SystÃ©m riadenia bezpeÄnosti ZSSK CARGO

Systém riadenia bezpečnosti 

ZSSK CARGO

Systém riadenia bezpečnosti ZSSK CARGO

Systém riadenia bezpečnosti ZSSK CARGO 

5

OBSAH 

ZOZNAM SKRATIEK . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 

ÚVOD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 

ZODPOVEDNOSŤ ZA ZAVEDENIE SRB . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 

VÍZIA SPOLOČNOSTI V OBLASTI BEZPEČNOSTI. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 

POSLANIE SPOLOČNOSTI V OBLASTI BEZPEČNOSTI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 

BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA SPOLOČNOSTI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 

BEZPEČNOSTNÉ CIELE SPOLOČNOSTI ZSSK CARGO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 

Hlavné bezpečnostné ciele . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 

Čiastkové bezpečnostné ciele . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 

6 

PLATNÁ LEGISLATÍVA A INTERNÉ PREDPISY V OBLASTI BEZPEČNOSTI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15 

POROVNANIE NEHODOVOSTI ŽELEZNIČNEJ, CESTNEJ 

A LETECKEJ DOPRAVY NA EURÓPSKEJ A NÁRODNEJ ÚROVNI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 

Štatistické údaje o nehodovosti jednotlivých druhov dopráv 

a ich medziročné porovnania v rámci SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 

Nehodovosť v železničnej doprave v SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 

Nehodovosť v cestnej doprave v SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18 

Nehodovosť v leteckej doprave v SR. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 


a ich medziročné porovnania v rámci Európy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 

OBLASTI VÝZNAMNE VPLÝVAJÚCE NA ÚROVEŇ BEZPEČNOSTI 

ŽELEZNIČNEJ PREVÁDZKY NA ZSSSK CARGO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25 

Oblasť prevádzky železničnej dopravy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 

Oblasť železničných koľajových vozidiel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 

Oblasť železničných nákladných vozňov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27 

Oblasť hnacích dráhových vozidiel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29 

Poistenie ZSSK CARGO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .31

Oblasť údržby a opráv železničných koľajových vozidiel . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32 

Oblasť riadenia železničnej prevádzky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33 

Oblasť prekládky, prečerpávania tovarov a preväzovania vozňov. . . . . . . . . . . 36 

Oblasť prepravy nebezpečného tovaru . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .37 

Oblasť vyšetrovania a analýz nehodových udalostí a mimoriadností . . . . . . . . 39 

Oblasť interoperability (TSI) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44 

Oblasť ekológie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45 

Oblasť odpadového hospodárstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45 

Oblasť vodného hospodárstva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45 

Oblasť ochrany ovzdušia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46 

Postup pri ekologických haváriách – mimoriadnych zhoršeniach vôd . . . . . . 46 

Oblasť krízového riadenia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .47 

7 

Ochrana majetku ZSSK CARGO. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .47 

Zabezpečovanie plnenia úloh v oblasti civilnej ochrany . . . . . . . . . . . . . . . . . . .47 

Oblasť BOZP . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 

Riziková práca na pracoviskách ZSSK CARGO. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 

Stav pracovného prostredia, strojov a zariadení . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 

Osobné ochranné pracovné prostriedky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 

Výchova a vzdelávanie BOZP. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 

Kontrolná a inšpekčná činnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49 

Účinnosť vnútorného kontrolného systému . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49 

Oblasť spôsobilosti zamestnancov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50 

Povinné vzdelávanie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50 

Skúšky v zmysle predpisu ZSSK Ok 2. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .51 

