CARGO BUSINESS 1/08.indd - ZSSK Cargo
CARGO BUSINESS 1/08.indd - ZSSK Cargo
CARGO BUSINESS 1/08.indd - ZSSK Cargo
Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!
Leverage SEO-optimized Flipbooks, powerful backlinks, and multimedia content to professionally showcase your products and significantly increase your reach.
Najviac rástla<br />
intermodálna a automotive<br />
Intermodal and automotive<br />
transport increased the most<br />
Automotive – najmladší<br />
a najdynamickejší segment<br />
Automotive – the youngest<br />
and most dynamic segment<br />
Poľské prístavy sú bránou<br />
k Škandinávii, Rusku i ďalším<br />
kontinentom<br />
Polish ports – gateway<br />
to Scandinavia, Russia and<br />
other continents<br />
1/2008
Vážený<br />
obchodný<br />
partner,<br />
milí čitatelia,<br />
Dear Business Partner,<br />
Dear Readers,<br />
som veľmi rád, že držíte v ruke nový časopis,<br />
ktorý má ambíciu stať sa komplexným periodikom<br />
o tom, čo je najdôležitejšie na to, aby ste<br />
využili služby železničnej nákladnej prepravy,<br />
služby <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />
Už od začiatku môjho pôsobenia v pozícii<br />
riaditeľa úseku obchodu v <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> som<br />
mal z vašej strany negatívnu spätnú väzbu<br />
o nedostatočnom a predovšetkým nepravidelnom<br />
servise informácií - o podstatných<br />
skutočnostiach, ktoré ovplyvňujú obchod<br />
i samotnú prepravu tovaru.<br />
To sme sa rozhodli zmeniť a rozšíriť formu<br />
komunikácie, prezentácie a informovania<br />
o tom najdôležitejšom, najpodstatnejšom,<br />
čo vplýva na prepravu tovaru a servisné<br />
služby. Okrem iného aj formou tohto časopisu<br />
s názvom <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> Business. Časopis<br />
bude vychádzať raz štvrťročne a obchodní<br />
partneri <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v ňom nájdu nielen<br />
veľa zaujímavého, ale aj užitočného pre svoju<br />
prácu.<br />
Našou snahou bude okrem iného priblížiť to,<br />
čo sa vo firme deje, ako s nami prepravovať,<br />
aké prepravné a tarifné ustanovenia platia<br />
a aké chystáme zaviesť, ďalej napríklad aké sú<br />
kapacitné možnosti <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> z hľadiska<br />
vozňov, rušňov, personálu, technológií, či aké<br />
obmedzenia sa pripravujú na infraštruktúre<br />
doma a v zahraničí.<br />
V ďalších číslach dáme možnosť aj obchodným<br />
partnerom na vyjadrenie svojich názorov<br />
a podnetov ako aj na prezentovanie ich služieb<br />
a produktov formou inzercie. Pre dvojjazyčnú<br />
verziu časopisu sme sa rozhodli preto, aby sa<br />
informácie dostali k zákazníkom nielen doma,<br />
ale aj v zahraničí.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> sa nachádza v pozícii, keď<br />
musí bojovať o svojho zákazníka a chce mu<br />
poskytnúť kvalitnú službu. Niekedy je však<br />
v situácii, že dostatočnú kvalitu služby nemôže<br />
zabezpečiť a v tom prípade je veľmi dôležitá<br />
správna a včasná komunikácia a informovanie<br />
o alternatívach, možnostiach a ďalších<br />
riešeniach. V <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> sme rozbehli<br />
niekoľko významných projektov, ktoré, pevne<br />
verím, budú mať pozitívny dopad na vzájomnú<br />
spoluprácu s obchodnými partnermi.<br />
Som presvedčený, že tento časopis nám<br />
spoločne rýchlejšie pomôže prekonať bariéry<br />
pre realizáciu spoločného obchodu i samotnej<br />
prepravy po železnici so <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />
Ing. Ján SIMČO<br />
Člen Predstavenstva a riaditeľ<br />
úseku obchodu <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
I am very happy that you are holding a new<br />
magazine in your hands, which has the<br />
ambition of becoming a complete periodical<br />
containing everything which is most important<br />
for you when using the services of railway<br />
haulage transport, the services of <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong>.<br />
Since I started in the position of Director of<br />
the Trade Division of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, I have had<br />
negative feedback from yourselves regarding<br />
an insufficient and mainly irregular information<br />
service - regarding facts which influence<br />
business and transportation of goods.<br />
We decided to change this and extend the<br />
forms of communication, presentation<br />
and information about the most important<br />
and most fundamental factors influencing<br />
transportation of goods and maintenance and<br />
repair services. This will also include providing<br />
information using the magazine named <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong> Business. The magazine will be issued<br />
quarterly and business partners of <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong> will find not only a lot of interesting<br />
information there, but also information useful<br />
for their work. Not only that, our effort will focus<br />
upon informing you of company activities, how<br />
to use our transport, what transportation and<br />
tariff provisions are valid, and what we are<br />
planning to implement, as well as information<br />
regarding the capacities of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> as far<br />
as wagons, locomotives, staff, technology or<br />
what limitations are under preparation in the<br />
infrastructure at home and abroad.<br />
In the following issue, we will also give<br />
business partners the opportunity to express<br />
their opinions and ideas as well as present<br />
their services and products in the form of<br />
advertisements. We decided upon a twolanguage<br />
version of the magazine, so that the<br />
information will reach customers not only at<br />
home but also abroad.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> is in a position where it must fight<br />
for its customer and wishes to provide a quality<br />
service. However, sometimes the company<br />
is in the situation where it cannot provide a<br />
quality service and, in such cases, timely and<br />
correct communication and giving information<br />
regarding alternative possibilities and other<br />
solutions is very important. In <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>,<br />
we have started several important projects<br />
which I truly believe will have a positive impact<br />
on mutual cooperation with partners.<br />
I believe that this magazine will help us all to<br />
more quickly overcome the barriers during<br />
implementation of mutual business and railway<br />
transportation with <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />
Ing. Ján SIMČO<br />
Member of the Board and Director of the Trade<br />
Division of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>
Snímka Štefan MORÉ<br />
Menej prepravených ton neznamenal pokles výkonnosti 4<br />
Less transported tons did not mean a decrease in performance<br />
Najviac rástla intermodálna a automotive 6<br />
Intermodal and automotive transport increased the most<br />
Železničná doprava ťahá na Slovensku za kratší koniec 8<br />
Railway transport in Slovakia gets the rough end of the stick<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> pozýva do svojho stánku na výstave TRANSRUSSIA 2008 v Moskve 11<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> invites you to visit its stand on TRANSRUSSIA 2008 exhibition in Moscow<br />
Automotive – najmladší a najdynamickejší segment 12<br />
Automotive – the youngest and most dynamic segment<br />
Intermodálna preprava a automotive / Intermodal transportation and automotive 16<br />
Predstavujeme: Sekcia intermodálnej prepravy 20<br />
We introduce: Intermodal Transportation Section<br />
Poľské prístavy sú bránou k Škandinávii, Rusku i ďalším kontinentom 24<br />
Polish ports – gateway to Scandinavia, Russia and other continents<br />
História železnice medzi Poľskom a Slovenskom 25<br />
History of the railway between Poland and Slovakia<br />
Tri slovensko - poľské železničné priechody / Three Slovak - Polish railway bordercrossings 26<br />
Jednotný nákladný list CIM/SMGS v praxi<br />
Uniform CIM/SMGS consignment note in practice 28<br />
Preprava nebezpečných tovarov / Transportation of dangerous goods 30<br />
Strediská nákladnej prepravy / Centre of Freight Traffic<br />
Spišská Nová Ves 34<br />
Zvolen 36<br />
Ružomberok 38<br />
Nové Zámky 40<br />
Vydáva Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., Bratislava, vychádza raz štvrťročne. Registrované MK SR pod číslom 3932/2008. Adresa redakcie: Železničná 1, 041 49 Košice,<br />
e-mail: redakcia@zscargo.sk. Šéfredaktor Mgr. Ladislav Jandošek, telefón 055 229 3206, vedúci vydania Ing. Václav Wicher, telefón 02 2029 7004. Redakčná rada: Ing. Alexandra<br />
Borovanová, Ing. Miroslav Buc, Ing. Dana Fedoríková, Ing. Peter Homola, Ing. Zuzana Kosorová, Ing. Alžbeta Kručanicová, Ing. Anastázia Kvašňovská, Bc. Ľubica Levárska,<br />
Ing. Stanislav Vitiak. Preklady Skrivanek Slovensko, s. r. o., Ing. Jana Šingliarová, Mgr. Andrea Babčanová. Grafický dizajn a DTP RECO, s. r. o., Hurbanova 1379, Senica.<br />
Tlač Grafické podniky Kusák, s. r. o., Vyškov.
Bilancovanie prepráv <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v roku 2007<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) prepravila<br />
v roku 2007 podľa predbežných výsledkov tovar v objeme 49,154 mil.<br />
ton pri prepravnom výkone 9,647 mld. čtkm.<br />
Hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje tovarovú štruktúru <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, je<br />
vývoj a výkonnosť domáceho hospodárstva ako aj ekonomík susedných<br />
krajín. Je všeobecne známe, že štruktúra prepráv spoločnosti<br />
je úzko naviazaná na hutnícky a chemický priemysel. Z celkového<br />
množstva prevezeného tovaru tvoria viac ako 60 % práve prepravy pre<br />
hutnícky a ďalších takmer 20 % pre petrochemický priemysel.<br />
Menej prepravených ton<br />
neznamenal pokles výkonnosti<br />
Less transported tons did not mean a decrease in performance<br />
Objem prepraveného tovaru v rokoch 2002 – 2007 v mil. ton (<strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong> a jej predchodcovia)<br />
Volume of transported goods in 2002 – 2007 in million tons (<strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong> and its predecessors)<br />
51,0<br />
50,0<br />
49,0<br />
48,0<br />
47,0<br />
46,0<br />
28%<br />
2002<br />
17%<br />
2003<br />
2004<br />
2005<br />
4% 3% 7%<br />
5%<br />
2%<br />
17%<br />
10%<br />
2006<br />
2007<br />
Štruktúra prepraveného tovaru <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v roku 2007<br />
Structure of goods transported by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> in 2007<br />
Nešpecifik. / non-specified<br />
Chémia / chemistry<br />
Drevo / wood<br />
Potraviny / foodstuffs<br />
Stavebniny / building material<br />
Kovy / metals<br />
Ropné produkty / oil products<br />
Uhlie / coal<br />
Železná ruda / iron ore<br />
Intermod. prep. / Intermod. transport<br />
7%<br />
Vývoj prepráv v roku 2007 nesplnil celkom očakávania. S objemom<br />
takmer 49,2 mil. ton prepravila <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v porovnaní s predošlým<br />
rokom 2006 o 900 tis. ton menej, čo predstavuje medziročný pokles<br />
1,8 %. Tento rozdiel je však potrebné vnímať ako rozdiel oproti roku<br />
s mimoriadne vysokými požiadavkami prepravného trhu, akým rok<br />
2006 skutočne bol. Medziročné výkony tretích operátorov v železničnej
nákladnej preprave v SR zaznamenali v roku 2007 taktiež medziročný<br />
pokles o 1,8 %. V porovnaní s okolitými krajinami je pritom podiel <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong> vo výške 96 % na liberalizovanom trhu železničnej nákladnej<br />
prepravy viac než úspechom.<br />
Ďalšie faktory, dôsledkom ktorých došlo k zníženiu objemu prepravy<br />
o 900 tisíc ton sú:<br />
dočasné zníženie priepustnosti slovensko - ukrajinskej hranice<br />
v dôsledku vstupu SR do schengenského priestoru;<br />
nedostatočné zabezpečenie vozňového parku širokého rozchodu<br />
Ukrajinskými železnicami pre zvládnutie zvýšených prepráv v smere<br />
západ - východ;<br />
v roku 2006 zvýšené požiadavky zahraničných železníc na mimoriadne<br />
prepravy odklonom cez SR (hlavne ÖBB);<br />
ukončenie prepravy kalamitného dreva;<br />
v roku 2007 slabá úroda takmer v celej Európe;<br />
štrajky na nemeckých a maďarských železniciach;<br />
prebiehajúca výluková činnosť ŽSR, ČD, PKP za účelom modernizácie,<br />
obnovy a údržby železničnej dopravnej cesty.<br />
Z pohľadu konkrétnych komodít <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> zaznamenala nárast<br />
v prepravách kovov, uhlia a intermodálnej prepravy. Naopak, medziročne<br />
najviac poklesli prepravy železnej rudy a potravín. Vnútroštátna<br />
preprava s podielom cca 13 % vplyvom vysokého poplatku za použitie<br />
železničnej dopravnej cesty a tým vysokej konkurencie cestnej dopravy<br />
ťahá už dlhodobo za kratší koniec. Výrazné zmeny však nastali v medzinárodnej<br />
preprave. Rozhodujúce je to, že slovenská ako aj česká ekonomika<br />
majú vysokú mieru spotreby a výrobné podniky vysokú potrebu<br />
dovážaných nerastných surovín, ktorých najväčšie prepravné prúdy sú<br />
smerované z východu na západ.<br />
K nepriaznivej situácii v medzinárodnej železničnej preprave došlo na<br />
hraničných priechodoch s Ukrajinou. Tento vývoj bol spôsobený najmä<br />
zavedením opatrení na slovensko - ukrajinskej štátnej hranici, ktoré<br />
si vyžiadal vstup Slovenskej republiky do schengenského priestoru.<br />
V mesiaci jún 2007 sa tu začali prejavovať zásahy štátnej správy,<br />
ktoré znížili priepustnosť východnej hranice až do decembra. Tieto<br />
obmedzenia sa prejavili hlavne v znížených prepravách železnej rudy<br />
pre hutnícke podniky v SR a ČR, ktoré boli presmerované cez územie<br />
Poľska. V súčasnosti sú tieto objemy stabilizované.<br />
Podiel režimov prepravy <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> structure of transport regimes<br />
Režim prepravy / Transport regime 2006 2007<br />
Vývoz / Export 24,4 % 23,7 %<br />
Dovoz / Import 36,9 % 38,7 %<br />
Tranzit / Transit 26,0 % 24,6 %<br />
Vnútro / Domestic 12,7 % 13,0 %<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> objem prepravy v roku 2007 vo výške 49,154 mil. ton<br />
nepovažuje za prejav poklesu výkonnosti firmy. Veď napríklad v roku<br />
2005 spoločnosť prepravila 47,745 mil. ton tovaru. Priemerný objem<br />
za roky 2002 až 2005 predstavuje 49,471 mil. ton a to ide o obdobie,<br />
kedy neexistovala, resp. len začínala liberalizácia železničnej nákladnej<br />
dopravy v SR.<br />
Ako obchodná spoločnosť nastúpila <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> cestu uspokojovania<br />
komplexných požiadaviek zákazníkov. Tomu prispôsobuje svoju<br />
obchodnú i investičnú politiku. Postupnou modernizáciou vozňového<br />
parku reaguje na zmenu proexportnej politiky zákazníkov. Buduje<br />
komplexné zákaznícke centrum, rozširuje IT služby pre zákazníkov,<br />
zvyšuje rozsah certifikovaných prepráv v rámci Certifikátu kvality ISO<br />
9001:2000, rozširuje zastúpenia spoločnosti v zahraničí (v roku 2007<br />
pribudlo generálne zastúpenie <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v Poľsku), detailne sa<br />
zameriava na tranzitné prepravy, prepravy automotive a prepravu<br />
hromadných substrátov.<br />
Ing. Miroslav ĽUPTÁK, sekcia marketingu<br />
Snímky Beáta ŽELTVAYOVÁ, Michal REPKO<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> in 2007<br />
In 2007, according to preliminary results, Railway Company <strong>Cargo</strong><br />
Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) transported goods at a volume of<br />
49,154,000 tons whilst transport performance was 9,647 billion ntkm.<br />
The main factor which influences the goods structure of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>,<br />
is the development and performance of the home economy as well as<br />
the economies of neighbouring countries. It is generally known that<br />
the structure of our transport is closely tied to the steel and chemical<br />
industries. From the total amount of transported goods, more than 60%<br />
is formed by the transportation for the metallurgical industry and almost<br />
20% for the petrochemical industry.<br />
Performance of transportations in 2007 did not entirely fulfil<br />
expectations. With a volume of almost 49.2m tons, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
transported 900,000 tons less in comparison with the previous year,<br />
which is an annual decrease of 1.8%. However, this difference should be<br />
viewed as a difference in comparison with a year with exceptionally high<br />
demands in the transport market, which 2006 really was. Inter-annual<br />
performances of private rail carriers in SR also noticed an inter-annual<br />
decrease in 2007 by 1.8%. In comparison with surrounding countries,<br />
the share of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, 96% on the liberalised market of railway<br />
goods transport, is more than just a success.<br />
Other factors which caused the decrease in volume of transport by<br />
900,000 tons are:<br />
4/5
temporary decrease in the permeability of the Slovak-Ukraine border<br />
due to the entry of SR into the Schengen area;<br />
insufficient provision of broad-gauge wagons by Ukraine Railways to<br />
cope with the increased transport in a west - east direction;<br />
increased demand of foreign railways for exceptional transporta-tions<br />
through SR (mainly ÖBB) in 2006<br />
termination of transportation of calamity wood;<br />
a poor harvest in 2007 around almost the whole of Europe;<br />
strikes on German and Hungarian railways;<br />
continuous ŽSR, ČD, PKP exclusions for infrastructure modernisation,<br />
renewal and maintenance purposes.<br />
From the viewpoint of particular commodities, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> noticed<br />
an increase in transportation of metals, coal and intermodal transport.<br />
On the other hand, the greatest inter-annual decrease was found in the<br />
transportation of iron ore and foodstuffs.<br />
Inland transport, with a share of circa 13%, has been lagging behind<br />
for a long time due to high train path charges and therefore high<br />
competition from road transport. However, significant changes have<br />
taken place in international transport. A decisive factor is that the<br />
Slovak and Czech economies have a high ratio of consumption and<br />
production companies show a great demand for imported raw materials,<br />
greatest transport flows of which are directed from east to west. An<br />
unfavourable situation in international railway transport occurred on the<br />
border crossings with the Ukraine. This situation was mainly caused by<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> zaznamenala v minulom roku najvyšší rast v segmentoch<br />
automotive a v intermodálnych prepravách.<br />
Rok 2007 sa niesol v znamení intenzívnej spolupráce s automobilkami<br />
Volkswagen, PCAS Trnava a KIA Motors Slovakia. V súvislosti s rastúcou<br />
produkciou automobilového priemyslu v Slovenskej republike<br />
sa čoraz viac dostáva k slovu aj železničná doprava. V medziročnom<br />
porovnaní sa zvýšil objem prepráv automotive o viac ako 40 %.<br />
Objem prepravy automotive v tonách<br />
Volume of automotive transportations in tons<br />
Režim prepravy<br />
Transport regime<br />
Objem prepravy v tonách<br />
Volume in tons<br />
2003 2004 2005 2006 2007<br />
Vývoz / Export 349 549 288 548 240 779 315 352 510 706<br />
Dovoz / Import 314 499 259 616 200 986 173 556 171 255<br />
Tranzit / Transit 36 973 18 978 15 602 53 273 88 117<br />
Vnútro / Domestic 47 655 40 687 33 132 14 949 17 247<br />
Spolu / Total 748 676 607 828 490 499 557 131 787 324<br />
Najvýraznejšie rastúcim druhom prepravy <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> z pohľadu<br />
objemu sa stala intermodálna preprava. V uplynulom roku s viac ako<br />
1,8 mil. tonami po prvýkrát prekročil objem intermodálnej prepravy<br />
podiel 3 % (rok 2007 = 3,7 %) a neustále rastie. Intermodálna preprava<br />
je predurčená stať sa kľúčovým spôsobom prepravy tovarov z ekologických<br />
a bezpečnostných dôvodov. Na Slovensku je jej rast spojený<br />
s rozvojom automobilového priemyslu. K tomuto rastu prispievajú<br />
napríklad prepravy komponentov do závodu KIA Motors Slovakia – či už<br />
priamo alebo prostredníctvom terminálov, ako aj hotovej produkcie zo<br />
Žiliny do Kaliningradskej oblasti v Rusku.<br />
Najviac rástla<br />
taking measures at the Slovak - Ukraine state border required by the<br />
entry of the Slovak Republic to the Schengen area. In June 2007, the<br />
actions of state administration started to influence the permeability of<br />
the eastern border which remained limited until December.<br />
Most of all, these limitations caused decreased volume of iron ore<br />
delivered to steelplants in SR and CR, which were rerouted via Poland. At<br />
present, these volumes have stabilised.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> does not consider a volume of transport in 2007 in<br />
the amount of 49,154,000 tons as an expression of a decrease in<br />
company performance. For example, in 2005, the company transported<br />
47,745,000 tons of goods. The average volume for the period 2002<br />
- 2005 was 49,471,000 tons and that was a period when liberalisation<br />
of rail freight transport in SR did not exist, or had just started.<br />
As a business company, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> commenced a journey of<br />
satisfying the complex requirements of the customer. The business<br />
and investment policy of the company follows on from this. By gradual<br />
modernisation of its rolling stock, the company reacts to changes in proexport<br />
customer policy. The company is building a complex customer<br />
centre, is extending IT services for customers, increasing the scope of<br />
certified transportations within the quality certificate ISO 9001:2000,<br />
extending company representation abroad (in 2007, the general<br />
representation of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> was increased by the representation<br />
in Poland), focuses upon details of transit transport, automotive<br />
transportation and transport of bulk substrates.<br />
Ing. Miroslav ĽUPTÁK,<br />
Marketing Department
Vývoj objemu intermodálnej prepravy<br />
Development of the volume of intermodal transport<br />
2<br />
1,8<br />
1,6<br />
1,4<br />
1,2<br />
1<br />
0,8<br />
0,6<br />
0,4<br />
0,2<br />
0<br />
2002<br />
2003<br />
2004<br />
2005<br />
2006<br />
2007<br />
Poznámka: od roku 2002 došlo k viac ako zdvojnásobeniu objemu<br />
intermodálnej prepravy.<br />
Note: since 2002, the volume of intermodal transportation has more<br />
than doubled.<br />
Požiadavku na vozne pri intermodálnych prepravách sa snažila <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong> v roku 2007 riešiť prestavbou vozňov typu Kbkks, resp. vozňov<br />
radu G. V investičnom pláne na rok 2008 sa nachádza 80 úplne<br />
nových osemdesiatstopových vozňov typu Sggrss. Pre vlaky intermodálnej<br />
prepravy vlastní <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> certifikát kvality v zmysle medzinárodnej<br />
normy ISO 9001:2000. Sekcia intermodálnej prepravy robí<br />
všetky kroky k tomu, aby boli časy prepravy týchto vlakov garantované<br />
nielen na území SR, ale po celej ich trase, čím by sa dosiahla maximálna<br />
spokojnosť zákazníka.<br />
(ml)<br />
Snímky Ing. Pavel ZÁVACKÝ, Štefan MORÉ<br />
Last year, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> noticed the greatest increase in the sectors of<br />
automotive and intermodal transport.<br />
2007 was highlighted by intensive cooperation with the automobile<br />
plants, Volkswagen, PCAS Trnava and KIA Motors Slovakia. In relation<br />
to growing production within the automobile industry in Slovakia,<br />
railway transport has become more significant.<br />
In inter-annual comparison, the volume of automotive transportations<br />
has increased by more than 40%.<br />
intermodálna a automotive<br />
Intermodal and automotive transport increased the most<br />
The most significantly growing type of transport of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, from<br />
a volume viewpoint, has become intermodal transport. In the previous<br />
year, with more than 1.8m tons, the share of intermodal transport<br />
exceeded 3% (2007 = 3.7%) for the first time and it is continuously<br />
growing. Intermodal transport is pre-determined to become the key<br />
freight transport mode for ecological and safety reasons. In Slovakia,<br />
its growth is connected with the development of the automobile<br />
industry. This growth is supported, for example, by the transportation<br />
of components to the KIA Motors Slovakia plant – whether directly or<br />
via terminals, as well as transportation of final production from Žilina<br />
to the Kaliningrad area in Russia.<br />
In 2007, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> attempted to satisfy the demand for wagons<br />
suitable for intermodal transport by refurbishment of Kbkks wagon<br />
series or G group wagons. In the investment plan for 2008, there<br />
are 80 brand new 80-feet wagons of type Sggrss. For trains of<br />
intermodal transport, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> holds a quality certificate<br />
granted pursuant to the international standard, ISO 9001:2000. The<br />
intermodal transportion section takes all the steps to guarantee the<br />
transportation delays of these trains, not only within Slovakia, but<br />
along the whole route, which would contribute to maximum customer<br />
satisfaction.<br />
(ml)<br />
6/7
Stav a predpoklad vývoja vnútroštátnej železničnej nákladnej prepravy<br />
v Slovenskej republike<br />
V médiách sa neustále stretávame s informáciami, že v posledných<br />
rokoch rekordne rastie hospodárstvo Slovenskej republiky (SR).<br />
S rastúcou ekonomikou rastie aj potreba po prepravných službách.<br />
Samozrejme nie priamo úmerne, hlavne keď tento rast „ťahajú“ služby,<br />
prípadne tovary s vyššou pridanou hodnotou.<br />
Železničná doprava v SR, napriek prezentovanej štátnej dopravnej<br />
politike, ťahá za povestný kratší koniec lana. Prečo je to tak a aké<br />
dôsledky to môže priniesť pre dopravný trh, sa pokúsime analyzovať<br />
v nasledujúcom texte.<br />
Z pohľadu čísel Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) zaznamenáva cestná<br />
doprava od roku 2001 nárast cca o 60 %, vývoj počtu cestných ťahačov<br />
dokonca 330 %. Naproti tomu objem železničnej dopravy v rovnakom<br />
období klesol o 11 %. Z pohľadu jednotlivých režimov prepravy na<br />
sieti ŽSR sa na tomto poklese najväčšou mierou podieľa vnútroštátna<br />
preprava tovaru.<br />
25000<br />
20000<br />
15000<br />
10000<br />
5000<br />
0<br />
1997<br />
1998<br />
1999<br />
2000<br />
2001<br />
2002<br />
2003<br />
2004<br />
2005<br />
2006<br />
Železničná doprava ťahá na Slovensku<br />
Railway transport in Slovakia gets the rough end of the stick<br />
Je všeobecne známe, že cestná doprava je výhodnejšia na krátke<br />
vzdialenosti a to hlavne z pohľadu flexibility a kratšieho času dodania<br />
zásielky príjemcovi. Ak k tomu pridáme nespravodlivé spoplatnenie<br />
železničnej dopravnej cesty (100 %) a cestnej siete (len diaľnice, rýchlostné<br />
cesty a vybrané cesty I. triedy), je jasné, že železničná doprava<br />
nemá najmenšiu šancu obstáť v konkurencii. Nehovoriac už o výške<br />
poplatku za použitie železničnej dopravnej cesty (ŽDC) v SR, ktorý je<br />
najvyšší zo všetkých štátov EÚ. Z porovnania výšky poplatku za použitie<br />
ŽDC v Čechách a na Slovensku napríklad vyplýva, že v Českej republike<br />
tvorí len 57 % z poplatku na Slovensku.<br />
Objem vnútroštátnej prepravy <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
Volume of domestic transport of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
20000<br />
15000<br />
10000<br />
5000<br />
Porovnanie výšky poplatku za použitie ŽDC v SR a ČR<br />
Česká republika<br />
Slovenská republika<br />
5,48 EUR / 1 vlkm 9,68 EUR / 1 vlkm<br />
Zvolené parametre:<br />
- najdrahšia kategória trate;<br />
- hmotnosť vlaku 1 400 hrubých ton (metóda UIC);<br />
- vzdialenosť 190 km;<br />
- prepočítací kurz = priemerné kurzy za rok 2007 (EUR = 27,762 Kč;<br />
EUR = 33,781 Sk).<br />
Z pohľadu prepráv Železničnej spoločnosti <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s. (<strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong>) evidujeme za posledných 10 rokov prepad objemu vnútroštátnej<br />
prepravy na úroveň jednej tretiny: z 18 miliónov ton v roku 1996 na<br />
6 mil. ton v roku 2006.<br />
0<br />
1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008<br />
Pozn.: rok 2008 = predpoklad / Note: 2008 = estimated<br />
Najvýraznejší pokles vnútroštátnej prepravy <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> zaznamenala<br />
v komoditách, ktoré boli v minulosti typické práve pre prepravu po<br />
železnici, a to nešpecifikované tovary, drevo, potraviny, ropné produkty<br />
a uhlie. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> poskytuje svojim zákazníkom vnútroštátnu<br />
nákladnú prepravu viacerými spôsobmi:<br />
- ucelenými vlakmi (priamymi, skupinovými, rozptylovými, zbernými);<br />
- priebežnými nákladnými vlakmi;<br />
- manipulačnými vlakmi;<br />
- kombináciou uvedených spôsobov.<br />
Kvôli vysokému a konkurencie neschopnému poplatku za použitie<br />
ŽDC je však <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> nútená znižovať výkony vlakov, čo sa najviac<br />
prejavuje u manipulačných vlakov (Mn vlakov).
