Slnko k službám

Andrej Fáber, Igor Iliaš a kolektív 

Slnko k službám 

Slnko 

k službám 

možnosti využitia slnečnej energie 



možnosti využitia slnečnej energie 

ISBN 798-80-969646-1-1 

Andrej Fáber, Igor Iliaš a kolektív

Energetické centrum Bratislava 



Možnosti využívania slnečnej energie 

2010

ÚVOD 

Človek už dávno zistil, že žiarivé slnko prispieva k dobrej nálade. Nebude trvať dlho, 

kým sa mnohým zlepší nálada zistením, že pekný slnečný deň im práve ušetril časť 

peňazí alebo dokonca finančne prispel do ich rozpočtu pri získavaní energie. Slnko ako 

elegantný finančný zdroj bude stále viac a viac žiadané. 

Nároky na spotrebu energie neustále rastú. Prináša to so sebou daň v podobe nepriaznivých 

dôsledkov na životné prostredie. Stále dôraznejšie sa ozývajú hlasy, ktoré 

vyzývajú k energetickým úsporám a k hľadaniu alternatív k tradičnému spôsobu prípravy 

teplej vody, tepla či výroby elektriny. Veľký potenciál sa skrýva v domácnostiach. 

A práve slnko ako nevyčerpateľný zdroj nám ponúka takúto možnosť. Ako získať teplo 

a elektrinu, za ktoré vám nikto nepošle faktúru a ktorých využívanie nemá negatívny 

vplyv na životné prostredie, vám poradí táto publikácia. 

Dnes je na trhu k dispozícii široký výber aplikácií, ktoré umožňujú vhodne využiť energiu 

zo slnka. Cieľom tejto knihy je poukázať na časť z nich so zameraním na rodinné 

domy a sčasti aj verejný a súkromný sektor. 

V slovenských klimatických podmienkach je dôležité mať stále na zreteli, že využitie 

slnečnej energie je len alternatívnym zdrojom. To znamená, že pre plné pokrytie potreby 

energie je nutná kombinácia s iným zdrojom. Napriek tomu sa využitie slnečnej 

energie stáva dynamicky rozvíjajúcou oblasťou a o jej prínose k ochrane životného 

prostredia sa nedá pochybovať. 

Licenčná poznámka: 

Táto publikácia vyšla s podporou verejných zdrojov a preto považujeme za prirodzené, 

že jej obsah je na nekomerčné účely k dispozícii každému, kto knihu korektne uvedie 

ako zdroj informácií. Výnimkou sú ilustrácie; ich autori si vyhradzujú niektoré alebo 

všetky práva. 

Túto publikáciu ste mohli dostať k dispozícii od Energetického centra Bratislava alebo 

partnerov, ktorí sa na jej vzniku podieľali. Ktokoľvek iný vám ju dáva, sa snaží len priživiť 

na našom dobrom mene a na našej práci. Buďte pri komunikácii s takýmto „podnikateľom“ 

veľmi opatrní. 

Publikácia je rozdelená do dvoch hlavných častí. Prvá časť sa venuje solárnej technike 

– získavaniu tepla zo slnka, druhá fotovoltike – výrobe elektrickej energie. V závere sa 

dozviete o podporných finančných a dotačných mechanizmoch aj o súčasnej legislatíve 

v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, medzi ktoré slnečná energia patrí. 

Publikácia je súčasťou projektu PALISOL (Propagácia a aplikácia solárnych systémov 

v zdravotníckych zariadeniach), ktorý je spolufinancovaný z Finančného 

mechanizmu Európskeho hospodárskeho spoločenstva, Nórskeho finančného 

mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. 

Autori: Igor Iliaš, Andrej Fáber a kol. 

Vydalo: Energetické centrum Bratislava v roku 2010 

Zodpovedný redaktor: Vojtech Hollan 

Grafická úprava: Filip Jánoš 

ISBN 798-80-969646-1-1 

Kontakt: Energetické centrum Bratislava, Ambrova 35, 831 01 Bratislava 

tel.: 02 / 593 000 91, fax: 02 / 593 000 97, e-mail: office@ecb.sk, www.ecb.sk 

Ing. Andrej Fáber, Energetické centrum Bratislava

OBSAH 

Použité skratky, jednotky a pojmy 7 

Definície použitých pojmov 8 

SLNEČNÁ ENERGIA 10 

Slnečné žiarenie 11 

VYUŽÍVANIE SLNEČNEJ ENERGIE 13 

Dôvody pre využitie 13 

KLIMATICKÉ PODMIENKY SLOVENSKA 13 

Spôsoby pasívneho využívania slnečnej energie 16 

SOLÁRNY TRH VO SVETE, EurÓPSKEJ ÚNII A NA SLOVENSKU 19 

Situácia vo svete 19 

Situácia v Európskej únii 19 

Situácia na Slovensku 21 

História 21 

Súčasnosť 21 

TEPELNÉ SOLÁRNE SYSTÉMY 22 

Komponenty tepelných solárnych systémov 23 

Slnečné kolektory a absorbéry 23 

Bojlery na teplú vodu 27 

Potrubné rozvody 28 

Expanzné nádoby 28 

Obehové čerpadlá 28 

Regulácia 28 

Spotreba energie v domácnosti 29 

Úspory 29 

MONTÁŽ SOLÁRNEHO ZARIADENIA 29 

Kritériá výberu vhodného typu kolektorov 30 

Dimenzovanie 30 

Príprava teplej vody 31 

Podpora vykurovania budov 32 

Ohrev vody v bazénoch 32 

Priemyselné teplo 32 

Umiestnenie a orientácia kolektorov 32 

Spôsoby upevnenia kolektorov 33 

Obsluha a údržba solárneho systému 34 

Plusy solárnych systémov 34 

Slabé stránky systémov využívajúcich tepelnú slnečnú energiu 35 

EKONOMICKÉ ZHODNOTENIE SYSTÉMOV 36 

Návratnosť investície 36 

Modelový príklad - návratnosť v porovnaní s elektrickým ohrevom vody 37 

PRÍKLADY VYUŽÍVANIA SOLÁRNEJ ENERGIE 38 

Rodinný dom v Bratislave 38 

Energeticky úsporný rodinný dom na strednom Slovensku 39 

Využívanie slnečnej energie v komunálnej energetike 42 

Sídlisko Hliny v Žiline 42 

Bytový dom v Šali 43 

Ekocentrum Drieňok, Teplý Vrch 44 

Využívanie slnečnej energie v priemyselnej sfére 45 

Priemyselná budova v Žiari nad Hronom 45 

Solárny systém na bitúnku v Rimavskej Sobote 45 

Palisol - Slnečná energia v zdravotníckych zariadeniach 46 

DODÁVATEĽSKÉ FIRMY SOLÁRNYCH SYSTÉMOV NA SLOVENSKU 47 

FOTOVOLTIKA 48 

Fotovoltika všeobecne 48 

Materiály použité na výrobu fotovoltických článkov 49 

KOMPONENTY FOTOVOLTICKÝCH SYSTÉMOV 52 

Solárne panely 52 

Invertor (DC/AC striedač, menič) 52 

Rozvádzač NN pre pripojenie do elektrickej siete 52 

Montážny a kotviaci materiál 52 

TYPY INŠTALÁCIÍ 53 

Systémy pripojené k sieti, „on-grid“ 53 

Ostrovné systémy, „off -grid“ 53 

Slnečná elektráreň 53 

Solárne koncentračné termické elektrárne 54 

Integrácia fotovoltických systémov do budov 54 

Spôsoby začlenenia 54 

Plánovanie systému 55 

Koľko to stojí? 56


PRÍKLADY VYUŽÍVANIA FOTOVOLTIKY 57 

Fotovoltická elektráreň na streche spoločnosti Solar-NED, s.r.o. 57 

Fotovoltická elektráreň na streche fary v Novej Lesnej 59 

Fotovoltická elektráreň na streche organizácie UNDP v Bratislave 60 

Fotovoltická elektráreň na streche Matematicko - fyzikalnej fakulty UK 61 

FIRMY ZAOBERAJÚCE SA FOTOVOLTIKOU NA SLOVENSKU 64 

MOŽNOSTI FINANCOVANIA 65 

Komerčné financovanie 65 

Grantové prostriedky 66 

Štrukturálne fondy EÚ 66 

Prehľad štrukturálnych fondov pre investičnú pomoc pri výstavbe OZE 66 

Environmentálny fond 68 

LEGISLATÍVA 69 

Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore OZE a VÚ-KVET 69 

Skratky 

Novela Zákona o energetike 656/2004 Z. z. 142/2010 Z. z. 70 

POUŽITÉ SKRATKY, JEDNOTKY A POJMY 

DPH – daň z pridanej hodnoty 

EÚ – Európska únia 

FV – fotovoltika, fotovoltický 

NN – nízke napätie 

OZE – obnoviteľné zdroje energie 

UK – Univerzita Komenského 

Jednotky 

predpona značka násobok 

Kilo k 10 3 

Mega M 10 6 

Giga G 10 9 

Tera T 10 12 

Peta P 10 15 

Eta E 10 18 

Jednotky SI 

veličina jednotka značka prevod 

výkon Watt W 1W = 1J/s 

práca Joule J 1J = 1Nm 

energia Joule J 1J = 1Ws 

množstvo tepla Wattsekunda Ws 1Ws = kg.m 2 /s 

energia Kilowatthodina kWh 1kWh = 3,6 MJ 

tlak Pascal Pa 1Pa = 1N/m 2 

K 

MW e 

MW t 

Kelvin 

Megawatt (inštalovaný elektrický výkon) 

Megawatt (inštalovaný tepelný výkon) 

7



Definície použitých pojmov 

Energia | (označovaná ako E) je vo fyzike schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu 

(W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave. Inými slovami je to miera všetkých foriem 

pohybu hmoty. 

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) | efektívne využívajú prírodné zdroje ako slnečné 

žiarenie, vietor, dážď, morské vlny a geotermálne teplo, ktoré sa prirodzene obnovujú. 

Technológie obnoviteľných zdrojov energie zahŕňajú slnečnú energiu, energiu vetra, 

energiu vody, biomasu a napokon v doprave biopalivá. 

Energetický zisk | množstvo energie získanej z daného systému za určité časové 

obdobie, teda vykonaná práca, väčšinou sa udáva v kWh za rok. 

Energetická účinnosť | energetická účinnosť slnečného kolektora je definovaná ako 

pomer intenzity tepelného toku odoberaného z kolektora k príkonu, t. j. intenzite slnečného 

žiarenia dopadajúceho na priehľadný kryt kolektora. Energetická účinnosť je 

jednoznačne určená veľkosťou optických strát, ktoré sú prakticky nezávislé od teploty 

a veľkosťou tepelných strát (smerom do okolia kolektora), ktoré sú závislé od rozdielu 

teplôt povrchu absorbéra a vzduchu v okolí kolektora. 

Slnečné žiarenie | slnečné žiarenie obsahuje elektromagnetické žiarenie s rôznymi 

vlnovými dĺžkami. Pre aktívne využívanie slnečnej energie je dôležitá časť spektra približne 

od 0,3 do 3 µm. Slnečné spektrum zahŕňa malý podiel ultrafialového žiarenia 

(0,28 – 0,38 µm), ktoré je pre ľudské oko neviditeľné a predstavuje asi 2 percentá spektra. 

Viditeľné svetlo má vlnové dĺžky od 0,38 do 0,78 µm a predstavuje asi 49 percent 

spektra. Zvyšok tvorí infračervené žiarenie s vlnovými dĺžkami 0,78 – 3,0 µm. 

Svetlo | svetlo je elektromagnetické žiarenie, ktoré je vďaka svojej vlnovej dĺžke viditeľné 

ľudským okom. Tri základné vlastnosti svetla (a elektromagnetického vlnenia 

vôbec) sú svietivosť (amplitúda), farba (frekvencia) a polarizácia (uhol vlnenia). 

Lom svetla | v rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza 

rozhraním medzi takýmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo 

zrýchľuje) a podlieha lomu. 

Optická účinnosť | je maximálna účinnosť kolektora, keď sa stredná teplota absorbéra 

rovná teplote okolia, t. j. z kolektora sa neodoberá žiadne teplo. 

Potreba tepla | množstvo energie, ktorú musí vykurovací systém v budove dodať za 

jeden rok pre všetky vykurované priestory (kilowatthodiny na štvorcový meter a rok). 

Používa sa, keď sa domy alebo budovy klasifikujú podľa potreby tepla. Potreba tepla 

pozostáva z potreby tepla na transmisiu (strata tepla obvodovými stenami, oknami 

a strechou) a z potreby tepla na vetranie. 

Fotovoltika | je oblasť technológie a výskumu týkajúca sa aplikácie fotovoltických 

článkov. Slovo „photovoltaic“ sa skladá zo slov „photo“ čo znamená svetlo, svetelný 

a „voltaic“ čo znamená napätie, napäťový. 

Polovodiče | sú materiály s (elektrickým) odporom väčším od vodičov, ale menším od 

izolantov. Nositeľmi elektrického náboja v nich sú elektróny, respektíve diery. Diery 

sú vlastne atómy, ktoré stratili jeden zo svojich elektrónov. Preto sú nositeľmi kladného 

náboja. Elektrón mohli stratiť tak, že prijali energiu dostačujúcu na jeho uvoľnenie 

z atómového obalu. Ak sa v blízkosti diery vyskytne ďalší elektrón, dochádza k rekombinácii, 

čiže elektrón dieru „zaplní“. V takomto prípade teda polovodič stratí jeden voľný 

nosič náboja. 

Fotovoltický článok | je veľkoplošná polovodičová súčiastka (s podobnou vnútornou 

štruktúrou ako fotodióda), ktorá priamo konvertuje svetelnú energiu na elektrickú pomocou 

fotoelektrického javu. 

Fotoelektrický jav | alebo fotoelektrický efekt alebo fotoefekt je experimentálne pozorovaný 

jav, pri ktorom svetlo vhodnej vlnovej dĺžky po dopade na kov alebo polovodič 

vyráža z atómov látky elektróny, ktoré sa potom voľne pohybujú v látke a zvyšujú jej 

vodivosť (vnútorný fotoelektrický jav) alebo opustia látku (vonkajší fotoelektrický jav). 

Jav sa využíva napríklad pri konštrukcii fotodiódy, fototranzistora, alebo fotovoltického 

článku. 

Kremík (Si) | je najdlhšie používaný a tiež najrozšírenejší materiál na výrobu fotovoltických 

článkov. Na rozdiel od iných materiálov sa netreba obávať jeho vyčerpania, 

pretože sa nachádza takmer všade. Je to štvrtá najpoužívanejšia surovina na svete, na 

výrobu solárnych panelov sa však využíva približne iba 1 percento z tohto množstva. 

Používa sa v niekoľkých podobách. 

Zakázané pásmo | je pásmo medzi dvoma energetickými hladinami v atóme. Na prekonanie 

tohto pásma je potrebné elektrónu dodať určitú energiu, potom môže elektrón 

prestúpiť na vyššiu energetickú hladinu. Ak je energie dodaný dostatok, aby sa elektrón 

z väzby atómu uvoľnil úplne, potom sa stáva voľným a je teda nosičom elektrického 

náboja. Vďaka tomuto javu môže polovodič viesť prúd. Šírka zakázaného pásma 

preto priamo ovplyvňuje jeho kvalitu. 

Wp (Watt peak) | je jednotka nominálneho vrcholového výkonu fotovoltického panela. 

Ide o výkon fotovoltického panela pri štandardnom výkonnostnom teste (s parametrami: 

osvit 1000 W/m 2 , teplota 25°C). 

Invertor | tiež striedač alebo menič, je zariadenie na zmenu jednosmerného prúdu na 

striedavý prúd výkonovými elektronickými prvkami. 

Bojler | je zásobník ohriatej pitnej vody určenej na bežnú spotrebu v domácnosti (umývanie 

riadu, hygiena a pod.). 

Zásobník tepla | sa líši od bojlera tým, že v ňom nie je uskladnená chemicky upravená 

pitná voda, ale voda určená pre vykurovací systém. 

8 9



SLNEČNÁ ENERGIA 

Slnko ako jedna z hviezd našej galaxie predstavuje vysoko stabilný a vysoko výkonný 

energetický zdroj, bez ktorého by sa život na Zemi nezaobišiel. Energia Slnka má pôvod 

vo fúznej protón-neutrónovej reakcii. Reakcia nastáva pri teplotách až 14 miliónov °C, 

zatiaľ čo povrchová teplota Slnka dosahuje v priemere „len“ 6 000 °C. 

Množstvo dopadajúcej slnečnej energie na Zem je takmer 14 000-krát väčšie, ako celá 

energia spotrebúvaná ľudstvom v súčasnosti. Energia neustále dodávaná Slnkom na 

Zem predstavuje 180 000 TW, v kontraste s tým predstavuje celková energetická potreba 

ľudstva len približne 13 TW. Na hranicu zemskej atmosféry pri kolmom dopade slnečných 

lúčov dopadá približne 1 360 W energie na jeden meter štvorcový. Tento údaj 

zvykneme označovať ako slnečná konštanta. Kolísanie intenzity slnečného žiarenia je 

spôsobené najmä eliptickou dráhou Zeme okolo Slnka. Z energetického hľadiska ide 

teda o mimoriadne zaujímavú možnosť získavania energie. Jej obmedzené využívanie 

je spôsobené technologickými a ekonomickým problémami, ale aj koristníckym správaním 

sa ľudskej civilizácie, ktorá čerpá najľahšie dostupné prírodné zdroje bez ohľadu 

na budúce generácie. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Slnečná konštanta = 1 360 W/m 2 na úrovni hranice zemskej stratosféry. 

Slnečné žiarenie 

Slnečná energia dopadá na zemský povrch vo forme slnečného žiarenia. Slnečné žiarenie 

sa po dopade na zemský povrch premieňa na iné formy energie: 

• na tepelnú energiu; takýmto spôsobom sa ohrieva zemský povrch – pôda, voda 

i vzduch; 

• na mechanickú energiu - takto vznikajú vzdušné prúdy; 

• na chemickú energiu; ktorá sa prostredníctvom fotosyntézy viaže v rastlinách 

a iných organizmoch. 

Intenzita slnečného žiarenia sa prechodom cez atmosféru znižuje, a to práve vďaka 

premene žiarenia na jednotlivé formy energie a tiež vďaka rozptylu na jednotlivých 

časticiach atmosféry. Na zemskom povrchu preto registrujeme tri základné druhy slnečného 

žiarenia – priame slnečné žiarenie, rozptýlené (difúzne) žiarenie a žiarenie odrazené 

buď od zemského povrchu alebo iných objektov. Všetky tieto zložky, zastúpené 

v rôznej miere, vnímame voľným okom a sme schopní ich využiť pomocou slnečných 

kolektorov. 

Pozrime sa bližšie na to, čo sa deje s priamym slnečným žiarením počas prechodu 

zemskou atmosférou a pri dopade na povrch Zeme. Intenzita priameho slnečného 

žiarenia na hranici zemskej atmosféry je približne 1 360 W/m 2 . Z toho atmosférou na 

zemský povrch prenikne pri najpriaznivejších podmienkach približne 1 000 W/m 2 . Rozptylom 

priameho žiarenia na oblakoch a nečistotách v atmosfére a odrazom od terénu 

vzniká difúzne žiarenie. Súčet priameho a difúzneho žiarenia sa označuje ako globálne 

žiarenie. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Graf: Zastúpenie jednotlivých druhov žiarenia počas roka na Slovensku. 

V strednej Európe v závislosti od ročného obdobia a stavu atmosféry môže intenzita 

globálneho žiarenia v poludňajších hodinách kolísať od 100 do 1 000 W/m 2 . Pomer priameho 

a difúzneho žiarenia je závislý od geografických a mikroklimatických podmienok. 

Difúzne žiarenie v strednej Európe tvorí v celoročnom priemere 50-70 percent z globálneho 

žiarenia, pričom v zime dosahuje až 90-percentný podiel. To je jeden z dôvodov, 

prečo je použitie plochých kolektorov pre nízkoteplotné aplikácie výhodnejšie ako použitie 

koncentrujúcich kolektorov, ktoré sú schopné spracovať iba priame žiarenie. 

10 11



Rozptyl slnečného žiarenia v atmosfére. 

 

 

 

Zložky slnečného žiarenia pri povrchu 

Zeme. 

V našich zemepisných podmienkach 

to znamená, že energia dopadajúca na 

vodorovnú plochu 1 m 2 dosahuje hodnotu 

1000 až 1250 kWh/rok (približne 

5 GJ). Je to rovnaké množstvo energie, 

aké obsahuje približne 150 m 3 zemného 

plynu. Z toho vyplýva, že teoreticky 

by sme pri stopercentnej účinnosti 

využitia tejto energie z plochy 3 x 3,3 

metra mohli získať dostatok energie 

na pokrytie celoročnej spotreby tepla 

a teplej vody v priemernej slovenskej 

domácnosti. Bariéru pre takéto využitie 

nepredstavuje len nerealizovateľná 

stopercentná účinnosť zariadenia, ale 

aj odchýlky v množstve dopadajúceho 

žiarenia v priebehu roka a jeho energetickej 

hustote. Hustota slnečného 

žiarenia je totiž mnohonásobne nižšia 

ako v prípade spaľovania fosílnych palív. 

