1/2012-13 - Fakulta zdravotnÃctva a sociÃ¡lnej prÃ¡ce - TrnavskÃ¡ ...

1 € 

ISSN 1338-8908 

študentský štvrťročník Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce 

Trnavskej univerzity 

2012-131 

Exkurzie 

študentov 

ošetrovateľstva 

Road Show 

2012 

ENERGO SC 

Ceremónia 

v Kwale

Vyriešte si bývanie raz-dva, 

s naším úverom na bývanie. 

A s kým bankujete vy? 

Doživotne 

garantovaná 

splátka 

Na banke záleží. 

Chcete aj vy konečne bývať vo vlastnom? Skočte si k nám po úver na bývanie, ktorý môžete mať aj bez ručiteľa, 

rýchlo a jednoducho. Sme spoľahlivý finančný partner s bohatými skúsenosťami, ktorý pomohol komfortne bývať 

tisíckam rodín na celom Slovensku. Teraz môžete získať ešte Lepšie úroky a doživotne garantovanú splátku. 

www.slsp.sk | sporotel: 0850 111 888 | 295 obchodných miest v SR | 730 bankomatov v SR | 5 858 bankomatov skupiny Erste

E D I T O R I A ´ L 

Milí čitatelia ProSocia, 

ešte nedávno sme v redakčnej rade ukončovali práce na májovom 

čísle a opäť prišiel čas, aby som uviedol nové – októbrové 

číslo. Aké bolo leto? Dlhé? Krátke? Pracovné? Oddychové? Možno 

z každého kúsok. Verím však, že ste nabrali dostatok energie 

na ďalší semester. Snáď vám dni v škole spríjemní aj ProSocio. 

Vlastne vám v tomto čísle prinášame ešte kúsok leta, a to prostredníctvom 

článkov o Chorvátsku od Paulíny a Listov zo Sarajeva 

od prof. Rusnáka. No píšeme aj na vážnejšie témy. Pozrieme 

sa napríklad opäť na to, ako sa podarilo uplatniť na trhu práce 

tohoročným absolventom verejného zdravotníctva. S docentkou 

Rusnákovou sme sa rozprávali o možnostiach študovať v zahraničí. 

Premiérovo prinášame aj nepravidelnú (nateraz!) rubriku 

– SAJENS – v ktorej nájdete napríklad recenziu na vynikajúcu 

knihu o štatistike či zamyslenie nad tým, ako sa mení spektrum 

chorôb, ktoré ohrozujú ľudí. Veľmi ma teší, že náš okruh prispievateľov sa stále viac rozširuje. Do časopisu 

prispeli svojimi postrehmi z Dní zdravia študenti ošetrovateľstva a v redakčnej rade máme nových 

členov - Mateja, Nikolu, Heňu, Simonu a Mišku. Stále však radi v našich kruhoch privítame nových členov. 

Aktívni sú aj učitelia. V tomto čísle nájdete opäť príspevok od doktorky O´Mullane či doktora Jančoviča 

a pán dekan pouvažoval o svojich 100 dňoch vo funkcii. Stáva sa dobrým zvykom, že mnohí učitelia reagujú 

na články, ktoré v časopise uverejňujeme. Teší ma to, pretože to časopis robí tým, na čo je primárne 

určený – fórom pre vyjadrenie názorov, šírenie a zdieľanie informácií nielen medzi študentmi, ale aj 

medzi učiteľmi a zamestnancami fakulty. Verím, že ak sa v ňom z času na čas vyskytne dobre mienená 

kritika (nie je podstatné čia), bude vnímaná v pozitívnom zmysle. 

Dúfam, že aj toto číslo sa vám bude dobre čítať a želám všetkým úspešný zimný semester 2012/2013. 

-Marek Psotazástupca 

šéfredaktorky 

R E D A K C I A 

NÁZOV PERIODIKA: ProSocio 

PERIODICITA VYDÁVANIA: štvrťročník 

VYDAVATEĽ: Trnavská univerzita 

v Trnave, Fakulta zdravotníctva 

a sociálnej práce, Univerzitné námestie 1, 

917 00 Trnava 

IČO: 31825249 

DÁTUM VYDANIA: 24. 10. 2012 

ČÍSLO: 1 

ROČNÍK: 4/2012 

CENA: 1 € 

EVIDENČNÉ ČÍSLO: EV 3915/09 

ISSN: 1338-8908 

TLAČIAREŇ: Tlačové štúdio Váry 

Hlavná 54, 917 01 Trnava 

NÁKLAD: 150 ks 

e-mailová adresa redakcie: 

redakcia.prosocio@gmail.com 

ŠÉFREDAKTOR: Nika Ľuptáková 

ZÁSTUPCA ŠÉFREDAKTORA: Marek Psota 

KOORDINÁTOR: Miroslav Švaro 

KOREKTÚRY: Henrieta Besztroová, Michaela 

Cibulková, Tomáš Hubinák, Nika Ľuptáková, 

Simona Pavlikovská, Paulína Vidiová 

GRAFIKA: Magdaléna Kubišová 

FOTOGRAF: Ľuboš Holkovič 

REDAKTORI: Henrieta Besztroová, Michaela 

Cibulková, Ľuboš Holkovič, Tomáš Hubinák, 

Nikola Kováčová, Simona Pavlikovská, Matej 

Pištek, Michaela Surmanová, Miroslav Švaro, 

Paulína Vidiová 

EXTERNÍ REDAKTORI: Jana Andelová, Pavol 

Beňo, Michaela Boledovičová, Vladimír 

Bošák, Lucia Holeková, Andrea Hugáňová, 

Juraj Jančovič, Zuzana Kráľová, Mária 

Kvaková, Eva Nemčovská, Matúš Német, 

Monica O´Mullane, Jarmila Pekarčíková, 

Martin Rusnák, Marcel Sobota, 

Veronika Šťastná, Karol Zeman 

Používanie článkov, fotografií a obrázkov 

pre osobné účely je možné len so 

súhlasom ich autora. 

Za obsah príspevku zodpovedá jeho 

autor. Redakcia nemusí súhlasiť so 

všetkými publikovanými názormi. 

Časopis ProSocio vychádza s finančnou 

podporou Slovenskej sporiteľne, a.s. 

PRIDAJTE SA 

K PROSOCIO NA 

FACEBOOKU 

O B S A H 

Rozhovor 

„Ak máte záujem vycestovať, 

začnite s prípravou čo najskôr.“ 

Doc. MUDr. Viera Rusnáková, CSc. 

MBA 2 

Fakulta 

Ceremónia v Kwale: bezoblačno, 

silné nadšenie 4 

Kenyata teambuilding 5 

Mapuordit 6 

(Ne)Uplatnenie absolventov 

Verejného zdravotníctva 8 

Uplatnenie študentov VZ 

z pohľadu vedúcej katedry 9 

Mojich sto dní 10 

Profesor alebo magister? 

Blúzka či tričko? 11 

Energo SC – Futbalový klub 

FZaSP 12 

Imatrikulácie 13 

Zo života fakulty 14 

Okolie našej Alma mater 

skrášľuje nový parčík 16 

Kultúra 

The Human Body Exhibition 17 

Top témy 

Zmeny týkajúce sa pracujúcich 

študentov 18 

Koniec externého štúdia na 

vysokých školách? 20 

Zdravie 

Helicobacter pylori 21 

Študentský život 

Letná škola v Piešťanoch 22 

Študenti VZ na Road Show 23 

Socio 

„Nie je dôležité vyhrať, ale 

zúčastniť sa.“ 24 

Kontaktné centrum ako príležitosť 

zefektívniť pomoc 25 

Skaly, výšky, dobrodružstvo 

a človek 26 

Listy zo Sarajeva 3. 27 

„Bonjour! Je parle un 

petit peu...!“ 29 

Deň zodpovednosti 30 

Sajens 

Choroby v čase 31 

Čo je to vlastne PYLL? 31 

Discovering statistics using R 32 

Komunikácia so sluchovo 

postihnutými v zdravotníctve a 

sociálnej práci 32 

Centrum vedecko-technických 

informácií 33 

Sprievodca svetom 

Dovidenja, sretan put i vidimo 

se opet za godinu dana! 34

2 

ROZHOVOR 

Doc. MUDr. Viera Rusnáková, CSc., MBA: 

„Ak máte záujem vycestovať, 

začnite s prípravou čo najskôr.“ 

S Fakultou zdravotníctva a sociálnej práce prišla doc. MUDr. Viera Rusnáková, CSc. MBA prvýkrát 

do kontaktu už v roku 1996. Neskôr začala externe prednášať a v súčasnosti pôsobí ako prodekanka 

pre zahraničné vzťahy a rozvoj fakulty. Čo sme sa dozvedeli o nej, jej vedeckých aktivitách, 

Erasme, ale aj fakultných projektoch, si prečítajte v nasledujúcom rozhovore. 

PRO 

SO 1/2012-13 

CI O 

Pani docentka, v úvode by sme sa o Vás 

radi dozvedeli niečo viac. Ako dlho pôsobíte 

na našej fakulte? 

S fakultou som začala spolupracovať v roku 

1996, kedy som sa spolu s kolegami z fakulty 

a z trnavskej nemocnice zúčastnila 

na rozvojových projektoch podporovaných 

USAID. Projekty spolupráce s americkými 

partnermi boli už v tom čase zamerané na 

zlepšovanie kvality v zdravotníctve. Spolupráca 

s americkou univerzitou v Scrantone 

v Pensylvánii, ktorá mimochodom trvá dodnes, 

bola zameraná na podporu vzdelávania 

v zdravotníckom manažmente a rozvoj 

ošetrovateľstva. Neskôr som na Fakulte 

zdravotníctva a sociálnej práce začala prednášať 

zdravotnícku informatiku, informačné 

systémy a manažment. 

Čomu sa venujete vo vedeckej sfére? 

Oblasťou môjho záujmu je manažment 

kvality. Stále tiež sledujem vývoj v oblasti 

informačných a komunikačných technológií 

vo verejnom zdravotníctve. Som národným 

koordinátorom pre projekt PATH 

(Performance Assessment Tool for Quality 

Improvement in Hospitals). Projekt sa 

zaoberá indikátormi kvality a výkonnosti 

pre nemocnice a bol vyvinutý pod záštitou 

Svetovej zdravotníckej organizácie. Trvá 

už viac ako 10 rokov. V prvom rade má byť 

vnútorným nástrojom nemocníc, ktorým 

hodnotia svoje vlastné výkony. Tiež však 

prináša možnosť porovnávania nemocníc 

na národnej alebo medzinárodnej úrovni. 

Nemocnice sa do týchto aktivít nepúšťajú 

rady a naozaj treba dobre spolupracovať 

s vrcholovým manažmentom. 

Môžete nám prezradiť, ako z tohto porovnania 

vychádzajú slovenské nemocnice? 

Nástroj je určený pre sebahodnotenie nemocníc 

a informácie nie sú zásadne zverejňované 

bez ich súhlasu.

Koncom letného semestra ste sa ako prodekanka 

pre zahraničné vzťahy a rozvoj 

FZaSP zúčastnili oficiálnej návštevy 

rektora TU na univerzitách na Balkáne. 

V rámci tejto návštevy boli podpísané aj 

bilaterálne zmluvy. Čo z týchto zmlúv vyplýva 

pre našu fakultu, študentov a učiteľov? 

Aby sme to konkretizovali, boli to dve 

zmluvy o možnej spolupráci – Memorandá 

o porozumení, ktoré boli podpísané na 

univerzitnej úrovni v Bosne a Hercegovine 

v hlavnom meste Sarajeve a v meste Banja 

Luka, ktoré je centrom Srbskej republiky. 

Podobné zmluvy o spolupráci na nižšej 

úrovni podpísala potom naša fakulta s Lekárskou 

fakultou v Banja Luka a Fakultou 

zdravotníckych štúdii v Sarajeve. Tá 

druhá je pre nás zaujímavou podobným 

štúdijným zameraním. Záujem 

je o spoluprácu a výmenu študentov 

aj učiteľov odborov ošetrovateľstvo 

a verejné zdravotníctvo. V Banja Luka 

chcú rozvíjať vzdelávanie vo verejnom 

zdravotníctve a zdravotníckom manažmente. 

Minister zdravotníctva Srbskej 

republiky tieto kroky veľmi podporuje. 

Našich študentov a učiteľov sa dotýka 

najmä snaha o podpísanie zmlúv 

v rámci Erasmu. V tomto smere sme 

ďalej v spolupráci s Fakultou zdravotníckych 

štúdií v Sarajeve. 

S touto správou súvisí aj iná téma, 

ktorá by mohla študentov zajímať. 

Mnohých z nich iste láka možnosť 

vycestovať do zahraničia v rámci 

programu Erasmus. Do ktorých krajín 

v súčasnosti môžu vycestovať 

študenti našej fakulty? 

Ide o viacero krajín. Bilaterálne zmluvy 

sa však uzatvárajú vždy na určitý počet 

ROZHOVOR 

rokov, mnohé z nich 

bude tento rok potrebné 

obnoviť. 

Študenti verejného 

zdravotníctva môžu 

zatiaľ vycestovať do 

Dánska a študenti 

ošetrovateľstva do 

Českej republiky. 

Študenti sociálnej 

práce môžu cestovať 

do Českej republiky, 

Francúzska, Fínska, 

Grécka, Poľska, Nemecka, 

Rakúska či 

Španielska. 

Nadväzuje fakulta 

zmluvy o spolupráci 

v rámci Erasmu 

aj v súčasnosti? 

Áno, v príprave je 

napríklad dohoda s Univerzitou v Corku, 

v druhom najväčšom meste Írska, kde sa 

snažíme najprv o spoluprácu vo verejnom 

zdravotníctve. Podpisujeme aj bilaterálnu 

zmluvu so Slezskou univerzitou v Opave. 

Ako vlastne prebieha nadväzovanie 

partnerstiev medzi univerzitami? Ide 

o zložitý proces? 

Univerzita musí byť v prvom rade zapojená 

do programu Erasmus. Ak túto podmienku 

spĺňa, je potrebné uzatvoriť zmluvu medzi 

dvoma pracoviskami. Je to dlhodobejší administratívny 

proces. 

Ako dlho trvá takýto pobyt v zahraničí? 

U študentov zvyčajne trvá jeden semester. 

Funguje spolupráca aj naopak? Chodia 

na našu fakultu študovať študenti z partnerských 

univerzít? 

Áno, boli u nás študenti z Dánska, už pravidelne 

z Českej republiky, ale aj zo zámoria. 

Z USA to boli študenti v rámci spolupráce 

s Univerzitou IOWA. Na kratšie pobyty u nás 

boli študenti z Univerzity v Scrantone. Aj 

tento rok prišli na V. Medzinárodné sympózium 

organizované našou fakultou tradične 

v októbri. Živé zahraničné kontakty má Katedra 

sociálnej práce. 

Môžu cez Erasmus vycestovať aj externí 

študenti? 

Áno, môžu, hoci u nás je to zatiaľ neobvyklé. 

Kedy je potrebné začať s vybavovaním 

pobytu? 

Čo najskôr. Každý rok prebieha výberové 

konanie pre ďalší akademický rok. Výberové 

konanie musí prebehnúť najneskôr v decembri 

a študent, ktorý je v ňom vybratý, 

pôjde na Erasmus o rok – v zimnom alebo 

letnom semestri. Výberové konanie tento 

rok pravdepodobne prebehne na konci novembra. 

Presný termín výberového konania 

bude uverejnený na internetovej stránke 

našej fakulty. Na stránkach našej univerzity 

a fakulty sú záujemcom zároveň dostupné 

všetky potrebné dokumenty. Zaujímavé informácie 

pre podporu mobilít uverejňuje aj 

SAIA. 

Ako prodekanka máte okrem zahraničných 

vzťahov fakulty na starosti aj projekty. 

Ako hodnotíte stav projektovej 

aktivity na fakulte? Čo je najčastejšou 

príčinou toho, že projekty nie sú 

prijaté? 

Keď som sa hlbšie oboznamovala 

s prácou fakulty, bola som veľmi potešená. 

Je tu množstvo aktivít, vrátane 

medzinárodných, a zároveň veľká snaha 

a potenciál pripravovať projekty. 

Výborné myšlienky a množstvo úsilia 

niekedy nanešťastie zlyhajú na kritériách 

formálnej stránky projektov. 

Moja posledná otázka súvisí s končiacim 

sa letom. Ako ste ho prežili? 

Mali ste aj Vy „prázdniny“? 

Prázdniny som mala a leto som prežila 

veľmi príjemne. Najprv som bola 

s vnukmi v Chorvátsku, neskôr som 

strávila mesiac v Sarajeve. Tam to už 

nebola len dovolenka, ale snažila som 

sa aj trochu pracovať. 

- Ľubomír Holkovič - 

Foto: autor 

PRO 

CI O 

3 

SO 1/2012-13

4 

FAKULTA 

Ceremónia v Kwale: 

bezoblačno, silné nadšenie 

Na mape podvýživy vyrástol nový ostrov nádeje. 

Možno trochu propagandistický úvod, každopádne 

úsilie založiť centrum na eliminovanie podvýživy 

v Afrike so sebou nesie veľké úsilie, ktoré po 

úspešnom zavŕšení tohto procesu k pátosu nabáda. 

Najmä naši kolegovia Adéla Novotná a Ján Bodo 

majú veľkú zásluhu na tom, že 8. júna 2012 sme 

hľadali dostatočne ostré nožnice na prestrihnutie 

ružovej pásky, ktorá symbolicky otvorí dvere do 

nášho centra. 

PRO 

SO 1/2012-13 Slávnostné prestrihávanie pásky 

V 

spomínaný deň sa hostia, väčšinou projektu slovenský ambasádor, pán Michal v našom centre desiatky matiek s deťmi. 

zamestnanci nemocnice v Kwale, zástupcovia 

neziskových organizácií, svojským aplauzom za asistencie moderá- 

prezreli priestory centra ako Examination 

Mlynár. Každé vystúpenie bolo ocenené Oficiálna časť sa tým skončila. Hostia si 

ako aj naši komunitní pracovníci, zúčastnili 

slávnostnej ceremónie, ktorá sa odohrávala 

pred „bránami“ nášho centra. O vzácnych 

hostí takisto nebola núdza, návštevou nás 

poctil slovenský ambasádor v Keni Michal 

Mlynár, ako aj konzul Jozef Bandžuch. Podujatia 

sa zúčastnila aj slovenská žurnalistka 

Iveta Pospíšilová, ktorá sfilmovanú časť 

ceremónie plánuje použiť do svojho dokumentu 

o africkej kultúre a tradíciách. 

A tak kým posledný daždivý mrak opustil 

oblohu nad nemocnicou, presne o 13.30 

hod. popoludní, pozdvihol srdcia k nebu 

miestny katolícky duchovný svojou modlitbou. 

Mystický ráz úvodu pokračoval takisto 

v krátkych divadelných predstaveniach 

našich komunitných pracovníkov, ktorí si 

pripravili krátke scénky na tému podvýživy 

a prevencie HIV. V prvom vystúpení k podvýžive 

sa striedalo tradičné riešenie zdravotných 

problémov miestnych obyvateľov 

v podobe šamanizmu a vyvolávania duchov 

so sociálno-zdravotným prístupom komunitných 

pracovníkov v centre na diagnostiku 

a odstránenie podvýživy. Druhá scénka 

pojednávala o stigmatizácii osôb s ochorením 

HIV a jej riešení. 

Po kultúrnej časti nasledovali príhovory 

našich hostí. Ako prvá vystúpila so svojim 

prejavom hlavná výživová sestra Fatuma 

Chidzugah, ktorá predstavila účastníkom 

poslanie centra a prácu s podvýživenými 

deťmi. Za miestnu komunitu sa prihovoril 

temperamentným vystúpením splnomocnenec 

pre oblasť Goliny, pán Massa. Vedenie 

tora ceremónie, ktorý hostí správne vyburcoval. 

Aby bol kantovský výrok „hviezdne nebo 

nado mnou, mravný zákon vo mne“ dovŕšený, 

účastníci ceremónie sa presunuli 

k dverám „nutričného“ centra. Spolu s našim 

ambasádorom a za asistencie vedenia 

nemocnice a splnomocnenca prestrihávala 

pásku osoba, ktorej sú tieto priestory určené 

– matka s dieťaťom. Slávnostný akt prestrihnutia 

tak symbolicky spustil zámery 

nášho projektu, ktorý každodenne prijíma 

room či Library, kde zanechali svoje podpisy 

v knihe návštev. 

Takmer dvojhodinové podujatie nemohlo 

skončiť inak ako občerstvením na kenský 

spôsob. Samosy, mandazy a podobné 

miestne špeciality navodili správnu chuť do 

ďalšej práce v úsilí eliminovania podvýživených 

detí. 

-Matúš Német- 

Foto: Jozef Bandžuch 

nemocnice vyjadrilo podporu v príhovore Matúš Német, Zuzana Kráľová, Michal Mlynár 

šéf lekára MUDr. Dossageiho. A na záver za 

slovenskú stranu vyjadril podporu nášmu 

CI O

Kenyata 

Usporiadanie motivačných 

kurzov, hier pre zamestnancov 

a podobných aktivít pre 

utužovanie pracovných 

kolektívov patrí v západnej 

hemisfére k bežným 

udalostiam života firiem. 

Teambuilding komunitných 

pracovníkov zaoberajúcich 

sa podvýživenými deťmi 

sa môže zdať raritou. Ale 

práve pre výnimky je život 

pestrejší... 

Indický oceán posiaty koralmi, biela piesočnatá 

pláž v Coral Cove – Tiwi. Sen 

mnohých cestovateľov či gýčovitý portrét 

exotickej dovolenky. Práve na tomto 

mieste sa zišli zamestnanci anti-malnutričných 

centier projektu SlovakAid z dispenzárov 

Mkongani, Tiwi, ako aj hlavného centra 

v Kwale na spoločnom športovo-motivačnom 

stretnutí. Do piesku vpísaný 25. august 

2012 bol v znamení chleba (plodov mora) 

a hier. 

Pobrežné stereo zaoceánskych vĺn postupne 

vystriedal odliv ako znamenie záverečného 

„prílivu“ komunitných pracovníkov 

z najvzdialenejšieho centra v Mkongani. 

Doobedňajšia desiata hodina sa stala neformálnym 

začiatkom príjemného teplého počasia 

a priateľskej atmosféry prvého teambuildingu. 

Čaro africkej mentality spočíva v neorganizovanej 

organizovanosti, a preto prvotné 

chvíle patrili predpokladaným aktivitám, 

ktoré spolu koordinovali tri zodpovedné 

osoby z troch nutričných „buniek“, a to 

Chengo (Kwale), Rammadan (Tiwi) a Koy 

(Mkongani). Zo spoločnej porady vyplynul 

kultúrny program, obedová prestávka a futbalový 

turnaj. 

Zamestnanci nutričných centier bežne používajú 

v rámci svojich prednášok pre matky 

dramatické stvárnenia rôznych situácií 

týkajúcich sa kojenia, správnej výživy detí 

a podobne. V rámci teambuildingu zasa pripravili 

spontánnu scénku (nazývanú „drama“), 

ako jedna zamestnankyňa z centra 

v Kwale „neobdržala“ povolenie od svojho 

muža zúčastniť sa dnešného stretnutia. 

Emotívne vystúpenie bezbrannej ženy 

FAKULTA 

teambuilding 

stvárnila samotná „poškodená“, autoritatívneho 

muža zasa Koy z Mkongani. Ďalšou 

scénkou prevedenou Rammadanom z Tiwi 

bolo jeho napodobňovanie nejakej prítomnej 

osoby s jeho špecifickými znakmi. Bravúrne, 

až monštruózne stvárnenie v podobe 

mrkajúceho mzungu (belocha, pozn. red.) 

s kašľaním si odniesol autor tohto článku... 

Vyhladnuté obecenstvo zamestnancov 

nutričných centier nasýtilo obedové menu 

spočívajúce z rýb, kuku (kureniec, pozn. 

red.) a príloh ryže so zeleninou. 

Poobedňajšie trávenie skonzumovanej 

potravy však vystriedal futbalový turnaj, 

ktorý bol nezvyčajný tak terénom, ako aj 

jeho aktérmi. Tri tímy zložené zo zástupcov 

troch centier a genderová prevaha žien 

predznamenávali húževnatý súboj o africký 

pohár v podobe koláča. Spočiatku všet- 

ko nasvedčovalo, že tím z Tiwi na domácej 

pôde rozdrví zvyšné dispenzáre, aj za pomoci 

„legionárky“ Kráľovej. Koyovi zverenci 

z Mkongani nestačili ani na domáce mužstvo, 

ani na „Kwalčanov“. Strhujúce finále 

s Tiwi tímom za burácania prílivu napokon 

patrilo mužstvo-ženstvu z Kwale, aj za pomoci 

autora týchto riadkov... 

Víťaz obdržal putovný koláč a s rituálnym 

afrotancom v podaní skauta Rammadana 

sa skončil historicky prvý teambuilding 

participantov anti-malnutričného projektu 

SlovakAid na juhovýchodnom pobreží Kene. 

-Matúš Német- 

Foto: Zuzana Kráľová, Matúš Német 

5 

PRO 

SO CI O 1/2012-13

6 

Malá bodka na mape 

Afriky, ale veľká časť 

v mojom srdci 

FAKULTA 

Moja pracovná cesta do Južného Sudánu sa uskutočnila v rámci 

nového rozvojového projektu Fakulty zdravotníctva a sociálnej 

práce TU s názvom „Posilnenie kontinuálnej starostlivosti 

o matku a dieťa pomocou viacstupňovej vzdelávacej intervencie v Južnom 

Sudáne“, ktorý je financovaný SlovakAid. Ako verejný zdravotník 

som bola zodpovedná za implementáciu a koordináciu nových projektových 

aktivít, vzdelávanie a zdravotnú osvetu. Nevidela som dôvod na 

neprijatie výzvy zúčastniť sa tohto projektu, pretože som sa podieľala 

na jeho tvorbe a vzhľadom na to, že to nebola moja prvá návšteva Južného 

Sudánu, poznala som prostredie, kultúru i ľudí. No napriek všetkým 

týmto faktom som neraz mala pocit, že som precenila svoje sily a schopnosti. 

