analýza spotreby potravín vybraných európskych krajín - Slovenská ...

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
Evidenčné číslo
V NITRE
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU
ANALÝZA SPOTREBY POTRAVÍN
VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJÍN
2011 Lenka Drapčaťová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU
ANALÝZA SPOTREBY POTRAVÍN
VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJÍN
Bakalárska práca
Študijný program: Kvantitatívne metódy v ekonómií
Študijný odbor: Kvantitatívne metódy v ekonómií (6258700)
Školiace pracovisko: Katedra štatistiky a operačného výskumu
Školiteľ: Matejková Eva Ing., PhD
Nitra 2011 Lenka Drapčaťová

Čestné vyhlásenie
Podpísaná Lenka Drapčaťová vyhlasujem, že som bakalársku prácu na tému
Analýza spotreby potravín vybraných európskych krajín vypracovala samostatne
s použitím uvedenej literatúry.
pravdivé.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú
V Nitre............................
....................................

Poďakovanie
Touto cestou vyjadrujem poďakovanie pani Ing. Matejkovej PhD. za cenné rady
a pripomienky, ktorými ma viedla a usmerňovala pri vypracovaní bakalárskej práce.

Abstrakt
Práca je zameraná na analýzu spotreby potravín na Slovensku a vo ovybraných
európskych krajinách, konkrétne v členských štátoch EU a 4 kandidátskych krajinách
(Chorvátsko, Turecko, Island, Macedónsko) za obdobie rokov 2000 až 2007.
Podkladom pre analyzovanie sú údaje o spotrebe potravín v jednotlivých krajinách,
získavané organizáciou FAO. Na základe zloženia a dôležitosti jednotlivých zložiek
potravy, boli vybrané štyri druhy potravín: rastlinné oleje, ovocie, mäso a mlieko,
pričom mäso je podrobnejšie rozobraté z hľadiska jednotlivých druhov mäsa. Následne
je uskutočnené porovnanie jednotlivých spotrieb s odporúčanými dávkami potravín
(ODP) pre Slovenskú republiku a zoradenie krajín z tohto hľadiska. Výsledkami práce
sú zistené rozdiely medzi jednotlivými európskymi krajinami v spotrebe vybraných
druhov potravín a usporiadanie týchto krajín na základe zistených ukazovateľov.
Kľúčové slová: potraviny, spotreba, výživa, ODP.

Abstract
The work focuses on the analysis of food consumption in Slovakia and in the
other European countries, specifically in Member States of EU and 4 Candidate
Countries (Croatia, Turkey, Iceland, Macedonia) for the period from 2000 to 2007. The
groundwork for the analysis is data on food consumption in various countries gathered
by the FAO. On the basis of the composition and importance of individual food
components, four types of food have been selected: vegetable oils, fruit, meat and milk
and specifically meat is intimately discussed in terms of different kinds of meat.
Consecutively, the comparison of individual consumptions to recommended doses of
food (RDF) for the Slovak Republic and ordering countries from this point of view are
realized. The results of the work are learnt differences in consumption of selected kinds
of foodstuffs between individual European countries and arrangement of these countries
on the basis of gained indicators.
Keywords: food, consumption, nutrition, RDF.

Obsah
Obsah ................................................................................................................................ 6
Zoznam tabuliek a grafov ............................................................................................... 7
Zoznam skratiek a značiek ............................................................................................. 8
Úvod .................................................................................................................................. 9
1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí ..................................... 11
1.1 Potraviny a ich spotreba ....................................................................................... 11
1.2 Faktory vplývajúce na spotrebu potravín ............................................................. 14
1.3 Spotreba potravín vo vzťahu k zabezpečeniu výživových potrieb človeka ......... 17
2 Cieľ ........................................................................................................................... 21
3 Materiál a metodika práce ...................................................................................... 22
3.1 Materiál práce ...................................................................................................... 22
3.2 Metodika práce .................................................................................................... 22
4 Výsledky a diskusia ................................................................................................. 25
4.1 Analýza vývoja spotreby potravín ....................................................................... 25
4.1.1 Vývoj spotreby ovocia s vylúčením hrozna ................................................. 25
4.1.2 Vývoj spotreby rastlinných olejov ............................................................... 28
4.1.3 Vývoj spotreby mäsa .................................................................................... 31
4.1.4 Vývoj spotreby mlieka a mliečnych výrobkov s vylúčením masla .............. 34
4.2 Spotreba jednotlivých druhov mäsa ..................................................................... 37
4.3 Hodnotenie spotreby potravín v európskych krajinách z výživového
hľadiska .................................................................................................................... 40
5 Záver ......................................................................................................................... 45
6 Zoznam použitej literatúry ..................................................................................... 48
7 Prílohy ...................................................................................................................... 52

Zoznam tabuliek a grafov
Tabuľka 1 Poradie krajín podľa spotreby v roku 2000
Tabuľka 2 Poradie krajín podľa spotreby v roku 2007
Tabuľka 3 Porovnanie poradí krajín
Graf 1 Spotreba ovocia s vylúčením hrozna
Graf 2 Usporiadanie krajín podľa spotreby ovocia s vylúčením hrozna v roku 2007
Graf 3 Spotreba rastlinných olejov
Graf 4 Usporiadanie krajín podľa spotreby rastlinných olejov v roku 2007
Graf 5 Spotreba mäsa
Graf 6 Usporiadanie krajín podľa spotreby mäsa v roku 2007
Graf 7 Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov s vylúčením masla
Graf 8 Usporiadanie krajín podľa spotreby mlieka a mlieč.výrobkov s vylúč.masla
v roku 2007
Graf 9 Štruktúra spotreby mäsa
7

Zoznam skratiek a značiek
EÚ Európska únia
FAO Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo
ODP Odporúčané dávky potravín
OVD Odporúčané výživové dávky
SR Slovenská republika
WHO Svetová zdravotnícka organizácia
8

Úvod
Základnou potrebou každého živého organizmu je príjem živín nevyhnutný pre
jeho fungovanie. U človeka sú hlavným zdrojom živín potraviny. Preto sú práve
potraviny veľmi často predmetom diskusií, predmetom množstva článkov, vedeckých
prác, analýz. Výrobou, produkciou, predajom a spotrebou potravín sa zaoberá ľudstvo
od svojich počiatkov. Postupným vývojom si ľudstvo uvedomovalo aj iné stránky
uspokojenia tejto potreby. Dnes už je jednou z hlavných premenných pri spotrebe
potravín práve ich cena a teda je veľmi výrazne ovplyvnená aj kúpyschopnosťou
spotrebiteľov. Ako dôkaz je možné použiť množstvo analýz spotreby potravín, ktoré
vedú k jednoznačným záverom, že na jej hodnoty vplýva výška príjmov, výška
výdavkov, cena potravín, výdavky na iné tovary a služby.
Je teda vysoká závislosť medzi ekonomickou situáciou v krajine a spotrebou
potravín. Už v ďalekej minulosti bolo prejavom majetnosti a určitého postavenia to, ak
hostiteľ ponúkol svojich hostí špecialitou z inej krajiny, niečím nevšedným a opačne,
tradičné jedlo sa považovalo za jedlo chudobných ľudí. Rozvinutie zahraničného
obchodu s potravinami prispieva k prenikaniu rôznych exotických druhov potravín
postupne do všetkých kútov sveta a rozširuje sa tak aj objem spotrebiteľov pre každú
komoditu. Avšak svoje postavenie si udržujú aj tradičné potraviny, ktoré majú napriek
súčasným tendenciám svoje pevné miesto vo väčšine kultúr. Tradičné potraviny je
termín používaný pre tie potraviny, ktoré majú jednotlivé krajiny registrované a patria
teda k ich kultúrnemu dedičstvu. Prostredníctvom takto registrovaných potravín sa
môže podávať svedectvo ďalším generáciám, zachovať významné prvky daných kultúr
a môžu takisto obohatiť a skvalitniť výživu na celom svete.
Jedným zo súčasných trendov v stravovaní je úpadok zdravej výživy.
Predovšetkým mladí ľudia, ale už aj deti, často konzumujú nesprávne kombinácie
potravín, respektíve nesprávne upravené potraviny, nedbajú na správnu životosprávu čo
vedie k výrazne zvýšenej chorobnosti u ľudí. Množstvo chorôb úzko súvisí práve
s nesprávnou výživou. Je preto viac ako potrebné sledovať tento vývoj, analyzovať jeho
dôsledky a predovšetkým príčiny aby sa predchádzalo nepriaznivým tendenciám, ktoré
momentálne môžeme u ľudí pozorovať. Jednou z organizácií, ktorá sa zaoberá
problematikou výživy ľudí je Organizácia spojených národov pre potraviny
a poľnohospodárstvo FAO a tiež Svetová zdravotnícka organizácia WHO. Rovnako
9

spomedzi organizácií pôsobiacich na Slovensku je to napríklad Štátna veterinárna
a potravinová správa Slovenskej republiky a takisto sa pomerne podrobne spotrebe
jednotlivých druhov potravín venuje Slovenský štatistický úrad a na európskej úrovni je
to Európsky štatistický úrad. Sú však skupiny spotrebiteľov, ktorí v poslednom období
prejavujú zvýšený záujem o zdravú výživu a potraviny, ktoré ju zaručujú. Za čo
vďačíme výraznej výživovej osvete, o ktorú sa snažia spomínané zdravotnícke
organizácie. Správna výživa závisí od viacerých faktorov. Tak ako sa líšia navzájom
ľudia po celom svete, tak sa líši aj ich potreba výživových látok. Prihliada sa pri tom na
miesto kde človek žije, akej je rasy, pohlavia, veku, aké má denné vyťaženie v práci
prípadne v iných svojich aktivitách. Nie sú preto stanovené presné komplexné
odporúčané výživové dávky pre ľudstvo ako také, ale tieto hodnoty sa líšia
s prihliadnutím na uvedené kritériá. Na základe OVD sa potom stanovujú odporúčané
dávky potravín a práve nimi je vhodné sa riadiť, ak chcú spotrebitelia konzumovať
správne výživové zložky v správnych množstvách. Správnosť spotreby potravín
v jednotlivých krajinách sa určuje analýzou štruktúry danej spotreby a jej následným
porovnaním s ODP pre konkrétnu krajinu.
Nie je však len na samotnom uvedomení si ľudí, že správna výživa je veľmi
dôležitá, ale ako bolo spomenuté jedno z hlavných kritérií, podľa ktorých sa ľudia
rozhodujú pri nákupe potravín je práve to, či si ten druh potraviny z finančného
hľadiska môžu dovoliť. Tento faktor výrazne ovplyvňuje celkovú spotrebu potravín a je
preto veľmi náročné súdiť optimálnu spotrebu potravín v niektorých krajinách.
10