Na druhej strane je však toto žiarenie 

homogénnejšie rozložené ako 

zásoby klasických palív na Zemi. 

Najväčší podiel pri získavaní energie 

prostredníctvom slnečných kolektorov 

majú priame a difúzne žiarenie, ktorých 

intenzita sa počas roka v súvislosti 

so striedaním ročných období mení. 

Samozrejme, najviac slnečnej energie 

získame v letných mesiacoch, keď je 

intenzita slnečného svitu najvyššia. 

Maximum slnečného žiarenia u nás 

zaznamenávame v júni, minimum na 

prelome decembra a januára. Z denného 

hľadiska vo všeobecnosti platí, 

že najviac žiarenia dopadá na Zem na 

poludnie, keď je poloha Slnka na oblohe 

najvyššia a cesta prechádzajúceho 

slnečného žiarenia cez atmosféru je 

najkratšia. Tým dochádza k najmenšiemu 

rozptylu a absorpcii žiarenia 

v atmosfére. 

VYUŽÍVANIE SLNEČNEJ ENERGIE 

Ľudstvo využíva slnečnú energiu pre svoje potreby od nepamäti. Okrem spomínanej 

slnečnej energie viazanej v potrave či fosílnych alebo obnoviteľných formách energie 

sa v poslednej dobe vraciame k najjednoduchším spôsobom využitia energie Slnka – 

priamemu ohrevu či k solárnej architektúre. Vo všeobecnosti môžeme túto energiu 

využívať aktívne pomocou slnečných kolektorov alebo fotovoltických článkov alebo 

pasívne tak, že prispôsobíme naše bývanie slnečnému žiareniu využitím solárnej 

architektúry. 

Využívanie 

slnečného 

žiarenia 

Možnosti využívania 

slnečnej energie. 

Dôvody pre využitie 

Aktívne 

Pasívne 

Energia získaná zo slnka je v prvom rade prakticky nevyčerpateľný, bezpečný a obnoviteľný 

zdroj energie prístupný počas väčšej časti roka. Využívanie energie Slnka prispieva 

k trvaloudržateľnému spôsobu života a nezaťažuje budúce generácie. Jej samotné 

využívanie nemá nijaké negatívne vplyvy na životné prostredie počas celej životnosti 

technologického zariadenia (v našich podmienkach 20 až 30 rokov). Solárne zariadenia 

renomovaných výrobcov sú dnes technicky vyzreté a v Európe miliónkrát osvedčené. 

Užívateľ navyše získa istotu konštantnej ceny tepla počas celej životnosti. Takúto istotu 

nemôže zaručiť ani štát, ani žiadna iná spoločnosť. Pomocou slnečných kolektorov si 

môže pripravovať teplú vodu každý sám a zväčšiť tak svoju nezávislosť od dodávok 

energie monopolnými dodávateľmi. Majiteľ domu využívajúceho slnečnú energiu získa 

istotu konštantných cien tepla v časovom horizonte 25 až 30 rokov. 

KLIMATICKÉ PODMIENKY SLOVENSKA 

Príprava tepla 

a teplej vody 

Výroba elektriny 

Ploché a trubicové 

kvapalinové kolektory 

a bazénové absorbéry 

Teplovzdušné kolektory 

Fotovoltické články 

Solárno-termické 

elektrárne 

Premena slnečného žiarenia zachyteného konštrukciami 

budovy na teplo (ekoarchitektúra, slnečné domy...) 

Možnosti využívania slnečnej energie sú, samozrejme, dané množstvom dopadajúceho 

slnečného žiarenia počas roka. Najlepšie podmienky preto majú krajiny s tropickým 

či subtropickým podnebím. Napriek tomu má využívanie slnečnej energie zmysel aj 

v štátoch s oveľa chladnejším podnebím ako máme na Slovensku. Svedčia o tom príklady 

zo Škandinávie. Rakúsko, s veľmi podobnými klimatickými podmienkami ako má 

Slovensko, je z pohľadu napríklad celkovej plochy inštalovaných slnečných kolektorov 

na štvrtom mieste v rámci Európskej únie (rok 2007). 

12 13



Z pohľadu využívania slnečnej energie prostredníctvom slnečných kolektorov nie je veľký rozdiel 

medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Najviac slnečného žiarenia zaznamenávame počas 

celého roka na juhu Slovenska, najmenej na Orave a Kysuciach. Rozdiel medzi najchladnejšími 

a najteplejšími regiónmi v množstve dopadajúcej energie je približne 15 percent. 

Ako príklad malých rozdielov medzi severom a juhom uvádzame sumárny prehľad denného 

a ročného množstva slnečného žiarenia dopadajúceho na 1 m 2 za rok v Komárne 

a v Kysuckom Novom Meste. 

Príklad množstva dopadajúceho slnečného žiarenia na 1 m 2 optimálne sklonenej plochy. 

Komárno 

Kysucké Nové Mesto 

mesiac 

množstvo žiarenia 

pri optimálnom 

sklone 

(Wh / m 2 .deň) 

mesiac 

množstvo žiarenia 

pri optimálnom 

sklone 

(Wh / m 2 .deň) 

január 1476 január 1442 

február 2368 február 2263 

marec 3507 marec 3246 

apríl 4777 apríl 4156 

máj 5318 máj 4715 

jún 5586 jún 4662 

júl 5930 júl 5059 

august 5331 august 4519 

september 4542 september 3657 

október 3250 október 2926 

november 1751 november 1563 

december 1107 december 1066 

celoročný priemer 3752 celoročný priemer 3278 

rozdiel: 13 percent 

Odchýlka predstavuje len 13 percent. Rozdiely sú však najväčšie v lete, keď máme aj 

tak obvykle prebytok slnečného tepla. Viac, než na región, je preto dôležité zamerať 

sa na samotné umiestnenie kolektorov na vhodnom, nezatienenom a južne orientovanom 

mieste. Problematické môžu byť tiež úzke doliny s častou inverziou, ktorá sa 

prejavuje hmlistým počasím brániacim prieniku slnečných lúčov. 

Hoci pre solárny systém a jeho energetický zisk je najdôležitejším kritériom množstvo 

dopadajúceho žiarenia, na účinnosť kolektorov má nezanedbateľný vplyv aj teplota 

okolitého prostredia. Čím vyšší je teplotný rozdiel medzi okolitou teplotou vzduchu 

a teplotou absorbéra, tým nižšia je účinnosť kolektora. 

© GeoModel, s.r.o. 

14 15



Spôsoby pasívneho využívania slnečnej energie 

Rozmiestnenie jednotlivých miestností a ich orientácia je dôležitým prvkom z hľadiska 

tepelných ziskov a strát budovy. Takzvaná solárna architektúra môže v budovách 

prispieť k úsporám energie, ktorú je potrebné vynaložiť na vykurovanie, až pätnástimi 

percentami. Hlavnou zásadou je orientovať všetky veľké okná na juh. Takto navrhnutá 

stavba spotrebuje až o 25 percent energie na vykurovanie menej, ako dom, ktorý je 

orientovaný na východ, či západ. Ďalšou zásadou je umiestňovať obytné priestory (obývacie 

a detské izby) na juh a ostatné časti (kuchyňa, kúpeľňa, skladovacie priestory, 

chodba) v severných častiach domu, či bytu. Veľké, na juh orientované okná je potrebné 

kombinovať s tieniacimi prvkami, ktoré v lete zabránia nadmernému prehriatiu 

miestností. 

Okrem toho solárna architektúra využíva rôzne prvky ako sú napríklad presklené balkóny 

a lodžie či strešné okná. 

Zimná záhrada je jednou z častí domu, 

ktorá plne využíva slnečnú energiu. Funguje 

ako dodatočná izolačná vrstva. Slnečné žiarenie 

vyhrieva presklený priestor, čím sa znižujú 

tepelné straty budovy. Vzduch, ktorý sa 

v týchto priestoroch predohreje, sa dá použiť 

na dokurovanie ostatných miestností. 

Inou možnosťou zníženia tepelných strát je 

špeciálna fólia, ktorá sa nanesie na vonkajšie 

sklá. Fólia v lete umožní udržať v byte 

dobré teplotné podmienky, pretože zmierňuje 

oslnenie miestností. Naopak, v zime 

presvetlí interiér potrebným prirodzeným 

svetlom. Presklené fasády a zimné záhrady 

patria medzi moderné prvky súčasnej 

architektúry a ich použitie umocňuje moderný 

vzhľad budov. 

Presklené balkóny a lodžie sú v bežných 

panelákových bytoch jedinou možnosťou, 

ako využiť slnko pasívnym spôsobom vo 

Zimná záhrada 

svoj prospech. V zimných mesiacoch sa 

takto dosiahne nezanedbateľná úspora tepla. 

Presklená lodžia či balkón funguje na rovnakom princípe ako zimná záhrada: dodatočne 

izoluje, vyhrieva presklený priestor a predohrieva vzduch. Takéto balkóny okrem toho 

zväčšujú úžitkovú plochu bytu a izolujú dom od vonkajšieho hluku a prachu. Aby boli 

využiteľné aj v lete, treba rátať s vhodnou tieniacou technikou a prirodzeným vetraním. 

Ďalšou z možností, ako pasívne využívať slnečnú energiu, je eko-architektúra domov 

s obytným podkrovím so strešnými oknami. Z energetického hľadiska je bývanie 

pod šikmou strechou veľmi výhodné. Väčšina nových rodinných domov má obytné 

podkrovie. Ich majitelia volia túto atraktívnu a zdravú formu bývania najmä pre špecifickú 

atmosféru, ktorú vytvárajú šikmé steny v kombinácii so záplavou slnka, svetla 

a nádherného výhľadu do okolia. Skutočnosť, že takéto domy sú energeticky menej 

náročné, si však uvedomuje málokto. Preto si dovolíme zdôrazniť fakty, ktoré hovoria 

v prospech takejto architektúry. 

Z hľadiska energetickej bilancie má dom so šikmou strechou a strešnými oknami vo 

väčšine prípadov vyšší zisk zo slnečnej energie a zároveň dosahuje nižšie tepelné 

straty v porovnaní s domom s plochou strechou. Prízemný dom s plochou strechou 

s rovnakou obytnou plochou vykazuje energetickú bilanciu až o 19 percent horšiu oproti 

domu so šikmou strechou. Ak je dom s plochou strechou poschodový, jeho energetická 

bilancia je stále o 7 percent horšia, ako pri dome s obytným podkrovím. 

Bratislava 

Košice 

Prípad 1 zisk zo slnečnej energie 1 159 kWh 1 384 kWh 

celkové tepelné straty 5 583 kWh 6 548 kWh 

energetická bilancia - 4 424 kWh - 5 164 kWh 

zvýšenie energetických strát - - 

Prípad 2 zisk zo slnečnej energie 976 kWh 1 154 kWh 



zvýšenie energetických strát * 7 % 7 % 

Prípad 3 zisk zo slnečnej energie 976 kWh 1 154 kWh 

* v porovnaní s prípadom 1. 



zvýšenie energetických strát * 19 % 19 % 

Zošikmené steny podkrovia zmenšujú objem vykurovaného priestoru asi o 20 až 25 

percent. Presný výpočet, koľko energie tým ušetríme, by bol vzhľadom na množstvo 

iných faktorov veľmi komplikovaný. Vo všeobecnosti však platí, že náklady na vykurovanie 

útulnejších podkrovných miestností sú v porovnaní s klasickými priestormi nižšie. 

Priestor pod šikmou strechou býva zvyčajne presvetlený strešnými oknami, ktoré 

vzhľadom na lepšiu orientáciu k smeru slnečných 

lúčov dávajú podstatne viac svetla 

ako fasádne okná. Záplava slnka a svetla je 

vlastne to, čím je bývanie v podkroví zaujímavejšie 

a príjemnejšie. Fakt, že užívatelia 

podkroví zapínajú svetlo možno aj o hodinu 

neskôr a počas zimných rán ho vypínajú o 

hodinu skôr, si málokto uvedomuje. Na druhej 

strane v zimných mesiacoch môže byť 

problém s odstraňovaním snehu zo strešných 

okien. Sneh môže miestnosť zatieniť, 

Obývačka v podkroví 

v tom prípade je potrebné svietiť celý deň. 

16 17



V porovnaní s fasádnym oknom má okno osadené v šikmej streche najväčšiu výhodu 

v tom, že má podstatne vyšší tepelný zisk zo slnečnej energie. Väčšina ľudí si myslí, 

že každé pridané okno prináša ďalšie tepelné straty. V prípade strešného okna to však 

nemusí byť pravda. Ak napríkla strešné okno veľkosti 78x140 cm s nízkymi tepelnými 

stratami osadíme na južnú stranu strechy so sklonom 45°, vo vhodných klimatických 

podmienkach vykazuje plusovú energetickú bilanciu. V Bratislave je to napr. +18 kWh/ 

m 2 a v Košiciach +3 kWh/m 2 . Z toho vyplýva, že v rámci vykurovacieho obdobia cez 

takéto okno viac energie získame ako stratíme. Šikmo osadené izolačné dvojité sklo 

takto prispieva k „vyhrievaniu“ miestnosti. Treba pritom zdôrazniť, že tento jav nastáva 

neustále počas dňa, teda aj keď je pod mrakom. Majitelia rodinných domov s podkrovím 

by určite potvrdili, že v podkroví majú vždy teplejšie ako na prízemí a keď iní už 

v prechodnom období kúria, oni ešte nemusia. 

Vyšší zisk tepla však nemusí byť vždy 

výhodou, čo platí najmä v horúcich letných 

mesiacoch. Preto aj v tomto prípade treba 

rátať s tieniacou technikou. 

SOLÁRNY TRH VO SVETE, EurÓPSKEJ ÚNII A NA SLOVENSKU 

Situácia vo svete 

Globálny solárny trh ovláda Čína, ktorá mala v roku 2008 75-percentný podiel na celosvetovom 

predaji vo výške približne 19 000 MW solárnej kapacity. Nemecko zvýšilo 

tržby zo 672 MW na 1334 MW a má druhý najvyšší predaj s dvadsatinovým podielom. 

USA majú 922 MW a 4-percentný podiel vo svete. Viac, než 1 percento ešte dosahujú 

aj Turecko a Austrália. 

 

 

 

 

 

Kombinácia strešných okien a slnečných 

kolektorov na jednej streche. 

Z hľadiska celkového architektonického tvaru 

domu s obytným podkrovím je výhodou 

aj fakt, že strešné okná a slnečné kolektory 

niektorých výrobcov sa dajú navzájom kombinovať 

do ľubovoľných zostáv. Nasledovný 

príklad vás určite presvedčí, že slnečné kolektory 

môžu vyzerať decentne na každej 

streche. 

 

 

 

 

 

 

Aktívne využívanie slnečnej energie 

Aktívne solárne systémy sa odlišujú od pasívnych tým, že využívanie energie slnečného 

žiarenia nenastáva priamo, ale prostredníctvom fotovoltických článkov premieňajúcich 

slnečné žiarenie na elektrinu alebo slnečných kolektorov či bazénových absorbérov, 

ktoré pohlcujú slnečné žiarenie a premieňajú ho na teplo. 

 

 

 

 

 

Situácia v Európskej únii 

Európska únia (EÚ) ako celok je z viac, ako 50 percent závislá od dovozu primárnych 

energetických zdrojov (z politicky či ekonomicky nie veľmi stabilných regiónov). Ďalším 

vplyvom na energetickú stratégiu EÚ sú prijaté záväzky v oblasti ochrany ovzdušia. 

Preto sa snahy EÚ v oblasti energie sústreďujú najmä na energetickú efektívnosť 

a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ktorých potenciál v jednotlivých členských 

krajinách nie je zanedbateľný. EÚ sa snaží riešiť svoju závislosť od dovozu primárnych 

zdrojov energie najmä podporou využívania domácich - obnoviteľných zdrojov energie 

a kladie na túto prioritu naozaj veľký dôraz. Jednoznačnými lídrami podľa počtu nainštalovaných 

kolektorov sú Nemecko, Rakúsko a Grécko, ale v prepočte na jedného 

obyvateľa vedie Cyprus, kde je až 90 percent všetkých domov vybavených slnečnými 

kolektormi. 

18 19



Celková plocha slnečných kolektorov v krajinách EÚ v roku 2008 (m 2 ); 

Zdroj: ESTIF. 

Krajina 

Celková inštalovaná 

plocha slnečných 

kolektorov v m 2 

Rakúsko AT 3 240 330 

Belgicko BE 268 947 

Bulharsko BG 31 600 

Švajčiarsko CH 593 980 

Cyprus CY 693 200 

Česká republika CZ 165 100 

Nemecko DE 11 094 000 

Dánsko DK 418 280 

Estónsko EE 1 970 

Španielsko ES 1 411 166 

Fínsko FI 25 293 

Francúzsko FR 1 624 100 

Grécko GR 3 868 200 

Maďarsko HU 25 250 

Írsko IE 74 400 

Taliansko IT 1 606 230 

Lotyšsko LT 4 290 

Luxembursko LU 22 500 

Litva LV 7 150 

Malta MT 35 360 

Holandsko NL 363 341 

Poľsko PL 365 676 

Portugalsko PT 318 950 

Rumunsko RO 94 300 

Švédsko SE 289 207 

Slovinsko SI 137 300 

Slovensko SK 95 250 

Veľká Británia UK 385 920 

EÚ + Švajčiarsko 27 261 289 

Situácia na Slovensku 

Slovensko dováža 90 percent primárnych energetických zdrojov. Malo by teda mať 

eminentný záujem na využití vlastných, najmä obnoviteľných zdrojov energie. Situácia 

sa postupne mení s celosvetovým trendom rastu cien fosílnych palív. Neustále zvyšovanie 

cien zemného plynu u nás núti hľadať alternatívy prípravy tepla na ohrev vody či 

vykurovanie, kde práve slnečná energia poskytuje zaujímavé možnosti. 

História 

V návrhu energetickej politiky z dielne Ministerstva hospodárstva SR z roku 2005 sa 

píše, že v polovici 90. rokov sa v SR namontovalo 500 až 700 m 2 kolektorov oproti 

2 000 až 3 000 m 2 z konca 80. rokov. Na túto úroveň sa SR opäť dostala až v roku 2000 

a počet inštalovaných kolektorov ďalej rýchlo rástol až do začiatku roku 2003. V roku 

2003 boli slnečné kolektory preradené do zvýšenej sadzby DPH a to aj v prípade, že 

boli súčasťou stavebnej dodávky. To kolektory znevýhodnilo voči fosílnym energetickým 

zdrojom a zrejme bolo jednou z príčin stagnácie ich montáže. 

V roku 1997 sme v SR aktívne využívali približne 30 000 m 2 slnečných kolektorov, 

prevažne ako zdroj tepla na prípravu teplej vody a ohrev vody v bazénoch. Pri týchto 

podmienkach využívania je ich výkon na úrovni 500 kWh/m 2 za rok, čo predstavuje 

15 GWh tepla ročne. 

Súčasnosť 

Podľa kvalifikovaných odhadov bolo v roku 2008 na Slovensku nainštalovaných celkom 

95 tisíc m 2 kolektorovej plochy. Predpokladá sa, že inštalácia slnečných kolektorov 

v nasledujúcich rokoch bude dosahovať viac ako 15 000 m 2 ročne. Na Slovensku existuje 

jeden z najväčších európskych výrobcov slnečných kolektorov vysokej kvality, väčšina 

jeho produkcie však smeruje na export. Okrem toho majú u nás pobočky významné 

zahraničné firmy ponúkajúce vykurovaciu techniku vrátane kompletných solárnych 

systémov. Skúsená montážna firma dokáže namontovať jednoduchý systém na ohrev 

vody v rodinnom dome v ideálnych podmienkach aj za jeden deň. V roku 2009 ministerstvo 

hospodárstva spustilo Program vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie 

v domácnostiach, v rámci ktorého je možnosť získať dotácie na solárne systémy. 

Nárast celkovej plochy slnečných kolektorov na Slovensku v rokoch 2003 - 2008 (m 2 ) 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

20 

21



TEPELNÉ SOLÁRNE SYSTÉMY 

Solárne systémy sa najčastejšie používajú na ohrev vody, na vykurovanie bazénov, 

skleníkov a podobne. Je možné ich využiť aj na podporu vykurovania, takéto použitie je 

vhodné iba pre budovy, ktoré využívajú nízkoteplotné vykurovacie systémy (podlahové, 

stropné, či stenové) a sú kvalitne zateplené, t.j. ich tepelné straty sú na úrovni nízkoenergetických 

stavieb. V našich klimatických podmienkach je kombinácia s ďalším 

zdrojom vykurovania nevyhnutná. Najčastejšie sa používa plynový kotol alebo kotol 

na tuhé palivo. Vykurovacia voda ohriata pomocou slnečných kolektorov sa môže využiť 

aj v systémoch ústredného vykurovania či centrálneho zásobovania teplom (CZT). 

