02.08.2014 Views

CARGO BUSINESS 1/08.indd - ZSSK Cargo

CARGO BUSINESS 1/08.indd - ZSSK Cargo

CARGO BUSINESS 1/08.indd - ZSSK Cargo

SHOW MORE
SHOW LESS

Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!

Leverage SEO-optimized Flipbooks, powerful backlinks, and multimedia content to professionally showcase your products and significantly increase your reach.

Najviac rástla<br />

intermodálna a automotive<br />

Intermodal and automotive<br />

transport increased the most<br />

Automotive – najmladší<br />

a najdynamickejší segment<br />

Automotive – the youngest<br />

and most dynamic segment<br />

Poľské prístavy sú bránou<br />

k Škandinávii, Rusku i ďalším<br />

kontinentom<br />

Polish ports – gateway<br />

to Scandinavia, Russia and<br />

other continents<br />

1/2008


Vážený<br />

obchodný<br />

partner,<br />

milí čitatelia,<br />

Dear Business Partner,<br />

Dear Readers,<br />

som veľmi rád, že držíte v ruke nový časopis,<br />

ktorý má ambíciu stať sa komplexným periodikom<br />

o tom, čo je najdôležitejšie na to, aby ste<br />

využili služby železničnej nákladnej prepravy,<br />

služby <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />

Už od začiatku môjho pôsobenia v pozícii<br />

riaditeľa úseku obchodu v <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> som<br />

mal z vašej strany negatívnu spätnú väzbu<br />

o nedostatočnom a predovšetkým nepravidelnom<br />

servise informácií - o podstatných<br />

skutočnostiach, ktoré ovplyvňujú obchod<br />

i samotnú prepravu tovaru.<br />

To sme sa rozhodli zmeniť a rozšíriť formu<br />

komunikácie, prezentácie a informovania<br />

o tom najdôležitejšom, najpodstatnejšom,<br />

čo vplýva na prepravu tovaru a servisné<br />

služby. Okrem iného aj formou tohto časopisu<br />

s názvom <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> Business. Časopis<br />

bude vychádzať raz štvrťročne a obchodní<br />

partneri <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v ňom nájdu nielen<br />

veľa zaujímavého, ale aj užitočného pre svoju<br />

prácu.<br />

Našou snahou bude okrem iného priblížiť to,<br />

čo sa vo firme deje, ako s nami prepravovať,<br />

aké prepravné a tarifné ustanovenia platia<br />

a aké chystáme zaviesť, ďalej napríklad aké sú<br />

kapacitné možnosti <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> z hľadiska<br />

vozňov, rušňov, personálu, technológií, či aké<br />

obmedzenia sa pripravujú na infraštruktúre<br />

doma a v zahraničí.<br />

V ďalších číslach dáme možnosť aj obchodným<br />

partnerom na vyjadrenie svojich názorov<br />

a podnetov ako aj na prezentovanie ich služieb<br />

a produktov formou inzercie. Pre dvojjazyčnú<br />

verziu časopisu sme sa rozhodli preto, aby sa<br />

informácie dostali k zákazníkom nielen doma,<br />

ale aj v zahraničí.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> sa nachádza v pozícii, keď<br />

musí bojovať o svojho zákazníka a chce mu<br />

poskytnúť kvalitnú službu. Niekedy je však<br />

v situácii, že dostatočnú kvalitu služby nemôže<br />

zabezpečiť a v tom prípade je veľmi dôležitá<br />

správna a včasná komunikácia a informovanie<br />

o alternatívach, možnostiach a ďalších<br />

riešeniach. V <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> sme rozbehli<br />

niekoľko významných projektov, ktoré, pevne<br />

verím, budú mať pozitívny dopad na vzájomnú<br />

spoluprácu s obchodnými partnermi.<br />

Som presvedčený, že tento časopis nám<br />

spoločne rýchlejšie pomôže prekonať bariéry<br />

pre realizáciu spoločného obchodu i samotnej<br />

prepravy po železnici so <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />

Ing. Ján SIMČO<br />

Člen Predstavenstva a riaditeľ<br />

úseku obchodu <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

I am very happy that you are holding a new<br />

magazine in your hands, which has the<br />

ambition of becoming a complete periodical<br />

containing everything which is most important<br />

for you when using the services of railway<br />

haulage transport, the services of <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong>.<br />

Since I started in the position of Director of<br />

the Trade Division of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, I have had<br />

negative feedback from yourselves regarding<br />

an insufficient and mainly irregular information<br />

service - regarding facts which influence<br />

business and transportation of goods.<br />

We decided to change this and extend the<br />

forms of communication, presentation<br />

and information about the most important<br />

and most fundamental factors influencing<br />

transportation of goods and maintenance and<br />

repair services. This will also include providing<br />

information using the magazine named <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong> Business. The magazine will be issued<br />

quarterly and business partners of <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong> will find not only a lot of interesting<br />

information there, but also information useful<br />

for their work. Not only that, our effort will focus<br />

upon informing you of company activities, how<br />

to use our transport, what transportation and<br />

tariff provisions are valid, and what we are<br />

planning to implement, as well as information<br />

regarding the capacities of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> as far<br />

as wagons, locomotives, staff, technology or<br />

what limitations are under preparation in the<br />

infrastructure at home and abroad.<br />

In the following issue, we will also give<br />

business partners the opportunity to express<br />

their opinions and ideas as well as present<br />

their services and products in the form of<br />

advertisements. We decided upon a twolanguage<br />

version of the magazine, so that the<br />

information will reach customers not only at<br />

home but also abroad.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> is in a position where it must fight<br />

for its customer and wishes to provide a quality<br />

service. However, sometimes the company<br />

is in the situation where it cannot provide a<br />

quality service and, in such cases, timely and<br />

correct communication and giving information<br />

regarding alternative possibilities and other<br />

solutions is very important. In <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>,<br />

we have started several important projects<br />

which I truly believe will have a positive impact<br />

on mutual cooperation with partners.<br />

I believe that this magazine will help us all to<br />

more quickly overcome the barriers during<br />

implementation of mutual business and railway<br />

transportation with <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />

Ing. Ján SIMČO<br />

Member of the Board and Director of the Trade<br />

Division of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>


Snímka Štefan MORÉ<br />

Menej prepravených ton neznamenal pokles výkonnosti 4<br />

Less transported tons did not mean a decrease in performance<br />

Najviac rástla intermodálna a automotive 6<br />

Intermodal and automotive transport increased the most<br />

Železničná doprava ťahá na Slovensku za kratší koniec 8<br />

Railway transport in Slovakia gets the rough end of the stick<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> pozýva do svojho stánku na výstave TRANSRUSSIA 2008 v Moskve 11<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> invites you to visit its stand on TRANSRUSSIA 2008 exhibition in Moscow<br />

Automotive – najmladší a najdynamickejší segment 12<br />

Automotive – the youngest and most dynamic segment<br />

Intermodálna preprava a automotive / Intermodal transportation and automotive 16<br />

Predstavujeme: Sekcia intermodálnej prepravy 20<br />

We introduce: Intermodal Transportation Section<br />

Poľské prístavy sú bránou k Škandinávii, Rusku i ďalším kontinentom 24<br />

Polish ports – gateway to Scandinavia, Russia and other continents<br />

História železnice medzi Poľskom a Slovenskom 25<br />

History of the railway between Poland and Slovakia<br />

Tri slovensko - poľské železničné priechody / Three Slovak - Polish railway bordercrossings 26<br />

Jednotný nákladný list CIM/SMGS v praxi<br />

Uniform CIM/SMGS consignment note in practice 28<br />

Preprava nebezpečných tovarov / Transportation of dangerous goods 30<br />

Strediská nákladnej prepravy / Centre of Freight Traffic<br />

Spišská Nová Ves 34<br />

Zvolen 36<br />

Ružomberok 38<br />

Nové Zámky 40<br />

Vydáva Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., Bratislava, vychádza raz štvrťročne. Registrované MK SR pod číslom 3932/2008. Adresa redakcie: Železničná 1, 041 49 Košice,<br />

e-mail: redakcia@zscargo.sk. Šéfredaktor Mgr. Ladislav Jandošek, telefón 055 229 3206, vedúci vydania Ing. Václav Wicher, telefón 02 2029 7004. Redakčná rada: Ing. Alexandra<br />

Borovanová, Ing. Miroslav Buc, Ing. Dana Fedoríková, Ing. Peter Homola, Ing. Zuzana Kosorová, Ing. Alžbeta Kručanicová, Ing. Anastázia Kvašňovská, Bc. Ľubica Levárska,<br />

Ing. Stanislav Vitiak. Preklady Skrivanek Slovensko, s. r. o., Ing. Jana Šingliarová, Mgr. Andrea Babčanová. Grafický dizajn a DTP RECO, s. r. o., Hurbanova 1379, Senica.<br />

Tlač Grafické podniky Kusák, s. r. o., Vyškov.


Bilancovanie prepráv <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v roku 2007<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) prepravila<br />

v roku 2007 podľa predbežných výsledkov tovar v objeme 49,154 mil.<br />

ton pri prepravnom výkone 9,647 mld. čtkm.<br />

Hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje tovarovú štruktúru <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, je<br />

vývoj a výkonnosť domáceho hospodárstva ako aj ekonomík susedných<br />

krajín. Je všeobecne známe, že štruktúra prepráv spoločnosti<br />

je úzko naviazaná na hutnícky a chemický priemysel. Z celkového<br />

množstva prevezeného tovaru tvoria viac ako 60 % práve prepravy pre<br />

hutnícky a ďalších takmer 20 % pre petrochemický priemysel.<br />

Menej prepravených ton<br />

neznamenal pokles výkonnosti<br />

Less transported tons did not mean a decrease in performance<br />

Objem prepraveného tovaru v rokoch 2002 – 2007 v mil. ton (<strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong> a jej predchodcovia)<br />

Volume of transported goods in 2002 – 2007 in million tons (<strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong> and its predecessors)<br />

51,0<br />

50,0<br />

49,0<br />

48,0<br />

47,0<br />

46,0<br />

28%<br />

2002<br />

17%<br />

2003<br />

2004<br />

2005<br />

4% 3% 7%<br />

5%<br />

2%<br />

17%<br />

10%<br />

2006<br />

2007<br />

Štruktúra prepraveného tovaru <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v roku 2007<br />

Structure of goods transported by <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> in 2007<br />

Nešpecifik. / non-specified<br />

Chémia / chemistry<br />

Drevo / wood<br />

Potraviny / foodstuffs<br />

Stavebniny / building material<br />

Kovy / metals<br />

Ropné produkty / oil products<br />

Uhlie / coal<br />

Železná ruda / iron ore<br />

Intermod. prep. / Intermod. transport<br />

7%<br />

Vývoj prepráv v roku 2007 nesplnil celkom očakávania. S objemom<br />

takmer 49,2 mil. ton prepravila <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v porovnaní s predošlým<br />

rokom 2006 o 900 tis. ton menej, čo predstavuje medziročný pokles<br />

1,8 %. Tento rozdiel je však potrebné vnímať ako rozdiel oproti roku<br />

s mimoriadne vysokými požiadavkami prepravného trhu, akým rok<br />

2006 skutočne bol. Medziročné výkony tretích operátorov v železničnej


nákladnej preprave v SR zaznamenali v roku 2007 taktiež medziročný<br />

pokles o 1,8 %. V porovnaní s okolitými krajinami je pritom podiel <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong> vo výške 96 % na liberalizovanom trhu železničnej nákladnej<br />

prepravy viac než úspechom.<br />

Ďalšie faktory, dôsledkom ktorých došlo k zníženiu objemu prepravy<br />

o 900 tisíc ton sú:<br />

dočasné zníženie priepustnosti slovensko - ukrajinskej hranice<br />

v dôsledku vstupu SR do schengenského priestoru;<br />

nedostatočné zabezpečenie vozňového parku širokého rozchodu<br />

Ukrajinskými železnicami pre zvládnutie zvýšených prepráv v smere<br />

západ - východ;<br />

v roku 2006 zvýšené požiadavky zahraničných železníc na mimoriadne<br />

prepravy odklonom cez SR (hlavne ÖBB);<br />

ukončenie prepravy kalamitného dreva;<br />

v roku 2007 slabá úroda takmer v celej Európe;<br />

štrajky na nemeckých a maďarských železniciach;<br />

prebiehajúca výluková činnosť ŽSR, ČD, PKP za účelom modernizácie,<br />

obnovy a údržby železničnej dopravnej cesty.<br />

Z pohľadu konkrétnych komodít <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> zaznamenala nárast<br />

v prepravách kovov, uhlia a intermodálnej prepravy. Naopak, medziročne<br />

najviac poklesli prepravy železnej rudy a potravín. Vnútroštátna<br />

preprava s podielom cca 13 % vplyvom vysokého poplatku za použitie<br />

železničnej dopravnej cesty a tým vysokej konkurencie cestnej dopravy<br />

ťahá už dlhodobo za kratší koniec. Výrazné zmeny však nastali v medzinárodnej<br />

preprave. Rozhodujúce je to, že slovenská ako aj česká ekonomika<br />

majú vysokú mieru spotreby a výrobné podniky vysokú potrebu<br />

dovážaných nerastných surovín, ktorých najväčšie prepravné prúdy sú<br />

smerované z východu na západ.<br />

K nepriaznivej situácii v medzinárodnej železničnej preprave došlo na<br />

hraničných priechodoch s Ukrajinou. Tento vývoj bol spôsobený najmä<br />

zavedením opatrení na slovensko - ukrajinskej štátnej hranici, ktoré<br />

si vyžiadal vstup Slovenskej republiky do schengenského priestoru.<br />

V mesiaci jún 2007 sa tu začali prejavovať zásahy štátnej správy,<br />

ktoré znížili priepustnosť východnej hranice až do decembra. Tieto<br />

obmedzenia sa prejavili hlavne v znížených prepravách železnej rudy<br />

pre hutnícke podniky v SR a ČR, ktoré boli presmerované cez územie<br />

Poľska. V súčasnosti sú tieto objemy stabilizované.<br />

Podiel režimov prepravy <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> structure of transport regimes<br />

Režim prepravy / Transport regime 2006 2007<br />

Vývoz / Export 24,4 % 23,7 %<br />

Dovoz / Import 36,9 % 38,7 %<br />

Tranzit / Transit 26,0 % 24,6 %<br />

Vnútro / Domestic 12,7 % 13,0 %<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> objem prepravy v roku 2007 vo výške 49,154 mil. ton<br />

nepovažuje za prejav poklesu výkonnosti firmy. Veď napríklad v roku<br />

2005 spoločnosť prepravila 47,745 mil. ton tovaru. Priemerný objem<br />

za roky 2002 až 2005 predstavuje 49,471 mil. ton a to ide o obdobie,<br />

kedy neexistovala, resp. len začínala liberalizácia železničnej nákladnej<br />

dopravy v SR.<br />

Ako obchodná spoločnosť nastúpila <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> cestu uspokojovania<br />

komplexných požiadaviek zákazníkov. Tomu prispôsobuje svoju<br />

obchodnú i investičnú politiku. Postupnou modernizáciou vozňového<br />

parku reaguje na zmenu proexportnej politiky zákazníkov. Buduje<br />

komplexné zákaznícke centrum, rozširuje IT služby pre zákazníkov,<br />

zvyšuje rozsah certifikovaných prepráv v rámci Certifikátu kvality ISO<br />

9001:2000, rozširuje zastúpenia spoločnosti v zahraničí (v roku 2007<br />

pribudlo generálne zastúpenie <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> v Poľsku), detailne sa<br />

zameriava na tranzitné prepravy, prepravy automotive a prepravu<br />

hromadných substrátov.<br />

Ing. Miroslav ĽUPTÁK, sekcia marketingu<br />

Snímky Beáta ŽELTVAYOVÁ, Michal REPKO<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> in 2007<br />

In 2007, according to preliminary results, Railway Company <strong>Cargo</strong><br />

Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) transported goods at a volume of<br />

49,154,000 tons whilst transport performance was 9,647 billion ntkm.<br />

The main factor which influences the goods structure of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>,<br />

is the development and performance of the home economy as well as<br />

the economies of neighbouring countries. It is generally known that<br />

the structure of our transport is closely tied to the steel and chemical<br />

industries. From the total amount of transported goods, more than 60%<br />

is formed by the transportation for the metallurgical industry and almost<br />

20% for the petrochemical industry.<br />

Performance of transportations in 2007 did not entirely fulfil<br />

expectations. With a volume of almost 49.2m tons, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

transported 900,000 tons less in comparison with the previous year,<br />

which is an annual decrease of 1.8%. However, this difference should be<br />

viewed as a difference in comparison with a year with exceptionally high<br />

demands in the transport market, which 2006 really was. Inter-annual<br />

performances of private rail carriers in SR also noticed an inter-annual<br />

decrease in 2007 by 1.8%. In comparison with surrounding countries,<br />

the share of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, 96% on the liberalised market of railway<br />

goods transport, is more than just a success.<br />

Other factors which caused the decrease in volume of transport by<br />

900,000 tons are:<br />

4/5


temporary decrease in the permeability of the Slovak-Ukraine border<br />

due to the entry of SR into the Schengen area;<br />

insufficient provision of broad-gauge wagons by Ukraine Railways to<br />

cope with the increased transport in a west - east direction;<br />

increased demand of foreign railways for exceptional transporta-tions<br />

through SR (mainly ÖBB) in 2006<br />

termination of transportation of calamity wood;<br />

a poor harvest in 2007 around almost the whole of Europe;<br />

strikes on German and Hungarian railways;<br />

continuous ŽSR, ČD, PKP exclusions for infrastructure modernisation,<br />

renewal and maintenance purposes.<br />

From the viewpoint of particular commodities, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> noticed<br />

an increase in transportation of metals, coal and intermodal transport.<br />

On the other hand, the greatest inter-annual decrease was found in the<br />

transportation of iron ore and foodstuffs.<br />

Inland transport, with a share of circa 13%, has been lagging behind<br />

for a long time due to high train path charges and therefore high<br />

competition from road transport. However, significant changes have<br />

taken place in international transport. A decisive factor is that the<br />

Slovak and Czech economies have a high ratio of consumption and<br />

production companies show a great demand for imported raw materials,<br />

greatest transport flows of which are directed from east to west. An<br />

unfavourable situation in international railway transport occurred on the<br />

border crossings with the Ukraine. This situation was mainly caused by<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> zaznamenala v minulom roku najvyšší rast v segmentoch<br />

automotive a v intermodálnych prepravách.<br />

Rok 2007 sa niesol v znamení intenzívnej spolupráce s automobilkami<br />

Volkswagen, PCAS Trnava a KIA Motors Slovakia. V súvislosti s rastúcou<br />

produkciou automobilového priemyslu v Slovenskej republike<br />

sa čoraz viac dostáva k slovu aj železničná doprava. V medziročnom<br />

porovnaní sa zvýšil objem prepráv automotive o viac ako 40 %.<br />

Objem prepravy automotive v tonách<br />

Volume of automotive transportations in tons<br />

Režim prepravy<br />

Transport regime<br />

Objem prepravy v tonách<br />

Volume in tons<br />

2003 2004 2005 2006 2007<br />

Vývoz / Export 349 549 288 548 240 779 315 352 510 706<br />

Dovoz / Import 314 499 259 616 200 986 173 556 171 255<br />

Tranzit / Transit 36 973 18 978 15 602 53 273 88 117<br />

Vnútro / Domestic 47 655 40 687 33 132 14 949 17 247<br />

Spolu / Total 748 676 607 828 490 499 557 131 787 324<br />

Najvýraznejšie rastúcim druhom prepravy <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> z pohľadu<br />

objemu sa stala intermodálna preprava. V uplynulom roku s viac ako<br />

1,8 mil. tonami po prvýkrát prekročil objem intermodálnej prepravy<br />

podiel 3 % (rok 2007 = 3,7 %) a neustále rastie. Intermodálna preprava<br />

je predurčená stať sa kľúčovým spôsobom prepravy tovarov z ekologických<br />

a bezpečnostných dôvodov. Na Slovensku je jej rast spojený<br />

s rozvojom automobilového priemyslu. K tomuto rastu prispievajú<br />

napríklad prepravy komponentov do závodu KIA Motors Slovakia – či už<br />

priamo alebo prostredníctvom terminálov, ako aj hotovej produkcie zo<br />

Žiliny do Kaliningradskej oblasti v Rusku.<br />

Najviac rástla<br />

taking measures at the Slovak - Ukraine state border required by the<br />

entry of the Slovak Republic to the Schengen area. In June 2007, the<br />

actions of state administration started to influence the permeability of<br />

the eastern border which remained limited until December.<br />

Most of all, these limitations caused decreased volume of iron ore<br />

delivered to steelplants in SR and CR, which were rerouted via Poland. At<br />

present, these volumes have stabilised.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> does not consider a volume of transport in 2007 in<br />

the amount of 49,154,000 tons as an expression of a decrease in<br />

company performance. For example, in 2005, the company transported<br />

47,745,000 tons of goods. The average volume for the period 2002<br />

- 2005 was 49,471,000 tons and that was a period when liberalisation<br />

of rail freight transport in SR did not exist, or had just started.<br />

As a business company, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> commenced a journey of<br />

satisfying the complex requirements of the customer. The business<br />

and investment policy of the company follows on from this. By gradual<br />

modernisation of its rolling stock, the company reacts to changes in proexport<br />

customer policy. The company is building a complex customer<br />

centre, is extending IT services for customers, increasing the scope of<br />

certified transportations within the quality certificate ISO 9001:2000,<br />

extending company representation abroad (in 2007, the general<br />

representation of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> was increased by the representation<br />

in Poland), focuses upon details of transit transport, automotive<br />

transportation and transport of bulk substrates.<br />

Ing. Miroslav ĽUPTÁK,<br />

Marketing Department


Vývoj objemu intermodálnej prepravy<br />

Development of the volume of intermodal transport<br />

2<br />

1,8<br />

1,6<br />

1,4<br />

1,2<br />

1<br />

0,8<br />

0,6<br />

0,4<br />

0,2<br />

0<br />

2002<br />

2003<br />

2004<br />

2005<br />

2006<br />

2007<br />

Poznámka: od roku 2002 došlo k viac ako zdvojnásobeniu objemu<br />

intermodálnej prepravy.<br />

Note: since 2002, the volume of intermodal transportation has more<br />

than doubled.<br />

Požiadavku na vozne pri intermodálnych prepravách sa snažila <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong> v roku 2007 riešiť prestavbou vozňov typu Kbkks, resp. vozňov<br />

radu G. V investičnom pláne na rok 2008 sa nachádza 80 úplne<br />

nových osemdesiatstopových vozňov typu Sggrss. Pre vlaky intermodálnej<br />

prepravy vlastní <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> certifikát kvality v zmysle medzinárodnej<br />

normy ISO 9001:2000. Sekcia intermodálnej prepravy robí<br />

všetky kroky k tomu, aby boli časy prepravy týchto vlakov garantované<br />

nielen na území SR, ale po celej ich trase, čím by sa dosiahla maximálna<br />

spokojnosť zákazníka.<br />

(ml)<br />

Snímky Ing. Pavel ZÁVACKÝ, Štefan MORÉ<br />

Last year, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> noticed the greatest increase in the sectors of<br />

automotive and intermodal transport.<br />

2007 was highlighted by intensive cooperation with the automobile<br />

plants, Volkswagen, PCAS Trnava and KIA Motors Slovakia. In relation<br />

to growing production within the automobile industry in Slovakia,<br />

railway transport has become more significant.<br />

In inter-annual comparison, the volume of automotive transportations<br />

has increased by more than 40%.<br />

intermodálna a automotive<br />

Intermodal and automotive transport increased the most<br />

The most significantly growing type of transport of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, from<br />

a volume viewpoint, has become intermodal transport. In the previous<br />

year, with more than 1.8m tons, the share of intermodal transport<br />

exceeded 3% (2007 = 3.7%) for the first time and it is continuously<br />

growing. Intermodal transport is pre-determined to become the key<br />

freight transport mode for ecological and safety reasons. In Slovakia,<br />

its growth is connected with the development of the automobile<br />

industry. This growth is supported, for example, by the transportation<br />

of components to the KIA Motors Slovakia plant – whether directly or<br />

via terminals, as well as transportation of final production from Žilina<br />

to the Kaliningrad area in Russia.<br />

In 2007, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> attempted to satisfy the demand for wagons<br />

suitable for intermodal transport by refurbishment of Kbkks wagon<br />

series or G group wagons. In the investment plan for 2008, there<br />

are 80 brand new 80-feet wagons of type Sggrss. For trains of<br />

intermodal transport, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> holds a quality certificate<br />

granted pursuant to the international standard, ISO 9001:2000. The<br />

intermodal transportion section takes all the steps to guarantee the<br />

transportation delays of these trains, not only within Slovakia, but<br />

along the whole route, which would contribute to maximum customer<br />

satisfaction.<br />

(ml)<br />

6/7


Stav a predpoklad vývoja vnútroštátnej železničnej nákladnej prepravy<br />

v Slovenskej republike<br />

V médiách sa neustále stretávame s informáciami, že v posledných<br />

rokoch rekordne rastie hospodárstvo Slovenskej republiky (SR).<br />

S rastúcou ekonomikou rastie aj potreba po prepravných službách.<br />

Samozrejme nie priamo úmerne, hlavne keď tento rast „ťahajú“ služby,<br />

prípadne tovary s vyššou pridanou hodnotou.<br />

Železničná doprava v SR, napriek prezentovanej štátnej dopravnej<br />

politike, ťahá za povestný kratší koniec lana. Prečo je to tak a aké<br />

dôsledky to môže priniesť pre dopravný trh, sa pokúsime analyzovať<br />

v nasledujúcom texte.<br />

Z pohľadu čísel Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) zaznamenáva cestná<br />

doprava od roku 2001 nárast cca o 60 %, vývoj počtu cestných ťahačov<br />

dokonca 330 %. Naproti tomu objem železničnej dopravy v rovnakom<br />

období klesol o 11 %. Z pohľadu jednotlivých režimov prepravy na<br />

sieti ŽSR sa na tomto poklese najväčšou mierou podieľa vnútroštátna<br />

preprava tovaru.<br />

25000<br />

20000<br />

15000<br />

10000<br />

5000<br />

0<br />

1997<br />

1998<br />

1999<br />

2000<br />

2001<br />

2002<br />

2003<br />

2004<br />

2005<br />

2006<br />

Železničná doprava ťahá na Slovensku<br />

Railway transport in Slovakia gets the rough end of the stick<br />

Je všeobecne známe, že cestná doprava je výhodnejšia na krátke<br />

vzdialenosti a to hlavne z pohľadu flexibility a kratšieho času dodania<br />

zásielky príjemcovi. Ak k tomu pridáme nespravodlivé spoplatnenie<br />

železničnej dopravnej cesty (100 %) a cestnej siete (len diaľnice, rýchlostné<br />

cesty a vybrané cesty I. triedy), je jasné, že železničná doprava<br />

nemá najmenšiu šancu obstáť v konkurencii. Nehovoriac už o výške<br />

poplatku za použitie železničnej dopravnej cesty (ŽDC) v SR, ktorý je<br />

najvyšší zo všetkých štátov EÚ. Z porovnania výšky poplatku za použitie<br />

ŽDC v Čechách a na Slovensku napríklad vyplýva, že v Českej republike<br />

tvorí len 57 % z poplatku na Slovensku.<br />

Objem vnútroštátnej prepravy <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

