Magazín X

ODBORNÍCI
|| Spomínate si, kedy ste sa s Pavlom
Kožíkom stretli prvýkrát?
Samozrejme. Bolo to asi pred pätnástimi
rokmi, keď som ho doučovala angličtinu.
V tom čase som začala študovať psychológiu
na Filozofickej fakulte Univerzity
Komenského v Bratislave a na
študentský život som si zarábala doučovaním
a prekladmi z angličtiny. Obidvaja
sme vtedy začínali, boli sme často
bez peňazí. Doteraz radi spomíname
na príhodu, keď sme si chceli dať pizzu
a na najlacnejšiu Margaritu sme sa
museli poskladať. Stála 149 korún (asi
5 € dnes, pozn. autora). On dal stovku a
ja zvyšok. Často sme v trojici aj s Rasťom
Sádeckým, súčasným predsedom predstavenstva
Proxenta Finance, vymýšľali,
čo budeme v živote robiť. Smiali sme sa,
že ak sa nám nič iné nepodarí, budeme
na Vianoce v nákupnom centre zabávať
deti prezlečení za Mikuláša, čerta a anjela.
Našťastie, všetko dopadlo inak.
|| Čo sa stalo?
Niekedy okolo roku 2006 začal Palo pracovať
v jednej maklérskej firme a po roku
mi navrhol spoluprácu. Darilo sa mu,
práve postúpil z pozície investičného
makléra na pozíciu manažéra predajného
tímu a potreboval pravú ruku,
ktorá by mu pomohla zvládnuť rozrastajúci
sa tím maklérov. Jeho ponuku som
prijala a neskôr sa k nám pridal aj Rasťo
Sádecký. Palov biznis rástol závratným
tempom. Jeho výsledky vyrážali dych,
od prvého dňa bol výnimočný. Bol aj
výborný manažér, veď po dvoch rokoch
mal pod sebou už 147 ľudí v Bratislave,
Košiciach, Bukurešti a Petrohrade. Ročne
mu klienti navyšovali investičné portfólio
o 30 miliónov dolárov. Hoci viedol efektívny
tím, spokojný nebol a v roku 2009 sa
rozhodol osamostatniť sa.
|| To si vyžadovalo odvahu. Čím ste chceli
preraziť na trhu? Veď ste boli veľmi
mladí, s minimom skúseností...
Ale vedeli sme, čo chceme. Páčili sa nám
dlhové cenné papiere s fixným výnosom
emitované slovenskými firmami. A práve
v tom čase sa na našom trhu začali objavovať.
Na Slovensku už dorástli prvé
úspešné finančné skupiny, ktoré realizovali
vlastné projekty, emitovali vlastné
cenné papiere, mali vlastnú banku alebo
obchodníka s cennými papiermi. Bol
to ideálny čas na uskutočnenie nášho
plánu.
|| Takže ste založili Proxentu.
Áno. V mojom byte. V lete roku 2009,
keď sa stavebne upravovali naše prvé
kancelárske priestory v Bratislave, začínala
Proxenta u mňa doma. Pár týždňov
som mala byt plný škatúľ a ľudí. Potom
sme sa presunuli do nových priestorov
a začali sme predávať produkty viacerých
slovenských investičných skupín.
Jedna z nich nám pomohla pri rozbehu,
tak sme sa jej zaviazali, že jej v podobe
klientskych investícií prinesieme miliardu
slovenských korún.
„MÁM SILNÝ POCIT
USPOKOJENIA, KEĎ
BILANCUJEM NAŠU PRVÚ
DEKÁDU. A TEŠÍM SA NA
TÚ ĎALŠIU.“
|| A podarilo sa vám sľub splniť?
Samozrejme. Za prvé dva roky sme
spomínanej investičnej skupine priniesli
sľúbenú miliardu korún a tretí rok ďalšiu.
Darilo sa nám. Otvorili sme si kancelárie
s licenciami investičných sprostredkovateľov
v Bratislave, Košiciach, Brne, Prahe
a dokonca v Kyjeve. Hneď po založení
firmy nastalo obdobie prudkého rastu.
Prenikli sme hlbšie do procesu investovania
a pochopili sme, ako to v tomto biznise
chodí. Palo nás ťahal dopredu silou
svojich vízií. Dôverovali sme mu aj vtedy,
keď sa rozhodol, že Proxenta už nebude
len investičným sprostredkovateľom, ale
staneme sa investičnou skupinou.
|| Znie to ako scenár amerického
filmu...
Ale bola to skutočnosť. V tom istom roku,
keď sme sa osamostatnili, sme realizovali
náš prvý investičný projekt a vydali sme
vlastné cenné papiere, mali sme svojho
obchodníka s cennými papiermi.
|| Akú úlohu ste mali vy?
Zostala som Palovou pravou rukou.
Okrem Rasťa Sádeckého s nami od
prvých dní Proxenty začínal aj Palov priateľ
z detstva Martin Škodáček. V tejto
zostave sme vydržali desať rokov, kadečo
sme spolu preskákali a vieme sa na seba
stopercentne spoľahnúť.
|| A ako na vaše osamostatnenie sa
reagovali finančné skupiny, ktorých
produkty ste predávali? Nezľakli sa
konkurencie?
Bola to ťažká situácia. Neviem, či sa
báli konkurencie, skôr si myslím, že
nás podcenili. Viac im prekážalo, že
peniaze klientov, ktoré doteraz prúdili
k nim, budú zrazu smerovať do našich
investičných projektov. My sme si ale svoj
záväzok splnili, dokonca dvojnásobne.
Takže nášmu rastu už nič nestálo v ceste.
|| Chcete povedať, že ste si džentlmentsky
podali ruky a popriali si veľa
šťastia?
Kdeže. Bol to rozvod a ten sa nikdy nezaobíde
bez emócií. Keď sa budem držať
tejto metafory, tak my sme zo vzťahu
odišli a partnerovi sme nechali úplne
všetko. Klientov aj kompletný predajný
tím. Jediné, s čím sme odchádzali,
bola sloboda. Hoci to bolo turbulentné
obdobie, nakoniec sme ho všetci ustáli
so cťou. Bol to nový začiatok, keď sme
opäť začínali ako za starých čias. Minulosť
sme nechali za sebou. Dnes máme
12 projektov v celkovej hodnote takmer
200 miliónov eur, realizujeme development,
asset management a potravinársku
výrobu, pôsobíme na Slovensku aj na
Kube, sťahujeme sa do vlastnej budovy
na Račianskom mýte v Bratislave, máme
50 kmeňových zamestnancov a nepriamo
dávame prácu ďalšej tisícke ľudí.
Mám silný pocit uspokojenia, keď bilancujem
našu prvú dekádu. A teším sa na tú
ďalšiu.
|| Čo si myslíte, vďaka čomu sa vám
to podarilo? Je to všetko iba o ľuďoch,
alebo aj o náhodách, o osude,
o šťastí...
Keď sa na to obdobie spätne pozriem,
sama nechápem, ako sme to všetko
zvládli. Ja osobne som okrem iného
strávila nekonečné hodiny štúdiom
zákonov, nariadení, pravidiel a doku-
24