DOC - Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave
833 16 Bratislava, Matúškova 21
Tel.: 02/59 880 200, 54 775 369, Fax: 02/59 880 800
E-mail: uksup@uksup.sk
Č. j.: OOR/254/2011
METODICKÝ POKYN č . 9/2011
Metodika detekčného prieskumu škodlivých organizmov
v roku 2011
Vypracoval: odbor ochrany rastlín
Ing. Peter Vrabček
Schválila: Ing. Anna Vitáriusová
riaditeľka ústavu
Účinnosť: od: 22.3.2011
Metodický pokyn č. 9/2011 s účinnosťou od 22.3.2011 ruší a nahrádza Metodický pokyn č.
4/2010 zo dňa 8.4.2010 pod názvom: Metodika detekčného prieskumu škodlivých
organizmov v roku 2010.
Odbor ochrany rastlín strana 1 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Všeobecná časť
Pokiaľ nie je v tejto metodike uvedené inak, pre pozorovanie škodlivých organizmov
platia pokyny uvedené vo všeobecnej časti.
Všetci fytoinšpektori sú povinní zapisovať výsledky pozorovania do
registračného informačného systému (RIS) v elektronickej forme a do Záznamu
o vykonaní kontroly uvedeného v prílohe č. 1.
1. Tlačivá vypĺňané pri prieskume škodlivých organizmov
Fytoinšpektor pri prieskume škodlivých organizmov vypĺňa nasledovné tlačivá:
a) Záznam o vykonaní kontroly - A – toto tlačivo musí byť vyplnené, nakoľko každé
pozorovanie je zamerané na zistenie prítomnosti karanténneho škodlivého organizmu
na území SR a v prípade potreby musí kontrolný ústav následne postupovať podľa § 4
zákona NR SR č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti. Pre monitoring treba
používať výlučne vzor Záznamu o vykonaní kontroly - A uvedený v prílohe č. 1. Na
druhú stranu záznamu treba urobiť mapku (situačný náčrt) miesta monitoringu (ručne,
v počítači, z podkladov VÚPOP a pod.) vrátane označenie miesta odberu vzorky.
Miesto odberu vzorky treba popísať slovne aj v zázname – A.
Mapka (situačný náčrt) ako samostatná príloha Záznamu – A je nevyhnutná aj v prípade
zistenia pozitívneho výskytu škodlivého organizmu, kde čitateľne a prehľadne vyznačí presnú
polohu a rozsah zamoreného územia spolu s legendou. Náčrt označí názvom „Príloha“ (v
prípade potreby prílohy čísluje), ktoré uvedie aj v Zázname o vykonaní kontroly - A.
b) Záznam o odbere vzorky - B – toto tlačivo musí byť vyplnené a priložené ku každej
odobratej vzorke, ktorá je následne laboratórne rozborovaná. Všetky údaje vrátane
dátumu odberu vzorky zapísané do Záznamu o odbere vzorky – B musia byť
zhodné s údajmi, ktoré sú zadané do programu RIS.
Podrobnosti pre Záznam – B v prípade odberu pôdnych vzoriek na RZ a HZ:
- na každý hon sa vypisuje nový, iba jeden Záznam o odbere vzorky – B, pretože na
každý hon je vypísaný jeden výsledok laboratórneho rozboru;
- do okienka „Typ odobratého materiálu“ – vpísať ,,pôda“;
- do okienka „Množstvo“ – vpísať veľkosť vzorky vždy pri prieskume, pri kontrole
pozemkov vpísať veľkosť vzorky vtedy, ak sú všetky vzorky rovnakej veľkosti,
v prípade rôznej veľkosti vzoriek nepísať nič. Vždy musí byť dôkladne vypísaný
počet vzoriek a ich objem v papierovej forme Záznamu – B (napr. 8 vzoriek 2 000
ml, 12 vzoriek 800 ml);
- do okienka „Celkové množstvo“ – vpísať výmeru pozemku v ha, z ktorého sú
odobraté vzorky (ak nie sú zemiaky na celej výmere pozemku, vpísať iba tú
výmeru, na ktorej sa pestujú zemiaky),
- vypísať v Zázname ,,B“ „Hromadný odber“; aj keď je odobratá iba jedna vzorka.
Záložku otvoríme hore na zelenej lište, klikneme pridať nový záznam
o hromadnom odbere toľkokrát, koľko je odobratých vzoriek; po otvorení okna
hromadný odber sa automaticky pridá jeho nasledujúce číslo, netreba nič
vypisovať, iba stlačiť „Vložiť“.
- ak bol pri kontrole pozemku objem odobratých vzoriek menší ako 2000 ml, do
okna “doplňujúce informácie“ vpísať podmienky, ktoré boli splnené pre znížený
objem vzoriek
c) Monitoring – toto tlačivo v elektronickej forme (v RIS-e) fytoinšpektor vypĺňa
v súlade s predvolenými kolonkami. Do každého „riadku“ vpisuje údaje z každého
pozorovania!
Odbor ochrany rastlín strana 2 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

d) Spoplatnené vzorky – ku všetkým vzorkám, ktoré majú byť spoplatnené je
potrebné, aby fytoinšpektor okrem Záznamu o odbere vzorky – B zabezpečil
a priložil vypísanú a podpísanú objednávku od subjektu.
2. Pokyny k vypĺňaniu “Monitoringu“ v RIS-e.
Údaje treba uviesť nasledovne:
- Objekty kontroly – vypĺňať iba pri Monitoringu (sem nahrávať aj SRK a konzumné
zemiaky). Je tu linka „Pridať nový záznam o objekte kontroly“, na ktorý kliknete a vypĺňa
sa nasledovne:
o Objekt kontroly – vyberie sa škodlivý organizmus.
o Množstvo – znamená skontrolované množstvo + správne vybrať jednotky (ks –
najčastejšie, kg – v sklade, km – vodný tok, m 3 – drevo!). Pre zemiaky a rajčiaky je
to 100 rastlín na 1 ha a pre burinné hostitele z čelade Solanaceae min. 10 rastlín na 1
kontrolovaný porast.
o Podozrivé množstvo – údaj o zistených podozrivých rastlinách a pod. (nie hľuzách),
ktoré sa vzorkujú a zasielajú do diagnostického laboratória. Je to povinný údaj (sivé
pole), takže vypĺňať aj nulu v prípade nezisteného podozrenia.
o Počet hľúz – táto kolonka sa týka iba hľúz zemiakov, znamená počet
rozkrajovaných vzoriek. Väčšinou sa bude jednať o 200 (prípadne 400, 600 atď.)
hľúz v rámci daného pozorovania.
o Počet podozrivých hľúz – táto kolonka sa týka iba hľúz zemiakov, napísať skutočný
počet rozkrojených hľúz s viditeľnými príznakmi.
o Celková výmera (povinný údaj) – znamená celkovú výmeru kontrolovaného honu
v ha (pozor na m 2 v skleníkoch!).
o Celková skontrolovaná výmera (povinný údaj) – znamená iba výmeru skontrolovanú
počas monitoringu v ha (pozor na m 2 v skleníkoch!).
o
o
o
o
o
o
Typ výsadby a Dôvod kontroly (povinný údaj) – vybrať z číselníka.
Druh (povinný údaj) – vybrať pomocou tlačítka „Vybrať“. V prípade „príbuzných“
druhov, ktoré sa vyskytujú v číselníku viackrát, treba vybrať skutočne kontrolovaný
druh.
Odroda (povinný údaj) – vybrať z číselníka, ktorý je vyselektovaný na danú plodinu.
V prípade viacerých odrôd zadať najviac zastúpenú odrodu, prípadne žiadnu.
Účel plodiny – vybrať z číselníka.
Poznámka – akákoľvek poznámka.
Stlačiť „ Vložiť“ – okno sa zavrie. V okne Zameranie kontroly sa už nemusí stlačiť
„Uložiť“, ale radšej „Zrušiť“, čím sa okno hneď zavrie a ušetrí sa 1 klik.
Ďalší objekt kontroly (monitoring) je vtedy, keď sa mení druh kontrolovaného
škodlivého organizmu alebo druh kontrolovanej plodiny (nie odroda) v rámci toho istého
škodlivého organizmu.
o Ani v prvom okne Záznamu – A sa už nemusí dať „Uložiť“, ale možno pokračovať
v ďalších záložkách
Odbor ochrany rastlín strana 3 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Prehliadka: FLORSAD,
spol. s r.o. 0500/49/06-A Záznam A Prevádzka GPS Záznamy B,
C a D
Výkony
Objekt kontroly
Objekt kontroly:
Množstvo:
Podozrivé
množstvo:
Počet hľúz:
ks
Počet podozrivých hľúz:
ks
Celková výmera:
ha
Celková skontrolovaná výmera:
ha
Objekt kontroly
Typ výsadby:
Dôvod
kontroly:
Druh:
Odroda:
Účel plodiny:
Poznámka
Ostatné potrebné údaje, ako pestovateľ, obec, okres a dátum kontroly sú predvolené
v Zázname – A a v Zázname – B. V prípade kontroly okolia (1 000 m) sa uvedie k akému
pestovateľovi sa toto okolie vzťahuje.
Podozrivé množstvo - ak fytoinšpektor nájde rastlinu podozrivú z napadnutia
škodlivým organizmom, odoberie z nej vzorku, vypíše „ZÁZNAM O ODBERE VZORKY – B“ a spolu
ich odošle do príslušného diagnostického laboratória.
PRÍKLAD: V ovocnom sade s jabloňami vysadenými na ploche 15 ha pozorovateľ prehliadol
plochu 5 ha. Na tejto ploche skontroloval 5000 stromov jabloní, z toho 100 stromov bolo
podozrivých z výskytu Erwinia amylovora. Z týchto rastlín odobral vzorku a vyplnil „ZÁZNAM O
ODBERE VZORKY“.
Fytoinšpektori priebežne, najneskôr do 7 dní po vykonaní pozorovania, nahrávajú
vykonané pozorovania do RIS-u. Týmto spôsobom sú výsledky okamžite (on-line) prístupné
aj ústrediu v Bratislave.
3. Pokyny k odberu, baleniu a odosielaniu vzoriek do diagnostického laboratória
3.1. Odber vzoriek
Pokiaľ nie je v špeciálnej časti pri jednotlivých škodlivých organizmoch uvedené inak,
platia nasledovné pokyny pre odber vzoriek.
Odbor ochrany rastlín strana 4 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Akékoľvek vzorkovanie v rámci monitoringu treba ukončiť a zaslať do
diagnostického laboratória podľa mesačného plánu vzorkovania alebo podľa tejto
metodiky.
VZORKU NA DIAGNOSTICKÝ ROZBOR tvoria časti rastlín jedného druhu z jedného
uceleného porastu (pole, skleník, škôlka) podozrivé z napadnutia škodlivým organizmom.
Vzorky na kontrolu vírusových ochorení rastlín, ktoré nevytvárajú drevo (bylín) –
odoberá sa rastlina alebo rastliny s príznakmi poškodenia (najvhodnejšia je celá časť rastliny
aj s koreňmi) toho istého druhu, prípadne tej istej odrody. Pri kontrole vírusových ochorení na
ovocných drevinách – odoberá sa z jedného stromu, jednej odrody a s príznakmi poškodenia
na listoch a plodoch (alebo jednoročné výhonky). Pri kontrole vírusových ochorení zemiakov
platia osobitné pokyny vydávané v spolupráci s Odborom osív a sadív.
Vzorky určené na kontrolu baktériových ochorení na ovocných drevinách – odoberá
sa časť rastliny jedného druhu a jednej odrody s typickými príznakmi ochorenia, na ktorej je
jasne viditeľné rozhranie medzi zdravým a chorým pletivom. Pri rastlinách, ktoré nevytvárajú
drevo (bylinách) – odoberá sa rastlina alebo rastliny s príznakmi poškodenia (najvhodnejšia je
celá časť rastliny aj s koreňmi) jedného druhu a jednej odrody.
Vzorky na kontrolu bakterióz zemiakov sa odoberajú v zmysle Nariadenia vlády SR
č. 119/2007 Z. z. ktorým sa ustanovujú opatrenia na ochranu proti zavlečeniu hnedej hniloby
zemiaka a Nariadenia vlády SR č. 113/2007 Z. z. o ochrane proti zavlečeniu baktériovej
krúžkovitosti zemiaka. V zásade jednu vzorku predstavuje 200 hľúz.
Vzorky určené na kontrolu fytoplazmových ochorení rastlín, resp. bylín, ktoré
nevytvárajú drevo – odoberá sa rastlina alebo rastliny s príznakmi poškodenia (najvhodnejšia
je celá časť rastliny aj s koreňmi alebo hľuzami) toho istého druhu, prípadne tej istej odrody.
Pri kontrole fytoplazmových ochorení na ovocných drevinách – odoberá sa predovšetkým
z jedného stromu, jednej odrody a s príznakmi poškodenia.
Vzorky určené na kontrolu hubových ochorení - odoberá sa poškodená časť rastliny,
prípadne celá rastlina.
Ostatné vzorky (napr. listové háďatká) - odoberá sa predovšetkým poškodená časť
rastliny.
Škodcov odchytávame do priehľadnej uzatvárateľnej nádoby tak, aby sa nepoškodili.
Lepové pásy na identifikáciu mikroskopických škodcov v rýchliarňach zasielame tak,
aby sa plocha s lepidlom neprilepila o obal. Odporúča sa lepové pásy zasielať v krabiciach,
prehnuté lepivou plochou dovnútra.
Vzorky na kontrolu rakovinovca a háďatka zemiakového sa odoberajú podľa prílohy č. 2
Nariadenia vlády SR č. 507/2009 Z. z. o opatreniach proti šíreniu rakoviny zemiaka
a háďatka zemiakového (strana 3886 a 3887).
Kontrola sa vykonáva kontrolou pozemkov a prieskumom.
Kontrola pozemkov (doteraz množenie zemiakového sadiva, škôlky, skleník)– rozbor je
spoplatnený.
Prieskum (doteraz monitoring konzumných zemiakov, orientačný prieskum - OP, detailný
prieskum - DP, ohniská) – rozbor je nespoplatnený.
Počet odobratých vzoriek závisí od výmery pozemku.
Objemy odobratých zmesných vzoriek sú rozdielne podľa účelu odberu.
Podrobnejšie je odber vzoriek rozpísaný v Metodickom pokyne k odberu pôdnych vzoriek
na zisťovanie rakovinovca zemiakového (RZ) a háďatka zemiakového (HZ) platnom od
1.7.2010.
Odbor ochrany rastlín strana 5 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Vzorky pôdy sa odoberajú za účasti fytoinšpektora!
Vzorky pôdy sa neodoberajú, z veľmi mokrého pozemku (keď je na pozemku blato!)
A. Kontrola pozemkov
Kontrola sa vykonáva
a) na pozemkoch alebo v skleníkoch, na ktorých sa majú vysadiť alebo skladovať
rastliny uvedené v prílohe č. 1 NV SR č. 507/2009 Z. z. určené na pestovanie sadeníc
alebo sadivové zemiaky určené na pestovanie sadivových zemiakov,
b) na požiadanie na pozemkoch množiteľských porastov ovocných, viničových,
okrasných a lesných rastlín (škôlky).
Odber vzoriek pôdy sa vykonáva v období medzi zberom poslednej úrody na pozemku
a vysadením sadivových zemiakov, semien alebo rastlín. Odber možno vykonať skôr, ak
výsledky poslednej kontroly pozemkov potvrdzujú, že prítomnosť rakovinovca a háďatka sa
nezistila a že zemiaky alebo iné hostiteľské rastliny uvedené v prílohe č. 1 prvom bode NV
SR č. 507/2009 Z. z. neboli v čase vykonávania kontroly pozemkov prítomné a od poslednej
kontroly sa nepestovali. Za tieto sa považujú aj výsledky kontroly pozemkov, ktorá sa
vykonala pred 1. júlom 2010.
Odber vzorky zahŕňa vzorku pôdy z minimálne 100 vpichov na hektár z hĺbky 20 cm podľa
možnosti v pravouhlej mriežke so šírkou väčšou ako 5 m a dĺžkou menšou ako 20 m medzi
miestami odberu, ktoré sú rozmiestnené po celom pozemku. Čiastkové vzorky sa premiešajú
a odoberie sa z nich jedna zmesná vzorka.
Na rozbor sa použije celá vzorka.
Základný objem odobratej zmesnej vzorky je 2 000 ml z každého hektára.
Základný objem vzorky možno znížiť v prípade splnenia podmienok uvedených
v nasledujúcej tabuľke (tabuľka je uvedená aj v NV SR č. 507/2009 Z. z. strana 3886):
P. č.
Objem odobratej pôdnej
vzorky z 1 ha
Podmienky
1 800 ml/ha Existuje doklad o tom, že počas šiestich rokov pred
kontrolou pozemku sa na pozemku nepestovali
zemiaky alebo iné hostiteľské rastliny uvedené
v prílohe č. 1 prvom bode.
2 800 ml/ha Počas poslednej kontroly pozemkov sa vo vzorke
s objemom 2 000 ml/ha nenašla žiadna cysta háďatka
a na pozemku, okrem sadivových zemiakov, sa
nepestovali žiadne zemiaky ani iné hostiteľské rastliny
uvedené v prílohe č. 1 prvom bode od poslednej
kontroly pozemkov.
Výsledky rozborov vzoriek pôdy z plôch určených na
množenie sadiva zemiakov vykonaných pred 1. júlom
2010 možno považovať za výsledky kontroly
pozemkov.
3 800 ml/ha Počas posledných dvoch po sebe nasledujúcich
kontrolách pozemku sa vo vzorkách s objemom 1 500
ml/ha nenašlo žiadne háďatko a žiadne zemiaky alebo
iné hostiteľské rastliny uvedené v prílohe č. 1 prvom
bode, okrem rastlín, pre ktoré sa vyžaduje kontrola
pozemku podľa písmena a), sa na pozemku po jeho
prvej kontrole nepestovali,
Odbor ochrany rastlín strana 6 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

4 Prvých 8 ha – 2 000 ml/ha,
každý ďalší hektár 800 ml/ha
5 Prvých 4 ha – 800 ml/ha,
každý ďalší hektár 600 ml/ha
Pri výmere pozemku väčšej ako 8 ha.
Pri výmere pozemku väčšej ako 4 ha a po splnení
podmienok uvedených v druhom riadku tejto tabuľky.
6 600 ml/ha Pozemok sa nachádza v oblasti vyhlásenej za oblasť
bez výskytu háďatka a je označený, a udržiavaný a pod
dohľadom v súlade s príslušnými medzinárodnými
normami pre rastlinolekárske opatrenia.
Pri pestovaní rastlín uvedených v prílohe č. 1 druhom a treťom bode NV SR č. 507/2009 Z. z.
sa pôdne vzorky neodoberajú, ak
a) na základe výsledkov testovania neexistuje za obdobie posledných 12 rokov žiadny
záznam o výskyte rakovinovca a háďatka na pozemku
alebo
b) podľa záznamov o pestovaných plodinách sa na pozemku počas posledných 12 rokov
nepestovali žiadne zemiaky ani iné hostiteľské rastliny uvedené v prílohe č. 1 prvom
bode NV SR č. 507/2009 Z. z..
Pestovateľ si vedie „Evidenciu o hnojení pozemku, jeho vlastnostiach, striedaní plodín
a agrotechnike v priebehu desiatich rokov na poľnohospodárskych pozemkoch“ (knihu
honov), ktorú predloží a fytoinšpektor si v nej splnenie podmienok pre znížený objem vzoriek
preverí. Ak pestovateľ nevie predložiť k nahliadnutiu fytoinšpektorovi písomné doklady
potrebné pre zníženie objemu vzoriek, objem vzoriek sa neznižuje!!
Na Zázname o odbere vzorky - B, okrem základných údajov, MUSÍ BYŤ písomne
uvedené:
- počet a objem odobratých vzoriek;
- v riadku ,,doplňujúce informácie“ uvedený dôvod zníženia objemu vzorky, ak je objem
vzorky menší ako 2 000 ml/ha; kópie dokladov, na základe ktorých sa odoberá
znížený objem vzorky prikladá fytoinšpektor k Záznamu o vykonaní kontroly – A;
- podpis fytoinšpektora v pravom dolnom rohu. Splnenie podmienok a preverenie ich
písomného zdokladovania potvrdzujete svojim podpisom v pravom spodnom rohu
Záznamu o odbere vzorky - B.
Rozbory vzoriek zo škôlok sa zasielajú na rozbor iba do laboratória vo Vígľaši!
Rozbory vzoriek z kontroly pozemkov určených na pestovanie sadivových zemiakov môže
vykonávať okrem laboratória vo Vígľaši i laboratórium EL spol. s r.o. Spišská Nová Ves,
ktoré je poverené kontrolným ústavom na rok 2011 na vykonávanie laboratórnych skúšok.
Rozbory vzoriek vykonáva poverené pracovisko pod dohľadom kontrolného ústavu. Dohľad
kontrolného ústavu je vykonávaný rozborom jednej kontrolnej vzorky z každého pozemku.
Ak budú vzorky z kontroly pozemkov z plôch určených na pestovanie sadivových zemiakov
zaslané na rozbor do povereného laboratória EL spol. s r.o. Spišská Nová Ves, pri odbere
vzoriek z pozemku bude odobratá jedna kontrolná vzorka. Jedna vzorka, ktorákoľvek,
bude odobratá z každého pozemku dvakrát. Z vedierka s čiastkovými vzorkami bude
odobratá jedna vzorka pre
EL spol. s r.o. Spišská Nová Ves a z toho istého vedierka jedna vzorka – kontrolná vzorka –
bude odobratá pre laboratórium vo Vígľaši. Kontrolná vzorka bude vysušená, zabalená
v igelitovom sáčku, na vonkajšej strane bude označená názvom katastra, názvom pozemku
a číslom vzorky, ktoré bude zhodné s číslom vzorky odobratej pre rozbor v poverenom
laboratóriu ( EL).
KONTROLNÁ VZORKA SA ODOBERÁ IBA AK SÚ VZORKY ZASLANÉ NA
ROZBOR DO POVERENÉHO LABORATÓRIA EL spol. s r.o. Spišská Nová Ves!
Odbor ochrany rastlín strana 7 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Kontrolná vzorka bude zaslaná na rozbor do laboratória vo Vígľaši na náklady
pestovateľa.
Rozbor kontrolnej vzorky je nespoplatnený!
B. Prieskum
Pôdne vzorky z prieskumu sa posielajú na rozbor do laboratória vo Vígľaši.
Prieskum sa vykonáva podľa nasledujúcej tabuľky:
výber pozemkov
kontrolova
-ný druh
odberová
jednotka
počet
vpichov
hĺbka
vpichu
veľkosť
vzorky
A konzumné zemiaky (min. 2,5%
výmery v obvode) RZ+HZ 1 ha 100 20 cm 800 ml
B v prípade potreby v škôlkach RZ+HZ 1 ha 100 20 cm 800 ml
C Ak pri odbere podľa B nie je v
blízkosti škôlky orná pôda HZ 1 ha 100 5 cm 400 ml
D pri podozrení na výskyt RZ na účely
biologických testov RZ 0,33 ha 60 20 cm 3000 ml
E po zistení výskytu na účely
biologických testov
F pravdepodobne zamorené a ohrozené
pozemky bezprostredne po zistení
výskytu
RZ ohnisko 20 cm 3000 ml
HZ ohnisko 5 cm 5000 ml
RZ 0,33 ha 60 20 cm 400 ml
HZ 1 ha 100 5 cm 400 ml
RZ ohnisko 20 cm 3000 ml
HZ ohnisko 5 cm 5000 ml
G z ohnísk výskytu pred zrušením
karantény
H pred zrušením rastlinolekárskych
opatrení
1.a - 10 rokov po vyhlásení karantény RZ 0,33 ha 60 20 cm 400 ml
1.b - 6 rokov po vyhlásení karantény HZ 1 ha 100 5 cm 400 ml
2.a - 5 rokov po asanácii zamorených
pozemkov RZ 0,33 60 20 cm 400 ml
2.b - 3 roky po asanácii zamorených
pozemkov HZ 1 ha 100 5 cm 400 ml
I po zrušení karantény na zamorenom
pozemku, odber z pravdepodobne
zamorených a ohrozených pozemkov
RZ 0,33 ha 60 20 cm 400 ml
HZ 1 ha 100 5 cm 400 ml
J Cielený odber vzoriek -na pozemkoch
po zistení viditeľných príznakov na
poraste alebo v sklade po zbere úrody RZ 0,33 ha 60 20 cm 400 ml
Cielený odber vzoriek - na pozemkoch
po zistení viditeľných príznakov na
koreňoch HZ 1 ha 100 5 cm 400 ml
Príloha č. 1 k NV SR č. 507/2009 Z. z.
HOSTITEĽSKÉ RASTLINY HÁĎATKA A RAKOVINOVCA A INÉ RASTLINY
1. Hostiteľské rastliny s koreňmi:
a) paprika (Capsicum spp.),
b) rajčiak jedlý [Lycopersicon lycopersicum (L.) Karsten ex Farw.],
c) ľuľok baklažánový - baklažán (Solanum melongena L.).
2. Iné rastliny s koreňmi:
a) pór pestovaný (Allium porrum L.),
Odbor ochrany rastlín strana 8 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

