02.03.2025 Views

Spojená škola Malinovo - casopis Malinovinky 1

Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!

Leverage SEO-optimized Flipbooks, powerful backlinks, and multimedia content to professionally showcase your products and significantly increase your reach.

Malin vinky

ŠKOLSKÝ ROK 2024/2025

ČÍSLO 1

Spojená škola Malinovo

V TOMTO ČÍSLE NÁJDETE

Vianočné

triedne

fotky

ČLÁNKY NA

ROZLIČNÉ TÉMY

HUMOR A

TAJNIČKY


Text vášho odseku

NA ÚVOD...

Milí čitatelia,

Vítame vás v prvom vydaní nášho školského časopisu!

Sme radi, že ste si našli čas na prečítanie našich článkov,

ktoré sme pre vás pripravili s veľkým nadšením a odhodlaním.

V tomto čísle sa zameriame na rôzne témy, ktoré sú pre nás všetkých zaujímavé.

Nájdete tu rozhovory s našimi učiteľmi, články od športu až po umenie.

Nezabudli sme ani na aktuálne novinky zo sveta vedy a techniky,

ktoré nás všetkých fascinujú.

Okrem toho sme pre vás pripravili aj zábavné rubriky, kde si môžete oddýchnuť

a zabaviť sa pri riešení hádaniek, krížoviek a iných zaujímavých úloh.

Veríme, že si každý z vás nájde niečo, čo ho zaujme a poteší.

Ďakujeme vám za vašu podporu a tešíme sa na vaše ohlasy a nápady,

ktoré nám pomôžu náš časopis neustále zlepšovať. Prajeme vám príjemné čítanie

a veľa úspechov v novom roku!

S pozdravom,

Redakčný tím školského časopis

Reprezentácia ZŠ Malinovo

Hráči: Tobias Berežňák,

Hugo Ruman, František Moric,

Adela Šlesárová(najlepší strelec turnaja),

Oliver Csölle, Michal Jonáš,

Michal Paulický, Šimon Klčo

02


Text vášho odseku

JESENNÉ BÁSNE 2.B

Jeseň

Húka sova, prší dážď,

nikto nie je krajší z nás.

Ďateľ ďobe do stromu,

ježko beží do domu.

(Klára Staneková, Samuel Pekník 2. B)

Jeseň nôti krásne,

každý nad tým žasne.

Je to veľká sláva,

každý jej dnes máva.

Sme my veľmi radi,

každý deň nám radí.

(Dominika Repašská, Tamara Grečová 2. B)

Jeseň má pestré farby,

deti robia maľby.

S lístím sa hrajú,

vtáčiky spievajú.

(Lara Yoruk, Olívia Sladká)

Jeseň tá je krásna,

farbí listy zasa.

Jemný vietor pofukuje,

šarkan na oblohe poletuje.

Vtáci nôtia pieseň,

je tu zasa jeseň.

(Lenka Mačorová, Samuel Ort 2. B)

Letí, jeseň, letí,

pozerajte deti.

Vtáčiky sú farebné,

Listy pekne padajú,

zladené do farieb jesene.

farby stromom dávajú.

Na oblohe sú mraky,

Deti šarkanov púšťajú,

lietajú dve straky.

vtáci na oblohe krídlami mávajú.

(Paulína Hegyiová, Andrea Juhosová 2. B)

Sova sedí na konári,

Šarkan letí,

ježkovi sa v nore darí. pozerajte deti.

Ďateľ ďobe do stromu, Listy padajú,

ježko kráča do domu. vtáky lietajú.

(Nina Poórová, Patrik Hegyi 2. B)

04


Text vášho odseku

ŠKOLSKÉ UDALOSTI OČAMI ŽIAKOV 1. STUPŇA

Zažili sme...

Na konci septembra sa žiaci štvrtého ročníka našej

základnej školy vybrali na nezabudnuteľnú školu v

prírode do malebných Krahúľ. V kráľovstve Tramptária

zažili skutočné dobrodružstvo. Po príchode ich privítali

veselí animátori a večer ich navštívili kráľ s kráľovnou,

ktorí ich zasvätili do tajomstiev kráľovských remesiel a

naučili ich zbierať „tramptáre“ – kráľovskú menu. Žiaci

sa zapojili do animačných programov a súťaží, kde

ukázali svoje kreatívne schopnosti a tímového ducha.

Pani učiteľky sa na chvíľu premenili na grófky, čím

umocnili atmosféru zábavy a učenia. Deti sa nielen

zabávali, ale aj získali nové vedomosti o histórii a

kultúre regiónu. Na konci týždňa vytvorili projektovú

knihu „Tramptária“, ktorá zachytila ich zážitky a

dobrodružstvá. Táto kniha sa stane cennou

spomienkou na čas strávený v kráľovstve plnom

fantázie a radosti. Škola v prírode v Krahuliach bola

pre všetkých nezabudnuteľným zážitkom, ktorý spojil

zábavu, vzdelávanie a priateľstvo.

04


Text vášho odseku

ŠKOLSKÉ UDALOSTI OČAMI ŽIAKOV...

04

Vaneska Gyuszi, 4.C


Text vášho odseku

ŠKOLSKÉ UDALOSTI OČAMI ŽIAKOV...

V pondelok - v modrý deň sme si urobili radosť výrobou veľkých

Mikulášov a v stredu - v zelený deň sme s veľkou radosťou otvorili

našu triednu knižnicu z projektu "Naša trieda číta".

04


Text vášho odseku

Text vášho odseku

1.Ako sa vám páči na tejto škole?

Na tejto škole sa mi páči, je tu príjemná

atmosféra, skvelí kolegovia a hlavne jedineční

žiaci. Mám rada tú energiu, ktorú do triedy

prinášajú, sú šikovní, milí, občas trochu hluční,

ale to je normálne. Bez nich by tu bolo

neskutočne ticho a možno aj nuda J.

2.Prečo ste sa rozhodli stať učiteľom?

Moje predpoklady stať sa učiteľkou objavila moja

mama. V podstate do istej miery pochádzam z

učiteľského prostredia. Už v mojom detstve sa

mi páčilo predstierať, že opravujem písomky,

rozdávam známky, vždy som túžila niekomu

niečo vysvetľovať – aj keď to boli len moje

plyšové hračky, ktoré si nikdy nerobili úlohy.

Učenie je skvelá práca, lebo môžem každý deň

niekoho naučiť nové poznatky, vedomosti a

pomáham deťom objavovať ich talenty a silné

stránky. Učenie ma napĺňa a robí môj život

zmysluplnejším.

3. Čím ste chceli byť ako dieťa?

Mala som jasný plán: učiteľka a speváčka! Aj keď,

priznávam, že bolo obdobie, kedy som chcela

viac spievať, no nikdy som sa nevzdala učenia.

Vyučujem deti na prvom stupni a popritom sa

venujem hudbe, čo ma nesmierne baví. Som

veľmi vďačná, že sa mi tieto sny splnili a môžem

ich spájať. S deťmi v škole spievame aj moje

piesne napr.: Jesenná a Vianočný flám (skupina

Vaola).

A keďže sa mipodarilo naplniť môj sen, dúfam, že

sa aj našim žiakom sa raz splnia tie ich...

4.Čo najradšej robíte vo svojom voľnom čase?

Vo voľnom čase sa venujem hudbe. Mám za

sebou všetko od speváckych zborov až po speed

metalovú kapelu Runner, s ktorou sme práve

vydali album RUNNER 33. Hudba ma vždy bavila

a možno sa čudujete, že učiteľka môže mať rada

aj tvrdší rock. (Ale nie, v škole metalové pesničky

spievať nebudeme – zatiaľ! J)

Aktívne sa zaujímam o hudobnú tvorbu mojej

dcéry Aniky (Anika Iris). Rada jej pomáham s

dramaturgiou jej koncertov a často sa

zúčastňujem jej vystúpení.

Okrem hudby mám rada prechádzky, cestovanie

alebo relax s dobrou knihou.

5.Chceli by ste niečo odkázať žiakom?

Chcela a veľmi rada. Žiaci naši, ak sa snažíte,

môžete dosiahnuť hocičo. Ale zároveň je v

poriadku aj to, ak niečo nejde hneď na prvý

pokus. Takže skúšajte, skúšajte a nevzdávajte sa.

A hlavne si nezabudnite užívať život a občas sa aj

zasmiať. Majte odvahu snívať veľké sny, snažte sa

ich napĺňať, nech sú akokoľvek odvážne.

Rozvíjajte svoje záujmy, pretože každý z vás má

talent či už v učení, umení, športe alebo v niečom

inom. Najdôležitejšie je, aby ste neustále na sebe

pracovali a smelo ukázali svetu, čo vo vás je.

Nezabúdajte si zároveň vážiť svojich rodičov,

príbuzných, učiteľov a všetkých ľudí, ktorým na

vás záleží.


Text vášho odseku

Text vášho odseku

Triedne básne

My sme trieda 3 C

A mame vela prace

Na Vianoce vela vyrabame

A darceky pre rodicov chystame

Aby oni radost mali

A vela sa usmievali

Tesime sa na Vianoce, aby bola pohoda

A ani pri stromceku nestala sa nehoda

Ved Vianoce milujeme

A darceky velmi chceme

Na Vianoce pod stromcekom chceme ich mat vela

To by nasa cela trieda velmi chcela

Aby sa tak stalo

Mame casu malo

Vianoce su predo dvermi

Tesime sa na ne velmi

Emma Viktória Veselovská, Ivka Poliakova, 3. C

My sme trieda 6.A.

6.A.

Viktor ťaháky v škole má

Infoška je u nás top

Ako aj tento biely strop

Blackjack pocker my hráme

21. získame

Bebe nás opustila

Prečo som to dopustila

Sarah celej triede hovorí

Učiteľ nám to predsa dovolí

Viktor steny láme

Preto Miša máme

Jednotky nedostávame

Vyrušovať neprestávame

Na hudobnej spievame

Všetci sa ulievame

Trieda ktorá hrá tie hry

Matej zjedol kriedy tri

Naša trieda veľká

sranda, 8B je veľká

Banda. 7:30 v škole byť

musíme,

každú ťažkú úlohu vždy

vyriešime.

Každý má rád každého,

mame radi triedneho.

Matika je ťažká dosť,

jednotka je veľká radosť.

Chémia je ťažká veda,

päťka je len veľká beda.

My sme žiaci z 5.A!

Naša trieda, to je jedna veľká banda,

s našou triedou je vždy riadna sranda.

Je tu veľká zábava, to je naša piata A.

Každého učiteľa, čo vstúpi do dverí,

ovalí hneď taký rev, že sám neverí.

Počuť ten krik v každom kúte sveta,

veru, veru, piatej A nevyhneš sa!

Učíme sa ale každý deň poriadne,

aj keď, priznávame, všeličo nám napadne.

Občas síce trochu hneváme,

no učiteľov dobre počúvame.

Chceme sa spolu vzdelávať,

písať, čítať, rysovať.

Máme aj kopu nápadov

na vytváranie všelijakých výtvorov.

A aj keď sa skoro stále zabávame,

vždy sa zároveň niečo nové naučíme.

Máme super učiteľku, všetci ju milujú,

občas aj zakričí, ale nám to nevadí.

