13.07.2014 Views

Pozdravné listy Štefanovi v rokoch 1861-1863: na 150. výročie

Pozdravné listy Štefanovi v rokoch 1861-1863: na 150. výročie

Pozdravné listy Štefanovi v rokoch 1861-1863: na 150. výročie

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Pozdravné<br />

<strong>listy</strong><br />

"V<br />

Štefanovi<br />

Moysesovi<br />

v <strong>rokoch</strong><br />

<strong>1861</strong>-<strong>1863</strong>


Pozdravné <strong>listy</strong> Štefanovi<br />

Moysesovi v <strong>rokoch</strong> <strong>1861</strong>—<br />

<strong>1863</strong>, ktoré vyšli v Matici<br />

slovenskej v prvom vydaní<br />

v r. 1947 pri <strong>150.</strong> výročí<br />

<strong>na</strong>rodenia jej prvého predsedu,<br />

sú dôkazom mimoriadnej<br />

úcty a obdivu, ktorú<br />

mal u slovenského ľudu.<br />

Nehynúce zásluhy si<br />

získal vedením slovenského<br />

národného vyslanstva<br />

k cisárovi v memorandovom<br />

roku a tým aj o založenie<br />

Matice slovenskej<br />

i slovenských gymnázií.<br />

Štefan Moyses spravoval<br />

osudy slovenského života<br />

podľa vôle ľudu, z ktorého<br />

sám vyšiel, a viedol svoj<br />

národ z plného, priameho<br />

poverenia všetkých stavov,<br />

vrstiev i tried, čoho dôkazom<br />

sú pozdravné, ďakovné,<br />

blahoželacie <strong>listy</strong>, ktorými<br />

Slováci bez rozdielu<br />

vierovyz<strong>na</strong>nia zahrnovali<br />

svojho milovaného „Otca''<br />

a „Vodcu" hneď od roku<br />

<strong>1861</strong>.


41JLWB-<br />

POZDRAVNÉ LISTY<br />

ŠTEFANOVI MOYSESOVI<br />

v <strong>rokoch</strong> <strong>1861</strong> — <strong>1863</strong><br />

NA <strong>150.</strong> VÝROČIE NARODENÍN SVOJHO PRVÉHO PREDSEDU<br />

VYDALA MATICA SLOVENSKÁ<br />

T. Sv. Martin<br />

1947<br />

1 ~Ff=l 1 3 G G 9 2


Pozdravné <strong>listy</strong><br />

Štefanovi Moysesovi<br />

v <strong>rokoch</strong> <strong>1861</strong> — <strong>1863</strong>


Úvodom<br />

Len príkro ťažké národné osudy Slovákov mohly zaviniť, že v historickom<br />

povedomí slovenského človeka za tri posledné pokolenia postupne viac a viac bledol<br />

i strácal sa už z pamäti mohutný, veľkolepý zjav Dr. Štefa<strong>na</strong> Moysesa, tohoto<br />

obdivuhodne zapáleného a príkladne činného Slova<strong>na</strong>, prvého slovenského politikadiplomata<br />

a šťastného vymožiteľa Matice slovenskej. Pamiatka Štefa<strong>na</strong> Moysesa.<br />

<strong>na</strong>rodeného vo Veselom pri Piešťanoch 24. októbra 1797 (f vo Sv. Kríži <strong>na</strong>d Hronom<br />

5. júla 1869), mocne okriala r. 1897 <strong>na</strong>jmä oduševnelo krásnou knihou Svetozára<br />

Hurba<strong>na</strong>-Vajanského 1 ; jed<strong>na</strong>ko predstava o tom, čím <strong>na</strong>ozaj bol a čo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l<br />

tento prvý predseda Matice slovenskej v živote slovenského národa, táto predstava,<br />

v šesťdesiatych <strong>rokoch</strong> minulého storočia taká jasavá, unášajúca i temer neporov<strong>na</strong>teľná,<br />

ako by v novom, dvadsiatom storočí nebola dostatočne a náležité prenikala do<br />

širšej pospolitosti Slovákov. Až jubilejné rozpomienky <strong>na</strong> dejové súvislosti slovenského<br />

národného Memoranda z r. <strong>1861</strong>, ako ich shrnul r. 1943 Dr. Daniel Rapant vo svojej<br />

knihe o Viedenskom memorande 2 , začaly znova prerážať hmlou nevďačného zabú-*<br />

1<br />

Storočná pamiatka <strong>na</strong>rodenia Štefa<strong>na</strong> Moysesa, biskupa baňsko-bystrického,<br />

Jeho veličenstva skutočného tajného radou, doktora filozofie, predsedu Matice slovenskej,<br />

čestného mešťa<strong>na</strong> Turčianskeho Sv. Marti<strong>na</strong>, Mošoviec, Starej Turej atď. *24. októbra 1797.<br />

f 5. júla 1869. Svojim nákladom vydal Knihkupecko-<strong>na</strong>kladatelský spolok, Turčiansky Sv.<br />

Martin. Tlačou Knihťlačiarsko-účastinárskeho spolku. 1897. Strán 191. — Na s. 3—126:<br />

Život Štefa<strong>na</strong> Moysesa. Napísal Svetozár Hurban Vajanský.<br />

2<br />

Daniel Rapant: Viedenské Memorandum slovenské z roku <strong>1861</strong>. Vydala Matica<br />

slovenská v Turč. Sv. Martine, 1943. Strán 535.<br />

7


dania, ktorá tak dlho zastierala vynikajúcu, ligotavú, ušľachtilú postavu Štefa<strong>na</strong><br />

Moysesa v slovenských národných dejinách. Je dosť príčin veriť, že sviatočné oslávenie<br />

<strong>150.</strong> <strong>na</strong>rodenín Štefa<strong>na</strong> Moysesa prispeje vo svojich dôsledkoch výdatnou mierou<br />

k tomu, aby nepriazňou zlých, nežičlivých čias stratená predstava o reprezentačnom,<br />

vodcovskom zástoji prvého predsedu Matice slovenskej v národe vrátila sa <strong>na</strong>trvalo<br />

do historického povedomia Slovákov.<br />

Je to spravodlivé a potrebné tým viac, že Štefan Moyses ostáva pre všetky<br />

časy jagavým vzorom tej mravne pevnej odhodlanosti, ktorá i <strong>na</strong> vysokých a <strong>na</strong>jvyšších<br />

miestach spoločenského, politického i štátnického postavenia smelo, priamo,<br />

dôsledne vie bojovať za prirodzené, historické a večné práva slovenského národa. Tak<br />

sa stalo, že Slováci, keď videli r. <strong>1861</strong>, ako stroskotávajú <strong>na</strong> nesmieriteľnom odpore<br />

Maďarov všetky statočne úprimné a verejne podnikané s<strong>na</strong>hy o legálne zabezpečenie<br />

politických práv pre slovenský národ, pričinením sa Štefa<strong>na</strong> Moysesa išli so svojimi<br />

žalobami, žiadosťami a nádejami rovno ku kráľovi. Na čelo slovenského národného<br />

vyslanstva, ktoré 12. decembra <strong>1861</strong> vo Viedni predložilo spravodlivé a oprávnené<br />

požiadavky slovenského národa panovníkovi, odovzdalo mu Memorandum a dostalo<br />

od neho výsostne záväzné sľuby, postavil sa sám Štefan Moyses. I je nepochybné y<br />

že<br />

bez neho nemohlo dôjsť k tejto odvážnej a úspešnej akcii, a že bez tejto akcie neboli<br />

by Slováci mali Maticu slovenskú (1862—1875), to jest ústredný národný spolok,<br />

ktorý tak nerozlučiteľne úzko súvisí so všetkým tým živelne pohnutým kultúrnym<br />

ruchom matičných rokov v slovenských duchovných dejinách. Štefan Moyses od r.<br />

<strong>1861</strong> stavia sa takýmto činom k samému kormidlu slovenského národného života,<br />

a k tejto úlohe uspôsobovala ho nielen hlboká mravnonáboženská založenosť jeho<br />

osobnosti, nielen spoločensky vysoko dôstojná hodnosť biskupská, ale i bohatá politicko-diplomatická<br />

skúsenosť, ktorú si <strong>na</strong>dobudol za svojho dvadsaťročného pobytu<br />

v Záhrebe ako popredný, osvedčený účastník tuhej borby o zaistenie ústavných práv<br />

chorvátskeho národa proti tvrdým útokom maďarského šovinizmu.<br />

Že Štefan Moyses spravoval osudy slovenského života rovno podľa vôle ľudu,<br />

z ktorého sám bol vyšiel, a že viedol svoj národ z plného, priameho poverenia jeho<br />

všetkých stavov, vrstiev i Med, toho jedinečným dôkazom a dojímavým svedectvom<br />

sú pozdravné, ďakovné, blahoželacie <strong>listy</strong>, ktorými Slováci bez rozdielu vierovyz<strong>na</strong>-<br />

8


nia zahrnovali svojho milovaného „Otca", „Vodcu" i „Mojžiša" hneď od r. <strong>1861</strong>.<br />

V týchto vzácnych, dokumentárnych prejavoch vrúcnej oddanosti slovenské mestá,<br />

obce, osady, spolky a jednotlivci, predstavení, hodnostári a súkromníci, starci, dospeli<br />

a mládež v osobitných listoch aj vo spoločných písomných adresách ďakujú S.<br />

Moysesovi za jeho veľký národný skutok, vyko<strong>na</strong>ný 12. decembra <strong>1861</strong>, vyprosujú<br />

preňho milosť božiu <strong>na</strong> rázne podujatia v záujme Matice slovenskej i všetkých výsostných<br />

potrieb národa, alebo mu želajú čo ako <strong>na</strong>jlepšie vedia k dňu jeho <strong>na</strong>rodenia<br />

či me<strong>na</strong>; a všetci jednosvorne, v nádeji <strong>na</strong> lepšiu budúcnosť, do jeho osoby vkladajú^všetku<br />

svoju dôveru, ktorá sugestívnou silou biblickej viery v mojžišovské,<br />

vysloboditeľské poslanie veľkého slovenského kňaza rozplamenUa sa čoskoro v bezvýhradnú<br />

vospolnú lásku, akú nepožíval dotiaľ zo Slovákov ešte nikto. Súčosné slovenské<br />

noviny, Pešťbudínske vedomosti, už 31. decembra <strong>1861</strong> zaz<strong>na</strong>menávajú, že<br />

„mnohé prípisy dôvery a vďaky ... Osv. p. biskupovi z rozličných strán povďačného<br />

Slovenska prichádzajú" a v tom istom čísle aj uverejňujú jeden z týchto prejavov:<br />

pozdravný list duchovenstva z Turca. Dňa 3. januára 1862 Pešťbudínske vedomosti<br />

znova pripomí<strong>na</strong>jú, že okrem Turca je „mnoho iných korporácii a obci, ktoré ... Osv.<br />

p. biskupovi vďaku a dôveru vyslovily". „My by sme" (písala vtedy redakcia týchto<br />

novín) „čím skoršie sdelenie takých prípisov uctive prosili, aby sme jich v listoch<br />

uverejniť mohli", lebo vraj, hoci „Skutku šlechetnému je on sam cenou a odmenou;<br />

ale srdce šlechetného sa teší a raste videním i viac šlechetných". Odvtedy s času <strong>na</strong> čas<br />

(až do 27. októbra <strong>1863</strong>) prinášal tento hlavný orgán slovenských politických snáh<br />

„Prípisy vďačnosti a dôvery", „Vďakopisy" a „Prípisy" S. Moysesovi, i bolo ich tu<br />

odtlačené úhrnným počtom spolu 76.* Oduševnenie bolo také radostné, že Pešťbudínske<br />

vedomosti 14. februára 1862 uveličene písaly o S. Moysesovi, ako „sipú sa mu<br />

3<br />

Pešťbudínske vedomosti úverejnily r. <strong>1861</strong>—63 pozdravné <strong>listy</strong>, písané<br />

5. Moysesovi, v číslach <strong>na</strong>sledovných dní. Roku <strong>1861</strong>: 31. januára; roku 1862: 10., 14., 21. t<br />

24., 28., 30. januára, 7., 11., 14., 18., 21., 25., 28. februára, 4., 7., 14., 21., 25. marca, 1., 4. f<br />

11., 15., 18., 22., 25. apríla, 6., 9., 16., 23., 30. mája, 3., 10., 13., 24. jú<strong>na</strong>, 5. septembra, 12.<br />

decembra; roku <strong>1863</strong>: 13., 27. januára, 3., 13., 24. februára, 28. augusta, 11., 25. septembra<br />

a 27. októbra. — Zmienky o chystaných alebo odoslatých pozdravných listoch S. Moysesovi<br />

sú v týchto číslach Pešfbudínskych vedomostí: 28. 1. 1862 (Slov. Ľupča, Ľupč. Ulica, Ban.<br />

Bystrica, Kežmarok), 21. II. 1862 (Osrblie, Nová Baňa), 4. IV. 1862 (Užhorod), 16. V. 1862 (Le-<br />

B 9


zo všetkých strán Slovenska prípisy neobmedzenej povdačnosti...<br />

zbožňovanému<br />

hodnostárovi a miláčkovi národa slovenského". Tajní odporcovia i zjavní nepriatelia<br />

slovenského života s úžasom pozorovali toto nevídane prudké šírenie a dvíhanie sa<br />

národného povedomia u Slovákov, i pokúšali sa marit podpisovú akciu za S. Moysesa<br />

vyhrážaním, zastrašovaním a pre<strong>na</strong>sledovaním 4 , ale márne: temnú nenávisť protivníkov<br />

víťazne prekonávala tu vrelá, ohnivá, všetko nízke spaľujúca láska k slovenskému<br />

národu.<br />

Rukopisné pôvodiny pozdravných listov, písaných S. Moysesovi, hneď po<br />

jeho smrti r. 1869, uložené boly v archíve Matice slovenskej v Turč. Sv. Martine, len<br />

niektoré z nich sa dostaly do banskobystrického cirkevného archívu. 5<br />

Po zrušení<br />

Matice slovenskej r. 1875 celý jej kultúrny (rukopisný, tlačený a muzeálny) inventár,<br />

zhabaný a uzamknutý v konfiškovanej budove ústavu (v terajšej Pošte), ležal tu<br />

do r. 1902; vtedy bol prevezený do Nitry a odovzdaný tamojšiemu župnému múzeu.<br />

Keď časť týchto matičných kníh a rukopisov odvezená bola potom r. 1907 do Budapešti,<br />

s prevzatým archívnym materiálom prešly ta i pozdravné <strong>listy</strong>, adresované S.<br />

Moysesovi? Rozumie sa, že Slováci po zrušení Matice slovenskej opätovne sa domávoča),<br />

12. VIII. 1862 (Senica), 15. VIII. 1862 (Novohrad), 19. IX. 1862 (Lipt. Sv. Mikuláš),<br />

20. III. <strong>1863</strong> (zpráva, že 6. januára <strong>1863</strong> pozdravné <strong>listy</strong> poslali/ ev. cirkvi v obciach: D. Rubín,<br />

Veličná, Istebné, taškov a Jaseňová).<br />

4<br />

Peštbudínske vedomosti 28. marca 1862 (v „Dopise" z Liptova) oz<strong>na</strong>movaly, ako<br />

rozširujú nepriatelia Slovákov falošné zprávy o tom, ,£e vraj vláda zakázala také prípisy<br />

posielať a potom uverejňovať*, a Svetozár Hurban-Vajanský zaz<strong>na</strong>menáva r. 1897 o Š. Moysesovi<br />

(vo svojej knihe o ňom <strong>na</strong> s. 75), že „k nemu sypaly sa adressy dôvery a súhlasu so<br />

všetkých strán, ačkoľvek ľudí podpísavších, úrady stíhaly a všemožne pre<strong>na</strong>sledovaly".<br />

5<br />

V lete 1947 <strong>na</strong>šly sa v banskobystrickom r. k. cirkevnom archíve tri pozdravné<br />

<strong>listy</strong>, ktoré prejavujú vďaku i dôveru Štefanovi Moysesovi za jeho národné podujatia, súvisiace<br />

priamo s jeho viedenskou cestou v decembri 1862; sú to <strong>listy</strong>, majúce v <strong>na</strong>šom poradí<br />

č. 1,10, 42. — I<strong>na</strong>k obraz, ktorý sa nám črtá z pozdravných listov, písaných Š. Moysesovi v <strong>rokoch</strong><br />

<strong>1861</strong>—63 <strong>na</strong> z<strong>na</strong>k bezvýhradnej, obecnej, národnej dôvery, úcty a lásky, dobre doplňujú<br />

tie v hojnom počte zachované prejavy, ktorými bol Moyses vítaný pri rozličných príležitostiach,<br />

blahoželania, ktoré dostával <strong>na</strong> deň svojho <strong>na</strong>rodenia i me<strong>na</strong>, ako aj žiadosti a ďakovania,<br />

ktoré mu prichádzály zo všetkých strán Slovenska, i z bratských slovanských zemí a<br />

z ostatnej cudziny.<br />

6<br />

V soz<strong>na</strong>me odovzdaných a prevzatých predmetov, ktoré podpísal správca nitrian-<br />

10


hali, aby zhabaný majetok Matice slovenskej bol národu vrátený, a vedenie Széchenyiho<br />

Krajinskej knižnice Maďarského národného múzea (direktor Lad. Fejérpataky):<br />

ako i maďarské Ministerstvo osvety (štátny tajomník Michal Zsilinszky) túto žiadosť<br />

podporovali, ale dobrý úmysel <strong>na</strong>razil <strong>na</strong> odmietavé politické stanovisko maďarského<br />

Ministerstva vnútra. Až keď bola uzavretá 1. októbra 1940 dohoda o výmene spisového<br />

materiálu medzi slovenským a maďarským štátom, <strong>na</strong>šiel sa právny podklad nú<br />

vymáhanie staromatičného kultúrneho majetku. Výsledkom týchto snáh bolo, že<br />

roku 1942 vrátUy sa nám z Budapešti vzácne pamätnosti z kultúrnych sbierok Matice<br />

slovenskej, medzi nimi aj 52 pozdravných listov Š. Moysesovi z rokov <strong>1861</strong>—S3. 7<br />

Týchto 52 listov, spolu s týmito troma, ktoré sa <strong>na</strong>šly r. 1947 v banskobystrickom<br />

r. k. cirkevnom archíve (v <strong>na</strong>šom poradí č. 1, 10, 42), tvorí vlastný obsah prítomného<br />

pamätníka, i podávame ich tu v doslovnom znení o toľko skôr, že je medzi<br />

nimi 16 takých listov, ktoré nebóly posiaľ nikde uverejnené, ani v Pešťbudínskych<br />

vedomostiach. (Sú to <strong>listy</strong>, majúce v <strong>na</strong>šom poradí čísla: 8, 14,18, 21, 27, 38, 39, 40.<br />

42, 43, 44, 46, 49, 51, 52, 54).* Ostatné z týchto 52+3 listov, počtom 39, priniesly<br />

už Peštbudinske vedomosti, ale boly tu odtlačené veľmi nedostatočne (bez podpisov<br />

alebo s chybnými a neúplnými podpismi, s textom pravopisné hodne upraveným, i<br />

chybným alebo neúplným) 9<br />

a bez bližšieho zreteľa <strong>na</strong> pečate listov, ktoré predstavujú<br />

skeho župného múzea Ján Eorváth i poverenec Krajinského hlavného dozorníctva múzeí a<br />

knižníc Dr. Ján Melich 21. septembra 1907 v Nitre, prichodí pod č. I. 49 zápis: „Udvôzlô iratok<br />

Moyses beszterczebányai pflspäkhôz" (Pozdravné <strong>listy</strong> k banskobystrickému biskupovi<br />

Moysesovi). Pôvodi<strong>na</strong> tohoto soz<strong>na</strong>mu (J e g y z é k) je uložená v Archíve Matice slovenskej<br />

pod č. 242.<br />

7<br />

Osudy zhabaného matičného kultúrneho inventára osvetľuje článok „Z Budapešti<br />

pri<strong>na</strong>vrátené sbierky Matice slovenské f 4 (v časopise Slovensko 1942, s. 33—43.) Vo<br />

smysle osobitnej dohody, ktorú uzavrel bibliotekár Matice slovenskej so zástupcami príslušných<br />

úradov v Budapešti 19. decembra 1941 (Slovensko 1942, s. 35), pozdravné <strong>listy</strong> S.<br />

Moysesovi boly nám odovzdané až dodatočne.<br />

8<br />

List č. 46 patrí sem len čiastočne, <strong>na</strong>koľko Peštbudinske vedomosti uverejnily síce<br />

jeho text, ale s inými podpismi (ktoré majú pokračovanie práve <strong>na</strong> liste č, 46).<br />

9<br />

Tak np. z listu č. 2 Peštbudinske vedomosti vynechaly zápis J. Kússinszkého, vyznievajúci<br />

proti slovenskému Okoliu.<br />

n


dnes vzácnu sbierku slovenských sfragistických pamiatok. Komu je známy stav slovenského<br />

národa <strong>na</strong> začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia, toho neprekvapí,<br />

že tieto pozdravné <strong>listy</strong>, posielané v <strong>rokoch</strong> <strong>1861</strong>—63 S. Moysesovi nielen z celého<br />

Slovenska, ale i z iných krajov (z Užhorodu, zo Satmára, z Budapešti, z Banátu,<br />

2 Báčky, zo Snemu), písané sú často bez viditeľných pravopisných pravidiel. Ani<br />

nie div; veď spisovná slovenči<strong>na</strong> v tomto čase, za absolutistickej, protislovenskej doby<br />

viedenského politického násUníctva rokov 1850—60, práve len čo bola preko<strong>na</strong>la<br />

poslednú ťažkú krízu vo svojom tvrdom existenčnom zápase, a to tým, že r. 1859 výz<strong>na</strong>mná<br />

hlasovacia akcia Ondreja Radlinského konečnou platnosťou rozhodla o slovenčine<br />

ako spisovnom jazyku Slovákov. Ich predstavitelia obidvojeho vierovyz<strong>na</strong>nia<br />

shodli sa síce r. 1852 <strong>na</strong> pravidlách jednotnej spisovnej slovenčiny, v literárnom<br />

a verejnom živote päťdesiatych rokov vládol u nás jed<strong>na</strong>ko i <strong>na</strong>ďalej pravopisný<br />

zmätok, spôsobený <strong>na</strong>jmä vplyvom Já<strong>na</strong> Kollára (f 1852) <strong>na</strong> viedenské vládne<br />

kruhy, ktoré jeho návodom podporovaly s<strong>na</strong>hy zaviesť <strong>na</strong> Slovensku českú úradnú<br />

reč. Tento prechodný, ešte neuspokojený stav spisovnojazykových bojov sa<br />

plne odráža i <strong>na</strong> pozdravných listoch, ktoré dostával S. Moyses od národa, a v takomto<br />

smysle zračí sa v milom pravopisnom zmätku týchto citných prejavov dôvery<br />

aj kus pohnutej slovenskej minulosti. Listy odtláčame teda aj z týchto dôvodov<br />

verne <strong>na</strong> písmená, len od vyzdvihovania jednotlivých slov i výrazov v písaných<br />

textoch upúšťame, a jednotne vyrovnávame riadky v oslovení, <strong>na</strong> začiatku odsekov<br />

i v zakončení listov; graficky presne zachovávame aj krstné mená a priezviská podpisovateľov,<br />

iba začiatočné písmená <strong>na</strong>právame dôsledne <strong>na</strong> veľké. 10<br />

I<strong>na</strong>k pravopisné<br />

a gramaticky upravujeme len domáce slovenské slová i výrazy, ktoré doplňujú osobné<br />

mená titulom, stavom alebo bydliskom. 11<br />

10<br />

Pritom začiatočné písmená G, g, vyslovované ako j v osobných menách Jakub,<br />

Ján, Jozef, Jurčo, Jurík, Juro (keďže tieto písmená bývajú tu nezreteľné) prepisujeme všade<br />

<strong>na</strong> J.<br />

11<br />

Osobné podpisy doplňujúce slovenské slová a výrazy upravujeme <strong>na</strong>sledovne. 1.<br />

Oz<strong>na</strong>čenie podpisovateľovej negramotnosti slovami „nevediac písať, ťahá" (t. j. robí krížik)<br />

a so z<strong>na</strong>kom (*) všade zachovávame, pričom krížik kladieme vždy <strong>na</strong> koniec príslušného<br />

zápisu. — 2. Z<strong>na</strong>čky vlastnoručného podpisovania: m. p. (manu propria) alebo v. r. (vlastnou<br />

12


Úhrnom možno povedat, že pozdravných listov, ktorými slovenský národ<br />

v prekrásnych písomných prejavoch svojich predstavených a zástupcov ďakoval<br />

S. Moysesovi v <strong>rokoch</strong> <strong>1861</strong>—63 za jeho veľké obranné i jednotiace s<strong>na</strong>hy a činy,<br />

zachovalo sa nám spolu 92. Z nich 76 listov uverejnily už súčasné Pešťbudinske<br />

vedomosti, ostatné, počtom 16, neboly posiaľ známe; ale keďže odtlačenie listov<br />

v Pešťbudinskych vedomostiach bolo nedostatočné, 39 z nich, ktorých rukopisné pôvodiny<br />

sa <strong>na</strong>šly, podávame tu znova vo vernom prepise textov i podpisov. Pozdravné<br />

<strong>listy</strong>, posielané S. Moysesovi v <strong>rokoch</strong> <strong>1861</strong>—63, pokiaľ ich poznáme <strong>na</strong>teraz len<br />

z Pešťbudinskych vedomosti, a takých je 87, sostavujeme tu do osobitného časosledného<br />

súpisu. 1 nechže slúžia všetky tieto vysoko dokumentárne svedectvá o duchovnej<br />

uvedomelosti Slovákov k porozumeniu onej živelnej, utešenej a múdrej jednoty<br />

v slovenskom národe, ktorá sa prvý raz v <strong>na</strong>šich dejinách uskutočnila <strong>na</strong>ozaj až<br />

v šesťdesiatych <strong>rokoch</strong> minulého storočia, a to <strong>na</strong>jmä trvalé pamätnou, nehynúcou<br />

zásluhou Štefa<strong>na</strong> Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej.<br />

rukou) vynechávame. — 3. Písmeno g, vyslovované ako j, a písmeno §, vyslovované ako g,zachovávame;<br />

švabachové š <strong>na</strong>hradzujeme písmenom š; za uo kladieme ô (huor-hôr). — 4. Upravujeme<br />

nedôsledné používanie veľkých a malých, dlhých a krátkych, mäkkých a tvrdých písmen,<br />

ako aj písmen i, /, y, s, z. — 5. Upravujeme podľa potreby interpunkciu (np. pred rodové rozlíšenie<br />

starší", „mladší" dávame čiarku). — tf. Skracujeme dôsledne slová a výrazy: evanjelický,<br />

augspursko-evanjelický, cirk.a.v., aug.v., podľa aug.vyzn.<strong>na</strong>: ev., katolícky <strong>na</strong>: kat.—7.<br />

Píšeme občan (<strong>na</strong>miesto ob.), starší (n. st.), notár (n. notarius), kandidát (n. candidat), mestský<br />

(n. meskí), zachovávame písanie pudmystr, hajtman a pod. — 8. Miestne mená v podpisových<br />

záz<strong>na</strong>moch píšeme v ich dnešnej úradnej podobe; prídavné formy týchto miestnych<br />

mien <strong>na</strong>hradzujeme vždy tvarom podstatným (v lokatíve); pri oz<strong>na</strong>čovaní obecnej hodnosti<br />

vynechávame slovo „obec", „obce", „z obci", np. Rychtar Obce Sielnickej = richtár v Sietnici;<br />

obce Lucski Richtár = richtár <strong>na</strong> Lúčkach. Keď je meno obce už raz vypísané, neopakujeme<br />

ho pri oz<strong>na</strong>čení jej občanov, <strong>na</strong>pr. medzi obyvateľmi Breznice učiteľ breznický =<br />

učiteľ. — 9. Poradie slov meníme v prípadoch, ako np.: Pokladník meskí = mestský pokladník<br />

a podobne. — 10. Opakovacie oz<strong>na</strong>čenie, vyjadrené slovom „detto" alebo i<strong>na</strong>k, rozpisujeme,<br />

np. Štefan Mikolay, Richtár Revue2ky, Michal Szenko, Notarius detto = Štefan<br />

Mikolay, richtár v Revúcach, Michal Szenko, notár v Revúcach.—11. Nezreteľné slová oz<strong>na</strong>čujeme<br />

z<strong>na</strong>kom [f] a nečitateľné z<strong>na</strong>kom [?]; do hra<strong>na</strong>tých zátvoriek dávame i edičné<br />

poznámky, doplnky a vysvetlivky.<br />

13


Pozdravné <strong>listy</strong>, písané<br />

Štefanovi M o y s e s o v i<br />

v <strong>rokoch</strong> <strong>1861</strong>-186 3,<br />

podľa zachovaných<br />

rukopisných pôvodín


1<br />

Pozdravný <strong>listy</strong> písaný 6. januára 1862 v Nitre. Na rube rukou Štefa<strong>na</strong> Moysesa<br />

dátum prijatia: Praes. 10. Január. 1862. K listu je pripojená v rukopise<br />

oslavná báseň nitrianskych bohoslovcov <strong>na</strong> Š. Moysesa. — Text bez podpisov<br />

uverejnily Pešťbudínske vedomosti 10. L 1862; redakcia v povzbudlivom doslove<br />

k nemu poz<strong>na</strong>menáva, že „báseň, ktorú početní mládenci ... Osv. p.<br />

biskupovi poslali, sme my síce čítali, ale jej odpis dostať nemohli." List<br />

spolu s oslavnou básňou opatruje r. k. cirkevný archív v Banskej Bystrici.<br />

Osvietená Milosť, Najdôstojnejší Pán Biskup, Pane nám Najmilostivejší!<br />

Ked pozorujeme z jednej strany, že národ k vyššiemu životu len v životnej<br />

jeho reči prichádza, že osveta národnia cudzou rečou vynútiť sa nedá, že cudzie školy<br />

a náuky k velikosti a sláve národa nepôsobia, božiu iskru vyššej vzdelanosti v prsiach<br />

mladíka nepodpála; ako tiež ked z druhej strany považujeme, že budúcnosť, blahobyt<br />

národa jedine v dobre vyvinutých mladých silách závisí, zvlášte tých, ktorí ráz<br />

dlä povolania duchovne život a ducha jeho pestovať a hájiť majú, aby tak zodpovedali<br />

svätému určeniu svojmu, dla jehož im <strong>na</strong>jvyšší duchovenstva Správca <strong>na</strong>ložil,<br />

aby vychovávali lud svoj a Jemu ho zachovali: nemôžeme vriaci požiar mládeneckých<br />

citov <strong>na</strong>šich ukojiť, áno nesmieme to slávne ducha nášho unášajúce súhlasu<br />

<strong>na</strong>dšenie utajiť, <strong>na</strong>d tým prešlechetným krokom Osvietenosti Vašej, ktorým za práva<br />

národa slovenského všeobecne, zvlášte ale za macošské <strong>na</strong>kladanie slov. kat. Gym<strong>na</strong>sii<br />

u <strong>na</strong>jvyššieho trónu milostivé prostredkovať ráčila.<br />

My teda mladistiví ešte synovia národa toho, ku ktorému vernosť <strong>na</strong>ša prímrela,<br />

a <strong>na</strong> ktorý jednúc dlä určenia nášho účinkovať, a jeho duchovnými vudcami<br />

a kriesiteľmi stať sa máme: pripojujeme sa tiež k ostatným chórom zbožnencov Osviet.<br />

Vašej, a približujeme sa k <strong>na</strong>jdôstojnejšiemu prestolu blahosklonnosti Vašej s <strong>na</strong>jhlbšou<br />

úctou, <strong>na</strong>jvrelejšou povďačnosťou, s ktorou jedine výrazu dať sa snážime, tým<br />

pocitom, v ktorých sme ponorení boli, ked celým nebom Slovenska sviatočným hlasom<br />

Cheruba sa rozliehal ten šlechetný skutok a bezžistná s<strong>na</strong>ha, skrz ktorú <strong>na</strong>jmi-<br />

17


lostivejšie Meno Osvietenej Milosti Vašej skvie sa ako perla rubínová <strong>na</strong> blankyte<br />

slovanského sveta, slávou nesmrtedelnou vekmi večnými zvečnené.<br />

Za ktoré zbožné s<strong>na</strong>hy aby Osvietonosť Vašu aj tam v <strong>na</strong>dzemských stánkoch<br />

velebná sláva občakávala, ako tiež aby o<strong>na</strong> aj skutkom korunovaná bola, je a bude<br />

vo vrúcej modlitbe roztúžených sŕdc <strong>na</strong>šich <strong>na</strong>jvrelejšia prosba.<br />

v Nitre <strong>na</strong> sviatok troch S. kráľov 1862. S poľúbením posvätných rúk zomierame<br />

Osvietenej Milosti Vašej<br />

Pavel Uhrín<br />

Aloys Honza<br />

Josef Janec<br />

Ján Kluch<br />

Štefan Petrík<br />

Ján Zariecky<br />

Víťazosláv Hold<br />

Bohoslovci Semenišťa nitranského.<br />

Andrej Jurašík<br />

Martin Medňánsky<br />

Víťazosláv Zajmus<br />

Josef Čelko<br />

Drahotín Czimboray<br />

Ján Kaczi<strong>na</strong><br />

Ján Pelcman<br />

<strong>na</strong>jponíženejší ctitelia:<br />

18


2<br />

Pozdravný list, písaný 8. januára 1862 v Liptovskom Svätom Michale a podpísaný<br />

zástupcami obcí: Lipt. Sv. Michal, Nemecká Ľupča, Lipt. Sv- Alžbeta,<br />

Lipt. Sv. Kríž, Lipt. Teplá, Ivachnová, Lúčky, Sielnica, Lužná, Magurka,<br />

Lipt. Revúce, Lipt. Osada, Stankovany, Hrboltová, Ružomberok, Vlkolinec,<br />

Ludrová. Pri podpisoch je červená vosková pečať obce Lipt. Sv. Michal,<br />

obce Nem. Ľupča, obce Ivachnová, obce Lúčky, obce Lipt. Teplá a obce<br />

Sielnica. — Neúplný text s podpismi uverejnily Pešťbudínske vedomosti<br />

14. U. 1862-<br />

[Na rube:]<br />

Prípis vďačnosti, oddanosti, a vernosti ku Jeho Ósvietenosti Najdôstojnejšiemu<br />

Pánu Štefanovi Moyses, bansko-bystrickému Biskupovi a t. ď. a t. ď. dnu<br />

vpísaných národovcov.<br />

Osvretený Pane Biskupe!<br />

My nižejpodpísaní pilným okom, a s podielnym srdcom sprevádzame otcovské<br />

s<strong>na</strong>hy Ósvietenosti Vašej, od počiatku Decembra roku teraz minulého <strong>1861</strong>-ho jakožto<br />

verného Sy<strong>na</strong> národu slovenského, s jinými šlechetnými národovcami pri príestole <strong>na</strong>jjasnejšieho<br />

Panovníka vo Viedni, a inde ko<strong>na</strong>né. — My v tom, čo Vaša Osvietenosť za<br />

práva, vzdelanosť, a blahobyt ubjedeného národa svojeho robí poznávame, a vyznávame<br />

nového Moyžiša vysloboditela ludu svojeho; — pravého následníka Kristovho,<br />

ktorý za národ svoj predovšetkými jinými národami žil, pracoval, umrel; -— poznávame,<br />

a vyznávame nápadníka Apoštolov, ktorí dla Božieho príkazu <strong>na</strong>pred k časnému<br />

a večnému dobni svojeho národa slúžili; — poznávame, a vyznávame jako Nástupca<br />

svätých apoštolov slovenských Cyrilla a Methoda, — áno jako druhého národu svojmu<br />

sa obetujúceho Cyrilla; — a jakokolvek žalostíme, že pri boku Vašej Ósvietenosti ešte<br />

posaváď nestojí žiaden nový Method zo Slovenska: tak vo všetkom tom ko<strong>na</strong>niu <strong>na</strong>jvätšiu<br />

dôveru skladáme, to potvrdzujeme, a z jeho <strong>na</strong>jlepších výsledkov, takové slušne<br />