Avšak aj takéto emócie a negatívne zážitky sú súčasťou práce ľudí 

v rozvojových krajinách, či sú to lekári, kňazi, sociálni pracovníci alebo 

učitelia, pretože aplikácia aj jednoduchých zmien je tu zložitý a zdĺhavý 

proces. 

Nemocnica v Mapuordite a problémy matiek a detí 

V decembri 2011 som po tretí krát v živote vycestovala 

do Mapuorditu v Južnom Sudáne. 

Táto cesta bola zorganizovaná narýchlo a myslím, 

že moja rodina bola presvedčená o tom, že 

som sa zbláznila, keďže som do Afriky odchádzala 

po desiatich dňoch, ako som sa z nej vrátila. 

O niektoré postrehy zo svojho pobytu by som 

sa s čitateľmi rada podelila. 

PRO 


CI O 

Môj najmenší pacient v malnutričnom 

programe. Dieťa vážiace 1,2 kg 

pri narodení a z nemocnice odchádzalo 

s 2,5 kg. 

Ženy ťahajúce vodu 

z cca 30 m hĺbky 

V mapuorditskej nemocnici, ktorú vedie Dr. Rosario Ianetti, pracuje 

spolu 69 pracovníkov (vrátane administratívneho personálu, technikov). 

Funkčných je päť oddelení: chirurgické, pôrodnicko-gynekologické, 

detské, interné a pohotovostné. Nemocnica disponuje 112 lôžkami 

a poskytuje zdravotnícku starostlivosť pre 3000 hospitalizovaných 

pacientov a pre 23 000 ľudí, ktorí sú ošetrení v ambulanciách. Lokálny 

parter si vysoko cení prítomnosť lekárov zo Slovenska, pretože ich je 

v nemocnici málo. Jednou z nich je aj lekárka Magdaléna Fülöpová, ktorá 

v nemocnici pôsobí ako pediatrička. Po diskusii s riaditeľom nemocnice, 

administrátorkou Pauline a pôrodnou sestrou Filo sme identifikovali 

základné problémy v oblasti zdravia matiek a detí. U detí sú to malária, 

malnutrícia, očkovanie a hygiena. Ďalej sme na základe rozhovorov 

s miestnymi ženami navštevujúcimi antenatálnu kliniku a outreach 

program zistili, že ženy majú nedostatočné, takmer žiadne informácie 

o možnostiach prevencie, hygieny a starostlivosti o seba a svoje dieťa. 

Až 95% žien, ktoré prišli na antenatálnu kliniku a využili možnosti outreach 

kliniky, nevedelo písať a čítať, čo svedčí o vysokej miere analfabetizmu. 

Väčšina žien v oblasti nemá žiadne vzdelanie. V Sudáne vládne 

patriarchát, takže ženy tu nemajú právo rozhodovania. V praxi to vyzerá 

tak, že najcennejšia je krava (predstavuje majetok), potom žena a až 

niekde na konci rebríčka je dieťa. Preto stále veľmi málo žien využíva 

možnosť pôrodov v nemocnici. Ženy často prichádzajú do nemocnice 

neskoro a vo vážnom stave. Medzi pôrodné problémy patria potraty, krvácanie 

v tehotenstve, bolesti, zlá pozícia dieťaťa pri pôrode, popôrodné 

infekcie. 

V rámci nemocnice som vykonávala poradenstvo pre pacientov (užívanie 

návykových látok, alkoholizmus, výživa), sledovala som výživový 

stav pacientov a nastavovala výživové programy, merala potrebné parametre 

(hmotnosť, výška, prepočet percent pri malnutrícii u detí, BMI) 

a dohliadala som na hygienický režim nemocnice. Naďalej pokračovala 

edukácia pacientov na všetkých oddeleniach o hygiene (používanie 

latrín, odpady) a pravidelne sa organizovali aktivity pre deti spojené 

s edukáciou o osobnej hygiene a hlavne hygiene rúk. Túto aktivitu mali 

radi deti, ale aj ja, pretože to bola zábava. Mala som okolo seba hromadu 

usmiatych tvárí. Za čisté ruky som im lepila na tričká nálepky a hrali sme 

pexeso alebo pozerali rozprávku. Deti sú skutočne zázračné, pretože aj 

keď som mala zlú náladu alebo pochybnosti o tom, či má moja práca 

zmysel, stačil jeden milý detský úsmev a všetky zlé pocity sa rozplynuli. 

Naozaj každá snaha, ktorá prispeje k šťastiu v očiach detí, stojí zato. 

Vzdelávanie žien a matiek prebiehalo v nemocnici vždy v utorok a piatok, 

kedy nebol outreach program, na antenatálnej klinike, detskom 

a gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Jednotlivé témy sa v príslušnom 

týždni striedali. Na základe analýzy potrieb som si ako hlavné témy 

vzdelávania na mesiac január stanovila témy: „Očkovanie detí ako prevencia 

ochorení“ a „Bezpečný pôrod, problémy a komplikácie v tehoten-

FAKULTA 

stve a ich dôsledky“. Pri edukácii matiek bolo potrebné používať jednoduchý jazyk, 

vysvetľovať a argumentovať, pretože miestne ženy majú svoje návyky, ktoré nie sú 

vždy správne (napríklad pôrod doma pod dohľadom šamana). Z dôvodu udržania pozornosti 

žien boli edukačné prednášky pripravené na 20 minút a potom mali možnosť 

pýtať sa a diskutovať. Pri prednáškach boli využité hlavne obrázky, ktoré dopĺňali obsah 

prednášky. Je to dôležité hlavne preto, aby si ženy dokázali predstaviť to, o čom sa 

hovorí. V rámci prednášok sme tiež zistili, že je dôležité ženám ukázať rešpekt a stavať 

na ich osobných skúsenostiach, pretože sa tým uľahčila komunikácia s nimi a hlavne 

prejavili dôveru. Každý týždeň bolo v rámci nemocnice edukovaných približne 70 žien 

a moje edukačné aktivity zastihli tiež mužov, ktorí boli prítomní, a tak nemali inú možnosť, 

ako ma počúvať. Prítomnosť nielen žien, ale aj mužov som vnímala pozitívne, 

pretože aj takto možno prispieť k šíreniu zdravotníckych informácií, veď aj títo muži 

boli alebo sa mali stať manželmi a otcami. 

7 

Outreach program – s megafónom po buši 

Outreach program je novou aktivitou v rámci prebiehajúceho projektu. Ide vlastne 

o mobilnú kliniku. Aktivita prebiehala trikrát do týždňa, kedy náš tím cestoval do okolia. 

Pôrodná sestra vyšetrovala tehotné ženy, poradca ich testoval na HIV, zdravotná 

sestra očkovala deti do 5 rokov a ja som spolu s mojím prekladateľom robila zdravotnú 

osvetu v komunite. Jednotlivé cieľové miesta programu sú v rôznej vzdialenosti od nemocnice 

a navrhnuté boli tak, aby zahŕňali oblasti kmeňa Dinka a Jur. Miesta pre outreach 

sú v buši, to znamená žiadne cesty a klinika sa zriaďuje väčšinou pri strome. Len 

na niektorých miestach je možné využiť kostol (napr. Agany) alebo malé zdravotnícke 

jednotky či zdravotnícke kliniky (Mvolo). Občas sme pracovali v neznesiteľnom teple, 

občas v daždi a aj v ohni. V decembri sme jednali s miestnymi predstaviteľmi na troch 

väčších cieľových miestach, pričom sa dohodlo sústredenie miestnych ľudí v blízkosti 

kliniky na určený termín z dôvodu rozšírenia osvety medzi väčšou populáciou. Jednania 

prebehli priateľsky – miestni predstavitelia boli myšlienke naklonení a prisľúbili 

sprostredkovanie informácie v komunite. Realita však bola iná a žiadne hromadné 

vzde lávanie v rámci komunity nebolo možné, pretože ľudia neprišli. Bola som sklamaná, 

ale stále som verila, že nejako to ísť musí. Tým, že ľudia bývajú od seba ďaleko, je 

náročné zorganizovať nejaké väčšie stretnutie, preto sme pristúpili k vzdelávaniu ľudí, 

ktorí prišli v rámci kliniky. Začali sme používať megafón a po ceste na cieľové miesto 

sme oznamovali, že prichádzame, aby nás ľudia našli. Bol to prijateľný spôsob, ako 

prilákať na miesto outreach kliniky viac ľudí. Edukáciu v rámci outreach programu 

som postavila na tých istých témach ako vzdelávanie v nemocnici. Cieľom bolo vzdelávať 

ako ženy, tak aj mužov vzhľadom na ich vedúce postavenie a právo rozhodovať 

o osude svojich žien. Z tohto dôvodu sme komunikovali opatrne a s rešpektom. Nevyhnutné 

bolo veľa argumentovať, zdôvodňovať a vysvetľovať. Kvôli diskusiám vzdelávanie 

v rámci outreach programu trvalo oveľa dlhšie ako v nemocnici. V januári, kedy 

sme začali s prednáškami v rámci outreach programu, bolo edukovaných približne 35 

mužov a 120 žien. Ženám bolo poskytované aj individuálne poradenstvo. V rámci outreach 

kliniky som tiež dohliadala na správne vypisovanie zdravotnej dokumentácie, 

pomáhala pri vyšetrovaní žien, podávala výživové doplnky, sledovala zdravotný stav 

detí prichádzajúcich kvôli očkovaniu a snažila sa zlepšiť prácu sestier. Na outreach 

programe sme pracovali ako tím, zo začiatku nám chvíľu trvalo, kým sme si na seba 

zvykli, ale potom sme sa vzájomne rešpektovali a pomáhali si. 

Outreach program - očkovanie detí 

Mapuordit, Južný Sudán 

Outreach program – mobilná klinika 

Vianočný mangovník 

Počas pobytu v Sudáne sme samozrejme mali aj možnosť oddýchnuť si. Voľno sme 

mali večer a v nedeľu, kedy som chodila pomáhať do lekárne, hrala som s miestnymi 

deťmi basketbal, chodili sme sa prejsť, sedeli s priateľmi a diskutovali, spoznávali 

miestne zvyky a ľudí. Prežila som tu aj Vianoce, ktoré boli úplne iné, ale tiež krásne 

a čarovné. Ozdobili sme si mangovník balónmi a urobili spoločnú večeru a aj darčeky 

boli! Naozaj mám na čo spomínať. Myslím, že Afrika mi dala oveľa viac, ako som ja dala 

tejto krajine. Ísť na tento kontinent bol môj veľký sen, ktorý sa splnil a dúfam, že sa 

tam ešte vrátim. Som rada, že som navštívila práve Južný Sudán. A hoci je Mapuordit 

len malá bodka na mape Afriky, už navždy ostane veľkou súčasťou môjho srdca. 

-Mária Kvaková- 

Foto: autorka 

Mary Imaculate DOR Hospital, Mapuordit, 

Južný Sudán 

PRO 


CI O

8 

FAKULTA 

(Ne)Uplatnenie 

absolventov 

Verejného 

zdravotníctva 

V akademickom roku 2011/2012 

ukončilo magisterský stupeň 27 

absolventov denného štúdia odboru 

Verejné zdravotníctvo na FZaSP. 

Najväčší zamestnávateľ na Slovensku 

tak mohol do 7 dní opečiatkovať 

čerstvých nezamestnaných občanov. 

Poďme sa pozrieť nato, koľkí s týmto 

neviditeľným označením ešte zaspávajú. 

Spomínaní absolventi boli oslovení začiatkom 

septembra s prosbou vyplniť 

superultrapekný dotazník, ktorý sa týkal 

ich (ne)zamestnania po ukončení štúdia. 

Ku dňu 15.9.2012 dotazník vyplnilo 25 absolventov, 

z ktorých sú 9 (36%) zamestnaní, 

14 (56%) nezamestnaní a 2 (8%) pokračujú 

v ďalšom štúdiu. V predchádzajúcom akademickom 

roku sa v podobne realizovanom 

prieskume zistilo, že bolo zamestnaných 

53% absolventov (1). 

Zamestnaní 

Z 9 zamestnaných absolventov 3 (37%) 

pracujú vo vyštudovanom odbore (pre zaujímavosť, 

z celého ročníka to predstavuje 

11%). Títo traja jedinci sa zamestnali nasledovne: 

jeden v oblasti podpory zdravia, 

jeden vykonáva poradenstvo vo výžive a jeden 

je bezpečnostným technikom. 

86% zamestnaných uviedlo, že bol pre nich 

problém nájsť si zamestnanie v odbore. 

V súvislosti s dĺžkou hľadania zamestnania 

od vykonania štátnic sa zistilo, že 1 zamestnaná 

pracovala už počas štúdia, 4 uviedli, 

že si hľadali prácu 12 týždňov a 1 zamestnaná 

hľadala približne 4 týždne. So svojou 

vykonávanou prácou je spokojných 50% 

zamestnaných, druhá polovica svoju prácu 

považuje za lepšiu ako nič. Keď sa na to pozrieme 

zo svetlej stránky, je fajn, ak nie sú 

nespokojní. 

Pri otázke poznatky z ktorých predmetov 

využívajú najčastejšie, boli spomínané 

predmety ako výživa (uviedlo 37% zamestnaných), 

PPL (25% zamestnaných), komunikácia 

a tímová práca, farmakológia, psychológia, 

klinické predmety a úrazy (tieto 

predmety uviedlo 12%). Na otázku v opačnom 

význame, teda poznatky ktorých predmetov 

vo svojom zamestnaní nevyužívajú 

vôbec, uviedli nasledovné odpovede – štatistika, 

komunikácia a tímová práca, epidemiológia 

(25% zamestnaných), pediatria, 

výživa, farmakológia, nerovností v zdraví, 

onkológia, projekty a manažment (uviedlo 

12%). 

PRO 


CI O 

Všetci absolventi 

V zisťovaní subjektívnych pocitov a uvažovania 

absolventov o tom, či ich štúdium pripravilo 

tak, aby si našli uplatnenie v praxi 

23% uviedlo, že áno. Zvyšok si myslí opak, 

teda že ich nepripravilo. Väčšina opýtaných 

(64%) považuje vedomosti zo štúdia za 

čiastočne využiteľné v praxi. 27% je toho 

názoru, že vedomosti získané počas štúdia 

v praxi využiteľné nie sú. 9% ich považuje 

za úplne využiteľné. 

Ako najväčším problémom, ktorý bráni absolventom 

nájsť si zamestnanie, je podľa 

nich nedostatok ponúk práce súvisiacich 

s odborom VZ. 

Absolventi sa mali možnosť vyjadriť aj 

k otázke, či by si opäť vybrali vyštudovaný 

odbor verejné zdravotníctvo na FZaSP, ak by 

sa vrátili do minulosti. Odbor VZ aj fakultu 

FZaSP by si opäť zvolilo len 13% absolventov, 

26% by síce zvolilo odbor VZ, ale inú 

fakultu. 44% by si vybralo iný odbor a inú 

fakultu, 4% by zvolili iný odbor na fakulte 

FZaSP a 13% by po strednej škole išlo pracovať 

a popri tom študovať externe. Ne viem, 

ako vám, ale mne stále rezonuje v hlave tých 

prvých 13% absolventov (3 osoby). Nevedno 

na základe akých osobných parametrov 

všetci odpovedali – práca, osobná skúsenosť, 

nepríjemné spomienky, priateľstvo. 

K záveru sme sa mnohí zhodli na hlavných 

príčinách neúspechu uplatniť sa, a tým pádom 

sa aj zamestnať v odbore, z čoho vychádzajú 

aj akési odporúčania či rady, aby

sa budúci absolventi po ukončení štúdia mohli uplatniť v odbore 

rýchlejšie. 

Najväčší problém vidíme v praxi. Ak by sa zobral nižší počet študentov 

(prvákov), mohla by sa tým zabezpečiť kvalitná prax, nie 

fabulovať denníky z praxe (bohužiaľ, v mnohých prípadoch je to 

tak). Za dôležité tiež považujeme umožniť prax študentom na viacerých 

pracoviskách, inštitúciách, nielen na RÚVZ či PZS. Je toľko 

potenciálnych inštitúcií, organizácií a oblastí, v ktorých by sa mohol 

študent/absolvent zamestnať. Preto by mohla škola vytvoriť 

akési prepojenie medzi firmami a školou, poskytnúť tak študentom 

viaceré možnosti vykonania praxe, kde by študenti chodievali 

so záujmom. Taktiež je dôležité, aby študentov pripravovali aj osoby 

z praxe, ktoré majú skúsenosti. Mnohí spomenuli aj zahraničné 

pobyty a zapojenie študentov do aktivít fakulty. Vyskytol sa aj návrh 

s výučbou jazykov. Samozrejme, dôležitou súčasťou všetkého 

je oboznámiť verejnosť s odborom. Mnohí ľudia si pletú odbor VZ 

s inými odbormi, či už lekárstvom, ošetrovateľstvom, atď. 

Čo k tomu všetkému môžem dodať? 

Iste pripustíte, že verejné zdravotníctvo je veľmi zaujímavý odbor. 

Dáva voľnosť a komplexnosť zároveň. Bohužiaľ, na Slovensku je 

tento odbor nedocenený alebo skôr neviditeľný. Skúste niekomu 

vo vlaku vysvetliť, čo študujete a môžem vám zaručiť, že máte 

tému na rozhovor minimálne na dve hodiny. 

Získanie praxe v našom odbore je ako začarovaný kruh. Ak nemáte 

obézne konto, konexie alebo obézne konto a konexie, získanie 

praxe nebude len také jednoduché. Skreslený pohľad? Myslíte? 

Zistíte. Dnes už automaticky neplatí, že ak máte titul, máte prácu. 

Ponúk práce je relatívne dosť. Je však to pravé orechové veštenie, 

montážnictvo či žeriavnik/-čka na stavbe? Jediné (realistické) 

riešenie takejto situácie je len to, že budete musieť hľadať a písať 

žiadosti. Netreba mať strach, prinajhoršom vás len odmietnu. Nič 

viac, nič menej. Potom môžete zasa hľadať a písať do inej inštitúcie 

či organizácie. Nečakajte, milí priatelia, na to, že k vám niekto 

príde a ponúkne vám niekoľkotisícový plat. Určite nie na začiatku 

kariéry. Hľadajte ešte počas štúdia, nie po štátniciach, oslovujte 

nadšene firmy, v ktorých by ste mali záujem pracovať. 

Tento malý prieskum bol vykonaný v septembri, čo je 3 mesiace 

po štátnych skúškach. Aj to je možno jeden z dôvodov, prečo ešte 

mnoho absolventov ostáva nezamestnaných. Bolo by zaujímavé 

zistiť, ako na tom budú o pár mesiacov. U predchádzajúcich absolventov 

takáto situácia s nezamestnanosťou nebola, ale predsa sa 

vyskytovala, a tak sa v ďalšom čísle ProSocia pozrieme na to, ako 

po roku skončili a či sa ich zamestnanosť zlepšila. Celkom potešujúca 

(možno i motivujúca) informácia sa nachádza v článku uverejnenom 

v dennej tlači, podľa ktorého v evidencii úradov práce 

sú absolventi v priemere rok. Individuálne aj o niečo kratšie alebo 

dlhšie, a to podľa typu a výšky dosiahnutého vzdelania (2). 

Takže veľa šťastia v love aj v rybolove a v závere zaprajem všetkým 

veľa zdaru do života, vykročte s úsmevom, lebo čo dáš, to dostaneš... 

-Jana Andelová- 

Foto: autorka 

Zdroje: 

(1) Psota, M., Šťastná, V.: Uplatnenie absolventov verejného zdravotníctva, 

ProSocio, 3 (8): 10-11 

(2) Folentová, V.: Po ročnej prestávke si absolvent nájde prácu 

ťažšie. SME, 2012, dostupné online: http://ekonomika.sme. 

sk/c/6506035/po-rocnej-prestavke-si-absolvent-najde-pracu- 

-tazsie.html 

FAKULTA 9 

Uplatnenie študentov 

VZ z pohľadu vedúcej 

katedry 

O údajoch týkajúcich sa absolventov akademického 

ročníka 2011/2012 bola informovaná 

aj vedúca katedry PhDr. Eva 

Nemčovská, PhD., ktorá poskytla nasledovné 

vyjadrenie, za čo jej úprimne ďakujeme. 

Milí študenti, 

ďakujem autorke predošlého článku 

„(Ne)Uplatnenie absolventov 

verejného zdravotníctva“ za snahu 

o náhľad do osudov absolventov 

smeru verejné zdravotníctvo, taktiež 

za optimistické odporúčania, 

ktoré uvádza na konci. Neostáva 

mi nič iné, len si pripomenúť slová 

z úvodných prednášok prof. Rusnáka, 

ktorý vám v prvom ročníku pripomínal, že štúdium na univerzite 

je štúdiom, ktoré sa od štúdia na vysokej technickej škole odlišuje 

najmä svojou šírkou záberu. Historicky totiž bolo cieľom takejto 

školy vychovať vzdelaného človeka v mnohých oblastiach, a v tom je 

aj špecifikum tradície Trnavskej univerzity. Vysoká technická škola 

má zas za cieľ odovzdať hotové skúsenosti a zručnosti, ktoré sa dajú 

uplatniť v praxi. 

Keď sa hlbšie zamyslíme nad podstatou štúdia zdravia verejnosti 

(nielen verejného zdravotníctva), iste sa zhodneme, že táto pokrýva 

širšie oblasti než len výživa a obľúbené predmety, ktoré spomínajú 

absolventi v článku. Pokiaľ by sme zúžili štúdium len na ne a na praktické 

veci, ktoré sa vykonávajú na Úradoch verejného zdravotníctva, 

potom sa dostaneme na technické štúdium, úzko špecificky zamerané 

a určené pre vysokošpecializované pracovné úkony na špecializovaných 

pracoviskách, ktorých je na Slovensku pomerne málo. Tým, 

ktorí si neuvedomili špecifické možnosti, ktoré im škola ponúkala 

počas štúdia, by možno pomohlo zamyslieť sa nad piatimi rokmi 

strávenými na škole a zhodnotiť, či naozaj využili všetko, čo bolo 

v ponuke. Najmä vlastnú aktivitu, účasť na ŠVOČ, zahraničné cesty, 

účasť na živote fakulty a podobne. Len si spomeňte, koľko času ste 

strávili v knižnici, či ste boli na konferenciách a besedách, ktoré sme 

pre vás organizovali. 

Osobne ma mrzí, že študenti tak slabo hodnotili niektoré z predmetov, 

akými sú epidemiológia či štatistika. Rozumiem, že sú to predmety 

náročné, ale možno si neuvedomujú, že ich zvládnutie ich robí 

na trhu práce jedinečnými a výrazne zvyšuje ich šance sa zamestnať. 

Sme určite jedinou zo škôl na Slovensku, ktorá kladie takýto dôraz na 

kvantitatívny pohľad na zdravie a chorobu. 

Zároveň by som chcela študentom ponúknuť, aby sa pri hľadaní zamestnania 

obracali na nás učiteľov – radi vám poradíme, sprostredkujeme 

kontakt a pomôžeme, napr. pri formulácii žiadosti. Ako to 

vidím, mnohým by pomohol trochu širší pohľad na štúdium. 

Želám vám veľa úspechov pri hľadaní zamestnania a som presvedčená, 

že budete úspešní. Všetko najlepšie do profesionálneho života 

praje 

-Dr. Eva Nemčovská, PhD.- 

Foto: archív autorky 

PRO 


CI O

10 

FAKULTA 

Mojich 

100 

sto dní 

Milí študenti, vážení kolegovia a spolupracovníci, 

ubehlo už niekoľko mesiacov, odkedy ma rektor TU poveril vedením 

našej fakulty. Dovoľte mi, aby som sa s vami podelil o výsledky svojho 

snaženia, problémy a starosti, ktoré ma „postihli“ vo funkcii dekana 

počas mojich prvých sto dní. 

PRO 


CI O 

Nie, nebudem hodnotiť, to prislúcha 

vám. Vy najlepšie a verím, že aj spravodlivo 

posúdite, čo je dobré a čo 

zlé, čo sa nám podarilo a čo nie. Zámerne 

hovorím „nám“, lebo mnohé veci sú výsledkom 

tímovej práce. Priznám sa, že najprv 

som si pripravil zoznam svojich aktivít. 

Prekvapilo ma, že je pomerne dlhý, čo zároveň 

vysvetľuje, prečo som neraz zaspal už 

večer pri televíznych novinách a nedočkal 

sa ani správ o počasí a takto neinformovaný 

zbytočne chodil celé tohtoročné horúce 

leto s dáždnikom. Verím, že viaceré aktivity 

pozitívne ovplyvnia chod našej fakulty 

už v najbližšom období. Zmienim sa len 

o niektorých. Tí, ktorí sa zúčastnili volieb 

dekana, si určite spomenú, že som nesľuboval 

žiadne „svetlé zajtrajšky“. Zdôraznil som 

len o čo a ako sa budem usilovať s tým, že 

nikdy predtým som “nedekanoval“ a navyše 

ma čakajú nástrahy, o ktorých ani netuším 

(zmena vlády, vedenia TU a pod.). Bohužiaľ, 

tento čierny scenár sa naplnil do bodky. 

Keďže ProSocio je časopis venovaný najmä 

našim študentom, povedzme si, čo by si už 

teraz mohol študent na fakulte všimnúť. 