ZOZNAM PRÍLOH . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52 


ZOZNAM SKRATIEK 

8 

BOZP 

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci 

ČOV 

Čistička odpadových vôd 

ES 

Európske spoločenstvo 

ETCS 

Európsky systém riadenia vlakov 

EÚ 

Európska únia 

GSM-R Európsky vlakový rádiový systém 

HDP 

Hrubý domáci produkt 

HDV 

Hnacie dráhové vozidlo 

IRIS – N Informačný a riadiaci systém pre nákladnú prepravu 

ISP 

Informačný systém pre prevádzku 

JSB 

Jednoduchá skúška brzdy 

MDPaT Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR 

MZV 

Mimoriadne zhoršenie vôd 

NPP 

Nehodový pomocný prostriedok 

NT 

Nebezpečný tovar 

NU 

Nehodová udalosť 

OOPP 

Osobné ochranné pracovné prostriedky 

OPS 

Obchodno-prepravná správa 

OTŽ 

Odúčtovňa tržieb železníc 

PPV 

Predpis o používaní vozňov v medzinárodnej železničnej 

preprave cestujúcich a tovaru 

PÚ 

Pracovný úraz 

RD 

RID 

RIV 

Rušňové depo 

Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu 

nebezpečného tovaru 

Dohovor o vzájomnom používaní nákladných vozňov 

v medzinárodnej preprave 

SMK 

Systém manažérstva kvality 

SNP 

Stredisko nákladnej prepravy 

SR 

Slovenská republika 

SRB 

Systém riadenia bezpečnosti 

SRT 

Stredisko riadenia trakcie 

STP 

Stredisko technickej prehliadky 

TK 

Technická kontrola 

TP 

Technická prehliadka 

TPP 

Technologické pracovné postupy 

TSI 

Technické špecifikácie pre interoperabilitu 

TTPP 

Technicko-technologická príprava prevádzky 

ÚaO 

Údržba a oprava 

UIC 

Medzinárodná železničná únia 

USB 

Úplná skúška brzdy 

VSP 

Východoslovenské prekladiská 

ZSSK Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. 

ZSSK CARGO Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. 

ŽDPP 

Železničný dopravno-prepravný podnik 

ŽKV 

Železničné koľajové vozidlo 

ŽSR 

Železnice Slovenskej republiky

ÚVOD 

Bezpečnosť železničnej dopravy je prvotným a rozhodujúcim predpokladom pre kvalitné 

a bezproblémové uskutočňovanie prepravy tovaru, ako aj zdrojom konkurenčnej výhody 

vo vzťahu k ostatným druhom dopravy a má pre našu spoločnosť strategický význam. 

Prítomnosť ľudského činiteľa v procese realizácie dopravno-prepravnej činnosti, ktorý 

má najvyšší podiel na vzniku nehodových udalostí (ďalej len NU) a mimoriadností v železničnej 

doprave, sa vďaka sústavnej inovácii a modernizácii prostriedkov a zariadení, 

neustále znižuje. Napriek tomu úplná náhrada jeho účasti modernými technickými 

zariadeniami a prostriedkami nie je možná. Z uvedeného dôvodu je potrebné hľadať 

vhodný systém zaoberajúci sa riadením a udržiavaním bezpečnosti vrátane prijímania 

adekvátnych eliminačných opatrení. 

Jedným z nich je aj Systém riadenia bezpečnosti (ďalej len SRB), cieľom ktorého je zaistiť 

systémové riešenie bezpečnosti všetkých činností spoločnosti spojených so železničnou 

prevádzkou. 

Nevyhnutnosť zavedenia SRB do podmienok Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, 

a.s. (ďalej len ZSSK CARGO) vyplýva zo Zákona č. 109/2005 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa 

zákon NR SR č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom 

podnikaní v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je povinný mať 

každý dopravca, ku dňu začatia prevádzkovania dopravy na dráhe, bezpečnostné osvedčenie, 

ktorým, okrem iného, preukazuje, že má vytvorený SRB, so súčasným stanovením 

zodpovednosti v rámci organizačnej štruktúry. 

9 

V zmysle ustanovení uvedeného zákona je každý dopravca povinný predložiť Úradu pre 

reguláciu železničnej dopravy do 30. júna výročnú správu o bezpečnosti za predchádzajúci 

kalendárny rok, ktorej obsahom musia byť dosiahnuté ciele pre oblasť bezpečnosti, 

výsledky plánu bezpečnosti, ako i výsledky auditu vnútornej bezpečnosti. 

Potreba implementácie uvedeného systému vyplýva aj zo Smernice č. 2004/49/ES Európskeho 

parlamentu a Rady o bezpečnosti železníc spoločenstva a o zmene a doplnení 

smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernice 2001/ 

14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie 

železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (ďalej len Smernica o bezpečnosti 

železníc), v zmysle ktorej je účelom bezpečnostného osvedčenia poskytnúť dôkaz o tom, 

že železničný podnik zaviedol SRB. 


