Ľudové

oslovma

01-2016

www.luno.hu

L'UDOVÉ NOVINY

1

Ildika Klauszová Fúziková vyznamenaná

ludove@luno.hu

Týždenník Slovákov v Maďarsku * Cena 200 Ft * 7. januára 2016 * Ročník LIX * č. 1

Ľudové noviny

Vedomostný kvíz o Slovákoch v Maďarsku


Týždenník Slovákov v Maďarsku

2

Šéfredaktorka:

EVA FÁBIÁNOVÁ

Jazykový redaktor:

GREGOR M. PAPUCSEK

Technický redaktor

a grafická úprava:

ZLATKO PAPUČEK

Reportéri – redaktori:

ANDREA KIŠŠOVÁ

CSABA LAMPERT

Adresa redakcie:

1135 BUDAPEŠŤ, CSATA U. 17, 1/9

Poštová adresa redakcie:

1555 BUDAPEST, Pf. 99

Telefón: (1) 878 14 31 • Fax: (1) 878 14 32

E-mail: ludove@luno.hu

Internetový denník: www.luno.hu

Nájdete nás aj na facebooku.

Majiteľom novín je

Celoštátna slovenská samospráva

v Maďarsku

Za vydanie zodpovedá konateľ

Imrich Fuhl

Ľudové noviny vydáva

Nezisková

verejnoprospešná

s. r. o. SlovakUm

Sponzor

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

ISSN 0456-829 X

Tlač: Vydavateľstvo Croatica

Obsah

Oplatí sa nás predplatiť! 3

Súbeh CSSM na miesto riaditeľa budapeštianskej školy 3

1 otázka – 1 odpoveď: odpovedá Alžbeta Szabová 3

Úvodník predsedníčky CSSM – Naše istoty 4

Ildika Klauszová Fúziková vyznamenaná 5

Tridsať rokov budovy santovskej školy 6

Vedomostný kvíz o Slovákoch v Maďarsku 8

Bábiky a halušky z Veňarcu vo Františkove 8

Adventné stretnutie Identity v Rétšágu 10

Adventné stretnutie v Malej Tarči 10

Rok 2015 v živote III. obvodu 11

Slovenský jazykový deň v Šáre 12

Vedomostná súťaž v sarvašskej škole 12

Vianoce na Slovensku, v Modre – Harmónii 13

Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva 14

Šťastie si za peniaze nekúpite?! 15

Ivana Dobrakovová: ...ale tie dlhé múry... 1 16

Na voľné chvíle: vtipy, krížovka pre deti 18

Gastro-kultúrny festival v Malom Kereši 19

Bratislavská tržnica v novom šate 20

Ľudové noviny rozširuje a predplatné prijíma Maďarská pošta.

Poštová adresa: Ma gyar Posta Zrt., Központi Hírlap Iroda, 1900 Budapest.

Noviny si možno predplatiť na každom poštovom úrade a u poštových doručovateľov. Ľudové noviny si môžete

objednať aj na e-mailovej adrese hirlapelofizetes@posta.hu a telefonicky na čísle 06-80/444-444. Ročné predplatné:

7320 Ft, polročné: 3660 Ft, štvrťročné: 1830 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 31 752 Ft.

Identifikačné číslo novín (lapkód) je 15200.

Všetky práva vyhradené. V prípade publikovania alebo ďalšieho šírenia správ a fotografií z Ľudových novín

a www.luno.hu prosíme jednoznačne uviesť zdroj.

Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky.

Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade

so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného,

čo aj rozdielneho názoru.

Ľudové noviny


Oplatí sa nás predplatiť!

Nie je to prázdne heslo, ale náš sľub. Ľudové

noviny v nastávajúcom roku pôjdu trochu

proti prúdu. Rozhodli sme sa, že uprednostníme

predplatiteľov pred čitateľmi internetovej

podoby nášho týždenníka. Dlho sme uvažovali

o tom, čo by bolo lepšie: či spoplatniť

internetovú podobu, nedávať ani znamenie

o tom, že sme boli na nejakom podujatí, ale

napokon sme došli k celkom prijateľnému

plánu.

Pravidelným čitateľom našej webovej

stránky už nie je novinkou, že od 1. januára

2016 neuverejňujeme celé články hneď

po napísaní na internete. Podáme len krátku

správu a niekoľko fotografií, ale pre vyčerpávajúcu

informáciu si musíte pozrieť tlačené

noviny. Články v celom rozsahu uverejníme

až dva týždne po tom, ako sa objavili v novinách.

Uprednostníme teda svojich predplatiteľov,

spomedzi ktorých niektorí čítajú

týždenník Slovákov v Maďarsku už takmer

60 rokov. O možnosti predplatenia sa informujte

na webovej stránke, na poštových úradoch,

alebo v redakcii. Lebo od tohto roku naozaj

oplatí sa nás predplatiť! Eva Fábiánová

Súbeh CSSM

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku

vypisuje súbeh na miesto riaditeľa Materskej

školy, všeobecnej školy, gymnázia a internátu

s vyučovacím jazykom slovenským

v Budapešti (1139 Budapešť, Lomb u. 1.-7.).

Podmienky:

Univerzitný diplom, 5 rokov odbornej praxe,

znalosť slovenského jazyka na najvyššom

stupni, diplom „vedúci verejného školstva”.

Uprednostňuje sa uchádzač, ktorý patrí k slovenskej

národnosti v Maďarsku.

Poverenie platí na 5 rokov (od 16. augusta 2016

do 31. júla 2021).

K súbehu treba pripojiť:

Odborný životopis, výpis z registra trestov,

program vedenia a odborné predstavy o rozvoji

inštitúcie a kópiu potvrdení o vzdelaní.

Súbeh treba poslať do 1. marca 2016 na adresu:

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku

1114 Budapest, Fadrusz u.11/A

Tel.: 06 1 466 9463

Email: maria.matejdesz@slovaci.hu

Oficiálny výpis súbehu, ktorý obsahuje podrobné

informácie a podmienky, je uverejnený

na www.kozigallas.hu

1 otázka

odpoveď

odpovedá predsedníčka

Čemerskej slovenskej národnostnej samosprávy

Alžbeta Szabová

– Skončil sa rok 2015.

Aký bol v živote čemerských

Slovákov?

– Máme za sebou veľmi

rušný rok, bohatý na rôzne

programy. Vyzdvihla

by som tie najdôležitejšie,

ktoré organizoval náš slovenský

volený zbor, ale pritom

bol ešte rad takých

kultúrnych aktivít, ktoré

organizovali iné kultúrne

inštitúcie, ale my, čemerskí

Slováci sme sa zúčastnili aj

na nich. V januári sme už

deviaty raz zorganizovali náš tradičný batôžkový Slovenský bál,

na ktorom vystúpili tanečné skupiny Malá Furmička a Furmička,

ako aj pozvaná Tanečná skupina Pilíš. Od školského roku

2014/2015 sa nám podarilo v Materskej umeleckej škole Nezábudka

vytvoriť slovenskú národnostnú skupinu. V marci tohto roku

nás deti navštívili v Dome slovenských tradícií v Čemeri, kde sa

zoznámili s miestnymi krojmi a gastronomickými špecialitami.

Členovia našej Malej Furmičky úspešne prezentovali novinárke

týždenníku Kiskegyed nielen svojráznosť nášho kroja, ale aj úryvky

z čemerskej svadby. Na Veľkú noc sme obnovili aj my jeden

starodávny zvyk, ktorý v Ečeri už pred niekoľkými rokmi oživili

– umývanie sa v potoku na Veľký piatok. Aj na Veľkonočný pondelok

spolu chodili krojovaní mládenci na oblievačku, pritom večer

sme usporiadali na spôsob kedysi populárnych veľkonočných bálov

tzv. tanečný dom. Naša práca však nespočíva iba vo vystúpeniach

a v oživovaní starodávnych zvykov, v našom Dome slovenských

tradícií v Čemeri treba pravidelne udržiavať poriadok a upratovať,

koncom apríla naši aktivisti vykonali veľký kus brigádnickej

práce, aby sme už na Slovenský majáles mali všetko upravené

a čisté. O našej tradičnej procesii na Sviatok Božieho tela podali

podrobnejšiu správu aj Ľudové noviny. Vyzdvihla by som ešte návštevu

fínskych detí u nás, záverečnú slávnosť slovenskej skupiny

v škôlke, ako aj oslavy piateho výročia založenia Spolku ľudového

tanca Malá Furmička. V našom sídle sme počas leta usporiadali

dva tábory pre deti, prvý bol zameraný na tradície a na osvojenie

si slovenčiny, pričom v druhom sa deti venovali predovšetkým

športu a tiež sa zdokonaľovali v slovenčine pomocou učiteľky Anny

Kondačovej. Tiež tradičný je už náš program 20. augusta s názvom

Sviatok nového chleba a čemerského kroja. V auguste naši detskí

a dospelí tanečníci absolvovali intenzívne sústredenie, pripravovali

sme sa na prehliadku Vo víre tanca v Sarvaši, kde Furmička získala

zlaté ocenenie, kým Malá Furmička zase bola odmenená striebornou

kvalifikáciou. V novembri sme už piaty raz boli hostiteľmi

populárneho bálu pripeštianskych Slovákov, Páračky na Martina

sa aj tohto roku tešili veľkej obľube. Ku koncu roka sme mali ešte

mikulášske a adventné programy, ako aj tradičnú zabíjačku. Podľa

predbežných plánov aj v roku 2016 budeme mať v Čemeri množstvo

slovenských programov, ktorými chceme udržiavať naše tradície

a jazyk našich predkov.

(csl)

3

Ľudové noviny


Pri príležitosti Dňa národností

17. decembra v slávnostnej sieni

Peštianskej reduty odovzdali

ceny Za národnosť deviatim laureátom

za rok 2015, medzi nimi aj dlhoročnej

redaktorke nášho týždenníka

Ildike Klauszovej Fúzikovej.

Vyznamenanie udeľuje predseda

vlády každý rok osobám, organizáciám

alebo národnostným samosprávam,

ktoré vykonávajú príkladnú prácu

v záujme niektorej z národností žijúcich

v Maďarsku v oblasti verejného

života, školstva, kultúry, náboženského

života, vedy alebo v masmédiách.

