimálne riešenia, ktoré 

znižujú spotrebu energie. Jednou z možností je hľadanie nových 

obnoviteľných zdrojov alebo efektívnejšie využívanie 

už známych zdrojov energií. Všetky nové budovy na území 

Slovenska musia byť od 1. januára 2021 postavené s takmer 

nulovou potrebou energie a zároveň splniť všetky požiadavky 

na klasifikáciu energetickej triedy A0. Dané požiadavky sú 

platné aj pre obnovované existujúce budovy, ak je to funkčne, 

technicky a ekonomicky uskutočniteľné. 

Panelové bytové domy ako producenti CO₂ 

Obytné budovy z 50. – 80. rokov minulého storočia tvorili 

v roku 2001 až 60 % stavebného fondu na Slovensku. Dnes 

v panelových domoch býva približne 40 % obyvateľov, obnova 

a prevádzkovanie celkovo asi 750-tisíc bytových jednotiek 

vyžaduje obrovské vynaloženie energií. Masívnu výstavbu 

z 2. polovice 20. storočia nahradila masívna obnova panelových 

bytových domov na začiatku 21. storočia. Ak by sme však 

porovnali energetickú hospodárnosť obnovených budov z toho 

obdobia s dnešnými požiadavkami a normami, väčšina týchto 

budov by požadovanou energetickou certifikáciou neprešla. 

Panelové bytové domy, ktoré boli obnovené pred viac ako 

20 rokmi, už postupne vyžadujú ďalšiu obnovu, a to už podľa 

prísnejších požiadaviek. Na zistenie spotreby primárnej energie 

na prevádzku je nutné vyhotoviť výpočet projektového hodnotenia 

energetickej hospodárnosti budovy. Do hodnotenia sa 

započítava spotreba energie na vykurovanie, prípravu teplej 

vody, klimatizáciu a osvetlenie. Bytové domy sa však posudzujú 

iba z pohľadu spotreby na vykurovanie a prípravu teplej vody. 

Ďalším dôležitým hodnotiacim kritériom pri obnovách by mal 

byť vplyv na životné prostredie z pohľadu zabudovanej sivej 

energie. Sivá energia je pojem, ktorý naša legislatíva nepozná, 

Ide o tzv. skrytú energiu, ktorá bola spotrebovaná ešte pred 

uvedením prevádzky objektu a musí byť vynaložená na ťažbu

25

a transformáciu surovín, výrobu, prepravu, zabudovanie stavebných 

materiálov a produktov, údržbu a následne energiu 

nutnú na recykláciu a likvidáciu materiálu. V danom ponímaní 

teda nie je jedno, či sa na zateplenie použije polystyrén, minerálna 

vlna alebo celulóza. Žiaľ, toto kritérium skrytej energetickej 

stopy materiálu v jej celom životnom cykle zatiaľ nie 

je v našej legislatíve zohľadňované, pritom má obrovský vplyv 

a dosah na životné prostredie. 

Zlepšenie energetickej efektivity panelových domov 

Všeobecne sa najviac energie v bytových domoch spotrebuje 

na vykurovanie. Ak ju chceme znížiť, logicky potrebujeme znižovať 

tepelné straty a zvyšovať tepelné zisky objektu. 

Tepelné straty sú zapríčinené predovšetkým prechodom tepla 

cez konštrukcie, vplyvom tepelných mostov a stratou vetraním. 

Zateplením fasády, strechy, podláh a všetkých exponovaných 

vykurovaných plôch v kontakte s nevykurovaným priestorom 

a exteriérom môžeme čiastočne eliminovať straty spôsobené 

prechodom tepla. Veľký podiel na prechode tepla majú aj 

okenné a dverné konštrukcie a ich výmena za prvky s lepšími 

tepelnotechnickými vlastnosťami. Vplyv tepelných mostov 

možno eliminovať dôsledným overením detailov, prepojením 

tepelnoizolačných rovín a zvýšením vnútornej povrchovej teploty 

v kritických bodoch. Tepelné straty spôsobené vetraním 

majú dve príčiny. Jednou z nich je infiltrácia vzduchu cez okenné 

a dverné konštrukcie, ktorú obmedzí výmena za kvalitnejšie 

okná s lepším tesnením. Druhou príčinou je samotné vetranie 

otváraním okien, keď sa ohriaty vzduch z interiéru dostane do 

exteriéru. Riešením a radikálnym znížením týchto strát by mohla 

byť realizácia núteného vetrania s rekuperáciou. Rekuperačné 

jednotky sú z pohľadu vstupných nákladov náročnejšie 

a zníženie svetlej výšky v miestnostiach podhľadmi nemusí byť 

možné. Svetlá výška v obytných miestnostiach v panelových 

domoch je totiž často na hranici s minimálnou svetlou výškou 

uvedenou v norme o bytových budovách. Vháňanie čerstvého 

vzduchu do priestoru však môže byť realizované aj z bočnej 

strany, napríklad zo zníženého podhľadu z kúpeľne, WC alebo 

kuchyne, kde je dovolená nižšia svetlá výška. 

Celkové bilancie výrazne zlepšujú aj solárne tepelné zisky, 

vnútorné zisky a zisky zo sekundárnych zdrojov energie. Zisky 

zo zdrojov sa započítavajú, ak je v budove navrhnuté tepelné 

čerpadlo, zemný kolektor, solárna tepelná alebo fotovoltická 

energia. Vnútorné zisky sú všetky zisky vyprodukované v objekte 

vplyvom elektrických spotrebičov, ľuďmi, zvieratami 

a ďalšími vnútornými zdrojmi, ktoré sú však pomerne ťažko 

kvantifikovateľné. Najlepšie vieme v návrhu ovplyvniť solárne 

zisky, predovšetkým vďaka zväčšovaniu zasklených plôch vo 

fasáde. Pri objektoch s panelmi v obvodovom plášti, kde by 

mohlo dôjsť pri zväčšení otvorov k oslabeniu nosného systému, 

to však nie je vždy realizovateľné. Niektoré panelové systémy 

však majú obvodové steny z výplňového muriva, ktoré 

nemá nosnú funkciu. V takomto prípade možno odstrániť 

takmer 100 % netransparentných konštrukcií a nahradiť ich 

zasklením, ktoré však musí byť počas leta tienené z dôvodu 

možného prehrievania. 

V súčasnosti sa developeri snažia zlepšiť energetickú efektivitu 

najmä zateplením, čo často vedie k použitiu neprimerane 

veľkých hrúbok tepelných izolácií. Prechod tepla je tak čiastočne 

eliminovaný, no zväčšenie obstavaného objemu sa môže 

negatívne prejaviť na proporcii budovy. Pri väčších hrúbkach 

tepelných izolácií zároveň vzniká problém s kondenzáciou 

vodnej pary vo vnútri konštrukcii. 

Zníženie tepelných strát a zlepšenie energetickej efektivity sa 

môže realizovať aj pridaním medzipriestoru k existujúcemu 

objemu. Je to zapríčinené teplotným redukčným faktorom bx. 

Tepelné straty cez danú obvodovú konštrukciu tak môžeme 

pri správnom zasklení zredukovať až o 50 %. Ide o zasklené 

medzipriestory, ako sú balkóny, lodžie a terasy. Tie môžu mať 

ďalšie možnosti využitia, napríklad skleníky, pobytové plochy 

či zimné záhrady. V súčasnosti je však s reguláciou týchto 

priestorov problém a vlastníci bytov si typ a materiál zasklenia 

vyberajú podľa vlastného uváženia, čo vo väčšine prípadov 

vedie k strate architektonických kvalít fasád i k systémovým 

26 

poruchám. Náš výskum sa práve preto zaoberá praktickým 

pridávaním medzipriestorov na existujúce typy panelových domov 

a prináša nové poznatky o vplyve týchto medzipriestorov 

na projektové hodnotenie energetickej hospodárnosti budovy 

a ich vplyve na architektonický výraz fasád. 

Medzipriestor ako jeden z udržateľných nástrojov obnovy 

V minulosti pareniská, neskôr skleníky, zimné záhrady... gánky. 

V súčasnosti balkóny, lodžie, terasy, átriá, predsadené konštrukcie. 

Medzipriestory oddávna figurovali ako v architektonickej, 

tak aj konštrukčnej i energetickej sfére. Prvé pokusy 

vytvoriť uzatvorené priestory na účely zvýšenia rastu rastlín 

sa datujú už do obdobia starovekého Ríma. O niekoľko storočí 

sa tento trend rozmohol aj vo zvyšku Európy. V roku 1543 bola 

v Pise vybudovaná prvá botanická záhrada, kde sa niektoré 

objekty využívali ako skleníky. Tento model sa neskôr použil 

aj v ostatných častiach Európy. V 17. storočí vznikli sekulárne 

záhrady na výučbu a vedecký výskum. Na začiatku 18. storočia 

sa začali používať skleníky so šikmými zasklenými plochami. 

Dôvodom bol dopad svetla v pomarančových sadoch. Prvým 

konštruktérom šikmých prvkov v skleníkoch bol Dr. Hermann 

z Holandska. V tomto storočí sa skleníky začali využívať aj ako 

spoločenské priestory. Tu sa črtá prvá pobytová funkcia skleníka 

a zavádza sa názov zimná záhrada. V Holandsku vznikla 

na začiatku 18. storočia zimná galéria, ktorá slúžila univerzite. 

Zasklené medzipriestory sa, samozrejme, nerealizovali iba 

na pestovanie rastlín, ale aj z dôvodu zníženia tepelných strát 

a využívania naakumulovaného tepla, ktoré odovzdalo svoju 

energiu cirkulovanej vode prechádzajúcej cez budovu. 

V 19. storočí sa skleníky začali aditívne pridávať k existujúcim 

budovám, preferovala sa symetria tvarov a dekoratívne priečelia 

s členitými okennými konštrukciami vďaka rámom. Skleníky 

boli využívané aj ako zimné záhrady slúžiace na odpočinok. 

V druhej polovici 19. storočia sa začali budovať skleníky ako 

malé botanické záhrady inšpirované tými veľkými, a to buď 

ako doplnok k existujúcim budovám, alebo sa zároveň realizovali 

spolu s novostavbou. Teplota bola simulovaná tak ako 

v skutočnej botanickej záhrade, aby tu mohli prežiť exotické 

rastliny. Skleníky sa využívali aj ako zimné záhrady slúžiace na 

odpočinok. Najkrajšie a najlepšie vymyslené zimné záhrady 

boli postavené v Loughboroughe v Anglicku. 

Zimná záhrada bola jednou z možností využívania alternatívneho 

zdroja energie, slnka, pri zvyšujúcej sa cene plynu a oleja. 

Mechanická ventilácia naprieč priestorom zefektívňovala proces 

a akumuláciou tepla sa vytvorila radiácia, ktorá vykurovala 

priestory aj počas chladnejšieho počasia. Neskôr, po použití 

zdvojeného zasklenia a kovových rámov, sa významne znížili 

tepelné straty v miestnostiach. Dôležitým faktorom bol aj sa- 

Konštrukčný systém T08B (12 poschodový dom s troma sekciami), Praha – Pankrác 1 

(Zdroj: www.estav.cz, 2020)

27 

motný tvar zimnej záhrady, tvar existujúcej budovy, orientácia 

na svetové strany, počet slnečných dní, poloha, okolie, počet 

priečelí vo fasáde záhrady atď. Zimná záhrada bola jednou 

z prvých konštrukcií, ktorá bola priateľská k životnému prostrediu 

a svojím fungovaním znižovala emisie produkované 

vykurovaním. Zimná záhrada je v podstate spôsob pasívneho 

solárneho vykurovania. 

V dnešných časoch je aplikácia zimných záhrad ako energetického 

zdroja na ústupe z dôvodu technickej a technologickej 

vyspelosti využívania iných alternatívnych zdrojov. No 

ich aplikácia sa pri obnovách budov stále vyskytuje. V súčasnosti 

nie je vedený dostatočný výskum týkajúci sa vplyvu 

medzipriestorov na energetické hodnotenie budov, kde by bol 

medzipriestor dostatočne veľký na to, aby sa mohol využívať 

ako pobytový priestor. 

Medzipriestor a „panelák“, zasklievanie fasád 

Na nastavenie metodiky realizácie zasklených medzipriestorov 

na existujúcich panelových fasádach bolo treba zvoliť reprezentanta, 

ktorý by výskum čo najviac zovšeobecnil. Obdobie 

50. – 80. rokov 20. storočia prinieslo mnohé nové konštrukčné 

systémy panelovej bytovej výstavby. Výber typu vhodného 

konštrukčného systému prebehol na základe analýzy podielu 

plôch medzipriestorov k zastavanej ploche podlažia. Hlavným 

reprezentantom výskumu sa stal konštrukčný panelový systém 

T08B z dôvodu veľkej exponovej plochy fasády orientovanej na 

jednu svetovú stranu. Inšpiráciou bola transformácia 530 bytov 

vo francúzskom Bordeaux, kde francúzski architekti Lacaton 

& Vassal predsadili veľkopriestorový medzipriestor pred celý 

objekt, vďaka čomu dostali obyvatelia bytového domu nový 

priestor na užívanie. Panelový systém T08B disponuje obdobným 

priestorom, ktorý pomerovo tvorí až 9,47 % úžitkovej plochy 

k zastavanej ploche podlažia. Daný konštrukčný systém 

bol využívaný v rámci celého Československa. 

Zadná strana daného panelového bytového domu je v existujúcom 

stave stvárnená výrazne monotónne v jednotnom rastri. 

Monotónnosť je narušená iba v podnoži, kde sú umiestnené 

vstupy do jednotlivých sekcií. Na prednej strane je po celej 

ploche rovnako nastavený raster. Tektoniku plochy narúšajú 

lodžie, ktoré možno vnímať ako aditívne pridané k celkovej 

substancii, vďaka čomu je celkový výraz čiastočne odhmotnený. 

Lodžie tvoria určitú zónu medzi exteriérom a interiérom, 

ktorá vytvára optický filter medzi týmito priestormi. Vo výskume 

boli podrobne overené dve modelové situácie. Medzipriestor 

ako nárazníková zóna alebo ako integrovaný priestor 

vykurovaného objemu. 

Pri uvažovaní o medzipriestore ako o nárazníkovej zóne je 

modelovo navrhované zasklenie lodžie po celej výške. V tomto 

prípade lodžia nie je integrovaná do vykurovaného objemu 

a netvorí súčasť požiarneho úseku. Požiarne pásy sú z tohto 

dôvodu riešené v pôvodnej polohe fasády, medzi oknami 

mimo zasklenia lodžie. Pôvodná tektonika fasády je mierne 

narušená. Pri uzatvorení zimnej záhrady v zimných mesiacoch 

lodžie strácajú hĺbku a pôvodná plasticita architektúry budovy 

je potlačená. V letných mesiacoch však môže byť vrchná časť 

zasklenia vďaka koľajničkovému a harmonikovému systému 

takmer úplne otvorená. Otvorením zasklenie možno bytové 

jednotky dostatočne prevetrávať a nie je nutné riešiť dodatočné 

tienenie lodžií. 

Druhá alternatíva pracuje so zimnými záhradami, ktoré sa 

nachádzajú vo vykurovanom objeme. Daný variant čiastočne 

rešpektuje pôvodnú tektoniku priečelia vďaka pevnej vymurovanej 

zateplenej časti zimnej záhrady, ktorá je navrhnutá 

v polohe pôvodného zábradlia (obr. 10). Lodžie sa pridaním 

do vykurovaného objemu stávajú súčasťou požiarneho úseku 

a novovymurované parapety pod oknami je nutné zrealizovať 

najmä z hľadiska požiarnej bezpečnosti (tzv. protipožiarne 

pásy). Ostatná časť priečelia je zasklená a vzniká tu obdobný 

efekt ako pri variante s nárazníkovou zónou, a to, že v zimných 

mesiacoch je zasklenie väčšinou uzatvorené a fasáda stráca 

na plasticite. V letných mesiacoch možno presklenú časť otvoriť, 

je však otázne, v akej miere, keďže zasklenie je súčasťou 

teplo-výmennej obálky budovy. 

Potreba energie na vykurovanie za sezónu 

[kWh/m².a)] 

30 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

26,022 

21,155 

17,454 

15,027 

juhozápad/juhovýchod 

25,061 

18,327 

14,626 

12,199 

juh 

26,944 

21,233 

17,533 

15,105 

východ/západ 

Graf porovnávajúci potreby energií na vykurovanie za sezónu podľa orientácie 

a integrovania loggií do budovy (Zdroj: Ruhig, 2021) 

Loggie bez zasklenia 

Loggie ako nárazníkové zóny, 

zasklenie jedným sklom 

Loggie ako nárazníkové zóny, 

zasklenie dvojitým sklom 

Ug≤2.0 W/(m².K) 

Loggie integrované do 

vykurovaného objemu 

Zasklievanie fasád a ich vplyv na energetickú hospodárnosť 

panelových domov 

Predmetný výskum priniesol teoretické poznatky, ktoré preukázali 

skutočný vplyv a význam zasklenia lodžií/balkónov 

na projektové hodnotenie energetickej hospodárnosti panelových 

bytových domov. Zároveň sa preukázalo, že medzipriestor 

integrovaný do vykurovaného objemu nemusí vždy 

zlepšiť energetickú efektivitu, no medzipriestor realizovaný 

ako nárazníkový priestor prináša viacero benefitov. Okrem 

ochrany pred poveternostnými podmienkami (vietor, dážď, 

sneh...) a zväčšenia pobytovej plochy jednotlivých bytov ide 

predovšetkým o zvýšenie energetickej efektivity. Pri panelovom 

systéme T08B s lodžiami orientovanými na juh sa energetická 

efektivita zlepšila až o 33,43 % oproti stavu, keď sa 

bytový dom iba zateplí a vymenia sa na ňom výplne okenných 

a dverných otvorov. 

Pri realizácii regulovanej nárazníkovej zóny tak môžeme zredukovať 

hrúbky tepelných izolácií na celom objekte takmer 

o 50 %, čo významne ovplyvní celkový architektonický výraz 

zatepleného bytového domu a zároveň môže znížiť spotrebu 

skrytej sivej energie pri pohľade na celý životný cyklus 

použitých materiálov. Tento fakt je však potrebné aplikovať 

do noriem, ktoré dnes nedostatočne zohľadňujú danú situáciu 

a sú koncipované so zameraním len na jeden spôsob 

obnovy. Hlavným praktickým prínosom výskumu je podklad 

pre sanačné predpisy fasád stavebného panelového domu 

T08B s dôrazom na zasklievanie lodžií a ich architektonické 

riešenie. Výskum bol realizovaný formou metodiky a má slúžiť 

architektom a projektantom ako manuál na optimalizáciu 

návrhu uzavretých medzipriestorov pri renovácii a modernizácii 

panelových konštrukčných systémov podobného typu. 

→ 

EMA RUHIGOVÁ A ROMAN RUHIG 

sú absolventi Fakulty architektúry a dizajnu a Stavebnej 

fakulty STU. Na Katedre architektúry SVF STU v roku 2020 

ukončili doktorandské štúdium. Roman sa vo výskume 

zameriava na udržateľné koncepty obnovy budov, špeciálne 

sa venuje medzipriestorom a ich vplyvu na energetickú 

efektívnosť stavebných substancií bytového fondu 

z 50.– 80. rokov 20. storočia. Ema sa špecializuje na kultúrnu 

udržateľnosť neinvazívnymi zásahmi do pamiatkovo-chránených 

objektov a konceptom s priaznivým 

vplyvom na životné prostredie. Na katedre naďalej pôsobia 

v pozícii odborných asistentov a od roku 2018 tvoria pod 

značkou vlastného ateliéru ER Atelier.

ROZHOVOR 

Pravdivý 

28 

Pavol Paňák 

Text 

Táňa Kuva 

panelák

29 

Skica P. Paňáka k projektu Janíkov dvor

Mne sú paneláky veľmi sympatické. 

Z viacerých dôvodov, ale dva pokladám 

za kľúčové. Jeden je, že predstavujú 

najväčší sociálny program, aký sa 

udial v dejinách Československa. Skrze 

tento „panelákový“ program sa urgentne 

riešila bytová otázka pre desaťtisíce 

ľudí a je jasné, že to vtedy bolo 

možné iba stavaním bytov priemyselným 

spôsobom. Druhý dôvod, prečo ich 

mám rád, je, že sú pravdivé. Rozumiem 

nielen ich poslaniu, ale aj tomu, ako sú 

zostrojené. To mám na domoch veľmi 

rád. V skutočnosti nič nepredstierali, 

kým sa nezačali zatepľovať. Iste, „predstieranie“ 

je vrodeným nástrojom architektúry, 

ale nemyslím si, že hromadná 

bytovka by mala niečo predstierať. 

Nepotrebuje na sebe nosiť témy, ktoré 

s ňou nesúvisia. Panelák je priamy, 

a preto pravdivý. Tretia okolnosť, ktorá 

súvisí s týmto obdobím, je priestorová 

stratégia urbánnych sídliskových 

konceptov. Veľkorysé otvorené verejné 

priestory, ktoré kým boli ešte staveniskom, 

boli nevábne. Dnes, po niekoľkých 

desiatkach rokov, sú v skutočnosti parkami, 

a to je obrovská hodnota, s ktorou 

dnešný developersky podmienený 

spôsob expanzie mesta nenarába. Táto 

veľkorysosť je benefit, ktorý podstatným 

spôsobom spoluvytvára hodnotu 

bývania v týchto domoch. To je podstatná 

hodnota týchto bývalých satelitov. 

Paneláky sa nevtierajú do priazne, 

nepodkladajú sa, sú samozrejmé. Hovorím 

však o klasických panelákoch, 

ktoré miznú pod vrstvami pridaných 

tepelných izolácií. Štruktúra ich skladania 

čitateľná na plášti drobila ich veľký 

objem. Raster konštrukčnej osnovy 

na povrchu paneláka je obrazom jeho 

technologickej podstaty, ktorú tupé zatepľovanie 

degeneruje. 

30 

Keď sa nastavovala legislatíva pre zateplenie týchto domov, boli nejakým 

spôsobom definované aj architektonické kritériá, alebo to bola čisto 

funkčná záležitosť? 

Legislatíva postavila len nárok na nápravu stavebnofyzikálnych 

vlastností, o všetkom ostatnom táto legislatíva nehovorí vôbec 

nič. Základ celého tohto zatepľovacieho „prúseru“ tkvie v tom, 

že aj keby sme chceli nastaviť akési „estetické kritériá“, drvivá 

väčšina bytov je vo vlastníctve spoločenstva vlastníkov, a to je 

kľúčový problém. Spoločenstvo vlastníkov vždy zohľadňuje len 

jediné kritérium, a tým je cena. Žiaden z panelákov, nielen na 

Slovensku, ale hlavne v Európe, ktoré sú veľmi dobre zateplené 

a energeticky zodolnené, nie je v štatúte spoločenstva vlastníkov. 

Vždy ide o nájomné bývanie. U nás je schéma obrátená 

a proti tomu v skutočnosti nezmôžete vôbec nič. 

Štát môže trochu regulovať napríklad jednotnú farebnosť, ale 

tá ma netrápi, pretrieť sa to dá hocikedy. No to, čo štát nedokáže 

regulovať, je kvalita použitých materiálov a degenerácia 

proporcií zateplením. Touto érou, keď sa všetko robí najlacnejším 

spôsobom, si ako spoločnosť musíme prejsť a tak, ako 

budeme pomaly rásť a kultivovať sa, bude rásť aj povedomie 

kultúry. Kultúry, ku ktorej patrí aj to, ako je opravený panelák. 

Potom budú mať paneláky šancu. 

Nekvalitné zateplenie domov, ktoré je potrebné obnovovať približne každých 

25 rokov, môže byť teda aj príležitosťou. 

Áno, to je jediná nádej. Generácia ľudí, ktorí v panelákoch žijú, 

musí pochopiť, že pri obnove je lacné riešenie tým najhorším 

krátkozrakým riešením. 

Pomohlo by, ak by sa do legislatívy dostal pojem skrytej sivej energie 

a terajšie „najlacnejšie“ riešenia by v skutočnosti z hľadiska ekologickej 

stopy už neboli také lacné? 

Je to tak, diktátom, inak to neprelomíte. Diktát znamená zákon. 