Volume of domestic transport of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

20000<br />

15000<br />

10000<br />

5000<br />

Porovnanie výšky poplatku za použitie ŽDC v SR a ČR<br />

Česká republika<br />

Slovenská republika<br />

5,48 EUR / 1 vlkm 9,68 EUR / 1 vlkm<br />

Zvolené parametre:<br />

- najdrahšia kategória trate;<br />

- hmotnosť vlaku 1 400 hrubých ton (metóda UIC);<br />

- vzdialenosť 190 km;<br />

- prepočítací kurz = priemerné kurzy za rok 2007 (EUR = 27,762 Kč;<br />

EUR = 33,781 Sk).<br />

Z pohľadu prepráv Železničnej spoločnosti <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s. (<strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong>) evidujeme za posledných 10 rokov prepad objemu vnútroštátnej<br />

prepravy na úroveň jednej tretiny: z 18 miliónov ton v roku 1996 na<br />

6 mil. ton v roku 2006.<br />

0<br />

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008<br />

Pozn.: rok 2008 = predpoklad / Note: 2008 = estimated<br />

Najvýraznejší pokles vnútroštátnej prepravy <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> zaznamenala<br />

v komoditách, ktoré boli v minulosti typické práve pre prepravu po<br />

železnici, a to nešpecifikované tovary, drevo, potraviny, ropné produkty<br />

a uhlie. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> poskytuje svojim zákazníkom vnútroštátnu<br />

nákladnú prepravu viacerými spôsobmi:<br />

- ucelenými vlakmi (priamymi, skupinovými, rozptylovými, zbernými);<br />

- priebežnými nákladnými vlakmi;<br />

- manipulačnými vlakmi;<br />

- kombináciou uvedených spôsobov.<br />

Kvôli vysokému a konkurencie neschopnému poplatku za použitie<br />

ŽDC je však <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> nútená znižovať výkony vlakov, čo sa najviac<br />

prejavuje u manipulačných vlakov (Mn vlakov).


za kratší koniec<br />

Výkony Mn vlakov / Performances of Mn trains<br />

Rok / Year 2003 2004 2005 2006 2007<br />

vlkm Mn vlakmi<br />

trainkm 2 535 061 2 393 224 2 360 366 2 161 856 2 036 549<br />

„Škrtať“ Mn vlaky však nie je možné donekonečna. Je prirodzeným<br />

dôsledkom, že nižší počet Mn vlakov znamená horšiu obslužnosť<br />

zákazníka, čo opäť nahráva cestnej doprave. Takýto prístup si ale <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong> ako zákaznícky orientovaná spoločnosť nemôže dovoliť.<br />

Náklady na infraštruktúru v cestnej a železničnej doprave<br />

Expenses for infrastructure in road and rail transport<br />

Náklady na infraštruktúru dopravcu cesta železnica Index<br />

Infrastructure expenses<br />

for a carrier Road Rail Index<br />

nákladná doprava (Sk/čtkm)<br />

Freight transport (SKK/ntkm) 0,220 0,560 2,5<br />

osobná doprava (Sk/oskm)<br />

Passenger transport (SKK/pass.km) 0,048 0,143 3,0<br />

Zdroj: Harmonizácia dopravných služieb vo verejnom záujme... (MDPT,<br />

10/2005)<br />

Source: Harmonisation of Transport Services in the public interest….<br />

(Ministry of Transport, Posts and Telecommunications, 10/2005)<br />

Zaťaženie nákladmi na použitie dopravnej cesty je v železničnej nákladnej<br />

doprave 2,5-násobne a v prípade železničnej osobnej dopravy<br />

3-násobne vyššie ako v cestnej doprave.<br />

A práve tu by mal iniciatívu prebrať štát. Na jednej strane sú prezentované<br />

princípy už spomínanej štátnej dopravnej politiky, ktorá hovorí<br />

o železnici ako ekologickom spôsobe dopravy, na druhej strane nerovné<br />

podmienky v porovnaní s cestnou dopravou ju neumožňujú aplikovať<br />

do praxe. Kroky, ktoré by mal pre podporu železničnej dopravy<br />

uskutočniť štát, môžeme zhrnúť do nasledujúcich navrhovaných bodov:<br />

1. Aplikácia zásad štátnej dopravnej politiky<br />

- zrovnoprávnenie podmienok podnikania pre všetky druhy dopravy<br />

(spoplatnenie 100 % dopravnej cesty);<br />

- internalizácia externých nákladov dopravy (náklady znášané ich<br />

pôvodcami, najmä v oblasti ekológie, dôsledkov dopravných nehôd,<br />

úrazovosti);<br />

- podpora ekologických druhov dopravy.<br />

2. Podpora (priama/nepriama) železničnej nákladnej prepravy<br />

- vytváranie pružnejšieho legislatívneho rámca (zákony, vyhlášky,<br />

normy);<br />

- v oblasti bezpečnosti:<br />

budovanie cestných váh a najmä ich využívanie,<br />

pri preťažení zakázať ďalšiu jazdu až do preloženia nákladu;<br />

zabezpečenie zvýšenia kontrol dodržiavania pracovného času vodičov<br />

kamiónov;<br />

- zavedenie elektronického mýta;<br />

- prirážka k poplatku za použitie ŽDC pri preprave dieselovými rušňami<br />

na elektrifikovaných tratiach.<br />

3. Podpora prepojenia priemyslu so železničnou dopravou<br />

- podpora budovania a prevádzkovania železničných vlečiek.<br />

4. Harmonizácia výšky poplatku za použitie ŽDC v Európe<br />

- jednotná metóda a systém spoplatnenia;<br />

- v SR zníženie poplatku.<br />

5. Zrýchlenie obnovy železničnej infraštruktúry<br />

- nielen koridory, ale aj úzke miesta (v pohraničných priechodových<br />

staniciach, prekládkových staniciach);<br />

- alternatívne úseky pre koridory.<br />

V prípade zníženia poplatku za použitie ŽDC o 60 % by sa železnica<br />

stala konkurencieschopnou cestnej doprave, aj to za predpokladu<br />

zavedenia plánovaného elektronického mýta. Dôsledkom by bolo<br />

zastavenie ďalšieho poklesu prepraveného objemu s možnosťou<br />

návratu prepráv z cesty na železnicu, a tým odľahčenie preťaženej cestnej<br />

siete (viď Zásady štátnej dopravnej politiky). V prípade zachovania<br />

alebo zvýšenia poplatku za použitie ŽDC odíde najneskôr do roku 2015<br />

takmer celý objem vnútroštátnej prepravy zo železnice na cestu!<br />

Ing. Miroslav ĽUPTÁK,<br />

Snímka Ing. Pavel ZÁVACKÝ<br />

The state and prediction for development of domestic railway<br />

freight transport in the Slovak Republic<br />

In the media, we constantly get information that the economy of the<br />

Slovak Republic (SR) has been growing in record proportions in the<br />

last years. With a growing economy, the demand for transportation<br />

services grows. Of course, not in direct proportion, mainly as this<br />

growth is ‘led’ by services, or goods with greater added value.<br />

Despite the presented state transportation policy, railway transport<br />

in SR has a significantly unfavorable position. We will try to analyse<br />

its reasons and consequences at the transportation market in the<br />

following text.<br />

From the viewpoint of figures from the Statistical Office SR (ŠÚ SR),<br />

since 2001, road transport has noticed growth by circa 60%, number<br />

of road haulage vehicles by even 330%. On the other hand, the volume<br />

8/9


of railway transport within the same period has decreased by 11%.<br />

From the viewpoint of individual regimes of transportation on the ŽSR<br />

network, the largest share of this decrease is represented by domestic<br />

transport of goods.<br />

It is generally known that road transport has more advantages within<br />

short distances, mainly due to flexibility and shorter delivery times<br />

in supplying the customer. If we add unfair setting of infrastructure<br />

charges (railway infrustructure - 100%, while road routes only<br />

motorways, fast roads and selected 1st class roads), it is clear<br />

that railway transportation does not have the slightest chance to<br />

compete. Not mentionning the height of charges for use of the railway<br />

infrastructure (ŽDC) in SR, which is the highest in all EU countries. From<br />

comparison with the height of the fee between the Czech and Slovak<br />

Republics, it arises that the fee in the Czech Republic is only 57% of the<br />

fee in Slovakia.<br />

Comparison of the height of fees for use of ŽDC in SR and CR<br />

Czech Republic<br />

Slovak Republic<br />

5.48 EUR / 1 trainkm 9.68 EUR / 1 trainkm<br />

Selected parameters:<br />

- most expensive route category;<br />

- train weight 1 400 gross tons (UIC method);<br />

- distance 190 km;<br />

- exchange rate = average rate for 2007 (EUR = 27.762 CZK; EUR =<br />

33.781 SKK).<br />

approach.<br />

Expenses for the use of a transport route in railway freight<br />

transportation is 2.5 times higher and for passenger railway transport,<br />

3 times higher than for road transport.<br />

Here, the state should take the initiative. On one hand, there are<br />

principles of the mentioned state transport policy presented which<br />

speak about the railways as an ecological transportation system. On<br />

the other hand, uneven conditions in comparison with road transport<br />

make it impossible to apply them in practice. Steps which the state<br />

should take for support of railway transport can be summarised in the<br />

following proposed points:<br />

1. Application of principles of state transport policy<br />

- equalising conditions of enterprising for all types of transport<br />

(introduction of a fee for 100% of roads, …);<br />

- internalising external costs for transport (expenses paid by their<br />

generator, mainly in the areas of ecology, consequences of traffic<br />

accidents, frequency of accidents…);<br />

- support of ecological means of transport.<br />

2. Support (direct/indirect) of railway freight transport<br />

- creation of more flexible legislative frame (laws, directives,<br />

standards);<br />

- in the area of safety;<br />

- construction of road weighbridges and mainly their use;<br />

- when overloaded, forbid further journey until reloading takes place;<br />

- increase the checks of working time of truck drivers;<br />

- introduction of an electronic toll;<br />

- extra-charges for use of ŽDC by diesel powered locomotives on<br />

electrified routes.<br />

From the viewpoint of Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a.s.<br />

(<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>), for the last ten years we have noticed the fall in the<br />

volume of domestic transport to a level of one third: from 18 million<br />

tons in 1996 to 6 million tons in 2006.<br />

The most significant decrease in <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> domestic transport<br />

was noticed in commodities which were, in the past, typical for railway<br />

transport, such as unspecified goods, wood, foodstuffs, oil products<br />

and coal. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> provides its customers with domestic<br />

transport via various methods:<br />

- block trains (direct block trains, multiple-section block trains,<br />

destination-routed block trains, assembled block trains);<br />

- long-distance goods trains;<br />

- handling freight trains;<br />

- combinations of the above transport systems.<br />

Due to the high and non-competitive fees for use of ŽDC, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

must decrease number of trains which is mainly visible at handling<br />

trains (Mn trains).<br />

However, it is not possible to forever “cancel” Mn trains. The obvious<br />

consequence of a lower number of Mn trains is worsening of customer<br />

service which again passes the ball to road transport. However, <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong>, as a customer orientated company, cannot afford such an<br />

3. Support for connection between industry and railway transport<br />

- support for constructing and operation of private sidings.<br />

4. Harmonisation of the amount of fee for use of ŽDC in Europe<br />

- uniform method and system of payments;<br />

- decrease of the fee in SR.<br />

5. Quickening the renewal of the railway infrastructure<br />

- not only corridors, but also narrow places (in border crossing<br />

stations, transhipment stations);<br />

- alternative segments for corridors.<br />

If the fee for the use of ŽDC was decreased by 60 %, the railway<br />

would become competitive to road transport but only if the planned<br />

electronic tolls were implemented. A consequence would be the end to<br />

further decrease in the volume transported by rail with the possibility<br />

of returning of transport from the roads to the railways, and therefore<br />

easing the overloaded road network (see Principles of State Transport<br />

Policy). If the fee for using ŽDC remains or even grows, almost the<br />

entire volume of domestic transport will have been transferred from<br />

rail to road by 2015!<br />

Ing. Miroslav ĽUPTÁK,<br />

Marketing Department


<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> pozýva do svojho stánku na výstave<br />

TRANSRUSSIA 2008 v Moskve<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> invites you to visit its stand at TRANSRUSSIA 2008 exhibition in Moscow<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) sa ako<br />

vystavovateľ zúčastní na XIII. ročníku medzinárodnej výstavy a konferencie<br />

o nákladnej preprave, doprave a logistike TRANSRUSSIA 2008<br />

v dňoch 22. – 25. apríla v Moskve. Jej stánok je situovaný v priestoroch<br />

Expocentra v pavilóne 8, hale číslo 3.<br />

Účasť na logistických a dopravných výstavách je dôležitým článkom<br />

pre zapájanie sa do medzinárodných preprav a získavanie nových<br />

obchodných partnerov. - Prepravy v smere východ – západ a opačne sú<br />

perspektívne a očakáva sa ich trvalý rast. Je tu Transsibirská magistrála,<br />

ázijské trhy. Zároveň ale existujú konkurenčné smery pre tieto<br />

záťažové prúdy cez susedné železničné siete. V Moskve chceme ukázať<br />

výhody prepráv cez Slovenskú republiku, možnosti Východoslovenských<br />

prekladísk (VSP), prepojenie s dunajskou vodnou cestou alebo<br />

západnou a južnou Európou, - sumarizuje dôvody účasti firmy na výstave<br />

riaditeľ sekcie marketingu <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> Ing. Václav Wicher. Ako sa<br />

ďalej vyjadril, verí, že účasť v Moskve a získané kontakty sa prejavia<br />

nárastom výkonov vo VSP. Aj spočiatku malé prepravné objemy alebo<br />

prepravy na skúšku, pokiaľ preukážu požadovanú kvalitu služieb, môžu<br />

narásť do nových významných prepráv.<br />

(cb)<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) is<br />

participating as exhibitor in 13th international freight transport and<br />

logistics exhibition and conference TRANSRUSSIA 2008 on April 22<br />

– 25, 2008 in Moscow. The stand is located in Expocentre area Pavilion<br />

8, hall 3.<br />

Participation in transport and logistics exhibitions represents an<br />

important part of our integration to international transportations and an<br />

opportunity to attract new business partners.<br />

Transportations in East-West and West-East direction are perspective<br />

and we can expect their permanent growth. We can count on Trans-<br />

Siberian Railway, Asian markets. However, there is a permanent danger<br />

of routing these transportations across our neighbour countries<br />

instead of Slovakia. In Moscow, we want to present advantages of<br />

transporting via Slovakia, facilities of East-Slovak Transshipment<br />

Yards, connection to Danube waterways and connection to Southern<br />

and Western Europe, - sums up the reasons of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

participation at Moscow fair Václav Wicher, Director of Marketing<br />

Section. He further expressed his belief that the company participation<br />

together with acquired contacts will reflect on performance growth<br />

in East-Slovak Transshipment Yards. Even primarily small transport<br />

volumes or pilot transportations, if required quality of services is proved,<br />

might emerge to new significant transportations.<br />

V Košiciach o intermodálnej preprave a o novom priechode<br />

In Košice, about intermodal transport and recently opened border cross<br />

V dňoch 1. – 2. apríla 2008 zorganizovala Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong><br />

Slovakia, a. s., odborný seminár s názvom Pohraničný priechod Čierna<br />

nad Tisou – Solomonovo a jeho vplyv na intemodálnu prepravu v Slovenskej<br />

republike. Na akcii za zúčastnili odborníci z ministerstva dopravy,<br />

financií, ŽSR, operátori, špeditéri a obchodní partneri <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />

Dvojdňový program pozostával z exkurzie v Termináli kombinovanej<br />

dopravy (TKD) v Dobrej, ktorý je situovaný na V. paneurópskom<br />

železničnom koridore v blízkosti hraníc s Ukrajinou a Maďarskom<br />

a z odborných vystúpení, ktoré boli zamerané na potrebu otvorenia<br />

cestného priechodu Čierna nad Tisou – Solomonovo. Ten odbremení<br />

narastajúcu nákladnú dopravu z Vyšného Nemeckého a vzhľadom na<br />

blízkosť TKD Dobrá ju umožní operatívne zmanipulovať. TKD Dobrá<br />

ponúka zákazníkom služby verejného medzinárodného terminálu s rozlohou<br />

180 750 m 2 a je definovaný v medzinárodnej Dohode AGTC.<br />

Okrem štandardných služieb umožňuje prechod zásielok zo širokého<br />

na normálny rozchod a opačne. Jeho denná prekládková kapacita je<br />

700 TEU a umožňuje uskladnenie 1 630 TEU. Zároveň má vybavenie<br />

na realizáciu prepráv v systéme RoLa, ktoré začínajú byť aktuálne<br />

vzhľadom na predpokladané otvorenie cestného priechodu v Čiernej<br />

nad Tisou v júni 2011.<br />

Monika SCHMIDTOVÁ<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., organized a workshop<br />

named “Border crossing Čierna Nad Tisou – Solomonovo and its<br />

influence on intermodal transport in Slovakia“ on April 1 – 2, 2008. The<br />

event was attended by experts from Ministry of Transport, Ministry of<br />

Finance, ŽSR (Slovak infrastructure manager), operators, forwarding<br />

companies and business partners of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />

Two day program comprised of excursion to Combined transport<br />

terminal in Dobrá located on the 5th European railway corridor<br />

close to Ukrainian and Hungarian border and of specialist lectures<br />

intended to promote the necessity to open road border crossing Čierna<br />

– Solomonovo. This might partly liberate growing freight transport<br />

in Vyšné Nemecké and facilitate transshipment due to proximity of<br />

Combined transport terminal in Dobrá. Combined transport terminal in<br />

Dobrá offers to its customers services of international public terminal<br />

with surface of 180,750 m2. It is defined in international agreement<br />

AGTC. The terminal offers, besides standard services, the transfer of<br />

consignment from broad gauge to normal gauge and vice versa. Its<br />

daily operational capacity is up to 700 TEU and provides warehousing<br />

capacity of 1,630 TEU. The terminal is equipped to carry out<br />

transportations in RoLa system that becomes up-to-date with regards to<br />

the expected opening of road border crossing in Čierna in June 2011.<br />

10/11


Uspieť na trhu znamená vedieť sa dívať očami zákazníka<br />

Nie náhodou začíname predstavovanie produktov našej spoločnosti<br />

práve oblasťou automotive. Tento segment je síce najmladším, ale<br />

patrí k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetviam - podľa údajov<br />

agentúry ČTK sa počet vyrobených automobilov na Slovensku v roku<br />

2007 v porovnaní s rokom 2006 takmer zdvojnásobil.<br />

Etablovanie sa troch veľkých automobiliek Volkswagen, PSA Peugeot<br />

Citroen a KIA Motors na území Slovenskej republiky prinieslo významné<br />

perspektívy celoštátnej ekonomiky. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> prijalo novú výzvu,<br />

keď 1. marca 2007 vytvorila vlastný tím automotive zaoberajúci sa<br />

konvenčnou vozňovou prepravou.<br />

Automotive<br />

V prvom čísle časopisu <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> Business chceme priblížiť komoditu<br />

automotive z pohľadu doterajších výkonov v konvenčnej vozňovej<br />

preprave, a keďže nezastupiteľné miesto v týchto prepravách má kombinovaná<br />

doprava, budeme sa bližšie venovať aktivitám v tejto oblasti.<br />

Čo je automotive?<br />

Termín automotive je odvodený z angličtiny. Samotný význam slova<br />

podľa slovníka znamená „samohybný“ alebo „automobilný“. V ekonomicko-hospodárskej<br />

terminológii má však oveľa širší význam. Sektor<br />

automotive predstavuje spoločnosti orientujúce sa na automobilovú<br />

výrobu a strojárenstvo, kam predovšetkým zahŕňame výrobcov motorových<br />

vozidiel, ich subdodávateľov, ale i spoločnosti z oblasti zasielateľstva<br />

a logistiky so špecializáciou v tomto sektore. Názov automotive<br />

sa preto ujal aj v železničných podnikoch. Označujú sa ním všetky<br />

činnosti spojené s uspokojením požiadaviek zákazníkov automotive.<br />

Nielen čísla<br />

Výkony v segmente automotive v <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> to nie sú len čísla<br />

o prepravených tonách a vozňoch. V tíme automotive je to predovšetkým<br />

pohľad očami zákazníka na to, čo od nás potrebuje, ako rýchlo,<br />

ako kvalitne, kde sú je ho hlavné priority. Špičkovým sa toto ponímanie<br />

stáva vtedy, keď železnica dodá zákazníkovi službu za celú prepravnú<br />

cestu. Zákazník získava kompletnú obsluhu na jednom mieste. A v tomto<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> za inými železnicami nezaostáva.<br />

Uvedená koncepcia si vyžaduje v jednom balíku našich služieb pre<br />

zákazníkov ponúkať nasledovné výhody:<br />

jeden kontaktný partner za celú prepravnú cestu,<br />

vlečkové poradenstvo a servis,<br />

kontrakt, fakturácia, reklamačné konanie na jednom mieste,<br />

kvalita a garancia dodacích lehôt logistických vlakov,<br />

informačný servis o stave prázdnych vozňov v mieste nakládky<br />

a o zásielkach na ceste,<br />

flexibilita pri objednávaní a odriekavaní vlakov,<br />

deponovanie prázdnych vozňov,<br />

zabezpečovanie vozňov na prepravy,<br />

úzka spolupráca so zahraničnými železnicami v oblasti logistiky.<br />

Ing. Alexandra BOROVANOVÁ,<br />

Ing. Mikuláš SABÓ<br />

12/13


Export osobných áut podľa závodov (počet vozňov) v rokoch 2005-<br />

2007<br />

Export of personal vehicles according to company (number of<br />

wagons) in 2005-2007<br />

Zákazník / Customer 2005 2006 2007<br />

VOLKSWAGEN SLOVAKIA 9 098 12 127 12 106<br />

PSA 2 186 9 631<br />

KIA MOTORS SLOVAKIA 55 3 103<br />

Celkom / Total 9 098 14 368 24 840<br />

Objem prepravy automotive v rokoch 2003 - 2007<br />

Volume of automotive transport in 2003 - 2007<br />

Režim prepravy<br />

Transport regime<br />

Objem v tonách<br />

Volume in tons<br />

2003 2004 2005 2006 2007<br />

Vývoz / Export 349 549 288 548 240 779 315 352 510 706<br />

Dovoz / Import 314 499 259 616 200 986 173 556 171 255<br />

Tranzit / Transit 36 973 18 978 15 602 53 273 88 117<br />

Vnútroštátny<br />

Domestic 47 655 40 687 33 132 14 949 17 247<br />

Spolu / Total 748 676 607 829 490 499 557 130 787 325<br />

Podiely prepráv novovyrobených áut železnica/cesta za rok 2007<br />

podľa jednotlivých závodov (v %)<br />

Shares of transport of newly produced cars - railway/road for 2007<br />

according to individual plants (in %)<br />

VW PCAS KIA<br />

železnica / Rail 50,7 56 35 *<br />

cesta / Road 49,3 44 65 *<br />

*/ kvôli započítanému podielu intermodálnej prepravy len odhad<br />

*/ only an estimate due to calculated share of combined transport<br />

– najmladší a najdynamickejší segment<br />

Automotive – the youngest and most dynamic segment


To be successful on the market means knowing how to see<br />

through the customer’s eyes<br />

It is no accident that we are starting a presentation of our company<br />

products with the automotive area. This segment is the youngest<br />

but it ranks amongst the most dynamically developing sections<br />

- according to data from ČTK Agency, the number of cars produced in<br />

Slovakia in 2007 almost doubled in comparison with 2006.<br />

Establishment of three large automobile companies, Volkswagen,<br />

PSA Peugeot Citroën and KIA Motors Slovakia has had a significant,<br />

positive effect on the Slovak economics. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> accepted the<br />

new challenge when, March 1, 2007, it founded its own automotive<br />

team focusing upon conventional wagon transport.<br />

In the first issue of the <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> Business Magazine, we would like<br />

to focus upon the automotive segment from the viewpoint of up to now<br />

performances in conventional wagon transport. Since the combined<br />

transport plays an irreplaceable position within these transportations,<br />

we will pay closer attention to activities in this field.<br />

What is automotive?<br />

The term ‘automotive’ is derived from English. The meaning of the<br />

word itself, according to the dictionnary, means ‘something that can<br />

move on its own’ or ‘automobile’. However, in economic terminology,<br />

it has a wider meaning. The automotive sector represents companies<br />

orientating upon automobile production and engineering, where<br />

we mainly include producers of motor vehicles, their sub-suppliers<br />

as well as companies from the area of forwarding and logistics,<br />

with specialisation in this sector. Therefore, the name ‘automotive’<br />

was also adopted by railway companies. It labels all the activities<br />

connected to satisfying automotive customer requirements.<br />

Not only numbers<br />

Performances in the automotive segment in <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> are not<br />

only numbers regarding transported tonnage and wagons. In the<br />

automotive team, it is mainly the view through the customer’s eyes,<br />

what he needs, how quickly and what quality, and where his main<br />

priorities lay. This view becomes top when the railway provides the<br />

customer with a service not only from the viewpoint of railways but<br />

also as an entire transportation route. The customer receives a<br />

complete service at one place. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> does not lag behind other<br />

railways in this area.<br />

14/15


The mentioned conception requires a package of our services to the<br />

customer with the following advantages:<br />

one contact partner for the entire transport route,<br />

private siding consultancy and service,<br />

contract, invoicing, claims procedures at one place,<br />

quality and guarantee of delivery times of logistic trains,<br />

information service regarding the status of empty wagons in the<br />

place of loading and regarding consignments en route,<br />

flexibility when ordering and cancelling trains,<br />

depoting of empty wagons,<br />

provision of wagons for transport,<br />

close cooperation with foreign railways in the field of logistics.