za kratší koniec<br />
Výkony Mn vlakov / Performances of Mn trains<br />
Rok / Year 2003 2004 2005 2006 2007<br />
vlkm Mn vlakmi<br />
trainkm 2 535 061 2 393 224 2 360 366 2 161 856 2 036 549<br />
„Škrtať“ Mn vlaky však nie je možné donekonečna. Je prirodzeným<br />
dôsledkom, že nižší počet Mn vlakov znamená horšiu obslužnosť<br />
zákazníka, čo opäť nahráva cestnej doprave. Takýto prístup si ale <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong> ako zákaznícky orientovaná spoločnosť nemôže dovoliť.<br />
Náklady na infraštruktúru v cestnej a železničnej doprave<br />
Expenses for infrastructure in road and rail transport<br />
Náklady na infraštruktúru dopravcu cesta železnica Index<br />
Infrastructure expenses<br />
for a carrier Road Rail Index<br />
nákladná doprava (Sk/čtkm)<br />
Freight transport (SKK/ntkm) 0,220 0,560 2,5<br />
osobná doprava (Sk/oskm)<br />
Passenger transport (SKK/pass.km) 0,048 0,143 3,0<br />
Zdroj: Harmonizácia dopravných služieb vo verejnom záujme... (MDPT,<br />
10/2005)<br />
Source: Harmonisation of Transport Services in the public interest….<br />
(Ministry of Transport, Posts and Telecommunications, 10/2005)<br />
Zaťaženie nákladmi na použitie dopravnej cesty je v železničnej nákladnej<br />
doprave 2,5-násobne a v prípade železničnej osobnej dopravy<br />
3-násobne vyššie ako v cestnej doprave.<br />
A práve tu by mal iniciatívu prebrať štát. Na jednej strane sú prezentované<br />
princípy už spomínanej štátnej dopravnej politiky, ktorá hovorí<br />
o železnici ako ekologickom spôsobe dopravy, na druhej strane nerovné<br />
podmienky v porovnaní s cestnou dopravou ju neumožňujú aplikovať<br />
do praxe. Kroky, ktoré by mal pre podporu železničnej dopravy<br />
uskutočniť štát, môžeme zhrnúť do nasledujúcich navrhovaných bodov:<br />
1. Aplikácia zásad štátnej dopravnej politiky<br />
- zrovnoprávnenie podmienok podnikania pre všetky druhy dopravy<br />
(spoplatnenie 100 % dopravnej cesty);<br />
- internalizácia externých nákladov dopravy (náklady znášané ich<br />
pôvodcami, najmä v oblasti ekológie, dôsledkov dopravných nehôd,<br />
úrazovosti);<br />
- podpora ekologických druhov dopravy.<br />
2. Podpora (priama/nepriama) železničnej nákladnej prepravy<br />
- vytváranie pružnejšieho legislatívneho rámca (zákony, vyhlášky,<br />
normy);<br />
- v oblasti bezpečnosti:<br />
budovanie cestných váh a najmä ich využívanie,<br />
pri preťažení zakázať ďalšiu jazdu až do preloženia nákladu;<br />
zabezpečenie zvýšenia kontrol dodržiavania pracovného času vodičov<br />
kamiónov;<br />
- zavedenie elektronického mýta;<br />
- prirážka k poplatku za použitie ŽDC pri preprave dieselovými rušňami<br />
na elektrifikovaných tratiach.<br />
3. Podpora prepojenia priemyslu so železničnou dopravou<br />
- podpora budovania a prevádzkovania železničných vlečiek.<br />
4. Harmonizácia výšky poplatku za použitie ŽDC v Európe<br />
- jednotná metóda a systém spoplatnenia;<br />
- v SR zníženie poplatku.<br />
5. Zrýchlenie obnovy železničnej infraštruktúry<br />
- nielen koridory, ale aj úzke miesta (v pohraničných priechodových<br />
staniciach, prekládkových staniciach);<br />
- alternatívne úseky pre koridory.<br />
V prípade zníženia poplatku za použitie ŽDC o 60 % by sa železnica<br />
stala konkurencieschopnou cestnej doprave, aj to za predpokladu<br />
zavedenia plánovaného elektronického mýta. Dôsledkom by bolo<br />
zastavenie ďalšieho poklesu prepraveného objemu s možnosťou<br />
návratu prepráv z cesty na železnicu, a tým odľahčenie preťaženej cestnej<br />
siete (viď Zásady štátnej dopravnej politiky). V prípade zachovania<br />
alebo zvýšenia poplatku za použitie ŽDC odíde najneskôr do roku 2015<br />
takmer celý objem vnútroštátnej prepravy zo železnice na cestu!<br />
Ing. Miroslav ĽUPTÁK,<br />
Snímka Ing. Pavel ZÁVACKÝ<br />
The state and prediction for development of domestic railway<br />
freight transport in the Slovak Republic<br />
In the media, we constantly get information that the economy of the<br />
Slovak Republic (SR) has been growing in record proportions in the<br />
last years. With a growing economy, the demand for transportation<br />
services grows. Of course, not in direct proportion, mainly as this<br />
growth is ‘led’ by services, or goods with greater added value.<br />
Despite the presented state transportation policy, railway transport<br />
in SR has a significantly unfavorable position. We will try to analyse<br />
its reasons and consequences at the transportation market in the<br />
following text.<br />
From the viewpoint of figures from the Statistical Office SR (ŠÚ SR),<br />
since 2001, road transport has noticed growth by circa 60%, number<br />
of road haulage vehicles by even 330%. On the other hand, the volume<br />
8/9
of railway transport within the same period has decreased by 11%.<br />
From the viewpoint of individual regimes of transportation on the ŽSR<br />
network, the largest share of this decrease is represented by domestic<br />
transport of goods.<br />
It is generally known that road transport has more advantages within<br />
short distances, mainly due to flexibility and shorter delivery times<br />
in supplying the customer. If we add unfair setting of infrastructure<br />
charges (railway infrustructure - 100%, while road routes only<br />
motorways, fast roads and selected 1st class roads), it is clear<br />
that railway transportation does not have the slightest chance to<br />
compete. Not mentionning the height of charges for use of the railway<br />
infrastructure (ŽDC) in SR, which is the highest in all EU countries. From<br />
comparison with the height of the fee between the Czech and Slovak<br />
Republics, it arises that the fee in the Czech Republic is only 57% of the<br />
fee in Slovakia.<br />
Comparison of the height of fees for use of ŽDC in SR and CR<br />
Czech Republic<br />
Slovak Republic<br />
5.48 EUR / 1 trainkm 9.68 EUR / 1 trainkm<br />
Selected parameters:<br />
- most expensive route category;<br />
- train weight 1 400 gross tons (UIC method);<br />
- distance 190 km;<br />
- exchange rate = average rate for 2007 (EUR = 27.762 CZK; EUR =<br />
33.781 SKK).<br />
approach.<br />
Expenses for the use of a transport route in railway freight<br />
transportation is 2.5 times higher and for passenger railway transport,<br />
3 times higher than for road transport.<br />
Here, the state should take the initiative. On one hand, there are<br />
principles of the mentioned state transport policy presented which<br />
speak about the railways as an ecological transportation system. On<br />
the other hand, uneven conditions in comparison with road transport<br />
make it impossible to apply them in practice. Steps which the state<br />
should take for support of railway transport can be summarised in the<br />
following proposed points:<br />
1. Application of principles of state transport policy<br />
- equalising conditions of enterprising for all types of transport<br />
(introduction of a fee for 100% of roads, …);<br />
- internalising external costs for transport (expenses paid by their<br />
generator, mainly in the areas of ecology, consequences of traffic<br />
accidents, frequency of accidents…);<br />
- support of ecological means of transport.<br />
2. Support (direct/indirect) of railway freight transport<br />
- creation of more flexible legislative frame (laws, directives,<br />
standards);<br />
- in the area of safety;<br />
- construction of road weighbridges and mainly their use;<br />
- when overloaded, forbid further journey until reloading takes place;<br />
- increase the checks of working time of truck drivers;<br />
- introduction of an electronic toll;<br />
- extra-charges for use of ŽDC by diesel powered locomotives on<br />
electrified routes.<br />
From the viewpoint of Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a.s.<br />
(<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>), for the last ten years we have noticed the fall in the<br />
volume of domestic transport to a level of one third: from 18 million<br />
tons in 1996 to 6 million tons in 2006.<br />
The most significant decrease in <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> domestic transport<br />
was noticed in commodities which were, in the past, typical for railway<br />
transport, such as unspecified goods, wood, foodstuffs, oil products<br />
and coal. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> provides its customers with domestic<br />
transport via various methods:<br />
- block trains (direct block trains, multiple-section block trains,<br />
destination-routed block trains, assembled block trains);<br />
- long-distance goods trains;<br />
- handling freight trains;<br />
- combinations of the above transport systems.<br />
Due to the high and non-competitive fees for use of ŽDC, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
must decrease number of trains which is mainly visible at handling<br />
trains (Mn trains).<br />
However, it is not possible to forever “cancel” Mn trains. The obvious<br />
consequence of a lower number of Mn trains is worsening of customer<br />
service which again passes the ball to road transport. However, <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong>, as a customer orientated company, cannot afford such an<br />
3. Support for connection between industry and railway transport<br />
- support for constructing and operation of private sidings.<br />
4. Harmonisation of the amount of fee for use of ŽDC in Europe<br />
- uniform method and system of payments;<br />
- decrease of the fee in SR.<br />
5. Quickening the renewal of the railway infrastructure<br />
- not only corridors, but also narrow places (in border crossing<br />
stations, transhipment stations);<br />
- alternative segments for corridors.<br />
If the fee for the use of ŽDC was decreased by 60 %, the railway<br />
would become competitive to road transport but only if the planned<br />
electronic tolls were implemented. A consequence would be the end to<br />
further decrease in the volume transported by rail with the possibility<br />
of returning of transport from the roads to the railways, and therefore<br />
easing the overloaded road network (see Principles of State Transport<br />
Policy). If the fee for using ŽDC remains or even grows, almost the<br />
entire volume of domestic transport will have been transferred from<br />
rail to road by 2015!<br />
Ing. Miroslav ĽUPTÁK,<br />
Marketing Department
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> pozýva do svojho stánku na výstave<br />
TRANSRUSSIA 2008 v Moskve<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> invites you to visit its stand at TRANSRUSSIA 2008 exhibition in Moscow<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) sa ako<br />
vystavovateľ zúčastní na XIII. ročníku medzinárodnej výstavy a konferencie<br />
o nákladnej preprave, doprave a logistike TRANSRUSSIA 2008<br />
v dňoch 22. – 25. apríla v Moskve. Jej stánok je situovaný v priestoroch<br />
Expocentra v pavilóne 8, hale číslo 3.<br />
Účasť na logistických a dopravných výstavách je dôležitým článkom<br />
pre zapájanie sa do medzinárodných preprav a získavanie nových<br />
obchodných partnerov. - Prepravy v smere východ – západ a opačne sú<br />
perspektívne a očakáva sa ich trvalý rast. Je tu Transsibirská magistrála,<br />
ázijské trhy. Zároveň ale existujú konkurenčné smery pre tieto<br />
záťažové prúdy cez susedné železničné siete. V Moskve chceme ukázať<br />
výhody prepráv cez Slovenskú republiku, možnosti Východoslovenských<br />
prekladísk (VSP), prepojenie s dunajskou vodnou cestou alebo<br />
západnou a južnou Európou, - sumarizuje dôvody účasti firmy na výstave<br />
riaditeľ sekcie marketingu <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> Ing. Václav Wicher. Ako sa<br />
ďalej vyjadril, verí, že účasť v Moskve a získané kontakty sa prejavia<br />
nárastom výkonov vo VSP. Aj spočiatku malé prepravné objemy alebo<br />
prepravy na skúšku, pokiaľ preukážu požadovanú kvalitu služieb, môžu<br />
narásť do nových významných prepráv.<br />
(cb)<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) is<br />
participating as exhibitor in 13th international freight transport and<br />
logistics exhibition and conference TRANSRUSSIA 2008 on April 22<br />
– 25, 2008 in Moscow. The stand is located in Expocentre area Pavilion<br />
8, hall 3.<br />
Participation in transport and logistics exhibitions represents an<br />
important part of our integration to international transportations and an<br />
opportunity to attract new business partners.<br />
Transportations in East-West and West-East direction are perspective<br />
and we can expect their permanent growth. We can count on Trans-<br />
Siberian Railway, Asian markets. However, there is a permanent danger<br />
of routing these transportations across our neighbour countries<br />
instead of Slovakia. In Moscow, we want to present advantages of<br />
transporting via Slovakia, facilities of East-Slovak Transshipment<br />
Yards, connection to Danube waterways and connection to Southern<br />
and Western Europe, - sums up the reasons of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
participation at Moscow fair Václav Wicher, Director of Marketing<br />
Section. He further expressed his belief that the company participation<br />
together with acquired contacts will reflect on performance growth<br />
in East-Slovak Transshipment Yards. Even primarily small transport<br />
volumes or pilot transportations, if required quality of services is proved,<br />
might emerge to new significant transportations.<br />
V Košiciach o intermodálnej preprave a o novom priechode<br />
In Košice, about intermodal transport and recently opened border cross<br />
V dňoch 1. – 2. apríla 2008 zorganizovala Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong><br />
Slovakia, a. s., odborný seminár s názvom Pohraničný priechod Čierna<br />
nad Tisou – Solomonovo a jeho vplyv na intemodálnu prepravu v Slovenskej<br />
republike. Na akcii za zúčastnili odborníci z ministerstva dopravy,<br />
financií, ŽSR, operátori, špeditéri a obchodní partneri <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />
Dvojdňový program pozostával z exkurzie v Termináli kombinovanej<br />
dopravy (TKD) v Dobrej, ktorý je situovaný na V. paneurópskom<br />
železničnom koridore v blízkosti hraníc s Ukrajinou a Maďarskom<br />
a z odborných vystúpení, ktoré boli zamerané na potrebu otvorenia<br />
cestného priechodu Čierna nad Tisou – Solomonovo. Ten odbremení<br />
narastajúcu nákladnú dopravu z Vyšného Nemeckého a vzhľadom na<br />
blízkosť TKD Dobrá ju umožní operatívne zmanipulovať. TKD Dobrá<br />
ponúka zákazníkom služby verejného medzinárodného terminálu s rozlohou<br />
180 750 m 2 a je definovaný v medzinárodnej Dohode AGTC.<br />
Okrem štandardných služieb umožňuje prechod zásielok zo širokého<br />
na normálny rozchod a opačne. Jeho denná prekládková kapacita je<br />
700 TEU a umožňuje uskladnenie 1 630 TEU. Zároveň má vybavenie<br />
na realizáciu prepráv v systéme RoLa, ktoré začínajú byť aktuálne<br />
vzhľadom na predpokladané otvorenie cestného priechodu v Čiernej<br />
nad Tisou v júni 2011.<br />
Monika SCHMIDTOVÁ<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., organized a workshop<br />
named “Border crossing Čierna Nad Tisou – Solomonovo and its<br />
influence on intermodal transport in Slovakia“ on April 1 – 2, 2008. The<br />
event was attended by experts from Ministry of Transport, Ministry of<br />
Finance, ŽSR (Slovak infrastructure manager), operators, forwarding<br />
companies and business partners of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />
Two day program comprised of excursion to Combined transport<br />
terminal in Dobrá located on the 5th European railway corridor<br />
close to Ukrainian and Hungarian border and of specialist lectures<br />
intended to promote the necessity to open road border crossing Čierna<br />
– Solomonovo. This might partly liberate growing freight transport<br />
in Vyšné Nemecké and facilitate transshipment due to proximity of<br />
Combined transport terminal in Dobrá. Combined transport terminal in<br />
Dobrá offers to its customers services of international public terminal<br />
with surface of 180,750 m2. It is defined in international agreement<br />
AGTC. The terminal offers, besides standard services, the transfer of<br />
consignment from broad gauge to normal gauge and vice versa. Its<br />
daily operational capacity is up to 700 TEU and provides warehousing<br />
capacity of 1,630 TEU. The terminal is equipped to carry out<br />
transportations in RoLa system that becomes up-to-date with regards to<br />
the expected opening of road border crossing in Čierna in June 2011.<br />
10/11
Uspieť na trhu znamená vedieť sa dívať očami zákazníka<br />
Nie náhodou začíname predstavovanie produktov našej spoločnosti<br />
práve oblasťou automotive. Tento segment je síce najmladším, ale<br />
patrí k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetviam - podľa údajov<br />
agentúry ČTK sa počet vyrobených automobilov na Slovensku v roku<br />
2007 v porovnaní s rokom 2006 takmer zdvojnásobil.<br />
Etablovanie sa troch veľkých automobiliek Volkswagen, PSA Peugeot<br />
Citroen a KIA Motors na území Slovenskej republiky prinieslo významné<br />
perspektívy celoštátnej ekonomiky. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> prijalo novú výzvu,<br />
keď 1. marca 2007 vytvorila vlastný tím automotive zaoberajúci sa<br />
konvenčnou vozňovou prepravou.<br />
Automotive<br />
V prvom čísle časopisu <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> Business chceme priblížiť komoditu<br />
automotive z pohľadu doterajších výkonov v konvenčnej vozňovej<br />
preprave, a keďže nezastupiteľné miesto v týchto prepravách má kombinovaná<br />
doprava, budeme sa bližšie venovať aktivitám v tejto oblasti.<br />
Čo je automotive?<br />
Termín automotive je odvodený z angličtiny. Samotný význam slova<br />
podľa slovníka znamená „samohybný“ alebo „automobilný“. V ekonomicko-hospodárskej<br />
terminológii má však oveľa širší význam. Sektor<br />
automotive predstavuje spoločnosti orientujúce sa na automobilovú<br />
výrobu a strojárenstvo, kam predovšetkým zahŕňame výrobcov motorových<br />
vozidiel, ich subdodávateľov, ale i spoločnosti z oblasti zasielateľstva<br />
a logistiky so špecializáciou v tomto sektore. Názov automotive<br />
sa preto ujal aj v železničných podnikoch. Označujú sa ním všetky<br />
činnosti spojené s uspokojením požiadaviek zákazníkov automotive.<br />
Nielen čísla<br />
Výkony v segmente automotive v <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> to nie sú len čísla<br />
o prepravených tonách a vozňoch. V tíme automotive je to predovšetkým<br />
pohľad očami zákazníka na to, čo od nás potrebuje, ako rýchlo,<br />
ako kvalitne, kde sú je ho hlavné priority. Špičkovým sa toto ponímanie<br />
stáva vtedy, keď železnica dodá zákazníkovi službu za celú prepravnú<br />
cestu. Zákazník získava kompletnú obsluhu na jednom mieste. A v tomto<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> za inými železnicami nezaostáva.<br />
Uvedená koncepcia si vyžaduje v jednom balíku našich služieb pre<br />
zákazníkov ponúkať nasledovné výhody:<br />
jeden kontaktný partner za celú prepravnú cestu,<br />
vlečkové poradenstvo a servis,<br />
kontrakt, fakturácia, reklamačné konanie na jednom mieste,<br />
kvalita a garancia dodacích lehôt logistických vlakov,<br />
informačný servis o stave prázdnych vozňov v mieste nakládky<br />
a o zásielkach na ceste,<br />
flexibilita pri objednávaní a odriekavaní vlakov,<br />
deponovanie prázdnych vozňov,<br />
zabezpečovanie vozňov na prepravy,<br />
úzka spolupráca so zahraničnými železnicami v oblasti logistiky.<br />
Ing. Alexandra BOROVANOVÁ,<br />
Ing. Mikuláš SABÓ<br />
12/13
Export osobných áut podľa závodov (počet vozňov) v rokoch 2005-<br />
2007<br />
Export of personal vehicles according to company (number of<br />
wagons) in 2005-2007<br />
Zákazník / Customer 2005 2006 2007<br />
VOLKSWAGEN SLOVAKIA 9 098 12 127 12 106<br />
PSA 2 186 9 631<br />
KIA MOTORS SLOVAKIA 55 3 103<br />
Celkom / Total 9 098 14 368 24 840<br />
Objem prepravy automotive v rokoch 2003 - 2007<br />
Volume of automotive transport in 2003 - 2007<br />
Režim prepravy<br />
Transport regime<br />
Objem v tonách<br />
Volume in tons<br />
2003 2004 2005 2006 2007<br />
Vývoz / Export 349 549 288 548 240 779 315 352 510 706<br />
Dovoz / Import 314 499 259 616 200 986 173 556 171 255<br />
Tranzit / Transit 36 973 18 978 15 602 53 273 88 117<br />
Vnútroštátny<br />
Domestic 47 655 40 687 33 132 14 949 17 247<br />
Spolu / Total 748 676 607 829 490 499 557 130 787 325<br />
Podiely prepráv novovyrobených áut železnica/cesta za rok 2007<br />
podľa jednotlivých závodov (v %)<br />
Shares of transport of newly produced cars - railway/road for 2007<br />
according to individual plants (in %)<br />
VW PCAS KIA<br />
železnica / Rail 50,7 56 35 *<br />
cesta / Road 49,3 44 65 *<br />
*/ kvôli započítanému podielu intermodálnej prepravy len odhad<br />
*/ only an estimate due to calculated share of combined transport<br />
– najmladší a najdynamickejší segment<br />
Automotive – the youngest and most dynamic segment
To be successful on the market means knowing how to see<br />
through the customer’s eyes<br />
It is no accident that we are starting a presentation of our company<br />
products with the automotive area. This segment is the youngest<br />
but it ranks amongst the most dynamically developing sections<br />
- according to data from ČTK Agency, the number of cars produced in<br />
Slovakia in 2007 almost doubled in comparison with 2006.<br />
Establishment of three large automobile companies, Volkswagen,<br />
PSA Peugeot Citroën and KIA Motors Slovakia has had a significant,<br />
positive effect on the Slovak economics. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> accepted the<br />
new challenge when, March 1, 2007, it founded its own automotive<br />
team focusing upon conventional wagon transport.<br />
In the first issue of the <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> Business Magazine, we would like<br />
to focus upon the automotive segment from the viewpoint of up to now<br />
performances in conventional wagon transport. Since the combined<br />
transport plays an irreplaceable position within these transportations,<br />
we will pay closer attention to activities in this field.<br />
What is automotive?<br />
The term ‘automotive’ is derived from English. The meaning of the<br />
word itself, according to the dictionnary, means ‘something that can<br />
move on its own’ or ‘automobile’. However, in economic terminology,<br />
it has a wider meaning. The automotive sector represents companies<br />
orientating upon automobile production and engineering, where<br />
we mainly include producers of motor vehicles, their sub-suppliers<br />
as well as companies from the area of forwarding and logistics,<br />
with specialisation in this sector. Therefore, the name ‘automotive’<br />
was also adopted by railway companies. It labels all the activities<br />
connected to satisfying automotive customer requirements.<br />
Not only numbers<br />
Performances in the automotive segment in <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> are not<br />
only numbers regarding transported tonnage and wagons. In the<br />
automotive team, it is mainly the view through the customer’s eyes,<br />
what he needs, how quickly and what quality, and where his main<br />
priorities lay. This view becomes top when the railway provides the<br />
customer with a service not only from the viewpoint of railways but<br />
also as an entire transportation route. The customer receives a<br />
complete service at one place. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> does not lag behind other<br />
railways in this area.<br />
14/15
The mentioned conception requires a package of our services to the<br />
customer with the following advantages:<br />
one contact partner for the entire transport route,<br />
private siding consultancy and service,<br />
contract, invoicing, claims procedures at one place,<br />
quality and guarantee of delivery times of logistic trains,<br />
information service regarding the status of empty wagons in the<br />
place of loading and regarding consignments en route,<br />
flexibility when ordering and cancelling trains,<br />
depoting of empty wagons,<br />
provision of wagons for transport,<br />
close cooperation with foreign railways in the field of logistics.
