13.07.2014 Views

Katolícka náboženská literatúra vydaná v prvej polovici 18. storočia ...

Katolícka náboženská literatúra vydaná v prvej polovici 18. storočia ...

Katolícka náboženská literatúra vydaná v prvej polovici 18. storočia ...

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

KNIŽNÁ KULTÚRA<br />

KATOLÍCKA NÁBOŽENSKÁ LITERATÚRA<br />

VYDANÁ V PRVEJ POLOVICI <strong>18.</strong> STOROČIA<br />

NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO SLOVENSKA<br />

PhDr. Agáta Klimeková, PhD. *<br />

Analýza vydavateľskej produkcie <strong>prvej</strong> polovice <strong>18.</strong> <strong>storočia</strong><br />

na základe bibliografických záznamov v Databáze<br />

slovacikálnych tlačí <strong>18.</strong> <strong>storočia</strong> z územia Slovenska v Referáte<br />

tlačí <strong>18.</strong> a 19. <strong>storočia</strong> Národného bibliografického<br />

ústavu SNK jasne potvrdzuje dominantné postavenie<br />

jezuitských tlačiarní vo vydavateľskej sfére daného obdobia,<br />

ako aj zreteľnú prevahu katolíckej náboženskej<br />

literatúry v ich vydavateľskom programe. Je to pochopiteľné<br />

vzhľadom na spoločenskú klímu daného obdobia,<br />

pretože katolícka cirkev používala ako prostriedok<br />

uplatňovania rekatolizačných snáh a protireformačného<br />

boja práve tlačené slovo, prostredníctvom ktorého mohla<br />

vplývať na široké vrstvy obyvateľstva. Preto sa okrem<br />

latinských vydaní určených predovšetkým tým, pre<br />

ktorých bolo náboženstvo a cirkev povolaním, ako boli<br />

pojednania o rôznych teologických otázkach, náročné<br />

polemiky, liturgická <strong>literatúra</strong>, homiletiká, <strong>literatúra</strong> pre<br />

potreby náboženských spolkov a rádov či oficiálne dokumenty<br />

katolíckej cirkvi, objavujú vo vydavateľskom<br />

programe aj vydania pre laikov, pre ich každodenné náboženské<br />

potreby nielen v latinčine, ale už aj v maďarčine,<br />

nemčine a slovenčine.<br />

Obľúbené boli polemiky, čo odrážalo potrebu<br />

upevnenia moci katolíckej cirkvi a jezuitov prostredníctvom<br />

protireformačne zameranej literatúry. Ustavičná<br />

výmena názorov s myšlienkovými odporcami<br />

si vyžadovala veľkú frekvenciu jej vydávania tlačou.<br />

Šíreniu a upevňovaniu katolíckej viery slúžili aj teologické<br />

úvahy a traktáty domácich teológov i preklady<br />

klasikov. Na vykonávanie náboženských obradov sa<br />

používala liturgická <strong>literatúra</strong>, ktorá sa rýchlo opotrebovávala,<br />

a preto ju museli opakovane vydávať. Medzi<br />

obľúbené žánre patrili aj kázne, ktoré umožňovali<br />

svojím nábožensko-vzdelávacím charakterom ovplyvňovať<br />

široké vrstvy obyvateľstva v protireformačnom<br />

boji. Svoje poslanie plnili dvojnásobne, výkladom<br />

v kostole a následným zverejnením tlačou. Výhodným<br />

vydavateľským artiklom a vhodným prostriedkom<br />

šírenia viery boli modlitebné knižky a spevníky pre<br />

širšie vrstvy obyvateľstva, ktoré sa začali vydávať aj<br />

v národných jazykoch. Používali sa dennodenne, preto<br />

sa ich náklad spravidla rýchlo minul, a keďže boli žiadanou<br />

literatúrou, museli ich vydávať častejšie. V <strong>prvej</strong><br />

<strong>polovici</strong> <strong>18.</strong> <strong>storočia</strong> pôsobili v rámci katolíckej cirkvi<br />

* Slovenská národná knižnica, Martin<br />

e-mail: agata.klimekova@snk.sk<br />

viaceré náboženské spolky, kongregácie a rády, ktoré<br />

vydávali pre potreby vnútornej organizácie vlastnej<br />

činnosti svoje regule, ale aj pojednania k dejinám rádov<br />

a náboženských spolkov, liturgické knihy spojené<br />

s modlitbami a životopisy venované patrónom jednotlivých<br />

rádov a kongregácií.<br />

Ako sme už uviedli, najväčším vydavateľom katolíckej<br />

náboženskej literatúry boli jezuitské tlačiarne v Trnave<br />

a Košiciach. V ich produkcii prevládali predovšetkým<br />

latinské tlače, ktorých odberateľské zázemie bolo redukované<br />

na vzdelanejšie vrstvy, hlavne duchovných,<br />

profesorov univerzity, študentov a obmedzený okruh<br />

vzdelancov. Keďže si uvedomovali silu tlačeného slova,<br />

do svojho vydavateľského programu zaraďovali aj vieroučnú<br />

literatúru pre nižšie vrstvy obyvateľstva v ich národných<br />

jazykoch. Jezuitom vo vydávaní náboženskej<br />

literatúry konkuroval iba Ján Pavol Royer v Bratislave (pozri<br />

tabuľku), ktorý do svojho vydavateľského programu<br />

zaradil diela vydávané dovtedy výlučne Akademickou<br />

tlačiarňou v Trnave. Royer sa však vo svojich vydavateľských<br />

aktivitách viac orientoval na potreby širších vrstiev<br />

obyvateľstva, čo sa odrazilo aj v jazykovom zložení jeho<br />

produkcie, v ktorej je zastúpenie národných jazykov výraznejšie<br />

ako u jezuitov. Táto skutočnosť bola výrazom<br />

podnikateľských aktivít Royera, pretože jeho vydavateľské<br />

zámery neurčoval ideologický boj a konfesionalita,<br />

ale skôr komercionalita a potreba udržania podniku.<br />

Bardejov Bratislava Kežmarok Komárno Košice<br />

3 271 – 3 268<br />

Levoča Púchov Trnava Žilina<br />

1 – 1 273 –<br />

Pre každodenné náboženské potreby obyvateľstva boli<br />

určené modlitebné knižky a spevníky, ktoré mali nábožensko-vzdelávací<br />

charakter. Ich využitie a čitateľské zázemie<br />

bolo veľmi široké, používali sa v každej domácnosti<br />

a čítali ich nielen dospelí, ale aj deti. Modlitby a duchovné<br />

piesne sa každodenným odriekaním stávali prostriedkom<br />

individuálneho styku s Bohom a so svätými. Modlitebné<br />

knihy obsahovali okrem ranných a večerných pobožností<br />

aj modlitby k sviatosti oltárnej, k spovedi, modlitby pre<br />

chorých a umierajúcich, resp. modlitby za zosnulými. Katolícke<br />

modlitby sa obracali aj k svätým, predovšetkým<br />

k Panne Márii alebo k sv. Jánovi Nepomuckému a sv. Ig-<br />

K N I Ž N I C A – R O Č . 9 , Č . 1 1 – 1 2 ( 2 0 0 8 )...................................................................................................<br />

