PARALYMPIONIK

Utorok • 22. 12. 2009 • Číslo 5 • Samostatne nepredajné 

PARALYMPIONIK 

Príloha Slovenského paralympijského výboru 

NA ZPH DO VANCOUVRU S MASKOTOM SOBÍKOM BOBOM

VO VNÚTRI ČÍSLA NÁJDETE: 

„Zloženie družstva zo skúsených paralympijských 

medailistov v kombinácii s mladíckou dravosťou 

minuloročných medailistov z MS, ktorí sa 

výrazne tlačia dopredu svojimi výsledkami, nám 

predurčuje dávať si pred nadchádzajúcou zimnou 

paralympiádou tie najvyššie ciele. Nikto z nás nechce 

hovoriť o konkrétnych umiestneniach, ale veríme 

si a určite dáme do toho všetko, aby bol výsledok 

čo najlepší,“ hovorí reprezentačný tréner 

lyžiarov Dušan ŠIMO. 

STRANY 8 – 9 

Turnaje Copa Tango v argentínskom Buenos Aires 

a Brasilian Open v hlavnom meste najväčšej 

juhoamerickej krajiny preverili výkonnosť našich 

stolných tenistov. Na oboch sa zišla silná konkurencia 

z celého sveta, v Brazílii nechýbali ani reprezentanti 

Číny. Je potešiteľné, že slovenskí športovci 

sa ani v ďalekej cudzine nestratili. Naopak, 

podieľali sa na zisku 17 medailí a na oboch turnajoch 

pridali celkové druhé miesto v hodnotení krajín. 

STRANA 18 

Nepochybujeme o tom, že nymburská súťaž 

sa Petrovi KINIKOVI navždy vryje do pamäti. 

Necelých šesť rokov po ťažkom úraze, 

ktorý mu obrátil život naruby, sa stal majstrom 

sveta. „Keď mi na krk zavesili zlatú medailu, 

tak som nič nebilancoval. Ešte chcem 

pokračovať ďalej. Mal som z toho dobrý pocit. 

Snažím sa pozerať ďalej dopredu a vidím tam 

paralympiádu v Londýne,“ odvážne prízvukuje. 

STRANY 4 – 5 

„Je pre nás cťou, že pomáhame napĺňať 

sny a túžby slovenských paralympionikov. 

Je to naša voľba a považujeme 

ju za zmysluplnú. Aj naše strategické 

diskusie vo Francúzsku potvrdili, 

že je to rozumná a dobrá podpora 

v rámci celkovej filozofie našej spoločnosti,“ 

tvrdí predseda predstavenstva 

SPP, a. s., Jean-Jacques CIAZYNSKI. 

STRANY 16 –17 

Vystrihnite si opäť kupón s logom Slovenského paralympijského 

výboru a nalepte ho na korešpondenčný lístok. Odpoveď pošlite 

najneskôr do 31. januára 2010 na adresu: Slovenský paralympijský 

výbor, Benediktiho 5, 811 05 Bratislava 1. Na korešpondenčný 

lístok uveďte Vašu adresu a telefonický kontakt. Traja výhercovia 

získajú ceny od Slovenského paralympijského výboru. 

OBSAH/EDITORIAL 

Vážení čitatelia, 

dostáva sa vám do 

rúk posledné tohtoročné 

vydanie prílohy Paralympionik. 

Som preto 

nesmierne rád, že vás 

opäť môžeme informovať 

o úspešných vystúpeniach 

našich športovcov, 

nakoľko aj záver 

roka sme mali zo športovej 

stránky mimoriadne 

úspešný. Vystúpenia 

plavcov, atlétov a stolných tenistov na 

opačných koncoch zemegule dokazujú, že slovenskí 

paralympionici patria svojimi výkonmi 

do absolútnej svetovej špičky a že práca, ktorú 

odvádzame, prináša svoje výsledky. 

Pár dní, ktoré nám zostávajú do Vianoc či do 

konca roka, bývajú dôvodom na bilancovanie. 

Ale keďže stojíme pred prahom X. zimných paralympijských 

hier vo Vancouvri, naše tradičné 

koncoročné bilancovanie odložíme tentoraz až 

na koniec marca. V súčasnosti sú všetky naše 

sily upriamené na športové a technické zvládnutie 

tohto najdôležitejšieho podujatia zimných 

športovcov. Pevne verím, že maskot – 

sobík Bobo – o krste ktorého informujeme 

vo vnútri čísla, prinesie našim lyžiarom na západnom 

brehu Kanady šťastie a azda aj toľko 

očakávané prvé zimné zlato. 

Na záver mi dovoľte poďakovať všetkým našim 

partnerom za podporu, pomoc a spoluprácu 

v roku 2009, ľuďom, ktorí nezištne pomáhajú 

slovenskému paralympijskému športu, 

ako aj vám, čitateľom. V mene slovenských paralympionikov 

želám všetkým pevné zdravie, 

príjemné strávenie vianočných sviatkov v kruhu 

svojich najbližších a všetko najlepšie do nového 

roku 2010. 

PhDr. Ján Riapoš, PhD. 

predseda SPV 

HRAJTE S NAMI A VYHRAJTE HODNOTNÉ CENY! 

Otázka: Akú medailu vybojoval 

na MS v lukostreľbe 

v Nymburku slovenský reprezentant 

Peter Kinik? 

A: zlatú 

B: striebornú 

C: bronzovú 

SÚŤAŽ ZO SEPTEMBROVÉHO ČÍSLA PRÍLOHY PARALYMPIONIK 

Správna odpoveď na otázku, na koľkých paralympiádach štartoval slovenský reprezentant v boccii Robert Ďurkovič, 

je C, na dvoch. 

Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali troch víťazov. Prvú cenu, vestu Slovenského paralympijského družstva Vancouver 2010, vyhráva MARTA 

GÉCIOVÁ, Lúčna 3, 949 01 NITRA. Druhú cenu, tričko s maskotom sobíkom Bobom, získava MILOŠ MARTINKOVIČ, 920 42 RATKOVCE 90, a tretia cena, 

knižná publikácia PH 2008 Peking, poputuje na adresu JOZEF HESKO, 6. apríla 362/28, 922 03 VRBOVÉ. Výhercom gratulujeme! 

ŠPORT EXTRA – PARALYMPIONIK, príloha Slovenského paralympijského výboru. Vydáva Šport 

press, s. r. o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: Mgr. MARIAN ZIMA. Šéfredaktor: ZDENO 

SIMONIDES. Zostavovateľ: ROMAN VÉGH. Editor: MILAN VRANKA. Grafická úprava: IVAN ANTAL. 

PARALYMPIONIK 

Jazykoví redaktori: MAGDALÉNA KŠIŇANOVÁ a JURAJ PODOLAN. Tlač: Merkantil, s. r. o., Trenčín. 

Uzávierka: 17. decembra 2009. Samostatne nepredajné. 

3

PROFIL 

PAVOL KUBIŠ 

Lukostrelec PETER KINIK sa stal majstrom sveta necelých šesť rokov po úraze 

S nadhľadom a bez zimomriavok 

Zdá sa, že slovenská lukostreľba má po Imrichovi Lyócsovi, 

paralympijskom víťazovi z Atén 2004 a bronzovom 

zo Sydney 2000, novú medailovú nádej. A rovnako 

pochádza z východného Slovenska. Dvadsaťtriročný 

Peter Kinik zažiaril na tohtoročných majstrovstvách sveta 

v terčovej lukostreľbe v Nymburku, na ktorých si člen 

MŠK Kežmarok v auguste vystrieľal v kategórii W1 

kladkový luk senzačne zlato! 

Rodák zo Spišskej Novej Vsi 

žije od malička v Rudňanoch. 

Strednú školu drevársku nestihol 

dokončiť. Zatiaľ. Do jeho života 

totiž pred vyše šiestimi 

rokmi osudovo zasiahol vážny 

úraz. Všetko sa zomlelo 17. októbra 

2003. „V susednej obci v Matejovciach nad 

Hornádom ma prešiel vlak. Zabávali sme sa v krčme 

a chceli sme pokračovať v ďalšej dedine. Na 

železničnej stanici ma zachytil vlak,“ spomína si 

na tragickú udalosť. 

S PRISPÔSOBENOU PROTÉZOU 

„Bola to mladícka nerozvážnosť a bujarosť. Prišiel 

som o obe nohy i ľavú ruku, z ktorej mi zachránili 

iba predlaktie. Som s tým vyrovnaný. Bola 

to hlúposť, za ktorú budem pykať celý život. 

Keď som bol v nemocnici, tak mi núkali aj pomoc 

psychológa. Chcel som a potreboval som sa však 

s tým vyrovnať sám, preto som ju odmietol,“ nezaprie 

v sebe východniarsku náturu. 

Športovať začal asi tri roky po úraze. Predtým 

hrával futbal za žiakov a dorastencov v Rudňanoch. 

„Počas liečenia v Národnom rehabilitačnom 

centre v Kováčovej nás pán Peter Matiaško pozval 

do strediska zdravotne postihnutých športovcov 

na Rematu pri Handlovej. Tam sme strávili 

týždeň a mali sme možnosť vyskúšať si rôzne 

športy – v mojom prípade stolný tenis či vrh guľou. 

Nakoniec som si však vybral lukostreľbu. 

Hneď sa mi zapáčila. Dali mi kontakt na pána Vladimíra 

Majerčáka, ktorý je trénerom v Kežmarku,“ 

spomína. Peter sa už nechcel doma nudiť, 

a tak sa po návrate z liečenia ozval trénerovi Majerčákovi. 

Stal sa jeho zverencom a patrí do jeho 

tímu. Luk drží na to prispôsobenou protézou, 

mieri pravou rukou. „Tréner to tak vymyslel 

a urobil dobre. Protézu sme pripevnili na 

madlo luku.“ 

V KÓREI NOVÁČIKOVSKÁ DAŇ 

Aj keď slovenskí lukostrelci pravidelne 

štartujú na paralympijských hrách, Peter 

Kinik bol doteraz pomerne neznámou persónou. 

Pred dvoma rokmi na majstrovstvách 

sveta v Kórejskej republike 

skončil dvanásty, jeho vrcholom 

bol však už spomínaný tohtoročný 

šampionát v Česku. 

Prečo chýbal v Pekingu? 

„Z jednoduchého dôvodu – neprebojoval som 

sa tam. Kvalifikáciou na paralympiádu totiž boli 

majstrovstvá sveta v Kórejskej republike... Škoda, 

že o postup do Londýna sa nebojovalo už tento 

rok v Nymburku. Pokiaľ nechcem na najbližšej paralympiáde 

v Londýne chýbať, budem musieť 

o dva roky zopakovať dobrý výsledok, alebo sa držať 

vysoko vo svetovom rebríčku,“ objasňuje. 

Peter strieľa z kladkového luku, ktorý je určený 

pre ťažšie postihnutia a vystrelí, keď sa stlačí 

spúšťač. Paralympijský víťaz I. Lyócsa strieľa napríklad 

z olympijského luku. V porovnaní s Lyócsom, 

ktorý si doma na dvore v Moldave nad Bodvou 

vybudoval strelnicu, Kinik počas letnej sezóny 

trénuje aj na futbalovom ihrisku v Rudňanoch. 

„Obec mi vyšla v ústrety, starosta mi to povolil. 

Keď je voľné ihrisko, tak si tam postavím terčovnicu. 

Buď trénujem doma, alebo cestujem za trénerom 

Majerčákom do vyše štyridsať kilometrov 

vzdialeného Kežmarku, kde som členom miestneho 

klubu.“ 

Vo svojej disciplíne strieľa na štyri vzdialenosti. 

Najdlhšia je 70 m, potom 60, 50 a najkratšia má 

30 m. Lukostrelci absolvujú v základnej časti pokusy 

na všetky vzdialenosti. Výsledky z nich sa 

zrátajú a podľa celkového výsledku sa vytvorí „pavúk“. 

V ňom si potom zmerajú sily podľa nasadenia 

v k. o. rozstrele. 

V NYMBURKU ŠOKOVAL SVET 

V stredočeskom meste postúpil 

Peter Kinik do záverečných 

bojov z druhej priečky výkonom 

1318 bodov. Vo štvrťfinále vyradil 

Kórejčana An Seonga 

107:102, v semifinále zdolal Taliana 

Azoneho 107:101 a vo finále 

s prehľadom prevýšil o 9 bodov 110:101 

viacnásobného medailistu z paralympiád, či svetových 

šampionátov, Američana Fabryho. 

„Mojím najväčším rivalom bol práve on ako obhajca 

titulu. Najťažší súboj však pre mňa bol ten 

semifinálový s Talianom. V ňom som už cítil najväčšiu 

zodpovednosť, veď išlo o medailu. Aj keď si 

nervozitu nepripúšťam a snažím sa s ňou bojovať, 

tam som ju pociťoval. Vo finále mi pred posledným 

šípom stačilo trafiť terčovnicu, lebo mal 

osembodový náskok. Už som nebol nervózny. Zameral 

som a šíp som poslal do žltého. Súťaž som 

zakončil desiatkou.“ 

Nepochybujeme o tom, že nymburská súťaž sa 

mu navždy vryje do pamäti. Necelých šesť rokov 

po ťažkom úraze, ktorý mu obrátil život naruby, 

sa stal majstrom sveta. „Keď mi na krk zavesili 

zlatú medailu, tak som nič nebilancoval. Ešte 

chcem pokračovať ďalej. Mal som z toho dobrý 

pocit. Snažím sa pozerať ďalej dopredu a vidím 

tam paralympiádu v Londýne,“ odvážne prízvukuje. 

V kategórii W1, čo je najťažšie postihnutie horných 

aj dolných končatín, strieľa u nás ako jediný. 

