arbeit

radus.capkova

Litera

tur ist

Arbeit

radka capková




prečítala som 27 kníh za 67 dní



Zoznam prečítaných diel:

1. Rose for Emily

William Faulkner

2. Metamorphosis

Franz Kafka

3. Hrozny hnevu

John Steinbeck

4. Dáma s kaméliami

Alexander Dumas ml.

5. The wisdom of Prince Philip

Antony A. Butt

6. Skvrna

Gillian Flynn

7. Poslední valčík je muj

Zelda Fitzgerald

8. Americkí Bohovia

Neil Gaiman

9. Bitúnok č.5

Kurt Vonnegut

10. Čas prílivu

Agatha Christie

11. Dum na kopci

Shirley Jackson

12. Hlava 22

Joseph Heller

13. Depression

William Styron

14. Fiesta

Ernest Hemingway

15. The Wallpaper

Charlotte Perkins Gilman

16. The Sandman

E. T. A. Hoffmann

17. Malý život

Hanya Yanagihara

18. The castle of Otranto

Horace Walpole

19. Sila

Naomi Alderman

20. Kde raky spievajú

Delia Owens

21. Královna Camilla

Sue Townsend

22. Sharp Objects

Gillian Flynn

23. Reky Londýna

Ben Aaronovitch

24. The Bookshop

Penelope Fitzgerald

25. The Legend of Sleepy Hollow

Washington Irving

26. K Majáku

Virginia Woolf

27. Still Me

Jojo Moyes



Vždy som chcela spojiť príjemné

s užitočným v súvislosti s knihami a teraz

sa mi to podarilo. Keby svet fungoval

normálne, možno by sa mi to vydarilo

lepšie. Prečítala by som viac a to, na čo

by som mala momentálne náladu, ale

okolnosti ma zatvorili doma a musela

som si vystačiť s tým čo mám.

Bolo príjemné si zapísať literárne

myšlienky na papier a príjemné bolo aj

zbaviť sa kníh, ktoré mi dlho ležali na

polici. Rovnako príjemné je aj zapisovať

úvod na konci a rozhliadať sa, po ktorej

knihe siahnem teraz.



12. 03. 2020

14:29

Najradšej by som sedela vonku, kde

svieti slnko a fúka teplý jarný vietor.

Musím si však vystačiť s otvorenými

balkónovými dverami. Som na strane

33 Ovocia Hnevu od Johna Steinbecka.

Pijem kávu, pomerne presladenú

a tématicky som si pustila predvojnový

jazz – americký, aby som sa viac vžila do

prostredia knihy.

Po prečítaní 1 a pol strany o pohybe

korytnačky sa vážne začínam báť ďalších

500 strán.

15:51

Prečo deti rozbíjajú okná na opustených

domoch? Čo ich k tomu vedie a kde

vôbec skrsne taký nápad, aj keby to

niekde nevideli, vždy niektoré dieťa hodí

kameňom do okna prázdneho domu.

A teda nielen dieťa.

Čo je také na oknách prázdnych domov,

že si pýtajú byť rozbité?

15. 03. 2020

9:21

Steinbeck opisuje opustené polia, temné

domy, prázdne ulice.

Je to natoľko podobné tomu, čo vidím

z okna až je to jemne strašidelné.

Táto karanténa a kríza v 30-tych rokoch

ktorú opisuje má v mnohých ohľadoch

veľa podobností, ale napriek tomu si

knihu zatiaľ pomerne užívam.

17:27

Veľmi sa mi začína páčiť Steinbeckov štýl

písania, ktorý používa v tomto diele: kapitoly,

ktoré opisujú osudy rodiny Joadovcov

striedajú opisy krajiny a diania,

ktoré sa ich nepriamo dotýka.

Nádherný nápad.

6 7



16. 03. 2020

17. 03. 2020

13:54

13:52

Dnes som prečítala jednu krátku poviedku

od Faulknera: Rose for Emily. Ľahko

Kafku – moja nechuť pre hmyz bola veľmi

Práve som prečítala metamorfózu od

gotický príbeh, napísaný ľahkou angličtinou

30-tych rokov. Príbeh o osamelej

ale rozumiem, prečo je to také dôležité

živá počas tých 35 strán tejto poviedky,

žene, ktorá žila vo veľkom dome (okrem

dielo – toľko metafor, ktoré obsahuje

jedného černošského sluhu, čo bolo v poviedke

až nepríjemné vypichované tým,

by sa dalo nájsť alebo vymyslieť.

a toľko rôznych interpretácií tohto diela

že aj napriek tomu, že bolo odhalené

Popri tom pokračujem v Steinbeckovi,

jeho meno, Faulkner pokračoval až do

zatiaľ som v polovici.

konca volaním ho Negro, avšak rozumiem

duchu doby), ktorý bol neudržiavaný

a ona sama bola neprístupná.

Po jej smrti otvorili jednu izbu, do ktorej

nikto nevstúpil asi 40 rokov a našli

pozostatky jej milenca, ktorého otrávila

arzénom a potom spávala pri jeho

mŕtvole.

To rozuzlenie bolo fantastické, ale teraz

sa musím vrátiť naspäť k Steinbeckovi

do vyprahnutej Ameriky .

8 9



19. 03. 2020

14:00

Tak! Dočítala som Ovocie Hnevu.

Je to jedna z kníh, na ktoré sa pravdepodobne

budem musieť vyspať a tých

býva skutočne veľmi málo. Takto sa

chcem cítiť po dočítaní klasiky. Určitú

pýchu, že som to prečítala a že som

o niečo múdrejšia. Strašne silné dielo

o rozpade rodiny, hľadané miesta

na zemi, o nešťastí a chudobe. Záver

knihy ma príjemne znechutil – Rose of

Sharon porodí mŕtve dieťa a potom pri

úteku z farmy nakojí muža umierajúceho

od hladu. Nad tým budem asi dlho

premýšľať a snažiť sa dostať tú predstavu

z hlavy.

23. 03. 2020

9:09

Dáma s kaméliami mi spôsobuje muky.

Pravdepodobne po dočítaní dostanem

cukrovku, také sladké to je.

A nekončí to.

Bože, má to len 246 strán a dosť malý

formát, ale aj keď prečítam 50, stále som

na rovnakom mieste.

16:46

Raz mi jeden môj kamarát napísal niečo,

s čím sa stotožňujem a o to viac po

dočítaní tejto otrasnej knihy:

„…toho Balzaca som odložil na 79. strane,

je to také sentimentálne, že aby som sa

na to naladil, budem musieť pozrieť 10

filmov od Pilcherovej, dočítať celú Austenovú

a prežiť letnú lásku.“

Vtedy som sa na tom smiala, ale dnes

som to pocítila na vlastnej koži.

Jane Austen zvládam, dokonca ma teší

čítať jej presladené knihy, ale tento

Dumas bol takmer taký zlý ako Utrpenie

mladého Werthera a to je najhoršia

kniha akú som kedy čítala.

10 11



No, ešte Nikdekoľvek od Neila Gaimana

by sa mohlo pobiť s Wertherom o poslednú

priečku. Dúfam, že ďalšia kniha bude

lepšia.

25. 03. 2020

12:16

Je pre mňa náročné veľa čítať. Mám

more času a z nejakého dôvodu v tomto

ročnom období mi je vždy zaťažko čítať.

Všetky tie seriály a filmy čo na mňa

čkajú. Ale! Dnes mi prišla zásielka kníh,

tak sa cítim viac „pumped“. Neviem sa

dočkať, ako sa do toho ponorím.

Popritom som začala so Zeldou Fitzgeraldovou.

Tá žena napísala len jediné

dielo, a to v psychiatrickej liečebni.

Zatiaľ je strašne cítiť z toho príbehu, že

je o nej a o Francisovi. Čím viac sa do

toho ponáram, tým viac chápem, že oni

dvaja boli asi najznámejší pár.

A pre mňa sú doteraz.

17:21

Zamotala som sa do tých nových kníh.

17:56

Hlavne do The wisdom of Prince Philip,

ktorá bola vydaná pri príležitosti jeho

93. narodenín a je to samozrejme

geniálne. Teraz už má síce 98, ale chcela

by som sa s ním kamarátiť. Na margo

koncertu Eltona Johna povedal: „I wish

he´d turn the microphone off“. To

ma rozosmialo, lebo manžel anglickej

12 13



kráľovnej by si nemal dovoliť povedať

niečo také. Ale o Vojvodovi z Edinburghu

je známe, že je casual racist, atď.

Nesmieme však všetko brať tak vážne.

„Ahh, this is feminist corner then.“

– Joining a group of female Labour MPs,

who were wearing name badges reading

„Ms“, at Buckingham Palace drinks party

in 2000.

nevlastná matka, aby mohla zabiť jeho

a aj hlavnú protagonistku po tom, ako

zistila, že jej manžel si ho chodí k nej dať

vyhoniť? Ale zistila to vlastne?

To sa samozrejme nedozvieme, ale ja,

ako nadšený hororový fanúšik chcem,

aby to bol ten chlapec. Nestojím veľmi

o racionálne vysvetlenia. Každopádne

ma to nesmierne potešilo a odpútalo od

tak trochu úmornej Zeldy.

