13.07.2014 Views

Oravské artikulárne kostoly v nových súvislostiach

Oravské artikulárne kostoly v nových súvislostiach

Oravské artikulárne kostoly v nových súvislostiach

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

ORAVSKÉ ARTIKULÁRNE KOSTOLY V NOVÝCH SÚVISLOSTIACH<br />

Miloš Dudáš<br />

Na Orave, ako jedinom regióne Slovenska, sa až do dnešných dní zachovali oba drevené artikulárne<br />

<strong>kostoly</strong>, ktoré si evanjelickí veriaci mohli vybudovať na presne určených miestach v jedenástich<br />

stoliciach Horného Uhorska a zároveň v slobodných kráľovských, banských a pohraničných<br />

mestách na základe 26. článku šopronského kráľovského snemu z roku 1681. Artikulárne<br />

<strong>kostoly</strong> v Istebnom a Leštinách sa do dnešných dní zachovali takmer v neporušenom intaktnom<br />

stave a v autentickom prírodnom prostredí. Vzácne objekty, pochádzajúce zo začiatku 18. storočia,<br />

dokumentujú jedinečnú stavebnú tradíciu drevených sakrálnych stavieb v prostredí Západokarpatského<br />

horského pásma, kde podčiarkujú jeho multikonfesionálny charakter. Napriek ich<br />

nepopierateľným urbanistickým, architektonickým a umelecko-remeselným hodnotám zostáva<br />

ich samotný vznik pomerne záhadný a v odbornej literatúre nedostatočne preskúmaný.<br />

Medzi 72 článkami (tzv. artikulami) Šopronského snemu z roku 1681 sa dva venujú náboženským<br />

slobodám protestantov v Uhorsku a len jeden z nich bližšie špecifikuje, kde sa môžu stavať<br />

ich nové <strong>kostoly</strong>, fary a školy. Hneď prvý odsek 26. článku uvádza, že evanjelikom augsburského,<br />

resp. helvétskeho vierovyznania odobraté <strong>kostoly</strong>, ktoré si v minulosti už vybudovali a ktoré ešte<br />

neboli katolíkmi vysvätené, museli im byť opätovne navrátené. Ďalšia časť artikuly umožňovala<br />

veriacim týchto konfesií stavbu nových chrámov. Snem za artikulárne jednoznačne určil v každej<br />

stolici dva cirkevné zbory. Len tu mohli kráľovskí komisári, zvyčajne vysokí stoliční úradníci,<br />

vyznačiť miesta na výstavbu nových chrámov. V Oravskej stolici boli snemom za artikulárne vyhlásené<br />

zbory v Istebnom a Vyšnom Kubíne. Okrem toho sa artikulárnym miestom stali niektoré<br />

mestá v tzv. vojenských dištriktoch – „kapitanátoch“ (Komárno, Levice, Krupina a Fiľakovo).<br />

V slobodných kráľovských mestách, tak ako v Bratislave, si veriaci augsburského vyznania mohli<br />

na vlastné náklady postaviť jeden kostol na predmestí, a to na komisármi určenom mieste. Aj<br />

v slobodných a banských mestách, ako v Trenčíne, Modre, Kremnici a Banskej Bystrici a v Hornom<br />

Uhorsku v každom tamojšom meste sa obdobne povolilo určenie miesta na výstavbu<br />

nových kostolov, škôl a fár. Magnáti a šľachtici si mohli na svojich majetkoch postaviť a užívať<br />

chrám alebo kaplnku podľa svojho slobodného rozhodnutia. Vzájomné zaberanie kostolov, škôl<br />

a fár alebo bránenie praktizovania náboženstva inej viery sa prísne zakazovalo. Nakoniec panovník<br />

zaručoval luteránom a kalvínom slobodne podávať svoje žiadosti počas budúcich zasadnutí<br />

uhorského snemu, a to aj v prípade protestu alebo nesúhlasu katolíckeho kléru. 1<br />

Konkrétne miesto na stavbu nových chrámov v jednotlivých hornouhorských stoliciach vyberali<br />

v zmysle záverov Šopronského snemu kráľovskí úradníci. Na Orave to bol hlavný kráľovský<br />

komisár Juraj Erdödy a ním poverení Mikuláš Pongrác a hlavný slúžny Alexander Revický.<br />

Poverení úradníci prekontrolovali a potvrdili vymedzenie stavebného pozemku v Istebnom<br />

v roku 1686. 2 23. júna 1688 Juraj Erdödy písomne splnomocnil na vyznačenie miesta pre stavbu<br />

artikulárneho chrámu v Leštinách oboch stoličných úradníkov, čo potvrdilo v tom čase stoličné<br />

oravské mestečko Veľká Ves (Veličná). 3<br />

1<br />

KÓNYA, P. Turci v Uhorsku II., s. 206 – 208.<br />

2<br />

LANGER, J. Kultúrne pamiatky v Istebnom, s. 111.<br />

3<br />

Originálny dokument sa nachádzal na miestnej fare, o čom hovorí na s. 26 Kronika ev.a.v. cirkevného<br />

zboru, no dokument je v súčasnosti nezvestný.<br />

264


ORAVSKÉ ARTIKULÁRNE KOSTOLY V NOVÝCH SÚVISLOSTIACH<br />

Pri určovaní miesta budúceho artikulárneho kostola hrala osobitú úlohu nižšia či stredná<br />

šľachta hlásiaca sa k myšlienkam reformácie. Váhou svojho spoločenského postavenia a osobnou<br />

angažovanosťou sa vo veciach viery ovplyvňovala rozhodovanie príslušných komisárov.<br />

