You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Farba dúhovky podmieňuje farbu očí a závisí od mnoţstva dúhovkového pigmentu. Keď sa pigment<br />
obmedzuje len na stratum pigmenti iridis, presvitá dúhovkou, kt. má modrý al. modrosivý odtieň.<br />
Keď je pigment aj v stróme, je farba podľa jeho mnoţstva zelená, hnedá aţ tmavohnedá. Čierne oči<br />
sú len u ľudí so silnou pigmentáciou (napr. u černochov). Ble<strong>do</strong>modrá farba očí u novorodencov je<br />
podmienená malým mnoţstvom pigmentu v dúhovkovej stróme. Po chorobe al. dlhom bdení je farba<br />
očí svetlejšia následkom zníţenia mnoţstva krvi v dúhovkových cievach. Keď chýba pigment úplne,<br />
teda aj v zadnom liste dúhovky (u albínov), prevláda červenavý tón dúhovky, podmienený cievnou<br />
spleťou a presvitajúcim očným pozadím.<br />
V nazálnom <strong>do</strong>lnom kvadrante sa môţe vy<strong>sk</strong>ytovať vrodený zárez ako zvyšok uzavretej fetálnej<br />
fissura chorioidea (coloboma iridis). U novorodencov sú v zrenici jemné vločkovité zvyšky po<br />
zrenicovej membráne (membrana pupillaris Wachen<strong>do</strong>rfi), kt. vo fetálnom ob<strong>do</strong>bí uzatvráa zrenicu,<br />
je va<strong>sk</strong>ularizovaná a začína sa resorbovať ku koncu intrauterinného ţivota. Jej zvyšky niekedy lipnú<br />
na zrenicovom okraji dúhovky.<br />
Cievy strednej vrstvy obalov oka tvoria 2 oblasti. V cievovke sa rozvetvujú aa. chorioideae, kým<br />
vrá<strong>sk</strong>ovec a dúhovku vyţivuhjú 2 aa. iridis (nasalis et temporalis) spolu s ramuli ciliares. Obidve<br />
oblasti spolu neanastomozujú. Inervácia je z nn. ciliares breves et longi.<br />
Duhringova choroba <strong>–</strong> [Duhring, Louis, W., 1883 <strong>–</strong> 1913, amer. patológ pôsobiaci v Kansas City]<br />
→dermatitis herpetiformis Duhring.<br />
duch <strong>–</strong> [l. spiritus, mens] 1. hovor. vynikajúca osobnosť; 2. prenesene myšlienková sféra človeka,<br />
myšlienky, myseľ; por. →duša; 3. pojem idealistickej filoz. netelesná, jednoduchá a substanciálna<br />
bytosť spôsobilá k sebavlastneniu pomocou sebave<strong>do</strong>mia a slobodného sebaurčenia a k chápaniu a<br />
u<strong>sk</strong>utočňovaniu nadzmyslových hodnôt (subjektívny d.); op. hmota, bytie.<br />
Nemateriálnosť d. vylučuje látkové bytie, ako aj ,,vnútornú viazanosť na látku“, podľa kt. napr. duša<br />
rastlín a zvierat nemôţe byť a pôsobiť bez najtesnejšieho spojenia s telesným (→hylemorfizmus).<br />
Jednoduchosť d. znamená takú koncentráciu plnosti bytia a sily, ţe nie je zloţený ani z priestorovo<br />
vedľa seba leţiacich častí, ani z bytostných častí. V jednoduchosti a nemateriálnosti d. má korene<br />
jeho schopnosť sebavlastnenia prostredníctvom sebave<strong>do</strong>mia (→ve<strong>do</strong>mie), ako aj jeho schopnosť<br />
poznávať všetko bytie v jeho pravde, <strong>do</strong>brote a jednote a u<strong>sk</strong>utočňovať nadzmyslové hodnoty.<br />
Pretoţe vo svojom konaní nie je d. obmedzený na tesné čiastkové oblasti <strong>sk</strong>utočnosti (ako zmyslová<br />
duša naladená len na zmyslové potreby), ale usporiadaný pre bytie vôbec, vlastní d. neobmedzené<br />
poznávacie schopnosti naladené na pravdu ako takú a v dôsledku toho aj neobmedzenú vôľu<br />
naladenú na hodnotu ako takú. Prirodzenosť d. s jeho rozpätím, kt. sa nemôţe nikdy naplniť<br />
statkami obmedzeného pobytu, vyţaduje neobmedzené trvanie pobytu: d. je stvorený pre<br />
nesmrteľný ţivot, nesmrteľnosť. D. ako nositeľ týchto <strong>do</strong>konalostí a moţností bytia je substanciálnou<br />
bytnosťou (podstatou). Jeho <strong>do</strong>konalosť prirodzeným spôsobom odôvodňuje bytie osoby.<br />
Kresťan<strong>sk</strong>á filozofia rozoznáva viaceré stupne <strong>do</strong>konalosti d. V nekonečnom Boţom d. je vylúčená<br />
kaţdá potencialita, kaţdé čisto akcidentálne bytie a dianie a kaţdá väzba na ostatné predpoklady. V<br />
stvorených čisto duchovných bytostiach (o kt. hovoria zjavenia, ale ich existencia je z filozof.<br />
hľadi<strong>sk</strong>a problematická) je tieţ vylúčená kaţdá viazanosť ich bytia, poznávania a chcenia na látkové<br />
predpoklady. Tzv. duchovná duša človeka <strong>–</strong> má ako bytostná forma tela k nemu bytostne<br />
nevyhnutný vzťah, aj keď faktické spojenie s ním nie je podmienkou jej existencie. Táto forma tvorí v<br />
zmyslovom poznaní a usilovaní s telom účinnú jednotu a aj v duchovnom konaní, kým trvá spojenie<br />
s telom, je aspoň nepriamo viazaná na látkové predbeţné podmienky svojho duchovného konania.<br />
Výtvorom fantázie primitívnych ľudí sú strašidelní d., kt. existencia sa ne<strong>do</strong>kázala.<br />
Ako nositeľ (subjekt) tlaku na u<strong>sk</strong>utočnenie hodnôt nachádza subjektívny d. výraz nielen v ním<br />
formovaných relat. trvajúcich hodnotových stanovi<strong>sk</strong>ách a postojoch, ale aj v dielach d., umenia,<br />
vedy, techniky, sociálnych zariadeniach atď. Kde ľud<strong>sk</strong>ý d. v okázalom spiritualizme pri formovaní
Change language