<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> využíva boom automobilového priemyslu na<br />

Slovensku<br />

Intermodálna preprava sa v súčasnosti dostáva do povedomia<br />

prepravcov aj v súvislosti s rozvojom automobilového priemyslu na<br />

Slovensku.<br />

Automobilový priemysel je hlavným hnacím motorom rastu slovenskej<br />

ekonomiky - najprogresívnejším odvetvím s vysokým rastom. Produkcia<br />

automobilového priemyslu vytvorila nové prepravné príležitosti aj pre<br />

železnicu. Doprava ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu automobiliek<br />

zohráva hlavnú úlohu pri zabezpečovaní vstupov pre výrobu<br />

a v odbyte hotových produktov a ich distribúcii na cieľové trhy.<br />

Dovoz komponentov pre automobilky<br />

Pozitívne sa na prepravách prejavil postupný nábeh výroby v automobilke<br />

KIA nielen finálnou produkciou hotových automobilov, ale aj<br />

dovozom kontajnerov s autosúčiastkami pre výrobu zo slovinského<br />

prístavu Koper. V opačnom smere sú do Koperu prepravované väčšinou<br />

prázdne kontajnery. Prepojenie tohto prístavu so Slovenskom je<br />

zabezpečené prostredníctvom ucelených vlakov intermodálnej prepravy<br />

operátorov Metrans /Danubia/, SKD Intrans a Adria Kombi. V roku<br />

2007 sa na trasách Koper – Žilina, Koper – Dunajská Streda a Koper<br />

– Bratislava ÚNS prepravilo spolu 290 vlakov, v opačnom smere 283<br />

vlakov. K celkovému nárastu prepráv ucelených vlakov prispelo aj<br />

spustenie nového terminálu spoločnosti Metrans /Danubia/ v Dunajskej<br />

Strede a rozšírenie terminálu spoločnosti SKD Intrans v Žiline.<br />

Samozrejme, nie všetok tovar sa prepravuje v ucelených vlakoch,<br />

využívajú sa aj prepravy jednotlivých zásielok. Tie však predstavujú<br />

malé percento z celkového prepraveného objemu. Čo sa týka automobiliek<br />

Volkswagen a PSA Peugeot Citroen, tie v súčasnosti nevyužívajú<br />

intermodálnu prepravu na dovoz komponentov a súčiastok.<br />

Nové prepravy do Ruska<br />

Ruský a ázijské trhy vždy predstavovali obrovské príležitosti a možnosti.<br />

Vďaka vzrastajúcej kúpnej sile sú tieto trhy čoraz atraktívnejšie.<br />

V neposlednom rade to platí aj o automobilovom trhu. Nenasýtený trh<br />

s automobilmi poskytuje možnosti otvárania nových spôsobov prepráv.<br />

Tu sa dostáva k slovu aj železničná doprava, a to nielen konvenčné<br />

prepravy, ale aj intermodálna preprava.<br />

Prepravné výkony pre spoločnosť KIA Motors Slovakia, s. r. o., zabezpečuje<br />

operátor SKD Intrans, a. s., v termináli kombinovanej dopravy<br />

(TKD) Žilina. Okrem už spomenutých prepráv Koper – Žilina a späť<br />

s komponentmi potrebnými na výrobu automobilov, je od 1. júla 2007<br />

v grafikone vlakovej dopravy zavedený ucelený vlak intermodálnej<br />

prepravy Žilina – Skalité (ŽSR)/Zvardoň (PKP) – Skandawa (PKP)/<br />

Železnodarožnyj (RŽD) - Černjachovsk (Kaliningradská oblasť v Rusku)<br />

a späť. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> pri týchto prepravách vystupuje v úlohe vedúcej<br />

železnice. Táto rola sa neobmedzuje na vyhotovenie dohody o cene,<br />

ale spočíva v prístupe k zákazníkovi, v komplexnom riešení jeho potrieb<br />

a požiadaviek. Samozrejme tiež v zabezpečení prevádzky a operatívnom<br />

riešení a odstraňovaní prípadných problémov. V súčasnosti je<br />

v platnom grafikone vedených 6 párov vlakov Žilina – Černjachovsk.<br />

V týchto vlakoch sa prepravujú veľké 40-stopové kontajnery s demontovanými<br />

automobilmi. Využíva sa technológia, ktorá umožňuje<br />

prepraviť v jednom kontajneri až 4 vozidlá. Ako prvá začala túto<br />

technológiu využívať práve spoločnosť KIA. Hotové vozidlá z výrobných<br />

hál automobilky v Žiline určené na ruský trh sa prepravujú na cestných<br />

súpravách do demontovne v Bytčici. Tu sa vozidlá rozoberú, umiestnia<br />

do špeciálnych rámov a vložia do kontajnerov. Motory z týchto vozidiel<br />

sú umiestnené samostatne v kontajneroch. Kontajnery s demontovanými<br />

automobilmi potom smerujú v ťahačoch s návesmi späť do<br />

Žiliny, kde sa v termináli spoločnosti SKD Intrans nakladajú na vozne<br />

ucelených vlakov.<br />

Ucelený vlak tvorí stabilne 36 vozňov, z čoho 32 je radu Kbkks (rekonštruované<br />

vozne vybavené fixačnými prvkami, určené na prepravu<br />

veľkých kontajnerov) a 4 vozne radu Sgnss, ktoré sú do súpravy radené<br />

z technických dôvodov. Pri prepravách späť z Ruska do Žiliny sa prepravujú<br />

prázdne kontajnery spolu so špeciálnymi rámami.<br />

Intermodálna preprava<br />

Intermodal transportation<br />

and automotive<br />

a automotive<br />

Ucelené vlaky intermodálnej prepravy za rok 2007 (Slovinské železnice<br />

– <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) – dovoz /vývoz<br />

Intermodal transport block trains in 2007 (Slovenian Railways<br />

– <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) – import/export<br />

Počet vlakov / number of trains<br />

35<br />

30<br />

25<br />

20<br />

15<br />

10<br />

5<br />

0<br />

15<br />

11<br />

31<br />

32 33 33 30<br />

27 27<br />

27<br />

28 29 30<br />

23 24 24<br />

17 17 18 20 21 21<br />

18 17<br />

1 2 3<br />

Mesiac / month<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7 8 9<br />

Dovoz / import<br />

10 11 12<br />

Vývoz / export<br />

Rozdelený vlak<br />

Zaujímavosťou prepráv automobilov v kontajneroch do Ruska je, že vlaky<br />

sa v stanici Skalité a v opačnom smere v stanici Zabrzeg Czarnolesie<br />

rozdeľujú na dve časti. Dôvodom sú nízke normatívy dĺžky pre vlaky<br />

idúce cez pohraničný priechod Skalité - Zvardoň. Obe časti vlaku sú<br />

v úseku Skalité – Zabrzeg Czarnolesie vedené ako dva samostatné vlaky<br />

v tesnom slede za sebou. Každá časť sa pritom prepravuje na jeden<br />

nákladný list CIM spolu s výkazom vozňov. Po príchode do stanice<br />

Zabrzeg Czarnolesie sa potom vlaky spájajú znovu do jedného celku<br />

a tak prepravujú územím Poľska.<br />

Keďže na poľsko – ruskej hranici dochádza k zmene prepravného<br />

režimu z CIM na SMGS, v stanici Korsze neďaleko ruských hraníc sa<br />

sprievodné listiny prepracujú a každá zásielka sa ďalej prepravuje na<br />

samostatný nákladný list SMGS. V budúcnosti by zjednodušenie malo<br />

priniesť využívanie spoločného nákladného listu CIM/SMGS. V období<br />

od 1. júla 2007 do konca roku 2007 sa na trase Žilina – Černjachovsk<br />

prepravilo 44 ucelených vlakov intermodálnej prepravy. V opačnom<br />

smere to bolo 43 vlakov.


Ucelené vlaky intermodálnej prepravy za rok 2007 (júl – december)<br />

Žilina – Černjachovsk a späť<br />

Block trains of intermodal transport for 2007 (July - December)<br />

Žilina – Černjachovsk and return<br />

Počet vlakov / number of trains<br />

12<br />

10<br />

10<br />

9<br />

10<br />

11<br />

8<br />

6<br />

7<br />

6<br />

7 7<br />

7 7<br />

4<br />

2<br />

3 3<br />

Intermodálna preprava je preprava viacerými druhmi dopravy pomocou<br />

jednej a tej istej nákladovej jednotky bez manipulácií s jej obsahom počas<br />

prepravy. Výhodou tohto systému je preprava kusových, paletizovaných alebo<br />

voľne ložených tovarov v univerzálnych prepravných jednotkách (kontajner,<br />

výmenná nadstavba, cestný náves, cestná súprava) pri kombinácii viacerých<br />

druhov dopráv bez nutnosti nakladania alebo vykladania tovaru z dopravných<br />

prostriedkov.<br />

Intermodal transport is transport using several modes of transport, using one<br />

and the same loading unit without handling its content during transportation.<br />

An advantage of this system is the transportation of items, palletised or bulk<br />

goods in universal transportation units (container, swap-bodies, road semitrailer,<br />

road rig) whilst using a combination of various types of transportation<br />

without the necessity of loading or unloading the goods from the means of<br />

transport.<br />

Výkony v intermodálnej prreprave v tonách za roky 1997 – 2007<br />

Intermodal transport performances in tons for 1997 - 2007<br />

Tony / Tons<br />

2000000<br />

1500000<br />

1000000<br />

385 627<br />

425 509<br />

432 440<br />

564 228<br />

632 498<br />

756 261<br />

856 225<br />

951 875<br />

1 275 007<br />

1 335 048<br />

1 806 999<br />

0<br />

7<br />

8<br />

9 10 11 12<br />

Mesiac / month Žilina – Černjachovsk Černjachovsk – Žilina<br />

Volkswageny z Veľkej Idy<br />

V súvislosti s využívaním technológie prepráv demontovaných automobilov<br />

vo veľkých kontajneroch treba spomenúť aj čerstvé aktivity<br />

na vlečke spoločnosti Interport vo Veľkej Ide neďaleko Košíc. V tomto<br />

prípade sa automobily značky Volkswagen prepravujú do Veľkej Idy<br />

na špeciálnych vozňoch ako skupiny alebo jednotlivé zásielky. Tu sa<br />

demontujú, umiestnia do špeciálnych rámov a následne vkladajú do<br />

veľkých kontajnerov. Ide o rovnakú technológiu, akú využíva aj automobilka<br />

KIA pri prepravách zo Žiliny.<br />

Od 2. marca 2008 je v platnom grafikone vedených 10<br />

ucelených vlakov za týždeň na trase Veľká Ida – Plaveč (ŽSR)/Muszyna<br />

(PKP) – Malaszewicze a 10 vlakov v opačnom smere. Operátorom<br />

týchto vlakov je spoločnosť Argo Slovakia. Popri tom sa prepravujú aj<br />

jednotlivé zásielky. Manipuláciu a deponovanie kontajnerov vo Veľkej<br />

Ide zabezpečuje firma Metrans /Danubia/. V Malaszewicziach sa kontajnery<br />

prekladajú na vozne širokého rozchodu a prepravujú do Kalugy<br />

(RŽD). Tieto prepravy sú úzko previazané na prepravy ucelených vlakov<br />

v relácii Mladá Boleslav – Malaszewicze a späť.<br />

Ing. Peter HOMOLA,<br />

sekcia intermodálnej prepravy<br />

Intermodálna preprava narástla za rok o tretinu<br />

Intermodal transport has grown<br />

by a third within a year<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> prepravila v roku 2007 v intermodálnej preprave celkovo<br />

1 milión 806 tisíc ton tovaru, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2006<br />

až 35-percentný nárast.<br />

500000<br />

In 2007, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> carried a total of 1,860,000 tons of goods<br />

using intermodal transport, which represents 35% growth in comparison<br />

with 2006.<br />

0<br />

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007<br />

Rok / Year<br />

Vývoj v intermodálnej preprave na železnici za roky 1997 – 2007 (v tonách)<br />

Development in intermodal transport on the railways for 1997 – 2007 (in tons)<br />

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007<br />

Celkom v tonách<br />

Total in Tons 385 627 425 509 432 440 564 228 632 498 756 261 856 225 951 875 1 275 007 1 335 048 1 806 999<br />

Medziročný nárast v tonách<br />

Inter-annual growth in tons 39 882 6 931 131 788 68 270 123 763 99 964 95 650 323 132 60 041 471 951<br />

Medziročný nárast v %<br />

Inter-annual growth as a % 16% 10% 2% 30% 12% 20% 13% 11% 34% 5% 35%<br />

16/17


<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> uses the boom in the automobile industry in<br />

Slovakia<br />

At present, intermodal transport has also come to attention of<br />

transport companies in connection with the development of the<br />

automobile industry in Slovakia.<br />

The automobile industry is the main drive in the growth of the Slovak<br />

economy - the most progressive area with high growth. Production<br />

of automobiles has also created new transportation opportunities<br />

for the railways. Transport as an inseparable part of the production<br />

process of automobile companies plays a main role in ensuring input<br />

for production and sales of final products and their distribution on the<br />

target markets.<br />

Import of components for automobile companies<br />

The gradual commencement of production in KIA has had a positive<br />

effect upon transport, not only due to the final production of finished<br />

automobiles, but also due to importation of containers with car<br />

parts for the production, from the Slovenian port of Koper. Mainly<br />

empty containers are transported in the opposite direction to Koper.<br />

The connection of this port with Slovakia is provided via intermodal<br />

transport block trains operated by the operators, Metrans (Danubia),<br />

SKD Intrans and Adria Kombi. In 2007, a total of 290 trains were<br />

transported on the routes Koper – Žilina, Koper – Dunajská Streda and<br />

Koper – Bratislava, ÚNS, 283 trains in the opposite direction.<br />

The commencement of operation of a new Metrans (Danubia) terminal<br />

in Dunajská Streda also contributed to the total growth of block trains<br />

as well as extension of the terminal of SKD Intrans in Žilina.<br />

Of course, not all goods are transported in block trains; single wagon<br />

shipments are also carried out. However, these represent a small<br />

percentage of the entire transported volume. As far as automobile<br />

plants Volkswagen and PSA Peugeot Citroën, at present they do not<br />

use intermodal transport for import of components and parts.<br />

New transport to Russia<br />

The Russian and Asian markets have always represented great<br />

opportunities and possibilities. Thanks to growing buying power, these<br />

markets are becoming more and more attractive. This is also valid<br />

for the automobile market. The unsaturated market of automobiles<br />

provides possibilities for opening new transportation modes. Here,<br />

railway transport has a chance, not only in conventional transport but<br />

also in intermodal transport.<br />

Transport services for KIA Motors Slovakia, s. r. o. are provided<br />

via the operator, SKD Intrans, a. s., at the terminal of combined<br />

transport (TKD) Žilina. Apart from the already mentioned transport<br />

of Koper – Žilina and return, with the components necessary for the<br />

production of automobiles, since July 1, 2007, the train timetable has<br />

included intermodal transport block trains at routes Žilina – Skalité<br />

(ŽSR)/Zwardoň (PKP) – Skandawa (PKP)/Železnodarožnyj (RŽD)<br />

- Černjachovsk (Kaliningrad region in Russia) and return. In this<br />

transportation, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> plays the role of the leading railway.<br />

This role does not only mean preparation of a price agreement, but<br />

it also includes approaching the customer, in complete satisfaction<br />

of his needs and requirements. Also, of course, in the provision<br />

of the operation and solving and eliminating potential problems.<br />

At present, there are six pairs of trains in the valid train timetable<br />

between Žilina – Černjachovsk. These trains transport large 40-feet<br />

containers with dismantled automobiles. The used technology allows<br />

the transportation of as many as four cars in one container. KIA was<br />

the first to commence using this technology. Finished vehicles from<br />

the production site of the automobile plant in Žilina designated for the<br />

Russian market, are transported via road to the dismantling plant in<br />

Bytčica. Here, the cars are dismantled, placed into special frames and<br />

placed in containers. Engines from these cars are placed separately<br />

in containers. Using lorries, containers with dismantled cars are then<br />

transported back to Žilina, where they are loaded on the wagons of<br />

block trains at the SKD Intrans terminal.


A block train is normally formed of 36 wagons, of which 32 are Kbkks<br />

(refurbished wagons equipped with fixing elements, designed for<br />

transportation of large containers) and 4 wagons of Sgnss line,<br />

which are added to the wagons group for technical reasons. During<br />

transportation back from Russia to Žilina, the empty containers are<br />

transported along with the special frames.<br />

Divided trains<br />

An interesting part of transporting automobiles in containers to Russia<br />

is that in Skalité station and in the opposite direction in Zabrzeg<br />

Czarnolesie station, the trains are divided into two parts. The reason<br />

for this is low length norms for trains crossing via the Skalité - Zwardoň<br />

border crossing. Both parts of the train on the Skalité – Zabrzeg<br />

Czarnolesie route are stated as two separate trains, one immediately<br />

after the other. Each part transports one CIM consignment note<br />

together with a wagon list. After coming to Zabrzeg Czarnolesie<br />

station, the trains are once again connected to make one train which<br />

carries on through Poland.<br />

Since on the Polish-Russian border, there is a change of transport<br />

regime from CIM to SMGS, in Korsze station close to the Russian<br />

borders, the train documentation is rewritten and each consignment<br />

is further transported under a separate SMGS consignment note. In<br />

the future, simplification of this process should take place by using a<br />

joint CIM/SMGS consignment note. In the period from 1st July to the<br />

end of 2007, on the Žilina – Černjachovsk route, 44 block trains of<br />

intermodal transport were dispatched. In the opposite direction, there<br />

were 43 trains.<br />

Volkswagens from Veľká Ida<br />

In relation to the use of transportation technology of dismantled<br />

automobiles in large containers, we must also mention new activities<br />

in the private sidings of the company, Interport, in Veľká Ida, close<br />

to Košice. In this case, Volkswagen cars are transported to Veľká Ida<br />

on special wagons as groups or single wagon shipments. Here, they<br />

are dismantled, placed into special frames and then placed in the<br />

large containers. It is the same technology which is used by KIA for<br />

transportations from Žilina.<br />

Since March 2, 2008, there are 10 block trains per week in the<br />

current timetable on the route from Veľká Ida – Plaveč (ŽSR)/Muszyna<br />

(PKP) – Malaszewicze and 10 trains in the opposite direction. The<br />

operator of these trains is Argo Slovakia. Also, single wagon shipments<br />

will be transported. Handling and depoting of containers in Veľká Ida<br />

is provided by Metrans (Danubia). In Malaszewicze, the containers<br />

are transhipped on the broad-gauge wagons and are transported to<br />

Kaluga (RŽD). This transport is closely tied to the transport of block<br />

trains on the route from Mladá Boleslav – Malaszewicze and return.<br />

Ing. Peter HOMOLA<br />

18/19


Predstavujeme:<br />

Sekcia intermodálnej prepravy<br />

We introduce: Intermodal Transportation Section<br />

Hlavným poslaním sekcie intermodálnej prepravy je riadenie a zabezpečenie<br />

realizácie jednotlivých systémov intermodálnej prepravy po<br />

stránke obchodnej a prevádzkovo-technickej. Pri realizácii procesov<br />

spolupracuje s operátormi, medzinárodnými organizáciami a orgánmi<br />

štátnej správy.<br />

Sekcia intermodálnej prepravy:<br />

rieši problematiku technickej infraštruktúry intermodálnej prepravy<br />

– terminálov,<br />

realizuje zákaznícke služby intermodálnej prepravy, nájomné zmluvy<br />

v termináli (TKD Dobrá),<br />

zabezpečuje činnosti vyplývajúce z členstva spoločnosti v medzinárodných<br />

organizáciách v oblasti intermodálnej prepravy,<br />

spolupracuje so zahraničnými účastníkmi intermodálnej prepravy,<br />

cudzími železničnými správami a orgánmi štátnej správy so zameraním<br />

na rozvoj intermodálnej prepravy,<br />

organizuje a zabezpečuje hospodárenie s technickými prostriedkami<br />

The main mission of the intermodal transport section is management<br />

and implementation of individual systems of intermodal transport from<br />

a business and operational-technical viewpoint. During realisation of<br />

the processes, the section cooperates with the operators, international<br />

organisations and authorities of state administration.<br />

The Intermodal transport section:<br />

handles issues regarding the technical infrastructure of intermodal<br />

transport - terminals,<br />

carries out customer service regarding intermodal transport, rental<br />

contracts at terminals (TKD Dobrá),<br />

provides activities arising from membership of the company in<br />

international organisations in the area of intermodal transport,<br />

cooperates with foreign participants in intermodal transport, foreign<br />

railway undertakings and authorities of state administration, focussing<br />

upon the development of intermodal transport,<br />

organises and maintains management of technical means used in the


používanými v oblasti intermodálnej prepravy,<br />

plánuje, analyzuje a vyhodnocuje výkony v oblasti intermodálnych<br />

prepráv a zabezpečuje štatistickú činnosť,<br />

zabezpečuje linky vlakov intermodálnej prepravy po prevádzkovo<br />

technickej stránke, spolupracuje so ŽSR pri zavádzaní nových liniek,<br />

zabezpečuje podklady pre činnosti súvisiace s tvorbou a aktualizáciou<br />

GVD a upresňuje využívanie objednaných trás v prevádzkovanom<br />

GVD,<br />

rieši tvorbu technologických postupov prác ucelených vlakov intermodálnej<br />

prepravy,<br />

zabezpečuje hospodárenie s vozňovým parkom určeným pre intermodálnu<br />

prepravu,<br />

analyzuje potreby zákazníkov, pripravuje cenové ponuky a kontraktáciu<br />

jednotlivých prepráv.<br />

(ph)<br />

area of intermodal transport,<br />

plans, analyses and evaluates performances in the area of intermodal<br />

transport and provides statistical activities,<br />

ensures operational and technical side of intermodal train lines,<br />

cooperates with ŽSR when introducing new lines,<br />

provides the basis for activities related to development and upgrading<br />

of train timetable and makes the use of ordered routes in operational<br />

timetable more precise,<br />

handles elaboration of technological procedures of work of intermodal<br />

transport block trains,<br />

provides maintenance of the rolling stock suitable for intermodal<br />

transport,<br />

analyses the needs of the customer, prepares price offers and<br />

contracts for individual transportations.<br />

(ph)<br />

riaditeľ sekcie / Section Director<br />

Ing. Miroslav Horečný<br />

Železničná spoločnosť<br />

<strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Tím obchodu<br />

Business Team<br />

Ing. Alena Remáková<br />

Tím prevádzkovo technický<br />

Operational-Technical Team<br />

Ing. Juraj Kudáč<br />

Tím správy terminálov<br />

Terminal Administration Team<br />

Ing. Jiří Pokorný, CSc.<br />

Úsek obchodu<br />

Sekcia intermodálnej prepravy<br />

Trade Division<br />

Intermodal Transport Section<br />

Lúčna 2<br />

821 09 Bratislava<br />

Tel.: 00421 2 2029 4000<br />

Fax: 00421 2 5557 3831<br />

E-mail: cargo.kombi@zscargo.sk<br />

Ing. Miroslav Horečný<br />

riaditeľ sekcie<br />

Section Director<br />

Horecny.Miroslav@zscargo.sk<br />

Tel.: 00421 2 2029 5482<br />

Fax: 00421 2 5557 3831<br />

Ing. Alena Remáková<br />

vedúca tímu obchodu<br />

Head of the Business Team<br />

Remakova.Alena@zscargo.sk<br />

Tel.: 00421 2 2029 2677<br />

Fax: 00421 2 5557 3831<br />

Ing. Juraj Kudláč<br />

vedúci tímu<br />

prevádzkovo-technického<br />

Head of the<br />

Operational-Technical Team<br />

Kudlac.Juraj@zscargo.sk<br />

Tel.: 00421 2 2029 7442<br />

Fax: 00421 2 5557 3831<br />

Ing. Jiří Pokorný, CSc.<br />

vedúci tímu správy terminálov<br />

Head of the<br />

Terminal Administration Team<br />

Pokorny.Jiri@zscargo.sk<br />

Tel.: 00421 55 229 5580<br />

Fax: 00421 55 229 5589<br />

20/21


Vozne intermodálnej prepravy<br />

Sgs<br />

Vozeň je určený na prepravu kontajnerov.<br />

Rozchod 1435 mm<br />

Dĺžka cez nárazníky 20,04 m<br />

Hmotnosť prázdneho vozňa 24 t<br />

Ložná hmotnosť A 40 t<br />

B<br />

48 t<br />

C (90 km/h) 48 t (56 t)<br />

Ložná dĺžka 18,68 m<br />

Ložná šírka 2,78 m<br />

Ložná plocha 51,93 m 2<br />

Výška podlahy nad temenom koľajnice 1,25 m<br />

Vozeň má drevenú podlahu, 16 ks bočných a 4 ks čelných klaníc<br />

The wagon is designed for transportation of containers.<br />

Gauge 1435 mm<br />

Length over buffers 20.04 m<br />

Wagon tare 24 t<br />

Loading capacity A 40 t<br />

B<br />

48 t<br />

C (90 km/h) 48 t (56 t)<br />

Loading length 18.68 m<br />

Loading width 2.78 m<br />

Loading surface 51.93 m 2<br />

Distance between floor and upper surface of the rail 1.25 m<br />

The wagon has a wooden floor, 16 No. side and 4 No. front blocks<br />

Sgnss<br />

Vozeň je určený na prepravu kontajnerov a výmenných nadstavieb.<br />

Vozeň je bez podlahy (rošt), vybavený sklopnými upevňovacími prvkami<br />

na prepravu kontajnerov.<br />

Rozchod 1435 mm<br />

Dĺžka cez nárazníky 19,74 m<br />

Hmotnosť prázdneho vozňa 19,8 t<br />

Ložná hmotnosť A 44,2 t<br />

Ložná dĺžka 18,5 m<br />

Ložná šírka 2,438 m<br />

Ložná výška 2,591 m<br />

Výška podlahy nad temenom koľajnice 1,155 m<br />

B<br />

52,2 t<br />

C 62,2 t (60,2 t)<br />

D (120 km/h) 70,2 t (60,2 t)<br />

The wagon is designed for transportation of containers and swapbodies.<br />

The wagon does not have a floor (grid), equipped with hinged<br />

fixing elements for transportation of containers.<br />

Gauge 1435 mm<br />

Length over buffers 19.74 m<br />

Wagon tare 19.8 t<br />

Loading weight A 44.2 t<br />

B<br />

52.2 t<br />

C 62.2 t (60.2 t)<br />

D (120 km/h) 70.2 t (60.2 t)<br />

Loading length 18.5 m<br />

Loading width 2.438 m<br />

Loading height 2.591 m<br />

Distance between floor and upper surface of the rail 1.155 m


Sdgnss<br />

Vozeň s odoberateľným košom určený na prepravu cestných návesov<br />

s možnosťou použitia na prepravu kontajnerov a výmenných nadstavieb.<br />

Dĺžka cez nárazníky 19,74 m<br />

Hmotnosť prázdneho vozňa s košom 26,5 t<br />

Hmotnosť prázdneho vozňa bez koša 22 t<br />

Ložná hmotnosť s košom bez koša<br />

A 37,5 t 41,8 t<br />

B 45,5 t 49,8 t<br />

C (120 km/h) 55,5 t (53,5 t) 59,8 t (57,8 t)<br />

D (120 km/h) 63,5 t (53,5 t) 67,8 t (57,8 t)<br />

Ložná dĺžka pre kontajnery a výmenné nadstavby 18,50 m<br />

Ložná dĺžka podlahy koša 8,778 m<br />

Ložná šírka koša (pri podlahe) 2,598 m<br />

Maximálna výška ložnej roviny pre kontajnery a výmenné nadstavby<br />

od temena koľajnice 1,175 m<br />

Výška ložnej roviny pre pojazd návesu od temena koľajnice 0,325 m<br />

Prechod oblúkom pri min. polomere 75 m<br />

A wagon with a removable basket designed for transportation of road<br />

semi-trailers with the possibility of use for transport of containers and<br />

swap-bodies.<br />

Length over buffers 19,74 m<br />

Wagon tare with basket 26.5 t<br />

Wagon tare without basket 22 t<br />

Loading capacity with basket without basket<br />

A 37.5 t 41.8 t<br />

B 45.5 t 49.8 t<br />

C (120 km/h) 55.5 t (53.5 t) 59.8 t (57.8 t)<br />

D (120 km/h) 63.5 t (53.5 t) 67.8 t (57.8 t)<br />

Loading length for containers and swap-bodies 18.50 m<br />

Basket floor loading length 8.778 m<br />

Basket loading width (at floor level) 2.598 m<br />

Maximum height of loading surface for containers and swap-bodies<br />

measured from the upper surface of the rail 1.175 m<br />

Distance between loading surface and upper surface of the rail for<br />

road semi-trailer load purpuses 0.325 m<br />

Runs the curve with minimum radius of 75 m<br />

Kbkks<br />

Vozeň je vybavený fixačnými prvkami. Určený je na prepravu 40 stopových<br />

kontajnerov.<br />

Rozchod 1435 mm<br />

Dĺžka cez nárazníky 16,24 m<br />

Hmotnosť prázdneho vozňa 10,9 t<br />

Ložná hmotnosť A 21 t<br />

C<br />

25 t<br />

D<br />

25 t<br />

Ložná dĺžka 14,9 m<br />

Ložná šírka 2,83 m<br />

Ložná plocha 42,0 m 2<br />

Výška podlahy nad temenom koľajnice 1,23 m<br />

Vozeň nemá ručnú brzdu<br />

The wagon is equipped with fixing elements. It is designed for the<br />

transportation of 40-feet containers.<br />

Gauge 1435 mm<br />

Length over buffers 16.24 m<br />

Wagon tare 10.9 t<br />

Loading weight A 21 t<br />

C<br />

25 t<br />

D<br />

25 t<br />

Loading length 14.9 m<br />

Loading width 2.83 m<br />

Area capacity 42.0 m 2<br />

Distance between floor and upper surface of the rail 1.23 m<br />

The wagon does not have a handbrake<br />

22/23


Poľské prístavy sú bránou<br />

k Škandinávii, Rusku i ďalším kontinentom<br />

Polish ports – gateway to Scandinavia, Russia and other continents<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> obnovila v minulom roku generálne<br />