Ostatní súťažia vo W2 (postihnutie dolných končatín) 

alebo v kategórii stojacich. A aký je jeho 

najkrajší a nezabudnuteľný zážitok z doterajšej 

kariéry? „Keď som vyhral v Nymburku a bol som 

sa trénerovi Majerčákovi poďakovať. Naopak, najhoršie 

chvíle sú vtedy, keď sa mi nedarí. Pred dvoma 

rokmi som mal v Kórejskej republike aj trému, 

svoj prvý šampionát som vtedy nezvládol. 

Bol som sklamaný, ale to bol iba začiatok mojej 

športovej kariéry,“ zdôrazňuje Peter, ktorý rád relaxuje 

pri sledovaní futbalových zápasov v televízii. 

V Rudňanoch býva v bezbariérovom byte spolu 

s mamou. 

PETER KINIK 

Narodený: 21. 5. 1986 v Spišskej 

Novej Vsi, žije v Rudňanoch 

Športové odvetvie: lukostreľba, 

kategória W1 

Najväčší úspech: 

majster sveta 2009 

v kladkovom luku, 

Nymburk 

(Česko) 

4

PROFIL 

OČAMI TRÉNERA 

Prvý raz sme sa stretli, keď sa prišiel pozrieť na majstrovstvá Slovenska 

v lukostreľbe v Tatranskej Lomnici. To bol náš prvý kontakt, 

uplynulo odvtedy už štyri-päť rokov. Neskôr sa odmlčal a začal 

trénovať až pred zimnou sezónou, keď sme trénovali v hale. 

NA ZAČIATKU STRIEĽAL ZUBAMI 

Peter vtedy strieľal tak, že na tetivu som mu urobil 

také zubadlo. Strieľal zubami, tie 

však mal dosť chabé, a tak sme museli 

vymyslieť niečo iné. Nakreslil 

som mu systém, ktorý luk ukotvil 

priamo na protézu ľavej ruky. Napálil 

som mu to na ,cédečko‘, s ktorým 

šiel do Bratislavy ku protetikovi 

a ten mu to podľa môjho návrhu 

zrealizoval. Je to povolené a fantasticky 

mu to sedelo. 

V lukostreleckom športe dosiahol 

druhý najvyšší výsledok na svete. 

Patrí do najťažšej kategórie postihnutia. 

Strieľa síce z kladkového luku, 

z ktorého zdraví nestrieľajú, ale má 

olympijské mierenie. V olympijskom 

luku čím viac ťaháte, tým máte väčší 

odpor. Pri kladkovom je to opačne, 

kladky sa prevalia a v pohode 

mieri. Medzi telesne postihnutými. 

Peter je veľkým prínosom pre náš 

lukostrelecký tím. Pokiaľ by štartoval 

už na paralympiáde v Pekingu, 

mohli sme skončiť oveľa lepšie, 

môže totiž strieľať ako člen družstva. 

Jedno mu však stále vyčítam. 

To, že je silný fajčiar. Nemôžem mu 

to zakázať, ale vytýkam mu to stále. 

VLADIMÍR MAJERČÁK 

Čakám, keď na to príde sám, čo je preňho viac – či cigareta, alebo lukostreľba? 

V kategórii W1 s najťažším postihnutím je u nás jediný. 

NÁDEJ PRE LONDÝN 2012 

Peter Kinik 

s trénerom 

Vladimírom 

Majerčákom. 

Myslím si, že má veľkú šancu prebojovať sa do Londýna. Ani si nepripúšťam, 

že by tam chýbal. Je mladý, rád sa bavil a aj dnes sa baví. Ako športovec 

však musí dodržiavať životosprávu, aj keď nie vždy sa to dá ustriehnuť. 

Žije v Rudňanoch, ja v Kežmarku. Počas 

halovej sezóny trénuje doma na 

základnej škole a raz do týždňa príde 

za mnou do Kežmarku. Na mne ako 

trénerovi lipne, čo je dobre a vážim si 

to. V Nymburku som na majstrovstvách 

sveta jeho súťaž veľmi prežíval. 

Aj keď som rátal, že získa minimálne 

bronz, o zlate sa mi ani nesnívalo. 

Natáčal som ho na video, ale 

musel som skončiť a kameru vypnúť, 

pretože som od napätia nevládal 

dopozerať ani jeden súboj. 

S Kórejčanom, v ktorého krajine 

je lukostreľba šport číslo jeden, pred 

poslednou položkou viedol iba o jediný 

bod. Stačilo maličké zaváhanie 

a vypadne... Finále s Američanom 

bol naopak jeho azda najľahší 

súboj, súper ho psychicky nezvládol. 

Peter s jeho východniarskou 

náturou je typ, ktorý vie urobiť výsledky. 

Psychicky je veľmi odolný. 

Na budúci rok náš zrejme čakajú 

dva európske šampionáty – v hale 

v Belgicku a vo Francúzsku. Dúfam, 

že prinesie medaily z oboch podujatí. 

5

ZHP 2010 

SAMUEL ROŠKO 

Dejiská zimných hier hlásia: pripravené 

Presne 2. decembra hodiny na námestí vo Vancouvri, 

ktoré boli nainštalované tisíc dní pred konaním hier, 

začali odpočítavať posledných 100 dní do otvorenia 

X. zimných paralympijských hier 2010 vo Vancouvri. 

Tie sa budú konať v termíne od 12. do 21. marca, 

pričom otvárací ceremoniál sa uskutoční 12. marca 

o 19. hodine v najväčšej hale na svete osemdesiatych 

rokov BC Place s kapacitou 60-tisíc sedadiel. 

Počas deviatich súťažných dní 

bude viac ako 1300 zrakovo a telesne 

postihnutých športovcov 

zo všetkých kútov sveta (organizátori 

očakávajú historicky najpočetnejšiu 

účasť až 45 krajín) 

bojovať o 64 sád medailí 

v piatich športoch (bežecké 

lyžovanie, biatlon, curling, 

hokej na sánkach a zjazdové 

lyžovanie). Slovenská paralympijská 

výprava vo Vancouvri chýbať nebude a určite budú 

mať naši športovci možnosť zabojovať o čo najlepšie 

umiestnenia v bežeckom a zjazdovom lyžovaní 

i v biatlone. 

Od konca júna vieme, že Slovensku na ZPH 2010 

na základe dosiahnutých výsledkov a postavenia 

v rebríčku Medzinárodný paralympijský výbor (IPC) 

pridelil 10 miesteniek pre zjazdové lyžovanie a tri 

miestenky pre bežecké lyžovanie a biatlon. SPV 

následne po návrhu štábu ZPH a schválení výkonným 

výborom akceptoval v zjazdovom lyžovaní 

všetky pridelené miestenky a pre bežecké lyžovanie 

a biatlon potvrdil len dve miestenky s tým, že 

v prípade klasifikácie tretieho bežca a zodpovedajúcej 

športovej formy bude po dohode možné 

požiadať IPC o jej opätovné pridelenie. 

Tvorba Slovenského paralympijského tímu sa 

začala už v júli. Všetkých 16 športovcov, z nich 

9 spolu so svojimi navádzačmi, malo a stále má 

možnosť byť vo výprave SR na X. ZPH. Je to však 

podmienené splnením stanovených kritérií IPC, 

ktoré môžu športovci plniť až do 22. februára 

2010, a taktiež podmienok účasti stanovených 

SPV. Proces skladania tímu nebol jednoduchý, pretože 

situáciu značne komplikovalo zložité inštitucionálne 

začlenenie športovcov v troch subjektoch, 

pričom časť športovcov – potenciálnych účastníkov 

– nebola začlenená v subjektoch s oprávnením 

nominovať ich na paralympijské hry, t. j. v Slovenskom 

zväze telesne postihnutých športovcov 

a v Sekcii nevidiacich a slabozrakých športovcov 

Slovenska. Táto základná podmienka spolu s plnením 

si povinností súvisiacich s antidopingovým 

monitoringom a dopingovými pravidlami IPC boli 

predmetom mnohých rokovaní štábu ZPH a následne 

i diskusií vo výkonnom výbore SPV. 

Je potešiteľné, že dnes ako vedúci výpravy 

môžem skonštatovať, že všetci športovci majú 

spomínané podmienky splnené a majú reálnu 

možnosť účasti vo Vancouvri. Kto sa dostane až 

do dejiska hier, ukáže nastávajúca sezóna. Do nej 

vstúpili zjazdári účasťou na pretekoch Európskeho 

pohára v Pitztali, resp. v Kuhtai od 8. decembra 

a bežci účasťou na Svetovom pohári v Lillehammeri 

od 13. decembra. Pokračovať budú hneď začiatkom 

januára účasťou vo Svetovom pohári v rakúskych 

strediskách Rinn a Abtenau, resp. bežci 

vo francúzskom Bessans a nemeckom Oberriede. 

To všetko za predpokladu, že sa podarí finančne 

zabezpečiť výjazdy, ktoré je komplikované financovať 

z pohľadu zväzov hlavne začiatkom roka. 

Verím však, že športovci, ktorí sa veľmi 

svedomite na túto paralympijskú sezónu 

pripravovali, budú mať možnosť 

účasti všade tam, kde si to spolu s trénermi 

naplánovali, aby si mohli preveriť 

svoju aktuálnu športovú formu. Tí najlepší 

z nich budú potom nominovaní 

spomínanými športovými zväzmi na paralympijské 

hry. 

Na návrh štábu ZPH 2010 výkonný výbor 

SPV na svojom zatiaľ poslednom zasadaní 

schválil širšiu nomináciu členov výpravy SR, ktorú 

bolo potrebné nahlásiť do databázy organizátorom 

do 1. decembra. V nej je celkovo až 55 

konkrétnych mien, ktoré zahŕňajú 25 športovcov, 

13 členov realizačných tímov, lekára a maséra výpravy, 

press attaché, paralympijského attaché, štyroch 

členov vedenia a oficiálnych štátnych hostí, 

vrátane veľvyslanca a honorárneho konzula. Vychádzajúc 

z počtu pridelených miesteniek sa dá 

predpokladať, že tím by nakoniec mohol mať 30 – 

35 členov a spolu s oficiálnymi hosťami a sprievodmi 

by celá slovenská paralympijská výprava 

mala do 45 osôb. Veľkosťou bude porovnateľná 

s tou predchádzajúcou z Turína a skoro úplne totožná 

počtom členov s výpravou takej zimnej veľmoci, 

akú bude mať vo Vancouvri napríklad Rakúsko. 

O konečnom zložení výpravy sa rozhodne 

na valnom zhromaždení SPV. Definitívne menovité 

zloženie výpravy musíme potvrdiť organizátorovi 

4. marca 2010, tesne pred príchodom výpravy 

do Vancouvru. Plánovaný príchod výpravy 

je 6. marca, pričom jedna časť sa bude 

presúvať z domova a druhá sa presunie 

z Denveru. Celá slovenská výprava 

bude sústredená vo Whistleri, kde budú 

prebiehať súťaže v zjazdovom a bežeckom 

lyžovaní i v biatlone. 

Samotné dejisko hier je už pripravené 

a vlastne už dnes by bolo schopné prijať 

účastníkov. O tomto sa na mieste presvedčili 

koncom septembra členovia 

našej delegácie (na snímke), ktorí vo Vancouvri 

a vo Whistleri absolvovali stretnutia 

s predstaviteľmi organizačného výboru 

hier (VANOC). Členovia delegácie mali možnosť 

navštíviť všetky lokality vrátane športovísk 

a nášho ubytovania a svorne skonštatovali, že kanadskí 

organizátori sú pripravení ponúknuť vynikajúce 

podmienky tak na súťaže, ako aj na spríjemnenie 

voľných chvíľ v paralympijskej dedine 

či mimo nej. V celej Kanade, a osobitne v Britskej 

Kolumbii a jej hlavnom meste Vancouvri, sú 

olympiáda a paralympiáda všadeprítomné už 

dnes. Verme preto spoločne, že našim športovcom 

sa bude v tejto sezóne dariť a doprajme im 

obrovské množstvo toho povestného športového 

šťastia. 

Autor je vedúcim výpravy SR 

na ZPH 2010 Vancouver 

Najťažšie medaily v histórii 

Premiér kanadskej provincie Britská Kolumbia Gordon Campbell prvýkrát ukázal svetu medaily pre budúcoročné 

zimné olympijské a paralympijské hry vo Vancouvri. Medaily majú nepravidelný tvar a sú súčasťou väčšieho 

celku, ktorý predstavuje symboliku pôvodného kanadského obyvateľstva. Na olympijských medailách je 

hlavným motívom kosatka, na paralympijských havran. 

Inšpiráciou pre námet boli aj vlny oceánu, naviaty sneh a hornatá krajina Britskej Kolumbie. Cenné kovy 

vážia od 500 do 576 gramov a sú teda najťažšími v modernej histórii hier. Medaily majú v priemere 

10 cm. Autorkou finálnej verzie je dizajnérka Corrine Huntová, ktorá sa dala počuť, že medzi 1014 cennými 

kovmi nie je možné nájsť dva rovnaké kusy. Každý z nich je totiž unikátny, je na ňom iný vzor. 

6

Na ZPH 2010 vo Vancouvri 

sa pripravuje aj družstvo bežcov. 

Jeho členmi sú dvaja lyžiari, ktorí 

vybojovali strieborné medaily 

na ZPH 2002 v Salt Lake City 

(USA). Zrakovo postihnutému 

Mariánovi Balážovi a telesne 

postihnutému Vladimírovi 

Gajdičiarovi severoamerický 

kontinent svedčí a obaja majú 

chuť opäť zabojovať 

o najcennejšie kovy. 

Reprezentačné družstvo 

je rozdelené na dve 

skupiny. Príprava smerujúca 

k ZPH 2010 bola 

u oboch pretekárov vedená 

individuálne, podľa ich zázemia 

a osobných potrieb, prevažne 

v skromných domácich podmienkach. 