Máme ju radi ako kúsok čokolády.

Ľúbime ju ako kvet, lebo je je sladká ako med.

Otvára nám nové brány,

sme s ňou trieda poriadna, nikto sa s nami

neháda. Sme s ňou trieda spokojná,

nálada je výborná. My sme naša múdra 5.A,

tešíme sa z toho ty aj ja

04


Z TVORBY NAŠICH ŽIAKOV NA 2. STUPNI...

Leuška a duch z Eberhardu

Presne pred 220 rokmi sa krásnom

kaštieli v uhorskej dedine Eberhard

narodilo dievčatko Leopoldína.

Jej otec, gróf Juraj, a mama Anna

milovali nádherný anglický park okolo

kaštieľa. Leuške tam však zakázali chodiť

po zotmení. Všetci sa báli hrozného

ducha starého kočiša, ktorý sa v noci

túlal parkom a strašil ľudí.

Zvedavá a trošku neposlušná Leuška

sa jedného večera rozhodla porušiť

zákaz. Cez oblok svojej komnaty

preliezla do parku. Len čo urobila pár

krokov, obklopila ju tma a hustá hmla.

Snažila sa zakričať,

ale zo strachu úplne zdrevenela. Náhle

sa pred ňou obajvila obrovská postava,

ktorá sa vznášala nad zemou. Jej bledá

tvár a prázdne oči pôsobili desivo.

Pochopila, že duch kočiša je skutočný!

„Zmizni odtiaľto!“ zareval.

Odvážna Leuška sa však nezľakla.

„Prečo ma strašíš?“ spýtala sa ho,

hoci jej srdce búšilo opreteky.

Duch kričal, hrmel, ale ona cítila

za tým hnevom smútok. Rozhodla sa

mu pomôcť.

„Ako si zomrel?“ spýtala sa pokojne

Leuška.

Prekvapený duch pochopil, že dievčatko

len tak nevystraší. A povedal jej smutný

príbeh.

Pred 100 rokmi odchádzal večer

z kaštieľa, kde pracoval ako kočiš. V tme

sa prepadol do diery v zemi a ocitol sa

v nekonečných podzemných chodbách.

Boli to chýrne tajné katakomby pod

kaštieľom. Nikdy sa mu nepodarilo

nájsť z nich cestu von. Zomrel tam

a odvtedy straší všetkých, ktorí sa

prechádzajú v parku po zotmení.

„Nájdeme tú dieru a zakopeme ju!“

navrhla Leuška.

A tak sa stalo.

Pozbierala kamene a drevo. Kočiš

jej ukázal dieru a ona ju tak dobre

zakryla, že po nej neostala ani stopa.

V momente, keď na ňu položila

poslednú vetvu, sa tma okolo nej

rozplynula a už len z diaľky počula

kočišovo „Ďakujem!“

Od toho dňa sa už Eberhardčania

nebáli prechádzať po parku po zotmení.

Nelly Karawan Soliman (5.A)


Z TVORBY NAŠICH ŽIAKOV NA 2. STUPNI...

Halloween

V jeden neobyčajný večer, presnejšie

halloweensky večer, som sa chystal na

dlho očakávanú halloweensku párty. Už

som čakal len na známeho strachopuda

Lukáša. Najviac sa bál pavúkov. Nikto

nevedel prečo. Ani sám Lukáš.

„Lukáš, už si konečne tu!“ zakričal som,

keď som zbadal zadychčaného Lukáša v

kostýme kostlivca.

„Ja som si myslel, že neprídeš, celý

týždeň si bol vraj chorý,“ povedal som

mu.

Zachrípnutým hlasom mi odpovedal:

„To možno hej, ale Halloween si ujsť

nenechám!“

Tak sme spolu vykročili na vyzdobenú a

osvetlenú cestu. Všade bolo rušno.

Natrafili sme na pár ľudí v kostýmoch,

ktorí sa nás snažili vydesiť, hlavne

Lukáša, známeho strachopuda. Začali

po ňom hádzať gumené pavúky a hady.

Veľmi sa im to nedarilo, tak po chvíli

odišli. Lukáš bol po celý čas nejako

ticho.

Vtom som zazrel stánok s cukríkmi.

Rýchlo som tam utekal a zakričal na

Lukáša, či nechce. Jasné, že chcel, hneď

sa rozbehol za mnou.

Kúpil som si veľké vrecúško kyslých

cukríkov, Lukáš mal v hrsti rovnaké.

Obzreli sme si ešte slávne nezdolateľné

bludisko, ktoré sme však prešli asi za

päť minút. A kedže už bolo neskoro, išli

sme domov.

O týždeň Lukáš prišiel zasa do školy.

Vyzeral ešte veľmi choro. Hneď som ho

ponúkal kyslými cukríkmi.

„Ďakujem ti,“ odvetil, „škoda, že som tú

párty nestihol!“

„Ale, veď sme tam boli spolu!“

začudoval som sa.

„Nie, celé jesenné prázdniny som bol

doma,“ povedal Lukáš nedôverčivo.

Celé mi to akosi nesedelo. Vtom som si

spomenul, že mám predsa fotku. Vzal

som do ruky mobil a...

Zrazu som bol na tej fotografii iba ja.

Možem odprisahať, že ešte včera bol na

nej aj Lukáš! Čo sa stalo?

Halloweenske strašidlá

Halloween sa začína.

V domoch sú strašidlá.

Kto sa ich nebojí,

nech sa tiež zapojí.

Natália Kapustová (8.B)

Strašenie je pre niekoho zábava,

pre niekoho je to otrava.

Strašidlá a duchovia

po nociach strašia,

ja sa však nebojím,

mňa nevystrašia.

Tí, čo sa boja,

doma nech zostanú,

no cukríky nedostan

Nicolas Cimmermann (5.A)


Z TVORBY NAŠICH ŽIAKOV NA 2. STUPNI...

Polnočná báseň

V jednom tmavom čiernom lese

stretávali sa víly.

V čase presne o polnoci,

keď už všetci ľudia spali,

strašné mátohy sa k nim prikrádali.

Halloween

Vystrašené víly sa rozutekali

a do tmavého čierneho lesa

sa už nikdy nevrátili!

Adam Mareš, 6.A

Príbeh o nočnej more

Ahoj, ja som tvoja nočná mora!

Pamätáš sa na ten tvoj šialený sen?

A na to, ako si ma hrdinsky porazil?

No, tak som tu zasa!

A silnejšia, a mohutnejšia, takže to bude boj o prežitie!

A dúfam, že tentokrát vyhrám, lebo vždy, keď ťa porazím,

stávam sa ešte silnejšou a mohutnejšou!

Ideme na to, alebo chceš, aby som počkala, kým znovu zaspíš?

Lebo mne je to jedno, ja si tu na teba počkám!

Anna Erdössy, 5.A

Duchovia z cintorína

Bola polnoc a nad mestom sa vznášal spln mesiaca, ktorý osvetľoval tiché ulice. Oliver sa potichu

zakrádal k starému cintorínu s tekvicou v náručí. Hovorilo sa, že práve počas splnu sa duchovia

prebúdzajú a krúžia okolo hrobov.

Keď postavil tekvicu na kamenný náhrobok a zapálil v nej sviečku, v okolí sa zdvihol ľadový vietor. Z

hmly pred ním vystúpili nejasné postavy duchov, ktoré pomaly krúžili okolo svietiacej tekvice. Oliver

cúvol, no zrazu sa všetko okolo zastavilo.

Duchovia sa pohli smerom k nemu, ich šepot sa ozýval v nočnom vzduchu. Mesiac žiariaci na oblohe

vrhol dlhé tiene, ktoré chlapca obklopili. Tekvica praskla a svetlo v nej zhaslo.

Duchovia sa začali približovať... a Oliver zmizol v ich studených objatiach.

Odvtedy to už v Malinove nikto neskúšal.

Marko Machan, 8.A


Z TVORBY NAŠICH ŽIAKOV NA 2. STUPNI...

Na Halloween I.

Na Halloween, keď sú sviatky,

pýtame my čokoládky.

Vypýtala som ich šesť,

dnes ich budem veru jesť.

Máme pekné kostýmy,

na nich dobré motívy,

po dedine chodíme,

sladkosti si prosíme.

Halloween je super sviatok

na strašenie,

všetkým strach naženie.

Deti sa už tešia,

po sladkosti bežia.

Videli tam niečo strašné,

halloweensku pohromu,

tá sa ich však veľmi zľakla,

zahnali ju do hrobu.

Poslala som Nelke lístok,

vraj aj v lesoch straší niečo.

Vtiahlo to už Juraja

do veľkého Dunaja!

Ježibaby v kostýmoch

hádzali naňho kosti z nôh.

Ježibaby len hádzali a hádzali,

duchovia sa k nim tiež pridali.

Kalamita sa šťastne skončila,

lebo som na zvonček zazvonila.

No vtom zvonec vtiahlo tiež,

niekam preč do oblakov,

do tých hviezd!

Ja som tam poň skočila,

ja som ho tam našla.

Nelka drží v rukách zvonec,

hororu je konečne koniec!

Simona Levická (5.A)

Na Halloween II.

Na Halloween pred zimou,

som so svojou rodinou.

Vonku počuť deti šťastné,

chcú cukríky,

to je jasné!

Kostýmy majú krásne,

ježibaby, kostry veľké.

Vtom nám babka zaklopala,

cukríky nám ponúkala.

Azda chcela očariť?

Videli tie deti niečo strašné,

halloweensku pohromu,

tá sa ich však veľmi zľakla,

zahnali ju až do hrobu.

Od Simonky prišiel lístok,

vraj aj v lese straší niečo.

Vtiahlo to Juraja,

vtiahlo ho do Dunaja!

Ježibaby v kostýmoch

hodili naňho kosti z nôh.

Ježibaby len hádzali a hádzali,

duchovia sa k nim tiež pridali.

Kalamita skončila,

bo Simonka zvonila.

Zazvonila na zvonec,

no ten tiež tiahlo niekam preč,

do oblakov, do tých hviezd.

Našťastie poň skočila,

našťastie ho našla.

Hororu je veru koniec,

v rukách šťastne držím zvonec!

Nela Horváthová (5.A)


Z TVORBY NAŠICH ŽIAKOV NA 2. STUPNI...

Tekvicová súťaž (moderná bájka)

V halloweenskom mestečku Tekvicovo žil Tekvičák. Raz Tekvičák šiel po ulici a našiel

plagát: „Tekvicová súťaž o najlepšiu tekvicu“. Prišiel domov a začal pestovať tekvice.

Súťaž chcel vyhrať upír, tak na Tekvičákovu úrodu zostal tekvicožravé netopiere. Keď sa

Tekvičák zobudil a zbadal, že jeho tekvice žerú netopiere, vybehol do obchodu po cesnak.

Začal ho hádzať po netopieroch a tie odleteli. Spokojne sa mohol pripravovať na súťaž a

začať vyrezávať svoje tekvice.

Upír prišiel domov a zhrozil sa. Jeho vlastné netopiere mu zožrali všetky tekvice! Išiel sa

teda opýtať Tekvičáka, či mu nedaruje aspoň jednu tekvicu.

