Ľudové

oslovma

53-2015

www.luno.hu

L'UDOVÉ NOVINY

1

ludove@luno.hu

Týždenník Slovákov v Maďarsku * Cena 200 Ft * 31. decembra 2015 * Ročník LVIII * č. 53

Všetkým našim čitateľom

prajeme šťastný nový rok!

Ľudové noviny


Týždenník Slovákov v Maďarsku

2

Šéfredaktorka:

EVA FÁBIÁNOVÁ

Jazykový redaktor:

GREGOR M. PAPUCSEK

Technický redaktor

a grafická úprava:

ZLATKO PAPUČEK

Reportéri – redaktori:

ANDREA KIŠŠOVÁ

CSABA LAMPERT

Adresa redakcie:

1135 BUDAPEŠŤ, CSATA U. 17, 1/9

Poštová adresa redakcie:

1555 BUDAPEST, Pf. 99

Telefón: (1) 878 14 31 • Fax: (1) 878 14 32

E-mail: ludove@luno.hu

Internetový denník: www.luno.hu

Nájdete nás aj na facebooku.

Majiteľom novín je

Celoštátna slovenská samospráva

v Maďarsku

Za vydanie zodpovedá konateľ

Imrich Fuhl

Ľudové noviny vydáva

Nezisková

verejnoprospešná

s. r. o. SlovakUm

Sponzor

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

ISSN 0456-829 X

Tlač: Vydavateľstvo Croatica

Obsah

Náš kalendár na rok 2016 3

1 otázka – 1 odpoveď: odpovedá Ján Fuzik 3

Vianoce budapeštianskych Slovákov 4

Verejné zasadnutie komlóšskej slovenskej samosprávy 4

Vianočná „pobočka” v Pilíšskej Čabe 6

Súťažná prehliadka v znamení Ľ. Štúra 7

Folklórny súbor Vatra medzi jačianskymi Slovákmi 8

Adventné stretnutie dôchodcov v XII. obvode 8

Deň oroslánskych Slovákov s priateľmi zo Slovenska 9

Recitačná a komunikačná súťaž Peštianskej župy 10

Župná vedomostná a recitačná súťaž v Tardoši 10

Adventné stretnutie detí v Mlynkoch 11

Slovanské Vianoce na univerzite ELTE 12

Vojaci v komlóšskej slovenskej škole 12

Týždeň zdravia sarvašských žiakov 13

Sviatky Panny Márie a Zjavenia Pána 14

Pf 2016! – Zvyky a tradície na Nový rok 15

Zuzka Zguriška: Bosorka 16

Na voľné chvíle: veľká krížovka 18

Slávnostný večer Slovákov z Békešskej župy 19

Uznanie bánhedešským Slovákom 20

Ľudové noviny rozširuje a predplatné prijíma Maďarská pošta.

Poštová adresa: Ma gyar Posta Zrt., Központi Hírlap Iroda, 1900 Budapest.

Noviny si možno predplatiť na každom poštovom úrade a u poštových doručovateľov. Ľudové noviny si môžete

objednať aj na e-mailovej adrese hirlapelofizetes@posta.hu a telefonicky na čísle 06-80/444-444. Ročné predplatné:

7320 Ft, polročné: 3660 Ft, štvrťročné: 1830 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 31 752 Ft.

Identifikačné číslo novín (lapkód) je 15200.

Všetky práva vyhradené. V prípade publikovania alebo ďalšieho šírenia správ a fotografií z Ľudových novín

a www.luno.hu prosíme jednoznačne uviesť zdroj.

Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky.

Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade

so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného,

čo aj rozdielneho názoru.

Ľudové noviny


Náš kalendár

2016

Vyšlo obľúbené čítanie našich Slovákov –

ročenka Náš kalendár na rok 2016, ktorej

vydavateľom je Nezisková verejnoprospešná

s. r. o. SlovakUm. Jedna z najvýznamnejších

publikácií Celoštátnej slovenskej samosprávy

v Maďarsku (CSSM) je kronikou

spoločensko-kultúrnych udalostí tunajších

Slovákov.

Cieľom tvorcov bolo, aby Náš kalendár

na rok 2016 umožnil čitateľom nazrieť

do rozmanitého života slovenskej národnosti

v Maďarsku – prezentujúc minuloročné

udalosti zachytené

objektívom

fotoaparátu,

sériu politickospoločenských

a kultúrnych podujatí,

ako aj činnosť

našich školákov

a mládeže,

a to s netajenými

ambíciami, aby

nová ročenka bola

niečím viac

než „iba” kronikou

našej Slovače.

Autori sa snažili o to, aby Náš kalendár

na rok 2016 bol obsahovo, tematicky

a žánrovo pestrým, praktickým, zároveň

hodnotným a podnetným čítaním.

Témou úvodníku predsedníčky CSSM

Alžbety Hollerovej Račkovej je stále aktuálna

otázka nášho školstva, jeho problémov

a hľadania ich spoločných riešení. Kalendár

ďalej prináša príspevky z rôznych, Slovákmi

obývaných regiónov Maďarska, venuje sa aj

60. výročiu revolúcie v roku 1956, nájdete

v ňom rozhovory s významnými osobnosťami

našej komunity, jubilantmi. V publikácii

nájdete aj literárne ukážky, zaujímavosti

a zábavné čítanie, krížovky, recepty

a humor.

Objednávatelia dostanú ročenku v nadchádzajúcich

týždňoch, ďalší záujemcovia

si ju môžu kúpiť v regionálnych strediskách

Ústavu pre kultúru Slovákov v Maďarsku,

na sekretariáte CSSM:

1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A

tel.: (1) 466 94 63, fax: (1) 386 40 77

e-mail: oszo@slovaci.hu),

prípadne v redakcii Ľudových novín.

1 otázka

odpoveď

odpovedá predseda parlamentného

Výboru pre národnosti v Maďarsku,

slovenský parlamentný hovorca Ján Fuzik

– Ako uplynul rok 2015 v živote parlamentného Výboru

pre národnosti v Maďarsku?

– Bol to vlastne prvý celý rok v živote parlamentného výboru

národnostných hovorcov. Zasadali sme každý druhý týždeň

– boli tu aj kratšie zasadnutia, 15-minútové naozaj operatívne,

ale aj vyše štvorhodinové. Mali sme mnoho hostí,

vypočuli sme si ministrov, ale aj predsedov celoštátnych národnostných

samospráv. Prerokovali sme 17 zákonov, ale aj referát

maďarskej vlády o situácii národností, ombudsmana a jeho zástupcov.

Avšak najdôležitejším zákonom bol rozpočtový, ktorý

v tomto roku prijal maďarský parlament už koncom júna. Podarilo

sa nám postúpiť balík na zvýšenie podpory pre miestne a teritoriálne

samosprávy a aj pre spoločenské

organizácie. Ako je známe, už

dlhé roky bola podpora na fungovanie

občianskych organizácií

110 miliónov forintov, túto sumu

sme zvýšili na 330 miliónov

na rok. Podobnú sumu si môžu

rozdeliť aj na kultúrne aktivity,

ale výšku podpory na tábory sme

zvýšili až na 270 miliónov forintov.

Celkovo sa nám podarilo zvýšiť

daný rozpočtový balík behom

dvoch rokov zo 4 miliárd na vyše 8

miliárd forintov.

Výbor prerokoval všetky zákony

týkajúce sa národností. Napriek

tomu, že sa hovorilo o modifikácii národnostného zákona v jesennom

rokovacom období, tento pozmeňovací návrh nám Ministerstvo

ľudských zdrojov nepostúpilo, takže táto práca nás ešte čaká

v nasledujúcom roku. Považujem za dobrý výsledok, že sa nám

podarilo presadiť do zákona o hungarikách aj to, že kultúrne

dedičstvo národností je súčasťou kultúrneho dedičstva krajiny.

V posledný rokovací deň maďarského parlamentu prešiel aj náš

pozmeňovací návrh, podľa ktorého národnostné samosprávy môžu

spravovať štátny majetok. V prípade Slovákov je to dôležité preto,

lebo napríklad budova budapeštianskej slovenskej školy bola zatiaľ

v správe štátu a odteraz ňou môže disponovať Celoštátna slovenská

samospráva v Maďarsku.

Tu musím poznamenať, že úzko spolupracujeme s CSSM a jej

predsedníčkou, s ktorou rokujeme aj o záležitostiach Združenia celoštátnych

národnostných samospráv, ktorého je tiež predsedníčkou.

Stretli sme sa aj so zahraničnými delegáciami, ktoré sa zaoberajú

národnostnou otázkou, napríklad z Číny, ale aj s odbornou

kontrolnou komisiou, ktorá sledovala realizáciu Charty európskych

jazykov. Hovorcovia sa aktivizujú aj v Medziparlamentnej

únii na upevňovaní kontaktov v záujme národností. Osobne som

napríklad v júni navštívil Slovenskú národnú radu a rokoval som

o oživení činnosti tohto fóra. V maďarskom parlamente som vystúpil

viackrát, tak napríklad v rozprave o rozpočte, ako aj naposledy

o téme občanov odvlečených po druhej svetovej vojne na nútené

práce do Sovietskeho zväzu, ktorá sa týkala aj národnostných občanov,

obzvlášť mojich slovenských rodákov v Kestúci.

(ef)

Ľudové noviny

3


Slovenská národnostná samospráva

v Slovenskom Komlóši

5. novembra usporiadala verejné

zasadnutie. Na podujatie okrem

komlóšskych Slovákov prijali pozvanie

aj členovia mestského zastupiteľstva

Anna Tusková a Pavel Benyo

4

Vianoce budapeštianskych Slovákov

Budapeštianski Slováci slávili

Vianoce spolu – ako zvyčajne,

na spoločnej oslave za bielym

stolom, pri výbornom programe,

v divadelnej sále sídla Slovenskej samosprávy

Budapešti (SSB) v centre

hlavného mesta v polovici decembra.

Tradičnej vianočnej slávnosti predchádzalo

verejné zasadnutie SSB,

v rámci ktorého predsedníčka zboru

Edita Hortiová referovala o celoročných

aktivitách zboru. Členovia SSB

sa zúčastnili tak na podujatiach slovenských

obvodných samospráv, ako

aj na významnejších podujatiach regionálneho

alebo celoštátneho rázu.

