Listy 6 (2008) - klubsk.net

62 0 0 8Aký je nový tlačový zákon v SR Martin Antal Víťazstvá porazených Gabriela RothmayerováNeistoty Zdeněk EisBáthoryčka láka divákov Jarmila WankeováMóda 20. a 21. storočia Irena Jesenská Charizmatický chirurg Stanislav Kostlivý Jozef LeikertPobaltské krajiny a rok 1968 v ČSSR Helena NoskováVýstava EXPO 2008 v Zaragoze Mária KrivušováMalý portrét rodiny Trizuljakovcov František VšetičkaNové knihy o slovenských krásach Igor OtčenášSlovenskí športovci a olympiáda Marián Babic Študentské listy príloha časopisu LISTY

Klub slovenskej kultúryv spolupráci: Slovenský inštitút v Prahe, Českýsvaz bojovníků za svobodu, Československáobec legionářská, Historická skupina priamychúčastníkov SNP, Dokumentačné a múzejnéstredisko slovenskej menšiny v ČR, Ruskýkulturní svaz Praha, Ruská tradice, SpolečnostUkrajinců a příznivců Ukrajiny, SZ Limbora,Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zborv Prahe, Detvan a ďalšíTRADIČNÁ PLAVBAPO VLTAVEk 64. výročiu SNPv rámciSLOVENSKÝCHDNÍ V ČRštvrtok 28. 8. 2008od 18.00 do 23.00Loď EURÓPÉ vypláva z prístaviska Na Františku,Praha 1 (od 17.30)Nástup na loď bude z prístavu Na Františku od 17.30Tradičná a slávnostná spoločenská pripomienkaspojená s bohatým kultúrnym programoma s rautomProgram zostáva zatiaľ prekvapením.Upresníme v najbližšom vydaní časopisuObčerstvenie formou rautu zabezpečuje spoločnosťEURÓPÉ R. P. s. r. o.Najbližšie možné spojenie MHD v Prahe k prístaviskuNa Františku: autobusová zástavka č. 133 – ŘásnovkaAkcia sa koná aj vďaka podpore Úradu pre Slovákovžijúcich v zahraničí a Ministerstva kultúry ČRa hl. m. PrahaVstupenky si môžete rezervovať od 7. 8. 2008 na telefónnych číslach:+420 221 419 822 a +420 724 025 170Podrobnejšie o vstupenkách v najbližšom čísle časopisuLISTY Slovákov a ČechovLoď Európé je limitovaná kapacitou, preto sa vopred ospravedlňujeme,ak nebudeme môcť vyhovieť všetkým záujemcomGenerálny partner:Hlavní partneri:Partneri:Hlavný mediálny partner:A T E L I É RARCHITEKTÚRYI N T E R I É R UÚRAD PRE SLOVÁKOVŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍA DIZAJNUwww.metria.sk0 2 / 4 4 6 4 0 5 10 9 0 5 4 0 7 8 9 3www.rychle-reality.cz

Osmičkový rokNie je rok ako rok. Traduje sa, že pre Slovákova Čechov je ten s osmičkou na konciakýsi významnejší. 1848, 1918, 1938, 1948,1968... samé dejinné križovatky. Z nich sanám rok 1968 pripomína vari najintenzívnejšie,a to možno i preto, že žije ešte mnohosúčasníkov, ktorí sa naň dobre pamätajú –kým v prípade spomenutých starších výročísme už väčšinou odkázaní len na archívy a písomnépramene.Rok 1968 bol bezpochyby veľkým rokom. Po„československej obrodnej jari“ – nevhodnea neodôvodnene nazývanej aj „pražská“, čovsugerúva, ako keby boli vtedajšie deje obmedzenélen na hlavné mesto, a pritom šlo o pohybycelonárodné, ba dovolím si povedať, žeinšpirované skôr v Bratislave ako v Prahe – nasledovalobúrlivé „československé leto“. Jehoozvena sa niesla šírym svetom, tri neveľké pobaltskékrajiny vo vtedajšom Sovietskom zväzenevynímajúc; protesty proti vojenskému zásahu„spojencov“ z Varšavskej zmluvy v Československu21. augusta 1968 tam boli na sovietskepomery najostrejšie.Tento vplyv som si hlbšie uvedomil pred krátkymčasom pri otvorení výstavy, ktorú v Prahezorganizovali lotyšskí historici, pričom pomocnúruku pri inštalácii podal aj Klub slo-venskej kultúry a redakcia Listov. Odraz československýchudalostí na národný pohybpobaltských národov – tak znie jej motto.Počtom panelov iste nepatrí medzi najrozsiahlejšie,obsahom však áno. Ako hovorí lotyšskáveľvyslankyňa v Prahe Argita Daudzeová,milá spriatelená duša, ktorá sa podujalana spoluprácu s nami, „ československé reformyvrátili pobaltským štátom nádej“. Rukuna srdce: čo o tom všetkom vieme?Rozhodli sme sa preto, že s týmto malým svedectvomvzájomnej inšpirácie našich národovprecestujeme celú republiku, a dôvod je jednoduchý– nechcem sa obmedzovať len nahlavné mesto, pragocentrizmus z nášho hľadiskauž dávno odvial čas. Prvou zastávkou poPrahe sa stal Chomutov a tamojšia inštaláciapotešila srdce každého, kto niekedy niečo organizujea vidí, že jeho úsilie nevyšlo nazmar.Čo nevidieť budú nasledovať České Budějovicea Ostrava, o ďalších miestach uvažujeme.A 40. výročiu udalostí z roku 1968 sa budemena niekoľkých tematických stranách venovaťpodrobnejšie v nasledujúcom vydaní Listov.Jozef Gáfrik Autor je novinárKresba Jan TomaschoffobsahLISTY Slovákov a Čechov, ktorí chcú o sebe vedieť viacVydáva Klub slovenskej kultúry, Vocelova 3, 120 00 Praha 2. Na tejto adrese je aj sídlo redakcieŠéfredaktor: PhDr. Radovan Čaplovič, tel.: 724 025 170 Redakcia: PhDr. Jozef Gáfrik Redakčný kruh: PhDr. Zdeněk Eis, CSc.| Mgr. Martin Guzi | Prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD. | PhDr. Slavomír Michálek, CSc. | PhDr. Helena Nosková, CSc. e-mail: listy.ksk@seznam.cz, rcaplovic@gmail.com Rozširuje Klub slovenskej kultúry a Česká pošta, s. p. Časopis Listy si môžete přečítať aj nawebových stránkách: www.klubsk.net LISTY vychádzajú vďaka podpore MK ČR Jazyková úprava: Mgr. Eva Wankeová Grafická úprava: Jitka Krajdlová tlač: TIGR, spol. s r. o. Registrácia vydavateľa časopisu LISTY – Klubu slovenskej kultúry: MKČR 6584 ISSN 1213 – 0249 Cena za jeden výtlačok je 20 Kč | Cena dvojčísla je 38 Kč | Ročné predplatné 240 Kč prijíma KSKna adrese redakcie Nevyžiadané rukopisy sa nevracajú Akékoľvek rozširovanie celku aj častí textov v elektronickej alebo v papierovejverzii podlieha schváleniu vedenia KSK Foto na obálke: Jiří Nosek: Červenárubrika listy | 6 | 2008Slovenský mediálny zákon ...................... 2Martin AntalMám nápad ............................................ 3Daniela KapitáňováSlovensko má euro za 30,126 Sk ............ 4Martin GuziV Prahe pribudla galéria SOGA ............... 5Jozef GáfrikVíťazstva porazených .............................. 6Gabriela RothmayerováBáthoryčka Juraja Jakubiska .................. 7Jarmila WankeováNeistoty – úvaha ..................................... 8Zdeněk EisMóda 20. a 21. storočia .......................... 10Irena JesenskáChirurg Stanislav Kostlivý ........................ 12Jozef LeikertPrílivové vlny Slovákov (5. časť) ............... 14Helena NoskováTranoušuz alebo jazyk, nazývať – fejtón ....... 15Jozef ČertíkVýstava:pobaltské krajiny a rok 1968 u nás .......... 16Helena NoskováEXPO 2008 v Zaragoze ........................... 18Mária KrivušováMalý portrét rodiny Trizuljakovcov ........... 21František VšetičkaKnižné noviny vydavateľstva Dajama –krásy Slovenska ...................................... 22Igor OtčenášSlovenskí športovci a OH v Pekingu ........ 24Marián BabicProgram KSK a Slovenského inštitútuPríloha Klubové listy

listy | 6 | 2008 komentáre / názoryZápalná šnúra mediálnehozákona už horí – zatiaľnaprázdno Martin AntalBoj o nový tlačový zákon sprevádzala na Slovensku mierna hystéria. Všetkým bolo jasné, že vyše štyridsaťročná právnanorma, prijatá komunistami a ponímajúca médiá ako nástroj štátnej a straníckej propagandy, nemôže ani po najväčšíchúpravách vyhovovať demokratickému mediálnemu prostrediu. Nový tlačový zákon sa už niekoľkokrát pokúšali pripraviťnovinárske organizácie i ministerstvo kultúry, no pre zásadné nezhody sa vždy rozišli. Napokon zostal čierny Peter v rukáchministerstva kultúry, ktoré po posledných voľbách začalo pracovať na nových mediálnych pravidlách.Problém nového zákona však bol jasný naprvý pohľad. Začal sa rodiť v čase, keďpremiér Robert Fico oficiálne vymenovalslovenské médiá za svoju opozíciu a začalproti nim bojovať na viacerých frontoch.Zvolával mimoriadne zasadnutia vlády, ktorápotom prijímala uznesenia o znepokojenínad údajnými klamstvami v novinách, organizovaltlačové besedy, na ktorých obviňovalžurnalistov z brania úplatkov vo formezaplatených dovoleniek od súkromných firiema zahŕňal novinárov širokou škálou zaujímavýchpomenovaní, od prostitútky počínajúca slizkými hadmi končiac.Vykopaná vojnová sekera zo strany premiéravrhla tieň na nový tlačový zákon.Premiér totiž bez akéhokoľvek varovaniav apríli minulého roka oznámil, že pripravovanánorma bude obsahovať právo naodpoveď – od začiatku do konca najspor-nejšie ustanovenie celého zákona. Keďžeto dovtedy nikto neavizoval – a ministerstvokultúry, ktoré normu pripravovalo,už vôbec nie – v časti mediálnej obce zostalonatrvalo podozrenie, že tento paragrafje pomstou vlády za kritické mediálnevýstupy.Keďže slovenská opozícia dlhodobo nedisponujevlastnými témami, prijala bojza tlačový zákon za svoj a začala brániťjeho prijatiu zubami-nechtami. O slovenskýchproblémoch sa tak dozvedelaaj Európa, pretože opozičné strany podmienilisvoju podporu Lisabonskej zmluvezmenami v tlačovom zákone. Napokon savšak predsedovi vlády podarilo rozkývaťStranu maďarskej koalície, ktorá Lisabonskúzmluvu podporila, takže tlačový zákonmohol byť schválený v intenciách vládnychpredstáv.Spomenuté právo na odpoveď je doteraznajspornejším bodom zákona. Niektorínovinári označujú tento paragraf za zneužiteľný,pretože môže úplne zmeniť tvárnovín. V jeho prvom odseku sa totiž hovorí:„Ak periodická tlač alebo agentúrnespravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie,ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebosúkromia fyzickej osoby, alebo názvualebo dobrej povesti právnickej osoby,na základe ktorého možno osobu presneurčiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenieodpovede.“ Odpoveď sa podľa zákonaobmedzí na to, že sa skutkové tvrdenie„poprie, doplní, spresní alebovysvetlí.“ A čo je podstatné, „k uverejnenejodpovedi nemožno uverejniť žiadnysúvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok,a to ani na inom mieste vydania periodickejtlače alebo agentúrneho spravodajstva.“Skúsme si predstaviť absurdný spôsob,ako môže takto definované právo na odpoveďvyzerať. Ministra prichytí polícia, akosi v aute pichá heroín. Novinová správao tejto udalosti bude síce úplne pravdivá,ale dotýka sa jeho cti i súkromia. Ministermá preto právo požiadať o odpoveď, v ktorejinformáciu „spresní a doplní“ – napíše,že fetuje preto, lebo novinárske hyenymu nedoprajú dňa ani noci a navyše, policajnýprezident je jeho osobný nepriateľ,ktorý ho dáva nelegálne sledovať a totoje výsledkom. Noviny odpoveď podľa zákonamusia uverejniť, inak sa vystavujú rizikurozhodnutia súdu, ktorý im to môžeprikázať a pokuty od 50 tisíc do 150 tisíckorún. Odpoveď nemôžu nijako ko-2

mentovať, pretože im to zákon zakazuje.A keďže podľa zákona zodpovedá vydavateľza celý obsah novín s výnimkou inzerciea informácií od orgánov štátnej moci,môže spomínaný policajný prezident novinypokojne zažalovať a vytrieskať z nichobrovské peniaze.Slovensko má nový tlačový zákon uždruhý mesiac. Odpoveď zatiaľ médiá zverejnililen dvom žiadateľom – predsedoviĽS-HZDS Vladimírovi Mečiarovi a televíznejhviezdičke Martine Schindlerovej. Táriešila v odpovedi denníku Nový čas klasicképroblémy bulváru – že sa rozišla sosvojím milencom a že vraj je už rozchoddefinitívny. Mečiarova žiadosť o odpoveď,podpísaná ako HZDS, bola podstatne zaujímavejšia.Domáhala sa totiž odpovedena komentár, zverejnený v denníku SME,o politických ťahoch podpredsedov ĽS-HZDS. Noviny priznali, že sa v komentáridopustili faktickej chyby, keď poslancaKovarčíka omylom označili za podpredseduĽS-HZDS, no sťažnosti na ďalšíchpäť napádaných výrokov odmietli ako neopodstatnené.Nový tlačový zákon teda tvár novín v prvýchtýždňoch nezmenil, no považovaťto za dôkaz jeho kvality je neadekvátnea najmä priskoro. Ak si politici novým zákonompripravovali pôdu na to, aby jednoduchšiezatočili s neposlušnými médiami,boli by sami hlúpi, keby si nachystanú muníciuvystrieľali v politicky nepotrebnomčase. Skutočný test čaká novú normu ažpred parlamentnými voľbami. Vtedy sa vynárajúkauzy, novinárske bomby a ataky,smerujúce proti kandidujúcim politikom.Bude preto mimoriadne zaujímavé sledovať,či práve v predvolebnom hektickomčase podľahnú pokušeniam, ktorési na základe platného zákona môžubeztrestne užívať. Zápalná šnúra smeromk médiám sa dňom platnosti zákonavznietila. Pravda, horieť naprázdno môžeaj celé roky, kým ju parlament zo strachupred zneužitím neuhasí. Či však na koncitejto šnúry čaká noviny výbušnina, vediadnes len tvorcovia zákona. Autor je novinárKresba Jan TomaschoffMám nápadNo a odôvodnenie môjho nápadu je nasledovné:aj keď boli doteraz naši poslanciv europarlamente z rozličných politickýchstrán a zastupovali odlišné politické názory,istú štandardnú úroveň správania mali všetci.Za celý čas fungovania našich poslancov minikdy nenapadlo, že by som mala chodiťv tričku (napríklad) s nápisom: „Ja som Kozlíkanevolila“ alebo „Za Šťastného nie somzodpovedná“. Logicky som predpokladala,že nebudú vykrikovať, že „Do tankoch naBudapešť“ či „Už mi ide na deviatu miliardu“a už vôbec nie, že by si cícerkom uľavovaliz terasy. Ale ak tam príde Janko a začnesvoju kyslíkovú misiu, všetci občania Slovenskasa dostanú do situácie, v akej bolipred pár rokmi Francúzi. Keď z nich niektoprekročil hranice smerom von, do dvadsiatichštyrochhodín sa zaručene stretol s otázkou:„Čo hovoríte na Le Pena?“ Mimochodom,Francúzov to poriadne otravovalo, že Daniela KapitáňováA dovolím si ho vyložiť:Slovenský národný ozón Janko S. oznámil, že asi bude v najbližších voľbáchdo europarlamentu kandidovať, lebo chce jeho mútne a zakalené vody okysličiťsvojou blahodarnou prítomnosťou, aby (slovenská národná) pravda zvíťazilanad (euro)pokrytectvom a lžou. A ako povedala jeho spoluhygienička Anička B.,strana sa začne mobilizovať, nechže sa už nikdy neopakujú minulé voľby, v ktorýchvoliči prejavili až tak málo nadšenia pre SNS, že sa tam nedostali vôbec.ich celú kultúrno-spoločensko-politickú situáciuEurópa zredukovala na vzťah k tomutopolitikovi. Ak sa bude Jankovi tak dariťako v parlamente slovenskom, nepochybujem,že aj my sa s otázkou: “ Čo hovorítena Slotu?“ začneme stretávať pravidelne.A otrávení z toho budeme asi tiež dosť.Konečne sa teda dostávam k samotnémunávrhu:Čo keby sa našiel výrobca tričiek, ktorýby nás zbavil nepríjemného vysvetľovaniav mnohých jazykoch? Stačilo by tak málo:sympatizanti Jána Slotu by pri návšteváchEU namiesto zaužívaného: I love Slovakianosili tričko s nápisom: I love Slotakia.A my ostatní by sme sa nemuseli od hanbyzadúšať. Autorka je spisovateľka, publicistkaa divadelná režisérkaKresba Fero Jablonovskýkomentáre / názorylisty | 6 | 20083