) repa obyčajná (Beta vulgaris L.),
c) kapusta (Brassica spp.),
d) jahoda (Fragaria L.),
e) asparágus lekársky – špargľa (Asparagus officinalis L.).
3. Cibule, hľuzy a podzemky, ktoré nie sú predmetom opatrení podľa § 5 ods. 1 písm. c), rastú
v pôde a sú určené na pestovanie, okrem takých, u ktorých je z obalu alebo iným spôsobom
zrejmé, že sú určené na predaj konečným spotrebiteľom:
a) šalotka kuchynská (Allium ascalonicum L.),
b) cibuľa kuchynská (Allium cepa L.),
c) georgína (Dahlia spp.),
d) mečík - gladiola (Gladiolus Tourn. Ex L.),
e) hyacint (Hyacinthus spp.),
f) kosatec (Iris spp.),
g) ľalia (Lilium spp.),
h) narcis (Narcissus L.),
i) tulipán (Tulipa
V prípade, že akákoľvek vzorka po doručení do laboratória nebude spĺňať
požiadavky na rozbor, laboratórium má právo vyžiadať si opakovaný odber materiálu.
3.2. Balenie vzoriek
Balenie vzoriek závisí od predpokladanej diagnostickej analýzy nasledovne:
1. podozrenie na výskyt vírusových, viroidových, fytoplazmových, baktériových
a hubových ochorení a parazitických rastlín – vzorky nesmú byť ani suché, ani
premočené alebo zhnité. Koreňový systém sa môže zabaliť do vlhkého papiera
a následne celá rastlina alebo jej časť do mikroténového, prípadne do PVC vrecka
pevne uzavretého lepiacou páskou.
Poznámky:
Inšpektor dezinfikuje pracovné náradie (nôž, nožnice) po každom odbere vzorky
denaturovaným liehom, prípadne minimálne 3 minúty nad plameňom, napr. zo zapaľovača.
Ruky, prípadne hrubšie gumové rukavice si umýva po každej vzorke denaturovaným liehom
alebo používa jednorazové chirurgické rukavice.
Pre vzorky zemiakov na zisťovanie prítomnosti karanténnych baktériových ochorení platia
osobitné vnútorné pokyny OOR a OD.
2. výskyt škodcov a háďatiek (živí alebo mŕtvi škodcovia) – balia sa do uzavretých
nádobiek (liekovka, krabička z kinofilmu a pod.). Živí škodcovia (aj háďatká) sa môžu
zabaliť s časťami rastlín, na ktorých parazitujú.
3. výskyt semien burín - balia sa do uzavretých nádobiek.
4. lepové dosky s nalepeným a nachytaným hmyzom treba vložiť do papierovej krabice
tak, aby sa časť s nachytaným hmyzom zachovala nepoškodená.
Inšpektor balí vzorky podozrivé na prítomnosť karanténnych škodlivých organizmov
tak, aby nedošlo k úniku škodlivých organizmov a k ich rozšíreniu v prostredí.
Vzorky musia byť zabalené tak, aby sa vylúčila ich vzájomná kontaminácia, zámena
resp. poškodenie. Každá vzorka musí byť označená.
3.3. Uchovávanie vzoriek
1. Vzorky podozrivé na výskyt vírusových, viroidových a fytoplazmových ochorení sa
uchovávajú v chladničke pri 4°C (nikdy ich nemrazíme) a odosielajú sa v prenosnej
Odbor ochrany rastlín strana 9 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

chladničke, ktorá slúži iba na čas prepravy. Výnimku tvoria rastliny s koreňmi – vyžadujú
sa však osobitné telefonické konzultácie s laboratóriom, ktoré bude vykonávať testy.
2. Vzorky podozrivé na výskyt baktériových ochorení, húb, škodcov, háďatiek, semená burín
a parazitické rastliny sa uchovávajú pri bežnej izbovej teplote.
3.4. Odosielanie vzoriek
Odber a odoslanie vzoriek treba vykonať začiatkom pracovného týždňa (najmä
v pondelok a utorok), aby bolo možné odoslanú vzorku doručiť do diagnostického
laboratória v priebehu týždňa, v ktorom sa uskutočnil odber. Vzorky je možné skladovať
podľa pokynov uvedených v časti 3.3. Uchovávanie vzoriek počas 2 – 3 dní pred ich
odoslaním do diagnostického laboratória. Vzorky je vhodné odosielať najneskôr v stredu.
Tabuľka prehľadu ŠO s určením miesta ich laboratórneho rozboru
P. č. Druh škodlivého organizmu Laboratórium
1. Vírus mozaiky pepina (Pepino mosaic virus) Bratislava
2. Viroid vretenovitosti zemiakov (Potato spindle tuber Haniska
viroid) na okrasných rastlinách
3. Európska žltačka kôstkovín (European stone fruit Bratislava, Haniska
phytoplasma)
4. Stolbur zemiaka (Potato stolbur phytoplasma) Bratislava
6. Bakteriózy zemiakov (Clavibacter michiganensis podľa aktuálneho rozpisu
subsp. sepedonicus - CORBSE a Ralstonia Bratislava a Haniska
solanacearum - PSDMS3)
7. Spála jadrovín (Erwinia amylovora) Bratislava a Haniska
8. Tracheomykózne odumieranie platanov Bratislava, Zvolen a Košice
(Ceratocystis fimbriata f. sp. platani)
9. Rakovina javora (Eutypella parasitica) Bratislava, Zvolen a Košice
10. Monilióza (Monilinia fructicola, konídiové štádium: Bratislava
Monilia fructicola))
11. Sypavky na borovici (Mycosphaerella dearnessii) Bratislava, Zvolen a Košice
a (M. pini)
12. Náhle odumieranie dubov (Phytophthora ramorum) Bratislava
13. Rakovinovec zemiakový (Synchytrium Vígľaš
endobioticum)
14. Háďatká zemiakové (Globodera spp.) Vígľaš
15. Háďatko ryžové (Aphelenchoides besseyi) Bratislava, Zvolen a Košice
16. Háďatko borovicové (Bursaphelenchus xylophilus) Bratislava, Zvolen a Košice
17. Háďatko (Ditylenchus destructor) Bratislava, Zvolen a Košice
18. Strapka Palmiho (Thrips palmi) Bratislava, Zvolen a Košice
19. Molica tabaková (Bemisia tabaci) Bratislava, Zvolen a Košice
20. Hrčiarka gaštanová (Dryocosmus kuriphilus) Bratislava, Zvolen a Košice
21. Mínerky (Liriomyza huidobrensis, L. trifolii, L. Bratislava, Zvolen a Košice
bryoniae, L. sativae)
22. Kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera -
virgifera)
23. Nosánik palmový (Rhynchophorus ferrugineus) Bratislava, Zvolen a Košice
24. Mazľavka (Tilletia indica) Bratislava, Zvolen a Košice
25. „Živicová rakovina borovice“ ( Gibberella circinata, Bratislava, Zvolen a Košice
Odbor ochrany rastlín strana 10 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

konídiové štádium: Fusarium circinatum)
26. Pleseň na drevinách ( Phytophthora kernoviae) Bratislava
27. Fúzače ( Anoplophora chinensis a Anoplophora Bratislava, Zvolen a Košice
glabripennis)
28. Psota rajčiaková ( Tuta absoluta) Bratislava, Zvolen a Košice
Škodlivé organizmy kontrolované v rámci monitoringu v predošlých rokoch
Biela hrdza chryzantém (Puccinia horiana) Bratislava, Zvolen a Košice
Strapka západná (Frankliniella occidentalis) Bratislava, Zvolen a Košice
Mora bavlníková (Helicoverpa armigera)
Bratislava, Zvolen a Košice
Mora banánovníková (Opogona sacchari)
Bratislava, Zvolen a Košice
Škodlivé organizmy kontrolované v rámci „množenia“
Červená hniloba koreňa jahody (Phytophthora
fragariae var. fragariae)
Bakterióza na lucerne (Clavibacter michiganensisi
subsp. insidiotus)
Škodlivé organizmy, ktoré nie sú súčasťou monitoringu
Antraknóza jahody (Colletotrichum acutatum)
Bratislava
Bratislava
Bratislava
Ďalšie pokyny:
Pred odoslaním vzorky (okrem vzoriek zemiakov) je vhodné poradiť sa s vedúcim
oddelenia všeobecnej a karanténnej diagnostiky (Ing. Rastislav Bartoš), resp. s regionálnymi
diagnostičkami o spôsobe dopravy a príjme zásielky, najmä pri preprave citlivých zásielok,
ktoré je potrebné prepravovať v chlade.
Zásielky možno poslať poštou, vlakom a v prípade podozrenia na vírusové, viroidné
a fytoplazmózne ochorenia podľa možností osobne doručiť v chladničke. Zasielanie vzoriek
určené na zisťovanie vírusových, viroidových a fytoplazmových poškodení možno vykonať aj
bez chladničky, okrem letného obdobia, vždy však po dohovore s vedúcim pracovníkom
laboratória.
Vzorky rastlín poškodené nekaranténnymi škodlivými organizmami sa diagnostikujú
v laboratóriách v Bratislave, Zvolene a Košiciach.
3.5. Odosielanie dokladov
Každú vzorku musí sprevádzať vyplnený „ZÁZNAM O ODBERE VZORKY - B“, ktorý je
priložený ku vzorke z vonkajšej strany. Vyplnené tlačivá inšpektor nevkladá do vnútra
vzorky, aby nedošlo k znehodnoteniu papiera, príp. jeho nečitateľnosti. Originál dokladov
zašle so vzorkou a kópiu si fytoinšpektor založí na pracovisku, ku ktorej si neskôr priloží
Výsledok laboratórneho rozboru.
4. Zoznam vedúcich pracovníkov odboru diagnostiky:
• Ing. Alexandra Družkovská riaditeľka oboru diagnostiky v Bratislave, Zvolene,
Vígľaši, Košiciach a Haniske.
• Ing. Rastislav Bartoš vedúci oddelenia všeobecnej a karanténnej diagnostiky v
Bratislave
• RNDr. Ľubomír Horváth vedúci oddelenia molekulárnej biológie v Bratislave.
• RNDr. Ján Smutný vedúci oddelenia všeobecnej a karanténnej diagnostiky v Haniske.
Adresy laboratórií, kde sa vykonávajú laboratórne rozbory:
Odbor ochrany rastlín strana 11 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

4.1. Odbor diagnostiky ÚKSÚP
Oddelenie všeobecnej a karanténnej diagnostiky (OVKD)
Hanulova 9/A
844 29 Bratislava 42
Kontaktná osoba:
RNDr. Nadežda Ondejková - mykológ
Ing. Rastislav Bartoš – všeobecný diagnostik
Ing. Martin Kárník – bakteriológ
Ing. Mária Makúchová – bakteriológ
Ing. Viera Vajciková - virológ
Telefón/fax 02/64 46 20 89
Telefón: 02/69 20 44 36, 37, 57, 36
4.2. Odbor diagnostiky ÚKSÚP
Oddelenie molekulárnej biológie
Kontaktné osoby:
RNDr. Ľubomír Horváth
Mgr. Miroslava Feketová – GMO
Telefón/fax 02/64 46 20 89
Telefón: 02/69 20 44 44, 30, 31,
4.3. Odbor diagnostiky ÚKSÚP
Laboratórium diagnostiky OVKD
Ul. J. Kráľa 2223
961 09 Zvolen
Kontaktná osoba:
Ing. Viera Slosiarová – všeobecný diagnostik
tel.: 045/5242 266, - 246
fax: 045/5242 213
4.4. Odbor diagnostiky ÚKSÚP
Laboratórium diagnostiky OVKD
962 02 Vígľaš
Kontaktná osoba:
Ing. Alena Hubinská
tel.: 045/5380 557
4.5. Odbor diagnostiky ÚKSÚP
Laboratórium diagnostiky OVKD
Letná 3
040 01 Košice
Kontaktná osoba:
Ing. Kristína Darnadyová – všeobecný diagnostik, nematológ
tel.: 055/7901 253, 211, 215,
4.6. Odbor diagnostiky ÚKSÚP
Laboratórium diagnostiky OVKD
044 57 Haniska
Kontaktná osoba:
Odbor ochrany rastlín strana 12 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

RNDr. Ján Smutný – molekulárny biológ
RNDr. Richard Malík, PhD. - bakteriológ
Ing. Radana Galyová - virológ
tel/fax.: 055/6930 291
5. Všeobecné opatrenia vydávané OOR – platí, že v prípade podozrenia z výskytu
škodlivého organizmu je zákaz manipulácie a uvádzania na trh s predmetnými
rastlinami alebo rastlinnými produktmi. Toto uvádza fytoinšpektor v Zázname o vykonaní
kontroly – A. Pri sústavnej rastlinolekárskej kontrole v prípade odobratia vzoriek nie je SRK
ukončená, a teda nemožno podpísať „Prihlášku a záznam z prehliadky porastov
množiteľského a výsadbového materiálu ...“. Naopak v Zázname – A sa táto skutočnosť
slovne uvedie, napr. podozrenie z výskytu, odobratých 5 vzoriek, zákaz akejkoľvek
manipulácie a uvádzania na trh a pod. Po vykonaní poslednej kontroly a obdržaní negatívnych
laboratórnych výsledkov je SRK ukončená a možno podpísať „Prihláška a záznam
z prehliadky porastov množiteľského a výsadbového materiálu ...“. Podobne sa toto uvedie aj
v poslednom Zázname – A, napr. kontroly v roku ... bez závad, a následne možno vystavovať
rastlinné pasy. V prípade pozitívneho laboratórneho výsledku opatrenia ukladá ústredie
v Bratislave formou rozhodnutia zaslaného subjektu a fytoinšpektorovi spolu s termínom
vykonania opatrení. Opatrenia je potrebné vykonať pod dohľadom fytoinšpektora, prípadne
pri rozsiahlejších opatreniach (likvidácia tisícov stromov) fytoinšpektor vykoná kontrolu po
ukončení realizácie uložených opatrení. Z následnej kontroly sa vypisuje Záznam – A
s podrobným popisom vykonaných opatrení. Podobný postup je aj v sadoch, súkromných
záhradách, voľnej prírode a pod. Konzumné zemiaky majú pri podozrení z výskytu
karanténnych bakterióz osobitný postup opatrení. Detaily rozličné pri jednotlivých škodlivých
organizmoch sú uvádzané v rozhodnutiach.
Odbor ochrany rastlín strana 13 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Špeciálna časť
Vírus mozaiky pepina (Pepino mosaic potexvirus)
BAYER KÓD:
Hostiteľské rastliny
Vírus bol prvýkrát zistený na ľuľku mäkkoostnatom (Solanum muricatum) v Peru.
V Európe bol jeho výskyt zistený na rastlinách a plodoch rajčiaka jedlého (Lycopersicon
esculentum). V Španielsku bol ale vírus detekovaný aj na prirodzene infikovaných burinách:
Amaranthus sp., Malva parviflora, Nicotiana glauca, Solanum nigrum, Sonchus oleraceus.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Pôvodne popísaný vírus v Peru spôsoboval mozaiku rastliny – pepino - ľuľka
mäkkoostnatého (Solanum muricatum). V súčasnosti napáda rajčiak jedlý (Lycopersicon
esculentum). Výskyt vírusu sa zaznamenal v rýchliarňach mnohých krajín EU. Vírus má viac
kmeňov, ktoré spôsobujú rozdielne príznaky podľa kultivaru a vývojového štádia rastlín.
Infikované rastliny môžu byť aj bez príznakov. U postihnutých rastlín v rannom štádiu môže
dôjsť k zabrzdeniu vývoja, k deformácii rastov vrchola (žihľavovitosť), prípadne k defomácii
celých rastlín. Na listoch je príznačná slabá chlorotická mozaika až žltá škvrnitosť listov
(najmä na starších listoch), kučeravosť (často sprevádzaná tmavozelenou mozaikou), listová
deformácia, vyduté medzižilové pletivá. Zriedka bývajú nekrotické prejavy. Plody
nepravidelne dozrievajú, majú nevyfarbené žlté a oranžové škvrny zasahujúce do vnútra
pletív, mramorovanie niektorých plodov trsu. Choroba sa šíri veľmi rýchlo a vírus môže
spôsobovať významné straty na úrode, ak sa rýchlym ochranným zásahom nezamedzí šíreniu
infekcie. Vírus je prenosný mechanicky (znečisteným náradím, rukami, šatmi, priamym
kontaktom rastlinou o rastlinu) a vegetatívnym rozmnožovaním (vrúbľovaním, rezkovaním).
Prenos osivom a hmyzom je nepravdepodobný.
Dátum a počet pozorovaní
Pozorovanie treba vykonávať najmä v skleníkoch či fóliovníkoch. Porasty treba
v priebehu vegetácie pozorovať dvakrát. Prvýkrát v období od výsadby (resp. zapojenia
porastu) do obdobia po odkvitnutí. Druhýkrát v období od tvorby plodov po ich dozrievanie.
Pozorovanie je nutné vykonať v každej výsadbe založenej z dovezeného výsadbového
materiálu (t.j. predpestovaných priesad). Krajiny s výskytom sú Francúzsko, Holandsko,
Veľká Británia a Peru.
Spôsob odberu vzoriek
Na diagnostický rozbor je najvhodnejšie odobrať celú rastlinu s podozrivými listami
a plodmi (najlepšie aj s koreňom). Vzorku po odobratí zabaliť do mikroténového vrecka tak,
aby nevyschla a aby nedošlo k deaktivácii vírusu teplom, zhnitím alebo vyschnutím
a v prenosnej chladničke čím skôr doručiť do virologického laboratória OD ÚKSÚP
v Bratislave.
Nezabudnút vyplniť v RISe (v objekte kontroly):
Do poznámky v objekte kontroly uviesť či sa jedná o:
- osivo – krajina pôvodu,
- rastliny, priesady – krajina pôvodu,
- plody – krajina pôvodu, domáca produkcia alebo obchodná sieť.
Odbor ochrany rastlín strana 14 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Viroid vretenovitosti zemiakov na okrasných rastlinách (Potato spindle tuber viroid)
Skratka: PSTVd
Hostiteľské rastliny
V literatúre sa uvádza až 138 druhov hostiteľských rastlín. Hlavným hostiteľom sú
zemiaky, ale choroba postihuje tiež rajčiak. Z okrasných rastlín sú najmä tieto druhy:
ľuľok jazmínokvetý (Solanum jasminoides),
durman (Brugmansia spp.),
petúnka hybridná (Petunia hybrida),
gynura oranžová (Gynura aurantica) – izbová rastlina.
Geografické rozšírenie:
Hlavné hostiteľské rastliny: krajiny EPPO: Poľsko, Turecko, bývalý ZSSR.
Na okrasných rastlinách: diagnostikované v Holandsku, Slovinsku, Belgicku
a Nemecku na rastlinách pôvodom z Izraela.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Z dostupnej literatúry nemáme nič ohľadom príznakov na okrasných rastlinách, preto
uvádzame príznaky na zemiakoch a rajčiakoch:
Na zemiaku: Celé rastliny sú silne zakrpatené, vrcholové listy sú silne redukované
a vyháňajú bočné výhonky. Rastliny majú celkove malý počet výhonkov (1 až 3). Na hlavnej
stonke a listoch sa neskoršie vytvárajú nekrózy. Hľuzy z napadnutých rastlín sú pretiahnuté.
V poraste môže byť zreteľné otáčanie vňate v smere hodinových ručičiek pri priamom
pohľade na rastliny zhora. Vňať je vretenovitá a veľmi vzpriamená, listy sú často tmavozelené
a mierne vráskovité. Môže dochádzať k hromadeniu pigmentu na vrchole výhonku, obyčajne
sprevádzanému skrúcaním vrcholových lístkov smerom nahor. Rastliny sú zakrpatené,
postranné pupene môžu proliferovať a vytvárať príznaky podobné metlovitosti. Hľuzy sú
malé, cylindricky pretiahnuté, vretenovité alebo v tvare činky, s vystúpnutými očkami
rovnomerne rozmiestnenými na hľuze.
Na rajčiaku: Epinastia a vráskatosť apikálnych listov je nasledovaná nekrózou
stredných žiliek lístkov a žltnutím lístkov v strednej časti rastliny. Pri ťažkom chronickom
štádiu choroby je celá rastliny zakrpatená, apikálne listy sú malé a zhluknuté a stredné listy
odumierajú.
Viroid sa prenáša na krátke vzdialenosti mechanickým prenosom v porastoch plodín.
Na dlhšie vzdialenosti sa najpravdepodobnejšie prenáša hľuzami zemiakov a tiež materiálom
zárodočnej plazmy vrátane semien zemiakov a iných druhov rodu Solanum. Môže sa tak isto
prenášať semenom rajčiaka.
Dátum a počet pozorovaní
- máj až september;
- obchodná sieť, veľkosklady a okrasné škôlky.
Vzorkovať rastliny dovezené z Holandska, najmä pôvodom z Izraela!
Spôsob odberu vzoriek
Vzorky po odobratí musia byť zabalené do mikroténového vrecka tak, aby nevyschli
a aby nedošlo k ich znehodnoteniu uschnutím alebo zhnitím. Vzorky doručiť do laboratóriá
OD ÚKSÚP, Haniska. Odoberať malé rastliny aj s koreňovým systémom a z veľkých rastlín
odrezky do 30 cm.
Odbor ochrany rastlín strana 15 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Nezabudnút vyplniť v RISe (v objekte kontroly):
• Typ výsadby – škôlky a záhradné centrá, verejná zeleň, lesné oblasti.
• Druh.
Európska žltačka kôstkovín – Apricot chlorotic leafroll phytoplasma (syn.
European stone fruit phytoplasma-ESFY)
BAYER KÓD: ABCLRX
Hostiteľské rastliny
Hlavnými hostiteľskými rastlinami sú marhuľa, broskyňa a Prunus salicina. Príznaky
sa na slivkách prejavujú menej. Väčšina druhov rodu Prunus spp. môže byť experimentálne
infikovaná a niektoré z nich sa prejavujú vážnymi príznakmi choroby. Niektoré buriny ako
napr. pupenec roľný (Convolvulus arvensis) a prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon) môžu
byť prirodzene infikované.
Opis príznakov napadnutia škodlivým organizmom
Príznaky choroby je možné pozorovať v priebehu celého roka, pretože jedným
z vplyvov je stimulácia nových prírastkov v priebehu zimného kľudu (v latentnom stave).
Toto je však blokované mrazom. Najvhodnejší čas na pozorovanie príznakov je obdobie pred
kvitnutím a koncom leta. Na napadnutých stromoch sa na jar objavujú listy už pred otvorením
kvetných púčikov. Pokles zimnej teploty pod –5°C spôsobí zhnednutie, stmavnutie
a stučnenie strednej vrstvy kôry, ktorého intenzita závisí od sily mrazov. Na jar vonkajšia
strana kôry vyzerá normálne, aj keď kambium môže byť napadnuté. Kôra ostáva zelená, ak je
korková vrstva dostatočne tenká. O jeden až dva mesiace neskôr vonkajšia časť kôry vysychá.
Zvinovanie listov sa prejavuje v priebehu leta, pričom najviac je viditeľné koncom septembra
(okrem prípadov silného napadnutia hrdzou). Čepeľ listu sa zvinuje pozdĺž žilky dohora,
pričom zvinovanie prebieha od stopky listu k jeho špičke. Dotykom na okraj listu na jednom
alebo dvoch bodoch sa vytvorí buď lievikovitý alebo mnohouholníkovitý obrys. Okrem toho
je možné vidieť aj nepravidelnú vnútrožilkovú chlorózu a antokyanové sfarbenie žíl a okrajov
listov. Taktiež je možné vidieť proliferáciu zakrpatených púčikov na konci krátkych
výhonkov a strom má tendenciu rašiť z púčikov na starom dreve.
Príznaky na Prunus salicina sú podobné ale menej typické. Listy sú menšie
a červenkasté a zvinujú sa skôr cylindricky ako kónicky.
Dátum, počet a miesto pozorovania
Pozorovanie treba vykonávať v priebehu roka jedenkrát, najlepšie v období máj až
september, najmä v škôlkach, matečných sadoch a v intenzívnych výsadbách hostiteľských
rastlín. Okrem toho sa treba zamerať aj na ostatné miesta s výskytom hostiteľov.
Spôsob odberu vzoriek
Vzorka zaslaná na diagnostický rozbor musí pozostávať z piatich jednoročných
letorastov (najlepšie s listami) dlhých maximálne 30 cm (aby bolo možné letorasty vložiť do
prenosnej chladničky), ktoré je najvhodnejšie odrezať zo strednej časti, nikdy nie z dolnej
časti pri päte letorastu. Jedna vzorka predstavuje jeden strom v sade alebo v matečnici (strom
musí byť kedykoľvek spätne identifikovateľný), ale aj z jedného škôlkárskeho výpestku.
Príklad: lokalita: Nová Trstená, Broskyňa obyčajná / Cresthaven, hon 1, riadok 1, strom č.
001,. Vzorka po odobratí musí byť osobitne zabalená do mikroténového vrecka, aby sa
zabránilo vyschnutiu a kontaminácii. Vzorku je potrebné uchovávať v chlade (ideálna je
teplota 4°C), nie v mraze. Pre presnú diagnostiku je potrebné vzorku čo najrýchlejšie dopraviť
Odbor ochrany rastlín strana 16 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