Po neľahkých rokovaniach s vedením TU 

sa nám podarilo zrušiť šatňu na prízemí, 

presťahovať upratovačky a prerobiť ju na 

študovňu. Určite si všimnete, že počet miest 

na sedenie na chodbách fakulty sa výrazne 

zvýšil (z 22 na 50), takže pedagógovia 

už nebudú musieť prekračovať študentov 

vysedávajúcich na schodoch, aj keď to prispievalo 

k zlepšeniu ich pohybovej aktivity. 

Riešenie výučbových priestorov sa, bohužiaľ, 

po odvolaní pána arcibiskupa Bezáka 

výrazne skomplikovalo. Preto sme zvolili 

novú stratégiu – postupnú komplexnú rekonštrukciu 

budovy Ad Albertina. Vedieme 

intenzívne rokovania s mestským zastupiteľstvom 

v Trnave a vedením TU. Všetko sú 

to zatiaľ len prísľuby, i keď nádejné, ale ak 

sa ich podarí naplniť, tak v relatívne krátkom 

čase by mali byť v Ad Albertine slušné 

sociálne zariadenia, nové okná, vonkajšia 

fasáda a postupne aj vylepšený interiér. Nádejne 

vyzerá aj prísľub revitalizácie parku 

pred našou fakultou tak, aby celý univerzitný 

komplex zodpovedal názvu, ktorý nesie 

naše námestie – Univerzitné. V parku plánujeme 

osadiť aj základný kameň pre postavenie 

sochy zakladateľa našej univerzity 

kardinála Pazmánya, na ktorý už 10 rokov 

sadá prach v skrini v budove rektorátu. 

Požiadavka študentov na zmenu komunikácie 

s vedením fakulty, tak ako som navrhol 

– prostredníctvom “Študentskej rady“, 

sa trochu skomplikovala, predovšetkým zo 

strany študentov niektorých odborov. Verím, 

že začiatkom tohto zimného semestra 

ju doriešime a uskutoční sa prvé stretnutie 

vedenia fakulty so zástupcami študentov. 

Pripravili a schválili sme nový študijný poriadok 

fakulty a pripravujeme inovované 

zásady doktorandského štúdia. Úspešne napredujeme 

aj v príprave akreditácie nového 

študijného programu „Pôrodná asistencia“, 

v priestorovom, personálnom a materiálnom 

zabezpečení. Verím, že v budúcom akademickom 

roku privítame prvých študentov. 

Taktiež sa nám podarilo reakreditovať 

niektoré študijné programy, ktorých lehota 

už uplynula. Za zmienku stojí aj náš prvý 

pokus a realizácia druhého kola prijímacích 

pohovorov. Aj keď sme sa, ako pri všetkom 

novom, stretli s určitými problémami, podarilo 

sa nám prilákať na našu fakultu chvályhodný 

počet študentov. Iné fakulty TU, resp. 

na iných vysokých školách, pociťujú skôr 

úbytok študentov. Toto je kvantitatívny pohľad. 

Ja som ale vo svojej vízii upozornil, že 

prioritou našej fakulty bude kvalita. Ako sa 

to prejaví? Teraz, prosím, zbystrite pozornosť 

všetci, ktorí vnímate vysokoškolské 

štúdium ako samozrejmé získanie titulu Bc. 

alebo Mgr. Sprísnia sa kritériá základných 

profilujúcich predmetov v jednotlivých študijných 

programoch. Študenti, ktorí ich nebudú 

schopní splniť, sa žiaľ budú musieť so 

štúdiom na našej fakulte rozlúčiť. Z pohľadu 

vás študentov je taktiež dôležité spomenúť 

morálnu aj finančnú podporu časopisu Pro- 

Socio zo strany vedenia fakulty a zapojenie 

študentov do práce v celouniverzitnom časopise. 

Zdá sa mi, že som sa akosi rozpísal. 

Preto niektoré významnejšie aktivity už len 

stručne vymenujem: 

- priebežné hodnotenie komplexnej 

akreditácie naznačilo výrazné zlepšenie 

fakulty 

- riešenie problémov s bezdomovcami, 

ktorí sa utáborili za budovou našej fakulty 

- nové získané granty Európskej únie 

- riešenie kliník FN v Trnave ako výučbových 

základní fakulty 

- kreovanie Etickej komisie a Redakčnej 

rady FZaSP 

- medzinárodné dohody s univerzitami 

v Sarajeve a Banja Luke 

- vytvorenie 5 miest interných doktorandov 

oproti pôvodným trom 

- Ministerstvo školstva schválilo dvoch 

pedagógov našej fakulty do grantovej 

komisie KEGA 

- členstvo v medzinárodnej organizácii 

ASPHER (Švajčiarsko) 

- podiel na vypracovaní nového finančného 

modelu rozdeľovania financií v rámci 

TU na jednotlivé fakulty 

Ďalšie aktivity dekana nebudem uvádzať. 

Len zdôrazním, že k jeho povinnostiam patrí 

aj bežná agenda, administrácia, finančná 

a personálna politika, schôdze, školenia, 

komisie a taktiež pedagogická a vedecko- 

-výskumná činnosť. Spomínam to preto, že 

predstava o funkcii dekana, ktorý reprezentuje 

a zhovievavo sa usmieva v talári, 

je skreslená. Moje viaceré prebdené noci, 

často zvýšený krvný tlak a sem-tam nejaká 

tá „zázračná“ pilulka na upokojenie sú toho 

dôkazom. 

Záverom by som rád vyslovil želanie, aby 

mojich sto dní bolo zároveň aj vašich sto 

dní, pretože moje snaženie smerovalo vo 

váš prospech, v prospech našej fakulty a celej 

TU. Rád by som taktiež poďakoval všetkým 

mojim spolupracovníkom a kolegom. 

Bez nich by sa žiadna zo spomínaných aktivít 

nedala zrealizovať. 

-Prof. RNDr. V. Bošák, CSc.- 

Foto: Ľuboš Holkovič

FAKULTA 11 

Profesor alebo magister? 

Blúzka či tričko? 

Učím už tretí semester a viackrát sa mi stalo, že som si v mailovej schránke našiel mail od študentov. Niekedy 

sa pousmejem a inokedy pozastavím – nad obsahom alebo formou, prípadne oboma. A verte, že nie som 

sám. Prechod zo strednej školy na vysokú môže mnohým novopečeným vysokoškolákom spôsobiť značné 

problémy. Univerzity sú staré inštitúcie s tradíciou, na ktorých platia určité pravidlá aj v súčasnej – možno 

uvoľnenej – dobe. Vedúca Katedry verejného zdravotníctva, PhDr. Eva Nemčovská, PhD., považovala za 

svoju povinnosť oboznámiť so základnými pravidlami správania sa na akademickej pôde prvákov v odbore 

Verejné zdravotníctvo. Dňa 2.10.2012 im teda v rámci svojej prednášky vysvetlila, ako to na našej Alma 

mater funguje. A diktafón ProSocia bol pri tom. Pre všetkých prvákov, ale aj starších študentov, prinášame 

záznam toho najpodstatnejšieho. 

Nebudeme sa venovať každému 

aspektu prednášky, pretože priniesla 

skutočne široké spektrum informácií 

potrebných pre prvákov v odbore VZ, z ktorých 

mnohé sme už v predošlých číslach 

časopisu preberali (vedenie fakulty a hierarchia, 

študijné oddelenie, MAIS, Moodle, 

angličtina vo výučbe, atď.). Preto by sme sa 

chceli zamerať len na niektoré body, ktoré 

môžu byť osožné všetkým. 

Komunikácia študentov 

a vyučujúcich 

Pri osobnej alebo mailovej komunikácii 

s vyučujúcim je potrebné uvedomiť si, že 

nie každý učiteľ na fakulte je profesor. Pôsobia 

tu profesori, docenti, odborní asistenti 

(doktori) a niekde na pomyselnej hranici 

medzi učiteľmi a študentmi sú doktorandi 

(tí vás síce učia, avšak stále sú aj študentmi). 

Na stredných školách vznikol zaujímavý 

zvyk oslovovať všetkých učiteľov profesor. 

Avšak na to, aby človek získal titul profesor, 

musí prejsť dlhú cestu dláždenú prednáškami, 

projektmi, vedeckou a pedagogickou 

činnosťou, ale aj vychovávaním svojich nasledovníkov. 

Je veľmi nevhodné oslovovať 

doktoranda pán profesor! Preto ak idete 

komunikovať so svojim vyučujúcim, školiteľom, 

prodekanom alebo akýmkoľvek 

iným vedecko-pedagogickým pracovníkom 

na fakulte, je žiaduce, aby ste si zistili jeho 

vedeckú hodnosť. Zmätky často vznikajú aj 

v oslovovaní osôb s viacerými titulmi. Platí 

pravidlo, že učiteľ je oslovovaný vždy najvyšším 

titulom, ktorý dosiahol. Je potrebné 

rozlišovať vedecký a vedecko-pedagogický 

titul. Najvyššia vedecká hodnosť je hod nosť 

doktor filozofie (philosophiae doctor) – 

PhD. Ak má teda niekto za menom titul PhD. 

a nie je docent alebo profesor, oslovujeme 

ho doktor (bez ohľadu na akademický titul 

pred menom!). Vedecko-pedagogické tituly 

sú docent a profesor. V prípade, že osoba, 

ktorú chceme osloviť, má jeden z týchto 

titulov, oslovujeme ju v komunikácii práve 

týmto titulom. Iným aspektom komunikácie 

je prirodzená úcta k staršiemu a odborne 

zrelšiemu človeku. Tá je však samozrejmosťou 

aj v bežnom, nie len akademickom živote. 

A čo to tričko? 

V ProSociu sme už v minulosti písali o tom, 

ako sa obliekať na promócie, štátnice alebo 

skúšky. Tu by sme chceli iba pripomenúť 

staré známe, že šaty robia človeka. Univerzitný 

život je okrem iného sprevádzaný aj 

spoločenskými a inými udalosťami, ktoré si 

vyžadujú vhodné oblečenie. Ide napríklad 

o imatrikulácie, konferencie, workshopy, 

ŠVOČ, skúšky, štátnice a promócie. Doktorka 

Nemčovská v prednáške upozornila, že 

je na zvážení každého študenta, čo si oblečie. 

Je však potrebné uvedomiť si, že vaše 

oblečenie vás reprezentuje, a preto je dobré 

zvážiť dĺžku sukne, hĺbku výstrihu alebo to, 

či na skúšku prídete v rifliach. 

Zhrnuté a podčiarknuté, vysoká škola sa 

diametrálne odlišuje od strednej školy. Univerzita 

je iná ešte aj tým, že má formovať 

nielen odborné vlastnosti študentov (vychovať 

odborníkov), ale má ovplyvniť celú 

ich osobnosť (vychovať rozhľadeného človeka). 

Ľudia, ktorí na univerzite pôsobia, sú 

zvyknutí na určitú úroveň správania, ktoré 

v žiadnom prípade nie je prežitkom dôb minulých, 

neaktuálne alebo staromódne. Patrí 

k univerzitnému životu a jeho dodržiavanie 

by nemalo byť povinnosťou, ale v určitom 

zmysle výsadou. Vysokoškolské štúdium totiž 

nie je samozrejmosťou. 

-Marek Psota, Veronika Šťastná- 

Foto: Miroslav Švaro 

PRO 


CI O

12 

Napriek tomu, že na fakulte prevládajú 

osoby ženského pohlavia, 

27. apríla 2012 sa na svetoznámej 

sociálnej sieti (fejsbúk) objavila 

registrácia futbalového klubu 

našej fakulty – Energo SC. Automaticky 

sme začali pátrať kto 

sú, čo sú a odkiaľ sa muži z tohto 

klubu vzali. Admin (Peter Patyi) 

ochotne spolupracoval a poskytol 

vy jadrenie pre časopis, za čo mu 

patrí veľká vďaka. 

FAKULTA 

Ako Peter uviedol, základnú kostru 

tvoria chlapci z odborov sociálna 

práca a sociálna práca v zdravotníctve 

z takmer každého ročníka. Konkrétne 

ide o 9 chlapcov (2 externisti, 7 denní), pričom 

do tímu patria aj ďalší chalani, ktorí ho 

príležitostne dopĺňajú. Podobne ako väčšina 

začínajúcich aktivít na fakulte aj futbalový 

klub sa stretol s tým, že idea vzniku športového 

tímu na fakulte bola už dlhšie, avšak 

bolo problematické zložiť hlavnú zostavu 

mužstva, keďže chalani z iných odborov sa 

nehrnuli k zapojeniu sa. Samotná myšlienka 

vznikla dokonca už v akademickom roku 

2006/2007, kedy futbalové mužstvo FZaSP 

prvý raz v histórii získalo prvé miesto na 

futbalovom turnaji počas Športových dní 

TU. V ten istý akademický rok však kľúčoví 

hráči mužstva končili svoje štúdium a tím sa 

prakticky rozpadol. Začala sa teda obnova 

kádra a tím sa opäť dostal pred problematickú 

úlohu, podobne ako pri samotnom 

vzniku. Až v akademickom roku 2010/2011 

sa pred ďalším ročníkom športových dní 

zišla v telocvični v tzv. Energu (Stredná odborná 

škola elektrotechnická na Sibírskej 

ulici) partia chalanov, ktorá vytvorila základ 

pre vznik dôstojnej futbalovej reprezentácie 

fakulty. Odtiaľ pochádza aj samotný 

názov klubu (Energo SC). V nasledujúcom 

akademickom roku sa k tímu pripojili ďalší 

ENERGO SC 

Futbalový klub FZaSP TU 

šikovní hráči a časom sa mužstvo zohrávalo. 

Každý týždeň počas celej zimy sa chalani 

schádzali v Energu, kde trénujú a vylepšujú 

svoju vzájomnú spoluprácu, pričom 

v zimnej príprave tímu už dva roky robia 

„spa ringpartnera“ vynikajúci hráči amerického 

futbalu Trnava Buldogs. Tím v akademickom 

roku 2011/2012 získal obnovený 

rešpekt druhým miestom na športových 

dňoch TU. V tom istom roku získali cenné 

skúsenosti účasťou na turnaji o pohár UCM. 

Samotný vznik futbalového mužstva spočíval 

predovšetkým v túžbe reprezentovať 

FZaSP aj po športovej stránke. Na fakulte 

je mnoho výborných študentov, ktorí ju reprezentujú 

po stránke intelektuálnej. Stále 

však chýbalo niečo, čím by sa fakulta prezentovala 

aj na inej úrovni. Veď i samotný 

názov Fakulta „zdravotníctva a sociálnej 

práce“ predurčuje k tomu, aby sa na nej 

presadzovali športové aktivity. Vo svete je 

prirodzené, že pocit príslušnosti študentov 

k svojej alma mater, spolužiakom či kolegom 

podporujú vo veľkej miere športové 

organizácie daných univerzít, ktoré tiež vytvárajú 

určitú prestíž študentov prostredníctvom 

športových výsledkov. 

Mužstvo bolo počas prázdnin súčasťou regionálnej 

súťaže s názvom „Šelpická interliga“. 

V súčasnosti nefiguruje v žiadnej súťaži, 

pretože pracuje na prihlásení do niektorej 

z trnavských futsalových súťaží. Samozrejme, 

prioritou je momentálne nadchádzajúci 

ročník Športových dní TU, počas ktorého by 

mužstvo chcelo opäť potvrdiť formu z minulého 

ročníka. 

PRO 


CI O

FAKULTA 

Imatrikulácie 


Na FZaSP TU je opäť rušno. 

Od polovice septembra postupne začínali zimný 

semester 2012/2013 odbory ošetrovateľstvo, sociálna 

práca, sociálna práca v zdravotníctve, riadenie a organizácia sociálnych 

služieb, laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve 

a verejné zdravotníctvo. Na univerzitách je tradíciou prijať prvákov 

do akademickej obce aj oficiálne, a to prostredníctvom imatrikulácie. 

Ak niekoho futbalový klub oslovil a chcel 

by sa pridať do tímu, dvere má otvorené. 

Peter podotkol, že chalani, študenti fakulty 

všetkých odborov a ročníkov, budú v tíme 

veľmi vítaní a určite si nájdu svoje miesto 

v zostave. Mužstvo sa opäť bude schádzať 

počas celej zimy v Energu. Termíny tréningov 

a stretnutí spresnia na Facebook stránke 

a propagačných plagátoch na fakulte, 

ktoré onedlho dajú do obehu. Je tu aj miesto 

pre tých, ktorí nechcú hrávať, a taktiež pre 

babeny – fanúšičky, kde títo všetci môžu 

klub podporovať cez Facebook alebo (a to 

hlavne) priamou podporou na športových 

podujatiach a turnajoch, na ktorých sa mužstvo 

predstaví, pričom mužstvo klubu sa 

môže pochváliť najlepšími fanúšičkami a fanúšikmi 

spomedzi všetkých fakúlt a univerzít 

v Trnave. Na každej akcii je ich počuť najviac 

a ako tím majú i najviac transparentov. 

Dokonca na minulom ročníku Športových 

dní TU dostali počas odovzdávania pohára 

za druhé miesto osobnú pochvalu od pána 

rektora TU, práve za fanúšikov. 

Pri otázke zameranej na maskota klubu sa 

Peter vyjadril, že žiadneho zatiaľ nemajú. 

Keďže v neoficiálnom logu mužstva majú 

hada (ktorý je zobrazený na oficiálnom logu 

fakulty), bude zrejme ústredným motívom 

pre tvorbu maskota had (resp. nejaký sympatický 

hadík). Je možné, že vyhlásia medzi 

študentmi súťaž o vytvorenie najkrajšieho 

maskota mužstva, ale o tomto sa dozviete 

už čoskoro v propagačných materiáloch. 

V mene celého časopisu ProSocio prajem 

veľa športových úspechov (vrátane tých 

osobných), držím palce na ďalšom ročníku 

Športových dní TU a nech máte ešte viac fanúšikov 

a skvelých transparentov. 

Tohoročné slávnostné prijatie prvákov 

do radov akademickej obce sa 

uskutočnilo v pondelok, 1. októbra 

2012. V rámci imatrikulácie bolo pánovi 

dekanovi predstavených 91 prvákov v odbore 

sociálna práca, 13 prvákov v odbore 

sociálna práca v zdravotníctve, 95 prvákov 

v odbore laboratórne vyšetrovacie metódy 

v zdravotníctve, 87 prvákov v odbore ošetrovateľstvo 

a 62 prvákov v odbore verejné 

zdravotníctvo. Následne noví študenti 

zložili imatrikulačný sľub FZaSP. Sľúbili, 

že budú čestne plniť všetky študijné povinnosti, 

budú konať v súlade s Hippokratovou 

prísahou, chrániť právo na život od 

jeho počiatku po dôstojnú smrť a budú šíriť 

dobré meno fakulty a Trnavskej univerzity. 

Profesor Bošák študentov privítal svojím 

príhovorom, v ktorom zdôraznil, že študentov 

pri plnení študijných povinností čakajú 

sprísnené kritériá hodnotenia a klasifikácie 

študijných výsledkov, pretože FZaSP 

TU sa zameria na zvýšenie kvality svojich 

absolventov. Vyzval študentov, aby prejavili 

väčšiu aktivitu a otvorenosť v rámci prednášok, 

seminárov a cvičení, viac sa zapájali 

do diskusií, vedeli prejaviť a obhájiť si svoj 

názor. Mali by sa taktiež viac zaujímať o život 

fakulty a včas upozorniť na prípadné 

problémy a nedostatky. Za samozrejmosť, 

určitý akademický „bontón“ a prejav spolupatričnosti 

k TU považuje aj poznanie akademických 

funkcionárov fakulty a univerzity. 

Na záver pán dekan zaželal študentom 

veľa úspechov pri plnení študijných povinností 

a vyslovil prianie, aby sa fakulta stala 

ich ozajstnou Alma Mater. Podelil sa tiež 

o svoje presvedčenie, že o 3 roky sa opäť 

stretnú v aule Pazmáneum pri slávnostnej 

promócii bakalárov. 

Aj my, členovia redakcie, vítame nových 

prvákov a želáme im, aby sa im na fakulte 

páčilo a darilo sa im plniť to, čo na imatrikulácii 

slávnostne sľúbili. 

-Marek Psota- 

Foto: autor 


Foto: Energo SC 

PRO 


CI O

14 

FAKULTA 

ZO ŽIVOTA 

FAKULTY 

Otvárací ceremoniál k Tréningu efektívnej rozvojovej spolupráce 

Vpondelok 20.8.2012 sa v Aule Fakulty 

zdravotníctva a sociálnej práce 

uskutočnil otvárací ceremoniál 

k Tréningu efektívnej rozvojovej spolupráce, 

ktorý je na našej fakulte realizovaný 

v rámci projektu CABIS-IDA. Na toto otvorenie 

prijal pozvanie Ing. Peter Hulényi – 

riaditeľ Odboru rozvojovej a humanitárnej 

pomoci z Ministerstva zahraničných vecí 

SR, doc. PhDr. Ľubica Ilievová, PhD. – prorektorka 

TU pre vzdelávanie a starostlivosť 

o študentov a prof. RNDr. Vladimír Bošák, 

CSc. – dekan FZaSP TU. Vyvrcholením otváracieho 

ceremoniálu a započatím Tréningu 

bola prednáška Dr. Michaela Obrovskeho 

z Rakúskej výskumnej nadácie pre medzinárodný 

rozvoj (ȌFSE) na tému Výzvy medzinárodnej 

rozvojovej spolupráce. 

-Juraj Jančovič- 

Foto: autor 

Tréning efektívnej rozvojovej spolupráce na našej fakulte 

Od 20.8.2012 do 10.10.2012 prebiehal 

na našej fakulte Tréning efektívnej 

rozvojovej spolupráce. Jeho cieľom 

bolo budovať kapacity v oblasti rozvojovej 

spolupráce a poskytnúť ľuďom pôsobiacim 

v danej oblasti na Slovensku, ale aj v Čechách 

možnosť získať vedomosti, zručnosti 

a postoje k tomu, ako vykonávať túto prácu 

efektívne a na profesionálnom základe. 

Tréning bol rozdelený na 4 moduly základnej 

časti a 3 moduly nadstavbovej časti. 

V základnej časti boli moduly zamerané na 

trendy v rozvojovej spolupráci, kultúrnu citlivosť 

v rozvojovej práci, komunitný rozvoj 

Dni zdravia mesta Trnava 2012 

Vyšetrenie cholesterolu, meranie tlaku, poradenské 

služby v oblasti zdravej výživy, 

fitness, hygiena, ale aj odbery vzoriek zeleniny 

a vody – tieto a tiež mnoho ďalších tém rezonovalo 

na Dňoch zdravia, ktoré sa uskutočnili 

14. – 15. júna 2012 v Trnave. 

Aj tento rok sa naši študenti 1. a 2. 

ročníka študijného odboru Ošetrovateľstvo 

zúčastnili Dní zdravia mesta 

Trnava. Cieľom tohto podujatia bolo poskytnúť 

obyvateľom Trnavy a jej návštevníkom 

širokospektrálny program venovaný podpore 

zdravia a prevencii niektorých ochorení. 

Študenti ošetrovateľstva dali do pozornosti 

prevenciu kardiovaskulárnych ochorení (realizovali 

merania krvného tlaku a množstva 

tuku v tele), a tiež prevenciu onkologických 

PRO 


CI O 

a projektový manažment. Nadstavbovú časť 

tvorili moduly zamerané na prácu so zraniteľnými 

skupinami, komunitnú zdravotnú 

starostlivosť a verejné zdravotníctvo so 

zameraním na oblasť environmentálneho 

zdravia. Tréning bol takmer 2 roky pripravovaný 

na mieru slovenským podmienkam 

našou fakultou v spolupráci s Royal Tropical 

Institute z Holandska a organizáciou Horizont 

3000 z Rakúska. Do tréningu sa zapojili 

ako pedagógovia z našej fakulty, tak aj 

odborníci na dané oblasti zo Slovenska i zo 

zahraničia. 

-Juraj Jančovič- 

Foto: autor 

ochorení, osobitne karcinómu prsníka – na 

modeli si mohli návštevníci zrealizovať nácvik 

samovyšetrenia prsníka. Venovali sa aj 

prevencii duševných ochorení a podpore duševného 

zdravia. Verejnosť prejavila veľký 

záujem o všetky poskytované služby. Letáky 

a brožúry, ktoré kaž doročne poskytuje Liga 

za duševné zdravie a Liga proti rakovine, boli 

k dispozícií pre každého. Touto cestou ďakujeme 

obom za poskytnutie informačných materiálov. 

Rovnako ďakujeme Katedre ošetrovateľstva, 

ktorá účasťou na podujatí umožnila 

študentom aplikovať vedomosti nadobudnuté 

v škole do praxe. Taktiež ďakujeme mestu 

Trnava za možnosť zúčastniť sa tejto akcie 

a tešíme sa na ďalšiu úspešnú spoluprácu. 

-Lucia Holeková- 

Katedra VZ aj tento rok pokračovala v už pravidelnej 

preventívnej kampani zameranej 

na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc. Záujemcom 

sme pomocou spirometra zmerali 

vitálnu kapacitu pľúc a objem vydýchnutého 

vzduchu počas prvej sekundy úsilného výdychu. 

Na základe dotazníka sme zhodnotili 

rizikové faktory u záujemcov a v prípade potreby 

sme ich nasmerovali buď na vyšetrenie 

u odborníka, alebo do Poradne na odvykanie 

od fajčenia RÚVZ TT. Na akcii sa zúčastnili študenti 

odboru Verejné zdravotníctvo – Simona 

Galgóciová, Katarína Dudáková, Helena Babirátová, 

Lívia Vyšná, Roman Mocňák a Ľubomír 

Holkovič.