úfajúce, sa po predku tešíme. — Nech Bôh živí <strong>na</strong> mnohé letá Osvietenosť Vašu, a po-<br />

19


žehnáva práce Svoje. Zostávame vo Svatom Michale liptovskom dňa 8-ho Januára<br />

1862-ho.<br />

Vašej Osvietenosti Biskupskej<br />

<strong>na</strong>jpokornejší ctitelia, a <strong>na</strong>jvernejší sluhovia:<br />

Anton Moys de Nagy Schelmetz et in<br />

Deménfalu, predstata obce a učiteľ<br />

v Lipt. Sv. Michale<br />

Daniel Kuszy, radný v Nem. Ľupči<br />

Daniel Benjata, radný<br />

Daniel Krcsmery, radný<br />

Daniel Bodiczky, dozorca hôr v Nem.<br />

Ľupči<br />

Francz Balázs<br />

E. Vissny, hlavný notár<br />

Adam Hrassko, radný<br />

Georgius Bajacsek, radný<br />

Adam Kollárik<br />

Georg Koritsanszky, richtár<br />

Adam Philadelphy, ev. farár<br />

J. Plech<br />

Jan Kadavý, národný učiteľ v Nem.<br />

Ľupči<br />

Adolf Bohuš, národný učiteľ<br />

Virgil R. Szmatek, lekárnik<br />

Tholt Fridrich de N. Selmecz<br />

Josef Krno, mešťan v Nem. Ľupči<br />

Šimon Krno<br />

Samuel Hendl, starší<br />

Martin Ruhmann<br />

Fehérpataki Ferencz z Klačian<br />

Fr. Szabinovszky, farár v Lipt. Sv. Alžbete<br />

Ján Szurmay, farár v Lipt. Sv. Kríži<br />

Ján Nep. Thuránszky de Eadem et<br />

in Komjath<strong>na</strong>, správca fary v Lipt,<br />

Teplej<br />

Jano Swidroň, richtár v Ivachnovej<br />

Andras Zeli<strong>na</strong>, starý richtár<br />

Jan Szlivka, richtár <strong>na</strong> Lúčkach<br />

Jan Dankovič, richtár v Lipt. Teplej<br />

Matej Machovits, richtár v Sielnici<br />

Jánn Janyik, notár<br />

Ludvik Hroboft, ev. farár v Sielnici<br />

A. P. Záturecký de Alsó-Záturts, učiteľ<br />

v Sielnici<br />

Ludvik Csurják, farár v Lužnej<br />

Jan Bella, učiteľ v Lužnej<br />

Joseph Kordoš, reprezentant Magurky<br />

Georg Wáros, banský pisár <strong>na</strong> Magurke<br />

Philipp Ertl, Magurker Huttmann<br />

Georgius Veszelovezky, richtár v Lužnej<br />

Matus Szerafin, notár v Lužnej<br />

Ad Dôveram. Služebníci nehodní sme<br />

čokolvek sme učinili, tolko sme činili<br />

kolko sme povinovati boli čiňit.<br />

G. Dz.<br />

Štefan Mikolay, richtár v Lipt. Revúcach<br />

Michael Szenko, notár v Lipt.Revúcach<br />

Osadski Administrátor s ko<strong>na</strong>ním o<br />

okolie slovenské v jedno rozumeni<br />

neni J. Kussinszky<br />

Aloysius Dománsky, farár v Stankovanoch<br />

Jan Buljak, richtár v Stankovanoch<br />

Rudolf Podhorszký, učiteľ v Stankovanoch<br />

20


Peter Makovický, kupec a mešťan v<br />

Ružomberku<br />

Danjel Božetech Makovický, kupec a<br />

mešťan v Ružomberku<br />

Dr. G. Sefranka, okolný lekár v Ru-<br />

žomberku<br />

Josef Hromada, učiteľ vo Vlkolínci<br />

Michael Olejnyik, učiteľ v Ludrovej<br />

Ján Passkay, farár v Hrboltovej<br />

Karol Melléky. učiteľ v Hrboltovej<br />

Andreas Balko. richtár v Hrboltovej<br />

Štefan MoyŠ de Nagy Selmecz et in<br />

Deménfalu, učiteľ I-ej a Il-ej triedy<br />

v Ružomberku<br />

Ľude vi t Lahner, podučiteľ v Rúžomberku.<br />

W. Krčmery<br />

{Za podpismi <strong>na</strong>sleduje tento sprievodný text:]<br />

Illustrissime, ac Reverendissime Domine Episcope, Domine, et Páter in Christo<br />

gratiosissime!<br />

Humillime substerno hanc recognitionem gratitudinis, adhaesionis, et fidelitatis<br />

omnium introsertorum, (demto fors Administratore Revúcaensi, et Osadaensi:), erga<br />

Acta pro <strong>na</strong>tione Slavorum suscepta, et perso<strong>na</strong>m praetitulatae Illustritatis Vestrae.<br />

Aliqui e circumvicinia Parochi non comparent subscripti, e quibus saltem Parochum<br />

Lučkaensem, et Administratorem S. Mariae subscŕibere noluisse scio. Multae quippe<br />

arundines agitantur vento respectus humani, quae, si noster Illustrissimus Dominus<br />

Episcopus ad nos accederet, illico essent nostrae, — prouti etiam illi, qui necdum voluerunt<br />

perspicere sanctitatem intentionis nostrae. Ideo ego omni die flecto genua mea<br />

coram DEO Patre misericordiarum, ut per merita Christi Sui, et Sanctorum nostrorum<br />

Apostolorum effundat Spiritum Sanctum Sunm, qui fortificet, et dilatet nos, pro nostra<br />

omnium Salute, et augmento gloriae Suae.<br />

In reliquo Altis enixe commendatus Gratiis, in osculo Sacratae dexterae persisto.<br />

Sign. in S. Michaele de Liptó die 31. Januarii 1862.<br />

humillimus servus, et filius in Christo Stephanus Hyroš, Parochus.<br />

21


3<br />

Pozdravný list, písaný 9. januára 1862 v Slovenskej Ľupči. Pri podpisoch je<br />

červená vosková pečať obce Slov, Ľupča. Na rube rukou S. Moysesa dátum<br />

prijatia: Praes. 15. Január. 1862. — Text bez podpisov uverejnily Peštbudlnske<br />

vedomosti 7. U. 1862.<br />

Osviéťená Milosť Najdôstojnejší Pán Biskup!<br />

V hlbokom presvedčeniu tom: že je vďelanost pre každého užitočná a reč vlastná<br />

<strong>na</strong>jlepší prostrédok kňéj; že je reč dar boží človeka človekom, — obča<strong>na</strong> občanom,<br />

— vlasťenca vlastencom, — národ národom rozumnejším tvoriť zpuosobný; že je reč<br />

tlumač citou, myšljenkou, často <strong>na</strong>jhlbšej múdrosti, stru<strong>na</strong> života skamenelje srdca<br />

surových mravou obmäkčujúca, meč ducha cestu zatarasenú k vzdelanosti, k právom<br />

a dobrobytu si kljésňiucí, — dvíhač národnosti a národnost že je základ a pevná<br />

hradba občjánskýho dobrobytu: nemohli sme aj my synovia národa Slovenskýho nevýslovnou<br />

radostou neproňiknutí zostat <strong>na</strong>d výjavom, kďe Waša Osviéťená Najdôstojnejšia<br />

Milost za svatjé práva aj <strong>na</strong>šej utlačenej reči a národnosti slovenskej tak rázne<br />

a otvorene u trónu Jeho Weličenstva sa zaujat ráčila.<br />

Kroky a úmysly tjéto za blaho utlačených tým vetšou vďakou a vrúcnejšou<br />

modlitbou aj vméňe pečlivosti <strong>na</strong>šej sverenýho ludu sprevádzame, čím vjác pri všeckéj<br />

hlásanej rovnoprávnosti, neprajnosť slovenskýmu národu vo vlastnom ňím obydlenom<br />

kraji všecke práva reči, ešte aj poctivé nevinné od prapraďedou zďeďené meno slovenské<br />

obci, <strong>na</strong> tabulách za vlastné mozole <strong>na</strong>dobudnutých k ustúpeňiu výtvorňe maďarskiemu<br />

zmazúvat, a neznáme ku akýmu dobrobytu do zábudlivosti uvjést sa usiluje!<br />

V spoločnej ale vlasti národou rozličných, žjádnýmu neposlúži mozole slabšího<br />

k vlastnej potupy zneužívat.<br />

V spoločnej vlasti nje je rovnoštastný národ, ktorýho vyviň reči a národností<br />

22


vékolách, pri zákonodarstve, súdnictve a verejnej správe sa vytvára. Národ v tomto<br />

stave odsúďení je k jarmu hapkat a potlkat sa v tmách a v nedostatku svetla, — lud<br />

jeho aj za sviéťelkom svetlonosa vbehúva často v bahno vlastnej záhuby.<br />

Preto zasvietila v Osvietenej Najdôstojnejšej Milosti Wašéj tomuto opušťenýmu<br />

ludu hviezda jasná, za ktorou z hustých tmi k poz<strong>na</strong>niu seba a k milovaniu reči<br />

a národnosti svojej kráčat má, aby sa presvedčil: že národ ktorý sa sám neopúšta, nebýva<br />

opušťen! Hospodin zavolá: ja sa smilujem! Ktože sa <strong>na</strong> to ozve: protestujem?!<br />

Sláva tedy Wašéj Osvietenej Najdôstojnejšej Milosti a Pláva všetkým rodolubcom<br />

za pozdviženie svojho sníženého národa a za pojišťenie dourobytu ubjeďeného<br />

slovenského ludu s obeťou vlastného pokoja šlechetne sa zaujímajúcim! dielo a pamef<br />

týchto <strong>na</strong>k budú vecne požeh<strong>na</strong>nie!<br />

S <strong>na</strong>jhlbšou úctou sa podpisujeme:<br />

Jeho Osvietenej Milosti Najdôstojnejšieho Pá<strong>na</strong> Biskupa<br />

V Slov. Lupči dňa 9-ho Led<strong>na</strong> 1862.<br />

pokorne oddaní:<br />

Magistrát slob. kr. priv. mest. Slov. Lupči<br />

Daniel Drakô, richtár Andr. Csellar, <strong>na</strong>jstarší mešťan, v me-<br />

Josef Csellár, radný a kapitán<br />

ne spoluobčanov<br />

Andreas Schuhajda, radný<br />

Wéncel Sztránszký, vyslúž, učitel<br />

Michael Dávid, radný a sirotský otec K. Sztránsky, kat. učitel<br />

Jan Orauszky, radný a poľný kapitán Laurent Skoda, mešťan a bývalý okres-<br />

Anton Petyko, radný.<br />

ný notár<br />

Ladisl. Groszmann, mestský notár Eduard Ličko, ev. učiteľ a dopisovateľ<br />

Raisz Ludevit, mestský pokladník<br />

slovenských novín „zpohroní zvolen-<br />

Orauszky Josef, dozorca hôr ského u a „od Hro<strong>na</strong>".<br />

23


4<br />

Pozdravný list, písaný 12. januára 1862 v Ľupčianske) Ulici. Pri podpisoch<br />

je červená vosková pečať obce Ľupčiinska ulica. Na rube rukou Š. Moysesa<br />

dátum prijatia: Praes. 15. Január. 1862. — Text bez podpisov uverejnily<br />

Pešťbudinske vedomosti 7. U. 1862.<br />

Osvieťená Milost Najdôstojnejší Pán Biskup!<br />

Každý dobrý človek rád dáva z<strong>na</strong>ky úcty a vďačnosti dobrodincom svojím;<br />

každý národ oslavuje výtečných mužou svojich: preto aj my maličký synovia národa<br />

Blovenskýho, ktorý sme tjéž pocítili potrebu zďelania reči <strong>na</strong>šej, volnejšího vyvinovania<br />

národnosti a k tomu slúžícich prostriedkou zákonnýho ubezpečenia v kraji <strong>na</strong>Som<br />

slovenskom, — ne<strong>na</strong>chodíme súcich slov k vyjaveniu <strong>na</strong>šej hlbokej úcty a uz<strong>na</strong>losti<br />

po<strong>na</strong>jprve k Jeho Osvietenej Najdôstojnejšej Milosti a potom k všetkým tím výtečním<br />

mužom, ktorý o vzďelaniá <strong>na</strong>še a vôbec o posdviženiá posaváď velmi opušťenýho národa<br />

nášho u <strong>na</strong>jjasňejšího trónu sa horlivé zaujali, a pri každej príležitosti zaujímajú. Kroky<br />

tjéto <strong>na</strong>sledujeme <strong>na</strong>šou úplnou dôverou a vrúcou modlitbou: aby pre nás a potomkou<br />

<strong>na</strong>šich požeh<strong>na</strong>nie boli. V téj pevnej nádeji, že Bôh spravedlivéj veci zahynút nedá,<br />

zostávame a zomjérame v synovskej oddanosti s polúbením posvätných rúk Jeho<br />

Osvieťenéj Najdôstojnejšej Milosti<br />

V Ulici Lupč. dňa 12-ho Jan. 1862.<br />

Obec Ulica Lupčjánska:<br />

Francz Koreň, richtár<br />

Fábry Frantz, prísažný<br />

Josephus Sebestian<br />

Michael Mačskovičs, prísažný<br />

Josephus Petrík, bývalý vo vrchnosti<br />

starší<br />

Jan Bruchanik, starší<br />

Daniel Petrik, starší<br />

Joseph Treml<br />

Josef Hjadlovszký<br />

24


5<br />

Pozdravný list f<br />

písaný 15. januára 1862 v Banskej Bystrici. Na rube rukou<br />

5. Moysesa dátum prijatia: Praes. 19. Január. 1862. — Text bez podpisov<br />

uverejnily Pešťbudínske vedomosti 14. //. 1862.<br />

Osvietený a Najdôstojnejší Pane Biskupe, Otče Náä Najlaskavejší, Najdobrotivejší!<br />

Keď sa po slovenskom Okolí ba pó celom svete slovanskom radostná požehnávaním<br />

celého holubičieho národa sprevádzaná zpráva o vznešenom kroku Osvietenosti<br />

Vašej za lud svoj ubiedený roznášala: tu sme my útli synovia Osvietenosti Vašej vrúcne<br />

prosby k nebu zasielali, by šlechetnému podujatiu otcouskému skvelého zdaru popriať<br />

ráčilo. —<br />

Osvietený Pane! Chválospevy a vďaky, aké sa Osvietenosti Vašej zo všetkých<br />

strán Slovenska všetkým právom činia, vytrhly aj nás, mládež duchovnú Osvietenosti<br />

Vašej z úžasu, ktorý obdivovaním zjavu, v dejinách národných nikdy neslýchaného<br />

vzbudený, viazal dosial jazyky <strong>na</strong>še. I osmelujeme sa za príkladom vysokoctených<br />

pp. učiteľov a Vrchných <strong>na</strong>šich jako i ostatních o Cirkev a národ zaslúžilých mužov<br />

i my pred otcovský obličaj predstúpiť a do venca, ktorým Slovenstvo Osvietenosť<br />

Vašu korunuje, skromnú fialku vpliesť; aby táto — hodz ukrytá — Iúbežnou <strong>na</strong>jsrdečnejšieho<br />

vďaku vôňou pomáhala doplňovať súzvuk citov zo sŕdc slovenských<br />

valom sa prúďacích.<br />

Daj to Boh, ktorý niekdy kroz Moyžiša lud Israelský z pút rabstva Egyptského<br />

k slobode národňonáboženskej priviedol, aby následkom arcipastierskeho velskutku<br />

Osvietenosti Vašej vošiel národ náš milý v sľúbenú bohoľudského života zem, v ktorejž<br />

by nesmrtedlná Osvietenosti Vašej pamiatka z nás <strong>na</strong> <strong>na</strong>šich nástupcov, z vnukov<br />

<strong>na</strong> vnukov vďačno prenášala a slávila sa.<br />

c 25


Daj to Boh, aby v duchu Vykupiteľa človečenstva Osvietenosťou VaSou šlechetne<br />

podniknutô vykúpenie Slovenstva z drápov Faraónov i nám otvorilo bránu ku<br />

kresťansko-národnej osvete, ňouž by sme niekdy lud ten, ktoréhož duchovnými pastiermi<br />

z milosti Božej stať sa máme, k životu rezkému náboženstva a národnosti vychovávali,<br />

a čo hodní toľkého Otca synovia zavše odhodlaní boli, zmužilô slovo povzniesť<br />

za právo sväto viery a národa ukrivdeného.<br />

Vaša ale Osvietenosť príjmiž od nás vrúcne synovské vďaky a želania, aby<br />

Boh dobrotivý zachoval Osvietenosť Vašu v žiaducom zdraví a dlhom veku k dobru<br />

svätej Cirkve a národa nášho; o čo sa k trónu Jeho Najvyššiemu v synovskej vrúcnosti<br />

modliť neprestávame. —<br />

Ľubajúc posvätné a otcovské ruky Vašej Osvietenosti, oddávame sa v <strong>na</strong>jhlbšej<br />

úcte a pokore do otcovskej Milosti.<br />

Vašej Osvietenosti<br />

v B. Bystrici, dňa 15-ho Januára 1862.<br />

<strong>na</strong>jvďačnejší a <strong>na</strong>jpokornejší synovia<br />

Ján Kvetoslav Skladám*<br />

Ján Nep. Gsell<br />

Czeizel Ignácz<br />

Badušek Ján<br />

Bella Ján Levoslav<br />

ČerĎanský Ondrej Method<br />

Schultheis František<br />

Belám Vojtech<br />

Haimberger František X.<br />

Hrabovec Vekoslav<br />

Dettrich Július<br />

Janík Ján<br />

Janovský Ján<br />

Jurkovich Jozef<br />

Josef Kojetský<br />

Kršák Jan Slavoľub<br />

Paidar Ďorď<br />

Podivinský Ján Eust.<br />

August Bogisits<br />

Csorbay Jozef<br />

Duba Július<br />

Kudlicska Ján<br />

Slobodný Imrich<br />

Stovík Július Josef<br />

Chovanci semeništä biskupského v B. Bystrici<br />

26


6<br />

Pozdravný list, písaný 16. januára 1862 v Blatnici a podpísaný zástupcami<br />

obcí: Blatnica, Karlova, Laskár. Pri podpisoch je červená vosková pečať<br />

obce Blatnica. Na rube rukou 5. Moysesa dátum prijatia: Praes. 21. Január.<br />

1862. — Text bez podpisov uverejnily Pešťbudinske vedomosti 30. I. 1862.<br />

Osvietenému Pánu Štefanovi Moysesovi, Najdôstojnejšiemu Biskupu b.-bystricskému<br />

vo Svätom Kríži.<br />

Jako sme vždy nezvratné presvedčení boli, že sme, chceme a musíme byť údovia<br />

národa toho, v ktorého lone nám Boh zrodiť-sa doprial; jako sme vždy presvedčení, že<br />

katom je ten národa nášho, kdo mu reč, už či razom, či pokračujúcim utiskovaním odobrať,<br />

alebo kdo osobnosť jeho neuz<strong>na</strong>ť chce: tak za <strong>na</strong>jvyššieho dobrodinca pokladáme<br />

a pokladali sme si toho, kdo k obrane Bohom daných, ale ľuďmi neľudsky potlačovaných<br />

práv týchto národa nášho posvätil-sa. — Už dávno poz<strong>na</strong>li sme v Najdôstojnejšej<br />

Osobe Osvietenosti Vašej obranca takéhoto, už dávno mali sme príležitosť tu v Turčianskej<br />

stolici <strong>na</strong>šej, bez rozdielu náboženstva, <strong>na</strong>šu <strong>na</strong>jhlbšiu úctu a <strong>na</strong>jvrelejšiu povďačnosť<br />

osvedčiť; ale tým vätšou povinnosťou držala si v <strong>na</strong>jhlbšej úcte podpísaná<br />

obec prítomné svoje súcity vďaky a dôvery osobitne pred tvár Osvietenosti a Dôstojnosti<br />

Vašej složiť, keď zástavu obrany národa nášho, tak ohľadom reči, jako uz<strong>na</strong>nia<br />

jeho osobnosti v posvätných rukách Osvietenosti Vašej pred verejnosťou a <strong>na</strong>jvyšším<br />

trónom Jeho Kráľovského apoštolského Veličestva vysoko vznášať-sa videla, dobre<br />

vediac, že od vekov prvá Osvietenosť je to zas, ktorá národ tento i pred <strong>na</strong>jvyššou verejnosťou<br />

za svoj uz<strong>na</strong>ť a brániť neváha, a pevne veriac, že, kde Osvietenosť sa <strong>na</strong> čelo<br />

stavia, tam osvietenie, tam zah<strong>na</strong>nie tmy, v ktorej kráľovstvo krívd a nespravodlivostí<br />

sídli, <strong>na</strong>stať musí.<br />

Ráčte tedy týmto Osvietený a Najdôstojnejší Pane prijať osvedčenie <strong>na</strong>júprimnejších<br />

súcitov, <strong>na</strong>jvrelejšej vďaky, oddanosti a dôvery.<br />

27


Dané z obecného shromaždenia obce Blatnica, dňa 16. Januára 1862.<br />

Ondrej Chorváth ev. farár<br />

Matúš Dulla, richtár.<br />

Mattus Szomora<br />

Michal Luptak<br />

Andras Spanik<br />

Andreas Szkuhra<br />

Duro Halama<br />

IGSo HoleS<br />

Jan Cillo<br />

Jan Dúchaj<br />

Jano Červeň<br />

Andras Ivaška<br />

Obec Karlova:<br />

Jozef Duchag<br />

Andras Frano<br />

Duro Blaho<br />

Ondreg Hyčko<br />

Obec Laskar:<br />

Ondrej Oravecz, richtár<br />

Jano Krupec<br />

Diuro Prokssa<br />

28


7<br />

Pozdravný list, písaný 16. januára 1862 <strong>na</strong> Hornej Mičinej a podpísaný zástupcami<br />

obcí: Horná Mičiná, Dolná Mičiná, Môlča, Čerín, Čačín, Závada.<br />

Na rube rukou S. Moysesa dátum prijatia: Praes.- 24. Január. 1862. — Text<br />

bez podpisov uverejnUy Pešfbudínske vedomosti 7. H. 1862.<br />

Slavné Vyslanstvo Národa Slovenského!<br />

I obce <strong>na</strong>še Hornia a Dolnia Mičiná, Muolča a Cereny-Cačín-Závada počuly tu<br />

radostnú novinu: že d<strong>na</strong> 12-ho Decembra r. P. <strong>1861</strong> prijal Jeho cís: kr: apošt. Velič.,<br />

náfi Najmilostivejší Zemepán Výtečníkou národa nášho, ktorí mu predniesli túžby, potreby<br />

a záležitosti národa pod Tatrami od nepamäti ludskej bydliaceho, túžby a potreby<br />

domo- a samorostlé. Pripojujeme sa i my k tomuto predsevzetiu a žiadame pokorne<br />

ale i v povedomiu práva národného: ulevenia pre chudobné kraje <strong>na</strong>še z ohladu<br />

soly; nové spravedlivé roztriedenie póla nášho podtatranského; rovnoprávnost národniu<br />

v smysle Sväto Martinského Memorandum; slovom, čokolvek Výtečníci <strong>na</strong>ši ústne a<br />

písemne požadovali a prosili u Najv. Trónu.<br />

Žriedlo neprebranô milosti Otec nebes a národou: žeh<strong>na</strong>j Vyslanstvo <strong>na</strong>še <strong>na</strong>jme<br />

Najdôstojnejšiho Predstatu Jeho, aby práca a kroky tieto požeh<strong>na</strong>né boli, a slávu<br />

zrodili Jemu i nám.<br />

Požeh<strong>na</strong>nie príjd i <strong>na</strong> celý slavné panujúci dom rakúsky <strong>na</strong>jme <strong>na</strong> Jeho cis. kr.<br />

ap. Vel. Fraňa Jozefa 1-ho; jako i <strong>na</strong> Jeho Radcou, snemy, a všecky Stavy a Národy:<br />

tak aby jednota <strong>na</strong> rovnom práve založená zplodila lásku, a pokoj a trvanlivú <strong>na</strong>deju<br />

k liudumilej budúcnosti Vlasti a Ríše <strong>na</strong>šej. Zákonný poriadok nech utužuje svazky<br />

dôvery <strong>na</strong>rušené a skrotí náruživosti rozbúrené: aby jed<strong>na</strong> mysel zákonodarstvo a<br />

snemy zpravovala a srdca zachvacovala k činom novoveké obetuvavosti.<br />

Vdačná pamet Vyteôníkom <strong>na</strong>šim; vernost Trónu, vlasti a národu; láska k do-<br />

29


movine a v nej bydliacim národom: aby duch práva pravého, a bratstva láskyplného,<br />

a slobody v duchu národov duchom Božím zbudené svietil nám i potomstvu <strong>na</strong> ceste<br />

slávnej slávy!<br />

V hluboké vdečnosti a blahé nádeji Slávneho Vyslanstva Národa Slovenského<br />

zostávame<br />

Na Hornej Mičinej 16-ho Januára r. P. 1862<br />

rodoliubí vlastenci:<br />

Šamuel Ruttkay, farár<br />

Ján Vallášek, farár<br />

Gassík Ondrej, predstavený obce<br />

Schuhajik Daniel, notár v Dolnej Mičinej<br />

Andreas Macgak, richtár<br />

Baran Ondrej, prisažný<br />

Jano Martinec, prisažný<br />

Samuel Klobusicky, notár a učiteľ v<br />

Hornej Mičinej<br />

Daniel Schimkovics, učiteľ a notár v<br />

MÔlči<br />

Matéy Luptak, richtár<br />

Trutel[?] Tomáš, prisažný<br />

Jano Matušká, richtár<br />

Stephan Geržsó, notár v Čeríne, Cačine<br />

a Závade<br />

Štefan Murgaš<br />

Jan Ruzinski<br />

30


8<br />

Pozdravný list, písaný 19. januára 1862 <strong>na</strong> Motyčkách a podpísaný zástupcami<br />

obci: Motyčky, Jergaly, Stuhne. Pri podpisoch je červená vosková<br />

pečať obce Motyčky. Na rube rukou Š. Moysesa dátum prijatia: Praes. 21.<br />

Január. 1862.<br />

Chw. Ježiš Kristus!<br />

Oswieťený Pane Arcipastiéry, Pane Pane, <strong>na</strong>jmilostnéjšil<br />

Radostnú novými prenikli áj Kraje <strong>na</strong>še, v kterých umjéstňená stojí tjéš Jazykom,<br />

a nárečím „Národa Slowenského", čjástečka Ľudu vo Fare Motičjánskéj: která<br />

<strong>na</strong> Roly Ďeďičnéj čo čjástečka pravím, po slišaňiú pod veďeným Vašej Oswiéťenosty<br />

velkéj Deputácie pošléj s pestovaťelov Národa slovenského, k Priéstolu Jeho Veličenstva<br />

o umjésťenié-, a zákonom prevjést sä majúcej Národnosty slovenskej v KrajinČ<br />

<strong>na</strong>šej; kterú dôležitú otázku náš čo Arcipastiér, a s tym svoj Ľud Bohom zverení do<br />

ohledu vezmúce, Vaša Osviéťenost pry Príéstole Jeho Weličenstva to <strong>na</strong>jmilostnejšié<br />

čjáhala z krokámy svojíma, a z unováňím svojím previést v dobe <strong>na</strong>jnovšej vo Viédny<br />

zo stránky Národnosty slovenskej, čo že Nám Slovákom jak Národu Slovenskému<br />

v Uhrách patrí, a prislúcha vyznávame.<br />

Za toto tehdy velkô unovanié My čo Ovečky s Fary Motičjánskéj Vašej Osviéťenosty<br />

—, by snád starosťou, a velkou pecou o Národ svoj verné milovaniého Otca<br />

Našého, čo Ďjétky nestali sme sä ňeuz<strong>na</strong>nlivymí, s tímto prynášame Vám srďečnô <strong>na</strong>še<br />

želania.<br />

I preto My vec túto z <strong>na</strong>jdôležitejších jednu: Národnosty slovenskej v Uhrách<br />

previést majúcej v porjátku uznávame, a tak áj s tímto prýpisom <strong>na</strong>šu synovskú úctu<br />

pred obličaj Vašej Osviéťenosty —, za vy<strong>na</strong>loženia všeckiého uttovaniá Národnosty<br />

Slovenskej, trikrát <strong>na</strong> sláwa pryvolávame. Sláwa, Sláwa, Oswiéťenosty Sláwa<br />

Wám!!! —<br />

31


Oswiéťenosty VaSéj<br />

V Motičkách 19-ho Janu: 1862.<br />

Asice z Jergalow:<br />

Štefan Szamel, cechmajster<br />

Frantz Longaver<br />

Ig<strong>na</strong>tz Longauer<br />

Jozef Kontúr<br />

Duro Longaur<br />

Najwernejšié ovečky, a farňícy.<br />

Z Motičjók a od Stubňou:<br />

Štefan Stub<strong>na</strong><br />

Frantz Szamel<br />

Frantz Stub<strong>na</strong><br />

Johan Longaver<br />

Jano Samel<br />

Anton Motička<br />

32


9<br />

Pozdravný list, písaný 19. januára 1862 v Jahodnifcach a podpísaný zástupcami<br />

obci: Jahodniky, Riadok. Pri podpisoch fe suchá papierová pečať obce<br />

Jahodniky a obce Riadok. Na rube rukou š. Moysesa dátum prijatia: Praes.<br />

21. Január. 1862. — Text bez podpisov uverejnUy PeSfbudinske vedomosti<br />

30.1.1862.<br />

Osvietenému a Najdústojnejiiemu Pánu Štefanovi Moyses Bánsko-Bystrickému<br />

pánu Biskupovi vo Sv. Kríži.<br />

Znižapodpísané predstavenstvá dvoch susedných obci Jahodniky a Riadok<br />

v slávnej stolici turčianskej jestvujúcich, vyslovujú s týmto jejich <strong>na</strong>júprimnejšú vďačnost<br />

za predúležitý krok ten, ktorí minulého <strong>1861</strong>-ho roku Osvietená Milosť VaSa <strong>na</strong><br />

čele výtečných národovcov <strong>na</strong>šich slovenských postavená učinit ráčila.<br />

Pán Boh daj mnoho zdaní velikému' kroku tomuto, a zdržuj Osvietenost VaSu<br />

pri dobrom zdraví, za čo sa my a s <strong>na</strong>mi pod istým každý Slovák toho me<strong>na</strong> hoden,<br />

modlit budeme.<br />

V Jahodnikach d<strong>na</strong> 10-ho Januára 1862. Na Riadku d<strong>na</strong> 19- Januára 1862.<br />

Johanes Marček, <strong>na</strong> ten čas richtár<br />

Johanes Darulya, učiteľ dietok<br />

Andreaa Škovránok, boženik<br />

Jiri Štuchli, boženik<br />

Andreas Parička, obecný<br />

Geor. Martsek, obecný<br />

Jan Ivaska, notár<br />

Fereno Simko, <strong>na</strong> ten čas richtár<br />

Josef Kameker, boženik<br />

Andreas Michalecz, obecný<br />

Josef Simko, obecný<br />

Aron Tiroler<br />

Georg Simko, obecný<br />

Ján Simko, obecný<br />

Ďurko Millo, obecný<br />

Pavel Shuvada, obecný<br />

33


10<br />

Pozdravný list, písaný 19. januára 1862 <strong>na</strong> Spanej Doline. Na rube sprievodného<br />

listu rukou Štefa<strong>na</strong> Uoysesa dátum prijatia: Praes. 22. Január. 1862.<br />

— Text s podpismi, ale bez sprievodného listu, uverejnily Pešťbudínske vedomosti<br />

21. U. 1862. List opatruje r. k. cirkevný archív v Banskej Bystrici.<br />

Osvietený a Najdôstojnejší Pán Biskup, Otče nám Najmilostivejší!<br />

Kde je potreba <strong>na</strong>jvätšia, tam je pomoc božia <strong>na</strong>jbližšia: pravda táto, ktorá<br />

sa tak často v súkromnom živote jednotlivcov potvrdzuje, potvrdí sa, jako pevne<br />

úfame, i v živote občianskom národa <strong>na</strong>šeho, v <strong>na</strong>jvätšej potrebe sa <strong>na</strong>chádzajúceho.<br />

My v <strong>na</strong>jhlbšej úcte podpísaní obyvatelia a poťažne zástupcovia banskej obce<br />

Spanej Doliny toto tým pevnej úfame, že v skutku Osvietenosti Vašej, Najmilostivejôieho<br />

Arcipastýra <strong>na</strong>šeho, v prosbe totižto, ktorú Osvietenosť Vaša, jako vodca mnohých<br />

iných národu <strong>na</strong>šemu úprimne oddaných mužov, u Najvyššieho trónu královského,<br />

cielom urovnoprávnenia jazyka národa <strong>na</strong>šeho v škole a verejnom občianskom<br />

živote, predniesť ráčila, z<strong>na</strong>k blízkej pomoci božej poz<strong>na</strong>ť sa <strong>na</strong>zdávame.<br />

My z božského učenia Spasitela a Pá<strong>na</strong> <strong>na</strong>šeho Ježiša Krista, ktoré sa nám<br />

k osvieteniu rozumu, ušlechteniu srdca a zdoko<strong>na</strong>leniu mravov tak často v chráme<br />

<strong>na</strong>šom božom prednáša, už od dáv<strong>na</strong> vieme, že sme i my Slováci tiež tak <strong>na</strong> obraz<br />

boží stvorení, kroz Sy<strong>na</strong> božieho vykúpení, tu <strong>na</strong>.zemi k poz<strong>na</strong>niu pravdy a čnosti od<br />

Sy<strong>na</strong> božieho ohlasovanej a žitiu podlá tej pravdy a čnosti; <strong>na</strong> druhom svete ale<br />

k večnému spaseniu povolaní, jako ktorýkolvek iný národ. I to dobre vieme zo sv.<br />

písma, že sv. Apoštolovia po zoslaní Ducha sv. ohlasovali sv. Evanjelium všetkým<br />

národom vo vlastnom každého národa jazyku, a bez pochyby len preto jim dal Duch<br />

sv. dar jazykov, aby to činiť a tak všetky národy k poz<strong>na</strong>niu pravdy a čnosti od Sy<strong>na</strong><br />

božieho učenej priviesť mohli.<br />

My v tomto skutočnom čine <strong>na</strong>chádzame nepochybné svedectvo, že je to vola<br />

34


ožia, aby sa každý národ vyučoval i v školách len prosríedkom jeho vlastnej reči<br />

všetkým pre život časný i večný potrebným vedomosťam a cudzým rečam, ba áno,<br />

aby aj úrady a súdy stoličné a mestské v reči toho ludu, od ktorého sú vyvolené, alebo<br />

pre ktorý sú ustanovené, jak ústne tak písomne pojednávaly; lebo my v takomto<br />

úradnom a súdnom pojednávaní dla <strong>na</strong>šeho zdravého rozumu nič iného nevidíme, jako<br />

poučovanie ludu lebo jednotlivcov o tom, čo zákon lebo právo v tej lebo inej záležitosti<br />

ustanovuje.<br />

Že tak jako sv. Apoštolovia Duchom sv. vedení každému národu jeho vlastným<br />

jazykom slovo božie ohlasovali, i každý iný, keď druhého v jakomkolvek ohlade<br />

poučovať chce, to v jeho vlastnej reči činiť má: to nás, bárs sme mnoho škôl nevychodili,<br />

i náš zdravý rozum učí; lebo my to <strong>na</strong>ším zdravým rozumom pochopiť nemôžeme,<br />

jako môže byť kto vyučený alebo poučený, keď sa k nemu hovorí alebo píše<br />

jazykom jemu celkom neznámym. Aj to nám náš zdravý rozum hovorí, že sú školy a<br />

úrady k vôli ludu ustanovené, nie ale <strong>na</strong>opak, lud k vôli škole a úradom od Pá<strong>na</strong><br />

