NOVEMBER
Svätá â obyÄajná rodina
Svätá â obyÄajná rodina
- No tags were found...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
FARSKÝ LIST 06/2007<br />
15<br />
ťanmi; je to jednota v činnosti (operatívna<br />
jednota). Ratolesti sú spojené<br />
s viničom preto, aby prinášali ovocie<br />
- produkovali. Keď hovoríme o jednote<br />
spoločenstva (diecézy, farnosti,<br />
rodiny) myslíme najmä túto jednotu<br />
v činnosti (operatívnu jednotu) –<br />
spoluprácu členov spoločenstva.<br />
• Mnohosť v jednote a jednota<br />
v mnohosti. V diecéze žijú rôzne<br />
typy kresťanov. „On ustanovil niektorých<br />
za apoštolov, niektorých za prorokov,<br />
iných za evanjelistov a iných<br />
za pastierov a učiteľov, aby pripravovali<br />
svätých na dielo služby, na budovanie<br />
Kristovho tela...“ V čele diecézneho<br />
spoločenstva stojí biskup ako<br />
viditeľný znak a princíp jednoty partikulárnej<br />
cirkvi. S ním sú spojení<br />
kňazi a diakoni – jeho najbližší spolupracovníci,<br />
ktorí mu pomáhajú budovať<br />
kresťanské spoločenstvo ľudu<br />
Božieho kráľovstva. V diecéze pôsobia<br />
aj rehoľné spoločenstva, rôzne<br />
zoskupenia veriacich laikov, malé<br />
spoločenstvá a spolky.<br />
• Vzťahy veriacich rímskeho a byzantského<br />
obradu. V našej partikulárnej<br />
Cirkvi, najmä na Spiši, sú aj<br />
farské spoločenstvá katolíkov byzantského<br />
obradu. Spája nás s nimi jedna<br />
viera, nádej, láska a puto spoločenstva<br />
so Svätým Otcom. Gréckokatolíci<br />
majú odlišný rítus – spôsob slávenia<br />
posvätnej liturgie, ale spolu<br />
s nami tvoria jednu Katolícku cirkev.<br />
Majú vlastný klérus (biskupov a duchovných<br />
pastierov), vlastnú pôstnu<br />
disciplínu a vlastné cirkevné právo.<br />
Sú však údmi toho istého Tela, ratolesťami<br />
toho istého Viniča a – v Kristovi<br />
- bratmi a sestrami. Spolu s nami<br />
pracujú na výstavbe jedného Božieho<br />
kráľovstva na zemi.<br />
• Rehoľné spoločenstvá. Rehoľníci<br />
sú mužovia a ženy, ktorí svoj život zasvätili<br />
Bohu sľubmi čistoty, chudoby<br />
a poslušnosti. „Zasvätený život je životný<br />
stav uznaný Cirkvou. Je to slobodná<br />
odpoveď na Kristovo osobitné<br />
volanie, ktorou sa zasvätené osoby<br />
úplne oddávajú Bohu a pohýnané<br />
Duchom Svätým usilujú sa o dosiahnutie<br />
dokonalosti lásky. Toto zasvätenie<br />
charakterizuje život podľa evanjeliových<br />
rád. Zasvätený život má<br />
účasť na poslaní Cirkvi úplným odovzdaním<br />
sa zasvätených osôb Kristovi<br />
a blížnym a tým vydáva svedectvo<br />
o nádeji na nebeské kráľovstvo.“<br />
• Laickí spolupracovníci reholí.<br />
Rehoľné spoločenstvá môžu byť vo<br />
farnostiach prítomné aj nepriamo,<br />
v osobách laických rehoľných spolupracovníkov,<br />
napr. tzv. „terciárov“. Sú<br />
to najmä zoskupenia laikov v tzv. tretích<br />
rádoch: Tretí rád sv. Františka,<br />
Tretí rád v Dominika, Združenie saleziánskych<br />
spolupracovníkov a iné.<br />
• Náboženské spoločenstvá. Zrod<br />