21:38

Druhá knižka za deň. Túto som si chcela

odložiť, ale neodolala som. Hororová

poviedka na večer nikdy nie je zlá a táto

bola skutočne príjemná. Gillian Flynn

kedysi napísala masterpiece zvaný Sharp

Objects a odvtedy jej strašne verím.

A tu spravila niečo naozaj dobré, ale

nie nevídané. Strašidelný dom, chlapec,

pravdepodobne posadnutý duchom

iného chlapca, ktorý v tom dome zavraždil

rodinu a na koniec to vlastne ani

tak byť nemuselo.

Toto som však už videla v Turn of the

screw – čo je, len tak mimochodom,

jedna z najlepších hororových gotických

kníh. Budem navždy šťastná, že som ju

čítala práve na Halloween.

Ale naspäť k Flynn, ktorá necháva

čitateľa samého prikloniť sa k tomu, čo

sa mu zdá, že je pravda – je ten chlapec

naozaj divný, alebo to narafičila jeho

14 15



28. 03. 2020

10:02

musel stať tak úspešným spisovateľom

a ak aj toto bude sračka, tak ma porazí.

Už je po Zelde. Musela som sa trošku zatnúť

a prečítať to na jeden šup dnes ráno.

Nič hlboké, nič mi to nedalo, avšak keď

sa najem, pôjdem si zacvičiť a zatancovať

si. Opisy baletkinej tvrdej práce ma

k tomu podnietili – aspoň niečo. A teraz

by som si už poprosila nejaký masterpiece,

len ako sa tak rozhliadam, neviem

či mi doma ešte nejaký zostal. Tak veľmi

by som chcela ísť do knižnice.

19:57

Vykašlem sa teraz na to, čo by som

chcela čítať a skúsim sa pustiť do toho,

čo musím. Idem dať druhú šancu Neilovi

Gaimanovi, tentoraz to budú Americkí

Bohovia. Tú knihu mám na polici už

aspoň zo dva/tri roky.

Kúpil mi ju sestrin frajer, aby som ho

mala radšej – ďakujem mu, aj tak sa potom

rozišli. Je to hrubá bychľa, tak som

ju občas používala ako pomôcku pri jóge

(asi som trochu neúctivá pizda). Gaiman

sa však pre niečo

16

17



29. 03. 2020

18:07

žiaden tvor

si nezachová

príčetnú myseľ,

So far so good. Príbeh vo mne vyvoláva

vidinu mesta, upršaného a veľmi

pravdepodobne novembrového.

Tu však ešte stále svieti slnko, aj keď

za zvláštnou clonou, ktorú tvorí akýsi

opar. Budem pokračovať v čítaní po tme.

Zvyčajne si ku knihe dám niečo na pitie,

niečo, čo mi príde charakteristické, ale

tu som na to ešte neprišla.

Neviem sa ale dočkať teplejších dní

a čítania vonku až do večera za zvukov

dediny, ktoré sú omnoho lepšie ako

zvuky mesta, tie mi stačia na papieri.

ak je vystavený

absolútnej

skutočnosti

18 19



02. 04. 2020

15:30

Ach. Táto kniha bola ako 8. séria Game

of Thrones. Ľudia čo mali umrieť žili,

čo mali žiť umreli, potenciál totálne

nevyužitý. V podstate boli dobré len

prvé dve časti, ale to už príliš hovorím

o seriáli. Do riti, veď fakt to mohlo byť

dobré, mohlo to byť aj epické – keby

Neil Gaiman vedel ako. Začalo sa to

dobre, čiatateľne, jeden by čakal nejaké

gradovanie, záhadné postavy… a tak to

aj ostalo. Pri čakaní. A nič. Celý čas sa

schyľovalo k veľkej búrke Bohov, ktorí

sa nachádzajú medzi nami. A potom sa

raz zablysne a je koniec. Keby mal toto

pod rukou Stephen King, tak by to bola

strašná jazda, ale s Neilom Gaimanom

som nadosmrti skončila.

Jediná zaujímavá linka bola, keď sa Tieň

presťahoval do mestečka, kde každú

zimu zmizlo decko. Zároveň sa každú

zimu postavilo na zamrznuté jazero

a ľudia stávkovali, kedy sa pod ním preborí

ľad. Samozrejme že hlavnému hrdinovi

nakoniec zázrakom došlo, že v tých

autách sú tie mŕtve deti a zabíjal ich

Boh, ktorý žil v tom mestečku. Keby len

toto samo o sebe bolo príbehom na tých

470 strán, mohlo by to byť oveľa lepšie.

Teraz sa radšej vrhnem na Bitúnok č.5 –

čokoľvek bude lepšie ako Gaiman.

Sorry not sorry.

Ale tak to v živote chodí a ja nikdy

nepochopím Gaimana, lebo proste nieje

pre mňa dosť dobrý.

20 21



03. 04. 2020

9:57

Páni! Toto bolo krásne! Kedysi som si

túto knihu požičala z našej malej dedinskej

knižnice, ale mala som len 16 rokov

a ešte som nevedela čo je dobré a tak

som ju vtedy aj rýchlo vrátila.

Na niektoré knihy musí človek dospieť,

musí sa „vyčítať“. A ja som už vyčítaná

a toto bolo fantastické. Som rada, že

som si to nechala na dobu, kedy sa tomu

budem rozumieť. Neviem čím to je, že

vojenské knihy ma teraz tak bavia, ale

táto mi rozhodne ulahodila, tá satira sa

tam tak hodila, tak som to preciťovala.

Zatiaľ čo som sedela na posteli, tretí deň

to isté tričko a tepláky, horúci čaj vedľa

mňa, Vonnegut mi predostieral mesačnú

krajinu, ktorá kedysi bývala Drážďanmi,

mŕtvych ľudí zahrabaných pod sutinami

mesta a mimozemšťanov.

Ale tak to chodí.

17:05

Vonku sa zatiahlo a je 5 hodín tak som

si povedala, čo bude lepšie ako Agatha?

Vytiahla som šáločku aj s tanierikom,

spravila som si čierny čaj s mliekom

a sadla som si pod okno. Som viac než

pripravená na ďalšie stretnutie sa

s kráľovnou anglickej detektívky.

22 23



04.04.2020

10:06

Tá Agatha proste nikdy nesklame.

13:04

Okay. Nastal čas na knihu, ktorú som si

šetrila na pekné jarné počasie.

Hlava 22.

Minulý rok na začiatku leta som videla

miniseriál a strašne sa mi to páčilo.

Teraz sa veľa motám okolo vojny – Bitúnok

č.5, Čas prílivu od Agathy Christie

a teraz Heller. Myslím, že pred dvoma

dňami som pozerala rozhovorom so

Stephenom Kingom a hovoril, že ako

študent bol na Hellerovej prednáške

a hovoril si: Som v tej istej miestnosti

ako on, dýcham ten istý vzduch ako

on. Toto by som si určite hovorila aj ja,

keby som sa stretla s Kingom. Na druhej

strane som túto knihu spomínala aj pred

niekým, teraz si nespomeniem kto to bol,

ale viem že povedal, že je to dlhá nudná

kniha a že si mám ušetriť čas. Budem

radšej veriť Kingovi, síce má príšerný

vkus na filmy, ale o knihách vie určite

viac. A ja sa teším na Johna Yossariana.

21:37

Do pekla, ako sa niekto môže volať

Yossarian? Čím viac sa jeho meno

opakuje, tým lepšie to znie.

Yossarian.

Práve skypujeme s kamarátmi a ja

túžobne hľadím na knihu, ktorá leží

položená vedľa mňa. Poobede som sa

zašila do izby, lebo mama si sadla vedľa

mňa a nemohla som sa sústrediť, musela

som odísť, aby som s Yossarianom bola

sama. Neviem či je to pochopiteľné.

Možno preto, že ho chápem v nenávisti

voči ľuďom. A možno preto, lebo Christopher

Abbot vyzerá tak trochu ako Jon

Snow. Možno oboje.

24 25



06. 04. 2020

19:52

Akokoľvek milujem v tejto chvíli Johna

Yossariana, včera večer som si pustila

starý horor The Haunting, lebo som

prosto naň dostala chuť. Predtým sa

mi do playlistu zamotalo Season of the

witch od Donovana a jedna vec viedla

k druhej. Je to môj druhý najobľúbenejší

hororový príbeh a tak som zo včera na

dnes znova oprášila knihu od Shirley

Jackson.

To je tak vynikajúce, tak dokonalé, ako

by povedal môj kolega.

