do – l - datasolution.sk

ľudského ducha, ľudskú d. a vegetatívny princíp za princípy reálne oddelené, nemoţno spájať so
skutočnosťou preţívania a zmyslovej jednoty ţivotných procesov. Duchovná d. skôr sama vstupuje
do zmyslovo-vegetatívneho ţivota, aby tento ţivot opäť prijala do svojich sluţieb a späť pripútala k
syntéze plného ľudského ţivota. Napriek jednote d. ako prvého formálne dynamického princípu
všetkých ţivotných činností vyţaduje špecifická rozmanitosť týchto súčinností sprostredkovanie
špecificky rôznymi duševnými schopnosťami, t. j. potenciami a silami, kt. vyvierajú z podstaty d. a sú
na tieto činnosti nasmerované. Rozlišujú sa podľa svojich formálnych objektov (ako je pravda,
hodnota a i.) a druhu pouţívaných aktivít. Tak sa hovorí o pamäti, cite, vôli, zmyslových pudoch,
rozume, zmyslových schopnostiach atď. Duševné schopnosti nie sú časti d., pretoţe d. je
jednoduchá a duchovná. Duchovné duševné schopnosti majú pritom prednosť pred zmyslovými.
Otázka priority rozumu (intelektualizmus) al. vôle (voluntarizmus) je však relatívna, záleţí na tom, z
akého pohľadu sa na ňu odpovedá.
Podľa kresťanskej filozofie sa ľudská d. ako duchovná bytosť nemohla vyvinúť z čisto animálnej d.
zvierat, ako údajne vzniklo telo prvého človeka. Ľudská d. nemôţe pochádzať ani z iných ľudských
d. (generacionizmus, traducionizmus), pretoţe duchovná d. nemôţe vydávať časti seba samej, z kt.
by sa vyvinuli nové d. Kaţdá ľudská d. vďačí za svoj vznik Boţiemu stvoriteľskému aktu. Raz
stvorenú, nemôţe jednoduchú a duchovnú d. zničiť (rozloţiť na časti) ţiadna stvorená sila.
duševná hygiena – syn. mentálna hygiena, psychoprofylaxia. Súbor postupov a opatrení na udrţanie
psych. rovnováhy. Odbor psychiatrie, kt. sa zaoberá vývojom psychických a emočných reakcií
prospešných zdraviu, ako aj návykov, postojov, hodnotení u detí i dospelých.
Prvýkrát sa termín ,,hygiena duše“ al. ,,dietetika duše“ pouţil v 18. a 19 stor. v zmysle ţivotosprávy
(Hufeland a Feuchtersleben). R. 1843 vyšlo dielo W.C. Sweetena ,,Mental hygiene..., r. 1859
návody ako predchádzať duševným chorobám pre duševne chorých pod tým istým názvom od G.
Cooka. I. Ray (1863) definuje mentálnu hygienu ako umenie udrţovať zdravú myseľ a všetky
metódy, kt. udrţujú duševné zdravie.
V modernom poňatí je d. h. hnutie, kt. postupne prerastá do preventívnej psychiatrie. Touto
problematikou sa začalo zaoberať Fínsko (1897) a celosvetovému hnutiu dala podnet kniha Clifforda
Beersa ,,Duša, ktorá sa našla“. Za podpory filantropa H. Phippsa a psychiatra A. Meyera vzniká
začiatok svetového hnutia. R. 1909 vznikol Národný komitét mentálnej hygieny v New Yorku a
časopis Mental Hygiene. Prvý svetový kongres o d. h. sa konal r. 1931 vo Washingtone.
Do d. h. patrí výskum etiologických faktorov, depistáţ, včasná starostlivosť, dispenzáre,
špecializované poradne, otvorené oddelenia, sociálne sluţby, humanizácia psychiatrie,
psychotechnika, zisťovanie sociálnych vplyvov vo vývoji jedinca a i.
duševná choroba – podľa modelu somatických chorôb je jednotkou v sústave chorôb
charakterizovanou určitou etiológiou, patogenézou, prejavmi a príznakmi, priebehom, prognózou a
očakávanou odozvou na zvolený th. zásah; →diagnóza; →duševná porucha; →duševné zdravie.
Označenie choroby so všeobecne platnou abstraktnou dg. slúţi: 1. na pomenovanie choroby al.
poruchy opakujúcej sa pri klin. skúsenosti; 2. na stručnú správu o chorých jedincoch ako
komunikáciu medzi lekármi; 3. ako podklad na utvorenie záveru o prognóze u jednotlivca; 4. ako
podklad na rozhodnutie o voľbe najvhodnejšej th.
Definícia d. ch. vychádza z definície zdravia ako telesnej, duševnej a sociálnej pohody (SZO) a
pojmov štatistickej a ideálnej normy (pritom prvá zodpovedá priemeru, druhá ideálu hodnoty, kt.
dosahuje normálny človek). Z toho vyplývajú aj rozmanité definície d. ch. Ako choroba sa označuje
len individuálne poškodenie zdravia. Je to subjektívny pocit choroby. Iba postihnutý určuje, či jeho
zdravie je obmedzené individuálne al. ,,inštitucionálne``, t. j. spoločnosťou, resp. prekáţkami
utvorenými spoločnosťou.