75


AGÁTA KLIMEKOVÁ / KATOLÍCKA NÁBOŽENSKÁ LITERATÚRA VYDANÁ V PRVEJ POLOVICI <strong>18.</strong> STOROČIA<br />

KNIŽNÁ KULTÚRA<br />

nácovi z Loyoly. Vstupnú časť viacerých modlitebných<br />

knižiek tvoril kalendár na príslušný rok s prehľadom cirkevných<br />

sviatkov, čím plnili aj praktický účel. Kalendár<br />

býval vytlačený veľmi prehľadne dvojfarebnou červeno-<br />

-čiernou tlačou. Súčasťou modlitebných kníh bývali aj<br />

litánie, duchovné piesne, žalmy a meditácie, čím dochádzalo<br />

k vzájomnému prelínaniu jednotlivých literárnych<br />

žánrov. Bežný bol aj opačný prípad, keď modlitby boli<br />

súčasťou spevníkov, regúl cirkevných rádov a kongregácií,<br />

ha giografií a pod. Modlitebné knihy boli najčítanejšou<br />

vieroučnou literatúrou, ktorá sa používala každý deň, často<br />

až do úplného opotrebovania, preto bola frekvencia vydávania<br />

týchto kníh vysoká. Napriek tomu sa v priebehu<br />

stáročí veľa exemplárov nezachovalo, o vydaní niektorých<br />

modlitebných knižiek máme dnes len sprostredkované<br />

informácie a viaceré zachované exempláre sú defektné.<br />

Rozsah a typografická úprava modlitebných knižiek<br />

boli rôzne – od rozsahom menších a lacnejších až po typograficky<br />

náročnejšie a reprezentatívnejšie. Väčšinou<br />

však modlitebná <strong>literatúra</strong> patrila medzi cenovo dostupné<br />

tlačoviny. Pri ich výzdobe tlačiarne uplatňovali<br />

najviac drevorez a menšie ozdobné prvky – vlysy, vinety,<br />

ozdobné iniciály a signet jezuitského rádu. V niektorých<br />

vydaniach trnavskej Akademickej tlačiarne, ale najmä vo<br />

vydaniach Royerovej oficíny sa vyskytujú aj medirytinové<br />

ilustrácie a frontispice, ktoré boli dielom významných<br />

zahraničných medirytcov; tí pracovali na objednávky<br />

našich tlačiarní.<br />

Jazykové zloženie katolíckych modlitebných knižiek<br />

a spevníkov dokazuje, že vydavatelia tohto druhu literatúry<br />

(jezuiti a J. P. Royer) si veľmi dobre uvedomovali vieroučné<br />

poslanie modlitieb a piesní, a preto ich vydávali<br />

nielen v latinčine, ale čím ďalej, tým častejšie aj v slovenčine,<br />

maďarčine a nemčine, dokonca medzi vydaniami<br />

Akademickej tlačiarne sa nachádzajú aj modlitby a duchovné<br />

piesne v srbochorvátčine. Vydávanie modlitebných<br />

knižiek nebolo obmedzované privilégiami, podliehali<br />

však cenzúre ako každá tlač v tej dobe, a preto je aj<br />

vo väčšine z nich prítomná devíza cirkevnej aprobácie.<br />

Väčšinu modlitebnej literatúry predstavujú reedície<br />

starších vydaní určených najširšiemu ľudovému publiku<br />

pod rôznymi názvami (Arca domini, Breviarum, Denníček<br />

Rannj, Polednj, a Wečernj, Hora zlatá seraffinská, Knižka<br />

Modliteb Nabožnych, Nebeský budíček, Nebeský Prsten<br />

zlatý, Snopček prosebný, Lelki Fegyverház, Lelki-Liliom-Korona,<br />

Aitatos Énekek és Imádságok, Neu-Tägige Andacht,<br />

Geistliches Übungen-Buch a i.), ktoré obsahovali modlitby<br />

najrôznejšieho druhu, doplnené o duchovné piesne,<br />

rozjímania či litánie. Prevaha neautorizovaných vydaní<br />

dokladá, že tlačiari preferovali opakované vydávanie<br />

starších, overených titulov s minimálnymi úpravami,<br />

ktoré zaručovali komerčný úspech.<br />

Vo vydavateľskej produkcii Jána Pavla Royera sa nachádzajú<br />

väčšinou neautorizované modlitebné knihy<br />

s prevahou nemeckých vydaní, čo dokazuje, že Royer vo<br />

svojom vydavateľskom programe výrazne zohľadňoval<br />

potreby prostredia, v ktorom sa tlačiareň nachádzala.<br />

Mnohé modlitebné knižky vydal Royer sám alebo v spolupráci<br />

s iným vydavateľom, resp. vytlačil titul na objednávku<br />

nakladateľa. Royerova oficína spolupracovala aj pri<br />

vydávaní tohto žánru predovšetkým s bratislavskými knihármi<br />

Františkom Dominikom Spaiserom, 1 Jánom Michalom<br />

Kochbergerom 2 a Jánom Jakubom Finsterbuschom. 3<br />

Výsledkom ich spolupráce sú typograficky náročnejšie<br />

vydania s drevorezovými a medirytinovými ilustráciami.<br />

V spolupráci s knihárom Jozefom Gollnerom vyšla v roku<br />

1745 modlitebná kniha nemeckého kapucína Martina<br />

von Cohem, 4 ktorá patrila od konca 17. <strong>storočia</strong> k najpopulárnejším<br />

modlitebným knihám zahraničného pôvodu.<br />

V slovenskej mutácii vyšla o dva roky skôr vo vydavateľskom<br />

programe Akademickej tlačiarne v Trnave. 5<br />

V roku 1745 vyšla v Royerovej oficíne, s povolením cirkevnej<br />

vrchnosti, v reprezentatívnom prevedení, s množstvom<br />

ilustrácií v texte latinská modlitebná kniha Scala<br />

Jakob. Knihu zdobí medirytinový frontispice G. B. Göza,<br />

vlysy s iniciálami F a 38 celostránkových medirytín s biblickou<br />

tematikou a citátmi zo Starého zákona. Jedna z nich je<br />

signovaná Josephom a Joannesom Klauberom a viaceré<br />

Martinom Engelbrechtom. Aj keď je väčšina medirytín<br />

neautorizovaná, podľa námetov a grafického prevedenia<br />

možno predpokladať, že autormi všetkých ilustrácií boli<br />

uvedení rytci. Modlitebná kniha sa pravdepodobne stretla<br />

s veľkým záujmom, pretože Royerovci sa ju rozhodli vydať<br />

opäť o tri roky neskôr svojím vlastným nákladom, čo je<br />

uvedené aj v imprese diela. Či bola na predchádzajúcom<br />

vydaní kníhtlačiarska dynastia nakladateľsky zainteresovaná,<br />

z titulu nevyplýva, zrejme však áno, inak by ju asi znova<br />

nezaradili do vydania. Vyhotovenie tlače muselo byť vzhľadom<br />

na množstvo ilustrácií finančne náročné a opätovným<br />

vydaním titulu, bez väčších zmien, sa dala očakávať<br />

návratnosť vložených investícií.<br />

V roku 1721 v Bratislave založili uršulínky Bratstvo<br />

božského srdca Ježiša pod patronátom grófky Alžbety<br />

Kataríny Pálfiovej, rod. Erdödiovej. V tom istom roku vytlačil<br />

Royer nemeckú modlitebnú knihu, 6 zostavenú bratislavskými<br />

uršulínkami ako prejav vďaky svojej patrónke,<br />

ktorá finančne podporila vydanie modlitebnej knižky<br />

a ktorej je adresovaná dedikácia v knihe.<br />

Vydávanie modlitebných kníh a spevníkov s finančnou<br />

podporou príslušníčok vyšších spoločenských<br />

vrstiev nebolo ojedinelým javom v danom období. Robili<br />

to v záujme pestovania zbožnosti a katolíckej viery<br />

nielen pre seba a svoje deti, ale aj pre všetkých kresťanov.<br />

Iniciovali vydávanie kníh predovšetkým v jazykoch<br />

národných etník, potom ich darovali svojim deťom, a tak<br />

sa starali o ich náboženskú výchovu.<br />

Zásluhou mecéniek bola viac ráz <strong>vydaná</strong> aj maďarská<br />

modlitebná kniha ostrihomského arcibiskupa Petra<br />

Pázmáňa (1570 – 1637), 7 považovaného za dušu protireformačného<br />

hnutia v Uhorsku. Organickou súčasťou<br />

jeho rekatolizačných úsilí bola jeho vlastná i prekladová<br />

tvorba, medzi nimi aj jeho kresťanská modlitebná kniha,<br />

<strong>vydaná</strong> prvý raz v Graci roku 1606. Už v priebehu 17. <strong>storočia</strong><br />

vyšla niekoľkokrát a ďalšie tri vydania zaznamenala<br />

v <strong>18.</strong> storočí (1701, 1724, 1725) v kníhtlačiarskej dielni<br />

Akademickej tlačiarne v Trnave. Vydanie z roku 1724<br />

vyšlo nákladom Judity Joanelliovej, príslušníčky rodiny<br />

banských podnikateľov na strednom Slovensku, ktorí sa<br />

k nám prisťahovali z Talianska a v druhej <strong>polovici</strong> 17. <strong>storočia</strong><br />

získali barónsky titul.<br />

76 .................................................................................................. K N I Ž N I C A – R O Č . 9 , Č . 1 1 – 1 2 ( 2 0 0 8 )


