Nepredajné!

1Unikátny karner pri bazilike je zreštaurovanýMesto Trnava zabezpečilo s finančnou podporou Ministerstva kultúrySlovenskej republiky reštaurátorské práce v karneri pri Bazilike sv. Mikulášas cieľom uchovať túto unikátnu pamiatku v pôvodnom stave aj do budúcnosti.Podľa slov Tomáša Kucmana,ktorý reštaurátorské práce zrealizoval,jeho najdôležitejšouúlohou bolo stabilizovanie hmotymuriva. „Šlo hlavne o spevneniemalty, zachytenie uvoľňujúcichsa častí, ale aj o odstránenie sekundárnychnánosov hliny, ktorása usadila na povrchu muriva pozasypaní v minulosti. Očisteniepozostávalo z viacerých etáp.Najprv bolo potrebné odstrániťs pomocou štetcov a kefiek najhrubšie nánosy, potom nasledovalo odstránenie ďalšejvrstvy mokrou cestou, a po vyschnutí boli zvyšky opätovne jemne dočistené donajvyššej možnej miery s ohľadom na zachovanie pôvodnej hmoty muriva. Ďalšoufázou bolo spevňovanie povrchu prípravkom na báze organokremičitanov, ktorý súčasneso zlepšením mechanických vlastností muriva zachováva pôvodnú paropriepustnosťmateriálu. Múr naďalej dýcha, neuzavreli sa mu póry ako by sa to stalo popoužití bežných stavbárskych technológií.“Upevňovanie uvoľnených častí sa uskutočňovalos pomocou vápennej malty na základe pôvodnejreceptúry so štruktúrou čo najviac zodpovedajúcouzloženiu muriva karnera. „Bolo potrebné zachytiťpribližne päťdesiat percent muriva a najmä vyplniťdutiny pod uvoľnenými kameňmi, ktoré by mohlipri zaťažení vypadnúť alebo zmeniť pozíciu. Najrozsiahlejšízásah bol nutný na strednom pilieri. Povrchtmelených častí bol napokon prispôsobený s pomocoulazúrneho náteru farebnosti pôvodného muriva,aby nepôsobil rušivo,“ pokračoval Tomáš Kucman.Zásyp karneru, ktorého súčasťou sú aj ľudskékosti, nevyžadoval žiadny reštaurátorský zásah,lebo je vo veľmi dobrom stave a nenašli sa tu žiadnestopy plesní a iných rušivých prvkov.Súčasťou reštaurátorských prác bolo aj odkopanievlhnúcej hliny pod obvodom zastrešenia, položenienových hydroizolácií a zhotovenie nového debnenia,ktoré bráni zosúvaniu pôdy.Pokiaľ ide o spôsob prezentácie karnera v budúcnosti,podľa názoru reštaurátora optimálne jeriešenie v podobnom duchu ako súčasné provizórnezastrešenie. „Karneru prospieva prirodzené odvetranie,objekt dobre presychá a na murive sa neobjavujú stopy vlhnutia. Zastrešenieby však malo byť viac odsadené od okrajov karnera a pochôdzne plochy umiestnenémimo muriva, aby pri väčšom počte návštevníkov nedochádzalo k jeho zaťaženiu,“vysvetlil Tomáš Kucman.-eu-, foto: T. Kucman

Projekt cezhraničnej spolupráce pokračujeProjekt Interkulturálne vzdelávanie detí a dospelých realizuje mesto Trnavaod roku 2009 v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika– Rakúsko 2007 – 2013. Pre pedagógov materských i základných škôlz miest zapojených do projektu sa v novembri 2011 uskutočnil Medzinárodnývzdelávací deň s odbornými prednáškami.2Doc. PhDr. Stanislav Benčič, PhD. sa zameral na vplyv predškolskej výučby cudziehojazyka na emócie a postoje v dospelosti a PaedDr. Barbora Kováčová, PhD., informovalao možnostiach a limitoch zážitkového učenia s dôrazom na podporu komunikačnýchspôsobilostí detí predškolského veku. V záverečnej diskusii zhodnotili prítomnípripravené podujatie, ako aj aktivity celého projektu a načrtli možnosti jeho ďalšiehopokračovania a prepojenia so základnými školami.Projekt má veľký prínos aj pre rodičov a deti, ktoré sa pravidelne hravou formouzoznamujú s nemeckým jazykom i kultúrou našich susedov. V máji 2011 maliprvýkrát možnosť nielen deti, ale aj rodičia, pedagógovia i lektorky Materskej školyOkružná 19 a Materskej školy Murgašova navštíviť svoje partnerské materské školyv Rakúsku (v Scharndorfe a Hőfleine). V príjemnej priateľskej atmosfére deti prežilislnečný májový deň so svojimi rovesníkmi, spoločne sa zahrali, zaspievali slovenskéi nemecké piesne, ale i vyskúšali hračky svojich rakúskych kamarátov. Dospelí malimožnosť diskutovať o zaujímavých témach nielen zo života materskej školy, porovnávali,pochvaľovali aj kritizovali.Projekt v tomto roku ponúkol aj ďalšie vzdelávanie pre pedagógov a lektorkyprojektu. V apríli 2011 sa pod vedením PaedDr. Barbory Kováčovej, PhD., uskutočnilseminár Psychologické otázky edukácie dieťaťa určený predovšetkým pedagogickýmzamestnancom materských škôl. Na svojom pravidelnom stretnutí sa lektorkynemeckého a slovenského jazyka zo Slovenska a Dolného Rakúska venovali predovšetkýmpartnerstvám materských škôl v pohraničných regiónoch a výmene skúsenostís ich realizáciou. Vzdelávanie trnavských pedagógov v roku 2011 ukončiliworkshopy zamerané na využitie metodických pomôcok pri rozvíjaní matematickýchpredstáv detí predškolského veku a techniky výtvarnej práce, ktoré je možné využívaťv edukačných aktivitách s deťmi v materskej škole.Ďalšou príležitosťou poskytovanou v rámci projektu je možnosť hospitácie a exkurziev rakúskych materských školách. Na pozvanie rakúskych partnerov zavítalizástupcovia mesta a pedagógovia materských škôl do dvoch materských škôlv Marcheggu a prezreli si novopostavenú materskú školu v Orth an der Donau.Počas návštevy mali možnosť oboznámiť sa so systémom výučby a vzdelávania,ako aj riadenia materských škôl v Dolnom Rakúsku a prezrieť si ich staršie i novšiepriestory. Stretnutí sa zúčastnili aj zástupcovia samospráv a s prítomnými diskutovalio aktuálnych témach týkajúcich sa predprimárneho vzdelávania. Svoju pozornosťupriamili na rozvoj partnerstiev medzi Materskou školou V jame a Materskouškolou Marchegg, Bahnstrasse 11, ako aj na hľadanie nových možností spoluprácev nasledujúcom období.Katarína HARŠÁNYIOVÁ

4Mestská samospráva vynaložila narekonštrukciu dlážky v telocvični na Vančurovejulici 26 701 eur. Rovnaké novédlážky sa už osvedčili aj v školách na Bottoveja Atómovej ulici. Medzi ich dobrévlastnosti treba zarátať aj odolnosť vočipoškodeniu a ľahkú údržbu. Otestovaťich môže aj verejnosť, ktorá má možnosťprenájmu telocvične mimo vyučovacíchhodín.■ V školách na Bottoveja Spartakovskej budú mať novésociálne zariadeniaDo konca tohto roka chce odbor investičnejvýstavby mestského úradu ukončiťrekonštrukciu sociálnych zariadení na prvom,druhom a treťom podlaží v južnomtrakte hlavného pavilónu Základnej školyna Ulici Jána Bottu v Trnave. Zrekonštruovanébudú podlahy, povrchy stien,hydroizolácia, uskutoční sa demontážoceľových kabínok a ich nahradenie murovanýmipriečkami a miestnosti dostanúsadrokartónový podhľad. Súčasťou prácbude výmena dverí a zárubní, rekonštrukciakanalizačných rozvodov, výmenastarých okien za nové, demontáž vykurovacíchtelies, ich náter a spätná montáž,realizácia nových rozvodov vody a elektrinya kompletná výmena zariadenia toalietvrátane batérií a osvetľovacích prvkov.Úplná rekonštrukcia sociálnych zariadenísa uskutočňuje aj na prvom a druhompodlaží pavilónu A v Základnej školena Spartakovskej ulici.■ Ocenenia zo Zabrze pre študentovtrnavskej Základnej umeleckej školyZástupkyňa primátora Trnavy KvetoslavaTibenská odovzdala 3. novembra diplomod primátorky mesta Zabrze MalgorzatyManky-Szulik a vecné ceny študentom trnavskejZákladnej umeleckej školy PatríciiRábarovej, Tereze Volekovej, MiroslaveKalinayovej a Petronelle Rábarovej.Ocenenia získali naši študenti v júni na14. Medzinárodnom festivale kresleniaZabrze – Katowice 2011 (MiedzynarodowyFestiwal Rysowania), v silnej konkurenciivyše tisícky účastníkov. Petronellazískala navyše i osobitnú cenu poslancasejmu Sliezskeho vojvodstva Pavla Kaletu.Základná umelecká škola v Trnavesa na Medzinárodnom festivale kresleniaZabrze – Katowice zúčastňuje pravidelne.Mesto Zabrze a mesto Trnava ako partnerskémestá aj týmto spôsobom rozvíjajúpartnerskú spoluprácu v oblasti kultúrya vzdelávania a vytvárajú priestor, doktorého môžu vstúpiť kultúrne a vzdelávacieinštitúcie.■ Máme novú poštovú známkus Jánom SambucusomInaugurácia novej poštovej známkys portrétom Jána Sambucusa sa uskutočnila25. novembra na trnavskej radnicisymbolickým posypaním kvetmi bazyčiernej – sambucus nigra. Známku vydalaSlovenská pošta v emisnom rade Umenie.Pôvodná medirytina portrétu pochádzaz druhej polovice XVI. st. od holandskéhorytca Tobiasa Stimmera, ktorý ju vyhotovilna základe obrazu Pietra van denBroochta. Do známkového obrazu ju akooceľorytinu transponoval spolu so známkouakad. maliar Rudolf Cigánik, ktorý jeaj autorom príležitostnej poštovej pečiatky,ktorú od rána 25. novembra používalaPošta Trnava 1 na Trojičnom námestí.

9Projekt CIRCUSE pozostáva z analytickej časti, v rámci ktorej bolo v roku 2010 a2011 navštívených všetkých 13 obcí. V spolupráci s STU Bratislava – Ústavom manažmentuboli vypracované dotazníky, ktoré slúžili na identifikáciu socioekonomickýchpodmienok v obciach a zároveň na vytypovanie možných budúcich funkcií vhodnýchpre opustené a nevyužívané pozemky, či už obecné, alebo súkromné. Vzhľadom narelatívne nízku nezamestnanosť a relatívne dobrú životnú úroveň obyvateľov sa povyhodnotení dotazníkov veľká väčšina požiadaviek sústredila na riešenie funkcie kultúrno-spoločenskej,športovej a podpory cestovného ruchu. V praxi to môže znamenaťpodobný návrh, aký predstavuje koncepcia cyklotrás. Obdobne môžu byť navrhnuténáučné trasy so zameraním na poznávanie kaštieľov, pamätných izieb, prírodnýchzaujímavostí, chránených území, ktoré doposiaľ komplexne spracované neboli. Taktospracovaný projekt má vzhľadom na širší záber počtu obyvateľov a riešeného územiaväčšiu šancu na získanie grantov, a to na podporu cestovného ruchu, prípadne našportové a kultúrne aktivity obyvateľov i návštevníkov trnavského mikroregiónu.Hovorí sa, že pripravenému šťastie praje, a my preto chceme byť pripravení tak,aby kooperácia medzi Trnavou a jej najbližšími obcami mohla prebiehať obojstranne.Presadiť tieto myšlienky do praxe nie je jednoduchá úloha a vyžaduje nasadeniea záujem všetkých zúčastnených. O tom, že nejde o planú aktivitu, svedčí aj fakt, žeobec Cífer z vlastného podnetu požiadala o začlenenie do projektu, i keď je už rozbehnutý,čo si ako riešitelia vysoko ceníme. Veríme zároveň, že doterajšia práca a návrhvýstupov bude osožný pre jednotlivých členov združenia a v prípade vyhlásenia výzvyv ktorejkoľvek z hore uvedených oblastí budú pripravené požadované koncepčné podkladyna získanie grantov, čo môže nezanedbateľnou mierou napomôcť k zabezpečeniupodmienok trvalo udržateľného rozvoja trnavského mikroregiónu.Ing. arch. Milan HORÁK, vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií MsÚDvadsať rokov Základnej školy Angely MericiNovember sa na Základnej škole Angely Merici niesol v znamení osláv. Za dvadsaťrokov pôsobenia vychovala generáciu mladých ľudí, ktorí do nej vodia užsvoje ratolesti. V prvých rokoch bola školou bez mena, bez zaradenia a verejnosťo nej hovorila skôr s dešpektom ako s uznaním. Každá škola sa teší z úspechov,ale škola Angely Merici ich potrebovala ako soľ, aby rozvírila reči jej neprajníkov.Na začiatku bol koniec. Zanikla 8. základná škola v Trnave, všeobecne známa ako„jazyková“. Sídlila celých 25 rokov v historických budovách uršulínskej rehole na Halenárskejulici 45 v Trnave. Keď sa po páde komunistického režimu vrátili uršulínkydo Trnavy, ujali sa správy svojich budov na Halenárskej a Hviezdoslavovej ulicia chceli sa vrátiť k svojmu poslaniu. Už od septembra 1990 začalo pôsobiť GymnáziumAngely Merici, o rok neskôr bola znovu otvorená aj Základná škola Angely Merici. 1.septembra 1991 sa začal nezabudnuteľný školský rok. Všetko bolo nové, všetko bolotreba robiť od začiatku. Škola mala 700 žiakov, 24 tried, 42 vyučujúcich, 8 oddeleníškolskej družiny a 8 vychovávateliek. Meno školy sa spája s dlhoročnou riaditeľkouMgr. Máriou Císarovou. Súčasná riaditeľka Sr. Pia pôsobení v jej vedení štyri roky.Jediná cirkevná základná škola v Trnave oslávila svoje založenie slávnostnou svätouomšou v katedrálnom chráme a slávnostnou akadémiou v kine Hviezda, na ktorejsi dala naozaj záležať. V programe, ktorý bol scenáristicky zvládnutý na jednotku,vynikli deti ako skúsení novinári na tlačovej konferencii, ktorá predstavovala prvú časťprogramu a v druhej časti sa prejavil talent detského folklórneho súboru Drienka, recitátorovpod vedením pani učiteľky Návojovej, či gitaristov pod vedením pani učiteľkyMarhavej. Tanečná šou i záverečná pieseň za účasti celého pedagogického zboru boliskutočnou duchovnou bodkou tohto milého podujatia.Stanislava BORISOVÁ

Snahy o skrášlenie okolia domov boli odmenenéVíťazmi súťaže o najkrajší exteriér bytového domu, ktorú zorganizovaliSpoločnosť TT-KOMFORT a Nadácia Trnava Trnavčanom, sa stali domy naHospodárskej 13, 14, Zelenečskej 85, 87 a Veternej 11, 12, 13.Výsadba na Hospodárskej ulici porotu zaujala viac ako tridsiatimi druhmi rastlín natridsaaťmetrovom záhone. O celú predzahrádku sa stará sama pani Antónia Korcová.Dom na Zelenečskej ulici sa môže popýšiť krásne upravenou záhradkou s množstvomokrasných drevín, ktorá je dielom pani Marty Škerkovej a pani Evy Vavrovej. Na Veternejulici sa o pestrú kvetinovú výsadbu, trávnik aj stromčeky spoločne stará sedemobyvateľov bytového domu: p. Klembarová, p. Izakovičová, p. Buchanec, p. Marko, p.Poliaková, p. Rogovská a p. Reptová.Každý ocenený dom získal finančnú výhru 100 Eur na nákup kvetov, drevína výsadbového materiálu. Angažovaní vlastníci bytových domov boli odmenení darčekovýmipoukážkami a vecnými cenami.Organizátori súťaže chceli aspoň takouto malou pozornosťou oceniť vlastníkov bytov,ktorí sa snažia udržiavať svoje okolie a záleží im na mieste, kde žijú. Ich snahabýva často prehliadaná a považovaná za samozrejmosť.Spoločnosť TT-KOMFORT aj Nadácia Trnava Trnavčanom chcú týmto projektommotivovať občanov Trnavy ku stálej snahe o zveľaďovanie svojich bytových domov,ich okolia a tým aj celého vzhľadu mesta.-aa, TT-KOMFORT-Dni zdravia v škole na Atómovej uliciDvanásty ročník Dní zdravia, ktorý sa uskutočnil 16. a 18. novembra v Základnejškole na Atómovej ulici, bol v duchu tradičných aktivít, ale i zmienpripomínajúcich žiakom dôležitosť zdravého životného štýlu.Aktivity boli pripravené vzhľadom na vek detí. V jednotlivých triedach mali žiaci zdravéjedlá, ktoré si doniesli alebo pripravili sami. Pitný režim v podobe rôznych druhovčajov nám zabezpečil sponzor. Okrem ochutnávky žiaci získali informácie o kvalitečajov a ich príprave. Pokračovali sme v tradičnej spolupráci s políciou, Slovenskýmčerveným krížom, Ligou proti rakovine. Psychologičky z Pedagogicko-psychologickejporadne a klinickej psychologickej ambulancie učili deti zvládať rôzne záťažové situácie.PEER skupiny hravými zážitkovými metódami ukázali spolužiakom cestu, akoodolávať zvodom závislostí.Úplnou novotou bolo multimediálne výchovno-vzdelávacie predstavenie realizovanépomocou najmodernejšej audiovizuálnej a výpočtovej techniky. Pre I. stupeňv Rozprávke z lesa žiaci zisťovali vzájomné prepojenie prírody a človeka, v prezentáciiJeme, aby sme žili si starší žiaci interaktívnym spôsobom osvojili súvislosti medzistravou a telesnými procesmi v tele, s chorobami a genetickými zmenami.Do dní zdravia sa pod vedením triednych učiteľov aktívne zapojili aj samotné triedy.Počas druhého dňa podľa harmonogramu oboznamovali postupne ostatných žiakovs projektmi na vybrané témy, napr.: civilizačné choroby a výživa, prírodné minerálnevody, výživový štýl a ideálna strava, depresia a stres, potravinová pyramída,atď.Žiaci však neprijímali iba potravu a informácie. Telocvičňa a ihrisko Slávie poskytlomožnosti na rozhýbanie tela. Dievčatám sa nechcelo opustiť telocvičňu, pretožerytmy zumby im telá vlnili až k dverám, kde už čakali dychtivo ďalšie skupiny... A icht v á r e n á s r o v n a k o a k o p o c h v a l n é s l o v á h o s t í u t v r d i l i v t o m , ž e a k c i a s a n á m v y d a r i l a .Mgr. Mária HRNČÍRIKOVÁ10

11Ľudia a udalosti v histórii Trnavy december 20111. 12. 1951 – V Martine sa narodil herecVLADIMÍR OKTAVEC, v rokoch 1976 – 89člen súboru Divadla pre deti a mládežv Trnave, moderátor a organizátor mítingovobčanov na námestí v Trnave počasnežnej revolúcie, Čestný občan mestaTrnavy (60. narodeniny).5. 12. 1951 – V Trnave sa narodila poetka,redaktorka a vysokoškolská učiteľkaBOHUSLAVA VARGOVÁ-HÁBOVČÍKOVÁ(60. narodeniny).8. 12. 1981 – V Trnave umrel spisovateľ,prekladateľ a diplomat DOMINIKJARÁBEK, rodák z Dolnej Krupej, absolventtrnavského gymnázia a jeho neskoršíprofesor (30. výročie).12. 12. 2001 – V Trnave umrel muzikológ,vysokoškolský pedagóg, odbornýpublicista a kňaz IGOR VAJDA, ktorý vyučovalliturgický spev na Teologickej fakulteTrnavskej univerzity a spolupracovalako dramaturg s Trnavským divadlom(10. výročie).16. 12. 1886 – Narodil sa maďarskýhudobný skladateľ a pedagóg ZOLTÁNKODÁLY, ktorý v mladosti žil v Galantea študoval na gymnáziu v Trnave (125.výročie).17. 12. 1911 – V Pečeňadoch sa narodilprofesor Pápežského biblického inštitútuv Ríme a kňaz VILIAM PAVLOVSKÝ, ktorýštudoval na gymnáziu v Trnave (100.výročie).18. 12. 1956 – V Trnave umrel herec arežisér DEZIDER JANDA, riaditeľ Krajovéhodivadla v Trnave a zostaviteľ prvéhodivadelného slovníka na Slovensku (55.výročie).19. 12. 1911 – V Trnave sa narodil hudobnýskladateľ, dirigent a klaviristaKAROL ELBERT (100. výročie).20. 12. 2006 – V trnavskom závode PSAPeugeot Citroën Slovakia vyrobili päťdesiattisíciautomobil Peugeot 207 (5. výročie).22. 12. 1901 – V Trnave umrelhudobný skladateľ, dirigent, spisovateľ,prekladateľ a redaktor FRANTIŠEKOTTO MATZENAUER, profesor hudby naarcibiskupskom gymnáziu a tajomníkSpolku sv. Vojtecha (110. výročie).23. 12. 1936 – V Kátlovciach sa narodilmatematik, kybernetik, vysokoškolskýpedagóg a odborný publicista EDUARDKOSTOLANSKÝ, absolvent trnavskéhogymnázia, v r. 2002 – 2010 rektor Univerzitysv. Cyrila a Metoda v Trnave (75.narodeniny).24. 12. 1916 – V Krivej na Oravesa narodila rehoľná sestra ZDENKASCHELLINGOVÁ, ktorú pápež JánPavol II. vyhlásil ako prvú Slovenku zablahoslavenú. Pôvodne bola pochovanáv Trnave, kde v apríli 2004 slávnostneodhalili pamätnú tabuľu venovanú jejpamiatke (95. výročie).25. 12. 1921 – V Trnave sa narodilprávnik, hudobník a horolezec EUGENNEMEŠ, zakladateľ a dlhoročný predsedaHorolezeckého oddielu v Trnave, nositeľUznania za zásluhy o rozvoj a reprezentáciumesta Trnavy (90. narodeniny).26. 12. 1831 – V Trnave sa uskutočniloslávnostné otvorenie Mestského divadla(180. výročie).27. 12. 2001 – Trnavské divadlo boloslávnostne premenované na Divadlo JánaPalárika (10. výročie).28. 12. 1911 – V Ružindole sa narodilšportový funkcionár a turista VILIAMLEGÉNY, nositeľ Ceny mesta Trnava (100.výročie).28. 12. 1916 – V Kvetoslavove sa narodilšportovec, atletický tréner a odbornýpublicista ANTON HAJMÁSSY, ktorý pôsobilako stredoškolský profesor v Trnave,kde aj umrel. Roku 2003 mu bola udelenáCena mesta Trnavy in memoriam zarozvoj trnavskej atletiky a jeho meno odseptembra 2006 nesie atletický štadiónSlávie (95. výročie).31. 12. 1911 – V Trnave sa narodil farmaceut,pedagóg a odborný publicistaBELO VOLDÁN (100. výročie).P.R.