Časopis SSB Budapeštiansky Slovák

od tohto roku redigovala Erika

Trenková, ktorej sa aj v jej neprítomnosti

poďakovala predsedníčka za celoročnú

vytrvalú prácu. Dvojmesačník

aj vo svojom jubilejnom dvadsiatom

i vedúca mestského úradu Krisztina

Kvasznovszká.

Prítomných privítala predsedníčka

Zuzana Lauková. V úvodnej

časti poskytla informácie o činnosti

samosprávy v závere roka 2014.

Po komunálnych voľbách revidovali

dohodu o spolupráci s mestskou

samosprávou. Podali žiadosť o rozšírenie

mediálnych možností a usporiadania

národnostných podujatí

v priestoroch kultúrnych inštitúcií

mesta.

Podľa tradícií v decembri oslavovali

Deň národností, v rámci ktorého

bolo odovzdávanie vyznamenaní

Za komlóšskych Slovákov. Začiatok

roka 2015 sa niesol v znamení podávania

súbehov. Aj v tomto roku podporovali

slovenské kultúrne podujatia

mesta a programy slovenskej školy.

Boli spoluorganizátormi Slovenského

ročníku vychádzal pravidelne a informoval

o živote Slovákov v hlavnom

meste. Najväčšími podujatiami,

okrem usporiadania pútnickej cesty

do Blatnohradu, boli tábor pre žiakov

budapeštianskej slovenskej školy

v Mojmírovciach, ako aj fašiangové

stretnutie a vydávanie už spomenutého

dvojmesačníka.

„Koho máme radi, tomu na Vianoce

dáme darčeky – aj takto vyjadríme

Úspešné fungovanie slovenskej samosprávy

Foto: autorka

bálu, Kultúrneho stretnutia dolnozemských

Slovákov a Slovenského

gastronomického dňa a stretnutia

s priateľmi z Grécka pod názvom Tri

mesiace lásky. V tomto roku bolo odhalenie

pamätnej tabule Pavla Lauka.

Po štvrtýkrát vypísali súbeh pre žiakov

slovenskej školy, ktorí mali napísať

projektovú prácu o významných

slovenských osobnostiach mesta.

Slávnostné odovzdávanie cien bolo

na záverečnej slávnosti školského

roka.

Slovenská národnostná samospráva

v Slovenskom Komlóši sa zúčastnila

na viacerých národnostných

podujatiach v Maďarsku i v zahraničí.

Boli na Dni Slovákov v Maďarsku

v Telekgerendáši, na národnostnom

stretnutí v Poľnom Berinčoku,

na Dni mesta v Jelšave a v Nadlaku, na

národnostnom programe vo Veľkom

Ľudové noviny


vďaka úzkej spolupráci komlóšskych Slovákov

Bánhedeši, Malej Náne a v Pitvaroši.

Prijali pozvania aj na jubilejné slávnosti

do Sarvaša a do Békešskej Čaby.

Viackrát privítali aj delegácie

zo zahraničia, z Bratislavy, zo Žiliny,

z Rimavskej Soboty, z Kovačice

a z Jelšavy.

Samospráva pokladá za dôležitú

úlohu zachovávanie slovenčiny,

preto finančne podporila vydanie

„Nepravidelného slovníka komlóšskeho

nárečia” Juraja Szincsoka

a tých mladých, ktorí absolvovali úspešnú

jazykovú skúšku zo slovenčiny.

Členovia slovenskej samosprávy sa

snažia zastupovať záujmy Slovákov

v Slovenskom Komlóši. Aktívne sa

zúčastňujú na mestských podujatiach

a podľa možností sa vyjadrujú k fungovaniu

mestských inštitúcií, pripomienkujú

uznesenia, týkajúce sa národnostného

života mesta.

svoju lásku blížnym. Náš Pán dal najväčší

dar celému svetu, svojho jednorodeného

syna – Ježiša Krista. Teda

na Vianoce najväčším darom je pre

nás sám pán Ježiš Kristus aj v tomto

roku,” povedala vo svojej pobožnosti

evanjelická farárka Hilda Gulácsiová

Fabuľová.

Deň budapeštianskych Slovákov je

už tradične spojený so slovenskými

Vianocami. A tradične na ňom vystupujú

žiaci budapeštianskej slovenskej

školy a členovia Budapeštianskeho

slovenského speváckeho zboru Ozvena,

ktorého dirigentom je Ákos

Foto: autorka

Slovenská národnostná samospráva

v Slovenskom Komlóši končí

rok úspešne aj po finančnej stránke.

Svoje programy uskutočnila zo súbehov

a zo štátnej podpory, stanovenej

podľa vykonanej činnosti.

Zuzana Lauková sa zároveň poďakovala

národnostným

inštitúciám

a členom

komlóšskej slovenskej

komunity

za spoluprácu,

bez ktorej by

samospráva nemohla

úspešne

fungovať.

Po informačnej

časti sa otvorila

diskusia,

v ktorej verejnosť

vyjadrila vďaku

Somogyváry. V tomto roku sa k nim

znovu pridala Beáta Sutyinská, ktorá

hrala na flaute nielen sama, ale aj

so svojimi žiakmi. Program žiakov

budapeštianskej slovenskej školy

s nimi nacvičili Eva Szilágyiová

Šubová a Monika Szelényiová. Pred

programom zapálili sviečky na adventnom

venci E. Hortiová, predsedníčka

CSSM Alžbeta Hollerová

Račková a riaditeľ Slovenského inštitútu

v Budapešti Gabriel Hushegyi.

Po peknom programe nasledovala

voľná diskusia o ročnej činnosti,

ale už za bielym stolom.

(ef)

a uznanie za prácu členov samosprávy.

V Slovenskom Komlóši Deň národností

budú oslavovať 18. decembra,

keď odovzdajú aj vyznamenania

Za komlóšskych Slovákov.

Marianna Bajczerová

5

Ľudové noviny


Slováci v Pilíšskej Čabe sa schádzajú

pravidelne každý druhý

piatok v mesiaci, sú to posedenia

pobočky Zväzu Slovákov

v Maďarsku (ZSM), miestni tieto

stretnutia nazývajú medzi sebou

„pobočkou”. Posledná tohtoročná

„pobočka” v Pilíšskej Čabe sa niesla

v znamení vianočných sviatkov,

na slávnosť zavítali aj predstavitelia

vedenia obce, katolíckej cirkvi, ako aj

nemeckej komunity mesta. Na úvod

slávnostného programu prítomných

prekvapili Anna Füstiová Béliková,

Eva Kučerová Bajáková, Štefánia

Flóriánová Péterváriová, Irena

Berdová Béliková a Július Funk

s prednesom pôvodného čabianskeho

Chodenia s Betlehemom v slovenčine

a následne aj maďarskej verzie. Ako

nás po programe informovala Anna

Füstiová Béliková, ešte niekoľko rokov

po druhej svetovej vojne takto chodili

s Betlehemom po domoch väčšinou

dievčatá, a to tak v prípade Slovákov,

ako aj Nemcov. Po oživení tradičného

zvyku prítomných privítala predsedníčka

miestnej Slovenskej národnostnej

samosprávy Rozália Hamerszká

Valovicsová. Následne slovo patrilo

doyenovi pilíščabianskych Slovákov,

ľudovému básnikovi Antonovi

Drevenkovi staršiemu, ktorý podrobne

porozprával záujemcom, aké boli

kedysi prípravy na Vianoce, aké boli

kalendárne obyčaje v adventnom ob-

6

VIANOCE SLOVÁKOV V PILÍŠSKEJ ČABE

„...Donesol som Vám štastí ’ s Adamom aj s Evou...”

dobí a ako oslávili Slováci v Pilíšskej

Čabe Štedrý večer. Ako uviedol, jeho

spomienky siahajú do rokov 1936-37,

keď začal chodiť do školy. Spomenul

napríklad zabíjačky, ktoré sa v tomto

období konali takmer v každom dvore,

alebo na príchod Mikuláša, ktorý

mal kedysi oveľa menší balík s dar-

Foto: csl

čekmi, bolo to predovšetkým sušené

ovocie. Na Luciu, 13. decembra a 12

dní po nej, sa dalo predpovedať, aké

bude počasie v nasledujúcom roku.

Na Štedrý deň, už po raňajkách chodili

deti vinšovať k susedom a príbuzným:

„Pochválen Ježiš Kristus, donesol

som Vám šťastí s Adamom aj s Evou”.

Dostali za to niekoľko halierov, jablká,

orechy. Potom už deti upratovali dvor

a dom, lebo popoludní prišli pastieri

vinšovať a v ten deň si vyberali aj celoročnú

výplatu za svoju prácu.

„Popoludní prišli skupiny s Betlehemom,

boli rôzne, u nás neboli medzi

nimi muži, to bolo viac u Maďarov.

Vianočný stromček sme mali malú

borovicu, pripevnenú do jedného kúta

so skromnými salónkami, jablkami.

Darčeky sme vtedy ešte nedávali, nedostávali,

sviatok bol viac o tom, že sme

boli spolu. Večer sme mali skromnú

večeru, polievku bez masti, makové pupáky

a prípadne nejaké ovocie. Pod stolom

sme mali zo slamy hniezdo, v ňom

vajcia, aby sliepky celý rok dobre znášali

vajcia. Omrvinky z vianočného stola

sme dávali zvieratám. Po večeri sme my,

deti, išli spievať pod okná: „Povedzte

nám pastírkovi, čo ste videli. Keď ste sa

tak o polnoci všetci rozbehli. Videli sme

díťa krásne, narodené v Betlehemi,”

zaspomínal si Tóni báči. Po jeho spomienkach

pilíščabianski Slováci sa

pri bielom stole naladili na sviatky,

na ktorom nemohli chýbať oplátky

s medom, alebo kúsky z veľkého

okrúhleho koláča, ktorý je u nich symbolom

rodiny a spolupatričnosti a každý

si musí dať z neho kúsok. Primátor

Pilíšskej Čaby András Farkas

na sviatočnom posedení pozdravil

súdržný kolektív miestnych Slovákov

a dodal: veľa sa naučil a dokonca

pre svoje prejavy aj čerpá z básní

Antona Drevenku staršieho. Miestni

Slováci sa v roku 2015 zišli ešte raz,

dva dni pred Silvestrom zorganizovali

ochutnávku klobás a liehovín. CsL

Ľudové noviny


Súťažná prehliadka v znamení Ľ. Štúra

Kultúrny spolok pre Mlynky v spolupráci

s Odborným výborom

pre národnosti a ľudovú hudbu

Celoštátneho združenia speváckych

zborov, kapiel a folklórnych súborov

v Maďarsku (KÓTA) usporiadal koncom

novembra v Stredisku pilíšskych

Slovákov v Mlynkoch sviatok slovenskej

ľudovej piesne v Maďarsku s názvom

Piesne moje, piesne... IV. Celoštátny

slovenský folklórny festival bol zároveň

kvalifikačnou prehliadkou KÓTA a niesol

sa v znamení 200. výročia narodenia

Ľudovíta Štúra. Usporiadatelia národnostného

stretnutia sa snažili predstaviť

klenotnicu slovenských ľudových piesní

a tradícií v Maďarsku a prispieť k zachovaniu

nehmotného dedičstva slovenskej

národnosti.

