03/2006 - Akty GK2 - GymnÃ¡zium, KonÅ¡tantÃnova 2

Akty GK2 3/2006 1

Editorial 

Túto podobu aktov stvorili: 

Šéfredaktori 

Lucia Lejková 

Matúš Krajňák 

Redaktori 

Tibor Fecko 

Alena Geregová 

Ivana Gluchmanová 

Alena Kľučárová 

Miroslava Kopaničáková 

Nina Kuderjavá 

Gabriela Marcinková 

Alexandra Pančáková 

Mária Tkáčová 

Michaela Tokárová 

Beáta Tomková 

Zuzana Turlíková 

Rebeka Uličná 

Grafika 

František Markuš 

Filip Mohler 

Matej Moško 

Fotografie 

Ivana Gluchmanová 

Lenka Imrichová 

Ilustrácie 

Zuzana Tomková 

Jazyková úprava 

PhDr T. Farkašovská 

Prispievatelia 

Hascor 

Internet 

http://akty.gk2-po.sk 

Zdravím všetkých verných a trpezlivých! 

Tak sme sa predsa 

dočkali. Síce to trvalo 

dlhšie ako obyčajne, ale 

poznáte to, človek mieni 

a pánboh mení...A čo nás 

tak zdržalo? Zopár 

interných bitiek, kde - tu 

zmeny a dlhočizné 

očakávanie príchodu 

slečny Múzy. Nakoniec 

návšteva prišla. My sme 

jej spravili kávu a ona 

opätovne sľúbila, že 

chvíľu zostane. Aj vďaka 

tomu teraz držíte v rukách 

tento artefakt... (medzi 

nami – išlo aj o to, aby si 

časopis hrdo obhájil titul občasníka:) 

Osobne si myslím, že o informácie či nejaké to 

umelecké dielko na čítanie nebola núdza, ak ste 

zaregistrovali elektronickú formu Aktov a jeho 

mladšieho brata Ghetto k2... 

Na tomto mieste mám tú česť predstaviť novú 

redakčnú rodinku, ktorá toto všetko spískala... 

No asi najväčšou zmenou je dizajn, že? To majú na 

svedomí noví grafici. Zdá sa, že sa dostatočne vybúrili, 

za čo im pekne ďakujem... Samozrejme ďakujem aj 

zvyšku „rodinky“ a aj tým z vás, ktorých práve prepadla 

neodolateľná chuť pridať sa – len ju, chuderku, 

nezaháňajte! Čím viac mozgov, tým lepšie! 

tilka 

krajšia polovica hlavy časopisu 

2 Akty GK2 3/2006

Obsah 

• Správy 

• Vianočná akadémia 

▫ Pozrieť si školské predstavenie 

v sladkej nevedomosti vie každý. 

Pokúsiť sa ale nazrieť do zákulisia 

najveľkolepejšej akadémie GK2 si 

žiada odvahu. 

• Novinky zo študentského parlamentu 

• Mýty o New Yorku 

• Nové školské uniformy 

• Farma v jeskyni 

▫ Pražské divadlo pricestovalo aj do 

Prešova. 

• Horolezectvo – moja vášeň 

• Rozhovor s Jakubom Petraníkom 

• Vernisáž. Výstava. Nič. 

• Čas na zmenu? 

• Devianti 

• Time Out je In 

• Olympiáda 

• Medium – dôkaz, že GK2 žije 

• Kde bolo, tam bolo 

• Výroky profesorov 

▫ Chlapci, slovo gentleman sa skladá z 

dvoch slov: man, to vie každý. Gentle, 

to znamená jemných mravov, že sa 

jemne správa k dámam. To znamená, že 

vyskočíš a zotrieš tabuľu! 

• Praktické využitie rozpínavosti 

• Úvaha o kvapke vody 

• Slávnostné vybúrenie sa grafikov 

• Moja skvelá rodina 

• Recenzie kníh 

▫ Pozor na draky, Nedobytná pevnosť 

• Dejepisné perličky 

• DOMINO – Chaos a skutočnosť 

• Internet náš každodenný 

• K.O. 

• Prvá svetová vojna 

• Slunce, seno, slabé nervy 

• Rozlúčkový 


Správy (bez komentárov) 

Text: Matúš Krajňák 

5. septembra 2005 

Školský rok sa začal. Veková hranica sa 

neposunula, štvrtáci totiž odišli a noví prváci 

nastúpili. 

-- 

12. septembra 2005 

Reproduktory ťažko znášali nápor prvej 

pätnásťminútovej relácie nášho nového 

školského rádia. 

-- 

1. decembra 2005 

V aule sa pokazil data-projektor. Prispeli k 

tomu štvrtáci svojou stužkovou. Sťažilo to 

prácu nielen vyučujúcim, ale aj mladým 

filmárom. 

-- 


Na pánskom WC v novej budove bola 

spozorovaná malá ružová opica. Do dnešných 

dní sa však táto správa nepotvrdila. 

-- 


Uskutočnila sa ďalšia akadémia školy, 

tentokrát s prívlastkom „vianočná“. Vystúpili 

Nina Kuderjavá, Katarína Kokošková, zbor 

Cantemus, skupina Fire Water a iní. Špeci 

príhovor pridal aj pán riaditeľ. 

-- 

20. januára 2006 

O 14.00 bola úspešne zahájená premiéra a 

derniéra nového amatérskeho filmu Skrat. 

-- 

31.januára 2006 

Spustená bola prevádzka internetovej 

verzie školského časopisu AKTY GK2 a 

školského rádia Time Out. 

-- 

5.marca 2006 

Na týždeň prichýlili Vyšné Ružbachy aj 

našich mladých lyžiarov. 

-- 

6. marca 2006 

Študenti mali možnosť vzhliadnuť nové 

skrinky, ktoré sa do tohto dátumu ukrývali 

zabalené 

v kartónových krabiciach. Postupne sa 

skrinky dostali „do rúk“ aj jednotlivým 

triedam. 

-- 

13. marca 2006 

Dostávame informácie o vyučovaní 

španielskeho jazyka na pôde gymnázia v 

poobedňajších hodinách. Estoy seguro de que 

tengo razón y por eso hago la apología de mi 

opinión a capa y espada. 

-- 

4. apríla 2006 

Mali sme opäť príležitosť oprieť si naše 

ubolené hlavy a užívať si ešte stále novú 

komédiu DJZ Čudný pár 


Vianočná akadémia 

Text: Mimka 

Nikto nepochybuje o tom, že naša škola je 

plná jedinečných talentov, preto sa 19. 

decembra 2005 v priestoroch DJZ 

uskutočnila ich prezentácia. Vyhriata sála 

,,praskala vo švíkoch", pretože ju zaplnili 

nielen žiaci a učiteľský zbor GK2. 

Možno ste mali možnosť vzhliadnuť 

zaujímavé vystúpenia, nikto z vás však nemal 

tú jedinečnú a užasnú príležitosť 

zažiť, čo sa odohrávalo v zákulisí. 

Všetci „kmitali“, upratovačky 

luxovali, rekvizitári zháňali, 

moderátori sa sťažovali, režisér 

vrieskal, ostatní prikyvovali, alebo 

bezradne krútili hlavami. Prosto 

úžasná atmosféra, aká sa len tak 

každý večer nevidí. 

Tri hodiny pred začiatkom sa na generálke 

ešte dotvárala scéna a vystupujúci skúšali. 

Nedá mi nespomenúť milé pani učiteľky - 

organizátorky, ktoré sa o všetkých starali a so 

všetkým pomáhali. 

Keďže niektorí nezodpovední ľudia majú 

podľa zvukárov tendenciu všetko ničiť 

(netýka sa GK2), moderátori mali menší 

problém s portami. Ach, tie ich maniere! Až 

na pár problémov so svetlami a zástrčkami v 

šatniach, na ktoré sa mimochodom sťažovali 

opäť naši moderátori a to najmä Gabriela 

Marcinková, nakoľko Matúš Krajňák 

nepotreboval na úpravu svojich vlasov fén ani 

kulmu, všetko prebiehalo tak, ako malo. 

Záverečný tanec si tiež vyžiadal mnoho 

príprav, keďže okrem malej skupinky 

profesionálnych tanečníkov boli ostatní 

amatéri. 

Napätá atmosféra tesne pred začiatkom 

doľahla aj na mňa a cítila som nervozitu 

účinkujúcich aj organizátorov. Po prvom 

potlesku sa však všetko pozitívne obrátilo a v 

zákulisí zavládla väčšia pohoda. Dokonca 

väčšina žiakov sa zabávala a tešila na svoje 

vystúpenie. 

V záverečných minútach sa všetci objavili 

na pódiu a zožali obrovský úspech, čo bolo 

znamením, že akcia sa naozaj vydarila. 

Myslím, že i sám pán riaditeľ bol spokojný, 

keďže nečakane 

vsunul do programu 

aj svoj príhovor. 

Hneď po tom som 

sa rýchlo ,,vyparila", 

keďže prišlo na rad 

upratovanie scény 

plnej lesklých 

papierikov a lamiet. 

Keď sa už sála vyprázdnila bol čas oslavovať, 

učiteľský zbor sa pobral do reštauračného 

zariadenia, kde s veľkou vďakou a veľmi 

európsky oslávili vystúpenie ich zverencov 

bez samotných zverencov. 

Všetci „kmitali“, 

upratovačky luxovali, 

rekvizitári zháňali, 

moderátori sa sťažovali, 

režisér vrieskal, ostatní 

prikyvovali, alebo bezradne 

krútili hlavami. 

Naozaj som mala z tejto akcie dobrý pocit a 

verím, že aj vy ste mali skvelý zážitok z 

príjemne stráveného večera. Už teraz sa teším 

na budúci ročník Vianočnej akadémie, ale 

tentoraz si to chcem vychutnať z ružového 

kresla v hľadisku. 


Zo študentského parlamentu 

Text: Martin Mišľan(predseda ŠP GK2) 

Na úvod by som začal tým, prečo tu je 

Študentský parlament (ŠP) a na čo nám, teda 

vám slúži. Jeho hlavná a podstatná úloha je 

reprezentovať a zastupovať záujmy študentov 

študujúcich na tejto škole a predkladať 

návrhy študentov vedeniu školy. 

Myslím si, že je to veľmi významná 

a dôležitá úloha, a preto netreba činnosť a silu 

ŠP nijako podceňovať. Veď parlament 

reprezentuje všetkých študentov. Čím by bola 

škola bez nich? 

A teraz pár informácií o tohtoročnej 

činnosti. Tento rok prebehla voľba nového 

predsedu ŠP. Stal sa ním Martin Mišľan 

(2.D). Hneď po zvolení sa zúčastnil Kongresu 

ŠP PSK, kde sa rokovalo o spôsoboch 

spolupráce stredných škôl. Na tomto rokovaní 

získal potrebné informácie na zlepšenie 

fungovania ŠP 

a taktiež 

informácie o tom, 

ako môže aj ŠP 

získať finančné 

prostriedky z rôznych organizácií a fondov. 

Nakrátko na to ŠP prijal nový štatút , 

v ktorom boli jasne vymedzené úlohy, 

priority a práva ŠP. 

V súčasnosti ŠP zvažuje usporiadanie 

školského plesu. Nápad to je dobrý, avšak 

realizácia tohto projektu je už ťažšia. Je už 

len otázkou času a kompetentných ľudí, či sa 

tento ples uskutoční. 

Nakoniec chcem vyzvať všetkých 

študentov, ktorí majú akýkoľvek dobrý nápad, 

nech ho prídu vyjadriť na schôdzu ŠP alebo 

osobne predsedovi ŠP. 

MATURANTI POZOR! 

Čaká Vás maturita z cudzieho jazyka? 

S jazykovou školou 

to zvládnete! 

organizuje špeciálne prípravné kurzy na jazykové maturitné skúšky. 

Ponúkame Vám výučbu v malých skupinách. 

Skupiny sú tvorené na základe jazykových znalostí a typu maturitnej skúšky 

Cena za trimester je od 1833,- Sk*. 

Berlitz jazyková škola, Levočská 3, 3. posch., 080 01 Prešov 

Tel.: 0915 987 138, office.berlitz-ke.sk 

Váš úspech je pre nás dôležitý! 

*V cene nie je zahrnutý materiál a registračný poplatok. 


Mýty o New Yorku 

Text: Miša | Foto: súkromná zbierka 

Možno ste si mysleli, že: 

1.New York tvoria samé mrakodrapy 

2.Časový posun je blbosť 

3.Američania sú protivní a sebeckí 

4.Všetko je drahé 

5.Radšej nepovedať nič ako hlúposť 

Big Apple je niečo úplne, ale úplne iné než 

čo si my, Európania predstavujeme. Aj ja som 

čakala hory betónu, mrakodrapy, ktorým 

nevidno na koniec, autá na 

každom kroku... 

Ale skutočnosť je iná. New 

York je zelený. A teraz 

nemyslím, že by domy maľovali na zeleno 

(nemaľujú ich vôbec). Skôr som chcela 

povedať, že mesto má asi toľko zelene ako 

ulíc. Na každom kroku objavíte park. A to 

nehovorím o tom, že len Central Park je skoro 

taký veľký ako Prešov. Minimálne tak vyzerá. 

A mrakodrapy sú len časti Manhatanu, 

zvyšok tvoria malé domčeky. Teda malé sú 

len oproti mrakodrapom, nie oproti 

slovenským domom. 