Boha stvorený.<br />

My ešte aj myslíme, že je to už dosť, keď <strong>na</strong> rozličné úrady platíme, nie ešte<br />

abysme, keď nám cudzým jazykom píšu, za prekladanie do <strong>na</strong>šej reči slovenskej,<br />

alebo, keď my niečo úradom písať máme, za to, čo bysme si vlastnou <strong>na</strong>šou rečou slovenskou<br />

sami <strong>na</strong>písať mohli, keď to v cudzej reči <strong>na</strong>písané byť má, platili, čo niektorí<br />

z nás len ešte nedávno učiniť museli.<br />

V takomto vnucovaní cudzej reči my zapovrhovanie <strong>na</strong>šej vlastnej reči, ba<br />

i povstanie proti samému Pánu Bohu vidíme. My totižto <strong>na</strong>ším prostým, v školách<br />

nebrúseným rozumom takto súdime: Keby Pán Boh <strong>na</strong>ozaj chcel, aby tí, čo majú byť<br />

<strong>na</strong>ši učitelia, úradníci a sudcovia, k nám maďarským, nemeckým lebo jakýmkolvek<br />

iným neslovenským jazykom mluvili a písali, veď by nás bol maďarmi, nemcami alebo<br />

jakýmkolvek inýiji národom učinil, len nie Slovákmi; keď nás ale Slovákmi učinil,<br />

teda musí byť aj jeho vola, aby tí, čo nás učiť, spravovať a súdiť chcú, v reči, ktorú<br />

nám Pán Boh dal, k nám mluvili a písali.<br />

Preto nás to velmi bolí, keď vidíme, že to, čo sám Pán Boh chce, mnohí ludia<br />

nechcú, že <strong>na</strong>ši učitelia, úradníci a sudcovia, ktorí sú skoro všetci rodení Slováci a tak<br />

dobre vedia po slovensky jako my, k nám len po maďarsky mluviť a písať chcú. Jestli<br />

35


to podlá jich vôle pôjde, stane sa nám tak jako tým, čo budovali väzu babylonskú.<br />

Tam tým stavitelom pre jich pýchu zmútil Pán Boh jazyky, tak že jeden tou, druhý<br />

inou, tretí zas inou rečou k spoločníkom svojim hovoril: preto nerozumeli jeden druhého,<br />

nevyko<strong>na</strong>li, čo vyko<strong>na</strong>ť chceli, nevystavili väzu a, ztratiac vzájomnú dôveru,<br />

rozptýlili se <strong>na</strong> všetky strany sveta.<br />

Nám síce a tým, čo nás učiť, spravovať a súdiť majú, nepomútil Pán Boh jazyky:<br />

oni vedia tým istým jazykom hovoriť, ktorým my hovoríme; poneváč ale ním<br />

hovoriť a písať nechcú, ale cudzým, ani my sa rozumeť nebudeme, neobnovíme, neopravíme<br />

poruchami budovu správy krajinskej, nebudeme jedni v druhých dôverovať<br />

a rozptýlime sa v záhubné pre vlasť a všetky jej národy, ba i celé mocnárstvo, bludy.<br />

Však ale toto všemohúci a <strong>na</strong>jlaskavejší Pán Boh nedopustí, On to nedopustí:<br />

ajhla! veď už poslal v čele mnohopočetných prirodzených a verných zástupcov národa<br />

<strong>na</strong>šeho slovenského do Viedne Osvietenosť Vašu, aby u Najvyššieho trónu predniesla<br />

žaloby proti krivdám národu slovenskému čineným, aby <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čila pro&riedky, ktorými<br />

sa mu pomôcť môže, aby vydobyla rovnoprávnosť jazykovú v škole a úrade pre<br />

zo všetkých strán potlačovaný, Bohu, královi a krajine vždy verný náš národ slovenský,<br />

pri ktorej rovnoprávnosti jedine bude možná svornosť všetkých národov krajinských<br />

vospolok, jedine možné vzdelanie a vyslobodenie z chudoby a biedy národa<br />

<strong>na</strong>šeho slovenského.<br />

Keď krok tento veladôležitý Osvietenosť Vaša učinila, O<strong>na</strong> ho učinila vnuknutím<br />

Ducha Svätého. Jako sv. Apoštolom <strong>na</strong>šim Duch sv. vnuknul, aby každý národ<br />

vyučovali pravdám viero- a mravoučenia kresťanského rečou jeho vlastnou: tak aj<br />

Osvietenosť Vašu Duch sv. zvláštnym spôsobom <strong>na</strong>dýchnul, aby sa domáhala <strong>na</strong>riadení,<br />

mocou ktorých by sa národ slovenský a všetky iné národy krajinské rovnoprávne,<br />

všetkému čo je potrebné, každý svojou Bohom danou rečou, v školách vyučovali,<br />

v správe krajinskej spravovali, pri súdoch súdili.<br />

Poneváč my v kroku tomto Osvietenosti Vašej pre nás blízku pomoc božiu<br />

vidíme: Pánu Bohu vo vrúcich modlitbách za z<strong>na</strong>k tento blízkej Jeho pomoci vrelé<br />

vďaky <strong>na</strong>še každodenne vyslovujeme; Osvietenosti Vašej ale, jako od Boha zvláštnym<br />

spôsobom vyvolenému Apoštolovi pravdy a práva, v prítomnom <strong>na</strong>jponíženejšom<br />

Prípise hlboko cítenú vďačnosť osvedčujeme a trírazy Sláva! privolávame.<br />

36


<strong>na</strong>šeho<br />

Osvietenosti Vašej, Najdôstojnejšieho a Najmilostivejšieho Pá<strong>na</strong> a Biskupa<br />

Na Spanej Doline 19. Januára 1862<br />

posvätné ruky hĺbajúci <strong>na</strong>jponiženejši služobníci a <strong>na</strong>jvernejší v Kristu Pánu<br />

synovia:<br />

J. Gambe, Grubenhuttman bei der Lttb- Paško Johan<br />

lichen Neusohler k. freien Bergstadt Alogs Judt, haviar<br />

Neusohl [Titul švabachom]<br />

Matiaš Vagcik, untr-šafár<br />

Gab. Szászik, Huttmann [Titul švába- Ig<strong>na</strong>z Mocni, haviar<br />

chom]<br />

Jakob Schawolt, haviar<br />

Adam Zilla, šafár<br />

Franz Obr<strong>na</strong>wer, haviar<br />

Ignác Vaicik, haviar<br />

Ján Maleček, učiteľ II. triedy<br />

Johan PápesS, šafár<br />

Innocent Medritzky, učiteľ I. triedy<br />

Joseph Fusko, haviar<br />

Josef Flux, kostolník<br />

Ján Stub<strong>na</strong>, šachtmajster<br />

W mene celeg ostatneg obci<br />

Johan Zsilla, haviar<br />

Georg Stub<strong>na</strong>, cechmajster<br />

Gaschper Ragzer, šafár<br />

Johan Nep. Kmeth, cechmajster<br />

Motička Frantz, haviar<br />

(Pripojený je tento sprievodný list:]<br />

Gratiosissime!<br />

Illustrís8ime ac Reverendissime Domine Praesul, Domine ac Páter in Christo<br />

Allatas ad me scopo promotionis Literas Gratiarum actorias pro studiis et<br />

co<strong>na</strong>tibus, quos Illustritas Vestra novissime in gravissimo negotio impetrandi pro<br />

lingua slavica aequalis cum ceteris linguis juris Gratiosissime facere dig<strong>na</strong>ta est,<br />

quibus Communitas Vallis Dominorum intimum sensum gratitudinis Illustrítati Vestrae<br />

humillime exprímit, sub */• humillime substernens, u<strong>na</strong> Illustrítati Vestrae humillime<br />

notificare praesumo, me sub hodierno antigraphum harum Literarum fine publicationis<br />

in „Pešťbudinské Vedomosti" Búdam transposuisse.<br />

Queis, dum me Altis Illustritatis Vestrae Gratiis humillime devoveo, cum<br />

osculo Sacrarum Manuum perenno<br />

Illustritatis Vestrae Episcopalis<br />

In Valle Dominorum 19. Januarii 1862.<br />

humillimus capellanus et obedientissimus filius:<br />

37<br />

Joannes Gerometta,<br />

parochus Vallis Dominorum.


u<br />

Pozdravný list, písaný 19. januára 1862 v Satmári. Na rube rukou S. Moysesa<br />

dátum prijatia: Praes. 23. Január. 1862. — Text bez podpisov úverejnily<br />

Peštbudínske vedomosti 28. U. 1862.<br />

Osvietený a Najdôstojnejší Pane Biskupe, Miláčku slovenského národa, Pane<br />

Najdobrotivejšíl<br />

Vysloboditeľ ubiedeného, od Faraó<strong>na</strong> a Egyptčanov pre<strong>na</strong>sledovaného Iudu<br />

israelského vidiac, jako egyptčan úbohého israelitu tríznil, tohoto vyslobodil a v rozeprách<br />

postavených bratov k svornosti <strong>na</strong>pomí<strong>na</strong>l; v deň ale smilovania božieho hlasom<br />

nebeským z Madianu povolaný k ztraseniu nesnesitelného jarma egyptského ľudu<br />

svojmu za vodcu sa <strong>na</strong>skytnul. — Ľud israelský, <strong>na</strong> ktorý duševnia poroba a z tejto<br />

pochádzajúca všecka bieda uvalená bola a jest, jest utrápený ale bohabojný ľud slovenský.<br />

Bôh nebeský skúmal po mnohé roky jeho trpezlivosť a stálosť oddanosti do<br />

jeho svätej vôle až do <strong>na</strong>jnovšieho času, v ktorom mu poslal vodca vysloboditeľa,<br />

nového Mózesa, v osobe Vašej Najmilostivejšej Osvietenosti. Vaša Osvietenosť ráčila<br />

poslechnuť hlasu božieho a nešetriac velikých obtížností a nepríjemností, otcovské<br />

slovo za ľud tento u <strong>na</strong>jvyššieho trónu pozdvihnúť ráčila, a my pevne dúfame, že milostivý<br />

náš pán vyslyší hlasu ubiedeného a sebe tak verného a oddaného národa, ktorého<br />

tlumočníkom Vaša Najdobrotivejšia Osvietenosť byť ráči; silne veríme, že krivdám,<br />

ktoré sa nám zo všeckých strán dejú, konec urobí.<br />

My nič si tak neprajeme, jako aby sme k nohám Vašej Osvietenosti padnúť,<br />

jích za toľké pre úbohý náš národ ustávania slzami vďačnosti skropiť a všecky <strong>na</strong>še<br />

sily uprostred nášho národa k jeho blahu vy<strong>na</strong>ložiť mohli.<br />

Sľubujúce, že vždy Otca nebeského za blaho Vašej Osvietenosti prosiť budeme.<br />

s <strong>na</strong>jhlbšou úctou ruky Vašej Osvietenosti boškávame a sa podpisujeme<br />

38


Vašej Osvietenosti v Satmáre <strong>na</strong> deň <strong>na</strong>jsvätejšieho me<strong>na</strong> Ježiš 1862<br />

<strong>na</strong>jvernejší ctitelia a <strong>na</strong>jponiženejší synovia<br />

Martin Culen, riaditeľ hlavného gymnázia<br />

František Mráz, s. gymn. učiteľ<br />

Ondrej Budiš, kňaz satmárskej diezózy,<br />

gym<strong>na</strong>ziálny profesor<br />

Janko Gočár, žiak IV- triedy<br />

Veselý Karol, žiak VII. triely<br />

Ferdi<strong>na</strong>nd Mráz, žiak V. triedy<br />

Štefan Hônig, žiak V. triedy<br />

Vincenc Rigell, žiak II. triedy<br />

An<strong>na</strong> Mrázová<br />

39


12<br />

Pozdravný list, písaný 19. januára 1862 vo Spišskom Podhradí. Na rube rukou<br />

5. Moysesa dátum prijatia: Praes. 25. Január. 1862. — Text bez podpisov<br />

uverejnily Pešťbudínske vedomosti 14. U. 1862.<br />

Osvietená Milost! Najdôstojnejší Pán Biskup! Pane nám Najmilostivejší!<br />

Boh žiada, aby sa všetci ludia usilovali, cestou Nim a prírodou vykázanou<br />

k poz<strong>na</strong>niu Jeho nekonečnej Velebnosti kráčať, aby Ho tým vrúcnejšie milovali a oslavovali;<br />

svet hlása, aby sa svetlo pravej vzdelanosti a osvety <strong>na</strong> všetké strany rozširovalo;<br />

národy sa chlúbä svojim blahobytom; národy požívajú sladké ovocia šlechetných<br />

duchou svojich: a duch slovenský by nemal do čistého zrkadla božskej krásy pozerať?<br />

a duch slovenský by <strong>na</strong> veky len pod ťažkým jarmom hmoty mal vzdychať? duch slovenský<br />

by sa nemal vyvinúť a utešené plody svojho <strong>na</strong>máhania radostne požívať?<br />

Bože chráň a za varuj! Ty si Pán a Otec všetkých národou, nedáš tedy zahynúť ani<br />

úbohému národu slovenskému; Ty zahanbíš nepriatelou jeho, ktorí mu reč, prirodzený<br />

to prostriedok vyššého vzdelávania nábožného a národného, potlačit zamýšlajú;<br />

Ty mu posielaš obrancou a vodcou v čas <strong>na</strong>jvätšej potreby. — Beda bojazlivcom a nedbalcom,<br />

ktorí z neba volajúci hlas nechcú počúvať, národ svoj opúšťajú, ba osočujú.<br />

Však ale Osvietenosť Vaša si žiadnych nepríjemností nevšímala, všetké pohodlnosti<br />

odeprela, a neztäžovala zakročiť, aby raz národ slovenský nielen spravod-<br />

Hvost, ale i práva náboženstva a ludstva okúsil.<br />

Za této kroky láskavého ustávania Vašej Osvietenosti nemeškáme i jako synovia,<br />

pošli z lo<strong>na</strong> toho národu, s ktorým trpíme, radujeme sa, i jako synovia cirkve,<br />

presvedčení súc, že žiadosti <strong>na</strong>še sú žiadosti náboženstva, i popudzení príkladom šle-<br />

40


chetných spolubratou, milovníkou práv božských, náboženských, ludských a národnich,<br />

<strong>na</strong>jvrelejšé vďaky vzdávať a jim podlužný zdar priať. Nech Najvyšší a Najdobrotivejší<br />

Osvietenosť Vašu dlhé časy živí k blahu celej cirkve a nášho národu! Sláva Nebies<br />

a večná pamiatka vekou pozdejšich Osvietenosť Vašu zajiste nemine.<br />

Slabý síce náš hlas k onej velkej harmónii hlasou, ktorí sa zo všetkých strán<br />

šíreho Slovenska k úcte a sláve Osvietenosti Vašej ozývajú; však ale hlas z <strong>na</strong>jhlbších<br />

hlbokostí srdca vďačného!<br />

Lúbajúc posvätné ruky zomierame Vašej Osvietenej Milosti v Podhradí v druhú<br />

nedelu po troch králoch <strong>na</strong>jponiženejši ctitelovia: Bohoslovci a Lubovedci semenišťa<br />

.spišského:<br />

Treťoroční:<br />

Ján Bajaček<br />

Josef Kovalik<br />

Jan Pogorišký<br />

Frafio Silvester<br />

Petro Tomkuljak<br />

Druhoročni:<br />

Josef Hubčik<br />

Ondrej Kuruc<br />

Prvoroční:<br />

Eduard Dvorský<br />

Ján Petruška<br />

Lubovedci:<br />

Ján Arvendis<br />

Kalman Belopotocky<br />

Josef Hrkel<br />

Ondrej Kuchár<br />

Ondrej Matiašovsky<br />

Ďorď Tomik<br />

Karol Ve8elovský<br />

41


13<br />

Pozdravný list, písaný 20. januára 1862 v Selciach a podpísaný zástupcami<br />

obcí: Selce, Saiková. Pri podpisoch červená vosková pečať obce Selce<br />

a obce Šalková. Na rube rukou S. Moysesa dátum prijatia: Praes. 3. Febr><br />

1862. — Text bez podpisov uverejnily Pešťbudinske vedomosti 14. U. 1862.<br />

Osvietený a <strong>na</strong>jdôstojnejší Pane Biskupe, Pane a Otče o nás <strong>na</strong>jpečlivejší!<br />

Dva sú klenoty každému, nezpotvorenému človekovi <strong>na</strong> svete tomto drahocenné<br />

a sväté: Náboženstvo a Národnost. — Zlatá baňa, z ktorej sa ony vydobývaju,<br />

jest zajiste pravá vzdelanost, bez ktorej ani dobrého kresťa<strong>na</strong>, ale ani šlechetného Národovca<br />

niet; lebo len o<strong>na</strong> človečenstvo vedie k doko<strong>na</strong>lému poz<strong>na</strong>niu mravných, náboženských<br />

a socialních poviností. Čarovný klúč, ktorým sa brá<strong>na</strong> k bohatstvu tomuto<br />

ľudstva vedúca otvára, jest Bohom daná reč národnia. Dejiny sú verným svedkom,<br />

že sa len tam osveta zmohla a zmáha, že len tam <strong>na</strong> mohutných svojich krielach národy<br />

k opravdivej vzdelanosti vzniesla, kde vzdelanci od srdca k srdcu, slovom živým, prirodzeným<br />

k Tudu svojmu hovorievali a písali, hovoria a píšu.<br />

Slávni básnici <strong>na</strong>ši <strong>na</strong>zývajú národ náš „Národom holubičím" nielen podlá<br />

krotkej prirodzenosti jeho, ale neomylne i preto, že, ako <strong>na</strong> holúbiatko ustavične upretý<br />

jest drávy zrak jastraba, aby tichému jeho živobitiu čím skôr bolastný učiniť mohol<br />

koniec: tak i Národu Slovenskému, neprajnost časov, a neprirodzená zrada vlastných<br />

synov usilovne prevčasný kope hrob, aby národní jeho živôť z dejín ludstva vymazať<br />

a do tmavej zapomenulosti pochovať mohla.<br />

Nám, ktorým v dlhom umieraniu svojom, nebeské krestanské náboženstvo<br />

jedinou bývalo potechou; <strong>na</strong> ktorých bolastné rany toliko z kríža liečivý kvapkal balzam<br />

nádeje, vtom práve okamihu, kde už ostrá sekera zah<strong>na</strong>tá bola preťať žlab reči<br />

Národnej, aby vyskla studňa vzdelanosti <strong>na</strong>šej, zbudil Boh dobrotivý vznešenú Osvie-<br />

42


tenosť Vašu, aby smädom hynúcim, jako prútom Aronovým z tvrdých skalisk vynútila<br />

čerstvú života vodu.<br />

Chudoba jest čiastkou a dedictvom <strong>na</strong>ším! poklady zemské neznáme. Osvieťenost<br />

Vaša, ktorá nám jakožto <strong>na</strong>jvyšší náš duchovný Pastýr chlieb nebeský ustavične<br />

podávala a lámala, čo starostlivý detí svojich Otec, nezapomenula ani <strong>na</strong> smutnú okolnosť<br />

túto, ale nás, následkom prestania v predošlých časiech obyčajného užívania<br />

lacnejšej soli, a z príčiny chybne shotoveného katastru pozemkovej dani, v porov<strong>na</strong>niu<br />

s obyvatelmi úrodních rovín, v krajanských ťarchách obtiažených, i v ohlade tomto<br />

Najvyššej Cis. Kral. Milosti odporučiť ráčila.<br />

Osvietený Pane! za velkodušné a milostivé toto zaujatie sa pred Najvyšším<br />

Prestolom o vzdelanosť a hmotný dobrobyt Národa nášho Slovenského, Osvieťenosti<br />

Vašej, <strong>na</strong>še synovskou láskou a podlžnoii vďakou preplnené srdcia prinášame, ujistujúc<br />

Osvietenost Vašu, že si za <strong>na</strong>jsvätejšú povinnosť nikdy pokladať neprestaneme,<br />

nebes Pá<strong>na</strong> vrúcnymi každodenními modlitbami prosiť, aby nám tak drahé živobytie<br />

Osvieťenosti Vašej čím <strong>na</strong>jďalej zachovať, kroky Osvieťenosti Vašej všemohucnosťou<br />

svojou sprevádzať a ludomilné s<strong>na</strong>hy šťastným výsledkom korunovať ráčil.<br />

Príjmiž milostivé Osvieťenost Vaša srdečnie tieto <strong>na</strong>še, a detí <strong>na</strong>šich, ktoré<br />

i v starobe svojej budúcemu pokoleniu vyprávať budú o Zástupcovi a Ochrancovi<br />

svojom velikom — tu vyslovené city vdačnosti. Boh, ktorý lásku k Národu zaštiepil do<br />

sŕdc ludských, <strong>na</strong>ch odplatí Osvieťenosti Vašej, čo za nás urobila. Když seba, i celý<br />

úbohý Národ náš Slovenský do dalšej priazni v hlbokej pokore odporúčame, posvätné<br />

ruky hĺbajúc zostávame, v Selcách d<strong>na</strong> 20-ho Ladná 1862.<br />

Osvieťenosti Vašej<br />

<strong>na</strong>jposlušnejší veriaci<br />

obyvatelia Obcí Seliec a fialkovej.<br />

Jan Bruckner, zapisovateľ v Selciach Jozef Czaban, polgár<br />

Juraj Mesik, richtár v Selciach<br />

Ondreg Czaban, kostolník<br />

Ondreg OčenáŠ, prísažný<br />

Ondreg Strečok, kostolník<br />

Jano Rusko, prísažný<br />

Ján Tymko, učiteľ v Selciach<br />

Mesik Djuro, prísažný<br />

Ig<strong>na</strong>tz Kundratics, kráľ. horár<br />

Mesik Jozef, prísažný<br />

Ondro Petyko, mlynársky majster<br />

Mesik Duro, polgár<br />

Czaban Imrich, občan<br />

43


Jozef Petyko, mlynársky majster<br />

Tomáš Vagda<br />

Martin Oče<strong>na</strong>š<br />

Ludwik Gletrich<br />

Josef Vagda<br />

Otčenáš Martin<br />

Mesik Ondro<br />

Jano Sztrečok<br />

Duro Súmrak, starý richtár<br />

Ján Melicher, zapisovateľ v fialkovej<br />

Ďuro Olej, richtár (X)<br />

Duro Frano, prísažný (X)<br />

Jano Mli<strong>na</strong>r, prísažný (X)<br />

Franc Kubifi, kolársky majster a kostolník<br />

Jano Iwaničts, obyvateľ<br />

Georg Pružinský, obyvateľ<br />

Duro Skamla, obyvateľ (X)<br />

Jano Vančok, obyvateľ (X)<br />

Ján Čierny, obyvateľ (X),<br />

Maco Fraňo, obyvateľ (X)<br />

Duro Suráň, obyvateľ (X)<br />

44


14<br />

Pozdravný list, písaný 21. januára 1862 v Hornej Mičinej. Na rube rukou<br />

S. Moysesa dátum prijatia: Praes. 24. Január. 1862.<br />

Osvietená Milosti Najdôstojnejší Biskup! Pane nám Najmilostivejší!<br />

Ačpráve z jednej strany zatajiť sa nedá, že pre skazonosnú vlažnosť v Náboženstve,<br />

medzi Národy vôbec panujúcu, hynie vážnosť, vďačnosť a dôvera veriaceho<br />

ľudu k Tým, ktorí bdejú <strong>na</strong>d nimi jako počet majúce vydať za duše jejích; tak že<br />

mnohý ani Dôstojnosť, ani vrfké zásluhy Najvyšších Duchovných Správcov sebe nevšímajúc,<br />

riaďa sa podlá krokov a rečí duchom nevery <strong>na</strong>kazených svetákov; volia<br />

si a <strong>na</strong>sledujú vodcov slepých, obeť vďačnosti skladajúc <strong>na</strong> oltár jejích modloslužobnosti:<br />

však predca zo strany druhej aspoň my dolupodpísaní Duchovní z radosťov<br />

vyznávame, že veriaci jako Kath. tak i Evang. Girkve Mičinskej <strong>na</strong> základe božej<br />

pravdy: nie každému duchu verte, ale skusujte duchov sú-li z Boha, pochopujú a plnit<br />

sa usilujú povinnost, docela <strong>na</strong>klonenými byť Tým, ktorí nie len vzdelávajú ducha<br />

jejích vo všetkej dobrote a prívetivosti; dovádzajú ich k opraudivej blaženosti; vyučujú<br />

ich všetky nehody trpelive znášať, a pokojne <strong>na</strong> ich budúci hrob hladeť; ale<br />

ktorí spolu opraudive trúchlia, a <strong>na</strong>d biedov ludu svojho ako <strong>na</strong>d svojov vlastnov sa<br />

rmúťa, usilujúc sa dľa možnosti či telesným či duchovným prispením od neho jú odstrániť.<br />

—<br />

Všetko toto zradostov vyz<strong>na</strong>t pospiechame ohladom <strong>na</strong> veriacich <strong>na</strong>šich, ktorí<br />

horlivou túžbou dozvedujú sa od Duchovných svojich po mimoriadnej správe o Vyslanstve<br />

Národa Slovenského z úst do úst i v okrese Fár <strong>na</strong>šich kolujúcej; vyzvedajú<br />

sa, a bez rozdielu Náboženstva uctiplnou vdačnostou obdivujú slavné kroky Jeho, pre-<br />

45


dovšim ale Vašej Osvietenosti, jakožto jeho Predstatu v duchu Apoštolskej zbožnosti<br />

prevedené zaujatie, vskriešujúcé ducha omdleného, v utrápenom pod tisíc rokým<br />

žezlom nevolnosti ludu <strong>na</strong>šom, k životu novému.—<br />

A tieto zo sŕdc veriacich, <strong>na</strong>šich prirodzene sa vyvinuvšé city vdačnosti my<br />

akoby zhlbokosti nášho, jednoho zo dvoch spojeného srdca vyňaté, nevyslovitelnou<br />

radosťou výtame a <strong>na</strong> krielach <strong>na</strong>jponíženejšej oddanosti a <strong>na</strong>jvrúcnejšej úcty k Osvietenosti<br />

Vašej — výslovnú Cirkevníkov <strong>na</strong>šich žiadosť plniac — odosielať sa opovažujeme.<br />

—<br />

Prípisy vďačnosti k Osvietenosti Vašej prichádzajú nám ako snäžný prášok.<br />

Nie menej biely, nie menej liskavý je snäžný prach, ktorý k učte Osvietenosti Vašej<br />

v hlbokej tichosti dnes večer po vrškoch mičinských <strong>na</strong>padol; ako ten, čo inde dáuno<br />

predtým padol alebo ešte len padne. Ale bielost k bielosti blesk k blesku sa pripojuje,<br />

a dost už stkvelé vŕšky Sväto-Erížské osvietuje áž sa svetlo od neho odráža, a človek<br />

— vzlášte velykánských zásluch nepriatelsky človek — prinútený je pred ním jako<br />

pred slncom oči svoje sklopiť. —<br />

Ráčiž blahosklonne prijat Osvietenost Vaša od nás a ludu nášho <strong>na</strong>jvrelejšie<br />

vdaky, a <strong>na</strong>jponíženejšie z<strong>na</strong>ky uz<strong>na</strong>lošti za blahoplodné skutky a s<strong>na</strong>hy, k vymoženiu<br />

krestansko-ludských práv Národa nášho, zmerajúce. —<br />

Ruka Všemóhúcieho, ktorá kroky Najdôstojnejšieho Predstatu slávnych <strong>na</strong>šich<br />

Výtečnikov <strong>na</strong> ceste národnieho Vyslanstva viedla, a šťastne medzi svojich doviedla,<br />

nech posilňuje i <strong>na</strong> dalej všetky s<strong>na</strong>hy Jeho; korunuje ich následkom <strong>na</strong>jblahodarnejším<br />

a dá: by jako staríčky Simeon, Najdôstojnejší Vodca Národu Moyses náš<br />

neuzrel smrti prvé, až by uzrel spasenie ludu svojho slovenského.<br />

Za čo nábožné modlitby s modlitbami veriacich <strong>na</strong>šich spojené, k Trónu Velebnosti<br />

Božej odosielať nezameškáme. Porúčajúc seba, a ľud i Národ náš drahý ochrane<br />

Najviššieho, a blahosklonnosti Osvietenej Milosti Vašej.<br />

V H. Mičinej 21-ho Led<strong>na</strong> 1862.<br />

Ján Vallášek, Najmilosťivejšieho v Samuel Ruttkay z Vrútok, kňaz a ev.<br />

Eristu Oťca näjponíženejši syn a fá- farár<br />

rár<br />

46


15<br />

Pozdravný list, písaný 24. januára 1862 v Pribyline a podpísaný zástupcami<br />

obci: Pribyli<strong>na</strong>, Lipt. Kokava. Pri podpisoch je červená vosková pečať obce<br />

Pribyli<strong>na</strong> a obce Lipt. Kokava. Na rube rukou S. Moysesa dátum prijatia:<br />

Praes. 30. Január. 1862, — Text bez podpisov uverejnily Peštbudinske vevedomosti<br />

14. 77. 1862.<br />

'Osvietený Najdôstojnejší Pán Biskup! Pane nám Najmilostivejšíl<br />

Zalostivý, trudný osud bol to vždy ubiedeného slovenského kmeňa nášho, že<br />

ho nie len cudzinci šarpali; ale i jeho vlastní z jeho lo<strong>na</strong> pošli synovia ho zatracovali a<br />

zradzovali. Tak zo dvoch strán utiskovaný nemohol nikdy do radu pobratrených národov<br />

vstúpiť a všetko jeho <strong>na</strong>máhanie, všetky jeho obete, nie jemu samému, ale<br />

cudzincom k zveladku a ku sláve dopomáhali. Nebolo vodca, ktorý by <strong>na</strong> čelo jeho<br />

sa postavjac, bol ho voviedol do radu vzdelaných národov Európy dôstojného.<br />

Čím vätší bol žial a smútok <strong>na</strong>d trpkov tovto zkúšenosťov, <strong>na</strong>d týmto úbohým<br />

Národa nášho stavom všetkých oddancov jeho; tým vätšia radosť musela zaujať<br />

srdcia jejích, keď Osvietenosť Vaša! odhodlane <strong>na</strong> čelo Národa sa postaviť a za nás<br />

u Najvyššieho prestolu Císársko Kráľovského orodovať ráčila.<br />

Ráčíž Osvietenosť Vaša, Milostivý Pane náš dovoliť; aby sme i my slovenské<br />

obce podkrivánské, menovito obec: Príbylinská a Kokavská k tým mnohým hlasom<br />

srdečnej vďaky, ktoré sa v Okolí celého Slovenska ozývajú a k Osvietenosti Vašej<br />

nesú ná& skromný síce ale srdečný, jednoduchý ale úprimný, prostý ale opravdový<br />

vďaky <strong>na</strong>šej neobmedzenej hlas pridať mohli. Čo keď týmto vyjavujeme, pokorne<br />

prosíme Osvietenosť Vašu! aby sa Obcí týchto predstaveným a starším v mene všetkých<br />

povďačných duší vních bytujúcich blahosklonne dovolila zo jme<strong>na</strong> podpísať:<br />

Osvietenosti Vašej<br />

<strong>na</strong>jponíženejší a <strong>na</strong>joddanejší služobníci a ctitelia:<br />

V Pribyline a <strong>na</strong> Kokave dňa 24-ho led<strong>na</strong> r. 1862.<br />

47


Mychal Pelah, richtár v Pribyline<br />

Matufi Račko, vicerichtár<br />

Marek Plech, notár<br />

Jan Sztupka, kurátor<br />

Adam Didek, prfeainý<br />

Jano Jurik, prísaíný<br />

Mateg Stupka, starfí obce<br />

Mateg Pozor<br />

Jano Klaučo<br />

Jan Pallyo<br />

Martin Pettko[?], richtár<br />

Jano Nuzik, vicerichtár<br />

Jano Pároch [?]<br />

Martin JančuSka<br />

Martin Su<strong>na</strong>wets<br />

Jano Jafio<br />

Adan Ruôka<br />

Ján Rumanu, notár<br />

Jano Taragel<br />

Martin Cholwat<br />

Mateg Taragel<br />

Pawol Pornbän<br />

Jano Gagdoô<br />

Jano Miíiôko<br />

48


16<br />

Pozdravný list, písaný 24. januára 1862 v Ocovej a podpísaný zástupcami<br />

obcí: Otova, Zvolen, Budča, Tŕnie, Detva, Detvianska Huta, Vígľašská Huta,<br />

Zvolenská Slati<strong>na</strong>. Na rube rukou Š. Moysesa dátum prijatia: Praes. 12. Febr.<br />

1862. — Text s podpismi uverejnUy PeUbudínske vedomosti 18. U. 1862.<br />

Osvietený a <strong>na</strong>jdôstojnejší pafle Biskupe, Otče náš <strong>na</strong>jmilostivejší!<br />

Sám Boh človečenstvo rozdelil <strong>na</strong> národy. Sám Boh celej zeme ľudstvo rozdelil<br />

<strong>na</strong> rozličných jazykov kmeny, „jazika reč je od Boha" a Pán dal jazyk, ktorým<br />

ho chváliť máme, národ ale, národnosť a reč su tak tuho spojené veci medzi sebou, že<br />

jích jedno od druhého trhať neslobodno, bo národ bez národnosti je telo bez kosti, reč<br />

ale je duša národa, ktorou žije a sa udržuje; vezmi národu reč a on umrel a zhynul,<br />

jakoby nikdy nebol. Preto žiaden kňaz nemôže povedať, že miluje národ a Iud svoj,<br />

ktorý zanedbáva ä nenávidí reč jeho. —<br />

Kristus Pán, ten <strong>na</strong>jvyšší kňaz a pastier nehambil sa, že Izraelitom bol, ale<br />

miloval a ctil národ svoj, čo priam sa mu aj za to zle odslúžil, a sv. Pavel apoštol tak<br />

miloval národ svoj, že chcel zlorečeným byť pre svojich bratov v nároďe a sa za nich<br />

obetovať.<br />

A čo je kňažstvo, alebo stav a úrad kňazský nového záko<strong>na</strong>? neni nič inšie<br />

jako <strong>na</strong>mestnictvo Kristovo a jeho apoštolou tu <strong>na</strong> zemi; odtuď <strong>na</strong>sleduje, že ačkolvek<br />

každý kath. kňaz všeobecnou láskou má <strong>na</strong>dšený byť oproti všetkým údom cirkve<br />

kath., všakňičmenej dla príkladu Krista a svätých apoštolov svoje apoštolské práce<br />

má predovšetkým tomu národu venovať, obetovať, z ktorého krvi pochádza; preto kdo<br />

velebnosť úradu kňazkého poznáva, komu pravá, úprimná, vrúc<strong>na</strong> láska k Spasiťelovi<br />

a dušám drahou krvou jeho vykúpeným plápolá v srdci; kdo s požeh<strong>na</strong>ním pracovať;<br />

kdo srozumitelným a výmluvným vy<strong>na</strong>učováním mnoho dobrého pre cirkev spôsobiť,<br />

49


a u dospelých a vzdelaných, jako aj u mládeže ve cti a vážnosti sa držať chce, ten národ<br />

svoj milovať, ten dôkladnú známosť reči národa svojého nevyhnutelne sebe privlastniť<br />

povinný je, ináčej jakákolvek jeho bohoslovecká vzdelanosť, már<strong>na</strong> a neprospešná<br />

zostane.<br />

Osvieťenosť Vaša so svojou <strong>na</strong>jnovšou pred Jeho Apoštolským veličenstvom<br />

učinenou prosbou, a prosredkovánim nás k tej <strong>na</strong>jvätšej povďačnosťi k sebe zaviazala,<br />

lebo sa zaujala za náš úbohý slovenský národ, za jeho práva, ktoré sama príroda, jeho<br />

občanské postavenie, a lepšia budúcnosť požaduje.<br />

Za ktorú lásku, ked týmto tie <strong>na</strong>jvätšie ďeky vzdávame, a Boha všemohúceho<br />

za zdravie a zdar všetkých podobných krokov, pri nekrvavých vašych Obetách <strong>na</strong>jvrúcnejšie<br />

prosiť neprestaneme, ľúbajúc posvätené Osvietenosti Vašej ruky zostávame<br />

Vašej Osvietenosti<br />

<strong>na</strong>jponíženejší v Kristu synovia:<br />

v Ocovej dňa 24-ho Janra 1862.<br />

Josef Troszt, VAD zvolenského okresu<br />

Pavel Tergi<strong>na</strong>, farár vo Zvolene<br />

Ondrej Cinko, kaplán vo Zvolene<br />

Ludvik Námesznik, farár v Budči<br />

Vojtech Sásik, farár v Tŕní<br />

Ján Štrba, farár v Detve<br />

Josef Tmák, kaplán v Detve<br />

Gerváz Pekárik, kňaz z radu sv. Františka<br />

Ján Prokssa, farár <strong>na</strong>. Detvianske j Hute<br />

Jíri Melcer, farár <strong>na</strong> VigFašskej Hute<br />

Ján Csapek, farár vo Zyolenskej Slatine<br />

Aloys Kubányi, kaplán vo Zvolenskej<br />

Slatine<br />

50


n<br />

Pozdravný list, písaný 29. januára 1862 v Mošovciach. Pri podpisoch je červená<br />

vosková pečať obce Mošovce. Na rube rukou S. Moysesa dátum prijatia:<br />

Praes. 21. Febŕ. 1862. — Text s neúplnými podpismi uverejnUy Peštbudínske<br />

vedomosti 29. L 1862.<br />

(Narúbe:)<br />

Pred Osvietemeho a Najdôstojnejšieho Pá<strong>na</strong> Biskupa Štefa<strong>na</strong> Moysesa!<br />