Mariána Baláža (na snímke) 

v prvom polroku v dôsledku absencie 

štátnych finančných prostriedkov 

na prípravu plne zabezpečoval jeho 

domáci klub Cross Country Levoča 

(CCL) a Vladimír Gajdičiar sa pripravoval 

v klube Kinex Bytča pod vedením 

osobného trénera Vladimíra 

Gogoláka. 

Baláž absolvoval v letnom období 

dve vysokohorské sústredenia v talianskom 

stredisku Livigno spolu s reprezentačným 

trénerom Jurajom 

ZPH 2010 

Bežci trénovali najmä v domácich podmienkach 

Bežecký tím pre 

ZPH 2010 Vancouver 

✓ Pretekári: Marián 

Baláž (B2), Vladimír 

Gajdičiar (LW12) 

✓ Tréner: Juraj Brugoš 

✓ Navádzač: žiadny 

✓ Manažér tímu 

a špecializovaný tréner 

na silový tréning, uvoľňovacie 

a strečingové 

cvičenia: Dušan Šaradín 

✓ Servisman: Martin 

Bialek 

✓ Osobný tréner 

Vladimíra Gajdičiara: 

Vladimír Gogolák 

Brugošom a tímovým manažérom 

Dušanom Šaradínom, ktorý ako skúsený 

silový tréner vypomáhal účasťou 

na jednom zo sústredení. Gajdičiar 

začal prípravu regeneračným sústredením 

v Chorvátsku a tradičným 

objemovým tréningom na handbiku 

a kolieskových lyžiach. V letnom období 

sa pripravoval v domácich podmienkach 

v okolí Makov-Kasárne 

a na Štrbskom Plese, kde sú preňho 

vhodné podmienky vysokohorskej 

prípravy. V rámci letnej prípravy štartoval 

aj na pretekoch Európskeho pohára 

v cyklistike vo Vrátnej, kde 

skončil v kategórii HCC handbike na 

skvelej 3. priečke a taktiež sa zúčastnil 

na MS v cyklistike zdravotne postihnutých 

v talianskom Bogogne. 

Počas jesene uprednostnil Baláž 

talianske stredisko pred tradičným 

rozlyžovaním sa na ľadovci, keďže 

vrcholné podujatie je až v marci a na 

snehu strávime dostatočné množstvo 

času. Vysokohorská príprava 

bola zameraná na priaznivú adaptáciu 

pretekára v náročnom prirodzenom 

prostredí s nízkym obsahom 

kyslíka. Dôraz sme kládli na systematicky 

zvyšovanú objemovú prípravu, 

t. j. týždenné systematické 

zvyšovanie tréningových dávok, sledovanie 

pozitívnych fyziologických 

zmien a adaptáciu organizmu na vysokohorské 

prostredie počas tréningového 

zaťaženia. Baláž potvrdil 

svoje výkonnostné parametre a dokonca 

určité ukazovatele výkonu naznačujú 

rast výkonnosti oproti minulému 

roku. 

Pre nedostatok snehu sa obaja 

pretekári v decembri pripravovali 

v domácich podmienkach čakajúc, 

kde nasneží, aby využili plný tréning 

na lyžiach. Polovica družstva mala 

v pláne vyraziť na prvé preteky Svetového 

pohára do nórskeho Sjusjenu 

(14. – 20. 12.). Ďalšie podujatia, 

ktoré družstvo bežcov plánuje absolvovať 

pred ZPH, sú preteky SP vo 

francúzskom Bessans (26. – 31. 1.) 

a hneď na to v nemeckom Oberriede 

(2. – 7. 2.). 

Ciele pred ZPH si dávame vnútorné, 

nakoľko konkurencia v bežeckom 

lyžovaní je obrovská a kvalitne 

pripravených pretekárov je 

mnoho. Zatiaľ čo my sme prvý polrok 

trénovali skromne v domácich 

pomeroch a čakali na peniaze, konkurencia 

tvrdo pracovala, keďže sa 

začala príprava na paralympiádu. 

V minulom roku chlapci na MS vo 

fínskom Vuokatti zaznamenali niekoľko 

skvelých výsledkov. Našou 

ambíciou je tieto výsledky zlepšiť 

alebo minimálne zopakovať, hlavne 

však nesklamať tých, ktorí nám 

dôverujú a chlapcov v náročnej príprave 

dlhodobo podporovali. 

JURAJ BRUGOŠ, tréner 

7

ZPH 2010 

ROMAN VÉGH 

Príprava na Vancouver vrcholí 

Zjazdových lyžiarov čaká v najbližšom období séria pretekov, ktoré otestujú ich výkonnosť pred ZPH 2010 

Najhorúcejšie slovenské medailové želiezka pre X. zimné 

paralympijské hry trénovali v priebehu mesiacov október – 

november na rakúskych ľadovcoch Pitztal a Stubai. 

Na prvom sústredení v závere októbra sa ku skupine pod 

vedením reprezentačného trénera Dušana Šima pridali 

aj pretekári z Kinexu Bytča. V polovici decembra už čakali 

našich lyžiarov prvé ostré preteky Európskeho pohára, 

ktorých dejiskami boli Pitztal a Kuhtai. 

Podľa slov reprezentačného trénera 

Dušana Šima bolo cieľom prvého 

sústredenia pokračovať v jazdení 

brán superobrovského slalomu 

a voľných jázd v členitom a strmom 

teréne. Veľký dôraz kládli na 

rýchlostné disciplíny, t. j. najmä na 

superobrovský slalom. V popoludňajších 

hodinách sa sústredili na 

tréning s kratším a intenzívnejším 

zaťažením, prácu s rovnováhou, silou 

a dynamikou. Príprava bola doplnená 

strečingom a alternatívnymi 

hrami (futbal, florbal). 

IVETA POKRAČUJE V KARIÉRE 

Ako Dušan Šimo doplnil, trénovali 

vo výborných podmienkach a mali 

k dispozícii aj kvalitné regeneračné 

možnosti, ktoré využívali najmä 

po popoludňajšom tréningu. „Na 

tréning rýchlostných disciplín sa 

nám podarilo rezervovať si zjazdovku 

so strmým profilom, ktorý sa 

dvakrát menil do mierneho kopca 

v strede a v závere. Snehové podmienky 

boli vynikajúce,“ uviedol. 

Slovenskí paralympionici sa pravidelne 

stretávali s našimi olympionikmi, 

ktorí sa tiež pripravujú na 

Vancouver, ale aj s reprezentantmi 

iných krajín. Každý večer mala výprava 

na programe aj analýzu videa 

a psychologickú prípravu. 

„V rýchlostných tréningoch sme 

určite posunuli hranice všetkých 

pretekárov znova na vyššiu úroveň, 

čo sa odzrkadlí v priebehu sezóny aj 

na výsledkoch. Takýchto tréningov 

na dlhej, strmej a kvalitne pripravenej 

trati býva počas sezóny veľmi 

málo a aj preto bolo sústredenie 

veľmi prospešné,“ zdôraznil reprezentačný 

tréner. Ku skupine, ktorá 

sa dlhodobo pripravuje pod jeho 

vedením, sa na Pitztale už pripojila 

aj viacnásobná paralympijská medailistka 

Iveta Chlebáková, ktorá sa 

rozhodla pokračovať vo svojej 

úspešnej kariére. 

DO STEINACHU 

ZA ODBORNÍKOM 

Príprava časti našich reprezentantov 

(opäť už bez účasti členov 

Kinexu Bytča) pokračovala na rovnakom 

mieste v dňoch 8. – 14. novembra. 

Tentoraz zvolili tréning na 

zjazdovkách s ostrejším sklonom 

a väčšou členitosťou, pričom sa zamerali 

hlavne na obrovský slalom. 

Tréningy boli kratšie a intenzívnejšie, 

zvyšoval sa čas na oddych. „Začali 

sme už využívať časomieru, 

vďaka čomu sme vedeli predbežne 

porovnať dosiahnuté časy v tréningu. 

Všetci pretekári odvádzali počas 

prípravy maximálne výkony 

a s ich prístupom som bol 

veľmi spokojný,“ konštatoval 

Dušan Šimo. Počas 

tretieho dňa sústredenia 

navštívili dedinku 

Steinach neďaleko 

talianskych hraníc, 

v ktorej 

sídli svetoznámy odborník na lyžiarsku 

obuv Herbert Auer. Vďaka 

nemu sa už podarilo nájsť optimálne 

nastavenie lyžiarskych topánok 

aj pre pretekárske trio Beladič, Holík 

a Chlebáková pred nadchádzajúcou 

sezónou. 

NEZABUDLI ANI NA STRACH 

Počas päťdňového sústredenia na 

ľadovci Stubai (22. – 27. novembra) 

paralympionici trénovali na stredne 

ťažkých a ťažkých zjazdovkách 

s meniacim sa profilom. Všetky tréningy 

jazdili na čas. Na rozdiel od 

predošlých dvoch kempov sa museli 

tentoraz vyrovnať aj s nepriazňou 

počasia. Napríklad prvý deň fúkal 

veľmi silný vietor a viditeľnosť nebola 

dostačujúca, takže z bezpečnostných 

dôvodov radšej tréning 

v bránach ukončili. Našťastie sa potom 

počasie umúdrilo a ďalšie dni 

trénovali na kvalitne pripravených 

zjazdovkách za priaznivých poveternostných 

podmienok. 

V tréningu sa podľa časov najviac 

darilo Jakubovi Krakovi (majster 

sveta 2009), aj keď niektoré tréningy 

boli veľmi vyrovnané a výsledky 

tesné. Jeho navádzač Juraj Medera 

po vážnom zranení kolena zo začiatku 

roka už odjazdil väčšinu 

tréningov. V prípade únavy zaskakoval 

za neho reprezentačný 

tréner alebo ďalší navádzač 

Ľuboš Bošeľa. Keďže tentoraz 

nemali v blízkosti k dispozícii 

saunu alebo wellness, 

venovali sa precíznemu 

strečingu a kompenzačným 

cvičeniam. S psychológom 

reprezentačného tímu 

Ivanom Bražinom absolvovali 

pretekári a navádzači 

aj prednášku na tému 

strach... 

PRED SEZÓNOU 

SI VERIA 

„V príprave 

sme už 

v tej- 

Viacnásobná paralympijská 

medailistka Iveta 

Chlebáková sa pripravuje 

na svoje štvrté ZPH. 

8

ZPH 2010 

Prípravu vo vysokohorskom prostredí dopĺňajú alternatívne športy, napríklad 

florbal. 

Účastníci prvého sústredenia na Pitztali 

✓ Tréneri: Dušan Šimo, Ivan Bražina, Jozef Ledvák, Branislav Mažgút 

✓ Pretekári: Martin France, Miroslav Minařík, Jakub Krako, Norbert 

Holík, Michal Beladič, Iveta Chlebáková, Petra Smaržová, Henrieta 

Farkašová, Radomír Dudáš, Miroslav Haraus, Daniel Cintula, Marek 

Kubačka 

✓ Navádzači: Juraj Medera, Ľuboš Bošeľa, Martin Pavlák, Natália 

Šubrtová, Maroš Hudík, Martin Makovník, Michal Červeň, Jozef Cirbus 

*kurzívou členovia Kinexu Bytča 

SÚSTREDENIA A PRETEKY V ROKU 2009 

Pitztal 24. – 31. októbra sústredenie na snehu 

Pitztal 8. – 14. novembra sústredenie na snehu 

Stubai 22. – 27. novembra sústredenie na snehu 

Pitztal 11. – 13. decembra preteky Európskeho pohára 

Kuhtai 17. – 19. decembra preteky Európskeho pohára 

PROGRAM PO NOVOM ROKU 

Roll Rinn (Rak.) 7. – 10. januára preteky Svetového pohára 

Abtenau (Rak.) 11. – 16. januára preteky Svetového pohára 

Sestriére (Tal.) 17. – 24. januára preteky Svetového pohára 

Malinô Brdo (SR) 6. – 7. februára majstrovstvá Slovenska 

Zoncolan (Tal.) 12. – 14. februára finále Európskeho pohára 

Aspen (USA) 27. februára – 6. marca finále Svetového pohára 

Whistler (Kan.) 12. – 21. marca ZPH 2010 

Tréning obrovského slalomu v stredisku Stubai – v akcii Jakub Krako 

s navádzačom Jurajom Mederom. 

Počas sústredenia na ľadovci Pitztal 

– zľava Miroslav Minařík, Martin 

Makovník, Miroslav Haraus a Juraj 

Medera. FOTO ARCHÍV SPV 

to fáze najazdili rovnaký počet brán 

ako na konci minulej sezóny. Začali 

sme však skôr a príprava bola rovnomernejšie 

rozdelená než počas 

minulej sezóny. Športovci tak majú 

viac najazdené a sú lepšie odpočinutí. 

Aj preto by sme radi nadviazali 

na výsledky z minulej sezóny a netajíme 

sa dokonca ambíciou prekonať 

ich,“ pokračuje reprezentačný 

tréner. 

Veľa však bude podľa jeho slov 

závisieť od zdravotného stavu športovcov 

a šťastia v rozhodujúcich momentoch. 

Medzi naše najväčšie želiezka 

v boji o cenné kovy budú určite 

patriť minuloroční medailisti: zrakovo 

postihnutí Henrieta Farkašová 

(s navádzačkou Natáliou Šubrtovou), 

Jakub Krako (s navádzačom Jurajom 

Mederom) a Miroslav Haraus 

(s navádzačom Martinom Makovníkom), 

medzi telesne postihnutými 

Martin France, ale aj tí, ktorí ostali 

na minuloročných MS v Kórejskej republike 

tesne za pódiovým umiestnením 

– Petra Smaržová, Michal Beladič 

(navádzač Martin Pavlák), víťaz 

Európskeho pohára Radomír Dudáš 

(navádzač Maroš Hudík), ktorý musel 

vlaňajše MS vynechať pre zranenie, 

či druhý z Európskeho pohára 

Norbert Holík (s navádzačom Ľubošom 

Bošeľom). Prekvapiť však môžu 

aj ostatní, zatiaľ ešte majú všetci čas 

na správne vystupňovanie svojej 

formy a všetko je otvorené. Takže 

nás počas nasledujúcej sezóny čakajú 

napínavé súboje, na ktoré sa 

všetci tak tešíme, s vyvrcholením 

v marci na X. ZPH. 