Vo všeobecnosti slnečné kolektory pokryjú 50-70 percent ročnej potreby teplej vody 

v domácnosti, v lete takmer úplne a v prechodnom období a v zime zabezpečia jej 

predohrev. Okrem sektoru bytovej výstavby a rodinných domov predstavujú ďalšiu 

potenciálnu sféru aplikácie solárnych tepelných zariadení objekty občianskej vybavenosti 

(nemocnice, sanatóriá, školy, hotely). Inou možnosťou sú napr. otvorené a kryté 

bazény, drobné prevádzkarne služieb, reštaurácie, poľnohospodárske podniky a najmä 

potravinársky priemysel. 

Je potrebné uvedomiť si, že slnečné kolektory sú len jednou z častí solárnych systémov. 

Solárny systém na ohrev vody sa skladá z týchto komponentov: 

• slnečné kolektory s upevňovacími konštrukciami; 

• spájacie potrubia s izoláciami; 

• zásobník teplej vody (bojler) s výmenníkom tepla; 

• obehové čerpadlo s armatúrami; 

• regulačná jednotka; 

• expanzná nádoba. 

Solárny systém na ohrev teplej 

vody v rodinnom dome. 

K samotnej premene energie 

slnečného žiarenia na teplo slúžia 

kolektory (1), ktorých základom 

je absorbér zachytávajúci 

slnečné žiarenie. Absorbér je 

spolu s tepelnou izoláciou vložený 

do vane, ktorá by mala mať 

nízku hmotnosť, veľkú mechanickú 

pevnosť, odolnosť voči 

korózii a vodotesnosť. Priehľadný 

kryt kolektora zabezpečuje 

jeho tepelnú izoláciu z prednej 

strany. Tá má znížiť straty tepla, 

ale umožniť prestup slnečného 

žiarenia. Teplo sa prostredníctvom 

teplonosnej kvapaliny 

(nemrznúca zmes) odvádza cez 

spájacie potrubia (2) do zásobníka 

teplej vody (bojlera) (3), 

v ktorom výmenník (4) ohreje 

vodu. Elektrické vyhrievacie 

teleso, prípadne iný zdroj tepla 

(kotol, prípojka ústredného vykurovania) (5) dohrieva vodu počas zamračených dní. 

Elektronické ovládanie (6) zabezpečuje automatickú prevádzku, vypína a zapína obehové 

čerpadlo (7), optimalizuje prietok teplonosnej kvapaliny. Expanzná nádoba (8) 

udržuje rovnomerný tlak v systéme. Teplá voda slúži na bežné použitie v domácnosti v 

kúpeľni (9) či na umývanie riadu a pod. 

Solárny systém teda aktívne využíva slnečnú energiu a transformuje ju na teplo. Kolektor, 

spojovacie potrubie a spotrebič tvoria základ solárneho zariadenia. Pod spotrebičom 

rozumieme zásobník (bojler) na teplú vodu, bazén, vykurovací systém alebo iný 

spôsob využitia tepelnej energie. Kompletný solárny ohrev obsahuje ešte elektronickú 

reguláciu, expanznú nádobu, obehové čerpadlo a celý rad ďalších armatúr, ktoré sú 

potrebné na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku slnečných kolektorov. 

Slnko však poskytuje energiu v nízkej koncentrácii a veľmi nerovnomerne počas rôznych 

ročných období a taktiež rozdielne vo dne a v noci. V súčasnosti sa vo svete najviac 

presadzujú solárne zariadenia na výrobu nízkopotencionálového tepla (s teplotou 

do 100 °C), s využitím plochých slnečných kolektorov. Nerovnomernosť dodávky slnečnej 

energie sa najmä v okrajových mesiacoch roka eliminuje prídavným výmenníkom 

tepla, ktorý je pripojený na kotol ústredného vykurovania alebo elektrickou odporovou 

špirálou, prípadne obidvoma spôsobmi súčasne. 

Komponenty tepelných solárnych systémov 

Slnečné kolektory a absorbéry 

Slnečný kolektor je plocha, ktorá zachytáva slnečné žiarenie a premieňa ho na teplo. 

Ústredným prvkom kolektora je absorbér, v ktorom dochádza k samotnej premene. 

Teplo sa prostredníctvom vedenia tepla v absorbéri prenáša na teplonosné médium, 

ktoré preteká v rúrkach absorbéra a následne sa prepravuje do zásobníka (bojlera). Aby 

absorbér mohol túto úlohu optimálne splniť, pozostáva z dobre vodivého kovového 

plechu (meď alebo hliník) a zo selektívnej konverznej vrstvy, ktorá musí vykazovať čo 

najvyššiu absorpčnú schopnosť (pohltivosť) slnečného žiarenia a má mať minimálnu 

emisivitu (vyžarovanie tepla). 

Kolektory 

Ploché kolektory 

Vákuové kolektory 

Koncentrujúce kolektory 

Plastové absorbéry na ohrev bazénovej vody 

Trubicové vákuové kolektory 

Ploché vákuové kolektory 

22 23



Druhy slnečných kolektorov 

Orientácia kolektorov solárneho zariadenia v strednej Európe využívaného celoročne 

je najvhodnejšia smerom na juh, pod uhlom 45°. Tento uhol môže byť menší, ak 

chceme systém viac využiť v letných mesiacoch a väčší ak chceme systém viac využiť 

v zimných mesiacoch. 

Absorbéry z umelej hmoty 

na ohrev bazénovej vody 

Plastové absorbéry sa vzhľadom k ich obmedzenej 

odolnosti proti tlaku a teplotám 

používajú najmä na ohrev bazénovej vody, 

keďže požadovaná teplota je len o málo 

vyššia ako teplota prostredia. V tomto 

prípade nie je potrebný kryt, pretože tok 

tepla z absorbéra do okolia nie je veľký 

a kryt by uberal príliš veľa slnečnej energie. 

Takéto kolektory skladajúce sa len 

z prepojených absorbérov bývajú inštalované 

na plochú strechu, vhodnejšie 

a jednoduchšie je riešenie s mierne 

šikmou strechou. Pretože bazénové absorbéry 

sú z nehrdzavejúceho materiálu, 

môžu sa využívať v jednookruhových 

systémoch, kde chlórovaná voda z bazénu poháňaná obehovým čerpadlom preteká 

priamo absorbérom – nie je teda potrebné oddeliť solárny okruh od bazénovej vody. 

Ak je k dispozícii filtračné čerpadlo, môže byť použité i pre solárny okruh. Predpokladom 

je dostatočný výkon čerpadla. Kolektory z umelých hmôt sú v prevádzke len 

v lete a je potrebné ich vyprázdniť pred prvými mrazmi. Absorpčná plocha má byť 

50-100 percent z povrchovej plochy bazéna. 

Ploché kolektory 

Na ohrev vody a v rastúcej miere aj na 

účely podpory vykurovania sa využívajú 

v prevažnej miere ploché kolektory. Plochý 

kolektor sa skladá z plášťa kolektora 

(väčšinou v podobe hliníkovej vane), absorbéra, 

tepelnej izolácie z minerálnej vlny 

a priehľadného krytu. Absorbér býva vyrobený 

z medeného alebo hliníkového 

plechu so solárnym lakom alebo selektívnou 

povrchovou vrstvou, vďaka ktorej takmer úplne premieňa slnečné žiarenie na teplo. 

Používané sklo má byť chudobné na železo a odolné voči krupobitiu. Slnečné žiarenie 

prechádza krycím sklom a dopadá na absorbér, v ktorom dochádza k ohrevu teplonosnej 

kvapaliny. Podobný efekt môžeme cítiť napríklad v skleníku alebo v lete v aute, avšak na 

rozdiel od interiéru skleníka či auta z kolektora teplo odvádza teplonosná kvapalina. 

Bežne dostupné ploché kolektory vykazujú priemernú ročnú účinnosť okolo 50 percent. 

Pre inštalácie slnečných kolektorov sa štandardne používa sklon 45°, pri ktorom 

je využitie intenzity slnečného žiarenia optimálne. Ploché kolektory sa používajú na prípravu 

teplej vody a na podporu vykurovania. Pre nízke straty tepla a menší počet spo- 

Optické a tepelné straty štandardného plochého kolektora. 

Vákuové kolektory 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

jovacích miest smeruje trend skôr k väčším 

modulom, ktoré sa montujú do strechy. 

Integrácia plochých 

kolektorov do strechy 

Na rozdiel od bazénových plastových absorbérov 

sú ploché kolektory vhodné pre 

ohrev vody v bazéne najmä v prípade, ak 

má byť okrem bazénu zásobovaný aj iný 

spotrebič, ako napr. príprava teplej vody či 

podpora vykurovania 

 

 

 

 

Vákuové kolektory bývajú väčšinou z výrobno-technických dôvodov vyhotovené vo 

forme radu trubíc. Pás absorbéra pokrytý selektívnou vrstvou zvyšujúcou absorbčnú 

schopnosť je upevnený v sklenej trubici, ktorá nepohlcuje takmer nijaké žiarenie a je 

tepelne odolná. Tepelné straty sú podstatne redukované pomocou vákua vzniknutého 

odsatím vzduchu z priestoru medzi absorbérom a sklenenou trubicou. Vákuum obmedzuje 

vedenie tepla, čiže tepelné straty prúdením (konvekciou), výrazne znižuje aj 

straty spôsobené tepelnou vodivosťou vzduchu. 

Vákuový trubicový kolektor 

Vákuové trubicové kolektory je možné rozdeliť na 

kolektory s priamym prúdením a kolektory pracujúce 

podľa princípu tepelnej trubice (heat-pipe). Pri 

kolektoroch s priamym prúdením preteká teplonosné 

médium od rozdeľovača ku koncu rúry, odoberá 

teplo absorbéra, ktorý sa nachádza vo vákuu 

a tečie opäť do zberača. Prednosťou kolektorov 

s priamym prúdením je, že nevyžadujú ani minimálny 

sklon kolektorov. V prípade kolektorov 

pracujúcich na princípe tepelnej trubice sa v rúre 

nachádza kvapalina, ktorá sa odparuje pri nízkej 

teplote (väčšinou alkohol). Táto para stúpa v rúre 

až na horný koniec, na ktorom je umiestnený malý 

 

 

 

 

24 25



výmenník tepla. Na tomto výmenníku tepla (kondenzátore) para kondenzuje a odovzdáva 

svoje teplo nepriamo teplonosnému médiu. Odtekajúca kvapalina sa opäť zohrieva, 

vyparuje a kolobeh začína 

od začiatku. Aby tento kolobeh 

fungoval, kolektor 

musí mať sklon minimálne 

30°. Veľkou prednosťou 

tohto systému je, že kolektor 

je vlastnou konštrukciou 

bezpečný proti prehriatiu, 

pretože po úplnom vyparení 

kvapaliny – teda keď sa 

Rez trubicou vákuového kolektora. 

neuskutočňuje odber tepla 

– sa kolobeh zastaví. 

Medzi nevýhody vákuových kolektorov 

patria vyššie merné investičné náklady 

na jednotku získaného tepla. Vďaka vákuu 

dosahujú vyššiu účinnosť a vyššie teploty, 

na druhej strane sú náročnejšie na výrobu 

a teda aj drahšie. Keďže na jednotku plochy, 

ktorú zaberajú na streche s nimi nemožno 

pri ohreve pitnej vody získať vyššie ročné 

tepelné výnosy oproti kvalitným plochým 

kolektorom, nachádzajú vákuové kolektory 

využitie najmä v technologických procesoch 

s teplotou pripravovanej vody nad 

60°C a pri solárnej podpore vykurovania. 

Prvenstvo v oblasti technologickej realizácie vákuových 

kolektorov v podobe vákuových plochých kolektorov 

patrí Slovensku. Ploché vákuové kolektory 

v sebe spájajú výhody plochých kolektorov a vákua 

ako tepelnej izolácie. Avšak z ekonomického hľadiska 

ich lepšie výkonové parametre, ľudovo povedané, 

nestoja za to, aby sa nimi ohrievala pitná voda na 

bežné využitie v rodinnom dome, na to postačia klasické 

ploché kolektory. 

Koncentrujúce kolektory 

Koncentrujúce kolektory sústreďujú priame slnečné 

žiarenie pomocou valcových alebo parabolických 

zrkadiel na potrubie alebo pomocou kruhových zrkadiel 

do jedného ohniska. Tým sa dajú dosiahnuť 

vysoké teploty. Takéto kolektory sa používajú najmä 

v solárnych elektrárňach na ohrev pracovnej látky na 

vysokú teplotu (250 až 800°C). 

Vákuový plochý kolektor. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Jedným z príkladov je solárny 

parabolický žľabový systém. 

Bojlery na teplú vodu 

Energia, ktorú ponúka slnko, sa nedá regulovať a iba zriedka je vo vzájomnom súlade 

so spotrebou tepla. Z toho dôvodu je potrebné solárnu energiu akumulovať. Bojler 

na teplú vodu akumuluje teplo a dovoľuje skladovať teplú vodu pred jej využitím. Od 

klasických zásobníkov sa líši najmä väčším objemom, pretože solárne systémy pracujú 

s nízkopotenciálovým teplom a preto potrebujú väčšie objemy na akumuláciu tepla. 

Obsahuje výmenník tepla napojený na solárny okruh, ktorý odovzdáva teplo získané 

z kolektorov a ohrieva vodu, prípadne v kombinovaných systémoch aj druhý výmenník 

tepla zabezpečujúci doohrev vody z klasického systému. 

Najčastejším konštrukčným tvarom je stojatý, štíhly valcový oceľový zásobník, ktorý 

umožňuje ukladanie vody vo vrstvách s rôznymi teplotami. Pretože je v neustálom kontakte 

s pitnou, chemicky upravenou vodou je jeho vnútro ošetrené ochrannou vrstvou, 

ktorá je odolná voči korózii a spĺňa požiadavky potravinárskych predpisov. Používajú sa 

teplotám odolávajúce smaltové vrstvy až po cenovo výhodné potiahnutia plastom, ktoré 

sú však citlivejšie na vyššie teploty. Dôležité je z času na čas skontrolovať funkčnú spôsobilosť 

protikoróznej ochrany, ktorá zabraňuje hrdzaveniu oceľového zásobníka. 

Energia získaná kolektorom alebo vykurovacím kotlom sa väčšinou odovzdáva vode 

pomocou pevne namontovaného rúrového registra, takzvaného výmenníka tepla 

z hladkých rúr, alebo prostredníctvom výmenníka tepla s rebrovanými rúrami. Tieto 

môžu byť podľa potreby namontované pomocou príruby aj dodatočne. Solárny výmenník 

tepla má byť v zásobníku uložený čo najnižšie, výmenník tepla pre prikurovanie 

kotlom ústredného vykurovania v hornej tretine. Toto usporiadanie zabezpečí energeticky 

úspornú prípravu teplej vody s požadovanými teplotami. 

Úniku tepla zamedzuje tepelná izolácia 

hrubá minimálne 50 mm. Izolácia musí 

priliehať na zásobník tesne, aby nemohla 

vzniknúť cirkulácia vzduchu spôsobujúca 

ochladzovanie zásobníka. Straty tepla 

môže spôsobiť aj smerom nahor vyčnievajúci 

odber teplej vody. Preto musí byť vybavený 

takzvaným termosifónom (kus rúry 

v tvare U) prípadne musí byť aspoň vedený 

vodorovne. Termosifón zabraňuje „rúrkovej“ 

cirkulácií vody, ktorá stúpa v rúre nahor, 

na stene potrubia sa opäť ochladzuje a 

popri stene klesá späť do zásobníka. 

Pre zabezpečenie čo najnižších strát tepla 

a nízkych investičných nákladov pozostávajú 

zásobníky teplej vody z jednej 

nádrže. Okrem toho by mali byť z energetických 

dôvodov umiestnené podľa 

možností v budove (aby tepelné straty, 

Bojlery slúžiace na uskladňovanie 

teplej vody – s jedným a s dvoma výmenníkmi 

tepla. 

ktoré sa vyskytujú napriek najlepšej tepelnej izolácií, boli privádzané do budovy). Naopak, 

v lete je vhodné zabezpečiť prevetrávanie tohto priestoru. Pre ich umiestnenie 

obvykle postačí bežná výška miestnosti (väčšinou výška pivničného priestoru). 

26 27



Potrubné rozvody 

Rozvody predstavujú v obvyklých prípadoch medené rúrky s priemerom 18 až 22 mm 

(v závislosti od veľkosti kolektorového poľa), ktoré sa spolu s dvojžilovým káblom (0,75 

až 1,5 mm²) pre pripojenie snímača teploty v kolektore vedú v jednej inštalačnej šachte, 

prípadne v nepoužívanom ťahu komína, z miestnosti technického zariadenia domu 

až po solárne zariadenie. Aby sa predišlo stratám, je potrebné potrubia po celej dĺžke 

zabezpečiť teplu odolnou (až 180°C) izoláciou s hrúbkou minimálne 20 mm. 

Expanzné nádoby 

Expanzná nádoba je nevyhnutným prvkom solárneho systému. Musí byť namontovaná 

do dobre tepelne izolovaného solárneho okruhu a musí byť dimenzovaná tak, aby mohla 

prijať celý objem teplonosnej kvapaliny obsiahnutý v slnečných kolektoroch. Spojenie 

expanznej nádoby s kolektorom musí byť neuzatvárateľné, pričom nádrž zachytáva 

zmeny objemu solárnej kvapaliny, ktoré sú vyvolané zmenami teploty. 

Obehové čerpadlá 

Obehové čerpadlo má spotrebovať čo najmenej energie, preto je potrebné predchádzať 

predimenzovaniu jeho výkonu. Čerpadlá, ktoré ponúkajú výrobcovia zriadení 

v rámci hotových systémov, majú dostatočné výkonové rozpätie. Pomocou troch až 

štyroch prepínateľných výkonových stupňov možno prietok zvoliť tak, aby pri maximálnom 

výkone kolektora – pri silnom slnečnom žiarení – vznikol teplotný rozdiel medzi 

prítokom a spätným tokom asi 8 – 12°C pri strednom stupni, takže v prípade potreby 

sa môže ešte prepnúť smerom nahor alebo nadol. Príkon obehového čerpadla obvykle 

nie je väčší než 65 W. 

Elektronický regulátor. 

Regulácia 

Ovládanie solárneho systému je u väčšiny 

výrobcov zabezpečené pomocou 

elektronického regulátora, ktorý zabezpečí 

komfortné, pohodlné a najmä jednoduché 

nastavenie a prevádzku celého 

systému. 

Spotreba energie v domácnosti 

Ak sa zamýšľame nad možnosťou využívať energiu slnka pomocou solárneho systému, 

na jeho správne dimenzovanie je v prvom rade potrebné zistiť, akú máme spotrebu 

teplej vody, prípadne tepla v domácnosti. Všetky spomínané spôsoby využívania slnečnej 

energie prinášajú nezanedbateľné úspory nákladov, či už na prípravu teplej vody 

alebo na vykurovanie. Keďže na Slovensku stále vynakladáme na energiu v domácnosti 

viac, ako v iných európskych štátoch, otázka úspor energie by mala byť nepochybne 

jednou z prvoradých pre každú rozumne hospodáriacu domácnosť. 

Celková spotreba energie v priemernej štvorčlennej domácnosti za rok sa pohybuje okolo 

80 GJ, v čom je zahrnutá spotreba 

energie potrebná na vykurovanie 

 

 

 

 

 

 

 

a prípravu teplej vody aj elektrická 

energia. Podiel spotreby elektriny 

môže byť aj vyšší, ak sa teplá voda 

pripravuje v elektrickom zásobníkovom 

alebo prietokovom ohrievači 

alebo, keď je v letnom období 

v prevádzke klimatizácia. 

Graf: Približné rozdelenie ročnej 

spotreby energie v domácnosti. 

Úspory 

Výška dosiahnutých úspor závisí od systému ohrevu vody či vykurovania, s ktorým 

solárny systém porovnávame. Ak sú momentálne náklady na prípravu teplej vody či vykurovanie 

vysoké pre neefektívny zdroj vykurovania či drahé palivo, aj finančné úspory 

budú vysoké. Vo všeobecnosti môžeme so solárnym systémom ušetriť: 

• 50 až 75 percent nákladov v prípade prípravy teplej vody; 

• do 30 percent nákladov v prípade podpory vykurovania; 

• 80 až 100 percent nákladov v prípade ohrevu vody v bazéne. 

Nezanedbateľný je tiež fakt, že pri slnečnom ohreve sa do atmosféry neuvoľňujú žiadne 

emisie spôsobujúce skleníkový efekt a zmeny klímy. Jeden funkčný kolektor s plochou 

2 m 2 ušetrí 500 až 1 000 kg oxidu uhličitého (CO 2 

) za rok. 

MONTÁŽ SOLÁRNEHO ZARIADENIA 

Ideálna chvíľa na montáž solárneho zariadenia je pri výstavbe domu alebo výmene 

kotla. Predovšetkým novostavba, ale aj rekonštrukcia strechy alebo fasády sú vhodnou 

príležitosťou pre cenovo priaznivé naprojektovanie a inštaláciu solárneho zariadenia. 