Veľký ohlas medzi architektmi zaznamenal projekt rekonštrukcie 

Touto érou, keď sa všetko robí 

najlacnejším spôsobom, si ako spoločnosť 

musíme prejsť a tak, ako 

budeme pomaly rásť a kultivovať sa, 

bude rásť aj povedomie kultúry. 

Kultúry, ku ktorej patrí aj to, ako je 

opravený panelák.

31 

panelového domu v Bordeaux od Lacaton & Vassal, u nás zase panelový 

dom v Rimavskej Sobote, od ktorého dokončenia prešlo už osem rokov 

a kvalitou obnovy sa mu žiaden panelák u nás nepriblížil. 

A viete, prečo sa to tu podarilo? V oboch prípadoch ide o jedného 

investora. Eufória okolo paneláka v Rimavskej Sobote bola 

oprávnená, je to výborne spravené. Pre mňa však za cenu straty 

identity. Pôvodný panelák nebol totiž celkom márny dom. Videl 

som, ako bol poskladaný, videl som, kde boli schody, elementy 

náznakovej tektoniky, rímsu…, rozumel som mu. Nebol to jeden 

z tých vtedajších najlacnejších panelákov, čítal som z neho 

staviteľskú ambíciu. Gutgut ho prerobili a nastavili mu novú 

identitu, ktorú nečítam ako panelák, čo sa, samozrejme, smie. 

Rovnako aj Lacaton & Vassal nastavili novú identitu. Spôsobov 

obnovy panelákov v skutočnosti nie je až tak veľa. Paneláky 

postavené po 70. rokoch sa u nás stavali bez staviteľskej ambície, 

práve tie sú pripravené na takúto obnovu, novú identitu. 

Zateplením alebo pridaním medzipriestoru, ktorý okrem zväčšenia 

obytného potenciálu domu zlepší aj jeho energetickú 

bilanciu. Podstatné je spraviť to kvalitne. 

Ako sa, naopak, identitu dá zachovať a pritom zmeniť výraz, 

je príklad obnovy od ateliéru Meili & Peter Architekten. Nielen 

preto, že vyniesli špáry na nový povrch, ale aj pre novú 

zatepľovaciu vrstvu, ktorá je realizovaná „panelovým“ postupom. 

Niečo podobné by sme chceli dostať do projektu súboru 

Janíkov dvor. Dielensky zhotoviť fasádu a takto odkázať na 

fenomén petržalských panelákov, ktoré väčšinou zateplením 

o svoju panelovú identitu prišli. Radi by sme na toto „panelové“ 

posolstvo nadviazali. 

Postupne prebiehajú urbanistické súťaže na verejné priestory panelových 

sídlisk, objavujú sa realizácie interiérov v panelákoch... Je otázkou času, 

kedy sa budú riešiť aj súťaže na obnovu a adaptáciu architektúry jednotlivých 

typov panelových domov? Niečo na spôsob nedávno vyhodnotenej 

súťaže na obnovu typových domov „Štvorec, Kocka, Orava“? 

Myslím, že to príde. Komora architektov by mala prísť s podnetom 

voči Slovenskej agentúre životného prostredia. Práve 

oni a komora iniciovali súťaž „Štvorec, Kocka, Orava“. Táto súťaž 

má predovšetkým osvetové poslanie a výsledkom je akýsi 

manuál pre súkromných vlastníkov. Nemá však záväzný charakter, 

pretože na to nie je zákon. Je to idealizmus, ale veríme, 

že môže inšpirovať. 

Existuje publikácia „Obnova bytových domov“ od kolektívu autorov, 

stavebných inžinierov, ktorá rieši spôsob zateplenia a odstránenia 

teplotechnických deficitov každého typu paneláku na Slovensku. 

Ich námety narobili veľmi veľa škody tým, že ambiciózne nabádali 

k novému, úplne inému výrazu bez akéhokoľvek odkazu 

na ten pôvodný. Podstatným spôsobom to prispelo do stavu, 

v akom sa nachádzame. 

Ale idea vypracovania katalógu možných dispozičných adaptácií jednotlivých 

typov panelových domov architektmi by mohla byť zmysluplná. 

Áno, je to tak, je tam potenciál, samozrejme, závisí od typu. 

Lacaton & Vassal sa v skutočnosti vnútornej dispozície vôbec 

nechytali. Dva roky pred nimi dostali Pritzkerovu cenu 

NL architekti za rekonštrukciu najdlhšieho paneláka Kleiburg 

v Amsterdame. Panelák bol vysťahovaný a najcennejšie bolo, 

že mal nosnú osnovu, kde sa dali alternovať všelijaké varianty, 

prepájať byty a podobne. Bol takto otvorený novej, sociálne 

prevrstvenej klientele. 

Pomohla by problematike obnovy panelákov aj pamiatková ochrana ako 

jeden z nástrojov zachovania ich hodnôt? 

Pamiatková ochrana je silný legislatívny nástroj. Nástroj politiky 

kultúry a kultúry politiky. Neviem si dosť dobre predstaviť 

slovenského politika, ktorý by vedel tlačiť na inštitúcie pamiatkovej 

ochrany, aby sa vážne zaoberali pamiatkovou ochranou 

architektúry druhej polovice 20. storočia. Jednotlivé solitéry 

sa už chránia, ale napríklad prvé paneláky, ktoré v sebe mali 

staviteľskú ambíciu, nie. To je strata. 

Paneláky mali svoj vývoj. Osobitne hodnotný bol ten prvý, na 

Kmeťovom námestí, ani nie tak svojím výrazom, ale konštrukciou. 

V skutočnosti to bola rámová sústava, ktorej výplň sa 

dala vybúrať. Otváralo to možnosť, ktorou nasledovné generácie 

panelákov už nedisponovali, a to flexibilitou vnútorného 

usporiadania. Prvé generácie niesli znaky staviteľskej ambície, 

ktoré sú stáleprítomné v dejinách architektúry a cez ktorých 

prítomnosť čítame v architektúre kontinuitu kultúry. Napríklad 

spôsob, ako tematizovali vodorovné a zvislé špáry vzájomného 

skladania panelov. 

Nie je však práve táto špára a panel niečo, čo má na Slovensku negatívnu 

konotáciu súvisiacu s bývalým režimom? Prečo nemáme nové panelové 

stavby, tak ako môžeme vidieť v zahraničí? 

Je to trochu inak, stavanie z betónových panelov je veľmi drahé. 

Vonku si to aj napriek tomu dovolia, u nás je to nemysliteľné. 

V nerozmýšľavom človeku panel, samozrejme, môže stále 

vzbudzovať negatívnu konotáciu. Dnešný zúfalý nedostatok bytov 

by bol príležitosťou aj pre takúto technológiu – predpokladá 

to developerovu vôľu, ktorá však tkvie v maximálnom zisku, 

a to je problém. Dnes sa predá všetko, a keď sa to perfektne 

urobí, čo sa z panelu úžasne dá, bol by to iste úspešný projekt. 

Aj náš barák pri Fakulte architektúry a dizajnu (Polyfunkčný 

dom „The Corner“) mal byť z panelu. Je to drahý dom obložený 

prírodným kameňom, ale do paneláka investor z dôvodu 

ceny nešiel. 

Vulgárne omaľovaný panelák 

s nezmyselne zmenenými proporciami 

svojich elementov je odkazom, 

ktorý vychováva špatne. 

Okrem panelových novostavieb môžeme v zahraničí vidieť aj odlišný 

prístup obnovy existujúcich panelových sídlisk. Počas svojej kariéry ste 

niekoľko rokov profesijne pôsobili v Nemecku, sledujete zahraničnú architektonickú 

scénu, v čom vnímate rozdiel? 

V Nemecku vyzerala bytová téma inak. Ešte pred 10 rokmi bol 

problém prebytok bytov. Dosť veľký segment panelákov bol 

manipulovaný tak, že odoberali z objemov domov. Keď máte 

prebytok bytov a potrebujete ich urobiť atraktívne, môžete 

z toho baráku vyberať, robiť verejné zelené strechy, lodžie, záhrady… 

Excesov, aké sú tu, je aj tam niekoľko, ale veľmi dobrého 

priemeru je tam podstatne viac. Táto veľmi dobrá konfekcia má 

primeranú architektonickú ambíciu, neprevláda vulgárnosť. 

Asi najdôležitejšie je uvedomiť si, že architektúra nás svojou 

neobíditeľnou prítomnosťou vychováva. Každodenne, a preto 

nástojčivo. Nemusíte rozumieť atribútom staviteľskej ambície. 

Aj ako laik podvedome čítate vloženú kultúru práce a hodnotu 

materiálu. Vulgárne omaľovaný panelák s nezmyselne zmenenými 

proporciami svojich elementov je odkazom, ktorý vychováva 

špatne. Nekultivuje tých, ktorí tam bývajú a mali by sa 

s ním stotožniť, a ani tých, ktorí ho zažívajú letmo. 

Prvé generácie niesli znaky staviteľskej 

ambície, ktoré sú stáleprítomné 

v dejinách architektúry a cez ktorých 

prítomnosť čítame v architektúre 

kontinuitu kultúry. 

→ 

PAVOL PAŇÁK 

patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov súčasnej 

slovenskej architektúry. Je absolventom Fakulty architektúry 

Slovenskej vysokej školy technickej (dnešná FAD STU). 

Spolu s architektom Martinom Kusým tvoria významnú 

autorskú dvojicu a jadro ateliéru BKPŚ. Ateliér stojí za 

viacerými zásadnými stavbami súčasnosti. Architekt pôsobí 

ako hosťujúci profesor na Fakulte architektúry a dizajnu 

a na Stavebnej fakulte STU, je členom porôt mnohých 

architektonických súťaží a pravidelný účastník odborných 

diskusií a autor prednášok.

ROZHOVOR 32 

PLURAL: 

Martin Jančok a Michal Janák 

REVITALIZÁCIA 

Text 

Mária Vaňurová 

VEREJNÝCH 

PRIESTRANSTIEV 

V RÁMCI 

Fotografie 

Vizualizácie štúdia PLURAL 

OBYTÉHO 

SÚBORU

33

Bratislavské štúdio PLURAL funguje od 

roku 2009. Záujem PLURALu o širokú 

škálu architektonických problematík sa 

odráža v navrhovaní priestorov rozmanitých 

mierok. PLURAL pravidelne, 

veľa a rád súťaží. Pracuje predovšetkým 

pre verejný sektor. V októbri 2020 

v spolupráci s brnianskym štúdiom 

krajinnej architektúry Ateliér DIVO vyhral 

súťaž na revitalizáciu verejných 

priestranstiev v rámci obytného súboru 

generála Goliana v Trnave. Ide 

o rozsiahle územie – deväť dvorov naviazaných 

na obytnú funkciu a jedno 

„centrum“ prislúchajúce k občianskej 

vybavenosti. 

OBAJA STE SÍDLISKOVÉ DETI. AKO VÁS TO OVPLYVNILO? 

MARTIN Myslím, že vďaka tomu pristupujeme k obytným 

súborom z druhej polovice 20. storočia bez predsudkov. 

Vyrastal som na prešovskom Sídlisku III 

v časoch, keď bolo ešte sčasti staveniskom, čo 

ponúkalo veľa rôznych zážitkov až dobrodružného 

charakteru. Spätne si uvedomujem niektoré 

jeho špecifické kvality, ktoré som vtedy vnímal iba 

podvedome alebo prijímal ako samozrejmé. Vďaka 

priestorovému radeniu, dopravnej chrbtici územia – 

pás bývania a vybavenosti – rekreačný pás pozdĺž 

rieky Torysy –, je vo svojej podstate zhmotnením 

Miljutinovej idey lineárneho mesta. Charakterizuje 

ho bezprostredná blízkosť prírody, celkovo dobrá 

pešia dostupnosť, zrozumiteľná priestorová schéma 

s množstvom občianskej vybavenosti a oddelenie 

intenzívnej dopravy od pokojných dvorov obytných 

blokov. To sú niektoré princípy moderného plánovania, 

ktoré som zažil a stále považujem za relevantné. 

MICHAL 

Ja som vyrastal v Petržalke. Vtedy to bola z hľadiska 

mentality aj fungovania akoby samostatná entita za 

riekou, do „mesta“ sa chodilo na výlet. Teraz však 

vnímam práve sídliská ako to, čo je možno dominantným 

obrazom Bratislavy ako takej, jedinou celistvosťou 

v jej zložitosti a roztrieštenosti. V našom 

bloku bývalo mnoho detí v mojom veku a naše detstvo 

bolo veľmi sociálne. Myslím, že ma to ovplyvnilo 

v nazeraní na kolektivitu aj v uvažovaní o modernistickom 

plánovaní miest v pozitívnom zmysle. K tomu 

som však musel dospieť, a to aj pozorovaním iných 

prostredí a uvedomením si, akú mieru socializácie 

ponúka napríklad suburbiá. 

AKO HODNOTÍTE AKTUÁLNY STAV VEREJNÝCH PRIESTOROV NA 

SÍDLISKÁCH NA SLOVENSKU? 

MARTIN Vo všeobecnosti nebola verejnému priestoru sídlisk 

venovaná dostatočná pozornosť. Je to dané dobovými 

normami a obmedzeniami užívania verejných 

priestranstiev, no svoju úlohu zohrali aj ekonomické 

nároky na ich zriadenie a údržbu. Prvoradým cieľom 

bolo v krátkom čase postaviť veľké množstvo bytov, 

a tak na kvalitné verejné priestory a vybavenosť už 

jednoducho nezvýšili prostriedky. Poznáme niekoľko 

príkladov dobrých pôvodných kolektívnych 

priestorov na sídliskách v Bratislave: dnešný park 

A. Hlinku v Ružinove od Milučkého alebo tematické 

dvory v rámci Svetkovho a Ďurkovičovho obytného 

súboru „Medzi jarkami“ v Podunajských Biskupiciach. 

Vo veľkej väčšine prípadov bol však verejný 

priestor len fragmentovaný, v podobe ihrísk, občasne 

rozmiestnených fontán a solitérnych výtvarných 

diel, plávajúcich v neartikulovanej zeleni medzi domami. 

V súčasnosti sú tieto (ne)priestory väčšinou 

vo veľmi zanedbanom stave. 

MICHAL 

Projekty sídlisk boli realizované s veľkorysou priestorovou 

a koncepčnou ambíciou, ale chýbal vzťah 

k detailu. To nás možno vychovalo upriamovať pozornosť 

práve na abstraktnejšie vzťahy a mierku 

mesta, ale uvedomujeme si podstatnosť vytvárania 

vzťahu obyvateľov k ich sociálnemu priestoru 

skrz jeho precíznejšiu artikuláciu. Azda to ani nebola 

otázka zámeru, ale prehĺbenia a starostlivosti. 

Dnes sa tento stav dá riešiť iba zásadnou revitalizáciou. 

Áno, mestá už začali riešiť túto tému, ale ide 

skôr o pilotné projekty ako o systematický prístup. 

AKO BY MALO VYZERAŤ OPTIMÁLNE SÍDLISKO? 

MICHAL 

Často sa vyhýbame pomenovaniu, čo je optimálne, 

lebo to vedie k záveru, že existuje iba jediné riešenie. 

Nás zaujíma mnohorakosť a mnohovýznamovosť. 

Mesto by malo poskytovať čo najširší diapazón typov 

priestorov a foriem. Zaujímajú nás archetypy 

ako univerzálne modely, ktoré sa dajú používať aj 

v súčasnosti, ale nevnímame ich nutne ako ideál. 

Dajú sa kombinovať, apropriovať, kolážovať. Ak sa 

rozprávame o sídlisku, jeho idea bola pravdepodobne 

o bývaní v parku. Keď spomínam na svoje 

detstvo, naše sídlisko ním ešte byť nemohlo. Sídliská 

až teraz dorastajú do svojho potenciálu s tým, 

ako dorastá krajina. Na otázku, čo môžeme priniesť 

verejnému priestoru, medzi prvými úvahami je práve 

tieň, viac stromov. Jemnosť a nepredvídateľnosť 

krajiny, ktorá dopĺňa exaktný rámec moderného 

sídliska. 

AKO STE TIETO ÚVAHY PREKLOPILI DO SÚŤAŽNÉHO NÁVRHU? 

MARTIN Najdôležitejším bolo rozhodnutie nevenovať sa 

v rovnakej miere celej ploche územia obytného súboru, 

ale sústrediť sa na konkrétne miesta a časti 

infraštruktúry a takto cielene distribuovať limitované 

prostriedky určené na skultivovanie verejných 

priestorov. Náš návrh je potom možné zhrnúť do 

niekoľkých krokov alebo princípov. Prvým je revitalizácia 

priestorov centra vybavenosti. Na samotné 

objekty nemáme dosah, pretože sú buď v prenájme, 

alebo v súkromnom vlastníctve. Pracujeme 

len s plochou a drobnou architektúrou. Dopĺňame 

kolonádu, ktorá súčasne definuje novú piazzettu – 

viacúčelový verejný priestor s fontánou. Na to nadväzuje 

revitalizácia východozápadnej pešej osi, ktorú 

dopĺňame o cyklochodník. Nemenej dôležitými 

sú intervencie v jednotlivých dvoroch, ktoré v každom 

z nich vytvárajú špecifické situácie a možnosti 

oddychu, hry či športovania. Obytné vnútrobloky sú 

doplnené o veľké množstvo stromov, aby sa časom 

z ich korún vytvorila súvislá vrstva, ktorá bude zabezpečovať 

tieň počas čoraz horúcejších letných 

mesiacov. V rámci celkovej údržby navrhujeme 

opravu existujúcich peších komunikácií. 

VEDELI BY STE POMENOVAŤ KVALITY VÁŠHO NÁVRHU? 

MARTIN Verím, že náš návrh ponúka dostatočne komplexné 

a mnohoraké verejné priestranstvá, ktoré dokážu 

saturovať potreby rôznych vekových a sociálnych 

skupín obyvateľov sídliska. Sústredíme sa v ňom 

najmä na spoločne využívané priestory a funkcie, 

34

35 

pričom najdôležitejším je skvalitnenie prostredia 

okolo skupiny objektov centra vybavenosti, ktoré 

je dnes v najhoršom stave. Snažili sme sa oprieť 

o kvality, ktoré nám sídlisko už ponúka. Napríklad 

pri hľadaní vhodnej formy pre drobnú architektúru, 

ihriská a športoviská nadväzujeme na abstraktné 

formy a jazyk sídliskových ihrísk, ktoré interpretujeme 

v súčasnom ponímaní. Vo výsledku tak máme 

pomerne rôznorodú abecedu prvkov, ktoré majú 

svoje špecifické využitie, zároveň sú však jasne 

identifikovateľné ako súčasť jednej veľkej skupiny 

(rodiny) objektov. Podobne je to aj s všadeprítomnou 

zeleňou, ktorú v rámci obytných dvorov ešte 

zahusťujeme. Spolu s ďalšími opatreniami ako zadržiavanie 

vody v území reagujeme na súčasné 

požiadavky súvisiace so zmenou klímy. 

ZADANIE ZNELO POMERNE VOĽNE. VYHOVOVALO VÁM TO? 

MARTIN Voľnejšie zadania nám umožňujú hľadať a prinášať 

vlastné témy, rozhodovať sa, čo je dôležité a čo nie. 

Je tam aj viac priestoru na prácu so zadaním, máme 

väčšiu šancu prekvapiť sami seba aj vypisovateľa. 

MICHAL 

Voľné zadania si často radi konkretizujeme sami, a to 

vyhodnotením a stanovením priorít. Ďalšie vrstvy 

sú viac generické. Súvisí to s našou programovou 

snahou prinášať veľkorysosť a špecifický charakter, 

ale nie na úkor neúmernej záťaže rozpočtu. Zároveň 

nám to pri navrhovaní umožňuje sústrediť pozornosť 

na to, čo je pre konečný úspech projektu kľúčové 

a čo v ňom potrebujeme udržať, aj keby bola 

v budúcnosti potrebná zásadnejšia optimalizácia. 

AKO JEDEN Z MÁLA SÚŤAŽIACICH STE NAVRHLI V KAŽDOM Z OBYT- 

NÝCH DVOROV ŠPECIFICKÚ AKTIVITU. ČO VÁS K TOMU 

VIEDLO? 

MARTIN V každom z dvorov je zastúpený nevyhnutný štandard, 

ako detské ihriská a mobiliár. Dôležitejšie sú 

však špecifické atrakcie využívajúce danosti jednotlivých 

dvorov, ktoré by nemalo zmysel opakovať. 

Je tým zabezpečená určitá jedinečnosť, s ktorou sa 

môžu obyvatelia konkrétnych dvorov identifikovať 

a súčasne to má provokovať pohyb a interakciu 

medzi dvormi. To podporuje a dopĺňa i bežecký 

chodník, prepájajúci prvok, ktorý sprostredkováva 

iné zažitie spoločne využívaného priestoru sídliska, 

postupne z dvora do dvora. 

MICHAL 

Do tejto koncepcie vstúpil urbanizmus sídliska ako 

takého – dvory sú síce samostatné, ale zároveň sú 

navešané na centrálnu os. Možnosť výmeny je oveľa 

flexibilnejšia ako v nejakom komplikovanejšom 

urbánnom systéme. 

MARTIN Možno si to neuvedomí každý, ale z hľadiska dopravy 

je to úplne ideálny obytný súbor s jednou obslužnou 

komunikáciou po obvode a bezpečnými dvormi 

a pešími ťahmi vo vnútri. 

VEDELI BY STE POROVNAŤ NAVRHOVANIE NÁMESTIA/PARKU A SÍD- 

LISKOVÝCH VEREJNÝCH PRIESTOROV? 

MICHAL 

V jeden čas sa nám zhodou okolností, ale aj vďaka 

spoločenskej objednávke objavili na stole viaceré 

projekty, kde sme sa venovali verejným priestorom. 

Námestie v Partizánskom, mikropriestor na sídlisku 

vo Vrakuni a spomínaná trnavská súťaž. Sami sme 

si kládli otázku, čo tieto verejné priestory majú spoločné. 

Námestie, park, sídlisko. Pri projekte v Trnave 

sme chceli artikulovať, čo je to námestie na sídlisku. 

Je to trocha komplikovanejšie, priestorové hranice 

medzi reprezentatívnejšími a intímnejšími priestormi 

nie sú až také jasné. Historicky bola v druhej polovici 

20. storočia táto typológia často artikulovaná 

iba programom a dnes je nutné vstúpiť s jasnejším 

formálnym vymedzením a nastavením priestorových 

vzťahov. Snažíme sa pracovať explicitne 

a to nám pomáha pri vyjasnení zložitejších situácií. 

Je tu aj rétorické obmedzenie – v češtine existuje 

„návsí“ aj námestie. V slovenčine to nemáme. Možno 

pre sídliskové námestie by malo existovať iné, 

konkrétnejšie pomenovanie, a tým by sa vytvoril 

lepšie uchopiteľný univerzálny urbanistický model. 

V RÁMCI ZADANIA STE RIEŠILI SAMOSTATNÚ ÚLOHU – NÁVRH KIOSKU. 

NA SPOLUPRÁCU STE OSLOVILI BORISA BELANA. 

MARTIN Kiosk je špecifický objekt, ktorého návrh si vyžaduje 

konkrétne znalosti a expertízu z oblasti priemyselného 

dizajnu. Boris má v tejto oblasti bohaté 

skúsenosti. Bežne oslovujeme na projekty a ich 

realizácie špecialistov na konkrétne čiastkové odborné 

práce. 

VÝTVARNÉ DIELO NAVRHOVALA DENISA LEHOCKÁ. 

MARTIN Boli sme si vedomí, že Denisa má pozitívny vzťah 

k monumentálnym umeleckým dielam vo verejnom 

priestore. Spolupracovali sme s ňou už v minulosti, 

veľmi si vážime jej tvorbu a radi s ňou diskutujeme 

aj o architektúre. Keď prišla táto možnosť, prirodzene 

sme ju oslovili. Ja osobne sa na to veľmi teším 

– horizontálne výtvarné dielo, ktoré je súčasne 

piazzettou s vodným prvkom, to by mohla byť 

práve tá vec, ktorú tomu sídlisku dáme nad rámec 

očakávanej revitalizácie. Prejav pozornosti tomu 

priestoru, niečo, čo si zaslúži, no dnes mu chýba. 

MICHAL 

Pre sídliská bolo charakteristické, že tam boli umiestňované 

výtvarné diela, na to sme chceli nadviazať. 