AGÁTA KLIMEKOVÁ / KATOLÍCKA NÁBOŽENSKÁ LITERATÚRA VYDANÁ V PRVEJ POLOVICI <strong>18.</strong> STOROČIA<br />

Titulný list a frontispice neautorizovanej modlitebnej knižky bratislavských uršulíniek<br />

z vydavateľskej produkcie Jána Pavla Royera v Bratislave<br />

Ako mecénka, ale aj ako autorka vieroučnej literatúry<br />

bola známa Ester Pongrácová, dcéra Františka Pongráca<br />

a Anny Dessewffyovej, vdova po Mikulášovi Aponim.<br />

Finančne podporila vydanie modlitebných knižiek viacerých<br />

svätých otcov, ktoré boli preložené do maďarčiny.<br />

V roku 1719 vydala v Akademickej tlačiarni v Trnave<br />

aj svoje vlastné maďarské modlitby, 8 ktoré rozšírila o litánie<br />

a rozjímania pre duchovnú útechu veriacich. Jej<br />

modlitebná kniha sa stretla s veľkým záujmom medzi<br />

veriacimi, o čom svedčí vyše 30 vydaní v priebehu <strong>18.</strong><br />

a 19. <strong>storočia</strong>.<br />

Medzi Royerove vydania patrí aj slovenská modlitebná<br />

kniha bratislavského kanonika Matúša Žigmunda<br />

Uzeróciho, 9 ktorý ju vydal svojím vlastným nákladom.<br />

Viaceré modlitby sú prevzaté od iných autorov, ako to<br />

sám autor priznáva v názve „…kteregžto kwýtki od giných<br />

syce gsu wybrané: Alle sem přenesené a přesazené<br />

z Prácu a z Nákladkem … Matthaei Uzeroczi…“<br />

Kým medzi bratislavskými vydaniami dominovali nemecké<br />

modlitebné knihy, medzi vydaniami jezuitských<br />

tlačiarní je viac slovenských a maďarských, pretože Akademická<br />

tlačiareň v Trnave mala celouhorskú pôsobnosť<br />

a prostredníctvom svojich predajcov zásobovala vieroučnou<br />

literatúrou veriacich v celej monarchii. Medzi<br />

jezuitskými vydaniami sa nachádza aj niekoľko autorizovaných<br />

modlitebných kníh od domácich (uhorských)<br />

jezuitských autorov, hoci neautorizované knihy sú aj tu<br />

v prevahe. Z nich spomenieme len dve vydania, ktoré<br />

patrili medzi obľúbené knihy od čias svojho vzniku v 13.<br />

a 14. storočí, hlavne medzi ženami. Je to súbor modlitieb<br />

v maďarčine, ktoré zložili nemecké cisterciánky sv.<br />

Gertrúda (1256 – 1302) a sv. Mechtilda z Magdeburgu<br />

(o. 1210 – 1285) 10 a 15 modlitieb, ktoré pôvodne zložila<br />

sv. Brigita (1303 – 1373) a boli súčasťou populárnych<br />

modlitebných knižiek medzi slovenskými veriacimi. 11<br />

Medzi autorizovanými maďarskými modlitebnými knihami<br />

nájdeme i práce sedmohradského biskupa Andrása<br />

Illyésa (1637 – 1712), jeho brata Istvána Illyésa<br />

(1650 – 1711), profesora práva na univerzite v Trnave<br />

a Györgya Mártonffyho (? – 1721), ktorý pôsobil ako farár<br />

v Trnave a od roku 1713 bol sedmohradským biskupom.<br />

Riaditeľ gymnázia v Pezinku a cirkevný hodnostár<br />

Ján Krstiteľ Najmar (1669 – 1766) je autorom slovenskej<br />

modlitebnej knihy venovanej mecenášovi Ladislavovi<br />

Okoličánimu, ktorý svojou finančným darom podporil<br />

vydanie diela 12 .<br />

Zvlášť rozšírený medzi katolíckymi veriacimi bol kult<br />

uctievania Panny Márie formou pobožností, litánií, procesií<br />

a pútí. Na tieto účely sa vydávali osobitné modlitby,<br />

litánie, duchovné piesne a žalmy zasvätené sedembolestnej<br />

Panne Márie a vo vydavateľskej produkcii našich<br />

tlačiarní sme ich zaznamenali tri desiatky.<br />

Nemenej rozšírené a rovnako populárne ako modlitebné<br />

knihy boli spevníky. Vychádzali v národných jazykoch,<br />

pretože boli určené širokým vrstvám čitateľov vrátane<br />

jednoduchého, menej vzdelaného ľudu, mládeže a detí<br />

a slúžili aj ako vhodná učebná pomôcka pri výchove<br />

a vzdelávaní žiakov na školách. Neoddeliteľnou súčasťou<br />

spevníkov boli veršované modlitby, ktorými veriaci<br />

vyjadrovali svoju duchovnú lásku k Ježišovi a Márii, ku<br />

svätým a patrónom. Keďže sa používali každý deň, rýchlo<br />

sa opotrebovávali, čo si vyžadovalo ich opakované<br />

vydávanie a spolu s modlitbami patrili teda medzi lukratívne<br />

vydavateľské žánre. Na ich vydávaní sa popri jezuitoch<br />

spolupodieľal aj Ján Pavol Royer.<br />

Analýza vydavateľskej produkcie ukázala dominanciu<br />

maďarských spevníkov, tak neautorizovaných (Aitatos<br />

énekek, Aitatos énekek és imádságok, Keresztényi oktató<br />

és egyéb áitatos énekek, Szép istenes imádságok és énekek<br />

K N I Ž N I C A – R O Č . 9 , Č . 1 1 – 1 2 ( 2 0 0 8 )...................................................................................................<br />

77


AGÁTA KLIMEKOVÁ / KATOLÍCKA NÁBOŽENSKÁ LITERATÚRA VYDANÁ V PRVEJ POLOVICI <strong>18.</strong> STOROČIA<br />

KNIŽNÁ KULTÚRA<br />

a pod.), ako aj autorizovaných. Na ich vydaní sa najviac<br />

podieľali už spomínaní cirkevní hodnostári, bratia Illyésovci.<br />

András Illyés je autorom viacerých zbierok duchovných<br />

piesní určených na rôzne príležitosti, 13 jeho<br />

brat István Illyés písal predovšetkým piesne a žalmy, ktoré<br />

sa spievali pri poslednom pomazaní a príprave veriaceho<br />

na smrť a posmrtný život, pri zádušných omšiach<br />

a smútočnej rozlúčke so zosnulým. 14 V latinčine vychádzali<br />

predovšetkým žalmy – biblické oslavné básne alebo<br />

spevy, ktoré boli doplnené veršovanými modlitbami<br />

a hymnami (Septem Psalmi Confessionale, Psalmus Miserere,<br />

Hymni et Psalmi).<br />

Hoci pieseň v katolíckych obradoch nemá zďaleka<br />

taký zástoj ako u protestantov, uhorská protireformácia<br />

na čele s Petrom Pázmáňom tiež pochopila, akým účinným<br />

nástrojom duchovného pôsobenia je chrámový<br />

spev veriacich v ľudovej alebo aspoň ľudu zrozumiteľnej<br />

reči. Diecezálna synoda ostrihomská v Trnave v roku<br />

1629 síce rozhodla, že v katolíckych kostoloch sa nesmie<br />

spievať žiadna pieseň, ktorá by nebola schválená cirkevnou<br />

vrchnosťou, no zároveň nariadila, aby sa pristúpilo<br />

k zostaveniu kancionála pre diecézu, ktorá sa vydá nákladom<br />

arcibiskupa. Uplynulo však vyše 20 rokov, kým<br />

v roku 1651 vyšiel maďarský kancionál s názvom Cantus<br />

Catholici a krátko po ňom v roku 1655 v Levoči aj slovenská<br />

verzia Cantus Catholici – Písne katholické, latinské<br />

i slovenské, nové i starodávne.<br />

Titulný list maďarského kancionála pre katolíckych veriacich<br />

z kníhtlačiarskej dielne Akademickej tlačiarne<br />

v Trnave v roku 1738<br />

Najvýznamnejším prameňom pre zostavenie kancionála<br />

boli staršie české kancionále a prebraté piesne z Tranovského<br />

Cithary. Aj keď kancionál vyšiel anonymne,<br />

jeho zostavovateľom bol jezuita Benedikt Szőllősi (1609<br />

– 1656), ktorý pochádzal z Tekova a českú kancionálovú<br />

literatúru spoznal počas svojho pôsobenia v Čechách.<br />

Väčšina z 290 piesní spevníka pochádza z českých kancionálov,<br />

slovenský pôvod má len niečo vyše 40 piesní<br />

a 100 piesní je spoločných s Citharou. V <strong>prvej</strong> <strong>polovici</strong><br />

