Ľudové

www.luno.hu
L'UDOVÉ NOVINY
1
ludove@luno.hu
Týždenník Slovákov v Maďarsku * Cena 200 Ft * 31. decembra 2015 * Ročník LVIII * č. 53
Všetkým našim čitateľom
prajeme šťastný nový rok!
Ľudové noviny

Týždenník Slovákov v Maďarsku
2
Šéfredaktorka:
EVA FÁBIÁNOVÁ
Jazykový redaktor:
GREGOR M. PAPUCSEK
Technický redaktor
a grafická úprava:
ZLATKO PAPUČEK
Reportéri – redaktori:
ANDREA KIŠŠOVÁ
CSABA LAMPERT
Adresa redakcie:
1135 BUDAPEŠŤ, CSATA U. 17, 1/9
Poštová adresa redakcie:
1555 BUDAPEST, Pf. 99
Telefón: (1) 878 14 31 • Fax: (1) 878 14 32
E-mail: ludove@luno.hu
Internetový denník: www.luno.hu
Nájdete nás aj na facebooku.
Majiteľom novín je
Celoštátna slovenská samospráva
v Maďarsku
Za vydanie zodpovedá konateľ
Imrich Fuhl
Ľudové noviny vydáva
Nezisková
verejnoprospešná
s. r. o. SlovakUm
Sponzor
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
ISSN 0456-829 X
Tlač: Vydavateľstvo Croatica
Obsah
Náš kalendár na rok 2016 3
1 otázka – 1 odpoveď: odpovedá Ján Fuzik 3
Vianoce budapeštianskych Slovákov 4
Verejné zasadnutie komlóšskej slovenskej samosprávy 4
Vianočná „pobočka” v Pilíšskej Čabe 6
Súťažná prehliadka v znamení Ľ. Štúra 7
Folklórny súbor Vatra medzi jačianskymi Slovákmi 8
Adventné stretnutie dôchodcov v XII. obvode 8
Deň oroslánskych Slovákov s priateľmi zo Slovenska 9
Recitačná a komunikačná súťaž Peštianskej župy 10
Župná vedomostná a recitačná súťaž v Tardoši 10
Adventné stretnutie detí v Mlynkoch 11
Slovanské Vianoce na univerzite ELTE 12
Vojaci v komlóšskej slovenskej škole 12
Týždeň zdravia sarvašských žiakov 13
Sviatky Panny Márie a Zjavenia Pána 14
Pf 2016! – Zvyky a tradície na Nový rok 15
Zuzka Zguriška: Bosorka 16
Na voľné chvíle: veľká krížovka 18
Slávnostný večer Slovákov z Békešskej župy 19
Uznanie bánhedešským Slovákom 20
Ľudové noviny rozširuje a predplatné prijíma Maďarská pošta.
Poštová adresa: Ma gyar Posta Zrt., Központi Hírlap Iroda, 1900 Budapest.
Noviny si možno predplatiť na každom poštovom úrade a u poštových doručovateľov. Ľudové noviny si môžete
objednať aj na e-mailovej adrese hirlapelofizetes@posta.hu a telefonicky na čísle 06-80/444-444. Ročné predplatné:
7320 Ft, polročné: 3660 Ft, štvrťročné: 1830 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 31 752 Ft.
Identifikačné číslo novín (lapkód) je 15200.
Všetky práva vyhradené. V prípade publikovania alebo ďalšieho šírenia správ a fotografií z Ľudových novín
a www.luno.hu prosíme jednoznačne uviesť zdroj.
Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky.
Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade
so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného,
čo aj rozdielneho názoru.
Ľudové noviny

Náš kalendár
2016
Vyšlo obľúbené čítanie našich Slovákov –
ročenka Náš kalendár na rok 2016, ktorej
vydavateľom je Nezisková verejnoprospešná
s. r. o. SlovakUm. Jedna z najvýznamnejších
publikácií Celoštátnej slovenskej samosprávy
v Maďarsku (CSSM) je kronikou
spoločensko-kultúrnych udalostí tunajších
Slovákov.
Cieľom tvorcov bolo, aby Náš kalendár
na rok 2016 umožnil čitateľom nazrieť
do rozmanitého života slovenskej národnosti
v Maďarsku – prezentujúc minuloročné
udalosti zachytené
objektívom
fotoaparátu,
sériu politickospoločenských
a kultúrnych podujatí,
ako aj činnosť
našich školákov
a mládeže,
a to s netajenými
ambíciami, aby
nová ročenka bola
niečím viac
než „iba” kronikou
našej Slovače.
Autori sa snažili o to, aby Náš kalendár
na rok 2016 bol obsahovo, tematicky
a žánrovo pestrým, praktickým, zároveň
hodnotným a podnetným čítaním.
Témou úvodníku predsedníčky CSSM
Alžbety Hollerovej Račkovej je stále aktuálna
otázka nášho školstva, jeho problémov
a hľadania ich spoločných riešení. Kalendár
ďalej prináša príspevky z rôznych, Slovákmi
obývaných regiónov Maďarska, venuje sa aj
60. výročiu revolúcie v roku 1956, nájdete
v ňom rozhovory s významnými osobnosťami
našej komunity, jubilantmi. V publikácii
nájdete aj literárne ukážky, zaujímavosti
a zábavné čítanie, krížovky, recepty
a humor.
Objednávatelia dostanú ročenku v nadchádzajúcich
týždňoch, ďalší záujemcovia
si ju môžu kúpiť v regionálnych strediskách
Ústavu pre kultúru Slovákov v Maďarsku,
na sekretariáte CSSM:
1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A
tel.: (1) 466 94 63, fax: (1) 386 40 77
e-mail: oszo@slovaci.hu),
prípadne v redakcii Ľudových novín.
1 otázka
odpoveď
odpovedá predseda parlamentného
Výboru pre národnosti v Maďarsku,
slovenský parlamentný hovorca Ján Fuzik
– Ako uplynul rok 2015 v živote parlamentného Výboru
pre národnosti v Maďarsku?
– Bol to vlastne prvý celý rok v živote parlamentného výboru
národnostných hovorcov. Zasadali sme každý druhý týždeň
– boli tu aj kratšie zasadnutia, 15-minútové naozaj operatívne,
ale aj vyše štvorhodinové. Mali sme mnoho hostí,
vypočuli sme si ministrov, ale aj predsedov celoštátnych národnostných
samospráv. Prerokovali sme 17 zákonov, ale aj referát
maďarskej vlády o situácii národností, ombudsmana a jeho zástupcov.
Avšak najdôležitejším zákonom bol rozpočtový, ktorý
v tomto roku prijal maďarský parlament už koncom júna. Podarilo
sa nám postúpiť balík na zvýšenie podpory pre miestne a teritoriálne
samosprávy a aj pre spoločenské
organizácie. Ako je známe, už
dlhé roky bola podpora na fungovanie
občianskych organizácií
110 miliónov forintov, túto sumu
sme zvýšili na 330 miliónov
na rok. Podobnú sumu si môžu
rozdeliť aj na kultúrne aktivity,
ale výšku podpory na tábory sme
zvýšili až na 270 miliónov forintov.
Celkovo sa nám podarilo zvýšiť
daný rozpočtový balík behom
dvoch rokov zo 4 miliárd na vyše 8
miliárd forintov.
Výbor prerokoval všetky zákony
týkajúce sa národností. Napriek
tomu, že sa hovorilo o modifikácii národnostného zákona v jesennom
rokovacom období, tento pozmeňovací návrh nám Ministerstvo
ľudských zdrojov nepostúpilo, takže táto práca nás ešte čaká
v nasledujúcom roku. Považujem za dobrý výsledok, že sa nám
podarilo presadiť do zákona o hungarikách aj to, že kultúrne
dedičstvo národností je súčasťou kultúrneho dedičstva krajiny.
V posledný rokovací deň maďarského parlamentu prešiel aj náš
pozmeňovací návrh, podľa ktorého národnostné samosprávy môžu
spravovať štátny majetok. V prípade Slovákov je to dôležité preto,
lebo napríklad budova budapeštianskej slovenskej školy bola zatiaľ
v správe štátu a odteraz ňou môže disponovať Celoštátna slovenská
samospráva v Maďarsku.
Tu musím poznamenať, že úzko spolupracujeme s CSSM a jej
predsedníčkou, s ktorou rokujeme aj o záležitostiach Združenia celoštátnych
národnostných samospráv, ktorého je tiež predsedníčkou.
Stretli sme sa aj so zahraničnými delegáciami, ktoré sa zaoberajú
národnostnou otázkou, napríklad z Číny, ale aj s odbornou
kontrolnou komisiou, ktorá sledovala realizáciu Charty európskych
jazykov. Hovorcovia sa aktivizujú aj v Medziparlamentnej
únii na upevňovaní kontaktov v záujme národností. Osobne som
napríklad v júni navštívil Slovenskú národnú radu a rokoval som
o oživení činnosti tohto fóra. V maďarskom parlamente som vystúpil
viackrát, tak napríklad v rozprave o rozpočte, ako aj naposledy
o téme občanov odvlečených po druhej svetovej vojne na nútené
práce do Sovietskeho zväzu, ktorá sa týkala aj národnostných občanov,
obzvlášť mojich slovenských rodákov v Kestúci.
(ef)
Ľudové noviny
3

