STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ č.odboru : 04 – Biológia

Gymnázium, Golianova ulica 68, 949 01 Nitra
STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ
č.odboru : 04 – Biológia
Toxické látky v okrasných rastlinách a eliminácia rizika otravy
2011 Riešiteľ: Radka Vašíčková
Nitra
ročník štúdia: druhý
0

Gymnázium, Golianova ulica 68, 949 01 Nitra
STREDOŠKOLSKÁ ODBORNA CINNOSŤ
č.odboru : 04 – Biológia
Toxické látky v okrasných rastlinách a eliminácia rizika otravy
2011 Riešiteľ: Radka Vašíčková
Nitra
Spoluriešiteľ: Eva Jančiová
Ročník štúdia: druhý
Konzultantka: Ing. Eva Karlubíková
1

POĎAKOVANIE
Chcela by som sa poďakovať Ing. Eve Karlubíkovej za poskytnutie pomôcok ,
zdrojov, za jej ochotu, podporu a pomoc pri zostavovaní práce
2

ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Ja riešiteľ , čestne prehlasujem, ţe Stredoškolskú odbornú činnosť som vypracoval
samostatne a s pouţitím uvedených zdrojov informácií.
Nitra , február 2011 ............................................
podpis
3

OBSAH
ÚVOD 5
PREHĽAD POUŢITEJ LITERATÚRY 6
1. Okrasné rastliny a ich význam ..............................................................7
2. Interiérové jedovaté rastliny
2.1.Oleander ...............................................................8
2.2.Dieffenbachia ...............................................................9
2.3.Durman ................................................................9
3. Exteriérové jedovaté rastliny
3.1.Agát biely .................................................................10
3.2.Štedrec ovisnutý ..................................................................11
3.2.Zlatý dáţď .................................................................11
4. Moţnosti otravy ...............................................................12
5.Ciele práce ................................................................12
6.Materiál a metodika ...............................................................13
7.Sledovanie rizika otravy v meste Nitra
7.1.Výskyt toxických rastlín .................................................................14
7.2.Informovanosť obyvateľstva ................................................................15
Záver ................................................................18
PRÍLOHY
Príloha A – dotazník
A.1. obrazový dotazník
Príloha B – mapa
Príloha C - chemické zloţenie jedov
C.1.- oleandrin + raphidy
C.2.- atropin + robin
C.3. –cytizin + violaxantin
Príloha D – fotodokumentácia záhrady s jedovatou rastlinou
4

ÚVOD
K tejto práci ma viedol záujem o jedy , ich účinky na ľudský organizmus a vyuţitie týchto
jednotlivých rastlín v medicíne , farmácií alebo domácom liečiteľstve.
Z rôznych zdrojov som postupne nachádzala názvy jedovatých rastlín a zistila som, ţe sú
to rastliny aj voľne rastúce v prírode , parkoch , školách alebo aj okrasné rastliny
vyuţívajúce sa v domácnostiach.
Zaujímali ma hlavne ich jedovaté látky a pozitívne aj negatívne účinky. Ľudia v mojom
okolí nevedeli a nezaujímali sa o to , tak som sa rozhodla urobiť prieskum formou
dotazníka na mojej strednej škole medzi ţiakmi od 12 do 18 rokov.
Na základe tohto sa študenti a aj starší ľudia dozvedeli viac o rastlinách , ktoré vidia kaţdý
deň a berú si ich aj domov.
Riziko otravy takýmito látkami sa týka hlavne domácich zvierat alebo malých detí , ktoré
zo zábavy trhajú tieto rastliny a stačí ich rozmrviť v rukách a riziko intoxikácie rastie.
Myslím , ţe táto téma nie je zanedbateľná , čo potvrdzujú aj naše výsledky.
Dúfam , ţe táto práca prispeje k vyššej vedomosti mladých ľudí o jedovatých rastlinách
v ich blízkom okolí a na verejných priestranstvách.
5