<strong>18.</strong> <strong>storočia</strong> vyšiel Cantus catholici v maďarskej mutácii<br />

v Akademickej tlačiarne v Trnave dvakrát, 15 pričom jej<br />

nové vydanie bolo rozšírené o nové piesne a žalmy, ako<br />

to vyplýva z titulného listu. Katolícky kancionál sa nestal<br />

takou živou knihou ako Cithara sanctorum, preto v <strong>18.</strong><br />

storočí vznikali ďalšie katolícke spevníky, predovšetkým<br />

rukopisné, ktoré saturovali náboženské potreby slovenských<br />

katolíkov a slúžili na liturgické a pastoračné účely.<br />

Významným prostriedkom vštepovania a upevňovania<br />

viery, najmä medzi jednoduchšími vrstvami obyvateľstva,<br />

boli životopisy svätých, patriarchov a zakladateľov<br />

rádov. Boli vďačnými témami pre mnohých cirkevných<br />

spisovateľov, ktorí prostredníctvom životných príbehov<br />

a utrpení hlavných hrdinov emotívne vplývali na veriacich.<br />

Hagiografie predstavovali výhodný vydavateľský žáner,<br />

ich typografická úprava nebola náročná a medzi veriacimi<br />

boli obľúbené, preto sa okrem latinčiny vydávali aj<br />

v jazykoch národných etník. V početnom zastúpení (vyše<br />

50 vydaní) ich nájdeme nielen vo vydavateľskom programe<br />

jezuitov, ale aj u Royera v Bratislave. Sú medzi nimi<br />

diela zahraničných teológov, ktoré boli prevzaté alebo<br />

preložené, ako aj práce domácich, uhorských teológov,<br />

z ktorých mnohé vyšli vďaka vplyvným mecenášom.<br />

V kníhtlačiarskej dielni J. P. Royera vyšiel niekoľkokrát<br />

životopis sv. Františka Assiského, zakladateľa rádu františkánov<br />

od sv. Bonaventuru (o. 1218 – 1274) v maďarskej<br />

a latinskej mutácii, 16 ktorý bol medzi veriacimi veľmi<br />

obľúbený. Maďarský preklad vytlačil Royer na náklady<br />

rádu klarisiek, latinskú verziu vydali Royerovci svojím<br />

vlastným nákladom. Životopis Františka Assiského v latinčine<br />

vytlačili v roku 1748 aj jezuiti v Trnave, pravdepodobne<br />

na náklady mecenáša Joannesa Pintéra, ktorému<br />

je vydanie dedikované.<br />

V Royerovej oficíne vyšiell v roku 1732 v nemčine, latinčine,<br />

slovenčine a maďarčine životopis alexandrijského<br />

patriarchu sv. Jána Almužníka, 17 ktorého autorom bol<br />

ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházi (1663 – 1745).<br />

Kniha vyšla pravdepodobne na náklady autora, hoci to na<br />

tlači nie je priamo uvedené. Imrich Esterházi bol známym<br />

mecénom a práve on sa zaslúžil o budovanie kultu Jána<br />

Almužníka v Bratislave prestavbou a výzdobou jeho kaplnky<br />

v dóme sv. Martina a založením cirkevného bratstva<br />

pod jeho menom, o čom sa zmieňuje aj v úvode knihy. Na<br />

typografickej úprave tlače si dal Royer veľmi záležať, je<br />

zdobená celostránkovou medirytinovou ilustráciou pred<br />

titulným listom signovanou G. A. Müllerom, ozdobnými<br />

iniciálami, vinetou, vlysom a drobnými typografickými<br />

ozdobami.<br />

Z roku 1727 pochádza neautorizovaný životopis sv. Jakuba<br />

z Márk, ktorý bol 10. decembra 1726 pápežom Benediktom<br />

XII. blahorečený za svätca a ktorý vydal Royer<br />

v nemčine a maďarčine pravdepodobne na náklady spomínaného<br />

Imricha Esterháziho, ktorému je tlač venovaná.<br />

78 .................................................................................................. K N I Ž N I C A – R O Č . 9 , Č . 1 1 – 1 2 ( 2 0 0 8 )


AGÁTA KLIMEKOVÁ / KATOLÍCKA NÁBOŽENSKÁ LITERATÚRA VYDANÁ V PRVEJ POLOVICI <strong>18.</strong> STOROČIA<br />

Titulný list a frontispice neautorizovanej modlitebnej knižky z vydavateľskej<br />

produkcie kníhtlačiarskej dynastie Jána Pavla Royera v Bratislave<br />

Medzi neautorizovanými vydaniami z kníhtlačiarskych<br />

dielní jezuitov nájdeme životopisy sv. Jána Františka, sv.<br />

Jána Nepomuckého, sv. Žigmunda a maďarský životopis<br />

svätej Kataríny, blahorečenej 29. júna 1746 pápežom Benediktom<br />

XIV. Kniha bola určená predovšetkým ženám<br />

a o jej vydanie sa nakladateľsky pričinili dámy z vyšších<br />

spoločenských vrstiev, Constancia Bárkociová a Františka<br />

Okoličániová.<br />

Gabriel Heveneši (1656 – 1715), profesor na Trnavskej<br />

univerzite, provinciál rehole vo Viedni, bol autorom<br />

životopisu o Alojzovi Gonzagovi, ktorý bol v Trnave<br />

vydaný štyrikrát, a rozsiahleho diela o uhorských<br />

svätých, 18 ktoré vyšlo v roku 1737 s finančnou podporou<br />

Antona Révaiho (jemu je adresovaná dedikácia<br />

v diele). Hevenešiho práca vyšla v náročnej, reprezentatívnej<br />

typografickej úprave, zdobí ju 53 medirytinových<br />

ilustrácií.<br />

Autorom päťzväzkovej maďarskej publikácie o živote<br />

svätých je už spomínaný sedmohradský biskup András<br />

Illyés (1637 – 1712), 19 ktorý pri zostavení svojho diela<br />

čerpal údaje zo starších historických prác talianskych<br />

autorov, najmä Alfonsa Villegasa. Prvé vydanie diela<br />

pochádza z Trnavy z roku 1682. V roku 1705 vyšlo v druhom<br />

vydaní všetkých päť zväzkov, ktoré pojednávajú<br />

o Svätej Trojici, Ježišovi Kristovi, Panne Márii, Jánovi<br />

Krstiteľovi, o archanjeloch, svätých apoštoloch, martýroch,<br />

ale aj o cirkevných sviatkoch. V roku 1743 bolo<br />

dielo opäť vytlačené, a to v jednom zväzku ako štvrté<br />

vydanie, pričom bolo doplnené o životopis sv. Jána<br />

Nepomuckého. A. Illyés je autorom aj životopisu svätej<br />

Margity Uhorskej 20 .<br />

Životmi svätých sa zaoberal aj Ján Príleský (1709<br />

– 1790), profesor rétoriky, poetiky a filozofie na univerzite<br />

v Trnave, 21 ktorého dielo vydali jezuiti v Trnave a Košiciach<br />

v <strong>prvej</strong> <strong>polovici</strong> <strong>18.</strong> <strong>storočia</strong> celkovo deväťkrát.<br />

Titulný list diela Gabriela Hevenešiho o uhorských svätých<br />

z vydavateľskej produkcie Akademickej tlačiarne v Trnave<br />

Nižšie vrstvy obyvateľstva mali v <strong>prvej</strong> <strong>polovici</strong> <strong>18.</strong> <strong>storočia</strong><br />

sťažený prístup k biblickým textom, ktoré sa vydávali<br />

K N I Ž N I C A – R O Č . 9 , Č . 1 1 – 1 2 ( 2 0 0 8 )...................................................................................................<br />

79


AGÁTA KLIMEKOVÁ / KATOLÍCKA NÁBOŽENSKÁ LITERATÚRA VYDANÁ V PRVEJ POLOVICI <strong>18.</strong> STOROČIA<br />

KNIŽNÁ KULTÚRA<br />

najmä v latinčine, preto ich recepcia prichádzala do úvahy<br />

len u malej skupiny obyvateľstva s adekvátnym vzdelaním.<br />

Možno aj to bolo príčinou, že medzi najmenej<br />

vydávanú vieroučnú literatúru v <strong>prvej</strong> <strong>polovici</strong> <strong>storočia</strong><br />