Milujem jej úvodný a záverečný odsek,

neviem prečo tak na mňa zapôsobil,

proste je tak napísaný, až sa mi zadrapil

do duše. Je zaujímavé vidieť niečo také,

že rovnakú vetu použila na začiatku aj

na konci. Jackson píše: ticho sa opieralo

do dreva a kameňa a čokoľvek tadiaľ

kráčalo, kráčalo samo. Ale dnes už zase

svieti slnko a to ma vedie naspäť na

ostrov Pianosa, ktorý leží 13 km od Elby

a kde sa očividne nemohli udiať udalosti

opísané v knihe Hlava 22.

ticho sa

opieralo do

dreva a kameňa

a čokoľvek

tadiaľ kráčalo,

kráčalo samo

26



08. 04. 2020

11:25

Včera som neprečítala ani stránku, šla

som na bicykel a zakotvila som u tety na

záhrade. Bolo tak teplo celý deň, že to

bolo nesmierne príjemné.

Ale reč prišla aj na knihy, sesternica

hovorila, že tento rok ešte neprečítala

ani jednu knihu (ja by som zomrela),

a teta hovorila o tom, že začala čítať

knihu – romantickú, samozrejme – ale po

dvoch stranách na začiatku, kde opisovali

drevené domy to odložila, lebo ju to

nebavilo.

Akože, tí ľudia sa tak rýchlo vzdávajú

a pritom môžu prísť o veľa. Večer som

nad tým ešte premýšľala a spomenula

som si, ako mi ešte dávnejšie hovorila,

že si vždy najprv prečíta poslednú

stránku, aby vedela ako to skončí.

!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?

To ma tak nasralo, do riti. Na čo je to

dobré, predsa sa pripraví o zážitok

z čítania. Ale nebudem sa zase

rozčuľovať, dnes je opäť slnečno a teplo

a tak si beriem Yossariana so sebou na

záhradu.

09. 04. 2020

19:00

Ach Bože to bolo nádherné.

Teším sa na koniec karantény kedy

nabehnem do kníhkupectva a dokúpim si

ďalšieho Hellera do zbierky.

Hlava 22 mi oblizla srdce a Yo-Yo dušu.

Bolo to vážne vtipné, až na dve predposledné

kapitoly, ktoré boli priam trýznivé

a smrť chudáčika Snowdena ma

rozplakala aj napriek tomu, že som už

videla aj seriál. Strašnú lásku cítim

k tomuto dielu, budem si tú knihu držať

blízko pri sebe. Chcela by som si nechať

tak deň na premýšľanie a žitie tejto knihy,

ale nejde to, lebo mi už zostáva málo

času. Cítim sa byť navyše v tak trochu

čítacom “švungu“, zajtra sa teda vrhnem

na Hemingwaya, čo som si voľakedy

kúpila. Kniha vyzerá tak krásne, ale ak

zas budem čítať o rybárčení, tak ma asi

z toho drbne.

28 29



10. 05. 2020

8:17

Dnes som si privstala. Zobudila som sa

okolo pol 7, slnko ešte nevyšlo spoza

hory. Tak som vzala do ruky esej od

Williama Styrona o depresii.

Nič svetoborné, možno keby som aj ja

mala práve depresiu, či melanchóliu, ako

to autor romanticky nazýva, by mi to

niečo dalo. Možno vedomie, že nie som

sama a možno vôbec nič. Idem sa najesť,

predtým ako sa teda pustím do tej Fiesty.

Dnes je Veľký piatok a keďže nejdeme do

kostola, budem mať fúru času na čítanie.

17:03

Strana 69 a už sme pri rybách.

Očividne Hemingwayov poznávací znak,

neviem čo s tým stále mal.

11. 04. 2020

8:47

Fiesta sa skončila. Nevedela som, že

Fiesta je vlastne Slnko aj vychádza.

Tým pádom mi zostávajú už len dve jeho

knihy a myslím, že mi to bude navždy

stačiť. Ani neviem čo dodať. Asi len, že

na tento víkend mám nachystané dve

gotické poviedky, na ktoré sa teším.

A začnem čítať nesmierne ospevovaný

Malý život. Tá kniha je ale strašne hrubá,

tak dúfam, že to bude také dobré, ako to

všade čítam. Sedím pri stole a pozerám

na slnkom zaliatu záhradu. Už niekoľko

dní sledujem ako pomaly zelenie živý

plot vonku. Myslela som si, že takto na

jar už budem nosiť šaty a budem pravidelnou

návštevníčkou knižnice.

Zostáva mi sa už len modliť aby to

tak čoskoro bolo, pretože mi začínajú

dochádzať doma knihy a veľmi sa obávam

toho bodu, keď tu zostane už len

mamina Rosamunde Pilcherová.

Kvôli tomu moru ani nemôžem čítať tak

veľmi, ako by som si priala.

30 31



12. 04. 2020

21:42

Dnes ráno som zabudla zapísať, že som

si prečítala poviedku zvanú The Wallpaper.

Radí sa do klasického gotického

hororu a bolo to fajn, ale čítala som aj

lepšie. A inak som ničím nepohla, Malý

život je stále na strane 50, lebo dnes

som bola akousi náhodou na celodennej

túre, ktorá bola dosť náročná, takže

zajtra budem mať určite svalovicu

a dúfam že produktívne využijem

obmedzenú možnosť pohybu na čítanie.

13. 04. 2020

15:26

Práve prešla prvá búrka tohto roka a ja

som počas nej prečítala poviedku The

Sandman – ďalšia gotická poviedka.

Vždy som šťastná keď vychytám takýto

perfektný okamih na tematické čítanie.

The Sandman bol taký priemerný, ale

samozrejme veľmi atmosférický.

Strašne nemám náladu na ten Malý život,

ale všetci sa občas musíme prekonávať.

20:48

Ja neviem.

Fakt.

Strana 100 a stále nič moc.

Uvažujem rozčítať ešte niečo popri tom.

32 33



15. 04. 2020

10:44

Zase som včera nič neprečítala.

Neviem sa akosi donútiť k tomu.

Navyše mi zostáva veľmi málo času, ani

nie o mesiac musím mať všetko hotové.

Už nemám ani toľko kníh doma, tak som

si vyložila už len dve knihy, ktoré chcem

prečítať okrem Malého života. Dúfam, že

to stihnem, pretože si dávam čas na ich

prečítanie maximálne dva týždne.

Aj práca do školy začína hustnúť a tak

sa dostávam do bodu, kedy chcem robiť

všetko naraz, ale zároveň sa mi nechce

robiť absolútne nič.

16:37

Tak som si dala 100 strán dnes, ale

celkom pravidelne som to prerušovala

pauzami na čaj, ale hlavne pauzami na

hľadanie recenzií, čo sa mi hádam ešte

nestalo, aspoň si nepamätám.

Ideálne by bolo, keby sa mi to podarilo

dočítať do konca týždňa.

Snáď sa nejako prekonám.

19:20

Som aj celkom rada za tento čitateľský

denník, pretože nemám s kým veľmi

rozoberať literatúru, hlavne nechcem

spamovať kolegu správami o knihách.

Dnes sme si ale písali a on číta Meno

ruže. Hrozne mu závidím, lebo je to jedna

z najlepších kníh aké som kedy čítala,

pretože ma to tak veľmi ovplyvnilo v tej

dobe. Pamätám si, ako som žila v takom

opare tej knihy, akoby bol celý môj svet

pod závojom. Ale nezávidím mu, že to

číta teraz, lebo ja som to čítala pred

Vianocami a to bolo tak neskutočne

atmosférické a keď som šla do kostola

v tom čase, tak to bolo cítiť úplne inak.

Kiežby som to aj ja mohla čítať po prvý

raz, lebo nie je toľko kníh, ktoré také

niečo dokážu.

34 35



16. 04. 2020

9:06

Dnes som opäť využila Neila Gaimana

na nacvičovanie bakasany. Len toľko na

ranné hlásenie.

16:21

Ďalších 100 strán mám za sebou,

konečne to začína naberať aký–taký

smer. Teraz ale idem von, pretože je

chvíľu teplo a už som poriadne 3 dni

nebola vonku. Mám na pláne si dať ešte

20 strán keď sa vrátim, aby som bola

presne v polovici knihy.

17. 04. 2020

16:27

Už len čosi vyše 200 strán a mám to

z krku. Vyvalila som sa na gauč so

žihľavovým čajom a zo dve hodiny som si

čítala. Teda aj ráno som chvíľočku.

Je to už celkom zaujímavé, ale na to, aké

recenzie som čítala teda… Nechce sa

mi to teraz hľadať, lebo vonku je celkom

horúco a ešte to chcem vychytať, kým sa

zas na pár dní ochladí. Ale som rada, že

to do konca týždňa určite zmáknem, plus

si asi zajtra prečítam aj Zámok Otranto,

aby som pomaly dobiehala moju gotickú

literatúru.

21:56

Na svoje 21. narodeniny som dostala

nádherného čierneho kocúra, vážne som

takého krásneho ešte nevidela.

Nemá ešte ani rok a už prišiel o oko.

Naozaj to bol najkrajší kocúr. A dnes mi

napadlo v súvislosti s tou knihou ktorú

čítam, že či sa mi to muselo stať, lebo

bol príliš krásny. Či som bola naňho taká

pyšná a tak som ho mala rada za to, aký

bol krásny až musel prísťo oko. Za trest

za moju pýchu. Pravdaže ho mám stále

rada a stále je krásny, ale konečne ma

tá kniha donútila premýšľať. Jude, asi

hlavná postava má pocit, že nemôže byť

šťastný, že si nezaslúži nič dobré, čo sa

36 37



mu prihodí. Že čokoľvek pozitívne sa

stane, musí to mať nejaký háčik. A tak

nad tým premýšľam teraz aj ja.