No Tekvičák mu odpovedal: „Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne!“

Tekvičák súťaž vyhral. Upír skončil posledný, všetci ho vysmiali.

Lukáš Roll (6.A)

t

05


Mgr. Žaneta Gužáková

1.Ako sa vám páči na tejto škole?

Na tejto škole sa mi páči, je tu príjemná

atmosféra, skvelí kolegovia a hlavne

jedineční žiaci. Mám rada tú energiu, ktorú

do triedy prinášajú, sú šikovní, milí, občas

trochu hluční, ale to je normálne. Bez nich

by tu bolo neskutočne ticho a možno

aj nuda.

2.Prečo ste sa rozhodli stať učiteľom?

Moje predpoklady stať sa učiteľkou objavila

moja mama. V podstate do istej miery

pochádzam z učiteľského prostredia.

Už v mojom detstve sa mi páčilo

predstierať, že opravujem písomky,

rozdávam známky, vždy som túžila

niekomu niečo vysvetľovať – aj keď to boli

len moje plyšové hračky, ktoré si nikdy

nerobili úlohy. Učenie je skvelá práca, lebo

môžem každý deň niekoho naučiť nové

poznatky, vedomosti a pomáham deťom

objavovať ich talenty a silné stránky. Učenie

ma napĺňa a robí môj život zmysluplnejším.

3.Čím ste chceli byť ako dieťa?

Mala som jasný plán: učiteľka a speváčka!

Aj keď, priznávam, že bolo obdobie, kedy

som chcela viac spievať, no nikdy som sa

nevzdala učenia. Vyučujem deti na prvom

stupni a popritom sa venujem hudbe, čo

ma nesmierne baví. Som veľmi vďačná, že

sa mi tieto sny splnili a môžem ich spájať.

S deťmi v škole spievame aj moje piesne

napr.: Jesenná a Vianočný flám (skupina

Vaola).

A keďže sa mi podarilo naplniť môj sen,

dúfam, že sa aj našim žiakom sa raz splnia

tie ich...

4.Čo najradšej robíte vo svojom voľnom

čase?

Vo voľnom čase sa venujem hudbe. Mám

za sebou všetko od speváckych zborov

až po speed metalovú kapelu Runner,

s ktorou sme práve vydali album RUNNER 33.

Hudba ma vždy bavila a možno sa čudujete,

že učiteľka môže mať rada aj tvrdší rock.

(Ale nie, v škole metalové pesničky spievať

nebudeme – zatiaľ! J)

Aktívne sa zaujímam o hudobnú tvorbu mojej

dcéry Aniky (Anika Iris). Rada jej pomáham

s dramaturgiou jej koncertov a často sa

zúčastňujem jej vystúpení.

Okrem hudby mám rada prechádzky,

cestovanie alebo relax s dobrou knihou.

5.Chceli by ste niečo odkázať žiakom?

Chcela a veľmi rada. Žiaci naši, ak sa snažíte,

môžete dosiahnuť hocičo. Ale zároveň

je v poriadku aj to, ak niečo nejde hneď

na prvý pokus. Takže skúšajte, skúšajte

a nevzdávajte sa. A hlavne si nezabudnite

užívať život a občas sa aj zasmiať. Majte

odvahu snívať veľké sny, snažte sa ich

napĺňať, nech sú akokoľvek odvážne.

Rozvíjajte svoje záujmy, pretože každý z vás

má talent či už v učení, umení, športe alebo

v niečom inom. Najdôležitejšie je, aby ste

neustále na sebe pracovali a smelo ukázali

svetu, čo vo vás je. Nezabúdajte si zároveň

vážiť svojich rodičov, príbuzných, učiteľov

a všetkých ľudí, ktorým na vás záleží.


Lokomotívy rady

350

Lokomotívy rady 350 (ES 499.0) sú lokomotívy, ktoré majú

maximálnu rýchlosť 160 km/h. Dlhé roky to boli najspoľahlivejšie

lokomotívy na Slovensku. Vyrobených bolo 20 kusov.

Zostalo ich iba 18, lebo dve sa medzi časom zničili.

Premáva ich ale pod národným dopravcom už iba 14.

Lebo 4 boli vyradené. Dve s toho boli darované klubom

železničnej histórie konkrétne ES 499.001 a 350.018.

Lokomotívy budú premávať do roku 2027.

Tieto lokomotívy sú moje najobľúbenejšie

z elektrických lokomotív .

Omalovánka: Jakub Benedikovič 7.B

vyfarbi


ŽIACI ŽIAKOM...

Microsoft Flight Simulator 2020 GOTY

(Game of The Year)

Vážení čitatelia/čitateľky, prosím, pripútajte sa, lebo

naša cesta letectva sa začína. Začíname rokom 1976

,keď pilot menom Bruce Artwick mal nápad vytvorenia

leteckého simulátora. Prvý letecký simulátor mal len

zopár čiar a ukazovateľov, a ťahal ho starý Mac od

Applu. Neskôr Microsoft kúpil od Brucea Flight

Simulator a v roku 1982 vychádza 1. oficiálne vydanie

Microsoft Flight Simulatoru. A najväčší grafický update

MSFS (Microsoft Flight Simulator) zažil

v novembri 2006, keď vyšiel MSFS X.

Bol pridaný 3D kokpit, ktorý bol interaktívny.

A potom sa dostávame k dátumu 18.8. 2020, kedy bolo vydané

prvé vydanie MSFS 2020, ktoré na konci roka dostalo ocenenie

GOTY (Game of The Year). MSFS 2020 vyšiel s 3 verziami: 1.

Standard Edition – 25 detailných lietadiel + 38 reálnych letísk

(ostatné sú podľa satelitu) – 59,99€ (zahrnuté v GamePasse) 2.

Deluxe Edition – 30 detailných lietadiel + 43 reálnych letísk –

89,99€ (20% zľava s GamePassom) 3. Premium Edition – 35

detailných lietadiel + 43 reálnych letísk – 119,99€ (20% zľava s

GamePassom) MSFS 2020 je dostupný na XBOX SERIES X alebo S

pre zariadenia s operačným softvérom Windows 10 a 11. Ak

používate PC, tak do hry si môžete kúpiť doplnky ako letiská a

lietadlá. Dokonca si zo svojho stola môžete urobiť vlastný kokpit

s doplnkami

od spoločnosti ThrustMaster alebo Turtle Beach.

A tým sú napríklad páka rýchlosti (throttle quadrant) alebo

joystick/yoke. Doplnky ako lietadlá a detailné letiská nájdete

na FlightSim.to.


ŽIACI ŽIAKOM...

Sára Bucová

Volám sa Sára Bucová, mám 13 rokov

a už osem rokov sa venujem športovej

gymnastike. Zatiaľ ma to veľmi baví.

Trénujem v klube XBS - gymnastic 6x do

týždňa 3,5 hodiny.

Keď sa mi podarí, trénujem aj ráno počas

pracovného týždňa. Gymnastike sa venujem

od svojich 5-tich rokov, je to môj druhý

domov, moja druhá rodina. Aby som zvládla

jednotlivé cvičebné tvary, musím absolvovať

aj silový tréning.

Moje najväčšie úspechy sú napríklad

1.miesto ba Majstrovstvách Slovenska 2022,

2.miesto na Majstrovstvách Slovenska 2024 a

1.miesto družstiev na medzinárodnej súťaži v

Slovinsku.

Súťažilo viac ako 50 gymnastiek z viac ako 10

krajín. Dostala som sa do finále na kladine

na medzinárodnej súťaži na Slovensku.

Aj moji súrodenci sa venujú gymnastike -

moja 6.ročná sestra Adelka sa umiestnila

na 1. aj na 2.mieste na Slovenskom pohári.

Som na ňu veľmi hrdá.

Moje ďalšie úspechy sú 1.,2. a 3. miesto na

slovenských pohároch.

Ako som už spomínala, gymnastika má

totižto 4 súťažné náradia - preskoky, bradlá,

kladina a prostné. Ja mám najradšej prostné.

Je to veľký štvorec 12x12 metov. Moju

zostavu tvoria rôzne gymnastické cviky -

saltá, premety, piruety a skoky. Samozrejme

aj tanečné pohyby. Gymnastika je psychicky

aj fyzicky náročná a preto som rada, že mám

možnosť navštevovať rôzne tanečné

workshopy a 1x do roka sa zúčastniť

denného tanečného tábora

s Lúčnicou.


ŽIACI ŽIAKOM...

Rok 2025 v dámskych účesoch bude

pokračovať v trendoch, ktoré kombinujú

moderné prístupy s návratom k rôznym retro

štýlom. Zameria sa na kreativitu, prirodzenosť

a individuálny štýl. Tu sú niektoré z kľúčových

trendov v dámskych účesoch, ktoré môžeme

očakávať v roku 2025:

1. Prírodný vzhľad a textúra

Po desaťročiach s dôrazom na perfektné a

uhladené účesy prichádza trend, ktorý

oslavuje prirodzenosť. Vlasy s ich prirodzenou

textúrou, či už sú kučeravé, vlnité alebo

rovné, budú na vrchole. Tento trend je o

minimalizme – menej je viac. Vlasy budú

častejšie sušené na vzduchu alebo

upravované len jemne, aby si zachovali svoj

prirodzený vzhľad.

2. Bob s moderným twistom

Klasický bob zostáva silným trendom aj v roku

2025, ale v modernejšej podobe. Zatiaľ čo

tradičné boby boli často rovné a uhladené,

teraz bude viac dôraz na vrstvenie a textúru.

Bob bude často nosený s prirodzenými

vlnami alebo jemnými kučerami, čo mu

dodáva uvoľnený a sofistikovaný vzhľad.

Niektoré verzie budú mať asymetrické strihy

alebo dlhšie predné vlasy, ktoré sa jemne

zohýbajú, aby dodali účesu dynamiku.

3. Shaggy účesy

Shaggy účesy, ktoré majú vrstvy rôznych

dĺžok, sa vracajú do popredia. Tento strih je

veľmi všestranný a môže byť nosený s vlnami

alebo rovným stylingom. Shaggy účesy

pridávajú objem a sú ideálne pre tých, ktorí

chcú niečo neformálne, ale štýlové. Tento

strih je obzvlášť populárny pre tých, ktorí si

chcú zachovať moderný, ale uvoľnený vzhľad.

Účesy

2025

4. Pixie strihy

Pixie strihy sa stále držia na vrchole, ale v

roku 2025 budú viac rozmanité a

prispôsobené rôznym tvarom tváre a

osobnostiam. Zatiaľ čo klasický pixie môže

byť veľmi krátky a uhladený, teraz sa

častejšie objavujú verzie s textúrou, ktoré

dodávajú účesu viac objemu a životnosti.

Niektoré pixie strihy budú mať aj

asymetrické prvky alebo extra dlhú ofinou,

ktorá bude zdôrazňovať oči.

5. Účesy s ofinou

Ofina je opäť veľmi populárna a v roku 2025

sa očakáva, že bude mať rôzne podoby.

Klasické rovné ofiny sú stále v trende, ale

teraz uvidíme aj ofiny s rôznymi dĺžkami a

tvarmi. Rozdelené ofiny, ofiny do bokov

alebo vrstvené ofiny budú veľmi obľúbené.