patrila Biblia. Vo vydavateľskej produkcii daného obdobia<br />

sme zaznamenali iba jediné úplné maďarské vydanie<br />

Biblie z roku 1732 22 (1. vyd. Viedeň 1626), ktorú na vyzvanie<br />

arcibiskupa Petra Pázmáňa preložil z latinčiny rektor<br />

trnavského kolégia a neskôr vedúci jezuitskej tlačiarne<br />

v Bratislave Juraj Káldi (1573 – 1634). Slovenský preklad<br />

tejto Biblie vyšiel až v roku 1768.<br />

Preklad Biblie od Juraja Káldiho vydanej v roku 1732<br />

v Akademickej tlačiarni v Trnave<br />

Absentujúce vydania Biblie zastupovali evanjeliá a epištoly,<br />

ktoré sa vydávali v národných jazykoch a boli určené<br />

širšiemu okruhu recipientov. Evanjeliá obsahovali<br />

legendy o živote a učení Ježiša Krista a približovali<br />

kresťanskú vieru. Epištoly predstavovali listy apoštolov<br />

k veriacim. Zvyčajne boli súčasťou jedného diela a čítali<br />

sa v kostoloch počas bohoslužieb v nedeľu a počas<br />

sviatkov. V tlačovej produkcii Royerovej oficíny sa nachádzajú<br />

slovenské, nemecké a maďarské vydania evanjélií,<br />

ktoré tlačiar vydal buď svojím vlastným nákladom, alebo<br />

nákladom knihára Františka Dominika Spaisera. Medzi<br />

vydaniami Akademickej tlačiarne v Trnave sme zaznamenali<br />

maďarské a slovenské evanjeliá a epištoly, doplnené<br />

niekoľkými vianočnými a veľkonočnými piesňami,<br />

poučeniami o pravej kresťanskej viere a modlitbami.<br />

Početné zastúpenie medzi katolíckou literatúrou<br />

majú výklady Starého a Nového zákona prípadne komentáre<br />

k nim, písané v latinčine, čo naznačuje ich špe-<br />

cifické čitateľské určenie. Mnohé z nich sú prevzaté, resp.<br />

preložené diela zahraničných teológov (Pierre Le Lorrain<br />

De Vallemont, Jacques Bénigne Bossuet, Nicolaus Hanapus),<br />

práce domácich autorov sú ojedinelé.<br />

Analýza vydavateľskej produkcie naznačuje, že silnú vydavateľskú<br />

pozíciu pri vydávaní katolíckej náboženskej<br />

literatúry mali rôzne cirkevné bratstvá, ktoré pracovali<br />

ako dobrovoľné združenia katolíckych duchovných a veriacich.<br />

Bratstvo bolo viazané na určitý kult v katolíckej<br />

cirkvi, ktorý mali aj vo svojom názve. Činnosť bratstiev<br />

musela byť schválená cirkevnou vrchnosťou, bratstvá<br />

museli mať pevnú organizačnú štruktúru, vlastné regule<br />

a hmotné zabezpečenie. Ich vznik sa datuje od konca<br />

17. <strong>storočia</strong>, ale najväčší počet bratstiev sa zaznamenal<br />

v rokoch 1721 – 1770. Samozrejme, hlavnou úlohou<br />

bratstiev bolo šírenie viery medzi obyvateľstvom v duchu<br />

protireformácie, no ich pôsobenie malo aj širšie spoločenské<br />

aspekty – venovali sa charitatívnej a sociálnej<br />

činnosti, pomáhali vdovám, sirotám, chorým a ľuďom<br />

v núdzi a podporovali rozvoj kultúry, literatúry, hudby<br />

a divadla.<br />

Podľa Tüskésa a Knappovej (1992, s. 6) možno rozdeliť<br />

bratstvá do troch skupín – bratstvá svätých (sv.<br />

Jozefa, sv. Antona z Páduy, sv. Jána Nepomuckého, sv.<br />

Anny a i.), mariánske bratstvá (nepoškvrneného počatia<br />

Panny Márie, Svätého ruženca a i.) a christologické a eucharistické<br />

bratstvá (Svätej Trojice, piatich Kristových<br />

rán a pod). Najviac bratstiev vzniklo v rámci jezuitskej<br />

a františkánskej rehole, najmenej bratstiev (1 – 3) mali<br />

kapucíni, uršulínky, cisterciáni a kamelduni. Z pohľadu<br />

dejín knižnej kultúry zvlášť významné bolo pôsobenie<br />

mariánskych kongregácií, ktoré vyvíjali svoju činnosť<br />

na jezuitských školách. Centrálne miesto v živote kongregácie<br />

patrilo knihe, väčšina z nich spravovala bohatú<br />

knižnicu a zohrávali významnú úlohu pri šírení a popularizácii<br />

vieroučnej literatúry. Organizovali aj školské<br />

divadelné predstavenia, čím podporovali rozvoj divadelníctva.<br />

Cirkevné bratstvá boli významnými zostavovateľmi,<br />

nakladateľmi a objednávateľmi niekoľkých druhov<br />

vydaní, ktoré bezprostredne súviseli s ich pôsobením,<br />

slúžili výlučne vnútorným potrebám bratstiev a členovia<br />

ich používali pri rôznych príležitostiach. Najčastejšie<br />

to boli príručky s modlitbami, rádové predpisy, bohoslužobné<br />

knihy a regule bratstiev, doplnené spravidla<br />

modlitbami, litániami, duchovnými piesňami, prípadne<br />

krátkymi dejinami rádu alebo životopismi svätých a patrónov<br />

bratstva.<br />

Vydania cirkevných bratstiev patrili z hľadiska kníhtlačiara<br />

medzi zaujímavé vydavateľské produkty, pretože<br />

ich vydanie financovali konfraterny, ktoré si ich<br />

vytlačenie objednali. Uvedomil si to aj Ján Pavol Royer,<br />

ktorý v kooperácii s bratstvami vydal viacero titulov. Vo<br />

vydavateľskej produkcii <strong>prvej</strong> polovice <strong>18.</strong> <strong>storočia</strong> sme<br />

zaznamenali takmer 40 vydaní regúl bratstiev, desiatkou<br />

titulov sa na ich vydaní spolupodieľal Royer. Obsahová<br />

štruktúra všetkých vydaní bola podobná – okrem regúl<br />

bratstva, modlitieb, litánií a piesní obsahovali aj odobrenie<br />

pápeža, biskupa alebo iného cirkevného hodnostára.<br />

80 .................................................................................................. K N I Ž N I C A – R O Č . 9 , Č . 1 1 – 1 2 ( 2 0 0 8 )


AGÁTA KLIMEKOVÁ / KATOLÍCKA NÁBOŽENSKÁ LITERATÚRA VYDANÁ V PRVEJ POLOVICI <strong>18.</strong> STOROČIA<br />

Vydávali sa prevažne v národných jazykoch, medzi Royerovými<br />

vydaniami dominovali nemecké tlače, medzi<br />

vydaniami Akademických tlačiarní v Trnave a Košiciach<br />

tlače slovenské (napr. regule Bratstva sv. Antona z Páduy<br />

v Kremnici, Bratstva sv. Pavla pustovníka, Bratstva Panny<br />

Márie karmelitánskej v Stupave, Bratstva najsvätejšieho<br />

Tela Božieho v Nemeckej Ľupči a Trnave a i.).<br />

Okrem regúl vydávali cirkevné bratstvá aj iné druhy<br />

dokumentov. Výlučne z produkcie Royerovej kníhtlačiarne<br />

pochádzajú nemecké príležitostné reči členov<br />

Bratstva Svätej trojice v Bratislave a Komárne, prednesené<br />

na slávnostných zhromaždeniach bratstva vo svojom<br />

vlastnom kláštornom kostole pri Michalskej bráne alebo<br />

v Komárne. Bratstvo založili trinitári, ktorých poslaním<br />

bolo vykupovať zajatých kresťanov zo saracénskeho<br />

zajatia. Dodatočné vytlačenie príležitostných rečí financovalo<br />

buď samotné bratstvo, alebo autor príležitostnej<br />

reči, člen konfraterny, pochádzajúci z majetnejších spoločenských<br />

vrstiev. Rodinu Royerovcov spájali s Bratstvom<br />

Svätej Trojice aj súkromné kontakty, pretože posledný<br />

majiteľ kníhtlačiarne Ján František Anton Royer<br />

bol členom bratstva a 20. mája 1742 predniesol na slávnostnom<br />

zhromaždení príležitostnú reč 23 ako „študent<br />

poetickej triedy“ (Poesos Studioso) bratislavského gymnázia<br />

v kostole konfraterny v Komárne. Z formálnej<br />

stránky predstavujú príležitostné reči stereotypné vydania<br />

– pravidelne sa začínali latinským incipitom, za ktorým<br />

nasledoval dlhosiahly nemecký text so základnými<br />

informáciami o bratstve a jeho poslaní, kde a kedy bola<br />

reč prednesená a kto ju predniesol, s upresnením pôvodu<br />

(Hungaro Comaromiensis, Hungaro Dasiensi, Austriaco<br />

Vienensi, Hungaro Posoniensi) a uvedením, v ktorom ročníku<br />

a v akej triede gymnázia študoval (Poeseos Studioso,<br />

Rhetorices Studioso, Grammatices Studioso). Tlačili sa<br />

s menšími typografickými obmenami – text bol zdobený<br />

drevorezom, vlysmi, vinetami, ozdobnými iniciálami<br />

a menšími typografickými ozdobami.<br />

Spoluprácu Jána Pavla Royera a katolíckej cirkvi dokladá<br />

aj séria vydaní určená širšiemu okruhu čitateľstva s rekatolizačným<br />

zameraním, ktoré vydávali jezuiti a ktoré<br />

jednoduchou formou, najčastejšie formou otázok<br />

a odpovedí alebo rozhovoru, dokazovali veriacim, že<br />

jediným správnym vierovyznaním je katolícke náboženstvo.<br />

Tieto texty sa vydávali v rámci edície Bibliotheca<br />

polemico-catechetica Societatis Jesu ad S. Salvator, ktorá<br />

bola s menšími obmenami uvádzaná na titulnom liste.<br />

Prvé tituly edície sú známe z produkcie Akademickej<br />

tlačiarne v Trnave a Košiciach. S vydávaním rekatolizačných<br />

textov začali Royerovci v roku 1744 a do roku 1750<br />

vytlačili 11 známych titulov v nemčine, slovenčine a maďarčine.<br />

Medzi najpopulárnejšie patrili rozhovory dvoch<br />

priateľov, katolíka Eusébia a nekatolíka Honoria 24 o základných<br />

otázkach katolíckej viery, ktoré vyšli v slovenčine<br />

a maďarčine. Tieto texty sa stali obľúbeným čítaním<br />

veriacich, zaznamenali široký ohlas, a preto vyšiel aj ich<br />

druhý rozhovor o tradícii. 25 Vo vydávaní edície pokračovali<br />

bratislavskí kníhtlačiari aj v druhej <strong>polovici</strong> <strong>18.</strong> <strong>storočia</strong>.<br />