kresťanských spoločenstiev a hnutí<br />
považujeme za vanutie Ducha Svätého,<br />
ktorým omladzuje Cirkev našich<br />
čias. Tomuto javu venovala osobitnú<br />
pozornosť synoda biskupov<br />
v r. 1987. Na základe jej práce pp. Ján<br />
Pavol II. napísal apoštolský list Christifideles<br />
laici. V ňom uvádza štyri<br />
typy spolupráce laikov: náboženské<br />
združenia, skupiny, spoločenstvá<br />
a hnutia.<br />
• Farnosť – miesto uplatňovania<br />
jednoty v mnohosti. Mnohosť kresťanského<br />
spoločenstva sa v plnom<br />
svetle a konkrétnym spôsobom prejavuje<br />
najmä vo farnosti. Farnosť -<br />
ako sprítomnenie Cirkvi v meste či<br />
obci – má byť spoločenstvom spoločenstiev,<br />
nie anonymných jednotlivcov.<br />
Skupiny veriacich zapojené do<br />
života farnosti ju robia tým, čím – so<br />
všetkými vitálnymi prejavmi – byť<br />
má: miestom slávenia liturgie – posväcovania<br />
ľudí a oslavovania Boha;<br />
miestom evanjelizácie – ohlasovania<br />
Božieho slova a katechézy; miestom<br />
apoštolátu laikov – posväcovania<br />
časného poriadku; miestom dialógu<br />
s Bohom – spoločnej modlitby Cirkvi.<br />
Dôležité je, aby si všetci veriaci uvedomovali<br />
príslušnosť k svojej farnosti,<br />
aby sa s ňou stotožňovali<br />
a utvárali jednotu všetkých so<br />
všetkými.<br />
• Združenia, skupiny, spoločenstvá<br />
a hnutia. Vo farnostiach pôsobia<br />
rôzne zoskupenia veriacich. Na<br />
prvom mieste je to združenie „Živého<br />
ruženca“. Je to voľné združenie<br />
veriacich, apoštolujúce nepretržitou<br />
modlitbou posvätného ruženca. Rozšírený<br />
je aj „Spolok svätého Vojtecha“,<br />
založený na šírenie náboženskej literatúry<br />
a kresťanskej osvety. Okrem<br />
nich sú tu združenia na báze úcty<br />
k Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu,<br />
združenie „Rodina Nepoškvrnenej“<br />
a mnohé iné.<br />
Vo farnostiach našej diecézy sú najmä<br />
tieto hnutia: Neokatechumenát, hnutie<br />
Svetlo – Život, Fokolare, Obnova<br />
v Duchu Svätom, Hnutie kresťanských<br />
rodín (HKR), Hnutie kresťanských<br />
spoločenstiev detí – eRko, Mariánske<br />
kňazské hnutie „Večeradlo“,<br />
Hnutie „Kruciata“ a ďalšie.<br />
• Ohrozenia jednoty spoločenstva.<br />
Prapríčinou každého rozdelenia a nejednoty<br />
je hriech. Na prvom mieste je<br />
to „rajský“ hriech pýchy, prejavujúci<br />
sa neposlušnosťou voči cirkevnej autorite,<br />
resp. panovačnosťou, ale aj neznášanlivosť,<br />
sebectvo, karierizmus.<br />
Kvôli jednote spoločenstva je nutné<br />
„premáhať egoistické pokušenia,<br />
ktoré nás neustále napádajú a budia<br />
rivalitu, karierizmus, nedôveru a žiarlivosť.“<br />
Apoštol Pavol už prvým kresťanským<br />
spoločenstvám adresoval<br />
varovanie pred rozdelením a nejednotou:<br />
„Ale ak sa medzi sebou hryziete<br />
a žeriete, dajte si pozor, aby ste<br />
sa navzájom neponičili.“ (Gal 5, 15)<br />
Podľa www.synoda.kapitula.sk<br />
spracovala Petra Jurčáková
Change language