clxxviii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

Z D R U Î E N I E P R E Z A T E P ª O V A N I E B U D O V Zimné obdobie uÏ nastúpilo a pocit tepla s postupom chladn˘ch dní je stále Ïiaducej‰í. Jeho dôleÏitosÈ si uvedomíme najmä vtedy, keì sa vrátime domov alebo do zateplen˘ch objektov. V˘konn˘ riaditeº ZdruÏenia pre zatepºovanie budov Anton NOVOTN¯ má tieÏ isto dobr˘ pocit. Viac v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou. Teplo nielen domova prác v˘znamnej obnovy budov, priãom v‰etky tieto náklady sú súãasÈou nákladov hraden˘ch z bezúroãného úveru. Nutná zloÏitosÈ tohto procesu je takto systémove rie‰ená na profesionálnej úrovni. Pán riaditeº, sme v ‰tádiu, keì uÏ je viac panelákov a budov zateplen˘ch takÏe skúsenosti s realizáciou úloh ‰tátneho Vládneho programu zatepºovania vám nech˘bajú, kde ste zaznamenali najväã‰ie problémy? Vládny program zatepºovania roz‰íril v roku 2009 doteraj‰ie moÏnosti zatepºovaÈ bytové a rodinné domy, priãom do zatepºovanej plochy sa zahrnula plocha zateplenia obvodového a stre‰ného plá‰Èa, v˘meny okien a rie- ‰enia deliacich kon‰trukcii medzi vykurovan˘mi a nevykurovan˘mi priestormi. Z ná‰ho pohºadu sa dá skôr hovoriÈ o napæÀaní pôvodn˘ch zámerov v tomto programe ako o zaznamenaní problémov. NároãnosÈ Ïiadosti sa mala prekonaÈ zapojením projektantov do spracovania Ïiadosti a zahrnutím t˘chto nákladov do oprávnen˘ch nákladov, priãom sme oãakávali aj skvalitnenie projektovej dokumentácie. V tejto fáze bolo kon‰tatovan˘ch dosÈ rezerv. Program bol prv˘ raz zameran˘ ãisto na energetickú hospodárnosÈ v budovách. V˘mena okien a zatepºovanie obvodov˘ch a stre‰n˘ch kon- ‰trukcií svojím obsahom odpovedá v˘znamnej obnove budov a je aj zdrojom najväã‰ích úspor tepla. Snaha u‰etriÈ prostriedky vedie vlastníkov k mylnej predstave ão najviac urobiÈ vo vlastnej réÏii a neobjednaÈ si práce u odborn˘ch firiem. Zabudovanie okien a zhotovenie striech by mala byÈ rovnako kvalifikovaná práca ako je vyÏadovaná od zhotoviteºov zatepºovacích prác. Podiel bytov v bytov˘ch a rodinn˘ch domoch, ktoré je potrebné obnoviÈ je temer identick˘, okolo 600 tisíc bytov, ale zapojenie vlastníkov rodinn˘ch domov je stále nízke. Úspe‰n˘ zaãiatok programu je vyjadren˘ v získaní úverov˘ch zmlúv pre vlastníkov, ktor˘ch Ïiadosti boli v poriadku, ale na zhotovenie a vyhodnotenie zatepºovania majú vlastníci 24 mesiacov, tak- Ïe skutoãné v˘sledky budeme poznaÈ aÏ v roku 2011. Ak˘ máte názor a s ak˘m ohlasom sa stretávate pri vybavovaní Ïiadostí o zatepºovanie? Sú Ïiadosti re‰pektované? Od úãinnosti programu uplynulo necel˘ch 5 mesiacov a môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe suma poÏadovan˘ch prostriedkov v Ïiadostiach prekraãuje limit programu 71 mil. € a poãet vybaven˘ch Ïiadosti dosahuje temer 90 % rozsahu programu. To nasvedãuje nielen záujmu, ale aj pripravenosti Ïiadateºov. O konkrétnych problémoch so ÏiadosÈami vedia najviac povedaÈ pracovníci ·FRB. Vykonávateºom programu sa stal ·tátny fond rozvoja b˘vania. Nemyslíte si, Ïe postup pri vybavovaní podpory na zatepºovanie je príli‰ zloÏit˘, tak ako o tom hovoria niektorí správcovia domov aj v médiách? Program bol doplnen˘ do ·FRB ako ìal- ‰ia forma finanãnej podpory – zatepºovanie bytovej budovy s nulovou úrokovou sadzbou pri financovaní v˘znamnej