38 39



nepotrebujem ísť von v

piatok večer, víno si

otvorím aj doma a

zmorím sa knihou



19. 04. 2020

9:36

Je nedeľa, konečne sa zatiahlo a na dnes

hlásia aj slabý dážď a ja nemám iný plán

ako dočítať túto knihu.

Včera som veľa neprečítala, podvečer

sme opekali lebo bolo teplo, ale večer

som si dala aspoň 40 strán. Nakoniec

som to musela odložiť, pretože som dostala

strašné nervy na Juda. Rozumiem

že sa mu diali strašné, desivé veci, ale

Bože! Odmietať ísť si dať pomôcť, nielen

od lekárov, ale aj od priateľov a všetko

riešiť žiletkou je strašné. Nenávidím to.

Raz sa moja kamarátka rezala a ja som

jej dala facku. Doteraz si ten moment

pamätám. Odvtedy to už nerobila, lebo

ako povedala, bála sa ma.

Ale v dobrom. Doteraz sme kamarátky

a dosť dobré a je to ten najsladší človek

na svete. Ale ten Jude ma tak strašne

štve celú knihu, je absurdné niektoré

veci riešiť sám. Idem si dať sprchu

a raňajky a budem pokračovať.

Dnes ešte mienim stihnúť aj Otranto

a z tohto Malého života mi už nezostáva

ani 100 strán.

12:12

Jebnutá kniha. Aj spisovateľka. Každý

umrel nejako príšerne, každý len trpel.

Strašná sadistka je to, až to bolo nechutné.

A to ja v pohode zvládam všetko

možné. Túto knihu nebudem neznášať

preto, lebo bola zlá, ale preto, lebo bola

nepríjemná a bolestivá. Ale neplakala

som ani raz. Len by som hlavnú postavu

vyfackala. Teraz už však kniha leží na

polici a tam aj zostane lebo tam jej

bude dobre. Keď si pomyslím, že som od

jednej recenzentky počula, že to čítala

trikrát, tak si fakt musím myslieť, že jej

tiež dobre drbe.

16:11

Rozhodla som sa pozrieť si nejaké vlogy

o Malom živote a reálne to jedno

dievča vystihlo slovami:

„This book is fucked up.“

41 42



20. 04. 2020

11:04

Kriste to Otranto je také dlhé.

Áno, chcela som to prečítať včera, ale

keďže mám veľa času, tak samozrejme

všetko flákam. Ale tak dúfam že to už

dnes dám.

21. 04. 2020

9:25

Teda to Otranto mi ale dalo zabrať. Dlhé

to bolo a tá angličtina z 18. storočia tiež

nie je úplne najjednoduchšia na čítanie.

14:53

Vytiahla som si ešte na dnes jednu krátku

knižku od Roberta Walsera nazvanú

Prechádzka. Skutočne šlo len o to, čo

uvidel v jeden deň počas svojej prechádzky

mestom. Nemalo to dej, ale bolo

to tak krásne melancholické a nesmierne

pompézne napísané.

Urobila som si čaj, pustila príjemnú

hudbu na podmaz a uvelebila som sa na

gauči a po 10 stranách bez varovania

prišla sesternica a tak som bola nútená

odísť s knihou a dočítať ju potichu vo

svojej izbe. Nenávidím, keď niečo nejde

podľa plánu.

43 44



22. 04. 2020

16:17

Konečne som rozčítala Silu. Knižka je

o ženách a dievčatách, ktoré majú

v sebe elektrickú silu. Je to také teenagerské,

alebo teda young adult tematika

a predpokladám že to rýchlo prečítam,

najneskôr zajtra a potom sa vrhnem

ďalej na Kde raky spievajú, čo, ako predpokladám,

by mala byť moja posledná

kniha pre tento denník v čase, ktorý som

si stanovila, pretože som si rozdelila čas

výhradne na čítanie a potom sa mi to už

bude miešať s prácou do školy, takže asi

neprečítam už až tak veľa.

24. 04. 2020

8:56

Samozrejme, že som to dočítala dnes

ráno. Išla som len niečo zaniesť

k susedom a som tam aj zostala na kus

reči a pár pohárov vína, takže keď som

sa vrátila domov, už som nebola v stave

čítať. Takže tak. A nechápem, prečo som

si tu Silu voľakedy kúpila. Feministické

sci-fi. Pre Kristove rany. Strašný nápad.

Aspoň som to pomerne rýchlo prečítala,

lebo viac by som asi nezvládla.

Koľko zlých kníh existuje.

Ale tak sú aj ľudia, čo toto čítajú.

Bohužiaľ.

18:49

Okej okej.

Rozčítala som Kde raky spievajú a je to

dobré. A zatiaľ dosť dobré.

Na dnes mi ale stačilo, 100 strán som

aspoň prečítala.

45 46



26. 04. 2020

14:07

Páni! Toto bolo super! Na konci som si

aj poplakala od dojatia, ešte mi neuschli

líca keď toto píšem.

(možno to dokazuje, že nie som taká

stone–cold bitch, ako som bola pri

Malom Živote..)

A to som si ju kedysi neplánovala kúpiť.

Zvláštne, ako rýchlo ubehol mesiac aj

niečo, odkedy som začala zapisovať.

nakoniec

ho naozaj

zabila

ona

47



raz budem mať

knižnicu, ku ktorej

budem

potrebovať rebrík



30. 04. 2020

9:25

Je po termíne, ktorý som si dala na

prečítanie kníh a tak som celkom aj

zvoľnila v čítaní.Vytiahla som si satirickú

knihu kráľovná Camilla, ktorej príbeh je

zasadený do fiktívnej doby, kedy

v Británii znova nastala republika.

Ide mi to celkom pomaly, za pár dní som

prečítala len asi 40 strán, pretože sa

snažím sústrediť viac na prácu do školy.

Btw, myslím si, že republika by nefungovala

v Anglicku, už to zas skúšali

a nevyšlo. Majú príliš radi svoju

kráľovskú rodinu.

01. 05. 2020

16:29

Kráľovnú Camillu už skoro mám.

Po včerajšom zápisku som sa do toho

pustila. Dočítam ju a potom sa pustím

do Sharp Objects, znova. Nieje to tak

dávno, čo som to čítala, asi 2 roky. Ale je

to tak geniálne, že mám veľkú chuť si to

prečítať zas. Fun fact: Aj tam je hlavná

postava žena, ktorá sa vola Camille.

51 52



02. 05. 2020

15:30

Je fajn čítať už len tak pre seba

a nesnažiť sa toho stihnúť čo najviac, ako

to bolo v čase, ktorý som si určila.

Teraz čítam za odmenu. Tá Camilla bola

fajn, ale po čase to malo až taký orwellovský

nádych, pretože ich sledovali, kontrolovali,

museli nosiť náramky, ktorými

sledovali ich pohyb. Inak na Orwellovi

som nikdy nič nevidela, prečítala som

1984 aj Zvieraciu farmu.

No a teraz k inej Camille, tej zo Sharp

objects. Nemám rada spoilery, ale ten

domček pre bábiky s podlahou

z ľudských zubov mi vždy už len pri

pomyslení naženie zimomriavky.

Dnes to už určite dočítam, po tom, ako

dorobím veci do školy.

18:37

Bolo to rovnako dobré ako prvý raz,

rozhodne to odporúčam.

domček

pre bábiky

s podlahou

z ľudských

zubov

53



03. 05. 2020

17:43

Okej, okej! Máme v žiline Artforum, kde

pracujú tí najmilší kníhkupci. Sú takí

milí, že zakaždým si tam musím kúpiť

nejakú knihu. Minule som o tom hovorila

aj šéfovi v práci a on mi povedal, že jeho

žena tam presne kvôli tomu prestala

chodiť, lebo by minula priveľa peňazí.

No. K veci. Ja sa tu teraz pozerám, že tu

mám jednu neprečítanú, čo sa volá Rieky

Londýna. Ja milujem Anglicko a tak som

zvedavá, tú knihu mi odporučili páni

kníhkupci a je načase ju prečítať.

23:47

Je to zábavné. Zvláštny mix žánrov

vytvára zaujímavý výsledok a som si istá,

že tu to funguje omnoho lepšie ako pri

Sile. Toto je lepšie.

0:53

Baví ma to viac a viac. Policajt, ktorý vidí

duchov, ktorí mu pomáhajú riešiť prípad.

A celé je to na takú ľahšiu nôtu. Inak,

takto neskoro som už dávno nesedela

v posteli a nečítala.

04. 05. 2020

7:23

Vyzerá to tak, že sa začína svet obracať

k lepšiemu. V sobotu idem konečne do

práce a od zajtra už otvárajú knižnicu!

Neviem sa dočkať, teším sa ako na

Vianoce!

