do – l - datasolution.sk

dystectia, ae, f. – [dys- + l. tectum strecha] dystektia, chybný uzáver nervovej trubice prejavujúci sa
rôznymi anomáliami, napr. anencefáliou, meroanencefáliou, porencefáliou, meningokélou a spina
bifida.
dystelectasis, is, f. – [dys- + g. telos koniec + g. ektasis rozšírenie] →dystelektáza.
dystelektáza – [dystelectasis] nedostatočná vzdušnosť oblasti pľúc následkom čiastočnej obštrukcie
bronchu. Na rtrg. sa prejavuje zníţenou transparenciou. Často z nej neskôr vzniká →atelektáza.
dystelefalangia →Kirnerova deformita.
dystermia – [dysthermia] porucha termoregulácie, napr. následkom hypotalamických porúch.
dysthanasia, ae, f. – [dys- + g. thanatos smrť] →dystanázia.
dysthermia, ae, f. – [dys- + g. thermos teplo] →dystermia.
dysthymia, ae, f. – [dys- + g. thýmos myseľ] →dystýmia.
dysthyreoidismus, i, m. – [dys- + thyreoidea štítna ţľaza] →dystyreóza.
dysthyreosis, is, f. – [dys- + thyreoidea štítna ţľaza] →dystyreóza.
dystokia, ae, f. – [dys- + g. tokos pôrod] dystokia, nepravidelný, sťaţený pôrod.
dystonia, ae, f. – [dys- + g. tonos napätie] dystónia; 1. zníţená schopnosť pruţne vyrovnávať výkyvy
organizmu, porucha rovnováhy medzi sympatikovým a parasypatikovým systémom
(→neurovegetatívna dystónia); 2. skupina ochorení s poruchou tonusu svalstva a hyperkinézami. D.
sa môţu vyskytovať pri loţiskových léziách mozgu v putamen, napr. cievnej lézii, úraze, nádore
mozgu, ecefalitíde, Huntingtonovej chorei, hepatolentikulárnej degenerácii, ale aj bez zistiteľnej
lézie; dystonické →syndrómy.
Dystonia deformans progressiva →dystrophia musculorum deformans.
Dystonia lenticularis – dystónia následkom lézie ncl. lenticularis.
Dystonia lordotica progressiva – lordotická progresívna dystónia, krútý kŕč, krútivá choroba.
Dystonia musculorum deformans – syn. Schwalbeho-Ziehenov-Oppenheimov sy., Ziehenov-
Oppenheimov sy., d. deformans progressiva, dysbasia lordotica progressiva, tortipelvis, torzná
dystónia. Ide o zriedkavú, chron. svalovú deformujúcu dystóniu charakterizovanú skrivením chrbtice
a kŕčovitými kontraktúrami svalstva. Prvý ju opísal Oppenheim a nezávisle od neho Ziehen (1911).
Prejavuje sa asymetrickým postihnutím osového svalstva, preto vzniká torzné drţanie, pri
intermitentnom spazme opakované torzné pohyby, rytmické zášklby a grotesknými poruchami
chôdze. Dajú sa vyprovokovať aktívnym pohybom. Ide o heterogénnu skupinu ochorení. Rozoznáva
sa: 1. autozómovo recesívna forma, kt. sa zjavuje pred pubertou (15 %), postihuje najmä Ţidov; 2.
autozómovo dominantná forma (Ziehenova-Oppenheimova choroba) s génom lokalizovaným na
chromozóme 9, kt. sa sa manifestuje neskôr, a to spočiatku prejavmi dystónie dolných končatín a
poruchami chôdze; ochorenie reaguje na dopu a má ľahší priebeh. Tvorí aţ 85 % prípadov
idiopatickej hereditárnej generalizovanej dystónie.
Dystonia myoclonica – myoklonická dystónia, je autozómovo dominantne dedičné ochorenie, kt.
sa začína v detstve. Okrem dysónie majú pacienti bleskovo rýchle myoklonické zášklby, kt. výrazne
potláčajú stredné dávky alkoholu (dystóniu však neovplyvnia).
Dystonia neurocirculatoria – neurocirkulačná dystónia.
Dystonia neurovegetativa – neurovegetatívna dystónia.