Foto: autorka

Pomohli im aj spevácke zbory, pávie

krúžky z rôznych kútov Maďarska, pričom

treba poznamenať, že skôr z okolia

hlavného mesta. Najdlhšiu cestu merali

do Mlynkov mladé speváčky z Jášču,

ktoré predviedli prekrásne slovenské

ľudové piesne. Na prehliadke zazneli

slovenské ľudové piesne v podaní až

20 interpretov, vrátane sólistov, ktorí

mohli získať tieto kvalifikačné stupne:

bronzový, strieborný a zlatý páv.

Rozdiel medzi súťažnou prehliadkou

KÓTA a druhou veľkou celoštátnou

prehliadkou slovenských speváckych

zborov Slovenský škovránok vidím

v tom, že tu sa interpreti môžu predstaviť

s piesňami nielen z vlastného regiónu,

pričom sa samozrejme hodnotí aj

snaha zachovať miestne kultúrne dedičstvo.

To vyzdvihla aj porota, v tomto

roku v zložení: predseda Odborného

výboru pre národnosti a ľudovú hudbu

združenia KÓTA Géza Saltzer,

bývalý generálny riaditeľ hudobných

skupín Maďarského rozhlasu, bývalý

umelecký vedúci päťdesiatročného

Pávieho krúžku v Mlynkoch, etnograf

István Alföldy-Boruss, zakladateľka

a umelecká vedúca kapely Kóborzengő,

všestranná ľudová hudobníčka Klára

Erdélyiová-Molnárová, absolventka

Hudobnej akadémie, učiteľka ľudového

spevu vo Vacove Alíz Agodová,

člen speváckeho zboru v Štúrove Ján

Machaj a predseda hostiteľskej organizácie

Levente Galda. Ten aj pozdravil

na úvod prítomných, ktorí sa na kvalifikačnej

súťaži zúčastnili v hojnom

počte. Spolu s ním moderovala Szilvia

Šalgaiová. Medzi hosťami pozdravili

praneter významného slovenského politika,

jazykovedca, básnika, novinára

Ľudovíta Štúra. Hoci Judita Kárpátiová

Štúrová už po slovensky nevie, s radosťou

si vypočula slovenské piesne.

Treba tiež poznamenať, že priebeh

kvalifikačnej súťaže bol hladký: vedúci

každého súboru predstavil interpretov,

ktorí potom predviedli maximálne desaťminútovú

ukážku z klenotnice slovenských

ľudových piesní.

Porota nemala jednoduchú úlohu.

Počas jej rozhodovania sa o dobrú náladu

postarala skupina zo Slovenska

Šurianski tamburáši, ktorí zahrali slovenské

a chorvátske ľudové piesne. Vyše

90-ročná kapela má obrovský repertoár

slovenských a chorvátskych skladieb

a je častým hosťom slovenských podujatí.

Nabudúce si ich môžete vypočuť na

fašiangovom podujatí Slovenskej samosprávy

v Novej Pešti.

Zlatou kvalifikáciou ocenili spevácke

zbory budapeštianskej slovenskej

školy, Venčok z Veľkej Tarče, Domu slovenských

tradícií v Čemeri, Nezábudka

pri Kultúrnom spolku Lipóta Bálóa

z Čemeru a Cinkoty, komorného zboru

Primavera z Veľkej Tarče, spevácky

zbor z Rákoškerestúru, komorného

zboru spolku Furmička v Čemeri, duo

Laura a Vanesa Glückové z Mlynkov

a sólistov Máriu Teréziu Györgyovú

z Hute, Domonkosa Voltera z Pišpeku,

Zoé Joóbovú a Šáru Prasnovú z budapeštianskej

slovenskej školy. Prestížnu

cenu Zlatý páv udelila porota speváckemu

zboru pri Dome slovenských tradícií

v Čemeri, duu Laura a Vanesa Glückové

z Mlynkov a sólistovi Domonkosovi

Volterovi z Pišpeku.

KÓTA organizuje kvalifikačné prehliadky

každý druhý rok, pričom každý

druhý rok usporiadajú odborné školenie

pre spevácke zbory. O rok budú

mať možnosť sa stretnúť na odbornom

školení, kde môžu stráviť deň výmenou

naozaj osožných informácií. (ef)

7

Ľudové noviny


Priznám sa, že v živote som nebol

v spomínanej obci, ktorá

leží v Peštianskej župe a má

okolo 1400 obyvateľov. Teraz ma však

ani sychravé počasie, či pomerne náročná

hromadná doprava neodradili

od toho, aby som si vychutnal vystúpenie

Folklórneho súboru Vatra z Tlmáč.

Medzinárodne uznávaný FS Vatra

po koncerte v Nadlaku navštívil aj jačiansky

región, presnejšie Jaču, s netajeným

cieľom nadviazať spoluprácu.

Na sviatok sv. Mikuláša sa priestory

miestneho Kultúrneho domu naplnili

ľuďmi, ktorí sa zaujímali o tradičný

slovenský folklór.

Podujatie otvorila predsedníčka

miestnej slovenskej národnostnej

samosprávy Zuzana Bágyonová,

ktorá vyjadrila nesmiernu radosť

8

KULTÚRA

V Jači bola Vatra

Slovenská samospráva XII. obvodu

Budapešti prvý decembrový deň

zorganizovala v sídle obvodnej

samosprávy stretnutie dôchodcov.

Na podujatie pozvali aj tých, s ktorými

počas uplynulého roka úspešne spolupracovali

a ktorí vytrvalo navštevovali

ich akcie. Posedenie sa konalo

v znamení adventu, čo zároveň určilo

obsah celého programu. Nebola to

pracovná porada, lež mala skôr slávnostný

charakter. Ešte viac bola uvoľnená

beseda na tému: Dôchodcovia

a modernizácia.

Po zapálení adventnej sviečky sa

v rokovacej sále rozľahla slávnostná

Foto: autor

z toho, že Jača sa stala dejiskom tohto

unikátneho stretnutia, a že na pódiu

môže privítať nevšedných, vzácnych

hostí. Osobitne pozdravila riaditeľku

Ústavu kultúry pre Slovákov

v Maďarsku Katarínu Király a režiséra,

choreografa mnohých folklórnych

telies na Slovensku Martina Urbana.

Stretnutie by sa dozaista nebolo uskutočnilo

bez ich podpory a bez spolupráce

so Slovenskou národnostnou samosprávou

v Jači.

Vyše sedemdesiatminútový program

folklórnej skupiny s názvom

„Dolu Hronom pieseň letí” predstavil

jedinečný kroj, tanec a hudbu z povodia

Hrona, od jeho prameňa až po

Tekov. Diváci si mohli vychutnať horehronské,

levické tance, ale aj husár

a čilej čardáš, vypočuť si fujaru a baladu

z Pukanca. Pri niektorých melódiách

si obecenstvo zaspievalo.

Po famóznom programe zhromaždení

spolu s FS Vatra a kapelou zaspievali

vianočnú pieseň Tichá noc, svätá

noc. Napokon čestní hostia K. Király

a M. Urban zapálili sviečky na adventnom

venci. Folklórny súbor Vatra sa

s milým publikom rozlúčil hymnickou

piesňou „Od širokoho Dunaja”.

Po silnom umeleckom zážitku nasledovalo

pohostenie členov súboru a spokojných

návštevníkov, ktorí si zamaškrtili

na domácich sladkostiach, ochutnali

miestnu pálenku, či zajedli dobré fašírky.

Z. Bágyonová a riaditeľka

Regionálneho centra ÚKSM v Jači

Monika Herédiová Sinková vyjadrili

nadšenie z budúceho stretnutia, lebo

M. Urban pozval folklórny súbor

Zornica z Jače na ich festival

na Slovensku. Veríme, že táto spolupráca

bude prosperujúca a obe strany prežijú

ešte veľa spoločných nezabudnuteľných

momentov. Atila Rusnák

Advent v XII. obvode – Kolektív ako zdroj energie, liek

priateľská atmosféra, ktorá rozuzlila

jazyky, doslova inšpirovala k slovu...

Večer moderoval lekár Ján Zsolnai.

Hovoril o každodenných problémoch,

ktoré prináša moderná doba, ktorým

dôchodcovia (často nie iba oni) musia

čeliť. Podľa neho je mimoriadne dôležité

vedieť sa vyrovnať so základnou

skutočnosťou, podľa ktorej život mieri

ku koncu, vzhľadom na to sa treba snažiť

využiť rozumne a maximálne čas,

ktorý nám určil osud...

V rámci týchto myšlienok potom

poskytol prierez zdravotných problémov,

vrátane duševných ťažkostí,

s ktorými v pokročilom veku treba počítať.

Zároveň poukázal na výdobytky

doby – lekárskej vedy i psychológie,

a dôležitosť lekárskych prehliadok.

J. Zsolnai hovoril tiež o význame kolektívu,

sem patrí aj rodina v živote človeka

a vplyve na jeho zdravotný stav.