8:36

Tak som si objednala zopár kníh

z knižnice, teraz to bude fungovať takto

obmedzene. Písali, že vrátené knihy

budú dávať ešte aj na 5 dní do karantény.

V tom Steinbeckovi chýbalo zopár

strán, tak som im tam napísala lístok so

zoznamom strán, takže dúfam, že sa to

nestratí. Normálne môj mozog dostal

orgazmus v momente, ako som si objednala

Woolfovú a Austenovú.

Už len to pomyslenie na takú

nádhernú literatúru! Knižnicu ešte

k tomu aj prerábajú, takže všetky knihy

sú teraz v knižničnej pivnici.

Bolo to celkom zábavné tam chodiť,

malo to svoju atmosféru. Možno, že kým

sprístupnia knižnicu celkovo, bude už aj

jej prerábka hotová.

55 56



Ale aj teraz mi bude chýbať prehrabávanie

sa knihami, ticho podzemia

a jemné hučanie neónových lámp, ktoré

majú v knižnici. Ale už je to na polceste,

takže aj to je úžasné.

Práve raňajkujem pri youtube a to ma

vlastne donútilo otvoriť zápisník

a zapísať si sem túto vetu, ktorá stála

pod videom:

„Philosophy sounds like a nice guy you

enjoy spending your time with, while

literature is the person with whom you

fall in love.”

A ja tej vete tak dokonale

rozumiem.

philosophy sounds

like a nice guy you

enjoy spending your

time with, while

literature is the

person with whom

you fall in love

57



05. 05. 2020

10:21

Včera som zabudla poznamenať, že to

video, ktoré som spomínala, bolo od

dievčaťa, čo študuje anglickú literatúru

a vlastne mám teraz z toho tak trochu

depku.

Strašne by som chcela aj ja študovať

niečo takéto. Som si istá že by mi to šlo

skvelo, baví ma učiť sa a literatúre rozumiem,

teda aspoň myslím. Neviem, čo

o mne hovorí tento denník. Ale na Slovensku

pravdaže nič také úžasné nie je,

tak som si pozerala nejaké letné kurzy.

A našla som. Za 5000 libier. To rozhodne

nemám a pochybujem že budem mať.

Ale keby ma niekto zasponzoroval, neodporovala

by som. Ale znelo to nádherne,

stráviť týždeň v Oxforde alebo Cambridgei

a rozoberať literatúru s osobami,

ktorí vedia o čo ide. Možno v budúcom

živote.

No, ale k veci – do knižnice púšťajú len

po pár ľudoch a moja sestra, ktorá šla

so mnou, ma musela čakať vonku. A za

5 minút, čo som ja bola vnútri, ona si

stihla potykať s jedným knihovníkom, čo

púšťal ľudí dnu. Tak ja sa s ním poznám,

lebo chodí k nám do Novej Synagógy

na výstavy a veľakrát mi pomáhal

nájsť nejaké knihy a rozprávali sme sa!

Nezávidím ani nič, to len taká smiešna

príhoda za dnes. Inak, z toho Aaronovitcha

mám už len zopár strán, tak idem

pred spaním ešte čítať.

21:10

Dnes som si bola vyzdvihnúť knihy

z knižnice. Toho Dickenska nemali, ale

v pohode, 4 knihy ktoré neviem, či stihnem

prečítať do konca mesiaca, uvidím.

Ešte by som rada dala zopár kníh, ktoré

mám dma a aj pár poviedok, pretože

kratšie veci sa mi budú teraz lepšie čítať,

vzhľadom k tomu, že mám veľa práce.

59 60



06. 05. 2020

13:55

Niekoľkokrát mi napadlo, že by som si

založila nejaký knížný blog, alebo Instagram,

ale neviem. Čítal by to niekto?

Navyše už je takých blogov pomerne

dosť. A nemám priveľmi na to nervy

a hlavne výdrž, aby som pravidelne

fotila krásne estetické fotky… ale možno

by som to mohla skúsiť cez leto, vtedy

budem mať času ako čečiny.

16:37

Kúpila som si včera tulipány a vysoké

sviečky (konečne) a teraz sa neviem

dočkať, kedy už budem čítať tú

Austenovú, ale to asi tieto tulipány budú

už dávno hniť v kompostéri. Každopádne

mám veľmi rada takéto kútiky ako

stvorené na čítanie.

07. 05. 2020

9:34

Trošku som si napred listovala knihami,

čo plánujem čítať a som si všimla, že

mám hrozné šťastie na popísané knihy

z knižnice. WTF ľudia. Nepíšte do kníh

prosím. Ak už musíte, tak ceruzkou

a potom to vygumovať.

Niektorí ľudia sú proste zvery.

13:20

Som zabudla, že toho Aaronovitcha som

už dočítala. Dnes nejdem asi nič nové

začínať, mám veľa práce pred sebou.

61 62



08. 05. 2020

11:35

Zvyknem pracovať pri nejakom filme

a dnes to bolo 84 Charing Cross Road

a bolo to tématické. Žena z Ameriky si

objednávala knihy z malého antikvariátu

v Londýne asi 12 rokov a popritom si

vymieňala listy s tým kníhkupcom. Nikdy

sa nestretli, hoci sa na tom raz dohodli,

ale niečo tej žene do toho prišlo. A on potom

zomrel, chudák a ona prišla po jeho

smrti, ale ten antikvariát bol už prázdny.

Bol to super film, taký pri ktorom si

predstavujem daždivé popoludne

v nedeľu.

17:04

Death by Clarence E. Flynn

Why do you fear me?

I am your friend

I but guide travellers

Rounding the bend –

Lead them to freedom,

From time and age

Help them start writing

On a new page…

Seek for me never,

Keep your course true –

When I am needed

I´ll come to you,

Then I will show you

Roads without end –

Why do you fear me?

I am your friend.

A ja tu mám neprečítanú knižku s názvom

The Bookshop.

21:14

Prechádzala som si Pinterest a našla

som sa na stránke s básňami a táto sa

mi tak páčila, musela som si ju zapísať.

Nie vždy sa mi páčia básne, nemám pre

veľmi pochopenie. Mám rada Tima Burtona

a aj Baudelaira, hlavne jeho Mrcinu.

Mám rada aj báseň Richard Cory, ktorú

potom trochu prerobili a prespievali

Simon & Garfunkel.

63 64



09. 05. 2020

10:05

why do you

fear me?

I am your

friend

Idem do práce a rozhodla som sa nebrať

si so sebou notebook, proste si

oddýchnem na chvíľku

od práce, vezmem si len knižku.

The Bookshop je krátka záležitosť, zatiaľ

je to také mdlé, tak neviem.

Kúpila som si to hlavne kvôli tomu

názvu, lebo som vtedy usúdila, že by ma

to mohlo baviť. Tak hádam aj bude.

20:47

Chodieva k nám do práce taký starý pán,

vždy rozpráva ie isté vtipy a vždy mi

dáva tie isté komplimenty. A teda prišiel

aj dnes a povedal mi, že má okremmanželky

ešte aj dve milenky – knihu

a televíziu. Tú knihu mu schvaľujem,

v telke aj tak nič nie je. Potom, čo odišiel

som rozmýšľala, či som to aj ja niekedy

tak brala a spomenula som si na minulé

leto, kedy som čítala A násilní ho uchvacujú

od Flannery O´Connor. Vtedy som

sa tak cítila, vtedy to bolo po prvý krát

akési iné čítanie. Z tej knihy mi bolo zle,

ale zároveň ma tak zvláštne uchvacovala.

Flannerino rozprávačské umenie je

úžasné, ona bola úžasná spisovateľka

a vtedy som sa cítila, ako by som sa s jej

knihou milovala, ak to takto môžem

66



povedať. Ale na konci som mala skôr

pocit, akoby mi znásilnila mozog. Bola to

dosť silná kniha, kiežby som aj ja vedela

tak dobre písať.

23:17

No, v práci som mala dosť času si čítať,

tak som už len dočítala teraz to The

Bookshop, lebo by som sa s tým nechcela

naťahovať ešte aj zajtra. Akože, bolo to

fajn, ale nič prevratné. Ešte k tomu urobili

aj film podľa tejto knižnej predlohy

a ten si veru aj pozriem, lebo som zvedavá

z čoho ho spravili, lebo nemyslím si,

že dejová linka bola nejaká pútavá

a jedinečná.

10. 05. 2020

8:34

Na tento posledný týždeň som si dala

odvážny cieľ, a to prečítať dve knihy.

Odvážny preto, lebo teraz práca do školy

bude rozhodne na prvom mieste pred

všetkým a bude ťažšie nájsť si čas na

čítanie, ale dúfam že to zvládnem.

Aby som mala teda ešte o čom písať.