obnovy budov v plnej v˘‰ke. Dosiahnutie v˘raznej‰ích úspor energie v budovách vyÏaduje kvalifikované rie‰enie od projektanta a preto sa uvaÏovalo s jeho zapojením do vypracovania Ïiadosti na profesionálnej úrovni. Finanãné zahrnutie t˘chto ãinností do oprávnen˘ch nákladov umoÏÀuje vlastníkovi zabezpeãiÈ si kvalifikované zhotovenie projektu, Ïiadosti i zhotovenia Hlavn˘m dôvodom pri zatepºovaní je (zv˘- ‰enie energetickej hospodárnosti budov) zníÏenie energetickej nároãnosti a s t˘m spojené aj ìal‰ie zníÏenie v˘davkov. Aká je predpokladaná úspora, ako sa dá ovplyvniÈ? Pri rie‰ení tepelnej ochrany obvodového a stre‰ného plá‰Èa a v˘mene okien je moÏné dosiahnúÈ 40 – 50 % úspory spotreby tepla. Kvalifikované rie‰enie stále len vytvára predpoklad pre dosiahnutie úspor, ale skutoãn˘ prínos ovplyvÀuje vlastník dôslednosÈou presadenia úsporného rie‰enia a svojím správaním. V˘znamná obnova budov okrem úspor energie priná‰a aj ìal‰ie prínosy. ZabraÀuje zatekaniu do stavby a vzniku hygienick˘ch nedostatkov, vytvára vnútornú pohodu, predlÏuje ÏivotnosÈ stavby o cca 25 rokov. Zni- Ïovaním spotreby energetick˘ch zdrojov rie- ‰i sa napríklad aj energetická bezpeãnosÈ ‰tátu a to je dôvod pre finanãnú podporu vlastníkov budov. Masívna podpora nielen vo forme poskytnutia úverov, ale i dotácií bude si do budúcnosti najväã‰ou motiváciou pre vlastníkov budov. Kto môÏe, poÏiadaÈ o bezúroãn˘ úver, koho sa to t˘ka? Îiadateºom o úver sú ako fyzické osoby vlastníci rodinn˘ch domov a ako právnické osoby spoloãenstvá vlastníkov bytov, bytové druÏstvá a správcovia bytov˘ch domov Existuje ‰tatistika zateplen˘ch bytov˘ch domov, koºko domov a budov e‰te ãaká na zateplenie, s ak˘mi nákladmi je potrebné poãítaÈ? Presná ‰tatistika zateplen˘ch bytov˘ch domov neexistuje a nie je ani evidencia realizovan˘ch bytov cez jednotlivé zdroje podpory. Na uskutoãÀovanie t˘chto prác boli, resp. sú vyuÏívané finanãné prostriedky ‰tátu (podpora zo ·tátneho fondu rozvoja b˘vania a dotácie na odstraÀovanie systémov˘ch porúch), prostriedky Stavebn˘ch sporiteºní a komerãn˘ch peÀaÏn˘ch ústavov a prostriedky vlastníkov bytov (fondy opráv a údrÏby). Presne ‰tatistické údaje rozsahu realizácie a ãist˘ch v˘dajov na obnovu bytov˘ch budov nie sú podrobne sledované u ·FRB a ani u jednotliv˘ch bankov˘ch zdrojov. Rozhodujúca ãasÈ bankov˘ch zdrojov bola pritom doteraz pouÏitá aj na tzv. vylep‰ovanie bytov a iba ãasÈ t˘chto prostriedkov v rozsahu cca 15 % bola pouÏitá na financovanie prác, ktoré majú 41
Z D R U Î E N I E P R E Z A T E P ª O V A N I E B U D O V Prehºad poskytnut˘ch podpôr ·FRB za roky 1996 – 2008 rok zdroje v mil. Sk poãet klientov podporené byty spolu úver NP spolu FO PO spolu nová v˘stavba obnovené 1996 349,06 335,57 13,49 1 022 1 004 18 1 321 1 224 97 1997 1 678,22 1 374,49 303,73 3 545 3 513 32 4 078 3 748 330 1998 3 530,74 2 794,45 736,29 6 917 6 898 19 7 400 6 712 688 1999 1 645,42 1 276,11 369,31 2 787 2 782 5 2 922 2 778 144 2000 3 411,48 2 956,15 455,33 6 180 6 123 57 8 489 6 0422 447 2001 3 685,61 3 659,19 26,42 4 081 3 916 165 9 147 7 677 1 470 2002 5 183,31 5 154,49 28,82 4 367 4 088 279 10 781 9 464 1 317 2003 2 843,98 2 840,16 3,82 4 063 3 967 96 8 300 3 911 4 389 2004 3 383,04 3 382,26 0,78 1 966 1 813 153 5 801 3 983 1 818 2005 3 852,73 3 844,51 8,22 1 622 1 432 190 5 981 4 