DO VANCOUVRU PO ZLATO? 

„Zloženie družstva zo skúsených 

paralympijských medailistov (Chlebáková, 

Dudáš) v kombinácii s mladíckou 

dravosťou minuloročných 

medailistov z MS, ktorí sa výrazne 

tlačia dopredu svojimi výsledkami 

(Farkašová, Krako, Haraus), nám 

predurčuje dávať si pred nadchádzajúcou 

zimnou paralympiádou tie 

najvyššie ciele. Nikto z nás nechce 

hovoriť o konkrétnych umiestneniach, 

ale veríme si a určite dáme do 

toho všetko, aby bol výsledok čo najlepší. 

Všetci sú výborne motivovaní 

a túžba získať pre Slovensko historicky 

prvé zlato zo ZPH je veľmi veľká,“ 

konštatuje ďalej Dušan Šimo. 

Možnosti našich pretekárov mali 

preveriť už najbližšie preteky Európskeho 

pohára v tejto sezóne (v čase 

uzávierky tohto čísla). „Očakávania 

sú po výborných výsledkoch v minulej 

sezóne veľké a latka je postavená 

vysoko. Takže ostáva už len 

zaželať našim športovcom veľa 

zdravia, šťastia a pevnej vôle na ceste 

za úspechmi,“ zakončil svoju analýzu 

pred štartom sezóny reprezentačný 

tréner. 

★★★ 

Slovenskí lyžiari potvrdili svoje vysoké 

ambície už počas prvých pretekov 

sezóny na Európskom pohári 

v Pitztali. V obrovskom slalome 

triumfoval medzi zrakovo postihnutými 

mužmi R. Dudáš, druhý bol 

J. Krako, štvrtý N. Holík, piaty skončil 

M. Haraus. Medzi telesne postihnutými 

ženami skončila P. Smaržová 

tretia a I. Chlebáková štvrtá. Darilo 

sa nám aj v pretekoch Super-G, kde 

sme dokonca zvíťazili v troch kategóriách. 

Medzi zrakovo postihnutými 

ženami H. Farkašová, medzi 

zrakovo postihnutými mužmi 

R. Dudáš a medzi telesne postihnutými 

ženami P. Smaržová. V rovnakej 

súťaži skončila hneď za ňou 

I. Chlebáková a skvelé tretie miesto 

obsadil medzi telesne postihnutými 

mužmi M. France. 

9

KAMPAŇ 

„Kolesá“ si odkrútili svoj siedmy ročník 

Novinkou bola súťaž miest a obcí v „šliapaní“ kilometrov na stacionárnych bicykloch 

Charitatívny projekt „Na kolesách proti rakovine“ 

absolvoval v roku 2009 už svoj siedmy ročník. Jeho hlavným 

organizátorom bol opäť Slovenský paralympijský výbor, 

ktorý tak šíri myšlienku zakladateľa projektu, 

paralympijského šampióna zo Sydney 2000 Radovana 

Kaufmana, o aktívnom boji proti zákernej civilizačnej 

chorobe. Spoluorganizátormi boli tradične Nadácia SPP 

a Nadácia Výskum rakoviny. 

V spolupráci s firmou 

InSportline sa 

nám podarilo do 

projektu pridať ďalšiu 

pohybovú aktivitu, obsahujúcu 

i prvok súťaživosti, ktorý doteraz 

v kampani chýbal. Spomínaná 

firma nám zapožičala sedem cyklotrenažérov, 

navštívili sme s nimi 

20 miest a obcí Slovenska. V priebehu 

troch hodín sa do šliapania zapájali 

okoloidúci ľudia a súťažili 

s ďalšími mestami v počte našliapaných 

kilometrov a zapojených ľudí. 

Celkovo sa do tejto aktivity zapojilo 

1432 cyklistov, spolu našliapali 

8381,17 km. Najviac ľudí sadlo na 

cyklotrenažéry v Partizánskom – 

242 a najväčšiu vzdialenosť našliapali 

v Smoleniciach – 666 km. Nechýbali 

ani tradičné symbolické jazdy, 

ktoré sa uskutočnili vo viacerých 

mestách a obciach. Ich podstatou 

bolo absolvovanie stanovenej trate 

na ľubovoľnom nemotorovom kolieskovom 

prostriedku. Na celom 

Slovensku sa do symbolických jázd 

zapojilo viac ako 2000 ľudí. 

Cieľmi kampane zostali, ako po 

iné roky, priblížiť širokej verejnosti 

problémy zdravotne postihnutých 

ľudí a ľudí s onkologickým ochorením, 

zapojenie čo najväčšieho počtu 

Použitie výťažku zo zbierky v roku 2009 

O rozdelení rozhodol VV SPV na svojom riadnom zasadnutí dňa 30. októbra 

2009: 

✓ 

✓ 

✓ 

✓ 

na účet Nadácie Výskum rakoviny sa po podpise darovacej zmluvy poukázalo 

40% vyzbieranej sumy na nákup prístroja Real-time PCR 

(6096,40 eur) 

na účet združenia Rad ONKO sa po podpise zmluvy poukázalo 30% vyzbieranej 

sumy na nákup prístroja Gammacell (4572,30 eur) 

15% vyzbieranej sumy sa použilo na nákup protéz, ortéz a športových 

vozíkov pre paralympijských športovcov (2286,10 eur) 

zostávajúcich 15% sa použilo na čiastočné krytie nákladov na organizáciu 

projektu (2286,10 eur) 

ľudí do pohybových aktivít, šírenie 

osvety a vzdelávanie detí predškolského 

a školského veku, vyzbieranie 

finančných prostriedkov na zakúpenie 

diagnostických a liečebných onkologických 

prístrojov, ako aj na zakúpenie 

pomôcok pre paralympijských 

športovcov. 

Vyzbieraná finančná čiastka na 

podporu boja proti rakovine bola určená 

na nákup prístroja Platničkový 

Real-time PCR, ktorý je prvým a výnimočným 

prístrojom, schopným 

zanalyzovať ribonukleovú kyselinu 

RNA v tele človeka a upozorniť na 

možný výskyt rakovinového ochorenia. 

Úlohou prístroja je spresniť 

diagnózu a dať rýchlu a presnú informáciu 

lekárovi pre výber správnej 

liečby. Časť vyzbieraných finančných 

prostriedkov bude taktiež 

použitá na nákup protéz, ortéz 

a športových vozíkov pre paralympijských 

športovcov a na zakúpenie 

prístroja Gammacell, slúžiaceho na 

liečbu rakoviny v spolupráci s občianskym 

združením Rad ONKO. 

K tradícii projektu patria aj benefičné 

koncerty, na ktorých vystupujú 

známi umelci na podporu boja proti 

rakovine bez nároku na honorár. 

SPV aj v práve končiacom sa roku 

pokračoval v práci a myšlienke speváčky 

Evy-Márie Uhríkovej, ktorá organizovala 

koncerty v rámci projektu 

v niekoľkých predchádzajúcich 

ročníkoch a v roku 2007 podľahla 

rakovine. Tohtoročnú šnúru otvorili 

Turčianske Teplice 14. júna koncertom, 

ktorý sa uskutočnil vďaka 

výdatnej finančnej a organizačnej 

pomoci mesta Turčianske Teplice 

(účasť asi 1000 ľudí, vyzbieraná 

čiastka 708,97 eur). Pokračovali sme 

v Dunajskej Lužnej 21. júna a podujatie 

bolo zároveň spomienkovým 

koncertom na Evu-Máriu Uhríkovú 

(účasť asi 1500 ľudí, vyzbieraná 

čiastka 1266,38 eur). Koncert v Púchove 

26. júna musel byť, bohužiaľ, 

po vystúpení dvoch účinkujúcich 

pre silnú búrku zrušený (účasť asi 

300 ľudí, vyzbieraná čiastka 139,18 

eur). Úspešný záver obstarali Smolenice 

23. augusta, kde vystúpili 

okrem iných aj Iveta Bartošová, Zuzana 

Smatanová, Peter Lipa a Robo 

Opatovský. Bohatý program trval 12 

hodín (účasť asi 3000 ľudí, vyzbieraná 

čiastka 3724,14 eur). 

Celkovo sa na celom území Slovenska 

podarilo vyzbierať 15 008,95 

eur (stav k 10. 12. 2009). Na účet 

zbierky je však možné prispievať 

i naďalej. Jej definitívne uzavretie 

bude známe k 30. marcu 2010, dokedy 

je oficiálne platné povolenie 

Ministerstva vnútra SR. 

FOTO ROMAN BENICKÝ 

10

BOLI SME 

PRI TOM 

Do Vancouvru 

Na pôde Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), 

ktorý je už šesť rokov generálnym partnerom Slovenského 

paralympijského výboru (SPV), sa v stredu 9. decembra 

uskutočnil slávnostný krst maskota Slovenského 

paralympijského družstva Vancouver 2010. Sobík Bobo bude 

sprevádzať našich športovcov počas ich zápolení 

na západnom brehu Kanady v marci budúceho roku a bude 

im dodávať odvahu, silu a vytrvalosť. Táto tradícia sa začala 

v roku 2004, keď vyprevadil našich paralympionikov 

do aténskeho dejiska hier tigrík Tigi. Nasledoval vtáčik Fubi 

1 2 

Svojimi piesňami ozdobil atmosféru krstu Robo Opatovský, ktorý sa moderátorke Alene Heribanovej vyznal zo svojho vzťahu k Vianociam 

i k slovenským paralympionikom (foto 1, 2). 

3 4 

Bibiána Obrimčáková popriala našim športovcom veľa úspechov v dejisku ZPH 2010 (foto 3), Peter Kamenický zasa prezentoval význam 

partnerstva medzi SPP a SPV (foto 4). 

5 6 

Autor víťazného námetu Mikuláš Lakatoš prišiel do Bratislavy s riaditeľkou školy aj so svojou učiteľkou výtvarnej výchovy. Paralympionikom 

priniesli pekný vinš i kresby žiakov (foto 5, 6). 

12

BOLI SME 

PRI TOM 

so sobíkom Bobom 

(ZPH Turín 2006), dráčik Drago (PH Peking 2008) 

a najčerstvejším prírastkom do rodiny maskotov je práve 

sobík Bobo. Jeho námet sa opäť zrodil v detskej výtvarnej 

súťaži prof. Karola Ondreičku „Mesiac detskej tvorby“, ktorú 

každoročne organizuje Združenie Korytnačky v spolupráci 

s Nadáciou SPP a SPV. Autorom víťazného návrhu je 12-ročný 

žiak Špeciálnej základnej školy v Komárne Mikuláš Lakatoš. 

Krstnými rodičmi maskota sa stali štátna tajomníčka 

Ministerstva školstva SR Bibiána Obrimčáková a riaditeľ 

sekcie pre vzťahy s verejnosťou SPP Peter Kamenický. 

7 8 

Predseda SPV Ján Riapoš vyslovil želanie, aby sobík Bobo priviedol našich lyžiarov k zisku prvého zlata zo zimnej paralympiády (foto 7). Zároveň 

ocenil autora víťazného námetu (foto 8). 

9 10 

Samotného krstu sa spolu s Jánom Riapošom ujali Bibiána Obrimčáková a Peter Kamenický, ktorý zaželal Bobovi plný záprah vancouverských 

medailí (foto 9, 10). 

11 12 

V Kongresovom centre SPP nechýbali naše reprezentantky Veronika Vadovičová a Alena Kánová, ktoré už vedia, ako chutí paralympijské zlato 

(foto 11), a nechýbala ani dobrá nálada (foto 12). 


13

ZO SVETA 

Zmena vedenia a úspech SPV na poli diplomatickom 

V sídle Európskeho paralympijského 

výboru vo Viedni sa koncom 

septembra (18. – 20. 9. 2009) 

zišli zástupcovia 52 členských 

subjektov na Európskej konferencii 

a následne na Generálnom 

zhromaždení EPV. Počas konferencie, 

ktorej hlavným bodom bol 

ďalší vývoj paralympijských športov, 

sa v diskusii venovali hlavne 

riadeniu, inštitucionálnemu usporiadaniu 

a spolupráci s medzinárodnými 

športovými federáciami. 

V malajskom Kuala Lumpure v dňoch 19. - 22. 

novembra zorganizoval Medzinárodný paralympijský 

výbor (IPC) konferenciu a XIV. zasadanie generálneho 

zhromaždenia. Delegátmi za Slovensko 

boli Samuel Roško (zastupoval predsedu SPV, ktorý 

si v tom čase plnil športové povinnosti na opačnom 

konci sveta) a Martin Čapla, ktorí spolu s delegátmi 

zo 131 členských subjektov IPC boli od začiatku 

v očakávaní výsledku už dlhodobejšie diskutovanej 

témy, a to navrátenia športu mentálne 

postihnutých do programu športových podujatí 

pod hlavičkou IPC. Pred samotným generálnym 

zhromaždením však prebehla aj k tomuto bodu 

počas konferencie veľmi búrlivá diskusia po zverejnení 

štúdie o posune v klasifikácii. Okrem tejto 

témy rezonovali počas konferencie – po samotnej 

prezentácii aktivít IPC v poslednom období zameraných 

na marketing a komunikáciu, športové podujatia 

a vzdelávanie – témy týkajúce sa licenčného 

programu a s ním spojenej novovytvorenej databázy, 

tvorby marketingového programu a prezentácie 

NPV, paralympijského školského dňa, antidopingového 

vzdelávania a programu kariéry 

športovca. 