Časový posun naozaj funguje. Človek má 

problém nezaspať poobede. A vôbec to jedno 

vyspanie nevyrieši. Pretože nejde o únavu z 

cesty, ale o to, že o šiestej zistíte, že v Európe 

je už polnoc. A keď ste deň predtým vstávali 

o tretej na lietadlo, dospávate to ešte pár dní. 

Američania sa vo všeobecnosti strašne radi 

rozprávajú. V pohode sa vám môže stať, že z 

obchodu odídete o pol hodiny neskôr. A to len 

preto, že ste sa zakecali s predavačom. 

Kdekoľvek kohokoľvek stretnete, o chvíľu 

odchádzate o poznanie bohatší. Keď sa vám 

náhodou niečo nepodarí, máte okolo seba 

hneď kopu utešiteľov. Radi totiž všetkým 

pomáhajú a robia ľudí šťastnejšími. Človek 

proste nikdy nie je sám. 

Strata času je úplne neznámy pojem. Aj tu 

sa hovorí, že čas sú peniaze. Ale to, čo nám 

trvá dva dni, urobí Američan za deň. Lebo my 

musíme aj oddychovať a pre nich je 

oddychom iná práca. Snažia sa získať čo 

najviac za čo najkratší čas. 

Väčšina Slovákov hovorí, že v Amerike je 

všetko drahé a neoplatí sa tam nič kúpiť. Ako 

dobre, že realita je iná. V prvom rade 

neexistujú žiadne číňaky, ktoré znepríjemňujú 

život mnohým z nás. Dá sa nakúpiť dobre a 

lacno počas sellov, ale aj 

mimo nich. 

Napríklad oblečenie je 

omnoho lacnejšie než tu, 

ale doplnky sú drahšie. V podstate stačí 

vedieť, kde a kedy nakupovať a získate tričko 

Adidas za 10$. Teda, asi to bude tým, čo sa u 

nás považuje za značku. Lebo v Amerike 

Adidas nie je taká značka. Za značku sa 

považuje Ralph Lauren (tam pracovala 

Rachel z Priateľov), La Coste... 

V podstate stačí vedieť, 

kde a kedy nakupovať a 

získate tričko Adidas za 10$. 

Mena 

Plechovka koly 

Twix, Snickers 

Obyčajné tričko 

Značkové tričko 

Rifle 

Lístok na metro 

1USD=30Sk 

0.75$ (22,5Sk) 

0.75$ (22,5Sk) 

10$ (300Sk) 

25-50$ (750-1500Sk) 

25$ (750Sk) 

4.75$ (142,5Sk) 

Americká angličtina sa od britskej líši 

hlavne tým, že kašle na pravidlá. Nikomu 

nezáleží na tom, či rozprávate gramaticky 

správne. Podstatné je, že máte čo povedať. Ak 

máte zaujímavé názory alebo len poznáte svet 

z iného uhla, vždy sa nájde niekto ochotný 

vás počúvať. Aj napriek tomu, že vaša 

angličtina nie je dokonalá a dá to kus trápenia 

pochopiť vás. 

New York nie je Amerika a ja som tiež 

nezjedla všetku múdrosť sveta. Takže toto bol 

môj pohľad na to, ako to v New Yorku chodí. 


Parochňa 

Jean Paul Gaultier 

circa = 400 € = 

Pánske topánky GUCCI 

= 550 € = 

Pohodlné dámske topánky 

MOSCHINO 

= 490 € = 

Mozog pre 400 študentov 

= na nezaplatenie = 

Nové 

školské 

uniformy 

Nič netušíte a už ich máte na sebe. 

GK2 zatiaľ uniformy nevyžaduje, 

je to ale len otázkou času, kedy 

začne. 

Dámska uniforma 

Jean Paul Gaultier 

= 1250 € = 

Dámske dioptrické 

okuliare Versace 

= 180 € = 

Pánska 

uniforma 

Jean Paul 

Gaultier 

= 300 € = 

okuliare 

= 210 € = 

Vosková hlava 

= 1 600 $ = 


Farma v jeskyni 

Text: Veronika Pavelková 

Výnimočné režisérske nadanie v spojení 

so skvelými hercami, choreografmi a 

hudobníkmi naplnilo neveľkú scénu Divadla 

Alexandra Duchnoviča. 

Jeden marcový piatok som vymenila 

Žbirkov koncert za divadlo. V očakávaní, či 

sa mi vôbec pošťastí dostať do sály, som ešte 

netušila, o čo všetko by som prišla, ak by sa 

mi to nepodarilo. Sedeli sme v sále, 

„napresovaní“ ako 

sardinky v oleji. Po 

5 minútach 

vystúpila na scénu 

Lucia Nimcová, 

sympatické mladé 

dievča, ktoré patrí 

k najmladšej generácii Rusínov, ktorí boli 

počas komunizmu násilne presťahovaní 

z dedín do mestských panelákov. Celý svoj 

život nenašla miesto, ktoré by mohla nazvať 

domovom, kam by sa mohla vrátiť. Preto 

vytvorila výstavu fotografií, ktorými vydáva 

svedectvo o krutosti vtedajšieho režimu. 

Práve v rámci tohto projektu pricestoval 

na Slovensko divadelný súbor Farm in cave 

z Prahy. Tento divadelný súbor je zložený 

z mladých ľudí viacerých národností, ktorí 

cestujú aj po Slovensku a hľadajú 

zabudnuté piesne. Od roku 2001 precestovali 

celý svet od Argentíny po Kóreu. Úspech 

získali aj u nás svojím živočíšnym, 

energickým a úprimným prejavom. 

Ich hlasy spolu s bicími, trúbkou, 

harmonikou, husľami a ďalšími nástrojmi 

vytvorili zvukovú stenu. Herci liezli po 

stenách, preliezali sa, dupotali, ale hlavne 

spievali. Javisko vyzeralo ako hmýriaca sa 

masa ľudských tiel. Niekedy to malo rušivý 

účinok, ale v prevažnej časti ich 

preexponovaný prejav podporoval celkový 

dojem. Pôsobili, ako keby to, čo práve 

spievali, bola posledná vec, čo v živote 

urobia. Niekedy pôsobili ako v tranze, akoby 

sa do nich prevtelili ľudia, ktorí tieto piesne 

zložili. Aby ste mali predstavu, kvôli čomu sa 

tu rozplývam, môžete sa ísť pozrieť na ich 

stránku, na ktorej nájdete aj ich hudbu – 

www.infarma.info 

Režisér Viliam Dočolomanský vstupoval po 

každom fragmente do predstavenia. Jemu ani 

hercom nešlo ani tak o slová piesní, ale 

o pocit, ktorí vyjadrujú. Na pozadí scény 

bolo plátno, na ktorom sa počas piesní 

premietali fotky ľudí, ktorí im odovzdali 

svoje piesne. 

Najviac ma zaujala krehká, asi 90-ročná 

starenka stojaca vo dverách svojej 

chalúpky. Vyžarovala z nej múdrosť a životná 

skúsenosť. Do toho spievala mladá speváčka 

pieseň o smútku manželky, ktorej muž 

emigroval do Ameriky a ju opustil. 

Alebo aj videoprojekcia Žilinskej stanice, 

odkiaľ boli Židia 

odvážaní do 

koncentračných 

táborov. Jedna 

mladá Židovka si 

myslela, že 

pôjdu na 

brigádu, tak si zobrala svoje najkrajšie šaty 

a učesala si vlasy do štýlového účesu. 

Netušila, čo ju čaká... 

Tieto piesne boli a sú najčistejším 

svedectvom doby, v ktorej boli vytvorené. 

Standing ovations na konci predstavenia boli 

problematické pre 

nedostatok miesta, Zdroje: 

ale čo by človek www.changet.sk 

neurobil pre umenie. 

www.infarma.info 

Mimochodom, 

hľadajú nových 

hercov do svojho súboru. Nepridáte sa? 


Extreme sports – Climbing 

Text: Nina | Foto: Internet 

Keď vám lezie škola na „nervy“, kúsok od 

nej si zlezte umelú horolezeckú stenu. 

Na skalu ma prvýkrát priložili už v 

plienkach. Lezenie sa v našej rodine stalo 

skvelou zámienkou pre návštevu prírody. 

Takmer každý víkend sme s rodičmi trávili na 

skalách, užívali si prírodu a samých seba. 

Mne osobne nikdy nešlo o samotné lezenie, 

skôr o pocit spokojnosti samej so sebou, keď 

sa dostanem na vrchol. A to je aj podstatou 

lezenia-sebaprekonávanie a radosť z pohybu. 

Lezenie sa vo 

všeobecnosti delí na 

tri druhy, alebo typy. 

Najbezpečnejším 

druhom lezenia je 

bouldering. Lezie sa 

na menších, asi 

trojmetrových 

skalkách, prípadne 

umelý stenách (stena 

z preglejky s dierami 

na priskrutkovanie 

umelých chytov). 

Samozrejme bez lana (miesto toho sa skáče 

do hrubých matracov- to je na tom to 

najlepšie). Dôraz sa kladie prevažne na pohyb 

(tj. lezieš ako, čo a kde chceš). Bouldrovanie 

je výborným tréningom pre pokročilých, ale 

aj dobrým štartom pre nováčikov. Potrebuješ 

k nemu len základnú výstroj (lezečkyšpeciálna 

lezecká obuv; madžové vrecúškovrecúško 

na magnézium). 

Dalším druhom lezenia je skalozectvo. Od 

boulderingu sa líši tým, že lezieš s istacim 

lanom na skalách (alebo umelých stenách) 

vysokých asi 5-40 metrov. Potrebuješ aj 

sedačku (vec, do ktorej si sadneš a priviažeš 

lano), karabíny a samozrejme prilbu. 

Horolezectvo, tretí typ lezenia, je 

v podstate lezenie v horách (tj. vstaneš asi 

o piatej ráno a s minimálne desaťkilovými 

batohmi vyrazíš na dlhú a únavnú púť pod 

stenu a až potom príde na rad lezenie). 

Tento typ lezenia je najdobrodružnejší 

a možno aj najkrajší, zdolávaš vrchy 

a výstupy v divokých horských oblastiach, 

úplne sa poddávaš prírode. Kvôli veľkej 

nadmorskej výške a rýchlo sa meniacemu 

počasiu si tento šport vyžaduje dobrú 

kondíciu, skúsenosti a odhodlanie. 

V súčasnosti nie je ťažké stať sa lezcom. 

Potrebuješ len základnú výstroj, dobrého 

školiteľa a veľkú dávku nadšenia. Možnosti 

liezť sú všade, prírodných stien je veľa, v 

mestách sa stavajú umelé (jedna taká, 

dokonca so zmrzlinárňou, je aj v Prešove, 

zhodou okolností hneď pri našej škole). 


Hviezdny pastier... 

Text: tilka 

Musím sa priznať, že som po celý čas 

rozhovoru čakala kedy sa mi ozve ten 

vnútorný hlas. Ten hlas, ktorým by mi 

prikázal začať zúrivo jačať, plakať či 

dokonca omdlieť…Nuž, nestalo sa. Asi som 

chybný prototyp dievčaťa 21. storočia. Tak 

som bez väčších emócií položila zopár úplne 

neintímnych otázok človeku trocha 

známejšiemu ako my ostatní, človeku, ktorý 

sa mohol posledných pár týždňov so 

súhlasom vedenia ulievať zo školy, Jakubovi 

Petraníkovi. 

Ako sa ti ulievalo? 

Dobre. Ja som na školu ani nemyslel, iba 

občas mi napadlo, že budem musieť dohnať 

všetko, čo som zameškal. 

Čo ste vlastne celý týždeň robili? Mali ste 

aj nejaký voľný čas alebo ste neprestajne 

„trénovali“? 

V pondelok bolo voľno, 

v utorok mal každý hodinu 

styling a hodinu spev, a tí, 

ktorým nevyšiel spev na 

utorok, mali hodinu v stredu. 

Vo štvrtok bolo voľno a v piatok už prenos. 

Nebolo ti nepríjemné, keď v 

semifinálovom kole niekoľkokrát 

„ nenápadne“ spomenuli, že nie si zadaný? 

Nie, vieš čo…je to tak. Nemám zatiaľ 

priateľku, a keď je to pravda, tak už je na 

nich… oni si potrebujú dať do programu veci, 

ktoré človeka upútajú, tak je normálne, že to 

povedia. Ja to neriešim. 

Tiež sme v tom semifinálovom kole počuli 

veľa o tvojej tréme (najmä z úst Paľa 

Haberu). Naozaj ťa tréma až tak ovládla? 

Je to pravda (ustarostený povzdych). Na 

generálke to bolo oveľa lepšie, na generálke 

sa to všetkým veľmi páčilo. Ešte keď so 

mnou robil Pyco a Adela rozhovor, tak som 

bol v pohode. No 

keď som vyšiel hore 

a Rišo začal hrať, 

uvedomil som si, že 

ma vidí niečo okolo 

milióna ľudí… vtedy 

mi napadlo:…Fíha… 

Oooops! 

Takže si spokojný 

s tým, ako to teraz 

je, aký si slávny… 

Ale to nie (širokánsky úsmev) 

Ako bude pokračovať tvoja spevácka 

kariéra? 

Teraz zatiaľ nemôžem vystupovať na 

nejakých večierkoch a tak. Máme zmluvu 

s našou umeleckou agentúrou, ktorá nám 

bude sprostredkúvať vystúpenia. 22. apríla 

nám v Prešove začína turné. A potom sa, 

dúfam, niekto ozve 

a budem nahrávať 

album... 

Je na slovenskej 

hudobnej scéne niekto 

konkrétny, s kým by si chcel spolupracovať? 

