ecology distribution and conservation

Rovnokrídlovce (Orthoptera)a modlivky (Mantodea) Poľany:ekológia, rozšírenie a ochranaCrickets and grasshoppers (Orthoptera)and mantids (Mantodea) of the Poľana Mts.:ecology, distribution and conservation

Rovnokrídlovce (Orthoptera)a modlivky (Mantodea) Poľany:ekológia, rozšírenie a ochranaCrickets and grasshoppers (Orthoptera)and mantids (Mantodea) of the Poľana Mts.:ecology, distribution and conservationAnton Krištín & Vladimír Hrúz (eds.)Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky,Správa Chránenej krajinnej oblasti – Biosférickej rezervácie Poľana& Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie viedState Nature Conservancy of the Slovak Republic,Administration of the Protected Landscape Area – Biosphere Reserve Poľana& Institute of Forest Ecology of the Slovak Academy of SciencesZvolen, 2005

Odporúčaná citácia monografie The recommended citation of this monograph:KRIŠTÍN A. & HRÚZ V. (eds.) 2005: Rovnokrídlovce (Orthoptera) a modlivky(Mantodea) Poľany: ekológia, rozšírenie a ochrana [Crickets and grasshoppers(Orthoptera) and mantids (Mantodea) of the Poľana Mts.: ecology, distributionand conservation]. — ŠOP SR, Správa CHKO – BR Poľana & Ústav ekológie lesaSAV, Zvolen, 77 pp.Odporúčaná citácia kapitoly The recommended citation of the chapter:SLÁVIK D. 2005: 3. 1. Prírodné pomery skúmaného územia [Natural conditionsin the area]. — Pp.: 14–17. In: KRIŠTÍN A. & HRÚZ V. (eds.), Rovnokrídlovce(Orthoptera) a modlivky (Mantodea) Poľany: ekológia, rozšírenie a ochrana[Crickets and grasshoppers (Orthoptera) and mantids (Mantodea) of the PoľanaMts.: ecology, distribution and conservation]. ŠOP SR, Správa CHKO – BRPoľana & Ústav ekológie lesa SAV, Zvolen.Autori Authors:© Anton Krištín, Vladimír Hrúz, Peter Kaňuch, Dušan Slávik, Jana GalvánkováRecenzenti Reviewers:Mgr. Vladimír Gavlas, PhD.RNDr. Ľubomír Vidlička, CSc.Grafická úprava a sadzba Layout & Graphic design:Peter KaňuchFoto na obálke Cover photo (♀ Arcyptera fusca):© Vladimír HrúzKresby Illustrations:© Alica BeňováTlač Printed by:Vydavateľstvo TU vo ZvoleneISBN: 80-89035-67-1

Obsah1. Úvod (Anton Krištín) ........................................................................................................... 62. Materiál a metodika (Anton Krištín & Peter Kaňuch) ............................................................ 92. 1. Zber údajov ......................................................................................................... 92. 2. Analýza údajov ................................................................................................... 92. 2. 1. Kvalitatívne analýzy ................................................................................ 92. 2. 2. Kvantitatívne analýzy ............................................................................123. Charakteristika územia a lokalít ...................................................................................143. 1. Prírodné pomery skúmaného územia (Dušan Slávik) ...........................................143. 1. 1. Abiotické pomery ....................................................................................143. 1. 2. Biotické pomery ......................................................................................153. 1. 3. Ochrana územia ......................................................................................163. 2. Stručná charakteristika lokalít (Jana Galvánková, Vladimír Hrúz & Anton Krištín) ...... 174. Výsledky a diskusia ...................................................................................................... 334. 1. Štruktúra spoločenstiev Orthoptera a Mantodea ............................................ 334. 1. 1. Kvalitatívna štruktúra a poznámky k výskytu jednotlivých druhov(Anton Krištín & Vladimír Hrúz) ................................................................................ 334. 1. 2. Kvantitatívna štruktúra (Anton Krištín & Peter Kaňuch) ................................554. 2. Kvalitatívno-kvantitatívna štruktúra Orthoptera pozdĺž vertikálnehogradientu (Anton Krištín & Peter Kaňuch) ..................................................................574. 3. Indikátory výškových stupňov (Anton Krištín & Peter Kaňuch) ............................... 584. 4. Spoločenstvá charakteristických biotopov (Anton Krištín & Peter Kaňuch) ............ 604. 5. Fenológia spoločenstiev Orthoptera (Anton Krištín & Peter Kaňuch) ...................... 624. 6. Ekosozologický status Orthoptera a Mantodea Poľany(Anton Krištín & Vladimír Hrúz) ................................................................................ 624. 7. Ochrana biotopov a druhov (Anton Krištín & Vladimír Hrúz) .................................. 654. 7. 1. Genofondovo významné lokality ........................................................... 654. 7. 2. Ochranárske problémy a návrhy na ekologické obhospodarovanielokalít ................................................................................................................ 655. Súhrn ............................................................................................................................686. Summary .......................................................................................................................717. Literatúra ......................................................................................................................74