Sídlisko nie je iba utilitárny priestor, zaslúži si kultúrnu 

nadhodnotu. Sídlisko je mesto, tak ako je ním 

centrum. Má iný charakter, ale malo by sa k nemu 

pristupovať s rovnakým nasadením. 

V PROJEKTE BERIETE OHĽAD NA INKLÚZIU. 

MICHAL 

Áno, v projekte s inklúziou vedome pracujeme, ale, 

bohužiaľ, úspešnosť výsledku do značnej miery 

ovplyvňuje politika investorov. 

MARTIN Samozrejme, už aj mestá dnes požadujú inkluzívny 

prístup. Je potrebné uspokojiť všetky vekové 

skupiny, zabezpečiť bezbariérovosť a užívateľnosť 

priestorov a ihrísk znevýhodneným obyvateľom. 

Vždy však skôr či neskôr narazíme na určitú skupinu 

obyvateľstva, ktorá je považovaná za problematickú 

a tam všetky sympatie končia. V komunálnej politike 

je v našom regióne často problém presadiť napríklad 

lavičky bez stredových operadiel. Alebo už len 

taká inštalácia kamerového systému je istý prejav 

nedôvery. Určité patologické javy to eliminuje, ale 

situáciu to nevyrieši, iba ich odsúva inam. V tomto 

sme asi idealisti, pretože veríme, že na osvojenie 

si verejného priestoru je potrebná aj dôvera k jeho 

užívateľom. 

OBYVATELIA SÍDLISKA BOLI DO PROCESU ZAPOJENÍ UŽ POČAS FOR- 

MULOVANIA ZADANIA SÚŤAŽE A AJ V ČASE PRED FINALI- 

ZÁCIOU ŠTÚDIE. AKO VNÍMATE PARTICIPÁCIU MIESTNYCH? 

MARTIN Myslím, že takýto zatiaľ ešte stále neobvyklý postup 

bude časom súčasťou všetkých verejných projektov, 

a považujem to za správne. Mesto by malo jasne 

a transparentne zatiahnuť obyvateľov do týchto 

procesov a zároveň by si malo vypracovať nástroje, 

ako tento proces moderovať a ustáť. Absolvovali 

sme 3-hodinovú online prezentáciu, počas ktorej 

padali veľmi rozličné otázky. Spoločne s mestom 

sme vyhodnotili, ktoré pripomienky sú relevantné, 

a takmer všetky z nich sa nám následne podarilo 

zapracovať do finálnej štúdie. 

AKO HODNOTÍTE SPOLUPRÁCU S MESTOM TRNAVA? 

MARTIN Trnava sa posledné roky intenzívne venuje problematike 

verejného priestoru a verejných budov. 

Niekoľkokrát do roka vyhlasuje architektonické, 

urbanistické či krajinárske súťaže, čo je obdivuhodné 

a neštandardné, ale určite vítané. Momentálne 

máme odovzdanú dokumentáciu pre územné 

rozhodnutie a sme pripravení pustiť sa do ďalšieho 

stupňa. Je to zdĺhavý proces, no zatiaľ to ide veľmi 

dobre a môžem pokojne prehlásiť, že spolupráca 

s mestom Trnava je príkladná.

36

37 

Záznam z prezentácie štúdie obyvateľom, 

súhrnná správa z pripomienkovania i samotná 

štúdia sú verejne dostupné na stránke 

planujmesto.trnava.sk.

38 

Autori súťažného 

návrhu 

Martin Jančok, Michal Janák, Maroš Kostelanský, 

Zuzana Kovaľová, Ján Augustín

39

ESEJ 

Ostrov blahobytu 

gutgut 

40 

Text 

Fotografie 

Matúš Antolík 

Miroslav Pochyba 

Ako sa navždy zbavíme 

škaredých panelákov! 

— createspace.sk 

— TV Markíza 

Takto by mohli vyzerať paneláky! 

Príkladná rekonštrukcia z Rimavskej 

Soboty! 

— Môj dom 

Neuveriteľná premena starého paneláku 

v Rimavskej Sobote, z ktorej vám padne sánka 

— Chillin.sk 

Keď sa chce, aj na Slovensku 

sa dá. Panelák z Rimavskej Soboty 

svedčí o tom, že sídlisko nemusí 

vyzerať nudne. 

— refresher.sk 

— ASB 

Zázrak z Rimavské Soboty. 

Ze starého paneláku je senzační 

moderní dům. 

— idnes.cz 

Rimaszombati panelfejújítás 

| Okos Város Példatár. 

— Okos Város 

V Rimavskej Sobote ukázali 

budúcnosť bývania. 

Radikálna premena panelového 

bytového domu ako odpoveď na 

aktuálnu tému rekonštrukcie 

panelového bytového fondu. 

The future of sharing in 

Central European Cities 

— sharedcities.eu 

Zázrak z Rimavskej Soboty. 

Neskutočnú premenu paneláka 

si všimli aj Česi. 

— hnonline.sk 

Rinnovamenti edilizi: il recupero di un 

panelák dello studio Gut Gut 

— Teknoring 

Není panelák jako panelák 

— earch.cz

41

Rekonštrukcia panelového domu 

v Rimavskej Sobote od ateliéru gutgut 

je jednoznačne najvýraznejším 

architektonickým počinom v histórii 

obnovy panelových domov na Slovensku. 

V čase dokončenia projektu 

sa ako solitér publikoval naprieč širokým 

spektrom médií a vyslúžil si 

pozitívny ohlas laickej aj odbornej verejnosti. 

Po ôsmich rokoch sa Matúš 

Antolík vrátil na „ostrov blahobytu”, aby 

sa pozrel ako objekt starne 

a (ne)zapadá do kontextu sídliska. 

42

43 

Panelák v Rimavskej Sobote od štúdia GutGut z roku 2014 je zrejme jeden 

z najpublikovanejších domov realizovaných na Slovensku v ostatnej dekáde. 

Aby nie: v krajine, kde žije v panelákoch zhruba tretina obyvateľov 

a štandard, akým sa podobné domy opravujú, čiže spravidla zatepľujú, 

omietajú a maľujú, je zúfalo nízky. V tomto nezdravom obyčaji potom panelák, 

ktorý vlastne ako panelák ani pôsobiť nechce, prirodzene vytvára 

senzácie a ďakuje za ovácie. Iste, lebo kým priemerný panelový dom sa 

po „rekonštrukcii“ stáva smiešnym až hlúpym, v Rimavskej Sobote sa 

pozeráme na kvalitný a v mnohých momentoch aj vtipný dom. Tento stav 

platí aj po ôsmich rokoch. 

Spôsob, akým sa ateliéru GutGut podarilo spraviť z tohto paneláka referenciu 

stavebnotechnických možností a vo výsledku oceňovanú architektúru, 

bol viackrát prezentovaný. Ešte raz potlesk. Zásadný predpoklad, 

ktorý túto koncepčnú prácu a jej realizáciu umožnil, bol majetkový – jeden 

majiteľ. Tomu sa dom aj s priľahlými pozemkami podarilo odkúpiť od 

mesta v čase, keď jeho obyvateľmi boli, ošemetne povedané, ľudia na 

okraji spoločnosti, s ktorými mesto nebolo ochotné, respektíve schopné 

pracovať. Predaj tohto paneláka tak bol zrejme riešením viacerých problémov 

na radnici. Ťažko si totiž prestaviť, že by za „normálnych okolností“ 

bol podobný dom s desiatkami bytov čo i len potenciálne na predaj od 

mesta, ktoré by v dobre fungujúcej spoločnosti malo byť garantom nájomného 

bývania. 

V každom prípade sa nový majiteľ chopil šance na generálku domu 

úctyhodne a samotný dom je aj po ôsmich rokoch neprekonanou rekonštrukciou 

paneláka. Senzácia z Rimavskej Soboty je však referencia, 

ktorá sa nedá zopakovať pri drvivej väčšine panelákov, kde jeden dom 

vlastnia desiatky majiteľov a vo svojich bytoch potrebujú bývať aj počas 

rekonštrukcie. Nie je chyba tohto domu, že neponúka návod, ktorý by sa 

dal opakovať pri ostatných sídliskových domoch, ale takto to je. 

Je to referencia pre samotný dom, nie pre sídlisko. Panelák sa nesnaží 

vyriešiť žiaden zo zásadných problémov sídlisk. Verejný priestor neobohacuje, 

skôr sa ho stráni. Je to demonštrácia možností a schopností, čo 

všetko sa dá za súkromné peniaze spraviť pre súkromný osoh. Napriek 

tomu môže byť jeho prínos pre debatu o sídliskách práve v tom, že samotný 

panel nie je hlavným problémom kvality bývania na sídliskách 

a utopické predstavy o kobercovom búraní celých štvrtí sú tu krásne 

spochybnené. Ale rovnako tak môže byť jeho prínos v debate o spravovaní 

mestského majetku a verejného priestoru. Žiaľ, ako odstrašujúci 

príklad, ako svedectvo neodborne spravovaného mesta, ktoré rieši 

problémy predajom vlastného majetku. V tomto svetle mala vlastne 

Rimavská Sobota šťastie v nešťastí, keď sa panelák dostal do rúk investora, 

ktorý v spolupráci s architektmi premenil ruinu na moderný dom a spomínanú 

referenciu stavebnotechnických možností. Mimochodom, takýto 

spôsob riešenia problémov odpredajom majetku je blízky mnohým radniciam 

slovenských miest aj dnes. 

→ 

Autori: 

Klient: 

Projekt: 

Realizácia: 

Stavebné náklady: 

Užitková plocha: 

Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Peter Jurkovič, 

Roman Halmi, Jana Benková, Ivan Príkopský, 

Katarína Príkopská 

súkromný 

2007 – 2008 

2009 – 2014 

5,1 mil. eur 

3 775 m²

44

45 

Autorov zápisník z obhliadky 

Do Rimavskej Soboty prichádzam na obhliadku 

v období nevídaného sucha. Dom sa nachádza 

bezprostredne pri rieke Rimava, pomalej ako 

tieto teplé dni. Okolie je vyprahnuté, zafarbené 

do oranžovo-hnedej. Dívam sa na bytovku za 

hradbou tují a oceľovým plotom, pripomína vilu 

v suburbii navzdory mierke a forme. Všetky ostatné 

paneláky v susedstve sú bez oplotenia, za 

to však pestrofarebné, zo severu plesnivé. Jediný 

zelený trávnik je za plotom. Pravidelne kosený, 

pre potreby komunity, teda nájomcov bytov. 

Celý „plac“ je lemovaný pekne vzrastlými stromami 

(8 rokov robí divy). Predstavujem si, ako 

by asi vyzeralo a fungovalo sídlisko, keby boli aj 

ostatné paneláky oplotené a obohnané tujami. 

Také tie ostrovčeky blahobytu, do ktorých sa dá 

vkročiť iba na pozvanie. 

Sprevádza ma majiteľ domu (celého). Pri vstupe 

ma prekvapuje názov bytovky – White house. 

Tam, kde bola kočikáreň, je teraz recepcia 

a kaviareň, ktorá je kaviarňou len pre obyvateľov 

domu, prípadne ich návštevy. Rovnako ako 

fitnes, wellness a aj celá záhrada na západnej 

strane bytovky. S majiteľom sedíme v chládku 

pod betónovým tubusom zastrešenia a košatými 

korunami stromov, debatujeme. Nerušený 

výhľad na anglický trávnik a stromami zatienený 

výhľad na panelákové susedstvo. Hotelový pocit. 

V celej bytovke nenachádzam miesto ani moment, 

kde by bolo na prvú cítiť, že je to ešte stále 

panelák. Ak to bol zámer, podarilo sa. (Bol.) 

Azda iba komicky malé výťahy napovedajú, že 

tu boli isté limity. Panelák je nízkoenergetický, na 

ohrev vody v letných mesiacoch takmer úplne 

stačia solárne kolektory na streche domu. Zrejme 

pribudne aj fotovoltika. V byte na najvyššom 

poschodí, ne-panelovej nadstavbe, dominuje 

priznaná oceľová konštrukcia a na mieru robená 

stolárčina vo fungujúcej dispozícii. Fantastická 

atmosféra s výhľadom na mesto. A pre čakateľov 

na prenájom sa vedie poradovník.

ROZHOVOR 

Stačí 

46 

David Pavlišta a Jarmila Dytrichová 

vzduch

47 

Rozhovor o rozšírení lodžií panelového domu v Hoštivaři s architektom Davidom Pavlištom z re:architekti 

a iniciátorkou projektu, zároveň obyvateľkou domu Jarmilou Ditrychovou. 

pridať 

Text 

Ľuboš Dobóczi, Jana Čelková 

Fotografie 

Ľuboš Dobóczi

Kto z vás nebýval v paneláku? Alebo 

v bytovke. V akomkoľvek uponáhľanom 

svete je pre človeka v meste najväčším 

útočiskom jeho domov. Priestor, do 

ktorého vstupuje, zrazu prestrihne hranicu 

pracovných starostí a prepína 

do zenu. Niekto zostane von, niekto si 

vyloží stoličku pred domom vo vlastnej 

záhrade, niekto si otvorí balkón alebo 

lodžiu – jednoduchý pocit z pridaného 

vzduchu. Túto formu vo svojej holej 

podstate môžeme definovať ako úplne 

prázdny priestor. Vonkajší priestor 

priradený k bytu poslednými panelmi. 

A viete, čo ma fascinuje na tomto čistom 

priestore najviac? „Tá svoboda…“ 

Svojvoľné usporiadanie každým užívateľom. 

Ako mozaika: Panely sú rám, 

priestor = vzduch je kanvas, a to pravé 

umenie je život, ktorý sa na ňom odohráva, 

atď. 

Čo sa stane, ak sa takáto možnosť 

naskytne a dostane do rúk architektov? 

Aká je naša úloha? Čo sa stane, ak 

sa niekto rozhodne lodžie rozšíriť? Ako 

k tomu pristupovať po estetickej stránke? 

Čo ak zohráva veľkú rolu v udržateľnosti 

aj ekonomike bývania práve 

jednoduchá hodnota rozšírenej lodžie? 

Čo ak naozaj stačí pridať vzduch? 

Zásahy tohto typu v našich končinách 

nie sú bežnou záležitosťou. Veľa sa 

o nich hovorí medzi ľuďmi z nášho remesla. 

No medzi obyvateľmi panelákov 

a komunít iných väčších bytových 

domov tento trend nie je taký rozšírený 

a známy ako v zahraničí, kde projekty 

tohto typu vyhrávajú prestížne miesto 

v európskej architektúre. 

Je leto. Sme v Prahe, sedíme v nádhernej 

uzavretej zelenej záhrade, ktorú 

lemuje proporčný nízky 4-podlažný panelák. 

Priamo pod veľkou starou čerešňou 

na záhrade pozorujeme život na 

rozšírených lodžiách od re:architekti. 

Veľmi triezve rozšírenie lodžií v sebe 

nesie na prvý pohľad akúsi krásu v obyčajnosti, 

pragmatickosť, ktorá prináša 

novú vysokú hodnotu bývania v panelovom 

dome a zároveň odráža vrstvy 

života obyvateľov. 

Radi by sme vám teda tento zásah prerozprávali 

ako príbeh. S iniciátorkou 

projektu predsedkyňou SVJ Jarmilou 

Ditrychovou a architektom Davidom 

Pavlištom sme sa rozprávali o tom, 

ako sa vôbec k človeku dostane impulz 

a podnet na takýto zásah a akou cestou 

musí prejsť investor s architektom, 

aby sa im ich spoločnú predstavu 

podarilo premietnuť nielen na fasádu, 

ale hlavne do každodenného života 

obyvateľov. 

Sedíme na unikátnom dvore, ktorý je súčasťou klastra viacerých domov 

a poloprivátnych záhrad, jednými z nich sú aj tieto tri nízke 

4-podlažné paneláky. Ako tento blok vznikol? 

Jarmila Za tratí, nedaleko od nás, je taková průmyslová část v Hostivaři. 

Koncem 60. a 70. let podniky stavěly pro své zaměstnance 

a některé ty domy byly postavené svépomocí. Takže vlastně 

tyhle tři domy, které kolem střeží naši zahradu, jsou stavěny 

zaměstnanci z TOSu – továren obrábajícich strojů. 

Chodila tady parta 3 nebo 4krát týdne po dobu 3 let. A od té 

doby se táhne, že máme k tomu paneláku takový vřelejší vztah, 

než je úplně běžné. Někteří pamětníci, kteří tu bydlí, mají ještě 

památní fotky, kde jako mladí kluci kopou základy v plavkách, 

a teď jsou to starší pánové. 

Takže sa na stavbe tohto domu podieľal aj niekto z vašej rodiny? 

Jarmila Ano, múj tatínek byl vlastne jeden z nich. Za naší rodinu tam 

chodil on a vždy začátkem léta nám z toho starého stromu 

nad námi nosil třešně domů. Tahle zahrada byla založena někdy 

v 30. letech, takže ty různé stromy jsou už parádně staré 

a vysoké. 

48

49 

Záhrada, v ktorej sedíme, má silný charakter. Sadili ste tieto stromy aj 

vy? Totižto v Bratislave existuje štvrť 500 bytov, kde má komunita 

obyvateľov podobne silný vzťah k svojim verejným 

záhradám. Sadili tam hlava-nehlava bez akejkoľvek koncepcie. 

Je z toho jedna poriadna džungľa a veľmi to štvrti svedčí. 

Jarmila Tak toto místo původně patřilo městskému úřadu. Byly tady zahrádky 

pro obyvatele dvouletkových domů v okolí. To oni tady 

vysázeli užitkové stromy. A některé už byly ve stavu, že jsme 

je museli postupně pokácet. Ale ta švestka pořád pěkně plodí 

a moruše, to je úžasně vzácný strom, že je tak pěkně starý. 

Máme tady zahradníka, který plně chápe, že to je a nadále má 

být stará zahrada, že nechceme žádný „Versaje“. Tady prostě 

vyrostlo několik generací dětí, a ty děti tady mají zase svoje 

děti. Takže bych řekla, že tento mimořádný vztah k tomuto 

prostředí je hodně důležitý a rozhodující. 

Kedy sa vám začala v hlave kresať myšlienka rekonštrukcie fasády? 

Jarmila Když se v roce 2005 byty převáděly do osobního vlastnictví, 

ono i ty domy byly rozděleny na vlastní SVJčka, takže každé pak 

šlo svou vlastní cestou, i tam došlo k nějakým třenicím. Zbylé 

domy začaly klasickou cestou, polepit to polystyrenem, dát 

plastová okna, pokud možno nějak to nabarvit. Mně se zdálo, 

že to není úplně ono, že to těm domům nesluší, a kvalitu každodenního 

života v bytě to nijak nezlepšuje. 

Takže ste chceli zachrániť váš dom pred rovnakým osudom? 

Jarmila Nevím, jestli největším impulzem právě nebyla ta třešeň. Ale 

víte, jak společenství vlastníků většinou fungují. Obvykle se 

něco opraví, to, co je nezbytné, pokud možno co nejlevněji 

a bez ohledu na souvislosti, jednou za rok se odečte spotřeba 

vody a pak se udělá povinná schůze, kde se ale vůbec neřeší 

celkový stav domu a dlouhodobý plán, co s ním. Jenomže ten 

dům stárne. A umíte si představit, jak jsou ty výbory vystaveny 

velkému tlaku stavebních firem. Oni jenom řeknou: „My vám 

uděláme schůzi a my to těm lidem vysvětlíme, jak to všechno 

co nejefektivněji provést, aby ušetřili, 30 – 40 – 50 %, víte, a my 

za vás všechno vyřešíme… A vy se pak ještě rozhodnete, jestli 

ta meruňková, nebo pistáciová, případně šikmé pruhy, nebo 

dokonce padající listí kanadských javorů.“ 

„A pak přišla na řadu ta třešeň! 

Předchozí předsedkyně chtěla všechny 

stromy zplanýrovat. Ty staré ovocné 

postupně nahrazovala jehličnany. Já 

jsem vlastníky prosila, aby alespoň 

tu třešeň ponechali. Ale jim to tenkrát 

bylo tak trošku jedno. Když jsme 

podepisovali seznam, které stromy 

pokácet a které ponechat, ta třešeň 

byla normálně zapsána ručně do 

seznamu později! 

Když můj manžel přišel jednoho dne 

z práce, viděl jak už na tom nádherném 

stromu sedí chlapi s lany a pilami, 

a chystají se ho srovnat. 

On prostě spustil hrozný brajgl…! 

Podařilo se mu to naštěstí zastavit, 

a pak se řešilo všechno na odvolání.“ 

A já jsem se pak rozhodla, že když chci, abychom náš dům 

a zahradu spravovali jinak, že na to nemůžu pouze poukazovat 

na schůzích, které se tím bohužel dost zdramatizovali, ale 

že musím vzít tu odpovědnost na sebe. Při nejbližších volbách 

do výboru jsem se přihlásila jako kandidátka, představila jsem 

svoji představu, jak se starat o dům, a podařilo se mi získat 

potřebnou většinu hlasů, i když to ze začátku bylo opravdu 

velmi těsné. Na desetiny čísel! S dalšími dvěma členy výboru 

si rozumíme a dobře se nám spolupracuje. A pak to vlastně 

celé začalo. Brzy jsme získali důvěru převážné většiny vlastníků 

a začali jsme společně diskutovat, co s naším domem 

uděláme. 

Takže ste začali hľadať rôzne alternatívne možnosti rekonštrukcie? 

Jarmila Když jsem se koukala po rekonstruovaných panelácích v našem 

okolí, nedokázala jsem se ztotožnit s tím, že se to dá jenom 

takhle. Tak jsem začala hledat na internetu různé dostupné 

možnosti. A pak to na mně vyběhlo: různé zateplení a rekonstrukce 

z ploché střechy na šikmou a jak velkoryse lidi ušetří, 

a jak budeme bohatí, a všechny ty lambdy a ty barvy… 

„… pak jsem si řekla a co proboha dělají 

ti architekti?“ 

Tak jsem natrefila na článek od pana architekta Lábuse, že by 

bylo hrozně dobré, kdyby se na panelových domech mohlo objevit 

rozšíření těch lodžií, ale že bych našla nějaké SVJ, které si 

zavolalo architekty nebo zkusilo něco takového, to ne. To nám 

moc nepomohlo. Dodnes si myslím, že v tom mají renomovaní architekti 

a fakulty vůči panelákům a jejich obyvatelům velký dluh. 

Ako ste pokračovali ďalej? Vytvorili ste si zoznam architektov a skúšali 

ich oslovovať? 

Jarmila Naštěstí jsem věděla o re:architektech, tak jsme se domluvili 

a vysvětlila jsem jim, o co se mi jedná. Trošku jsem se bála, že 

nad panelovym domem ohrnou nos… a oni neohrnuli. Naopak 

jsme se potkali v ateliéru a podle jejich prací jsem věděla, že si 

budeme rozumět a že z toho panelového domu nebudou chtít 

dělat to, co není, že z něj vytáhnou a zdůrazní to, co je na něm 

dobré. 

Objekt ako panelový bytový dom má veľmi vysoký potenciál. Navrhovali 

ste pri štúdii viacero intervencií v rámci rozsiahlejšej 

rekonštrukcie? 

D a v i d 

Tohle je typ T-08 B, ale není v typickém sídlišti. Má 

soukromou zahradu, s lodžiemi je otočený na jihovýchod. 

Každý byt má svoji 6m lodžii před obývacím 

pokojem a polovinu další, tedy 3m, před kuchyní. 

Takže už ten původní stav je docela příjemný. V roce 

2016 jsme začali dělat nějaké ověřovací studie s finanční 

rozvahou tak, aby vlastně investor dostal 

takovou skládačku, se kterou bude moci pracovat. 

Mezi zvažovanými variantami v první studii bylo 

zateplení, výtah, rozšíření lodžií, nebo také rozšíření 

bytů o hloubku lodžií, a přidání nových a širších 

lodžií, i střešní nástavba, což byla investice, kterou 

by vlastně bylo možné dosáhnou i zisku. Z těch 

všech prezentovaných variant na schůzi vzešlo 

nové, jednoduché zadání: rozšíření lodžií. 

Bol tam impulz aj od obyvateľov? Debatovali ste o iných spôsoboch 

rekonštrukcie? 

