Študijný poriadok FHV

Fakulta humanitných vied Študijný poriadok 

PRVÁ ČASŤ 

Úvodné ustanovenia 

§ 1 

Základné ustanovenia 

(1) Tento študijný poriadok sa vzťahuje na vysokoškolské štúdium v prvom, druhom a treťom stupni vysokoškolského 

štúdia na Fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „fakulta“). Riadia sa ním všetci študenti 

FHV a zamestnanci zabezpečujúci výučbu podľa akreditovaných študijných programov. 

(2) Tento študijný poriadok je súčasťou vnútorných predpisov fakulty. Je vypracovaný v súlade so zákonom 

č.131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej 

len „zákon“) a v súlade so štatútom fakulty. 

(3) Rámcové podmienky poskytovania vysokoškolského vzdelávania ustanovuje v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) zákona 

článok 5 študijného poriadku Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „študijný poriadok ŽU“). 

(4) Ustanovenia o školnom a poplatkoch spojených so štúdiom ustanovuje § 29 Štatútu Žilinskej univerzity v Žiline 

(ďalej len „štatút ŽU"). 

DRUHÁ ČASŤ 

Štúdium v bakalárskych a magisterských študijných programoch 

§ 2 

Štúdium na fakulte 

(1) Vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore (§ 50 zákona) alebo kombinácii študijných odborov sa na fakulte 

získava štúdiom podľa akreditovaného študijného programu v danom študijnom odbore alebo v kombinácii 

študijných odborov. 

(2) Štúdium na fakulte sa uskutočňuje podľa bakalárskeho študijného programu (§ 52 zákona) a magisterského 

študijného programu (§ 53 zákona). 

(3) Vybrané študijné programy prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia uskutočňuje fakulta v dennej a 

externej forme štúdia. 

(4) Štúdium podľa bakalárskeho a magisterského študijného programu v dennej aj v externej forme štúdia sa na fakulte 

uskutočňuje prezenčnou metódou. 

(5) Štandardná dĺžka štúdia v dennej a externej forme je pre študijný program prvého stupňa tri roky, a pre študijný 

program druhého stupňa dva roky. 

(6) Externé štúdium bakalárskeho a magisterského stupňa sa môže otvoriť v prípade dostatočného počtu záujemcov a 

podľa §89 ods.5 zákona. Dobu štúdia vymedzuje § 92, ods. 4 zákona. 

(7) Doba štúdia je doba od prvého zápisu do študijného programu až do jeho skončenia. Do doby štúdia sa 

nezapočítavajú obdobia prerušenia štúdia. 

(8) Najdlhšia možná doba štúdia na fakulte je 5 rokov v bakalárskom štúdiu, 4 roky v nadväzujúcom magisterskom 

štúdiu. Takto stanovenú maximálnu dobu štúdia nie je možné prekročiť a po jej uplynutí je študent zo štúdia 

vylúčený. 

§ 3 

Študijný program a študijný plán 

(1) Študijný program (§ 51 zákona) je súbor vzdelávacích činností ako sú najmä prednáška, seminár, cvičenie, 

dizertačná práca, diplomová práca, bakalárska práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná 

prax (ďalej len „jednotka študijného programu“) a súbor pravidiel zostavený tak, že absolvovanie týchto 

vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie. Súčasťou 

1


štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca; jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky. 

(2) Študijný program bližšie určujú náležitosti podľa ustanovenia § 51 ods. 4 zákona. 

(3) Súčasťou študijných programov sú študijné plány. 

(4) Študijný plán študenta určuje časovú a obsahovú postupnosť jednotiek študijného programu a formy hodnotenia 

študijných výsledkov. Študijný plán si okrem formy hodnotenia študijných výsledkov zostavuje v rámci určených 

pravidiel a v súlade s týmto študijným poriadkom študent sám alebo v spolupráci so študijným poradcom. 

Odporučený študijný plán predstavuje harmonogram štandardnej dĺžky štúdia. 

(5) Vyučovanie v inom jazyku sa riadi ustanovením § 2 ods. 3 a 4 študijného poriadku ŽU. 

(6) Podmienky štúdia časti študijného programu mimo fakulty stanovuje § 3 študijného poriadku ŽU a § 7 ods.5, 6 a 7 

študijného poriadku FHV. 

(7) Dekanka fakulty môže mimoriadne talentovaným, zdravotne znevýhodneným študentom alebo športovcom 

(reprezentantom SR, alebo členom telovýchovnej jednoty ŽU v najvyššej celoštátnej súťaži) povoliť štúdium 

podľa individuálneho študijného plánu (IŠP). Individuálny študijný plán vypracúva študent. Na základe 

odporúčania študijného poradcu pre daný študijný program ho schvaľuje dekanka fakulty. Podmienky štúdia 

podľa IŠP musia byť dohodnuté do dvoch týždňov od začiatku semestra s vyučujúcimi jednotlivých predmetov. 

Individuálny študijný plán musí študentovi umožniť získať rovnaké vedomosti v predmetoch štúdia ako 

štandardný študijný plán pri použití iných foriem výučby. 

(8) Študijné programy externého štúdia sú obsahovo zhodné s náplňou študijných programov denného štúdia. Počet 

hodín konzultácií a sústredení sa stanovuje tak, aby ich celkový počet nepresiahol 96 hodín za semester. 

§ 4 

Jednotky študijného programu 

(1) Študijný program sa člení na študijné predmety (ďalej len „predmet“). Predmet je tvorený jednotkami študijného 

programu. 

(2) Základné údaje o predmete sú údaje podľa Informačného listu predmetu v zmysle Vyhlášky 614/2002 Z.z. MŠ SR 

o kreditovom systéme štúdia. 

(3) Predmety zaradené do študijného programu sa podľa záväznosti ich absolvovania členia na: 

a) povinné - ich absolvovanie je podmienkou úspešného absolvovania časti štúdia, alebo celého študijného 

programu, 

b) povinne voliteľné - podmienkou úspešného absolvovania časti štúdia alebo celého študijného programu je 

absolvovanie určeného počtu týchto predmetov podľa výberu študenta v štruktúre určenej študijným 

programom, 

c) výberové - sú ostatné predmety v študijnom programe, ktoré si študent má možnosť zapísať na doplnenie 

svojho štúdia a na získanie dostatočného počtu kreditov príslušnej časti štúdia. 

(4) Predmety zaradené do študijného programu sa podľa nadväznosti členia na: 

a) predmety bez nadväznosti - zápis takéhoto predmetu nie je podmienený absolvovaním iného predmetu, 

b) predmety s nadväznosťou – zápis takéhoto predmetu je podmienený absolvovaním iného predmetu 

(podmieňujúci predmet) alebo iných predmetov. 

(5) Záverečná práca sa z hľadiska kreditového ohodnotenia považuje za predmet; štátna skúška sa z tohto hľadiska za 

predmet nepovažuje. 

§ 5 

Prijímacie konanie a zápis na vysokoškolské štúdium 

(1) Podmienky prijatia na štúdium sú ustanovené § 55, § 56 a § 57 zákona. 

(2) Prijímacie konanie sa riadi ustanoveniami § 58 zákona, rámcovými podmienkami prijímania uchádzačov o 

štúdium podľa ustanovení § 27 štatútu ŽU, ustanoveniami § 6 študijného poriadku ŽU a týmto študijným 

poriadkom. 

2


(3) Rámcové podmienky štúdia cudzincov sú ustanovené § 28 štatútu ŽU. 

(4) Zápis na vysokoškolské štúdium sa riadi ustanoveniami § 59 zákona. 

(5) Do prvého roku príslušného stupňa vysokoškolského štúdia môže byť zapísaný uchádzač, ktorý dostal 

rozhodnutie o prijatí na štúdium na fakultu. Uchádzač sa stáva študentom fakulty dňom zápisu na štúdium 

v príslušnom študijnom programe. Termín zápisu stanoví dekanka fakulty. Pri zápise je študentovi vydaný výkaz 

o štúdiu (index) a preukaz študenta (čipová karta). 

(6) Zápisom získavajú študenti právo zúčastňovať sa všetkých jednotiek výučby a vykonávať skúšky. Kontrolu 

správnosti nimi zapísaných predmetov vykonáva Referát pre vzdelávanie a pre odbornú prax dekanátu fakulty. 

(7) Pravidlá a podmienky pre zápis do ďalšieho obdobia štúdia určuje § 9 a § 15. 

§ 6 

Akademický rok a jeho organizácia 

(1) Akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka. 

(2) Štúdium v jednom akademickom roku sa člení na zimný a letný semester. 

(3) Univerzitný akademický kalendár určuje začiatok vyučovania v zimnom a v letnom semestri. 

(4) Každý semester je rozčlenený na obdobie vyučovania, obdobie určené na skúšky (ďalej len „skúškové obdobie“) a 

prázdniny; ich dĺžka je určená akademickým kalendárom fakulty príslušného akademického roka. V čase prázdnin 

je možné konať exkurzie, prax a so súhlasom učiteľa aj skúšky. 

(5) Harmonogram akademického roka fakulty určuje časové obdobia podľa ods. 4 a ďalšie významné termíny 

súvisiace s organizáciou akademického roka. 

(6) Posledný semester štúdia je v každom stupni vysokoškolského štúdia určený najmä na vypracovanie záverečnej 

práce a prípravu na štátnu skúšku. Obhajovať záverečnú prácu a konať štátnu skúšku je možné až po uzatvorení 

posledného roku štúdia podľa študijného programu. 

§ 7 

Kreditový systém 

(1) Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom systéme. Kreditový 

systém štúdia využíva zhromažďovanie a prenos kreditov. Umožňuje prostredníctvom kreditov hodnotiť 

študentovu záťaž spojenú s absolvovaním jednotiek študijného programu, v súlade s pravidlami obsiahnutými v 

študijnom programe. 

(2) Každý predmet, ktorého absolvovanie sa hodnotí, má v študijnom programe priradený počet kreditov, ktoré 

študent získa po jeho úspešnom absolvovaní. Počet kreditov priradený predmetu zodpovedá počtu kreditov 

priradenému jednotkám študijného programu tvoriacim predmet a vyjadruje pomernú časť práce študenta 

potrebnú na jeho úspešné zvládnutie. 

(3) Kredity sú číselné hodnoty pridelené jednotkám študijného programu štúdia, vyjadrujúce množstvo práce 

potrebnej na ich absolvovanie. Množstvo práce je hodnotené nielen potrebnou prítomnosťou študenta na 

prednáškach, cvičeniach, seminároch, konzultáciách ale aj časom potrebným na vypracovanie v predmete 

stanovených prác, časom potrebného samoštúdia (v knižnici alebo doma) a príprav na skúšky, príp. iné hodnotené 

aktivity (§ 62 , ods.2 zákona). 

(4) Za predmet môže študent v priebehu štúdia získať kredity len raz. 

(5) Zhromažďovaním kreditov sa rozumie zrátavanie kreditov získaných za úspešné absolvovanie predmetov počas 

doby, v ktorej bol študent zapísaný na štúdium jedného študijného programu. Zrátavajú sa kredity získané : 

a) v rámci štúdia študijného programu v prípade jeho riadneho skončenia, 

b) v rámci časti štúdia na inej fakulte vysokej školy, 

c) v rámci časti štúdia na inej vysokej škole v Slovenskej republike alebo na vysokej škole v zahraničí formálne 

zabezpečenom náležitosťami prenosu kreditov. 

3


(6) Absolvovanie časti štúdia na inej vysokej škole je formálne podmienené: 

a) prihláškou na výmenné štúdium, 

b) zmluvou o štúdiu, 

c) výpisom výsledkov štúdia. 

(7) Na zabezpečenie študentskej mobility vymenúva dekanka z radov vysokoškolských učiteľov fakultných 

koordinátorov, ktorých úlohou je organizovanie medzinárodnej spolupráce vo vzdelávacej oblasti, riešenie úloh 

spojených s vysielaním a prijímaním študentov a poskytovanie poradenských služieb o možnostiach štúdia. Pre 

každý študijný program musí byť vymenovaný aspoň jeden koordinátor. Zoznam koordinátorov je zverejnený na 

internete a výveskách v priestoroch na to určených dekankou fakulty. Hlavným fakultným koordinátorom na 

zabezpečenie študentskej mobility je prodekan pre zahraničné vzťahy fakulty. 

(8) Zmluva o štúdiu sa uzatvára medzi študentom, fakultou a prijímajúcou vysokou školou pred nastúpením študenta 

na prijímajúcu vysokú školu. 