Contents1. Introduction (Anton Krištín) .............................................................................................. 62. Material and Methods (Anton Krištín & Peter Kaňuch) ........................................................ 92. 1. Data collection .................................................................................................... 92. 2. Data analysis ..................................................................................................... 92. 2. 1. Qualitative analyses ............................................................................... 92. 2. 2. Quantitative analyses ...........................................................................123. Study area and localities .............................................................................................143. 1. Natural conditions in the area (Dušan Slávik) .....................................................143. 1. 1. Abiotic conditions ...................................................................................143. 1. 2. Biotic conditons ......................................................................................153. 1. 3. Protection of the area ............................................................................163. 2. Short description of the localities (Jana Galvánková, Vladimír Hrúz & Anton Krištín) . 174. Results and Discussion ................................................................................................ 334. 1. Structure of assemblages of Orthoptera and Mantodea ................................ 334. 1. 1. Qualitative structure and comments on species occurrence(Anton Krištín & Vladimír Hrúz ................................................................................. 334. 1. 2. Quantitative structure (Anton Krištín & Peter Kaňuch) .................................554. 2. Qualitative and quantitative structure of Orthoptera assemblages alongthe altitudinal gradient (Anton Krištín & Peter Kaňuch) ...........................................574. 3. Indicator species for altitudinal zones (Anton Krištín & Peter Kaňuch) ................. 584. 4. Assemblages of the characteristic habitats (Anton Krištín & Peter Kaňuch) .......... 604. 5. Phenology of Orthoptera assemblages (Anton Krištín & Peter Kaňuch) ................. 624. 6. Conservation status of Orthoptera and Mantodea of the Poľana Mts.(Anton Krištín & Vladimír Hrúz) ................................................................................ 624. 7. Species and habitat conservation (Anton Krištín & Vladimír Hrúz) ........................ 654. 7. 1. Important gene pool localities .............................................................. 654. 7. 2. Problems in nature protection and conservation measures .............. 655. Slovak summary ......................................................................................................... 686. English summary .........................................................................................................717. References .....................................................................................................................74

Rovnokrídlovce a modlivky Poľany: ekológia, rozšírenie a ochranaTab. 1. Druhové zloženie a relatívna početnosť (1–4, viď vysvetlivky v kapitolách Materiála metodika a Výsledky a diskusia) Orthoptera a Mantodea pozdĺž piatich výškových stupňovPoľany, s uvedením minimálnej a maximálnej nadmorskej výšky výskytu druhov(MIN, MAX) a frekvencie ich výskytu na 63 lokalitách (F %).Table 1. Species composition and relative abundance (1–4, see explanations in the ChaptersMaterial and Methods and Results and Discussion) of Orthoptera and Mantodeaalong five altitudinal zones of the Poľana Mts., with minimum and maximum altitudinaldistribution (MIN, MAX) and frequency of occurrence on 63 localities (F %).Druh SpeciesENSIFERATettigoniidaeNadmorská výška (m n. m.) Altitude (m a.s.l.)460–660660–860860–10601060–12601260–1458MIN MAX F %Barbitistes constrictus 1 1 1 2 1 480 1420 64Isophya camptoxypha 2 2 2 460 1020 32Isophya kraussi 2 2 3 3 2 460 1450 86Leptophyes albovittata 3 2 1 460 1020 27Phaneroptera falcata 3 1 1 460 970 35Meconema thalassinum 2 2 2 460 1020 30Conocephalus dorsalis 1 480 550 3Decticus verrucivorus 3 4 4 3 2 460 1450 100Metrioptera bicolor 3 3 2 2 2 460 1367 94Metrioptera brachyptera 2 2 3 3 3 500 1450 86Metrioptera roeselii 4 3 3 3 3 460 1450 100Pholidoptera aptera 1 2 3 2 2 510 1400 79Pholidoptera fallax 2 3 2 2 600 1160 22Pholidoptera friwaldszkyi 3 3 820 920 3Pholidoptera griseoaptera 3 3 3 3 3 460 1458 100Platycleis albopunctata grisea 3 3 2 1 460 1230 44Tettigonia cantans 2 3 3 3 2 460 1450 100Tettigonia caudata 1 1 620 700 3Tettigonia viridissima 3 2 2 460 1040 38Ephippiger ephippiger 3 2 460 860 18GryllotalpidaeGryllotalpa gryllotalpa 3 2 1 460 890 19MyrmecophildaeMyrmecophilus acervorum 1 1 2 560 890 5GryllidaeGryllus campestris 4 4 3 2 2 460 1350 91Oecanthus pellucens 2 2 460 770 18Acheta domesticus 1 1 740 890 310