240 1 741 2006 4 700,52 4 691,74 8,78 1 582 1 279 303 9 341 4 697 4 644 2007 4 266,83 4 260,80 6,03 1 544 1 209 335 11 975 3 744 8 231 2008 4 809,21 4 802,02 7,19 1 325 1 004 321 10 940 4 465 6 475 spolu 43 340,15 41 371,94 1 968,21 41 001 39 028 1 973 96 476 62 685 33 791 FO – fyzická osoba PO – právnická osoba charakter opráv a obnovy bytov˘ch budov. Celkove podºa dostupn˘ch zdrojov MVRR SR do 31.12.2008 bolo na obnovu bytového fondu vynaloÏen˘ch 1 415 522 eur (42 644 miliónov Sk). Na úãely obnovy sa z bankov˘ch zdrojov vynaloÏilo cca 8 170 mil. Sk. Celková ãiastka potreby finanãn˘ch prostriedkov podºa podkladov MVRR SR na obnovu súãasného fondu bytov˘ch budov postaven˘ch v hromadn˘ch formách v˘stavby je vo v˘‰ke 12 229 mil. eur. Je to v‰ak odborn˘ odhad na celkovú obnovu. To znamená nielen prostriedky na rie‰enie energetickej hospodárnosti obnovovan˘ch bytov˘ch domov, ale aj prostriedky na obnovu rozvodov vody, tepla, plynu, elektroin‰talácii a potrebn˘ch zariadovacích predmetov. Pre potenciál obnovy 600 tisíc rodinn˘ch domov pri zateplení a v˘mene okien predstavujú odhadované náklady ìal‰ích 6 971 mil. eur. Z rozsahu doteraj‰ej v˘stavby bytov˘ch budov najväã‰ie úspory je moÏné dosiahnuÈ v˘znamnou obnovou bytového fondu postaveného do konca roku 1989. Do r. 1989 bolo dokonãen˘ch spolu 1 593 123 bytov, z toho 785 357 bytov v bytov˘ch domoch a 801 075 bytov bolo v rodinn˘ch domoch. V rokoch 1990-92 sa dokonãilo e‰te 36 064 bytov˘ch (väã‰inou panelov˘ch domov) a 25 632 rodinn˘ch domov. U postaveného fondu bytov˘ch budov prv˘ch 20 rokov je vymedzen˘ch na cyklickú údrÏbu a opravy bytov˘ch budov. Pri doteraj‰ej realizácii v˘znamnej obnovy v rozsahu cca 25 % potenciál energetick˘ch úspor v budovách na Slovensku v súãasnosti poskytuje pribliÏne: • 600 tisíc bytov v bytov˘ch domoch postaven˘ch do roku 1992 • 600 tisíc rodinn˘ch domov, • 12 000 nebytov˘ch budov. Ak chceme zachrániÈ potrebn˘ fond bytov˘ch ale aj nebytov˘ch budov (cca do roku 2030) a pritom plniÈ ciele v úsporách energie a zniÏovaní emisií CO 2 v bytovom fonde je potrebné do roku 2020 presadiÈ 40 – 50 % z potenciálu moÏn˘ch energetick˘ch úspor pri obnove budov a presadzovaÈ nové opatrenia v nov˘ch budovách. Aké máte informácie o zdrojoch, ktoré sa roãne investujú do obnovy – zatepºovania? âiastoãne som odpovedal uÏ pri predo‰lej otázke. V ·FRB pre ìal‰í rok je uvaÏovan˘ch cca 27 miliónov eur na obnovu bytovej budovy, ão síce odpovedá kaÏdoroãne uvolÀovan˘m prostriedkom na túto formu podpory, ale nedá sa to porovnaÈ s vládnym programom 71mil. eur. Ak sa majú do budúcnosti dosiahnuÈ potrebné úspory tepla vládny program by mal ìalej pokraãovaÈ. Nemali by sa podceÀovaÈ ìal‰ie formy podpory, ktoré poskytujú stavebné sporiteºne a komerãné banky. Pre vlastníkov bytov je dôleÏité, aby im bol poskytnut˘ profesionálny – developersk˘ rozbor v˘hodnosti jednotliv˘ch foriem podpory obnovy budov. Technick˘ stav väã‰iny domov a budov je uÏ star˘, mnohé kon‰trukcie uÏ doÏívajú teda treba investovaÈ aj do v˘meny. Ak˘ to má ìal‰í v˘znam? Treba rozli‰ovaÈ rozdielnu ÏivotnosÈ nosn˘ch kon‰trukcii stavby, ktorá je cca 80 rokov a ÏivotnosÈ technického zariadenia budov a v˘robkov dokonãovacieho cyklu budov, kde ÏivotnosÈ je 25 – 50 rokov. Zatepºovanie budov by malo predlÏiÈ ÏivotnosÈ stavby aspoÀ o 25 