Ak integrujete kolektory priamo do strechy, ušetríte časť strešnej krytiny. Aj keď nenamontujete 

solárne zariadenie hneď, je vhodné už v tejto chvíli myslieť na stúpacie 

potrubie z pivnice až po strechu. Takto značne znížite náklady na budúcu montáž solárneho 

zariadenia. Namiesto obyčajného zásobníka teplej vody si hneď kúpte solárny 

zásobník. Tým môžete znížiť náklady na zásobník, pretože nebudete musieť investovať 

dvakrát. 

28 29



Ak pôvodný systém vykurovania dospel ku koncu svojej životnosti, výmena vykurovacieho 

zariadenia ponúka zvlášť priaznivý okamih na inštaláciu solárneho systému, 

pretože početné, pri tom spolupôsobiace efekty prispievajú k podstatnému zníženiu 

nákladov. Ak investujete do moderného vykurovania so solárnym zariadením, ide 

o trvalú investíciu na najbližších 20 až 25 rokov, ktorá môže dlhodobo znížiť náklady na 

vykurovanie domu až o 30 percent (v závislosti od potreby energie na vykurovanie, od 

veľkosti kolektorovej plochy a od aktuálnych cien energie). 

Kritériá výberu vhodného typu kolektorov 

Rozhodujúcim kritériom použitia jednotlivých typov kolektorov je účel ich využívania. 

Nekryté absorbéry (prevažne plastové) ohrievajú vodu iba na teplotu o niekoľko stupňov 

vyššiu, ako je teplota okolia, teda sú efektívne iba v prípade použitia na sezónny 

ohrev vody v bazénoch. Drahé vákuové rúrové kolektory majú opodstatnenie najmä 

v tých prípadoch, kde sa vyžaduje ohrev na vysoké teploty (napr. technologické účely, 

konvenčné vykurovacie systémy), alebo tam, kde je intenzita slnečného žiarenia nízka 

(napr. severná Európa). Plochý slnečný kolektor s kvalitnou selektívnou konverznou 

vrstvou je vhodný na celoročnú prípravu teplej vody a nízkoteplotné vykurovanie 

v prechodnom období v stredných a vyšších zemepisných šírkach (stredná a severná 

Európa). V prípade podpory vykurovania je vhodné prebytky tepla v letnom období 

využívať na ohrev vody v bazéne. 

Špecifický charakter 

 

má priebeh účinnostnej 

krivky plochého 

 

 

 

vákuového kolektora. 

 

 

Jeho optická účinnosť 

 

 

je približne rovnaká 

ako u plochých kolektorov 

s priehľadným 

 

 

krytom (80 percent), 

 

 

ale ďalší priebeh krivky 

v oblasti vyšších teplôt 

 

 

teplonosnej kvapaliny 

 

Výber vhodného kolektora podľa účinnostných kriviek. 

v absorbéri sa pohybuje 

medzi vákuovým 

rúrovým kolektorom 

a plochým so selektívnym 

povrchom absorbéra. Je to dané najmä skutočnosťou, že vákuový plochý kolektor 

pracuje v oblasti tlakov, kde sa už neuplatňujú straty prúdením, ale na rozdiel od vákuových 

rúrových kolektorov sa tu stále uplatňujú straty vedením tepla v silno zriedenom vzduchu. 

 

Dimenzovanie 

Hoci existuje celý rad zložitých dimenzačných výpočtov, bežný užívateľ si v našich 

podmienkach vystačí s niekoľkými jednoduchými pravidlami : 

• v prípade prípravy teplej vody je potrebné rátať s 1 až 1,5 m 2 kolektorovej plochy 

na 1 osobu a 80 až 120 litrov objemu zásobníka na 1 kolektor. 

• v prípade ohrevu bazénovej vody bude kolektorová plocha predstavovať 40 až 60 percent 

plochy vonkajšieho nekrytého bazéna, a 80 až 100 percent v prípade vnútorného bazéna. 

• v prípade podpory vykurovania je plocha kolektorov úmerná 20 až 25 percentám 

vykurovanej plochy. 

Príprava teplej vody 

Ekonomicky prijateľným spôsobom môžeme slnečnými kolektormi v ročnom priemere 

ušetriť 60 až 75 percent energie potrebnej na prípravu teplej vody v domácnosti. Slnečné 

teplo na prípravu teplej vody je možné výhodne využívať všade tam, kde je veľká 

spotreba teplej vody, ako napríklad v nemocniciach a sociálnych zariadeniach, zariadeniach 

cestovného ruchu, práčovniach, čistiarňach, v poľnohospodárstve a podobne. 

V rodinných domoch pomocou štandardných kolektorov bežne dosahujeme vodu 

s teplotou 45 až 60°C. 

Pre dimenzovanie solárnych systémov na ohrev teplej vody je rozhodujúca očakávaná 

spotreba vody v domácnosti. Tá závisí od správania sa a zvykov jednotlivých jej členov. 

Samozrejme, ľudia zvyknutí kúpať sa každý deň, spotrebujú viac, ako tí, ktorým stačí 

sprcha. 

Hodnoty pre odhadnutie dennej spotreby teplej vody (na osobu a deň). 

Spotreba teplej vody 

(litre) 

Teplota (°C) 

umývanie riadu 12 -18 50 

umývanie rúk 2 - 5 40 

umývanie hlavy 10 – 15 40 

sprchovanie 30 – 60 40 

kúpeľ 120 – 180 40 

kúpeľ – veľká vaňa 250 - 400 40 

Spotreba teplej vody (45°C) rôznych užívateľov. 

obytné domy 

športové zariadenia 

pohostinstvá, 

reštaurácie 

zdravotnícke 

zariadenia 

Nízka spotreba 

vody 

(litre) 

Stredná spotreba 

vody 

(litre) 

Vysoká spotreba 

vody 

(litre) 

na osobu 

a deň 

30 45 60 

na jednu 

30 45 60 

sprchu 

na jedno 

10 25 45 

miesto 

na jedno lôžko 30 50 100 

na jednu 

30 45 60 

sprchu 

Ak vieme, aká je denná spotreba teplej vody, môžeme si zvoliť objem zásobníka. Ten 

má byť 2 až 2,5 násobkom dennej spotreby, aby bola pokrytá aj špička spotreby a zároveň 

aj preklenutie zamračených dní. 

30 31



Približné dimenzovanie solárnych systémov na ohrev vody podľa počtu členov 

domácnosti. 

počet užívateľov 

– členov domácnosti 

kolektorová plocha 

(m 2 ) 

objem zásobníka (bojlera) 

na teplú vodu (litre) 

2-3 3 - 4 200 

3-4 5 - 6 300 

4-5 6 - 7 400 

Podpora vykurovania budov 

Treba zdôrazniť, že ekonomicky zmysluplne sa solárnym zariadením nedá zabezpečiť 

stopercentné pokrytie energetických potrieb rodinného domu na jeho vykurovanie. 

Veľkosť kolektorového poľa a teda aj jeho výkon sú v tomto prípade podstatne väčšie. 

Solárne vykurovanie môže kryť približne 15 až 30 percent ročných energetických potrieb 

dobre izolovaného a nízkoteplotným vykurovacím systémom (podlahové, stenové 

alebo stropné vykurovanie) vybaveného objektu. 

Využitie plochých kolektorov na ohrev vody, 

podporu vykurovania a ohrev bazénu. 

Ohrev vody v bazénoch 

Pri využívaní slnečnej energie sa stretávame 

s istým energetickým paradoxom. 

Najmenšia intenzita slnečného žiarenia 

nastáva v zimnom období, v čase, keď 

potrebujeme najviac tepla. V lete je to naopak. 

Využitie tohto tepla sa najčastejšie 

rieši ohrevom vody v bazénoch, čím sa 

kúpanie v ňom stáva príjemnejšie a predĺži 

sa tak kúpacia sezóna. 

Priemyselné teplo 

V priemysle nachádzajú solárne systémy 

uplatnenie najmä v oblastiach, kde sa využíva 

teplo do 100°C, ako napríklad pivovary, bitúnky, konzervárne, cukrovary a podobne. 

V najbližších rokoch sa dá očakávať rast významu, v oblastiach solárneho chladenia 

a prípravy pitnej vody. 

Umiestnenie a orientácia kolektorov 

Z hľadiska možnosti inštalácie solárnych 

zariadení na ohrev pitnej vody sú akceptovateľné 

všetky rodinné domy bez ohľadu 

na typ a orientáciu striech, keďže malý 

počet kolektorov (3 ks) je možné v prípade 

nevhodne orientovanej sedlovej strechy 

inštalovať na južne orientovanú fasádu. Pri 

viac, ako 4-podlažných domoch, je dostupná 

plocha strechy pripadajúca na bytovú 

jednotku príliš malá pre inštaláciu dostatočného 

počtu slnečných kolektorov a použité 

vykurovacie systémy sú väčšinou nevhodné 

na spojenie so solárnym zariadením. 

Na Slovensku sú slnečné kolektory najčastejšie montované priamo na šikmú strechu 

budovy. Okrem toho je možné umiestniť ich na rovnú strechu či priamo na pozemnú 

pevnú konštrukciu. Dôležitá je dĺžka potrubia od kolektorov k zásobníku, ktoré by malo 

byť čo najkratšie. 

Najvhodnejšia orientácia v našich klimatických podmienkach je juh, s možnou odchýlkou 

45° na východ alebo západ. Okrem toho je potrebné dbať na to, aby sa na kolektor 

v zime nedostal sneh z nejakého stromu či inej budovy. Ideálny sklon kolektorov by 

mal byť 45 – 50°. Ak uvažujeme s využitím len v lete, ideálny sklon je 20-30°, pre zimné 

mesiace platí najväčší tepelný zisk pri sklone 60°. 

Kolektory montované na šikmú stechu 

(nie sú súčasťou krytiny). 

Z montáže kolektorov na fasádu Hospica 

sv. Františka z Asissi v rámci projektu 

Palisol. 

Upevnenie kolektorov pomocou nosnej 

konštrukcie. 

Spôsoby upevnenia kolektorov 

Existuje niekoľko spôsobov upevnenia kolektorov. 

K dispozícií sú riešenia pre všetky 

typy striech a bežných strešných krytín, na 

zvislú stenu aj pre integráciu do strešnej 

krytiny. Najčastejšie používaným je inštalácia 

na šikmú strechu. Ani rovné strechy 

nepredstavujú problém, v tomto prípade sa 

kolektory upevňujú pomocou špeciálnych 

nosných konštrukcií. 

Vďaka modernej stavebnej technike (pultové 

strechy namiesto sedlových striech) sa 

v prípade novo budovaných rodinných 

domov čoraz viac používajú montáže na 

strechu. V porovnaní s kolektorom integrovaným 

do strechy je kolektor na streche 

neustále vystavený vplyvom povetria, čo 

vyžaduje primerane odolnú nosnú konštrukciu. 

Nosná konštrukcia slúži na optimálne 

a spoľahlivé upevnenie kolektorov na 

zvolenom mieste. Väčšinou sú vyhotovené 

z hliníkových profilov, čo zaručuje ich dlhú 

životnosť a plnú recyklovateľnosť. 

Už dávno sú preč časy, keď sa kolektory 

montovali na budovu výlučne len pre získavanie 

energie. Dnes preberajú kolektory 

aj rôznorodé dodatočné funkcie, ako sú 

ochrana proti poveternostným vplyvom, 

zatienenie, tepelná izolácia a predstavujú 

nový architektonický kompozičný prvok. 

Solárny priemysel už na tieto trendy zareagoval 

a ponúka optimálne riešenia pre 

architektonicky sympatické integrovanie 

kolektorov do striech a fasád. 

Kolektory sa dajú veľmi jednoducho a rýchlo 

zabudovať do krytiny ako takzvané „integ- 

32 33



Montáž kolektorov pomocou žeriavu. 

rované veľkoplošné kolektory“. Pritom sa 

jednotlivé moduly s plochou až do 16 m² 

montujú do pokrytia strechy odstránením 

strešnej krytiny a tesným pripojením pomocou 

oplechovania, ktoré zhotoví klampiar 

alebo ho namontuje dodávateľ solárneho 

zariadenia. Pri nových stavbách vzniká dodatočná 

cenová úspora, pretože nie je potrebné 

kupovať strešnú krytinu zodpovedajúcu 

veľkosti kolektorovej plochy. Na montáž väčších 

kolektorových modulov je nevyhnutný 

žeriav. 

Slabé stránky systémov využívajúcich tepelnú slnečnú energiu 

Nesmieme však zabúdať ani na slabé stránky systémov využívajúcich slnečnú energiu. 

Hoci návratnosť investície sa s rastom cien energie a palív pomaly, ale isto skracuje, 

investičné náklady sú stále pomerne vysoké. Systémy sú najefektívnejšie v oblasti 

teplôt do 100°C, čo ich predurčuje najmä na prípravu teplej vody. V prípade využitia aj 

na prípravu tepla pre vykurovanie je potrebná kombinácia s iným zdrojom vykurovania, 

pričom najlepšie sa uplatnia najmä pri nízkoteplotných systémoch vykurovania (napr. 

podlahové alebo stenové vykurovanie). Mnohí záujemcovia očakávajú, že so slnečnými 

kolektormi pokryjú celú svoju potrebu tepla. Bohužiaľ, solárne systémy sa bez 

doplnkového zdroja nezaobídu, keďže v stredoeurópskych podmienkach nie sú schopné 

zabezpečiť ekonomicky efektívnym spôsobom celú potrebu tepla na vykurovanie 

a prípravu teplej vody. 

U nás zatiaľ najmenej používaným spôsobom je integrácia kolektorov do fasády 

budovy. Fasádne kolektory sa stávajú súčasťou vonkajšieho plášťa a preberajú funkciu 

ochrany proti poveternostným vplyvom a funkciu utesnenia obvodového plášťa budovy. 

Fasádne kolektory bez zadného odvetrávania dodatočne prispievajú k zníženiu 

tepelných strát spôsobených prestupom tepla, pretože absorbéry sa v zime zohrievajú 

aj pri nízkom slnečnom žiarení a tak redukujú teplotné rozdiely medzi vnútorným 

priestorom a vonkajšou stenou. 

Obsluha a údržba solárneho systému 

Napriek tomu, že solárne tepelné zariadenia nevyžadujú takmer žiadnu údržbu, pravidelná 

kontrola, zvlášť pri veľkých zariadeniach, je predpokladom dosiahnutia predpovedaných 

prínosov a vysokej životnosti solárneho systému. Kontrolu a údržbu systému zabezpečuje 

v pravidelných intervaloch každá seriózna dodávateľská firma podľa pokynov výrobcu, podľa 

možnosti na jar počas slnečného dňa. Montážna firma po ukončení montáže v rodinnom 

dome kompletne odskúša celý systém a nastaví parametre elektronického regulátora. 

Nový majiteľ dostane informácie o prevádzke, obsluhe a základnej údržbe systému, ktorá 

pozostáva najmä z kontroly pracovného tlaku, nastavenia otáčok obehového čerpadla 

podľa sezóny a celkovej vizuálnej kontroly systému. V prípade poklesu tlaku v systéme je 

potrebné doplniť teplonosnú kvapalinu alebo kontaktovať montážnu firmu. Elektronický 

regulátor zabezpečuje automatickú prevádzku systému. Jeho pracovné parametre nastavila 

montážna firma, nevyžaduje žiadne zásahy. Je potrebné ho chrániť pred vniknutím 

vody a prepätím. Majiteľ by mal tiež dbať o to, aby nedošlo k mechanickému namáhaniu 

medených potrubí a vznik neštandardných situácií vždy konzultovať s montážnou firmou. 

Po približne 6 rokoch prevádzky treba vymeniť teplonosnú kvapalinu. 

Na jednotlivé časti systému platia záručné podmienky stanovené ich výrobcami 

a dodávateľmi. Väčšina serióznych výrobcov štandardne poskytuje minimálne 10-ročnú 

záruku na kolektory a 5 rokov na zásobníky vody. Na montážne práce poskytuje každý 

seriózny zhotoviteľ niekoľkoročnú záruku (väčšinou 3 roky). 

Plusy solárnych systémov 

Systémy využívajúce slnečnú energiu na prípravu tepla pracujú s relatívne vysokou 

účinnosťou pri veľmi nízkych prevádzkových nákladoch počas celej životnosti, ktorá 

dosahuje až 30 rokov. Užívateľ, ktorý si nainštaloval takýto systém, získal možnosť 

prípravy teplej vody počas väčšej časti roka takmer úplne zadarmo a nezávisle od 

neustále sa zvyšujúcich cien bežne využívaných palív. Nezanedbateľná je tiež otázka 

ochrany životného prostredia. 

silné stránky 

konštantná cena tepla počas 

20 – 30 ročnej životnosti 

decentralizovaná výroba tepla – nižšia závislosť 

od dodávateľov tepla a rastu cien 

palív 

žiadne negatívne ekologické vplyvy počas 

celej životnosti 

slabé stránky 

relatívne vysoké investičné náklady 

systémy sú najefektívnejšie v oblasti 

teplôt do 100°C 

potreba doplnkových energetických 

zdrojov, pretože systémy nepokryjú spotrebu 

tepla počas celého roka, v našich 

podmienkach je ekonomicky zmysluplný 

stupeň pokrytia celoročných energetických 

potrieb na prípravu teplej vody okolo 

60 percent 

zanedbateľné prevádzkové náklady problémy s inštaláciou na pamiatkovo 

chránených budovách 

možnosť stopercentnej recyklácie 

použitých konštrukčných materiálov 

relatívne vysoká účinnosť 

(30-60 percent) 

bez nárokov na nové zastavané plochy 

vzájomná doplniteľnosť s inými OZE 

veľký potenciál zvýšenia využitia solárneho 

tepla v oblasti akumulácie a solárneho 

chladenia 

krátky čas energetickej amortizácie 

technologická zrelosť 

34 35



EKONOMICKÉ ZHODNOTENIE SYSTÉMOV 

Ceny solárnych zostáv (aj vďaka dotáciám) každoročne klesajú, napriek tomu sa stále 

bežný Slovák nad inštaláciou solárnych zostáv nezamýšľa. Situácia sa však postupne 

mení k lepšiemu s celosvetovým trendom rastu cien klasických palív. Neustále zvyšovanie 

cien zemného plynu nás núti šetriť a hľadať alternatívy prípravy tepla na ohrev 

vody či vykurovanie. Investícia do vhodného solárneho systému prináša významné 

úspory, ktoré do značnej miery vyvažujú vysoké počiatočné náklady. V nasledujúcej tabuľke 

uvádzame prehľad cien jednotlivých solárnych systémov ponúkaných na našom 

trhu (bez montáže). 

Ceny solárnych systémov na Slovenskom trhu v roku 2010 

solárny 

systém 

zostava 

pre ohrev 

pitnej 

vody 

kolektorová 

plocha 

objem 

zásobníka 

(bojler) 

možnosť 

kombinácie 

s iným 

zdrojom 

vykurovania 

odporúčaný 

počet osôb 

cena 

v eur 

(vrátane 

DPH) 

2 x 2 m 2 200 l áno 2-3 2 324 

3 x 2 m 2 300 l 3-4 2 846 

cena 

v eur 

(vrátane 

DPH) 

pri získaní dotácie 

cena 

v eur 

(vrátane 

DPH) 

Výrobca 1 Výrobca 2 Výrobca 3 

2 x 2 m 2 300 l áno 2-3 2 875 2 900 

3 x 2 m 2 400 l áno 3-5 2 980 

Z ekonomického hľadiska sú podľa nezávislých porovnávacích testov najefektívnejšie 

systémy na ohrev teplej vody. Potvrdzujú to aj porovnávacie testy vykonávané 

v sledovaných testovacích domoch. V porovnávaní sa berie do úvahy najmä dosiahnutý 

výkon (ročná úspora energie, stupeň využitia, množstvo teplej vody), zohľadňuje 

sa prevádzka a údržba, ekologické aspekty a energetická amortizácia, bezpečnosť či 

jednoduchosť montáže. Z porovnávacích testov vyplýva, že merné investičné náklady 

sú 2,3-krát vyššie v prípade kombinovaných systémov ako pri systémoch určených 

len na ohrev teplej vody. Pri podpore vykurovania je podmienkou akej-takej ekonomickej 

výhodnosti nízkoteplotný vykurovací systém (napr. podlahové vykurovanie) a dom 

s nízkymi tepelnými stratami. 

faktorov, ako typ a výrobca kolektorov a príslušných zariadení, doterajší spôsob prípravy 

teplej vody a vykurovania, ceny tepla, zemného plynu či iných palív a podobne. 

Pre ilustráciu výpočtu jednoduchej doby návratnosti uvádzame príklad zodpovedajúci 

jednému z častých spôsobov prípravy teplej vody v rodinných domoch u nás. 