zastúpenie železníc v Poľsku<br />

V polovici roku 2007 sa Železničná spoločnosť<br />

<strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) rozhodla<br />

zriadiť svoje generálne zastupiteľstvo v Poľsku.<br />

Toto rozhodnutie bolo motivované potrebou<br />

posilniť pozície na poľskom trhu železničnej<br />

nákladnej dopravy a priblížiť svoje služby<br />

poľským zákazníkom.<br />

Ešte za existencie Českej a Slovenskej Federatívnej<br />

republiky fungoval medzi Poľskom<br />

a Slovenskom len jeden železničný hraničný<br />

priechod Plaveč – Muszyna. Po roku 1990 sa<br />

ukázalo, že pre výmenu tovarov medzi Slovenskom<br />

a Poľskom to nepostačuje, a preto vtedajšia<br />

Bratislavská oblasť ČSD iniciovala obnovenie<br />

trate medzi Skalitým a Zvardoňom. Tesne<br />

pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky<br />

v roku 1992 sa teda otvoril druhý železničný<br />

hraničný priechod Skalité – Zvardoň, najskôr<br />

len pre osobnú dopravu. Až v máji roku 1994,<br />

vzhľadom na veľký záujem firiem z oboch strán,<br />

otvorili priechod aj pre dopravu nákladnú, vtedy<br />

s obmedzeniami pre prepravy nebezpečného<br />

tovaru podľa RID, živých zvierat, zásielok podliehajúcich<br />

fytopatologickej kontrole a veľkých<br />

kontajnerov. V roku 1996 sa potom po obnove<br />

trate obnovila aj prevádzka cez tretí priechod<br />

Medzilaborce – Lupkov.<br />

Pre ilustráciu treba uviesť, že v roku 1994 cez<br />

priechod Skalité – Zvardoň vystúpilo zo Slovenska<br />

17 780 ton tovarov, v roku 2003 už 241<br />

716 ton a v roku 2006 to bolo 780 669 ton.<br />

Svoje úlohy naďalej rovnomerne plní priechod<br />

Plaveč – Muszyna na úrovni cca 1 500 000 ton<br />

ročne na výstupe zo Slovenska. Preukazuje sa<br />

aj opodstatnenosť priechodu Medzilaborce<br />

- Lupkov - rok 1998 výstup zo Slovenska 3 320<br />

ton, rok 2003 už 10 910 ton a po vstupe do<br />

EÚ a odstránení colných bariér rok 2006 – 60<br />

898 ton. Ešte silnejší je tok záťaže z Poľska na<br />

Slovensko a najmä tranzit cez Slovensko na juh<br />

Európy.<br />

Pre našich zákazníkov zo Slovenska je okrem<br />

priamych prepráv do Poľska zaujímavý aj tranzit<br />

či už cez poľské baltské prístavy alebo do krajín<br />

Pobaltska – Litvy, Lotyšska, Estónska, ale aj do<br />

Ruska a na Ďaleký Východ, pokiaľ nesmerujú<br />

cez Ukrajinu. Prístavy Gdansk, Gdynia, Štetín,<br />

Świnoujście poskytujú pre tovar zo Slovenska<br />

možnosť transportu do štátov severnej Európy,<br />

ale aj na iné kontinenty. Zo Świnoujścia je<br />

možné železničným trajektom posielať zásielky<br />

do Švédska a ďalej. V opačnom smere cez tieto<br />

prístavy na Slovensko prichádza železná ruda,<br />

rudy farebných kovov a veľa ďalších substrátov.<br />

Pre slovenské podniky sú veľmi zaujímavé<br />

dodávky poľského kamenného uhlia a koksu.<br />

V roku 2012 sa v Poľsku a na Ukrajine budú<br />

konať majstrovstvá Európy vo futbale. V súvislosti<br />

s nimi Poľsko plánuje veľké investície do<br />

infraštruktúry, predovšetkým cestnej, ale aj do<br />

železničných tratí a iných stavieb slúžiacich pre<br />

návštevníkov podujatia. Preto je teraz v Poľsku<br />

veľký záujem o stavebné materiály, predovšetkým<br />

o kamenivo. Nakoľko ide o hromadné<br />

substráty, tak <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> ako aj PKP <strong>CARGO</strong><br />

S. A. sa chcú podieľať na ich prepravách.<br />

Poslaním Generálneho zastúpenia <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong> v Poľsku je predovšetkým zjednodušiť<br />

poľským firmám prístup k informáciám<br />

o možnostiach železničnej dopravy v Slovenskej<br />

republike, poskytovať im poradenstvo, pomoc<br />

pri riešení konkrétnych problémov v doprave,<br />

uľahčiť sledovanie pohybu vozňa na sieti ŽSR,<br />

riešiť problémy v zmluvných záležitostiach, byť<br />

v stálom kontakte so zákazníkmi. Samozrejme,<br />

že pre firmy zo Slovenska v prípade potreby<br />

sprostredkovať kontakty s PKP <strong>CARGO</strong> S. A.<br />

Ing. Jiří HANZAL<br />

Snímka Ing. Pavel ZAVACKÝ<br />

Last year, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> reopened<br />

general representation of railways in<br />

Poland<br />

In the middle of 2007, Railway Company <strong>Cargo</strong><br />

Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>) decided to<br />

establish its general representation in Poland.<br />

This decision was motivated by the need to<br />

strengthen the position on the Polish market<br />

of railway freight transport and to introduce<br />

our services to Polish customers.<br />

During the existence of the Czech and Slovak<br />

Federative Republic, only one railway border<br />

crossing between Poland and Slovakia was in<br />

operation - Plaveč – Muszyna crossing. After<br />

1990, it was clear that it was not sufficient<br />

for exchange of goods between Slovakia and<br />

Poland, and therefore the Bratislava section of<br />

ČSD (Czecho-Slovak Railways) initiated renewal<br />

of the route between Skalité and Zwardoń.<br />

Close before the creation of the independent<br />

Slovak Republic, in 1992, the second railway<br />

border crossing, Skalité – Zwardoń, was opened,<br />

first only for passenger transport. Due to great<br />

interest by companies on both sides, in May<br />

1994, the crossing was also opened for goods<br />

transport with the limitation for transportation<br />

of dangerous goods in accordance with RID,<br />

live animals, consignments which had to pass<br />

through phytopathological controls and large<br />

containers. In 1996, after renewal of the<br />

route, a third crossing was put into operation<br />

at Medzilaborce – Łupków. For illustration,<br />

it should be said that in 1996, through the<br />

Skalité – Zwardoń crossing, 17,780 tons of<br />

goods left Slovakia, in 2003 it was 241,716 tons<br />

and in 2006 it was 780,669 tons. The Plaveč<br />

– Muszyna crossing continuously, evenly fulfils<br />

its tasks at a level of circa 1,500,000 tons<br />

per annum at the exit from Slovakia. Also, the<br />

Medzilaborce - Łupków crossing has justified<br />

its existence - in 1998, consignments of 3,320<br />

tons were transported from Slovakia, in 2003 it<br />

was already 10,910 tons and after entry to the<br />

EU and removal of the custom’s barriers in 2006<br />

- 60,898 tons. The flow from Poland to Slovakia<br />

and mainly transit through Slovakia to southern<br />

Europe is even stronger.<br />

Apart from direct transport to Poland, transit<br />

through the Polish Baltic ports or to the Baltic<br />

countries - Latvia, Lithuania and Estonia, as<br />

well as Russia, the Far East - is also attractive<br />

to our customers from Slovakia, if they are not<br />

directed through Ukraine. The ports of Gdańsk,<br />

Gdynia, Szczecin and Świnoujście therefore<br />

provide the possibility for transportation of<br />

goods from Slovakia to the states of Northern<br />

Europe as well as other continents. It is possible<br />

to send consignments by means of railway<br />

ferry from Świnoujście to Sweden and further.<br />

In the opposite direction, through these ports,<br />

Slovakia receives iron ore, coloured metal ores<br />

and many other substrates. Deliveries of Polish<br />

sea coal and coke are very interesting to Slovak<br />

companies.<br />

In 2012, in Poland and Ukraine, the European<br />

Football Championships will take place. In<br />

relation to this, Poland plans large investment<br />

into the infrastructure, mainly roads but also<br />

railway routes and other buildings serving the<br />

visitors to this event. Therefore, at present,<br />

there is a great interest in Poland for building<br />

materials, mainly stone. Since these are<br />

bulk substrates, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> as well as PKP<br />

<strong>CARGO</strong> S.A. would like to gain a share of such<br />

transportation.<br />

The mission of the General Representative of<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> in Poland is mainly to simplify the<br />

access to information regarding the possibilities<br />

for rail transport in the Slovak Republic to Polish<br />

companies, provide consulting, aid for resolving<br />

particular transportation problems, facilitate<br />

tracking and tracing of wagons on the ŽSR<br />

network, handle problems regarding contractual<br />

matters and be in permanent contact with<br />

customers. Of course, to intermediate contacts<br />

between PKP <strong>CARGO</strong> S.A. and Slovak companies<br />

if necessary.


História železnice medzi Poľskom a Slovenskom<br />

History of the railway between Poland and Slovakia<br />

Tak ako majú svoju históriu medzinárodné<br />

vzťahy medzi Slovenskom a Poľskom, svoju<br />

históriu majú aj železničné trate a doprava na<br />

nich.<br />

Uhorsko malo v rámci svojích emancipačných<br />

snáh záujem na spojení Pešti s Haličou<br />

a Ruskom. Preto prijalo za svoj návrh na trať<br />

Pešť – Szolnok – Debrecen – Miskolc - Košice<br />

– Prešov – Przemyśl. Revolučné udalosti<br />

rokov 1848 – 1849 zmarili realizáciu tohoto<br />

plánu a bolo treba ďalšie desaťročia čakať.<br />

V roku 1864 Haličský krajinský výbor, Ľvovská<br />

obchodná komora a Poľnohospodárska<br />

spoločnosť predložili vláde návrh na čo<br />

najskoršie koncesionovanie haličsko – uhorskej<br />

železnice z Košíc cez Prešov a Duklu do<br />

Przemyśle a Tarnova. Išlo vlastne o kopírovanie<br />

starej obchodnej a vojenskej cesty. Roku<br />

1866 bol legislatívne predložený koncesný<br />

zákon pre železnicu Košice – Prešov – Tarnów,<br />

spájajúcu trate Tiskej železnice a haličskej<br />

železnice Karola Ľudovíta. Ďalšia komisia<br />

dospela k záveru, že najvhodnejšia trasa<br />

zamýšľanej trate do Przemyśla vedie údolím<br />

Laborca cez Lupkov. Stavby sa vykonávali<br />

postupne a postupne boli uvádzané aj jednotlivé<br />

úseky do prevádzky.<br />

Priechod Plaveč – Muszyna: Košice – Kysak<br />

– Prešov sprevádzkovaný v roku1870, Prešov<br />

– Orlov 1873, Orlov – zemská hranica 1876<br />

po spojení s tarnowsko – leluchowskou<br />

železnicou (Tarnów – Leluchów – zemská<br />

hranica). Priechod Medzilaborce – Lupkov:<br />

Trať Michaľany – Humenné sprevádzkovaná<br />

v roku 1871, Humenné - Lupkov 1874. Priechod<br />

Suchá Hora – Czarny Dunajec: Úsek<br />

Kraľovany – Oravský Podzámok dokončený<br />

v roku 1898, Oravský Podzámok – Tvrdošín<br />

a Tvrdošín – Suchá Hora 1899. Priechod<br />

Skalité – Zvardoň: Trať bola naviazaná na<br />

Košicko – bohumínsku železnicu v stanici<br />

Čadca a v Žywieci na Haličskú transverzálnu<br />

železnicu. Išlo o významné tranzitné spojenie<br />

Uhorska do Haliča a do Nemecka. Prevádzku<br />

tu začala v roku 1884.<br />

Všetky pohraničné trate prešli svojím vývojom.<br />

Počas existencie Slovenského štátu a za II.<br />

svetovej vojny sa niektoré dočasne uzatvorili.<br />

Po ukončení II. svetovej vojny priechod Skalité<br />

– Zvardoň bol v prevádzke len krátko a na dlhší<br />

čas nečinný. Taktiež priechod Medzilaborce<br />

– Lupkov sa používal sporadicky, podľa potreby,<br />

predovšetkým na prepravu uhlia z Poľska<br />

do Rumunska. Koncom roku 1989 sa jediný<br />

činný železničný priechod medzi Slovenskom<br />

a Poľskom nachádzal medzi Plavčom<br />

a Muszynou.<br />

(jh)<br />

Just as the international relationships<br />

between Slovakia and Poland have their<br />

history, so do the railway routes and transport<br />

on them.<br />

Within its efforts for emancipation, Ungria<br />

was interested in connecting Budapest with<br />

Halič and Russia. Therefore, Ungria adopted<br />

the proposal for the Budapest – Szolnok<br />

– Debrecen – Miskolc - Košice – Prešov<br />

– Przemyśl route. The revolutionary events of<br />

1848 – 1849 stopped implementation of this<br />

plan and it had to wait for decades. In 1864,<br />

the Halič Regional Council, Lvov Chamber<br />

of Business and Agricultural Association<br />

submitted a proposal to the government for<br />

approval of the Halič – Ungria railway, as<br />

quickly as possible, from Košice via Prešov and<br />

Dukla to Przemyśl and Tarnow. It was actually<br />

copying the old business and army route. In<br />

1866, the concession law for the railway from<br />

Košice – Prešov – Tarnów was submitted,<br />

connecting the routes of the Tisa and Halič<br />

railway of Karol Ľudovít. Another commission<br />

came to the conclusion that the most suitable<br />

route of the considered railway to Przemyśl<br />

should pass through the valley of Laborec<br />

via Łupków. Building works were carried out<br />

gradually and individual parts of the railway<br />

were also gradually put into operation.<br />

Crossing Plaveč – Muszyna: Košice – Kysak<br />

– Prešov put into operation in 1870, Prešov<br />

– Orlov 1873, Orlov – border crossing 1876<br />

after connection with Tarnów – Leluchów<br />

railway (Tarnów – Leluchów – border crossing).<br />

Crossing Medzilaborce – Łupków: Route<br />

Michaľany – Humenné put into operation in<br />

1871, Humenné - Łupków 1874. Crossing<br />

Suchá Hora – Czarny Dunajec: Section<br />

Kraľovany – Oravský Podzámok completed<br />

in 1898, Oravský Podzámok – Tvrdošín and<br />

Tvrdošín – Suchá Hora 1899. Crossing Skalité<br />

– Zvardoň: The route was connected to Košice<br />

– Bohumín railway in Čadca station and in<br />

Źywiec to Halič transversal railway. It was<br />

a significant transit connection of Ungria to<br />

Halič and to Germany. The operation started<br />

in 1884.<br />

All border routes undertook their own<br />

development. During the existence of the<br />

Slovak State and during the Second World War,<br />

some were temporarily closed. At the end of<br />

the Second World War, the Skalité – Zwardoń<br />

crossing was only shortly open and most time<br />

it was out of operation. Also, the Medzilaborce<br />

– Łupków crossing was only used sporadically,<br />

when needed, mainly for the transportation<br />

of coal from Poland to Romania. At the end<br />

of 1989, the only operating railway crossing<br />

between Slovakia and Poland was situated<br />

between Plaveč and Muszyna.<br />

24/25


Tri slovensko - poľské železničné priechody<br />

Three Slovak - Polish railway border crossings<br />

Po roku 1989 došlo k zvýšeniu cestovného ruchu a nákladnej prepravy<br />

medzi Československom a Poľskom, čo sa odrazilo v potrebe otvorenia<br />

nečinných železničných priechodov.<br />

Skalité – Zvardoň<br />

S prípravami na obnovu priechodu Skalité – Zvardoň sa začalo už<br />

v roku 1990. Prvá jazda vlaku na celom úseku z Čadce až do Zvardoňa<br />

sa uskutočnila 25. októbra 1991. Predtým však bolo potrebné za<br />

zastávkou Skalité Serafinov zrušiť zarážadlo a obnoviť cca 400 metrov<br />

koľaje a zapojiť ju do stanice Zvardoň na poľskom území. Pravidelná<br />

doprava sa začala od nového grafikonu vlakovej dopravy 1992/93,<br />

najskôr len osobná. Nákladná doprava potom od GVD 1994/95.<br />

V rokoch 1998 – 2002 došlo postupne k rekonštrukcii a modernizácii<br />

s následnou elektrifikáciou celej trate Čadca – štátna hranica SR/RP.<br />

Ide o trať zahrnutú do VI. paneurópskeho koridoru Gdaňsk – Žilina.<br />

Urobili sa zásadné úpravy železničného spodku, vymenil železničný<br />

zvršok s úpravou na traťovú rýchlosť v úseku Čadca – Skalité 100 km/h<br />

a Skalité – štátna hranica 70 km/h.<br />

V stanici Skalité je rekonštruované koľajisko, čo dnes umožňuje<br />

prepravu vlakov s dĺžkou 600 metrov. Žiaľ, na poľskej strane doteraz<br />

nedošlo k podstatnej úprave dĺžky staničných koľají v úseku Zvardoň<br />

– Žywiec a dĺžka nákladných vlakov je limitovaná na 240 metrov, čo<br />

pri narastajúcom záujme o prepravu cez tento priechod nepostačuje.<br />

Pohraničná priechodová stanica Skalité je spoločnou výmennou stanicou<br />

pre nákladnú dopravu.<br />

Nárast nákladnej prepravy sa dá dokumentovať na nasledujúcich<br />

údajoch: v roku 1994 v smere z PKP na Slovensko (vrátane tranzitu)<br />

sa prepravilo 131 750 ton tovaru, v roku 2003 to bolo už 1 103 211<br />

ton. V smere zo Slovenska do Poľska v roku 1994 to bolo 17 780 ton,<br />

v roku 2003 potom 241 716 ton a v roku 2006 rekordných 1 540 719.<br />

V smere z Poľska sa prepravuje predovšetkým uhlie, ďalej koks, rudy<br />

farebných kovov, sadrovec, celulóza, soľ, spotrebný tovar. V smere do<br />

Poľska ferozliatiny, dolomitické piesky, papier pre hygienické účely,<br />

výrobky z betónu, slad a v poslednom čase ropné produkty. Pre nákladné<br />

vlaky je norma zaťaženia 1 100 ton v obidvoch smeroch, dĺžka vlaku<br />

240 metrov.<br />

Plaveč - Muszyna<br />

Priechod Plaveč - Muszyna bol činný po celý čas od ukončenia II. svetovej<br />

vojny. Priechod sa elektrifikoval na etapy. Najskôr PKP vykonali<br />

elektrifikáciu svojho úseku a predĺžili ju až do pohraničnej priechodovej<br />

stanice Plaveč, následne potom viacero rokov zachádzali poľské elektrické<br />

rušne do Plavča, kam a odkiaľ vozili vlaky osobnej aj nákladnej<br />

dopravy. V roku 1997 sa skončila elektrifikácia úseku Prešov – Plaveč.<br />

Toto je jediný priechod, ktorý nemá „horský charakter“, a preto norma<br />

zaťaženia nákladného vlaku je 2 000 ton, dĺžka vlaku 600 metrov.<br />

Výmena tovaru cez priechod je pomerne ustálená už viac rokov. Hlavnými<br />

tovarmi sú uhlia a koks z Poľska, v opačnom smere výrobky US Steel<br />

Košice. V minulom roku cez tento priechod prešlo v smere z Poľska<br />

1 897 255ton tovarov a do Poľska 1 224 912 ton.<br />

Medzilaborce – Lupkov<br />

Pohraničný úsek železničnej trate z Medzilaboriec do Lupkova má dĺžku<br />

15,6 km, z toho na slovenskej strane 14,5 km. Na trati sa pôvodne<br />

nachádzali dve neobsadené výhybne – Vydraň a Pobieda a zastávky<br />

Medzilaborce mesto a Palota. Trať je jednokoľajná, úsek medzi<br />

výhybňami bol dvojkoľajný v dĺžke 9 km. Prevádzka sa tu zastavila<br />

v roku 1988. Pri rekonštrukcii trate, ktorá prebiehala prevažne v roku<br />

1995, bola druhá koľaj znesená a tiež sa zrušila zastávka Palota. Na<br />

strane PKP sa obnovila budova výmennej železničnej stanice Lupkov<br />

a rekonštruovala trať Lupkov – štátna hranica.<br />

Od 3. júna 1996 je teda činný aj tretí železničný priechod medzi Slovenskou<br />

a Poľskou republikou, najskôr pre nákladnú dopravu a od GVD<br />

1999/2000 aj pre dopravu osobnú. V nákladnej doprave v roku 2007<br />

z Poľska vstúpilo 45 687 ton tovarov a do Poľska vystúpilo 65 485 ton.<br />

Narastajúca preprava<br />

Celkovo možno povedať, že po vstupe Poľska a Slovenska do Európskej<br />

únie odpadli niektoré komplikácie na pohraničných priechodoch<br />

(colná kontrola, fytopatologická a veterinárna kontrola) a limitujúcim<br />

článkom už nie je kapacita pohraničných priechodových staníc, ale<br />

prihraničných traťových úsekov. Ku všetkým trom priechodom smerujú<br />

jednokoľajné trate, navyše obmedzené dĺžkou vlaku (240 metrov PKP<br />

Zvardoň – Žywiec, 450 m Medzilaborce - Lupkov) alebo hmotnosťou<br />

vlaku (1 100 ton Skalité – Zvardoň, 750 ton Medzilaborce - Lupkov).<br />

O narastajúcom trende v nákladnej preprave, predovšetkým na<br />

priechode Skalité – Zvardoň, ale aj Medzilaborce - Lupkov najlepšie<br />

svedčia tabuľky výkonov dosahovaných na jednotlivých priechodoch<br />

v uplynulých rokoch (na nasledujúcej strane). Zaznamenané je len<br />

priame smerovanie zásielok cez tieto priechody. Do Poľska a opačne<br />

však smeruje veľa zásielok aj cez Českú republiku, predovšetkým cez<br />

priechod Kúty – Lanžhot, ale aj Čadca – Mosty u Jablunkova.<br />

Ing. Jiří HANZAL<br />

Snímka pz


After 1989, the increase in tourism and goods transport occured<br />

between Czechoslovakia and Poland, which raised the need for opening<br />

non-functionning railway border crossings.<br />

Skalité – Zwardoń<br />

Preparations for renewal of the Skalité – Zwardoń crossing started in<br />

1990. The first train ran on the entire section from Čadca all the way to<br />

Zwardoń on 25th October 1991. Prior to that, it was necessary to remove<br />

the buffer and renew circa 400 metres of rails and connect it to Zvardoň<br />

station on the Polish section. Regular transport commenced with a new<br />

schedule of rail transport in 1992/93, first as a passenger route. Goods<br />

transportation commenced from train timetable 1994/95.<br />

From 1998 – 2002, gradual reconstruction and modernisation and<br />

further electrification of the entire Čadca – state border SR/Poland took<br />

place. This route is included in the VI. Pan European Corridor of Gdańsk<br />

– Žilina. Essential modifications to the railway base were carried out, the<br />

railway vamp was replaced and modified for a route speed on the Čadca<br />

– Skalité section of 100 km/h and Skalité – state border, 70 km/h.<br />

In Skalité station, the yard has been reconstructed which now allows the<br />

transport of trains with a length of 600 metres. Unfortunately, to date, a<br />

significant change of the length of station rails on the Polish side, in the<br />