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> využíva boom automobilového priemyslu na<br />
Slovensku<br />
Intermodálna preprava sa v súčasnosti dostáva do povedomia<br />
prepravcov aj v súvislosti s rozvojom automobilového priemyslu na<br />
Slovensku.<br />
Automobilový priemysel je hlavným hnacím motorom rastu slovenskej<br />
ekonomiky - najprogresívnejším odvetvím s vysokým rastom. Produkcia<br />
automobilového priemyslu vytvorila nové prepravné príležitosti aj pre<br />
železnicu. Doprava ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu automobiliek<br />
zohráva hlavnú úlohu pri zabezpečovaní vstupov pre výrobu<br />
a v odbyte hotových produktov a ich distribúcii na cieľové trhy.<br />
Dovoz komponentov pre automobilky<br />
Pozitívne sa na prepravách prejavil postupný nábeh výroby v automobilke<br />
KIA nielen finálnou produkciou hotových automobilov, ale aj<br />
dovozom kontajnerov s autosúčiastkami pre výrobu zo slovinského<br />
prístavu Koper. V opačnom smere sú do Koperu prepravované väčšinou<br />
prázdne kontajnery. Prepojenie tohto prístavu so Slovenskom je<br />
zabezpečené prostredníctvom ucelených vlakov intermodálnej prepravy<br />
operátorov Metrans /Danubia/, SKD Intrans a Adria Kombi. V roku<br />
2007 sa na trasách Koper – Žilina, Koper – Dunajská Streda a Koper<br />
– Bratislava ÚNS prepravilo spolu 290 vlakov, v opačnom smere 283<br />
vlakov. K celkovému nárastu prepráv ucelených vlakov prispelo aj<br />
spustenie nového terminálu spoločnosti Metrans /Danubia/ v Dunajskej<br />
Strede a rozšírenie terminálu spoločnosti SKD Intrans v Žiline.<br />
Samozrejme, nie všetok tovar sa prepravuje v ucelených vlakoch,<br />
využívajú sa aj prepravy jednotlivých zásielok. Tie však predstavujú<br />
malé percento z celkového prepraveného objemu. Čo sa týka automobiliek<br />
Volkswagen a PSA Peugeot Citroen, tie v súčasnosti nevyužívajú<br />
intermodálnu prepravu na dovoz komponentov a súčiastok.<br />
Nové prepravy do Ruska<br />
Ruský a ázijské trhy vždy predstavovali obrovské príležitosti a možnosti.<br />
Vďaka vzrastajúcej kúpnej sile sú tieto trhy čoraz atraktívnejšie.<br />
V neposlednom rade to platí aj o automobilovom trhu. Nenasýtený trh<br />
s automobilmi poskytuje možnosti otvárania nových spôsobov prepráv.<br />
Tu sa dostáva k slovu aj železničná doprava, a to nielen konvenčné<br />
prepravy, ale aj intermodálna preprava.<br />
Prepravné výkony pre spoločnosť KIA Motors Slovakia, s. r. o., zabezpečuje<br />
operátor SKD Intrans, a. s., v termináli kombinovanej dopravy<br />
(TKD) Žilina. Okrem už spomenutých prepráv Koper – Žilina a späť<br />
s komponentmi potrebnými na výrobu automobilov, je od 1. júla 2007<br />
v grafikone vlakovej dopravy zavedený ucelený vlak intermodálnej<br />
prepravy Žilina – Skalité (ŽSR)/Zvardoň (PKP) – Skandawa (PKP)/<br />
Železnodarožnyj (RŽD) - Černjachovsk (Kaliningradská oblasť v Rusku)<br />
a späť. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> pri týchto prepravách vystupuje v úlohe vedúcej<br />
železnice. Táto rola sa neobmedzuje na vyhotovenie dohody o cene,<br />
ale spočíva v prístupe k zákazníkovi, v komplexnom riešení jeho potrieb<br />
a požiadaviek. Samozrejme tiež v zabezpečení prevádzky a operatívnom<br />
riešení a odstraňovaní prípadných problémov. V súčasnosti je<br />
v platnom grafikone vedených 6 párov vlakov Žilina – Černjachovsk.<br />
V týchto vlakoch sa prepravujú veľké 40-stopové kontajnery s demontovanými<br />
automobilmi. Využíva sa technológia, ktorá umožňuje<br />
prepraviť v jednom kontajneri až 4 vozidlá. Ako prvá začala túto<br />
technológiu využívať práve spoločnosť KIA. Hotové vozidlá z výrobných<br />
hál automobilky v Žiline určené na ruský trh sa prepravujú na cestných<br />
súpravách do demontovne v Bytčici. Tu sa vozidlá rozoberú, umiestnia<br />
do špeciálnych rámov a vložia do kontajnerov. Motory z týchto vozidiel<br />
sú umiestnené samostatne v kontajneroch. Kontajnery s demontovanými<br />
automobilmi potom smerujú v ťahačoch s návesmi späť do<br />
Žiliny, kde sa v termináli spoločnosti SKD Intrans nakladajú na vozne<br />
ucelených vlakov.<br />
Ucelený vlak tvorí stabilne 36 vozňov, z čoho 32 je radu Kbkks (rekonštruované<br />
vozne vybavené fixačnými prvkami, určené na prepravu<br />
veľkých kontajnerov) a 4 vozne radu Sgnss, ktoré sú do súpravy radené<br />
z technických dôvodov. Pri prepravách späť z Ruska do Žiliny sa prepravujú<br />
prázdne kontajnery spolu so špeciálnymi rámami.<br />
Intermodálna preprava<br />
Intermodal transportation<br />
and automotive<br />
a automotive<br />
Ucelené vlaky intermodálnej prepravy za rok 2007 (Slovinské železnice<br />
– <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) – dovoz /vývoz<br />
Intermodal transport block trains in 2007 (Slovenian Railways<br />
– <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) – import/export<br />
Počet vlakov / number of trains<br />
35<br />
30<br />
25<br />
20<br />
15<br />
10<br />
5<br />
0<br />
15<br />
11<br />
31<br />
32 33 33 30<br />
27 27<br />
27<br />
28 29 30<br />
23 24 24<br />
17 17 18 20 21 21<br />
18 17<br />
1 2 3<br />
Mesiac / month<br />
4<br />
5<br />
6<br />
7 8 9<br />
Dovoz / import<br />
10 11 12<br />
Vývoz / export<br />
Rozdelený vlak<br />
Zaujímavosťou prepráv automobilov v kontajneroch do Ruska je, že vlaky<br />
sa v stanici Skalité a v opačnom smere v stanici Zabrzeg Czarnolesie<br />
rozdeľujú na dve časti. Dôvodom sú nízke normatívy dĺžky pre vlaky<br />
idúce cez pohraničný priechod Skalité - Zvardoň. Obe časti vlaku sú<br />
v úseku Skalité – Zabrzeg Czarnolesie vedené ako dva samostatné vlaky<br />
v tesnom slede za sebou. Každá časť sa pritom prepravuje na jeden<br />
nákladný list CIM spolu s výkazom vozňov. Po príchode do stanice<br />
Zabrzeg Czarnolesie sa potom vlaky spájajú znovu do jedného celku<br />
a tak prepravujú územím Poľska.<br />
Keďže na poľsko – ruskej hranici dochádza k zmene prepravného<br />
režimu z CIM na SMGS, v stanici Korsze neďaleko ruských hraníc sa<br />
sprievodné listiny prepracujú a každá zásielka sa ďalej prepravuje na<br />
samostatný nákladný list SMGS. V budúcnosti by zjednodušenie malo<br />
priniesť využívanie spoločného nákladného listu CIM/SMGS. V období<br />
od 1. júla 2007 do konca roku 2007 sa na trase Žilina – Černjachovsk<br />
prepravilo 44 ucelených vlakov intermodálnej prepravy. V opačnom<br />
smere to bolo 43 vlakov.
Ucelené vlaky intermodálnej prepravy za rok 2007 (júl – december)<br />
Žilina – Černjachovsk a späť<br />
Block trains of intermodal transport for 2007 (July - December)<br />
Žilina – Černjachovsk and return<br />
Počet vlakov / number of trains<br />
12<br />
10<br />
10<br />
9<br />
10<br />
11<br />
8<br />
6<br />
7<br />
6<br />
7 7<br />
7 7<br />
4<br />
2<br />
3 3<br />
Intermodálna preprava je preprava viacerými druhmi dopravy pomocou<br />
jednej a tej istej nákladovej jednotky bez manipulácií s jej obsahom počas<br />
prepravy. Výhodou tohto systému je preprava kusových, paletizovaných alebo<br />
voľne ložených tovarov v univerzálnych prepravných jednotkách (kontajner,<br />
výmenná nadstavba, cestný náves, cestná súprava) pri kombinácii viacerých<br />
druhov dopráv bez nutnosti nakladania alebo vykladania tovaru z dopravných<br />
prostriedkov.<br />
Intermodal transport is transport using several modes of transport, using one<br />
and the same loading unit without handling its content during transportation.<br />
An advantage of this system is the transportation of items, palletised or bulk<br />
goods in universal transportation units (container, swap-bodies, road semitrailer,<br />
road rig) whilst using a combination of various types of transportation<br />
without the necessity of loading or unloading the goods from the means of<br />
transport.<br />
Výkony v intermodálnej prreprave v tonách za roky 1997 – 2007<br />
Intermodal transport performances in tons for 1997 - 2007<br />
Tony / Tons<br />
2000000<br />
1500000<br />
1000000<br />
385 627<br />
425 509<br />
432 440<br />
564 228<br />
632 498<br />
756 261<br />
856 225<br />
951 875<br />
1 275 007<br />
1 335 048<br />
1 806 999<br />
0<br />
7<br />
8<br />
9 10 11 12<br />
Mesiac / month Žilina – Černjachovsk Černjachovsk – Žilina<br />
Volkswageny z Veľkej Idy<br />
V súvislosti s využívaním technológie prepráv demontovaných automobilov<br />
vo veľkých kontajneroch treba spomenúť aj čerstvé aktivity<br />
na vlečke spoločnosti Interport vo Veľkej Ide neďaleko Košíc. V tomto<br />
prípade sa automobily značky Volkswagen prepravujú do Veľkej Idy<br />
na špeciálnych vozňoch ako skupiny alebo jednotlivé zásielky. Tu sa<br />
demontujú, umiestnia do špeciálnych rámov a následne vkladajú do<br />
veľkých kontajnerov. Ide o rovnakú technológiu, akú využíva aj automobilka<br />
KIA pri prepravách zo Žiliny.<br />
Od 2. marca 2008 je v platnom grafikone vedených 10<br />
ucelených vlakov za týždeň na trase Veľká Ida – Plaveč (ŽSR)/Muszyna<br />
(PKP) – Malaszewicze a 10 vlakov v opačnom smere. Operátorom<br />
týchto vlakov je spoločnosť Argo Slovakia. Popri tom sa prepravujú aj<br />
jednotlivé zásielky. Manipuláciu a deponovanie kontajnerov vo Veľkej<br />
Ide zabezpečuje firma Metrans /Danubia/. V Malaszewicziach sa kontajnery<br />
prekladajú na vozne širokého rozchodu a prepravujú do Kalugy<br />
(RŽD). Tieto prepravy sú úzko previazané na prepravy ucelených vlakov<br />
v relácii Mladá Boleslav – Malaszewicze a späť.<br />
Ing. Peter HOMOLA,<br />
sekcia intermodálnej prepravy<br />
Intermodálna preprava narástla za rok o tretinu<br />
Intermodal transport has grown<br />
by a third within a year<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> prepravila v roku 2007 v intermodálnej preprave celkovo<br />
1 milión 806 tisíc ton tovaru, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2006<br />
až 35-percentný nárast.<br />
500000<br />
In 2007, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> carried a total of 1,860,000 tons of goods<br />
using intermodal transport, which represents 35% growth in comparison<br />
with 2006.<br />
0<br />
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007<br />
Rok / Year<br />
Vývoj v intermodálnej preprave na železnici za roky 1997 – 2007 (v tonách)<br />
Development in intermodal transport on the railways for 1997 – 2007 (in tons)<br />
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007<br />
Celkom v tonách<br />
Total in Tons 385 627 425 509 432 440 564 228 632 498 756 261 856 225 951 875 1 275 007 1 335 048 1 806 999<br />
Medziročný nárast v tonách<br />
Inter-annual growth in tons 39 882 6 931 131 788 68 270 123 763 99 964 95 650 323 132 60 041 471 951<br />
Medziročný nárast v %<br />
Inter-annual growth as a % 16% 10% 2% 30% 12% 20% 13% 11% 34% 5% 35%<br />
16/17
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> uses the boom in the automobile industry in<br />
Slovakia<br />
At present, intermodal transport has also come to attention of<br />
transport companies in connection with the development of the<br />
automobile industry in Slovakia.<br />
The automobile industry is the main drive in the growth of the Slovak<br />
economy - the most progressive area with high growth. Production<br />
of automobiles has also created new transportation opportunities<br />
for the railways. Transport as an inseparable part of the production<br />
process of automobile companies plays a main role in ensuring input<br />
for production and sales of final products and their distribution on the<br />
target markets.<br />
Import of components for automobile companies<br />
The gradual commencement of production in KIA has had a positive<br />
effect upon transport, not only due to the final production of finished<br />
automobiles, but also due to importation of containers with car<br />
parts for the production, from the Slovenian port of Koper. Mainly<br />
empty containers are transported in the opposite direction to Koper.<br />
The connection of this port with Slovakia is provided via intermodal<br />
transport block trains operated by the operators, Metrans (Danubia),<br />
SKD Intrans and Adria Kombi. In 2007, a total of 290 trains were<br />
transported on the routes Koper – Žilina, Koper – Dunajská Streda and<br />
Koper – Bratislava, ÚNS, 283 trains in the opposite direction.<br />
The commencement of operation of a new Metrans (Danubia) terminal<br />
in Dunajská Streda also contributed to the total growth of block trains<br />
as well as extension of the terminal of SKD Intrans in Žilina.<br />
Of course, not all goods are transported in block trains; single wagon<br />
shipments are also carried out. However, these represent a small<br />
percentage of the entire transported volume. As far as automobile<br />
plants Volkswagen and PSA Peugeot Citroën, at present they do not<br />
use intermodal transport for import of components and parts.<br />
New transport to Russia<br />
The Russian and Asian markets have always represented great<br />
opportunities and possibilities. Thanks to growing buying power, these<br />
markets are becoming more and more attractive. This is also valid<br />
for the automobile market. The unsaturated market of automobiles<br />
provides possibilities for opening new transportation modes. Here,<br />
railway transport has a chance, not only in conventional transport but<br />
also in intermodal transport.<br />
Transport services for KIA Motors Slovakia, s. r. o. are provided<br />
via the operator, SKD Intrans, a. s., at the terminal of combined<br />
transport (TKD) Žilina. Apart from the already mentioned transport<br />
of Koper – Žilina and return, with the components necessary for the<br />
production of automobiles, since July 1, 2007, the train timetable has<br />
included intermodal transport block trains at routes Žilina – Skalité<br />
(ŽSR)/Zwardoň (PKP) – Skandawa (PKP)/Železnodarožnyj (RŽD)<br />
- Černjachovsk (Kaliningrad region in Russia) and return. In this<br />
transportation, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> plays the role of the leading railway.<br />
This role does not only mean preparation of a price agreement, but<br />
it also includes approaching the customer, in complete satisfaction<br />
of his needs and requirements. Also, of course, in the provision<br />
of the operation and solving and eliminating potential problems.<br />
At present, there are six pairs of trains in the valid train timetable<br />
between Žilina – Černjachovsk. These trains transport large 40-feet<br />
containers with dismantled automobiles. The used technology allows<br />
the transportation of as many as four cars in one container. KIA was<br />
the first to commence using this technology. Finished vehicles from<br />
the production site of the automobile plant in Žilina designated for the<br />
Russian market, are transported via road to the dismantling plant in<br />
Bytčica. Here, the cars are dismantled, placed into special frames and<br />
placed in containers. Engines from these cars are placed separately<br />
in containers. Using lorries, containers with dismantled cars are then<br />
transported back to Žilina, where they are loaded on the wagons of<br />
block trains at the SKD Intrans terminal.
A block train is normally formed of 36 wagons, of which 32 are Kbkks<br />
(refurbished wagons equipped with fixing elements, designed for<br />
transportation of large containers) and 4 wagons of Sgnss line,<br />
which are added to the wagons group for technical reasons. During<br />
transportation back from Russia to Žilina, the empty containers are<br />
transported along with the special frames.<br />
Divided trains<br />
An interesting part of transporting automobiles in containers to Russia<br />
is that in Skalité station and in the opposite direction in Zabrzeg<br />
Czarnolesie station, the trains are divided into two parts. The reason<br />
for this is low length norms for trains crossing via the Skalité - Zwardoň<br />
border crossing. Both parts of the train on the Skalité – Zabrzeg<br />
Czarnolesie route are stated as two separate trains, one immediately<br />
after the other. Each part transports one CIM consignment note<br />
together with a wagon list. After coming to Zabrzeg Czarnolesie<br />
station, the trains are once again connected to make one train which<br />
carries on through Poland.<br />
Since on the Polish-Russian border, there is a change of transport<br />
regime from CIM to SMGS, in Korsze station close to the Russian<br />
borders, the train documentation is rewritten and each consignment<br />
is further transported under a separate SMGS consignment note. In<br />
the future, simplification of this process should take place by using a<br />
joint CIM/SMGS consignment note. In the period from 1st July to the<br />
end of 2007, on the Žilina – Černjachovsk route, 44 block trains of<br />
intermodal transport were dispatched. In the opposite direction, there<br />
were 43 trains.<br />
Volkswagens from Veľká Ida<br />
In relation to the use of transportation technology of dismantled<br />
automobiles in large containers, we must also mention new activities<br />
in the private sidings of the company, Interport, in Veľká Ida, close<br />
to Košice. In this case, Volkswagen cars are transported to Veľká Ida<br />
on special wagons as groups or single wagon shipments. Here, they<br />
are dismantled, placed into special frames and then placed in the<br />
large containers. It is the same technology which is used by KIA for<br />
transportations from Žilina.<br />
Since March 2, 2008, there are 10 block trains per week in the<br />
current timetable on the route from Veľká Ida – Plaveč (ŽSR)/Muszyna<br />
(PKP) – Malaszewicze and 10 trains in the opposite direction. The<br />
operator of these trains is Argo Slovakia. Also, single wagon shipments<br />
will be transported. Handling and depoting of containers in Veľká Ida<br />
is provided by Metrans (Danubia). In Malaszewicze, the containers<br />
are transhipped on the broad-gauge wagons and are transported to<br />
Kaluga (RŽD). This transport is closely tied to the transport of block<br />
trains on the route from Mladá Boleslav – Malaszewicze and return.<br />
Ing. Peter HOMOLA<br />
18/19
Predstavujeme:<br />
Sekcia intermodálnej prepravy<br />
We introduce: Intermodal Transportation Section<br />
Hlavným poslaním sekcie intermodálnej prepravy je riadenie a zabezpečenie<br />
realizácie jednotlivých systémov intermodálnej prepravy po<br />
stránke obchodnej a prevádzkovo-technickej. Pri realizácii procesov<br />
spolupracuje s operátormi, medzinárodnými organizáciami a orgánmi<br />
štátnej správy.<br />
Sekcia intermodálnej prepravy:<br />
rieši problematiku technickej infraštruktúry intermodálnej prepravy<br />
– terminálov,<br />
realizuje zákaznícke služby intermodálnej prepravy, nájomné zmluvy<br />
v termináli (TKD Dobrá),<br />
zabezpečuje činnosti vyplývajúce z členstva spoločnosti v medzinárodných<br />
organizáciách v oblasti intermodálnej prepravy,<br />
spolupracuje so zahraničnými účastníkmi intermodálnej prepravy,<br />
cudzími železničnými správami a orgánmi štátnej správy so zameraním<br />
na rozvoj intermodálnej prepravy,<br />
organizuje a zabezpečuje hospodárenie s technickými prostriedkami<br />
The main mission of the intermodal transport section is management<br />
and implementation of individual systems of intermodal transport from<br />
a business and operational-technical viewpoint. During realisation of<br />
the processes, the section cooperates with the operators, international<br />
organisations and authorities of state administration.<br />
The Intermodal transport section:<br />
handles issues regarding the technical infrastructure of intermodal<br />
transport - terminals,<br />
carries out customer service regarding intermodal transport, rental<br />
contracts at terminals (TKD Dobrá),<br />
provides activities arising from membership of the company in<br />
international organisations in the area of intermodal transport,<br />
cooperates with foreign participants in intermodal transport, foreign<br />
railway undertakings and authorities of state administration, focussing<br />
upon the development of intermodal transport,<br />
organises and maintains management of technical means used in the
používanými v oblasti intermodálnej prepravy,<br />
plánuje, analyzuje a vyhodnocuje výkony v oblasti intermodálnych<br />
prepráv a zabezpečuje štatistickú činnosť,<br />
zabezpečuje linky vlakov intermodálnej prepravy po prevádzkovo<br />
technickej stránke, spolupracuje so ŽSR pri zavádzaní nových liniek,<br />
zabezpečuje podklady pre činnosti súvisiace s tvorbou a aktualizáciou<br />
GVD a upresňuje využívanie objednaných trás v prevádzkovanom<br />
GVD,<br />
rieši tvorbu technologických postupov prác ucelených vlakov intermodálnej<br />
prepravy,<br />
zabezpečuje hospodárenie s vozňovým parkom určeným pre intermodálnu<br />
prepravu,<br />
analyzuje potreby zákazníkov, pripravuje cenové ponuky a kontraktáciu<br />
jednotlivých prepráv.<br />
(ph)<br />
area of intermodal transport,<br />
plans, analyses and evaluates performances in the area of intermodal<br />
transport and provides statistical activities,<br />
ensures operational and technical side of intermodal train lines,<br />
cooperates with ŽSR when introducing new lines,<br />
provides the basis for activities related to development and upgrading<br />
of train timetable and makes the use of ordered routes in operational<br />
timetable more precise,<br />
handles elaboration of technological procedures of work of intermodal<br />
transport block trains,<br />
provides maintenance of the rolling stock suitable for intermodal<br />
transport,<br />
analyses the needs of the customer, prepares price offers and<br />
contracts for individual transportations.<br />
(ph)<br />
riaditeľ sekcie / Section Director<br />
Ing. Miroslav Horečný<br />
Železničná spoločnosť<br />
<strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Tím obchodu<br />
Business Team<br />
Ing. Alena Remáková<br />
Tím prevádzkovo technický<br />
Operational-Technical Team<br />
Ing. Juraj Kudáč<br />
Tím správy terminálov<br />
Terminal Administration Team<br />
Ing. Jiří Pokorný, CSc.<br />
Úsek obchodu<br />
Sekcia intermodálnej prepravy<br />
Trade Division<br />
Intermodal Transport Section<br />
Lúčna 2<br />
821 09 Bratislava<br />
Tel.: 00421 2 2029 4000<br />
Fax: 00421 2 5557 3831<br />
E-mail: cargo.kombi@zscargo.sk<br />
Ing. Miroslav Horečný<br />
riaditeľ sekcie<br />
Section Director<br />
Horecny.Miroslav@zscargo.sk<br />
Tel.: 00421 2 2029 5482<br />
Fax: 00421 2 5557 3831<br />
Ing. Alena Remáková<br />
vedúca tímu obchodu<br />
Head of the Business Team<br />
Remakova.Alena@zscargo.sk<br />
Tel.: 00421 2 2029 2677<br />
Fax: 00421 2 5557 3831<br />
Ing. Juraj Kudláč<br />
vedúci tímu<br />
prevádzkovo-technického<br />
Head of the<br />
Operational-Technical Team<br />
Kudlac.Juraj@zscargo.sk<br />
Tel.: 00421 2 2029 7442<br />
Fax: 00421 2 5557 3831<br />
Ing. Jiří Pokorný, CSc.<br />
vedúci tímu správy terminálov<br />
Head of the<br />
Terminal Administration Team<br />
Pokorny.Jiri@zscargo.sk<br />
Tel.: 00421 55 229 5580<br />
Fax: 00421 55 229 5589<br />
20/21
Vozne intermodálnej prepravy<br />
Sgs<br />
Vozeň je určený na prepravu kontajnerov.<br />
Rozchod 1435 mm<br />
Dĺžka cez nárazníky 20,04 m<br />
Hmotnosť prázdneho vozňa 24 t<br />
Ložná hmotnosť A 40 t<br />
B<br />
48 t<br />
C (90 km/h) 48 t (56 t)<br />
Ložná dĺžka 18,68 m<br />
Ložná šírka 2,78 m<br />
Ložná plocha 51,93 m 2<br />
Výška podlahy nad temenom koľajnice 1,25 m<br />
Vozeň má drevenú podlahu, 16 ks bočných a 4 ks čelných klaníc<br />
The wagon is designed for transportation of containers.<br />
Gauge 1435 mm<br />
Length over buffers 20.04 m<br />
Wagon tare 24 t<br />
Loading capacity A 40 t<br />
B<br />
48 t<br />
C (90 km/h) 48 t (56 t)<br />
Loading length 18.68 m<br />
Loading width 2.78 m<br />
Loading surface 51.93 m 2<br />
Distance between floor and upper surface of the rail 1.25 m<br />
The wagon has a wooden floor, 16 No. side and 4 No. front blocks<br />
Sgnss<br />
Vozeň je určený na prepravu kontajnerov a výmenných nadstavieb.<br />
Vozeň je bez podlahy (rošt), vybavený sklopnými upevňovacími prvkami<br />
na prepravu kontajnerov.<br />
Rozchod 1435 mm<br />
Dĺžka cez nárazníky 19,74 m<br />
Hmotnosť prázdneho vozňa 19,8 t<br />
