do – l - datasolution.sk

po predchádzajúcom adhezívnom zápale v mieste dotyku týchto útvarov; pri sekcii býva toto miestio
ţltozeleno sfarbené ţlčou presakujúcou stenou ţlčníka. Pri hornom okraji tela L 1 prechádza pars
sup. ohybom (flexura duodeni superior seu prima) do pars descendens duodeni.
Pars descendens – je dlhá asi 10 cm, zostupuje po zadnej brušnej stene, pri pravej stene tela L 1–3 a
v. cava inferior. Počas svojho priebehu sa kladie pred hilus pravej obličky a hilové útvary (vasa
renalia, pelvis renalis), ku kt. je fixované väzivom. Colon transversum vo frontálnej rovine pars
descendens duodeni a delí ju krátkym začiatkom svojho mesocolom na pars supramesocolica a
inframesocolica.; na prednej strane prvej časti leţí colon transversum, pred druhou časťou sú slučky
tenkého čreva. Pravého boku pars descendens sa dotýka colon ascendens a pečeň, na ľavý bok
nalieha hlava pankreasu. Dorzálne, v brázde medzi pars descendens a pankreasom, prebieha
ductus choledochus, kt. s ductus pancreaticus major preráţa šikmo stenu d. a vyúsťuje spoločne na
papilla duodeni major (Vateri), uloţenej na konci pozdĺţnej riasy plica longitudinalis duodeni, asi 10
cm za pylorom. Asi 3 cm kraniálnejšie na papilla duodeni minor (Santorini) vyúsťuje ductus
pancreaticus minor. Pars descendens prechádza zaoblenou flexura duodeni superior (secunda) do
kaudálnej časti.
Pars inferior (caudalis, horizontalis) – dlhá asi 7 cm, prebieha ako najlepšie fixovaná časť d. cez telo
L 3 vľavo, kríţi pritom na pravej strane ureter, m. psoas major a vasa spermatica interna, ďalej v.
cava inferior a aortu. Na hornú plochu nasadá rozšírená báza pankreasu, v kt. výreze prebiehajú
vasa mesenterica superioria a zostupujú po prednej strane pars caudalis duodeni. Túto stenu,
pokrytú peritoneom, kríţi radix mesostenii, kým na dolnú stenu, opatrenú taktieţ peritoneom,
naliehajú slučky tenkého čreva. Úponom radix mesenterii sa pars inferior duodeni delí na pravú a
ľavú časť (pars infracolica dextra et sinistra).
Pars ascendens – je dlhá asi 5 cm, vystupuje pred aortou, truncus sympathicus sin., ľavý m. psoas
major, vasa spermatica interna a vasa renalia do výšky tela L 2 , kde sa ostrým ohybom (flexura
duodenojejunalis) obracia dopredu a prechádza do jejúna. Prednú a vonakjšiu stranu opatrenú
peritoneálnym povlakom pokrývajú slučky tenkého čreva, mesocolon transversum a ţalúdok;
mediálnu stenu dosahuje processus uncinatus pankreasu .
D. je fixované najmä jeho zrastom so zadnou brušnou stenou, úponom mesocolon transver-sum na
začiatku radix mesenterii. Zhustená časť omentum minus (pars hepato-duodenalius) rozopnutá
medzi pars superioor duodeni a porta hepatis dovoľuje malé pohyby d. na stany, nie však vo
výškovom smere; fixuje tak d. a chráni útvary lig. hepatoduodenale (najmä choledo-chus) od
naťahovania. Pre fixáciu d. v stojacej polohe a chôdzi má význam aj m. suspensorius duodeni
(Treitzi) z hladkých svalových vláken, kt. pripája flexura duodenojejunalis a priľahlú časť d., k bránici
(crus diaphragmaticum sin. pri hiatus aorticus); aj pomerne krátke cievy d. pomáhajú jeho fixácii.
Na prednú brušnú stenu sa d. premieta do regio mesogastrica a regio umbilicalis.
Sliznica d. (s výnimkou sliznice bulbu) sa skladá do cirkulárnych rias (plicae circulares Kerckringi).
Sú tu všade lístkovité villi intestinales a okrem ţliazok charakteristických pre tenké črevo sú v orálnej
polovici, menej v aborálnej časti d. ţliazky (glandulae duodenales Brunneri); sú to tubulárne,
značne vyvinuté a rozvetvené ţľazy, podobné pylorickým ţľazám ţalúdka. Zasahujú do riedkeej
submukózy, príp. svaloviny. Produkujú hlien a proteolytické enzýmy ako pankreas (,,pancreas
secundarium``).
Svalovina d. – je hladká s početnými elastickými vláknami; je usporiadaná do 2 vrstiev: vonkajšej
pozdĺţnej a vnútornej cirkulárnej. Ventrálnu stranu pokrýva peritoneálny povlak. Vzťah k peritoneu
vyplýva z vývojového obdobia, keď mesoduodenum zrastá pravým bokom so zadnou stenou tela,
takţe d. sa z väčšej časti stáva sek. extraperitoneálnym orgánom.