Na Orave pri zmene pôvodného artikulárneho miesta z Vyšného Kubína do Leštín zohrala<br />

významnú úlohu zemianska rodina Zmeškalovcov. Zásluhou a osobnou intervenciou vzdelaného<br />

zemana Jóba Zmeškala (1654 – 1723) vrchnosť povolila stavbu artikulárneho chrámu<br />

v Leštinách a nie v odľahlej a ťažko prístupnej osade Srňacie, ako bolo navrhnuté po nepovolení<br />

stavby vo Vyšnom Kubíne. 4 Ten istý Jób Zmeškal daroval leštinskému zboru pozemok a drevo<br />

na stavbu nového chrámu a rovnako pozemok pod faru i cintorín. Aj v neďalekom Istebnom<br />

zeman, prísediaci stoličného oravského súdu, Pavol Dávid svojou veľkodušnosťou umožnil vybudovať<br />

drevený chrám na svojom pozemku, v lokalite „Medová hôrka“.<br />

V niektorých prípadoch však kráľovskí úradníci komplikovali, spomaľovali a do istej miery<br />

znemožňovali výstavbu nových kostolov. Zvyčajne hľadali ťažko dostupné miesta alebo úmyselne<br />

predlžovali úradné vymedzovanie príslušných pozemkov. Práve títo úradníci stanovovali<br />

niektoré dodatočné podmienky a predpisy, ktoré obmedzovali, respektíve sťažovali výstavbu<br />

nových chrámov, a to aj napriek tomu, že citované artikuly Šopronského snemu žiadne výraznejšie<br />

obmedzenia neuvádzali. V podstate od prípadu k prípadu, od miesta k miestu a konkrétnej<br />

stolice komisári určovali špecifické podmienky výstavby. Veľmi záležalo na ich osobnom<br />

postoji k novej reformovanej viere. Ak bol príslušný komisár presvedčený odporca evanjelictva,<br />

určite sa to negatívne odzrkadlilo pri určovaní a vymedzení miesta na stavbu nových evanjelických<br />

kostolov a stanovení prísnejších podmienok na ich samotnú realizáciu, vrátane doby<br />

výstavby. Ak sa komisár otvorene alebo vnútorne hlásil k protestantizmu, tieto podmienky<br />

dozaista neboli také prísne a zložité. To znamená, že prísne obmedzenia alebo prekážky k výstavbe<br />

artikulárnych kostolov mali skôr individuálny úradnícky, ad hoc charakter a vyplývali<br />

z osobného postoja a presvedčenia zodpovedných kráľovských komisárov. Ich správanie a konanie<br />

bolo v plnej miere poplatné svojej dobe a vzájomným komplikovaným vzťahom súperiacich<br />

konfesií. Osobitný vplyv na určovanie konkrétnych miest mal aj oficiálny katolícky klérus<br />

a svoje výhrady často vyjadrovali aj miestni katolícki veriaci. Výstavbu kostolov cudzej viery<br />

neprijímali s otvorenou náručou. Často sa jej snažili zabrániť alebo ju aspoň zdržiavať.<br />

V populárnej a vedeckej literatúre, ktorá sa zaoberá drevenými kostolmi, sa laická i odborná<br />

verejnosť častokrát stretáva s rôznymi informáciami týkajúcimi sa podmienok výstavby evanjelických<br />

artikulárnych kostolov. Väčšina z popisovaných podmienok výstavby sa však prezentuje<br />

skreslene, neúplne a dokonca zavádzajúco, bez poznania širších dobových súvislostí. Oravské<br />

artikulárne <strong>kostoly</strong> niektoré z týchto vžitých a nepresných stereotypov vyvracajú.<br />

V súčasnosti prevláda názor, že artikulárne <strong>kostoly</strong> museli byť postavené len z dreva. No<br />

snem o zákaze používať kameň alebo tehlu na stavbu nových kostolov vôbec nič nehovoril.<br />

V zmysle jeho záverov si v niektorých artikulárnych cirkevných zboroch veriaci postavili nové<br />

<strong>kostoly</strong> už priamo z tvrdého materiálu. Nebolo ich veľa a azda najväčšou prekážkou tu boli ekonomické<br />

možnosti jednotlivých cirkevných zborov a ťažká hospodárska situácia v krajine. 5 Použitie<br />

dreva ako hlavného stavebného materiálu pre väčšinu artikulárnych chrámov malo skôr<br />

prozaický dôvod. Drevo bolo najdostupnejším a najlacnejším stavebným materiálom v hornatých<br />

regiónoch Uhorska, práve v lokalitách, kde snem ustanovil väčšinu artikulárnych zborov.<br />

4<br />

A lestinei és isztebnei ág. ev. egyházakról, s. 126.<br />

5<br />

Z kameňa boli v priebehu prvej polovice 18. storočia postavené <strong>kostoly</strong> v artikulárnych zboroch v Prietrži<br />

(1733), Zemianskych Kostoľanoch (1736), Nitrianskej Strede (1748) a Súľove (1750).<br />

265


Miloš Dudáš<br />

Tieto zbory mali len veľmi malé finančné prostriedky na stavbu svojich nových modlitební.<br />

Preto je len prirodzené, že uprednostňovali jednoduchšiu a lacnejšiu drevenú konštrukciu pred<br />

murovanou, či už z kameňa alebo tehly. Veď tesárski majstri sa skôr našli v domácom prostredí<br />

ako učení a drahší kamenári a murári v ďalekých mestských centrách. Je však nevyhnutné<br />

pripomenúť, že menovaný kráľovský komisár, určený pre vymedzenie miesta kostola, mohol<br />

svojím vlastným a iniciatívnym rozhodnutím výstavbu nového chrámu podmieniť istými obmedzeniami,<br />

napríklad aj tým, že kostol musel byť postavený len z dreva.<br />

Veľmi rozšírený je názor, že v artikulárnych kostoloch, a v podstate všetkých drevených<br />

kresťanských kultových stavbách, sa nepoužívali žiadne kovové prvky. Tie mali v drevenej konštrukcii<br />

chrámu symbolizovať klince, ktorými bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Z úcty voči jeho<br />

smrti na kríži sa preto kresťania ich použitiu v kostoloch mali úplne vyhýbať. Predmetná artikula<br />

nič nehovorí o zákaze spájať drevo kovovými prvkami. To možno považovať za istý druh<br />