XIV. generálne zhromaždenie IPC v úvode prijalo 

5 nových členov (Brunej, Čierna Hora, Mozambik, 

Trinidad a Tobago, Medzinárodná lukostrelecká 

federácia – FITA) a po schválení správ a rozpočtov 

za roky 2007, 2008, predbežného za rok 2009 

a návrhu rozpočtu na roky 2010 a 2011 pristúpilo 

k pripraveným návrhom úprav textu stanov, z ktorých 

najvážnejším bola úprava týkajúca sa rozhodovania 

o športových súťažiach, kde hlavné slovo 

budú mať i naďalej medzinárodné federácie v tých 

športoch, ktoré sú pod ich vedením (návrh bol na 

rozhodovanie komisie IPC), no a už spomínaná 

možnosť opätovného súťaženia športovcov s mentálnym 

postihnutím na podujatiach pod hlavičkou 

Zásadnú informáciu odprezentoval 

Xavier Gonzalez (výkonný riaditeľ 

IPC). Vo svojom referáte zdôraznil, 

že všetky aktivity IPC sú zamerané 

na skvalitnenie podujatí paralympijských 

športov, nezávisle od 

toho, či sú v priamom riadení IPC, 

alebo medzinárodných športových 

federácií. Ako ukázala diskusia, vývoj 

nezadržateľne speje k riadeniu 

všetkých paralympijských športov 

medzinárodnými športovými federáciami. 

Je to teda tak, že k dnešným 

– basketbalu, cyklistike, jazdectvu, 

lukostreľbe, stolnému tenisu a tenisu 

– sa v roku 2010 pridá streľba, 

v roku 2012 tanec na vozíku a do roku 

2016 atletika, lyžovanie, hokej na 

sánkach, plávanie a tlak na lavičke. 

Niektoré národné paralympijské výbory 

už nastúpili cestu stať sa súčasťou 

národných športových federácií, 

a to aktívnou spoluprácou pri riadení 

paralympijských športov a vytváraní 

podmienok pre spoločnú prípravu 

športovcov. V tomto duchu aj 

Slovenský paralympijský výbor začal 

diskusiu o budúcnosti paralympijského 

športu a má za sebou i prvé 

rokovania so slovenskými športovými 

zväzmi (SPV už aj podpísal prvú 

konkrétnu zmluvu o spolupráci). 

IPC. Nakoniec po viachodinovej diskusii, v ktorej 

boli najviac spochybňované klasifikačné kritériá 

a bolo poukázané na riziká, pomerom hlasov 

63:59 delegáti návrh schválili. Toto rozhodnutie 

Generálne zhromaždenie, ktoré 

sa začalo v nasledujúci deň, hodnotilo 

činnosť EPV za posledné dva roky, 

pričom najpozitívnejšie vyznelo 

vystúpenie európskych športovcov 

na PH v Pekingu 2008, kde Európania 

z celkovo 3951 športovcov tvorili 

až 48,7 % (z Európy sa zúčastnilo 

45 zo 147 zúčastnených krajín) a vybojovali 

spolu 659 medailí (188 – 

227 - 244) z 1431 celkovo udelených, 

čo bol podiel až 46 %. V hodnotení 

krajín boli v prvej dvadsiatke 

až desiati zástupcovia Európy, pričom 

najúspešnejšími boli Veľká Británia, 

Ukrajina a Rusko. V diskusii 

však najviac rezonovala absolútna 

stagnácia v činnosti EPV za posledné 

dva roky, čo v závere programu pri 

voľbách vyústilo ku kompletnej výmene 

predsedníctva. 

Generálne zhromaždenie si na 

ďalšie 4 roky zvolilo za prezidenta 

Johna Peterssona (Dánsko), ktorý 

vymenil na tomto poste Enriqua 

Sancheza-Guijoa (Španielsko). Do 

exekutívy boli ďalej zvolení Craig 

Carscadden (Veľká Británia), Samuel 

Roško (SR), Petra Huberová (Rakúsko), 

Denis Jaeken (Belgicko), Vytautas 

Kvietkauskas (Litva) a Michail Terentiev 

(Rusko). Generálnym sekretárom 

zostal Luca Pancalli (Taliansko). 

Slovenský paralympijský výbor 

týmto dosiahol ďalší úspech, tentoraz 

na poli diplomatickom. Exekutíva 

EPV už dodnes mala dve zasadania 

a na tom druhom, 5. - 6. decembra, 

prerokovala prvý návrh stratégie 

na roky 2010 až 2014, kde medzi 

priority EPV bude patriť i nová iniciatíva 

organizovania „Paraeurópskych 

mládežníckych hier“. Za túto 

prioritu bude zodpovedať práve náš 

zástupca a prvé testovacie podujatie 

by malo uzrieť svetlo sveta v roku 

2010. Zároveň sa počas tohto zasadania 

uskutočnilo prvé stretnutie so 

zástupcami IPC, kde sa prerokovali 

možné formy vzájomnej spolupráce. 

Definitívny návrat športu mentálne postihnutých už v Londýne 

znamená, že IPC otvorilo brány týmto športovcom 

k opätovnému návratu do súťaží, vrátane PH Londýn 

2012. Tam by mali mať možnosť súťažiť v atletike, 

plávaní a možno vo veslovaní a v stolnom 

tenise. Definitívne o veslovaní a stolnom tenise 

rozhodnú medzinárodné federácie. 

Druhý rokovací deň odprezentovali v dopoludňajšom 

programe svoje hodnotiace správy a predložili 

pripravenosť všetky hosťujúce miesta od posledných 

až po v roku 2016 olympijských a paralympijských 

hier (Peking, Vancouver, Londýn, Soči 

a Rio de Janeiro). Zaujímavosťou bola v prezentácii 

Pekingu po OH a PH následná angažovanosť čínskej 

vlády, ktorá vyčlenila obrovské finančné dotácie 

na proces všeobecnej inklúzie zdravotne postihnutých 

občanov (vytvorili vzdelávacie a inštitucionálne 

programy a projekty). Vancouver potvrdil 

absolútnu pripravenosť na marcové X. zimné 

paralympijské hry, Londýn pripravenosť zaradiť do 

programu navyše do 200 športovcov s mentálnym 

postihnutím a Rio bezpečné hry. 

V posledný rokovací poldeň sa pozornosť sústredila 

na končiace sa obdobie prezidenta a predsedníctva, 

ale hlavne na voľby na nové funkčné 

obdobie. Z nich vzišlo rozhodnutie, že IPC na ďalšie 

4 roky bude riadiť a udávať smer jeho vývoja staronový 

prezident Sir Philip Craven (V. Brit.) s jednoznačnou 

podporou až 120 delegátov. Viceprezidentom 

sa stal Greg Hartung (Aus.) a v 15-člennom 

predsedníctve budú ďalej Dato' Zainal Abu 

Zarin (Mal.), Luis Campo (Arg.), Ann Cody (USA), 

Alan Dickson (V. Brit.), Rita van Driel (Hol.), Ali Harzallah 

(Tun.), Hyang Sook Jang (Kór. rep.), Patrick 

Jarvis (Šp.), Robert Balk (USA) - zástupca športovcov 

a Xavier Gonzalez (Šp.). 

Stranu pripravil SAMUEL ROŠKO, 

generálny sekretár SPV 

FOTO ARCHÍV SPV 

14

ROZHOVOR 

STANO ŠČEPÁN 

JEAN-JACQUES CIAZYNSKI, predseda predstavenstva SPP, a. s.: 

S dôverou dokážete viac 

Najskôr som mal problém s presnou výslovnosťou 

jeho mena. Narodil sa totiž vo Francúzsku, ale po rodičoch 

nosí poľské meno. Potom som váhal, či bude mať 

z pozície predsedu predstavenstva SPP k téme športovania 

zdravotne znevýhodnených dostatočne blízko, ale napokon 

som mal celkom opačný problém. Vybrať z jeho 

odpovedí tie najlepšie. Všetky totiž voňali človečinou, 

bezprostrednou úprimnosťou a životnou skúsenosťou... 

Dipl. Ing. Jean-Jacques Ciazynski 

Narodil sa 4. apríla 1952 v Suresnes vo Francúzsku. Je absolventom 

Banskej školy v Nancy. V roku 1978 nastúpil do spoločnosti Gaz de 

France, kde pôsobil na rôznych pozíciách na díviziách prepravy a skladovania, 

predtým než začal riadiť národný dispečing. 

V roku 1993 začal pôsobiť v medzinárodnej divízii 

ako riaditeľ pobočky Gaz de France na Slovensku. 

V rokoch 1995 až 1997 bol členom 

predstavenstva Pozagas. V roku 1997 sa 

vrátil do Francúzska, kde pracoval najprv 

vo Výskumnom centre Gaz de France a následne 

v prepravnej dcérskej spoločnosti 

Gaz de France ako riaditeľ pre západný 

a stredný región. V júli 2006 prišiel na Slovensko 

a stal sa predsedom predstavenstva 

Nafta a. s. Od septembra 2008 je členom 

predstavenstva spoločnosti SPP, a. s., a od prvého 

júla 2009 pôsobí ako predseda predstavenstva. 

Od júla pracujete v pozícii vrcholového 

manažmentu jednej z najväčších 

spoločností na Slovensku. 

Dá sa vaša práca prirovnať k nejakému 

športovému odvetviu? K šachu? 

K behu na dlhé trate? Ku kolektívnemu 

športu alebo k niečomu 

inému? 

Myslím si, že prirovnanie k športu 

je vhodné. Ale nie k jednému. Naša 

práca má podobnú charakteristiku 

ako súťažné športy. S tým rozdielom, 

že v biznise nestačí v duchu 

Coubertinovho hesla zúčastniť sa, 

ale treba byť aj úspešný. Aj my súperíme 

s konkurenciou. Ak realizujeme 

dlhodobý projekt, môžeme to 

prirovnať k behu na dlhé trate, častejšie 

možno k behu cez prekážky – 

steeplechase. Súčasne však vediem 

aj tím, takže môžeme naše úsilie 

prirovnať aj ku kolektívnym športom 

– k basketbalu či futbalu. Nedá 

sa teda hovoriť o prirovnaní k jednému 

špecifickému športovému odvetviu, 

ale o podobnosti s mnohými 

druhmi športov. 

Môžete si dovoliť prejaviť vo vašej 

pracovnej pozícii emócie podobné 

tým, ktoré prežívajú 

športoví fanúšikovia? 

Áno. Nielen môžeme, ale aj 

musíme. Napríklad vo vzťahu 

k našim zamestnancom. Aj 

my vnímame, cítime a prežívame 

to, čo sa okolo nás deje. 

Sme ľudia, nie stroje. Emócie 

patria aj k nášmu 

pracovnému životu, 

ale, samozrejme, nie sú také 

výrazné ako v prípade veľkých duelov 

futbalových tímov. 

Víťazstvá prinášajú eufóriu, radosť, 

uspokojenie. Ako však na vás, 

hoci to manažéri 

nemajú radi, vplývajú prípadné prehry? 

Máte pravdu, nemám rád prehry. 

No môžu sa stať. Ale aj na prehrách 

vždy môžete nájsť pozitívne veci. Minimálne 

sa môžete z nich učiť. Identifikovať 

príčiny, pozitívne kroky aj 

chyby. Myslím, že aj prehry môžu priniesť 

dobrý efekt. Malé prehry totiž 

niekedy vedú k riešeniam, ktoré nás 

môžu priviesť k veľkým víťazstvám. 

Ale opakujem, napriek tomu prehry 

nemám rád. Sme v súťaživom 

svete a my chceme patriť 

k víťazom. 

Ako „liečite“ sklamania, 

ak sa objavia? Pripúšťate 

niekedy aj sériu prehier? 

Nemám dosiaľ podobnú 

skúsenosť. Malé prehry sme 

zaznamenali. Ale nie 

v sérii. Pre mňa je dôležitá 

analýza problémov, 

diskusia, nájdenie príčin. To je 

podstatné. A spoľahlivé. 

Ak nájdete dôvody prehry, potom 

môžete naštartovať pozitívne veci. 

Ich realizácia vedie k výhram. A nimi 

motivujete seba aj spolupracovníkov. 

Je podľa vás motivácia jedným 

z hlavných nástrojov na dosiahnutie 

úspechu? 

Nepochybne áno. Je to veľmi 

dôležitý motív. V práci rovnako 

silný ako v športe. Potrebujete 

motiváciu a jej zúročenie 

v radosti z výsledku. 

V SPP je pravidlom striedanie 

predsedov predstavenstva. 

Považujete to za dobrý 

model? Vidíte v tom istý model 

súťaživosti? Je to aj pre vás 

výzva? 

Myslím, že je to dobrý model. Má 

svoj význam. Keď ste vo vrcholovej 

pozícii len jeden rok, viete, že nemáte 

veľa času. V opačnom prípade nastáva 

typický efekt takpovediac 

z „únavy materiálu“. Isteže, je to 

veľmi náročné, ale súčasne ide o veľkú 

výzvu. Samozrejme, záleží od 

spolupráce s kolegami, ako ju zvládnete. 

Navyše, rotácia na poste predsedu 

predstavenstva je aj istou lekciou 

skromnosti. 

Kde a kedy sa zrodil váš záujem 

o ľahkú atletiku? 

Dávno v minulosti. 

Ešte keď som bol 

chlapcom, môj 

učiteľ na škole 

bol desaťbojárom 

a priviedol 

ma 

16

ROZHOVOR 

„Je pre nás cťou, že pomáhame napĺňať 

sny a túžby slovenských paralympionikov. 




že je to rozumná a dobrá podpora v rámci 

celkovej filozofie našej spoločnosti,“ 

tvrdí predseda predstavenstva SPP, a. s., 

Jean-Jacques Ciazynski 

k športu. Veľmi skoro som začal 

behávať. Skúšal som viacero atletických 

disciplín. Páčilo sa mi to. 