Tak neviem, ako sa mi bude dariť, ale vytiahla

som si K majáku od Virginie Woolf,

ktorú som si vzala z knižnice a Still me

od Jojo Moyes, ktorú som si kúpila už

dávno. So Still me mám trošku problém,

kúpila som si ju rovno po tom, ako vyšla

a teraz mi veľkostne nesedí k ostatným

dvom knihám, toto je totiž tretia časť zo

série o Louise Clark. Bol aj film, svojho

času pomerne populárny, hrá tam Emilia

Clarke (Daenerys) a dala si po dokončení

filmu vytetovať včelu na malíček, lebo

včela je akoby atribútom Louisy, ktorú

hrala. Spomínam to preto, lebo práve

mi vletela včela do izby, ako som si toto

zapisovala. Perfektné. Náhoda? Neviem,

ale idem ju vyhnať.

17:42

Kdo se bojí Virginie Woolfové? Ja. Známa

veta zo známeho filmu a hry. Milujem tú

vetu, je to skvelé. Virginia sa ťažko číta,

67 68



skoro ako ten prašivec James Joyce.

Ulysses bolo utrpenie, ale cítila som

sa ako šampiónka po tom, ako tom to

dočítala. Jedna veta bez prerušenia na

30 strán?! To čo je za nápad? Bastard.

Potom som pozerala nejaké hodnotenia

na Ulysses na Goodreads a dve ma fakt

rozosmiali.

1. Life is too short to read Ulysses

2. I can´t do it. It fell in my toilet and

didn´t dry well and I´m accepting it as

an act of God. I decided against burning

it, and just threw it out.

Yes I am a horrible person.

Celkom ich chápem, ale Jimmy, ktorý

napísal druhý komentár bol fakt vtipný.

Virginia je podobná, to ona a Joyce

vymysleli tento štýl písania, kedy sa dej

knihy odohráva za jeden deň. Inak je

to podľa mňa otrasné a zároveň niečím

tak fascinujúce a rozhodne to nie je pre

každého. Ale vždy sa cítim o čosi pyšnejšie

na seba, ak zvládnem náročnú

knihu. Lebo knowledge is power!

20:36

Na leto mám plán, teda mám ho už

dlhšie, ale je čas niektoré veci aj uskutočniť,

že si preštudujem literatúru

hlbšie. Nie len čítať ju, ale aj naučiť sa

poriadne čítať v nej, vedieť ju rozobrať.

kdo se bojí

Virginie

Woolfové?

kdo se bojí

Virginie

Woolfové?

69



Preto som si minule objednala dve knihy

od Thomasa C. Fostera – Čítaj literatúru

ako profesor a Čítaj romány ako profesor

a dúfam, že to bude sranda. Teda som

si istá, že to bude lepšie ako v škole,

kedy učiteľka, ktorú to dosť očividne

nebavilo a nevedela to podať sa snažila

nám vysvetliť ako to funguje a bolo to

priam otrasné. Určite je to zaujímavejšie,

ako to bolo v škole a tak vkladám veľkú

dôveru v tieto knihy, lebo sú dve a bola

by to škola, keby to boli shity a zbytočne

vyhodené peniaze. Ale tak aj tento týpek

je učiteľ, ale verím, že lepší ak napísal

dve knihy, ktoré sa dosť dobre predávali.

Každopádne to, čo som chcela povedať,

ale vždy sa mi nejako podarí odbočiť

je, že som si chcela založiť nejaký zošit

alebo zložku alebo čo, kde by som si

zapisovala tieto veci aby som im lepšie

rozumela.

11. 05. 2020

10:47

Včera som zabudla povedať, že sme boli

u starkej na chvíľku, zaniesť kvety

a tak a ona má milión takých tých

westernových knižočiek paperbackových

a sú to podľa mňa geniálne vecičky.

Paperback je skvelý, len tak si ho vopchá

človek do vačku, ak má teda dosť veľké

vačky, zmestí sa inak všade, je ľahký…

No a raz by som si jednu z nich rada

prečítala, niečo na ich muselo byť, ak si

ich ľudia toľko kupovali a chcela by som

to vyskúšať aj ja, len čisto zo zvedavosti.

Teraz idem robiť do školy, ale okolo

piatej si dám zas pauzu aby som si

prečítala kúsok zo Still me, s tým začnem

najskôr a potom sa vrhnem aj na

Virginiu.

15:41

Okej, toto musím zapísať. Vždy som

chcela aby mi niekto napísal báseň

a stalo sa. Je to divné ale stalo sa.

Nie celkom ako som si to predstavovala,

ale asi človek musí brať to, čo mu dávajú

a vzhľadom k tomu, že sa to radí k prejavu

literatúry, tak som si pomyslela že

to sem šupnem. Teda asi to nieje úplne

sranda, je to celkom vážna vec. Tú báseň

o mne napísala kamarátka a je to cringe.

71 72



Ty

Ty si tým ornamentom,

vyrytým v mojej duši,

pre ktorý sa sama stávam človekom.

Si momentálnym objektom mojej mysle.

Pomaly snívajúc... snívam svoj sen,

o Tebe a o mne - o nás dvoch,

v tajomnom opojení našich pier,

vyzliekam sa z týchto už oplzlých slov,

dosť bolo aj tak ranených tiel.

Treba nám však čistú lásku

a nie takýto hriech.

Čím viac to čítam, tým nepríjemnejšie to

pre mňa je. Ale mala som pocit, že sa to

sem hodí, lebo sa ma to bytostne dotýka.

Ale tie dotyky nie sú až také zábavné.

16:22

Písala som kolegovi o tých popísaných

knihách, čo som minule spomínala aj tu

a krásne to vystihol so slovami: Duševný

súmrak padol na tých ľudí.

Proste krásne.

21:12

duševný

súmrak

padol na

tých ľudí

Black books je povinný seriál. Nielen pre

knihomoľov. Je to veľmi zábavné, hlavne

ten britský humor mi je dosť blízky.

73



these books,

are they real

Ten seriál som kedysi objavila omylom,

lebo kamarát mi kázal pozrieť si Black

Mirror a ja som si nechctiac pustila toto,

lebo som si nezapamätala názov a teraz

sa k Black Books rada vraciam hocikedy

neviem, čo by som si pozrela, alebo

nemám na nič náladu. Kvôli tomu seriálu

túžim mať malý antikvariát niekde

v Anglicku, ale rozhodne by som si tam

viac upratovala a bola by som milšia ako

Bernard Black. Len si to pustite niekedy.

leather?

they are real

dickens

76



12. 05. 2020

7:21

Celkom skorý ranný zápisok, ale takto

teraz vstávam, pretože musím makať.

Už mi zostáva len 5 dní, ak nerátam tento

a to je veľmi desivé. Snažím sa robiť

najviac ako sa dá, ale niekedy ma už

z toho bolí hlava, pretože sa musím stále

pozerať do notebooku. Still me pokračuje

dobre, je to taká ľahká záležitosť popri

Virginii s ktorou som začala ešte včera

pred polnocou, len tak narýchlo.

Teraz čítam kedy sa dá, pri umývaní

zubov, pri obede… Veľmi by som chcela

ešte stihnúť tie dve knižky, ale to Still me

je trochu hrubé. Aj napriek dosť veľkému

fontu ktorý použili.

9:12

Inak moje tulipány ešte žijú, som v šoku.

Písala som kolegovi, že mám Jane Austen,

sviečky, kvety a čaj na pláne v blízkej

dobe a poslal mi skvelý obrázok ako

si ma predstavuje. Asi z toho spravím

ilustráciu.

tak takto

nejak si ťa

predstavujem

77



16:26

Viem že by som mala robiť, ale neviem

sa príliš sústrediť. Väčšinu mám už aj tak

za sebou. Ale vybehla som sa vyvetrať na

bicykel a zakotvila som u pratety a začala

mi rozprávať o tom, že jej dcéra má

strašne veľa kníh a že ich potom budem

ja dediť. A potom spomínala na moju

obľúbenú prapratetu Žofiu, že kedysi za

mlada mala strašne veľa kníh, že mala

jednu izbu plnú len kníh, ale že sa potom

presťahovala do iného bytu

a tak knihy porozdávala, lebo ich už

nechcela, pretože nemala na ne viac

miesto. Ja si pamätám, že mala len

jednu poličku s knihami nad starým nefunkčným

televízorom v obývačke.

Je to škoda, zomrela už dávno, mala som

vtedy trinásť rokov, teraz by som sa

s ňou určite porozprávala. Ale aspoň

viem, z ktorej strany mám to čítanie

a lásku k literatúre. Trošku ma znepokojuje,

že teta Žofa sa nikdy nevydala, bola

by som nerada, keby sa to stalo aj mne,

ale ona mala zase iné dôvody. Myslím,

že mala celkom zaujímavý života a ona

sama bola zaujímavá. Niekedy si prajem,

aby som sa ja narodila skôr, alebo aby

si ona, a nielen ona, požila o čosi dlhšie.

Teraz rada chodím k pratete a jej dcére,

lebo sa dozviem takéto milé detaily

a snažím sa si ich zapamätať a občas si

ich aj zapíšem do diára. Tak rada by som

sa povypytovala na toľko vecí, prehrabala

sa knihami a starými fotkami, to je

niečo čo milujem asi zo všetkého najviac.

Staré fotky a klebety, kto aký bol a tak.