Chcel by som spolupracovať s Mikom 

Hladkým alebo s človekom, ktorý im 

produkuje albumy. Ich hudba ma vždy 

oslovila a rád by som s nimi niečo robil…ak 

by chceli… 

A ako teda budeš dobiehať školu? Aké 

máš zatiaľ známky? 

Zatiaľ nemám žiadne známky. Mám 

rozdelené písomky na jednotlivé termíny. 

Nebojíš sa, že by si mohol na teba nejaký 

profesor zasadnúť? 

Môže sa to stať, ale dúfam, že nie… 

Na svetlo sveta vyšli informácie o tom, že 

prepadáš. Čo je na tom pravdy? 

Ja som chcel byť 

pastierom, keď som bol 

malý. 


Bola mi novinárom položená otázka, že čo 

sa stane, keď nespravím komisionálky. 

Povedal som mu, že prepadnem. Bulvár je 

bulvár. 

Ako vnímaš ošiaľ okolo svojej osoby? 

Je to príjemné. Odtiaľ potiaľ, ale v podstate 

je to príjemné. 

Aký je to pocit mať svoju tvár na 

plagátoch alebo dokonca na stiahnuteľných 

pozadiach do mobilov? 

No…neviem, je to také príjemné, teda nie 

pre každého, keď vidí môj ksicht niekde, ale 

patrí to k tomu. Musím s tým rátať, že bude 

môj ksicht vycapený niekde. A je to príjemné. 

Spoznal si aj nejakú nepríjemnú stránku 

svojej popularity? 

No, áno. Novinári sa rýpu v tom, do čoho 

ich nič nie je a vymýšľajú si rôzne príbehy. 

Vrabce si čvirikajú, že si nejako spyšnel. 

Čo ty nato? 

Ja nenosím hore nos ani nič také. Ja si 

nemyslím, že som spyšnel. Možno sa to zdá, 

keď sa mi nechce 

každému rozprávať 

o tom, ako bolo 

a počúvať, ako je 

každému ľúto, že som 

vypadol. Je to príjemné, 

že to tak ľudia cítia, ale 

keď to počúvam 

každých 5 minút, tak už je toho trochu veľa. 

A možno tak pôsobím preto, lebo 

v poslednom čase som strašne unavený. Málo 

spávam kvôli povinnostiam a chodím do 

školy ako oťapený. 

Dala táto skúsenosť niečo do života? 

Pochopil som pár vecí, ktoré si myslím, že 

nikto v mojom veku nemá možnosť pochopiť. 

Pochopil som, že je tam všetko o peniazoch a 

že v Bratislave je úplne iný svet ako tu, čo 

som si nikdy nemyslel. 

Čo tvoje vypadnutie, ktoré tiež vyvolalo 

...v poslednom čase som 

strašne unavený. Málo 

spávam kvôli povinnostiam 

a chodím do školy ako 

oťapený. 

pekný rozruch? 

Bolo to celkom príjemné, lebo moje 

vypadnutie bolo prekvapením. Som rád, že 

som odišiel so cťou, že som to nepokazil a , 

že ma ani porota netypovala na 

vypadávajúceho 

Necítiš sa zahanbene, keďže sa na 

titulkách časopisov objavila tvoja uplakaná 

tvár? 

Vôbec. Nehanbím sa 

za to, že som plakal. Ja 

som ešte nechcel 

vypadnúť a vtedy zo 

mňa všetko opadlo 

a dostalo ma to, že 

ľudia okolo mňa boli 

smutní z môjho 

vypadnutia. 

Nebojíš sa , že si 

z teba niekto bude 

robiť srandu? Platí 

predsa, že dievčatá sú tie uplakané. 

Podľa vedeckých výskumov je dokázané, 

že muži plačú 5krát častejšie ako 

ženy, to som niekde čítal. A 

vôbec, neriešim to, že si niekto 

o mne bude myslieť, že som 

trápny, lebo som plakal. 

Pravdupovediac som sa s týmto 

postojom ani nestretol. Ja som to 

dal vonku tak, ako som to cítil. 

Už od útleho detstva si chcel byť 

spevákom alebo ako my ostatní si túžil po 

smetiarskej profesii? 

Ja som chcel byť pastierom, keď som bol 

malý. 

Ako to? Veď ty nie si z dediny, či áno? 

Nie som, ale my máme vedľa bloku kopec, 

na ktorom sa pasú kravy. Ale mne sa viac 

páčia ovce, tak som chcel byť pastierom 

oviec. 

Tak, ak ti to nevyjde so spevom, želám 

plný košiar :) 


Vernisáž. Výstava. Nič. 

Text: Matúš Krajňák 

Spísali sme základné myšlienky a pravidlá, 

aby ste vedeli, že sa nápad s organizovaním 

výstavy uchytil. 

Chceme zorganizovať jednu výstavu. 

Vystavovať budete vy, teda študenti, rovnako 

aj návštevníkmi výstavy budete vy. Vieme, že 

tu nájdeme veľa talentovaných ľudí, preto 

veríme, že sa budete zapájať. Možno máte 

v izbách ukrytých množstvo obrázkov, básní, 

v počítačoch nejaké grafiky či fotografie. 

Práve všetky tieto materiály potrebujeme. 

všetkým záujemcom bezplatne v budove 

gymnázia. 

Každý prispievateľ zaradí svoj výtvor do 

príslušnej kategórie, pričom je na každom 

prispievateľovi, pre ktoré zaradenie sa na 

základe svojho uváženia rozhodne. Je možné 

poskytnúť neobmedzený počet grafík, 

fotografií, básní. 

Fotografie 

Spoločným námetom je téma Šesť zmyslov 

- súbor zmyslov človeka, teda zrak, čuch, 

sluch, hmat, chuť a šiesty zmysel, ktorý je 

bližšie nešpecifikovaný. 

A teraz sa ide vysvetľovať: 

Mám fotografiu krajiny a neviem, do ktorej 

z kategórie ju zaradiť. 

O čo vlastne ide? 

Vernisáž. Výstava. Nič. predstavuje 

spojenie výtvarného, fotografického, 

básnického a iného estetického prejavu 

študentov nášho gymnázia. Hlavným cieľom 

je predstaviť umeleckú tvorbu študentov 

GKII. Zbierka má byť spojená voľne, má sa 

jemne dotýkať určených kategórií a má byť 

predstavená formou spoločnej výstavy. 

Vernisáž. Výstava. Nič. bude ponúkaná 

Krajinu môžeme vnímať rozlične, 

individuálne. Ak vnímam krajinu 

prostredníctvom čuchu, pretože je na 

fotografii pole a evokuje to vo mne príjemné 

vône, zaradím fotografiu do kategórie čuch. 

Ak je tam potok a spomínam si na kúpanie a 

sviežu vodu, zaradím fotografiu do kategórie 

hmat. Prípadne inam. 

Mám fotografiu plastovej lyžičky a neviem, 

do ktorej z kategórie ju zaradiť. 

Čo pre teba znamená plastová lyžička? 

Chutné jedlo? Zaraď ju do kategórie chuť. 

Alebo predstavuje táto fotografia tvoj postoj k 

životu, abstraktnosť, ktorú nemôžeš vysvetliť, 

pretože je to niečo len tebe známe? Potom ju 


zaraď do kategórie šiesty zmysel. Táto 

kategória môže obsiahnuť všetky abstrakcie, 

neurčité fotografie. 

Pri fotografovaní nevyužívame len svoj 

zrak, preto dúfame, že nebudete všetko 

zaraďovať práve do tejto kategórie. 

Výtvarné diela a básne 

Súhrnná výstava obsiahne všetky vaše 

výtvarné a básnické prezentácie. Forma je 

ľubovoľná - výkres, plátno alebo všetko 

ostatné, čo má niečo spoločné s umením. 

Medzi grafiky môžu kandidáti zaradiť aj 

grafiky počítačové, prípadne iné. Rovnako aj 

básne nemajú určenú formu, či už ide o 

pásmo, kaligramy, dadaistické básne a 

podobne. Čím viac bude výstava pestrejšia, 

tým bude zaujímavejšia a netradičná.voje 

maľby a básne noste Mgr. I. Sopkovej, 

fotografie p. Gmitrovi, prípadne všetko, čo sa 

dá dostať do elektronickej podoby posielajte 

na radio@gk2-po.sk. 

Názov 

Vernisáž - pre ľudí, ktorých to zaujíma. 

Výstava - pre ľudí, ktorých to zaujíma 

natoľko, že prispejú svojím dielom. 

Nič - pre všetkých ostatných, pre nás v 

tomto prípade nepodstatných ľudí. 


Čas na zmenu? 

Text: Hascor 

Ak sa niekto pred sto rokmi pokúsil 

dokázať, že zvieratá vedia vnímať a cítiť, 

zatvorili ho do blázinca. No v súčasnosti sa 

už podobného osudu nemusíme báť a celkom 

pokojne môžeme na otázky „Dokážu sa vtáky 

hanbiť?, Vie delfín spoznať sám seba 

v zrkadle?, Trúchlia slony za svojimi 

mŕtvymi?“ odpovedať áno aj vďaka etológii – 

vede o správaní živočíchov. 

"Zakaždým, keď sa ku mne približujú 

zvieratá a blížia sa nie preto, že si ma 

nevšimli, ale práve preto, lebo ma zbadali 

alebo začuli, zmocňuje sa ma pocit, že aspoň 

na okamih nie som vyhnaný z raja.“ Tento 

citát patrí Konradovi Lorenzovi, 

predstaviteľovi modernej etológie, ktorý 

svojou láskou k zvieratám zmenil postoj 

mnohých ľudí, no stále sa nájdu aj takí, ktorí 

chápu tieto nádherné živé tvory len ako 

automaty riadené inštinktami, a to od prvokov 

až po našich najbližších príbuzných - 

šimpanzy. 

Najnovší výskum potvrdzuje, že naše 

emócie majú priamu súvislosť s hmotnou 

formou. Ak sú emócie súčasťou našich tiel, 

potom musia byť aj súčasťou tiel zvierat. 

Vieme dokonca, že ovce si pamätajú tváre 

dlhšie ako dva roky; netopiere majú prejavy 

láskavosti; prasatá sa naučia svoje mená 

v priebehu 2-3 týždňov, reagujú na zavolanie, 

majú mentálnu kapacitu trojročného dieťaťa 

a s úspechom dokážu ovládať joystickom 

videohru. Cameron Diaz v tejto súvislosti 

povedala: „Pomyslela som si: Bože, to je ako 

zjesť moju neter.“ 

Pri tejto téme sa črtá aj otázka 

vegetariánstva. Je zdravé? Stanovisko 

Americkej dietickej asociácie a Kanadských 

dietológov k vegetariánskej strave z roku 

2003: „SPRÁVNE ROZVRHNUTÁ 

vegetariánska strava je zdravá, nutrične 

vyvážená a zdravotne prínosná v prevencii 

i liečbe rôznych ochorení. Dobre rozvrhnutá 

vegánska a všetky druhy vegetariánskej 

stravy sú vhodné pre všetky životné obdobia, 

vrátane tehotenstva, kojenia, detského veku i 

dospievania“. Medzi známych vegetariánov 

patria napr. Sir Paul McCartney, Martina 

Navrátilová, David Duchovny alebo aj 

popredný slovenský odborník na zdravú 

výživu MUDr. Igor Bukovský. 

Aj napriek všetkým týmto faktom stále 

existujú pokusné laboratóriá, cirkusy, 

zoologické záhrady, veľkochovy a bitúnky 

s hroznými podmienkami. Nie je už načase 

zmeniť naše chápanie? Prečo nekupovať 

mäso, vajcia a ďalšie živočíšne výrobky 

z voľných ekologických chovov? Musia v 21. 

storočí existovať krvavé jatky? Následky 

nášho správania sú hrozné. Presvedč sa o tom 

na www.themeatrix.com. 

Na Slovensku pôsobí viacero 

ochranárskych organizácií, medzi významné 

patria: 

Sloboda zvierat – www.slobodazvierat.sk, 

ktorá má za sebou už niekoľko významných 

úspechov (napr. zákaz pitiev zvierat na 

základných a stredných školách) 

Greenpeace – www.greenpeace.sk, 

celosvetovo uznávaná ekologická organizácia 

Mačky SOS – www.mackysos.sk a 

Psy SOS – www.psysos.sk, poskytujúce 

prechodný domov zvieratám prostredníctvom 

domácich depozitov. 


Počúvať nás môžete kedykoľvek, ale zrejme by bolo dobré, 

keby existovala aj hmotná podoba o tomto fakte, aby viac 

nikto nepochyboval o našom úsilí. 

Snáď „najmasmediálnejšou“ 

udalosťou posledných mesiacov je 

vznik nového školského rádia 

Time Out. Formálne sme vznikli 

prvý februároví týždeň 2005, ale 

každý vnímavejší člen GKII 

zrejme poriadne zapochybuje. 

Pozorovateľným úvodom bola až 

prvá relácia 12.9.2005. 

Konto Orange nám v tomto 

dosť pomohlo. Na začiatok sme 

získali slušných 30 000 korún, 

ktoré boli použité najmä na nákup 

štúdiovej techniky. Hlavnú zásluhu 

na tom má niekdajší rozhlasový 

krúžku pod vedením Mgr. Ivety 

Sopkovej. Asi štyri mesiace sa 

zháňal nejaký technik, ktorý by bol 

nápomocný pri zapájaní 

zakúpených aparátov. Neobjavil 

sa. No a v máji som prišiel ja, vraj 

„kreatívna sila“. Ako správna sila 

som sa do toho s ostatnými zaprel 

a vytlačili sme rádio z nečinnosti. 