Zwardoń – Źywiec have not taken place and the length of goods trains is<br />

limited to 240 metres, which is not sufficient due to increased interest in<br />

transportation through this border crossing. The Skalité border crossing<br />

station is a mutual exchange station for goods transport. An increase<br />

in goods transport can be documented with the following data: in 1994,<br />

in the direction from PKP to Slovakia (including transit) 131,750 tons of<br />

goods were transported, in 2003 it was 1,103,211 tons. In the direction<br />

from Slovakia to Poland, in 1994 it was 17,780 tons, in 2003 it was<br />

241,716 tons and in 2006 record-breaking 1,540,719 tons. In the<br />

direction from Poland, mainly coal, coke, coloured metal ore, gypsum,<br />

cellulose, salt and consumption goods are mainly transported. In the<br />

direction to Poland, it is ferrous alloys, dolomite sands, paper for hygiene<br />

purposes, concrete products, malt and lately also crude oil products.<br />

The loading weight limit for goods trains is 1,100 tons in both directions,<br />

train length of 240 metres.<br />

Plaveč - Muszyna<br />

Crossing Plaveč - Muszyna has been in operation since the end of the<br />

Second World War. The crossing was gradually electrified. First, PKP<br />

carried out electrification of their section and extended it to the Plaveč<br />

border crossing station and then for several years the Polish electric<br />

locomotives were running to Plaveč, where and from where they carried<br />

passenger and goods transport trains. In 1997, electrification of the<br />

Prešov – Plaveč was completed.<br />

This is the only crossing which does not have a ‘mountain character’ and<br />

therefore the weight norm of goods trains is 2,000 tons, length norm<br />

600m. The exchange of goods through the crossing has been stabilized<br />

for several years. The main commodities are coal and coke from Poland,<br />

in the opposite direction products from US Steel Košice. In the previous<br />

year, in the direction from Poland, 1,897,255 tons of goods crossed and<br />

in the direction to Poland, it was 1,224,912 tons.<br />

Medzilaborce – Łupków<br />

The border track section of the railway route from Medzilaborce to<br />

Łupków has a length of 15.6 km, from which the Slovak side is 14.5km.<br />

Originally, there were two unmanned passing points on the route - Vydraň<br />

and Pobieda - and stops - the town of Medzilaborce and Palota. The<br />

route is single railed, the section between passing points was double<br />

railed with a length of 9km. The operation was halted here in 1988.<br />

After reconstruction of the route which was mainly realized in 1995, the<br />

second rail was removed and the Palota stop was cancelled. On the PKP<br />

side, the building of Łupków exchange railway station was renewed and<br />

the route from Łupków to the state border was reconstructed.<br />

Since 3rd June 1996, a third railway border crossing between Slovakia<br />

and Poland has also been in operation, first for goods transport and<br />

since train timetable 1999/2000 also for passenger transport. In<br />

2007, goods transport from Poland carried 45,687 tons of goods and to<br />

Poland, it was 65,485 tons.<br />

Increasing transport<br />

On the whole, it can be said that after the entry of Poland and Slovakia<br />

to the European Union, certain complications on the border crossings<br />

have been eliminated (custom’s control, phytopathology and veterinary<br />

inspections) and the limiting element is not anymore the capacity of<br />

the border crossing stations, but the capacity of the near-border routes.<br />

Single rail routes are running to all three border crossings and are limited<br />

by the train length norms (240 metres PKP Zwardoń – Źywiec, 450 m<br />

Medzilaborce - Łupków) or by the weight norms of the train (1,100 tons<br />

Skalité – Zwardoń, 750 tons Medzilaborce - Łupków).<br />

The growing trend in goods transport, mainly on the Skalité – Zwardoń<br />

crossing, but also on the Medzilaborce - Łupków crossing, can be best<br />

documented in the tables of performance reached on individual border<br />

crossings in previous years. Only consignments directed streightly<br />

through these crossings are recorded. However, to Poland and return,<br />

there are also many consignments through the Czech Republic, mainly<br />

through the Kúty – Lanžhot crossing, as well as the Čadca – Mosty u<br />

Jablunkova crossing.<br />

Ing. Jiří HANZAL<br />

Priechod / Crossing Skalité – Zwardoń<br />

Rok Smer PKP - ŽSR Smer ŽSR - PKP<br />

Year Direction PKP - ŽSR Direction ŽSR - PKP<br />

2002 627 723 ton 125 345 ton<br />

2003 1 103 211 241 716<br />

2004 1 222 399 530 655<br />

2005 1 319 493 1 264 541<br />

2006 1 373 214 1 540 719<br />

2007 1 426 286 1 447 242<br />

Priechod / Crossing Plaveč – Muszyna<br />

Rok Smer PKP - ŽSR Smer ŽSR - PKP<br />

Year Direction PKP - ŽSR Direction ŽSR - PKP<br />

2002 1 249 510 ton 1 635 135 ton<br />

2003 1 408 544 1 708 898<br />

2004 1 864 409 1 518 341<br />

2005 1 497 103 1 302 615<br />

2006 1 599 087 1 528 714<br />

2007 1 897 255 1 224 912<br />

Priechod / Crossing Medzilaborce – Łupków<br />

Rok Smer PKP - ŽSR Smer ŽSR - PKP<br />

Year Direction PKP - ŽSR Direction ŽSR - PKP<br />

2002 10 235 ton 4 350 ton<br />

2003 5 301 10 910<br />

2004 7 932 52 433<br />

2005 13 472 48 818<br />

2006 31 879 62 195<br />

2007 45 687 65 485<br />

Všetky priechody ŽSR – PKP spolu / All crossings ŽSR – PKP total<br />

Rok Smer PKP - ŽSR Smer ŽSR - PKP<br />

Year Direction PKP - ŽSR Direction ŽSR - PKP<br />

2002 1 887 468 ton 1 764 830 ton<br />

2003 2 517 056 1 961 524<br />

2004 3 094 740 2 101 429<br />

2005 2 830 068 2 615 974<br />

2006 3 004 179 3 131 628<br />

2007 3 369 228 2 737 639<br />

26/27


Jednotný nákladný list CIM/SMGS v praxi<br />

Uniform CIM/SMGS consignment note in practice<br />

Preprava medzi dvoma rozdielnymi prepravno-právnymi<br />

režimami CIM a SMGS sa<br />

zjednodušila<br />

Na medzinárodnej konferencii (Rail Transport<br />

Law Conference) konanej v októbri 2003<br />

v Kyjeve odzneli požiadavky zákazníkov na<br />

dopravcov, resp. železnice urýchliť prepravu<br />

medzi dvoma prepravno-právnymi režimami<br />

CIM a SMGS zavedením jednotného nákladného<br />

listu pre oba režimy. Zabráni sa tým jednak<br />

chybovosti pri prepisovaní nákladného listu<br />

v mieste nového podania pri zmene prepravného<br />

práva z CIM na SMGS a zároveň následnému<br />

zvýšeniu výdavkov za výkony, ktoré netvoria<br />

nijakú pridanú hodnotu a pritom znamenajú<br />

veľkú stratu času.<br />

Na základe týchto požiadaviek Medzinárodný<br />

železničný prepravný výbor (CIT) v spolupráci<br />

s Organizáciou pre spoluprácu železníc (OSŽD)<br />

vypracovali jednotný nákladný list CIM/SMGS.<br />

Vzor tohto nákladného listu zaviedol CIT Príručkou<br />

k nákladnému listu CIM/SMGS (GLV<br />

CIM/SMGS) s účinnosťou od 1. septembra<br />

2006. Príručka je určená pre členov CIT a ich<br />

zákazníkov a rovnako pre železnice SMGS, ich<br />

odosielateľov a prijímateľov.<br />

Uvedená príručka platí pri preprave zásielok,<br />

ktoré podliehajú na jednej strane CIM<br />

a na strane druhej SMGS a sú podávané na<br />

prepravu s nákladným listom CIM/SMGS.<br />

Zásielky sú prepravované dopravcami CIM<br />

a železnicami SMGS v zmysle Prílohy 1, ktorá<br />

tvorí neoddeliteľnú súčasť príručky a je zverejnená<br />

na www.zscargo.sk. V mieste nového<br />

podania zostávajú v držbe jedného z dopravcov<br />

CIM alebo jednej zo železníc SMGS.<br />

Príručka k nákladnému listu CIM/SMGS je<br />

v oblasti CIM použiteľná len v tom prípade, ak<br />

je vhodnou formou zverejnená pre zákazníkov<br />

a je zapracovaná do zmluvy o spolupráci<br />

medzi dopravcami. V oblasti SMGS platí len<br />

po koridoroch oznámených účastníkmi SMGS,<br />

ktorí používajú danú Príručku.<br />

Zásielky v prepravách CIM - SMGS sú podávané<br />

na prepravu nákladným listom CIM/<br />

SMGS, ktorý v prepravno-právnom režime<br />

CIM má povahu prepravného dokladu CIM<br />

a opiera sa o ustanovenia článku 6 § 8 CIM.<br />

V prepravno-právnom režime SMGS má povahu<br />

prepravného dokladu SMGS a opiera sa<br />

o ustanovenia článkov 6 § 11 a 7 § 15 SMGS.<br />

Nákladný list CIM/SMGS má charakter prepravného,<br />

bankového a colného dokladu.<br />

Samotný vzor papierového nákladného listu<br />

CIM/SMGS je obsahom Prílohy 5 Príručky<br />

GLV CIM/SMGS. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> názvy stĺpcov<br />

jednotného nákladného listu spracovala<br />

a zverejnila v troch jazykoch: slovenčine,<br />

ruštine a nemčine, ktorá bola jednou z troch<br />

možných alternatív (okrem nej ešte angličtina<br />

a francúzština).<br />

Transport between the two different transport<br />

and legislative regimes, CIM and SMGS, has<br />

been been simplified<br />

At the international conference (Rail<br />

Transport Law Conference) which took place<br />

in October 2003 in Kiev, the requirements<br />

of customers towards carrier companies or<br />

railway undertakings were stated, regarding<br />

quickening the transport between the two<br />

transport and legislative regimes CIM and<br />

SMGS by implementation of a uniform<br />

consignment note for both regimes. This<br />

would prevent an occurrence of errors during<br />

re-completion of the consignment note in the<br />

place of new submission due to a change of<br />

transport law from CIM to SMGS and, at the<br />

same time, it would eliminate an increase in<br />

expenses for actions which do not create any<br />

added value and lose time.<br />

On the basis of these requirements, the<br />

Council for International Rail Transport (CIT),<br />

in cooperation with the Organisation for<br />

Cooperation of Railways (OSŽD) prepared<br />

a uniform consignment note CIM/SMGS. A<br />

sample consignment note was implemented by<br />

CIT via the Handbook accompanying the CIM/<br />

SMGS consignment note (GLV CIM/SMGS)<br />

coming into force 1st September 2006. The<br />

handbook is designed for members of CIT and<br />

their customers as well as for SMGS railways,<br />

their consigners and consignees.<br />

The mentioned handbook is valid for<br />

transportation of consignments which<br />

conform to CIM on one side and to SMGS


on the other side, and are handed in for<br />

conveyence under a common CIM/SMGS<br />

consignment note. Consignments are<br />

carried by a CIM carrier and SMGS railway<br />

undertaking in accordance with Enclosure<br />

1, which forms an inseparable part of the<br />

handbook and is published at www.zscargo.<br />

sk. In the place of a new hand-in, they remain<br />

in the hands of one of the CIM carriers or one<br />

of the SMGS railway undertakings.<br />

The handbook accompanying the CIM/SMGS<br />

consignment note is only for use in the CIM<br />

area if it is published for customers in a<br />

suitable format and is included in the contract<br />

regarding cooperation between carriers. In<br />

the SMGS area, it is only valid in corridors<br />

announced by SMGS participants who use the<br />

mentioned handbook.<br />

Consignments in CIM - SMGS transport are<br />

handed in for conveyence under a CIM/SMGS<br />

consignment note which, in a CIM transport<br />

and legislative regime, has the nature of a CIM<br />

transportation document and conforms to the<br />

provisions of Article 6 of §8 CIM. In a SMGS<br />

transport and legislative regime, it has the<br />

nature of a SMGS transportation document<br />

and conforms to the provisions of Article 6 of<br />

§11 and Article 7 of §15 of SMGS. A CIM/<br />

SMGS consignment note has the character<br />

of a transportation, bank and customs<br />

document.<br />

A sample CIM/SMGS consignment note makes<br />

part of Enclosure 5 of the Handbook GLV<br />

CIM/SMGS. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> prepared the names<br />

of columns of the uniform consignment note<br />

and published it in three languages: Slovak,<br />

Russian and German, which was one of three<br />

possible alternatives (apart from these, also<br />

English and French).<br />

Pokiaľ nie je medzi odosielateľom a dopravcom (železnicou) uzavretá osobitná dohoda, platia pre platenie prepravného nasledovné ustanovenia:<br />

If there is no separate contract between the consigner and railway undertaking, the following provisions are valid for payment of the freight charges:<br />

Prepravné pri zásielkach zo štátov, v ktorých platia Jednotné právne predpisy CIM<br />

Freight charges for consignments from the states in which the CIM Uniform Legislative Regulations are valid<br />

spojené s prepravnou zmluvou CIM platí odosielateľ;<br />

related to the CIM transportation contract paid by consigner;<br />

za prepravu po železnici určenia SMGS platí prijímateľ v súlade s vnútroštátnymi predpismi platnými na tejto železnici;<br />

for transport on the SMGS railways<br />

of the destination paid by consignee, in accordance with domestic regulations valid on this railway;<br />

za ostatné (tranzitné) železnice SMGS platí prijímateľ cez platiteľa, ktorý má s týmito železnicami uzatvorenú dohodu o platení prepravného a odosielateľ<br />

ho uviedol v nákladnom liste.<br />

for other (transit) SMGS railways paid by consignee, via the payer who has signed a contract regarding payment of freight charges with the railway and<br />

the sender stated his details on the consignment note.<br />

Prepravné pri zásielkach zo štátov, v ktorých platí Dohoda SMGS<br />

Freight charges for consignments from the states in which the SMGS Agreement is valid<br />

Tím predpisov, sekcia služieb zákazníkom<br />

Vysvetlivky k obsahu zápisov do jednotlivých<br />

stĺpcov nákladného listu CIM/SMGS sú podrobne<br />

spracované v Prílohe 2 a pre používanie<br />

jazykov pri vyplňovaní údajov v nákladnom liste<br />

platia nasledovné zásady:<br />

- stĺpce týkajúce sa prepravnej zmluvy v oblasti<br />

CIM aj SMGS sú vyplnené v národnom jazyku,<br />

ruskom jazyku a v nemeckom jazyku, prípadne<br />

anglicky alebo francúzsky,<br />

- stĺpce týkajúce sa len prepravnej zmluvy CIM<br />

sú vyplnené v národnom jazyku a v nemeckom<br />

jazyku, prípadne anglicky alebo francúzsky,<br />

- stĺpce týkajúce sa len prepravnej zmluvy SMGS<br />

sú vyplnené v národnom jazyku a v ruskom jazyku.<br />

Pri preprave zásielok zo štátov, v ktorých platia<br />

Jednotné právne predpisy CIM, je odosielateľ<br />

An explanation of the content of inscriptions<br />

into individual columns of the CIM/SMGS<br />

consignment notes are given in detail in<br />

Enclosure 2, whilst the following rules are valid<br />

for use of languages and completion of data on<br />

the consignment notes:<br />

- columns related to a transportation contract<br />

in the CIM and SMGS area will be completed<br />

in the national language, Russian and German<br />

language or in English or French,<br />

- columns only related to a CIM transportation<br />

will be completed in the national language and<br />

German language or in English or French,<br />

- columns only related to a SMGS transportation<br />

contract will be completed in the national<br />

language and in Russian.<br />

During transportation of consignments<br />

from those states where CIM Uniform Legal<br />

Regulations are valid, the consigner is stated<br />

on the consignment note by the consigner in<br />

uvedený v nákladnom liste odosielateľom<br />

podľa prepravnej zmluvy CIM a súčasne<br />

prijímateľom podľa prepravnej zmluvy CIM<br />

ako aj odosielateľom podľa prepravnej zmluvy<br />

SMGS. Posledný dopravca podľa prepravnej<br />

zmluvy CIM je oprávnený a povinný v mieste<br />

nového podania konať v záujme odosielateľa<br />

podľa jeho príkazov.<br />

Pri preprave zásielok zo štátov, v ktorých platí<br />

Dohoda SMGS, je odosielateľ zasa uvedený<br />

v nákladnom liste odosielateľom podľa prepravnej<br />

zmluvy SMGS a súčasne prijímateľom podľa<br />

prepravnej zmluvy SMGS a odosielateľom podľa<br />

prepravnej zmluvy CIM. Posledná železnica<br />

podľa prepravnej zmluvy SMGS je oprávnená<br />

a povinná v mieste nového podania konať<br />

v záujme odosielateľa podľa jeho príkazov.<br />

accordance with the CIM transportation contract<br />

and, at the same time, by the consignee in<br />

accordance with the CIM transportation contract<br />

as well as by the consignee in accordance<br />

with the SMGS transportation contract. The<br />

last carrier, in accordance with the CIM<br />

transportation contract, is authorised and<br />

obliged to act in the place of a new hand-in of the<br />

consignment in accordance with consigner´s<br />

instructions.<br />

During transportation of consignments from the<br />

states where a SMGS agreement is valid, the<br />

consigner is inscribed on the consignment note<br />

by the consigner in accordance with the SMGS<br />

transportation contract and, at the same time,<br />

by the consignee in accordance with the SMGS<br />

transportation contract and by the consigner<br />

in accordance with the CIM transportation<br />

contract. The last railway is authorised and<br />

obliged to act in the place of the new hand-in in<br />

accordance with consigner´s instructions.<br />

za prepravu po železnici odoslania SMGS platí odosielateľ v súlade s vnútroštátnymi predpismi platnými na tejto železnici;<br />

for transport on SMGS railways of originating location paid by consigner, in accordance with domestic regulations valid on this railway;<br />

za ostatné (tranzitné) železnice SMGS platí odosielateľ cez platiteľa, ktorý má s týmito železnicami uzatvorenú dohodu o platení prepravného<br />

a odosielateľ ho uviedol v nákladnom liste;<br />

for other (transit) SMGS railways paid by consigner, via the payer who has signed a contract regarding payment of freight charges with the<br />

railway and the sender stated his details on the consignment note;<br />

spojené s prepravnou zmluvou CIM platí prijímateľ.<br />

related to the CIM transportation contract paid by consignee.<br />

28/29


Preprava nebezpečných tovarov<br />

Legislatíva a podmienky pri preprave nebezpečných tovarov<br />

s ohľadom na bezpečnosť železničnej prevádzky<br />

Preprava nebezpečných tovarov je stále viac sledovanou problematikou,<br />

nakoľko vlastnosti prepravovaných nebezpečných látok sú<br />

vážnou hrozbou nielen pre životné prostredie, ale aj pre ľudské životy.<br />

Prepravy nebezpečných tovarov jednotlivými druhmi dopráv sa<br />

realizujú podľa osobitných predpisov nielen v rámci vnútroštátnej,<br />

ale aj v medzinárodnej preprave. V súčasnosti sa na návrh Európskej<br />

komisie realizuje proces harmonizácie pravidiel pri preprave nebezpečných<br />

tovarov v cestnej, železničnej a vnútrozemskej vodnej doprave.<br />

Dôvodom harmonizácie uvedených pravidiel je zvýšenie bezpečnosti<br />

dopravy, zníženie nákladov na prepravu, rýchlosť dodania zásielky<br />

prijímateľovi a redukcia administratívnych nákladov.<br />

Uvedenou problematikou sa zaoberajú skupiny expertov na medzinárodnej<br />

úrovni. Aplikáciu pravidiel pre prepravu nebezpečných<br />

tovarov musí zabezpečovať každý účastník takejto prepravy v rozsahu<br />

povinností, ktoré sú mu nariadené.<br />

Oblasť prepravy nebezpečných tovarov je širokospektrálna a nie je<br />

možné v jednom článku obsiahnuť všetky aspekty podmienok prepravy,<br />

preto sa tu zameriame výlučne na základné podmienky, ktoré musia<br />

byť dodržané pri preprave nebezpečných tovarov s ohľadom na bezpečnosť<br />

železničnej prevádzky. Predkladaný článok predstavuje aj súhrn<br />

platnej legislatívy a vznikol ako pomôcka pre zákazníkov <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />

Spracoval ho bezpečnostný poradca na prepravu nebezpečných<br />

tovarov <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, ktorého hlavnou úlohou je okrem iného hľadať<br />

prostriedky a navrhovať opatrenia, ktoré uľahčia vykonávanie uvedených<br />

prepráv pri dodržaní platných ustanovení a kontrolovať dodržiavanie<br />

pravidiel platných v železničnej doprave.<br />

Legislatívna úprava prepravy nebezpečného tovaru<br />

Súčasná platná legislatíva prechádza neustálymi zmenami a každá<br />

ďalšia úprava predstavuje sprísnenie podmienok prepravy nebezpečných<br />

tovarov a znižovanie rizika ohrozenia životného prostredia a zdravia<br />

obyvateľstva. Tvorba právnych noriem má svoje zákonitosti a každá<br />

nižšia právna norma musí byť v súlade s vyššou právnou normou. Táto<br />

zásada platí aj pri pravidlách pri preprave nebezpečných tovarov. Právne<br />

normy pre prepravu nebezpečných tovarov v železničnej doprave<br />

aplikované v podmienkach SR sú akceptované nielen pre vnútroštátnu<br />

prepravu, ale aj pre medzinárodnú prepravu nebezpečných tovarov<br />

vo všetkých krajinách, ktoré sú členmi Dohovoru COTIF a uplatňujú<br />

príslušné dodatky k Dohovoru.<br />

Medzinárodné normy<br />

UN Model regulations (Orange book) – vzorové predpisy vypracované<br />

Výborom expertov pre prepravu nebezpečných vecí OSN. Sú podkladom<br />

pre predpisy jednotlivých druhov dopravy.<br />

Accord Europeen relatif au transport international des marchandises<br />

dangereuses par route (ADR) – Európska dohoda o medzinárodnej<br />

cestnej preprave nebezpečných vecí.<br />

Reglement concernant le transport internatuonal ferroviaire des<br />

marchandises dangereuses (RID) – Poriadok pre medzinárodnú železničnú<br />

prepravu nebezpečného tovaru.<br />

ADN – Európska dohoda o medzinárodnej preprave nebezpečných<br />

tovarov po vnútrozemských vodných tokoch.<br />

IMDG - Code – Medzinárodná vyhláška o preprave nebezpečného<br />

tovaru námornými loďami.<br />

The IATA Dangerous Goods Regulations Manual (DGR) – Medzinárodná<br />

užívateľská príručka pre prepravy nebezpečných tovarov v leteckej doprave.<br />

Národné normy v SR<br />

Zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov<br />

a súvisiacich predpisov a zmien.<br />

Zákon č. 164/1996 Z. z. o dráhach v znení neskorších predpisov<br />

a súvisiacich predpisov a zmien.<br />

V § 29a (Preprava nebezpečného tovaru) uvedeného zákona sú stanovené<br />

základné legislatívne podmienky, ktoré musia byť splnené pri<br />

preprave nebezpečného tovaru (ďalej len NT). Zákon definuje nebezpečný<br />

tovar ako veci, ktoré pri preprave alebo uložení môžu svojimi<br />

vlastnosťami spôsobiť výbuch, požiar, poškodenie vozňov, železničných<br />

zariadení alebo iných vecí ako aj úraz, otravu, popálenie alebo iné<br />

poškodenie zdravia osôb. Určuje povinnosť hlavným účastníkom prepravy<br />

nebezpečných tovarov - odosielateľovi, prijímateľovi, dopravcovi<br />

mať bezpečnostného poradcu pre prepravu nebezpečných tovarov,<br />

dodržiavať osobitné podmienky prepravy (Poriadok RID ) a iné.<br />

Zákonom stanovená povinnosť dodržiavať podmienky prepravy NT<br />

je stanovená prevádzkovateľovi celoštátnej alebo regionálnej dráhy<br />

(napr. ŽSR), prevádzkovateľovi dopravy na dráhe (napr. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> )<br />

a prepravcom (odosielateľom alebo prijímateľom zásielok NT).<br />

Normy platné pre <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> ako prevádzkovateľ železničnej dopravy na celoštátnej<br />

infraštruktúre v plnej miere akceptuje všetky medzinárodné a národné<br />

normy súvisiace s prepravou nebezpečných tovarov po železnici a ustanovenia<br />

vyššie uvedených právnych noriem má zapracované do svojich<br />

obchodných podmienok ako aj služobných predpisov.<br />

Ž PP/N – Prepravný poriadok Železničnej spoločnosti <strong>Cargo</strong> Slovakia,<br />

a. s. Tento poriadok má charakter obchodných podmienok a je<br />

súčasťou návrhu zmluvy o preprave tovaru vo vnútroštátnej preprave<br />

zásielok. Ustanovenia Ž PP/N sú v plnej miere záväzné pre dopravcu<br />

a prepravcov, ktorí využívajú služby <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>. V článku 3.1. je<br />

okrem iného uvedené, že z prepravy sú vylúčené nebezpečné veci, ktoré<br />

sú vylúčené z prepravy podľa Poriadku pre medzinárodnú železničnú<br />

prepravu nebezpečného tovaru RID (dodatok C k Dohovoru COTIF).<br />

Z uvedeného vyplýva, že vo vnútroštátnej aj medzinárodnej železničnej<br />

preprave uplatňuje <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> rovnaké osobitné podmienky.<br />

V obchodných podmienkach si dopravca tiež vyhradzuje právo na<br />

sankcie a pokuty v prípade, že zákazník nedeklaroval prepravovaný<br />

tovar ako nebezpečný alebo deklaroval nebezpečný tovar/odpad<br />

nesprávne, čím došlo k možnému ohrozeniu bezpečnosti železničnej<br />

dopravy.<br />

KN1 – Podmienky na prepravu zásielok. Tieto podmienky majú charakter<br />

služobného predpisu a sú určené výlučne pre zamestnancov <strong>ZSSK</strong><br />

<strong>CARGO</strong>. Bližšie stanovujú spôsob praktického vykonávania jednotlivých<br />

úkonov v železničnej prevádzke.<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> aplikuje ustanovenia zákona o dráhach a poriadku RID<br />

ako aj ostatných súvisiacich vyhlášok (napr. Vyhlášky UIC) aj do ostatných<br />

služobných predpisov, smerníc, opatrení a usmernení, ktorých<br />

použitie je vyhradené nákladnej preprave v podmienkach spoločnosti<br />

a sú určené len pre služobnú potrebu. Zverejňovanie týchto služobných<br />

dokumentov je pre verejnosť neprípustné.<br />

Povinnosti účastníkov prepravy vzhľadom na bezpečnosť<br />

Účastníci prepravy nebezpečného tovaru sú povinní prijať požadované<br />

opatrenia podľa druhu a miery predvídateľného nebezpečenstva, aby<br />

sa zabránilo poškodeniam a pri vzniku škôd bol ich rozsah čo najmenší.<br />

V každom prípade musia dodržať platné ustanovenia RID (pozri<br />

1.4.1. RID ).<br />

Účastníkov prepravy podľa RID delíme na hlavných (odosielateľ,<br />

dopravca a prijímateľ) a ostatných (nakladač, balič, plnič, prevádzko-<br />

30/31


vateľ nádržkového kontajnera alebo prenosnej nádrže, prevádzkovateľ<br />

cisternového vozňa a prevádzkovateľ železničnej infraštruktúry).<br />

Hlavní účastníci prepravy nebezpečných tovarov po železnici<br />

Odosielateľ zodpovedá za:<br />

1. preverenie klasifikácie ním podávaných NT na prepravu podľa RID<br />

a či je preprava dovolená,<br />

2. predloženie potrebných údajov a informácií dopravcovi, to znamená<br />

správne vyplnený nákladný list a priloženie požadovaných sprievodných<br />

listín (splnomocnenia, povolenia, oznámenia, potvrdenia, atď.),<br />

3. použitie len schválených druhov obalov a nádrží vrátane cisternových<br />

vozňov,<br />

4. splnenie ustanovení o vypravení zásielky a na výpravné obmedzenia,<br />

5. označenie nevyčistených obalov, nevyčistených a nevyparených<br />

nádrží a vozňov rovnako ako v loženom stave, utesnenie nevyčistených<br />

prázdnych nádrží rovnako ako v naplnenom stave.<br />

Prijímateľ zodpovedá za:<br />

1. prevzatie nebezpečného tovaru bez zbytočných prieťahov,<br />

2. vyčistenie a dekontamináciu vozňov a kontajnerov, pokiaľ je to<br />

predpísané,<br />

3. zaistenie, aby u úplne vyložených a vyčistených, odplynených<br />

a nekontaminovaných vozňov/kontajnerov boli odstránené, prípadne<br />

trvalo zakryté nálepky na označenie nebezpečenstva a oranžové<br />

označenia.<br />

Dopravca zodpovedá za:<br />

1. preverenie, že preprava NT je podľa RID dovolená,<br />

2. overenie, či sú priložené k prepravným dokladom predpísané dokumenty<br />

a či sú odoslané spolu so zásielkou,<br />

3. vizuálne overenie vozňa/ kontajnera a nákladu,<br />

4. overenie platnosti periodickej skúšky nádrže,<br />

5. kontrolu správnosti označenia vozňa veľkými nálepkami a označeniami,<br />

6. overenie, či nie je vozeň preťažený,<br />

7. sprístupnenie informácií o preprave NT prevádzkovateľovi infraštruktúry.<br />