Tieto účesy pridávajú dynamiku a sú

ideálne pre tých, ktorí hľadajú moderný

vzhľad s retro nádychom.

6. Kučery a vlny

Kučery a vlny nikdy nevyjdú z módy, ale v

roku 2025 budú mať ešte väčší priestor.

Základom budú prirodzené, objemné

kučery, ktoré sa dajú ľahko upravit tak, aby

vyzerali uvoľnene, ale stále veľmi

sofistikovane. Zvýšený dôraz na textúru a

objem bude aj v stylingu s vlnami, či už sú

jemné alebo výraznejšie.


ŽIACI ŽIAKOM...

HUDBA

HARRY EDWARD STYLES

Harry (Edward) Styles je 28 ročný anglický spevák

a skladateľ. Jeho kariéra sa začala v roku 2010, keď sa

prihlásil ako sólový spevák do britskej súťaže The X Factor.

Po tom, čo bol Harry vyradený zo súťaže, ho porotcovia vrátili

späť aj s ďalšími súťažiacimi a tak vytvorili hudobnú skupinu

One Direction. Po tom ako vstúpil do kapely One Direction

spolu s Louisom Tomlinsonom a Niallom Horanom vydali

5 úspešných albumov. Hral na dvoch celosvetových turné

a získal niekoľko ocenení, vrátane piatich Brit Awards

a štyroch MTV Video Music Awards. Harry sa taktiež objavil

aj v televízii a filme, vrátane programu iCarly a v koncertnom

filme One Direction: This is us. Kapela One Direction sa

už rozpadla. Následne Billboard ohlásil, že Harry Styles

podpísal sólovú nahrávaciu zmluvu

s Columbia Records.

Jeho albumy:

2016-2018 : Harry Styles a Dunkirk

2019-2021: Fine nLine

2022- Harrys House

Imagine Dragons je americká rocková skupina, ktorá si získala srdcia miliónov tínedžerov

po celom svete. Skupina vznikla v roku 2008 v Las Vegas a jej členmi sú Dan Reynolds

(spev), Wayne Sermon (gitara), Ben McKee (basgitara) a Daniel Platzman (bicie).

Imagine Dragons sú známi svojím jedinečným zvukom, ktorý kombinuje prvky rocku, popu

a elektronickej hudby. Ich piesne sú často energické a chytľavé, čo ich robí obľúbenými

medzi mladými poslucháčmi. Medzi ich najväčšie hity patria skladby ako “Radioactive,”

“Demons,” “Believer” a “Thunder.”

Skupina získala množstvo ocenení, vrátane Grammy za najlepší rockový výkon. Ich albumy

sa pravidelne umiestňujú na popredných priečkach hudobných rebríčkov a ich koncerty

sú známe svojou vysokou energiou a interaktívnosťou.

Imagine Dragons sú viac než len hudobná skupina; sú inšpiráciou pre mnohých mladých

ľudí. Ich texty často obsahujú pozitívne posolstvá o prekonávaní prekážok, sebaprijatí

a nádeji. Tínedžeri sa s týmito témami ľahko stotožňujú, čo prispieva k ich popularite.

I


́

Tajnička - Trinken Ako sa to povie po nemecky?

1. Najbežnejší nápoj.

2. Nápoj z ovocia.

3.Nápoj z kravy.

4. Horúci nápoj z lístkov.

S U P P E N

A P F E L S

L E B E R K

A R T I C H

T O M A T E

E I S K R E

N U D E L N

RÔZNE

Hallo! Wie geht ś?

S C H U L T A S C H E

B L E I S T I F T E R

F E D E R M A P P E N

H E F T E R K L E B E

L I N E A L S C H E R

R A D I E R G U M M I

B U C H E R K A L E N

T A S C H E N R E C H

N E R F A R B S T I F

T E L E R N O T I Z B

Slová na nájdenie:

SCHULTASCHE

BLEISTIFT

FEDERMAPPE

HEFTER

LINEAL

SCHERE

RADIERGUMMI

BÜCHER

KALENDER

TASCHENRECHNER

FARBSTIFT

NOTIZBUCH

Tajnička - Wohnen

1.Miestnosť, kde sa pozerá televízia.

3.Miestnosť, kde sa varí.

3. Miestnosť, kde sa spí.

4.Miestnosť, kde sa umýva.

Slová na nájdenie:

SUPPE, APFEL, LEBERKÄSE, ARTISCHOCKE,

TOMATE, EIS, NUDELN

08


Vtipy/joks

V nemocnici utešuje žena svojho manžela horolezca:

Tvoje lyže už spod lavíny vyhrabali,

len nohy k nim stále chýbajú.

"Pán doktor, občas mám pocit, že počujem okolo seba

hlasy, ale nikoho nevidím."

"A kedy sa vám to stáva?"

"No vždy, keď telefonujem."

Odnaučil som babku hrýzť si nechty.

- A ako si to dokázal?

- Schoval som jej zuby!

Rodičia sa rozvádzajú a teta sa pýta malého

Milanka:

- U koho chceš byť, u otca alebo u mamičky?

- A u koho ostane počítač?

How did the art competition end?

In a draw

How does the ocean say hi?

It waves

I found a book called How to Solve 50% of Your

Problems. So I bought 2.

I was going to tell you a joke about boxing but I

forgot the punch line.

What do you call a pig that does karate? A pork

chop.

What did 0 say to 8?

“Nice belt.”

What do you call a magic dog?

A labracadabrador

Emma Viktória Veselovská 8.B

What do you call a fake noodle? An impasta.

How did the student feel when he learned about

electricity? Totally shocked.

Why couldn't the bicycle stand up by itself? It was

two tired.

How did the picture end up in prison?

It was framed

Why shouldn’t you trust atoms?

Because they make up everything


Mark Twain ešte ako redaktor novín dostal list

obsahujúci jediné slovo: „Sviňa“. Na druhý deň

odpovedal anonymovi: „Často dostávame do redakcie

listy bez podpisu, ale včera sme sa dočkali milého

prekvapenia! Dostali sme podpis bez listu.

Knock, knock, who's there?

Atch.

Atch who?

Bless you.

Lukáš Procházka

Psychiater sa pýta alkoholika:

"Fajčíte?"

"Áno," povedal pacient, ponúkol lekárovi cigaretu a ten

ju s potešením prijal.

Chvíľu potom spokojne fajčili.

"Pijete?" spýtal sa psychiater po chvíli.

"Áno," povedal pacient, "fľašku som ale žiaľ nechal

doma."

Mom,the lamp is burning.Don´t say it´s burning

,but it´s shining. Mom, the curtains are also lit.

Why are snails slow?Because they´re carrying a

house on their back.

Andrea a Kristína Marunová

What do you call a fish with no eye? Fsh!

Why can’t you trust stairs? Because they’re

always up to something!

Vedúci vyčíta zamestnancovi:

”Ako to vlastne je? Ráno volala vaša manželka, že ležíte

doma so zápalom pľúc a vy ste tu!”

”No, ... ona sa pomýlila, mala volať až zajtra.”

Ide ožran z krčmy cez cintorín a spadne do

novovykopaného hrobu a začne kričať: "Je mi zimá!

Je mi zimá!" Ide okolo druhý ožran, chvíľu sa zastaví

a vraví: "Bodaj by ti nebola, keď si sa odkryl!"

Učiteľ: “Prečo si neodovzdal domácu úlohu?” Žiak:

“Pes mi ju zjedol.” Učiteľ: “Ale ty nemáš psa!” Žiak:

“Nie, ale susedov pes je veľmi hladný.”

Why does the math class make

students sad?

Because it is full of problems.

Why did the English teacher bring a

ladder to class? To help students find

the right phrases!

Why did the teacher write on the

window? Because she wanted the

lesson to be clear!


Typy na cestovanie

1. Cestovanie vlakom so zľavou

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK)

ponúka pre všetkých žiakov a študentov

možnosť cestovať vlakom so 100 % zľavou

z cestovného. Stačí si vybaviť preukaz

a môžete cestovať pohodlne a bezpečne

po celom Slovensku bez akýchkoľvek

nákladov1.

2. Autobusová doprava zadarmo

V niektorých mestách, ako sú Nové

Zámky, Levice a Štúrovo, môžu žiaci

základných škôl a prvých štyroch ročníkov

osemročného gymnázia cestovať

autobusmi do školy zadarmo počas

školských dní2.

3. Návšteva národných parkov

Slovenský raj: Ponúka nádherné turistické

trasy, rokliny a vodopády. Ideálne

pre školské výlety a poznávanie prírody.

Vysoké Tatry: Možnosť výstupu na rôzne

vrcholy, návšteva Štrbského plesa

a ďalších prírodných krás.

4. Historické a kultúrne exkurzie

Bratislava: Návšteva Bratislavského hradu,

Starého mesta a múzeí.

Košice: Prehliadka Dómu svätej Alžbety,

Hlavnej ulice a Východoslovenského múzea.

Banská Štiavnica: Historické centrum, Banské

múzeum v prírode a Kalvária.

5. Vzdelávacie exkurzie

Slovenské technické múzeum v Košiciach:

Interaktívne výstavy a programy zamerané

na vedu a techniku.

Planetárium v Hlohovci: Programy

a prednášky o vesmíre a astronómii.

6. Medzinárodné výlety

Viedeň, Rakúsko: Návšteva

Schönbrunnského paláca, Prateru

a historického centra.

Budapešť, Maďarsko: Prehliadka Budínskeho

hradu, Parlamentu a termálnych kúpeľov.

Praha, Česká republika: Karlov most,

Pražský hrad a Staromestské námestie.

DISNEYLAND-Nemecko

Europa-Park je najväčší zábavný park v Nemecku

a jeden z najväčších v Európe. Ponúka viac ako 100 atrakcií

a predstavení, vrátane rôznych tematických oblastí,

ktoré predstavujú rôzne európske krajiny. Park je známy

svojou vysokou kvalitou a rozmanitosťou atrakcií, ktoré

sú vhodné pre všetky vekové kategórie

Phantasialand

Ďalším skvelým parkom je Phantasialand

v Brühli, blízko Kolína nad Rýnom. Tento

park ponúka množstvo tematických oblastí

a vzrušujúcich atrakcií, vrátane niektorých

z najlepších horských dráh v Európe.


ZO ŽIVOTA ŽIAKOV..

STAROSTLIVOSŤ O ZVIERATKÁ

Možno práve vďaka svojej jedinečnosti je obľúbeným maskotom

rôznych organizácií, športových tímov, škôl a univerzít. Najmä v Amerike

sa teší veľkej popularite a patrí medzi najobľúbenejšie psie plemená.

Napriek tomu to však nie je pes pre každého. Anglický buldog máva

sklony k mnohým zdravotným komplikáciám a rozhodne nepatrí medzi

dlhoveké plemená.Pred jeho obstaraním by mal každý chovateľ

zodpovedne zvážiť, či je ochotný a schopný psovi financovať

zodpovedajúcu veterinárnu starostlivosť. Mnohým problémom sa dá

predísť kúpi šteňaťa od renomovaných chovateľov. Všetky negatíva sú

vyvážené povahovú stránkou psa. Anglický buldog dávno opustil svoju

"krvavú" minulosť bojového psa. Dnes je to láskyplný, pokojný

a vyrovnaný pes, ktorý miluje ľudskú spoločnosť. Bez preháňania možno

povedať, že sa z bojovníka stal spoločník.