Ale teta Žofa zomrela, byt sa predal

a knihy zhoreli v kotli u môjho strýka.

Keby to len teta vedela. A možno aj vie,

čo ja viem.

19:59

Táto Virginia sa mi páči o dosť viac ako

tá prvá, ktorú som čítala. Zabudla som

na názov knihy. Kto môže napísať

k myšlienkam šesťročného dieťaťa niečo

takéto: „Mít po ruce sekeru, pohrabáč

nebo nejakou zbraň, která by se otci

zaťala do prsou a na míste by ho zabila,

James by se jí chopil.“

20:17

O pár strán neskôr, pri opise jedného

muža napísala: „Jak žírave všechno

rozleptá na živé maso a do krve.“

Toto je nádherná veta. Dobre sa to číta.

79 80



13. 05. 2020

9:33

Všade je peľ. Úplne všade, neviem čo

s tým už robiť. Kým čítam, mám opelené

stránky, notebook utieram každých 10

minút, stôl som už vzdala. A nezaprší.

Chcela som si ísť s raňajkami sadnúť

na záhradu a chvíľu si čítať, kým mi

nezačne rušný deň plný školských povinností,

ale nedá sa, celý záhradný nábytok

je žltý. Len otvorím okno a mám pocit, že

sa mi na tvári urobila vrstva.

A je to škoda, lebo je fakt horúco na Máj

a snažím sa využívať toto teplo na čítanie

si vonku.

10:47

Už prší. Ak prestane, možno sa bude

dať ísť von poobede, ak si nájdem čas na

chvíľu čítania.

13:58

Okej, dnes sa hádam vystriedajú všetky

možné druhy počasia. Asi zas zostanem

vnútri a čítanie si nechám na večer.

Jablkovo - mrkvovej, úžasný nápad.

Chutí to ako jeseň. Prirobila som k tomu

ešte taký dokonalý krém z neochutenej

nátierky a citrónu a s tou bábovkou

to je proste geniálne.

Vonku sa zatiahlo, poobede trochu

svietilo slnko ale potom sa od západu

pritiahol obrovský tmavý mrak, tak som

si vzala bábovku, zapálila som dlhú bielu

sviečku, ktorú mám v krásnom stojane,

ktorý vyzerá ako starožitný a na Project

Gutenberg som si našla The Legend of

Sleepy Hollow od Washingtona Irvinga.

Halloween vibes mám dnes.

18:44

Ten Irving to tak krásne napísal. Nádherným

štýlom opísal tú temnotu, ktorá

tam vlastne ani nebola. Ten originálny

príbeh vlastne nieje strašidelný, nieje

to to, čo poznáme z filmov. Ten príbeh

je vlastne o dosť čajovejší, len to jeho

rozprávačské umenie je také akoby opradené

kvetmi, pavučinami, roztečeným

voskom a odráža sa v starom zaprášenom

zrkadle. Takto sa chcem cítiť počas

čítania hororu.

Moja vnútorná viktoriánska lady pradie.

17:24

Už som potrebovala pauzu od typografie

a dlho som odkladala pečenie bábovky.

81 82



14. 05. 2020

8:36

Kolega mi píše, že začal z dlhej chvíle

čítať Lord of the Rings, hoci to mal

v pláne na leto. Ale že ak natrafí ešte

na jeden opis lesa na 3 strany tak sa asi

zabije. Je to smiešne lebo presne viem

o čom hovorí. Tie opisy aká je tráva

zelená a vymenovanie všetkých druhov

kvetín na 7 kilometrovej lúke po ktorej

prechádzali 12 strán alebo tie nekonečné

piesne a básne ktoré si spievali

mi dávali zabrať natoľko, že potom som

ich už aj prestala čítať. Aspoň som sa

rýchlejšie hýbala cez tie knihy, lenže potom

som akosi sa zasekla na tretej knihe

a už som sa nedostala k tomu, aby som

ju dočítala. Mám to na pláne pravdaže,

niekedy v blízkej budúcnosti, ale Boh vie.

Škoda, že som tú knihu musela vrátiť do

knižnice, ale už by som dostala pokutu,

tak dlho som ju tu mala na komode

položenú. Možno sa k nej

v lete dostanem. Okej, myslím že moje

leto bude poriadne rušné, ako tak teraz

nad tým premýšľam.

Milión plánov a nakoniec neurobím nič,

lebo to som proste ja.

8:56

No neviem prečo, ale ako som toto

dopísala, som si povedala, že by mohlo

byť zábavné zistiť, koľko mám vlastne

kníh, tak som si ich šla spočítať.

No spočítala som tie, ktoré mám

vyložené, pretože mám veľa iných

kníh ešte aj v komode, u sestry v izbe,

u mamy v izbe… A teda som dospela

k číslu 235. Už sa mi nezmestia do

normálnej knižnice, ktorú som si dala

vyrobiť krstnému.

Vedľa zrkladla na komode mám kôpku

kníh, ktorá je už taká vysoká, že tam už

nič neprikladám, lebo by spadla.

Len som o ňu z boku oprela niekoľko

kníh. Nad pracovným stolom mám tri

police a na každej mám niekoľko kníh.

No a na pracovnom stole mám šestnásť

kníh. Už neviem kam ich ukladať,

premýšľala som do šuflíka, alebo začať si

robiť kôpky na zemi pri nohách postele

a pri jednej strane stola.

Taká je moja knižná situácia.

Ale musím povedať, že s tými knihami je

moja izba oveľa útulnejšia.

Len to mi trošku vadí, že ľudia z mojej

rodiny si sem chodia požičiavať moje

knihy ako z knižnice.

17:49

5 hodín je väčšinou čas, kedy sa snažím

dokončiť svoju prácu a mať aj trochu

oddych, tak sa hýbem v Still me. O tom

sa nedá nič také povedať, je to proste

83

84



také jednoduché čítanie, ani pri tom

nemusím príliš premýšľať. Asi ako ľudia

oddychujú pri detektívkach, tak tak

nejak. Len skúšam teraz Pomodoro

metódu, aby som stihla toho prečítať čo

najviac. Pomodoro metóda znamená, že

si zapnem časovač a čítam až do uplynutia

času. Takto si nastavujem väčšinou

hodinku ku každej knihe ako vyhradený

čas. Samozrejme počas dňa prečítam

niekoľko strán navyše, ale to som už

spomínala, ako fungujem.

Ale to Pomodoro je fakt efektívne, nielen

pri čítaní, ale aj pri rôznych prácach.

19:52

Zapálila som si svoju večernú sviečku,

pustila som si klasickú hudbu a snažila

som sa robiť si nejaké ilustrácie do

knihy, ale zrazu sa prihnalo obrovské

temné mračno a začal viať šialený vietor.

Vonku ohýba stromami, je tma a ja som

si nechala okno na vetračku a sfúklo mi

sviečku! Keby aspoň išlo pršať, alebo

aspoň búrka by z toho mohla byť, ale

kdeže. Niečo také by som asi moc chcela.

Pôjdem asi čítať na chvíľu namiesto ilustrovania.

Teraz sa mi veľmi dobre číta za

mojím písacím stolom. Toto sa stalo asi

po prvýkrát, že mám obľúbené čítacie

miesto za stolom, ale to je asi preto, že

čítanie je pre mňa práca.

Aspoň na chvíľu.

obľúbené

čítacie

miesto za

stolom

85



15. 05. 2020

11:23

Tak teraz fakt nechápem, ako som mohla

zabudnúť na noc literatúry. Som úplný

idiot, ešteže sa to dá nájsť na internete.

Kvôli tejto hnusnej korone sa to bohužiaľ

zrušilo toho roku, ale minulý som tam

bola a bolo to skvelé! Čítalo sa aj

v katakombách pod Žilinou, vždy som

tam chcela ísť.

Tohtoročná téma bola Počúvaj.

Aké tématické.

Asi si to pojdem pustiť ako podcast k práci.

Minule som tak počúvala Daniela

Radcliffa, ako číta prvú kapitolu

z Harryho Pottera a Kameňa mudrcov

a popravde sa už neviem doškať, ako si

ho zas celého prečítam. Áno, áno. Čítam

tie knihy každé leto už pár rokov po sebe.

Neviem ako veľmi to je patetické a veľmi

sa s tým nepriznávam, ale pochybujem,

že niekto bude túto knihu čítať celú

takže… V nejakom bode života s tým

prestanem, ale kedysi som to prečítala

celé dva roky po sebe, tak som si

pvoedala, že ako dlho asi vydržím a teda

zatiaľ držím. A áno, baví ma to.

Guilty pleasure.

14:11

Och nie. Ďalšia básnička o mne a pre

mňa. Neviem kde na to chodí, už sme

sa dlho nevideli a asi aj dobre a podľa

tej básne myslím, že má o mne pomerne

skreslené predstavy. Ružové okuliare.

Tak sa tomu hovorí. Napíšem ju sem až

večer, len som chcela urobiť rýchly

zápisok, musím upravovať texty teraz.