Ostatní účastníci prepravy<br />

Nakladač zodpovedá za:<br />

1. odovzdanie NT dopravcovi len vtedy, ak je jeho preprava podľa RID<br />

dovolená,<br />

2. preverenie celistvosti obalu, v ktorom sú zabalené NT ako odosielané<br />

kusy,<br />

3. dodržanie predpisov o nakladaní a manipulácii s NT, ak tieto nakladá<br />

do dopravného/prepravného prostriedku,<br />

4. dodržanie zákazov o spoločnom nakladaní NT do jedného dopravného/prepravného<br />

prostriedku,<br />

5. správne označenie a polepenie dopravného/prepravného prostriedku<br />

predpísanými označeniami a nálepkami podľa RID.<br />

Balič zodpovedá za:<br />

1. dodržanie predpisov o obaloch a spoločnom balení NT,<br />

2. označenie a polepenie odosielaných kusov, ak ich prichystáva na<br />

odoslanie.<br />

Plnič zodpovedá za:<br />

1. preverenie technického stavu nádrže pred plnením, či nie je prekročená<br />

lehota najbližšej periodickej prehliadky nádrže,<br />

2. plnenie nádrže NT, pre ktorý je nádrž konštruovaná, pri plnení je<br />

povinný rešpektovať maximálne dovolené množstvo NT s ohľadom<br />

na objem nádrže,<br />

3. kontrolu tesnosti uzatváracích zariadení nádrže po naplnení,<br />

4. odstránenie zvyškov NT z vonkajšej strany telesa nádrže, označenie<br />

a polepenie nádrže podľa RID bezprostredne pred odoslaním na<br />

prepravu.<br />

Prevádzkovateľ prepravného/dopravného prostriedku je zodpovedný<br />

za dodržanie predpisov vzťahujúcich sa na konštrukciu, zariadenia,<br />

prehliadky a údržbu, označenia ním prevádzkovaných dopravných/prepravných<br />

prostriedkov.<br />

Prevádzkovateľ železničnej infraštruktúry zodpovedá za:<br />

1. spracovanie interného núdzového plánu pre každú zriaďovaciu<br />

stanicu. Havarijné plány majú určiť úlohy na minimalizáciu dopadu<br />

nehodových alebo mimoriadnych udalostí na ľudské životy alebo<br />

životné prostredie,<br />

2. rýchly a neobmedzený prístup k informáciám o preprave NT (zostava<br />

vlaku, UN čísla prepravovaných tovarov, zaradenie vozňov do vlaku,<br />

hmotnosť nákladu)<br />

Všetci účastníci prepravy NT zodpovedajú každý svojim dielom za<br />

dodržiavanie ustanovení RID. Musia si byť vedomí, že sa podieľajú na<br />

preprave tovarov, ktoré sú klasifikované ako nebezpečné tovary a na<br />

ktoré sa vzťahujú osobitné podmienky.<br />

Ing. Ingrid KRAJCÁROVÁ<br />

Snímky Beáta ŽELTVAYOVÁ, Ing. Igor MOLNÁR


Transportation of dangerous goods<br />

Legislation and conditions during transportation of<br />

dangerous goods with regards to safety of railway<br />

operations.<br />

Transportation of dangerous goods is an issue which is being<br />

monitored more and more since the properties of transported<br />

dangerous compounds are a serious threat not only to the<br />

environment, but also to human life.<br />

Transportations of dangerous goods by individual modes of transport<br />

are carried out in accordance with specific regulations, not only in<br />

domestic but also in international transport. At present, due to a<br />

proposal by the European Commission, a process of harmonisation<br />

of regulations for transportation of dangerous goods in road,<br />

rail and domestic water transport is taking place. The reason for<br />

harmonisation of the mentioned regulations is to increase the safety<br />

of transport, decrease expenses for transportation, speed of delivery<br />

to the receiver and reduction of administration costs.<br />

Groups of experts are dealing with the abovementioned issue at<br />

an international level. Each participant in such transport must<br />

implement the application of the regulations for the transportation of<br />

dangerous goods within the range of duties which are compulsory.<br />

The area of transportation of dangerous goods covers a wide spectrum<br />

and therefore it is not possible to cover all aspects of the conditions of<br />

transportation in one article; therefore, here we will focus exclusively<br />

upon the basic conditions which must be met during transportation<br />

of dangerous goods in relation to safety of railway operations. The<br />

submitted article also represents a summary of valid legislation and<br />

was created as a guide for <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> customers. This article was<br />

prepared by a safety advisor of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> for transportation of<br />

dangerous goods, whose main task, amongst others, is to seek means<br />

and propose measures which will simplify the performance of the<br />

mentioned transportation whilst meeting valid provisions and check<br />

the fulfilment of regulations valid in railway transport.<br />

Legislative arrangements for transportation of dangerous goods<br />

Valid legislation in force is undertaking continuous changes and<br />

every further amendment represents a tightening of conditions for<br />

transportation of dangerous goods and decreasing the risk of threat<br />

to the environment and public health. Creation of legal standards has<br />

its rules and each subsidiary legal standard must be in compliance<br />

with the higher legal standard. This rule is also valid for regulations<br />

during transportation of dangerous goods. Standards valid for<br />

transportation of dangerous goods in railway transport, applied<br />

in SR conditions, are accepted not only for domestic but also for<br />

international transportation of dangerous goods in all countries which<br />

are members of the COTIF Agreement and which apply the appropriate<br />

amendments to the Agreement.<br />

International standards<br />

UN Model regulations (Orange book) – sample regulations prepared<br />

by a UNO Committee of experts for transportation of dangerous items.<br />

These are the basis for regulations for individual types of transport.<br />

Accord Europeen relatif au transport international des marchandises<br />

dangereuses par route (ADR) – A European agreement regarding<br />

international road transport of dangerous goods.<br />

Reglement concernant le transport international ferroviaire des<br />

marchandises dangereuses (RID) – Regulations for international<br />

railway transportation of dangerous goods.<br />

ADN – European agreement regarding international transportation of<br />

dangerous goods in domestic water routes.<br />

IMDG - Code – International directive for transportation of dangerous<br />

goods by sea vessels.<br />

The IATA Dangerous Goods Regulations Manual (DGR) – International<br />

User Manual for transportation of dangerous goods in air transport.<br />

National standards in SR<br />

Act No. 168/1996 coll. regarding road transport in the wording of<br />

further regulations and related regulations and amendments.<br />

Act No. 164/1996 coll. regarding railways transport in the wording of<br />

further regulations and related regulations and amendments.<br />

§ 29a (Transportation of dangerous goods) of the mentioned law states<br />

the basic legislative conditions which must be met during transportation<br />

of dangerous goods (hereinafter ‘DG’). The law defines dangerous<br />

goods as items which, during transportation or storage, due to their<br />

properties, can cause an explosion, fire, damage to wagons, railway<br />

equipment or other items as well as injury, poisoning, burns or other<br />

damage to a person’s health. The law states the duty of the main<br />

participants of the transportation of dangerous goods - consigner,<br />

consignee, carrier - to have a safety advisor for the transportation of<br />

dangerous goods, maintain special conditions for transportation (RID<br />

regulations), and others.<br />

The duty stated by the law to maintain the conditions of transportation<br />

of DG is valid for the operator of the national or regional railways (e.g.<br />

ŽSR), the operator of transportation on the railways (e.g. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>)<br />

and transporter (consigner or consignee of a DG consignment).<br />

Standards valid for <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, as an operator of railway transport within the national<br />

infrastructure, fully accepts all international and national standards<br />

related to the rail transportation of dangerous goods and includes<br />

the provisions of the abovementioned legal standards in its business<br />

conditions as well as service regulations.<br />

Ž PP/N – Transportation regulations of Railway Company <strong>Cargo</strong><br />

Slovakia, a.s. These regulations have the character of business<br />

conditions and are part of the draft contract regarding transportation of<br />

goods within domestic transportation of consignments. The provisions<br />

of Ž PP/N are fully binding for transportation companies who use the<br />

services of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>. Article 3.1, amongst others, states that those<br />

dangerous items are excluded from transportation which are excluded<br />

from transportation in accordance with Regulation for International<br />

Rail Transport of Dangerous Goods RID (amendment C to the COTIF<br />

Agreement). From the abovementioned, it arises that <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong><br />

applies the same special conditions in domestic and international rail<br />

transport. In the business conditions, the transportation company also<br />

reserves the right to apply sanctions and penalties if the customer did<br />

not declare the transported goods as dangerous or declared dangerous<br />

goods/waste incorrectly which could cause a potential threat to the<br />

safety of rail transport.<br />

KN1 – Conditions for transportation of consignments. These conditions<br />

have the character of service regulations and are designated exclusively<br />

for employees of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>. In more details, they state the<br />

method of practical performance of individual actions in the railway<br />

operation. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> also applies the provisions of the law regarding<br />

railways and RID regulations as well as other related directives (e.g.<br />

UIC Directive) in other service regulations, directives, measures and<br />

regulations whose use is designated for goods transport in company<br />

conditions and are only determined for internal needs. Publishing of<br />

these service documents for the public is forbidden.<br />

32/33


Duties of the participants of transport with regards to safety<br />

Participants in the transportation of dangerous goods must take the<br />

required measures depending upon the type and scope of predictable<br />

danger, to avoid damage, or if damage has occurred, ensure the<br />

damage is limited. In any case, they must meet the valid provisions of<br />

RID (see 1.4.1. of RID).<br />

Participants in transportation in accordance with RID are classified<br />

as ‘main participants’ (consigner, consignee and carrier) and ‘other<br />

participants’ (loader, packer, filler, operator of tank containers or<br />

portable tank, operator of a cistern wagon and operator of the railway<br />

infrastructure).<br />

Main participants in rail transportation of dangerous goods<br />

Consigner is responsible for:<br />

1. verification of the classification of DG handed in for conveyence by<br />

himself in accordance with RID and whether the transportation is<br />

permitted,<br />

2. submission of the necessary data and information to the carrier<br />

i.e. correctly completed consignment note and enclosing the<br />

required accompanying documents (letters of attorney, permits,<br />

announcement, certificates, etc),<br />

3. only using approved packaging, tanks and cistern wagons,<br />

4. meeting the provisions regarding dispatch of the consignment and<br />

dispatch limitations,<br />

5. labelling of empty uncleaned packaging, tanks and tanks which<br />

have not undertaken the process of evaporation and empty wagons<br />

the same way as loaded ones, sealing of uncleaned, empty tanks<br />

as for the filled condition.<br />

Consignee is responsible for:<br />

1. takeover of dangerous goods without unnecessary delay,<br />

2. cleaning and decontamination of wagons and containers if the<br />

regulations state so,<br />

3. ensuring the removal or permanent covering of labels marking<br />

danger and orange labels on completely unloaded, cleaned,<br />

degassed and non-contaminated wagons/containers.<br />

Carrier is responsible for:<br />

1. verification that the transportation of DG is permitted in accordance<br />

with RID,<br />

2. verification whether the consignment notes are accompanied by the<br />

prescribed documents and whether they are sent together with the<br />

consignment,<br />

3. a visual inspection of the wagon/container and load,<br />

4. verification of the validity of the periodical inspection of the tank,<br />

5. an inspection of the correctness of the wagon labelling with large<br />

stickers and labels,<br />

6. verification that the wagon is not overloaded,<br />

7. making the information regarding transportation of DG accessible<br />

to the infrastructure operator.<br />

Other participants in transportation<br />

Loader is responsible for:<br />

1. handover of DG to the carrier only if the transportation of DG is<br />

permitted in accordance with RID,<br />

2. inspection of the integrity of the packaging in which DG are<br />

packaged as sent items,<br />

3. fulfilment of regulations regarding loading and handling of DG if<br />

these are loaded into means of transport,<br />

4. following the restrictions regarding joint loading of several DG into<br />

one means of transport,<br />

5. correct labelling and affixing labels on the means of transport using<br />

the prescribed labels and stickers in accordance with RID.<br />

Packer is responsible for:<br />

1. fulfilment of regulations regarding packaging and joint packing of<br />

DG,<br />

2. labelling and affixing items to be transported when readying them<br />

for dispatch.<br />

Filler is responsible for:<br />

1. verification of the technical state of the tank before filling and<br />

whether the previous periodical inspection of the tank has not<br />

expired,<br />

2. filling of the tank with the DG for which it has been constructed;<br />

during filling, he must respect the maximum allowed volume of DG<br />

with regards to the loading capacity of the tank,<br />

3. inspection of the sealing of the closing apparatus of the tank after<br />

filling,<br />

4. removal of the residue of DG from the outer area of the body of the<br />

tank, labelling and affixing labels to the tank in accordance with RID<br />

immediately before sending for transportation.<br />

The operator of the means of transport is responsible for meeting the<br />

regulations related to the construction, equipment, inspections and<br />

maintenance, labelling of the means of transport operated by him.<br />

The operator of the railway infrastructure is responsible for:<br />

1. preparation of an internal emergency plan for each marshalling<br />

station. Emergency plans should determine tasks for minimising<br />

the impact of accidental or exceptional events upon human lives or<br />

the environment,<br />

2. fast and unlimited access to information regarding transportation<br />

of DG (train formation, UN numbers of transported goods, aligning<br />

the wagons on the train, weight of load)<br />

All participants in transportation of DG are responsible, each has his<br />

share, for meeting the provisions of RID. They must be aware that<br />

they contribute to the transportation of goods which are classified as<br />

dangerous goods and which are under special conditions.<br />

Ing. Ingrid KRAJCÁROVÁ


Prepravujú od bielej techniky až po automobily a železničné<br />

vozne<br />

Stredisko nákladnej prepravy (SNP) Spišská Nová Ves je ohraničené<br />

tarifnými bodmi Štrba a Margecany na hlavnej železničnej trati Žilina<br />

– Košice, Spišskou Belou na trati Poprad – Plaveč a Dobšinskou Ľadovou<br />

Jaskyňou na trati Margecany – Červená Skala.<br />

Celkovo sa v obvode strediska nachádza 237 kilometrov železničnej<br />

trate a 23 tarifných bodov, z ktorých je 10 obsadených zamestnancami<br />

SNP. V SNP sa nachádzajú miesta nakládky a vykládky Štrba, Svit,<br />

Poprad, Matejovce pri Poprade, Kežmarok, Spišská Belá, Vydrník,<br />

Spišská Nová Ves, Levoča, Markušovce, Spišské Vlachy, Spišské<br />

Podhradie, Krompachy, Margecany, Gelnica, Prakovce, Mníšek nad<br />

Hnilcom, Švedlár, Stará Voda, Nálepkovo, Hnilec, Mlynky, Dobšinská<br />

Ľadová Jaskyňa.<br />

Z nich sú Svit, Poprad, Matejovce pri Poprade, Kežmarok, Spišská<br />

Belá, Spišská Nová Ves, Krompachy, Margecany a Mníšek nad Hnilcom<br />

obsadené zamestnancom <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.<br />

Zákazníci<br />

Medzi najvýznamnejších zákazníkov SNP patria Východoslovenské<br />

kameňolomy, a. s., Spišská Nová Ves, Kovozber, s. r. o., Spišská Nová<br />

Ves, Agraria, a. s., Šaľa, Lesy SR, š. p., Košice, Calmit, s. r. o., Bratislava,<br />

Kovohuty, a. s., Krompachy, Autonova, s. r. o., Poprad, Taravagónka,<br />

a. s., Poprad, Pro – Populo, s. r. o. Spišská Teplica, Zberne surovín,<br />

a. s., Žilina, Správa a údržba ciest, Chedos, a. s., Svit, Doprastav, a.<br />

s., Bratislava, Tatramat spedition, s. r. o., Poprad, Whirlpool Slovakia,<br />

s. r. o., Poprad, Drepal, s. r. o., Spišská Belá, Poľnononákup, a. s.,<br />

Kežmarok, Oktan, a. s., Kežmarok a Tatraponk, s. r. o., Kežmarok.<br />

Kontakt<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Oblastná prepravná správa Košice<br />

Stredisko nákladnej prepravy Spišská Nová Ves<br />

Odborárov 47, 052 01 Spišská Nová Ves<br />

Prednosta Bc. Jozef Bosák<br />

Tel. žel.: 914 436<br />

Tel. a fax: + 421 53 2296 436<br />

E-mail: bosak.jozef@zscargo.sk<br />

Stredisko nákladnej prepravy<br />

Centre of Freight Traffic Spišská Nová Ves<br />

Komodity<br />

V SNP Spišská Nová Ves prevažuje nakládka kmeňového dreva, reziva,<br />

železného šrotu, iného šrotu (papier, sklo), novo vyrobených vozňov,<br />

anhydridu, vápenca, vápna a výrobkov firiem Tatramat a Whirpool (biela<br />

technika). Z vykladaných tovarov sú to ropné produkty, kovy, plechy,<br />

automobily, technická soľ, hnojivá, stavebniny a chémia.<br />

SNP zabezpečuje vozbu manipulačných vlakov na traťových úsekoch:<br />

Spišská Nová Ves - Štrba (1 pár vlakov),<br />

Spišská Nová Ves - Margecany (2 páry vlakov s obsluhou ramena<br />

Spišské Vlachy - Spišské Podhradie),<br />

Margecany - Košice (2 páry vlakov),<br />

Margecany - Dobšinská Ľadová Jaskyňa (pondelok, streda, piatok - 1<br />

pár vlakov),<br />

Margecany - Nálepkovo (utorok, štvrtok - 1 pár vlakov),<br />

Poprad - Kežmarok (Sp. Belá) (1 pár vlakov),<br />

Poprad - Plaveč (1 pár vlakov),<br />

Spišská Nová Ves - Levoča (podľa potreby - pondelok, streda, piatok<br />

- 1 pár vlakov).<br />

Vybavenie<br />

Nakladacie rampy sa v obvode SNP nachádzajú v staniciach Spišská<br />

Nová Ves, Levoča, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Markušovce,<br />

Gelnica, Prakovce, Mníšek nad Hnilcom, Švedlár, Nálepkovo, Hnilec,<br />

Mlynky, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Poprad, Kežmarok, Spišská Belá,<br />

Štrba a Vydrník.<br />

Stredisko má k dispozícii koľajové váhy v staniciach:<br />

Spišská Nová Ves (Transporta, most 14 m/80 t),<br />

Spišské Podhradie (Transporta, most 14 m/80 t ),<br />

Mníšek nad Hnilcom (Transporta, most 14 m/80t),<br />

Prakovce (Transporta, most 8 m/45 t),<br />

Levoča (Wiesner, most 8m/36 t),<br />

Dobšinská Ľadová Jaskyňa (Transporta, most 8 m/36 t).<br />

Z uvedených váh sa na zisťovanie hmotnosti zásielky na ceste používa<br />

len váha v Spišskej Novej Vsi. Pre podávané zásielky na prepravu sa<br />

používa váha v Spišskom Podhradí. V mimoriadnych prípadoch je<br />

možné použiť i váhy v Prakovciach a v Levoči.<br />

They transport everything from white technic to cars and<br />

railway wagons<br />

Center of Freight traffic (SNP) Spišská Nová Ves is bordered by<br />

tariff points Štrba and Margecany on the main Žilina – Košice route,<br />

Spišská Belá on the Poprad – Plaveč route and Dobšinská Ľadová<br />

Jaskyňa on the Margecany – Červená Skala route.<br />

In the entire area of the Centre, there are 237 km of railway routes and<br />

23 tariff points, from which 10 are staffed by SNP employees. SNP<br />

includes the following places for loading and unloading: Štrba, Svit,<br />

Poprad, Matejovce pri Poprade, Kežmarok, Spišská Belá, Vydrník,<br />

Spišská Nová Ves, Levoča, Markušovce, Spišské Vlachy, Spišské<br />

Podhradie, Krompachy, Margecany, Gelnica, Prakovce, Mníšek<br />

nad Hnilcom, Švedlár, Stará Voda, Nálepkovo, Hnilec, Mlynky and<br />

Dobšinská Ľadová Jaskyňa.<br />

From these, Svit, Poprad, Matejovce pri Poprade, Kežmarok, Spišská<br />

Belá, Spišská Nová Ves, Krompachy, Margecany and Mníšek nad<br />

Hnilcom are staffed by an employee of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>.


Spišská Nová Ves<br />

Commodities<br />

The majority of commodities loaded within SNP Spišská Nová Ves<br />

are log wood, lumber, scrap metal, other scrap (paper, glass), newly<br />

produced wagons, anhydride, limestone, lime and Tatramat and<br />

Whirlpool products (white technic). Goods unloaded within SNP are<br />

mostly crude oil products, metals, metal plates, cars, technical salt,<br />

fertilisers, building materials and chemical products.<br />

SNP provides running of handling trains at the following trach<br />

sections:<br />

Spišská Nová Ves - Štrba (1 pair of trains)<br />

Spišská Nová Ves - Margecany (2 pairs of trains with the operation of<br />

the arm Spišské Vlachy - Spišské Podhradie)<br />

Margecany - Košice (2 pairs of trains)<br />

Margecany - Dobšinská Ľadová Jaskyňa (Monday, Wednesday,<br />

Friday - 1 pair of trains)<br />

Margecany - Nálepkovo (Tuesday, Thursday - 1 pair of trains)<br />

Poprad - Kežmarok (Sp. Belá) (1 pair of trains)<br />

Poprad - Plaveč (1 pair of trains)<br />

Spišská Nová Ves - Levoča (when needed - Monday, Wednesday,<br />

Friday - 1 pair of trains)<br />

Equipment<br />

Loading ramps in the SNP area are situated at the following stations:<br />

Spišská Nová Ves, Levoča, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie,<br />

Markušovce, Gelnica, Prakovce, Mníšek nad Hnilcom, Švedlár,<br />

Nálepkovo, Hnilec, Mlynky, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Poprad,<br />

Kežmarok, Spišská Belá, Štrba and Vydrník.<br />

The Centre has weighbridge facilities in the following stations:<br />

Spišská Nová Ves (Transporta, bridge 14 m/80 t),<br />

Spišské Podhradie (Transporta, bridge 14 m/80 t ),<br />

Mníšek nad Hnilcom (Transporta, bridge 14 m/80t),<br />

Prakovce (Transporta, bridge 8 m/45 t),<br />

Levoča (Wiesner, bridge 8m/36 t),<br />

Dobšinská Ľadová Jaskyňa (Transporta, bridge 8 m/36 t).<br />

From the mentionned weighing equipment, only the scales in Spišská<br />

Nová Ves are used for ascertaining the weight of consignment en<br />

route. For consignments handed in for conveyence, the weighing<br />

equipment in Spišské Podhradie is used. In exceptional cases, it is<br />

possible to use the weighing equipment in Prakovce and Levoča.<br />

Customers<br />

The most significant customers of SNP are Východoslovenské<br />

kameňolomy, a. s., Spišská Nová Ves, Kovozber, s. r. o., Spišská<br />

Nová Ves, Agraria, a. s., Šaľa, Lesy SR, š. p., Košice, Calmit, s. r. o.,<br />

Bratislava, Kovohuty, a. s., Krompachy, Autonova, s. r. o., Poprad,<br />

Taravagónka, a. s., Poprad, Pro – Populo, s. r. o. Spišská Teplica,<br />

Zberne surovín, a. s., Žilina, Správa a údržba ciest (maintenance<br />

and administration of roads), Chedos, a. s., Svit, Doprastav, a. s.,<br />

Bratislava, Tatramat spedition, s. r. o., Poprad, Whirlpool Slovakia,<br />

s. r. o., Poprad, Drepal, s. r. o., Spišská Belá, Poľnononákup, a. s.,<br />

Kežmarok, Oktan, a. s., Kežmarok and Tatraponk, s. r. o., Kežmarok.<br />

Contact<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Regional Transport Office, Košice<br />

Center of Freight Traffic, Spišská Nová Ves<br />

Odborárov 47, 052 01 Spišská Nová Ves<br />

SNP Head Bc. Jozef Bosák<br />

Tel.: 914 436<br />

Tel. and fax: + 421 53 2296 436<br />

Email: bosak.jozef@zscargo.sk<br />

34/35


Stredisko nákladnej prepravy<br />

Center of freight traffic (SNP) Zvolen<br />

Certifikované logistické vlaky do prístavu Koper<br />

Centrom Strediska nákladnej prepravy Zvolen je železničná stanica<br />

Zvolen, kde sa stretávajú štyri železničné smery Zvolen –Šahy, Zvolen<br />

- Vrútky, Zvolen - Bratislava a Zvolen – Košice. V blízkosti sa nachádza<br />

letisko Sliač so železničným pripojením a rýchlostná komunikácia Bratislava<br />