listy | 6 | 2008 komentáre / názorySlovensko má euro za30,126 korún, škandálusme sa nevyhli Martin GuziNapriek tomu, že bankári majú všade na svete povesť suchárov a nadovšetko distingvovaných bytostí, pre ktorých je formalizmusposvätný, zavedenie eura, proces s jednoznačnou štábnou kultúrou, na Slovensku o mýtus nepoškvrnenéhopočatia prišiel. Sčasti za to môže minister financií Ján Počiatek, a samozrejme, vrchný vládca, premiér Robert Fico, a taktrochu aj opozícia. Tá má totiž podozrenie, že pri stanovovaní centrálnej parity unikli informácie, vďaka ktorým mali najmäfinančné skupiny J&T a Istrokapitál zarobiť rádovo stámilióny korún. Čo sa udialo?Ak by sme mali ísť chronologicky, v nedeľu25. mája sa konala Veľká cena Monaka Formuly1. Navštívil ju aj minister financií Počiatek,pričom sa zastavil na jachte slovenskejfinančnej skupiny J&T.V stredu 28. mája dopoludnia sa malo nadevízovom trhu čulo obchodovať, podľaopozície až tak, že nezvyčajne veľa. V túistú stredu hodinu pred polnocou sa stanovilanová centrálna parita na 30,126 korunyza euro, hoci stredový kurz sa zvykne meniťz piatka na sobotu.Prvý podrobnejší materiál o možnom únikuinformácií uverejnil týždenník Trend 12.júna. Nespomínajú sa v ňom žiadne konkrétnefinančné skupiny, ale vyjadrenia dílerov,podľa ktorých objemy obchodov mohlisvedčiť o tom, že niekto mal informácie skôra patrične na nich zarobil.Tri týždne po zmene parity, 17. júna, na tlačovejbesede o podozreniach z možnéhoúniku informácií informoval podpredsedaSDKÚ-DS Ivan Mikloš. Podľa neho mohliinformácie uniknúť z najvyšších vládnychmiest, víťazom eura má byť J&T a Istrokapitál.Všetky dotknuté strany, teda Ministerstvofinancií SR, premiér, i finančné skupinyobvinenia odmietli.Na druhý deň, 18. júna, vychádza slovenskýbulvárny denník s titulkou Počiatka na jachteJ&T v Monaku počas pretekov F1. Miklošnevylučuje, že minister prišiel na jachtu šéfoviJ&T prezradiť nový stredový kurz koruny.V piatok 20. júna opozícia navrhuje ministraodvolať v parlamente, Počiatek sám ponúkademisiu premiérovi.O tri dni Fico demisiu neprijme a o ďalšiedva dni hlasuje za odvolanie ministra finan-cií iba 45 opozičných poslancov (spolu ichje 65).Ešte predtým sme sa od guvernéra NBSIvana Šramka dozvedeli, že o zmene centrálnejparity slovenská strana prvýkrát dostalaecho v stredu 28. mája popoludní.Český premiér Mirek Topolánek medzitýmčasopisu Ekonom povedal, že „premiéroviFicovi sa nakoniec podarilo nadštandardnevyjednať paritu slovenskej koruny voči euru– chválil sa mi tým ešte v čase, keď to neboloverejné.“ Neskôr sa to snažil dementovať.A perlička, zažili sme aj tlačovku chlapcovz J&T – neodvolávajte ministra a nekriminalizujtepodnikateľov – inak odídeme. Analyticispoločnosti podľa Ivana Jakaboviča a PatrikaTkáča čerpali údaje napríklad z množstvaverejných premiérových politickýchvyhlásení, že sa bude usilovať presadiť čonajsilnejší kurz koruny k euru.V Európskom parlamente na škandál upozorňovalislovenskí europoslanci za opozičnéstrany – akurát o čom nikto nič nevedel,museli im to najprv vysvetliť.Nakoniec, 8. júla únia rozhodla o výmennomkurze 30,126 SKK/EUR.Chvalabohu, je to za nami. Opozícii nikto nevezmepodozrenia a Ficovi skutočnosť, žeSlovensko doviedol do eurozóny, hoci tomuv lete 2006 veril málokto. Občania zasa pojanuári 2009 uvidia, či 30,126 je veľa, alebomálo...Premiér si mal Počiatka jednoznačne ustrážiťa súkromný výlet do Monaka mu zatrhnúť.Bez návštevy jachty by opozícia kauzu občanomneodkomunikovala. A motať sa pár dnípred zmenou parity s veľkými hráčmi na ichlodiach – neprijateľné.Do boja však od 1. januára budúceho rokasvojim spôsobom pôjdeme všetci. Na politikochaž tak nezáleží. Oveľa viac sa bojímo občanov. Autor je novinárKresba Jan Tomaschoff4

V Prahe pribudla nováslovenská galéria SOGA Jozef GáfrikZhodou okolností v prvý prázdninový deň pribudla v hlavnom meste ČR nová špecializovaná galéria, ktorá sa zameriavýhradne na predstavovanie slovenského výtvarného umenia. Dá sa povedať, že bude sídliť na najlepšej adrese – nahistorickom Malostranskom námestí. Na úvodnej vernisáži za účasti mnohých vzácnych hostí nechýbala ani Listy. V tejtosúvislosti sme o rozhovor požiadali riaditeľku spomínaného nového stánku umenia Irenu Macháčkovú.výtvarné umenie Ktoré okolnosti viedli k založeniu galérieSOGA v Prahe?V Praze sice již existuje několik galérií, kteréprodávají i slovenské výtvarné umění, alezdálo se – a to nejen nám – že zde stále chybíspecifický prostor pro setkávání slovenskéhošpičkového výtvarného umění s českou veřejnosti.Pro projekt prodejní galerie současnéhoslovenského výtvarného umění a jehoprezentaci jsme získali pochopení a podporubývalého slovenského velvyslance v Praze L.Balleka, vedení Poslanecké sněmovny ParlamentuČR, významných osobnosti českéhoi slovenského politického a kulturního životaa v neposlední řadě i akciové společnostiČEZ. Podařilo se nám získat krásný historickýprostor v komplexu paláců Malostranskéhonáměstí, které patří parlamentu a otevřít v jednomz nich naši galerii. „Účinkovat“ v tomtohistoricky pozitivně zařazeném prostoru jepro naši galerii dvojnásobně zavazující. V duchunejlepších tradic česko-slovenské kulturnía umělecké spolupráce, na kterých sepodíleli zejména v první polovině 20. stoletímnozí slovenští výtvarní umělci a intelektuálové,chceme navázat na to nejlepší, co našenárody spojovalo a co má smysl také nyní,resp. i v budoucnosti. Na aký druh umenia sa hodláte špecializovať?Umělecký profil galerie je postaven na špičkovýchautorech slovenského výtvarného uměníse zaměřením na období od 60. let minuléhostoletí až po současnost: Odborně jsme pakzaměřeni na malířství, sochařství a sklářství.To však neznamená, že se v galerii neobjevíjména a díla významných výtvarných umělcůdřívějších období, zrovna tak jako jména a dílanadějných slovenských výtvarných umělců.Naší devizou je spolupráce a cenné zkušenostiaukční síně SOGA v Bratislavě. Ta jižřadu let pořádá mimořádně úspěšné prodejnívýstavy současných slovenských umělců. Můžemese tedy opřít o profesionální servis a nejrespektovanějšíodborníky – historiky umění,kurátory i výtvarné kritiky. Myslíte si, že sa udržíte na trhu akotakáto špecializovaná galéria?Cílem je etablovat se ve zdejším prostoruv rámci současného trhu s uměním jakovysoce specializovaná galerie slovenskéhovýtvarného umění a současně se stát partneremprominentních událostí v oblasti československýchkulturních vztahů. Rádi bychomparticipovali na vybraných nekomerčních akcícha chtěli bychom se dostat se do povědomíkulturní a společenské elity. Pochopitelně,naší hlavní úlohou zůstává prezentacea prodej širokého spektra děl výtvarnéhoumění – chceme se podílet na vytváření a doplněnívýznamných sběratelských sbírek, oslovitsoukromé sběratele i sběratele z podnikatelskýchkruhů. Díky již zmíněným kontaktůmjsme schopni opatřit zájemcům i vzácná dílavýtvarných umělců, jinak obtížně dostupná.Několik slov o Ireně MacháčkovéMá ekonomické vzdělání a od narozenížije v Praze. Celý profesní život působilav kulturní oblasti, ať již v Československémfilmu nebo Svazu českých spisovatelů.Před rozdělením ČSFR pracovala iv Domě slovenské kultury. poté jako ředitelkaklient servisu ve firmě, která se zabývalastykem s veřejností. Později pracovalajako ředitelka klientského servisuve specializované agentuře. V současnédobě spolupracuje s občanským sdružením- Klubem českých spisovatelů, kterýmá již tradičně úzké vztahy se kolegy naSlovensku. Od 1. července 2008 je ředitelkougalérie SOGA v Praze. Autor je novinárSnímky: SOGAZáber z otvorenia – v popredí Rudolf Chmel bývalý minister kultúry SR, Gabriel Herceg, konateľ aukčnej sieneSOGA, predseda Poslaneckej snemovne Miloslav Vlček, podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, minister kultúryČR Václav Jehlička a podpredseda Poslaneckej snemovne Vojtěch Filipwww.soga.czlisty | 6 | 20085

komentáre / názorylisty | 6 | 2008Víťazstvá porazenýchA keď Strana maďarskej koalície podporilav parlamente Lisabonskú zmluvu, zostal prekvapenýaj šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda: čosa stalo?! „Veď keby bol Pál Csáky vydržal,boli by sme na Fica tlačili. My sme mali kartyv rukách, boli by sme tlačili v máji, boli bysme tlačili v júni, boli by sme tlačili v júli, ešteviac v auguste, v septembri...“ Na tlačovejbesede, kde kritizoval Csákyho postoj k Lisabonskejzmluve, to otvorene priznal.Na Slovensku dlho blčali pekelné plamene, žetlačovým zákonom sa má obmedziť, ba až zničiťdemokracia a právo na slobodu slova. Pretovraj bolo treba zabrzdiť hlasovaní o Lisabon- Gabriela RothmayerováČo také sa stalo, že sme odrazu zlí a treba nás vymeniť, opýtal sa pred časom – ako vždy prekvapený – šéf slovenskýchkresťanských demokratov Pavol Hrušovský.Moderná Bratislavaskej zmluve. Dzurindovým priznaním sa odkrylikarty: nešlo o tlačový zákon, ale o zákulisnúmocenskú hru. Posvätné slová demokracia čisloboda poslúžili len ako zásterka. Na SlovenskuDzurindovi verí mizivé percento ľudí, ale natom predsa nezáleží. Dzurinda (a celá súčasnáopozícia) nemali ani v tých najlepších časochna svojej strane viac ako tretinu obyvateľstva.A predsa táto menšina roky v pohode vládlaväčšine. Vladimír Mečiar vyhral voľby v roku1992, z vlády ho dostal parlamentný prevrat,ktorý mal za následok predčasné voľby v roku1994; opäť vyhral a vládol s odretými ušamiza pomoci spoločensky málo akceptovanéhoZdruženia robotníkov Slovenska a SNS. Potomdvakrát po sebe voľby opäť vyhral, no nevládol.Keď bolo najhoršie, zahrala opozícia protinemu nielen na domácej pôde, ale aj na zahraničnýchihriskách. A až doteraz vždy s úspechom.Európske i zaoceánske inštitúcie niekoľkokrátvýdatne „zabrali“, vystúpili na obranuslobody a demokracie, čím sa neoliberálnapravica na Slovensku udržiavala pri moci aj bezrelevantnej podpory väčšiny obyvateľstva. Toje pravý dôvod, prečo sa pri spojení hlasovaniao tlačovom zákone a Lisabonskej zmluveDzurinda rozhodol pre navonok riskantný krok:zmedzinárodniť (svoj) mocenský problém.Za normálnych okolností prichádzajú vodcoviastrán k premiérskym kreslám voľbami – ale niena Slovensku. Mikuláš Dzurinda bol premiéromdvakrát, hoci voľby na Slovensku nevyhralnikdy. Ani v roku 1998, ani v roku 2002. Abyvládol, stačili mu na to (okrem „tradičných“ spojencovzo Strany maďarskej koalície a Kresťanskodemokratickéhohnutia) toaletné strany najedno použitie. (V roku 1998 SDĽ a SOP, v roku2002 ANO.) Málo chýbalo a bez víťazstva vovoľbách by si bol sadol do premiérskeho kreslaaj po tretí raz – v roku 2006 stačila silnejšia„motivácia“ pre HZDS a menej tvrdohlavý postojKDH. Dzurinda je maratónec, vie bežať nadlhé trate; čo sa nepodarilo hneď po prehranýchvoľbách, nie je stratené ani v polčase. Nato boli a sú vhodné hry o „dobrých“ a „zlých“zákonoch. A že Dzurinda je v ich rozohrávanímajster, o tom netreba pochybovať.Avšak čo sa to stalo, že Pál Csáky pri hlasovanío lisabonskej zmluve podľahol? Komu, čomu?Človek by rád uveril, že vlastnému rozumu:na Slovensku vládnu strany, ktoré majú podľaprieskumov podporu dvoch tretín obyvateľstva,a stav je v polčase vlády relatívne stály.Od volieb sympatie k vládnym stranám vzrástli,čo nebýva bežný úkaz. Napriek všemožnémuúsiliu opozície, napriek dobrým kontaktoma vhodnej propagandistickej práci v zahraničí,napriek dvojročnému okopávaniu vládnychstrán zo všetkých možných i nemožných médií,ktoré sú všetky naklonené neoliberálom.Ak sa nič vážne nestane, tento stav zotrvá ajpo nasledujúcich voľbách. V opozičných radochnarastá nervozita. KDH sa takmer rozpadlo,Dzurindova SDKÚ vylučuje netrpezlivých,na korytá zvyknutých členov a ruší neposlušnéorganizácie. Víťazstvo v nedohľadne a na stolevidia obrovský balík peňazí: na diaľnice a z eurofondov.Prečo by sa mala Csákyho strana staťmarginálnym psíkom vo scvrkávajúcej sa opozičnejsvorke, keď jej nič nebráni uplatňovaťsvoju politiku z omnoho výhodnejších vládnychpozícií? Má sedieť pri bohato prestretom stolealebo štekať na hodujúcich? (Že by jej toto bolpošepkal rakúsky socialistický poslanec v Európskomparlamente Hannes Swoboda, ktorýtak rád dáva dobré rady, ak ide o Slovensko?)Vládna koalícia sociálnej demokracie, ľudovcova národovcov na Slovensku povládne, pokýmľudia uvidia Hrušovského, ktorý je v diskusiáchvždy prekvapený; pokým uvidia Dzurindu,ktorý je zas vždy nafúkaný a Pála Csákyho,ktorý sa snaží byť taký hladký, až je klzký. Ichstokrát predžutá, jedovatými slinami okorenenákaša je pre žalúdok voliča ešte stále nestráviteľná.Vyhrať by mohli, až keď nad Slovenskomopäť zaveje biela zástava rezignácie, keď ľudiaopäť stratia nádej a nepôjdu voliť. Potom nastaneopäť čas pre zakladanie toaletných stránna jedno použitie a na výhry tých, čo síce nikdynevyhrali, ale na Slovensku aj tak vládli. Autorka je spisovateľka a publicistkaz BratislavySnímka: Laco Kaboš6