Rovnokrídlovce a modlivky Poľany: ekológia, rozšírenie a ochranapokračovanie tab. 1Table 1 continuedDruh SpeciesCAELIFERATetrigidaeNadmorská výška (m n. m.) Altitude (m a.s.l.)460–660660–860860–10601060–12601260–1458MIN MAX F %Tetrix bipunctata 2 1 1 460 1030 38Tetrix subulata 3 1 1 1 1 460 1355 81Tetrix tenuicornis 2 1 460 850 16AcrididaeCalliptamus italicus 3 2 2 460 1050 21Miramella alpina 2 3 3 910 1278 16Podisma pedestris 1 3 3 1 750 1340 6Pseudopodisma nagyi 1 4 3 850 1210 24Oedipoda caerulescens 3 3 2 560 1030 11Psophus stridulus 3 3 2 1 700 1320 27Stethophyma grossum 1 550 560 2Arcyptera fusca 1 3 3 2 650 1170 19Euthystira brachyptera 4 4 4 4 3 460 1450 100Gomphocerippus rufus 2 2 2 480 1040 30Chorthippus albomarginatus 3 3 3 2 2 460 1350 70Chorthippus apricarius 2 3 3 3 2 460 1350 84Chorthippus biguttulus 3 2 2 2 2 460 1360 84Chorthippus brunneus 3 3 3 1 460 1170 57Chorthippus dorsatus 2 2 2 2 460 1170 49Chorthippus mollis 2 1 1 460 1030 25Chorthippus montanus 2 2 2 2 1 460 1350 22Chorthippus parallelus 4 4 4 4 4 460 1458 100Chorthippus vagans 2 2 670 920 3Chrysochraon dispar 2 2 2 1 460 1230 43Myrmeleotettix maculatus 1 3 3 540 1030 6Omocestus haemorrhoidalis 2 3 2 1 460 1230 44Omocestus rufipes 2 2 1 460 1080 44Omocestus viridulus 1 3 4 4 3 560 1450 76Stenobothrus crassipes 2 770 820 2Stenobothrus lineatus 3 3 4 3 3 460 1350 84Stenobothrus stigmaticus 3 3 3 2 2 460 1350 81Stenobothrus nigromaculatus 2 550 560 2Celkový počet druhovTotal number of speciesMANTODEA48 52 48 31 23Mantis religiosa 2 2 1 460 1020 3711

Rovnokrídlovce a modlivky Poľany: ekológia, rozšírenie a ochranahispidus), ďatelina lúčna (Trifolium pratense), zvonček konáristý (Campanulapatula), hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus), psinček tenučký (Agrostis capillaris),tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum) a iné.25. Hutná 2 – časť Genzlová, S až SZ expozícia, sklonitosť 0–25 %, kosené, extenzívnea intenzívne pasené trávne porasty (700–850 m n. m., vybrané plochy 2 ha na cca10 ha lokality, DFS 7282d). Spásané a kosené lúky zastupujú porasty kostravy lúčnej(Festuca pratensis) s ďalšími druhmi: psinček tenučký (Agrostis capillaris),nátržník vzpriamený (Potentilla erecta), alchemilka (Alchemilla sp.), ďatelina plazivá(Trifolium repens), púpavec jesenný (Leontodon autumnalis), čiernohlávokobyčajný (Prunella vulgaris), zvonček konáristý (Campanula patula), smlz trsťovitý(Calamagrostis arundinacea), mrvica peristá (Brachypodium pinnatum), bôľhojlekársky (Anthyllis vulneraria) a iné.26. Kamenistá dolina (obr. 6) – izolované lesné lúky a pasienky pozdĺž Kamenistéhopotoka (napr. Močidlá) v smrekových lesoch. Inverzná poloha zapríčiňuje nízkudiverzitu živočíšstva úzkych, prevažne intenzívne pasených lúk (90 %) (750–800m n. m. 10 ha, DFS 7383b). Najčastejším a dominantným typom mezofilných lúkv tejto časti doliny sú porasty metlice trsnatej (Deschampsia cespitosa) so sitinourozložitou (Juncus effusus), iskerník plazivý (Ranunculus repens), psinček poplazový(Agrostis stolonifera), alchemilka (Alchemilla sp.), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis),kostrava lúčna (Festuca pratensis), kostrava červená (Festuca rubra),nátržník husí (Potentilla anserina), iskerník prudký (Ranunculus acris), túžobníkbrestolistý (Filipendula ulmaria), kuklík potočný (Geum rivale) a iné. Okrem toho sav doline vyskytujú rozmanité rastlinné spoločenstvá vodné, močiarne, rašeliniskové,vysokobylinné nivné a svahové pasienky.Obr. 5. Pod Jánošíkovou skalou – xerotermné lúky, biotop A. fuscaa P. stridulus, a Prírodná pamiatka Jánošíkova skala (Foto A. Krištín).Fig. 5. Pod Jánošíkovou skalou – xerothermous meadows, habitat of A. fusca andP. stridulus, and Nature Monument Jánošíkova skala rock (Photo A. Krištín).Obr. 6. Kamenistá dolina – pasienky pozdĺž meandrov Kamenistéhopotoka, biotop P. pedestris (Foto A. Krištín).Fig. 6. Kamenistá dolina valley – pastures along Kamenistý potokcreek meanders, habitat of P. pedestris (Photo A. Krištín).Obr. 7. Hrochotská Bukovina – Chránený areál na ochranu vzácnehospoločenstva 37 druhov rovnokrídlovcov (Foto V. Hrúz).Fig. 7. Hrochotská Bukovina – Protected site for conservation of6 8rare Orthoptera community of 37 species (Photo V. Hrúz).Obr. 8. Hrochotská Majerová – pasienky na J svahoch, vpreduporast Colchicum autumnale (Foto V. Hrúz).5 7Fig. 8. Hrochotská Majerová – pastures on S slopes, infront with Colchicum autumnale (Photo V. Hrúz).23