- Banská Bystrica. Táto poloha dáva stredisku veľký potenciál<br />

pri poskytovaní dopravných služieb zákazníkom.<br />

Železničná Spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia operuje v rámci SNP Zvolen<br />

na vyše 200 kilometroch železničných tratí v 20 tarifných bodoch.<br />

K dispozícii zákazníkom je takmer stovka kvalifikovaných zamestnancov.<br />

Činnosť strediska je rozdelená do dvoch prepravných obvodov<br />

- Zvolen a Žiar nad Hronom. Prepravný obvod Zvolen riadi tarifné body<br />

Zvolen, Vígľaš, Sása-Pliešovce, Hontianske Nemce, ktoré sú obsadené,<br />

zamestnancom, a k nim pridelené stanice Stožok, Breziny, Dobrá Niva,<br />

Babiná, Krupina a Hontianske Tesáre.<br />

Prepravný obvod Žiar nad Hronom zahŕňa stanice Hronská Dúbrava,<br />

Žiar nad Hronom, Hliník nad Hronom, Nová Baňa , ktoré sú obsadené<br />

a pridelené stanice Banská Belá, Banská Štiavnica, Kremnica, Kremnické<br />

Bane, Žarnovica, a Hronský Beňadik.<br />

Nakládku a vykládku tovaru je možné vykonávať na širokom koľajovom<br />

rozvetvení uvedených staníc, na väčšinou nespevnených manipulačných<br />

priestranstvách. S výnimkou Stožku je možné v každom tarifnom<br />

bode použiť bočnú rampu a v staniciach Zvolen, Sása-Pliešovce<br />

a Krupina aj čelnú rampu. Vo Zvolene môžeme zákazníkovi ponúknuť<br />

skladové priestory na krátkodobé uskladnenie tovaru, samozrejmosťou<br />

je nakládka vozňov za zákazníka pomocou vysokozdvižného vozíka.<br />

Obsluha staníc<br />

Obsluhu jednotlivých staníc a vlečiek vykonávajú na úseku Zvolen<br />

– Fiľakovo tri manipulačné (Mn) vlaky, na úseku Zvolen – Levice štyri<br />

Mn vlaky, na úseku Zvolen – Šahy dva Mn vlaky, na úseku Zvolen – Vlkanová<br />

dva Mn vlaky. Úseky Zvolen – Hronská Dúbrava – Horná Štubňa<br />

a Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica sa obsluhujú podľa potreby<br />

zákazníkov. Všetky Mn vlaky sú trasované tak, aby bol zabezpečený plynulý<br />

návoz vozňov v ranných hodinách a odvoz vo večerných hodinách.<br />

Zákazníci<br />

Vo zvolenskom regióne pôsobia viaceré významné spoločnosti, pre<br />

ktoré zabezpečuje <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> dopravu. V Stožku má vybudovaný<br />

moderný plniaci a stáčací terminál Slovnaft, a. s., pre ktorý každý<br />

týždeň prepravíme tri až štyri ucelené vlaky s ropnými produktmi.<br />

V blízkosti stanice Sása – Pliešovce je dislokované najväčšie výcvikové<br />

stredisko Armády SR Lešť. Toto stredisko využívajú aj ozbrojené<br />

sily NATO. Na dopravu vojenskej techniky a živej sily využívajú najmä<br />

ucelené vlaky. V južnej časti strediska má sídlo spoločnosť Knauf<br />

Insulation, s. r. o., Nová Baňa. Pre túto spoločnosť zabezpečujeme<br />

prepravu izolačných materiálov vo veľkokapacitných vozňoch najmä na<br />

východné trhy.<br />

Jedným z najfrekventovanejších tovarov je ešte stále drevná hmota.<br />

Pre Lesy SR ako aj pre iné spoločnosti obchodujúce s touto komoditou<br />

prepravujeme guľatinu, rezivo na spracovanie vo vnútrozemí alebo na<br />

vývoz najmä do Rakúska, Talianska a Grécka z takmer každého tarifného<br />

bodu, no najmä z Vígľaša, Hliníku nad Hronom, Zvolena, Žiaru nad<br />

Hronom.<br />

Jedným z top zákazníkov je však ZSNP, a. s., Žiar nad Hronom. Tu zabezpečujeme<br />

dovoz surovín pre výrobu hliníkových komponentov v logistických<br />

vlakoch z prístavov Koper a Rotterdam ako aj dopravu hotových<br />

výrobkov k odberateľom. Prepravy Koper - Devínska Nová Ves - Žiar<br />

nad Hronom logistickými vlakmi majú certifikát systému manažérstva<br />

kvality podľa normy STN EN ISO 9001:2001.<br />

Vo Zvolene sú najvýznamnejší zákazníci Bučina DDD, a. s., a Zvolenská<br />

teplárenská, a. s. Ako prvé SNP sme začali reálne poskytovať outsourcing<br />

pre spomínané dve spoločnosti. Jednak realizujeme dopravu<br />

surovín pre výrobu a dopravu hotových výrobkov z výroby, respektíve<br />

dodávku uhlia, ale aj posun v ich železničných vlečkách a tak isto<br />

doplnkové služby.<br />

Vlečky<br />

Perspektívnym tarifným bodom je Hliník nad Hronom a zákazník ŽP<br />

EKO QELET, a. s. Začiatkom roku 2008 dobudovala firma novú vlečku<br />

s moderným technologickým zariadením na triedenie a spravovanie<br />

železného šrotu. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> bude prepravovať denne železný šrot<br />

na spracovanie do vlečky a následne prepravovať už spracovaný<br />

materiál do Železiarní Podbrezová. Zákazník požaduje prísnu logistickú<br />

náväznosť jednak pri návoze šrotu, ale aj pri odsune vlečky, ako je zhromažďovanie<br />

zásielok, vytváranie skupín vozňov, prípadne ucelených<br />

vlakov do Podbrezovej. Pre tieto výkony sú určené dva páry Mn vlakov<br />

denne.<br />

Nová vlečka sa v dohľadnom čase sprevádzkuje aj v prípojovej stanici<br />

Stožok. Spoločnosť Gorenje, ktorá je vlastníkom aj českej spoločnosti<br />

Mora, bude mať centrálny sklad práve v tejto stanici.<br />

V SNP Zvolen sme za zamerali nielen na zabezpečenie prepravy tovaru<br />

z odosielacej stanice do stanice určenia, ale aj na poskytovanie<br />

doplnkových služieb. Chceme riešiť problém dopravy pre zákazníkov<br />

komplexne, vrátane všetkých procesov, ktoré s dopravou súvisia, či už<br />

je to zabezpečenie nakládky, vykládky, vybavenie sprievodných listín<br />

a tiež starostlivosť o železničné vlečky. Všetko so zreteľom na to, aby sa<br />

zákazník mohol sústrediť na svoju hlavnú činnosť.<br />

Kontakt<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Oblastná prepravná správa Zvolen<br />

Stredisko nákladnej prepravy Zvolen<br />

Prednosta Ing. Ján Dolniak<br />

Tel. žel.: 945 4151<br />

Tel.: + 421 45 518 4151<br />

Fax: + 421 45 536 6150<br />

Mobil: 0903 597 504<br />

E-mail: dolniak.jan@zscargo.sk


Zvolen<br />

Certified logistic trains to Koper port<br />

The headquaters of the Center of freight traffic Zvolen is Zvolen<br />

Railway Station, where routes from four directions meet: Zvolen<br />

–Šahy, Zvolen - Vrútky, Zvolen - Bratislava and Zvolen – Košice.<br />

In the vicinity there is Sliač Airport with railway links and the<br />

Bratislava - Banská Bystrica fast route. This position gives the Centre<br />

great potential for providing carriage services to customers.<br />

Within SNP Zvolen Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia operates<br />

on more than 200 kilometres of railway routes and 20 tariff points.<br />

Almost 100 qualified staff are available to customers. Centre<br />

activities are divided into two transport circuits - Zvolen and Žiar nad<br />

Hronom. The Zvolen transport circuit controls tariff points at Zvolen,<br />

Vígľaš, Sása-Pliešovce and Hontianske Nemce, which are manned<br />

by employees, and allocated stations at Stožok, Breziny, Dobrá Niva,<br />

Babiná, Krupina and Hontianske Tesáre.<br />

The Žiar nad Hronom transport circuit includes stations at Hronská<br />

Dúbrava, Žiar nad Hronom, Hliník nad Hronom and Nová Baňa , which<br />

are manned, and allocated stations at Banská Belá, Banská Štiavnica,<br />

Kremnica, Kremnické Bane, Žarnovica, and Hronský Beňadik.<br />

It is possible to carry out loading and unloading of goods within large<br />

station railyards, mainly on non-reinforced handling areas. Except<br />

for Stožok, it is possible to use a side ramp at each tariff point and<br />

in Zvolen, Sása-Pliešovce and Krupina also a front ramp. In Zvolen,<br />

we can offer short term storage of goods to customers. Loading of<br />

wagons for a customer using a fork lift truck is a certainty.<br />

Station servicing<br />

Servicing of individual stations and private sidings on the route Zvolen<br />

– Fiľakovo executed by three handling trains (Mn), on the route Zvolen<br />

– Levice – by four Mn trains, on the route Zvolen – Šahy by two Mn<br />

trains, on the route Zvolen – Vlkanová by two Mn trains. Routes Zvolen<br />

– Hronská Dúbrava – Horná Štubňa and Hronská Dúbrava – Banská<br />

Štiavnica, routes are serviced upon request of the customer. All Mn<br />

trains are routed the way to ensure fluent arrival of wagons in the<br />

morning hours and departure in the evening hours.<br />

Customers<br />

Several significant companies operate in the Zvolen region, for which<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> provides transportation. Slovnaft, a.s. has built a<br />

modern filling and emptying terminal in Stožok, for which we transport<br />

three or four block trains with crude oil products each week. Next to<br />

Sása – Pliešovce station, the largest SR Army Training Centre, Lešť,<br />

is located. This Centre is also used by NATO forces. Block trains are<br />

mainly used for transportation of Army equipment and manpower.<br />

Knauf Insulation, s. r. o., Nová Baňa is situated in the southern part<br />

of the SNP. We provide transportation of insulation materials in large<br />

capacity wagons for this company, mainly for the Eastern markets.<br />

One of the most frequent load are still wooden materials. For Lesy<br />

SR, as well as for other companies dealing with this commodity, we<br />

transport logs and lumber for processing at home or for export mainly<br />

to Austria, Italy and Greece from almost every tariff point, but mainly<br />

from Vígľaš, Hliník nad Hronom, Zvolen and Žiar nad Hronom.<br />

However, one of the main customers is ZSNP, a. s., Žiar nad<br />

Hronom. For them, we provide transportation of raw materials for<br />

the production of aluminium components using logistic trains from<br />

the ports of Koper and Rotterdam, as well as transportation of final<br />

products to customers. Transport routes Koper - Devínska Nová Ves -<br />

Žiar nad Hronom by logistic trains hold a quality management system<br />

certificate granted pursuant to STN EN ISO 9001:2001.<br />

The most significant customers in Zvolen are Bučina DDD, a. s., and<br />

Zvolenská teplárenská, a. s (Zvolen Heating Company). Actually, we<br />

were the first SNP which was outsourced by the abovementionned<br />

two companies for an extended range of services. We provide<br />

transportation of raw materials for production and transportation<br />

of ready products from production, as well as delivery of coal and<br />

shunting at their private sidings and ancillary services.<br />

Private sidings<br />

A prospective tariff point is Hliník nad Hronom with the customer, ŽP<br />

EKO QELET, a. s. At the beginning of 2008, the company completed<br />

a new private siding with modern, technological equipment for sorting<br />

and processing of scrap metal. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> will daily transport scrap<br />

metal for processing at the siding and further transport the processed<br />

material into Podbrezová Metalworks. The customer requires strict<br />

logistic continuity in scrap delivery as well as dispatching the scrap<br />

from the siding, including consignment groupings, wagon group<br />

formation, eventually block train to Podbrezová formation. Two pairs<br />

of Mn trains are designated for this use daily.<br />

Within a short space of time, a new private siding is going to be put<br />

into operation in Stožok Station. The company, Gorenje, who are<br />

owners of the Czech company, Mora, will locate their central storage<br />

in this station.<br />

In SNP Zvolen, we have not only focused upon provision of<br />

transportation of goods from station to station, but also upon<br />

provision of additional services. We want to completely solve<br />

transport problems for customers including all processes related<br />

to transportation, whether it is carrying out loading and unloading,<br />

administration of transport documentation, as well as maintenance<br />

of railway sidings. This is all with the aim of allowing the customer to<br />

focus upon his main activity.<br />

Contact<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Regional Transport Office, Zvolen<br />

Center of freight traffic, Zvolen<br />

Head of SNP Ing. Ján Dolniak<br />

Tel.: 945 4151<br />

Tel.: + 421 45 518 4151<br />

Fax: + 421 45 536 6150<br />

Mobile: 0903 597 504<br />

Email: dolniak.jan@zscargo.sk<br />

36/37


Stredisko nákladnej prepravy<br />

Center of freight traffic (SNP) Ružomberok<br />

Na Liptove a Orave dominuje drevo a ruda<br />

Nákladnú prepravu po železnici v jednom z najkrajších a turisticky<br />

najpríťažlivejších regiónov Slovenska na Liptove a Orave zabezpečuje<br />

Stredisko nákladnej prepravy Ružomberok. Výhodná poloha na hlavnom<br />

ťahu Košice – Žilina, odbočka Kraľovany – Trstená, dostatočná<br />

sieť nákladných vlakov v smere východ i západ, napojenie na juh cez<br />

stanicu Vrútky, technická základňa, obslužnosť a vysoko kvalifikovaný<br />

personál SNP poskytuje ideálne predpoklady pre splnenie požiadaviek<br />

zákazníkov v oblasti železničnej nákladnej prepravy.<br />

Stredisko nákladnej prepravy (SNP) Ružomberok vo vymedzenom<br />

obvode Važec – Kraľovany a odbočka Kraľovany - Trstená zabezpečuje<br />

obchodnú a prepravnú činnosť, hospodárenie s nákladnými vozňami<br />

a určené činnosti z oblasti ľudských zdrojov, ekonomiky a hospodárenia<br />

s majetkom. Stredisku podliehajú tarifné body: Ružomberok,<br />

Ľubochňa – neobsadený, Lisková, Liptovská Teplá – neobsadený,<br />

Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Kráľová Lehota, Kraľovany<br />

– neobsadený, Párnica – neobsadený, Dolný Kubín, Medzibrodie nad<br />

Oravou, Oravský Podzámok, Dlhá nad Oravou – neobsadený, Podbieľ<br />

– neobsadený, Tvrdošín, Trstená.<br />

Dovoz dreva a rudy<br />

Poloha SNP a situovanie najväčšieho drevospracujúceho závodu na<br />

Slovensku MONDI SCP, a. s., Ružomberok predurčujú, že rozhodujúcou<br />

komoditou v preprave je drevo. Denne tu dobiehajú 2 – 3 vlaky ložené<br />

drevnou hmotou, predovšetkým z prekládkovej stanice Čierna nad<br />

Tisou. Mesačne sa tak zmanipuluje v stanici Lisková až 2000 vozňov,<br />

pričom kapacitne je možné pokryť i vyššie objemy.<br />

Druhú a hlavnú komoditu v regióne Orava predstavuje ruda s tovarovým<br />

tokom z poľských námorných prístavov v mesačnom objeme<br />

500 vozňov. Prepravuje sa do hutníckeho kombinátu OFZ, a. s.,<br />

Istebné – závod Široká cez prípojovú stanicu Medzibrodie nad Oravou.<br />

Z uvedených faktov vyplýva, že pre SNP Ružomberok je rozhodujúcim<br />

hlavne dodaj vozňových zásielok a vykládka vozňov, ktorá tvorí až 77 %<br />

celkového objemu výkonov.<br />

Nakládka<br />

Hlavným vývozným artiklom strediska je už dlhodobo drevná hmota,<br />

predovšetkým nakládka guľatiny a reziva určená na vývoz do Rakúska,<br />

Rumunska a Grécka zo staníc Kráľová Lehota, Liptovský Hrádok<br />

a Podbieľ. Na vlečke Eurovia, s. r. o., priamo v stanici Kráľová Lehota<br />

sa nakladá štrk z blízkeho kameňolomu Malužiná. Nakládka a preprava<br />

štrku sa doteraz zabezpečovala pre potreby komplexnej obnovy<br />

železničných tratí, staníc a v roku 2007 i pre potreby výstavby poľských<br />

diaľnic.<br />

Prepravuje sa i ďalší artikel: hutnícke výrobky zo stanice Medzibrodie<br />

nad Oravou, papierenské výrobky zo stanice Lisková, nábytok z Liptovského<br />

Mikuláša, fúriky z Dolného Kubína a rezivo z Trstenej. Nezanedbateľnou<br />

v SNP Ružomberok je i pravidelná nakládka železného šrotu,<br />

predovšetkým v staniciach Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Dolný<br />

Kubín a Tvrdošín.<br />

Obsluha staníc<br />

Predpokladom pre kvalitu prepravy je i obslužnosť tarifných bodov<br />

a manipulačných miest. V regióne SNP Ružomberok zabezpečuje<br />

obslužnosť sieť prestavných (Pn) vlakov (Čierna n/Tisou – Žilina, Košice<br />

– Žilina) v oboch smeroch s manipuláciou vo vlakotvorných staniciach<br />

Liptovský Mikuláš, Lisková, s napojením na Ružomberok a Kraľovany.<br />

V týchto staniciach sú zároveň zabezpečené posunovacie a vlakotvorné<br />

práce v nepretržitých prevádzkach, pričom stanice sú obsadené<br />

i zamestnancami strediska technických prehliadok.<br />

Obslužnosť po trati je zabezpečená manipulačnými (Mn) vlakmi, pokrývajúcimi<br />

ramená:<br />

Kraľovany – Trstená (1 pár v pracovné dni),<br />

Kraľovany – Medzibrodie nad Oravou (1 pár v pracovné dni mimo<br />

utorka, 1 pár v sobotu),<br />

Vrútky – Kráľová Lehota (1 pár v pracovné dni),<br />

Vrútky – Liptovský Mikuláš (1 pár v sobotu a v nedeľu).<br />

Vďaka spolupráci so zákazníkmi, sekciou služieb zákazníkom a dispečerským<br />

aparátom <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> dokáže stredisko operatívne zvládnuť<br />

i mimoriadne požiadavky zákazníkov, predovšetkým predĺženie<br />

prevádzkových časov, zabezpečenie miestneho posunu či zavádzanie<br />

mimoriadnych vlakov v prípade zvýšeného dobehu záťaže alebo<br />

nakládky. Pozitívne skúsenosti má SNP Ružomberok hlavne s prepravou<br />

štrku zo stanice Kráľová Lehota a prepravou rudy do stanice<br />

Medzibrodie nad Oravou.<br />

Profesionálny prístup<br />

Základom poskytovania kvalitných služieb je korektná spolupráca<br />

medzi SNP a zákazníkmi. Najväčšiu pozornosť venujeme v stredisku<br />

prirodzene najväčším zákazníkom a zároveň najväčším vlečkárom<br />

MONDI SCP, a. s., Ružomberok a OFZ, a. s., Istebné. Nesmieme<br />

opomenúť ani ostatných: Eurovia, s. r.o., Košice – Barca, UNILES, s. r.<br />

o., EURO-TIMBER, s. r. o., Rettenmayer Tatratimber Liptovský Hrádok,<br />

Forwest, s. r. o., RI-NO, export, import, s. r. o., Swedwood Slovakia,<br />

Zberne surovín Žilina, Drusur, Kovomat Žilina, M-logistik, Lesy SR, ORA-<br />

VAN Dolný Kubín, Agropodnik Bešeňová či špedičné firmy Proxar, a. s.,<br />

Ružomberok a Slovwood, a. s., Ružomberok. Základom spolupráce je<br />

individuálny prístup ku každému, i potencionálnemu zákazníkovi.<br />

So zavedením Informačného systému pre podporu riadenia prevádzky<br />

rozšíril SNP Ružomberok vzájomnú komunikáciu so zákazníkmi i o elektronickú.<br />

Dnes sa už bežne prijímajú objednávky prepravy, vydávajú<br />

potvrdenia objednávok, odsuhlasujú zostavy vlečkovej agendy či<br />

zasielajú informácie zo všetkých pracovísk SNP elektronicky. Liptáci<br />

a Oravci boli vždy tvrdé nátury. Tvrdé, zodpovedné a spoľahlivé. Dnes<br />

sme všetky charakteristiky zlúčili do jedného slova: profesionalita. Len<br />

vďaka profesionalite každého zamestnanca máme reálnu šancu obstáť<br />

u zákazníka.<br />

Kontakt<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Oblastná prepravná správa Žilina<br />

Stredisko nákladnej prepravy Ružomberok<br />

Hlavná stanica 1377/2, 034 01 Ružomberok<br />

Prednostka Ing. Miriam Laššáková<br />

Tel. žel.: 934 86 460<br />

Tel.: + 421 44 431 7460<br />

Fax: + 421 44 432 8057<br />

Mobil: 0903 597 482<br />

E-mail: snpruzomberok@mail.t-com.sk


Ružomberok<br />

Wood and ore dominate in the Liptov and Orava areas<br />

The Center of freight traffic Ružomberok provides goods transport on<br />

the railways in one of the most beautiful and most attractive regions<br />

for tourists in Slovakia, Liptov and Orava. The advantageous position<br />

on the main Košice – Žilina route, branch line to Kraľovany – Trstená,<br />

sufficient network of goods trains in the east - west direction,<br />

connection to the south via Vrútky station, technical base, and<br />

skilled and high qualified personnel of SNP provide ideal conditions<br />

for fulfilment of customers’ requirements in the area of rail freight<br />

transport.<br />

The Center of freight traffic (SNP) Ružomberok, in the specific circuit<br />

of Važec – Kraľovany and Kraľovany - Trstená branch line, provides<br />

business and transportation activities, management of freight<br />

wagons and specific activities in the area of human resources,<br />

economics and dealing with assets. The Centre includes three tariff<br />

points: Ružomberok, Ľubochňa – unmanned, Lisková, Liptovská<br />

Teplá – unmanned, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Kráľová<br />

Lehota, Kraľovany – unmanned, Párnica – unmanned, Dolný Kubín,<br />

Medzibrodie nad Oravou, Oravský Podzámok, Dlhá nad Oravou<br />

– unmanned, Podbieľ – unmanned, Tvrdošín, Trstená.<br />

Import of wood and ore<br />

The position of SNP and location of the largest wood processing plant<br />

in Slovakia, MONDI SCP, a. s., Ružomberok predetermines that the<br />

most significant commodity in transport is wood. Daily, 2 - 3 trains<br />

run here, loaded with wooden material, mainly from Čierna nad<br />

Tisou transhipment yard. In Lisková station, up to 2000 wagons are<br />

handled monthly, whilst handling capacity is even greater.<br />

The second and main commodity in the Orava region is ore with a<br />

goods flow from the Polish sea ports with a monthly volume of 500<br />

wagons. The ore is mainly transported to the steel plants, OFZ, a. s.,<br />

Istebné –Široká plant through the connection station at Medzibrodie<br />

nad Oravou. From the abovementioned, it is clear that the critical<br />

factor for SNP Ružomberok is mainly the delivery of consignments,<br />

which forms 77% of the total volume of work.<br />

Loading<br />

For a long time, the main export item of the SNP has been wooden<br />

material, mainly loading of logs and lumber designated for export to<br />

Austria, Romania and Greece from the stations at Kráľová Lehota,<br />

Liptovský Hrádok and Podbieľ. In the Eurovia, s. r. o. private siding, right<br />

in Kráľová Lehota station, gravel is loaded from nearby Malužiná quarry.<br />

To date, loading and transportations of gravel have been carried out for<br />

the needs of the complete renovation of the railway infrastructure and<br />

stations, and in 2007 also for the building of Polish motorways.<br />

Another commodity is transported as well: steel products from<br />

Medzibrodie nad Oravou station, paper products from Lisková<br />

station, furniture from Liptovský Mikuláš, wheelbarrows from Dolný<br />

Kubín and lumber from Trstená. A regular loading of scrap metal in<br />

SNP Ružomberok must also be mentioned, mainly at Ružomberok,<br />

Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín and Tvrdošín stations.<br />

Station servicing<br />

The base for quality transportation is the possibility to service tariff<br />

points and handling areas. In the SNP Ružomberok region, this<br />

is provided by a network of transfer trains (Pn) (Čierna n/Tisou<br />

– Žilina, Košice – Žilina) in both directions with handling in trainforming<br />

stations at Liptovský Mikuláš and Lisková, with connection<br />

to Ružomberok and Kraľovany. In these stations, shunting and train<br />

forming works are carried out in a non-stop operation whilst the<br />

stations are also manned by employees of the Centre of Technical<br />

Inspections. Operability along the route is ensured by handling trains<br />

(Mn), covering the branch lines:<br />

Kraľovany – Trstená (1 pair during working days),<br />

Kraľovany – Medzibrodie nad Oravou (1 pair during working days<br />

except Tuesday, 1 pair on Saturday),<br />

Vrútky – Kráľová Lehota (1 pair during working days),<br />

Vrútky – Liptovský Mikuláš (1 pair on Saturday and Sunday).<br />

Thanks to the cooperation with customers, the customer services<br />

section and dispatching apparatus, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> is able to cope with<br />

exceptional customer requirements, mainly extension of operating<br />

hours, provision of local shunting or running extra trains in case<br />

of increased burden or loads. SNP Ružomberok has had positive<br />

experience, mainly with transportation of gravel from Kráľová Lehota<br />

station and transport of ore to Medzibrodie nad Oravou station.<br />

Professional approach<br />

The base for provision of quality services is the correct cooperation<br />

between SNP and their customers. In the Centre, we pay the greatest<br />

attention to the largest customers and largest private sidings of<br />

MONDI SCP, a. s., Ružomberok and OFZ, a. s., Istebné. However, we<br />

must not forget the others: Eurovia, s. r.o., Košice – Barca, UNILES,<br />

s. r. o., EURO-TIMBER, s. r. o., Rettenmayer Tatratimber Liptovský<br />

Hrádok, Forwest, s. r. o., RI-NO, export, import, s. r. o., Swedwood<br />

Slovakia, Zberne surovín Žilina, Drusur, Kovomat Žilina, M-logistik,<br />

Lesy SR, ORAVAN Dolný Kubín, Agropodnik Bešeňová or forwarders<br />

Proxar, a. s., Ružomberok and Slovwood, a. s., Ružomberok. The base<br />

for cooperation is an individual approach to every customer, even<br />

potential customers. By implementation of an Information System for<br />

<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> Operations Support, SNP Ružomberok has extended the<br />

mutual communication with customers via electronic communication.<br />

Today, transportation orders are normally received electronically, as<br />

well as confirmations of the orders, approval of private siding agenda<br />

outputs or sending information from all SNP workplaces. People from<br />

Liptov and Orava were always of a hardy nature. Hardy, reliable and<br />

responsible. Nowadays, we joined these characteristics into one<br />

word - professionalism. Only thanks to the professionalism of each<br />

employee, we have a real chance to face the customer.<br />

Contact<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Regional Transport Office, Žilina<br />

Center of freight traffic Ružomberok<br />

Hlavná stanica 1377/2, 034 01 Ružomberok<br />

Head of SNP Ing. Miriam Laššáková<br />

Tel. : 934 86 460<br />

Tel.: + 421 44 431 7460<br />

Fax: + 421 44 432 8057<br />

Mobile: 0903 597 482<br />

Email: snpruzomberok@mail.t-com.sk<br />

38/39


Možnosť nakladať a vykladať v 21 staniciach<br />

Stredisko nákladnej prepravy Nové Zámky (SNP) je jedným z najvýznamnejších<br />

a najrozsiahlejších stredísk v obvode Oblastnej prepravnej<br />

správy Bratislava. Od roku 2006 je certifikovaným pracoviskom,<br />

ktorého hranice siahajú od Senca a končia pohraničnou priechodovou<br />

stanicou Štúrovo, pričlenenou k stredisku v marci 2007. Smerom na<br />

Nitru patrí stredisku úsek po Komjatice a smerom na Komárno úsek<br />

po Bajč.<br />

SNP Nové Zámky má spolu 21 tarifných bodov. Obsadených je 7<br />

- Nové Zámky, Šurany, Galanta, Sládkovičovo, Senec, Trnovec nad<br />

Váhom a Štúrovo a neobsadených 14 - Šaľa, Vlčany, Neded, Tešedíkovo,<br />

Gáň, Tvrdošovce, Palárikovo, Dvory nad Žitavou, Komjatice, Bajč,<br />

Gbelce, Strekov, Mužla, Pribeta.<br />

V obvode celého strediska majú prepravcovia možnosť nakladať<br />

a vykladať vozňové zásielky na všeobecných nakládkových a vykládkových<br />

koľajach. Ďalej stredisko ponúka možnosť váženia vozňových<br />

zásielok na mostových koľajových váhach v Nových Zámkoch (Pfister,<br />

14m/ 150 t) a Galante (Transporta Chrudim, 14m/ 80t). Manipulácia<br />

s vozňovými zásielkami v rámci SNP sa vykonáva na všeobecných<br />

nakládkových a vykládkových koľajach, vlečkách a termináli kombinovanej<br />

prepravy v tarifnom bode Sládkovičovo.<br />

Nakládka<br />

Nakládka železného šrotu predstavuje dôležitú časť celkového objemu<br />

nakladaného tovaru. V stanici Senec sa na nakládke šrotu podieľajú<br />

firmy Rekov Kremnica, Zberné suroviny, a. s., Žilina a Stemamet Senec,<br />

ktoré v januári a februári tohto roku naložili spolu 41 vozňov, čo predstavuje<br />