Ľudia a udalosti v histórii Trnavy január 2012121. 1. 1872 – V Trnave začal pracovaťKrajský súd (140. výročie).1. 1. 1972 – Modranka sa stala súčasťouTrnavy (40. výročie).2. 1. 1667 – Vykonávatelia testamentuarcibiskupa JURAJA LIPPAIA vydali v Trnavezakladajúcu listinu Právnickej fakultyTrnavskej univerzity (345. výročie).2. 1. 1897 – V Trnave sa narodil akademickýsochár, maliar a výtvarný pedagógJOZEF MACHALA (115. výročie).9. 1. 1952 – V Bratislave umrel spisovateľa publicista ELO ŠÁNDOR, rodákz Vrbového, ktorý v rokoch 1919 – 24 pôsobilv Trnave ako úradník vo Figare (60.výročie).11. 1. 1747 – V Nitre umrel cirkevnýhistorik ĽUDOVÍT ONDREJ KIRKAI, zakladateľfrantiškánskeho kláštora v Trnavea autor jeho kroniky (265. výročie).12. 1. 1642 – Cisár FERDINAND III. vymenovalkomisiu, ktorá mala rozsúdiť dlhotrvajúcespory medzi mestom Trnavaa Trnavskou univerzitou (370. výročie).12. 1. 2007 – V Poprade umrel akademickýmaliar a výtvarný pedagógLADISLAV ČECH, člen tzv. Trnavskej päťky,ktorý pôsobil vyše 25 rokov v Trnaveako vedúci Katedry výtvarnej výchovya prodekan PdFUK (5. výročie).13. 1. 1702 – V Trnave umrel právnik,teológ a pedagóg LADISLAV SENEI, profesorTrnavskej univerzity a jej trojnásobnýrektor (310. výročie).16. 1. 1667 – V Trnave slávnostne otvoriliPrávnickú fakultu Trnavskej univerzity(345. výročie).16. 1. 1847 – V Hlbokom sa narodil spisovateľa novinár SVÄTOZÁR HURBAN--VAJANSKÝ, ktorý krátky čas pôsobilv Trnave ako advokátsky koncipient(165. výročie).17. 1. 1707 – V Krušovciach sa narodilprofesor Trnavskej univerzity ANTONKELEMEN, autor knihy epigramov, káznía polemickej náboženskej literatúry(300. výročie).17. 1. 1932 – V Trnave sa narodil divadelnýkritik, historik a publicistaLADISLAV ČAVOJSKÝ, autor knihy Divadlov Trnave (80. narodeniny).20. 1.1957 – V Trnave sa narodil vysokoškolskýprofesor a odborný publicistaFRANTIŠEK GAHÉR, rektor UK v Bratislave(55. narodeniny).22. 1. 1402 – Kráľ ŽIGMUND udelil mestuTrnave právo skladu (610. výročie).25. 1. 1797 – Vo Viedni umrel dvorskýa uhorský komorský architekt FRANZHILLEBRANDT, staviteľ budovy Lekárskejfakulty v Trnave (215. výročie).25. 1. 1987 – V Trnave umrel náboženskýspisovateľ, publicista a kňaz FRAN-TIŠEK BEDNÁR, profesor a prvý rektorTeologického inštitútu v Trnave (25. výročie).26. 1. 1902 – V Ľuboticiach sa narodilkňaz – maliar, ilustrátor a básnik JOZEFTEODOR TEKEL, člen františkánskej rehole,ktorý od roku 1950 až do svojejsmrti pôsobil v Trnave, kde je aj pochovaný(110. výročie).27. 1. 1957 – V Trnave bol založenýOkresný učiteľský spevokol (55. výročie).29. 1. 1937 – V Lubeníku sa narodila trnavskáhádzanárka VERONIKA SCHMID-TOVÁ-ILAVSKÁ, členka TJ Spartak TAZTrnava a čs. reprezentačného družstva,ktoré v roku 1957 získalo titul majstrasveta (70. narodeniny).30. 1. 1467 – Uhorský kráľ MATEJ I.KORVÍN so svojim vojskom zvíťazil v Bitkepri Veľkých Kostoľanoch nad husitskýmibratríkmi. Ich hajtmana Jána Švehludal spolu s vyše 100 zajatými husitamiobesiť (545. výročie).31. 1. 1762 – V Trnave sa narodil básnika kňaz JOZEF ŠEUČÍK, člen Slovenskéhoučeného tovarišstva (250. výročie).31. 1 1912 – V Lošonci sa narodil archivár,historik, múzejník a odborný publicistaVOJTECH ŠTIBRANÝ, absolvent trnavskéhogymnázia (100. výročie).P.R.

13Richtári Trnavy v stredoveku IX.Mestská správa v rokoch 1493 – 1506Od roku 1493 zastával najvyšší trnavský správny úrad – funkciu richtára významnýtrnavský mešťan a absolvent (zrejme) Viedenskej univerzity, kde získal hodnosťbakalára slobodných umení, Ján Fuermczway. S výnimkou jedného funkčného obdobiav rokoch 1495 – 1496 bol v richtárskom úrade až do 23. apríla 1498. Išlonepochybne o jedného z najdôslednejších trnavských richtárov, ktorý významneusporiadal pomery v správe mesta. Svedčia o tom aj charaktery jednotlivých zápisovv hlavnej účtovnej mestskej knihe, ktoré vtedy dostávajú novú kultivovanú podobu(štylizáciou napodobňovali reč stredovekých listín), ktorú neskôr používali aj ostatníFuermczwayovi nástupcovia v úrade. Vedenie agendy v meste prešlo tiež významnýmizmenami a podľa všetkého sa viac špecializovalo. Pri tejto príležitosti boli zakladanézrejme aj nové osobitné druhy mestských kníh, z ktorých sa zachovala len špecializovanákniha benefičných príjmov pre trnavský farský kostol. K založeniu tejto knihydošlo presne 3. apríla 1495 a je jedným z najdôležitejších historických prameňovk neskorostredovekým dejinám mesta. Tieto zmeny v účtovníctve a vedení mestskejagendy súviseli aj so zmenou vedenia notárskeho úradu, ktorý súčasne s novýmrichtárom Fuermczwayom obsadzuje na takmer desaťročie iný vzdelanec magisterBartolomej Steffel.Inak o úspešnom pôsobení Fuermczwaya v úrade svedčia aj viaceré listiny. Užz roku 1493 sa zachovala listina trnavského magistrátu, ktorou richtár a kapitán VáclavČech a prísažní Mikuláš rassel, Štefan Pasolt, Vincent Abel, Tomáš Schon, JánMarcus, Tomáš hus, Tomáš Pierhnar, Valentín Kayal, výrobca lukov Martin, kováčJán, peňazomenec Augustín dosvedčili predaj kamenného mlyna na rieke Parná (dnesKamenný mlyn) ako dedičného majetku šľachtičnej Margaréty Eleschiovej, vdovepo Jurajovi Pinzieschovi, trnavskému mešťanovi a šľachticovi (súčasne aj druhémukapitánovi mesta) Pavlovi Holému z Hradnej za tristo zlatých. Je to jediný doklad,z ktorého poznáme zloženie mestskej rady. V roku 1494 spolu s prísažnými VincentomAbelom a Tomášom Pirchnerom získal richtár od kráľa Vladislava II. potvrdeniezlatej buly Bela IV. z roku 1238 ( v potvrdení od kráľa Mateja I. z roku 1484) –teda základnej výsadnej listiny mesta. Súčasne sa podarilo získať aj ochrannú listinupre Trnavčanov, ktorá potvrdzovala ich oslobodenie od platenia mýtnych poplatkovv krajine (tiež v potvrdení od kráľa Mateja I. z roku 1484). Ján Marcus, Vincent Abela kováč Ján vystupujú ako prísažní mešťania aj v nasledujúcom roku 1495. KováčJán sa navyše vo funkčnom období od 24. apríla 1495 do 23. apríla 1496 stal aj trnavskýmrichtárom, azda to bola choroba, ktorá prinútila načas Ján Fuermczwayavzdať sa richtárskeho úradu. O richtárovi Jánovi kováčovi sa zachoval len jediný doklad,a to v mestskej knihe z roku 1495, keď do nej mestský notár vyhotovil zápiso vyplatení desiatich zlatých pre Oltárnictvo Kristovho tela vo farskom kostole zámočníkomMartinom dňa 21. júna 1495, čo dosvedčili richtár Ján kováč a prísažnýJán Marcus. Od roku 1496 sa však Ján Fuermczway opäť ujíma richtárskeho úradua práve v tomto roku sa mu podarilo úspešne ukončiť spor so svätojurskými a pezinskýmigrófmi o majetky v Suchej nad Parnou, ktoré mestu daroval kráľ ako náhradu zaškody, spôsobené grófom Tomášom, keď tento mestu zhabal víno v hodnote sto zlatých.Následne ale obsadil aj majetky v Suchej a spor musel riešiť až najvyšší kráľovskýsudca palatín Štefan Zápoľský, ktorý rozhodol o vyplatení odškodného pre Trnavčanovvo výške sedemsto zlatých. Spory so svätojurskými grófmi však pretrvávali ajnaďalej, keďže ich kasteláni na hrade Červený Kameň odmietali rešpektovať trnavskévýsady a naďalej sa snažili od trnavských vinohradníkov vymáhať zemepanské dávky(deviatok). V roku 1497 preto v mene richtára a celej mestskej rady voči takémuto po-

čínaniu grófskych úradníkov protestoval pred Bratislavskou kapitulou trnavský notára prísažný Bartolomej Steffel. Toto funkčné obdobie však už bolo pre Jána Fuermczwayaposledným. Jeho ukončenie 23. apríla 1498 zrejme spôsobila vynútená a pre Trnavunepriaznivá zmena v postavení mesta voči kráľovskej korune, pretože v roku 1497 kráľVladislava II. z dôvodu nedostatku financií zálohoval kráľovské mesto Trnavu uhorskémupalatínovi Štefanovi Zápoľskému. To bolo v priamom rozpore s jedným z ustanovenív základnom mestskom privilégiu od kráľa Bela IV. z roku 1238, podľa ktorého malomesto vždy zostať v kráľovských rukách. Kráľ tým súčasne porušil aj svoje vlastnépotvrdenie tejto hlavnej trnavskej privilegiálnej listiny, ktoré vydal v roku 1494. Trnavatak na viac ako dve desaťročia fakticky prišla o postavenie kráľovského mesta, hocitento status mesta potvrdil ešte aj v roku 1514 uhorský snem. Uvedená situácia nepochybnevyvolávala medzi trnavským magistrátom a novými pánmi Trnavy napätie.Svedčia o tom početné mandáty členov rodiny voči mestu v rozličných záležitostiach,ktoré svedčia o tom, že sa usilovali voči Trnave správať ako voči svojmu poddanskémumestu. Neochota dovtedajšieho trnavského richtára Fuermczwaya zastávať najvyššítrnavský správny úrad aj v nasledujúcom funkčnom období je v tomto smere výrečná.Napätú situáciu sa Zápoľskovci usilovali zmierniť tým, že sa v prospech magistrátuvzdali pôvodne kráľovského práva menovať kapitánov mesta. Stalo sa tak niekedyv rokoch 1497 až 1499 (ešte za života palatína Štefana Zápoľského). Z dovtedajšejkráľovskej funkcie a hodnosti (a aj prestížneho úradu pre šľachtu na území Bratislavskejžupy) sa tak od tohto obdobia stáva mestský úrad, obsadzovaný naďalej už výlučnelen Trnavčanmi. Ján Fuermczway však zostal naďalej členom mestskej rady a stalsa aj správcom mestského špitála sv. Kríža (s kostolom sv. Heleny), čo bola prestížnafunkcia. V úrade richtára ho v nasledujúcich rokoch 1498 a 1499 nahradil Václav Čech,o ktorom sa neskôr dozvedáme, že pochádzal z Veselého pri Piešťanoch. Patril k najprednejšímmešťanom trnavskej society. Okrem obligátnych záznamov o mestskomvyúčtovaní sa o Václavovi dozvedáme však aj to, že v prvom roku svojho úradovaniainicioval dohodu s Tomášom a Petrom, grófmi zo Sv. Jura ohľadom platenia zemepanskýchdávok Trnavčanmi za vinice, ktoré vlastnili na ich majetkoch, a to najmä v Modrea Dolných Orešanoch. Vychádzalo sa pri tom zo starých trnavských výsad, siahajúcichv tejto veci až do 13. storočia. Dohodu potvrdil aj kráľ Vladislav II. a pri tejtopríležitosti sa dozvedáme, že členmi mestskej rady vtedy boli Osvald Schiek, Ján Fuermczwey,Vincent Abel (súčasne zastával aj funkciu mestského kapitána), zlatníkJán a Bartholomej Steffel, ktorý bol aj mestským notárom. Richtára Václava napokonešte nachádzame aj ako svedka pri darovaní vinice v Dolných Orešanoch, nazývanejHaberaw, ktorú daroval Oltárnictvu sv. Petra a Pavla vo farskom kostole jeho vtedajšírektor kňaz Ján Ugrecz. Po jeho smrti sa mala stať trvalou súčasťou oltárnej prebendy.V jubilejnom roku 1500 bol za nového richtára zvolený dovtedajší mestský notárBartolomej Steffel, o ktorého pôsobení sa zachoval len jediný záznam v mestskej kniheúčtov. Z hľadiska ďalšieho evidovania mestskej agendy však bolo jeho pôsobeniedôležité, pretože ako bývalý notár dbal na to, aby sa záznamy do mestskej knihy robilina spôsob koncipovania mestských listín. Od roku 1500 tak máme v mestskej knihezápisy, ktoré napodobňujú štýl i formu stredovekých listín. Zaujímavou informáciouz tohto obdobia tiež je, že dovtedajší richtár Václav Čech prevzal funkciu mestskéhokapitána. Táto funkcia, potom, čo sa dostala do mestskej správy, sa stala druhounajprestížnejšou funkciou v mestskom aparáte, často určená práve pre vyslúženýchrichtárov. V prípade Václava však išlo len o dočasný „odpočinkový“ post, lebo neskôrsa ešte do funkcie trnavského richtára vrátil. V nasledujúcom období však richtárskufunkciu zastával majster kováčskeho cechu v Trnave Jána Sas (kováč, latinsky faber),a to až do apríla 1505, teda pomerne dlhý časový úsek. Napriek tomu sa o ňom zachovalilen obligátne správy pri každoročnom vyúčtovaní mestskej pokladnice o jeho14

15funkčnom pôsobení. V istom zmysle je preto výnimočný záznam z 25. februára 1505,vyhotovený na radnici v akejsi dolnej (menšej) sieni (in stubolla pretorii inferiori),podľa ktorého sa rektor oltára sv. Doroty vo farskom kostole kňaz Gašpar zaviazal,že v prípade, že opustí svoj úrad, vráti mestu svoje benefícium spojené s uvedenýmoltárom. Toto svoje vyhlásenie uskutočnil nielen v prípade richtára Jána, ale aj niektorýchprítomných prísažných mestskej rady, ktorými boli mestský kapitán Václav Čech,Osvald (Schiek), Marek, prezývaný starý (antiquus), Lukáš Wagner, Lukáš Novomestský(Lucacz Nowomesky), Mikuláš Magerdorfer, potomok rodiny, ktorá v 13. až 14.storočí formovala Trnavu, a napokon Michal Schwarcz. Pri výročnom vyúčtovaní v májiroku 1505 však už vystupuje ako nový richtár Trnavy obchodník Marek (v Trnave prezývanýMarkuš) Peytler. Stručný záznam z tohto roku tiež informuje, že bol platcomsumy desiatich zlatých mestskej fare, no už sa nedozvedáme, o aký druh poplatkuišlo. Napokon ako richtár Trnavy vystupuje aj v nasledujúcom roku 1506.doc. PhDr. Vladimír Rábik, PhD.Katedra histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v TrnavePriekopník prirodzeného plánovania rodičovstvaTrnavská kníhtlačiareň Urbánek a spol. vytlačila v roku 1947knihu Prirodzená regulácia počatia podľa metódy Knaus-Oginovej,ktorej autorom a vydavateľom bol MUDr. Jozef Dosedla.Knihu v komisii držalo Kníhkupectvo Ján Harant v Trnave.MUDr. Dosedla predstavil a odporúčal metódu prirodzeného plánovaniarodičovstva metódou Knaus-Oginovej. Metóda na určenieplodných alebo neplodných dní využíva zmenu rannej telesnej(bazálnej) teploty v priebehu mesačného cyklu ženy. V súčasnostimetódy prirodzeného plánovania rodičovstva, to znamená bezhormonálnych preparátov alebo iných spôsobov zábrany počatia,preto sa nazývajú prirodzené, okrem uvedenej metódy odporúčajú hlienovú metóduBillingsovu a kombinovanú metódu symptotermálnu. Ako zdôrazňuje Svetová zdravotníckaorganizácia, metódy prirodzeného plánovania rodičovstva dosahujú rovnakúspoľahlivosť ako iné metódy (vo výške 98 %).MUDr. Jozef Dosedla sa narodil v Martine v roku 1909, medicínske vedy študovalna Univerzite vo Viedni, v Prahe a štúdium ukončil na Slovenskej univerzite v Bratislave.Od roku 1943 do 1951 pôsobil v Štátnej oblastnej nemocnici v Trnave na gynekologicko-pôrodníckomoddelení ako sekundárny lekár, respektíve zástupca primáraMUDr. Nemca. V Trnave prežil z pohľadu klinickej, ako aj vedeckej práce, významnéobdobie. Bol autorom 3 knižných monografií, 15 pôvodných vedeckých prác, 27 populárno-vedeckýchpublikácií a 8 rozhlasových prejavov, z ktorých väčšia časť vznikalav Trnave. Za tieto medicínske aktivity mu Povereníctvo zdravotníctva umožnilo študijnýpobyt na Univerzite v Berne. Z Trnavy odišiel do Okresnej nemocnice v Leviciach nafunkciu primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Zomrel 1. apríla 1983.Dielo doktora Dosedlu v oblasti prirodzeného plánovania rodičovstva a ženskéholekárstva je významným priekopníckym činom, zviazaným s Trnavou. Dr. J. Dosedlav uvedenej knihe zverejnil svoju adresu pre kontakt s manželmi používajúcimi metóduprirodzenej regulácie počatia – býval na Kozáckej ulici č. 12. Pretože môžeme predpokladať,že ešte žijú pamätníci na MUDr. Jozefa Dosedlu, obraciame sa na čitateľskúverejnosť s prosbou o bližšie informácie a spomienky. Tieto môžete zaslať na adresuTrnavská univerzita, Univerzitné námestie č. 1, mailom na bchmelík@truni.sk alebodo redakcie Noviniek z radnice (adresu nájdete v tiráži na poslednej strane obálky).prof. MUDr. Bohumil Chmelík, PhD.