História stále vzrušujúcafilmNový film Juraja Jakubiska „Bathory“ Jarmila WankeováNapäto očakávaný a mnohými povesťami opradený film Bathory má za sebou slávnostnú premiéru a k divákom v kináchsa teraz dostal v početných kópiách. Na plátne sa teda odvíja ďalšia z verzií o krvilačnej grófke Alžbete Bátoryovej z Čachtícz konca 16. a začiatku 17. storočia. Verzia Juraja Jakubiska.S témou Alžbety Bátoryovej sme sa v Praheza ostatné roky stretli niekoľkokrát. V roku2001 vzbudila v rámci festivalu Slovenskédivadlo v Praze pozornosť inscenácia režiséraSilvestra Lavríka so súborom DivadlaSNP Martin. Nezabudnuteľné stvárnenietejto uhorskej šľachtičnej ako vzdelanej,emancipovanej, hlboko cítiacej ženy v podaníJany Oľhovej vzbudzovalo namiesto odsúdeniaak nie sympatie, tak isto prinajmenšomporozumenie pre túto postavu.Historik Pavel Dvořák v roku 2001 prezentovalv Prahe výpravnú umeleckú publikácius fotografiami Karola Kállaya s titulom „Krvavágrófka - Alžbeta Bátoryová: fakty a výmysly“.V 300-stranovej knihe autor čitateľa uvádzado atmosféry druhej polovice 16. storočia –do čias poddanstva za vlády kráľa Mateja II.,protitureckých vojen, bojov rodov medzi sebou... keď „majetok bohatých vdov bol veľmipríťažlivý a každý spôsob na jeho získaniedobrý“. Aj on však na záver konštatuje, že príbehAlžbety Bátoryovej, doživotne uväznenejna hrade v Čachticiach, je záhadný.Túto tézu potvrdzuje ostatne i Juraj Jakubisko,keď v prológu filmu jedna z hlavných postáv –mních Peter – hovorí: „Kde je málo dôkazov,tam je veľa legiend“. Tým ako keby si režisérhneď skraja vymedzil priestor pre vlastnú autorskúlicenciu. Potom nás uvádza do deja napozadí udalostí tej doby: turecké hordy plieniakrajinu. V záujme silnejšej protitureckej obranytreba, aby katolíci a evanjelici nebojovali protisebe navzájom, ale aby spoločne postupovaliproti „nevercom“. Úvodné bojové scény naozajpresviedčajú, že Alžbeta sa nenarodilado idyly, ale do krutých čias, kde prežiť znamenaloruvať sa. Bola príslušníčkou jednéhoz najbohatších rodov v Uhorsku. Vydajom zaFrantiška Nádasdyho sa jej majetok ešte znásobil.Ale keď po náhlej smrti manžela roku1604 zostáva na správu majetku sama, je akovdova naozaj zraniteľná a jej majetok znamenápokušenie pre mocipánov, čo bažia po statkochešte väčších. A každý spôsob na jehozískanie je dobrý - i výklad J. Jakubiska staviana tejto teórii. Najmä v druhej časti filmu vidieťzjavný zámer podať Alžbetu ako obeť intríg mužovokolo nej, najmä bratranca Juraja Thurza.A ako sa Alžbeta dostala ku krutostiam, ktorésa jej pripisujú? Vo filme je to ako keby sériouči súhrou náhod, ktoré popritom ako keby spadalido kompetencie iných osôb. Po prvý razsa Alžbeta „vŕši“ na svojich slúžkach, keď zistí,že lôžka, kde sa „váľali“ s pánmi, ani len neupratali.Druhý raz trestá Alžbeta služobnú,keď jej nešťastná deva pri strihaní vlasov nožnicamiďobne do zátylku a poraní ju. Vtedyhradná pani inštinktívne plesne dievča poza ušia objaví sa krv. Najskôr sa Alžbeta s odporomstrasie, no potom zbadá, že na mieste, kde krvzaschla, sa pokožka zdá byť belšia a napnutejšia...Do osídiel čarodejníctva, byliniek a povier–v tom čase asi dosť rozšírených – sa Alžbetadostane tiež sprostredkovane a vďaka náhodnejudalosti. To keď jej veštkyňa a korenárkaDarvulia zachráni život po požití jedu. Krok zakrokom ako keby sa aj Alžbeta upisovala temnýmsilám, ale vlastne na cudzí popud a preto,že verila ochrannej ruke Darvulie.Je tu ešte motív stretnutia s maliarom Caravaggiom.Láska k nemu dáva Alžbete krídlaa vnukne jej snahu zachovať si večnú mladosť.Maliar predsa zachytáva na obrazetváre, ktoré budú mladé „aj vtedy, keď my tuuž nebudeme.“Jakubiskova Bátoryčka pôsobí krotko a nevinne.Tento charakter postavy podčiarkujevlastným zjavom i herečka Anna Frielová.Je krásna, ale ako keby ani nebola panovníčkou.Rozkazy dáva vľúdne, ani pri dramatickýchscénach nestráca milotu a akúsibezbrannosť. Presvedčivá a silná je v záverečnýchscénach, keď uväznená na Čachtickomhrade, odlúčená od blízkych, spievažalm „Ó, bože úzkostnou modlitbou volám...“Sivovlasej žene, ktorá si práve vypočula,že jej majetok padol do rúk iným, užnezostáva žiadne spojivo s týmto svetoma dobrovoľne odchádza do večnosti.Ani jej rivalovi Thurzovi však prozreteľnosťnebola naklonená. Prežil Alžbetu len o dvaroky. A pominuli sa aj ostatní protivníci. Hlbokúdrámu prekryje sentencia o márnostinášho pozemského snaženia.Filmoví kritici isto vyzdvihnú okrem ústrednejpostavy herecké výkony Karla Rodena v úlohepalatína Thurza, Deany Jakubiskovej ako korenárkyDarvulie, Bolka Polívku a Jiřího Mádlaako mníchov a ďalších. Dodávam, že kameraFrantiška A. Brabca panoramatickými zábermiPovažia či častí dnešného Rakúska a Maďarskapripomína panoramatické pohľady na krajinuKarola Kállaya zo spomínanej knihy. Autorka je novinárkaSnímky: Jakubisko Filmlisty | 6 | 20087

listy | 6 | 2008 esejNejistotyNejistoty provázejí člověka po celý život.Někdy jsou příjemné, protože nám dávajímožnost předběžného rozmyslu a my můžemedosáhnout kýženého výsledku. Jindynás zatěžují, obtěžují a zachmuřují naší každodennost.Pokud jsou nejistoty spojeny s přiměřenýmipochybnostmi, měli bychom být rádi. Pochybnostijsou užitečné tím, že nás pozastavují,možná i varují před možnými, unáhlenými rozhodnutími.Podle mých zkušeností jsou na tommnohem hůře ti, kteří se domnívají, že jsou„majiteli pravdy“ vždy a ve všem.Člověk vnímá působení nejistoty jako ohroženíživotních jistot, jako riziko ztráty tohopevného, oč by se mohl opřít, na čem byv průběhu existence mohl stavět. Někdy všakčlověku dokonce ani nepřijde na mysl, že bymohl žít jinak – i sama otázka časové vymezenostijednotlivého lidského života je v praxifalešně odsouvána jako nenaléhavé, aktuálněnepatřičné téma, jako něco, s čím nemásmysl zabývat se v daném okamžiku. Bývá točasto tím, že jedinec upadá do rozpaků, jakmá přistoupit k vlastní biologické konečnosti.Každý, kdo žije s vědomím vlastních nejistot,může kdykoli pociťovat nespokojenostse sebou samým, niterně se trápit přihledání cest z vnitřních rozporů, ale při tomje vědomě chápat jako legitimní součástvlastní existence,V určité míře má nejistota člověka vždy vesvé moci. Jedinec ji může pociťovat jakonedůstojnou roli rukojmí, jako bolestivouztrátu osobní svobody. Může rezignovat naobvyklou míru osobní svobody, právě takjako na běžnou míru své vlastní sebevlády,a tím se zbavit možnosti určovat to, co v životěskutečně potřebuje. V tomto procesuneustálých nároků přizpůsobovat se probíhajícímzměnám je opakovaně vybízen, abysi uvědomil, že je v daném okamžiku nucenzvládnout sama sebe nebo se dostatečněorientovat v prostředí, v němž žije.Činorodost pomáháV současné společnosti je v mnoha směrechaktuální pojem neukotveného člověka, Zdeněk EisDnes uverejňujeme ďalšiu úvahu Zdeňka Eisa, v ktorej sa zamýšľa nad úlohou neistoty v živote človeka. Možno, že si v horúcichletných dňoch nájdete chvíľu času i na tému, ktorá nie je klasicky letná, ale ktorá napriek tomu sľubuje podnetnéčítanie.který si není – nebo si náhle přestává být– jist svým sebepojetím, svým světonázorem,svou vlastní pozicí před sebou samými před ostatními. Neukotvený člověk prožíváchvíle prázdnoty. Rozkolísávání psychosociálníidentity člověka bývá doprovázeno ztrátouči poškozením dosavadních osobnostníchstruktur a jedinec tím fakticky upadá.Proti nejistotě se člověk brání upevňovánímosobní integrity a posilováním činorodosti.Novými a novými činy v průběhu lidského životado jisté míry čelí kolísavosti a nestálosti.Opakovaně si klade otázku: kdo jsem? –a to vůči sobě samému i vzhledem k sociálnímua civilizačnímu prostředí. Podceněnípožadavků tohoto sebevývoje mívá za následek,že se člověk více trápí nejistotami životníhonenaplnění.Nejistoty bývají někdy děsivé už tím, jak dlouhose dokáží prosazovat i navzdory tomu, že sejim člověk vzpírá a vynalézá prostředky, jimiž sedá riziku účinně čelit. Často se jedná o jedinýzpůsob, jak se vymanit z osobní poddanosti,z pohlcení nejistotami.Základní charakteristikou existence všechživých bytostí je jejich všestranná proměnlivost.Působení nejistoty na člověka po celoudobu jeho života se mění v čase a vytvářívždy jiná rizika – mentální, organická i sociální.Sotvaže se jedinci v určité proměňujícíse etapě podaří ukotvit, a to se mu v danouchvíli obvykle nezdaří plně, už je zde přítomennárok budoucího vývojového pohybu,směřujícího začasté k něčemu nepoznanému.Člověk v průběhu života pociťuje vždyneurčitý „tlak“, všudypřítomný momentnejistoty, hrozby, který vede k základnímuznejistění plynoucímu z nedokonaléhoukotvení člověka v životě. Z části jeto dáno také tím, že změny se v životě jedinceprosazují v první řadě jako chaos,který v různých rovinách jeho bytí pohlcujea rozvrací. Proto se také člověk snažívšechny změny co nejlépe uchopit, utříditza pomoci pojmů, teorií, rituálů. Podmaňovánísi chaosu kolem člověka i v něm je náročný,nikdy nekončící proces.Na nejistoty se v životě člověka nemůžemedívat jen jako na něco záporného, co dojeho života vnáší rozkolísanost a nestálost.Určitá kladná stránka nejistot spočívá v tom,že prostřednictvím vzdoru vůči nejistotámumožňuje další vlastní životní změny. Díkyněkterým nejistotám může jedinec v souladuse svými možnostmi a nadáním dosahovatvětší životní kvality a hloubky.Život člověka bez určitého podílu životníchnejistot je pochopitelně nemyslitelný, takjako je pro nás nemyslitelná představa dokonalébytosti, která nikdy nepropadá kolísavostia nestálosti. Nejistotu, jíž je člověkvystaven nebo kterou si nese v sobě,nedokáže vždy správně rozpoznat, a protoji v daném okamžiku nemůže dost dobřezpracovat, případně korigovat. Často protov danou chvíli není schopen rozlišit, coje opravdové a stálé, co mu v životě jakoexistenciální opora poslouží dobře a podlečeho se nemůže spolehlivě orientovat. Lidsképroblémy jsou plné nejistot. Pokusyo jejich odkrytí, které podstupuje člověkza život mnohokrát, vyžadují námahu, kterásubjekt nutí mobilizovat veškerý duchovnípotenciál.V životě konstatujeme neustálou přítomnosttaké vnějších nejistot přírodních či sociálních.Člověku jsou objektivně dány tím, cose nachází v daném okamžiku mimo jehoreálné možnosti zvládnutí. Člověk si sám neurčí,do jaké rodiny se narodí; nemůže ovlivnitani to, zda jeho narození bude očekávános radostí a láskou nebo zda se narodínáhodně či dokonce nechtěně, zda budefyzicky a mentálně v pořádku apod. Nemůžesi vybrat dobu, společenství, civilizaciani kulturu, do níž se narodí a kde bude žít.To vše je mu dáno a sám je do svého situačníhorozvržení pouze postaven bez možnostivlastního výběru. Nejistota u člověkado značné míry vyklízí pole náhodám, kterédále prohlubují jeho nepevnost a nestálost.S mnoha takovými náhodami se setkávámečasto, aniž je dokážeme vyložit, takže nakoneczůstává neobjasněno i to, zda šlo skutečněo náhodu.8