1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA
A V ZAHRANIČÍ
1.1 Potraviny a ich spotreba
SIMONOVÁ (2004) vo svojom článku definuje potraviny ako látky určené na to
aby ich ľudia požívali v nezmenenom, upravenom alebo spracovanom stave na
výživové účely; sú hlavnou skupinou požívatín (materiály slúžiace na výživu ľudí), kam
okrem nich patria aj pochutiny a nápoje. Nemali by zásadne obsahovať cudzorodé látky,
pôsobiace na organizmus toxicky.
Podľa pôvodu rozdeľujeme potraviny na:
-živočíšne (mlieko, vajcia, mäso, živočíšne tuky).
-rastlinné (rastlinné tuky, obilniny, strukoviny, zemiaky, cukor, ovocie, zelenina, huby),
-minerálne (soľ).
Z hľadiska prínosu pre ľudský organizmus sú dôležité výživové vlastnosti potravín,
ktorými podľa SIMONOVEJ sú vlastnosti, ktorými sú potraviny schopné uspokojovať
výživové potreby a ktoré podmieňujú ich úžitkovú hodnotu. Členia sa na:
-hlavné- vlastnosti potravín, ktorými sú potraviny schopné uspokojovať biologické
výživové potreby; zahŕňajú obsah energie, obsah živín a obsah hygienicky a senzoricky
účinných činiteľov.
-vedľajšie- vlastnosti potravín, ktorými sú potraviny schopné uspokojovať vedľajšie, t.j.
sociálno-ekonomické výživové potreby. Medzi vedľajšie vlastnosti patrí najmä
obľúbenosť, súdržnosť, proces finalizácie, úprava a balenie.
GRAZNÁR a kol.(2004) definuje potraviny ako základnú podmienku života
každého človeka, veľkosť ich spotreby jednotlivcom je podmienená jeho príjmom,
vekom, stravovacími zvyklosťami, cenami potravín, vzdelaním a ďalšími faktormi.
Potraviny neznamenajú podľa NAGYOVEJ-HORSKEJ (2000) len zdroj
nutričných látok, ale skrývajú v sebe aj prvky kultúry, ktoré si generácie odovzdávajú.
Ak človek prichádza do nového prostredia, vplyvom času sa menia jeho kultúrne zvyky
a oslabujú tradície. Podľa frekvencie spotreby používania rozlišuje tri skupiny potravín:
-základné potraviny (mlieko, chlieb, mäso, maslo, syry),
-sekundárne potraviny (fazuľa, šošovica, melóny, bryndza).
11

a pod.).
-okrajové, periférne potraviny (kaviár, špeciálne druhy morských živočíchov
Autorky uvažujú, že s rastom príjmov sa menia individuálne preferencie v smere
zvýšeného záujmu o sekundárne a okrajové potraviny.
Častým hľadiskom pozorovania potravín, je sledovanie ich spotreby.
VEĽKÁ EKONOMICKÁ ENCYKLOPÉDIA (1996) charakterizujem pojem
spotreby potravín ako určité ľudské stanovisko spojené priamo s nadobúdaním a
používaním statkov a služieb ekonomického charakteru, súčasne ako aj proces
rozhodovania. Na jednej strane je to nadobúdanie a používanie statkov a služieb spojené
s nákupnými zvyklosťami, vernosťou značke, miestom predaja. Na druhej strane ide
o proces rozhodovania, ktorý tieto činy riadi, tvorí ho množstvo faktorov.
GRAZNÁR a kol. (2004) ďalej tvrdí, že spotrebu potravín agregovaným
spôsobom možno vyjadriť energetickou hodnotou spotrebovaných potravín na jedného
obyvateľa a deň alebo spotrebou jednotlivých hlavných potravín na jedného obyvateľa
za rok.
Teória rozoznáva tri úrovne spotreby potravín:
- nedostatočná spotreba až pod spotreba potravín je príznačná pre krajiny
s vysokou nezamestnanosťou a nízkou kúpyschopnosťou, ako sú mnohé rozvojové
krajiny.
- pre druhú úroveň spotreby potravín je príznačná vyššia úroveň zamestnanosti,
výdavky na spotrebu sú vyššie ako výdavky na potraviny a objavuje sa aj efekt kvality.
- pre tretiu najvyššiu úroveň spotreby potravín je príznačná plná zamestnanosť,
úspory umožňujú investície a celkovú ekonomickú rovnováhu.
Ako píše JANÍČEK (1995), v hospodársky vyspelých krajinách je pre úroveň
a štruktúru spotreby potravín rozhodujúca dosiahnutá ekonomická úroveň a tým aj
životná úroveň obyvateľstva. Na základe vývoja ekonomickej úrovne krajiny alebo
regiónu rozlišujeme približne štyri stupne spotrebnej úrovne:
- prvý stupeň spotrebnej úrovne predstavuje nedostatočnú v množstve aj
v kvalite, ktorá je komplexne nedostatočná a prevláda spotreba potravín rastlinného
pôvodu pochádzajúca zväčša z vlastnej alebo miestnej produkcie.
- druhý stupeň sa vyznačuje kvantitatívne dostatočnou úrovňou stravy, ktorá
však vzhľadom ku kvalitatívnym deficitom vykazuje štrukturálne nedostatky. Vyhovuje
12

síce požiadavkám energetickej spotreby, ale nemá dostatočnú biologickú hodnotu
predovšetkým v nutričných faktoroch, ktoré sa získavajú z potravín živočíšneho
pôvodu. V prvej fáze prevládajú potraviny rastlinného pôvodu (predovšetkým obilniny),
v druhej fáze stúpa spotreba tukov, ovocia a zeleniny sa spotrebováva často veľmi málo.
Z potravín živočíšneho pôvodu na prvom mieste je spotreba mlieka a zvyšuje sa
i spotreba mäsa a mäsových výrobkov.
- tretí stupeň sa vyznačuje tým, že sa poľnohospodárska výroba ďalej
prispôsobuje požiadavkám potravinárskeho priemyslu a obchodu a spotrebiteľskému
dopytu. Výroba sa orientuje predovšetkým na vyvíjajúci sa spotrebiteľský dopyt.
Nastáva prudký vzostup spotreby mäsa a mäsových výrobkov a spotreby cukru, klesá
spotreba obilnín a mlieka. Do tejto spotrebiteľskej úrovne sa zaraďujú predovšetkým
vyspelé krajiny. Znakom tejto fázy spotreby je že nejde už tak o štruktúrne zmeny
v spotrebe potravín, ale predovšetkým o kvalitatívne zmeny v ich spotrebe v najširšom
slova zmysle.
-štvrtý stupeň sa vyznačuje tým, že sa realizujú tendencie (v dôsledku zdravotnej
osvety a legislatívy) k odstráneniu negatívnych dôsledkov živelného vývoja
spotrebiteľského dopytu, podporovaného reklamou ponuky potravín. Najdôležitejším
rysom tejto spotrebnej úrovne je snaha o dosiahnutie racionálnej (optimálnej) výživy
obyvateľstva.
MRÁZOVÁ, M. (1995) definuje spotrebu potravín ako súhrn:
- trhovej spotreby (predaj v maloobchodnej sieti)
- mimotrhovej spotreby (dodávky mimotrhovým odberateľom, napr.
nemocniciam, liečebným kúpeľom)
- výrobnej spotreby (spotreba v potravinárskej výrobe)
- naturálnu spotrebu (zahrňuje dve položky z hrubej poľnohospodárskej
produkcie, a to samozásobovanie a ostatný predaj).
KARLÍKOVÁ, KOLLÁR, LACKOVÁ (1999), vo svojej publikácií píšu, že
v roku 1990 sa nová ekonomická situácia začala odzrkadľovať i v spotrebe potravín,
najmä v zmene štruktúry a tým i výživového obrazu obyvateľstva. Nešlo len o zvýšenie
cien potravinárskeho tovaru, ale i o zvyšovanie ďalších životných nákladov a rozvoj
nových aktivít. Zmena reálneho kúpyschopného dopytu nášho obyvateľstva
13

zaznamenala opačný posun v rozhodovacom procese spotrebiteľov vrátane odlišnej
štruktúry celkových výdavkov.
1.2 Faktory vplývajúce na spotrebu potravín
KRÍŽOVÁ (2005) tvrdí, že spotreba potravín vo svete i u nás podlieha
v posledných desaťročiach veľkým zmenám a tento vývoj pokračuje i v novom tisícročí.
V spotrebe potravín došlo k výrazným zmenám tak v objeme, ako ja v štruktúre. Tieto
zmeny boli ovplyvnené rôznymi faktormi. Medzi najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce
spotrebu potravín patrí vývoj príjmov obyvateľstva, vývoj spotrebiteľských cien, rozvoj
distribučnej siete, reklama a v neposlednom rade zdravotná osveta.
Ako uvádzajú viacerí autori (NAGOVÁ, 2001; SOJKOVÁ – MATEJKOVÁ,
2000; GRZNÁR, 2004) na spotrebiteľské správanie pôsobia viaceré faktory. Ich vplyv
na konkrétny rozhodovací proces sa prejavuje predovšetkým v nákupnom procese, pri
výbere produktov. Faktory spotrebiteľského správania sa obvykle rozčleňujú do štyroch
skupín:
• kultúrne faktory,
• spoločenské faktory,
• osobné faktory,
• psychologické faktory.
Podľa HABÁNOVEJ (2005) k najdôležitejším faktorom, ktoré ovplyvňujú
spotrebu potravín patria:
- peňažné príjmy – ich výška rozhoduje o tom, v akom poradí a na akej úrovni
uspokojuje domácnosť svoje potreby,
- ceny – úroveň a štruktúru finálnej spotreby obyvateľstva popri príjmoch najviac
ovplyvňuje cenová hladina a cenové relácie,
- vplyv demografických činiteľov (zloženie obyvateľstva podľa pohlavia a veku, počet
domácností, ich veľkosť a zloženie) – ich vplyv je značný z dlhodobého hľadiska,
- maloobchodný trh – bohatosť sortimentu na trhu potravín napomáha vytvárať správnu
štruktúru spotreby,
- spotrebné zvyklosti – vyplývajú zo zemepisných a podnebných podmienok
a z historického vývoja. Podobne existujú rozdiely medzi spotrebnými zvyklosťami aj
14

vo vnútri štátu, ako ich podmieňujú rôzne oblasti – vysoká spotreba zemiakov, zeleniny,
hydiny a pod. Konzervatívny charakter spotrebných zvyklostí je relatívny, vývoj a rast
životnej úrovne , ako aj šírenie poznatkov o správnej výžive smerujú postupne k ich
zmenám.
NAGYOVÁ – HORSKÁ (2000) podobne uvádzajú, že motivácia ľudí súvisiaca
s tým, čo, kedy a kde konzumovať je vo väčšej miere založená na behaviorských
a spoločenských motívoch ako na uvedomení si dôležitosti príjmu určitých výživných
látok potrebných pre zdravie. K najvýznamnejším motívom možno zaradiť osobné
preferencie, zvyky, sociálne vzťahy, dostupnosť, pohodlie a ekonomiku, pozitívne
a negatívne asociácie, emocionálny komfort, hodnoty a výživu.
Autorky uvádzajú, že pri nákupe potravín sa spotrebiteľ riadi chuťou, farbou,
pohodlnosťou prípravy jedla, tradíciou, etnickým dedičstvom, zásadami pohostinnosti
a prístupnosťou. Niektorým exotickým alebo luxusným potravinám pripisujú pozitívne
vlastnosti alebo tieto potraviny radi konzumujú na základe emocionálnych stimulov.
Výber potravín je často ovplyvnený náboženským presvedčením, politickým pohľadom,
alebo snahou o ochranu životného prostredia. Mnoho spotrebiteľov si vyberá potraviny
aj na základe ich priaznivého vplyvu na zdravie, vzhľadom na obsah výživných látok
alebo zdravého spôsobu ich prípravy. Výrobcovia preto vyrábajú tzv. funkčné
potraviny, ktoré okrem nasýtenia majú aj pozitívny účinok na zdravie.
Spotrebiteľské správanie obyvateľstva je z krátkodobého pohľadu
determinované vývojom dôchodku na úrovni podnikov a domácností, zmenami
v cenovom vývoji tovarov a služieb, ako aj rozsahom a štruktúrou ponuky na
spotrebiteľskom trhu uvádza PAUHOFOVÁ (2001). Z dlhodobého aspektu toto
rozhodovanie ovplyvňuje predovšetkým demografický vývoj, zabudované
spotrebiteľské zvyklosti a určité kultúrne vzory.
Skúmaním postojov spotrebiteľov dostávame plastický obraz o tom, čo
ovplyvňuje zákazníka pri nákupe, ktoré motívy vystupujú do popredia a ktoré sú pre
kúpne rozhodnutia najdôležitejšie. Podľa autorov BÁRTA – BÁRTOVÁ (1991) sú
dôležitým motivačným prvkom záujmy. Vo výskume trhu si všímame aj spotrebné či
nákupné zvyklosti. Spotrebné zvyklosti majú veľkú prognostickú hodnotu, pretože
môžeme s určitou pravdepodobnosťou usudzovať, že sa budú presadzovať aj
v budúcnosti. Pre budúce správanie môže byť oporou aj poznanie nákupných úmyslov.
15