na spracovanie do diagnostických laboratórií odboru Diagnostiky ÚKSÚP v Bratislave (odd.
molekulárnej biológie) a v Haniske (odd. všeobecnej a karanténnej diagnostiky).
Stolbur zemiaka (Potato stolbur phytoplasma)
BAYER KÓD: POSBXX
Hostiteľské rastliny
Je to hospodársky veľmi nebezpečné ochorenie nielen zemiakov, ale aj rajčiakov
a ďalších ľuľkovitých rastlín predovšetkým v teplejších a suchších oblastiach strednej a južnej
Európy. Dôležitým hostiteľom je pupenec roľný (Convonvulus arvensis), ktorý je jedným
z rezervoárov stolburu v prírode. Rezervoárom sú tiež ďalšie druhy, z ktorých najväčší
význam majú ďateliny (Trifolium spp.), kukučina (Cuscuta spp.), durman (Datura sp.),
niektoré druhy z čeľade astrovitých (Asteraceae), vinič (Vitis vinifera) a iné.
Vektor.
Prenášačmi fytoplazmózy sú viaceré druhy cikádiek, z ktorých najvýznamnejšia je
cikádka žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus) z čeľade žilnatkovitých (Cixiidae). Je
to hlavný vektor pre strednú a východnú Európu. Pravdepodobnosť prenosu stolburu
mechanicky je veľmi malá. Hľuzami sa prenáša v malom rozsahu, pretože hľuzy veľmi zle
klíčia.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Príznaky choroby na zemiakoch
Prvé príznaky ochorenia sa objavujú zvyčajne až v druhej polovici leta. Pri včasnom
napadnutí nie je úroda. Na začiatku infekcie dochádza k farebným zmenám vrcholových
listov, ktoré sa sfarbujú do fialova, žlta, prípadne červena a lievikovite sa zvinujú pozdĺž
hlavnej žilky, podobne ako je to pri vírusovej zvinutke. Z pazúch vyrastajú výhonky v ostrom
uhle oproti hlavnej byle. V kolienkach stoniek dochádza k výrazným kyjakovitým
zhrubnutinám. V pazuchách spodných listov sa vytvárajú adventívne hľúzky a na vrchole so
zhlukom zakrpatených lístkov. V krčkovej časti stonky dochádza k nekrotizácii parenchýmu
a lyka. Rastliny zakrpatievajú, majú skrátené internódiá a metlovitejú. Silne napadnuté
rastliny postupne vädnú a odumierajú. Korunné lupienky zelenajú (fylódie) a jednotlivé
kvetné časti sú redukované. Hľuzky sú malé, mäkké, deformované, špongiovitej konzistencie.
Napadnuté hľuzy vytvárajú na jar mnoho slabých tenkých a nitkovitých klíčkov a často aj
z pupkových očiek.
Príznaky choroby na rajčiakoch
Na rajčiakoch sa vytvárajú nápadné zmeny. Dochádza k vertikálnemu rastu,
skracovaniu internódií a redukcii všetkých orgánov. Potlačený je rast vegetačného vrcholu
a zvýšené vyrastanie výhonkov v pazuchách, čím vzniká metlovitosť a ružicovité
nahromadenie listov. Listy sa stáčajú nahor pozdĺž hlavnej žilky, majú antokyanové sfarbenie,
sú redukované (malolistosť) a predčasne uvädnuté. Zvýšená je tvorba adventívnych
korienkov. Kvety zostávajú abnormálne vzpriamené, korunné lupienky sú nazelenalé
(zelenokvetosť), kalich môže byť slabo fialový, kališné lístky sú kompletne zrastené a kalich
sa zväčšuje. Plody pomaly dozrievajú, zasychajú, sú malé a objavujú sa na nich nekrotické
body.
Možnosti zámeny s inými chorobami
Stáčanie listov zapríčiňuje aj vírusové ochorenie – zvinutka zemiaka, ale tu dochádza
neskôr k zvinovaniu spodných listov, pričom pri stolbure postupuje stáčanie listov od vrcholu
nadol. Stáčanie listov môže byť aj fyziologického pôvodu spôsobené poveternostnými
podmienkami. Niektoré príznaky môže vyvolať tiež žltačka astier. Podobné je aj
odumieranie spôsobené hubou Verticilium sp.
Odbor ochrany rastlín strana 17 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Dátum a počet pozorovaní
Rozsah a uskutočňovanie prieskumu
Stolbur je možné očakávať predovšetkým v nižinných a teplých oblastiach štátu (do
400 m. n. m.), v prípade teplého vegetačného obdobia to nie je podmienkou, a preto prieskum
zameriame predovšetkým na tieto oblasti.
Prieskum je potrebné organizovať popri kontrole porastov a hľúz na háďatko
(Ditylenchus destructor) a bakteriózy zemiakov – krúžkovitosť (Clavibacter michiganensis
subsp. sepedonicus) a hnedú hnilobu zemiaka (Ralstonia solanacearum).
Prieskum sa robí
V porastoch zemiakov sa pozorovanie robí jedenkrát v priebehu vegetačného obdobia
súčasne s pozorovaním výskytu plesne zemiakovej (Phytophthora infestans) alebo pásavky
zemiakovej (Leptinotarsa decemlineata). Optimálne obdobie je jún – júl, pretože neskôr sú
príznaky málo zreteľné.
V skladoch alebo klíčiarňach sa robí prehliadka jedenkrát od naskladnenia zemiakov
do konca marca. Na najmenej 10 náhodne vybraných miestach uskladnenej partie zemiakov
sa urobí vizuálna prehliadka 100 hľúz zemiaka.
Spôsob odberu vzoriek
Hľadajú sa rastliny s príznakmi z napadnutia stolburom v porastoch konzumných
zemiakov a v skladoch alebo klíčiarňach. Príznaky z napadnutia sa hľadajú na vňati, listoch
a hľuzách hostiteľských rastlín. Vzorku tvorí vždy celá rastlina (listy, vňať, hľuzy) a zasiela
sa do diagnostického laboratória molekulárnej biológie OD ÚKSÚP v Bratislave.
Spála jadrovín (Erwinia amylovora)
BAYER KÓD: ERWIAM
Hostiteľské rastliny
o ovocné druhy:
1. jabloň (Malus spp.),
2. hruška (Pyrus spp.),
3. dula (Cydonia spp.),
4. mišpuľa (Mispulus sp.),
5. jarabina (Sorbus sp.);
o okrasné druhy:
1. hlohy (Crataegus spp.),
2. skalníky (Cotoneaster spp.),
3. hlohyne (Phyracantha spp.),
4. dulovec (Chaenomeles spp.),
5. muchovník (Amelanchier spp.),
6. Stranvaesia sp.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
- Na kvetoch – odumieranie jednotlivých kvetov alebo celých súkvetí, ktoré hnednú alebo
červenejú, ale neopadávajú. Na kvetných stopkách v závislosti od klimatických
podmienok (vlhkosť, teplota) a fázy napadnutia možno vidieť kvapôčky baktériového
slizu.
- Na listoch – výrazné nekrózy listovej čepele, sú akoby „spálené“, neopadávajú.
- Na plodoch – na mladých plodoch a stopkách možno vidieť kvapôčky baktériového slizu,
infekcie starších plodov majú výrazné tmavohnedé alebo hnedočervené lemy.
Odbor ochrany rastlín strana 18 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

- Na konároch – najmladšie pletivá – jednoročné výhonky sú typicky hákovito ohnuté (tvar
pastierskej palice), kôra a kmeň starších konárov pozdĺžne praská a vyteká z nich
baktériový sliz, ktorý časom zasychá. Na konároch okolo listov, ale aj v miestach
rozkonárovania sa tvoria „zimné ložiská“ baktérií, tzv. lézie.
- Na koreňovom krčku a koreňoch – choroba sa prejavuje načervenalým sfarbením dreva.
Baktériový sliz v suchších klimatických podmienkach zasychá a na mladých výhonkoch,
prípadne plodoch sa tvoria baktériové povrazce.
Dátum a počet pozorovaní
Obdobie pozorovania:
- 1. krát v období apríl – máj (obdobie kvitnutia),
- 2. krát v období jún – júl,
- 3. krát v období august – september.
1. Prieskum s 3 termínmi pozorovania:
a) oblasti so zisteným výskytom spály jadrovín v predošlom roku – na miestach
s výskytom v prípade, ak sa na nich ešte pestujú hostiteľské rastliny;
b) intenzívne ovocné sady – kontrola sa vykonáva na celej pestovateľskej ploche tak,
že pozorovateľ prejde minimálne každým druhým radom a vykoná vizuálnu
kontrolu každej hostiteľskej rastliny.
2. Prieskum s 2 termínmi pozorovania (apríl – jún a júl – september):
a) množiteľský materiál – porasty ovocných a okrasných škôlok a porasty
matečných výsadieb, kontrolujú sa všetky rastliny;
b) obce vyňaté z chránenej zóny a ich nárazníkové zóny – kontrola všetkých
hostiteľov nachádzajúcich sa v dotknutých lokalitách (špecialny monitorovací
režim)
c) extenzívne ovocné sady, záhrady, záhradkárske osady, okrasné parky a voľná
príroda (vzorkujú sa iba príznakové rastliny).
Kontrolujú sa všetky intenzívne aj extenzívne sady vedené v registri sadov ÚKSÚP.
Vypracovanie náčrtku – v prípade kontroly miest s výskytom v predošlom roku, okolia
škôlok v okruhu do 1 000 m a lokalít s hostiteľskými rastlinami v obciach v ochranných
(nárazníkových) zónach, si fytoinšpektor vypracuje prehľadný náčrtok situácie celého
kontrolovaného pozemku. V ňom vyznačí: šípkou zemepisnú orientáciu (sever), názov
pestovateľa, ktorý rastliny pestuje, kontrolovaný porast a všetky hostiteľské rastliny
nachádzajúce sa v blízkosti kontrolovaného porastu do vzdialenosti 1 000 m. V prípade, že
tento okruh zasahuje obec, schematicky vyznačí aj objekty, ako sú záhradky, budovy, cesty,
rieky, železnicu a pod.
Okrem toho sa vykonáva prieskum potvrdzujúci dobrý zdravotný stav množiteľského
materiálu v:
a) dovezenom množiteľskom materiáli (vrúble, podpníky) z iných krajín EÚ alebo z tretích
krajín (v škôlkach po dovoze), ale aj v dovezenom rastlinnom materiáli určenom na ďalšie
pestovanie (vypestované sadenice do sadov, kontrola 2-x počas nasledujúceho vegetačného
obdobia);
b) rastlinnom množiteľskom materiáli určenom na vývoz za účelom preveriť neprítomnosť
baktérií Erwinia amylovora v epifytnom alebo latentnom stave. Prieskum sa vykonáva
podľa potreby vtedy, keď musí byť potvrdená neprítomnosť baktérie Erwinia amylovora
v oblasti pestovania. Prieskum vyžaduje odber vzoriek zo zdravého materiálu
hostiteľských rastlín.
Odbor ochrany rastlín strana 19 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Špeciálny monitorovací režim pre spálu jadrovín na územiach vyňatých z chránenej zóny.
Slovensko má v súčasnosti až na niekoľko vyňatých území status chránenej zóny pre
spálu jadrovín, čo znamená, že je pokladané za územie bez výskytu spály. Z chránenej zóny
sú vyňaté obce Blahová, Horné Mýto a Okoč v okrese Dunajská Streda, Hronovce a Hronské
Kľačany v okrese Levice, Veľké Ripňany v okrese Topoľčany, Málinec v okrese Poltár,
Hrhov v okrese Rožňava a Kazimír, Luhyňa, Malý Horeš, Svätuše a Zatín v okrese Trebišov,
kde sa považuje spála za udomácnenú.
Z týchto 13 obcí v posledných rokoch nebol potvrdený pozitívny výskyt spály jadrovín
v 9 obciach, ktoré preto chceme vrátiť naspäť do CHZ, a tým rozšíriť územie CHZ. Preto od
roku 2010 treba klásť dôraz na monitoring a vzorkovanie v týchto obciach a nárazníkových
zónach okolo nich.
1/ V obciach vyňatých z chránenej zóny, na ktorých bude monitoring vykonávaný
v dvoch pozorovacích termínoch. Pre monitoring v roku 2010 je to územie obcí v tabuľke č.1.
Tabuľka č. 1
Okres
Rožňava
Levice
Trebišov
Trebišov
Poltár
Trebišov
Trebišov
Topoľčany
Trebišov
Obec vyňatá z CHZ
Hrhov
Hronovce
Kazimír
Luhyňa
Málinec
Malý Horeš
Svätuše
Veľké Ripňany
Zatín
Na územiach nárazníkových zón, na ktorých nebol v posledných rokoch potvrdený
pozitívny výskyt spály jadrovín bude monitoring vykonávaný v dvoch pozorovacích
termínoch. Pre monitoring v roku 2010 je to územie obcí v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
Okres
Rožňava
Levice
Obec vyňatá z
CHZ
Hrhov
Hronovce
Obce v nárazníkovej zóne
Včeláre, Dvorníky nad Turňou, Zádiel, Bôrka,
Lúčka pri Hrhove, Kováčová pri Hrhove,
Jabloňov nad Turňou
Želiezovce, Vozokany nad Hronom, Pohronský
Ruskov, Čajakovo, Čata, Malé Ludince, Šalov,
Zalaba, Keť, Nýrovce
Trebišov Kazimír Kuzmice, Brezina, Byšta, Lastovce, Michaľany
Trebišov Luhyňa Veľaty, Hrčeľ, Kysta, Veľká Tŕňa, Čerhov
Poltár
Málinec
Hradište pri Uhorskom, Krná, Uhorské,
Rovňany, Turíčky, Ozdín, Bystrička pri
Ozdíne, Cinobaňa
Trebišov Malý Horeš Príbeník, Veľký Horeš
Trebišov Svätuše Svinice, Rad, Malý Horeš, Kráľovský Chlmec,
Topoľčany Veľké Ripňany Malé Ripňany, Biskupová, Kapince, Čermany,
Odbor ochrany rastlín strana 20 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Trebišov
Zatín
Obsolovce, Horné Obdokovce, Lužany, Hajná
Nová Ves, Krtovce, Radošina, Nitrianska
Blatnica, Bzince, Behynce, Orešany,
Tekolďany, Merašice, Horné Otrokovice
Kucany, Oborín, Veľké Raškovce, Beša,
Soľnička, Bôľ, Vojka, Poľany
2/ Počet vzoriek – z každej obce v tabuľke č. 3 (obec vyňatá z CHZ aj obec
v nárazníkovej zóne) bude odobraná jedna vzorka (príznakové vzorky budú odoberané
všetky).
Tabuľka č. 3
Obec vyňatá
z CHZ
Vzorkované obce (vyňatá + nár. zóna) Okres Počet vzoriek
Hrhov, Bôrka, Lúčka pri Hrhove, Kováčová RV 5
Hrhov pri Hrhove, Jabloňov nad Turňou
Včeláre, Dvorníky nad Turňou, Zádiel KE 3
Hronovce, Želiezovce, Vozokany nad Hronom, LV 11
Hronovce Pohronský Ruskov, Čajakovo, Čata, Malé
Ludince, Šalov, Zalaba, Keť, Nýrovce
Kazimír
Kazimír, Kuzmice, Brezina, Byšta, Lastovce, TV 6
Michaľany
Luhyňa
Luhyňa, Veľaty, Hrčeľ, Kysta, Veľká Tŕňa, TV 6
Čerhov
Málinec, Hradište pri Uhorskom, Krná, PT 9
Málinec Uhorské, Rovňany, Turíčky, Ozdín, Bystrička
pri Ozdíne, Cinobaňa
Malý Horeš Malý Horeš, Príbeník, Veľký Horeš TV 3
Svätuše
Svätuše, Svinice, Rad, Malý Horeš, Kráľovský TV 6
Chlmec
Zatín
Zatín, Soľnička, Bôľ, Vojka, Poľany TV 5
Kucany, Oborín, Veľké Raškovce, Beša MI 4
Spôsob pozorovania
Pri kontrole sa hľadajú podozrivé rastliny s viditeľnými príznakmi z napadnutia spálou
jadrovín. O každej kontrole vypracuje fytoinšpektor „ZÁZNAM O VYKONANÍ KONTROLY“, v ktorom
podrobne zaznamená skontrolované časti pozemku s hostiteľskými rastlinami (počet radov,
párny, nepárny rad, kontrolované druhy – v RIS-e nahrávať v okne „Objekt kontroly“ do
poznámky) tak, aby mohla byť na základe toho urobená tak následná kontrola, ako aj
superkontrola. K tomuto záznamu treba priložiť vypracovaný náčrtok podľa prípadov
uvedených vyššie. Uvedené dokumenty fytoinšpektor založí na pracovisku.
Fytoinšpektor je povinný v Zázname o odbere vzorky – B označiť, či sa jedná
o vzorku symptomatickú alebo nesymptomatickú.
Spôsob odberu vzoriek
Bezpríznakovú vzorku tvorí v zásade 100 ks výhonkov dlhých 10 cm nasledovne:
- z jednoročných alebo dvojročných výpestkov v škôlke sa odoberá po 1 výhonku z 1
rastliny ako priemerná vzorka z jednej dávky, v množstve 100 kusov výhonkov. V
každom prípade treba zvážiť podľa situácie a po dohode s pestovateľom odber celých
stromčekov alebo jednotlivých konárikov z viacerých stromčekov tej istej dávky.
Odbor ochrany rastlín strana 21 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

- z materských rastlín sa odoberá minimálne 5 ks a maximálne 100 ks výhonkov dlhých 10
cm vždy iba z jedného stromu,
- zo sadov sa odoberá po 1 výhonku z 1 rastliny v množstve 100 výhonkov v rámci jednej
odrody (v prípade, ak by bolo možné dokladovať pôvod, tak odber urobiť z jednej dávky).
Náradie je potrebné pred odberom jednotlivej vzorky dôkladne dezinfikovať 70 %
etanolom alebo ponorením do dezinfekčného prostriedku SAVO v riedení 1:10 s vodou.
Poznámka: Snažiť sa vyberať stromčeky (konáriky) s poškodením (fyziologickým,
mechanickým a pod.) na ktorých je vyššia pravdepodobnosť vstupu / výstupu infekcie
a potenciálneho šírenia baktérie do okolia.
Príznakovú vzorku tvorí minimálne 5 ks výhonkov dlhých okolo 30 cm. Výber
vzorkovaných rastlín sa riadi rovnakými pravidlami ako pri bezpríznakových vzorkách.
Vzorky odoberáme rezom na konárový krúžok alebo skrátením osi výhonku na iný
vhodne rastúci letorast.
V prípade odberu vzorky z kôry starších konárov (zimné lézie) postupujeme tak, že
žabkou (alebo iným vhodným nožom) vyrežeme postihnutú časť kôry až do zdravého pletiva
a ranu následne zatrieme štepárskym voskom, alebo zmesou latexu a širokospektrálneho
fungicídu.
Náradie je potrebné po každom reze príznakovej časti dôkladne dezinfikovať 70%
etanolom alebo ponorením do dezinfekčného prostriedku SAVO v riedení 1:10 s vodou.
Najvhodnejším termínom odberu je obdobie 3-5 dní po daždi. V dlhotrvajúcom
suchom období niekoľkých týždňov je odber nevhodný.
Počiatočná eradikácia formou orezávania príznakových výhonkov bude v prípade
príznakových rastlín vykonávaná okamžite alebo tesne po odbere vzorky ešte pred vydaním
laboratórneho výsledku rozboru samotnými pestovateľmi za účasti fytoinšpektora.
Nezabudnúť vyplniť v RISe (v objekte kontroly):
• Množstvo.
• Výmera.
• Typ výsadby.
• Druh.
Baktériová krúžkovitosť zemiaka (Clavibacter michiganensis subsp.
sepedonicus), Hnedá hniloba zemiaka (Ralstonia solanacearum)
BAYER KÓD: CORBSE
BAYER KÓD: PSDMS3
UPOZORNENIE: TÁTO METODIKA SA TÝKA PRIESKUMU VYKONÁVANÉHO V PORASTOCH POČAS
VEGETÁCIE !
Hostiteľské rastliny
Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus
1. Zemiak – rastliny a hľuzy sadivových zemiakov, konzumných zemiakov;
samovysadených zemiakov na pozemkoch v bezpečnostnom pásme.
Ralstonia solanacearum
Hostiteľské rastliny, na ktorých sa prejavujú viditeľné príznaky z napadnutia
hnedou hnilobou zemiaka:
Odbor ochrany rastlín strana 22 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

a) Zemiak – rastliny a hľuzy sadivových zemiakov, konzumných zemiakov;
samovysadených zemiakov na pozemkoch v bezpečnostnom pásme.
b) Rajčiak – najmä porasty priesad určené na výsadbu na účely ďalšieho
pestovania. Taktiež porasty rajčiakov pestované z predpestovaných priesad
a z priameho výsevu.
c) Buriny z čeľade ľuľkovité (Solanaceae): ľuľok sladkohorký (Solanum
dulcamara) a ľuľok čierny (Solanum nigrum).
d) Závlahová voda používaná na zavlažovanie porastov zemiakov alebo
rajčiakov a odpadová voda z priemyselných prevádzok spracovávajúcich
zemiaky, napr. na lupienky alebo na výrobu polotovarov).
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus
Na infikovaných rastlinách sa choroba prejavuje rôznymi príznakmi. Keďže sa
prejavujú neskôr v priebehu vegetácie (pri dokvitaní), ľahko sa môžu zameniť za pleseň
zemiakovú (Phytophthora infestans), vädnutie (Verticillium albo-atrum) alebo s usychaním.
Prvé príznaky vädnutia sa objavujú na spodných listoch buď na celej rastline alebo iba na
jednej strane jednej stonky. Okraje listov sa zvinujú smerom nahor a ich povrch stráca svetlo
lesklý vzhľad. Farba listov sa mení na nevýrazne svetlo zelenú, neskôr na sivozelenú
s náhodnou strakatosťou, potom na žltú až nakoniec listy hnednú a usychajú. Na priečnom
reze infikovanej stonky nevidieť na cievnych zväzkoch farebné zmeny. Pri suchom a teplom
počasí sa príznaky zvýrazňujú.
K infekcii hľúz dochádza cez stolóny. Prvé infekcie sa dajú zistiť na priečnom reze
pupočnej strany hľuzy, ako úzke sklovité až krémovo žlté oblasti najmä okolo cievnych
zväzkov, v blízkosti oblastí kde stolóny končia. Pri neskorších infekciách je typické, že všetky
cievne zväzky sú obklopené úzkou, žltkastou až svetlo hnedou oblasťou. V neskorších fázach
táto oblasť aj prstence cievnych zväzkov mäknú. Charakteristické je, že po stlačení hľuzy sa
pletivo vo vnútri cievneho zväzku ľahko oddelí od pletiva vo vnútri a vytekajú prúžky
krémovo sfarbeného slizu, ktorý sa podobá na syr a nezapácha. V týchto pokročilejších
štádiách je možné pozorovať taktiež vonkajšie príznaky. Patria k nim hrdzavé, až hnedé
škvrny vytvárajúce sa okolo očiek. Na šupke vznikajú nepravidelné, zvyčajne hviezdicovité
praskliny. Popraskané hľuzy sú veľmi náchylné na sekundárne infekcie hnilobnými
mikroorganizmami, ktoré prekrývajú príznaky krúžkovitosti. Mierne infekcie náchylných aj
tolerantných odrôd môžu spôsobovať tzv. latentnú infekciu dcérskych hľúz. Prítomnosť
latentnej infekcie je možné zistiť iba pomocou špeciálnych diagnostických metód.
Príznaky na hľuzách sa zamieňajú s príznakmi spôsobenými baktériami Ralstonia
solanacearum.
Baktéria sa šíri napadnutými hľuzami. Infekcia sa rozširuje aj mechanicky náradím pri
krájaní hľúz pred výsadbou. Baktériová krúžkovitosť zemiaka je nebezpečné ochorenie, ktoré
znehodnocuje sadivo a znižuje úrodu.
Ralstonia solanacearum
Na zemiakoch
Prvým viditeľným príznakom na nadzemnej časti rastliny je vädnutie listov na
koncoch stoniek počas horúcich dní a ich opätovné vzpriamenie sa v priebehu noci. Rastlina
napokon nie je schopná prijímať dostatok vody a hynie. S rozvojom choroby sa na stonkách
môžu objaviť pruhovité hnedé vpadnuté miesta 2,5 cm nad povrchom pôdy. Listy majú
bronzovité zafarbenie. Ak sú cievne zväzky rozrezané a stlačené, vyteká z nich do biela
sfarbený bakteriálny sliz. Vonkajšie príznaky môžu, ale nemusia, byť viditeľné, v závislosti
na vývoji choroby môžu byť príznaky zamenené s krúžkovitosťou (Clavibacter
Odbor ochrany rastlín strana 23 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