Laureátov, prítomných veľvyslancov,

parlamentných hovorcov, predsedov

celoštátnych a miestnych národnostných

samospráv pozdravil

minister ľudských zdrojov Zoltán

Balogh. „Multikulturalizmus má

v Karpatskej kotline hlboké korene

a tradície,” povedal minister.

Vyzdvihol, že boli obdobia, v ktorých

hlavne politickí činitelia zámerne postavili

proti sebe národnosti a národy,

ale sú príklady aj na mierové spolužitie,

ktoré slúži ako príklad pre nastupujúce

generácie. Dodal, že v radoch

všetkých trinástich národností sú ľudia,

ktorí mali a majú dvojitú identitu

a o ktorých nevieme a ani nechceme

rozhodnúť, kde sa začína ich srbská,

nemecká či rómska identita a kde končí

maďarská – ako príklad uviedol

Sándora Petőfiho, o ktorom je známe,

že mal slovenské korene. „Tajomstvo

mierového spolunažívania sa skrýva

4

Ildika Klauszová Fúziková vyznamenaná

Foto: autorka

v tom, aby sme neškodili iným, ale aby

sme plnili povinnosti a práva spoločne,

a aby sme spoločnej vlasti slúžili všetci

spolu,” povedal minister.

Minister Balogh ďalej vyzdvihol,

že takýto multikulturalizmus maďarská

vláda akceptuje a aj v zákone zabezpečuje

všetko potrebné na to, aby

sa jazyk a kultúra trinástich národností

v Maďarsku naďalej zachovali.

„Cena Za národnosti sa udeľuje tým,

za ktorými stojí komunita,” povedal.

Buď sú celoštátne známe osobnosti,

ako tohtoročný laureát z rómskej národnosti

spevák Gergő Oláh, alebo

činitelia národnostnej kultúry, ktorí

neúnavne pracujú denno-denne za zachovanie

svojej národnosti a nezaoberajú

sa tým, či bude z nich hviezda alebo

nie – povedal minister. Z. Balogh

upriamil pozornosť na to, že je veľmi

dôležité, aby nasledujúce generácie sa

naučili, že pestovanie národnostnej

a maďarskej kultúry nie je kŕčovitou

povinnosťou, ale zdrojom radosti, ktorý

nás obohacuje.

Štátny tajomník zodpovedný za náboženské,

národnostné a občianske

vzťahy Miklós Soltész zagratuloval

oceneným, ktorí podľa jeho slov môžu

byť oprávnene hrdí, ale dodal, že toto

uznanie zaväzuje, úlohou laureátov je,

aby zachovali vzťah medzi ich materskou

krajinou a maďarským národom.

Hlavne v takomto období, „keď Európe

hrozia nebezpečenstvá, ako liberalizmus,

ktorý neznesie, že na kontinente

má kresťanstvo viac ako jeden a pol tisícročné

korene,” upozornil Soltész.

V tomto roku zo Slovákov

v Maďarsku uznali prestížnou cenou

Za národnosť činnosť Ildiky

Klauszovej Fúzikovej vykonanú

na poli kultúry a náboženstva. Novej

držiteľke ceny Za národnosť aj touto

cestou gratulujeme.

(kan)

Ildika Klauszová Fúziková vyše 40 rokov ako redaktorka – a istý čas aj poverená

šéfredaktorka – týždenníka Ľudové noviny informovala každý týždeň o živote

slovenskej národnosti v Maďarsku. Je kľúčovou osobnosťou domáceho náboženského

života, svoju činnosť v tejto oblasti vykonávala mnohé desaťročia v záujme

zachovania a prehĺbenia náboženskej identity veriacich a udržiava dobré kontakty

s domácou cirkvou a s cirkvou z materského Slovenska. Založila a bola šéfredaktorkou

slovenského ekumenického časopisu Cesta, pravda, život a už aj ako predsedníčka

Kresťanského zväzu Slovákov v Maďarsku bola organizátorkou biblických

táborov pre deti a mládež a pútí. Po zániku tejto organizácie naďalej neúnavne pracovala

v prospech prežívania cirkevného života v materinskom jazyku. Ako poslankyňa

obvodnej samosprávy, neskôr zástupkyňa predsedu a predsedníčka pracovala

a pracuje v prospech slovenskej komunity XII. obvodu a Nového Budína. Ako predsedníčka

Náboženského a sociálneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy

v Maďarsku plní úlohy týkajúce sa verejného a náboženského života.

Ľudové noviny


Žijeme v pohnutom období. Po ekonomických

následkoch globálneho sveta na náš širší a bližší

domov dopadajú aj následky ozbrojených konfliktov

a procesov prebiehajúcich tisíce kilometrov

od nás. Európa čelí od druhej svetovej vojny najväčšej

výzve vo svojej histórii: musí nájsť riešenie na prílev

státisícov, podľa niektorých odhadov dokonca miliónov

ľudí utekajúcich pred vojnou či biedou z iných kontinentov.

Myslím si, že tí, ktorí si trúfajú predpovedať

koniec alebo následky tohto procesu, sú mimoriadne

odvážni ľudia. Náš kontinent ovládol strach z konfliktu

kultúr a náboženstiev, pričom politici sa snažia

nájsť riešenie problému na báze kresťanskej kultúry

a ľudskosti. Hľadajú odpoveď na otázku: bude schopná

740-miliónová Európa integrovať masy ľudí prichádzajúcich

k nám z krajín s odlišnou kultúrou? My, tu

v Maďarsku, si kladieme podobné otázky, dávame

na ne rôzne odpovede a často sa vynárajú obavy o našu

budúcnosť.

Veríte, či nie, ja som optimistka. Som presvedčená

o tom, že všetko to, čo sme my, Slováci, Maďari a príslušníci

iných národností na tomto kúsku sveta vybudovali

počas uplynulých storočí, stojí na pevných základoch.

Že tak, ako sme vždy doteraz našli svetlo, ktoré nás vyviedlo

aj z najtemnejších období našej histórie, nájdeme

ho aj teraz. Musíme sa však pri tom spoliehať na istoty,

ktoré nám vždy – v lepších, ale najmä v horších časoch

– poskytovali oporu. V prípade nás, Slovákov žijúcich

v Maďarsku, to bola kresťanská viera a pevné morálne

zásady, ktoré na nej spočívali. Možno aj vy ste si už

položili otázku: odkiaľ vzali naši predkovia odvahu zanechať

všetko a vydať sa na dlhú cestu do neznáma?

Odvahu im určite dodala viera v Boha a nádej na lepší

život. Na väčší krajec chleba pre seba a pre nasledujúce

pokolenia. Vďaka tejto viere, ale aj usilovnej práci, tu

zapustili korene a vybudovali svojrázny slovenský svet.

Svet, ktorý sa líšil od toho, ktorý zanechali v kraji, kde

sa narodili. Svet, ktorý vznikol podmanením prírody

a prispôsobovaním novým podmienkam. Áno, aj

schopnosťou prispôsobovať sa. Oporou v novom prostredí

sa im stali aj spoločná kultúra a jazyk, ktoré

v novom prostredí spájali našich predkov a ktoré si

po stáročia zachovali aj v inojazyčnom prostredí. Na šírych

poliach Dolnej zeme, v dúbravách Pilíša či medzi

kopcami Novohradu pri práci znela slovenská ľudová

pieseň, po večeroch na zábavách sa tancoval slovenský

tanec. Časť tohto bohatstva, vrátane pamiatok hmotnej

kultúry, sa nám zachovala podnes. Bola a je základom

nášho bytia a zaväzuje nás, aby sme pracovali na zachovaní

našej dedovizne. Súdržnosť a viera v seba samého

je sila, ktorá je zárukou našej budúcnosti v týchto

končinách. Ako je ňou i spoločná práca našich spolkov,

samospráv, škôl, ale aj oduševnených jednotlivcov.

Vyššie uvedené zásady môžu prispieť aj k riešeniu

ďalších problémov našej spoločnosti. Problémov, ktoré

nemajú nič spoločného s tzv. migračnou krízou. Podľa

Naše istoty

Foto: archív

sociologických prieskumov je znepokojujúca nízka miera

solidarity a empatie v našej spoločnosti, prevládajúci

individualizmus. Možno práve na tomto poli môžeme

byť príkladom aj pre väčšinovú spoločnosť! Vieme,

že v niektorých lokalitách sú aktivity slovenských spolkov,

umeleckých skupín a samospráv jedinou formou

spoločenského života, slovenské kultúrne podujatia jedinou

udalosťou v živote dediny. Za týmito aktivitami

v každom prípade stojí nezištná, mravčia práca mnohých

zanietených pestovateľov našej kultúry. Mnohých

ľudí v našom prostredí postihuje chudoba, veď my,

Slováci, žijeme aj v regiónoch, kde je vysoká miera

nezamestnanosti a mnohí ľudia nevidia východisko

z ťažkej situácie. Do nového roka nám všetkým želám,

aby sme našli cestu jeden k druhému, aby sme mali

otvorené oči a dušu, aby sme vnímali problémy svojho

prostredia! Ak sa tak stane, budeme žiť v krajšom svete

a všetkým sa nám bude žiť lepšie!

Alžbeta Hollerová Račková

predsedníčka CSSM

5

Ľudové noviny


Školský rok 1985/86 bol v histórii

Slovenskej národnostnej základnej

školy v Santove výnimočný.

Inštitúcia sa totiž na jeseň roku 1985

nasťahovala do novej budovy. Na túto

významnú udalosť spomínali v rámci

milej slávnosti koncom novembra

v priestoroch školy. Na úvod programu

sa predstavili tanečníčky školy spolu

s dospelými členkami Tanečnej skupiny

Stužka (Pántlika), predviedli miestnu

choreografiu Ireny Kotroczovej

s názvom „Do kolečka, do kola...”, pričom

ich hlasy posilnili aj speváčky

známeho miestneho pávieho krúžku.

Následne účastníkov a vzácnych hostí

– medzi ktorými boli aj starostka obce

Eva Czicsmanczaiová, ako aj predsedníčka

Kultúrneho výboru Celoštátnej

slovenskej samosprávy v Maďarsku

(CSSM) Mária Nagyová – pozdravil

riaditeľ inštitúcie Péter Rudas.