Veľmi dôležité bolo premeniť 

školský projekt na niečo reálne. 

A stalo sa: 

- mali sme zvučku 

- mali sme podmaz 

- mali sme moderátora 

- mali sme hudbu 

- mali sme jingle 

A to všetko máme dodnes, len 

pôvodnú zvučku nahradila nová. 

Okrem technika sme čakali aj 

na vlastné štúdio. Chceli sme 

nejakú útulnú, akustickú 

miestnosť, odkiaľ by sme sa 

prihovárali rušným triedam každý 

deň. Takže zrejme ten istý technik, 

ktorý sa mal dostaviť a nedostavil 

sa, mal vo vrecku ukrytú miestnosť 

pre Time Out. 

Exkluzívny prepis zvučky 

Tid-tid-(pauza)-tit 

tampara-ra-ra 

tampara-ra-ra 

tampara-ra-ra 

tampara-ra-ra 

tampara-ra-ra 

tampara-ra-ra 

ti-li-li-li-li 

ti-li-li-li 

Time Out 


Momentálne je hlavnou 

oporou nášho out-in rádia 

komornejší rozhlasovo-dramatický 

krúžok. Nedávno sme tiež 

elektronicky spojili školské rádio 

so školským časopisom. Vzniklo 

teda medium (akty.gk2-po.sk). 

Škola je len jedna, ale tvorivých 

ľudí viacero. 

Súčasnosť Time Out-u prežíva 

plodné obdobie. Udalosti 

posledných dní hovoria aj o tom, že 

štúdio nakoniec bude. Ročné 

modlenie sa prinieslo svoj úžitok. 

Konkrétne ho nájdete medzi 

učebňou biológie a multimediálkou. 

Odvysielali sme už viac ako 60 

relácií. Číslo je to pekné a možno 

bude stúpať. A možno sa aj 

pôvodný technik objaví. A možno 

nás budete podporovať. A možno 

nie. 

Históriu, súčasnosť a ďalekú 

budúcnosť spracoval Matúš Krajňák. 

Fotografický set bol vytvorený pre 

hudobný kanál VH1. Ďakujeme aj 

Veronike Hrivňákovej. 


Devianti 

Text: Gabriela Marcinková 

Poznáte to. 

Stojíte na zastávke, mrznete, hádžete 

pohľady na šoféra, ktorý sa vôbec neunúva 

naštartovať. Na hodinky sa pozrieť nechcete, 

lebo by to znamenalo obnaženie kúska tela 

a ohrozenie napadnutia mrazom. V takejto 

ťažkej chvíli vám začnú chodiť po rozume 

rôzne myšlienky. Pozorujete ľudí, len 

tak...bájočkom (zrejme divný výraz, ale práve 

takéto výrazy vám napadajú). 

Na zastávke stojím iba ja a zopár starších 

dám, pevne zamotaných do piatich vrstiev 

sukní a pletených šálov. Jasné, aký iný 

normálny človek príde na zastávku päť minút 

pred odchodom autobusu. Prichádza červené 

auto... Parkuje... Mrznem... Žeby som sa 

pozrela na tie hodinky?... Nie, priveľké 

riziko, už predsa musí ísť... Mrznem... Ten 

šofér je zver... Konečne! 

Nie, nejde autobus, iba prichádza skupinka 

mladých, čo mi dáva nádej, že o chvíľu príde 

ten čas. A popritom mi prináša trochu 

rozptýlenia v podobe (je viem, že sa to nemá) 

pozorovania a počúvania ich rozhovoru. 

Dvaja chlapci, dve dievčatá. Kaki nohavice, 

obrovské mikiny, tenké imidžové vesty, 

reťaze okolo všetkých možných končatín 

a neodmysliteľné, aspoň o tri čísla väčšie 

čižmy. Medzi dievčatami a chlapcami 

minimálny rozdiel, veď sme bratia a sestry. 

Rozhovor prebieha vo veselom duchu. ,,Ty 

ich máš dlhé (akože vlasy, pochopila som) až 

po... (pomenovanie špecifického mužského 

orgánu špecificky vulgárnym slovom).“ Tento 

výrok vyvolal salvy smiechu, autor výroku sa 

hrdo poobzeral po okolí, akože ,,som ja ale 

frajer“, a očakával reakciu čakajúcich. Babky 

vedľa sa hneď zhrčili do jednej kopy (v 

jednote je sila) a začali ohovárať mladú 

generáciu. Vravím si, majú pravdu. Takéto 

živly nepôsobia na starších ľudí dojmom, že 

budúcnosť sveta je v dobrých rukách. 

Môj dojem sa stupňuje po ďalších siláckych 

výrokoch štvorice, pričom si na jazyk 

nedávajú pozor ani dievčatá. Ak by som 

mohla, pridám sa k babuškám, veď je to 

nehorázne, takto vystupovať na verejnosti, 

oblieva ma zlosť a rozhorčenie nad takýmito 

ľuďmi. Konečne! Nie, nejde autobus, 

prichádza môj chlapec. On je tým druhým na 

čo čakám, hneď po autobuse. A už mi ani 

autobus netreba. Pri teplom objatí sa cítim 

ako v siedmom nebi. Ešte božtek a som úplne 

vyliečená z pochmúrnych myšlienok. Zrazu 

však zachytím pohľad jednej zo stareniek. Je 

mi všetko jasné. Pohoršene začínajú 

rozoberať môj prípad, ako ďalší z radu 

neprístupných. Rozhorčené slová doliehajú až 

ku mne. To nie je možné. Bosorky! 

Ide autobus. Nastupujem. 

Je to tak... Som mladý deviant... Patrím 

k nim... Zajtra si začnem prepichovať časti 

tela ihlami... O týždeň si oholím hlavu... 

O rok... Bože! 


Olympiáda 

Text: Alena Kľučarová 

19. január 2006 mal byť pre mňa 

výnimočným. Po prvýkrát v mojom živote 

som sa mohla zúčastniť na okresnom kole 

olympiády v anglickom jazyku. Teraz, 

s odstupom času si uvedomujem, že ten deň 

bol nanajvýš zvláštny. Všetko sa začalo skoro 

normálne, ale postupne to naberalo 

dramatický spád. 

O pol siedmej ma z ríše snov prebral budík, 

ten vedecký zázrak, ktorého „citlivé“ melódie 

ma privádzajú do šialenstva. Potom, ako som 

takmer vyskočila z kože, nastalo chvíľkové 

obdobie temna. Čo sa deje? Kde som to? Keď 

som si uvedomila, že som v posteli a treba ísť 

do školy, rozhodla som sa vstať. Potom som 

sa plná „elánu“ začala chystať. 

Akýsi pre mňa netypický vnútorný nepokoj 

mi nedovolil poriadne sa naraňajkovať, takže 

môj žalúdok sa musel uskromniť. 

O siedmej bol najvyšší čas na to, aby 

sme vyrazili. Hovorím v množnom čísle, 

lebo išla aj moja sestra. Konalo sa to na 

obchodnej akadémii a poviem vám, je to 

riadne bludisko. 

Niekto v mojom vnútri prehovoril: 

„Preboha, spamätaj sa, veď nejdeš na 

popravu.“ A naozaj. Prečo vždy musím robiť 

z komára somára? Potom to vyzerá tak, že 

jediným somárom som práve ja. Osud mal 

pocit, akoby mi to, že som začala uvažovať 

nad svojím psychickým zdravím, nestačilo, 

uštedril mi ešte jednu ranu, presnejšie 

kopanec. 

Neďaleko vstupných dverí bola vrstva ľadu 

prikrytá bielou snehovou perinou, do ktorej 

som spadla. Len ten dopad bol o čosi tvrdší 

než do páperia. Nejako som sa postavila na 

rovné nohy a s pocitom, že dnes ma už nič 

nemôže prekvapiť, som vošla dovnútra. Ach, 

ako som sa len mýlila… 

Okamžite ma zaujala tabuľa s menami 

súťažiacich. V každej kategórii ich bolo 

približne 12, len v jednej dvaja, presnejšie 

dve. „Byť tak na ich mieste,“ pomyslela som 

si. Z úvah ma prebralo potľapkanie po pleci. 

Obzriem sa a hľadím na neznáme dievča. 

„Ahoj, dávno som ťa nevidela,“ ozvala sa. 

V tom momente mi hlavou preblesklo snáď 

kvantum tvárí, s ktorými som prišla do 

kontaktu, no táto medzi nimi chýbala. „Ehm, 

ahoj,“ odzdravila som. Bolo na mne vidieť, že 

som v rozpakoch, preto dievča prerušilo 

trápnu chvíľu ticha. Pripomenula mi časy, 

keď sme spolu drali školské lavice a potom sa 

mi rozsvietilo. Nikdy predtým by som 

neverila, čo všetko dokáže obyčajná zmena 

účesu. 

Začiatok súťaže bol naplánovaný na 8.10. 

Bolo však už pol deviatej a stále sa nič 

nedialo. Je teda 

„Bože môj, čo ak 

celkom pochopiteľné, 

že vo mne opäť začala 

skončím posledná?“ 

narastať nervozita 

a musím povedať, že 

kamarátkino „Bože môj, čo ak skončím 

posledná,“ mi na sebadôvere vôbec 

nepridávalo. Okolo štvrť na desať sa veci 

pohli dopredu: oficiálne zahájili olympiádu. 

Pravdupovediac, ešte nikdy som na súťaži 

nevidela toľko rozjarených tvárí. Niet divu. 

Koho by bavilo viac ako hodinu na čosi 

vyčkávať? Potom to prebiehalo klasicky: 

najprv písomná časť, potom ústna, pričom 

boli od seba oddelené prestávkou. Problém 

bol však v tom, že po 1.časti sa každý húfne 

ponáhľal na WC, a keď sme sa chceli vrátiť 

do triedy, čakalo nás nepríjemné prekvapenie. 

Dvere boli zaseknuté. Neostávalo nám nič 

iné ako oči pre plač. Závistlivo sme pozerali 

na desiatujúcich ľudí a v kútiku duše dúfali, 

že príde Superman alebo Spiderman 

a zachráni nás. Žiaľ, nestalo sa. 


Rozhodnutie olympiády malo vari také 

meškanie ako v Superstar. Ale dočkali sme sa. 

Po odovzdaní cien začali moji spolusúťažiaci 

vychádzať z triedy. Pred dverami som zbadala 

stáť svoju sestru a pri nej nejakú neznámu 

ženu. Ako som sa postupne približovala, 

začula som útržok ich rozhovoru, týkajúci sa 

mojej osoby. Viete, vždy človeka „poteší“ 

počuť, ako sa nepodobá na svojho súrodenca. 

Odhliadnuc od toho, koľko vecí máme 

spoločných… 

Akonáhle sme vyšli zo školy, naše kroky 

viedli na zastávku. Ale z toľkého vzrušenia 

mi nejako ušlo, že sme nastúpili do 

nesprávneho autobusu. Namiesto 8 do 38. Tak 

sme si spravili okružnú jazdu „okolo sveta“, 

nestihli autobus domov a čakali na ďalší. 

V hlave mi vírilo len jedno: fakt čudný deň. 

ŠTUDENTI POZOR! 

Chcete sa zdokonaliť v cudzom jazyku? 

Jazyková škola 

Vám ponúka výučbu cudzieho jazyka: 

• malé skupiny 5-6 účastníkov 

• efektívna konverzačná metóda 

• komunikácia len v cieľovom jazyku 

• špeciálne vyškolení lektori 

• cena za mesiac od 857,- Sk* 

Berlitz jazyková škola, Levočská 3, 3. posch., 080 01 Prešov 

Tel.: 0915 987 138, 

office.berlitz-ke.sk 

Váš úspech je pre nás dôležitý! 

*V cene nie je zahrnutý materiál a registračný poplatok. 


Medium – GK2 žije 

Text: Heya 

Už pár týždňov je internetová stránka 

http://akty.gk2-po.sk elektronickou formou 

školského časopisu Akty GK2. 

Keďže časopis Akty GK2 ani pri najväčšom 

úsilí nie je možné vydať viac ako raz 

prípadne dvakrát do roka a celá naša redakcia 

pevne verí, že v škole sa predsa len nájdu 

nejakí písaniachtiví jedinci, vznikol po asi 

trojmesačnej snahe spojením tlačenej verzie 

Aktov GK2 a rádia Time Outu internetový 

časopis Medium. 

Do Media sa môže prihlásiť ktorýkoľvek 

študent GK2 po napísaní e-mailu na adresu 

radio@gk2-po.sk (registrácia) a pridávať 

príspevky môže časovo neobmedzene bez 

uzávierok a bez názorovej cenzúry. 

Medium je ponuka na odprezentovanie 

vlastných názorov a umeleckých ambícií, kde 

môžete dokázať, že viete nielen prijímať 

názory cudzích ľudí, ale máte aj vlastné. Tak 

prečo tú šancu nevyužiť? 