michiganensis subsp. sepedonicus). Avšak R. solanacearum je možné rozoznať podľa
bakteriálneho slizu, ktorý obyčajne vyteká z očiek v mieste pripojenia stonky k pupočnej časti
napadnutej hľuzy. Keď tento bakteriálny sliz vyschne, zemina pri očkách sa prilepí k hľuze.
Na priereze hľuzy je možné vidieť hnednutie, odumieranie prstenca vodivých pletív
a pletiva v okolí 0,5 cm po obidvoch stranách cievnych zväzkov. Na reznej ploche sa na
prstenci cievnych zväzkov obvykle objaví krémový bakteriálny sliz. Pletivo hľuzy zostáva
pevné. Na povrchu hľuzy sú tmavo purpurové škvrny. V neskoršom štádiu infekcie sa
nekrózy sfarbujú do tmavohneda a pletivo sa rozkladá, pričom sa vytvárajú duté miesta.
Uvedené príznaky sa odlišujú od príznakov baktériovej krúžkovitosti, ktorá sa začína
prejavovať žltnutím, niekedy sklovitosťou pletiva cievnych zväzkov až do niekoľkých mm od
cievneho zväzku. Toto okolité pletivo sa sfarbuje do žlta až žltohneda a je zhnednuté alebo
rozpadnuté. Po jemnom stlačení hľuzy, vyteká z nej svetlo krémová hmota podobajúca sa na syr.
V neskoršom štádiu sa vonkajšia časť môže oddeliť od vnútornej časti. Vonkajší povrch hľuzy môže
byť popraskaný. Rastliny, ktorých nadzemné orgány uhynuli v dôsledku R. solanacearum môžu
poskytovať zdravé aj choré hľuzy. Na rozdiel od toho rastliny bez akýchkoľvek príznakov choroby na
nadzemných orgánoch môžu produkovať napadnuté hľuzy.
Pri napadnutí hľúz uvedenými baktériozami dochádza v neskorších fázach k ich
sekundárnym hnilobám.
Na rajčiakoch
Na rastlinách rajčiaka bývajú ako prvé napadnuté mladé listy. Na pohľad ostávajú
povädnuté avšak bez príznakov. Ak sú pre patogéna vytvorené vhodné podmienky (teplota
pôdy asi 25 o C pri nasýtenej vzdušnej vlhkosti), vädnutie celej rastliny môže byť okamžité.
V prípade menej priaznivých podmienok pre patogéna (teplota pôdy pod 21 o C) sa choroba
prejavuje pomalšie a na stonke sa vytvorí veľký počet postranných korienkov. Na stonke
možno pozorovať slizovitý pás, čo je viditeľným znakom nekrózy cievneho systému. Cievne
zväzky sú zhnednuté a po priečnom prerezaní stonky môžu z nich vytekať kvapky bieleho
alebo žltkastého baktériového slizu.
Dátum a počet pozorovaní
Na zemiakoch
Príznaky baktériovej krúžkovitosti (Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus) sú
v klimatických podmienkach Európy zriedkavo spozorovateľné na poli a často iba koncom
ročného obdobia. Príznaky sú často zastreté a zameniteľné s príznakmi iných chorôb alebo
mechanického poškodenia. Kontrolu a súčasne odber vzorky zemiakov na prítomnosť
bakterióz zemiakov je potrebné vykonať jedenkrát v priebehu roka (pre Ralstonia
solanacearum je vhodný už jún) v období, keď sú hľuzy vyvinuté, to znamená najskôr 1
mesiac, avšak najneskôr 2 týždne pred zberom.
Pri kontrole pestovateľov s výskytom treba mať vypracovanú mapu pestovateľa pre
každý hospodársky rok od zaznamenaného výskytu so zaznačeným osevným postupom
s osobitným dôrazom na kontaminovaný pozemok, na ktorom sa musí sledovať aj
samovýsadba zemiakov. Pravdepodobne kontaminované pozemky taktiež podliehajú
sprísnenej kontrole.
Upozorňujeme na priebežné vypĺňanie „Tabuliek výskytu bakterióz zemiakov
k opatreniam pre pozemky“ podľa zápisu z porady v októbri 2008 v časti Ing. Csandu.
Odbor ochrany rastlín strana 24 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Ralstonia solanacearum
Na rajčiakoch a iných miestach potenciálneho výskytu patogéna – pozorovanie treba vykonať
jedenkrát za sezónu.
Rastliny rajčiaka treba pozorovať v produkčných porastoch v skleníkoch,
fóliovníkoch, ako aj na poliach.
Rastliny ľuľka sladkohorkého (Solanum dulcamara) treba pozorovať najmä v blízkosti
tokov povrchovej vody a iných lokalitách, ktoré sú jeho prirodzeným biotopom. Každé
pracovisko oblastnej fytoinšpekcie v obvode svojej pôsobnosti skontroluje 1 tok v dĺžke
minimálne 1,0 km. Jednu vzorku tvorí 1 až 2 rastliny.
Rastliny ľuľka čierneho (Solanum nigrum) treba pozorovať na poľnohospodárskej
pôde, najmä v porastoch zemiakov a rajčiakov. Jednu vzorku tvorí 10 rastlín.
Zdroje povrchovej vody určenej na zavlažovanie alebo zdroje odpadových vôd, ktoré
sa odvádzajú zo zariadení na spracovanie a balenie (ďalej len „závlahové a odpadové vody“),
treba kontrolovať najmä v prípadoch, keď sa tieto používajú na zavlažovanie porastov
rajčiakov a zemiakov alebo tvoria odpad z prevádzok spracovávajúcich zemiaky (napr. na
výrobu lupienkov alebo iných polotovarov).
Rozpis počtu vzoriek vody
1. Závlahová voda – minimálne od 3 pestovateľov v mesiacoch V. – VIII., najmä počas
zavlažovania, teplota vody má byť nad 15 o C, preprava v chladničke pri teplote do 4-10 o C.
Jeden odber pozostáva z 2 alebo 3 vzoriek o objeme 100 ml.; vrchný prúd cca 30 cm pod
hladinou a spodný prúd toku v mieste čerpania + v prípade zavlažovania aj v mieste
výstreku zo zavlažovača. Vzorkovať budú najmä oblasti SC, DS, GA, KN, LV, NZ, TT,
VK, LC, RS, KS, TV a MI.
2. odpadová voda – v mesiacoch VI.-IX., 1 vzorka o objeme 100 ml.
Rozpis podnikov spracúvajúcich zemiaky:
sídlo podniku
okres
Kráľová pri Senci
BA
Veľký Biel
BA
BA 01
BA
Plavecké Podhradie – Studienka SE
Imeľ
KN
Hurbanovo
KN
Žiar n/H
ZH
Trstená
DK
Smižany
SN
Spišská Belá
PP
Do Záznamu o odbere vzorky – B treba napísať poznámku „Monitoring RS“.
Fľaštička so vzorkou musí byť uzavretá a označená papierovým samolepiacim štítkom.
Vzorky treba zasielať na identifikáciu do diagnostického laboratória v Bratislave, iba
v nevyhnutných prípadoch pre blízke okolie môžu byť zaslané do diagnostického laboratória
v Haniske.
Vzorky treba odoberať raz mesačne. Vzhľadom na jednoznačnú potrebu doručenia
vzoriek do laboratória do 24 hodín, vzorky treba odoberať deň pred poradou, pričom
odvoz z pobočky Zvolen sa bude riešiť vždy individuálne pri konkrétnom odbere
vzorky.
Odbor ochrany rastlín strana 25 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Pozorovanie a spôsob odberu vzoriek
Rýchly skríningový test cievnych zväzkov sa vykoná nasledovne: Odrežte stonku tesne
nad zemou a reznú plochu vložte do kadičky s vodou. Krátko potom začnú z cievnych zväzkov
samovoľne prúdiť vlákna baktériového slizu baktérií Ralstonia solanacearum. Žiadny iný
druh baktérie, spôsobujúci infekciu cievnych zväzkov pri zemiakoch a rajčiakoch, takýto
príznak nevyvoláva.
Postup pri kontrole porastov zemiakov
Fytoinšpektor v poraste zemiakov vizuálne kontroluje zdravotný stav rastlín
prechádzaním cez porast tak, že kontroluje súčasne 2 riadky vpravo a 2 riadky vľavo. Každá
dávka (zemiaky rovnakej odrody, stupňa množenia a pôvodu) sa kontroluje samostatne,
pričom sa kontroluje 100 rastlín (po 10 rastlín na 10 miestach) na každom hektári.
V prípade nájdenia podozrivej rastliny fytoinšpektor vykoná „Rýchly skríningový
test“ cievnych zväzkov. Následne vykope hľuzy podozrivej rastliny a pozdĺžnym rezom
vykoná ich vizuálnu kontrolu. Po rozrezaní hľúz fytoinšpektor čepeľ noža dôkladne
vydenzifikuje 70 % etanolom, aby nepreniesol prípadnú infekciu na iný porast. V prípade
pozitívneho Rýchleho skríningového testu alebo viditeľných príznakov na rozrezaných
hľuzách odoberie hľuzy z ďalších rastlín zemiaka, a to najmä v okolí podozrivej rastliny, ako
aj z iných rastlín v poraste tak, aby z každej dávky odobral vzorku 200 hľúz. Hľuzy zemiaka
musia byť vkladané do papierového vreca. Po odobratí 200 hľúz fytoinšpektor vrece zviaže
špagátom a spolu s vyplneným Záznamom o odbere vzorky – B odošle do diagnostického
laboratória v Bratislave alebo v Haniske, podľa toho ktoré je bližšie. Pracoviská zo západného
Slovenska a pracoviská MT, VK, PB, PD, ZA, CA a ZH na strednom Slovensku odošlú
vzorku do Bratislavy, pracoviská BB, DK, LM, LC, RS a ZV na strednom Slovensku
a pracoviská východného Slovenska odošlú vzorky do Hanisky.
Postup pri kontrole rajčiaka jedlého
Fytoinšpektor v poraste rajčiaka vizuálne skontroluje zdravotný stav rastlín
prechádzaním porastom tak, že kontroluje súčasne 2 riadky vpravo a 2 riadky vľavo. Na
každý hektár porastu skontroluje 100 rastlín (po 10 rastlín na 10 miestach). V prípade, že
porast je menší ako 1 ha, skontroluje 10% z celkového počtu rastlín.
V prípade výskytu príznakov na priesadách rajčiaka treba odobrať celé rastliny alebo
ich časti. Pri kontrole dospelého porastu rajčiaka vypestovaného z priesad v skleníku,
fóliovníku alebo priamou sejbou na poli je potrebné čistým dezinfikovaným nožom odobrať
výhonok umiestnený na najnižšej časti rastliny. Priamo na mieste produkcie ihneď po
odrezaní rastliny fytoinšpektor vykoná rýchly skríningový test cievnych zväzkov. Vždy treba
odoberať najmä tie časti rastliny, ktoré sa prejavujú príznakmi z napadnutia hnedou hnilobou
zemiaka. Avšak v prípade, že sa takéto rastliny nenachádzajú, treba odobrať výhonky
maximálne z 5 rastlín rajčiaka. Náradie treba dezinfikovať po každom odbere vzorky. Vzorku
treba zabaliť do vlhkého papiera, vložiť do vrecka z PVC a zaslať na laboratórne vyšetrenie.
Postup pri kontrole ľuľka sladkohorkého – Solanum dulcamara alebo ľuľka čierneho –
Solanum nigra
Rastliny ľuľka sladkohorkého aj ľuľka čierneho treba odobrať aj s koreňmi, ktoré
treba umyť od pôdy. Z jedného pozorovacieho miesta treba odobrať 1-2 rastliny ľuľka
sladkohorkého alebo 10 ks rastlín ľuľka čierneho. Vzorku treba zabaliť do vlhkého papiera,
vložiť do vrecka z PVC a zaslať na laboratórne vyšetrenie. Pre každú vzorku musí byť
vypísaný Záznam o odbere vzorky a uvedená poznámka „Monitoring RS“.
Odbor ochrany rastlín strana 26 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Požadované údaje
− Samostatné pozorovanie pre účely RIS-u tvorí pozorovanie:
o každej dávky pri pozorovaní porastov zemiakov,
o každého porastu pri pozorovaní porastov rajčiaka,
o každého miesta s výskytom sledovaných burín z čeľade Solanaceae,
o každého zdroja povrchovej vody alebo odpadovej vody pri ich pozorovaní.
Fytoinšpektor je povinný v Zázname o odbere vzorky – B označiť, či je vzorka
symptomatická alebo nesymptomatická (platí pre hľuzy a rastliny zemiaka a iné
hostiteľské rastliny).
Tracheomykózne odumieranie platanov (Ceratocystis fimbriata f. sp. platani)
BAYER KÓD: CERAFP
Hostiteľské rastliny
Hostiteľskými rastlinami pôvodcu tejto hubovej choroby sú; platan západný (P.
occidentalis), platan východný (P. orientalis) a ich kríženec platan javorolistý (Platanus x
hybrida, synonymum P. acerifolia).
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
V aleji platanov môžu byť napadnuté niektoré stromy, alebo skupiny stromov.
Choroba sa na začiatku prejavuje ojedinelými riedko olistenými konármi s viac-menej
chlorotickými listami. Na tej strane stromu, kde konár prirastá ku kmeňu alebo na konári
samom sa objavujú výrazné lézie a z ich stredu sa odumierajúca kôra sfarbuje do svetlohneda,
praská a drží na strome. Na okraji rany sa hojivý kalus nevytvára, často sa vytvárajú
modročierne vlákna alebo žilky oranžovej farby. Tieto príznaky z napadnutia sa najčastejšie
vyskytujú vo vyšších častiach stromu. Lézie sa šíria v strome rýchlosťou 1 – 2 m/rok. Ak sa
lézia rozšíri po celom obvode stromu alebo hlavného konára, začne sa kôra na vyčerpaných
častiach stromu sfarbovať do červenohneda. Na priečnom reze napadnutých konárov vidieť
modročierne, neskôr hnedé škvrny vretenovitého tvaru, ktoré sa šíria radiálne resp. viac menej
do strán.
Dátum a počet pozorovaní
Pozorovanie treba vykonať v priebehu vegetačného obdobia, keď sú platany olistené
v období máj až september. V priebehu obdobia pozorovania postačuje jedna kontrola každej
lokality s výskytom platanov. Platany treba kontrolovať aj v okrasných škôlkach, prípadne
materských výsadbách určených pre rozmnožovanie.
Spôsob odberu vzoriek
Keďže pôvodca tejto choroby napáda najmä drevo hostiteľských rastlín, na
diagnostický rozbor treba zasielať piliny alebo kúsky dreva z rastlín podozrivých z napadnutia
touto chorobou. Po odstránení kôry sa odoberie vzorka dreva z rozhrania zdravého
a napadnutého pletiva. Piliny alebo kúsky dreva je možné odobrať vrtákom (napr.
nebožiecom), sekerkou alebo nožíkom. V prípade podozrenia z napadnutia rastliny v okrasnej
škôlke treba odobrať celú rastlinu nakoľko vyššie uvedený spôsob odberu vzorky je
nepraktický. Vzorky po odobratí musia byť zabalené do mikroténového vrecka tak, aby
nevyschli a aby sa z nich piliny nedostali pri prevoze do vonkajšieho prostredia. Vzorka po
odobratí musí byť čím skôr doručená do diagnostického laboratória v Bratislave, Zvolene
a Košiciach.
Odbor ochrany rastlín strana 27 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

PREHĽAD LOKALÍT S VÝSKYTOM PLATANOV NA SLOVENSKU
podľa F. BENČAŤ: Atlas rozšírenia cudzokrajných drevín na Slovensku a rajonizácia ich pestovania. VEDA, 1982
platan západný - Platanus occidentalis L.
Okres Lokality s výskytom platana západného - Platanus occidentalis L.
Bardejov Giraltovce (kúpeľný park – Bardejov)
Bratislava-mesto Bratislava (botanická záhrada, parková zeleň na námestiach a uliciach, sad
Janka Kráľa – Petržalka)
Bratislavaokolie
sociálnej starostlivosti) a ostatná zeleň v obciach Marianka, Modra a Nová
Malacky (park MsNV), Rusovce (park SĽUK-u), Stupava (park Ústavu
Lipnica.
Dunajská Streda Čakany (parčík v obci), Gabčíkovo (park), Hubice (park), Kráľovičove
Kračany (park SPTŚ), Lehnice (park ZŠ), Opavský Sokolec (park Ústavu
sociálnej staristlivosti) a ostatná zeleň v obciach Dunajská Streda, Šamorín,
Vojka nad Dunajom a Veľká Paka.
Galanta Abrahám (park OÚNZ – liečebňa TBC), Galanta (park ONV), Košúty
(park), Sereď (park MsNV), Tomášikovo (park POU) a ostatná zeleň v obci
Kráľová nad Váhom.
Komárno Brestovec (parčík pri materskej škole), Komárno (Leninove sady) a ostatná
zeleň v obci Zlatná na Ostrove – Veľký Lél
Košice Barca (park SPTŠ), Budimír (park pri kaštieli), Drienovec (park pri kaštieli
POU), Jasov (park Ústavu sociálnej starostlivosti), Košice (park pri
železničnej stanici), Nižná Kamenica (park pri kaštieli), Šemša (park
Ústavu sociálnej starostlivosti) a ostatná zeleň v obci Hraničná pri Hornáde.
Levice Bohunice (park), H. Semerovce (park ZŠ), Lontov (parčík Ústavu sociálnej
starostlivosti), Svodov (park Ústavu sociálnej starostlivosti) a ostatná zeleň
v obciach Bielovce, Kukučínov, Levice, Nová Dedina a Turá.
Lučenec Čeláry (park Ústavu sociálnej starostlivosti), Nenince (parčík ZŠ), Nová
Ves (park Ústavu sociálnej starostlivosti), Sečianky (park JRD), Záhorce
(park LZ – Modrý Kameň).
Martin Martin (park ZŠ), Necpaly (park Detského domova) a ostatná zeleň v obci
Odbor ochrany rastlín strana 28 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Nitra
Prešov
Prievidza
Senica nad
Myjavou
Spišská Nová
Ves
Topoľčany
Trenčín
Trnava
Zvolen
Žiar nad
Hronom
Rakovo.
Beladice (park SOU), Horné Lefantovce (park Pamiatkostavu Bratislava),
Chrašťany (parčík MNV), M. Vozokany (park), Nitra (park Učebnorekreačného
strediska), Sľažany (park ZŠ), Tajná (park pri Detskom
domove), Topoľčianky (park Štátnych lesov), Výčapy – Opatovce (parčík
POU), Zlaté Moravce (park MsNV) a ostatná zeleň v obciach Beladice,
Klasov, Lúčnica nad Žitavou, Nemčiňany, Vráble a Zlaté Moravce.
Malý Šariš (park SPTŠ), Orkucany (parčík SPTŠ) a ostatná zeleň v obciach
Prešov a Veľký Šariš.
Bojnice (kúpeľný park)
Smrdáky (park Čsl. štátnych kúpeľov), Veľké Leváre (park Ústavu
sociálnej starostlivosti) a ostatná zeleň v obciach Popudinské Močidlany
a Radimov.
Bijacovce (park SOU)
Ostatná zeleň v obciach Bánovce nad Bebravou a Podlužany.
Kočovce (park Učebno-rekreačného strediska), Trenčianske Teplice
(kúpeľný park), Záblatie (park POU) a ostatná zeleň v obci Trenčín.
Hlohovec (park Ústavu sociálnej starostlivosti), Chtelnica (park ZŠ),
Piešťany (park na Ostrove a park Vojenského liečebného ústavu), Rakovice
(park POU), Sokolove (park Ústavu sociálnej starostlivosti), Trnava (park
MsNV), Voderady (park POU) a ostatná zeleň v obci Bučany.
Sliač (kúpeľný park), Zvolen (park Červenej armády)
Banská Štiavnica (botanická záhrada)
platan východný - Platanus orientalis L.
Okres Lokality s výskytom platana východného - Platanus orientalis L.
Bratislav-mesto Bratislava (botanická záhrada, medická záhrada, parková zeleň na
námestiach a na uliciach, park pri dome pionierov KG, sad J. Kráľa –
Petržalka).
Bratislavaokolie
Malacky (park MsNV).
Dunajská Streda Gabčíkovo (park), Hubice (park), Kráľovičove Kračany (park SPTŠ),
Rohovce (park ZŠ), Šamorín (ostatná zeleň), Veľká Paka (ostatná zeleň).
Galanta Sládkovičovo (parčík pri knižnici).
Komárno Čičov (park ZŠ), Dolný Peter (park), Komárno (Leninove sady), Zlatná na
Ostrove – Veľký Lél (ostatná zeleň).
Košice Košice (parčík u Dómu a Národného divadla, park J. A. Komenského,
parčík na nám. J. Fučíka, park pri nemocnici, park pri železničnej stanici,
park veterinárnej fakulty).
Levice Želiezovce (park MsNV), Žemberovce (park).
Lučenec Veliká n/Ipľom (ostatná zeleň), Vidiná (park Novohradského múzea).
Martin Turčianska Štiavnička (park MNV).
Nitra
Báb (park pri Výskumnom ústave tabaku), Beladice (park SOU), Lužianky
(ostatná zeleň), Mojmírovce (park ZŠ), Neverice (ostatná zeleň), Nitra
(mestské parky), Nové Sady (parčík), Topoľčianky (park Štátnych lesov),
Zlaté Moravce (park MsNV).
Odbor ochrany rastlín strana 29 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Nové Zámky
Považská
Bystrica
Prievidza
Rožňava
Senica nad
Myjavou
Topoľčany
Trnava
Zvolen
Štúrovo (ostatná zeleň)
Pruské (park SOU).
Nováky (park MsNV)
Betliar (park okolo kaštieľa).
Veľké Leváre (park Ústavu sociálnej starostlivosti)
Koniarovce (bývalá súkromná záhrada Siebertovej)
Hlohovec (park Ústavu sociálnej starostlivosti, ostatná zeleň), Piešťany
(zeleň na kúpalisku Eva, park na Ostrove), Trnava (park MsNV), Voderady
(park POU).
Kováčová (kúpeľný park), Krupina (parčík MsNV)
platan javorolistý - Platanus x hybrida BROT. (P. acerifolia (Ait.) Willd.
Odbor ochrany rastlín strana 30 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Okres Lokality s výskytom platana javorolistého - Platanus x acerifolia (Ait.)
Willd..
Banská Bystrica Banská Bystrica (park MNV),
Bardejov Lipová (parčík Ústavu sociálnej starostlivosti), Komárov (park pri JRD),
Bratislava-mesto Rusovce (park SĽUK-u), Bratislava (Botanická záhrada, parková zeleň na
námestiach a uliciach, PKO-park kultúry a oddychu, Sad J. Kráľa –
Petržalka)
Bratislavaokolie
Bernolákovo (park SPTŠ),
Čadca -
Dolný Kubín -
Dunajská Streda Kráľovičove Kračany (park SPTŠ),
Galanta Sereď (park MsNV), Sládkovičovo (parčík pri knižnici) Tomášikovo (park
POU).
Humenné Jabloň (park Ústavu sociálnej starostlivosti), Snina (park SOU), Udavské
(park štátnych lesov), Humenné (park MNV), Kamenica nad Cirochou
(park MNV),
Komárno Hurbanovo – Sesíleš (parčík ŠM), Zlatná na Ostrove – Horná Zlatná (parčík
pri JRD), Číčov (park ZŠ), Nová Stráž (park Ústavu sociálnej
starostlivosti), Komárno (parčík hotela Európa), Kravany nad Dunajom
(park POU),
Košice Košice (botanická záhrada P. J. Šafárika, parčík u Dómu a Národného
divadla, park pri nemocnici), Slanec (park MNV),
Levice Krškany (záhrada OÚNZ),
Liptovský -
Mikuláš
Lučenec Kokava nad Rimavicou (parčík ZŠ), Halič-Zámok (park Ústavu sociálnej
starostlivosti), Lučenec (park MsNV),
Martin Turčianska Štiavnička (park MNV), Martin (botanická záhrada),
Turčianske Teplice (kúpeľný park
Michalovce Rakovec nad Ondavou (park (ZŠ), Michalovce (parky MsNV), Sobrance
(kúpeľný park), Jenkovce (park MNV), Bracovce (park ZŠ), Pavlovce nad
Uhom (park MNV),
Nitra
Topoľčianky (park štátnych lesov), Vieska nad Žitavou (Arborétum
Mlyňany), Ivanka pri Nitre (park MNV).
Nové Zámky Komjatice (bývalý park), Veľká Maňa (park), Trávnica (park ZŠ), Lipová
(parčík Ústavu sociálnej starostlivosti), Palárikovo (park), Nové Zámky
(park nemocnice), Rúbaň (park charitného domu), Šarkan (park pri JRD),
Poprad -
Považská
Bystrica
Dolný Lieskov (park Ústavu sociálnej starostlivosti), Horovce (park
OÚNZ), Ladce (park Osobitného odborného učilišťa), Pruské (park SOU),
Klobušice (park reštaurácií Pov. Bystrica /býv. POU),
Prievidza Bystričany-Chalmová (park SPTŠ),
Rimavská
Sobota
Leváre-Strelnice (park odevných závodov Šafárikovo), Hrachovo (park
osobitnej internátnej školy), Veľký Blh (park Ústavu sociálnej
starostlivosti), Valice-Nižná Valice (park MNV), Tornaľa-Šafárikovo (park
MNV), Tornaľa-Behynce (parčík MNV), Rimavská Sobota (park SPTŠ),
Rožňava Betliar (park okolo kaštieľa), Licince (park ŠM)
Senica nad Rohov (park Ústavu sociálnej starostlivosti pre deti), Cerová-Lieskové
Myjavou (park MNV), Veľké Leváre (park Ústavu sociálnej starostlivosti)
Spišská Nová Spišský Hrhov (park Detského domova)
Ves
Topoľčany Uhrovec-Látkovce (parčík ŠM), Šišov (park ZŠ), Veľké Uherce (park
štátnych lesov), Kuzmice-Vítkovce (park Školského majetku SPTŠ),
Tovarníky (park MsNV), Hajná Nová Ves (park osobitnej internátnej
školy), Solčany (park MNV), Nitrianska Streda (park Obuva n. p.), Kovarce
Odbor ochrany rastlín (park MNV), Horné strana Obdokovce 31 (62) (park Ústavu Metodický sociálnej pokyn starostlivosti),
č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Kamanová Fax: 02 - 64 46 (parčík 20 84, e-mail: SÚPSOP ochrana@uksup.sk Bratislava), Oponice (park MNV),
Brodzany(park)
Trebišov Trebišov (park V. I. Lenina), Kazimír (park MNV), Biel (park MNV),

