arbeit

Litera
tur ist
Arbeit
radka capková

prečítala som 27 kníh za 67 dní

Zoznam prečítaných diel:
1. Rose for Emily
William Faulkner
2. Metamorphosis
Franz Kafka
3. Hrozny hnevu
John Steinbeck
4. Dáma s kaméliami
Alexander Dumas ml.
5. The wisdom of Prince Philip
Antony A. Butt
6. Skvrna
Gillian Flynn
7. Poslední valčík je muj
Zelda Fitzgerald
8. Americkí Bohovia
Neil Gaiman
9. Bitúnok č.5
Kurt Vonnegut
10. Čas prílivu
Agatha Christie
11. Dum na kopci
Shirley Jackson
12. Hlava 22
Joseph Heller
13. Depression
William Styron
14. Fiesta
Ernest Hemingway
15. The Wallpaper
Charlotte Perkins Gilman
16. The Sandman
E. T. A. Hoffmann
17. Malý život
Hanya Yanagihara
18. The castle of Otranto
Horace Walpole
19. Sila
Naomi Alderman
20. Kde raky spievajú
Delia Owens
21. Královna Camilla
Sue Townsend
22. Sharp Objects
Gillian Flynn
23. Reky Londýna
Ben Aaronovitch
24. The Bookshop
Penelope Fitzgerald
25. The Legend of Sleepy Hollow
Washington Irving
26. K Majáku
Virginia Woolf
27. Still Me
Jojo Moyes

Vždy som chcela spojiť príjemné
s užitočným v súvislosti s knihami a teraz
sa mi to podarilo. Keby svet fungoval
normálne, možno by sa mi to vydarilo
lepšie. Prečítala by som viac a to, na čo
by som mala momentálne náladu, ale
okolnosti ma zatvorili doma a musela
som si vystačiť s tým čo mám.
Bolo príjemné si zapísať literárne
myšlienky na papier a príjemné bolo aj
zbaviť sa kníh, ktoré mi dlho ležali na
polici. Rovnako príjemné je aj zapisovať
úvod na konci a rozhliadať sa, po ktorej
knihe siahnem teraz.

12. 03. 2020
14:29
Najradšej by som sedela vonku, kde
svieti slnko a fúka teplý jarný vietor.
Musím si však vystačiť s otvorenými
balkónovými dverami. Som na strane
33 Ovocia Hnevu od Johna Steinbecka.
Pijem kávu, pomerne presladenú
a tématicky som si pustila predvojnový
jazz – americký, aby som sa viac vžila do
prostredia knihy.
Po prečítaní 1 a pol strany o pohybe
korytnačky sa vážne začínam báť ďalších
500 strán.
15:51
Prečo deti rozbíjajú okná na opustených
domoch? Čo ich k tomu vedie a kde
vôbec skrsne taký nápad, aj keby to
niekde nevideli, vždy niektoré dieťa hodí
kameňom do okna prázdneho domu.
A teda nielen dieťa.
Čo je také na oknách prázdnych domov,
že si pýtajú byť rozbité?
15. 03. 2020
9:21
Steinbeck opisuje opustené polia, temné
domy, prázdne ulice.
Je to natoľko podobné tomu, čo vidím
z okna až je to jemne strašidelné.
Táto karanténa a kríza v 30-tych rokoch
ktorú opisuje má v mnohých ohľadoch
veľa podobností, ale napriek tomu si
knihu zatiaľ pomerne užívam.
17:27
Veľmi sa mi začína páčiť Steinbeckov štýl
písania, ktorý používa v tomto diele: kapitoly,
ktoré opisujú osudy rodiny Joadovcov
striedajú opisy krajiny a diania,
ktoré sa ich nepriamo dotýka.
Nádherný nápad.
6 7

16. 03. 2020
17. 03. 2020
13:54
13:52
Dnes som prečítala jednu krátku poviedku
od Faulknera: Rose for Emily. Ľahko
Kafku – moja nechuť pre hmyz bola veľmi
Práve som prečítala metamorfózu od
gotický príbeh, napísaný ľahkou angličtinou
30-tych rokov. Príbeh o osamelej
ale rozumiem, prečo je to také dôležité
živá počas tých 35 strán tejto poviedky,
žene, ktorá žila vo veľkom dome (okrem
dielo – toľko metafor, ktoré obsahuje
jedného černošského sluhu, čo bolo v poviedke
až nepríjemné vypichované tým,
by sa dalo nájsť alebo vymyslieť.
a toľko rôznych interpretácií tohto diela
že aj napriek tomu, že bolo odhalené
Popri tom pokračujem v Steinbeckovi,
jeho meno, Faulkner pokračoval až do
zatiaľ som v polovici.
konca volaním ho Negro, avšak rozumiem
duchu doby), ktorý bol neudržiavaný
a ona sama bola neprístupná.
Po jej smrti otvorili jednu izbu, do ktorej
nikto nevstúpil asi 40 rokov a našli
pozostatky jej milenca, ktorého otrávila
arzénom a potom spávala pri jeho
mŕtvole.
To rozuzlenie bolo fantastické, ale teraz
sa musím vrátiť naspäť k Steinbeckovi
do vyprahnutej Ameriky .
8 9

19. 03. 2020
14:00
Tak! Dočítala som Ovocie Hnevu.
Je to jedna z kníh, na ktoré sa pravdepodobne
budem musieť vyspať a tých
býva skutočne veľmi málo. Takto sa
chcem cítiť po dočítaní klasiky. Určitú
pýchu, že som to prečítala a že som
o niečo múdrejšia. Strašne silné dielo
o rozpade rodiny, hľadané miesta
na zemi, o nešťastí a chudobe. Záver
knihy ma príjemne znechutil – Rose of
Sharon porodí mŕtve dieťa a potom pri
úteku z farmy nakojí muža umierajúceho
od hladu. Nad tým budem asi dlho
premýšľať a snažiť sa dostať tú predstavu
z hlavy.
23. 03. 2020
9:09
Dáma s kaméliami mi spôsobuje muky.
Pravdepodobne po dočítaní dostanem
cukrovku, také sladké to je.
A nekončí to.
Bože, má to len 246 strán a dosť malý
formát, ale aj keď prečítam 50, stále som
na rovnakom mieste.
16:46
Raz mi jeden môj kamarát napísal niečo,
s čím sa stotožňujem a o to viac po
dočítaní tejto otrasnej knihy:
„…toho Balzaca som odložil na 79. strane,
je to také sentimentálne, že aby som sa
na to naladil, budem musieť pozrieť 10
filmov od Pilcherovej, dočítať celú Austenovú
a prežiť letnú lásku.“
Vtedy som sa na tom smiala, ale dnes
som to pocítila na vlastnej koži.
Jane Austen zvládam, dokonca ma teší
čítať jej presladené knihy, ale tento
Dumas bol takmer taký zlý ako Utrpenie
mladého Werthera a to je najhoršia
kniha akú som kedy čítala.
10 11

No, ešte Nikdekoľvek od Neila Gaimana
by sa mohlo pobiť s Wertherom o poslednú
priečku. Dúfam, že ďalšia kniha bude
lepšia.
25. 03. 2020
12:16
Je pre mňa náročné veľa čítať. Mám
more času a z nejakého dôvodu v tomto
ročnom období mi je vždy zaťažko čítať.
Všetky tie seriály a filmy čo na mňa
čkajú. Ale! Dnes mi prišla zásielka kníh,
tak sa cítim viac „pumped“. Neviem sa
dočkať, ako sa do toho ponorím.
Popritom som začala so Zeldou Fitzgeraldovou.
Tá žena napísala len jediné
dielo, a to v psychiatrickej liečebni.
Zatiaľ je strašne cítiť z toho príbehu, že
je o nej a o Francisovi. Čím viac sa do
toho ponáram, tým viac chápem, že oni
dvaja boli asi najznámejší pár.
A pre mňa sú doteraz.
17:21
Zamotala som sa do tých nových kníh.
17:56
Hlavne do The wisdom of Prince Philip,
ktorá bola vydaná pri príležitosti jeho
93. narodenín a je to samozrejme
geniálne. Teraz už má síce 98, ale chcela
by som sa s ním kamarátiť. Na margo
koncertu Eltona Johna povedal: „I wish
he´d turn the microphone off“. To
ma rozosmialo, lebo manžel anglickej
12 13

kráľovnej by si nemal dovoliť povedať
niečo také. Ale o Vojvodovi z Edinburghu
je známe, že je casual racist, atď.
Nesmieme však všetko brať tak vážne.
„Ahh, this is feminist corner then.“
– Joining a group of female Labour MPs,
who were wearing name badges reading
„Ms“, at Buckingham Palace drinks party
in 2000.
nevlastná matka, aby mohla zabiť jeho
a aj hlavnú protagonistku po tom, ako
zistila, že jej manžel si ho chodí k nej dať
vyhoniť? Ale zistila to vlastne?
To sa samozrejme nedozvieme, ale ja,
ako nadšený hororový fanúšik chcem,
aby to bol ten chlapec. Nestojím veľmi
o racionálne vysvetlenia. Každopádne
ma to nesmierne potešilo a odpútalo od
tak trochu úmornej Zeldy.
21:38
Druhá knižka za deň. Túto som si chcela
odložiť, ale neodolala som. Hororová
poviedka na večer nikdy nie je zlá a táto
bola skutočne príjemná. Gillian Flynn
kedysi napísala masterpiece zvaný Sharp
Objects a odvtedy jej strašne verím.
A tu spravila niečo naozaj dobré, ale
nie nevídané. Strašidelný dom, chlapec,
pravdepodobne posadnutý duchom
iného chlapca, ktorý v tom dome zavraždil
rodinu a na koniec to vlastne ani
tak byť nemuselo.
Toto som však už videla v Turn of the
screw – čo je, len tak mimochodom,
jedna z najlepších hororových gotických
kníh. Budem navždy šťastná, že som ju
čítala práve na Halloween.
Ale naspäť k Flynn, ktorá necháva
čitateľa samého prikloniť sa k tomu, čo
sa mu zdá, že je pravda – je ten chlapec
naozaj divný, alebo to narafičila jeho
14 15