Pre vysvetlenia ponúkam aj priblíženie 

našich rubrík: 

FAQ- najčastejšie kladené otázky, ktoré s 

veľkou obľubou posielate do redakcie 

Galéria FOTO- všetko, čo nemá textový 

charakter a dá sa na to pozerať (obrázky, 

grafiky, fotografie, …) 

Haluška H2O- najnedefinovateľnejšia 

rubrika; skúste si predstaviť tú najväčšiu 

halušku, zmiešajte ju s najsilnejším odvarom 

pomyselného nezmyslu, potom už len smiech, 

keď to budete piť, a snažte sa pritom dopľuť 

čo najďalej 

Hyde Park- rubrika vytvorená pre vaše 

pripomienky k všetkému, čo sa deje okolo, čo 

vám nedá spávať alebo nad čím práve 

rozmýšlate...máte neobmedzené možnosti 

Mr. Edward Grckal - nebudem 

rozpitvávať názov tejto rubriky. Tu sa dajú 

uverejňovať výtvory v podobe poviedkovej, 

básničkovej, úvahovej a vôbec v podobe aká 

vám ešte napadne. 

Recens- zrecenzujeme rýchlo a kvalitne! 

Zn : hocičo 

Time Out- všetko, čo potrebujete vedieť o 

najpočúvanejšom rádiu GK2 

Štúdio- filmová činnosť našej školy 


Kde bolo, tam bolo 

Text: Alexandra Pančáková 

Po vyrieknutí týchto magických slov sa 

väčšina z nás prenesie do zázračného sveta 

rozprávok a fantázie. Do ríše, v ktorej vládnu 

mocní králi, krásne princezné a udatní rytieri, 

ktorí sú vždy ochotní postaviť sa zoči-voči 

sedemhlavému drakovi. 

Na jednej strane sú rozprávky, ktoré majú 

za úlohu nás poučiť a vsugerovať nám 

schopnosť rozlíšiť dobro a zlo. A na druhej 

strane je televízia a jej negatívny vplyv na 

deti a mládež. 

V dnešnej dobe takmer nikoho nezaujímajú 

knihy. Každý trávi 

nespočetné hodiny pred 

telkou, pričom väčšina 

vysielaného materiálu 

obsahuje kvantum 

násilia...Motívmi filmov 

sú vraždy, krádeže, 

terorizmus, rasizmus... 

Nejeden z vás pokrúti 

hlavou a povie si, čo majú 

rozprávky spoločné s televíziou. Dá sa však 

povedať, že aj rozprávky obsahujú trochu 

násilia. Deväť z dvadsiatich deviatich 

Dobšinského rozprávok neobsahuje ani 

náznak násilia, ale čo s tými zvyšnými 

dvadsiatimi? 

Tu je ukážka z jednej z rozprávok s názvom 

Tri zakliate kniežatá: -Tam za dverami spí 

čert, čo zaklial aj našu sestru, pretože 

nechcela zaňho ísť. Naša zakliata sestra leží 

uprostred tej izby v železnej truhle. Ani nespí, 

ani nebdie, ani neumiera, ani neožíva. Čert sa 

z času na čas prebudí, pichne ju ostrým 

mečom a spýta sa: ,,Či už pôjdeš za mňa?“ 

,,Jaj, nepôjdem!“ zjajkne ona v bolesti. Čert 

zamumle: ,,No tak ži a hni!“- 

Ale to nie je všetko. Ponúkam vám ešte 

druhú ukážku: -Ozve sa princezná: ,,Teraz, 

ktorý z vás ešte o mňa stojí, dá si týmto 

...vojská sekali, rúbali a 

hlavy odfrkovali ako 

makovice, dve plánované 

vraždy, zašitie malých detí 

do volskej kože a následné 

zaživa pochovanie do kopy 

hnoja... 

mečom zoťať hlavu. Čia hlava pod mečom 

ožije, za toho pôjdem.“ Obaja sa podvolili 

a o chvíľu obom odcupli hlavy na kláte. 

Šuhajova hlava ožila a tamtomu namiesto 

svadby urobili pohreb.- 

V šesťdesiatich ôsmich percentách zo 

všetkých rozprávok sa ešte vyskytujú tri 

odťatia hláv, štyri vojny, kde sa podľa 

Dobšinského slov vojská sekali, rúbali a 

hlavy odfrkovali ako makovice, dve 

plánované vraždy, zašitie malých detí do 

volskej kože a následné zaživa pochovanie do 

kopy hnoja, bratovražda, 

otrava jedom a roztrhanie 

zvermi na márne kúsky. 

A ak by vám ani to 

nestačilo, použijem ešte 

poslednú tretiu ukážku: 

-Kráľ prikázal jednému 

poľovníkovi, aby šiel 

s kráľovičom do hory a tam 

aby ho zabil. Na dôkaz, že 

splnil úlohu, aby mu priniesol kráľovičove 

oči a malíček z pravej ruky.- 

Rozmýšľala som nad touto problematikou 

a prišla som k prekvapujúcemu záveru, že 

hoci sa rozprávka končí starým dobrým: 

A žili šťastne, až kým nepomreli..., každý 

z nás si v detstve čítal príbehy plné násilia 

a ani si to neuvedomil. 


Výroky profesorov 

Text: profesori GK2 | Zozbierala: PhDr. Hocková 

◦ ...no a toto všetko delíme na jednu veľkú 

skupinu... 

◦ Tu existuje asi 400 kmeňov. Teraz si ich 

vymenujeme. 

◦ Stretnutie cez prázdniny: p.: „ Dievčatá, 

dievčatá, tak sa tu potiť v takom 

nezdravom prostredí...“ 

◦ ...predstavte si: môj ksicht je Slnko... 

◦ ž: Pán profesor a ako sa volal brat 

Herakleita z Efezu? 

◦ p: A čo som ja chodiaca encyklopédia?! 

◦ No, asi 17 % som vám vypustil... 

◦ Nebudem to tu zopakuvávať. 

◦ p:...čiastkové pohorie Dinárov 

v Chorvátsku – Velebír. 

ž: Tomáš?! 

p: A čo som povedal?...aa – Velebit 

◦ Kuba – bašta demokracie 

◦ Jak môže byť niečo dôležitejšie ako 

angličtina...To ja nepochopím. 

◦ ...krátke témičky. Témička č. 2 

◦ Exhaláty...exhalovť pri výfuku auta. 

◦ romantická guľovačka 

◦ Som pokrčený. 

◦ Týchto 5 ide tu na grupenpárty? 

◦ kosa jak hrom 

◦ Som roztržitá...ale mám aj nejaké kladné 

vlastnosti. 

◦ ... bodáky. Bože – to je strašné. Tam 

nechoďte. 

◦ Si myslíte, že mi zožeriete nervy a ja bez 

nervov pôjdem na víkend?! 

◦ Daj pokoj, máš pokoj. 

◦ Vykultivujeme vás do maturity. 

◦ Dobre, nemáš kozub...tak si dáš sviečku 

a vytvoríš atmosféru. 

◦ Molekuly vody. Tie sme spratali. 

◦ ž:...počkaj. 

p: Počkám. V pohode. 

◦ Ci pištoľ, ale si budem nosiť lepiacu 

pásku. Takú veľkú na koberce. 

◦ Fénovať si hlavu...čiže föhn. 

◦ Harmattan zo Sahary – Harmasan 

◦ p: Mám rád pobaltské štáty. 

ž: Aj my. 

p: Mám rád aj bývalú Juhosláviu... 

◦ ž:...ten hnusný test? 

p: Ten štandardizovaný. 

ž: Fuj. 

◦ vyskytujú sa vo vode a v moriach 

◦ pijatika oviec – chľast 

◦ rekreačná funkcia – opaľovanie šuniek 

◦ a na Kole hľadali Coca Colu 

◦ nebezpečné je, ako vyzerá 

◦ ušiak jedlý je jedovatý 

◦ p: a význam? 

ž: význam je, že je skôr škodlivá 

◦ zaľudnenie trávy 

◦ nejaká zblúdilá ovca 

◦ ohlinikovatenie 

◦ Šarišský vrch – to je taká malá kopka 

◦ neodporúčam dýchať nad sopkou 

◦ dajte si tam na pol ceste – aspoň bude 

sranda na maturite 

◦ tam ho trafi a zabije pajka 

◦ pôvodom je právnik 

◦ ...si povedal , že rád ješ sesternice (na NJ) 

◦ lietajúce slová..hm..nie, okrídlené slová 

◦ univerzal myš 

◦ žabant 

◦ kobylky v Austrálii robia bordeľ 

◦ ...acidofilné, normálne sa cítim jak 

v Agromilku... 

◦ nebudem tu, neviem, kto príde...alebo čo... 




Praktické využitie rozpínavosti 

Text: tilka 

Ak by sme začali hovoriť o rozpínavosti, 

iste by si väčšina z vás predstavila plyn. No 

mám pre vás novinku! Na svete sa objavil 

ďalší objekt schopný rozpínania. Na 

počudovanie je z pevnej hmoty . A síce 

budova GK2 ... Prečo? K tejto prevratnej 

myšlienke ma priviedol oznam na 

internetovej stránke našej školy: 

Oznámenie- nové triedy prímy 8RG v 

šk. roku 2006/2007 

Gymnázium Konštantínova 2 oznamuje, 

že v školskom roku 2006/2007 otvorí 

dve triedy prímy osemročného 

gymnázia pre žiakov, ktorí v školskom 

roku 2005/2006 ukončia 4. ročník 

základnej školy. Prijímacie skúšky sa 

uskutočnia dňa 6.6.2006 z matematiky 

a slovenského jazyka. 

Prihlášky na štúdium na 8RG podáva 

rodič príslušnej základnej škole, ktorú 

žiak navštevuje. Riaditeľ základnej 

školy následne potvrdenú prihlášku 

zašle do 10.4.2006 na riaditeľstvo 

Gymnázia, Konštantínova 2, Prešov. 

vykrikuje, akí sme 

všetci nevychovaní 

a drzí a nemáme 

žiadnu úctu... 

Jedna trieda, to je asi tridsať hláv 

a šesťdesiat nôh, krát dva stodvadsať – to 

znamená, že hustota zaľudnenia a šanca, že 

vám niekto stúpi na nohu sa na našich úzkych 

kláštorných chodbách rapídne zvýši. 

Ale my sme seriózne gymko a preto ako 

každý rok otvoríme štyri prvé ročníky, ak nie 

päť (viď posledné roky). A práve tu jen ten 

pes zakopaný! My (tí menej inteligentní) by 

sme si mysleli, že sa to nedá, ale to je omyl! 

31. augusta 2006 (1. septembra by to, 

samozrejme, nešlo, lebo je štátny sviatok ) 

nastane ten historický moment. Hneď zrána, 

po výdatnom spánku, sa naša škola nafúkne 

do nepredstaviteľných – vlastne veľmi 

konkrétnych rozmerov. Pribudnú štyri, možno 

aj päť tried a jedna miestnôstka pre redakčnú 

radu časopisu:) 

Veď ako ináč by ste si to vedeli reálne 

predstaviť nebyť tej zázračnej rozpínavosti? 

Keď som sa minule znova zasekla 

v prechode do „nového“ krídla mala som 

dosť času uvažovať nad rozpínavosťou tej 

našej školičky... 

Je nás tu asi osem stovák, z toho jedna 

pätina sa práve snaží predrať sa uzučkou 

chodbou do svojho cieľa, nerátať pritom rebrá 

tých ďalších chudákov okolo a zároveň dať 

prednosť profesorovi , ktorý kdesi zozadu 

Možno sa od budúceho školského roka 

dostanú do obehu nové špeciálne školské 

uniformy, ktoré budú vysielať signál riadiacej 

veži (riaditeľňa), aby sa tak predišlo udupaniu 

či zaseknutiu jedinca na chodbách...Jaaaj, už 

aby to bolo... 


Kvapka vody 

Text: T. Fecko 

„Sebemenšia kvapka vody, ktorá sa spojí s 

oceánom, nevysychá“ 

V koreni výroku je isto veľa pravdy, skrytej 

za dávkou akéhosi pátosu, baliaceho slová do 

ľudskosti. Posolstvo jednoty; lákavá 

neprekonateľnosť štítu množstva. Idea 

všetkých náboženstiev. 

Čo však skrýva pod tým, do čoho sa halí? 

Či nezaniká v množstve jednotlivec topiac sa 

v anonymite mora? Či sa netaví jedinečnosť 

na priemer? 

Nemyslím si. Nemyslím, že je pravdou, že 

v okamihu splynutia mrie podstata kvapky. Je 

stále kdesi tam, stále počúva hlas mora. 

Potrebujem ťa, potrebujem ťa ako nespočet 

iných kvapiek. 

A tak, ako kvapke neprináleží volať sa 

vodou, ani ľudská bytosť nie je človekom bez 

svojho „mora“. Lebo človek nie je človekom 

sám pre seba; človek je človekom pre ľudí, 

pre spoločnosť. 

Áno, je teda pravdou, že kvapka, čo i len 

sebemenšia, v morí nevysychá a nezaniká ani 

jej podstata. 

• Potrebuješ ma! 

• Potrebujem ťa! Lebo len spolu sme 

morom, len spolu nevyschneme! 


Moja skvelá rodina 

Text: Rebeka Uličná 

Antigravitačným autom som sa doviezol na 

letisko a tam som hľadal moju neter, ktorá 

pricestovala z francúzskej kolónie na Plute, 

Congeleterre Trois. Ako som sa tak rozhliadal 

nokolo, niekto mi zozadu zakryl oči rukami. 

Hneď som vedel, že je to ona. 

„Ahoj, strýko Steve,“ povedala 

zelenovláska. Každý mesiac mala inú farbu 

vlasov, a preto bolo dosť obtiažne spoznať ju. 

„Ahoj, Lucilla,“ povedal som s nepatrným 

otáznikom na konci, len pre istotu. „Budeš 

musieť so mnou skočiť za Erosom Kleinom, 

pretože nič nestíham. Potom ťa hodím 

domov. Nastúp,“ ukázal som na moje auto. 