1630 t šrotu na vývoz. V Galante medzi najvýznamnejších prepravcov<br />

šrotu patria firmy Miraba, s. r. o., Šintava a Zberné suroviny, a.<br />

Komárno Nové – Zámky: pondelok – sobota v čase od 16.45 hod.<br />

– 17.53 hod.,<br />

Šaľa – Neded: podľa potreby v čase 10.36 hod – 11.16. hod.,<br />

Neded – Šaľa: podľa potreby v čase 11.26 hod. – 12.20 hod.,<br />

Nové Zámky - Šurany – Komjatice: pondelok – piatok v čase 12.14<br />

hod – 13.00 hod.,<br />

Komjatice – Šurany – Nové Zámky: pondelok – piatok v čase 14.42<br />

hod. – 16.15 hod.,<br />

Šurany – Palárikovo – Tvrdošovce: podľa potreby v čase13.50 hod.<br />

– 14.20 hod.,<br />

Tvrdošovce – Palárikovo – Šurany: podľa potreby v čase 14.47 hod.<br />

do 15.15 hod.,<br />

Nové Zámky – Mužla: pondelok – piatok v čase 06.53 hod. – 08.30<br />

hod.,<br />

Mužla – Nové Zámky: pondelok – piatok v čase 08.57 hod. – 10.40<br />

hod.<br />

Kontakt<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Oblastná prepravná správa Bratislava<br />

Stredisko nákladnej prepravy Nové Zámky<br />

Námestie Republiky 8, 940 01 Nové Zámky<br />

Prednosta Bc. Dušan Vítek<br />

Tel.: + 421 35 229 2535<br />

Fax: + 421 35 229 2479<br />

E-mail: Vitek.Dusan@zscargo.sk<br />

Stredisko nákladnej prepravy<br />

Center of freight traffic (SNP) Nové Zámky<br />

s., Žilina. Vozňové zásielky sú určené na vývoz. Táto preprava predstavuje<br />

v Galante 80 % z celkového objemu naložených vozňov a zhruba<br />

90 % z celkovej tonáže, číselne vyjadrené: cca 82 vozňov a 3375 ton.<br />

Pre prepravcov je zabezpečená nakládka na spevnenom betónovom<br />

priestranstve, čo je výhodné hlavne v nepriaznivom počasí.<br />

Aj v Nových Zámkoch tvorí prevažnú časť nakládky železný šrot,<br />

podieľajú sa na nej Zberné suroviny, a. s., Žilina – závod Nové Zámky,<br />

KBZ, s. r. o., Košice, Martin Zryni – Bratislava, Majuli, s. r. o., Košice,<br />

Saner, s. r. o., Pezinok, ŽP EKO-QELET, a. s., Martin. V prvých dvoch<br />

mesiacoch roku 2008 tu naložili 86 vozňov, čo predstavuje 3335 ton<br />

železného šrotu. V Šuranoch za to isté obdobie zasa naložili šrotom 54<br />

vozňov, čo bolo 2509 ton.<br />

Obsluha staníc<br />

V obsadených tarifných bodoch je možné podať vozňové zásielky v čase<br />

od 7.00 hod. do 15.00 hod. V neobsadených tarifných bodoch je možné<br />

podať vozňové zásielky v čase pobytu manipulačného vlaku. Pobyt<br />

manipulačných vlakov je zverejnený výveskami na podanie a vydanie<br />

vozňových zásielok v týchto staniciach. Vlakové čaty SNP Nové Zámky<br />

zabezpečujú obsluhu na traťových úsekoch v týchto časoch:<br />

Trnovec nad Váhom – Bratislava východ: pondelok – piatok a nedeľa<br />

v čase 12.43 hod. – 18.00 hod.,<br />

Bratislava východ – Trnovec nad Váhom: pondelok – sobota v čase<br />

05.20 hod. - 11.00 hod.,<br />

Nové Zámky – Komárno: pondelok – sobota v čase 07.19 hod.<br />

– 07.40 hod.,<br />

Possibility to load and unload in 21 stations<br />

The Centre of freight traffic Nové Zámky (SNP) is one of the most<br />

significant and large centres in the district of Regional Transport<br />

Office Bratislava. Since 2006, it has been a certified workplace<br />

border of which starts in Senec and finishes in the border crossing<br />

station in Štúrovo, which became part of the Centre in March 2007.<br />

In the direction towards Nitra, part of the Centre is the route to<br />

Komjatice and, in the direction towards Komárno, the route as far as<br />

Bajč.<br />

SNP Nové Zámky has a total of 21 tariff points. Seven are manned<br />

- Nové Zámky, Šurany, Galanta, Sládkovičovo, Senec, Trnovec<br />

nad Váhom and Štúrovo, 14 are unmanned - Šaľa, Vlčany, Neded,<br />

Tešedíkovo, Gáň, Tvrdošovce, Palárikovo, Dvory nad Žitavou,<br />

Komjatice, Bajč, Gbelce, Strekov, Mužla and Pribeta.<br />

Around the circumference of the entire Centre, transporting<br />

companies have the possibility to load and unload wagon<br />

consignments using general loading and unloading tracks. The Centre<br />

further offers the possibility of weighing the wagon consignments<br />

on weighbridges in Nové Zámky (Pfister, 14m/ 150 t) and Galanta<br />

(Transporta Chrudim, 14m/ 80t).<br />

Within SNP, handling with wagon loads is carried out on general<br />

loading and unloading tracks, private sidings and a combined<br />

transport terminal at Sládkovičovo tariff point.


Nové Zámky<br />

Loading<br />

Loading of scrap metal represents an important part of the entire<br />

volume of loaded goods. At Senec station, the companies of Rekov<br />

Kremnica, Zberné suroviny, a. s., Žilina and Stemamet Senec, are<br />

involved in the loading of scrap metal and which, in January and<br />

February of this year, loaded a total of 41 wagons which represents<br />

1630 tons of scrap for export.<br />

Amongst the most significant scrap transporters in Galanta are the<br />

companies Miraba, s. r. o., Šintava and Zberné suroviny, a. s., Žilina.<br />

These consignments are determined for export. In Galanta, these<br />

transportations represent 80% of the total volume of loaded wagons<br />

and approximately 90% of total tonnage, expressed in numbers as:<br />

circa 82 wagons and 3375 tons. The loading for the transporting<br />

companies is provided on a reinforced concrete area which is mainly<br />

an advantage in unfavourable weather.<br />

Scrap metal also forms a major part of loading in Nové Zámky,<br />

involving the companies Zberné suroviny, a. s., Žilina – branch Nové<br />

Zámky, KBZ, s. r. o., Košice, Martin Zryni – Bratislava, Majuli, s. r. o.,<br />

Košice, Saner, s. r. o., Pezinok and ŽP EKO-QELET, a. s., Martin. In<br />

the first two months of 2008, 86 wagons were loaded here, which<br />

represents 3335 tons of scrap metal. In Šurany, during the same time<br />

period, 54 wagons were loaded with scrap, which made 2509 tons.<br />

Station servicing<br />

In manned tariff points, it is possible to hand in consignments from<br />

0700 to 1500 hrs. In unmanned tariff points, it is possible to hand<br />

in consignments when a handling train is present. The times when<br />

handling trains are present are disclosed by a call sheet. The train<br />

crew of SNP Nové Zámky operate servicing of the following routes at<br />

the stated times:<br />

Trnovec nad Váhom – Bratislava východ: Monday – Friday and<br />

Sunday from 12.43 – 18.00 hrs,<br />

Bratislava východ – Trnovec nad Váhom: Monday - Saturday from<br />

05.20 - 11.00 ,<br />

Nové Zámky – Komárno: Monday - Saturday from 07.19 – 07.40 ,<br />

Komárno Nové – Zámky: Monday - Saturday from 16.45 – 17.53<br />

Šaľa – Neded: upon request, from 10.36 – 11.16. ,<br />

Neded – Šaľa: upon request, from 11.26 – 12.20 ,<br />

Nové Zámky - Šurany – Komjatice: Monday - Friday from 12.14<br />

– 13.00 ,<br />

Komjatice – Šurany – Nové Zámky: Monday - Friday from 14.42<br />

– 16.15 ,<br />

Šurany – Palárikovo – Tvrdošovce: upon request, from 13.50– 14.20 ,<br />

Tvrdošovce – Palárikovo – Šurany: upon request, from 14.47 - 15.15 ,<br />

Nové Zámky – Mužla: Monday - Friday from 06.53 – 08.30 ,<br />

Mužla – Nové Zámky: Monday - Friday from 08.57 – 10.40 .<br />

Contact<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Regional Transport Office, Bratislava<br />

Center of freight traffic Nové Zámky<br />

Námestie Republiky 8, 940 01 Nové Zámky<br />

Head of SNP Bc. Dušan Vítek<br />

Tel.: + 421 35 229 2535<br />

Fax: + 421 35 229 2479<br />

Email: Vitek.Dusan@zscargo.sk<br />

40/41


K železničnej preprave, cieľom ktorej je spoľahlivá a bezpečná<br />

preprava tovaru, prirodzene patrí aj údržba a opravy železničných<br />

koľajových vozidiel. <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> ako dopravca so silným postavením<br />

na trhu zabezpečuje túto údržbu a opravy aj pre externých zákazníkov<br />

na celom území SR.<br />

Zabezpečenie kvality údržby a opráv železničných koľajových vozidiel<br />

(ŽKV) patrí medzi priority pri poskytovaní služieb zákazníkom a je plne<br />

podporované spoločnosťou. Nasvedčuje tomu získanie certifikátu STN<br />

EN ISO 9001:2001 pre produkt údržba a oprava železničných koľajových<br />

vozidiel.<br />

Hlavným poslaním úseku služieb železničných koľajových vozidiel je<br />

udržiavanie a opravovanie hnacích vozidiel ako aj osobných a nákladných<br />

vozňov na základe požiadaviek externého a interného prostredia.<br />

Plnenie tohto poslania na úseku služieb ŽKV zabezpečujú tri sekcie.<br />

Sekcia obchodu údržby a opráv železničných koľajových vozidiel<br />

(S41):<br />

vykonáva prieskum trhu údržby a opráv,<br />

realizuje predaj služieb údržby a opráv,<br />

tvorí produkty údržby a opráv,<br />

zabezpečuje kontrakt pre externých zákazníkov údržby a opráv.<br />

Sekcia údržby a opráv železničných koľajových vozidiel (S42):<br />

plánuje ŽKV na údržbu a opravu,<br />

sleduje a rozvíja technológie údržby a opráv,<br />

riadi údržby a opravy hnacích dráhových vozidiel, nákladných a osobných<br />

vozňov,<br />

zabezpečuje technický rozvoj a prípravu technologických zariadení.<br />

Sekcia technického rozvoja a správy ŽKV (S43):<br />

vykonáva technické kontroly, prehliadky, preberanie a technicko-bezpečnostné<br />

skúšky ŽKV v zmysle vyhlášky MDPaT SR, č. 250/1997,<br />

Z. z.,<br />

zabezpečuje prenos požiadaviek zákazníkov na technické vybavenie<br />

ŽKV, prevádzkové úpravy, podstatné zmeny a rekonštrukcie na ŽKV,<br />

zabezpečuje správu technickej dokumentácie ŽKV.<br />

Maintenance and repairs of railway rolling stock is a natural part<br />

of railway transport, the aim of which is to ensure safe and reliable<br />

transportation of goods. As a transportation company with a strong<br />

position in the market, <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> also provides this maintenance<br />

and repairs for external customers covering the whole of SR.<br />

Provision of quality maintenance and repairs of railway rolling stock<br />

(RRS) ranks amongst the priorities during provision of services to<br />

customers and is fully supported by the company. This is proven by<br />

the certificate STN EN ISO 9001:2001 obtained for the product of<br />

maintenance and repairs of railway rolling stock.<br />

The main mission of the Rolling Stock Services Division are<br />

maintenance and repairs of locomotives as well as passenger<br />

and goods wagons upon requirements of external and internal<br />

environment. Fulfilment of this mission in the Department of Services<br />

of RRS is carried out by three sections.<br />

Maintenance and Repairs Trade section (S41):<br />

performs research of the market of repairs and maintenance,<br />

carries out sales of services of maintenance and repairs,<br />

develops maintenance and repair products,<br />

provides contracts for external customers of maintenance and<br />

repairs.<br />

Rolling Stock Maintenance and Repair Section (S42):<br />

plans RRS for maintenance and repairs,<br />

monitors and develops technology for maintenance and repairs,<br />

manages maintenance and repairs of locomotives, goods and<br />

passenger wagons,<br />

provides technical development and preparation of technological<br />

equipment.<br />

Technical Development and Administration of RRS Section (S43):<br />

carries out technical inspections, surveys, handover and technicalsafety<br />

tests of RRS in accordance with the directive of Ministry of<br />

Transport and Telecommunications of SR No. 250/1997, coll.,<br />

provides transfer of customers’ requirements regarding equipment<br />

of RRS, operational arrangements, significant changes and<br />

reconstructions of RRS,<br />

provides administration of the technical documentation of RRS.<br />

Údržba a opravy železničných koľajových vozidiel<br />

aj pre externých zákazníkov<br />

Maintenance and repairs of railway rolling stock also for external customers<br />

Činnosti úseku služieb ŽKV sa<br />

realizujú v šiestich strediskách<br />

údržby a opráv ŽKV, ktorých pracoviská<br />

sú dislokované v dôležitých<br />

uzlových bodoch a strategických<br />

miestach:<br />

Activities of the Rolling Stock<br />

Services Division are carried out<br />

in six centres of maintenance and<br />

repairs of RRS situated at important<br />

junction points and strategic<br />

locations:<br />

Bratislava<br />

Nové Zámky<br />

Zvolen<br />

Žilina<br />

Spišská N. Ves<br />

Košice<br />

Bratislava<br />

Trnava<br />

Žilina<br />

Trenčianská Teplá<br />

Prievidza<br />

Nové Zámky<br />

Štúrovo<br />

Kraľovany<br />

Zvolen<br />

Brezno<br />

Spišská N. Ves Margecany<br />

Humenné<br />

Plešivec<br />

Košice<br />

Haniska<br />

Maťovce<br />

Čierna<br />

nad Tisou<br />

Železničná spoločnosť <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.,<br />

Úsek služieb ŽKV / Rolling Stock Services Division (ŽKV)<br />

Drieňová 24, 820 09 Bratislava<br />

Tel.: +421 2 2029 7205, Fax: +421 2 4342 0880<br />

E-mail: <strong>Cargo</strong>.U40@zscargo.sk


www.zscargo.sk<br />

Stálym obchodným partnerom <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong> netreba našu internetovú<br />

stránku, ktorú navštevujú za rôznymi účelmi, zvlášť predstavovať. Pre<br />

tých, ktorí tak ešte neurobili, tu máme malý prierez toho, čo na nej<br />

môžu nájsť.<br />

Hneď na úvod vás privíta moderný dizajn našej stránky vo firemných<br />

farbách Železničnej spoločnosti <strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>).<br />

Ako prvé máte po ruke prehľad noviniek v oblasti železničnej dopravy.<br />

Mnohí zákazníci oceňujú možnosť dostať sa priamo z hlavnej stránky<br />

ku katalógu vozňov ako jednému z najobľúbenejších a najžiadanejších<br />

propagačných produktov našej spoločnosti.<br />

Na hlavnej stránke nájdete prehľadný zoznam jednotlivých sekcií ako<br />

napr. Ponuka produktov a služieb, Komoditné členenie, Zákaznícky<br />

servis, a mnoho ďalších. Zákaznícky servis je aktívnou časťou stránky,<br />

kde si môžete prostredníctvom e-mailu, príp. telefónu vyžiadať<br />

základnú cenovú ponuku na prepravu tovaru ako aj odpovede na rôzne<br />

otázky z oblasti železničnej dopravy. Ďalšie informácie o možnostiach<br />

prepravy môžete získať priamo u našich zamestnancov, kontakty ktorých<br />

nájdete v časti Pracoviská a kontakty, prípadne písomne v sekcii<br />

Napíšte nám. Naši zamestnanci vám radi odpovedia na vaše otázky.<br />

Nájdete tu aj predpisy a tarify <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, ktoré si môžete stiahnuť<br />

do vášho počítača v pdf formáte. Malou pomôckou ako sa orientovať<br />

v názvosloví dopravy je slovník, kde sú vysvetlené vybrané skratky<br />

a odborné pojmy.<br />

Ako novinku stránka ponúka prehľad zákazov nakládky (ZAN). Od<br />

minulého roku uverejňujeme informácie o ZAN-och, ktoré nájdete<br />

v sekcii On – line služby. Nájdete tu aktuálny, ale aj archívny zoznam<br />

zákazov nakládky v jednotlivých krajinách, ktoré vám pomôžu eliminovať<br />

prípadné nepríjemnosti vyplývajúce z obmedzení nákladnej dopravy<br />

v tej ktorej krajine.<br />

Ak svoj tovar chcete prepraviť na území Slovenskej republiky a chcete<br />

zistiť, aká je vzdialenosť medzi jednotlivými vnútroštátnymi tarifnými<br />

bodmi, určite vám pomôže pripravovaný Kilometrovník, ktorý sa na<br />

našej stránke objaví v príbehu niekoľkých dní. V súčasnosti môžete<br />

Our internet page does not need to be specially introduced to the<br />

permanent business partners of <strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>, who visit it for various<br />

reasons. For those who have not yet done so, we offer a short preview<br />

of what can be found there.<br />

Right from the beginning, the modern design of our website will<br />

welcome you in the company colours of Železničná spoločnosť<br />

<strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s., (<strong>ZSSK</strong> <strong>CARGO</strong>). Firstly, you can immediately<br />

find a preview of what is new in the area of railway transport. Many<br />

customers appreciate the possibility of moving directly from the home<br />

page to the freight rolling stock catalogue which is one of the most<br />

popular and most required promotion products of our company.<br />

On the home page, you can find a clear list of individual sections<br />

such as “Our products and services”, “Commodity Classification”,<br />

“Customer Service” and many others. Customer service is an active<br />

part of the site where, via email or telephone, it is possible to request<br />

a basic price offer for the transportation of your goods, as well as<br />

answers to various questions in the area of railway transport. Further<br />

information regarding the possibilities for transportation can be<br />

obtained directly from our employees whose contact information can<br />

be found in the section “Workplaces and contacts”, or in writing in<br />

the section “write to us”. Our employees will be pleased to answer<br />

your questions. Here, you can also find regulations and tariffs of our<br />

company which you can download to your computer in pdf format.<br />

Assistance for easy orientation is the vocabulary regarding the<br />

transport, where selected abbreviations and specialist terms are<br />

explained.<br />

A new feature of our website is a preview of load restrictions (ZAN).<br />

využiť pre potreby medzinárodnej prepravy v sekcii Predpisy a tarify<br />

DIUM - Jednotný kilometrovník pre medzinárodnú železničnú prepravu<br />

tovaru: Zoznam staníc - Zoznam miest nakládky/vykládky až 46 európskych<br />

krajín. Tu nájdete tranzitné vzdialenosti (od PPS do PPS) ako aj<br />

vzdialenosti od pohraničných priechodových staníc do vnútroštátnych<br />

tarifných bodov príslušnej krajiny.<br />

Samozrejme okrem týchto - v krátkosti spomenutých - nájdete na<br />

našom webe mnoho ďalších užitočných informácií, ktoré ako veríme,<br />

napomôžu pri našej vzájomnej komunikácii a vám pri podnikaní.<br />

Našou snahou je zlepšovať štruktúru a obsah stránky, preto ďalšou<br />

z pripravovaných noviniek je jej redizajn. Ani my nechceme zaostávať<br />

za trendmi spracovania internetových stránok, a tak sa môžete tešiť<br />

na www.zscargo.sk v novom šate.<br />

Ak vás zaujala táto malá „exkurzia“, neváhajte a navštívte nás na<br />

internete!<br />

Ing. Alžbeta KRUČANICOVÁ<br />

Since last year, we have published information regarding ZANs which<br />

can be found in the section “On-line services”. Here, you can find an<br />

upgraded as well as an archived list of load restrictions in individual<br />

countries, which will help you eliminate possible problems arising<br />

from restrictions of transportation of goods in a particular country.<br />

If you wish to transport your goods in the area of the Slovak Republic<br />

and would like to know the distance between individual inland tariff<br />

points, the prepared “Kilometre-metre”, which will appear on our<br />

website within a few days, will certainly help you. For the needs of<br />

international transport, at present you can use the DIUM - unified<br />

kilometre-metre for international railway goods transport in the<br />

“Regulations and tariffs” section: List of Stations - List of places for<br />

loading/unloading in 46 European countries. Here, you can find the<br />

transit distances (from PPS to PPS) as well as distances from border<br />

crossing stations to domestic tariff points of a particular country.<br />

Of course, apart from this briefly mentioned information, you can find<br />

a lot of useful information on our website which we believe will help our<br />

mutual communication and your enterprising.<br />

Our aim is to improve the structure and content of the website;<br />

therefore, we are preparing a new design. None of us wish to lag<br />

behind the trends of processing internet sites and therefore you can<br />

look forward to seeing a newly dressed www.zscargo.sk.<br />

If this small “excursion” has attracted you, do not hesitate and visit us<br />

on the internet!<br />

Ing. Alžbeta KRUČANICOVÁ<br />

42/43


Železničná spoločnosť<br />

<strong>Cargo</strong> Slovakia, a. s.<br />

Kontakty<br />

OBCHODNÍ MANAŽÉRI<br />

<strong>BUSINESS</strong> MANAGERS<br />

STRATEGICKÍ A ZAHRANIČNÍ<br />

ZÁKAZNÍCI<br />

STRATEGIC AND FOREIGN<br />

CUSTOMERS<br />

Ing. Marcel MINICH<br />

tel.: 055/229 54 50<br />

fax: 055/623 04 23<br />

mobil: 0903 721 636<br />

e-mail: minich.marcel@zscargo.sk<br />

Ing. Jozef MIKLOŠ<br />

tel.: 055/229 54 51<br />

fax: 055/623 04 23<br />

mobil: 0903 221 626<br />

e-mail: miklos.jozef@zscargo.sk<br />

Ing. Richard KRIŠPINSKÝ<br />

tel.: 055/229 56 89<br />

fax: 055/623 04 23<br />

mobil: 0903 513 109<br />

e-mail: krispinsky.richard@zscargo.sk<br />

Ing. Marek CHACHAĽÁK<br />

tel.: 055/229 54 12<br />

fax: 055/623 04 23<br />

mobil: 0903 906 667<br />

e-mail: chachalak.marek@zscargo.sk<br />

SÍDLO KOŠICE / KOŠICE OFFICE<br />

Ing. Renáta IHNÁTOVÁ<br />

tel.: 055/229 55 10<br />

fax: 055/623 31 26<br />

mobil: 0903 721 626<br />

e-mail: ihnatova.renata@zscargo.sk<br />

Ing. Marianna MAKOVÁ<br />

tel.: 055/229 55 39<br />

fax: 055/623 31 26<br />

mobil: 0910 264 211<br />

e-mail: makova.marianna@zscargo.sk<br />

SÍDLO ZVOLEN / ZVOLEN OFFICE<br />

Ing. Alena VENDERLOVÁ<br />

tel.: 045/229 42 71<br />

fax: 045/533 04 20<br />

mobil: 0903 722 115<br />

e-mail: venderlova.alena@zscargo.sk<br />

SÍDLO ŽILINA / ŽILINA OFFICE<br />

Ing. Peter KOSTKA<br />

tel.: 041/229 22 41<br />

fax: 041/562 48 76<br />

mobil: 0903 438 481<br />

e-mail: kostka.peter@zscargo.sk<br />

Ing. Ľubomír VYPARINA<br />

tel.: 041/229 21 41<br />

fax: 041/562 48 76<br />

mobil: 0903 643 457<br />

e-mail: vyparina.lubomir@zscargo.sk<br />

SÍDLO BRATISLAVA<br />

BRATISLAVA OFFICE<br />

Ing. Ružena HOLICKÁ<br />

tel.: 02/2029 78 84<br />

fax: 02/2029 78 85<br />

mobil: 0910 782 543<br />

e-mail: holicka.ruzena@zscargo.sk<br />

Juraj GAVLAS<br />

tel.: 02/2029 73 94<br />

fax: 02/2029 78 85<br />

mobil: 0903 639 230<br />

e-mail: gavlas.juraj@zscargo.sk<br />

INTERMODÁLNA PREPRAVA<br />

INTERMODAL TRANSPORT<br />

Ing. Alena REMÁKOVÁ<br />

tel.: 02/2029 2677<br />

fax.: 02/5557 3831<br />

mobil: 0903 438 423<br />

e-mail: remakova.alena@zscargo.sk<br />

AUTOMOTIVE<br />

Ing. Alexandra BOROVANOVÁ<br />

tel.: 02/2029 71 88<br />

fax: 02/2029 78 85<br />

mobil: 0903 559 834<br />

e-mail: borovanova.alexandra@zscargo.sk<br />

Ing. Mikuláš SABÓ<br />

tel.: 055/229 55 57<br />

fax: 055/623 04 23<br />

mobil: 0911 525 359<br />

e-mail: sabo.mikulas@zscargo.sk<br />

ZASTÚPENIE V ZAHRANIČÍ<br />

REPRESENTATION ABROAD<br />

Generálne zastupiteľstvo v Rakúskej republike<br />

General Representation in Austria<br />

Ing. Jozef GAZDA CSc.<br />

Parkring 12, 1010 Wien<br />

tel.: 0043 1 5128974<br />

fax: 0043 1 512897475<br />

mobil: 0043 6764310086<br />

e-mail: jozef.gazda@utanet.at<br />

Generálne zastupiteľstvo v Poľskej republike<br />

General Representation in Poland<br />

Dipl. Ing. Jiří HANZAL<br />

Aleje Jerozolimskie 125/127<br />

02-017 Warszawa<br />

tel.: 0048 22 621 3683<br />

fax: 0048 22 621 3683<br />

mobil: 00421 911 422 026<br />

e-mail: zsskwa@gazeta.pl<br />

Generálne zastupiteľstvo na Ukrajine<br />

General Representation in Ukraine<br />

Ing. Jozef VIRBA<br />

Gogoľa 1, 290 604 Ľvov<br />

tel.: 0038 0322971198<br />

fax: 0038 0322971198<br />

mobil: 0038 0503173568<br />

e-mail: railway1@complex.lviv.ua<br />

SEKCIA SLUŽIEB ZÁKAZNÍKOM<br />

CUSTOMER SERVICES SECTION<br />

tel.: 055/229 55 22<br />

fax: 055/229 55 59<br />

e-mail: cargo.s13@zscargo.sk<br />

ODBOR KONTROLY A KRÍZOVÉHO<br />

RIADENIA<br />

DEPARTMENT OF INSPECTION AND<br />

CRISIS MANAGEMENT<br />

Reklamácie / Claims<br />

tel.: 02/20 29 23 08<br />

fax.: 02/20 29 24 16<br />

e-mail: cargo.O2@zscargo.sk<br />

INFOSERVIS<br />

tel.: 055/229 55 12<br />

055/229 54 69<br />

055/229 55 19<br />

fax: 055/623 31 26<br />

e-mail: infoservis@zscargo.sk<br />

ÚSEK SLUŽIEB ŽELEZNIČNÝCH<br />

KOĽAJOVÝCH VOZIDIEL<br />

DEPARTMENT OF SERVICE<br />

OF RAILWAY TRACK VEHICLES<br />

tel.: 02/20 29 72 05<br />

fax: 02/43 42 08 80<br />

e-mail: cargo.U40@zscargo.sk

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!