<strong>na</strong>jponiženejši prípis vďačnosti od mestečka Mošoviec.<br />

Osvietený a Najdôstojnejší Pane Biskup!<br />

Medzi tých občanov tejto <strong>na</strong>šej drahej Uhorskej vlasti, ktorí by radi jej <strong>na</strong>stávajúce<br />

zriadenie <strong>na</strong> spravodlivom základe založené videli; a medzi tých synov ukrívdenieho<br />

Slovenského národu, ktorí po jeho krajšej budúcnosti túžobne vzdychajú, a.<br />

dla možnosti, i <strong>na</strong> jej príchodu ochotne pracujú, patríme aj my <strong>na</strong>jponíženejšié dolu*<br />

podpísaní: a preto s <strong>na</strong>jvyššou pozornosťou sprevádzali sme a sprevádzame všetky tie<br />

kroky a skutky, ktorie budúci rozkvet a šťastie národu nášho, a tak spolu aj rozkvet<br />

a pokoj vlasti za ciel majú.<br />

Na čelo tých mužov, ktorým tisícročný zlý osud Slovenského národu bolastne<br />

<strong>na</strong> srdci leží, a ktorí preto lepšú budúcnosť preň vydobiť sa pokúsili, postavila sa Vaša<br />

Osvietená Biskupská Milosť! ked nedávno pred Najjasnejším Trónom Jeho Cís. Erál.<br />

Apoštolského Veličenstva: jak proti všetkej národnej nespravodlivosti v Dioecesi.<br />

Osvietenosti Vašej sverenej, tak i <strong>na</strong> celom národe <strong>na</strong>šom obmýšlanej mužské slovo<br />

neohrožené prehovoriť ráčila.<br />

Veríme už teraz, že tí nektorí nerozvážliví a prepiati vodcovia Bratov <strong>na</strong>šich<br />

Maďarov spravodlivejší budú proti Slovákovi, keď <strong>na</strong> jeho čele tak Hrdinského Vodca<br />

uvidia, i že si povšimnú tú hrozbu Hospodinovu: že „korene národov pyšných vytrhuje<br />

pán, ale ponížených sadí <strong>na</strong> miesto jejích v sláve"!<br />

Sláva Vašej Osvietenosti Biskupskej! za tento neohrožený krok za svätú národniu<br />

vec <strong>na</strong>šu urobený! Sláva i tým mužom, ktorí po boku Osvietenosti Vašej za<br />

národ náš vystúpili!<br />

51


Nech Milostivé prijať ráči Osvietenosť Vaša! tento <strong>na</strong>jponíženejší prípis <strong>na</strong>jhlubšej<br />

a <strong>na</strong>jsrdečnejšej vďačnosti, ktorý mestečko Mošovce, ako rodisko toho Slávneho<br />

kriesitela Slovanstva Já<strong>na</strong> Kollára, pred vznešenú Tvár Osvietenosti Vašej týmto<br />

predložiť sa opovažuje.<br />

V Mošovcách, dňa 29. Januára 1862.<br />

Vašej Osvietenej Biskupskej Milosti!<br />

<strong>na</strong>jponíženejší ctitelia.<br />

Ďorď Čajka, predstavený mestečka<br />

Joseph Ajchler, prvý boženík<br />

Durko Misskoczy, notár<br />

Andr. Wallotzký, mladší<br />

Ján Misskotzy<br />

Ondrej Kossik<br />

Ján Walloczký<br />

Jano Stacho, boženík<br />

Johanes Benovszky<br />

Frano Koncsek<br />

Ondrej Hrivnák, mešťan<br />

Michael Hrivnák, výborník<br />

Ján Dobručký, ev. farár v Mošovciach<br />

Durko Soltí8, ev. učiteľ<br />

Ludvig Toperczer, Apotheker<br />

Franc Franciscy, zlatník<br />

Ondrej Hrjanka, úd výboru<br />

Max Faix<br />

Andreg Polereczky<br />

Mathias Kollar<br />

Jakub Eisasz<br />

Ludvik Saffar, prísažný<br />

Matej Firák<br />

Jano Ssikura, viceríchtár<br />

Šimo Ďuro<br />

Ludvik Kerk, výborník<br />

Michal Horváth, úd výboru<br />

Ján Soltis, mešťan<br />

52


18<br />

Pozdravný list, písaný 2. februára 1862 v Osrblí. Na rube rukou Š. Moysesa<br />

dátum prijatia: Praes. 10. Febr. 1862. — O liste zmieňujú sa Pešťbudínske<br />

vedomosti 21. U. 1862.<br />

Z Osrblia.<br />

Najdustojnejší pán Biskup, Osvjeteny a Milostivý Pane!<br />

My ucti a pokory plní v Kristu synovja Osvjetenosti Vašej v celom SI. Bansko-<br />

Bystrickom Biskupství jediní dlužnici, za milostivé nám u Vysokej Vlády vyprostred,-<br />

kovani v roku 1852 z Áradu jedného zvo<strong>na</strong> pre náš ubohy kostolík; tým ešte hlbsje<br />

cítime dlžobu <strong>na</strong>šu; že nám zo všech strán doletuju v novinách radostné správy o milostivé<br />

otcovskom zaujatí sa pred Jeho Jasnostou <strong>na</strong>jmilostivejším Zemepánom za<br />

prebudenja sa Národa Slovenskyho z vekovekej drjemoty do literárneho oživotenja;<br />

že Vaša Osvjetenost bol ten Angel, ktery sa octnul pri ovčim ribniku Ján. 5 — aby<br />

neduživý národ náš v pohnutých vodách k čerstvému a zdravému životu okúpal.<br />

Radostné teto prípisy <strong>na</strong> Vašu Osvjetenost <strong>na</strong>mjerené, <strong>na</strong> nás nje ináč spusobujú,<br />

len ako teplunky tichý dašdik <strong>na</strong> byliny letným horkom omarené. Porekadlo<br />

<strong>na</strong>še hovorí: „pekne slovo, nájde dobre mjesto". — My teda ako nevyjarmení dlžníci,<br />

i za tam to dobrodení, i za neú<strong>na</strong>vne této s<strong>na</strong>hy Osvjetenosti Vašej použijúc to pekné<br />

slovo vdačnosti skrušeným srdcom voláme k nebu: „Záplat pán Boh!" zachovaj Osvjetenost<br />

Vašu čo <strong>na</strong>jdjal blaženého <strong>na</strong> ťele i <strong>na</strong> dušy. Amen.<br />

Na Hromnice 1862.<br />

Tomáš Hromada, miestny farár<br />

Jozef Gavac, prisažný<br />

Ferdi<strong>na</strong>nd Gašparik, učiteľ<br />

Joseph Kaliday, Ces. Reg. Silvanus<br />

Tomáš Spišjak, richtár Oserblensis<br />

Joseph Trník, prisažný<br />

Josef Longauer, k. k. hôr majster<br />

53


Adolf Kaliday, k. k. Arbaiter [Titul<br />

švabachom]<br />

Martin Schvarcpacher, kostolník<br />

Jano Daniš<br />

Jano Trník<br />

Jano Kubove<br />

Duro Spisjak<br />

Jano Šarník<br />

Misso K<strong>na</strong>zik<br />

Jano Schvarcpacher<br />

Josef Schwarcpacher<br />

Duro K<strong>na</strong>zik<br />

Jano Mogsiš[?]<br />

Andreas Babčan, k. k. Schmelzmaister<br />

[Titul švabachom]<br />

Duro Molota<br />

54


19<br />

Pozdravný list, písaný 2. februára 1862 v Hronskej Breznici. Na rube rukou<br />

S» Moysesa dátum prijatia: Praes. 19. Febr. 1862. — Text s podpismi uverejnily<br />

Pešťbudínske vedomosti 21. II. 1862.<br />

Vaša Osvietenost! Najdôstojnejší Pane Biskupe! Drahý Otče náš!<br />

Jako kedysi lud israelský, byvší v porobe v Egypte bedákal pod nátlakom<br />

utiskovánia, a želial k Jehovu, aby mu dajakého vysloboditela, dajakého vodca soslal,<br />

ktorý by jeho z poroby tejto vyprostil; a Bôh Všehovladca shliádol <strong>na</strong> bedákanie toto,<br />

a poslal jemu Mojžiša, ktorý iba sám jediný bol vstavu Israelitov z poroby egyptskej<br />

vyvédsti: — tak i náš ubiedený, opustený národ slovensky bedákajúc v porobe svojej<br />

tisícročnej, vo vlastnej domovine zajatý, ujarmený, obzieral sa so zrakom túžobným<br />

po dajakom' vodcovi, želiál k Hospodinu o dajakého vysloboditeľa, a Bôh, tento Riaditel<br />

osudov ludských shliádol i <strong>na</strong> <strong>na</strong>še bedákanie, a poslal nám zo svojej milosti<br />

v posvätnej Osobe Vašej Osvietenosti takového túžobne želiáneho Vodca, očakávaného<br />

Vysloboditeľa, soslal nám spásonosného Mojžiša!<br />

My občania obci Breznickej v tekovskej stolici uznávajúc túto prevelikú obetu,<br />

ktorú Vaša Osvietenost za spravodlivé právo a blaho nášho potlačeného národu slovenského<br />

<strong>na</strong> oltár položila, opovažujeme sa v <strong>na</strong>jhlbšej poníženosti Vašej Osvietenosti<br />

s prítomným prípisom <strong>na</strong>šu <strong>na</strong>jvätšú vdiačnost a detinskú úctu projaviti, — a čo<br />

<strong>na</strong>jvrúcnejšie sa modlíme k Bohu, aby On tieto veladôležité kroky Vašej Osvietenosti<br />

blahodárne požeh<strong>na</strong>l, a <strong>na</strong> tejto velmi príkrej ceste Vašu Osvietenost posilnil, a xllúhým<br />

nezkaleným životom oblažil, aby tak Vaša Osvietenost to dielo, ktoré započatí<br />

ráčila, i štiastlive doko<strong>na</strong>ti mohla; abysme dakde as<strong>na</strong>d pri Červenom mori, albo <strong>na</strong><br />

pustatine nezostali opustené siroty a nezahynuli. Bôh, tento Odplatiteľ všeho dobrého<br />

55


skutku ľáčiž sám Vašej Osvietenosti každé unovania za spravodlivé a sväté práva<br />

nášho ubiedeného a opusteného národu slovenského tisícnásobne zaplatiti!<br />

Vašej Osvietenosti<br />

<strong>na</strong>jposlušnejšie dietky, a bývali podanní obci Breznickej v tek. stôl.<br />

V Breznici pri Hrone <strong>na</strong> den Hromníc 1862.<br />

Fr. Ruiszel Vlastimil, národný učiteľ<br />

Michal Kassan, richtár<br />

Homola Jano, prisažný<br />

Halgaš Josef, prisažný (X)<br />

Gazší Tomáš, prisažný (X)<br />

Eliasz Josef, prisažný (X)<br />

Svaral Misso, prisažný (X)<br />

Medveczkij Mihaly, kurialista<br />

Hallgass Štefan, obecný, v mene celej<br />

obci<br />

56


20<br />

Pozdravný list, písaný 10. februára 1862 v Vsti <strong>na</strong>d Oravou. Na rube rukou<br />

S. Moysesa dátum prijatia: Praes. 29. Martii 1862. — Text bez podpisov<br />

uverejnUy PeSťbudínske vedomosti 15. IV. 1862.<br />

/Na rube:]<br />

Prípis vďačnosti Jeho Osvícenosti Najdôstojnejšiemu Pánu Štefanovi<br />

Moyses baňsko bystrickému biskupovi a t. ď. a t. ď.<br />

Vaša Osvietená Biskupská Milosť, Najdôstojnejší Panel<br />

Za Vaše šlechetné a horlivé zaujatie sä za národ náš slovenský pred Najvyšším<br />

Zemepánom: abysme i my Slováci — predtým opovržení a zanedbávaní — ku boku<br />

ostatním národom uherským, jako rovnoprávni bratia postavení boli; aby sa nám<br />

v <strong>na</strong>šom slovenskom materinskom jazyku právo a spravedlnosť u súdov a správy prisluhovala;<br />

aby sa deti <strong>na</strong>še a synovia <strong>na</strong>šého pôltretiamiliónového národa ku oslave<br />

a prospechu jeho vo vlastných svojich národných školách nižších i vyšších vzdelávať<br />

mohli; aby sa <strong>na</strong>šim horňo-uherským stolicam ohledom dani, priemyslu a užívania<br />

starého privilégium lacnejšej soli polahčenia a výsady dostaly, — slovom, aby nám<br />

Slovákom duchovne i hmotne lepšej bolo, — za toto šlechetné zaujatie sa za nás Vašej<br />

Osvietenosti <strong>na</strong>šu vrelú vďačnosť vyjavujeme a prajeme Vašej Osvietenosti, abyste<br />

pri dobrom a stálom zdraví — hojného ovoca Svojich ustávaní a sladkej odmeny potechu<br />

v úplnej miere u prosred svojich uherských Slovákov dožili.<br />

V Ústi dňa 10-ho februára 1862.<br />

Vašej Biskupskej Osvietenosti<br />

<strong>na</strong>jponiženejší sluhovia:<br />

predstavenstvo a výbor obce Úsťa<br />

v stolici Oravskej.<br />

K 57


Úrad Obce Úsztya:<br />

Georg Kohuth, richtár<br />

Andr. Trabalka, prisahaný<br />

Štefan Zatsik, prfeahaný<br />

Martin Kohút, výborník<br />

Peter Paul Bulla<br />

Georg Kavulyak<br />

Štefan Nekosak[?]<br />

Jan Točik<br />

Štefan Kotlár<br />

Štefan Dawcik<br />

Martin Kostyak<br />

Josef Kohút<br />

58


ti<br />

Pozdravný list, písaný (bez dáta, ale pred 19. februárom 1862) v Nemeckej<br />

Ľupči. Na rube rukou š. Moysesa dátum prijatia: Praes. 19- Febr. 1862.<br />

Osvietení Pán Biskup!<br />

Pred njektorim časom, v <strong>na</strong>šom meste N. Lupči chodil prípis povdačnosti a<br />

ihtveri k jeho osvjetenosti Najdustojnejšjemu pánu Biskupovi, za Jeho nescenitelné<br />

s<strong>na</strong>hy pre národ slovensky, a jeho reč materinskú, pred prestolom Veličenstva, Najjasnejšjeho<br />

Cisára a inde podujaté.<br />

I já bych sa bol rád zúčastnil, jako verní národovec a sin velkej Matky Slávie,<br />

v tomto chválitebnom podujatí: a však bohužjal! tento rukopis ani som n on, ani z mnohými<br />

inými nebol zdelený.<br />

Ponevádz tehdy dobre znám, že somnou ešte mnohý iný podobne zmĺšlajúci<br />

súcíťa, aby sa nám takto zanedbaným krivda nečinila, a žeby sme my za lahostajnych<br />

pri národnom zaujatí považovaný neboli: preto sa verejne osvedčujem, a to i v mene<br />

mnohých iných, ktorých počet velky jest, že my tjež, ačpráve <strong>na</strong> podotknutóm prípise<br />

nepodpísaný, zo všetkou vrelostou a srdečnosťou sa privinujeme ku <strong>na</strong>šej milej Matky<br />

Slávie, — kroky otcouske Jeho Osvjetenosti Biskupskej požehnávame, — a za zdar<br />

Jeho prác v tomto veladuležitom ohlaďe ko<strong>na</strong>ných Všemocného Boha Tvorca všetkých<br />

národou a rečí úsilne prosíme, aby on, ktorý srdcja králou, a túžby Národou<br />

jako toky rjek spravuje, i náš Slovensky Národ neopustiu, ale ducha dobrého všetkým<br />

tohože Národa sinom dajúc ku jednote národnej, a ktomuže dobrjemu pastjerovi, čo<br />

o duše svojeho rodu tak snážne pečuje, milostivé privjedol.<br />

59


Nech žije Osvjetený národovec Byskup náš, a nech osvecuje ešte posavád neosvjeteny<br />

Národ svoj. — Jeden Boh, jed<strong>na</strong> Vlast, jeden Národ, to je heslo moje. —<br />

Jeho Osvjetenosti Biskupskej<br />

<strong>na</strong>joddanejší ctitel<br />

Anton Podhorszky<br />

rimsko kat. učitel.<br />

60


22<br />

Pozdravný list, písaný 20. februára 1862 v Jacovciach a podpísaný zástupcami<br />

obci: Jacovce, Kuzmice, Tesáry, Topoľčany. Pri podpisoch je červená<br />

vosková pečať obce Jacovce (v zlomku), obce Kuzmice a obce Tesáry. Na<br />

rube rukou Š. Moysesa dátum prijatia: Praes. 5/3. 1862. — Text bez podpisov<br />

uverejnily Peštbudínske vedomosti 18. IV. 1862.<br />

Osvietený, Najdôstojnejší Pán Biskup! Najláskavejší Otec a Ochranca Národa<br />

slovenského!<br />

Ktorého Slováka by to nezabolelo, keď vidí, že on vo vlasti svojej dedičnej<br />

krajne Uhorskej, v ktorej on <strong>na</strong>jvätším právom prebýva, za ňu <strong>na</strong>jviac krvi vycedil<br />

a jú vždy verne a stále bránil, ani právo od Boha mu dané, totižto: svoju reč slovenskú,<br />

ktorá mu je <strong>na</strong>jmilšia a <strong>na</strong>jsladšia, tak užívať a cvičiť nemôže, ako inšie národy, menovite<br />

maďarsky. Vystavily sa v krajne <strong>na</strong>šej všeljaké ústavy — akadémie, všeučilištia,<br />

múzeum, gymnázia a inšie školy, <strong>na</strong> ktoré sa z mozolov slovenských tisíce a<br />

tisíce vy<strong>na</strong>kladaly a vy<strong>na</strong>kladajú; a včul, keď blaha z nich tekúcieho účastnými byť<br />

žiadame: neprajníci <strong>na</strong>ši všetky preukázané zásluhy nám odopierajú, z práv, ktoré<br />

si ako národ požaduvať môžeme, nás vytvárajú. Slobodu vyhlasujú, <strong>na</strong>ši odrodilci a<br />

prepiati maďarí; a nám v reči <strong>na</strong>šej slovenskej ani len <strong>na</strong>še city vyjaviť neslobodno.<br />

Tí, ktorí z nás žijú ako úradníci, ani nám len tú lásku a vďačnosť nepreukazujú, aby<br />

k nám tou rečou mluvili, ktorú nám Boh zveril. Toto ich <strong>na</strong>proti ludu slovenskému<br />

chovanie preto nechcú od seba odhodiť, aby nás do slepoty duševnej privedúc, tým<br />

lachšie klamať a v hlupote <strong>na</strong>šej koríštiť mohli.<br />

Ale poz<strong>na</strong>li sme už cesty ich, <strong>na</strong> ktoré nás viedli; vidíme, že oní len o poctivosť<br />

národa slovenského išli, národa toho úbohého, z ktorého žijú á z neho pochádzajú.<br />

Osvietenosti Vašej patrí všetka sláva, úplná láska a vďaky za ten smelý krok <strong>na</strong> poli<br />

národnosti slovenskej, ktorý k povedomiu svojmu celé Okolie slovenské vzkriesuje,<br />

61


dvíha a vzbudzuje. Co Osvietenost Vaša pred trónom Jeho Jasnosti kráľovskej v mene<br />

národa slovenského žiadala a tlmočila; to žiadame aj my, vediac dobre, ze <strong>na</strong>ša vlast<br />

len tedy bude blažená, keď aj Slováci budú v ich národních právach slobodní. —<br />

Boh <strong>na</strong>jmilo8tivejší, nech za dlhy ešte čas živí, rosou jeho milosti všetky Vaše<br />

kroky za nás a za cely Národ slovenský učinené, kropí a blaží. Za lásku <strong>na</strong>proti<br />

národu svojmu preukázanú liubajúc posvätenú pravicu, žijeme a mrieme<br />

Osvietenosti Vašej, — Otca<br />

<strong>na</strong>jláskavejšieho<br />

Vo Velkých-Jacovcách (: pri Velkých-Topolčanoch :)<br />

dňa 20-ho Februára 1862.<br />

ponížení a poslušní synovia.<br />

Obec Velko-Jacovská:<br />

Ján Tomann, predstavený<br />

Fero Bobossik, predstavený<br />

Jan Orissek (X)<br />

Franc Burza (X)<br />

Francz Krumpolecz<br />

Stewan Krumpolecz (X)<br />

Jochan Krumpolecz (X)<br />

Janoš Tlsti<br />

Janoš Struhan ( x )<br />

Karol Jamrich<br />

Rat Jan<br />

Jozef Cerweni (X)<br />

Ján Kotesovski (X)<br />

Gašpar Bossanski (X)<br />

Johan Bošanský<br />

Johan Bošanský<br />

Francz Bošanský<br />

Krištof Sandrik<br />

Štefan Rus<strong>na</strong>k<br />

Fero Omastansky<br />

Štefan Tomann<br />

Imrich Toman<br />

Georg Toman<br />

Tomas Toman<br />

Štefan Cachan (X)<br />

Štefan Kardos (X)<br />

Jozef Janik (X)<br />

Antal Raichl [Svabachom]<br />

Michal Petrass (X)<br />

Osada Kuzmická:<br />

Andras Mirka, richtár (X)<br />

Jano János, predstavený (X)<br />

Fero Rus<strong>na</strong>k (X)<br />

Jozef János (X)<br />

Jano Hrošo (X)<br />

Jozef Hrosso<br />

Jozef Bališ<br />

Jozef Cžer<strong>na</strong>nsky<br />

Adam Janoss<br />

MiSo Hrosso (X)<br />

Miklos Grman (X)<br />

Jozef Grman (X)<br />

Jano Grman (X)<br />

Jan Beno<br />

Štefan Zeman (X)<br />

Lavrincz Grman (X)<br />

Jan Grman (X)<br />

62


Miklo88 Jano88( x )<br />

Makarius Jablonský, z radu sv. Františka,<br />

kaplán<br />

Osada Thesárska:<br />

Lukac Janik, richtár (X)<br />

Adam Koleôšanyi, predstavený<br />

Georg Manduch, predstavený (X)<br />

Janik Jozef (X)<br />

Urminski Mateg (X)<br />

Janik Jan (X)<br />

Smata<strong>na</strong> Mihal (X)<br />

Smata<strong>na</strong> Jozef (X)<br />

Jan Mogžiš (X)<br />

Toman Lukač (X)<br />

Janik Mateg (X)<br />

Gregorik Andraš (X)<br />

Jan Janoš (X)<br />

Lukač Smata<strong>na</strong> (X)<br />

Dubag Michael(X)<br />

Holubica Jozef<br />

Anton Holubitca<br />

Johan Bartek<br />

František Jamrich, organista a učiteľ<br />

Antonius Tóth, parochus Nagy-Jáczen-<br />

8Í8<br />

Michal Balass<br />

Štefan Barci (X)<br />

Jozef Szukupp, učiteľ v Tesároch<br />

Tomáš Gregor (X)<br />

Sučetne 72.<br />

Sem sa pripojujú:.<br />

Franciscus Bokross, Eméritus Parochus<br />

Sissoensis<br />

Andrej Trenkusz, kaplán v Topoľčanoch.<br />

63


23<br />

Pozdravní/ list, písaný 20. februára 1862 v Bábinej. Pri podpisoch je červená<br />

vosková pečať obce Bábi<strong>na</strong>. Na rube rukou S. Moysesa dátum prijatia: Praes.<br />

20. Martii 1862. — Text bez podpisov uverejnily Pešťbudínske vedomosti<br />

18. IV. 1862.<br />

Od obci vísadníckeho mestečka Bábi<strong>na</strong>.<br />

Osvjetený Najdôstojnejší Pane!<br />

Ačpráve jak dejepis smutne dosvečuje, v devjatom století ruka ňeprjatelská<br />

vyvrátila trón královstva slovenského, však predči o<strong>na</strong> u pozostalých Slovákov udusiť<br />

nemohla <strong>na</strong>jvrelejšú lásku <strong>na</strong>proti reči a národnosti svojej, lebo Boh vždy <strong>na</strong> púšti<br />

postavenému ludu svojmu podzbudzuval ožjarene stĺpy za utlačení národ náš horlivé<br />

zaujatích mužou, kterí ducha národnosti pomedzi Slovanmi hore držali, lásku ku národu<br />

podzbudzovali, právo národne vyhladávali, spravodlivosť prímernú pomedzi<br />

národnosťami ohlasovali.<br />

Láska táto ku národu <strong>na</strong>šemu nevyhasla, ale žije jed<strong>na</strong>k v srdcách <strong>na</strong>šich, —<br />

preto s velkím jedine zármutkom patrít sme prinútení boli <strong>na</strong> tje tmi utlačenosti, ktorje<br />

v <strong>na</strong>jnovejších časoch <strong>na</strong>šich rozljehať sa počali <strong>na</strong>d Slováci v uhorskej krajine prebívajúcími;<br />

— a však zmiloval sa Boh <strong>na</strong>d ludom svojím zvestujúc nám výborne ožjareni<br />

stĺp Mojžiša, kterí pripadajúce <strong>na</strong> nás tmi svetlom svojím rozháňa, nám pravo<br />

a slobodu reči a národnosti vydobíva.<br />

Ožjareni tento stĺp Boží s <strong>na</strong>jvätšou povďačnostou uznávame a schvalujeme<br />

<strong>na</strong> Osvjecenosti Wašej, Muži totišto národu nášemu od Boha poslanom, kterí nás verne<br />

miluje, práva <strong>na</strong>še ustavične vyhľadáva, nás k zmužilosti podzbudzuje, ano svate<br />

žjádosti a spravodlivé záležitosti <strong>na</strong>še i pred Najvyšším cisársko královským trúnom<br />

zastávať a vydobívať si nesťažuje.<br />

64


Nech ráči tehdi Osvjecenost Waša za všecko toto vdačne prijať <strong>na</strong>šu srdečnú<br />

povďačnosť, a <strong>na</strong>jvrúcnejšuo poďakuvaňja, ktoruo keď mi s hlbokou úctou odosjelame<br />

spolu zotrvávame<br />

v Babynej dňa 20-ho Februára 1862.<br />

Wašej Osvjecenosti<br />

<strong>na</strong>jponíženejší slúhovja, a <strong>na</strong>jpovďačnejší<br />

ctiťelja<br />

Ondruš Ďuro, richtár<br />

Štefan Dubowsky, prísažný<br />

Fabri Tomáš, prísažný<br />

Čgerny Jano, prísažný<br />

Pálka Jan, prísažný<br />

Buchan Ondreg, kapitán<br />

Michal Huszóczy, kat. farár<br />

Pawel Blatnický, ev. farár<br />

Ludevít Kiszely de Benedekfalva<br />

Martin Horwat, výborník<br />

Ondrej Gerguš, výborník<br />

Martin Bučko, starší, úd výboru ( x )<br />

Štefan Petro, výborník<br />

Jan Wicgan[?], úd výboru<br />

Ondreg Kišbjro, výborník<br />

Štefan Buchan<br />

Jano Toman, výborník<br />

Ďuro Buchan<br />

Pšenjca Štefan<br />

Ján Knôžovič, ev. učiteľ<br />

Martin Mozola<br />

Kordík Duro<br />

Luptak Jano<br />

Ludha Palo<br />

Matúš Spanik<br />

Štefan Mráz<br />

Eustoroviô Jano<br />

Matúš Rafaj<br />

Dlhoš Ďuro<br />

Melaga Štefan<br />

65


24<br />

Pozdravný list, písaný 24. februára 1862 v Malackách a podpísaný zástupcami<br />

obcí: Malacky, Jabloňové, Gajary, Láb, Kuchyňa, Pernek, Lozorno,<br />

Jakubov, Hochštetno, Basprunka, Sološnica. Na rube rukou S. Moysesa dátum<br />

prijatia: Praes. 4. Martii 1862. — Text s podpismi uverejnily Pešťbudinske<br />

vedomosti 4. 111. 1862.<br />

Osvietený a Najdôstojnejší Pane Biskupe, Pane Najmilostivejší!<br />

Mnohonásobne už Osvietenosti Vašej! povdačnost a dôvera ze všech strán od<br />

všech tried verných národu svojmu Slovákov vyslovená jest za odhodlaný krok, ktorý<br />

Osvietenost Vaša! koncom minulého roku ve spolku mnohých veteránov <strong>na</strong>šich pred<br />

Najvyšší trón — ¢0 zdroj správedelnosti ludskej — učinit ráčila; aby ubiedenému a<br />

v duševních okovoch rabstva ste<strong>na</strong>júcému Národu slovenskému právo k slobode a<br />

vzdelaniu Bohom udélenuo i pred svetom uz<strong>na</strong>nia došlo; — tak že nového niečo povedet<br />

nám nezbývá, ale ani nechceme obšiernostou unuvat Osvietenost Vašu! —<br />

krátko sa vyjadrujeme: Svatuo jest právo, sväté a spravedlivé sú žiadosti <strong>na</strong>še! — do<br />

neba volajúce sú krivdy od nepriatelov <strong>na</strong>šich nám činiené!!!<br />

A preto známe ocienit odhodlanost Osvietenosti Vašej! lebo vieme čo to jest!<br />

a jak mužského rázu treba! — v krajine <strong>na</strong>šej v terajšiech okolnostách — <strong>na</strong> prevysokom<br />

stupni hodnosti stojaciemu neklaňať sa novomódnej modle, ktorá sa zove maďarismus.<br />

Prijmiž tedy Osvietenost Vaša! blahosklonne aj <strong>na</strong>šu srdečnou vďaku a <strong>na</strong>jhlubšou<br />

vlasteneckou úctu za ustávame podujatuo pre dobro zotročilého národa slovenského!<br />

Co je O'Conell biednym Irčanom — Kára Ďordévič a Obrenovič mladému<br />

Srbsku! To bude Osvietenost Vaša! Slovákom! dokud národ tento <strong>na</strong> divadle sveta<br />

úlohu svoju nevyhrá!<br />

Neprestaneme Najdobrotivejšieho Boha prosit, aby kroky Osvietenosti Vašej!<br />

66


pre zvelatok Slovákov činenie <strong>na</strong> čest a chválu S. me<strong>na</strong> svojho k úplnej radosti dobrého<br />

ludu slovenského želaným výsledkom korunovať ráčili<br />

Esli ale prozretelnost božská určila, aby Moyses, ktorého nám v bieďe <strong>na</strong>šej<br />

egyptskej poslať ráčila, neuzrel zem zaslúbenou t. j. vyplnenie všech <strong>na</strong>šich spravodlivých<br />

žiadostí, — pevné veríme, že zbudi mezi <strong>na</strong>mi Józuu, ktorý nás dovede do zeme<br />

mádom a mliekom tekúcej, t. j. dokončí Osvietenostou Vašou! započaté dielo.<br />

V lubaniú S. pravice zotrvávame s <strong>na</strong>jhlubšou úctou<br />

Osvietenosti Vašej<br />

näjponíženejší sluhovia<br />

v Malackách 24/2 1862.<br />

Anton Polákovič, dekan okresu malackého<br />

Ján Galbavý, farár v Jabloňovom<br />

Ján Peller, farár v Gajaroch<br />

Ignác Juračka, farár v Labe<br />

Matej Stopek, farár v Kuchyni<br />

Štefan Culen, farár v Perneku<br />

Ludvik Stvrtecky, pekársky majster<br />

P. Tobiaš Hrdlička, O. S. Fran. Conv.<br />

Malaczkensis Guardianus<br />

P. J. Ch. Tureček, kňaz radu sv. Františka<br />

Venceslav Pauly, farár v Lozorne<br />

Michal Kováč, čižmársky majster<br />

P. Titus Piszecsny, Or. S. Franc.<br />

P. A<strong>na</strong>stasius Petrovits<br />

P. Calli8tus Orgony, Ord. S. Francis.<br />

P. Marcellinus Gutzky, Ord. S. Fr.<br />

Ján Lajcha, kaplán v Gajaroch<br />

P. Ildephonsus Oliveczky, z radu sv.<br />

Františka<br />

Štefan Jankovič, hospodár v Jabloňovom<br />

Jo8ef Valko, farár v Jakubove<br />

Karol Bello, farár v Hochštetne<br />

Ján Simkovič, učiteľ v Labe<br />

Antol Pachman, farár v Hasprunke<br />

Josef Pulman, farár v Sološnici<br />

67


25<br />

Pozdravný list, písaný 26. februára 1862 v Bacúchu. Pri podpisoch je červená<br />

vosková pečať obce Bacúch. Na rube rukou Š. Moysesa dátum prijatia: Praes.<br />

5. Martii 1862. — Text s neúplnými podpismi uverejnily Pešťbudinske vedomosti<br />

14.111.1862.<br />

Osvieťený Pane, Otče náš <strong>na</strong>jmilostivejší!<br />

My sme chudobní síce, ale máme — ďakovať Bohu: zdravý rozum, a zdravé<br />

sylnie ruky; tamten potrebujeme, aby sme rozoz<strong>na</strong>li pravdu od nepravdy, zlé od dobrého;<br />

tieto potrebujeme, aby sme mozolne sekerami nás a <strong>na</strong>šu rodinu živili — ale nám<br />

zdravý rozum káže že sme od Boha stvorení keď takto hrdlujeme ťelesne, aby sme<br />

za <strong>na</strong>še mozole tiež tak v krajine uhorskej boli považovaní, ako druhé národy; nič<br />

viac, nič menej.<br />

My sme Slováci, teda chceme, aby s <strong>na</strong>mi slovenský zachodili, obcovali a nás<br />

neosočovali.<br />

My sa Osvietenost Vaša! Vaším zásadám stráni práva národnosti slovenskej,<br />

škôl a všetkým Vaším krokom pre náš národ učineným úplne pridávame, a Vam <strong>na</strong>še<br />

v práci ztuhnuté mozolovité ruky podávame. Boh Vás živ a daj nám ešte viac tak<br />

múdrích a statočných chlapov!<br />

V Bacúchu 26. febr. 1862.<br />

Vašej Osvietenosti<br />

<strong>na</strong>joddanejšie ďeti v Erístu<br />

Jano Kan<br />

Martin Zluky<br />

Jozef Haraburda, prísažný<br />

Jozef Kan, prísažný<br />

Údi obce:<br />

Jano Zluki, obecný<br />

68


Jano Tŕnik, nevediac písať ťahá (X)<br />

Ján Ces<strong>na</strong>k, ťahá (X)<br />

Štefan Betka, ťahá (X)<br />

Štefan Baboľ, ťahá (X)<br />

Jozef Ološtiak, ťahá (X)<br />

Ondrej Patrass (X)<br />

Palo Zajac (X)<br />

Ondrej Chovanec (X)<br />

Jozef Balloň, národný učiteľ<br />

69


26<br />

Pozdravný list, písaný 26. februára 1862 v Mengušovciach a podpísaný zástupcami<br />

obcí: Mengušovce, Gerlachov, Štóla. Pri podpisoch je červená vosková<br />

pečať obce Mengušovce, obce Gerlachov a obce Štóla. Na rube rukou<br />

S. Moysesa dátum prijatia: Praes. 12. Martii 1862. — Text bez podpisov<br />

uverejnily Peštbudínske vedomosti 21. III. 1862.<br />

Osvietený Najdôstojnejší Pán Biskup! Pane nám Najmilostivejší!<br />

Doz<strong>na</strong>júc sa z <strong>na</strong>šich milých slovenských časopisov my občania obce Mengusovskej,<br />