16Už je to štyridsať rokov...Spomienky na trnavskú hudobnú poslucháčsku hitparádu Fortuna 20V ponormalizačnom období, kedy boliniektoré mládežnícke programy zrušené,mladí ľudia v klube Fortuna rozmýšľali,čím by obohatili ponuku. ĽuboLužák koncom novembra 1971 priniesolZdenovi Šimkovi, vtedajšiemu vedúcemuklubu, návrh na pesničkovúsúťaž. Navrhoval program trvajúci 1,5– 2 hodiny, kde by odznelo dvadsaťskladieb populárnej a progresívnej (beatovej)hudobnej scény, pričom polovicamusela pochádzať zo socialistickejprodukcie (ČSSR, Maďarsko, Poľsko,Juhoslávia, Rumunsko, atď.). Návštevnícipodujatia by vybrali na hlasovací lístok 5 skladieb, ktoré by chceli počuť ajv ďalšom kole. Prvých desať vybraných skladieb s najvyšším počtom hlasov budetvoriť v nasledujúcom kole prvú časť programu. Druhá časť programu bude pozostávaťz desiatich nových skladieb (5 + 5) a diváci budú vyberať znova päť najlepšíchz uvedených dvadsiatich skladieb.Takýto návrh však museli dopredu odsúhlasiť nadriadení, ktorí začiatkom decembradali programu zelenú. A tak sa v Klube Fortuna 8. decembra 1971 za účasti ZdenaŠimka, Ľuba Lužáka, Bonza Radványiho a Eda Rajnáka dohodlo, že v januári 1972odznie prvé kolo novej pesničkovej súťaže pod názvom Fortuna 20. Prítomní sa rozhodli,že programovým dňom bude každý druhý štvrtok, názvy skladieb budú písanéna tabuli (neskôr používali diaprojektor), že budú používať gong, a pred víťaznouskladbou použijú ako znelku časť zo skladby americkej kapely CCS – Walking.Vo štvrtok 8. januára 1972 o 18. hodine sa uskutočnilo 1. kolo poslucháčskejsúťažnej hitparády Fortuna 20. Súťažné pravidlá, ktoré autori vymysleli, sa udržaliv podstate až do konca existencie hitparády. Bola to vlastne diskotéka na počúvanie,kde poslucháči hlasovaním rozhodli, ktorá skladba ide ďalej. Púšťali sa na nej skladby,ktoré sa inak nedali počuť a program mal aj preto tak veľký úspech. Na prvé koloFortuny 20 prišlo stopäťdesiattri platiacich divákov, ktorí odovzdali osemdesiatosemplatných hlasovacích lístkov. Víťazom 1. kola sa stala skladba Collegium Musicum –Hommage a J. S. Bach pred skladbou od Mungo Jerry – Lady Rose. Treba povedať, žeautori postavili program tak, že síce doň zahrnuli aj produkciu socialistického blokuv požadovaných percentách, ale v konečnom dôsledku aj tak rozhodli diváci. A tí hlasovaliza tie skladby, ktoré sa im páčili... Pre ilustráciu uvádzame víťazov jednotlivýchkôl 1. ročníka: 2. kolo (31. 1. 1972): The Rattles – The Witch, 3. kolo (10. 2. 1972):Zen – Get Me Down, 4. kolo (24. 2. 1972): Zen – Get Me Down, 5. kolo (9. 3. 1972):Atomic Rooster – Tomorrow Night, 6. kolo (23. 3. 1972): John Kongos – TokolosheMan, 7. kolo (8. 4. 1972): Led Zeppelin – Black Dog, 8. kolo (20. 4. 1972): DeepPurple – Fireball, 9. kolo ( 4. 5. 1972): Led Zeppelin – Black Dog, 10. kolo (18. 5.1972): Eric Clapton – After Midnight.Druhý ročník sa začal po prázdninách 11. kolom 7. septembra 1972. Záverečné30. kolo bolo 13. júna 1973. V treťom ročníku bolo uvedené 31. – 55. kolo. To boloposledné, ktoré uvádzali Ľubo Lužák s Paľom Rajnákom a Milan Novákom. V dvojtýždňovýchintervaloch teda pripravoval súťaž pravidelne tím autorov, ktorý sa počas

17dlhej existencie Fortuna 20 menil. Jubilejné 200. kolo Fortuny 20, ktoré vtedy užpripravovali Igor Silný a Paľo Opatovský, sa uskutočnilo 8.novembra 1984. BonzoRadványi na ňom vystúpil ako hosť.Hitparáda Fortuna 20 bola pravdepodobne najdlhšie existujúcou hitparádou vovtedajšom Československu. Autori, ktorí ju na začiatku vymysleli a pripravili, určitenerátali s tým, že jej trvanie dosiahne skoro dve desaťročia. Zanikla v deväťdesiatychrokoch spolu so zánikom mládežníckeho klubu Fortuna.Simona JURČOVÁZdroj: Informácie od Ľuba Lužáka, Bonza Radványiho a Igora SilnéhoZabudnutý sen o rukávcoch s ružami a tulipánmiZlatý kvet a biela hviezda – módne hity vidieckych žien v minulostiFascinujúcu krásu trnavských výšiviek môžemev súčasnosti vidieť iba výnimočne, najmä počasreprezentatívnych podujatí mesta Trnavy, aleboobcí v jeho okolí. Obdivovať ju k nám chodia turistizo zahraničia. Móda i spôsob života sa zmenili.To, čo bolo kedysi vrcholom módneho vkusu,sa dnes zdá vzdialené a my možno postupnezabudneme, kto je na starých blednúcich fotografiáchv čiernej zástere s vyšívanými kvetmi...Bohatá škála výšivkárskych techník i motívov, ako ajvysoká kvalita textilných materiálov a vyšívacej priadzezaradila ženský sviatočný odev trnavskej oblastik najhonosnejším na Slovensku. Dominantnou časťoutrnavského kroja, kde sa krása výšiviek mohlauplatniť v celej šírke, boli a sú rukávce. Obdivuhodnáje na nich veľmi efektná, zväčša kvetinová výšivkazlatou niťou cez kartón vytvárajúca reliéf. Rukávce sozlatými ružami, klinčekmi a tulipánmi boli snom každejženy z dedín na okolí Trnavy. Chudobnejšie všakmávali namiesto zlatej nite iba zlatožltý alebo bielyhodváb. Rukávce sa zdobili i jemnou bielou gatrovou výšivkou, pričom sa olemovanédierky vypĺňali tzv. šitou čipkou, podľa motívov nazývanejhviezdová, hnízdečková, pavúková, gombičkováai. Ku koncom rukávov sa priväzovali tacle – bohatoriasené volány. Zdobené zvyčajne bývali bielouvýšivkou na tyle, nezriedka kombinovanou zlatýmimotívmi cez kartón a vláčkovou či pásikovou čipkou.Okolo krku sa uväzoval zlatou a striebornou niťou vyšívanýkrézel (okružie, obojok) so širokou paličkovanouči strojovou čipkou. Pod krk sa pripínala hodvábnamašľa, taktiež vyšívaná zlatou niťou s farebnýmisklenými a kovovými nášivkami. Zakončená bývalastrapcami so zlatou alebo striebornou kovovou niťou.Prucel (vesta) bol spravidla z drahších materiálov,a to predovšetkým z brokátu s veľkými farebnýmikvetmi pretkávanými zlatou niťou, tzv. stromový. Vpredu sa zapínal na dekoratívnetvarované kovové spony či spínadlá zvyčajne doplnené farebnými sklenými výplňami.Na zapínanie slúžili i čierne točené šnúry s textilnými či textilom obalenými gombíkmi.

18Sukne, tzv. „tašké“, si ženy dávali šiť tiež z drahšieho materiálu – súkna zelenej,modrej alebo čiernej farby. Bývali drobno nariasené. Pod sukňou nosili dve – tri naškrobenéspodnice, tzv. škrobenice z bieleho plátna alebo šifónu. Dolný okraj suknelemovali našité jedna až tri modré stuhy, podľa zámožnosti majiteľky. Zástery bývalivždy čierne z glotu, listeru či hodvábu. Okraje zvýrazňovala drobná plná jednofarebnávýšivka s kvetinovým ornamentom, u tých bohatších i zlatá výšivka robenácez kartón. V neskoršom období sa kvetinové motív zväčšili a začali sa uplatňovaťviacfarebné kombinácie. Menej majetné ženy mávali namiesto ručnej výšivky zásteruskrášlenú našitou strojovou výšivkou alebo čipkou. Okolo pása bývala prepásaná atlasováči hodvábna stuha, ktorá vpredu voľne splývala.Spoločenský status určoval spôsob úpravy účesu a pokrývku hlavy. Slobodnédievčatá nosili vlasy zviazané do „ocáskov“, cez hlavu mávali uviazanú tenšiu aleboširokú farebnú stuhu, často vzadu ešte doplnenú samostatnou mašľou splývajúcouaž po pás. Vrkoče zvykli mať i obtočené okolo hlavy. V niektorých obciach dievčatánosili široké červené brokátové stuhy zavinuté do podoby akéhosi turbana či čiapky.Neodmysliteľnou súčasťou každej vydatej ženy bol honosne vyšívaný čepiec z vaperuči tylu s gatrovou bielou či zlatou výšivkou, zlatou výšivkou cez kartón, výšivkou natyle. Pýchou žien boli biele vaperové alebo tylangrové (tylové) bohato vyšívané šatky.Výšivka sa koncentrovala do jedného rohu, ktorý žena pri nosení šatky mávala nachrbte. Vo farebnosti prevládala biela, v motívoch zasa rozmanité kvetinové úponkyvyšívané plnou, dierkovou či gatrovou technikou. Okraj býval vrúbený pásom paličkovanejvláčkovej alebo strojovej čipky.Klasickou sviatočnou obuvou boli čierne kožené čižmy s tvrdými sárami, na nízkomdekoratívne štepovanom opätku. Rozširovaním továrensky vyrábanej obuvi siveľkú obľubu získali i čierne poltopánky.Mgr. Aneta CINTULOVÁFoto: 1. Dievča z okolia Trnavy, 1. tretina 20. storočia,2. Detail výšivky čepca, 1. tretina 20. storočia (archív ZsM)UMELEC, GRAFIK, REBELza Dodom Dókom ml.Ach, Bože, nezatrať duše rebelovaj keď Ti možno v nebi robia krikna zemi ich to štvalo, bolelo...Kamil PeterajStretávali sme ho všade tam, kde išlo o umenie.Diskutoval po vernisážach s umelcami,kritizoval, reptal a nadával, argumentovala presviedčal, ale vedel sa aj zasniť, zaspomínať,zamilovať. Mal hlavu plnú nápadova plánov. Rád chodieval medzi divadelníkov,známe boli dlhé popremiérové noci v trnavskomdivadle v 80. rokoch. Pre túto generáciuvytvoril aj množstvo plagátov divadelnýchhier. Vysníval si projekt súťažnej výstavy plagátova keď sa mu ho nepodarilo presadiťu jednej politickej garnitúry, počkal si radšejna priaznivejšie časy. Privítal nežnú revolúciuako prirodzený koniec niečoho, čo raz museloskončiť. Nadšene sa zapojil do diskusií o tom,

19ako by mala vyzerať kultúra v Trnave. Ak s niečím nesúhlasil, vždy vedel povedaťnahlas svoj názor. Po revolúcii začal viac cestovať, so Združením výtvarnýchumelcov absolvoval pravidelne študijné pobyty v rôznych mestách Európy. Navštívilniekoľko ročníkov medzinárodnej prehliadky Bienále umenia v Benátkacha vnímal ho nielen ako výstavu, ale aj ako obrovský zdroj informácií a vzor skúsenostis organizovaním takéhoto veľkého podujatia. Podarilo sa mu splniť si sen, keď sav roku 1991 uskutočnila prvá veľká výstava plagátov v Trnave. Plagáty neboli vystavenélen v galérii a vo výstavných priestoroch, ale dostali sa bližšie k ľuďom napríkladaj prostredníctvom veľkých výkladných skiel obchodného domu. Vždy túžil,aby plagáty ako úžitkové umelecké diela vnímali ľudia ako súčasť svojho bežnéhoživota, povinností, nákupov a vybavovania. Bol rád, keď sa mu podarilo presadiťprojekt street gallery vo výkladoch Československej obchodnej banky, ktorý fungujepodnes.Zomrel ráno v pondelok 14. novembra 2011.Za Združenie výtvarných umelcov západného Slovenskasa s ním prostredníctvom časopisu Novinky z radnice lúči Simona JurčováJozef Dóka ml. sa narodil v Seredi v roku 1948, ale väčšinu svojho života prežil v Trnave.K umeniu mal ako syn fotografa, maliara a monumentalistu Jozefa Dóku veľmiblízko. V rokoch 1970 – 1976 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislavena oddelení úžitkovej grafiky v ateliéri prof. Jozefa Chovana. Už počas štúdiasa prejavil ako výrazný tvorca plagátov. V roku 1980 sa zúčastnil Bienále plagátu voVaršave, kde získal ako prvý slovenský výtvarník ocenenie. Bol spoluzakladateľomTrienále plagátu Trnava, prvým predsedom organizačného výboru a v poslednomobdobí jeho čestným predsedom. Od roku 1994 sa táto súťažná prehliadka koná užpod záštitou Medzinárodnej rady asociácií grafického dizajnu ICOGRADA a je jednouz najväčších na svete. Zúčastnil sa mnohých súťaží a vystav plagátu doma i v zahraničí.Bol dizajnérom a významným tvorcom značiek, napr. značky Trienále plagátuTrnava, Slovenskej filharmónie a Slovenskej pošty. Navždy zostane známy svojímnezameniteľným plagátovým rukopisom.Dóka: Posmrtný život plagátu je oveľa krajší(* 12. september 1948 Sereď † 14. november 2011 Trnava)Trnava stratila jednu z významných osobností. Jozef Dóka ml. bol prirodzenou súčasťoukultúrneho života nášho mesta. Bol aktívnym výtvarníkom, plagátistom, iniciátoromTrienále plagátu v Trnave. Bol takisto členom občianskeho združenia Poster.Začiatkom osemdesiatych rokov prišiel s myšlienkou založenia výstavy plagátu v Trnave.Až po zmene politickej situácie sa mu podarilo založiť Trienále plagátu Trnava.V roku 1991 sa uskutočnilo prvé trienále s československou účasťou a od roku 1994sa pravidelne koná medzinárodná súťaž a výstava plagátu. V roku 1997 so spoluautorkouZuzanou Nádaskou prezentoval ideu Nová trnavská veža zo skla – futuristickávízia 2001. Jeho zámerom bolo v Trnave vytvoriť polyfunkčný objekt vhodný naprezentáciu plagátu a úžitkového umenia. Žiaľ, projekt sa aj pre nedostatok financiíneuskutočnil. Na protest proti nekultúrnosti a arogancii moci sa zriekol možnostiprezentovať svoju tvorbu na 3. medzinárodnej výstave Trienále plagátu Trnava ’97.V roku 2002 založil Prvú Galériu plagátu na ulici – vo výkladoch komerčnej bankyna Zámočníckej ulici v Trnave. Pri príležitosti jedného z ročníkov Trienále plagátuvznikol v novembri 2006 aj rozhlasový rozhovor, v ktorom sa Jozef Dóka ml. vyznalk svojmu vzťahu k plagátovej tvorbe:

20- Pre mňa bol plagát sám osebe revolúciou.Má výtvarnosť, myšlienkové posolstvoa môžete ho vystaviť. Je to obyčajnýpapier, môžete ho pokrčiť, roztrhaťa zahodiť. A to ma fascinovalo. Plagátako exponát obstojí v akejkoľvek architektúre,i na ulici. Myslím, že je tonajkomunikatívnejší žáner výtvarnéhoumenia.■ V jednom z rozhovorov ste spomenuli,že plagát plní okrem umeleckejspoločenskú funkciu najmäv prelomových obdobiach. Všetci sipamätáme tie z novembra 1989...- Je to presne tak. Keď sme si pozreliploty v tom čase v Trnave, boli to predovšetkýmvýzvy. „Stretneme sa tama tam...“ a „Míting bude o tej a tej hodine...“Boli to spontánne plagáty nielen odprofesionálov. Výhodou bolo, že nemaliprvotné umelecké ambície. My sme boliv takej eufórii, že sme neboli schopní ničprodukovať. Tie zmeny sa tak intenzívnevalili za sebou, že nás udalosti samotnéprekvapovali. Ten plagát sa tam prerodila premenil, a robili ho vtedy všetci.■ Tienále plagátu Trnava, ktoréste spoluzakladali, nevzniklo natroskách revolučných plagátov, alemyšlienka sa zrodila oveľa skôr...- V osemdesiatom roku som bol ako autorvo Varšave na Bienále plagátu. Boloto krátko po mojom absolutóriu Vysokejškoly výtvarných umení, robil som dajakéveci pre Divadlo pre deti a mládeža Západoslovenské múzeum. Táto výstavavšak bola prelomom v mojom živote.Na moje prekvapenie som vo Varšave získalcenu, a vtedy som začal plagáty posudzovaťinak. Bola to súhra zvláštnychokolností, bolo to presne pred vznikomhnutia Solidarita, takže som pohlcovalatmosféru vtedajšej politickej situáciei umeleckého vrenia. U nás bola celkominá situácia, preto mi nedalo nepripraviťprojekt výstavy plagátov, pričom byexpozícia bola inštalovaná v interiérocha exteriéri mesta. Vytvoril som tedaštatút, no vtedy kompetentní zobralitúto víziu ako možnosť propagácie politickéhoplagátu.■ Pripravili ste projekt, ktorý savšak realizoval až začiatkom deväťdesiatychrokov. Verili ste vtedytomu, že festival sa udrží a dosiahneeurópsku, ak nie svetovú úroveň?- V odbornej verejnosti sa s nadšenímstretla myšlienka založenia festivalu. Odtejto idey ma vtedy odstavili čiastočne ajmocenským zásahom. V osemdesiatychrokoch som to preto odložil, po revolúciivšak neboli žiadne prekážky a vďakakolegom – grafickým dizajnérom tátopredstava relatívne rýchlo uzrela svetlosveta. Prvý ročník patril slovenskémuplagátu a ďalšie sa už stali aj európskymia svetovými. Podarilo sa nainštalovaťplagáty aj do exteriérov v meste a vytvorilosa niečo, čo nám vyrazilo dych.Atmosféra plagátu v uliciach so svetelnýmiodrazmi bola neuveriteľná. Domnievalisme sa, že budúcnosť je jasnáa trienále bude takto pokračovať. Realitaživota nás však presvedčila o tom, žeje to neskôr v takejto podobe nereálne.V pôvodných obchodných priestoroch,ktoré patrili vtedy štátnym obchodnýmpodnikom, sa ďalej vystavovať nedalo –zanikali jeden po druhom. Krátko natosa tieto nádherné výklady v meste stalikomerčným priestorom, no trienále sanapriek tomu vyvíjalo a rozširovalo.■ Posledné ročníky Trienále plagátuTrnava sa rozšírili aj do niektorýchvýtvarných priestorov mimo nášhomesta, najmä do Bratislavy. Dokoncazaznel názor, že by sa celý festivalmohol presunúť do hlavnéhomesta. Nehrozí strata príslušnostifestivalu k Trnave?- Sprievodné akcie sú len pozitívom, notrnavské publikum má nárok, aby napríkladvýstavu poroty malo možnosťvidieť. Trienále napriek tomu, že je v Trnavea teší sa značnému medzinárodnémuúspechu, neteší sa úspechu doma.Nie je prekvapením, že ani niektorí Trnavčanianevedia o podujatí vôbec nič.Mám pocit, že napriek významu tejtovýtvarnej udalosti ani mesto nedocenilojeho význam. Kedysi bolo slovo plagátpejoratívne, režim to zneužíval, vytvá-

21ral si ich na svoju oslavu, a preto mnohíľudia k plagátu pristupujú s dešpektom.Keď vznikla takáto výstava plagátovejtvorby, akosi ľuďom nezaplo, že ideo kvantum myšlienok, posolstiev vysokejumeleckej úrovne.■ Na tohtoročnom trienále plagátu(TPT 2006) ste sa dostali medziocenených. Ozvali sa však hlasy, žesa vám dostalo ocenenia od vlastnéhofestivalu.- Keď sme koncipovali štatút, chcelisme každý krok, aby každé trienále bolovýnimočné a originálne. Preto sme vytvoriliporotu z renomovaných autorovz celého sveta. Hodnotenie bolo vždyobjektívne a okrem slovenského a českéhoautora boli traja z cudziny, z ktoréhojeden bol vždy víťazom hlavnejceny z predchádzajúceho trienále. Jatúto cenu beriem ako ocenenie mojichviac ako tridsaťročných aktivít v oblastiplagátu a iniciatívy, aby trienále vôbecv Trnave vzniklo.■ Ako vnímate dnes úroveň plagátov,ktoré sa dostávajú na súťaž, vporovnaní s obdobím, kedy ste boliv Poľsku na prvej spomínanej výstave?- Niekedy sa mi zdá, akoby tá minulosťmala vyššiu úroveň ako súčasnosť.Úroveň je však vysoká, pretože napriekrôznym ohlasom, že už je plagát prežitéumenie, možno aj zásluhou trienálesa najmä veľa mladých umelcov chcezúčastniť prehliadky. Tým, že je veľkémnožstvo plagátovej tvorby, dotýkajúsa rôznych stránok – spoločenských,kultúrnych, politických otázok, ale aj intímnych.Viac ako desaťtisíc plagátov užv Trnave bolo vystavených, čiže je toskutočne rôznorodé.■ Ako môže plagát prežiť aj čas udalosti,o ktorej informuje?- Plagát si splní svoju funkciu, informujeestetickou formou. Je tam presný dátumudalosti. Keby sme zoradili všetky plagátysveta podľa dátumov, mali by smeakýsi výtvarný kalendár doby. Myslím,že aj tento pohľad na plagát by moholozrejmiť, o čo v plagáte ide – informovať,a tým, že je na umeleckej úrovni,žije ďalej. Môže sa vystavovať, a pretoposmrtný život plagátu je oveľa krajší.■ Ako vnímate umelecké prostredieTrnavy, napríklad priestor na výtvarnúkultúru?Mám desivé muky, keď sa prechádzampo meste. Rekonštrukcie historickýchpriestorov ešte spĺňajú svoje kritériá,ale pokiaľ ide o reklamu a písmo, kdeby mohli byť plagáty inštalované, je todesivé. Pre mňa ako tvorcu plagátu jehrozné pozerať sa v meste na výlepovéplochy. Nie sú vytvorené na to, abyumelecky dotvárali kolorit mesta, ale jeto živelné, nie je v tom žiadna koncepcia.Práve prvým ročníkom trienále bolasnaha ukázať, ako by sa to dalo robiť.V spolupráci s jednou bankou sa mi v Trnavepodarilo urobiť galériu plagátov naulici, kde sa snažím prezentovať tvorbuvýznamných svetových autorov.■ Teraz prichádzate dokonca s teóriou,otvoriť v Trnave Múzeum plagátov.Je takáto myšlienka vôbecrealizovateľná?- Chcem osloviť kompetentných, alemyslím si, že je to pre existenciu pretrienále plagátu a jeho zachovanie nevyhnutnosť.Vďaka múzeu by trienálezapustilo korene v Trnave. Podchytilo byhistóriu, dôkladne sa postará o plagát,ktorý tiež potrebuje svoju starostlivosťa myslím si, že plagát treba aj odbornespracovať. Potrebné je nájsť finančnéprostriedky a priestory. Kedysi som prišiels predstavou sklenej veže v Trnave,no to bola futuristická predstava, ktorása stretla s nadšením, ale doba ukázala,že v Trnave ešte nenastali časy, žeby to bolo reálne. Dnes sa však všetkoposunulo ďalej, sčasti aj prístup kompetentných.Som prekvapený, že za týchpätnásť rokov, odkedy trienále existujev meste, v ktorom je niekoľko vysokýchškôl, nikomu nenapadlo vytvoriť katedruplagátu a grafického dizajnu. A to bybolo prepojenie, ktoré by pomohlo. Vychovaloby generáciu nových ľudí, ktoríby tvorili a starali by sa o plagát.Martin JURČO