(9) Kredity za predmety absolvované na prijímajúcej škole uznáva fakulta študentovi na základe výpisu výsledkov 

štúdia, ktorý študentovi vyhotoví prijímajúca vysoká škola na záver jeho štúdia. Výpis výsledkov štúdia sa stáva 

súčasťou osobnej študijnej dokumentácie študenta vedenej fakultou. 

(10) Na riadne skončenie štúdia v bakalárskom študijnom programe je potrebných minimálne 180, v magisterskom 

študijnom programe 120 kreditov. 

§ 8 

Odporúčaný študijný plán 

(1) Fakulta určuje pre každý študijný program odporúčaný študijný plán. Odporúčaný študijný plán je zostavený tak, 

aby jeho absolvovaním študent splnil podmienky na úspešné skončenie štúdia v štandardnej dĺžke. 

(2) Na poskytovanie poradenskej služby študentom, najmä pri zostavovaní študijného plánu, pôsobia na fakulte 

študijní poradcovia. Študijného poradcu z radov vysokoškolských učiteľov vymenúva a odvoláva dekanka fakulty. 

Pre každý študijný program musí byť vymenovaný aspoň jeden študijný poradca. Zoznam študijných poradcov je 

zverejnený na internete a výveskách v priestoroch na to určených dekankou fakulty. 

§ 9 

Zápis a absolvovanie predmetov 

(1) Zápisom si študent sám určuje, akú časť povinností predpísanú študijným programom absolvuje v nasledujúcom 

období štúdia, na ktorý sa zápis vzťahuje (semester alebo akademický rok). 

(2) Študent si zapisuje povinné predmety a predpísaný počet povinne voliteľných predmetov podľa študijného plánu 

príslušného študijného programu a roku štúdia tak, aby mu počet kreditov, ktoré môže získať ich úspešným 

absolvovaním, postačoval v danom období na splnenie podmienky na pokračovanie v štúdiu. Študent si môže 

zapísať aj výberové predmety, ak tieto predmety úspešne neabsolvuje, nemusí si ich druhýkrát zapísať. 

(3) Študent si musí počas štúdia opakovane zapísať povinný predmet, pri absolvovaní ktorého bol neúspešný. Po 

druhom neúspešnom pokuse o absolvovanie povinného predmetu sa študent vylučuje zo štúdia. 

(4) Študent si môže počas štúdia opakovane zapísať povinne voliteľný predmet, pri absolvovaní ktorého bol 

neúspešný, alebo si môže vybrať iný povinne voliteľný predmet z daného ročníka študijného programu, po 

odporučení garantom študijného programu a so súhlasom dekanky. Po druhom neúspešnom pokuse 

o absolvovanie vybraného povinne voliteľného predmetu sa študent vylučuje zo štúdia. 

(5) Študent si môže počas štúdia opakovane zapísať výberový predmet, ktorý absolvoval neúspešne, alebo si môže 

vybrať iný výberový predmet. V prípade, že študent dosiahol dostatočný počet kreditov, nemusí si zapísať žiadny 

výberový predmet. 

(6) Podmienky pre zápis do nasledujúceho obdobia štúdia určuje § 15. 

4


§ 10 

Hodnotenie študijných výsledkov 

(1) Hodnotenie študijných výsledkov študenta v rámci štúdia predmetu sa uskutočňuje najmä: 

a) priebežnou kontrolou študijných výsledkov počas výučbovej časti daného obdobia štúdia (kontrolné otázky, 

písomné testy, úlohy na samostatnú prácu, semestrálne práce, referát na seminári a pod.), 

b) skúškou za dané obdobie štúdia, 

c) kombináciou týchto dvoch spôsobov. 

(2) Absolvovanie predmetu sa hodnotí známkou. Známka vyjadruje kvalitu osvojenia si vedomostí alebo zručností 

v súlade s cieľom predmetu uvedeným v informačnom liste predmetu. 

(3) Študenti sú hodnotení podľa: 

a) práce počas semestra na základe seminárnych a laboratórnych prác, vypracovaných cvičení, referátov, 

absolvovaných testov a pod. u predmetov neukončených skúškou. V tomto prípade 100 % hodnotenia 

zohľadňuje prácu počas semestra (ukončenie klasifikáciou – K), 

b) študent získava za skúšku 100 % (ukončenie skúškou – S), 

c) práce počas semestra na základe seminárnych a laboratórnych prác, vypracovaných cvičení, referátov, 

absolvovaných testov a pod. a výsledku skúšky u predmetov ukončených skúškou. V tomto prípade časť 

hodnotenia zohľadňuje prácu počas semestra (aby študent mohol vykonať skúšku, musí získať z priebežného 

hodnotenia 50 % stanovenej hodnoty) a ďalšia časť zohľadňuje výsledky dosiahnuté skúškou. Celkový stupeň 

ECTS je tak tvorený váženým priemerom výsledkov dosiahnutých v priebežnom hodnotení a skúškou 

(ukončenie klasifikáciou a skúškou – K, S). 

VP = A1 x B1 + A2 x B2 

100 

A1 x B1 – súčin počtu kreditov a získaného bodového ohodnotenia pri hodnotení klasifikáciou 

A2 x B2 – súčin počtu kreditov a získaného bodového ohodnotenia pri hodnotení skúškou 

(4) Hodnotenie známkou sa uskutočňuje podľa klasifikačnej stupnice, ktorú tvorí šesť klasifikačných stupňov: 

ECTS 

Slovná klasifikácia a jej definícia 

Znalosti v rozsahu Numerická 

stupeň 

(odporúčané pre hodnotenie) hodnota 

A výborne: vynikajúce výsledky 90 až 100% 1 

B veľmi dobre: nadpriemerné výsledky 80 až 89 % 1,5 

C dobre: priemerné výsledky 70 až 79% 2 

D uspokojivo: prijateľné výsledky 60 až 69% 2,5 

E dostatočne: výsledky spĺňajú minimálne kritériá 50 až 59% 3 

FX nedostatočne: vyžaduje sa ďalšia práca menej ako 50% 4 

Slovné hodnotenie sa používa na zápis do výkazu o štúdiu (indexu), ECTS stupeň sa zapisuje do informačného 

systému. 

(5) Študent získa kredity za predmet, ak jeho výsledky boli ohodnotené niektorým z klasifikačných stupňov od A až 

po E. 

(6) Na hodnotenie celkových študijných výsledkov študenta vo vymedzenom období sa používa vážený študijný 

priemer. Vypočíta sa tak, že v hodnotenom období sa zrátajú súčiny počtu kreditov a číselnej hodnoty podľa 

odseku 4 pre všetky predmety zapísané študentom a výsledok sa vydelí celkovým počtom kreditov zapísaných 

študentom za dané obdobie. Za predmety, ktoré si študent zapísal a neabsolvoval, sa do váženého študijného 

priemeru započíta známka 4. 

5


§11 

Styk študenta s organizačnými útvarmi fakulty 

(1) Referát pre vzdelávanie a pre odbornú prax je povinný zverejňovať všetky vyhlášky a oznámenia týkajúce sa 

študentov a ich štúdia na výveskách v priestoroch na to určených dekankou fakulty a na internetových stránkach. 

§12 

Zabezpečenie kvality vzdelávania 

(1) Pri zabezpečovaní kvality vzdelávania sa fakulta riadi ustanoveniami § 5 študijného poriadku ŽU. 

§ 13 

Organizácia štúdia 

(1) V rámci vysokoškolského štúdia sa študenti zúčastňujú na organizovaných jednotkách vzdelávania podľa 

študijného plánu a samostatne študujú. 

(2) Študentom prednášajú vysokoškolskí učitelia vo funkcii profesorov a docentov; hosťujúci profesori (§ 79 zákona) 

a odborní asistenti prednášajú v rozsahu určenom § 75 ods. 8 zákona. Obsah prednášok zodpovedá obsahu 

vzdelávania, ktorý je určený učebnými osnovami predmetov. 

(3) Semináre vedú profesori, docenti, odborní asistenti a hosťujúci profesori. Na seminároch sa za aktívnej účasti 

študentov teoreticky a metodologicky rozvíja a prehlbuje prednášaná časť predmetu a podáva sa výklad nových 

vedeckých poznatkov. 

(4) Cvičenia vedú profesori, docenti, odborní asistenti, asistenti, lektori a hosťujúci profesori. Na cvičeniach sa za 

aktívnej účasti študentov precvičujú, upevňujú a prehlbujú vedomosti, zručnosti a návyky študentov, potrebné na 

zvládnutie obsahu predmetu. 

(5) Na exkurzii sa študenti pod vedením učiteľa zoznamujú s aplikáciami poznatkov súvisiacich so štúdiom. 

(6) Praxou je práca študenta vykonávaná v organizácii mimo vysokej školy, alebo práca študenta organizovaná 

fakultou. 

(7) V rámci konzultácií usmerňujú učitelia študentov z hľadiska obsahu a metód štúdia, metodiky vedeckej a odbornej 

práce a prípravy na skúšku. 

(8) Samostatným štúdiom sa študenti pripravujú na zvládnutie predmetov v predpísanom rozsahu a obsahu z 

prednášok, odporúčanej literatúry, využívaním informačných stredísk, riešením zadaných úloh a úloh z praxe a 

podobne. 

(9a) Vyučujúci, resp. prednášajúci po dohode s vyučujúcimi, ktorí vedú semináre a cvičenia, do jedného týždňa od 

začiatku semestra, oboznámia študentov s podmienkami úspešného absolvovania predmetu a s programom 

predmetu, ktorý obsahuje: 

- predpokladaný časový rozvrh vyučovania podľa osnov predmetu, 

- témy písomných prác a termíny ich uskutočnenia, 

- harmonogram priebežnej kontroly štúdia na seminároch a cvičeniach, 

- harmonogram konzultácií, 

- formu skúšky, požiadavky na skúšku a podmienky priebežného hodnotenia štúdia, 

- odporúčanú literatúru, 

- nadväznosť na iné predmety. 

(9b) Katedry, ktoré zabezpečujú príslušný študijný program, zverejnia uvedené podmienky a požiadavky na svojej 

webovej stránke. Povinnosťou študenta je oboznámiť sa s programom predmetu a so zverejnenými 

podmienkami, potrebnými na jeho úspešné absolvovanie. V prípade, ak študent neporozumel podmienkam pre 

udelenie klasifikácie, resp. skúšky má možnosť do dvoch týždňov od začiatku semestra individuálne to 

prekonzultovať s vyučujúcim. 

6


(10) Študenti v jednotlivých rokoch štúdia sú rozdelení do študijných skupín, ktoré určuje dekanka fakulty. Študijná 

skupina sa spravidla spoločne zúčastňuje na cvičeniach a seminároch. 

(11) Prezenčné štúdium je realizované týmito jednotkami výučby: prednášky, semináre, cvičenia, laboratórne práce, 

konzultácie, exkurzie a odborné praxe. 

(12) Prednášky majú charakter výkladu základných pojmov, teoretických základov a metodológie danej disciplíny, 

problémov a ich riešení. Účasť na prednáškach je odporúčaná, nie je povinná. 

(13) Semináre sú organizované tak, aby umožnili najmä prezentáciu výsledkov vlastnej práce študentov a diskusiu 

k odbornej problematike danej disciplíny. Na seminároch je účasť študentov povinná a kontrolovaná. 

(14) Cvičenia podporujú najmä praktické zvládnutie poznatkov z prednášok alebo zadávaných úloh na samo štúdium. 

Cvičenia si vyžadujú aktívnu účasť študentov. Špecifickým typom cvičenia sú laboratórne práce vykonávané ako 

práce na počítačoch alebo v špeciálnych laboratóriách katedier. Na cvičeniach a laboratórnych prácach je účasť 

študentov povinná a kontrolovaná. 

(15) Konzultácie dopĺňajú predchádzajúce formy výučby konzultáciami na zadané témy spravidla ako pomôcka pri 

riešení úloh zadávaných k samostatnému spracovaniu. Konzultácie môžu v individuálnych študijných plánoch 

nahradiť iné formy výučby. 

(16) Exkurzia slúži najmä na to, aby sa študenti zoznamovali s prevádzkovými technickými prostriedkami, 

technológiami a metódami práce v organizáciách a overovali si teoretické vedomosti získané výučbou. 

(17) Odborná prax slúži na upevňovanie vedomostí získaných štúdiom, na získanie nových poznatkov na základe 

poznania (zapojenia sa do pracovného procesu), používaných technologických procesov a aktivít organizácie, 

v ktorej študenti vykonávajú odbornú prax, ako aj na osvojenie si vyžadovaných pracovných návykov. 

(18) Študent, ktorý sa z vážnych dôvodov nemohol zúčastniť na časti povinnej výučby, môže splniť študijné povinnosti 

spôsobom, ktorý mu určí príslušný vyučujúci. 