rokov. Rozvody vody, tepla, plynu, elektroin‰talácii mali byÈ vo väã‰ine panelov˘ch budov uÏ vymenené, ale to sa zatiaº málo kde vykonalo. Na druhej strane vek a fyzick˘ stav ná‰ho bytového fondu je tak˘, Ïe sa ho oplatí obnoviÈ, zvlá‰È keì na Slovensku je nedostatoãn˘ a nízky podiel bytov na poãet obyvateºov.Je jeden z najniÏ‰ich ak nie najniÏ‰í v Európskej únii. Kvalita zateplen˘ch domov a bytov sa urãite zvy‰uje, aká je ekonomická návratnosÈ? Kvalite zatepºovania je potrebné stále sa venovaÈ, aby zhotovovanie zatepºovacích prác sa nestalo zdrojom budúcich nedostatkov na stavbe. ZdruÏenie pre zatepºovanie budov spolu s TSÚS n.o. presadilo povinnosÈ kvalifikácie zhotoviteºov a vydané licencie pre zhotoviteºov sú kaÏdoroãne preverované. V˘robcovia systémov zatepºovania skvalitÀujú jednotlivé komponenty systému. Ekonomická návratnosÈ zatepºovania sa vypoãíta len z úspor energie, ale zatepºovací systém priná- ‰a aj ìal‰ie úspory, ktoré sa nedajú ekonomicky vyjadriÈ. TieÏ jednotlivé vrstvy systému napríklad povrchové úpravy sa poãas Ïivotnosti stavby musia obnovovaÈ bez ohºadu na zatepºovanie. To v‰etko by sa pri stanovovaní ekonomickej návratnosti malo zohladniÈ. NávratnosÈ je poãítaná v rozmedzí 8 – 12 rokov a to podºa toho, ão do v˘poãtu zapoãítame. Dá sa povedaÈ, Ïe dodatoãné zatepºovanie obvodového a stre‰ného plá‰Èa je najv˘znamnej‰ie pre obnovu budov? Dodatoãné zatepºovanie obvodového a stre‰ného plá‰Èa spolu s v˘menou okien je zdrojom najväã‰ích úspor v spotrebe tepla a popri tom aj pozitívne vpl˘va na ÏivotnosÈ nosn˘ch ãasti stavby a obálky budovy. Je to naozaj v˘znamná obnova budovy, ako hovorí aj prevzat˘ termín z európskej legislatívy. 42
Page 1 and 2: CLXXVIII. ČÍSLO 2009 Parlamentný
Page 3 and 4: E D I T O R I A L ZaslúÏime si ch
Page 5 and 6: S L O V E N S K O - U K R A J I N S
Page 7 and 8: E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Page 9: N Á R O D N Á R A D A S R energie
Page 12 and 13: E N E R G E T I K A N A S L O V E N
Page 14 and 15: V L Á D A S R Ïe chce prispieÈ k
Page 16 and 17: S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E
Page 18 and 19: V L Á D A S R n˘ch domoch, ako aj
Page 20 and 21: MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLN
Page 24 and 25: S T A V B A R O K A 2 0 0 9 archite
Page 26 and 27: S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 34 and 35: B R A T I S L A V A H L A V N É M
Page 36 and 37: Î E L E Z N I â N Á D O P R A V
Page 38 and 39: S L O V E N S K Á A R C H I T E K
Page 46 and 47: · T Á T N Y F O N D R O Z V O J A
Page 52 and 53: N Á R O D N Á R A D A S R miestno
Page 54 and 55: N Á R O D N Á R A D A S R voriac
Page 56 and 57: D I A L Ó G Y O A & E W páchateli
Page 58 and 59: D I A L Ó G Y O A & E W najväã
Page 60 and 61: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 62 and 63: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 64 and 65: P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 72 and 73: S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 74 and 75: S U P E R M O N I T O R (SR sa v ju
Page 76 and 77: S U P E R M O N I T O R Ale pocit,
Page 78 and 79: S U P E R M O N I T O R (KeìÏe re
Page 80 and 81: S U P E R M O N I T O R tívnosti a

clxxviii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

clxxviii. ÄÃslo - home.nextra.sk