Zimný semester na našej fakulte je typický 

množstvom konferencií. Jedna z nich, v poradí 

už trinásta konferencia Ochrana života, 

sa konala dňa 28. septembra 2012. Tento raz 

nieslo podujatie podtitul „Osobnosti a vývoj 

vedných odborov. Pocta profesorovi Šubíkovi“. 

10 

FAKULTA 

15 

Konferencia Ochrana života opäť v Pazmáneu 

Počas konferenčného piatka odzneli 

príspevky prednášajúcich zo Slovenskej 

a Českej republiky a Poľska. Jednotlivé 

sekcie boli venované životu a práci 

profesora Šubíka, ako aj iným osobnostiam, 

napríklad pápežovi Jánovi Pavlovi II., Elene 

Maróthy-Šoltésovej, Florence Nightingale 

a iným. Prof. MUDr. František Šubík bol lekár 

– patológ a významný slovenský básnik 

(známy pod pseudonymom Andrej Žarnov, 

pôsobil medzi inými aj v trnavskej nemocnici, 

ktorá nesie jeho meno, pozn. red.), ktorý 

sa zúčastnil vyšetrovania masovej vraždy 

poľských dôstojníkov v Katyňskom lese 

v Poľsku, ktorú vykonali príslušníci sovietskej 

armády na Stalinov príkaz. Konferencia 

bola príspevkom do diskusie o kvalite 

štúdia a o tom, či vysoké školy pripravujú 

absolventov na úspešnú prácu vo vede. 

Práve vyššie spomenuté osobnosti boli 

uvedené ako vzor. Bola zdôraznená dôležitosť 

etického prístupu vo vede a morálka 

vedcov. Samostatné sekcie boli venované 

otázkam hnutia Pro Life, verejnému zdravotníctvu, 

ošetrovateľstvu a sociálnej práci. 

Konferencia sa uskutočnila pod záštitou 

poslankyne Európskeho parlamentu MUDr. 

Anny Záborskej, ktorá našu fakultu navštívila 

a vystúpila s príspevkom „Sila osobného 

príkladu“, a rektora prof. doc. JUDr. Mareka 

Šmida, PhD. Konferencia Ochrana života 

sa každoročne organizuje na podnet prof. 

MUDr. Bohumila Chmelíka, PhD. Organizačný 

tím bol tento rok doplnený o Mgr. Veroniku 

Rehorčíkovú a nemožno opomenúť ani 

študentky Henrietu Besztroovú, Simonu 

Pavlikovskú, Luciu Feherváriovú a Zuzanu 

Bernadičovú, ktoré organizátorom pomohli. 

Konferencia Ochrana života neoddeliteľne 

patrí k septembru na Fakulte zdravotníctva 

a sociálnej práce. Ako vždy, aj tento rok priniesla 

mnoho podnetných tém a účastníci sa 

v závere konferencie rozišli s pozdravom: 

„Dovidenia o rok!“ Nuž, dovidenia, a o rok 

sa budeme tešiť na konferenciu Ochrana 

života XIV. 

-Marek Psota- 

Exkurzie študentov ošetrovateľstva 

a- 

ej 

á- 

li 

o 

ý- 

ili 

o- 

ie 

ie 

u- 

a 

i- 

o- 

Študenti odboru Ošetrovateľstvo mali v letnom 

semestri počas trojdňovej exkurzie 

v Prahe možnosťnavštíviť Fakultnú nemocnicu 

Motol a Ústrednú vojenskú nemocnicu 

v Prahe. 

Vo Fakultnej nemocnici Motol sa naša 

návšteva sústredila na detskú časť, 

ktorá bola pred pár rokmi zrekonštruovaná. 

Exkurziu sme začínali v kinosále, 

kde nás privítala námestníčka pre ošetrovateľstvo 

Mgr. Jana Nováková, MBA. Následne 

sme sa rozdelili na dve skupiny. Prvá išla na 

detskú onkológiu, druhá navštívila operačné 

sály. Detská onkológia bola obojstranne 

členená ošetrovacia jednotka s farebnými 

stenami, na ktorých boli motívy kreslených 

postavičiek. Izby tu mali rôzny počet postelí 

a pri každej sa nachádzalo rozkladacie kreslo, 

kde mohol v prípade potreby prespať 

rodič. Pred vchodom do každej izby bola na 

stene krabička s rukavicami a dezinfekciou 

na ochranu pacienta. Táto ošetrovacia jednotka 

bola iná najmä tým, že sa tu nachádzala 

špeciálna miestnosť na riedenie chemoterapeutík. 

Operačné sály boli taktiež zaujímavé, pred 

vchodom na každú operačnú sálu sa nachádzala 

čítačka tváre. Tá zdravotníckeho pracovníka 

pustila ďalej len vtedy, ak boli rysy 

jeho tváre uložené v jej pamäti. Motol má 

k dispozícii 18 operačných sál, z toho jedna 

je septická – pre infekčných pacientov. Sály 

sú vybavené aj „telemedicínou“, čo znamená, 

že v ramenách svetiel sú zabudované 

kamery, ktoré sú schopné nahrávať a ďalej 

premietať prácu chirurga. 

Návšteva Fakultne nemocnice Motol však 

nebola na programe jediná. Následná návšteva 

Ústrednej vojenskej nemocnice sa 

začala privítaním námestníčky, ktorá nám 

v kinosále prednášala o fungovaní, behu 

a zameraní nemocnice, v ktorej je 8 kliník, 

21 odborných oddelení a 18 operačných sál. 

Od roku 1994 bola nemocnica otvorená aj 

pre civilné obyvateľstvo. 

ÚVN v súčasnosti pôsobí aj ako výcvikové, 

vzdelávacie a odborné liečebné zariadenie 

Armády Českej republiky, posudzuje zdravotný 

stav vojakov a žiadateľov o vstup do 

Armády ČR. Samotná obhliadka a exkurzia 

po nemocnici začala v sprievode lekára na 

operačnej sále, kde sme boli svedkami operácie 

hrubého čreva a mohli sme chirurgom 

doslova pozerať cez plece na priebeh operačného 

výkonu a priebeh celej operácie. 

Ďalej sme videli prípravu sály priamo pred 

operáciou rodidiel a nazreli sme aj do sály 

s robotickým systémom DAVINCI, ktorý lekár 

pri operácií ovláda a prístroj operuje 

zaňho. Po následnom fotení sa v ochrannom 

obleku sme sa odobrali do vyšetrovacích 

miestností gastrofibroskopie a kolonoskopie, 

v ktorých sme 

boli oboznámení s prácou 

a priebehom vykonávaných 

vyšetrení. Navštívili 

sme aj jednotku intenzívnej 

starostlivosti, tam 

sme videli organizáciu 

práce personálu a lekárov. 

Výťahom rovno nad 

JIS sme sa dostali na heliport 

– pristávaciu plochu 

pre vrtuľníky rýchlej 

leteckej záchrannej pomoci. 

Našu exkurziu po 

nemocnici sme zavŕšili 

obedom, na ktorý nás pozval pán prednosta 

chirurgickej kliniky Pplk. prof. MUDr. Miroslav 

Ryska, CSc. 

V oboch nemocniciach sme mali možnosť 

vidieť a porovnať profesionálnu zdravotnú 

starostlivosť a organizáciu práce na niektorých 

zdravotníckych pracoviskách. 

Okrem zaujímavých poznatkov z prehliadky 

nemocníc sme mali možnosť navštíviť jedinečnú 

výstavu Human Body na pražskom 

výstavisku, a tiež si prezrieť stovežatú Prahu, 

jej krásy a obyčaje. Trojdňovú exkurziu 

spojenú s výletom sme si užili od cesty vlakom 

až po príchod domov naplno, so všetkým, 

čo k tomu patrí. Priniesli sme si veľa 

nových poznatkov, ktoré sú prospešné pre 

našu budúcu profesiu a určite by sme sa do 

Prahy chceli ešte vrátiť. 

-Michaela Boledovičová, Marcel Sobota- 

Foto: autori 

PRO 


CI O

16 

Mesto Trnava už dlhšie plánovalo 

zmeniť parkovisko medzi Hornopotočnou 

a Pekárskou ulicou na 

oddychovú zónu, ktorá bude mať veľký význam 

nielen pre študentov našej univerzity, 

ale aj pre všetkých občanov mesta Trnava. 

Koncom júna 2012 bolo parkovisko zrušené, 

oplotené a začali sa stavebné práce, ktoré 

toto nie práve ukážkové miesto v krátkom 

čase premenili na miesto pre relax 

a oddych – na malý Univerzitný parčík, na 

ktorý môže byť mesto Trnava hrdé. Stavebné 

práce trvali približne dva mesiace a parčík 

bol sprístupnený koncom septembra 

2012. Mesto muselo ešte pred zahájením 

výstavby rokovať s právnymi zástupcami 

majiteľa pozemku nachádzajúceho sa na 

časti bývalého parkoviska. Tento pozemok 

totiž patril istému trnavskému podnikateľovi. 

„Časť priestorov na pozemkoch, ktoré 

mestu nepatria, bude ponechaná tak, ako 

je. Uvažovali sme nad vysadením trávnika, 

ale ozvali sa nám právni zástupcovia spoločnosti 

L.M. Financ a upozornili mesto, že 

si neprajú akékoľvek nakladanie s pozemkom. 

Cieľom mesta je čím skôr túto situáciu 

PRO 

FAKULTA 

Okolie našej 

Alma mater 

skrášľuje nový 

parčík 

Nemohli sme si nevšimnúť, že parkovisko pri uni- 

vyriešiť. Sme pripravení ponúknuť zámenu priestor určite ocenia aj preto, že voľný čas 

pozemkov, aby sme parčík dokončili v požadovanom 

rozsahu. Zámena s iným pozemjemnom 

prostredí na vzduchu a nemusia 

medzi prednáškami budú môcť tráviť v príkom 

v majetku mesta by bola z našej strany posedávať na chodbách školy. Nedá mi však 

ideálnym riešením,“ vysvetlil trnavský primátor 

(1). Na čas sme sa teda museli zmie 

trávnik, čo je fakt, ktorý trochu kazí moju 

nespomenúť, že v parku je zákaz vstupu na 

riť s tvárou parčíka v nie úplnej podobe. radosť z tohto miesta. Na jednej strane je 

Situácia sa však vyriešila a dnes už vidíme to pochopiteľné, veď pri počte ľudí, ktorí 

parčík kompletne zatrávnený. 

počas dňa budú v parčíku odpočívať, by sa 

Čo možno v areáli parku nájsť? Areál dostal 

nové verejné osvetlenie, boli vysadené strane druhej, nebolo by príjemné posedieť 

trávnik zničil vo veľmi krátkom čase. Ale na 

stromčeky, živé ploty, trvalky, cibuľoviny si počas slnečného dňa v mäkučkej trávičke 

pod modrým nebom? Tak ako predtým... 

a popínavé dreviny, bolo osadených 19 lavičiek, 

8 odpadkových košov, dokonca aj Keď na trávnatej ploche vedľa fakulty ešte 

fontánka s pitnou vodou a okraje parčíka nestál hotel. 

lemujú nové chodníky. Tie sú usporiadané 

tak, aby tvorili znak mesta Trnava – kruh, -Paulínka Vidiováv 

strede ktorého nájdeme chodníkovú fontánu. 

Foto: Marek Psota 

Univerzitný parčík je veľmi pozitívnou zmenou 

najmä z estetického hľadiska, veď kaž- 

(1) Univerzitný parčík skolaudujú koncom 

Zdroj: 

dý z nás sa radšej prejde cez krásny parčík týždňa, sprístupnia ho po jarmoku.www. 

ako cez zablatené parkovisko (aj keď nespokojné 

hlasy vodičov, ktorí argumentujú http://www.trnava-live.sk/2012/09/04/ 

trnava-live.sk,2012,dostupné online: 

tým, že v centre mesta pomaly niet kde parkovať, 

nemožno ignorovať). Študenti tento zdna-spristupnia-ho-po-jarmoku/ 

univerzitny-parcik-skolauduju-koncom-ty- 


CI O 

verzite sa v priebehu leta zmenilo. Teda aby sme 

boli presní, už to nie je parkovisko. O tom, ako 

vznikal parčík a pre koho bude určený, sa dočítate 

v tomto článku.

KULTURA ´ 

17 

Výstava, ktorá 

zmení váš život 

„Jedinú vec, ktorú 

máme všetci spoločnú, 

je naše úžasné ľudské 

telo.“ Arnold Geller 

Výstava The Human Body Exhibition triumfálne obišla celý svet a doslova 

nadchla milióny návštevníkov. Na Slovensko prichádza úplne prvýkrát! 

Aj takéto vety možno počuť z rádia, televízie či prečítať si v tlači. 

Reklama je vec silná, a tak sme neodolali, využili naše študentské 

preukazy a vybrali sme sa do Bratislavy zistiť, či to skutočne stojí za to. 

Výstava pozýva návštevníkov na detailnú 

cestu po ľudskom tele cez kostrový 

systém, svalstvo, reprodukčné 

orgány, dýchacie orgány, krvný obeh a mnohé 

iné. Exponáty výstavy sú v rôznych pozíciách, 

aby priblížili návštevníkom, čo sa 

deje v ich tele pri pohybe, športe i odpočinku. 

Nemyslite si však, že ide o figuríny. Exponáty 

sú skutočné ľudské telá, ktoré boli 

výstave legálne darované! Na exponátoch 

uvidíte nielen zdravé orgány, ale nájdete 

tu aj znázornenie orgánov poškodených 

následkom civilizačných chorôb a zlej životosprávy. 

Návštevníci uvidia napríklad 

zdravé pľúca vedľa sčernalých pľúc fajčiara, 

tepny zasiahnuté aterosklerózou, zhubné aj 

nezhubné nádory a veľa iných chorobných 

zmien. Tieto skutočné a pre mnohých šokujúce 

príklady sú oveľa silnejším podnetom 

k zamysleniu sa nad svojím prístupom 

k životu, než akýkoľvek text alebo obrázky 

v učebniciach. Každý návštevník výstavy 

sa teda nielen detailne zoznámi s ľudským 

telom a jeho funkčnými mechanizmami, ale 

pochopí taktiež jeho zraniteľnosť a nutnosť 

dobre a zodpovedne sa oň starať. Mnohí 

z nás, študentov FZaSP, majú vedomosti 

o anatómii a fyziológii ľudského organizmu, 

ako aj o patologických procesoch, ktoré ho 

ohrozujú. Ak by vám však predsa len bolo 

niečo nejasné, v priestoroch výstavy sú 

k dispozícii študenti medicíny, ktorí vaše 

otázky zodpovedajú (1). 

Prišli sme a videli sme. 

Tu je náš názor. 

Výstava je skutočne veľmi zaujímavá a návštevník 

sa dozvie mnoho informácií. Zážitok 

nám však trošku kazila organizácia. Vstupenku 

si totiž musíte kúpiť na presný čas. 

Vstupy sú každú pol hodinu. Človek by si 

teda myslel, že v polhodinových intervaloch 

budú do priestorov vstupovať návštevníci 

spolu so sprievodcom, ktorý podá výklad 

alebo v prípade nejasností uvedie veci na 

pravú mieru. Ale ono to je v skutočnosti tak, 

že vy prídete v daný čas na výstavu a v prípade 

otázok sú na mieste medici, ktorí 

vám radi poradia alebo čokoľvek vysvetlia. 

V tom prípade sme však nepochopili, prečo 

je potrebné mať vstupenku na presný čas. Je 

nutné dodať, že na presný čas je len vstup. 

V priestoroch výstavy sa môžete zdržať ľubovoľne 

dlho. Z dôvodu, že každý si výstavu 

prejde vlastným tempom, môže dôjsť 

k tomu, že sa v jednej časti výstavy naraz 

stretne veľký počet ľudí. A ak by ste sa aj 

chceli medika na niečo opýtať, musíte si počkať 

trochu dlhšie, kým budete na rade vy 

so svojou otázkou. Preto, ak môžeme odporučiť, 

choďte na výstavu radšej cez týždeň, 

určite tam bude menej ľudí (a je to aj lacnejšie). 

Na druhej strane treba povedať aj to, že 

pri každom exponáte je text, v ktorom sa dočítate, 

o aký orgán ide, na čo slúži, prípadne 

aké choroby ho môžu postihnúť a podobne. 

Ako bolo spomínané vyššie, výstava je rozdelená 

do viacerých častí: kostrový systém, 

svalstvo, tráviaci systém, krvný obeh a iné. 

V každej z týchto sekcií nájdete brožúrky 

s doplňujúcimi informáciami a zaujímavosti 

o našom tele. 

Výstava potrvá do 25. novembra 2012 na 

výstavisku Incheba v Bratislave, pavilón D2. 

Je prístupná počas celého týždňa. Od nedele 

do štvrtku v čase od 9.00 do 19.00 a v piatok 

a v sobotu od 9.00 do 21.00. Ceny lístkov 

a rôzne iné informácie o výstave nájdete na 

www.humanbody.sk 

Ľudské telo je zázrak. Aj vy niekedy premýšľate 

nad tým, ako je možné, že ľudský 

organizmus, odolný a krehký zároveň, dokáže 

fungovať? Ak vás zaujíma, ako to vyzerá 

vo vnútri ľudského tela a budete mať 

voľné popoludnie, určite si choďte výstavu 

pozrieť. Predsa je lepšie raz vidieť ako stokrát 

počuť! 

-Nikola Kováčová, Paulína Vidiová- 

Foto: internet 

Zdroj: 

(1) The Human body Exhibition. www. 

ticketportal.sk, 2012, dostupné online: 

http://www.ticketportal.sk/cms_detail. 

aspx?id=7539 

PRO 


CI O

18 

TOP TEMY 

Zmeny týkajúce sa 

pracujúcich študentov 

V ostatných dňoch prebehli medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny 

Slovenskej republiky a zástupcami študentov vysokých škôl zo Študentskej 

rady vysokých škôl diskusie a organizovali sa okrúhle stoly. Dôvod bol prozaický 

– Národná rada Slovenskej republiky k dnešnému dňu schválila a zároveň 

prerokováva ďalšie zmeny v rámci príslušných všeobecne záväzných právnych 

predpisov s účinnosťou (schválenou či navrhovanou) od 1. januára 2013, ktoré 

sa vzťahujú o.i. aj na študentov pracujúcich najmä na základe dohody o brigádnickej 

práci študentov. Tie najdôležitejšie zhrnieme v nasledujúcich riadkoch 

a priblížime tak situáciu, v ktorej sa nie len študenti vysokých škôl nachádzajú, 

a ktorá by sa mala k 1. januáru 2013 opätovne meniť. 

´ 

Schválená novelizácia 

PRO 

SO CI O 1/2012-13 

Dňa 10. augusta 2012 Národná rada Slovenskej 

republiky schválila zákon, ktorým 

sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. 

o sociálnom poistení v znení neskorších 

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú 

niektoré zákony. Zákon bol vyhlásený 

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 

pod číslom 252/2012 (ďalej len „novela 

zákona o sociálnom poistení“). Podstatnou 

zmenou oproti k dnešnému dňu platnému 

a účinnému stavu, ktorú zavádza novela 

zákona o sociálnom poistení s účinnosťou 

od 1. januára 2013 je, že na účely zákona č. 

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení 

neskorších predpisov (ďalej len „zákon 

o sociálnom poistení“) je zamestnancom 

na účely dôchodkového poistenia (starobné 

poistenie a invalidné poistenie) aj fyzická 

osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá 

právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 

1 písm. a) a odsekov 2 a 3 zákona o sociálnom 

poistení, okrem 

- žiaka strednej školy do konca kalendárneho 

mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov 

veku, v právnom vzťahu na základe dohody 

o brigádnickej práci študentov, ak mesačný 

príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 

2 a 3 zákona o sociálnom poistení z dohody 

o brigádnickej práci študentov nepresiahne 

u jedného zamestnávateľa 66 eur, 

- žiaka strednej školy a študenta vysokej 

školy pri praktickom vyučovaní v období 

odbornej (výrobnej) praxe a 

- člena volebnej komisie. 

Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia 

je podľa novely zákona o sociálnom 

poistení aj 

a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe 

dohody o brigádnickej práci študentov, 

ktorý jej zakladá 

právo na pravidelný 

mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) 

a odsekov 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, 

okrem žiaka strednej školy do konca 

kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 

rokov veku, v právnom vzťahu na základe 

dohody o brigádnickej práci študentov, ak 

mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) 

a odsekov 2 a 3 zákona o sociálnom poistení 

z dohody o brigádnickej práci študentov 

u jedného zamestnávateľa nepresiahne 66 

eur, a 

b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe 

dohody o vykonaní práce alebo dohody 

o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá 

právo na pravidelný mesačný príjem podľa 

§ 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 2 a 3 zákona 

o sociálnom poistení, ak je poberateľom 

1. starobného dôchodku, 

2. invalidného dôchodku, 

3. výsluhového dôchodku podľa osobitného 

predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, 

4. invalidného výsluhového dôchodku 

podľa osobitného predpisu. 

Novela zákona o sociálnom poistení vo svojom 

Čl. II. mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 

Z.z. Zákonník práce v znení neskorších 

predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). 

Podľa novelizovaného § 227 Zákonníka práce 

dohodu o brigádnickej práci študentov 

môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou 

osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy 

alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského 

štúdia podľa osobitného predpisu 

a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu 

na základe dohody o brigádnickej práci 

študentov možno vykonávať najneskôr do 

konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická 

osoba dovŕši 26 rokov veku. 

Praktický 

dopad 

Z vyššie uvedeného vyplýva, že študent 

pracujúci na základe dohody o brigádnickej 

práci študentov bude od 1. januára 2013 

platiť poistné na starobné poistenie a invalidné 

poistenie so sadzbou (sadzby poistného 

upravuje § 130 a nasl. zákona o sociálnom 

poistení) spolu vo výške 29,80% 

z dohodnutého brutto príjmu, z toho zamestnanec 

zaplatí 7% (4% starobné poistenie 

a 3% invalidné poistenie) a zamestnávateľ 

22,80% (14% starobné poistenie, 

3% invalidné poistenie, 0,25% garančný 

fond, 4,75% rezervný fond a 0,8% úrazové 

poistenie). Študenti pracujúci na základe 

dohody o brigádnickej práci študentov (bez 

ohľadu na to, či ide o pravidelný alebo nepravidelný 

príjem) naďalej nebudú platiť 

poistné na nemocenské poistenie, poistenie 

v nezamestnanosti a zdravotné poistenie 

podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom 

poistení a o zmene a doplnení zákona 

č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene 

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších 

predpisov (netýka sa to študentov, 

ktorí vykonávajú prácu na základe dohody 

o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej 

činnosti, ktorá im zakladá právo na pravidelný 

mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. 

a) a odsekov 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, 

ktorí búdu povinní platiť od 1. januára 

2013 podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom 

poistení aj nemocenské poistenie a poistenie 

v nezamestnanosti, a zároveň podľa 

vyššie uvedeného zákona o zdravotnom

poistení zdravotné poistenie bez ohľadu na 

pravidelnosť/nepravidelnosť príjmu). 

Pre praktické znázornenie uveďme príklad. 

Študent Fakulty zdravotníctva a sociálnej 

práce Trnavskej Univerzity v Trnave (ďalej 

len „študent vysokej školy“) je zamestnaný 


študentov s dohodnutou odmenou vo výške 

400 Eur mesačne brutto (80 hodín mesačne 

po 5 Eur/hodina). K dnešnému dňu študent 

vysokej školy zaplatí zo svojho brutto príjmu 

19% daň z príjmu fyzickej osoby vo 

výške 18,29 Eura (v prípade, ak si uplatnil 

u zamestnávateľa nezdaniteľnú časť základu 

dane na daňovníka, ktorá je pre rok 

2012 vo výške 303,72 Eura mesačne) a žiadne 

poistné (odvody poistného) na sociálne 

poistenie (nemocenské, dôchodkové, v nezamestnanosti) 

a zdravotné poistenie. Zamestnávateľ 

zaplatí a odvedie z dôvodu zamestnávania 

študenta vysokej školy s vyššie 

uvedenými podmienkami sumu 4,20 Eura 

(úrazové poistenie + garančný fond). Cena 

práce študenta vysokej školy činí 404,20 

Eura (náklady zamestnávateľa) a študent 

vysokej školy obdrží za odpracovaný mesiac 

odmenu vo výške 381,71 Eur netto. 

Na základe novely zákona o sociálnom poistení 

pôjde od 1. januára 2013 o nasledovný 

výpočet. Študent vysokej školy je zamestnaný 


študentov s dohodnutou odmenou vo výške 

400 Eur mesačne brutto (80 hodín mesačne 

po 5 Eur/hodina). Študent vysokej školy 

zaplatí zo svojho brutto príjmu poistné 

na dôchodkové poistenie vo výške 7%, čo 

predstavuje 28 Eur. Študent vysokej školy 

zaplatí zo svojho brutto príjmu (po odpočítaní 

odvodu poistného vo výške 28 Eur) 

19% daň z príjmu fyzickej osoby vo výške 

TOP TEMY ´ 

19 

11,53 Eura (ak si uplatní u zamestnávateľa 

nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, 

ktorá je pre rok 2013 vo výške 311,33 

Eura mesačne, t.j. 400 Eur odmena – 28 Eur 

poistné – 311,33 Eura = 60,67 Eura základ 

dane, z toho 19% daň z príjmu fyzických 

osôb sa rovná sume 11,53 Eura). Zamestnávateľ 

zaplatí a odvedie z dôvodu zamestnávania 

študenta vysokej školy s vyššie uvedenými 

podmienkami sumu 91,20 Eura (14% 

starobné poistenie, 3% invalidné poistenie, 

0,25% garančný fond, 4,75% rezervný fond 

a 0,8% úrazové poistenie). Cena práce študenta 

vysokej školy činí 491,20 Eura (náklady 

zamestnávateľa) a študent vysokej 

školy obdrží za odpracovaný mesiac odmenu 

vo výške 360,47 Eura netto. 