Mgr. Radoslava Vargová

1.Ako sa Vám páči na tejto škole?

Školu, ale predovšetkým žiakov, som si

mimoriadne obľúbila. Myslím si, že sú veľmi

snaživí, usilovní a najmä otvorení novým

veciam a príležitostiam. V škole máme

vytvorené príjemné prostredie, v ktorom sa

dobre vzdeláva. Táto škola sa rýchlo

rozrastá a ruka v ruke s tým prichádza

aj jej modernizácia a neustále

napredovanie. Som veľmi rada, že môžem

byť súčasťou toho procesu.

2.Čím ste chceli byť ako dieťa?

Už od malička som snívala o tom,

že sa raz stanem učiteľkou. S mojou

najlepšou kamarátkou sme sa často doma

hrali na učiteľky a v dospelosti sa nám

tento sen, obom splnil. Je dôležité brať túto

profesiu, menej ako povolanie a viac

ako poslanie. Práca učiteľa je náročná,

ale krásna. Najviac ma teší, keď žiakov

preberané učivo zaujíma, kladú otázky

a chcú viesť diskusie o rozličných

problémoch týkajúcich sa učiva.

ROZ

HO

VOR

3.Čo robíte najradšej vo voľnom čase?

Moje voľnočasové aktivity sú veľmi

rôznorodé. Medzi moje najobľúbenejšie

aktivity, by som určite zaradila cestovanie.

Nakoľko som učiteľka dejepisu, rada

navštevujem miesta s historickým

nádychom. Na mojich cestách sa snažím

načerpať čo najviac informácií, nielen

o histórií, ale aj o živote domácich

obyvateľov a pomeroch v danej krajine.

Okrem cestovania mám rada aj rôzne

druhy športov (cyklistiku, turistiku,

snowboard...).

V neposlednom rade by som Vám o mne

prezradila, že sa venujem aj tvorbe

animovaných videí na historické témy,

avšak momentálne je tento môj koníček

v úzadí, ale verím, že v blízkej dobe sa mu

budem môcť opäť naplno venovať.

4. Chceli by ste niečo odkázať žiakom?

Žiakom by som chcela odkázať, aby

sa riadili heslom: menej je niekedy viac.

Žijeme vo veľmi rýchlej dobe, ľudia sa

často preťažujú, sú ovplyvňovaní médiami

a preto sú na seba veľmi prísni a majú

prehnané nároky. Ako som už spomínala,

na tejto škole sú žiaci veľmi šikovní, z čoho

sa teším. Treba však nájsť tú správnu mieru

medzi oddychom a povinnosťami. Naučiť

sa spomaliť. Nebrať chyby a neúspech

negatívne, ale ako možnosť napredovať.

To je práve ten správny kľúč k úspechu! ?


jahoda

Jahoda je trváca bylina. Z podzemku vyrastajú

dlhostopkaté, trojpočetné listy, zložené z vajcovitých,

pílkovitých lístkov. Kvety sú usporiadané

do strapcovitých vrcholíkov. Biele kvety tvoria

na konci stonky riedky strapec.


PODPORNÝ TÍM ...

Keď písmená neposlúchajú ...

Viete, čo majú spoločné spisovateľka Agatha Christie,

Hans Christian Andersen, hudobník John Lennon,

vynálezca Thomas Alva Edison či herečka Keira

Knightley? Všetci bojovali a vyhrali ťažký boj s čítaním.

Zoznámte sa so slávnymi dyslektikmi.

Žiak s dyslexiou v škole

Dyslexiou dnes trpí veľa žiakov. Ide o vývinovú poruchu

čitateľských schopností. Žiak s dyslexiou potrebuje trpezlivý

prístup rodičov aj učiteľov. Je potrebné, aby sa čítania

nebál a vybudoval si

k nemu pozitívny vzťah. Potrebuje viac času pri písomných prácach nielen na hodinách

slovenského jazyka, ale vždy, keď pracuje s textom. Lepšie mu vyhovujú písomky, kde sú stručné

zadania alebo môže vybrať správnu odpoveď z viacerých možností.

Dieťa s dyslexiou doma

Aby sa deťom čítalo lepšie, je potrebné pracovať s kratšími textami s krátkymi vetami. Ak chceme

vybudovať vzťah k čítaniu aj u starších detí, čítajme im. Rozvíjame u nich slovnú zásobu, fantáziu,

učíme ich spoznávať rôzne žánre a spisovateľov. Pomôcť môžu aj audioknihy. Ďalšou možnosťou je

spoločné čítanie s deťmi – jeden odsek ty, jeden ja. Niektoré deti čítajú radšej potichu. Ak chceme,

aby sa s literatúrou zoznámili, dajme im priestor, nenúťme ich čítať nahlas. Môžeme sa potom

porozprávať - o čom čítali. Dajme šancu komiksom, aj komiks je literatúra, je kratší a ľahšie

zvládnuteľný. Ak deti nebaví beletria, ponúknime im encyklopédie. Je jedno, čo čítajú, hlavne nech

z toho majú radosť.

Je dôležité, aby deti pochopili, že ťažkosti s čítaním nie sú hanba. Že nie

sú horšie, len potrebujú iný prístup. Majú to omnoho ťažšie ako bežní

žiaci, ale môžu mať takisto samé jednotky na vysvedčení. Môžu si

rovnako plniť svoje sny a stať sa slávnymi spisovateľmi, hudobníkmi,

vynálezcami, hercami alebo herečkami.

Vyfarbi ma


Mgr. Michal Marko

1. Čo vás inšpirovalo k práci učiteľa?

Mojou inšpiráciou pre vykonávanie

zamestnania bola predovšetkým moja

učiteľka dejepisu na základnej škole. Pani

učiteľka nás vždy viedla k štúdiu a často

nám hovorievala rôzne zaujímavosti, ktoré

v nás vyvolali záujem. O niečo podobné sa

pokúšam aj ja.

2. Kedy ste sa rozhodli venovať sa

učiteľskému povolaniu? Nikdy vás

nelákalo niečo iné?

K tomu, že chcem byť jedného dňa učiteľ

som sa rozhodol po ukončení gymnázia v

Topoľčanoch. Sprvu som sa rozhodoval

medzi tromi možnosťami: učiteľstvo,

archeológia a právnictvo. Nakoniec som sa

rozhodol pre prvé menované a dodnes to

neľutujem.

3. Aké boli vaše obľúbené predmety keď

ste boli žiak/študent?

Mojim najobľúbenejším predmetom bola

vždy biológia a dejepis. Na základnej škole

som mal veľmi rád aj fyziku. V biológií som

mal najradšej ľudský organizmus, na

vysokej škole ma začali veľmi zaujímať aj

rastliny. Práve týmto smerom som sa

rozhodol orientovať počas môjho štúdia.

Pokiaľ ide o dejepis, tak najradšej mam

starovek (konkrétne Egypt a Grécko).

4. Aké boli vaše začiatky?

ROZ

HO

VOR

5. Prečo ste sa rozhodli učiť práve na tejto

škole?

Učenie v Malinove v sebe skrýva veľa pozitív.

V prvom rade obec a aj samotná škola rastie

a preto možno očakávať, neustály prísun

nových a nových študentov. Druhým veľkým

pozitívom je lokalita. V danej oblasti je

najvyššia životná úroveň na celom Slovensku,

čo mladý človek určite ocení. Tretím bodom

sú samotné možnosti školy. Či už ide

o technické zabezpečenie školy, možnosti

dodatočného vzdelávania a rôzne iné plusy,

táto škola ich má všetky.

6. Aký bol vás prvý dojem z našej školy,

žiakov a kolegov?

Po mojich predošlých skúsenostiach bol môj

prvý dojem viac než výborný. Žiaci sú aktívni,

zapájajú sa do vyučovania, viacerí sú ochotní

robiť prácu navyše a taktiež, z hľadiska

správania, som sa doteraz nestretol s väčšími

prekážkami. Čo sa týka učiteľského kolektívu,

kolegovia sú ústretoví a viac než nápomocní.

Môžem sa na nich spoľahnúť, čo je asi

najdôležitejším bodom do budúcnosti.

Moje začiatky boli jedným slovom

„náročné“. Zvyknúť si na nový kolektív,

povinnosti a rôzne úlohy, ako aj byrokraciu

mi dali zabrať. Verím, že nasledovné roky

budú už omnoho jednoduchšie.


7. Čo sa vám páči na predmetoch ktoré

učíte?

Na dejepise to bezkonkurenčne budú príbehy

rôznych hrdinov, s ktorými sa stretáme počas

celého štúdia. Či už ide o hrdinské činy

z obdobia staroveku, objavné cesty v

novoveku alebo o denníky partizánov, v

dejepise je vždy o čom hovoriť.

Na hodinách biológie sa mi najviac páči,

jej využitie v budúcnosti. Pokiaľ chcete byť

lekárom/kou, bez biológie sa nepohnete.

Pokiaľ chcete zachraňovať životy nielen ľudí,

ale aj zvierat, zas a znova, bez biológie to

nepôjde.

Treťou postavou, ktorá stojí za zmienku je

bezpochyby Karol IV. Obľuba, ktorú dosiahol

ako cisár, pokoj v krajine a spokojnosť svojich

občanov je niečo, čo pre dané obdobie bolo

mimoriadne vzácne. Štvrtou a zároveň aj

poslednou postavou je Eugen Savojský.

Spoločne s Jánom III. Sobieskym, asi najslávnejší

bojovník proti Turkom, ktorý sa presadil aj

napriek svojmu nižšiemu postaveniu v rodine

na jej vrchol. Ako excelentný vojnový generál

a taktik, zachránil veľkú časť Európy od násilia,

ktoré na ňom páchali Turci, za čo mu môžeme

ďakovať dodnes.

8. Čo vás, ako učiteľa, najviac teší pri

výkone svojej práce?

Najviac ma teší asi to, keď žiaci dosahujú

dobre výsledky a na hodinách sa správajú

tak, ako to od nich vyžaduje školský poriadok.

9. Keďže učíte dejepis, ktorou historickou

postavou by ste chceli byť, a prečo?

Neviem si vybrať jednu postavu, ale mám

vytypovaných hneď niekoľko, ktoré stoja

za spomenutie. Keby ich chcem zoradiť

od najstaršieho po najmodernejšieho, tak na

prvom mieste by som umiestnil Thutmose III.

Postava egyptského faraóna, ktorý sa aj

napriek utláčaniu od svojej nevlastnej matky,

dokázal presadiť na vrchol Egyptskej ríše

a dokonca ju rozšíriť do najväčšej rozlohy,

akú kedy dosiahla stojí za úctu. Druhým by

bol slávny Perikles. Aténčan, ktorý sa aj

napriek rôznym nástrahám dostal na špičku

aténskej spoločnosti, a dostal ju na vrchol jej

moci, je niečo, čo by chcel dosiahnuť asi

každý.

10. Čomu sa venujete vo svojom voľnom

čase?

Vo svojom voľnom čase mimoriadne

obľubujem rôzne športové aktivity, ako

je bicykel, beh, turistika alebo rôzne formy

cvičenia. Veľmi mám rád aj čítanie kníh,

niekedy nemám problém za mesiac prečítať

hneď niekoľko. Nepohrdnem ani dobrým

filmom, či seriálom.