Neskôr som s nadšením sledoval 

OH v Mexiku a uchvátil ma svetový 

rekord Boba Beamona v skoku 

do diaľky. Pamätám si, ako som si 

vtedy v noci nášho času hovoril, 

že to už nikto nezopakuje. Sledoval 

som tie súťaže s veľkými emóciami 

a mimoriadne ma motivovali. 

Začal som neskôr vážne trénovať 

a mal som radosť z každého 

zlepšenia. 

Túžili ste vtedy v chlapčenskom 

veku po športovej kariére? 

Samozrejme, vždy. Keď som videl 

výnimočných atlétov, páčili sa mi 

ich výkony aj víťazstvá. A keď som 

potom sám niekedy niečo vyhral, 

hoci len na školských pretekoch, 

bol som nadšený. Venoval som sa 

behom na kratšie vzdialenosti, bavila 

ma aj cyklistika, no najviac asi 

skok do diaľky. Ale na skutočne veľké 

víťazstvá som nebol dostatočne 

talentovaný. 

Kedy ste si uvedomili, že nenaplníte 

predstavy o športovej kariére 

a čím ste ich nahradili? 

Asi vtedy, keď som na jednej bežeckej 

súťaži skončil síce druhý, ale 

až asi osem metrov za víťazom. 

Neskôr sa síce stal dokonca majstrom 

Francúzska, ale pochopil 

som, že na vrcholový šport nemám 

dispozície. Priznávam, bolo to sklamanie, 

ale zmieril som sa s tým. 

Zmenil som svoje smerovanie a následne 

aj ambície do celkom iných 

oblastí. To je život... 

Sledujete dodnes vrcholné atletické 

súťaže? Našli ste si čas napríklad 

na MS v atletike, ktoré boli 

v roku 2003 priamo v Paríži? 

Sledujem, ale len cez televíznu 

obrazovku. Na šampionát som sa, 

žiaľ, do hľadiska nedostal, pretože 

som v tom čase nebol v Paríži. 

Ľudia, ktorí pracujú v plnom nasadení, 

neraz ventilujú každodenný 

stres aktívnym pohybom. Platí 

to aj o vás, alebo ostávate v pozícii 

„platonickej“ lásky k športu? 

Niečo medzi. Venujem sa džogingu 

dvakrát týždenne. Skúšam 

trochu trénovať v prírode, behávam 

desať kilometrov. Netrénujem 

veľa, ale cielene. 

Čo vám to prináša? 

Predovšetkým pocit zdravia, ale 

aj potešenie z pohybu. Navyše, keď 

som sám, môžem rozmýšľať 

o mnohých veciach, aj o problémoch. 

A keď skončíte, problémy sú 

vyriešené. 

Skutočne? 

Často áno. Vaše vedomie je slobodné, 

prázdne, stres sa vyplavuje... 

Ale ak premýšľate pri behu 

o problémoch a hľadáte riešenia, 

nevytráca sa samotné potešenie 

z neho? 

Pravdou je, že niekedy bežíte 

akosi automaticky, ale ja mávam 

radosť z behania práve pre uvoľnenie 

celého organizmu. A potešenie 

je o to väčšie, ak po dobehnutí máte 

v hlave dobrý nápad... 

Už ste vo veku, keď vás asi netrápi 

zlepšovanie osobných rekordov... 

Mýlite sa. Testujem si svoje výkony. 

Chcem totiž bežať na budúci 

rok polmaratón v Košiciach. Štartoval 

som už aj tento rok, ale odbehol 

som len štrnásť kilometrov. Na budúci 

rok však polmaratón už dokončím. 

Atmosféra v Košiciach bola 

vynikajúca, počet ľudí inšpirujúci 

a motivujúci. Začínam preto intenzívnejšie 

trénovať. V zime skúsim 

modelový tréning. Cítim, že som sa 

trochu zlepšil, ale ešte to nebola seriózna 

príprava. Od kratších tratí 

k maratónu či polmaratónu je dlhá 

cesta... 

Môžete porovnať vnímanie športu 

vo Francúzsku a na Slovensku? 

Myslím, že je podobné. Vo Francúzsku 

je možno viac na výslní futbal, 

ale súčasne je aj väčším biznisom. 

Niekedy to prináša pozitívne 

momenty, máme profesionálnejšie 

podmienky, celý systém, aj marketing, 

ale na druhej strate je v tom 

menej radosti zo športu a oveľa 

viac kalkulácií. Dúfam, že aj váš futbal 

sa po postupe na majstrovstvá 

sveta v JAR dostane vysoko. 

SPP dlhodobo podporuje slovenský 

paralympijský šport. Mienite 

pokračovať v tejto spolupráci, prípadne 

máte víziu jej inovácie? 

Samozrejme, budeme pokračovať. 

Je to veľmi dobrá idea a pôjdeme 

rovnakou cestou ako doteraz. 

Každý v našom manažmente to 

schvaľuje a som presvedčený, že to 

má zmysel. 

Neprekáža vám, že vrcholový 

šport môže priniesť väčší benefit 

v rámci reklamy? 

Nie som si istý. Možno niekedy 

áno, ale naša motivácia v tomto prípade 

neústi do reklamy. Je pre nás 

cťou, že pomáhame napĺňať sny 

a túžby slovenských paralympionikov. 




že je to rozumná a dobrá podpora 

v rámci celkovej filozofie našej spoločnosti... 

Áno, aj s akýmsi posolstvom. 

Na začiatku, keď som rozmýšľal 

o hendikepovaných športovcoch, 

vnímal som ich postihnutie, 

ale postupne sa viac a viac zaujímam 

najmä o ich súťaže a výsledky. 

Mieru ich zdravotného hendikepu 

prekrýva ich vôľa a s obdivom sledujem 

ich vystúpenia na vrcholných 

súťažiach, aj na paralympijských 

hrách. Nie je to pre nich jednoduché. 

Dnes ich však viac vnímam ako 

športovcov než paralympionikov. 

O to viac, že skutočne dosahujú početné 

obdivuhodné úspechy. 

Priznali ste, že máte istú súťaživosť 

v sebe. Nachádzate inšpiráciu 

aj v ich úsilí? 

Keď sledujem niektorých, čo robia, 

hovorím, si - to nie je možné. 

Ale keď oni dokážu v príprave aj 

na športovisku nemožné, prečo 

by sme aj my nemohli dokázať 

niečo podobné, čo sa na prvý pohľad 

zdá nedosiahnuteľné? Ich 

odkaz je jasný - ak skutočne niečo 

chcete, dokážete to. V biznise sú 

niekedy tiež mimoriadne ťažké situácie, 

ale môžeme ich zvládnuť. 

Hovorím môžeme v množnom 

čísle. 

Vo februári budú vo Vancouvri 

zimné olympijské a následne 

v marci aj paralympijské hry. Nájdete 

si čas na ich sledovanie, prípadne 

aj na vycestovanie na ne? 

Plánujem tam ísť. Pochopiteľne, 

neuvidím všetky súťaže, ale na pár 

dní by som chcel zažiť tú atmosféru 

nabitú vnútornou energiou paralympionikov. 

Už možnosť byť pri 

ich súťažení považujem za cennú 

skúsenosť. Dúfam, že mi povinnosti 

dovolia vycestovať. Stačí si spomenúť 

na januárové problémy. Ak 

náhodou nie, potom pôjde z SPP 

niekto iný. Chceme podporiť slovenských 

paralympionikov priamo 

na hrách vo Vancouvri. 

Vaše želanie pre nich? 

Dve veci: nech majú úspech a zábavu. 

Možno by sme to mohli aj 

otočiť – zábavu, potešenie a úspech. 

Ale ako viete, aj úspech je 

dôležitý. 

Máte dostatok životných skúseností, 

prešli ste rôznymi pozíciami. 

Čo ostáva pre vás skutočnou hodnotou 

v ľudskom živote a v našom 

každodennom pracovnom nasadení? 

Dôvera. Osobne ju kladiem na vrchol 

hodnôt. Dôvera v moju rodinu, 

v môj pracovný tím, ale aj dôvera 

v samého seba. S ňou dokážete 

oveľa viac. Bez nej ste sám a keď ste 

sám, viete, ako je všetko veľmi ťažké... 

17

STOLNÝ TENIS 

ROMAN VÉGH 

Formu potvrdili aj v Južnej Amerike 

Šestica slovenských stolných tenistov bojovala o nomináciu a o nasadenie na MS 

Turnaje Copa Tango v argentínskom Buenos Aires a Brasilian 

Open v hlavnom meste najväčšej juhoamerickej krajiny 

preverili výkonnosť našich stolných tenistov. Na oboch 

sa zišla silná konkurencia z celého sveta, v Brazílii nechýbali 

ani reprezentanti Číny. Je potešiteľné, že slovenskí športovci 

sa ani v ďalekej cudzine nestratili. Naopak, podieľali 

sa na zisku 17 medailí a na oboch turnajoch pridali celkové 

druhé miesto v hodnotení krajín. 

Ján Riapoš a Rastislav Revúcky na stupni víťazov po triumfe v súťaži družstiev. 

Počas juhoamerického turné sa tam naši hráči ocitli celkove 17-krát. 

Spoločná fotografia s veľvyslancom SR v Argentíne Pavlom Šípkom 

(v hornom rade štvrtý zľava) na pôde našej ambasády v Buenos Aires. 

V závere roku 2009 sa slovenská 

reprezentácia telesne postihnutých 

stolných tenistov zúčastnila na juhoamerickom 

turné. Hlavným cieľom 

bolo získať dostatok bodov na 

potvrdenie nominácie na MS 2010, 

ktoré sa budú konať v budúcom roku 

v Kórejskej republike, ale rebríček 

pre nominovaných účastníkov 

sa uzatvára už k 1. januáru 2010. 

Hráči zároveň bojovali aj o čo najlepšie 

nasadenie na svetovom šampionáte. 

Výpravu v Argentíne tvorili jej vedúci 

a tréner vozičkárov Tomáš Varga, 

tréner stojacich Ján Bezecný, 

člen realizačného tímu Paulo Guassardo 

a hráči Alena Kánová, Ján 

Riapoš, Rastislav Revúcky (vozičkári), 

Oľga Barbušová, Ladislav Gáspár 

a Miroslav Jambor (stojaci). 

Ako prvý v poradí sa hral turnaj 

Copa Tango v Argentíne (s nižším 

faktorom 20), ktorý mal hlavne zabezpečiť 

dostatočnú aklimatizáciu 

hráčov pred rankingovo silnejším 

turnajom v Brazílii. V úvode argentínski 

organizátori podcenili veľký 

záujem hráčov, čo sa negatívne odzrkadlilo 

na ubytovaní i na doprave 

do športového komplexu. I napriek 

týmto problémom sa Slováci vyrovnali 

s náročným cestovaním a aklimatizáciou 

veľmi dobre a podarilo 

sa im vybojovať desať medailí. 

V hodnotení krajín skončilo Slovensko 

na skvelom druhom mieste za 

Francúzskom. 

S Argentínou sa spája ešte jedna 

zaujímavosť. Naša reprezentantka 

VÝSLEDKY SLOVENSKÝCH REPREZENTANTOV 

COPA TANGO 

1. miesto 

Ján Riapoš (TT2) 

súťaž jednotlivcov 

Ladislav Gáspár (TT10) 


Oľga Barbušová 

open stojacich žien 

Ján Riapoš – Rastislav Revúcky (TT2) 

súťaž družstiev 

2. miesto 

Alena Kánová (TT3) 

súťaž jednotlivkýň 

Alena Kánová 

open vozičkárok 

Alena Kánová (TT3) 

súťaž družstiev* 

3. miesto 

Oľga Barbušová (TT8) 


Miroslav Jambor (TT8) 


Ladislav Gáspár – Miroslav Jambor (TT10) súťaž družstiev 

BRASILIAN OPEN 

1. miesto 

Oľga Barbušová (TT8) 


Rastislav Revúcky (TT2) 


Ján Riapoš-Rastislav Revúcky (TT2) 


Alena Kánová (TT1-3) 


Oľga Barbušová (TT6-8) 


2. miesto 

Ján Riapoš (TT2) 


3. miesto 

Ladislav Gáspár (TT10) 


*partnerkou v družstve bola hráčka z inej krajiny 

v kategórii stojacich Oľga Barbušová 

hrala na argentínskej pôde v polodomácom 

prostredí, keďže z Buenos 

Aires pochádza jej manžel Paulo 

Guassardo. Zároveň prišli jeho rodičom 

prvýkrát ukázať vnučku. Práve 

Oľga bola počtom bodov na hrane 

účasti na MS, ale vďaka úspechu na 

tomto turnaji sa aj jej túžba po svetovom 

šampionáte premenila na 

skutočnosť. 

Následne sa výprava presunula 

do brazílskeho vnútrozemia, v ktorom 

leží hlavné mesto krajiny Brasília. 

Práve to bolo dejiskom posledného 

tohtoročného turnaja s faktorom 

40 (do tejto kategórie je zaradený 

aj piešťanský turnaj Slovakia 

Open). Aj tu sa zopakoval predošlý 

scenár s organizátorskými chybami 

z Argentíny, keďže opäť došlo k podceneniu 

bohatej účasti stolných tenistov 

z celého sveta zbierajúcich 

body na MS. Najväčšie problémy 

boli s bezbariérovým ubytovaním. 

Našťastie, tento problém sa v priebehu 

dvoch dní podarilo odstrániť 

a hráči sa konečne mohli sústrediť 

iba na svoje športové výkony... 

Turnaju dominovala stolnotenisová 

veľmoc Čína, ktorá vyhrala 

hodnotenie krajín. Ale hneď za ňou 

skončilo Slovensko, ktoré tak nadviazalo 

na vystúpenie v susednej 

Argentíne. Najúspešnejším hráčom 

spomedzi našich reprezentantov 

sa stal Ján Riapoš so ziskom 

troch zlatých a jednej striebornej 

medaily. 