Gerlachovskej a Štôlskej v Spišskej stolici, že sa v Decembri pominulého roku<br />

horlivé zaujatí za národ náš slovenský národovci do Viedne zišli, aby u Najvyšieho<br />

prestolu žiadali a prosili za práva <strong>na</strong>še národnie Bohom nám danie; ktorým národovcom<br />

<strong>na</strong>šim sťe sa Vy Osvietený Pane <strong>na</strong>čelo postaviť ráčil, nehambiac sa za náš utiskovaní<br />

národ slovenský: i nemôžeme my slovaci u päti Tatier spišských žijúci tak nevďační<br />

byť, aby sme za tento krok aspoň <strong>na</strong>šu skromnú uctiplnú vďaku šetkým podiel<br />

berúcim <strong>na</strong> tom výslanstve národovcom <strong>na</strong>šim nevyslovili, zvlášťe ale a <strong>na</strong>dovšetko<br />

Vašej Osvietenej milosti, srdečne ďakujúc za ten krok, ktorý ste urobiť ráčil za náš<br />

nespravedlive utiskovaný národ slovenský, pán Bôh ten ridiťel a správca všetkých<br />

činov, žeh<strong>na</strong>j a korunuj žiadúcím výsledkom ten krok, ten istý pán nebes i zeme <strong>na</strong>k<br />

i Vašu Osvieťenú milosť zdržuje nám pri stálom zdraví ešte za mnoho a mnoho rokov.<br />

Račte láskavé prijať tuto <strong>na</strong>šu uctiplnú vďaku, ktorú tímto vyjavujeme, pokorne<br />

prosíme Osvietenosť Vašu! aby sa obci týchto predstaveným a starším v nich<br />

bytujucim blahosklonne dovolila zo jme<strong>na</strong> podpísať: Osvieťenosti Vašej v Mengusovcach,<br />

v Gerlachove a v Štóle dňa 26. februára 1862 <strong>na</strong>jponíženejší a <strong>na</strong>joddanejší služobníci<br />

a ctitelia:<br />

Ondrej Qaj, richtár v Mengušovciach Jozef Soltis. prísažný<br />

v<br />

Ondrej Saling, vicerichtár<br />

Juro Gallo<br />

70


Pawol Salink<br />

Johan Soltifl<br />

Ondrej Rachel<br />

Jano Salink<br />

Mišo Saling<br />

Andreas Durány, obecný notár<br />

Jano Rátaj, richtár v Gerlachove<br />

Jano Fagks, vicerichtár<br />

Martin Kičin, prísažný-<br />

Jano Fagks, prísažný<br />

Jano Pajerchin<br />

Juro Barger<br />

Pawol Pajerchin<br />

Jano Gašper<br />

Juro Nikrle<br />

Janko Horvay, notár<br />

Jano Jurčo, richtár vo Štóle<br />

Jano Rus<strong>na</strong>k Burgar<br />

Juro Jurčo<br />

Mišo Jurčo<br />

Ondreg Drečni<br />

Jozef Soltys<br />

Andreas Durány. obecný notár<br />

71


27<br />

Pozdravný list, písaný L marca 1862 v Garanseku. Na rube rukou S. Moysesa<br />

dátum prijatia: Praes. 4. Martii 1862. — List je sprievodným slovom<br />

k pozdravnému listu, ktorý bol písaný 2. februára 1862 v Badíne a podpísaný<br />

zástupcami obci: Badín, Oaransék, Lukavica, Sampor, Belov. (Viď č.<br />

XX. v súpise pozdravných listov f<br />

známych len z PeStbudinskych vedomostí.)<br />

Osvietený Pane, Najdôstojnejší Pan Biskup!<br />

Keď mohutný duch času každý národ k sebavedomiu prebúdza a túžbu v ňom<br />

po samostatnosti kriesi, aby svet uz<strong>na</strong>l, že žije i jestvuje: národa nášho slovenského<br />

takže dotknul sa prst jeho, aby precítnul zo s<strong>na</strong>, v ktorom storočia pohrúžený bol, bez<br />

z<strong>na</strong>ku života, nepoz<strong>na</strong>ný, zapomenutý, opovržený.<br />

On preciťuje skutočne a precitnutie toto je z<strong>na</strong>kom a svedectvom, že je životnej<br />

sOy v ňom, ktorá roztápa onnú ľadovú kôru, ňouž pokrytý bol, aby sa prúdil tok<br />

života jarý, čerstvý, šlechetných skutkoch zjavujúci a sobrazujúci sa, a postavil<br />

svet, kde nič predtým vládlo!<br />

Okamženie takéto je doba preporodu a jakoby z mŕtvych vstania, je nové, dosial<br />

nevídané svetlo, blesky a pruhy svoje v mohutnej žjare <strong>na</strong> všetky strany roztáčajúce.<br />

Avšak, čožeby stály i tie blesky, keby slnca svojho svetlodajného nemalý? čiby<br />

ony neboly len sťa povetrný svetlový úkaz, ktorý v protestnej kráse objaví sa, v okamihu<br />

rozplynie kdesi v širokom vesmíra priestranstve? — Čožeby platné bolo i národu<br />

nášmu precitnutie jeho, keby nemal slnca, ktoréby metalo <strong>na</strong>ň obživujúce pruhy?<br />

čiby neživoril len jako útla byli<strong>na</strong>, jejž korene teplo slnca nerozhreje a svetlo neprenikne<br />

k jej kmeňu a lístkom, aby dostaly barvu a krásu?<br />

Náš národ dosial bez slnca bol! Synovia jeho, tá šľachta <strong>na</strong>ša, odrodiac sa,<br />

opustili ho a zreknúc sa vlastnej krve svojej, usilne pracujú <strong>na</strong> zotročení jeho duchovnom,<br />

ba herostratický páchajú vraždu <strong>na</strong>d plemenom vlastným.<br />

72


LeS ten Všemohúci, ktorý stvoril národy, neopustil národ náš, neoslyšal vzdychania<br />

a prosby jeho, ale skloniac sa k nemu keď sa <strong>na</strong>plnily dni, keď kríž <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš<br />

dolahnul <strong>na</strong>ň, keď prorok jeho za Izaiášom svolal: „Rozmnožil si národ tento Pane,<br />

ale nezveličil veselé!" — pošlúc ma Apoštola, služobníka Svojho, aby jako onen zo<br />

Šaula Pavlom učinený, niesol meno jeho pred pohanov i kráľa i synov izraelských; —<br />

dajúc mu Mojžiša i Kríž, aby ho previedol preš more útrpností a zvíťazil v tom jedinom<br />

z<strong>na</strong>ku viery svätej a ssúženia mnohého; krížom potešil sa v kríži a posilnil vierou: „že<br />

čím väčší kríž, tým bližšie aj nebo!' 4<br />

A tak tedy nenie národ náš slovenský už bez slnca. Vaša Osvietenosť je slnce<br />

jeho! Vaša Osvietenosť ten jediný z Velikášov, ktorý neváhal za národ náš ubiedený<br />

podniknúť ťažkú a obtížnu cestu <strong>na</strong> čele vytečníkov <strong>na</strong>šich do Viedne, aby tam k nohám<br />

Jeho kŕ. ap. Veličestva položil prosby a túžby jeho, vydobil mu Bohom dané<br />

právo, odvrátil <strong>na</strong>tisky neprajníkov a k duchovniemu i hmotnému dobrobytu cestu<br />

prerazil.<br />

Uznáva to i Iud správe duchovnej v pokore podpísaného podriadený s vďačnosťou<br />

a preto city svoje vriace osvedčuje v uctive pripojenom prípise vďačnosti, ktoré<br />

mne nepatrnému dostala sa česť posvätným rukám Osvietenosti Vašej v poníženosti<br />

odovzdať.<br />

Ráčiž ich Osvietenosť Vaša blahosklonne prijať jako z<strong>na</strong>k dôvery a oddanosti,<br />

a Bôh všemohúci daj, aby ovocia skutku Svojho nezištného a blahodárneho s radosťou<br />

čím skorej požívať a časom so staručkým Šimeonom svolať mohla: „Teraz prepúšťaš<br />

služobníka svojho Pane, podlä slova tvojho v pokoji. Lebo videly oči moje spasenie<br />

tvoje, ktoré si pripravil pred obličajom národa môjho!"<br />

S <strong>na</strong>jhlbšou úctou a pokorne osmeľujem sa z<strong>na</strong>čiť<br />

Vašej Osvietenej Milosti<br />

<strong>na</strong>jponíženejší sluha<br />

August Krčméry<br />

evanj. farár garansecký.<br />

V Garanseku dňa 1-ho Marca 1862.<br />

F 73


28<br />

Pozdravný list, písaný 2. marca 1862 v Hybiach a podpísaný zástupcami<br />

obci: Hýbe, Východná, Štrba, Dovalovo, Važec, Vavrišovo. Pri podpisoch je<br />

čier<strong>na</strong> farebná pečať obce Hýbe, obce Východná, obce Štrba, obce Dovalovo,<br />

obce Važec a obce Vavrišovo. Na rube rukou S. Moysesa dátum prijatia:<br />

Praes. 23. April. 1862. — Text bez podpisov uverejnily Pešťbudinske vedomosti<br />

25. IV. 1862 (list má tu dátum ,j koncom marca").<br />

(Na rúbe:] Osvietenému a Najdôstojnejšiemu Pánovi, Pánu Štefanovi Moysesovi,<br />

Byskupovi Bansko-Bystrickému a t. d. a t. d. <strong>na</strong>jponíženejší vďačnosti a dôvery<br />

prípis, dnu poz<strong>na</strong>čených.<br />

Osvietený Najdôstojnejší Pán Byskup!<br />

Medzi té mnohé velké neresti nášho slovenského národa, neomylne i tá prináleží,<br />

že nemáme — s velmi malými čestnými výminkami — ešte posel mužov, vysokým<br />

stavom a rodom, skvelou hodnosťou, vznešeným úradom vyz<strong>na</strong>čených, zemským<br />

štestím a majetkom oplývajúcich, po <strong>na</strong>šej strane; že sme od výtečných, velký <strong>na</strong> šetky<br />

strany vplyv majúcich hodnostárov vyššej šlechty, velmožov, barónov, grófov, byskupov<br />

zanechaní, opustení. Osvietenosť Vaša! je od dávnych čias <strong>na</strong> Slovensku prujšia<br />

jasná hviezda <strong>na</strong>ša! prujšia zlatá kotva nádejí <strong>na</strong>šich! prujší náš vznešený Vodca!<br />

prujší nášho národa skvelý Zástupca! prujší jeho dobrotivý Otec! Preto veľavyz<strong>na</strong>muú<br />

hodnosť a cenu <strong>na</strong>jnovšieho Osvietenosti Vašej u <strong>na</strong>jvyššieho trónu vystúpenia,<br />

a zaujatia sa, za sväté a večné práva ubiedeného, ukryvdeného národa slovenského,<br />

vysoko si tenže národ váži, a nikdy, dokymkolvek žit bude vážit si neprestane. Týmto<br />

tak šlechetným, tak obeti — a zásluhyplným činom vystavila seba Osvietenosť Vaša!<br />

večitý ôlávny pomník v dejinách slovenského národa. Za svätú tedy povinnosť si to<br />

pokladáme, aby sme za to, medzi jinými, tak mnohými povďačnými sborý národa<br />

nášho, i my v <strong>na</strong>jhlbšej pokore podpísaní podkriváňsky Slováci, — z prahydla to<br />

Slovanstva — <strong>na</strong>šu <strong>na</strong>jhlbšú úctu, <strong>na</strong>šu <strong>na</strong>juprímnejšú vďaku Osvietenosti Vašej zložili<br />

a vyslovili; tým bôž, že takýto krok do tých <strong>na</strong>jťažších okolností, a <strong>na</strong>jneprajnejších<br />

pomerov časových padnul; a len od velikého ducha, a neohroženého charakteru<br />

očakávať sa mohol. A že pri všetkom tom odpore, i <strong>na</strong> vzdor jemu, toto Osvietenosti<br />

74


Vašej, zmužilou odhodlanosťou, a celým posvätným zápalom apoštolského <strong>na</strong>dchnutia,<br />

u <strong>na</strong>jvyššieho prestolu, za pravdu a právo, za mravný národní život, jako i za hmotný<br />

dobrobyt národa nášho prednesené slovo <strong>na</strong> čase bolo, a tak bez dobrého výsledku<br />

nezostalo, ale sa ako iskra elektrická po šírom Okolí slovenskom rozletelo, a <strong>na</strong> pravú<br />

strunu citov národní ch — de toho <strong>na</strong>jväčšia potreba bola — udrelo: toho nepochybným<br />

svedectvom sú té valné zástupy národa nášho, ktoré bez rozdielu náboženstva<br />

a stavu, v duchu zbožnom, a s prípisami nekonečnej vďačnosti, neohraničenej oddanosti,<br />

a neobmedzenej dôvery — medzi nimi i <strong>na</strong>ša skrovná čiastočka — za Tŕebou<br />

Vodca náš a Arcipastier apoštolský! sa hrnú; a tým <strong>na</strong>jjasnejší a <strong>na</strong>jmocnejší dôvod<br />

i tej nepodvratnej istoty dávajú, že lud náš, keď sa mu vec <strong>na</strong>ša národnia nepoprekrúca,<br />

ale tak, ako v skutku je, a po pravde predloží, dobre ju pochopí, a za ňu, sám<br />

od seba, jedine neodolatelným duchom času a duchom Boha vedený — celou dušou<br />

zahorí; tú pevnú majúc v Boha vieru, že tenže dobrotivý a spravodlivý všetkých sveta<br />

národov pôvodca a ochranca, ešte i viacej podobných Osvietenosti Vašej výtečných<br />

mužov, maecenášov, vysokých zástupcov a dobrodincov; slovenských to Szécsényiovcov,<br />

Mazuranič-ovcov, Kukuljevič-ovcov, Vukotinovič-ovcov, Ožegovič-ovcov,<br />

Jelačič-ovcov, Sava-Tôkôly-ovcov, Stemberg-ovcov, Kinský-ovcov, Ossolinski-ovcov,<br />

Mocsónyi-ovcov; a z duchovného stavu: slovenských to Cyrill-ovcov a Method-ovcov,<br />

Stros8mayer-ovcov, Rajačič-ovcov, Ata<strong>na</strong>ckovič-ovcov, Popovič-ovcov, Gaganecovéov,<br />

Schagu<strong>na</strong>-ovcov, Suluc-ovcov, Jíržíkov-cov; a z <strong>na</strong>šej <strong>na</strong>jbližšej krvy, viacej<br />

Pongracz-ovcov, Ambrozy-ovcov, Rud<strong>na</strong>y-ovcov, Palkovič-ovcov, Jozefy-ovcov,<br />

Cerveň-ovcov, Tvrdý-ovcov a t. d. a t. d. prebudí; ktorí dielo od Osvietenosti Vašej,<br />

vnuknutím ducha svätého, z horlivej služby apoštolskej, a vernej lásky národnej šťastlivé<br />

započaté, aj skôr neskôr k úplnej radosti a blahu národa dokončia a dovŕša. Na<br />

čo nech tenže Bôh milostivý a spravodlivý, svoje hojné otcovské požeh<strong>na</strong>nie vyleje!<br />

a této v ktorých žijeme nádeje, této vrelé túžby, a spravodlivé žiadosti <strong>na</strong>še čim skôr<br />

výplni! to z hlbokosti srdca žiadame, so svätým prorokom volajúc: „Slyš Hospodine<br />

slová <strong>na</strong>še, porozumej túžobnému úpeniu nášmu, pozoruj hlasu volania nášho, králi<br />

náš, a Bože náš! lebo sa teba modlíme."<br />

S <strong>na</strong>jhlbšou úctou a <strong>na</strong>jvrúcnejším povďačnosti citom sme a zostávame, až<br />

do smrti, v Hybbiach dňa 2-ho Marca 1862.<br />

75


Osvieteného a Najdôstojnejšieho Byskupa Pá<strong>na</strong>!<br />

<strong>na</strong>jponíženejší služobníci, a <strong>na</strong>júprimnejší ctitelia:<br />

privileg. mestečko Hybbe:<br />

Ján Pallay, richtár<br />

Ján Jaross, prísažný<br />

Jan Zudla, prísažný<br />

Andreas Kudolla, prísažný<br />

Ján Szklenka, mestský kapitán<br />

Ján Choma, riadny notár<br />

Jan J. Krau8, ev. farár<br />

Ludevít Orphanides, ev. učiteľ<br />

Daniel Šefranka, ev. učiteľ<br />

Jozef Bísz, kat. učiteľ<br />

Ján Erhordt, výborník<br />

Ondriš Choma, výborník<br />

Jano Muchaly, výborník<br />

Andreas Marušjak, výborník<br />

Jano Dyalak, výborník<br />

Jan Pavela, výborník<br />

Andreas Pavella, výborník<br />

Dano Steuvček, mešťan<br />

Samko Marušjak, výborník<br />

Ján Korabek, výborník<br />

Ondriš Hoderdan, výborník<br />

Joseph Grajchman, výborník<br />

Daniel Pallay, výborník<br />

Jano Wozis., mešťan<br />

Menom obce Východná:<br />

Georg Reznik, richtár<br />

Martin Meštek, vicerichtár<br />

Pavol Mýkuš, prísažný<br />

Obec Štrba:<br />

Juro Chladon, richtár<br />

Juro Ballaš, vicerichtár<br />

Juro Macko, prísažný<br />

Mišo Jančso, prísažný<br />

Matej Tomko, kurát. ev. cirkvi<br />

Imro Scherfel, občan<br />

Ján Ku<strong>na</strong>y, občan<br />

Mišo Garaj, občan<br />

Mišo Kubik, občan<br />

Mateg Pallay, mešťan<br />

Andreas Melich, mladší, mešťan<br />

Jan Wošťgar, mešťan<br />

Jan Jamniczky, mešťan<br />

Daniel Stano, mešťan<br />

Peter Dialak, mešťan<br />

Jozef Buzák, výborník<br />

Adam Steiner, výborník<br />

Ján Pallay, mladší, mešťan<br />

Jan Graichmann, výborník<br />

Johanes Balláš, mešťan<br />

Micháel Lányi. výborník<br />

Mathias Pallay, starší, Flintár<br />

Danjel Hopko, výborník<br />

Daniel Stanček<br />

Krištof Medwegyi, mešťan<br />

Daniel Duda, mešťan<br />

Daniel Chrobák, výborník<br />

Matej Djaniš, mešťan<br />

Antal Palag, mešťan<br />

Dr. Jonáš Guoth, okolný lekár<br />

Ján Droppa, ev. kňaz v Štrbe<br />

Dorď Illavsky, učiteľ v Štrbe<br />

Obec Dovalovo:<br />

Michal Jurtso, richtár<br />

Michal Bobula, vicerichtár<br />

Jano Swrči<strong>na</strong>, prísažný<br />

Juro Steuček, obecný<br />

Páli Gasperik, občan<br />

76


Jan Kompisch<br />

Conrád Hák, ev. učiteľ a notár<br />

I. N. Jožko Bobula, staviteľ<br />

Obec Wážec:<br />

J. Kupčo, richtár<br />

Jano Schupala, richtár<br />

Jano Duran, prísažný<br />

Mišo Mihályk, prísažný<br />

Daniel Ferencsýk, notár<br />

Janko Soctiáň, občan<br />

Ludevít Jaroslav Jamnicky, podučiteľ<br />

Jano Bartko, obecný starší<br />

Mišo Mašurka, starší obce<br />

Mychal Hibjan, obecný<br />

Michal Soltfs, ev. farár<br />

Obec Vavrišovo:<br />

Matej Plauka, richtár<br />

Mateg Sramo, vicerichtár<br />

Adam Slabeg, prísažný<br />

Jan Sztupka, obecný<br />

Michal Mikuláš, obecný<br />

Jano Murtin, obecný<br />

Mišo Hutgal$, obecný<br />

Jan Kowáč, obecný<br />

Jano Plauka, obecný<br />

Mišo Tomčík, obecný<br />

Tomáš Radomíl Klimo, učiteľ<br />

Marek Plech, notár, menom ostatných<br />

občanov vo Vavrišove<br />

77


29<br />

Pozdravný list, písaný vo februári 1862 v Oslanoch a podpísaný zástupcami<br />

obci: Oslany, Čereňany, Veľké Uherce, Bystričany, Horný Kamenec, Dolný<br />

Kamenec, Horná Ves, Radobica; list odoslatý bol vo sprievode osobitného<br />

listu 12. marca z Oslian. Pri podpisoch je čier<strong>na</strong> farebná pečať obce Oslany,<br />

obce Čereňany, červená vosková pečať obce Horný Kamenec, obce Dolný<br />

Kamenec, obce Horná Ves, obce Radobica a obce Veľké Uherce. Na rube<br />

rukou S. Uoysesa dátum prijatia: Praes. 17. Martii 1862. — Text s podpismi<br />

uverejnily Peštbudinske vedomosti 21. III. 1862.<br />

Najosvieťenejší Pán Biskup, Pane a Otôe v Kristu <strong>na</strong>m Najmilostivejší!<br />

Z verejných listou, a hodnovernej zprávy sme vyrozumeli: ako sa Osvieťenosť<br />

VaSa s viac Národovci Slovenskými dňa 12-ho Prosinca roku minulého k Najvyššiemu<br />

Prestolu Najjasnejšieho a Najmilovanejšieho Cisára Pá<strong>na</strong> a Krala nášho Apoštolského<br />

Františka Jozefa 1-ho v národnej záležitosti Slovenského ludu Uhorska v hlbokej poníženosti<br />

a poddanskej dúvere utíkať ráčila. —<br />

Gity a žiadosti Osvieťenostou Vašou pred Obličaj Jeho C. Kr. Apoštolského<br />

Veličenstva vyliate Osvieťenost Vaša z vnútornosti srdca <strong>na</strong>šeho vážiť a čerpať, —<br />

čo nás tlači, čo nás boli, čo by bolo k všeobecnému pokoju a blahu Vlasti <strong>na</strong>šej, zo<br />

vzdychania a sto<strong>na</strong>nia nášho hlásiť, jadriť, a pre celý Slovenský národ Uhorska opravdivú<br />

pa<strong>na</strong>ceu hladať, žiadať, prosiť račila. —<br />

My teda dolu podpísaní Osvieťenosti Vašej <strong>na</strong>jvernejší Synovia Dekanátu<br />

Oslianskeho duchovný a svetsky za svätú povinnosť sebe pokladáme, stúpiť do radu<br />

spolunárodovcou <strong>na</strong>šich Slovenských, ktorí Osvieťenosti Vašej za tak horlivo-starostlivé<br />

s<strong>na</strong>hy srdečnej a pobožnej vďačnosti svojej City úprimne a ponížene dosvedčujú,<br />

Boha Všemohúceho vrúcne prosiac: by <strong>na</strong>jvyšší ten všetkého dobrého Odplatiťel<br />

Osvieťenosti Vašej za tak láskavé a horlivé zaujatia <strong>na</strong>šého slovensko-národného dobrobytu<br />

<strong>na</strong>jhojnejšou bol Odmenov tu v časnom živoťe, a potom v blahoslavenej večnosti.<br />

—<br />

Síech ráči Osvieťenost Vaša krátkymi, ale z hlbokosti Synovského srdca po-<br />

78


chádzajúcimí slovmí vyjavené podlžnej vďačnosti <strong>na</strong>šej pobožné City tyto milostivé<br />

prijať, a národné záležitosti <strong>na</strong>še slovenské ai <strong>na</strong>ďalej mocne podporovať, o čo Osvieťenost<br />

Vašu ponižeňe prosiac, posvätné Biskupské ruky uctive boskávame, a ostávame<br />

v Mesiaci Unora 1862-ho Roku<br />

Osvieťenosti Vašej<br />

<strong>na</strong>jvernejší v Krístu Synovia<br />

Georg Liptovszky, prívileg. mestečka<br />

richtár v Oslanoch<br />

Ján Stanga, dekan, farár v Oslanoch<br />

Juro Mrva, kaplán v Oslanoch<br />

František Bednár, učitel v Oslanoch<br />

Štefan Czifrik, richtár v Cereňanoch(X)<br />

Mladko Mihal, prisažný (X)<br />

Zsisko Mihal, prisažný (X)<br />

Zsisko Gyuro, prisažný (X)<br />

Martin Messi<strong>na</strong>, podpisovateľ mien<br />

Michael Bukovis, učitel v. Čereňanoch<br />

Ioannes Hýross, senátor<br />

Imrich Chalmovanský, senátor<br />

Imrich DobÍ88, senátor<br />

Johan Stasny, senátor<br />

Jozef Beby, notár<br />

Matúš Laszlouszky, senátor<br />

Staszny Johan, starší senátor<br />

Ioannes Nétsey, senátor<br />

Joseph Bukovits, senátor<br />

Matuss Laczkovits, senátor<br />

Imrich Laczkovits, úd obecný<br />

Hiros András, senátor<br />

Stéfan Puzónyi, farár vo Veľkých<br />

Uherciach<br />

Uhlyárik Jozef, administrátor v Bystričanoch<br />

Ján Juriga, učiteľ v Bystričanoch<br />

Karol Mierka, správca fary v Hornom<br />

Kamenci<br />

Petykó Izsák, učiteľ, podpisovateľ mien<br />

Štefan Stanga, správca fary v Hornej<br />

Vsi<br />

Stefčik Ján, organista, podpisovateľ<br />

mien<br />

Kocz<strong>na</strong>r Matej, richtár<br />

Sutor Karol, prisažný (X)<br />

Kovacs Tomas, prisažný (X)<br />

Zsittnyan Janos<br />

Bartcy Mišo, richtár (X)<br />

Matuška Tomas, prisažný (X)<br />

Kollar Ignác, prisažný (X)<br />

Matuška Matus, prisažný (X)<br />

Barta Tomáš, prisažný (X)<br />

Bartolen Tomas (X)<br />

Svajlenka Mikula (X)<br />

Schnircz Jano (X)<br />

Radosza Jano ( x )<br />

Benko Lavrinc, richtár v Hornom Kamenci<br />

(X)<br />

Fabrík Pavel, prisažný (X)<br />

Milo Ján, prisažný (X)<br />

Halacs Michal, prisažný (X)<br />

Gyurta Jozef, richtár v Dolnom Kamenci<br />

(X)<br />

Gyurta Ján, prisažný (X)<br />

Pasztierik Ondrej, prisažný (X)<br />

Jozef Stanga<br />

Tobias Kyptavý, richtár v Hornej<br />

Vsi (X)<br />

79


Štefan Jankula, prisažný (X)<br />

Paul Jankula, prisažný (X)<br />

Paul Cmíko, prisažný (X)<br />

Gyuro Cmiko (X)<br />

Paul Be<strong>na</strong>dik (X)<br />

Tomas Kmet, richtár v Radobici (X)<br />

Jančych Jozef, prisažný (X)<br />

Gregor Jozef, prisažný (X)<br />

Kmet Pavel (X)<br />

Kmet Štefan (X)<br />

(Pripojený je tento'nprievodntf list: J<br />

Illu8tri88ime ac Reverendissime Domine Episcope, Domine et Praelate mihi<br />

Gratiosissime!<br />

Potiore8 Communitates in Districtu Oslanensi cum suis Curatoribus animarum<br />

non sufficiunt condigne venerarí ac celebrare pater<strong>na</strong>s IUustrítatis Vestrae Episcopalis<br />

Curas circa provehenda sua slavico-<strong>na</strong>tidhalia commoda. — Quod in specie<br />

íllustritas Vestra Episcopalis dig<strong>na</strong>batur anni praeteriti mense ultimo Nationis slavicae<br />

gravami<strong>na</strong> et justa postulata ad thronum suae Ssmae G. R. Ap. Majestatis gratiosissime<br />

pertulisse, intimo filialis pietatis et gratitudinis sensu Illustrítati Vestrae<br />

Episcopali tantisper contendunt remererí in humillima Adressa, quam devote advolutam<br />

Illustrítati Vestrae Episcopali reverenter praesento, parique devotione ac humilitate<br />

oro: dig<strong>na</strong>retur Dlustrítas Vestra Episcopalis hoc, quamcunque sit exile, tenerríme<br />

grati animi Documentum gratiosissime suscipere.<br />

Ego vero Altis Praesuleis Gratiis ime devotus, in profundo filialis venerationis<br />

cultu et reverentÍ88Ímo sacrarum manuum osculo emorior<br />

IUu8trítatÍB Vestrae Episcopalis<br />

In Oslán<br />

Die 12. Marcii 1862.<br />

filiorum et capellanorum infimus<br />

Joannes Stanga<br />

Distr. Oslan. VADiaconus, et Parochus Oslanensis.<br />

80


3 0<br />

Pozdravný list, písaný vo Smrečanoch 16. marca 1862 a podpísaný zástupcami<br />

obcí: Smrečany, Žiar, Veterná Poruba. Pri podpisoch je červená vosková<br />

pečať obce Smrečany, obce Žiar a obce Veterná Poruba. Na rube rukou S.<br />

Moysesa dátum prijatia: Praes. 22. Martii 1862. — Text s podpismi uverejnily<br />

Pešťbudinske vedomosti 1. TV. 1862.<br />

Osvicený a <strong>na</strong>jdústojnejší Pane Biskupi<br />

Medzi Občanou drahej Vlasti <strong>na</strong>šej Uhorskej, ktorý za kroky, ktorje VaSa<br />

Osvícená Biskupská milost v záležitosti zájmou slovenskjeho národa u Trúnu Jeho<br />

Veličenstva Cisára a Krala vo Vjedni ko<strong>na</strong>la, a sa tak mocne za opustený Národ Slovensky<br />

v Uhrách zaujala, i my <strong>na</strong>še <strong>na</strong>jponíženejšje vdaky vyslovujeme. Milostivý<br />

Bôh nech Vás, i šetkych tích mužou, ktorý po boku Vašej Osvícenosťi stoja, vo šetkom<br />

dobrom posilnuvať a tou radosťou korunovať ráči, že kroky tje, ktorje ste za svoj potlačení<br />

Národ Slovensky ko<strong>na</strong>li, daromnje neboli!<br />

Nech Vaša Osvfcenost i od nás tento <strong>na</strong>jponíženejší prípis srdečnej vďačnosti<br />

<strong>na</strong>šej, ktorí nižepodpísanje Obce pred vznešenú Osvícenost Vašu zaslat si za velikú<br />

čest považujú, milostivé príjat ráči..<br />

v Smrečach Lipt. Stôl. d<strong>na</strong> 16. Marca 1862<br />

Vašej Osvícenej Biskupskej milosti<br />

<strong>na</strong>jponíženejší cťitelja<br />

Jano Poruben, richtár vo Smrečanoch Adam Kowáčä<br />

Mateg Mudron, boženik<br />

Mateg Mategka<br />

Jano Uliční<br />

Menom obce 2jar<br />

Ján Cserstvik, menom ostatných ob- Jano Tomko, richtár vo Veternej Počanov<br />

rube<br />

Martin Juraš, richtár v Žiari<br />

Michal Repček, menom obce Veterná<br />

Jano Antoška<br />

Poruba<br />

81


31<br />

Pozdravný list, písaný 20. marca 1862 <strong>na</strong> Mýte pod Ďumbierom a podpísaný<br />

zástupcami obcí: Mýto, Jarabá. Na rube rukou S. Moysesa dátum prijatia:<br />

Praes. 7. Apríl. 1862. — Text bez podpisov uverejnily PeStbudinske vedomosti<br />

15. TV. 1862.<br />

Osvieťeňí Pane Biskup!<br />

Edo sa za lud bez rozdielu náboženstva, a stavu zaujíma, kdo toho, koho jiňi<br />

vo svojej vysokomiselnosťi zabúdza alebo krivo súďi zastáva, kdo zablúdeného <strong>na</strong><br />

pravú cestu sprevádza, kdo slabého po<strong>na</strong>d príepaďiská bezpečne vedje, kdo chrabré<br />

prse oproťi tmavím odporňíkom za svojich smelo vystavuje — ten je vodca ludu<br />

v plnom slova smisle, a týmto Sťe Vi!<br />

Mnoho sme mi počuli o tej slobode, a ťeSili sme sa jej ako nevinné ďeťi kra-<br />

Čúnskému daru od srdca, ale skormútili sme sa vidjac, že sme mi Slováci zapomenuťí.<br />

— Obyčajne tí čo slobodu hlásali, náš národ eprosťím menujúc, nás osočovali, a<br />

čo nás <strong>na</strong>jväčmi bolí, luďia takí nás uhlavňe tupili, ktorí z <strong>na</strong>šej krve pochodili, z <strong>na</strong>-<br />

Sích sa živili grošou, a preci pre národa náSho potrebnú vzdelanosť ňič krém — prjekou<br />

— nerobili. Cudzinou nás kŕmili a krmjac nás sňemravňit a ňeschopňími k životu<br />

<strong>na</strong>rodniemu učiniť chceli. Ej ale počkajte páni! Naše slovenské Tatri ňje su ešte náhrobkom<br />

slovenského národa! práve nátlak <strong>na</strong>šich pišňich bratou nás budí, len že<br />

v <strong>na</strong>šom prebudení spojitosti nebolo, ale tu pravda večná Boh všeckych svetou a národou<br />

— a nje Boh jedného malého privilegovaného národa, tedi sám privilegovaní,<br />

— Boh ktorí zazračňím spôsobom skrz trízňeňich mučedelňíkou kresťanstvo puvodňe<br />

z bjednej maštalki po celom svete rozšíril; ten istí dobrí spravodliví Boh dal i nám<br />

vnuknutím statočňích mužou, ktorí upadnutiu národnosti <strong>na</strong>šej medze kladjac, <strong>na</strong>še<br />

ako duševnô tak i hmotnô dobro ko<strong>na</strong>jú, a <strong>na</strong> ktorích čele sa Osvietenosť Vaša<br />

skveje. —<br />

82


Ko<strong>na</strong>jte len Vytečňíci za nás, aby sme prebuďeňí, vzďelaňí, i v materiálnom<br />

ohlaďe zmožeňí, smelo bez osťíchavosťi každému kmeňu do očí hladjet mohúc, sa statočňími,<br />

spokojňími, dobre majúcimi občanmi Vlasti <strong>na</strong>šej Uhorskej stať mohli.<br />

Na Míťe vo Zvolenskej Stolici d. 20-ho Marca 1862<br />

S Bohom<br />

Osvietenosťi odaňí:<br />

Imro Krausz, ev. kazateľ <strong>na</strong> Myte<br />

Jurza Ignác, učiteľ kat. školy<br />

Jano Zagac<br />

Stančik Johan, richtár <strong>na</strong> Mýte<br />

Strakala Matias, prísažný<br />

Solgar Martin, prísažný<br />

Jan Komora<br />

Matej Dowala<br />

Jano Drdis[?]<br />

Jozef Pácera<br />

Mihael Haboučik<br />

Matias Svantner<br />

Michael Cserven<br />

Jirj Komora<br />

Jan Komora<br />

Maco Sharyk<br />

Andreas Zachar<br />

Jos. Blasy, vyslúžilý učiteľ v Hornej<br />

Lehote<br />

Cvačkay Karí, richtár <strong>na</strong> Jarabej<br />

Andreas Divok, prísažný<br />

Palo Divok<br />

Mathias Humml, c. k. banský Kratzenfttller<br />

pri železnom handli v Hronci<br />

slúžiaci a bývajúci <strong>na</strong> tento čas <strong>na</strong><br />

Jarabej<br />

Francz Schmidt, c. k. Fostwart <strong>na</strong> Jarabej<br />

Dano Králik<br />

Ferdo Králik<br />

Jozef Králik<br />

Dano Pigovarči<br />

83


32<br />

Pozdravný list, písaný 25. marca 1862 v Malom Hnilci a podpísaný zástupcami<br />

obci: Malý Hnilec, Markušovce, Teplička, Veľký Hnilec. Na rube rukou<br />

Š. Moysesa dátum prijatia: Praes. 1. Majii 1862. — Text bez podpisov<br />

úverejnily PéUbudinske vedomosti 6. V. 1862.<br />

Osvietený Pán Biskup, Najdôstojnejší a milostivý Pane!<br />

ftevďačnosť proťi človeku dobrodincovi vedie k nevďačnosti i proti Bohu; následovné<br />

je teda nevďačnosť ohavný a mrzký hriech, ktorého človek dopustiť sa môže<br />

proti dobroďinocm svojim: a zaiste i my v spišskich horách žijúci Slováci by sme sa<br />

tohoto hriechu dopustili, keď by sme — z verejných listov s poťešeňim dozvediac sa,<br />