22Opatrný optimista, impresionista a romantikMarián Šidlík: Návrat k ozajstným hodnotám je veľmi ťažkýEšte donedávna patril aj jeho hlas k tým, čo poslucháčskuverejnosť dlhé roky sprevádzali v rozhlasovomvysielaní. Najčastejšie pri zahlasovaníumeleckých programov. Literárny vedec AlexanderHalvoník jeho prejav charakterizoval asi najpríznačnejšie– „nevzrušený, vyrovnaný, sebaistý,iba oznamujúci nové veci tak, akoby nám odjakživapatrili, akoby emócie vypadli cez oká dajakéhozázračného sita na osievanie zrna a pliev a vzrušujúciobsah nadobudol skupenstvo zvláštnehopokoja“. Hovoríme o rozhlasovom hlásateľovi, alenajmä autorovi, prekladateľovi a básnikovi MariánoviŠidlíkovi (nar. 12. novembra 1954 v Trnave).V rokoch 1970 – 74 absolvoval trnavské gymnázium. Po neprijatí na Univerzitu Karlovuv Prahe, odbor orientalistika, vystriedal viacero zamestnaní: vychovávateľ, rekvizitárv Slovenskej televízii, manipulant vo vlakovej pošte, recepčný a i. V roku1986 nastúpil do bratislavského rozhlasu ako hlásateľ. V období 1991 – 92 pôsobilv Prahe vo vysielaní stanice Československo, po rozdelení spoločného štátu istý časako hlásateľ na stanici Slobodná Európa. V roku 1997 sa vrátil k hlásateľskej profesiiv Slovenskom rozhlase v Bratislave. Od roku 2006 bol programovým redaktoromRádia Devín. Okrem vlastnej tvorby prekladá poéziu z angličtiny (sprostredkovaneprebásňuje verše aj z francúzštiny a španielčiny), píše kratšie prozaické útvarya intenzívne sa zaoberá etymológiou. Na konte má tri básnické zbierky Dospelosť nasplátky (1999), Sny pod kontrolou (2000) a Smutný augur (2003) Čitatelia ho poznajúaj pod pseudonymom Martin Fandl.■ Narodili ste sa v Trnave, aké boloprostredie, v ktorom ste sa v detstvepohybovali? Ako na vás umeleckya spoločensky pôsobila Trnava a čovás v detstve ovplyvňovalo?- Vyrastal som v rodinnom dome na Fučíkovejulici v časti zvanej Spiegelsaal,neďaleko železničnej stanice. Najmävďaka mame to bolo v silne religióznomrodinnom prostredí. Od útleho detstvasom miništroval. Bolo to v časoch, keďsa bohoslužby konali v latinčine a ťažkýmisál som sotva udržal v rukách. Malo toniečo do seba. Najradšej som však spievalnáboženské piesne. To bol istým spôsobommôj prvý kontakt s umeleckýmslovom. Atmosféra doma bola priaznivonaklonená literatúre a kultúre vôbec.A formovala ma aj samotná Trnava,ktorá si dlho udržiavala svoj stredovekýráz. V čase dospievania som bol melancholickýmromantikom, takže potulkytajomnými uličkami boli pre mňa nezabudnuteľné.Žiaľ, v časoch budovania socializmustratilo mesto značnú časť svojejidentity. Márne som „bojoval s veternýmimlynmi“ za záchranu historického jadraapelujúc na historickú kontinuitu. Eštestále mám odložené alibistické odpovedena moje úpenlivé prosby od súdruhovz ÚV KSS. Napokon, aj dnes sa dejú podobnéveci.■ Aké boli vaše štúdiá na trnavskomgymnáziu, kto boli vaši rovesnícia ako ste prežívali toto obdobieživota?- Puberta je pre každého mladého človekadosť rozporuplným obdobím. Napriektomu mám na gymnaziálne štúdium tienajkrajšie spomienky. Hoci to bolo v obdobítvrdej normalizácie, vždy je všetkoo ľuďoch. Atmosféra na škole bola viacnež priaznivá. Mali sme šťastie na skveléhotriedneho profesora. Ján Schultz

23bol veľmi svojským človekom, ktoréhosme občas nechápali, no zanechal v násnezmazateľnú stopu. Predmet estetikav jeho ponímaní bol úžasným exkurzomdo sveta hudby, architektúry, maliarstva.U mňa to podnietilo hlbší a celoživotnýzáujem o umenie. Pod vplyvom prísneja dôslednej profesorky slovenčiny somzasa dostal skvelú výbavu pre svoje neskoršiepovolanie rozhlasového hlásateľa.Učarovala mi aj latinčina, vďaka ktorejmám stále blízko k románskym jazykom.A so stredoškolskou angličtinou si, vďakanekompromisnej profesorke, vystačímdodnes; dokonca prekladám poéziu.Skrátka, trnavské gymnázium začiatkom80-tych rokov malo skvelé renomé. Malsom tam zopár dobrých kamarátov, nočasom sme sa všetci roztratili. Istý často bol Stanislav Mihalička – študovalv Ríme hudbu a teológiu. Žiaľ, zomrelpred mnohými rokmi.■ Čo vás ovplyvnilo v pôvodnomrozhodnutí ísť študovať orientalistiku,bola to už od mladosti záľubaalebo inklinovanie k porovnávaniujazykov, k skúmaniu ich spoločnýcha odlišných prvkov? Ako vás neskôrovplyvnila Praha ako multikultúrne,rôznorodé a prístupné mesto?- Ešte pre štúdiom na gymnáziu somzačal vnímať rozmanitosť jazykov. Nestačilomi všeobecné poznanie, že našamaterčina je slovanským jazykom. Fascinovaloma zistenie, že jazyky od Írska ažpo Bangladéš majú spoločné indoeurópskekorene. Začal som pátrať v knižniciacha keď som objavil sanskrit – „latinčinuIndie“, bolo rozhodnuté. Etymológia– pôvod slov (pátranie na základe komparatistiky,teda porovnávania) sa mistalo celoživotným koníčkom. Najskôr toboli iba indoeurópske jazyky, neskôr porokoch v rámci nostratickej teórie (ktorápredpokladá spoločné rysy viacerýchjazykových rodín) aj mnohé iné – ázijské,africké, indiánske; živé aj vymreté...Kedysi to bolo možné len vďaka domácima zahraničným odborným publikáciám,a samozrejme slovníkom. Poslednéroky pomocou internetu. Keďže nemámpatričné vzdelanie, považujem sa za lingvistu– laika, to však neznamená, že sapohybujem v amatérskej rovine. Naopak,podstatné je pre mňa intuitívne mysleniea logická analýza. Mám vlastné teórieo pôvode niektorých jazykov; azdaraz uzrú svetlo sveta... Po dlhých rokochmusím skonštatovať, že etymológia premňa znamená viac ako poézia i profesiahlásateľa. Táto záľuba ma neustálevzrušuje, prekvapuje, napĺňa. Pokiaľ ideo Prahu, práve tam som profesijne aj ľudskydozrel. Je to podľa mňa najúžasnejšieeurópske mesto – očarilo ma históriou,bezprostrednou atmosférou, liberálnosťou.Po rozdelení spoločného štátu somchcel v Prahe zostať nastálo, žiaľ, veci savyvinuli inak...■ Kedy ste začali písať poéziu, ktovás v písaní ovplyvnil, kde ste získavalizáklady poetickej formy? Teda,akým spôsobom ste pretavovalimyšlienky do básní? Aké sú kontextynapísania troch básnických zbierok?- Už na základnej škole som písal najlepšieslohové práce, navštevoval som recitačnýkrúžok a začínal som písať krátkeveršíky. Tam sa zrodil prirodzený záujemo písané aj hovorené slovo. Prvé básnicképokusy boli samozrejme naivné, popočas štúdia na gymnáziu sa to vďakaliterárnemu krúžku dostávalo na vyššiuúroveň. Pod odborným profesorským dohľadomsom sa oboznamoval so všetkýmiperipetiami poetickej tvorby. To ostatnéje záležitosťou prirodzeného talentu(z matkinej strany – rod Fandlovcov),skúseností a postupného zdokonaľovania.Snažím sa vnímať svet s otvorenýmiočami a navzdory mnohým životnýmkrivdám a sklamaniam ešte stále dokážemnad istými vecami žasnúť. Čím somstarší, tým som väčší introvert. Najbohatšímzdrojom inšpirácie je pre mňa (ajv kratších prozaických útvaroch) najmäpríroda. V poézii, ako tvrdia kritici, somsamorast – mimo všetkých prúdov. Hocimám rozmanité básnické vzory, napr.starí čínski a japonskí lyrici, renesančníautori, Rimbaud, Jesenin, ale napr. aj futuristi,sám sa považujem sa impresio-

24nistu. Píšem zväčša voľným veršom, noobčas sa mi zažiada klasické rýmovanie;má to svoje čaro.■ Na orientalistiku ste sa nedostali,ale záľuba v jazykoch zrejme zostala– o čom svedčia mnohé preklady.- Zrejme mám v živote šťastie na milénáhody. Či už to bola duchovná poézia,na ktorej som sa opatrne učil, ako narábaťs prekladom, kultová báseň Havran(E. A. Poe), moje dve verzie sú v knihesúčasťou trinástich rôznych prekladovod deviatich slovenských autorov, alebopreklady veršov pre deti. Nie som polyglot– teda ten, čo ovláda mnohé jazyky;na komunikáciu mi stačí angličtina. Nikdyma nebavilo naučiť sa viacero cudzíchrečí. Láka ma teória a podstata jazykov,preto pátram po ich pôvode a porovnávamsúvislosti aj odlišnosti. Vďaka dobrejpamäti a vnútornému kontextu si viemodvodiť slová s rovnakým, či podobnýmvýznamom v rozličných jazykoch. Okrempotešenia mi to pomáha pri prekladaní.■ Ako ste sa dostali k rozhlasovejpráci a čím je pre vás rozhlas ako médiumzaujímavý? Ako vnímate sebav tomto kontexte? Dnes už hlásateľskáfunkcia v rozhlasovom vysielanímá stále menej priestoru, no kedysiste zahlasovali každý program, dokoncana viacerých vysielacích okruhoch,boli ste teda spolutvorcom rozhlasovéhovysielania.- Do rozhlasu som bol prijatý v roku 1986na základe konkurzu a vekovo pomerneneskoro – ako 32-ročný. Zachytil somazda posledné úžasné obdobie hlásateľskejprofesie. S úctou som chodil okolorenomovaných kolegov, ktorí ma zasväcovalido tajomstiev profesionálnehoprejavu. Stačí spomenúť mená ako PavolŠrámek, Ondrej Holič, Mária Mikušová,Jana Hanúsková. Celý kolektív bol vedenýk vysokej tvorivosti a zodpovednostia neustálemu sebavzdelávaniu. Kvalitaslovenčiny za mikrofónom bola navysokej úrovni. Žiaľ, v ostatných dvoch– troch rokoch sa na pôde Slovenskéhorozhlasu udiali mnohé neblahé veci;okrem iného bola zrušená hlásateľskáprofesia. Práve hlásatelia boli zárukoukultivovania nových adeptov na prácu zamikrofónom. Tým sa narušila prirodzenákontinuita; viacerí z nich nespĺňajúpožadované kritériá a tí, čo majú snahurásť, nenachádzajú spätnú väzbu. Okremprofesionality klesá aj umelecká úroveňniektorých programov a objektivitav publicistike. Ohľadom možnej nápravysom skeptický. Navyše, po dlhých rokochzávažných problémov s pohybovýmaparátom som sa v minulom roku ocitolv čiastočnej invalidite. Moja externá spoluprácas rozhlasom je už len sporadická.■ Ako ste sa dostali k detskej tvorbe,aj k prekladom tvorby pre deti?- Na začiatku bola opäť obyčajná náhoda.Oslovila ma pani z istého vydavateľstva– bývalá kolegyňa z pražského rozhlasu,kde som pôsobil pred rozdelením Československa.V rokoch 2007 – 08 somsa podieľal na niekoľkých tituloch. Bolito zväčša príbehy o zvieratkách, krátkerýmované veršíky a ponaučenia. Naplnosom mohol využiť fantáziu a pohrávať saso zvukomalebnosťou slov. Nesmiernema to obohatilo a rád by som sa k takejtopráci ešte dakedy dostal...■ Neviem, kedy ste naposledy prezentovalisvoju tvorbu v našommeste. Ale bolo to už iste dávnejšie.Myslím, že naposledy, keď vyšla prvázbierka Dospelosť na splátky, to boloešte v roku 1999.- Je to už dávno, presne pri debutev zrelom veku v roku 1999. Potom vyšliešte dve zbierky Sny pod kontroloua Smutný augur (veštec v antickomRíme, pozn. autora). Niekto sa ma razspýtal, čo pre mňa znamená poézia? Jepre mňa „nevyspytateľným (nu)tkanímsnov“. A Trnava – malý Rím, zasa večnounostalgiu. Občas sa tam vraciam, len takprejsť sa a navštíviť hroby rodičov. Stačími zavrieť oči a vidím svoje rodné mestov jeho podobe spred päťdesiatich rokov.Napr. Zbožnú ulicu s vnútornými domamina hradbách a oknami do promenády.Dlho som si myslel, že jej názov súvisí so„zbožnosťou“; je to však od slova zbožie– tovar. Svoj vzťah k Trnave som vyjadril

25v jedinej krátkej básni s názvom Domov:krížom-krážom trucovitá rovina, vyžehlenáako blúzka, čo ti sadne, a zároveňťa omína...■ Dodnes vás sporadicky možno počuťv rozhlasovom vysielaní. Kde savšak dnes možno stretnúť aj s vašouumeleckou produkciou?- Neľahká otázka; všetci dobre vieme, žesúčasná komerčná doba umeniu priveľminežičí. Navyše, ja nie som súčasťoužiadneho literárneho zoskupenia, s nikýmsa nestretávam, vyhovuje mi to. Azda bysom mohol spomenúť, že nedávno oslovilajedna moja netypická zbierka „zošuplíka“ istého vydavateľa natoľko, žeju chcel publikovať. Grant mu však nevyšiel.Raz možno svitne na lepšie časy.Samozrejme, stále píšem – poéziu užpomenej, skôr zamyslenia, úvahy (prezentovanéaj v éteri), kratšie poviedky;rozpísanú mám lyrizovanú novelu. A akosom už spomínal, najviac ma uspokojujeetymológia.■ Mnoho ľudí vášho typu vníma dnesslovenský kultúrno-spoločenskýkontext skepticky. Na jednej stranesme konzervatívno-religiózna krajinazahľadená do seba, nevážime sivlastné dejiny a osobnosti, na stranedruhej primárne hýbu spoločnosťouplytké veci a komerčná kultúra.Svedčí o tom štatistika – aké novinysa čítajú najviac a ktoré televízneprogramy sú najsledovanejšie.- Súčasný stav v kultúre ma trápi, a hocisa domnievam, že návrat k (strateným)ozajstným hodnotám je veľmi ťažký,predsa len som opatrným optimistom...Martin JURČO, foto: archív M. Š.Užiť si v našom meste renesanciu je realitaRenesanciu čoho, akú? Tak by asi zaznelanajsamozrejmejšia otázka. S pojmomrenesancia máme zvyčajne spojené obnovenieči znova zavedenie čohosi, už predtýmexistujúceho a napríklad zabudnutého.Lenže renesancia je obdobie, ktorévo svojom čase medzi 14. a 16. storočímzmenilo tvár Európy. Čo si teda z tohovybrať dnes, na začiatku druhej desiatkydvadsiateho prvého storočia? Asi oboje.„Náš vokálny súbor Vox Aurumque je zameranýna interpretáciu pôvodnej renesančnej hudby a zároveň ju chce toutoobnovenou interpretáciou priblížiť súčasníkom,“ osvetľuje v úvode nášhorozhovoru o renesancii v Trnave zakladateľka, umelecká šéfka a dirigentkasúboru, Trnavčanka Mgr. art. Hana Borbeli (1978).„V interpretácii renesančnej vokálnej hudby sme priekopníkmi nielen tu v Trnave, aleaj na Slovensku, kde sa jej venuje iba malá pozornosť. A to tu máme zdroje, ktorésú na prekvapujúco vysokej úrovni. Najmä tie zo Spiša, ktoré sú takmer na úrovnivtedajších talianskych majstrov. Tá talianska hudba je aj nám, nášmu súboru najbližšia,hoci nevyhýbame sa ani francúzskej či anglickej. Nakoniec, bolo to vidieť a najmäpočuť počas slávnostnej sv. omše k sviatku Všetkých svätých v trnavskej Bazilikeminor. Tam odznela anglická neskorá renesancia v podobe omše Williama Byrda Massfot Five Voices,“ dopĺňa svoju úvodnú informáciu Hana Borbeli.Absolventku Fakulty múzických umení banskobystrickej Akadémie umení totižhudba, klavír a potom zborový spev „držia“ od detstva. Ako správna Trnavčankapopri účinkovaní v cirkevnom hudobnom spolku pri Dóme sv. Mikuláša, či povestnomspeváckom zbore Cantica nova si „odskakovala“ počas stredoškolského štúdia do

26spevokolu Pedagogickej a kultúrnej akadémie v Modre, do Speváckeho zboru slovenskýchučiteliek a zboru Comenius v Bratislave. Veľa jej dalo zahraničné pôsobenie,bez ktorého by rozhľad v problematike, trendoch a možnostiach zborovéhospevu asi ťažko existoval. „Po vysokoškolskom štúdiu to bolo najprv Nórsko. Dva rokyv Oslo so zborom Grex Vocalis, potom v národnom mládežníckom reprezentačnomtelese Norges Ungdomskor i následné pôsobenie v Katalánskom barokovom orchestriv Španielsku. Prišla špecializácia na renesančnú hudbu, gestorom bol profesor EgonKrák a ďalšia stáž vo Francúzsku, v Centre barokovej hudby vo Versailles. Všetko tobola nielen jedinečná skúsenosť, ale i zážitok. Asi najväčší počas vystúpenia vo versaillskejkráľovskej kaplnke.“No a potom prišla trnavská šeď a nuda, ktorá údajne aj toho verného domácehoštvornožca pripravila o život, žiada sa prihrať Hane Borbeli na smeč. „Vôbec nie, oponuje,práve cez spomínanú barokovú hudbu som sa v Trnave dostala k renesancii,renesančnej polyfónii, keď mi bol impulzom môj diplomový projekt, pre realizáciuktorého došlo aj k založeniu Vox Aurumque. Prišli ľudia, speváci, ktorých bolo trebapripraviť na inú spevácku techniku, na novinky, ktoré vlastne boli staré zopár storočí,presvedčiť ich, dostať do dobovej atmosféry a najmä učiť a naučiť.“ Takto, úplneskromne, informuje o svojich, aspoň to tak tušíme, nemalých cieľoch. Za sebou mádirigentské pôsobenie v Bradlane, súčasnosť nachádza aj v komornom súbore GejzuDusíka v Zavare a budúcnosť možno aj v renesančnom básnikovi a hudobníkoviJánovi Silvánovi. Jeho už objavené jedinečné nápevy totiž čakajú na „spracovanie“a uvedenie. To popri inom, lebo čo je potešiteľné, záujem o renesančnú hudbu a vystúpeniaVox Aurumque pod vedením Hany Borbeli narastá. Pripravovaný vianočnýkoncert sľubuje veľa...Časť rozhovoru sa odohrala práve v dňoch ovplyvnených ešte septembrovýmstretnutím s trnavskými rodákmi. Nemá aj ona záujem odísť do sveta a zužitkovanímdoterajších skúseností propagovať rodnú Trnavu, najmä keď už dnes prakticky žiadneprekážky neexistujú? Odpoveď Hany Borbeli bola jednoznačná: „Pre Trnavu tohonajviac urobím doma.“ Takže, držíme palce a tešíme sa!Edo KRIŠTOFOVIČ, foto: archív H. B.Mladí trnavskí rockeri majú Čas na klamstvoTrnavská rocková skupina TheDownhill uviedla prednedávnomv trnavskom Art klubedo života svoje debutové CDs názvom Time to lie, v prekladeČas na klamstvo. Krstnýmotcom sa stal bubeník z kapelyDesmod Ján Škorec, ktorý sis nimi na pódiu zahral dve skladby.Keďže chlapci zo skupinysú milovníci mačiek, svoje prvé„dieťa“ sa rozhodli pokrstiť mliekom.Na podujatí spojenom s koncertom prezentovala pätica aj svoj prvý oficiálny videoklipku skladbe Day after day. Fanúšikom ho premietli na plátno a už onedlho budedostupný na internete, a pravdepodobne aj v televízii. Piatkový koncert bol súčasťouaktuálneho turné po slovenských kluboch, ktoré potrvá do konca roka a celkovo počasneho odohrajú 17 koncertov.