Po zhone všedných dní je občas oprávnené,

ba nutné pozastaviť sa, obrátiť sa

do seba, venovať viac pozornosti každodenným

starostiam, vlastným problémom,

vzájomným medziľudským

vzťahom. Dobré kolektívy sú nie iba

predpokladom úspešnej spolupráce,

ale sú aj zdrojom duševných síl, pevným

základom duševnej hygieny, sú

predpokladom spoločenského pokoja,

Ľudové noviny


Tohtoročný Deň oroslánskych

Slovákov sa v polovici decembra

začal evanjelickou bohoslužbou,

na ktorej miestna farárka

Etelka Farkasová v spoločnosti predsedníčky

mestskej a župnej Slovenskej

národnostnej samosprávy Alžbety

Szabovej zapálili tretiu sviečku na adventnom

venci, ružovú, ktorá symbolizuje

radosť. Pani farárka aj vo svojej

kázni poukázala na to, že sa nemáme

snažiť vytvoriť vzťah s Bohom zúfalo,

ale práve naopak: s radosťou a veselosťou.

Pritom si máme uvedomovať,

že Slovo božie neplatí iba pre minulosť,

ale aj pre súčasnosť, a z božej vôle aj

pre nádejnú budúcnosť. Takisto slovenské

slová našich predkov nesvedčia

iba o minulosti, veď ešte aj dnes počuť

Foto: csl

DEŇ OROSLÁNSKYCH SLOVÁKOV

Oslavy s priateľmi zo Slovenska

duševnej hygieny

ale aj vyrovnaného života jednotlivca.

Preto budovanie kolektívov v rozháranom

svete modernej doby je čím ďalej,

tým viac dôležité.

Po úvodných slovách moderátora sa

rozvinula čulá diskusia, otázkam nebolo

konca. Škoda, že hranice besedy

určoval obmedzený čas. No napriek

tomu sa ešte chvíľu mohli účastníci večera

porozprávať pri prestretom stole...

Na adventnom večeri sa zúčastnila

aj predsedníčka CSSM Alžbeta

Hollerová Račková, ktorá vyhlásila,

že v XII. obvode sa cítila dobre a sama

nadobudla vzácne poznatky.

Michal Hrivnák

slovenskú reč v Orosláni a dúfame,

že budeme ju počuť aj v budúcnosti.

Na bohoslužbe spoluúčinkoval

Spevácky zbor „Tebe spievam”

z Kozároviec s latinskými a slovenskými

náboženskými skladbami.

V druhej časti dňa, v priestoroch

Klubu Františka Rákócziho II.

kultúrny program začala miestna

Mládežnícka dychovka „Krídlovka”

pod taktovkou Šimona Ocskaiho.

Predsedníčka miestneho slovenského

zboru A. Szabová privítala hostí, predstaviteľov

rôznych orgánov a organizácií

mesta Orosláň, ako aj z partnerských

obcí v Maďarsku a na Slovensku.

Alžbeta Szabová vo svojom slávnostnom

prejave zároveň zvlášť pozdravila

„babičky”, ženy ich kolektívu, ktoré už

dovŕšili 80 rokov. „Z ich príkladu čerpáme

silu, vieru a odvahu, ony už všetko

spravili pre svoju rodinu a národ,

tieto roky sú pre ne už obdobím zaslúženého

odpočinku. K tomu im prajeme

veľa zdravia, lásky a veľa ďalších rokov

medzi nami,” zdôraznila predsedníčka

oroslánskeho slovenského zboru.

K blahoprianiam sa pridali aj šikovní

tanečníci detskej tanečnej skupiny

Bránička, predviedli slovenské tance,

ktoré s nimi nacvičila Judita Bíróová

a následne odovzdali „babičkám” darčeky.

Od miestneho slovenského klubu

dostali výšivky, od miestnej slovenskej

samosprávy voňavé sviečky, kým

darom Slovenskej národnostnej samosprávy

Komárňansko-ostrihomskej

župy a Regionálneho centra Ústavu

kultúry Slovákov v Maďarsku

v Tatabáni-Bánhide boli nástenné

kalendáre s fotografiami obcí župy,

v ktorých žijú Slováci. Starosta družobnej

obce Kozárovce na Slovensku

Jozef Majer uznanlivo hovoril o spolupráci

vedenia mesta Orosláň s miestnym

kolektívom Slovákov a dodal, že

Deň oroslánskych Slovákov im vždy

pripomenie blížiace sa Vianoce, a preto

prítomným zaželal veľa šťastia a lásky.

Na tradičný deň Slovákov prišiel aj

primátor mesta Zoltán Lazók, ktorý

zdôraznil pokojné spolunažívanie

Maďarov a Slovákov. Vedúci predstavitelia

dvoch spriatelených obcí

následne spolu s oroslánskou evanjelickou

farárkou zapálili na adventnom

venci v priestoroch klubu tretiu

sviečku. V mene Klubu dôchodcov č. 1

zo Šale, s ktorým majú oroslánski

Slováci tiež plodné kontakty, zaželala

pokojné vianočné sviatky jeho vedúca

Mária Bereczová. Kultúrny blok ukončili

krásne piesne v podaní speváckeho

zboru „Tebe spievam” z Kozároviec.

Predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy

na záver referovala o ich činnosti

v roku 2015 a zvlášť vyzdvihla,

že vďaka vedeniu mesta slovenskú časť

mesta, tzv. Starú dedinu zdobí svetelný

vianočný pozdrav aj v miestnej slovenčine.

Z plánov na rok 2016 vyzdvihnime

najdôležitejšiu aktivitu Slovákov

v Orosláni: v októbri usporiadajú veľkolepé

oslavy pri príležitosti 315. výročia

príchodu Slovákov do tejto osady

Komárňansko-ostrihomskej župy. CsL

9

Ľudové noviny


Pred dvoma rokmi sa stretli žiaci

v Mlynkoch, v tomto roku

zase na druhej strane Budapešti,

v Pišpeku, aby si zasúťažili v prednese

poézie a hovorenej reči. Súťaž vypísala

Slovenská samospráva Peštianskej

župy, hostiteľmi boli Slovenská národnostná

samospráva a Základná škola

Jozefa Beneho v Pišpeku.

Na podujatí sa zúčastnili žiaci piatich

škôl – zo Šáre, Mlynkov, Santova,

10

KULTÚRA DETI A MLÁDEŽ

Recitačná a komunikačná súťaž

Peštianskej župy v Pišpeku

Ďurky a z Pišpeku. 60 žiakov nižšieho

a vyššieho stupňa základnej školy,

kde sa slovenčina vyučuje ako predmet

a sprevádzalo ich 15 pedagógov.

Súťaž otvoril predseda Slovenskej národnostnej

samosprávy Peštianskej

župy Ondrej Csaba Aszódi a riaditeľ

Základnej školy Jozefa Beneho

v Pišpeku Imre Várszegi. Deti súťažili

v troch skupinách, 1.-4. trieda recitovala

v školskej knižnici, 5.-6. ročník bol

v mestskej knižnici, ktorá sa nachádza

tiež v budove školy, a 7.-8. trieda

súťažila v triede informatiky. Porota,

ako už to býva, nemala jednoduchú

úlohu, veď deti boli ozaj pripravené.

Najmenších hodnotili členka župnej

samosprávy Alžbeta Klimászová

a vedúca Materskej školy Púpava v Jači

a členka Slovenskej národnostnej samosprávy

v Pišpeku Katalin Lamiová.

Piataci a šiestaci mali za úlohu krátko

sa predstaviť a hovoriť o danom obrázku,

ktorý vybrala z učebnice Erika

Lázárová, školská referentka CSSM,

ktorá bola členkou poroty. Druhou

členkou bola niekdajšia učiteľka slovenčiny

Estera Lamiová, ktorá býva

v Pišpeku.

Časovo najbližšie k jazykovej skúške

sú siedmaci a ôsmaci, oni mali za úlohu

hovoriť na danú tému, ktorá sa zhoduje

s tematikou štátnej jazykovej skúšky.

Členkami poroty boli učiteľka v Číve

Monika Szabová a školská referentka

CSSM Mária Matejdesová. Výsledky

nájdete na našej webovej stránke

www.luno.hu.

O dva roky sa opäť stretneme

so žiakmi Peštianskej župy v Základnej

škole Františka Rákócziho II. v Dabaši-

Šáre. Erika Zemenová Palečková

Župná vedomostná a recitačná súťaž v Tardoši

Foto: autorka

Foto: autorka

Tardošská základná škola usporiadala v polovici novembra

župnú recitačnú a vedomostnú súťaž, ktorá

sa uskutočnila v rámci slovenského národnostného

týždňa v škole. Na súťaž sa prihlásilo 38 detí z dedín

Šarišáp, Annavölgy, Bánhida, Síleš, Moďoróš a Tardoš.

Deti na nižšom stupni recitovali, vyšší stupeň mal vedomostnú

súťaž. Úlohy vedomostnej súťaže boli opis obrazu,

porozumenie textu a zo slovenskej vzdelanosti jesenné

a zimné zvyky a sviatky. Počas súťaže školská referentka

Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Erika

Lázárová pripravila pedagógom prednášku o najnovších

učebných pomôckach. Učiteľky a učitelia pomocou interaktívnej

tabule vyskúšali nové pomôcky, ktoré naozaj

uľahčujú prácu v národnostných školách.

Kým porota zasadala, zatiaľ deti pracovali v dielni.

Oslavovali sme aj sviatok sv. Martina, preto žiaci pripravili

jesennú výzdobu s húsatkami. Okrem toho si

urobili aj jesenné ozdoby do okien. Porota mala ťažkú

úlohu, lebo deti boli veľmi dobre pripravené.

Zoznam tých najšikovnejších si môžete prečítať

na našej webovej stránke www.luno.hu.

Hlavnými podporovateľmi súťaže boli Slovenská

samospráva Komárňansko-ostrihomskej župy

a Tardošská slovenská národnostná samospráva.

Vďaka nim škola mohla kúpiť deťom cenné

darčeky. Táto súťaž je vhodnou príležitosťou

na to, aby sa každý rok stretli žiaci a aj pedagógovia

zo župných národnostných škôl. Erika Kissová

Ľudové noviny


Do Strediska pilíšskych Slovákov

v Mlynoch opäť zavítali

žiaci z národnostných

škôl z rozličných kútov Maďarska.

Podujatie Celoštátnej slovenskej

samosprávy v Maďarsku (CSSM) –

adventné stretnutie detí – otvorila

predsedníčka Alžbeta Hollerová

Račková, ktorá vo svojom príhovore

vyzdvihla pravú myšlienku

Vianoc.