PREHĽAD POUŢITEJ LITERATÚRY
Internetové odkazy a publikácie :
1. http://www.inchem.org/documents/pims/plant/pim366.htm#SectionTitle:2.5
Poisonous parts
2. http://en.wikipedia.org/wiki/Nerium_oleander#Toxicity
3. http://en.wikipedia.org/wiki/Cardiac_glycoside
4. http://en.wikipedia.org/wiki/Oleandrin
5. http://cs.wikipedia.org/wiki/Oleandr_obecn%C3%BD
6. http://en.wikipedia.org/wiki/Datura_stramonium
7. http://en.wikipedia.org/wiki/Atropine
8. http://sk.wikipedia.org/wiki/Atrop%C3%ADn
9. http://cs.wikipedia.org/wiki/Dieffenbachia
10. http://en.wikipedia.org/wiki/Raphides
11. http://en.wikipedia.org/wiki/Robinia_pseudoacacia#Toxicity
12. http://en.wikipedia.org/wiki/Toxalbumin
13. http://en.wikipedia.org/wiki/Cytisine
14. http://en.wikipedia.org/wiki/Laburnum_anagyroides
6

1. Okrasné rastliny a ich význam pre človeka
Okrasné rastliny sa hlavne pouţívajú do verejných výsadieb , do záhrad ale veľa sa ich
nachádza aj voľne rastúcich v okolí parkov. Dajú sa nájsť skoro všade. Niektoré okrasné
rastliny sa vyuţívajú aj na medicínske účely ako napríklad tis obyčajný sa vyuţíva pri
chemoterapiách. Väčšina ľudí tieto účinky nepozná a preto ich pouţíva len na ozdobu.
2. Interiérové jedovaté rastliny:
Asi najznámejšia interiérová rastlina je dieefenbachia , ktorú má veľa domácností. Do tejto
skupiny patrí aj durman , inak nazvaný aj anjelská trúba , ktorú nájdeme často aj
v záhradkárskych katalógoch. Najjedovatejšou rastlinou je ale oleander, ktorá sa vyskytuje
v rôznych farbách a preto je dosť ţiadaná do výsadby okrasných záhrad.
7

2.1.OLEANDER (nerium olender)
Rastie v oblasti Stredozemného mora pozdĺţ vodných tokov alebo v roklinách. Je široko
pestovaná v teplom miernom a subtropickom podnebí kde rastie vonku v parkoch ,
záhradách alebo pri cestách(Taliansko).
Táto rastlina je netolerantná k mrazom a preto aj v našich zemepisných šírkach je
pestovaná v zimných záhradách.
Jedovaté sú všetky časti rastliny, vrátane miazgy , a to buď čerstvé sušené alebo varené.
Rozţutie listu pôsobí hneď smrteľne ako aj poţitie medu z tejto rastliny.
Hlavnými jedmi sú srdcové glykozidy.
Najviac študovaný je OLEANDRIN. Oleandrin tvorí bezfarebné a bez zápachové kryštály
.ktoré majú horkú chuť. Otravy sa zvyčajne spôsobujú poţitím niektorej časti tejto rastliny
,medu alebo vdýchnutím dymu z horiaceho oleandra.
Pouţíva sa aj do farmaceutických výrobkov. Tieto výrobky sa pouţívali ako rodenticídy ,
insekticídy a aj ako lieky na poruchu trávenia , proti horúčkam , malárií , pohlavné choroby
ale aj na vyvolanie potratu.
Otrava vzniká hlavne u malých detí u ktorých býva smrteľná. Jeden list oleandra môţe
postačovať na zabitie ovce. Smrteľná dávka sa pohybuje okolo 0.5 mg/kg.
Ďalšou jedovatou látkou je ROSANGERIN. Je to typický kŕčovitý jed a známy je pre
svoje strychnínové účinky. Ako protijed pôsobia barbituráty t.j. lieky na spanie. Je moţné
ho dokázať aj niekoľko mesiacov po smrti.
Otrava prebieha v dvoch štádiách:
1) Nastane zbystrenie zmyslov ale vnímanie bolesti sa zniţuje. Človek je podráţdený
má závraty a ľahko sa zľakne aj maličkostí. Trvá to rôzne dlho asi 15 aţ 30 minút.
2) Náhle, bez príčiny nastanú strychnínové kŕče ktoré sa objavia asi po 1 minúte.
Otrávený je vyčerpaný ale stále je pri vedomí. Nastáva zástava dýchania ,stúpa krvný tlak
a smrť nastáva udusením alebo obrnou srdca .Otrávené dieťa preţije asi 3 záchvaty,
dospelý oveľa viac.
8