Rakovina javora (Eutypella parasitica)
BAYER KÓD:
Hostiteľské rastliny
Najčastejšie sa vyskytuje na javore cukrodarnom (Acer saccharum) a javore červenom
(A. rubrum). Občas sa vyskytuje na javore jaseňolistom (A. negundo), javore mliečnom (A.
platanoides), javore cukrovom (A. saccharinum), javore horskom (A. pseudoplatanus), A.
nigrum a A. pennsylvanicum. V Európe sa vyskytuje na javore horskom (A. pseudoplatanus)
a javore poľnom (A. campestre).
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Napadnutá kôra odumiera, mierne sa prepadáva a postupne sa odlupuje, pričom pri
staršej infekcii opadáva, tmavne do hneda a na okrajoch nekróz je ťažšie rozlíšiteľná
zatvrdnutá zdurenina (kalus). Kvôli pomalému progresu choroby sú príznaky v prvých rokoch
napadnutia málo výrazné. Nekróza rastie spolu so stromom a vzniká typická rakovina. Po 5 až
8 rokoch sa v centrálnej časti rakovinového nádoru začínajú objavovať peritéciá v ťažko
rozlíšiteľnej stróme. U niektorých hostiteľov napr. javor cukrodarný (A. saccharum) je okraj
nádoru často deformovaný a nádor má elipsovitý alebo predĺžený tvar. U javora horského (A.
pseudoplatanus), javora jaseňolistého (A. negundo) a javora mliečneho (A. platanoides) je
zatvrdnutie (kalusový nádor) obyčajne v tvare pravidelnej elipsy, aj keď niekedy môže byť aj
v tvare kruhu s nedeformovanými okrajmi. Strom, ktorý je dlhšie napadnutý Eutypella
parasitica môže mať úplne zdeformovaný kmeň a nechránené drevo môžu napádať ostatné
patogény. Charakteristický znak napadnutia Eutypella parasitica sú početné hýfové
prerastenia kôry v oblasti rakovinovej rany, obzvlášť na okrajoch nádoru, s tvorbou malých
tenkých výbežkov mycélia bielej až slabo krémovej farby. Zvyčajne sa vyskytuje jeden nádor
na jednom strome, ktorý je lokalizovaný na spodnejšej časti kmeňa.
Dátum a počet pozorovaní
Pozorovanie treba vykonať 1-x do roka v období január – október. Odber vzoriek máj
až september.
Spôsob odberu vzoriek
Keďže pôvodca tejto choroby napáda najmä drevo hostiteľských rastlín, na
diagnostický rozbor treba zasielať piliny alebo kúsky dreva z rastlín podozrivých z napadnutia
touto chorobou (najmä z miest kde sa vytvoril nádor). Po odstránení kôry sa odoberie vzorka
dreva z rozhrania zdravého a napadnutého pletiva. Piliny alebo kúsky dreva je možné odobrať
vrtákom (napr. nebožiecom) sekerkou prípadne nožíkom. Vzorky po odobratí musia byť
zabalené do mikroténového vrecka tak, aby nevyschli a aby sa z nich piliny nedostali pri
prevoze do vonkajšieho prostredia. Vzorka po odobratí musí byť čím skôr doručená do
diagnostického laboratória v Bratislave, Zvolene a Košiciach.
Monilióza (Monilinia fructicola (Winter) Honey, konídiové štádium: Monilia
fructicola Batra)
BAYER KÓD: MONIFC
Odbor ochrany rastlín strana 32 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Hostiteľské rastliny
Hlavnými hostiteľskými rastlinami tejto choroby sú ovocné stromy z čeľade ružovité
(Rosaceae), kam patria najmä broskyňa a iné druhy rodu Prunus spp., v menšej miere jablone
a hrušky; huba sa môže objaviť aj na dulovci (Chaenomeles), hlohu (Crataegus), duli
(Cydonia) a mišpuli (Eriobotrya). V Japonsku nedávno zistili výskyt M. fructicola aj na
hrozne.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Monilinia fructicola môže byť principiálne odlíšená od inej moniliózy len na základe
laboratórneho rozboru. Choroba sa vyskytuje častejšie na broskyniach a nektarínkach, ale aj
na iných kôstkovinách, a tiež na jadrovinách. Podobne ako domáce druhy M. laxa a M.
fructigena spôsobuje M. fructicola hnilobu plodov, pričom sa na plodoch vytvárajú hnilobné
škvrny, ktoré sa postupne rozrastajú a dochádza k hnilobe celého plodu. Na nekrotických
častiach plodov sa vytvárajú vankúšiky a povlaky konídií. Pri M. fructicola a M. laxa sú
väčšinou sivo sfarbené, pri M. fructigena majú vankúšiky spór skôr žltohnedé sfarbenie.
Napadnuté plody často mumifikujú. Patogén spôsobuje aj poškodenie kvetov, letorastov
a vetvičiek, kde spôsobuje moníliovú spálu. Infikované kvety hnednú, vädnú a v konečnej
fáze odumierajú. Na napadnutých vetvičkách sa tvoria oválne lézie, vetvičky nad miestom
infekcie hnednú a odumierajú.
Dátum a počet pozorovaní
Pozorovanie treba vykonávať v ovocných sadoch a matečniciach. Výskyt príznakov
z napadnutia treba v priebehu vegetácie pozorovať dvakrát. Prvýkrát v období krátko po
odkvitnutí, keď je možné pozorovať uschnuté kvety v dôsledku infekcie. Druhýkrát v období
dozrievania (možnosť pozorovať nápadne rozsiahle infekcie na dozrievajúcom ovocí) až do
konca novembra (možnosť pozorovania mumifikovaných plodov).
Spôsob odberu vzoriek
Keďže pôvodca tejto choroby sa prejavuje na konárikoch, listoch a plodoch
hostiteľských rastlín, na diagnostický rozbor treba zasielať tieto časti rastlín podozrivých
z napadnutia. Podozrivé časti rastlín treba odtrhnúť alebo odstrihnúť (konáriky, listy, plody).
Zamerať sa treba aj na obchodnú sieť, hlavne pôvodom z mimoeurópskych krajín. Vzorky po
odobratí musia byť zabalené do mikroténového vrecka tak, aby nevyschli a aby nedošlo k ich
znehodnoteniu. Vzorka po odobratí musí byť čím skôr doručená do diagnostického
laboratória OD ÚKSÚP v Bratislave.
Krajiny s výskytom – India, Japonsko, Južná Kórea, Taiwan, Jemen, Zimbabwe,
Karibik všeobecne, Stredná Amerika všeobecne, Južná Amerika všeobecne, Argentína,
Bolívia, Brazília, Kanada, Ekvádor, Guatemala, Mexiko, Panama, Paraguaj, Peru, Spojené
Štáty, Uruguaj, Venezuela, Austrália, Nová Kaledónia a Nový Zéland.
Zaznamenané výskyty v Európe: Francúzsko, Rakúsko, Taliansko, Španielsko,
Grécko, Česká republika, Maďarská republika, Slovenská republika (r. 2006, 2007 – vzorky
z dovozu, 2008 – dovoz aj vzorka domáceho pôvodu, 2009 – vzorka z dovozu).
Nezabudnúť vyplniť v RISe (v objekte kontroly):
• Druh.
• Množstvo.
• Typ výsadby – sad, škôlka, voľná príroda, záhrada, obchodná sieť.
Odbor ochrany rastlín strana 33 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Sypavky na borovici – Mycosphaerella dearnessii M. E. Barr (syn. Scirrhia
acicola (Dearness) Siggers,) a Mycosphaerella pini E. Rostrup (syn. Scirrhia
pini Funk et K. Parker)
BAYER KÓD: SCIRAC, SCIRPI
Mycosphaerella dearnessii – je karanténna na všetkých rastlinách borovice, okrem plodov
a osiva.
Mycosphaerella pini – je karanténna na rastlinách borovice určených na pestovanie, okrem
osiva.
Hostiteľské rastliny
Mycosphaerella dearnessii
Hostiteľskými rastlinami môžu byť všetky druhy rodu borovica Pinus sp. V oblasti
EPPO regiónu majú najväčší význam borovica lesná (P. sylvestris), borovica stočená (P.
contorta), borovica hladká – vejmutovka (P. strobus), borovica halepská (P. halepensis), P.
miricana, borovica močiarna (P. palustris), borovica prímorská (P. pinaster), borovica
píniová (P. pinea), P. radiata, P. taeda. Niektoré druhy, ako napr. borovica Banskova (P.
banksiana), sa prejavujú vysokou odolnosťou, a smrek biely (Picea glauca) po umelej
infekcii čiastočnou citlivosťou voči patogénovi.
Mycosphaerella pini
Hlavnými hostiteľskými rastlinami sú druhy rodu borovica Pinus sp. a množstvo
ďalších, medzi ktoré Gibson zaradil aj duglasku tisolistú (Psedotsuga menziesii) a smrekovec
opadavý (Larix decidua). Medzi najvýznamnejšie druhy z oblasti EPPO regiónu patria
borovica lesná (P. sylvestris), borovica čierna (P. nigra), P. canariensis, borovica stočená (P.
contorta), borovica halepská (P. halepensis), P. muricata, borovica píniová (P. pinea),
borovica ťažká (P. ponderosa), P. radiata, P. thunbergii. Mnohé druhy borovíc, ktoré
pochádzajú zo Strednej Ameriky sú odolné alebo imúnne. Borovica čierna (P. nigra) sa
v Európe (južné Nemecko) prejavuje ako čiastočne citlivá, zatiaľ čo borovica lesná (P.
sylvestris) býva málo napadnutá a to aj vtedy ak bola pod infekčným tlakom napadnutej
borovici čiernej (P. nigra). Prvýkrát popísal na smreku túto chorobu Lang v roku 1987.
Opis príznakov napadnutia škodlivým organizmom
Mycosphaerella dearnessii
Prvé príznaky napadnutia na borovici lesnej (Pinus sylvestris) sú viditeľné začiatkom
augusta až v septembri a to na starších ihliciach, na ktorých sa vytvárajú žlté živicou nasýtené
škvrny s priemerom cca. 3 mm, ktoré neskôr hnednú uprostred a sú ohraničené zreteľne žltooranžovým
okrajom. Neskôr poškodené miesta splývajú a ihličie charakteristickým spôsobom
uschýna, pričom celá ihlica zhnedne a predčasne opadne v období neskorej jesene až
skorej zimy. V slabo napadnutých lesných porastoch opadáva iba 2 – 3 ročné ihličie. Ako
náhle sa však intenzita napadnutia zvyšuje, stromy zhadzujú aj nové ihličie. Pri
niekoľkoročnom opakovaní tejto situácie, môže dôjsť k odumieraniu konárov alebo celých
stromov. Príznaky môžu byť zamenené aj s inými patogénmi, vrátane M. pini a niektorými
sypavkami z rodu Lophodermium a Ploioderma.
Mycosphaerella pini
Choroba sa podobne ako M. dearnessii objavuje prvýkrát na starších ihliciach
v podobe žltých alebo žltohnedých škvŕn v mieste infekcie. Tieto škvrny neskôr tmavnú
(hrdzavejú až hnednú) a rozširujú sa po celom obvode ihlíc. Na hostiteľských rastlinách
s vysokou citlivosťou voči patogénovi sa prejavujú ako červené pruhy (hýfami huby je
v napadnutom ihličí produkovaný fytotoxín dothistromin), zatiaľ čo na iných hostiteľských
rastlinách môžeme vidieť iba jednotlivé sčervenané alebo zažltnuté ihličie. Najnápadnejšie sú
Odbor ochrany rastlín strana 34 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

príznaky v máji až júni, kedy sa na ihliciach infikovaných ešte v predchádzajúcom roku
vytvárajú bradavičnaté útvary, pod ktorými sa vyvíjajú plodnice imperfektného štádia –
acervuly. Typické acervuly v počte 1 – 30 sú pozorovateľné predovšetkým na odumretých
ihliciach, čo je dôležité pre medzisezónne prežívanie huby. Ako náhle sa choroba rozvinie,
postupuje aj ich následné opadávanie smerom od bázy konárov k novým prírastkom.
Konečné potvrdenie patogénov je možné iba na základe laboratórneho rozboru zrelých
konídií.
Dátum a počet pozorovaní
Pozorovanie treba vykonávať priebežne počas celého roka, pričom sa treba zamerať na
zdravotný stav ihličia. Najvhodnejší čas pre odber vzoriek je august až november (dozrievanie
konídií). Kontrolu treba vykonať jedenkrát v lesných a okrasných škôlkach, ako aj okrasných
parkoch. Kontrolu je nevyhnutné vykonať tam, kde bol výsadbový materiál hostiteľských
rastlín dovezený zo zahraničia.
Krajiny s výskytom:
- Mycosphaerella dearnessii – Česká republika, Rakúsko, Chorvátsko, Francúzsko,
Nemecko, Švajčiarsko, Čína, Gruzínsko, Estónsko, Japonsko, Belize, Kanada, Kolumbia,
Kostarika, Kuba, Guatemala, Honduras, Jamajka, Mexiko, Nikaragua a Spojené Štáty;
- Mycosphaerella pini – Česká republika, Slovenská republika, Rakúsko, Bulharsko,
Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko,
Rumunsko, Španielsko, Švajčiarsko, Veľká Británia, Juhoslávia, Brunejský sultanát,
Gruzínsko, India, Japonsko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Južná Kórea, Nepál,
Pakistan, Filipíny, Srí Lanka (Cejlón), Keňa, Malawi, Južná Afrika, Svazijská republika,
Tanzánia, Uganda, Zambia, Zimbabwe, Argentína, Brazília, Kanada, Chile, Kolumbia,
Kostarika, Ekvádor, Guatemala, Honduras, Jamajka, Nikaragua, Spojené Štáty, Uruguaj,
Austrália, Nový Zéland a Papua Nová Guinea.
Spôsob odberu vzoriek
Keďže pôvodca tejto choroby sa prejavuje na ihliciach hostiteľských rastlín, na
diagnostický rozbor treba zasielať tieto časti rastlín podozrivých z napadnutia. Podozrivé časti
rastlín treba odtrhnúť (ihličie, konáriky). Vzorky po odobratí musia byť zabalené do
mikroténového vrecka tak, aby nevyschli a aby nedošlo k ich znehodnoteniu pre účely
následnej laboratórnej identifikácie zhnitím alebo uschnutím. Vzorka po odobratí musí byť
čím skôr doručená do diagnostického laboratória OD ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene alebo
Košiciach.
Náhle odumieranie dubov (Phytophthora ramorum)
BAYER KÓD: PHYTRA
Hostiteľské rastliny
Phytophthora ramorum má veľmi široký okruh hostiteľských rastlín (viac ako 130 druhov).
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené niektoré z nich:
slovenský názov
brusnica obyčajná
buk lesný
douglaska tisolistá
drimys
dub cezmínolistý
dub červený
vedecký názov
Vaccinium vitis-idaea
Fagus sylvatica
Pseudotsuga menziesii
Drimys sp.
Quercus ilex
Quercus rubra
Odbor ochrany rastlín strana 35 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

dub kosákovitý
gaštan jedlý
hamamel virgínsky
horčík
jahodovec obyčajný
javor
jedľa
kalmia širokolistá
kamélia
magnólia
orgován obyčajný
pagaštan konský
pieris
rododendron
sekvoja vždyzelená
smrek
smrekovec
tis obyčajný
vavrín
Quercus falcata
Castanea sativa
Hamamelis virginiana
Picris sp.
Arbutus unedo
Acer sp.
Abies sp.
Kalmia latifolia
Camellia sp.
Magnolia sp.
Syringa vulgaris
Aesculus
hippocastanum
Pieris sp.
Rhododendron spp.
Sequoia sempervirens
Picea sp.
Larix
Taxus baccata
Laurus
Pri monitoringu na území Slovenska je potrebné zamerať sa hlavne na všetky druhy
rododendrónov (Rhododendron spp.) (pre niektoré druhy je synonymum azalka) a kalín
(Viburnum spp.), kamélie, magnólie, duby, buky a v prípade podozrenia aj iné hostiteľské
rastliny.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Na duboch sú diagnostické znaky viditeľné najmä na väčších stromoch. Sprevádzané
sú sfarbením vonkajšej kôry od hnedej po čiernu farbu v spodnej časti kmeňa s presakujúcou
tmavočervenou miazgou (bežne nazývaná „krvácajúca rakovina stromov“). Táto nákaza sa
často objavuje v nižších častiach kmeňa, ale poškodenia sa môžu vyskytnúť aj v 20-metrovej
výške. Po odstránení vonkajšej kôry vidieť škvrnitú oblasť nekróz, odumreté a sfarbené
pletivo pod kôrou ohraničené čiernou líniou okolo okraja. Poranené časti môžu byť časom
osídlené chrobákmi. Výsledkom poškodenia kmeňa je často náhle odumretie stromu,
sprevádzané rýchlymi farebnými zmenami na listoch. Ochorenie nepoškodzuje korene. Na
živých rastlinách v Kalifornii sú príznaky rôzne, ale zvyčajne sú spojené so škvrnitosťou
listov a odumieraním konárikov.
Na rododendronoch (Rhododendron spp.) huba spôsobuje rany na konárikoch
a listoch. Napadnuté konáriky sa sfarbujú od hnedej po čiernu farbu, ktorá sa rozširuje pozdĺž
konárika a môže sa presunúť až do listu. Infekciu listov nemusí sprevádzať infekcia na
konároch. Na infikovaných listoch sú viditeľné tmavohnedé škvrny. Na koreňoch sa
Phytophthora ramorum, na rozdiel od iných druhov rodu Phytophthora, primárne nevyskytuje
a nespôsobuje poškodenia, i keď bola izolovaná už aj z týchto častí.
Na kalinách (Viburnum spp.) infekcia začína na báze kmeňa a rozširuje sa smerom
nahor, zapríčiňujúc vädnutie a napokon odumretie.
Dátum a počet pozorovaní
Termín – jedenkrát v období apríl až august (keď sú hostiteľské rastliny olistené).
Kontrolované miesta:
Odbor ochrany rastlín strana 36 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

- okrasné škôlky, matečnice určené pre rozmnožovanie,
- verejná zeleň (parky, mestská zeleň, botanické záhrady, cintoríny, ostatná
zeleň).
Spôsob odberu vzoriek
Keďže pôvodca tejto choroby napáda konáriky a listy hostiteľských rastlín, na
diagnostický rozbor treba zasielať tieto časti rastlín podozrivé z napadnutia touto chorobou.
Nakoľko rododendrony a kaliny sú kry, z podozrivých rastlín sa odstrihne celý podozrivý
konárik aj s listami (neposielať iba listy). V prípade podozrenia z napadnutia rastliny
v okrasnej škôlke je možné odobrať celú rastlinu, ak vyššie uvedený spôsob odberu vzorky je
nepraktický. Vzorky po odobratí musia byť zabalené do mikroténového vrecka tak, aby
nevyschli. Vzorka po odobratí musí byť čím skôr doručená do diagnostického laboratória OD
ÚKSÚP v Bratislave.
Háďatko ryžové (Aphelenchoides besseyi)
BAYER KÓD: APLOBE
Hostiteľské rastliny
Hlavnou hostiteľskou rastlinou v podmienkach Slovenska sú jahody. A. besseyi je
známy ako škodca ryže, ktorá sa v oblasti južného Slovenska (okresy Komárno, D. Streda)
pestovala približne 10 rokov od roku 1948. Rozšíreným je aj háďatko jahodové -
Aphelenchoides fragariae ktoré sa vyskytuje približne na 96 % jahodových plantáží pričom
spôsobuje až 30 % straty na úrode jahôd.
Opis príznakov napadnutia škodlivým organizmom
Na jahodách
Spôsobuje tzv. „letné krpatenie jahôd“. Príznaky na rastlinách sa prejavujú
skučeravením listov rastového vrcholu, ktoré majú iba veľmi krátke skrútené petioly, a neskôr
zhrubnutím celej rastliny. Stopky listov sú zhrubnuté a krátke. Rastliny majú zredukovaný
počet plodov, ktoré sú znetvorené a nerovnomerne dozrievajú. Príznaky na rastlinách jahôd sa
vyskytujú v lete, nakoľko A. besseyi vyžaduje pre svoj vývin teploty nad 25°C v porovnaní s
háďatkom jahodovým Aphelenchoides fragarie, ktorému vyhovuje chladná a vlhká jar a
príznaky sa vyskytujú skoro na jar.
Na ďalších hostiteľských rastlinách
A. besseyi sa môže živiť aj endoparaziticky napr. na Ficus elastica a Polianthes
tuberosa pričom sa prejavuje padaním listov a odumieraním listového pletiva.
Dátum, počet a miesto pozorovania
Pozorovanie treba vykonať odberom postihnutých častí hostiteľskej rastliny koncom
jari a v priebehu leta keď teploty dosiahnu 25°C. Nakoľko príznaky napadnutia háďatkom
A. besseyi sa na rastlinách jahôd prejavujú redukciou plodov a znetvorením listov, rastových
vrcholov a plodov, viditeľné sú v čase od kvitnutia do dozrievania jahôd.
Spôsob odberu vzoriek
Na laboratórny rozbor je potrebné zaslať časti postihnutej rastliny, t.j. zdeformované
zdurené listy, stonky a rastové vrcholy jahody. Zdeformované plody vzhľadom k tomu, že
obsahujú cukor a značné množstvo vody, čo spôsobí ich rýchle plesnivenie až hnitie,
nezasielať! Vzorku fytoinšpektor vloží do mikroténového vrecka a spolu s vyplneným
Záznamom o odbere vzorky – B odošle čo najrýchlejšie na spracovanie do diagnostických
laboratórií Odboru diagnostiky ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene a Košiciach.
Odbor ochrany rastlín strana 37 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Nezabudnúť vyplniť v RISe (v objekte kontroly):
• Množstvo.
• Skontrolovaná výmera.
Háďatko borovicové – Bursaphelenchus xylophilus STEINER et BUHRER, 1934
BAYER KÓD: BURSXY
Hostiteľské rastliny
Bursaphelenchus xylophilus podľa EPPO Commodity-Specific Phytosanitary Measures
Standard on Coniferae PM 8 ⁄ 2 (1) je hostiteľom na:
Abies – jedľa, Chamaecyperis – cypruštek, Cryptomeria – kryptoméria, Juniperus –
borievka, Larix – smrekovec, Picea – smrek, Pinus – borovica, Pseudotsuga – duglaska,
Taxus – tis, Tsuga – jedľovec.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Háďatko borovicové (pine wood nematode (PWN) Bursaphelenchus xylophilus) je
pôvodcom vädnutia borovíc. Háďatko napáda domáce druhy borovíc v Japonsku (Pinus
densiflora, Pinus thunbergii, Pinus luchuensis) už od začiatku 20. storočia. V Japonsku je
škodcom číslo jeden a rozšíril sa do Číny, Kórei a na ostrov Tchaj-wan. Háďatko pochádza zo
Severnej Ameriky (Kanada, USA, Mexiko) a predpokladá sa, že do Japonska sa zavlieklo
dovozom dreva začiatkom 20. storočia. Najnovšie sa zistilo, že napáda cudzokrajné druhy
borovíc vrátane Pinus sylvestris aj v USA, a to v teplejších, južne položených oblastiach
krajiny. V Severnej Amerike je B. xylophilus veľmi rozšírený v prirodzených porastoch
ihličín aj napriek obmedzenému výskytu vädnutia borovíc. V takýchto prípadoch
Bursaphelenchus xylophilus žije saprofytickým spôsobom a na mŕtve alebo odumierajúce
stromy sa prenáša prostredníctvom vektora, ktorým je v období kladenia vajíčok fúzač rodu
Monochamus. Takýto spôsob prenosu je bežný, kladenie vajíčok a vývoj háďatka sú úzko
prepojené, preto je rozšírenie tohto háďatka v rámci hostiteľského stromu veľmi obmedzené.
V roku 1999 bol výskyt háďatka borovicového zistený v Portugalsku a v roku 2008 prvý
výsky povrdený aj v Španielsku, a to na Pinus pinaster. Borovice (Pinus) sú najcitlivejším
druhom. Určujúcimi činiteľmi vývoja háďatka a odumierania stromov sú izoterma letných
teplôt a citlivosť stromov. Známym prenášačom háďatka sú vrzúniky rodu Monochamus spp.
(Coleoptera, Cerambycidae). Bursaphelenchus xylophilus je na veľké vzdialenosti prenášaný
ľudskou činnosťou.
Dátum a počet pozorovaní
Pozorovanie lesných porastov borovíc treba vykonať jedenkrát v období júl až
september.
Spôsob odberu vzoriek
Odber vzoriek sa uskutočňuje v miestach poškodených požerkami drevokazných
a lykokazných druhov hmyzu, najmä z miesta výletových otvorov po chrobákoch rodu
Monochamus a z miesta napadnutých hubami, ktoré spôsobujú farebné zmeny na dreve, tzv.
modranie dreva, z podozrivých stromov s príznakmi vädnutia a schnutia. Vzorky sa
neodoberajú zo zdravých vitálnych stromov. Vzorku dreva – kúsky dreva, piliny, hobliny,
štiepky a. i. je potrebné zabaliť do plastového vrecka a dôkladne uzavrieť, aby nevyschli,
a skladujú sa pri izbovej teplote na tmavom mieste. Hmotnosť vzorky cca 150 gramov.
Najvhodnejšie obdobie na odber vzorky je od júna do 15. septembra (v čase zberného
stínania). Vzorky dreva je najvhodnejšie odoberať z čerstvo zoťatých ihličnatých drevín
Odbor ochrany rastlín strana 38 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