Slovenská národnostná samospráva
v Slovenskom Komlóši
5. novembra usporiadala verejné
zasadnutie. Na podujatie okrem
komlóšskych Slovákov prijali pozvanie
aj členovia mestského zastupiteľstva
Anna Tusková a Pavel Benyo
4
Vianoce budapeštianskych Slovákov
Budapeštianski Slováci slávili
Vianoce spolu – ako zvyčajne,
na spoločnej oslave za bielym
stolom, pri výbornom programe,
v divadelnej sále sídla Slovenskej samosprávy
Budapešti (SSB) v centre
hlavného mesta v polovici decembra.
Tradičnej vianočnej slávnosti predchádzalo
verejné zasadnutie SSB,
v rámci ktorého predsedníčka zboru
Edita Hortiová referovala o celoročných
aktivitách zboru. Členovia SSB
sa zúčastnili tak na podujatiach slovenských
obvodných samospráv, ako
aj na významnejších podujatiach regionálneho
alebo celoštátneho rázu.
Časopis SSB Budapeštiansky Slovák
od tohto roku redigovala Erika
Trenková, ktorej sa aj v jej neprítomnosti
poďakovala predsedníčka za celoročnú
vytrvalú prácu. Dvojmesačník
aj vo svojom jubilejnom dvadsiatom
i vedúca mestského úradu Krisztina
Kvasznovszká.
Prítomných privítala predsedníčka
Zuzana Lauková. V úvodnej
časti poskytla informácie o činnosti
samosprávy v závere roka 2014.
Po komunálnych voľbách revidovali
dohodu o spolupráci s mestskou
samosprávou. Podali žiadosť o rozšírenie
mediálnych možností a usporiadania
národnostných podujatí
v priestoroch kultúrnych inštitúcií
mesta.
Podľa tradícií v decembri oslavovali
Deň národností, v rámci ktorého
bolo odovzdávanie vyznamenaní
Za komlóšskych Slovákov. Začiatok
roka 2015 sa niesol v znamení podávania
súbehov. Aj v tomto roku podporovali
slovenské kultúrne podujatia
mesta a programy slovenskej školy.
Boli spoluorganizátormi Slovenského
ročníku vychádzal pravidelne a informoval
o živote Slovákov v hlavnom
meste. Najväčšími podujatiami,
okrem usporiadania pútnickej cesty
do Blatnohradu, boli tábor pre žiakov
budapeštianskej slovenskej školy
v Mojmírovciach, ako aj fašiangové
stretnutie a vydávanie už spomenutého
dvojmesačníka.
„Koho máme radi, tomu na Vianoce
dáme darčeky – aj takto vyjadríme
Úspešné fungovanie slovenskej samosprávy
Foto: autorka
bálu, Kultúrneho stretnutia dolnozemských
Slovákov a Slovenského
gastronomického dňa a stretnutia
s priateľmi z Grécka pod názvom Tri
mesiace lásky. V tomto roku bolo odhalenie
pamätnej tabule Pavla Lauka.
Po štvrtýkrát vypísali súbeh pre žiakov
slovenskej školy, ktorí mali napísať
projektovú prácu o významných
slovenských osobnostiach mesta.
Slávnostné odovzdávanie cien bolo
na záverečnej slávnosti školského
roka.
Slovenská národnostná samospráva
v Slovenskom Komlóši sa zúčastnila
na viacerých národnostných
podujatiach v Maďarsku i v zahraničí.
Boli na Dni Slovákov v Maďarsku
v Telekgerendáši, na národnostnom
stretnutí v Poľnom Berinčoku,
na Dni mesta v Jelšave a v Nadlaku, na
národnostnom programe vo Veľkom
Ľudové noviny

vďaka úzkej spolupráci komlóšskych Slovákov
Bánhedeši, Malej Náne a v Pitvaroši.
Prijali pozvania aj na jubilejné slávnosti
do Sarvaša a do Békešskej Čaby.
Viackrát privítali aj delegácie
zo zahraničia, z Bratislavy, zo Žiliny,
z Rimavskej Soboty, z Kovačice
a z Jelšavy.
Samospráva pokladá za dôležitú
úlohu zachovávanie slovenčiny,
preto finančne podporila vydanie
„Nepravidelného slovníka komlóšskeho
nárečia” Juraja Szincsoka
a tých mladých, ktorí absolvovali úspešnú
jazykovú skúšku zo slovenčiny.
Členovia slovenskej samosprávy sa
snažia zastupovať záujmy Slovákov
v Slovenskom Komlóši. Aktívne sa
zúčastňujú na mestských podujatiach
a podľa možností sa vyjadrujú k fungovaniu
mestských inštitúcií, pripomienkujú
uznesenia, týkajúce sa národnostného
života mesta.
svoju lásku blížnym. Náš Pán dal najväčší
dar celému svetu, svojho jednorodeného
syna – Ježiša Krista. Teda
na Vianoce najväčším darom je pre
nás sám pán Ježiš Kristus aj v tomto
roku,” povedala vo svojej pobožnosti
evanjelická farárka Hilda Gulácsiová
Fabuľová.
Deň budapeštianskych Slovákov je
už tradične spojený so slovenskými
Vianocami. A tradične na ňom vystupujú
žiaci budapeštianskej slovenskej
školy a členovia Budapeštianskeho
slovenského speváckeho zboru Ozvena,
ktorého dirigentom je Ákos
Foto: autorka
Slovenská národnostná samospráva
v Slovenskom Komlóši končí
rok úspešne aj po finančnej stránke.
Svoje programy uskutočnila zo súbehov
a zo štátnej podpory, stanovenej
podľa vykonanej činnosti.
Zuzana Lauková sa zároveň poďakovala
národnostným
inštitúciám
a členom
komlóšskej slovenskej
komunity
za spoluprácu,
bez ktorej by
samospráva nemohla
úspešne
fungovať.
Po informačnej
časti sa otvorila
diskusia,
v ktorej verejnosť
vyjadrila vďaku
Somogyváry. V tomto roku sa k nim
znovu pridala Beáta Sutyinská, ktorá
hrala na flaute nielen sama, ale aj
so svojimi žiakmi. Program žiakov
budapeštianskej slovenskej školy
s nimi nacvičili Eva Szilágyiová
Šubová a Monika Szelényiová. Pred
programom zapálili sviečky na adventnom
venci E. Hortiová, predsedníčka
CSSM Alžbeta Hollerová
Račková a riaditeľ Slovenského inštitútu
v Budapešti Gabriel Hushegyi.
Po peknom programe nasledovala
voľná diskusia o ročnej činnosti,
ale už za bielym stolom.
(ef)
a uznanie za prácu členov samosprávy.
V Slovenskom Komlóši Deň národností
budú oslavovať 18. decembra,
keď odovzdajú aj vyznamenania
Za komlóšskych Slovákov.
Marianna Bajczerová
5
Ľudové noviny

Slováci v Pilíšskej Čabe sa schádzajú
pravidelne každý druhý
piatok v mesiaci, sú to posedenia
pobočky Zväzu Slovákov
v Maďarsku (ZSM), miestni tieto
stretnutia nazývajú medzi sebou
„pobočkou”. Posledná tohtoročná
„pobočka” v Pilíšskej Čabe sa niesla
v znamení vianočných sviatkov,
na slávnosť zavítali aj predstavitelia
vedenia obce, katolíckej cirkvi, ako aj
nemeckej komunity mesta. Na úvod
slávnostného programu prítomných
prekvapili Anna Füstiová Béliková,
Eva Kučerová Bajáková, Štefánia
Flóriánová Péterváriová, Irena
Berdová Béliková a Július Funk
s prednesom pôvodného čabianskeho
Chodenia s Betlehemom v slovenčine
a následne aj maďarskej verzie. Ako
nás po programe informovala Anna
Füstiová Béliková, ešte niekoľko rokov
po druhej svetovej vojne takto chodili
s Betlehemom po domoch väčšinou
dievčatá, a to tak v prípade Slovákov,
ako aj Nemcov. Po oživení tradičného
zvyku prítomných privítala predsedníčka
miestnej Slovenskej národnostnej
samosprávy Rozália Hamerszká
Valovicsová. Následne slovo patrilo
doyenovi pilíščabianskych Slovákov,
ľudovému básnikovi Antonovi
Drevenkovi staršiemu, ktorý podrobne
porozprával záujemcom, aké boli
kedysi prípravy na Vianoce, aké boli
kalendárne obyčaje v adventnom ob-
6
VIANOCE SLOVÁKOV V PILÍŠSKEJ ČABE
„...Donesol som Vám štastí ’ s Adamom aj s Evou...”
dobí a ako oslávili Slováci v Pilíšskej
Čabe Štedrý večer. Ako uviedol, jeho
spomienky siahajú do rokov 1936-37,
keď začal chodiť do školy. Spomenul
napríklad zabíjačky, ktoré sa v tomto
období konali takmer v každom dvore,
alebo na príchod Mikuláša, ktorý
mal kedysi oveľa menší balík s dar-
Foto: csl
čekmi, bolo to predovšetkým sušené
ovocie. Na Luciu, 13. decembra a 12
dní po nej, sa dalo predpovedať, aké
bude počasie v nasledujúcom roku.
Na Štedrý deň, už po raňajkách chodili
deti vinšovať k susedom a príbuzným:
„Pochválen Ježiš Kristus, donesol
som Vám šťastí s Adamom aj s Evou”.
Dostali za to niekoľko halierov, jablká,
orechy. Potom už deti upratovali dvor
a dom, lebo popoludní prišli pastieri
vinšovať a v ten deň si vyberali aj celoročnú
výplatu za svoju prácu.
„Popoludní prišli skupiny s Betlehemom,
boli rôzne, u nás neboli medzi
nimi muži, to bolo viac u Maďarov.
Vianočný stromček sme mali malú
borovicu, pripevnenú do jedného kúta
so skromnými salónkami, jablkami.
Darčeky sme vtedy ešte nedávali, nedostávali,
sviatok bol viac o tom, že sme
boli spolu. Večer sme mali skromnú
večeru, polievku bez masti, makové pupáky
a prípadne nejaké ovocie. Pod stolom
sme mali zo slamy hniezdo, v ňom
vajcia, aby sliepky celý rok dobre znášali
vajcia. Omrvinky z vianočného stola
sme dávali zvieratám. Po večeri sme my,
deti, išli spievať pod okná: „Povedzte
nám pastírkovi, čo ste videli. Keď ste sa
tak o polnoci všetci rozbehli. Videli sme
díťa krásne, narodené v Betlehemi,”
zaspomínal si Tóni báči. Po jeho spomienkach
pilíščabianski Slováci sa
pri bielom stole naladili na sviatky,
na ktorom nemohli chýbať oplátky
s medom, alebo kúsky z veľkého
okrúhleho koláča, ktorý je u nich symbolom
rodiny a spolupatričnosti a každý
si musí dať z neho kúsok. Primátor
Pilíšskej Čaby András Farkas
na sviatočnom posedení pozdravil
súdržný kolektív miestnych Slovákov
a dodal: veľa sa naučil a dokonca
pre svoje prejavy aj čerpá z básní
Antona Drevenku staršieho. Miestni
Slováci sa v roku 2015 zišli ešte raz,
dva dni pred Silvestrom zorganizovali
ochutnávku klobás a liehovín. CsL
Ľudové noviny