Modelový príklad - návratnosť v porovnaní s elektrickým ohrevom vody 

V tomto prípade uvažujeme so základným solárnym systémom určeným na ohrev 

teplej vody s dvoma kolektormi a 200-litrovým zásobníkom, ktorý nahradí 60 percent 

ročnej spotreby elektrickej energie na ohrev vody. Energetický zisk štandardného kolektora 

(2 m 2 ) sa pohybuje medzi 700 až 930 kWh ročne. 

investícia do solárneho systému 

energetický zisk štand. kolektora 

ročná produkcia energie 

cena elektriny v r. 2009* 

ročná úspora 

jednoduchá doba návratnosti 

životnosť systému 

2 324 € vrátane DPH 

800 kWh 

2 x 800 kWh 

0,12 €/kWh 

2 x 800 kWh x 0,12 € = 192 € / rok 

2 324 / 192 = 12,1 rokov 

25 až 30 rokov 

* cena je vrátane DPH, predstavuje priemer z roku 2009 vypočítaný z taríf: D2 Západoslovenskej 

energetiky, D2 Stredoslovenskej energetiky a Východoslovenskej energetiky 

Väčšina certifikovaných systémov má životnosť 25 až 30 rokov, preto po uplynutí 

12 rokov od namontovania pripravuje solárny systém teplú vodu takmer úplne zadarmo 

ešte 15 až 20 rokov. Jediné náklady na jeho prevádzku predstavuje zanedbateľná 

údržba a napájanie čerpadla, ktorého príkon v závislosti od výrobcu a systému sa 

pohybuje od 40 W do 65 W. Celý systém teda nespotrebuje viac elektriny ako bežná 

žiarovka. 

Návratnosť investície 

Je potrebné si uvedomiť, že solárne systémy sú jednou z možností prípravy teplej vody 

či podpory vykurovania a možnosť výpočtu návratnosti investície je tu len vďaka dosiahnutým 

úsporám v porovnaní s klasickými zdrojmi tepla. Klasický kotol či iný zdroj tepla 

v rodinnom dome alebo inej budove považujeme za nutnú investíciu, preto nikoho nenapadne 

zamýšľať sa nad jeho návratnosťou, pretože nijaká nie je. Solárne systémy pritom 

prinášajú značné úspory, vďaka ktorým po vrátení investície využívame získanú energiu 

takmer zadarmo. Životnosť kvalitných systémov je 25 až 30 rokov (okrem bojlerov na 

pitnú vodu a obehových čerpadiel), preto sú slnečné kolektory dobrou investíciou do 

budúcnosti menej závislej od vývoja cien klasických palív. Nie je však možné všeobecne 

stanoviť čas návratnosti investície do solárneho systému, keďže závisí od mnohých 

36 37



PRÍKLADY VYUŽÍVANIA SOLÁRNEJ ENERGIE 

Rodinný dom v Bratislave 

O tom, že množstvo slnečného žiarenia u nás je dostatočné nielen na ohrev bazénovej 

či pitnej vody, ale aj na podporu vykurovania, svedčí jeden z mnohých príkladov inštalácie 

solárneho systému z Bratislavy. V tomto prípade slnečné kolektory slúžia v lete 

na ohrev bazénovej vody a ohrev pitnej vody dokonca naraz pre dva rodinné domy a vo 

vykurovacej sezóne počas slnečných dní podporujú nízkoteplotný vykurovací systém. 

Majiteľ pôvodného domu sa rozhodol pre toto riešenie po konzultácií s montážnou 

firmou, keďže susedný dom postavila jeho široko rozvetvená rodina. Majiteľ tak myslí 

na budúcnosť a zbavuje sa prílišnej závislosti od cien zemného plynu, ktorý používa na 

vykurovanie a ohrev vody. V rozhodovaní majiteľa však zohral rolu aj pozitívny postoj 

k ochrane životného prostredia. 

Využívanie slnečnej energie pre ohrev 

bazénovej vody, pitnej body a podporu 

vykurovania v Bratislave. 

Celkovo 22 južne orientovaných kolektorov 

je pomocou rozvodných potrubí napojených 

na centrálne zásobníky vykurovania s objemom 

2 x 500 litrov a zásobníky na prípravu 

ohriatej pitnej vody s objemom 2 x 400 litrov. 

Prebytky tepla sú použité na ohrev interiérového 

bazénu s objemom 25 m 3 . 

Pole kolektorov sa správa ako centrálny 

zdroj energie. Jednotlivé spotrebiče (zásobníky 

vykurovacej i pitnej vody aj výmenník 

pre ohrev bazéna) odoberajú energiu 

zo zdroja podľa potreby a v prípade nedostatku 

slnečnej energie doplňujú energiu 

z lokálnych zdrojov (v tomto prípade z kotlov ústredného kúrenia v každom dome). 

Celý systém ovládajú elektronické regulátory. Výhodou jedného poľa kolektorov je jeho 

rovnomerné zaťaženie a maximálne využitie počas celého roka. Systém v okruhu vykurovania 

pracuje tak, že ak je voda v zásobníku zohriata pomocou slnečných kolektorov 

na dostatočnú teplotu (ak je teplota vyššia ako teplota vracajúcej sa vody z okruhu 

kúrenia), využíva sa na ohrev vody v okruhu vykurovania (ventil prepne cirkuláciu cez 

zásobník). Ak teplota nie je dostatočná, ventil uzavrie prietok vody cez zásobník a voda 

sa ohrieva plynovým kotlom. 

Majiteľ domu a solárneho systému dosahuje vďaka väčšej kolektorovej ploche zaujímavé 

energetické zisky aj v zime. Počas slnečných dní dosahovali teploty v zásobníku 

teplej vody dokonca až 60°C aj napriek vonkajším teplotám pod bodom mrazu. Zaujímavosťou 

je aj experiment, počas ktorého majiteľ v lete úplne odstavil kotol na zemný 

plyn a všetok ohrev teplej vody nechal na solárny systém. Počas dvoch mesiacov bol 

tak nútený zapnúť kotol len raz. Navyše, oba domy sú vybavené dobre navrhnutým podlahovým 

vykurovaním, ktoré pracuje s najnižšími možnými teplotami (okolo 32 stupňov), 

čo je oveľa menej ako pri klasických vykurovacích systémoch. Preto tu využívanie 

slnečnej energie prináša ďalšie úspory nákladov na vykurovanie. Majiteľ je spokojný 

s dosiahnutým vysokým komfortom bývania aj s vedomím, že napomáha znižovanie 

záťaže životného prostredia spaľovaním fosílnych palív. 

Energeticky úsporný rodinný dom na strednom Slovensku 

Opisované riešenie využitia slnečnej energie v kombinácii s tepelným čerpadlom 

v rodinnom dome nie je síce celkom typické a široko využiteľné, ale napriek tomu je 

zaujímavé a skúsenosti získané jeho prevádzkou sú veľmi cenné pre ďalšie inštalácie. 

Zastavaná plocha rodinného domu spolu so zimnou záhradou je 135 m 2 . Obytná plocha 

je približne 240 m 2 , vrátane podkrovia. Obvodové múry tvoria porézne dierované tehly 

o hrúbke 45 cm, spájané perlitovou maltou. Navyše sú z interiérovej strany obložené 

25 mm hrubou vrstvou heraklitových dosák. Strecha je zaizolovaná 250 mm hrubou 

vrstvou minerálnej izolácie, pričom medzi krokvami je 150 mm a pod krokvami 100 mm 

a z interiérovej strany je prekrytá sádrokartónovými doskami. Podlaha prízemia je zaizolovaná 

150 mm a podkrovia 70 mm hrubou vrstvou tvrdého polystyrénu. Na oknách 

vrátane zimnej záhrady sú použité izolačné dvojsklá plnené argónom s antireflexnou 

vrstvou. 

Celkový pohľad na RD s vákuovými plochými 

slnečnými kolektormi Heliostar 

400 V integrovanými do strešného plášťa 

a fotovoltické panely umiestnené 

v predĺžení strechy skleníka. 

Na sedlovej streche orientovanej na juho-juho-západ 

je umiestnených 28 m 2 plochých 

vákuových kolektorov Heliostar 400 V. Letné 

prebytky tepla sú využívané na ohrev exteriérového 

bazénu, prípadne sa odvádzajú 

do zemného kolektora tepelného čerpadla. 

Deficit slnečného žiarenia v zimnom období 

kompenzuje tepelné čerpadlo zem-voda. 

Zdrojom nízkopotenciálového tepla preň je 

jednak zemný kolektor (rúrky v zemi) a jednak 

nízkopotenciálové teplo zo slnečných 

kolektorov. Rúrky zemného kolektora sú 

uložené v navezenej vlhkej ílovitej pôde bez 

prístupu spodnej vody. 

Oba zdroje tepla, slnečné kolektory i tepelné 

čerpadlo sú napojené na centrálny 

zásobník tepla. Je to zaizolovaná sklolaminátová nádrž s výškou cca 6 m a objemom 

5 000 l, ktorá prechádza približne stredom domu oboma podlažiami. V osi zásobníka 

je umiestnená stratifikačná rúra, do ktorej je zaústený výstup zo slnečných kolektorov 

i tepelného čerpadla. Vďaka nej sa vstupujúca voda nemieša s vodou v zásobníku, ale 

ukladá sa podľa teploty v jednotlivých horizontoch. Voda s nižšou teplotou prúdi do 

spodných častí zásobníka, s vyššou teplotou do vrchných (stratifikácia). Ohriata pitná 

voda sa získava z 250 l bojlera, ktorý je umiestnený nad centrálnym zásobníkom tepla 

a je s ním gravitačne prepojený. Toto riešenie umožňuje ohrev pitnej vody bez nárokov 

na reguláciu. Vďaka relatívne malému objemu bojlera na ohriatu pitnú vodu je vylúčené 

nebezpečné poškodenie zdravia legionelami. Prípadný doohrev zabezpečuje elektrická 

odporová špirála v hornej časti bojlera zo zabudovaným termostatickým spínačom. 

Odber vody s potrebnou teplotou do vykurovacieho systému riadia dva elektroventily 

ovládané regulátorom umiestnené v rôznych výškach centrálneho zásobníka tepla. 

Odber vykurovacej vody zo zásobníka sa začína vždy z nižšieho, chladnejšieho horizontu 

cez ventil V2. V prípade, že teplota vykurovacej vody je nižšia ako požadovaná, 

regulátor uzavrie ventil V2 a otvorí ventil V1, ktorý je umiestnený vo vyššom, teplejšom 

horizonte zásobníka tepla. Teplota vykurovacej vody sa riadi podľa vonkajšej teploty 

(ekvitermická regulácia). Individuálne teploty sa dajú nastaviť v každej miestnosti 

termostatickými ventilmi stenového vykurovania. Stenové vykurovanie je súčasťou 

38 39



všetkých obvodových stien domu. Má malú tepelnú zotrvačnosť, a preto je ním možné 

rýchlo regulovať tepelný príkon. Dobre sa dopĺňa s podlahovým vykurovaním, ktoré je 

nainštalované na celom prízemí a aj v kúpeľni na prvom poschodí. Keďže je súčasťou 

masívnych keramických podláh, má naopak značnú tepelnú zotrvačnosť a predstavuje 

tak prakticky dodatočný tepelný akumulátor. 

Ďalšou výhodou takto koncipovaného vykurovacieho systému je možnosť zabezpečenia 

potrebného vykurovacieho výkonu aj pri veľmi nízkych teplotách vstupnej vody. To 

zvyšuje účinnosť práce slnečných kolektorov a tepelného čerpadla pri zaistení veľmi 

dobrej tepelnej pohody obyvateľov domu. 

Všetky obehové čerpadlá sú napojené cez menič prúdu na elektrický akumulátor 

s kapacitou 2 x 125 Ah, ktorý je pripojený na fotovoltické panely s výkonom 660 Wp. 

Večer alebo v období nízkeho výkonu fotovoltiky sa systém automaticky prepne na 

vonkajšiu elektrickú sieť. Toto riešenie popri úspore elektrickej energie na pohon čerpadiel 

zabezpečuje aj úplnú nezávislosť solárneho systému od vonkajších energetických 

zdrojov, pretože v dobe najvyššej intenzity slnečného žiarenia je aj výkon fotovoltických 

panelov najväčší. 

umiestnený v hornej časti centrálneho zásobníka tepla je 100-percentnou poistkou 

pre prípad zlyhania ostatných zdrojov tepla. Zjednodušená hydraulická schéma celého 

energetického systému domu je na nasledujúcom obrázku. 

Záložný zdroj elektrickej energie ďalej umožňuje: 

a) pracovať s nižšími tlakmi v primárnom solárnom okruhu bez nebezpečia vyvarenia 

teplonosnej kvapaliny v kolektore v prípade výpadku obehového čerpadla. Nízky tlak 

a vylúčenie vysokých teplôt umožňuje aj priame spojenie solárneho okruhu s plastovými 

rúrkami zemného kolektora tepelného čerpadla. Práca bez výmenníka tepla 

výrazne zvyšuje účinnosť prenosu nízkopotenciálneho solárneho tepla v zimnom 

období do zemného kolektora, z ktorého sa počas noci dá tepelným čerpadlom efektívnejšie 

transformovať na vyšší využiteľný teplotný potenciál. Naopak, v zimnom 

období teplota teplonosnej kvapaliny vystupujúcej zo zemného kolektora a vstupujúcej 

do slnečných kolektorov býva okolo bodu mrazu. Pri týchto podmienkach sú 

účinnosť, čas prevádzky a teda aj výkon slnečných kolektorov podstatne vyššie, ako 

pri práci v štandardných podmienkach. Je treba zdôrazniť, že na takýto spôsob práce 

sú vhodné iba vákuové kolektory. Iba tu nedochádza ku kondenzácii vodných pár 

v kolektore v prípade, že teplota absorbéra je nižšia ako teplota okolia. 

b) predĺžiť interval výmen, prípadne vôbec nevymieňať teplonosnú kvapalinu. Je známe, 

že životnosť teplonosných kvapalín a najmä inhibítorov korózie v nich obsiahnutých, 

je závislá hlavne od frekvencie a stupňa ich prehrievania v slnečných kolektoroch. 

Pre daný účel však nebola vhodná v solárnych systémoch štandardne 

používaná teplonosná kvapalina na báze propylénglykolu, pretože pri teplotách pod 

bodom mrazu má príliš vysokú viskozitu. Tento nedostatok bol čiastočne eliminovaný 

použitím teplonosnej kvapaliny, ktorej základnou zložkou je mravčan draselný. 

Elektronický regulátor má program, ktorý v prípade zvýšenia intenzity slnečného žiarenia 

cez deň umožní návrat z nabíjania spotrebiča s nižšou teplotnou úrovňou na spotrebič 

s vyššou teplotnou úrovňou, napríklad v lete z bazénu na zásobník tepla, resp. 

v zime zo zemného kolektora na zásobník tepla. 

Vďaka relatívne veľkému objemu centrálneho zásobníka tepla a malým tepelným stratám 

rodinného domu pracuje tepelné čerpadlo iba v noci a spotrebováva lacnejší tzv. 

nočný prúd. V rodinnom dome sú ešte ďalšie dva doplnkové zdroje tepla. Kozub v 

obývacej izbe slúži hlavne na občasné spríjemnenie zimných večerov. Elektrický kotol 

Zjednodušená hydraulická schéma celého energetického systému domu. 

Rodinný dom využíva najmä na jar a jeseň teplo zo zimnej záhrady. Aby bola obývateľná 

aj v lete, popri prirodzenej vertikálnej výmene vzduchu sú presklené plochy zimnej 

záhrady v dolnej časti a v streche clonené popínavými listnatými rastlinami. Na jeseň 

listy opadajú a šikmé zimné slnečné lúče môžu nerušene vnikať do interiéru zimnej 

záhrady a čiastočne aj do obývacích priestorov rodinného domu. 

Systém zásobovania rodinného domu teplom bol kompletne ukončený až koncom roku 

2003, keď bola pripojená fotovoltika a tepelné čerpadlo. Dovtedy sa spotreba energie 

na vykurovanie a prípravu teplej vody pohybovala na úrovni 8 000 kWh/rok. 

Treba si uvedomiť, že z hľadiska výšky merných investičných nákladov na jednotku 

získaného tepla kombinácia slnečných kolektorov s tepelným čerpadlom nie je obvykle 

tým najlepším riešením. Samostatný solárny systém resp. samostatné tepelné čerpadlo 

doplnené plynovým alebo elektrickým dohrevom prípadne kotlom na biomasu sú 

z hľadiska investičných nákladov vo väčšine prípadov výhodnejším riešením. Na druhej 

strane však existujú špecifické prípady, kde je kombinácia slnečných kolektorov a tepelného 

čerpadla zmysluplná najmä tam, kde je väčšia spotreba tepla aj v letnom období 

(napr. exteriérový bazén pri rodinnom dome alebo priemyselné teplo). Aké vysoké 

budú merné investičné náklady, bude do značnej miery závisieť aj do kvality projektu. 

40 41



Využívanie slnečnej energie v komunálnej energetike 

Sídlisko Hliny v Žiline 

O tom, že slnečné kolektory na strechách 

rodinných domov nie sú zďaleka jediným 

možným spôsobom využitia energie Slnka 

svedčí aj príklad centrálneho zásobovania 

teplom zo Žiliny. Na sídlisku Hliny je od novembra 

2003 nainštalovaných 132 kolektorov 

v hodnote približne 2,5 milióna Sk (830 

000 eur), ktoré predhrievajú pitnú vodu vo 

výmenníkovej stanici s maximálnou projektovanou 

teplotou na výstupe zo solárneho 

zásobníka 35°C. V dňoch s vysokou intenzitou 

slnečného žiarenia a malou spotrebou 

teplej vody teplota často presahovala túto 

hodnotu a výnimkou neboli dni, keď dosiahla 

až 50°C. Táto prevádzka je dôkazom 

výhodnosti využívania slnečnej energie aj pre bytové domy a sídliská. Zároveň ukazuje, 

že sa na tento účel oplatí použiť dlhodobé pôžičky, ktoré sa splácajú z dosiahnutých 

úspor energie. 

Cena za 1 m 2 kolektorovej plochy bola približne 315€ bez zásobníkov. Doba montáže 

kolektorového systému bola 1 týždeň. 

miesto 

Žilina, sídlisko Hliny, tepelná 

výmenníková stanica 

prevádzkovateľ výmenníkovej stanice Bytterm, a.s., Žilina 

dodávateľ solárneho systému 

Thermosolar Žiar, s.r.o. 

počet namontovaných kolektorov 132 

kolektorová plocha 264 m 2 

technológia 

– typ kolektorov 

– tepelný zisk 1 kolektora 

– sklon kolektorov 

– objem zásobníkov 

Sídlisko Hliny – 132 kolektorov umiestnených 

na streche tepelnej výmenníkovej 

stanice. 

Heliostar 300 

917 kWh / rok 

30° 

4 m 3 a 6 m 3 

ročná produkcia tepla rok 2005: 121 000 kWh, rok 2006: 

119 000 kWh, rok 2007: 106 000 kWh 

účel a využitie 

príprava ohriatej pitnej vody pre 470 bytov, 

materskú školu, obchod a práčovňu 

návratnosť investície 

7 – 10 rokov (skracuje sa s rastom cien 

palív) 

spôsob financovania 

dlhodobý komerčný úver bez akejkoľvek 

podpory zo strany štátu či EÚ 

Bytový dom v Šali 

Medzi prvé väčšie inštalácie solárneho systému na panelákoch patrí bytový dom v Šali- 

Veča. Systém bol uvedený do prevádzky v októbri 2005. V bytovom dome je 104 bytových 

jednotiek a 330 osôb. Priemerná denná spotreba teplej úžitkovej vody je 8 000 l/ 

deň. Bytový dom má samostatný zdroj tepla – plynovú kotolňu. Pre potreby prípravy 

teplej úžitkovej vody sa na zdroji tepla ráta s výkonom 100 kW. Pre účely akumulácie 

ohriatej vody je v plynovej kotolni osadený zásobník teplej vody s objemom 3 600 l. 

miesto 

Šaľa – Veča, ul. Nivy II., bytový dom 

prevádzkovateľ výmenníkovej stanice Spoločenstvo vlastníkov bytov na ul. 

Nivy II, Šaľa Veča 

dodávateľ solárneho systému 

Herz, s.r.o. 



technológia 

– typ kolektorov 

– tepelný zisk 1 kolektora 

– sklon kolektorov 

– objem zásobníkov 

ročná produkcia tepla 




CS 100 F 

1002 kWh/rok (Wurzburg pri pokrytí 

slnečným žiarením 40%) 

45° 

3 600 l 

4 692 kWh. 

ohrev pitnej vody 

7-10 rokov 

komerčný úver bez podpory štátu či 

fondov EÚ 

Požiadavkou investora bolo využívať slnečnú 

energiu na ohrev, prípadne predohrev 

teplej vody. Navrhnutých 25 kolektorov 

je inštalovaných v piatich kolektorových 

poliach. Na akumuláciu slnečnej energie 

slúžia dve navzájom prepojené akumulačné 

nádoby. V prvej nádobe je umiestnená 

pružná vlnitá rúra z ušľachtilej ocele, druhá 

nádoba slúži čisto len na akumuláciu slnečnej 

energie. Na oddelenie kolektorového 

(primárneho) okruhu od akumulačného (sekundárneho) 

bol navrhnutý doskový výmenník tepla. Obeh vody na primárnej strane 

výmenníka zabezpečuje obehové čerpadlo umiestnené v solárnej stanici CS30, obeh 

vody na sekundárnej strane zabezpečuje obehové čerpadlo umiestnené v doplnkovej 

sade. Zabezpečovacie zariadenia sú umiestnené na primárnu aj sekundárnu stranu 

výmenníka. Reguláciu solárneho systému zabezpečuje solárny regulátor CS 1.2. 