Ložná hmotnosť A 44,2 t<br />
Ložná dĺžka 18,5 m<br />
Ložná šírka 2,438 m<br />
Ložná výška 2,591 m<br />
Výška podlahy nad temenom koľajnice 1,155 m<br />
B<br />
52,2 t<br />
C 62,2 t (60,2 t)<br />
D (120 km/h) 70,2 t (60,2 t)<br />
The wagon is designed for transportation of containers and swapbodies.<br />
The wagon does not have a floor (grid), equipped with hinged<br />
fixing elements for transportation of containers.<br />
Gauge 1435 mm<br />
Length over buffers 19.74 m<br />
Wagon tare 19.8 t<br />
Loading weight A 44.2 t<br />
B<br />
52.2 t<br />
C 62.2 t (60.2 t)<br />
D (120 km/h) 70.2 t (60.2 t)<br />
Loading length 18.5 m<br />
Loading width 2.438 m<br />
Loading height 2.591 m<br />
Distance between floor and upper surface of the rail 1.155 m
Sdgnss<br />
Vozeň s odoberateľným košom určený na prepravu cestných návesov<br />
s možnosťou použitia na prepravu kontajnerov a výmenných nadstavieb.<br />
Dĺžka cez nárazníky 19,74 m<br />
Hmotnosť prázdneho vozňa s košom 26,5 t<br />
Hmotnosť prázdneho vozňa bez koša 22 t<br />
Ložná hmotnosť s košom bez koša<br />
A 37,5 t 41,8 t<br />
B 45,5 t 49,8 t<br />
C (120 km/h) 55,5 t (53,5 t) 59,8 t (57,8 t)<br />
D (120 km/h) 63,5 t (53,5 t) 67,8 t (57,8 t)<br />
Ložná dĺžka pre kontajnery a výmenné nadstavby 18,50 m<br />
Ložná dĺžka podlahy koša 8,778 m<br />
Ložná šírka koša (pri podlahe) 2,598 m<br />
Maximálna výška ložnej roviny pre kontajnery a výmenné nadstavby<br />
od temena koľajnice 1,175 m<br />
Výška ložnej roviny pre pojazd návesu od temena koľajnice 0,325 m<br />
Prechod oblúkom pri min. polomere 75 m<br />
A wagon with a removable basket designed for transportation of road<br />
semi-trailers with the possibility of use for transport of containers and<br />
swap-bodies.<br />
Length over buffers 19,74 m<br />
Wagon tare with basket 26.5 t<br />
Wagon tare without basket 22 t<br />
Loading capacity with basket without basket<br />
A 37.5 t 41.8 t<br />
B 45.5 t 49.8 t<br />
C (120 km/h) 55.5 t (53.5 t) 59.8 t (57.8 t)<br />
D (120 km/h) 63.5 t (53.5 t) 67.8 t (57.8 t)<br />
Loading length for containers and swap-bodies 18.50 m<br />
Basket floor loading length 8.778 m<br />
Basket loading width (at floor level) 2.598 m<br />
Maximum height of loading surface for containers and swap-bodies<br />
measured from the upper surface of the rail 1.175 m<br />
Distance between loading surface and upper surface of the rail for<br />
road semi-trailer load purpuses 0.325 m<br />
Runs the curve with minimum radius of 75 m<br />
Kbkks<br />
Vozeň je vybavený fixačnými prvkami. Určený je na prepravu 40 stopových<br />
kontajnerov.<br />
Rozchod 1435 mm<br />
Dĺžka cez nárazníky 16,24 m<br />
Hmotnosť prázdneho vozňa 10,9 t<br />
Ložná hmotnosť A 21 t<br />
C<br />
25 t<br />
D<br />
25 t<br />
Ložná dĺžka 14,9 m<br />
Ložná šírka 2,83 m<br />
Ložná plocha 42,0 m 2<br />
Výška podlahy nad temenom koľajnice 1,23 m<br />
Vozeň nemá ručnú brzdu<br />
The wagon is equipped with fixing elements. It is designed for the<br />
transportation of 40-feet containers.<br />
Gauge 1435 mm<br />
Length over buffers 16.24 m<br />
Wagon tare 10.9 t<br />
Loading weight A 21 t<br />
C<br />
25 t<br />
D<br />
25 t<br />
Loading length 14.9 m<br />
Loading width 2.83 m<br />
Area capacity 42.0 m 2<br />
Distance between floor and upper surface of the rail 1.23 m<br />
The wagon does not have a handbrake<br />
22/23
Poľské prístavy sú bránou<br />
k Škandinávii, Rusku i ďalším kontinentom<br />
Polish ports – gateway to Scandinavia, Russia and other continents<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> obnovila v minulom roku generálne<br />
zastúpenie železníc v Poľsku<br />
V polovici roku 2007 sa Železničná spoločnosť<br />
<strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) rozhodla<br />
zriadiť svoje generálne zastupiteľstvo v Poľsku.<br />
Toto rozhodnutie bolo motivované potrebou<br />
posilniť pozície na poľskom trhu železničnej<br />
nákladnej dopravy a priblížiť svoje služby<br />
poľským zákazníkom.<br />
Ešte za existencie Českej a Slovenskej Federatívnej<br />
republiky fungoval medzi Poľskom<br />
a Slovenskom len jeden železničný hraničný<br />
priechod Plaveč – Muszyna. Po roku 1990 sa<br />
ukázalo, že pre výmenu tovarov medzi Slovenskom<br />
a Poľskom to nepostačuje, a preto vtedajšia<br />
Bratislavská oblasť ČSD iniciovala obnovenie<br />
trate medzi Skalitým a Zvardoňom. Tesne<br />
pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky<br />
v roku 1992 sa teda otvoril druhý železničný<br />
hraničný priechod Skalité – Zvardoň, najskôr<br />
len pre osobnú dopravu. Až v máji roku 1994,<br />
vzhľadom na veľký záujem firiem z oboch strán,<br />
otvorili priechod aj pre dopravu nákladnú, vtedy<br />
s obmedzeniami pre prepravy nebezpečného<br />
tovaru podľa RID, živých zvierat, zásielok podliehajúcich<br />
fytopatologickej kontrole a veľkých<br />
kontajnerov. V roku 1996 sa potom po obnove<br />
trate obnovila aj prevádzka cez tretí priechod<br />
Medzilaborce – Lupkov.<br />
Pre ilustráciu treba uviesť, že v roku 1994 cez<br />
priechod Skalité – Zvardoň vystúpilo zo Slovenska<br />
17 780 ton tovarov, v roku 2003 už 241<br />
716 ton a v roku 2006 to bolo 780 669 ton.<br />
Svoje úlohy naďalej rovnomerne plní priechod<br />
Plaveč – Muszyna na úrovni cca 1 500 000 ton<br />
ročne na výstupe zo Slovenska. Preukazuje sa<br />
aj opodstatnenosť priechodu Medzilaborce<br />
- Lupkov - rok 1998 výstup zo Slovenska 3 320<br />
ton, rok 2003 už 10 910 ton a po vstupe do<br />
EÚ a odstránení colných bariér rok 2006 – 60<br />
898 ton. Ešte silnejší je tok záťaže z Poľska na<br />
Slovensko a najmä tranzit cez Slovensko na juh<br />
Európy.<br />
Pre našich zákazníkov zo Slovenska je okrem<br />
priamych prepráv do Poľska zaujímavý aj tranzit<br />
či už cez poľské baltské prístavy alebo do krajín<br />
Pobaltska – Litvy, Lotyšska, Estónska, ale aj do<br />
Ruska a na Ďaleký Východ, pokiaľ nesmerujú<br />
cez Ukrajinu. Prístavy Gdansk, Gdynia, Štetín,<br />
Świnoujście poskytujú pre tovar zo Slovenska<br />
možnosť transportu do štátov severnej Európy,<br />
ale aj na iné kontinenty. Zo Świnoujścia je<br />
možné železničným trajektom posielať zásielky<br />
do Švédska a ďalej. V opačnom smere cez tieto<br />
prístavy na Slovensko prichádza železná ruda,<br />
rudy farebných kovov a veľa ďalších substrátov.<br />
Pre slovenské podniky sú veľmi zaujímavé<br />
dodávky poľského kamenného uhlia a koksu.<br />
V roku 2012 sa v Poľsku a na Ukrajine budú<br />
konať majstrovstvá Európy vo futbale. V súvislosti<br />
s nimi Poľsko plánuje veľké investície do<br />
infraštruktúry, predovšetkým cestnej, ale aj do<br />
železničných tratí a iných stavieb slúžiacich pre<br />
návštevníkov podujatia. Preto je teraz v Poľsku<br />
veľký záujem o stavebné materiály, predovšetkým<br />
o kamenivo. Nakoľko ide o hromadné<br />
substráty, tak <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> ako aj PKP <strong>CARGO</strong><br />
S. A. sa chcú podieľať na ich prepravách.<br />
Poslaním Generálneho zastúpenia <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong> v Poľsku je predovšetkým zjednodušiť<br />
poľským firmám prístup k informáciám<br />
o možnostiach železničnej dopravy v Slovenskej<br />
republike, poskytovať im poradenstvo, pomoc<br />
pri riešení konkrétnych problémov v doprave,<br />
uľahčiť sledovanie pohybu vozňa na sieti ŽSR,<br />
riešiť problémy v zmluvných záležitostiach, byť<br />
v stálom kontakte so zákazníkmi. Samozrejme,<br />
že pre firmy zo Slovenska v prípade potreby<br />
sprostredkovať kontakty s PKP <strong>CARGO</strong> S. A.<br />
Ing. Jiří HANZAL<br />
Snímka Ing. Pavel ZAVACKÝ<br />
Last year, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> reopened<br />
general representation of railways in<br />
Poland<br />
In the middle of 2007, Railway Company <strong>Cargo</strong><br />
Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) decided to<br />
establish its general representation in Poland.<br />
This decision was motivated by the need to<br />
strengthen the position on the Polish market<br />
of railway freight transport and to introduce<br />
our services to Polish customers.<br />
During the existence of the Czech and Slovak<br />
Federative Republic, only one railway border<br />
crossing between Poland and Slovakia was in<br />
operation - Plaveč – Muszyna crossing. After<br />
1990, it was clear that it was not sufficient<br />
for exchange of goods between Slovakia and<br />
Poland, and therefore the Bratislava section of<br />
ČSD (Czecho-Slovak Railways) initiated renewal<br />
of the route between Skalité and Zwardoń.<br />
Close before the creation of the independent<br />
Slovak Republic, in 1992, the second railway<br />
border crossing, Skalité – Zwardoń, was opened,<br />
first only for passenger transport. Due to great<br />
interest by companies on both sides, in May<br />
1994, the crossing was also opened for goods<br />
transport with the limitation for transportation<br />
of dangerous goods in accordance with RID,<br />
live animals, consignments which had to pass<br />
through phytopathological controls and large<br />
containers. In 1996, after renewal of the<br />
route, a third crossing was put into operation<br />
at Medzilaborce – Łupków. For illustration,<br />
it should be said that in 1996, through the<br />
Skalité – Zwardoń crossing, 17,780 tons of<br />
goods left Slovakia, in 2003 it was 241,716 tons<br />
and in 2006 it was 780,669 tons. The Plaveč<br />
– Muszyna crossing continuously, evenly fulfils<br />
its tasks at a level of circa 1,500,000 tons<br />
per annum at the exit from Slovakia. Also, the<br />
Medzilaborce - Łupków crossing has justified<br />
its existence - in 1998, consignments of 3,320<br />
tons were transported from Slovakia, in 2003 it<br />
was already 10,910 tons and after entry to the<br />
EU and removal of the custom’s barriers in 2006<br />
- 60,898 tons. The flow from Poland to Slovakia<br />
and mainly transit through Slovakia to southern<br />
Europe is even stronger.<br />
Apart from direct transport to Poland, transit<br />
through the Polish Baltic ports or to the Baltic<br />
countries - Latvia, Lithuania and Estonia, as<br />
well as Russia, the Far East - is also attractive<br />
to our customers from Slovakia, if they are not<br />
directed through Ukraine. The ports of Gdańsk,<br />
Gdynia, Szczecin and Świnoujście therefore<br />
provide the possibility for transportation of<br />
goods from Slovakia to the states of Northern<br />
Europe as well as other continents. It is possible<br />
to send consignments by means of railway<br />
ferry from Świnoujście to Sweden and further.<br />
In the opposite direction, through these ports,<br />
Slovakia receives iron ore, coloured metal ores<br />
and many other substrates. Deliveries of Polish<br />
sea coal and coke are very interesting to Slovak<br />
companies.<br />
In 2012, in Poland and Ukraine, the European<br />
Football Championships will take place. In<br />
relation to this, Poland plans large investment<br />
into the infrastructure, mainly roads but also<br />
railway routes and other buildings serving the<br />
visitors to this event. Therefore, at present,<br />
there is a great interest in Poland for building<br />
materials, mainly stone. Since these are<br />
bulk substrates, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> as well as PKP<br />
<strong>CARGO</strong> S.A. would like to gain a share of such<br />
transportation.<br />
The mission of the General Representative of<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> in Poland is mainly to simplify the<br />
access to information regarding the possibilities<br />
for rail transport in the Slovak Republic to Polish<br />
companies, provide consulting, aid for resolving<br />
particular transportation problems, facilitate<br />
tracking and tracing of wagons on the ŽSR<br />
network, handle problems regarding contractual<br />
matters and be in permanent contact with<br />
customers. Of course, to intermediate contacts<br />
between PKP <strong>CARGO</strong> S.A. and Slovak companies<br />
if necessary.
História železnice medzi Poľskom a Slovenskom<br />
History of the railway between Poland and Slovakia<br />
Tak ako majú svoju históriu medzinárodné<br />
vzťahy medzi Slovenskom a Poľskom, svoju<br />
históriu majú aj železničné trate a doprava na<br />
nich.<br />
Uhorsko malo v rámci svojích emancipačných<br />
snáh záujem na spojení Pešti s Haličou<br />
a Ruskom. Preto prijalo za svoj návrh na trať<br />
Pešť – Szolnok – Debrecen – Miskolc - Košice<br />
– Prešov – Przemyśl. Revolučné udalosti<br />
rokov 1848 – 1849 zmarili realizáciu tohoto<br />
plánu a bolo treba ďalšie desaťročia čakať.<br />
V roku 1864 Haličský krajinský výbor, Ľvovská<br />
obchodná komora a Poľnohospodárska<br />
spoločnosť predložili vláde návrh na čo<br />
najskoršie koncesionovanie haličsko – uhorskej<br />
železnice z Košíc cez Prešov a Duklu do<br />
Przemyśle a Tarnova. Išlo vlastne o kopírovanie<br />
starej obchodnej a vojenskej cesty. Roku<br />
1866 bol legislatívne predložený koncesný<br />
zákon pre železnicu Košice – Prešov – Tarnów,<br />
spájajúcu trate Tiskej železnice a haličskej<br />
železnice Karola Ľudovíta. Ďalšia komisia<br />
dospela k záveru, že najvhodnejšia trasa<br />
zamýšľanej trate do Przemyśla vedie údolím<br />
Laborca cez Lupkov. Stavby sa vykonávali<br />
postupne a postupne boli uvádzané aj jednotlivé<br />
úseky do prevádzky.<br />
Priechod Plaveč – Muszyna: Košice – Kysak<br />
– Prešov sprevádzkovaný v roku1870, Prešov<br />
– Orlov 1873, Orlov – zemská hranica 1876<br />
po spojení s tarnowsko – leluchowskou<br />
železnicou (Tarnów – Leluchów – zemská<br />
hranica). Priechod Medzilaborce – Lupkov:<br />
Trať Michaľany – Humenné sprevádzkovaná<br />
v roku 1871, Humenné - Lupkov 1874. Priechod<br />
Suchá Hora – Czarny Dunajec: Úsek<br />
Kraľovany – Oravský Podzámok dokončený<br />
v roku 1898, Oravský Podzámok – Tvrdošín<br />
a Tvrdošín – Suchá Hora 1899. Priechod<br />
Skalité – Zvardoň: Trať bola naviazaná na<br />
Košicko – bohumínsku železnicu v stanici<br />
Čadca a v Žywieci na Haličskú transverzálnu<br />
železnicu. Išlo o významné tranzitné spojenie<br />
Uhorska do Haliča a do Nemecka. Prevádzku<br />
tu začala v roku 1884.<br />
Všetky pohraničné trate prešli svojím vývojom.<br />
Počas existencie Slovenského štátu a za II.<br />
svetovej vojny sa niektoré dočasne uzatvorili.<br />
Po ukončení II. svetovej vojny priechod Skalité<br />
– Zvardoň bol v prevádzke len krátko a na dlhší<br />
čas nečinný. Taktiež priechod Medzilaborce<br />
– Lupkov sa používal sporadicky, podľa potreby,<br />
predovšetkým na prepravu uhlia z Poľska<br />
do Rumunska. Koncom roku 1989 sa jediný<br />
činný železničný priechod medzi Slovenskom<br />
a Poľskom nachádzal medzi Plavčom<br />
a Muszynou.<br />
(jh)<br />
Just as the international relationships<br />
between Slovakia and Poland have their<br />
history, so do the railway routes and transport<br />
on them.<br />
Within its efforts for emancipation, Ungria<br />
was interested in connecting Budapest with<br />
Halič and Russia. Therefore, Ungria adopted<br />
the proposal for the Budapest – Szolnok<br />
– Debrecen – Miskolc - Košice – Prešov<br />
– Przemyśl route. The revolutionary events of<br />
1848 – 1849 stopped implementation of this<br />
plan and it had to wait for decades. In 1864,<br />
the Halič Regional Council, Lvov Chamber<br />
of Business and Agricultural Association<br />
submitted a proposal to the government for<br />
approval of the Halič – Ungria railway, as<br />
quickly as possible, from Košice via Prešov and<br />
Dukla to Przemyśl and Tarnow. It was actually<br />
copying the old business and army route. In<br />
1866, the concession law for the railway from<br />
Košice – Prešov – Tarnów was submitted,<br />
connecting the routes of the Tisa and Halič<br />
railway of Karol Ľudovít. Another commission<br />
came to the conclusion that the most suitable<br />
route of the considered railway to Przemyśl<br />
should pass through the valley of Laborec<br />
via Łupków. Building works were carried out<br />
gradually and individual parts of the railway<br />
were also gradually put into operation.<br />
Crossing Plaveč – Muszyna: Košice – Kysak<br />
– Prešov put into operation in 1870, Prešov<br />
– Orlov 1873, Orlov – border crossing 1876<br />
after connection with Tarnów – Leluchów<br />
railway (Tarnów – Leluchów – border crossing).<br />
Crossing Medzilaborce – Łupków: Route<br />
Michaľany – Humenné put into operation in<br />
1871, Humenné - Łupków 1874. Crossing<br />
Suchá Hora – Czarny Dunajec: Section<br />
Kraľovany – Oravský Podzámok completed<br />
in 1898, Oravský Podzámok – Tvrdošín and<br />
Tvrdošín – Suchá Hora 1899. Crossing Skalité<br />
– Zvardoň: The route was connected to Košice<br />
– Bohumín railway in Čadca station and in<br />
Źywiec to Halič transversal railway. It was<br />
a significant transit connection of Ungria to<br />
Halič and to Germany. The operation started<br />
in 1884.<br />
All border routes undertook their own<br />
development. During the existence of the<br />
Slovak State and during the Second World War,<br />
some were temporarily closed. At the end of<br />
the Second World War, the Skalité – Zwardoń<br />
crossing was only shortly open and most time<br />
it was out of operation. Also, the Medzilaborce<br />
– Łupków crossing was only used sporadically,<br />
when needed, mainly for the transportation<br />
of coal from Poland to Romania. At the end<br />
of 1989, the only operating railway crossing<br />
between Slovakia and Poland was situated<br />
between Plaveč and Muszyna.<br />
24/25
Tri slovensko - poľské železničné priechody<br />
Three Slovak - Polish railway border crossings<br />
Po roku 1989 došlo k zvýšeniu cestovného ruchu a nákladnej prepravy<br />
medzi Československom a Poľskom, čo sa odrazilo v potrebe otvorenia<br />
nečinných železničných priechodov.<br />
Skalité – Zvardoň<br />
S prípravami na obnovu priechodu Skalité – Zvardoň sa začalo už<br />
v roku 1990. Prvá jazda vlaku na celom úseku z Čadce až do Zvardoňa<br />
sa uskutočnila 25. októbra 1991. Predtým však bolo potrebné za<br />
zastávkou Skalité Serafinov zrušiť zarážadlo a obnoviť cca 400 metrov<br />
koľaje a zapojiť ju do stanice Zvardoň na poľskom území. Pravidelná<br />
doprava sa začala od nového grafikonu vlakovej dopravy 1992/93,<br />
najskôr len osobná. Nákladná doprava potom od GVD 1994/95.<br />
V rokoch 1998 – 2002 došlo postupne k rekonštrukcii a modernizácii<br />
s následnou elektrifikáciou celej trate Čadca – štátna hranica SR/RP.<br />
Ide o trať zahrnutú do VI. paneurópskeho koridoru Gdaňsk – Žilina.<br />
Urobili sa zásadné úpravy železničného spodku, vymenil železničný<br />
zvršok s úpravou na traťovú rýchlosť v úseku Čadca – Skalité 100 km/h<br />
a Skalité – štátna hranica 70 km/h.<br />
V stanici Skalité je rekonštruované koľajisko, čo dnes umožňuje<br />
prepravu vlakov s dĺžkou 600 metrov. Žiaľ, na poľskej strane doteraz<br />
nedošlo k podstatnej úprave dĺžky staničných koľají v úseku Zvardoň<br />
– Žywiec a dĺžka nákladných vlakov je limitovaná na 240 metrov, čo<br />
pri narastajúcom záujme o prepravu cez tento priechod nepostačuje.<br />
Pohraničná priechodová stanica Skalité je spoločnou výmennou stanicou<br />
pre nákladnú dopravu.<br />
Nárast nákladnej prepravy sa dá dokumentovať na nasledujúcich<br />
údajoch: v roku 1994 v smere z PKP na Slovensko (vrátane tranzitu)<br />
sa prepravilo 131 750 ton tovaru, v roku 2003 to bolo už 1 103 211<br />
ton. V smere zo Slovenska do Poľska v roku 1994 to bolo 17 780 ton,<br />
v roku 2003 potom 241 716 ton a v roku 2006 rekordných 1 540 719.<br />
V smere z Poľska sa prepravuje predovšetkým uhlie, ďalej koks, rudy<br />
farebných kovov, sadrovec, celulóza, soľ, spotrebný tovar. V smere do<br />
Poľska ferozliatiny, dolomitické piesky, papier pre hygienické účely,<br />
výrobky z betónu, slad a v poslednom čase ropné produkty. Pre nákladné<br />
vlaky je norma zaťaženia 1 100 ton v obidvoch smeroch, dĺžka vlaku<br />
240 metrov.<br />
Plaveč - Muszyna<br />
Priechod Plaveč - Muszyna bol činný po celý čas od ukončenia II. svetovej<br />
vojny. Priechod sa elektrifikoval na etapy. Najskôr PKP vykonali<br />
elektrifikáciu svojho úseku a predĺžili ju až do pohraničnej priechodovej<br />
stanice Plaveč, následne potom viacero rokov zachádzali poľské elektrické<br />
rušne do Plavča, kam a odkiaľ vozili vlaky osobnej aj nákladnej<br />
dopravy. V roku 1997 sa skončila elektrifikácia úseku Prešov – Plaveč.<br />
Toto je jediný priechod, ktorý nemá „horský charakter“, a preto norma<br />
zaťaženia nákladného vlaku je 2 000 ton, dĺžka vlaku 600 metrov.<br />
Výmena tovaru cez priechod je pomerne ustálená už viac rokov. Hlavnými<br />
tovarmi sú uhlia a koks z Poľska, v opačnom smere výrobky US Steel<br />
Košice. V minulom roku cez tento priechod prešlo v smere z Poľska<br />
1 897 255ton tovarov a do Poľska 1 224 912 ton.<br />
Medzilaborce – Lupkov<br />
Pohraničný úsek železničnej trate z Medzilaboriec do Lupkova má dĺžku<br />
15,6 km, z toho na slovenskej strane 14,5 km. Na trati sa pôvodne<br />
nachádzali dve neobsadené výhybne – Vydraň a Pobieda a zastávky<br />
Medzilaborce mesto a Palota. Trať je jednokoľajná, úsek medzi<br />
výhybňami bol dvojkoľajný v dĺžke 9 km. Prevádzka sa tu zastavila<br />
v roku 1988. Pri rekonštrukcii trate, ktorá prebiehala prevažne v roku<br />
1995, bola druhá koľaj znesená a tiež sa zrušila zastávka Palota. Na<br />
strane PKP sa obnovila budova výmennej železničnej stanice Lupkov<br />
a rekonštruovala trať Lupkov – štátna hranica.<br />
Od 3. júna 1996 je teda činný aj tretí železničný priechod medzi Slovenskou<br />
a Poľskou republikou, najskôr pre nákladnú dopravu a od GVD<br />
1999/2000 aj pre dopravu osobnú. V nákladnej doprave v roku 2007<br />
z Poľska vstúpilo 45 687 ton tovarov a do Poľska vystúpilo 65 485 ton.<br />
Narastajúca preprava<br />
Celkovo možno povedať, že po vstupe Poľska a Slovenska do Európskej<br />
únie odpadli niektoré komplikácie na pohraničných priechodoch<br />
(colná kontrola, fytopatologická a veterinárna kontrola) a limitujúcim<br />
článkom už nie je kapacita pohraničných priechodových staníc, ale<br />
prihraničných traťových úsekov. Ku všetkým trom priechodom smerujú<br />
jednokoľajné trate, navyše obmedzené dĺžkou vlaku (240 metrov PKP<br />
Zvardoň – Žywiec, 450 m Medzilaborce - Lupkov) alebo hmotnosťou<br />
vlaku (1 100 ton Skalité – Zvardoň, 750 ton Medzilaborce - Lupkov).<br />
O narastajúcom trende v nákladnej preprave, predovšetkým na<br />
priechode Skalité – Zvardoň, ale aj Medzilaborce - Lupkov najlepšie<br />
svedčia tabuľky výkonov dosahovaných na jednotlivých priechodoch<br />
v uplynulých rokoch (na nasledujúcej strane). Zaznamenané je len<br />
priame smerovanie zásielok cez tieto priechody. Do Poľska a opačne<br />
však smeruje veľa zásielok aj cez Českú republiku, predovšetkým cez<br />
priechod Kúty – Lanžhot, ale aj Čadca – Mosty u Jablunkova.<br />
Ing. Jiří HANZAL<br />
Snímka pz
After 1989, the increase in tourism and goods transport occured<br />
between Czechoslovakia and Poland, which raised the need for opening<br />
non-functionning railway border crossings.<br />
Skalité – Zwardoń<br />
Preparations for renewal of the Skalité – Zwardoń crossing started in<br />
1990. The first train ran on the entire section from Čadca all the way to<br />
Zwardoń on 25th October 1991. Prior to that, it was necessary to remove<br />
the buffer and renew circa 400 metres of rails and connect it to Zvardoň<br />
station on the Polish section. Regular transport commenced with a new<br />
schedule of rail transport in 1992/93, first as a passenger route. Goods<br />
transportation commenced from train timetable 1994/95.<br />
From 1998 – 2002, gradual reconstruction and modernisation and<br />
further electrification of the entire Čadca – state border SR/Poland took<br />
place. This route is included in the VI. Pan European Corridor of Gdańsk<br />
– Žilina. Essential modifications to the railway base were carried out, the<br />
railway vamp was replaced and modified for a route speed on the Čadca<br />
– Skalité section of 100 km/h and Skalité – state border, 70 km/h.<br />
In Skalité station, the yard has been reconstructed which now allows the<br />