DETI KULTÚRA A MLÁDEŽ

V Mlynkoch sa rozhoreli adventné sviečky

Nasledovalo hudobno-zábavné predstavenie

divadla Piki z Pezinka, ktoré sa

predstavilo hrou Paskudárium. Príbehy

Dušana Tarageľa Rozprávky pre neposlušné

deti ožili v úplne novom spracovaní

divadelníkov Katky a Ľuba. Toto

Múzeum neposlušných detí je zo zozbieraných

spisov profesora Samojeda

o tom, ako vyrastajú aj vďaka starostlivým

rodičom lenivci, žalobaby, špinavci,

vŕtači, lakomci, či prospechári.

Po obede nasledovalo zapálenie adventných

sviečok. Prvú zapálil farár

obce Mlynky Zoltán Szalay, druhú

starosta Márton Peller, tretiu veľvyslanec

Slovenskej republiky v Maďarsku

Rastislav Káčer a štvrtú predsedníčka

CSSM A. Hollerová Račková, ktorá

všetkým zapriala šťastné a veselé

Vianoce.

Foto: autor

Ako je už zvykom, podpredsedníčka

Verejnoprospešnej nadácie za Slovákov

v Maďarsku Monika Pellerová a školská

referentka CSSM Erika Lázárová odovzdali

ceny aj štipendistom. CSSM začala

realizovať Program pre nadaných

v školskom roku 2006-2007, odvtedy sa

teší veľkej obľube. Každý vyznamenaný

získal Diplom a kalendár na rok 2016.

Poslednou časťou programu bolo

predstavenie žiakov zo Slovenskej národnostnej

základnej školy v Mlynkoch.

Vystúpenie a choreografiu zostavila

učiteľka Marta Papucseková.

V prvej časti spievali Réka a Fanni

Pénzelíkové, Zselyke Szemánová

a Nikoleta Szmetanová. Pohybovými

cvičeniami ich sprevádzali dvojičky

Léna a Málna Bodorové. Betlehemskú

hru pripravila štvrtá trieda, ale k celkovému

efektu dopomohli

aj ôsmaci, najmä spevom

a vinšmi na záver programu.

Podujatie CSSM sprevádzala

rodinná atmosféra

a radosť zo spoločne

strávených chvíľ. Od roku

1980 sa na takýchto podujatiach

stretáva aj Katarína

Kormošová s bývalými spolužiačkami

zo segedínskej

univerzity. „Stretávame sa

na takýchto akciách raz –

dvakrát v roku. S Katarínou

Firtkovou, Juditou Melisovou

a Irenou Klúcsikovou si vždy

rady zaspomíname na školské časy,”

povedala.

Celoštátne adventné stretnutie slovenských

detí bolo z viacerých aspektov

slávnostné. Nikto neodišiel zo Strediska

pilíšskych Slovákov v Mlynoch naprázdno.

Kým si deti prevzali mikulášske

balíčky, učitelia darčeky a učebnice

pre školy.

Atila Rusnák

11

Ľudové noviny


Slovenskú základnú školu v Slovenskom Komlóši navštívili 27. novembra

vojaci SR a ČR, ktorí sú na cvičení v Maďarsku na neďalekej základni.

Prišli sa k nám pozrieť, keď sa dozvedeli, že tu žije slovenská

národnosť. Spolu so žiakmi posedeli v družnej debate, porozprávali nám

o vojenskom poslaní a tiež sa zaujímali o život Slovákov, napr. ako a kedy

sa prisťahovali na Dolnú zem. Podrobné informácie im o tom povedala

riaditeľka dvojjazyčnej školy Zuzana Lauková. Návšteva bola krátka, pretože

príslušníkov českej a slovenskej armády čakali ešte vojenské povinnosti.

Žiaci boli šťastní, pretože im zodpovedali na množstvo zvedavých

otázok. Prekvapilo ich, že vojaci zo Slovenska hovorili po maďarsky, ba aj

jedna vojačka z českej posádky. To ich utvrdilo, že aj oni sa majú učiť jazyk

našich susedov, bude im to raz určite osožné.

Mira Stračinová

12

KULTÚRA DETI A MLÁDEŽ

Mimoriadna návšteva

Slovanské Vianoce na ELTE

Na chodbách katedry slavistiky ELTE 10. decembra rozvoniavalo

varené víno. Nebol tam však nejaký ilegálny krúžok varenia tohto

druhu alkoholu – slavisti sa chystali na slávnostné ukončenie semestra,

na Slovanské Vianoce. A k takýmto adventným podujatiam neodlučiteľne

patrí varené víno.

Spoločné čakanie vianočných sviatkov na odboroch slavistických štúdií

má už vyše desaťročnú tradíciu. Študenti slavistických a baltských jazykov

a ich vyučujúci sa zídu koncom semestra vo veľkej prednáškovej sále, kde

každý jeden odbor sa predstaví krátkym vianočným programom. Nebolo to

inak ani v tomto roku – v sále za hodinu odzneli piesne, básne, vinše vo viac

než desiatich jazykoch. Moderátorom kultúrneho programu bol absolvent

odboru slovenský jazyk a literatúra, zároveň predseda Organizácie slovenskej

mládeže v Maďarsku Ondrej Kiszely.

Po slávnostnom programe oslava pokračovala v jednotlivých vyučovacích

miestnostiach pohostením a hudbou.

(kan)

Foto: Marianna Bajczerová

Foto: autorka

Ľudové noviny


DETI KULTÚRA A MLÁDEŽ

Týždeň zdravia sarvašských žiakov

Foto: autorka

Správny životný štýl je pre nás

a našich žiakov v škole veľmi

dôležitý. Týždeň plný aktivít

pripravili na posledný novembrový

týždeň učitelia Eva Janšíková

a Gábor Urban. Boli hlavnými organizátormi

tejto akcie. Žiakov nižšieho

ročníka čakal pestrý program.

Každé ráno sa deti zúčastnili rannej

rozcvičky spojenej s hudbou. V telocvični

učitelia Zlatica Lišková,

Ágneša Kugyela a Zoltán Fonád

rozcvičkou rozohriali nielen žiakov,

ale aj všetkých učiteľov.

Celý týždeň žiaci cvičili, kreslili,

pripravovali zdravé jedlá zo zeleniny

a ovocia. Vedomosti o správnej

hygiene detského chrupu pomohla

rozšíriť u našich prvákov a druhákov

beseda s hygieničkou Anitou

Stiflerovou Tarkovou. Eva Nagyová

Sinyiová prostredníctvom interaktívnej

tabule predniesla prednášku

o zdraví. Obe hygieničky pracujú na

Odbore zdravotníctva v Békešskej

župe.

Každá trieda pripravila šalát

zo zeleniny alebo ovocia. Nápady

boli pestré, ale deti mali možnosť

zoznámiť sa aj s novými chuťami.

V jednotlivých prvých ročníkoch

deti zhotovili chutné ovocné šaláty,

i keď im učiteľky pomáhali pri krájaní

ovocia. Miešanie a pridávanie

surovín bolo len záležitosťou detí.

V 2. C triede boli žiaci rozdelení

do dvoch skupín. Jedna skupina

pripravila huby – „muchotrávky”.

Na uvarené vajíčka položili polovicu

paradajky, ktorú špáradlom pripevnili

k hube. Na klobúčik vytlačili

bodky z majonézy. Druhá skupinka

pripravila plnené paradajky. Vybrali

ich vnútro a naplnili ich chutnou

nátierkou z tvarohu a smotany. Žiaci

pripravili výborné ovocné šaláty

a mixovaný banánový šalát.

Nechýbal ani naozaj chutný šalát

z kukurice. Príprava projektov

o zdraví bolo pre niektorých žiakov

aj určitou výzvou. Výsledky boli

veľmi zaujímavé a nápadité. Kresby

prvákov a druhákov boli veselé, ale

hlavne výstižné. V teste, ktorý zostavili

učitelia, boli zaujímavé vedomostné

otázky. Takmer všetci žiaci

vedeli správne odpovedať.

Jednotlivé aktivity boli pre žiakov

poučné a motivačné. V závere týždňa

prebehlo vyhodnotenie celotýždenných

aktivít. Pri posudzovaní

mali učitelia zložitú a náročnú úlohu.

A preto odmenili každú triedu

škatuľou zdravých tyčiniek a ovocia.

Veríme, že sme týmito aktivitami

naštartovali u žiakov chuť zdravo

a rozumne sa stravovať.

Zlatica Lišková

13

Ľudové noviny


Podľa záznamu v evanjeliu

sv. Lukáša osem dní po narodení

„obrezali chlapčeka a

dali mu meno Ježiš” (Lk 2, 21). Túto

udalosť si pripomínala Cirkev v

dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania

Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične

slávil 1. januára, a sviatok

Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu

medzi 1. a 6. januárom, alebo – keď

v tomto rozmedzí nedeľa nebola – 2. januára.

Sviatok Mena Ježiš bol veľmi

populárny vo františkánskych

komunitách už od polovice 14. storočia

a jeho horlivým šíriteľom bol

sv. Bernardín Siensky (1380 – 1444).

Od 15. storočia sa slávil lokálne

vo viacerých diecézach v Belgicku,

Nemecku a vo Veľkej Británii. Jeho

svätenie s platnosťou pre celú Cirkev

zaviedol pápež Inocent XIII. v r. 1721.

Na Východe už od 3. storočia

bol 6. január sviatkom

Zjavenia Pána (Epifánia).

Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky”:

príchod mudrcov z Východu,

Ježišov krst a jeho prvý zázrak

v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa

tento sviatok rozšíril aj na Západe,

kde liturgia a čítania kládli dôraz

predovšetkým na poklonu mudrcov

z Východu. Títo učenci z Perzie boli

v apokryfných spisoch a náboženských

legendách zobrazovaní ako

14

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Sviatok Panny Márie Bohorodičky (1. januára)

Ôsmy deň po Vianociach bol

až donedávna známy ako sviatok

Obrezania Pána. Pôvodne to však bol

mariánsky sviatok, ako o tom svedčili

vlastné modlitby (propria) pri sv. omši

a pri liturgii hodín, v ktorých Cirkev

vyzdvihovala a odvolávala sa na zásluhy

Panny Márie. V Ríme sa tento

sviatok slávil od 7. storočia a hlavné

bohoslužby sa odbavovali v chráme

Santa Maria Antica, ktorý dal postaviť

pápež Ján VII. (701 – 707), pôvodom

Grék a vyznaním „služobník

Panny Márie”.