27Počiatky kapely The Downhill siahajú do roku 2006, v súčasnej zostave, ktorútvoria Vladimír Kucharovič – spev, Adam Cisár – gitara, vokály, Bohdan Suchoň –basgitara, vokály, Marián Radošovský – gitara a Peter Mikušek – bicie, fungujú odroku 2009. Počas krátkeho pôsobenia stihli odohrať desiatky vystúpení na rôznychscénach na Slovensku i v zahraničí a zožať niekoľko úspechov. V roku 2010 vyhraliceloslovenskú súťaž amatérskych skupín FAMAT, čím si vybojovali účasť na Topfeste.Tento rok zvíťazili v celoslovenskom a následne aj v stredoeurópskom kole najväčšejmedzinárodnej súťaže nezávislých skupín Emergenza. Vďaka tomu sa ako prvá slovenskáskupina prebojovali do celosvetového finále, ktoré sa konalo 12 – 14. augustav Nemecku na festivale Taubertall, kde obsadili spomedzi skupín z celého sveta 11.miesto. Viac informácií na facebook.com/thedownhill.Foto: archív DownhillNoc divadiel najmä o hre, autoroch a hercochNa divadlo máme celú noc. Pod týmtoheslom sa zapojila do Noci divadiel počasjedného z novembrových víkendovaž tretina slovenských divadiel (tedaviac ako tridsať). Do projektu, ktorý uždruhý rok predstavil divadelné doskytrochu inou formou, sa zapojilo druhýkrátaj Divadlo Jána Palárika v Trnave.Dramaturgia vsadila na úspešnú hrubenjamína Škreka Parva Roma, diskusius autorom, ale aj na divadelnúkaviareň Mirky Čibenkovej s mladýmihercami. Podujatie bolo skúškou pre trnavskédivadlo i pre publikum, ktoré nie je v našom meste naučené na interaktívneprojekty, v porovnaní napríklad s nitrianskym divadlom či rôznymimenšími scénami v Bratislave. Zaujímavá myšlienka i jej realizácia našťastiev Divadle Jána Palárika dopadla na výbornú.Základ, aby Noc divadiel vznikla, vzišiel (ako inak) od francúzskych hercov. Po prvýraz bola v Chorvátsku pred tromi rokmi v Detskom divadle Dubrava v Záhrebe a v Šibenskomdivadle. Každý rok sa podujatie rozrastá o ďalšie krajiny. Trnavské DivadloJána Palárika sa do projektu zapojilo už minulý rok – kým vtedy predstavovali divadelnézákulisie, tentoraz okrem divadla to bola v hlavnej sále (aj) práca divadelnéhoautora a v Zrkadlovej sieni herecká práca. O účasť na Noci divadiel bol mimoriadnyzáujem, okolo stovky potenciálnych návštevníkov sa do divadla nedostalo. Tí, čosi stihli kúpiť lístky vopred, si najprv pozreli predstavenie hudobnej komédie ParvaRoma v hlavnej sále – na rozdiel od štúdia, kde sa inscenácia bežne hrá. Aj keby sazdalo, že priestor hlavného pódia bude hercom veľký, nestalo sa tak, hercom aspoňponúkol „priestrannejšiu“ hereckú akciu.Žiaľ, Noc divadiel v Trnave využila na svoj „divadelný zájazd“ aj jedna zo základnýchškôl, a po skončení predstavenia, bez ohľadu na ďalší program, sa táto početnáskupina pobrala domov. A tak si nasledujúce nevšedné a príťažlivé rozprávanieBenjamína Škreka (na fotografii) a jeho dcéry Jany pozrela necelá polovica hľadiska.V zaujímavých rozhovoroch sa Benjamín Škreko vyjadril k rôznym etapám tvorby.Kľúčové okruhy sa však dotýkali najmä inscenácie. „Je to pre mňa pocta, že právemoja inscenácia sa dostala do hlavného programu Noci divadiel. A pokiaľ ide o samotnúhru, úspech ma teší. Do projektu som išiel s malou dušičkou a aj napriek tomu, že

s divadlom som mal svoje skúsenosti. Som teda o to radšej, že o hru je veľký záujem.Tu Slovák objavuje Slováka, je to archetyp obyvateľa, je to zemitý človek, tvrdohlavý,a pritom má však isté chyby ako súčasník,“ povedal autor Benjamín Škreko a reagovalna otázku k piesňam z hudobného kabaretu: „Ľudia to s predstavením spájajú,dokonca mnohí chcú porovnávať CD Krásny zapadák a piesne z javiska. NapríkladMarián Mrva urobil tie skladby veľmi dobre, aj ich výborne aranžoval. A to aj napriektomu, že v hre sú piesne na tie isté texty, no od iného autora.“Benjamína Škreka poznajú rozhlasoví poslucháči ako autora satirických pásema humoristických relácií, ale najmä ako autora stoviek textov v niekdajšom humoristicko-satirickomčasopise Roháč. Po zrušení Roháča pôsobil ako redaktor na rôznychmiestach, v súčasnosti je jedným z redaktorov regionálneho týždenníka v Trnave. Popriautorstve kabaretu Parva Roma má Benjamín Škreko aj inú polohu tvorby. V rámciNoci divadiel predstavil aj svoju čerstvú knihu Neskorý zber. Je kombináciou rôznychdruhov písania, najmä krátkych literárnych útvarov. „Dá sa to vysvetliť rôznymispôsobmi. Neskorý zber je zber hrozna na vysokokvalitné víno. Mám už svoje roky,a je už dosť neskoro prísť s prvotinou, zbierkou satiricko-humoristickej poézie. Knihamá tri vrstvy, v záhlaví ide nekonečný telegram, pás aforizmov, strede sú epigramy,limeriky (limerik je zábavný literárny poetický útvar), ďalšie žánre a prepašoval somtam aj niekoľko vážnych poetických útvarov haiku.“ Haiku je prastaré lyrické trojveršies počtom slabík 5-7-5. Je to jedna z najpopulárnejších foriem tradičnej japonskejpoézie. A prečo dal autor knihe podtitul „Je fakt, že ma vychovala ulica, ale Hlavná“?„Inšpiroval som sa bežnou realitou. Ja sa tým netajím, že som vyrastal na perifériiTrnavy. Bola to naozajstná škola života. Priateľstvá, ktoré som tam získal, sú dodnesveľmi silné,“ hovorí Benjamín Škreko o vzniku zbierky. Na otázky, prečo nepripravísúhrn jeho časopisecky vydaných literárnych útvarov, odpovedá skôr negatívne.„Možno by sa dalo moje zásuvky vysypať a urobiť rozsiahlu knižku. Ja som všakvšetky tieto literárne útvary napísal tento rok, a veľa urobilo aj to, že sme sa viaceríznámi nechali vzájomne inšpirovať na sociálnej sieti. V knihe je pre Trnavčana jednazaujímavá časť, limeriky, ktoré sa vzťahujú na celý región od Serede až po Senec,“hovorí Benjamín Škreko. Na otázku, či napísať knihu o svojom zaujímavom životnompríbehu Trnavčana, ktorý zažil najslávnejšiu éru časopisu Roháč, stretol sa s významnýmiľuďmi a zažil aj úspech v divadle v Trnave, sa rovnako nepozerá pozitívne. „Ja simyslím, že môj život nestojí za to, aby som ním niekoho obťažoval, pekné myšlienkysi nosím so sebou, ale urobiť taký nejaký sentimentálny pokus, to nie.“Nenútené rozprávanie o príprave inscenácie, o vzniku hudobnej komédie, o vzťahuautora k Trnave, prinieslo príjemnú nostalgiu za érou divadelných kaviarní MirkyČibenkovej z deväťdesiatych rokov. Známa dramaturgička divadla totiž nielen rozhovoryso Škrekovcami moderovala, ale v ten večer sa podujala aj na zastupovanie trnavskéhodivadla v rozhlasovom éteri. Slovenský rozhlas totiž ako jeden z partnerovNoci divadiel, venoval časť svojho vysielania (na okruhu Rádio Regina) prehľadu aktivítjednotlivých divadiel. Okrem hlavnej sály bolo živo aj vo foyeri divadla a príjemnáatmosféra sa preniesla aj do Zrkadlovej siene. Našťastie, niektorých čakajúcich sanepodarilo presvedčiť, aby spred budovy divadla odišli, a tak ochotne doplnili miestav Zrkadlovej sále. Potom sa začali rozhovory s mladými hercami, ktorí v spomínanejhre účinkovali. Zo svojej cesty k divadlu, vzťahu k Trnave a trnavským doskám sapostupne a vtipne vyznali Jozef Bujdák, Martin Križan, Michal Jánoš, Gregor Hološkaa Kristína Tóthová. Všetko herci z inscenácie Parva Roma. Rozprávanie bolo doplňovanépiesňami zo spomínaného muzikálu. Tentoraz však nezneli piesne uvádzanépriamo v muzikáli, ktoré si režisér presadil do svojej koncepcie, ale pôvodné skladbyMariána Mrvu na rovnaké texty Benjamína Škreka. A tak mohli diváci porovnať obeverzie. V príjemnej atmosfére zostala komunita trnavskej Tálie až hlboko po polnoci.28

29Škoda len, že bufet z foyeru „nepreniesli“ do barovej časti Zrkadlovej sály a nezmeniliklasické „divadelné“ sedenie na typ kaviarenského. Tak by sa stretnutie výraznejšieposunulo do neformálnej roviny a herci mohli zostať v takejto konštelácii s divákmiešte aj po skončení podujatia.Organizátori trnavskej časti projektu by do budúcnosti mohli pouvažovať nad voľnejšoukoncepciou dramaturgie večera – od voľného vstupu do divadla, cez sprievodnéakcie, až po obľúbené nahliadnutie do zákulisia divadla. Samozrejme, žiadnetakéto podujatie sa nedá robiť bez diváka. Okrem známych trnavských tvárí boliúčastníkmi z väčšej časti mladí ľudia. Otázne však je, či aj konzervatívny trnavskýdivák chce zostať po skončení predstavenia na podujatí takéhoto typu. Všetko všakzáleží aj na väčšej propagácii v meste a regióne. Dôležitý je tiež dobrý výber „základnejinscenácie“, ktorá tvorí hlavný bod večera. Najmä tak má naše divadlo šancuvyniknúť medzi ostatnými – Noc divadiel bude mať totiž v roku 2012 na celoslovenskejúrovni oveľa intenzívnejšiu podobu. „Snahou Noci divadiel je vytvoriť jednotnúeurópsku Noc divadiel v jednom termíne. Doteraz sú zapojené niektoré európskekrajiny, ale je šanca, že sa projekt rozšíri. Noc divadiel súčasne so Slovenskom bolav Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Chorvátsku, Rakúsku, Slovinsku a Srbsku.V spolupráci s Ministerstvom kultúry SR plánujeme pripraviť tento projekt ako nadregionálnya v budúcnosti by bol aj financovaný z európskych zdrojov,“ hovorí riaditeľkaDivadelného ústavu Bratislava Vladislava Fekete.Text a foto: Martin JURČOMária Jedľovská: Vybrala som si správnu cestuUž pred tridsiatimi piatimi rokmi sa o nej hovorilo,že je najkrajšou herečkou trnavského divadla.A napriek tomu, že Mária Jedľovská rod. Teplicová(nar. 8. októbra 1951 v Žakovciach pri Poprade)sa dožila okrúhleho jubilea, toto tvrdenieplatí dodnes.V roku 1974 absolvovala štúdium herectva na Vysokejškole múzických umení v Bratislave, a v tom istomroku sa stala aj členkou súboru Divadla pre deti a mládežv Trnave. Súčasný divák si ju pamätá najmä z inscenáciíZmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch,Nosorožec, Máša a Beta, Truth Story, v súčasnom repertoáriju vidno v Divej kačke či v Prestupnej stanici.Na konte má aj niekoľko televíznych inscenácií, akoštudentka sa pod dievčenským menom objavila napr.aj v dabingoch Slovenskej filmovej tvorby v slovenskejverzii jedného zo známych filmov Pánu učiteľovi z lásky (1973), hrala v niekoľkýchkolibských filmoch, napr. kriminálnom filme Petra Hledíka Kočka (1982). Nedávnosme ju mohli vidieť aj v krátkom filme Štefan od Petra Bebjaka, ktorý bol uvedený ajna festivale v Prešove. Domovskou scénou Márie Jedľovskej však zostávajú divadelnédosky, ktorým je stále verná.Herečka Divadla Jána Palárika Mária Jedľovská vyrastala v mnohodetnej rodine.Rodičia nevyvíjali umelecké aktivity, boli obchodníci a mali svoj obchodík priamov Žakovciach. „So súrodencami sme boli talentovaní, najmä pokiaľ ide o spievanie,recitovanie, čiže bolo prirodzené, že sme sa v škole zúčastňovali na rôznych súťažiach,hrali sme divadlo. Na strednej škole, ktorú som absolvovala v Kežmarku,mi nešla veľmi matematika, ale rada som mala napríklad fyziku či chémiu. Čiže ajnechuťou k matematike som spĺňala predpoklady stať sa herečkou (smiech).“

Po skúsenostiach v študentských divadlách sa rozhodla ísť na prijímacie skúšky navysokú školu múzických umení do Bratislavy. „Pamätám sa, že sme išli cez viacerékolá a že nás tam bolo veľmi veľa. Išla som tam s takou čistou dušičkou – vtedy somto brala tak, že si chcem splniť svoj sen. Dokopal ma k tomu môj nastávajúci švagor,ktorý povedal, že prečo by som to nemala skúsiť. Prišla som vo veľkej horúčke,a v tom čase mi aj zomrel môj starý otec, na ktorého som bola veľmi naviazaná. Takžeto bolo za takých zvláštnych okolností – možno aj to, že som prežívala toľko vecí naraz,zabralo. Pamätám si, že som mala jeden z dialógov aj s mojím budúcim manželomVladimírom Jedľovským. Mala som obrovské šťastie. Bolo tam veľa talentovaných ľudíprihlásených, no boli kvóty za regióny, a tak som sa na tú školu možno práve preto dostala.Ale moja túžba bola odovzdať všetko, čo je vo mne,“ spomína Mária Jedľovská.A tak postupne spoznávala divadelný svet, vrátane toho bratislavského. „Prišlasom do veľkého sveta, dovtedy som poznala maximálne Poprad a Vysoké Tatry. Čižeaj Bratislava bola pre mňa veľká neznáma.“ Napriek tomu sa väčšina z ročníka dostalado vtedy novozaloženého Divadla pre deti a mládež v Trnave. „My sme potomprišli do divadla celý ročník, s výnimkou Martina Horňáka, ktorý odišiel do Martina,a Kataríny Orbánovej, ktorá odišla skôr. Do života často vstúpia náhody. A pokiaľide o Trnavu, spomínam si, že keď som chodila okolo vlakom alebo prichádzala doTrnavy, vždy ma vítala tá stará ošarpaná stanica. Vtedy boli trnavskí futbalisti majstri,a tak tam bol aj nejaký emblém Spartaka. Hneď ako som videla tú stanicu,povedala som si: Nikdy viac – tu ani po smrti strašiť. A vidíte, zakotvila som tu,a v Trnave žijem už viac ako 35 rokov. Podobne to bolo aj s mojím vtedy budúcim,dnes už bývalým manželom. Aj jeho som odmietala, chcela som si vybudovať vzťahs niekým celkom iným – nie z umeleckej oblasti. A tiež to dopadlo inak,“ hovorí MáriaJedľovská. No a potom prišli ponuky od režisérov v novom divadle. Spočiatku to bolinajmä rozprávky, spomeňme úlohu Káty v Kamennom kvietku, Nitôčku v Nevedkoviv Slnečnom meste, či Gerdu v Snehovej kráľovnej.„Prišli rozprávky a v nich hneď hlavné postavy. Začiatok bol sľubný. Žiaľ, vtedajšíriaditeľ Ján Rybárik bol prísny, ťažko púšťal hercov z divadla. Mala som aj ponuky naBarrandov. Potom som sa vydala a prišli materské povinnosti, ktoré sa u mňa staliprioritou. Po prvom dieťati prišlo druhé dieťa, ktoré je dodnes dieťaťom, pretože jeťažko postihnuté,“ hovorí Mária Jedľovská a spomína na postavy zo začiatkov kariéryi začiatkov divadla. „Pre mňa boli pekné všetky príležitosti. Pre začínajúceho herca jedar dostať postavu a ísť z postavy do postavy. Pamätám si, ako sme sa vybláznili priBudzogáňovi, zbojníckom kapitánovi so Zuzanou Kronerovou a Natašou Kulíškovou,tam sme hrali tri hlavné postavy. Ja som hrala Ježinku, hrali tam aj starí aj mladí,starí hrali rovnako zanietene. Boli sme vtedy veľmi silní aj ako kolektív. Neboli tamgeneračné rozdiely, mali sme prirodzenú úctu k starším kolegom. Dnešnej generáciihercov to chýba, spoločnosť je dravšia, takže to isto s tým aj súvisí.“Odborná verejnosť ocenila najmä jej postavu Hyacinty v Scappinových šibalstvách(1975) a Dojku v Romeovi a Júlii (1982). „Za Dojku som bola nekonečne vďačnáJurajovi Nvotovi. Bolo to po mojom nástupe z druhej materskej dovolenky. Ajsom sa zľakla – tridsaťročná takúto postavu, nakoniec som pochopila režijné videniea posun postáv vo veku. Hranie na javisku má byť odovzdanie sa a zároveň hranie.Potom sú aj výsledky. Samozrejme, nie vždy sa to darí, a je to aj od predstaveniak predstaveniu,“ hovorí Mária Jedľovská.Od polovice osemdesiatych rokov ju bolo vidieť zväčša v epizódnych či vedľajšíchúlohách. „Jednoducho, s manželom sme si povedali, že on bude robiť kariéru a mnepripadne úloha matky. A je to tak dodnes. Moja kariéra išla do úzadia úplne prirodzene.Nejako som sa s tým musela vyrovnať, človek nemôže sedieť na dvoch stoličkách,spomína Mária Jedľovská a pripomína, že je rada, lebo si vybrala tú správnu cestu.30

31A čo ju v súčasnom repertoári divadla napĺňa ako herečku? „Teraz hráme Zmierenie,tam sa alternujem s Inge Filanovou, je to komédia, človek musí spĺňať tietokomediálne kritériá. Je to postava, ktorú veľmi rada hrám, sú tam aj nejaké nemeckévety. Myslím si, že aj diváci chodia radi na túto inscenáciu. Páči sa mi aj mojapostava v Divej kačke, je to celkom iné, ale znovu to prináša aj pre herca celkomnový rozmer. V rámci mojich možností, a v tom ako to mám v živote zariadené, somvďačná za každú postavu...“Text a foto: Martin JURČOJubilejný rok Základnej umeleckej školy v TrnaveZákladná umelecká škola na Mozartovej ulici v Trnave oslavuje polstoročnicu,abrahámoviny svojho umeleckého života. A už teraz sa dá povedať, žesi dala k jubileu darčeky v podobe úspechov žiakov, inovácií, skvalitneniaa rozšírenia vyučovania.Minulý školský rok 2010/2011niesol signum personálnychzmien a jeho pravosť potvrdilivýsledky. Po odchode trochvýtvarných pedagógov pribudlik Mgr. Beáte Balgavej, riaditeľkeškoly, Mgr. DušanoviHorváthovi, zástupcovi riaditeľky,PaedDr. Gabriele Hornáčkovej,Mgr. art. KataríneHorváthovej-Pripkovej a Mgr.Helene Migrovej, Mgr. MonikaReháková, Juraj Žembera,PhD. a Mgr. art. Miroslav Trubač.Dlhoročnú a skúsenú pedagogičku literárno-dramatického odboru (LDO) paniMáriu Benešovú nahradila Mgr. Jana Buchelová.Tak sa pôvodný učebný plán výtvarných druhov: kresba a maľba (všetkých techníka materiálov), grafika (drevorezba, drevoryt, hĺbkotlače suchá ihla), plastika(keramika aj veľkoplošná, moderné materiály), aplikované umenie (smalty, sklo),textilné a kombinované techniky, rozšíril o animáciu, počítačovú grafiku a dejinyumenia s presahom do všetkých kultúrnych vrstiev. Naprieč všetkými vekovými kategóriamiod predprimárneho umeleckého vzdelávania nultého stupňa po štúdiumpre dospelých učí ZUŠ všetky výtvarné techniky od historickej kresby po najmodernejšiesúčasné umenie, učí používať všetky výrazové prostriedky na vyjadrenie vovýtvarnom aj literárno-dramatickom umení a sleduje edukačný vývoj a najnovšietrendy vo vzdelávaní aj v umení. Bola taká už od svojho založenia v roku 1961,a je ňou aj po polstoročí, po vyprofilovaní na výtvarný a literárno-dramatický odborv roku 1991.Je prvou Základnou umeleckou školou na Slovensku, vtedy Ľudovou školou umenia,kde sa v roku 1976 začala vyučovať zásluhou neskoršieho riaditeľa Mgr. PetraBabku fotografia.Od minulého školského roku otvorila ZUŠ ako jedna z prvých základných umeleckýchškôl na Slovensku jednoročné aj štvorročné systematické štúdium vo výtvarnomodbore, rozšírené o dejiny umenia. Dôležitosť dejín a metodológie odboru pripríprave na štúdium na stredných a vysokých školách umeleckého charakteru, notabene v takom univerzitnom prostredí aké je v Trnave, netreba nijako zdôrazňovať.Ale znalosť dejín umenia je dôležitá aj pre laikov, venujúcich sa výtvarnému umeniu

neprofesionálne. Lebo až vďaka nej sa výtvarný názor stáva komplexným a homogénnym,a tak posúva umelecký prejav, v rámci individuálnych možností, na vyššiuúroveň. Systematické štúdium dejín umenia pre profesionálnych aj neprofesionálnychzáujemcov všetkých vekových kategórií s hlbším záujmom oň, prezentovanémodernou, dostupnou a zaujímavou formou, doteraz v Trnave chýbalo a nemôže honahradiť ani štúdium dejín umenia na Univerzite tretieho veku, keďže toto je venované,ako z názvu vyplýva, len jednej vekovej kategórii.Mimoriadna je tiež spolupráca so Slovenskou národnou galériou a Bibianou –Medzinárodným domom umenia pre deti v Bratislave. Potvrdzujú to aj exkurzie dotýchto inštitúcií, kde v máji žiaci so svojimi učiteľmi navštívili výstavy Posledný klasik/ Ernest Zmeták, Architectura delineata et sculpta a Kabinet kuriozít, v Bibianenajkrajšie knihy roku 2010 s výkladom programovej riaditeľky BIB, ktorá žiakovZUŠ spolu s pedagógmi sprevádzala v októbri aj na BIB 2011. Kontakt so súčasnýmmladým umením sprostredkovala návšteva galérie Nova, vystavujúca tohtoročnýchgraduantov VŠVU. Poslednými navštívenými boli výstavy Nové Slovensko v Slovenskejnárodnej galérii a Pablo Picasso v Galérii mesta Bratislavy.Jednoduchý výpočet úspechov v školskom roku 2010/2011, kde sa ani oceneniav rámci Slovenska nestratia popri prestížnych oceneniach vo Fínsku a Poľsku, hovoríza všetko:Chemický veľtrh – účasť žiakov školy na výtvarnom dotvorení podujatia nazvanéhoChémia včera a dnes, uskutočneného Katedrou chémie PdF TU 1. októbra 2010v záhradách Západoslovenského múzea v Trnave.December 2010 – január 2011 – reprezentatívna výstava ZUŠ v priestoroch západnéhokrídla trnavskej radnice (na fotografii). Počas vernisáže sa uskutočnilo vystúpeniežiakov LDO pod vedením pani Márie Benešovej a vystúpenie žiakov ZUŠ MikulášaSchneidera Trnavského. Základná umelecká škola Jozefa Rosinského v Nitreocenila PaedDr. Gabrielu Hornáčkovú za úspešnú pedagogickú prípravu na výtvarnúsúťaž Spoj Stroj Vytvor Nástroj / Nitrianska lutna 2010 a jej žiaka Stanislava Danišaza výtvarnú prácu Hudobný nástroj. Hvezdáreň a planetárium M. R. Štefánika vHlohovci ocenilo Filipa Čavojského, žiaka PaedDr. Gabriely Hornáčkovej, IV. miestomv IV. kategórii vo výtvarnej súťaži Vesmír očami detí.Na Trnavskej palete 2010, 42. ročníku súťažnej výstavy neprofesionálnej výtvarnejtvorby okresov Trnava, Piešťany a Hlohovec v Západoslovenskom múzeuv Trnave boli ocenené v A 1 kategórii autorov nad 25 rokov bez výtvarného vzdelaniažiačky PaedDr. Gabriely Hornáčkovej: Lucia Kollárová, Anna Fridrichová a BeatricaMóricová, ocenená v tej istej kategórii aj na XIV. Výtvarnom spektre 2011.Art Centre for Children and Young People, vo fínskom Hyvinkää (www.artcentre.fi) ocenilo zo 7 229 výtvarných prác zo 69 krajín sveta medailami a diplomami i žiakovZUŠ Trnava: Karolína Gregvorková, pedagóg Mgr. Beáta Balgavá, Eduard Baroš,pedagóg Mgr. Dušan Horváth, Lukáš Ďurica, pedagóg Mgr. Dušan Horváth, MatúšBaláž, pedagóg PaedDr. Gabriela Hornáčková.Úspešná bola účasť žiakov školy na 14. ročníku Medzinárodného festivalu kresleniav poľskom Zabrze organizovanom v spolupráci s mestom Trnava a jeho partnerskýmmestom Zabrze 9. – 12. júna 2011. Žiakov viedli PaedDr. Gabriela Hornáčková,Mgr. Dušan Horváth, Mgr. art. Katarína Horváthová-Pripková, Juraj Žembera, PhD. apodujatie fotografoval Mgr. Peter Babka. V kategórii 11 – 13 rokov získala ocenenieTerézia Voleková z ateliéru Mgr. Heleny Migrovej a v kategórii 14 – 16 rokov tri žiačkyPaedDr. Gabriely Hornáčkovej: Miroslava Kalinayová a dvojičky Patrícia Rábarováa Petronella Rábarová, ktorá získala cenu za najlepšiu zahraničnú prácu.Naši žiaci sa zúčastnili ešte viacerých súťaží a výstav, niektoré z nich prebiehajú,príp. ich výsledky budú zverejnené po prázdninách, napr. Figurálna kresba 201132