D a v i d 

Zadání na začátku nebylo úplně jasné. Možná by 

bylo fajn nejen rozšířit lodžie, ale také postavit výtahy, 

nějakou střešní nástavbu, těch impulzů od nás 

tedy bylo víc. 

Udělali jsme takovou studii, ta měla vizualizované 

různé zásahy do domu, ke kterým ovšem byly také 

přiřazené investiční náklady. A mysleli jsme si, že se 

tam nějak pohádají a něco z toho vznikne. Což se 

přesně vlastně stalo.

50

51

Jarmila 

Já jsem se na to hodně ze začátku díval z pohledu 

peněz. Měl jsem za to, že to bude to hlavní, na co 

obyvatelé uslyší. Pokud budou přesvědčeni, že je 

pro ně zásah výhodný, potom jim nebude vadit, když 

bude i krásný. Když jsme například navrhli nadstavbu 

střechy, tak jsme jim ukázali, že když zkapitalizujete 

střešní plochu, budete mít tolik a tolik, a ještě 

vám zbyde. Jenomže skrz všechna vlastnická práva 

potřebujete mít 100 % souhlas. A to jsme hned po 

schůzce pochopili, že to nebude tak snadné. 

I kdyby to bylo strašně rozumný, tak těch 100 % ze zásady 

neseženeme. Jenže nakonec to nejkrásnější, a zároveň i nejlepší, 

řešení je to nejjednodušší. Vyplývalo z toho, když jsem 

uviděla projekt – a vy ho jistě znáte: rozšíření lodžií v Paříži od 

architektů Lacaton Vassal – že ten dům se nemusí zateplovat, 

zakonzervovat do budoucna tím, že se celý zakryje do polystyrenu, 

ale že se může celý obehnat něčím, co přidá nějakou 

novou hodnotu v každodenním životě i lidem. 

„Já prostě stále nechápu, jak zkvalitní 

někomu život šikmý meruňkový 

proužek na fasádě… když večer sedí 

u skleničky na uzounké lodžii 

skrčený jak v kině.“ 

„Tak jsem si říkala, ať je to něco, co 

tento dům zkvalitní. Aby to byl dům 

21. století. Aby byl fajn dalších 50 let 

a aby to možná bylo něco, co nás tak 

trošku přesáhne.“ 

Krásne na tom vidieť prvopočiatky. To, že ide hlavne o dve veci: vzťah 

k svojmu domovu, jeho prostrediu a ľudom a po druhé o to 

mať chuť a vedomosť, že sa to dá spraviť inak a lepšie. Sú to 

také dva silné hnacie motory, vďaka ktorým sa proces dokáže 

ďalej rozvinúť a dôjsť do úspešného výsledku. 

Jarmila U nás jsem moc příkladů neviděla. Nějaké jsou třeba na Moravě. 

Hodně tam působí firma, která dělá prefabrikované díly. 

Mám tam sestřenici, která měla krásný výhled z lodžie do 

adamovského lesa, pak jim ty lodžie rozšířili o prefabrikované 

dílce, a teď mají sice víc místa na sezení a jsou za to rádi, ale 

dívají se do betonu. 

V Paříži, ve Francii, ve Švýcarsku nebo v Německu, například 

v Drážďanech. A dělají to vážně všude. V 50.–60. letech postavili 

na původně rozbombardovaném místě takové obyčejné 

domy nebo paneláky. Později zjistili, že mohou v průběhu času 

obraz města trochu zhyzdit. Tak si také přizvali architekty a oni 

ty baráky krásně polidštili. Zasklenné lodžie, velké plochy. 

To nás privádza k ďalšej sociálnej otázke v rámci rozsiahlosti tohto 

zásahu. Kde boli vlastne obyvatelia, keď sa celá 

predná fasáda rekonštruovala? 

D a v i d 

Lidé zůstali doma a za pochodu se fasáda na lešení 

zrekonstruovala. My jsme se těm lidem strašně snažili 

přinést i nějakou vyšší vnitřní hodnotu, chtěli jsme 

jim hlavně zvětšit obýváky. Takže co se týče obvodových 

stěn, které zůstaly na svém místě, my jsme 

je ve studii posunuli až do úrovně, kde právě vidíte 

zábradlí, a k tomu měla být ještě přístavba nových 

lodžií. To pak ale narazilo opět na těch 100 % vlastníků. 

Jarmila Lidi z různých důvodů nechtěli měnit vlastnické podíly, za 

druhé byl obrovský problém chtít po lidech, aby se odstěhovali 

na měsíc dva někam jinam, to bylo totálně neprůchozí. Takže 

jsme se snažili najít správný kompromis, aby zůstali a zároveň 

získali přidanou hodnotu. 

Podaril sa aj zásah do parapetov. V niektorých bytoch sú znížené až 

po podlahu. 

Jarmila Ano, to se podařilo, je nás dohromady pět, kteřý se k tomu 

odvážili, a je to to nejlepší, co jsme mohli udělat. Zároveň si 

ale vzpomínám na rekonstrukci bytu během stavby. To bylo 

strašné. Šílený bordel, nepořádek a chaos. Za normálního života. 

Ale stojí to strašně moc za to. Obývák najednou dýchá, 

spojil se s prostorem venku. 

D a v i d 

Když jsem to tady viděl, tak jsem plně chápal, proč 

to nechtěli dělat všichni. Byť malý zásah do bytu, 

čímž vybourání parapetu je, znamená obrovské 

omezení života v něm. Vlastně celý zásah lodžií se 

dělal z lešení, takže lidé měli relativní klid. Zároveň 

ale stavba dlouho nebyla vidět jako celek, udržovalo 

to v nás všech zvědavost. 

Vznikla aj diskusia o hĺbke lodžií z dôvodu svetlotechniky alebo súkromia 

vlastníkov? 

Jarmila Téměř všechny byty, i ty nejspodnější, by mohly mít rozšíření 

o 1,3 m, ale máme to nakonec rozšířeno o 70 cm, abychom 

splnili světelné podmínky i pro atypický byt, který má místo 

velkého obývacího pokoje dva menší a okna jsou oddělena 

meziokenní vložkou, bylo to znovu o kompromisech, ale bohatě 

to stačí. 

D a v i d 

Když se vypočítalo číslo 70 cm, dost jsem pochyboval, 

zda má celá akce ještě smysl. Ukázalo se, že 

jsem se mýlil, ta přidaná hodnota je neuvěřitelná. 

Všem spodním bytům jsme také nabídli vstup na 

zahradu přímo z lodžie. Všichni vlastníci přízemních 

bytů návrh odmítli, pouze jeden si nechal udělat 

branku s tím, že možná v budoucnu přibydou i schody. 

Je zajímavé, jak každý své soukromí a kvalitu 

bytu posuzuje jinými parametry. Ty schody by byl 

první zásah, který bych si sám udělal. 

Jarmila Ano, já si umím představit, že bychom to na jejich místě uvítali, 

dokonce tam i seděli, možná i na celou šířku lodžie. Také bych 

si na schody dávala květináče. Ale každý vlastník má právo to 

vnímat po svém. 

Aký je konštrukčný a statický vzťah medzi novou a starou časťou fasády? 

Jarmila My jsme si nechali udělat posudek obálky domu, a jak se ukázalo, 

tak lodžie byly právě místem, které potřebujete na baráku 

co nejvíce opravit. Řešení, se kterým přišli re:architekti s panem 

statikem, bylo naprosto geniální. 

D a v i d 

Díky, máme z toho radost. Ve chvíli, kdy bylo jasné, 

že se projektuje rozšíření lodžií o 70 cm, začali jsme 

se zabývat i tím, aby ta stavba nějak slušně vypadala. 

Za re:architekty si vzal projekt na starost Vojta 

Ružbatský, který má neuvěřitelný cit pro proporce 

a tektoniku. Pořád jsme si mysleli, že děláme samostatně 

založenou stavbu, v podstatě lešení kotvené 

ke stávajícímu domu. Zde sehrál klíčovou roli pan 

Ivan Beneš, statik, který nám vysvětlil, že bude lepší 

rozšíření vykonzolovat. Společně jsme na lavičce na 

náměstí Jiřího z Poděbrad vymysleli hlavní ocelový 

konstrukční prvek, který vynáší novou rozšířenou 

část, a zároveň zpevňuje původní vertikální i horizontální 

panely v jejich nejchoulostivějším bodě. 

52

53 

„Já si pana Beneše nesmírně vážím, má 

unikátní způsoby a postupy. Rádi 

s ním děláme, protože moc nemá rád 

eurokódy. A nemá strach, je to 

stará škola. Takže dokáže navrhnout 

velmi pěkné a subtilní věci.“ 

„A ty lešenářské trubky tam jsou jenom 

pro parádu, my jsme je dokonce 

měli původně navržené hustěji, aby 

odpovídaly tektonice menších lodžií, 

takže vertikalita byla hustší, ale 

nakonec se i to zjednodušilo k panelům 

jednotlivých bytů. Na fasádě jsou 

jinak také horizontální U prvky, které 

mohou sloužit jako nosný prvek 

pro zasklívací systém.“ 

Jarmila 

D a v i d 

Jarmila 

D a v i d 

Já jsem se sem stěhovala, když mi bylo teprve šestnáct. A můj 

tatínek byl v té partě, co dům pro své rodiny stavěla. On pak 

brzy zemřel, ale často jsem si během všech těch zařizování 

vzpomněla na to, jak velkou by z toho on měl radost. A často 

se mě lidé ptají, jestli ty problémy s povolením nebyly tak hrozné, 

že bych to celé nejraději vzdala. Ne, opravdu ne. Nejhorší 

ze všeho by pro mě bylo, že jsme byli tak blízko tak skvělému 

řešení a my bychom to vzdali. Toho jsem se bála nejvíc. 

Tam přišel ten moment, že se po všech těch velkorysých 

plánech vydiskutovalo tohle jednoduché 

řešení. 

Geniální, Davide, geniální. 

To jsme moc rádi. My jsme to po všech těch ambicích 

chviličku brali jako prohru, ale čas a zkušenosti 

později ukázaly, že to prostě takto mělo být. 

I když se to vyprojektovalo a hladce posunulo na 

stavební povolení, skrz všechny úřední kontroly 

prošel. Stačili jedni sousedi, kteří se odvolali, vyžádali 

si samozřejmě další posudky, rentgeny výztuže 

a nevím co, chtěli po nás doložit, jak zohledňujeme 

metodiku Ministerstva pro místní rozvoj rekonstrukce 

paneláku. My jsme na ten celý proces byli sami 

architekti a statik, a já jsem už v tuto dobu čekal, kdy 

mi pan Beneš přestane zvedat telefon. 

„I pan statik pak začal dělat takové 

vtípky do těch zpráv, jakože ten, kdo si 

myslí, že by panelák mohl být bez 

výztuže, tak je to, jako kdyby na konci 

dne auto sjelo z výrobního pásu 

a nemělo motor.“ 

Jarmila My jsme se moc nesmáli. Nakonec se vyřízení stavebního povolení 

protáhlo na tři roky a cena materiálu a stavebních prací 

se za tu dobu navýšila o 20 %, tedy o jeden milion. To jsou pro 

nás velké peníze. 

Ale musím se pochlubit, že jsme po celou tu dobu nezaháleli 

a opravovali jsme dům z vnitřku. Nová úsporná technologie 

v kotelně (ano, máme vlastní kotelnu, a to je výhoda), vyvážení 

otopné soustavy, kompletní výměna všech rozvodů vody a plynu 

v domě, zateplení stropu v technickém podlaží. Podařilo se 

nám uspořit na měsíčních platbách tolik, o kolik jsme potřebovali 

navýšit příspěvky do fondu oprav, abychom dostali úvěr ve 

výši, kterou jsme potřebovali. A ještě se nám podařilo uzavřít 

úvěr za velmi výhodných podmínek fixovaných na 15 let. Ve 

fondu oprav teď máme stejnou částku, jako když jsem v roce 

2015 kandidovala a vlastníci platí měsíčně stejně jako tenkrát. 

To se teď sice asi změní, ale ne kvůli našemu projektu. 

Je krásne, ako sa na rozšíreniach ukazuje práve to, že život na fasáde 

získava omnoho viac priestoru a barák sa tak zosobní. 

Nás práve veľmi nadchla tá sloboda, že má 

každý vlastník priestor na svoju realizáciu, že si 

v tom pridanom vzduchu nájde a vytvorí to svoje. 

D a v i d 

My jsme se na ten bordýlek těšili. Je pozoruhodné, 

že když jde člověk z vnější strany kolem, tak tenhle 

pohled nemá, vidí jenom obyčejný panelák. To tajemství, 

které je na jižní straně fasády, má pro nás 

taky silnou hodnotu. 

Jarmila Někteří si i ten interiér i lodžii (teď tomu už říkáme terasa) pak 

udělali úplně podle vizualizace a moc jsem se těšila a ukazovala 

to všem na schůzi. Někteří to vzali s těmi příklady úplně doslova, 

někteří to zase zaházeli svými starými věcmi, ale pořád to 

má své kouzlo. Jinak, Davide, už mám objednaná ta křesílka 

acapulco. 

Váš dom má vedľa seba dva totožné paneláky. Vznikol zo strany obyvateľov 

zvyšných dvoch domov istý dopyt alebo diskusia, či 

by podobný zásah mohli spraviť aj oni? 

Jarmila My jsme jim i nabídli takovou možnost… 

David 

Já jsem i mluvil s někým tehdy z vašeho večírku. 

Přišel nějaký pán a říkal, že je ze sousedního domu 

a chtěl se na něco zeptat, jen já měl zrovna opečeného 

buřta a měl jsem hrozný hlad. 

Jarmila Když ty domy i vypadají stejně, ale tenhle náš má takovou výhodu, 

že je postavený o metr a půl výš, takže má i lepší světlo. 

U těch spodních bytů by to o moc možná rozšířit nemohli. 

Takýto zásah musí veľmi pozitívne vplývať okrem úžitkovej aj na trhovú 

hodnotu bytu. Vedeli by sme si porovnať investičný náklad 

na jeden byt v pomere k navýšeniu hodnoty celkového bytu? 

Jarmila Nedávno to ještě bylo v průměru 4,5 milionů za jeden byt, ale 

momentálně to narostlo na 7 milionů za byt. Teď je v bytech 

v okolí 100 tisíc Kč/m² , a za lodžii je 50 tis. Kč/m², takže tam 

byla návratnost investice úplně okamžitá. 

Má to silný sociálny aspekt. Určite je super pozorovať aj to, ako sa zlepšili 

susedské vzťahy, muselo to pozitívne ovplyvniť aj intenzitu 

pobytu v záhrade. 

Jarmila To určitě ano. Také se určitě o mnoho častěji staráme o zahradu. 

Jednou za čas si i společně opečeme buřty. To je dané 

i správnou velikostí domu, jeho privátní zahrady. Kořeny tam 

byly a lidé se rádi potkávají už jenom díky tomu, že se tady 

i propojují různé generace, které rádi vzpomínají a porovnávají 

minulou a dnešní dobu. Celkově tento zásah nezlepšil jenom 

kvalitu bydlení nebo cenu bytu, ale co je nejvíc vidět, je ten 

společný pocit z lepšího místa, za což jsme architektům i nám 

všem nejvíc vděční. Byl to dlouhý boj, ale jsme hrozně rádi, že 

se to takto povedlo. Víc jsme si přát ani nemohli.

54 

Pohľad na upravenú fasádu 

0 1 3 5 10 

Pôdorys zväčšenia loggií 0 1 3 5 10 

Bočný pohľad 

Rez objektom 

0 1 3 5 10 

→ 

Autori: 

Klient: 

Štúdia: 

Realizácia: 

Stavebné náklady: 

Stavebné náklady/byt: 

Rozšírenie úžitkovej plochy: 

re:architekti / Michal Kuzemenský, David Pavlišta, 

Ondrej Synek, Ján Vlach, Jiří Žid, Vojtech Ružbatský 

SVJ Kobylákova 815 a 816, Kobylákova 815/8, Praha 10 

2016 – 2017 

2021 – 2022 

5,9 mil. Kč (250-tisíc eur) 

366 447 Kč (15-tisíc eur) 

+ 6,3 m² /okamžité zhodnotenie bytu o 315-tisíc Kč

55

REALIZÁCIA 

Panel na panel 

56 

Meili & Peter Architekten: Markus Peter 

Text 

Markus Peter 

Fotografie Adrian Weber Georg Aerni Stefan Weber 

Švajčiarske štúdio Meili & Peter 

Architekten bolo založené v roku 1987 

v Zürichu. Škála ich projektov siaha od 

inžinierskych stavieb cez experimentálnu 

architektúru až po scénografiu 

a film. Väčšina ich diel je výsledkom 

národných a medzinárodných súťaží. 

Ich spoluprácu a tvorbu od začiatku 

definovali intenzívne diskusie a tvorivá 

interpretácia programu. Markus Peter 

píše o teoretických východiskách ich 

netypickej obnovy 4-podlažného panelového 

domu Göhnerswill, obnovy 

panelu panelom. Vďaka tomu si dom 

zachová svoju jedinečnú estetickú kvalitu, 

viditeľnú špáru a motív spájania 

jednotlivých stavebných dielov.

57 

Walter Gropius vo svojom panelovom proroctve predpovedá, že nadchádzajúci 

stavebný štýl sa bude uberať cestou architektúry ako „precízne 

tvarovanej formy“, ktorú „bez akejkoľvek náhodnosti“ charakterizuje priemyselná 

výroba, ale aj „jasné kontrasty, usporiadané členenie a radenie 

rovnakých prvkov (...)“¹. Jeho slávna axonometria sídliska Dessau-Törten, 

vyobrazená na obálke 12. zväzku veľkolepej publikácie Bauhaus², demonštruje 

nový „stavebnicový systém výstavby“. Za ňou však nasleduje 

rozsiahly fotografický materiál dokumentujúci výlučne stavebný proces; 

rozklad na jednotlivé, opakujúce sa pracovné kroky, naviazané na tayloristickú 

ortodoxiu mechanizácie výroby s koľajnicami a so žeriavmi. James 

Stirling o desaťročia neskôr tvrdí, že v sériovej výstavbe „má byť na 

hotovom objekte viditeľný výraz spájania (...)“³. Reaguje tak na klamlivú 

konečnú podobu štvrte Dessau-Törten, na margo ktorej musel aj Gropius 

uznať, že z pozoruhodného montážneho procesu zostalo skutočne 

málo. Bagatelizujúce farebné rozdiely medzi tmavými nosnými panelmi 

a bielou výplňou ponechávajú stavebný denník s presne naplánovanými 

pracovnými krokmi na stavbu sídliska Dessau-Törten len ako koncept, 

ktorého klamlivé „estetické posolstvo“ prešlo podľa Bruna Reichlina 

z „objektu na proces“⁴. 

Prefabrikovaná výstavba, najmä známy „zákon série“⁵ Rudolfa Schwarza 

o používaní kusov rovnakého typu a tvaru, sa stala poznávacím znakom 

mnohých panelových domov na celom svete. V dôsledku kampane posledných 

desaťročí – ich sanácie – sa teraz dusia pod zatepľovacím obalom, 

zbavené svojej estetickej hodnoty. A práve táto skutočnosť ovplyvnila 

rekonštrukciu sídliska „Göhnerswil“ vo Volketswile (1995 – 2007). Prvé 

z veľkých Göhnerových sídlisk s 1 114 bytovými jednotkami, na stavbu 

ktorého bol použitý konštrukčný systém „Göhner 2“, je pre švajčiarsku 

stavebnú kultúru dôležitým svedkom industrializácie bytovej výstavby. 

Jeho prísne ortogonálny plán je založený na vzore, nie figúre.⁶ Vzor sa 

vyznačuje expanziou, nepozná však centralizáciu ani hierarchiu a ponecháva 

široké zelené plochy. Sídlisko „Sunnebüel“, ktoré sa medzičasom 

stalo súčasťou husto urbanizovaného metropolitného regiónu Zürich 

Nord, postupne stratilo svoj osobitý status kontroverznej obytnej štvrte zo 

60. rokov a po 55 rokoch sa podľa pamfletu „Göhnerswil, bytová výstavba 

v kapitalizme“ zaradilo medzi nešpecifikované mestské krajiny, ako to 

jasne ukázali Peter Fischli a David Weiss v roku 1993 vo svojej fotoknihe 

„Sídliská, aglomerácie“. 

Foto: Adrian Weber

Južná fasáda pred rekonštrukciou 

Foto: Stefan Weber 

58

59 

Severná fasáda po rekonštrukcii 

Foto: Stefan Weber 

Južná fasáda po rekonštrukcii s predsadeným obvodovým plášťom z prefabrikovaných panelov 

Foto: Stefan Weber

V období moderny a ešte viac v rokoch hospodárskeho rozmachu však 

bola otázka inventarizácie a ešte závažnejšieho uvedomenia si historických 

hodnôt takmer nepochopená. Ich stigmatizácia často pretrváva až 

do procesu obnovy, ak nie je zachytená v priebehu asanácie. Adaptácia 

pôdorysov bytov na zmenené životné nároky podliehala v panelovom 

Göhnerovom systéme prísnym pravidlám. Rigidná nosná konštrukcia si 

vynútila hĺbkový zásah v podobe posunutia vonkajšieho plášťa. Arkierová 

pavlač s trojrozmernými prvkami a predchádzajúca demontáž starých 

sendvičových dielcov umožnili rozšírenie obývacej izby s jedálňou, ktorej 

otvory sa zväčšili; doplnené rohové okno zas ponúklo bočný pohľad. 

Pre plánovanú obnovu plášťa budovy sme ako skúšobný projekt vyvinuli 

nový konštrukčný systém z prefabrikovaných drevených rámov, ktorý je 

v rozpore s tradičnou logikou montáže nezávislých funkčných vrstiev. Už 

prefabrikované systémy vyrábané v závode vo Volketswile využívali betónové 

dosky s vnútornou izoláciou, takzvané betónové sendvičové panely, 

ale aj štandardizované pôdorysy špeciálne koncipované pre Göhnerove 

stavby. Skladba rôznych konštrukcií a materiálov definovala „systém 

Schindler-Göhner“⁷. Išlo o prefabrikované stenové panely s kompletným 

vybavením interiéru – dvere, skrine, inštalácie –, teda o konštrukčný systém 

modulárnej drevostavby. Tieto prvky zároveň slúžili ako debnenie 

pre železobetónový skelet, ktorý predstavuje nosnú kostru domu. Materiálovým 

a konštrukčným zásadám tejto série sa vymykala len výroba 

opláštenia vonkajších stien.⁸ Naopak, pri rekonštrukcii sídliska Göhnerswil 

je posolstvo jasné – výraz konštrukcie určuje škára, ktorá poukazuje 

na proces opakovania a sériovosti jednotlivých častí. Konštrukcia, ktorá 

syntetizuje rôzne materiály okolo drevených stĺpov do kompaktne zmontovaného 

celku, vytvára poriadok, kde možno celok pochopiť len z jeho 

častí. Samotnú ochranu pred poveternostnými vplyvmi zabezpečila vrstva 

z kameninovej mozaiky, položená priamo na minerálne dosky vystužujúce 

opláštenie. Táto mozaika – mimochodom, tradičný materiál používaný 

v panelovej výstavbe – vytvára poetické napätie medzi širokými spojmi 

častí a jemnou, takmer textilnou sieťovinou. 

60 

Letecká fotografia sídliska „Göhnerswill“ zo 60.rokov 20. storočia 

z publikácie „Gohnerswil, bytová výstavba v kapitalizme“. 

Foto: Ernst Göhner AG. Zürich, 1972 

1 

2 

3 

4 

5 

6 

7 

8 

Walter Gropius, Die Entwicklung moderner Industriebaukunst, 

v: Jahrbuch des deutschen Werkbundes, Die Kunst 

in Industrie und Handel 1913 19f. 

Walter Gropius, Bauhausbauten in Dessau, bauhausbücher 

Bd. 12, Berlín, 1930. 

James Stirling, Methods of Expression and Material, 

v: A+U, č. 2, 1975, cit. podľa Writings on Architecture, Miláno, 

1998, str. 125 – 131, tu str. 128. 

Bruno Reichlin, Den Entwurfsprozess steuern – eine fixe 

Idee der Moderne? Daidalos 71, 1999, Str. 6 – 21, tu str. 10. 