ľudového mýtu, no sotva zodpovedajúci historickej realite. Hoci v náboženstve reč symbolov<br />

a skrytých významov mala a stále má nepopierateľnú úlohu, toto vysvetlenie absencie kovových<br />

prvkov v mnohých drevených kostoloch neobstojí. Je to skôr súčasný a do istej miery idealizovaný<br />

pohľad na kresťanskú drevenú kultovú stavbu. V minulosti tesárski majstri spájali jednotlivé<br />

prvky drevenej konštrukcie veľmi precízne a dôsledne. Na to im postačovali dômyselné<br />

tesárske spoje, kde z konštrukčného hľadiska nepotrebovali žiadne kovové prvky. Na zabezpečenie<br />

spojov používali malé kolíky zhotovené z kvalitného tvrdého dreva.<br />

Aj často uvádzaný zákaz orientácie vstupov artikulárnych chrámov od cesty alebo osídlenia<br />

nie je presný. Príslušná artikula spomína len situovanie objektov mimo mestské hradby, ale nič<br />

nehovorí o orientácii vstupov. Osadenie objektu skôr určovala konfigurácia terénu a snaha dodržať<br />

zaužívaný kresťanský kánon orientácie oltárnej časti chrámu na východ a jeho vstupu na<br />

západ. Oba oravské artikulárne <strong>kostoly</strong> boli postavené na strmom svahu a ich pozdĺžna orientácia<br />

sa prispôsobila sklonu a reliéfu okolitého terénu pri rešpektovaní všeobecnej orientácie kresťanských<br />

stavieb, a to bez ohľadu na zástavbu sídla. Aj zákaz používania kamenných základov<br />

pri výstavbe artikulárnych chrámov je nejednoznačný. To, že tieto <strong>kostoly</strong> mohli mať kamenný<br />

základ, dokazujú objekty v Istebnom aj Leštinách. V ich vysokých kamenných podmurovkách<br />

stavitelia dokonca umiestnili priestranné krypty. No inde, napríklad v susednej Liptovskej stolici,<br />

kráľovskí komisári v prípade nového chrámu v Paludzi obmedzili výšku kamenného základu<br />

na jednu stopu. 6 Aj limitovaná doba výstavby artikulárnych kostolov, a to predovšetkým dokedy<br />

musel byť nový chrám vybudovaný a následne vysvätený, bola pravdepodobne len individuálnou<br />

požiadavkou určených úradníkov.<br />

Úplný zákaz výstavby zvoníc v artikulárnych kostoloch tiež nie je absolútne vierohodný.<br />

Je zaujímavé, že dobové vyobrazenia kostolov v Hybiach na Liptove a Kežmarku na Spiši<br />

z 18. a 19. storočia ukazujú malé veže na sedlových strechách chrámov. 7 Preto sa dá usudzovať,<br />

že aj táto podmienka nebola pravidlom, ale skôr lokálnym obmedzením. Väčšina artikulárnych<br />

chrámov sa však stavala bez veží a len s malými zvonicami v ich blízkosti. 8<br />

Svojím jednoduchým až strohým vonkajším výrazom a celkovým konštrukčným a pôdorysným<br />

riešením sa oravské artikulárne <strong>kostoly</strong> v Istebnom a Leštinách odlišujú od ostatných zacho-<br />

6<br />

POLONEC, A. Drevený artikulárny kostol v Paludzi, s.31.<br />

7<br />

Kresba hybského artikulárneho kostola na titulnej strane matriky Evanjelického a. v. farského úradu v Hybiach<br />

z roku 1767, ktorá je uložená v Štátnom archíve v Bytči; repro kresby kežmarského artikulárneho<br />

kostola okolo 1883. BARÁTHOVÁ, N. Kežmarský hrad.<br />

8<br />

V Hronseku si veriaci postavili samostatnú zvonicu v roku 1726, v Istebnom v roku 1731 (azda na mieste<br />

staršej, z ktorej sa zachoval zvon), v Leštinách v roku 1777 a v Paludzi v roku 1781.<br />

266


ORAVSKÉ ARTIKULÁRNE KOSTOLY V NOVÝCH SÚVISLOSTIACH<br />

vaných artikulárnych kostolov (Kežmarok, Hronsek, Paludza – Svätý Kríž), resp. kostolov, ktoré<br />

aspoň čiastočne poznáme z dobových vyobrazení a opisov (Levoča, Hybe, Bratislava, Necpaly).<br />

Na prvý pohľad skôr pripomínajú prostú profánnu stavbu ako kresťanský chrám. Oba <strong>kostoly</strong><br />

neodrážajú len reformačné myšlienky protestantskej cirkvi, ale zároveň aj tradičné stavebné umenie<br />

rázovitého regiónu Oravy. Ich vzhľad, architektúru, vnútornú dispozíciu i výzdobu zásadným<br />

spôsobom ovplyvnilo niekoľko faktorov. Predovšetkým zaužívaná a dlhé storočia používaná zrubová<br />

technika výstavby a výber konkrétneho miesta a terénu, kde sa stavba mala realizovať. Nepriamo<br />

určite aj ťažká ekonomická situácia dotknutých cirkevných zborov a komplikovaná hospodárska<br />

a nábožensko-politická situácia v Uhorsku v čase silnejúcej rekatolizácie krajiny. Tak<br />

v Istebnom, ako aj v Leštinách strmý svah nedovolil staviteľom uplatniť pre evanjelické chrámy<br />

17. a 18. storočia typickú centrálnu pôdorysnú formu v tvare pravidelného kríža. Tá definovala<br />

tzv. kazateľský typ chrámu, ktorý najlepšie zodpovedal protestantskej liturgii a jej najdôležitejšej<br />

časti – hovorenému slovo (kázni). Pretože sa v oboch oravských chrámoch nemohla naplno rozvinúť<br />

táto dispozičná forma, stavitelia ju v pôdoryse len naznačili, a to vytvorením jej stlačenej<br />

podoby v orientácii východ – západ. 9 Veľký sklon terénu v oboch prípadoch vyrovnáva vysoká<br />

kamenná podmurovka. Zrubová konštrukcia bola pôvodne ponechaná vo svojom prirodzenom<br />

výraze a až neskôr z exteriéru obložená zvislým doskovým obkladom. Kompaktnú blokovú architektúru<br />

na prvý pohľad prostých sakrálnych stavieb zvýrazňuje mohutná valbová strecha so<br />

šindľovou krytinou. Archivoltové portály im vtláčajú silný rustikálny výraz, ktorý v plnej miere<br />

zodpovedal rozšíreným modelom tradičných drevených obytných a hospodárskych stavieb.<br />