– Osobitosťou tejto školy je to, čo je aj

osobitosťou obce: slovenské obyvateľstvo

a slovenský jazyk... Nazdávam sa, že tí,

ktorí sa pokladajú za Slovákov, majú

povinnosť, aby spoznali jazyk a kultúru

svojich predkov. Myslím si, že by sme to

mali brať ako hodnotu, ktorá môže byť

príťažlivou aj pre tých, ktorí nie sú príslušníkmi

slovenskej národnosti. Môžu

nadobudnúť poznatky, vďaka ktorým

sa už dvadsať kilometrov odtiaľto dá

úspešne uplatniť. Znalosť jazyka susedného

štátu bude znamenať pre deti aj

v budúcnosti také výhody, ktoré im

6

Spomienky na rok 1985

BUDOVA SANTOVSKEJ ŠKOLY

môžu pomôcť v ich živote nezávisle

na tom, v akej oblasti sa zamestnajú

neskôr, – uviedol hlavný radca Štefan

Kraslán, ktorý sa k inštitúcii neviaže

iba odborne, ale aj ako otec absolventa

školy. Zároveň odovzdal gratulácie

v mene Ministerstva ľudských zdrojov

(MĽZ), a tlmočil aj osobné blahoželanie

k výročiu od námestníka štátneho

tajomníka MĽZ, zodpovedného za verejné

školstvo Imreho Siposa.

– Tridsať rokov histórie školy pravdepodobne

pre prváčikov ešte neznamená

veľa, no pre ôsmakov, ktorí onedlho o-

pustia inštitúciu, sa už určite viažu mnohé

spomienky k budove. Pritom v očiach

absolventov školy, ktorí prišli na dnešnú

oslavu, vidím slzy. Sú dojatí, keď si sadnú

do školských ľavíc svojho detstva...

A čo znamená pre mňa, pre predstaviteľku

školského obvodu Klebelsbergovho

centra? Iba zlomok, desatinu okrúhleho

výročia: skoro tri roky spolupracujeme

s touto školou, učiteľský kolektív

na čele s novým riaditeľom vytvoril

nový pedagogický program, snaží sa

o zachovanie slovenských tradícií aj

tým, že organicky ich začleňuje do rozvrhu,

resp. deti sa im môžu venovať

v rámci krúžkov – zdôraznila riaditeľka

školského obvodu Klebelsbergovho centra

vo Verešvári (Pilisvörösvár) Csilla

Tóthová Patakiová a odovzdala darček

oslavujúcej inštitúcii.

Prehľadu histórie školstva v Santove

sa ujal riaditeľ školy, a ako rodený pedagóg,

hneď začal úlohou: uviedol totiž,

že vyučovanie v Santove trvá už deväťnásobne

dlhšie, než dnešné výročie,

takže žiaci vyrátali, že už má dvestosedemdesiat

rokov. Koncom XIX. storočia

istý čas škola fungovala v budove

jednej krčmy, neskôr medzi cirkvou

a štátom vznikol konflikt v tom, kto

je oprávnený zabezpečiť verejné školstvo

v Santove. Vyučovanie sa konalo

väčšinou v jednej miestnosti, ktorá

bola vždy veľmi preplnená. Až v školskom

roku 1939/40 bola vybudovaná

v hodnote 30 tisíc pengő budova školy

na hlavnej ulici dediny, ku ktorej

v roku 1971 pristavali ďalšiu budovu.

Tieto budovy však v roku 1985 boli už

v zlom stave, priestory nepostačovali,

bolo v nich chladno a vyučovanie prebiehalo

na dve zmeny, teda už neboli

vhodné na kvalitnú výchovno-vzdelávaciu

prácu. Už od roku 1983 boli snahy

o vybudovanie novej budovy, tieto

plány sa zrealizovali až v roku 1985,

v čase, keď predsedníčkou Obecnej

rady bola zosnulá Eva Nyersová a tajomníkom

Géza Szőnyi. V školskom

roku 1985/86 túto školu navštevovalo

255 žiakov, dnes je ich počet 141,

pričom počet celkového obyvateľstva

obce bol v tom čase oveľa nižší.

Existovali vtedy aj paralelné triedy,

a napríklad jazyky (slovenčina, nemčina,

angličtina) sa vyučovali v rámci

tried v dvoch skupinách. Veľkým nedostatkom

školy je fakt, že ju vybudo-

Ľudové noviny


OSLÁVILA TRIDSIATKU

vali bez telocvične, na čo sa jej dodnes

nepodarilo získať dostatočné financie.

Riaditeľ vyzdvihol súčasné aktivity

školy v oblasti národnostných tradícií

a používania jazyka: majú dobrú

spoluprácu so školou družobnej obce

na Slovensku, so Žemberovcami, ale aj

s Malým Lapášom. V rámci osláv sa

divákom predstavili všetky vekové kategórie

žiakov, vypočuli sme si recitácie

v slovenčine a v maďarčine, pozreli sme

si slovenské ľudové tance, žiaci nižšieho

ročníka si pripravili vtipné básničky.

V kultúrnom pásme dostala priestor

aj bývalá žiačka, ktorá zaujala obecenstvo

svojimi osobnými spomienkami

na školu z detstva. Kultúrny program

ukončili originálnym nápadom: vymenovali

chronologicky najdôležitejšie

udalosti roka 1985 v oblasti politiky,

vedy, športu, umenia, ktoré boli spestrené

populárnymi hitmi a videoklipmi

výlučne tiež z tohto roku.

A ako si spomína na rok 1985 vtedajší

riaditeľ školy Štefan Jancsó s manželkou,

so slovenčinárkou Alžbetou

Jancsovou?

– My sme tu vyučovali dvanásť rokov,

od roku 1976 do 1988. Prvou mojou myšlienkou

je, že sme boli nesmierne radi,

že z budovy, ktorá mala iba 4 učebne,

sme sa mohli presťahovať sem. Dlho sa

hovorilo na úrovni okresu, že Santov potrebuje

novú, modernú budovu, roky sa

to však nemohlo zrealizovať. Začiatkom

80. rokov sme však mali veľmi úspešný

učiteľský kolektív, dosiahli sme veľké

úspechy v oblasti vyučovania rôznych

predmetov. Vedenie školy a obce dosiahlo

od vedenia okresu a župy, aby sme pri

počte 240-250 žiakov konečne dostali

novú budovu. Na úrovni okresu sa našli

financie na novú budovu, avšak aj iné

obce „lobovali”. U nás ale bola situácia

Foto: csl

už taká zlá, že vzhľadom na naše výsledky,

ktoré uznali aj na vyšších fórach,

sme dostali tie financie. Sťahovať sme

sa začali prvý mesiac školského roka,

do sťahovania sa zapojili aj rodičia, aj

deti. Bola to obrovská práca, ale následne

to znamenalo aj nesmierne veľkú radosť

– uviedol nám Š. Jancsó.

– Naša škola v tom čase už nemala

učiteľa bez kvalifikácie, a v tej dobe to

znamenalo veľký úspech, aj odborná

práca sa mohla uskutočniť na vysokej

úrovni – dodala Alžbeta Jancsová.

– Mali sme veľmi pekné výsledky aj

na poli ďalšieho štúdia žiakov na stredných

školách, pamätám sa, v tých rokoch

naši žiaci pravidelne pokračovali

v štúdiu na budapeštianskom slovenskom

gymnáziu. Bolo pre nás veľkým

potešením, že sme už nemuseli vyučovať

na zmeny, bol vytvorený systém

odborných učební. Ako slovenčinárka

mám pekné spomienky na tie roky, mali

sme národopisný krúžok, v ktorom ešte

dievčatá chodili „na výskum” k starým

rodičom, popísali zvyky, ktoré potom

predviedli. V tých rokoch na hodinách

slovenčiny bolo cítiť, že deti doma počujú

santovskú slovenčinu, používali

miestne výrazy. V mojej práci mi pomohli

aj matičiari v Bratislave, poskytli

mi množstvo kníh a časopisov. Detské

časopisy som využívala na vyučovacích

hodinách, knihy zase neskôr tvorili základ

slovenského fondu miestnej knižnice

– pospomínala A. Jancsová.

Pri odchode z podujatia, ktoré spestrili

aj výstava a premietanie obrázkov

z tridsaťročnej etapy školy, sme stretli

prvé ôsmačky z novej budovy Ildikó

Kormosovú, Evu Krivingerovú a Evu

Trkalovú, ako aj o dva roky mladšiu

Evu Diószegiovú, ktoré boli očividne

nadšené zo stretnutia s bývalými

spolužiakmi a učiteľmi. Porozprávali,

že si pamätajú pozemok, na ktorom stojí

terajšia škola, bola tu tzv. školská záhrada,

kam chodili ešte zo starej budovy

v rámci hodín praktického cvičenia

pestovať zeleninu, boli tu ovocné stromy

a pamätajú sa aj na sadenie smrekov,

ktoré sú nadnes ohromne vysoké. Tiež

si spomenuli, ako opravovali v prvom

roku skrine, a že boli smutné z toho, že

v novej budove niet telocvične. Niektoré

z dievčat sa ani po skončení nerozlúčili

úplne s budovou školy, chodili ešte na

nácviky Tanečnej skupiny Stužka. Tiež

nám prezradili, že nezabudli ani po slovensky,

občas hovoria medzi sebou v jazyku

svojich predkov hlavne vtedy, keď

nechcú, aby im okolie rozumelo. CsL

7

Ľudové noviny


Mimoriadne zaujímavú akciu

zorganizovala Slovenská

samospráva II. obvodu.

Doposiaľ sme boli zvyknutí, že vedomostných

kvízov sa zúčastňujú len

školáci. Tentoraz mohli svoje vedomosti

predviesť aj starší. Napríklad

prítomní reprezentanti jednotlivých

obvodných slovenských samospráv

Budapešti spolu s predsedníčkou

Slovenskej samosprávy Budapešti

Editou Hortiovou, ba aj s predsedníčkou

Celoštátnej slovenskej samosprávy

v Maďarsku Alžbetou Hollerovou

Račkovou, ktorí prišli do apartmánového

domu Prémium v XIII. obvode.