Rudolf Schwarz, Das Gesetz der Serie, in: Die Schildgenossen 

Jg. 7, H. 1, 1927, str.36 – 51; Wegweisung der 

Technik, Potsdam, 1928. 

Wendel Gelpke, Hans Düby, ako aj Ernst Göhner AG, 

1965 – 1973. 

Das vorfabrizierte Haus System Schindler-Göhner, 

v: Schweizerische Bauzeitung, 4/1946, str. 41 – 42. 

Ernst Zietzschmann, System Schindler-Göhner, v: Bauen + 

Wohnen 3/1947, str. 34 – 35.

61 

Výroba drevených rámových panelov 

s kameninovou mozaikou 

Foto: Adrian Weber 

Foto: Georg Aerni 

→ 

Autori 

Miesto: 

Projekt 

Realizácia 

Meili & Peter Architekten: Marcel Meili, Markus Peter 

Robert Begun, Hartmut Göhler, Jürg Spaar, Adrian Weber; 

Thaeba Ayubi, Alexander Kohm, Dominik Fiederling, Jacqueline Gäbel 

Volketswil, Zürich 

1995 – 1996 

1996 – 2007

ROZHOVOR 

Stadtelefant 

Franz&Sue: Christian Ambos 

62 

Text 

Fotografie 

Michal Pulman 

Louai Abdul Fattah 

Andreas Buchberger 

Piati partneri z Franz&Sue sa prvýkrát 

stretli počas štúdia architektúry na 

Technickej univerzite vo Viedni. Založili 

dva nezávislé architektonické ateliéry 

Franz a Sue. Pri spoločných diskusiách 

zistili, že majú nielen rovnaký architektonický 

prístup, ale aj hovoria spoločným 

jazykom v kultúre ich spoločností 

a v ich záväzku budovať stavebnú kultúru. 

V roku 2017 sa dva ateliéry zlúčili. 

Odvtedy Franz&Sue neustále rastie. 

Dnes má tím viac ako 90 ľudí z 18 krajín, 

pôsobí ako jedna z najúspešnejších 

a najinovatívnejších architektonických 

kancelárií v Rakúsku. Ich architektúra je 

jasná, výrazovo redukovaná a vysokokvalitná. 

Spolu sme silnejší a žijeme bezstarostnejšie 

– s týmto presvedčením založili 

v roku 2008 „Fighz Club“. Mesačník, 

v ktorom ich kolegovia z branže otvorene 

a intenzívne diskutujú o aktuálnych 

architektonických projektoch. Začiatkom 

roka 2015 sa objavila túžba po 

spoločnej kancelárskej budove, kde by 

mohli pracovať, vymieňať si poznatky 

naprieč firmami a tráviť spolu čas ako 

kolegovia. Pri hľadaní lokality dostali 

ponuku od ÖBB, ktoré hľadali nové koncepty 

pre pozemky pod bývalými železničnými 

vlečkami. Rozsiahlou rekonštrukciou 

hlavnej stanice už neboli potrebné 

pre železničnú infraštruktúru 

a boli urbanistickou súťažou rozčlenené 

na stavebné parcely a centrálny park 

v novej štvrti Sonnwendviertel. V čisto 

rezidenčnej štvrti dokázali presvedčiť 

porotu svojím priekopníckym projektom 

– je to jediná budova, v ktorej sa pracuje 

na všetkých typických podlažiach 

a ktorú vyvinulo, naplánovalo, postavilo 

a zafinancovalo ako kancelársku budovu 

spoločenstvo koncových užívateľov. 

Objekt je riešený ako oceľobetónový 

skelet s prefabrikovanou sendvičovou 

fasádou s priznaným rastrom nápadne 

pripomínajúcim panelové domy minulého 

režimu. 

Michal Pulman sa rozprával s jedným 

z partnerov Christianom Ambosom 

o budove, kontexte a budúcnosti stavebného 

priemyslu.

63 

Bočný pohľad na objekt 

Foto: Andreas Buchberger

Je panelová výstavba v Rakúsku vnímaná pozitívne? 

Neviem, ako na Slovensku, ale v Rakúsku je vnímaná 

negatívne, hlavne pre asociácie so sociálne 

prežitými systémami. Keď tieto budovy začali 

vznikať, znamenali určitý spoločenský pokrok, aj 

keď boli na rozdiel od vtedajšieho Československa 

primárne určené pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. 

Často sa stávalo, že chýbala občianska 

vybavenosť ako knižnice či školy, z toho pramenilo 

viacero sociálnych problémov, čo malo za následok, 

že tieto štvrte neboli medzi obyvateľmi veľmi 

obľúbené. K tomu sa pridali technické problémy 

spojené s panelovou konštrukciou, ktoré verejnú 

mienku panelovej výstavby – „zlého“ betónu – ešte 

viac zhoršovali. A, samozrejme, asociácia, ktorá sa 

vytvorila v Rakúsku, ale najmä v Nemecku (NDR), 

kde bývali všetky sociálne vrstvy, je synonymom aj 

pre bývalé stredoeurópske komunistické štáty. Tieto 

všetky dôvody ovplyvnili obraz/mienku o panelovej 

výstavbe a preniesli sa na konštrukciu ako takú. 

Takže tento problém, ktorý bol z veľkej časti aj sociálny, sa 

vo verejnej mienke zameral na betón, panel a v konečnom 

dôsledku na panelovú výstavbu. 

Áno, problém ako taký sa netýkal materiálu ani druhu 

konštrukčného systému, ale chýbajúcej infraštruktúry, 

monotónneho urbanizmu, zdivočených 

verejných priestorov, ktoré si nikto nechcel osvojiť/ 

adoptovať, nikto sa za ne necítil zodpovedný, čo 

situáciu ešte viac polarizovalo a polarizuje dodnes. 

Aké vnímate pozitíva a negatíva na prefabrikovaných fasádnych 

paneloch? Bola fasádna repetitívnosť na novostavbe zámerne 

použitá ako odkaz na panelové stavby zo 70. a 80. rokov? 

Samozrejme, pozorujem podobnosť s panelovou 

výstavbou, ktorých verejná mienka nie je príliš vysoká, 

ale ako architekt sa snažím vnímať hlavne jej 

pozitíva ako rýchlosť výstavby, trvácne povrchové 

materiály, presnosť pri projektovaní atď. To boli aj 

pre nás východiskové body, ktorými sme chceli 

panelovú prefabrikáciu posunúť na modernú úroveň. 

Pri Stadtelefantovi bolo preto dôležité vytvoriť 

fasádu, ktorá má výhody klasickej a zároveň prefabrikovanej, 

tzv. rýchlej výstavby. 

Prečo názov Stadtelefant (Mestský slon)? 

Z hľadiska výšky sme jednou z najvyšších budov 

v novej štvrti, mali sme v hlave predstavu slona ako 

veľmi spoločenského zvieraťa a zároveň nám finálna 

povrchová úprava fasády pripomína jeho kožu. 

Ako vyzeral návrh, ktorý ste prezentovali porote v súťaži? 

Je zaujímavé, že do prvého kola architektonickej 

súťaže sme vstúpili s maximálne otvorenou zasklenenou 

fasádou. Následne sme si pri prepracovaní 

návrhu kládli otázku, či tam vnútri chceme naozaj 

pracovať a fungovať? Či v lete, keď bude38 °C, nebudeme 

mať problémy s prehrievaním. 

To znamená, že pre porotu nebolo prvoradé ako budova vyzerá, 

ale čo je jej náplňou. 

Išlo v prvom rade o koncept užívania budovy, oživenie 

parteru. Vytvorili sme skupinu rôznych firiem, 

ateliérov a inštitúcií, ktoré sme zjednotili a ponúkli 

alternatívu k prevládajúcej obytnej funkcii v rámci 

novovznikajúcej štvrte. Porotu sme presvedčili, že 

v budove, kde pracuje 120 zamestnancov, vieme 

reštauráciu/kantínu/spoločenský priestor cez pracovný 

týždeň natoľko vyťažiť, že dokáže ekonomicky 

prežiť aj počas zvyšných dní. Pri budovaní 

nových štvrtí je živý parter vždy problém a tu sa 

zase dotýkame urbanizmu, ako môžeme v týchto 

lokalitách etablovať obchody, kancelárie a gastroprevádzky. 

Porotu sme presvedčili, že je to možné, 

a v našom prípade sme latku posunuli zase o stupeň 

vyššie založením podnikateľskej Baugruppe 

a výstavbou administratívnej budovy. 

Nie je štandardné, aby už pri súťaži boli jasní nájomcovia 

0 5 

0 5 

0 10 

0 10 

0 10 

Pôdorys prízemia 

Pôdorys typického podlažia s bytovými jednotkami 

3,2 m 

3,2 m 

3,2 m 

Rez objektom 

64

65 

Pôdorys typického podlažia s kanceláriou 

0 5 

Stadtelefant 

0 5 

Pohľad na juhozápadú fasádu 

0 10 

0 10 

v podstate pre celú budovu. 

Nemali sme presne rozdelené plochy, ale dá sa povedať, 

že 100 % obsadená budova v takej skorej fáze 

projektu bola z pohľadu poroty veľmi atraktívna. 

Aký bol koncept a čo bolo dôležité pri navrhovaní? 

Najprv sme si museli uvedomiť, aké sú kvality budovy, 

v ktorej sme sídlili predtým. Najúspešnejší viedenský 

dom – tehlová továrenská budova z druhej 

polovice 19. storočia, ktorej konštrukcia je odolná 

a trvalo udržateľná, – umožňuje flexibilné využitie 

priestoru, vďaka vysokej svetlej výške dokáže 

umiestniť rôzne funkcie a má rastrovú fasádu, ktorá 

je pre väčšinu Viedenčanov ľahko rozpoznateľná 

a dobre vyzerá. Dokážeme tieto kvality moderne 

interpretovať a preniesť aj na našu novú budovu? 

Proporcia priestorov, svetlá výška, rytmus, raster 

a veľkosti okien, to boli základné elementy, ktoré 

sme jednoducho skopírovali. Pri tomto uvažovaní 

nebola konštrukcia vôbec dôležitá, to bol až druhý 

krok, kde sme si uvedomili, že tieto veci vieme stavať 

aj modulárne. Vytvorili sme jednoduchý systém, 

kde jednotlivé fasádne elementy sú sendvičové 

panely – vnútorná vrstva je nosná, v jadre je tepelná 

izolácia a z exteriéru sa nachádza druhá krycia 

betónová vrstva, ktorá chráni izoláciu. Na stavbe 

sa potom jednotlivé fasádne elementy staticky 

prepojili so železobetónovou doskou odlievanou 

na mieste a nebolo treba dopĺňať dodatočné stĺpy. 

Takže vonkajšia betónová vrstva zároveň na stavbe slúžila 

ako stratené debnenie pre železobetónovú dosku? 

Presne tak, vznikol flexibilný pôdorys, ktorý možno 

pomocou rastrovej fasády ľubovoľne deliť a spájať. 

Nosný systém tvorí fasáda, schodiskové jadro 

a jadro pre rozvody a všetko ostatné je teoreticky 

voľne rozmiestniteľné. Rozhodli sme sa pre vyššiu 

svetlú výšku, v dôsledku čoho sme možno stratili 

určitú podlahovú plochu, ale po prepočtoch sme 

zistili, že to vôbec nie je také zlé. Dôležitejšia pre nás 

bola flexibilita využitia, to, že tu môžeme umiestniť 

rôzne funkcie od kancelárií cez výrobu až po bývanie. 

Takisto sme chceli vnímanie betónu ako podradného 

materiálu otočiť a ukázať, že betón môže 

mať aj vysokú povrchovú a vizuálnu kvalitu. Nechceli 

sme ísť cestou klasického šalovaného betónu, 

ako ho poznáme, ale cestou ušľachtilého opieskovaného 

povrchu z obidvoch strán. Z exteriéru bol 

jemne pieskovaný priamo v továrni, z interiéru sme 

zvolili pieskovanie hrubším zrnom, čím sa dosiahol 

vizuálne a hapticky bohatý povrch, ktorý netreba 

nijako dodatočne upravovať. Vďaka použitiu prefabrikovaných 

panelov sme počas výstavby nepotrebovali 

lešenie, po zatvrdnutí prefabrikovaných 

balkónových dosiek do stropnej dosky bola fasáda 

hotová. Žiadny maliar, žiadne dodatočné lepenie 

polystyrénových dosiek. 

Tým sa zrejme ušetril čas aj financie na výstavbu. 

Samotná prefabrikovaná konštrukcia je oproti konvenčnej, 

odlievanej drahšia. No pri výstavbe už šetrí 

financie, nakoniec tak máme za približne rovnaké 

peniaze omnoho odolnejšiu a kvalitnejšiu fasádu, 

než by bola klasická omietka. 

Sú všetky parapety odlievané z betónu? 

Áno, pri vonkajších aj vnútorných parapetoch sme 

boli odvážni. Jedine z exteriéru sa nachádza krycia 

lišta, nepodaril sa nám pôvodný plán zabudovať 

okná do panelov už vo výrobe. Tento plán sa nerealizoval 

pre zvýšené náklady na prepravu. Aby sme 

mali istotu dobrého výsledku jednotlivých povrchov, 

realizáciu sme zverili firme, ktorá v 70. – 80. rokoch 

stavala panelové domy. Keďže sme súkromný investor, 

nemuseli sme ísť po najnižšej cene. Čistotu 

priestorom dodávajú aj skryté rozvody – vykurovanie 

v podlahe a chladenie v strope.

Kancelária Franz&Sue 

Foto: Louai Abdul Fattah 

66

67

Aký vplyv mala na budovu covidová pandémia? Je budova 

schopná reagovať na tieto zmeny, spravili by ste v procese 

tvorby niečo inak? 

S ohľadom na pandémiu by sme možno náš ateliér 

koncipovali trochu inak. Vytvorili by sme viac 

miestností, kde sa môžu ľudia utiahnuť, viac flexibilných 

pracovných miest s charakterom dielne, ale 

budova sama osebe ako schránka, ako priestor je 

navrhnutá dostatočne odolne a spravili by sme ju 

opäť rovnako. 

Tu sa dostávame späť ku konceptu otvoreného voľného 

priestoru, ktorý je na tieto zmeny ideálny. 

Povedzme, že umožňuje zmeny, ktoré sa však 

dejú pomaly, v dlhodobom horizonte. Jednotlivé 

priestory možno časom prestavať aj na byty, 

každá časť má na každom podlaží vlastný balkón. 

Z pohľadu životnosti budovy, a teda aj jej udržateľnosti, 

ide o veľký benefit, keďže pri prípadnej 

prestavbe sa nemusia upravovať nosné časti. 

Ako vidíte budúcnosť prefabrikácie v stavebníctve? 

Prefabrikácia sa dostáva do stredobodu pozornosti. 

Otázkou je, či betón je ten správny materiál, ja si 

myslím, že nie. Trend smeruje k hybridným konštrukciám, 

drevostavbám, no musíme brať do úvahy 

obmedzenia jednotlivých materiálov, a teda aj ich 

vhodnosť na rôzne typy stavieb. Z môjho pohľadu je 

potrebný prevrat, industrializácia stavebného priemyslu, 

ktorý je momentálne rozdrobený na malé 

firmy. Je potrebné sa na stavebné systémy pozerať 

z hľadiska udržateľnosti a efektivity. Možno by sme 

sa mohli niečo naučiť od automobilového priemyslu, 

myslieť v systémoch, ako niečo vyprodukovať 

a poskladať dokopy rýchlo a lacno. Momentálne 

je prefabrikácia v Rakúsku, ktorá sa týka aj drevostavieb, 

na úrovni stredne veľkých firiem, ešte 

vôbec nie sme v priemysle, čo má súvis s dopytom, 

ktorý sa bude v blízkej budúcnosti stupňovať. 

68 

Vizualizácia pôvodného súťažého návrhu 

Kancelária Franz&Sue 

Foto: Louai Abdul Fattah

69 

Výstavba objektu 

Foto: Louai Abdul Fattah 

→ 

Autori 

Lokalita 

Projekcia 

Realizácia 

Stavebné náklady 

Úžitková plocha 

Hrubá podlažná plocha 

Franz&Sue: Joseph Suntinger, Norbert Peller, 

Karin Hackl, Wolfgang Fischer, Carla Kuhn, 

Simon Frey, Caro Berger, Jonathan Hering 

Viedeň 

2016 – 2017 

2017 – 2018 

4,5 mil. eur 

3 150 m² 

3 750m² 

Živý parter objektu 

Foto: Andreas Buchberger

ROZHOVOR 

KiloHonč 

70 

Foto: Matej Hakár 

Text 

Fotografie 


Matej Hakár a archív KiloHonč 

Transformácie 

panelu

71

Mladé architektonické duo Kilo/Honč 

charakterizuje odvážna, na prvý pohľad 

experimentálna tvorba. Matej a Richard 

v rozhovore s Kristínou Tomanovou 

vysvetľujú svoj prístup k adaptácii nielen 

panelákových bytov. Nezaoberajú sa 

vizuálne príťažlivým stvárnením priestorov, 

podstatné je premýšľanie 

nad filozofiou bývania a dynamika vzťahov 

v nich. V tvorbe hľadajú nové 

prepojenia, pracujú s prvkom nepohodlia 

ako architektonickým prostriedkom 

na „zvedomenie“ seba samého v architektúre 

a priestoroch interiéru. Ako 

demonštrácia princípov poslúžil 

projekt rekonštrukcie Matejovho vlastného 

bytu v panelovom dome. 

VO VAŠEJ POSLEDNEJ REALIZÁCII S NÁZVOM PROJEKT PANELÁK 

RIEŠITE AJ OTÁZKU UDRŽATEĽNEJ ADAPTÁCIE PANELO- 

VÝCH BYTOV. NAPRIEK OBROVSKÉMU BYTOVÉMU FONDU 

PANELÁKOV JE PODOBNÝCH REALIZÁCIÍ NA SLOVENSKU 

ZATIAĽ VEĽMI MÁLO. KOĽKO TAKÝCHTO PROJEKTOV STE 

DOTERAZ MALI MOŽNOSŤ RIEŠIŤ VY? 

MATEJ Dodnes sme v panelových domoch realizovali 

a realizujeme spolu tri projekty. Jeden v Petržalke 

a dva v Ružinove, z ktorých jeden aktuálne dokončujeme. 

Projekt Panelák je v dome s kombinovaným 

konštrukčným systémom železobetónových panelov 

3,9 × 3,9 m kladených v oboch smeroch. Druhý 

dom má viditeľný predsadený raster na fasáde – je 

v sústave LBMB. 

AKÉ SÚ PODĽA VÁS HLAVNÉ DÔVODY, PRE KTORÉ SI DNES ĽUDIA 

VYBERAJÚ BÝVANIE V PANELOVOM DOME? 

MATEJ Z mojej skúsenosti si byty v panelákoch ľudia kúpia 

zväčša z finančných dôvodov alebo pre lokalitu. Ja 

bývam vo štvrti Trávniky, čo je momentálne veľmi 

žiadaná lokalita. Má skvelú vybavenosť a dostupnosť 

do mesta. Pravidelne vyhadzujem zo schránky 

množstvo inzerátov záujemcov o kúpu, čo sa prejavuje 

aj na cenách. Žiaľ, dispozície v týchto domoch 

sú pre dnešné fungovanie mladej rodiny často úplne 

neprispôsobivé. 

AKO STE PRISTUPOVALI K REKONŠTRUKCII BYTU V PROJEKTE PA- 

NELÁK, V KTOROM JEDEN Z VÁS BÝVA? V ČOM BOL TENTO 

PROJEKT ŠPECIFICKÝ? 

MATEJ Je to byt po mojich starých rodičoch. Babička mi 

spomínala, že keď varila, bola od obývačky oddelená 

dvomi dverami a zádverím. Kuchyňa bola iba 

technickým zázemím bytu, nie súčasťou obytnej 

zóny – koncept bývania „nuclear family“, keď žena 

varila a starala sa o domácnosť. Dnes chcú byť rodiny 

spolu, preto tieto dispozície nefungujú. 

Byt bol veľmi štruktúrovaný, 3-izbový s ôsmimi dverami 

mimo vstupných. Rigidné členenie miestností 

sme sa snažili narušiť, preto všetky dvere okrem 

tých na WC išli preč. Miestnosti sme zoradili tak, 

aby sa funkcie jemne premiešavali. Dennú časť, 

ktorá tvorila iba 40 % bytu, sme sa pokúsili dostať 

čo najďalej do nočnej, a to vizuálne aj funkčne pomocou 

rôznych perforácií či prakticky preplávajúcim 

mobiliárom. Pridali sme druhú komunikačnú os 

otvormi v stenách dennej zóny. Snažili sme sa nájsť 

balans medzi otvorenosťou, adaptáciou na súčasné 

potreby a financiami. 

V našej tvorbe sa vždy snažíme pracovať s priestorom, 

jeho hĺbkou, priehľadmi, tektonikou, vzduchom 

a svetlom. To sme sa snažili adaptovať aj v tomto 

projekte, len sme museli použiť iné prostriedky. Je 

náročnejšie upravovať dispozíciu panelového domu 

než napríklad tehlovému domu, kde môžeme všetky 

priečky odstrániť a začať nanovo. 

RICHARD 

Samozrejme, pôvodná členitosť môže niekomu vyhovovať 

aj v súčasnosti. Otázne je, či to tak naozaj 

chce alebo len nepozná iné riešenie. Priestor sme 

chceli spraviť fluidnejší a účelným použitím malého 

množstva materiálov sme podporili zlievanie 

povrchov. Perforácie pocitovo otvárajú priestor 

a obyvateľ je nútený ho nielen vnímať, ale aj prirodzene 

používať vo väčšej celistvosti. Radi tvoríme 

kontinuálny priestor, teda taký, ktorý nemá jasný 

začiatok a koniec. 

VO SVOJICH NÁVRHOCH ČASTO PREPÁJATE PRIESTORY, PRACUJETE 

S PERFORÁCIOU, PRIDÁVATE PRVOK OKNA ALEBO DVER- 

NÉHO OTVORU S VYSOKÝM PRAHOM. 

RICHARD 

V panelových bytoch často robíme z dôvodu konštrukčného 

systému otvory s pätníkmi, zároveň 

nám však neprekáža niečo prekračovať. Robíme 

to cielene a radi. 

MATEJ Otvory sú aj kompozičný, aj tektonický prvok, ktorý 

pri rôznych šírkach definuje mieru prepojenia 

priestorov. Ich veľkosťou eliminujeme použitie spevňovacích 

oceľových prvkov, vďaka čomu je toto 

riešenie ekonomicky výhodnejšie. Ďalší problém, 

ktorý nám odpadáva ponechaním prahu, sú rôzne 

výšky podláh po vybúraní priečok. 

V krajine máme tisíce a tisíce panelových 

bytov, takže naša generácia musí 

pochopiť, že sa s nimi dá niečo robiť. 

Že život v panelových domoch môže byť 

v niektorých ohľadoch aj lepší ako 

v novostavbách, ktoré bývajú v súčasnosti 

zosekané na ekonomické minimum. 

DOKÁŽEME UNIFORMITU PANELOVÝCH BYTOV PRISPÔSOBIŤ SÚ- 

ČASNÝM INDIVIDUALIZOVANÝM PODMIENKAM NA ŽIVOT? 

MATEJ V krajine máme tisíce a tisíce panelových bytov, takže 

naša generácia musí pochopiť, že sa s nimi dá 

niečo robiť. Že život v panelových domoch môže byť 

v niektorých ohľadoch aj lepší ako v novostavbách, 

ktoré bývajú v súčasnosti zosekané na ekonomické 

minimum. Výmera panelového bytu nie je natoľko 

72

73 

minimalizovaná, čo nám dáva priestor vymyslieť 

fungujúce riešenia. Novostavby sú niekedy dokonca 

limitujúcejšie ako paneláky. V nových bytovkách 

je síce denná časť spojená, ale často sú dispozície 

nezmyselné a neupraviteľné, ak je to napríklad byt 

so stropným chladením. 

Je pre nás dôležité ukázať, že panelákový byt sa dá 

upraviť tak, aby ho mladá rodina dokázala zdravo 

obývať. 

RICHARD 

Vizuálna stránka je však iná vec. Nemusia všetky 

byty vyzerať ako naše projekty. Rozumieme, že takýto 

vizuál nie je pre každého. Ide skôr o priestorovú 

rovinu. 