Pripravovaná novela 

Zákonníka práce a možné 

zmeny schváleného systému 

Ku dňu prípravy tohto článku sa v II. čítaní 

v rámci legislatívneho procesu v Národnej 

rade Slovenskej republiky nachádza vládny 

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa 

zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce 

v znení neskorších predpisov a ktorým sa 

menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 

„novela Zákonníka práce“). Novela Zákonníka 

práce v prípade schválenia počíta s novelizovaným 

§ 223 Zákonníka práce, podľa 

ktorého na pracovnoprávny vzťah založený 

dohodami o prácach vykonávaných mimo 

pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia 

prvej časti, tretej časti okrem § 96, § 96a, 

§ 97, § 99 a § 100 až 117, ustanovenia § 119 

ods. 1, § 144a ods. 1 až 5 a šiestej časti Zákonníka 

práce. To o.i. znamená, že študent 

pracujúci na základe dohody o brigádnickej 

práci študenta (ale aj na základe dohody 

o vykonaní práce a dohody o pracovnej 

činnosti) by mal nárok podľa § 119 ods. 1 

Zákonníka práce na minimálnu mzdu ustanovenú 

Nariadením vlády Slovenskej republiky, 

ktorým sa ustanovuje suma minimálnej 

mzdy – na rok 2013 v navrhovanej výške 

337,70 Eura za mesiac pre zamestnanca 

odmeňovaného mesačnou mzdou, resp. 

1,941 Eura za kaž dú hodinu odpracovanú 

zamestnancom (nariadenie vlády s uvedenou 

výškou minimálnej mzdy zatiaľ nebolo 

vládou Slovenskej republiky schválené), 

ale aj na prestávku v práci (§ 91 Zákonníka 

práce), a taktiež by sa na takéhoto zamestnanca 

vzťahovali ustanovenia Zákonníka 

práce o nepretržitom dennom odpočinku (§ 

92 Zákonníka práce). Naďalej by sa však na 

zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe 

dohôd o prácach vykonávaných mimo 

pracovného pomeru (dohoda o brigádnickej 

práci študenta, dohoda o vykonaní práce 

a dohoda o pracovnej činnosti) nevzťahovali 

ustanovenia Zákonníka práce upravujúce 

napr. dovolenku (§ 100 až 117 Zákonníka 

práce). Účinnosť novely Zákonníka práce sa 

navrhuje od 1. januára 2013. 

V týchto dňoch minister práce, sociálnych 

vecí a rodiny Slovenskej republiky po rokovaní 

so zástupcami študentov zo Študentskej 

rady vysokých škôl pripustil opätovnú 

novelizáciu zákona o sociálnom poistení 

(k termínu 1. január 2013) s tým, že by sa 

nami vyššie uvedený poistný systém vzťahujúci 

sa aj na študentov vysokých škôl 

(ktorý nadobudne účinnosť k 1. januáru 

2013) mal zmeniť v zmysle upravenia odvodového 

systému pre študentov vysokých 

i stredných škôl výhodnejšie (do výšky príjmu 

155 Eur brutto pre jednu uzatvorenú 

dohodu o brigádnickej práci študenta vo 

veku od 18 do 26 rokov by sa uvedený poistný 

systém neaplikoval), než upravila novela 

zákona o sociálnom poistení z 10. augusta 

2012. Uvedené bude predmetom rokovania 

Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá 

musí uvedenú novelizáciu schváliť. 

-Tomáš Hubinák- 

Foto: autor 

Zdroje: 

Schválené všeobecne záväzné právne predpisy 

podľa textu, dostupné online: http:// 

jaspi.justice.gov.sk/ 

Navrhované všeobecne záväzné právne 

predpisy podľa textu, dostupné online: 

http://www.nrsr.sk a https://lt.justice.gov. 

sk/default.aspx 

PRO 


CI O

20 

Koniec externého štúdia 

na vysokých školách? 

Na Slovensku je externá forma štúdia 

veľmi populárna, najmä u ľudí s trvalým 

zamestnaním. Dá sa povedať, že 

je náročnejšia ako denná forma, vzhľadom 

k tomu, že pri dennej forme je študent prítomný 

na prednáškach a cvičeniach a v prípade 

nejasností sa jednoducho priamo na 

hodine opýta prednášajúceho. Oproti tomu 

externé štúdium je založené na samoštúdiu 

a konzultáciách, takže študent si mnoho 

informácií a údajov musí hľadať sám a niekedy 

nemusí učivo správne pochopiť. Myslím, 

že sa zhodneme, že je lepšie vypočuť si 

výklad od kvalifikovaného prednášajúceho, 

ktorý má skúsenosti a vie, o čom hovorí. 

Práve preto, že externí študenti sú odkázaní 

takpovediac sami na seba, je jasné, že pri 

externej forme štúdia nie sú vždy dosiahnuté 

požadované výsledky a vedomosti. Pán 

minister to prirovnal veľmi výstižne: „Z externého 

vzdelávania nám vychádzajú vrabčekovia 

a z interného, denného prostredia, 

nám vychádzajú slávici. I keď to nemôžem 

vždy zovšeobecňovať.“ (1) 

Minister sa preto rozhodol nahradiť externú 

formu štúdia inou – dištančnou. Dištančná 

forma vzdelávania je dnes už bežnou vo vyspelých 

krajinách ako napríklad USA, Austrália, 

Kanada, ale aj krajiny Európy – Fínsko, 

Nórsko, Švédsko, Anglicko či Nemecko. 

„Podstata dištančného vzdelávania spočíva 

v samostatnom štúdiu študentov. Kontakt 

s tútormi je sprostredkovaný technickými 

komunikačnými prostriedkami, ako napríklad 

pošta, rozhlas, telefón, fax a e-mail. 

Multimediálna prezentácia využíva rôzne 

typy nosičov informácií, ako napríklad texty, 

TOP TEMY 

? 

audiovizuálne materiály a počítačové programy. 

Hlavnou podmienkou pre úspešné 

zvládnutie programu dištančného vzdelávania 

je schopnosť samostatnej práce uchádzačov. 

Dôležitou úlohou učiteľa je teda učiť 

žiakov (od najnižších stupňov vzdelávania) 

postupne príslušným technikám samostatnej 

práce, ako napr. pracovať s učebnicou, 

s učebným textom, vypracovávať výpisky, 

pracovať s pomocnou literatúrou, pripraviť 

referát. Dištančné vzdelávanie sa rozvíja 

vo viac ako päťdesiatich krajinách celého 

sveta. V súčasnosti v týchto krajinách je asi 

každý päťdesiaty študujúci účastníkom dištančného 

vzdelávania.“ (2) 

Hlavnou výhodou dištančnej formy štúdia 

je, že výučba prebieha v jeden deň a v ostatnom 

čase sa študent venuje štúdiu vtedy, 

kedy má čas, venuje mu toľko času, koľko 

potrebuje a študuje na mieste, ktoré mu 

vyhovuje. Ďalšou nepopierateľnou výhodou 

sú nižšie finančné náklady na štúdium. 

Prechod z externej formy na dištančnú sa 

však neudeje zo dňa na deň a tí, ktorí momentálne 

študujú externe, by v tejto forme 

mali aj skončiť. Nový zákon chce ministerstvo 

pripravovať na budúci rok. Zmena sa 

pozdáva aj Rade vysokých škôl SR, pretože 

externá forma štúdia v takom ponímaní, 

v akom ju poznáme u nás, už v podstate vo 

vyspelých štátoch neexistuje. V zahraničí sa 

teda tiež presadzuje dištančná forma vzdelávania, 

ktorá prispieva k väčšej samostatnosti 

študentov, pretože sú nútení vyhľadávať 

informácie a pracovať s informačnými 

technológiami. Dalo by sa povedať, že dištančné 

vzdelanie je akousi zlatou strednou 

´ 

PRO 

SO CI O 1/2012-13 

V súvislosti s externým štúdiom sa v poslednej dobe 

objavuje viacero správ. Jednou z nich je, že dĺžka externého 

štúdia by sa mala v každom stupni predĺžiť 

o rok. Minister školstva doc. PhDr. Dušan Čaplovič, 

DrSc. sa okrem toho v dlhodobejšom horizonte 

vyslovil za zrušenie externého štúdia na 

vysokých školách. O tom, prečo chce minister 

“zrušiť externistov“ a aké zmeny prinesie toto 

rozhodnutie, sa dočítate v nasledujúcich 

ria d koch. 

cestou medzi denným a externým štúdiom, 

a to vzhľadom na to, že prednášky, cvičenia 

a všetky potrebné študijné materiály budú 

študentom k dispozícii, zároveň však dostanú 

plnohodnotný výklad ako študenti 

dennej formy. 

-Paulína Vidiová- 


Zdroje: 

(1) Jaroslav Dodok, Dôležité: Minister Čaplovič 

chce zrušiť externé štúdium. www. 

it24.sk, 2012, dostupné online: http:// 

www.it24.sk/clanky?extend.141459_Dolezite:-Minister-Caplovic-chce-zrusit-externe-studium- 

(2) Ing. Roman Hrmo, PhD., Ing. Katarína 

Krelová: Dištančné vzdelávanie doma i v zahraničí, 

Materials Science and Technology, 

2003, číslo 2, dostupné online: 

http://www.mtf.stuba.sk/docs/internetovy_casopis/2003/2/hrmo1.pdf

Helicobacter pylori 

Verejný nepriateľ 

Popri zubnom kaze patrí medzi najčastejšie infekcie vôbec. Jeho adresou 

je náš žalúdok a spolužitie s ním nie je vôbec príjemné. Zoznámte sa – 

Helicobacter pylori. 

ZDRAVIE 21 

Infekcia helicobacterom pylori (HP) patrí 

vo svete medzi časté, aj keď jej šírenie – 

cesty prenosu, nie sú celkom objasnené. 

Výskyt závisí viac od socio-ekonomických 

ako od geografických faktorov. Vo vyspelých 

krajinách sa prevalencia udáva na 15 – 40%, 

zatiaľ čo v rozvojových krajinách sa pohybuje 

v rozmedzí 70 – 99%. Na Slovensku sa 

u dospelých udáva na 40 – 52% a narastá 

od západu na východ krajiny (1). Helicobacter 

pylori je patogén, ktorý v určitých 

prípadoch predstavuje reálnu hrozbu pre 

zdravie človeka s najvážnejšími dôsledkami. 

Zároveň však jeho prítomnosť v organizme 

nemusí nutne podmieňovať vznik ochorenia 

a nemala by byť dôvodom k panike. 

Vždy je potrebný individuálny prístup s racionálnym 

zhodnotením rizík a následným 

adekvátnym riešením zdravotných ťažkostí 

pacienta (2). 

HP sa v počiatočných štádiách po prepuknutí 

infekcie prejavuje nasledovne: bolesti 

brucha, nadúvanie, nauzea (nevoľnosť), 

nutkanie na zvracanie alebo zvracanie, pocit 

nedobrého trávenia (dyspepsia). Takisto 

môžete pociťovať príznaky ako sú pálenie 

žalúdka a bolesť nezávislá od príjmu potravy. 

Okrem toho sa infekcia Helicobacter pylori 

môže prejaviť aj rôznymi kožnými problémami, 

nezriedka je to napríklad akné, 

začervenanie a svrbenie kože či ekzematoidný 

výsev. Takže keď vás okrem tráviacich 

ťažkostí zaskočí nepríjemná vyrážka, 

nečudujte sa, ak vás kožná lekárka pošle 

na vyšetrenie ku gastroenterológovi (3). 

Dokázalo sa, že HP je prítomný asi u 80% 

žalúdkových a asi u 95% dvanástnikových 

vredov. Jeho prítomnosť v sliznici žalúdka 

alebo dvanástnika skôr či neskôr vyvolá 

chronický aktívny zápal (gastritídu), ktorý 

môže viesť aj k rakovine žalúdka. 

Súčasná veda zatiaľ nemá stopercentnú odpoveď 

na otázku, ako sa ľudia touto baktériou 

nakazia. Predpokladá sa však, že je to 

prostredníctvom jedla a vody, ako aj od osôb 

trpiacich gastroenteritídou (akútne hnačky 

a zvracanie). Prítomnosť HP infekcie možno 

zistiť priamo, keď sa vzorka sliznice žalúdka 

alebo dvanástnika vyšetrí pod mikroskopom 

alebo sa po naočkovaní na špeciálnu 

pôdu nechá vyrásť v laboratóriu. Ďalej 

je možné HP diagnostikovať nepriamo 

– prostredníctvom dychového testu, 

ktorý dokáže prítomnosť rozloženej 

močoviny. Pozitivitu infekcie možno 

určiť aj prostredníctvom výskytu protilátok 

v krvi (sére) alebo antigénu 

v stolici. Medzinárodná agentúra pre 

výskum rakoviny v roku 1994 vyhlásila 

HP za kancerogén 1. triedy. Zákernosť 

tejto infekcie, ktorá spôsobuje rakovinu žalúdka, 

spočíva v tom, že v čase, kedy je skoro 

stopercentná možnosť vyliečenia, väčšinou 

pacient nepociťuje žiadne ťažkosti (4)! 

Liečba HP je antibiotická. Druh a spôsob 

liečby závisí od mnohých faktorov, ktoré by 

mal najlepšie vedieť posúdiť lekár. V prípade, 

že sa zistí len serologická pozitivita, teda 

bolo vykonané len vyšetrenie na prítomnosť 

HP v krvi, postupuje sa podľa toho, či 

pacient má nejaké príznaky ochorenia tráviaceho 

traktu alebo či podobné ochorenie 

už prekonal, či netrpí na niektoré z ochorení, 

ktoré môžu mať súvis s infekciou HP, či 

sám alebo niekto z jeho bezprostredných 

príbuzných (rodičia, súrodenci) nebol liečený 

na uvedenú infekciu alebo rakovinu 

žalúdka a pod. (5). 

Infekcii HP sa môžete vyhnúť najmä 

dodržia vaním správnych hygienických zásad 

a príjmom niektorých probiotík. 

-Nikola Kováčová- 


Zdroje: 

(1) Helicobacter pylori, Wikipédia 

– slobodná encyklopédia, 2012, dostupné 

online: http://sk.wikipedia. 

org/wiki/Helicobacter_pylori 

(2) Hegyi P: Helicobacter, Zoznam 

zdravotníckych zariadení, 2012, 

dostupné online: http://www.zzz. 

sk/?clanok=12332 

(3) Nepriateľská baktéria číha v našom 

žalúdku, Primár, 2009, dostupné 

online: http://primar.sme. 

sk/c/5052900/nepriatelska-bakteria-ciha-v-nasom-zaludku.html 

(4) Helikobakter – informačný portál, 

2010, dostupné online: http:// 

www.helikobakter.sk/ 

(5) Helicobacter pylori, Zdravie 4 

you, dostupné online: http://www. 

zdravie4you.sk/lieba-helikobaktera-pylori 

PRO 


CI O

22 

Letná škola 

v Piešťanoch 

Ako sme sa učili učiť 

STUDENTSKY ´´ 

´ ZIVOT ´´ 

Je 

známe, že ak sa 

magister alebo inžinier rozhodne 

pokračovať v doktorandskom 

štúdiu internou formou, medzi 

jeho povinnosti patrí vyučovanie. Všetci 

o tom vedia a akceptujú to. S blížiacim 

sa začiatkom semestra však v budúcom 

učiteľovi mierne rastie napätie, a keď príde 

moment, kedy sa postaví pred svojich študentov, 

nastávajú situácie rôzneho charakteru 

– vtipné, trápne i smutné. 

O 

príčinách možno diskutovať (niekedy 

aj dosť zápalisto), ale ja sa chcem 

zaoberať jednou, ktorá patrí k základným: 

učiteľmi sa rodí iba veľmi málo 

ľudí, ak vôbec niekto. Vysoké školstvo je 

výnimočné tým, že študentov tu väčšinou 

neučia ľudia s pedagogickým vzdelaním, ale 

odborníci na oblasti od výmyslu sveta – od 

fyziky po egyptológiu, od sociálnej práce po 

ošetrovateľstvo alebo verejné zdravotníctvo. 

Preto sa nemožno čudovať, že nie všetci 

vedia svoje cenné vedomosti a skúsenosti 

odovzdávať správnou formou. Či už sa človek 

cíti viac alebo menej vedcom, výučba 

je a zostane neoddeliteľnou súčasťou života 

na akademickej pôde. S otázkami „Učím 

správne?“, „Je môj výklad pre študentov 

zrozumiteľný?“, „Sú úlohy, ktoré im dávam, 

opodstatnené?“, „Som spravodlivý pri hodnotení?“ 

som prvý rok svojho doktorandského 

štúdia bojoval aj ja. Preto ma veľmi 

potešilo, keď som narazil na výzvu Centra 

rozvoja doktorandov Fyzikálneho ústavu 

PRO 


CI O 

SAV, ktorá ponúkala doktorandom i mladým 

vedeckým pracovníkom možnosť absolvovať 

intenzívny tréning – letnú školu „Ako 

kvalitne učiť na vysokej škole“. Neváhal som 

a začal som pripravovať podklady k žiadosti 

o zaradenie do programu. Rovnako tak urobila 

aj moja kolegyňa Mgr. Veronika Rehorčíková. 

Pretože letná škola bola účastníkom 

plne hradená z prostriedkov Európskeho 

sociálneho fondu, ich počet bol obmedzený. 

Šťastie však stálo pri nás a organizátori nás 

v máji oboch pozvali do Piešťan. V dňoch od 

22. júla do 30. júla 2012 sme absolvovali intenzívny 

tréning vedený okrem slovenských 

aj odborníkmi na výchovu vysokoškolských 

učiteľov, ktorí do Piešťan prišli zo Stredoeurópskej 

univerzity v Budapešti. 

Témy sekcií boli rôznorodé. Medzi iným sme 

sa zaoberali tým, ako pripraviť správny sylabus, 

ako stanoviť cieľ predmetu a k nemu 

prislúchajúce hodnotenie, ako hodnotiť aktivitu 

študentov či skupinové práce študentov, 

ako ich motivovať, ako školiť, ako využívať 

moderné IT technológie vo výučbovom 

procese a podobne. 

Výbornou správou je, že nie sme prví, ktorí 

sa tejto letnej školy zúčastnili. Minulý rok 

tento tréning absolvovali Mgr. Katarína 

Nachtmanová (Katedra verejného zdravotníctva) 

a Mgr. Jana Sedliaková (Katedra ošetrovateľstva). 

Zlou správou je, že tohoročná 

letná škola bola zatiaľ poslednou, pretože 

ako som spomínal vyššie, bola realizovaná 

z prostriedkov grantu, ktorý budúci rok 

končí. Letná škola bola z môjho pohľadu 

skvelá príležitosť ako nielen vyriešiť problémy, 

s ktorými vyučujúci denne bojujú, 

ale aj spoznať skúsenosti iných kolegov (je 

skutočne úsmevné a smutné zároveň, ako sa 

s nimi zhodnete) a v neposlednom rade užiť 

si príjemné prostredie letných Piešťan. 

-Marek Psota- 

Foto: archív autora

STUDENTSKY ´´ 

´ ZIVOT ´´ 

Študenti verejného 

zdravotníctva na 

23 

Road Show 

Road Show 

Road Show 

Už po druhý rok mohli študenti verejného zdravotníctva počas letných prázdnin v praxi uplatniť svoje 

zručnosti a vedomosti nadobudnuté v škole. Zúčastnili sa totiž podujatia zameraného na prevenciu najmä 

civilizačných chorôb a podporu zdravia obyvateľov Slovenska, ktoré bolo zastrešované poisťovňou Union 

a konalo sa od 27.8. do 15.9.2012. 

Vminulom roku bolo vybratých 25 

miest, tento rok sa so svojím aktuálnym 

zdravotným stavom mohli 

oboznámiť obyvatelia vybraných pätnástich 

miest od východu až po západ Slovenska 

(Michalovce, Prešov, Poprad, Liptovský 

Mikuláš, Dolný Kubín, Trenčín, Piešťany, 

Trnava, Nitra, Prievidza, Banská Bystrica, 

Lučenec, Nové Zámky, Bratislava). 

Šiesti študenti štvrtého ročníka vykonávali 

zo svojho pracoviska (z prívesu kamióna) 

merania tlaku, viscerálneho a podkožného 

tuku, BMI, percenta svalstva v tele, Ruffierov 

test telesnej zdatnosti, spirometriu 

a pre fajčiarov tu bola možnosť odmerať si 

CO vo výdychu pomocou prístroja smokerlyzer. 

V rámci prezentácie zdravého pohybu 

boli súčasťou podujatia aj 4 stacionárne 

bicykle, ktoré pomocou zabudovaného dynama 

dokázali vyrobiť elektrickú energiu, 

a tou následne poháňať rôzne domáce spotrebiče. 

Deti sa počas zdravotníckych meraní 

svojich rodičov mohli zúčastniť tvorivých 

dielní v detskom kútiku, kde sa o ich zábavu 

postarala animátorka. Celá akcia bola moderovaná 

Jožom Pročkom, ktorý zabezpečoval 

dobrú náladu všetkých zúčastnených. 

Záujem o túto akciu zo strany ľudí bol veľmi 

veľký, dôkazom je početná účasť. Počas len 

piatich hodín denne bolo vyšetrených 200 

– 250 ľudí. Tento fakt pôsobí ako potvrdenie, 

že ak sa precízne zhodnotí umiestnenie, 

načasovanie a zaujatie cieľovej skupiny, je 

možné vytvoriť úspešné a pre ľudí veľmi zaujímavé 

zdravotno-preventívne podujatie, 

ktoré im pomôže udržať a prípadne zlepšiť 

ich zdravotný stav. 

-Matej Pištek- 

Foto: archív autora 

PRO 


CI O

24 

„Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.“ 

V pravidelných časových intervaloch 

opakujúce sa športové 

zápolenie ľudí z celého sveta. 

Vidíme Otvárací ceremoniál 

a ani sa nenazdáme a už 

sledujeme Záverečný ceremoniál. 

Medzitým si však 

užijeme mnoho dní plných 

nadšenia, sledovania výkonov, 

povzbudzovania, sledovania 

šťastia, sklamania, pokory 

a vďačnosti a dúfania v cenný kov. 

To však nie je všetko. Olympiáda 

a šport ako taký majú svoje hlboké 

korene a poslanie. 

SOCIO 

(Pierre de Coubertin) 

Kedysi sme sa všetci (a mnohí ešte 

dnes) na zemepise učili o Grécku, 

o Olympe, o gréckej mytológii, podľa 

ktorej bohovia s podobnými vlastnosťami 

ako ľudia sídlili na hore Olymp. Jedna báj 

hovorila o tom, ako vznikol muž a žena. Boh 

Zeus pozeral z Olympu na svet a uvidel tam 

tvora, ktorý bol niečo ako muž i žena. Však 

zdalo sa mu, že tento tvor je akýsi smutný, 

a tak zo zásobníka vzal jeden blesk a hodil 

ho, čím rozdelil tohto tvora na dve časti – 

muža a ženu. A pretože predtým tvorili jednotu, 

odvtedy sa muž a žena priťahujú. 

Ale vráťme sa k antickému Grécku. Podľa 

gréckych predstáv bol vzor dokonalosti 

človek vzdelaný a telesne zdatný. Vzdelávanie 

a telesný pohyb viedli k ideálu antickej 

dokonalosti. Veď čo iné nám napadne, keď 

sa pozrieme na sochy Myronovho Diskobola, 

Dávida od Michelangela Buonarrotiho či 

PRO 


CI O 

Botticelliho obraz Zrodenie venuše. K zisteniu 

toho, kto je fyzicky zdatnejší, slúžili 

športové zápolenia, počas ktorých sa súťažilo 

v behu, v zápase, skákaní, hádzaní atď. 

Konali sa i v takých disciplínach ako napríklad 

beh ťažkoodencov, čo môžeme vidieť 

na antickej amfore. Tí najlepší dostávali 

olivový veniec. 

Označenie „maratónsky beh“ sa údajne 

odvodzuje od príbehu Diomedóna, profesionálneho 

bežca a vojaka, ktorého v roku 

490 p. n. l. poslali z bojiska pri Maratóne do 

35 km vzdialených Atén, aby tam priniesol 

správu o víťazstve nad Peržanmi. Keď dorazil 

do Atén, zvolal: „Radujte sa, zvíťazili 

sme!,“ a padol mŕtvy od vyčerpania. Súčasná 

vzdialenosť maratónskeho behu 42 km 

bola zavedená v roku 1908; zvyšných 352 

metrov bolo pripočítaných, aby na londýnskej 

olympiáde mohli bežci vbiehať do cieľa 

blízko kráľovskej lóže. 

Zakladateľom novodobých olympijských 

hier je barón Pierre de Coubertin – francúzsky 

pedagóg, ktorý bol v roku 1896 na čele 

olympijského hnutia. Jeho myšlienka platí 

dodnes: „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť 

sa.“ 

I rok 2012 je rokom letných olympijských 

hier, ktoré sa konali už tridsiatykrát – teraz 

opäť v Anglickom Londýne. Hry boli zahájené 

27. júla a ukončené 12. augusta. Po ich 

skončení sa športovci vrátili domov. I naši 

sa vrátili. Avšak veľká sláva sa nekonala, 

nakoľko očakávania verejnosti boli vysoké 

a výsledky...? Ešte z Londýna športový redaktor 

Štefan Eisele hovoril plný sklamania 

o príčinách „neúspechu“ slovenských 

športovcov, rozoberal príčiny i to, ako vidí 

budúcnosť slovenského športu. Hovoril o financovaní 

športu, o rozdielnych prístupoch 

napr. pri financovaní futbalu, hokeja na jednej 

strane a vodnej kanoistiky, zápasenia, 

streľby či ľahkej atletiky na strane druhej. 