28. 03. 2020
10:02
musel stať tak úspešným spisovateľom
a ak aj toto bude sračka, tak ma porazí.
Už je po Zelde. Musela som sa trošku zatnúť
a prečítať to na jeden šup dnes ráno.
Nič hlboké, nič mi to nedalo, avšak keď
sa najem, pôjdem si zacvičiť a zatancovať
si. Opisy baletkinej tvrdej práce ma
k tomu podnietili – aspoň niečo. A teraz
by som si už poprosila nejaký masterpiece,
len ako sa tak rozhliadam, neviem
či mi doma ešte nejaký zostal. Tak veľmi
by som chcela ísť do knižnice.
19:57
Vykašlem sa teraz na to, čo by som
chcela čítať a skúsim sa pustiť do toho,
čo musím. Idem dať druhú šancu Neilovi
Gaimanovi, tentoraz to budú Americkí
Bohovia. Tú knihu mám na polici už
aspoň zo dva/tri roky.
Kúpil mi ju sestrin frajer, aby som ho
mala radšej – ďakujem mu, aj tak sa potom
rozišli. Je to hrubá bychľa, tak som
ju občas používala ako pomôcku pri jóge
(asi som trochu neúctivá pizda). Gaiman
sa však pre niečo
16
17

29. 03. 2020
18:07
žiaden tvor
si nezachová
príčetnú myseľ,
So far so good. Príbeh vo mne vyvoláva
vidinu mesta, upršaného a veľmi
pravdepodobne novembrového.
Tu však ešte stále svieti slnko, aj keď
za zvláštnou clonou, ktorú tvorí akýsi
opar. Budem pokračovať v čítaní po tme.
Zvyčajne si ku knihe dám niečo na pitie,
niečo, čo mi príde charakteristické, ale
tu som na to ešte neprišla.
Neviem sa ale dočkať teplejších dní
a čítania vonku až do večera za zvukov
dediny, ktoré sú omnoho lepšie ako
zvuky mesta, tie mi stačia na papieri.
ak je vystavený
absolútnej
skutočnosti
18 19

02. 04. 2020
15:30
Ach. Táto kniha bola ako 8. séria Game
of Thrones. Ľudia čo mali umrieť žili,
čo mali žiť umreli, potenciál totálne
nevyužitý. V podstate boli dobré len
prvé dve časti, ale to už príliš hovorím
o seriáli. Do riti, veď fakt to mohlo byť
dobré, mohlo to byť aj epické – keby
Neil Gaiman vedel ako. Začalo sa to
dobre, čiatateľne, jeden by čakal nejaké
gradovanie, záhadné postavy… a tak to
aj ostalo. Pri čakaní. A nič. Celý čas sa
schyľovalo k veľkej búrke Bohov, ktorí
sa nachádzajú medzi nami. A potom sa
raz zablysne a je koniec. Keby mal toto
pod rukou Stephen King, tak by to bola
strašná jazda, ale s Neilom Gaimanom
som nadosmrti skončila.
Jediná zaujímavá linka bola, keď sa Tieň
presťahoval do mestečka, kde každú
zimu zmizlo decko. Zároveň sa každú
zimu postavilo na zamrznuté jazero
a ľudia stávkovali, kedy sa pod ním preborí
ľad. Samozrejme že hlavnému hrdinovi
nakoniec zázrakom došlo, že v tých
autách sú tie mŕtve deti a zabíjal ich
Boh, ktorý žil v tom mestečku. Keby len
toto samo o sebe bolo príbehom na tých
470 strán, mohlo by to byť oveľa lepšie.
Teraz sa radšej vrhnem na Bitúnok č.5 –
čokoľvek bude lepšie ako Gaiman.
Sorry not sorry.
Ale tak to v živote chodí a ja nikdy
nepochopím Gaimana, lebo proste nieje
pre mňa dosť dobrý.
20 21

03. 04. 2020
9:57
Páni! Toto bolo krásne! Kedysi som si
túto knihu požičala z našej malej dedinskej
knižnice, ale mala som len 16 rokov
a ešte som nevedela čo je dobré a tak
som ju vtedy aj rýchlo vrátila.
Na niektoré knihy musí človek dospieť,
musí sa „vyčítať“. A ja som už vyčítaná
a toto bolo fantastické. Som rada, že
som si to nechala na dobu, kedy sa tomu
budem rozumieť. Neviem čím to je, že
vojenské knihy ma teraz tak bavia, ale
táto mi rozhodne ulahodila, tá satira sa
tam tak hodila, tak som to preciťovala.
Zatiaľ čo som sedela na posteli, tretí deň
to isté tričko a tepláky, horúci čaj vedľa
mňa, Vonnegut mi predostieral mesačnú
krajinu, ktorá kedysi bývala Drážďanmi,
mŕtvych ľudí zahrabaných pod sutinami
mesta a mimozemšťanov.
Ale tak to chodí.
17:05
Vonku sa zatiahlo a je 5 hodín tak som
si povedala, čo bude lepšie ako Agatha?
Vytiahla som šáločku aj s tanierikom,
spravila som si čierny čaj s mliekom
a sadla som si pod okno. Som viac než
pripravená na ďalšie stretnutie sa
s kráľovnou anglickej detektívky.
22 23

04.04.2020
10:06
Tá Agatha proste nikdy nesklame.
13:04
Okay. Nastal čas na knihu, ktorú som si
šetrila na pekné jarné počasie.
Hlava 22.
Minulý rok na začiatku leta som videla
miniseriál a strašne sa mi to páčilo.
Teraz sa veľa motám okolo vojny – Bitúnok
č.5, Čas prílivu od Agathy Christie
a teraz Heller. Myslím, že pred dvoma
dňami som pozerala rozhovorom so
Stephenom Kingom a hovoril, že ako
študent bol na Hellerovej prednáške
a hovoril si: Som v tej istej miestnosti
ako on, dýcham ten istý vzduch ako
on. Toto by som si určite hovorila aj ja,
keby som sa stretla s Kingom. Na druhej
strane som túto knihu spomínala aj pred
niekým, teraz si nespomeniem kto to bol,
ale viem že povedal, že je to dlhá nudná
kniha a že si mám ušetriť čas. Budem
radšej veriť Kingovi, síce má príšerný
vkus na filmy, ale o knihách vie určite
viac. A ja sa teším na Johna Yossariana.
21:37
Do pekla, ako sa niekto môže volať
Yossarian? Čím viac sa jeho meno
opakuje, tým lepšie to znie.
Yossarian.
Práve skypujeme s kamarátmi a ja
túžobne hľadím na knihu, ktorá leží
položená vedľa mňa. Poobede som sa
zašila do izby, lebo mama si sadla vedľa
mňa a nemohla som sa sústrediť, musela
som odísť, aby som s Yossarianom bola
sama. Neviem či je to pochopiteľné.
Možno preto, že ho chápem v nenávisti
voči ľuďom. A možno preto, lebo Christopher
Abbot vyzerá tak trochu ako Jon
Snow. Možno oboje.
24 25

06. 04. 2020
19:52
Akokoľvek milujem v tejto chvíli Johna
Yossariana, včera večer som si pustila
starý horor The Haunting, lebo som
prosto naň dostala chuť. Predtým sa
mi do playlistu zamotalo Season of the
witch od Donovana a jedna vec viedla
k druhej. Je to môj druhý najobľúbenejší
hororový príbeh a tak som zo včera na
dnes znova oprášila knihu od Shirley
Jackson.
To je tak vynikajúce, tak dokonalé, ako
by povedal môj kolega.
Milujem jej úvodný a záverečný odsek,
neviem prečo tak na mňa zapôsobil,
proste je tak napísaný, až sa mi zadrapil
do duše. Je zaujímavé vidieť niečo také,
že rovnakú vetu použila na začiatku aj
na konci. Jackson píše: ticho sa opieralo
do dreva a kameňa a čokoľvek tadiaľ
kráčalo, kráčalo samo. Ale dnes už zase
svieti slnko a to ma vedie naspäť na
ostrov Pianosa, ktorý leží 13 km od Elby
a kde sa očividne nemohli udiať udalosti
opísané v knihe Hlava 22.
ticho sa
opieralo do
dreva a kameňa
a čokoľvek
tadiaľ kráčalo,
kráčalo samo
26