ZODPOVEDNOSŤ ZA ZAVEDENIE SRB 

Zodpovednosť za zavedenie SRB je v rámci ZSSK CARGO delegovaná nasledovne: 

• zodpovednou osobou za zavedenie a správnu funkčnosť SRB je generálny riaditeľ 

ZSSK CARGO, 

• garantom za SRB sú riaditeľ Odboru kontroly a inšpekcie (O 2) a riaditeľ Odboru 

stratégie (O 3) - (viď prílohu č. 1 - Organizačná štruktúra ZSSK CARGO), 

• zodpovednou za celkové vypracovanie SRB a následnú aktualizáciu je pracovná skupina 

stanovená nariadením generálneho riaditeľa. 

10

VÍZIA SPOLOČNOSTI V OBLASTI BEZPEČNOSTI 

Bezpečnosť je pre nás základom úspechu 

a spokojnosti našich zákazníkov a zamestnancov 

Ako vyplýva zo Strategického plánu Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., pre 

obdobie 2005 – 2007 s výhľadom do roku 2010, orientácia na zákazníkov a kvalitné 

pracovné podmienky pre zamestnancov sú jedným z hlavných záujmov spoločnosti. Tieto 

záujmy sú bezprostredne späté s oblasťou bezpečnosti železničnej dopravy, na ktorú sa 

kladie veľký dôraz v celej Európskej únii (ďalej len EÚ). 

Otázka bezpečnosti železničnej koľajovej dopravy je jednou z hlavných požiadaviek jednotného 

európskeho železničného trhu. Táto požiadavka sa dá dosiahnuť stanovením 

merateľných bezpečnostných cieľov a nástrojov na ich plnenie, ako aj udržiavaním železničných 

koľajových vozidiel (ďalej len ŽKV) v spôsobilom stave a dodržiavaním odbornej 

spôsobilosti zamestnancov v železničnej prevádzke. 

11 


POSLANIE SPOLOČNOSTI V OBLASTI BEZPEČNOSTI 

Poskytovať bezpečné, spoľahlivé 

a ekologické služby železničnej nákladnej prepravy 

Naším zákazníkom zaručujeme bezpečnú prevádzku tak, aby spĺňala stanovené bezpečnostné 

a ekologické požiadavky. 

Spoľahlivosť prevádzky zabezpečujeme neustálou kontrolou, údržbou a modernizáciou 

ŽKV a poskytovaním kvalitného vzdelávacieho programu pre našich zamestnancov. 

K naplneniu poslania spoločnosti v oblasti bezpečnosti prispieva vybudovaný Systém 

manažmentu kvality (ďalej len SMK), ktorý je základom pre vytvorenie SRB (viď príloha 

č. 3). 

12

BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA SPOLOČNOSTI 

Bezpečnostná politika spoločnosti 

Spoločnosť ZSSK CARGO má v súlade so stratégiou spoločnosti a v súlade s politikou 

kvality vypracovanú bezpečnostnú politiku s nasledovnými hlavnými prvkami: 

• Máme vybudovaný Systém riadenia bezpečnosti, ktorý kontinuálne 

udržiavame a zlepšujeme. 

• Bezpečnosť je pre nás základom úspechu a spokojnosti našich 

zákazníkov a zamestnancov. 

• Poskytujeme bezpečné, spoľahlivé a ekologické služby železničnej 

nákladnej prepravy. 

• V oblasti údržby a opráv železničných koľajových vozidiel poskytujeme 

zákazníkom certifikované služby na základe normy STN 

EN ISO 9001: 2001. 

• Neustálym zlepšovaním parametrov technických a technologických 

zariadení využívaných v železničnej prevádzke prispievame 

k znižovaniu negatívnych vplyvov na životné prostredie. 

• K zvyšovaniu bezpečnosti železničnej dopravy uplatňujeme 

zásady a pravidlá jednotného interoperabilného železničného 

systému Európy. 

• Pozitívnym ovplyvňovaním zamestnancov prispievame k zvyšovaniu 

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov. 

• Vybudovaným vzdelávacím systémom zamestnancov zabezpečujeme, 

aby každý zamestnanec spĺňal odbornú spôsobilosť 

stanovenú pre výkon svojej funkcie. 