Pochybnosti v násProtikladem „vnějších“ nejistot jsou niternénejistoty. U někoho se v životě projevují velmivýrazně, jiný je jim vystaven mnohem řidčeji.Víme, že niterné nejistoty jsou přirozenousoučástí duševního života.Mnohá pokušení a nástrahy, jimž je jedinec vystaven,pramení právě z jeho základních niternýchnejistot. Z toho, že celkově nevěří sámsobě a vlastnímu životu. Potřeba neustálýchživotních změn se dostavuje u lidí, u nichž došlok narušení či dokonce k ztrátě podstatnéčásti identity. Známým patologickým jevemje například soudobá honba za změnami bezjasného životního záměru nebo se záměremvelice problematickým. Člověk, aby čelil chaosu,vtiskuje vlastnímu životu zcela přirozeněurčitý časový rozvrh, řád, který je dán jehoosobními možnostmi ovlivňovanými i tlakemjeho sociálního prostředí, čímž čelí chaosu.Tyto základní niterné nejistoty zvyšují úzkosti obavy z existenčních nejistot vnějších,které vyplývají z podstaty života a všech jehomožných nástrah, jimž je člověk po celý životvystaven. Nereflektované a „nezpracované“nejistoty v existenciální i psychické roviněmohou vést ke krizovým stavům.Člověk si opakovaně nastoluje problém spolehlivosti„svých“ jistot. Často při tom zapomínána obtížnost řešení podobných otázek.Vše, co člověka obklopuje, je vždy daleko složitější,než kam momentálně sahá lidská rozumováa interpretační schopnost. Tak se v životětěžce prodírá v zápase s chaosem k strukturovanémuřádu a k určitým přirozeným nebo všeobecněpřijímaným jistotám. Často se tak dějenejpodivnějšími oklikami.Nejistoty přinášejí do našich životů neustálé rizikopohlcení. Matou člověka a zavádí ho nafalešné životní cesty, takže se musí vracet k výchozímbodům a začínat znovu tam, kde užpřed časem ztroskotal. Člověk se brání tím, žehledá způsoby, jak čelit pro příště dalším překážkám,na které naráží a které mu za jistýchokolností pomáhají zpřesnit smysl jeho vlastníhoživota. K tomu rovněž potřebuje chápatsmysl existence jiných lidí. Získáváním zkušenostía vlastním hledáním jistot se dostává nacestu k odbourávání mnoha nejistot, kterése mu staví do cesty. Může se stát, že dojdedo stavu, kdy ho vnitřní rozpolcenost přivedek potřebě jednorázově zodpovědět právě ty základníotázky, které se týkají smyslu jeho životaa jeho působení ve světě. Problémy smyslu životazačínají obvykle tehdy a tam, když narazína některý základní problém života a kdy sepřed ním rozevře výzva či potřeba k ohlédnutíza vlastním životem. Takové ohlédnutí jedincečasto „leká“, pokud nemá dostatečnou schopnostreflektovat sám sebe. Přijetí trvalého životníhozápasu s nejistotami jako čehosi přirozenéhona základě vědomé sebereflexe jeznakem každého vyzrálého člověka.Teprve další základní otázka – jak zvládnoutvlastní život – zakládá individuální odpovědnostvůči světu i sobě samému a je svrchovaněosobní. Odpověď na ni má mnohopodob, ale všechny myslitelné podoby „zvládání“jsou umožněny neustálým vědomýmzápasem s vlastní nestálostí a neurčitostí.Při pokusech o překonání nejistot ve vlastnímživotě, tváří v tvář neustálé hrozbě životníhozmarnění, úpadku a znicotnění, člověk tuší,že určitá míra chaosu může být pro něj samaživotně přínosná tím, že ho povzbuzuje a nutízápasit o sebe a své nitro. Opakovaně sipak nastoluje otázku po naplňování vlastníhosmyslu života a zamýšlí se více nad sebou samým,nad druhými lidmi i nad svým začleněnímdo historického časového úseku, v němžje mu dáno prosazovat se a žít. Takové snahyo vyrovnání se s vlastní životními nejistotamijsou v podstatě bytostným hledáním možnostiindividuálního lidského naplnění života.Poukazem na negativní potenciály nejistotrozhodně nechci říci, že nejistoty jsou pouzeněčím negativním. Ovšem dopad nezpracovanéči přehlížené nejistoty na lidský život jevelice vážný problém a lhostejnost vůči tomutojevu je nebezpečná v každé vývojové etapě lidskéhojedince. Jako bytosti vydané napospasnejistotám máme vždy naději na východisko.Je třeba svým svobodným rozhodnutím postavitse proti tomu, co nás ničí, nalézt v soběvůli vzdorovat a hledat cestu z vlastní nestálostia kolísavosti teď – i vždycky do budoucna. Autor je psychológ, prekladateľ a publicistaesejVYSIELANIE PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ČRČRo 1 Radiožurnál utorok 20:05 – 21:00ČRo Brno pondelok, streda 19:45 – 20:00ČRo České Budějovice pondelok, streda 19:45 – 20:00ČRo Hradec Králové pondelok, streda 19:45 – 20:00ČRo Olomouc pondelok, streda 19:45 – 20:00ČRo Ostrava pondelok, streda 19:45 – 20:00ČRo Plzeňpondelok, streda 19:45 – 20:00piatok 19:30 – 20:00(zostrih utorkového Radiožurnálu)ČRo Regina Praha pondelok, streda 19:45 – 20:00ČRo Region, Vysočina pondelok, streda 19:45 – 20:00ČRo Sever pondelok, streda 18:45 – 19:00 /19:45 – 20:00listy | 6 | 20089

móda 20. a 21. storočiaKapitola štvrtá: Pohybustáva, horúčka klesla Irena JesenskáUž som sa nemohla dočkať! Konečne ste tu a ja môžem dopovedať všetko, čo som posledne nestihla vyrapotať. Móda20. rokov je vo svojej jednoduchosti taká bohatá! Nezdržujme sa preto podružnosťami a skočme rovno – in medias res –tam, kde sme prestali.listy | 6 | 2008Tak teda módna iluzionistka Coco Chanel.Okrem spomínaných košeľových šiat, ktorýmiprovokatívne zamávala pred nosomvšetkých zástancov romantického odevu,priviedla do sveta žien aj ďalšie prvky pánskejmódy a dokázala, že v nich dámy i slečny vyzeralimaximálne pôvabne. Všetky súčasti,od pulóvra cez kabátiky, šaty, sukne, vestyaž po nohavice, kombinovala s istotou skutočnéhomajstra elegancie. Vycibrený vkusspolu s nezvyklými, ale pritom jednoduchýminápadmi navyše spojila s geniálnym podnikateľskýmzámerom – obliecť lacno a pritomvkusne čo najširšie zástupy dám. Jej ideavyústila do spolupráce s výrobcami konfekčnýchodevov. Ženy všetkých spoločenskýchtried sa začali obliekať v jednotnom modernomštýle, rozdiel bol len v kvalite materiálua v krajčírskom zhotovení. Najluxusnejšiea ručne šité modely patrili samozrejme dogarderóby V.I.P., zato tzv. pret-a-porter (pripravenéna nosenie, čiže konfekčné) zas vyprázdňovalipeňaženky nižších vrstiev.Svetová výstava dekoratívneho a priemyselnéhoumenia v Paríži roku 1925 ovplyvnila minimalistickýtón odievania novým charizmatickýmštýlom Art Deco. Takým okúzľujúcim,že zo svojho pôvodného domova (dizajnu)čoskoro expandoval i do sveta textilu a ozdobillátky kubistickými vzormi s pestrou koloratúrouobrazov slávnych maliarov. Jeho zvláštnypôvab však podnietil i tvorbu úplne nadčasovýchšperkov (ach, konečne sú zase na scéne,baby moje!), ktoré sa neinšpirovali len oblasťoumoderného umenia a strojov. Reagovali ajna senzačný nález Tutanchamónovej hrobky,vďaka ktorému sa ženské zápästia ozdobilihadími náramkami, mondénne šály brošňamis klipsou a nežné šije náhrdelníkmi z kovu, polodrahokamov,jantáru či korytnačiny. (Ten pomalýtvor iste nedal pancier dobrovoľne. Pretoprosím, nosme radšej napodobeniny, dobre?)Turbulentný vývoj odievania sa v nasledujúcomdesaťročí upokojil. Teda pomerne (alebopro rata, aby sme už zostali verné latinčinea tvárili sa hrozne vzdelane). Základ modernéhošatníka, ktorý zodpovedal hospodárskympodmienkam väčšiny žien, bol pripravenýde facto od A do Z. Lenže hypertonickápani Móda nedokáže dlho prešľapovať namieste. Preto sa v 30. rokoch roztopašne zavrtelaa na moment poskočila dozadu. Výsledok?Sukne sa opäť predlžujú, silueta vraciažene jej prirodzené tvary – štíhlym teda predovšetkýmdriek. Vrtkavá Móda navyše nežnémupohlaviu so vztýčeným prstom určilaprísne parametre: 38 cm nad zemou budekonečná pre cestovný odev, 34 cm pre vychádzkový,25 cm pre popoludňajší spoločenskýodev, večerná toaleta bude merať počlenky, plesová až na zem! Sukne po kolenápovoľujem len v rámci športovania! Howgh!(No áno, ide skôr o rozlúčkový pozdrav Sediacehobýka, ale keď toto slovo znie tak rezolútnea neodvolateľne ...) P. S. A nechajtesi zase narásť dlhšie vlasy!Ženy sa teda opäť prinavrátili k romantickejšejpodobe. Veľké uspokojenie nachádzaliv „malých čiernych“ – pohodlných a jednoduchýchšatách, ktoré vraj nemohol vymyslieťnikto iný než ostrieľaná pionierka Coco Chanel.Dokázali majiteľku reprezentovať takmerpri každej spoločenskej príležitosti, čím sastali akousi univerzálnou vizitkou všetkýchdám, ktoré vedeli, čo sa patrí. Stačilo ich doplniťadekvátnou bižutériou, topánkami, kabelkou...Jedným slovom: šarmantné.Z ulíc Pigalle sa vynorila Edith, „vrabec“ s dojemnežiarivými očami a neopakovateľnýmisrdcervúcimi šansónmi. Časopisy začínajúprezentovať rôzne hollywoodske osobnosti –Gretu Garbo alebo minule spomínanú MarleneDietrichovú, ktorá si okrem nohavíc, povážte,navliekla i pánsku košeľu a kravatu! Odvážnabytosť, čo poviete? Fotografie „nahodenej“umelkyne, ale i jej ďalších kolegýň prenášajúdo sveta obyčajných smrteľníčok tak veľmi obdivovanýhviezdny „glamour“ – lesklý satén,hodváb, aksamit, nahý chrbát s rafinovaneprehodenou kožušinou... Ááách! (Opäť si nemôžemodpustiť nenásilnú agitku – prosím, mynosme radšej napodobeniny, dobre?).Móda 30. rokov je veľmi výrazne ovplyvnenáaj nekonvenčnou návrhárkou Elsou Schiaparelliovou,ktorá (okrem extravagantnýchsurrealistických doplnkov, ako bol napr. klobúkv tvare kuraťa či topánky) zvýraznila kontrastmedzi ramenami a driekom širokýmiopleckami. Umelecká tvorba tejto návrhárky10

odrážala jej sklony k hravosti – vdýchla šatámzámerne zničený vzhľad, podobu hudobnýchnástrojov, klasické gombíky nahradzovaladrobnými zrkadielkami... Ženskýbohém s dušou malého decka.Dezény látok nesú v tomto čase stopu kohútejstopy, obľúbená je aj rybia kosť či matrózovévzory – iste si vybavíte najmä dobové snímkymalých šarvancov v cvernových podkolienkacha tmavomodrých námorníckych blúzachs veľkým golierom a kontrastnými bielymiprúžkami. V šatníku sa tiež objavujú nemeckédirndle, ktoré predznamenali nástup ušatéhopsychopata s ulízanou ofinou a fúzom akobyzo štetín starej kefy na topánky. Fuj!Cítite sa pri tej hnusnej predstave mizerne?Nezúfajte, koniec bude veľmi optimistický– zamyslíme sa nad tým, čo by nám prospeloa potešilo v horúcom lete. Telo sa, našťastie,neustále regeneruje, ale nie je odveci trochu tej obnove pomôcť. (Teda, ak satešíte dobrému zdraviu, inak sa radšej poraďtes lekárom). Keďže sme spomínali Hollywood,spomeňme aj slávnu Mae Westovú,ktorá ešte v seniorskom veku odďaľovalastarnutie jednoduchým pôstom: „Raz za týždeňsi vyžmýkam šťavu zo 6 pomarančov, 3grapefruitov a 2 citrónov, rozriedim ju rovnakýmmnožstvom destilovanej vody a pomalypopíjam. Potom už celý deň nič nejem, abysa môj organizmus prečistil a oddýchol si.“Musíte uznať, že i vo vysokom veku vyzeralanadmieru senzačne.Užívajte si radosti života, teším sa na našeďalšie stretnutie! Autorka je publicistka(Študijný materiál, zdroje – J. Skarlantová,J. Zárecká: Základy oděvního výtvarnictví,J. Skarlantová: Od fíkového listu k džínům,R. Lucas: O zázračných bylinách)Klášterecké hudební pramenyjsou stále populárnějšíRozhovor s organizátorem festivalu Jaroslavem SvěcenýmCharismatická osobnost houslového virtuóza Jaroslava Svěceného udávala rytmus,tón i melodii první polovině červencových dnů v Klášterci nad Ohří. Jižčtvrtý ročník festivalu „Klášterecké hudební prameny“, který právě proběhl, jeprojektem předního českého houslového virtuosa. V rozhovoru pro Listy objasňujesmysl a poslání této akce. Jak probíhaly letošní houslové kurzy?Kolik studentů se jich zúčastnilo a jakéjsou podmínky pro zájemce?Houslové kurzy letos absolvovalo 16 interpretů.Jeden z Japonska a ostatní z České republiky.O kurzy je velký zájem, protože mají vysokouúroveň, ale 16 lidí je maximum. Přijela řadavýborných hráčů. Jsou mezi nimi žáci základníchuměleckých škol, konzervatoří i studentiz JAMU. K podmínkám přijetí do kurzu patříurčitý stupeň znalostí a schopnost hrát s klavírnímdoprovodem, který letos vytvářela profesorkapražské konzervatoře Dana Vlachová.Kurzy probíhají v renesančním sále a v hudebnímsalónku na zámku. Zámecké prostředí jepro všechny velkým zážitkem, protože je nesmírněinspirující. Závěr festivalu patří absolventůmletošního kurzu, kteří se představují na večernímzávěrečném festivalovém galakoncertuv kostele Nejsvětější Trojice za doprovodu komorníhoorchestru „Virtuosi Pragenses“. Promnohé z nich je to velká chvíle, vždyť mají poprvémožnost zahrát si s orchestrem. Objevil jste mezi nimi nějaký mimořádnýhudební talent? Jaká je vůbec věkovákategorie účastníků kurzu?Mladí hudebníci, kteří absolvovali letošní houslovýkurz v Klášterci, jsou ve věku od desetido pětadvaceti let. Co se týká mimořádnýchtalentů, nemohu hovořit o jednom, nýbržhned o šesti nebo sedmi nesmírně talentovanýchmladých lidech, které jsem zde poznal. Jak vznikl nápad připravit festival„Klášterecké hudební prameny“?Díky předkům mám k tomuto kraji osobnívztah a mám zde také mnoho přátel. Mýmpřáním bylo obohatit tento kraj o větší kulturníakci. Jsem rád, že se záměr podařil. Významfestivalu už převýšil hranici naší oblasti a jebohatě prezentován i v centrálních médiích. V čem spatřujete význam umění, kultury?Někteří lidé nechápou význam kultury, je topro ně ztráta času i peněz. Umění napomáháduchovnímu růstu v životě a přináší té či onélokalitě nové návštěvníky z řad posluchačů.Zámek v Klášterci nabízí veškeré možnostia žije zde dostatek spřízněných duší, kterési přejí, aby kultura vzkvétala. Jsem rád, žese mi díky Kláštereckým hudebním pramenůmpodařilo obohatit město o kulturní událost,jejíž význam stále roste.Jana Vlčková Autorka je novinárka z Chomutovavážná hudbalisty | 6 | 200811