alebo drevín, ale aj zo spadnutých stromov a stromov nachádzajúcich sa v bezprostrednej
blízkosti odumretých, spadnutých stromov. Podľa vlastného uváženia je možné pred
prieskumom kontaktovať pracovníkov lesných závodov na zistenie údajov o prípadnom
rozsiahlejšom nápadne rýchlom vädnutí borovíc v lesoch. V oblasti Záhoria a Spiša treba
okrem toho odobrať aj po 3 vzorky pilín z píl, ktoré spracúvajú ihličnaté dreviny, pričom
treba primerane zistiť aj lokalitu spracúvaného dreva. Cielene treba ovzorkovať borovicové
porasty pozdĺž hlavných dopravných ciest a uzlov a ihličnaté porasty, v blízkosti ktorých sa
nachádzajú sklady a miesta na spracovanie ihličnatých drevín. Takéto vzorky sa v poznámke
záznamu B označujú „Monitoring BX“.
Okrem toho treba odobrať:
- po 4 vzorky dreva alebo drevného obalového materiálu pôvodom z krajín EÚ a tretích krajín
– v poznámke záznamu B označovať „Monitoring WPM“
- vzorky drevného obalového materiálu zo zaregistrovaných sušiarní a registrovaných
výrobcov paliet v SR podľa prílohy č. 1 k prípisu 88/OOR/2011 – v poznámke záznamu B
označovať „Monitoring SK“
Vzorky zasielajte do diagnostických laboratórií OD ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene
a v Košiciach.
Nezabudnúť vyplniť v RISe (v objekte kontroly):
• Druh.
• Typ výsadby – určiť, či sa jedná o lesy alebo risk areas, čo sú lokality okolo miest
importu a drevospracujúceho priemyslu.
Háďatko (Ditylenchus destructor)
BAYER KÓD: DITYDE
Hostiteľské rastliny
Hlavnou hostiteľskou rastlinou sú zemiaky, ale príležitostne sa háďatko môže
vyskytovať aj na oddenkoch kosatca (Iris), na mrkve, petržlene, ďatelinovinách a na cesnaku.
Spolu je známych asi 70 druhov pestovaných rastlín a burín považovaných za hostiteľské
rastliny.
Opis príznakov napadnutia škodlivým organizmom
Na zemiakoch
Na nadzemných častiach rastlín zvyčajne nevidieť zreteľné príznaky napadnutia.
Rastliny vyrastajúce zo silne napadnutých hľúz neskôr zvyčajne hynú. Prvé príznaky
napadnutia sa na povrchu hľúz prejavujú malými sivými škvrnkami, ktoré sa rozširujú
a tmavnú. Po ošúpaní hľúz, sa objavia malé špinavo biele škvrny v inak pomerne zdravej
dužine. Tieto sa neskôr zväčšujú, tmavnú, sú hrubo zrnité a uprostred sa môže vytvoriť
nebadateľná dutinka.
Na silno napadnutých hľuzách sú zreteľné málo viditeľné vpadnuté plôšky
s rozpraskanou a zvráskavenou šupkou, ktorá sa miestami oddeľuje od dužiny, je veľmi tenká
tzv. papierová blana a vpadnutá do hľuzy. Dužina má vysušený a múkový vzhľad, a sfarbená
býva od sivastej až po tmavohnedú alebo čiernu. Túto farebnú zmenu spôsobuje druhotné
napadnutie hubami, baktériami a voľne žijúcimi háďatkami, ktoré môžu byť s druhom
Ditylenchus destructor ľahko zamenené.
Na kosatcoch a tulipánoch
Odbor ochrany rastlín strana 39 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Napadnutie obyčajne začína v oblasti koreňového krčku a rozširuje sa do dužinatých
šupiek. Spôsobuje sivé až čierne lézie: korene môžu byť čierne a listy slabo vyvinuté so
žltými vrcholkami.
Dátum, počet a miesto pozorovania
Pozorovanie treba vykonať v skladoch a rýchliarňach od naskladnenia zemiakov do
konca marca odberom hľúz hlavne s rozpraskanou zvráskavenou šupkou a počas vegetácie
odberom celých rastlín (nadzemná + podzemná časť – korene, hľuzy) podozrivých
z napadnutia. Odobrané hľuzy nesmú byť celé zahnité. Nakoľko príznaky napadnutia
háďatkom sú na rastlinách zemiakov slabo viditeľné, treba si podozrivé hľuzy všímať pri
monitoringu na CMS, RS a stolbure zemiaka, a to v porastoch aj v skladoch. Pozorovanie na
iných hostiteľských rastlinách (mrkve, repe, cvikle), ako aj na hľuzách, cibuľkách
a podzemkoch okrasných kvetov (dahlie, gladioly, irisy, tulipány atď.) treba vykonať
v skleníkoch, fóliovníkoch, ako aj na poliach odberom podozrivých vzoriek. Odber pôdnych
vzoriek treba vykonať počas vegetácie iba v prípade zistenia háďatiek rodu Ditylenchus
v hľuzách vzorkovaných na jar v skladoch. V takomto prípade fytoinšpektor pri odbere
pôdnych vzoriek postupuje rovnako ako pri odbere pôdnych vzoriek zeminy pri
zisťovaní výskytu rakoviny a háďatka.
Spôsob odberu vzoriek
Na laboratórny rozbor je potrebné zaslať hľuzy (minimálne 4 ks) hlavne
s rozpraskanou zvráskavenou šupkou, prípadne celé rastliny aj s koreňmi a hľuzami,
podozrivé hľuzy, cibule a podzemky okrasných rastlín. Vzorky po odobratí musia byť
zabalené do mikroténového vrecka tak, aby nevyschli a aby nedošlo k ich znehodnoteniu pre
účely následnej laboratórnej identifikácie uschnutím alebo zhnitím. Vzorku pôdy treba
odobrať z miesta odberu podozrivej rastliny s nedostatkami v raste alebo lokálnym
odumieraním z hĺbky koreňového systému. Pôdu treba vložiť do mikroténového vrecka, aby
nevyschla. Vzorka pôdy nesmie vyschnúť (háďatká v suchom prostredí hynú) a taktiež nemá
byť premočená. Za týmto účelom je vhodné vzorku pôdy zvlhčiť primeraným množstvom
čistej vody.
V prípade, ak fytoinšpektor nájde pri kontrole hľuzy podozrivé z výskytu háďatka
Ditylenchus destructor, tieto vloží do mikroténového vrecka a spolu s vyplneným Záznamom
o odbere vzorky – B odošle do diagnostického laboratória v Bratislave, Zvolene, Košiciach.
Strapka Palmiho (Thrips palmi)
BAYER KÓD: THRIPL
Hostiteľské rastliny
Thrips palmi
T. palmi môže napádať napr. papriku (Capsicum annuum), tekvicovité a okrasné
skleníkové rastliny, napr. aubergínia, paprika, chryzantéma, tekvica, cyklámen (Cyclamen),
fikus (Ficus) a orchidea (Orchideaceae).
Opis škodlivého organizmu a poškodení ním spôsobovaných
Thrips palmi
Je to teplomilná strapka, ktorá je takmer na nerozpoznanie od druhu Thrips tabaci.
Životný cyklus od vajíčka po vajíčko trvá pri teplote 25°C 17,5 dňa. Thrips palmi nemôže
prezimovať v našich podmienkach vo voľnej prírode. Pupárium sa nachádza v pôde. V ňom
sa vyvíjajú dospelce. Strapka je približne 1 mm veľká, telo je jasnožlté a štetiny sú černavé.
Tykadlá majú len sedem článkov, najväčší je šiesty - predposledný, na ktorého konci je
Odbor ochrany rastlín strana 40 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

nepatrný kužeľček tzv. stylus. Tykadlové články I. a II. sú bledé, niekedy takmer biele, druhý
je nepatrne tmavší, žltkastý, tretí až piaty sú pri tmavších jedincoch hnedé až červenohnedé,
pri svetlejších v spodnej tretine až polovici svetlejšie až svetložlté. Šiesty článok je tmavý.
Druhé larválne štádium sa sťahuje do pôdy. V našich skleníkových podmienkach by mohol
celý vývinový cyklus trvať 4 až 6 týždňov a môže sa opakovať niekoľkokrát za rok.
Ide predovšetkým o strapku kvetov, deformujúcu kvety a plody. Listy nadobúdajú
v dôsledku cicania bronzový nádych.
Dátum a počet pozorovaní
Pozorovania oboch druhov je potrebné vykonávať dvakrát za vegetačné obdobie
v máji až v auguste na okrasných rastlinách (aj na zemine v kvetináčoch) v rýchliarňach,
skleníkoch, ale aj vo voľnej prírode.
Spôsob odberu vzoriek
Odoberať treba najmä kvety a kvetné púčiky, prípadne listy, stonky, vyvíjajúce sa
plody, podozrivé z výskytu škodcu spolu so škodcom (vajíčka, larvy, imága). V prípade
rastlín menšieho vzrastu treba odobrať celú rastlinu aj s koreňovým systémom a zabezpečiť
rastlinu proti neprirodzenému odumretiu uschnutím, t. j. koreňový systém zbavený
nadmerného množstva substrátu navlhčiť a zabaliť do plastového vrecka. Vzorky podozrivé
na prítomnosť strapky Palmiho (Thrips palmi) fytoinšpektor odošle do diagnostického
laboratória v Bratislave, Zvolene, Košiciach.
Odchyt imág Thrips palmi sa vykonáva na modré lepové doštičky pričom na 10 - 200
m 2 pripadá 1 lepová doštička zavesená tesne nad povrchom rastlín. Modré lepové doštičky je
možné objednať u firmy Bio Tomal, 941 36 RÚBAŇ 23, tel./fax: 035/649 91 67. Lepové
doštičky s nachytaným hmyzom treba v zmysle tejto metodiky po vymenení doručiť do
príslušného diagnostického laboratória.
Molica tabaková (Bemisia tabaci)
BAYER KÓD: BEMITA
Hostiteľské rastliny
Pôvodné hostiteľské rastliny sú tropické a subtropické druhy maniok, bavlník,
povojník, tabak a rajčiak. Súčasne predstavuje okruh hostiteľských rastlín okolo 300
rastlinných druhov zo 63 čeľadí. Polyfágny biotyp „B“ škodcu poškodzuje skleníkové
zeleniny (paprika, tekvica, uhorky, šalát, rajčiak), okrasné rastliny (prýštec najkarší), približne
asi 600 druhov z čeľadí astrovitých, kapustovitých, pupencovitých, tekvicovitých,
prýštecovitých, vikovitých, slezovitých a ľuľkovitých.
Opis škodlivého organizmu a poškodení ním spôsobovaných
Imágo je približne 1 mm veľké. Telo je biele až žltkasté s dvoma pármi strechovito
zložených krídel a poprášené bi1elym voskovým popraškom. Vajíčka sú 0,2 mm dlhé. Pri
30°C sa z nich za 5-9 dní liahnu larvy. Pupárium je 0,7 mm dlhé a trvá 6 dní. Bemisia tabaci
sa dá od molice skleníkovej rozlíšiť len v štádiu pupária. Molica skleníková (Trialeurodes
vaporarium) má na rozdiel od Bemisia tabaci bočné steny kolmé k brušnej a chrbtovej stene,
majú typický tvar „krabičky sardiniek“. Rozhranie medzi bočnou a chrbtovou stenou pupária
molice skleníkovej je husto pokryté trichómami. Rozlíšenie dospelcov je možné len podľa
genitálií. Kopulácia dospelcov nastáva 15 – 20 hodín po liahnutí. Samičky sa dožívajú 60 dní,
samčekovia 9-17 dní. Samička nakladie približne 160 vajíčok. B biotyp škodcu má 11-15
generácií do roka.
Odbor ochrany rastlín strana 41 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Dátum a počet pozorovaní
Kontrola skleníkov, rýchliarní a fóliovníkov najmä registrovaných pestovateľov je
v dvoch termínoch v mesiacoch júl až november. Skleníky s rastlinami určenými na ďalšie
rozmnožovanie je potrebné kontrolovať 3-krát, a to v mesiacoch máj, júl a december.
Spôsob odberu vzoriek
Odoberajú sa listy alebo ich časti podozrivé z výskytu Bemisia tabaci, Na
identifikáciu sú potrebné pupáriá prilepené na liste, ktoré sa vyskytujú na spodnej strane
listov spolu s vajíčkami. Odobratú vzorku treba doručiť do diagnostických laboratórií OD
ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene a Košiciach.
Odchyt imág B. tabaci sa vykonáva na žlté lepové doštičky, pričom na každých 100 -
200 m 2 pestovateľskej plochy je potrebné nad porast umiestniť 1 lepovú doštičku. Žlté lepové
doštičky je možné objednať u firmy Bio Tomal, 941 36 RÚBAŇ 23, tel./fax: 035/649 91 67.
Lepové doštičky s nachytaným hmyzom treba po vymenení doručiť do príslušného
diagnostického laboratória v Bratislave, Zvolene a Košiciach.
Hrčiarka gaštanová (Dryocosmus kuriphilus)
BAYER KÓD: DRYCKU
Hostiteľské rastliny
D. kuriphilus napáda gaštan japonský Castanea crenata, gaštan americký Castanea
dentata, gaštan čínsky Castanea mollissima a gaštan jedlý Castanea sativa a ich hybridy. Nie
sú známe napadnutia divorastúcich druhov Severnej Ameriky gaštan nízky Castanea pumila
a Castanea alnifolia, ktoré veľmi často rastú popri napadnutých gaštanoch. Treba zdôrazniť,
že hrčiarka napáda iba rastliny z rodu Castanea spp., z ktorých sa na Slovensku vyskytuje
hlavne gaštan jedlý (Castanea sativa) a nie rastliny z rodu Aesculus spp. známe tiež ako
pagaštan konský.
Opis škodlivého organizmu a poškodení ním spôsobovaných
Dryocosmus kuriphilus je jednogeneračný partenogeneticky sa rozmnožujúci hmyz –
blanokrídlovce. Larvy prezimujú v skorých instarových štadiách v gaštanových púčikoch. Na
jar v období pučania dorastajúce jedince vychádzajú a spôsobujú tvorbu hálok /hrčiek/
v priemere 5 – 20 mm veľkých, zeleno alebo červenkasto sfarbených, ktoré sa tvoria
v polovici apríla na nových výhonkoch. Pred zakuklením larvy vyžierajú vnútro hálok 20 – 30
dní. V závislosti na lokalite a odrode prebieha kuklenie od polovice mája do polovice júla
a dospelce opúšťajú hálky od konca mája do konca júla. Všetko sú len samičky (samčekovia
tohto druhu neboli nikdy pozorovaní). Samičky kladú v júni až júli v zhlukoch po 3 – 5
vajíčok do vytvárajúcich sa púčikov. V niektorých púčikoch sa nachádza aj 20 – 30 vajíčok.
Každá samička môže naklásť spolu viac ako 100 vajíčok.. Samičky žijú krátko, asi 10 dní,
z toho si niekoľko dní vytvárajú chodbičku von z hálky. Hálky sú jednodutinové alebo
viacmiestne, často obsahujú časti rozvíjajúcich sa listov a stoniek. Po opustení hálok
dospelcami tieto schnú, zdrevnatejú a ostávajú na stromoch ešte viac ako dva roky.
Vajíčka sú oválne, mliečne biele, veľké 0,1 – 0,2 mm a s dlhou stopkou. Dospelá larva
D. kuriphilus je 2,5 mm veľká, mliečne biela, bez očí a beznohá. Kukla je čierna alebo
tmavohnedá a 2,5 mm dlhá. Dospelá samička D. kuriphilus má v priemere 2,5 – 3 mm a
čierne telo. Nohy, prvý a druhý tykadlový článok, vrch čelového štítka a hryzadlá sú
žltohnedé. Tykadlá majú 14 článkov.
Odbor ochrany rastlín strana 42 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Dátum a počet pozorovaní
Pozorovanie je potrebné vykonávať jedenkrát za vegetačné obdobie od polovice apríla
do konca mája.
Spôsob odberu vzoriek
Odoberať treba celé konáriky s podozrením na výskyt škodcu. Vzorky odobraté ako
podozrivé z výskytu hrčiarky gaštanovej fytoinšpektor odošle do diagnostického laboratória
v Bratislave, Zvolene a Košiciach.
Nezabudnúť vyplniť v RISe (v objekte kontroly):
• Množstvo.
• Výmera.
• Typ výsadby – lesy, parky a záhrady, produkčné sady /extenzívne, intenzívne/, škôlky.
Mínerka juhoamerická (Liriomyza huidobrensis), mínerka chryzantémová
(L. trifolii), mínerka rajčiaková (L. bryoniae), mínerka (L. sativae)
Hostiteľské rastliny
Liriomyza huidobrensis
Hlavné hostiteľské rastliny z okrasných rastlín sú astry, láskavce, georgíny,
chryzantémy, gypsomilka, hrachor, prvosienka, kapucínka, železník a cínia.
Liriomyza trifolii
Má veľký okruh hostiteľských rastlín, ktorý predstavuje 25 čeľadí, najmä astrovité,
kapustovité, ďalej paprika, uhorka, šalát, z okrasných rastlín je najdôležitejšia chryzantéma,
gerbera, georgína, gypsomilka, hrachor, kapucínka, cínia a iné.
Liriomyza bryoniae
Škodca je európskym druhom polyfágnej listovej mínerky. V rýchliarňach sa môže
premnožovať na hospodársku škodlivosť. Hlavné hostiteľské rastliny patria do čeľadí
astrovitých (Asteraceae), kapustovitých (Brassicaceae), tekvicovitých (Cucurbitaceae)
a ľuľkovitých (Solanaceae).
Liriomyza sativae
Druh L. sativae je zaradený medzi škodlivé organizmy, ktoré sa na území EU
nevyskytujú a ich preprava a rozširovanie na územie všetkých členských štátov je zakázané.
Najväčšia časť spektra hostiteľských rastlín patrí do troch čeľadí: Solanaceae (paprika,
rajčiak, baklažán, zemiak), Fabaceae (fazuľa, hrachor) a Cucurbitaceae (uhorka, melón
cukrový). Významné sú aj škody na okrasných rastlinách, napr. astrách (Aster spp.)
a láskavcoch (Amaranthus spp.).
Opis škodlivého organizmu a poškodení ním spôsobovaných
Charakteristika a rozlišovanie
Mínerky sú dvojkrídlovce (Diptera) z čeľade mínerkovitých (Agromyzidae), z ktorých
sú pre nás zaujímavé dva rody: Phytomyza a Liriomyza. Mínerky sú veľmi malé mušky
veľkosťou 0,9 až 4 mm, s masívnou hruďou a širokým zadočkom. Ich názov súvisí
s vytváraním charakteristických chodbičkovitých alebo plošných „mín“ ich larvami. Väčšina
druhov žije v parenchýme listov, niektoré na povrchu stoniek. Typickou vlastnosťou
mínerkovitých je tzv. „úživný žer“ samičiek, čo sa prejavuje vo forme korálkovitých vpichov.
Objavenie vpichov na povrchu hostiteľských rastlín prezrádza prítomnosť mínerkovitých.
Vpichy robia samičky kladielkom. Samčekovia sa priživujú na rankách, vytvorených
samičkami a živia sa tiež nektárom kvetov. Dospelce sa pária do 24 hodín po vyletení.
Odbor ochrany rastlín strana 43 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Časť druhov je možné určiť podľa hostiteľskej rastliny. Tvar mín, zanechávanie trusu
a spôsob kuklenia sú tiež charakteristickým znakom pri určovaní druhu. Tvoria typické
súdočkovité pupáriá so zvýraznenými dýchacími otvormi.
Mnohé druhy, najmä rody Cerodontha, Liriomyza, Paraphytomyza a Phytomyza, je
možné spoľahlivo určiť len podľa genitálií dospelcov. Vonkajšia morfológia ja založená na
charakteristických znakoch na hlave, hrudi a žilnatine krídel. Spoľahlivé rozlíšenie druhov
rodu Liriomyza v súčasnej dobe umožňuje aj metóda gélovej elektroforézy.
Liriomyza huidobrensis
BAYER KÓD: LIRIHU
Označuje sa ako listová americká mínerka, hrachová mínerka alebo serpentínová
listová mínerka. Tvorí serpentínové nepravidelné míny so zvyškami trusu. Vajíčka sú 0,2-0,3
mm x 0,10-0,15 mm veľké, biele, slabo priehľadné. Po 2-5 dňoch sa liahne bezhlavá larva,
dĺžky 3,25 mm spočiatku bezfarebná, neskoršie až žltooranžová. Larválne štádium trvá pri
teplote 18 – 19 °C asi 14 dní. Pupáriá ostávajú v listoch. Pupárium je oválne, mierne
sploštené a farba je variabilná. Dospelce vyletujú pri teplote 20 – 30 °C po 7-14 dňoch. Sú
sivočierne 1,3- 2,3 mm dlhé a žijú podobne ako L. bryoniae 15 – 30 dní. Scutulum je
žiarivočierne a scutellum má žltý bod.
Liriomyza trifolii
BAYER KÓD: LIRITR
Označuje sa ako americká listová mínerka chryzantém. Vytvára biele míny, ktoré sú
vo vlhkom prostredí čierne a pri suchom hnedasté. Majú serpentínový tvar, sú nepravidelné,
pretínajú žilnatinu. Míny sa rozširujú narastaním lariev. Môžu sa zamieňať s mínerkou
Chromatomyia syngenesiae, ktorej míny sú však menej zakrivené a sú len biele.
Vajíčka sú biele, priehľadné, veľkosti 0,2-0,3 x 0.10-0.15 mm. Larvy sa liahnu za 2 –
3 dni v závislosti od teploty. Dospelá bezhlavá larva je dlhá až 3 mm, spočiatku je bezfarebná,
neskoršie je žltooranžová. Pri teplote 24°C trvá larválne štádium 7 dní. Pupárium je oválne,
sploštené, 1,3-2,3 x 0,5-0,75 mm dlhé, bledožlté až zlatohnedé. Kuklí sa na povrchu buď
listov, alebo tesne pod povrchom pôdy. Pri uvedenej teplote po 10 dňoch vyletuje imágo. Pri
nízkych teplotách môže pupárium pretrvávať aj niekoľko mesiacov. Imágo je tmavočierne 1,3
– 2,3 mm dlhé. Samičky sú väčšie ako samčekovia. Štít je čierny so sivým odtieňom a štítok
je jasne žltý. Imága žijú 15 – 30 dní. Odchytávajú sa na žlté lepové dosky. Žije zvyčajne
v rýchliarňach. Žlté lepové dosky je možné objednať u firmy Bio Tomal, 941 36 RÚBAŇ 23,
tel./fax: 035/649 91 67. Lepové dosky s nachytaným hmyzom treba po vymenení urýchlene
doručiť do príslušného diagnostického laboratória.
Liriomyza bryoniae
BAYER KÓD: LIRIBO
Tvorí na listoch stočené kľukaté míny s trusom, ktoré môžu pretínať žilnatinu. Kuklí
sa na konci míny. Vajíčka sú oválne, biele, 0,25 mm dlhé. Bezhlavá larva sa vyvíja pri
teplote 18 – 19 °C 4 až 5 dní a prakticky je nerozlíšiteľná od larvy L. huidobrensis. Staršie
larvy sú žlté s bielou zadnou časťou. Pri uvedenej teplote trvá larválne štádium 8 – 9 dní, pri
nižších teplotách dlhšie. Dospelé mušky sa liahnu o 7 – 14 dní po zakuklení a majú čierny
lesklý štít (scutum) a žltý štítok (scutellum). Dospelce žijú 7 – 30 dní.
Liriomyza sativae
BAYER KÓD: LIRISA
Míny na listoch a listových stopkách sa podobajú mínam druhu L. bryoniae. V jednom
liste môže mínovať aj viac (až 80) lariev. Vajíčko je belavé, 0,25x0,125 mm veľké, je
Odbor ochrany rastlín strana 44 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

kladené tesne pod pokožku listu a vyvíja sa 2 – 5 dní. Larva žije 4 – 7 dní a dorastá do 3 mm.
Spočiatku je biela, neskôr žltooranžová. Pred kuklením opúšťa list a zalieza tesne pod povrch
pôdy, výnimočne sa kuklí na povrchu listu. Pupárium je oválne, naspodu mierne sploštené,
asi 2,3 mm dlhé, žltooranžové až zlatohnedé. Imago sa liahne po 1 – 2 týždňoch, dĺžka tela sa
pohybuje medzi 1,3 – 2,3 mm. Životný cyklus trvá priemerne 3 – 4 týždne, sled generácií je
v prípade dostatku potravy v podstate kontinuálny.
Dátum a počet pozorovaní
Kontrolovať treba skleníky a rýchliarne dvakrát v roku, a to v období máj až
november. Kontrola skleníkov s rastlinami určenými na ďalšie rozmnožovanie je potrebná
trikrát v roku v mesiacoch máj, júl a december.
Spôsob odberu vzoriek
Odoberáme listy, prípadne stonky, kvetné púčiky, vyvíjajúce sa plody podozrivé
z výskytu škodcu spolu so škodcom (míny, pupáriá, živé jedince a pod.). Odobraté vzorky
treba doručiť do diagnostického laboratória OD ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene, Košiciach.
Odchyt imág míneriek sa robí na žlté lepové doštičky, pričom na 10 - 200 m 2 pripadá 1
lepová doštička zavesená tesne nad povrchom rastlín. Žlté lepové doštičky je možné objednať
u firmy Bio Tomal, 941 36 RÚBAŇ 23, tel./fax: 035/649 91 67. Lepové doštičky
s nachytaným hmyzom treba po vymenení doručiť do príslušného diagnostického laboratória.
Kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera virgifera)
BAYER KÓD: DIABVI
1. KDE A AKO INŠTALOVAŤ FEROMÓNOVÉ LAPÁKY CSOLOMON PAL
a) Kde umiestniť lapák a vybrať pozorovacie miesto?
Pre pozorovanie je vhodné uprednostniť porasty kukurice osiate hybridom kukurice
pestovanej na zrno (podľa možnosti nie na siláž), ktorý nekvitne ani príliš skoro ani neskoro,
aby sa vystihlo hlavné obdobie kvitnutia kukurice. Lapáky treba umiestniť v kukuričnom poli
minimálne 10 m od okrajového riadku.
V prípade predčasného pokosenia porastu zrnovej kukurice, lapáky premiestniť na
najbližší porast podľa možnosti v katastri tej istej obce kde bol lapák inštalovaný.
b) Ako inštalovať lapák?
Návod na inštaláciu lapákov je priložený k baleniu lapáka. V každom balení sa
nachádzajú tri feromónové kapsle (zabalené v trojhrannom alumíniovom obale). Tieto tri
kapsle sú určené pre monitorovanie škodcu na jednom pozorovacom bode v priebehu jedného
roku. Prvú kapslu použijete pri inštalácii, druhú pri prvej výmene (po 30 dňoch) a tretiu pri
druhej výmene opäť po uplynutí 30 dní. V každom pozorovacom mieste sa umiestni 1 kus
lapáka (v prípade feromónového, 1 lapák s 1 feromónovou kapsulou). Feromónový lapák
treba umiestniť vo vrchnej časti rastliny kukurice (približne v ¼ až 1/3 výšky rastliny tesne
nad šúľkom), aby jeho výpary boli pre škodcu voľne prístupné. Feromónový lapák treba do
porastu umiestniť tak, aby boli výpary z kapsule prevládajúcimi vetrami unášané do celého
porastu. Na začiatku pozorovacieho obdobia keď je kukurica ešte pomerne slabá a nízka,
upevníme lapák na palicu zapichnutú do pôdy približne vo výške vrchnej tretiny porastu.
2. AKO ČASTO KONTROLOVAŤ LAPÁK?
Lapáky musia byť kontrolované pravidelne každý týždeň (t j. po uplynutí 7 dní od
poslednej kontroly). Pozorovateľ si určí deň v týždni keď bude lapáky pravidelne
kontrolovať. Ak pozorovateľ nájde pri kontrole na lepiacej ploche lapáka chytených jedincov
Odbor ochrany rastlín strana 45 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