• Dôslednou analýzou nehodových udalostí a mimoriadností 

v železničnej prevádzke neustále vytvárame podmienky k ich 

predchádzaniu. 

13 


BEZPEČNOSTNÉ CIELE SPOLOČNOSTI ZSSK CARGO 

Hlavné bezpečnostné ciele 

Vychádzajúc z definovanej bezpečnostnej politiky boli stanovené nasledovné bezpečnostné 

ciele: 

14 

• Dôslednou analýzou smerovať k predchádzaniu závažných nehodových 

udalostí a mimoriadností spôsobených ZSSK CARGO. 

• Kvalitným vzdelávacím systémom vytvoriť podmienky pre sústavné 

zvyšovanie vzdelania zamestnancov pracujúcich v železničnej 

prevádzke. 

• Zabezpečovať bezpečnú a bezproblémovú prepravu nebezpečného 

tovaru. 

• Prevádzkovať, udržiavať a opravovať železničné koľajové vozidlá 

pre bezpečnú a bezporuchovú železničnú prevádzku. 

Čiastkové bezpečnostné ciele 

Základom správnej činnosti SRB je stanovenie hlavných bezpečnostných cieľov s následnou 

analýzou ich plnenia. 

Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné určiť čiastkové bezpečnostné ciele v rámci jednotlivých 

oblastí železničnej prevádzky vedúce k naplneniu hlavných bezpečnostných cieľov 

a na základe ich kvantifikácie, v prípade potreby a nedostatkov, prijímať nevyhnutné opatrenia 

vedúce k ich naplneniu. 

Konkrétne čiastkové bezpečnostné ciele sú uvedené v kapitole „Oblasti významne vplývajúce 

na úroveň bezpečnosti železničnej prevádzky“, v rámci jednotlivých oblastí SRB.

PLATNÁ LEGISLATÍVA A INTERNÉ PREDPISY 

V OBLASTI BEZPEČNOSTI 

Oblasť bezpečnosti železničnej dopravy v Slovenskej republike podlieha množstvu záväzných 

právnych predpisov a noriem, vrátane interných predpisov. Východiskovými normami 

pre SRB na ZSSK CARGO sú: 

1. Smernica č. 2004/49/ES Európskeho parlamentu a Rady o bezpečnosti železníc 

spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií 

železničným podnikom a smernici 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej 

infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej 

certifikácii (ďalej len Smernica o bezpečnosti železníc), 

2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach v znení neskorších 

predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní 

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 

3. Nariadenie generálneho riaditeľa ZSSK CARGO k vytvoreniu SRB ZSSK CARGO. 

4. Interné, v súčasnosti platné, právne predpisy pre oblasť bezpečnosti. 

15 


POROVNANIE NEHODOVOSTI ŽELEZNIČNEJ, 

CESTNEJ A LETECKEJ DOPRAVY NA EURÓPSKEJ 

A NÁRODNEJ ÚROVNI 


a ich medziročné porovnania v rámci SR 

Bezpečnosť je jednou z najdôležitejších podmienok prepravy tovarov. Pre potreby vzájomnej 

komparácie jednotlivých druhov dopravy sa z hľadiska dosiahnutej úrovne bezpečnosti 

používa ukazovateľ nehodovosti. 

Medzi hlavné príčiny vzniku NU patrí nesprávna reakcia, postoj či nedostatočná pozornosť 

pri vedení dopravného prostriedku. 

Najvyšší stupeň bezpečnosti dosahujú práve tie druhy dopravy, kde je možné, v procese 

rozhodovania, čiastočne alebo úplne nahradiť ľudský činiteľ. Medzi také nepochybne patria 

železničná i letecká doprava. Naopak, najhoršie výsledky dosahuje cestná doprava. 

16 

Nehodovosť v železničnej doprave v SR 

Od vzniku spoločnosti v roku 2005 sa evidujú štatistiky NU a mimoriadností spôsobených 

ZSSK CARGO. Pre oblasť nehodových udalostí v koľajisku ZSSK CARGO bola vydaná 

smernica Sm 17 - Smernica pre hlásenie a vyšetrovanie nehodových udalostí a mimoriadností 

na dráhe v správe ZSSK CARGO, ŽSR a koľajisku vlečiek. 