transport of trains with a length of 600 metres. Unfortunately, to date, a<br />
significant change of the length of station rails on the Polish side, in the<br />
Zwardoń – Źywiec have not taken place and the length of goods trains is<br />
limited to 240 metres, which is not sufficient due to increased interest in<br />
transportation through this border crossing. The Skalité border crossing<br />
station is a mutual exchange station for goods transport. An increase<br />
in goods transport can be documented with the following data: in 1994,<br />
in the direction from PKP to Slovakia (including transit) 131,750 tons of<br />
goods were transported, in 2003 it was 1,103,211 tons. In the direction<br />
from Slovakia to Poland, in 1994 it was 17,780 tons, in 2003 it was<br />
241,716 tons and in 2006 record-breaking 1,540,719 tons. In the<br />
direction from Poland, mainly coal, coke, coloured metal ore, gypsum,<br />
cellulose, salt and consumption goods are mainly transported. In the<br />
direction to Poland, it is ferrous alloys, dolomite sands, paper for hygiene<br />
purposes, concrete products, malt and lately also crude oil products.<br />
The loading weight limit for goods trains is 1,100 tons in both directions,<br />
train length of 240 metres.<br />
Plaveč - Muszyna<br />
Crossing Plaveč - Muszyna has been in operation since the end of the<br />
Second World War. The crossing was gradually electrified. First, PKP<br />
carried out electrification of their section and extended it to the Plaveč<br />
border crossing station and then for several years the Polish electric<br />
locomotives were running to Plaveč, where and from where they carried<br />
passenger and goods transport trains. In 1997, electrification of the<br />
Prešov – Plaveč was completed.<br />
This is the only crossing which does not have a ‘mountain character’ and<br />
therefore the weight norm of goods trains is 2,000 tons, length norm<br />
600m. The exchange of goods through the crossing has been stabilized<br />
for several years. The main commodities are coal and coke from Poland,<br />
in the opposite direction products from US Steel Košice. In the previous<br />
year, in the direction from Poland, 1,897,255 tons of goods crossed and<br />
in the direction to Poland, it was 1,224,912 tons.<br />
Medzilaborce – Łupków<br />
The border track section of the railway route from Medzilaborce to<br />
Łupków has a length of 15.6 km, from which the Slovak side is 14.5km.<br />
Originally, there were two unmanned passing points on the route - Vydraň<br />
and Pobieda - and stops - the town of Medzilaborce and Palota. The<br />
route is single railed, the section between passing points was double<br />
railed with a length of 9km. The operation was halted here in 1988.<br />
After reconstruction of the route which was mainly realized in 1995, the<br />
second rail was removed and the Palota stop was cancelled. On the PKP<br />
side, the building of Łupków exchange railway station was renewed and<br />
the route from Łupków to the state border was reconstructed.<br />
Since 3rd June 1996, a third railway border crossing between Slovakia<br />
and Poland has also been in operation, first for goods transport and<br />
since train timetable 1999/2000 also for passenger transport. In<br />
2007, goods transport from Poland carried 45,687 tons of goods and to<br />
Poland, it was 65,485 tons.<br />
Increasing transport<br />
On the whole, it can be said that after the entry of Poland and Slovakia<br />
to the European Union, certain complications on the border crossings<br />
have been eliminated (custom’s control, phytopathology and veterinary<br />
inspections) and the limiting element is not anymore the capacity of<br />
the border crossing stations, but the capacity of the near-border routes.<br />
Single rail routes are running to all three border crossings and are limited<br />
by the train length norms (240 metres PKP Zwardoń – Źywiec, 450 m<br />
Medzilaborce - Łupków) or by the weight norms of the train (1,100 tons<br />
Skalité – Zwardoń, 750 tons Medzilaborce - Łupków).<br />
The growing trend in goods transport, mainly on the Skalité – Zwardoń<br />
crossing, but also on the Medzilaborce - Łupków crossing, can be best<br />
documented in the tables of performance reached on individual border<br />
crossings in previous years. Only consignments directed streightly<br />
through these crossings are recorded. However, to Poland and return,<br />
there are also many consignments through the Czech Republic, mainly<br />
through the Kúty – Lanžhot crossing, as well as the Čadca – Mosty u<br />
Jablunkova crossing.<br />
Ing. Jiří HANZAL<br />
Priechod / Crossing Skalité – Zwardoń<br />
Rok Smer PKP - ŽSR Smer ŽSR - PKP<br />
Year Direction PKP - ŽSR Direction ŽSR - PKP<br />
2002 627 723 ton 125 345 ton<br />
2003 1 103 211 241 716<br />
2004 1 222 399 530 655<br />
2005 1 319 493 1 264 541<br />
2006 1 373 214 1 540 719<br />
2007 1 426 286 1 447 242<br />
Priechod / Crossing Plaveč – Muszyna<br />
Rok Smer PKP - ŽSR Smer ŽSR - PKP<br />
Year Direction PKP - ŽSR Direction ŽSR - PKP<br />
2002 1 249 510 ton 1 635 135 ton<br />
2003 1 408 544 1 708 898<br />
2004 1 864 409 1 518 341<br />
2005 1 497 103 1 302 615<br />
2006 1 599 087 1 528 714<br />
2007 1 897 255 1 224 912<br />
Priechod / Crossing Medzilaborce – Łupków<br />
Rok Smer PKP - ŽSR Smer ŽSR - PKP<br />
Year Direction PKP - ŽSR Direction ŽSR - PKP<br />
2002 10 235 ton 4 350 ton<br />
2003 5 301 10 910<br />
2004 7 932 52 433<br />
2005 13 472 48 818<br />
2006 31 879 62 195<br />
2007 45 687 65 485<br />
Všetky priechody ŽSR – PKP spolu / All crossings ŽSR – PKP total<br />
Rok Smer PKP - ŽSR Smer ŽSR - PKP<br />
Year Direction PKP - ŽSR Direction ŽSR - PKP<br />
2002 1 887 468 ton 1 764 830 ton<br />
2003 2 517 056 1 961 524<br />
2004 3 094 740 2 101 429<br />
2005 2 830 068 2 615 974<br />
2006 3 004 179 3 131 628<br />
2007 3 369 228 2 737 639<br />
26/27
Jednotný nákladný list CIM/SMGS v praxi<br />
Uniform CIM/SMGS consignment note in practice<br />
Preprava medzi dvoma rozdielnymi prepravno-právnymi<br />
režimami CIM a SMGS sa<br />
zjednodušila<br />
Na medzinárodnej konferencii (Rail Transport<br />
Law Conference) konanej v októbri 2003<br />
v Kyjeve odzneli požiadavky zákazníkov na<br />
dopravcov, resp. železnice urýchliť prepravu<br />
medzi dvoma prepravno-právnymi režimami<br />
CIM a SMGS zavedením jednotného nákladného<br />
listu pre oba režimy. Zabráni sa tým jednak<br />
chybovosti pri prepisovaní nákladného listu<br />
v mieste nového podania pri zmene prepravného<br />
práva z CIM na SMGS a zároveň následnému<br />
zvýšeniu výdavkov za výkony, ktoré netvoria<br />
nijakú pridanú hodnotu a pritom znamenajú<br />
veľkú stratu času.<br />
Na základe týchto požiadaviek Medzinárodný<br />
železničný prepravný výbor (CIT) v spolupráci<br />
s Organizáciou pre spoluprácu železníc (OSŽD)<br />
vypracovali jednotný nákladný list CIM/SMGS.<br />
Vzor tohto nákladného listu zaviedol CIT Príručkou<br />
k nákladnému listu CIM/SMGS (GLV<br />
CIM/SMGS) s účinnosťou od 1. septembra<br />
2006. Príručka je určená pre členov CIT a ich<br />
zákazníkov a rovnako pre železnice SMGS, ich<br />
odosielateľov a prijímateľov.<br />
Uvedená príručka platí pri preprave zásielok,<br />
ktoré podliehajú na jednej strane CIM<br />
a na strane druhej SMGS a sú podávané na<br />
prepravu s nákladným listom CIM/SMGS.<br />
Zásielky sú prepravované dopravcami CIM<br />
a železnicami SMGS v zmysle Prílohy 1, ktorá<br />
tvorí neoddeliteľnú súčasť príručky a je zverejnená<br />
na www.zscargo.sk. V mieste nového<br />
podania zostávajú v držbe jedného z dopravcov<br />
CIM alebo jednej zo železníc SMGS.<br />
Príručka k nákladnému listu CIM/SMGS je<br />
v oblasti CIM použiteľná len v tom prípade, ak<br />
je vhodnou formou zverejnená pre zákazníkov<br />
a je zapracovaná do zmluvy o spolupráci<br />
medzi dopravcami. V oblasti SMGS platí len<br />
po koridoroch oznámených účastníkmi SMGS,<br />
ktorí používajú danú Príručku.<br />
Zásielky v prepravách CIM - SMGS sú podávané<br />
na prepravu nákladným listom CIM/<br />
SMGS, ktorý v prepravno-právnom režime<br />
CIM má povahu prepravného dokladu CIM<br />
a opiera sa o ustanovenia článku 6 § 8 CIM.<br />
V prepravno-právnom režime SMGS má povahu<br />
prepravného dokladu SMGS a opiera sa<br />
o ustanovenia článkov 6 § 11 a 7 § 15 SMGS.<br />
Nákladný list CIM/SMGS má charakter prepravného,<br />
bankového a colného dokladu.<br />
Samotný vzor papierového nákladného listu<br />
CIM/SMGS je obsahom Prílohy 5 Príručky<br />
GLV CIM/SMGS. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> názvy stĺpcov<br />
jednotného nákladného listu spracovala<br />
a zverejnila v troch jazykoch: slovenčine,<br />
ruštine a nemčine, ktorá bola jednou z troch<br />
možných alternatív (okrem nej ešte angličtina<br />
a francúzština).<br />
Transport between the two different transport<br />
and legislative regimes, CIM and SMGS, has<br />
been been simplified<br />
At the international conference (Rail<br />
Transport Law Conference) which took place<br />
in October 2003 in Kiev, the requirements<br />
of customers towards carrier companies or<br />
railway undertakings were stated, regarding<br />
quickening the transport between the two<br />
transport and legislative regimes CIM and<br />
SMGS by implementation of a uniform<br />
consignment note for both regimes. This<br />
would prevent an occurrence of errors during<br />
re-completion of the consignment note in the<br />
place of new submission due to a change of<br />
transport law from CIM to SMGS and, at the<br />
same time, it would eliminate an increase in<br />
expenses for actions which do not create any<br />
added value and lose time.<br />
On the basis of these requirements, the<br />
Council for International Rail Transport (CIT),<br />
in cooperation with the Organisation for<br />
Cooperation of Railways (OSŽD) prepared<br />
a uniform consignment note CIM/SMGS. A<br />
sample consignment note was implemented by<br />
CIT via the Handbook accompanying the CIM/<br />
SMGS consignment note (GLV CIM/SMGS)<br />
coming into force 1st September 2006. The<br />
handbook is designed for members of CIT and<br />
their customers as well as for SMGS railways,<br />
their consigners and consignees.<br />
The mentioned handbook is valid for<br />
transportation of consignments which<br />
conform to CIM on one side and to SMGS
on the other side, and are handed in for<br />
conveyence under a common CIM/SMGS<br />
consignment note. Consignments are<br />
carried by a CIM carrier and SMGS railway<br />
undertaking in accordance with Enclosure<br />
1, which forms an inseparable part of the<br />
handbook and is published at www.zscargo.<br />
sk. In the place of a new hand-in, they remain<br />
in the hands of one of the CIM carriers or one<br />
of the SMGS railway undertakings.<br />
The handbook accompanying the CIM/SMGS<br />
consignment note is only for use in the CIM<br />
area if it is published for customers in a<br />
suitable format and is included in the contract<br />
regarding cooperation between carriers. In<br />
the SMGS area, it is only valid in corridors<br />
announced by SMGS participants who use the<br />
mentioned handbook.<br />
Consignments in CIM - SMGS transport are<br />
handed in for conveyence under a CIM/SMGS<br />
consignment note which, in a CIM transport<br />
and legislative regime, has the nature of a CIM<br />
transportation document and conforms to the<br />
provisions of Article 6 of §8 CIM. In a SMGS<br />
transport and legislative regime, it has the<br />
nature of a SMGS transportation document<br />
and conforms to the provisions of Article 6 of<br />
§11 and Article 7 of §15 of SMGS. A CIM/<br />
SMGS consignment note has the character<br />
of a transportation, bank and customs<br />
document.<br />
A sample CIM/SMGS consignment note makes<br />
part of Enclosure 5 of the Handbook GLV<br />
CIM/SMGS. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> prepared the names<br />
of columns of the uniform consignment note<br />
and published it in three languages: Slovak,<br />
Russian and German, which was one of three<br />
possible alternatives (apart from these, also<br />
English and French).<br />
Pokiaľ nie je medzi odosielateľom a dopravcom (železnicou) uzavretá osobitná dohoda, platia pre platenie prepravného nasledovné ustanovenia:<br />
If there is no separate contract between the consigner and railway undertaking, the following provisions are valid for payment of the freight charges:<br />
Prepravné pri zásielkach zo štátov, v ktorých platia Jednotné právne predpisy CIM<br />
Freight charges for consignments from the states in which the CIM Uniform Legislative Regulations are valid<br />
spojené s prepravnou zmluvou CIM platí odosielateľ;<br />
related to the CIM transportation contract paid by consigner;<br />
za prepravu po železnici určenia SMGS platí prijímateľ v súlade s vnútroštátnymi predpismi platnými na tejto železnici;<br />
for transport on the SMGS railways<br />
of the destination paid by consignee, in accordance with domestic regulations valid on this railway;<br />
za ostatné (tranzitné) železnice SMGS platí prijímateľ cez platiteľa, ktorý má s týmito železnicami uzatvorenú dohodu o platení prepravného a odosielateľ<br />
ho uviedol v nákladnom liste.<br />
for other (transit) SMGS railways paid by consignee, via the payer who has signed a contract regarding payment of freight charges with the railway and<br />
the sender stated his details on the consignment note.<br />
Prepravné pri zásielkach zo štátov, v ktorých platí Dohoda SMGS<br />
Freight charges for consignments from the states in which the SMGS Agreement is valid<br />
Tím predpisov, sekcia služieb zákazníkom<br />
Vysvetlivky k obsahu zápisov do jednotlivých<br />
stĺpcov nákladného listu CIM/SMGS sú podrobne<br />
spracované v Prílohe 2 a pre používanie<br />
jazykov pri vyplňovaní údajov v nákladnom liste<br />
platia nasledovné zásady:<br />
- stĺpce týkajúce sa prepravnej zmluvy v oblasti<br />
CIM aj SMGS sú vyplnené v národnom jazyku,<br />
ruskom jazyku a v nemeckom jazyku, prípadne<br />
anglicky alebo francúzsky,<br />
- stĺpce týkajúce sa len prepravnej zmluvy CIM<br />
sú vyplnené v národnom jazyku a v nemeckom<br />
jazyku, prípadne anglicky alebo francúzsky,<br />
- stĺpce týkajúce sa len prepravnej zmluvy SMGS<br />
sú vyplnené v národnom jazyku a v ruskom jazyku.<br />
Pri preprave zásielok zo štátov, v ktorých platia<br />
Jednotné právne predpisy CIM, je odosielateľ<br />
An explanation of the content of inscriptions<br />
into individual columns of the CIM/SMGS<br />
consignment notes are given in detail in<br />
Enclosure 2, whilst the following rules are valid<br />
for use of languages and completion of data on<br />
the consignment notes:<br />
- columns related to a transportation contract<br />
in the CIM and SMGS area will be completed<br />
in the national language, Russian and German<br />
language or in English or French,<br />
- columns only related to a CIM transportation<br />
will be completed in the national language and<br />
German language or in English or French,<br />
- columns only related to a SMGS transportation<br />
contract will be completed in the national<br />
language and in Russian.<br />
During transportation of consignments<br />
from those states where CIM Uniform Legal<br />
Regulations are valid, the consigner is stated<br />
on the consignment note by the consigner in<br />
uvedený v nákladnom liste odosielateľom<br />
podľa prepravnej zmluvy CIM a súčasne<br />
prijímateľom podľa prepravnej zmluvy CIM<br />
ako aj odosielateľom podľa prepravnej zmluvy<br />
SMGS. Posledný dopravca podľa prepravnej<br />
zmluvy CIM je oprávnený a povinný v mieste<br />
nového podania konať v záujme odosielateľa<br />
podľa jeho príkazov.<br />
Pri preprave zásielok zo štátov, v ktorých platí<br />
Dohoda SMGS, je odosielateľ zasa uvedený<br />
v nákladnom liste odosielateľom podľa prepravnej<br />
zmluvy SMGS a súčasne prijímateľom podľa<br />
prepravnej zmluvy SMGS a odosielateľom podľa<br />
prepravnej zmluvy CIM. Posledná železnica<br />
podľa prepravnej zmluvy SMGS je oprávnená<br />
a povinná v mieste nového podania konať<br />
v záujme odosielateľa podľa jeho príkazov.<br />
accordance with the CIM transportation contract<br />
and, at the same time, by the consignee in<br />
accordance with the CIM transportation contract<br />
as well as by the consignee in accordance<br />
with the SMGS transportation contract. The<br />
last carrier, in accordance with the CIM<br />
transportation contract, is authorised and<br />
obliged to act in the place of a new hand-in of the<br />
consignment in accordance with consigner´s<br />
instructions.<br />
During transportation of consignments from the<br />
states where a SMGS agreement is valid, the<br />
consigner is inscribed on the consignment note<br />
by the consigner in accordance with the SMGS<br />
transportation contract and, at the same time,<br />
by the consignee in accordance with the SMGS<br />
transportation contract and by the consigner<br />
in accordance with the CIM transportation<br />
contract. The last railway is authorised and<br />
obliged to act in the place of the new hand-in in<br />
accordance with consigner´s instructions.<br />
za prepravu po železnici odoslania SMGS platí odosielateľ v súlade s vnútroštátnymi predpismi platnými na tejto železnici;<br />
for transport on SMGS railways of originating location paid by consigner, in accordance with domestic regulations valid on this railway;<br />
za ostatné (tranzitné) železnice SMGS platí odosielateľ cez platiteľa, ktorý má s týmito železnicami uzatvorenú dohodu o platení prepravného<br />
a odosielateľ ho uviedol v nákladnom liste;<br />
for other (transit) SMGS railways paid by consigner, via the payer who has signed a contract regarding payment of freight charges with the<br />
railway and the sender stated his details on the consignment note;<br />
spojené s prepravnou zmluvou CIM platí prijímateľ.<br />
related to the CIM transportation contract paid by consignee.<br />
28/29
Preprava nebezpečných tovarov<br />
Legislatíva a podmienky pri preprave nebezpečných tovarov<br />
s ohľadom na bezpečnosť železničnej prevádzky<br />
Preprava nebezpečných tovarov je stále viac sledovanou problematikou,<br />
nakoľko vlastnosti prepravovaných nebezpečných látok sú<br />
vážnou hrozbou nielen pre životné prostredie, ale aj pre ľudské životy.<br />
Prepravy nebezpečných tovarov jednotlivými druhmi dopráv sa<br />
realizujú podľa osobitných predpisov nielen v rámci vnútroštátnej,<br />
ale aj v medzinárodnej preprave. V súčasnosti sa na návrh Európskej<br />
komisie realizuje proces harmonizácie pravidiel pri preprave nebezpečných<br />
tovarov v cestnej, železničnej a vnútrozemskej vodnej doprave.<br />
Dôvodom harmonizácie uvedených pravidiel je zvýšenie bezpečnosti<br />
dopravy, zníženie nákladov na prepravu, rýchlosť dodania zásielky<br />
prijímateľovi a redukcia administratívnych nákladov.<br />
Uvedenou problematikou sa zaoberajú skupiny expertov na medzinárodnej<br />
úrovni. Aplikáciu pravidiel pre prepravu nebezpečných<br />
tovarov musí zabezpečovať každý účastník takejto prepravy v rozsahu<br />
povinností, ktoré sú mu nariadené.<br />
Oblasť prepravy nebezpečných tovarov je širokospektrálna a nie je<br />
možné v jednom článku obsiahnuť všetky aspekty podmienok prepravy,<br />
preto sa tu zameriame výlučne na základné podmienky, ktoré musia<br />
byť dodržané pri preprave nebezpečných tovarov s ohľadom na bezpečnosť<br />
železničnej prevádzky. Predkladaný článok predstavuje aj súhrn<br />
platnej legislatívy a vznikol ako pomôcka pre zákazníkov <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />
Spracoval ho bezpečnostný poradca na prepravu nebezpečných<br />
tovarov <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, ktorého hlavnou úlohou je okrem iného hľadať<br />
prostriedky a navrhovať opatrenia, ktoré uľahčia vykonávanie uvedených<br />
prepráv pri dodržaní platných ustanovení a kontrolovať dodržiavanie<br />
pravidiel platných v železničnej doprave.<br />
Legislatívna úprava prepravy nebezpečného tovaru<br />
Súčasná platná legislatíva prechádza neustálymi zmenami a každá<br />
ďalšia úprava predstavuje sprísnenie podmienok prepravy nebezpečných<br />
tovarov a znižovanie rizika ohrozenia životného prostredia a zdravia<br />
obyvateľstva. Tvorba právnych noriem má svoje zákonitosti a každá<br />
nižšia právna norma musí byť v súlade s vyššou právnou normou. Táto<br />
zásada platí aj pri pravidlách pri preprave nebezpečných tovarov. Právne<br />
normy pre prepravu nebezpečných tovarov v železničnej doprave<br />
aplikované v podmienkach SR sú akceptované nielen pre vnútroštátnu<br />
prepravu, ale aj pre medzinárodnú prepravu nebezpečných tovarov<br />
vo všetkých krajinách, ktoré sú členmi Dohovoru COTIF a uplatňujú<br />
príslušné dodatky k Dohovoru.<br />
Medzinárodné normy<br />
UN Model regulations (Orange book) – vzorové predpisy vypracované<br />
Výborom expertov pre prepravu nebezpečných vecí OSN. Sú podkladom<br />
pre predpisy jednotlivých druhov dopravy.<br />
Accord Europeen relatif au transport international des marchandises<br />
dangereuses par route (ADR) – Európska dohoda o medzinárodnej<br />
cestnej preprave nebezpečných vecí.<br />
Reglement concernant le transport internatuonal ferroviaire des<br />
marchandises dangereuses (RID) – Poriadok pre medzinárodnú železničnú<br />
prepravu nebezpečného tovaru.<br />
ADN – Európska dohoda o medzinárodnej preprave nebezpečných<br />
tovarov po vnútrozemských vodných tokoch.<br />
IMDG - Code – Medzinárodná vyhláška o preprave nebezpečného<br />
tovaru námornými loďami.<br />
The IATA Dangerous Goods Regulations Manual (DGR) – Medzinárodná<br />
užívateľská príručka pre prepravy nebezpečných tovarov v leteckej doprave.<br />
Národné normy v SR<br />
Zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov<br />
a súvisiacich predpisov a zmien.<br />
Zákon č. 164/1996 Z. z. o dráhach v znení neskorších predpisov<br />
a súvisiacich predpisov a zmien.<br />
V § 29a (Preprava nebezpečného tovaru) uvedeného zákona sú stanovené<br />
základné legislatívne podmienky, ktoré musia byť splnené pri<br />
preprave nebezpečného tovaru (ďalej len NT). Zákon definuje nebezpečný<br />
tovar ako veci, ktoré pri preprave alebo uložení môžu svojimi<br />
vlastnosťami spôsobiť výbuch, požiar, poškodenie vozňov, železničných<br />
zariadení alebo iných vecí ako aj úraz, otravu, popálenie alebo iné<br />
poškodenie zdravia osôb. Určuje povinnosť hlavným účastníkom prepravy<br />
nebezpečných tovarov - odosielateľovi, prijímateľovi, dopravcovi<br />
mať bezpečnostného poradcu pre prepravu nebezpečných tovarov,<br />
dodržiavať osobitné podmienky prepravy (Poriadok RID ) a iné.<br />
Zákonom stanovená povinnosť dodržiavať podmienky prepravy NT<br />
je stanovená prevádzkovateľovi celoštátnej alebo regionálnej dráhy<br />
(napr. ŽSR), prevádzkovateľovi dopravy na dráhe (napr. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> )<br />
a prepravcom (odosielateľom alebo prijímateľom zásielok NT).<br />
Normy platné pre <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> ako prevádzkovateľ železničnej dopravy na celoštátnej<br />
infraštruktúre v plnej miere akceptuje všetky medzinárodné a národné<br />
normy súvisiace s prepravou nebezpečných tovarov po železnici a ustanovenia<br />
vyššie uvedených právnych noriem má zapracované do svojich<br />
obchodných podmienok ako aj služobných predpisov.<br />
Ž PP/N – Prepravný poriadok Železničnej spoločnosti <strong>Cargo</strong> Slovakia,<br />
a. s. Tento poriadok má charakter obchodných podmienok a je<br />
súčasťou návrhu zmluvy o preprave tovaru vo vnútroštátnej preprave<br />
zásielok. Ustanovenia Ž PP/N sú v plnej miere záväzné pre dopravcu<br />
a prepravcov, ktorí využívajú služby <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>. V článku 3.1. je<br />
okrem iného uvedené, že z prepravy sú vylúčené nebezpečné veci, ktoré<br />
sú vylúčené z prepravy podľa Poriadku pre medzinárodnú železničnú<br />
prepravu nebezpečného tovaru RID (dodatok C k Dohovoru COTIF).<br />
Z uvedeného vyplýva, že vo vnútroštátnej aj medzinárodnej železničnej<br />
preprave uplatňuje <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> rovnaké osobitné podmienky.<br />