„Fíha, pekné fáro. Muselo stáť majland.“ 

„Veď aj stálo. A keby nie Erosa Kleina, tak 

ho nemám ako zaplatiť, tak sa u neho prosím 

správaj normálne.“ Vedel som, že to, čo od 

nej žiadam je nemožné. Lucilla by nebola 

Lucillou, keby sa správala obyčajne. Dorazili 

sme k vile a ja som si uvedomil, že by som 

svoju neter mal upozorniť na isté detaily. 

„Mala by si vedieť ešte jednu vec, aby si 

potom nepovedala niečo nevhodné.“ 

„Ja?“ zatvárila sa nevinne. 

„Klein nemá s umením nič spoločné. Rád 

organizuje papalášske výstavy, ale v podstate 

ich organizujem ja. Jeho meno je však všade, 

ja som iba asistent, dúfam, že mi rozumieš.“ 

„Čiže on ti iba zhltne celú slávu? Privlastní 

si tvoju mesačnú prácu?“ 

„Dobre za to platí. Ale inak je to fajn chlap, 

len v umení sa nevyzná.“ 

„Nenávidím týchto snobov,“ pozrela 

znechutene na vilu. 

„Aj ja ich nenávidím. Keď už je reč 

o snoboch, daj si pozor na jeho manželku. Je 

to harpya a okrem toho so mnou celý čas 

flirtuje.“ 

Po päťminútovom čakaní som sa konečne 

dostal ku Kleinovi. Sedel v kresle a prezeral 

si plány výstavy. „Pekné, pekné, ale niečo 

tomu chýba,“ povedal. 

„Zahŕňa to v sebe obrazy starých 

pozemských maliarov, intergalaktické 

holografické sochy, dokonca aj živú hudbu. 

To je predsa to, čo ste chceli,“ povedal som 

trocha vyčítavo. 

„Áno, ale akosi to splýva s tými ostatnými 

výstavami.“ 

„Pane, to je predsa váš štýl. Ľudia sú 

zvyknutí na kvalitnú výstavu so zaužívaným 

obsahom.“ 

„No práve,“ povedal unudene. 

Pracoval som na tom pláne najmenej 

mesiac a on to teraz ofrfle po pár minútach. 

Vnútri som začínal zúriť. Ak by v tej chvíli 

nevstúpila dnu Lucilla, neviem, čo by som 

spravil. 

„Ahoj, Steve. Prepáč, že ruším, ale všimla 

som si, že si zabudol zavrieť auto a nechcela 

som ťa rušiť, keď konečne prijde ten 

zbohatlícky sno-... Dobrý deň, vy musíte byť 

určite Eros Klein. Ani som si vás nevšimla,“ 

nahodila svoj úsmev. 

„Áno, pán Klein už prišiel. Práve 

preberáme plán výstavy, takže ak by ti to 

nevadilo...“ ukázal som na dvere. Tajne som 

dúfal, že si Klein nevšimol, čo moja neter 

povedala. Zdalo sa, že to prešiel taktným 

mlčaním, tak ako ja. 

„Dobrý deň. Steven, ani nás 

nepredstavíte?“ 

„Prepáčte. Som akýsi prepracovaný 

a zabúdam na dobré spôsoby. Lucilla 

Franklinová, moja neter,“ otočil som sa na ňu. 

„Eros Klein, znalec umenia,“ otočil som sa na 

Kleina. Dúfam, že ocenil, že som ho nazval 

znalcom. 


„Ani som nevedel, že máte takú očarujúcu 

neter,“ usmial sa na ňu. 

„Strýko ma veľmi nespomína, čo? Myslím, 

že sa za mňa hanbí.“ 

„Hanbí, a to už prečo?“ 

„Lebo robím veci, ktoré on pokladá za 

šibnuté,“ vysvetľovala. 

„Ah tak, už rozumiem. Váš strýko naozaj 

nemá rád výstrednosti. Sadnite si, prosím.“ 

S Lucillou sme si obaja sadli. Ponúkol nám 

whisky a po chvíľke povedal: „Zdá sa, že ste 

veľmi zaujímavý človek. Mladá krv a svieže 

myšlienky, to je presne to, čo moja výstava 

potrebuje.“ 

„Pán Klein, bolo by skvelé, ak by som 

mohla aspoň kúsok zo seba vložiť do tej 

výstavy, ale ona už patrí môjmu strýkovi. 

Nemôžem si predsa privlastniť jeho mesačnú 

prácu,“ povedala uštipačne. Klein za zasmial. 

Ja som sa zamračil a vypil som pohár do dna. 

„To od vás predsa nikto ani nežiada. Stačí 

málo zmien. A nebojte sa, meno vášho strýka 

ostane tam, kde je.“ Nalial mi po druhýkrát. 

Vypil som to opäť do dna. Také poníženie, 

také hlúpe a deprimujúce. Moje sebavedomie 

kleslo na nulu. Moja skoro neplnoletá neter, 

ktorá iba druhý rok študuje umenie, má robiť 

vlastnú výstavu. Ona, kurátorka a ja, 

odmietnutý úbožiak. Som vyčerpaný 

a nepotrebný. 

Lucilla sa na mňa súcitne pozrela. 

„Bolo by to naozaj skvelé. Teraz viac ako 

kedykoľvek potrebujem získať skúsenosti 

a toto je úžasná príležitoť. Naozaj by si si mal 

oddýchnuť. Drieš ako kôň a vyzeráš fakt 

hrozne. Neboj sa, ja to za teba vezmem. A 

žiadne ale. Nechám ti celý honorár a ešte sa aj 

zabavím. Ani tak nemám nič lepšie na práci.“ 

„Výborne,“ vyskočil nadšený Klein. 

Vypil som ešte tretí pohár do dna a potom 

sa tí dvaja dlho rozprávali a ja som si nalieval 

a... Ďalej si už toho veľa nepamätám. Viem 

len, že som sa zobudil s hroznou bolesťou 

hlavy u mňa doma v posteli. Zapol som 

notebook a pri dobrej čiernej káve som si 

prezeral dnešné noviny. Na titulnej strane bol 

veľký nadpis, kvôli ktorému som sa takmer 

zadusil. Vbehol som do hosťovskej izby, 

pozrel na nepoužitú posteľ, potom zase 

naspäť do kuchyne, pohľad na notebook 

a ešte asi dvakrát som to zopakoval. Nakoniec 

som si opäť sadol za notebook a pomaly si 

prečítal celý článok: 

Eros Klein utiekol od 

svojej manželky so 

Stevenom Franklinom 

Včera večer po ukončení výstavy 

miliardára Erosa Kleina došlo k jeho 

škandalóznemu úteku s dlhoročným 

milencom Stevenom Franklinom, známym 

tiež ako Kleinov ‘asistent‘. Klein pred očami 

newyorskej smotánky vybehol na jachtu, kde 

ho už čakal Franklin a spoločne odplávali 

niekam preč, podľa všetkého na jeho ostrov 

v Tichom oceáne. 

Manželke Eleonor nechal iba list na 

rozlúčku, kde vysvetľuje, že ju opúšťa, lebo 

„som našiel najúžasnejšiu osobu na celom 

svete, originálnu, krásnu a inteligentnú. 

Človeka takého geniálneho, že dokázal 

vytvoriť túto nádhernú výstavu.” Ako všetci 

vieme, Steven Franklin bol jedinou osobou, 

ktorá s Kleinom na výstave spolupracovala. 

Na otázku, ako na to zareagovala, nám 

Eleonor Kleinová povedala: „Vždy som 

vedela, že ten podliak Franklin je gay. Nikdy 

som ho nemala rada.“ 


Knihy, ako ich nepoznáte 

Text: Ajka (bývalá šéfredaktorka) 

Pozor na draky 

Už je to raz tak. 

Niekto nájde 

v horách dračie vajce 

a už je po krk 

v problémoch. 

Presne tak sa do 

všetkého priplietol 

Eragon, hrdina 

rovnomennej knihy. 

Potom už stačilo, aby 

sa to vajce vyliahlo – 

a svetový bestseller 

bol na svete. 

Prvá kniha mladého autora Christophera 

Paoliniho zožala úspech prakticky okamžite. 

A nedá sa povedať, že by k tomu nebol 

dôvod. Je to... Príbeh. Príbeh o dedinskom 

chlapcovi, ktorý sa vydá do sveta s dračicou 

Zafirou a starým rozprávačom Bromom po 

boku, s mocným Tieňom Durzom za pätami 

a s vedomím, že samotný kráľ Galbatorix 

stojí o jeho hlavu. Nakoniec zo všetkého 

vyviazne, porazí zlo, zazvoní zvonec a... 

Ale takto to nie je. Eragon nie je rozprávka, 

čo som vlastne pred otvorením knihy čakala. 

Veď Paolini mal len pätnásť, keď túto knihu 

začal písať! Lenže namiesto rozprávky si 

vymyslel nejasné proroctvá, únosy, dračích 

jazdcov a krvavé boje. A ten záver... 

Akonáhle dočítate poslednú vetu, máte 

chuť Paoliniho pekne chytiť pod kr... Ešteže 

druhý diel je v predaji aspoň v češtine. A tretí 

vraj na seba nedá dlho čakať. 

Stojí teda za to prečítať si Eragona? Ak vás 

o tom nepresvedčila táto recenzia, tak existuje 

istá malá, veľmi nepravdepodobná možnosť, 

že ani nie. Hoci... Mohli by ste ľutovať. 

Nedobytná pevnosť 

Všetci sme takí. Niet 

nám pomoci. Ak sa nám 

povie, že by sme niečo 

nemali robiť, takmer 

vždy to spravíme. Nuž, 

Da Vinciho kód mal 

veru dobrú reklamu. 

A spustil lavínu. 

Dan Brown sa objavil 

akoby odnikiaľ. Ticho 

pred búrkou a odrazu 

o ňom hovoril celý svet. 

Kníhkupectvá praskajú 

vo švíkoch a po jeho 

knihách sa pravidelne len tak zapráši. Ale 

málokto vie, že slávny Da Vinciho kód nie je 

Brownovou prvou knihou. Tou boli Anjeli 

a démoni. Treťou knihou v poradí je Bod 

klamu. A štvrtou... 

Digitálna pevnosť. Najdokonalejší kód na 

svete. Nevylúštiteľný kód. Aspoň to o ňom 

tvrdí jeho tvorca Ensei Tankado. Tento kód je 

na internete a čaká už len na dražbu kľúča. 

Alebo snáď nie? Tankado zomiera a jeho 

záhadný spolupracovník North Dakota nie je 

tak celkom tým, kým sa zdá. Po kľúči už 

pátra snáď každý, vrátane snúbenca Susan 

Fletcherovej, hlavnej kryptologičky 

Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). 

A pre ten je Digitálna pevnosť naozaj tŕňom 

v oku. 

Lov za prsteňom, Španielsko a tajomný 

vrah. Lov za Northom Dakotom, NBÚ 

a TRANSLTR, najväčší počítač na svete. 

A Dan Brown. Čo viac si môže fanúšik 

trilerov priať? 


Dejepisné perličky 

Zozbierala: PhDr. Hocková 

◦ Tribún ľudu bol výdobytkom plebejcov. 

Človek, ktorý bránil ich práva a mal v 

senáte právo veta - zakazujem. Keď 

zdvihol ruku a zavetoval nejaký zákon, ten 

už nemohol prejsť a patriciovia mohli 

ticho zúriť. 

◦ Sokrates - zanechal nám peknú výpoveď, 

ktorú nenapísal. 

◦ Kelti - budovali si oppidy, v ktorých sa 

stretávali a rozprávali o politických 

problémoch. 

◦ ...vývoj výroby zastavila rímska revolúcia. 

◦ Človek sa začal meniť z opice na človeka. 

(k hominizácii) 

◦ Ku nám sa taktika na výrobu železa 

doniesla až okolo r. 1000. 

◦ Sumeri položili základy matematiky a 

astronómie. Priviedli písmo - najprv 

obrázkové, potom klinické. 

◦ Budhizmus - človek bol schopný dospieť 

do takého šťastia, že bol šťastný aj na 

tomto svete. 

◦ Zlatá horda bol anglický poklad, o ktorý 

sa bojovalo v roku 1112. 

◦ Johaniti boli tí, čo podporovali Janu 

z Arcu. 

◦ Jana z Arcu bola ženská, ktorá bojovala na 

strane Angličanov a porazila Francúzov. 

◦ Perzské náboženstvo sa volalo 

zoocentrizmus. 

◦ Přemysl Otakar II. bol kráľ železo a zlato. 

◦ Ján Hus bol vodcom husitov – naštval sa 

na cirkev, že vodu káže a víno pije a 

zorganizoval husitské revolučné hnutie 

proti cirkvi. 

◦ Džingischán bol otrasný panovník. 

◦ Zlatá bula Karola IV. hovorila o tom, že 

kráľ vládne so 7 kurfirstami, ale panovník 

je najvyšší. 

◦ Inkvizičné súdy sa báli ľudí, čo mali niečo 

v hlave. 

◦ Daň od komína zavedená Matejom 

Korvínom znamenala, že každý musel 

platiť daň od počtu komínov v dome. 

◦ Prirodzená deľba práce znamenala, že sa 

oddelili muži od žien. 

◦ V staršom paleolite ľudia používali oheň, 

či už z blesku alebo trením. 