33Trenčín, Nitrianska lutna 2011 / Premaľuj čerta na stene, Salón 2011 v Galante, čivýstava v Spoločenskom centre v Piešťanoch. Vybraní žiaci školy sa cez prázdninyzúčastnili výtvarného workshopu v chorvátskom Varaždíne.Tradičné výtvarné dotvorenie Slávnosti ruží v Kaštieli v Dolnej Krupej (Slovenskénárodné múzeum, Hudobné múzeum) v dňoch 18. a 19. júna 2011 kresbami a maľbamižiakov školy na tému Ruže a iné kvety bolo pôsobivým oživením a stretlo sas uznaním nielen početných návštevníkov, ale aj vedenia obce. Bolo to nesúťažné,ale veľmi prospešné spestrenie a využitie práce žiakov ZUŠ v Trnave.LDO ZUŠ J. L. Bellu v Kremnici ocenilo vysokú úroveň umeleckého prednesu žiakovLDO ZUŠ Trnava pod vedením Márie Benešovej na celoslovenskej súťažnej prehliadkePrednášam, teda som a udelilo im poďakovanie. Súčasne Matej Sabo získaldiplom v striebornom pásme.Matej Sabo získal tiež na 6. ročníku celoslovenskej divadelnej prehliadky Dielotvojich rúk 2011 v Topoľčanoch v kategórii Individuálny umelecký prednes – próza,5. – 9. ročník 3. miesto a v kategórii Kolektívny umelecký prednes, 1. – 4. ročníkzískali naše Šašulienky dokonca 1. miesto.Rovnako 1. miesto udelilo recitačnému kolektívu Šašulienky aj Trnavské osvetovéstredisko v krajskom kole súťažnej prehliadky v umeleckom prednese poéziea prózy Hollého pamätník.Okrem spomínaných úspechov LDO viac-menej pravidelne a často vystupovalov škôlkach, školách a na rôznych príležitostných akciách.Dôstojnú rozlúčku so školským rokom a so svojou dlhoročnou úspešnou pedagogičkouMáriou Benešovou pripravili jej žiaci v kine Hviezda 15. júna záverečným vystúpením,naposledy pod jej vedením.Na pôde školy sa uskutočnilo výjazdové zasadnutie Komisie kultúry mesta Trnavy(posledné zasadnutie komisie pred komunálnymi voľbami) a ocenilo prácu pedagógov,o to viac, že ju mali možnosť vidieť na vlastné oči. Aj nové vedenie mestaTrnavy môže byť na svoju ZUŠ-ku, ako na svojho reprezentanta umeleckého vzdelávania,šíriaceho dobré meno mesta, hrdé.Juraj ŽEMBERA, foto: archív ZUŠPoznáme víťazov Literárneho salónu TrnavaV čitárni Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave sa 26. októbra 2011 uskutočniloslávnostné vyhodnotenie druhého ročníka celoslovenskej súťaže vo vlastnejtvorbe Literárny salón Trnava 2011. Záštitu nad podujatím prevzal Ing. TiborMikuš, predseda Trnavského samosprávneho kraja. Podujatie finančne podporiloaj Ministerstvo kultúry SR.Pre vyhlasovateľov a organizátorov znamená počet prispievateľov 131 (ktorí poslalispolu 514 prác) veľký úspech. Potešiteľné je, že možnosť umeleckej konfrontácie využiloaž 54 mladých ľudí do 25 rokov. Riaditeľka Knižnice JF v Trnave Mgr. Lívia Koleková sapoďakovala členom odbornej poroty v zložení Eva Kopúnková, Dana Podracká a PeterAndruška za zodpovedný prístup k hodnoteniu prác, nadhľad a nestrannosť. Predstavilazároveň zborník ocenených prác, ktorý vydala Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave.Kultúrny program obohatila Katka Feldeková. Zaspievala šansóny z komornej hrySmrť v ružovom na motívy života a piesní Edith Piaf, autorom textov je ĽubomírFeldek. Ocenení autori sa po slávnostnej časti stretli pri práci. Nasledoval workshop,ktorý viedli Dana Podracká a Eva Kopúnková.Nositeľom Ceny predsedu Trnavského samosprávneho kraja sa stal Oto Malýz Nitry, prvé miesto za poéziu obsadil v kategórii od 15 do 25 rokov Andrej Imrichz Vranova nad Topľou, druhé Martin Chudík z Bratislavy a tretie Miroslav Lukačovič

34z Revúcej, čestné uznanie získala Martina Zajíčková zo Šurian. V kategórii do 40rokov zvíťazila Helena Danišová zo Špačiniec, druhá je Katarína Martinkovičováz Trnavy, tretí Marek Sopko z Bošian. Najlepší medzi autormi nad 40 rokov je MilanLongauer z Horných Orešian, druhá Anna Lažová zo Svidníka, tretia Mária Martincováz Bratislavy a čestné uznanie patrí Ľudovítovi Farkašovi zo Žiliny.Prvé miesto za prózu získala v kategórii od 15 do 25 rokov Veronika Barákováz Bratislavy, druhý je Jozef Harendarčík z Podolínca, tretia Lenka Bacmaňáková z PovažskejBystrice a čestné uznanie bolo udelené Matúšovi Guziarovi z Popradu.V kategórii do 40 rokov zvíťazila Iveta Šuleková-Berkyová z Ilavy, druhé miestoobsadila Alica Bartková z Banskej Bystrice, tretie Silvia Gelvanicsová zo Stredy nadBodrogom a čestné uznanie získal Miroslav Búran z Jablonice. Prvá v kategórii nad 40rokov je Eva Veselská z Trnavy, druhý Jozef Slovák z Bratislavy, tretia Eva Dušičkováz Hamuliakova a čestné uznanie dostal Jozef Páleník zo Svinnej.Benjamína JAKUBÁČOVÁ, Knižnica Juraja Fándlyho v TrnaveNaše Fórum humoristov na knižnom veľtrhuFórum humoristov pri KnižniciJuraja Fándlyho v Trnave predstavilosvoju aktívnu literárnučinnosť nielen na pôde Trnavy(ale pre hostí z celého sveta)počas Trnavských dní 2011.Ďalšou možnosťou ukázať svojekvality bola prezentácia na 19.ročníku Medzinárodného knižnéhoveľtrhu Bibliotéka 2011,ktorá sa konala v bratislavskejInchebe, kde 3. novembra vystúpiličlenovia klubu so svojímvlastným programom pod názvomNetlačte sa mi do rodiny.Scenáristka a moderátorka Eva Jarábková-Chabadová zostala verná tzv. „rodinnémubaleniu“ a spolu s Petrom Dobákom pripravila zaujímavý program. Do veľkejrodiny humoristov, kde sa prideľovali aj tituly, sa hlásili Benjamín Škreko, JankaBlašková, Zdenko Šimko, Beáta Vargová-Kuracinová a Marián Makar Mrva. Niektorímali protekciu a boli prijatí hneď, ako Ing. Peter Dobák so svojou prednáškouAkcent. Dostal titul „krsný tato Štefan“. Svojimi limerikami a trnavlikami zaujaliďalší uchádzači Beáta Vargová-Kuracinová a Benjamín Škreko. Boli prijatí s titulmibratranec Beňo a sesternica Beta. Po „trnafsky“ čítali zo svojej tvorby JankaBlašková ako Bapka Blašková a Zdenko Šimko ako „dzetko Krúpik“. Komentovanoupoéziou, ktorú predniesli Eva Jarábková-Chabadová a Peter Dobák, chceli moderátori– poetka a inžinier – publikum naučiť, ako písať básne. Eve Jarábkovej bolpridelený titul „teta Eva“ a poetka. Naopak, Mariánovi Mrvovi nebolo treba dávaťžiadny nový titul, pretože on je odjakživa Makar. Prečítal poviedku zo svojej novejknihy. Celý program bol oživený hudbou. Hrali a spievali sa najmä trnavské pesničkyz novučičkého CD Krásný zapadák. Hudbu zložil Marián Makar Mrva, textypiesní Benjamín Škreko.Publikum sa výborne bavilo nielen na Trnavských dňoch, ale i na Bibliotéke 2011.Na rok nás možno opäť pozvú aj na Kremnické gagy. - b j -

35Vianočný turnaj v karate tridsiaty razMestská športová hala v Trnave bude patriť v sobotu 3. decembra účastníkomvýznamného karatistického jubilea, tridsiateho dejstva Vianočného turnajaHlavnú súťaž vypísali pre trojčlenné tímy mužov. Po celý deň môžu priaznivci sledovaťaj bohato obsadené zápolenie ďalších vekových kategórií. Určite si prídu nasvoje. Viac už prezradí rozhovor s riaditeľkou vrcholného medzinárodného podujatiaRenátou Gašparovičovou.■ Najskôr krátky pohľad do histórie.Kedy prišlo k ouvertúre?- Úvodná kapitola Vianočného turnaja dostalazelenú v trnavskej športovej hale nasklonku roka 1982. Pravda, nie v hlavnejsále, ako je to už dlhé roky. Prvá stať pribudlado kroniky v telocvični ZRTV, tedatam, kde trénujeme doteraz. Historickápremiéra prebehla medzi dvoma družstvamiTrnavy (A + B). Postupne sa zoznamaktérov nabaľoval. V ďalších pokračovaniachdostali pozvanie celky z Nitry,Trenčína i ostatných miest celej vlasti, babokom nezostali ani zahraničné kluby.■ Ktoré funkcie nateraz zastávav karatistickom hnutí zelenečskýrodák, držiteľ bronzovej medailyz barcelonských ME 1980 a zakladateľjubilujúceho Vianočného turnaja?- Ing. Tibor Mikuš, PhD., je teraz čestnýmprezidentom Slovenského zväzu karate,prezidentom KK Slovšport Trnavaa nositeľom 8. danu. Napriek náročnýmpracovným povinnostiam na poste županaTrnavského samosprávneho krajasa neustále stará o plynulý chod slovšporťáckejkomunity v kimonách. Akobolo konštatované, myšlienka zorganizovaťVianočný turnaj v Trnave vzišla práveod neho. Doteraz bez jediného prerušeniaotváral náš koncoročný turnajovýfestival a vítal jeho účastníkov, ktorýchbolo za tie roky neskutočne veľa. Domácichaj zahraničných pretekárov, hostí,rozhodcov a iných priateľov karate. Samozrejme,ani tridsiaty diel nemôže byťvýnimkou.■ Aký časový rozpis sviatočného dňamáte pripravený na prvú decembrovúsobotu?- Podujatie sa začne o 10. hodine elimináciamiv súbornom cvičení kata dievčata chlapcov a pokračuje až po ich finále. Na13.00 h pripravíme slávnostné otvorenie.Jeho súčasťou bude odovzdanie medailívo všetkých kategóriách súťaže kata. Pokračovaniebohatej programovej nádielkyobstarajú eliminácie v športovom zápasekumite dievčat a chlapcov. O 16.00 h sauvoľní časť plochy pre štyri družstvá mužov.Pôjde vlastne o 30. ročník Vianočnéhoturnaja. Dekorovanie súťažiacich namedailových priečkach budeme – kvôliplynulému priebehu – možno robiť už počastrvania jednotlivých konfrontácií.■ Koľko účastníkov a z ktorých štátovočakávate?- Na Vianočný turnaj mužov sú pozvanédružstvá Srbska, Maďarska, reprezentáciaSlovenského zväzu karatea domáci KK Slovšport. Sprievodnýchmajstrovstiev Slovenska kadetova juniorov sa zúčastní približne 300 –400 pretekárov zo slovenských klubov,ktorí sa museli do Trnavy nominovaťz postupových súťaží.■ Ktoré horúce tromfy vyšle domáciklub do národného šampionátu mladýchadeptov?- Počítame s ôsmimi pretekármi Slovšportu.Našu súpisku tvoria: Matúš Remenár,Richard Zlatoš, Adam Palkovič,Miroslav Žbodák, Petra Kissimonyiová,Miroslav Gavenda, Samuel Odler a MarekBálint. Ide o štartujúcich v kumite,všetci sú študentmi Športového gymnáziaJozefa Herdu v Trnave. Navyše,v súťaži kata sa predstaví Lucia Pokorná.■ A trnavské menovky pre Vianočnýpohár družstiev?- Na súpiske mužov KK Slovšportfigurujú štyria borci: Ronald Rajčány,Tomáš Lampert, Tomáš Pokornýa Miroslav Šuga. Som presvedčená, že

36aj ich zásluhou uvidí publikum dôstojnývrchol našej jubilejnej karatistickej pyramídy.■ Program ste oproti predošlým ročníkominovovali. V akom rozsahu?- Priestor dáme oveľa širšiemu počtu štartujúcich.Verím, že národné majstrovstvákadetov a juniorov prinesú vítanéoživenie. No a skutočným bonbónikombude spomínaná súťaž štyroch tímov zozahraničia a SR v kumite mužov. Tentorok teda absentuje súperenie dospelýchjednotlivcov.■ Kedy premiérovo štartovala voVianočnom turnaji „prvá dáma trnavskéhokarate“?- Debutovala som v decembri 1985. Išloo štvrtý ročník a mne pripadlo súťažiťv kate žien. Do organizovania koncoročnýchturnajov som nabehla v roku 1990.Vtedy odišli z klubu štyria členovia – tréneriaj usporiadateľskí činovníci.■ Napokon načrime do prameňa spomienok...- Nuž, za tie roky sa príhod nazbieralonepreberné množstvo. Napríklad príjemnéepizódy pri trinástich štartoch výpravyz partnerského anglického mesta Portsmouth.Hoci sa ich pretekári striedali,vždy sme spolu strávili v priateľskej atmosféretri dni. V Trnave, ba aj počasreciprocity v ich britskej prístavnej metropole.Tam, na juhu Anglicka, sme spoznalikaratistov z Brazílie. Vymenili smesi jedenkrát účasť na turnajoch v ich exotickejkrajine samby aj v našej Trnave.Popravde, doma sme sa neprezentovaliv najlepšom svetle. Práve v tom roku,keď zavítali na Slovensko teplomilní Juhoameričania,sa ako na potvoru vymieňaliv trnavskej športovej hale hrdzavéradiátory. Tie do turnaja nesprevádzkovalia začiatkom decembra sme malivnútri osem stupňov Celzia. Skrátka,pre karatistov chlad ako na severnompóle. Jeden z Brazílčanov si kúpil v mestelyžiarske nohavice, ktoré nechcel anipred nástupom na zápas vyzliecť. Takámu bola zima. Pravda, vynašli sme sa.Čím? Niečím na slovenský spôsob. V halesme nestačili variť čaj s rumom. Všetkýmnáramne chutil. Aj zahraničným pretekárom.Aspoň tak to vyzeralo podľa širokánskychúsmevov na ich unavenýchtvárach po urputných dueloch.Jaroslav LIESKOVSKÝPohár veľvyslankyne Srbska v SR opäť do KošícDruhá novembrová sobota patrila v Mestskej športovej hale v Trnave nevšednémupodujatiu. Spolok Srbov na Slovensku (predseda Stane Ribič)a neinvestičný fond Prameň nádeje (predsedníčka Mateja Bucalo) usporiadaliuž 8. ročník Medzinárodného turnaja priateľstva v halovom futbaleo Pohár veľvyslankyne Srbska v SR, J. E. Radmily Chrustanovičovej, ktorámala čestný výkop.Podujatie bolo určené bývalým obyvateľom Srbska žijúcim na Slovensku a v Rakúsku.Menoslovy jednotlivých tímov doplnili ich slovenskí kamaráti a navyše strieľaligóly aj pracovníci dvoch veľvyslanectiev v SR, srbského a ruského. Medzi hráčskeopory zbornej komandy diplomatov Ruskej federácie patril konzul Sergej Popkov.Pri slávnostnom otvorení sa pozornosti dostalo predsedovi Trnavského olympijskéhoklubu, čerstvému sedemdesiatnikovi Antonovi Javorkovi za výrazný podiel navšestrannom rozvoji kontaktov slovenských a srbských športovcov, mlaď nevynímajúc(v rámci medzinárodnej olympiády detí a mládeže Kalokagatia). Jubilant prevzalpamätnú plaketu z rúk zakladateľa a riaditeľa všetkých ôsmich edícií Medzinárodnéhoturnaja priateľstva Staneho Ribiča. Toho si zasa uctil osobným darom umelecký fotografMirko Lovrič z Belehradu.Putovnú trofej obhájili spred roka Košičania. Zaslúžene, veď zvíťazili v každomz piatich duelov s celkovým skóre 18:3. Výsledky rozhodujúcich zápasov, semifinále:Košice – Trnava 3:1, Viedeň – Nitra 0:2, finále: Košice – Nitra 2:1, o 3. miesto: Viedeň

37– Trnava 1:1 (na pokutové kopy 3:2). Konečné poradie: 1. Košice, 2. Nitra, 3. Viedeň,4. Trnava, 5. – 8. Veľvyslanectvo Srbska, Ministerstvo zahraničných vecí, VeľvyslanectvoRuska, Ružinovskí doktori. Šestnásť stretnutí ôsmej futbalovej kapitoly priateľstvapod strechou MŠH v Trnave viedla domáca rozhodcovská dvojica Ševčík – Špaček.„Veľmi pekné podujatie, na medzinárodnej scéne výnimočné. Vieme, že na čeleštábu stojí od samého zrodu rodina Staneho Ribiča. Patrí jej naše úprimné poďakovanie,“tlmočil pocity pri záverečnom odovzdávaní cien Tomislav Perič, kapitán tímuz Viedne. Spontánny potlesk aktérov a divákov bol potvrdením jeho slov.Popri futbale dostala priestor v hale aj šachová simultánka. Súčasťou celodennéhoprogramu v Trnave bola výročná konferencia Spolku Srbov na Slovensku. Delegáti siza svojho predsedu opäť zvolili Staneho Ribiča.Jaroslav LIESKOVSKÝŠPORT V SKRATKEVyhlásenie ankety Športovec roka 2011- Komisia mládeže a športu Mestského zastupiteľstvav Trnave vyhlasuje nový ročníktradičnej ankety Športovec roka za rok2011. Okrem troch tradičných kategóriíDospelí, mládež a kolektívy tento rok pribudnenová kategória Ocenenie za rozvojšportu. Mesto Trnava si tak chce uctiť trénerov,funkcionárov, jubilantov a ďalších,ktorí sa aktívnym prínosom podieľali narozvoji športu a telesnej kultúry v Trnave.Nominácie je možné posielať poštouna Referát športu Mestského úradu v Trnavei emailom na eduard.gunis@trnava.sk najneskôr do konca kalendárneho roka.Nominácia by mala obsahovať meno, klubalebo telovýchovnú jednotu, kontakta najmä krátky opis tohtoročných úspechovnominanta.Wu shu Internatioanal Championship- Pred pozorným okom rozhodcov i preddivákmi, ktorí v prvú novembrovú sobotuzavítali do Mestskej športovej halyv Trnave, predviedli účastníci InternationalWu-Shu championship zaujímavýprogram. Premiérová akcia tohto charakteruupútala ukážkami tradičnéhočínskeho bojového umenia. Program pozostávalz rozličných súťažných kategóriía disciplín ako tlačenie rúk, zostavy či,najzaujímavejšie sú však ako vždy pribojových umeniach súťažné zápasy. Tieponúkli súboje v mongolskom zápase,v ktorom treba protivníka zvaliť na zemalebo vytlačiť z ringu, či čínskom boxe,ktorý prebieha klasickým štýlom kopmia údermi. Podujatie, ktoré sa rozhodlopodporiť aj mesto Trnava, zorganizovalWu-shu team Slovakia pod dohľadomIng. Pavla Beňa a Róberta Repku. Okremneho sa na podujatí predstavil aj ďalšítrnavský klub Plachtiaci orol, ktoréhosúťažiaci na nedávnom Czech open 2011získal pre Trnavu celkovo päť medailí.Tirnavia Ice Cup- Hlavná hracia plocha na zimnom štadiónezvyčajne hostí ligové zápasy trnavskýchgladiátorov, svoju ľadovú náručvšak ponúkla aj krasokorčuliarkam.Trnava totiž hostila štvrtý ročník medzinárodnýchpretekov Tirnavia Ice Cup.Pozvanie prijalo 11 európskych krajína jeden exotický hosť – až z Ďalekéhovýchodu pricestovala výprava zo Singapurua skompletizovala tak záverečnúdvanástku štátov s celkovým počtom170 súťažiacich. Podujatie zorganizovaltrnavský Krasokorčuliarsky klub Trnavapod vedením Miroslava Viteka s podporoumesta Trnavy a ani jeho pretekárky sav medzinárodnej konkurencii nestratili.Námahu z náročnej organizácie kvalitnéhopodujatia splatila radosť z dvoch medailítrnavských krasokorčuliarok – tretímmiestom v konkurencii 37 súťažiacich potešilatrénera Miroslava Bokora i športovúverejnosť Miška Čaplová v kategórii Novicesa ešte o stupienok lepšie umiestnenievykorčuľovala Erika Viteková. Druhémiesto v kategórii Junior Ladies prikrášlilanovým osobným rekordom a splnenímreprezentačných kritérií. V Trnave takrastie skutočný krasokorčuliarsky talent.-eg-