Hráčov a realizačný tím prijal 

v Buenos Aires mimoriadny a splnomocnený 

veľvyslanec SR v Argentíne 

Pavel Šípka, v Brasílii zasa jeho 

kolega Branislav Hitka. Obom veľvyslancom 

odovzdali naši športovci 

poháre za druhé miesta v turnajoch 

ako prejav vďaky za pomoc pri zabezpečení 

ich pobytu. Okrem slovenských 

zastupiteľstiev pomáhal 

našim športovcom za veľkou mlákou 

aj Karol Židuliak, ktorý emigroval 

v 70. rokoch, v súčasnosti pôsobí 

vo funkcii technického delegáta pre 

turnaje v stolnom tenise a zúčastnil 

sa na Copa Tango aj na Brasilian 

Open. 

18

PLÁVANIE 

Prvý medailový zisk Karin Petrikovičovej 

Slovenskí zdravotne postihnutí plavci úspešne testovali dejisko PH 2016 

Brazílske Rio de Janeiro bolo na prelome novembra 

a decembra dejiskom prvých IPC majstrovstviev sveta 

v krátkom 25-metrovom bazéne. Na pretekoch, na ktorých 

štartovalo 246 plavcov z 31 krajín, vylovili slovenskí 

reprezentanti z vody tri medaily. O dve sa postarala 

strieborná paralympionička z Atén 2004 Viera 

Mikulášiková, jednu získala Karin Petrikovičová. V jej 

prípade je tento úspech o to cennejší, že ide vôbec 

o prvú medailu slovenského zrakovo postihnutého 

plavca na veľkom podujatí. 

Viera Mikulášiková 

získala striebro v disciplíne 

200 metrov 

polohové preteky 

a bronz na 50 metrov 

voľný spôsob. Pikantériou týchto jej 

druhých medailovo úspešných pretekov 

bola silná búrka nad plaveckým 

areálom neďaleko slávneho 

futbalového štadiónu Maracana, 

takže preteky museli organizátori 

prerušiť. Dvadsaťosemročná Bratislavčanka 

siahala po medailách aj 

v ďalších dvoch disciplínach. Na 

100 metrov prsia sa jej dokonca podarilo 

prekonať starý svetový rekord, 

ale okrem nej sa to podarilo aj 

ďalším trom súperkám, takže vo 

vzácne vyrovnanom súboji skončila 

nakoniec štvrtá. Druhá „zemiaková“ 

medaila sa jej ušla v disciplíne 

100 metrov voľný spôsob, kde ešte 

v polovici trate plávala ako tretia. 

V každom prípade si za svoj výkon 

v Riu zaslúži absolutórium a spokojní 

s jej výkonmi boli aj tréneri – 

osobný Martin Sadloň a reprezentačný 

Ivan Šulek. 

Pre druhú medailistku, iba 

16-ročnú Karin Petrikovičovú, 

môže byť Rio odrazovým mostíkom 

k veľkej kariére. Striebro v disciplíne 

100 metrov znak dosiahla na svojich 

tretích veľkých pretekoch v živote 

(po PH 2008 v Pekingu a ME 

2009 na Islande). Vzhľadom na vek 

je plavkyňa z Piešťan veľmi perspektívnou 

pretekárkou do budúcnosti 

a veľkou slovenskou nádejou 

už pre nadchádzajúce PH 2012 

v Londýne. „Okrem spomínanej 

medaily sa Karin darilo vo všetkých 

disciplínach, v ktorých plávala, nakoľko 

sa jej podarilo dostať v nich 

nielen do finále, ale aj spraviť si 

osobáky a získať dobré umiestnenie,“ 

uviedol Ivan Šulek. V disciplínach 

100 a 200 m polohové preteky, 

ako aj 50 m voľný spôsob 

obsadila zhodne šieste miesto, na 

100 m prsia a 100 m voľný spôsob 

siedme miesto a 100 m motýlik ôsme 

miesto. 

Veľmi blízko k medaile mala 

aj niekoľkonásobná paralympijská 

medailistka z Atlanty 1996 a Sydney 

2000 Margita Prokeinová, ktorá 

vo svojich disciplínach mala nasledovné 

umiestnenia: 50 m motýlik 

štvrté miesto, 100 m polohové 

preteky siedme miesto, 50 m voľný 

spôsob desiate miesto. „Je to obdivuhodné, 

nakoľko Gitka má za sebou 

niekoľko náročných týždňov 

v práci, keď písala knihu a obhájila 

si doktorát,“ zdôraznil reprezentačný 

tréner. 

Nestratili sa ani naši mladí pretekári. 

Gabriel Izsóf, Roman Buchta 

a Miroslav Šušnyák mali svoju premiéru 

na svetovom podujatí, ale 

napriek tomu plávali podľa Šuleka 

sympaticky, keď každý z nich dosiahol 

svoje najlepšie časy. Ďalšími 

členmi výpravy boli plavec Michal 

Beracka a trénerka Daniela Šipošová. 

„Preteky mali po technickej aj 

výkonnostnej stránke veľmi dobrú 

úroveň, o čom svedčia desiatky nových 

svetových rekordov. Veľmi 

dobré bolo aj ubytovanie, keď sme 

bývali priamo na pláži Barra de Tijuca. 

Taktiež strava bola chutná, plná 

ovocia a zeleniny, ako aj veľký 

výber jedál. Celé majstrovstvá 

môžem zhodnotiť ako vydarené,“ 

zakončil svoj návrat k šampionátu 

v Brazílii Ivan Šulek, ktorý bol zároveň 

aj vedúcim 

výpravy. 

Viera Mikulášiková uvažovala 

po Pekingu o konci plaveckej 

kariéry. Dve medaily zo 

svetového šampionátu sú 

satisfakciou za rozhodnutie 

pokračovať ďalej. 

Na snímke s osobným 

trénerom Martinom 

Sadloňom. 

Slovensko má konečne „veľkú“ medailu aj v plávaní zrakovo postihnutých. 

Postarala sa o ňu iba 16-ročná Karin Petrikovičová, veľká nádej slovenského 

paralympionizmu pre Londýn 2012. 

Testom výkonnosti slovenských 

plavcov pred 

svetovým šampionátom 

v Riu de Janeiro boli ME na 

Islande, ktoré sa konali 

v dňoch 15. – 25. októbra. 

Na rozdiel od Brazílie bol 

v Reykjavíku reprezentačný 

tréner Ivan Šulek nespokojný 

s viacerými organizátorskými 

lapsusmi, ale 

technické problémy prevážili 

úspechy našich plavkýň. 

Vo výbornej forme 

sa prezentovala najmä 

Margita Prokeinová (na 

snímke), ktorá vybojovala 

dve bronzové medaily 

(200 m polohové preteky 

a 50 m motýlik). Osobná 

Tri cenné kovy aj z ME na Islande 

trénerka Daniela Šipošová, 

ako aj Ivan Šulek netajili 

radosť z jej vystúpení. 

Napriek tomu, že je majiteľkou 

viacerých medailí 

z PH, ME či MS, jej príprava 

na tieto preteky pre objektívne 

príčiny nebola ideálna, 

nakoľko v dôsledku 

pracovných povinností 

a zavretému bazénu v Bratislave 

mala nútené tréningové 

voľno. 

Tretí bronz pripojila 

Viera Mikulášiková na 

50 m voľný spôsob. Členka 

plaveckého klubu J&T Bratislava 

mala dokonca na 

dosah zlato, keď prvých 30 

metrov plávala bez nádychu. 

„Po nádychu jej trochu 

ušiel záber a to ju pripravilo 

o najcennejší kov,“ 

uviedol reprezentačný tréner. 

Skvelú formu, ktorá sa 

prejavila následne v Riu 

ziskom striebra, ukázala 

Karin Petrikovičová už aj 

na Ostrove gejzírov – dve 

šieste miesta (100 m znak 

a motýlik) a jedno siedme 

miesto (200 m polohové 

preteky). Slovensko reprezentovalo 

v Reykjavíku sedem 

plavcov. 


A ARCHÍV SPV 

19

INFOSERVIS 

Atléti úspešní v indickom Bangalore 

Bronzová medaila tanečníkov z ME 

V Indii slávila úspešný návrat skokanka do diaľky 

Lenka Gajarská. 

Na ME v tancoch na vozíku v Tel 

Avive reprezentovali Slovensko dva 

páry – Peter Vidašič a Helena Kašická, 

Juraj Adam a Petra Kolberová. 

Obe dvojice postúpili v konkurencii 

117 párov z 13 krajín do finále tak 

v štandardných, ako aj v latinskoamerických 

tancoch. J. Adam s P. Kolberovou 

sa tretím miestom v štandardných 

tancoch postarali o bronzovú 

medailu pre našu výpravu. 

Európsky šampionát sa uskutočnil 

v dňoch 15. – 19. októbra a ako 

uviedol P. Vidašič (zároveň predseda 

ŠTK v tancoch na vozíku), bol domácimi 

usporiadateľmi výborne zorganizovaný. 

Okrem spomínanej tretej 

priečky obsadila dvojica Adam – 

Kolberová ešte 5. miesto v latinskoamerických 

tancoch, Vidašič s Kašickou 

skončili štvrtí v „latine“ a šiesti 

v štandardných tancoch. Podľa jeho 

slov Slovensko opäť zaznamenalo 

progres. V budúcnosti by však radi 

výraznejšie zasiahli do medailových 

umiestnení, kde opäť potvrdili svoju 

dominanciu najmä páry z Ukrajiny, 

Bieloruska a Ruska. 

Slovenská výprava telesne 

postihnutých atlétov, sa 

v dňoch 22. novembra až 2. decembra 

zúčastnila na IWAS MS 

2009 v indickom Bangalore, 

kde získala najväčší počet medailí 

v histórii samostatného 

Slovenska. Na podujatí štartovalo 

603 atlétov zo 43 krajín. Slovensko sa ziskom 

piatich medailí (2 zlaté a 3 strieborné) nakoniec 

umiestnilo na krásnom 11. mieste (najúspešnejšími 

krajinami boli Nemecko, Čína 

a Rusko). 

O zlato sa postaral nováčik v reprezentačnom 

drese A. Matušík, ktorý výkonom 45,33 

m v hode diskom nedal svojim súperom žiadnu 

šancu. Druhé zlato pridal v hode oštepom J. 

Hutka. Tri strieborné kovy vybojovali L. Gajarská 

v skoku do diaľky, M. Margoč v hode diskom 

a oštepom. Za zmienku stoja ešte piate 

miesta L. Gajarskej v behu na 100 m a A. Vaška 

v hode guľou. 

Reprezentačný tréner Štefan Čuvala zhodnotil 

vystúpenie výpravy ako vynikajúce. „Podarilo 

sa nám dostať sa medzi špičku. Vo výkonoch 

atlétov sú však stále veľké predpoklady 

na zlepšenie,“ uviedol. Za dôležité do budúcnosti 

označil úspešnú klasifikáciu A. Matušíka, 

návrat L. Gajarskej a zlepšenie kvality medziľudských 

vzťahov v reprezentácii. Slovenská výprava 

urobila výrazný pokrok aj v diplomatickej 

oblasti, kde nadviazala kontakt a úzku spoluprácu 

s čelnými predstaviteľmi medzinárodnej 

organizácie IWAS (International Wheelchair 

and Amputees Sport Federation) a IPC (International 

Paralympic Committee). 

Slovensko reprezentovali atléti A. Germič, 

A. Vaško, J. Hutka, A. Matušík, M. Margoč, L. 

Gajarská a keďže atletické MS boli súčasťou 

IWAS GAMES 2009, vo výprave boli aj plavci J. 

Marič, L. Ferenceyová, D. Praženicová, P. Ščasnárová, 

D. Vešélenyiová, J. Beracka a V. Kemény. 

Spolu s nimi sa na podujatí zúčastnili aj tréneri 

Š. Čuvala, D. Dědeček, L. Struhár, D. Barbušová 

a členovia realizačného družstva J. Ruml, 

J. Gajarský a K. Marič. 

Úspech M. Gergelyho vo finále 

V dňoch 31. októbra – 1. novembra sa uskutočnil turnaj v tenise na vozíku 

Bowe Systec Tour 2009/2010 v českom Kurdějove. Bol to druhý turnaj v rámci 

česko-slovenského turné 2009/2010. Za účasti 16 hráčov z Čiech a Slovenska 

sa na ňom zúčastnila aj trojica našich hráčov Masaryk, Gergely a Soviš. 

O parádny úspech sa postaral Marek Gergely, keď vo finále dvojhry porazil nasadenú 

jednotku Stefana 1:6, 7:6, 10:3 a vo štvorhre spolu s Masarykom porazili 

dvojicu Stefanu, Kubát 1:6, 6:3, 10:2. 

Celoslovenské hry telesne postihnutých žiakov 

V dňoch 15. – 16. októbra 

privítala Bratislava účastníkov 

Celoslovenských hier telesne 

postihnutých žiakov. Skutočnosť, 

že telesne postihnutí žiaci 

špeciálnych stredných škôl dostali 

opäť po rokoch možnosť 

konfrontovať svoje športové 

majstrovstvo v konkurencii rovesníkov 

z celého Slovenska a získavať body pre výpravu reprezentujúcu svoju 

školu, bola výsledkom záujmu SZTPŠ a jeho partnerov podporiť pohybové 

a športové aktivíty mládeže na školách. Na tohtoročnom celoslovenskom finále 

sa zúčastnilo 36 športovcov reprezentujúcich svoje školy v štyroch športových 

odvetviach – plávanie, stolný tenis, boccia a šach. Východ Slovenska reprezentovala 

výprava Spojenej školy Opatovská cesta z Košíc, stred Slovenska 

výpravy SOU pre žiakov s telesným postihnutím Nová Baňa a SOŠ pre ŽTP Žilina. 