V obchodných podmienkach si dopravca tiež vyhradzuje právo na<br />
sankcie a pokuty v prípade, že zákazník nedeklaroval prepravovaný<br />
tovar ako nebezpečný alebo deklaroval nebezpečný tovar/odpad<br />
nesprávne, čím došlo k možnému ohrozeniu bezpečnosti železničnej<br />
dopravy.<br />
KN1 – Podmienky na prepravu zásielok. Tieto podmienky majú charakter<br />
služobného predpisu a sú určené výlučne pre zamestnancov <strong>ZSSK</strong><br />
<strong>CARGO</strong>. Bližšie stanovujú spôsob praktického vykonávania jednotlivých<br />
úkonov v železničnej prevádzke.<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> aplikuje ustanovenia zákona o dráhach a poriadku RID<br />
ako aj ostatných súvisiacich vyhlášok (napr. Vyhlášky UIC) aj do ostatných<br />
služobných predpisov, smerníc, opatrení a usmernení, ktorých<br />
použitie je vyhradené nákladnej preprave v podmienkach spoločnosti<br />
a sú určené len pre služobnú potrebu. Zverejňovanie týchto služobných<br />
dokumentov je pre verejnosť neprípustné.<br />
Povinnosti účastníkov prepravy vzhľadom na bezpečnosť<br />
Účastníci prepravy nebezpečného tovaru sú povinní prijať požadované<br />
opatrenia podľa druhu a miery predvídateľného nebezpečenstva, aby<br />
sa zabránilo poškodeniam a pri vzniku škôd bol ich rozsah čo najmenší.<br />
V každom prípade musia dodržať platné ustanovenia RID (pozri<br />
1.4.1. RID ).<br />
Účastníkov prepravy podľa RID delíme na hlavných (odosielateľ,<br />
dopravca a prijímateľ) a ostatných (nakladač, balič, plnič, prevádzko-<br />
30/31
vateľ nádržkového kontajnera alebo prenosnej nádrže, prevádzkovateľ<br />
cisternového vozňa a prevádzkovateľ železničnej infraštruktúry).<br />
Hlavní účastníci prepravy nebezpečných tovarov po železnici<br />
Odosielateľ zodpovedá za:<br />
1. preverenie klasifikácie ním podávaných NT na prepravu podľa RID<br />
a či je preprava dovolená,<br />
2. predloženie potrebných údajov a informácií dopravcovi, to znamená<br />
správne vyplnený nákladný list a priloženie požadovaných sprievodných<br />
listín (splnomocnenia, povolenia, oznámenia, potvrdenia, atď.),<br />
3. použitie len schválených druhov obalov a nádrží vrátane cisternových<br />
vozňov,<br />
4. splnenie ustanovení o vypravení zásielky a na výpravné obmedzenia,<br />
5. označenie nevyčistených obalov, nevyčistených a nevyparených<br />
nádrží a vozňov rovnako ako v loženom stave, utesnenie nevyčistených<br />
prázdnych nádrží rovnako ako v naplnenom stave.<br />
Prijímateľ zodpovedá za:<br />
1. prevzatie nebezpečného tovaru bez zbytočných prieťahov,<br />
2. vyčistenie a dekontamináciu vozňov a kontajnerov, pokiaľ je to<br />
predpísané,<br />
3. zaistenie, aby u úplne vyložených a vyčistených, odplynených<br />
a nekontaminovaných vozňov/kontajnerov boli odstránené, prípadne<br />
trvalo zakryté nálepky na označenie nebezpečenstva a oranžové<br />
označenia.<br />
Dopravca zodpovedá za:<br />
1. preverenie, že preprava NT je podľa RID dovolená,<br />
2. overenie, či sú priložené k prepravným dokladom predpísané dokumenty<br />
a či sú odoslané spolu so zásielkou,<br />
3. vizuálne overenie vozňa/ kontajnera a nákladu,<br />
4. overenie platnosti periodickej skúšky nádrže,<br />
5. kontrolu správnosti označenia vozňa veľkými nálepkami a označeniami,<br />
6. overenie, či nie je vozeň preťažený,<br />
7. sprístupnenie informácií o preprave NT prevádzkovateľovi infraštruktúry.<br />
Ostatní účastníci prepravy<br />
Nakladač zodpovedá za:<br />
1. odovzdanie NT dopravcovi len vtedy, ak je jeho preprava podľa RID<br />
dovolená,<br />
2. preverenie celistvosti obalu, v ktorom sú zabalené NT ako odosielané<br />
kusy,<br />
3. dodržanie predpisov o nakladaní a manipulácii s NT, ak tieto nakladá<br />
do dopravného/prepravného prostriedku,<br />
4. dodržanie zákazov o spoločnom nakladaní NT do jedného dopravného/prepravného<br />
prostriedku,<br />
5. správne označenie a polepenie dopravného/prepravného prostriedku<br />
predpísanými označeniami a nálepkami podľa RID.<br />
Balič zodpovedá za:<br />
1. dodržanie predpisov o obaloch a spoločnom balení NT,<br />
2. označenie a polepenie odosielaných kusov, ak ich prichystáva na<br />
odoslanie.<br />
Plnič zodpovedá za:<br />
1. preverenie technického stavu nádrže pred plnením, či nie je prekročená<br />
lehota najbližšej periodickej prehliadky nádrže,<br />
2. plnenie nádrže NT, pre ktorý je nádrž konštruovaná, pri plnení je<br />
povinný rešpektovať maximálne dovolené množstvo NT s ohľadom<br />
na objem nádrže,<br />
3. kontrolu tesnosti uzatváracích zariadení nádrže po naplnení,<br />
4. odstránenie zvyškov NT z vonkajšej strany telesa nádrže, označenie<br />
a polepenie nádrže podľa RID bezprostredne pred odoslaním na<br />
prepravu.<br />
Prevádzkovateľ prepravného/dopravného prostriedku je zodpovedný<br />
za dodržanie predpisov vzťahujúcich sa na konštrukciu, zariadenia,<br />
prehliadky a údržbu, označenia ním prevádzkovaných dopravných/prepravných<br />
prostriedkov.<br />
Prevádzkovateľ železničnej infraštruktúry zodpovedá za:<br />
1. spracovanie interného núdzového plánu pre každú zriaďovaciu<br />
stanicu. Havarijné plány majú určiť úlohy na minimalizáciu dopadu<br />
nehodových alebo mimoriadnych udalostí na ľudské životy alebo<br />
životné prostredie,<br />
2. rýchly a neobmedzený prístup k informáciám o preprave NT (zostava<br />
vlaku, UN čísla prepravovaných tovarov, zaradenie vozňov do vlaku,<br />
hmotnosť nákladu)<br />
Všetci účastníci prepravy NT zodpovedajú každý svojim dielom za<br />
dodržiavanie ustanovení RID. Musia si byť vedomí, že sa podieľajú na<br />
preprave tovarov, ktoré sú klasifikované ako nebezpečné tovary a na<br />
ktoré sa vzťahujú osobitné podmienky.<br />
Ing. Ingrid KRAJCÁROVÁ<br />
Snímky Beáta ŽELTVAYOVÁ, Ing. Igor MOLNÁR
Transportation of dangerous goods<br />
Legislation and conditions during transportation of<br />
dangerous goods with regards to safety of railway<br />
operations.<br />
Transportation of dangerous goods is an issue which is being<br />
monitored more and more since the properties of transported<br />
dangerous compounds are a serious threat not only to the<br />
environment, but also to human life.<br />
Transportations of dangerous goods by individual modes of transport<br />
are carried out in accordance with specific regulations, not only in<br />
domestic but also in international transport. At present, due to a<br />
proposal by the European Commission, a process of harmonisation<br />
of regulations for transportation of dangerous goods in road,<br />
rail and domestic water transport is taking place. The reason for<br />
harmonisation of the mentioned regulations is to increase the safety<br />
of transport, decrease expenses for transportation, speed of delivery<br />
to the receiver and reduction of administration costs.<br />
Groups of experts are dealing with the abovementioned issue at<br />
an international level. Each participant in such transport must<br />
implement the application of the regulations for the transportation of<br />
dangerous goods within the range of duties which are compulsory.<br />
The area of transportation of dangerous goods covers a wide spectrum<br />
and therefore it is not possible to cover all aspects of the conditions of<br />
transportation in one article; therefore, here we will focus exclusively<br />
upon the basic conditions which must be met during transportation<br />
of dangerous goods in relation to safety of railway operations. The<br />
submitted article also represents a summary of valid legislation and<br />
was created as a guide for <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> customers. This article was<br />
prepared by a safety advisor of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> for transportation of<br />
dangerous goods, whose main task, amongst others, is to seek means<br />
and propose measures which will simplify the performance of the<br />
mentioned transportation whilst meeting valid provisions and check<br />
the fulfilment of regulations valid in railway transport.<br />
Legislative arrangements for transportation of dangerous goods<br />
Valid legislation in force is undertaking continuous changes and<br />
every further amendment represents a tightening of conditions for<br />
transportation of dangerous goods and decreasing the risk of threat<br />
to the environment and public health. Creation of legal standards has<br />
its rules and each subsidiary legal standard must be in compliance<br />
with the higher legal standard. This rule is also valid for regulations<br />
during transportation of dangerous goods. Standards valid for<br />
transportation of dangerous goods in railway transport, applied<br />
in SR conditions, are accepted not only for domestic but also for<br />
international transportation of dangerous goods in all countries which<br />
are members of the COTIF Agreement and which apply the appropriate<br />
amendments to the Agreement.<br />
International standards<br />
UN Model regulations (Orange book) – sample regulations prepared<br />
by a UNO Committee of experts for transportation of dangerous items.<br />
These are the basis for regulations for individual types of transport.<br />
Accord Europeen relatif au transport international des marchandises<br />
dangereuses par route (ADR) – A European agreement regarding<br />
international road transport of dangerous goods.<br />
Reglement concernant le transport international ferroviaire des<br />
marchandises dangereuses (RID) – Regulations for international<br />
railway transportation of dangerous goods.<br />
ADN – European agreement regarding international transportation of<br />
dangerous goods in domestic water routes.<br />
IMDG - Code – International directive for transportation of dangerous<br />
goods by sea vessels.<br />
The IATA Dangerous Goods Regulations Manual (DGR) – International<br />
User Manual for transportation of dangerous goods in air transport.<br />
National standards in SR<br />
Act No. 168/1996 coll. regarding road transport in the wording of<br />
further regulations and related regulations and amendments.<br />
Act No. 164/1996 coll. regarding railways transport in the wording of<br />
further regulations and related regulations and amendments.<br />
§ 29a (Transportation of dangerous goods) of the mentioned law states<br />
the basic legislative conditions which must be met during transportation<br />
of dangerous goods (hereinafter ‘DG’). The law defines dangerous<br />
goods as items which, during transportation or storage, due to their<br />
properties, can cause an explosion, fire, damage to wagons, railway<br />
equipment or other items as well as injury, poisoning, burns or other<br />
damage to a person’s health. The law states the duty of the main<br />
participants of the transportation of dangerous goods - consigner,<br />
consignee, carrier - to have a safety advisor for the transportation of<br />
dangerous goods, maintain special conditions for transportation (RID<br />
regulations), and others.<br />
The duty stated by the law to maintain the conditions of transportation<br />
of DG is valid for the operator of the national or regional railways (e.g.<br />
ŽSR), the operator of transportation on the railways (e.g. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>)<br />
and transporter (consigner or consignee of a DG consignment).<br />
Standards valid for <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, as an operator of railway transport within the national<br />
infrastructure, fully accepts all international and national standards<br />
related to the rail transportation of dangerous goods and includes<br />
the provisions of the abovementioned legal standards in its business<br />
conditions as well as service regulations.<br />
Ž PP/N – Transportation regulations of Railway Company <strong>Cargo</strong><br />
Slovakia, a.s. These regulations have the character of business<br />
conditions and are part of the draft contract regarding transportation of<br />
goods within domestic transportation of consignments. The provisions<br />
of Ž PP/N are fully binding for transportation companies who use the<br />
services of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>. Article 3.1, amongst others, states that those<br />
dangerous items are excluded from transportation which are excluded<br />
from transportation in accordance with Regulation for International<br />
Rail Transport of Dangerous Goods RID (amendment C to the COTIF<br />
Agreement). From the abovementioned, it arises that <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />
applies the same special conditions in domestic and international rail<br />
transport. In the business conditions, the transportation company also<br />
reserves the right to apply sanctions and penalties if the customer did<br />
not declare the transported goods as dangerous or declared dangerous<br />
goods/waste incorrectly which could cause a potential threat to the<br />
safety of rail transport.<br />
KN1 – Conditions for transportation of consignments. These conditions<br />
have the character of service regulations and are designated exclusively<br />
for employees of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>. In more details, they state the<br />
method of practical performance of individual actions in the railway<br />
operation. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> also applies the provisions of the law regarding<br />
railways and RID regulations as well as other related directives (e.g.<br />
UIC Directive) in other service regulations, directives, measures and<br />
regulations whose use is designated for goods transport in company<br />
conditions and are only determined for internal needs. Publishing of<br />
these service documents for the public is forbidden.<br />
32/33
Duties of the participants of transport with regards to safety<br />
Participants in the transportation of dangerous goods must take the<br />
required measures depending upon the type and scope of predictable<br />
danger, to avoid damage, or if damage has occurred, ensure the<br />
damage is limited. In any case, they must meet the valid provisions of<br />
RID (see 1.4.1. of RID).<br />
Participants in transportation in accordance with RID are classified<br />
as ‘main participants’ (consigner, consignee and carrier) and ‘other<br />
participants’ (loader, packer, filler, operator of tank containers or<br />
portable tank, operator of a cistern wagon and operator of the railway<br />
infrastructure).<br />
Main participants in rail transportation of dangerous goods<br />
Consigner is responsible for:<br />
1. verification of the classification of DG handed in for conveyence by<br />
himself in accordance with RID and whether the transportation is<br />
permitted,<br />
2. submission of the necessary data and information to the carrier<br />
i.e. correctly completed consignment note and enclosing the<br />
required accompanying documents (letters of attorney, permits,<br />
announcement, certificates, etc),<br />
3. only using approved packaging, tanks and cistern wagons,<br />
4. meeting the provisions regarding dispatch of the consignment and<br />
dispatch limitations,<br />
5. labelling of empty uncleaned packaging, tanks and tanks which<br />
have not undertaken the process of evaporation and empty wagons<br />
the same way as loaded ones, sealing of uncleaned, empty tanks<br />
as for the filled condition.<br />
Consignee is responsible for:<br />
1. takeover of dangerous goods without unnecessary delay,<br />
2. cleaning and decontamination of wagons and containers if the<br />
regulations state so,<br />
3. ensuring the removal or permanent covering of labels marking<br />
danger and orange labels on completely unloaded, cleaned,<br />
degassed and non-contaminated wagons/containers.<br />
Carrier is responsible for:<br />
1. verification that the transportation of DG is permitted in accordance<br />
with RID,<br />
2. verification whether the consignment notes are accompanied by the<br />
prescribed documents and whether they are sent together with the<br />
consignment,<br />
3. a visual inspection of the wagon/container and load,<br />
4. verification of the validity of the periodical inspection of the tank,<br />
5. an inspection of the correctness of the wagon labelling with large<br />
stickers and labels,<br />
6. verification that the wagon is not overloaded,<br />
7. making the information regarding transportation of DG accessible<br />
to the infrastructure operator.<br />
Other participants in transportation<br />
Loader is responsible for:<br />
1. handover of DG to the carrier only if the transportation of DG is<br />
permitted in accordance with RID,<br />
2. inspection of the integrity of the packaging in which DG are<br />
packaged as sent items,<br />
3. fulfilment of regulations regarding loading and handling of DG if<br />
these are loaded into means of transport,<br />
4. following the restrictions regarding joint loading of several DG into<br />
one means of transport,<br />
5. correct labelling and affixing labels on the means of transport using<br />
the prescribed labels and stickers in accordance with RID.<br />
Packer is responsible for:<br />
1. fulfilment of regulations regarding packaging and joint packing of<br />
DG,<br />
2. labelling and affixing items to be transported when readying them<br />
for dispatch.<br />
Filler is responsible for:<br />
1. verification of the technical state of the tank before filling and<br />
whether the previous periodical inspection of the tank has not<br />
expired,<br />
2. filling of the tank with the DG for which it has been constructed;<br />
during filling, he must respect the maximum allowed volume of DG<br />
with regards to the loading capacity of the tank,<br />
3. inspection of the sealing of the closing apparatus of the tank after<br />
filling,<br />
4. removal of the residue of DG from the outer area of the body of the<br />
tank, labelling and affixing labels to the tank in accordance with RID<br />
immediately before sending for transportation.<br />
The operator of the means of transport is responsible for meeting the<br />
regulations related to the construction, equipment, inspections and<br />
maintenance, labelling of the means of transport operated by him.<br />
The operator of the railway infrastructure is responsible for:<br />
1. preparation of an internal emergency plan for each marshalling<br />
station. Emergency plans should determine tasks for minimising<br />
the impact of accidental or exceptional events upon human lives or<br />
the environment,<br />
2. fast and unlimited access to information regarding transportation<br />
of DG (train formation, UN numbers of transported goods, aligning<br />
the wagons on the train, weight of load)<br />
All participants in transportation of DG are responsible, each has his<br />
share, for meeting the provisions of RID. They must be aware that<br />
they contribute to the transportation of goods which are classified as<br />
dangerous goods and which are under special conditions.<br />
Ing. Ingrid KRAJCÁROVÁ
Prepravujú od bielej techniky až po automobily a železničné<br />
vozne<br />
Stredisko nákladnej prepravy (SNP) Spišská Nová Ves je ohraničené<br />
tarifnými bodmi Štrba a Margecany na hlavnej železničnej trati Žilina<br />
– Košice, Spišskou Belou na trati Poprad – Plaveč a Dobšinskou Ľadovou<br />
Jaskyňou na trati Margecany – Červená Skala.<br />
Celkovo sa v obvode strediska nachádza 237 kilometrov železničnej<br />
trate a 23 tarifných bodov, z ktorých je 10 obsadených zamestnancami<br />
SNP. V SNP sa nachádzajú miesta nakládky a vykládky Štrba, Svit,<br />
Poprad, Matejovce pri Poprade, Kežmarok, Spišská Belá, Vydrník,<br />
Spišská Nová Ves, Levoča, Markušovce, Spišské Vlachy, Spišské<br />
Podhradie, Krompachy, Margecany, Gelnica, Prakovce, Mníšek nad<br />
Hnilcom, Švedlár, Stará Voda, Nálepkovo, Hnilec, Mlynky, Dobšinská<br />
Ľadová Jaskyňa.<br />
Z nich sú Svit, Poprad, Matejovce pri Poprade, Kežmarok, Spišská<br />
Belá, Spišská Nová Ves, Krompachy, Margecany a Mníšek nad Hnilcom<br />
obsadené zamestnancom <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />
Zákazníci<br />
Medzi najvýznamnejších zákazníkov SNP patria Východoslovenské<br />
kameňolomy, a. s., Spišská Nová Ves, Kovozber, s. r. o., Spišská Nová<br />
Ves, Agraria, a. s., Šaľa, Lesy SR, š. p., Košice, Calmit, s. r. o., Bratislava,<br />
Kovohuty, a. s., Krompachy, Autonova, s. r. o., Poprad, Taravagónka,<br />
a. s., Poprad, Pro – Populo, s. r. o. Spišská Teplica, Zberne surovín,<br />
a. s., Žilina, Správa a údržba ciest, Chedos, a. s., Svit, Doprastav, a.<br />
s., Bratislava, Tatramat spedition, s. r. o., Poprad, Whirlpool Slovakia,<br />
s. r. o., Poprad, Drepal, s. r. o., Spišská Belá, Poľnononákup, a. s.,<br />
Kežmarok, Oktan, a. s., Kežmarok a Tatraponk, s. r. o., Kežmarok.<br />
Kontakt<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Oblastná prepravná správa Košice<br />
Stredisko nákladnej prepravy Spišská Nová Ves<br />
Odborárov 47, 052 01 Spišská Nová Ves<br />
Prednosta Bc. Jozef Bosák<br />
Tel. žel.: 914 436<br />
Tel. a fax: + 421 53 2296 436<br />
E-mail: bosak.jozef@zscargo.sk<br />
Stredisko nákladnej prepravy<br />
Centre of Freight Traffic Spišská Nová Ves<br />
Komodity<br />
V SNP Spišská Nová Ves prevažuje nakládka kmeňového dreva, reziva,<br />
železného šrotu, iného šrotu (papier, sklo), novo vyrobených vozňov,<br />
anhydridu, vápenca, vápna a výrobkov firiem Tatramat a Whirpool (biela<br />
technika). Z vykladaných tovarov sú to ropné produkty, kovy, plechy,<br />
automobily, technická soľ, hnojivá, stavebniny a chémia.<br />
SNP zabezpečuje vozbu manipulačných vlakov na traťových úsekoch:<br />
Spišská Nová Ves - Štrba (1 pár vlakov),<br />
Spišská Nová Ves - Margecany (2 páry vlakov s obsluhou ramena<br />
Spišské Vlachy - Spišské Podhradie),<br />
Margecany - Košice (2 páry vlakov),<br />
Margecany - Dobšinská Ľadová Jaskyňa (pondelok, streda, piatok - 1<br />
pár vlakov),<br />
Margecany - Nálepkovo (utorok, štvrtok - 1 pár vlakov),<br />
Poprad - Kežmarok (Sp. Belá) (1 pár vlakov),<br />
Poprad - Plaveč (1 pár vlakov),<br />
Spišská Nová Ves - Levoča (podľa potreby - pondelok, streda, piatok<br />
- 1 pár vlakov).<br />
Vybavenie<br />
Nakladacie rampy sa v obvode SNP nachádzajú v staniciach Spišská<br />
Nová Ves, Levoča, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Markušovce,<br />
Gelnica, Prakovce, Mníšek nad Hnilcom, Švedlár, Nálepkovo, Hnilec,<br />
Mlynky, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Poprad, Kežmarok, Spišská Belá,<br />
Štrba a Vydrník.<br />
Stredisko má k dispozícii koľajové váhy v staniciach:<br />
Spišská Nová Ves (Transporta, most 14 m/80 t),<br />
Spišské Podhradie (Transporta, most 14 m/80 t ),<br />
Mníšek nad Hnilcom (Transporta, most 14 m/80t),<br />
Prakovce (Transporta, most 8 m/45 t),<br />
Levoča (Wiesner, most 8m/36 t),<br />
Dobšinská Ľadová Jaskyňa (Transporta, most 8 m/36 t).<br />
Z uvedených váh sa na zisťovanie hmotnosti zásielky na ceste používa<br />
len váha v Spišskej Novej Vsi. Pre podávané zásielky na prepravu sa<br />
používa váha v Spišskom Podhradí. V mimoriadnych prípadoch je<br />
možné použiť i váhy v Prakovciach a v Levoči.<br />
They transport everything from white technic to cars and<br />
railway wagons<br />
Center of Freight traffic (SNP) Spišská Nová Ves is bordered by<br />
tariff points Štrba and Margecany on the main Žilina – Košice route,<br />
Spišská Belá on the Poprad – Plaveč route and Dobšinská Ľadová<br />
Jaskyňa on the Margecany – Červená Skala route.<br />
In the entire area of the Centre, there are 237 km of railway routes and<br />
23 tariff points, from which 10 are staffed by SNP employees. SNP<br />
includes the following places for loading and unloading: Štrba, Svit,<br />
Poprad, Matejovce pri Poprade, Kežmarok, Spišská Belá, Vydrník,<br />
Spišská Nová Ves, Levoča, Markušovce, Spišské Vlachy, Spišské<br />
Podhradie, Krompachy, Margecany, Gelnica, Prakovce, Mníšek<br />
nad Hnilcom, Švedlár, Stará Voda, Nálepkovo, Hnilec, Mlynky and<br />
Dobšinská Ľadová Jaskyňa.<br />
From these, Svit, Poprad, Matejovce pri Poprade, Kežmarok, Spišská<br />
Belá, Spišská Nová Ves, Krompachy, Margecany and Mníšek nad<br />
Hnilcom are staffed by an employee of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.