Na podujatie Slovenskej samosprávy

II. obvodu prišiel aj konateľ vydavateľstva

SlovakUm Imrich Fuhl. Našu

materskú krajinu reprezentovalo

slovenské veľvyslanectvo, prítomný

8

KULTÚRA

Vedomostný kvíz o Slovákoch v Maďarsku

bol zástupca veľvyslanca Rastislav

Mojto. Sálu patrične vyzdobili, to sa

musí uznať. Hrala nám pekná hudba,

napríklad z cédečka spievali školáci

zo Slovenského Komlóša pesničky bývalého

hosťujúceho učiteľa Miroslava

Na úvod verejného zasadnutia

Slovenskej národnostnej

samosprávy vo Františkove

v Budapešti predsedníčka zboru

Monika Szelényiová vyjadrila svoju

radosť z toho, že na ich zasadnutie prišli

vo veľkom počte aj poslanci iných

obvodných slovenských zborov. Ako

uviedla, založili sa koncom októbra

2014, majú trojčlenný zbor, podpredsedníčkou

je Alžbeta Krajňáková

a v ich práci im pomáhajú aj skúsenosti

tretieho poslanca Mikuláša Bogára,

ktoré nadobudol ako predseda slovenského

zboru v predošlých

cykloch. Predsedníčka

privítala aj hostí z novohradského

Veňarcu na čele s predsedníčkou

tamojšej Slovenskej národnostnej

samosprávy Annou Vravuškovou

a poďakovala sa za celoročnú pomoc

ich právnemu poradcovi Istvánovi

Világosovi, ktorého im zabezpečuje

obvod. Monika Szelényiová referovala

o ich celoročnej činnosti, ako uviedla,

pravidelne navštevovali slovenské

sväté omše v susednom Jozefove,

pričom podporili aj detský tábor

Foto: csl

Brnu. Nebolo to len tak, veď spoluorganizátorom

podujatia bol Klub

priateľov Slovenského Komlóša a predsedníčka

tohto spolku A. Hollerová

Račková pripravila úvodnú prednášku

o Slovákoch v Maďarsku. Všetci sme

Bábiky a halušky

Slovenského evanjelického zboru a. v.

v Budapešti. Vo februári sa zúčastnili

na Fašiangovom plese budapeštianskych

Slovákov, v máji prispeli na hosťovanie

FS Železiar medzi našimi Slovákmi.

Tiež na jar sa konali výročné oslavy

budapeštianskej slovenskej školy, ktoré

podporili finančne podľa svojich možností.

Na obvodnú Národnostnú kavalkádu

pozvali spevácky zbor Ozvena,

na tomto podujatí sa veľkému úspechu

Ľudové noviny


mali nastražené uši, aj študenti budapeštianskej

slovenskej školy a gymnázia,

veď príhovor obsahoval odpovede

na všetky kvízové otázky. Len tak na

skúšku, vedeli by ste, v ktorej župe v súčasnosti

nie je slovenský národnostný

ostrov? Odkiaľ prišli Slováci v r. 1746

do Slovenského Komlóša? V ktorom

meste pôsobil Samuel Tešedík? V ktorých

mestách sú slovenské gymnáziá?

Foto: (ef)

tešili aj ich gastronomické špeciality.

V auguste navštívili obec Nižná na

Slovensku, s ktorou nadviazala kontakt

Slovenská samospráva XIII. obvodu,

avšak podobne ako slovenský

zbor XIII. a XIV. obvodu aj Slováci

z Františkova boli signatármi dohody

o cezhraničnej spolupráci s vedením

obce Nižná. V septembri na veselici

na sídlisku A. Józsefa u nich hosťovali

FS Lipa, ako aj tanečníci z Malej Tarče.

KULTÚRA

Ako sa volá najpočetnejšia občianska

organizácia Slovákov v Maďarsku?

A mohla by som pokračovať... Ak by

ste vedeli odpovede na všetky otázky,

dostali by ste 10 bodov. Dosiahla ich

Klára Mátéová. Študenti mali svoju

kategóriu. Palmu víťazstva si odniesla

trojica Alexanda Izsáková, Bianka

Molnárová a Barbara Lezsáková, na

druhom mieste sa umiestnili Daniel

z Veňarcu vo Františkove

V novembri sa ozvali s novou iniciatívou,

navštívili jednu materskú školu

v obvode, kde ich choreografka Eva

Szilágyiová Šubová naučila slovenské

tance. Tento ich program mal veľmi

pozitívnu odozvu. V čase našej uzávierky

sa chystali na Vianoce budapeštianskych

Slovákov, pričom počas celého

roka navzájom navštevujú programy

slovenských samospráv ostatných

obvodov, Slovenského inštitútu, ako

aj ich obvodu, Františkova. Podpísali

zmluvy o podpore s budapeštianskou

slovenskou školou, s FS Lipa, ako aj

so Slovenskou samosprávou hlavného

mesta. Zmluvy o spolupráci majú podpísané

s rôznymi obvodnými a miestnymi

slovenskými zbormi (VIII., XIII.

obvod Budapešti a Veňarec), so zborom

Ozvena atď. Pritom prispeli aj na vydávanie

Budapeštianskeho Slováka.

Z budúcoročných plánov treba vyzdvihnúť

Jubilejný galaprogram FS

Lipa v januári, chcú pokračovať v návštevách

obvodných výchovno-vzdelávacích

inštitúcií so slovenským progra-

Munkácsi, Gergely Kiss a Ľudovít

Málik. Na treťom mieste skončili

Barbara Boldogová, Oliver Gács

a Martin Bódiš. Víťazný tím si odniesol

domov spoločenskú hru, z ktorej

sa organizujú dokonca aj majstrovstvá,

„Scrabble po slovensky”. Okrem

toho dostali výhercovia aj pekné slovenské

knižky.

Budapeštiansky Slovák/E. Trenková

mom, plánujú nadviazať opäť kontakt

s obcou Spišské Hanušovce na Slovensku

a radi by obnovili v minulosti veľmi populárnu

aktivitu medzi budapeštianskymi

Slovákmi, výlet loďou po Dunaji

so slovenským sprievodcom, ktorého

kedysi robil nebohý Ladislav Malý.

Druhá časť zasadnutia patrila

Veňarčanom, predsedníčka ich slovenského

zboru porozprávala o jednotlivých

krojoch vystavených bábik.

Stretnutie sa skončilo posedením

pri pravých kapustových a bryndzových

haluškách z Veňarca. CsL

9

Ľudové noviny


V

adventnom období pripravil

Slovenský spolok Identita

pre svojich priaznivcov príjemné

priateľské stretnutie v Rétšágu.

Výber tohto mesta nebol náhodný,

lebo vedenie spolku sa chcelo osobne

stretnúť so Slovákmi novohradského

regiónu. Pozvanie na adventné posedenie

prijali Slováci z hostiteľského

mesta – Rétšágu, Banky, Horných

Petian, Legíndu, Netejču, Níže

a Šámšonu.

Po krásnych tónoch spoločného

spevu piesne Tichá noc s gitarovým

sprievodom pozdravila

Foto: kk

Malotarčianska slovenská národnostná samospráva

usporiadala adventné stretnutie pre miestnych

Slovákov, pre poslancov Slovenskej samosprá-

10

Predvianočné stretnutie v Rétšágu

účastníkov stretnutia predsedníčka

Slovenskej samosprávy v Rétšágu

Szilvia Salgaiová. Predsedníčka

Slovenského spolku Identita Karola

Klauszová predstavila ciele, poslanie,

projekty a programy spolku realizované

v roku 2015 a načrtla plány

do blízkej i ďalekej budúcnosti,

do ktorých, ako povedala, chcú už

zapojiť aj novohradských Slovákov.

Potom sa rozprúdila čulá diskusia

o jednotlivých oblastiach nášho

národnostného bytia so zvláštnym

zreteľom na novohradskú situáciu.

Najviac sa venovali školskej oblasti.

Foto: autorka

POLITIKA

Prítomní, žiaľ, museli konštatovať,

že v tejto oblasti sú asi najzávažnejšie

nedostatky. Na odstránení niektorých

z nich bude v budúcnosti

s veľkou intenzitou pracovať aj spolok

Identita.

Po dvojhodinovom plodnom dialógu

bol priestor venovaný aj osobným

rozhovorom a malému pohosteniu.

Pri horiacich sviečkach

na adventnom venci prežili hostia adventného

stretnutia pokojné a priateľské

chvíle v atmosfére očakávania

najkrajšieho sviatku roka, narodenia

Božieho Syna.

(kk)

Adventné stretnutie

vy 16. obvodu Budapešti a pre niektorých členov spevokolu

z Cinkoty a Čemeru. Na adventnom venci svietili tri sviece,

zažali ich hostia Zuzana Szabová, Michal Tóth a domáca

pani Katarína Szabová Tóthová.

Pre prítomných bolo prekvapením, že prišli deti

s Betlehemskou hrou. Poklonili sa a po slovensky povedali:

„Pochválen Ježiš Kristus”, na čo prítomní odpovedali: „Naveky,

Amen”. Svoje krátke predstavenie ukončili riekankou:

„Ja som malá veverička,

pýtam si ja do košíčka,

kus koláča, kus pagáča,

doňesem Vám ráno táča.”

Ľudové noviny

Potom Malotarčania spolu zaspievali krásnu vianočnú koledu:

„Povedzťe nám pasťerovia”…, ktorú potom spievali aj

členovia spevokolu, lebo ich ju naučila Malotarčanka, ktorá sa

vydala na Cinkotu. Spoznajte aj vy aspoň prvú slohu piesne:


Slovenská samospráva III. obvodu v Budapešti usporiadala

9. decembra v budove Starobudínskej galérie

verejné zasadnutie.

O celoročnej činnosti samosprávy referoval jej predseda

František Križan. Ako povedal, samospráva pripravuje

niekoľko väčších podujatí, ktoré organizuje každý

rok. Medzi ne patrí aj ekumenický deň v Békášmederi,

ktorý sa uskutoční tretiu januárovú nedeľu, keď sa začína

celoštátny ekumenický týždeň modlitby. V tomto roku

na ekumenickom dni v evanjelickom kostole celebrovali

bohoslužbu a omšu putujúca evanjelická farárka Hilda

Gulácsiová Fabuľová a katolícky kňaz Attila Kónya, následne

sa konal koncert speváckeho zboru Ozvena. V máji

sa konal v Békášmederi už po piaty raz Deň občianskych

Rok 2015

v živote III. obvodu

v Malej Tarči

„Povedzťe nám pasťerovia,

čo sťe viďeli,

že sťe sa tak o pounoci,

šeci zobrali?

Viďeli ďieťatko,

krásnvo paholiatko,

narodzenvo v Betleme.”