Súťažná prehliadka v znamení Ľ. Štúra
Kultúrny spolok pre Mlynky v spolupráci
s Odborným výborom
pre národnosti a ľudovú hudbu
Celoštátneho združenia speváckych
zborov, kapiel a folklórnych súborov
v Maďarsku (KÓTA) usporiadal koncom
novembra v Stredisku pilíšskych
Slovákov v Mlynkoch sviatok slovenskej
ľudovej piesne v Maďarsku s názvom
Piesne moje, piesne... IV. Celoštátny
slovenský folklórny festival bol zároveň
kvalifikačnou prehliadkou KÓTA a niesol
sa v znamení 200. výročia narodenia
Ľudovíta Štúra. Usporiadatelia národnostného
stretnutia sa snažili predstaviť
klenotnicu slovenských ľudových piesní
a tradícií v Maďarsku a prispieť k zachovaniu
nehmotného dedičstva slovenskej
národnosti.
Foto: autorka
Pomohli im aj spevácke zbory, pávie
krúžky z rôznych kútov Maďarska, pričom
treba poznamenať, že skôr z okolia
hlavného mesta. Najdlhšiu cestu merali
do Mlynkov mladé speváčky z Jášču,
ktoré predviedli prekrásne slovenské
ľudové piesne. Na prehliadke zazneli
slovenské ľudové piesne v podaní až
20 interpretov, vrátane sólistov, ktorí
mohli získať tieto kvalifikačné stupne:
bronzový, strieborný a zlatý páv.
Rozdiel medzi súťažnou prehliadkou
KÓTA a druhou veľkou celoštátnou
prehliadkou slovenských speváckych
zborov Slovenský škovránok vidím
v tom, že tu sa interpreti môžu predstaviť
s piesňami nielen z vlastného regiónu,
pričom sa samozrejme hodnotí aj
snaha zachovať miestne kultúrne dedičstvo.
To vyzdvihla aj porota, v tomto
roku v zložení: predseda Odborného
výboru pre národnosti a ľudovú hudbu
združenia KÓTA Géza Saltzer,
bývalý generálny riaditeľ hudobných
skupín Maďarského rozhlasu, bývalý
umelecký vedúci päťdesiatročného
Pávieho krúžku v Mlynkoch, etnograf
István Alföldy-Boruss, zakladateľka
a umelecká vedúca kapely Kóborzengő,
všestranná ľudová hudobníčka Klára
Erdélyiová-Molnárová, absolventka
Hudobnej akadémie, učiteľka ľudového
spevu vo Vacove Alíz Agodová,
člen speváckeho zboru v Štúrove Ján
Machaj a predseda hostiteľskej organizácie
Levente Galda. Ten aj pozdravil
na úvod prítomných, ktorí sa na kvalifikačnej
súťaži zúčastnili v hojnom
počte. Spolu s ním moderovala Szilvia
Šalgaiová. Medzi hosťami pozdravili
praneter významného slovenského politika,
jazykovedca, básnika, novinára
Ľudovíta Štúra. Hoci Judita Kárpátiová
Štúrová už po slovensky nevie, s radosťou
si vypočula slovenské piesne.
Treba tiež poznamenať, že priebeh
kvalifikačnej súťaže bol hladký: vedúci
každého súboru predstavil interpretov,
ktorí potom predviedli maximálne desaťminútovú
ukážku z klenotnice slovenských
ľudových piesní.
Porota nemala jednoduchú úlohu.
Počas jej rozhodovania sa o dobrú náladu
postarala skupina zo Slovenska
Šurianski tamburáši, ktorí zahrali slovenské
a chorvátske ľudové piesne. Vyše
90-ročná kapela má obrovský repertoár
slovenských a chorvátskych skladieb
a je častým hosťom slovenských podujatí.
Nabudúce si ich môžete vypočuť na
fašiangovom podujatí Slovenskej samosprávy
v Novej Pešti.
Zlatou kvalifikáciou ocenili spevácke
zbory budapeštianskej slovenskej
školy, Venčok z Veľkej Tarče, Domu slovenských
tradícií v Čemeri, Nezábudka
pri Kultúrnom spolku Lipóta Bálóa
z Čemeru a Cinkoty, komorného zboru
Primavera z Veľkej Tarče, spevácky
zbor z Rákoškerestúru, komorného
zboru spolku Furmička v Čemeri, duo
Laura a Vanesa Glückové z Mlynkov
a sólistov Máriu Teréziu Györgyovú
z Hute, Domonkosa Voltera z Pišpeku,
Zoé Joóbovú a Šáru Prasnovú z budapeštianskej
slovenskej školy. Prestížnu
cenu Zlatý páv udelila porota speváckemu
zboru pri Dome slovenských tradícií
v Čemeri, duu Laura a Vanesa Glückové
z Mlynkov a sólistovi Domonkosovi
Volterovi z Pišpeku.
KÓTA organizuje kvalifikačné prehliadky
každý druhý rok, pričom každý
druhý rok usporiadajú odborné školenie
pre spevácke zbory. O rok budú
mať možnosť sa stretnúť na odbornom
školení, kde môžu stráviť deň výmenou
naozaj osožných informácií. (ef)
7
Ľudové noviny

Priznám sa, že v živote som nebol
v spomínanej obci, ktorá
leží v Peštianskej župe a má
okolo 1400 obyvateľov. Teraz ma však
ani sychravé počasie, či pomerne náročná
hromadná doprava neodradili
od toho, aby som si vychutnal vystúpenie
Folklórneho súboru Vatra z Tlmáč.
Medzinárodne uznávaný FS Vatra
po koncerte v Nadlaku navštívil aj jačiansky
región, presnejšie Jaču, s netajeným
cieľom nadviazať spoluprácu.
Na sviatok sv. Mikuláša sa priestory
miestneho Kultúrneho domu naplnili
ľuďmi, ktorí sa zaujímali o tradičný
slovenský folklór.
Podujatie otvorila predsedníčka
miestnej slovenskej národnostnej
samosprávy Zuzana Bágyonová,
ktorá vyjadrila nesmiernu radosť
8
KULTÚRA
V Jači bola Vatra
Slovenská samospráva XII. obvodu
Budapešti prvý decembrový deň
zorganizovala v sídle obvodnej
samosprávy stretnutie dôchodcov.
Na podujatie pozvali aj tých, s ktorými
počas uplynulého roka úspešne spolupracovali
a ktorí vytrvalo navštevovali
ich akcie. Posedenie sa konalo
v znamení adventu, čo zároveň určilo
obsah celého programu. Nebola to
pracovná porada, lež mala skôr slávnostný
charakter. Ešte viac bola uvoľnená
beseda na tému: Dôchodcovia
a modernizácia.
Po zapálení adventnej sviečky sa
v rokovacej sále rozľahla slávnostná
Foto: autor
z toho, že Jača sa stala dejiskom tohto
unikátneho stretnutia, a že na pódiu
môže privítať nevšedných, vzácnych
hostí. Osobitne pozdravila riaditeľku
Ústavu kultúry pre Slovákov
v Maďarsku Katarínu Király a režiséra,
choreografa mnohých folklórnych
telies na Slovensku Martina Urbana.
Stretnutie by sa dozaista nebolo uskutočnilo
bez ich podpory a bez spolupráce
so Slovenskou národnostnou samosprávou
v Jači.
Vyše sedemdesiatminútový program
folklórnej skupiny s názvom
„Dolu Hronom pieseň letí” predstavil
jedinečný kroj, tanec a hudbu z povodia
Hrona, od jeho prameňa až po
Tekov. Diváci si mohli vychutnať horehronské,
levické tance, ale aj husár
a čilej čardáš, vypočuť si fujaru a baladu
z Pukanca. Pri niektorých melódiách
si obecenstvo zaspievalo.
Po famóznom programe zhromaždení
spolu s FS Vatra a kapelou zaspievali
vianočnú pieseň Tichá noc, svätá
noc. Napokon čestní hostia K. Király
a M. Urban zapálili sviečky na adventnom
venci. Folklórny súbor Vatra sa
s milým publikom rozlúčil hymnickou
piesňou „Od širokoho Dunaja”.
Po silnom umeleckom zážitku nasledovalo
pohostenie členov súboru a spokojných
návštevníkov, ktorí si zamaškrtili
na domácich sladkostiach, ochutnali
miestnu pálenku, či zajedli dobré fašírky.
Z. Bágyonová a riaditeľka
Regionálneho centra ÚKSM v Jači
Monika Herédiová Sinková vyjadrili
nadšenie z budúceho stretnutia, lebo
M. Urban pozval folklórny súbor
Zornica z Jače na ich festival
na Slovensku. Veríme, že táto spolupráca
bude prosperujúca a obe strany prežijú
ešte veľa spoločných nezabudnuteľných
momentov. Atila Rusnák
Advent v XII. obvode – Kolektív ako zdroj energie, liek
priateľská atmosféra, ktorá rozuzlila
jazyky, doslova inšpirovala k slovu...
Večer moderoval lekár Ján Zsolnai.
Hovoril o každodenných problémoch,
ktoré prináša moderná doba, ktorým
dôchodcovia (často nie iba oni) musia
čeliť. Podľa neho je mimoriadne dôležité
vedieť sa vyrovnať so základnou
skutočnosťou, podľa ktorej život mieri
ku koncu, vzhľadom na to sa treba snažiť
využiť rozumne a maximálne čas,
ktorý nám určil osud...
V rámci týchto myšlienok potom
poskytol prierez zdravotných problémov,
vrátane duševných ťažkostí,
s ktorými v pokročilom veku treba počítať.
Zároveň poukázal na výdobytky
doby – lekárskej vedy i psychológie,
a dôležitosť lekárskych prehliadok.
J. Zsolnai hovoril tiež o význame kolektívu,
sem patrí aj rodina v živote človeka
a vplyve na jeho zdravotný stav.
Po zhone všedných dní je občas oprávnené,
ba nutné pozastaviť sa, obrátiť sa
do seba, venovať viac pozornosti každodenným
starostiam, vlastným problémom,
vzájomným medziľudským
vzťahom. Dobré kolektívy sú nie iba
predpokladom úspešnej spolupráce,
ale sú aj zdrojom duševných síl, pevným
základom duševnej hygieny, sú
predpokladom spoločenského pokoja,
Ľudové noviny