Myslíme si, že nie je zdravé, aby rodina 

prišla domov, žena sa zavrela do 

kuchyne, muž si pustil telku a deti sa 

zavreli do izby. Toto nie je to, čo 

naša generácia očakáva, keď si zakladá 

rodinu. 

INTERIÉRY NERIEŠITE IBA PO VIZUÁLNEJ ALEBO PRIESTOROVEJ 

STRÁNKE, VO SVOJICH NÁVRHOCH SA ZAOBERÁTE AJ 

FILOZOFIOU BÝVANIA. 

MATEJ Myslíme si, že nie je zdravé, aby rodina prišla domov, 

žena sa zavrela do kuchyne, muž si pustil telku 

a deti sa zavreli do izby. Toto nie je to, čo naša 

generácia očakáva, keď si zakladá rodinu. Často 

diskutujeme o miere intimity potrebnej na bývanie. 

Raz sa nás niekto spýtal, ako sa naši klienti 

hádajú, keď za sebou nemôžu tresnúť dverami. 

Ak predsa chceme problém vyriešiť, musíme komunikovať. 

V interiéroch používame na priestorové 

vymedzenie sa záves, ak to človek v danej 

chvíli potrebuje. 

RICHARD 

Nie je to terapeutický počin, jednoducho chceme 

robiť priestory tak, aby sme boli spolu a uvedomovali 

si spôsob komunikácie, fungovania a používania 

životného priestoru. Aby sme si zvedomili 

seba v priestore a nefungovali podľa naučených 

zvykov. Práve tie sa snažíme vo svojich 

priestoroch narušiť. 

VEĽA HOVORÍTE O MIERE INTIMITY, AKO FUNGUJETE VY? MÁTE VO 

SVOJICH BYTOCH DVERE? 

RICHARD 

Už máme, ale máme ich stále otvorené. Pri malom 

dieťati stále potrebujeme kontakt s celým priestorom, 

takže sa používajú iba pri návštevách. 

MATEJ Máme dvere na WC, ale ani tie väčšinou nepoužívame. 

Len je dobré mať tú možnosť. Keď si pozrieme 

príklady z Japonska, v referenčných projektoch je 

niekedy WC oddelené iba paravánom, pretože sú 

zvyknutí na úplne inú mieru súkromia. Nevravím, že 

to máme aplikovať aj u nás, ale myslím si, že každé 

smerovanie alebo vývoj musí mať svoj vrchol a vtedy 

si ako spoločnosť uvedomíme, že sme niečo 

„prepálili“ a musíme sa vrátiť. S tým súvisia aj všetky 

naše riešenia. 

VÁŠ VIZUÁLNY JAZYK JE VEĽMI ŠPECIFICKÝ A ROZPOZNATEĽNÝ, 

NIEKOMU SA MÔŽE ZDAŤ AŽ REPETITÍVNY. 

RICHARD 

Momentálne sa veľa zakladá na tom, aby nielen interiér, 

ale veci všeobecne boli pekné a dokonalé. Toto 

vypúšťame. My sa snažíme riešiť architektúru a na 

klientoch nechať zabývanie sa. Máme, samozrejme, 

náš vizuálny prejav, ale sústredíme sa hlavne na to, 

aby sme vizualitou podčiarkli priestorovosť a zvedomenie 

celého bytu. Nie je to módna záležitosť, 

ale výsledok nášho uvažovania. 

MATEJ Veľmi dôležité je pochopiť, že robíme disciplínu, na 

ktorú sa nepozeráme zvnútra, ale zvonka. To znamená, 

že keď robíme interiér, nepozeráme sa na naň 

ako na interiér, ale ako na architektúru. Máme obmedzený 

priestor, ktorý je síce vnútorný, ale vzťahy, 

ktoré sa snažíme vytvárať a definovať, sú pre nás 

architektúrou, urbanizmom. Mestské prvky ako ulica, 

korzo či námestie, ktoré sú charakterovo odlišné, 

sa snažíme preniesť a aplikovať do interiéru. Naše 

projekty sú asi aj preto trochu kontroverzné. 

Nedávno sme boli na návšteve u klienta, ktorý má 

dom spred 20. rokov, kde boli jasne čitateľné postmoderné 

prvky, no zhodli sme sa, že tam bolo 

množstvo kvalitných priestorových riešení, a bolo 

viditeľné, že pri tvorbe domu sa architekt zamýšľal 

nad fungovaním priestoru. Napriek prvkom, ktoré 

vyšli z módy, to bola kvalitná architektúra. 

V SÚČASNOSTI VÁS UŽ VYHĽADÁVAJÚ KLIENTI NA ZÁKLADE 

PREDCHÁDZAJÚCEJ TVORBY. BOLO NA ZAČIATKU ŤAŽŠIE 

PRESADIŤ TIETO PRINCÍPY? 

RICHARD 

Náš prístup sa menil z projektu na projekt, keď sme 

si postupne uvedomovali, že nechceme dizajnovať. 

Náš proces je o dlhých diskusiách o fungovaní 

a princípoch. Na začiatku vždy s klientom do hĺbky 

preberáme jeho predstavy, spôsob života, spolu 

navštívime priestor…. Následne mu po približne 

mesiaci odovzdáme kompletnú štúdiu, ktorú klient 

buď príjme, alebo ju prerábame. Žiadne konzultácie 

medzitým. Tento prístup sa nám veľmi osvedčil, väčšina 

ľudí totižto nevie čítať pôdorysné skice. Klienti 

návrhu lepšie porozumejú a zväčša navrhujú len 

malé zmeny, ktoré však nie sú principiálne. 

MATEJ Rišov byt (projekt Svätoplukova – pozn. red.) začal 

kontinualitu tohto rozmýšľania a potom to eskalovalo 

v ďalších projektoch. Dnes už nám tento projekt 

pripadá konzervatívny. 

Momentálne sa veľa zakladá na tom, 

aby nielen interiér, ale veci všeobecne 

boli pekné a dokonalé. Toto 

vypúšťame. My sa snažíme riešiť 

architektúru a na klientoch nechať 

zabývanie sa. 

MÁTE TÚŽBU REKONŠTRUOVAŤ CELÝ PANELOVÝ DOM? 

MATEJ Áno, čo mám podpísať? (smiech). Panelové domy 

z môjho pohľadu poskytujú v istých ohľadoch väčšiu 

flexibilitu ako nové domy, kde sú prísne definované 

rozmery všetkých miestností a spoločné priestory 

eliminované na minimum. Iba pár štvorcových metrov 

navyše v panelovom byte otvára iné možnosti. 

PROJEKT PANELÁK BOL NEDÁVNO PUBLIKOVANÝ NA PORTÁLI 

ARCHINFO.SK. V DISKUSII POD ČLÁNKOM VIDIEŤ, ŽE VÁŠ PRÍSTUP 

VYVOLÁVA RÔZNE REAKCIE. 

Richard 

Tá diskusia bola výživná! Sme radi, že vznikajú také 

diskusie. Druhá vec je slušnosť, ale my to vieme filtrovať. 

MATEJ Taká diskusia vzniká pod každým naším projektom. 

Od projektu Svätoplukova máme pravidelných prispievateľov 

– „obdivovateľov“. Dokonca sme pre 

týchto ľudí akousi mernou jednotkou architektúry, 

ktorú považujú za zlú. Napríklad kaviareň Výklad od 

ateliéru Grau získala v diskusii 30 a projekt Panelák 

45 Kilohončov, takže vyhrávame.

74

75 

Foto: Matej Hakár 

Foto: archív KiloHonč 

Foto: Matej Hakár

76 

Stav po rekonštrukcii 

1.01 

1.02 

1.03 

1.04 

1.05 

1.06 

1.07 

1.08 

1.09 

zádverie 

kuchyňa 

obývačka + jedáleň 

šatníková chodba + umýv. 

izba 

izba 

sprchový kút 

wc 

balkón 

3,00 m² 

6,93 m² 

21,85 m² 

9,88 m² 

14,35 m² 

14,31 m² 

2,58 m² 

1,09 m² 

2,98 m² 

76,97 m² 

0 1 2 5

77 

Pôvodný stav 

1.01 

1.02 

1.03 

1.04 

1.05 

1.06 

1.07 

1.08 

1.09 

zádverie 

kuchyňa 

obývačka + jedáleň 

šatníková chodba 

izba 

izba 

kúpeľňa 

wc 

balkón 

2,85 m² 

6,77 m² 

21,85 m² 

10,21 m² 

14,35 m² 

14,31 m² 

2,58 m² 

0,73 m² 

2,98 m² 

76,63 m² 

0 1 2 5

REALIZÁCIA 

T08B 


78 

Text 

Fotografie 


David Hanko 

Tomáš Boroš, jeden zo zakladateľov košického štúdia 

Doxa, je známy svojimi ilustráciami a sebe vlastnou 

poetickou estetikou. Pri rekonštrukcii 3-izbového 

bytu v panelovom dome sa vyrovnáva nielen so samotnou 

témou podstaty panelu, ale pridáva nové, 

pre panelák (zatiaľ) netradičné témy. Absolútne otvorený 

priestor postupne vrství okolo jediného pevného 

bodu v byte, technického jadra, pohyb po byte je 

moderovaný radiálne okolo translucentného boxu, 

ktorý prechodom svetla a používaním denne pretvára 

priestor bytu . Realizácia je príkladom progresu 

filozofie a adaptácie bývania v panelových domoch 

u nastupujúcej generácie. Tomáš píše o procese 

transformácie životného priestoru pre seba a svoju 

mladú rodinu.

79

Rekonštrukcia bytu T08b 

Na začiatku bola túžba mladého manželského 

páru po vlastnom bývaní a ochota naštudovať 

si princípy fungovania košických sídlisk aj typy 

panelákových systémov v nich. 

Po preskúmaní bola voľba jasná: trojizbový byt 

(ideálne na štítovej stene) v systéme T08b na 

sídlisku Nad jazerom, umiestnený do 4. NP pre 

vnímanie ulice. Stavebný systém bez nosných 

stien uprostred ponúka veľkú variabilitu dispozície 

a dlhú priebežnú lodžiu s nenosnými výplňovými 

panelmi po obvode bytového domu. 

Sídlisko bolo vybudované na princípoch líniového 

mesta. Bývanie je tu obklopené rekreáciou 

a službami tak, že na ceste do miestnej školy, 

škôlky, potravín či krčmy obyvatelia nepretnú 

žiadnu frekventovanú cestu. Aj vďaka tomu 

ponúka ideálne prostredie pre mladú rodinu 

s deťmi. Sídlisko stojí za novodobými mestskými 

hradbami (mestským obchvatom) a funguje 

nezávisle od mestského centra. Jeho obyvatelia 

s obľubou využívajú miestne služby a komunitný 

život tu funguje prirodzene lepšie ako v centrálnych 

častiach mesta. 

Návrh bytu sa snažil citlivo reagovať na daný 

stavebný systém a jeho panelovú identitu, ale 

aj využiť jeho potenciál a korigovať nedostatky. 

Ústrednou myšlienkou rekonštrukcie sa 

stalo centrálne násobenie stien. Odstránenie 

všetkých vnútorných priečok ponúklo dostatok 

priestoru pre toto nové vnútorné usporiadanie. 

Prvou radiálou sa stali steny okolo vertikálnych 

rozvodov TZB uprostred bytu. Tie boli obalené 

štyrmi murovanými stenami a obložené čiernou 

lesklou spekanou dlažbou. Ide o jediné murované 

steny v byte. Všetka sanita sa následne 

umiestnila okolo tohto murovaného jadra. Umývadlo, 

sprchová ružica, toaleta aj vaňa. Ďalším 

násobením tejto steny oddeľujeme kúpeľňu od 

zvyšku bytu. 

Na túto stenu sa kládli vysoké nároky a jej stvárnenie 

bolo pre nás skutočnou výzvou. Mala prepustiť 

dostatok svetla do kúpeľne v strede dispozície, 

oddeliť ju od zvyšku bytu vizuálne aj 

akusticky, no zároveň sa mala stať aj hlavným 

úložným priestorom bytu. Vznikla tak stena, ktorú 

zo strany kúpeľne tvorí copilit a z vonkajšej 

strany 650 mm hlboký úložný priestor. 

Systém políc kotvených na napnutých závitových 

tyčiach reaguje na potreby jednotlivých 

funkčných zón a prirodzene plynie cez všetky 

miestnosti bytu. V obývacej izbe je knižnicou 

a písacím stolom, v kuchyni samotnou linkou 

a v spálni tvorí šatníky. Posledné násobenie steny 

sme nemuseli stavať, bolo vybudované pred 

53 rokmi, len sme ho upravili do pôvodného 

stavu pred omietnutím. V rovnakom radiálnom 

systéme boli realizované aj všetky ďalšie inštalácie 

a rozvody (VZT, osvetlenie). 

80

81 

Materialita 

Pri materiálovom riešení sme uvažovali nad prirodzenosťou 

a pravdivosťou panelových stavebných 

systémov. Podlahou sme sa snažili odkazovať 

na pôvodné linoleum, no v súčasnejšej 

podobe. Pod linoleum sme umiestnili dve vrstvy 

kročajovej izolácie vo forme kartónových dosiek 

naplnených jemným pieskom. 

Policový systém tvorí čierna oceľ s pôvodnou 

patinou, 510 m nerezových závitových tyčí a morená 

brezová preglejka. Kuchynská linka a police, 

na ktoré boli kladené vyššie nároky, sú z balotinovanej 

nereze. Obvodové steny boli očistené 

až na betón a všetky pôvodné výrobné nápisy 

na paneloch, ako napríklad nivelizačné čiary či 

odkazy robotníkov, boli zachované. 

Pohyb 

Usporiadanie bytu ponúka jasný radiálny komunikačný 

systém, ktorý milujú hlavne deti. Naháňať 

sa donekonečna okolo centrálneho objektu 

len tak neomrzí. Podobný radiálny systém funguje 

aj v kúpeľni. Vytvára každodenný očistný 

rituál – WC, sprcha/vaňa, umývadlo. 

Naprieč tomuto radiálnemu systému je umiestnený 

druhý typ pohybu v byte – priečny. Tvoria 

ho dva špeciálne vstupy. Jeden do samotného 

bytu a ten druhý do kúpeľne. Kým pri vstupe do 

bytu ide o ničím zaujímavé bezpečnostné dvere, 

vstup do kúpeľne je tvorený dvojicou pivotových 

panelov navzájom spojených pomocou štyroch 

ozubených kolies v stropnej časti. Tento vstup 

jasne indikuje, či sa niekto v kúpeľni nachádza 

alebo nie. V momente, keď je kúpeľňa prázdna, 

vytvára poloha panelov pomyselnú pôdorysnú 

šípku a pozýva na vstup. V tomto stave sa cez 

dvere kúpeľňa prirodzene prevetráva. V momente, 

keď človek vstúpi, panely sa okolo neho 

obtočia a on sa ocitne pred obrovským zrkadlom. 

Kúpeľňa sa vtedy úplne oddelí od zvyšku 

bytu. Tento nevšedný vstup mal vhodným spôsobom 

predeliť dva úplne odlišné svety – svet 

bytu a svet kúpeľne. 

Tvoja stena vyzerá ako tvoj život 

Stena obiehajúca okolo kúpeľne je z vonkajšej 

strany plná vecí. Sú to veci, ktoré používame 

každý deň. Nie sú ničím prikryté, sú také, aké 

sú. Svetlo preniká do kúpeľne pomedzi ne a ich 

vonkajšie siluety sa presvecujú vo forme tieňov. 

Táto stena uprostred bytu vyzerá tak, ako 

vyzerajú veci, ktoré používame. Vyzerá tak, ako 

vyzerá náš svet. Knihy, ktoré čítame, potraviny, 

ktoré jeme, šaty, ktoré si obliekame, topánky, 

ktoré nosíme – to všetko vytvára mozaiku plnú 

farieb a tvarov, textúr a materiálov a definuje 

finálnu podobu interiéru. Naša stena sa mení 

spolu s nami tak, ako rastieme, meníme svoje 

návyky a správanie. Jednoduchým používaním, 

vyberaním a vkladaním tých najzákladnejších 

vecí pretvárame interiér každý deň.

82

83 

Stav po rekonštrukcii 

Pôvodný stav

UMENIE 

Filip Bielek 

84 

Panely v umení 

Fotografie 

Web umenia

85 

Jozef Jankovič – Návrh 44-podlažného vežiaka, ktorý by mal byť postavený k 44. výročiu 

Slovenská národná galéria

Snaha zachytiť odcudzenie sa, stratu identity a kontroly nad svojím 

životným priestorom, masovosť a stereotypizáciu výstavby a bývania, 

kontrast osobného verzus verejného, ako aj dehumanizáciu až vulgarizáciu 

okolitého prostredia. Toto všetko sú témy, ktoré sa vinú naprieč 

niekoľkými generáciami výtvarníkov reflektujúcich výstavbu a život na 

panelových sídliskách. 

86 

Modernistický prístup plánovania miest sa spája s viacerými negatívnymi 

sociálnymi aspektmi, ktorých vplyv poznačil život celej vtedajšej spoločnosti. 

Jedným z najvypuklejších problémov bola integrácia prevažne 

vidieckeho obyvateľstva z agrárneho prostredia. Počas života jednej 

generácie sa na Slovensku zmenila podoba a spôsob bývania a táto 

zmena jednej zo základných potrieb človeka sa výrazným spôsobom 

premietla do sveta vizuálneho umenia. 

Snaha stvárniť túto premenu a jej dosahy na spoločnosť prichádza už 

v čase, keď bola výstavba sídlisk na vrchole: dve desaťročia pred jej nutným 

stroskotaním. Medzi prvými autormi zaoberajúcimi sa panelákmi, 

resp. pretváraním nášho životného priestoru konštruktívne a kriticky, 

patria už v prvej polovici 70. rokov autori neoficiálnej výtvarnej scény. 

Július Koller (1939 – 2007) pohľadmi zo svojho bytu zachytával všedné 

panorámy sídlisk „Prítomnosť 1974“ (1974) a „Univerzálne futurologické 

obydlie (U.F.O.)“ (1978). Neskôr Vladimír Popovič (1937) vo svojom „Futurologickom 

kongrese“ (1983) a „Betónovej sonáte“ (1986 – 87) rozparceloval 

plátna šedivých plôch mriežkou bytov s natlačenými figúrami. 

V sérii „Premiestňovanie“ (1989) zobrazuje kráčajúce Tatry s panelákovým 

bytovým rastrom vo vnútri. Posledný zo staršej generácie autorov, 

sochár Jozef Jankovič (1937 – 2017), nastavuje dobovému režimu krivé 

zrkadlo prostredníctvom „Architektúry V, VI“ (1976), čo sú projekty prospektívnej 

architektúry humanoidných panelákov, či v podobe „Návrhu 

44-poschodovej budovy k 44. výročiu“ (1979). 

V 90. rokoch záujem o túto tému upadá, koncom nultých rokov sa však 

z paneláka stáva fenomén, ktorý skúma množstvo autorov až po súčasnosť. 

Väčšina z nich sa na rozdiel od predchádzajúcej generácie na 

sídlisku už narodila, vyrastala či aspoň prežila nejakú časť svojho detstva 

v paneláku. Tento fakt zásadne ovplyvňuje ich prístup k idei paneláka 

a sídliska, no vyššie spomenutý naratív sídliska ako miesta opustenosti, 

odcudzenia sa či periférie kdesi na okraji mesta či spoločnosti v ich 

tvorbe v rozličnej miere pretrváva. 

Umelec Tomáš Džadoň (1981) sa zaoberá témou nejednoznačnosti paneláka 

ako symbolu minulého režimu, čo zhmotňuje napríklad v dielach 

„Panelák?“ (2009), kde dekonštruuje panelové steny. Rovnako v „Stratil 

som návod“ (2009) rozkladá panelákovú jednotku bytu svojich rodičov 

na 17 panelov, ktoré zdanlivo bez rozmyslu rozmiestňuje v priestore 

galérie. V rozmernom objekte paneláka nakloneného ako šikmá veža 

v Pise s názvom „Je to atrakcia, alebo to padá?“ (2009) sa autor pýta, 

či spoločnosť prijme túto nedávnu tradíciu za svoju alebo sú paneláky 

odsúdené na zánik. 

Zásadným dielom sochára Tomáša Džadoňa, ale aj slovenského výtvarného 

umenia posledných troch dekád je „Pamätník ľudovej architektúry“ 

(2013 – 2016), pri ktorom boli premiestnené tri drevenice z Liptovskej 

Tepličky na strechu 13-poschodového panelového domu na sídlisku 

Furča v Košiciach. Pomyselným pamätníkom sa Džadoň snaží zachytiť 

tému osobnej a spoločnej pamäte spojením dvoch ikonických architektonických 

vrstiev – paneláka a drevenice, nového a starého – do jedného 

monumentu. Dielo vyvolalo značnú spoločenskú debatu v radoch odbornej 

aj laickej verejnosti. 

V roku 2014 sa Tomáš Džadoň spolu s kolektívom architektov, urbanistov 

a univerzít pod kurátorským vedením Martina Hejla a štúdia KOLMO.eu 

podieľal na benátskom Bienále architektúry s expozíciou „2 x 100 mil.m²“ . 

Autori v nej mapujú univerzálnu architektúru Československa za posledných 

sto rokov. Rozdelená je na tri etapy: štandardizácia 1914 –1948, 

prefabrikácia 1948 – 1989 a katalogizácia po revolúcii 1989. Vývoj architektúry 

dokumentujú mapy 56 najväčších československých miest. Šesť 

kľúčových rezidenčných sekvencií je zobrazených na stenách; medzi nimi 

aj Petržalka ako najväčšie sídlisko v strednej Európe. Expozícia popisuje 

cestu od individuálneho bývania v štandardizovanom rodinnom dome 

cez kolektívnu panelovú výstavbu až späť k individuálnej katalogizovanej 

suburbii dnes. Táto cesta od domu k domu popisuje zmeny základného

87 

mestského vzorca. 

Konceptuálny umelec Jaroslav Varga (1982) sa v projekte „Re: byt Petržalka“ 

(2010) snaží kúpiť byt na tomto sídlisku. Realitným kanceláriám 

pritom odosiela kritériá na byt vyskladané na základe pôvodných požiadaviek 

stanovených v pôvodnej architektonickej súťaži na Petržalku. 

V projekte „Vertical labyrinth“ (2009) mapuje nástenné maľby a obrazy 

na štítových stenách petržalských panelákov, čím vytvára pomyselnú 

vertikálnu mapu Petržalky. 

Martin Kochan (1981) v projektoch „Bytová politika“, „2004 – 2010“, „Pôrod 

paneláka“, „Šarkan“ a „Štadión“ (všetky 2012 – 2014) venuje pozornosť 

panelákovej kultúre formou vtipných kresieb či počítačovou manipuláciou 

s dávkou irónie a nadhľadu. V diele „Antimonument“ (2007) prekrýva 

amatérsky pomník obetiam komunizmu v Trnave vytmeleným panelom. 

Dielo „Superkompozície“ a „Zatepľovanie II“ (2015) reflektuje masové 

zatepľovanie sídlisk posledných dvoch dekád. Na záver by som ešte 

spomenul maľby Romana Biceka (1981), Rasťa Sedláčika (1980) a Lucie 

Tallovej (1985), ktorí takisto spracovávajú túto tematiku. 

Rovnako ako väčšina posledných menovaných autorov, aj ja som vyrastal 

na sídlisku, konkrétne v bratislavskej Petržalke. Moje spomienky a kontext, 

v akom chápem panelák, sa preto viažu práve k tomuto obdobiu 

môjho života. Keď sa povie panelák, predstavím si petržalskú časť Háje 

s našimi ulicami Mlynarovičova a Lachova. Môj svet tvorilo šesť obytných 

jednotiek, ktoré svojimi drobnými prielukami vytvárali akúsi ponášku na 

klasický vnútroblok, uprostred ktorého sa nachádzala škôlka s dvorom 

a množstvom rozrastených stromov. Samozrejmosťou boli aj betónové 

bludiská, pieskovisko a preliezačky či tri lavičky pred domom s dobre 

organizovanou skupinou miestnych dôchodkýň. Najpodstatnejšie však 

bolo, že na našej ulici a v našom vchode sa každý s každým poznal a udržiaval 

relatívne priateľské medziľudské vzťahy. 