Foto: autorka

Spevokol navrhol, aby sme zaspievali spolu „Daj Boh

šťastia tejto zemi…” a slovenský preklad piesne „Mennyből

az angyal…”, potom odzneli rôzne vinše v podaní starších

Malotarčanov a vedúceho spevokolu Michala Tótha, ako

napríklad:

„Vinšujen ván tieto sviatke,

abi ván dau pánboh,

zdravia, šťasťia,

honvo božskvo požehnaňia!”

POLITIKA

(kszt)

organizácií a národnostných samospráv, kde sa slovenská

samospráva III. obvodu takisto predstavila. V kultúrnom

programe Slovákov zastupoval tanečný súbor Lipa.

V júni na Hlavnom námestí Starého Budína sa uskutočnili

Petropavlovské

hody, kde vystúpili

slovenské súbory

z Čemeru, Cinkoty

a Santova. V septembri

v stredisku

na Csobánskom námestí

v rámci kultúrneho

programu

sa predstavili mladí

tanečníci súboru

Lipa. V adventnom

období bola samospráva

spoluorganizátorom

dvoch väčších

podujatí: s ostatnými

slovenskými obvodnými samosprávami usporiadali

Vianoce budapeštianskych Slovákov a spolu s miestnou

poľskou a nemeckou národnostnou samosprávou zorganizovali

adventný koncert.

Okrem týchto väčších programov počas roka usporiadali

dvakrát stretnutie dôchodcov a zúčastnili sa na slávnosti

usporiadanej pri príležitosti 35. výročia vzniku slovenského

spevokolu v Santove. Poslanci slovenskej samosprávy

III. obvodu sa snažia byť prítomní na všetkých slovenských

podujatiach, ktoré sú organizované obvodnými slovenskými

samosprávami a župnou samosprávou v Budapešti.

Predseda samosprávy dodal, že okrem organizovania

týchto programov a účasti na ďalších slovenských podujatiach,

medzi ich cieľmi je aj podporovanie ich stálych partnerov,

speváckeho zboru Ozvena, tanečného súboru Lipa

a vydávanie časopisu Budapeštiansky Slovák. Finančne im

prispieva sumou 2 milióny forintov.

Keďže sa verejné zasadnutie uskutočnilo v predvianočnom

období, žiaci budapeštianskej slovenskej školy pripravili

krátky vianočný program, ktorý s nimi nacvičili

Eva Szilágyiová Šubová a Monika Szelényiová. (kan)

11

Ľudové noviny


Vonku sa ochladilo. V teple domova,

či pri krbe so štipkou

fantázie si ľahko spríjemníme

tieto momenty. Príchod chladnejšieho

počasia však nemôže prekaziť

všetkými obľúbené kultúrne a jazykové

školské programy. Svedčí o tom

aj iniciatíva Katolíckej základnej školy

sv. Jána v Dabaši-Šáre, ktorá usporiadala

Slovenský jazykový deň. Napriek mrazivému

počasiu učitelia slovenského

jazyka Magdaléna Mária Suhajdová

Kohanová, Julianna Tóthová, Margita

Jankulárová, Anna Saligová Bózsik

a Atila Rusnák s finančnou podporou

Foto: autor

Vedomostná súťaž s názvom

Kto čo vie? sa uskutočnila

v Slovenskej základnej škole,

materskej škole a internáte v Sarvaši.

Začiatkom decembra sa vo finále

predviedli len tí najlepší žiaci. Výber

talentovaných žiakov nebol ľahký

a porota to nemala jednoduché.

Vedúca žiackej samosprávy Erika

Sinková privítala všetkých prítomných

a predstavila porotu v zložení:

zástupkyňa riaditeľky školy Anna

Franková, hosťujúce učiteľky Eva

Labišáková, Alena Kosc a učiteľka

Zlatica Lišková. Požiadala riaditeľku

školy Zuzanu Nemčokovú, aby

sa prihovorila prítomným rodičom

a otvorila program. Popriala každému

súťažiacemu veľa úspechov a prváčikom

odvahu. Moderátorkou bola

12

KULTÚRA DETI A MLÁDEŽ

Slovenský jazykový deň v Šáre

Slovenskej národnostnej samosprávy

v Šáre pripravili plnohodnotný deň.

Podujatie sa začalo na školskom

dvore hymnickou piesňou „Daj Boh

šťastia”. Potom organizátori rozdelili

žiakov do piatich skupín. Počas dňa sa

každý mohol vyskúšať v rozličných vedomostných

súťažiach, kvízoch, ale aj

v kreatívnych zamestnaniach. S pomocou

členiek speváckeho zboru Rozmarín

a rodičov deti piekli, varili tradičné

šárske jedlá, či zákusky, robili bábiky

zo šúpolia, riešili vedomostný test

o Slovenskej republike a o Slovákoch

v Maďarsku, alebo sa naučili niekoľko

žiačka 6. b triedy Nelli

Huszáriková.

V produkciách sa striedali

piesne, básne, tance,

rozprávky a hry na hudobných

nástrojoch.

Najväčší potlesk zožal

šiestak Szabolcs Fábri,

ktorý na sólovej gitare očaril

všetkých. Vedúci citarového

krúžku Ján Galát

pripravil svojich zverencov

na vysokej úrovni. Slovenské

piesne v sprievode

citary sa ozývali celou aulou.

Prváčikovia rozosmiali

prítomných malou scénkou,

ktorú s nimi nacvičila

vychovávateľka Katarína

Kondačová. Dievčatá niž-

zábavných ľudových hier, či popových

skladieb.

Na sklonku dňa každý účinkujúci

dostal sladkú odmenu a cenné knižky

o Slovenskej republike.

Úprimne veríme, že jediná slovenčinu

udržujúca cirkevná výchovno-vzdelávacia

inštitúcia v Maďarsku, Katolícka

základná škola sv. Jána v Dabaši-Šáre aj

v budúcnosti uskutoční podobné podujatie,

ale aj v to, že úspešne bude reprezentovať

miestnu Slovač, a bude bojovať

proti rozhodnutiam, ktoré nejakým

spôsobom obmedzujú ich slovenské

vyučovanie.

Atila Rusnák

Vedomostná súťaž

Ľudové noviny


Centrum ďalšieho vzdelávania

Univerzity Komenského

v Bratislave začiatkom decembra

organizovalo vzdelávací program

pre krajanov, Vianoce na Slovensku

v Študijnom a kongresovom stredisku

CĎV UK v Modre – Harmónii.

Na podujatí sa zúčastnili žiaci

a ich učitelia z Chorvátska, Srbska,

Rumunska, Ukrajiny a z Maďarska.

Slovákov žijúcich v Maďarsku zastupovali

žiaci zo Slovenského Komlóša

Csaba Bajczer, z Békešskej Čaby Dóra

Dunaiová, Lea Szarvasová, Viktória

Bobvosová, z Budapešti Peter Málik

a zo Sarvaša Szabina Arnóczka

a Michal Kondacs, resp. učiteľky

Judita Molnárová Pribojszká

z Békešskej Čaby a Anna Franková

zo Sarvaša. Všetci sme sa tešili, lebo

podľa pozvánky nás čakal bohatý

program. Nesklamali nás! Prvý večer

po ubytovaní a večeri si deti pozreli

filmovú rozprávku Perinbaba, a my

učitelia sme mali priateľské stretnutie.

Na druhý deň žiakov čakal kúzelník

Wolf a zábavné hry v knižnici na

Pionierskej ulici v Bratislave. My sme

sa zoznámili s históriou a súčasnosťou

vinárstva v malokarpatskom regióne,

prezreli sme si vinárstvo ELESKO

v Dubovej a malovýrobu „Víno-Jano”

v Limbachu. Po obede sme sa presunuli

do Domu kultúry na Kramároch,

DETI KULTÚRA A MLÁDEŽ

Foto: Judita Molnárová Pribojszká

Vianoce na Slovensku

kde pre nás pripravili slávnostný vianočný

program folklórneho súboru

Vienok z Bratislavy – pásmo tancov,

piesní, zvykov a obyčají. Po prekrásnom

predstavení spolu sme sa naučili

jeden tanec. Na záver programu zavítal

medzi deti aj očakávaný Mikuláš, ktorý

obdaril deti a dospelých bohatým

darčekom. Večer v reštaurácii Divný

Janko sme mali večeru s riaditeľkou

Jankou Chládeckou a jej zástupkyňou

Ľudmilou Novákovou Duckovou.

Po večeri sme si v divadle Nová scéna

pozreli divadelné predstavenie

Najstaršie remeslo. V nedeľu predpoludním

sme sa vynikajúco zabávali

na divadelnom predstavení Koza

rohatá v Mestskom divadle P. O.

pred vianočným stromčekom

Foto: autorka

Hviezdoslava. Po obede sme mali krátku

vychádzku na Bratislavský hrad

a na vianočné trhy, zašli sme aj do nákupného

centra pri Dunaji. Večer nás

čakala slávnostná vianočná večera –

kapustnica, francúzsky šalát s rybou,

zákusky a ovocie. Vyvrcholením dňa

bola zábavná diskotéka, ktorú rozprúdili

dvaja čerti a dvaja anjeli.

Za pekné chvíle, za vynikajúce

programy ďakujeme kolektívu Centra

ďalšieho vzdelávania UK v Bratislave,

Janke Chládeckej, Ľudmile Novákovej

Duckovej a jej manželovi a Ľudmile

Ábelovej. Za zorganizovanie a zabezpečenie

cestovných nákladov ďakujeme

Celoštátnej slovenskej samospráve

v Maďarsku.

Anna Franková

šieho stupňa už v priebehu kvalifikácie

dokázali, že tanec hip-hop je pre nich

veľkou láskou. Veľký potlesk obecenstva

si zaslúžila hrou na píšťale aj tretiačka

Izabela Laudaiová.

Siedmakom sa pieseň „Najkrajšie

stromy sú na Horehroní” vo finále nepodarila

až tak ako v kvalifikácii, ale

spolužiaci im hlasne tlieskali. Siedmak

Dominik Sinka je ozajstný umelec, vie

hrať nielen na klavíri, ale je dobrý aj

v prednese prózy, pričom mu asistovali

spolužiačky. Dokázal, že výslovnosť

slovenského jazyka je pre neho hračkou.