Hrajte kráľovskú hru s Novinkami z radniceSkladba č. 2, Arnold Pongrácz, Vasárnapi Ujság27. 7. 1890 Mat 3. ťahom (10 – 11)Trojťažkou, kde začína biely a dá čiernemu mat najneskôrtretím ťahom, sa na diagrame našim čitateľompredstavuje Trnavský pustovník, lebo taký bol pseudonymgrófa A. Pongrácza, o ktorom sme podrobnejšiepísali v NzR 6/2011 a uverejnili jeho samomat.Okrem riešenia, v ktorom si biely dovolí obetovaťsvoju dámu, treba si všimnúť aj dátum uverejneniaskladby. Keď ho porovnáme s dňom jeho úmrtia, takzistíme, že šachová úloha bola uverejnená až dvadsaťdní po jeho smrti. Takže trojťažka bola asi jeho„labuťou piesňou“ – poslednou šachovou skladbou,ktorú zložil v Trnave, kde žil asi tridsaťštyri rokov a kde aj umrel 7. júla 1890.Riešenie skladby č. 1 (Pituk): Zvodnosti 1.Vg6? i 1.Vg7? vyvracia ťah 1. – Vh5!a 1.Vf7? c5!, a preto vychádza len 1.Vf6! s hrozbou 2.Vd6 mat; 1. – Kd4+ 2.Vf3 mat,1. – Vh5 2.Vf3 mat. Skladba získala v súťaži talianskeho šachového časopisu 7. čestnéuznanie (čo je druh vyznamenania).-GK-Súboj velikánov má na Slovensku len jedno menoSpartak Trnava – Slovan Bratislava. Súboj najslávnejších slovenských futbalovýchklubov sľuboval v novembrovej kapitole svojej večnej ságy jedenz vrcholov tohtoročnej sezóny. A rozhodne nesklamal. Minimálne v Trnave.Futbalová rodina i verejnosť s napätím očakávala jesenný zápas medzi Spartakoma Slovanom. Šláger medzi dvoma najpopulárnejšími klubmi na Slovensku nechávachladným málokoho. Boj, dráma, vášeň i silné emócie. Na futbalovom Slovensku savyššie už ísť nedá. Duel s prívlastkom jedinečný má aj svoje meno. Spartak Trnava– Slovan Bratislava. Najväčšie úspechy, najlepšie mená, najvernejší fans – to všetkosa stretáva na trávniku počas tohto zápasu, o to všetko sa neustále hrá. Prehraťzakázané. Bez ohľadu na to, kto vedie ligovú tabuľku, bez ohľadu na to, ktorý klubje momentálne v kurze – naozajstný slovenský futbalový šláger sa hrá len dvakrátdo roka.V poslednom desaťročí mútila vody slovenského futbalu predovšetkým MŠK Žilinaa jej súboje s Trnavou a Slovanom vždy patrili k ťahákom kola, ktoré plnili tribúny.Väčšinou šlo o súboje z horných poschodí tabuľky, často dokonca o ligové prvenstvo.Napriek tomu – čosi tým zápasom chýbalo. Čosi, čo kedysi zasiali a tvorili Adamec,Kuna, Dobiáš a ďalší na červeno-čiernej strane barikády spolu so Zlochom, bratmiČapkovičovcami či Masným z tej belasej. V druhej polovici deväťdesiatych rokov,keď Spartak po dlhom čase mieril za ligovým titulom, dvakrát odprevadil rivalov zoSlovana s bohatou nádielkou 4:0. Ani vtedy mocný 1.FC Košice nedokázal prehlušiťcveng tohto západoslovenského derby. Ono ostalo, keď sa Košice rozpadali a zanikali.Ani v čase krízy jedného či druhého klubu nič nestratilo zo svojej povesti, vždy bolojednoznačným ťahákom nielen jedného kola, ale celej súťaže.Medzi klubmi panuje obrovská rivalita, no práve ona robí bežné západoslovenskéderby unikátnym. Fanúšikovia prídu vo väčšom množstve a hlasivkám dajú zabraťešte o čosi viac, ako pri inom zápase. Hráči neodtiahnu nohu zo súboja a zabojujúo loptu, ktorú by na inom štadióne už zrejme nechali tak. Pridajme k tomu atmosféru38

39na tribúnach, napätie a bohatú históriu oboch klubov a klasiku máme hotovú. Takú,akú má snáď každý futbalový národ.Inter – Juventus, Dortmund – Bayern či Barcelona – Real. To sú skutočné európskesúboje velikánov. Až tak vysoko a tak ďaleko zatiaľ nepozeráme. Dôležité je, že ajna Slovensku existuje zápas, o ktorý sa oplatí zaujímať, ktorý stojí za to si pozrieťa ktorý nemá koniec. Futbal dokáže vytvárať zážitky i spomienky. Tie nezmazateľnésú napríklad z veľkonočného zápasu spred troch rokov na Tehelnom poli. Trnavazvíťazila na Slovane 3:2, aj keď dvakrát prehrávala. Družina okolo Barčíka vtedybitku nevzdala, zápas nečakane otočila a viezla domov tri body i skalp Slovana. Tenaktuálny je vždy najcennejší a predsa rovnako cenný ako všetky pred ním. Cení si hoMiro Karhan, ktorý odohral prvý domáci zápas s kapitánskou páskou a rovno protibelasým, cení si ho mladučký Habánek, ktorý prišiel, zahral a zvíťazil. A slová chvályvyšli aj od trénera Slovana i reprezentácie Vladimíra Weissa. Nielen podľa neho bytakto mohli vyzerať všetky zápasy v slovenskej lige.V Trnave i na Slovane však vedia, že v skutočnosti už žiaden slovenský zápasnebude takýto. Súboj velikánov má totiž aj na Slovensku len jedno meno. SpartakTrnava – Slovan Bratislava.Eduard GUNIŠJe dôležitá hygiena rúk?Túto zdanlivo banálnu a samozrejmú otázku sme položili regionálnejhygieničke MUDr. Ľubici Kollárovej a MUDr. Miriam Ondicovej z Regionálnehoúradu verejného zdravotníctva v Trnave.Rukami prichádzame do priameho kontaktu s vonkajším prostredím, v ktorom saokrem nečistôt anorganického pôvodu vo forme prachu nachádza aj množstvo organickýchnečistôt, ktoré sú nosičmi mikroorganizmov – baktérií, vírusov, plesní,roztočov a iných „mikropotvoriek“, ktoré číhajú na naše zdravie a prostredníctvomznečistených rúk sa môžu dostať do organizmu a zapríčiniť infekčné ochorenie.Dôkladná hygiena rúk najmä po príchode domov, pred každou konzumáciou stravy,po použití toalety vytvára jeden z dôležitých predpokladov prerušenia procesu vznikua šírenia mnohých infekčných ochorení.■ Ktoré infekčné ochorenia sa môžuprenášať znečistenými rukami?- Sú to najmä ochorenia s fekálno-orálnymprenosom, na vyvolanie ktorých stačílen relatívne malé množstvo (niekoľkomikročastíc) choroboplodných zárodkov.Takýmito ochoreniami vyskytujúcimisa nielen vo svete, ale aj na Slovensku,sú najmä vírusová hepatitída (žltačka)typu A, noro a rotavírusové hnačky; zoskupiny bakteriálnych infekcií je to najmädyzentéria (bacilárna úplavica). Bolo byveľmi nebezpečné, keby sa zárodky týchtochorôb dostali do zdrojov pitnej vody.Z tohto dôvodu je veľmi dôležitá neustálakontrola hlavne hromadných zdrojovpitnej vody, kde prípadnú prítomnosťchoroboplodných zárodkov zlikvidujepriebežné chlórovanie vody.■ Kto môže ochorieť na choroby zošpinavých rúk?Je potrebné vedieť, že v dnešnom rozcestovanomsvete sa so žltačkou typuA („áčkom“) môžeme stretnúť praktickyv celom svete s výnimkou krajín Európya severoamerického subkontinentu. Môžemesi ju dokonca priniesť z exotickejdovolenky po konzumácii zeleninovýchšalátov či ovocia, ktoré boli umývanév nekontrolovaných zdrojoch pitnejvody. Exotika často láka niektorých turistovnavštíviť aj oblasti, kde žijú ľudiav pôvodných podmienkach, často s nízkouúrovňou hygienického štandardubez dostupnosti pitnej vody a bez splachovacíchzáchodov. Nakaziť sa v takýchtopodmienkach prostredníctvomšpinavých rúk nie je neobvyklé.

40■ Ako je to s možnosťou nakazeniasa žltačkou – áčkom na Slovensku?Aj na Slovensku žijú ľudia v podmienkachs nízkym hygienickým štandardom, kdeje vysoké riziko epidemického šíreniažltačky typu A. Ak navyše ochorenieneprebieha u každého človeka pod typickýmobrazom žltého sfarbenia kože,očných bielkov, tmavého moču a svetlejstolice a choré osoby nie sú izolovanéna infekčnom oddelení, môžu vírus šíriťdo svojho okolia a nakaziť tak ďalšíchľudí – vyvolať epidémiu. Umývanie rúkpo návrate z vonkajšieho prostredia jeteda dôležité preto, že nikdy neviete,kto pred vami držal napríklad nákupnývozík či košík, peniaze, kto sa predvami dotýkal držadla v autobuse či zábradliana schodoch, atď. Umývanierúk pred jedlom a použití toalety musíbyť samozrejmým zlatým štandardomkaždého civilizovaného človeka.Ochorenie na žltačku typu A má strednúdĺžku inkubačnej doby 30 dní, másvoju sezonalitu – častejšie sa vyskytujev jesenných mesiacoch (po návratochz táborov, dovoleniek). Najčastejšiechorejú školopovinné deti, ale výnimkounie sú ani dospelé osoby, ktoré neprekonalitoto ochorenie, resp. nie sú protinemu zaočkovaní.■ Je dostupná možnosť aj špecifickejprevencie – očkovaním?Žltačka typu A patrí k ochoreniam, protiktorým je možné dať sa zaočkovať.Očkovanie pozostáva z dvoch dávokvakcíny a zaočkovaná osoba získava dlhodobúodolnosť – imunitu voči tomutoochoreniu, ktorá trvá priemerne 20 rokov.Očkovanie nepatrí medzi povinnépravidelné očkovania detského veku, aleje zaradené do kategórie odporúčanéhoočkovania, čo znamená, že bežne nie jehradené zo zdravotného poistenia.■ Aké ďalšie ochorenia môžemedostať zo „špinavých“ rúk?Na tomto mieste som už písala o norovírusovýchhnačkách, ktoré postihujúv chladných mesiacoch roka dospelýchi deti. Pre ich náhly začiatok a rýchly priebehsa ľudovo označujú aj ako „črevnáchrípka“. Vyskytujú sa epidemicky –postihujú celé rodiny, ak sú zanesenédo kolektívnych zariadení, šíria sa epidemicky.Hlavne potravinári si musiauvedomiť, že pri takomto ochorení nesmúpracovať a zostať doma ešte aspoň 3 –4 dni po odznení príznakov ochorenia(hnačiek), pretože norovírus sa vylučujestolicou aj vo včasnej rekonvalescenciia pri nedostatočnej osobnej hygiene rúksa ním môžu nakaziť ďalšie osoby.Ďalším ochorením sú rotavírusovéhnačky, ktoré sú veľmi nebezpečnénajmä pre malé deti do dvoch rokovživota. Pri vniknutí rotavírusu do detskéhoorganizmu prichádza k prudkémuzvracaniu, hnačkám a rýchlej dehydratáciiorganizmu. Ak nie je zabezpečenádostatočne rýchlo infúzna liečba, dieťamôže v dôsledku rozvratu metabolizmuzomrieť. Dobrou správou je, že existujev rámci odporúčaného očkovania účinnášpecifická prevencia. Očkovanie protirotavírusom sa nevykonáva klasickyinjekčne, ale vakcína sa podáva v dvochdávkach formou kvapiek. Pri starostlivostio malé deti je dôkladná hygiena rúknajvyšším imperatívom (!). Napríklad ajobyčajné podanie neumytého cumlíkapochytaného špinavými rukami môže byťpre bábätko mimoriadne nebezpečné.■ Ako si teda máme správne umývaťruky?Vždy pod tečúcou teplou vodoua s použitím mydla. Opakovanými pohybmisi vodou a mydlom poumývamenajskôr dlane a chrbty oboch rúk vrátanezápästí, postupujeme na priestorymedzi prstami(na ktoré sa pri umývanírúk často zabúda) a osobitne poumývamepalce oboch rúk dlaňou a prstamiopačnej ruky. Na záver dôkladneruky opláchneme pod prúdom tečúcejvody. Správne a bezpečné hygienickéumývanie rúk má trvať minimálne 10 až15 sekúnd. V školských zariadeniach alei v domácich podmienkach je potrebnéčasté vymieňanie textilných uterákov;v zariadeniach spoločného stravovaniači iných spoločných zariadeniach musiabyť k dispozícii jednorazové uteráky.

41Rok s baklažánmiNový seriál receptov pripravuje MUDr. Bohumil ChmelíkBaklažány boli v mojom detstve menej známou zeleninou, hoci ich Bulhari naringu predávali. Dnes sú baklažány charakteristickou, celoročne dostupnou,chutnou a zdravou zeleninou. Naša rodina si obľúbila baklažánové jedlá, ktorýchzákladom je vyprážaný baklažán s cesnakom, paradajkovým šalátom s cibuľoua chutným chlebom, napr. vo forme bulharského chlebíka pita, u našich priateľovMarie a Števa Botíkovcov.Potrebujeme: baklažány, vajíčka, múku, soľ, olej.Baklažány nakrájame na polcentimetrové rezy, nasolíme a necháme polhodinuodstáť. Vytlačíme, najprv obalíme v múke, potom namočíme vo vajíčku a opražímena oleji. Pretlačíme cesnak a potierame ním vypražené kolieska baklažánov.Vhodnou prílohou je paradajkový šalát, čerstvý tmavý chlieb a pohár červeného vína.POZVÁNKYDIVADLO JÁNA PALÁRIKAwww.djp.skDECEMBER 20111. štvrtok 19.00 ■ VRÁTILA SA RAZV NOCI3. sobota 15.00, 18.00 ■ Z ROZPRÁVKYDO ROZPRÁVKY, Súkromné tanečnékonzervatórium D. Nebylu4. nedeľa 14.00, 17.00 ■ MACO MAŤOhľadá hniezdo5. pondelok 10.00 ■ MACO MAŤO hľadáhniezdo19.00 ■ BENÁTKY POD SNEHOM6. utorok 17.00 ■ VRÁTILA SA RAZV NOCI7. streda 10.00, 14.00 ■ ADELKINA CESTAZA ŠŤASTÍM8. štvrtok 14.00 ■ ŠPORTOVEC ROKA /TTSK16. piatok 10.00 ■ EUGEN ONEGIN– verejná generálka19.00 ■ EUGEN ONEGIN – predpremiéra17. sobota 19.00 ■ EUGEN ONEGIN– PREMIÉRA19. pondelok 19.00 ■ EUGEN ONEGIN20. utorok 19.00 ■ DIVÁ KAČKA21. streda 10.00 ■ STARÁ LÁSKANEHRDZAVIE19.00 ■ VŠETKO O MUŽOCH22. štvrtok 10.00 ■ 800 MÍĽ POAMAZONKE26. pondelok 17.00 ■ STARÁ LÁSKANEHRDZAVIE – slávnostné predstaveniek 180. výročiu otvorenia budovy divadla27. utorok 14.00, 17.00 ■ Z ROZPRÁVKYDO ROZPRÁVKY, Súkromné tanečnékonzervatórium D. Nebylu28. streda 19.00 ■ ZMIERENIE aleboDOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH29. štvrtok 19.00 ■ EUGEN ONEGINJANUÁR 20125. štvrtok 19.00 ■ PRESTUPNÁ STANICA6. piatok 17.00 ■ TROJKRÁĽOVÝKONCERT NADI URBÁNKOVEJNaďa Urbánková v spovednici brata Šavla10. utorok 10.00 ■ ZMIERENIE aleboDOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH11. streda 19.00 ■ EUGEN ONEGIN13. piatok 10.00 ■ ADELKINA CESTAZA ŠŤASTÍM14. sobota 16.00, 19.00 ■ LEN TAKPRIŠLI... – Radošinské naivné divadlo,Bratislava16. pondelok 19.00 ■ VRÁTILA SA RAZV NOCI17. utorok 10.00 ■ 800 MÍĽ POAMAZONKE18. streda 10.00 ■ STARÁ LÁSKANEHRDZAVIE19. štvrtok 19.00 ■ ZMIERENIE aleboDOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH20. piatok 19.00 ■ KUMŠT – Slovenskékomorné divadlo Martin23. pondelok 19.00 ■ PRESTUPNÁSTANICA25. streda 10.00 ■ DIVÁ KAČKA26. štvrtok 19.00 ■ EUGEN ONEGIN27. piatok 10.00 ■ MACO MAŤO hľadáhniezdo19.00 ■ VŠETKO O MUŽOCH

4230. pondelok 19.00 ■ BENÁTKY PODSNEHOMŠtúdioDECEMBER 20112. piatok 19.00 ■ MÁŠA A BETA15. štvrtok 19.00 ■ PARVA ROMA20. utorok 10.00 ■ TAJOMNÝ POKOJ VECÍJANUÁR 201212. štvrtok 19.00 ■ PARVA ROMA24. utorok 19.00 ■ MÁŠA A BETA31. utorok 19.00 ■ TAJOMNÝ POKOJ VECÍGALÉRIA JÁNA KONIARKAPREMENY HODNÔT SLOVENSKEJMODERNYv dielach umelcov spätých s Trnavskýmsamosprávnym krajom v zbierkachgalérií regiónu – výber z diel významnýchregionálnych autorov pri príležitosti10. výročia vzniku samosprávOrganizované v spolupráci so Záhorskougalériou SenicaKurátor výstavy – PhDr. Štefan Zajíčekdo 21. 12. 2011EXINTomáš Džadoň & Monogramista T.D.:STENA – MÁŠ NA MÍŇ, 2010Priestorová intervencia – inštalácia laureátaceny Cyprián 2009 Tomáša Džadoňav spolupráci s Deziderom Tóthoma Galériou Krokus v podobe drevenej stenys vloženými vlajkami EU. Projekt EXIN(skratka pre exteriér – interiér)do 31. 3. 2012Stále expozície:JÁN KONIAREK (1878 – 1952)– zakladateľ moderného slovenskéhosochárstva – stála expozícia sochárskejtvorbyKLENOTY DOMOVA– slovenské klasické umenie 20. storočiaGALÉRIA PORTRÉTOV– výber diel z kolekcie portrétneho žánrureprezentujúci vývoj portrétneho maliarstvaod konca 18.storočia po súčasnosťzo zbierok GJKAKCIE / AKTIVITYART LABORATÓRIUMTvorivé dielne a výtvarná tvorba k aktuálnymvýstavám pre MŠ a ZŠKNIŽNICA JURAJA FÁNDLYHO■ 5. decembra o 10.00 hv oddelení pre detiNAJ, NAJ, NAJ...Stretnutie detí s jubilujúcim spisovateľomLadislavom Švihranom v rámci cyklu Knihaa ešte trochu viac■ 6. decembra o 17.00 h v čitárniMIKULÁŠSKA NÁDIELKAPrezentácia internetového zborníka Fórahumoristov HUMOR_ZASINÁČ.SK 2011Moderujú: Mikuláš Jarábek a KarolBodorik■ 7. decembra o 17.00 hv hudobnom oddelení,Ul. M. Schneidera TrnavskéhoMIKULÁŠ SCHNEIDER TRNAVSKÝA VIANOCEV spolupráci s Českým spolkom trnavskéhoregiónuÚčinkujú: žiaci a pedagógovia ZUŠM. Schneidera Trnavského■ 12. decembra o 10.00 hv oddelení pre detiSME DETI SVETAPokračovanie vysvetľovania ľudských právpre deti: Právo na ochranu pred diskriminácioua na výchovu v duchu znášanlivosti,mieru a bratstvaHosť: Viktor Jakubov – Národný riaditeľPápežských misií■ 15. decembra o 10.00 hv oddelení pre detiVIANOČNÉ HVIEZDIČKY...Stretnutie mamičiek a najmenších čitateľovv rámci cyklu Maličkí a mamičkyADVENT V KNIŽNICIAdventné stretnutia v oddelení pre deti,počas ktorých si môžu deti vyrobiťvianočné pozdravy, vianočné darčekya súťažnou formou sa dozvedieť viaco zvykoch a tradíciách našich predkov,koncerty, a to všetko spojené s čítanímo najkrajších sviatkoch roka■ 2. decembra o 15.00 hPREDVIANOČNÝ KUFOR VEDOMOSTÍ■ 9. decembra o 15.00 hPREDVIANOČNÝ VEDOMOSTNÝMILIONÁR■ 16. decembra o 15.00 hPREDVIANOČNÁ TVORIVÁ DIELŇA