Pri reforme cirkevného kalendára

v r. 1969 sa tieto dva sviatky nahradili

Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky,

ktorou si Cirkev pripomína dôležitú

úlohu Márie v ekonómii spásy

ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie

za Bohorodičku (Theotokos)

na Treťom ekumenickom koncile

v Efeze (r. 431). Je oslavou materstva

Panny Márie a téma bohoslužby dňa

je vyjadrená slovami sv. Pavla: „Keď

prišla plnosť času, Boh poslal svojho

Syna, narodeného zo ženy...” (Gal 4,4).

Takto sa z tohto sviatku Pána stal

sviatok Panny Márie.

Bohorodička (gr. Theotokos, lat.

Deipara) – titul, ktorým prvotná

Cirkev poctila Pannu Máriu na konci

3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť,

že Mária bola matkou Božieho

Syna nielen ako človeka, ale aj ako

pravého Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi

vyskytli pochybnosti o teologickej

správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze

r. 431 odsúdil tento bludný názor

a vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako

matke Bohočloveka Ježiša Krista názov

Bohorodička právom patrí.

Sviatok Zjavenia Pána – Traja králi (6. januára)

„traja králi” s menami Gašpar,

Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový

záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12)

o ich počte, kráľovskej hodnosti

a menách, nič nehovorí. Kult „Troch

kráľov” bol v stredoveku veľmi rozšírený.

Ich údajné relikvie sa prechovávali

v Miláne, odkiaľ ich cisár

Fridrich Barbarossa (1155-1190)

odniesol do Kolína nad Rýnom, kde

boli uložené v katedrále.

Zjavenie Pána je zjavením Ježiša

Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho

Syna a Spasiteľa

sveta. Spolu s

Ježišovým krstom

v Jordáne

a so svadbou

v Káne sa slávi

poklona Ježišovi

zo strany

„mudrcov”,

ktorí prišli

z Východu.

V týchto mudrcoch,

ktorí sú

predstaviteľmi

okolitých pohanských

náboženstiev, evanjelium

vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú

dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie.

Príchod mudrcov do Jeruzalema

s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi

ukazuje, že v mesiášskom svetle

Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli

toho, ktorý bude kráľom národov.

Ich príchod znamená, že pohania

môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu

ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi

sveta, len ak sa obrátia k židom a príjmu

od nich mesiášske prisľúbenie,

ako sa nachádza v Starom zákone.

Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy

vstupujú do rodiny patriarchov

a nadobúdajú „výsady vyvoleného

ľudu”. (KKC 528)

Útek do Egypta a povraždenie

neviniatok sú prejavom toho, ako

temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do

svojho vlastného, a vlastní ho neprijali”

(Jn 1,11). Celý Kristov život bude

poznačený prenasledovaním. A jeho

vlastní majú na ňom podiel s ním.

Jeho návrat z Egypta pripomína exodus

a predstavuje Ježiša ako definitívneho

osloboditeľa. (KKC 530, 574)

Ľudové noviny


Silvester je jednoznačne zlatým klincom hodovacieho

maratónu. Prinášame vám niekoľko rád ako úspešne

zvládnuť jeho nástrahy bez gramov navyše.

1. Základom je neprísť na silvestrovský večierok hladný.

Vďaka tomuto triku neskočíte hneď po prvých slaných

koláčikoch z lístkového cesta, orieškoch a čokoláde. Dáva

vám šancu zamyslieť sa a vybrať si niečo pre líniu vhodnejšie.

2. Ideálne je vybrať si z obloženej misy šunku, tvrdé

syry, vajíčka či zeleninu. Vyskúšajte dip z jogurtu a byliniek

ako prílohu na namáčanie k mrkve, zelerovej vňati

a paprike. Ľahším variantom silvestrovského menu môže

byť aj domáce sushi.

3. Biely sendvič nahraďte celozrnným pečivom a majonézové

šaláty pomazánkou z cottage syru či tvarohu dochuteného

korením a zeleninou.

4. Pite s mierou, najlepšie biele suché víno. Ak si ho budete

priebežne riediť minerálkou ušetríte sa zbytočných

kalórií aj ranného bolehlavu. Privítanie Nového roka pohárikom

sektu nemôže chýbať, na celovečerné pitie je ale

príliš sladký.

Noc predchádzajúca Novému

roku a aj samotný deň mali

mať zvláštnu moc priaznivú

pre rôzne veštby. Ľudia verili, že čo

sa im v túto noc prisnilo, to sa im aj

splní. Všeobecne známe boli spôsoby

predpovede počasia. Červené zore

ráno na oblohe veštili víchrice, búrky,

neúrodu a biedu. Drobný hustý dážď

bol predzvesťou hustých, plných klasov.

Komu sa ráno kýchlo, ten sa mal

v zdraví dožiť budúceho Nového roku.

Dievča, ktoré tri razy na Nový rok

spadlo, čo vzhľadom na časté poľadovice

nebolo v tomto období nič neobvyklé,

mohlo si byť isté, že do roka

bude mať sobáš.

Ako na Nový rok, tak po celý rok

Nielen ráno, ale po celý deň sa ľudia

pozorovali, lebo verili, že kto si ako

v jeho priebehu počína, tak sa mu

bude dariť po celý rok. Ak niekto napríklad

ráno zaspal, po celý rok sa

mal s dôležitými prácami omeškávať.

Kto bol mrzutý, hašterivý, nahnevaný,

toho mala po celý rok sprevádzať zlá

nálada. Preto si ľudia dávali pozor, aby

sa nepovadili, neplakali a podobne.

ŽENA A SPOLOČNOSŤ

Všetko dobré do nového roku a veselý Silvester!

Ak sa v dome niečo rozbilo, po celý

rok sa mal riad rozbíjať.

Na Nový rok sa neupratovalo

Na Nový rok musela byť všade čistota

a poriadok. Smeti von nevynášali

z obavy, aby „nevymietli” niekoho

z domu, teda aby niekto cez rok nezomrel.

Okrem najnevyhnutnejších

robôt sa nemalo nič robiť. Niektoré

práce boli vyslovene zakázané pod

hrozbou trestu. Predovšetkým sa

nesmelo prať. Ani bielizeň nesmela

byť vyvesená. Nesmelo sa šiť, lebo by

sliepky neniesli vajcia.

Na Nový rok pripisovali prvému

návštevníkovi a okolnostiam jeho príchodu

mimoriadny vplyv. 1. januára

včasráno chodievali všade vinšovať

chlapci, zriedkavejšie muži. Zmysel

a obsah novoročných vinšov bol veľmi

podobný obsahu vianočných vinšov,

menila sa iba úvodná formula. Okrem

toho sa vo väčšej miere používali vinše

žartovného v charakteru.

Jedlo na Nový rok

Magickú funkciu mala na Nový rok

i strava. Tak ako cez vianočné sviatky,

ani na Nový rok nemalo na jedálnom

5. Polnočnú kapustnicu (bez klobásy a zemiakov) určite

stihnete vytancovať.

Verte si. Je vo vašej moci, aby sa vaša hmotnosť počas

sviatkov nezmenila.

Katarína Skybová

Zvyky a tradície na Nový rok

lístku chýbať bravčové mäso symbolizujúce

blahobyt. Na druhej strane

ľudia nejedávali hydinu ani zajace

z obavy, že im uletí alebo utečie šťastie.

Na mnohých miestach varievali šošovicu,

ktorá predstavovala mince,

a teda bohatstvo. Inde symbolizoval

peniaze mak, preto gazdiné nezabudli

pripraviť makové koláče. Na východnom

Slovensku varili pirohy, aby mali

tučné kravy. Rezance alebo šúľance,

s ktorými sa tiež často stretávame

na tradičnom novoročnom jedálnom

lístku, mali zabezpečiť veľké obilné

klasy.

Na Nový rok obedovali všetci

za stolom prikrytým tým istým obrusom

ako na Štedrý večer. Často

i chlieb položený na stole bol ten istý.

Jedál malo byť toľko, aby sa každý

mohol dosýta najesť, inak by cez rok

hladovali. V tento deň sa opakovali

niektoré veštby pomocou zapálenej

sviečky, orechových škrupín a iné, zamerané

na dĺžku života, zdravie, vydaj,

teda rovnako ako na Štedrý večer,

iba v oveľa menšom rozsahu.

Martin a Rudolf Bosákovci

15

Ľudové noviny


„Ej, teho pánbo rjedku plachtu odjal,”

rozprávalo sa na Suchom vrchu, keď sa

švec Škarčiak oženil. Nuž a veru mali

pravdu, lebo mladá nevesta si okrem

niekoľkých rubášov, obnosených sukieň

a kasaníc priniesla do manželstva len

starú perinu v pásikavej obliečke.

Škarčiakovi ostala po rodičoch chalupa

z hliny, postavená na vŕšku. Po slamenej

streche sa rozrastal zelený mach

a na kalenici červeňou svietil vysoký netresk,

chrániaci chalupu pred bleskom.

K tomu kúsok sadu so starými slivkami

a na kamenistom kopci biedne políčko,

to bol celý Škarčiakov majetok.

No zato sa mohol aj lepšie oženiť.

Keď prišiel pred rokmi vyučený domov,

nejedna gazdovská dcéra, ktorej

sa zunovala sedliacka robota, by sa bola

rada vydala za remeselníka. Vraví sa, že

„remeslo má zlaté dno”, a tak si nejedna

myslela, že by bolo lepšie byť ševcovou,

ako plahočiť sa na poli a okolo dobytka.

A prichádzali babky nahováračky.

Nahovárali ševcovi bohaté, chudobnejšie,

panny aj vdovy. Každá mala zopár

meričiek poľností, ba aj dajakú tú jalovicu.

Niektoré boli z gazdovstva, kde

nebolo dediča a majetok mal pripadnúť

dcéram. Ba aj sama šafárka poslala

škuľavú babku Ličkovú, aby ševcovi

dohodila dcéru Anču.

„Počúvajte, pán majster,” začala úlisne

Ličková, „já vám scem len dobrotu.