Každý súťažiaci si odniesol magnetku

a sladkosti. Ocenení žiaci dostali

diplomy a športové potreby. Vďaka

patrí všetkým rodičom a učiteľom,

ktorí pripravovali žiakov na tento

program.

Zlatica Lišková

13

Ľudové noviny


Dňa 8. decembra sme začali sláviť mimoriadny

Svätý rok milosrdenstva, ktorý sa zavŕši 20. novembra

2016, v nedeľu Pána Ježiša Krista. Pápež

František svoje rozhodnutie odôvodnil slovami:

„Drahí bratia a sestry, často som premýšľal o tom, ako by

Cirkev mohla urobiť očividnejším svoje poslanie byť svedkom

milosrdenstva. Je to cesta, ktorá začína duchovným

obrátením. A musíme kráčať touto cestou. Preto som sa

rozhodol vyhlásiť mimoriadne jubileum, ktoré sa zameria

na Božie milosrdenstvo. Bude to Svätý rok milosrdenstva.

Chceme ho prežívať vo svetle Pánových slov: «Buďte milosrdní,

ako je milosrdný váš Otec» (Lk 6,36). A toto zvlášť

pre spovedníkov: veľa milosrdenstva!

Tento Svätý rok sa začne na nastávajúcu slávnosť

Nepoškvrneného počatia Panny Márie a zavŕši sa 20. novembra

2016, v nedeľu Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa

vesmíru a živej tváre Otcovho milosrdenstva. Organizáciu

tohto jubilea zverujem Pápežskej rade na podporu novej

evanjelizácie, aby ho mohla animovať ako novú etapu

cesty Cirkvi v jej poslaní zaniesť každému človeku

evanjelium milosrdenstva.”

Otvorenie jubilea sa uskutočnilo v čase

50. výročia ukončenia Druhého vatikánskeho

koncilu (1965) a nadobudlo preto

osobitný význam podnecovania Cirkvi,

aby pokračovala v práci začatej koncilom.

Oficiálne a slávnostné ohlásenie

Svätého roku sa uskutočnilo prečítaním

a zverejnením príslušnej buly pri

Svätej bráne v Nedeľu Božieho milosrdenstva,

sviatok zavedený sv. Jánom

Pavlom II., ktorý sa slávi v Druhú

veľkonočnú nedeľu. Symbolické je aj

to, že na Svätý rok pripadne nedeľný

liturgický cyklus „C” s čítaniami z

Evanjelia podľa Lukáša, ktorý je nazývaný

„evanjelistom milosrdenstva”.

Dobre známe sú podobenstvá o stratenej

ovci, stratenej minci a milosrdnom otcovi

z Lukášovej 15. kapitoly.

Aké miesto má Svätý rok v tradícii Cirkvi?

Katolícka cirkev začala s tradíciou Svätého

roka v roku 1300 za pontifikátu pápeža Bonifáca

VIII., ktorý počítal so slávením jubilea každých sto rokov.

Od roku 1475 sa slávenie „riadneho svätého roku” začalo

opakovať po 25 rokoch, aby ho mohla zažiť každá generácia.

Doteraz bolo 26 riadnych svätých rokov. Naposledy

to bol Jubilejný rok 2000.

Zvyk vyhlásiť „mimoriadny jubilejný rok” siaha až do

16. storočia. V minulom storočí pápež Pius XI. vyhlásil

Svätý rok 1933 pri príležitosti 1900. výročia vykúpenia, a

v roku 1983 tak urobil Ján Pavol II. pri príležitosti 1950.

14

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva

výročia. Katolícka cirkev pripisuje Jubilejnému roku duchovný

význam v možnosti obnoviť vzťah s Bohom a

blížnym. To znamená, že Svätý rok je vždy príležitosťou

k prehĺbeniu viery a k životu s novým úsilím o vydávanie

kresťanského svedectva.

Jubilejným rokom milosrdenstva pápež

František kladie do stredu pozornosti milosrdného

Boha, ktorý pozýva všetkých, aby

sa vrátili k nemu. Stretnutie s ním inšpiruje

k cnosti milosrdenstva.

Obrad začiatku jubilea spočíva v

otvorení tzv. svätej brány. Je to brána,

ktoré je otvorená iba počas Svätého

roka, inak je zamurovaná. Svätú bránu

majú všetky štyri hlavné baziliky

Ríma: sv. Petra, sv. Jána v Lateráne,

sv. Pavla za hradbami a Santa Maria

Maggiore. Obrad otvorenia svätej brány

symbolicky vyjadruje, že pri príležitosti

Svätého roku sa veriacim ponúka

osobitná cesta smerom k spáse. Svätá

brána na ostatných bazilikách bude otvorená

po Bazilike sv. Petra.

Milosrdenstvo je témou veľmi drahou pre

pápeža Františka, ktorý to vyjadril už ako biskup,

keď si zvolil heslo «miserando atque eligendo». Ide

o citát z homílie sv. Bédu Ctihodného, keď komentuje

evanjelium o povolaní Matúša slovami: «Ježiš vidiac vyberača

daní, zadíval sa na neho pohľadom lásky a povolal

ho hovoriac: Poď za mnou!» (Vidit ergo Iesus publicanum

et quia miserando atque eligendo vidit, ait illi Sequere me.)

Pápež František aj po svojom zvolení v prvom príhovore

pred modlitbou Anjel Pána povedal o milosrdenstve:

„toto slovo mení všetko”. V jeho apoštolskej exhortácii

Evangelii gaudium sa slovo «milosrdenstvo» opakuje viac

ako 30-krát.

TK KBS

Ľudové noviny


Poznáte tú slávnu vetu – šťastie si človek ani za

všetky peniaze sveta nekúpi. Ale je to naozaj tak?

Pravda môže byť kdesi uprostred. Áno, peniaze

samy osebe možno ešte nikoho šťastným neurobili,

ale aj financie nám dokážu priniesť pocit naplnenia,

spokojnosti, radosti či šťastia. A to vôbec nemusíme vyhrať

v športke…

Šľachetnosť

Peniaze ako zdroj radosti pre niekoho iného? Možno

aj vy patríte medzi ľudí, ktorí pravidelne prispievajú

na charitatívne akcie, prípadne podporujú konkrétny

útulok či organizáciu. Šľachetnosť je vlastnosť, ktorú

nemusíte vystavovať na obdiv, ale kdesi vo vnútri v kútiku

srdca sa jej plody prejavia. Prejav vďaky, milé slovo,

či napríklad kresba alebo list z detského domova,

do ktorého pravidelne posielate školské potreby a odevy,

dokážu vyvolať naozaj pekné emócie.

Zmysel pre obdarovanie

Nemusia to byť brilianty alebo najnovšia elektronika. Aj

drobné darčeky či len pozvanie na kávu alebo obed môže

byť cestou k tomu, aby ste sa cítili spokojnejšie a šťastnejšie.

Potvrdzujú to aj výskumy, ktoré nedávno citovali v záveroch

ŽENA A SPOLOČNOSŤ

Šťastie si za peniaze nekúpite?!

štúdie z Duke University. Preukázalo sa

v nej, že kúpiť capuccino pre priateľa či

kolegu vás spraví šťastnejšími, ako keď

ho kupujete pre seba. Dôvodom je fakt,

že vás ľudia v interakcii vnímajú inak,

pozitívnejšie. A vy sa cítite šťastnejší.

Zážitky

Niektoré zážitky sa zaobídu celkom

bez peňazí, na niektoré ich trošku (divadlo,

múzeum, koncert), alebo trošku

viac (dovolenka, road-trip, večera

vo vychytenej reštaurácii) potrebujete.

Jedno je však isté – míňanie peňazí

na zážitky vám prináša omnoho väčší

pocit šťastia a naplnenia, ako ich míňanie

na hmotné veci. Dôvodom je podľa

psychológov až trojúrovňová emócia – očakávanie zážitku,

jeho samotné prežívanie a spomienky, ktoré po ňom zostanú.

Platí tiež, že čím neobyčajnejší zážitok bol, tým dlhšie pretrváva

spomienka, ktorá sa k nemu viaže. Aj preto je investovanie

peňazí a úspor do zážitkov preukázaným spôsobom na dosahovanie

pocitu šťastia.

Žena.Pravda

Pravidelne jedzte banány

Ak vás po tréningu priveľmi bolia svaly, môže to byť aj znak toho, že vám chýba magnézium. To sa okrem iného stará aj

o rýchlejšiu regeneráciu svalov.

Banány robia ľudí šťastnejšími. Starajú sa o to, že hormón šťastia, serotonín, sa rýchlejšie dostane do mozgu. Vďaka

tomu, že banán obsahuje aminokyselinu serotonín, ktorá na telo pôsobí upokojujúco, nebudete tak veľmi prežívať stres.

Ak budete po dobu 60 dní každý deň konzumovať dva banány denne, vždy pred hlavným jedlom, nebudete trpieť „nafúknutým”

bruchom. Banán totiž pôsobí na baktérie, ktoré tento problém v žalúdku spôsobujú.

Existuje overený dôvod, prečo aj maratónski bežci nedajú dopustiť na banány. Obsahujú veľa glukózy, čiže cukru, ktorý vie

naše telo najlepšie spáliť. Banánom tak okamžite doplníte telu potrebnú energiu.

Banány obsahujú pektín, ktorý prirodzene čistí krv od toxínov. Okrem toho sa pektín v organizme stará aj o to, aby bunky

viazali na seba menej tuku.

Banánový chlieb

Potrebujme:

2 väčšie zmäknuté/prezreté banány, 4 polievkové lyžice mletých lieskovcov,

4 PL mletých mandlí, 4 PL mletých vlašských orechov, 5 vajec,

1 – 2 PL medu a za hrsť hrozienok.

Postup:

Rúru dáme vyhriať na 170 °C a podlhovastú formu na pečenie vymažeme

tukom.

Banány roztlačíme vidličkou na hladkú kašu, do ktorej vmiešame orechy.

Oddelíme žĺtka od bielkov, žĺtka pridáme do banánovo-orechovej

kaše a z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, ktorý tesne pred vložením

do rúry zľahka vmiešame do masy.

Pečieme približne 30 minút, resp. kým sa nám chlebík nesfarbí do zlatohneda

alebo kým zapichnuté špáradlo nevytiahneme čisté.

Konzumujeme len tak samotné alebo ideálne s maslom či arašidovým

maslom, domácim lekvárom alebo s rebarborovo-jahodovým rôsolom.