listy | 6 | 2008 osobnosti SlovenskaCharizmatický chirurgStanislav Kostlivý(30. 10. 1877 – 7. 12. 1946)lekárDo Bratislavy sa profesorKostlivý dostalv roku 1919, keď vzniklaUniverzita Komenskéhoa na nej medzi prvýmištyrmi fakultami aj lekárska.Profesor Kostlivýsa stal prorektoromuniverzity a začal dôležitú etapu svojho života.Predtým bol primárom chirurgického oddeleniaa neskôr riaditeľom Všeobecnej verejnejchirurgie v Třebíči na Morave a roku 1912 bolv Brne habilitovaný na docenta.Kostlivého matka pochádzala z Domažlícna Chodsku, kde žili dlhé roky jej predkovia.Chodovia boli tvrdý a hrdý národ, ktorý bojovalza slobodu, nezávislosť a u Kostlivého sa črtypredkov tiež neraz prejavili. Jeho otec bol profesorommatematiky, neskôr ministerským radcoma zástupcom riaditeľa centrálneho meteorologickéhoústavu vo Viedni. Stanislav boljedináčik a vo Viedni žil do svojho 28. roku.Hoci rodina žila v cudzom prostredí, hrdo sa hlásilaku svojim koreňom. Často navštevovali Slovanskúbesedu, kde sa spriatelili aj s viacerýmiSlovákmi. Mladý Kostlivý vyštudoval medicínuvo Viedni a už počas štúdií pod vplyvom školyprofesora Billrotha inklinoval k chirurgii. Po dosiahnutídoktorskej hodnosti pracoval najskôrna chirurgicko-gynekologickom oddelení a neskôrna chirurgickom oddelení. Vtedy sa aj oženils Bohuslavou, dcérou ministra školstva v Rakúsku-UhorskuAntonína Rezka a najmladšejdcéry básnika Karla Jaromíra Erbena. V žiláchmladého lekára kolovala česká krv a svoje chi- Jozef LeikertDo posledného miesta zaplnená poslucháreň medikov vítala zakaždým elegantného, vysokého, charizmatického muža.Začal hovoriť a v miestnosti nastalo hrobové ticho, všetci so záujmom počúvajú. Tak to bolo zakaždým, keď prednášalchirurg svetového mena, ktorý stál pri zrode tohto významného medicínskeho odboru na Slovensku – profesor Kostlivý.Študenti ho zbožňovali, vedel zaujať prednesom, mimikou, gestami, vedu rozdával vďačne, ale nikomu ju nevnucoval.Svoje prednášky zvyčajne začínal tým, že niekoho z poslucháčov zavolal k operačnému stolu, aby vyšetril pacienta, a potomho vyšetril sám. Po operácii sa dozvedeli, kto mal pravdu. Študenti jasali, keď sa podarilo určiť diagnózu aj medikovia profesor ho nezabudol pochváliť, čo bolo najlepším povzbudením.rurgické sny túžil rozvíjať vo vlasti predkov, preto1. apríla 1905 odchádza do Prahy na chirurgickúkliniku profesora Otakara Kuklu, známejosobnosti českej chirurgie. Kostlivý usilovneoperoval, publikoval významné odborné práce,študoval a zakrátko patril síce k najmladšímasistentom, ale svojim intelektom, zručnosťoua odbornými znalosťami prevyšoval aj mnohýchstarších. Nečudo, že keď sa uvoľnil v třebíčskejnemocnici chirurgický primariát, 32-ročnéhoKostlivého odporučili na túto funkciu. Všetkýchi tam prekvapoval svojou príslovečnou všestrannosťou,bol zbehlý v gynekologických, ortopedických,urologických, krčných aj ušných operáciách.Počas prvej svetovej vojny ho odvelilina front do Haliča, kde pracoval ako vojenskýchirurg, ale roku 1916 si zlomil nohu a dostal sado zázemia. Až do leta 1919 pracoval ako primárv třebíčskej nemocnici. Dňa 30. júla 1919bol v Prahe prezidentom Masarykom menovanýza riadneho profesora chirurgie a onedlho odchádzana Slovensko.Príchod profesora Kostlivého do Bratislavymal veľký význam, pretože predtým sa chirurgiana Slovensku obmedzovala na amputačnévýkony, hojenie rán a pokusy zvládnuťoperácie napríklad slepého čreva či prietrže.V tunajších nemocniciach pracovali prevažnemaďarskí a nemeckí lekári, lebo slovenskýchbolo veľmi málo. Profesor Kostlivý chcel vychovaťslovenských chirurgov, čo sa mu ajpodarilo. Na Chirurgickej klinike v Bratislave,kde bol prednostom, vyrástla nová generáciaslovenských chirurgov, ktorá sa zakrátkorozišla po celej krajine. Chvályhodné je, žeprofesor Kostlivý svojich žiakov povzbudzovalk získavaniu pedagogických hodností, aby sarozšíril počet kvalifikovaných učiteľov na lekárskejfakulte. Mal Slovensko veľmi rád a chcel,aby krajina po všetkých stránkach prosperovala,veď sám tu prežil najkrajšie roky života.Mal tu možnosť uplatniť svoj všestranný talent– chirurgický, vedecký, pedagogický. Bolspoločensky uznávaný, ale najbližší naňho ajpo rokoch spomínali predovšetkým ako na milujúcehootca, vzorného manžela. Jednoducho,bol to dobrý človek – nielen múdry, alei pokojný, rozvážny, srdečný, poctivý a čestný,niekedy až detinsky dôverčivý, vždy veriaciv dobro človeka. Miloval prírodu, k srdcu muprirástli Alpy, Vysoké Tatry, ale aj Šumavaa Krkonoše. Jeho veľkou láskou bola hudba,najmä Mozart, ale po večeroch hrával na klavíris manželkou štvorručne aj Dvořáka, Schuberta,Smetanu. Popritom veľmi pekne kreslila mal i ďalšie záľuby. No žil predovšetkýmchirurgiou, väčšinu času trávil na klinike a ibapred večerou sa zvykol zastaviť v kaviarni Berlinkaneďaleko dunajského nábrežia, aby siprečítal noviny a porozprával sa s priateľmi.Prišiel rok 1939 a zrazu bolo všetko inak. ProfesorKostlivý plný energie denne operoval, neúnavneprednášal medikom, bol medzinárodneuznávaným, a predsa sa stal na Slovensku nepotrebným.Politika aj vtedy, ako napokon vždy,bola krátkozraká... Na ministerstvo vnútra prichádzalianonymné listy s otázkami: „Sú českíprofesori nenahraditeľní?“. Profesor nedokázalbojovať s nespravodlivosťou a hoci za ním stálištudenti a asistenti, rozhodol sa odísť do Prahy.Smutný opustil Bratislavu so slovami: „Odchádzammedzi svojich“. V Prahe sa už na klinikemiesto preňho nenašlo, žil v skromných pomeroch,ale ešte stihol napísať dve odbornépráce. Na viac mu už nezostalo síl, k zármutkusa pridružila rakovina pľúc, ktorej 7. decembra1946 vo veku 69 rokov podľahol. Pochovanýje na Olšanskom cintoríne v Prahe, ale slovenskíchirurgovia naňho nezabudli, každoročne siuctievajú pamiatku vzácneho profesora organizovanímChirurgických dní Kostlivého. Autor je historik, vysokoškolský pedagóg,básnik a spisovateľ literatúry faktu.12

Tuti Jozef ČertíkpoviedkaTen výbuch otriasol aj masívnym železobetónovýmjadrom budovy rozhlasu. Zelený zacítilotras vo chvíli, keď po obede nastupovaldo výťahu.O chvíľu začul sirény a policajné húkačky,a tak sa pobral von. Len čo prešiel niekoľkometrov, zbadal v blízkom parku prednú nápravuosobného auta. Jedno z kolies nápravysa kyvadlovo krútilo sem a tam. Dokonca nachodníku, pred ochrannou páskou s nápisom„Polícia“, našiel aj časť tachometra.Až neskôr si všimol, že to, čo visí na stromocha dokonca leží prikryté bielym plátnomaj na prechode pre chodcov, sú zvyškyľudského tela. Povyše dohárala zadná časťlacného Citroena CX červenej farby.Zelený rýchlo vhodil zvyšok tachometra zapolicajnú pásku, za ktorou sliedili policajti.Požiadal ich o informácie, ale odmietli. Vrajaž na tlačovej konferencii... Na správu si tedamusí ešte počkať, aj keď medzi ľuďmi sa užskloňovalo obávané meno: Tuti. Redaktor Zelenýsa teda vrátil do rozhlasu a čakal.Ešte pred budovou telekomunikácií, asi polkilometra od miesta výbuchu, našiel malúhliníkovú skrutku z Tutiho auta. Zohol saa mechanicky si ju vložil do vrecka. Známyvýpalník a gangster Tuti, postrach všetkýchreštaurácií a kaviarní v centre mesta, bolmŕtvy. V noci teda už nezdemoluje či nepodpáliani jednu z nich... Polícia aj tak nikdy nenašlapáchateľa, ba ani stopu po ňom.Na stopu Tutimu prišli zato majitelia podnikov.Oni mu pod zadné sedadlo auta vložilivýbušninu, možno danubit, možno niečoiné. Písal sa rok 1997.No i tak bolo všetko akési neuveriteľné, redaktorZelený si pripadal, akoby prežívalnejaký film, povedzme Krstného otca, lenv iných kulisách. Predtým výbuch na Zlatýchpieskoch, potom streľba pre hotelom a napokonvražda právnika samopalom v Petržalke...A ďalšie a ďalšie, vrátane popravy zranenéhogangstra v nemocničnej izbe. Kde to žijem,kde som sa vlastne ocitol? Samé atentáty.Toto kedysi nebolo, hovoril si Zelený: nie, toteda nie, teda toto za komunistov nebolo –samopaly, výbušniny, kyselina.A predsa len niečo bolo, predsa len niečopodobné kedysi zažil. Ale to bolo už dávno,veľmi dávno. Ešte v časoch, keď študovalna univerzite. Písal sa rok 1973. Bolopredjarné predpoludnie, kráčal smeromod Šafárikovho námestia. Pred spoločnoubudovou ministerstiev kultúry, poľnohospodárstvaa spravodlivosti ho zastavil mladýpolicajt, odporučil mu obchádzku.Policajná páska znemožňovala nielen vstupdo budovy, ale aj do ulice. Keď sa zahľadelponad ňu a potom strmo vyššie, vo výškeštvrtého poschodia zazrel dve vybité oknáa pod nimi výbuchom odlúpnuté kabrince.Atentát, atentát na ministra, šepkali si okoloidúci.Ale na akého ministra? Kultúry, spravodlivosti,poľnohospodárstva? Nikto nevedel.Všetky tri úrady sídlili v jednej budove. Nadruhý deň vyšla v Smene stručná správa:„Dňa 16. 2. 1973 sa neznámy páchateľ po domáckyvyrobenou výbušninou pokúsil zavraždiťministra spravodlivosti Samuela K. v jehokancelárii v budove ministerstva. Minister vyviazols ľahším zranením, ale jeho vodič, ktorýbol v predsieni, útok neprežil. Zahynul i neznámyútočník. Verejná bezpečnosť pátra popríčinách útoku, aj po totožnosti páchateľa.“Stalo sa to vo štvrtok a v sobotu sa náš študentvybral domov k rodičom. Celou cestousi predstavoval, ako im oznámi senzačnúsprávu. Keď prišiel domov, otec po nočneješte spal. Niekoľko ráz otvoril dvere, pozrelsa na spiaceho otca.Konečne sa otec zobudil, umyl a sadol sido kuchyne k bielej káve a doma upečenej„calte“, čiže pletenému koláču z hladkej bielejmúky.Predstav si, že v Bratislave bol atentát,otec.Viem ...Atentát na ministra spravodlivosti.- Viem ...Ministrov šofér útok neprežil.Aj to viem - povedal tretí raz pokojne oteca usrkol si bielej kávy.A vraj mal nejakú doma vyrobenú výbušninu...A vieš, kto to bou? - položil otázku tentorazotec.Náš študent sa nezmohol ani na slovo. Nechápavohľadel na otca.Kto? - hlesol napokon.Ondrej Záhumenský!Záhumenský? Od nás ?Záhumenský. Od nás z Prielohu.To nie je možné, to nie je možné – hovoril sištudent. Predstavil si OndraZáhumenského, štyridsaťročného staréhomládenca z dediny, mlčanlivého elektrikára,ktorý chodil do krčmy len preto, aby si zahralšach. Nikdy nevypil ani pivo, nikto nikdy predním nevidel ani pohár s obvyklým „páleným“,vždy iba šálku s čiernou kávou. Mával nasebe tmavomodré montérky, spoza ktorýchvyčnievala kockovaná flanelová košeľa.Ondrej, a prečo Ondrej!?Súďou sa s baňou, mau úraz na elektrickomstĺpe a nechceli mu priznať dôchodok... A robiťnemohou... Bolela ho hlava... Furt sa na to sťažuvau.Ani nepiu, len tú kávu. Aj od tej ho bolelahlava, aj od tých šachou... Súďou sa, súďou,išiou až na najvyššiu inštanciu a ... a prehrau.Prehral?Prehrau. A tak si vyrobiu taký opasok s dynamitoma že ho tam odpáli ...Odkiaľ to vieš, otec?Celá dedina to vie. Boli tu z bezpečnosti, vyšetruvalijeho bratov, sestry... Hľadali, odkiaľmau dynamit. Majú šťastie, že boli v tom... povstání... Jeho bratia robia v bani a tamje dynamitu a dynamitu.Tak teda Ondro Záhumenský ...Ani muche by neublížou...Akože ani muche, a ministrovi!?Minister neni mucha - zafilozofoval si otec.Tak dlho sa súďou... asi mu preskočilo.Všimni si, že ani jedna vláda sa nezaobídebez ministra spravodlivosti, ale ...Ale?Ále, čo ti ja mám hovoriť o spravodlivosti,šak sa s ňou stretneš sám ...Redaktor Zelený prestal spomínať na udalosťspred dvoch desaťročí a vzal do rukyskrutku z Tutiho Citroena. Bola začadená,tmavá. Čím sme vlastne v tomto živote, pomyslelsi; iba takýmito trpnými skrutkamiv jeho veľkom a zložitom stroji? Alebo tenstroj aj riadime? – zašomral si len tak preseba. Potom skrutku znovu odložil do bakelitovéhoperačníka. Na pamiatku... Na pamiatkučoho? Spravodlivosti? Autor je novinárlisty | 6 | 200813

listy | 6 | 2008 históriaPrílivové vlny Slovákov doČiech a na Moravu po roku1945 do roku 2005ako východisko pre kultúrny a sociálny kapitálsúčasnej slovenskej menšiny v Českej republike(5. časť) Helena NoskováPrinášame vám ďalšiu časť príspevku z pera našej spolupracovníčky, ktorá sa tejto problematike venuje dlhodobo.Pohľad na dom volynských Čechov v mestečku DubnoRok 1949Bol rokom, v ktorom sa už reemigrácia krajanovnajmä z Rumunska, Bulharska a Juhosláviekončila. Najpočetnejšou skupinou boliopäť Slováci z Rumunska (asi 5 000, počítalosa však až s 8 000), ktorí reemigrovalido Čiech v posledných transportoch. Ich prínospre české krajiny bol v záverečnej správeo reemigrácii charakterizovaný takto:»Krajané v Rumunsku jsou nenároční a zvyklítěžké práci. Jsou kvalifikovaní lesní dělníci,dobří pastevci, dobytkáři, dřevoroubci, ovládajípráce kolářské, jsou dobré fyzické konstrukce.Z velké většiny jsou nemajetní nebos malým majetkem a žijí poměrně velmi primitivnímzpůsobem. Stinnou stránkou této krajanskévětve je kulturní zaostalost, 50-80 %mezi nimi je analfabety. Rumunské úřady jeoznačují za politicky naprosto spolehlivé.Mají občanskou kázeň, politicky jsou většinouindiferentní, mnozí z dělnických vrstevjsou však pokrokového smýšlení a dobří komunisté.«Kladne boli hodnotení aj reemigranti z Juhoslávie,ktorých návrat však juhoslovanskéúrady veľmi obmedzili. Slováci sa usadili najužnom Slovensku, v menej početných prípadochna južnej Morave.Na Slovensko sa vrátili aj krajania z Bulharska,konkrétne do okolia Piešťan. Časťz nich sa usadila aj na južnej Morave, v okresochMikulov a Znojmo. Boli hodnotení akovynikajúci poľnohospodári, záhradníci, pestovateliavinnej révy a ovocia.Reemigranti zo západných krajín – Rakúska,Nemecka, Francúzska, Belgickaa Holandska – neboli v roku 1950 hodnoteníkladne. Skôr sa prejavovali obavy z ichmožnej spolupráce » s reakciou a nepriateľmiľudovodemokratického zriadenia.«Lepšie na tom boli reemigranti zo zámoria,najmä z Argentíny a Brazílie, ktorým KSČ priznávalapokrokovosť a komunistické zmýšľanie.Tých sa 1 166 osídlilo v Čechách i naSlovensku.Roky 1950–1959Aj v týchto rokoch sa migračné vlny Slovákovuberali do pohraničných oblastí, ktoréneboli plne osídlené, hoci prúdy migrantovz jednotlivých okresov tam smerovali podľanáborových zmlúv – na stavby päťročníc,na voľné miesta v priemyselných podnikochatď. Najviac Slovákov sa prechodne i trvaleusídlilo v Ostrave, Karvinej a okolí. V roku1956 vznikla v Karvinej z iniciatívy miestnychSlovákov základná škola so slovenským vyučovacímjazykom. Bola zaradená do sietezariadení ministerstva školstva. Súčasne sastala aj kultúrnym centrom Slovákov v Karvinej.Častý bol príchod skupiniek obyvateľstva zoSlovenska na štátne majetky v pohraničí, čovšak malo takisto len krátkodobý charakter.Najväčšie problémy s tým zaznamenali západnéČechy – karlovarský, chebský a soko-14