Nenajdete, namudušu, chýrnejšjej hepy

v celém chotári. Kravu dostane dojku aj

s teljackom, aj pár cicákôf, až sa im svina

oprasi, kromeč teho živobytja plné

komory. A šak ona je též roba pri sile

a pri mase, chýrnu hubu má jako misa

gulovatú a f krížoch je široká jako zvaradlo.

Tu by veru nejeden bral, keby ho

len scela.”

Ale veru ani výrečnosť babky

Ličkovej nepomohla. Ani ona ani iné

nepochodili.

Ličková hneď zašla k šafárke, čo

a ako.

„Je to čudné chlapisko, ten švec.

Chválelach mu Anču, jakoch len mohla,

ale von nyšt. Sedel na vahane, čižmu

medy koleny, a hladel desik do kúta.

16

LITERATÚRA

Zuzka Zguriška Bosorka

Any porjadnej odpovede nedal, len furt,

že má na ženenje času dost, praj si najprf

musí zarobit žene na čapec. No, také

nječo! Jakoby ženych kupoval neveste

čapec! Šecko sa mi vidý, že to nemá

v hlave f porjadku. Nemusíte lutovat, já

buda vami, bych céru takému dožhovje

jakému pochybenému chlapovi za ženu

nedala. To už radšjej nech ostane staru

djefku.”

Šafárka sa urazila. „Nuž, babko, velice

ste ma nepotešeli. Moja céra, a stará

djefka! Povjem vám len telko, že moja

céra bude prveč vydatá jako švec ženatý.”

Ale šafárkina vyhrážka sa nesplnila,

lebo už nasledujúcu nedeľu vyhlásil

kňaz z kancľa, že bohuznámy Michal

Škarčiak si berie za ženu poctivú pannu

Annu Syslovú za svoju budúcu vernú

a úprimnú manželku.

Svadba bola v bydlisku nevesty, a tak

sa obyvatelia Suchého vrchu nemohli

dočkať, kedy prihrčia vozy so svadobčanmi

a s nevestinou výbavou. Až večer

toho dňa priviezol cudzí človek ševca

a jeho ženu na voze, kde okrem nich

bol iba batoh bielizne.

Tak dostala ošúchaná Škarčiakova

chalupa gazdinú.

Návštevníci nedali na seba dlho čakať.

Ľudia si podávali kľučku z ruky

do ruky. Ženy schytili kdejaký krpec

a hybaj s ním k ševcovi, aby len uvideli

mladú gazdinú. Aj šafárka poslala babku

Ličkovú s čižmou k ševcovi. „Omína

ma jakosik aj vranje oči sa mi porobeli

na prstoch, povedzte, babko, šefcovi,

nech mi čižmu trochu vytáhne. A nezabudnyte

sa kuknut na pany šefcovu!”

Ličkovej to veru nebolo treba pripomínať.

Vzápätí pribehla nazad, a aby sa

zavďačila šafárke, začala ohovárať.

„Noveru, pre taku nemusel až

do Habrovej chodyt. Myslelach, že to

bude bohvjejaká krása, ked majetku

žjadneho nemá. Ale tá na krásu neumre.

Och, také dlhokánske ohreblo,

vysušené jako ščjepka, kost a koža, tá

blízo skoro pojde morky pást.”

Ševcová sa o klebetnice nestarala.

Ľudí prijímala vľúdne, ako sa na majstrovú

patrí, ale o dôvernosť jej neznámych

žien nestála. Lenže mysle klebetníc

jatrila zvedavosť, ako žije s mužom,

prečo jej stačí len jeho prítomnosť, ako

to, že nevyhľadáva spoločnosť a priateľstvo

iných žien. Iba dakedy ju vídali

s uzlíkom v ruke, ako odchádza

cez pole preč z dediny. Nik nevedel,

kam to chodieva a čo to nosieva, a tak

ustavične hádali a vymýšľali.

Ličková vysliedila, že v obchode

kupuje zrnkovú kávu, čo sa na kopaniciach

pijáva len na veľké sviatky.

Hneď pribehla so správou k šafárke.

Ľudové noviny


„Videlach na vlastné oči, jako f pitvore

na ohnyšči varela hrnčisko mljeka.

Nygde u nás mljeko nekupuje a ze statku

nemá any chlpa, chyma že by mužôf

drevený vahan dojela.”

Šafárka bola ako na koni. To je predsa

len povážlivé, keď ševcová statok

nemá, mlieko nekupuje, ale varí ho plné

hrnce – kde ho berie? Onedlho zadala

príčinu k ohováračkám nová príhoda.

Najbližšia ševcovej suseda zbadala,

že Škarčiaková nosieva domov v starom

koši kravince, ktoré pozbierala na

ceste. Neprišlo jej na um, že to robí preto,

aby mohla záhradku pohnojiť, keď

svoj podsteľ nemajú, lebo kravu nechovajú.

Aby sa zavďačila ženám, označila

to za bosoráčenie. Šafárka hneď prihodila

polienko na oheň.

„Ščilek už vjem, prečo nám kravy

horšje doja. Njeslach mljeko švagrinej

f konvičce a že je to pres pole, zabolach

donho hodyt spodnu kôrečku chleba

a tri razy pichnut donho. Bola bych tu

bosorku dopichala a nebola by kravám

uškodela.”

Jedna zo žien zabožekala:

„Nám sa má telit krava. Budem si

muset rubáč stáhnut a pretáhnut cezen

teljacko, aby mu tá bosorka neublížela.”

Raz sa k takým rečiam naďabil hlásnik

Šiška. Ten toho vedel narozprávať,

a najmä šafárke, ktorá vždy mala doma

kalíšok režnej.

„Šecko je možné, čo vy si myslíte

o šefcovej. Jách raz videl, jako sa

s Skarčjakovho komína o polnoci kúrelo.

To tarn istotne bosorky bosoráčeli

a na metlách sa spúščali dole komínom.

Radšjejch utekal preč odtel, aby

mi neurobeli jako temu handljarovi.”

„Čo mu urobeli? Co sa mu stalo?

Vyprávajte!” volali ženy jedna

cez druhú.

„Bolo to takto,” rozvravel sa žitnou

napájaný hlásnik. „Ten istý handljar

išjel akurátne o polnoci cez križovatku.

Videl tam ženské, ale myslel si, idu

perje drat. Ony ho zrazu chyteli a začali

s ným tancovat, každá osve a pritem

mu pchali do vačkôf koláče. Boli

by ho blízo s tým tancom zmárneli,

ale ftem som hlásal dvanástu a ony

utjekli. Ráno sa milý handljar prebudel

a namjesto koláčôf mal plné vačky kravineôf!”

LITERATÚRA

Tak sa na kopanici začalo hovoriť

o bosorkách a každý myslel na ševcovú.

Chýr sa dovŕšil, keď pred Vianocami

šafárkinej dcére utiekol ženích.

„To jej, verubože, šefcová pobosoráčela,”

rozhorčovala sa šafárka pred

ženami. „Videlach hu nedávno kolo

našjeho plota ist z uzlíkom v ruce. To

v nem nebodaj tý čary nosi. Počarovala

Anči a žených jej zbehel. Taká hanba!

Scela mat na Vjanoce ohlášky, a takto

vyšla.”

Od toho dňa býval hlásnik Šiška

u šafárky častým hosťom. Keď odchádzal,

bol jeho krok neistý a v noci si

obyčajne pomýlil trúbenie, o desiatej

vytruboval polnoc a o polnoci štvrtú

hodinu, takže kraviari často povybiehali

ku kravám.

Tak sa priblížil Štedrý večer.

Keď sa zvečerilo, vykĺzol od šafárov

hlásnik s dvoma neznámymi cezpoľnými

mládencami. Hlavy mali rozpálené

a bolo z nich cítiť varené. Šafárka

ich vyprevádzala až na nálepok a ešte aj

tam im radila, šuškala.

Snehu napadlo vtedy veľa a po zamrznutých

cestách sa veselo šlo do kostola.

V domoch ostali len starí a deti.

V kostole si ženy, zababušené v teplých

vlniakoch, posadali do lavíc a chlapi

zaujali miesto na pavlačiach. Hneď v

prvom rade sedel hlásnik s dvoma cezpoľnými.

Hlásnik darmo vyvaľoval oči

na ženské lavice, všetky ženy boli rovnako

zakrútené v čiernych vlniakoch.

Kdeže je tá, na ktorú má upozorniť svojich

dvoch sprievodcov? Ospanlivosť

mu tlačila viečka, následok vareného.

Ťažkým jazykom povedal: „Chlapci,

marne je, nemožem hu najst. Dávajte

ale pozor, ked knaz pojde k oltáru, obráty

sa bosorka chrbtom k nemu a bude

sa robit, že sce íst ven. Friško ma potom

zobudte a pojdeme za nu.”

Aj sa tak stalo. Keď kňaz kráčal

zo sakristie k oltáru, drgol jeden

z chlapcov hlásnika: „Kuknyte, strýko,

na henkaj tu.”

Strýko si najskôr popretieral oči, aby

lepšie videl. Pozrel dolu a div neskríkol

od prekvapenia. Spomedzi žien jedna

vstala, obrátila sa bokom k oltáru

a predierala sa z lavice von. Hlásnik,

nakoľko mu to ťarbavé nohy dovoľovali,

náhlil sa aj s mládencami dolu.

V záhradke pred kostolom bola tma,

ale chlapi predsa len rozpoznali postavu,

ktorá sa opierala o strom. Hlásnik

šuškal tým dvom: „To je ona, tá bosorka,

chytte chabiny a na nu, nech z njej teho

zlého vyženeme.”

Chlapci nelenili, priblížili sa ticho

k postave a švih sem, švih tam, údery

dopadali na jej chrbát. Bolestný výkrik

zaznel v nočnom tichu. „Prestante, prestante,

toch já, šafárka!”

Ale strýko sa len smial. „Nyšt na to

nedajte, chlapci! To ona sa hlási, jakože

je šafárka, ale neny jej to nyšt platné. Len

bite, chlapci, bite.” Aj sám sa pridal.

Žena neprestala kričať, až nakoniec

sa jej podarilo obrátiť sa a celou silou

udrieť tackajúceho sa hlásnika.

„Ty hovado okotené, čo ma naozaj

nepoznáš? Prišlo mi zle, muselach ven.”

Ale už prichádzali chlapi, čo sedeli

pri východe a počuli krik. Aj richtár bol

medzi nimi.