Tohtoročný Deň oroslánskych
Slovákov sa v polovici decembra
začal evanjelickou bohoslužbou,
na ktorej miestna farárka
Etelka Farkasová v spoločnosti predsedníčky
mestskej a župnej Slovenskej
národnostnej samosprávy Alžbety
Szabovej zapálili tretiu sviečku na adventnom
venci, ružovú, ktorá symbolizuje
radosť. Pani farárka aj vo svojej
kázni poukázala na to, že sa nemáme
snažiť vytvoriť vzťah s Bohom zúfalo,
ale práve naopak: s radosťou a veselosťou.
Pritom si máme uvedomovať,
že Slovo božie neplatí iba pre minulosť,
ale aj pre súčasnosť, a z božej vôle aj
pre nádejnú budúcnosť. Takisto slovenské
slová našich predkov nesvedčia
iba o minulosti, veď ešte aj dnes počuť
Foto: csl
DEŇ OROSLÁNSKYCH SLOVÁKOV
Oslavy s priateľmi zo Slovenska
duševnej hygieny
ale aj vyrovnaného života jednotlivca.
Preto budovanie kolektívov v rozháranom
svete modernej doby je čím ďalej,
tým viac dôležité.
Po úvodných slovách moderátora sa
rozvinula čulá diskusia, otázkam nebolo
konca. Škoda, že hranice besedy
určoval obmedzený čas. No napriek
tomu sa ešte chvíľu mohli účastníci večera
porozprávať pri prestretom stole...
Na adventnom večeri sa zúčastnila
aj predsedníčka CSSM Alžbeta
Hollerová Račková, ktorá vyhlásila,
že v XII. obvode sa cítila dobre a sama
nadobudla vzácne poznatky.
Michal Hrivnák
slovenskú reč v Orosláni a dúfame,
že budeme ju počuť aj v budúcnosti.
Na bohoslužbe spoluúčinkoval
Spevácky zbor „Tebe spievam”
z Kozároviec s latinskými a slovenskými
náboženskými skladbami.
V druhej časti dňa, v priestoroch
Klubu Františka Rákócziho II.
kultúrny program začala miestna
Mládežnícka dychovka „Krídlovka”
pod taktovkou Šimona Ocskaiho.
Predsedníčka miestneho slovenského
zboru A. Szabová privítala hostí, predstaviteľov
rôznych orgánov a organizácií
mesta Orosláň, ako aj z partnerských
obcí v Maďarsku a na Slovensku.
Alžbeta Szabová vo svojom slávnostnom
prejave zároveň zvlášť pozdravila
„babičky”, ženy ich kolektívu, ktoré už
dovŕšili 80 rokov. „Z ich príkladu čerpáme
silu, vieru a odvahu, ony už všetko
spravili pre svoju rodinu a národ,
tieto roky sú pre ne už obdobím zaslúženého
odpočinku. K tomu im prajeme
veľa zdravia, lásky a veľa ďalších rokov
medzi nami,” zdôraznila predsedníčka
oroslánskeho slovenského zboru.
K blahoprianiam sa pridali aj šikovní
tanečníci detskej tanečnej skupiny
Bránička, predviedli slovenské tance,
ktoré s nimi nacvičila Judita Bíróová
a následne odovzdali „babičkám” darčeky.
Od miestneho slovenského klubu
dostali výšivky, od miestnej slovenskej
samosprávy voňavé sviečky, kým
darom Slovenskej národnostnej samosprávy
Komárňansko-ostrihomskej
župy a Regionálneho centra Ústavu
kultúry Slovákov v Maďarsku
v Tatabáni-Bánhide boli nástenné
kalendáre s fotografiami obcí župy,
v ktorých žijú Slováci. Starosta družobnej
obce Kozárovce na Slovensku
Jozef Majer uznanlivo hovoril o spolupráci
vedenia mesta Orosláň s miestnym
kolektívom Slovákov a dodal, že
Deň oroslánskych Slovákov im vždy
pripomenie blížiace sa Vianoce, a preto
prítomným zaželal veľa šťastia a lásky.
Na tradičný deň Slovákov prišiel aj
primátor mesta Zoltán Lazók, ktorý
zdôraznil pokojné spolunažívanie
Maďarov a Slovákov. Vedúci predstavitelia
dvoch spriatelených obcí
následne spolu s oroslánskou evanjelickou
farárkou zapálili na adventnom
venci v priestoroch klubu tretiu
sviečku. V mene Klubu dôchodcov č. 1
zo Šale, s ktorým majú oroslánski
Slováci tiež plodné kontakty, zaželala
pokojné vianočné sviatky jeho vedúca
Mária Bereczová. Kultúrny blok ukončili
krásne piesne v podaní speváckeho
zboru „Tebe spievam” z Kozároviec.
Predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy
na záver referovala o ich činnosti
v roku 2015 a zvlášť vyzdvihla,
že vďaka vedeniu mesta slovenskú časť
mesta, tzv. Starú dedinu zdobí svetelný
vianočný pozdrav aj v miestnej slovenčine.
Z plánov na rok 2016 vyzdvihnime
najdôležitejšiu aktivitu Slovákov
v Orosláni: v októbri usporiadajú veľkolepé
oslavy pri príležitosti 315. výročia
príchodu Slovákov do tejto osady
Komárňansko-ostrihomskej župy. CsL
9
Ľudové noviny

Pred dvoma rokmi sa stretli žiaci
v Mlynkoch, v tomto roku
zase na druhej strane Budapešti,
v Pišpeku, aby si zasúťažili v prednese
poézie a hovorenej reči. Súťaž vypísala
Slovenská samospráva Peštianskej
župy, hostiteľmi boli Slovenská národnostná
samospráva a Základná škola
Jozefa Beneho v Pišpeku.
Na podujatí sa zúčastnili žiaci piatich
škôl – zo Šáre, Mlynkov, Santova,
10
KULTÚRA DETI A MLÁDEŽ
Recitačná a komunikačná súťaž
Peštianskej župy v Pišpeku
Ďurky a z Pišpeku. 60 žiakov nižšieho
a vyššieho stupňa základnej školy,
kde sa slovenčina vyučuje ako predmet
a sprevádzalo ich 15 pedagógov.
Súťaž otvoril predseda Slovenskej národnostnej
samosprávy Peštianskej
župy Ondrej Csaba Aszódi a riaditeľ
Základnej školy Jozefa Beneho
v Pišpeku Imre Várszegi. Deti súťažili
v troch skupinách, 1.-4. trieda recitovala
v školskej knižnici, 5.-6. ročník bol
v mestskej knižnici, ktorá sa nachádza
tiež v budove školy, a 7.-8. trieda
súťažila v triede informatiky. Porota,
ako už to býva, nemala jednoduchú
úlohu, veď deti boli ozaj pripravené.
Najmenších hodnotili členka župnej
samosprávy Alžbeta Klimászová
a vedúca Materskej školy Púpava v Jači
a členka Slovenskej národnostnej samosprávy
v Pišpeku Katalin Lamiová.
Piataci a šiestaci mali za úlohu krátko
sa predstaviť a hovoriť o danom obrázku,
ktorý vybrala z učebnice Erika
Lázárová, školská referentka CSSM,
ktorá bola členkou poroty. Druhou
členkou bola niekdajšia učiteľka slovenčiny
Estera Lamiová, ktorá býva
v Pišpeku.
Časovo najbližšie k jazykovej skúške
sú siedmaci a ôsmaci, oni mali za úlohu
hovoriť na danú tému, ktorá sa zhoduje
s tematikou štátnej jazykovej skúšky.
Členkami poroty boli učiteľka v Číve
Monika Szabová a školská referentka
CSSM Mária Matejdesová. Výsledky
nájdete na našej webovej stránke
www.luno.hu.
O dva roky sa opäť stretneme
so žiakmi Peštianskej župy v Základnej
škole Františka Rákócziho II. v Dabaši-
Šáre. Erika Zemenová Palečková
Župná vedomostná a recitačná súťaž v Tardoši
Foto: autorka
Foto: autorka
Tardošská základná škola usporiadala v polovici novembra
župnú recitačnú a vedomostnú súťaž, ktorá
sa uskutočnila v rámci slovenského národnostného
týždňa v škole. Na súťaž sa prihlásilo 38 detí z dedín
Šarišáp, Annavölgy, Bánhida, Síleš, Moďoróš a Tardoš.
Deti na nižšom stupni recitovali, vyšší stupeň mal vedomostnú
súťaž. Úlohy vedomostnej súťaže boli opis obrazu,
porozumenie textu a zo slovenskej vzdelanosti jesenné
a zimné zvyky a sviatky. Počas súťaže školská referentka
Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Erika
Lázárová pripravila pedagógom prednášku o najnovších
učebných pomôckach. Učiteľky a učitelia pomocou interaktívnej
tabule vyskúšali nové pomôcky, ktoré naozaj
uľahčujú prácu v národnostných školách.
Kým porota zasadala, zatiaľ deti pracovali v dielni.
Oslavovali sme aj sviatok sv. Martina, preto žiaci pripravili
jesennú výzdobu s húsatkami. Okrem toho si
urobili aj jesenné ozdoby do okien. Porota mala ťažkú
úlohu, lebo deti boli veľmi dobre pripravené.
Zoznam tých najšikovnejších si môžete prečítať
na našej webovej stránke www.luno.hu.
Hlavnými podporovateľmi súťaže boli Slovenská
samospráva Komárňansko-ostrihomskej župy
a Tardošská slovenská národnostná samospráva.
Vďaka nim škola mohla kúpiť deťom cenné
darčeky. Táto súťaž je vhodnou príležitosťou
na to, aby sa každý rok stretli žiaci a aj pedagógovia
zo župných národnostných škôl. Erika Kissová
Ľudové noviny