Koľko titulov vyšlo v rámci edície, presne nevieme,<br />

lebo jednotlivé tituly neboli číslované.<br />

Vhodným prostriedkom šírenia viery medzi veriacimi<br />

bola kázeň, ktorú môžeme považovať za literatúru nábožensko-vzdelávacieho<br />

charakteru. Kázeň mala človeka<br />

poučiť, vzdelať, priviesť nielen k premýšľaniu, ale<br />

aj k činom. V <strong>prvej</strong> <strong>polovici</strong> <strong>18.</strong> <strong>storočia</strong> bola kázňová<br />

<strong>literatúra</strong> významným protireformačným prostriedkom,<br />

predovšetkým kázne s charakterom polemík, v ktorých<br />

autor dokazoval význam pravej katolíckej viery v protiklade<br />

s náboženstvom nepravým a zároveň sa snažil<br />

ovplyvniť poslucháča poučným kázaním. Kázne vydané<br />

v tlačenej podobe neboli určené iba veriacim, ale mali<br />

slúžiť aj ako vzor pre začínajúcich kazateľov. Týkalo sa to<br />

najmä súborných vydaní kázňovej literatúry, ktoré nemohli<br />

chýbať v príručnej knižnici ani jedného kazateľa.<br />

Vydávanie kázňovej literatúry z pohľadu kníhtlačiara<br />

predstavovalo výhodný vydavateľský produkt, pretože<br />

vytlačenie financoval autor prostredníctvom vplyvných<br />

mecenášov alebo cirkevná obec, ktorá si vytlačením kázne<br />

chcela uctiť svojho kazateľa. V kníhtlačiarskej dielni<br />

Jána Pavla Royera boli vydané súborné maďarské kázne 26<br />

paulínskeho kazateľa Zsigmonda Csúzyho (? – 1729),<br />

určené na nedeľné a sviatočné bohoslužby. Vydanie diel<br />

finančne podporili mecenáši Martin Selecký a Štefan Kohári,<br />

ktorým sú adresované dedikácie v dielach.<br />

Z Royerovej kníhtlačiarne pochádza aj 7 nemeckých<br />

kázní jezuitského kazateľa, od roku 1741 farára a kanonika<br />

v Bratislave Františka Jozefa Jägera (1703 – 1751),<br />

ktoré predniesol v Bratislave počas bohoslužieb.<br />

Bohatšiu vydavateľskú činnosť (niekoľko desiatok titulov)<br />

v oblasti kazateľskej literatúry vykazovali jezuitské<br />

tlačiarne. Nie div, veď väčšina autorov kazateľskej tvorby<br />

pochádzala z radov jezuitov. Aj na ich vydaniach sa<br />

nakladateľsky spolupodieľali vplyvní mecéni. Okrem súborných<br />

vydaní latinských kázní sv. Petra Chryzóga a Tomáša<br />

Akvinského boli vo vydavateľskom programe zastúpené<br />

hlavne maďarské vydania. Slovenskú kazateľskú<br />

tvorbu reprezentovali nedeľné kázne Alexandra Máčaja<br />

(1660 – 1722), 27 príslušníka paulínskej rehole, slovenského<br />

kazateľa a predstaveného kláštora v Mariánke. Svoju<br />

zbierku kázní označil za pomôcku pre začínajúcich kazateľov<br />

„na pomoc nowotných Kazatelůw také y k Duchownjmu<br />

Vžjtku a Poťěssenj Lidu Sprostěgssyho“. Štýl Máčajových<br />

kázní je jednoduchý, jeho texty obsahujú množstvo citátov<br />

z Biblie, cirkevných a antických autorov v latinčine<br />

s paralelným slovenským prekladom. V mnohých kázňach<br />

vyjadril aj svoje sociálne cítenie a odsúdil vykorisťovanie,<br />

utláčanie a ponižovanie chudobných.<br />

Vo vydavateľskej produkcii Akademickej tlačiarne<br />

v Trnave a Košiciach nájdeme celý rad samostatných<br />

kázní príslušníkov jezuitskej rehole, známych svojou<br />

publikačnou činnosťou – Farkaša Bošániho, Gabriela Bošániho,<br />

Martina Sentivániho, Martina Bíró, Jána Beitela,<br />

Vojtecha Tagániho a ďalších, ktorých vydanie vo väčšine<br />

prípadov podporili štedrí mecéni, príslušníci šľachtických<br />

a zemianskych rodín a vysokí cirkevní hodnostári.<br />

Okrem uvedených žánrov katolíckej náboženskej literatúry,<br />

ktorá bola určená širšiemu čitateľskému okruhu, sa<br />

v <strong>prvej</strong> <strong>polovici</strong> <strong>18.</strong> <strong>storočia</strong> vydalo aj niekoľko stoviek<br />

titulov pre užší okruh vzdelancov, najmä tých, pre kto-<br />

KNIŽNÁ KULTÚRA<br />

K N I Ž N I C A – R O Č . 9 , Č . 1 1 – 1 2 ( 2 0 0 8 )...................................................................................................<br />

81


AGÁTA KLIMEKOVÁ / KATOLÍCKA NÁBOŽENSKÁ LITERATÚRA VYDANÁ V PRVEJ POLOVICI <strong>18.</strong> STOROČIA<br />

KNIŽNÁ KULTÚRA<br />

rých bolo náboženstvo poslaním alebo povolaním. Samozrejme,<br />

takáto <strong>literatúra</strong> sa vydávala väčšinou v latinčine,<br />

s cirkevnou aprobáciou, dokonca niektoré vydania<br />

majú viac aprobácií. Medzi najvydávanejšie teologické<br />

diela patrili prevzaté diela zahraničných teológov – traktáty<br />

o rôznych teologických otázkach, polemiky, mravoučná<br />

<strong>literatúra</strong>, ale aj teologické spisy domácich autorov,<br />

predovšetkým z radov jezuitov.<br />

Je zaujímavé, že diela pápežov a cirkevné nariadenia<br />

vyšli v <strong>prvej</strong> <strong>polovici</strong> <strong>storočia</strong> v zanedbateľnom množstve<br />

– zaregistrovali sme len šesť vydaní apoštolských listov Benedikta<br />

XIII. a Benedikta XIV. a opakované vydania dekrétov<br />

Tridentského koncilu vo vydaní Philippa Chiffleta.<br />

O to viac vydaní zaznamenali vieroučné diela približujúce<br />

sústavu katolíckych dogiem, ktorých cieľom bolo<br />

poučiť čitateľa o obsahu a význame katolíckej viery. Podobné<br />

zameranie mali aj nábožensko-vzdelávacie diela<br />

a mravoučná <strong>literatúra</strong>, ktoré rôznymi argumentmi vysvetľovali<br />