ÁRENDÁŠ, M.(1999) uvádza, že poznáme štyri hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú
domácnosti v spotrebných výdajoch. Sú to:
- Disponibilných dôchodok
- Očakávanie vyšších príjmov a istota zamestnania v budúcnosti
- Zdaňovanie
- Veková štruktúra domácností
Ďalej definuje disponibilný dôchodok ako súhrn príjmov domácností za ponúkané
výrobné faktory a transferové platby. Domácnosti sa môžu rozhodovať o využití
disponibilného príjmu v dvoch smeroch, buď spotrebúvajú tovary a služby, alebo si
tvoria úspory. Ak v domácnostiach disponibilný príjem vzrastá, vzrastajú aj výdaje na
potraviny, bývanie, dopravu, zdravotné služby, dovolenku a iné. Všeobecne možno
konštatovať, že čím vyšší je použiteľný osobný dôchodok, tým sú vyššie ich výdavky na
spotrebu.
Podľa PODOLÁKA patríme ku krajinám, kde výdaje na potraviny rastú
rýchlejšie ako príjmy obyvateľstva. Takúto skutočnosť je možné pozorovať
i u niektorých vyspelých krajín, hlavne Európy, dotýkajúc sa len vybranej skupiny
populácie, ale z dôvodu konzumácie potravín vysoko kvalitných, drahých a komoditne
atraktívnych. U väčšiny vyspelých krajín pozorujeme tendenciu, že výdaje na potraviny
a príjmy rastú proporcionálne.
ZOBORSKÝ (2006) uvádza, že cieľom hospodárskej politiky SR je znížiť podiel
výdajov obyvateľstva na potraviny a tak sa postupne priblížiť štruktúre spotreby
vyspelých priemyselných krajín. Naplniť túto úlohu však nie je jednoduché. Na vývoj
výdavkov na potraviny vplýva mnoho činiteľov, ale rozhodujúce sú ekonomické. To
znamená, že znižovanie výdavkov na potraviny je podmienené rastom ekonomiky.
Východiskové údaje o tom, aké sú podiely výdavkov na potraviny z disponibilných
peňažných príjmov, sa získavajú z rodinných účtov domácností. Sledujú sa peňažné
príjmy na osobu a celá skladba použitia príjmov. Údaje o výdavkoch na potraviny sú
priemerné. V jednotlivých domácnostiach možno zaznamenať obrovské rozdiely. Čím
je nižší príjem, tým je vyšší podiel výdavkov na potraviny. Máme skupiny ľudí, ktorí
musia na potraviny vydávať aj viac ako 40-42%.
Ako uvádzajú HUTNÍK - ŠTANGA (1998), je spotreba predovšetkým za
súčasnej ekonomickej situácie otázkou vzťahu medzi spotrebiteľskými cenami
a vývojom príjmov, teda reálnym kúpyschopným dopytom obyvateľstva.
16

Podľa IŽÁKOVEJ (1999) ekonomické aspekty výroby potravín sú jednými
z najdôležitejších, čoho dôkazom je skutočnosť, že v rokoch 1990-1998 bol vývoj
dopytu po potravinách ovplyvnený predovšetkým:
- Úrovňou reálnych príjmov obyvateľstva vyjadrenou v nominálnych príjmoch
a cenách,
- Cenovými reláciami potravín a to jednak v pomere k ostatnému tovaru ako
jednotlivých druhov potravín navzájom,
- Určitými výživovými zvyklosťami, resp. limitami.
Z charakteristiky reálnych príjmov obyvateľstva a z dopytu po potravinách v rokoch
1989-1998 vyplýva jednoznačný záver, že krivka vývoja dopytu po potravinách vôbec
nekopíruje krivku vývoja reálnych príjmov.
Podľa BOREKOVEJ (2002) z analýzy diferencovanej spotreby potravín
vyplynulo, že spotrebu v domácnostiach ovplyvnilo najmä ekonomické pomery, počet
nezaopatrených detí v rodine a príslušnosť k sociálnej skupine. Je predpoklad, že
v spojení s polarizáciou spoločnosti sa bude diferenciácia v spotrebe potravín
prehlbovať, preto hlavným cieľom vo výživovej politike by malo byť zmiernenie
výrazných rozdielov, ale najmä rozporov vo výžive. Ide predovšetkým o tzv. rizikové
skupiny obyvateľstva, ktorých výživa sa preukázateľne zhoršuje, ako sú rodiny
s viacerými deťmi a rodiny s nízkymi príjmami. Jednou z možností zlepšiť situáciu by
bolo bezplatné školské stravovanie, alebo poskytovanie mliečnych desiat. (HRAŠKO
a kol. 1995).
1.3 Spotreba potravín vo vzťahu k zabezpečeniu výživových potrieb
človeka
SIMONOVÁ (2004) definuje ľudskú výživu ako komplex procesov, ktorými
ľudský organizmus prijíma a zužitkováva látky nevyhnutné na úhradu nepretržitého
energetického výdaja, na stavbu a obnovu tkanív a na zabezpečenie jeho fyziologických
funkcií.
ŠIMONČIČ (2000) uvádza, že predpokladom úspechu vo výžive človeka je
zvyšovanie úrovne poznatkov každého človeka o výžive, o svojej výžive. Bez toho nie
je možné dosiahnuť osobnú zainteresovanosť na správnej výžive. Autor ďalej uvádza,
že viac ako 90% ľudí sa pri spotrebe potravín neriadi poznatkami o zdravej výžive, ale
sa riadi rôznymi zvyklosťami, ponukou verejného stravovania a bufetov a obchodnými
17

eklamami. Názory na zdravú výživu sa často zjednodušujú. Ukazuje sa, že je oveľa
zložitejšia, nemožno ju vtesnať do nejakej zásady, tak ako nemožno život regulovať
žiadnou jednou zásadou.
BOREKOVÁ, (2002) tvrdí, že pre zabezpečenie zdravej výživy obyvateľstva je
dôležité sledovanie spotreby jednotlivých potravinových skupín diferencovane podľa
príjmu domácností. Táto diferencia poukazuje na skutočnosť, že vysokopríjmové
domácnosti spotrebovávajú viac a kvalitnejšie potraviny. Tieto domácnosti spotrebujú
2,6-krát viac rýb, 1,6-krát viac mlynských výrobkov, 1,9-krát viac mlieka mliečnych
výrobkov, 2,9-krát viac zeleniny a 2,7-krát viac ovocia. Vzhľadom k tomu, že
nízkopríjmové domácnosti sú väčšinou s viacerými deťmi, povážlivá je v tejto skupine
malá spotreba mlieka, rýb, zeleniny a ovocia.
NAGYOVÁ - HORSKÁ (2000) píšu, že koniec dvadsiateho storočia je
v znamení nového životného štýlu, ktorý je vo vyspelých krajinách spojený so zmenou
v stravovacích návykoch, ako aj orientáciou spotrebiteľov na ,,zdraviu prospešné“
potraviny.
KAJABA - MRÁZOVÁ (1996) tvrdia, že štandard výživy obyvateľstva
Slovenska už viac rokov charakterizuje existujúci nesúlad medzi spotrebou potravín,
ako v kvalite tak aj v štruktúre, s aktuálnymi fyziologickými potrebami prevažnej
populácie. Táto nežiaduca situácia u nás už dlhšie pretrváva i napriek tomu, že výživa je
považovaná za jeden z najvýznamnejších faktorov vonkajšieho prostredia s určujúcim
vplyvom na zdravotný stav obyvateľstva, jeho funkčnú zdatnosť a adaptačnú schopnosť,
výkonnosť a odolnosť, najmä však na vývoj mladej generácie.
Podľa MÜLLERA (2002) od 40-tych rokov minulého storočia prebiehajú
dramatické zmeny vo výžive a zdravotnom scenári Európy. Zmeny sa týkajú:
- politického a demografického vývoja,
- nadbytkov produkcie potravín,
- zmien v spôsoboch výživy značnej časti obyvateľstva,
- v etablovaní prevažne sedavého spôsobu života,
- v predlžovaní strednej dĺžky života.
Ako ďalej uvádza, uvedené zmeny nemožno charakterizovať ako
jednouniformné, ale prebiehajú v jednotlivých európskych krajinách rozdielne. Tiež aj
vo vnútri jednej spoločnosti pozorujeme značnú spoločenskú nerovnosť v zdravotnom
18

stave, vo výžive, v chorobnosti a v strednej dĺžke života. Výživa a životný štýl sú
príčinou 30-40 % všetkých rakovinových ochorení, najmenej 1/3 všetkých predčasných
úmrtí pripadá na srdcovo-cievne choroby, pretučnenosť (adipozita) v celej Európe
spôsobuje narastajúci počet následných ochorení ako napr. cukrovky, osteoporózy a jej
dôsledkov.
Podľa JURÁŠKA (2002) je racionálna výživa v rámci preventívne
orientovaného zdravotníctva považovaná za jeden z rozhodujúcich faktorov, ktoré
vplývajú na znižovanie výskytu viacerých tzv. civilizačných chorôb (obezita, porucha
výmeny tukových látok v krvi, cukrovka, dna, srdcovo-cievne ochorenia atď.). Podľa
údajov WHO a FAO sa nesprávny spôsob výživy podieľa v rozmedzí 30-60% na
výskyte týchto chorôb. Súčasná úroveň výživy obyvateľstva sa v značnom počte
rozvinutých krajín sveta (Slovensko nevynímajúc) vyznačuje energetickou
nadmernosťou. Je to hlavne v dôsledku vysokého podielu tukov (vyše 150%),
sacharidov (okolo 120%) ako aj prebytku bielkovín živočíšneho pôvodu (vyše 110%).
Podľa ZOBORSKÉHO (2006) aj keď sa vo svete za rok vyprodukuje toľko
potravín, že môžu vyživiť až 12 mld. ľudí. nedostatkom potravín v tomto období trpí
každý ôsmy obyvateľ planéty. V EÚ je potravinársky priemysel najväčším
priemyselným odvetvím s ročným obratom okolo 700 mld. eur a zároveň odvetvím
s veľmi vysokou mierou pridanej hodnoty. Na území EÚ v súčasnosti pôsobí viac ako
26 tis. potravinárskych podnikov, zamestnávajúcich takmer 2,7 mil. pracovníkov. EÚ je
najväčším producentom potravín na svete.
GRÜNER (2003) uvádza, že v prognostickej štúdií ,,Svetové poľnohospodárstvo
2015-2030“ Svetovej organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu – FAO bolo
vypočítané, že z pohľadu celosvetovej perspektívy počet hladujúcich z dnešných
celkove 800 mil. sa zníži v roku 2030 na 440 mil. Podľa FAO sa budú celkove
vyrovnávať výživové zvyklosti. Bude sa zvyšovať spotreba vysokohodnotných
a drahších potravín ako je mäso a mlieko.
Racionálna výživa, zdravá výživa, alebo vedecky podmienená výživa má
zabezpečiť normálnu činnosť organizmu u dospelých a v detskom veku normálny
telesný a duševný vývoj. Individuálne požiadavky na množstvo a zloženie stravy závisia
od veku a pohlavia, od pracovnej a telesnej zaťaženosti, od klimatických podmienok
a od mnohých iných činiteľov (ZACHAR, D. 2006).
19

KAJABA (1999) uvádza, že poznatky vedy o výžive človeka umožňujú
formulovať potrebu výživy prostredníctvom jej dostatočne známych faktorov vo forme
odporúčaných výživových dávok (OVD) pre jednotlivé skupiny obyvateľstva. Systém
OVD stanovuje dennú potrebu energie, základných živín prípadne aj štruktúru,
vybraných vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov.
Meradlom hodnotenia skutočnej i plánovanej úrovne spotreby potravín
z hľadiska požiadaviek na racionalizáciu výživy obyvateľstva sú odporúčané dávky
potravín (ODP). Odporúčané dávky potravín sú určené ako hodnotiace kritérium pri
plánovaní výroby, štatistickom sledovaní spotreby potravín, výchove k správnej výžive
a pri aktualizácií potravinovej a výživovej politiky štátu (HABÁNOVÁ, 2005).
Ako HABÁNOVÁ ďalej uvádza model odporúčaných dávok potravín je
vytvorený pomocou lineárneho programovania maximalizáciou, či minimalizáciou
účelovej funkcie, ktorou je hodnota potravín vyjadrená ich spotrebiteľskou cenou.
Cieľom odporúčaných dávok potravín je:
- ukázať požadovaný smer vývoja spotreby potravín,
- stanoviť štruktúru spotreby potravín,
- naznačiť úroveň tejto spotreby.
Obdobne v súvislosti s touto problematikou konštatuje i BALÁŽ (1992) keď
uvádza, že ODP nemajú byť striktným, dogmatickým vymedzením úrovne spotreby, ale
ich cieľom má byť predovšetkým ukázať potrebné miery vývoja spotreby jednotlivých
druhov potravín. Preto nehovoríme o normatívoch spotreby, ale o odporúčaných
dávkach, ktoré sa každých desať rokov pravidelne revidujú.
20