kukuričiara koreňového, zapíše ich počet na pripravený „Formulár o monitorovaní ...“. Potom
všetkých chytených jedincov kukuričiara prípadne iný hmyz či nečistoty z lepiacej plochy
odstráni, aby pri ďalšej kontrole mohol spoľahlivo stanoviť počet nových chytených jedincov.
3. KEDY LAPÁK VYMENIŤ?
Feromónovú kapslu treba vymeniť vždy po mesiaci nakoľko jeho aktívna časť
„sexuálny feromón“ sa približne po 4- 6 týždňoch vyčerpá. Použitú kapslu feromónového
lapáka treba zneškodniť takým spôsobom ako iné feromónové kapsule používané napríklad na
signalizáciu obaľovačov. Lapák ktorý bude vymenený ako posledný, treba nechať v poraste
až do konca septembra. Lepiacu plochu lapáka je možné vzhľadom na ich počet v balení
vymieňať pri každej kontrole.
Každá výmena lapáka musí byť zaznamenaná do Formulára o monitorovaní ... .
TERMÍNY INŠTALÁCIE A VÝMEN LAPÁKOV
Typ lapáka Inštalácia
lapáka
Prvá výmena
lapáka
Druhá výmena
lapáka
Feromónový
lapák
20. – 26.6. 2011 4. – 10. 7. 2011 8. – 14. 8. 2011
4. AKO ČASTO HLÁSIŤ ÚDAJE O VÝSLEDKU MONITOROVANIA?
Údaje o počte chytených dospelcov kukuričiara koreňového treba zapisovať do
priloženého pozorovacieho formulára a každý týždeň nahlásiť do Bratislavy
(jozef.kubik@uksup.sk) aktuálny počet chytených dospelcov od poslednej kontroly.
5. POZOROVANIE NAPADNUTIA KOREŇOV KUKURICE LARVAMI KUKURIČIARA KOREŇOVÉHO.
Larvy kukuričiara koreňového požierajú korene kukurice v dôsledku čoho rastliny poliehajú.
Fytoinšpektor pri pozorovaní náletu dospelcov na lapáky hľadá podozrivé (t.j. poľahnuté
rastliny alebo „husacie krky“) rastliny v poraste. Do pozorovacieho formulára fytoinšpektor
každý týždeň zapisuje % poľahnutého porastu spôsobeného kukuričiarom koreňovým.
6. AKO IDENTIFIKOVAŤ KUKURIČIARA KOREŇOVÉHO?
Fytoinšpektori majú k dispozícii farebnú fotografiu kukuričiara koreňového v publikácii
„Illustrations of Quarantine Pests for Europe“, farebný leták „Western Corn Rootworm –
Diabrotica virgifera virgifera LeConte“ od IWGO, informačný leták vydaný Ministerstvom
pôdohospodárstva SR a brožúrku vydanú FAO a ÚKSÚP.
7. AKO USKLADNIŤ FEROMÓNOVÉ LAPÁKY?
Feromónové kapsle treba uchovávať v tme a v chlade. Nesmú byť vystavené slnku
resp. vysokým teplotám.
8. V PRÍPADE VÁŽNEHO POŠKODENIA ALEBO STRATY, TREBA LAPÁK NAHRADIŤ NOVÝM!
Odbor ochrany rastlín strana 46 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Formulár o monitorovaní kukuričiara koreňového (Diabrotica virgifera virgifera LE CONTE)
v roku 2010 feromónovým lapákom CSOLOMON PAL
Okres:
Miesto pozorovania (obec):
Dátum
kontroly
lapáka
Počet chytených kusov
kukuričiara koreňového
(samčekov)
Počet rastlín poľahnutých
v dôsledku napadnutia larvami kukuričiara
malé množstvá – uviesť počet rastlín
veľké množstvá – uviesť % napadnutia porastu
Poznámka
- názov hybridu kukurice: ........................................................
- dátum začiatku kvitnutia kukurice: ........................................
- meno pozorovateľa: ...............................................................
Predplodiny v roku: 2010 2009 2008 2007
Odbor ochrany rastlín strana 47 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Nosánik palmový (Rhynchophorus ferrugineus (Olivier)) späť
BAYER KÓD: RHYCFE
Hostiteľské rastliny
Palmy (čeľaď Palmae). K náchylným druhom patrí Areca catechu, Arenga pinnata,
Borassus flabellifer, Calamus merillii, Caryota maxima, Caryota cumingii, Cocos nucifera,
Corypha gebanga, Corypha elata, Elaeis guineensis, Livistona decipiens, Metroxylon sagu,
Oreodoxa regia, Phoenix canariensis, Phoenix dactylifera, Phoenix sylvestris, Sabal
umbraculifera, Trachycarpus fortunei a Washingtonia spp.
Za náchylné rastliny („susceptible plants“) sú považované rastliny týchto druhov,
ktoré na báze kmeňa majú priemer viac ako 5 cm.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Poškodenie paliem vzniká požerom lariev v kmeni a bázach výhonkov. Napadnutie je
obtiažné zistiť v počiatočnej fáze, spravidla je objavené, až keď je palma vážne poškodená.
Prítomnosť škodcu sa prejavuje týmito príznakmi:
- výletové otvory chrobákov v kmeni alebo v korune, z ktorých sú vytlačované
rozožraté vlákna (to môže byť sprevádzané výtokom hnedej viskóznej tekutiny);
- pri priložení ucha ku kmeňu palmy môžeme počuť praskavý zvuk, ktorý larvy
vydávajú pri žere;
- konečnou fázou poškodenia je usychanie listov a postupne celej koruny.
R. ferrugineus je robustný druh nosánika - dospelci merajú 2–4 cm, larva až 5 cm.
Dátum a počet pozorovaní
Pozorovanie treba vykonať v období január až október najmä v skleníkoch
botanických záhrad. Kontrolovať je potrebné aj palmy, ktoré sú počas letného obdobia
umiestnené vonku. Ďalšími miestami, ktoré je možné kontrolovať, sú napríklad átriá väčších
budov, veľké nákupné centrá a pod.
Spôsob odberu vzoriek
Po dohode a posúdení stavu poškodenia s odborom diagnostiky, fytoinšpektor
zabezpečí kontrolu rastlinného materiálu na mieste pestovania za prítomnosti odborného
pracovníka odboru diagnostiky vrátane prípadného odberu vzorky.
Mazľavka (Tilletia indica (Mitra) (syn: Neovossia indica (Mitra) Mundk.) späť
BAYER KÓD: NEOVIN
Hostiteľské rastliny
Uvedený druh rodu Tilletia napáda všetky druhy pšenice (Triticum aestivum, T. durum, T.
dicoccum, T. spelta), môžu však napádať aj raž, tritikále, jačmeň a niektoré trávy. Monitoring
sa bude vykonávať v porastoch pšenice ozimnej.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Po napadnutí rastlín patogénom môže dochádzať k zakrpatievaniu rastlín. Príznaky
poškodenia v počiatočných fázach nemusia byť pozorovateľné. Zrelé infikované klasy majú
svetlejšiu farbu a často sú v porovnaní so zdravými klasmi slabo modrosivé. Typické príznaky
sa objavujú v priebehu zrenia, kedy sa premieňa zrno obilky na hálku obsahujúcu tmavú masu
teliospór a pod pokožkou je viditeľná ako "tmavé zrno". Pri raste zrna dochádza súčasne
k rastu mycélia až do úplnej likvidácie všetkého pletiva vnútri zrna. Napadnuté obilky sú
obvykle kratšie ako zdravé, viac odstávajú od klasového vretena, takže klas je neusporiadaný.
Odbor ochrany rastlín strana 48 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Konečným príznakom je vytvorenie hálky pokrytej tenkou modifikovanou stenou zrna, ktorá
je v dobe mliečnej zrelosti vyplnená silne páchnucou mazľavou hmotou a v dobe plnej
zrelosti čiernohnedým "prachom", ktorý je tvorený teliospórami huby.
Dátum a počet pozorovaní
Pozorovanie treba vykonať v období žatvy v porastoch pšenice.
Spôsob odberu vzoriek
Pokiaľ budú nájdené sneťová hálky ešte v poraste, na laboratórny rozbor sa odoberie celý klas
aj s hálkami. Ak sa v poraste nevyskytnú hálky, na rozbor sa odoberie jedna priemerná vzorka
zrna o hmotnosti cca 1 kg. Vzorka sa odoberá po zbere kombajnom. Každé pracovisko
odoberie po 1 vzorke.
Odobrané vzorky zrna sa vložia do mikroténových vreciek označených číslom
zhodujúcim sa s číslom Záznamu o odbere vzorky a zašlú do diagnostického laboratória OD
ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene a Košiciach.
„Živicová rakovina borovice“ (Gibberella circinata Nirenberg & O’Donnell,
konídiové štádium: Fusarium circinatum Nirenberg & O’Donnell)
BAYER KÓD: GIBBCI
Hostiteľské rastliny
Huba napáda vegetatívne aj generatívne orgány borovíc a tiež duglasku tisolistú
(Pseudotsuga manziesii). Pôvodom je huba pravdepodobne z juhovýchodnej oblasti USA.
Prvé nálezy boli zaznamenané v Severnej Karolíne a Virgínii v roku 1945. Od tej doby sa
rozšírila do Mexika, Chile, Juhoafrickej republiky, Japonska a v roku 2005 ju identifikovali aj
v Španielsku, v 2007 v Taliansku. Medzi prirodzených hostiteľov v Severnej Amerike patrí
borovica Elliotova (Pinus elliotii), borovica bahenná (Pinus palustris), borovica montereyská
(Pinus radiata) a mnoho ďalších. Dostupné údaje zahrňujú okolo 30 zástupcov z rodu Pinus
ako hostiteľských rastlín. Z európskych a stredozemných druhov borovice sú napádané
napríklad borovica halepská (Pinus halepensis), borovica prímorská (Pinus pinaster),
borovica lesná (Pinus sylvestris), borovica pokrútená (Pinus contorta), borovica vejmutovka
(Pinus strobus).
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Patogén je prenosný osivom. Huba môže kontaminovať povrch semena aj jeho
vnútornú časť a napadnuté osivo potom môže byť zdrojom infekcie semenáčikov.
U napadnutých semenáčikov dochádza ku hnilobám hypokotylu na úrovni povrchu pôdy
alebo v jej blízkosti a rastliny následne odumierajú a dochádza k padaniu semenáčikov.
Zdrojom infekcie semenáčikov môže byť aj pôda. Symptómy u semenáčikov nie sú
charakteristické a významne sa neodlišujú od padania semenáčikov spôsobeného inými
faktormi. Napadnutie koreňového systému je najčastejšie pozorované na mladých rastlinách
borovíc v lesných škôlkach, ale môže sa vyskytovať aj na obnažených koreňoch starších
stromov. Na nadzemnej časti spravidla symptómy nie sú pozorovateľné, pokiaľ huba
nedosiahne koreňového krčku a neobklopí kmeň. V ďalšej fáze dochádza k strate farby
ihličia, jeho žltnutiu a nakoniec k zhnednutiu. Po odlúpnutí kôry kmeňa pri povrchu pôdy je
možné pozorovať pletivo presiaknuté živicou, ktoré je medovo hnedé až hnedo sfarbené (tzv.
„smolenie“). Vetvy a kmene môžu byť infikované v akomkoľvek veku. Infekcia obvykle
začína ako rakovina a odumieranie tenkých vetví. Nad miestom infekcie ihličie vädne, stáva
sa chlorotické, neskôr sčervená a hnedne. Na povrchu vetiev sa tiež začne vyskytovať
charakteristický výtok živice. Rozsiahlejšie napadnutie môže viesť k masívnemu vysychaniu
Odbor ochrany rastlín strana 49 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

stromu od vrcholu smerom dolu. Pri infekcii kmeňa a silnejších vetiev dochádza k produkcii
veľkého množstva živice, čo rastlinu oslabuje a urýchľuje jej odumieranie. Napadnutie celého
obvodu kmeňa môže viesť až k odumretiu stromu.
Dátum a počet pozorovaní
Pozorovanie treba vykonať 1-x do roka v priebehu celého roka. Odoberať treba jednu
vzorku na pracovisko.
Spôsob odberu vzoriek
Na diagnostický rozbor treba zasielať semená (1 vzorka = 500 ks semien – vzhľadom
na ich cenu okolo 7 €, treba odber vykonať iba vo väčších škôlkach po dohode s množiteľom,
najlepšie v Liptovskom Hrádku alebo iným subjektom dodávajúcim osivá menším
škôlkarom), kúsky dreva z rastlín podozrivých z napadnutia touto chorobou (z miest, kde sa
vytvoril nádor) v období august až október, jednoročné semenáčiky (4-8 ks) alebo staršie
sadenice 2 až 4-ročné, najlepšie v roku expedície, hlavne mimo SR (4 ks) aj s koreňmi
v období jún až október. Ak je nádor vytvorený na kmeni, je potrebné odobrať pletivo
z okraja lézie tak, aby vzorka obsahovala aj xylém aj floém. Ak sa nádor nachádza na konári,
stačí odobrať cca 20 cm konáriku s nádorom. Kúsky dreva je možné odobrať sekerkou,
prípadne nožíkom. Vzorky po odobratí musia byť zabalené do mikroténového vrecka tak, aby
nevyschli a aby sa z nich kúsky dreva nedostali pri prevoze do vonkajšieho prostredia. Vzorka
po odobratí musí byť čím skôr doručená do diagnostického laboratória v Bratislave, Zvolene
a Košiciach.
Nezabudnúť vyplniť v RISe (v objekte kontroly):
• Množstvo.
• Výmera.
• Typ výsadby – škôlka, les.
Pleseň na drevinách (Phytophthora kernoviae)
BAYER KÓD:
Hostiteľské rastliny
Phytophthora kernoviae napáda najmä listnaté dreviny. Doteraz bola potvrdená na
buku lesnom (Fagus sylvatica), na dvoch druhoch dubu (Quercus ilex a Q. robur), ďalej na
rastlinách Magnolia stellata, Liriodendron tulipifera, Rhododendron sp., Gevuina avellana,
Pieris formosa, Michelia sp , Aesculus, Drimys, Ilex, Vaccinium a Sequoiadendron.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Hlavným príznakom na bukoch a duboch sú vpadnuté lézie alebo vyvýšené nádory
na kmeni. Tmavo hnedé až čierne lézie sú rôznej veľkosti, od niekoľkých centimetrov až do
dĺžky viac ako tri metre. Môže byť spozorovaný aj výtok lepkavého hnedého až čierneho
exudátu. Na ostatných hostiteľských rastlinách môžu byť pozorované obdobné príznaky na
drevných častiach a tiež lézie na listoch.
Na rododendronoch (Rhododendron spp.) sa objavuje najprv černanie listovej
stopky, často prechádzajúce na bázu listu. Lézie sa v liste šíria ďalej a v konečnej fáze môže
byť napadnutý celý list. Niekedy sa objavuje černanie špičiek listov. Na rozdiel od príznakov
spôsobených inými druhmi rodu Phytophthora napadnuté listy v priebehu niekoľkých
týždňov opadávajú. Môže dochádzať tiež k odumieraniu výhonkov a vytváraniu lézií na
drevnatých častiach. Listy nad napadnutými časťami výhonkov vädnú. V niektorých
prípadoch môžu odumrieť celé kríky.
Odbor ochrany rastlín strana 50 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Na rastlinách Pieris formosa a Michelia sp. sa na listoch vytvárajú obdobné príznaky
ako na rododendronoch, avšak sa u nich nevytvárajú zreteľné príznaky na vetvičkách.
Dátum a počet pozorovaní
Termín – jedenkrát v období apríl až august (keď sú hostiteľské rastliny olistené).
Kontrolované miesta:
- okrasné škôlky, matečnice určené na rozmnožovanie,
- verejná zeleň (parky, mestská zeleň, botanické záhrady, cintoríny, ostatná
zeleň).
Spôsob odberu vzoriek
Na diagnostický rozbor treba zasielať časti rastlín podozrivých z napadnutia touto
chorobou tak, aby vzorka obsahovala napadnuté, ale aj zdravé pletivo. Nakoľko rododendrony
sú kry, z podozrivých rastlín sa odstrihne podozrivý konárik aj s listami. V prípade
podozrenia z napadnutia rastliny v okrasnej škôlke je možné odobrať celú rastlinu, ak vyššie
uvedený spôsob odberu vzorky je nepraktický. Vzorky po odobratí musia byť zabalené do
mikroténového vrecka tak, aby nevyschli. Vzorka po odobratí musí byť čím skôr doručená do
diagnostického laboratória OD ÚKSÚP v Bratislave.
Nezabudnúť vyplniť v RISe (v objekte kontroly):
• Druh.
• Množstvo.
• Výmera.
• Krajina pôvodu.
Fúzače (Anoplophora chinensis, Anoplophora glabripennis) späť
Status v SR
Karanténne škodlivé organizmy – bez výskytu.
Hostiteľské rastliny
a) Anoplophora chinensis (Forster) 1771 – podľa Rozhodnutia komisie 2008/840/ES:
Acer – javor, Aesculus – pagaštan, Alnus – jelša, Betula – breza, Carpinus – hrab, Citrus –
citrónovník, Corylus – lieska, Cotoneaster – skalník, Fagus – buk, Lagerstroemia –
lagerstrémia, Malus – jabloň, Platanus – platan, Populus – topoľ, Prunus – slivka, Pyrus –
hruška, Salix – vŕba, Ulmus – brest.
b) Anoplophora glabripennis (Motschulsky) 1854 – podľa EPPO Data Sheets on Quarantine
pests Anoplophora glabripennis, 1999:
Acer – javor, Aesculus – pagaštan, Alnus – jelša, Betula – breza, Fraxinus – jaseň, Malus
– jabloň, Morus – moruša, Platanus – platan, Populus – topoľ, Prunus – slivka, Pyrus –
hruška, Robinia – agát, Rosa – ruža, Salix – vŕba, Sophora – sofora, Ulmus – brest.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Technickí a veľmi agresívni škodcovia zdravých, chradnúcich alebo vyrúbaných
drevín. Larvy vyžierajú chodby v lyku a dreve stromu, vytvárajú tzv. tunel v konároch a pni,
spočiatku mínuje pod kôrou, neskôr prechádzajú do dreva, čo má za následok ich odumretie.
Na prítomnosť škodcu poukazuje trus a drvina, ktoré sú vytláčané z diery. Vývoj A. chinensis
prebieha predovšetkým na báze kmeňa a v koreňoch (naproti tomu druh A. glabripennis
osídľuje celý kmeň a konáre). Napádajú stromy rôzneho veku a sú schopné vývoja aj
Odbor ochrany rastlín strana 51 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

v kmienku s priemerom okolo 2 cm. Vývoj trvá 1-2 roky, prípadne aj dlhšie. Výletové otvory
sú prevažne v spodnej časti stromu alebo na hrubých koreňoch vyčnievajúcich ponad zem.
Stromy sú náchylnejšie na prienik patogénov a poškodenie vetrom, často odumierajú.
Poškodenie mladých stromov je vážnejšie. Olistenie na pôvodne zdravých rastlinách je redšie
a farba bledšia. Dospelé jedince chrobákov poškodzujú požerom listy, listové stopky a mladú
kôru na mladých výhonoch. Všetky druhy rodu Anoplophora spp. sú invázne druhy.
Dátum a počet pozorovaní
pri dovoze vo vnútrozemí (napr. rastliny, bonsaje);
v ovocných a lesných škôlkach – kontrola všetkých hostiteľských rastlín určených na
pestovanie uvedených v písmene a) v rámci sústavnej rastlinolekárskej kontroly na výskyt
Anoplophora spp. vizuálne 2-krát počas vegetačného obdobia najmä v apríli a máji +
odobrať aspoň po 1 jednej vzorke zo škôlky. Pred vývozom alebo obchodovaním v rámci
EÚ sú potrebné po 2 kontroly počas 2 vegetačných období! Rovnako v okolí týchto
škôlok s polomerom 2 km treba vykonať 2 kontroly počas vegetačného obdobia, najmä v
apríli a máji.
ovocné sady a lesné porasty – 1-krát ročne počas vegetačného obdobia, najmä v apríli
a máji.
Spôsob odberu vzoriek
Ak sa zistí pri prehliadke opísané poškodenie dreviny, fytoinšpektor odoberie napadnuté časti
spolu s vývinovými štádiami škodcu. Pri spracovaní dreva sa vzorka odoberá buď odberom
časti drevnej hmoty s larválnym tunelom alebo komôrkou alebo odberom hoblín a pilín so
škodcom v rôznych vývinových štádiách. Odobraté vzorky treba odoslať do diagnostického
laboratória v Bratislave, Zvolene a Košiciach.
Psota rajčiaková (Tuta absoluta)
BAYER KÓD: GNORAB
Systematické zaradenie:
trieda: Insekta – Hmyz, rad: Lepidoptera – motýle, čeľaď: Gelechiidae - psotovité
Hostiteľské rastliny
Tuta absoluta je oligofág, napáda len rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Jedná sa o
drobného motýľa z čeľade psotovitých (Gelechiidae) pôvodom z Južnej Ameriky, kde je
najčastejším škodcom poľných aj skleníkových kultúr rajčiakov. Ekonomicky
najvýznamnejšími hostiteľskými druhmi v pôvodných oblastiach výskytu sú rajčiak, zemiaky
a baklažán. V Európe bol prvýkrát jeho výskyt potvrdený v roku 2006 v Španielsku
(Katalánsko), kam bol pravdepodobne zavlečený so zásielkami rajčín zo Strednej alebo Južnej
Ameriky. Z prvého ohniska výskytu sa začal šíriť do ďalších európskych štátov v Stredomorí
a v severnej Afrike. OD roku 2009 bol zachytený v Holandsku, Veľkej Británii, Albánsku,
Francúzsku, Grécku, Líbyi, Malte, Portugalsku, Švajčiarsku, Taliansku, Tunisku, Bulharsku,
Rumunsku. Maďarsko oficiálne oznámilo výskyt v marci 2010 a Slovenská republika
v auguste 2010 (okr. Komárno). V súčasnosti v španielskych oblastiach s intenzívnym
pestovaním poľných porastov rajčiakov sú hlásené veľké škody s hospodárskymi stratami
vyššími ako 50%.
Opis škodlivého organizmu a poškodení ním spôsobovaných
Tuta absoluta má nenápadné šedohnedé sfarbenie. Rozpätie krídel je 10 mm. Pre psoty sú
typické dlhé a hore pretiahnuté tykadlá, ktoré sú dobre viditeľné voľným okom. Škodlivým
Odbor ochrany rastlín strana 52 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