Artikulárny kostol v Istebnom<br />

V Istebnom už pravdepodobne v roku 1686 začali veriaci budovať svoj artikulárny chrám<br />

z najdostupnejšieho a najlacnejšieho stavebného materiálu – dreva, ktorého bolo v okolitých<br />

horách a lesoch nadostač. 10 24. júna 1688 tu začal pôsobiť kazateľ Štefan Klementis, ktorý tu<br />

prišiel z neďalekej Veličnej, a je možné, že prišiel do už zhotoveného kostola. Doteraz jediný<br />

známy údaj, ktorý hovorí o posvätení tohto chrámu, spomína rok 1687. 11 Jeho podoba nie je<br />

známa. No súčasný kostol pochádza až z rokov 1730 – 1731, čo okrem iného potvrdil nedávno<br />

realizovaný dendrochronologický prieskum. 12<br />

V ústnej tradícii, v populárnej, ale aj v niektorej odbornej literatúre prevláda názor, že<br />

v 18. storočí došlo k prebudovaniu existujúcej malej drevenej modlitebne. 13 Staršia modlitebňa<br />

sa mala obostavať zrubovou konštrukciou nového chrámu tak, aby sa počas výstavby v modlitebni<br />

mohli konať bohoslužby. Po jej dokončení sa mal starý objekt rozobrať. No o tomto spôsobe<br />

výstavby možno vysloviť pochybnosti. Dôvodov je viac, hoci majú nepriamy charakter<br />

a zatiaľ nie sú podložené relevantným písomným dokladom. Oltár nachádzajúci sa v dnešnom<br />

kostole bol zhotovený v roku 1698, teda musel tvoriť súčasť interiéru staršej modlitebne. Jeho<br />

výška, proporcia, zakomponovanie do oltárnej empory a výtvarné riešenie sú však primárne.<br />

9<br />

V oboch kostoloch neúplne kolmé rameno prečnieva na každú stranu o cca 1,5 m.<br />

10<br />

Vyryté datovanie 1686 sa nachádzalo na archivolte bočného portálu severnej steny kostola, ktorý bol z dôvodu<br />

poškodenia hnilobou vymenený za nový v roku 2000, no už bez datovania.<br />

11<br />

A lestinei és isztebnei ág. ev. egyházakról, ref. 4, s. 130.<br />

12<br />

V roku 2007 predbežný dendrochronologický prieskum kostola realizoval Tomáš Kyncl z Českej republiky.<br />

13<br />

Protokol z kanonickej vizitácie Daniela Krüdyho (1803) v odpise Michala Kováča Martíniho z roku 1823;<br />

Protokol z kanonickej vizitácie biskupa Ľudovíta Gedulyho z roku 1876; Árvamegyei Almanach, s.132;<br />

LANGER, ref. 2, s. 115 a n.<br />

267


Miloš Dudáš<br />

Ak by bol zhotovený pre malú modlitebňu, potom by sa v novom väčšom chráme strácal a jeho<br />

rozmery a celkové výtvarné poňatie by nepôsobilo prirodzene. To znamená, že jeho sekundárne<br />

použitie by bolo zjavné už na prvý pohľad. Podobne aj v prípade kazateľnice, ktorá bola tiež<br />

súčasťou vnútorného vybavenia staršej modlitebne. Navyše ak pozemok, ako súčasť svojho rodového<br />

majetku, darovala cirkvi pre jej nový chrám šľachtická rodina a ďalšie šľachtické rodiny<br />

tvorili významnú zložku jej podporovateľov a donátorov, je viac ako pravdepodobné, že už na<br />

začiatku výstavby chrámu rátali s tým, že v jeho priestoroch sa vytvorí priestor večného odpočinku.<br />

Preto samotnému zhotoveniu zrubovej konštrukcie staršej modlitebne musela hneď na<br />

začiatku predchádzať výstavba jej kamenných krýpt. Mimochodom, tieto krypty sa nachádzajú<br />

pod celým pôdorysom súčasného kostola. 14 Z technického hľadiska je nemožné, aby krypty pod<br />

novým objektom stavitelia vytvorili až dodatočne, a to po odstránení staršej modlitebne.<br />

Na základe vyššie uvedeného je oprávnené sa domnievať, že artikulárny kostol v Istebnom<br />

bol postavený alebo rozostavaný a nedokončený už v rokoch 1686 – 1687, a to zhruba v súčasnom<br />

pôdorysnom rozsahu a čiastočne i architektonickom výraze. V rokoch 1730 – 1731 sa<br />

uskutočnila len väčšia oprava časom poškodeného a azda schátralého objektu. Tento názor podporuje<br />

aj fakt, že kazateľ Štefan Klementis tu pôsobil do roku 1709. Po ňom sa spomína Daniel<br />

Bodorovini, no ten tu pôsobil až v rokoch 1723 – 1747. Teda 14 rokov zostal zbor bez kazateľa<br />

a náboženský život veriacich sa určite utlmil. Z tohto dôvodu je možné, že existujúci zrubový<br />

objekt chátral. Až po príchode nového farára a získaní potrebných finančných prostriedkov<br />

mohol zbor pristúpiť k jeho nevyhnutnej oprave, resp. dostavbe. Tento predpoklad by však najdôveryhodnejšie<br />

dokázal potvrdiť alebo vyvrátiť archívny výskum. Prípadne by bolo možné<br />

overiť, komu patrili telesné pozostatky v krypte, kedy dotyční zomreli a kedy boli pochovaní. To<br />

by pomohlo datovať vznik krypty a stavbu zrubovej konštrukcie chrámu. Boli realizované spolu<br />

v jednom období alebo osobitne, v rokoch 1686 – 1687 alebo až v rokoch 1730 – 1731?<br />

Už v čase výstavby pôvodnej modlitebne cirkevný zbor narážal na množstvo ťažkostí a problémov.<br />

Zlá hospodárska situácia a nedostatok peňazí viedol veriacich k dodatočnému získaniu<br />

finančných prostriedkov. Zbor zorganizoval cestu svojho zástupcu do krajín severnej Európy,<br />

kde mala byť vyhlásená osobitná zbierka na stavbu chrámu, resp. dokončenie jeho provizórnej<br />

konštrukcie. Pravdepodobne podľa vzoru kežmarských evanjelikov, ktorí podobnú cestu<br />

a zbierku uskutočnili v rokoch 1688 – 1690. Predstavitelia zboru zostavili 19. novembra 1693<br />

prosbopis adresovaný švédskemu panovníkovi Karolovi XI., v ktorom okrem iného opísali ťažké<br />

postavenie evanjelickej cirkvi v Uhorsku, uviedli meno svojho vyslanca a prisľúbili nazbierané<br />

peňažné prostriedky použiť len na výstavbu kostola a školy. Na cestu sa koncom roku 1695 vydal<br />