že Vaša Osvieťenosť <strong>na</strong> čelo <strong>na</strong>šich národovcov postaviť sa ráčila, ktorí dňa 12-ho<br />

prosinca m. r. prosby a ponosy utiskovaného národa slovenského v uhorskej Jeho c.<br />

kr. ap. Veličenstvu predniesli — tiež <strong>na</strong>šu srdečnú dôveru a uprímnu vďaku ani len<br />

slovíčkom neosvedčili.<br />

Buďiž požeh<strong>na</strong>ná pamiatka Me<strong>na</strong> Osvieteností Vašej u celého národa a potomstva<br />

slovenského.<br />

Pán nebies a zeme nech uďeli mnoho zdaru a požeh<strong>na</strong>nia svojého velikému<br />

kroku tomuto, a fiech zdržuje nám Osvieťenu Milosť Vašu pri dobrom a stálom zdraví,<br />

ešte za mnoho a mnoho rokov.<br />

Ponížene prosiac, aby Osvietená Milosť Vaša toto <strong>na</strong>še kráťíčké síce, leš z otvoreného<br />

srdca pochádzajúce osvedčenie vďačne prijať ráčila, podpisujeme sa s <strong>na</strong>jhlbšou<br />

úctou<br />

v Malom Hnilci v spišskej stolici d<strong>na</strong> 25-ho marca 1862<br />

<strong>na</strong>jponíženejší a <strong>na</strong>joddanejší služobníci a ctitelia:<br />

84


Ján Kovalčík, učiteľ v Malom Hnilci<br />

Pavel Stryšovský, kaplán v Markušovciach<br />

Emeric Czibula, učiteľ vo Spišskej Tep<br />

lici<br />

Michal Golitko, richtár<br />

Jozef Krestijan, prisažný<br />

Michal Renner, prisažný<br />

Ján Katcír, prisažný<br />

Ludvig Czirbusz, notár<br />

Andrejas Orawecz<br />

Ján Bachňák<br />

Jozef Cirbus<br />

Jozef Hadowsky<br />

Mihal Jasus<br />

Johan Scholtis<br />

Mihal Král<br />

Johan Lesko<br />

Scholtis Ludwik<br />

Michal Káčer<br />

Jano Dugász<br />

Jozef Soltísz<br />

Martin Kál<strong>na</strong><br />

Ondrej Kollesár<br />

Jozef Kováltsik<br />

Martin Lapsanski<br />

Andris Leško<br />

Garolus Czibula, administrátor Parochiae<br />

Nagy-Hnilecz<br />

Mihal Soltis<br />

Jozef Fájt<br />

Jozef Kraj<strong>na</strong>k<br />

Johann Smorada<br />

Josef 0premi8ák<br />

Johan Majkut<br />

Jakup Golitko<br />

Andrejas Scholtis<br />

Jakub Fabini, mlynár<br />

Ján Magaš, učiteľ vo Veľkom Hnilci<br />

85


33<br />

Pozdravný list, písaný 30. marca 1862 <strong>na</strong> Beňuši a podpísaný zástupcami<br />

obcí BeňuS, Filipovo, Qašperovo, PôbiSovo, Braväcô, Podhólie, Srnkovo. Na<br />

rube rukou S. Moysesa dátum prijatia: Praes. 4. Augustu 1862. — Text s podpismi<br />

úverejnily PeSťbudinske vedomosti 22. IV. 1862.<br />

Osvjeteni, Najdôstojnejší Pane Biskup, Otče náš Najlaskavejši!<br />

Svati Martin 8 chudobnim Lazárom plást svoj delil, aby <strong>na</strong>hotu tohoto chudobného<br />

ukril a jeho údi pred neresťami zavaroval. Na príklad tejto lásky nebeskej,<br />

i Vaša Osvietenost <strong>na</strong>čele statočnich za pravo a pravdu <strong>na</strong>rodnich bojovnikou darí<br />

svoje skvele duševne deljac, národ bjedni náš podporujúc, pred zimou nevedomosti,<br />

a <strong>na</strong>hotou ničemnosti chránite. Podávate národu nášmu rúcho, aby spôsobom prirodzením,<br />

jazikom materinským, človeka vzdelaného <strong>na</strong> seba obljekol, a ako taki medzi<br />

<strong>na</strong>rodami drahej Vlasti. Uherské j to mesto kteremu Boh vykázal, ale slepi, a zli ludja<br />

bránili, zaujal, a stal sa urovnopravňeňim.<br />

Naše heslo je Osvjeteni pane: každému svoje! tedi i<strong>na</strong>m to čo <strong>na</strong>m patrí.<br />

Nezabudzajte <strong>na</strong> nás, imi sme vždi Osvjetzenosti Vašej <strong>na</strong>juniženejši verní<br />

odani sinovja. Sig. Beňuš dne 30-ho Marca 1862.<br />

Filipo, Gašpero, Beňuš, Pvobiš, Bravaco. Podholja, Srnko.<br />

Dr. Gust. Zechenter, c. k. bansko-lesný Jano Košík<br />

lekár<br />

Maro Kadik, richtár<br />

Joseph Klinec<br />

Mišo Sperka<br />

Jano Laubert<br />

Peter Čelar<br />

Jano Kann<br />

86


34<br />

Pozdravný list, písaný (bez dáta, ale pred 9. aprílom 1862) v Levoči. Na rube<br />

rukou Š. Moysesa dátum prijatia: Praes. 9. Apríl. 1862. — O liste zmieňujú<br />

sa Peštbudínske vedomosti 16. V. 1862.<br />

Osvietený Najdôstojnejší Pan Biskup! Pane nám Najmilostivejší!<br />

Mnoho podstúpil náš národ slovenský, ktorý vo svojej vlasti za cudzinca považovaný<br />

byť nesmie, ba prvším obyvateľom a hajitelom tej istej vlasti je jak od cudzincov,<br />

tak ai od svojich spoluobčanov, ktorí sa hlavne vynás<strong>na</strong>žovali svetu preukázať,<br />

Že <strong>na</strong>ša vlasť len vtedy šťastlivá, len vtedy vzájomná, len vtedy nás všetkých<br />

oblažujúca môže byť, keď tieto všetke národy, čo <strong>na</strong>šu predrahú vlasť obývajú, v jeden<br />

a to síce v národ maďarský preplynú: Naša národnosť bola ten hlavný tŕn, ktorý im<br />

<strong>na</strong>jviac v hlave vŕtal: Nás chcú ako hovoria sobčaniť, nás chcú užitočnýma vlastencami<br />

učiniť, čo keby sa im podarilo, všetka nenávisť, všetke pre<strong>na</strong>sledovania by samy<br />

od sebe odpadly.<br />

;<br />

Lež každý rozumný človek, ktorý len koľko toľko pochopu o nás má, uz<strong>na</strong>ť<br />

musí, že náš národ nie je taký, ktorý by sa mal zriecť svojej národnosti, ako mnohé<br />

iné národy predtým, bo vraj je ľudskej spoločnosti <strong>na</strong> závade, bo vraj sa vzdelať nechce<br />

a >t. ď., ba tomu všetkému <strong>na</strong>priek je ôn duch krásnyma vlohami obdarený, po<br />

všetkom túžobný a nech má len slobodu sa vo svojej materskej reči vzdelať, uvidíte<br />

koľko Homérov, Sokratov, Caesarov, Franklinov zo sebe vydá.<br />

I nás študujúcich slovenských synov odrodilosti obviňovovali, žeby sme my<br />

vraj len v cudzej reči sa vzdelať chceli a <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu predrahú, prekrásnu reč ani ohľad<br />

nebrali. To iba jeden z K'ečkemétu aneb z Kôrttsa aneb zo Segedí<strong>na</strong> riecť môže, ktorý<br />

vo svojom živote nikdy ani len príležitosti nemal sa s nektorým žiakom slovenským<br />

87


shovárať a o tej záležitosti sa ho spýtať; nepravosť <strong>na</strong>d nepravosťou sa nám deje, keď<br />

i z úst nektorých <strong>na</strong>šincov počuť musíme, ako by sme sa za <strong>na</strong>šu národnosť stýdeli:<br />

Ten smútok, ktorý spolu s <strong>na</strong>šou matkou cítime, tie <strong>na</strong>še bôle, ktoré sme nejeden ráz<br />

za ňu s<strong>na</strong>šať museli, tie <strong>na</strong>še slzy, ktoré za <strong>na</strong>šu Slávu o tak často roníme, vás zrejmo<br />

presvedčia, že sme <strong>na</strong>šej matky verní synovia, ktorí v každom okamihu za ňu i krev<br />

vyliať hotoví sú.<br />

Keď už ostatnie smrtonosné kladivo <strong>na</strong>d <strong>na</strong>mi pnelo, netrpením sme jednoho<br />

vysloboditeľa očakávali a pýtali sa, kdože sa za ten náš útiskovaný národ zaujme:<br />

Vaša Osvietenosť v čele iných horlivých národovcov slovenských ku <strong>na</strong>jvyššiemu<br />

prestolu Jeho Veličenstva sa utíkať a tam za práva <strong>na</strong>še národnie prosiť ráčila. Sláva.<br />

večná Sláva Osvietenosti Vašej za ten krásny krok!<br />

Naši vierozvestoňovia Cyrill a Method poz<strong>na</strong>li potrebu jazyka slovenského<br />

jako hlavnieho vzdelávajúceho predmetu pre náš národ a uviedli ho ai do církve;<br />

Vaša Osvietenosť láskou k svojmu národu horiaca poz<strong>na</strong>la teraz, že náš premilý národ<br />

slovenský len skrz svoju reč <strong>na</strong> vyšší stupeň jak hmotného tak ai duševného dobrobytu<br />

sa povzniesť môže. Vtedy, keď Cyrill a Method lud slovenský v cirkevných záležitosťach<br />

riadili, kvitla <strong>na</strong>ša vlasť, kvitla i cirkev, ligotal sa náá prestol, teraz keď<br />

Vaša Osvietenosť sa za svoj národ zaujala, úfame, že tieto časy cyrillomethodské sa<br />

prinávrátia a slovenský národ ta^ú epochu žiť bude, ako vtedy keď Svätopluk <strong>na</strong>d<br />

<strong>na</strong>šima otcami panoval.<br />

Nezapomí<strong>na</strong>me pri tejto príležitosti ai k vám predrahí študujúci slovenskí<br />

bratia, ktorí ten istý ciel, tú istú cestu pred sebou máte, pár slov prémiu viť:<br />

Budúcnost nášho národa, za ktorý sa zaujať je <strong>na</strong>ša svätá povinnosť, leží v rukách<br />

nás všetkých. Teda držme sa tej povinosti a neodstúpme od <strong>na</strong>šej predlohy, hoc<br />

aké ošklivosti a krivdy by sme za náš predrahý slovenský národ podstúpiť mali: čo<br />

len vtedy vyplníme, keď ako verní synovia Slávy so Slávou žiť budeme.<br />

My teda slovenskí synovia tu<strong>na</strong>jšieho vyššieho katolíckeho tak ai evanjelického<br />

gym<strong>na</strong>sia si za svätú povinosť držíme Vašej Osvietenosti za ten horeménovaný<br />

krok <strong>na</strong>šu povďačnosť a úcty plnú vďaku týmito krátkyma slovy vyriecť, ktoré Vaša<br />

Osvietenosť nech láskavé prijať ráči.<br />

88


V Levoči Vašej Osvietenosti <strong>na</strong>jponiženejší a <strong>na</strong>joddanejší služobníci a ctitelia:<br />

Anton Jureviô Hodobay<br />

Jozef Jaroslav Hodža<br />

Matej Martinko<br />

Josef Kra8nec<br />

Ondrej Janič<br />

Štefan Missik<br />

Ján Dideczky<br />

Josef Gor<strong>na</strong>ly<br />

Josef Jaczko<br />

Ján Blcha<br />

Maximilián Glosz<br />

Ondrej Klapač<br />

Michal Stoffkao<br />

Cyrill Hodža<br />

Július Hlaváô<br />

Wojtech Matúška<br />

Smolko Innocenc<br />

Ján Kaník<br />

František Zvada<br />

Pavel Soffranko<br />

Jan Beczvaro8z[?]<br />

Jan Pirožek<br />

Jan Schefcsik<br />

Štefan Valkószky<br />

Zuskin Michael<br />

89


35<br />

Pozdravný list, písaný 18. apríla 1862 v Čadci a podpísaný zástupcami obcí:<br />

Čadca, Staškov, Vysoká, Makov, Turzovka, Raková, Ošcadnica, Skalité.<br />

Čierne. Na rube rukou S. Moysesa dátum prijatia: Praes. 26. Apríl. 1862. —<br />

Text bez podpisov uverejnily Pešťbudínske vedomosti 9. V. 1862.<br />

Osvietený Najdôstojnejší Pane!<br />

Na hranicách krajiny Uhorskej bývajúci, hádam <strong>na</strong>jopustenejšie okolia zeme<br />

tejto slovom Spasiteľa nášho v zemských nehodách k žriedlu pravdy večnej pozdvihuvať<br />

Úradom <strong>na</strong>šim povolaní súc: predstupujeme i my kňažstvo kraja kysuckého<br />

pred prevelebnú tvár Osvietenosti Vašej, aby sme sa za zaujimania veci ľudu duševnej<br />

správe <strong>na</strong>šej svereného Osvietenosti Vašej, nie len hlboko poklonili, ale spolu aj<br />

city duše a srdcia <strong>na</strong>še prenikajúce v synovskej pokore vyslovili.<br />

My sme kfiazia. Preto <strong>na</strong>jlepšie posúdiť, oceniť, a ocítiť sme v stave: čo je<br />

kňaz biskup, zaujímajúci sa ľudu od celého sveta opusteného, keď je jeho správe od<br />

Boha zverený; bo známe <strong>na</strong>jlepšie že tam, kde prestáva spravedlivosť ľudská, <strong>na</strong>stupuje<br />

spravodlivosť božská, ktorú má vyhlašuvať a zastávať kňaz, a tým viacej kňaz<br />

biskup.<br />

Biskup, neopúšťajúci ľud svoj vlastný z ktorého pošiel, pravdu všadial, i tam<br />

kdeby svetská neprajnosť a nenávisť <strong>na</strong>d ním súd svoj vynášať chcela a mohla, zastávajúci,<br />

je vzorom kňaza kresťanského — a tak i <strong>na</strong>ším.<br />

Práve preto predstupujeme i My, hoc i <strong>na</strong>jmenší, hoc i.vtedy, keď už mnohí<br />

slová svoje k Osvietenosti Vašej zvukmi synovskej vďačnosti hovorili, pred prevelebnú<br />

a vznešenú tvár Vašu, i ďakujeme s pokorou <strong>na</strong>jvrúcnejšie za vystúpenia Vašej<br />

Osvietenosti pred trúnom Jeho Veličenstva, kráľa nášho, za záujmy opusteného národa<br />

nášho slovenského, nádejúc sa že i budúci Snem krajinský, vidiac Mužov visoko-<br />

90


postavených, ako je Osvietenosť Vaša, sa ľudu svojho slovenského zaujímať, neopominie<br />

nám spravodlivosť prislúžiť.<br />

2e Veličenstvo Jeho, kráľ náá apoštolský <strong>na</strong>jmilostivejší blahosklonne a milostivé<br />

slovo z ohľadu <strong>na</strong> rovnouprávnenia <strong>na</strong>šich slovenských záležitostí k Osvietenosti<br />

Vašej prehovoriť ráčil, nás chudobných kňazov, chudobného slovenskokysuckého<br />

ľudu utvrdzuje vo viere tej, že sám Hospodin srdcia panovníkov spravuje, a že<br />

ten istý Boh si spolu nástroje volí, ktoré hlas svoj menom duší ľudských, utisknutých,<br />

potlačených, od sveta za nič lebo málo považuvaných pozdvihujú k Vladárom <strong>na</strong>jvyšším,<br />

od ktorých slova potom často závisia osudy Národov.<br />

My kňazia kraja kysuckého považujúc Osvietenosť Vašu práve za takýto nástroj<br />

prozretedlnosti Božej boškávame posvätné a posväťujúcé ruky Vaše v synovskej<br />

pokore, ďakujeme Vám v synovskej láske a poslušnosti, za lásku Vašu, k ľudu nášmu<br />

dokázanú, a prosíme Osvietenosť Vašu, aby ruka Vaša nám udelila požeh<strong>na</strong>nia: bo<br />

ruka spravodlivého kňaza biskupa iste i nám maličkým dodá sily aby sme kráčali v šlapajoch<br />

toho, ktorý nás požeh<strong>na</strong>l rukou svojou.<br />

Na velký Piatok, roku Pá<strong>na</strong> 1862.<br />

Z okolia Cattčanskeho, Biskupie Nitranskej<br />

Osvietenosti Vašej<br />

pokorní synovia v Eristu<br />

Mihal Mihalovits, čest. kanonik, farár Štefan Lovászy, kaplán v Turzovke<br />

v Staškove, jubilárny kňaz<br />

Ludevít Spattsek, administrátor v Ra-<br />

Jozef Szerholetz, farár vo Vysokej a kovej<br />

dekan okolia čadčianskeho<br />

Ján Raška, farár v Čadci<br />

Ondrej Hánzel, kaplán vo Vysokej Adam Skalka, kaplán v Čadci<br />

Frafio Ottinger, farár v Makové<br />

Georg Rezsucha, farár v Oäčadnici<br />

František Tagányi, dekan a farár v Štefan Kavecz, farár v Skalitom<br />

Turzovke<br />

Juraj Lenčo, farár v Čiernom<br />

Ján Horecký, kaplán v Turzovke<br />

91


36<br />

Pozdravný list, písaný v apríli 1862 v Banáte a podpísaný zástupcami obcí:<br />

Slovenský Atadác, Veľký Bečkerek. Na rube rukou Š. Moysesa dátum prijatia:<br />

Praes. 27.' Máji 1862. ,-^- Text s neúplnými podpismi úverejnily Peštbudinske<br />

vedomosti 10. VI. 1862.<br />

Vaša Osviecenosť! Najdôstojnejší Pán Biskup!<br />

Slovanská a tak i Slovenská politika nesmie, nemôže byť iná, jako čistokresťanská,<br />

vymáhajúca oestámy záko<strong>na</strong> pre seba Bohom dané právo vývinu a sdoko<strong>na</strong>lovatedlno8ti,<br />

a šetriaca to iste právo i pri iných. Túto zbožnú mišlienku chovalo a<br />

prechovávalo Slovensko preš mnohé stoletia v hrudi svojej ukritú, driémujúcu. A prvý<br />

politický krok tohoto zaz<strong>na</strong>ného, nábožného národa nemohol byť iný, jako: <strong>na</strong> postatí<br />

čistokresťanskej vymáhať to každému národu Bohom dané právo života a samostatného<br />

národnieho vývinu a sdoko<strong>na</strong>lovatedlnosti v Škole, v Cirkvi v obci. 2e<br />

tomu tak, svedčí Svato-Martinské Shromaždenie národa Slovenského a jeho Memorandum!<br />

svedčí Slovenské Vyslanstvo z Výtečnikov <strong>na</strong>šich pozostávajúce, ktoré majúc<br />

<strong>na</strong> čele Osviecenost Vašu, biskupa to práve kresťanského, bezzištne a v jistom predcitu<br />

prísť majúceho osočovania neprajníkov, unúvalo sa do Viedni v záujmoch Slovenského<br />

národa, želania jeho u prestolu milostivého Panovníka zložiac. Svedčia <strong>na</strong>posleď<br />

i tie mnohé nenúcené prípisi, ktoré slávnemu Vyslanstvu národa Slovenského,<br />

<strong>na</strong>dovšetko ale Vašej Osviecenosti uz<strong>na</strong>losť a vďaku vyslovujú.<br />

Osviecený Pane! Juž povedomia to, že Deputácia Slovenská a <strong>na</strong> čele Jej<br />

Osviecenosť Vaša zastáva vec svätú, bohumilú, <strong>na</strong>jbližšie síce záležitosť Slovákov, ale<br />

v jej čistokresťanskom pojatiu, záležitosť celého človečenstva, musí blažiť šlechetné<br />

útroby Vašej Osviecenosti a ostatních velectených údov Vyslanstva, majúc to presvedčenie,<br />

že každý bohumilý čin i zárod Jeho svätého a milostného požeh<strong>na</strong>nia v sebe<br />

92


nosí a ukrýva- Aniž sú v stave pidimužícké úsmechy a posmechy neprajníkov cit tento<br />

blaženosti pokaliť a zatieniť.<br />

Niejeli ale tento cit blaha schopný umenšenia, či ani zvýšenia nie? Neznáme!<br />

Ale v tom sme istý, že ač je zvýšeniu prístupný, to nemôže iné okolnosti zapríčiniť<br />

krome tá zkúšenosť, že s šlechetným a čistokresťanským zmýšlaním a počí<strong>na</strong>ním jak<br />

Vašej Osviecenosti tak i ostatních ctnemilovaných Výtečníkov Slovenských Millionov<br />

duši súcíti a si ho osvojuje.<br />

Málo je Géniov, ktorý z svojich ludoblažných činov sladkú zakusujú povďäčnosť.<br />

Vám Osvicený Vyvolenče Boží, nebo i túto riedku ale tím sladšú radosť a poťechu<br />

doprialo! Zo všetkých strán Slovenska tisíce hlasov Vašej Osvietenosti <strong>na</strong> slávu privolávajú,<br />

ba i tie mlčiace Milliony blahoprania v duchu svojom šopcú!<br />

Dovol Osviecenosť Vaša! ať k týmto početným výkrikom i my náš skromný<br />

hlas z vzdialeného Banátu pripojiť smieme, prosiac Všemohúceho, aby Vašu Osviecenosť<br />

dlho medzi <strong>na</strong>mi <strong>na</strong> duchu i <strong>na</strong> tele zdravého zdržovať ráčil, k svojej oslave a<br />

k blahu národa Slovenského.<br />

S tím sa s <strong>na</strong>jhlbšou úctou podpisujeme<br />

Osvietenosti Vašej<br />

v Banáte v Mesiaci Dubnu 1862<br />

<strong>na</strong>jponíženejší sluhovia<br />

Leopold Abaffy, ev. farár v Slov. Aradáci<br />

a dekan okresu torontálskeho<br />

M. Emil Kolenyi, ev. farár v c. kŕ. Rumunsko-Banát8kej<br />

hranici<br />

Obšust Jano, richtár<br />

Šaldmun Adam, kurátor<br />

Cses<strong>na</strong>k Duro, kasír<br />

Malo Duro, starší<br />

Farkaš Mišo, výberčík<br />

Michal Hrk, kostolník<br />

Mateg Mučai, starší<br />

Bartoš Jano, presbyter<br />

Ján Farkaš, presbyter<br />

Zivanié Smederevac, senátor [Azbukou]<br />

Abaffy Adolph<br />

Michal Labát<br />

Pero Jovanovié, velikí beležnik pri savetničestvu<br />

varoši v Bečkerečke [Azbukou]<br />

Janowski Marci, prísažný<br />

Dir Palo, prísažný<br />

6rubi8z Adam, senátor<br />

Janošel, pároch [Azbukou]<br />

93


Belovan [?] [Azbukou]<br />

Mladen Radivoj Kolenyi, stolár vo Ferdi<strong>na</strong>ndsbergu<br />

Math. Passtrnák, Emerit. Notár.<br />

Dija Subič, beležnik [Azbukou]<br />

Stevan Georgievió, činovník [Azbukou]<br />

Miloš Petrovié [Azbukou]<br />

Emil Petrovié, advokát [Azbukou]<br />

Georgievič E.<br />

Ďoka Kupusarovič [Azbukou]<br />

Ďorde Dimitrievió [Azbukou]<br />

Josef Krause [Svabachom]<br />

A. Stoié [Azbukou]<br />

J. Pavlovits, inžinier<br />

Božidar Stoikovič [Azbukou]<br />

Stephan Savió, pravdobronitely<br />

Miloš Ďonlič, podbeležnik [Azbukou]<br />

Nikola Smederevac, archivár [Azbukou]<br />

Eta Nikiforovič, magistratski odpravnik<br />

[Azbukou]<br />

Konštantín Jovanovič, c. k. činovník<br />

[Azbukou]<br />

Jo8ef Zbavitel, pomocný učiteľ v Slov.<br />

Aradáci<br />

Alexander G. Nikolitš<br />

Konštantín Petkovió, c. k. činovník<br />

[Azbukou]<br />

Božidar Ďurišič, c. kŕ. činovník [Azbukou]<br />

Dimitrie Nedelkovič, trgovac {Azbukou]<br />

Alexander Joannovič, trgovac [Azbukou]<br />

Stevan Cvetkovič [Azbukou]<br />

Andris Kozmanovié [Azbukou]<br />

Lazár Vuičič, c. kŕ. činovník [Azbukou]<br />

Jovann Dinkulov, činovník [Azbukou]<br />

Grigorij Kirilovié, c. kr. činovník [Azbukou]<br />

Joann Rakič [Azbukou]<br />

Joann Kokič [Azbukou]<br />

Ďorde [?] [Azbukou]<br />

Brača Michailovič<br />

94


3 7<br />

Pozdravný list, písaný 20. mája 1862 v Laliti a podpísaný zástupcami obci:<br />

Ľalii y<br />

Pivnica. Na rube rukou $. Moyiesa dátum prijatia: Praes. 10. Junii<br />

1862. — Text s podpismi uverejnily PeHbudinske vedomosti 13. VI. 1862.<br />

Osvietený Najdôstojnejší Pán Biskup!<br />

My nižepodpísani obyvatelia srbskoslovänských obci Laliťi a Pivnice v župe<br />

Báčskej, osmelujeme sa týmto prípisom, <strong>na</strong>šu nedostatočnú ale srdečnú vďaku Osvietenej<br />

a Najdôstojnejšej Biskupskej Vašej Milosti dokázať, za lásku ktorú Ste preukázať<br />

národu Slovenskému račil tým: že Ste učinil kroky k Najjasnejšiemu trónu nášho<br />

Najmilostivejšieho Panovníka a Kráľa, tým cielpm, by On sám čo spravodlivý Otec<br />

dietkám svojim, volné pole k vzdelávaniu sa v materskom, jím od. Všemohúceho Boha<br />

zverenom jazyku, nie len vykázať, ale aj <strong>na</strong> budúce časy, milostivé zabezpečit ráčil.<br />

Velebná myšlienka, šlechetný zápal, vyprosriedkuvat to, by náš národní lubozvučný<br />

jazyk nebol obmedzený iba <strong>na</strong> súkromný, ale dľa spravodlivosti vo vyšších i menších<br />

školách, jako i v polityčnom živote tam, kde národ náš jestvuje, rozšírený a tak vo<br />

verejnú správu uvedený bol.<br />

Hospodin odplať sám posvätné kroky Osvietenosti Vašej tisícerým požeh<strong>na</strong>ním<br />

— On nechať korunuje blahodarným a. k spokojenosti všetkým verným synom<br />

drahej vlasti a matky Slávy, zmerujúcím výsledkom tieže šlečhetné kroky!<br />

Hospodin zdržuj život Osvietenosti Vašej v zdraví <strong>na</strong> mnohé letá! To je vrúca<br />

modlitba <strong>na</strong>ša k Bohu, k Bohu Všemohúcemu. Nekdy ale šitý dňov života zdéjšieho,<br />

po vystalých pôtkách a šťastných bojoch, by Ste s Ježišom blahoslavene „Dokonáno u<br />

vyrek<strong>na</strong>, korunu <strong>na</strong>jjasnejšu slávy, v sláve Jeho obdržal!<br />

95


S <strong>na</strong>jhlbšou úctou Najdôstojnejšej Biskupskej Milosti Vašej<br />

v Laliti dňa 20-ho Mája roku 1862.<br />

Najpokornejší ctitelia .a sluhovia<br />

Ján Mičátek, ev. a slovenský národný<br />

učiteľ<br />

Koloman Vladár, év. podučíte! v Pivnici<br />

Wlček Farkas Mihály Barvjar, majiteľ<br />

tehelne v Pivnici<br />

Gubinyetz Pál, čižmársky majster<br />

Kubica Karol, čižmársky majster<br />

Ján Voda, ev. učiteľ v Pivnici<br />

Benka Martzi, statkár v LalitL<br />

Mackowyč Jano, statkár ,<br />

Mackowyč Palo, mladší[?]<br />

Ján Sás, roľník<br />

Pecnik Pavel, roľník<br />

Žiak Adam, roľník<br />

Pecnik Mišo, roľník<br />

Molnár Mišo, roľník<br />

Demiter Mišo, roľník<br />

Miháľ Pavel, roľník<br />

Grňa Ján, roľník<br />

Ďurík Ján, roľník<br />

Ďurík Ďuro, roľník<br />

Žiak Ondrej, roľník<br />

Turcsán Jannp, statkár<br />

Turcsán Pista<br />

Walo Adam, statkár a kasir<br />

Putzowszky Andras, mlynársky majster<br />

96


5 0<br />

Pozdravný list, písaný začiatkom januára <strong>1863</strong> vo Spiši a podpísaný zástupcami<br />

obcí: Mengušovce, Stola, Qerlachov. Pri podpisoch je červená vosková<br />

pečať obce Mengušovce, obce Stôfa a obce Qerlachov. Na rube rukou Š. Moysesa<br />

dátum prijatia: Praes. 21. Febr. <strong>1863</strong>. — Text s podpismi úverejnily Peltbudinske<br />

vedomosti 24. II. <strong>1863</strong>.<br />

Osvietený a Najdústojnejší pán Biskup! Vodca a Patriarcha nášho slovenského<br />

Národu!<br />

Asi pred rokom my Slováci upätí tatier spišských žijúci, s velkou radostou<br />

a <strong>na</strong>dšenostou pozdravili sme vo Vás Osvietený pane ako vodcu a náčelníka <strong>na</strong>šich<br />

vytečných slovenských národovcov, predložiac Jeho Cis. a apošt. kral. Veličenstvu<br />

<strong>na</strong>še národnie prosby a želania; <strong>na</strong> čo so zvedavostou sme čakali vysledkí slávneho<br />

Slovenského Vyslanstva pod vodcovstvom Vašej Osvietenosti!<br />

A hla jak velkou radosťou <strong>na</strong>plnili sa srdcia <strong>na</strong>še zase, keď sme sa dozvedeli,<br />

že Bôh Otec náš nebeský požeh<strong>na</strong>l kroky a dielo slávneho slovenského Vyslanstva<br />

pod vodcovstvom Vašej Osvietenosti, lebo Jeho Veličenstvo vyplnil z čiastky vrúcne<br />

želania národa <strong>na</strong>šého, povoliac nám <strong>na</strong>jmilostivejšie založiť a ustrojiť literárny<br />

spolok, <strong>na</strong>šu túžobne všade čekanú „Slovensku Maticu 44 , — .a <strong>na</strong>ložiac ustrojiť i dla<br />

<strong>na</strong>ukosdelnej reči, i dla osobnictva učitelov slovenského gym<strong>na</strong>sium v B. Bystrici.<br />

— Jakivelká je to tedy výhra už pre náš slovenský národ, a jak veliké sú zásluhy pritom,<br />

ktoré vydobudla si Osvietenosť Vaša pred oblyčajom národa <strong>na</strong>šého. No a nech<br />

svet aj zaznáva zásluhy tieto, nech <strong>na</strong> ne ohlad nebere, nech Vašej Osvietenosti tenže<br />

svet žiadneho uz<strong>na</strong>nia nedá: — predca aspoň my unižene podpísaní synovia verní slovenského<br />

a skrieseného národa, oné zásluhy úprimné uznávame, a keď sa inšim preukázať,<br />

ani inší dar priniesť Vašej Osvietenosti nemôžeme, prinášame obeť hlbokej<br />

svojej vdaky a uz<strong>na</strong>losti. Pán Bôh trojjediný zdržuj a živ Osvietenosť Vašu ku radosti<br />

129


a blahu národa <strong>na</strong> mnohé-mnohé blahé roky. Nech príjme Osvieťenost Vaša túto<br />

srdečnú obeť <strong>na</strong>šeho srdca. —<br />

Ostávame Osvietenosti Vašej <strong>na</strong>jvrelejší a <strong>na</strong>jponiženéjší služobníci upätí nebonosných<br />

tatier spišských počiatkom Januára roku <strong>1863</strong>-ho.<br />

Andreas Durány ináôe Dobák, ev. u5itef<br />

a spolu notár<br />

Ondrej Gaj, richtár v Mengušovciach<br />

Ondrej Saling, starší, Burgar<br />

Jozef Šoltis, Burgar<br />

Ondrej Alexej<br />

Jozef Skokan<br />

Mišo Salink<br />

a starší obce Mengušovce<br />

Jano Rus<strong>na</strong>k, Burgar<br />

Mišo Jurčo<br />

Jano Valek<br />

a starší obce Stoly<br />

Ján Horvay, uôiteF a spolu notár<br />

Jano Pagerchin, richtár v Gerlachove<br />

Pavol Pagerchin, vicerichtár<br />

Jano Mlynár, prísažný<br />

Mychal Kičjn, prísažný<br />

Jano Rátaj<br />

Jano Fagikx<br />

Martin Dusik<br />

a starší obce Gerlachov<br />

130


51<br />

Pozdravný list, písaný 15. februára <strong>1863</strong> v Kremnici. Pri podpisoch je červená<br />

vosková pečať Tovaryšského spolku v Kremnici. Na rube rukou S.<br />

Moysesa dátum prijatia: Praes. 17. Febr. <strong>1863</strong>.<br />

Osvietený Pane!<br />

Minulo prvé tisícročie kresťanstva v národe <strong>na</strong>šom a v mene božom začí<strong>na</strong>me<br />

nové. — S <strong>na</strong>stúpením novej tejto epochy národnieho života nášho vrháme aj my<br />

zrak náš do minulosti a oko <strong>na</strong>še zarosuje sa slzou žjalu <strong>na</strong>d tým, že predošlé tisícročie<br />

je svedkom hlbokého s<strong>na</strong> rodu slovenského. Počjatok jeho ále <strong>na</strong>plňuje nás radosťou<br />

a spolu vďačnosťou <strong>na</strong>proti Panovníkovi svetov a národov, Bohu, ktorého<br />

láska národ Slovenský práve pred jedným tisícročím z hlbokej tmy pohanských<br />

bludov vytrhla a jasným slncom svätých právd náboženstva kresťanského osvjetila,<br />

pošlúc mu Duchom Svätým <strong>na</strong>plnených bratov a horlivých rozširovateľov pravdy<br />

i kriesitelov národa nášho v osobách apoštolov Slovenstva, sv. Cyrila a Methodeja.<br />

— Pokým koluje jed<strong>na</strong> kvapka krve slovenskej pod Tatrami, neprestane biť vďačné<br />

srdce detí rodu slovenského <strong>na</strong>proti týmto poslom božím, ktorých príchod medzi praotcov<br />

<strong>na</strong>šich tak požeh<strong>na</strong>né následky po sebe zanechal. 2e sa pozdejšie tma smrti<br />

podobného snu <strong>na</strong>d rodom <strong>na</strong>ším rozprestrela, to bolí nás, zasadzujúc nám rany hlboké.<br />

— Leš, chvála Bohu, tma tá neukovala národ náš v hrob, ale mocným slovom svetovládneho<br />

Hospodi<strong>na</strong> rozptýlená súc, z obzoru národnieho života nášho ustúpila. —<br />

V <strong>na</strong>jprvnejšom rade medzi osobami tými, ktoré v rade svojej nevyzpytatedlný Boh<br />

ku zah<strong>na</strong>niu národ náš ubíjajúcej tmy tejto vyvolil, skvie sa Osvietenost Vaša sťa<br />

slnce <strong>na</strong> nebies oblohe. — Ako <strong>na</strong> začiatku prvého kresťanského tisícročie postavili<br />

sa <strong>na</strong> čelo Slovenstva sv. Cyril a Methodej a priviedli ho k osvete a vzdelanosti, tak<br />