18:17

Dnes vynechám Virginiu, tam som

niekde medzi polkou a trištvrte, ale Still

me som trochu zanedbávala, tak dnes

aspoň 70 strán potrebujem prečítať.

Svoju dennú pracovnú kvótu som si

splnila, navyše už som na tom celkom

dobre. Už len doladím detaily a dopisujem

texty, chcem zapisovať až do posledného

dňa. Na ráno posledného dňa

mám špeciálny plánik, dúfam že sa mi to

podarí uskutočniť.

22:14

Už som ležala v posteli a potom som si

spomenula, že som zabudla zapísať tú

báseň. Večne takto odkladám veci

a potom sa toto deje. Musím sa vyhrabať

z postele, zasvietiť svetlo… no dobre, je

málo hodín ale občas si rada poležím

a pozriem seriál, lebo toto je reálne jediný

čas, ktorý na to mám. A často zaspím.

Budem mať čo dobiehať.

87 88



Albert Einstein kedysi

povedal, že jediná vec, ktorú

potrebujete vedieť v novom

meste je, kde sa nachádza

knižnica



Tvoje

oči nesú nádych

zelenej esencie

pery sú plné

hrejivých slov

zuby sú chrámom

čistej belosti

ruky sú požehnaním a

zjednotením pracovitosti

horí rýchlosťou nevyhasínajúcej sa

sopky

To tvoje je navždy tvojim

a preto…

dážd kropí tvoje telo kvapkami

rannej rosy

úsmevom približuješ sa k dúhe

v tóne pastelovej farby.

Nebo náruče otvára ti svoju priazeň

si predsa dieťa šťasteny.

Podľa mňa to veľmi nedáva zmysel

a hlavne neviem kde nabrala pery plné

hrejivých slov, asi ma fakt nepozná.

16.05.2020

9:04

Dovolila som si dnes ráno trochu dlhšie

poležať a dočítala som Virginiu! Ani sa

mi tomu nechce veriť. Asi to predsa len

stihnem! Zajtra dorobím posledné úpravy

a stihnem dočítať Still me, ak aj dnes

si kúsok dám. No ale chcela som niečo

povedať o českom preklade. Hnusí sa mi.

Je to horor. Lebo česi a zahraničné mená

proste nejdú dokopy, chcela by som zistiť

čo za tým je. Kvôli niečomu z knihy

K majáku som vytiahla Kdo se bojí

Virginie Woolfové, chcela som si niečo

overiť. a spomenula som si, ako som

sa cez Vianoce rozčuľovala nad tým, že

postavy sa volajú Marta, Jirí, Drahunka

a Nick. A Nick?! Akože do riti to kto

toto prekladal musel byť chuj, tak ak už

chcem preložiť mená tak preložím všetko

nie a nie že preložím tri a potom sa mi

už nechce alebo čo a nechám tam meno

Nick, lebo však čo. Podobný problém

som mala aj pri knihy Tu, kde bývam,

lebo tam jedného chlapca volali Šunka.

Nemohla som to ani čítať bez znechutenia,

ale aj ten príbeh bol dobre jebnutý,

o tom potom. A ešte mám odfotenú jednu

stránku z knihy Oheň a krv od Georgea

Martina, autora Game of Thrones a toto

je vlastne história rodu Targaryenovcov.

No a v tej knihe som natrafila na vtip,

91 92



teda musel to byť vtip, lebo dve postavy

sa tam volali Lord Elmo a Kermit Tully.

15:21

Potom, ako sa úplne skončí semester

a ja nebudem musieť už ani písať nič na

filozofiu, možno by som to skúsila.

Len asi nemám dosť tenkých kníh.

Z práce do školy mi už nezostáva veľa,

už sa stále len točím dookola a opravujem

po sebe chyby. Takže som si dnes

dovolila si dať väčšiu pauzičku a idem si

čítať Still me, aby som toho mala zajtra

menej.

17:12

Zostalo mi asi 40 strán, tak to bude chill

zajtra. Aby som uskutočnila svoj malý

plánik, na oslavu posledného dňa.

Aspoň ukončím tento týždeň a aj tento

semester jednou knihou.

20:56

Ešte som chvíľu kreslila ilustrácie, ale

potom som si už len pustila nejaké vlogy

o knihách. Slovenské sú dosť nuda tak

musím pozerať zahraničné a veľmi rada

pozerám Ruby Granger. Akurát som dopozerala

jej readathon a to je, že prečítala

za 24 hodín nejakých 8 kníh. To by sa

asi ani mne nechcelo. A potom skúšala

ešte dva týždne v kuse čítať každý deň

novú knihu. To už je niečo, na čo by som

sa možno podujala, to by mohla byť celkom

sranda, ale asi až niekedy inokedy.

93 94



17. 05. 2020

10:39

moje

najobľúbenejšie

miesto na

svete

Dnes som urobila niečo, čo som plánovala

urobiť už strašne dlho a nie kvôli

tejto knihe. V našej dedine, alebo lepšie

povedané za našou dedinou, na pomedzí

s ostatnými dedinami je kríž z roku 1918.

Stojí medzi dvoma lipami, ktoré boli

pravdepodobne zasadené v tom istom

roku. Nikto tam nezvykol veľmi chodievať,

ale teraz za čias korony tam

vždy niekoho stretnem. Vždy som tam

ale chcela ísť za rána a čítať. A dnes

sa mi to podarilo. Bolo príjemne teplo,

svietilo slnko a ja som si mohla sadnúť

pod lipy a dočítala som Still me. Je tam

nádherný výhľad na kravy, ako sa tam

pasú, na hory, aj na ostatné dediny. Kríž

stojí na kopci a pod ním je taký sráz, kde

je niekoľko stromov a v nich žije skupinka

srniek, často ich tam vidno. Minule

sme ich tam napočítali 6, dnes ráno som

videla len 3. Je to moje najobľúbenejšie

miesto na svete, ani neviem prečo.

Ako keby som tam chodievala aj v minulom

živote. Starká mi hovorila, že tam

zvykli pásť kravy. Obzvlášť si spomínam

na jednu príhodu, kedy ako deti pásli

a prišla búrka a jeden chlapec, Janko

sa volal, chcel splašené kravy upokojiť

a doviesť domov ale trafil ho blesk

a odtrhlo mu ruku. Chudák.

96



Ale to je dosť morbídne na takýto pekný

deň. Je ešte len pred obedom a čaká ma

ešte celkom náročný deň, lebo musím

rýchlo podokončovať veci a odoslať ich.

A budem to mať z krku.

11:18

Ešte niekoľko vecí a som skoro voľná.

Pravdaže nie úplne, budem musieť

písať práce a učiť sa ešte na niektoré

predmety ale na to sa teším, to ma vždy

bavilo.

Zato však strašidelných, lenže to nieje

také jednoduché, vydesiť niekoho.

Ale ako spievajú The Beatles – I wanna

be a paperback writer… Len oni

asi mysleli spisovateľa brakov ako boli

Harlekýnky a doktor Neviemaký.

14:17

Pôjdem odoslať veci o malú chvíľu a tak

by bolo aj na mieste dokončiť a dopísať

posledný zápisok.

Bola to sranda, ale možno trochu dlhá.

13:04

Okej ešte pár vecí. Nie som si istá či to

odošlem už teraz, alebo až večer, kým si

budem úplne istá. Dnes už ale nebudem

nič čítať, dám si možno aj pár dní voľno.

Budem dobiehať seriály a hlavne mám

na pláne písať. Myslím na to celú

karanténu, že som už dlho nenapísala

nič svoje, okrem týchto textov. Mám pár

nápadov na poviedky a už mi toľkokrát

šklbalo rukami, ako som chcela písať,

ale musela som to odložiť. Toľko rôznych

kníh mi prešlo rukami, toľko štýlov

a príbehov, že som sa musela pokúsiť

napísať niečo aj sama. Prvú poviedku

som napísala vlani v lete počas dlhej

búrky, tak spontánne a veľmi sa mi to

zapáčilo. Rada by som napísala zbierku

gotických poviedok, len takých krátkych.

97 98



Odporúčaná literatúra:

1. 10 malých černoškov

Agatha Christie

2. The turn of the screw

Henry James

3. Nezabíjajte vtáčika

Harper Lee

4. Legend of Sleepy Hollow

Washington Irving

Od roku 2016 si zapisujem každú knihu,

ktorú som prečítala. Teda lepšie povedané,

každé dielo a vždy sa rada podelím

o to najlepšie a táto kniha mi príde

ako vhodné miesto na pár odporúčaní.

Nie som si istá, či je to poradie celkom

správne, asi záleží na mojej nálade, ale

toto je dnes, mojich najlepších 10 diel

– kníh, poviedok a básní. Dokonca je

tam aj jeden slovenský autor, čo nerada

priznávam, lebo slovenská tvorba pre

mňa vôbec nieje.

5. Mrcina

Charles Baudelaire

6. Dom na kopci

Shirley Jackson

7. Meno ruže

Umberto Eco

8. 451 stupňov Fahrenheita

Ray Bradbury

9. The Shining

Stephen King

10. Psie dni

Dušan Mitana





Ähnliche Magazine