František Podhoráni. Až takmer po roku predstúpil pred švédskeho kráľa a 14. marca 1696<br />

dostal povolenie na konanie zbierky vo forme kráľovského privilégia. 15 No nie je známe, kedy sa<br />

vrátil a s akým úspechom. Nedostatok peňazí mohol spôsobiť, že chrám z rokov 1686 – 1687 po<br />

vybudovaní krýpt a časti zrubovej konštrukcie veriaci neboli schopní dokončiť a využívali ho<br />

len v provizórnej podobe. Tomu zodpovedá aj to, že ho len postupne vybavovali mobiliárom.<br />

Oltár cirkevnému zboru darovala v roku 1698 rodina Kelemeši, čo dokazuje jej erb nachádzajúci<br />

sa v jeho vrchole, teda modlitebňa musela mať už základný rozmer terajšieho kostola. 16 Ďal-<br />

14<br />

Pod celým kostolom sa nachádzajú krypty miestnych farárov a krypty viacerých šľachtických rodín. Krypty<br />

boli niekoľkokrát otvorené a s rakvami a telesnými pozostatkami zosnulých sa neodborne manipulovalo.<br />

15<br />

LANGER, ref. 2, s. 113 – 115. V monografii na s. 131 a 132 publikované reprodukcie prosbopisu a rozhodnutia<br />

švédskeho kráľa nie sú v súčasnosti v origináli k dispozícii.<br />

16<br />

V časti oltárnej predely je zachovaný nápis: „Pro gloria aeterni summi triuni Dei fieri curavit anno Dei<br />

1698, die 26. junii“.<br />

268


ORAVSKÉ ARTIKULÁRNE KOSTOLY V NOVÝCH SÚVISLOSTIACH<br />

šia zemianska rodina Bajči zadovážila pre zbor kazateľnicu. Aj to svedčí o veľkodušnosti a priazni,<br />

ktorú mnohé zemianske rodiny zo širšieho okolia svojej cirkvi bezprostredne prejavovali. 17<br />

Michal archanjel stojaci v jej vrchole akoby symbolicky kázal veriacim nielen slovo prísneho Božieho<br />

zákona a súdu, ale aj milosti a radosti. Vzácna je i kamenná krstiteľnica s dreveným vekom<br />

a motívom krstu Ježiša v Jordáne a drevený kalich s rastlinným maľovaným motívom.<br />

Drevený trámový strop v lodi kostola niekoľkokrát vymenili a pravdepodobne, tak ako v Leštinách,<br />

bol bohato zdobený polychrómiou. Dnes sa na jeho ploche uplatňuje len prirodzená<br />

štruktúra a farebnosť dreva. Trámový strop v oltárnej časti je pôvodný. No žiaľ jeho autentická<br />

maľovaná temperová výzdoba vo forme mramorovania a akantových rozvalín bola necitlivým<br />

a umelecky neprijateľným spôsobom v 90. rokoch 20. storočia premaľovaná a znehodnotená. 18<br />

Podobný osud stihol aj maľovaný doskový obklad bočných stien oltárnej časti, kde sú zobrazené<br />

hlavičky serafínov, výjav Ukrižovania, podoba Martina Luthera, žena s krížom, dievča s palmovou<br />

ratolesťou, niekoľko zemianskych erbov a opäť motív mramorovania a akantových rozvalín.<br />

Neodborný zásah postihol aj výmaľbu parapetu oltárnej empory. 19 Vyobrazenia apoštolov<br />

a kráľa Dávida sú po amatérskej premaľbe skôr karikatúrou ako skutočným umeleckým dielom.<br />

Doskové obloženie stien ostatnej časti kostola zostalo bez maliarskej výzdoby. Zdobí ho len<br />

niekoľko zachovaných citátov zo Starého a Nového zákona v latinčine a biblickej češtine.<br />

Podľa zvyškov stavebnej konštrukcie je zrejmé, že oltárna empora mala pôvodne tvar písmena<br />

„L“ a prechádzala do bočnej juhozápadnej steny priestoru zhromaždenia veriacich. 20 Táto<br />

empora bola v minulosti prístupná vonkajším schodiskom umiestneným pozdĺž oltárnej steny<br />

chrámu. Schodisko v minulosti odstránili a dnes z neho ostala len malá drevená podesta so<br />

zábradlím a vstupnými dverami.<br />

V blízkosti chrámu vyrástla v prvej polovici 18. storočia samostatná zvonica. Jej murovanú<br />

prízemnú časť s dvoma výklenkami po stranách dopĺňa poschodie, tzv. izbica, drevenej rámovej<br />

konštrukcie s ochodzou na mohutných konzolách. Ochodza vo forme otvorenej arkády prechádza<br />

po celom obvode zvonice, pričom oživuje jej výraz, odľahčuje hmotu a zvonici dodáva dojem<br />

vzdušnosti a ľahkosti. Jediný zachovaný pôvodný zvon nesie nápis: „Campanae sonitvs cvnotos<br />

vocat, erog. venite, anno 1696“ (zvon zvoláva všetkých, tak príďte, rok 1696) a zvonolejársky znak<br />

majstra Mikuláša Kupca. 21 Pravdepodobne bol súčasťou menšej zvoničky, ktorá stála na mieste<br />

tej súčasnej. Dva väčšie zvony z rokov 1727 a 1763 zrekvirovalo vojsko počas I. svetovej vojny. 22<br />

Zvony, ktoré ich nahradili v roku 1919, sú už továrenskou prácou dielne z Brna. 23<br />