Rovnokrídlovce a modlivky Poľany: ekológia, rozšírenie a ochranaVýškový stupeň 860–1060 m n. m.27. Hrochotská Bukovina (obr. 7) – CHA a blízke okolie do 100 m od hranice, lesnálúka v bukovo smrekových lesoch s gradientom od vlhkých bylinných porastov až poteplé pasienky, sklonitosť 0–40 %, J, JZ expozícia – plocha extenzívne pasená ovcami(870–920 m n. m., cca 1 ha, DFS 7382b). Druhy pasienkov psica tuhá (Nardusstricta), plevnatec položený (Danthonia decumbens), kostrava červená (Festucarubra), púpavec srstnatý (Leontodon hispidus), ľubovník škvrnitý (Hypericummaculatum), nátržník vzpriamený (Potentilla erecta) a druhy vlhších stanovíšťďatelina plazivá (Trifolium repens), žltohlav najvyšší (Trolius altissimus), ostricaprosová (Carex panicea).28. Hrochotská Majerová (obr. 8) – rozsiahla lesná lúka, diverzifikovaná skupinamia solitérmi drevitej a krovitej vegetácie, prevažne intenzívne pasená (70 %) s košarovaním,menej kosená (20 %), sklonitosť 5–40 %, J a JZ expozícia, (870–960m n. m., DFS 7382b). Na väčšine plochy sa vyskytujú rôzne typy porastov tomkyvoňavej (Anthoxanthum odoratum) a psinčeka tenučkého (Agrostis capillaris)so zastúpením ďalších druhov ako psica tuhá (Nardus stricta), zvonček konáristý(Campanula patula), rebríček obyčajný (Achillea millefolium) a iné.29. Horná Chrapková – plocha charakteru lesných lúk, prevažne intenzívne pasená(70 %), z časti pastvou devastovaná, v depresiách sa nachádzajú neobhospodarovanémokrade, sklonitosť 0–20 %, JZ expozícia s často plošinovým charakterom(880–900 m n. m. vybrané plôšky a transekty 2 ha z 10 ha, DFS 7382d). Plochucharakterizujú druhy ako psinček tenučký (Agrostis capillaris), kostrava žliabkatá(Festuca rupicola), zvonček konáristý (Campanula patula), kostrava červená(Festuca rubra) a druhy mokradí pichliač zelinový (Cirsium oleraceum), mätadlholistá (Mentha longifolia), lipnica pospolitá (Poa trivialis) a iné.30. Vrchslatina – lokalita má charakter izolovanej horskej osady v smrekových lesochs prevažne kosenými lúkami (80 %), s menšími racionálne v oplotkoch pasenýmiplochami, s prvkami horskej flóry. Vlastnú monitorovanú plochu tvorí lúka a rúbaňna okraji hospodárskych smrekových lesov, ktorá sa nachádza pri ceste Hriňová– Čierny Balog asi 500 m V od konca osady (880–950 m n. m., Z až JZ expozícia,0–30 % sklon, 2 ha, DFS 7383d).31. Biele vody – lokalita má charakter horskej osady s rekreačnou funkciou, jednása prevažne o neobhospodarované (60 %) alebo raz ročne kosené lúky, Z až JZ expozícia,10–30 % sklon, (890–980 m n. m., vybrané plochy 2 ha z plochy asi 30 ha,DFS 7383d). Zastúpenie druhov: psinček tenučký (Agrostis capillaris), trojštetžltkastý (Trisetum flavescens), púpavec srstnatý (Leontodon hispidus), bedrovníklomikameňový (Pimpinella saxifraga), ďatelina lúčna (Trifolium pratense), skorocelkopijovitý (Plantago lanceolata), psica tuhá (Nardus stricta) a iné.32. Kozí chrbát – izolovaná lesná lúka v smrekových a bukových lesoch na J svahuPoľany, asi 1 500 m Z od lokality Javorinka 2, v minulosti (do r. 1994), extenzívnepasená, v súčasnosti sčasti kosená, J a JV expozícia (920–950 m n. m., 2 ha, DFS7382d).33. Úplaz (Pod Sedlom, Nad Hukavkou) – svahové lúky v bukových a smrekovýchlesoch, extenzívne až intenzívne pasené, miestami so strhnutými eróznymi svahmibez vegetácie JV expozícia, (920–1030 m n. m., 2 ha, DFS 7383c). Pasienkové24

Rovnokrídlovce a modlivky Poľany: ekológia, rozšírenie a ochranaObr. 17. RozšírenieLeptophyes albovittatana Poľane.Fig. 17. Distribution ofLeptophyes albovittatain the Poľana Mts.Obr. 18. RozšíreniePhaneropterafalcata na Poľane.Fig. 18. Distribution ofPhaneroptera falcatain the Poľana Mts.Obr. 19. RozšírenieEphippiger ephippigerna Poľane.Fig. 19. Distribution ofEphippiger ephippigerin the Poľana Mts.37