08. 04. 2020
11:25
Včera som neprečítala ani stránku, šla
som na bicykel a zakotvila som u tety na
záhrade. Bolo tak teplo celý deň, že to
bolo nesmierne príjemné.
Ale reč prišla aj na knihy, sesternica
hovorila, že tento rok ešte neprečítala
ani jednu knihu (ja by som zomrela),
a teta hovorila o tom, že začala čítať
knihu – romantickú, samozrejme – ale po
dvoch stranách na začiatku, kde opisovali
drevené domy to odložila, lebo ju to
nebavilo.
Akože, tí ľudia sa tak rýchlo vzdávajú
a pritom môžu prísť o veľa. Večer som
nad tým ešte premýšľala a spomenula
som si, ako mi ešte dávnejšie hovorila,
že si vždy najprv prečíta poslednú
stránku, aby vedela ako to skončí.
!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?
To ma tak nasralo, do riti. Na čo je to
dobré, predsa sa pripraví o zážitok
z čítania. Ale nebudem sa zase
rozčuľovať, dnes je opäť slnečno a teplo
a tak si beriem Yossariana so sebou na
záhradu.
09. 04. 2020
19:00
Ach Bože to bolo nádherné.
Teším sa na koniec karantény kedy
nabehnem do kníhkupectva a dokúpim si
ďalšieho Hellera do zbierky.
Hlava 22 mi oblizla srdce a Yo-Yo dušu.
Bolo to vážne vtipné, až na dve predposledné
kapitoly, ktoré boli priam trýznivé
a smrť chudáčika Snowdena ma
rozplakala aj napriek tomu, že som už
videla aj seriál. Strašnú lásku cítim
k tomuto dielu, budem si tú knihu držať
blízko pri sebe. Chcela by som si nechať
tak deň na premýšľanie a žitie tejto knihy,
ale nejde to, lebo mi už zostáva málo
času. Cítim sa byť navyše v tak trochu
čítacom “švungu“, zajtra sa teda vrhnem
na Hemingwaya, čo som si voľakedy
kúpila. Kniha vyzerá tak krásne, ale ak
zas budem čítať o rybárčení, tak ma asi
z toho drbne.
28 29

10. 05. 2020
8:17
Dnes som si privstala. Zobudila som sa
okolo pol 7, slnko ešte nevyšlo spoza
hory. Tak som vzala do ruky esej od
Williama Styrona o depresii.
Nič svetoborné, možno keby som aj ja
mala práve depresiu, či melanchóliu, ako
to autor romanticky nazýva, by mi to
niečo dalo. Možno vedomie, že nie som
sama a možno vôbec nič. Idem sa najesť,
predtým ako sa teda pustím do tej Fiesty.
Dnes je Veľký piatok a keďže nejdeme do
kostola, budem mať fúru času na čítanie.
17:03
Strana 69 a už sme pri rybách.
Očividne Hemingwayov poznávací znak,
neviem čo s tým stále mal.
11. 04. 2020
8:47
Fiesta sa skončila. Nevedela som, že
Fiesta je vlastne Slnko aj vychádza.
Tým pádom mi zostávajú už len dve jeho
knihy a myslím, že mi to bude navždy
stačiť. Ani neviem čo dodať. Asi len, že
na tento víkend mám nachystané dve
gotické poviedky, na ktoré sa teším.
A začnem čítať nesmierne ospevovaný
Malý život. Tá kniha je ale strašne hrubá,
tak dúfam, že to bude také dobré, ako to
všade čítam. Sedím pri stole a pozerám
na slnkom zaliatu záhradu. Už niekoľko
dní sledujem ako pomaly zelenie živý
plot vonku. Myslela som si, že takto na
jar už budem nosiť šaty a budem pravidelnou
návštevníčkou knižnice.
Zostáva mi sa už len modliť aby to
tak čoskoro bolo, pretože mi začínajú
dochádzať doma knihy a veľmi sa obávam
toho bodu, keď tu zostane už len
mamina Rosamunde Pilcherová.
Kvôli tomu moru ani nemôžem čítať tak
veľmi, ako by som si priala.
30 31

12. 04. 2020
21:42
Dnes ráno som zabudla zapísať, že som
si prečítala poviedku zvanú The Wallpaper.
Radí sa do klasického gotického
hororu a bolo to fajn, ale čítala som aj
lepšie. A inak som ničím nepohla, Malý
život je stále na strane 50, lebo dnes
som bola akousi náhodou na celodennej
túre, ktorá bola dosť náročná, takže
zajtra budem mať určite svalovicu
a dúfam že produktívne využijem
obmedzenú možnosť pohybu na čítanie.
13. 04. 2020
15:26
Práve prešla prvá búrka tohto roka a ja
som počas nej prečítala poviedku The
Sandman – ďalšia gotická poviedka.
Vždy som šťastná keď vychytám takýto
perfektný okamih na tematické čítanie.
The Sandman bol taký priemerný, ale
samozrejme veľmi atmosférický.
Strašne nemám náladu na ten Malý život,
ale všetci sa občas musíme prekonávať.
20:48
Ja neviem.
Fakt.
Strana 100 a stále nič moc.
Uvažujem rozčítať ešte niečo popri tom.
32 33

15. 04. 2020
10:44
Zase som včera nič neprečítala.
Neviem sa akosi donútiť k tomu.
Navyše mi zostáva veľmi málo času, ani
nie o mesiac musím mať všetko hotové.
Už nemám ani toľko kníh doma, tak som
si vyložila už len dve knihy, ktoré chcem
prečítať okrem Malého života. Dúfam, že
to stihnem, pretože si dávam čas na ich
prečítanie maximálne dva týždne.
Aj práca do školy začína hustnúť a tak
sa dostávam do bodu, kedy chcem robiť
všetko naraz, ale zároveň sa mi nechce
robiť absolútne nič.
16:37
Tak som si dala 100 strán dnes, ale
celkom pravidelne som to prerušovala
pauzami na čaj, ale hlavne pauzami na
hľadanie recenzií, čo sa mi hádam ešte
nestalo, aspoň si nepamätám.
Ideálne by bolo, keby sa mi to podarilo
dočítať do konca týždňa.
Snáď sa nejako prekonám.
19:20
Som aj celkom rada za tento čitateľský
denník, pretože nemám s kým veľmi
rozoberať literatúru, hlavne nechcem
spamovať kolegu správami o knihách.
Dnes sme si ale písali a on číta Meno
ruže. Hrozne mu závidím, lebo je to jedna
z najlepších kníh aké som kedy čítala,
pretože ma to tak veľmi ovplyvnilo v tej
dobe. Pamätám si, ako som žila v takom
opare tej knihy, akoby bol celý môj svet
pod závojom. Ale nezávidím mu, že to
číta teraz, lebo ja som to čítala pred
Vianocami a to bolo tak neskutočne
atmosférické a keď som šla do kostola
v tom čase, tak to bolo cítiť úplne inak.
Kiežby som to aj ja mohla čítať po prvý
raz, lebo nie je toľko kníh, ktoré také
niečo dokážu.
34 35

16. 04. 2020
9:06
Dnes som opäť využila Neila Gaimana
na nacvičovanie bakasany. Len toľko na
ranné hlásenie.
16:21
Ďalších 100 strán mám za sebou,
konečne to začína naberať aký–taký
smer. Teraz ale idem von, pretože je
chvíľu teplo a už som poriadne 3 dni
nebola vonku. Mám na pláne si dať ešte
20 strán keď sa vrátim, aby som bola
presne v polovici knihy.
17. 04. 2020
16:27
Už len čosi vyše 200 strán a mám to
z krku. Vyvalila som sa na gauč so
žihľavovým čajom a zo dve hodiny som si
čítala. Teda aj ráno som chvíľočku.
Je to už celkom zaujímavé, ale na to, aké
recenzie som čítala teda… Nechce sa
mi to teraz hľadať, lebo vonku je celkom
horúco a ešte to chcem vychytať, kým sa
zas na pár dní ochladí. Ale som rada, že
to do konca týždňa určite zmáknem, plus
si asi zajtra prečítam aj Zámok Otranto,
aby som pomaly dobiehala moju gotickú
literatúru.
21:56
Na svoje 21. narodeniny som dostala
nádherného čierneho kocúra, vážne som
takého krásneho ešte nevidela.
Nemá ešte ani rok a už prišiel o oko.
Naozaj to bol najkrajší kocúr. A dnes mi
napadlo v súvislosti s tou knihou ktorú
čítam, že či sa mi to muselo stať, lebo
bol príliš krásny. Či som bola naňho taká
pyšná a tak som ho mala rada za to, aký
bol krásny až musel prísťo oko. Za trest
za moju pýchu. Pravdaže ho mám stále
rada a stále je krásny, ale konečne ma
tá kniha donútila premýšľať. Jude, asi
hlavná postava má pocit, že nemôže byť
šťastný, že si nezaslúži nič dobré, čo sa
36 37