V spodnej časti prvého zásobníka sa sníma teplota vody. Ak je rozdiel teplôt na snímači 

teploty v kolektorovom poli a snímači v prvom zásobníku väčší ako nastavený (napr. 

6 K), zapínajú sa obe obehové čerpadlá. Ohriata vody z kolektorového poľa prechádza 

cez výmenník tepla, vstupuje do druhého zásobníka, prechádza cez prvý zásobník 

42 43



a vracia sa do kolektorového poľa. Ohrev vody prebieha nasledovne: do prvého akumulačného 

zásobníka vstupuje studená voda, ktorá preteká cez pružnú vlnitú rúru 

z ušľachtilej ocele, pričom dochádza k jej ohrevu a vstupuje do existujúceho zásobníka 

teplej vody. Tento proces prebieha len pri odbere teplej vody. V prípade nízkej vstupnej 

teploty ohriatej vody vstupujúcej do zásobníka teplej vody dochádza k jej doohrevu 

plynovým kotlom. 

Ekocentrum Drieňok Teplý Vrch 

Využívanie slnečnej energie je ekonomicky 

mimoriadne výhodné všade tam, kde je 

spotreba teplej vody vysoká a rovnomerne 

rozložená v priebehu dňa. Tomuto vyhovujú 

najmä budovy s väčším počtom odberateľov 

teplej vody – penzióny, hotely, plavárne 

a iné rekreačné zariadenia a športoviská. 

Keďže ceny klasických palív využívaných 

v týchto zariadeniach boli v minulosti nízke, 

z ekonomického hľadiska nebolo komerčne 

zaujímavé investovať do slnečných kolektorov. 

Dnes je situácia iná, neustály rast 

cien zemného plynu pomáha racionálnemu hospodáreniu s energiou. Príkladom využitia 

energie Slnka je inštalácia v účelovom zariadení Slovenskej agentúry životného prostredia 

na Teplom Vrchu. 

miesto 

Stredisko environmentálnej výchovy 

Drieňok - Teplý Vrch, hotel a rekreačné 

zariadenia 

dodávateľ 

Thermosolar Žiar, s.r.o., 



technológia – typ kolektorov Heliostar 300 


51 450 kWh 


príprava ohriatej pitnej vody a ohrev 

interiérového bazénu pre účelové vzdelávacie 

zariadenie Slovenskej agentúry 

životného prostredia 


6-8 rokov 


účelovo viazané prostriedky 

Využívanie slnečnej energie v priemyselnej sfére 

Priemyselná budova v Žiari nad Hronom 

Objekt sa nachádza v areáli ZSNP v Žiari nad Hronom. V čase výstavby solárneho 

systému v ňom bola strojárska výroba. Charakter výroby si vyžadoval značné množstvo 

teplej vody na hygienické účely. Kolektory 

sú inštalované v 7 blokoch po 13 

kusov na rovnej streche na pomocnej oceľovej 

konštrukcii, ktorá umožňuje ochrániť 

mäkkú strešnú krytinu pred mechanickým 

poškodením. Keďže v čase realizácie bolo 

prostredie veľmi prašné, bol nainštalovaný 

aj systém na oplachovanie kolektorov. Ten 

však nakoniec nikdy nebolo potrebné použiť, 

lebo na očistenie krycieho skla stačia 

občasné zrážky. 

miesto 

ZSNP a.s. Žiar nad Hronom 

dodávateľ 

Miroslav Matuška, AQUA-SOLÁR Žiar 

nad Hronom 



technológia – typ kolektorov 

Heliostar 202 N 


96 400 kWh 


celoročná príprava 12 000 l 

teplej úžitkovej vody denne 

v prevádzke od 1995 

Solárny systém na bitúnku v Rimavskej Sobote 

V decembri 2008 úspešne prešiel kolaudačným konaním solárny systém na bitúnku 

v Rimavskej Sobote. Za jeho vybudovaním stojí spoločná iniciatíva vedenia Ústavu 

na výkon trestu odňatia slobody (ÚVTOS) v Želiezovciach, pod ktoré bitúnok spadá 

a Energetického centra Bratislava. V Rimavskej Sobote tak mohla spoločnosť ECBA 

vybudovať prvú veľkú inštaláciu plochých vákuových kolektorov na Slovensku. Na bitúnku 

sa porážajú najmä ošípané (25 000 ročne), ale aj ovce či hovädzí dobytok nielen 

z produkcie otvoreného oddelenia, ale aj 

z civilného sektora. 

Špecifikom tohto solárneho systému je 

použitie plochých vákuových kolektorov, 

ktoré sa vyrábajú v Žiari nad Hronom, 

u nás ako v jedinej krajine na svete. Ich požívanie 

je odporúčané v priemyselných aplikáciách, 

teda tam, kde sú nároky na vyššiu 

teplotu oproti štandardným kolektorom. 

V prevádzke bitúnku doteraz slúžil na vykurovanie 

a ohrev vody kotol na zemný plyn 

44 45



s výkonom 235 kW. Spotreba zemného plynu sa v závislosti od využitia kapacity bitúnku 

pohybuje od 15 do 30 tisíc m 3 ročne. Vďaka solárnemu systému sa očakávajú 

úspory okolo 8 350 m 3 zemného plynu za rok. 

Solárny systém pozostáva z kolektorového poľa – dvoch radov s 30 kolektormi, rozvodných 

potrubí, dvoch 5 m 3 zásobníkových nádrží na teplú vodu a meracích a regulačných 

zariadení. Ohrev vody je zásobníkový prostredníctvom externého výmenníka 

tepla Danfoss. 

Projekt sa zrealizoval vďaka dotácii 2,2 milióna Sk z Environmentálneho fondu. Ročne 

sa usporí 16,5 tony CO 2 

a výrazne klesnú aj emisie NO x 

, keďže doplnkový zdroj spaľuje 

zemný plyn. 

Denná potreba 10 m 3 teplej vody na umývanie porážaných zvierat a na ostatné technológie 

sa tak nemusela ohrievať z pôvodných 10°C na potrebných 50 až 72°C, čím sa 

rapídne znížila potreba tepla na dohriatie z plynového kotla. 

miesto 

dodávateľ 


kolektorová plocha 105,6 m 2 

technológia 


Bitúnok Rimavská Sobota 

Thermosolar Žiar, s.r.o., 

Heliostar 400 V 

80 000 kWh 

využitie 

celoročná príprava 10 000 l technologickej 

vody denne 

v prevádzke od 2008 

Palisol - Slnečná energia v zdravotníckych zariadeniach 

Projekt financovaný v rámci blokového grantu z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho 

finančného mechanizmu, ktorého súčasťou je aj táto publikácia. 

Na Hospic sv. Františka z Assisi v Palárikove bol nainštalovaný solárny systém, ktorý sa 

stal pilotným projektom na Slovensku. Jeho súčasťou je aj monitorovanie a vyhodnocovanie 

cez internet s prístupom širokej odbornej i laickej verejnosti. 

Hospic sv. Františka z Assisi pre 25 ťažko postihnutých klientov, ktorí potrebujú 

24-hodinovú nepretržitú starostlivosť. 

Zariadenia tohto typu majú mimoriadne 

vysokú spotrebu teplej vody. Pred 

inštaláciou solárnych kolektorov vyrábali 

teplú vodu v kotloch na zemný 

plyn. 

Kolektory sú nainštalované na fasáde 

objektu pomocou markízy, ktorá zároveň 

slúži ako tieniaci doplnok na terase 

hospicu počas horúcich letných dní. 

Bližšie informácie o projekte a on-line 

monitorovanie výroby tepla nájdete 

na www.palisol.sk. 

miesto 

dodávateľ 

počet namontovaných kolektorov 

Hospic sv. Františka z Asissi, Palárikovo 

ECBA, s.r.o. 

8 kolektorov 

kolektorová plocha 20,1 m 2 

technológia – typ kolektorov 

Schüco – SchücoSol Premium Line 


očakávaná produkcia 11 000 kWh (úspora 

približne 1150 m 3 plynu) 


celoročná príprava 1500 l teplej vody 

denne 

v prevádzke od august 2009 

DODÁVATEĽSKÉ FIRMY SOLÁRNYCH SYSTÉMOV NA SLOVENSKU 

Thermo|solar Žiar, s.r.o 

Na vartičke, P.O.Box 55 

965 01 Žiar nad Hronom 

Slovenská republika 

Tel.: +421-45-6016080 

Fax: +421-45-6722844 

info@thermosolar.sk 

www.thermosolar.sk 

Viessmann, s.r.o. 

Vajnorská 142 

831 04 Bratislava 

Tel: +421/2/4446 2286-7 

Fax: +421/2/4464 1361 

viessmann@viessmann.sk 

www.viessmann.sk 

Schüco International KG 

Tomášikova 17 


Tel.: + 421 2 48 2696 01 

Fax: + 421 2 48 2696 11 

schueco@schueco.sk 

www.schueco.com/web/sk/ 

Buderus, s.r.o. 

Vajnorská 137 

831 04 Bratislava 3 

Tel: 02/4445 6960, 4445 8447 

Fax: 02/4425 5420 

buderus@buderus.sk 

www.buderus.sk 

Herz, s.r.o. 

Šustekova 16, P.O.BOX 8, 

85005 Bratislava 55 

Tel: 02 / 62411909, 6241 1910 

Fax: 02 / 6241 1825 

Mobil: 0907 / 799 550 

office@herz-sk.sk 

www.herz-sk.sk 

UNIVENTA, s.r.o. 

Vyšný Kubín 2 

026 01 Dolný Kubín 

Tel.: 043 / 586 51 33 

Fax: 043 / 586 44 15 

GSM: 0911 577 778 

info@univenta.sk 

www.univenta.sk 

Firmy zabezpečujúce montáž a servis ich systémov nájdete na ich www stránkach. 

46 47



FOTOVOLTIKA 

Fotovoltika všeobecne 

Fotovoltický jav objavil v roku 1839 Edmund Bequerel, ktorý si všimol, že pôsobením 

slnečného žiarenia je pri určitých elektrochemických konfiguráciách možné vyrábať 

elektrickú energiu. Fotovoltický jav sa však začal využívať pre priamu premenu energie 

slnečného žiarenia na elektrickú energiu až v roku 1954. 

Princíp spočíva v tom, že fotón dopadajúci na polovodičovú štruktúru s PN prechodom 

excituje elektrón a vytvorí tak dva nositele elektrického prúdu: voľný elektrón a dieru. 

Solárne články sa skladajú z dvoch kremíkových vrstiev. Horná vrstva kremíka je polovodič 

typu N (vodivosť sprostredkujú elektróny), dolná vrstva kremíka je polovodič typu 

P (vodivosť sprostredkujú tzv. diery). Keď do blízkosti PN prechodu prenikne fotón, 

dôjde k fotoefektu a uvoľnené elektróny začnú prechádzať do hornej vrstvy. Elektróny 

v spodnej vrstve začnú preskakovať z jedného atómu na druhý, aby zaplnili prázdne 

miesta. Voľné elektróny v hornej vrstve sa odvádzajú z článku do elektrického obvodu, 

do ktorého je solárny článok vsadený. Takto vzniká v obvode elektrický prúd, kým na 

solárny článok dopadá svetlo. Elektrická energia sa týmto spôsobom vyrába nehlučne, 

bez akýchkoľvek pohyblivých súčastí a bez vedľajších produktov. Fotovoltický systém 

pracuje automaticky, bez obsluhy a veľkých nárokov na údržbu. 

 

 

 

 

 

 

Fotovoltický článok alebo slnečný článok je veľkoplošná polovodičová súčiastka, ktorá 

pomocou fotoelektrického javu priamo konvertuje svetelnú energiu na elektrickú. Niekedy 

sa výraz solárny článok či slnečný článok vyčleňuje pre zariadenia špeciálne určené 

na získavanie energie zo slnečného žiarenia, zatiaľ čo termín fotovoltický článok je 

všeobecne používaný termín. 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sériovým alebo aj paralelným elektrickým 

prepojením solárnych článkov vzniká po 

ich zapuzdrení fotovoltický panel. Sériovým 

zapojením fotovoltických článkov do 

fotovoltických panelov sa zvyšuje napätie, 

pričom všetkými fotovoltickými článkami 

prechádza rovnaký prúd. Ak však slnečné 

žiarenie nedopadá na všetky články rovnomerne, 

tieto články produkujú prúdy s rôznou 

intenzitou. To znamená, že celý panel 

bude dodávať len taký prúd, aký produkuje 

najhoršie osvetlený fotovoltický článok. 

Panel musí zaistiť hermetické zapuzdrenie solárnych článkov, musí zaisťovať dostatočnú 

mechanickú a klimatickú odolnosť (napr. voči silnému vetru, krupobitiu, mrazu 

a pod.). 

Pretože výkon článkov závisí pochopiteľne od okamžitého slnečného žiarenia, ich výkon 

sa udáva sa ako špičkový (watt-peak, Wp). Pri dopadajúcom žiarení s intenzitou 

1 000 W/m 2 a pri povrchovej teplote 25°C má článok s plochou 1 m 2 a s účinnosťou 

17 percent výkon 170 Wp. 

 

 

Fotovoltické panely vyrábajú 

elektrinu ako jednosmerný 

prúd. S využitím 

fotovoltických článkov 

v malom rozsahu sa stretávame 

na každom kroku. 

Najčastejšie ide o zariadenia, 

ktoré vyžadujú na 

svoju činnosť minimálne 

množstvo energie, napr. 

kalkulačky, náramkové hodinky, 

záhradné svietidlá. Malé fotovoltické články sa používajú na prevádzku verejných 

telefónnych automatov. Už dnes sa často využívajú aj na osvetlenie autobusových zastávok, 

diaľničných odpočívadiel, dopravných značiek, a všade tam, kde nie je elektrina 

bežne dostupná. V ostatnom období sa ma Slovensku významne rozvíja aj budovanie 

fotovoltických elektrární, ktoré dodávajú elektrinu priamo do verejnej rozvodnej siete. 

Umožnil to zákon o obnoviteľných zdrojoch energie. 

História praktického použitia fotovoltických článkov sa začína v 50. rokoch v USA pre 

potreby kozmického výskumu. Využitie slnečnej energie bol jediný dostupný systém, 

akým bolo možné vo vesmírnych podmienkach vyrábať elektrickú energiu (okrem štiepenia 

jadra). Prvý raz fotovoltický panel v kozme použili v roku 1958. 

Materiály používané na výrobu fotovoltických článkov 

Kremík (Si) 

Je to najdlhšie používaný a tiež najrozšírenejší materiál na výrobu fotovoltických článkov. 

Na rozdiel od iných materiálov sa netreba obávať jeho vyčerpania pretože vo forme 

oxidov predstavuje druhý (po kyslíku) najrozšírenejší prvok zemskej kôry. Je to 

štvrtá najpoužívanejšia surovina na svete, na výrobu solárnych panelov sa však využíva 

48 49



približne iba 1 percento z tohto množstva. 

Používa sa v niekoľkých podobách. 

Monokryštalický kremík 

Bol prvý materiál ktorý sa začal využívať 

v praxi. Jeho účinnosť premeny sa zo začiatku 

pohybovala okolo 6 percent. Od roku 

1954 do roku 1975 sa v tomto smere nedosiahol 

takmer žiadny pokrok. Výskum sa 

vtedy orientoval predovšetkým na vesmírne 

použitie. Od roku 1975 až do roku 1980 

sa túto hodnotu podarilo posunúť len o pár 

percent a hodnota 17 percent bola považovaná 

za neprekonateľnú. Celkový pokrok v týchto rokoch brzdil tiež fakt, že vedci sa 

sústredili skôr na znižovanie cien ako na zvyšovanie účinnosti. V osemdesiatych rokoch 

sa stav výrazne zmenil a výsledkom bola účinnosť 35,2 percenta, ktorú dosiahla 

v roku 1992 Pekinská akadémia vied. Dnes sa v bežnej výrobe dosahujú účinnosti 

13-17 percent. Monokryštalický kremík je však stále príliš drahým materiálom, a tak 

sa výskumníci orientujú na výrobu materiálu s nižšou čistotou. Dosiahla by sa tým 

menšia energetická náročnosť výroby a teda aj výrazné zníženie ceny. Monokryštál sa 

používa tam, kde nie je možné, aby mali panely príliš veľké rozmery. Najčastejšie je to 

v kozmických aplikáciách alebo v prípadoch, keď budúceho majiteľa neodrádza značne 

vyššia cena. 

Antireflexný náter 

Pretože je čistý kremík lesklý, môže odrážať až 35 percent slnečného svetla. Na zmenšenie 

hodnoty strateného slnečného svetla sa na kremíkové doštičky používa antireflexný 

náter. Najbežnejšie používané sú oxid titánu a oxid kremičitý, hoci sa používajú 

aj iné. Jednou z metód je prirodzená reakcia kremíka s kyslíkom alebo dusíkatými 

plynmi za vzniku oxidu kremičitého alebo nitridu kremičitého. 

Zapuzdrenie článkov 

Dokončené solárne články sa zapuzdrujú zaliatím do kremíkového kaučuku alebo polyvinyl 

acetátu. Zapuzdrené solárne články sú umiestnené do hliníkového rámu, ktorý 

má mylarový alebo tedlarový zadný kryt a sklenný alebo plastový kryt. 

Polykryštalický kremík 

Stále viac sa ako vstupný materiál vďaka svojej nižšej výrobnej cene (odpadá proces 

ťaženia monokryštálu) využíva polykryštalický kremík aj napriek tomu, že dosahovaná 

účinnosť je v porovnaní s monokryštalickým kremíkom nižšia. Laboratórne solárne 

články dosahujú účinnosť 18,5 percenta, v podmienkach hromadnej výroby však 

nepresahujú 14 percent. Doštičky polokryštalického kremíka majú štvorcový tvar 

a sú rezané z odlievaného kremíkového ingotu. V priebehu tuhnutia taveniny dochádza 

k tvorbe rôzne veľkých a rôzne orientovaných kryštálov. Polykryštalická štruktúra materiálu 

dodáva týmto článkom charakteristický vzhľad. 

Multikryštalický kremík 

Je to vlastne odroda polykryštalického kremíka. Je podstatne lacnejší ako monokryštalický 

a v praxi dosahuje celkom dobrú účinnosť 12- až 14 percent. Aby nevznikali straty 

pri prechode elektrónov rozhraním medzi kryštálmi, je snahou vyrábať multikryštalický 

kremík s čo najväčšími kryštálmi. Účinnosť tohto materiálu sa dá zvýšiť chemickou 

úpravou vodíkom. 

Amorfný kremík 

Ide o materiál, ktorý nemá kryštalickú štruktúru ani príliš veľkú čistotu, je chemicky 

upravený vodíkom, čo zlepšuje jeho vlastnosti. Tento druh kremíka sa využíva v tenkovrstvých 

solárnych článkoch, jeho výhodou je nízka cena a fakt, že pri výrobe stačí 

jeho menšie množstvo. Značná časť energie slnečného žiarenia sa absorbuje už vo 

vrstve tenšej ako 1µm. Hydrogenizovaný amorfný kremík sa tiež veľmi ľahko kombinuje 

s inými materiálmi ako napríklad uhlík, dusík, cín, germánium a tým sa vytvárajú 

zliatiny s rôznymi šírkami zakázaného pásma energie. Materiál sa zvykne nanášať na 

lacné podklady ako sklo, plast, oceľ. Jeho účinnosť je bohužiaľ dosť nízka - v praxi okolo 

4 - 8 percent. To ho predurčuje na použitie v zariadeniach s malou spotrebou energie 

ako sú kalkulačky a hodinky. Je dobré si uvedomiť, že práve pri takýchto zariadeniach 

by použitie drahých materiálov predražilo výrobky natoľko, že by sa ich výroba vôbec 

neoplatila. 

Arzenid gália (GaAs) 

Obsadil druhé miesto vo využití pre výrobu fotovoltických článkov. Výskum a vývoj 

tohto materiálu prebiehajú už dlhé roky, znevýhodňuje ho však vyššia cena a aj niektoré 

ďalšie vlastnosti, medzi ktorými dominuje predovšetkým značne väčšia krehkosť. 

V priemere dosahuje účinnosť okolo 18 percent. 

Arzenid gália má ale aj svoje nezanedbateľné prednosti. Pri zvýšenej teplote (napr. 

100 °C) vykazuje len veľmi malé zníženie účinnosti. V tom sa líši od kremíka, kde je 

pokles účinnosti už pri takýchto relatívne nízkych teplotách výrazný. To znamená, že 

jeho použitie bude veľmi výhodné pri vysokoefektívnych koncentračných článkoch. Pri 

takomto postupe bude potrebné oveľa menej drahého GaAs. Nie je totiž nutné inštalovať 

veľkoplošné solárne jednotky, ale len pomocou odrazu sústrediť viac slnečného 

žiarenia na menšiu plochu. Ani pri takto zvýšenej koncentrácii nestráca GaAs svoju 

účinnosť, kým kremík pri takejto koncentrácii slnečného žiarenia nevyhovuje. Ďalšia 

výhoda GaAs vyplýva z jeho väčšej hustoty, tá umožňuje výrobu oveľa tenších článkov 

(cca o 60 percent) bez zníženia ich pohltivosti. Ďalší vývoj v oblasti umožní pravdepodobne 

použitie tohto materiálu v kombinácii z hliníkom, takéto články sľubujú zvýšenie 

účinnosti nad 40,7 percenta. 