O pár dní neskôr ma zaujal rozhovor s hosťom 

TA3 prof. PhDr. Jánom Grexom, PhD., 

ktorého viac poznáme ako jedného z humoristov 

televíznej relácie Dereš. Jeho pôvodnou 

profesiou je učiteľstvo. Vyštudoval 

Filozofickú fakultu UK v Bratislave (aprobácia 

slovenčina – dejepis). Popri profesii svoj 

život zasvätil aj športu – či už ako nadšenec 

pohybovej kultúry, aktívny i rekreačný 

športovec alebo pedagóg Fakulty telesnej 

výchovy a športu UK či Fakulty športových 

štúdií Masarykovej Univerzity v Brne. Je 

členom Slovenského olympijského výboru 

i predsedom Slovenskej olympijskej akadé-

mie. Taktiež je autorom publikácii z oblasti 

športu, humoru i olympizmu, nezapiera 

pozitívny vzťah k rodnému Breznu, ale jeho 

domovom je už viac ako 30 rokov mestská 

časť Bratislavy – Dúbravka. Jeho publikácia, 

ktorú vydal v roku 2011 „Aké boli antické 

olympijské hry“ hovorí o zapálení pre šport, 

ale i o telesnej kultúre, ktorá je súčasťou 

všeobecnej kultúry ľudstva. 

Ale vráťme sa k rozhovoru na TA3. S názormi 

pána Grexu som nemohol nesúhlasiť, 

lebo on vidí športovanie ako plnohodnotnú 

súčasť života každého človeka. Vidí v ňom 

súčasť životnej filozofie. Telesná výchova je 

rovnocenná súčasť vzdelávacieho procesu 

na školách. Za bývalého režimu sa hovorilo, 

že „vojna urobila z chlapca chlapa.“ Možno 

s tým iba súhlasiť, i keď nie bezo zvyšku, 

lebo na získanie určitých morálno-vôľových 

vlastností by určite bol stačil polrok povinnej 

vojenskej služby. Telesný pohyb, ktorým 

šport určite je, prináša zocelenie organizmu 

a radosť z pohybu ako takého. Kolektívne 

športy formujú kolektivizmus, čo však 

nevylučuje individuálnu súťaživosť a snahu 

zvíťaziť. Víťazstvo našich slovenských 

športovcov formuje pocit národnej hrdosti 

a zdravého patriotizmu. Z tohto pohľadu 

je výrazne dlžný i štát, najmä Ministerstvo 

školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré 

pripustilo, aby sa telesná výchova stala 

iba nejakým nepotrebným, trpeným outsiderom. 

Deti si cez vplyvných rodičov „zabezpečia“ 

potvrdenia od lekárov, že nemôžu 

cvičiť. A keď k tomu pridáme „zaneprázdnenosť“ 

rodičov a niekoľkohodinové sedenie 

detí pri počítači, nemôžeme sa čudovať veľkému 

počtu obéznych detí, a nielen detí. 

Podobný názor ako má pán prof. Grexa vyslovila 

slovenská plavkyňa – držiteľka viacerých 

slovenských rekordov (v súčasnosti 

si plní hlavne funkciu matky) a trénerka – 

Martina Moravcová, ktorá ako človek zasvätený 

telesnému pohybu vo vode, obhajovala 

výsledky, s ktorými sa vrátili naši športovci 

z olympiády. Mala absolútnu pravdu v tom, 

že súčasná spoločnosť, ktorej filozofia je 

výrazne konzumná, radšej bude kritizovať 

tých druhých, ako by mala zdvihnúť pr... 

(zadok) a skúsiť sa napríklad len prebehnúť 

alebo sa aspoň prejsť. 

Stojíme pred začiatkom nového akademického 

roka 2012/2013. Preto prijmime svoje 

vlastné súkromné (či privátne) predsavzatie 

(záväzok sa ako pojem sprofanoval), že 

si budeme okrem vzdelávania kultivovať 

i svoju telesnú schránku. A nevyhovárajme 

sa na nedostatok času či u nás starších na 

vek. Ťažké nie je začať, ale vydržať. Určite sa 

to však oplatí. 

SOCIO 25 

Kontaktné centrum ako 

príležitosť zefektívniť pomoc 

Združenie STORM so svojou dlhoročnou históriou práce v oblasti 

sekundárnej prevencie drog otvára ďalšiu nadstavbovú službu – kontaktné 

centrum ZÓNA. Vnímame ho ako priestor pre ešte väčšie zefektívnenie 

starostlivosti a doplnenie súčasného stavu poskytovaných 

služieb pre ľudí užívajúcich drogy na Slovensku. 

Hlavným poslaním programu ZÓNA 

je kontaktovať skrytú populáciu 

injekčných užívateľov drog a osôb 

pracujúcich v sex-biznise. Poskytovaním 

sociálnych služieb sa sociálni pracovníci 

snažia minimalizovať zdravotné a sociálne 

riziká spojené s užívaním nelegálnych drog 

nielen u svojich klientov, ale aj v ich sociálnom 

prostredí (rodina, priatelia, spolupracovníci, 

komunita...). 

Našou víziou je zavádzať do systému služieb 

pre tieto cieľové skupiny služby, ktoré 

sú nedostatkové, nedostupné z rozličných 

dôvodov a zabezpečujú nízky prah vstupu 

pre ich využívanie, t.j. sú anonymné, dobrovoľné, 

aktuálne... 

Združenie STORM je jednou z mála organizácií 

na Slovensku, ktoré sa venujú terénnej 

práci s užívateľmi drog podľa filozofie znižovania 

rizík spojených s užívaním nelegálnych 

drog. Zároveň sme akreditovanou 

organizáciou MPSVaR SR, ktorá ako jediná 

robí terénnu sociálnu prácu s užívateľmi 

drog v 3 mestách (Nitra, Sereď, Trnava), 3 

okresoch a zároveň aj v dvoch krajoch. 

Kontaktné centrum ZÓNA vychádza z filozofie 

harm reduction (znižovanie škôd 

a rizík) a nadväzuje na program terénnej 

sociál nej práce KROK VPRED. 

Odborníci v centre ZÓNA poskytujú súbor 

presne adresovaných služieb, ktoré umožňujú, 

napomáhajú a motivujú klientov 

k zodpovednejšiemu, menej rizikovému 

správaniu k sebe a svojmu okoliu, a tým 

k dôstojnejšiemu životu. ZÓNA zároveň 

účinne vypĺňa medzeru v systéme starostlivosti 

v oblasti drogových závislostí na Slovensku. 

Rozdiel medzi kontaktným centrom 

a terénnym programom vnímame najmä 

v prehĺbení kontaktu a vytvoreniu ešte prijateľnejšieho 

a bezpečnejšieho priestoru na 

podporu, pomoc alebo poskytnutie informácií. 

Neopomenuteľnou motiváciou programu je 

taktiež ochrana verejného zdravia. Týmto 

spôsobom je eliminovaný výskyt použitých 

injekčných striekačiek na verejných priestranstvách 

a i tým sa zabraňuje šíreniu infekčných 

chorôb. Kontaktné centrum ZÓNA 

poskytuje poradenstvo a sociálne služby aj 

rodinným príslušníkom a blízkym osobám, 

prípadne širokej laickej verejnosti. Služby 

je možné využiť predovšetkým na vopred 

dohodnutom osobnom stretnutí alebo prostredníctvom 

e-mailu. 

Veríme, že nová služba bude prispievať 

k celkovej ochrane obyvateľov, k rozvoju 

mesta a bude prijímaná širokou laickou 

i odbornou verejnosťou. Samozrejmosťou je 

neustále sieťovanie a budovanie spolupráce 

s obyvateľmi mesta a inými pomáhajúcimi 

inštitúciami k spoločnému cieľu – k riešeniu 

drogovej problematiky. 

Bližšie informácie môžete nájsť najmä na 

www.zdruzeniestorm.sk, prípadne môžete 

napísať na zona.storm@gmail.com. 

-Andrea Hugáňová- 

Foto: Jana Gabrielová 

-Karol Zeman- 


PRO 


CI O

26 

Skaly, výšky, dobrodružstvo 

Tieto štyri slová sa dajú vtesnať do 

jedného – horolezectvo – alebo ak 

chcete konkrétnejšie – skalolezectvo. 

Áno, ide o šport, avšak veľmi 

zaujímavo sa pod obsahom tohto 

pojmu dá naraziť na niekoľko paralel 

s každodenným životom. No 

takisto máme možnosť ostať pri 

vnímaní tohto pojmu v rovine samotného 

športu ako aktivity. 

Aj takto prudko zdravotnícky občas 

bývajú lezecké cesty nazvané (smer, 

názov a obtiažnosť cesty) 

SOCIO 

a človek 

Obecenstvo v nemom úžase 

Prečo to upresnenie – skalolezectvo? 

Pod horolezectvo sa môžu radiť aj náročnejšie 

vysokohorské túry, lezenie 

po ľadovci a podobné aktivity. Skalolezectvo 

je už konkrétny druh horolezectva, ktorý 

spočíva v prekonávaní skalných stien pomocou 

výstroja, zväčša výstupom alebo tiež 

zostupom týchto stien. Horolezeckých disciplín 

je vcelku dosť. Sú to napríklad bouldering 

(lezenie bez lana v malej výške nad 

zemou), športové lezenie, vysokohorské 

lezenie, tiež alpské, himalájske výstupy, klasické 

lezenie, big wall (lezenie na viac dní 

a viac lanových dĺžok) a určite najnebezpečnejšia 

z horolezeckých disciplín je „sólo“ 

lezenie alebo „free climbing.“ 

Toľko teórie by aj stačilo. O čom v skutočnosti 

skalolezenie je, sa každý najlepšie 

dozvie, keď si niekedy v živote túto adrenalínovo-dobrodružnú 

činnosť vyskúša 

na vlastnej koži. Horolezectvo ako šport sa 

u nás stáva stále dostupnejším, žiadanejším, 

a teda aj populárnejším. Mnoho ľudí si ho 

spája s úrazmi, nebezpečenstvom a inými 

negatívami. Takýmto samozrejme skalolezenie 

môže byť, ale aj to iba v prípade, že ho 

prevádzkuje amatér bez základných zručností 

a znalostí. Inak je to šport pomerne 

bezpečný a hlavne nádherný. O tomto svedčí 

okrem iného aj stále častejšie začlenenie 

lezenia na umelých stenách v telocvičniach 

PRO 


CI O 

do sylabov telesnej výchovy už na základných 

školách. 

Čaro tohto športu spočíva vo viacerých 

okolnostiach, ktoré sa navzájom dopĺňajú 

a výsledný dojem je pre človeka veľmi potešujúci. 

Ak mám načrtnúť spomínané 

okolnosti, neoddeliteľnou súčasťou lezenia 

je adrenalín. Napríklad ak leziete ako prvolezec 

a k ďalšiemu kruhu, do ktorého sa 

máte zaistiť je ešte tak ďaleko... V tej chvíli 

je pred vami veľké riziko dlhého pádu do 

lana, ktorý (ak viete padať) pre vás nemusí 

predstavovať žiadnu hrozbu. Ale vysvetlite 

to svojej psychike. Alebo ak po dolezení 

cesty máte odsadnúť do odsadáku a zrušiť 

istenie. Tí, ktorí to niekedy zažili, dobre vedia, 

že v týchto momentoch človeku riadne 

stúpne adrenalín. 

Ďalšou vecou, ktorá robí lezenie takým nenahraditeľným 

a nevšedným, je posádka 

ľudí, ktorá sa tomuto športu venuje, a ktorú 

zaručene stretnete, keď sa vydáte na skaly. 

Títo ľudia tvoria malú komunitu, ak chcete 

– subkultúru, so svojským humorom, 

svojským riešením situácií, a tiež svojským 

imidžom. Čo vám budem hovoriť, aj tu platí 

staré dobré „radšej raz vidieť ako stokrát 

počuť“. Jednoducho sú to ľudia, s ktorými 

zažijete niečo, čo sa v bežnom rýchlom živote 

v meste zažiť nedá. A to sú nadšenci lezenia 

prevažne normálni, slušní a bežní občania, 

často na dobrých pracovných postoch 

(napríklad na stenách pod zrúcaninou Pajštúna 

stretnete určite množstvo ľudí pracujúcich 

v nemenovanej firme IBM a máte 

potom dojem, akoby lezenie mali namiesto 

pracovnej doby) alebo študenti študujúci na 

rôznych fakultách z rôznych kútov Slovenska, 

nájdu sa tu aj postarší páni často aj so 

svojimi manželkami, ktorým deti už odišli 

z hniezda a oni sa potrebujú zabaviť akousi 

činnosťou, aby neostali zavretí v nejakej 

králikárni pri polievaní smradošiek na balkóne. 

Skrátka keď sa takáto zmeska ľudí 

večer stretne pri ohni a začne si rozprávať 

príbehy z lezenia alebo vezme gitaru, zahrá 

a zaspieva, zažijete, čo sa na veľa miestach 

na svete zažiť nedá, o čom sa dočítate často 

iba v dobrodružnej literatúre. 

Lezenie je istou formou psychohygieny, odlúčenia 

sa od bežných každodenných problémov, 

a to nielen pre mňa. V tej chvíli vám 

problémy v hlave nevíria, ani vám nenapadnú. 

A keby aj, prídu vám také banálne, že ich 

aj tak ihneď pustíte z hlavy. 

Nestačí však len ohromujúci pocit a čistá 

myseľ. Podstatnou stránkou lezenia je 

i výstroj, ktorá patrí k životu horolezca. Samozrejme, 

pokiaľ nie ste z tých uletených 

sólo lezcov, ktorí okrem lezačiek, maglajzu 

(magnéziového prachu) a strateného pudu 

sebazáchovy nepotrebujú na lezenie nič

SOCIO 

27 

iné. Ako napríklad známy Francúz Alain 

Robert alebo Američan Alex Honnold. Tým 

z vás, ktorým sú uvedené mená neznáme, 

odporú čam pozrieť si ich na obrázkoch alebo 

videách a pochopia, o čom hovorím. 

Pre nás, bežných smrteľníkov, k lezeniu pribúdajú 

ďalšie „starosti“ ako napríklad zaujímať 

sa o nové techniky istenia alebo sledovať 

rôzne vychytávky v lezeckej výstroji. 

Tieto „starosti“ sa ale často stávajú ďalšou 

pozitívnou stránkou lezenia. Je takou malou 

závislosťou po prvý krát na stene skúšať 

nové veci, ktoré si človek predtým pozeral 

pol roka v katalógu, odkladal si na ne nejaké 

to euro týždenne a tešil sa, kedy si konečne 

našetrí, aby sa s nimi pochválil pri najbližšom 

lezení na skalách s partiou. 

Najčastejší problém pri skalolezení je ten 

istý, aký rieši mnoho ľudí počas celého života. 

Treba si nájsť vhodného a hlavne 

spoľahlivého partnera, ktorý vás bude na 

100% istiť v situácií, keď to budete najviac 

potrebovať. Týmto deficitom trpelo mnoho 

lezcov, ale aj v tomto ohľade už technika 

vymyslela spoľahlivú náhradu. Len v skratke, 

existuje pomôcka, ktorá zastaví váš 

pád na lane, aj keby váš „parťák“ na skale 

urobil chybu. Ide o poloautomatickú istiacu 

pomôcku, ktorej typov a výrobcov je na 

trhu niekoľko. Jej funkcia spočíva v tom, že 

okrem pohybu lezca smerom hore blokuje 

každý iný pohyb po lane. 

Ponaučenie znie: „Keď máš problém nájsť 

si spoľahlivého partnera pre život, nemaj 

obavy, v horolezectve už máš túto dilemu 

jednoducho riešiteľnú.“ 

Aby sa článok vtesnal na svoje miesto, budem 

musieť pomaly uzavrieť túto rozpravu. 

Ak by vás zaujímalo, kde na Slovensku 

sa dá pekne a dobre zaliezť, prípadne kde 

si dokážete stiahnuť elektronického sprievodcu 

slovenskými skalami, stačí si počkať 

na ďalšie číslo ProSocia, v ktorom sa okrem 

mnohého iného určite dozviete aj tieto informácie. 

-Matej Pištek- 

Foto: archív autora 

Boj so skalou 

Listy zo Sarajeva 

3. 

Po mimoriadne studenej zime nastúpilo horúce leto. Sarajevo má veľkú 

výhodu v polohe, pretože je pomerne vysoko v horách, nadmorská 

výška je 518 metrov nad morom a je obklopené horami, ktoré presahujú 

1000 m. Veľkou nevýhodou je jeho poloha v doline, ktorá je obkolesená 

uvedenými horami, a preto sa vzduch často nehýbe. Pridajte 

k tomu množstvo vozidiel, ktoré pamätajú pôvodnú Juhosláviu, a teda 

nemajú katalyzátor a to, čo vychádza z ich výfukov, je čierny mrak. Výsledkom 

je znečistenie vzduchu, ktoré si možno pamätajú obyvatelia 

Banskej Bystrice spred 20 rokov. Chcem však písať skôr na letnú tému 

a tou je turistická časť môjho pôsobenia v Bosne. 

Vzhľadom na to, že úlohou môjho projektu 

je podpora inštitúcií verejného 

zdravotníctva na celom území Bosny 

a Hercegoviny, vcelku veľa cestujem po krajine. 

Okrem Sarajeva, ktoré je hlavným mestom 

útvaru Bosna a Hercegovina, zároveň je 

hlavným mestom Federácie BiH, a zároveň 

je sídlom Kantónu Sarajevo, mám kanceláriu 

aj v Banja Luke, ktoré je hlavným mestom 

Republiky Srpskej. O politickej situácii 

v krajine a ako ovplyvňuje život tamojších 

ľudí napíšem v niektorom z ďalších listov. 

Teda turistická časť. V prvom rade Sarajevo. 

Je to mesto, ktoré je úzko previazané 

s históriou našej krajiny. Veď pomerne 

veľká časť starého mesta bola vybudovaná 

za Rakúsko-Uhorska. Vidíte tu domy ako 

vo Viedni, v štýle secesie (v Rakúsku Sezession, 

v Nemecku Jugendstil, vo Francúzsku 

Art Nouveau, v anglosaských krajinách Modern 

Style), na hlavnej ulici vily a vilky roztrúsené 

v jej okolí. Mladí architekti z Viedne 

i Prahy postavili monumentálne stavby, kde 

úspešne spojili rôzne štýly. Prechádzate pešou 

zónou a zrazu ste nie v monarchii, ale 

na bazáre s kaviarničkami, dielničkami, predavačmi 

všetkého možného i nemožného, 

mešitami, medresou a zmenená atmosféra 

vás okamžite osloví. Volá sa to Baščaršija. 

Keď sa chcete dobre najesť, dať si bosanskú 

kávu či sladkosť, ale aj dobré víno či Sarajevské 

pivo, zafajčiť si vodnú fajku či pozrieť 

futbalový zápas, to je miesto, kam ísť. Sú 

tam vychýrené čevapčinice, kde robia čevapi 

(u nás sa slovenskej variante hovorilo čevapčiči), 

plieskavice, bureky a iné miestne 

dobroty. V týchto podnikoch väčšinou nedostanete 

alkoholické nápoje, ale dobrú kávu 

a kyslé mlieko. Ale v susedstve sú iné, kde 

vám radi poskytnú aj viacpercentné radosti. 

O Sarajeve je možno písať veľa, je to mesto 

s mnohými turistickými pamätihodnosťami 

i miestami, ktoré turisti našťastie neobjavili. 

Hercegovina je na juh od Sarajeva, prekľučkujete 

cez hory a na druhej strane vás víta 

mestečko Konjic. Starý most cez rieku Ne- 

PRO 


CI O

28 

retva bol nedávno obnovený a stará časť 

mesta sa postupne obnovuje. Mesto dýcha 

atmosférou Balkánu a rieka Neretva tomu 

pridáva zvláštnu atmosféru. Nie je plné turistov, 

a tak si človek môže užiť pokoj pri 

vynikajúcej bosanskej káve s pohľadmi na 

staré budovy mesta. Mestečko je známe aj 

rezbárstvom, je tu niekoľko dielní, ktoré vyrábajú 

prekrásne drevené krabice, ozdoby 

i nábytok zdobený typickými bosanskými 

ornamentmi. Pokračujúc po Neretve, jej 

kaňonom cez mestečko Jablanica, sa dostanete 

do Mostaru. Je pomenovaný po starom 

moste postavenom v časoch, keď mesto na 

Neretve bolo časťou Osmanskej ríše (zámerne 

nepoužívam termín Turecko, pretože 

tento štátny útvar vznikol v roku 1922 

ako pokračovateľ Osmanskej ríše). Pohľady 

na most nad kaňonom rieky sú úchvatné, či 

sa pozeráte zo záhrady starej mešity. alebo 

z pešej zóny, alebo z mosta povyše, stále 

je to neuveriteľný komplex budov spojený 

mostom. V zime bez turistov máte pocit, že 

ste sa vrátili o niekoľko storočí späť. V lete 

do vás vrážajú stovky turistov a lákajú vás 

predavači suvenírov. Aj tak to stojí zato. Keď 

ostanete na noc, čo robí len málo turistov, 

večerná prechádzka má osobité čaro. Nie je 

potrebné pripomínať, že posledná vojna zanechala 

mnoho ruín v celom meste. 

Po Mostare rád chodím do mestečka Blagaj 

na rieke Buna. Pre turistu je tu zaujímavý jej 

prameň, voda vyviera z impozantného skalného 

útesu a je veľmi studená. Pri jaskyni, 

z ktorej vyteká, je postavený dom derviša, 

obnovený a slúži ako múzeum. Po prúde 

je množstvo reštaurácií, kde voda z rieky 

je umne privedená do podlahy či kanálikov 

medzi stolmi a v lete, pri teplotách nad 

PRO 

30 ̊C, je tu príjemne chladno, výborné podmienky 

pre vychutnanie miestneho pstruha. 

Ja som sa stal členom miestneho spolku 

rybárov na Neretve a chodím sem cez víkendy 

muškáriť. Rieka je čarovná, ale miestni 

obyvatelia do nej zvyknú hádzať svoje smeti. 

Celkovo, ekologické návyky sú tu obmedzené. 

Bývam u rodiny, ktorá prenajíma izby 

a majú záhradu až k rieke, takže idem ráno 

či večer zo záhrady priamo do rieky. Domáci 

je môjho veku, rybár, a jeho manželka vynikajúca 

kuchárka. Ideálna kombinácia na víkend. 

Rieka Neretva a jej prítoky majú ešte 

jednu zvláštnosť. Žije v nej takzvaný mäkkoústy 

pstruh, ktorý sa vyskytuje len v niekoľko 

málo riekach sveta. 

Smerom na juh od Mostaru je mestečko Počitelj 

s pevnosťou vybudovanou Matejom 

SO 1/2012-13 SOCIO 

CI O 

Korvínom a zachovanými starými domami, 

z ktorých mnohé ostali po vojne opustené. 

Celé je to ako skanzen s prekrásnymi 

výhľadmi na rieku Neretvu. Neďaleko je 

Medžugorie, známe pútnické mesto. Potom 

cesta popri rieke smeruje k moru a pripája 

sa na známu Jadranskú magistrálu. 

Vidím, že som sa akosi rozpísal o Hercegovine. 

Takže Bosnu na sever od Sarajeva ponechám 

na budúci raz. 

Pozdravujem všetkých čitateľov ProSocio. 

-Prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc.- 

Foto: Marián Holub, internet

SOCIO 29 

“Bonjour! Je parle 

un petit peu…!” 

Health Impact Assessment (HIA) conference 

in Quebec, Canada, August 


Photo from plenary, just 

before my presentation 

V ProSociu sme už niekoľkokrát informovali o cestách študentov – výletoch, 

projektoch či konferenciách. O tom, že nielen študenti chodia po 

svete, hovorí aj ďalší príspevok dr. Monicy O´Mullane, PhD., v ktorom sa 

s nami podelí o zážitky z konferencie zameranej na hodnotenie dopadov 

na zdravie (HIA). Prečítajte si o konferencii, Québecu a o tom, prečo 

bol termín konferencie perfektne naplánovaný. 

This year I had the honour to be invited 

to the 12th International HIA 

Conference which was held in Quebec, 

Canada, in August. I had dreamed to go 

since last year however the cost of the trip 

was quite enormous. When I was invited to 

the conference, the conference committee 

kindly financed most of the trip (flights, registration 

fee and part of accommodation). 

Apart from the finances and being able to 

attend the conference, being asked to speak 

as a Plenary Speaker was an enormous honour 

for me and for our Faculty. I presented 

to the entire conference (circa 370 people) 

and helped to inform the future direction 

of the HIA agenda within the Health in All 

Policies (HiAP) movement. At the conference 

I was happy to meet other authors from 

the book I’m editing, which will be released 

next year, sometime between April and June. 

Some of the authors I have been contacting 

for more than 2 years and I never met them 

once in person! So that was a wonderful feature 

of the conference. 

It was amazing to be in Quebec also. It was 

my first time in Canada although being in 

Quebec basically felt like I was in a lovely 

French town. It is very European in its 

architecture and town layout, and French 

is most definitely the first language. I had 

the opportunity to practice my high school 

French, which was nice! In some countries 

or places I can feel reticent to speak whatever 

words in the local language that I have, 

but I felt very encouraged to speak ‘un petit 

peu’ there! The word I would use to describe 

Quebec is magnificent. It’s small but very 

quaint, historic and with plenty of trees and 

green spaces. Houses mostly occupy the 

town centre, not high rise buildings, which 

gives the city a nice open and peaceful feeling. 