◦ To, že človeka sprevádzal pes, zistilo sa 

pomocou toho, že pri hroboch spolu 

s človekom bol pochovaný i pes. 

◦ Doba železná sa delila na halštatskú a 

latrínsku. 

◦ Diego Almagro bol dobyvateľ, 

konkvizátor, ktorý dobil ríšu afrických 

Indiánov. 

◦ Tomáš Mònzer bol švajčiarsky reformátor, 

ktorý v roku 1517 vylepil tézy na jeden 

kláštor, proti čomu a s čím súhlasí. 

◦ Ján Kalvín zaviedol kelvinizmus. 

◦ Po smrti Jána Žižku sa husiti nazývali 

siroty. 

◦ Rastislav poslal po Cyrila a Metoda. 

Viedol nezávislú politiku na Frankoch. 

Poštvali naňho jeho synovca Svätopluka. 

◦ Matúš Čák Trenčiansky bol Ondrejom III. 

dosadený do funkcie palatína a travetína. 

◦ Přemyslovci – rod v Čechách, ktorý za 

svojej vlády mal čierne body (vraždy 

Slavníkovcov). 

◦ Česi v Sudetoch sa stali vyvlastencami vo 

vlastnom štáte. 

◦ Slovenské národné povstanie bolo 

medzinárodným stretnutím na Slovensku. 

◦ Říšsky protektor mal moc v rukách a 

podliehal ešte niekomu vo vedúcejšom 

postavení. 

◦ Stalin bol neveriaci, pretože neveril 

svojim veliteľom. 

◦ Stalin bol na čele Nemecka. 


◦ Stalin bol šéfom ZSSR vlády, ktorý 

neveril ani Nemcom, ani svojim. 

◦ Karbonári boli vstúpenci myšlienky 

zjednoteného Talianska. 

◦ Stalin bol najvyšší a najväčší predstaviteľ 

druhej svetovej vojny. 

◦ Herakleitos bol filozof, vyhlasujúci, že 

základom všetkého je oheň v Grécku. 

◦ Stohenenge bolo asi prvé sanatórium. 

◦ Loď Lusitánia bola loď, ktorú zostrelili 

Nemci. 

◦ Protestantská únia bola protestantským 

hnutím katolíckej cirkvi. 

◦ Blesková vojna bol nemecký plán rýchlo 

obsadiť štáty na mory, vo vzduchu a na 

vode. 

◦ Optimáti boli nestúpenci reforiem. 

◦ Moslimský vyvolávač sa volal žgrevič 

(Janko šepká, že je to beduín). 

◦ Despota, t j. vláda bez akýchkoľvek 

zábran. 

◦ K významným utopickým socialistom 

v období renesancie a humanizmu patrili: 

Thomas More (Utópia) a ešte jeden, nejak 

na B asi ???, neviem jak sa volá, ale 

hlavne, že viem, že bol 

◦ Nirvána je bezváhový stav. 

◦ Pribina odišiel so synom Kopancom a 

družinou za Blatenské jazero. 

◦ Robespierra volali neúplatník. 

◦ Robespierre zaviedol teror, bol obeťov 

vlastného pričinenia. 

◦ Robespierrovi spolupracovníci sa 

Robespierra začali báť odsúdili ho, takže 

zomrel sam v tom, čo si zaviedol (vláda 

gilotíny). 

◦ Pragmatická sankcia znamenala to, aby aj 

ženy mali právo byť v parlamente, aby 

neboli vždy odstrčené. 

◦ Výkonnú moc vo Francúzsku počas 

obdobia konštitučnej monarchie malo 5- 

členné družstvo. 

◦ Vo Francúzsku boli tri stavy: šľachta, 

pobožný a poddaný. 

◦ Heslo Veľkej francúzskej revolúcie: 

voľnosť, rovnosť, bohatstvo. 

◦ Osvietenci presadzovali, aby sme neverili 

všeličomu. 

◦ Protireformácia je poltáčanie reformácie. 

◦ Cechy znamenali hľadanie zástupcu 

krajiny po boku iného panovníka. 

◦ Koniec neskorého stredoveku sa spája 

s udalosťou rovnaké záujmy stavovských 

generácií a panovníckeho absolutizmu. 

◦ Isaac Newton vynašiel zákon gravidity. 

◦ Čierny piatok bol deň, kedy padlo 

maximum zavraždených ľudí za vojnu. 

◦ Prečo bol nemecký útok na ZSSR v 

prvých mesicoch taký úspešný? - Lebo 

bolo teplo. 

◦ Počas krvavého májového týždňa bolo 

zavraždených 3000 kondermanov (napísal 

štvrták), kominardov (napísala štvrtáčka). 

◦ (Tak aby bolo jasné teraz už všetkým, boli 

to k o m u n a r d i ! polosivá dejepisárka) 

◦ Josip Broz Tito bol vodca 

juhoslovanských fašistov, pomocou nich 

zachránili niektoré japonské časti. 

◦ Roosevelt bol juhoamerický prezident. 

◦ Rommel bol zástupca na stretnutí 

zástupcov štátov, ktoré ovládlo Nemecko 

za Veľkú Britániu, kde vyjadroval za tento 

štát. 

◦ Geto - bol to talian, ktorý zastupoval 

Taliansko na jednaní, kde bol aj Guelle 

Rommel. 

◦ Holocaust - bolo to, keď kapitulovalo 

Nemecko vojnu s ostatnými. 

◦ Berlínska operácia bola posledná operácia 

druhej svetovej vojny, kedy Hitler chcel 

ešte naposledy udierť a dostať sa opäť na 

vrchol. 


Domino – chaos a skutočnosť 

Text: Bea 

Vidieť meno Tonyho Scotta 

v kolónke „réžia“ mi stačilo na to, aby 

som vedela, že nevidieť jeho najnovší 

film v kine by bolo odo mňa, ako 

slušného diváka, maximálne 

nezodpovedné. A fakt, že sa zameral na 

skutočný príbeh, mi len naplnil hlavu 

množstvom zvedavých otázok a matných 

predstáv o tomto filme. 

Režisér Tony Scott, od ktorého poznáte 

filmy ako Nepriateľ štátu, Spy game či Muž 

v ohni, sa pri tvorbe tejto snímky rozhodol 

pre spoluprácu so scenáristom Richardom 

Kellym (Donnie Darko). Spolu sa im podarilo 

natočiť snímku diametrálne odlišnú od 

filmov, na ktoré je bežný divák zvyknutý. 

Scottove diela sú obrazovo jedinečné, 

dynamické a vo svojej podstate pomerne 

chaotické, o čom si myslím, že to nie je na 

škodu, lebo človeka táto skutočnosť donúti 

pozrieť si film aj viackrát. 

Snímka Domino ponúka divákovi trošku 

skreslený pohľad na jednu etapu života 

skutočnej Domino Harvey, dcéry modelky 

Paulene Stone a herca Laurencea Harveyho. 

Jej rodičia ju videli, ako kráča v maminých 

šľapajach, no ona sa vybrala po 

dobrodružnejšej ceste „lovkyne ľudí“. Keď ju 

v roku 2005 zadržala polícia a ostávali jej 

posledné dni do súdneho pojednávania, 

predávkovala sa fentanylom. 

Rolu filmovej Domino Harvey „zhrabla“ 

jednoznačne Keira Knightly, ktorú médiá 

nazvali „hviezdou, ktorá stúpa nahor“ a jej 

herecký výkon tomu zodpovedá. Pred 

kamerou však nebola sama. S radosťou jej 

asistovali Mickey Rourke a Edgar Ramirez. 

S nie veľmi pochopiteľných dôvodov sa tam 

zjavili „hviezdy“ seriálu Beverly Hills 90210 

- Brian Austin Green a Ian Ziering. 

V neposlednom rade musím spomenúť 

Scottove diela sú 

obrazovo jedinečné, 

dynamické a vo svojej 

podstate pomerne 

chaotické... 

Lucy Liu, 

Christophera 

Walkena a Menu 

Suvari, ktorí sa 

dostali k menej 

významným 

rolám, čo na ich 

pomery nie je veľmi bežné. 

Celý príbeh sa začína zatknutím Domino, 

ktorá sa ocitá vo výpovednej miestnosti, kde 

rozpráva svoj príbeh. Príbeh o svojom 

detstve, o smrti otca a o tom, ako sa stala 

lovkyňou ľudí a spoznala Edda (Mickey 

Rourke) a Chocka (Edgar Ramirez), 

s ktorými spolupracovala, a boli jej druhou 

rodinou. Domino, Chocko a Edd sa zapletú 

do prípadu lúpeže a majú za úlohu nájsť 4 

„prvé dámy“, vďaka ktorým sa dostanú do 

problémov, na ktoré bude musieť niekto 

doplatiť... 

Žánrová forma filmu sa nedá presne určiť, 

dokonca by som si dovolila tvrdiť, že je to 

mix viacerých žánrov. Koniec-koncov ani 

filmoví kritici a odborníci na svet filmu sa 

nevedeli zhodnúť, či je to thriller, dráma 

s prvkami komédie alebo čistokrvná akcia. 

Hoci tvorcovia si od tejto snímky veľa 

sľubovali a výroba filmu ich stála 50 mil. 

dolárov, za prvý víkend v USA zarobili 4,6 

milióna. Celkovo sa zarobená suma vyšplhala 

len na 10,1 milióna dolárov, čo stačilo pokryť 

sotva pätinu nákladov na výrobu. Dôvody 

môžu byť rôzne, ale určite sa neočakávalo, že 

by publikum tento film prijalo až takto 

negatívne. 

Ja si osobne si myslím, že tento film 

netreba dopredu odsudzovať a netreba dať na 

reči ostatných. Každý by si naň mal utvoriť 

vlastný názor, zvlášť keď ide o pomerne 

kontroverzný film s Tonym Scottom na 

režisérskej stoličke. 


Internet náš každodenný 

Text: Heya 

Zdravím, po asi ročnej odmlke sme tu znova, keďže internet nie je ako nová hračka, ktorá sa 

rýchlo opozerá a v našej dobe ho pravdepodobne nikdy nie je dosť. Opäť som pre vás pripravila 

prehľad zaujímavých stránok na pozretie. 

Príjemné surfovanie po pomyselných vlnách! 

http://akty.gk2-po.sk 

http://www.3cko.sk 

http://www.bestoldgames.net 

http://ninajovsvet.okweb.sk 

http://www.apoviedky.unas.cz 

http://vladstudio.com 

http://dokumenty.jack.sk 

http://vsk.sk/murphy/ 

http://photopost.cz 

K.O. 

Text: katusa 

prúdovými lietadlami ohlušení 

mms, f 16, gmt 

nestíhajúci sa vyjadrovať 

sms, mig 29, gps 

trpiaci amnéziou 

omv, rem, irl 

vnemami prefackaní 

podupať hviezdy stiahnuté na zem za vlasy 

sťať stovky márií antoinett 

upáliť tisíce johaniek 

nech orleans skloní hlavu 

nech trpia brunovia 

nech sa vzoprú spartakovia 

konverzovať hladinami 

o hite leta 

o počasí 

o treste smrti 

malí a bezvýznamní sme od vekov 

reklamy nikdy nie je dosť:) 

nakúp si tričká s bláznivou potlačou 

na stiahnutie staré, ale stále skvelé hry 

najlepšie nevydarené športové komentáre 

amatérske poviedky 

zaujímavé wallpapers na vašu plochu 

stiahni si fun dokumenty 

murphyho zákony, ktoré majú vždy pravdu! 

fotky amatérskych aj profesionálnych 

fotografov, pridávať môže každý 

a budeme ešte stáročia 

ale myslieť čisto príliš bolí 

skloniť sa po prúde nedovolí 

sebaláska 

ale myslieť často príliš bolí 

klaňať sa modlám je po vôli 

bezstavovcom 

vnemami prefackaní 

čakať na začiatok konečného kola 

vo svojom rohu 

na náš knokaut v našom ringu 

na posledný úder vlastných dlaní 

vlastných myslí a hláv 

katarzia 

a archa zostáva prázdna 

chuť slaného vánku cítia 

iba 

albatrosy 


Prvá svetová vojna 

Text: Jožko Lašan 

Na začiatku boli kolónie ... 

pod ich pádom domorodec hnije. 

Šíriť kultúru a vzdelanie 

slepý túžbou po mamone 

márne bolo povstanie ľudu. 

Kresťanstvo vojna suroviny 

pomoc potomkom vzdialenej domoviny 

toto všetko viedlo k tomu 

že Nemci chceli a rozpútali vojnu. 

Oni najmenej kolónií mali 

Togo a Kamerun v ich moci boli 

a Nemci ešte tĺkli hraničné kolíky 

na území Juhozápadnej a Východnej Afriky. 

Nuž utvorili sa bloky národov 

Anglicko, Francúzsko a Rusko pod Dohodou 

kým Nemci, Rakouhri a Taliani 

tvorili Trojspolok, čo Dohode krížilo plány. 

Nemci chceli kolónie 

Rakouhri zabrali Bosnu na základe anexie 

Francúzi chcú späť Alsasko-Lotrinsko 

a Angličania udržať na uzde Nemecko. 

Nálož si už Európu dávno pripravil 

spúšťou bolo, že v Bosne Princip dÉsteho na 

večnosť odpravil. 

Princip potom musel pykať, šiel do väznice 

a tam doplatil na zlý skutok = zhynul na TBC. 

Cisár obvinil srbskú vládu 

a nie organizáciu Bosnu Mladú, 

odpovedal ultimátom, po ktorého neprijatí 

nastal zlom 

pretrhol sa tenký vlások pod Damoklovým 

mečom. 

