03/2006 - Akty GK2 - Gymnázium, Konštantínova 2

Bola mi novinárom položená otázka, že čo
sa stane, keď nespravím komisionálky.
Povedal som mu, že prepadnem. Bulvár je
bulvár.
Ako vnímaš ošiaľ okolo svojej osoby?
Je to príjemné. Odtiaľ potiaľ, ale v podstate
je to príjemné.
Aký je to pocit mať svoju tvár na
plagátoch alebo dokonca na stiahnuteľných
pozadiach do mobilov?
No…neviem, je to také príjemné, teda nie
pre každého, keď vidí môj ksicht niekde, ale
patrí to k tomu. Musím s tým rátať, že bude
môj ksicht vycapený niekde. A je to príjemné.
Spoznal si aj nejakú nepríjemnú stránku
svojej popularity?
No, áno. Novinári sa rýpu v tom, do čoho
ich nič nie je a vymýšľajú si rôzne príbehy.
Vrabce si čvirikajú, že si nejako spyšnel.
Čo ty nato?
Ja nenosím hore nos ani nič také. Ja si
nemyslím, že som spyšnel. Možno sa to zdá,
keď sa mi nechce
každému rozprávať
o tom, ako bolo
a počúvať, ako je
každému ľúto, že som
vypadol. Je to príjemné,
že to tak ľudia cítia, ale
keď to počúvam
každých 5 minút, tak už je toho trochu veľa.
A možno tak pôsobím preto, lebo
v poslednom čase som strašne unavený. Málo
spávam kvôli povinnostiam a chodím do
školy ako oťapený.
Dala táto skúsenosť niečo do života?
Pochopil som pár vecí, ktoré si myslím, že
nikto v mojom veku nemá možnosť pochopiť.
Pochopil som, že je tam všetko o peniazoch a
že v Bratislave je úplne iný svet ako tu, čo
som si nikdy nemyslel.
Čo tvoje vypadnutie, ktoré tiež vyvolalo
...v poslednom čase som
strašne unavený. Málo
spávam kvôli povinnostiam
a chodím do školy ako
oťapený.
pekný rozruch?
Bolo to celkom príjemné, lebo moje
vypadnutie bolo prekvapením. Som rád, že
som odišiel so cťou, že som to nepokazil a ,
že ma ani porota netypovala na
vypadávajúceho
Necítiš sa zahanbene, keďže sa na
titulkách časopisov objavila tvoja uplakaná
tvár?
Vôbec. Nehanbím sa
za to, že som plakal. Ja
som ešte nechcel
vypadnúť a vtedy zo
mňa všetko opadlo
a dostalo ma to, že
ľudia okolo mňa boli
smutní z môjho
vypadnutia.
Nebojíš sa , že si
z teba niekto bude
robiť srandu? Platí
predsa, že dievčatá sú tie uplakané.
Podľa vedeckých výskumov je dokázané,
že muži plačú 5krát častejšie ako
ženy, to som niekde čítal. A
vôbec, neriešim to, že si niekto
o mne bude myslieť, že som
trápny, lebo som plakal.
Pravdupovediac som sa s týmto
postojom ani nestretol. Ja som to
dal vonku tak, ako som to cítil.
Už od útleho detstva si chcel byť
spevákom alebo ako my ostatní si túžil po
smetiarskej profesii?
Ja som chcel byť pastierom, keď som bol
malý.
Ako to? Veď ty nie si z dediny, či áno?
Nie som, ale my máme vedľa bloku kopec,
na ktorom sa pasú kravy. Ale mne sa viac
páčia ovce, tak som chcel byť pastierom
oviec.
Tak, ak ti to nevyjde so spevom, želám
plný košiar :)
12 Akty GK2 3/2006