43VIANOČNÉ KOLEDY, VINŠE, OBYČAJE– hudobno-slovné pásmoZáujemcovia o kolektívnu návštevu simôžu dohodnúť termín osobnev hudobnom oddelení, telefonicky(033/55 11 590) alebo e-mailom(hudobne_oddelenie@kniznicatrnava.sk)ZÁPADOSLOVENSKÉ MÚZEUMKLARISKÝ KLÁŠTOR,Múzejné námestie 3EXPOZÍCIE:ARCHEOLÓGIA, GOTICKÁ TRNAVA, DEJINYTRNAVY, UMELECKÉ REMESLO V ČÍNEA JAPONSKU, KAMPANOLOGICKÁ EXPO-ZÍCIA, ORATÓRIUM, ĽUDOVÁ HRNČINA,ĽUDOVÝ ODEV ZÁPADNÉHO SLOVENSKA,PRÍRODA MALÝCH KARPÁT, KRÁSA ZAŠLÝCHČIAS, ŠTEFAN CYRIL PARRÁK – POCTA KRÁ-ĽOVI ZBERATEĽOV, SAKRÁLNE PAMIATKYVÝSTAVY:■ TRNAVSKÁ PALETAsúťažná prehliadka neprofesionálnychumelcovTrnavské osvetové strediskoVýstava potrvá do 5. 2. 2012■ ĽUDMILLA GYZICKÁ-ZÁMOYSKÁvýstava potrvá do 15. 1. 2012■ BOLO U NÁS MOREnová prírodovedná výstavapotrvá do 31. 12. 2011■ KRÁSY ŽIVEJ PRÍRODYpredĺžená do 31. 12. 2011■ TRNAVSKÉ DROBNOSTIpredĺžená do 30. 4. 2012■ ZBIERKOVÝ PREDMET MESIACAMedovníkové formy zo zbierok ZsMPODUJATIAv sobotu 10. decembra od 14.00 do 16.30 hKURZ ZDOBENIA MEDOVNÍKOVNEDELE V MÚZEUKaždú nedeľu v klariskom kláštore od15.00 h prezentácia DVD Čas grimáso sochárovi F. X. Messerschmidtovi,na objednanieDOM HUDBY M. SCHNEIDERATRNAVSKÉHOUl. M. Schneidera Trnavského 5EXPOZÍCIE:PAMÄTNÁ IZBA MIKULÁŠA SCHNEIDEATRNAVSKÉHO, DEJINY CIRKEVNÉHOHUDOBNÉHO SPOLKU, DVORANA SLÁVYDOBRA■ HISTÓRIA POPULÁRNEJ HUDBYV TRNAVE DO ROKU 1989■ AKO POČÚVALI HUDBU NAŠE BAB-KY A DEDKOVIA – expozícia hracíchskriniek, gramofónov a magnetofónovMÚZEUM KNIŽNEJ KULTÚRY –OLÁHOV SEMINÁRNámestie sv. Mikuláša 10EXPOZÍCIA■ WILLIAM SCHIFFER – ŽIVOT A DIELOSOCHÁRA A MEDAILÉRAVÝSTAVA■ ČAROVNÁ CESTA PRÍBEHOVSlovenskí tvorcovia ocenení Čestnou listinouIBBY– výstava prevzatá z BIBIANYsprístupnená do 8. 1. 2012Západoslovenské múzeum, Galéria JánaKoniarka, Divadlo Jána Palárika a KnižnicaJuraja Fándlyho sú v zriaďovateľskej pôsobnostiTrnavského samosprávneho krajaTRNAVSKÉ MATERSKÉ CENTRUMOkružná 20. 917 01. www.trnavskemc.sk■ 2. 12. od 9.00 do 12.00POHRAJME SA SPOLU■ 5. 12. o 10.00 hMIKULÁŠSKE STRETNUTIE– vstup len na vopred zakúpené lístky■ 7. 12. o 10.00 hCVIČENIE PRE MATKY S DEŤMI10.30 h ZACVIČME SI S JANKOU– jednoduchá a účinná zostava cvikovpre ženy■ 9. 12. o 10.00 h VÝVIN REČI– Čo je ešte v norme a čo už treba riešiť,prednáška s besedou – hosťkaMgr. E. Šarközyová, logopedička■ 12. 12. o 10.00 h ŠIKOVNÉ RÚČKY– vianočné gule, falošný patchwork■ 14. 12. o 10.00 h SPIEVANKY– hudobné stretnutie pri gitare prenajmenších16.00 h VIANOCE v TMC– kultúrne popoludnie s občerstvením,vianočnými trhmi a koledami, vstupné 1.5€ / rodina, vstupenky budú zlosovateľné■ 16. 12. o 10.00 hDOJČENIE A PRÍKRMY – diskusia■ 19. 12. o 10.00 h ŠIKOVNÉ RÚČKY– zimná krajinka

44ŠIKOVNÉ RÚČKY– zdobenie medovníčkov pod vedenímmedovnikárky Ivanky Jindrovej,vstupné 3 €, prosíme, nahláste sa vopred■ 21. 12. o 9.00 h ZUMBA– cvičenie pri hudbe pre ženy, vstup. 1 €,nahláste sa vopred10.00 h ZACVIČME SI S JANKOU – jednoducháa účinná zostava cvikov pre ženyKALOKAGATIA■ 1. 12. o 8.00 hv Mestskej športovej haleHALOVÝ FUTSAL žiakov stredných škôl– krajské kolo■ 6. 12. o 8.00 hv Mestskej športovej haleHALOVÝ FUTSAL žiakov základnýchškôl – krajské kolo■ 10. 12. LUCIINA DESIATKATuristická vychádzka na Katarínku ,stretnutie s bosorkou Luciou – oživeniedávnych tradícií, opekanie, hry v prírode■ 13. 12. o 10.00 hv Mestskej športovej haleVIANOČNÁ ŠPORTOVO-ZÁBAVNÁ ŠOUpre deti základných škôlV programe vystúpi Martin Harich■ 14. 12. o 13.30 h v Kalokagatii –CVČMAĽOVANÝ SEN VIANOCVyhodnotenie a vernisáž výtvarnej súťaže■ 15. 12. o 9.00 h v Kalokagatii – CVČVIANOČNÉ ARANŽOVANIE pre žiakovzákladných škôl■ 20. 12. o 9.00 h v Kalokagatii – CVČŠALIANSKY MAŤKO, okresné kolo žiakovzákladných škôl v prednese povestiŠPORT■ 3. decembra o 10.00 h, Mestskášportová halaVIANOČNÝ TURNAJ V KARATE■ 10. decembra o 8.00 h,kultúrny dom Stavbár,Trnava-ModrankaVianočná TIRNAVIA šachových nádejí■ 17. decembra o 9.30,Mestská športová halaVIANOČNÝ TURNAJ V NOHEJBALE■ 25. decembra o 10.00 h,Mestský športový areál AŠK SláviaZIMNÝ BEH ZDRAVIA■ 28. decembra o 14.00 h,Mestská športová halaPREDSILVESTROVSKÁ FUTBALOVÁŠOU■ 30. decembra o 11.00 h,Mestský športový areál AŠK SláviaSILVESTROVSKÝ HOD BREMENOM■ 1. januára 2012 o 14.00 h,Mestský športový areál AŠK SláviaTRNAVSKÝ NOVOROČNÝ BEH■ 06. januára 2012 o 11.00 h,Mestský športový areál AŠK SláviaTROJKRÁĽOVÁ ŠESTKA■ 15. januára 2012 o 11.00 h,Mestský športový areál AŠK SláviaFINÁLE BEŽECKEJ TRILÓGIEKINO HVIEZDAwww.naoko.sk1. – 4. 12. o 19.30 h ■ NECHÁPEM, AKOTO DOKÁŽEŠ1. – 4. 12. ■ TWILIGHT SÁGA: Úsvit – 1.časť1. – 2. 12. o 21.00 h, 3. – 4. 12. o 17.30 h5. 12. o 19.00 h ■ KONCERT PAVLA HAM-MELA6. 12. ■ FILMOVÝ KLUB NAOKO18.00 h ■ OUTSIDER20.00 h ■ DOBRÉ SRDCE – Projekt 1007. 12. o 17.30 h ■ JASKYŇA ZABUDNU-TÝCH SNOV 3D19.00 h ■ THE ART OF LIGHT21.00 h ■ JASKYŇA ZABUDNUTÝCH SNOV3D8. – 12. 12. ■ HRANAŘI8. – 9. 12. o 19.30 h, 10. – 12. 12.o 17.30 a 19.30 h13. 12. ■ FILMOVÝ KLUB NAOKO18.00 h ■ UMIERAJÚCE ZVIERA20.00 h ■ UTOROK PO VIANOCIACH– Projekt 10014. 12. ■ VYSTÚPENIE FOLKLÓRNEHOSÚBORU DRIENKA15. – 21. 12. ■ MISSION IMPOSSIBLE 4:GHOST PROTOKOL15. – 19. 12. o 17.30 a 19.30 h, 20.a 21.12. iba o 17.30 h20. – 23. 12. o 19.30 h ■ MOJA KRÁSKAUČITEĽKA24. 12. NEPREMIETAME25. – 26. 12. o 17.30 h ■ JEDEN DEŇ19.30 h ■ MAJSTROVSKÝ PLÁN

4527. – 28. 12. o 17.30 h ■ MELANCHÓLIA19.30 h ■ KOŽA, V KTOREJ ŽIJEM29. – 30. 12. o 17.30 h ■ SHERLOCKHOLMES: HRA TIEŇOV19.30 h ■ ČIERNA HODINA31. 12. NEPREMIETAMEDETSKÉ PREDSTAVENIA1. – 6. 12. ■ KOCÚR V ČIŽMÁCH 3D1. – 2. 12. o 17.30 h, 3. – 4.12. o 13.30a 15.30 h, 5. 12. NEPREMIETAME, 6. 12.o 16.00 h8. – 12. 12. ■ ARTUR A SÚBOJ DVOCHSVETOV8. – 9. 12. o 17.30 h, 10. – 11. 12.o 13.30 a 15.30 h, 12. 12. o 16.00 h18. 12. ■ ŽRALOKY NA SÚŠ/H/I – 2D13.30 a 15.30 h22. – 28. 12. ■ ALVIN A CHIMPUNKOVIA3 – 2D22. – 23. 12. o 16.00 a 17.30 h, 24. 12. –NEPREMIETAME, 25.12. o 14.00 a 15.30 h,26. 12. o 14.00 hPAMIATKY TRNAVYA TRNAVSKÉHO KRAJAPAMIATKY TRNAVYA TRNAVSKÉHO KRAJA18. ročník odborného pamiatkového semináraorganizovaného Krajským pamiatkovýmúradom Trnava v spoluprácis Mestom Trnavou■ 8. decembra 2011 od 13.00 v zasadacejsále mestského zastupiteľstvana trnavskej radnici■ 13.00 h Prezentácia účastníkov■ 13.20 h SEMINÁR SV. ŠTEFANA(Stefaneum)Reštaurovanie uličných fasád a archívnyvýskum pamiatkyMgr. Elena Sabadošová (samostatnápracovníčka v oblasti architektonicko-historickéhovýskumu), Mgr. art. Juraj Puškár(reštaurátor), Ing. Mgr. Peter Kučera■ 14.00 h KLENBOVÉ FRESKYUNIVERZITNÉHO KOSTOLAA PROBLEMATIKA ICH AUTORSTVAMgr. Jozef Medvecký, CSc., Ústav dejínumenia SAV■ 14.30 h NAJNOVŠIE POZNATKYZ REŠTAUROVANIA UNIVERZITNÉHOKOSTOLA V TRNAVEMgr. art. Vladislav Plekanec, reštaurátor■ 14.50 h TRNAVSKÉ KAVIARNEA KAVIARNICI V ROKOCH 1750 – 1850Mgr. Roman Macura■ 15.50 h TRNAVSKÉ PANSTVO.Sídliskový a správny rozsah Trnavy dopolovice 13. storočiaDoc. PhDr. Vladimír Rábik, PhD., Katedrahistórie Filozofickej fakulty Trnavskejuniverzity v Trnave■ 16.20 h KROV BAZILIKY SV. MIKU-LÁŠA V TRNAVEMgr. Daniela Zacharová, Krajský pamiatkovýúrad Trnava■ 16. 50 h VÝSLEDKY ARCHEOLOGIC-KÉHO VÝSKUMU V EXTERIÉRI R. KAT.KOSTOLA SV. PETRA A PAVLA V PÁCIMgr. Ján Čáni – Mgr. Peter Grznár, Krajskýpamiatkový úrad TrnavaVIANOČNÉ TRHY■ 25. november 19.00 hVOHLÁRIK & BAND – revival■ 26. november 16.30 hGYPSY ELEGANCE – cimbalovka■ 27. november 17.30OLD BOYZ JAZZ BAND – jazz revival■ 28. november VIANOČNÁ HUDBA19.00 h LPS – folk■ 29. november VIANOČNÁ HUDBA■ 30. november 19.00 hJAKUB PETRANÍK + BAND – pop■ 1. december 17.30 hSONIC TEMPLE – swing soul blues■ 2. december 19.00 hVRBOVSKÍ VÍŤAZI – priemyselný folklór■ 3. december 17.00 hBOROVIENKA – folklór■ 4. december 17.30 hMARTIN JAKUBEC – Repete■ 5. december 16.00, 16.20, 16.40MIKULÁŠ NA NÁMESTÍ■ 6. december 16.00 h MŠ Limbová16.20 h ZŠ Nám SUT16.40 h ZŠ Vančurova18.30 h TULIPÁNCI■ 7. december 16.00 h MŠ T. Tekela16.20 h ZŠ K. Mahra16.40 h Gymnázium J. Hollého – Trnka19.00 h LIVE GUITARS – revival■ 8. december 16.00 h MŠ Vančurova16.20 h ZŠ M. Gorkého16.40 h MŠ Ľudová

4619.00 h BRADLAN■ 9. december 16.00 h MŠ Botanická16.20 h MŠ Ružindolská16.40 h SMŠ Smile19.00 h DYNAMO TEAM■ 10. december 18.00 hZABÍJAČKA, PECNÍKOVCI – Ľudováhudba11. december 17.30 hŠPAČINČANKA – folklór■ 12. december 16.00 h MŠ Beethovenova16.20 h ZŠ Bottova16.40 h ZŠ Nám SUT17.15 – 18.15 hFS TRNAVČEK + vymetanie námestia■ 13. december 16.00 h MŠ Hodžova16.20 h MŠ Hodžova16.40 h SMŠ Meduška17.00 h STEP SISTERS – Christmassongs pop■ 14. december 16.00 h MŠ Tekela16.20 h MŠ Limbová16.40 h ZŠ Vančurova19.00 h BYSTRÍK■ 15. december 16.00 h MŠ Spartakovská16.20 h ZŠ K. Mahra16.40 h ZŠ Kubinu19.00 h NEZNÁMI – country■ 16. december 14.30 – 18.00 hZOHREJTE SI TELO AJ DUŠUPredaj vareného vína na dobročinné účely16.00 h MŠ Vajanského16.20 h ZŠ Bottova16.40 h MŠ Narcisova18.00 h Vrbovské vŕby – historickáhudba■ 17. december 9.00 do 12.00 hZOHREJTE SI TELO AJ DUŠUPredaj vareného vína na dobročinné účely17.00 h PEČENIE BÝKA, KARPATSKÁKAPELA■ 18. december 17.30 hKOPANČÁRI – zbor + kapela■ 19. december14.30 do 18.00 hZOHREJTE SI TELO AJ DUŠUPredaj vareného vína na dobročinné účely16.00 h SMŠ Limbová16.20 h SZŠ Limbová16.40 h MŠ Okružná 2718.00 h DETSKÝ ZBOR KOPÁNKA■ 20. december 16.00 – 17.00 hRADNIČNÝ ČAJ16.00 h MŠ Jiráskova16.20 h ZŠ Spartakovská16.40 h SMŠ Meduška19.00 h Cantica nova– Live prenos z Divadla Jána Palárika■ 21. december 16.00 – 17.00 hRADNIČNÝ ČAJ16.00 h MŠ Ľudová16.40 h SMŠ Smile18.00 h DH SPOJÁR – dychovka■ 22. december 16.00 – 17.00 hRADNIČNÝ ČAJ16.00 h MŠ Čajkovského17.00 h KOLEDNÍCI■ 23. december VIANOČNÁ HUDBA■ 26. december 19.00 – 22.00 DJ DasexSpinhandz Spank – mixovaná X-MASParty■ 27. december LIBIDO – rock, pop,revival■ 28. december 19.00 h UGLY DUCK– rock, pop, revival■ 29. december 19.00 h UGLY DUCK– rock, pop, revival■ 30. december Zabíjačka■ SILVESTER od 20.00 hBUKASOVÝ MASÍV + DJ – world musicKALENDÁR KULTÚRNO-SPOLOČENSKÝCH PODUJATÍ V TRNAVE■ do 31. decembrav západnom krídle radnicePETER BABKA – VÝBER Z TVORBYVýstava z tvorby známeho trnavskéhovýtvarníka a pedagóga – kresby, maľby,grafiky, airbrush, fotografie, plastiky■ do 31. januára 2012v hoteli EMPIRE na Ulici J. HajdóczyhoVÝSTAVA Z TVORBY MILANA LUKÁČAVstup voľný■ 2. – 4. 12., 9. – 11. 12., 16. – 18. 12.od 14.00 do 18.00 hv západnom krídle radnicePREDVIANOČNÉ TVORIVÉ DIELNEPRE DETI■ 2. decembra o 20.30 h v Amfik CafeKONCERT NA ŽELANIEGabriel Vohlárik, Juraj Zaujec, Singo

47■ 3. decembra o 16.00 h,17.00 h,18.00 h v mestskom amfiteátriŽIVÉ BETLEHEMSKÉ HRYpod holým nebom■ 4. decembra o 16.00 h,17.00 h,18.00 hv mestskom amfiteátriŽIVÉ BETLEHEMSKÉ HRYpod holým nebom■ 5. decembra o 16.30 hna Hlavnej uliciMIKULÁŠ V TRNAVEAj tento rok sa môžu najmenší Trnavčaniatešiť na návštevu Mikuláša, ktorý prídepred radnicu na konskom záprahu v sprievodečerta a anjela■ 5. decembra o 17.00 hv mestskom amfiteátriMIKULÁŠPrekvapenie pre deti – Mikuláš sa zastavíaj v amfíku!■ 5. decembra v kine HviezdaPAVOL HAMMEL: THE BEST OF LIVENajväčšie hity Pavla Hammela spolus novinkami na záverečnom koncertejesenného turnéVstupné: 10 eur, študenti, dôchodcoviaa ZŤP 5 eur■ 6. decembra o 17.00 hv Knižnici Juraja FándlyhoMIKULÁŠSKA NÁDIELKAPrezentácia internetového zborníka Fórahumoristov HUMOR_ZASINÁČ.SK 2011Moderujú: Mikuláš Jarábek a Karol Bodorik■ 7. decembra o 17.00 hv západnom krídle radniceADVENTNÝ VEČERLiterárno-hudobné predvianočné rozjímanieÚčinkujú: Bohumil Chmelík (básne JankaSilana), Pavol Tomašovič (úvahy). Harfa:Jakub Rizman■ 7. decembra o 17.00 hv hudobnom oddelení Knižnice JurajaFándlyhoMIKULÁŠ SCHNEIDER TRNAVSKÝA VIANOCEV spolupráci s Českým spolkom trnavskéhoregiónuÚčinkujú: žiaci a pedagógovia ZUŠ M.Schneidera Trnavského■ 8. decembra o 19.00 hv Dome kultúry TirnaviaHONZA A FRANTIŠEK NEDVĚDOVCIso skupinouKoncertný program stálic českej folkovejhudby, na ktorom odznejú populárne piesnezo staršej tvorby, ale aj úplné novinkyVstupné: 12,50 €■ 9. decembra o 20.30 h v Amfik CafeKONCERT ROBO PAPP & BYSTRÍK■ 10. decembra o 16.00 h,17.00 h,18.00 hv mestskom amfiteátriŽIVÉ BETLEHEMSKÉ HRYpod holým nebom■ 10. decembra o 20.00 h v Amfik CafeVÝROČÍ – divadelné predstavenieHrajú: Michaela Doleželová a Roman Vencl(ČR)■ 11. decembra o 19.00 h v Amfik CafeCAFE DE NUIThosť večera CSONGOR KASSAI■ 11. decembra o 19.00 hv Dome kultúry TirnaviaBÍLÉ VÁNOCE LUCIE BÍLÉKoncert jednej z najpopulárnejších česko--slovenských speváckych osobností LucieBílej v sprievode orchestra pod vedenímPetra Maláska Vstupné: V predpredaji:33 eur, pred koncertom 37 eur■ 12. decembra o 14.00 h v KalokagatiiMAĽOVANÝ SEN VIANOCOtvorenie výstavy tradičnej výtvarnejsúťaže detí z materských škôl a žiakov základnýchškôl■ 13. decembra o 10.00 hv Mestskej športovej haleVIANOČNÁ ŠPORTOVO-ZÁBAVNÁ ŠOUpre deti základných škôlV programe vystúpi Martin Harich■ 14. decembra o 17.30 hv západnom krídle radniceNEBA KUS MÁMPrezentácia nového CD „spievajúcehoekonóma“ Ing. Matúša Dobšoviča, PhD.,s výberom obľúbených vianočnýchskladieb z oblasti sakrálnej, populárneja ľudovej hudby■ 14. decembra o 19.00 hv kine HviezdaVIANOČNÝ KONCERTÚčinkujú detské folklórne súbory Drienkaa Trnavček■ 16. decembra od 14.30 do 18.00 hna Trojičnom námestíZOHREJTE SI TELO AJ DUŠUPredstavitelia mestskej samosprávyponúkajú varené víno. Výťažokz predaja bude tradične venovanýna dobročinné účely

1. januára 2012 o 15.30 h v Kostole sv. JakubaNOVOROČNÝ KONCERTÚčinkujú:SINFONIETTA Bratislava pod vedením Pavla Bogacza ml.Zuzana Ballánová – soprán,Martin Záhora (flauta),Lucia Kopsová – husle,Pavel Bogacz ml. – husleProgram:A. Vivaldi:Koncert Alla rustica pre sláčikový orchester a basso continuoG dur, RV 151G. B. Pergolesi:Stabat mater – Ária č. 3, Ária č. 6 – Vidit Suum Dulcem NatumA. Vivaldi:Koncert La Notte pre flautu a sláčikový orchester g molJ. S. Bach:Air z orchestrálnej suity č. 3 D durC. Franck:Panis angelicus pre soprán a sláčikový orchesterA. Vivaldi:Koncert pre dvoje husle a sláčikový orchester a mol RV 522J. Pachelbel:Canon pre sláčikový orchester D durW. A. Mozart:Ave verum corpus pre soprán a sláčikový orchesterE. Morricone:The mission

Ilustrácia: Andrej GrossmannPokojné a krásne Vianoce,veselú silvestrovskú zábavu,veľa šťastia, zdravia a úspechovv novom roku 2012praje Vám všetkým Mesto TrnavaNovinky z radnice nájdete aj na www.trnava.skNOVINKY Z RADNICE – informačný mesačník mesta Trnavy. Vydavateľ: Mesto Trnava. IČO: 00313114. Evidenčnéčíslo: EV 2899/09. Náklad 5 000 ks. Šéfredaktor: Ing. Pavol TOMAŠOVIČ. Redakcia: Radnica, Hlavná1, 917 71 Trnava. Číslo telefónu: 033/32 36 344. E-mail: pavol.tomasovic@trnava.sk, elena.ursinyova@trnava.sk.Grafická úprava a tlač: ŠOPA PRINT, Boleráz, časť Klčovany 289. Redakcia nezodpovedá za chybyspôsobené v procese grafickej úpravy a tlače.