2.2. DIEFFENBACHIA (dieffenbachia bowmannii)
Je izbová rastlina, ktorú pestuje doma veľa ľudí. Bunky pritom obsahujú oxaláty vápniku
zvané raphidy.
RAPHIDY sú ihlovo formované kryštály šťaveľanu vápenatého alebo CaCo3.Nachádzajú
sa v špeciálnych bunkách nazývaných idioblasty. Na jednej strane sú tupé a zuţujú sa
do tvaru ihly. Normálne sú štvorstranné ale môţu byť aj ostnaté alebo šesťhranného
prierezu. Vyvolávajú závaţné toxické reakcie a smrteľná dávka je u myší asi 15mg/kg.
Tento jed nemôţe byť denaturovaný varom iba v kyslom prostredí alebo chemických
rozpúšťadlách ako je éter.
2.3. DURMAN (datura stramonium)
Je prudko jedovatá rastlina ktorá rastie v oblastiach od tropického po mierne pásmo.
V niektorých krajinách je pestovanie zakázané no beţne sa nachádza v záhradkárskych
katalógoch pod názvom „ anjelská trúba „.
Celá rastlina je nebezpečne jedovatá pretoţe obsahuje jedovatý alkaloid atropín.
ATROPÍN je tropanový alkaloid s halucinačnými účinkami. Má exitačné účinky na CNS
a tieţ pôsobí na ţľazy .Vyvoláva ťaţké poruchy vedomia , horšie ako hašiš či LSD. Pri
otrave sa objaví sucho v ústach , dehydratovaná koţa , rozšírenie zreničiek , strata vedomia
a kóma. Smrť nastáva dychovou nedostatočnosťou a srdcovou arytmiou. Ako protijed sa
pouţíva fyzostigmín.
Vyuţíva sa ako liek na uvoľnenie hladkého svalstva ale hlavné vyuţitie má v očnom
lekárstve. Rozširuje zrenice a tak umoţňuje diagnózu chorôb. V očných kvapkách pomáha
pri poruchách a poškodení oka. Tieţ aj pri liečbe škuľavosti u detí alebo ranách. Zvyšuje
vnútro očný tlak a preto sa nesmie pouţívať pri osobách trpiacich zeleným zákalom. Svoj
význam má aj pri liečení Parkinsonovej choroby.
Smrťeľná dávka pre dieťa je 10mg a pre dospelého človeka okolo 100mg.
9

3. EXTERIĚROVĚ JEDOVATĚ RASTLINY
Pre túto prácu som vybrala dve najznámejšie exterierové rastliny , ktoré pozná určite
mnoho ľudí. Nachádzajú sa voľne v prírode hlavne v jarnom období a ľudia si ich trhajú na
ozdobu domácností.
3.1. AGÁT BIELY (robinia pseudoaccacia)
Je rastlina , ktorá dorastá do výšky asi 20-25 metrov. Je veľmi významný pre včelárstvo ,
zlepšuje štruktúru pôdy , je málo náročný a veľmi odolný voči chorobám a exhalátom
z priemyslu. Výhodnou vlastnosťou je aj to , ţe na koreňoch má hľuzkovité nitrogenné
baktérie, ktoré dokáţu na seba naväzovať vzdušný dusík a premieňajú ho na organické
formy prijateľné pre rastlinu.
Celá rastlina je značne toxická s výnimkou kvetov. Struky agátu sú malé , ľahké a ľahko
prenesiťeľné na dlhé vzdialenosti. Hoci kôra a listy sú jedovaté , struky po uvarení môţu
byť aj jedlé pretoţe po uvarení sa obsiahnuté jedy rozkladajú teplom.
Jedovatosť tejto rastliny spôsubujú hlavne toxalbumíny robín a fazín.
ROBÍN , FAZÍN sú látky bielkovinovej povahy , ktoré zabezpečujú aglutanáciu
zhlukovanie – červených krviniek.
Príznakmi tejto otravy je nevoľnosť , bolesť hlavy , srdcová slabosť , kŕče , ochrnutie.
Liečebný účinok je veľmi slabý , slúţia skôr ako aromatizujúca látka v čajoch alebo
v ľudovom liečiteľstve ako kvetná droga vo forme záparu pri rôznych kŕčoch.
Je moţné ho pouţiť aj ako homeopatikum pri prekyslení ţalúdka a migréne ţalúdočného
pôvodu.
10