Ľudové noviny

15


Narodila si sa v okamihu, keď

už doktor strácal trpezlivosť,

vrhal nervózne pohľady

na hodinky a na mamu, no ták, tlačte,

veď som vám povedal, že sa to

musí narodiť do pol jednej, lebo potom

som pozvaný k svokre na obed,

hromžil, zatiaľ čo sestrička utierala

mame spotené čelo a ty si sa konečne

odhodlala preraziť hlavou cez ten

úzky čierny tunel, na konci ktorého

bolo, áno, svetlo, ostré nemocničné

svetlo a cudzie tváre, nepochopiteľné

prístroje a drsné doktorove ruky,

ktoré ťa zdvihli do výšky, zatiaľ čo

si vrešťala od hrôzy a prekvapenia.

Medzitým v čakárni tvoje sestry,

dvojičky Klára a Blanka, pokojne

sedeli na lavičke a šepkali si, ako sa

vlastne dostane z toho brucha von?

predsa tak ako jedlo! a tvoj otec celý

nesvoj postával vedľa nich, striedavo

si trhal vlasy a krokoval čakáreň

a pritom neustále bojoval s pokušením

ísť si zapáliť na záchod.

Potom, čo prestrihli pupočnú šnúru

a utreli plodovú vodu, ti na stehno

napísali fixkou číslo a položili ťa

do postieľky medzi ostatné vreštiace

deti, kde si sa mohla len pozerať

do bieleho stropu, spojiť svoj hlas

s ostatnými a nostalgicky spomínať

na ticho a vodný živel, v ktorom ti

bolo tak dobre. Keď sa na teba prišli

po nejakom čase pozrieť tvoje sestry,

vyzerali byť trochu sklamané, hovorili

niečo o malom plešatom červíkovi

v perinkách a cez priečky postele

ti fúkali na hlavu, až im to musela

mama zatrhnúť, čo ste sa zbláznili,

decká? prečo to robíte? a keď začali

nespokojne mrnčať, tvoji rodičia ich

radšej vykázali z miestnosti, s vami

sa naozaj po dobrom nedá.

Po pár dňoch si opustila nemocnicu

a ocitla si sa v novom prostredí,

v rodinnom kruhu, ale nedá sa povedať,

že by sa tým tvoj život výrazne

zlepšil, celé dni si len spala, jedla, pokakávala

sa a pocikávala do plienok,

plakala, rástla ako z vody a nič nechápala.

Mama sa o teba príkladne

16

LITERATÚRA

Ivana Dobrakovová ...ale tie dlhé múry sa tak

starala a otec pracoval aj cez víkendy,

uživiť rodinu, ktorá sa tak rýchlo

rozrástla, nie je žiadna sranda. Dlhé

hodiny si preležala na kuchynskom

stole, zúrila si, lebo si sa nedokázala

prevaliť na bok ani na brucho, zatiaľ

čo mama si pospevovala, chodila

po kuchyni, otvárala a zatvárala

rúru, strúhala jablká, umývala riad

a z času na čas ti pred nosom zahrkala

nejakou hrkálkou, čo si mala podľa

všetkého považovať za skvelú zábavu.

Keď si mala jeden rok, už si chodila

na vratkých nohách, od jedného

kresla k druhému, Klára s Blankou

okolo teba natešene poskakovali,

tlieskali rukami, povzbudzovali ťa,

idéš, idéš a niekedy, keď sa mama

nepozerala, do teba štuchli a potom

sa smiali na tom, ako sa márne pokúšaš

znovu nadobudnúť rovnováhu.

Rodičia ťa dali veľmi skoro do jasličiek,

predsa len si bola tretie dieťa,

koho by bavilo ostávať s tebou doma

a tak ťa otec každé ráno odviezol na

Červený kríž, kde už pred bránou

postávali ďalší malí krikľúni vo farebných

vetrovkách a gumových čižmičkách,

dali ťa do jasličiek, ktoré si

si takmer chorobne obľúbila a po čase

si odtiaľ ani nechcela ísť poobede domov,

revala si a zúrivo si sa hádzala

o zem, až sa otec červenal a šepkal,

budeš ticho, ešte si vychovávateľky

pomyslia, že ťa doma bijeme!

V škôlke si si našla svojho prvého

nepriateľa, Mareka, vodcu celej tej

škôlkarskej bandy, ktorý jedného dňa

okolo seba zhromaždil všetky deti a

povedal im, všimli ste si, ako smrdí?

doma ju iste neumývajú a všetky tie

malé teľatá sa na tom smiali, dotýkali

sa ťa a potom si pohadzovali imaginárny

smrad, máš to! máš to! fúj! a ty

si len stála v kúte a premáhala plač.

Poobede si napriek príkazom vychovávateliek

nikdy nechcela spať, predsa

len, čo keby ti tí malí hajzlíci niečo

v spánku urobili a postupom času

bol Marek čoraz agresívnejší, pri

každej príležitosti ťa štípal a šliapal ti

na nohy, až si od bolesti a poníženia

zatínala zuby a keď vás vychovávateľky

vypustili do záhrady, nehrala

si sa na preliezačkách a hojdačkách

s ostatnými deťmi, nie, ty si sa prechádzala

popri plote a chytala električky,

ktoré si potom pučila kameňmi, ták,

to máte za to, že ste sa mi posmievali!

Keď si mala päť rokov a so zatajeným

dychom si počúvala hororové

príbehy o škole, ktorými ťa strašili

Klára s Blankou, rodičia sa rozhodli,

že si po dlhom čase predsa len doprajú

letnú dovolenku pri mori, mama

zasnene opakovala, more, more, ako

Ľudové noviny


ýchlo zbiehajú... 1

dlho som už vlastne nevidela more?

a otec otvoril zadné dvere na aute,

panstvo, nastupovať! a celú cestu ste

sa mačkali na zadných sedadlách, čo

vám ale ani v najmenšom nevadilo,

pozerali ste sa von oknom a ty si si

pospevovala, more šíre, voda slaná,

krásne sú tie morské rána a tvoje sestry

si zapchávali uši, buď ticho! buď

už konečne ticho!

V Juhoške si sa máčala v mori,

až si mala celkom zošúverené ruky

a modré pery a rodičia ťa márne volali

na breh, ty naozaj nemáš rozum, veď

sa v tej vode nakoniec rozmočíš! ale

ty si sa len smiala, chytala si kobylky

pri vašom veľkom oranžovom stane

a hádzala ich mame za krk a keď ťa

Klára s Blankou zobrali na výpravu,

cítila si sa veľmi poctená, až kým ti

neprezradili, že asi zablúdili a až

do večera ste lozili po skalách, pili

dažďovú vodu plnú utopených komárov

a mušiek a nakoniec vás zachránil

jeden miestny chorvátsky rybár,

ktorý vás zobral do svojho člna

a odviezol až ku kempu.

Po návrate z prázdnin si nastúpila

do prvej triedy Základnej školy

na Červenom kríži, vlastne priamo

oproti škôlke, biela budova s vysokými

oknami a oplotené ihrisko

s antukou, po ktorej ste museli behať

na hodinách telocviku. Hneď si

sa skamarátila s dvoma spolužiakmi,

po škole ste sa spolu šuchtali domov,

do Fialkového údolia, hádzali ste kameňmi

po holuboch, navštevovali sa

a zajedali kreslené filmy pukancami.

Spolužiačky, tie hlúpe husi, ktoré sa

neprestajne chichúňali a chodili zásadne

v ružovej, bledomodrej a oranžovej,

na teba cez prestávku zborovo

pokrikovali, mužatka! mužatka!

a pritom iste ani poriadne nevedeli,

čo to znamená. Vášnivo si opovrhovala

celým ženským pokolením, nenávidela

si svoje dlhé vlasy a dievčenskú

tvár, Klára s Blankou ťa napokon

začali nazývať „náš mladší braček”.

Celé dni si rodičov prosila, aby ti zaplatili

operáciu, mami, viem, že sa

LITERATÚRA

to dá, videla som

to v telke! pevne

rozhodnutá zmeniť

pohlavie, až

kým sa mama, na konci s nervami,

v kuchyni nerozkričala, ale ak s tým

okamžite neprestaneš, dám ti pár faciek,

uvidíš!

V šiestej triede si si našla prvú

kamarátku, maličkú chorľavú

Martinku, ktorá sa chvastala matkou

alkoholičkou a otcom námorníkom

a na tvoju normálnu rodinu sa pozerala

trochu zvrchu, ale inak ste spolu

vychádzali celkom dobre, opisovali

ste od seba na písomkách a cez veľkú

prestávku ste sa na chodbe hrali

čierne-biele, zubami-nechtami ste sa

držali na čiernom páse pri stene, len

nestúpiť na bielu, až kým si vás nevšimol

nejaký učiteľ, ktorý mal práve

službu na chodbe, no tak, deti, prechádzajte

sa, počujete?

Ráno si zvykla čakať Martinku

pred školou, vždy ju doviezol dedko

až pred bránu, ale jedného rána sa pri

tebe zastavila spolužiačka Soňa a povedala,

čakáš na Martinu? tá nepríde,

včera ju zrazilo auto, je v nemocnici

a keď si vypleštila oči, ešte dodala, vyzerá

to s ňou zle, možno že aj zomrie.

Ale nezomrela, Martinka nezomrela,

po návrate z nemocnice sa však s tebou

prestala baviť, vyzeralo to – nech

to znie akokoľvek absurdne – akoby

jej po nehode stúpla sláva do hlavy

a začala sa kamarátiť so znepriatelenou

bandou, niekedy cez prestávku

si pospevovali zvučky z večerníčkov,

zatiaľ čo ty si sa prezliekala na

hodinu telesnej a raz ťa Soňa chytila

za rameno a zlomyseľne povedala,

viete, čo robí táto tu každý večer?

zašíva si panenskú blanu! a ty si videla,

ako sa všetky dievčatá, na čele

s Martinkou, rozosmiali.

Keďže si patrila medzi vzorné

žiačky, v ôsmej triede ťa učiteľka posadila

vedľa Petra M., najväčšieho

grázla, asociála a alkoholika, áno,

alkoholika, ktorý chodil do školy len

každý druhý deň a niekedy ste ho

pozorovali, ako ide s celou rodinou

do krčmy naproti škole, vyklonení

z okien ste mu kývali a skandovali,

Peťo! Peťo! dones jedno pivo aj mne!

a učiteľka len smutne potriasala hlavou.