17<br />

Všetky pôvodné sochy evanjelistov z kazateľnice a tri tabuľové maľby postáv apoštolov z oltárnej empory<br />

boli v máji 1991 z kostola odcudzené.<br />

18<br />

Z pôvodnej polychrómovanej výzdoby stropu svätyne sa dodnes zachovali len dve maľované dosky s akantovým<br />

motívom, ktoré boli donedávna uložené v priestoroch tzv. starej fary.<br />

19<br />

V jej šiestich kazetách sa nachádzali vyobrazenia sv. Jakuba, kráľa Dávida s harfou, sv. Ondreja (vľavo od<br />

oltára) a sv. Mateja, sv. Bartolomeja a sv. Šimona (vpravo od oltára). Tri tabuľové maľby boli z kostola odcudzené<br />

v máji 1991 a nahradené napodobeninami nižšej umeleckej kvality. Súčasné umiestnenie obrazov<br />

nezodpovedá pôvodnému.<br />

20<br />

V časti lavice napravo od oltára je zachovaný zvyšok dodatočne zrezaného dreveného stĺpa, ktorý podopieral<br />

bočnú časť oltárnej empory.<br />

21<br />

Zvonolejár Michal Kupec a jeho synovia Michal a Matej pôsobili od polovice 17. storočia v Nemeckej<br />

Ľupči. Ich zvonolejársky znak pozostával z erbového štítu so zvonom a päťcípou hviezdou umiestnenou<br />

v strede monogramu M. K.<br />

22<br />

Na väčšom zvone sa nachádzal nápis „Campanne sonitus cunctos vocat, ergo venite, anno 1727“ (Volanie<br />

zvonu zvoláva všetkých, tak príďte, rok 1727) a na menšom „Gloria in excelsis Deo, Anno 1763“ (Sláva<br />

Bohu na výsostiach, rok 1763).<br />

23<br />

Na ich povrchu možno čítať: „R. MANOUSEK A SPOL. BRNO 1919“.<br />

269


Miloš Dudáš<br />

Artikulárny kostol v Leštinách<br />

Kedy bol drevený kostol v Leštinách postavený, nie je presne známe. Všeobecne zaužívaný<br />

údaj, že v rokoch 1688 – 1689 je viac ako otázny, nakoľko v roku 1688 bolo rozhodnuté len<br />

o premiestnení artikulárneho miesta z Vyšného Kubína do Leštín. Vyšnokubínski rímskokatolícki<br />

veriaci ostro protestovali proti úmyslu postaviť luteránsky chrám v blízkosti ich jestvujúceho<br />

kostola, a to aj napriek tomu, že Šopronský snem menovite v Oravskej stolici popri Istebnom<br />

ustanovil za ďalšie artikulárne miesto práve Vyšný Kubín. 24 Vo svojich apeloch boli nakoniec<br />

úspešní a dosiahli zrušenie artikulárneho miesta, a to aj napriek protestom miestnej evanjelickej<br />

šľachty. Kráľovský komisár Juraj Erdödy na stretnutí vo Veličnej v roku 1688 za prítomnosti<br />

oravskej evanjelickej šľachty a vicearchidiakona Ostrihomského arcibiskupstva na Orave rozhodol,<br />

že druhým oravským artikulárnym miestom sa stanú Leštiny. 25 Či sa s výstavbou kostola<br />

začalo hneď v ten rok, nie je z archívnych prameňov jasné. No dendrochronologický prieskum<br />

nedávno realizovaný na zrubovej konštrukcii kostola udáva, že jedľové drevo použité na jeho<br />

stavu bolo zoťaté až v rokoch 1722 – 1725. 26 To znamená, že súčasný kostol musel byť postavený<br />

až v nasledujúcich rokoch. Či na jeho mieste stál starší drevený chrám, nie je zatiaľ známe, no<br />

nie je to vylúčené. Z tohto hľadiska je zaujímavá poznámka v kronike Evanjelického a. v. cirkevného<br />

zboru v Leštinách, kde sa spomína, že kostol pôvodne stál na vŕšku zvanom „Klinec“<br />

a odtiaľ ho mali po čase veriaci premiestniť na jeho súčasné miesto. 27<br />

Zmeškalovský pozemok na príkrom svahu nebol najvhodnejším miestom na zriadenie cintorína<br />

a následnú stavbu nového kostola. Oravskí tesárski majstri však využili svoju prirodzenú<br />

technickú zručnosť, fortieľ a um a niekedy okolo roku 1725 tu klasickou zrubovou technikou<br />

vystavali nový chrám. Sklon terénu podobne, ako v Istebnom, upravili kamennou podmurovkou,<br />

do ktorej situovali pohrebné krypty určené miestnym kazateľom, zemanom a hodnostárom<br />

cirkevného zboru. Kostol má charakteristickú pozdĺžnu orientáciu a náznak pôdorysu rovnoramenného<br />

kríža. Súčasťou objektu je samostatná zrubová prístavba márnice nachádzajúca sa za<br />

oltárnou časťou chrámu. Až v roku 1777 bola neďaleko kostola postavená samostatná zvonica,<br />

ktorú so samotným objektom spája mladšie kryté schodisko. 28 Vo vnútri zvonice sa nachádzajú<br />

dva zvony. Starší a väčší nesie v hornej časti nápis: „ANNO 1764 FUSA PER ME SAMUELEM<br />

PREIS NEOSOLII“ a v dolnej: „HANC CAMPANAM CURAVIT ECLESIA EVANGELICAE AR-<br />

TICULARIS LESTINIENSIS“. Menší je mladší, odliaty v roku 1924.<br />

K dôležitej úprave chrámu došlo v 70. rokoch 18. storočia. V tomto období došlo k výmene<br />

poškodených dosiek vnútorného debnenia chrámu a k doplneniu ich dekoratívnej výmaľby.<br />

V polovici 19. storočia museli kostol opäť opraviť. Realizácia tejto obnovy je doložená nápisom<br />

„TECT: et RENOV: Ano 1853, Mense Septem. Octobr.“ nachádzajúcom sa na doskovom obklade<br />

v hornej časti severovýchodnej steny objektu. Z konštrukčných dôvodov musel byť v roku 1869<br />

podopretý drevený trámový strop kostola, vykazujúci vážne statické poruchy. O dva roky neskôr<br />

túto podpernú konštrukciu na modro-bielo vymaľoval miestny učiteľ Adolf Medzihradský.<br />