mu prihodí. Že čokoľvek pozitívne sa
stane, musí to mať nejaký háčik. A tak
nad tým premýšľam teraz aj ja.
38 39

nepotrebujem ísť von v
piatok večer, víno si
otvorím aj doma a
zmorím sa knihou

19. 04. 2020
9:36
Je nedeľa, konečne sa zatiahlo a na dnes
hlásia aj slabý dážď a ja nemám iný plán
ako dočítať túto knihu.
Včera som veľa neprečítala, podvečer
sme opekali lebo bolo teplo, ale večer
som si dala aspoň 40 strán. Nakoniec
som to musela odložiť, pretože som dostala
strašné nervy na Juda. Rozumiem
že sa mu diali strašné, desivé veci, ale
Bože! Odmietať ísť si dať pomôcť, nielen
od lekárov, ale aj od priateľov a všetko
riešiť žiletkou je strašné. Nenávidím to.
Raz sa moja kamarátka rezala a ja som
jej dala facku. Doteraz si ten moment
pamätám. Odvtedy to už nerobila, lebo
ako povedala, bála sa ma.
Ale v dobrom. Doteraz sme kamarátky
a dosť dobré a je to ten najsladší človek
na svete. Ale ten Jude ma tak strašne
štve celú knihu, je absurdné niektoré
veci riešiť sám. Idem si dať sprchu
a raňajky a budem pokračovať.
Dnes ešte mienim stihnúť aj Otranto
a z tohto Malého života mi už nezostáva
ani 100 strán.
12:12
Jebnutá kniha. Aj spisovateľka. Každý
umrel nejako príšerne, každý len trpel.
Strašná sadistka je to, až to bolo nechutné.
A to ja v pohode zvládam všetko
možné. Túto knihu nebudem neznášať
preto, lebo bola zlá, ale preto, lebo bola
nepríjemná a bolestivá. Ale neplakala
som ani raz. Len by som hlavnú postavu
vyfackala. Teraz už však kniha leží na
polici a tam aj zostane lebo tam jej
bude dobre. Keď si pomyslím, že som od
jednej recenzentky počula, že to čítala
trikrát, tak si fakt musím myslieť, že jej
tiež dobre drbe.
16:11
Rozhodla som sa pozrieť si nejaké vlogy
o Malom živote a reálne to jedno
dievča vystihlo slovami:
„This book is fucked up.“
41 42

20. 04. 2020
11:04
Kriste to Otranto je také dlhé.
Áno, chcela som to prečítať včera, ale
keďže mám veľa času, tak samozrejme
všetko flákam. Ale tak dúfam že to už
dnes dám.
21. 04. 2020
9:25
Teda to Otranto mi ale dalo zabrať. Dlhé
to bolo a tá angličtina z 18. storočia tiež
nie je úplne najjednoduchšia na čítanie.
14:53
Vytiahla som si ešte na dnes jednu krátku
knižku od Roberta Walsera nazvanú
Prechádzka. Skutočne šlo len o to, čo
uvidel v jeden deň počas svojej prechádzky
mestom. Nemalo to dej, ale bolo
to tak krásne melancholické a nesmierne
pompézne napísané.
Urobila som si čaj, pustila príjemnú
hudbu na podmaz a uvelebila som sa na
gauči a po 10 stranách bez varovania
prišla sesternica a tak som bola nútená
odísť s knihou a dočítať ju potichu vo
svojej izbe. Nenávidím, keď niečo nejde
podľa plánu.
43 44

22. 04. 2020
16:17
Konečne som rozčítala Silu. Knižka je
o ženách a dievčatách, ktoré majú
v sebe elektrickú silu. Je to také teenagerské,
alebo teda young adult tematika
a predpokladám že to rýchlo prečítam,
najneskôr zajtra a potom sa vrhnem
ďalej na Kde raky spievajú, čo, ako predpokladám,
by mala byť moja posledná
kniha pre tento denník v čase, ktorý som
si stanovila, pretože som si rozdelila čas
výhradne na čítanie a potom sa mi to už
bude miešať s prácou do školy, takže asi
neprečítam už až tak veľa.
24. 04. 2020
8:56
Samozrejme, že som to dočítala dnes
ráno. Išla som len niečo zaniesť
k susedom a som tam aj zostala na kus
reči a pár pohárov vína, takže keď som
sa vrátila domov, už som nebola v stave
čítať. Takže tak. A nechápem, prečo som
si tu Silu voľakedy kúpila. Feministické
sci-fi. Pre Kristove rany. Strašný nápad.
Aspoň som to pomerne rýchlo prečítala,
lebo viac by som asi nezvládla.
Koľko zlých kníh existuje.
Ale tak sú aj ľudia, čo toto čítajú.
Bohužiaľ.
18:49
Okej okej.
Rozčítala som Kde raky spievajú a je to
dobré. A zatiaľ dosť dobré.
Na dnes mi ale stačilo, 100 strán som
aspoň prečítala.
45 46

26. 04. 2020
14:07
Páni! Toto bolo super! Na konci som si
aj poplakala od dojatia, ešte mi neuschli
líca keď toto píšem.
(možno to dokazuje, že nie som taká
stone–cold bitch, ako som bola pri
Malom Živote..)
A to som si ju kedysi neplánovala kúpiť.
Zvláštne, ako rýchlo ubehol mesiac aj
niečo, odkedy som začala zapisovať.
nakoniec
ho naozaj
zabila
ona
47

raz budem mať
knižnicu, ku ktorej
budem
potrebovať rebrík

30. 04. 2020
9:25
Je po termíne, ktorý som si dala na
prečítanie kníh a tak som celkom aj
zvoľnila v čítaní.Vytiahla som si satirickú
knihu kráľovná Camilla, ktorej príbeh je
zasadený do fiktívnej doby, kedy
v Británii znova nastala republika.
Ide mi to celkom pomaly, za pár dní som
prečítala len asi 40 strán, pretože sa
snažím sústrediť viac na prácu do školy.
Btw, myslím si, že republika by nefungovala
v Anglicku, už to zas skúšali
a nevyšlo. Majú príliš radi svoju
kráľovskú rodinu.
01. 05. 2020
16:29
Kráľovnú Camillu už skoro mám.
Po včerajšom zápisku som sa do toho
pustila. Dočítam ju a potom sa pustím
do Sharp Objects, znova. Nieje to tak
dávno, čo som to čítala, asi 2 roky. Ale je
to tak geniálne, že mám veľkú chuť si to
prečítať zas. Fun fact: Aj tam je hlavná
postava žena, ktorá sa vola Camille.
51 52

02. 05. 2020
15:30
Je fajn čítať už len tak pre seba
a nesnažiť sa toho stihnúť čo najviac, ako
to bolo v čase, ktorý som si určila.
Teraz čítam za odmenu. Tá Camilla bola
fajn, ale po čase to malo až taký orwellovský
nádych, pretože ich sledovali, kontrolovali,
museli nosiť náramky, ktorými
sledovali ich pohyb. Inak na Orwellovi
som nikdy nič nevidela, prečítala som
1984 aj Zvieraciu farmu.
No a teraz k inej Camille, tej zo Sharp
objects. Nemám rada spoilery, ale ten
domček pre bábiky s podlahou
z ľudských zubov mi vždy už len pri
pomyslení naženie zimomriavky.
Dnes to už určite dočítam, po tom, ako
dorobím veci do školy.
18:37
Bolo to rovnako dobré ako prvý raz,
rozhodne to odporúčam.
domček
pre bábiky
s podlahou
z ľudských
zubov
53

03. 05. 2020
17:43
Okej, okej! Máme v žiline Artforum, kde
pracujú tí najmilší kníhkupci. Sú takí
milí, že zakaždým si tam musím kúpiť
nejakú knihu. Minule som o tom hovorila
aj šéfovi v práci a on mi povedal, že jeho
žena tam presne kvôli tomu prestala
chodiť, lebo by minula priveľa peňazí.
No. K veci. Ja sa tu teraz pozerám, že tu
mám jednu neprečítanú, čo sa volá Rieky
Londýna. Ja milujem Anglicko a tak som
zvedavá, tú knihu mi odporučili páni
kníhkupci a je načase ju prečítať.
23:47
Je to zábavné. Zvláštny mix žánrov
vytvára zaujímavý výsledok a som si istá,
že tu to funguje omnoho lepšie ako pri
Sile. Toto je lepšie.
0:53
Baví ma to viac a viac. Policajt, ktorý vidí
duchov, ktorí mu pomáhajú riešiť prípad.
A celé je to na takú ľahšiu nôtu. Inak,
takto neskoro som už dávno nesedela
v posteli a nečítala.
04. 05. 2020
7:23
Vyzerá to tak, že sa začína svet obracať
k lepšiemu. V sobotu idem konečne do
práce a od zajtra už otvárajú knižnicu!
Neviem sa dočkať, teším sa ako na
Vianoce!
8:36
Tak som si objednala zopár kníh
z knižnice, teraz to bude fungovať takto
obmedzene. Písali, že vrátené knihy
budú dávať ešte aj na 5 dní do karantény.
V tom Steinbeckovi chýbalo zopár
strán, tak som im tam napísala lístok so
zoznamom strán, takže dúfam, že sa to
nestratí. Normálne môj mozog dostal
orgazmus v momente, ako som si objednala
Woolfovú a Austenovú.
Už len to pomyslenie na takú
nádhernú literatúru! Knižnicu ešte
k tomu aj prerábajú, takže všetky knihy
sú teraz v knižničnej pivnici.
Bolo to celkom zábavné tam chodiť,
malo to svoju atmosféru. Možno, že kým
sprístupnia knižnicu celkovo, bude už aj
jej prerábka hotová.
55 56