podstatu katolíckeho náboženstva. Dogmatické<br />

poučovanie mohlo byť aj súčasťou polemických spisov<br />

a charakter dogmatiky mali i rôzne meditácie. Aj tu sa rovnako<br />

ako už v toľkých spomínaných príkladoch vzájomne<br />

prelínali rôzne žánre náboženskej literatúry. Všetky však<br />

mali jeden spoločný prvok – vydávali sa v záujme šírenia,<br />

upevňovania a obrany katolíckeho vierovyznania. Medzi<br />

najčastejšie vydávaných zahraničných autorov patrili<br />

Anselm Hörmonseder, Pierre Anat, Giovanni Antonio Ardia,<br />

Melchior Cornaeus, Tobias Lohner, Sv. Róbert Bellarmin,<br />

Alonso Rodriguez, Domenico Viva, Henri Balde a ďalší.<br />

Medzi obľúbenú teologickú literatúru patrili aj diela<br />

Thomasa von Kempena (1380 – 1471), najmä dielo o nasledovaní<br />

Krista, ktoré vyšlo v maďarskom, slovenskom<br />

a nemeckom preklade a bolo určené širšiemu okruhu<br />

čitateľov. O jeho maďarské vydanie 28 sa zaslúžil sám kardinál<br />

Peter Pázmáň, ktorý ho dal prvý raz vytlačiť v roku<br />

1648 vo svojej kníhtlačiarni. V úvode diela autor zdôrazňuje<br />

význam čítania náboženskej literatúry, ktorú nazýva<br />

duševnou potravou a prináša návod, ako ju prijímať (čítať<br />

pomaly, pozorne, systematicky, uvážlivo). Čítanie by sa<br />

malo začať modlitbou a ukončiť rozjímaním a vštepením<br />

si prečítaného textu, aby prinieslo svoje ovocie.<br />

Diela uvedených zahraničných autorov sa vydávali v jezuitských<br />

tlačiarňach pravdepodobne vo väčších nákladoch<br />

a často zostali nerozdistribuované, možno kvôli obmedzenému<br />

čitateľskému potenciálu. Potom sa využívali<br />

na vydávanie promočných téz alebo zoznamov absolventov<br />

univerzity vytlačením nového titulného listu s údajmi<br />

o promočnom akte, čím vyvolávali dojem, že ide o nové<br />

vydanie diela. V podstate tak časť produkcie našla svoje<br />

odbytište vo forme daru absolventa svojím profesorom,<br />

mecénom alebo iným významným osobnostiam. Medzi<br />

najviac publikujúcich domácich jezuitských autorov patrili<br />

Gabriel Heveneši, Martin Sentiváni, Gabriel Serdaheli,<br />

Vavrinec Tapolčáni, Ján Rajčáni, Štefan Dubnický a i.<br />

Rozšíreným žánrom náboženskej literatúry <strong>prvej</strong> polovice<br />

<strong>18.</strong> <strong>storočia</strong> ako dôsledku neutíchajúcich náboženských<br />

rozporov boli polemiky. Ich tvorcovia v nich reagovali<br />

na názory svojich odporcov a prostredníctvom<br />

tlačeného slova odrážali ich útoky. Samozrejme, katolícki<br />

autori vydávaním takto zameranej literatúry stáli<br />

v službách protireformácie. Dokazuje to samotný obsah<br />

polemických prác, ktoré sú ostro namierené proti evanjelikom<br />

a šíreniu reformácie v Uhorsku vôbec. Autormi<br />

polemík boli poprední predstavitelia katolíckej cirkvi<br />

a horliví reprezentanti protireformácie, ktorí sa prostredníctvom<br />

svojich diel snažili dokázať nesprávnosť a neoprávnenosť<br />

druhej viery. Kontroverznými polemikami<br />

s evanjelikmi v službách rekatolizácie je známy univerzitný<br />

profesor Martin Sentiváni (1633 – 1705), ktorý napísal<br />

vyše desať prác polemického charakteru.<br />

Popredným predstaviteľom protireformácie a vládnej<br />

politiky bol Juraj Baršoň (1626 – 1678), od roku 1675<br />

jágerský biskup so sídlom v Košiciach, ktorý bol po odhalení<br />

Vešeléniho sprisahania vymenovaný za kráľovského<br />

splnomocnenca pri prenasledovaní evanjelikov. Baršoň<br />

odňal evanjelikom vyše 100 kostolov a len na Spiši<br />

prinútil okolo 7 000 ľudí konvertovať na katolícku vieru.<br />

Vo svojom polemickom diele 29 odopieral protestantom<br />

všetky práva s odôvodnením, že ich sloboda a samotná<br />

existencia spôsobuje škody rímskokatolíckej cirkvi.<br />

Ako autor polemickej literatúry je známy aj Štefan Pavol<br />

Báčmedei (o. 1690 – 1735), pôvodne evanjelik, ktorý<br />

v roku 1725 konvertoval na katolícku vieru. Jeho dielo, 30<br />

ktoré obsahuje aj autobiografické údaje, má formu priateľského<br />

rozhovoru katolíka s luteránom počas jedného<br />

týždňa, v ktorom katolík presvedčil luterána o svojej<br />

pravde vo veci vierovyznania.<br />

Formy rozhovorov a presviedčania evanjelikov o nesprávnosti<br />

ich náboženstva sa čoraz častejšie objavovali<br />

aj v dielach písaných v národných jazykoch, aby bol aj<br />

obyčajný ľud poučený o možnosti návratu do katolíckej<br />

cirkvi. V diele Farár Politicus Aneb: Zběhlý, a včený Cžlowěk<br />

a Idiota, To gest Sprostak a nevčený Cžlowěk neznámy autor<br />

už v úvode vyslovuje želanie, aby sa všetky kresťanské<br />

konfesie spojili do jednej cirkvi, do rímskej a zdôrazňuje,<br />

že evanjelici, na rozdiel od katolíkov, nie sú vo svojom<br />

učení jednotní. Dielo venoval neznámy autor svojmu patrónovi,<br />

strážnickému farárovi Pavlovi Antonovi Korinkovi,<br />

ktorý pravdepodobne pomohol dielo vydať.<br />

Autorom ostrejších polemík bol Štefan Dubnický (1675<br />

– 1725), ktorý v roku 1718 vydal protireformačnú polemiku,<br />

31 ostro kritizujúcu prijímanie pod „obojím“ spôsobom.<br />

Dielo venoval nitrianskemu biskupovi Ladislavovi<br />

Adamovi Erdödimu, ktorý finančne podporil jeho vydanie.<br />

Na Dubnického dielo v tom istom roku polemicky<br />

zareagoval anonymne Daniel Krman odpoveďou Man<br />

Hu? Co jest to za Mannu skrytau?, v ktorej odmietal ostré<br />

vyjadrenia Dubnického, že evanjelickí kňazi sú „na mysli<br />

porušení a při viře bludní, podvodní proroci a učitelé, cti<br />

a slávy Beránka Božího utrhači, svatokrádežní Ruhači…“.<br />

Odvetou na Krmanovo dielo bola ďalšia polemika z pera<br />

Dubnického, 32 v ktorom Krmana častuje týmito slovami:<br />

„Podwodný prorok z rúchom owčim pod wymisslenym<br />

gmenom Anti-Dubniczay okritý wnitrně pak wlk hltawj<br />

a had priliž gedowatý w neprawem včenj swém sem y<br />

tam se točjcy Lutheránsky Predykant“. Ďalšia z polemík<br />

Štefana Dubnického 33 je napísaná formou priateľského<br />

rozhovoru katolíckeho farára s troma farníkmi, novoevanjelikmi<br />

– politikom, mešťanom a sedliakom, v ktorom im<br />

82 .................................................................................................. K N I Ž N I C A – R O Č . 9 , Č . 1 1 – 1 2 ( 2 0 0 8 )


AGÁTA KLIMEKOVÁ / KATOLÍCKA NÁBOŽENSKÁ LITERATÚRA VYDANÁ V PRVEJ POLOVICI <strong>18.</strong> STOROČIA<br />

vysvetľuje, že jedinou správnou vierou je rímskokatolícke<br />

náboženstvo, pretože „…bez prawég wyri nemuže kdo<br />

spaseny biti … Bez wyri nelze se libity Bohu … Sprawedliwy<br />

z wyri žige. Gestli techdi takowy wassy predkowě/<br />

prawég wyri nemeli (čo patrně gest proto/že od Cyrkwi<br />

wsse obecněg odlučení gsuce/wssecko to/co ona weriti<br />

poručy nechteli) nasleduge/že P. Bohu se nelibyli/á podle<br />

toho spasenj wčneho nedosslj. Což techdi y wy slepi slepých<br />

nasledugjc/do zatracenj upadnut chcete?“<br />

Početné vydania polemickej literatúry by sme mohli<br />

ukončiť dielom snáď najznámejšieho protireformátora<br />

u nás, kardinála Petra Pázmáňa (1570 – 1637), ktorý pochádzal<br />

z kalvínskej rodiny a ako 13-ročný konvertoval<br />

na katolícku vieru. Jeho rekatolizačné úsilie bolo zamerané<br />

na získanie príslušníkov najbohatších magnátskych<br />

rodov do radov katolíkov, čo malo pre cirkev značný<br />

ekonomický a politický efekt, pretože to znamenalo aj<br />

rekatolizáciu poddaných. Veľké nádeje vkladal i do výchovy<br />

a vzdelania mladej generácie – značné finančné<br />

prostriedky venoval na podporu cirkevných škôl a reholí,<br />

ktorým zveril starostlivosť o školy. Najpodstatnejšiu<br />

časť jeho tvorby predstavuje polemická <strong>náboženská</strong> <strong>literatúra</strong><br />