Rovnokrídlovce a modlivky Poľany: ekológia, rozšírenie a ochrana46

Rovnokrídlovce a modlivky Poľany: ekológia, rozšírenie a ochrana• Miramella alpina (Kollar, 1833) – F = 16 %; p3; eu; CH; c,vEUR; VII–X;travinno-bylinné porasty mezických až mokrých lesných lúk a svetlín, a tiež pasienkova okrajov lesov v chladnejších polohách. Na rozdiel od predošlého druhusa vyskytuje presne opačne, tzn. preferuje vyššie nadmorské výšky od 910 do 1 278m n. m., pričom zatiaľ nebol zistený vôbec na J svahoch Poľany, a to ani v celejoblasti Prednej a Zadnej Poľany (obr. 24). Zistený bol len na sever a východ od Kysliniek,na vyslovene horských lesných lúkach a lesných okrajoch a svetlinách, napr.v spoločenstve druhov Pseudopodisma nagyi, I. kraussii, Omocestus viridulus(napr. Ľubietovský Vepor, Krížne, Nad Veporskými skalkami, Bukovina), pričommax. početnosť sme zaznamenali na lokalite Krížne (20–30 ex./ 0,1 ha, 26. 8. 2003).Je to typický predstaviteľ vysokohorskej alpínskej fauny (obr. 39), idúci na hranicevečného snehu, napr. v Belianskych Tatrách bol registrovaný vo výške 2 100 m n. m.(CHLÁDEK 1986) a vo švajčiarskych Alpách až 2530 m n. m. (THORENS & NADIG 1997).• Podisma pedestris (Linnaeus, 1758) – F = 6 %; p3; xe-me; CH-GE; EUS; VII–X; nízke travinno-bylinné porasty suchých až mezických lúk, pasienkov a úhorovs výskytom obnaženej pôdy a skál (obr. 40). Na Poľane má vyslovene ostrovčekovitérozšírenie s preferenciou vyšších montánnych polôh (obr. 25). Zistený bol zatiaľ na4 lokalitách od 750 (Kamenistá dolina – Močidlá, 10. 8. 2000, 2 ♀♀, lgt. Hrúz) do1 340 m n. m. (Predná Poľana, 21. 7. 1996, 1 ♀). Najpočetnejšie sme ho zistili naobnažených vápencových pôdach pri chate na Hrbe (5–6 ex./ 0,1 ha, 11. 8. 1999)a na lesnej lúke pri Vrchslatine (7 ♂♂, 7 ♀♀/ 0,1 ha, 4. 9. 1997).• Pseudopodisma nagyi Galvagni et Fontana, 1996 – F = 24 %; p4; xe-me; cvEUR;CH-TH; VII–X; travinno-bylinné porasty suchých až mezických lesných lúk a svetlín,a tiež pasienkov a okrajov lesov v chladnejších polohách (obr. 41). Tento druh (dor. 1996 považovaný prevažne za druh Pseudopodisma fieberi Scudder, 1897) smezistili od 850 do 1210 m. Podobne ako druh M. alpina sme ho nezistili v J častiPoľany, ani v oblasti Prednej a Zadnej Poľany. Pomerne pravidelne sa vyskytuje vovýchodnej časti Hrochotskej doliny, na tzv. medvedích lokalitách (Dolná Zálomská,Dolná a Horná Sihla, Šafránička) a na sever od týchto lokalít (obr. 26). Najvyššiupočetnosť druhu sme zistili v oblasti Nad Veporskými skalkami, Pod ĽubietovskýmVeprom, na lokalitách Krížne a Dolná Sihla, kde početnosť dosahovala koncom júla2001 až okolo 100 ex./ 0,1 ha. Na zachovalých lokalitách je to charakteristickýdruh montánneho spoločenstva spolu s druhmi A. fusca, P. stridulus, Ph. fallax,M. brachyptera, M. alpina, Stenobothrus stigmaticus a i.; LR:nt 2 , druh je podobne34 3633 35Obr. 33. Decticus verrucivorus – samica (Foto A. Krištín).Fig. 33. Decticus verrucivorus – female (Photo A. Krištín).Obr. 34. Metrioptera bicolor – samica (Foto A. Krištín).Fig. 34. Metrioptera bicolor – female (Photo A. Krištín).Obr. 35. Pholidoptera aptera – samec (Foto V. Hrúz).Fig. 35. Pholidoptera aptera – male (Photo V. Hrúz).Obr. 36. Pholidoptera friwaldszkyi – samec (Foto V. Hrúz).Fig. 36. Pholidoptera friwaldszkyi – male (Photo V. Hrúz).47