lovský okres. Postihnuté bolo predovšetkýmpoľnohospodárstvo, odkiaľ sa Slováci vracalidomov na Slovensko. Archívne dokumenty– hoci písané dobovým jazykom – v mnohomnázorne vykresľujú situáciu v pohraničí.Jedným z takých dokumentov je správa Krajskéhonárodného výboru v Českých Budějoviciachz 22.3.1951, v ktorej sa hovorío živote slovenských reemigrantov zo Sedmohradska(Ruhorie) v Rumunsku, ktorí sausídlili v obciach v okolí Českého Krumlova,Kaplice, Prachatíc v domkoch a usadlostiachpo vysídlených Nemcoch: „Bytová úroveňosídlenců a pracovníků ČSSS a ČSSL jevelmi nízká, budování sociálního zařízení jeznemožněno rozptylem obyvatel po velikémprostoru. Část reemigrantů žije způsobemvelmi primitivním, spí často na zemi. Např.v Mostách rodila matka ležící na pytlích předočima ostatních pěti dětí. Běžným zjevem je,že k porodům nevolají ani porodní asistentky,pomoc při porodu násilným způsobem častoobstarává sám manžel. Životní úroveň je všeobecněpodprůměrná a tuto zhoršuje ještěalkohol; bez něho se dospělí často vůbecneobejdou, pijí však i děti. Docházka dětí doškol je nedbalá, např. ve Slupečné 50% a ředitelkaškoly se obává posílati upomínky, protožejí bylo vyhrožováno. O včasné docházcedo školy nelze vůbec mluvit, používá se dětípři zemědělských pracích. V Kuří dokonceosmiletý chlapec Kutlák dojí několik krav.“Stav zachytili českí úradníci z národných výborov,ako aj osídľovacích a roľníckych komisií.Život rudohorských Slovákov vnímali častocez vlastné skúsenosti. Zdal sa im primitívny.Pritom archívne pramene z oblastných archívovdokazujú, že podobným životom žili ajmnohí českí reemigrati – volyňskí Česi, Česiz Rumunska i Česi a Slováci, ktorí prišli doKrása volynskej krajinypohraničia z vnútrozemia. V neposielaní detído školy a platení uložených pokút dokoncaviedli českí osídlenci, ktorí neposielali deti doškoly, pretože museli pracovať doma.Situácia v pohraničí bola neutešená. Novíosídlenci bez možnosti kontinuity s hospodárenímvysídlených Nemcov v novýchpodmienkach nedokázali úspešne hospodáriť.Pohraničie, ktoré v medzivojnovýchrokoch dodávalo veľa produktov a kde satvorila významná časť kapitálu, sa stalo územímvykorenených a nespokojných ľudí,ktorí sa chceli vrátiť do bývalých domovov.Návrat reemigrantov bol nemožný, pretožeho nepovoľovali inštitúcie a tých, ktorí saoň pokúsili, postihli sankcie. Najprísnejšiečakali Slovákov z Maďarska. Optanti zo ZakarpatskejUkrajiny a volyňskí Česi sa nechcelivrátiť, takže sa spolu s niektorýmiďalšími stávali jedinými stabilnými osídlencamiv pohraničí.Situáciou v pohraničí sa v apríli zaoberalopredsedníctvo ÚV KSČ. Podkladombola VII. Správa o situácii v pohraničí. Materiálpre predsedníctvo ÚV KSČ, cyklostylna 16 stranách, označený ako tajný, rozšírenýv 40 výtlačkoch s dátumom 5. 4. 1951.V správe sa hovorí o rýchlom odchode ľudí,nedostatku pracovných síl u ČSSS a ČSSL,o ťažkostiach hospodárenia v pohraničí, akoaj o nedostatočnej starostlivosti štátu o ľudív pohraničí vrátane opatrení na zastavenieodchodu osídlencov. Dokument vznikol nazáklade správ KNV z Českých Budějovíc,Plzne, Karlových Varov a Ústí nad Labem.(Pokračovanie v ďalšom čísle.) Autorka je historičkaFoto: autorkaTranoušúz alebo jazyk,nazývať /FejtónJozef ČertíkKedysi bola u nás v kurze ruština – a treba dodať,že nebola ani tak módnym, ako povinnýmjazykom na základnej, strednej a napokon ajvysokej škole. Čo, pravdaže, viedlo k istémudruhu formalizmu. Ruštinu sme sa síce učili,ale len tak, akoby. Ako alibi, že sa ju neučíme.Málokto ju ovládal v písanej i hovorenej podobe.Z tohto obdobia nám „skôr narodeným“dodnes znejú v ušiach slová ako subótnik,družba, chozraščot, ktoré napokon definitívneodsunulo Gorbačovovo slovo „perestrojka“.Po ňom k nám už rázne vkročila angličtina.Najprv v podobe počítačových termínov akohardvér a softvér, proti ktorým samozrejmenikto nič nemá. Sú to odborné termíny, ktoré sauž zaužívali a udomácnili. Napokon však k námani tak nevkročila, ako doslova vtrhla aj anglickávýslovnosť a intonácia viet v rozhlase a televízii,s ktorými prišla nová generácia novinárov, redaktorova najmä moderátorov. Táto nová módauž nadobudla také rozmery, že mnohí z nás saprávom pýtame na na istú mieru, na istú hranicuv preferencii angličtiny nielen v slovníku,ale predovšetkým vo výslovnosti.Mechanicky uplatňovaná anglická výslovnosťa intonácia v médiách, akými sú rozhlas a televízia,pôsobí v niektorých prípadoch ako autokarikatúra,ak nie paródia svojich nositeľov.Najmä v prípadoch, keď ide o anglickú výslovnosťslov, ktoré majú grécky alebo latinský,čiže európsky pôvod. Ak sme si ako-tak zvyklina americkú výslovnosť názvu raketoplánu Atlantis,ktorý je odvodený od gréckeho slova atlandída,na „etlentis“, len veľmi ťažko si zvyknemena výslovnosť syna gréckeho boha slnkaFaetona vyslovovaného pod vplyvom angličtinyako „fejtón“, čo úplne mení význam tohtoslova. Rovnako si ťažko zvykáme, ak z televíziezaznie názov tatranského hotela Grand v podobeakéhosi „grendhotela“.A čo je horšie: za obeť takejto výslovnosti padajúaj niektoré naše slová a kultúrne názvy,ktoré majú domovské miesto na Slovensku čiv slovenčine. Konkrétne ide o známe evanjelickévydavateľstvo Tranoscius, pomenovanépo Jurajovi Tranovskom. Keď som si vypočul vrozhlasovom vysielaní jeho názov, prefiltrovanýcez angličtinu ako „tranoušúz“, nechcel somuveriť vlastným ušiam. Naozaj by sa v niektorýchprípadoch hodilo menej „anglickej výslovnosti“a viac zdravého rozumu.histórialisty | 6 | 2008 Autor je novinár15

oživená históriaHistorici objavujú súvislostiVýstava o ohlase Pražskej jari 1968 v pobaltskýchrepublikách putuje po českých mestách Helena NoskováV dňoch 17. 6.–4. 7. 2008 si ju členovia Klubu slovenskej kultúryy mohli pozrieť v aule Prezídia Akadémie vied ČR naNárodnej triede v centre mesta. Jej vernisáž sa konala v teplý, už takmer letný podvečer 17. júna. Bola súčasťou a takpovediaczáverom medzinárodnej konferencie, nazvanej „Pražská jar 1968. Občianska spoločnosť – médiá – prenos politickýcha kultúrnych procesov“. Konferencia sa uskutočnila v rámci projektu „České križovatky európskych dejín: 1918-1938-1948-1968“. O tejto konferencii vás budeme podrobne informovať v budúcom čísle Listov, dnes si ju pripomeňmeaspoň jednou fotografiou. Pristavme sa však pri samotnej výstave.listy | 6 | 2008Tá vznikla v spolupráci Štátnych archívovv Rige, Veľvyslanectva Lotyšskej republikyv ČR a Ústavu pre súčasné dejiny Akadémievied ČR . V čele ako organizátori a odbornícistáli významní historici, špecializujúcisa na túto historickú etapu: Argita Daudze, historička a veľvyslankyňa Lotyšska v ČR,Daina Klavina, riaditeľka Štátnych archívovv Rige a Oldřich Tůma, riaditeľ Ústavu súčasnýchdejín AV ČR, súčasne organizátorspomínanej medzinárodnej konferencieo roku 1968.Autorom výstavy je historik Ritvars Jansons,v spolupráci s archivárkou Ivetou Stinkeovou.Výtvarnú podobu jej dal výtvarník GuntisSvintis, pričom pre návštevníkov bolHostia na vernisáži v Prahe, vpravo prof. František Janouchpripravený obsiahly katalóg v angličtine a lotyštine.Klub slovenskej kultúry sa organizačne podieľalna príprave výstavy a vďaka rýchlemuprekladu Jiřího Durmana vytvoril aj českýkatalóg. V súčasnosti vzniká jeho slovenskáverzia. Vernisáže výstavy v Prahe sa zúčastnilcelý rad významných osobností z domovai zo zahraničia. Otvorili ju veľvyslankyňa Lotyšskejrepubliky v ČR Argita Daudze a OldřichTůma. Úvodné slovo k histórii pobaltskýchrepublík a kontaktoch s českýmikrajinami predniesol prof. PhDr. JaroslavPánek, DrSc. Prítomní boli veľvyslanci LitvyFínska, Estónska, ako aj americkí, nemeckía ukrajinskí diplomati. Na otvorenieprišiel takisto Prof. RNDr. František Janouch,CSc., český a švédsky atómový fyzik,ktorý je známy aj ako zakladateľ Charty 77a predseda jej rovnomennej nadácie. Podujatiepokračovalo neformálnou besedoulotyšských, českých a slovenských historikovv príjemnej atmosfére do neskoréhovečera.Vo štvrtok 11.7. výstava začala púť po českýcha moravských mestách. Jej prvou zastávkousa stalo Štátne oblastné múzeumv Chomutove, kde výstavu takisto otváralalotyšská veľvyslankyňa v Prahe Argita Daudze.(Rozhovor s ňou plánujeme do augustovéhovydania.) Vystúpil aj riaditeľ chomutovskéhomúzea Miroslav Děd.Po úvodných prejavoch nasledovala neformálnabeseda o histórii a súčasnosti Lotyšska,vyvolaná odbornosťou veľvyslankynea záujmom prítomných. Veď táto krajina – ajkeď nepríliš vzdialená – je pre Čechov i Slovákovstále tak trochu neznáma, hoci mámemnoho spoločného. Napríklad to, že štátnejnezávislosti si Lotyši v histórii mnoho neužili– raz patrili pod Švédov, raz pod Poliakova Litovcov, raz zase pod Rusov.V polovici augusta túto výstavu doplní druháčasť, vytvorená zo spomienok miestnych pamätníkovna pamätný rok 1968. Vďaka spolupráciŠtátneho oblastného múzea, Ústavusúčasných dejín AV ČR a Klubu slovenskejkultúry tak v Chomutové vzniká zaujímavýmedzinárodný projekt.Panely s obrazovým a slovným materiálombudú v tomto západočeskom meste inštalovanédo 15. septembra. Klub slovenskejkultúry potom plánuje ich prezentáciu naJuhočeskej univerzite v Českých Budějoviciacha ešte neskôr, v polovice októbra, na16

oživená históriaOstravskej univerzite. Tu bude výstava spojenáso študentskou vedeckou konferenciouvenovanou roku 1968. Autorka je predsedníčka KSK v PraheSnímky: ListyJeden z výstavných panelovSlávnostné chvíle v Chomutove – Argida Daudze, HelenaNosková, Miroslav Děd (zľava)Titulná strana katalóguOhlas Pražského jaraa Charty 77v Lotyšsku a Pobaltíbrozura-3.indd 1 16.6.2008 17:25:52listy | 6 | 2008Z vedeckej konferencie, ktorá sa konala v priestoroch parlamentu17

Expo 2008Slovenská republika nasvetovej výstave v ZaragozeKvapka vody, kvapka života Mária KrivušováRozhodovanie Slovenskej republiky o účasti na výstave Expo Zaragoza 2008 nebolo jednoduché. Výsledné ÁNO savšak ukázalo ako rozhodnutie múdre a prezieravé: už prvé týždne priniesli ovocie v podobe veľkej pozornosti a vysokejnávštevnosti slovenského pavilónu. Slovensko je medzi 104 zúčastnenými krajinami, na rozdiel napríklad od Českej republiky,ktorá napokon z ekonomických dôvodov od účasti upustila.listy | 6 | 2008Takto vyzerá vnútrajšok slovenského pavilónuAreál výstavyÚčasť25 hektárov104 krajínPlocha expozície 461 m 2Hlavná ideaHodnota expozícieFinančné zdrojeGen. komisárUmelecké riešenieSlovensko – symbolickýprameň Európy1,65 milióna eúrvláda SR / Ministerstvo hospodárstva SR / Ministerstvopôdohospodárstva SR / Ministerstvo výstavby a regionálnehorozvoja SR / Ministerstvo životného prostredia SRDušan HorniakJozef Habodász, architekt / Juraj Štecko, architekt / Zoltán Salamon,grafický dizajnér / Tomáš Rojček, hudba / Daniel Zachar, fotografiaPovestná slovenská pohostinnosť má na výstavev španielskej Zaragoze podobu pohárikasviežej vody, ktorý dostane každýnávštevník. „Darček“ nesie v sebe viaceroposolstiev – zohľadňuje hlavnú tému výstavy,prezentuje Slovensko ako krajinu s jedinečnýmvýskytom minerálnych prameňova kúpeľných vôd, pripomína, aký dôležitý jedúšok čistej vody. Pre každého z nás, každýdeň, a preto aj pre každého z približne 1000návštevníkov, ktorí denne do slovenskej expozíciezavítajú.Ivana Magátová, zástupkyňa generálneho komisáraslovenskej expozície, popísala svojedojmy pre časopis Listy takto: „Ľudí v tomtoteple najviac osvieži voda, ktorú pijú počasosemminútovej prezentácie. Popritom saprechádzajú a obdivujú našu krajinu. Dokoncasi telefonujú, že Slováci ponúkajúvodu v sklenenom poháriku s logom Slovenska..Je na šnúrke, aby si ho návštevnícimohli dať na krk. Mnohí odchádzajú nadšenía nešetria superlatívmi, gratulujú nám. S návštevnosťousom veľmi spokojná. Ani v tajnomsne som nesnívala, že pred našou expozícioubudú sústavne stáť dlhé rady ľudí.“Kolektív renomovaných tvorcov (spolu sozázemím rovnako tak renomovaných konzultantov)rozčlenil výstavný priestor na dvečasti.Prvá predstavuje Slovensko ako krajinu,ktorá je bohatá na minerálne pramenea na liečivé vody, kde je bohatá a krásnaflóra a fauna a kde „na vode vyrástli“ aj svetovíšportovci, napr. vodní slalomári.Druhou časťou výstavy je asi osemminútovépredstavenie s názvom „Okná do Slovenska“,ktoré ukazuje najpozoruhodnejšie kvalitynašej krajiny z hľadiska vody. Jedno predstavenievidí naraz sto divákov. Pre Listy opäťIvana Magátová: „Prezentácia je skĺbenímviacerých vnemov – hudby, obrazu a chute.18