Spišská Nová Ves<br />
Commodities<br />
The majority of commodities loaded within SNP Spišská Nová Ves<br />
are log wood, lumber, scrap metal, other scrap (paper, glass), newly<br />
produced wagons, anhydride, limestone, lime and Tatramat and<br />
Whirlpool products (white technic). Goods unloaded within SNP are<br />
mostly crude oil products, metals, metal plates, cars, technical salt,<br />
fertilisers, building materials and chemical products.<br />
SNP provides running of handling trains at the following trach<br />
sections:<br />
Spišská Nová Ves - Štrba (1 pair of trains)<br />
Spišská Nová Ves - Margecany (2 pairs of trains with the operation of<br />
the arm Spišské Vlachy - Spišské Podhradie)<br />
Margecany - Košice (2 pairs of trains)<br />
Margecany - Dobšinská Ľadová Jaskyňa (Monday, Wednesday,<br />
Friday - 1 pair of trains)<br />
Margecany - Nálepkovo (Tuesday, Thursday - 1 pair of trains)<br />
Poprad - Kežmarok (Sp. Belá) (1 pair of trains)<br />
Poprad - Plaveč (1 pair of trains)<br />
Spišská Nová Ves - Levoča (when needed - Monday, Wednesday,<br />
Friday - 1 pair of trains)<br />
Equipment<br />
Loading ramps in the SNP area are situated at the following stations:<br />
Spišská Nová Ves, Levoča, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie,<br />
Markušovce, Gelnica, Prakovce, Mníšek nad Hnilcom, Švedlár,<br />
Nálepkovo, Hnilec, Mlynky, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Poprad,<br />
Kežmarok, Spišská Belá, Štrba and Vydrník.<br />
The Centre has weighbridge facilities in the following stations:<br />
Spišská Nová Ves (Transporta, bridge 14 m/80 t),<br />
Spišské Podhradie (Transporta, bridge 14 m/80 t ),<br />
Mníšek nad Hnilcom (Transporta, bridge 14 m/80t),<br />
Prakovce (Transporta, bridge 8 m/45 t),<br />
Levoča (Wiesner, bridge 8m/36 t),<br />
Dobšinská Ľadová Jaskyňa (Transporta, bridge 8 m/36 t).<br />
From the mentionned weighing equipment, only the scales in Spišská<br />
Nová Ves are used for ascertaining the weight of consignment en<br />
route. For consignments handed in for conveyence, the weighing<br />
equipment in Spišské Podhradie is used. In exceptional cases, it is<br />
possible to use the weighing equipment in Prakovce and Levoča.<br />
Customers<br />
The most significant customers of SNP are Východoslovenské<br />
kameňolomy, a. s., Spišská Nová Ves, Kovozber, s. r. o., Spišská<br />
Nová Ves, Agraria, a. s., Šaľa, Lesy SR, š. p., Košice, Calmit, s. r. o.,<br />
Bratislava, Kovohuty, a. s., Krompachy, Autonova, s. r. o., Poprad,<br />
Taravagónka, a. s., Poprad, Pro – Populo, s. r. o. Spišská Teplica,<br />
Zberne surovín, a. s., Žilina, Správa a údržba ciest (maintenance<br />
and administration of roads), Chedos, a. s., Svit, Doprastav, a. s.,<br />
Bratislava, Tatramat spedition, s. r. o., Poprad, Whirlpool Slovakia,<br />
s. r. o., Poprad, Drepal, s. r. o., Spišská Belá, Poľnononákup, a. s.,<br />
Kežmarok, Oktan, a. s., Kežmarok and Tatraponk, s. r. o., Kežmarok.<br />
Contact<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Regional Transport Office, Košice<br />
Center of Freight Traffic, Spišská Nová Ves<br />
Odborárov 47, 052 01 Spišská Nová Ves<br />
SNP Head Bc. Jozef Bosák<br />
Tel.: 914 436<br />
Tel. and fax: + 421 53 2296 436<br />
Email: bosak.jozef@zscargo.sk<br />
34/35
Stredisko nákladnej prepravy<br />
Center of freight traffic (SNP) Zvolen<br />
Certifikované logistické vlaky do prístavu Koper<br />
Centrom Strediska nákladnej prepravy Zvolen je železničná stanica<br />
Zvolen, kde sa stretávajú štyri železničné smery Zvolen –Šahy, Zvolen<br />
- Vrútky, Zvolen - Bratislava a Zvolen – Košice. V blízkosti sa nachádza<br />
letisko Sliač so železničným pripojením a rýchlostná komunikácia Bratislava<br />
- Banská Bystrica. Táto poloha dáva stredisku veľký potenciál<br />
pri poskytovaní dopravných služieb zákazníkom.<br />
Železničná Spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia operuje v rámci SNP Zvolen<br />
na vyše 200 kilometroch železničných tratí v 20 tarifných bodoch.<br />
K dispozícii zákazníkom je takmer stovka kvalifikovaných zamestnancov.<br />
Činnosť strediska je rozdelená do dvoch prepravných obvodov<br />
- Zvolen a Žiar nad Hronom. Prepravný obvod Zvolen riadi tarifné body<br />
Zvolen, Vígľaš, Sása-Pliešovce, Hontianske Nemce, ktoré sú obsadené,<br />
zamestnancom, a k nim pridelené stanice Stožok, Breziny, Dobrá Niva,<br />
Babiná, Krupina a Hontianske Tesáre.<br />
Prepravný obvod Žiar nad Hronom zahŕňa stanice Hronská Dúbrava,<br />
Žiar nad Hronom, Hliník nad Hronom, Nová Baňa , ktoré sú obsadené<br />
a pridelené stanice Banská Belá, Banská Štiavnica, Kremnica, Kremnické<br />
Bane, Žarnovica, a Hronský Beňadik.<br />
Nakládku a vykládku tovaru je možné vykonávať na širokom koľajovom<br />
rozvetvení uvedených staníc, na väčšinou nespevnených manipulačných<br />
priestranstvách. S výnimkou Stožku je možné v každom tarifnom<br />
bode použiť bočnú rampu a v staniciach Zvolen, Sása-Pliešovce<br />
a Krupina aj čelnú rampu. Vo Zvolene môžeme zákazníkovi ponúknuť<br />
skladové priestory na krátkodobé uskladnenie tovaru, samozrejmosťou<br />
je nakládka vozňov za zákazníka pomocou vysokozdvižného vozíka.<br />
Obsluha staníc<br />
Obsluhu jednotlivých staníc a vlečiek vykonávajú na úseku Zvolen<br />
– Fiľakovo tri manipulačné (Mn) vlaky, na úseku Zvolen – Levice štyri<br />
Mn vlaky, na úseku Zvolen – Šahy dva Mn vlaky, na úseku Zvolen – Vlkanová<br />
dva Mn vlaky. Úseky Zvolen – Hronská Dúbrava – Horná Štubňa<br />
a Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica sa obsluhujú podľa potreby<br />
zákazníkov. Všetky Mn vlaky sú trasované tak, aby bol zabezpečený plynulý<br />
návoz vozňov v ranných hodinách a odvoz vo večerných hodinách.<br />
Zákazníci<br />
Vo zvolenskom regióne pôsobia viaceré významné spoločnosti, pre<br />
ktoré zabezpečuje <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> dopravu. V Stožku má vybudovaný<br />
moderný plniaci a stáčací terminál Slovnaft, a. s., pre ktorý každý<br />
týždeň prepravíme tri až štyri ucelené vlaky s ropnými produktmi.<br />
V blízkosti stanice Sása – Pliešovce je dislokované najväčšie výcvikové<br />
stredisko Armády SR Lešť. Toto stredisko využívajú aj ozbrojené<br />
sily NATO. Na dopravu vojenskej techniky a živej sily využívajú najmä<br />
ucelené vlaky. V južnej časti strediska má sídlo spoločnosť Knauf<br />
Insulation, s. r. o., Nová Baňa. Pre túto spoločnosť zabezpečujeme<br />
prepravu izolačných materiálov vo veľkokapacitných vozňoch najmä na<br />
východné trhy.<br />
Jedným z najfrekventovanejších tovarov je ešte stále drevná hmota.<br />
Pre Lesy SR ako aj pre iné spoločnosti obchodujúce s touto komoditou<br />
prepravujeme guľatinu, rezivo na spracovanie vo vnútrozemí alebo na<br />
vývoz najmä do Rakúska, Talianska a Grécka z takmer každého tarifného<br />
bodu, no najmä z Vígľaša, Hliníku nad Hronom, Zvolena, Žiaru nad<br />
Hronom.<br />
Jedným z top zákazníkov je však ZSNP, a. s., Žiar nad Hronom. Tu zabezpečujeme<br />
dovoz surovín pre výrobu hliníkových komponentov v logistických<br />
vlakoch z prístavov Koper a Rotterdam ako aj dopravu hotových<br />
výrobkov k odberateľom. Prepravy Koper - Devínska Nová Ves - Žiar<br />
nad Hronom logistickými vlakmi majú certifikát systému manažérstva<br />
kvality podľa normy STN EN ISO 9001:2001.<br />
Vo Zvolene sú najvýznamnejší zákazníci Bučina DDD, a. s., a Zvolenská<br />
teplárenská, a. s. Ako prvé SNP sme začali reálne poskytovať outsourcing<br />
pre spomínané dve spoločnosti. Jednak realizujeme dopravu<br />
surovín pre výrobu a dopravu hotových výrobkov z výroby, respektíve<br />
dodávku uhlia, ale aj posun v ich železničných vlečkách a tak isto<br />
doplnkové služby.<br />
Vlečky<br />
Perspektívnym tarifným bodom je Hliník nad Hronom a zákazník ŽP<br />
EKO QELET, a. s. Začiatkom roku 2008 dobudovala firma novú vlečku<br />
s moderným technologickým zariadením na triedenie a spravovanie<br />
železného šrotu. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> bude prepravovať denne železný šrot<br />
na spracovanie do vlečky a následne prepravovať už spracovaný<br />
materiál do Železiarní Podbrezová. Zákazník požaduje prísnu logistickú<br />
náväznosť jednak pri návoze šrotu, ale aj pri odsune vlečky, ako je zhromažďovanie<br />
zásielok, vytváranie skupín vozňov, prípadne ucelených<br />
vlakov do Podbrezovej. Pre tieto výkony sú určené dva páry Mn vlakov<br />
denne.<br />
Nová vlečka sa v dohľadnom čase sprevádzkuje aj v prípojovej stanici<br />
Stožok. Spoločnosť Gorenje, ktorá je vlastníkom aj českej spoločnosti<br />
Mora, bude mať centrálny sklad práve v tejto stanici.<br />
V SNP Zvolen sme za zamerali nielen na zabezpečenie prepravy tovaru<br />
z odosielacej stanice do stanice určenia, ale aj na poskytovanie<br />
doplnkových služieb. Chceme riešiť problém dopravy pre zákazníkov<br />
komplexne, vrátane všetkých procesov, ktoré s dopravou súvisia, či už<br />
je to zabezpečenie nakládky, vykládky, vybavenie sprievodných listín<br />
a tiež starostlivosť o železničné vlečky. Všetko so zreteľom na to, aby sa<br />
zákazník mohol sústrediť na svoju hlavnú činnosť.<br />
Kontakt<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Oblastná prepravná správa Zvolen<br />
Stredisko nákladnej prepravy Zvolen<br />
Prednosta Ing. Ján Dolniak<br />
Tel. žel.: 945 4151<br />
Tel.: + 421 45 518 4151<br />
Fax: + 421 45 536 6150<br />
Mobil: 0903 597 504<br />
E-mail: dolniak.jan@zscargo.sk
Zvolen<br />
Certified logistic trains to Koper port<br />
The headquaters of the Center of freight traffic Zvolen is Zvolen<br />
Railway Station, where routes from four directions meet: Zvolen<br />
–Šahy, Zvolen - Vrútky, Zvolen - Bratislava and Zvolen – Košice.<br />
In the vicinity there is Sliač Airport with railway links and the<br />
Bratislava - Banská Bystrica fast route. This position gives the Centre<br />
great potential for providing carriage services to customers.<br />
Within SNP Zvolen Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia operates<br />
on more than 200 kilometres of railway routes and 20 tariff points.<br />
Almost 100 qualified staff are available to customers. Centre<br />
activities are divided into two transport circuits - Zvolen and Žiar nad<br />
Hronom. The Zvolen transport circuit controls tariff points at Zvolen,<br />
Vígľaš, Sása-Pliešovce and Hontianske Nemce, which are manned<br />
by employees, and allocated stations at Stožok, Breziny, Dobrá Niva,<br />
Babiná, Krupina and Hontianske Tesáre.<br />
The Žiar nad Hronom transport circuit includes stations at Hronská<br />
Dúbrava, Žiar nad Hronom, Hliník nad Hronom and Nová Baňa , which<br />
are manned, and allocated stations at Banská Belá, Banská Štiavnica,<br />
Kremnica, Kremnické Bane, Žarnovica, and Hronský Beňadik.<br />
It is possible to carry out loading and unloading of goods within large<br />
station railyards, mainly on non-reinforced handling areas. Except<br />
for Stožok, it is possible to use a side ramp at each tariff point and<br />
in Zvolen, Sása-Pliešovce and Krupina also a front ramp. In Zvolen,<br />
we can offer short term storage of goods to customers. Loading of<br />
wagons for a customer using a fork lift truck is a certainty.<br />
Station servicing<br />
Servicing of individual stations and private sidings on the route Zvolen<br />
– Fiľakovo executed by three handling trains (Mn), on the route Zvolen<br />
– Levice – by four Mn trains, on the route Zvolen – Šahy by two Mn<br />
trains, on the route Zvolen – Vlkanová by two Mn trains. Routes Zvolen<br />
– Hronská Dúbrava – Horná Štubňa and Hronská Dúbrava – Banská<br />
Štiavnica, routes are serviced upon request of the customer. All Mn<br />
trains are routed the way to ensure fluent arrival of wagons in the<br />
morning hours and departure in the evening hours.<br />
Customers<br />
Several significant companies operate in the Zvolen region, for which<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> provides transportation. Slovnaft, a.s. has built a<br />
modern filling and emptying terminal in Stožok, for which we transport<br />
three or four block trains with crude oil products each week. Next to<br />
Sása – Pliešovce station, the largest SR Army Training Centre, Lešť,<br />
is located. This Centre is also used by NATO forces. Block trains are<br />
mainly used for transportation of Army equipment and manpower.<br />
Knauf Insulation, s. r. o., Nová Baňa is situated in the southern part<br />
of the SNP. We provide transportation of insulation materials in large<br />
capacity wagons for this company, mainly for the Eastern markets.<br />
One of the most frequent load are still wooden materials. For Lesy<br />
SR, as well as for other companies dealing with this commodity, we<br />
transport logs and lumber for processing at home or for export mainly<br />
to Austria, Italy and Greece from almost every tariff point, but mainly<br />
from Vígľaš, Hliník nad Hronom, Zvolen and Žiar nad Hronom.<br />
However, one of the main customers is ZSNP, a. s., Žiar nad<br />
Hronom. For them, we provide transportation of raw materials for<br />
the production of aluminium components using logistic trains from<br />
the ports of Koper and Rotterdam, as well as transportation of final<br />
products to customers. Transport routes Koper - Devínska Nová Ves -<br />
Žiar nad Hronom by logistic trains hold a quality management system<br />
certificate granted pursuant to STN EN ISO 9001:2001.<br />
The most significant customers in Zvolen are Bučina DDD, a. s., and<br />
Zvolenská teplárenská, a. s (Zvolen Heating Company). Actually, we<br />
were the first SNP which was outsourced by the abovementionned<br />
two companies for an extended range of services. We provide<br />
transportation of raw materials for production and transportation<br />
of ready products from production, as well as delivery of coal and<br />
shunting at their private sidings and ancillary services.<br />
Private sidings<br />
A prospective tariff point is Hliník nad Hronom with the customer, ŽP<br />
EKO QELET, a. s. At the beginning of 2008, the company completed<br />
a new private siding with modern, technological equipment for sorting<br />
and processing of scrap metal. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> will daily transport scrap<br />
metal for processing at the siding and further transport the processed<br />
material into Podbrezová Metalworks. The customer requires strict<br />
logistic continuity in scrap delivery as well as dispatching the scrap<br />
from the siding, including consignment groupings, wagon group<br />
formation, eventually block train to Podbrezová formation. Two pairs<br />
of Mn trains are designated for this use daily.<br />
Within a short space of time, a new private siding is going to be put<br />
into operation in Stožok Station. The company, Gorenje, who are<br />
owners of the Czech company, Mora, will locate their central storage<br />
in this station.<br />
In SNP Zvolen, we have not only focused upon provision of<br />
transportation of goods from station to station, but also upon<br />
provision of additional services. We want to completely solve<br />
transport problems for customers including all processes related<br />
to transportation, whether it is carrying out loading and unloading,<br />
administration of transport documentation, as well as maintenance<br />
of railway sidings. This is all with the aim of allowing the customer to<br />
focus upon his main activity.<br />
Contact<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Regional Transport Office, Zvolen<br />
Center of freight traffic, Zvolen<br />
Head of SNP Ing. Ján Dolniak<br />
Tel.: 945 4151<br />
Tel.: + 421 45 518 4151<br />
Fax: + 421 45 536 6150<br />
Mobile: 0903 597 504<br />
Email: dolniak.jan@zscargo.sk<br />
36/37
Stredisko nákladnej prepravy<br />
Center of freight traffic (SNP) Ružomberok<br />
Na Liptove a Orave dominuje drevo a ruda<br />
Nákladnú prepravu po železnici v jednom z najkrajších a turisticky<br />
najpríťažlivejších regiónov Slovenska na Liptove a Orave zabezpečuje<br />
Stredisko nákladnej prepravy Ružomberok. Výhodná poloha na hlavnom<br />
ťahu Košice – Žilina, odbočka Kraľovany – Trstená, dostatočná<br />
sieť nákladných vlakov v smere východ i západ, napojenie na juh cez<br />
stanicu Vrútky, technická základňa, obslužnosť a vysoko kvalifikovaný<br />
personál SNP poskytuje ideálne predpoklady pre splnenie požiadaviek<br />
zákazníkov v oblasti železničnej nákladnej prepravy.<br />
Stredisko nákladnej prepravy (SNP) Ružomberok vo vymedzenom<br />
obvode Važec – Kraľovany a odbočka Kraľovany - Trstená zabezpečuje<br />
obchodnú a prepravnú činnosť, hospodárenie s nákladnými vozňami<br />
a určené činnosti z oblasti ľudských zdrojov, ekonomiky a hospodárenia<br />
s majetkom. Stredisku podliehajú tarifné body: Ružomberok,<br />
Ľubochňa – neobsadený, Lisková, Liptovská Teplá – neobsadený,<br />
Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Kráľová Lehota, Kraľovany<br />
– neobsadený, Párnica – neobsadený, Dolný Kubín, Medzibrodie nad<br />
Oravou, Oravský Podzámok, Dlhá nad Oravou – neobsadený, Podbieľ<br />
– neobsadený, Tvrdošín, Trstená.<br />
Dovoz dreva a rudy<br />
Poloha SNP a situovanie najväčšieho drevospracujúceho závodu na<br />
Slovensku MONDI SCP, a. s., Ružomberok predurčujú, že rozhodujúcou<br />
komoditou v preprave je drevo. Denne tu dobiehajú 2 – 3 vlaky ložené<br />
drevnou hmotou, predovšetkým z prekládkovej stanice Čierna nad<br />
Tisou. Mesačne sa tak zmanipuluje v stanici Lisková až 2000 vozňov,<br />
pričom kapacitne je možné pokryť i vyššie objemy.<br />
Druhú a hlavnú komoditu v regióne Orava predstavuje ruda s tovarovým<br />
tokom z poľských námorných prístavov v mesačnom objeme<br />
500 vozňov. Prepravuje sa do hutníckeho kombinátu OFZ, a. s.,<br />
Istebné – závod Široká cez prípojovú stanicu Medzibrodie nad Oravou.<br />
Z uvedených faktov vyplýva, že pre SNP Ružomberok je rozhodujúcim<br />
hlavne dodaj vozňových zásielok a vykládka vozňov, ktorá tvorí až 77 %<br />
celkového objemu výkonov.<br />
Nakládka<br />
Hlavným vývozným artiklom strediska je už dlhodobo drevná hmota,<br />
predovšetkým nakládka guľatiny a reziva určená na vývoz do Rakúska,<br />
Rumunska a Grécka zo staníc Kráľová Lehota, Liptovský Hrádok<br />
a Podbieľ. Na vlečke Eurovia, s. r. o., priamo v stanici Kráľová Lehota<br />
sa nakladá štrk z blízkeho kameňolomu Malužiná. Nakládka a preprava<br />
štrku sa doteraz zabezpečovala pre potreby komplexnej obnovy<br />
železničných tratí, staníc a v roku 2007 i pre potreby výstavby poľských<br />
diaľnic.<br />
Prepravuje sa i ďalší artikel: hutnícke výrobky zo stanice Medzibrodie<br />
nad Oravou, papierenské výrobky zo stanice Lisková, nábytok z Liptovského<br />
Mikuláša, fúriky z Dolného Kubína a rezivo z Trstenej. Nezanedbateľnou<br />
v SNP Ružomberok je i pravidelná nakládka železného šrotu,<br />
predovšetkým v staniciach Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Dolný<br />
Kubín a Tvrdošín.<br />
Obsluha staníc<br />
Predpokladom pre kvalitu prepravy je i obslužnosť tarifných bodov<br />
a manipulačných miest. V regióne SNP Ružomberok zabezpečuje<br />
obslužnosť sieť prestavných (Pn) vlakov (Čierna n/Tisou – Žilina, Košice<br />
– Žilina) v oboch smeroch s manipuláciou vo vlakotvorných staniciach<br />
Liptovský Mikuláš, Lisková, s napojením na Ružomberok a Kraľovany.<br />
V týchto staniciach sú zároveň zabezpečené posunovacie a vlakotvorné<br />
práce v nepretržitých prevádzkach, pričom stanice sú obsadené<br />
i zamestnancami strediska technických prehliadok.<br />
Obslužnosť po trati je zabezpečená manipulačnými (Mn) vlakmi, pokrývajúcimi<br />
ramená:<br />
Kraľovany – Trstená (1 pár v pracovné dni),<br />
Kraľovany – Medzibrodie nad Oravou (1 pár v pracovné dni mimo<br />
utorka, 1 pár v sobotu),<br />
Vrútky – Kráľová Lehota (1 pár v pracovné dni),<br />
Vrútky – Liptovský Mikuláš (1 pár v sobotu a v nedeľu).<br />
Vďaka spolupráci so zákazníkmi, sekciou služieb zákazníkom a dispečerským<br />
aparátom <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> dokáže stredisko operatívne zvládnuť<br />
i mimoriadne požiadavky zákazníkov, predovšetkým predĺženie<br />
prevádzkových časov, zabezpečenie miestneho posunu či zavádzanie<br />
mimoriadnych vlakov v prípade zvýšeného dobehu záťaže alebo<br />
nakládky. Pozitívne skúsenosti má SNP Ružomberok hlavne s prepravou<br />
štrku zo stanice Kráľová Lehota a prepravou rudy do stanice<br />
Medzibrodie nad Oravou.<br />
Profesionálny prístup<br />
Základom poskytovania kvalitných služieb je korektná spolupráca<br />
medzi SNP a zákazníkmi. Najväčšiu pozornosť venujeme v stredisku<br />
prirodzene najväčším zákazníkom a zároveň najväčším vlečkárom<br />
MONDI SCP, a. s., Ružomberok a OFZ, a. s., Istebné. Nesmieme<br />
opomenúť ani ostatných: Eurovia, s. r.o., Košice – Barca, UNILES, s. r.<br />
o., EURO-TIMBER, s. r. o., Rettenmayer Tatratimber Liptovský Hrádok,<br />
Forwest, s. r. o., RI-NO, export, import, s. r. o., Swedwood Slovakia,<br />
Zberne surovín Žilina, Drusur, Kovomat Žilina, M-logistik, Lesy SR, ORA-<br />
VAN Dolný Kubín, Agropodnik Bešeňová či špedičné firmy Proxar, a. s.,<br />
Ružomberok a Slovwood, a. s., Ružomberok. Základom spolupráce je<br />
individuálny prístup ku každému, i potencionálnemu zákazníkovi.<br />
So zavedením Informačného systému pre podporu riadenia prevádzky<br />
rozšíril SNP Ružomberok vzájomnú komunikáciu so zákazníkmi i o elektronickú.<br />
Dnes sa už bežne prijímajú objednávky prepravy, vydávajú<br />
potvrdenia objednávok, odsuhlasujú zostavy vlečkovej agendy či<br />
zasielajú informácie zo všetkých pracovísk SNP elektronicky. Liptáci<br />
a Oravci boli vždy tvrdé nátury. Tvrdé, zodpovedné a spoľahlivé. Dnes<br />
sme všetky charakteristiky zlúčili do jedného slova: profesionalita. Len<br />
vďaka profesionalite každého zamestnanca máme reálnu šancu obstáť<br />
u zákazníka.<br />
Kontakt<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Oblastná prepravná správa Žilina<br />
Stredisko nákladnej prepravy Ružomberok<br />
Hlavná stanica 1377/2, 034 01 Ružomberok<br />
Prednostka Ing. Miriam Laššáková<br />
Tel. žel.: 934 86 460<br />
Tel.: + 421 44 431 7460<br />
Fax: + 421 44 432 8057<br />
Mobil: 0903 597 482<br />
E-mail: snpruzomberok@mail.t-com.sk
Ružomberok<br />
Wood and ore dominate in the Liptov and Orava areas<br />
The Center of freight traffic Ružomberok provides goods transport on<br />
the railways in one of the most beautiful and most attractive regions<br />
for tourists in Slovakia, Liptov and Orava. The advantageous position<br />
on the main Košice – Žilina route, branch line to Kraľovany – Trstená,<br />
sufficient network of goods trains in the east - west direction,<br />
connection to the south via Vrútky station, technical base, and<br />
skilled and high qualified personnel of SNP provide ideal conditions<br />
for fulfilment of customers’ requirements in the area of rail freight<br />
transport.<br />
The Center of freight traffic (SNP) Ružomberok, in the specific circuit<br />
of Važec – Kraľovany and Kraľovany - Trstená branch line, provides<br />
business and transportation activities, management of freight<br />
wagons and specific activities in the area of human resources,<br />
economics and dealing with assets. The Centre includes three tariff<br />
points: Ružomberok, Ľubochňa – unmanned, Lisková, Liptovská<br />
Teplá – unmanned, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Kráľová<br />
Lehota, Kraľovany – unmanned, Párnica – unmanned, Dolný Kubín,<br />
Medzibrodie nad Oravou, Oravský Podzámok, Dlhá nad Oravou<br />
– unmanned, Podbieľ – unmanned, Tvrdošín, Trstená.<br />
Import of wood and ore<br />
The position of SNP and location of the largest wood processing plant<br />
in Slovakia, MONDI SCP, a. s., Ružomberok predetermines that the<br />
most significant commodity in transport is wood. Daily, 2 - 3 trains<br />
run here, loaded with wooden material, mainly from Čierna nad<br />
Tisou transhipment yard. In Lisková station, up to 2000 wagons are<br />
handled monthly, whilst handling capacity is even greater.<br />
The second and main commodity in the Orava region is ore with a<br />
goods flow from the Polish sea ports with a monthly volume of 500<br />
wagons. The ore is mainly transported to the steel plants, OFZ, a. s.,<br />
Istebné –Široká plant through the connection station at Medzibrodie<br />
nad Oravou. From the abovementioned, it is clear that the critical<br />
factor for SNP Ružomberok is mainly the delivery of consignments,<br />
which forms 77% of the total volume of work.<br />
Loading<br />
For a long time, the main export item of the SNP has been wooden<br />
material, mainly loading of logs and lumber designated for export to<br />
Austria, Romania and Greece from the stations at Kráľová Lehota,<br />
Liptovský Hrádok and Podbieľ. In the Eurovia, s. r. o. private siding, right<br />
in Kráľová Lehota station, gravel is loaded from nearby Malužiná quarry.<br />
To date, loading and transportations of gravel have been carried out for<br />
the needs of the complete renovation of the railway infrastructure and<br />
stations, and in 2007 also for the building of Polish motorways.<br />
Another commodity is transported as well: steel products from<br />
Medzibrodie nad Oravou station, paper products from Lisková<br />
station, furniture from Liptovský Mikuláš, wheelbarrows from Dolný<br />
Kubín and lumber from Trstená. A regular loading of scrap metal in<br />
SNP Ružomberok must also be mentioned, mainly at Ružomberok,<br />
Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín and Tvrdošín stations.<br />
Station servicing<br />
The base for quality transportation is the possibility to service tariff<br />
points and handling areas. In the SNP Ružomberok region, this<br />
is provided by a network of transfer trains (Pn) (Čierna n/Tisou<br />
– Žilina, Košice – Žilina) in both directions with handling in trainforming<br />
stations at Liptovský Mikuláš and Lisková, with connection<br />
to Ružomberok and Kraľovany. In these stations, shunting and train<br />
forming works are carried out in a non-stop operation whilst the<br />
stations are also manned by employees of the Centre of Technical<br />
Inspections. Operability along the route is ensured by handling trains<br />
(Mn), covering the branch lines:<br />
Kraľovany – Trstená (1 pair during working days),<br />
Kraľovany – Medzibrodie nad Oravou (1 pair during working days<br />
except Tuesday, 1 pair on Saturday),<br />
Vrútky – Kráľová Lehota (1 pair during working days),<br />
Vrútky – Liptovský Mikuláš (1 pair on Saturday and Sunday).<br />
Thanks to the cooperation with customers, the customer services<br />
section and dispatching apparatus, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> is able to cope with<br />
exceptional customer requirements, mainly extension of operating<br />
hours, provision of local shunting or running extra trains in case<br />
of increased burden or loads. SNP Ružomberok has had positive<br />
experience, mainly with transportation of gravel from Kráľová Lehota<br />
station and transport of ore to Medzibrodie nad Oravou station.<br />
Professional approach<br />
The base for provision of quality services is the correct cooperation<br />
between SNP and their customers. In the Centre, we pay the greatest<br />
attention to the largest customers and largest private sidings of<br />
MONDI SCP, a. s., Ružomberok and OFZ, a. s., Istebné. However, we<br />
must not forget the others: Eurovia, s. r.o., Košice – Barca, UNILES,<br />
s. r. o., EURO-TIMBER, s. r. o., Rettenmayer Tatratimber Liptovský<br />
Hrádok, Forwest, s. r. o., RI-NO, export, import, s. r. o., Swedwood<br />
Slovakia, Zberne surovín Žilina, Drusur, Kovomat Žilina, M-logistik,<br />
Lesy SR, ORAVAN Dolný Kubín, Agropodnik Bešeňová or forwarders<br />
Proxar, a. s., Ružomberok and Slovwood, a. s., Ružomberok. The base<br />
for cooperation is an individual approach to every customer, even<br />
potential customers. By implementation of an Information System for<br />
<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> Operations Support, SNP Ružomberok has extended the<br />
mutual communication with customers via electronic communication.<br />
Today, transportation orders are normally received electronically, as<br />
well as confirmations of the orders, approval of private siding agenda<br />
outputs or sending information from all SNP workplaces. People from<br />
Liptov and Orava were always of a hardy nature. Hardy, reliable and<br />
responsible. Nowadays, we joined these characteristics into one<br />
word - professionalism. Only thanks to the professionalism of each<br />
employee, we have a real chance to face the customer.<br />
Contact<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Regional Transport Office, Žilina<br />
Center of freight traffic Ružomberok<br />
Hlavná stanica 1377/2, 034 01 Ružomberok<br />
Head of SNP Ing. Miriam Laššáková<br />
Tel. : 934 86 460<br />
Tel.: + 421 44 431 7460<br />
Fax: + 421 44 432 8057<br />
Mobile: 0903 597 482<br />
Email: snpruzomberok@mail.t-com.sk<br />
38/39
Možnosť nakladať a vykladať v 21 staniciach<br />
Stredisko nákladnej prepravy Nové Zámky (SNP) je jedným z najvýznamnejších<br />
a najrozsiahlejších stredísk v obvode Oblastnej prepravnej<br />
správy Bratislava. Od roku 2006 je certifikovaným pracoviskom,<br />
ktorého hranice siahajú od Senca a končia pohraničnou priechodovou<br />
stanicou Štúrovo, pričlenenou k stredisku v marci 2007. Smerom na<br />
Nitru patrí stredisku úsek po Komjatice a smerom na Komárno úsek<br />
po Bajč.<br />
SNP Nové Zámky má spolu 21 tarifných bodov. Obsadených je 7<br />
- Nové Zámky, Šurany, Galanta, Sládkovičovo, Senec, Trnovec nad<br />
Váhom a Štúrovo a neobsadených 14 - Šaľa, Vlčany, Neded, Tešedíkovo,<br />
Gáň, Tvrdošovce, Palárikovo, Dvory nad Žitavou, Komjatice, Bajč,<br />
Gbelce, Strekov, Mužla, Pribeta.<br />
V obvode celého strediska majú prepravcovia možnosť nakladať<br />
a vykladať vozňové zásielky na všeobecných nakládkových a vykládkových<br />
koľajach. Ďalej stredisko ponúka možnosť váženia vozňových<br />
zásielok na mostových koľajových váhach v Nových Zámkoch (Pfister,<br />
14m/ 150 t) a Galante (Transporta Chrudim, 14m/ 80t). Manipulácia<br />
s vozňovými zásielkami v rámci SNP sa vykonáva na všeobecných<br />
nakládkových a vykládkových koľajach, vlečkách a termináli kombinovanej<br />
prepravy v tarifnom bode Sládkovičovo.<br />
Nakládka<br />
Nakládka železného šrotu predstavuje dôležitú časť celkového objemu<br />
nakladaného tovaru. V stanici Senec sa na nakládke šrotu podieľajú<br />
firmy Rekov Kremnica, Zberné suroviny, a. s., Žilina a Stemamet Senec,<br />
ktoré v januári a februári tohto roku naložili spolu 41 vozňov, čo predstavuje<br />
1630 t šrotu na vývoz. V Galante medzi najvýznamnejších prepravcov<br />
šrotu patria firmy Miraba, s. r. o., Šintava a Zberné suroviny, a.<br />
Komárno Nové – Zámky: pondelok – sobota v čase od 16.45 hod.<br />
– 17.53 hod.,<br />
Šaľa – Neded: podľa potreby v čase 10.36 hod – 11.16. hod.,<br />
Neded – Šaľa: podľa potreby v čase 11.26 hod. – 12.20 hod.,<br />
Nové Zámky - Šurany – Komjatice: pondelok – piatok v čase 12.14<br />
hod – 13.00 hod.,<br />
Komjatice – Šurany – Nové Zámky: pondelok – piatok v čase 14.42<br />
hod. – 16.15 hod.,<br />
Šurany – Palárikovo – Tvrdošovce: podľa potreby v čase13.50 hod.<br />
– 14.20 hod.,<br />
Tvrdošovce – Palárikovo – Šurany: podľa potreby v čase 14.47 hod.<br />
do 15.15 hod.,<br />
Nové Zámky – Mužla: pondelok – piatok v čase 06.53 hod. – 08.30<br />
hod.,<br />
Mužla – Nové Zámky: pondelok – piatok v čase 08.57 hod. – 10.40<br />
hod.<br />
Kontakt<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Oblastná prepravná správa Bratislava<br />
Stredisko nákladnej prepravy Nové Zámky<br />
Námestie Republiky 8, 940 01 Nové Zámky<br />
Prednosta Bc. Dušan Vítek<br />
Tel.: + 421 35 229 2535<br />
Fax: + 421 35 229 2479<br />
E-mail: Vitek.Dusan@zscargo.sk<br />
Stredisko nákladnej prepravy<br />
Center of freight traffic (SNP) Nové Zámky<br />
s., Žilina. Vozňové zásielky sú určené na vývoz. Táto preprava predstavuje<br />
v Galante 80 % z celkového objemu naložených vozňov a zhruba<br />
90 % z celkovej tonáže, číselne vyjadrené: cca 82 vozňov a 3375 ton.<br />
Pre prepravcov je zabezpečená nakládka na spevnenom betónovom<br />
priestranstve, čo je výhodné hlavne v nepriaznivom počasí.<br />
Aj v Nových Zámkoch tvorí prevažnú časť nakládky železný šrot,<br />
podieľajú sa na nej Zberné suroviny, a. s., Žilina – závod Nové Zámky,<br />
KBZ, s. r. o., Košice, Martin Zryni – Bratislava, Majuli, s. r. o., Košice,<br />
Saner, s. r. o., Pezinok, ŽP EKO-QELET, a. s., Martin. V prvých dvoch<br />
mesiacoch roku 2008 tu naložili 86 vozňov, čo predstavuje 3335 ton<br />
železného šrotu. V Šuranoch za to isté obdobie zasa naložili šrotom 54<br />
vozňov, čo bolo 2509 ton.<br />
Obsluha staníc<br />
V obsadených tarifných bodoch je možné podať vozňové zásielky v čase<br />
od 7.00 hod. do 15.00 hod. V neobsadených tarifných bodoch je možné<br />
podať vozňové zásielky v čase pobytu manipulačného vlaku. Pobyt<br />
manipulačných vlakov je zverejnený výveskami na podanie a vydanie<br />
vozňových zásielok v týchto staniciach. Vlakové čaty SNP Nové Zámky<br />
zabezpečujú obsluhu na traťových úsekoch v týchto časoch:<br />
Trnovec nad Váhom – Bratislava východ: pondelok – piatok a nedeľa<br />
v čase 12.43 hod. – 18.00 hod.,<br />
Bratislava východ – Trnovec nad Váhom: pondelok – sobota v čase<br />
05.20 hod. - 11.00 hod.,<br />
Nové Zámky – Komárno: pondelok – sobota v čase 07.19 hod.<br />
– 07.40 hod.,<br />
Possibility to load and unload in 21 stations<br />
The Centre of freight traffic Nové Zámky (SNP) is one of the most<br />
significant and large centres in the district of Regional Transport<br />
Office Bratislava. Since 2006, it has been a certified workplace<br />
border of which starts in Senec and finishes in the border crossing<br />
station in Štúrovo, which became part of the Centre in March 2007.<br />
In the direction towards Nitra, part of the Centre is the route to<br />
Komjatice and, in the direction towards Komárno, the route as far as<br />
Bajč.<br />
SNP Nové Zámky has a total of 21 tariff points. Seven are manned<br />
- Nové Zámky, Šurany, Galanta, Sládkovičovo, Senec, Trnovec<br />
nad Váhom and Štúrovo, 14 are unmanned - Šaľa, Vlčany, Neded,<br />
Tešedíkovo, Gáň, Tvrdošovce, Palárikovo, Dvory nad Žitavou,<br />
Komjatice, Bajč, Gbelce, Strekov, Mužla and Pribeta.<br />
Around the circumference of the entire Centre, transporting<br />
companies have the possibility to load and unload wagon<br />
consignments using general loading and unloading tracks. The Centre<br />
further offers the possibility of weighing the wagon consignments<br />
on weighbridges in Nové Zámky (Pfister, 14m/ 150 t) and Galanta<br />
(Transporta Chrudim, 14m/ 80t).<br />
Within SNP, handling with wagon loads is carried out on general<br />
loading and unloading tracks, private sidings and a combined<br />
transport terminal at Sládkovičovo tariff point.