Keď sa všetko vysvetlilo, richtár zaúradoval

tam na mieste.

„Šiška, ty si hlásny, úradná osoba,

kerá má dbat na porjadek a též na to,

aby sa krivda ludom nestala. A zatel ty,

kerý by si mal byt vzorným občanom,

páchaš zlo. Jako sa opovažuješ vymýšlat

si o poctyvých ženjach, že su bosorky?”

To už hlásnik celkom vytriezvel. „Veru

pekná poctyvá! Najprf ma pany šafárka

opila z vareným a potom praj mám

f kostele bosorku Škračjačku strjehnut

a zmlátyt. Čo si nadrobela, to má.”

Druhého dňa po štedrovečernej kázni

pripomenul farár, že je už načase, aby

duše kresťanské prestali veriť kadejakým

poverám o bosorkách, ktoré nikdy

neboli ani nie sú. Bezbožné je podozrievať

z bosoráctva najmä takú bohabojnú

a obetavú ženu, ako je Anna Škarčiaková,

ktorá i teraz, miesto aby doma svätila

vianočné sviatky, išla radšej až tam

pod hory opatrovať chorú, opustenú

vdovu, lebo tá pre svoju ťažkú a nákazlivú

chorobu nemohla nikde nájsť

opatrovkyňu ani pomoc okolo dobytka.

Ženy odchádzali z kostola zahanbené.

Doma im ani do reči nebolo, najmä

keď ich muži obšťastňovali pohŕdavými

pohľadmi. Sviatky trávili v tichosti.

Ale zato ševcovú Škarčiačku

do smrti neprestali volať – bosorkou.

Ľudové noviny

17


18

1

vnútro

Lady!

jadro

oka!


...lta,

maďarské

ženské

meno

...ina,

druh

účesu

rieka

vo Venezuele

ženské

meno

rozprávková

bytosť

časť mesta

Košice

vulkán

ropucha

po anglicky

budova

horská

bylina

Emil

Boleslav

Lukáč

ani (bás.)

začiatok

Dargova!

meno

Ireny

jadro

stopy!

rieka mesta

Omsk

desiaty

diel úrody

(hist.)

p...,

nekresťan

včelovitý

hmyz

dusík

(zn.)

rádium

(zn.)

kombinéza

citoslovce

údivu

ľúbiť

po latinsky 2016

kri...,

reval

osiatie

časť

oslavy!

máme ho

pod hlavou

na žrď

voze

lietajúci

tanier

predložka

so 7.

pádom

voltampér

(zn.)

začiatok

roboty!

oraním

obrobil

seba

družka

Adama

v raji

začiatok

abecedy

stred

ucha!

pastier

oviec

schôdzka

zakonč.

hud. diela

ruský

súhlas

Peter

Andruška

...máda,

vojsko

nekonečný

vazal!

oraním

zakryl

2

jadro hry!

osud

človeka

(budh.)

meno

Anny

Dedko Rok

Kto si ty, náš tajomný dedko Rok?

Bol si u nás, a s nami vospolok.

Krájal si svoj kúsok po kúsku čas,

tak, ako my, bol si aj jeden z nás.

Jak družica, s nami si mieril v cieľ,

ibaže ťa tu nikto nevidel!

Bol si jak chrám, mohutne citeľný,

i keď si nám bol neviditeľný.

Chodili sme v túto žitia školu,

bolo krásne chodiť takto spolu.

Musel si byť nielen na okrasu,

nedá sa žiť ľuďom mimo času.

Nuž, tak sme šli, ty dosiahol si cieľ.

Ostarel si, deduško, ostarel.

Minul sa čas, nameraný tebe.

Deduško náš, nadišlo lúčenie.

(1. a 2. časť tajničky)

my pôjdeme s tvojím synom ďalej

Ty si splnil svoj cieľ, pozri sa späť:

prešiel si dní 365!

Veru viacej ich nemôže mať rok.

Tu, na zemi, taký je poriadok.

rádiolokátor

rímskych

500

nealkoholický

nápoj

hudobný

nástroj

začiatok

Etny

NA VOĽNÉ CHVÍLE

- Trošku som omámený po tej silvestrovskej párty, Helga...

Vylúštenie (1. a 2. časť tajničky) nám pošlite do redakcie. Spomedzi úspešných

lúštiteľov vylosujeme výhercov našich darčekov.

poskytla

snehový

pluh

po chorvátsky

nie ja

st...,

tretí deň

v týždni

uchovajú

v tajnosti

Ľudové noviny

Pomôcky:

ŠACA, OF,

KARMA,

AZYL

útulok,

útočisko

AUTOR:

Gregor

Papuček


MOZAIKA

Slávnostný večer Slovákov z Békešskej župy

5.

decembra sa uskutočnil tradičný slovenský ples v Kondoroši za účasti

Slovákov z celej Békešskej župy a hostí zo Slovenska.

Predstavitelia šestnástich dedín zavítali do slávnostne vyzdobenej

športovej haly v Kondoroši, aby spoločne čakali vianočné sviatky a rozlúčili

sa so starým rokom. V budove školy už pred začiatkom programu bol veľký

zhon, v zákulisí ženy z Meďešu pripravovali „herovke” v priemyselnom

množstve.

Kultúrny program otvorila hlavná organizátorka, zároveň predsedníčka

župnej slovenskej samosprávy Judita Krajcsoviczová. Pozdravila hostí, medzi

ktorými boli predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku

Alžbeta Hollerová Račková, poslanec CSSM Matej Kešjár, primátor mesta

Kondoroš Peter Ribárszki, primátor partnerského mesta Tekovské Lužany

Marián Kotora, predseda Výboru pre spoločenské vzťahy pri Valnom zhromaždení

Békešskej župy András Mucsi.

Predsedníčka CSSM vo svojom uvítacom príhovore upriamila pozornosť

na to, že v adventnom období je dôležité, aby sme sa na Vianoce pripravili

nielen materiálne, ale aj duchovne, a ukázali príklad mladším. „Počas príprav

by sme sa mali trošku rozhliadnuť po našom okolí a všimnúť si tých, ktorí by

potrebovali pomoc, či už duševnú, materiálnu alebo inú. Myslím si, že ak im

poskytneme pomoc, či dobré slovo, alebo balík južného ovocia, vtedy ukážeme

dobrý príklad pre naše deti, lebo výchova nemá podstatu v tom, aby sme povedali,

čo je dobré alebo zlé, ale v tom, aby sme ukázali dobrý príklad.”

András Mucsi v mene župnej samosprávy poďakoval miestnym Slovákom

za ich vytrvalosť a prácu a ubezpečil ich, že župná samospráva bude vždy ich

partnerom, veď aj zákon o samosprávach v Maďarsku hovorí, že podpora národnostných

samospráv patrí do ich okruhu pôsobnosti.

Po uvítacích príhovoroch nastal najslávnostnejší moment večera. Slovenská

samospráva Békešskej župy pred šiestimi rokmi prijala rozhodnutie udeľovať

každý rok cenu „Za békešských Slovákov”. V tomto roku ju za svoju kvalitnú

prácu získala vedúca Slovenského ochotníckeho divadla v Slovenskom

Komlóši Ernestína Lauková. O jej živote sa viacej dozviete na našej webovej

stránke.

V kultúrnom programe vystúpili škôlkari a žiaci základnej školy učiaci sa

slovenský jazyk v rámci krúžku so slovenskými piesňami, tancami a básňami,

pávie krúžky z Čabačudu a Kondorošu a tanečný súbor Tešedík zo Sarvaša.

Zábava po spoločnej večeri trvala až do neskorej noci.

(kan)

Foto: autorka

19

Ľudové noviny


20

Foto: autor

Uznanie bánhedešským Slovákom

Verejnoprospešný spolok pre zachovávanie slovenských

tradícií vo Veľkom Bánhedeši sa stal jedným

z ôsmich tohtoročných laureátov ceny Národného

osvetového úradu (NOÚ) Pro Cultura Minoritatum

Hungariae. Plaketu a čestný diplom prevzala v rámci národnostného

galaprogramu organizovaného pri príležitosti

Dňa národností v Budínskej redute vedúca spolku

Jolana Pepová. Spolok založený v roku 2008 má 154 členov,

ktorých hlavným cieľom je zachovanie slovenského

jazyka a kultúry, resp. zbieranie a prezentácia ich hodnôt.

Predstavujú sa na výstavách v Maďarsku i na Slovensku,

prevádzkujú citarový i výšivkársky krúžok, rôznymi

kultúrnymi programami pravidelne spestrujú podujatia

obecnej samosprávy. Ich takmer desaťročná príkladná

národnostná osvetová činnosť bola odmenená cenou

NOÚ.

Po otváracích príhovoroch vedúceho NOÚ Alberta

Polyáka a námestníka štátneho tajomníka Ministerstva

ľudských zdrojov zodpovedného za cirkevné záležitosti,

národnostné a spoločenské vzťahy Attilu Fülöpa odovzdali

ocenenie ďalším siedmim laureátom: gréckemu

spolku Ellinizmosz, Arménskemu divadlu Urartu, resp.

Dr. Anne Orsósovej za rómsku, Ferencovi Mukicsovi

za slovinskú, Mihajlovi Vihulovi za ukrajinskú, Terézii

Záchovej za nemeckú a Dimitranke Dimitrovej

Miskolcziovej za bulharskú národnosť.

Po odovzdaní vyznamenaní sa v rámci galaprogramu

kultúrnym programom predstavili zástupcovia všetkých

trinástich národností Maďarska. Kyticou dolnozemských

slovenských ľudových piesní nás zastupovala deviatačka

Daniela Kešjárová z Čabasabady, ktorá na tohtoročnej

Medzinárodnej súťaži v prednese slovenských ľudových

piesní Cez Nadlak je... získala vo svojej kategórii druhé

miesto. Podujatie si nenechali ujsť viaceré prominentné

osobnosti – medzi prítomnými boli o. i. generálny konzul

SR Štefan Daňo a predsedníčka Celoštátnej slovenskej

samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková.

Po galaprograme bol poskytnutý pre prítomných

priestor na gratulácie a rozhovory pri švédskych stoloch

naložených špecialitami kuchýň národností Maďarska.

Zlatko Papuček

Ľudové noviny

More magazines by this user
Similar magazines