Počas celej prezentácie znie hudba. Návštevnícivstupujú do expozície, sú oslovení,aby ochutnali vodu, hudba graduje a postupnesa otvára 12 obrazov zo Slovenska,spojených témou vody – vodopády, horsképlesá, Morské oko, Dunaj, vodné nádrže.Keď sa jednotlivé obrazy „zatvoria“, hudbavrcholí a rozsvieti sa studňa ako symbol nekonečnéhoprameňa vody.“Vysoká úroveň slovenského výstavníctvaPripraviť dobrú, kvalitnú expozíciu nie jejednoduché. Osloviť návštevníkov tak, abyich dojmy v rade iných nezanikli, vyžadujemajstrovstvo a naozaj dobré ovládanie tajomstievšpecifického výstavného umenia.Schopnosti našich tvorcov vynikajú o toviac, že podľa dostupných údajov patril slovenskýrozpočet na tvorbu expozície skôrk tým nižším.V stvárnení expozície má Slovensko na čonadväzovať – a nejde len o samostatnéúčasti na svetových výstavách od roku 1993,ale aj na tradície staršie, spojené s vysokouúrovňou česko-slovenského výstavníctva.Expo Zaragoza sa koná presne 50 rokov polegendárnej výstave Expo Brusel, kde Československozískalo viaceré ocenenia. Neobvyklýprogram Laterny magiky, nadčasovýdizajn priestorov, spojenie sveta umeleckýchhodnôt, ktoré pretrvávajú, so svetomtechnických noviniek, ktoré sa prudko vyvíjajú,snové prostredie, hudba, výkony umelcov…nie sme ďaleko od pravdy, keď povieme,že aj súčasná slovenská expozíciavyvoláva u návštevníkov komplexný dojem.Prvá svetová výstava sa uskutočnila v Londýnev roku 1851 a bola „výstavou najväčšíchtechnických vymožeností a umeleckýchdiel všetkých ľudí a národov“. Jej iniciátormiboli kráľovná Viktória s manželom, princomAlbertom. Stojí za zmienku, že Slovenskobolo ako vtedajšia hlavná banská a železiarenskáoblasť Uhorska na výstave takisto zastúpené.Slovenská republika sa samostatne zúčastnilana Expo Taejon 1993 (Južná Kórea), naExpo Lisabon 1998 (Portugalsko) a na ExpoHannover 2000 (Nemecko). Na Expo Aichi2000 (Japonsko) chýbala, zato na Expo Zaragoza2008 sa opäť prihlásila a svoju účasťpotvrdila aj na výstave v čínskom Šanghajiv roku 2010. Výstavu Expo Zaragoza 2008otvoril 14. júna t. r. španielsky kráľ Juan Carlosa bude otvorená tri mesiace.Voda hlavnou témouOdborníci sa domnievajú, že voda, resp.jej nedostatok bude v budúcnosti jednouz hlavných príčin konfliktov – napokon, súoblasti, kde je to tak už dnes. Známy je ajúdaj, že viac než 1,1 miliardy ľudí na Zeminemá dostatočný prístup k pitnej vode; ďalšiedve miliardy nemajú kvôli nedostatkuvody adekvátny prístup k hygiene. Voda jesíce zadarmo, ale je jej – málo. Organizáciaspojených národov vyhlásila roky 2005až 2015 za Svetovú dekádu vody. To všetkozvýrazňuje dôvody, kvôli ktorým je výstavaExpo Zaragoza 2008 venovaná téme „Vodaa udržateľný rozvoj“.Dlhý čas sa svetové výstavy orientovali primárnena úspechy krajín na ceste za pokrokom– daň, ktorú za ne ľudstvo platí, ostávalav cudnom tieni. Posledné roky však meniaaj tento tradičný prístup a priestor dostávajúaj ekologické súvislosti rozvoja. Hannoverskávýstava v roku 2000 mala v záhlaví slová„Človek – príroda – technika“. Výstava v Aichiokrem prezentácie technologického pokrokunabádala aj k návratu k prírode a problematikatrvalo udržateľného rozvoja sa dnes staladokonca hlavnou témou výstavy.Celkovo španielski usporiadatelia očakávajúpribližne 7 miliónov návštevníkov; verme, žemnoho tisíc z nich zavíta do výstaviska právev nedeľu 3. augusta, ktorý bude národnýmdňom Slovenskej republiky. A verme, žemnohí návštevníci výstavy sa zaradia k návštevníkomSlovenska, krajiny, kde pramenínielen veľa minerálnych vôd, ale aj ľudskejláskavosti, múdrosti a tvorivosti. Autorka je novinárka z Bratislavy.Snímky: D&D Studio / Min. hospodárstvaSRExpo 2008Každodenný obrázok z výstavného areálu – neustále sem prúdia tisícky ľudílisty | 6 | 200819

listy | 6 | 2008 výtvarné umenieMalý portrét rodinyTrizuljakovcovKrajina telo si umývaČeské prostředí lákalo nejednoho budoucího slovenského umělce, mezi nimi také Marka Trizuljaka, a to už od jehoškolních škamen. Proto v letech 1968-1973 absolvoval Střední uměleckoprůmyslovou školu sklářskou v Železném Broděu profesora Pavla Ježka a proto také roku 1975 vstoupil na pražskou Akademii výtvarných umění, kde až do roku 1981pracoval v ateliéru Arnošta Paderlíka.Středem Trizuljakovy pozornosti se stala krajina,jež se vedle výtvarného kumštu promítlai do jeho fotografování a do jeho poezie. Vevýtvarném umění se reálná podoba jeho krajinpostupně vytrácela a byla prostupovánafantaskními prvky a vizionářským viděním (viznapř. jeho obrazy Krajina se znamením, Nabřehu či Balada). Trizuljakova sbírka Dotykya tušenia zachycuje posléze krajinu básnickýmslovem a fotografickým objektivem.Básnickým slovem pouze částečně, kdežtofotografickým objektivem cele, včetně výraznéa sugestivní obálky. Převážná částsnímků je zaměřena na krajinný detail, jenždovede Marek Trizuljak přiblížit a oživit. Výtvarnévnímání krajiny pak proniká i do jehopoezie:krajinatelo si umývav daždikvapky a bublinyplynutiea šummäkké chvíľeza šeranad ránomDalším znakem Trizuljakovy tvorby je spiritualita,jež se rovněž promítá do všech sférjeho uměleckého konání. Z výtvarných projevůtřeba zdůraznit především dva, poněvadžspadají ještě do předlistopadové éry,kdy činnost, cítění a vnímání tohoto druhuse pohybovaly ne-li na hranici zákona,tak zcela určitě na hranici existenčníhobytí a možností dalších uměleckých realizací.V tomto údobí, konkrétně roku 1987,vzniká oltářní obraz svaté Alžběty Uhersképro farní kostel v Dolní Súči a v témž rokurealizovaný votivní obraz pro křestní kaplifarního kostela v Určicích. V dalších letechtvorba tohoto zaměření kvalitativně i kvantitativněnarůstá. Podobně je tomu i v jehopoezii, v níž se spirituální prvek projevujeneméně citlivým způsobem. Např. báseňO ceste z uvedené sbírky básník uzavírátímto způsobem:v ten deňdo úzkostiz oblohy sa hluchým prúdom lialoale nebonebo neplakalopreláskavúnežnú bránutíškootváralo František VšetičkaStejná atmosféra a obdobné vnímání charakterizujíbásně Vianoce, Zas bijú baránka,Večerná modlitba a další.Krajinný a spirituální prvek příznačný pro Trizuljakase mi pak spojuje v jednu nezapomenutelnouchvíli, když jsme roku 2005 zaneobyčejně slunného podzimu přijeli do Vítochovau Bystřice nad Pernštejnem, abychomsi prohlédli místní románsko-gotickýkostel. Shodou okolností byl otevřen a shodouokolností jej opravovali manželé Trizuljakovi.Kolem dokola byla přenádherná krajinatypická pro Vysočinu, jež se táhla dolů na jihaž kamsi k rakouským hranicím. V kostelíkusamém bylo sice lešení, ale svatí z nástěnnýchmaleb shlíželi na nás přesto. Spirituálníatmosféru pak dotvrdil příjezd kněze, dojehož správy kostelík patří. Huboval sice nanešetrné elektrikáře, ale Trizuljakovi jej ujistili,že všechno dají do pořádku. Seděli jsmeposléze před kostelem a slunce nádherněhřálo.S Markem Trizuljakem ve Vítochově pracovalai jeho manželka Miroslava, jež je restaurátorkaa malířka zároveň. Její výtvarný projevje v porovnání s manželovým podstatněabstraktnější. Miroslava Trizuljaková je původemČeška, narodila se v Olomouci. Přestoi ona dnes už patří do umělecké rodiny Trizuljaků,již vedle zmíněné dvojice tvoří Markovirodiče. Otec Alexander je akademickýsochař, jenž se spolu se synem podílel nakovové plastice nazvané Počiatok, určenépro sídliště v Malackách. Markova matkaEva je malířka a estetička. Je autorkou knihySpravodlivosť miesto nádeje?, v níž polemizujes některými postmodernistickými tendencemi.Autorka zde zastává důslednékřesťanské postoje. Umělecké směřovánírodiny proniká i do zahraničí; v roku 1995měli např. společnou výstavu v německémWelmbottelu. Marek a Miroslava žijí a tvořív Seničce u Olomouce.Pozn. red.Doc. Dr. František Všetička, CSc. je literárnyteoretik, beletrista a prekladateľ. Ceníme si,že sa týmto príspevkom zaradil medzi našichspolupracovníkov. Jeho príspevok dopĺňamereprodukciami diel Marka Trizuljaka, ktorévynikajú nápaditosťou tvarov i farieb a okupriam lahodia.20

ubrika výtvarné umenielisty | 6 | 200821

nové knihyEdícia Kultúrne Krásy SlovenskaTri kľúče od duchovných pokladov Igor OtčenášPo mimoriadne vydarenej premiére s titulom Drevené kostoly v edícii Kultúrne Krásy Slovenska (písali sme o tejto knihevlani), prichádza ambiciózne bratislavské vydavateľstvo Dajama – ktoré je súčasne nakladateľom stále obľúbenéhočasopisu Krásy Slovenska (mimochodom, preto aj druhé veľké písmeno „K“ v názve edície) – s tromi novými titulmi: Najkrajšiemestá, Technické pamiatky a Hrady – najkrajšie zrúcaniny.Tematická voľba vo všetkých troch prípadochje zrejmá: Slovensko je krajinou kultúrnejedinečných miest, mestských rezerváciía mestských kultúrnych pamiatok. Jetiež krajinou, kde hrady a staré zrúcaninytvoria nielen mimoriadne atraktívny koloritkrajiny, ale sú aj dokladom dávnej a slávnejhistórie nami osídleného územia. A dotretice: Slovensko napriek svojmu dominujúcemuagrárnemu profilu bolo zároveňkrajinou s relatívne vyspelou technickou kultúrou,ktorej stopy nachádzame hlavne v oblastispracovania rúd a drahých kovov.V prvej knihe Najkrajšie mestá (Viera Dvořákováa Daniel Kollár) sa autori zameriavajúna tie sídla, v ktorých centrách bola vyhlásenámestská pamiatková rezervácia (s výnimkouŠtiavnických Baní). Prirodzene, ženemôžu chýbať mestá, ktoré boli zaradenédo zoznamu svetového kultúrneho dedičstvaUNESCO (Bardejov, Banská Štiavnica).V zmysle tohto kritériá sa teda niektorí čitatelianemusia dočkať v medailónoch osemnástichmiest v knihe toho svojho „najkrajšieho“mesta a naopak, nájdu tam napr. Svätý Jur čiPodolínec. Tak či onak: kniha je dostatočneobsiahla a zároveň koncízna, aby zachytilavšetky kľúčové slovenské mestá a súčasneposkytla čitateľovi presne toľko informácii,aby ho nezahltila. To sa týka aj stručnéhoúvodu do histórie vzniku a vývoja mestskéhoosídlenia na území Slovenska, v ktorom autorineprinášajú iba informácie o vznikumiest, ale pokúšajú sa aj o ich stručnú typológiua architektonickú charakteristiku.Týmto spôsobom podania tak predznamenávajúštruktúru profilov jednotlivých miest,v knihe radených geograficky od západu navýchod, teda od Bratislavy po Košice. Každýmedailónik sa začína hutnou jedno- či dvojvetovoucharakteristikou a potom pokračujeod historicko-geografickej charakteristiky ažpo tu viac, tu menej podrobný opis konkrétnychmestských kultúrnych pamiatok či pamätihodností.Súčasťou medailónov sú ajzmienky o historických jedinečnostiach toho-ktoréhomesta, ktorými sa odlišujú odiných, či už sú založené na reálnom podkladealebo či fungujú ako legendy či ľudovépovrávky. Napr. povesť o kežmarskomzvone, Nitra a Konštantínov Proglas, slziaciobraz Panny Márie v Trnave, secesné kinoGrand Bio Universum v Žiline a podobne.Mimoriadne príťažlivou súčasťou grafickéhospracovania knihy sú historické pohľadnicemiest, plány a mapy.Ďalší titul edície Kultúrne Krásy Slovenska(autori Daniel Kollár a Jaroslav Nešpor) je venovanýslovenským hradom a najkrajším zrúcaninám.Ono sa to môže vari zdať aj akoisté protirečenie (najkrajšia zrúcanina), avšakkaždý, kto niekedy videl ruiny starých staviebzakomponovaných do prírodnej scenérievie, že v tomto zmysle je slovo „krása“ namieste. Nehovoriac o tom, že zrúcaniny starýchhradov sú nevyčerpateľným zdrojomrôznych historických príbehov a legiend, kultivujúcichnašu fantáziu a v istom smere tedaaj zmysel pre krásu. Autori tohto kompendiamali naozaj ťažkú prácu a čakal ich komplikovanývýber, než sa zhodli na zaradení tridsiatichtroch hradov. Navyše: tematicky podobnýchprác je na knižnom trhu pomernedostatok. Preto sa ich kniha usiluje byť v istomzmysle turistickým sprievodcom o kaž-listy | 6 | 200822

Kultúrne čriepky z BrnaHerec Labuda rehabilituje dramatikaKohoutadivadlodom hrade; sprievodcom, ktorého cieľom je„poskytnúť čitateľovi komplexnú predstavuo hrade ešte skôr, ako ho navštívi.“ Preto sakaždý profil hradu začína opisom turistickýchprístupových ciest, pokračuje krátkym exkurzomdo histórie a končí popisom zaujímavostív okolí hradu, resp. súčasným stavom. Súčasťouväčšiny medailónikov sú aj stavebnéplány hradov s príslušnou mierkou. Nechýbajúani fragmenty povestí a legiend, vzťahujúcichsa k hradom. Veľmi precízna a citlivospracovaná je grafika titulu, v kombinácii exteriérovýchfotografií a dobových kresieb, rytínči iného obrazového materiálu.Odlišný systémový kľúč použili autori pri zostavovaníďalšieho titulu edície, nazvanéhoTechnické pamiatky (Ladislav Mlynka, KatarínaHaberlandová). Rozčlenili ju na tri základnéskupiny: pamiatky výroby, pamiatkytechniky a pamiatky vedy. Treba povedať, žev mnohých smeroch je táto kniha originálnaa prekvapujúca. Originálna vo svojej prehľadnostia prekvapujúca vo svojej obsahovejhutnosti. V súhrne poskytuje informačnenasýtený a štylisticky zrozumiteľný prehľado technickej vyspelosti Slovenska. V mnohomupravuje obraz Slovenska ako primárneagrárnej krajiny. Dokladá, že na Slovenskuexistovalo relatívne vyspelé technickéa technologické zázemie, ktoré však – žiaľ– v mnohom dnes nedokážeme nielen oceniť,ale ani ochrániť. Návšteva či prehliadkatechnických pamiatok dnes nepatrí takpovediac,k turistickému štandardu a nie je veľašpecializovaných záujemcov, ktorí tušia, akúhodnotu má starý komín, schátralá pec čihámor, popri ktorom mnohí z nás denne nevšímavoprechádzame. V tomto smere je tokniha novátorská i apelatívna.Súhrnne možno povedať, že záujemcoviao históriu a krásu slovenských miest, hradova technických pamiatok dostávajú odvydavateľstva Dajama o niečo viac, než lentri obyčajné turistické bedekre. Ak nič iné,sú to tri kľúče, ktoré odomykajú krásy Slovenskav zaujímavých súvislostiach a atraktívnychperspektívach. Autor je publicistaa riaditeľ Slovenského inštitútuMedzinárodný kultúrny ruch je pre metropoluMoravy Brno charakteristický – prvéhouvedenia sa tu dočkalo nejedno dielo známychautorov svetovej povesti. Spomeňmelen predvojnové Prokofjevove balety (napr.Rómea a Júliu), uvedenie viacerých opernýchdiel Bohuslava Martinů či povestnépremiéry spevohier Janáčkových alebo Novákových.V tomto ohľade Brno neraz pretromfloaj Prahu.Tentoraz brnianskej „premiérovej atmosfére“významne pomohlo okrúhle životné výročiedramatika Pavla Kohouta – tento rozporuplnýlegálny emigrant a politický dobrodruhtu totiž v júli oslávil osemdesiatiny.Plodný nemecko-český autor, pohybujúcisa medzi Viedňou a Prahou, pri tejto príležitostidivákom ponúkol vlastnú dramatickúnovinku „Erós“, ktorou sa snaží osloviť ajmladšie publikum. Nové generácie čitateľovuž poznajú hádam ak len úryvky Kohoutovýchpoetických a dramatických diel: od 50.až po 90. roky boli Kohoutove diela niekoľkokrátzásadne prehodnotené. To všetko jevšak minulosť, preto sa autor snaží vo svojejnovej tvorbe reagovať aj na aktuálne problémy„ponovembrovej generácie“. Premiéranovej hry sa uskutočnila na vedľajšej scénebrnianskeho Národného divadla v Redute.Kohoutovu premiéru pripravil ako hosť pražskýrežisér Jiří Pokorný spolu so súborommladých domácich hercov. Do titulnej rolesi však prizval ďalšieho hosťa, slovenskéhoumelca Mariána Labudu. Tento skvelý herecsa nezľakol ani pomerne neobvykléhožánru, s ktorým sa v Prahe či v Bratislavepríliš nestretáva. Výsledkom bola zaujímavákonfrontácia so súčasným hereckým umením,ktoré sa už dosť líši od hereckého poňatiastaršej umeleckej generácie.V hre ide o príbeh starnúceho otca, ktorémuAmor strelil šíp priamo do srdca – náhle sa zamilujedo pôvabnej mladice a rád by sa s ňouoženil. Na túto neprirodzenú situáciu živo reaguještvorica jeho dospelých a zároveň zištnýchpotomkov, každý z nich svojráznym spôsobom.V určitých okamžikoch akoby sa najavisku rozvíjali charaktery z Ibsenových či Čechovovovýchdiel. Otec v Labudovom podaníje ústrednou postavou všetkých konfliktov.Majstrovsky prenikol do podstaty Kohoutovejdrámy a stopercentne vystihol jej morálny odkaz.Autorovi a jeho dielu preukázal nesmiernuslužbu. Nie náhodou kritici už túto inscenáciuvybrali na výročné ocenenie v rámci brnianskehodivadelného diania. (jv)Snímka: archívlisty | 6 | 200823