Telurid kademnatý (CdTe) 

Pripravuje sa chemickou reakciou kadmia a telúru. Tieto články patria do skupiny tenkovrstvových 

solárnych článkov. Tento materiál je považovaný za veľmi nádejný. Keďže 

však jeho výskum trvá relatívne krátko, významné miesto v solárnej energetike zatiaľ 

neobsadil. Má veľkú šírku zakázaného pásma a veľmi dobrú schopnosť absorpcie. Bohužiaľ 

sú kadmium a telúr v zemskej kôre málo zastúpené a tak sa s týmito článkami 

dá počítať predovšetkým v spotrebnej elektronike, telekomunikačných a navigačných 

zariadeniach. Vďaka vynikajúcim absorpčným vlastnostiam je možné CdTe používať vo 

veľmi tenkých vrstvách (1,2 až 1,5 µm). 

Sulfid kedemnatý (CdS) 

Tento materiál sa v kombinácii s Cu 2 

S uplatnil predovšetkým v kozmických aplikáciách 

a to vďaka svojej nízkej hmotnosti. Účinnosť viac ako 10 percent sa podarilo dosiahnuť 

pomerne jednoduchými a lacnými postupmi, napriek tomu sa však tento materiál 

nepovažuje za perspektívny pre jeho nízku stabilitu. Nádejná sa však javí kombinácia 

50 51



s teluridom kademnatým. V USA už boli vyrobené takéto články s účinnosťou presahujúcou 

10 percent. 

KOMPONENTY FOTOVOLTICKÝCH SYSTÉMOV 

Solárne panely 

Solárny panel je hlavná (a zároveň najdrahšia) časť fotovoltického systému. Dnes sa 

najviac používajú panely s článkami na báze kremíka. Podľa použitých článkov je možné 

rozdeliť panely na 3 skupiny: 

• amorfné 

• monokryštalické 

• polykryštalické 

Amorfné panely sa vyznačujú relatívne nízkou cenou, ale aj podstatne nižšou účinnosťou 

(4-8 percent) v porovnaní a polykryštalickými alebo monokryštalickými panelmi. 

Sú vhodné tam, kde nie je dôležité, že zaberú približne štvornásobnú plochu oproti 

panelom s kryštalickou technológiou. Sú aplikovateľné ako tzv. fotovoltická fasáda, kde 

plnia funkciu vonkajšieho obkladu stavby a zároveň produkujú elektrickú energiu, alebo 

na použitie vo veľkých fotovoltických elektrárňach, kde nie je potrebná úspora plochy. 

Monokryštalické panely sa vyrábajú z článkov z jedného kryštálu kremíka. Z uvedených 

typov sa vyznačujú najvyššou účinnosťou (13-17 percent), určitou nevýhodou môže byť 

tvar článku, ktorý neumožňuje optimálne využitie plochy panelu. Cena a životnosť sú 

rovnaké ako v prípade polykryštalickej technológie. 

Polykryštalické panely sú osadené článkami s mierne nižšou účinnosťou oproti monokryštalickej 

technológii (10 -14 percent), majú tvar štvorca modrosivej farby. 

Invertor (DC/AC striedač, menič) 

Fotovoltické panely produkujú jednosmerný prúd, ktorý sa musí premeniť na striedavý 

prúd používaný v elektrickej distribučnej sieti. Na tento účel slúžia striedače (invertory, 

meniče). Striedač je v podstate srdcom celého fotovoltického systému. Podľa veľkosti 

systému a podľa technických podmienok prevádzkovateľa distribučnej sústavy dodávateľ 

FV elektrárne zvolí jenofázový (230V) alebo trojfázový (400V) invertor. 

V záujme maximálnej efektivity fotovoltického systému je potrebné, aby účinnosť striedača 

bola čo najvyššia, kvalitné výrobky dosahujú účinnosť 95- a viac percent. Menič 

je vhodné inštalovať v blízkosti FV panelov, aby boli straty v jednosmernom rozvode 

prúdu čo najmenšie. Preto sa meniče vyrábajú aj vo vyhotovení pre vonkajšie prostredie. 

Väčšina striedačov umožňuje monitoring parametrov fotovoltického systému pomocou 

prepojenia s počítačom (USB, RS232/485, LAN) a následnú vizualizáciu zberu údajov. 

Rozvádzač NN pre pripojenie do elektrickej siete 

V záujme dodržania bezpečnostných a technických noriem je potrebné nainštalovať do 

fotovoltického systému nízkonapäťový elektrický rozvádzač, ktorý zabezpečí správnu 

a bezpečnú integráciu fotovoltického systému do elektrickej siete. 

Montážny a kotviaci materiál 

Fotovoltické panely je možné inštalovať prakticky na akýkoľvek priestor s vhodnou orientáciou 

(viac v kapitole Fotovoltika všeobecne). Pre správnu a bezpečnú montáž sa používajú 

špeciálne nosné konštrukcie pre ploché a šikmé strechy a inštaláciu na zem. 

TYPY INŠTALÁCIÍ 

Systémy pripojené na sieť, „on-grid“ 

V podmienkach Slovenska, kde elektrická rozvodná sieť poskytuje kvalitné a neprerušované 

dodávky elektrickej energie, nie je hlavným motívom pripojenia fotovoltického 

systému nedostatok 

elektrickej energie, ale 

ekologický prínos, úspora a hlavne 

zisk z predaja elektrickej energie. 

Systémy on-grid fungujú celkom 

automaticky vďaka mikroprocesorovému 

riadeniu sieťového striedača, 

ktorý premení jednosmerný prúd 

z panelov na striedavý, na ktorý sú 

spotrebiče v domácnosti konštruované. 

Pripojenie k sieti podlieha 

schvaľovaciemu riadeniu distribučných 

spoločností, pričom je nutné 

dodržať dané technické parametre. 

Ostrovné systémy, „off-grid“ 

Na odľahlých miestach bez prípojky elektrickej energie predstavuje ostrovný systém 

často jediný možný variant bezobslužnej výroby elektriny. 

Ostrovný systém nemá pripojenie do elektrickej siete. Ostrovné systémy sa líšia veľkosťou 

od hodiniek alebo kalkulačky až po odľahlé budovy alebo kozmické lode. 

Podľa povahy elektrických spotrebičov, resp. nárokov užívateľa môžu ostrovné systémy 

obsahovať batérie, pre akumuláciu energie, 

čím je zabezpečená dodávka elektriny aj 

v nočných, resp. večerných hodinách. 

Fotovoltický systém môže pracovať v tzv. 

hybridnom režime, kde hlavne v zimnom období, 

keď je produkcia energie z FV systému 

obmedzená, je k systému možné pripojiť elektrocentrálu. 

Takéto riešenie je vhodné použiť aj 

v prípade, keď potrebujeme k systému pripojiť 

zariadenie s veľkým príkonom. 

Slnečná elektráreň 

Existujú dva základné princípy premeny slnečného žiarenia na elektrickú energiu. Sú to: 

• solárne fotovoltické systémy - elektrárne 

• solárne koncentračné termické elektrárne 

Solárne fotovoltické systémy 

Na základe inštalovaného výkonu rozoznávame: 

• domáce solárne systémy s výkonom niekoľko W, resp. kW, ktoré zásobujú domácnosti 

jednosmerným prúdom cez batérie, používajú sa na osvetlenie a malé spotrebiče 

• väčšie strešné solárne systémy s výkonom niekoľko kW, ktoré okrem zásobovania 

domácností dodávajú prebytky elektriny (striedavý prúd) do verejnej siete. 

• solárne elektrárne s výkonom niekoľko MW, ktoré dodávajú celú výrobu do verejnej 

siete. 

52 53



Solárne koncentračné termické elektrárne 

Pracujú na princípe koncentrácie slnečných lúčov zrkadlami do malej plochy (ohniska), 

kde sa vzniknuté veľké teplo využíva na generovanie pary a výrobu elektriny. 

Na koncentráciu slnečného žiarenia sa používajú tri základné typy: 

• lineárne parabolické zrkadlá - koncentrujú slnečné žiarenie do rúrky, ktorá sa nachádza 

v ohnisku reflektora. V rúrke prúdi olej, ktorý sa zahrieva až na 400 °C a teplo je 

použité na výrobu pary a pre turbínu spojenú s elektrickým generátorom. 

• tanierové parabolické zrkadlá - koncentrujú slnečné žiarenie do absorbéra umiestneného 

v ohnisku taniera. Kvapalina (olej) sa tu zohreje na 650 °C a teplo sa využíva 

na výrobu pary pre malú parnú turbínu s elektrickým generátorom. 

• termálne solárne veže - okolo veže sú do kruhu rozložené zrkadlá ktoré sú natáčané 

vždy smerom k Slnku a koncentrujú slnečné lúče do zberača (kotol) umiestneného 

na veži. Teplota tu dosiahne vyše 1 000 °C. Teplo sa prostredníctvom termooleja 

privádza do parogenerátora, kde sa vyrába para pre pohon turbíny spojenej 

s elektrickým generátorom. 

Na základe stavebného, architektonického a funkčného vzťahu fotovoltika – budova 

existujú tri hlavné kategórie opisujúce spôsob inštalácie FV panelov: 

• FV panely v otvorenej polohe – prevažne FV panely umiestnené na rámových 

konštrukciách na plochých strechách – nízka miera integrácie, 

• FV panely v tesnej blízkosti iných konštrukcií – FV panely ako súčasť fasádnych 

či strešných plášťov alebo fotovoltické tieniace prvky a systémy – vysoká miera 

integrácie, 

• FV panely na rozhraní vonkajšieho a vnútorného prostredia – najmä polopriehľadná 

(semitransparentná) fotovoltika ako súčasť výplní otvorov – maximálna miera 

integrácie. 

Integrácia fotovoltických systémov do budov 

Ak sú fotovoltické prvky umiestnené na vhodnej ploche obvodového plášťa budovy, 

elektrina sa vyrába priamo v mieste spotreby, čím sa minimalizujú straty v prenosových 

sústavách. Zároveň vzrastá energetická sebestačnosť objektu, čo je v dnešnej 

dobe neistého trhu s energiou nespornou výhodou. 

Fotovoltiku možno uplatniť aj v sídelných celkoch, kde spolu s ďalšími obnoviteľnými 

zdrojmi energie napĺňa koncept tzv. mikrosietí, čiže územne ohraničených energetických 

sústav s požadovanou mierou nezávislosti. Moderne navrhnutý fotovoltický (FV) 

systém pre budovu slúži nielen na produkciu elektrickej energie, ale ako plnohodnotný 

stavebný prvok zastáva aj ďalšie tradičné stavebné funkcie. Vzťah fotovoltika – budova 

sa tak odohráva na troch úrovniach: 

• stavebné začlenenie a architektonický súlad fotovoltiky s budovou, 

• technologické začlenenie do energetických sústav budovy, 

• energetická nadväznosť na krivku potreby elektrickej energie v budove. 

V množstve FV inštalácií, najmä ak je vyrobená elektrina určená na predaj, hrá ďalšiu 

významnú rolu ekonomika projektu (náklady na výstavbu, úverovanie, poistenie, 

dotácie, výkupná cena, predpokladaný čas prevádzky, údržba a obnova, odstránenie 

a recyklácia). 

Spôsoby začlenenia 

Najčastejšie spôsoby začlenenia FV prvkov do budov sú znázornené na obr. 1. 

 

Schematické znázornenie spôsobov integrácie FV systémov do budov: a – šikmá 

strecha, b – plochá strecha, c – fasáda, d – tenkovrstvové FV systémy na veľké 

strešné plochy, e – priemyselné aplikácie, f – polopriehľadné FV systémy pre átriá 

a výplne otvorov, g – vonkajšie tieniace systémy 

FV panely ako náhrada strešnej krytiny 

pasívneho domu 

Semitransparentné FV systémy ako výplňový 

prvok ľahkého obvodového plášťa 

átria, Aachen, Nemecko 

Plánovanie systému 

Typický FV systém tvorí rad vzájomne prepojených prvkov. Jeho jadrom sú FV panely 

generujúce jednosmerný elektrický prúd. Sériovo-paralelne pospájané panely upevnené 

na podpornej konštrukcii tvoria FV pole. Jednosmerný prúd sa z panelov privádza 

do DC/AC striedačov, ktoré ho premieňajú na striedavý. Ten sa cez rozvádzač systému 

rozvádza do elektrickej siete budovy. Súčasťou systému môžu byť aj akumulátory. 

Pri plánovaní FV systému treba uviesť do súladu zamýšľané riešenie s miestnymi špecifickými 

podmienkami. K základným vstupným informáciám potrebným pre návrh 

systému patria: 

• znalosť miestnych podmienok – množstvo dostupného slnečného žiarenia, odstupová 

vzdialenosť a výška susedných budov a ďalších potenciálnych zdrojov tienenia, 

sila vetra a množstvo snehových zrážok (dimenzovanie podpornej konštrukcie 

a kotevných prvkov), 

• zamýšľaná forma inštalácie FV panelov – umiestnenie na budove (sklon a orientácia), 

geometria inštalácie, voľba podpornej konštrukcie a spôsobu kotvenia, 

• charakteristiky jednotlivých prvkov systému – počet a typ FV panelov, elektrické 

pospájanie, nominálne výkonové parametre FV panelov a striedačov, životnosť, 

• spôsob využitia produkovanej energie – priama spotreba, skladovanie pomocou 

akumulátorov, predaj do elektrickej siete alebo kombinácia týchto spôsobov. 

54 55



Koľko to stojí? 

Keby ste mali záujem o inštaláciu fotovoltickej elektrárne na váš rodinný dom prípadne 

na iný objekt, pripravili sme pre Vás orientačné prepočty. Upozorňujeme, že ide 

len o modelový prepočet jednoduchej strešnej inštalácie v optimálnych podmienkach 

(orientácia panelov na juh, optimálny sklon panelov, bez tienení od iných objektov počas 

dňa a pod.). Pri výpočte sme uvažovali s využitím fotovoltickej technológie na báze 

monokryštalického kremíka s účinnosťou 14,1 percenta a stratami systému 11 percent 

(straty v kábloch, v meničoch atď.). 

V závislosti od dvoch najdôležitejších faktorov ako je aktuálna výkupná cena elektriny 

určená každoročne výnosom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a výšky investície, 

je vysoký predpoklad, že na budúci rok (2011) už tento výpočet nebude platiť. 

• Investičné náklady sa v súčasnosti (rok 2010) pohybujú v rozmedzí 3,50 – 5,50 €/ 

Wp. Dnes už vieme s istotou potvrdiť, že predovšetkým zásluhou každoročne sa 

znižujúcich cien fotovoltických panelov budú náklady na celý systém postupne 

klesať. 

• Výkupná cena elektriny zo slnečnej energie s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia 

do 100 kW vrátane v roku 2010, ktorú stanovil ÚRSO výnosom č.7/2009, 

je 430,72 eur/MWh. Cena je garantovaná na 15 rokov. 

investícia rok 2010 2 000 € 3 800 € 9 300 € 18 000 € 35 000 € 

inštalovaný výkon (kWp) 0,5 1,0 2,5 5,0 10,0 

plocha (m 2 ) 5 10 25 50 100 

mesto 

ideálny sklon (°) 35 

produkcia 

(kWh/ prvý 

rok) 

Bratislava 

530 1060 2600 5310 10620 

zisk (€ prvý rok) 238 476 1189 2379 4 58 

návratnosť (rok) 8,8 8,6 8,4 8,1 7,9 

mesto 


produkcia 

(kWh/ prvý 

rok) 

Košice 

503 1006 2515 5030 10060 

zisk (€ prvý rok) 225 451 1 127 2 253 4507 


mesto 


produkcia 

(kWh/ prvý 

rok) 

Žilina 

476 952 2380 4760 9520 

zisk (€ prvý rok) 213 426 1066 2132 4265 


PRÍKLADY VYUŽÍVANIA FOTOVOLTIKY 

Fotovoltická elektráreň na streche spoločnosti Solar-NED, s.r.o. 

Spoločnosť Solar-NED, s.r.o. sa môže pochváliť realizáciou a prevádzkovaním prvého 

FV generátora on-grid (napojeného na sieť) v Slovenskej republike. 

Generátor bol nainštalovaný a napojený na lokálnu sieť NN 22. 12. 2006. Jeho softvérové 

vyhodnocovanie a meranie začalo 8. 01. 2007. 

Podľa skúseností spoločnosti s celkovou prípravou na realizáciu je nutné si v úvodnej 

fáze zabezpečiť: 

a) podanie žiadosti distribučnej spoločnosti – dva až tri vyplnené formuláre žiadosti 

o pripojenie, výpis z katastrálnej mapy, situačné zakreslenie stavby v dvoch mierkach, 

krátky popis výroby zariadenia 

Čas potrebný na vybavenie žiadosti: minimálne tri mesiace (záleží od distribučnej spoločnosti) 

b) po schválení žiadosti a dodaní podmienok pripojenia treba vypracovať 

realizačný projekt (to platí pre malé FVE na strechách RD) a podať na schválenie 

prevádzkovateľovi distribučnej siete so súhlasným stanoviskom stavebného 

úradu pre ohlásenie drobnej stavby od príslušného obecného úradu. 

Doba trvania odobrenia projektu: najmenej tri mesiace (závisí od distribučnej spoločnosti) 

miesto Solar-NED, s.r.o., Pri mlyne 10, 831 07 

Bratislava 

dodávateľ fotovoltického systému Solar-NED, s.r.o., tel.: 00421 2 48204014 

e-mail: eko@solarned.sk 

počet namontovaných panelov 20 

plocha panelov 31,5 m 2 

technológia 

– typ panelov 

– výkon panela 

– inštalovaný výkon 

amorfný, Mitsubushi MA100T2 

100 Wp 

2,0 kWp 

ročná produkcia elektriny 2 430 kWh v roku 2007 

v prevádzke od koncom roka 2006 


výroba elektrickej energie na predaj do 

distribučnej siete 


7-10 rokov 


vlastné prostriedky 

Podrobnejšie a najmä aktuálne cenové ponuky vypracujú firmy zaoberajúce sa montážou 

v elektrární. Ich zoznam nájdete na ďalších stránkach tejto publikácie. 

56 57



Fotovoltická elektráreň na streche 

fary v Novej Lesnej 

Najtypickejším a najvhodnejším spôsobom 

využitia slnečnej energie na výrobu 

elektriny rodinných domov je umiestnenie 

fotovoltických panelov na streche. 

Na fare v Novej Lesnej je na rovnej streche 

od 1. júla 2009 nainštalovaných 24 

panelov s celkovou plochou 30,66 m 2 . 

Táto prevádzka je dôkazom vhodnosti 

využívania slnečnej energie pre rodinné 

domy aj na severe Slovenska. 

Ročná výroba elektriny vo FVE Solar-Ned od spustenia prevádzky do marca 2010 

Prehľad mesačnej výroby - roky 2007, 2008 a 2009: 

Prehľad ročnej výroby 

- roky 2007, 2008 a 2009: 

 

 

 

 

 

 

Energetický výnos FV elektrárne 

za rok 2008 bol 1113 kWh/ kWp 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


za rok 2007 bol 1215 kWh/ kWp 

 


za rok 2009 bol 1075kWh/ kWp 

miesto 

Nová Lesná 

dodávateľ fotovoltického systému Selz, s.r.o., Beňakovce 66, Košice - 

okolie 044 42 

návrh fotovoltického systému Generm, s.r.o., Gogoľova 18 

851 01 Bratislava, 



technológia 


– striedač 



– sklon panelov 

ročná produkcia elektriny 

Schüco, SMG-1, monokryštalické, 

s účinnosťou 14,5% 

SMA SUNNY BOY 4000 TL 

185 Wp 

4,5 kWp 

35° 

4292 kWh (očakávaná), od 1. 7. 2009 do 

28. 3. 2010: 2329 kWh 

v prevádzke od júl 2009 


výroba elektrickej energie na predaj 

do distribučnej siete 


11 rokov 


stavebné sporenie 1/2 (stavebný úver), 

vlastné zdroje 1/2 

 

 

58 59



Fotovoltická elektráreň na streche organizácie UNDP v Bratislave 

Ideálnu orientáciu rovnej strechy svojej administratívnej 

budovy v centre Bratislavy 

využilo pracovisko Regionálneho centra 

Rozvojového programu OSN (United Nations 

Development Programme – UNDP) pre 

Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov 

v Bratislave na vybudovanie fotovoltickej 

elektrárne. Sto sedemdesiat amorfných 

tenkovrstvových fotovoltických panelov 

typu Kaneka K60 japonskej výroby bude 

ročne produkovať približne 10 500 kWh 

elektriny, ktorá sa odvedie do distribučnej 

siete. 