2 CIEĽ
Spotreba potravín je jednou z hlavných ekonomických kategórií, ktorá významnou
mierou ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva a z dlhodobého hľadiska následne
celkový stav krajiny. Vyvážená štruktúra spotreby potravín je predpokladom pre zdravý
telesný a duševný vývoj populácie. Spotreba potravín a tým aj výživa obyvateľstva
závisí od množstva faktorov, či už priamo alebo nepriamo, ktoré je možné viac či menej
ovplyvňovať. Sledovanie a hodnotenie tejto spotreby je preto veľmi dôležité, aby sa
včas vhodnými nástrojmi a opatreniami predišlo negatívnym vplyvom z nesprávnej
výživy obyvateľstva.
Pre posúdenie správnosti štruktúry spotreby potravín, je vhodné danú spotrebu
porovnávať s odporúčanými dávkami potravín, ktoré zabezpečujú správnu kombináciu
a dostatočné množstvo živín potrebných pre človeka.
Na základe vyššie uvedených skutočností hlavným cieľom tejto práce je analýza
spotreby potravín vo vybraných európskych krajinách
Naplneniu hlavného cieľa napomáhajú čiastkové ciele, ktoré sú nasledovné:
- Analýza vývoja spotreby vybraných potravinových skupín vo vybraných
krajinách.
- Komparácia vybraných krajín so zreteľom na výživový aspekt spotreby potravín.
21

3 MATERIÁL A METODIKA PRÁCE
3.1 Materiál práce
Údajovú základňu práce tvoria údaje dostupné na internetovej stránke
organizácie FAO, ktoré sa týkajú spotreby potravín v jednotlivých krajinách.
Analyzovali sme spotrebu potravín v 31 krajinách Európy, konkrétne v 27 členských
štátoch EÚ a ešte v 4 kandidátskych, konkrétne Chorvátsku, Turecku, Macedónsku a na
Islande za obdobie rokov 2000-2007. Optimálna spotreba potravín bola posudzovaná na
základe ODP platných pre SR, ktoré boli zverejnené Úradom verejného zdravotníctva
SR v roku 1997, a sú stále v platnosti aj pre pozorované obdobie.
3.2 Metodika práce
Z metodologického hľadiska boli v práci použité nasledovné grafické a štatistické
metódy:
• Grafická analýza
• Indexová metóda
• Metóda poradia
• Metóda vzdialenosti od fiktívneho objektu
Grafická analýza je použitá pri sledovaní vývojových tendencií v spotrebe potravín
v rokoch 2000 až 2007. Konkrétne sme použili čiarové grafy na zobrazenie vývoja,
ďalej stĺpcové grafy pre lepšiu prehľadnosť poradia krajín v spotrebe v poslednom
sledovanom roku a pruhový graf na zobrazenie štruktúry v spotrebe mäsa.
Indexovou metódou boli počítané rôzne zmeny v sledovaných ukazovateľoch za
jednotlivé roky. Index je pomerné číslo, kde v čitateli je porovnávaný ukazovateľ
a v menovateli základný ukazovateľ. Vypočítaný index je bezrozmerné číslo, ktoré
charakterizuje dynamiku vývoja sledovaného javu, najčastejšie sa táto zmena vyjadruje
v percentách. Ak Ix>1 hovoríme o náraste ukazovateľa, ak Ix

Metóda poradia je zoradenie ukazovateľov podľa určitej hodnoty. Na základe tejto
metódy sme zoradili krajiny podľa spotreby jednotlivých druhov potravín v roku 2007.
Metóda vzdialenosti od fiktívneho objektu. Podstatou tejto metódy je porovnanie
jednotlivých objektov súboru s tzv. fiktívnym objektom. Fiktívny objekt v našom
prípade predstavovali hodnoty odporúčaných dávok potravín pre Slovenskú republiku,
teda optimálna výška spotreby a porovnávali sme s ňou spotreby ovocia, rastlinných
olejov, mäsa a mlieka vo všetkých pozorovaných krajinách.
Pri výpočte boli vzdialeností sme vychádzali z normovaného tvaru, ktorý bol
vypočítaný z jednak pre hodnotu každého zisteného ukazovateľa ako aj pre hodnotu
najlepšieho (optimálneho) ukazovateľa.
Kde:
• Normovaný tvar ľubovoľného ukazovateľa
• Normovaný tvar najlepšieho ukazovateľa
je najlepšia hodnota j-teho ukazovateľa, v našom prípade hodnota ODP pre
danú potravinu.
je i-ta hodnota j-teho ukazovateľa
je priemerná hodnota j-teho ukazovateľa
je štandardná odchýlka
Vzdialenosti D, integrálneho ukazovateľa komplexného hodnotenia, boli
vypočítané ako euklidovskaá vzdialenosť konkrétneho objektu od fiktívneho
modelového objektu. Vzťah pre výpočet bol nasledovný:
23

Kde: k = počet ukazovateľov
je váha j-teho ukazovateľa, v našom prípade pre všetky 4 ukazovatele,
pretože sme uvažovali o jednotlivých druhoch potravín ako o rovnocenných.
Určenie poradia krajín bolo na základe integrálneho ukazovateľa (najlepší je
objekt s najmenšou vzdialenosťou od fiktívneho objektu, t.j. s najmenšou hodnotou D).
Metóda vzdialenosti od fiktívneho objektu pracuje so štvorcami odchýlok, z čoho
vyplýva, že výsledky hodnotenia nadobúdajú vždy nezáporné hodnoty a táto skutočnosť
spôsobuje aj väčšiu citlivosť metódy na zmeny hodnôt ukazovateľov.
24

4 VÝSLEDKY A DISKUSIA
V Európe žije množstvo kultúr, ľudia s rôznymi stravovacími zvyklosťami. Pre
niektoré regióny existujú rôzne charakteristické a typické potraviny či pokrmy. Aj to je
jeden z dôvodov odlišnej spotreby potravín v jednotlivých krajinách. Ďalej sa môžeme
domnievať, že tieto odlišnosti v spotrebe potravín spôsobuje rôzny stupeň
informovanosti obyvateľstva, hospodárska vyspelosť krajiny, geografická poloha a stým
súvisiaci rozdiel v prírodných podmienkach krajiny a podobne. Spotreba potravín je
zložitá ekonomický ukazovateľ, ktorý sa dá hodnotiť z kvalitatívneho alebo
kvantitatívneho hľadiska.
Spotrebu sme hodnotili na základe vybraných potravinových skupín. Do analýzy
sme sa snažili zahrnúť zástupcov rastlinných aj živočíšnych skupín potravín.
V európskych krajinách sme spotrebu potravín hodnotili na základe spotreby
rastlinných olejov, ovocia, mäsa a mlieka. Skúmať budeme všetky členské krajiny EÚ
27 a 4 kandidátske Chorvátsko, Turecko, Macedónsko a Island v rokoch 2000-2007.
Spotreba je v analýzach hodnotená z kvantitatívneho hľadiska, t.j. údaje o spotrebe sú
uvádzané v kg na obyvateľa a na rok.
4.1 Analýza vývoja spotreby potravín
V nasledujúcich častiach bakalárskej práce sme ralizovali ciele stanovené v 2.kapitole
práce. Analyzujeme vývoj spotreby 4 vybraných druhov potravín vo vybraných
európskych krajinách.
4.1.1 Vývoj spotreby ovocia s vylúčením hrozna
Prvým zo skúmaných potravín bolo ovocie, konkrétne ovocie s vylúčením
hrozna. Vývoj je možno vidieť z uvedenej grafickej analýzy (graf 1). V grafe je
z výberového súboru prezentovaná len časť krajín. Jedná sa o krajiny, ktoré vykazovali
najvyššiu, najnižšiu a pomerne výrazné výkyvy v spotrebe. Vývoj všetkých 31 krajín je
uvedený v prílohe 1.
25

Graf 1: Spotreba ovocia s vylúčením hrozna
Zdroj: FAO, vlastné prepočty
V štatistikách o spotrebe ovocia na obyvateľa jednoznačne vedie malá európska
krajina, Luxembursko, čo vyplýva aj z vyššie uvedeného grafu (graf 1). V rokoch 2002
a 2003 to boli hodnoty dokonca prevyšujúce 236 kg na obyvateľa, neskôr táto spotreba
výraznejšie klesla, ale aj vo svojom minime v roku 2005 Luxembursko dosiahlo
hodnotu spotreby ovocia na jedného obyvateľa 186,7 kg, ktorá je oveľa vyššia ako
spotreby v ostatných krajinách.
Druhým v poradí je Grécko, ktoré sa spotrebou ovocia v daných rokoch pohybovalo
tesne pod hranicou 175 kg na obyvateľa, len v roku 2003 zaznamenali Gréci výraznejší
pokles na 153,1 kg a hneď v nasledujúcom roku ich spotreba ovocia vrástla na 188,7 kg
na obyvateľa.
Najvyšším nárastom v roku 2002 z 93,8 na 171,7 kg ovocia priemerne
spotrebovaného jedným obyvateľom sa vyznačuje spotreba v Dánsko. Od roku 2003
spotreba ovocia v Dánsku rapídne klesala a v poslednom sledovanom roku dosahovala
26

už len 112,4 kg na obyvateľa, čo je výrazne málo oproti ostatným južným krajinám
Európy.
Spotreba ovocia v Slovinsku od roku 2000 po 2007 zaznamenala hodnoty kolísajúce
okolo 140 kg na obyvateľa, aj napriek poklesu spotreby v roku 2001 na 116,6 kg
a poslednej zaznamenanej hodnote v roku 2007, ktorá bola 120,5 kg na obyvateľa, je
Slovinsko medzi sledovanými krajinami na jednej z vedúcich pozícií.
Aj v Taliansku sa hodnoty spotreby ovocia na obyvateľa pohybovali okolo 140 kg,
roku 2004 to bolo až 155 kg ale v poslednom sledovanom roku táto spotreba opäť klesla
na hodnotu 144,2 kg.
Výraznejšie stúpajúci trend v spotrebe ovocia dosahovalo Rakúsko, ktoré v roku
2000 zaznamenalo hodnotu 127,5 kg na obyvateľa a postupným zvyšovaním v roku
2007 už priemerne jeden Rakúšan spotreboval 156 kg ovocia.
Ešte výraznejší nárast v porovnaní s minulými hodnotami môžeme sledovať na
Islande, kde sa spotreba ovocia v roku 2007 oproti roku 2000 zvýšila až o 48,4 kg na
obyvateľa a dosiahla teda 147,7 kg.
Rovnako Spojené kráľovstvo s nárastom z 84,8 kg v roku 2000 na 127,2 kg ovocia
na obyvateľa v roku 2007.
Najmenej sa konzumuje ovocia v Bulharsku, Poľsku, Lotyšsku, ktorých hodnoty sa
pohybovali okolo 50 kg na obyvateľa.
Rovnako Slovensko je na chvoste v rebríčku spotreby ovocia, pretože v roku 2000
priemerne jeden Slovák spotreboval 65,8 kg ovocia a hoci počas sledovaných rokov
spotreba mierne kolísala, aj v roku 2007 dosahovala len 65 kg na obyvateľa za rok.
Následne sme sledovali podrobnejšie stav spotreby ovocia v roku 2007. Na základne
týchto hodnôt bol vytvorený graf 2, kde je možné vidieť poradie vybraných krajín
v závislosti od dosahovaných hodnôt zostupne. Špeciálne je vyznačená pozícia
Slovenska.
27