Rovnokrídlovce a modlivky Poľany: ekológia, rozšírenie a ochrana• Chorthippus brunneus (Thunberg, 1815) – F = 57 %; p3; xe-me; CH-GE; EUS;VI–X; nižšie travinno-bylinné porasty obhospodarovaných i opustených xerickýchaž mezických lúk, pasienkov a polí. Na Poľane je to druh strmých svahových lúka obnažených skalných a eróznych svahov, pričom bol zatiaľ zistený až do výšky1 170 m n. m. (Koliby nad lokalitou Veporské skalky, 7. 8. 2001, napr. aj s druhomP. nagyi), i keď napr. v Alpách vystupuje až do 2 300 m n. m. (THORENS & NADIG1997). Často obsadzuje ako jeden z prvých druhov obnažené pôdy v rámci iniciálnychsukcesných štádií (napr. po rekultivácií a odstránení porastov borievky Juniperuscommunis aj s pôdou na lokalite Príslopy).• Chorthippus dorsatus (Zetterstedt, 1821) – F = 49 %; p2; eu; CH; EUS; VII–X;nižšie travinno-bylinné porasty obhospodarovaných i opustených vlhkých až suchýchlúk a pasienkov. Druh podobný druhu Ch. albomarginatus je nachádzanýv podobných biotopoch ako on, no zatiaľ bol zistený len do nadmorskej výšky 1 170m n. m. (lúky pod Drábovkou a Žiarec). Preferuje údolné podmáčané lúky (napr.lúky v údolí Hučavy a Bystrého potoka), extenzívne pasené lúky a okraje mokradía pramenísk.• Chorthippus mollis (Charpentier, 1825) – F = 25 %; p2; xe-me; CH; EUS; VII–X; nižšie a riedke travinno-bylinné porasty obhospodarovaných i opustených mezickýchaž suchých lúk a pasienkov. Tento menší druh rodu podobný druhu Ch.biguttulus, s výrazne odlišným hlasom, je podobne ako sesterský druh Ch. brunneusviazaný na prehriate J orientované svahy Poľany. Bol zistený menej početne akoostatné druhy rodu a do výšky 1 030 m n. m. (Javorinka, Vrchdetva, Príslopy, max.6–8 ♂♂/ 0,1 ha), hoci napr. v Alpách vystupuje až do výšky 2 340 m n. m. (THORENS& NADIG 1997).• Chorthippus montanus (Charpentier, 1825) – F = 22 %; p2; hg; CH; EUS; VII–X; travinno-bylinné porasty vlhkých obhospodarovaných lúk a pasienkov, okrajovlesa a úhorov. Prísne vlhkomilný druh je podobný druhu Ch. paralellus no značnevzácnejší, viazaný na ostrovčekovite rozšírené vlhkomilné rastlinné spoločenstvápobrežnej vegetácie potokov, podmáčaných plôch a pramenísk na Poľane. Zistili smeho vo všetkých výškových stupňoch, najvyššie na rašelinisku Žliebky (1 350 m n. m.)na Prednej Poľane (v poraste Eriophorum angustifolium), kde sa vyskytoval paralelnenapr. s druhmi M. brachyptera a O. viridulus.• Chorthippus parallelus (Zetterstedt, 1821) – F = 100 %; p4; eu; CH; PAL; VI–X;nižšie travinno-bylinné porasty obhospodarovaných i opustených vlhkých až suchýchlúk, pasienkov a polí. Druh je asi najčastejším a najpočetnejším druhom zástupcomradu Orthoptera pozdĺž celého vertikálneho gradientu Poľany, vyskytol sa aj naObr. 37. Tettigonia cantans – samec (Foto P. Kaňuch).Fig. 37. Tettigonia cantans – male (Photo P. Kaňuch).Obr. 38. Ephippiger e. ephippiger – samec (Foto P. Kaňuch).Fig. 38. Ephippiger e. ephippiger – male (Photo P. Kaňuch).Obr. 39. Miramella alpina – samec (Foto P. Kaňuch).Fig. 39. Miramella alpina – male (Photo P. Kaňuch).Obr. 40. Podisma pedestris – samica (Foto P. Kaňuch).Fig. 40. Podisma pedestris – female (Photo P. Kaňuch).38 4037 3950

Rovnokrídlovce a modlivky Poľany: ekológia, rozšírenie a ochrana51

Rovnokrídlovce a modlivky Poľany: ekológia, rozšírenie a ochranadf = 3, p < 0,05) s narastajúcou nadmorskou výškou bol zistený iba u kobyliek (Ensifera).Avšak všeobecne, v rámci prvých troch výškových stupňov (460–1060 m n. m.)boli počet druhov a ich početnosť relatívne vyrovnané (obr. 46), i keď sa nejednaloo rovnaké druhové zloženie. Pokles počtu druhov aj relatívnej početnosti od výšky 1 060m n. m., kde už chýbajú vyslovene termofilné druhy (napr. Ph. falcata, E. ephippiger,O. pellucens, C. italicus) je okrem klimatických faktorov pravdepodobne tiež výsledkomnižšej ponuky spektra biotopov. Nad 1060 m sa jedná už iba o lesné lúky a pasienkyv smrekových a zmiešaných bukových lesoch. V týchto polohách sa nápadne zvyšuje variabilitarelatívnej početnosti Ensifera i Caelifera na lokalitu a zápis. Zvýšenú variabilituodôvodňujeme rozdielnou plochou a rozdielnou izoláciou jednotlivých lokalít v týchtovýškových stupňoch. Niektoré lokality sú silne izolované (Katruška, Brusniansky grúň,Výbohové, Zadná Poľana), iné nadväzujú na rozsiahle lúčne a pasienkové komplexy(Predná Poľana, Drábovka, Veporské skalky), čo spôsobuje rozdielnu mieru genetickejizolácie lokálnych populácií (obr. 46).4. 3. Indikátory výškových stupňovZhluková analýza vytriedila na základe výskytu a relatívnej početnosti druhov dve hlavnéskupiny druhov, ktoré sa ďalej členia na 6 skupín, resp. gíld. Prvá hlavná skupinazahrňuje eurytopné druhy s vysokou frekvenciou, napr. D. verrucivorus, M. roeselii,Ph. griseoaptera, ako aj vy-sokou relatívnou početnosťou E. brachyptera, Ch. parallelus(A, obr. 47). V tejto hlavnej skupine je vyčlenená aj ďalšia skupina horských druhov,ktoré môžme nazvať montánne eurytopy (B, obr. 47). Tá zahŕňa tiež dve podskupiny,prvá z nich je skupina druhov s nižšou početnosťou napr. I. kraussii, P. aptera,M. brachyptera, druhá je podskupinou druhov s vyššou početnosťou, napr. O. viridulus,S. stigmaticus, Ch. biguttulus a M. bicolor. Druhá hlavná skupina zlučuje na rozdiel odpredchádzajúcej viac stenotopné druhy, viazané na špecifické biotopy. Pohorie Poľanacharakterizuje hlavne typické spoločentvo montánnych stenotopných druhov. Doneho patria druhy rozšírené na viacerých typických horských lúkach a pasienkoch, svyššou frekvenciou (C1, obr. 47), napr. P. nagyi, M. alpina ako aj montánne druhy lokálnerozšírené s nižšou frek-venciou (C2, obr. 47) P. friwaldszkyi, M. maculatus a A. fusca.Osobitné postavenie vykazuje skupina tzv. azonálnych druhov (D, obr. 47), z ktorýchčasť je viazaná viac na vlhšie stanovištia (napr. Ch. montanus, Ch. dispar, Ch. dorsatus)Obr. 47. Klasifikácia spoločenstiev Orthoptera a Mantodea pozdĺžvertikálneho gradientu Poľany na základe prezencie a relatívnej početnosti57 druhov (A = eurytopné druhy s vysokou frekvenciou, B = montánneeurytopy, C1, C2 = montánne stenotopné druhy, D = azonálne druhy,E = xerotermofilné druhy nižších polôh, F1, F2 = druhy lokálne).Fig. 47. Classification of Orthoptera and Mantodea assemblages along thealtitudinal gradient of the Poľana Mts., based on the presence and relativeabundance of 57 species (A = eurytopic species with high frequency, B =mountain eurytopes, C1, C2 = mountain stenotope species, D = azonal species,E = xerothermophilous species of lower situated sites, F1, F2 = local species).58