Ale aj teraz mi bude chýbať prehrabávanie
sa knihami, ticho podzemia
a jemné hučanie neónových lámp, ktoré
majú v knižnici. Ale už je to na polceste,
takže aj to je úžasné.
Práve raňajkujem pri youtube a to ma
vlastne donútilo otvoriť zápisník
a zapísať si sem túto vetu, ktorá stála
pod videom:
„Philosophy sounds like a nice guy you
enjoy spending your time with, while
literature is the person with whom you
fall in love.”
A ja tej vete tak dokonale
rozumiem.
philosophy sounds
like a nice guy you
enjoy spending your
time with, while
literature is the
person with whom
you fall in love
57

05. 05. 2020
10:21
Včera som zabudla poznamenať, že to
video, ktoré som spomínala, bolo od
dievčaťa, čo študuje anglickú literatúru
a vlastne mám teraz z toho tak trochu
depku.
Strašne by som chcela aj ja študovať
niečo takéto. Som si istá že by mi to šlo
skvelo, baví ma učiť sa a literatúre rozumiem,
teda aspoň myslím. Neviem, čo
o mne hovorí tento denník. Ale na Slovensku
pravdaže nič také úžasné nie je,
tak som si pozerala nejaké letné kurzy.
A našla som. Za 5000 libier. To rozhodne
nemám a pochybujem že budem mať.
Ale keby ma niekto zasponzoroval, neodporovala
by som. Ale znelo to nádherne,
stráviť týždeň v Oxforde alebo Cambridgei
a rozoberať literatúru s osobami,
ktorí vedia o čo ide. Možno v budúcom
živote.
No, ale k veci – do knižnice púšťajú len
po pár ľudoch a moja sestra, ktorá šla
so mnou, ma musela čakať vonku. A za
5 minút, čo som ja bola vnútri, ona si
stihla potykať s jedným knihovníkom, čo
púšťal ľudí dnu. Tak ja sa s ním poznám,
lebo chodí k nám do Novej Synagógy
na výstavy a veľakrát mi pomáhal
nájsť nejaké knihy a rozprávali sme sa!
Nezávidím ani nič, to len taká smiešna
príhoda za dnes. Inak, z toho Aaronovitcha
mám už len zopár strán, tak idem
pred spaním ešte čítať.
21:10
Dnes som si bola vyzdvihnúť knihy
z knižnice. Toho Dickenska nemali, ale
v pohode, 4 knihy ktoré neviem, či stihnem
prečítať do konca mesiaca, uvidím.
Ešte by som rada dala zopár kníh, ktoré
mám dma a aj pár poviedok, pretože
kratšie veci sa mi budú teraz lepšie čítať,
vzhľadom k tomu, že mám veľa práce.
59 60

06. 05. 2020
13:55
Niekoľkokrát mi napadlo, že by som si
založila nejaký knížný blog, alebo Instagram,
ale neviem. Čítal by to niekto?
Navyše už je takých blogov pomerne
dosť. A nemám priveľmi na to nervy
a hlavne výdrž, aby som pravidelne
fotila krásne estetické fotky… ale možno
by som to mohla skúsiť cez leto, vtedy
budem mať času ako čečiny.
16:37
Kúpila som si včera tulipány a vysoké
sviečky (konečne) a teraz sa neviem
dočkať, kedy už budem čítať tú
Austenovú, ale to asi tieto tulipány budú
už dávno hniť v kompostéri. Každopádne
mám veľmi rada takéto kútiky ako
stvorené na čítanie.
07. 05. 2020
9:34
Trošku som si napred listovala knihami,
čo plánujem čítať a som si všimla, že
mám hrozné šťastie na popísané knihy
z knižnice. WTF ľudia. Nepíšte do kníh
prosím. Ak už musíte, tak ceruzkou
a potom to vygumovať.
Niektorí ľudia sú proste zvery.
13:20
Som zabudla, že toho Aaronovitcha som
už dočítala. Dnes nejdem asi nič nové
začínať, mám veľa práce pred sebou.
61 62

08. 05. 2020
11:35
Zvyknem pracovať pri nejakom filme
a dnes to bolo 84 Charing Cross Road
a bolo to tématické. Žena z Ameriky si
objednávala knihy z malého antikvariátu
v Londýne asi 12 rokov a popritom si
vymieňala listy s tým kníhkupcom. Nikdy
sa nestretli, hoci sa na tom raz dohodli,
ale niečo tej žene do toho prišlo. A on potom
zomrel, chudák a ona prišla po jeho
smrti, ale ten antikvariát bol už prázdny.
Bol to super film, taký pri ktorom si
predstavujem daždivé popoludne
v nedeľu.
17:04
Death by Clarence E. Flynn
Why do you fear me?
I am your friend
I but guide travellers
Rounding the bend –
Lead them to freedom,
From time and age
Help them start writing
On a new page…
Seek for me never,
Keep your course true –
When I am needed
I´ll come to you,
Then I will show you
Roads without end –
Why do you fear me?
I am your friend.
A ja tu mám neprečítanú knižku s názvom
The Bookshop.
21:14
Prechádzala som si Pinterest a našla
som sa na stránke s básňami a táto sa
mi tak páčila, musela som si ju zapísať.
Nie vždy sa mi páčia básne, nemám pre
veľmi pochopenie. Mám rada Tima Burtona
a aj Baudelaira, hlavne jeho Mrcinu.
Mám rada aj báseň Richard Cory, ktorú
potom trochu prerobili a prespievali
Simon & Garfunkel.
63 64

09. 05. 2020
10:05
why do you
fear me?
I am your
friend
Idem do práce a rozhodla som sa nebrať
si so sebou notebook, proste si
oddýchnem na chvíľku
od práce, vezmem si len knižku.
The Bookshop je krátka záležitosť, zatiaľ
je to také mdlé, tak neviem.
Kúpila som si to hlavne kvôli tomu
názvu, lebo som vtedy usúdila, že by ma
to mohlo baviť. Tak hádam aj bude.
20:47
Chodieva k nám do práce taký starý pán,
vždy rozpráva ie isté vtipy a vždy mi
dáva tie isté komplimenty. A teda prišiel
aj dnes a povedal mi, že má okremmanželky
ešte aj dve milenky – knihu
a televíziu. Tú knihu mu schvaľujem,
v telke aj tak nič nie je. Potom, čo odišiel
som rozmýšľala, či som to aj ja niekedy
tak brala a spomenula som si na minulé
leto, kedy som čítala A násilní ho uchvacujú
od Flannery O´Connor. Vtedy som
sa tak cítila, vtedy to bolo po prvý krát
akési iné čítanie. Z tej knihy mi bolo zle,
ale zároveň ma tak zvláštne uchvacovala.
Flannerino rozprávačské umenie je
úžasné, ona bola úžasná spisovateľka
a vtedy som sa cítila, ako by som sa s jej
knihou milovala, ak to takto môžem
66

povedať. Ale na konci som mala skôr
pocit, akoby mi znásilnila mozog. Bola to
dosť silná kniha, kiežby som aj ja vedela
tak dobre písať.
23:17
No, v práci som mala dosť času si čítať,
tak som už len dočítala teraz to The
Bookshop, lebo by som sa s tým nechcela
naťahovať ešte aj zajtra. Akože, bolo to
fajn, ale nič prevratné. Ešte k tomu urobili
aj film podľa tejto knižnej predlohy
a ten si veru aj pozriem, lebo som zvedavá
z čoho ho spravili, lebo nemyslím si,
že dejová linka bola nejaká pútavá
a jedinečná.
10. 05. 2020
8:34
Na tento posledný týždeň som si dala
odvážny cieľ, a to prečítať dve knihy.
Odvážny preto, lebo teraz práca do školy
bude rozhodne na prvom mieste pred
všetkým a bude ťažšie nájsť si čas na
čítanie, ale dúfam že to zvládnem.
Aby som mala teda ešte o čom písať.
Tak neviem, ako sa mi bude dariť, ale vytiahla
som si K majáku od Virginie Woolf,
ktorú som si vzala z knižnice a Still me
od Jojo Moyes, ktorú som si kúpila už
dávno. So Still me mám trošku problém,
kúpila som si ju rovno po tom, ako vyšla
a teraz mi veľkostne nesedí k ostatným
dvom knihám, toto je totiž tretia časť zo
série o Louise Clark. Bol aj film, svojho
času pomerne populárny, hrá tam Emilia
Clarke (Daenerys) a dala si po dokončení
filmu vytetovať včelu na malíček, lebo
včela je akoby atribútom Louisy, ktorú
hrala. Spomínam to preto, lebo práve
mi vletela včela do izby, ako som si toto
zapisovala. Perfektné. Náhoda? Neviem,
ale idem ju vyhnať.
17:42
Kdo se bojí Virginie Woolfové? Ja. Známa
veta zo známeho filmu a hry. Milujem tú
vetu, je to skvelé. Virginia sa ťažko číta,
67 68

