NOVEMBER
Svätá â obyÄajná rodina
Svätá â obyÄajná rodina
- No tags were found...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
FARSKÝ LIST 06/2007<br />
5<br />
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI<br />
odpovedal na naše zvedavé otázky.<br />
Poctil nás aj prítomnosťou na poobednajšej<br />
sv. omši, po ktorej nasledovala<br />
púť k hrobu Anky. Práve ona sa<br />
stala patrónkou Púte radosti, na ktorej<br />
sa zúčastňujú desiatky mladých<br />
z celého Slovenska. Po namáhaní našich<br />
mozgových buniek prišli na rad<br />
naše svaly. Zatancovali sme si známy<br />
Belgický tanec, ktorý bol pre mnohých<br />
odviazaním po „ťažkom“ dni.<br />
Uvoľnením bola aj diskusia s Pavlom<br />
Hudákom- spoluzakladateľom Púte,<br />
o vzťahoch a láske. Snažil sa nám pomôcť<br />
s našimi problémami formou<br />
odpovedí na naše otázky. Vyvrchole-<br />
ním večera boli svedectvá a následná<br />
adorácia. Mladí ľudia sa podelili<br />
o svoje životné príbehy spojené s návratom<br />
ku Kristovi. Mnohé z nich<br />
boli také silné, že človek mal slzy na<br />
krajíčku. Boli to zázraky, ktoré zapôsobili<br />
na každého z nás. Po hodinovej<br />
adorácii, sa dievčatá aj chlapci opäť<br />
presunuli do svojich škôl, v ktorých<br />
sa konali celonočné adorácie.<br />
V nedeľu ráno sa vstávalo veľmi ťažko<br />
a pomaly... Doznievala prebdená<br />
noc... Ukončením programu bola<br />
slávnostná svätá omša, ktorej hlavným<br />
celebrantom bol vdp. Vladimír<br />
Balucha. Jeho homília bola obohatená<br />
mnohými humornými príkladmi<br />
zo života. Posledné amen bolo<br />
bodkou záverečného dňa. Po rozlúčke<br />
s novými priateľmi sme sa<br />
všetci rozpŕchli do všetkých končín<br />
Slovenska, aby sme hlásali Božie<br />
slovo, ktoré zostalo v našich srdciach.<br />
Buba<br />
Snímka: Mária Škvarková<br />
Na misie nielen ku Masajom<br />
... spolupracuje s Trnavskou univerzitou,<br />
pôsobí ako lekárka na gynekológii<br />
v Trnave, v duchu don Bosca pracovala<br />
ako lekárka v Keni, Sudáne<br />
a v Kambodži.<br />
Že o kom je reč? O MUDr. Zuzke<br />
Havlíkovej z Trnavy. 19. októbra navštívila<br />
našu farnosť a podelila sa<br />
s nami o zážitky z ďalekých krajín.<br />
Svoju misijnú činnosť začala v Afrike<br />
– v Keni. Teraz už viem, že je tam<br />
plno chudobných štvrtí, v ktorých sa<br />
potulujú malí fetujúci „streetboy-i“<br />
(chlapci z ulice), že najznámejším<br />
kmeňom sú Masajovia, ... a čo ma asi<br />
najviac prekvapilo je, že domy stavajú<br />
ženy. Zvládnu to za 2 týždne a používajú<br />
len ten najlacnejší a najbežnejší<br />
materiál: hlinu a kravské lajná. A že<br />
prečo práve ženy stavajú príbytky?<br />
„Lebo muži musia loviť,“ bola stručná<br />
odpoveď Zuzky.<br />
Sväté omše majú obyvatelia Kene vraj<br />
o niečo dlhšie ako my. Tancujú, spievajú<br />
5-hlasne, sv. omšu prežívajú celým<br />
srdcom i rozumom. Celá ich bytosť<br />
je zapojená do oslavy Boha.<br />
Sudán – hlavné mesto Chartúm<br />
• 36,2 mil. obyvateľov (skoro 7-krát<br />
viac ako Slovensko)<br />
• 2,5 mil. km 2 (51-krát väčší štát ako<br />
Slovensko)<br />
• 10. najväčší štát<br />
• 1. najchudobnejšia krajina na svete<br />
zničená občianskou vojnou<br />
• Iba 37 % detí navštevuje školu<br />
Smutná, ale pravdivá štatistika. Ale aj<br />
vďaka misionárom, rôznym zbierkam<br />
a našim modlitbám sa tieto čísla<br />
môžu meniť. Meniť k lepšiemu. Sudán<br />
je zem čiernych. Ako povedala<br />
Zuzka: „V Sudáne sú černosi černejší<br />
ako v Keni.“ Striedajú sa tu obdobia<br />
sucha a dažďa, kedy sú domy zaplavované.<br />
Spolu s vodou prichádza aj<br />
blato, špina a rôzne choroby, čo sťažuje<br />
prácu. Zvláštnosťou je tiež, že<br />
deťom dávajú meno podľa dobytka.<br />
Nie dobytku podľa detí, ale deťom<br />
podľa dobytka, ktorý je hneď na druhom<br />
mieste po rodine. Muži si manželku<br />
kupujú za kravu. Keď má otec<br />
veľa synov, musí mať aj veľa kráv, aby<br />
ich mohol oženiť. A keď má veľa dcér,<br />
tak bude mať veľa dobytka. Ako sa<br />
vraví: „Iný kraj, iný mrav.“ Aj preto je<br />
dosť ťažké a náročné skĺbiť kresťanstvo<br />
a štýl života, ktorý žijú.<br />
Zatiaľ poslednú ďalekú cestu Zuzka<br />
podnikla až do juhovýchodnej Ázie<br />
- do Kambodže, kde sa starala o HIV<br />
pozitívne deti. Spolu s ďalšími doktormi<br />
sa snažila skvalitniť, vylepšiť<br />
a predĺžiť im život. Ako povedala:<br />
„Deti tam mali veľmi obľúbené karaoke.“<br />
Keď mohli spievať a venovala<br />
sa im pozornosť. Hrávali sa spolu,<br />
chodili na výlety, ...<br />
Krajinou tečie rieka Mekong. V období<br />
dažďov sú tu veľké záplavy<br />
a všade je plno špiny. A ako v každej<br />
ázijskej krajine s dostatkom vlahy –<br />
aj tu sa pestuje ryža. Ryža na raňajky,<br />
ryža na obed, ryža na večeru. No im<br />
to vôbec nevadí. Ryža jednoducho<br />
k Ázii patrí.<br />
Prednáška bola zakončená krátkou<br />
besedou. Zuzka odpovedala na naše<br />
otázky a rýchlo sa ponáhľala späť domov.<br />
Momentálne je na Slovensku<br />
a vôbec nevylučuje možnosť, že ešte<br />
niekde do sveta pôjde. Je otvorená<br />
pre nápady Ducha Svätého, ktoré sú<br />
niekedy „crazy“, ale nakoniec sú vždy<br />
dobré. Nebojme sa teda aj my pomôcť<br />
misiám. Či už ako dobrovoľník, alebo<br />
modlitbami.<br />
Julja<br />
Snímka: Andrea Fecková
Change language