Touto formou by som vám chcel poďakovať

za možnosť zodpovedať vaše otázky a prajem

vám pekný deň!


ZAUJÍMAVOSTI...

Putovanie storočiami s atómom – I. časť.

Na druhom stupni sme sa už stretli s modelom atómu, ktorý sa skladá z jadra (kladne nabitého)

a elektrónového obalu (záporne nabitého). Už vieme, že elektróny sa pohybujú v tzv. vrstvách

a vieme aj, aký maximálny počet elektrónov môže byť v jednotlivých vrstvách.

Ako vieme, že tento model atómu je ten správny a je to v skutočnosti tak? Čo sa stalo? Zobudil sa

jedného rána nejaký vedec a povedal si, tak to bude? Našťastie, nič v histórii vedy nie je „len tak“.

Na to, aby sme pochopili súčasný model atómu, musíme sa spolu vydať na historickú „road

movie“, ktorá bude zaujímavejšia, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Už pred viac ako 2400 rokmi boli prvé

predstavy o atóme - všetok pohyb,

forma

a zmena sú výsledkom vzájomného

pôsobenia atómov. Takto vznikla atomistická

teória. Atomisti tvrdili, že hmota sa nedá deliť

donekonečna, ale časom sa dostane

na úroveň atómov (slovo atóm pochádza

zo starej gréčtiny a znamená „nedeliteľný“) –

maličkých, neviditeľných a nedeliteľných

stavebných kociek všetkého, ktoré sú v

neustálom pohybe. Aby sa vysvetlilo, prečo sa

atómy nedajú deliť, pracovalo sa

myšlienkou, že sú nekonečne tvrdé a ani

najväčšou silou sa nedajú rozbiť.

s

s

Dokonca už vtedy sa predpokladalo aj to, že atómy majú rôznu hmotnosť. V tejto dobe nepadlo

ešte ani jedno slovo o tom, že atóm samotný sa môže ešte skladať z niečoho iného, menšieho.

V 80. rokoch 19. storočia H. A. Lorentz vychádzal

z predstavy, že vnútri atómov sú rozosiate

záporne nabité bodové častice. Anglický fyzik

J. J. Thomson - presvedčený atomista - v roku

1897 objavil elektrón. Dokázal, že elektróny

predtým považované za nejaké abstraktné

elektrické náboje sú plnohodnotné častice, ktoré

majú svoju hmotnosť a náboj. Elektróny vtedy

nazýval „korpuskule“. O elektróne začal hovoriť

až od roku 1914.

sa Thomson samozrejme začal zamýšľať

nad tým, ako sú elektróny v atómoch

usporiadané. Preslávený je jeho „pudingový“

model atómu z roku 1903. Thomson si

predstavoval atóm ako guľový útvar

s rozloženým kladným elektrickým nábojom,

v ktorom sú umiestnené elektróny ako hrozienka

v anglickom vianočnom pudingu.


ZAUJÍMAVOSTI...

Najkurióznejšie Vianoce

Vianoce sa nám blížia, a tak som za rozhodol zistiť, ako sa slávia Vianoce vo svete. Tu je

zoznam tých najkurióznejších:

Filipíny

Na Filipínach sa slávia Vianoce asi najdlhšie. Formálne

oslavy začínajú už 16. decembra a končia až prvú

januárovú nedeľu, kedy sa slávi Zjavenie Pána alebo

sviatok Troch kráľov.

USA

V USA je tradícia, že sa na vianočný stromček zavesí

ozdoba v tvare kyslej uhorky a šťastlivec, ktorý ju nájde,

dostane odmenu alebo bohatstvo v ďalšom roku.

Francúzsko

Francúzi si na vianočný stromček vešajú nielen anjelov

alebo vianočné gule, ale aj figúrky policajta, mäsiara,

pekára či obľúbených futbalistov alebo politikov.

Austrália

V Austrálii slávia Vianoce na pláži, lebo u nich je cez

Vianoce leto. Wow, to by som chcel zažiť!

India

V Indii namiesto ihličnatých vianočných stromčekov zdobia palmy.

No čo, ktoré Vianoce by ste chceli zažiť vy?

Japonsko

V Japonsku je tradíciou, že jedia na Vianoce vedro chrumkavých

kuracích nugetiek z KFC. Dospeli k tomu tak, že v roku 1974

americká reštaurácia KFC reklamovala „Kurisumasu ni wa

Kentakkii!“- v preklade „Kentucky na Vianoce“. Preto odvtedy

jedia Japonci na Vianoce KFC.

19


NAJKRAJŠIE TRIEDNE FOTO...

6.B

7.B

5.B

6.A

5.C

8.A


NAJKRAJŠIE TRIEDNE FOTO...

5.A

8.B

9.A

7.A

9.B

5.B


TAJNIČKY A HUMOR

Vtipy

Na Vianoce hovorí mamička Jožkovi:

"Jožko, zapáľ vianočný stromček!" O

chvíľu príde Jožko, a hovorí: "Aj

sviečky?"

Babička upozorňuje svojho vnúčika: -

Jožko, keď kašleš, daj si ruku pred ústa. -

Babi, neboj sa, mne zuby nevypadnú! -

Prečo blondínka nevie napísať číslo

milión? -Lebo nevie, ako idú nuly za

sebou...

Čo vznikne skrížením slona a žiarovky? -

Vysoký účet za elektrinu.

Hovorí Jožko Zuzke: -Ak uhádneš, koľko

mám cukríkov vo vrecku,

dám ti všetky 3!

Ide zajac do obchodu a pýta sa: -

Máte kakao? Predavačka:- Nemáme!

Ďalší deň:- Máte kakao? -Nemáme!

Ešte raz povieš kakao, tak ťa pribijem

s klincami na stenu!

Zajac príde na ďalší deň a pýta sa: -

Máte klince? -Nie nemáme! -

A máte kakao?

Malý Miško píše Ježiškovi, čo by chcel na

Vianoce pod stromček. Chcel by som: sánky,

nové značkové lyže a lyžiarky, bicykel,

kolobežku, kolieskové korčule, tablet, nový LCD

televízor, mp3 prehrávač, snowboard

s výbavou, notebook, play station,

nové hodinky, autíčko na diaľkové ovládanie,

štyri 3D hry do počítača a veľa iných vecí.

Ale keďže som veľmi skromný,

tak tie ďalšie už nemusia byť.

Na Vianoce kričí malý Jožko cez celý byt na

mamičku pri sporáku: "Mami, mami, stromček

horí!"

"Hovorí sa, že svieti a nie horí," poučí ho matka.

Chlapček o chvíľu zase začne kričať: "Mami,

mami, záclony už tiež svietia!"

VTIPY O CHUCKOVI NORRISOVI

·Chuck Norris urobí z orechov mak

·Chuck Norris dokáže namaľovať dúhu

modrým perom

·Chuck Norris dokáže olúpať surové vajce

·Chuck Norris urobil z USA...USB

·Chuck Norris vyhral tenisový zápas proti

betónovej stene

21


KVÍZY...

V i a n o č n ý k v í z

1.Prečo hádžeme orechy do všetkých rohov

miestnosti?

1.aby sa utužila rodina

2.aby rodinu obchádzali choroby

3.aby bolo v domácnosti po celý rok dostatok

hojnosti

2.Kedy oslavujeme sviatok svätého Štefana?

1.25. decembra

2.26. decembra

3.24. decembra

3.Dokedy sa počas Štedrého dňa zvykne

dodržiavať pôst?

1. pôst ukončuje hlava rodiny

2.dokiaľ nezaznie kostolný zvon oznamujúci

koniec pôstu

3.do východu prvej hviezdy

4.Dokedy sa podľa tradície zvykne nechávať

ozdobený vianočný stromček?

1.Do Troch kráľov

2.Do 10. januára

3.do Nového roku

5.Viete, prečo sa na Vianoce nesmie jesť

hydina?

1.aby nám neuletelo šťastie

2.aby nám neuletelo bohatstvo

3.aby boli všetci zdraví

6.Čo symbolizuje reťaz omotaná okolo nôh

stola?

1. pevne stanovené pravidlá

2.ochranu rodiny pred chorobami

3.súdržnosť rodiny

7.Čo sa predpovedá z jadrovníka jablka?

1.či bude úrodný rok

2.počet detí

3.zdravie rodiny

8.Odkiaľ pochádza tradícia zdobenia vianočného

stromčeka?

1.z Nemecka

2.z Nórska

3.z Ruska

9.Kedy kresťania oslavujú narodenie Ježiša?

1.24. decembra

2.26. decembra

3.25. decembra

10.Čo symbolizuje prázdny tanier na vianočnom

stole?

1.je určený pre náhodného pocestného

2.nechávajú sa na ňom odrobinky pre domáce

zvieratá

3.je spomienkou na blízkych zosnulých

Odpovede: 1.3, 2.2, 3.3, 4.1,

5.1, 6.3, 7.3, 8.1, 9.3, 10.1

Osemsmerovka

aj pre prváka je

hračka.

22


PRE TÝCH, ČO RADI PEČÚ...

vianočné recepty

NEPEČENÝ ČUČORIEDKOVÝ

CHEESECAKE

300g maslových sušienok

150 g masla

500g jemného tvarohu

200g kyslej smotany

250g mascarpone

200g bielej čokolády

250g čučoriedok

80g trstinového cukru

šťava z 1/2 citróna

Postup:

Sušienky zomelieme a zmiešame

s maslom izbovej teploty. Nanesieme

ich na dno pohárikov a utlačíme lyžicou.

Na krém vyšľaháme tvaroh kyslú

smotanu a mascarpone. Bielu čokoládu

nalámeme na kúsky a roztopíme ju

v mikrovlnke alebo vo vodnom kúpeli.

Vlažnú ju vlejeme do krému

a prešľaháme. Krém nanesieme

pomocou cukrárskeho vrecka

bez špičky na sušienkový základ.

Cheesecake necháme stuhnúť v

chladničke a polejeme ho čučoriedkami,

ktoré sme povarili s cukrom

a citrónovou šťavou. Ozdobíme ho

mätou a podávame vychladený.

Dobrú chuť.

Vyskúšajte cez tieto sviatky recept na KAKAOVÉ

MESIAČIKY ? s nugátovou plnkou:

Na cesto:

250 g hladkej múky

150 g masla

100 g práškového cukru

50 g opražených a pomletých lieskovcov

1 PL kakaa

rovnako 1 PL kukuričného škrobu

1 žĺtok

Na plnku:

150-200 g nugátu (alebo čokoládovo-orieškovej

nátierky)

Asi 100 g čokoládovej ryže (nemusí byť)

Múku, kakao, kukuričný škrob a práškový cukor

preosejeme do misy. Pridáme lieskové orechy

(odporúčam ich dopredu opražiť, nechať vychladnúť

a potom pomlieť), ďalej na kúsky nakrájané zmäknuté

maslo a vaječný žĺtok. Zo všetkých týchto prísad

vymiesime hladké cesto, ktoré potom zabalíme do

potravinárskej fólie. A ako som spomínala na začiatku,

cesto dáme minimálne na hodinu, pokojne

ale aj na dlhšie.