Pre bratislavské Regionálne centrum UNDP tento krok prinesie výnos z produkcie 

elektrickej energie v hodnote približne 5 000 eur ročne pri výkupnej cene vyrobenej 

elektrickej energie, ktorá je 0,43072 eura/kWh. Zapojením do verejnej siete 

každoročne odbremení táto fotovoltická elektráreň ovzdušie o 8500 kg emisií oxidu 

uhličitého (CO 2 

), 17 kg oxidu siričitého (SO 2 

) a 17 kg oxidov dusíka (NO x 

). Výrobca 

panelov garantuje, že celkový inštalovaný výkon článkov nepoklesne po 

12 rokoch prevádzky pod 90 percent a po 25 rokoch pod 80 percent. 

Prevádzku elektrárne spustili začiatkom roka 2010. FVE vyhodnocujú a monitorujú cez 

internet (http://solarpanel.undp.sk/html/en/index.sk). 

Návratnosť celkovej investície 47 300 eur z vlastných zdrojov sa očakáva do 10 rokov. 

miesto Bratislava, Grösslingova č.35 

dodávateľ fotovoltického systému Energocom, s.r.o., Žižkova 6, 040 11 

Košice 



technológia 






tenkovrstvový fotovoltický 

panel Kaneka K60 

60 Wp 

10,2 kWp 

35° 

10 500 kWh 

v prevádzke od január 2010 


výroba elektrickej energie na predaj do 

distribučnej siete 


10 rokov 


vlastné zdroje 

Na obrázku je zobrazený celkový pohľad na montáž elektrárne, hliníková konštrukcia 

a invertor (menič jednosmerného prúdu na striedavý) 

FVE na streche Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave 

Najväčšia strešná fotovoltická elektráreň na Slovensku je na streche Matematicko - 

fyzikálnej fakulty UK v Mlynskej doline v Bratislave. 

V systéme je použitých celkom 459 FV panelov typu SOLON BLUE 220 z polykryštalického 

kremíka (účinnosť článkov do 14,3 percenta) s celkovým výkonom 101 385 

Wp rozdelených do 17 sekcií: E1 – E17. Každá z týchto zostáv (E1 až E17) je pripojená 

k svojmu striedaču (Fronius typ IG 60HV), ktorý vyrobenú elektrickú energiu dodáva 

do siete. FV panely sú umiestnené na streche objektu orientovanej južným smerom 

pod uhlom 35° na vlastnej kovovej nosnej konštrukcii ukotvenej do strechy objektu. 

V jednom z panelov je integrovaný snímač teploty a osvitu panelov. 

miesto 

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky 

UK, Katedra experimentálnej fyziky 

Mlynská dolina F2, 842 48 Bratislava, 

tel: 02/60 29 54 66 

dodávateľ fotovoltického systému Solartec, s.r.o., Rožnov pod Radhoštěm 



technológia 






polykryštalické články typu 

SOLON BLUE 220 

220 Wp 

100 kWp 

35° 

očakavaných 120 000 kWh 

v prevádzke od máj 2009 


experimentálno–výuková elektráreň 


do 8 rokov 


dotácia 

60 61



Materiály, ktoré nám poskytol prof. RNDr. Peter Kúš, DrSc. z Katedry experimentálnej 

fyziky, dávajú informáciu o reálnych hodnotách produkcie elektriny za posledný rok. 

mesiac 

Produkcia 

el. energie 

kWh 

máj 09 8 200 

jún 09 12 400 

júl 09 15 600 

august 09 14 700 

september 09 12 500 

október 09 7 600 

november 09 3 200 

december 09 2 200 

január 10 2 700 

február 10 5 200 

marec 10 7 800 

92 100 

Prehľad výroby elektrickej energie v období máj 2009 - marec 2010 

! 

62 63



FIRMY ZAOBERAJÚCE SA FOTOVOLTIKOU NA SLOVENSKU 

Schüco International KG 

Tomášikova 17 


tel.: + 421 2 48 2696 01 

fax: + 421 2 48 2696 11 

schueco@schueco.sk 

www.schueco.com/web/sk/ 

Energocom, s.r.o., 

Žižková 6, 040 11 Košice 

tel.: +421 55 622 5904 

office@energocom.sk 

www.energocom.sk 

Brema Sk, s.r.o. 

Podhradská cesta 4 

038 52 Sučany 

tel.: + 421 2 48 2696 01 

solar@brema.sk 

www.brema-solar.sk 

ASV SOLAR, s.r.o. 

Púchovská 8 


tel.: +421 905 564 529 

info@asvsolar.sk 

www.asvsolar.sk 

Solar-NED, s.r.o. 

Pri mlyne 10 


tel.: +421 2 482040-14, -10 

eko@solarned.sk 

www.solarned.sk 

GENERM, s.r.o. 

Gogoľova 18 


tel.: +421 905 86 22 15 

office@generm.com 

www.generm.com 

ECODUC ® , a.s. 

Kpt. Nálepku 3. 

934 01 Levice 

tel.: +421 36 6313 638 

ecoduc@ecoduc.sk 

www.ecoduc.eu 

Vzhľadom na to, že nie je možné obsiahnuť všetky spoločnosti, ponúkame vám internetové 

odkazy, na ktorých sa môžete dozvedieť viac : 

www.skrea.sk 

http://www.123dodavatel.sk/produkty/alternativne-kurenie 

MOŽNOSTI FINANCOVANIA 

Záujemcovia o inštalovanie solárneho resp. fotovoltického systému majú okrem vlastných 

zdrojov aj ďalšie možnosti, ako financovať investície. Môžu to byť granty alebo 

komerčné zdroje. Keďže investície sú vďaka usporenej energii v porovnaní s konvenčnými 

zdrojmi tepla návratné, nie je problém využiť služby jednej z bánk. 

V roku 2009 spustilo ministerstvo hospodárstva Program vyššieho využitia biomasy 

a slnečnej energie v domácnostiach, v rámci ktorého je možnosť získať dotácie na 

solárne kolektory a tak ušetriť časť peňazí potrebných na vybudovanie solárneho systému. 

Informácie o aktuálnych podmienkach a výšky dotácií poskytuje webová stránka 

Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry www.siea.gov.sk. 

Výška dotácie v roku 2010 je pre slnečné kolektory určená: 

• 200 € za m 2 nainštalovaných slnečných kolektorov v rozsahu najviac 8 m 2 

absorpčnej plochy vrátane v rodinnom dome, 

• 50 € za 1 m 2 nainštalovaných slnečných kolektorov v rozsahu nad 8 m 2 

absorpčnej plochy v rodinnom dome, 

• 100 € za 1 m 2 nainštalovaných slnečných kolektorov v bytovom dome; najvyššia 

dotácia je v rozsahu najviac 3 m 2 na každý byt v bytovom dome. 

Inštalované zariadenia musia spĺňať stanovené technické parametre. Pre slnečné 

kolektory je to certifikát Solar Keymark a od 2010 aj minimálny energetický zisk 

(525 kWh/rok vztiahnutý na jeden m 2 ). 

Okrem toho sú projekty využívania slnečnej energie podporované aj Environmentálnym 

fondom, nezávislým od štátneho rozpočtu, ale len na verejnoprospešné účely; 

podpora je určená najmä obciam. 

Komerčné financovanie 

Dnes už nie je pre človeka so stálym príjmom problém uchádzať sa o úver z ktorejkoľvek 

banky pôsobiacej na našom trhu. Ak je klient ochotný ručiť za úver svojou nehnuteľnosťou, 

vo väčšine prípadov je najvhodnejší a tiež najlacnejší hypotekárny úver, ktorý je oproti 

spotrebným úverom výhodný svojou cenou. Úroková sadzba sa pohybuje okolo 4,5 až 

5 percent. Medzi nevýhody hypotekárnych úverov, patrí ručenie nehnuteľnosťou a rôzne 

poplatky a náklady spojené so získaním hypoteky. Ak klient nechce ručiť vlastnou nehnuteľnosťou, 

má k dispozícii aj účelové a bezúčelové spotrebné úvery, ktoré však majú 

kratšiu lehotu splatnosti a vyššiu úrokovú sadzbu. Rozdiel medzi nimi je v tom, že pri účelovom 

úvere musí klient banke dokladovať, že peniaze použil na stanovený účel (investícia 

do solárneho systému), zatiaľ čo pri bezúčelovom úvere banka vypláca peniaze priamo na 

účet klienta, pravdaže po splnení podmienok a schválení úveru. Jednotlivé banky sa svojimi 

úverovými službami líšia, či už vo výške úrokových sadzieb alebo spôsobom požadovaného 

ručenia. Bližšie informácie vám určite radi poskytnú pracovníci každej banky. 

Na financovanie investície do solárneho systému je možné použiť aj stavebné sporenie. 

Stavebné sporiteľne ponúkajú pre svojich klientov aj zaujímavú možnosť čerpať 

lacný a dostupný úver, ktorý možno získať v stanovenom čase sporenia. Existuje aj 

rýchlejšia cesta, tzv. medziúver, o ktorý možno teoreticky požiadať okamžite po uzavretí 

zmluvy, ale úroky a poplatky sú potom samozrejme vyššie. 

64 65



Grantové prostriedky 

Je potrebné si uvedomiť, že grantové prostriedky podliehajú zdĺhavej a často byrokratickej 

kontrole a podmienky ich prideľovania sa často menia. V nasledujúcom prehľade 

uvádzame podporné schémy platné v roku 2010. 

Investičná pomoc: 

• štrukturálne fondy 2007 - 2013, 

• iné programy a fondy (Program vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie 

v domácnostiach, SLOVSEFF II) 

Štrukturálne fondy EÚ 

Zo štrukturálnych fondov Európskej únie sa na Slovensku na podporu využívania slnečnej 

energie zameriavajú dve opatrenia. Jedno je určené pre podnikateľský sektor, 

druhé pre štátny a verejný sektor. Ide o tzv. nenávratný finančný príspevok, o ktorý 

je potrebné uchádzať sa v rámci výziev na predkladanie projektov zverejňovaných 

Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom životného prostredia SR. Mnohých 

záujemcov často odrádza zdĺhavý, nákladný a byrokratický proces prípravy žiadosti 

o príspevok a samotného projektu. Na druhej strane, možnosť získať až 65 percent 

z oprávnených nákladov projektu v prípade malých a stredných podnikov, či až 95 percent 

v prípade verejnej správy, nie je zanedbateľná. 

Prehľad štrukturálnych fondov na investičnú pomoc pri výstavbe OZE 

Operačný program Životné prostredie 

3.2. Minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy vrátane podpory obnoviteľných 

zdrojov energie (cca 209 mil. eur) 

– zariadenia na výrobu elektriny VÚ-KVET (vysokoúčinná kombinovaná výroba 

elektriny a tepla) len v kombinácii so zmenou palivovej základne pri výrobe 

tepla. 

Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 

2.1. Zvyšovanie energetickej efektívností na strane výroby aj spotreby a zavádzanie 

progresívnych technológií v energetike (cca 144 mil. eur), 

– výstavba nových, rekonštrukcia a modernizácia zariadení na výrobu elektriny 

VÚ-KVET, 


z obnoviteľných zdrojov energie (s výnimkou využívania veternej energie). 

Operačný program Bratislavský kraj 

2.1.2 Podpora zavádzania a využívania progresívnych technológií v MSP (cca 23,6 

mil. eur) 


VÚ-KVET, 


z obnoviteľných zdrojov energie (s výnimkou využívania veternej energie). 

Uvádzame krátky prehľad podmienok uchádzania sa o podporu zo štrukturálnych 

fondov EÚ, bližšie informácie je potrebné hľadať priamo na príslušnom ministerstve. 

Budúcnosť závisí najmä od podmienok čerpania európskych fondov v rozpočtovom 

období EÚ 2007-2013. 

Opatrenie 1.4. - Podpora úspor energie a využitia obnoviteľných energetických zdrojov 

Na aký účel možno žiadať pomoc? 

úspory energie, kombinovaná výroba elektriny a tepla, využívanie obnoviteľných 

energetických zdrojov, t. j. výstavba, modernizácia alebo rekonštrukcia malých vodných 

elektrární, zariadení na energetické využitie biomasy, zariadení na využitie slnečnej 

energie, zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení na využitie 

veternej energie. 

Kto môže žiadať o pomoc? 

podnikatelia 

Forma pomoci: 

nenávratný finančný príspevok. 

Výška spolufinancovania z vlastných zdrojov: 

50 percent z oprávnených nákladov (35 percent malé a stredné podniky). 

Oprávnené kraje: 

všetky, okrem Bratislavského 

Poskytovateľ pomoci / Riadiaci orgán 

Ministerstvo hospodárstva SR, 

www.economy.gov.sk 

Vykonávateľ / Sprostredkovateľský orgán, bližšie informácie 

Slovenská inovačná a energetická agentúra, 

Bajkalská 27, 827 99 Bratislava 27 

tel.: 02/58248 111, fax: 02/5342 1019 

www.siea.gov.sk 

Opatrenie 2.2. Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu ovzdušia 

Na aký typ projektov možno žiadať pomoc? 

okrem iných na budovanie zariadení na výrobu tepla alebo teplej úžitkovej vody zameraných 

na zmenu palivovej základne v prospech environmentálne a energeticky 

prijateľnejších palív pre jeden objekt alebo malú skupinu objektov. Ide predovšetkým 

o používanie obnoviteľných zdrojov energie, a to využívanie biomasy, solárnych systémov, 

resp. ich kombinácia. 


štátna a verejná správa, podnikatelia. 

Forma pomoci: 

nenávratný finančný príspevok. 

Minimálna výška pomoci: 

neobmedzená 

Výška spolufinancovania z vlastných zdrojov: 

minimálne 5 percent z vlastných zdrojov, zvyšok úver, prípadne úverový prísľub 

66 67



Oprávnené kraje: 

všetky, okrem Bratislavského 

Poskytovateľ a vykonávateľ pomoci, bližšie informácie: 

Ministerstvo životného prostredia SR, 

Sekcia zahraničnej pomoci a záležitostí EÚ 

Odbor riadenia programov 

Námestie Ľ. Štúra 1 


tel.: 02 / 59562617, 59562315 

www.enviro.gov.sk 

Environmentálny fond 

Environmentálny fond vznikol v roku 2005 na podporu ochrany životného prostredia. 

Fond nie je napojený na štátny rozpočet, finančné príspevky získava najmä z poplatkov 

a pokút za nedodržiavanie environmentálnych predpisov a noriem a iných príspevkov. 

Uvádzame len oblasti týkajúce sa obnoviteľných energetických zdrojov. 

Na aký typ projektov možno žiadať pomoc? 

okrem iných aj na podporu výroby tepla a teplej úžitkovej vody prostredníctvom nízkoemisných 

zdrojov (zmena paliva, zmena technológie spaľovania) a podporu výroby 

tepla a teplej vody prostredníctvom využívania obnoviteľných zdrojov (napr. biomasa, 

solárne systémy, tepelné čerpadlá, resp. ich kombinácia). Projekty musia mať 

verejnoprospešný charakter. 


fyzické osoby, právnické osoby, štátny a verejný sektor, obce, neziskové organizácie, 

združenia a asociácie 

Forma pomoci: 

dotácia (neplatí pre podnikateľov), zvýhodnený úver 

Oprávnené regióny: 

celé Slovensko 

Poskytovateľ a vykonávateľ pomoci: 

Environmentálny fond, Bukureštská 4, 813 26 Bratislava. 

Bližšie informácie v pracovných dňoch v čase od 8.00 do 15.00: 

tel.: 02/57783116 

fax. 02/57783216 

e-mailom - lobotkova@envirofond.sk 

www.envirofond.sk 

LEGISLATÍVA 

Podmienky pripojenia, ako aj legislatívne usporiadanie pre odpredaj elektrickej energie 

z fotovoltickej elektrárne sú uzákonené zákonom č.309/2009 Z. z. 

Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore OZE a VÚ-KVET 

Podpora pre elektrinu vyrobenú z OZE a VÚ-KVET (vysoko účinnej kombinovanej výroby 

elektriny a tepla) je zabezpečená (§ 3 zákona č. 309/2009 Z. z.): 

a) prednostným: 

pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej siete, 

prístupom do sústavy, 

prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, 

b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej siete, do ktorej je 

zariadenie výrobcu elektriny pripojené priamo alebo prostredníctvom miestnej 

distribučnej sústavy za cenu elektriny na straty, 

c) doplatkom, 

d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej 

sústavy. 

Prehľadná tabuľka podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdroj a VÚ-KVET 

Typ 

zariadenia 

na výrobu 

elektriny z 

Výkon 

zariadenia 

MW) 

Prednostné 

pripojenie 

do regionálnej 

distribučnej 

siete 

Prednostný 

prístup 

do sústavy, 

prenos, 

distribúcia 

a dodávka 

OZE < 0 - 1 > áno bez 

VÚ-KVET 

obmedzenia 

OZE áno bez 

VÚ-KVET 

obmedzenia 

OZE < 4 - 10 > áno bez 

VÚ-KVET 

obmedzenia 

veterných 

elektrární 

< 4 - 15 > áno bez 

obmedzenia 

OZE 

VÚ-KVET 

< 15 - 125 > áno bez 

obmedzenia 

VÚ-KVET < 125 - áno bez 

s podielom 200 > 

obmedzenia 

OZE v palive 

viac ako 20% 

Odber 

elektriny 

za cenu 

elektriny 

na straty 

bez obmedzenia 

Doplatok 

Dĺžka 

trvania 

Prevzatie 

zodpovednosti 

za 

odchýlku 

15 rokov bez obmedzenia 

15 rokov 15 rokov 15 rokov 

15 rokov 15 rokov nie 




68 69



Spôsob využitia OZE Prijímateľ pomoci Mechanizmus 

výroba elektriny 

výroba tepla 

zákon č. 309/2009 Z. z. 

domácnosti 

SLOVSEFF II (domácnosti 

v bytových domoch) 

verejný sektor zákon č. 309/2009 Z. z. 

zákon č. 309/2009 Z. z. 

štrukturálne fondy 2007 - 

súkromný sektor 

2013 

SLOVSEFF II 

domácnosti 

Program vyššieho využívania 

biomasy a slnečnej 

energie v domácnostiach 

SLOVSEFF II (domácnosti 

v bytových domoch) 

verejný sektor štrukturálne fondy 2007 - 

2013 

štrukturálne fondy 2007 - 

súkromný sektor 

2013 

SLOVSEFF II 

Novela Zákona o energetike 656/2004 Z. z. 142/2010 Z. z. 

Podľa najnovšej novely Zákona o energetike (142/2010), musia všetky zariadenia na 

výrobu elektriny zo slnka žiadať o Osvedčenie súladu investičného zámeru s energetickou 

politikou štátu od Ministerstva hospodárstva SR. Toto nariadenie sa týka všetkých 

fotovoltických solárnych inštalácií okrem tých, ktoré budú umiestnené na budovách 

a budú mať výkon najviac 100 kW. 

Ak chce výrobca elektriny zo slnka žiadať o osvedčenie od Ministerstva hospodárstva 

SR (MH SR), musí mať zároveň platné osvedčenie od Slovenskej elektrizačnej a prenosovej 

sústavy (SEPS, a.s.). Tá však v decembri 2009 vydávanie povolení pre fotovoltiku 

zastavila. Doteraz platný zákon hovoril o potrebe povolení od MH SR a SEPS pre energetické 

zariadenia na báze OZE (vrátane slnečnej energie) s inštalovaným výkonom 

nad 1MW. Schválenie novely Zákona o energetike v parlamente v kombinácii s týmto 

ustanovením od SEPS budú znamenať, že na Slovensku nebudú v najbližších rokoch 

postavené slnečné elektrárne s výkonom nad 100 kW. 

Zdroje 

Iliaš, I. a kol. 2006. Možnosti využívania slnečnej energie. Bratislava: Energetické 

centrum Bratislava, 2006 

Program vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach 2009, 

Program Ministerstva hospodárstva SR vytvorený na základe uznesenia vlády SR 

č. 383/2007 k návrhu Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR 

Ing. Zdeněk Macháček, Z., Staněk, K., 2007 Integrácia fotovoltaických systémov do 

budov, http://www.asb.sk/stavebnictvo/technologie/integracia-fotovoltaickych-systemov-do-budov-1198.html, 

31. 3. 2009 

Henze, A., Hillebrand, W. 2000 Elektrický proud ze slunce, Fotovoltika v praxi. HEL. 

2000 

Mapky na stranách 14-15 dodala spoločnosť GeoModel, s.r.o. 

Zaujímavé internetové zdroje informácií: 

European Solar Thermal Industry Federation (ESTIF) – www.estif.org. 

Energy Information Administration: http://www.eia.doe.gov/ 

Slovak RE Agency http://www.skrea.sk/ 

Slovenská inovačná a energetická agentúra SIEA, www.siea.gov.sk 

Snímky a grafické podklady z Wikipédie (sk.wikipedia.org alebo www.wikimedia. 

org): Kristina Walter, de:Freedom_Wizard, AndrewBuck, F5ZV, ChNPP, KVDP, Rainer 

Lippert., Stephan Kambortaki 

70 71

Slnko k službám

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template ?