Rovnokrídlovce a modlivky Poľany: ekológia, rozšírenie a ochrana59

Rovnokrídlovce a modlivky Poľany: ekológia, rozšírenie a ochrana6. SummaryThe volcano Poľana with its broken topography and situated at the boundary betweenthe Carpathian and Pannonian fauna is a very suitable territory for ecological studiesof structure of various animal assemblages along different altitudinal gradients. Thisbiosphere reserve (> 20 000 ha) represents well-preserved forested land (ca 90%forest) from oak to spruce forests. However, this territory is also characterised withmountain meadows and pastures, so called „poľany“, providing specific life conditionsfor the Orthoptera. The extreme and in forests dispersed patches of grassland requireda very wide range of adaptations of the concerned animal insect group. The aim of thisstudy were to: i) analyse the structure of assemblages of Orthoptera and Mantodea inthe Poľana Mts. along the altitudinal gradient (following five vertical zones by steps of200 m, beginning with 460 to 1 458 m a.s.l.), ii) classify altitudinal gilds and proposeindicator species for individual altitudes and habitats, iii) contribute to the knowledgeabout distribution and conservation status of rare species in Europe, iv) contribute tothe phenology of the Orthoptera assemblages in selected localities in different altitudesand different habitat types and, v) point at species and habitats conservation problemsconnected with various management methods.The research was running over May – October 1995–2005, using all available entomologicalmethods and sampling techniques. We examined 63 localities (each 2–3 ha,Fig. on the back cover), and identified in total 56 Orthoptera species (46% of the 121species representing the Slovak Orthoptera fauna), from six families, 17 sub-familiesand 33 genera and one mantid species (the average species number per one locality was25). The most, 28 species belong to the family Acrididae, 20 to the family Tettigoniidae,the remaining species to the families Tetrigidae (3 species), Gryllidae (3), Gryllotalpidae(1) and Myrmecophilidae (1). The species accounts present frequency (F%, n = 63locations), abundance (p, max. abundance per locality, for the categories, see Table 1 andexplanations on p. 33–34); ecological characteristics (from the viewpoint of moisturedemands); life-form; distribution type; the main period of occurrence of imagoes over theterritory (months); habitat in the territory; comments to the species occurrence; in caseof protected and endagered species their conservation status in frame of Slovakia andin the concerned area. The occurence of the individual species according to the studied63 localities is summarised in Appendix 1, the species occurrence corresponding to fivevertical zones following the altitudinal gradient of the Poľana Mts. and correspondingto the altitude is in Table 1, the distribution of selected six thermophilous present Figs.17–22 and six mountain species Figs. 23–28.The most frequent Orthoptera species were four bush-cricket species of Tettigoniidae(Decticus verrucivorus, Metrioptera roeselii, Pholidoptera griseoapteraand Tettigonia cantans) and two grasshopers Acrididae (Euthystira brachyptera,Chorthippus parallelus), occurring in all 63 examined localities (F = 100%, Fig. 45).From this number, two bush-cricket species Ph. griseoaptera and T. cantans are typicalspecies associated with forests. The first species is universally spread from the DanubeRiver to the High Tatra Mts., the second, T. cantans, on the other hand, indicates highersituated (mainly over 500 m a.s.l.), or inversion localities. Frequent occurrence ofbush-crickets Isophya kraussii, Metrioptera brachyptera and Pholidoptera aptera71