131


<strong>na</strong> konci tohôže a <strong>na</strong> začiatku druhého tisícročie stojí <strong>na</strong> mieste týchto velikánov<br />

Osvietenost Vaša. Láska Osvietenosti Vašej k Slovenstvu, z ktorej zrodily sa mnohočetné<br />

dobrodinia pre rod náš, je všeobecne známa. Láske tejto podarilo sa s mnohými<br />

obetiami povolenie Matice Slovenskej <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššom mieste pre národ náš vydobudnúť<br />

a spolu aj zahatať ten zkazonosný prúd, ktorý kroz odnárodňovanie škôl<br />

<strong>na</strong>šich celému Slovenstvu hrozil zkazou večnou. —<br />

My, tovaryšja remeselnícki, ktorí ráz máme stať sa majstri a mešťanmi a spolu<br />

vernými synmi Slovenstva, cítime to hlboko, že ak byť máme ozdobou a užitočnými<br />

údy národu nášho, nádobno nám byť vzdelanými. Vzdelanosť nám potrebnú budeme<br />

si môcť teraz <strong>na</strong>dobudnúť pilným čítaním kníh, ktoré nám Matica <strong>na</strong>ša v materinskej<br />

reči <strong>na</strong>šej vydávať bude, tí ale, ktorí sa budúcne stavu živnostníckému oddajú, budú<br />

sa v národních školách od teraz národne môcť vzdelávať a prúdom materinskej reči<br />

vzdelaní, stanú sa ozdobou nielen živnôstníckého stavu, leš aj celého Slovenstva.<br />

A že toto stalo a stane sa, máme neocenitelnej Láske Vašej Osvietenosti čo ďakovať.<br />

— Príchodíme teda, keď nám to nebolo možné skôr, aspoň teraz a sice sťa prvotiny<br />

živnostníctva, ktoré' sa tjež k národu Slovenskému hlási, pred Osvietenosť Vašu, aby<br />

sme zložili vrelé city svoje za Lásku Vašu, ktorá nás <strong>na</strong>plňuje bezmernou vďačnosťou<br />

<strong>na</strong>proti Otcovi národa nášho, ktorá toľké obete za blaho Slovenstva a tak za blaho<br />

<strong>na</strong>še priniesla a ktorá v srdciach <strong>na</strong>šich rozplameňuje nezlomnú vieru, že národu nášmu<br />

svitnú časy a dni spasenie už v tomto <strong>na</strong>stávajúcom tisícročiu. — Táto pre nás neocenitelná<br />

Láska Osvietenosti Vašej robí nám meno Vaše nezapomenutelným a pokým<br />

v jednom z nás srdce hýbať sa bude, s vrelou vďačnosťou rozpomí<strong>na</strong>ť sa bude <strong>na</strong> Vás,<br />

Otca nášho. — Napokon nemôžeme zdržať sa, aby sme nevyslovili to vrelé želanie,<br />

by Hospodin ešte dlhé časy zachoval Osvietenosť Vašu národu nášmu a dal Vám<br />

videť úplné rozjasnenie sa dňa národu Slovenského a okúsiť toho blahého povedomie,<br />

že k tomu hlavne prispela Osvietenosť Vaša. —<br />

& tým otcovské ruky Osvietenosti Vašej pokorne rúbajúc, zostávame Vaše<br />

vďačné deti a pokorní sluhovja.<br />

V Kremnici dňa 15 Februára 1868.<br />

V mene celého zakladajúceho sa tovaryšského spolku:<br />

132


Pavel Križko, učiteľ a spolkový zapisovatel<br />

Juraj Kotvan, senior<br />

Ján Stolec, konsenior<br />

Anton Krasnec de DraSkótz, poriadnik<br />

Jozef Chvojka, poriadnik<br />

133


52<br />

Pozdravný list, písaný 1. septembra <strong>1863</strong> vo Spiši a podpísaný zástupcami<br />

obcí: Veľká, Markušovce, Malý Hnilec, Veľký HnUec, Domanovce, Spiš. Podhradie,<br />

Spiš. Teplica, Hárkov, Kolčov, Doľany, Roškovce, Levoča, Smižany,<br />

lliašovce, Hrabušice, Vydrnik, Sťavnik, Hranovnica, Švábovce, Hozélec, Filice,<br />

Gánovce, Mengušovce, Stola, Gerlachov, Batizovce, Reľov, Nedeca, Stará<br />

Ves, Hágy, Matiašovce. Pri podpisoch je čier<strong>na</strong> farebná pečať obce Sťavnik, obce<br />

Hozelec, obce Švábovce, obce Mengušovce, obce Stola, obce Gerlachov, obce<br />

Reľov, červená vosková pečať obce Matiašovce, obce Stará Ves a osobná<br />

červená vosková pečať farára Michala Penxu, farára Já<strong>na</strong> Balucha i farára<br />

Mateja Giblyaka. Na rube rukou S. Moysesa dátum prijatia: Praes. 7. 10-bris<br />

<strong>1863</strong>.<br />

Vaša Excellencia, Najdôstojnejší, Najmiiostivejší Pán Biskup!<br />

Národ slovenský od doby XVI. zákonného článku roku 1790/1 len jednej<br />

čiastke obyvateľov krajiny Uhorskej prajúceho, <strong>na</strong>sledovne vždy viac a viac z rovnoprávnosti<br />

občanskej vytváraný neprestajne domáhal sa práva, ktorého bol zbavený<br />

skrze menovaný článok a iné <strong>na</strong>sledujúce podobou svojou ešte nepriaznivejšie až do<br />

roku 1848. Nič menej nedošiel k cielu <strong>na</strong>vzdor I. oddiela §. 5. Ústavy Ríšskej od<br />

4. Marca r. 1849, — <strong>na</strong>vzdor <strong>na</strong>jvyššiemu Diplomu od 20. októbra r. 1860, — <strong>na</strong>vzdor<br />

Slovám, ktorými otvoril dňa 6. apríla r. <strong>1861</strong>. kr. Eommissár Gróf Juraj Apponyi<br />

snem Uhorský a <strong>na</strong> vzdor <strong>na</strong>jvyššiemu Reškriptu od 21. júla r. <strong>1861</strong>. k tomuto snemu<br />

krajinskému. Poneváč vytváranie toto národa <strong>na</strong>šeho z rovnoprávnosti občanskej<br />

s mnohonásobnou krivdou spojené už volalo k Tomu, ktorý jest Otcom nestranne spravodlivým<br />

každému národu, preto vzbudil nám vo Vznešenej Osobe Excellencie Vašej<br />

v poBledních časoch Muža, pod Jehož vodcovstvom by sme istejšie a nádejeplnejšie<br />

kráčali ku svojemu ustrojeniu v celistvost národniu, k blahu vlasti Uhorskej v rovnoprávnej<br />

svornosti s inými spolunárodami, ku vnútornému a vonkajšiemu sosileniu celistvého<br />

Mocnárstva Rakúsského pod žezlom Panovníka svojeho Fraňa Jozefa I.<br />

2e národ slovenský pod vodcovstvom Vašej Excellencie dla srdca Zemepá<strong>na</strong><br />

k cieľu pokračuje, a Excellencia Vaša národ ten opustený <strong>na</strong> ceste práva a zákonov<br />

v duchu <strong>na</strong>jvernejšej poddanosti vedie, dôkazom jest toho dvojnásobná Milosť Pánov-<br />

134


níka, i povýšenie Vašej Excellencie za svojeho Tajného Radcu i <strong>na</strong>jvyšší Dar shromaždenému<br />

národu 4. Augusta r. b. v Turčianskom Sv. Martine pri otvorení svojeho<br />

literárneho Spolku blahosklonne poslaný.<br />

Po takomto dôkaze <strong>na</strong>jvyššej Milosti neveríme, žeby bol verný syn <strong>na</strong> zemi<br />

slovenskej, ktorý by neplesal radosťou v srdci <strong>na</strong>d týmto obrátením sa slunka potechy<br />

k národu <strong>na</strong>šemu po tolkoročnéj noci smútku a horkosti; neveríme, že by <strong>na</strong>chádzalo<br />

sa jedno srdce opravdivé slovenské, ktoré by nebilo do poslednej kvapky krve za<br />

Panovníka svojeho a spolu neblahodarilo Vodcovi svojemu od Zemepá<strong>na</strong> slávne vyz<strong>na</strong>čenému.<br />

Tedy pod Vodcovstvom Vašej Excellencie vďaky po<strong>na</strong>jprv vzdávame<br />

Tomu, ktorý spravuje osudy jednotlivých Iudí a celých národov, že <strong>na</strong>stali radostnejšie<br />

dni i národu <strong>na</strong>šemu; hlásať budeme potom neumelým ešte bratom <strong>na</strong>ším <strong>na</strong><br />

zemi slovenskej, jak pod žezlom Spravodlivého Panovníka už skutkom dokázaná jest<br />

uz<strong>na</strong>losť hodnosti i v človeku slovenskom i v Slovenskom národe prebývajúcej a<br />

odtiaľ pochádzať majúcej oprávnenosti a rovnoprávnosti jeho.<br />

I počí<strong>na</strong>me už byť Slováci <strong>na</strong> Zemi Slovenskej, kropenej potom i krvou Otcov<br />

<strong>na</strong>šich, majúc silnú nádej pod Stitom ochranným Vašej Excellencie, že zmiznú z kraja<br />

slovenského všetke krivdy predošlých neblahých časov pred slunkom Spravodlivosti<br />

Zemepá<strong>na</strong> <strong>na</strong>šeho, jako miznú tmy po minulej noci pred slunkom <strong>na</strong>dzemským. Preto<br />

keď s celým národom voláme: Zachovaj nám Hospodin Cisára Krála Apoštolského<br />

Fraňa Jozefa I. spravodlivého, i voláme spolu v oddanosti slovenskej: Zdržuj nám<br />

Pane Vodcu, ktorým si obdaril národ tvoj slovenský.!!! Zostávajúc vo Spiši dňa 1.<br />

Septembra 1868.<br />

Vašej Excellencie<br />

<strong>na</strong>jpôníženejší ctitelia<br />

Jakob Jančík, farár vo Veľkej<br />

Pavel Stryšovský, kaplán v Markušovciach<br />

Ján Kovalčík, učiteľ v Malom Hnilci<br />

Michal Geletko, richtár v Malom Hnilci<br />

Michal Rener, prísažný<br />

Jano Kral, prísažný<br />

Matúš Andreas, prísažný<br />

Ľudevít Cirbu8, notár v Malom Hnilci<br />

Jakub Fabini<br />

Karol Czibula. administrátor vo Veľkom<br />

Hnilci<br />

Andreas Czibula, jubilárny učiteľ v Domanovoiach<br />

Josef Hutyra, kaplán vo Spiš. Podhradí<br />

135


Michal Pašus, Malý Hnilec<br />

Mikla Káčer<br />

Emeric Czibula, učiteľ vo Spiš. Teplici<br />

Andrej Papczon, richtár v Harhove<br />

Andrej Gonda, prisažný<br />

Jakub Brezňak, učiteľ<br />

Štefan Orlovsky, richtár v Kolčove<br />

Štefan Mačuga, prisažný<br />

Ondrej Janečko<br />

Jan Kotsis, richtár v Doľanoch<br />

Juro Janečko, prisažný<br />

Martin Kubinec, richtár v Kočkovciach<br />

Štefan Dzurilla, prisažný<br />

Josef Rusiňák, kaplán y Levoči<br />

Anton Garžik, c. k. úradník v disponibilite<br />

Johan Gartsar, richtár vo Smižanoch<br />

Martin Lengwarskýf prisažný<br />

Josef Brezňak, učiteľ<br />

Ondrej Lapsanský, richtár v Iliašovciach<br />

Josef Kraftsik, učiteľ<br />

Ján Vadászfi, učiteľ v Hrabušiciach<br />

Ján Szlavkovsky, richtár v Hrabušiciach<br />

Jakub Oziriak, roľník<br />

Štefan Reškovits, učiteľ<br />

Slavkovskí Martin, richtár<br />

Pavel Koperdan, správca fary vo Vydrniku<br />

Maceg Begala<br />

Martin Dulowič<br />

Štefan Jochman<br />

Stephan Tkats, predstavený obce<br />

Mihal Jaworski, prisažný<br />

Mihal Slifka, prisažný<br />

Maceg Sulik, prisažný<br />

Jakub Ilenčik, prisažný<br />

Jano Lomrík<br />

Jozef Nyare8y<br />

Jan Frontsák, notár<br />

Jozef Lippay, učiteľ<br />

Jan Martinko<br />

Andreg Martinko<br />

Jakub Martinko<br />

Stephan Wrchovi<strong>na</strong>, farár v Sťavníku<br />

Martin Yallus, richtár<br />

Mateg Stas, prisažný<br />

Franc Liptag<br />

Jano Stolcz, vicerichtár<br />

Matej Schellengh, farár v Hranovnici<br />

Martin Stolz<br />

Juro Wališ<br />

Jos. Pardusz, učiteľ a notár<br />

Michal v. Grey, učiteľ a notár vo Svábovčiach<br />

Jan Slawkowski, richtár<br />

Michal Bobovszky, Burgár<br />

Juro Korenko, obecný<br />

Jan Slavkov[8]ki, obecný<br />

Pavol Korenko<br />

Juro Kraj<strong>na</strong>k<br />

Jozef K[r]aj<strong>na</strong>k<br />

Michal Korenko<br />

Obec Hozelec<br />

Matej Kováč, richtár<br />

Pawel Gry&er, Burgar<br />

Andrejas Fabri<br />

Michal Horarik<br />

Juro Kuboši<br />

Jano Owčar<br />

Grus Michal, notár<br />

Obec Filice<br />

Janko[?] Ondruško, richtár<br />

136


Mihal Dikan, Burgar<br />

Mihal Ondruško<br />

Obec Gánovce<br />

Michal Hanzeli, richtár<br />

Michal Budag, Burgar<br />

Mihal Griger, obecný<br />

Juro Griger, obecný<br />

Obec Mengusovce<br />

Ondrej Gaj, richtár<br />

Ondrej Saling, viceríchtár<br />

Jozef SoltÍ8, prisažný<br />

Andreas Durány, notár<br />

Ondrej Aleksaj<br />

Jano Soltis<br />

Pavol Saling<br />

Pawol Skokan<br />

Jano Sandor<br />

Jano Rátaj<br />

Jozef Skokan<br />

Ondrej Rachal<br />

Juro Galo<br />

Jano Michalko<br />

Juro Boratko<br />

Jakub Barger<br />

Obec Stola<br />

Jano Jurčo, richtár<br />

Jano Rus<strong>na</strong>k, burger<br />

Andreas Durany ináče Dobák, notár v<br />

Stole<br />

Jano Hudak<br />

Jozef Soltis<br />

Juro Jurčo<br />

Jano Handzuš<br />

Mišo Jurčo<br />

Ondreg Ruman<br />

Ondreg Pastr<strong>na</strong>k<br />

Juro Pastr<strong>na</strong>k<br />

Jano Nabel<br />

Jozef Jurčo<br />

Jano Chovanec<br />

Obec Grlachov:<br />

Jano Pagerchin, richtár<br />

Pawol Pagerchjn, viceríchtár<br />

Jano Mlynár, prisažný<br />

Mychal Kyčin, prisažný<br />

Ján Horvay, notár<br />

Martin Kičin<br />

Jano Gašper<br />

Jano Ratag<br />

Juro Barger<br />

Juro Nikrle<br />

Pawol Wrlik<br />

Jano Barger<br />

Jano Janowski<br />

Jano CopuS[?]<br />

Jano Fagks<br />

Jano Ganowsky<br />

Ján Schemtzer<br />

Andrej DianiSka, kandidát ev. bohoslovia<br />

Ďord KlingaS, majitel gruntu v Batizovciach<br />

Ďord Horlitzky, majitel gruntu v Batizovciach<br />

Jozef Jaroslav S<strong>na</strong>ider, kat. učiteľ v<br />

Batizovciach<br />

Michal Penxa, farár v Reľove<br />

Jan Baluch, farár v Nedeci<br />

Jan Kochut, richtár v Starej Vsi<br />

Jan Zagyora, prisažný<br />

Jan Csupka, učiteľ a notár v Starej Vsi<br />

137


Paul Pi8zartsik, richtár v Reľove<br />

Josef Bielyak, prísažný<br />

Johan Marhevka, prísažný<br />

Andrej Stefanyak, spolurichtár v Hágoch<br />

Josef Bizub, prísažný<br />

Josef Piszartsik, prísažný<br />

Ludwig Schvartz, učiteľ a notár v Reľove<br />

Matej Giblyák, farár v Maťašovciach<br />

Johan Gondek, učiteľ a notár v Maťašovciach<br />

Josef Cselusák, richtár v MaťaSovciacb<br />

138


53<br />

Pozdravný list k vyz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>niu, písaný 15. septembra <strong>1863</strong> v Skalici. Na<br />

rube rukou S. Moysesa dátum prijatia: Praes. 21. 7-bris <strong>1863</strong>. — Text s podpismi<br />

uverejnily Peštbudinske vedomosti 25. IX. <strong>1863</strong>.<br />

Vaša Excellencia Najosvietenejší, Najdôstojnejší Pán Biskup!<br />

Najnovšie vyz<strong>na</strong>čenie Vašej Excellencie vzbudilo v celém národe slovenskom<br />

radostný jasot a srdečné plesanie, <strong>na</strong> ktorej národnej radosti aj my skalickí Slováci<br />

<strong>na</strong>júprimnejší podiel bereme a preto uctive prosíme Vašu Excellenciu, aby Vaša<br />

Excellencia k tomuto novému uz<strong>na</strong>niu velikých zásluh svojich o cirkev a národ aj<br />

<strong>na</strong>še <strong>na</strong>jsrdečnejšie blahoželanie dobrotivé prijať ráčila.


kedysi nájezdy <strong>na</strong> vysokoctenú osobu Vašej Excellencie, boly nájezdami <strong>na</strong> celý národ<br />

a útržkami veškerým národom bolne pocitenými: tak teraz vyz<strong>na</strong>čenie osoby milovaného<br />

otca <strong>na</strong>šeho, je vyz<strong>na</strong>čenie <strong>na</strong>še, a sláva Vašej Excellencie, je sláva celého národa<br />

slovenského. — V tomto povedomí zustáváme — v Skalici<br />

dňa 15-ho septembra<br />

<strong>1863</strong>.<br />

Vašej Excellencie<br />

ponížení služobníci a oddaní ctitelia:<br />

Pavel Koblišek, pravotár, magistrátny<br />

radný slob. a kráľ. mesta Skalica<br />

Jozef Skarnitzl, radný<br />

Benignus Kuhn, emerit. Par.<br />

Vilém Paulíny Tóth, redaktor<br />

Ján Pokorný, učiteľ<br />

Daniel Lichard, redaktor<br />

Petrus Gernya, prior Milosrdných bratov<br />

Ján Pavlik, m. a dôverník<br />

Wenzel Mixa [švabachom], sedlár<br />

Pavel Príhoda, ostrihomský bohoslovec<br />

Leopold Boček, učitel<br />

Tadeaš Filip, učiteľ<br />

Carol Koblisegh, mešťan<br />

Benjamín Dubniczky, lekárnik u Milosrdných<br />

bratov<br />

Jakub Rincel, hospodár<br />

Jakub Kyncel, žiak<br />

Valentín Popp, mešťan<br />

Aug. Poppy, právnik<br />

Martin Dinka, mešťan<br />

Mikulascsek Pavel, mešťan<br />

Michal Ruczký, mešťan<br />

Ján Okanik, mešťan<br />

Anton Kalwoda, puškár<br />

Alois A. Koblišek, akademik<br />

Ján Pelcmann, nitriansky bohoslovec<br />

Frantz Hozak, mešťan<br />

Ludevit Príhoda, nitriansky bohoslovec<br />

Pavel Blaho, chovanec tr<strong>na</strong>vského semenišťa<br />

Ján Skubik, žiak<br />

Ján Hoffmann, žiak<br />

Pavel Wrchovszky, starší, mešťan<br />

Alois Lukavsky, profesor<br />

Carol Schôssler, prívatista<br />

Ján Mally, mešťan<br />

Machálek Matiaš, mešťan<br />

Johan Schuschlik, hodinársky majster<br />

[Švabachom]<br />

Daniel Kuczký, mladší, mešťan<br />

Jan Schúlia, mešťan<br />

Josef Kuliha, mladší, mešťan<br />

Pawel Pawlik, pekársky majster, pritom<br />

i ekonóm svojho majetku<br />

Ludvik Lichard, ev. farár<br />

Matuschka Jan, mešťan<br />

Barma Michal, mešťan<br />

Pavel Gitsa, mešťan<br />

Ladislaw Gernya, c. k. úradník<br />

Jakub Daubrava, učitel<br />

Earoly Holub, mešťan<br />

Johann Hrebcsik, advokát<br />

Michal Podhradský, profesor<br />

Joannes Rutcky, mešťan<br />

Joannes Ribeczky, Inst S. Adalberti<br />

Membrum<br />

140


Franz Mászník, mešťan<br />

Hajek Pavel, mladší, mešťan<br />

Michal Okanyik, mešťan<br />

Novák Paull, mešťan<br />

Jobann Béčka, krajčírsky majster<br />

[Svabachom]<br />

Josef Pittel, maliar<br />

Michal Formanek, mešťan<br />

Wrchovský Gustáv, producent [?]<br />

Franta Winkler, učiteľ<br />

Georg Blaha, mešťan<br />

Jozef Cerný, hospodár<br />

Emanuel [svabachom] Boček, mešťan<br />

[svabachom]<br />

Ig<strong>na</strong>z Hruška UČeni<br />

Jan Skutyil, mešťan<br />

Franz Ber<strong>na</strong>towits, mešťan<br />

Polakoviô Jozef, mešťan<br />

Pavel Miša, mešťan<br />

Mathias Dobručký, mešťan<br />

Joan Kruczky, mladší, mešťan<br />

Jozef Ber<strong>na</strong>tovitz, mešťan<br />

141


54<br />

Pozdravný list k vyz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>niu, písaný 28. septembra (jasňa) <strong>1863</strong> v Liptove<br />

a podpísaný zástupcami obci: Vrbický HuSták, Lipt. Sv. Mikuláš, Vrbica, Bodice,<br />

Lipt. Sv. Ján, Dovalovo, Vavrišovo, Pribyli<strong>na</strong>, Veľký Bobrovec, Lipt.<br />

Kokava, Hýbe. Pri podpisoch je červená vosková pečať obce Vrbický HuSták<br />

i obce Vrbica a čier<strong>na</strong> farebná pečať obce Bodice, obce Pribyli<strong>na</strong>, obce Lipt.<br />

Kokava i obce Hýbe. Na rube rukou S. Moysesa dátum prijatia. Dor. 26110<br />

<strong>1863</strong>.<br />

Vaša Excellencia NajosvietenejSÍ Pán Biskup, Pane nám Najmilostivejší!<br />

Keď otec jednej, alebo druhej rodiny od svojich spoluobčanov ctený a vážený<br />

býva, alebo keď je <strong>na</strong> nejakú hodnosť, (i už v obci, či v stolici, alebo v krajne vôbec<br />

povýšený, tu sa raduje celá jeho rodi<strong>na</strong>, o<strong>na</strong> je hrdá <strong>na</strong>ň, o<strong>na</strong> je šťastlivá, o<strong>na</strong> je tá<br />

<strong>na</strong>jblaženejšia, však vidí v osobe svojho otca aj seba samu ctenú a váženú, ba čo viac,<br />

tí ctitelia jej otca, ctia a vážia si teraz aj jú viacej, nežli predtým. A hla tu v Osobe<br />

Excellencie Vašej ráčil povýšiť Jeho Veličestvo náš Najjasnejší Panovník Fraňo<br />

Jozef I. Vodcu, Dobrodinca áno Otca nie jednej rodiny, ale celého milovaného národa<br />

nášho; On tým poctil a povýšil celý národ Slovenský, práve vtedy, keď tento v tak<br />

veľkom počte v turčianskom Sv. Martine shromaždený, prvô ovocie snáh Excellencie<br />

Vašej zažíval; — povýšená je už tá od neprajníkov tak <strong>na</strong>zvaná bedač slovenská.<br />

Tu sa teší teraz nie jed<strong>na</strong> obec, tu sa teší a raduje nie jed<strong>na</strong> stolica, ale celo „Slovensko<br />

Okolie", ba celý Slaviansky národ.<br />

Bratia Slováci! tešme a radujme sa, tým viac, že sa už aj Jeho Veličestvo <strong>na</strong>d<br />

príchodom <strong>na</strong>šich Vodcov teší, keď „náš Najjasnejší Panovník hotový bude, vziať aj<br />

<strong>na</strong> potom pod svoju ochranu verný slovenský národ". O jaké to milé slová! Tatra už<br />

záclonu smútku z tvary svojej zhodila, a prečo že by sme sa my nemali tešiť, my<br />

bedač slavská? však už požívame čiastočnô ovocie snáh Jeho Excellencie Nášho Najosvietenejšieho<br />

a Najláskavejšieho p. biskupa, a nádejeme sa, že i všetké <strong>na</strong>máhania<br />

Jeho Excellencie u Najvyššieho prestolu budú pre národ náš ubiedený blahonosné,<br />

142


však nás každodenná skúsenosť poučuje, že otcovské slová Jeho Jasnosti „rovné<br />

práva všetkým národom" k cielu svojho uskutočnenia vždy bližšie a bližšie dochádzajú<br />

a úfame, že Jeho cis. kŕ. apošt. Veličestvo aj <strong>na</strong> potom <strong>na</strong> <strong>na</strong>šich Vodcov svoj<br />

zrak milostivo obráti. Medzitým ďakujme Bohu trojjedinému, ktorý toto všetko riadi,<br />

a prosme Ho za šťastlivo panovanie Jeho Veličestva, prosme a modlime sa za Jeho<br />

Excellenciu nášho Najdobrotivejšieho p. biskupa, aby Ho v Jeho s<strong>na</strong>hách posilnil,<br />

žeby už raz ten predtým zaz<strong>na</strong>ný, teraz ale uz<strong>na</strong>ný národ Slovenský k svojim prirodzeným<br />

a jemu od Boha daným právam predca prísť mohol. Bože, Otče všetkých národov<br />

vyslyš prosby <strong>na</strong>še! Na teraz ale, končiac <strong>na</strong>še želania s tým obyčajným: Sláva<br />

Jeho Veličestvu nášmu Najjasnejšiemu Panovníkovi Fraňovi Jozefovi I, Sláva Jeho<br />

Excellencii nášmu Najosvietenejšiemu Biskupovi Štefanovi Moysesovi!<br />

zostávame<br />

V Ľubtove dňa 28-o Jasfia<br />

jub* cyrillomethodeJ8kého 1868-ho roku<br />

Ján Krivoš, richtár <strong>na</strong> Vrbickom Hufttáku<br />

Jozef Scholtz, nám. richtár<br />

Ondrej Uličný Rečník<br />

Ondrej Stodola, úradský<br />

Josef Bella, starší, úradský<br />

Ján Bauer, notár v Lipt. Sv. Mikuláši<br />

Jurko Matúška, prisedník stôl. súdu<br />

Jakub Graichman, prisedník stôl. suda<br />

Kellner Húgo, stoličný hlavný notár<br />

Ignác Slušný, stôl. notár<br />

I. D. Makovický, správca ev. školy<br />

vrbicko-svätomikulášskej<br />

Ondrej Pálka, obchodník<br />

Maximilian Hudec, ev. kaplán<br />

Jozef Pálka, právnik<br />

Jozef Kováč, obchodník<br />

143<br />

Excellencie Vašej<br />

<strong>na</strong>jponíženejší sluhovia<br />

a ctitelia<br />

Rudolf Uličný, obchodník<br />

Štefan Klimko, šuster<br />

Matej Volko, c. k. inž. úradník<br />

Ján Nep. Bobula, staviteľ<br />

Ján Pálka, mešťan<br />

Andreas Kubányi, tesár<br />

Jozef Trnovský, obchodník<br />

Jozef Baligovič<br />

Jan Burjan, slúžny<br />

O. Curják, kat učiteľ<br />

Paul Holeci, mešťan<br />

Peter Bohúft, akademický maliar a profesor<br />

Josef Kern, kastelán liptovskej stolice<br />

J. Krcho, richtár vo Vrbici<br />

Ján 2uffa, notár vo Vrbici<br />

Mathias Halka


Jozef Kordoš<br />

Michael Benko, mešťan vo Vrbici<br />

Martin Haviar, mešťan vo Vrbici<br />

Jozef Trnovský, krajčír<br />

Matej Balláž, notár<br />

Ján Ballaž, kováčsky majster<br />

Ján Kapalla, mlynársky majster<br />

Karol Gyurkovits, hámornicky majster<br />

Gašpar Jančo<br />

Johanes Pieh<br />

Michal Cermen, boženík<br />

Pawol Korman<br />

Mategs Chrapo<br />

Juro Kreva, boženík<br />

Michal Korman<br />

Matej Reppa<br />

Jano Walaštgak<br />

Ondreg Starony<br />

Jano Oberuč<br />

Jan Trnovski<br />

Edvard Dvorský, spišský klerik<br />

Josef Ballo, pekársky majster<br />

Lud. Ballo, apatekár<br />

Petor Augustíny, mešťan<br />

Samko Pálka, mešťan <strong>na</strong> Vrbickom<br />

Huštáku<br />

Samko Pálka, starší<br />

Vendelín Korbasz, šusterský majster<br />

Jan Bartoss, kotlársky majster<br />

Štefan Korbasz, šusterský majster<br />

Josef Holecy, právnik<br />

Peter Holecy, kušnier<br />

Johan Holeczy, mešťan<br />

Joseph Lichardus, slosiar<br />

Ján Pálka, mladší<br />

Ján Pálka Rutska, garbiar<br />

Ján Lang, mešťan <strong>na</strong> Vrbickom Huštáku<br />

Samuel Strisska, mešťan<br />

Jan Krcho, stredný, mešťan vo Vrbici<br />

Michal Benko, mešťan vo Vrbici<br />

Adam Sabla, mešťan vo Vrbici<br />

Peter Halka, mešťan vo Vrbici<br />

Georgius Droppa<br />

Joszef Zguth<br />

Jozef Lang<br />

Johan Alman<br />

Juraj Lacko, garbiar<br />

Adam Jáwoš<br />

Jan Kumra<br />

Jan Stodola, garbiar<br />

Jan Hoško<br />

Ján Zsuffa, mladší<br />

Martin Laczko, úradský vo Vrbici<br />

Pawel Gregor, richtár v Bodiciach<br />

Samuel Klimo, notár v Bodiciach<br />

Adam Bernjk, starší obce v Bodiciach<br />

Samuel Klimo, mladší<br />

Adam Oberuč (X)<br />

Mišo Zvada (X)<br />

Adam Kreva (X)<br />

Pavel Oberuč (X)<br />

Mišo Kružlak (X)<br />

Michal Oberucz<br />

Matei Kružliak<br />

Jan Čaják, ev. farár v Sv. Jane súhlasí<br />

so všetkým národa slovenského dobra<br />

sa týkajúcim, len s vôlou niektorých<br />

za okolia nie.<br />

Jan Klimo, ev. učitel vo Sv. Jane<br />

Conrad Hák, ev. učitel a ako notár<br />

v mene celej obce Dovalova<br />

Mateg Plauka, richtár v mene celej obce<br />

Vavrišova<br />

Tomáš Rodomíl Klimo, ev. národný u-<br />

čiteľ vo Vavŕišove<br />

144


Jozef Klimo<br />

Ján Czupi&, notár<br />

Michal Pelach, richtár v Pribyline<br />

Adam Jančuš, obecný<br />

Peter Makovický, obchodník<br />

Ambróz Vekoslav Pietor, študujúci z<br />

Veľkého Bobrovca<br />

Danko Miloslav ftachat<br />

Pauko Palo<br />

Samuel Kubani<br />

Jan Bartoss, richtár<br />

Jano Nudzik, vicerichtár<br />

Jan Surouček ( x )<br />

Jano Taragel<br />

Matej Vrbičan (X)<br />

Jan Rumann, učiteľ v mene celej obce<br />

Kokavy<br />

Ľudovít Klein, richtár v Hybiach<br />

Dr. Jonáš Bohumil Guoth<br />

Ján Choma, notár v Hybiach<br />

Ján Pallay, senátor a kapitán<br />

Jan J. Kraus, ev. farár v Hybiach<br />

Ľudovít Orhanides, ev. učiteľ<br />

Daniel Šefranka, ev. učiteľ v Hybiach<br />

Ján Jaross, senátor v Hybiach<br />

Ján Zudla, senátor v Hybiach<br />

Andrej Kudolla, senátor v Hybiach<br />

Štefan Mišík, spišský klerik<br />

Ondrej Revaj, kuchár<br />

Matej Missik<br />

Michal Mravec, richtár<br />

Jan Vlha<br />

Jano Štepita, vicerichtár<br />

Martin Minda, boženík<br />

Jozef Dančik<br />

Jano Dančik<br />

Matej Dančik<br />

Martin Dančik<br />

Jano Ghrapo<br />

Jano Liška<br />

Jano Trnouski<br />

Matej Mišik<br />

Ondrej Boltižjar<br />

Jano Likavec<br />

Pawlus Koreň<br />

Jano Mores<br />

Jano Kuzma<br />

Pauko Didek<br />

Mišo K[a]trenčja[k]<br />

Jano Hrtko<br />

Mišo Mišowiček<br />

Matej Liška<br />

Mišo Pavlini<br />

Jozef Jaloveczky, kušnier<br />

145


55<br />

Pozdravný list k <strong>na</strong>rodeninám, písaný 22. októbra <strong>1863</strong> v Banskej Štiavnici<br />

Na rube rukou 5. Moysesa dátum prijatia: Praes. 24. 8-bris <strong>1863</strong>. — Text<br />

bez podpisov uverejnUy PeStbudinske vedomosti 27. IX. <strong>1863</strong>.<br />

Vaša Excellencia! Najosvietenejší Pane Biskupe! Otče Náš Najláskavejšf!<br />

Syn Tatier, idúc polom prešporským, zaplače horko, zaplače <strong>na</strong>d zlostným<br />

osudom, jaký tu potkal otcov jeho, padne <strong>na</strong> kolená svoje, a vrelé zasiela prosby<br />

k Otcu všech národov, by neopúšťal pozostalých synov, padlých tam pod mečom nepriateľských<br />

otcov slovenských.<br />

Aniž zostávajú vrúcne tie modlitby nevyslyšané. Svätí Vierozvestovia a Orodovnici<br />

<strong>na</strong>ši vyprosili dietkam opusteným Otca, Ktorý nápady nepriatelské <strong>na</strong> ne<br />

robené vplivomocnou, obhajnou pravicou odrážať, vyprosili Biskupa Veľkého, Ktorý<br />

jim cestu k cieľu svätému, Bohom a <strong>na</strong>jjasnejším Panovníkom zaručenému — k osvete<br />

a vzdelanosti, k blahu a dobrobytu všestrannému kliesniť má, — vyprosili Moysesa!<br />

A preto žeh<strong>na</strong>ť budú verní synovia Slávie Matky <strong>na</strong> veky šťastnú tú matku,<br />

ktorá porodila, žeh<strong>na</strong>ť tú hodinu, v ktorú jím porodila Otca Toho — Vašu Excellenciu!<br />

A aj my slávime slávne Dvaciaty Štvrtý Rujeň, a slávime v ňom slávne slávu<br />

Sláva Slávneho!<br />

My v synovskej oddanosti podpísaní nemôžeme v slávnostný tento deň nič<br />

srdečnejšieho vyriecť, jako: aby Boh Najsvrchovanejší ráčil Excellenciu Vašu, Záštitu<br />

národa nášho ešte po mnohé roky pri dobrom zdraví milostivé zdržovať, v bojoch za<br />

rod posilňovať, v prácach a ustávaniach šlechetných zdarným výsledkom hojne obohacovať!<br />