skoro ako ten prašivec James Joyce.
Ulysses bolo utrpenie, ale cítila som
sa ako šampiónka po tom, ako tom to
dočítala. Jedna veta bez prerušenia na
30 strán?! To čo je za nápad? Bastard.
Potom som pozerala nejaké hodnotenia
na Ulysses na Goodreads a dve ma fakt
rozosmiali.
1. Life is too short to read Ulysses
2. I can´t do it. It fell in my toilet and
didn´t dry well and I´m accepting it as
an act of God. I decided against burning
it, and just threw it out.
Yes I am a horrible person.
Celkom ich chápem, ale Jimmy, ktorý
napísal druhý komentár bol fakt vtipný.
Virginia je podobná, to ona a Joyce
vymysleli tento štýl písania, kedy sa dej
knihy odohráva za jeden deň. Inak je
to podľa mňa otrasné a zároveň niečím
tak fascinujúce a rozhodne to nie je pre
každého. Ale vždy sa cítim o čosi pyšnejšie
na seba, ak zvládnem náročnú
knihu. Lebo knowledge is power!
20:36
Na leto mám plán, teda mám ho už
dlhšie, ale je čas niektoré veci aj uskutočniť,
že si preštudujem literatúru
hlbšie. Nie len čítať ju, ale aj naučiť sa
poriadne čítať v nej, vedieť ju rozobrať.
kdo se bojí
Virginie
Woolfové?
kdo se bojí
Virginie
Woolfové?
69

Preto som si minule objednala dve knihy
od Thomasa C. Fostera – Čítaj literatúru
ako profesor a Čítaj romány ako profesor
a dúfam, že to bude sranda. Teda som
si istá, že to bude lepšie ako v škole,
kedy učiteľka, ktorú to dosť očividne
nebavilo a nevedela to podať sa snažila
nám vysvetliť ako to funguje a bolo to
priam otrasné. Určite je to zaujímavejšie,
ako to bolo v škole a tak vkladám veľkú
dôveru v tieto knihy, lebo sú dve a bola
by to škola, keby to boli shity a zbytočne
vyhodené peniaze. Ale tak aj tento týpek
je učiteľ, ale verím, že lepší ak napísal
dve knihy, ktoré sa dosť dobre predávali.
Každopádne to, čo som chcela povedať,
ale vždy sa mi nejako podarí odbočiť
je, že som si chcela založiť nejaký zošit
alebo zložku alebo čo, kde by som si
zapisovala tieto veci aby som im lepšie
rozumela.
11. 05. 2020
10:47
Včera som zabudla povedať, že sme boli
u starkej na chvíľku, zaniesť kvety
a tak a ona má milión takých tých
westernových knižočiek paperbackových
a sú to podľa mňa geniálne vecičky.
Paperback je skvelý, len tak si ho vopchá
človek do vačku, ak má teda dosť veľké
vačky, zmestí sa inak všade, je ľahký…
No a raz by som si jednu z nich rada
prečítala, niečo na ich muselo byť, ak si
ich ľudia toľko kupovali a chcela by som
to vyskúšať aj ja, len čisto zo zvedavosti.
Teraz idem robiť do školy, ale okolo
piatej si dám zas pauzu aby som si
prečítala kúsok zo Still me, s tým začnem
najskôr a potom sa vrhnem aj na
Virginiu.
15:41
Okej, toto musím zapísať. Vždy som
chcela aby mi niekto napísal báseň
a stalo sa. Je to divné ale stalo sa.
Nie celkom ako som si to predstavovala,
ale asi človek musí brať to, čo mu dávajú
a vzhľadom k tomu, že sa to radí k prejavu
literatúry, tak som si pomyslela že
to sem šupnem. Teda asi to nieje úplne
sranda, je to celkom vážna vec. Tú báseň
o mne napísala kamarátka a je to cringe.
71 72

Ty
Ty si tým ornamentom,
vyrytým v mojej duši,
pre ktorý sa sama stávam človekom.
Si momentálnym objektom mojej mysle.
Pomaly snívajúc... snívam svoj sen,
o Tebe a o mne - o nás dvoch,
v tajomnom opojení našich pier,
vyzliekam sa z týchto už oplzlých slov,
dosť bolo aj tak ranených tiel.
Treba nám však čistú lásku
a nie takýto hriech.
Čím viac to čítam, tým nepríjemnejšie to
pre mňa je. Ale mala som pocit, že sa to
sem hodí, lebo sa ma to bytostne dotýka.
Ale tie dotyky nie sú až také zábavné.
16:22
Písala som kolegovi o tých popísaných
knihách, čo som minule spomínala aj tu
a krásne to vystihol so slovami: Duševný
súmrak padol na tých ľudí.
Proste krásne.
21:12
duševný
súmrak
padol na
tých ľudí
Black books je povinný seriál. Nielen pre
knihomoľov. Je to veľmi zábavné, hlavne
ten britský humor mi je dosť blízky.
73

these books,
are they real
Ten seriál som kedysi objavila omylom,
lebo kamarát mi kázal pozrieť si Black
Mirror a ja som si nechctiac pustila toto,
lebo som si nezapamätala názov a teraz
sa k Black Books rada vraciam hocikedy
neviem, čo by som si pozrela, alebo
nemám na nič náladu. Kvôli tomu seriálu
túžim mať malý antikvariát niekde
v Anglicku, ale rozhodne by som si tam
viac upratovala a bola by som milšia ako
Bernard Black. Len si to pustite niekedy.
leather?
they are real
dickens
76

12. 05. 2020
7:21
Celkom skorý ranný zápisok, ale takto
teraz vstávam, pretože musím makať.
Už mi zostáva len 5 dní, ak nerátam tento
a to je veľmi desivé. Snažím sa robiť
najviac ako sa dá, ale niekedy ma už
z toho bolí hlava, pretože sa musím stále
pozerať do notebooku. Still me pokračuje
dobre, je to taká ľahká záležitosť popri
Virginii s ktorou som začala ešte včera
pred polnocou, len tak narýchlo.
Teraz čítam kedy sa dá, pri umývaní
zubov, pri obede… Veľmi by som chcela
ešte stihnúť tie dve knižky, ale to Still me
je trochu hrubé. Aj napriek dosť veľkému
fontu ktorý použili.
9:12
Inak moje tulipány ešte žijú, som v šoku.
Písala som kolegovi, že mám Jane Austen,
sviečky, kvety a čaj na pláne v blízkej
dobe a poslal mi skvelý obrázok ako
si ma predstavuje. Asi z toho spravím
ilustráciu.
tak takto
nejak si ťa
predstavujem
77

16:26
Viem že by som mala robiť, ale neviem
sa príliš sústrediť. Väčšinu mám už aj tak
za sebou. Ale vybehla som sa vyvetrať na
bicykel a zakotvila som u pratety a začala
mi rozprávať o tom, že jej dcéra má
strašne veľa kníh a že ich potom budem
ja dediť. A potom spomínala na moju
obľúbenú prapratetu Žofiu, že kedysi za
mlada mala strašne veľa kníh, že mala
jednu izbu plnú len kníh, ale že sa potom
presťahovala do iného bytu
a tak knihy porozdávala, lebo ich už
nechcela, pretože nemala na ne viac
miesto. Ja si pamätám, že mala len
jednu poličku s knihami nad starým nefunkčným
televízorom v obývačke.
Je to škoda, zomrela už dávno, mala som
vtedy trinásť rokov, teraz by som sa
s ňou určite porozprávala. Ale aspoň
viem, z ktorej strany mám to čítanie
a lásku k literatúre. Trošku ma znepokojuje,
že teta Žofa sa nikdy nevydala, bola
by som nerada, keby sa to stalo aj mne,
ale ona mala zase iné dôvody. Myslím,
že mala celkom zaujímavý života a ona
sama bola zaujímavá. Niekedy si prajem,
aby som sa ja narodila skôr, alebo aby
si ona, a nielen ona, požila o čosi dlhšie.
Teraz rada chodím k pratete a jej dcére,
lebo sa dozviem takéto milé detaily
a snažím sa si ich zapamätať a občas si
ich aj zapíšem do diára. Tak rada by som
sa povypytovala na toľko vecí, prehrabala
sa knihami a starými fotkami, to je
niečo čo milujem asi zo všetkého najviac.
Staré fotky a klebety, kto aký bol a tak.
Ale teta Žofa zomrela, byt sa predal
a knihy zhoreli v kotli u môjho strýka.
Keby to len teta vedela. A možno aj vie,
čo ja viem.
19:59
Táto Virginia sa mi páči o dosť viac ako
tá prvá, ktorú som čítala. Zabudla som
na názov knihy. Kto môže napísať
k myšlienkam šesťročného dieťaťa niečo
takéto: „Mít po ruce sekeru, pohrabáč
nebo nejakou zbraň, která by se otci
zaťala do prsou a na míste by ho zabila,
James by se jí chopil.“
20:17
O pár strán neskôr, pri opise jedného
muža napísala: „Jak žírave všechno
rozleptá na živé maso a do krve.“
Toto je nádherná veta. Dobre sa to číta.
79 80