3.2. ŠTEDREC OVISNUTÝ ( laburnum anagyroides)
Je asi najznámejšia pod jej ľudovým názvom zlatý dáţď. Tento ker alebo strom rastie do
výšky 7aţ 13 metrov má zvoncovité kvety ţltej farby.
Celá rastlina je jedovatá vďaka obsahu chinolizidinového alkaloidu cytizinu. Môţe ale
obsahovať aj cholín , kyselinu jablčnú , v kôre sa nachádza pektín a v kvetoch pigment
s oranţovou farbou a tieţ aj potravinárske farbivo E 161 nazývaný violaxantín.
Toxický je ale hlavne CYTIZÍN , látka chemicky veľmi podobná nikotínu. Príznaky
otravy sa dostavia po 30 minútach a prejavuje sa skleslosťou , potením , vracaním
a ospalosťou alebo aj naopak halucináciami , rozšírenými zrenicami , krčami , zástavou
dýchania , kómy a nakoniec nastáva smrť.
Táto látka je síce jedovatá ale veľmi uţitočná vo farmácií. Nachádza sa v lieku vareniklín ,
ktorý sa od roku 2006 pouţíva pre odvykaní fajčenia pre jeho chemickú podobnosť
s nikotínom. Kladné účiky sa dajú pozorovať aj pri miernej opitosti a pri rozpoznávaní
farieb. Tento postup sa ale nedoporučuje , pretoţe pri vysokých dávkach môţe nastať smrť
cez respiračné zlyhanie. Smrteľná dávka pre dieťa sú 2 semená alebo 5 kvetov.
V minulosti sa nim liečili migrény a hystérie. Pomáhal pri otrave arzenikom, ktoré boli
časté lebo v 19. a 20. storočí sa pouţíval v medicíne ako Fowlerov roztok.
3.3. ZLATÝ DÁŢĎ
Je najznámejšia voľne rastúca rastlina. V jedoch je chemicky podobná štedrecu. Obsahuje
toxický cytizín. Má ţlté kvety so zvoncovitými kalichmi. V minulosti sa vyuţíval ako
psychofarmakum pri nadmernej dráţdivosti a migrénach a aj pri liečbe chorôb pečene.
11

4. MOŢNOSTI OTRAVY TOXÍNMI Z RASTLÍN
Otravy z rastlín sa vyskytujú hlavne u malých detí bez dozoru dospelých , no často ani oni
sami nevedia o moţnosti otravy , ktorá prebieha dosť rýchlo.
Otráviť sa môţu aj zvieratá kde voľne na lúkach alebo krajoch ciest niekedy nájdeme aj
iné jedovatá rastliny.
U ľudí je otrava dôsledkom nevedomosti alebo zámena za lesné plody. Jedovaté rastliny
číhajú nielen v prírode, v parku, ale i doma, hlavne ak pestujete izbové kvety. Na našom
území rastie okolo 400 druhov jedovatých rastlín.
U detí môţe mať smrteľné následky zjedenie niekoľkých jadierok mandlí či jadier z kôstky
marhule, broskyne alebo slivky. Otravám jedovatými rastlinami sa dá najlepšie zabrániť,
ak sa ich vôbec nebudete dotýkať. Platí to rovnako o izbových rastlinách. Pokiaľ sú deti
malé, rastlinky by mali byť mimo ich dosahu.
Určité nebezpečenstvo predstavujú aj rastliny s tŕňmi a s ostrými okrajmi listov.
12