Rovnokrídlovce a modlivky Poľany: ekológia, rozšírenie a ochranaand grasshopers Stenobothrus stigmaticus and Omocestus viridulus indicates that thestudy area represents mountain areas of Central Europe. The highest relative abundance(almost in each locality) was only found in two grasshoper species of the sub-orderCaelifera Euthystira brachyptera, Chorthippus parallelus. The 11 species with the lowestfrequency (i.e. indicated in less than five localities) represented the species withpatchy occurrence in Slovakia, or the species non-typical for the habitats of the PoľanaMts.: Podisma pedestris, Myrmeleotettix maculatus, Myrmecophilus acervorum,Conocephalus dorsalis, Pholidoptera friwaldszkyi, Tettigonia caudata, Acheta domesticus,Chorthippus vagans, Stethophyma grossum, Stenobothrus nigromaculatusand Stenobothrus crassipes.Neither the species number nor their relative abundance in grasshoppers (Caelifera)had the expected regularly decreasing trend corresponding to the separate altitudinalzones. Significant decreasing trend in species number (F = 16.9, df = 3, p < 0.05) aswell relative abundance (F = 25.2, df = 3, p < 0.05) with increasing altitude was foundonly in crickets (Ensifera). However, in general, over the first three zones (460–1 060m a.s.l.), these variables are quite uniform (49–53 species, Table 1, Fig. 46), in spiteof the fact that the species composition is different. The drop in both species numberand relative abundance beginning with 1 060 m a.s.l. where is already evident absenceof characteristically thermophilous species (e.g. Phaneroptera falcata, Ephippigerephippiger, Oecanthus pellucens, Calliptamus italicus, Mantis religiosa, Figs. 17–22) isexcept of the climate conditions, probably also influenced with the lower supply of thehabitat types.The studied assemblages were classified using the cluster analysis into two maingroups. The first main group comrised the guild of eurytopic species with high frequencyas well with high relative abundance (A, Fig. 47). In this main group was selected alsoanother group of mountain species – called mountain eurytopic species (B, Fig. 47). Thiscomprised also two subgroups, the first of them is group of species with lower abundance,the second one with higher abundance. The second main group comprised, in contrastto previous main group, more stenotopic species. In the Poľana Mts., there is typical theassemblage of mountain stenotopic species comprising species spread over mountainmeadows and pastures with quite high frequency (C1, Fig. 47), as well as species withlocal occurrence and lower frequency (C2, Fig. 47). Separate position has the groupof so called azonal species (D, Fig. 47), from which one part is associated with fairlywet sites, the other prefer drier, bare grounds. The group E (Fig. 47) mainly representsxerothermophilous species of lower situated sites. The special position in this clusterhave Meconema thalassinum, Gomphocerripus rufus and Tettigonia viridissima,restricted on oak and mixed beech forests and their edges up to 1 040 m a.s.l. The lastgroups consist of local species, spread over 1–2 localities only (S. grossum, C. dorsalis,S. nigromaculatus, T. caudata), or the species difficult to found using common methods,with low relative abundance (Barbitistes constrictus, Isophya camptoxypha,Tetrix spp., F1 and F2, Fig. 47). Several euryecous brachypterous species mainly occuras macropterous in higher situated localities over 1 100–1 200 m a.s.l. in higher numbers(> 20%, M. bicolor, M. roeselii, E. brachyptera, Ch. parallelus), several of them are rare(M. brachyptera and females of Ch. dispar).72

Rovnokrídlovce a modlivky Poľany: ekológia, rozšírenie a ochranaBased on the similarity between the species spectra (species presence), we have specifiedthe following two main groups of localities. The first group comprises localitiesof lower altitudes (up to 1 050 m n. m.) The group A (Fig. 48) includes 13 localities ofsouthern slopes of the Poľana Mts. representing primarily xerotherm meadows andpastures reaching up to 660 m a.s.l. (eight localities) and to 950 m (five localities ) withoccurrence of xerothermophilous species associated with shallow warm substrates, e.g.C. italicus, L. albovittata, O. caerulescens, M. religiosa. The second group (B, Fig. 48)also represents 13 localities similarly situated in medium altitudes from 670 (Hrochotskádolina 1) to 1 050 m a.s.l. (Vrchdetva). Lower situated localities are in inversion sitesinside the caldera of the Poľana volcano, higher situated localities of this group are in thearea of rather warm meadows and pastures on the southern slopes of the mountain. Thegroup C (Fig. 48) consists of the group of localities in peripheral valleys and at peripheralridges on eastern, northern and north-western slopes of the Poľana Mts. Very specificis the group D (Fig. 48) consisting of only three localities in isolated forest meadowssituated in fairly warm zones in oak and oak-beech forests. The last group (E, Fig. 48) isthe most numerous, consisting of 19 localities, similar mainly by their localisation in thetwo highest altitudinal zones from 1 070 to 1 458 m a.s.l. This group includes mountainmeadows and pastures in spruce and mixed beech forests and in colder ridge and topareas .The species number and composition, their relative abundance and phenology distinctlyvary with altitude on slopes with the same exposure. In the locality HrochotskáBukovina with the altitude centre of 890 m a.s.l. we identified in total 37 species, and inthe higher situated plot Predná Poľana with the altitude centre of 1 320 m a.s.l. only 22species (Table 2). The species number on the lower situated plot varied over the seasonfrom 13 (May) to 34 (August), on the upper situated from 5 (May) to 18–19 (June –August, Fig. 49).In the studied area of the Poľana Mts. we identified altogether five species includedin the Red List of the Slovak Orthoptera (15% from 33 in the List). From this number,one species was classified as endangered (EN, Ph. friwaldszkyi), one vulnerable (VU,T. caudata) and three less endangered (LR:nt – A. fusca, P. nagyi and S. grossum).However, only two Orthoptera species (E. ephippiger and S. grossum) and one Mantodeaspecies (M. religiosa) are protected acording to the Regulation No. 24/2003 Z. z. At theend of the work we define the main problems concerning species and mountain habitatconservation and present some proposals for the specific protection measures.73

Rozmiestnenie študovaných 63 lokalít Poľany (stredné Slovensko) podľa 5 výškových stupňov.Localisation of 63 study localities in the Poľana Mts. (C Slovakia) corresponding to five altitudinal zones.