Vývoj počtu nehodových udalostí podľa jednotlivých kategórii 

Rok Spoločnosť Nehody 

Veľké Stredné Ohrozenia bezpečnosti Spolu 

1995 ŽSR 18 2 922 942 

1996 ŽSR 6 1 856 863 

1997 ŽSR 10 3 772 785 

1998 ŽSR 4 5 661 670 

1999 ŽSR 2 5 722 729 

2000 ŽSR 1 1 690 692 

2001 ŽSR 0 0 602 602 

ŽSR 1 2 146 149 

2002 

ZSSK 1 1 466 468 

Spolu 2 3 612 617 

ŽSR 0 1 127 128 

2003 


Spolu 0 2 534 536 

ŽSR 1 2 123 126 

2004 


Spolu 1 3 253 257 

ŽSR 1 3 127 131 

2005 


ZSSK CARGO 0 0 130 130 

Spolu 2 3 300 305

Vývoj počtu všetkých nehodových udalostí na celej sieti ŽSR 

 

 

 

 

 

 

 

17 

Pre spoločnosť ZSSK CARGO je potešujúce konštatovanie, že v roku 2005 nedošlo konaním 

jej zamestnancov k vzniku žiadnej NU kategórie „A“ - veľké nehody, ani kategórie 

„B“ - stredné nehody, čo poukazuje na vysokú bezpečnosť železničnej prevádzky. 

Pozitívny pre železničnú dopravu je fakt, že na rozdiel od cestnej dopravy, došlo v roku 

2005 oproti roku 1995 k štvornásobnému poklesu v počte veľkých a stredných nehôd. 

S cieľom udržania si dominantného postavenia železničnej dopravy z hľadiska bezpečnosti 

je potrebné neustále sa venovať možnostiam plnej automatizácie a elektronizácie 

železničných systémov, čím sa vytvára cesta eliminácie vplyvu ľudského faktora na železničnú 

prevádzku, ako hlavného pôvodcu nehodových udalostí a mimoriadností. 





Nehodovosť v cestnej doprave v SR 

Štatistické údaje o nehodovosti v SR za uplynulé obdobie jednoznačne poukazujú na 

rastúci trend počtu dopravných nehôd, keď napr. v roku 2004 došlo k 20 % nárastu počtu 

dopravných nehôd v porovnaní s rokom 2000. 

Vývoj počtu dopravných nehôd v cestnej doprave v SR v rokoch 2000 – 2004 

 

 

 

18 

 

 

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Ročenka dopravy, pôšt a telekomunikácií, 2005 

V porovnaní s ostatnými druhmi dopravy vzniká najväčší počet dopravných nehôd práve 

v cestnej doprave. Jednou z príčin je narastajúci počet dopravných prostriedkov, ako aj 

fakt, že doprava po cestách je plne odkázaná na schopnosti a zručnosti vodiča. 

Počet dopravných nehôd a hmotné škody v mil. Sk v cestnej doprave na území SR v rokoch 

2000 – 2004 

Ukazovateľ 2000 2001 2002 2003 2004 

Počet nehôd spolu 50932 57258 57060 60304 61233 

v tom: 

s usmrtením 559 545 532 566 531 

s ťažkým zranením 1811 1953 1836 1770 1758 

s ľahkým zranením 5514 5683 5498 6215 6154 

len s hmotnou škodou 43048 49077 49194 51753 52790 

Usmrtené osoby 628 614 610 645 603 

Ťažko zranené osoby 2204 2367 2213 2163 2157 

Ľahko zranené osoby 7890 8472 8050 9158 9033 

Hmotné škody (mil. Sk) 2616.1 3168.3 3268.7 3815.7 4023.4 

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Ročenka dopravy, pôšt a telekomunikácií, 2005

Nárast počtu dopravných nehôd má za následok nielen výrazné zvýšenie objemu hmotných 

škôd z toho vyplývajúcich, ktoré boli v roku 2004 v porovnaní s rokom 2000 až 

o 54 % vyššie, ale negatívne vplýva aj na ľudský kapitál, ktorý sa ich následkom nemôže 

zúčastňovať na výrobnom procese, čo v konečnom dôsledku predstavuje značné straty 

pre celé hospodárstvo. 