5. CIELE PRÁCE
o Získať informácie o výskyte toxických látok v niektorých okrasných rastlinách
a zistiť ich mnoţstvo a vplyv na ľudský organizmus
o Zistiť lokality výskytu vybraných okrasných rastlín v meste Nitra a
v domácnostiach ako izbové rastliny
o Prieskumom overiť informovanosť respondentov rôznych vekových skupín
o výskyte jedovatých látok v rastlinách a ich postojoch k takýmto informáciám
o Preskúmať informovanosť zákazníkov pri nákupe takýchto rastlín
6. MATERIÁL A METODIKA
o Štúdium literatúry a iných dostupných zdrojov informácií
o Terénny prieskum niektorých mestských častí v Nitre (sídlisko Klokočina),
fotofokumentácia a mapovanie výskytu sledovaných rastlín na verených
priestranstvách a otvorených plochách
o Konzultácie so zamestnancami predajní s okrasnými rastlinami rozhovorom aj
elektronickou poštou. Štúdium katalógových ponúk takýchto predajní ( Isola Bella
vo Vrábľoch, pani Adriana Kenderová zo Záhradkárstva v Hurbanove, katalóg
Starkl)
o Prieskum formou dotazníka , ktorý pozostával zo šiestich otázok a bol zameraný na
informovanosť respondentov o sledovaných rastlinách a o ich postojoch
k pestovaniu týchto rastlín. Cieľom dotazníka bolo zistiť moţné riziká poškodenia
zdravia pri kontakte s týmito látkami. Vzor dotazníka a jeho obrazová časť sú
v prílohe [PRÍLOHA A].
13

7. SLEDOVANIE MOŢNÉHO RIZIKA OTRAVY TOXICKÝMI LÁTKAMI
Z NIEKTORÝCH OKRASNÝCH RASTLÍN V MESTE NITRA A JEHO OKOLÍ
7.1.Výskyt toxických rastlín v domácnostiach a na verejne dostupných plochách
V Nitre a jej okolí
Našu práce sme začali zbieraním potrebných informácií o prudšie jedovatých rastlinách
v okolí, o jedoch ktoré obsahujú a ich účinkoch. Pre náš prieskum sme si vybrali
exterérové rastliny : agát biely, štedrec ovisnutý , zlatý dáţď a interiérové rastliny oleander
,durman a dieffenbachiu.Tieto rastliny sme si vybrali preto , lebo sú voľne dostupné na
verejných miestach a aj v domácnostiach. Durman sme pouţili aj preto, lebo jeho
pestovanie nie je na Slovensku pre jedovaté účinky povolené.
Sledovali sme výskyt týchto rastlín v meste Nitra terénnym prieskumom aj formou
dotazníka. Náš prieskum sa uskutočnil v letných a jesenných mesiacoch v roku 2011.
Týkal aj rastu týchto rastlín na voľných priestranstvách na sídlisku Klokočina. Výsledky
sme spracovali a zaznačili do mapky [PRÍLOHA B] aj do fotografickej prílohy. Zamerali
sme sa hlavne sa okolie škôl a škôlok , kde sa rastliny ako štedrec alebo agát nachádzajú
ale aj na záhrady v rodinných domoch. V rôznych lokalitách sme našli všetky sledované
druhy rastlín v interiéri aj v exteriéri.
Zaujímalo nás aj stanovisko predajcov okrasných rastlín okolí Nitry. Ďalšou časťou našej
práce boli e- maily a konzultácie s pracovníkmi a majiteľmi do rôznych väčších aj menších
záhradkárstiev. Musím povedať , ţe sme boli sklamaní nie príliš veľkou ochotou
odpovedať. Z piatich kontaktovaných firiem s namispolupracovali iba dve.
Pýtali sme sa :
o Predávate ľudom rastliny ako sú - oleander , durman, dieffenbachia ....
o Ak áno , informujete o tom ľudí ?
o Nachádza sa , dávate ju do aj do verejnej výsadby ?
o Sú tieto rastliny ţiadané u zákazníkov ?
14