Odpočinuté cesto vyvaľkáme, povykrajukeme z neho

mesiačiky a dáme ich na plech vystlaný papierom na

pečenie. Koláčiky pečieme na 180 stupňoch vo vopred

vyhriatej rúre asi 12 minút. Upečené ich necháme

vychladnúť.

Na plnku len dáme polotekutý nugát alebo čokoládovú

nátierku do zdobiaceho vrecka s tenkou špičkou a

nanášame ju na mesiačiky. Troškou krému môžeme

potiahnuť aj boky koláčikov, aby sa na ne lepšie

nalepovala čokoládová ryža. Ak čokoládovú ryžu

nepoužívame, boky koláčikov netreba potierať plnkou.

23


Príbeh na pokračovanie...

Úryvok - Zvieracie rozprávky Karola

Králička

Rád sa Vám predstavím, volám sa

Karol Králik

Ahojte, volám sa Karol. Viem, určite ma nepoznáte,

a preto by som sa Vám rád predstavil. Moje meno

je Karol, priezvisko Králik, a to doslova. Som teda

trpasličí králik, levík, čierno–bielej farby, s očkom

modrým a hnedým, proste výnimočná osobnosť

plná inteligencie a dôvtipu v najlepších rokoch. Ak

by ste so mnou robili interview, tak Vám o sebe

veľa prezradím. Moja duša je nesmierne

romantická, pred mojou paničkou sa tvárim, že

voniam fialky, ale pśśśt, ja ich v skutočnosti žeriem,

preto za mnou hocikedy letí papuča z každej strany

domu. Ďalej Vám prezradím, že som striedavo

slobodný, zadaný mladý gentleman, veľmi

atraktívny so značkovým kožuchom prvotriednej

kvality, preto si ma moji majitelia vybrali. Poviem

Vám svoje hobby - rád behám opreteky s malou

Tinkou a Ninkou, ryjem diery v zemi a za obeť padla

naša tuja, lebo som podhrabal korene, a tak

vyschla, aspoň nezavadzia. Ďalej hryziem do

topánok, búcham miskou o zem, hrabem sa v

piesku, keď sa nikto nepozerá. Lenže pri odhalení

mojej skrýše behám ako divý. Často bývam šťastný,

a tak hryziem obyvateľov nášho domu do päty, keď

majú obuté papuče. To je krásne, ako vtedy

prekvapene podskočia. Priznám sa Vám: keď

vyrastiem, chcem byť hasič. Medzi moje silné

stránky osobnosti patrí poslušnosť za odmenu. Ja

naozaj prídem rád za paničkou, keď ma volá, veď sa

to oplatí, pretože mi vždy nasype misku zrna, ak k

nej pribehnem a dám sa pohladiť. V tej chvíli

neváham vybehnúť ani zo svojej najtajnejšej skrýše,

starej chladničky od susedov, ja za ňou totiž

sledujem okolie, lebo aj tajný špión chcem byť a

pracovať pre FBI. Doba je ťažká, hľadám si vhodný

protiraketový bunker, keby niečo. Veď sa musím

chrániť pred nezbednými deťmi, ktoré do mňa

minule hádzali kamene.

Myslíte si, čo chcete, pretože som hlboko veriaci

tvor a oddaná bytosť. Duchaprítomnosť mi tiež

nechýba, lebo mám dušu plnú túžob a viery, som

zarytý vyznávač a služobník náboženstva

„obžerstvo“, bruško si plniť každý deň chcem,

naveky vekov amen.

V poslednom čase sa vo mne ozval môj duchovný

hlas praotca králika, ktorý mi našepkáva, aby som

bol naozaj nóbl králik a jedol len bio zrno, bio

ovocie, bio zeleninu a nie len tak hocičo. Moju

paničku to nebaví, pretože sa na mňa hnevá, keď

ma vidí pri miske s jedlom, kde sú kadejaké ovocné

šupky, čo im doma zostali, a ja k nim pribehnem a

čakám. Panička nemá ani spôsoby, ani s

gentlemanom sa baviť nevie. Vykrikuje na mňa:

„Žer Karol, čo čakáš!“ Ja mám však dilemu, či jesť

delenú stravu, bio potraviny, byť vegán, alebo

vegetarián, zanechať uhlíkovú stopu, alebo nie? No,

niečo malé, čierne, páchnuce, guľaté predsa

zanechám. Fakt je, že musím myslieť na matku

Zem, čo povie na môj spôsob života, no potom to

vzdám a všetko naraz zožeriem. Moja pevná vôľa je

vtedy „v čudu". Stále sa totiž spolieham na

novoročné predsavzatie, ktoré ma iste zachráni.

Super je, že Nový rok je každý rok a tak mám dosť

času, aby som bol štýlový a nie také "tupelo", čo

žerie a žerie. Viem, že som králik hriešny a

spytujem si svedomie pravidelne, v lete zaleziem

do svojej nory k pivničnému ventilátoru, odkiaľ

príjemne fúka, a spím. Som ako Avatar, v spánku

meditujem a zobudím sa ako lepší „človek". Na jar

sa vystriem pod čerešňu a príjemne sa vyhrievam

na slniečku, keď prší, pravdaže nie. Medzi moje

ďalšie silné vlastnosti patrí odolnosť voči

žalúdočným ťažkostiam po konzumácii tuje a

vytrvalosť v behu ako protest voči očkovaniu proti

besnote, vtedy sa mením na mačku a škriabem.


Príbeh na pokračovanie...

Čo sa týka slabých stránok osobnosti, také nemám.

Veď som proste dokonalý, to vie každý, a nanajvýš

aj veľmi obľúbený. Mňa pozná každý sused a ja

jeho. Pravidlo znie, mám voľnosť, kým sa dostavím

z potuliek domov, keď ma panička volá, ona pozná

všetky moje tajné skrýše. Ak neposlúchnem, mám

smolu, zavrie bránku a čaká ma domáce väzenie na

záhrade. Minule som bol nezvestný iba polhodinu a

keď som počul, ako po mne pátrajú, bolo mi ich

ľúto, tak som sa dobrovoľne vrátil a mal "zaracha".

Nuž čo, radšej poslúcham, lebo nocovať mimo

domu sa mi nechce, doma je len doma a iba v

mojom brlôžku. No, úplne najradšej rozprávam

rozprávky o mne, kde pravdaže zveličujem a tiež

príbehy o domácich miláčikoch mojej paničky. „Tak

dávajte pozor, začíname!“

Ako som si našiel domov u babičky

To už tak býva, k jednému ľudskému drobcovi

časom pribudne ďalší. Preto si starí rodičia často

myslia, že domáce zvieratko malého žiarlivca

upokojí. Veď to poznáte, čo rodičia deťom

zakazovali, vnúčatám dovolili aj s úrokmi. No, a

takto nejako som sa do domu votrel aj ja. Pretože si

panička z nemocnice priniesla malú dcérku Tinku,

staršia paničkina dcéra Ninka sa musela o maminu

pozornosť s bábätkom deliť. Niekedy to bolo ťažké,

najmä vtedy, keď obe deti niečo chceli, a to naraz.

„Chvalabohu“, že existujú starí rodičia, ktorí

ochotne pomôžu. Preto ich Ninka často

navštevovala, lebo sa jej s radosťou venovali,

chodili spolu na výlety po Slovensku. Ale každé

dieťa sa mame teší a ona jemu. No, aby predsa

Ninke nebolo smutno, babičkakúpila mňa, Karola.

Babka by pre Ninku, členku našej rodiny, zohnala aj

modré z neba. To bol taký zvyk, návšteva

zvieracieho obchodu sa nikdy neobišla naprázdno.

Raz bola výslužkou ryba, potom papagáj a neskôr

ja. Je to asi preto, že zvieracie obchody sú lákadlá

pre deti aj dospelých, keď sú voňavučké, čistučké,

plné rozmanitého života od plazov až po vtáky. V

úhľadných regáloch je plno krásnych klietok,

akvárií, terárií, zvieracích hračiek a tiež široká škála

krmív, ktoré voňajú po ovocí, cukríkoch a hýria

farbami. Moja panička nikdy, a to naozaj nikdy,

neobíde takéto predajne a povzdychne si, že žiaľ

všetky zvieratká mať nemôže. Zvuk zvončeka pri

vstupe do obchodu lahodí uchu, akoby vravel: „Poď

ďalej, vzácna návšteva!“ Je to magnet na malé deti.

Ani v našom prípade to nebolo inak, keď malé

dievčatko prišlo do obchodu a začalo sa rozhliadať

po vystavených exponátoch, teda zvieratkách, a v

hlave jej skrsol plán, že začne záchvatom radosti a

slzami v očiach „namotávať“ babku na únos

chlpatého tvora, teda mňa, a prinúti ju k zaplateniu

výkupného, a to ceny za králika v obchode. Jasné,

že aj moju celu, myslím klietku, s miskou a

nádobou na vodu. Predavačka bola veľmi

nápomocná, srdečne sa usmievala, akoby prišli

vážení hostia z Ameriky a leteli cez pol zemegule,

aby si prevzali cenný tovar. No, konštelácia hviezd

bola naklonená pozitívnym smerom, aby to všetko

vyšlo. Ja som sa snažil tiež, trepal som sa dopredu

ku klietke, aby ma bolo vidno, konkurenciu som

nemal žiadnu, asi preto, že tam nijaký iný králik

okrem mňa široko ďaleko nebol. Mojím snom bol

únik z cely za akúkoľvek cenu, tak som hypnotizoval

dievčatko svojím pohľadom, rôznofarebnými

očami, čo som považoval za prednosť, nie

handicap. A vtedy sa to stalo. Malé škvŕňa sa na

mňa pozrelo a v momente sa do mňa zaľúbilo,

spustilo drankanie, kvílenie a podobné vynucovacie

techniky, a čuduj sa svete, podarilo sa to. Babka

zavelila: „Tohto králika berieme!“


Príbeh na pokračovanie...

Predavačka pristúpila s kľúčmi k cele, schmatla ma

za kožuch a strčila ma do prenosnej cely. Ja som sa

od radosti metal, škriabal ako divý, no klietka

urobila cvak a bolo. Musím sa však posťažovať.

Cesta autom bola traumatická, stále som sa šmýkal

po podlahe klietky hore a dole, pri každej zákrute

alebo brzdení, tak neviem ani ako, a cvrkol som si.

„Tak, si doma!“, zvolala babička, keď otvárala dvere

do garáže, aby auto mohlo zaparkovať. V dome

voňali zemiakové placky a fazuľová polievka, babka

varila obed tesne pred odchodom do mesta.

Nebolo mi všetko jedno pri pohľade na veľkú

papierovú škatuľu umiestnenú v chodbe, ktorú

priniesol dedko, pretože som tušil, že to je vlastne

môj výbeh. Keďže som bol po nehode značne

premočený, zo začiatku som vôbec neprotestoval,

len som sklonil hlavu. Kto však potichu protestoval,

bol dedko, pretože chytať počúraného králika, ktorý

sa po kung-fu chmate otriasa a všetku smradľavú

tekutinu odovzdáva novým majiteľom, nebolo

„bohviečo“. Dedko sa však prekonal a vyčistil

klietku, dal ju sušiť, vystlal škatuľu voňavým senom,

nasypal mi granulky a nalial čistej vody. Potom ma

v škatuli priniesol do obývačky, kde čakala Ninka a

nesmierne sa tešila, že ma nového chlpáča.