Do Strediska pilíšskych Slovákov
v Mlynoch opäť zavítali
žiaci z národnostných
škôl z rozličných kútov Maďarska.
Podujatie Celoštátnej slovenskej
samosprávy v Maďarsku (CSSM) –
adventné stretnutie detí – otvorila
predsedníčka Alžbeta Hollerová
Račková, ktorá vo svojom príhovore
vyzdvihla pravú myšlienku
Vianoc.
DETI KULTÚRA A MLÁDEŽ
V Mlynkoch sa rozhoreli adventné sviečky
Nasledovalo hudobno-zábavné predstavenie
divadla Piki z Pezinka, ktoré sa
predstavilo hrou Paskudárium. Príbehy
Dušana Tarageľa Rozprávky pre neposlušné
deti ožili v úplne novom spracovaní
divadelníkov Katky a Ľuba. Toto
Múzeum neposlušných detí je zo zozbieraných
spisov profesora Samojeda
o tom, ako vyrastajú aj vďaka starostlivým
rodičom lenivci, žalobaby, špinavci,
vŕtači, lakomci, či prospechári.
Po obede nasledovalo zapálenie adventných
sviečok. Prvú zapálil farár
obce Mlynky Zoltán Szalay, druhú
starosta Márton Peller, tretiu veľvyslanec
Slovenskej republiky v Maďarsku
Rastislav Káčer a štvrtú predsedníčka
CSSM A. Hollerová Račková, ktorá
všetkým zapriala šťastné a veselé
Vianoce.
Foto: autor
Ako je už zvykom, podpredsedníčka
Verejnoprospešnej nadácie za Slovákov
v Maďarsku Monika Pellerová a školská
referentka CSSM Erika Lázárová odovzdali
ceny aj štipendistom. CSSM začala
realizovať Program pre nadaných
v školskom roku 2006-2007, odvtedy sa
teší veľkej obľube. Každý vyznamenaný
získal Diplom a kalendár na rok 2016.
Poslednou časťou programu bolo
predstavenie žiakov zo Slovenskej národnostnej
základnej školy v Mlynkoch.
Vystúpenie a choreografiu zostavila
učiteľka Marta Papucseková.
V prvej časti spievali Réka a Fanni
Pénzelíkové, Zselyke Szemánová
a Nikoleta Szmetanová. Pohybovými
cvičeniami ich sprevádzali dvojičky
Léna a Málna Bodorové. Betlehemskú
hru pripravila štvrtá trieda, ale k celkovému
efektu dopomohli
aj ôsmaci, najmä spevom
a vinšmi na záver programu.
Podujatie CSSM sprevádzala
rodinná atmosféra
a radosť zo spoločne
strávených chvíľ. Od roku
1980 sa na takýchto podujatiach
stretáva aj Katarína
Kormošová s bývalými spolužiačkami
zo segedínskej
univerzity. „Stretávame sa
na takýchto akciách raz –
dvakrát v roku. S Katarínou
Firtkovou, Juditou Melisovou
a Irenou Klúcsikovou si vždy
rady zaspomíname na školské časy,”
povedala.
Celoštátne adventné stretnutie slovenských
detí bolo z viacerých aspektov
slávnostné. Nikto neodišiel zo Strediska
pilíšskych Slovákov v Mlynoch naprázdno.
Kým si deti prevzali mikulášske
balíčky, učitelia darčeky a učebnice
pre školy.
Atila Rusnák
11
Ľudové noviny

Slovenskú základnú školu v Slovenskom Komlóši navštívili 27. novembra
vojaci SR a ČR, ktorí sú na cvičení v Maďarsku na neďalekej základni.
Prišli sa k nám pozrieť, keď sa dozvedeli, že tu žije slovenská
národnosť. Spolu so žiakmi posedeli v družnej debate, porozprávali nám
o vojenskom poslaní a tiež sa zaujímali o život Slovákov, napr. ako a kedy
sa prisťahovali na Dolnú zem. Podrobné informácie im o tom povedala
riaditeľka dvojjazyčnej školy Zuzana Lauková. Návšteva bola krátka, pretože
príslušníkov českej a slovenskej armády čakali ešte vojenské povinnosti.
Žiaci boli šťastní, pretože im zodpovedali na množstvo zvedavých
otázok. Prekvapilo ich, že vojaci zo Slovenska hovorili po maďarsky, ba aj
jedna vojačka z českej posádky. To ich utvrdilo, že aj oni sa majú učiť jazyk
našich susedov, bude im to raz určite osožné.
Mira Stračinová
12
KULTÚRA DETI A MLÁDEŽ
Mimoriadna návšteva
Slovanské Vianoce na ELTE
Na chodbách katedry slavistiky ELTE 10. decembra rozvoniavalo
varené víno. Nebol tam však nejaký ilegálny krúžok varenia tohto
druhu alkoholu – slavisti sa chystali na slávnostné ukončenie semestra,
na Slovanské Vianoce. A k takýmto adventným podujatiam neodlučiteľne
patrí varené víno.
Spoločné čakanie vianočných sviatkov na odboroch slavistických štúdií
má už vyše desaťročnú tradíciu. Študenti slavistických a baltských jazykov
a ich vyučujúci sa zídu koncom semestra vo veľkej prednáškovej sále, kde
každý jeden odbor sa predstaví krátkym vianočným programom. Nebolo to
inak ani v tomto roku – v sále za hodinu odzneli piesne, básne, vinše vo viac
než desiatich jazykoch. Moderátorom kultúrneho programu bol absolvent
odboru slovenský jazyk a literatúra, zároveň predseda Organizácie slovenskej
mládeže v Maďarsku Ondrej Kiszely.
Po slávnostnom programe oslava pokračovala v jednotlivých vyučovacích
miestnostiach pohostením a hudbou.
(kan)
Foto: Marianna Bajczerová
Foto: autorka
Ľudové noviny

DETI KULTÚRA A MLÁDEŽ
Týždeň zdravia sarvašských žiakov
Foto: autorka
Správny životný štýl je pre nás
a našich žiakov v škole veľmi
dôležitý. Týždeň plný aktivít
pripravili na posledný novembrový
týždeň učitelia Eva Janšíková
a Gábor Urban. Boli hlavnými organizátormi
tejto akcie. Žiakov nižšieho
ročníka čakal pestrý program.
Každé ráno sa deti zúčastnili rannej
rozcvičky spojenej s hudbou. V telocvični
učitelia Zlatica Lišková,
Ágneša Kugyela a Zoltán Fonád
rozcvičkou rozohriali nielen žiakov,
ale aj všetkých učiteľov.
Celý týždeň žiaci cvičili, kreslili,
pripravovali zdravé jedlá zo zeleniny
a ovocia. Vedomosti o správnej
hygiene detského chrupu pomohla
rozšíriť u našich prvákov a druhákov
beseda s hygieničkou Anitou
Stiflerovou Tarkovou. Eva Nagyová
Sinyiová prostredníctvom interaktívnej
tabule predniesla prednášku
o zdraví. Obe hygieničky pracujú na
Odbore zdravotníctva v Békešskej
župe.
Každá trieda pripravila šalát
zo zeleniny alebo ovocia. Nápady
boli pestré, ale deti mali možnosť
zoznámiť sa aj s novými chuťami.
V jednotlivých prvých ročníkoch
deti zhotovili chutné ovocné šaláty,
i keď im učiteľky pomáhali pri krájaní
ovocia. Miešanie a pridávanie
surovín bolo len záležitosťou detí.
V 2. C triede boli žiaci rozdelení
do dvoch skupín. Jedna skupina
pripravila huby – „muchotrávky”.
Na uvarené vajíčka položili polovicu
paradajky, ktorú špáradlom pripevnili
k hube. Na klobúčik vytlačili
bodky z majonézy. Druhá skupinka
pripravila plnené paradajky. Vybrali
ich vnútro a naplnili ich chutnou
nátierkou z tvarohu a smotany. Žiaci
pripravili výborné ovocné šaláty
a mixovaný banánový šalát.
Nechýbal ani naozaj chutný šalát
z kukurice. Príprava projektov
o zdraví bolo pre niektorých žiakov
aj určitou výzvou. Výsledky boli
veľmi zaujímavé a nápadité. Kresby
prvákov a druhákov boli veselé, ale
hlavne výstižné. V teste, ktorý zostavili
učitelia, boli zaujímavé vedomostné
otázky. Takmer všetci žiaci
vedeli správne odpovedať.
Jednotlivé aktivity boli pre žiakov
poučné a motivačné. V závere týždňa
prebehlo vyhodnotenie celotýždenných
aktivít. Pri posudzovaní
mali učitelia zložitú a náročnú úlohu.
A preto odmenili každú triedu
škatuľou zdravých tyčiniek a ovocia.
Veríme, že sme týmito aktivitami
naštartovali u žiakov chuť zdravo
a rozumne sa stravovať.
Zlatica Lišková
13
Ľudové noviny