Samozrejme, rovnako ako odborná verejnosť vnímam aj ja problémy 

spojené so životom na sídlisku, predovšetkým v 90. rokoch. Verím však, 

že život na sídliskovej periférii neznamenal len marazmus, šeď, prázdnotu 

a neschopnosť nadväzovať sociálne väzby medzi jej obyvateľmi. Mohol 

mať (a mal) aj podobu, o akej píšem. Podobu, na akú si pamätám ja, moji 

rovesníci či moji rodičia. 

Práve takýto pohľad, akokoľvek nekritický, v spoločnosti a umení doposiaľ 

skôr absentuje. Z toho nevyhnutne vyplýva, že na slovenskej výtvarnej 

scéne ešte nie je dotvorený celistvý obraz o tomto fenoméne. Je to 

fenomén, ktorý je doposiaľ živý, pretvára sa a naberá na seba nové podoby 

a novú poetiku. Akoby väčšina našich doterajších snáh reflektovať 

panelák ostala v bludnom kruhu umelo vytvorených predstáv o sídlisku. 

Zakonzervované v čase a priestore pripomínajú skanzen Vlkolínec, 

predstavy, ktoré sú rovnako odtrhnuté od reálneho stavu, v akom sa 

tento fenomén svojej doby v súčasnosti nachádza. 

Sídlisko nie je nemenné. Napríklad ani Petržalka už nie je taká istá, ako 

si ju možno pamätá fotograf, aktivista a jej milovník Martin Kleibl zo 

svojho detstva v 80. rokoch (alebo ja o desaťročie neskôr). Je omnoho 

bezpečnejšia, ako ju prezentuje spoločnosť a médiá, a, bohužiaľ, aj farebnejšia. 

Momentálne ju vyhľadávajú mladé rodiny s deťmi práve pre jej 

vybavenosť, bezpečnosť, charakter verejných plôch a bývanie v zeleni. 

Tak ako dnes už mnohí odborníci a nadšenci vo svojich publikáciách 

(napr. vyššie spomínaný Tomáš Džadoň), povzbudzujem k pochopeniu 

panelovej výstavby ako niečoho, čo sa a priori nepretavilo len do negatívneho 

a jednoliateho fenoménu, ktorý sústavne sa opakujúcou formou 

retro-geto onánie v sebe utvrdzujeme. 

Odhalenie nových rovín a pohľadov na život slovenských sídlisk by mohlo 

pomôcť narušiť stereotypné predstavy o tejto výraznej a najhmatateľnejšej 

stope, ktorú tu bývalý komunistický režim so svojou štátom riadenou 

výstavbou zanechal. Odhaľovať ďalšie vrstvy a rozširovať témy spájajúce 

sa s touto problematikou bude už zrejme výzva pre nasledujúce generácie 

výtvarníkov, ktorým sa azda podarí vymaniť z tohto dnes už mnoho 

ráz prerozprávaného dystopického pohľadu na sídlisko a panelák ako 

taký. Nerobme z paneláka ďalší vyprázdnený symbol, ako sme to urobili 

so slovenským folklórom a idylickými, romantizovanými predstavami 

o slovenskej ľudovej architektúre, zvykoch a piesňach.

Jozef Jankovič – Architektúry VI. 


88

89 

Július Koller – Prítomnosť 1974 


Július Koller – Univerzálne futurologické obydlie (U.F.O.) 


90

91 

Vladimír Popovič – Betónová sonáta 


Vladimír Popovič – Premiestňovanie 

Nitrianska galéria 

92

93 

Vladimír Popovič – Kongres 

Stredoslovenská galéria 

→ 

FILIP BIELEK 

je absolventom úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v odbore 

kameňosochárstvo a VŠVU v ateliéri Socha v architektúre 

a verejnom priestore u Mgr. art Patrika Kovačovského 

na Katedre Socha, Objekt, Inštalácia. V súčasnosti 

pracuje ako umelecko-remeselný asistent v Umelecko-dekoračných 

dielňach UDD – SND. Naďalej sa venuje 

autorskej tvorbe a téme verejného priestoru v jeho rôznych 

podobách. V roku 2022 vydal knižného sprievodcu „Nová 

Petržalka”, ktorý mapuje a sumarizuje súčasnú petržalskú 

architektúru s fotografiami viac ako 94 stavieb tvoriacich 

novú tvár Petržalky.

S 

94 

K 

I 

Jozef Pleskot 

C 

Fotografie 

archív Jozefa Pleskota

95 

Adršpach 

Skici reflektují vývoj jednoho zadání, o kterém přemýšlím téměř rok. Jde 

o návrh lázeňského komplexu v Adršpachu. Zhruba před šesti týdny jsem 

místo navštívil a strávil jsem tam den. Ani po návštěvě jsem nedokázal nic 

nakreslit. Teprve 6. července jsem vzal tužku do ruky, asi na minutu jsem 

zavřel oči a zkusil jsem udělat záznam všeho, co mi dosud rotovalo v hlavě. 

Pak jsem kresbu naskenoval, zvětšil na formát A4 a uložil | 1 |. Vrátil jsem 

se k ní 22. července, přeložil jsem přes ní skicovací papír a intuitivní tvary 

jsem se pokusil geometrizovat a racionalizovat, udělal jsem soutisk | 2 |. 

Poté jsem se pokusil vyjádřit prostorovou stratifikaci a znovu udělal výtisk 

| 3 |. Vzniklý obrázek jsem si dlouho prohlížel. Některé čáry ani po trojitém 

kopírování nezmizely. Rozhodl jsem se je zvýraznit a přisoudit jim smysl. 

Vznikl obrázek | 4 |. Myslím, že jsem se popral se zadáním natolik, že to 

může znamenat počátek další práce, ale klidně i její konec. To rozhodne 

diskuze s investorem na základě těchto abstraktních skic. 

A 

Čo pre vás znamená skica ako výrazový prostriedok 

architektúry? 

Skica je pro mě součást řeči. Položená 

otázka, hledání odpovědi, korektura, 

dialog, zpochybnění... Moje 

skici málokdy směřují ke konkrétnímu 

zobrazení. Prvotní skica je záchytem 

něčeho, na co intenzivně myslím, co 

prozatím nemá formu, co se objevuje 

spíše jako chvění, jako senzitivní 

záznam, vibrace, graf, organigram… 

Používate skicu skôr ako prezentačný prostriedok 

alebo pre vlastné overenie konceptu či potešenie 

oka? 

Skicu používám hlavně k ilustraci 

myšlenky, k předání energie... když 

slova nestačí... je letmá, často končí 

v koši. 

Radšej čiernobiela skica perom alebo farebné 

výtvarné dielo? Rukou alebo na tablete? 

Skicu většinou dělám impulzivně. Co 

je po ruce, tím je udělána. Na svém 

pracovním stole mám mnoho nástrojů. 

Některé myšlenky nelze zachytit 

tvrdou tužkou, jiné zase tlustou 

pastelkou. Když se všechno vzácně 

sejde dohromady, je skica hotová 

v mžiku.

| 1 | | 2 | 

96

97 

| 3 | | 4 |

M 

98 

O 

Totalstudio 

D 

E 

Fotografie 

archív Totalstudio

99 

Letný dom 

Malý dom vo veľkej záhrade formálne odkazuje na dočasné kempingové 

koncepty bývania, záhradné domy, ale aj tradičné stavanie vo Vajnoroch. 

Výsledkom je kompozícia troch domov tvoriacich jeden celok. Nočný 

dom je rozdelený na štyri identické časti – tri utilitárne izby a kúpeľňu so 

vstupom. Denný dom je otvorený priestor kuchyne a obývačky. Záhradný 

dom, respektíve veranda je v teplejších mesiacoch hlavným miestom 

domu. Definuje ho oceľová konštrukcia, ktorú bude postupne obrastať 

popínavá zeleň. 

Dispozičná schéma je banálne jednoduchá, v dome nie je chodba a izby 

sú ako kajuty napojené priamo z hlavného denného priestoru. 

Konštrukčne ide o jednoduchú murovanú stavbu s oceľovou konštrukciou 

strechy. Dom je omietnutý, má drevené okná a strešná krytina je z vlnitého 

plechu. Terasa je prekrytá vlnitým polykarbonátom, pod ktorým je 

tienenie z reflexnej klimatickej textílie. Tú možno posúvať a meniť intenzitu 

preslnenia podľa potreby počas celého roka. 

Z pôvodne letného domu sa pomerne rýchlo stal celoročne obývaný dom 

– permanentne letný dom. 

→ Plocha pozemku 1 317 m² 

Zastavaná plocha 100 m² 

Úžitková plocha 81 m² 

Terasa 50 m² 

Bazén 50 m² 

L 

Čo pre vás znamená fyzický model ako výrazový 

prostriedok architektúry? 

Hm. Dlho sme boli presvedčení o tom, 

že model je najlepší prostriedok na 

sprostredkovanie konceptu pre klienta, 

ale teraz už o tom takí presvedčení 

nie sme. Zistili sme, že v stovke alebo 

v päťdesiatke je to pre laika stále 

veľmi abstraktné, monochromatické 

a zavádzajúce. Model je však rozhodne 

jedna z najlepších metód pri väčších 

mierkach domov a urbanizme. 

Používate model skôr ako prezentačný nástroj 

alebo pre vlastné preverenie konceptu v priestore 

či potešenie oka? 

Všetko dokopy. Aj ako prezentačný 

prostriedok je model skvelá vec. Vizualizácie 

totiž dnes už vie kde-kto, 

ale neprintový model má stále ten 

punc remesla, niečoho, čo nevie každý, 

čo vonia, dá sa to točiť, pohladiť, 

čiže aj ako prezentácia funguje model 

skvele. Prioritou je však preverenie 

konceptu a nad tým všetkým je, 

samozrejme, potešenie oka, pretože 

ako všetci vieme, architektúru nerobíme 

pre peniaze. 

S akým materiálom pracujete najradšej? 

Najmenej pľuzgierov robí styrodur 

a drôt, čo je lákavé, ale nevydrží. Čoraz 

radšej máme model, ktorý sa stane 

suvenírom a stačí ho občas oprášiť. 

Čiže kvalitný kartón alebo drevo.

100

101

Š 

102 

U 

zerozero 

L 

Í 

Fotografie 

archív zerozero 

K

103 

F 

Vidor 

Vidor je ubytovacie zariadenie pre mladý pár a ich priateľov s možnosťou komerčného 

prenájmu ubytovacích jednotiek. Miesto lokalizované na východnom 

okraji štruktúry Spišského Hrhova ponúka magické výhľady na krajinu, 

ktorej dominuje neopakovateľná silueta najväčšieho hradu Slovenska. 

Koncepcia architektonického riešenia sleduje analýzu pozemku, vyhodnotenie 

jeho potenciálu a morfológie. Princípom riešenia je zónovanie programu, 

jeho rozdelenie do dvoch samostatných hmôt, ktoré generujú vnútorný 

dvorový priestor. Do tohto priestoru budú expandovať aktivity a programy 

z oboch budov. Bude to miesto spoločenského diania a stretnutí. Nástup 

do navrhovaného komplexu je vedený z juhozápadnej strany, mlatová cesta 

ústi do parkovacej plochy situovanej v severozápadnom cípe parcely. 

Každá hmota sa vyznačuje inou funkčnou náplňou, pričom fungujú vo 

vzájomnej synergii a vystupujú ako komplementárne entity. Hmota bloku A 

je uložená rovnobežne s juhovýchodnou hranicou parcely vo vzdialenosti 

3 m od nej. Jej funkčnú náplň predstavujú spoločenské priestory 

a zázemie. Na vstup do objektu, ktorý je situovaný na severnej strane, 

nadväzuje recepcia a hygienické zázemie. Dominantným priestorom, ktorý 

má väčšiu svetlú výšku a disponuje výhľadom do krajiny, je spoločenská 

miestnosť s barom, na ktorý nadväzuje kuchyňa. Keďže ide o zariadenie 

prechodného ubytovania s kapacitou do 10 osôb, sú priestory zázemia 

dimenzované ako naozaj funkčné minimum. Zo spoločenskej časti je 

možné expandovať dianie do nadväzujúceho nádvoria. Plochá strecha 

slúži ako terasa na rôzne podujatia. 

Hmota bloku B je kombináciou horizontálnej podnože prerastajúcej do 

vertikály ubytovacej „veže“. V podnoži je situovaný svojou rozlohou najväčší 

apartmán, ktorého hlavný benefit je kontakt s terénom. Ubytovacie jednotky 

nachádzajúce sa vo „veži“ sú sprístupnené samostatným vstupom 

s točitým schodiskom a s výmerou 25 m² sú navrhnuté pre dve osoby. Ich 

vybavenie je sparťanské, no disponujú výhľadom na krásnu panorámu. 

Ku každej jednotke prislúcha terasa sprístupnená sklápacími schodmi. 

Terasa sa nachádza nad každou z nich. V rámci každej jednotky sú prítomné 

fenomény vody a ohňa. Ide o rozmernú vaňu s výhľadom a krbové 

kachle, ktoré sú súčasne zdrojom tepla. Architektonický výraz komplexu 

je založený na elementárnej geometrii. Kombinácia horizontály a vertikály 

dáva objektu ikonický vzhľad identifikovateľný v štruktúre sídla. Hmoty sú 

perforované opakujúcimi sa štvorcovými zaskleniami okien a prázdnymi 

štvorcovými otvormi na terasách. Okná v apartmánoch sú orientované 

na východ do údolia. Okno pri vani smeruje do 

lesného porastu na severe. Terasy sa otvárajú 

na juh a východ. 

Výraz a vyznenie architektúry podporuje jednotná 

materialita. Obvodové steny sú zhotovené 

z pohľadového betónu s vloženými kusmi kameňa. 

Spodná časť stavby má väčšie zastúpenie 

kamenných blokov v betóne. Smerom hore 

sa kamenné bloky vytrácajú a prechádzajú do 

pohľadového betónu. Tento „gradient“ v rámci 

fasád, vizuálne odľahčovanie stavby po vertikále, 

nadväzuje na lokálnu tradíciu stavania 

stavieb s ťažkou kamennou podnožou(soklom), 

na ktorom je položená ľahšia drevená štruktúra 

stien a strechy. Tento princíp abstrahujeme a realizujeme 

ho v jednotnom materiáli. Pohľadový 

betón sa uplatňuje aj v interiéri (steny a stropy), 

tam však vstupuje do dialógu s kvalitným masívnym 

drevom podláh. Špeciálnu pozornosť 

budeme venovať návrhu interiéru jednotlivých 

apartmánov a ich vizuálnej diverzifikácii. 

V čom je pre vás tento nepostavený šuflíkový 

projekt výnimočný? 

Dlho sme snívali o možnosti navrhnúť 

obytnú vežu a zrazu tu bola možnosť 

pracovať na kompozícii horizontály 

a vertikály, reagujúc na okolie, kontext, 

krásnu krajinu a potreby zadávateľa. 

Prečo sa nerealizoval? 

Prišiel covid, ekonomické turbulencie, 

nárast cien stavebných materiálov a aj 

zadávatelia zrejme našli iné priority. 

Zmenili by ste na ňom niečo, ak by sa teraz opätovne 

naštartoval? 

Vôbec nič.

104 

Pôdorys – prízemie 

BLOK A 

+3,480 

BLOK B 

Blok A 

+0,500 

+1,980 

+0,480 

+0,500 

A1.01 recepcia 

A1.02 chodba 

A1.03 spoločenská miestnosť 

A1.04 office 

A1.05 kuchynka 

A1.06 umyváreň riadu 

A1.07 sklad 

A1.08 predsieň – WC klienti 

A1.09 predsieň – WC ženy 

A1.10 WC ženy 

A1.11 predsieň – WC muži 

A1.12 WC muži 

LEGENDA A1.13 MIESTNOSTÍ chodba - BLOK A 

A1.14 ekonomat 

OZN. ÚČEL MIESTNOSTI PLOCHA 

A1.15 šatňa zamestnancov 

A1.01 RECEPCIA 

16,90 

A1.16 WC sprcha – zamestnanci 

A1.02 CHODBA 9,09 

16,90 m² 

9,09 m² 

25,00 m² 

2,16 m² 

8,14 m² 

2,16 m² 

5,95 m² 

3,00 m² 

1,80 m² 

2,16 m² 

1,80 m² 

2,16 m² 

1,26 m² 

1,50 m² 

3,60 m² 

4,22 m² 

A1.03 SPOLOCENSKA MIESTNOST 

25,00 

A1.04 OFFICE 

2,16 

A1.05 KUCHYNKA 

Blok B 

A1.06 UMYVAREN RIADU 

A1.07 SKLAD 

8,14 

2,16 

5,95 

+0,000 

-0,190 

0,000 

A1.08 PREDSIEN - WC KLIENTI 3,00 

A1.09 PREDSIEN 

vstupná 

- WC ŹENYhala 

1,80 

A1.10 WC ŹENY 2,16 

kúpeľňa 

A1.11 PREDSIEN - WC MUŽI 

1,80 

spálňa 

A1.12 WC MUŽI 

2,16 

A1.13 CHODBA 

1,26 

A1.14 EKONOMAT obývacia izba 1,50 

A1.15 ŠATŇA ZAMESTNANCOV 

A1.16 WC SPRCHA -ZAMESTNANCI 

3,60 

4,22 

B1.01 

B1.02 

B1.03 

B1.04 

B1.05 

hosťovská miestnosť 

10,90 m² 

3,59 m² 

15,81 m² 

9,03 m² 

28,92 m² 

LEGENDA MIESTNOSTÍ - BLOK B 

OZN. 

ÚČEL MIESTNOSTI 

PLOCHA 

B1.01 VSTUPNÁ HALA 

B1.02 KUPELNA 

B1.03 SPÁLNA 

B1.04 HOSTOVSKÁ MIESTNOST 

B1.05 OBÝVACIA IZBA 

10,90 

3,59 

15,81 

9,03 

28,92 

Pôdorys – typické podlažie 

+3,480 

B2.01 

B2.02 

B2.03 

B2.04 

B2.05 

B2.06 

nástupná plocha 

chodba 

schodisko 

zádverie 

WC 

apartmán 

42,30 m² 

9,25 m² 

5,45 m² 

1,76 m² 

1,74 m² 

20,27 m² 

+1,980 

+3,480 

B2.01 

+3,480 

+0,480 

B2.02 

B2.04 

+3,500 

B2.03 

B2.05 

B2.06 

-0,190 

→ 

Autori zerozero 

LEGENDA MIESTNOSTÍ 

OZN. 

ÚČEL MIESTNOSTI 

Lokalita 

PLOCHA 

B2.01 NÁSTUPNÁ PLOCHA 

42,30 

B2.02 Štúdia CHODBA 

9,25 

B2.03 SCHODISKO 

5,45 

Projekt pre územné rozhodnutie 

B2.04 ZÁDVERIE 

1,76 

B2.05 Projekt WC pre stavebné 1,74 povolenie 

Stavba povolená 

B2.06 APARTMÁN 

20,27 

Irakli Eristavi 

Pavol Šilla 

Juraj Červený 

Ondrej Jurčo 

Spišský Hrhov 

2019 

2019 

2020 

2020

105

106

107 

Rez A 

+22,700 

+21,200 

+21,200 

+20,000 

+19,500 

+19,500 

+16,700 

+17,100 

+16,200 

+13,400 

+12,900 

+12,900 

+10,100 

+10,500 

+9,600 

+6,800 

+6,300 

+6,300 

+3,500 

+3,500 

+3,485 

+3,500 

+3,900 

+3,000 

+3,000 

+2,400 

+1,200 

+0,588 

-0,080 

±0,000 

-0,020 +0,000 

Pohľad severovýchodný

www.internorm-okna.sk 

Foto: Internorm 

Dokonalé spojenie dizajnu a technológie 

ocenené Zlatou plaketou 

Foto: Internorm 

Plast-hliníkové okno KF 510 od Internorm je jednou 

z noviniek 2022 a na výstave Coneco Racioenergia 

získalo ZLATÚ PLAKETU za unikátny typ 

kovania so špičkovými parametrami. Toto okno 

je prísľubom kvality, dizajnu a bezpečnosti pre 

ten najvyšší komfort bývania. 

Revolučný prístup k dizajnu prémiového okna 

KF 520 sa pri modeli KF 510 od Internorm stáva 

novým štandardom. Extrémne úzky rám zvyšuje 

podiel skla, a tým umožňuje čo najväčší možný 

dopad svetla. Okrem puristického dizajnu model 

zaručuje jedinečný a bezkonkurenčný uzamykací 

systém I-tec Secure aj vynikajúcu ochranu proti 

vlámaniu. Namiesto vyčnievajúcich uzamykacích 

čapov používa Internorm integrované uzamykacie 

klapky, ktoré prakticky znemožňujú vypáčenie 

okna. Vďaka tomuto systému sa v ráme 

nenachádzajú žiadne vyčnievajúce časti kovania, 

čo uľahčuje čistenie a údržbu hladkého povrchu. 

„S oknom KF 510 ponúka Internorm nový dizajnový 

štandard pre širokú cieľovú skupinu. 

V kombinácii s našou patentovanou a prelomovou 

technológiou uzamykania I-tec Secure 

nastavujeme nové štandardy v celom oknárskom 

priemysle z hľadiska bezpečnosti a inovácií,“ 

hovorí o inovatívnom produkte spolumajiteľ spoločnosti 

Internorm Christian Klinger. 

Prémiová povrchová úprava skla ECLAZ® je už 

súčasťou štandardnej výbavy všetkých okien 

Internorm. 77 % priepustnosť svetla a 60 % priepustnosť 

energie zabezpečujú výrazne viac 

denného svetla a vyššiu energetickú účinnosť. 

Ide o okno, ktoré má na prvý pohľad najväčšiu 

stavebnú hĺbku a pritom najmenšiu pohľadovú 

šírku na trhu. Extrémne úzky rám zvyšuje podiel 

skla, a tým umožňuje čo najväčší možný prestup 

svetla. Najmä pri malých rozmeroch okien. 

Zateplenie v komore pred oceľovou výstuhou 

garantuje špičkové tepelnoizolačné vlastnosti 

pri dokonalej stabilite rámu s rokmi osvedčenou 

oceľovou výstuhou. 

Spoločnosť Internorm je už mnoho rokov priekopníkom 

a novátorom v oknárskom odvetví. Už 

v minulosti na seba hornorakúsky výrobca okien 

upozornil revolučnými technológiami a vášňou 

pre nové výrobné trendy, pričom stanovil nové 

štandardy, ktoré neskôr prevzal ako normu celý 

oknársky priemysel v Európe. Či už ide o trojité 

zasklenie, lepenie izolačného skla v ráme krídla, 

revolučnú inovatívnu sériu, na trhu známu pod 

názvom I-tec, prémiové produkty, alebo digitálne 

inovácie v oblasti servisu, Internorm pravidelne 

potvrdzuje svoje vedúce postavenie vo vývoji 

okien a dverí orientovaných na budúcnosť.

Maximálna funkčnosť v dokonale minimalistickom 

celku… To je kľučka MINIMAL 2.0, do ktorej 

je s hodinárskou presnosťou integrovaný systém 

komfortného zamykania. „Kľučka MINIMAL 2.0 

ponúka zásadnú inováciu – na jej hornej ploche 

sa nachádza drobný posuvný mechanizmus slúžiaci 

ako WC/kúpeľňový zámok,“ uvádza Roman 

Ulich z M&T, autor návrhu tejto novej kľučky, 

a pokračuje: „Až doteraz bolo v prípade požiadavky 

na uzamykanie dverí potrebné inštalovať 

pod kľučku samostatnú rozetu s malým zámkom, 

ktorý ovláda strelku. A práve v tom prináša kľučka 

MINIMAL 2.0 revolúciu, pretože neovláda zámok, 

ale pohyb kľučky. Prepnutím vrchného výstupku 

sa totiž kľučka zablokuje, v dôsledku čoho nie 

je možné otvoriť dvere.“ Na párovej kľučke sa 

nachádza na spodnej strane skrytá poistka pre 

núdzové otvorenie dverí. Kľučka MINIMAL 2.0 má 

svojím dizajnom a konštrukčným riešením rozety 

základ v kľučke MINIMAL, oproti svojej predchodkyni 

však ponúka nové organické rysy so 

skoseným tvarom a jemne zaoblenými hranami. 