Graf 2: Usporiadanie krajín podľa spotreby ovocia s vylúčením hrozna v roku 2007
Zdroj: FAO, vlastné prepočty
Usporiadaním pozorovaných 31 krajín do rebríčka podľa spotreby ovocia
s vylúčením hrozna za rok 2007 sme získali prehľad o jednotlivých úrovniach danej
spotreby v týchto krajinách. Z grafu je zjavné pomerne veľké rozpätie, v ktorom sa táto
spotreba pohybuje. Medzi prvým a posledným miestom je rozdiel viac ako 120 kg
ovocia na obyvateľa za rok 2007.
Najväčší skok je z prvého na druhé miesto, pretože v Luxembursku sa spotrebovalo
v roku 2007 až 190 kg na obyvateľa a v Grécku, ktoré je na druhom mieste, o 26 kg
menej.
Nad 135 kg na obyvateľa sa v spotrebe ovocia dostali Rakúšania, obyvatelia
Islandu, Talianska, Írska a Holandska.
Päticu krajín s najnižšou spotrebou ovocia, teda menej ako 65kg na obyvateľa tvorí
Slovensko, Lotyšsko, Rumunsko, Bulharsko a Poľsko.
Slovensko je teda pod priemerom európskych krajín ktorý je pre spotrebu ovocia 106
kg na obyvateľa, čo je takmer dvojnásobok slovenskej hodnoty.
4.1.2 Vývoj spotreby rastlinných olejov
Druhou komoditou rastlinného pôvodu, ktorú sme analyzovali, boli rastlinné oleje.
Vývoj spotreby rastlinných olejov je podobne ako v prípade ovocia prezentovaných
graficky (graf č.3). Vývoj všetkých vybraných krajín je uvedený v prílohe 2.
28

Graf 3: Spotreba rastlinných olejov
Zdroj: FAO, vlastné prepočty
Ako vyplýva z grafu 3, najvyššiu spotrebu dosahovalo Taliansko dosahovalo vo
všetkých sledovaných rokoch, priemerne to bolo 27,36 kg rastlinného oleja na
obyvateľa.
V Španielsku hodnoty kolísali vo väčšom intervale, avšak spotrebu rastlinných
olejov, môžeme aj v tomto štáte považovať za veľmi vysokú, v porovnaní s ostatnými
sledovanými krajinami. Spotreba danej komodity dosahovala maximá v rokoch 2000
a 2007, kedy to bolo až takmer 28 kg rastlinného leja na obyvateľa, naopak minimálna
spotreba 26,1 kg na obyvateľa nastala v roku 2003
Ďalšou krajinou s relatívne vysokou hodnotou spotreby olejov z rastlín je Grécko,
ktoré od roku 2000 po rok 2002 zaznamenalo výraznejší nárast spotreby sledovanej
komodity a odvtedy si drží pomerne vysokú hodnotu spotreby okolo 26 kg rastlinných
olejov na obyvateľa.
29

Belgicko je tak isto štátom vykazujúcim vysokú spotrebu rastlinných olejov, hoci to
nie je juhoeurópska krajina, ako ostatné krajiny s vysokou spotrebou olejov
z rastlinných produktov v sledovanom rebríčku. Vyznačuje sa, rovnako ako Taliansko,
vyrovnanými hodnotami v danej spotrebe, avšak spotreba jedného Belgičana je
v priemere o približne 5 kg nižšia ako spotreba jedného Taliana, čiže od hodnoty 21, 9
v roku 2006 až po 22, 8 v roku 2002.
Rakúsko dosahovalo v rokoch 2004 a 2006 porovnateľné hodnoty spotreby
rastlinných olejov s najväčšími spotrebiteľmi krajín EU, avšak v poslednom
sledovanom roku bola táto spotreba už len 22, 2 kg na obyvateľa, čo už sa radí medzi
priemerné hodnoty.
Naopak Turecko zaznamenáva výrazne stúpajúcu tendenciu vo využívaní olejov
z rastlinných produktov, od roku 2003, kedy bola spotreba na jedného Turka len 18, 3
kg, sa hodnoty začali zvyšovať a v roku 2007 dosahovali 21,7 kg.
Podobne Česká republika, ktorá sa snaží vyniknúť z priemeru v spotrebe rastlinných
olejov, dosahovala v rokoch 2005-2007 výrazne vyššie hodnoty ako tomu bolo v prvej
polovici sledovaného obdobia, kolísanie hodnôt je v intervale širokom až 7 kg na
obyvateľa, keďže v roku 2004 jeden obyvateľ Českej republiky spotreboval len 18,2 kg
rastlinných olejov oproti roku 2006 kedy to bola hodnota 22,7 kg.
Výnimkou sú krajiny s klesajúcim trendom v spotrebe rastlinných olejov, ako
napríklad Dánsko, ktoré v rokoch 2006 a 2007 zaznamenalo spotrebu rastlinných olejov
na jedného obyvateľa necelých 6 kg, hoci v rokoch 2000-2004 to bolo približne 6,5-7
kg a v roku 2005 dokonca 9 kg rastlinných olejov na obyvateľa.
Podobne obyvatelia Islandu, Malty a Estónska spotrebúvajú rastlinné oleje
neporovnateľne v menšom množstve ako je to u iných členov EU alebo kandidátskych
krajín. V období sledovaných 8 rokov sa spotreba v týchto krajinách pohybovala
v rozmedzí od 7,0 kg na jedného obyvateľa Malty, po 8,6 kg rastlinných olejov na
jedného obyvateľa Estónska.
Slovensko patrí medzi krajiny s podpriemernou spotrebou rastlinných olejov. Od
roku 2002, v ktorom priemerne jeden Slovák spotreboval ročne 11,2 kg rastlinných
olejov, sa spotreba v našej krajina zvyšovala každým rokom o viac ako 1 kilogram.
V roku 2005 u nás spotreba dosiahla maximum v sledovanom období a to 15 kg na
jedného obyvateľa. Avšak už v roku 2006 sme zaznamenali mierny pokles na 14,8
a v roku 2007 už klesla spotreba rastlinných olejov na Slovensku na 12,7 kg v prepočte
na obyvateľa.
30

Usporiadaním krajín podľa spotreby rastlinných olejov, sme získali prehľad
o spotrebe danej komodity v posedom sledovanom roku 2007. Toto poradie je
znázornené grafom č.4.
Graf 4: Usporiadanie krajín podľa spotreby rastlinných olejov v roku 2007
Zdroj: FAO, vlastné prepočty
Ako môžeme vidieť z grafu 4 potreba rastlinných olejov má rovnako ako ovocie
veľké rozdiely v jednotlivých krajinách.
Kým v Taliansku, Španielsku a v Grécku sa spotrebovalo za rok 2007 viac ako 26
kg rastlinných olejov na obyvateľa, v krajinách ako Island, Estónsko, Malta a Dánsko to
bola menej ako štvrtinová hodnota od 8,5 po iba 6kg rastlinných olejov na obyvateľa.
Slovensko v tomto rebríčku dosiahlo 23.priečku a svojou spotrebou 12,7 kg
rastlinných olejov na obyvateľa, sa ocitlo 4kg pod priemerom európskych krajín.
V porovnaní s našimi susednými krajinami sme spolu s Poľskom výrazne nižšie ako
Česko, Rakúsko aj Maďarsko, ktoré dosahujú hodnoty viac ako 19,5kg na obyvateľa.
4.1.3 Vývoj spotreby mäsa
Ďalšou veľmi dôležitou potravovou skupinou je mäso, ktoré je živočíšneho
pôvodu. Na jeho spotrebu sa treba zameriavať aj z hľadiska spotreby jednotlivých
31

druhov, pretože existujú veľké rozdiely v nutričnom zložení rôznych druhov mäsa a ako
vyplynie z ďalšej časti práce, sú veľké rozdiely v spotrebe jednotlivých druhov masä
v pozorovaných krajinách. Podrobnejšie sa tejto problematike budeme venovať ďaľšej
podkapitole. V tejto časti je opäť uvedený prehľad vývoja v niektorých európskych
krajinách. Všetky hodnoty sú uvedené v prílohe 3.
Graf 5: Spotreba mäsa
Zdroj: FAO, vlastné prepočty
Ako opäť vyplýva z uvedeného grafu (graf 5), tak ako v spotrebe ovocia aj
v spotrebe mäsa vedie opäť Luxembursko, ktoré hodnotami prepočítanými na obyvateľa
vysoko predbehlo ostatné sledované krajiny. Najnižšia spotreba mäsa v 134,9 kg na
obyvateľa v Luxembursku bola zaznamenaná v roku 2004 a najvyššia 150,7 kg v roku
2000.
32

Španielsko malo v prvej polovici sledovaných rokov spotrebu vysokú, tesne pod
hranicu 120 kg na obyvateľa, ale v roku 2004 klesla na 108,6 kg na obyvateľa a do
roku 2007 sa táto hodnota výrazne nezvýšila.
Podobne v Dánsku sa spotreba mäsa do roku 2004 pohybovala okolo hodnoty 112
kg na obyvateľa, no v roku 2005 klesla na 100,7 a v nasledujúcich rokoch zostala pod
hranicou 98,3kg, napriek tomuto poklesu zostáva Dánsko na jednom z prvých miest
v spotrebe mäsa.
Aj v Rakúsko mala spotreba klesajúcu tendenciu, ale miernejšieho rázu ako predošlé
krajiny, aj najnižšie hodnoty stále zostávali nad hranicou 100kg mäsa na obyvateľa.
Írsko a Cyprus dosahovali v sledovaných rokoch oproti ostatným európskym
krajinám vysoké hodnoty a počas celého obdobia boli pomerne vyrovnané okolo 100kg
na obyvateľa, len v Írsku klesla v poslednom roku na 92,7 kg.
Najjasnejšie skoky v spotrebe mäsa sa vyskytujú v Holandsku, ktoré v roku 2003
dosiahlo len 65 kg oproti predošlým rokom kedy to bolo až okolo 80 kg a v druhej
polovici sledovaného obdobia sa spotreba mäsa jedného Holanďana pohybovala už len
v rozmedzí od 73,8 po 77,7kg.
Jediná krajina s výrazne klesajúcim trendom v spotrebe mäsa je Francúzsko, ktoré
od roku 2000 kleslo zo 100,6 kg na obyvateľa na 88,8 kg v roku 2007.
V spotrebe mäsa sa prejavili ako najslabšie krajiny, ktoré sú ešte len kandidáti na
vstup do EU, konkrétne v Turecku sa spotreba mäsa pohybovala len tesne nad hranicou
20 kg na obyvateľa, v Macedónsku spotreba mäsa v priebehu sledovaného obdobia
výrazne rástla, ale napriek tomu vo svojom maxime v roku 2007 dosiahla len 50,6 kg na
obyvateľa a v Chorvátsku sa mäso spotrebovávalo v trochu vyšších hodnotách ako
v Macedónsku, no v roku 2007 sa ich spotreby vyrovnali.
Spotreba mäsa na Slovensku patrí medzi tie nižšie v Európe, pohybuje sa len okolo
60 kg na obyvateľa, nemá ani výraznejšiu stúpajúcu tendenciu, na konci sledovaného
obdobia dokonca mierne klesla spotreba na 59,2 kg mäsa na jedného Slováka.
Pri analyzovaní spotreby mäsa, sme rovnako ako pri predošlých potravinových
skupinách použili metódu poradia. Na základe spotreby v roku 2007 sme zoradili
krajiny zostupne, viď graf 6.
33

Graf 6: Usporiadanie krajín podľa spotreby mäsa v roku 2007
Zdroj: FAO, vlastné prepočty
Celková spotreba mäsa je v roku 2007 vyrovnanejšia ako predošlé pozorované
spotreby. Opäť síce výrazne vyčnieva Luxembursko, ktoré so spotrebou 136,7kg na
obyvateľa o 25kg prebehlo druhého v rebríčku, teda Španielsko. Tesne nad hranicou
100kg sa nachádza ešte Rakúsko a Cyprus.
Väčšina krajín sa pohybuje v rozmedzí 98-58kg na obyvateľa a v danom rebríčku sú
medzi jednotlivými miestami len malé rozdiely. Výraznejší skok je zaznamenaný na
28.mieste v spotrebe mäsa v roku 2007, kde sa nachádza Macedónsko s hodnotou
50,6kg na obyvateľa, potom Chorvátsko, Bulharsko, a najnižšiu spotrebu len 24,4kg na
obyvateľa má Turecko.
Slovensko s 59,2kg na obyvateľa obsadilo 26.priečku a je 20kg pod priemernou
spotrebou mäsa v pozorovaných krajinách za rok 2007 a zároveň na poslednom mieste
v porovnaní so susednými krajinami.
4.1.4 Vývoj spotreby mlieka a mliečnych výrobkov s vylúčením masla
Poslednou skúmanou komoditou bolo mlieko a mliečne výrobky s vylúčením
masla. Mlieko je rovnako ako mäso dôležitá zložka potravy živočíšneho pôvodu. Jeho
spotreba je veľmi diskutovanou témou posledného obdobia nie len na Slovensku. Graf 7
znázorňuje vývoj vybraných krajín, ktoré sa svojimi hodnotami v jednotlivých rokoch
nejakým spôsobom odlišovali od ostatných krajín. Vývoj všetkých 31 krajín je uvedený
v Prílohe 4.
34