Podľa záznamu v evanjeliu
sv. Lukáša osem dní po narodení
„obrezali chlapčeka a
dali mu meno Ježiš” (Lk 2, 21). Túto
udalosť si pripomínala Cirkev v
dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania
Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične
slávil 1. januára, a sviatok
Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu
medzi 1. a 6. januárom, alebo – keď
v tomto rozmedzí nedeľa nebola – 2. januára.
Sviatok Mena Ježiš bol veľmi
populárny vo františkánskych
komunitách už od polovice 14. storočia
a jeho horlivým šíriteľom bol
sv. Bernardín Siensky (1380 – 1444).
Od 15. storočia sa slávil lokálne
vo viacerých diecézach v Belgicku,
Nemecku a vo Veľkej Británii. Jeho
svätenie s platnosťou pre celú Cirkev
zaviedol pápež Inocent XIII. v r. 1721.
Na Východe už od 3. storočia
bol 6. január sviatkom
Zjavenia Pána (Epifánia).
Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky”:
príchod mudrcov z Východu,
Ježišov krst a jeho prvý zázrak
v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa
tento sviatok rozšíril aj na Západe,
kde liturgia a čítania kládli dôraz
predovšetkým na poklonu mudrcov
z Východu. Títo učenci z Perzie boli
v apokryfných spisoch a náboženských
legendách zobrazovaní ako
14
NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT
Sviatok Panny Márie Bohorodičky (1. januára)
Ôsmy deň po Vianociach bol
až donedávna známy ako sviatok
Obrezania Pána. Pôvodne to však bol
mariánsky sviatok, ako o tom svedčili
vlastné modlitby (propria) pri sv. omši
a pri liturgii hodín, v ktorých Cirkev
vyzdvihovala a odvolávala sa na zásluhy
Panny Márie. V Ríme sa tento
sviatok slávil od 7. storočia a hlavné
bohoslužby sa odbavovali v chráme
Santa Maria Antica, ktorý dal postaviť
pápež Ján VII. (701 – 707), pôvodom
Grék a vyznaním „služobník
Panny Márie”.
Pri reforme cirkevného kalendára
v r. 1969 sa tieto dva sviatky nahradili
Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky,
ktorou si Cirkev pripomína dôležitú
úlohu Márie v ekonómii spásy
ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie
za Bohorodičku (Theotokos)
na Treťom ekumenickom koncile
v Efeze (r. 431). Je oslavou materstva
Panny Márie a téma bohoslužby dňa
je vyjadrená slovami sv. Pavla: „Keď
prišla plnosť času, Boh poslal svojho
Syna, narodeného zo ženy...” (Gal 4,4).
Takto sa z tohto sviatku Pána stal
sviatok Panny Márie.
Bohorodička (gr. Theotokos, lat.
Deipara) – titul, ktorým prvotná
Cirkev poctila Pannu Máriu na konci
3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť,
že Mária bola matkou Božieho
Syna nielen ako človeka, ale aj ako
pravého Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi
vyskytli pochybnosti o teologickej
správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze
r. 431 odsúdil tento bludný názor
a vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako
matke Bohočloveka Ježiša Krista názov
Bohorodička právom patrí.
Sviatok Zjavenia Pána – Traja králi (6. januára)
„traja králi” s menami Gašpar,
Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový
záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12)
o ich počte, kráľovskej hodnosti
a menách, nič nehovorí. Kult „Troch
kráľov” bol v stredoveku veľmi rozšírený.
Ich údajné relikvie sa prechovávali
v Miláne, odkiaľ ich cisár
Fridrich Barbarossa (1155-1190)
odniesol do Kolína nad Rýnom, kde
boli uložené v katedrále.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša
Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho
Syna a Spasiteľa
sveta. Spolu s
Ježišovým krstom
v Jordáne
a so svadbou
v Káne sa slávi
poklona Ježišovi
zo strany
„mudrcov”,
ktorí prišli
z Východu.
V týchto mudrcoch,
ktorí sú
predstaviteľmi
okolitých pohanských
náboženstiev, evanjelium
vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú
dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie.
Príchod mudrcov do Jeruzalema
s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi
ukazuje, že v mesiášskom svetle
Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli
toho, ktorý bude kráľom národov.
Ich príchod znamená, že pohania
môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu
ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi
sveta, len ak sa obrátia k židom a príjmu
od nich mesiášske prisľúbenie,
ako sa nachádza v Starom zákone.
Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy
vstupujú do rodiny patriarchov
a nadobúdajú „výsady vyvoleného
ľudu”. (KKC 528)
Útek do Egypta a povraždenie
neviniatok sú prejavom toho, ako
temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do
svojho vlastného, a vlastní ho neprijali”
(Jn 1,11). Celý Kristov život bude
poznačený prenasledovaním. A jeho
vlastní majú na ňom podiel s ním.
Jeho návrat z Egypta pripomína exodus
a predstavuje Ježiša ako definitívneho
osloboditeľa. (KKC 530, 574)
Ľudové noviny

Silvester je jednoznačne zlatým klincom hodovacieho
maratónu. Prinášame vám niekoľko rád ako úspešne
zvládnuť jeho nástrahy bez gramov navyše.
1. Základom je neprísť na silvestrovský večierok hladný.
Vďaka tomuto triku neskočíte hneď po prvých slaných
koláčikoch z lístkového cesta, orieškoch a čokoláde. Dáva
vám šancu zamyslieť sa a vybrať si niečo pre líniu vhodnejšie.
2. Ideálne je vybrať si z obloženej misy šunku, tvrdé
syry, vajíčka či zeleninu. Vyskúšajte dip z jogurtu a byliniek
ako prílohu na namáčanie k mrkve, zelerovej vňati
a paprike. Ľahším variantom silvestrovského menu môže
byť aj domáce sushi.
3. Biely sendvič nahraďte celozrnným pečivom a majonézové
šaláty pomazánkou z cottage syru či tvarohu dochuteného
korením a zeleninou.
4. Pite s mierou, najlepšie biele suché víno. Ak si ho budete
priebežne riediť minerálkou ušetríte sa zbytočných
kalórií aj ranného bolehlavu. Privítanie Nového roka pohárikom
sektu nemôže chýbať, na celovečerné pitie je ale
príliš sladký.
Noc predchádzajúca Novému
roku a aj samotný deň mali
mať zvláštnu moc priaznivú
pre rôzne veštby. Ľudia verili, že čo
sa im v túto noc prisnilo, to sa im aj
splní. Všeobecne známe boli spôsoby
predpovede počasia. Červené zore
ráno na oblohe veštili víchrice, búrky,
neúrodu a biedu. Drobný hustý dážď
bol predzvesťou hustých, plných klasov.
Komu sa ráno kýchlo, ten sa mal
v zdraví dožiť budúceho Nového roku.
Dievča, ktoré tri razy na Nový rok
spadlo, čo vzhľadom na časté poľadovice
nebolo v tomto období nič neobvyklé,
mohlo si byť isté, že do roka
bude mať sobáš.
Ako na Nový rok, tak po celý rok
Nielen ráno, ale po celý deň sa ľudia
pozorovali, lebo verili, že kto si ako
v jeho priebehu počína, tak sa mu
bude dariť po celý rok. Ak niekto napríklad
ráno zaspal, po celý rok sa
mal s dôležitými prácami omeškávať.
Kto bol mrzutý, hašterivý, nahnevaný,
toho mala po celý rok sprevádzať zlá
nálada. Preto si ľudia dávali pozor, aby
sa nepovadili, neplakali a podobne.
ŽENA A SPOLOČNOSŤ
Všetko dobré do nového roku a veselý Silvester!
Ak sa v dome niečo rozbilo, po celý
rok sa mal riad rozbíjať.
Na Nový rok sa neupratovalo
Na Nový rok musela byť všade čistota
a poriadok. Smeti von nevynášali
z obavy, aby „nevymietli” niekoho
z domu, teda aby niekto cez rok nezomrel.
Okrem najnevyhnutnejších
robôt sa nemalo nič robiť. Niektoré
práce boli vyslovene zakázané pod
hrozbou trestu. Predovšetkým sa
nesmelo prať. Ani bielizeň nesmela
byť vyvesená. Nesmelo sa šiť, lebo by
sliepky neniesli vajcia.
Na Nový rok pripisovali prvému
návštevníkovi a okolnostiam jeho príchodu
mimoriadny vplyv. 1. januára
včasráno chodievali všade vinšovať
chlapci, zriedkavejšie muži. Zmysel
a obsah novoročných vinšov bol veľmi
podobný obsahu vianočných vinšov,
menila sa iba úvodná formula. Okrem
toho sa vo väčšej miere používali vinše
žartovného v charakteru.
Jedlo na Nový rok
Magickú funkciu mala na Nový rok
i strava. Tak ako cez vianočné sviatky,
ani na Nový rok nemalo na jedálnom
5. Polnočnú kapustnicu (bez klobásy a zemiakov) určite
stihnete vytancovať.
Verte si. Je vo vašej moci, aby sa vaša hmotnosť počas
sviatkov nezmenila.
Katarína Skybová
Zvyky a tradície na Nový rok
lístku chýbať bravčové mäso symbolizujúce
blahobyt. Na druhej strane
ľudia nejedávali hydinu ani zajace
z obavy, že im uletí alebo utečie šťastie.
Na mnohých miestach varievali šošovicu,
ktorá predstavovala mince,
a teda bohatstvo. Inde symbolizoval
peniaze mak, preto gazdiné nezabudli
pripraviť makové koláče. Na východnom
Slovensku varili pirohy, aby mali
tučné kravy. Rezance alebo šúľance,
s ktorými sa tiež často stretávame
na tradičnom novoročnom jedálnom
lístku, mali zabezpečiť veľké obilné
klasy.
Na Nový rok obedovali všetci
za stolom prikrytým tým istým obrusom
ako na Štedrý večer. Často
i chlieb položený na stole bol ten istý.
Jedál malo byť toľko, aby sa každý
mohol dosýta najesť, inak by cez rok
hladovali. V tento deň sa opakovali
niektoré veštby pomocou zapálenej
sviečky, orechových škrupín a iné, zamerané
na dĺžku života, zdravie, vydaj,
teda rovnako ako na Štedrý večer,
iba v oveľa menšom rozsahu.
Martin a Rudolf Bosákovci
15
Ľudové noviny