Ráčiž Excellencia Vaša chatrné toto <strong>na</strong>še dobropranie láskavé prijať. No je<br />

ono pravý výraz citov a myšlienok dietok verných.<br />

146


Poboškajúc posvätnú pravicu sme<br />

Vašej Excellencie<br />

V Štiavnici dňa 22-ho Rujňa <strong>1863</strong><br />

<strong>na</strong>joddanejší synovia a <strong>na</strong>jponíženejši sluhovia<br />

Peter Knopp, cis. kr. penz. banský ú-<br />

radnik a bývalý c. k. učiteľ banskej<br />

školy<br />

Daniel Steffek, mešťan<br />

Fraňo Egry, gymn. učiteľ<br />

Antol Balásovits, kontrolór c. k. striebornej<br />

huty<br />

Ján Adamovsky, mešťan<br />

Rys Vácslav, akademik<br />

Adam Zachar, k. k. Erzmesser [švabachom]<br />

Ĺudewít Izák, ev. národný učiteľ<br />

Vendel Branszky, knihár<br />

Ján Botto, dipl. inžinier<br />

Jozef Čelko, námestný učiteľ <strong>na</strong> b.<br />

štiavnickom gymnáziu<br />

Viťazoslav Zajmus, námestný učiteľ <strong>na</strong><br />

b. štiavnickom gymnáziu<br />

147


Súpis tých pozdravných listov,<br />

písaných Štefanovi Moysesovi<br />

v <strong>rokoch</strong> <strong>1861</strong> — 1 8 63, ktoré sú známe<br />

<strong>na</strong>teraz len z Pesťbudínsky ch<br />

vedomostí<br />

i.<br />

Pozdravný list, písaný 20. decembra <strong>1861</strong> v Turfc. Podhradí. — Uverejnily ho<br />

Pešťbudínske vedomosti (= skratka PV) dňa 28. I. 1862.<br />

II.<br />

Pozdravný list, písaný 23. decembra <strong>1861</strong> v Turci a podpísaný zástupcami obcí:<br />

Turč. Sv. Michal, Mošovce, Sv. Hele<strong>na</strong>, Necpaly, Turč. Sv. Martin, Sv. Peter,<br />

Kláštor pod Znievom, Vrícko, Sklené, Dolná Stubňa, Háj, Valca, Slov. Pravno,<br />

Sv. Mara, Sv. Ďur. — PV 81. XII. <strong>1861</strong>.<br />

III.<br />

Pozdravný list, písaný v Konskom 1. januára 1862. —PV 28.1. 1862.<br />

IV.<br />

Pozdravný list, písaný 6. januára 1862 v Banskej Bystrici. — PV 14. I. 1862.<br />

V.<br />

Pozdravný list, písaný 6. januára 1862 a podpísaný zástupcami obcí: Lipt. Sv.<br />

Mikuláš, Vrbice, Vrbický Hušták. Svfttomikulášsky Hušták. — PV 28.1. 1862.<br />

VI.<br />

Pozdravný list, písaný 7. januára 1862 v okrese banskobystrickom a podpísaný<br />

zástupcami obcí: Hájniky, Horná Mičiná, Spania Doli<strong>na</strong>, Badín, Radvafi, Ban.<br />

Bystrica, Donovaly, Motyčky, Staré Hory. — PV 21. I. 1862.<br />

148


vn.<br />

Pozdravný list, písaný 8. januára 1862 v Sučanoch. — PV 28. I. 1862.<br />

VIII.<br />

Pozdravný list, písaný 9.Januára 1862 v Turč. Štiavnické. — PV 28. I. 1862.<br />

Pozdravný list, písaný 9. januára 1862 v Klačanoch. — PV 28. I. 1862.<br />

Pozdravný list, písaný 12. januára 1862 v Turô. Sv. Martine. — PV 30. I. 1862..<br />

IX.<br />

X,<br />

XI.<br />

Pozdravný list, písaný 15. januára 1862 v Kláštore pod Znievom a podpísaný zástupcami<br />

obcí: Kláštor pod Znievom, Sloväny, Lazany, Ležiachov, Valca, Slov.<br />

Pravno, Socovce, Stránka, Moškovec, Ondrašová, Sv. Ďur. — PV 24. I. 1862.<br />

xn.<br />

Pozdravný list, písaný 15. januára 1862 v Kláštore pod Znievom. — PV 18. II. 1862.<br />

XIII.<br />

Pozdravný list, písaný pred 17. januárom 1862 v Nitrianskej. — PV 17.1. 1862. (Dopis<br />

„Zo stolice nitrianskej".)<br />

XIV.<br />

Pozdravný list, písaný 19. januára 1862 v Nitre. — PV 24. L 1862.<br />

XV.<br />

Pozdravný list, písaný 19. januára 1862 v Prešove. — PV 11. II. 1862.<br />

XVI.<br />

Pozdravný list, písaný 24. januára 1862 v Detve. — PV 21. II. 1862.<br />

xvn.<br />

Pozdravný list, písaný 25. januára 1862 a podpisovaný zástupcami viacerých nepomenovaných<br />

obeí trenčianskeho Povážia. — PV 4. III. 1862.<br />

xvm.<br />

Pozdravný list, písaný 29. januára 1862 v Kremnici a podpísaný zástupcami obcí:<br />

Kremnica. Jalná, Jastraba, Piargy. — PV 4. III. 1862.<br />

XIX.<br />

Pozdravný list, písaný v januári 1862 v Novej Bani. — PV 30.1. 1862.<br />

149


XX.<br />

Pozdravný list, písaný 2. februára 1862 v Badine a podpísaný zástupcami obcí: Badín,<br />

Garansek, Lukavica, Sampor, Bečov. — PV 7. in. 1862.<br />

XXI.<br />

Pozdravný list, písaný 14. februára 1862 v Banskej Bystrici. — PV 11. IV. 1862.<br />

xxn.<br />

Pozdravný list, písaný 24. februára 1862 v Hrabušiciach a podpísaný zástupcami obcí:<br />

Hrabušice, Sťavník, Hranovnica. — PV 15. IV. 1862.<br />

xxm.<br />

Pozdravný list, písaný 5. marca 1862 v Užhorode. (Rusky azbukou a v slovenskom<br />

preklade). — PV 18. IV. 1862.<br />

XXIV.<br />

Pozdravný list, písaný 16. marca 1862 a podpísaný zástupcami obcí: Krám, Medveďov,<br />

Krško, Jergov, Vydrovô, Závodie, Balog, Jánošovka, Pusto, Fajtov,<br />

Komov, Latky, DobroS. — PV 26. Hl. 1862.<br />

XXV.<br />

Pozdravný list, písaný 25. marca 1862 v Banskej Bystrici. — PV 22. IV. 1862.<br />

XXVI.<br />

Pozdravný list, písaný 25. marca 1862 v Hronci a podpísaný zástupcami obcí: Hronec,<br />

Zámostie, Predajná, Nemecká, Jašenie. — PV 23. V. 1862.<br />

XXVH.<br />

Pozdravný list, písaný koncom marca 1862 v Báčke a podpísaný zástupcami obcí:<br />

Vrbas, Bajša, Selenč (Bácsujfalu), Kysáč, Eulpín, Silvaš, Palánka, Petrovec,<br />

Laliť, Hložany, Gregurevac, Stará Pazova, Sriem, Nový Sad. — PV 4. IV. 1862.<br />

xxvm.<br />

Pozdravný list, písaný 5. apríla 1862 v Bojnej a podpísaný zástupcami obcí: Bojná,<br />

Selčianky, Malé Dvorany, Velkô Dvorany, Továrniky, Blesovce. — PV 30.<br />

V. 1862.<br />

XXIX.<br />

Pozdravný list, písaný 6. apríla 1862 v Trnovci. — PV 22. IV. 1862.<br />

150


XXX.<br />

Pozdravný list, písaný 11. apríla 1862 v Pezinku a podpisovaný v okolí Pezinka<br />

i Modry.— PV3. VI. 1862.<br />

XXXI.<br />

Pozdravný list, písaný 5. mája 1862 v Revúcej. PV 16. V. 1862.<br />

XXXII.<br />

Pozdravný list, písaný v máji 1862 v Hornom Novohrade a podpísaný zástupcami<br />

obcí: Ľuboreč, Senné, Turie Pole, Velký Lom, Lesť, Dolné Strháry, Závada,<br />

Lentvora, Lovinobaňa, Tomášovce, Turičky, Uhorské, Budiná, Polichno, Abelovái<br />

Horný Tisovník, Stará Huta, Dolný Tisovník, Vereš, Suché Brezovo.<br />

Horné Strháry, Divín. — PV 24. VI. 1862.<br />

XXXIII.<br />

Pozdravný list, písaný 2. decembra 1862 a podpísaný zástupcami obcí: Lipt. Sv. Mikuláš,<br />

Svätomikulášsky Hušták, Vrbica, Vrbický Hušták. — PV 12. XII. 1862.<br />

XXXIV.<br />

Pozdravný list, písaný 12. decembra 1862 v Hrabušiciach a podpísaný zástupcami<br />

obcí: Hrabušice, Letanovce, Smižany, Spišské Tomášovce, Vydrník, Sťavník,<br />

Hranovnica. — PV 13.1. <strong>1863</strong>.<br />

XXXV.<br />

Pozdravný list, písaný 1. januára <strong>1863</strong> v Trenčíne a podpísaný zástupcami obcí:<br />

Trenčín, Trenčianske Biskupice, Nozdrkovce, Dolná Súca, Horná Súca, Hrabovka,<br />

Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Dobrá, Velké Stankovce,<br />

Selec, Rozvadze, Krivosúd-Bodovka, Nová Ves <strong>na</strong>d Váhom, Vieska, Kočovce,<br />

Rakoluby, Kálnica, Beckov, Predmier, Považská Bystrica, Domaniža, Nové<br />

Mesto <strong>na</strong>d Váhom. — PV 13. II. <strong>1863</strong>.<br />

XXXVI.<br />

Pozdravný list, písaný 20. augusta <strong>1863</strong> v Tr<strong>na</strong>ve. — PV 28. VIII. <strong>1863</strong>.<br />

XXXVII.<br />

Pozdravný list, písaný 20. augusta <strong>1863</strong> v Turč. Sv. Martine a podpísaný zástupcami<br />

obcí: Turč. Sv. Martin, Sv. Ďur, Ležiachov, Sloväny, Ondrašová, Moškovec,<br />

151


Polerieka, Tur6. Sv. Mara, Socovce, Stránka, Valentová, Bodovice, Slov. Pravno,<br />

Sklené, Dolná Štubňa, Necpaly, Sv. Hele<strong>na</strong>, Sv. Peter, Valca, Kláštor pod<br />

Znievom, Vrícko, Mošovce, Turč. Sv. Michal, Háj, Lazany, Turany, Benice,<br />

Sučany, Bela, Šútovo, Klačany, Turč. Štiavnická, Turč. Podhradie, Konské.<br />

— PV 11. IX. <strong>1863</strong>.<br />

152


Chronologický soz<strong>na</strong>m pozdravných<br />

písaných Štefanovi Moysesovi<br />

v <strong>rokoch</strong> <strong>1861</strong>—<strong>1863</strong><br />

listov,<br />

V zátvorke uvedené arabské číslice ukazujú <strong>na</strong> poradie listov, ktoré sú odtlačené v tomto pamätníku<br />

podlá rukopisných pôvodín, uložených v archíve Matice slovenskej a v r. k cirkevnom archíve<br />

v Banskej Bystrici (č. 1,10,42); rímske číslice ukazujú <strong>na</strong> súpis tých pozdravných listov, ktoré sú známe <strong>na</strong>teraz<br />

len z PeStbudinskych vedomostí.<br />

1.--20.<br />

dec.<br />

2.--23.<br />

dec.<br />

3.-- 1. jan.<br />

4.-- 6. jan.<br />

5.-- 6. jan.<br />

6.-- 6. jan.<br />

7.-- 7. jan.<br />

8.-- 8. jan.<br />

9.-- 8. jan.<br />

10.-- 9. jan.<br />

11.-- 9. jan.<br />

12.-- 9. jan.<br />

13.--12.<br />

jan.<br />

14.--12.<br />

jan.<br />

15.--15.<br />

jan.<br />

16.--15.<br />

jan.<br />

17.--15.<br />

jan.<br />

18.--16.<br />

jan.<br />

19.--16.<br />

jan.<br />

20.--17.<br />

jan.<br />

21.--19.<br />

jan.<br />

22.--19.<br />

jan.<br />

23.--19.<br />

jan.<br />

24.--19.<br />

jan.<br />

25.--19.<br />

jan.<br />

26.--19.<br />

jan.<br />

<strong>1861</strong>.<br />

<strong>1861</strong>.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

1862.<br />

(I)<br />

(H)<br />

(ni)<br />

(1)<br />

(IV)<br />

(V)<br />

(VI)<br />

(VII)<br />

(2)<br />

(VIII)<br />

(K)<br />

(3)<br />

(X)<br />

(4)<br />

(XI)<br />

(5)<br />

(XII)<br />

(6)<br />

(7)<br />

(xni)<br />

(8)<br />

(XIV)<br />

(9)<br />

(XV)<br />

(10)<br />

(H)<br />

27.—19. jan. 1862. (12)<br />

28.—20. jan. 1862. (18)<br />

29.—21. jan. 1862. (14)<br />

30.—24. jan. 1862. (15)<br />

31.—24. jan. 1862. (16)<br />

32.-24. jan. 1862. (XVI)<br />

33.-25. jan. 1862. (XVII)<br />

34.-29. jan. 1862. (17)<br />

35.-29. jan. 1862. (XVIII)<br />

36. V januári 1862. (XIX)<br />

37.— 2. febr. 1862. (18)<br />

38.— 2. febr. 1862. (19)<br />

39.— 2. febr. 1862. (XX)<br />

40.—10. febr. 1862. (20)<br />

41.—14. febr. 1862. (XXI)<br />

42.— Pred 19. febr. 1862. (21)<br />

43.—20. febr. 1862. (22)<br />

44.—20. febr. 1862. (23)<br />

45.-24. febr. 1862. (24)<br />

46.-24. febr. 1862. (XXII)<br />

47.-26. febr. 1862. (25)<br />

48.-26. febr. 1862. (26)<br />

49.— 1. marca 1862. (27)<br />

50.— 2. marca 1862. (28)<br />

51.— 5. marca 1862. (XXIII)<br />

52.—12. marca 1862. (29)<br />

K 153


53.—16. marca 1862. (30)<br />

54.—16. marca 1862. (XXIV)<br />

55.—20. marca 1862. (31)<br />

56.-25. marca 1862. (XXV)<br />

57.-25. marca 1862. (32)<br />

58.-25. marca 1862. (XXVI)<br />

59.—30. marca 1862. (83)<br />

60.— Koncom marca 1862. (XXVII)<br />

61.— 5. apr. 1862 (XXVIII)<br />

62.— 6. apr. 1862. (XXIX)<br />

63.— Pred 9. apr. 1862. (34)<br />

64.—11. apr. 1862. (XXX)<br />

65.—18. apr. 1862. (85)<br />

66.— V apríli 1862. (36)<br />

67.— 5. mája 1862. (XXXI)<br />

68.—20. mája 1862. (37)<br />

69.-25. mája 1862. (38)<br />

70.— V máji 1862. (XXXII)<br />

71.— 6. jú<strong>na</strong> 1862. (39)<br />

72.— Koncom jú<strong>na</strong> 1862. (40)<br />

73.—19. júla 1862. (41)<br />

74.-24. okt. 1862. (42)<br />

75.—30. nov. 1862. (43)<br />

76.—30. nov. 1862. (44)<br />

77.— 2. dec. 1862. (XXXIII)<br />

78.— 3. dec. 1862. (45)<br />

79.— 3. dec. 1862. (46)<br />

80.— 5. dec. 1862 (47)<br />

81.—12. dec. 1862. (XXXIV)<br />

82.-26. dec. 1862. (48)<br />

83.— 1. jan. <strong>1863</strong>. (49)<br />

84.— 1. jan. <strong>1863</strong>. (XXXV)<br />

85.— Začiatkom jan. <strong>1863</strong>. (50)<br />

86.—15. febr. <strong>1863</strong>. (51)<br />

87.—20. aug. <strong>1863</strong>. (XXXVI)<br />

88.—20. aug. <strong>1863</strong> (XXXVII)<br />

89.— 1. sept. <strong>1863</strong>. (52)<br />

90.—15. sept. <strong>1863</strong>. (53)<br />

91.—28. sept. <strong>1863</strong>. (54)<br />

92.-22. okt. <strong>1863</strong>. (55)<br />

154


Abecedný soz<strong>na</strong>m obcí a krajov,<br />

v ktorých boly písané alebo zástupcovia<br />

ktorých podpísali pozdravné <strong>listy</strong><br />

Štefanovi Moysesovi v <strong>rokoch</strong> <strong>1861</strong>—<strong>1863</strong>*<br />

V zátvorke uvedené arabské číslice ukazujú <strong>na</strong> poradie tých listov, ktoré sú odtlačené v tomto<br />

pamätníku podlá rukopisných pôvodín, uložených v Archíve Matice slovenskej a v r. k. cirkevnom archíve<br />

v Banskej Bystrici; rímske číslice ukazujú <strong>na</strong> súpis tých pozdravných listov, ktoré sú známe <strong>na</strong>teraz<br />

len z Peštbudínskych vedomostí.<br />

Ábelova (XXXII)<br />

Alžbeta, Lipt. Sv. (2)<br />

Aradác, Slovenský (36)<br />

Babiná (23)<br />

Bacúch (25)<br />

Badín (VI, XX)<br />

Baďan (40)<br />

Bajša (XXVII)<br />

Balog (XXIV)<br />

Banát (36)<br />

Baňa, Nová (XIX)<br />

Batizovce (52)<br />

Bácsujfalu (XXVII)<br />

Báčka (XXVII)<br />

Beckov (XXXV)<br />

Bečkerek, Veľký (36)<br />

Bečov (XX)<br />

Bela (XXXVII)<br />

Benice (XXXVII)<br />

Beňuš (33)<br />

Bešeňová (45)<br />

Biskupice, Trenč. (XXXV)<br />

Blatnica (6)<br />

Blesovce (XXVIII)<br />

Bobrovec, Veľký (54)<br />

Bodice (54)<br />

Bodovice (XXXVII)<br />

Bohunice (40)<br />

Bojná (XXVIII)<br />

Braväcô (33)<br />

Breznica, Hronská (19)<br />

Brezovo, Suché (XXXII)<br />

* Soz<strong>na</strong>m, ktorý podľa Peštbudínskych vedomostí (v poradí uverejnených listov) sostavil<br />

Svetozár Hurban-Vajanský r. 1897 (v knihe „Storočná pamiatka <strong>na</strong>rodenia<br />

Štefa<strong>na</strong> Moysesa", <strong>na</strong> s. 75—6), je chybný, neúplný a neprehľadný. — Soz<strong>na</strong>m, ktorý podal<br />

Daniel Lichard vo svojom kalendári „Domovej pokladnici" <strong>na</strong> r. <strong>1863</strong> (Prípisy vďačnosti<br />

k Jeho <strong>na</strong> j dôst. Milosti pánu biskupovi Štefanovi Mojzesovi, <strong>na</strong> s. 247—8), zaz<strong>na</strong>čuje údaje<br />

Peštbudínskych vedomostí len do konca júla 1862. V sprievodných slovách tohoto soz<strong>na</strong>mu<br />

D. Lichard vhodne poukazuje <strong>na</strong> tú protiváhu, akú malý Š. Moysesovi posielané <strong>listy</strong><br />

v čase podpisovej akcie, ktorú robili Maďari a maďaróni proti s<strong>na</strong>hám Slovákov, aby Slovensko<br />

vo smysle „Memoranda" slovenského národa z r. <strong>1861</strong> vyhranené bolo ako osobitné<br />

politickchúzemné „Okolie".<br />

155


Budča (16)<br />

Budiná (XXXII)<br />

Budín, viď Budapešť<br />

Budapešť (SO)<br />

Bystrica, Banská (5, 38, 42, IV, VI,<br />

XXI)<br />

Bystrica, Považská (44, XXXV)<br />

Bystricany (29)<br />

Bzince (41)<br />

Caóín (7)<br />

Čadca (85)<br />

Cáčov (41)<br />

Cereňany (29)<br />

Cerin (7)<br />

Čierne (35)<br />

Dekýš (40)<br />

Detva (16, XVI)<br />

Divín (XXXII)<br />

Dobrá (XXXV)<br />

Dobroô (XXIV)<br />

Doľany (52)<br />

Doli<strong>na</strong>, Spania (10, VI)<br />

Domaniža (44, XXXV)<br />

Dománovce (52)<br />

Donovaly (VI)<br />

Dovalovo (28, 54)<br />

Dur, Sv. (II, XI, XXXVII)<br />

Dvorany, Veľké (XXVIII)<br />

Dvorany, Malé (XXVIII)<br />

Fajtov (XXIV)<br />

Filice (52)<br />

Filipovo (33)<br />

Gajary (24)<br />

Garansek (27, XX)<br />

Gašperovo (33)<br />

Gánovce (52)<br />

Gerlachov (26, 50, 52)<br />

Gregurevac (XXVII)<br />

Harhov (52)<br />

Hasprunka (24)<br />

Hágy (52)<br />

Háj (II, XXXVII)<br />

Hájniky (VI)<br />

Hele<strong>na</strong>, Sv. (II, XXXVII)<br />

Hlboké (41)<br />

Hložany (XXVII)<br />

Hnilec, Malý (32, 52)<br />

Hnilec, Veľký (32, 52)<br />

HodruSa (40)<br />

HochStetno (24)<br />

Hont, Veľký (40)<br />

Hory, Staré (VI)<br />

Hozelec (52)<br />

Hrabovka (XXXV)<br />

HrabuSice (52, XXII, XXXIV)<br />

Hranovnica (52, XXII, XXXIV)<br />

Hrboltová (2, 45)<br />

Hronec (XXVI)<br />

Hušták, Svätomikulášsky (V, XXXIII)<br />

Hušták, Vrbický (54, V, XXXIII)<br />

Huta, Detvianska (16)<br />

Huta, Muránska (48)<br />

Huta, Stará (XXXII)<br />

Huta, Vígľašská (16)<br />

Hýbe (28, 54)<br />

Diašovce (52)<br />

Istebnó (49)<br />

Ivachnová (2, 45, 46)<br />

Jabloňové (24)<br />

Jacovce (22)<br />

Jahodníky (9)<br />

Jakubov (24)<br />

Jalná (XVIII)<br />

Jalovec (46)<br />

Jarabá (31)<br />

Jašenie (XXVI)<br />

156


Jaseňová (49)<br />

Jastraba (XVIII)<br />

Ján, Lipt. Sv. (54)<br />

JánoSovka (XXIV)<br />

Jergaly (8)<br />

Jergov (XXIV)<br />

Kalameny (45)<br />

Kamenec, Horný (29)<br />

Kamenec Dolný (29)<br />

Karlova (6)<br />

Kálnica (XXXV)<br />

Kľačany (IX, XXXVU)<br />

Kláštor pod Znievom (II, XI, XII,<br />

XXXVII)<br />

Kočovce (XXXV)<br />

Kokava, Lipt. (15, 47, 54)<br />

Kolčov (52)<br />

Komov (XXIV)<br />

Konské (III, XXXVII)<br />

Krám (XXIV)<br />

Kremnica (51, XVIII)<br />

Krivosúd—Bodovka (XXXV)<br />

Kríž, Lipt. Sv. (2,45,40)<br />

Krško (XXIV)<br />

Krušetnica (45)<br />

Kubín, Dolný (49)<br />

Kuchyňa (24)<br />

Kulpín (XXVII)<br />

Kuzmice (22)<br />

Kysáč (XXVII)<br />

LaKť (37, XXVII)<br />

Laskár (6)<br />

Latky (XXIV)<br />

Lazany (XI, XXXVII)<br />

Láb (24)<br />

Lehota, Muránska (48)<br />

Lentvora (XXXII)<br />

Lesť (XXXII)<br />

Letanovce (XXXIV)<br />

Levoča (84, 52)<br />

Ležiachov (XI, XXXVII)<br />

Lom, Veľký (XXXII)<br />

Lovinobaňa (XXXII)<br />

Lozorno (24)<br />

Lubi<strong>na</strong> (41)<br />

Ľuboreč (XXXII)<br />

Ludrová (2)<br />

Lukavica (XX)<br />

Lúčky (2, 45)<br />

Lúka, Muránska Dlhá (48)<br />

Lúka, Tura (41)<br />

Ľupča, Nem. (2, 21, 45, 46)<br />

Ľupča, Slov. (3)<br />

Lužná (2, 45)<br />

Madočany (45)<br />

Magurka (2, 45)<br />

Malacky (24)<br />

Makov (35)<br />

Mara, Lipt Sv. (45)<br />

Mara, Turč. Sv. (II, XXXVII)<br />

MarkuSovce (32, 52)<br />

Martin, Turč. Sv. (II, X, XXXVII)<br />

MatiaSovce (52)<br />

Medveďov (XXIV)<br />

MenguSovce (26, 50, 52)<br />

Mesto, Nové, <strong>na</strong>d Váhom (43, XXXV)<br />

Mičiná, Dolná (7)<br />

Mičiná, Horná (7, 14, VI)<br />

Michal, Lipt Sv. (2, 45, 46)<br />

Michal, Turč. Sv. (II, XXXVII)<br />

MikuláS, Lipt. Šv. (45, 54, V, XXXm)<br />

Modra (XXX)<br />

Moškovce (XX, XXXVII)<br />

MoSovce (17, II, XXXVII)<br />

Motyčky (8, VI)<br />

Môlča (7)<br />

157


Muráfi. (48)<br />

Mýto pod Ďumbierom (31)<br />

Necpaly (H, XXXVII)<br />

Nedeca (52)<br />

Nemecká (XXXVI)<br />

Nitra (1, XIV)<br />

Nitrianska (XHI)<br />

Novohrad, Horný (XXXII)<br />

Nozdrkovce (XXXV)<br />

Očová (16)<br />

Ondrašová (XI, XXXVII)<br />

Osada, Lipt (2)<br />

Oslany (29)<br />

Osrblie (18)<br />

Osčadnica (35)<br />

Palánka (XXVn)<br />

Paludza (45)<br />

Pazova, Stará (XXVII)<br />

Pernek (24)<br />

Pešť, viď Budapešť<br />

Peter, Sv. (II, XXXVII)<br />

Petrovec (XXVII)<br />

Pezinok (XXX)<br />

Piargy (XVIII)<br />

Pivnica (37)<br />

Podholie (33)<br />

Podhradie, Spiš. (12, 52)<br />

Podhradie, Turô. (I, XXXVII)<br />

Pole, Turie (XXXII)<br />

Polerieka (XXXVII)<br />

Polichno (XXXII)<br />

Poruba, Vetrná (30)<br />

Potok (45)<br />

Považie, Trenô. (XVII)<br />

Pôbišovo (33)<br />

Pravno, Slov. (II, XI, XXXVII)<br />

Predajná (XXVI)<br />

Predmier (44, XXXV)<br />

Prešov (XV)<br />

Pribyli<strong>na</strong> (15, 47, 54)<br />

Prietrž (41)<br />

Pukanec (40)<br />

Pusto (XXIV)<br />

Radobica (29)<br />

Rakouby (XXXV)<br />

Raková (85)<br />

Radvaň (VI)<br />

Revúca (XXXI)<br />

Revúce, Lipt. (2)<br />

Revúcka (48)<br />

Reľov (52)<br />

Riadok (9)<br />

Roškovce (52)<br />

Rozvadze (XXXV)<br />

Ružomberok (2, 45)<br />

Sad, Nový (XXVII)<br />

Sampor (XX)<br />

Satmár (11)<br />

Selce (13)<br />

Selôianky (XXVHI)<br />

Selec (XXXV)<br />

Selenč (XXVII)<br />

Senica (41)<br />

Senné (XXXII)<br />

Sielnica (2, 45)<br />

Silvaš (XXVII)<br />

Skalica (53)<br />

Skalitó (35)<br />

Sklené (H, XXXVII)<br />

Slati<strong>na</strong>, Zvolenská (16)<br />

Šloväny (XI, XXXVII)<br />

Smižany (52, XXXIV)<br />

Smrečany (80, 46)<br />

Sobotište (41)<br />

Socovce (XI, XXXVII)<br />

Sološnica (24)<br />

158


Snem (XXVII)<br />

Srakovo (33)<br />

Stankovany (2, 45)<br />

Stankovce, Veľké (XXXV)<br />

Staškov (35)<br />

Stránka (XI, XXXVII)<br />

Strháry, Dolné (XXXII)<br />

Strháry, Horné (XXXII)<br />

Sučany (VII, XXXVII)<br />

Súca, Dolná (XXXV)<br />

Súca, Horná (XXXV)<br />

Salková (13)<br />

Sťavnik (52, XXII, XXXIV)<br />

Štiavnica, Banská (40, 55)<br />

Štiavnická, Turč. (VIII, XXXVII)<br />

Stola (26, 50, 52)<br />

Štrba (28)<br />

Stube (8)<br />

Stubňa, Dolná (II, XXXVII)<br />

Sútovo (XXXVII)<br />

Svábovce (52)<br />

Teplá, Lipt. (2)<br />

Teplá, Trenč. (XXXV)<br />

Teplica, Spiš. (52)<br />

Teplica, Trenč. (XXV)<br />

Teplička (82)<br />

Tesáry (22)<br />

Tisovník, Dolný (XXXII)<br />

Tisovník, Horný (XXXII)<br />

TomáSovce, Spiš. (XXXII, XXXTV<br />

Topoľčany (22)<br />

Tovarníky (XXVm)<br />

Trenčín (XXXV)<br />

Tr<strong>na</strong>va (XXXVI)<br />

Traovec (45, XXVII)<br />

Trstená (46)<br />

Tŕnie (16)<br />

Turany (XXXVII)<br />

Turičky (XXXII)<br />

Turzovka (35)<br />

Uherce, Veľké (29)<br />

Uhorské (XXXII)<br />

Ulica, Ľupčianska (4)<br />

Užhorod (XXní)<br />

Ústie <strong>na</strong>d Oravou (20)<br />

Valca (n, XI, XXXVII)<br />

Valentová (XXXVII)<br />

Vavrišovo (28, 54)<br />

Važec (28)<br />

Veličná (49)<br />

Veľká (52)<br />

VereS (XXXII)<br />

Ves, Horná (29)<br />

Ves, Nová, <strong>na</strong>d Váhom (XXXV)<br />

Ves, Stará (52)<br />

Ves, Veľká, viď Veličná<br />

Vieska (XXXV)<br />

Vlkolínéc (2, 45)<br />

Vrbas (XXVII)<br />

Vrbica (54, V, XXXHI)<br />

Vrícko (II, XXXVII)<br />

Vydrník (52, XXXIV)<br />

Vydrovô (XXTV)<br />

Vysoká (35)<br />

Východná (28)<br />

Zámostie (XXXVI)<br />

Závada (7, XXXII)<br />

Závodie (XXIV)<br />

Zdychava, Muránska (48)<br />

Zvolen (16)<br />

2a8kov (49)<br />

2iar (30, 46)<br />

159


Obsah<br />

1. Úvodom 7<br />

2. Pozdravné <strong>listy</strong>, písané Štefanovi Moysesovi v <strong>rokoch</strong> <strong>1861</strong>—<strong>1863</strong>,<br />

podľa zachovaných rukopisných pôvodín 15<br />

3. Súpis tých pozdravných listov, písaných Štefanovi Moysesovi v <strong>rokoch</strong><br />

<strong>1861</strong>-<strong>1863</strong>, ktoré sú známe <strong>na</strong>teraz len z Pešťbudínskych<br />

vedomostí 148<br />

4. Chronologický soz<strong>na</strong>m pozdravných listov, písaných Štefanovi Moysesovi<br />

v <strong>rokoch</strong> <strong>1861</strong>-<strong>1863</strong> 153<br />

5. Abecedný soz<strong>na</strong>m obcí a krajov, v ktorých boly písané alebo zástupcovia<br />

ktorých podpísali pozdravné <strong>listy</strong> Štefanovi Moysesovi<br />

v <strong>rokoch</strong> <strong>1861</strong>-<strong>1863</strong> 155


Dielo<br />

POZDRAVNÉ LISTY ŠTEFANOVI MOYSESOVI<br />

V ROKOCH 186 1-<strong>1863</strong><br />

Vydavateľ<br />

MATICA SLOVENSKÁ<br />

Vy U o<br />

1947<br />

Sostaviteľ<br />

Anton Aug. BANÍK<br />

U p r avovatel<br />

Dušan ŠULC<br />

Tlačiar<br />

NEOGRAFIA, Ú Č. SPOL<br />

Vydanie<br />

PRVÉ<br />

Formát<br />

4' M E D IA N<br />

Papier<br />

DIELOVÝ BEZDREVNÝ<br />

Písmo<br />

BASKERVILLE, BOX E N STE I N, FUTÚR A.


POZDRAVNÉ LISTY ŠTEFANOVI MOYSESOVI V ROKOCH <strong>1861</strong> - <strong>1863</strong><br />

Zostavil Anton Augustín Baník. Druhé nezmenené vydanie. Vydala<br />

Matica slovenská v Martine v r.1969. Edícia Výskum dejín Matice<br />

slovenskej, zv. 2. Zodpovedný redaktor Michal Eliáš. Obálku<br />

<strong>na</strong>vrhla Terézia KaSSayovq. Náklad 2000 výtlačkov. Vytlačil<br />

Technický útvar Matice slovenskej v Martine. Strán 162 4-10.<br />

AH 5,60. VH 5,83. Tematická skúp. 02-J/73. číslo publikácie 736.<br />

© Matica slovenská. Ce<strong>na</strong> 10,- Kčs.


€>a W*9 %&áCáĹ/a+it*Jr nurc0/4*1. ?/*-*£<br />

/Carul/é. jtttm/l**. t* /'*£?+6y /*-*/*//* Jv* t<br />

/L& £*€*y /torrest*. S^Hy*/**, c^ty l^f*


ňJr<strong>na</strong>f & /> r+ f* /»> / /• t f /%t tt* Ac rtMfút<br />

&"fttj u>ctU>/sn * t t-ŕr t/*< s*t> '*-*i &*g<br />

Úás*/) *>£*hi* ^éffce/ vy£&*>rte*&<br />

Jeony £4 %/


*** +rť*i *** K* 't n/c i/n* r/t //*< £4 • S* *<br />

ár ' '& /•<br />

ď<br />

» ~ '<br />

-ŕ N /> / y - • ^ ^ •-•<br />

.71 fjk.ŕí4 byt* f *ŕj*e ŕ*'*'ŕ S"4tt<br />

nát*<br />

ti*SY*A7t>é*M* ď<br />

e. n*


.<br />

£L<br />

4*á*Ctt*f*t ďŕ£/rcCĽ +#//*•**££ JiátvertMei<br />

Ji////e£, /*wy^ /is a rve t/**''*'"^}<br />

Ani s** /sn>ruty M n* ^m *+t,4-r't J4tj/ŕf n<br />

V^+lŕUL SJ/+ &l*/&** ÁAeCé<br />

fyi*f* n<br />

suB/t c ŕ* ***A **/+*** />ŕ€ j£ru*<br />

rrrfftiiu


Rozsiahla akcia pozdravných<br />

listov, v ktorej sa<br />

zúčastnili zástupcovia 334<br />

obcí z územia Slovenska,<br />

ale i z Báčky, Banátu,<br />

Sriemu, Užhorodu, Budapešti<br />

a i., má výz<strong>na</strong>m celonárodný.<br />

Výrazne prispela<br />

k vzrastu národnej<br />

uvedomelosti v širokých<br />

vrstvách slovenského ľudu<br />

a bola účinnou odpoveďou<br />

<strong>na</strong> podpisovú akciu podporovanú<br />

a organizovanú<br />

maďarskými úradmi proti<br />

utvoreniu slovenského O-<br />

kolia, ktoré slovenské Memorandum<br />

v roku <strong>1861</strong><br />

žiadalo.<br />

Pri 100. výročí úmrtia<br />

svojho prvého predsedu<br />

Matica slovenská vydáva<br />

Pozdravné <strong>listy</strong> znova v<br />

nezmenenom faksimilovanom<br />

vydaní. K listom prikladáme<br />

aj faksimile posledného<br />

rukopisného listu<br />

Štefa<strong>na</strong> Moysesa IV. valnému<br />

zhromaždeniu Matice<br />

slovenskej.

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!