Graf 7: Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov s vylúčením masla
Zdroj: FAO, vlastné prepočty
V grafe 7 môžeme pozorovať, že Švédsko a Fínsko dosahovali v roku 2000 rovnakú
spotrebu mlieka, ale zatiaľ čo Švédska spotreba na jedného obyvateľa v sledovanom
období rástla vo Fínsku naopak klesala. Konkrétne vo Švédsku z hodnoty 352,6 vzrástla
spotreba mlieka v roku 2003 až na 379,1 kg na jedného obyvateľa, čo je zároveň
maximálna spotreba za roky 2000 až 2007 zo všetkých sledovaných krajín.
V neskorších rokoch už ale táto spotreba u Švédov klesala a v roku 2007 bola už nižšia
ako v tom istom roku vo Fínsku. Hoci Fíni počas celého obdobia zaostávali za svojimi
západnými susedmi, do roku 2003 bola ich spotreba tesne nad hranicou 350 kg na
obyvateľa a v roku 2004 dokonca poklesla na 334,9, od roku 2005 začala stúpať až
napokon v roku 2007 dosiahla 361,2 kg na obyvateľa, čím tesne o 5,3 kg na obyvateľa
Švédov predbehli.
Ďalšou krajinou s jednou s najvyšších spotrieb mlieka na obyvateľa v Európe je
Holandsko. Najvyššia hodnota bola zistená v roku 2005 kedy to bolo 345,4 kg, ale
v nasledujúcich sledovaných rokoch táto spotreba klesala a v roku 2007 už dosahovala
35

len 320,2 kg na obyvateľa, čo je však zároveň stále jedna z najvyšších hodnôt zistených
v daných krajinách.
Tak isto Írsko patrilo v prvých rokoch k najväčším spotrebiteľom mlieka v Európe,
ale v roku 2004 zaznamenali obrovský pád v týchto číslach a zaradili sa tak s hodnotou
210 kg mlieka na obyvateľa k priemeru v Európe.
Veľmi podobný priebeh má spotreba mlieka v Rakúsku, ktoré sa z úrovne 294,2 kg
v roku 2003 dostalo na 223,2 kg v roku 2006 a aj keď aj ich spotreba v roku 2007
mierne stúpla stále sú v spotrebe mlieka na obyvateľa medzi krajinami s priemernými
hodnotami.
Opačný trend sme zaznamenali v Luxembursku, ktoré sa po vysokých hodnotách
v spotrebe mäsa zaraďuje na popredné priečky aj v spotrebe mlieka. V roku 2000 to
bolo presne 225,8 kg mlieka na obyvateľa, ale odvtedy priam raketovým tempom tieto
hodnoty stúpajú a v roku 2006 dosiahli 329 kg mlieka na jedného Luxemburčana.
V roku 2007 sa spotreba už ale opäť dostáva len na 265,9 kg na obyvateľ.
Grécko si takmer počas celého sledovaného obdobia udržiava stúpajúcu tendenciu,
len s malými zaváhaniami a postupne sa z hodnoty 262,3 kg mlieka na obyvateľa dostali
až na 314,7 kg.
Naopak veľmi nepravidelný priebeh má krivka sledujúca spotrebu v Dánsku, kde sa
spotreba mlieka v roku 2000 a 2001 pohybovala okolo 240 kg, v 2002-2004 to bolo len
okolo hodnoty 200 kg a v roku 2005 už takmer 300 kg na jedného Dána. V roku 2006
opäť menší pokles a v poslednom sledovanom roku dosiahla ich spotreba 295,6 kg
mlieka na obyvateľa.
Spotreba v Rumunsku počas celého obdobia rástla a z podpriemerných hodnôt sa
táto krajina v roku 2007 zaraďuje k najväčším spotrebiteľom mlieka v danom roku
v Európe s hodnotou 266,2 kg na obyvateľa.
Podobne Chorvátsko by mohlo ísť príkladom mnohým krajinám v raste spotreby
mlieka, no so svojimi hodnotami je napriek neustálemu rastu zatiaľ na konci rebríčka.
Slovensko, Turecko a Macedónsko sa počas celých sledovaných 8 rokov delili
o posledné 3 priečky vždy veľmi tesne, tieto hodnoty sa pohybovali len tesne nad 100
kg mlieka na obyvateľa čo nie je ani polovica európskeho priemeru. V roku 2007
dosiahli všetky 3 krajiny svoje maximá v sledovanom období a síce Turecko 138,7 kg,
Macedónsko 137,1 kg a Slovensko len 130,1 kg na obyvateľa, čím vlastne skončilo na
poslednej priečke v spotrebe mlieka v roku 2007, zo všetkých nielen členských štátov
EU ale prebehli nás aj krajiny kandidátske.
36

Podľa spotreby mlieka a mliečnych výrobkov s vylúčením masla v roku 2007 sú
vybrané krajiny usporiadané zostupne v grafe č.8
Graf 8: Usporiadanie krajín podľa spotreby mlieka a mlieč. výrobkov s vylúč.masla
v roku 2007
Zdroj: FAO, vlastné prepočty
V spotrebe mlieka za rok 2007 vedú severné krajiny Európy – Fínsko a Švédsko so
spotrebou až 361,2 a 355,9 kg mlieka na obyvateľa. Nasleduje Holandsko a Grécko so
spotrebou mierne nad 320-314 kg. Väčšina krajín v Európe má spotrebu vysoko nad
200 kg na obyvateľa.
Rakúsko má priemernú spotrebu, Česko, Poľsko a aj Maďarsko sú so svojou
spotrebou len tesne pod hranicu 200kg na obyvateľa, ale priemerný Slovák v roku 2007
spotreboval len 130,1 kg mlieka čo je najmenej spomedzi všetkých európskych krajín,
ktoré sú alebo v blízkej budúcnosti sa stanú členmi EU. Priemerná hodnota v spotrebe
mlieka v pozorovaných krajinách bola v roku 2007 o 100 kg na osobu väčšia než bol
hodnota u nás na Slovensku.
4.2 Spotreba jednotlivých druhov mäsa
V tejto časti sme sa zamerali na sledovanie spotreby konkrétnych druhov mäsa. Je
to dôležité hlavne z toho hľadiska, že spotreba mäsa ako celku môže byť v uspokojivá,
avšak pri podrobnej analýze sa môže stať, že spotrebitelia konzumujú druhy mäsa
37

s menej priaznivými výživovými hodnotami. Spotreba jednotlivých druhov mäsa je
prezentovaná v grafe č. 9.
Graf 9: Šturktúra spotreby mäsa
Zdroj: FAO, vlastné prepočty
V grafe 9 môžeme vidieť koľko percent z celkovej spotreby mäsa pripadá
na každý druh mäsa. 100% reprezentuje celková spotreba mäsa v krajine za celých 8
pozorovaných rokov spolu, teda súčet ročných spotrieb od roku 2000 do 2007.
Najvýraznejšie rozdiely v spotrebe jednotlivých druhov mäsa spomedzi európskych
krajín dosahuje Turecko. Táto odlišnosť je konkrétne v spotrebe bravčového mäsa,
ktorá je v tejto krajine nulová, hlavne z náboženských dôvodov. Prvenstvo preberá
v tejto krajine hydinové mäso, ktoré za pozorovaných 8 rokov tvorí v Turecku viac ako
polovicu spotrebovaného mäsa. Druhé v poradí je hovädzie mäso a veľmi tesne ovčie
38

alebo kozie. Iné druhy mäsa netvorili v sume za 8 rokov ani 1% z celkovej spotreby
mäsa.
Bravčové mäso tvorilo viac ako 50% celkovej spotreby mäsa u nás na Slovensku
a rovnako v Českej republike, Dánsku, Španielsku, Holandsku, Litve, Maďarsku,
Chorvátsku. Najväčšie zastúpenie spomedzi všetkých európskych krajín malo práve
bravčové mäso v Poľsku, Rakúsku a v Nemecku, kde jeho spotreba dosahovala okolo
65% z celkovej spotreby mäsa.
Francúzsko, Spojené Kráľovstvo a Macedónsko, mali veľmi vyrovnanú spotrebu
bravčového, kuracieho a hovädzieho mäsa, každý z týchto troch druhov tvoril približne
tretinu celkovej spotreby a ostatné druhy mäsa sa spotrebovávali len vo veľmi malom
množstve.
Ovčie a kozie mäso malo najväčšie zastúpenie na Islande, kde tvorilo za
sledovaných 8 rokov až 29% z celkovej spotreby mäsa. Bolo to hlavne na úkor
hovädzieho mäsa, ktoré tvorilo a Islande len 15% z celkovej spotreby mäsa. Ešte menšie
percento zo spotreby mäsa pripadlo na hovädzie v Poľsku, Maďarsku, na Cypre,
v Českej aj v Slovenskej republike. Spotreba ovčieho a kozie mäsa zaznamenala za
pozorovaných 8 rokov vo viacerých krajinách dokonca menej ako jedno percento a to
konkrétne na Slovensku, v Českej republike, Lotyšsku, Litve, Maďarsku a aj v Poľsku.
Ovčie a kozie mäso sa všeobecne v európskych krajinách spotrebováva málo,
výraznejšie to bolo len na Islande 29%, v Turecku 22% , v Grécku 17% a na Cypre
tvorila spotreba kozieho a ovčieho mäsa 11% z celkovej spotreby mäsa v danej krajine.
Hydina sa prejavila ako kategória s najvyrovnanejšími hodnotami spotreby
v európskych krajinách. Najnižšia bola v Dánsku, Švédsku, a v Nemecku 17% . Vo
väčšine krajín sa pohybovala v rozmedzí 20-30% a najvyššie percento, vyše 35%
dosiahlo hydinové mäso v Bulharsku, Maďarsku, Spojenom kráľovstve, Macedónsku
a s 54% je na prvom mieste spotreba v Turecku.
Ostatné, bližšie nešpecifikované druhy mäsa, sa výraznejšie spotrebovávali na
Islande konkrétne 11% a menej v Taliansku, Švédsku, na Malte, v Nemecku,
Holandsku, Francúzsku, a 5% napríklad aj v Českej republike.
39

4.3 Hodnotenie spotreby potravín v európskych krajinách
z výživového hľadiska
V nasledujúcej časti sme sa venovali analýze súhrnnej spotreby všetkých štyroch
vybraných druhov potravín. Spotreba bola hodnotená z výživového hľadiska t.j.
porovnávali sme ju s ODP platnými pre SR. Ako už bolo spomínané ODP sa stanovujú
na základe odporúčaných výživových dávok, ktoré závisia od viacerých faktorov.
Každá krajina ponúka svojim obyvateľom odlišné podmienky pre život a preto sa aj
OVD v jednotlivých krajinách sa môžu líšiť. Európa, na ktorú sa v našej práci
zameriavame, je však svojou rozlohou pomerne malá a nevznikajú tu preto ani
výraznejšie podnebné rozdiely medzi jednotlivými európskymi krajinami a ľudia tu
žijúci sú si veľmi podobní, či už sa to týka rasy alebo spôsobu života. Z toho vyplýva,
že aj OVD pre jednotlivé krajiny Európy sa len veľmi málo líšia. Budeme preto
vychádzať z ODP pre Slovenskú republiku a porovnávať ich s hodnotami spotreby
jednotlivých druhov potravín vo všetkých sledovaných krajinách.
Komparáciou zistených hodnôt v roku 2000 a v roku 2007 môžeme vidieť či sa
daná krajina hodnotami svojej spotreby k ODP za pozorované obdobie približovala
alebo vzďaľovala.
Na túto analýzu bola použitá metóda vzdialenosti od fiktívneho objektu. Ako
ukazovatele boli použité hodnoty spotreby rastlinných olejov, ovocia, mäsa a mlieka.
Keďže nie je možné stanoviť presné poradie dôležitosti konzumácie pozorovaných
druhov potravín, neuvažovali sme s rôznymi váhami pre tieto ukazovatele. Považovali
sme ich teda za rovnocenné. Bolo by možné na základe nutričného zloženia daných
potravín zistiť, ktorá je ako zložka potravy dôležitejšia, avšak vyžadovalo by si to
dôkladnejší prieskum a vhľadom k dostupným informáciam a zložitosti tohto skúmania
sme váhy ukazovateľov v tomto prípade nechali rovné jednej.
40