Zozačiatku som jej nedôveroval, ale keď ma začala

tak príjemne hladkať po kožúšku, škrabkať za

uškom, vzdal som sa a vydržal som tak hodnú

chvíľu, až kým sa mi povinný wellness nezunoval.

Mal som zajačie úmysly. Viete, využil som čas, keď

šlo dievčatko na záchod a hybaj ho. Najprv som sa

postavil na zadné a predné labky som opieral o

vrch škatule, a takto som urobil zopár koliesok

dookola, a potom to prišlo. Poriadne som sa

narovnal, našponoval nohy, a tak som skočil, že

som pristál na posteli plnej perín a vankúšov, kde

som sa skryl. Vôbec som netušil, čo som spôsobil.

Malé dievčatko sa medzitým vrátilo do izby a išlo si

oči vyočiť, že králička niet. Zakričalo: „Babička,

králiček ušiel!“ To ste mali vidieť tú paniku, a to

dvakrát.

Babka už videla horor s počúranými podlahami,

kobercami, posteľami, kde sa kotúľajú čierne bobky

a všade je maštaľný puch, no pre našu babku to bol

škandál najhrubšieho zrna. Ninka zase oplakávala

stratu nového kamaráta, ktorého sotva spoznala a

už sa s ním musela rozlúčiť. Preto si obidve volali

na pomoc dedka. To bol zborový spev s rovnakou

pesničkou: „Dedko, králik sa stratil, poď ho hľadať!“

Dedko sa dovalil ako voda, pozrel pod stôl, stoličky,

poličky, skrinky, za skrine a nakoniec si sadol na

posteľ. Ja som sa vyľakal, že ma prisadne, tak som

sa začal v mojej skrýši metať, a vtedy babička

zakričala: „Tam, tam jééééé!“ Dedko ma silno

schmatol za kožuch a vložil do škatule. Myslím si, že

som sa aj na tú škatuľu tešil, pretože senko

príjemne voňalo, chutilo a vodička zahasila môj

smäd. „Chvalabohu!“, povzdychla si babka, keď

skontrolovala postele i podlahy, a okrem chlpov po

mne nezostali žiadne stopy. Bol to pre nás nervový

šok, ešteže bol večer, takže sme sa všetci pobrali

„do hajan“. Mňa pre istotu zavreli do klietky, aby

som potajme nezdupkal. Mal som čo v mesačnej

noci čítať a obdivovať, pretože jej dno bolo vystlané

okrem sena papierom z dámskeho časopisu, ktorý

odoberala naša babka. Sedel som na rubrike

„Zdravá strava“, zdravá ako pre koho, pretože

spomínaný recept niesol názov „Králik na

smotane“. Po prečítaní receptu som mal nočné

mory a trápilo ma mierne pomočovanie, návšteva

psychológa by sa hodila. Nad ránom som konečne

zaspal, ale môj spánok dlho netrval, prerušilo ho

buchnutie dverí. Vtedy vošiel do izby dedko, ten

vždy stával ako prvý. Otvoril klietku a položil si ma

na kolená, myslím, že ma obdivoval. Som proste

fešák. Pohladil ma po mäkkom kožúšku, škrabal za

uškom a postavil sa k oknu s nádherným

výhľadom. Odtiaľ som videl babkine červené

rozkvitnuté ruže, žmurkajúce na mňa. Potom si

dedko sadol do kresla, ktoré bolo svetlosivé, také

vtedy mali všetci, no nieslo veľa spomienok, a preto

bolo vzácne, sedeli na ňom ľudia, ktorí tu už žiaľ nie

sú.


Príbeh na pokračovanie...

Takže ho babka s dedkom nikdy nevymenia. Dobre

sa nám tam spolu sedelo, pretože cez okno krásne

svietilo slniečko na môj kožuštek. To teplo, masáž a

pohodlie ma takmer uspalo a uvedomil som si, že

mi je tak dobre, že sa do klietky teraz vrátiť

nechcem. Dedko sa so mnou začal rozprávať, lebo

som mu pripomenul jeho detstvo, jeho zajačika a

krásne spomienky s jeho obľúbeným zvieratkom.

Tak som si pohodlne ľahol a tichučko som počúval

starý, ale strašidelný príbeh. Možno sa zapáči aj

Vám, dávajte pozor.

Dedinský horor

V jednu krásnu zimnú noc, také už nebývajú, keď

vzduch mrazivo voňal, cesta sa krásne striebristo

leskla, zamrznutý sneh príjemne pukal pod nohami,

priesvitné cencúle sa jagali, komíny dymili čiernym

dymom, ktorý ostro kontrastoval s bielymi

čiapkami na dedinských domcoch, a kostolná veža

odbila šesť hodín. Vtedy sa všetci obyvatelia tešili

teplej piecke, pri ktorej sa zohrievali, staré babky

rozprávali strašidelné príbehy o bosorkách na

metle, strigôňoch s drevenými stolcami alebo o

mátohách v bielych plachtách. Všetky deti, čo tam

boli, sa tvárili odvážne, lebo chceli počúvať babské

reči, ale v kútiku duše sa báli, no nedali by to

najavo, ani keby ich mučili, a vtedy sa začal tento

príbeh. Decembrové večery boli dlhé a pre niekoho

aj nudné. Deti sa v noci nehrali vonku, ale sedeli

doma a tetky z dediny sa vybrali k iným susedám

na páračky. Kto nevie, čo sú páračky, rád mu to

vysvetlím. Dedinčania chovali husi na mäso, masť a

perie. Perie sa starostlivo z husí pozbieralo do vriec

a v zime sa kostrnky z pierok ručne odtŕhali, aby

pierka vo vankúšoch a perinách nepichali. Dobrá

páperová perina v tuhej zime výborne zahreje. Raz,

keď bol dedko ešte chlapec, navštívila ich tetka

Mara, Dora a možno aj Zuza. Dedkova maminka

Marienka nachystala občerstvenie, teplý čajík a

vrece peria na páranie. Keď sa návšteva napila a

pohostila, pustila sa do práce.

Perie bolo mäkučké a ľahučké, takže by sa ľahko

primotalo do jedla a pitia, preto sa pohostenie

muselo schovať. Veru, s perím tetky či dievky zažili

veľa starostí, keď sa rozvírilo, lebo nezbední

mládenci hodili vrabca do chyže s perím a to bolo

potom všade, ešte aj v psiskovom uchu, a to všetko

len preto, že tetka Žofa dcéru tancovať nepustila.

Dospelí na páračkách často posielajú malé deti

preč od dospelých, lebo nie všetky reči sú pre

detské uši. Aj dedka Jarka s jeho súrodencami takto

vyprevádzali, no on sa nedal a vyhovoril sa, že

nemôže ísť predsa spať, keď ešte nemal čerstvé

mlieko od strýca Joža z konca dediny a rád by

neskôr poň zašiel. Dedkova maminka Marienka

nakoniec súhlasila, že teda môže s nimi zostať, ale

nesmie rušiť, a tak aj bolo. Vtedy sa tetka Dora dala

do reči. „Vieš ty čo, Marienka?“, povedala. „Môj

starý načisto osprostel. To má asi z toho, že sa na

noc gulášu prejedol, alebo bol na zádušnej omši,

bo strýc Fero umrel, a už si myslel, že zubatá aj po

ňom ide. Vieš, somári starí ako deti žartovali, lebo

najlepší kamaráti boli, že keď zubatá jedného berie,

nech sa aj na druhého ulakomí! Tak sa mi ten starý

vyľakal, že som v noci aj ja zrádnika dostala. Srdce

mi od ľaku bilo, až ma rozhodiť išlo. Idem si k nemu

ľahnúť a tam sa ti ten môj starý mece, trepe, zvíja,

mrmle a vraví, že už zubatú vidí, ale on s ňou nejde,

že nech ho nedrží tak silno. Preto som k nemu

prišla bližšie a fakt ho niečo držalo, lebo nemohol

vstať z postele. Idem bližšie, obzerám sa, kde sa

skryjem, ak tu zubatá naozaj je.


Príbeh na pokračovanie...

No, bolo mi to na staré kolená treba, Marienka?“,

povzdychla si. Jarko všetko počúval so zatajeným

dychom, ani sa nepohol. V hlave sa mu rojili

myšlienky o zubatej, ktorá si pre neho mohla prísť a

držať ho možno aj za ruku, ale tváril sa hrdinsky,

lebo keď tetka Dora zamrmlala, či sa Jarko nebojí,

chlapec sa nedal a odvrkol: „Taľafatky“. Zrazu sa

vonku náramne zotmelo, len svetielka domcov

svietilia bol čas po mlieko ísť. Vtedy mu jeho

mamka zavelila, aby sa už aj po to mlieko pobral.

Chlapcovi nebolo všetko jedno, okúňal sa,

vyhováral, že to a ono, ale nepomohlo, zrazu sa

ocitol na tmavej ulici. Konáre starých stromov sa

premenili na ruky so smrtkinou kosou, vietor pískal,

akoby plakal, sovy húkali, každý tieň ho vystrašil.

Preto v panike uvažoval o tom, čo má robiť, a zrazu

si spomenul, že aj on má skutočného verného

zvieracieho kamaráta, ktorý s nim pôjde aj na kraj

sveta. Bol to jeho verný zajačik, ktorý ho všade

slepo nasledoval po svojich ako pes. Vybral ho teda

zo zajačieho domčeka a položil na zem. Dedko sa

pohol, zajačik za ním. Uško, tak sa volal, uprene na

neho jeho veľkými tmavými očami hľadel, akoby

mu chcel dodať odvahu, a naozaj, dedko sa prestal

báť. Veselo pohladil svojho bieleho kamaráta ako

sneh, striedavo ho vkladal pod kabát, aby zajko

nezamrzol, a potom znovu na zem, až kým sa

šťastne spolu nevrátili domov. „Jáááj, dobre to

dopadlo!“ Keď dedko dorozprával svoj príbeh o

jeho hrdinovi s veľkými ušami, pohladil ma a

presunul do ešte väčšej a hlbšej škatule, aby som

neušiel. V ten deň som zažil ešte veľa krásnych

okamihov, hier s ľuďmi, že som bol skutočne rád, že

si ma moji majitelia vybrali a mali radi, nie len jeden

deň, ale navždy. Kým bola Ninka u babičky na

prázdninách, hocičo som sa dozvedel.

Môj výbeh sa zväčšoval a zväčšoval, až ma väčšinu

dňa domáci nechávali vo veľkej vydláždenej

verande, pretože keby sa stala nehoda, tak by sa

rýchlo a bez starostí upratala.Dedko a babka radi

rozprávali príbehy, lebo ich dcéra Milka, moja

budúca panička, nazvime ju slečinka, mala

zvieratiek neúrekom a kadečo s nimi zažila. Dedko

s babkou prezradili, že korela Klára bola

slečinkiným najobľúbenejším zvieratkom, a preto

čo-to o nej porozprávali a donútili ma zamyslieť sa.

Mgr. Mária Kapustová

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!