Quebec city is on the coast and is a port 

town. One day some conference participants 

and myself took a ferry boat across the river 

to the other side of Quebec city. It is accessible 

also by bridge but by road it could take 

approximately an hour, whilst the ferry only 

took 10 minutes! The weather was glorious 

on the day we were exploring the city, we 

were very blessed indeed. 

We were in Quebec at a perfect time, because 

on the same week that we were there, 

the Gay Pride Festival was on and that 

was brilliant! It was held mostly on one 

street with parades, shop stalls and music. 

I always love to attend Gay Pride Festivals 

because I love any event that highlights the 

Gay movement, which is one that has had to 

(and still continues to) fight tenaciously for 

basic human rights. It was great fun to be 

there and the city was buzzing with life and 

activity, I loved it! 

I was in Ireland for holidays this summer 

and then I went to the conference, so I am 

blessed that I had such a nice summer. I was 

very happy however to be back home in Trnava. 

I really missed my home here, especially 

my partner, my friends, Trnava town, 

and hearing Slovak language around me! It 

must mean I am really home here now. 

-Monica O´Mullane- 

Foto: archív autorky 

Gay Pride sign 

PRO 


CI O

30 

SOCIO 

Deň zodpovednosti 

Dňa 2. júla 2012 sa v 36 mestách na Slovensku konala kampaň Deň 

zodpovednosti, organizovaná Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej 

republiky v spolupráci so Slovenským združením výrobcov piva 

a sladu. 

V 

posledných rokoch sa pozornosť 

verejnosti upriamuje na škodli vosť 

a negatívne účinky najrôznejších 

drog. Určite je veľmi správne robiť osvetu 

a zdôrazňovať, ako veľmi dokážu drogy zničiť 

zdravie fyzické i psychické, ale akoby sa 

zabúdalo na to, že najčastejšie zneužívanou 

drogou je alkohol. 

To, že alkohol je na Slovensku veľkým problémom, 

vieme zrejme všetci. Čísla hovoria 

sami za seba. Veď „približne iba 5% dospelých 

Slovákov sú úplní abstinenti, 60% 

tvoria bezproblémoví konzumenti, teda 

ľudia, ktorí pijú príležitostne, až 30% pije 

hazardne a ďalších 5% ľudí je závislých na 

alkohole. Spotreba alkoholu na obyvateľa je 

8 litrov 100% liehu na rok!!“ (1) 

Dopady alkoholu na spoločnosť, zdravie, 

prácu, psychiku a ekonomiku sú stále rozsiahlejšie 

a závažnejšie. Pod vplyvom alkoholu 

sa stále pácha najviac priestupkov 

a trestných činov, napríklad dopravných 

nehôd alebo násilnej trestnej činnosti. Problémy 

spojené s alkoholom sprevádzajú 

našu spoločnosť už od počiatku rozvoja európskej 

civilizácie. Alkohol, ak sa pije striedmo, 

môže mať pozitívny vplyv na zdravie, 

ale napriek všetkému prevažujú negatívne 

dopady. Lekári aj odborníci z regionálnych 

úradov verejného zdravotníctva sa snažia 

šíriť osvetu na základných aj stredných školách 

a apelovať na ľudí, aby vedeli 

o zdravotných následkoch, 

ktoré prináša pravidelná konzumácia 

alkoholu. V najhorších 

prípadoch to môže byť epilepsia 

či cirhóza pečene. 

Deň zodpovednosti 

Deň zodpovednosti je zdravotno-výchovná 

kampaň, ktorej 

úlohou je prevencia nadmerného 

užívania alkoholu, zvýšenie 

povedomia u občanov Slovenskej 

republiky o zdravotných 

problémoch spôsobených užívaním 

alkoholu, a taktiež zvýšenie 

PRO 


CI O 

povedomia o zodpovednej konzumácii alkoholických 

nápojov. „Kampaň prebiehala 

2.7.2012 v 36 mestách v Slovenskej republike 

prostredníctvom pracovníkov odboru 

podpory zdravia z regionálnych úradov verejného 

zdravotníctva v Slovenskej republike 

v spolupráci s obchodnými centrami, lekárňami, 

mestskými úradmi, kanceláriami 

„Zdravé mesto“ a inými inštitúciami. Úlohou 

pracovníkov regionálnych úradov verejného 

zdravotníctva Slovenskej republiky 

bolo informovať širokú verejnosť o zodpovednej 

konzumácii alkoholu, o zdravotných 

následkoch škodlivého užívania alkoholu 

a o orientačnom čase odbúravania alkoholu 

v krvi. Tiež bolo možné nechať si urobiť 

vyšetrenie jedného z pečeňových testov, 

ktorého zvýšená hladina by mohla súvisieť 

s nadmernou konzumáciou alkoholu.“ (2) 

Súčasťou podujatia bolo už tradične meranie 

krvného tlaku a participanti boli požiadaní 

o vyplnenie krátkeho dotazníka týkajúceho 

sa konzumácie alkoholu. V piatich 

mestách (Bratislava, Trnava, Žilina, Prešov 

a Košice) Slovenské združenie výrobcov 

piva a sladu zabezpečilo špeciálnu hliadku 

zloženú z anjela a policajtky, ktorá informovala 

širokú verejnosť o „Dni zodpovednosti“ 

a aktivitách a vyšetreniach, ktoré počas tohto 

dňa prebiehali. 

„Počas kampane pracovníci odborov podpo- 

ry zdravia regionálnych úradov verejného 

zdravotníctva vyšetrili 1 729 záujemcom na 

hladinu gama-glutamyltransferázy (GGT) 

(Gama-glutamyltransferáza je enzým, ktorý 

sa nachádza v bunkách tkanív, ktoré majú 

vylučovaciu alebo absorbčnú funkciu; pozn. 

red.) v krvi a 1 810 záujemcom odmerali 

tlak krvi. Priemerný vek účastníkov kampane 

bol 45,9 rokov. Dotazník vyplnilo 1 843 

respondentov.“ (2) 

Dúfam, že kampaň Deň zodpovednosti prinesie 

očakávané výsledky, a teda aspoň 

časť ľudí, ktorí túto kampaň zaregistrovali, 

bude alkohol konzumovať s rozumom a nebude 

sa držať hesla „Telo má ísť do hrobu 

zničené!“. Je naozaj veľmi dôležité, aby sme 

si uvedomili, ako veľmi môže byť alkohol 

nebezpečný a škodlivý. Okrem toho, že nadmerné 

pitie ničí mozgové bunky, pečeň 

a iné dôležité orgány v našom tele, nemali 

by sme zabúdať na to, že najčastejšou príčinou 

dopravných nehôd a rôznych úrazov je 

taktiež práve alkohol. 

-Paulína Vidiová- 


Zdroje: 

(1) Alkohol. www.infodrogy.sk, 2012, dostupné 

online: http://www.infodrogy.sk/ 

ActiveWeb/d/alkohol_1/ 

(2) Vyhodnotenie zdravotno-výchovnej 

kampane 

- „Deň zodpovednosti“, 

www.uvzsr.sk, 2012, 

dostupné online: http:// 

www.uvzsr.sk/index. 

php?option=com_content&view=article&id=1544:vyhodnotenie- 

-nzdravotno-vychovnej- 

-nkampane-nde-nzodpovednosti&catid=61:problematika-fajenia-a-alkoholu&Itemid=68

SAJENS 

31 

Choroby v čase 

S čím sme bojovali, bojujeme a budeme bojovať 

V roku 2012 oslavoval časopis The New England Journal of Medicine 200. výročie 

svojho vzniku. Pri príležitosti tohto skutočne významného jubilea časopis v júni uverejnil 

článok autorov Jones, Podolsky a Greene s názvom The Burden of Disease and 

the Changing Task of Medicine. Autori prinášajú zaujímavé informácie z archívu žurnálu a diskutujú o tom, 

ako sa zmenilo spektrum chorôb od tých, ktoré trápili ľudí v minulosti po tie dnešné, i o tom, čo to vlastne 

choroba je a aké výzvy stoja pred súčasnou medicínou. 

Ako to teda je s chorobami, ktoré nás 

trápia? Došlo za 200 rokov existencie 

časopisu k nejakým zmenám? 

Medzi príčinami úmrtí v roku 1811 dominovali 

tuberkulóza, hnačkovité ochorenia 

a pneumónie, avšak v záznamoch nájdeme 

aj také príčiny smrti ako červy, pitie studenej 

vody či vysoký vek. O storočie neskôr 

dostali infekčné choroby nové názvy a definície 

v závislosti od ich mikrobiálnych 

pôvodcov, ktorí boli objavení. Významnými 

sa stali tuberkulóza, kvapavka, syfilis, 

záškrt, osýpky, pneumónia, šarlach a týfus. 

S modernizáciou spoločnosti sa však 

už objavovali aj obavy zo životného štýlu 

ľudí, ktorí nechodia peši viac ako bolo potrebné 

k prekonaniu vzdialenosti medzi 

bytom a výťahom a výťahom a autom. Tieto 

obavy sa s postupujúcim 20. storočím 

stali opodstatnenými, keď sa na popredné 

miesta v príčinách úmrtí dostali dôsledky 

takéhoto životného štýlu – srdcovo-cievne 

choroby a nádorové ochorenia. Dodnes 

nás však trápia aj neprekonané infekčné 

choroby ako AIDS alebo multirezistentná 

tuberkulóza. Je zjavné, že spektrum 

chorôb, ktoré sú v popredí záujmu 

medicíny, sa s prebiehajúcimi rokmi 

mení. A to preto, že choroby nie sú 

statické. Autori článku v závere konštatujú: 

„Od čias antibiotík a vakcín, 

ktorými sme bojovali proti infekčným 

chorobám, sa príčiny úmrtí presunuli 

k srdcovo-cievnym chorobám, chorobám 

mozgu a rakovine. Aj v tomto 

poli sme vykonali obrovský posun, ale 

príčiny smrti sa iste posunú opäť. Už 

teraz čelíme narastajúcemu výskytu 

neuropsychiatrických chorôb, na ktoré 

nemáme liečbu.“ (s. 2338). 

Pri čítaní tohto článku som sa neubránil 

uvažovaniu o tom, ktoré choroby 

budú na prvých priečkach v rebríčku 

najväčších ohrozovateľov ľudského 

zdravia a života o ďalších 200 rokov. 

S narastajúcou rezistenciou na antibiotiká 

a ich nezodpovedným používaním 

je stále viac možné, že sa favoritmi 

opäť stanú infekčné choroby. Tiež 

je rovnako dobre možné, že naším najväčším 

problémom sa skutočne stanú 

duševné choroby. Nech už to bude 

akokoľvek, pre dnešné zdravotnícke 

systémy a medicínu, verejné zdravotníctvo 

i všetky ostatné odvetvia súvisiace 

so zdravím to znamená jednu 

vec: boj s chorobami je dynamický 

proces a pravdepodobne nikdy nebude 

poznať víťaza. Dôležité však je, že 

ľudia nesmú zaspať na vav rínoch. Tak 

ako sa choroby prispôsobujú našim 

opatreniam a vyvíjajú sa, musíme sa 

adaptovať aj my – či už v oblasti liečby 

alebo prevencie chorôb. 

Pre tých, ktorí by si chceli prečítať 

celý článok prikladám link: http:// 

www.nejm.org/doi/full/10.1056/ 

NEJMp1113569 

-Marek Psota- 


Zdroj: 

Jones DS, Podolsky SH, Greene AJ. The 

Burden of Disease and the Changing 

Task of Medicine. N Engl J Med 366 

(25): 2333 - 2338 

Čo je to vlastne 

PYLL? 

Študentom verejného zdravotníctva je 

táto skratka iste známa – PYLL (z angl. 

potential years of life lost) alebo YPLL 

(z angl. years of potential life lost) je indikátor, 

ktorý hovorí o relatívnom dopade chorôb 

na spoločnosť. PYLL hovoria o stratách, ktoré 

spoločnosť utrpí ako dôsledok predčasného 

úmrtia (1). Inými slovami, PYLL nám hovorí 

o súčte rokov, ktoré stratili všetci ľudia, ktorí 

zomreli skôr, ako sa očakávalo (toto očakávanie 

môže byť rôzne, najčastejšie sa používa 

očakávaná dĺžka života alebo stanovený vek 

dožitia – 65 alebo 75 rokov). Alebo ešte inak, 

koľko rokov mohli predčasne zomrelí ešte 

potenciálne žiť. Aký je však správny slovenský 

preklad uvedených anglických termínov? 

Angličtiny znalí čitatelia asi tušia, že bežne 

používaný termín pravdepodobne stratené roky 

života asi nebude správny. Prečo? Pretože takýto 

preklad evokuje domnienku, že človek pravdepodobne 

stratí nejaké roky zo svojho života. Anglický 

termín však hovorí o stratených (lost) rokoch 

potenciálneho života (potential years of life; years 

of potential life). Po porade s Jazykovedným ústavom 

Ľudovíta Štúra SAV sme dospeli k záveru, že 

by bolo vhodné používať v slovenčine termín roky 

strateného potenciálneho života alebo stratené 

potenciálne roky života. 

-Marek Psota, Jarmila Pekarčíková- 

Zdroj: 

(1) Porta M. A Dictionary of Epidemiology. 5th Ed. 

Oxford University Press, 2008. 

PRO 


CI O

32 

SAJENS 

Discovering statistics 

using R 

(ne)odborná recenzia 

Komunikácia so 

O 

aktuálnosti 

sluchovo postihnutými 

v zdravotníctve 

a sociálnej práci 

Beňo, P., Tarcsiová, D., Capíková, S.: Komunikácia 

so sluchovo postihnutými v zdravotníctve 

a sociálnej práci. Fakulta zdravotníctva a sociálnej 

práce, Katedra klinických disciplín. Trnava, 

2012. 185 s. ISBN 978-80-8082-510-2. 

PRO 


Zlaté detváky, nový semester začal a vy s radostnými tváričkami postávate 

v skupinách s vytlačeným rozvrhom, diskutujete, ako si upraviť, 

poprehadzovať predmety, aby ste si či už pospali alebo získali niekoľko 

dní voľna. Po rozpravách o veselých zážitkoch z teplého leta vám možno 

stuhne úsmev na perách pri pohľade na niektoré predmety. 

Zrazu upriete pohľad na kolónky predmetov 

ako štatistika a analýza dát. 

Zistíte, že budete pracovať s niečím, 

čo sa nazýva program R-project. Krátke 

(pretrvávajúce) zdesenie. Urobíte čudné 

citoslovce, hodíte rukou a budete sa spoliehať 

na dostupnosť materiálov od vyučujúceho. 

Veď snáď preleziem, ak vám to stačí... 

Avšak tí, ktorí majú seriózny záujem, prípadne 

skôr len záujem, veľmi rýchlo zistia, 

že dostupné materiály nie sú dostačujúce 

a sú mierne chybné. Hops! „Chybička se 

vloudila!“ A tak pre študentov, pre nadšencov 

štatistického programu R, by som rada 

predstavila gigantickú knihu – Discovering 

statistics using R od autorov A. Fielda, J. 

Milesa a Z. Fielda. Hlavný autor, Andy Field, 

je profesorom na Univerzite v Sussex, má 

úžasnú manželku a mačku Fuzzy (viac sa 

o autorovi môžete dozvedieť na jeho stránke 

– www.statisticshell.com). 

Vopred vás upozorňujem, že obal knihy vás 

vôbec nerozveselí. Radosť vám skôr urobí 

to, že ju držíte v osobnom vlastníctve. 

Fádna sivá farba obalu s bielymi literami 

vo vás vôbec nevyvolá pocit šťastia. Ale! 

CI O 

Nesúď knihu podľa obalu, rezko treba otvoriť 

a ponoriť sa do tej úžasnej vône typickej 

pre knihy. Po otvorení toho dvojkilového 

a cez tisícstranového fetišu zistíte, 

že ide o knihu, ktorá na slovenskom trhu 

chýbala. Pravdepodobne pre mnohých aj 

chýbať bude, keďže je písaná v anglickom 

jazyku (2v1 – angličtina a štatistika. Čo 

viac si môže študent FZaSP priať?). Len 

pri jej listovaní zistíte, že kniha je písaná 

štýlom, ktorý sa na Slovensku v knihách či 

školských materiáloch nevyskytol. Nevedno, 

asi ani dlho nevyskytne. Aj keď podľa 

môjho osobného názoru autori predstavili 

novátorskú metódu, ktorá by sa mohla 

veľmi prakticky aplikovať i v pedagogickej 

sfére. Štýl písania, ktorý je vtipný a zábavný, 

môže osloviť študentov a zvýšiť ich 

záujem nielen o program R, ale aj štatistiku 

ako takú. Kniha poskytuje (takmer) 

všetko, čo je potrebné pre pochopenie 

a využívanie pri štatistických šanteniach 

s údajmi. Poskytuje fixné postupy, príkazy, 

ktoré sú aplikované na vtipných príbehoch, 

príkladoch. S logickou následnosťou 

sa dozviete o jednotlivých ťarchách výskumu, 

o intímnostiach prostredia R, o charakteristikách 

údajov, grafov, o korelácii, lineárnej 

a logistickej regresii, parametrických 

a neparametrických testoch, o modeloch 

a rôznych iných veseliach. 

Celou knihou vás sprevádza 8 špecifických 

a svojráznych postavičiek, aj keď jedna 

z nich je mačka a jedna je akási atrapa satana 

(či zberateľa duší) s dvomi rohmi a zákerným 

úsmevom. V jednotlivých sekciách 

budete mať možnosť prečítať si o smiešnych 

až groteskných príkladoch (čím dlhšie 

niekto číta túto knihu, tým viac chce zabiť jej 

autora – celá stať je veľmi vtipná; čas, ktorý 

mačka strávi mimo domova signifikantne 

závisí na jej pohlaví; kto je lepší v tanci – 

mačky alebo psy?; spôsobujú arachnofóbiu 

živé alebo kreslené pavúky?). Tu a tam sa 

pozastavíte nad tým, o čom čítate, prečítate 

text opäť, zasmejete sa a zistíte, že čo bolo 

pre vás nejasné, nejasným už nie je (alebo aj 

je). Pre štatistiku vzniká priaznivá príležitosť 

zasiahnuť srdcia (nielen) študentov. 

Mnohí z vás budú čoskoro program R používať 

intenzívnejšie, ako ste si kedy predstavovali. 

Možno ste teraz trochu skeptickí, 

ale ak sa dopracujete k tejto knihe, zistíte, že 

humorné štatistické príklady skvelo pracujú 

s tým, čo budete potrebovať (čo potrebujete). 

Kniha vám však nezaručí, že sa stanete 

geniálnym a rýchlo kvaseným štatistikom. 

Predsa aj keď si prečítate Draculu, nestanete 

sa upírom... 

Najväčšie negatívum knihy je jej (ako sa ľudovo 

hovorí) nekresťanská cena (čo vás pri 

srdci zapichá, keď vám z účtu odchádza taká 

suma). Niektorí tiež budú mať odmietavý 

postoj v dôsledku anglického textu (i keď na 

základe toho sa nedá posúdiť silná či slabá 

stránka knihy). Čo na druhej strane môže 

byť pre vás (nás) motiváciou napísať niečo 

podobné v tej našej ľubozvučnej slovenčine. 



knižnej publikácie svedčí fakt, že 2.10.2009 sa na Fakulte 

zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity konala 

historicky prvá konferencia na Slovensku zameraná špecificky na 

aspekty komunikácie so sluchovo postihnutými v zdravotníctve a aj nasledujúce 

dve konferencie v r. 2010 (Prešov) a 2011 (Trnava), ktoré vydaniu 

tejto monografie predchádzali, vo svojich záveroch konštatovali pretrvávanie 

problému v oblasti vzdelávania zdravotníkov, ale aj sociálnych pracovníkov, 

ktorí sú v našich podmienkach málo pripravení na vysoko kvalitné 

poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom so sluchovým postihnutím. 

Zároveň poukázali na výrazné nedostatky v oblasti poskytovania sociálnych 

služieb pre osoby s postihnutím sluchu (tlmočenie do posunkového 

jazyka a pod.). Uvedená publikácia je reakciou na skúsenosti lekárov, 

sestier, odborníkov z oblasti pedagogiky a sociálnej práce, ako aj skúsenosti 

pacientov so sluchovým postihnutím. Snaží sa zvýšiť povedomie lekárskeho 

personálu o potrebách týchto pacientov, nakoľko sa pomerne často 

stáva, že medzi pacientom so sluchovým postihnutím a lekárom či sestrou 

vzniká komunikačná bariéra.

Centrum 

vedecko-technických 

informácií (CVTI) 

Príspevok o vzdialenom prístupe 

SAJENS 

33 

Teraz by mali spozornieť malí (možno aj tí veľkí) vedci, 

výskumníci, pisatelia prác, ľudia zháňajúci validné 

zdroje pre svoju aktivitu. Iste sa medzi vami nájdu 

takí, ktorí teraz o CVTI SR budú čítať po prvý raz a verím, 

že keď sa dostanete na koniec článku, s nadšením 

zistíte, že vaše dlhé, niekedy neefektívne hľadanie kvalitných 

vedeckých zdrojov si môžete uľahčiť. 

CVTI SR je národným informačným centrom 

a špecializovanou vedeckou verejnou 

knižnicou Slovenskej republiky 

zameranou na technické odbory a vybrané 

oblasti prírodných, ekonomických a humanitných 

vied. Jej zameranie poskytuje širokú 

oblasť služieb od výpožičných služieb, priestorov 

katalógov, študovní, medzinárodných 

medziknižničných služieb, rešeršných služieb 

po organizovanie rôznych školení a odborných 

kurzov. V ponuke je aj poskytovanie elektronických 

kópií dokumentov, vrátane ich dodávania 

elektronickou poštou a vyhotovovanie 

kópií dokumentov z fondu (1). 

Rada by som však priblížila službu CVTI SR, 

ktorú možno využiť jednoducho v pohodlí domova. 

Konkrétne ide o vzdialený prístup. Táto 

služba je veľmi užitočná hlavne pre študentov 

končiacich ročníkov a tých, ktorí potrebujú 

väčšie množstvo zahraničných zdrojov a zdrojov 

v anglickom jazyku (cudzom jazyku). Prostredníctvom 

využívania vzdialeného prístupu 

sa vám otvorí svet zahraničných publikácií, 

žurnálov, neskutočného množstva štúdií a vy 

už nebudete nútení hovoriť „nemám zdroje, 

nemôžem nájsť zdroje“. Je to ako keď Alica 

vstúpi do Krajiny zázrakov. Ako na to? Úplne 

jednoducho, poďme krok za krokom. 

CVTI SR pripravuje v októbri spustenie novej 

webovej stránky, ale jej adresa ostane nezmenená, 

teda www.cvtisr.sk. 

1. krok – do prehliadača zadáš 

www.cvtisr.sk, dostaneš sa na úvodnú 

stránku CVTI SR, 

2. krok – v rámci sekcie E-ZDROJE 

klikneš na VZDIALENÝ PRÍSTUP DO 

EIZ, 

3. krok – prečítaš si podmienky využívania 

EIZ, 

4. krok – ak máš záujem o registráciu, 

klikneš na REGISTRÁCIU NA 

VZDIALENÝ PRÍSTUP DO E-ZDRO- 

JOV (tento text je zvýraznený modrou 

farbou a podčiarknutý, stačí iba 

kliknúť), 

5. krok – vytlačíš a vyplníš 

PRIHLÁŠKU podľa požiadaviek 

a uhradíš REGISTRAČNÝ POPLA- 

TOK 1,65 €. Prihlášku môžeš zaslať 

na adresu priamo do CVTI SR alebo 

naskenovať a poslať emailom (potrebné 

adresy sú tam uvedené), 

6. krok – budeš čakať na prístupové 

práva, ktoré ti budú zaslané na tvoju 

emailovú adresu, 

7. krok – po obdržaní spomínaného 

e-mailu môžeš začať využívať 

vzdialený prístup do E-ZDROJOV 

a hľadať tak potrebné údaje, štúdie, 

8. krok – si šťastná/-ý, že si sa registroval. 

Ako vidíte, 8 jednoduchých krokov vedie 

k tomu, aby ste získali to, čo potrebujete 

– validné, kvalitné, inšpirujúce a aktuálne 

zdroje. 

CVTI SR samozrejme poskytuje celý rad 

služieb (vyššie spomínané, resp. podrobne 

popísané na ich webovej stránke), ktoré 

možno využiť pri štúdiu. Snažila som sa 

priblížiť službu, ktorú som zvolila kvôli jej 

praktickosti, mojej obľube (i naďalej ju využívam) 

a ako sami zistíte, je veľmi pohodlná 

a neskutočne prospešná. 

Ďakujem za pomoc a spoluprácu pri spracovaní 

článku zamestnancom CVTI SR – Ing. 

Ľubomírovi Bilskému a Mgr. Eve Vaškovej! 



Zdroj: 

(1) Základné informácie. CVTI SR, 2004, 

dostupné online: http://www.cvtisr.sk/index/go.php?id=424 

Autorkou prvej kapitoly s názvom „Právne aspekty 

zdravotnej starostlivosti o pacienta s postihnutím 

sluchu“ je Mgr. et Mgr. Silvia Capíková, 

PhD. z Lekárskej fakulty UK v Bra tislave. 

Uvedená kapitola je reakciou na prebiehajúcu 

juridizáciu medicíny, ktorá priniesla rad právnych 

nástrojov, ktoré zaručujú pacientom so 

sluchovým postihnutím rovnakú možnosť aktívne 

participovať na poskytovaní zdravotnej 

starostlivosti. Autorkou druhej kapitoly s názvom 

„Etiológia, klasifikácia porúch sluchu 

a komunikačný systém osôb so sluchovým 

postihnutím“ je doc. PaedDr. Darina Tarcsiová, 

PhD., ktorá na území Slovenskej, ale i Českej republiky 

patrí k renomovaným odborníčkam venujúcim 

sa pedagogike sluchovo postihnutých. 