13. 05. 2020
9:33
Všade je peľ. Úplne všade, neviem čo
s tým už robiť. Kým čítam, mám opelené
stránky, notebook utieram každých 10
minút, stôl som už vzdala. A nezaprší.
Chcela som si ísť s raňajkami sadnúť
na záhradu a chvíľu si čítať, kým mi
nezačne rušný deň plný školských povinností,
ale nedá sa, celý záhradný nábytok
je žltý. Len otvorím okno a mám pocit, že
sa mi na tvári urobila vrstva.
A je to škoda, lebo je fakt horúco na Máj
a snažím sa využívať toto teplo na čítanie
si vonku.
10:47
Už prší. Ak prestane, možno sa bude
dať ísť von poobede, ak si nájdem čas na
chvíľu čítania.
13:58
Okej, dnes sa hádam vystriedajú všetky
možné druhy počasia. Asi zas zostanem
vnútri a čítanie si nechám na večer.
Jablkovo - mrkvovej, úžasný nápad.
Chutí to ako jeseň. Prirobila som k tomu
ešte taký dokonalý krém z neochutenej
nátierky a citrónu a s tou bábovkou
to je proste geniálne.
Vonku sa zatiahlo, poobede trochu
svietilo slnko ale potom sa od západu
pritiahol obrovský tmavý mrak, tak som
si vzala bábovku, zapálila som dlhú bielu
sviečku, ktorú mám v krásnom stojane,
ktorý vyzerá ako starožitný a na Project
Gutenberg som si našla The Legend of
Sleepy Hollow od Washingtona Irvinga.
Halloween vibes mám dnes.
18:44
Ten Irving to tak krásne napísal. Nádherným
štýlom opísal tú temnotu, ktorá
tam vlastne ani nebola. Ten originálny
príbeh vlastne nieje strašidelný, nieje
to to, čo poznáme z filmov. Ten príbeh
je vlastne o dosť čajovejší, len to jeho
rozprávačské umenie je také akoby opradené
kvetmi, pavučinami, roztečeným
voskom a odráža sa v starom zaprášenom
zrkadle. Takto sa chcem cítiť počas
čítania hororu.
Moja vnútorná viktoriánska lady pradie.
17:24
Už som potrebovala pauzu od typografie
a dlho som odkladala pečenie bábovky.
81 82

14. 05. 2020
8:36
Kolega mi píše, že začal z dlhej chvíle
čítať Lord of the Rings, hoci to mal
v pláne na leto. Ale že ak natrafí ešte
na jeden opis lesa na 3 strany tak sa asi
zabije. Je to smiešne lebo presne viem
o čom hovorí. Tie opisy aká je tráva
zelená a vymenovanie všetkých druhov
kvetín na 7 kilometrovej lúke po ktorej
prechádzali 12 strán alebo tie nekonečné
piesne a básne ktoré si spievali
mi dávali zabrať natoľko, že potom som
ich už aj prestala čítať. Aspoň som sa
rýchlejšie hýbala cez tie knihy, lenže potom
som akosi sa zasekla na tretej knihe
a už som sa nedostala k tomu, aby som
ju dočítala. Mám to na pláne pravdaže,
niekedy v blízkej budúcnosti, ale Boh vie.
Škoda, že som tú knihu musela vrátiť do
knižnice, ale už by som dostala pokutu,
tak dlho som ju tu mala na komode
položenú. Možno sa k nej
v lete dostanem. Okej, myslím že moje
leto bude poriadne rušné, ako tak teraz
nad tým premýšľam.
Milión plánov a nakoniec neurobím nič,
lebo to som proste ja.
8:56
No neviem prečo, ale ako som toto
dopísala, som si povedala, že by mohlo
byť zábavné zistiť, koľko mám vlastne
kníh, tak som si ich šla spočítať.
No spočítala som tie, ktoré mám
vyložené, pretože mám veľa iných
kníh ešte aj v komode, u sestry v izbe,
u mamy v izbe… A teda som dospela
k číslu 235. Už sa mi nezmestia do
normálnej knižnice, ktorú som si dala
vyrobiť krstnému.
Vedľa zrkladla na komode mám kôpku
kníh, ktorá je už taká vysoká, že tam už
nič neprikladám, lebo by spadla.
Len som o ňu z boku oprela niekoľko
kníh. Nad pracovným stolom mám tri
police a na každej mám niekoľko kníh.
No a na pracovnom stole mám šestnásť
kníh. Už neviem kam ich ukladať,
premýšľala som do šuflíka, alebo začať si
robiť kôpky na zemi pri nohách postele
a pri jednej strane stola.
Taká je moja knižná situácia.
Ale musím povedať, že s tými knihami je
moja izba oveľa útulnejšia.
Len to mi trošku vadí, že ľudia z mojej
rodiny si sem chodia požičiavať moje
knihy ako z knižnice.
17:49
5 hodín je väčšinou čas, kedy sa snažím
dokončiť svoju prácu a mať aj trochu
oddych, tak sa hýbem v Still me. O tom
sa nedá nič také povedať, je to proste
83
84

také jednoduché čítanie, ani pri tom
nemusím príliš premýšľať. Asi ako ľudia
oddychujú pri detektívkach, tak tak
nejak. Len skúšam teraz Pomodoro
metódu, aby som stihla toho prečítať čo
najviac. Pomodoro metóda znamená, že
si zapnem časovač a čítam až do uplynutia
času. Takto si nastavujem väčšinou
hodinku ku každej knihe ako vyhradený
čas. Samozrejme počas dňa prečítam
niekoľko strán navyše, ale to som už
spomínala, ako fungujem.
Ale to Pomodoro je fakt efektívne, nielen
pri čítaní, ale aj pri rôznych prácach.
19:52
Zapálila som si svoju večernú sviečku,
pustila som si klasickú hudbu a snažila
som sa robiť si nejaké ilustrácie do
knihy, ale zrazu sa prihnalo obrovské
temné mračno a začal viať šialený vietor.
Vonku ohýba stromami, je tma a ja som
si nechala okno na vetračku a sfúklo mi
sviečku! Keby aspoň išlo pršať, alebo
aspoň búrka by z toho mohla byť, ale
kdeže. Niečo také by som asi moc chcela.
Pôjdem asi čítať na chvíľu namiesto ilustrovania.
Teraz sa mi veľmi dobre číta za
mojím písacím stolom. Toto sa stalo asi
po prvýkrát, že mám obľúbené čítacie
miesto za stolom, ale to je asi preto, že
čítanie je pre mňa práca.
Aspoň na chvíľu.
obľúbené
čítacie
miesto za
stolom
85

15. 05. 2020
11:23
Tak teraz fakt nechápem, ako som mohla
zabudnúť na noc literatúry. Som úplný
idiot, ešteže sa to dá nájsť na internete.
Kvôli tejto hnusnej korone sa to bohužiaľ
zrušilo toho roku, ale minulý som tam
bola a bolo to skvelé! Čítalo sa aj
v katakombách pod Žilinou, vždy som
tam chcela ísť.
Tohtoročná téma bola Počúvaj.
Aké tématické.
Asi si to pojdem pustiť ako podcast k práci.
Minule som tak počúvala Daniela
Radcliffa, ako číta prvú kapitolu
z Harryho Pottera a Kameňa mudrcov
a popravde sa už neviem doškať, ako si
ho zas celého prečítam. Áno, áno. Čítam
tie knihy každé leto už pár rokov po sebe.
Neviem ako veľmi to je patetické a veľmi
sa s tým nepriznávam, ale pochybujem,
že niekto bude túto knihu čítať celú
takže… V nejakom bode života s tým
prestanem, ale kedysi som to prečítala
celé dva roky po sebe, tak som si
pvoedala, že ako dlho asi vydržím a teda
zatiaľ držím. A áno, baví ma to.
Guilty pleasure.
14:11
Och nie. Ďalšia básnička o mne a pre
mňa. Neviem kde na to chodí, už sme
sa dlho nevideli a asi aj dobre a podľa
tej básne myslím, že má o mne pomerne
skreslené predstavy. Ružové okuliare.
Tak sa tomu hovorí. Napíšem ju sem až
večer, len som chcela urobiť rýchly
zápisok, musím upravovať texty teraz.
18:17
Dnes vynechám Virginiu, tam som
niekde medzi polkou a trištvrte, ale Still
me som trochu zanedbávala, tak dnes
aspoň 70 strán potrebujem prečítať.
Svoju dennú pracovnú kvótu som si
splnila, navyše už som na tom celkom
dobre. Už len doladím detaily a dopisujem
texty, chcem zapisovať až do posledného
dňa. Na ráno posledného dňa
mám špeciálny plánik, dúfam že sa mi to
podarí uskutočniť.
22:14
Už som ležala v posteli a potom som si
spomenula, že som zabudla zapísať tú
báseň. Večne takto odkladám veci
a potom sa toto deje. Musím sa vyhrabať
z postele, zasvietiť svetlo… no dobre, je
málo hodín ale občas si rada poležím
a pozriem seriál, lebo toto je reálne jediný
čas, ktorý na to mám. A často zaspím.
Budem mať čo dobiehať.
87 88