– v skúmanom období bolo znova <strong>vydaná</strong> jeho<br />

polemika s košickým reformovaným kazateľom Petrom<br />

Alvincim, 34 ktorý bol jedným z najvýznamnejších evanjelických<br />

spisovateľov svojej doby. Usiloval sa o zjednotenie<br />

protestantov a ostro vystupoval proti katolíckej<br />

cirkvi a útlaku ľudu Habsburgovcami. Peter Pázmáň vo<br />

svojom diele reagoval na Alvinciho vystúpenia proti katolíckej<br />

cirkvi a hanobeniu zásad jej viery.<br />

Uvedené vydania katolíckej náboženskej literatúry<br />

predstavujú iba časť vydavateľského programu skúmaného<br />

obdobia a vo výpočte by sme mohli pokračovať<br />

ďalšími titulmi. Ich početná prevaha v knižnej produkcii<br />

<strong>prvej</strong> polovice <strong>18.</strong> <strong>storočia</strong> je odrazom vnútorných pomerov<br />

v krajine, rekatolizačnej politiky panovníckeho<br />

dvora a zároveň aj uvedomovania si významu tlačeného<br />

slova ako emotívneho nástroja formovania svetonázoru<br />

širokých vrstiev obyvateľstva.<br />

LITERATÚRA A PRAMENE<br />

1. Tüskés, Gábor – Knapp, Éva. Bruderschaften in Ungarn im 17. und<br />

<strong>18.</strong> Jahrhundert. In Bayerisches Jahrbuch für Volkskunde. München<br />

: Institut für Volkskunde, 1992. 296 s.<br />

2. Databáza územne slovacikálnych tlačí <strong>18.</strong> <strong>storočia</strong> v Referáte tlačí<br />

<strong>18.</strong> a 19. <strong>storočia</strong> NBÚ SNK.<br />

POZNÁMKY<br />

1<br />

Dreyfacher Heiliger und Trostreicher Creutz-Weg. [Bratislava] : In<br />

Verlag Andreae Spaiser, 1723.<br />

2 Geistliches Huellfs-Mittel. Preßburg : zu finden bey Joh. Michael<br />

Kochberger, Burgerl. Buchbinder, 1739.<br />

3 Neu-blühende Andacht zu Verehrung Floriani. Gedruckt zu Preßburg<br />

: und u finden bey Johann Jacob Georg Fuensterbusch Burgerl.<br />

Buchbinder, Anno M.DCC.XXXII. [1732].<br />

4<br />

Der grosse Baum-Garten. Presburg : Verlegst, Joseph Gollner,<br />

1745.<br />

5<br />

Sstepna zahrádka. Trnava : [Akademická tlačiareň], 1743.<br />

6<br />

Vierfache Verbüdnuß. Gedruckt zu Preßburg : bey Johann Paul<br />

Royer, 1721.<br />

7 Imadsagos Koenyv. Nagy-Szombatban : Nyomtattatott az Academiai<br />

Boetuekkel, 1701.<br />

8 Igaz Isteni Szeretetnek Harmattyából nevekedett, drága Koevekkel<br />

kirakott Arany Korona. Nyomtattatott Nagy-Szombatban : Az Académiai<br />

boetuekkel, Gall Friderik által, M.DCC.XIX. [1719] Esztendoeben.<br />

9 Zahradka Duchowňj Z krasnýma Kwýtki wisazena. Wiťissťená<br />

w Presspurku : v Jána Pawla Royera, 1722.<br />

10 Mennyei követek. Kassán : Az Academiai bötükkel, 1927.<br />

11 Denníček Rannj, Polednj, a Wečenj. W Trnawe : [Akademická tlačiareň],<br />

Roku 1710; Nebeský Prsten Zlatý. W Trnawě : w Impressy<br />

Akademické Towarysstwa Gežjssowého, Roku Pán)e 1743.<br />

12 Růže Duchownj. Tyrnaviae : Typis Academicis, per Leopoldum Berger,<br />

1736.<br />

13 Canciones Spirituales ac Morales. Tyrnaviae : [Akademická tlačiareň],<br />

1703; Regi, Es Uy Enekek, Es Isteni Dicsiretek. Nagy-Szombatban<br />

: az Academiai Boetiekkel, 1703. Esztendoeben.<br />

14 Halottas Enekek. Nyomtattatott Nagy-Szombatban : az Academiai<br />

boetuekkel, Gaal Friderik altal, [1721]; Soltári Énekek. Nagy-Szombatban<br />

: Nyomtattatott az Akadem. Boet., 1749 Eszt.<br />

15 Canthus Catholici Ex Editione Szelepcseniana. Régi, és Uj, Deak, és<br />

Magyar Ajitatos Egy-Hazi Enekek és Litaniak. Nagy-Szombatban :<br />

Nyomtattatott az Academiai Boetuekkel, Hoermann János által,<br />

M.D.CCIII. [1703] Esztend.; Cantus Catholici Ex Editione Szelepcseniana.<br />

Régi, És Uj, Deák, És Magyar Ajtatos Egy-Hazi Enekek És Litaniak<br />

Nagy-Szombatban : Nyomtattatott az Academiai Bötükkel,<br />

Berger Leopold-által, M.DCC.XXXVIII. [1738] Esztendöben<br />

16 Meg-Dicsőéttetett Poenitentia Tartásnak Eleven Példája. Posonban<br />

: Royer János Pál által, 1722; Vita Beatissimi P. Francisci Assissiatis.<br />

Posonii : Typis Haeredum Royerinarum, 1747 aj 1748.<br />

17 Leben Dess Heiligen Allmosen=Gebers Joannis ; Vita S. Joannis<br />

Eleemosynarii Alexandrini Patriarchae ; Žywot S. Jana Almuznara<br />

; Alamisnász Sz. Jánosnak Élete.<br />

18 Ungaricae Sanctitatis Indicia. Tyrnaviae : Typis Academicis per Leopoldum<br />

Berger, 1737.<br />

19 Keresztyeni Eletnek Peldaja. Nagy-Szombatban : Nyomtattatott az<br />

Academiai Boetuekkel, M.DCC.V. [1705] Esztendoeben-<br />

20 Pretiosa Margarita. Tyrnaviae : Typis Academicis, Anno 1707.<br />

21 Acta Sanctorum Ungariae. Tyrnaviae : Typis Academicisc Soc. Jesu,<br />

Anno MDCCXLIII. [1743].<br />

22 Szent Biblia. Nagy-Szombatban : Az Academiai Bötükkel Berger<br />

Leopold, MDCCXXXII. [1732].<br />

23 Inscrutabilis Felicitas Die Anergruendliche Glueckseeligkei. Preßburg<br />

: gedruckt bey denen Royerischen Erben, 1742.<br />

24 Prátelské Rozmluwánj Lutherana s Katolíkem o ctěnj Swatých<br />

w nebi králugjcých. Wytisstěno w Presspurku : w Impressy Royerský,<br />

[1746].<br />

25 Zweytes Gespraech zwischen zween guten Freunden Eusebio, einem<br />

Catholischen, und Honorio, einem Uncatholischen uber die<br />

Tradition. [Bratislava] : Typis Royerianis, 1750.<br />

26 Kosárba Rakott Aprólékoa Morzsalék. Nyomtattatott Posonban :<br />

Royer János Pál által, 1725-dik Esztendőben; Lelki Éhséget Enyhítő<br />

… Három Kenyér. Nyomtattatott Posonban : Royer János Pál; Zengedező<br />

Sip-Szó. Nyomtattatott Posonban : Royer János Pál által,<br />

1723-dik Esztendőben.<br />

27 Panes Primitiarum Aneb Chleby Prwotjn. Tyrnaviae : Typis Academicis,<br />

per Fridericum Gall, Anno 17<strong>18.</strong><br />

28 Kempis Tamásnak Kristus Követéséről Négy Könyvei.<br />

29 Veritas Toti Mundo Declarata. Tyrnaviae : Typis Academicis, Anno 1706.<br />

30 Documenta Veritatis Fidei Romano=Catholicae. Tyrnaviae : Typis<br />

Academicis, per Leopoldum Berger, Anno 1733.<br />

31 Manna Absconditum.Apocal. C.2. Manna Skrýta. Tyrnav. : Typis<br />

Acad. Per Frid. Gall, Anno 17<strong>18.</strong><br />

32 Eductus Coluber Tortuosus: Wiwedený točliwi Had. Tyrn. : Typis<br />

Academ. Per Frider. Gall, An. 1723.<br />

33 Congruum Colloqiuum Pryslussné Rozmlauwánj Faráre Katolického<br />

z Troma bowo-Ewangeliky Farnjky swými. W Trnawě : [Akademická<br />

tlačiareň], Roku Páně 1719.<br />

34 Alvinci Péternek Kassai Kalvinista Praedikátornak Egy Tudakozo<br />

Praedikator Nevével iratott oet Levél. Nyomtattatott Kassán : az<br />

Academiai boetuekkel Märcklinger …. által, 1741.<br />

KNIŽNÁ KULTÚRA<br />

K N I Ž N I C A – R O Č . 9 , Č . 1 1 – 1 2 ( 2 0 0 8 )...................................................................................................<br />

83

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!