Podľa odpovedí z firiem Isola Bella vo Vrábľoch a Záradkárstvo Kenderová v Hurbanove
sme zistili, ţe tieto rastliny nepredávajú, do výsadby ich nedávajú, ale oleander je často
ţiadaný u zákazníkov.
Durman bol pod názvom Anjelské trúby v ponuke zásielkového obchodu Starkl.
V tlačených materiáloch nebola ţiadna zmienka o toxických účinkoch daných rastlín ani
ţiadne upozornenie či varovanie na to ţe rastliny patria medzi jedovaté, informácie dávajú
iba ústne na poţiadanie zákazníka.
V katalógu STARKL a v časopise ZÁHRADKÁR sme našli aj oleander a tieţ jedovatý tis
obyčajný. Pri ţiadnej z týchto rastlín nebolo nič spomenuté o jej neţiaducich účinkoch
a myslíme si , ţe by to bolo dobré , pretoţe práve tieto rastliny z katalógov si sadia ľudia
v záhradách pre vlastné potreby.
7.2. Informovanosť obyvateľstva o jedovatých rastlinách a ich postoje k ich
pestovaniu a riziku intoxikácie
Náš prieskum sme robili formou dotazníka [PRÍLOHA A].Bol zloţený zo 6 otázok .do
prieskume sme sa snaţili zapojiť študentov aj iných ľudí rôznych vekových kategórií.
Kaţdý respondent mal k dispozícii aj obrazovú prílohu s testovanými rastlinami. Celkom
sa štúdie zúčastnilo 172 respondentov, z toho 148 študentov stredných škôl vo veku 11 aţ
18 rokov a 24 dospelých vo veku od 30 do 80 rokov.
99,3 % respondentov zaujala sledovaná problematika jedovatých rastlín a zamysleli sa nad
moţnosťami otravy. 38% respondentov vedelo o toxických účinkoch aspoň jednej
z uvedených rastlín, z toho 18% vie o toxicite viacerých z nich rastlín. 38% nevedelo
s určitosťou odpovedať na túto otázku a nemali dostatočné informácie o uvedených
rastlinách.. Zvyšných 6% nezaujímalo, ţe uvedené rastliny sú toxické.
Ako miesto výskytu týchto jedovaných rastlín najčastejšie respondenti označili verejné
plochy (park, mesto, príroda) aţ 68 %, pomerne vysoký počet respondentov uviedol ako
miesto výskytu domácnosť ( 42 %) alebo záhradu (23 %), z čoho moţno predpokladať, ţe
uvedené rastliny sa vo veľkej miere pestujú v bytoch a okrasných záhradách, čo zvyšuje
riziko otravy pri kontakte pri nedostatočnej informovanosti majiteľov a návštevníkov .
Respondenti mali moţnosť označiť viac odpovedí .
Graf č. 1. Výskyt sledovaných rastlín v okolí
6% 3% 0
15
23%
42%
68%
park, mesto,príroda
záhrada
domácnosť
neviem
nezaujíma ma to

Z daných rastlín uviedlo aţ 92 % ľudí, ţe pozná štedrec ovisnutý a 93 % zlatý dáţď.
Nachádza sa v okolí všetkých škôl , škôlok a na jar vo verejných priestranstvách.
80% respondentov by jasne spoznalo agát, dieffenbachiu 55%, oleader 42%. Durman
pozná a videlo v okolí aţ 38% respondentov .Tento výsledok je prekvapujúc aj kvôli tomu,
ţe táto rastlina je vo väčšine krajín zakázaná a to aj na Slovensku. Aj v tomto prípade
mohli respondenti zaznačiť viacej odpovedí.
Graf 2 : Výskyt rastlín v okolí bydliska respondentov
100%
80%
60%
40%
20%
0%
Zaujali nás výsledku prieskumu o pestovaní sledovaných jedovatých rastlín.
27% by si rastlinu kúpilo aj keď vie, ţe je nebezpečná. 45 % by si tú rastlinu moţno
kúpili, potrebovali by o nej mať viac informácií, iba 8 % by si takúto rastlinu po
upozornení určite nekúpilo a zvyšných 20 % nepestuje ţiadne rastliny .
Graf č.3 : Záujem respondentov o pestovanie jedovatých rastlín
Určite áno Možno Určite nie Nepestujem
0% 0%
8%
20%
27%
16
45%

Z hľadiska rizika otravy týmito látkami nás zaujímalo, či by respondenti prípade potreby
upozornili na riziko otravy okolie. Z našich posledných odpovedí sme sa dozvedeli ţe iba
33% ľudí je ochotných upozorniť na to aj na verejnosti. 37% opýtaných by na to
upozornilo iba prípade, ţe sú doma alebo v okolí známych a príbuzných, na verejnosti
určite nie. 14% je takých , ktorý si myslia ţe riziko otravy je nízke a preto na to
upozorňovať nebudú. Zvyšných vysokých 16% to nezaujíma , či o tom ostaní vedia .
Graf 4 : Upozornenie na riziko otravy v prípade potreby podľa odpovedí respondentov
Áno,aj na verejnosti
Áno, ale iba doma
Nie, roziko je nízke
Nie, nezaujíma ma
to
17