Celkový objem automobilovej prepravy má rastúci trend. Už v súčasnosti však dochádza 

na mnohých cestných komunikáciách ku kongesciám, k zvyšovaniu počtu nehôd spôsobených 

cestnými nákladnými vozidlami a k iným negatívnych dôsledkom, ako sú napr. 

škody plynúce z dopravných nehôd s účasťou cestných nákladných vozidiel, ktoré boli 

v roku 2004 oproti roku 2000 vyššie až o 85 %. 

Nehodovosť v leteckej doprave v SR 

Letecká doprava má veľký význam predovšetkým v medzinárodnej doprave, pretože je 

najrýchlejším a zároveň aj pohodlným a bezpečným druhom dopravy. Podiel ľudského 

činiteľa na aktívnom ovládaní v zmysle zásahov do systémov ovládania lietadla je síce 

v celom cykle vykonania letu relatívne malý, napriek tomu je hlavným činiteľom pri celkovom 

posudzovaní príčin leteckých nehôd. 

19 

Vývoj počtu mimoriadnych udalostí v leteckej doprave na území SR v rokoch 1999 - 2004 

Letecké mimoriadne udalosti 1999 2000 2001 2002 2003 2004 

Letecké nehody 16 16 14 15 24 30 

Vážne letecké incidenty 10 15 14 14 16 24 

Incidenty 11 4 9 18 45 57 

Pozemné incidenty 5 9 3 6 5 0 

Spolu 42 44 40 53 90 111 

Zdroj: Výročná správa za rok 2004, Letecký úrad Slovenskej republiky 

Podobne, ako je to v prípade cestnej dopravy, aj letecká doprava sa vyznačuje narastajúcim 

trendom v počte leteckých mimoriadnych udalostí. V roku 2004 bol zaznamenaný 

až 2,5-násobný nárast oproti roku 1999. 





Vývoj počtu usmrtených a zranených osôb v leteckej doprave na území SR v rokoch 

1995 – 2004 

 

 

 

20 

 

 

 

t Mŕtve osoby 

t Zranené osoby 

Zdroj: Výročná správa za rok 2004, Letecký úrad Slovenskej republiky 

Z porovnania počtu dopravných nehôd u jednotlivých druhov dopráv vyplýva, že železničná 

doprava patrí medzi najbezpečnejšie druhy dopravy. Svedčí o tom nielen celkovo 

menší výskyt dopravných nehôd, ale aj menšie straty z nich vyplývajúce. Navyše k najzávažnejším 

nehodám na železničných tratiach dochádza práve na železničných priechodoch 

vinou vodičov motorových vozidiel. Vysoký stupeň bezpečnosti železničnej dopravy 

ju preto radí do popredia v porovnaní s ostatnými druhmi dopravy.


a ich medziročné porovnania v rámci Európy 

Vytvorenie jednotného trhu založeného na voľnom pohybe tovarov, služieb, osôb a kapitálu 

medzi členskými štátmi a voľnej ponuke produktov a služieb na území celého 

Spoločenstva je významným predpokladom pre správne fungovanie EÚ so zreteľom na 

posilnenie hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a postavenia na svetom trhu. 

Doprava ako jeden z kľúčových faktorov rozvoja každej modernej spoločnosti a prostriedok 

hospodárskeho rozvoja je jeho neoddeliteľnou súčasťou. 

Vzhľadom na stúpajúci trend v objeme medzinárodnej prepravy sa veľký dôraz kladie 

najmä na bezpečnosť prepravy osôb i tovarov. 

Na vzájomné porovnávanie úrovne bezpečnosti jednotlivých druhov dopráv sa používa 

ukazovateľ nehodovosti. Štatistické údaje uvedené v nasledovných tabuľkách poskytujú 

prehľad o vývoji nehodovosti v železničnej, cestnej i leteckej doprave. 