(19) Predmety sú absolvované splnením kritérií, ktoré sú pre tento predmet predpísané. Úspešné absolvovanie 

predmetu je podmienkou priznania príslušného počtu kreditov. 

TRETIA ČASŤ 

Priebeh vysokoškolského štúdia 

§ 14 

Uzatvorenie roku štúdia 

(1) Uzatvorenie roku štúdia je akt kontroly počtu získaných kreditov za obdobie od posledného zápisu. 

(2) Na uzatvorenie roku štúdia študent osobne predloží alebo iným preukázateľným spôsobom doručí na Referát pre 

vzdelávanie a pre odbornú prax výkaz o štúdiu do termínu, ktorý určí dekanka vo fakultnom harmonograme 

akademického roka. 

(3) Referát pre vzdelávanie a pre odbornú prax uzatvorí príslušný rok štúdia študentovi, u ktorého súčet počtu 

kreditov za absolvované predmety v doterajšom vysokoškolskom štúdiu nie je menší než hodnota stanovená 

vyhláškou dekanky. 

(4) Študenta, ktorý nespĺňa podmienky na uzatvorenie roku štúdia, alebo neodovzdal výkaz o štúdiu na uzatvorenie 

roku štúdia do určeného termínu, vylúči dekanka zo štúdia podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b). 

(5) Uzatvorenie roku štúdia sa vyznačuje študentom vo výkaze o štúdiu. 

§ 15 

Zápis do ďalšieho roku štúdia 

(resp. nasledujúceho obdobia štúdia) 

(1) Do ďalšieho roku štúdia, resp. nasledujúceho obdobia štúdia, sa môže zapísať študent, ak má uzatvorený 

predchádzajúci rok a získal počet kreditov stanovený vyhláškou dekanky. Termín zápisu stanoví dekanka fakulty 

7


v harmonograme akademického roka fakulty. 

(2) Ak sa študent nedostaví na zápis do nasledujúceho obdobia štúdia, vysoká škola písomne vyzve študenta na 

dostavenie sa k zápisu. Ak sa študent po doručení výzvy v určenej lehote 10 dní od doručenia výzvy k zápisu 

nedostaví a ani nepožiada o predĺženie tejto lehoty pre zdravotné dôvody, považuje sa tento deň za deň, v ktorom 

študent zanechal štúdium. 

(3) Pri zápise je fakulta povinná študentovi umožniť zápis všetkých povinných predmetov, ktoré sú uvedené 

v odporúčanom študijnom pláne v tom roku, do ktorého sa študent zapisuje, a v ktorých spĺňa podmienky 

ustanovenia § 4 ods. 4 písm. b). Študent si tiež zapíše povinne voliteľné a výberové predmety podľa študijného 

plánu tak, aby splnil podmienky podľa ustanovenia § 9 ods. 2. Ďalšie predmety si študent môže zapísať podľa 

kapacitných možností. 

(4) Zápis povinne voliteľných a výberových predmetov koordinuje zodpovedná katedra v zastúpení študijných 

poradcov formou výberu. Na tento účel študijní poradcovia v spolupráci s garantom študijného programu 

zverejnia do termínu určeného dekankou v harmonograme akademického roka fakulty zoznam povinne 

voliteľných a výberových predmetov otváraných v nasledujúcom akademickom roku s uvedením ich kapacitných 

možností. 

(5) Študijný poradca odovzdá na Referáte pre vzdelávanie a pre odbornú prax do termínu určeného dekankou vo 

fakultnom akademickom kalendári zoznam povinne voliteľných a výberových predmetov, ktoré si študenti 

zapíšu pri zápise v nasledujúcom akademickom roku. 

(6) Referát pre vzdelávanie a pre odbornú prax zostaví poradie študentov na zápis jednotlivých povinne voliteľných a 

výberových predmetov na základe vyhodnotenia ich úspešnosti štúdia v ostatnom akademickom roku podľa 

ustanovenia § 10 ods. 9 a kapacitných možností fakulty v danom predmete; výsledok výberu na povinne voliteľné 

a výberové predmety zverejní písomnou formou v termíne určenom fakultným akademickým kalendárom. 

Povinne voliteľný a výberový predmet sa otvára v tom prípade, ak si ho vybralo minimálne 5 študentov. 

(7) Pri zápise predmetu uvedie študent do výkazu o štúdiu názov predmetu, jeho týždenný rozsah alebo celkový 

rozsah predmetu, pokiaľ jeho vyučovanie neprebieha podľa týždenného rozvrhu a spôsob záverečnej kontroly 

štúdia. Ak jednou z jednotiek vyučovania predmetu sú prednášky, uvedie študent do výkazu o štúdiu meno a 

priezvisko prednášajúceho. 

(8) Zápis vykonáva Referát pre vzdelávanie a pre odbornú prax pred začiatkom obdobia vyučovania v nasledujúcom 

akademickom roku, v termínoch určených dekankou v akademickom kalendári fakulty a vyznačuje ho študentom 

do výkazu o štúdiu. 

(9) Pri zápise povinných predmetov a vyhodnotení výberu na povinne voliteľné a výberové predmety referát pre 

vzdelávanie kontroluje splnenie podmienok podľa § 4 ods. 4 písm. b); študent, ktorý stanovené podmienky 

nespĺňa, stráca právo na zápis predmetu. 

(10) Študent si môže zapísať ľubovoľný predmet vyučovaný na ŽU ako výberový. 

(11) Študent, ktorý študuje súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných 

verejnou vysokou školou v tom istom stupni, je povinný uhradiť ročné školné v druhom a ďalšom študijnom 

programe za štúdium v príslušnom akademickom roku (§ 92 ods.5. zákona). Študent, ktorý študuje súbežne dva 

alebo viac študijných programov, pri zápise oznámi fakulte, ktorý program bude študovať bezplatne, a za ktorý 

bude platiť školné. Fakulta bude od študenta vyberať na základe vyššie uvedeného oznámenia školné. Ak študent 

toto oznámenie fakulte nepredloží a fakulta sa dozvie o súbežnom štúdiu z registra študentov, bude predpokladať, 

že na ich fakulte neštuduje bezplatne a školné mu predpíše. 

(12) Študent, ktorý študuje študijný program dlhšie ako je jeho štandardná dĺžka štúdia, je povinný uhradiť fakulte 

ročné školné za každý ďalší rok štúdia (§ 92, ods. 6 zákona). 

(13) Študent je povinný predpísané školné uhradiť (§ 71, ods. 3b zákona) v termíne určenom dekankou fakulty, resp. 

požiadať o splátkový kalendár. 

§16 

Prerušenie a zanechanie štúdia 

(1) Študent môže požiadať dekanku prerušenie štúdia študijného programu. Ak dekanka žiadosti vyhovie, môže 

študent pokračovať v štúdiu podľa podmienok určených dekankou. 

8


(2) Prerušiť štúdium možno kedykoľvek v priebehu akademického roka. Študent po prerušení nastupuje na fakultu 

najskôr o rok (výnimočne za dobu 1 semestra) v termíne, ku ktorému bolo štúdium prerušené a zaraďuje sa do 

roku štúdia, v ktorom bolo štúdium prerušené. 

(3) Študentovi sa po prerušení započítavajú všetky splnené povinnosti z roku štúdia (semestra), v ktorom štúdium 

prerušil, vrátane opravných termínov. 

(4) Po dobu prerušenia štúdia nemá študent práva a povinnosti študenta. 

(5) Celkové obdobie prerušení štúdia je maximálne dva roky počas štúdia študijného programu každého stupňa. 

(6) Zanechanie štúdia je študent povinný oznámiť dekanke formou písomného vyhlásenia. Dňom skončenia štúdia je 

deň doručenia písomného vyhlásenia. 

(7) Študenta, ktorý nenastúpi na štúdium po prerušení štúdia v stanovenom termíne, vylúči dekanka zo štúdia podľa 

ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b). Ak sa študent nedostaví na opätovný zápis po prerušení, Referát pre vzdelávanie 

a odbornú prax ho písomne vyzve na dostavenie sa k zápisu v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy. Ak sa 

študent po doručení výzvy v určenej lehote k zápisu nedostaví a ani nepožiada o predĺženie tejto lehoty pre 

zdravotné dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na zápis v uvedený deň, do ktorého sa mal študent opätovne 

zapísať do ďalšieho roku štúdia, považuje sa tento deň za deň, v ktorom študent zanechal štúdium. 

(8) Prerušenie štúdia zaznamenáva referát pre vzdelávanie do výkazu o štúdiu, ktorý zostáva uložený počas prerušenia 

na Referáte pre vzdelávanie a pre odbornú prax dekanátu fakulty. 

(9) Študent, ktorý sa opätovne zapíše na štúdium ďalšieho študijného programu v príslušnom stupni po prerušení 

(§ 69,ods.1 zákona) a prekračuje štandardnú dobu štúdia je povinný uhradiť fakulte pomernú časť z ročného 

školného v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov zostávajúcich do konca príslušného akademického roka po 

jeho opätovnom zapísaní (§ 92 ods.5. zákona). 

§ 17 

Zmena študijného programu 

(1) Zmenu študijného programu v rámci toho istého študijného odboru alebo kombinácie študijných odborov na FHV 

možno povoliť študentovi vlastnej fakulty na základe jeho písomnej žiadosti. O zmene študovaného programu 

rozhoduje dekanka fakulty. 

(2) Zmenu študijného programu môže študentovi povoliť dekanka do 2 týždňov od začiatku zimného semestra. 

(3) Študentovi, ktorý úspešne absolvoval predmety štúdia kompatibilné so študijným plánom daného študijného 

programu na inej fakulte alebo inej vysokej škole, môže dekanka na základe žiadosti študenta po vyjadrení garanta 

študijného programu a garanta predmetu, uznať tieto študijné jednotky. V takom prípade sa priznávajú počty 

kreditov, ktoré sú uvedené v študijnom pláne príslušného študijného programu. Uznať možno len také výsledky, 

ktoré nie sú staršie ako 5 rokov a sú hodnotené aspoň stupňom „C“. 

(4) Zmenu študijného programu v inom študijnom odbore je možné vykonať len cez nové prijímacie konanie. 

V prípade prijatia na nový študijný program budú študentovi na jeho písomnú žiadosť uznané splnené povinnosti 

z predchádzajúceho štúdia v zmysle ECTS podľa §7 a §17 ods. 3. 

§ 18 

Riadne skončenie štúdia 

(1) Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je 

deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu 

(§ 65 zákona). 

(2) Absolventom štúdia v bakalárskych študijných programoch sa vydáva diplom oprávňujúci používať akademický 

titul bakalár (v skratke Bc. uvádzanej pred menom). Absolventom štúdia v magisterských študijných programoch 

sa vydáva diplom oprávňujúci používať akademický titul magister (v skratke Mgr. uvádzanej pred menom). 

Diplom je doklad o riadnom absolvovaní štúdia, je vydávaný s dátumom vykonania štátnej skúšky a uvedením 

názvu študijného odboru, v ktorom študent absolvoval príslušný študijný program. 

(3) Absolventom, ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním, vydá ŽU diplom s vyznamenaním. 

9


(4) Študentovi, ktorý absolvoval štúdium podľa ods. 1, vydá fakulta dodatok k diplomu (§ 68,ods.4 zákona). 

§ 19 

Iné skončenie štúdia 

(1) Okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí: 

a) zanechaním štúdia podľa § 66 ods. 1a) a 1b) zákona, 

b) vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného poriadku; dňom skončenia 

štúdia je deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, 

c) vylúčením zo štúdia za disciplinárny priestupok; dňom skončenia štúdia je deň nadobudnutia právoplatnosti 

rozhodnutia, 

d) zrušením študijného programu podľa § 87 ods. 2 zákona, ak študent neprijme ponuku pokračovať v štúdiu 

iného študijného programu; dňom skončenia štúdia je deň, ku ktorému fakulta oznámila zrušenie študijného 

programu, 

e) smrťou študenta. 

(2) Podrobnosti o skončení štúdia podľa ods. 1, písm. c) ustanovuje disciplinárny poriadok fakulty. 

(3) V prípade uvedenom v ods. 1, písm. d) fakulta zabezpečí študentovi možnosť pokračovať v štúdiu obdobného 

študijného programu na ŽU alebo inej vysokej škole. 

(4) Študent, ktorý ukončil štúdium podľa ods. 1, písm. a) – d) je povinný bez odkladu predložiť doklad o vyrovnaní 

všetkých pohľadávok voči ŽU, včítane vyrovnania poplatkov. 