Farby Bratislavy obhajovali už tradične výpravy Spojenej školy pre telesne 

postihnutých žiakov Mokrohájska 3 a SOŠ pre žiakov s telesným postihnutím 

Mokrohájska 1. 

(pb) 

Stolnotenisový maratón v Žarnovici 

Športový klub Žarnovica zorganizoval v priestoroch Strediska paralympijskej 

prípravy stolnotenisový maratón, ktorý sa začal v piatok 30. októbra 

o 16. hodine a trval 24 hodín. Podľa slov hlavného organizátora Ľuboša Dobrotku 

bola cieľom maratónu, v rámci ktorého si spolu zahrali zdraví i zdravotne 

znevýhodnení, propagácia stolného tenisu. 

Počas tejto akcie odohrali 185 dvojhier na dvoch stoloch a jednotlivé dvojhry 

sa hrali presne 15 minút. Spestrením bolo aj 18 dvojhier hostí, ktorí sa aktívne 

zapojili do stretnutia. Družstvo vedené paralympionikmi Rastislavom 

Revúckym a Petrom Mihálikom síce zdolalo družstvo pod vedením Andreja 

Mészárosa s Ľubošom Dobrotkom vysoko 107:60 (niektoré zápasy sa skončili 

remízou), ale tento výsledok nebol pre túto akciu ten najdôležitejší. V rámci 

maratónu sa konala aj finančná zbierka na zakúpenie polohovateľnej postele 

pre deväťročného Reného Rákoczyho, ktorý je po detskej mozgovej obrne 

a vyzbieralo sa 222 eur. Organizátor akcie ŠK Žarnovica túto sumu zaokrúhlil 

a rodičom Reného odovzdal symbolický šek na sumu 300 eur. 

V Myjave otvorili unikátne športovisko 

V sobotu 3. októbra na Jablonskej ulici v Myjave slávnostne otvorili činnosť 

športového klubu telesne postihnutých športovcov v novozrekonštruovaných 

priestoroch objektu ORB Zóna. Slávnostného prestrihnutia pásky sa ujal predseda 

SPV Ján Riapoš, ktorý vyslovil želanie, aby podobných zariadení na Slovensku 

stále pribúdalo. Poprial novému športovému klubu skoré dobudovanie 

ostatných športovísk a relaxačnej časti, kde budú môcť rozvíjať rôzne pohybové 

aktivity tak zdraví, ako i telesne postihnutí. Program pokračoval odohratím 

kompletného 6. kola Slovenskej stolnotenisovej ligy vozičkárov za 

účasti popredných paralympijských reprezentantov. 

Na košickom maratóne aj telesne postihnutí športovci 

V nedeľu 4. októbra sa v Košiciach konal Medzinárodný maratón mieru. Zúčastnili 

sa na ňom aj telesne postihnutí športovci na handbikoch a vozíkoch, 

ktorí sa do pretekov zapájajú už od roku 1989. Ich elán povzbudil všetkých naokolo, 

sympatizovali s nimi diváci aj zúčastnení športovci. Prihlásilo sa 17 

športovcov, nakoniec odštartovali pätnásti. V súťaži mužov zvíťazil Peter Šelinga 

z Handbike Team Slovakia, druhým sa stal Daniel Kukľa z rovnakého tímu. 

V kategórii žien sa na druhom mieste umiestnila Anna Oroszová z Handbike 

Team Slovakia a na treťom mieste skončila naša zlatá paralympionička 

z Pekingu v športovej streľbe Veronika Vadovičová. 

20

MÉDIÁ O NÁS 

Úspešný krok klientov zariadenia Gaudeamus 

Boccia je druh športu, ktorý je blízky petanqu a je vhodný pre zdravotne 

postihnutých športovcov. Slovenská výprava na ME v Portugalsku 

patrila medzi tie najväčšie. Šiesti z desiatich reprezentantov sú klientmi 

Domova sociálnych služieb Gaudeamus, ktorého zriaďovateľom je BSK. 

Okrem náhradníka v pároch BC3 družstvo obsadilo všetky možné hráčske 

pozície v jednotlivých kategóriách. Celkový počet osôb vo výprave bol 

dvadsať, z toho desať športovcov. Zloženie ľudí v družstve a atmosféru 

počas podujatia hodnotia účastníci veľmi pozitívne. Vyformoval sa nový 

spoľahlivý a veľmi príjemný tím. Tento stav sa vyvíjal už počas spoločných 

sústredení a dobrá nálada ostala medzi nimi až do konca pobytu. 

Športovci sa dočkali aj medailového umiestnenia, o ktoré sa postaral 

Róbert Ďurkovič v boji o 3. miesto. Takže prvý úspešný krôčik v novom 

paralympijskom období v tomto smere má tím za sebou. 

SME – ŽUPNÉ NOVINY, 8. OKTÓBRA 

Jazdou na kolesách i koňoch podporili boj proti rakovine 

Do areálu Základnej školy na Námestí Konkolyho Thege dobrovoľníci 

Červeného kríža pozvali vyše 100 detí z Krízového centra SOS Hurbanovo, 

Detského domova v Dedine mládeže aj Kolárova, Špeciálnej základnej 

školy Nové Zámky, Trnavskej arcidiecéznej charity a Združenia pre 

mentálne a telesne postihnuté deti z Komárna. Medzi deti zavítali aj 

významní hostia. Osobitným bol 15-ročný Kristián Kubrica, ktorému hurbanovskí 

dobrovoľní darcovia krvi venovali jeden špeciálny odber, keď ležal 

na onkologickom oddelení. Na podujatie prišli aj chlapci na slávnom 

hurbanovskom štvorbicykli, aby takto začali lákať cyklistov na popoludňajšiu 

symbolickú okružnú jazdu. Zaujímavý bicykel si vyskúšal aj paralympijský 

reprezentant v lyžovaní Martin France. Netrpezlivo očakávali, 

či prekonajú vlaňajší rekord v počte účastníkov symbolickej cyklojazdy 

okolo Hurbanova. Dobrá myšlienka vytiahla tentoraz do ulíc až 154 

účastníkov. Boli medzi nimi napríklad 2 kone, 14 kolieskových korčuliarov, 

2 kočíky a jeden vozičkár. 

NITRIANSKE NOVINY – NAŠE NOVOSTI, 19. OKTÓBRA 

Kuboši sa chystá do Las Vegas 

V závere októbra sa v Trenčíne uskutočnila medzinárodná súťaž v tlaku 

na lavičke mužov, žien a telesne postihnutých športovcov, 13. ročník 

Veľkej ceny mesta Trenčín. Na tomto významnom podujatí reprezentoval 

podtatranský región telesne postihnutý Ján Kuboši z Hozelca, štartujúci 

za Bánovce nad Bebravou v otvorenej kategórii bez rozdielu hmotností. 

V prepočte na Wilksove body skončil výkonom 140 kg (488,41 

Wilksových bodov) na peknom druhom mieste, hneď za víťazom Ladislavom 

Lechanzom z Michaloviec. Pre zverenca trénera Michala Čaplu je 

tento úspech aj výbornou motiváciou pred medzinárodnými pretekmi 

v poľskom meste Vroclav, ale aj pred svetovým šampionátom v tlaku 

na lavičke, ktorý sa uskutoční v americkom Las Vegas. Cieľom telesne 

hendikepovaného slovenského reprezentanta, ktorý v ostatnom čase 

dosahuje skvelé výsledky, je nadviazať na ne aj na spomínaných významných 

podujatiach. „Akýkoľvek dosiahnutý výsledok je obrazom tvrdého 

tréningu, na ktorý kladiem naozaj veľký dôraz. Na každé podujatie 

sa snažím čo najlepšie pripraviť a inak to nebude ani teraz,“ povedal Ján 

Kuboši. 

PODTATRANSKÉ NOVINY, 10. NOVEMBRA 

Kopčík majstrom Slovenska 

Predposlednú novembrovú sobotu sa v športovej hale v Martine 

– Podháji konali otvorené majstrovstvá Slovenska v streľbe zrakovo postihnutých 

zo vzduchovej pušky na 10 m v disciplíne stoj. Na šampionáte 

nastúpilo osem strelcov na štyroch stanovištiach s asistentmi. Traja 

účastníci boli z Poľska (dvaja muži a jedna žena), jeden z Česka a štyria 

Slováci (traja muži a jedna žena). Víťazom majstrovstiev sa stal zástupca 

nášho regiónu Štefan Kopčík z ŠK Lučivná s asistentkou Boženou Kopčíkovou 

celkovým výkonom 681,1 bodov. 

PODTATRANSKÉ NOVINY, 1. DECEMBRA 

Jeho Bobo bude maskotom vo Vancouvri! 

Bobo ich očaril! Obrovský úspech dosiahol Mikuláš Lakatoš (12) zo 

Špeciálnej základnej školy v Komárne, ktorého obrázok soba sa stal predlohou 

pre maskota slovenskej výpravy na paralympijských hrách vo Vancouvri 

2010. Porota vybrala jeho Boba spomedzi ďalších takmer päťtisíc 

návrhov. Súťaž o maskota našich zimných pralympionikov bola vyhlásená 

pre deti s telesným i duševným postihnutím. „Prihlásila ma do nej 

moja učiteľka výtvarného krúžku,“ povedal Mikuláš, ktorý má zo svojho 

víťazstva obrovskú radosť. „Na jednej hodine sme kreslili zvieratká v zime 

a jeho sobík sa mi veľmi páčil, tak som ho prihlásila do súťaže o maskota 

našich paralympionikov. Myslela som si, že práve sobík je tým najvhodnejším 

zvieraťom pre Kanadu, ktorá je krajinou na severe Ameriky,“ 

povedala Mikiho učiteľka kreslenia Helena Mečárová. Jej intuícia bola veru 

správna, veď práve Mikiho sobík súťaž vyhral! Bobo bude teda ofciálnym 

maskotom Slovákov vo Vancouvri. „Odmalička veľmi rád kreslím, 

ale o takomto niečom sa mi ani nesnívalo,“ dodal šťastný šiestak, ktorý 

najradšej maľuje zvieratá a kvety. 

NOVÝ ČAS, 9. DECEMBRA 

Sobík Bobo je maskotom slovenskej výpravy 

V záprahu sobíka Boba pocestuje slovenská výprava na zimné paralympijské 

hry 2010 do kanadského Vancouvru. Maskot vznikol podľa 

návrhu 12-ročného školáka Mikuláša Lakatoša zo Špeciálnej základnej 

školy v Komárne. Maskota dnes slávnostne predstavili a pokrstili. Ján 

Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru: „Toto je predloha 

maskota, ktorá zvíťazila. Pevne verím, že keď je už takto športovo 

naladený a vybojovaný, prenesie to aj na slovenských paralympionikov, 

ktorí vlastne začali záverečnú kvalifikáciu v tejto sezóne v európskych 

a svetových pohároch.“ Na krste odznelo želanie, aby sobík Bobo pomohol 

na ceste k prvej zlatej medaile zo zimných paralympijských hier, kde 

Slováci doteraz zbierali len kovy striebornej a bronzovej hodnoty. 

RÁDIO VIVA, 9. DECEMBRA 

Radšej nemať časť ruky ako vôbec nič v hlave 

Považuje sa za normálneho človeka, aj keď už takmer pätnásť rokov žije 

bez pravej ruky. V ťažkých chvíľach dokázal podržať svoju rodinu, na 

paralympiáde si vybojoval bronzovú medailu, osamostatnil sa a podniká. 

Jozef Mesík. Okamih neopatrnosti mohol dnes už takmer tridsaťročnému 

Jozefovi Mesíkovi obrátiť všetko naruby. Aj keď prišiel o časť ruky, jeho 

život sa nezmenil, iba sa uberal trochu iným smerom ako do nešťastnej 

udalosti. Ako každý pätnásťročný chlapec, aj on sníval o diskotékach, 

prvých láskach, zábave s kamarátmi. Namiesto toho sa učil písať a venoval 

sa športu. Bol práve Medzinárodný deň žien. Jozef aj so svojím 

bratom našiel výbušninu. „Dali sme ju otcovi, chcel ju pred nami schovať, 

no nestihol to, pretože prišla návšteva. Videl som, kam ju odložil a zobral 

som ju. Začali sme ju rozoberať. Odrazu mi vybuchla v ruke. Horší darček 

som mame k MDŽ naozaj nemohol dať,“ zaspomínal si Jozef na nešťastnú 

udalosť. (…) Už dva roky po nehode bol na prvých majstrovstvách 

Európy v behu na lyžiach telesne postihnutých. Nedosiahol výrazné výsledky, 

odborníci v ňom však videli 

potenciál pre budúcnosť. Štart na 

paralympiáde v japonskom Nagane 

mu priniesol siedme miesto 

v biatlone, pretože tento šport bol 

súčasťou bežeckého lyžovania. 

„Biatlon som mal rád, pretože som 

dobre strieľal. A z biatlonu mám aj 

paralympijskú bronzovú medailu 

zo Salt Lake City z roku 2002. 

Pôvodne som síce skončil štvrtý, ale 

víťazovi pre doping odobrali medailu, 

tak som sa posunul na tretiu 

priečku,“ približuje svoj najväčší 

športový úspech. Po paralympiáde 

však s aktívnym športom skončil. 

„Uvedomil som si, že sa musím 

niekde v živote zaradiť, z niečoho 

žiť. Odišiel som do školy do Trenčína, 

po jej skončení som začal podnikať 

s optickými sieťami a internetom. 

Podnikám stále a v Trenčíne 

som už zakotvil. Do Handlovej, 

kde mám rodinu, sa však stále rád 

vraciam,“ zdôrazňuje Jozef. 

HORNONITRIANSKE NOVINY, 

2. NOVEMBRA 

22

PARALYMPIONIK

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?