„Ej, teho pánbo rjedku plachtu odjal,”
rozprávalo sa na Suchom vrchu, keď sa
švec Škarčiak oženil. Nuž a veru mali
pravdu, lebo mladá nevesta si okrem
niekoľkých rubášov, obnosených sukieň
a kasaníc priniesla do manželstva len
starú perinu v pásikavej obliečke.
Škarčiakovi ostala po rodičoch chalupa
z hliny, postavená na vŕšku. Po slamenej
streche sa rozrastal zelený mach
a na kalenici červeňou svietil vysoký netresk,
chrániaci chalupu pred bleskom.
K tomu kúsok sadu so starými slivkami
a na kamenistom kopci biedne políčko,
to bol celý Škarčiakov majetok.
No zato sa mohol aj lepšie oženiť.
Keď prišiel pred rokmi vyučený domov,
nejedna gazdovská dcéra, ktorej
sa zunovala sedliacka robota, by sa bola
rada vydala za remeselníka. Vraví sa, že
„remeslo má zlaté dno”, a tak si nejedna
myslela, že by bolo lepšie byť ševcovou,
ako plahočiť sa na poli a okolo dobytka.
A prichádzali babky nahováračky.
Nahovárali ševcovi bohaté, chudobnejšie,
panny aj vdovy. Každá mala zopár
meričiek poľností, ba aj dajakú tú jalovicu.
Niektoré boli z gazdovstva, kde
nebolo dediča a majetok mal pripadnúť
dcéram. Ba aj sama šafárka poslala
škuľavú babku Ličkovú, aby ševcovi
dohodila dcéru Anču.
„Počúvajte, pán majster,” začala úlisne
Ličková, „já vám scem len dobrotu.
Nenajdete, namudušu, chýrnejšjej hepy
v celém chotári. Kravu dostane dojku aj
s teljackom, aj pár cicákôf, až sa im svina
oprasi, kromeč teho živobytja plné
komory. A šak ona je též roba pri sile
a pri mase, chýrnu hubu má jako misa
gulovatú a f krížoch je široká jako zvaradlo.
Tu by veru nejeden bral, keby ho
len scela.”
Ale veru ani výrečnosť babky
Ličkovej nepomohla. Ani ona ani iné
nepochodili.
Ličková hneď zašla k šafárke, čo
a ako.
„Je to čudné chlapisko, ten švec.
Chválelach mu Anču, jakoch len mohla,
ale von nyšt. Sedel na vahane, čižmu
medy koleny, a hladel desik do kúta.
16
LITERATÚRA
Zuzka Zguriška Bosorka
Any porjadnej odpovede nedal, len furt,
že má na ženenje času dost, praj si najprf
musí zarobit žene na čapec. No, také
nječo! Jakoby ženych kupoval neveste
čapec! Šecko sa mi vidý, že to nemá
v hlave f porjadku. Nemusíte lutovat, já
buda vami, bych céru takému dožhovje
jakému pochybenému chlapovi za ženu
nedala. To už radšjej nech ostane staru
djefku.”
Šafárka sa urazila. „Nuž, babko, velice
ste ma nepotešeli. Moja céra, a stará
djefka! Povjem vám len telko, že moja
céra bude prveč vydatá jako švec ženatý.”
Ale šafárkina vyhrážka sa nesplnila,
lebo už nasledujúcu nedeľu vyhlásil
kňaz z kancľa, že bohuznámy Michal
Škarčiak si berie za ženu poctivú pannu
Annu Syslovú za svoju budúcu vernú
a úprimnú manželku.
Svadba bola v bydlisku nevesty, a tak
sa obyvatelia Suchého vrchu nemohli
dočkať, kedy prihrčia vozy so svadobčanmi
a s nevestinou výbavou. Až večer
toho dňa priviezol cudzí človek ševca
a jeho ženu na voze, kde okrem nich
bol iba batoh bielizne.
Tak dostala ošúchaná Škarčiakova
chalupa gazdinú.
Návštevníci nedali na seba dlho čakať.
Ľudia si podávali kľučku z ruky
do ruky. Ženy schytili kdejaký krpec
a hybaj s ním k ševcovi, aby len uvideli
mladú gazdinú. Aj šafárka poslala babku
Ličkovú s čižmou k ševcovi. „Omína
ma jakosik aj vranje oči sa mi porobeli
na prstoch, povedzte, babko, šefcovi,
nech mi čižmu trochu vytáhne. A nezabudnyte
sa kuknut na pany šefcovu!”
Ličkovej to veru nebolo treba pripomínať.
Vzápätí pribehla nazad, a aby sa
zavďačila šafárke, začala ohovárať.
„Noveru, pre taku nemusel až
do Habrovej chodyt. Myslelach, že to
bude bohvjejaká krása, ked majetku
žjadneho nemá. Ale tá na krásu neumre.
Och, také dlhokánske ohreblo,
vysušené jako ščjepka, kost a koža, tá
blízo skoro pojde morky pást.”
Ševcová sa o klebetnice nestarala.
Ľudí prijímala vľúdne, ako sa na majstrovú
patrí, ale o dôvernosť jej neznámych
žien nestála. Lenže mysle klebetníc
jatrila zvedavosť, ako žije s mužom,
prečo jej stačí len jeho prítomnosť, ako
to, že nevyhľadáva spoločnosť a priateľstvo
iných žien. Iba dakedy ju vídali
s uzlíkom v ruke, ako odchádza
cez pole preč z dediny. Nik nevedel,
kam to chodieva a čo to nosieva, a tak
ustavične hádali a vymýšľali.
Ličková vysliedila, že v obchode
kupuje zrnkovú kávu, čo sa na kopaniciach
pijáva len na veľké sviatky.
Hneď pribehla so správou k šafárke.
Ľudové noviny

„Videlach na vlastné oči, jako f pitvore
na ohnyšči varela hrnčisko mljeka.
Nygde u nás mljeko nekupuje a ze statku
nemá any chlpa, chyma že by mužôf
drevený vahan dojela.”
Šafárka bola ako na koni. To je predsa
len povážlivé, keď ševcová statok
nemá, mlieko nekupuje, ale varí ho plné
hrnce – kde ho berie? Onedlho zadala
príčinu k ohováračkám nová príhoda.
Najbližšia ševcovej suseda zbadala,
že Škarčiaková nosieva domov v starom
koši kravince, ktoré pozbierala na
ceste. Neprišlo jej na um, že to robí preto,
aby mohla záhradku pohnojiť, keď
svoj podsteľ nemajú, lebo kravu nechovajú.
Aby sa zavďačila ženám, označila
to za bosoráčenie. Šafárka hneď prihodila
polienko na oheň.
„Ščilek už vjem, prečo nám kravy
horšje doja. Njeslach mljeko švagrinej
f konvičce a že je to pres pole, zabolach
donho hodyt spodnu kôrečku chleba
a tri razy pichnut donho. Bola bych tu
bosorku dopichala a nebola by kravám
uškodela.”
Jedna zo žien zabožekala:
„Nám sa má telit krava. Budem si
muset rubáč stáhnut a pretáhnut cezen
teljacko, aby mu tá bosorka neublížela.”
Raz sa k takým rečiam naďabil hlásnik
Šiška. Ten toho vedel narozprávať,
a najmä šafárke, ktorá vždy mala doma
kalíšok režnej.
„Šecko je možné, čo vy si myslíte
o šefcovej. Jách raz videl, jako sa
s Skarčjakovho komína o polnoci kúrelo.
To tarn istotne bosorky bosoráčeli
a na metlách sa spúščali dole komínom.
Radšjejch utekal preč odtel, aby
mi neurobeli jako temu handljarovi.”
„Čo mu urobeli? Co sa mu stalo?
Vyprávajte!” volali ženy jedna
cez druhú.
„Bolo to takto,” rozvravel sa žitnou
napájaný hlásnik. „Ten istý handljar
išjel akurátne o polnoci cez križovatku.
Videl tam ženské, ale myslel si, idu
perje drat. Ony ho zrazu chyteli a začali
s ným tancovat, každá osve a pritem
mu pchali do vačkôf koláče. Boli
by ho blízo s tým tancom zmárneli,
ale ftem som hlásal dvanástu a ony
utjekli. Ráno sa milý handljar prebudel
a namjesto koláčôf mal plné vačky kravineôf!”
LITERATÚRA
Tak sa na kopanici začalo hovoriť
o bosorkách a každý myslel na ševcovú.
Chýr sa dovŕšil, keď pred Vianocami
šafárkinej dcére utiekol ženích.
„To jej, verubože, šefcová pobosoráčela,”
rozhorčovala sa šafárka pred
ženami. „Videlach hu nedávno kolo
našjeho plota ist z uzlíkom v ruce. To
v nem nebodaj tý čary nosi. Počarovala
Anči a žených jej zbehel. Taká hanba!
Scela mat na Vjanoce ohlášky, a takto
vyšla.”
Od toho dňa býval hlásnik Šiška
u šafárky častým hosťom. Keď odchádzal,
bol jeho krok neistý a v noci si
obyčajne pomýlil trúbenie, o desiatej
vytruboval polnoc a o polnoci štvrtú
hodinu, takže kraviari často povybiehali
ku kravám.
Tak sa priblížil Štedrý večer.
Keď sa zvečerilo, vykĺzol od šafárov
hlásnik s dvoma neznámymi cezpoľnými
mládencami. Hlavy mali rozpálené
a bolo z nich cítiť varené. Šafárka
ich vyprevádzala až na nálepok a ešte aj
tam im radila, šuškala.
Snehu napadlo vtedy veľa a po zamrznutých
cestách sa veselo šlo do kostola.
V domoch ostali len starí a deti.
V kostole si ženy, zababušené v teplých
vlniakoch, posadali do lavíc a chlapi
zaujali miesto na pavlačiach. Hneď v
prvom rade sedel hlásnik s dvoma cezpoľnými.
Hlásnik darmo vyvaľoval oči
na ženské lavice, všetky ženy boli rovnako
zakrútené v čiernych vlniakoch.
Kdeže je tá, na ktorú má upozorniť svojich
dvoch sprievodcov? Ospanlivosť
mu tlačila viečka, následok vareného.
Ťažkým jazykom povedal: „Chlapci,
marne je, nemožem hu najst. Dávajte
ale pozor, ked knaz pojde k oltáru, obráty
sa bosorka chrbtom k nemu a bude
sa robit, že sce íst ven. Friško ma potom
zobudte a pojdeme za nu.”
Aj sa tak stalo. Keď kňaz kráčal
zo sakristie k oltáru, drgol jeden
z chlapcov hlásnika: „Kuknyte, strýko,
na henkaj tu.”
Strýko si najskôr popretieral oči, aby
lepšie videl. Pozrel dolu a div neskríkol
od prekvapenia. Spomedzi žien jedna
vstala, obrátila sa bokom k oltáru
a predierala sa z lavice von. Hlásnik,
nakoľko mu to ťarbavé nohy dovoľovali,
náhlil sa aj s mládencami dolu.
V záhradke pred kostolom bola tma,
ale chlapi predsa len rozpoznali postavu,
ktorá sa opierala o strom. Hlásnik
šuškal tým dvom: „To je ona, tá bosorka,
chytte chabiny a na nu, nech z njej teho
zlého vyženeme.”
Chlapci nelenili, priblížili sa ticho
k postave a švih sem, švih tam, údery
dopadali na jej chrbát. Bolestný výkrik
zaznel v nočnom tichu. „Prestante, prestante,
toch já, šafárka!”
Ale strýko sa len smial. „Nyšt na to
nedajte, chlapci! To ona sa hlási, jakože
je šafárka, ale neny jej to nyšt platné. Len
bite, chlapci, bite.” Aj sám sa pridal.
Žena neprestala kričať, až nakoniec
sa jej podarilo obrátiť sa a celou silou
udrieť tackajúceho sa hlásnika.
„Ty hovado okotené, čo ma naozaj
nepoznáš? Prišlo mi zle, muselach ven.”
Ale už prichádzali chlapi, čo sedeli
pri východe a počuli krik. Aj richtár bol
medzi nimi.
Keď sa všetko vysvetlilo, richtár zaúradoval
tam na mieste.
„Šiška, ty si hlásny, úradná osoba,
kerá má dbat na porjadek a též na to,
aby sa krivda ludom nestala. A zatel ty,
kerý by si mal byt vzorným občanom,
páchaš zlo. Jako sa opovažuješ vymýšlat
si o poctyvých ženjach, že su bosorky?”
To už hlásnik celkom vytriezvel. „Veru
pekná poctyvá! Najprf ma pany šafárka
opila z vareným a potom praj mám
f kostele bosorku Škračjačku strjehnut
a zmlátyt. Čo si nadrobela, to má.”
Druhého dňa po štedrovečernej kázni
pripomenul farár, že je už načase, aby
duše kresťanské prestali veriť kadejakým
poverám o bosorkách, ktoré nikdy
neboli ani nie sú. Bezbožné je podozrievať
z bosoráctva najmä takú bohabojnú
a obetavú ženu, ako je Anna Škarčiaková,
ktorá i teraz, miesto aby doma svätila
vianočné sviatky, išla radšej až tam
pod hory opatrovať chorú, opustenú
vdovu, lebo tá pre svoju ťažkú a nákazlivú
chorobu nemohla nikde nájsť
opatrovkyňu ani pomoc okolo dobytka.
Ženy odchádzali z kostola zahanbené.
Doma im ani do reči nebolo, najmä
keď ich muži obšťastňovali pohŕdavými
pohľadmi. Sviatky trávili v tichosti.
Ale zato ševcovú Škarčiačku
do smrti neprestali volať – bosorkou.
Ľudové noviny
17