(5) Študentovi, ktorý ukončil štúdium podľa ods. 1, vydá fakulta výpis výsledkov štúdia na základe jeho žiadosti. 

ŠTVRTÁ ČASŤ 

Kontrola štúdia 

§ 20 

Formy kontroly štúdia 

(1) Hlavnými formami kontroly štúdia sú skúška a štátna skúška. 

(2) Formy kontroly štúdia sú určené študijným programom. 

(3) Ďalšie formy kontroly štúdia v predmete sú určené informačným listom predmetu. 

§21 

Skúška - opravná skúška 

(1) Skúškou sa overujú vedomosti študenta z predmetu a jeho schopnosti aplikovať získané vedomosti. 

(2) Forma skúšky môže byť ústna, písomná, praktická alebo ich kombinácia. 

(3) Formu skúšky a požiadavky na skúšku z predmetu určuje program predmetu. 

(4) V predmete, pri ktorom je študijným plánom okrem skúšky predpísaná iná forma kontroly, podmienkou pre 

konanie skúšky z príslušného predmetu je úspešné absolvovanie predpísanej formy kontroly. (§ 10 ods. 3 písm. c). 

(5) Skúšky a opravné skúšky konajú študenti spravidla u učiteľov, ktorí im predmet prednášali. V odôvodnených 

prípadoch môže vedúci katedry zabezpečujúcej výučbu daného predmetu poveriť skúšaním iného učiteľa katedry. 

(6) Na žiadosť študenta alebo skúšajúceho môže vedúci katedry určiť konanie opravnej skúšky pred komisiou. 

Komisia je trojčlenná a vymenuje ju vedúci katedry. Ak je skúšajúcim vedúci katedry, komisiu vymenuje dekanka. 

Učiteľ, ktorý vyučoval daný predmet a je v komisii, nemôže skúšať a nemá zároveň hlasovacie právo. 

(7) V prípade opravnej skúšky pred komisiou platia ustanovenia §21, ods.10, 11 v plnom rozsahu. 

10


(8) Jednu formu skúšky nie je možné rozdeliť do viacerých dní. 

(9) Ústna forma skúšky nesmie trvať dlhšie než 60 minút. 

(10) a) V prípade ukončenia predmetu klasifikáciou podľa §10 ods. 3 písmeno a), má študent nárok na jeden opravný 

termín u učiteľov, ktorí im predmet cvičili, 

b) V odôvodnených prípadoch (posúdi dekanka fakulty), môže vedúci katedry poveriť preverením zručností a 

vedomostí iného pracovníka katedry. 

(11) Ak skúška pozostáva z viacerých častí, má študent právo zúčastniť sa všetkých častí. 

(12) Výsledok skúšky spolu s výsledkami štúdia počas semestra sa hodnotí známkou podľa § 10 ods. 4. 

(13) V prípade, že študent na skúške vyhovel, je učiteľ povinný bezodkladne zapísať známku do výkazu o štúdiu a do 

elektronického systému e-vzdelávanie. K zápisu uvedie dátum skúšky a svoj podpis. 

(14) V prípade, že študent na skúške bol hodnotený stupňom FX - nedostatočne, môže skúšku opakovať najviac 

dvakrát, pričom druhé opakovanie skúšky môže byť komisionálne. Hodnotenie FX sa do výkazu o štúdiu 

nezapisuje. 

(15) Pokiaľ bol študent pri prvom zapísaní povinného predmetu klasifikovaný „nedostatočne“ aj v druhom opravnom 

termíne, musí si tento predmet zapísať znova (podľa § 9, ods. 3). 

(16) Skúšky sa konajú spravidla v skúškovom období v termínoch, ktoré určí učiteľ po prerokovaní so študentmi. 

Skúšajúci môže povoliť študentovi s prihliadnutím na splnenie predpísaných požiadaviek, konanie skúšky už 

v priebehu príslušného semestra. 

(17) Učiteľ zverejní termíny skúšok najneskôr do začiatku skúškového obdobia a študenti sa na jednotlivé termíny 

prihlasujú individuálne podľa pokynov skúšajúceho. O organizácii skúšok rozhoduje vedúci príslušnej katedry. 

Miesto a spôsob prihlasovania zverejní primeraným spôsobom. Prihliada najmä na dostatočný počet termínov, ich 

vyhlásenie s dostatočným časovým predstihom a požiadavky študentov. 

(18) Ak sa študent nemôže zúčastniť skúšky, na ktorú sa prihlásil, je povinný sa najmenej deň vopred odhlásiť. Pokiaľ 

študent nepríde na skúšku a neospravedlní sa do piatich dní od konania skúšky, alebo učiteľ jeho ospravedlnenie 

neuzná, hodnotí sa klasifikačným stupňom FX - nedostatočne. 

(19) Študent má právo výsledok skúšky neprijať (okrem hodnotenia stupňom FX – nedostatočne). V takom prípade sa 

študentovi hodnotenie nezapisuje do výkazu o štúdiu (indexu) pri platnosti §21 ods.13 a 14. Do výkazu o štúdiu sa 

zapíše posledné hodnotenie. Nasledujúci termín je opravným termínom. 

(20) Dekanka môže na žiadosť študenta výnimočne povoliť novú skúšku z predmetu, z ktorého bol v priebehu štúdia 

klasifikovaný numerickou hodnotou v rozpätí 2 – 3 (čo zodpovedá ECTS stupňu C – E). Na hodnotenie celkových 

študijných výsledkov študenta sa následne zaráta výsledok novej skúšky. 

PIATA ČASŤ 

Štátne skúšky a záverečná práca 

§ 22 

Štátne skúšky 

(1) Štátnymi skúškami sa overuje, či študent získal vedomosti a zručnosti požadované študijným plánom, a či je 

pripravený na výkon povolania. Štúdium v bakalárskych a magisterských študijných programoch sa ukončuje 

štátnou skúškou. 

(2) Štátne skúšky sa konajú podľa §63 zákona. 

(3) Organizáciu štátnych skúšok v danom študijnom programe zabezpečujú katedry poverené dekankou. 

(4) Štátnymi skúškami sú obhajoba záverečnej práce a štátna skúška z predmetov stanovených študijným programom 

(ďalej len „štátna skúška z predmetov“). 

11


(5) Obsah predmetov štátnej skúšky je určený študijným programom. 

(6) Štátnou skúškou z predmetov preukazuje študent vedomosti v oblasti danej obsahom predmetov, chápanie 

súvislostí a schopnosť tvorivej aplikácie. 

(7) Štátnu skúšku môže vykonať študent, ktorý splnil všetky podmienky stanovené študijným programom. 

(8) Štátnu skúšku musí študent absolvovať vrátane jej prípadného opakovania najneskôr do 2 rokov odo dňa splnenia 

všetkých ostatných podmienok definovaných študijným programom. Za splnenie všetkých ostatných požiadaviek 

vyplývajúcich zo študijného programu sa považuje deň uzatvorenia posledného roku štúdia, v súlade 

s harmonogramom príslušného akademického roka. Nezloženie štátnej skúšky v tomto termíne sa posudzuje ako 

nesplnenie požiadaviek študijného programu. 

(9) Študent, ktorý má odloženú alebo opakuje štátnu skúšku, sa musí zapísať do ďalšieho roka štúdia (a platí školné). 

V tomto prípade má uvedený študent výnimku z povinnosti zapísať si najmenej 60 kreditov za akademický rok. 

(10) Štátnu skúšku musí študent absolvovať najneskôr v termíne obmedzenom maximálnou dobou štúdia uvedenou v 

§2 ods.8. 

(11) Za štátnu skúšku sa kredity neprideľujú. 

§ 23 

Záverečná práca 

(1) Záverečnou prácou sa overujú vedomosti a zručnosti, ktoré študent získal počas štúdia a jeho schopnosti používať 

ich pri riešení praktických úloh v rámci študovaného odboru. 

(2) Tému záverečnej práce si volí študent z tém, ktoré zverejňuje vedúci katedry v termínoch určených 

harmonogramom akademického roka. Téma záverečnej práce súvisí s obsahom štúdia, ktoré študent absolvoval. 

Témy záverečných prác vychádzajú z vedecko-výskumnej činnosti a potrieb praxe, univerzity, fakulty a katedry. 

Záverečnou prácou je v prvom stupni vysokoškolského štúdia bakalárska práca a druhom stupni štúdia diplomová 

práca. 

(3) Študent má možnosť navrhnúť tému svojej záverečnej práce do termínu, ktorý určil vedúci katedry. Po tomto 

termíne študentom určí tému záverečnej práce vedúci katedry. 

(4) Vedúci katedry určí k jednotlivým témam záverečnej práce vedúceho a recenzenta (ak je potrebné aj konzultanta). 

Určí ich z profesorov, docentov alebo odborných asistentov pôsobiacich v študijnom odbore alebo z vedeckých 

pracovníkov a odborníkov s potrebnou kvalifikáciou z praxe. 

(5) Vedúci záverečnej práce upresňuje zadanie témy záverečnej práce, určuje jej rozsah, odporúča literatúru, vedie 

študenta pri spracovávaní témy, posudzuje záverečnú prácu a prácu študenta a klasifikuje záverečnú prácu. 

(6) Recenzent záverečnej práce posudzuje záverečnú prácu a klasifikuje ju. 

(7) Záverečná práca musí byť vypracovaná podľa predpísaných formálnych náležitostí. Záverečná práca sa odovzdáva 

v jednom knihársky upravenom exemplári a na dvoch CD nosičoch. Kritériá hodnotenia záverečných prác určuje 

vedúci katedry. 

(8) Vedúci katedry odovzdá študentovi zadanie záverečnej práce v termíne stanovenom v harmonograme 

akademického roka fakulty. 

(9) Študent odovzdá záverečnú prácu najneskôr v termíne stanovenom harmonogramom akademického roka fakulty. 

Súčasne odovzdáva licenčnú zmluvu o použití záverečnej práce, potvrdenie o vložení záverečnej práce 

v elektronickej podobe do Evidencie záverečných prác („ďalej len EZP“) a protokol o originalite zaslanej práce 

vystavený EZP, ktorý prostredníctvom katedry predkladá skúšobnej komisii ako jeden z podkladov pre 

rozhodovanie o výsledku obhajoby záverečnej práce. V odôvodnených prípadoch môže náhradný termín 

odovzdania záverečnej práce určiť vedúci katedry. 

(10) Použitie akéhokoľvek materiálu, ktorý bol predtým zverejnený iným autorom bez jasného označenia takéhoto 

materiálu použitím úvodzoviek, citovania alebo inou vhodnou referenčnou metódou (plagiátorstvo) je porušením 

pravidiel akademickej etiky a pri písaní záverečných prác je neprípustné. O originalite práce (plagiátorstve) 

rozhodne komisia na vykonanie štátnych skúšok. Pri zistení porušenia pravidiel etiky (plagiátorstva), komisia pre 

12


štátne skúšky ohodnotí záverečnú prácu známkou "nedostatočne" (FX), predpíše študentovi ďalší postup 

spracovania záverečnej práce a predloží svoje zistenie disciplinárnej komisii k ďalšiemu konaniu. 

§ 24 

Skúšobná komisia 

(1) Štátne skúšky vykonáva študent v jednom termíne pred skúšobnou komisiou na vykonanie štátnych skúšok (ďalej 

len „skúšobná komisia“). Skúšobná komisia pre štátne skúšky má najmenej štyroch členov. 

(2) Predsedov skúšobných komisií vymenúva a odvoláva dekanka z profesorov a docentov pôsobiacich v prvom rade 

ako garanti študijných programov na fakulte, v príbuzných študijných odboroch na iných fakultách, alebo z iných 

významných odborníkov schválených vedeckou radou fakulty. 

(3) Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva dekanka z vysokoškolských učiteľov pôsobiacich vo funkciách 

profesorov a docentov a z ďalších významných odborníkov schválených vedeckou radou fakulty. Ak ide o 

bakalárske študijné programy, aj z vysokoškolských učiteľov vo funkcii odborného asistenta s vysokoškolským 

vzdelaním tretieho stupňa. Najmenej 2 členovia skúšobnej komisie, ak ide o študijné programy magisterského 

štúdia, sú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesor alebo docent, ak ide o bakalárske študijné 

programy, najmenej 1 vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora alebo vo funkcii docenta. 

§ 25 

Príprava štátnych skúšok 

(1) Štátne skúšky sa konajú v termínoch určených dekankou. Organizáciu štátnej skúšky zabezpečuje katedra 

poverená dekankou. 

(2) Vedúci katedry umožní študentovi, aby sa v určenom termíne, avšak najneskôr tri dni pred termínom konania 

obhajoby, oboznámil s hodnotením vedúceho a recenzenta záverečnej práce. 

(3) Študent sa prihlasuje na predmety štátnej skúšky na katedre najneskôr dva mesiace pred začiatkom konania 

štátnych skúšok. 

(4) Katedra zverejní harmonogram štátnych skúšok najneskôr týždeň pred začiatkom konania štátnych skúšok. 

(1) Štátne skúšky a vyhlásenie ich výsledkov sú verejné. 

§ 26 

Priebeh štátnych skúšok 

(2) Priebeh štátnych skúšok riadi a za činnosť skúšobnej komisie zodpovedá predseda skúšobnej komisie. 

(3) Štátne skúšky sa konajú za prítomnosti predsedu a najmenej troch členov skúšobnej komisie. 

(4) Pri obhajobe záverečnej práce prednesie študent výsledky dosiahnuté v záverečnej práci, vyjadrí sa k posudku 

vedúceho a recenzenta záverečnej práce a odpovedá na otázky k záverečnej práci. 

(5) Obhajoby záverečnej práce sa spravidla zúčastňuje vedúci záverečnej práce a recenzent. Ich účasť nie je nutnou 

podmienkou konania štátnej skúšky. 

(6) Pri štátnej skúške z predmetov odpovedá študent na otázky zo stanovených predmetov. 

(7) O výsledku štátnych skúšok a výsledku štúdia rozhoduje skúšobná komisia, ktorá má k dispozícii relevantné 

záznamy z obhajoby záverečnej práce, štátnej skúšky z predmetov a z celkového priebehu vysokoškolského 

štúdia. 

(8) Z obhajoby záverečnej práce a zo štátnej skúšky z predmetov sa vyhotoví zápis, ktorý podpíše predseda a 

prítomní členovia skúšobnej komisie. 

(9) Predmetom štátnej skúšky sa neprideľujú kredity. Počet kreditov za obhájenie záverečnej práce je uvedený 

13


v študijnom programe. 

(10) Jednotlivé časti štátnej skúšky sa klasifikujú známkami podľa § 10 ods. 4. 

(11) Pri klasifikácii skúšobná komisia prihliada na klasifikáciu stanovených predmetov štátnej skúšky a obhajoby 

záverečnej práce, ako aj na študijné výsledky počas celého vysokoškolského štúdia. 

(12) Ak sa klasifikuje výsledok z niektorého predmetu štátnej skúšky známkou „nedostatočne“, alebo ak bola obhajoba 

záverečnej práce klasifikovaná známkou „nedostatočne“, celkový výsledok štátnej skúšky sa klasifikuje známkou 

„nedostatočne“. Študent vykonal štátnu skúšku s prospechom „výborne“, ak priemer hodnotení vo všetkých 

predmetoch štátnej skúšky, vrátane obhajoby záverečnej práce, je do priemeru 1.25 vrátane. V ostatných 

prípadoch vykonal štátnu skúšku s prospechom „vyhovel“. 

(13) Výsledok štúdia je klasifikovaný „prospel s vyznamenaním“, alebo „prospel“. Štúdium s vyznamenaním 

absolvujú tí študenti, ktorí počas celého štúdia dosiahli vážený študijný priemer max. 1.25 a štátnu skúšku 

vykonali s prospechom „výborne“. V prípade, ak študent v rámci študentskej mobility absolvoval časť štúdia 

v zahraničí a vykonal štátnu skúšku s prospechom „výborne“ a jeho vážený študijný priemer počas celého štúdia 

bol max. 1.3, ukončil štúdium s vyznamenaním. 

(14) O klasifikácii štátnych skúšok, ako i o klasifikácii celkového výsledku štátnej skúšky podľa ods.11 rozhoduje 

komisia hlasovaním na neverejnom zasadnutí v deň konania štátnej skúšky. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas 

predsedu komisie. Klasifikáciu predmetov štátnej skúšky, celkový výsledok štátnych skúšok a výsledok štúdia 

vyhlási študentom predseda komisie verejne v deň konania štátnej skúšky. 

(15) Ak sa študent v určenom termíne nedostavil k štátnej skúške a svoju neúčasť do 5 dní neospravedlnil, klasifikuje 

sa známkou „nedostatočne“. 

§ 27 

Štátna skúška v náhradnom termíne alebo jej opakovanie 

(1) Študentovi, ktorý na štátnej skúške bol klasifikovaný známkou „nedostatočne“, určí dekanka opravný termín 

konania štátnej skúšky a prostredníctvom vedúceho katedry oznámi to študentovi najneskôr 15 dní pred jej 

konaním. 

(2) Študentovi, ktorý neprišiel v určenom termíne vykonať štátnu skúšku alebo jej opakovanie a jeho neúčasť sa 

ospravedlnila, určí dekanka náhradný termín konania štátnej skúšky a prostredníctvom vedúceho katedry oznámi 

to študentovi najneskôr 15 dní pred jej konaním. 

(3) Študent, ktorý bol na štátnej skúške klasifikovaný známkou „nedostatočne“ z jedného alebo viacerých predmetov 

alebo z obhajoby záverečnej práce, opakuje skúšku iba z tých predmetov, z ktorých bol klasifikovaný známkou 

"nedostatočne" alebo obhajobu záverečnej práce. 

(4) Ak študent bol klasifikovaný známkou “nedostatočne” na štátnej skúške z predmetov v jednom alebo vo viacerých 

predmetoch, môže skúšku z týchto predmetov opakovať najviac dvakrát. 

(5) Ak študent bol klasifikovaný známkou “nedostatočne” z obhajoby záverečnej práce, môže obhajobu opakovať 

najviac dvakrát, pričom komisia pre štátne skúšky stanoví po neúspešnej obhajobe buď prepracovanie, alebo 

zmenu témy záverečnej práce. 

(6) Študentovi, ktorý nevyhovel na štátnej skúške, určí dekanka na návrh vedúceho katedry opakovaný termín 

najskôr tri mesiace od konania riadneho termínu. Ak študent nevyhovel pri prvom opakovaní štátnej skúšky alebo 

jej časti, môže mu dekanka povoliť druhé opakovanie najskôr po šiestich mesiacoch odo dňa prvého opakovania. 

(7) Študenta, ktorý na druhom opravnom termíne štátnej skúšky nevyhovel (podľa ods. 1 alebo ods. 2), vylúči 

dekanka zo štúdia podľa § 19 ods. 1 písm. b). 

(8) Pri opakovaní štátnej skúšky v náhradnom termíne, alebo jej odložení, študent sa zapíše do ďalšieho roka štúdia. 

14


ŠIESTA ČASŤ 

Š t ú d i u m v d o k t o r a n d s k ý c h š t u d i j n ý c h p r o g r a m o c h 

§ 28 

Úvodné ustanovenia 

(1) Doktorandský študijný program sa ako študijný program tretieho stupňa sa zameriava na získanie poznatkov 

založených na súčasnom stave vedeckého poznania a pripravuje študentov na samostatnú tvorivú činnosť v 

oblasti vedy a výskumu. 

(2) Školiacim pracoviskom je FHV ŽU a vedúcim školiaceho pracoviska je dekanka fakulty. Za organizáciu, 

administratívu a kontrolu štúdia v doktorandskom študijnom programe zodpovedá dekanka alebo ňou určená 

prodekanka. 

(3) Na FHV ŽU sa uskutočňujú akreditované študijné programy v dennej a externej forme. 

(4) Dĺžka štúdia v doktorandskom študijnom programe je v súlade s platnou akreditáciou a je v dennej forme 

minimálne 3 roky a v externej forme 5 rokov. 

(5) Štúdium v doktorandskom študijnom programe prebieha pod vedením školiteľa podľa individuálneho študijného 

plánu. Doktorandské štúdium pozostáva zo študijnej a z vedeckej časti. 

(6) Podmienkou riadneho skončenia štúdia podľa doktorandského študijného programu je vykonanie dizertačnej 

skúšky a obhajoby dizertačnej práce. 

§ 29 

Odborová komisia 

(1) Pre jednotlivé akreditované doktorandské študijné odbory sú zriaďované odborové komisie (OK) alebo spoločné 

odborové komisie (SOK), ktoré sledujú a hodnotia štúdium a garantujú jeho úroveň. 

(2) Odborová komisia pozostáva z predsedu a minimálne štyroch ďalších členov, pričom minimálne jeden člen musí 

mať vedecko-pedagogický titul profesor alebo vedecký titul doktor vied a najmenej jeden člen je z inej inštitúcie. 

Predsedom odborovej komisie je spravidla garant študijného programu. Vo výnimočných prípadoch, ak 

z nejakých dôvodov garant nemôže plniť úlohu predsedu, je predseda odborovej komisie volený z členov 

odborovej komisie nadpolovičnou väčšinou súhlasných hlasov všetkých jej členov. 

(3) Členov odborovej komisie vymenúva a odvoláva dekanka po schválení vo Vedeckej rade FHV ŽU. 

(4) Obdobie činnosti odborovej komisie je zhodné s dobou platnosti akreditácie príslušného doktorandského 

študijného programu. Členov odborovej komisie je možné poveriť výkonom funkcie opakovane. 

(5) Odborová komisia vykonáva hlavne tieto činnosti: 

a) schvaľuje témy dizertačných prác, 

b) schvaľuje individuálne študijné plány, 

c) navrhuje dekanke členov komisie pre prijímacie skúšky a špecifikuje požiadavky na prijímacie skúšky, 

d) navrhuje menovanie školiteľov a ich odvolanie, 

e) navrhuje, prejednáva a koordinuje program prednášok, seminárov a ďalších študijných povinností 

doktorandov, 

f) minimálne raz ročne hodnotí priebeh a plnenie študijných povinností doktorandov, 

g) navrhuje predsedu a členov komisie pre dizertačnú skúšku, 

h) navrhuje predsedu, členov komisie a oponentov pre obhajobu dizertačnej práce, 

V prípade utvorenia spoločnej odborovej komisie, preberá táto niektoré z vyššie uvedených činností, ktoré 

vyplynú z dohody. 

(6) Zasadnutie odborovej komisie zvoláva predseda podľa potreby, minimálne však jedenkrát ročne. 

(7) Odborová komisia sa môže uznášať aj korešpondenčnou formou. 

15


§ 30 

Školiteľ 

(1) Školiteľov navrhuje odborová komisia (alebo SOK) spomedzi profesorov, docentov a ďalších odborníkov s 

ekvivalentnými vedeckými hodnosťami a s preukázanou vysokou vedeckou spôsobilosťou v danom odbore. 

Školiteľov menuje a odvoláva dekanka po schválení Vedeckou radou FHV ŽU. 

(2) Školiteľ doktoranda: 

a) vedie doktoranda počas doktorandského štúdia, 

b) zostavuje individuálny študijný plán doktoranda a predkladá ho na schválenie odborovej komisii alebo SOK, 

c) riadi a odborne garantuje študijný a vedecký program doktoranda a kontroluje plnenie rozsahu jeho 

pedagogickej činnosti, 

d) určuje zameranie projektu dizertačnej práce a spresňuje spolu s doktorandom jej obsah, 

e) udeľuje doktorandovi počet kreditov v súlade s kreditovým systémom štúdia, 

f) predkladá dekanke ročné hodnotenie doktoranda, 

g) v rámci ročného hodnotenia predkladá dekanke návrh na vylúčenie doktoranda z doktorandského štúdia, návrh 

na zmenu študijného programu v študijnom odbore, vyjadruje sa k žiadosti doktoranda o prerušenie štúdia, 

h) navrhuje dekanke študijný pobyt doktoranda v iných domácich alebo zahraničných inštitúciách, 

i) vypracúva posudok k dizertačnej práci a pracovnú charakteristiku zvereného doktoranda, 

j) navrhuje dekanke, aby poveril školiteľa-špecialistu na vedenie špecifických častí vedeckého programu 

doktoranda, 

k) zabezpečuje podľa potreby konzultácie u iných odborníkov, 

l) je členom komisie pre dizertačnú skúšku doktoranda a zúčastňuje sa na obhajobe jeho dizertačnej práce bez 

práva hlasovať. 

(3) V odôvodnených prípadoch môže dekanka na návrh odborovej komisie zmeniť školiteľa v priebehu štúdia 

doktoranda. 

§ 31 

Prijímanie 

na doktorandský študijný program 

(1) Prijímacie konanie na doktorandský študijný program sa uskutočňuje spravidla jedenkrát ročne na základe 

písomných prihlášok uchádzačov o štúdium. Uchádzač v prihláške na doktorandské štúdium uvedie: 

a) meno a priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, rodinný stav, miesto trvalého pobytu 

študenta, pohlavie, miesto pobytu v Slovenskej republike, národnosť, štátne občianstvo, číslo občianskeho 

preukazu, číslo pasu u cudzincov, 

b) údaje o predchádzajúcom, príp. o súčasnom zamestnaní; 

c) vybraný študijný program v študijnom odbore a vybranú tému dizertačnej práce, 

d) zvolenú formu doktorandského štúdia. 

e) údaje o dosiahnutom vzdelaní vrátane prospechu a údaje o výsledkoch v záujmovej činnosti súvisiacej so 

študijným programom, na ktorý sa uchádzač hlási. 

(2) K prihláške uchádzač priloží: 

a) životopis, 

b) overené kópie dokladov o dosiahnutom vzdelaní, 

c) zoznam doteraz publikovaných odborných a vedeckých prác, 

1 a ) Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a 

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 

1 b) Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 

zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z. 

16


d) uchádzač o štúdium v externej forme, ktorý vykonáva prácu vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu 1a) 

alebo je v štátnozamestnaneckom pomere alebo v služobnom pomere podľa osobitných predpisov 1b) 

k prihláške doloží aj potvrdenie zamestnávateľa o trvaní pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru 

alebo služobného pomeru v čase podania prihlášky na štúdium. 

e) ďalšie doklady, svedčiace o ďalších odborných a vedeckých aktivitách. 

(3) Termín podania prihlášok na štúdium, témy dizertačných prác, o ktoré sa možno uchádzať a podmienky pre 

prijatie vypíše dekanka FHV ŽU najmenej 2 mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na 

doktorandské štúdium na úradnej výveske fakulty a na internetovej stránke fakulty. 

(4) Pri každej téme sa uvádza názov študijného programu, meno školiteľa, forma štúdia, termín podávania prihlášok 

a dátum prijímacieho konania. 

(5) Dekanka pozve uchádzača na prijímaciu skúšku najmenej 14 dní vopred s oznámením miesta a hodiny jej konania 

a jej obsahového zamerania. 

(6) Prijímacia skúška sa uskutočňuje pred prijímacou komisiou, ktorá má najmenej štyroch členov. Prijímaciu komisiu 

tvorí predseda a najmenej dvaja členovia, ktorých vymenúva dekanka na návrh odborovej komisie. Ďalším členom 

komisie je školiteľ pre vypísanú tému. 

(7) Prijímacia komisia hodnotí výsledok prijímacej skúšky na neverejnom zasadaní so záverom „vyhovel“ alebo 

„nevyhovel“. Ak boli na jednu tému prihlásení viacerí uchádzači, určí ich poradie podľa úspešnosti prijímacej 

skúšky. Zároveň určí poradie všetkých úspešných uchádzačov. O výsledku prijímacej skúšky komisia vyhotoví 

zápisnicu a predloží návrh na prijatie úspešných uchádzačov dekanke. 

(8) O prijatí uchádzača rozhoduje na základe výsledkov prijímacej skúšky a na základe návrhu prijímacej komisie 

dekanka. O svojom rozhodnutí informuje uchádzačov do 30 dní odo dňa konania prijímacej skúšky. Ak 

rozhodne o prijatí uchádzača, uvedie vo svojom rozhodnutí aj meno školiteľa a tému dizertačnej práce. Písomné 

rozhodnutie musí obsahovať poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia a doručuje sa 

uchádzačovi do vlastných rúk. 

§ 32 

Zápis na štúdium 

(1) Uchádzač prijatý na štúdium v doktorandskom študijnom programe sa stáva študentom 3. stupňa 

vysokoškolského štúdia dňom zápisu na štúdium. 

(2) Termíny zápisu na štúdium sú stanovené harmonogramom akademického roka. Za zápis na štúdium sa považuje 

potvrdenie zápisového listu podpisom študenta. 

(3) V odôvodnených prípadoch môže uchádzač požiadať o náhradný termín zápisu. 

(4) Zápis doktorandov prijatých na doktorandské štúdium do prvého ročníka sa na všetkých fakultách uskutočňuje 

v prvý pracovný deň mesiaca september príslušného roka. 

§ 33 

Priebeh a hodnotenie štúdia 

(1) Štúdium doktorandského študijného programu prebieha podľa Individuálneho študijného plánu, ktorý zostavuje 

školiteľ a predkladá na schválenie predsedovi odborovej komisie alebo SOK 2) do troch týždňov od zápisu. 

(2) Dĺžka doktorandského štúdia je určená akreditovaným študijným programom v študijnom odbore. 

(3) Doktorandské štúdium začína spravidla 1. septembra a končí podľa akreditovaného študijného programu 

v študijnom odbore. 

_____________________________________________________________________________________________ 

2) § 54 ods. 8 Z o VŠ 

17


(4) Dekanka fakulty harmonogramom akademického roka stanoví doktorandom v dennej forme doktorandského 

štúdia prázdniny v celkovej dĺžke 6 týždňov v jednom akademickom roku, pričom môžu byť rozdelené do 

viacerých častí. Prázdniny nie je možné prenášať do ďalšieho akademického roka. 

(5) Doktorand v dennej forme doktorandského štúdia sa riadi rozhodnutiami a nariadeniami vedúceho školiaceho 

pracoviska (dekanka) a rešpektuje zaužívané pravidlá na mieste svojho pôsobenia. 

(6) Doktorand v dennej forme doktorandského štúdia sa v súlade so svojim individuálnym študijným plánom 

v študijnej a vedeckej časti podieľa na aktivitách na mieste svojho pôsobenia. 

(7) Prítomnosť, resp. neprítomnosť doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia eviduje a archivuje katedra, 

na ktorej doktorand pôsobí. 

(8) Hlavné súčasti individuálneho študijného plánu sú: 

a) študijná časť, 

b) vedecká časť, 

c) pedagogická činnosť, 

d) jazyková príprava. 

(9) Študijná časť individuálneho študijného plánu, ktorá sa končí dizertačnou skúškou doktoranda predstavuje: 

a) štúdium odbornej literatúry; 

b) absolvovanie prednášok a seminárov; 

V individuálnom študijnom pláne doktoranda sa uvádza zoznam predmetov, ktoré má doktorand absolvovať, 

zoznam predmetov dizertačnej skúšky, termíny absolvovania jednotlivých predmetov a dizertačnej skúšky 

a zoznam povinnej a odporúčanej literatúry. 

(10) Vedecká časť individuálneho študijného plánu doktoranda sa viaže na tému dizertačnej práce a obsahuje: 

a) vypracovanie písomnej práce k dizertačnej skúške; 

c) prípravu publikačných výstupov; 

d) vypracovanie dizertačnej práce. 

(11) Vykonávanie pedagogickej činnosti je súčasťou štúdia podľa doktorandského študijného programu v dennej 

forme štúdia v rozsahu najviac 4 hodiny týždenne v priemere za akademický rok. 

(12) Doktorandský študijný program vyžaduje jazykovú spôsobilosť aspoň z jedného cudzieho jazyka. Jazykovú 

spôsobilosť možno uznať na základe právoplatného diplomu alebo certifikátu z absolvovaných kurzov alebo 

skúšok na akreditovaných domácich alebo zahraničných inštitúciách už pri prijímacom pohovore. Ak sa tak 

nestalo, doktorand povinne absolvuje jazykovú prípravu. Jej spôsob a formu ukončenia určí školiteľ. 

(13) Hodnotenie štúdia prebieha podľa kreditového systému fakulty. Za štandardné zaťaženie doktoranda počas 

akademického roka sa považuje vykonanie činností predpísaných individuálnym študijným plánom, ktoré 

zodpovedajú minimálne 60 kreditom. V externom doktorandskom štúdiu sa za štandardné pracovné zaťaženie 

doktoranda považuje vykonanie činností predpísaných individuálnym študijným plánom, ktoré zodpovedajú 

minimálne 180 kreditom získaným počas celej doby štúdia. 

(14) Doktorand získava kredity spravidla za činnosti uvedené v ods. 9 –12, ktoré sú navzájom nezastupiteľné. Počet 

kreditov za jednotlivé činnosti schvaľuje Vedecká rada fakulty a je v súlade s akreditovaným študijným 

programom. Plnenie povinností uvedených v ods. 9 je hodnotené prednášajúcim, resp. vedúcim seminára podľa 

stupnice (§ 10, ods. 4) a je evidované vo výkaze o štúdiu. Plnenie všetkých ostatných povinností hodnotí 

školiteľ v ročnom hodnotení doktoranda. 

(15) Ak dôjde k zmene študijného programu v študijnom odbore, doktorandovi možno uznať dovtedy získané kredity, 

ak je to v súlade s jeho novým študijným plánom. 

(16) O transfere alebo o priznaní kreditov rozhoduje dekanka. 

(17) Získané kredity školiteľ zapíše do výkazu o štúdiu a do elektronického informačného systému ŽU najneskôr do 

konca príslušného akademického roka a uvedie v ročnom hodnotení doktoranda. 

(18) Študent každoročne vypracuje a predloží školiteľovi písomnú správu o výsledkoch svojej činnosti, čo je jedným 

z podkladov pre jeho hodnotenie školiteľom. Termín predloženia správy je do 31. 7. príslušného akademického 

roka. 

18


(19) Ročné hodnotenie doktoranda predkladá školiteľ dekanke do 31. 8. príslušného akademického roka 

s vyjadrením, či odporúča alebo neodporúča jeho pokračovanie v štúdiu. Dekanka rozhoduje na základe ročného 

hodnotenia, či doktorand môže v štúdiu pokračovať. 

§ 34 

Zmeny počas štúdia a skončenie štúdia 

(1) Doktorand môže prestúpiť na štúdium v doktorandskom študijnom programe aj z iného pracoviska. Prestup môže 

povoliť dekanka na základe žiadosti študenta a na základe stanoviska odborovej komisie a školiteľa. 

(2) So súhlasom školiteľa a odborovej komisie môže doktorand plniť časť študijného programu v zahraničí. 

Podmienky štúdia, spôsob uznania časti štúdia vrátane skúšok a obhajoby dizertačnej práce upravuje dohoda 

podľa § 54 ods. 20 zákona. 

(3) Zmenu školiteľa možno uskutočniť počas doktorandského štúdia v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa tým 

vytvoria priaznivejšie podmienky na štúdium doktoranda. O zmene rozhoduje dekanka fakulty na základe 

písomnej žiadosti doktoranda, po vyjadrení školiteľa a na návrh odborovej komisie. 

(4) Doktorand môže požiadať dekanku o prerušenie doktorandského štúdia z dôvodu materskej dovolenky, 

zdravotných dôvodov, z dôvodu svojho študijného pobytu v zahraničí, ktorý nie je súčasťou jeho individuálneho 

študijného plánu alebo z iných vážnych dôvodov. 

(5) Počas prerušenia štúdia doktorand stráca práva a povinnosti študenta. 

(6) Úhrnný čas prerušenia doktorandského štúdia spravidla nepresahuje 18 mesiacov. V odôvodnených prípadoch 

môže dekanka rozhodnúť o prerušení doktorandského štúdia aj na dlhší čas, najviac však na 36 mesiacov. Čas 

prerušenia štúdia sa nezapočítava do dĺžky štúdia v doktorandskom študijnom programe. 

(7) Doktorandské štúdium sa končí obhajobou dizertačnej práce, zanechaním štúdia, neskončením štúdia 

v stanovenom termíne, vylúčením zo štúdia, zrušením študijného programu v študijnom odbore, smrťou študenta. 

(8) Poskytovanie štipendia pre doktorandov v dennej forme štúdia sa končí dňom prvej obhajoby dizertačnej práce 

alebo dňom iného skončenia štúdia. 

§ 35 

Dizertačná skúška 

(1) Doktorand sa môže prihlásiť na dizertačnú skúšku, najneskôr do 18 mesiacov od začiatku štúdia v prípade dennej 

formy a do 36 mesiacov v prípade externej formy štúdia. Doktorand je povinný podať spolu s prihláškou na 

dizertačnú skúšku aj písomnú prácu, vypracovanú k dizertačnej skúške. 

(2) Obsahom písomnej práce k dizertačnej skúške je spravidla prehľad súčasného stavu poznatkov o danej téme, 

základný zámer formulovaný v tézach dizertačnej práce, predpokladané metódy riešenia, očakávané výsledky a 

použitá literatúra. 

(3) Na písomnú prácu k dizertačnej skúške vypracuje posudok jeden oponent. Oponenta písomnej práce k dizertačnej 

skúške na návrh školiteľa menuje dekanka fakulty. Oponentom môže byť len odborník s vedecko-pedagogickým 

titulom prof., doc. a akademickým titulom PhD. (príp. jeho ekvivalentom) alebo s vedeckou hodnosťou DrSc., 

ktorý nepôsobí na rovnakom školiacom pracovisku ako doktorand. 

(4) Dizertačná skúška sa koná pred skúšobnou komisiou, ktorej predsedu a členov vymenúva dekanka na základe 

návrhu predsedu odborovej komisie. Komisia má najmenej päť členov, z ktorých aspoň jeden nie je zo 

školiaceho pracoviska doktoranda. Najmenej jeden člen komisie musí mať vedecko-pedagogický titul profesor 

alebo musí mať vedecko-pedagogický titul docent a vykonávať funkciu profesora alebo musí vykonávať funkciu 

hosťujúceho profesora alebo mať vedeckú hodnosť doktor vied alebo musí byť výskumným pracovníkom 

s priznaným vedeckým kvalifikačným stupňom I. alebo IIa. Školiteľ doktoranda je členom komisie a zúčastňuje 

sa na dizertačnej skúške bez práva hlasovať o výsledku skúšky. Oponent je členom skúšobnej komisie a pri 

rozhodovaní o výsledku dizertačnej skúšky má právo hlasovať. Ak oponent predložil záporný posudok, je jeho 

účasť podmienkou konania dizertačnej skúšky. V prípade, že tému vypísala externá vzdelávacia inštitúcia, jeden 

člen komisie je z tejto externej vzdelávacej inštitúcie. 

19


(5) Obsahom dizertačnej skúšky je: 

(a) preukázanie vedomostí z vybraných predmetov dizertačnej skúšky určených doktorandovi v individuálnom 

študijnom pláne podľa zamerania témy dizertačnej práce. Dizertačná skúška pozostáva z časti, ktorú tvorí 

rozprava o písomnej práci k dizertačnej skúške a z časti, v ktorej má doktorand preukázať teoretické vedomosti 

v určených predmetoch dizertačnej skúšky. Skúšky z jednotlivých predmetov môže doktorand absolvovať aj 

v priebehu študijnej časti doktorandského štúdia pred vykonaním dizertačnej skúšky na návrh školiteľa po 

súhlase predsedu OK. Skúška sa v takomto prípade koná pred komisiou za účasti vyučujúceho predmetu, 

školiteľa a ďalšieho člena z príslušnej odborovej komisie. Absolvovanie jednotlivých predmetov sa hodnotí 

známkou, pričom hodnotenie sa uskutočňuje podľa klasifikačnej stupnice tvorenej šiestimi klasifikačnými 

stupňami 3) . Známku skúšajúci zapíše bez zbytočného odkladu do protokolu o skúške, do výkazu o štúdiu a do 

elektronického informačného systému ŽU, 

(b) zodpovedanie pripomienok z oponentského posudku k písomnej práci, 

(c) rozprava o písomnej práci a zhodnotenie navrhnutých cieľov dizertačnej práce. 

(6) Komisia pre dizertačnú skúšku je spôsobilá sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov a aspoň 

jeden z prítomných členov nie je zamestnancom FHV ŽU. Musia byť prítomní skúšajúci predmetov, z ktorých 

neboli skúšky vykonané v priebehu štúdia. Ak oponent predložil záporný posudok, je jeho účasť podmienkou 

konania dizertačnej skúšky. 

(7) Komisia pre dizertačné skúšky na neverejnom zasadaní zhodnotí výsledok dizertačnej skúšky a rozhodne o 

celkovom výsledku dizertačnej skúšky. Na úspešné vykonanie dizertačnej skúšky musí doktorand získať 

minimálne polovicu kladných hlasov prítomných členov skúšobnej komisie. Celkový výsledok dizertačnej skúšky 

sa hodnotí „prospel“ alebo „neprospel“. 

(8) O dizertačnej skúške sa vyhotovuje zápisnica, v ktorej komisia uvedie svoje odporúčanie, príp. návrh na úpravu 

dizertačnej práce. Súčasťou zápisnice je aj posudok oponenta písomnej práce. Zápisnicu podpisuje predseda 

a prítomní členovia skúšobnej komisie. 

(9) Dizertačná skúška patrí medzi štátne skúšky. Fakulta pripraví doktorandovi vysvedčenie o štátnej skúške, ktoré 

následne vydá ŽU. 

(10) Ak sa doktorand nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť v určenom termíne na dizertačnej skúške a vopred sa 

písomne ospravedlní predsedovi skúšobnej komisie, môže mu predseda komisie určiť náhradný termín. 

Odstúpenie od skúšky alebo neospravedlnená neprítomnosť doktoranda na skúške sa hodnotí vyjadrením 

„neprospel“. 

(11) Doktorand, ktorý na skúške neprospel, môže skúšku opakovať len raz, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov 

odo dňa neúspešne vykonanej dizertačnej skúšky v termíne určenom predsedom skúšobnej komisie. Opakovaný 

neúspech na dizertačnej skúške je dôvodom na vylúčenie z doktorandského štúdia. 

§ 36 

Dizertačná práca 

(1) Doktorand podáva dekanke žiadosť o povolenie obhajoby dizertačnej práce v súlade s harmonogramom štúdia, 

ak získal predpísaný počet kreditov. Žiadosť podáva v dostatočnom predstihu tak, aby boli splnené podmienky 

pre riadne skončenie štúdia, t.j. aby sa obhajoba dizertačnej práce konala do konca jeho doktorandského štúdia. 

Vo výnimočnom prípade dekanka písomne určí doktorandovi náhradný termín podania žiadosti o povolenie 

obhajoby dizertačnej práce tak, aby štúdium nepresiahlo jeho štandardnú dĺžku o viac ako 2 roky. 

(2) K žiadosti doktorand pripojí: 

a) dizertačnú prácu v písomnej forme v štyroch vyhotoveniach, 

b) autoreferát dizertačnej práce (ďalej len „autoreferát“) v elektronickej a v písomnej forme v dostatočnom 

počte (§38), 

_____________________________________________________________________________________________ 

3) Vyhláška MŠ SR č. 614/2002 Z.z. o kreditovom systéme školstva 

20


c) posudok školiteľa k dizertačnej práci, ktorý obsahuje najmä hodnotenie prínosu doktoranda k získaniu 

nových poznatkov vo vede, možností ich využitia a pracovnú charakteristiku zvereného doktoranda, 

d) stanovisko katedry alebo externej vzdelávacej inštitúcie, spracované na základe internej obhajoby dizertačnej 

práce, 

e) zoznam publikovaných prác s úplnými bibliografickými údajmi a nepublikovaných vedeckých prác alebo 

verejných a neverejných prehliadok umeleckých diel a výkonov doktoranda a ich ohlasov, 

f) odôvodnenie rozdielov medzi pôvodnou a predkladanou dizertačnou prácou, ak doktorand po neúspešnej 

obhajobe predkladá novú dizertačnú prácu v tom istom študijnom programe doktorandského štúdia, 

g) potvrdenie o vložení záverečnej práce do Evidencie záverečných prác (EZP) („Potvrdenie o odovzdaných 

súboroch“), 

h) protokol o kontrole originality, 

i) vyplnenú a podpísanú „Licenčnú zmluvu o použití školského diela”. 

(3) Doktorand predkladá dizertačnú prácu na obhajobu v slovenskom jazyku. S písomným súhlasom dekanky a môže 

predložiť prácu aj v inom ako slovenskom jazyku. 

(4) V súlade § 63 ods. 7 až 9 zákona musí byť dizertačná práca každého doktoranda v elektronickej forme zaslaná do 

centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác (ďalej len „CRZP“) a na základe informácie 

z CRZP overená miera originality zaslanej práce. Podrobnosti upravuje „Smernica o záverečných prácach“. 

(5) Dizertačná práca obsahuje úvod, charakteristiku cieľov, analýzu aktuálneho stavu danej problematiky doma a v 

zahraničí, teoretické východiská, podrobný popis použitých postupov (metód práce, materiálu), dosiahnuté 

výsledky, ich hodnotenie, diskusie a závery s uvedením, aké nové poznatky pre ďalší rozvoj vedy a praxe práca 

prináša, zoznam použitej literatúry a prílohy. Školiace pracovisko si môže vydať vlastnú metodiku k obsahu 

dizertačnej práce. Ak sú v dizertačnej práci uvedené výsledky kolektívnej práce, priloží doktorand aj prehlásenie 

spoluautorov o jeho autorskom podiele. 

(6) V Univerzitnej knižnici ŽU sa archivuje elektronická alebo tlačená kópia dizertačnej práce, vrátane autoreferátu a 

licenčnej zmluvy, v ktorej je ustanovený povolený stupeň zverejnenia. 

§ 37 

Príprava obhajoby dizertačnej práce 

(1) Pred podaním žiadosti o povolenie obhajoby dizertačnej práce vykoná doktorand internú obhajobu na svojom 

pracovisku. 

(2) Fakulta stanoví časový harmonogram prípravy obhajoby dizertačnej práce od podania žiadosti o povolenie 

obhajoby dizertačnej práce po jej vykonanie. 

(3) Po prijatí žiadosti o povolenie obhajoby dizertačnej práce dekanka predloží predsedovi odborovej komisie alebo 

SOK žiadosť doktoranda s dizertačnou prácou a požiada ho o návrh zloženia komisie pre obhajobu a návrh 

oponentov. V prípade témy vypísanej externou vzdelávacou inštitúciou je v návrhu zloženia komisie pre 

obhajobu dizertačnej práce zaradený aj člen z tejto externej vzdelávacej inštitúcie. 

(4) Ak má predložená dizertačná práca medziodborovú povahu, dekanka predloží materiály uvedené v ods. 3 na 

schválenie predsedovi odborovej komisie alebo SOK v tom odbore, v ktorom majú mať dosiahnuté výsledky 

predloženej práce hlavný prínos a v ktorom bude doktorandovi udelený akademický titul. Návrh komisie vrátane 

oponentov musí obsahovať aj zástupcov ďalšieho študijného odboru alebo odborov, do ktorého alebo ktorých 

dizertačná práca významne zasahuje. 

(5) Dekanka na návrh predsedu odborovej komisie alebo SOK vymenuje komisiu pre obhajobu dizertačnej práce a 

troch oponentov. Komisia pre obhajobu dizertačnej práce pozostáva z predsedu, ktorý musí mať vedeckopedagogický 

titul profesor, a najmenej troch členov a troch oponentov. Predseda a najmenej dvaja členovia sa 

určujú spomedzi členov odborovej komisie alebo SOK. Najmenej jeden člen komisie pre obhajobu dizertačnej 

práce, ktorý nemusí byť členom odborovej komisie alebo SOK, nie je zo ŽU. Člen komisie, ktorý nie je členom 

odborovej komisie alebo SOK, musí byť schválený vedeckou radou fakulty na skúšanie na štátnych skúškach. 

Členom komisie je aj školiteľ doktoranda bez práva hlasovať. Vymenovaným oponentom dekanka zašle 

dizertačnú prácu spolu so žiadosťou o vypracovanie posudku. 

21


(6) Dekanka po obdržaní všetkých posudkov od oponentov postúpi žiadosť doktoranda o povolenie obhajoby 

dizertačnej práce spolu so všetkými náležitosťami vrátane posudkov oponentov predsedovi komisie pre 

obhajobu. 

(7) Predseda komisie pre obhajobu po prevzatí materiálov podľa predchádzajúceho odseku navrhne dekanke čas 

a miesto obhajoby dizertačnej práce. Čas a miesto obhajoby určuje dekanka. 

(8) Dekanka najmenej štyri týždne pred termínom obhajoby dizertačnej práce písomne pozve na obhajobu jej 

účastníkov – členov komisie pre obhajobu, oponentov, školiteľa a doktoranda – a zverejní oznam o jej konaní, 

ako aj informáciu o tom, kde a akým spôsobom sa záujemcovia môžu oboznámiť s dizertačnou prácou, na 

úradnej výveske a hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu 4 pred konaním obhajoby. 

(9) Každý, kto má o skúmanú problematiku a obhajobu dizertačnej práce záujem, môže podať pred konaním 

obhajoby predsedovi komisie pre obhajobu svoj posudok alebo vyjadrenie, alebo môže svoje poznámky 

predniesť ústne pri obhajobe, ak nebola obhajoba vyhlásená za neverejnú. Pri obhajobe dizertačnej práce 

doktorand zaujme k týmto posudkom alebo poznámkam stanovisko. 

(10) Obhajoba dizertačnej práce sa môže konať aj v prípade jedného záporného posudku, avšak za účasti oponenta, 

ktorý ho dal. Ak je záporných posudkov viac, obhajobu je možné vykonať až po odstránení nedostatkov 

uvádzaných v posudkoch a opätovnom posúdení dizertačnej práce. 

§ 38 

Autoreferát 

(1) Doktorand vypracuje autoreferát dizertačnej práce (ďalej len „autoreferát“), ktorý je stručným zhrnutím 

výsledkov a prínosov dizertačnej práce. 

(2) Autoreferát má formát A5 a predkladá sa v slovenskom jazyku. Jeho súčasťou je zoznam všetkých 

publikovaných prác doktoranda, ktoré majú vzťah ku skúmanej problematike a ohlasov na ne s uvedením 

presných bibliografických údajov, zoznam použitej literatúry, anotácia v jednom z týchto cudzích jazykov: 

angličtina, francúzština, španielčina, nemčina a ruština. 

(3) Autoreferát rozošle fakulta najneskôr tri týždne pred dňom obhajoby inštitúciám a osobám podľa zvyklostí 

fakulty, pričom sa pošle najmä: 

a) oponentom dizertačnej práce, 

b) členom odborovej komisie alebo spoločnej odborovej komisie pre daný študijný odbor doktorandského 

štúdia, 

c) Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR. 

§ 39 

Oponenti dizertačnej práce 

(1) Po prijatí žiadosti o povolenie obhajoby dizertačnej práce predloží dekanka predsedovi odborovej komisie alebo 

spoločnej odborovej komisie na schválenie žiadosť doktoranda spolu s dizertačnou prácou. 

(2) Predseda odborovej komisie, po oboznámení sa s dizertačnou prácou a po jej prerokovaní s členmi komisie a 

školiteľom, predkladá dekanke návrh na troch oponentov. Minimálne jeden z oponentov je musí mať vedeckopedagogický 

titul profesor alebo musí mať vedecko-pedagogický titul docent a vykonávať funkciu profesora, 

alebo musí mať vedeckú hodnosť doktor vied, alebo musí byť výskumným pracovníkom s priznaným vedeckým 

kvalifikačným stupňom I. alebo IIa. Oponenti musia byť z radov profesorov, docentov alebo významných 

odborníkov s titulom PhD. (prípadne jeho ekvivalentom). Za oponenta sa nenavrhuje ten, kto vystupuje ako 

spoluautor niektorej časti dizertačnej práce doktoranda. Pre uskutočnenie obhajoby musia aspoň dvaja oponenti 

odporučiť dizertačnú prácu na obhajobu. 

(3) Oponentov vymenúva dekanka na návrh predsedu odborovej komisie alebo SOK. Oponenti sa vyberajú 

spomedzi odborníkov v riešenej problematike. Každý z oponentov musí byť z inej inštitúcie. Z fakulty, na ktorej 

doktorand študuje, môže byť jeden oponent. Spolu s menovacím dekrétom a žiadosťou o napísanie posudku, 

22


odošle dekanka oponentom dizertačnú prácu, autoreferát, podmienky vypracovania posudku a dohodu 

o vykonaní práce. 

(4) Oponentom nemôže byť rodinný príslušník doktoranda, jeho priamy nadriadený alebo podriadený v pracovnom 

pomere alebo podobnom pracovnom vzťahu, ani školiteľ doktoranda. 

(5) V termíne do šiestich týždňov od doručenia žiadosti odovzdá oponent dekanke svoj písomný posudok a vráti 

dizertačnú prácu. Ak oponent posudok nemôže vypracovať, oznámi to dekanke. 

(6) Ak oponent neodovzdá svoj posudok v stanovenej lehote a neurobí tak ani po prevzatí upomienky, dekanka ho 

vyzve k vráteniu dizertačnej práce a vymenuje nového oponenta. 

(7) Posudok oponenta obsahuje objektívny a kritický rozbor predností a nedostatkov predloženej dizertačnej práce, 

je stručný a neopakuje obsah práce. Oponent sa v posudku vyjadruje najmä: 

a) k aktuálnosti zvolenej témy, 

b) k splneniu stanovených cieľov dizertačnej práce, 

c) k zvoleným metódam spracovania, 

d) k dosiahnutým výsledkom s uvedením, aké nové poznatky dizertačná práca prináša, 

e) k prínosu pre ďalší rozvoj vedy. 

V závere sa jednoznačne vyjadrí, či na základe predloženej dizertačnej práce navrhuje alebo nenavrhuje udelenie 

akademického titulu PhD. v príslušnom študijnom programe v študijnom odbore. 

§ 40 

Obhajoba dizertačnej práce 

(1) Dekanka dbá o to, aby sa obhajoba dizertačnej práce konala v stanovenom termíne. 

(2) Predseda komisie pre obhajobu zašle oponentské posudky oponentom, členom komisie vrátane školiteľa, 

doktorandovi a katedre, alebo externej vzdelávacej inštitúcii, ktorá tému vypísala. 

(3) Obhajoba dizertačnej práce je verejná, vo výnimočných prípadoch ju môže dekanka vyhlásiť za neverejnú. 

(4) Obhajoba dizertačnej práce sa koná formou vedeckej rozpravy. Doktorand prednesie obsah svojej dizertačnej 

práce, výsledky a prínosy. Oponenti prednesú svoje posudky, ku ktorým doktorand zaujme stanovisko. V diskusii 

sa overuje správnosť, odôvodnenosť a vedecká pôvodnosť poznatkov obsiahnutých v dizertačnej práci. 

(5) Obhajoba sa môže konať len za prítomnosti najmenej dvoch tretín z počtu členov komisie pre obhajobu 

oprávnených hlasovať vrátane najmenej dvoch oponentov, pričom aspoň jeden člen komisie musí byť z inštitúcie 

mimo ŽU. 

(6) Ak sa doktorand nemôže z vážnych zdravotných dôvodov zúčastniť na obhajobe v určenom termíne, vopred sa 

písomne ospravedlní dekanke a tiež predsedovi komisie pre obhajobu. Dekanka po dohode s predsedom komisie 

pre obhajobu určí v takom prípade náhradný termín obhajoby a oznámi ho jej účastníkom. 

(7) Po skončení obhajoby sa koná neverejné zasadnutie komisie pre obhajobu, na ktorom sa zúčastnia jej členovia 

vrátane oponentov a školiteľa. Na neverejnom zasadnutí sa zhodnotí priebeh a výsledok obhajoby. Komisia 

a oponenti v tajnom hlasovaní rozhodnú o tom, či navrhnú udeliť doktorandovi akademický titul. 

(8) Na platné rozhodnutie o výsledku obhajoby dizertačnej práce sa vyžaduje prítomnosť najmenej dvoch tretín 

z počtu členov komisie pre obhajobu, vrátane najmenej dvoch oponentov. O výsledku obhajoby dizertačnej práce 

rozhodujú prítomní členovia komisie na neverejnom zasadnutí. Na úspešné vykonanie obhajoby dizertačnej práce 

musí doktorand získať minimálne polovicu kladných hlasov prítomných členov komisie pre obhajobu dizertačnej 

práce a oponentov. 

(9) O obhajobe sa spisuje zápisnica, ktorú podpisuje predseda komisie pre obhajobu, prítomní členovia komisie a 

oponenti. 

(10) Výsledok hlasovania s odôvodnením vyhlási predseda komisie pre obhajobu doktorandovi a ostatným prítomným 

účastníkom na jej verejnom zasadnutí. 

23


(11) Pri neúspešnej obhajobe dizertačnej práce stanoví komisia pre obhajobu dizertačnej práce podmienky, za ktorých 

môže byť obhajoba dizertačnej práce znovu vykonaná. Obhajoba dizertačnej práce sa opakuje maximálne raz. 

(12) Návrh na udelenie alebo neudelenie akademického titulu doktorandovi spolu so zápisnicou a spisovým 

materiálom doktoranda predloží predseda komisie pre obhajobu dekanke. 

(13) Doktorandovi, ktorému na základe výsledku obhajoby dizertačnej práce alebo pre jeho neospravedlnenú neúčasť 

na obhajobe komisia pre obhajobu navrhla neudeliť akademický titul, dekanka písomne určí náhradný termín 

obhajoby dizertačnej práce v tom istom študijnom programe. 

(14) Dekanka, po kladnom posúdení návrhu komisie o udelení akademického titulu, predloží rektorke doklady o 

absolvovaní štúdia. 

(15) Akademický titul „doktor“ („philosophiae doctor“, v skratke „PhD.“) udeľuje ŽU s platnosťou odo dňa 

vykonania úspešnej obhajoby dizertačnej práce. 

(16) Dekanka zašle doktorandovi oznámenie o udelení alebo neudelení akademického titulu písomne. 

(17) Dokladom o riadnom skončení štúdia doktorandského študijného programu a o získaní príslušného akademického 

titulu je vysokoškolský diplom, vysvedčenie o štátnej skúške a dodatok k diplomu. 5) 

(18) Doklady o absolvovaní štúdia doktorandovi odovzdá spravidla dekanka na slávnostnej promócii, organizovanej 

podľa tradícií a zvyklostí ŽU. 

SIEDMA ČASŤ 

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia 

§ 41 

Práva a povinnosti študentov 

(1) Všeobecné práva a povinnosti študentov podľa § 70 zákona presnejšie vymedzujú ustanovenia § 31 a § 32 štatútu 

ŽU. 

§ 42 

Prechodné ustanovenia 

(1) Tento poriadok sa v plnom rozsahu vzťahuje na študentov študijných programov zriadených podľa zákona. 

(2) Na školné a poplatky spojené s doktorandským štúdiom a s vydaním dokladov o absolvovaní štúdia sa vzťahujú 

ustanovenia zákona o vysokých školách 5) a vnútorné predpisy Žilinskej univerzity v Žiline. 6) 

§ 43 

Výnimočné prípady 

(1) Vo výnimočných prípadoch, v ktorých nie je možné riadiť sa týmto poriadkom, môže akademický senát fakulty 

schváliť zmenu časti poriadku, ktorá sa za zmenu študijného poriadku fakulty nepovažuje. Súčasťou tejto zmeny je 

určenie doby jej platnosti. 

(2) Vo výnimočných prípadoch podľa ods. 1, v ktorých by mohla vzniknúť škoda z oneskorenia, môže tieto zmeny 

urobiť dekanka; v tomto prípade informuje o vykonaných zmenách akademický senát na najbližšom zasadaní 

akademického senátu fakulty. 

________________________________________________________________________________________________ 

5) § 68 Z o VŠ 

6) § 92 Z o VŠ 

24


§ 44 

Opravné prostriedky 

(1) Na rozhodovanie podľa tohto študijného poriadku sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem 

rozhodovania o vylúčení zo štúdia na vysokej škole podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b) a c). 

(2) Proti rozhodnutiu dekanky vo veciach určenia štúdia podľa individuálneho študijného plánu, povolenia pri 

opakovaní obdobia štúdia, prerušenie štúdia, započítavania skúšok a vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia, 

môže študent podať odvolanie. Odvolanie sa podá do 8 dní; vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia do 15 dní 

odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia dekanky, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak dekanka 

nevyhovie odvolaniu, predloží ho rektorke spolu s výsledkami doplňovacieho konania a so spisovým materiálom 

najneskôr do 8 dní odo dňa, kedy bolo odvolanie doručené. 

(3) Proti rozhodnutiu dekanky má študent právo odvolať sa rektorke ŽU. 

(4) Rozhodovanie vo veciach uplatňovania ustanovení a výklad ustanovení tohto študijného poriadku je 

v kompetencii dekanky fakulty. 

(1) Zrušuje sa Študijný poriadok fakulty zo dňa 1.9.2008. 

§ 45 

Záverečné ustanovenia 

(2) Spôsob vykonávania ustanovení študijného poriadku, pokiaľ nie je v nich explicitne obsiahnutý, určuje dekanka 

formou vyhlášok dekanky. 

(3) Študijný poriadok fakulty bol schválený akademickým senátom Fakulty humanitných vied dňa 29. 11. 2011 a 

nadobúda účinnosť dňom schválenia Akademickým senátom Žilinskej univerzity v Žiline. 

(4) Tento poriadok bol schválený Akademickým senátom Žilinskej univerzity v Žiline dňa 7. 12. 2011. 

............................................................................. ...................................................................... 

Mgr. art. Kamil Mihalov, ArtD. doc. PaedDr. Vlasta Cabanová, PhD. 

predseda AS FHV dekanka FHV 

............................................................................ ......................................................................... 

doc. Ing. Martin Vaculík, PhD. prof. Ing. Tatiana Čorejová, PhD. 

predseda AS ŽU rektorka ŽU 

25

Študijný poriadok FHV - Fakulta humanitných vied

Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!

Študijný poriadok FHV - Fakulta humanitných vied

Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!

Delete template?

Save as template ?