Začala sa vojna tuhá 

taká, čo tu ešte nebola 

začala sa 28.7.14 

prvá vojna svetová. 

Rakouhri zvíťazili 

a Nemci všetko oplatili 

na západe Francúzom. 

Bleskový vpád cez Belgicko 

zastaví až rieka Marna 

tu pri Francúzoch stojí Anglicko 

a do Paríža je cesta marná. 

Nepomohli granáty 

zákopy tu tvoria zväzky - 

tak vznikol front západný. 

Na západe krvi rieky 

Somme a Verdun prúdili 

od čias dávnych ešte vrchy 

tak krvavé bitky nezreli. 

Na východe zase Nemci 

Rusov slabých bili 

Mikuláša boľševici 

preto potupili a popravili. 

V sedemnástom prišiel Lenin: 

„Koniec týchto hier!“ 

Ja diktátor sa tróne sedím 

v Brest-Litovsku uzavreli mier ... 

Zobudil sa aj pán Wilson 

prezident štátov spojených 

na čele s Johnom Pershingom 

zasiahol do bojov posledných. 

Po tom vpáde už front slabol 

sťa srnec ktorého dorazili 

a Jedenásteho novembra 18 

Nemci kapitulovali. 


Slunce, seno, slabé nervy 

Text: Zuzik 

Moja babka má chalupu v ďalekom 

zapadákove. Kým som bola mladšia, 

nevedela som si predstaviť nič krajšie ako 

k nej odcestovať na prázdniny a zabudnúť na 

perfektný svet počítačov či otravných 

rodičov. Občas je fakt potrebné nájsť si 

nejaký zdroj energie, ten nás dobije ako 

vybitú baterku a keď sa rozhodneme vrátiť zo 

špinavej civilizácie, čerstvo nasatú silu 

a radosť z dažďa či iné blahodarné pocity 

z nás zasa vyciciava okolie. Ani sa 

nenazdáme a opäť sa staneme vysušenou 

špongiou a vydáme sa hľadať svoju oázu. 

Takže babkina chalupa je pre mňa 

odjakživa náhradou za slovo raj. Tam sa 

nikdy nič nerobí. Toto miesto je predurčené 

na snívanie, lúštenie krížoviek, susedské 

ohováranie a opaľovanie pod storočným 

slnečníkom, ktorý je z hrubého plátna, takže 

neprepúšťa žiaden lúč slnka. Je pod ním 

takmer zima. Keď sa nad tým človek zamyslí, 

táto činnosť vôbec nemá zmysel. Ale pozor, 

v raji sa nemyslí. Dni tam plynú rovnako, 

jeden ako druhý, druhý ako tretí. Dlho ma 

nevedelo vytočiť, že predavačka v obchode 

mala na sebe celý týždeň to isté. Ani to, že 

miestna dílerka, čo denne otravovala s akýmsi 

tvarohom, nosila od soboty do soboty navlas 

rovnaké vlasy. Že čo je na tom čudné? Nič, 

krásne sa jej o ne odrážalo slnko, také boli 

mastné. 

Vidiek bez mobilného signálu na seba nedá 

zabudnúť. Z hviezdnej noci a sladkého 

spánku, do ktorého ma priviedol čierno-biely 

televízor s jediným kanálom, zrnitým 

obrazom a množstvom duchov, čo nie a nie 

odísť, práve z tohto slastného momentu ma 

vyniesol každé božie ráno odporný štrngot 

fliaš. Človek by si povedal, že je to len 

nechutný sen, no skutočnosť bola predsa len 

ešte horšia. O šiestej hodine ráno, podotýkam 

nikdy nie inak, prebiehala na vedľajšom 

dvore famózna spoločenská udalosť. Zvykla 

tam byť večierka, čo v dedinskom preklade 

znamená krčma. Asi sedem mužov 

“v najlepšom veku“ tam každý východ slnka 

pokojne „žralo“ okoliu nervy. Hoci sa na to 

nikdy nikto nesťažoval… Ich rituál bol 

jednoduchý. S fľašou piva sa postavili k 

popolnici, veselo popíjali svoje raňajky 

a vítali nový deň. Trvalo to až do obeda, keď 

si spomenuli, že majú doma ženy a deti. V 

mojej nervóznej duši pod slnečníkom tak 

aspoň na moment zavládol pokoj. Bolo by 

čudné, keby sa nevrátili, preto poctivo večer 

naklusali na svoje miesta a milovaná poživeň 

sa liala v litroch a končila na plotoch. 

Títo “ohľaduplní“ spoluobčania ma časom 

dokázali úplne vyviesť z miery. Začala som si 

vtĺkať do hlavy, že všetci sme svojskí a máme 

svoje úchylky. Žiaľ, asi mi to nepomohlo. 

V babkinej chalupe v zapadákove som 

nebola už roky. Lepšie povedané, pol roka, 

raz som šla okolo. Keď som si už aj začala 

zvykať a nadávala som len každý druhý deň, 

jedného dňa vypadol v celej dedine prúd, vraj 

akési decko strkalo ihlice do zásuvky (dodnes 

neviem, či to bola pravda), inokedy ochorela 

jediná pracovníčka pošty a ľudia ostali bez 

svojich balíkov, listov aj telefónu. Predsa 

kompetentný človek tam bol vždy len jeden. 

Moje horúce letá nemali ďaleko od série 

Slunce, seno,… Krásny primitivizmus, 

čerstvý vzduch po kravách, ľudia zaspávajúci 

so sliepkami a bezstarostná mládež kúpajúca 

sa v potoku. A pokojne by som sa stavila, že 

niektorá miestna babička sa občas spustila 

dole ulicou na svojej kolieskovej posteli s 

dáždnikom… 


FAQ 

Odpovedal: Matúš Krajňák 

Otázky zaslané do redakcie, ktoré si 

nezaslúžia, aby sme na ne neodpovedali. 

Prečo sa za mnou otáčajú ľudia, keď 

idem po chodbe s malou formičkou 

krokodíla namiesto ľavého oka? 

Skús sa pozrieť do zrkadla. Vidíš tam snáď 

nejakú chybičku? Čo i len najmenšiu. Za 

chybičku sa považuje aj horčičné semä na 

špici nosa alebo drevený hrboľ v okolí šije. 

Ak nie, spokojne prechádzaj po chodbách 

s hrdosťou a pýchou. 

Prečo je nemožné fúknuť cez cukrovú 

vatu? 

Cukrová vata má veľmi zložité a špecifické 

zloženie. Skús si fúknuť do ropnej škvrny 

alebo veľmi obľúbenou hrou je dnes FÚKAJ 

NA PITEVNOM STOLE. 

Z ktorého koncertu plánujete urobiť 

reportáž pre AKTY GKII? 

Máme niekoľko tajných typov. Koncert 

zaľúbených fanatikov, koncert fúzatých bábik 

alebo koncert zberateľov ľudských šľapají. 

Čo je v tejto sezóne „trendy“? 

Najnovšie parížske módne správy hovoria 

jasne. Porcelánová čiapka s výjavmi 

kukučiek, sobie chĺpky do nosa, igelitová 

spodná bielizeň a iné. 

Poraďte mi, ktorú 

partiu mám spevniť, 

aby som dostal úlohu 

v Labuťom jazere. 

Pripájam fotografiu. 

Zameraj sa hlavne 

na oblasť viečok. 

Držíme ti palce. 

Čo je v tejto sezóne „trendy“ pre 

invalidov? 

Je tu konečne jar, tomu teda zodpovedajú aj 

doplnky. Bavlnené protézy rúk, oceľové 

čelové pliešky hrajúce melódiu Tři oříšky pro 

Popelku či napodobeniny Eiffelovej veže, 

ktoré si môžete nasadzovať na rázštep pery. 

IN je tiež stále viac obľúbená bižutéria, tento 

rok sú to najviac jazmínové menisky. 

Sú mastné vlasy, spotené nohy, neumyté 

zuby, nažltnuté oči a vysoká 

pravdepodobnosť nákazy leprou 

dostatočným dôvodom, aby som zrušila 

rande? 

Nie. 

Mám zatúlané prsty a neviem čo s nimi. 

Poraďte mi! 

Jednoducho ich niekam strč. Núka sa hneď 

viacero možností: do otvoru CD-čka, do 

diery v Ementále, do prázdneho obalu 

bublifuku alebo do nepravidelného otvoru 

skladačky, ktorý vznikol stratou jedného 

dielika puzzle. 

Čo mám urobiť, ak sa chcem čo najviac 

podobať na Harryho Pottera? 

Ak chceš vyzerať presne ako on, urob si 

jazvu na čele a lá Harry Potter. Na prípravu 

potrebuješ: čelo, pero, zúbkovaný nôž, štetec, 

vajíčko. 

Najprv si perom naznač tvar jazvy na čele. 

Zúbkovaným nožom obtiahnuť náčrt, štetcom 

nanes rozmixované vajíčko na okraje jazvy, 

aby sa tvoja nová jazva pekne leskla. 

Čo znamená škriatkovská tequila? 

Znamená to – soľ do nosa, citrón do oka. 

Teda, soľ vdýchni do nosa, citrón si 

vystriekaj do oka. Samotný nápoj pite 

tradične. 


Rozlúčkový 

Text: Ajka (bývalá šéfredaktorka) 

Ajka (Alena Geregová) prispela do AKTY 

GK2 aj teraz, hoci sa musela vzdať 

šéfovania školského časopisu. Dostala však 

priestor pre rozlúčku v štýle „fňuk – smrk“. 

„Všetkého veľa škodí,“ tak toto zrejme 

pozná každý. Väčšinou je to pravda, ale... 

Rozhodla som sa tým neriadiť ;) a ponúknuť 

vám veľa „nostalgie“. 

Štyri roky. Ach, krásne štyri roky. ;) Takto 

dlho navštevujem našu školu. Takto dlho sa 

venujem nášmu školskému časopisu. Na moje 

začiatky na týchto stránkach nespomínam 

veľmi rada (veď každý niekedy s niečím 

začínal...) Preto prvý rok, s vaším dovolením, 

premlčím... A v roku druhom som sa 

dozvedela, že ja (JA!) mám byť novou 

šéfredaktorkou. Nebudem vám klamať, bol to 

šok. A kým som sa stihla spamätať, bol tu rok 

tretí a moje prvé samostatné číslo. Bolo to 

ťažké, to nebudem popierať. 

Človeku po toľkých hodinách strávených 

behaním po škole a presedených pri počítači 

občas jednoducho zlyhajú nervy (touto cestou 

by som sa chcela ospravedlniť istej triede, na 

ktorej som si vyskúšala hlasivky, keď sme 

časopis predávali). Ale zároveň to bolo 

skvelé. Môcť nakoniec držať v ruke výsledok 

celej práce... Kto nezažil, nepochopí. 

Tie štyri roky mi priniesli veľa „šedivých 

vlasov“ a oveľa viac zábavy. Spoznala som 

skvelých ľudí, verbovala som ( minimálne raz 

sme určite navštívili aj vašu triedu), písala 

som, robila rozhovory, navštevovala tlačiareň 

a hľadala sponzorov a raz som dokonca 

odovzdávala ceny (naša slávna súťaž veru 

dlho nevydržala). A bolo to skvelé. Iným 

slovom sa to opísať nedá. A preto: 

Ďakujem pani profesorkám Benkovej, 

Hockovej, Kukoľovej, Durbákovej 

a Farkašovskej za čas a ochotu pomôcť. 

Ďakujem všetkým prispievateľom, ktorí 

nazbierali odvahu a svojou troškou prispeli do 

mlyna. Ďakujem redaktorkám a redaktorom, 

že sa nechali prehovoriť ;) a písali, kreslili... 

Ďakujem grafikom, že sa ochotne ulievali 

z hodín a morili sa za počítačom. 

A v neposlednom rade ďakujem všetkým vám 

za to, že ste náš časopis kupovali a čítali. 

Vďaka a majte sa všetci skvelo ;) 

Možno nabudúce 

Tak sa Vám opäť ráz podarilo prehrýzť až na úplný koniec. Možno 

pociťujete smútok, možno niečo, čo tu napísať nemôžeme. Každopádne 

Vám ďakujeme. Úlohu ste splnili. 

Vy máte v rukách nové číslo časopisu, my pokryté náklady. Myslíme, 

že obe strany tohto „obchodu“ môžu byť spokojné. Preto Vám znova 

ďakujeme a gratulujeme k Vášmu životnému úspechu. Zároveň sa 

tešíme na ďalšiu spoluprácu, ktorá raz možno príde. 

redakcia 


Zvláštna vďaka... 

...patrí všetkým, ktorí pomáhali pri tvorbe tohto unikátneho diela: 

Gymnázium Konštantínová 2 

Tlačiareň PEJTR 

Tím tvorcov nástroja OpenOffice.org 

Anonymní konzultanti vzhľadu časopisu 

...a mnohí ďalší, na ktorých sa buď zabudlo, alebo nezaplatili manipulačný poplatok. 

Ak tu naozaj chcete byť napísaný, naskytá sa Vám jedinečná príležitosť. 

Vezmite pero, fixu alebo ceruzu a zrealizujte svoj dávny sen, miesta je tu dosť. 

A nezabudnite tento výtlačok po použití zrecyklovať!

03/2006 - Akty GK2 - GymnÃ¡zium, KonÅ¡tantÃ­nova 2

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

03/2006 - Akty GK2 - GymnÃ¡zium, KonÅ¡tantÃnova 2