športOlympiáda klope na dvereSlovensko chce opäť šesť medailí Marián BabicSlovenským cieľom na XXIX. Letných olympijských hrách v Pekingu je získať šesť medailí a dovedna 14 umiestnení v prvejosmičke. Za prvenstvo dostanú športovci odmenu jeden milión Sk. Ide viac-menej o zopakovanie úspechov z predchádzajúcejolympiády v Aténach z roku 2004, kde Slovensko získalo rovnaký počet medailí a malo o dve umiestneniav prvej osmičke menej.listy | 5 | 2008Pri príležitosti letných olympijských hier v Pekingua následných Paraolympijských hier, ktoré budútiež v čínskej metropole, vychádzajú dve slovenskéznámky. Obe majú rozmer 44 mm x 27 mm. Autoromvýtvarného návrhu je Igor Piačka, vytlačila ich tlačiareňTAB Bratislava.„Jeden svet, jeden sen“ – tak znie oficiálneheslo nadchádzajúcej olympiády,ktorá sa uskutoční v hlavnom meste Čínskejľudovej republiky v dňoch 8.-24. augusta2008. V Pekingu nebudú chýbaťani slovenskí športovci. Predpokladá sa,že výprava bude mať105 členov – z tohošportovcov sa k polovici júla kvalifikovalo51. Miesto si vybojovalo 13 atlétov, po sedemšportovcov v rýchlostnej kanoistikea športovej streľbe, päť vo vodnom slalome,štyri miesta majú isté tenisti, tri budemať SR v cestnej cyklistike. Limity splnili ajdve plavkyne, dvaja vzpierači, jeden triatlonista,jedna stolná tenistka, športová gymnastka,bedmintonistka, jachtár, džudistaa po jednom zápasníkovi vo voľnom a grécko-rímskomštýle.Na olympiáde v Aténach malo Slovensko 64športovcov, takže výprava do ďalekej Čínybude o niečo menšia. Je to zapríčinenéi tým, že do súťaží sa nekvalifikovalo anijedno družstvo v kolektívnych športoch.Pôvodne sa počítalo s vyslaním 60 športovcov.Najväčšiu skupinu účastníkov budútvoriť ľahkí atléti, počet pretekárov so splnenýmlimitom sa rozrástol na 13. Okremguliara Haboráka, ktorý sa kvalifikoval zatiaľako posledný, sú to Jozef Repčík(800 m), Dmitrij Vaľukevič (trojskok), LiborCharfreitag (kladivo), Matej Tóth (chôdzana 20 km), Peter Korčok, Miloš Bátovský,Kazimír Verkin (všetci chôdza na 50 km),Lucia Klocová (800 m), Jana Velďáková(diaľka), Dana Velďáková (trojskok), MartinaHrašnová (kladivo) a Zuzana Malíková(chôdza na 20 km). Podľa slov šéftréneraslovenskej atletiky Vladimíra Bezdíčka, ambíciemajú ešte štyria športovci. Ide o maratónkyňuZuzanu Tomasovú, prekážkarkuMiriam Bobkovú, výškara Petra Horákaa kladivára Miloslava Konopku, ktorí splnilikritéria IAAF, ale zatiaľ účasť nemajú potvrdenú.Nejasný osud majú aj iní „čakatelia“, ktorýmmedzinárodné zväzy nepridelili miesta, akonapr. horskí cyklisti Janka Števková či MilanBarényi a dvojica akvabiel Mária Dzurekováa Silvia Spišeková. Celkom iste sa na olympiádunedostane Michal Mertiňák, lebo Medzinárodnátenisová federácia nevyhovelaslovenskej žiadosti o jeho účasť vo štvorhremužov spolu s Dominikom Hrbatým.Najväčší rozruch pri schvaľovaní slovenskýcholympionikov priniesla nominácia komisiecestnej cyklistiky, pretože do Pekingusa nedostal úradujúci majster sveta do 23rokov Peter Velits .V nominácii figurujú MatejJurčo, Roman Broniš a Ján Valach. Komisiazapochybovala, či sa Peter Velits dokáže ponáročných pretekoch Tour de France dostatočnezregenerovať, lebo olympijské pretekysa uskutočnia len o dva týždne neskôr. Tietoslová vyznievajú dosť smiešne pri pohľadena súčasnú nomináciu a možnosti Slovenska.Pritom v ČR nikoho ani len nenapadlouvažovať nad tým, že by do Pekingu nešieltrebárs Roman Kreuziger, ktorý je ešte o rokmladší ako Peter Velits a rovnako tak plánujedokončiť Tour de France...Aj keď v Pekingu bude najviac atlétov, oveľaviac sa očakáva od vodných slalomárov, ktorýmisú Michal Martikán (C1), Peter a PavolHochschornerovci (C2), Elena Kaliská (K1ženy) a Peter Cibák (K1 muži), všetko svetovášpička. Medaily môžu doviezť aj strelci –Jozef Gönci, Daniela Pešková (puškové disciplíny),Pavol Kopp (pištoľové disciplíny),Mário Filipovič, Erik Varga, Zuzana Štefečekováči Danka Barteková (všetci brokové disciplíny).Prekvapiť však môžu aj ďalší, najmäsiedmi rýchlostní kanoisti Marián Ostrčil(C1), Ivana Kmeťová, Martina Kohlová (obeK2), Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer,Erik Vlček, Juraj Tarr (všetci K4), plavkyňaMartina Moravcová, vzpierači Ondrej Kutlík(do 85 kg) a Martin Tešovič (do 105 kg) čidžudista Zoltán Pálkovács (do 100 kg).Slovenskí fanúšikovia sa majú na čo tešiť,začiatok olympiády v Pekingu bude totižsúčasne aj začiatkom vysielania tretieho –športového – kanálu Slovenskej televízie.Zatiaľ jej vysielanie cez satelit pokryje len asi60 percent územia krajiny, preto bude prenosyz Číny vysielať aj druhý program STV. Autor je novinár z Bratislavy24

program Klubu slovenskej kultúryna júl – august 2008ProgramSlovenského inštitútuv Prahejúl – august 2008Správy a oznamy3. 7. – 1. 8.Upozornenie! Väčšina programov Klubu slovenskej kultúrysa koná v priestoroch Domu národnostných menšínvo Vocelovej 602/3, Praha 2 (v blízkosti zástavky metraC – I. P. Pavlova, ale aj v blízkosti zástavky metra A –Náměstí Míru).Členský príspevok na rok 2008 zostáva nezmenený:100 Kč pre študentov a dôchodcov, 200 Kč pre ostatnýchčlenov.Zloženku nájdete v poslednom minuloročnom čísle časopisuLISTY 12/2007. Príspevok budete môcť uhradiťaj v hotovosti v priestoroch Domu národnostných menšínvo Vocelovej 602/3, Praha 2, najlepšie v pondeloka v stredu od 13.00 do 18.00 alebo po telefonickejdohode. Platiť môžete tiež prevodom na náš účet v Komerčnejbanke, Spálená 51, Praha 1, č. účtu: 34834-011/0100.Ďakujeme všetkým, ktorí už zaplatili a osobitné poďakovaniepatrí Vám, ktorí ste uhradili vyššiu čiastku, ako jestanovený členský príspevok.Tešíme sa na stretnutia s vami na klubových programoch.Rada Klubu slovenskej kultúryÚradné hodiny KSK pre členov KSK a širšiu verejnosťbudú v priestoroch Domu národnostných menšín voVocelovej 602/3, Praha 2, kde KSK sídli: pondelok –v čase 13.00 – 18.00, streda – v čase 12.00 – 18.00.Rada KSK si dovoľuje požiadať členov KSK, ktorí majúzáujem byť nápomocný Klubu slovenskej kultúry v odbornýchzáležitostiach, nech nám dajú vedieť – telefonickyna telefónne čísla Klubu slovenskej kultúry, resp. osobnev úradných hodinách.Vopred ďakujeme.Pre záujemcom o slovenskú a českú tlač i literatúru bymala byť klubová čitáreň otvorená aj v nových priestorochKSK, v ktorých sídli, t. j. v Dome národnostných menšínvo Vocelovej 602/3, Praha 2. Upresníme v najbližšomčísle časopisu LISTY.Naša programová ponukaUtorok 17. 6. – Piatok 4. 7.foyer budovy Akademie věd ČRNárodní 3, Praha 1DÔSLEDKY PRAŽSKEJ JARI A CHARTA 77 V LOTYŠ-SKU / V POBALTIUVýstava The Aftermath of Prague Spring and Charter77 in Latvia/the Baltics / Důsledky Pražskéhojara a Charta 77 v Lotyšsku/Pobaltí. Výstavu pripravilŠtátny archív Lotyšska v Rige pod záštitou Lotyšskéhoveľvyslanectva v ČR v rámci konferencie „Pražské jaro1968. Občanská společnost – média – přenos politickýcha kulturních procesů“ v spolupráci s ÚSD AV ČRa KSK. Mediálny partner: časopis LISTY Slovákov a Čechov.Štvrtok 10. 7. o 16.00 – Utorok 2. 9.Oblastní muzeum v ChomutověPalackého 86, ChomutovDÔSLEDKY PRAŽSKEJ JARI A CHARTA 77 V LOTYŠ-SKU / V POBALTIUVýstava The Aftermath of Prague Spring and Charter77 in Latvia/the Baltics / Důsledky Pražskéhojara a Charta 77 v Lotyšsku/Pobaltí. Výstavu pripravilŠtátny archív Lotyšska v Rige pod záštitou Lotyšskéhoveľvyslanectva v ČR v rámci konferencie „Pražské jaro1968. Občanská společnost – média – přenos politickýcha kulturních procesů“ v spolupráci s ÚSD AV ČRa KSK. Mediálny partner: časopis LISTY Slovákov a Čechov.Štvrtok 7. 8. o 15.00Zasadacia miestnosťDom národnostných menšínVocelova 3, Praha 2SEMINÁR PRE UČITEĽOV A ŠTUDENTOVĎalšie zo stretnutí pedagógov a študentov pri príležitostipríprav jubilejného 5. ročníka pražskej stredoškolskejkonferencie „Poznajme sa vzájomne“ – Češtinaa slovenčina jazyky blízke?“ na tému „Česi a Slováciv roku 1948“.Pondelok 18. 8. o 18.00Výstavná sieňDom národnostných menšínVocelova 3, Praha 2MASARYKOVCI A BYSTRIČKAVernisáž výstavy „Masarykovci a Bystrička“ pri príležitostinadchádzajúceho 90. výročia vzniku Česko-Slovenska.Výstava potrvá do 7. 9. 2008.Utorok 26. 8. o 15.00Zasadacia miestnosťDom národnostných menšínVocelova 3, Praha 2SEMINÁR PRE UČITEĽOV A ŠTUDENTOVĎalšie zo stretnutí pedagógov a študentov pri príležitostipríprav jubilejného 5. ročníka pražskej stredoškolskejkonferencie „Poznajme sa vzájomne“ – Češtinaa slovenčina jazyky blízke?“ na tému „Česi a Slováciv roku 1948“.Štvrtok 28. 8. v čase 18.00 – 23.00Loď Európéprístavisko Na Františku, Praha 2PLAVBA PO VLTAVE K 64. VÝROČIU SNPTradičná spoločenská pripomienka výročia SNP v rámciSLOVENSKÝCH DNÍ V ČR spojená s bohatým kultúrnymprogramom na lodi. Nástup na loď bude z prístavuNa Františku od 17.30.Organizuje Klub slovenskej kultúry v spolupráci: Slovenskýinštitút v Prahe, Český svaz bojovníků za svobodu,Československá obec legionářská, Historická skupinapriamych účastníkov SNP, DOMUS, SZ Limbora, Detvan,Ruský kulturní svaz Praha, Ruská tradice, SUPU,Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Prahe, akoaj s ďalšími spolkami.Bližšie informácie sa dozviete na internetových stránkach– www.klubsk.netPodrobnejšie informácie o akcii, ako aj o konkrétnomprograme vám prinesieme v najbližšej Modrejstránke.Bližšie informácie o niektorých programoch sa dozvieteaj na internetových stránkach – www.klubsk.netVäčšina programov je fi nancovaná MK ČR v rámci dotáciípridelených na rok 2008. Niektoré z programov sú pripravenés fi nančným prispením MŠMT ČR, hl. m. Prahaa prípadne sponzorov.Adresa:Klub slovenskej kultúryDom národnostných menšín, Vocelova 602/3, 120 00Praha 2Tel.: 221 419 822; Fax: 221 419 839Tel./Fax: 224 215 085; Mobil: 724 025 170e-mail: klubsk@gmail.comwww.klubsk.netGaléria SIANNA LIČKOVÁ (1895 – 1975) A ALENA KOLESÁ-ROVÁ-LIČKOVÁVzdialené intímnosti – intímne vzdialenostiVýstava obrazov poprednej slovenskej insitnej maliarkya jej vnučky. Pripravil SI.5. 8. o 17.00Galéria SILADISLAV BIELIK: AUGUST 1968 V BRATISLAVEVýstava fotografi í z ulíc Bratislavy z 21. augusta 1968.Pripravila n. s. Camera Obskura v spolupráci s SI.21. – 24. 8.Litoměřice – kino Máj,Letní kino a divadélko MinimaxLITOMĚŘICE PO ÔSMYKRÁTFilmový festival na tému Stret realítSlovenská sekcia:22.8. – Panna zázračnica (réžia Š. Uher)23.8. – Slávnosť v botanickej záhrade (réžia E.Havetta)Bližšie informácie: www.kinoostrov.cz Pripravil OV festivaluv spolupráci s SI.29. – 30. 8.MikulovEUROTRIALOG MIKULOVČesko-slovensko-rakúsky projekt alternatívneho umenia(rock, jazz, ethno) - open-air festival.30. 8. o 18.00Amfi teáter, MikulovSZIDI TOBIASKoncert známej slovenskej herečky a speváčky v rámcifestivalu. Bližšie informácie: www.eurotrialog.cz Spoluorganizáciaslovenskej účasti na festivale – SI.26. – 31 .8.Ovocný trh, Praha 1Medzinárodný folklórny festivalPRAŽSKÝ JARMARKVystúpenie folklórnych súborov zo Slovenska: SĽUK,PODPOĽANEC, IFJÚ SZÍVEKBližšie informácie: www.fos.cz Pripravil FOS ČR v spoluprácis SI.Programy sa uskutočnia v Modrej sále Slovenskéhoinštitútu (Jilská 16, Praha 1),pokiaľ nie je uvedené inak.Upozornenie: Zmena programov, termínov a časovvyhradená!modrá stránka / program KSK listy | 6 | 2008

Pre press>Press>Lettershop>Distribucewww.cprint.cz | www.cprint.sk | sales@cprint.cztlačiareň pre Česko a Slovensko