Albert Einstein kedysi
povedal, že jediná vec, ktorú
potrebujete vedieť v novom
meste je, kde sa nachádza
knižnica

Tvoje
oči nesú nádych
zelenej esencie
pery sú plné
hrejivých slov
zuby sú chrámom
čistej belosti
ruky sú požehnaním a
zjednotením pracovitosti
horí rýchlosťou nevyhasínajúcej sa
sopky
To tvoje je navždy tvojim
a preto…
dážd kropí tvoje telo kvapkami
rannej rosy
úsmevom približuješ sa k dúhe
v tóne pastelovej farby.
Nebo náruče otvára ti svoju priazeň
si predsa dieťa šťasteny.
Podľa mňa to veľmi nedáva zmysel
a hlavne neviem kde nabrala pery plné
hrejivých slov, asi ma fakt nepozná.
16.05.2020
9:04
Dovolila som si dnes ráno trochu dlhšie
poležať a dočítala som Virginiu! Ani sa
mi tomu nechce veriť. Asi to predsa len
stihnem! Zajtra dorobím posledné úpravy
a stihnem dočítať Still me, ak aj dnes
si kúsok dám. No ale chcela som niečo
povedať o českom preklade. Hnusí sa mi.
Je to horor. Lebo česi a zahraničné mená
proste nejdú dokopy, chcela by som zistiť
čo za tým je. Kvôli niečomu z knihy
K majáku som vytiahla Kdo se bojí
Virginie Woolfové, chcela som si niečo
overiť. a spomenula som si, ako som
sa cez Vianoce rozčuľovala nad tým, že
postavy sa volajú Marta, Jirí, Drahunka
a Nick. A Nick?! Akože do riti to kto
toto prekladal musel byť chuj, tak ak už
chcem preložiť mená tak preložím všetko
nie a nie že preložím tri a potom sa mi
už nechce alebo čo a nechám tam meno
Nick, lebo však čo. Podobný problém
som mala aj pri knihy Tu, kde bývam,
lebo tam jedného chlapca volali Šunka.
Nemohla som to ani čítať bez znechutenia,
ale aj ten príbeh bol dobre jebnutý,
o tom potom. A ešte mám odfotenú jednu
stránku z knihy Oheň a krv od Georgea
Martina, autora Game of Thrones a toto
je vlastne história rodu Targaryenovcov.
No a v tej knihe som natrafila na vtip,
91 92

teda musel to byť vtip, lebo dve postavy
sa tam volali Lord Elmo a Kermit Tully.
15:21
Potom, ako sa úplne skončí semester
a ja nebudem musieť už ani písať nič na
filozofiu, možno by som to skúsila.
Len asi nemám dosť tenkých kníh.
Z práce do školy mi už nezostáva veľa,
už sa stále len točím dookola a opravujem
po sebe chyby. Takže som si dnes
dovolila si dať väčšiu pauzičku a idem si
čítať Still me, aby som toho mala zajtra
menej.
17:12
Zostalo mi asi 40 strán, tak to bude chill
zajtra. Aby som uskutočnila svoj malý
plánik, na oslavu posledného dňa.
Aspoň ukončím tento týždeň a aj tento
semester jednou knihou.
20:56
Ešte som chvíľu kreslila ilustrácie, ale
potom som si už len pustila nejaké vlogy
o knihách. Slovenské sú dosť nuda tak
musím pozerať zahraničné a veľmi rada
pozerám Ruby Granger. Akurát som dopozerala
jej readathon a to je, že prečítala
za 24 hodín nejakých 8 kníh. To by sa
asi ani mne nechcelo. A potom skúšala
ešte dva týždne v kuse čítať každý deň
novú knihu. To už je niečo, na čo by som
sa možno podujala, to by mohla byť celkom
sranda, ale asi až niekedy inokedy.
93 94

17. 05. 2020
10:39
moje
najobľúbenejšie
miesto na
svete
Dnes som urobila niečo, čo som plánovala
urobiť už strašne dlho a nie kvôli
tejto knihe. V našej dedine, alebo lepšie
povedané za našou dedinou, na pomedzí
s ostatnými dedinami je kríž z roku 1918.
Stojí medzi dvoma lipami, ktoré boli
pravdepodobne zasadené v tom istom
roku. Nikto tam nezvykol veľmi chodievať,
ale teraz za čias korony tam
vždy niekoho stretnem. Vždy som tam
ale chcela ísť za rána a čítať. A dnes
sa mi to podarilo. Bolo príjemne teplo,
svietilo slnko a ja som si mohla sadnúť
pod lipy a dočítala som Still me. Je tam
nádherný výhľad na kravy, ako sa tam
pasú, na hory, aj na ostatné dediny. Kríž
stojí na kopci a pod ním je taký sráz, kde
je niekoľko stromov a v nich žije skupinka
srniek, často ich tam vidno. Minule
sme ich tam napočítali 6, dnes ráno som
videla len 3. Je to moje najobľúbenejšie
miesto na svete, ani neviem prečo.
Ako keby som tam chodievala aj v minulom
živote. Starká mi hovorila, že tam
zvykli pásť kravy. Obzvlášť si spomínam
na jednu príhodu, kedy ako deti pásli
a prišla búrka a jeden chlapec, Janko
sa volal, chcel splašené kravy upokojiť
a doviesť domov ale trafil ho blesk
a odtrhlo mu ruku. Chudák.
96

Ale to je dosť morbídne na takýto pekný
deň. Je ešte len pred obedom a čaká ma
ešte celkom náročný deň, lebo musím
rýchlo podokončovať veci a odoslať ich.
A budem to mať z krku.
11:18
Ešte niekoľko vecí a som skoro voľná.
Pravdaže nie úplne, budem musieť
písať práce a učiť sa ešte na niektoré
predmety ale na to sa teším, to ma vždy
bavilo.
Zato však strašidelných, lenže to nieje
také jednoduché, vydesiť niekoho.
Ale ako spievajú The Beatles – I wanna
be a paperback writer… Len oni
asi mysleli spisovateľa brakov ako boli
Harlekýnky a doktor Neviemaký.
14:17
Pôjdem odoslať veci o malú chvíľu a tak
by bolo aj na mieste dokončiť a dopísať
posledný zápisok.
Bola to sranda, ale možno trochu dlhá.
13:04
Okej ešte pár vecí. Nie som si istá či to
odošlem už teraz, alebo až večer, kým si
budem úplne istá. Dnes už ale nebudem
nič čítať, dám si možno aj pár dní voľno.
Budem dobiehať seriály a hlavne mám
na pláne písať. Myslím na to celú
karanténu, že som už dlho nenapísala
nič svoje, okrem týchto textov. Mám pár
nápadov na poviedky a už mi toľkokrát
šklbalo rukami, ako som chcela písať,
ale musela som to odložiť. Toľko rôznych
kníh mi prešlo rukami, toľko štýlov
a príbehov, že som sa musela pokúsiť
napísať niečo aj sama. Prvú poviedku
som napísala vlani v lete počas dlhej
búrky, tak spontánne a veľmi sa mi to
zapáčilo. Rada by som napísala zbierku
gotických poviedok, len takých krátkych.
97 98

Odporúčaná literatúra:
1. 10 malých černoškov
Agatha Christie
2. The turn of the screw
Henry James
3. Nezabíjajte vtáčika
Harper Lee
4. Legend of Sleepy Hollow
Washington Irving
Od roku 2016 si zapisujem každú knihu,
ktorú som prečítala. Teda lepšie povedané,
každé dielo a vždy sa rada podelím
o to najlepšie a táto kniha mi príde
ako vhodné miesto na pár odporúčaní.
Nie som si istá, či je to poradie celkom
správne, asi záleží na mojej nálade, ale
toto je dnes, mojich najlepších 10 diel
– kníh, poviedok a básní. Dokonca je
tam aj jeden slovenský autor, čo nerada
priznávam, lebo slovenská tvorba pre
mňa vôbec nieje.
5. Mrcina
Charles Baudelaire
6. Dom na kopci
Shirley Jackson
7. Meno ruže
Umberto Eco
8. 451 stupňov Fahrenheita
Ray Bradbury
9. The Shining
Stephen King
10. Psie dni
Dušan Mitana