Poradie Krajina D Poradie Krajina D
1. Spojené kráľovstvo 0,215 16. Island 0,460
2. Česká republika 0,253 17. Írsko 0,507
3. Nemecko 0,293 18. Cyprus 0,522
4. Litva 0,304 19. Slovensko 0,524
5. Portugalsko 0,318 20. Turecko 0,538
6. Rumunsko 0,354 21. Macedónsko 0,546
7. Maďarsko 0,372 22. Holandsko 0,548
8. Bulharsko 0,381 23. Slovinsko 0,549
9. Chorvátsko 0,394 24. Švédsko 0,551
10. Estónsko 0,407 25. Rakúsko 0,622
11. Belgicko 0,413 26. Fínsko 0,631
12. Poľsko 0,416 27. Grécko 0,632
13. Francúzsko 0,429 28. Dánsko 0,662
14. Malta 0,433 29. Taliansko 0,706
15. Lotyšsko 0,442 30. Španielsko 0,779
31. Luxembursko 1,168
Tabuľka 1: Poradie krajín podľa spotreby v rok 2000
Zdroj: FAO, vlastné prepočty
V tabuľke 1 sú pozorované krajiny zoradené podľa hodnoty vzdialenosti od
fiktívneho objektu, za ktorý sme v tomto prípade použili ODP pre Slovenskú republiku.
Krajinu s najnižšou hodnou D, sme považovali za najvhodnejšiu. Na základne týchto
hodnôt boli krajiny usporiadané vzostupne.
Zo vzniknutého poradia vyplýva, že krajina, ktorej spotreba sledovaných
potravín sa najviac približuje ODP je Spojené kráľovstvo. Spojené kráľovstvo extrémne
nevynikalo spotrebou jednotlivých druhov sledovaných potravín, naopak všetkými
vybranými druhmi sa približovalo odporúčaným dávkam. Krajina, ktorá sa zistenými
hodnotami najviac vzdaľuje ODP je Luxembursko, ktoré počas celej naše analýzy
vykazovalo najvyššie hodnoty v spotrebe všetkých štyroch konodít. Z daných výsledkov
ďalej vyplýva, že aj krajiny ako Česká republika, Nemecko a Litva sa spotrebou
potravín blížia k optimálnym hodnotám. Slovensko sa nachádza na 19.mieste čo
dokazuje, že u nás v roku 2000 existovali rozdiely v tom aké množstvo potravín Slováci
spotrebovali a tým aké im bolo odporúčané.
Na posledných miestach sa umiestnili Grécko, Taliansko, Španielsko
a Luxembursko, čoho príčinou je predovšetkým vysoká spotreba rastlinných olejov
v týcho krajinách a taktiež Dánsko, ktoré sa vyznačovalo jednou z najvyšších spotrieb
mäsa v Európe.
41

Pre porovnanie sme rovakú analýzu urobili aj v roku 2007. V tabuľke 2 môžeme
vidieť v niektorých krajinách výrazné rozdiely, či už priblíženie k ODP ale aj mierne
vzdialenie od týchto hodnôt. Zaujémavé tiež je, že tri krajiny si svoje postavenie z roku
2000 dokázali udržať.
Por.č. Krajina D Por.č. Krajina D
1. Chorvátsko 0,091 16. Slovensko 0,467
2. Lotyšsko 0,351 17. Poľsko 0,471
3. Litva 0,357 18. Holandsko 0,536
4. Maďarsko 0,362 19. Malta 0,544
5. Macedónsko 0,364 20. Írsko 0,551
6. Rumunsko 0,367 21. Turecko 0,570
7. Nemecko 0,377 22. Cyprus 0,602
8. Estónsko 0,377 23. Švédsko 0,635
9. Slovinsko 0,399 24. Island 0,651
10. Spojené kráľovstvo 0,408 25. Fínsko 0,658
11. Česká republika 0,418 26. Dánsko 0,730
12. Belgicko 0,422 27. Rakúsko 0,734
13. Bulharsko 0,426 28. Taliansko 0,748
14. Portugalsko 0,438 29. Grécko 0,799
15. Francúzsko 0,461 30. Španielsko 0,824
31. Luxembursko 1,162
Tabuľka 2: Poradie krajín podľa spotreby v roku 2007
Zdroj: FAO, vlastné prepočty
V roku 2007 sa krajinou s najväčším priblížením k optimálnej spotrebe potravín
stalo Chorvátsko, s pomerne veľkým rozdielom oproti ostatným krajinám. Túto zmenu
pozície vysvetľuje hlavne nárast spotreby mlieka v Chorvátsku, za posledné pozorované
roky. Nasleduje Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Macedónsko, z čoho vyplýva, že oproti
roku 2000 sa toto poradie na prvých miestach výrazne zmenilo. Posledné miesta však
zostali takmer nezmenené, opať sa tam nachádzajú Dánsko, Rakúsko,Talinasko,
Grécko, Španielsko a Luxembursko. Slovensko sa za 8 rokov priblížilo ODP podľa
použitej metódy o jednu desatinu a aj v poradí krajín sa nachádza o 3 miesta vyššie, teda
na 16.mieste. Môžeme to považovať za dôsledok mierne vyššej spotreby všetkých
vybraných druhov potravín v roku 2007 oproti roku 2000 na Slovensku.
Pre lepšieu prehladnosť a orientáciu v poradiach sme zistené údaje umiestnili do
tabuľky 3, kde môžeme vidieť poradie krajín v roku 2000 aj v roku 2007.
42

Poradie 2000 2007 Zmena pozície Krajina
1. Spojené kráľovstvo Chorvátsko 16 Macedónsko
2. Česká republika Lotyšsko 14 Slovinsko
3. Nemecko Litva 13 Lotyšsko
4. Litva Maďarsko 8 Chorvátsko
5. Portugalsko Macedónsko 4 Holandsko
6. Rumunsko Rumunsko 3 Maďarsko
7. Maďarsko Nemecko 3 Slovensko
8. Bulharsko Estónsko 2 Estónsko
9. Chorvátsko Slovinsko 2 Dánsko
10. Estónsko Spojené kráľovstvo 1 Litva
11. Belgicko Česká republika 1 Švédsko
12. Poľsko Belgicko 1 Fínsko
13. Francúzsko Bulharsko 1 Taliansko
14. Malta Portugalsko 0 Rumunsko
15. Lotyšsko Francúzsko 0 Španielsko
16. Island Slovensko 0 Luxembursko
17. Írsko Poľsko -1 Belgicko
18. Cyprus Holandsko -1 Turecko
19. Slovensko Malta -2 Francúzsko
20. Turecko Írsko -2 Rakúsko
21. Macedónsko Turecko -2 Grécko
22. Holandsko Cyprus -3 Írsko
23. Slovinsko Švédsko -4 Nemecko
24. Švédsko Island -4 Cyprus
25. Rakúsko Fínsko -5 Bulharsko
26. Fínsko Dánsko -5 Poľsko
27. Grécko Rakúsko -5 Malta
28. Dánsko Taliansko -8 Island
29. Taliansko Grécko -9 Spojené kráľovstvo
30. Španielsko Španielsko -9 Česká republika
31. Luxembursko Luxembursko -9 Portugalsko
Tabuľka č. 3: Porovanie poradí karajín
Zdroj: FAO, vlastné prepočty
V prvom stĺpci tabuľky sú krajiny zoradené podľa hodnôt vypočítaných pre rok
2000 a v druhom je poradie v závislosti od spotreby v roku 2007. V druhom stĺpci sú
modrou farbou označené krajiny, ktoré si svoju pozíciu zlepšili, oranžovou sú krajiny
s horšenou pozíciou a zelenou krajiny, ktorých pozícia sa nezmenila. V treťom stĺpci je
vyčíslená zmena v poradí vypočítaná ako pozícia v roku 2000 mínus pozícia v roku
2007. Číslo v tomto stĺci teda vyjaruje o koľko miest sa pozícia zlepšila.
Macedónsko sa v roku 2000 nachádzalo na 21.mieste a v roku 2007 už na mieste
číslo 5, jeho pozícia sa teda zlepšila o 16 miest. Ďaľšie krajiny s výraznejším zlepšením
pozície sú Slovinsko, Lotyšsko a Chorvátsko. Slovensko si podľa tabuľky 3 zlepšilo
pozíciu o 3 miesta, konkrétne z 19.na 16.miesto. Rumunsko, Španielsko a Luxembursko
43

si ako jediné tri krajiny udržali pozíciu z roku 2000, čo v prípade Rumunska znamená
6.miesto a v prípade ostatných dvoch krajín to zostali posledné dve miesta v tomto
usporiadaní. Medzi krajiny, ktorých vzdialenosť od optimálnej spotreby potravín sa
najviac zväčšila patrí Spojené kráľovstvo, Česká republika a Portugalsko, ktoré
z prvých priečok v roku 2000 klesli na stredné pozície v roku 2007.
44

5 ZÁVER
K najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim existenciu človeka patrí práve
spotreba potravín. Veľmi výrazne ovplyvňuje zdravie a celkový vývoj človeka. Každý
organizmus je závislý od výživy, ktorá v prípade ľudí spočíva v spotrebe potravín.
Vďaka nej sa nám dostáva energia potrebná pre existenciu, pre život.
Základné zložky potravy ľudstva tvoria bielkoviny, tuky, sacharidy, vitamíny,
minerálne látky, enzýmy, voda a oraganické kyseliny. Tieto prvky sa nachádzajú
v určitých množstvách v potravinách, ktoré konzumujeme a je dôležité sledovať ich
obsah. Existujú normy pre správnu výživu, ktoré odporúčajú konzumáciu určitých
množstiev potravín tak, aby bola pre náš organizmus čo možno najviac prospešná.
Ľudstvo sa otázkou správnej výživy zaoberá už veľmi dlho, skúma vplyvy
spotreby jednotlivých potravín na ľudské zdravie. Existuje množstvo predpisov, ktorými
by sme sa v tomto smere mali riadiť, zatiaľ sa však nemožno uspokojiť so súčasnou
situáciou. Je to dlhodobý problém, čo sa týka len zasýtenia celej planéty. S hladom stále
bojuje obrovské množstvo ľudí na svete a tam kde je jedla dostatok sa často krát zabúda
na výživovú hodnotu a preto je sledovanie a následná úprava spotreby potravín veľmi
dôležitá. Podľa štatistík celková spotreba potravín v EÚ ukazuje pozitívny trend.
Zvýšenie spotreby ovocia a zeleniny je však naďalej realitou len vo veľmi malom
množstve, pozitívom však je napríklad nárast spotreby mlieka, rýb a rastlinných olejov.
Hlavným cieľom našej práce bola analýza spotreby potravín vo vybraných
európskych krajinách, konkrétne v členských štátoch EÚ a v 4 kandidátskych, ktorými
sú Chorvátsko, Macedónsko, Island a Turecko. Analýza bola robená za obdobie rokov
2000-2007 na vybraných štyroch druhoch potravinových skupín: rastlinné oleje, ovocie,
mäso a mlieko. Snažili sme sa poukázať na výrazné výkyvy spotreby niektorých
druhov potravín. Pozorovali sme pomerne veľké rozdiely v jednotlivých krajinách
Európy, ktoré majú k sebe blízko a sú si navzájom podobné, no napriek tomu sa
odlišujú v spotrebe potravín. Veľmi výrazné odlišnosti dosahovalo napríklad
Luxembursko, ktoré v spotrebe mäsa a ovocia vysoko prevyšovalo ostatné pozorované
krajiny. Ďalej to boli krajiny ako Taliansko, Španielsko či Grécko s výrazne vyššími
hodnotami zistenými pri spotrebe rastlinných olejov. Tak isto Luxembursko,
Španielsko, Rakúsko, Dánsko a tiež Cyprus, ktoré sa vyznačovali vysokými hodnotami
spotreby mäsa. Avšak práve na spotrebu mäsa je v analýzach potreba brať ohľad na jeho
45