Sedeli ste spolu pred katedrou,

ale namiesto toho, aby sa Peter M.

zlepšil, si sa ty zhoršila, zo školy si

začala nosiť samé trojky a štvorky

a cez hodiny angličtiny ste robili zle

hysterickému učiteľovi, ktorému sa

z príliš vysokého čela lial pot, keď

spieval jingle bells, jingle bells, jingle

all the way, zatiaľ čo vy dvaja ste vrieskali

z plného hrdla, alebo ste vydávali

pazvuky, za aké by sa nemusel hanbiť

ani Graham Chapman, až po vás angličtinár,

na konci s nervami, hádzal

pravítka a z celej sily trieskal vašou

lavicou, smradi, ak s tým okamžite

neprestanete, zavolám riaditeľa a ten

s vami hneď urobí poriadky!

Poobede si sa s Peťom flákala

po Horskom parku a Slavíne, kde

ste spoločnými silami hanobili hroby

ruských vojakov, pretekali sa,

kto dofľusne ďalej žuvačku Pedro

a bozkávali pri červeno-bielom zábradlí,

takže keď si tvoje spolužiačky

cez prestávky nacvičovali francúzaky

na kolene, len si sa im v duchu smiala

a nadradene si hovorila, len cvičte,

cvičte, dievčatá, to sa vám v živote

zíde, odkedy si chodila s Petrom M.,

nikto si už k tebe nedovoľoval.

V tom čase ťa rodičia prihlásili

na výtvarnú, chceli pre teba asi nájsť

nejakú primeranú zábavu, lebo si

robili starosti, niekedy v noci, keď si

vstala z postele a išla na záchod, si začula

ich tlmené rozhovory cez stenu,

susedka ju videla, ako sa prechádza

ruka v ruke s tým grázlom... mal by

si jej dohovoriť... takto to ďalej nejde!

a v umeleckej škole ťa zaradili do pokročilej

skupiny, lebo je pravda, že si

kreslila celkom obstojne. Po hodine

ťa na chodníku pred školou čakával

dedo, ktorý mal za úlohu odprevadiť

ťa až na Mierko k trolejbusu a prechádzkovou

palicou odháňať Petra

M., ktorý sa tam zo začiatku tiež

obšmietal. Rodičia si ťa jedného dňa

zavolali na koberček a snažili sa ti dohovoriť

a ty si len poslušne prikyvovala,

bolo to predsa len jednoduchšie

a od toho dňa si sa s Peťom stretávala

tajne, v pivnici vášho domu, keď si

tvrdila, že sa ideš bicyklovať s kamarátkami.

Pokračovanie v bud. čísle

17

Ľudové noviny


SPOMIENKY NA SILVESTER

Manželia práve veselo zapíjajú príchod nového roka, keď

náhle manželka zosmutnie.

– Čo je? – pýta sa manžel.

– Ale, – hovorí manželka, – práve som si uvedomila,

že mám všetky šaty z minulého roku.


Dvaja šestnásťroční sa bavia po silvestrovskej noci:

– Dedko mal pravdu, keď mi hovoril, že do toho erotického

klubu nemám chodiť, že tam sú veci, ktoré by som nemal

vidieť.

– Prosím ťa, čo si tam videl?

– Dedka.


Jano pozýva priateľa na silvestrovský večierok a vysvetľuje:

– Dostaneš sa k nám autobusom číslo 26, vystúpiš na predposlednej

zastávke a ja bývam hneď naproti, v dome číslo

28. Zazvoníš lakťom pri bránke a keď sa ozve bzučiak, strčíš

do bránky kolenom a už si u mňa.

– Prepána, – žasne Fero, – a prečo by som mal zvoniť lakťom

a kolenom kopať do bránky?

– Prepána, – zhrozí sa Patrik, – a to by si sa, človeče, nehanbil

prísť na silvestrovský večierok s prázdnymi rukami?

Milí lúštitelia, všetci dobre vieme,

že čas sa nedá zastaviť. A tak rok 2015

splnil svoje poslanie a stal sa minulosťou.

Vystriedal ho jeho syn, mladučký

rok 2016! Ale nechajme, nech o tom

hovorí báseň, naša novoročná!

18

KRÍŽOVKA

PRE DETI

Zamŕza duša. Svet sa na ľad mení.

Starý rok chabne

v prúde večnej zmeny.

Vitaj, nový rok!

Varuj, v tie dni chladné.

Z pece pravý bok

nech nám nevypadne!

(1. a 2. časť tajničky)

Všetky výhonky nech vyrastú v prút!

Nech ožaruje pravda naše polia,

nech hojí rany, čo nás ešte bolia!

Nech sa cencúle v radosť rozpúšťajú!

Daj zdravie, šťastie,

hojnosť nášmu kraju!

Vylúštenie nám pošlite do redakcie.

Spomedzi úspešných lúštiteľov

vylosujeme výhercov našich darčekov.

KD 2

Adam

Trajan

nemý

jarok!

troška

poučenia!

LOK

miešane

začiatok

žatvy!

jedenásť,

po nemecky

začiatok

Headfordu!

netaj,

bez samohlások

aktínium

(zn.)

1 D N

pojem

otrokárstva

začiatok

tunelu

b..., bujak

nemý

chór!

chemická

značka

niklu

pl...,

nárek

štátna

arbitráž

(skr.)

Homérov

epos

o Tróji

...ýr,

správa,

zvesť


H

manžel

Kulifajky

robil krik

v tento deň

polomer

(zn.)

kráčajú

– Dnes som nejaká rozptýlená, neviem ani kde mám hlavu!

Meno:

Škola:

Bydlisko:

vnútro

bandy!

piloti

rímska

jednotka

...no, suchá

tráva okres

(skr.)

ženské

meno

(14. 11.)

Ústrižok č. 1

mládza

sebe

Trieda:

Na to, aby ste boli zaradení do žrebovania, nám musíte poslať

všetky tri januárové rozlúštenia. Rozlúštenia bez ústrižkov

nehodnotíme! Tohtomesačné rozlúštenia nám pošlite do 4. 2. 2016.

ročné

obdobie

na tom

mieste

značka

kyslíka

...bota,

6. deň

týždňa

Tomáš

Dudok

troška

roboty!

moja

osoba

hliník (zn.)

začiatok

Afriky

jadro skaly!

veľké české

mesto

Ľudové noviny

Pomôcky:

OSTRAVA,

ILIAS, ELF


oraním

ubral

AUTOR:

Gregor

Papuček


MOZAIKA

DOTÝKAJTE SA VYSTAVENÝCH PREDMETOV!

Toľko dobrôt, aké vedia pripraviť Slováci v Malom Kereši, ste ešte nevideli.

Nestačí, že na nedávnom festivale predviedli bohatú ukážku

zo svojho gastronomického umenia: oškvarkové pagáče, pečené kolienko,

zapečené zemiaky a dusenú kapustu, v tom čase mali aj svoju tradičnú

jablkovú slávnosť. K výbornému jedlu patrí aj dobrá hudba. Na javisku postavenom

na hlavnom námestí vystúpili členovia Slovenského národnostného

spevokolu a citarového súboru, kým pri slovenskom stánku mohli všetci

ochutnať tradičné pochúťky z jabĺk. V novom „domove” slovenskej organizácie,

v prízemnej miestnosti Pátrie usporiadali výstavu jablkových koláčov. Tu

však neplatilo všeobecne známe pravidlo, ktoré hovorí: nedotýkajte sa vystavených

predmetov! Vystavené koláče mohli ochutnať všetci. O pohostinnosti

Slovákov svedčí aj to, že kto k nim zavítal s prázdnym žalúdkom, ten od nich

neodišiel bez bohato naloženého taniera.

Čerešničkou na jablkovej torte bolo, že vedúca osobnosť malokerešských

Slovákov Zuzana Gmoserová oslavovala presne vtedy narodeniny. Aj my

by sme jej chceli touto cestou zablahoželať a popriať veľa zdravia a šťastia.

Oslávenkyni gratuloval aj primátor mesta László Domonyi. Oslava a zábava,

ako vždy, trvala do neskorej noci, aj napriek množstvu namáhavej práce

počas dňa. Nezávisle od toho, malokerešskí Slováci v skorých ranných hodinách

nastúpili do autobusu a odcestovali do Budapešti, aby si pozreli operetu

Čardášová princezná. Aj to dokazuje, aká svieža a odhodlaná je slovenská komunita

v Malom Kereši.

Zuzana Bodová/kan

Foto: autorka

19

Ľudové noviny


Kým v hlavnom meste Maďarska je Veľká tržnica obľúbenou destináciou

turistov, Stará tržnica v Bratislave dlhší čas neslúžila svojmu účelu.

Až v roku 2012 prišla iniciatíva zo strany občianskeho združenia

Aliancia Stará tržnica na rekonštrukciu budovy tržnice v centre mesta, v susedstve

pešej zóny Starého mesta. Budova slúžila ako prvá bratislavská krytá

tržnica. Fungovala v pôvodnej funkcii od roku 1910 do 1960, neskôr v nej bolo

zriadené televízne štúdio a niekoľko rokov patrila rezortu kultúry. Až v roku

1990 ju získalo mesto späť, ale budova dlhé roky stála opustená a nevyužitá.

Do Starej tržnice, ktorú zrekonštruovali do jej pôvodnej podoby, sa vrátil

život na jar roku 2014, po tom, ako mestské zastupiteľstvo v roku 2013 schválilo

projekt Aliancie Mestské centrum Stará tržnica a tým prenájom budovy

občianskemu združeniu.

Stará tržnica sa za necelé dva roky stala multifunkčným priestorom.

Prevádzkovateľom sa úspešne podarilo obnoviť tradíciu trhov, predávajú sa

tu produkty farmárov a malovýrobcov, priestor dostávajú často aj slovenskí

dizajnéri. Okrem tejto funkcie je budova využitá aj na iné účely: v priebehu

pracovného týždňa slúži ako priestor na organizovanie kultúrnych podujatí

a poskytuje rôzne služby: nachádza sa v nej kaviareň, škola varenia alebo

priestor pre rodiny s deťmi.

(kan)

20

Bratislavská trznica ˇ

v novom šate

Ľudové noviny

Foto: autorka

More magazines by this user
Similar magazines