Kľučka, ktorá uzamyká 

www.klucky-mt.sk 

Komplexná ponuka pre energeticky 

efektívnu výstavbu 

Wienerberger patrí k uznávaným výrobcom trvalo 

udržateľných stavebných materiálov, ktoré 

prinášajú vysokú pridanú hodnotu a zvyšujú 

efektivitu stavebných projektov. 30 rokov skúseností 

firmy sa odráža v kvalite ponúkaných 

materiálov. 

Úspech firmy sa spája najmä s tehlou, ktorej 

prednosťou je optimálna a vyvážená kombinácia 

jednotlivých stavebno-fyzikálnych parametrov, 

čo z nej robí všestranne použiteľný materiál 

s výbornými vlastnosťami. Má výborné tepelno- 

a zvukovoizolačné vlastnosti a dobre akumuluje 

teplo. Devízou stavieb z tehál Porotherm 

je životnosť viac ako 100 rokov. 

www.wienerberger.sk 

Všetko pod jednou strechou 

Konkurenčnou výhodou spoločnosti Wienerberger 

je najmä komplexnosť ponuky. Jej portfólio 

tvoria okrem tehál aj lícové tehly a obkladové 

pásiky Terca na zhotovenie neomietnutého lícového 

muriva a murovaných konštrukcií v exteriéri 

a interiéri. Súčasťou firmy je aj značka Tondach, 

ktorá vyrába pálené škridly s vysokou mechanickou 

pevnosťou, odolnosťou a stálofarebnosťou 

bez dodatočnej údržby. Sortiment dopĺňa bohatá 

škála betónových dlažieb a ďalších produktov 

značky Semmelrock na flexibilné stvárnenie 

vonkajších plôch. Tieto riešenia sa vyznačujú 

vysokou pevnosťou a odolnosťou proti zaťaženiu 

či poveternostným vplyvom, trvácnosťou 

a minimálnymi nárokmi na údržbu.

Na pulze miesta 

Architektky z londýnskeho štúdia Studio ID Ivana 

Linderová a Dagmar Zvoničková dostali zákazku 

na vybudovanie novostavby v samotnom centre 

štvrte Hackney. Hackney je veľmi rôznorodá, 

multikultúrna štvrť v centrálnom Londýne, ktorá 

v posledných desaťročiach prešla masívnou 

regeneráciou. Pôvodne známa ako oblasť so 

sociálnymi problémami a s vysokou mierou kriminality 

je v súčasnosti veľmi trendy lokalitou 

s prosperujúcou umeleckou scénou, pulzujúcim 

kultúrnym a spoločenským dianím, s množstvom 

štýlových reštaurácií, barov, malých nezávislých 

obchodíkov a galérií prezentujúcich tvorbu 

miestnych umelcov. Pri návrhu domu v uličnej 

zástavbe bol najväčšou výzvou tvar pozemku 

a správne zasadenie domu medzi susedné 

objekty. Tie sú od seba vzdialené necelých päť 

metrov a jeden je vyšší o dve podlažia ako druhý. 

Na tejto parcele stál pôvodne chátrajúci dvojposchodový 

dom a teraz tu mal vyrásť nový objekt 

so zmiešanou funkciou, ktorý by svojou hmotou 

a výškou vyplnil medzeru v uličnom pohľade. 

A ako sa to architektkám podarilo? Odpoveď 

nájdete na www.doma.sk 

Foto: archív Studio ID 

Hľadáte jednoduché, efektívne a udržateľné 

riešenie, ako mať doma teplo? 

Keď sa domácnosti zamýšľajú, ako ušetriť na 

energiách za kúrenie a ohrev vody, často zvažujú 

tepelné čerpadlá. Ak sa aj vy venujete doma tejto 

téme, vašej pozornosti by nemali ujsť tepelné 

čerpadlá Samsung EHS. 

Tepelné čerpadlá EHS fungujú na princípe voda 

– vzduch a patria medzi špičkové, technicky 

vyspelé zariadenia určené na kúrenie, chladenie 

a ohrev teplej vody v budovách všetkých typov. 

Smart prevádzka • Vďaka funkcii AI Auto Comfort 

čerpadlo analyzuje podmienky v miestnosti 

a vaše užívateľské návyky, čo mu pomôže automaticky 

nastaviť teplotu. Jej výšku môžete 

regulovať aj na diaľku pomocou aplikácie Smart- 

Things. 

Energetická účinnosť • Samsung EHS disponuje 

množstvom funkcií, ktoré pomáhajú optimalizovať 

spotrebu. Získal nezávislú certifikáciu 

za dosiahnutie vyššej energetickej účinnosti 

v porovnaní s predchádzajúcimi modelmi. 

Tichá prevádzka • Dnešné klimatizačné systémy 

musia spĺňať čoraz prísnejšie požiadavky na 

hladinu hluku a minimalizovať akustické ruchy 

okolo domu. 4-krokový tichý režim umožňuje 

znížiť úroveň hluku vytváraného vonkajšou jednotkou 

tepelného čerpadla na 35 dB(A). 

Tepelné čerpadlá EHS sú na trhu v niekoľkých 

variantoch, takže si môžete vybrať také, ktoré 

najlepšie uspokojí potreby vašej domácnosti: 

EHS Mono • Tepelné čerpadlo je v podstate 

samostatné zariadenie, z ktorého vystupuje 

priamo vykurovacia voda slúžiaca na kúrenie 

alebo ohrev teplej vody. Môže byť inštalované 

kúrenárom, nie je potrebné zháňať odbornú firmu 

s oprávnením na montáž tepelných čerpadiel 

a klimatizácií. 

EHS Split • Ide o najpredávanejší typ tepelných 

čerpadiel. Je zložené z 2 jednotiek: vonkajšej 

a vnútornej – tzv. hydroboxu, v ktorom sa ohrieva 

vykurovacia voda. Jednotky sú medzi sebou 

prepojené chladiarenským potrubím. 

EHS TDM+ • Ide o identický typ tepelného 

čerpadla ako EHS Split, ale s tým rozdielom, 

že sa k nemu dá pripojiť až 7 klimatizačných 

jednotiek. 

Samsung ClimateHub • Tepelné čerpadlá s ekologickým 

chladivom R32 sa vyznačujú nielen 

vysokou triedou účinnosti (až A+++), ale aj vyššou 

teplotou vykurovacej vody (65 °C). Zásadnou inováciou 

je nová vnútorná jednotka, tzv. jednotka 

s integrovaným zásobníkom TUV, ktorú môžete 

mať vo variante Mono alebo Split. 

Ovládajte svoj systém 

Samsung EHS na cestách. 

Funkcia Smart Connectivity 

umožňuje zapnúť/vypnúť 

zariadenie kedykoľvek 

a kdekoľvek pomocou 

aplikácie SmartThings. 

Tepelné čerpadlá s ekologickým chladivom 

R32 sú šetrné k životnému prostrediu a majú 

nulový vplyv na ozónovú vrstvu.

Počet áut v na Slovensku neustále rastie, od 

začiatku milénia sa prakticky zdvojnásobil a dnes 

ich je napríklad v Bratislave registrovaných viac 

ako 300-tisíc. Viac ako 33-tisíc áut denne dochádza 

do Bratislavy. Áno, jedným z riešení je 

regulácia pohybu áut a ich parkovania samotnými 

mestskými inštitúciami. Iným účinným 

spôsobom je využitie talianskeho parkovacieho 

systému O.ME.R Spa, ktorého výrobca patrí 

medzi najväčších výrobcov týchto systémov na 

európskom trhu. Na Slovensku má O.ME.R Spa 

obchodné zastúpenie prostredníctvom firmy 

Allevat, s. r. o. 

Komplexné poradenstvo 

„Vaše rozhodnutie pre naše riešenia je rozhodnutím 

pre spoľahlivú a bezpečnú prevádzku, 

dlhú životnosť, ale zároveň aj šetrný prístup 

k životnému prostrediu,“ uvádza headline spoločnosti 

Allevat, s. r. o,, ktorá vznikla v roku 

2012 a zaoberá sa poradenstvom a komplexnou 

realizáciou v oblasti dodávky a montáže 

osobných a nákladných výťahov, autovýťahov, 

zdvíhacích plošín a parkovacích systémov pre 

bytové a rodinné domy, verejné inštitúcie, ako 

aj priemyselné a administratívne budovy. Firma 

ďalej ponúka komplexné poradenstvo pre 

architektov, developerov, stavebné spoločnosti, 

ako aj súkromné osoby, podporené o výkresové 

a technické dokumentácie. 

Výhodná pomôcka pre architektov 

Ako sme už naznačili, v súčasnosti sú tieto 

plošiny zaujímavé tým, že riešia nedostatok 

parkovacích miest, ktoré spôsobila všeobecná 

parkovacia politika a zvýšenie počtu áut. Tento 

systém dokáže parkovacie miesta násobiť 

v rôznych typoch bytových domov a je veľmi 

dobrou pomôckou pre architektov; napr. aj v novostavbách, 

keď architekti nevedia zabezpečiť 

dostatok parkovacích miest v súlade s počtom 

bytov. Parkovacie miesta sa dopĺňajú aj v starých 

stavbách a, samozrejme, aj v rodinných domoch, 

kde sú plochy pozemkov často malé a veľa rodín 

disponuje viacerými autami. Pre tých všetkých 

sú parkovacie plošiny ideálnym spôsobom, ako 

dokážu zaparkovať dve autá na jedno miesto. 

Parkovacie systémy, ktoré riešia 

parkovanie v meste 

ZÁVISLÉ ZAKLADAČE 

Bipark 

Závislý zakladací parkovací systém umožňujúci 

parkovanie dvoch vozidiel na jednom parkovacom 

mieste: 

• minimálny potrebný stavebný zásah, 

• vhodný do vonkajšieho aj vnútorného 

prostredia, 

• nevýhodou je nutnosť vyparkovania 

spodného vozidla, 

• unikátny patentovaný bezpečnostný systém 

torznej tyče zabezpečuje maximálnu 

bezpečnosť. 

NEZÁVISLÉ ZAKLADAČE 

Spacer/Doublespacer 

Nezávislé zakladače Spacer a Doublespacer 

umožňujú parkovanie dvoch, respektíve štyroch 

vozidiel: 

• nutné stavebné úpravy, 

• použitie pre interiér, 

• bez nutnosti vyparkovania iných vozidiel, 



bezpečnosť. 

Nezávislý zakladač 

Doublespacer 

Duplo 

Jednoduchý parkovací systém pre autá alebo 

materiál: 

• plošina je použiteľná len bez dopravy osôb, 

• výborne rieši parkovanie dvoch áut 

v stiesnených podmienkach, 

• jednoduchý systém pohonu a ovládania, 

• ideálne na vonkajšie použitie, 



bezpečnosť. 

SAMOSTATNÉ PLOŠINY 

Totalrex/Totalmove 

Nožnicovú autoplošinu Totalrex alebo zdvižnú 

plošinu Totalmove je možné použiť ako jednoduchý 

autovýťah: 

• malá potrebná priehlbeň a horný prejazd šachty, 

• jednoduché – nútené ovládanie 

s dorozumievacím zariadením, 

• výrobca vie ponúknuť aj roletové alebo sekčné 

garážové brány, avšak je možné použiť akúkoľvek 

garážovú bránu podľa výberu zákazníka, 

• jednoduchý a spoľahlivý systém pre stiesnené 

podmienky a nižšiu frekvenciu použitia. 

Allevat, s. r. o. 

Centrála Allevat 

Devätinova 54 


+421 948 351 358 

Pobočka Zvolen 

Allevat electric 

+421 903 568 321 

info@allevat.sk 

www.allevat.sk 

Samostatné parkovanie Duplo 

Závislý zakladač 

Bipark

Projekt bytových domov R+R Rezidence v Michalovciach 

ponúka moderné a nadštandardné 

bývanie. V súčasnosti sa v rámci ďalšej etapy 

R+R Residence 2 stavajú dva bytové domy so 

68 bytovými jednotkami. Pri projektovaní domov 

sa uplatnila služba digitálneho plánovania 

Xella blue.sprint, v bytových domoch sú použité 

veľkoformátové stavebné prvky Ytong a Silka. 

Tie okrem výborných akustických vlastností 

majú na jednotku zvládnuté aj tepelnoizolačné 

parametre. Sortiment spoločnosti Xella doplňujú 

klasické tvárnice a priečkovky a kompletný 

stropný systém Ytong. 

R+R Residence 2 v Michalovciach je najvyššou 

stavbou spoločnosti Xella z veľkoformátových 

prvkov 

Ing. Július Sič, technický poradca spoločnosti 

Xella Slovensko, k projektu hovorí: „Obidva domy 

sú sedempodlažné a veľkou mierou sa na ich 

výstavbe podieľali naše veľkoformátové stavebné 

prvky Silka Tempo, Ytong Jumbo a Ytong 

priečkové panely. Stavba je výnimočná tým, že 

má päť plných podlaží a šieste a siedme ustupujúce. 

Aktuálne tak predstavuje našu najvyššiu 

stavbu z veľkoformátových prvkov.“ 

Manipuláciu s vápenno-pieskovými tvárnicami 

Silka Tempo hrúbky 240 mm uľahčovali minižeriavy 

a kliešte určené špeciálne na tieto tvárnice. 

Stavbárom zjednodušili prácu aj kladačské plány, 

vyhotovené v rámci služby Xella blue.sprint. Pri 

založení steny sa používali klasické tvárnice Silka 

rovnakej hrúbky ako veľkoformátové prvky Silka 

Tempo, tzn. 240 mm. Okrem vlastností tvárnic 

Silka a Silka Tempo bola pre investora projektu 

výhodou aj rýchlosť výstavby – vymurovanie 

jedného podlažia trvalo iba týždeň. Stavba bola 

s pomocou kompetenčného centra Xella Slovensko 

vyhotovená aj v BIM modeli. 

Veľkoformátová výstavba a BIM koncept Xella 

blue.sprint zefektívnili výstavbu bytových 

domov v Michalovciach 

BIM model pomohol výrazne zefektívniť 

výstavbu 

Ing. arch. Zdeněk Podlaha, BIM manažér v společnosti 

Xella CZ/SK, sa spolu zo svojimi kolegami 

podieľal na príprave BIM modelu pre 

obidva bytové domy: „Prvým krokom spolupráce 

bolo statické overenie. Na to nadviazalo nielen 

tepelnotechnické, ale aj akustické posúdenie. 

To preto, aby sme dodržali všetky požiadavky, 

ktoré sú na moderné bývanie kladené nielen 

normami, ale aj investorom a jeho zákazníkmi. 

Tvorbou 3D BIM modelu sme mohli už na začiatku 

s investorom zefektívňovať jednotlivé detaily, 

vďaka tomu sme potom získali presné výkazy 

materiálu, harmonogram stavby, ako aj presné 

kladačské výkresy pre celý objekt.“ 

Veľkoformátové tvárnice Silka Tempo vniesli 

do stavby štíhle nosné steny, vysokú pevnosť 

a výborné statické a akustické vlastnosti 

Ich veľkou výhodou bolo aj mechanizované 

rýchle a jednoduché murovanie na tenké maltové 

lôžko pomocou minižeriavu. Prácu s veľkoformátovými 

tvárnicami si pochvaľoval aj 

stavbyvedúci projektu Michal Bobela: „Kladú 

sa veľmi jednoducho minižeriavom, natiahne sa 

lepidlo a potom sa už len kladú tvárnice. Stačí 

na to jeden operátor minižeriavu a jeden murár. 

Muruje sa rýchlo a podľa presného plánu. Za rok 

tak dokážeme so 14 ľuďmi a tromi minižeriavmi 

postaviť dva bytové domy. Pomáhala nám aj 

podpora zo strany spoločnosti Xella Slovensko, 

či už písomná, alebo mailová, denne sme boli 

v telefonickom kontakte a pravidelne sa konali 

kontrolné dni.“ 

A Julius Sič k tomu dodáva: „Presné plány sú 

veľkou pomôckou nielen pre investora alebo 

realizačnú firmu. Pomocou nich vieme v prípade 

potreby na diaľku cez počítač alebo telefonicky 

komunikovať so stavbyvedúcim a konzultovať 

jednotlivé steny a detaily na stavbe. BIM model 

nám veľmi pomohol aj pri samotnom výpočte, 

lebo sme vedeli presne a rýchlo spočítať potrebné 

množstvo materiálu.“

Štátny fond rozvoja bývania financuje obnovu 

bytového fondu, ktorá je realizovaná modernizáciou 

alebo rekonštrukciou spoločných častí 

a spoločných zariadení bytového domu, odstránením 

systémovej poruchy bytového domu 

a zateplením bytovej budovy. Najväčšie výhody 

financovania sú predovšetkým pevná úroková 

sadzba počas celej lehoty splatnosti, ktorá môže 

byť až 25 rokov. Žiadateľ môže dosiahnuť 0 % 

úrokovú sadzbu v prípade určitej kombinácie 

typov obnovy. Kým v minulosti poskytoval fond 

najmä podporu v oblasti obnovy na zateplenie 

obvodového plášťa budovy, v súčasnosti ŠFRB 

motivuje žiadateľov nulovou úrokovou sadzbou 

aj z toho dôvodu, aby bola zabezpečená 

komplexná obnova BD, a to zateplenie domu, 

výmena spoločných rozvodov a výmena výťahov, 

čo podstatne predĺži životnosť bytových domov. 

Výhodou okrem úrokovej sadzby je aj možnosť 

získať úver vo výške 100 % z obstarávacej ceny. 

Novinkou je možnosť navýšenia už poskytnutej 

podpory. 

Štátny fond rozvoja bývania 

www.sfrb.sk 

Ekológia nás zaujíma čoraz viac 

www.baumit.sk 

Myslieť, no najmä konať a rozhodovať sa ekologicky 

má podľa viacerých štatistík stúpajúci 

trend. Okrem bežného života, v ktorom ekologické 

myslenie uplatňujeme, sa čoraz viac 

zamýšľame nad ekológiou a dosahom využitia 

materiálov aj v súvislosti s bývaním. Vyberáme 

si materiály, ktoré sú nadčasové, zaujímame sa 

o recykláciu a bezodpadové riešenia, hľadáme 

produkty, ktoré nám zabezpečia zdravé bývanie. 

Na základe týchto trendov a dopytu po produktoch, 

ktoré sú kvalitné, zdravé, ekologické či dokonca 

bezodpadové, sa formuje vývoj produktov 

spĺňajúcich tieto náročné atribúty. 

Tak vznikla aj unikátna inovácia – Baumit All In 

Betón pre dom a záhradu v jedinečnom samorozpustnom 

vreci, ktoré sa pri práci celé úplne 

rozpustí a stane sa súčasťou betónovej zmesi. 

Vývoj tohto produktu trval približne dva roky 

a impulzom bolo eliminovať prašnosť na stavenisku 

a priniesť bezodpadové riešenie. Ak 

ste niekedy betónovali, určite viete, že sa nezaobíde 

bez prachu a následne po práci vzniká 

kopa odpadu vo forme prázdnych vriec, ktoré 

je nutné vyhodiť. 

Vrece s betónom Baumit All In Betón pre dom 

a záhradu jednoducho spracujete – aj s obalom ho 

vhodíte do miešačky alebo nádoby na miešanie, 

kde sa vlákna celulózy v spojení s vodou rozpustia 

a navyše aj zlepšia vlastnosti betónovej zmesi. 

Betón v samorozpustnom vreci nájde uplatnenie 

v domácnosti a záhrade, pretože je unikátny 

v niekoľkých ohľadoch. Skutočnosť, že vrece 

nemusíte najskôr rozrezať a potom jeho obsah 

vysypať do miešačky, šetrí prácu a drahocenný 

čas. Celulózové vlákna majú pozitívny vplyv na 

vlastnosti betónu. Nevzniká žiadny odpad a tvorí 

sa menej prachu. Stavenisko zostáva značne 

čistejšie a nie je potrebné likvidovať vrecia. ALL 

IN inováciu pocítite rovno na mieste. Všetko ide 

do miešačky prakticky a pohodlne – betón aj 

s vrecom. 

Či už používate miešačku so sklopným bubnom, 

miešadlo, alebo miešate ručne, papierové vrece, 

ktoré je takmer na 100 % vyrobené z prírodných 

celulózových vlákien na báze dreva, sa po štyroch 

minútach rozloží na jednotlivé drobné vlákna, 

ktoré sa stanú prirodzenou súčasťou betónu. 

Baumit ALL IN Betón pre dom a záhradu v praktickom 

balení využije každý domáci majster 

Betón triedy C16/20 je vhodný na všetky bežné 

betonárske práce bez zvláštnych statických 

nárokov a je zušľachtený prírodným vláknom. 

Výdatnosť z jedného vreca je 15 l čerstvého 

betónu. Ide o prvý suchý betón v jedinečnom 

samorozpustnom obale! 

Betón v samorozpustnom vreci nájde uplatnenie 

pri menších či väčších úpravách, doma aj 

v záhrade. 

Výhody ALL IN Betónu pre dom a záhradu: 

• jedinečné samorozpustné vrece 

• menej prachu, žiaden odpad 

• rýchle a jednoduché spracovanie

ALL 

IN Betón pre dom a 

záhradu 

A vrece 

je preč! 

Prvý suchý betón 

v samorozpustnom obale! 

Baumit vám teraz prináša jedinečnú inováciu 

pre ľahšiu prácu a čistejšie životné prostredie. 

Náš nový Baumit ALL IN Betón pre dom 

a záhradu je balený v samorozpustných 

vreciach, ktoré pri spracovaní nie je potrebné 

vysypať, stačí ich hodiť do miešačky alebo 

do nádoby na maltu, pridať vodu a jednoducho 

zamiešať ako bežný betón. Obal sa rozpustí 

a prírodné vlákna z neho zlepšia vlastnosti 

betónu. Navyše, na stavenisku bude menej 

prachu, zbavíte sa starostí s odpadom a vaša 

stavba menej zaťaží životné prostredie. 

Jedinečné samorozpustné vrece 

Menej prachu, žiaden odpad 

Rýchle a jednoduché spracovanie 

MIEŠAJ SPOLU S VRECOM! 

Myšlienky s budúcnosťou. 

BAUMIT-allinbeton-SK-195x122_5mm.indd 1 07/09/2022 09:52 

minimalistické maximum 

v pôsobivom celku je hodinárskym spôsobom 

integrovaný systém komfortného uzamykania 

a zároveň skrytého núdzového otvorenia 

#mt_door_handles 

design: Roman Ulich

ClimateHub 

Celoročný komfort 

Vďaka tepelnému čerpadlu Samsung EHS zažijeme celoročný 

komfort. Systém Samsung EHS využíva technológiu tepelného 

čerpadla na ohrev teplej vody a na vykurovanie aj ochladenie 

nášho domova. Séria pokročilých technológií je navrhnutá tak, 

aby pomohla optimalizovať a znížiť spotrebu elektrickej energie. 

Systém ClimateHub s integrovaným zásobníkom teplej vody 

naviac šetrí náš priestor. 

Vďaka aplikácii SmartThings* môžeme ovládať tepelné čerpadlo 

pomocou smartfónu alebo tabletu, nech sme kdekoľvek – a doma 

na nás bude čakať dokonalé pohodlie. 

Viac informácií na samsung.com/sk/business/climate/climatehub/. 

* Vyžaduje sa Wi-Fi pripojenie a aplikácia SmartThings. Wi-Fi Kit sa predáva samostatne. 

Vyžaduje verziu iOS 10.0 & verziu Androidu 5.0 alebo vyššiu.

LA BOULE TOY´S DELIGHT 

Collection 

Jedálenská sada a zároveň vianočná dekorácia, to je ikonická La Boule v krásnom ručne 

zdobenom prevedení kolekcie Toy‘s Delight. La Boule bola navrhnutá s myšlienkou 

na symbiózu medzi funkčnosťou a estetikou. Porcelán zložený do jedného objektu 

funguje ako nevšedná vianočná dekorácia interiéru, rozložený prinesie sviatočnú 

vianočnú atmosféru na váš prestretý stôl. 

Produkty Villeroy&Boch kúpite v predajni 

Potten & Pannen - Staněk v NC Central, Bratislava 

alebo na www.pottenpannen.sk 

Viac informácií 

bit.ly/3SfouEz

Časopis Koncept 1/2022

Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!

Delete template?

Save as template ?