jednotlivé druhy. V našej práci analýza štruktúry spotreby mäsa potvrdila, výrazné
rozdiely v konzumácií jednotlivých druhov mäsa.
Zvláštnu pozornosť sme v analýze spotreby potravín venovali Slovensku.
Zaujímalo nás jeho postavenie oproti ostatným členským štátom EÚ. V spotrebe ovocia
s vylúčením hrozna sa Slovensko dá porovnávať s Bulharskom, Poľskom, Rumunskom
či Lotyšskom. Práve tieto krajiny dosahovali počas celého pozorovaného obdobia
približne rovnakú spotrebu ovocia ako Slovensko, pohybovala sa okolo 60 kg na
obyvateľa. V spotrebe rastlinných olejov sa Slovensko samozrejme nevyrovnalo južným
krajinám Európy, ktoré tu dominovali, ale ročnou spotrebou 10-15 kg na obyvateľa, sa
môžeme zaradiť tesne pod priemerné hodnoty pozorovaných krajín. K najmenším
konzumentom sa neradíme ani v spotrebe mäsa, kde sa Slovensko pohybovalo okolo
hodnoty 60kg na obyvateľa za rok. Ďalej sme Slovensko porovnávali v spotrebe mlieka
a mliečnych výrobkov s ostatnými pozorovanými krajinami. V tomto smere sa
Slovensko opäť ocitalo počas celého pozorovania na posledných miestach. Veľmi
podobné hodnoty boli zistené u obyvateľov Turecka a Macedónska. Zatiaľ čo okolité
krajiny ako Česká republika alebo Rakúsko dosahovali pomerne vyššie hodnoty.
V spotrebe mlieka sa výrazne presadzuje Chorvátsko, ktoré za rok 2005 prekročilo
hranicu 200 kg na obyvateľa a táto jeho spotreba ďalej výrazne rástla.
Posledná čas analýzy bola zameraná na porovnanie napozorovaných hodnôt
spotreby potravín s odporúčanými dávkami. Za použitia metódy vzdialenosti od
fiktívneho objektu sme zoradili krajiny a to v roku 2000 a 2007. Ako ukazovatele tu
boli použité všetky 4 vybrané druhy potravín spolu. V predchádzajúcej časti sme
usporadúvali krajiny za jednotlivé druhy v roku 2007, v tejto poslednej boli krajiny
usporiadané na základe celkovej spotreby. V roku 2000 sa najviac ODP približovalo
Spojené kráľovstvo, potom Česká republika a Nemecko. V roku 2007 sa poradie hlavne
na prvých priečkach zmenilo a ako najviac sa ODP približujúce vyšlo Chorvátsko.
Slovensko v porovnaní spotreby potravín s odporúčanými dávkami v roku 2000
zostalo na 19.mieste spomedzi pozorovaných krajín a v roku 2007 si svoju pozíciu
vylepšilo o 3 miesta. Hoci energetická hodnota Slovákmi spotrebovávaných potravín je
na vysokej úrovni, dokonca možno až na príliš vysokej, z výživového hľadiska máme
veľké rezervy. Tak ako aj obyvatelia ostatných európskych krajín, ktorých spotreba sa
tiež výrazne odlišovala od ODP, by sme sa aj Slováci mali viac riadiť týmito
odporúčaniami zdravotných organizácií. Aj na základe nami zistených údajov, môžeme
46

povedať, že do roku 2007 mala Európa výrazné odchýlky od optimálnej štruktúry
konzumácie potravín. Je vhodné podobné pozorovania uskutočňovať neustále,
analyzovať štruktúru stravy obyvateľov, regulovať ju a predchádzať tak vznikom
ochorení, zhoršovaniu celkového stavu obyvateľstva.
Spotreba potravín v krajine všeobecne hovorí o ekonomickej situácií v nej
a o kúpyschopnosti obyvateľstva. Na druhej strane prílišná konzumácia niektorých
druhov potravinových zložiek nie je zdraviu prospešná. Je teda na mieste uvažovať
o tom, kedy nižšia spotreba potravín je odvodená od vysokej informovanosti
spotrebiteľov a uvedomení si negatív súvisiacich s nadmernou konzumáciou niektorých
druhov potravín a kedy súvisí s nízkymi príjmami, či vysokými výdavkami a teda
následnou nízkou kúpyschopnosťou spotrebiteľov. Napríklad pri spotrebe mäsa je
vhodné presnejšie rozlišovať spotrebovávané druhy mäsa. Lacnejšie druhy mäsa môžu
byť síce energeticky hodnotnejšie, ale čo sa výživového zloženia týka, menej bohaté na
prospešné látky.
Analýza spotreby potravín a jej následné porovnávanie v rámci členských
a kandidátskych krajín EÚ, bola uskutočnená na základe vybraných 4 druhov
potravinových skupín. Je preto dôležité si uvedomiť, že uskutočnené závery, môžu byť
značne skreslené a pri analýze iného výberového súboru potravín, je pravdepodobnosť
odlišných výsledkov. Väčšiu vypovedaciu schopnosť by mali skúmania uskutočňované
na základe viacerých ukazovateľov, avšak ich rozsah by bol nad rámec bakalárskej
práce. Táto problematika však môže byť námetom ďalších analýz a skúmaní.
47

6 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
1. ÁRENDÁŠ, M. a i.: 1999. Základy ekonómie. 2.vyd. Nitra: Univerzum, 1999.
400 s. ISBN 80-967111-3-X
2. BALÁŽ, I.: 1992. Všeobecná hygiena potravín a racionálna výživa. Košice.
UVI, 1992
3. BÁRTA, V. - Bártová, H.: 1991. Marketingový výskum trhu. Praha: Economia
v Knižnici Hospodářskych novín, 1991, 107 s. ISBN 80-85378-09-4.
4. BOREKOVÁ, B.: 2002. Ekonomika domácnosti. 1.vyd.Nitra: SPU, 2002, 138 s.
ISBN 80-7137-977-8
5. BOREKOVÁ, B.: 2002. Ekonomika domácností. Nitra: SPU, 2002, 111 s.,
ISBN 80-7137-977-8
6. GRÜNER, B. 2002. Wien, 2003, 352 s.
7. GRZNÁR, M.a kol.: 2004. Trh potravín a jeho fungovanie, Bratislava:
Vydavateľstvo Ekonóm,2004, 213 s. ISBN 80- 225- 1754-2.
8. HABÁNOVÁ, M.: 2005. Nutričná epidemiológia. Nitra: SPU v Nitre, 2005 112
s. ISBN 80-8069-542-3
9. HRAŠKO, P. a kol.: 1995. Spotrebiteľské teórie a reálie. Bratislava: Obchodná
fakulta EU, 1995, 245 s. ISBN 80-225-0631-1
10. HUTNIK,F.- ŠTANGA,R.: 1998. Stav a perspektívy potravinového
hospodárstva na Slovensku. In: Ekonomický časopis. Bratislava: Slovak
Academic Press, spol s r.o., 1998, roč. 46, č. 6, ISBN 001-3035.
11. IŽÁKOVÁ,E.: 1999. Ekonomické aspekty spotreby a výroby potravín na
Slovensku. In.:Potravinová bezpečnosť a zdravá výživa obyvateľstva. Nitra,
SAV, 1999, 139 s. ISBN 80-968274-1-3.
12. JENÍČEK, V.: 1995. Světové globální problémy a problém potravin, In:
Zemědelská ekonomika,roč.41, 1995, č.9.
48

13. JURÁŠEK, P.: 2002. Sebestačnosť v potravinách. Bratislava: VÚEPP, 2002 143
s. ISBN 80-8058-236-X
14. KAJABA, I.: 1999. Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo Slovenska.
In.:Výživa a zdravie, , 1999.
15. KAJABA,I. - MRÁZOVÁ,M.: 1996. Výživa obyvateľstva Slovenska. In:
Problematika výživy a produkcie potravín v Slovenskej republike. SAV , Nitra
1996. Zborník č. 6
16. KARLÍKOVÁ, M. –KOLLÁR, V. –LACKOVÁ, A.: 1999. Vývoj kvality,
spotreby a cien potravinárskych výrobkov. In. Ekonomické rozhľady, č. 1, 1999,
ISSN 0323-262 X
17. KRÍŽOVÁ, S.: 2005. Svetové trendy v spotrebe potravín. Bratislava VÚEPP,
2005, 21 s. ISBN 80-8058-397-8
18. MRÁZOVÁ, M.: 1995. Vývoj spotreby potravín a živín v SR, In: Výživa
zdravie 7, 1995. ISBN 80-7137-799-6
19. MÜLLER,M.J.: 2002. Zukunftsperspektiven der Okotrolopogie in Kiel. In:
Schriftenreihe der Agrar und Ernahrungswissenschaftlichen Fakultat der
Universitat Kiel, 95 s., 2002.
20. NAGYOVÁ, Ľ.: 2001. Faktory ovplyvňujúce rozhodovanie zákazníkov pri kúpe
potravín. In.: Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Výživa
a potraviny pre tretie tisícročie. Nitra: SPU v Nitre, 2001, ISBN 80-7137-847-X
21. NAGYOVÁ, Ľ.-HORSKÁ, E.: 2000. Vplyv vybraných faktorov na spotrebu
potravín Slovenska a vo svete. In:Zborník z vedeckej konferencie
s medzinárodnou účasťou Výživa a potraviny pre tretie tisícročie. Nitra: SPU
v Nitre 2000, 227 s. ISBN 80-7137-742-2.
22. NAGYOVÁ,Ľ. – HORSKÁ,E.: 2000. Vplyv vybraných faktorov na spotrebu
potravín na Slovensku a vo svete. In: Výživa a potraviny pre tretie tisícročie.
Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou: Nitra 21. -
22.08.2000, Nitra: SPU, 2000,ISBN 80-7137-742-2.
49

23. PACÁKOVÁ, V. a kol.: 2003. Štatistika pre ekonómov. Edícia ekonómia, prvé
vydanie Bratislava 2003. 358 s. ISBN 80-89047-74-2
24. PAUHOFOVÁ,I.: 2001. Dôchodková situácia a formovanie spotrebiteľských
zvyklostí obyvateľstva v transformujúcej sa ekonomike Slovenska. Ekonomická
časopis, 2001, č.4
25. PODOLÁK,A.: Ekonomicko-transformačné a legislatívne problémy
transformácie slovenského poľnohospodárstva. In: Zborník prednášok
z celoštátnej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou pri príležitosti
35.výročia PET VŠ v Nitre. Nitra : VŠP, 66 s.
26. SIMONOVÁ, E.: 2004. Vymedzenie niektorých termínov z oblasti potravín
a výživy. In.: Infoservis v potravinárstve 43/2004.
27. SOJKOVÁ, Z.-MATEJKOVÁ, E.: 2000. Vývoj spotreby potravín v Slovenskej
republike a v Európskych krajinách. In: Zborník vedeckých prác z riešenia
výskumných projektov E46, E47, E52 a E54, SPU v Nitre Fakulta ekonomiky
a manažmentu. Nitra, 2000
28. STANKOVIČOVÁ, I.-VOJTKOVÁ, M.: 2007. Viacrozmerné štatistické
metódy s aplikáciami. Prvé vydanie, Bratislava 2007. ISBN 978-80-8087-152-1
29. ŠIMONČIČ, R.: 2000. Trendy výživy obyvateľstva SR a zvláštnosti výživy
niektorých skupín obyvateľstva. In.: Výživa zdravie, roč. 45, 2000, č.1
30. TRENDY V POTRAVINÁRSTVE, 2007. Účelové periodikum ministerstva
pôdohospodárstva SR, ročník 14, 2007, č. 2. ISSN 1336-085X
31. VEĽKÁ EKONOMICKÁ ENCYKLOPÉDIA, 1996. Výkladový slovník A-Ž,
1996 Bratislava: Sprinit vfra,1996, s 624 ISBN 80-88848-02-4.
32. ZACHAR, D.: 2006. Výživa človeka 1. Zvolen: Technická uiverzita vo Zvolene,
2006. 365 s. ISBN 80-228-1580-2.
33. ZOBORSKÝ,I.M.: 2006. Ekonomika poľnohospodárstva, Nitra: SPU,
2006,ISBN 80-8069-758-2.
50

34. www.europe.eu
35. www.fao.org
36. www.mpsr.sk
37. www.uvzsr.sk
38. www.who.int
51

7 PRÍLOHY
Príloha 1
Príloha 2
52

Príloha 3
Príloha 4
53