Tretia kapitola sa venuje komunikácii so sluchovo 

postihnutými v zdravotníctve a sociálnej 

práci. Autorom je doc. PharmDr. 

Pavol Beňo, CSc., ktorý je od detstva sluchovo 

postihnutý. V úvode je historický exkurz 

do problematiky vzťahu zdravotníckych 

pracovníkov a pacienta so sluchovým 

pos tihnutím. Gro kapitoly tvoria špecifiká 

komunikácie s pacientmi a klientmi so sluchovým 

postihnutím a základné charakteristiky 

pacientov či klientov so sluchovým 

postihnutím, bez ktorých poznania by 

zdravotnícki pracovníci nemohli kvalitne 

a plnohodnotne vykonávať svoju prácu vo 

vzťahu k pacientovi so sluchovým postihnutím 

– čiže v súlade s Moorovou zásadou 

„Najprv poznaj, potom vychovávaj,“ i keď 

v tomto prípade ošetruj. 

Pri tejto príležitosti 

vyslovujeme aj 

úprimné poďakovanie 

Nadácii Slovenskej 

sporiteľne za 

podporu projektu 

vydania tejto knižnej 

publikácie, ktorá 

môže prispieť k postupnému 

zlepšeniu 

dostupnosti zdravotnej 

starostlivosti pre 

našich sluchovo znevýhodnených spoluobčanov. 

-Doc. PharmDr. Pavol Beňo, CSc.- 


PRO 


CI O

34 

SPRIEVODCA SVETOM 

Dovidenja, sretan put i vidimo 

se opet za godinu dana! 

(Dovidenia, šťastnú cestu a vidíme sa opäť o rok!) 

Ako sa hovorí v reklame na istú cestovnú kanceláriu: „Viete, kde je slovenské more? 

Predsa v Chorvátsku!“ O tom, prečo je to tak a prečo sa po 365 dňoch opäť vrátiť do 

Chorvátska alebo o krásach a zaujímavostiach tejto krajiny. 

PRO 


CI O 

Čo vám ako prvé napadne, keď sa povie 

leto? Určite sa vám vynoria zážitky 

z nedávnych dní plných slnka, 

vody a pohody. Každý z nás má obľúbené 

miesto, na ktoré sa rok čo rok s radosťou 

vráti. Niektorí nedajú dopustiť na pýchu 

egyptských chrámov, iní zase na grécky 

Parthenón, niekto hľadá oddych v náručí 

lesov a v objatí prírody. Určite poznáte aj 

takých, ktorí najradšej trávia slnečné dni na 

chate alebo v záhrade, sú aj takí, ktorým 

stačí prírodné štrkovisko a hlavne 

veľa slnka, pretože to podľa 

nás všetkým bez rozdielu 

k letu samozrejme patrí. 

Slnko, leto a pocit 

slobody. 

Pre mňa je synonymom leta Chorvátsko. 

Smutne veselá, bohatá a zároveň chudobná 

krajina, ktorá okrem slniečka, Jadranského 

mora, olív a viničov nemá vlastne nič. Zároveň 

má však veľmi veľa. Má veľmi bohatú 

históriu plnú prekrásnych stavieb, sôch, 

pamätníkov, čarovných kamenných uličiek. 

Avšak počas prechádzky v týchto úzkych 

uličkách ako stvorených pre scény romantických 

filmov si uvedomíte, že ešte pred 

niekoľkými rokmi tieto krásne zákutia 

pustošila vojna. Rozstrieľané 

a opustené domy sa však nedajú prehliadnuť. 

Ale poďme pekne poporiadku. 

Slováci si tak trošku vzali Jadranské more 

za svoje. Zrejme preto, že je to najbližšie 

more a nepochybne má jedno 

z najkrajších pobreží, nehovoriac 

o tom, že chorvátska 

a slovenská kultúra sú si 

veľmi podobné, keďže 

oba národy sú slovanské. 

A práve 

z týchto 

dôvod 

o v 

dostal 

Jadran prívlastok slovenské more. 

Aby som vás uviedla “do obrazu“, je asi pol 

ôsmej večer, sedím v prístave v malom mestečku 

Tučepi neďaleko mesta Makarska, 

približne 900 kilometrov od mojej rodnej 

hrudy. Popíjam grapefruitový radler a užívam 

si západ slnka. Pre niekoho možno 

tisíckrát obohratý gýč. Pre mňa celý tento 

obraz v kombinácii s prílivom sprevádzaným 

šumením mora, vlnami rozbíjajúcimi 

sa na milióny drobných slaných kvapôčok 

(ktoré mi mimochodom dopadajú na monitor 

notebooku), klesajúce slnko opierajúce 

sa o biele skaly, ktoré tvoria tento neveľký 

prístav, znie nie ako stará obohratá platňa, 

ale skôr ako pieseň, ktorú si na prvé počutie 

zamilujete a potom by ste ju mohli počúvať 

stále dookola. 

Čím viac hodín ukazujú hodiny, tým viac 

ľudí sa začína prechádzať po nekonečne 

dlhej promenáde pozdĺž celého mestečka, 

lemovanej obchodíkmi s najrozličnejším 

tovarom – od kabeliek a topánok cez rôzne 

druhy pečiva, práve ulovené rybky a dary 

mora (najrôznejšie morské príšerky), miešané 

drinky, až po nafukovačku v tvare raka 

či obrovskú morskú mušľu slúžiacu ako 

bizarná stolová lampa. Keďže sa prístav 

nachádza v centre mesta, zrejme každý dovolenkár 

si sem príde urobiť zopár fotiek 

s kŕčovitým úsmevom, aby potom s láskou 

mohol doma spomínať na zopár krásnych 

prímorských dní. Stretávam rodinky s malými 

i väčšími deťmi, zamilované páry, staršie 

páry, ktorých deti už dovolenkujú podľa 

vlastných predstáv alebo turistov, takzvané 

“samostatné chodiace jednotky“, užívajúcich 

si samotu či možno len dúfajúcich, že

sa práve tu s niekým zoznámia. Ale ako to 

všetko začalo? Kedy sa začal v tejto krajine 

rozvíjať turizmus? 

Kapitola prvá: História 

cestovného ruchu 


Už od nepamäti ľudia cestujú do krajín bývalej 

Juhoslávie – či už za obchodmi alebo 

za odpočinkom. Cestovný ruch ako taký sa 

tu však začal rozvíjať v 19. storočí, kedy 

sa začali budovať cesty a železnice. Takže 

súčasne s tým, ako začali v prímorských 

mestečkách vyrastať prvé viac či menej luxusné 

hotely, vily, penzióny, vyrastali prvé 

prímorské mestečká s krásnymi nábre žiami 

a promenádami lemované najrôznejšími 

exotickými stromami. Všetko samozrejme 

pre potešenie oka hostí. A aj vďaka tomu 

sa v 70. rokoch minulého storočia stalo 

Chorvátsko jednou z najvyhľadávanejších 

dovolenkových destinácii v Európe. Odvtedy 

z týchto malých mestečiek vyrástli dnes 

už moderné prímorské mestá s hotelovými 

komplexmi, no noblesa a očarujúca krása na 

vás dýcha na každom kroku. Pri prechádzke 

v uzučkých kamenných uličkách mávam 

nutkanie odfotiť si každučký jeden centimeter, 

a keby to bolo možné, najradšej by som 

si vôňu mora a tunajšiu atmosféru odložila 

do nejakej zázračnej truhličky, aby som sa 

mohla tohto slaného a vlhkého prímorského 

vzduchu nadýchnuť kedykoľvek po 

návrate domov. Nemôžem si však pomôcť, 

stále sa mi vybavuje smutný obraz, ktorý 

sa mi naskytol v roku 2000, keď sme s rodinou 

po prvýkrát cestovali do Chorvátska. 

Mestá vo vnútrozemí štátu, cez ktoré sme 

prechádzali, boli v naozaj veľmi zlom stave. 

Zničené domy, opustené a vyľudnené mestá, 

rodinné domčeky, v ktorých žili viaceré 

generácie rodín, boli až strašidelne smutné. 

Veľa ľudí muselo počas vojny, ktorá vypukla 

v roku 1991, chtiac či nechtiac opustiť svoje 

domovy a ujsť na bezpečnejšie miesta. 

Dovtedy všetky štáty dnes už bývalej Juhoslávie 

žili napriek jazykovým a náboženským 

rozdielom v relatívnom pokoji v jednom 

štáte. Zrejme to bolo aj „vďaka“ silnej 

komunistickej vláde vodcu Tita, že sa rozpory 

medzi národnosťami obmedzovali na 

minimum. Po jeho smrti sa vynorila stará rivalita 

medzi národmi, čo v roku 1991 viedlo 

k rozpadu Juhoslávie a k prepuknutiu vojny 

za nezávislosť jednotlivých častí federácie. 

Vojna skončila v roku 1995, ale dodnes si 

pamätám, ako sme ešte v roku 2000 po ceste 

hľadali odpočívadlá, ktoré boli označené 

ako bezpečné. Pretože po krajine bolo ešte 

stále veľa zabudnutých mín... Po tejto hlbokej 

vojnou spôsobenej kríze, ktorú krajina 

zažila, sa situácia stále zlepšuje. Do dedín 

a miest sa vrátil normálny život, vo všetkých 

kútoch krajiny cítiť snahu prilákať turistov. 

Najobľúbenejšou časťou dovolenky chtivých 

cestujúcich, najčastejšie Slovákov, Čechov, 

Poliakov, Nemcov, Rumunov, Maďarov 

a mnohých ďalších, stále ostáva pobrežie 

so stovkami zálivov, romantických zátok 

a niekoľkokilometrových pláží. A to napriek 

tomu, že aj vnútrozemie ponúka mnoho prírodných 

krás, ktoré sa určite oplatí vidieť. 

Ale o tom už hovorí ďalšia kapitola. 

Kapitola druhá: Národné 

35 

parky a prírodné zaujímavosti 

Od roku 2000 sa snažíme s rodinou každý 

rok navštíviť Chorvátsko aspoň na 14 dní. Aj 

to je však málo. Stále zostáva mnoho miest, 

turistických atrakcií a národných parkov, 

ktoré som ešte nemala to šťastie vidieť. Za 

12 rokov návštev tejto krajiny však už viem, 

že v Chorvátsku nájdeme 8 národných 

parkov, ktorých celková rozloha je úctyhodných 

994 km2, z čoho 235 km2 tvoria 

vodné plochy. Ďalej je možné navštíviť 10 

prírodných rezervácií, 69 špeciálnych rezervácií 

(botanických, geomorfologických, 

hydrologických, ichtyologických, ornitologických, 

morských, zoologických, lesných), 

23 lesoparkov, 72 prírodných pamätníkov 

(geologických, geomorfologických, hydrologických, 

paleontologických, zriedkavé 

exempláre stromov), ako aj 114 hortikultúrnych 

pamätníkov (arboréta, botanické 

záhrady, parky, jednotlivé stromy i skupiny 

stromov). Celková plocha všetkých chránených 

oblastí je 4 585 km2, čo predstavuje 

8% rozlohy Chorvátska, chránených je 380 

živočíšnych a 44 rastlinných druhov. 

Očarujúca nádhera krajiny sa však nedá 

v číslach ani vyjadriť. Napríklad ten krásny 

pocit, keď ležím na nafukovačke, sem 

tam ma ošpliecha slaná voda, lúče slnka 

farbia moju pokožku do hneda a na jednej 

strane vidím otvorené šíre more, na strane 

druhej pri pobreží mestečko, nad ktorým 

sa týči obrovská impozantná krasová hora 

Biokovo, ťahajúca sa 36 km pozdĺž pobrežia 

Strednej Dalmácie. Vytvára prekrásnu 

scenériu nad obľúbenými letoviskami Brela, 

Baška Voda, Makarska, Tučepi, Podgora. 

O tomto pohorí sa hovorí, že „nohy“ vo vode 

a „hlavu“ v oblakoch. Najvyšší vrch Sv. Jure 

PRO 


CI O

36 

totiž dosahuje výšku až 1762 m. n. m. Ak 

budete mať šťastie a počasie vám dopraje, 

z tohto vyhliadkového bodu môžete dovidieť 

až susedné Taliansko. Po niekoľkých 

dovolenkách strávených obdivovaním tejto 

impozantnej nádhery som sa odhodlala pozrieť 

si scenériu naopak – zhora smerom na 

more. A tak som svoj strach spolu s fotoaparátom 

zbalila to tašky a vybrali sme sa na 

výlet na spomínaný Sv. Jure. 

Ako správni oddychujúci dovolenkári sme 

privítali možnosť cestovať autom. Výhľad, 

ktorý sa nám naskytol, bol priam ohromujúci. 

Počasie nám prialo, a tak sme dovideli 

takmer až do nekonečna. Z tašky som spolu 

s fotoaparátom vybrala aj svoju fóbiu z výšok. 

Do pamäte som si navždy uložila tento 

neopakovateľný obraz. Chcela som si túto 

nádheru uložiť aj na pamäťovú kartu foťáku, 

ale to by nesmel byť vybitý... Ale jedno 

môžem stopercentne potvrdiť – Zem je naozaj 

guľatá. 

Minulý rok sme navštívili národný park Plitvické 

jazerá. Poviem vám, že priezračnejšiu 

a takú azúrovú vodu som ešte asi nikdy nevidela. 

16 navzájom poprepájaných jazier, 

nekonečné vodopády, z ktorých máte pocit, 

akoby padali priamo z neba, všetko obklopené 

nespočetným množstvom kríkov, stromov, 

kvetov, modrá obloha sa odrážala na 

nehybnej hladine jazier. Odrazu akoby som 

sa ocitla v čarovnej krajine, kde už chýbali 

len malí škriatkovia, ktorí by ma povodili po 

najtajnejších zákutiach týchto neopísateľných 

miest. Z mojej fantázie ma prebrali do 

reality zástupy turistov tlačiaci sa na úzkych 

drevených mostíkoch v snahe prejsť z jednej 

strany jazera na druhú. Neviem, či viete, 

ale práve na Plitvických jazerách boli natočené 

viaceré scény slávneho Winnetoua. 

A len aby som nezabudla, tentokrát som 

mala fotoaparát nabitý. 

Určite stojí za zmienku aj to, že Chorváti sú 

si vedomí krás, ktoré krajina ponúka, preto 

je bežné, že na pláži stretnete človeka 

ponúkajúceho jednodňovú plavbu loďou so 

PRO 


CI O 


zastávkami na viacerých ostrovoch, medzi 

ktorými bude určite Krk, Korčula, Hvar či 

Brač. Na týchto výletných lodiach sa podávajú 

grilované ryby a vínko. Špecialita domácich. 

Ak ste typ človeka, ktorého baví stále 

objavovať niečo nové a krásne a nielen sa 

slniť na kamienkovej pláži, môžete navštíviť 

napríklad Mljet – ostrov na juhozápad 

od Dubrovníka, kde nájdete benediktínsky 

kláštor z 12. storočia na ostrovčeku v strede 

jazera, prípadne chránené územie Medvednica, 

horský masív v bezprostrednej 

blízkosti hlavného mesta Zagreb. Napriek 

blízkosti veľkého mesta sú zachované rozsiahle 

bukové a jedľové lesy, viacero rozmanitých 

znamenitostí ako jaskyne, vodopády 

a kaňony. Skúste si „vygoogliť“ napríklad 

národný park Paklenica, Risnjak či pohorie 

Velebit alebo iné národné parky a zaujímavé 

prírodné rezervácie. 

Kapitola tretia: Gastronómia 

Teraz, keď sme sa pokochali výhľadom 

z najvyššieho bodu Biokova (schválne – ako 

sa volal?) a prešli sme sa po Plitviciach, 

mohli by sme sa najesť, čo poviete? 

Mohli by sme si dať nejaké typické národné 

jedlo, ale ktoré? Vzhľadom k tomu, že 

v chorvátskej kuchyni sa zmiešali rôzne 

vplyvy, nie je ľahké určiť, čo je vlastne takým 

chorvátskym národným jedlom. Zatiaľ čo vo 

vnútrozemí sa zmiešali prvky maďarskej či 

slovenskej kuchyne, prímorská kuchyňa je 

blízka gréckej či susednej talianskej. Varenie 

sa teda vyznačuje neprehliadnuteľnými regionálnymi 

rozdielmi. Je tu však jedno jedlo, 

ktoré spája celý národ – pršut. Na tenučké 

plátky nakrájaná bravčová šunka údená 

v dyme na otvorenom ohnisku a sušená 

prúdiacim vzduchom. Chorváti nepohrdnú 

žiadnym druhom mäska, neoddeliteľnou 

súčasťou jedálnička sú tiež ryby. Pečené na 

rošte, dusené s paradajkami, koreninami, 

s rôznymi druhmi zeleniny a ďalšími prísadami, 

marinované alebo len jednoducho 

varené. Pri mori určite treba ochutnať plody 

mora ako rôzne hlavonožce, raky alebo 

ustrice – tie sa jedia surové, pokvapkané 

citrónom, sépie a chobotnice sa vyprážajú 

nakrájané na kúsky alebo sú súčasťou rizota. 

Ku každému hlavnému chodu sa podáva 

veľa, veľmi veľa zeleniny, prílohy ako ryža či 

zemiaky nie sú až tak obľúbené. 

No a po dobrom obede si dáme niečo sladké. 

Čo poviete na palacinky so zmrzlinou alebo 

závin, tzv. burek. Môže byť plnený sladkou 

jablkovou plnkou alebo slanou mäsovou, syrovou 

alebo pórovou plnkou. A zatiaľ čo tu 

spolu posedávame na pláži, mohli by sme si 

dať fenomenálnu balkánsku zmrzlinu. Kopčeky, 

ktoré dostaneme u nás na Slovensku, 

sú minimálne o polovicu menšie a ani zďaleka 

nie sú tak chutné ako tamojšia zmrzlinka. 

Kapitola štvrtá: Čo s načatým 

večerom? 

Čo tak skočiť do neďalekej taverny na vínko? 

Chorvátske vína majú totiž svetovú povesť! 

Dalmatínske vína, ako aj olivový olej a slané 

olivy sú vysoko cenené od dávnych čias. Vo 

vnútrozemí dominuje Ryzlink, Graševina, 

Burgundac a Traminac. Víno sa k jedlu mieša 

s vodou, sódou alebo s minerálkou. Oboje 

vám prinesie obsluha k stolu zvlášť a vy si

nápoj namiešate podľa vlastnej chuti. Väčšina 

vín, vrátane stolových, býva pomerne 

kvalitná. Určite musím spomenúť aj národný 

nápoj travarica. Je to pálenka, v ktorej sa 

vylúhovali rozličné voňavé byliny. K miestnym 

špecialitám patrí aj pálenka z hrozna, 

tzv. loza (lozovačka). 

Po ceste na diskotéku by sme sa ešte mohli 

zastaviť v prístave, práve tu totiž prebieha 

rybárska noc. Počas sezóny býva asi tak 

dvakrát do mesiaca (sezóna trvá približne 

od apríla do polovice októbra). Počas takejto 

rybárskej noci sa na lodiach v prístave 

a aj vo všetkých okolitých reštauráciách 

pripravujú ryby na všetky spôsoby, obvykle 

hrá aj živá hudba a priamo pod holým 

nebom posiatym hviezdami si môžete zatancovať 

na melodické chorvátske piesne. 

Týchto tradičných večerov sa zúčastňujú 

domáci aj dovolenkári všetkých vekových 

kategórií – od najmladších až po tých najstarších. 

Približne okolo desiatej večer je najlepší 

čas ísť na diskotéku. Práve vtedy sa začnú 

okolo barov a diskoték koncentrovať skupinky 

mladých zábavy chtivých prázdninárov 

od Poliakov cez Čechov, Rusov, Talianov, 

Nemcov, Slovincov a nedá sa nezapočuť 

všadeprítomných Slovákov. Pri bare nám 

šikovný barman namieša tie najrôznejšie 

farebné drinky s alkoholom alebo 

bez a z prípravy kokteilu urobí hotovú 

barmanskú šou, no radosť sledovať! 

Napriek tlačenici pri bare sú čašníci 

milí, usmiati a ústretoví. Parket sa 

začína plniť a všetky oddýchnuté 

a opálené telá nahodené do 

farebných šiat a najrôznejších 

outfitov sa hýbu v rýchlom 

rytme typicky letných hitov. 

Na chvíľu sa cítim ako na 

Ibize, ktorá je preslávená 

svojimi úžasnými diskotékami. 

Veru, svetelné 

efekty, parostroje, diskogule 

a umelé palmy vedia dotvoriť atmosféru. 


ho po prvýkrát v živote videla, keď mala 40 

rokov. Pred tromi rokmi v mestečku Tučepi 

nasnežilo. Bolo to len minimum snehu, 

ktorý vydržal len pár hodín, ale keď mi pani 

Malina opisovala, ako ráno našla na svojej 

terase jemnú bielu prikrývku, v očiach jej 

zažiarili priam až detské iskierky radosti. 

Ďalšia vec. Vedeli ste o tom, že kravata 

k nám „pricestovala“ práve z Chorvátska? Je 

to totiž potomok ozdoby, ktorú si v 17. storočí 

začali okolo krku uväzovať chorvátski 

vojaci (Croata – kravata). 

A ceruzka, ktorou píšete, je vynález Ing. S. 

Penkalu, Chorváta, ktorý v roku 1906 prvý 

na svete zhotovil a dal si patentovať mechanickú 

ceruzku a plniace pero. 

Na území Chorvátska sa našiel aj najstarší 

doteraz známy európsky kalendár (starý 

cca 5000 rokov), ktorý bol objavený na jednej 

keramickej nádobe. Nádoba pochádza 

z vučedolskej kultúry a dá sa na nej jasne 

rozoznať znázornenie štyroch ročných období 

s ukážkami “mesiacov roku“, ktoré sa 

vyznačujú charakteristickými súhvezdiami. 

Starochorvátske kostolíky z predrománskeho 

obdobia svojou koncepciou 

pripomínajú chrámy, ale zároveň 

sú i hodinami 

a kalendármi. 

37 

Nikde na svete sa nezachovalo tak veľa objektov, 

ktoré na určovanie časových úsekov 

dňa (hodina) a časových úsekov roka (me s 

iac) využívajú slnečné lúče. 

V roku 1870 bolo v meste Pula založené 

prvé námornícke múzeum na svete. 

Ďalšou originalitou Chorvátska sú stredoveké 

pasionské spevy na ostrove Hvar. Sprievod, 

ktorého púť vedie cez 7 kostolov, považujú 

európski muzikológovia za najstarší 

stredoeurópsky pasionský spev v Európe. 

Zaujímavý je aj ostrov Brač, ktorý nemá pitnú 

vodu. Tá sa sem dostáva z pevniny podmorským 

vodovodom. Na ostrove sa nachádza 

tiež kláštor, v ktorom sú všetci mŕtvi 

mnísi pochovaní postojačky. 

Aj móda, konkrétne ľudové kroje, tu má 

svoje zvláštnosti a zaujímavosti. Kroj na 

ostrove Susak odhaľuje ženské nohy až nad 

kolená. 

Chorvátska príroda má tiež svoje naj. Najhlbšia 

európska krasová priepasť sa nachádza 

práve v Chorvátsku, v pohorí Velebit 

a volá sa Lukina jama. Jej hĺbka je 1 421 m. 

Posledným útočiskom európskeho supa 

bie lohlavého je ostrov Cres. 

Vo vodách mljetskych jazier (národný park 

Mljet) bol nájdený najstarší a najväčší (50 

cm dlhý) doposiaľ známy a videný druh medúzy. 

Nechcem vás presviedčať, ani vnucovať 

svoj názor na túto 

krajinu, veď ako som už 

v úvode spomínala, každý 

z nás má iný kúsok raja, ktorý 

s láskou znovu a znovu navštívi. 

Ale keď sme sa spolu poprechádzali 

chorvátskou prírodou, 

dali sme si chutné vínko, ochutnali 

sme zmrzlinu, zatancovali sme si na 

diskotéke, okúpali sme sa v mori, pokochali 

sme sa dokonalými scenériami, 

nafotili sme všetko možné aj nemožné 

a dozvedeli sme sa niečo o histórii tejto 

krajiny, nezapáčilo sa vám Chorvátsko aspoň 

trošku? 

Kapitola piata: 

-Paulínka Vidiová- 

Foto: autorka, internet 

Zaujímavosti o krajine 

Na internete alebo z rôznych iných médií sa 

dozvieme veľa o chorvátskej kultúre, histórii, 

tradíciách. Ale každá krajina je niečim 

zaujímavá a výnimočná, tak mi napadlo, čo 

také zaujímavé a neobvyklé by sme našli 

v Chorvátsku? Infošky mám z prvej ruky, 

zopár zaujímavostí mi prezradila naša pani 

domáca, takže týmto ďakujem pani Maline 

Šimić, ak číta tento článok. 

Prvé, čo mi napadlo, bol sneh. Pýtala som sa 

jej, či niekedy videla sneh. A viete čo? Vraj 

PRO 


CI O

ProSocio 

na 

cestách 

N A B U D U ´ C E 

Sprievodca Thajskom, Kambodžou a Vietnamom 

Uplatnenie absolventov VZ po roku 

Svet projektov

1/2012-13 - Fakulta zdravotnÃ­ctva a sociÃ¡lnej prÃ¡ce - TrnavskÃ¡ ...

Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!

Delete template?

Save as template ?

1/2012-13 - Fakulta zdravotnÃctva a sociÃ¡lnej prÃ¡ce - TrnavskÃ¡ ...