24<br />

„Poneváč divotvorný kostol blahoslavenej Panny Márie tam jestvujúci blízkosťou luteránskej modlitebnice<br />

bol by poškvrnený, nemôže sa povoliť tam stavať luteránsky chrám“. Kronika Ev. a. v. cirkevného zboru<br />

v Leštinách, s. 62.<br />

25<br />

List vo fonde rodiny Zmeškal. Štátny archív Bytča.<br />

26<br />

V roku 2007 predbežný dendrochronologický prieskum kostola realizoval Tomáš Kyncl z Českej republiky.<br />

27<br />

Kronika Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Leštinách, s. 8.<br />

28<br />

Datovanie „A 1777“ sa nachádza na jednom zo stropných trámov prízemia zvonice.<br />

270


ORAVSKÉ ARTIKULÁRNE KOSTOLY V NOVÝCH SÚVISLOSTIACH<br />

Pre protestantské sakrálne objekty až prekvapujúco zdobený interiér leštinského kostola<br />

vyniká bohatosťou tvarov, rôznorodosťou motívov a pestrosťou farebných tónov. Jednotlivý<br />

dekór sa strieda na povrchu doskového obloženia vnútorných obvodových stien, trámového<br />

stropu, ale aj na jednotlivých parapetoch, pre evanjelické chrámy charakteristickej trojstrannej<br />

organovej a oltárnej empory. Doskový obklad stien zdobí neskororenesančný a ranobarokový<br />

lineárny geometrický rastlinný motív doplnený bohatým mramorovaním a iluzívnym motívom<br />

stĺpov s pätkou a hlavicou. Pestrý dekór sa nachádza aj na parapete oboch empor. Na oltárnej<br />

sú to figurálne motívy s výjavmi zo života Krista a postavami evanjelistov. 29 Parapet veľkej organovej<br />

empory zdobia v sivo-modrom mramorovaní iluzívne obrazy v kartušiach s námetom<br />

lúčnych a záhradných kvetov a váz a dopĺňa rodový zemiansky erb Okoličániovcov. Podobným<br />

spôsobom sú dekorované aj čelá predných kostolných lavíc, len mramorovanie má iný farebný<br />

nádych. Na stenách možno nájsť erby niekoľkých významných zemianskych rodov. 30<br />

Pôvodný ranobarokový oltár, zhotovený v intenciách dobových protestantských oltárov konca<br />

17. storočia, vo vrchole ukončuje súsošie sv. Trojice. Jeho stredobodom bol obraz Zoslania<br />

Ducha Svätého, ktorý sa žiaľ spolu s dvoma plastikami starozákonných prorokov nezachoval. 31<br />

Pôvodný obraz nahradil nový s identickou biblickou témou. 32 Nedávno boli do oltára osadené<br />

nové drevené sochy Mojžiša a Árona, ktoré však svojím umeleckým stvárnením nezodpovedajú<br />

významu celej oltárnej architektúry. Precízne rezbársky zdobenú kazateľnicu s prevládajúcim<br />

motívom akantu a bohatým zlátením s polychrómiou dopĺňa vo vrchole plastika trúbiaceho<br />

anjela. Vystupuje sa na ňu cez malú sakristiu vo forme uzatvoreného jednoduchého doskového<br />

paravanu, na ktorom sa nachádza maľovaný výjav Zvestovania s biblickým citátom. Výnimočnou<br />

súčasťou výzdoby interiéru chrámu je kópia pohrebnej zástavy Juraja Zmeškala z roku 1665<br />

zhotovená v roku 1840 a jednoduchý obdĺžnikový epitaf Michala Mešku s nápisom a datáciou<br />

1754. Vo vzácnych patronátnych laviciach zo začiatku 18. storočia sedávali členovia významných<br />

zemianskych rodín Oravy – Zmeškalovcov, Meškovcov, Medzihradských a Országhovcov.<br />

Svoju vlastnú lavicu tu mal počas Služieb Božích aj rodák z neďalekého Vyšného Kubína Pavol<br />

Országh Hviezdoslav.<br />

V súčasnosti sa počas bohoslužieb stále zachováva tradícia zasadacieho poriadku veriacich.<br />

Domáci a tí z Vyšného Kubína vstupujú do chrámu hlavným vstupom a ostávajú sedieť v zadných<br />

laviciach, veriaci z Pokryváča a Osádky vstupujú bočným vchodom a sedávajú v predných<br />

laviciach. Ženy dole, muži hore na emporách.<br />

Artikulárneho kostola v Leštinách a v menšej miere aj kostola v Istebnom sa nedotkli novodobé<br />

stavebné zásahy, ktoré by zásadným spôsobom rušili ich architektonické kvality. V otázke<br />

zachovania výtvarných hodnôt svojho interiéru si žiaľ chrám v Istebnom nezachoval svoju autentickú<br />

podobu. Preto nie je vôbec náhoda, že Leštinský chrám sa spolu s ďalšími siedmimi slovenskými<br />

drevenými kostolmi stal začiatkom júla 2008 súčasťou Zoznamu svetového kultúrneho<br />

a prírodného dedičstva UNESCO. 33 Je pozoruhodné, že vonkajšia architektonická forma je v prí-<br />

29<br />

Na ľavej strane oltárnej empory sú to výjavy zo života Krista (Narodenie, Ukrižovanie, Zmŕtvychvstanie<br />

a Nanebovstúpenie) a na pravej strane obrazy štyroch evanjelistov.<br />

30<br />

Na južnej stene chrámu, v mieste patronátnych lavíc, je to erb rodín Zmeškal a Országh a na severnej stene<br />

erb rodiny Medzihradských. Na trojstrannej empore zas erb rodiny Okoličáni.<br />

31<br />

Pôvodný oltárny obraz spolu s plastikami Mojžiša a Árona boli z kostola odcudzené v roku 1991.<br />

32<br />

Autorom nového oltárneho obrazu je Jana Krivošová.<br />

33<br />

Po komplikovanom a náročnom procese posudzovania túto výsadu získali rímskokatolícke <strong>kostoly</strong> sv.<br />

Františka z Assisi v Hervartove a Všetkých svätých v Tvrdošíne, artikulárne evanjelické <strong>kostoly</strong> v Kežmarku,<br />