ZÁVER
V práci sme sa zamerali na výskyt , predaj a pestovanie rastlín, ktoré majú toxické
účinky. Zistili sme, ţe tento problém nie je zanedbateľný, určité riziko poškodenia zdravia
pri kontakte s týmito látkami hrozí najviac u malých detí a domácich zvierat. Jedovatý
môţe byť aj obyčajný med z týchto rastlín, napríklad agátový, alebo voda do ktorej bola
rastlina na dlhší čas uloţená (forsythia – zlatý daţď). Výhodou je , ţe rastliny kvitnú iba
pomerne krátke obdobie počas roka. Najviac rizikové je pestovanie týchto rastlín
v blízkosti predškolských a školských zariadení.
Informovanosť o toxických účinkoch týchto látok a o rastlinách, ktoré ich obsahujú je
nedostatočná. Prišli sme k zaujímavým zisteniam. Aj keď tieto rastliny nie sú v ponuke na
voľný predaj, vyskytujú sa v prírode a širšom okolí pomerne hojne. Pravdepodobne sa
rozmnoţujú iba medzi pestovateľmi, alebo ponuku týchto rastlín oficiálne tieto predajcovia
nezverejňujú. Moţno aj preto nám nechceli poskytnúť viac informácií. Nezaznamenali sme
ţiadnu zmienku o jedovatých látkach , moţnostiach kontaktu s nimi, ani o prevencii
takýchto otráv v zásielkových katalógoch, ani v časopisoch určených pre drobných
pestovateľov. Podľa prieskumu však po upozornení na tento problém oň prejavilo záujem
aţ 94 % respondentov. Iba 6% respondentov si myslí, ţe riziko otravy je veľmi nízke
a nezaujíma ich to. Pri dostatočnom mnoţstve informácií by tieto rastliny pravdepodobne
pestovalo aţ 72 % opýtaných aj napriek tomu, ţe obsahujú jedovaté látky. Taktieţ sme
zistili, ţe sa v našej lokalite pestuje aj durman, dokonca je moţné ho aj kúpiť pod názvom
Anjelské trúby, aj keď je jeho predaj a pestovanie zakázané. Aţ 67 % respondentov
uviedlo, ţe nie sú ochotní upozorniť na verejnosti na riziko otravy jedovatými látkami
z rastlín ani v prípade akútneho ohrozenia zdravia, z čoho tieţ vyplýva, ţe riziko
intoxikácie danými látkami nie je určite zanedbateľné.
Tieto rastliny sa môţu vyuţívať vo farmácii pri výrobe liekov na odvykanie od fajčenia
alebo aj v domácom liečiteľstve. Mali by to byť iba legálne pestované rastliny v rukách
dobre informovaných pestovateľov. Získané informácie by sme chceli publikovať, aby sme
zvýšili informovanosť a minimalizovali riziko otravy pri kontakte s takýmito látkami.
18

ZHRNUTIE
Cieľom tejto práce bolo zistiť negatívne účinky niektorých rastlinných jedov ( atropín,
robín, fazín, cytizín ) na ľudský organizmus. Sledovali sme priamo výskumom v teréne aj
nepriamo formou prieskumu výskyt agátu, durmanu, forsythie, oleandra, dieffenbachie
a štedreca v lokalite Nitra. Svoj prieskum sme doplnili informáciami od moţných
predajcov takýchto rastlín a zistili sme aj pomerne vysoký záujem o pestovanie týchto
rastlín drobnými pestovateľmi. Zaujímali sme sa o informovanosť obyvateľov
o problematike toxických látok v týchto rastlinách s cieľom zniţovať riziká poškodenia
zdravia týmito látkami, ktoré podľa nás nie je zanedbateľné.
RESUMÉ
The aim of this project was to ascertain the nagative effects of some plant poisons
(atropine, robin,fazin,cytisine) on human organism. We monitored right on research field
and so we made a research of localization of acacia , forsythia , datura , oleander ,
dieffenbachia and golden chain in local of Nitra. We supplemented our research with
informations from potential sellers of these plants and we found out a high interest in
growing these plants by small producers. We were intrested in knowledge of people on the
issue of toxic chemicals in these plants in order to reduce the risk of harm on health by
these poisons , which we think is not negligible.
19