Nové Zámky<br />
Loading<br />
Loading of scrap metal represents an important part of the entire<br />
volume of loaded goods. At Senec station, the companies of Rekov<br />
Kremnica, Zberné suroviny, a. s., Žilina and Stemamet Senec, are<br />
involved in the loading of scrap metal and which, in January and<br />
February of this year, loaded a total of 41 wagons which represents<br />
1630 tons of scrap for export.<br />
Amongst the most significant scrap transporters in Galanta are the<br />
companies Miraba, s. r. o., Šintava and Zberné suroviny, a. s., Žilina.<br />
These consignments are determined for export. In Galanta, these<br />
transportations represent 80% of the total volume of loaded wagons<br />
and approximately 90% of total tonnage, expressed in numbers as:<br />
circa 82 wagons and 3375 tons. The loading for the transporting<br />
companies is provided on a reinforced concrete area which is mainly<br />
an advantage in unfavourable weather.<br />
Scrap metal also forms a major part of loading in Nové Zámky,<br />
involving the companies Zberné suroviny, a. s., Žilina – branch Nové<br />
Zámky, KBZ, s. r. o., Košice, Martin Zryni – Bratislava, Majuli, s. r. o.,<br />
Košice, Saner, s. r. o., Pezinok and ŽP EKO-QELET, a. s., Martin. In<br />
the first two months of 2008, 86 wagons were loaded here, which<br />
represents 3335 tons of scrap metal. In Šurany, during the same time<br />
period, 54 wagons were loaded with scrap, which made 2509 tons.<br />
Station servicing<br />
In manned tariff points, it is possible to hand in consignments from<br />
0700 to 1500 hrs. In unmanned tariff points, it is possible to hand<br />
in consignments when a handling train is present. The times when<br />
handling trains are present are disclosed by a call sheet. The train<br />
crew of SNP Nové Zámky operate servicing of the following routes at<br />
the stated times:<br />
Trnovec nad Váhom – Bratislava východ: Monday – Friday and<br />
Sunday from 12.43 – 18.00 hrs,<br />
Bratislava východ – Trnovec nad Váhom: Monday - Saturday from<br />
05.20 - 11.00 ,<br />
Nové Zámky – Komárno: Monday - Saturday from 07.19 – 07.40 ,<br />
Komárno Nové – Zámky: Monday - Saturday from 16.45 – 17.53<br />
Šaľa – Neded: upon request, from 10.36 – 11.16. ,<br />
Neded – Šaľa: upon request, from 11.26 – 12.20 ,<br />
Nové Zámky - Šurany – Komjatice: Monday - Friday from 12.14<br />
– 13.00 ,<br />
Komjatice – Šurany – Nové Zámky: Monday - Friday from 14.42<br />
– 16.15 ,<br />
Šurany – Palárikovo – Tvrdošovce: upon request, from 13.50– 14.20 ,<br />
Tvrdošovce – Palárikovo – Šurany: upon request, from 14.47 - 15.15 ,<br />
Nové Zámky – Mužla: Monday - Friday from 06.53 – 08.30 ,<br />
Mužla – Nové Zámky: Monday - Friday from 08.57 – 10.40 .<br />
Contact<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Regional Transport Office, Bratislava<br />
Center of freight traffic Nové Zámky<br />
Námestie Republiky 8, 940 01 Nové Zámky<br />
Head of SNP Bc. Dušan Vítek<br />
Tel.: + 421 35 229 2535<br />
Fax: + 421 35 229 2479<br />
Email: Vitek.Dusan@zscargo.sk<br />
40/41
K železničnej preprave, cieľom ktorej je spoľahlivá a bezpečná<br />
preprava tovaru, prirodzene patrí aj údržba a opravy železničných<br />
koľajových vozidiel. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> ako dopravca so silným postavením<br />
na trhu zabezpečuje túto údržbu a opravy aj pre externých zákazníkov<br />
na celom území SR.<br />
Zabezpečenie kvality údržby a opráv železničných koľajových vozidiel<br />
(ŽKV) patrí medzi priority pri poskytovaní služieb zákazníkom a je plne<br />
podporované spoločnosťou. Nasvedčuje tomu získanie certifikátu STN<br />
EN ISO 9001:2001 pre produkt údržba a oprava železničných koľajových<br />
vozidiel.<br />
Hlavným poslaním úseku služieb železničných koľajových vozidiel je<br />
udržiavanie a opravovanie hnacích vozidiel ako aj osobných a nákladných<br />
vozňov na základe požiadaviek externého a interného prostredia.<br />
Plnenie tohto poslania na úseku služieb ŽKV zabezpečujú tri sekcie.<br />
Sekcia obchodu údržby a opráv železničných koľajových vozidiel<br />
(S41):<br />
vykonáva prieskum trhu údržby a opráv,<br />
realizuje predaj služieb údržby a opráv,<br />
tvorí produkty údržby a opráv,<br />
zabezpečuje kontrakt pre externých zákazníkov údržby a opráv.<br />
Sekcia údržby a opráv železničných koľajových vozidiel (S42):<br />
plánuje ŽKV na údržbu a opravu,<br />
sleduje a rozvíja technológie údržby a opráv,<br />
riadi údržby a opravy hnacích dráhových vozidiel, nákladných a osobných<br />
vozňov,<br />
zabezpečuje technický rozvoj a prípravu technologických zariadení.<br />
Sekcia technického rozvoja a správy ŽKV (S43):<br />
vykonáva technické kontroly, prehliadky, preberanie a technicko-bezpečnostné<br />
skúšky ŽKV v zmysle vyhlášky MDPaT SR, č. 250/1997,<br />
Z. z.,<br />
zabezpečuje prenos požiadaviek zákazníkov na technické vybavenie<br />
ŽKV, prevádzkové úpravy, podstatné zmeny a rekonštrukcie na ŽKV,<br />
zabezpečuje správu technickej dokumentácie ŽKV.<br />
Maintenance and repairs of railway rolling stock is a natural part<br />
of railway transport, the aim of which is to ensure safe and reliable<br />
transportation of goods. As a transportation company with a strong<br />
position in the market, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> also provides this maintenance<br />
and repairs for external customers covering the whole of SR.<br />
Provision of quality maintenance and repairs of railway rolling stock<br />
(RRS) ranks amongst the priorities during provision of services to<br />
customers and is fully supported by the company. This is proven by<br />
the certificate STN EN ISO 9001:2001 obtained for the product of<br />
maintenance and repairs of railway rolling stock.<br />
The main mission of the Rolling Stock Services Division are<br />
maintenance and repairs of locomotives as well as passenger<br />
and goods wagons upon requirements of external and internal<br />
environment. Fulfilment of this mission in the Department of Services<br />
of RRS is carried out by three sections.<br />
Maintenance and Repairs Trade section (S41):<br />
performs research of the market of repairs and maintenance,<br />
carries out sales of services of maintenance and repairs,<br />
develops maintenance and repair products,<br />
provides contracts for external customers of maintenance and<br />
repairs.<br />
Rolling Stock Maintenance and Repair Section (S42):<br />
plans RRS for maintenance and repairs,<br />
monitors and develops technology for maintenance and repairs,<br />
manages maintenance and repairs of locomotives, goods and<br />
passenger wagons,<br />
provides technical development and preparation of technological<br />
equipment.<br />
Technical Development and Administration of RRS Section (S43):<br />
carries out technical inspections, surveys, handover and technicalsafety<br />
tests of RRS in accordance with the directive of Ministry of<br />
Transport and Telecommunications of SR No. 250/1997, coll.,<br />
provides transfer of customers’ requirements regarding equipment<br />
of RRS, operational arrangements, significant changes and<br />
reconstructions of RRS,<br />
provides administration of the technical documentation of RRS.<br />
Údržba a opravy železničných koľajových vozidiel<br />
aj pre externých zákazníkov<br />
Maintenance and repairs of railway rolling stock also for external customers<br />
Činnosti úseku služieb ŽKV sa<br />
realizujú v šiestich strediskách<br />
údržby a opráv ŽKV, ktorých pracoviská<br />
sú dislokované v dôležitých<br />
uzlových bodoch a strategických<br />
miestach:<br />
Activities of the Rolling Stock<br />
Services Division are carried out<br />
in six centres of maintenance and<br />
repairs of RRS situated at important<br />
junction points and strategic<br />
locations:<br />
Bratislava<br />
Nové Zámky<br />
Zvolen<br />
Žilina<br />
Spišská N. Ves<br />
Košice<br />
Bratislava<br />
Trnava<br />
Žilina<br />
Trenčianská Teplá<br />
Prievidza<br />
Nové Zámky<br />
Štúrovo<br />
Kraľovany<br />
Zvolen<br />
Brezno<br />
Spišská N. Ves Margecany<br />
Humenné<br />
Plešivec<br />
Košice<br />
Haniska<br />
Maťovce<br />
Čierna<br />
nad Tisou<br />
Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.,<br />
Úsek služieb ŽKV / Rolling Stock Services Division (ŽKV)<br />
Drieňová 24, 820 09 Bratislava<br />
Tel.: +421 2 2029 7205, Fax: +421 2 4342 0880<br />
E-mail: <strong>Cargo</strong>.U40@zscargo.sk
www.zscargo.sk<br />
Stálym obchodným partnerom <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> netreba našu internetovú<br />
stránku, ktorú navštevujú za rôznymi účelmi, zvlášť predstavovať. Pre<br />
tých, ktorí tak ešte neurobili, tu máme malý prierez toho, čo na nej<br />
môžu nájsť.<br />
Hneď na úvod vás privíta moderný dizajn našej stránky vo firemných<br />
farbách Železničnej spoločnosti <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>).<br />
Ako prvé máte po ruke prehľad noviniek v oblasti železničnej dopravy.<br />
Mnohí zákazníci oceňujú možnosť dostať sa priamo z hlavnej stránky<br />
ku katalógu vozňov ako jednému z najobľúbenejších a najžiadanejších<br />
propagačných produktov našej spoločnosti.<br />
Na hlavnej stránke nájdete prehľadný zoznam jednotlivých sekcií ako<br />
napr. Ponuka produktov a služieb, Komoditné členenie, Zákaznícky<br />
servis, a mnoho ďalších. Zákaznícky servis je aktívnou časťou stránky,<br />
kde si môžete prostredníctvom e-mailu, príp. telefónu vyžiadať<br />
základnú cenovú ponuku na prepravu tovaru ako aj odpovede na rôzne<br />
otázky z oblasti železničnej dopravy. Ďalšie informácie o možnostiach<br />
prepravy môžete získať priamo u našich zamestnancov, kontakty ktorých<br />
nájdete v časti Pracoviská a kontakty, prípadne písomne v sekcii<br />
Napíšte nám. Naši zamestnanci vám radi odpovedia na vaše otázky.<br />
Nájdete tu aj predpisy a tarify <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, ktoré si môžete stiahnuť<br />
do vášho počítača v pdf formáte. Malou pomôckou ako sa orientovať<br />
v názvosloví dopravy je slovník, kde sú vysvetlené vybrané skratky<br />
a odborné pojmy.<br />
Ako novinku stránka ponúka prehľad zákazov nakládky (ZAN). Od<br />
minulého roku uverejňujeme informácie o ZAN-och, ktoré nájdete<br />
v sekcii On – line služby. Nájdete tu aktuálny, ale aj archívny zoznam<br />
zákazov nakládky v jednotlivých krajinách, ktoré vám pomôžu eliminovať<br />
prípadné nepríjemnosti vyplývajúce z obmedzení nákladnej dopravy<br />
v tej ktorej krajine.<br />
Ak svoj tovar chcete prepraviť na území Slovenskej republiky a chcete<br />
zistiť, aká je vzdialenosť medzi jednotlivými vnútroštátnymi tarifnými<br />
bodmi, určite vám pomôže pripravovaný Kilometrovník, ktorý sa na<br />
našej stránke objaví v príbehu niekoľkých dní. V súčasnosti môžete<br />
Our internet page does not need to be specially introduced to the<br />
permanent business partners of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, who visit it for various<br />
reasons. For those who have not yet done so, we offer a short preview<br />
of what can be found there.<br />
Right from the beginning, the modern design of our website will<br />
welcome you in the company colours of Železničná spoločnosť<br />
<strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>). Firstly, you can immediately<br />
find a preview of what is new in the area of railway transport. Many<br />
customers appreciate the possibility of moving directly from the home<br />
page to the freight rolling stock catalogue which is one of the most<br />
popular and most required promotion products of our company.<br />
On the home page, you can find a clear list of individual sections<br />
such as “Our products and services”, “Commodity Classification”,<br />
“Customer Service” and many others. Customer service is an active<br />
part of the site where, via email or telephone, it is possible to request<br />
a basic price offer for the transportation of your goods, as well as<br />
answers to various questions in the area of railway transport. Further<br />
information regarding the possibilities for transportation can be<br />
obtained directly from our employees whose contact information can<br />
be found in the section “Workplaces and contacts”, or in writing in<br />
the section “write to us”. Our employees will be pleased to answer<br />
your questions. Here, you can also find regulations and tariffs of our<br />
company which you can download to your computer in pdf format.<br />
Assistance for easy orientation is the vocabulary regarding the<br />
transport, where selected abbreviations and specialist terms are<br />
explained.<br />
A new feature of our website is a preview of load restrictions (ZAN).<br />
využiť pre potreby medzinárodnej prepravy v sekcii Predpisy a tarify<br />
DIUM - Jednotný kilometrovník pre medzinárodnú železničnú prepravu<br />
tovaru: Zoznam staníc - Zoznam miest nakládky/vykládky až 46 európskych<br />
krajín. Tu nájdete tranzitné vzdialenosti (od PPS do PPS) ako aj<br />
vzdialenosti od pohraničných priechodových staníc do vnútroštátnych<br />
tarifných bodov príslušnej krajiny.<br />
Samozrejme okrem týchto - v krátkosti spomenutých - nájdete na<br />
našom webe mnoho ďalších užitočných informácií, ktoré ako veríme,<br />
napomôžu pri našej vzájomnej komunikácii a vám pri podnikaní.<br />
Našou snahou je zlepšovať štruktúru a obsah stránky, preto ďalšou<br />
z pripravovaných noviniek je jej redizajn. Ani my nechceme zaostávať<br />
za trendmi spracovania internetových stránok, a tak sa môžete tešiť<br />
na www.zscargo.sk v novom šate.<br />
Ak vás zaujala táto malá „exkurzia“, neváhajte a navštívte nás na<br />
internete!<br />
Ing. Alžbeta KRUČANICOVÁ<br />
Since last year, we have published information regarding ZANs which<br />
can be found in the section “On-line services”. Here, you can find an<br />
upgraded as well as an archived list of load restrictions in individual<br />
countries, which will help you eliminate possible problems arising<br />
from restrictions of transportation of goods in a particular country.<br />
If you wish to transport your goods in the area of the Slovak Republic<br />
and would like to know the distance between individual inland tariff<br />
points, the prepared “Kilometre-metre”, which will appear on our<br />
website within a few days, will certainly help you. For the needs of<br />
international transport, at present you can use the DIUM - unified<br />
kilometre-metre for international railway goods transport in the<br />
“Regulations and tariffs” section: List of Stations - List of places for<br />
loading/unloading in 46 European countries. Here, you can find the<br />
transit distances (from PPS to PPS) as well as distances from border<br />
crossing stations to domestic tariff points of a particular country.<br />
Of course, apart from this briefly mentioned information, you can find<br />
a lot of useful information on our website which we believe will help our<br />
mutual communication and your enterprising.<br />
Our aim is to improve the structure and content of the website;<br />
therefore, we are preparing a new design. None of us wish to lag<br />
behind the trends of processing internet sites and therefore you can<br />
look forward to seeing a newly dressed www.zscargo.sk.<br />
If this small “excursion” has attracted you, do not hesitate and visit us<br />
on the internet!<br />
Ing. Alžbeta KRUČANICOVÁ<br />
42/43
Železničná spoločnosť<br />
<strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />
Kontakty<br />
OBCHODNÍ MANAŽÉRI<br />
<strong>BUSINESS</strong> MANAGERS<br />
STRATEGICKÍ A ZAHRANIČNÍ<br />
ZÁKAZNÍCI<br />
STRATEGIC AND FOREIGN<br />
CUSTOMERS<br />
Ing. Marcel MINICH<br />
tel.: 055/229 54 50<br />
fax: 055/623 04 23<br />
mobil: 0903 721 636<br />
e-mail: minich.marcel@zscargo.sk<br />
Ing. Jozef MIKLOŠ<br />
tel.: 055/229 54 51<br />
fax: 055/623 04 23<br />
mobil: 0903 221 626<br />
e-mail: miklos.jozef@zscargo.sk<br />
Ing. Richard KRIŠPINSKÝ<br />
tel.: 055/229 56 89<br />
fax: 055/623 04 23<br />
mobil: 0903 513 109<br />
e-mail: krispinsky.richard@zscargo.sk<br />
Ing. Marek CHACHAĽÁK<br />
tel.: 055/229 54 12<br />
fax: 055/623 04 23<br />
mobil: 0903 906 667<br />
e-mail: chachalak.marek@zscargo.sk<br />
SÍDLO KOŠICE / KOŠICE OFFICE<br />
Ing. Renáta IHNÁTOVÁ<br />
tel.: 055/229 55 10<br />
fax: 055/623 31 26<br />
mobil: 0903 721 626<br />
e-mail: ihnatova.renata@zscargo.sk<br />
Ing. Marianna MAKOVÁ<br />
tel.: 055/229 55 39<br />
fax: 055/623 31 26<br />
mobil: 0910 264 211<br />
e-mail: makova.marianna@zscargo.sk<br />
SÍDLO ZVOLEN / ZVOLEN OFFICE<br />
Ing. Alena VENDERLOVÁ<br />
tel.: 045/229 42 71<br />
fax: 045/533 04 20<br />
mobil: 0903 722 115<br />
e-mail: venderlova.alena@zscargo.sk<br />
SÍDLO ŽILINA / ŽILINA OFFICE<br />
Ing. Peter KOSTKA<br />
tel.: 041/229 22 41<br />
fax: 041/562 48 76<br />
mobil: 0903 438 481<br />
e-mail: kostka.peter@zscargo.sk<br />
Ing. Ľubomír VYPARINA<br />
tel.: 041/229 21 41<br />
fax: 041/562 48 76<br />
mobil: 0903 643 457<br />
e-mail: vyparina.lubomir@zscargo.sk<br />
SÍDLO BRATISLAVA<br />
BRATISLAVA OFFICE<br />
Ing. Ružena HOLICKÁ<br />
tel.: 02/2029 78 84<br />
fax: 02/2029 78 85<br />
mobil: 0910 782 543<br />
e-mail: holicka.ruzena@zscargo.sk<br />
Juraj GAVLAS<br />
tel.: 02/2029 73 94<br />
fax: 02/2029 78 85<br />
mobil: 0903 639 230<br />
e-mail: gavlas.juraj@zscargo.sk<br />
INTERMODÁLNA PREPRAVA<br />
INTERMODAL TRANSPORT<br />
Ing. Alena REMÁKOVÁ<br />
tel.: 02/2029 2677<br />
fax.: 02/5557 3831<br />
mobil: 0903 438 423<br />
e-mail: remakova.alena@zscargo.sk<br />
AUTOMOTIVE<br />
Ing. Alexandra BOROVANOVÁ<br />
tel.: 02/2029 71 88<br />
fax: 02/2029 78 85<br />
mobil: 0903 559 834<br />
e-mail: borovanova.alexandra@zscargo.sk<br />
Ing. Mikuláš SABÓ<br />
tel.: 055/229 55 57<br />
fax: 055/623 04 23<br />
mobil: 0911 525 359<br />
e-mail: sabo.mikulas@zscargo.sk<br />
ZASTÚPENIE V ZAHRANIČÍ<br />
REPRESENTATION ABROAD<br />
Generálne zastupiteľstvo v Rakúskej republike<br />
General Representation in Austria<br />
Ing. Jozef GAZDA CSc.<br />
Parkring 12, 1010 Wien<br />
tel.: 0043 1 5128974<br />
fax: 0043 1 512897475<br />
mobil: 0043 6764310086<br />
e-mail: jozef.gazda@utanet.at<br />
Generálne zastupiteľstvo v Poľskej republike<br />
General Representation in Poland<br />
Dipl. Ing. Jiří HANZAL<br />
Aleje Jerozolimskie 125/127<br />
02-017 Warszawa<br />
tel.: 0048 22 621 3683<br />
fax: 0048 22 621 3683<br />
mobil: 00421 911 422 026<br />
e-mail: zsskwa@gazeta.pl<br />
Generálne zastupiteľstvo na Ukrajine<br />
General Representation in Ukraine<br />
Ing. Jozef VIRBA<br />
Gogoľa 1, 290 604 Ľvov<br />
tel.: 0038 0322971198<br />
fax: 0038 0322971198<br />
mobil: 0038 0503173568<br />
e-mail: railway1@complex.lviv.ua<br />
SEKCIA SLUŽIEB ZÁKAZNÍKOM<br />
CUSTOMER SERVICES SECTION<br />
tel.: 055/229 55 22<br />
fax: 055/229 55 59<br />
e-mail: cargo.s13@zscargo.sk<br />
ODBOR KONTROLY A KRÍZOVÉHO<br />
RIADENIA<br />
DEPARTMENT OF INSPECTION AND<br />
CRISIS MANAGEMENT<br />
Reklamácie / Claims<br />
tel.: 02/20 29 23 08<br />
fax.: 02/20 29 24 16<br />
e-mail: cargo.O2@zscargo.sk<br />
INFOSERVIS<br />
tel.: 055/229 55 12<br />
055/229 54 69<br />
055/229 55 19<br />
fax: 055/623 31 26<br />
e-mail: infoservis@zscargo.sk<br />
ÚSEK SLUŽIEB ŽELEZNIČNÝCH<br />
KOĽAJOVÝCH VOZIDIEL<br />
DEPARTMENT OF SERVICE<br />
OF RAILWAY TRACK VEHICLES<br />
tel.: 02/20 29 72 05<br />
fax: 02/43 42 08 80<br />
e-mail: cargo.U40@zscargo.sk