Leštinách a Hronseku a gréckokatolícke chrámy sv. Mikuláša v Bodružali, sv. Michala archanjela v Ladomírovej<br />

a sv. Mikuláša biskupa v Ruskej Bystrej.<br />

271


Miloš Dudáš<br />

pade oboch kostolov takmer totožná. Keď si odmyslíme ich neskoršie prístavby a úpravy (v Istebnom<br />

mladší vstup a v Leštinách prepojenie zvonice s objektom kostola krytým schodiskom),<br />

architektúra oboch objektov zostane prekvapujúco podobná. Ich architektonické, dispozičné i výtvarné<br />

riešenie napovedá, že mohli byť dielom jednej a tej istej skupiny neznámych tesárskych<br />

majstrov a miestnych anonymných umelcov. No až dôkladný a precízny archívny výskum môže<br />

pomôcť odhaliť množstvo nejasností, ktoré tieto vzácne drevené chrámy stále sprevádzajú.<br />

Archívne pramene<br />

Štátny archív Bytča, fond rodiny Zmeškal.<br />

Zoznam bibliografických odkazov<br />

Árvamegyei Almanach. Dolný Kubín, 1912.<br />

BARÁTHOVÁ, N. Kežmarský hrad. Martin : Osveta, 1989.<br />

KÓNYA, P. Turci v Uhorsku II. Pramene k dejinám Slovákov a Slovenska VII. Bratislava : Literárne<br />

informačné centrum, 2006 s. 206 – 208.<br />

LANGER, J. Kultúrne pamiatky v Istebnom. In Istebné – vlastivedná monografia. 1996, s. 111.<br />

A lestinei és isztebnei ág. ev. egyházakról. In Árvamegyei Almanach. Dolný Kubín, 1912, s. 126.<br />

POLONEC, A. Drevený artikulárny kostol v Paludzi. In Etnografia. Zborník Slovenského národného<br />

múzea, 1970, roč. 64, č. 11, s. 31.<br />

Articular churches in Orava region in a new context<br />

In Orava as the only region of Slovakia two wooden articular churches the evangelical believers were<br />

allowed to erect in eleven counties of Upper Hungary as well as free royal, mining and boundary towns<br />

under the terms of the 26th article of the Congress of Sopron of 1681 have been preserved till now. Articular<br />

churches in Istebné and Leštiny have been preserved almost intact and in the authentic natural<br />

environment. Rare entities coming from the beginning of the 18th century document a unique architectural<br />

tradition of wooden sacral buildings in the West Carpathian mountain area where they underline<br />

its multiconfessional character. Despite their unquestionable urbanistic, architectural and artistic craft<br />

values their rise remains fairly mysterious and insufficiently explored in the professional literature.<br />

Die Artikularkirchen an Orava in neuen Beziehungen<br />

An Orava, wie einer einzigen Region der Slowakei, wurden bis heutigen Tagen die beiden artikular<br />

Holzkirchen erhalten, die die evangelischen Gläubigen an strikt bestimmten Stellen in elf Gespanschaften<br />

des Oberungarn und zugleich in den königlichen, Bergbau- und Grenzstädten, auf Grund<br />

des 26. Artikels des königlichen Senats in Ödenburg aus dem Jahre 1681 aufbauen sollten. Die Artikularkirchen<br />

in Istebné und Leštiny sind bis heutigen Tagen fast in dem unverletzten intakten Zustand<br />

und in der authentischen Naturumwelt erhalten. Kostbare, aus Anfang des 18. Jahrhundertes stammende<br />

Objekte dokumentieren die einzigartige Bautradition des hölzernen Sakralbaues im Gebiet<br />

der Westkarpaten Bergkette, wo sie seinen multikonfessionellen Charakter unterstreichen. Trotz ihrer<br />

unbestritten urbanistischen, architektonischen, künstlerischen und handwerklichen Werte bleibt ihre<br />

Entstehung verhältnismäßig rätselhaft und in der Fachliteratur ungenügend erforscht.<br />

272


ORAVSKÉ ARTIKULÁRNE KOSTOLY V NOVÝCH SÚVISLOSTIACH<br />

Obr. 1 Celkový pohľad na artikulárny kostol a zvonicu v Istebnom<br />

(foto Miloš Dudáš)<br />

Obr. 2 Severozápadný pohľad na kostol v Istebnom (foto Miloš Dudáš)<br />

273


Miloš Dudáš<br />

Obr. 3 Pohľad do oltárnej časti istebnianskeho artikulárneho chrámu<br />

(foto Miloš Dudáš)<br />

Obr. 4 Detail rodového erbu rodiny Kelemeši na oltári z roku 1698<br />

(foto Miloš Dudáš)<br />

274


ORAVSKÉ ARTIKULÁRNE KOSTOLY V NOVÝCH SÚVISLOSTIACH<br />

Obr. 5 Erby významných šľachtických rodín, podporovateľov istebnianskeho<br />

artikulárneho cirkevného zboru, na vnútornom doskovom obložení kostola<br />

(foto Miloš Dudáš)<br />

275


Miloš Dudáš<br />

Obr. 6 Celkový pohľad na leštinský artikulárny chrám zapísaný<br />

v zozname UNESCO (foto Miloš Dudáš)<br />

Obr. 7 Pohľad na oltárnu exteriérovú časť kostola s pristavanou márnicou<br />

v Leštinách (foto Miloš Dudáš)<br />

276


ORAVSKÉ ARTIKULÁRNE KOSTOLY V NOVÝCH SÚVISLOSTIACH<br />

Obr. 8 Oltár s novým oltárnym obrazom v artikulárnom kostole v Leštinách<br />

(foto Miloš Dudáš)<br />

277


Miloš Dudáš<br />

Obr. 9 Erb Medzihradských na vnútornom doskovom obklade kostola<br />

(foto Miloš Dudáš)<br />

278


ORAVSKÉ ARTIKULÁRNE KOSTOLY V NOVÝCH SÚVISLOSTIACH<br />

Obr. 10 Erb Zmeškalovcov na vnútornom doskovom obklade kostola<br />

(foto Miloš Dudáš)<br />

279


Miloš Dudáš<br />

Obr. 11 Erb Országhovcov na vnútornom doskovom obklade kostola<br />

(foto Miloš Dudáš)<br />

280

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!