štádiom sú húsenice, ktoré prechádzajú štyrmi larválnymi instarmi. Spočiatku sú larvy belavej
farby, neskôr sa sfarbujú do zelenej až ružovej. Majú tmavo hnedú hlavu a na predohrudi
výrazný čierny prúžok. Dorastajú do veľkosti až 8 mm. Vývojový cyklus trvá 29 až 35 dní.
Minimálna a maximálna teplota, pri ktorej môže škodca dokončiť svoj vývoj, je 14 a 30 ° C.
Táto juhoamerická psota má veľký reprodukčný potenciál, v skleníkoch vytvára 10 až 12
generácií za rok. Húsenice škodia žerom najmä na zelených častiach rastlín, ale môžu
poškodzovať aj plody. Výrazne znižujú výnos a kvalitu plodov. Na listoch spôsobujú požerky
v podobe charakteristických nepravidelných mín. Listové pletivo v okolí mín nekrotizuje a pri
silnom napadnutí môžu usychať celé rastliny. Vnútri stoniek a v plodoch vyžierajú chodbičky.
V tesnej blízkosti poškodenia sú vždy zreteľné kopčeky s tmavým zrnitým trusom. Znečistený
povrch rastlín je zdrojom sekundárnych patogénov. Tuta absoluta nepatrí medzi regulované
škodlivé organizmy. Tento škodca nie je schopný prezimovať v chladnejších oblastiach
mierneho podnebného pásu (okrem skleníkov), napriek tomu existuje reálna hrozba
zavlečenia a jeho rozširovanie do ďalších členských krajín EÚ, predovšetkým
prostredníctvom dovozu ohrozených rastlín zo štátov s preukázaným výskytom Tuta absoluta.
Dátum a počet pozorovaní
Skleníkové rajčiaky treba kontrolovať celoročne viackrát (aj v zime). Pozorovanie
fóliovníkových a poľných rajčiakov treba vykonávať dvakrát v priebehu roka v mesiacoch
máj až september. Zamerať sa treba aj na poškodené plody z veľkoskladov, obchodnej siete,
najmä pôvodom z krajín s výskytom.
Spôsob odberu vzoriek
Vzorky treba odoslať do diagnostických laboratórií OD ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene
a Košiciach. Odoberajú sa časti rastlín napadnuté húsenicami škodcu spolu s húsenicami
(vajíčkami alebo kuklami):
− poškodené plody, cca 1 kg,
−
−
príznakové malé rastliny (priesady a pod.) s pôdou a črepníkom (kelímkom), cca 3 ks,
z príznakových veľkých rastlín treba odobrať hrubšie a dlhšie časti stonky aj s listami,
napr. 3 ks po 80 cm.
Nevhodné vzorky sú napr.: malé časti rastlín, samotné listy a pod., nakoľko tieto môžu počas
kultivácie rýchlo vyschnúť alebo zhniť, splesnivieť, čím sa vzorka znehodnotí.
Vzorku treba zabaliť do mikroténového, prípadne do PVC vrecka pevne uzavretého, tak, aby
nedošlo k úniku škodcu.
Odbor ochrany rastlín strana 53 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Škodlivé organizmy kontrolované v rámci monitoringu v predošlých rokoch
Biela hrdza chryzantém (Puccinia horiana)
BAYER KÓD: PUCCHN
Hostiteľské rastliny
Jediným hostiteľom sú chryzantémy.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Na listoch
Na vrchnej strane sa objavujú svetlozelené až žlté škvrny v priemere až 5 mm. Stred
týchto škvŕn hnedne a odumiera. Na spodnej strane listu v oblasti škvŕn vyrastajú žltohnedé
alebo ružovkasté voskovité kopčeky télií. Akonáhle sa škvrny na vrchnej strane viditeľne
prepadajú, tieto kopčeky nápadne narastajú, blednú a vytvárajú basidiospóry. Télie je možné
niekedy nájsť aj na vrchnej strane listu. Silne napadnuté listy vädnú, stáčajú sa stopkami dole
a postupne celkove zasychajú.
Na listeňoch a stonkách
Ložiská sa niekedy objavujú najmä pri veľmi silnom napadnutí.
Na kvetoch
Infekcia vyzerá ako odumreté škvrny s občasnými vyvýšeninami télií.
Dátum a počet pozorovaní
Kontrola skleníkov, rýchliarní a fóliovníkov sa robí dvakrát do roka, a to v máji až
októbri.
Spôsob odberu vzoriek
Odoberajú sa listy alebo všetky ostatné napadnuté časti rastlín. Odobraté vzorky treba
odoslať do diagnostických laboratórií OD ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene a v Košiciach.
Strapka západná (Frankliniella occidentalis)
Hostiteľské rastliny
Frankliniella occidentalis
F. occidentalis je výnimočne polyfágny druh 2 244 rastlinných druhov z 62 čeľadí
zaznamenaných ako hostitelia. V Európe sa bežne vyskytuje na skleníkových plodinách a na
stále vzrastajúcom rozsahu hostiteľských rastlín, ale zvyčajne na chryzantémach, gerberách
(Gerbera), ružiach a senpólii (Saintpaulia).
Opis škodlivého organizmu a poškodení ním spôsobovaných
Frankliniella occidentalis
BAYER KÓD: FRANOC
Drobný hmyz veľkosti 1 až 2 mm s dvoma pármi úzkych obrvených krídel. Samičky
majú dĺžku 1,2 až 1,6 mm. V priebehu roka sú žlté, ku koncu vegetačného obdobia a staršie
jedince sú sfarbené hnedo, najmä na článkoch bruška, ktoré tým nadobúda pruhovaný vzhľad.
Hlava a hruď sú oranžové až hnedé. Samčeky sú štíhle svetložlté, dĺžky 0,9 mm. Určenie
druhu vyžaduje mikroskopické vyšetrenie imág. Od strapky tabakovej (Thrips tabaci) sa
odlišuje predovšetkým osemčlánkovým tykadlom, ktorého posledné dva články sú krátke a
tvoria drobný kužeľ (stylus) na konci šiesteho článku. Strapka tabaková má 7-článkové
tykadlo.
Odbor ochrany rastlín strana 54 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Hlavnými príznakmi napadnutia rastlín sú zmena farby vrchnej stranu listov a ich zúbkovanie.
Okrem toho sa môžu vyskytnúť i striebritosť, deformácie, vážne rastové chyby a hnedé
poranenia na listoch okrasných rastlín. Vytvárajú sa aj iné symptómy tzv. ”haló bodky”, ktoré
sú tvorené malými tmavými škvrnami ohraničenými bielym pletivom. V dôsledku cicania
strapiek kvety a lupienky blednú a vytvárajú sa na nich jazvy.
Dátum a počet pozorovaní
Pozorovania oboch druhov je potrebné vykonávať dvakrát za vegetačné obdobie
v máji až v auguste na okrasných rastlinách (aj na zemine v kvetináčoch) v rýchliarňach,
skleníkoch, ale aj vo voľnej prírode.
Spôsob odberu vzoriek
Odoberať treba najmä kvety a kvetné púčiky, prípadne listy, stonky, vyvíjajúce sa
plody, podozrivé z výskytu škodcu spolu so škodcom (vajíčka, larvy, imága). V prípade
rastlín menšieho vzrastu treba odobrať celú rastlinu aj s koreňovým systémom a zabezpečiť
rastlinu proti neprirodzenému odumretiu uschnutím, t. j. koreňový systém zbavený
nadmerného množstva substrátu navlhčiť a zabaliť do plastového vrecka. Vzorky podozrivé
na prítomnosť strapky západnej (Frankliniella occidentalis) fytoinšpektor odošle do
diagnostického laboratória v Bratislave, Zvolene, Košiciach.
Odchyt imág Frankliniella occidentalis sa vykonáva na modré lepové doštičky pričom
na 10 - 200 m 2 pripadá 1 lepová doštička zavesená tesne nad povrchom rastlín. Modré lepové
doštičky je možné objednať u firmy Bio Tomal, 941 36 RÚBAŇ 23, tel./fax: 035/649 91 67.
Lepové doštičky s nachytaným hmyzom treba v zmysle tejto metodiky po vymenení doručiť
do príslušného diagnostického laboratória.
Mora bavlníková (Helicoverpa armigera)
BAYER KÓD: HELIAR
Hostiteľské rastliny
Húsenice tohto škodcu poškodzujú okrasné rastliny, buriny a viac druhov pestovaných
plodín. V pôvodnom areáli výskytu je obávaným škodcom bavlníka (preto „bavlníková“).
V našich podmienkach môže škodiť na kukurici, tabaku, rajčiakoch, paprike, fazuli, kŕmnom
hrachu, lucerne, z okrasných rastlín na gladiolách, gerberách, klinčekoch, ružiach, muškátoch
a rôznych burinách (napr. podslnečník).
Opis škodlivého organizmu a poškodení ním spôsobovaných
V trópoch a subtrópoch máva dve až štyri generácie za rok. V južnom Bulharsku má
dve kompletné generácie a čiastočne aj tretiu. Prezimuje kukla v pôde. Dospelce prvej
generácie sa liahnu v máji. Samička nakladie 3 180 vajíčok (457 za 24 hodín). Samičky kladú
vajíčka jednotlivo, alebo v malých skupinkách na rastliny v blízkosti kvetov alebo plodov.
Preto aj húsenice sa vyskytujú jednotlivo, len mladšie húsenice možno nájsť v menších
skupinkách. Vajíčko je pologuľovité, 0,5 mm veľké, žltozelené s tmavším a priečnym
prstencom v strednej časti. Tesne pred vyliahnutím húseníc má tmavohnedú farbu. Húsenica
v dospelosti dosahuje dĺžku 30 až 50 mm. Jej farba závisí od potravy a kolíše od žltozelenej
až po tmavofialovú. Na bokoch tela sa tiahne široký svetlý pás. Na chrbte sa nachádzajú tri
pozdĺžne tmavšie pruhy, medzi nimi jemné vlnovky a čierne bradavičky. Mladé húsenice sú
zvyčajne tmavšie sfarbené ako staršie. Staršie húsenice sa neznášajú a často dochádza medzi
nimi ku kanibalizmu. Pri 25 °C sa larvy liahnu za 3 dni, pri chladnejšom počasí za 10 – 11
dní. Húsenice žerú 24-36 dní. Druhá generácia sa vyvíja za 19-26 dní. Larvy sa sťahujú do
pôdy a za 1 – 7 dní sa kuklia. Zimné kukly zostávajú v pôde 176 až 221 dní, pri prvej
Odbor ochrany rastlín strana 55 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

generácii len 13-19 dní, 8-15 dní v auguste a 44 dní pri chladnom počasí v septembri. Kukla
je hnedá, 15 až 20 mm dlhá. Životnosť dospelca je 3 týždne. Imágo má predné krídla žltkasté,
olivovozelené alebo oranžové. V strede tmavého okraja zadných krídel sa nachádza
ružovkastá škvrna, alebo dve svetlé bodky. Samičky sú zvyčajne tmavšie ako samčekovia.
V podmienkach Maďarska bol zaznamenaný v rokoch 1993 – 1994 slabý nálet
motýľov do svetelných lapačov v júni a júli s tým, že išlo o jedince, ktoré prileteli z juhu.
Silnejší nálet bol pozorovaný v auguste a v septembri a zistil sa aj pomerne silný výskyt
húseníc v rôznych plodinách. Predpokladalo sa, že táto generácia sa vyvinula už v Maďarsku.
Dátum a počet pozorovaní
Kontrola sa vykonáva dvakrát v mesiacoch júl až október.
Spôsob odberu vzoriek
Pozorovanie sa robí na všetkých hostiteľských rastlinách pestovaných v poľných
podmienkach, ale aj v skleníkoch a fóliovníkoch. Zisťuje sa podľa výskytu charakteristických
poškodení spôsobených jej húsenicami. Kontrola sa vykonáva najmä v južných okresoch
Slovenska. Húsenice sa vyskytujú zvyčajne samostatne a ukryté v dierach vyžraných do
plodov. Z toho dôvodu treba napadnuté plody opatrne rozkrojiť, húsenicu vybrať a odoslať
spolu s napadnutými nehnijúcimi časťami rastlín do diagnostických laboratórií OD ÚKSÚP
v Bratislave, Zvolene a v Košiciach. Časti rastlín treba zabaliť do vlhkého filtračného papiera
(v prípade núdze novinového papiera) a húsenice uložiť do vhodnej krabičky. Húsenice
nesmú byť vkladané do liehu alebo iných látok používaných na usmrtenie hmyzu, nakoľko
tieto môžu spôsobiť zmenu ich zafarbenia.
Mora banánovníková (Opogona sacchari)
BAYER KÓD: OPOGSC
Hostiteľské rastliny
V skleníkoch Európy sú hlavné hostiteľské rastliny tropické a subtropické okrasné
rastliny z čeľade kaktusovitých, dracéna, strelícia, alpínia, begónia, broméliovité, palmy,
prýštec najkrajší, fikus, gloxínia, zornica, maranta, monstera, sansevieria a senpólia. Pri
rastlinolekárskej kontrole importovaných rastlín býva škodca nájdený najmä na dracéne
a juke. Napádané sú druhy drevnaté, dužinaté aj hľuznaté.
Opis škodlivého organizmu a poškodení ním spôsobovaných
Pri 15°C trvá životný cyklus 3 mesiace. Vajíčko sa vyvíja 12 dní, larválny vývin trvá
50 dní, obdobie kukly 20 dní a dospelce žijú 6 dní. Môže mať 8 generácií do roka a samička
nakladie 50 až 200 vajíčok. Larva robí tunely v dreve stonky drevnatých rastlín ako sú
dracéna a juka, v hľuzách a v rôznych častiach bylinných druhov. V počiatočnom štádiu je
ťažké škodcu v stonke nájsť. Pri odstránení kôry alebo šupky možno nájsť chodbičky
vyplnené drťou a trusom. Larva je červenkastohnedá 21 až 26 mm (prípadne až 36 mm) dlhá
s priemerom 3 mm. Kukla je hnedá, 10 mm dlhá, na konci s dvoma silnými háčikmi, uložená
v kokóne dĺžky 15 mm. Nachádza sa na konci míny. Kukly tesne pred vyletením motýľov
vyčnievajú čiastočne z pletiva. Larvy robia míny priemeru 15 mm. Dospelec je nočný motýľ,
žltohnedej farby, s rozpätím krídel 18 až 25 mm. Má dlhé tykadlá smerujúce netypicky
dopredu. Motýle lietajú len na krátke vzdialenosti.
Odbor ochrany rastlín strana 56 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Dátum a počet pozorovaní
Skleníky a rýchliarne treba kontrolovať dvakrát v priebehu roka v mesiacoch máj až
september. V skleníkoch pestujúcich rastliny dovezené z krajín s výskytom tohto škodcu treba
kontrolu vykonať do 30 (max. 40) dní od ich dovezenia.
Krajiny s výskytom – Taliansko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko,
Švajčiarsko, Čína, juh Sahary všeobecne, tropická Afrika všeobecne, Kapverdská republika,
Madagaskar, Mauricius, Maroko, Nigéria, Reunion, Svätá Helena, Seychely, Južná Afrika,
Karibik všeobecne, stredná Amerika všeobecne, Severná Amerika všeobecne, Barbados,
Bermudy, Brazília, Honduras, Peru, Spojené Štáty a Venezuela.
Spôsob odberu vzoriek
Odoberajú sa časti skleníkových rastlín napadnuté húsenicami škodcu spolu
s húsenicami. Húsenice sa nachádzajú v stonkách a prítomnosť najmä starších húseníc sa dá
zistiť podľa charakteristickej zmesi drevených pilín a ich trusu trčiacich z vyžraných dier.
Odobraté vzorky treba odoslať do diagnostických laboratórií OD ÚKSÚP v Bratislave,
Zvolene a Košiciach.
Odbor ochrany rastlín strana 57 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Škodlivé organizmy kontrolované v rámci „množenia“
Červená hniloba koreňa jahody (Phytophthora fragariae var. fragariae)
BAYER KÓD: PHYTFR
Hostiteľské rastliny
Hlavnými hostiteľmi P. fragariae var. fragariae sú pestované odrody jahody záhradnej
(Fragaria x ananassa) a prirodzená infekcia bola zistená aj u kríženca maliny a černice
(Loganberry). Potenciálnymi hostiteľmi sú však aj iné druhy rodu Fragaria a Rubus (vrátane
krížencov) prípadne i ďalšie rody čeľade Rosaceae.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Infekcia začína na podzemnej časti rastlín, kde dochádza ku zmenám koreňového systému.
Korene najskôr červenejú, postupne hnijú a odumierajú. Hlavné korene odumierajú od špičky
a celý koreňový systém má vzhľad tzv. „potkanieho chvosta“. Bočné korene sú zhnité, sivé,
sivohnedé až hnedé, hnijú od špičky ku koreňovému krčku. Pri rozrezaní nezhnitých častí
koreňov je viditeľné tehlové až vínovočervené sfarbenie centrálneho valca, odtiaľ pochádza aj
názov „červená hniloba koreňa jahody“. Toto sfarbenie sa môže značne rozšíriť nad zhnitú
časť koreňov a u vysoko citlivých odrôd často až do korunky. Takéto sfarbenie, ktoré môže
byť až hnedočervené je u citlivých odrôd viditeľné na spodnej časti rezu koreňovým krčkom.
U veľmi citlivých odrôd sa sfarbenie šíri aj do poplazov.
Nadzemné časti rastlín slabnú, často zakrpatievajú, tvoria málo poplazov a v pokročilom
štádiu choroby rastliny odumierajú. Mladé listy môžu mať tmavozeleno–modré sfarbenie,
staršie listy žltnú, niekedy sa sfarbujú do červena a to najmä na okrajoch alebo na spodnej
strane žilnatiny. V prípade infekcie sa tvoria zakrpatené plody alebo sa netvoria plody žiadne,
pretože dôjde k predčasnému úhynu rastlín.
Podobné príznaky vyvoláva na jahodách aj Phytophthora cactorum avšak nedochádza
k takému výraznému červenému sfarbeniu koreňového systému. P. cactorum je bežný pôdny
organizmus, ktorý je schopný vyvolať ochorenie viacerých rastlín. Na jahodách sa prejavuje
šedým sfarbením listov, ktoré rýchle usychajú, od najstarších až po najmladšie. P. cactorum
sa môže vyskytnúť aj na plodoch jahôd. Nezrelé plody hnednú, zrelé mäknú, nemajú
prirodzenú farbu, rýchlo strácajú chuť a hnijú.
Dátum a počet pozorovaní
Pozorovanie treba vykonávať hlavne na množiteľskom materiáli jahôd. Infekcia sa
začína prejavovať v malých ohniskách a postupne sa šíri do okolia. Viditeľné príznaky na
nadzemných častiach sa začínajú objavovať až koncom jari a začiatkom leta.
Spôsob odberu vzoriek
Vzorky po odobratí musia byť zabalené do mikroténového vrecka tak, aby nevyschli
a aby nedošlo k ich znehodnoteniu uschnutím alebo zhnitím. Vzorka (celé rastliny aj
s koreňovým systémom) po odobratí musí byť čím skôr doručená do diagnostického
laboratória OD ÚKSÚP v Bratislave.
Bakterióza na lucerne (Clavibacter michiganensis subsp. insidiosus)
BAYER KÓD: CORBIN
Odbor ochrany rastlín strana 58 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Hostiteľské rastliny
Hlavnou hostiteľskou rastlinou je lucerna siata (Medicago sativa), ale infikované
môžu byť aj druhy lucerna kosákovitá (Medicago falcata), komonica biela (Melilotus albus)
a iné z rodu Medicago spp.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Rozvoj choroby je ovplyvnený výživou rastlín. Vädnutie je silnejšie pri vysokej
hladine dusíka a fosforu a nízkej hladine draslíka. Ako prvé sú obyčajne napádané ojedinelé
rastliny alebo skupiny rastlín v nižšie položených častiach polí. Príznaky choroby sú zvyčajne
v prvom roku neviditeľné a úrodu lucerny veľmi neovplyvňujú, preto sa patogén nazýva
insidiosus (= zákerný). Mierne príznaky predstavuje listová škvrnitosť, lyžicovité skrucovanie
okrajov listov hore a mierna zakrpatenosť. Stredne silné infekcie okrem toho spôsobujú aj
zvýšenie počtov stoniek, rastlina potom pripomína metlu. Silne napadnuté rastliny sú vysoké
iba niekoľko centimetrov, stonky sú tenké a vytiahnuté, lístky sú malé a hrubšie, často sú
skrútené s vybielenými okrajmi alebo sú vybielené celé listy. Rastliny zvyčajne odumierajú.
V prípade neprítomnosti príznakov na nadzemných orgánoch sa vyskytuje žlté až svetlo
hnedé zafarbenie mladého drevnatého pletiva koreňa v mieste styku kôry kortexu
s vaskulárnym cylindrom. Tieto príznaky sú viditeľné po odlúpení kôrovej vrstvy. Názov
„bakteriálne vädnutie“ nie je celkom presný, pretože tieto príznaky sa vyskytujú iba počas
horúceho počasia spolu s nekrózami bledosivej farby na okraji listov. Tieto príznaky sú
v rozpore s príznakmi verticíliového vädnutia (Verticilium alboatrum), pre ktoré je
charakteristické vädnutie a rýchle odumieranie bez zakrpateného vzrastu.
Rozdiel medzi príznakmi poškodenia mrazom a príznakmi bakteriálneho vädnutia je v tom, že
pri namrznutí sú poškodené najmä vrcholové púčiky pri koreňovom kŕčku. V strede koreňa
možno pozorovať príznaky spály a trhanie pletiva. Nasleduje hniloba, tmavnutie koreňa
a tvorba dutín. Niekedy mrzne aj vonkajšia časť dreva, avšak toto poškodenie sa nikdy nešíri
ďaleko od kŕčka koreňa a má omnoho tmavšiu farbu. Poškodenie vädnutím je možné vždy
pozorovať až do koreňovej špičky a bočných koreňov. Tieto príznaky sa môžu vyskytovať
súčasne.
Dátum a počet pozorovaní
Kontrolovať iba porasty lucerny siatej určené na výrobu osiva. Porasty sa v priebehu
vegetácie kontrolujú jedenkrát.
Spôsob odberu vzoriek
Štandardná veľkosť vzorky osiva lucerny je 5 000 semien (cca.13g). V prípade rastlín
s príznakmi ochorenia je potrebné odobrať celé rastliny aj s koreňmi. Odobratú vzorku je
potrebné čo najrýchlejšie doručiť do bakteriologického laboratória OD ÚKSÚP v Bratislave.
Uvedené kontroly vykonávajú inšpektori odboru osív a sadív, pričom odbery vzoriek
budú vykonávané taktiež inšpektormi odboru osív a sadív, iba v prípade potreby v spolupráci
s fytoinšpektormi.
Odbor ochrany rastlín strana 59 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Škodlivé organizmy, ktoré nie sú súčasťou monitoringu
(všetky vzorky sú spoplatnené)
Antraknóza jahody (Colletotrichum acutatum)
BAYER KÓD: COLLAC
Hostiteľské rastliny
Tento druh má veľmi široký okruh hostiteľov, ale hospodársky najvýznamnejšie sú
jahody (Fragaria vesca). Medzi ďalších hostiteľov medzi kultúrnymi rastlinami tejto huby
patria: Anemone coronaria, Malus pumila, Solanum melongena, Persea americana, Camellia
spp., Capsicum annuum, Coffea arabica, Psidium guajava, Olea europea, Carica papaya,
Pinus (P. radiata, P. elliottii), Cyphomandra betacea, Lycopersicon esculentum, Tsuga
heterophylla, Zinnia spp. a iné.
V Európe je výskyt potvrdený v niektorých štátoch, ako je Belgicko, Bulharsko, Česká
republika (v roku 2005 na južnej Morave), Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko,
Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko a Veľká
Británia.
Táto choroba je celosvetovo významná na jahodách (tu je považovaná za druhého
najdôležitejšieho patogénna po Botrytis cinerea). Vo Francúzsku choroba spôsobuje až 80 %
strát na neošetrených porastoch jahôd, hlavne na stále rodiacich kultivaroch. Vo Veľkej
Británii, kde choroba podlieha povinnej ohlasovacej povinnosti, si jej výskyt vynucuje
spálenie napadnutých kultúr a fumigáciu pôdy.
Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom
Choroba sa často šíri tak rýchlo, že do objavenia príznakov je plodina už vážne
ohrozená. Najvýraznejšie symptómy sa objavujú na dozrievajúcich plodoch v podobe
okrúhlych, vpadnutých, vodou nasýtených škvŕn, ktoré sa rozširujú až prekryjú celý plod
behom 2-3 dní. Na nezrelých plodoch sú pozorovateľné nepravidelné škvrny a deformácia
plodov. Na škvrnách sa vytvoria fruktifikačné orgány, ktoré produkujú ružovo – lososovú
masu spór, ktorá je vo vlhku slizovitá a v suchu zasychá. Infekcia sa môže prejaviť aj na
listových a kvetných stopkách v podobe malých, čiernych, oválnych vnorených škvŕn alebo
v podobe malých nepravidelných škvŕn na listoch. Patogén je charakteristický kľudovým
(inaktívnym) štádiom, kedy nevyvoláva na rastlinách symptómy, ale v priaznivých
podmienkach sa infekcia môže začať veľmi rýchlo šíriť.
Pri niektorých iných plodinách, napríklad veternica, zeler, je hlavným príznakom
hniloba korunky a listová kučeravosť. Pri semenáčikoch borovíc sú postihnuté vyvíjajúce sa
listy okolo terminálneho puku, na ktorých sa objavujú malé hnedé lézie, ktoré sa rýchlo
rozširujú. V konečných dôsledkoch spôsobuje zakrpatenosť, nenapadnuté pletivo pod
rastovým pletivom pokračuje vo vývoji.
Dátum a počet pozorovaní
Pozorovanie treba vykonávať hlavne na množiteľskom materiáli jahôd. Príznaky sú
viditeľné najmä v čase dozrievania plodov („odtlačok prsta“ = „black spot”) v máji a júni. Pri
silnom infekčnom tlaku sú hnedé škvrny aj na nezrelých plodoch. Zamerať sa treba aj na
obchodnú sieť (dovoz február až september), hlavne pôvodom z krajín s výskytom.
Spôsob odberu vzoriek
Vzorky po odobratí musia byť zabalené do mikroténového vrecka tak, aby nevyschli
a aby nedošlo k ich znehodnoteniu uschnutím alebo zhnitím. Vzorka (celá rastlina aj
Odbor ochrany rastlín strana 60 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

s plodmi) po odobratí musí byť čím skôr doručená do diagnostického laboratória OD ÚKSÚP
v Bratislave.
Odbor ochrany rastlín strana 61 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Príloha č. 1
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave,
833 16 Bratislava, Matúškova 21
Odbor ochrany rastlín
Hanulova 9/A, 844 29 Bratislava 42, tel. č.: 02 / 69 20 44 91, 69 20 44 41, fax: 02 / 64 46 20 84
Záznam o vykonaní kontroly
č. / / 2011 - A
Kontrola vykonaná podľa zákona NR SR č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov
* hodiace sa označte „x“
Právnická alebo fyzická osoba - názov, adresa: .........................................................................................................
.....................................................................................................................................................................................
Okres: ......................................... IČO: ................................. e-mail: ........................................................................
tel./mob.: .................................................................................... fax: ........................................................................
Meno zástupcu právnickej / fyzickej osoby: .......................................................….....................
Dátum kontroly: .........................................
Názov a adresa pracoviska ÚKSÚP: ......................................................................................................................
Meno pracovníka ÚKSÚP: ........................................................................................................................
Kontrola na mieste bola vopred oznámená * nie áno, dňa ...............................
Kontrola na mieste bola oznámená z dôvodu/prostredníctvom ...........................................................................
Kontrola na mieste bola umožnená v zmysle § 5 zákona NR SR č.193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti
v znení neskorších predpisov: *
áno nie (uviesť dôvod) ...........................................................................................
Kontrola bola zameraná na: Monitoring:
Pozorovanie č.:
Výsledok kontroly: Miesto kontroly:
Hostitelia (druh, skontrolované množstvo):
Záznam o odbere vzorky – B:
Návrh opatrení:
Vyjadrenie zástupcu právnickej/ fyzickej osoby/: Súhlasí s kontrolou, nie sú námietky.
Nesúhlasí s kontrolou, sú námietky (uviesť dôvod)
Doba trvania kontroly v hodinách: hod., Spoplatnenie áno, suma: nie
meno:
funkcia:
__________________________ ____________________________
podpis a odtlačok pečiatky podpis a odtlačok pečiatky
zástupcu právnickej / fyzickej osoby zástupcu ÚKSÚP
Odbor ochrany rastlín strana 62 (62) Metodický pokyn č. 9/2011
Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk