ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOSŤ # 1 - Filozofická fakulta UK ...

ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOSŤ # 1
znakový charakter a svoju pevnú (nerozložiteľnú) štruktúru. V súlade s tézou
o mnohovrstevnosti textu (pozri Horváth, 2007, s. 139 – 140) má takto chápaná
správa – text svoju jazykovo-štylistickú, gramatickú, kompozičnú, sémantickú
a v neposlednom rade i pragmatickú stránku.
(7) Cieľ. V otázke stanovania komunikačných cieľov – tzv. ilokúcie,
ilokučných rečových aktov (Searle, 2007, s. 39 – 44) sa žurnalistovi ponúka
pomerne široké pole možností. Vysielač sa môže rozhodnúť, či mu v jeho
komunikáte primárne pôjde len o „holé“ informovanie a zaujatie adresáta, alebo
ho plánuje pritom aj „zviesť“ na svoju stranu, ovplyvniť natrvalo jeho mienku
a konanie, príp. šokovať, varovať, odradiť, upozorniť ho na niečo a pod. To,
ktorú z uvedených možností využije, závisí od jeho vlastnej vôle,
príp. od externého zadania, teda od výzvy šéfredaktora, vydavateľa, majiteľa
média, spoločenskej objednávky a pod.
(8) Kód. Kód, s ktorým sa v prevažnej miere operuje v žurnalistike
a masmediálnej komunikácii, je, prirodzene, konvenčný jazykový kód,
t. j. systém jazykových znakov a pravidiel na ich spájanie do väčších
syntagmatických reťazcov (slovných spojení, viet, odsekov, textov). Z hľadiska
nevyhnutných jazykových a metajazykových kompetencií profesionálneho
novinára správne kódovanie spočíva nielen na dodržiavaní spisovnej normy
a jazykovej kultúry v oblasti ortoepie, morfológie, syntaxe a pod.,
ale aj v dodržiavaní širších štylistických noriem vrátane noriem žánrových, do
rámca ktorých patrí aj aktuálna normu vkusu.
(9) Šum. – Pod šum zahŕňame všetky prekážky, ktoré stoja v ceste
prenosu signálu od vysielača k prijímačovi. Môžu mať charakter objektívnych,
fyzikálnych bariér vyplývajúcich z prostredia, alebo naopak bariér subjektívnych
– mentálnych (kognitívnych), ktoré súvisia s individuálnymi danosťami
a schopnosťami komunikantov. V procese tvorby a následnej realizácie
masmediálneho komunikačného produktu sa však novinár, moderátor, redaktor
musí vyrovnávať aj so špecifickými komunikačnými bariérami, vyplývajúcimi
z charakteru žurnalistickej profesie. Jaroslav Buček (2003, s. 88) v tejto
súvislosti upozorňuje na „neúplný a nedostatočný súbor informácií, s ktorými
moderátor vstupuje do komunikačného procesu, dlhodobé vykonávanie
16 | S t r a n a