18
1
vnútro
Lady!
jadro
oka!
...lta,
maďarské
ženské
meno
...ina,
druh
účesu
rieka
vo Venezuele
ženské
meno
rozprávková
bytosť
časť mesta
Košice
vulkán
ropucha
po anglicky
budova
horská
bylina
Emil
Boleslav
Lukáč
ani (bás.)
začiatok
Dargova!
meno
Ireny
jadro
stopy!
rieka mesta
Omsk
desiaty
diel úrody
(hist.)
p...,
nekresťan
včelovitý
hmyz
dusík
(zn.)
rádium
(zn.)
kombinéza
citoslovce
údivu
ľúbiť
po latinsky 2016
kri...,
reval
osiatie
časť
oslavy!
máme ho
pod hlavou
na žrď
voze
lietajúci
tanier
predložka
so 7.
pádom
voltampér
(zn.)
začiatok
roboty!
oraním
obrobil
seba
družka
Adama
v raji
začiatok
abecedy
stred
ucha!
pastier
oviec
schôdzka
zakonč.
hud. diela
ruský
súhlas
Peter
Andruška
...máda,
vojsko
nekonečný
vazal!
oraním
zakryl
2
jadro hry!
osud
človeka
(budh.)
meno
Anny
Dedko Rok
Kto si ty, náš tajomný dedko Rok?
Bol si u nás, a s nami vospolok.
Krájal si svoj kúsok po kúsku čas,
tak, ako my, bol si aj jeden z nás.
Jak družica, s nami si mieril v cieľ,
ibaže ťa tu nikto nevidel!
Bol si jak chrám, mohutne citeľný,
i keď si nám bol neviditeľný.
Chodili sme v túto žitia školu,
bolo krásne chodiť takto spolu.
Musel si byť nielen na okrasu,
nedá sa žiť ľuďom mimo času.
Nuž, tak sme šli, ty dosiahol si cieľ.
Ostarel si, deduško, ostarel.
Minul sa čas, nameraný tebe.
Deduško náš, nadišlo lúčenie.
(1. a 2. časť tajničky)
my pôjdeme s tvojím synom ďalej
Ty si splnil svoj cieľ, pozri sa späť:
prešiel si dní 365!
Veru viacej ich nemôže mať rok.
Tu, na zemi, taký je poriadok.
rádiolokátor
rímskych
500
nealkoholický
nápoj
hudobný
nástroj
začiatok
Etny
NA VOĽNÉ CHVÍLE
- Trošku som omámený po tej silvestrovskej párty, Helga...
Vylúštenie (1. a 2. časť tajničky) nám pošlite do redakcie. Spomedzi úspešných
lúštiteľov vylosujeme výhercov našich darčekov.
poskytla
snehový
pluh
po chorvátsky
nie ja
st...,
tretí deň
v týždni
uchovajú
v tajnosti
Ľudové noviny
Pomôcky:
ŠACA, OF,
KARMA,
AZYL
útulok,
útočisko
AUTOR:
Gregor
Papuček

MOZAIKA
Slávnostný večer Slovákov z Békešskej župy
5.
decembra sa uskutočnil tradičný slovenský ples v Kondoroši za účasti
Slovákov z celej Békešskej župy a hostí zo Slovenska.
Predstavitelia šestnástich dedín zavítali do slávnostne vyzdobenej
športovej haly v Kondoroši, aby spoločne čakali vianočné sviatky a rozlúčili
sa so starým rokom. V budove školy už pred začiatkom programu bol veľký
zhon, v zákulisí ženy z Meďešu pripravovali „herovke” v priemyselnom
množstve.
Kultúrny program otvorila hlavná organizátorka, zároveň predsedníčka
župnej slovenskej samosprávy Judita Krajcsoviczová. Pozdravila hostí, medzi
ktorými boli predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku
Alžbeta Hollerová Račková, poslanec CSSM Matej Kešjár, primátor mesta
Kondoroš Peter Ribárszki, primátor partnerského mesta Tekovské Lužany
Marián Kotora, predseda Výboru pre spoločenské vzťahy pri Valnom zhromaždení
Békešskej župy András Mucsi.
Predsedníčka CSSM vo svojom uvítacom príhovore upriamila pozornosť
na to, že v adventnom období je dôležité, aby sme sa na Vianoce pripravili
nielen materiálne, ale aj duchovne, a ukázali príklad mladším. „Počas príprav
by sme sa mali trošku rozhliadnuť po našom okolí a všimnúť si tých, ktorí by
potrebovali pomoc, či už duševnú, materiálnu alebo inú. Myslím si, že ak im
poskytneme pomoc, či dobré slovo, alebo balík južného ovocia, vtedy ukážeme
dobrý príklad pre naše deti, lebo výchova nemá podstatu v tom, aby sme povedali,
čo je dobré alebo zlé, ale v tom, aby sme ukázali dobrý príklad.”
András Mucsi v mene župnej samosprávy poďakoval miestnym Slovákom
za ich vytrvalosť a prácu a ubezpečil ich, že župná samospráva bude vždy ich
partnerom, veď aj zákon o samosprávach v Maďarsku hovorí, že podpora národnostných
samospráv patrí do ich okruhu pôsobnosti.
Po uvítacích príhovoroch nastal najslávnostnejší moment večera. Slovenská
samospráva Békešskej župy pred šiestimi rokmi prijala rozhodnutie udeľovať
každý rok cenu „Za békešských Slovákov”. V tomto roku ju za svoju kvalitnú
prácu získala vedúca Slovenského ochotníckeho divadla v Slovenskom
Komlóši Ernestína Lauková. O jej živote sa viacej dozviete na našej webovej
stránke.
V kultúrnom programe vystúpili škôlkari a žiaci základnej školy učiaci sa
slovenský jazyk v rámci krúžku so slovenskými piesňami, tancami a básňami,
pávie krúžky z Čabačudu a Kondorošu a tanečný súbor Tešedík zo Sarvaša.
Zábava po spoločnej večeri trvala až do neskorej noci.
(kan)
Foto: autorka
19
Ľudové noviny

20
Foto: autor
Uznanie bánhedešským Slovákom
Verejnoprospešný spolok pre zachovávanie slovenských
tradícií vo Veľkom Bánhedeši sa stal jedným
z ôsmich tohtoročných laureátov ceny Národného
osvetového úradu (NOÚ) Pro Cultura Minoritatum
Hungariae. Plaketu a čestný diplom prevzala v rámci národnostného
galaprogramu organizovaného pri príležitosti
Dňa národností v Budínskej redute vedúca spolku
Jolana Pepová. Spolok založený v roku 2008 má 154 členov,
ktorých hlavným cieľom je zachovanie slovenského
jazyka a kultúry, resp. zbieranie a prezentácia ich hodnôt.
Predstavujú sa na výstavách v Maďarsku i na Slovensku,
prevádzkujú citarový i výšivkársky krúžok, rôznymi
kultúrnymi programami pravidelne spestrujú podujatia
obecnej samosprávy. Ich takmer desaťročná príkladná
národnostná osvetová činnosť bola odmenená cenou
NOÚ.
Po otváracích príhovoroch vedúceho NOÚ Alberta
Polyáka a námestníka štátneho tajomníka Ministerstva
ľudských zdrojov zodpovedného za cirkevné záležitosti,
národnostné a spoločenské vzťahy Attilu Fülöpa odovzdali
ocenenie ďalším siedmim laureátom: gréckemu
spolku Ellinizmosz, Arménskemu divadlu Urartu, resp.
Dr. Anne Orsósovej za rómsku, Ferencovi Mukicsovi
za slovinskú, Mihajlovi Vihulovi za ukrajinskú, Terézii
Záchovej za nemeckú a Dimitranke Dimitrovej
Miskolcziovej za bulharskú národnosť.
Po odovzdaní vyznamenaní sa v rámci galaprogramu
kultúrnym programom predstavili zástupcovia všetkých
trinástich národností Maďarska. Kyticou dolnozemských
slovenských ľudových piesní nás zastupovala deviatačka
Daniela Kešjárová z Čabasabady, ktorá na tohtoročnej
Medzinárodnej súťaži v prednese slovenských ľudových
piesní Cez Nadlak je... získala vo svojej kategórii druhé
miesto. Podujatie si nenechali ujsť viaceré prominentné
osobnosti – medzi prítomnými boli o. i. generálny konzul
SR Štefan Daňo a predsedníčka Celoštátnej slovenskej
samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková.
Po galaprograme bol poskytnutý pre prítomných
priestor na gratulácie a rozhovory pri švédskych stoloch
naložených špecialitami kuchýň národností Maďarska.
Zlatko Papuček
Ľudové noviny