Porovnanie počtu usmrtených osôb v železničnej doprave v rámci Európy za rok 2003 

Počet usmrtených osôb 2003 Na mil. obyvateľov Na tis. km tratí Na mld. tkm 

Belgicko 4 0,38 1,14 0,55 

Česká republika 2 0,20 0,21 0,13 

Dánsko 0 0,00 0,00 0,00 

Nemecko 23 0,28 0,64 0,29 

Grécko 0 0,00 0,00 0,00 

Španielsko 16 0,38 1,11 1,37 

Francúzsko 7 0,12 0,24 0,15 

Írsko 0 0,00 0,00 0,00 

Taliansko 9 0,16 0,55 0,44 

Luxembursko 0 0,00 0,00 0,00 

Maďarsko 9 0,89 1,13 1,18 

Holandsko 0 0,00 0,00 0,00 

Rakúsko 7 0,86 1,21 0,41 

Poľsko 11 0,29 0,55 0,23 

Portugalsko 15 1,43 5,32 7,14 

Slovinsko 1 0,50 0,81 0,30 

Slovensko 2 0,37 0,55 0,20 

Fínsko 0 0,00 0,00 0,00 

Švédsko 0 0,00 0,00 0,00 

Veľká Británia 10 0,17 0,59 0,53 

EU 25 116 0,25 0,59 0,32 

21 

Zdroj: Union Internationale des Chemins de Fer, European Conference of Ministers of Transport, 

Eurostat, national statistics 


Prehľad počtu železničných nehôd v medzinárodnom porovnaní za rok 2004 

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 

Počet nehodových udalostí 

Osoby 

Kód krajiny 

Železničné 

dopravno-prepravné 

spoločnosti 

Kolízie (vlakov, posunov. zariadení) 

s ostatnými ŽKV alebo cestnými vozidlami 

Vykoľajenie ŽKV 

Nehody ľudí zapríčinené pohybom ŽKV 

Nehody na železničných priecestiach 

Iné nehody 

Spolu 

Smrteľné nehody Úrazy (zranené osoby) 

Kolízie a vykoľajenia 

Iné 

Spolu 

Na 1 mld. Pkm 

Kolízie a vykoľajenia 

Iné 

Spolu 

Na 1 mld. Pkm 

22 

AT GKB - 4 9 5 - 18 - - - 0,0 - - 0,0 

ÖBB 20 55 43 44 3 165 - 2 2 0,2 - 5 5 0,6 

BE SNCB/NMBS 33 39 25 20 33 150 - 1 1 0,1 - 8 8 0,9 

CZ CD 1 8 173 57 17 256 2 3 5 0,8 14 8 22 3,4 

DE DB AG 223 98 180 159 11 671 - 25 25 0,4 7 33 40 0,6 

DK DSB 3 1 25 3 - 32 - - - 0,0 5 24 29 5,4 

ES EUSKOTREN - - 1 2 - 3 - - - 0,0 - 2 2 8,1 

FEVE - - 2 4 - 6 - - - 0,0 - - - 0,0 

FGC - - - 1 - 1 - - - 0,0 - - - 0,0 

RENFE 2 13 2 16 4 37 - - - 0,0 5 - 5 0,3 

FI VR - 6 15 52 13 86 - 2 2 0,6 - 1 1 0,3 

FR RFF 13 10 70 49 24 166 - 6 6 ... 1 6 7 ... 

GB ATOC (2003) - - - - - - 10 10 0,3 1 201 202 5,0 

NETWORK RAIL 2 - 36 11 9 58 - 8 8 ... - 9 9 ... 

EUROSTAR UK 

(2003) - - - - - - - - - 0,0 - - - 0,0 

EUROTUNNEL 

(2002) - - - - - - - - - 0,0 - - - 0,0 

GR OSE 42 72 65 534 3 716 - - - 0,0 - 14 14 8,4 

HU GySEV / RÖEE 1 4 3 4 5 17 - - - 0,0 - 1 1 5,5 

MAV 4 - 316 37 74 431 - 8 8 1,1 - 222 222 30,8 

IE CIE - - - 1 - 1 - - - 0,0 - - - 0,0 

IT FNM - - - - - - - - 0,0 - - - 0,0 

FS 21 27 98 8 16 170 3 8 11 0,2 15 32 47 1,0 

RTC (2003) - - - - - - - - 0,0 - - - 0,0 

LT LG - 19 42 11 - 72 - - - 0,0 - - - 0,0 

NL NS (2003) - - - - - - - - - 0,0 - - - - 

PRORAIL - - - 1 - 1 - - - 0,0 - - - 0,0 

PL PKP - 2 486 104 2 594 - 15 15 0,8 22 153 175 9,4 

PT CP 70 72 182 79 487 890 - 8 8 2,3 1 126 127 37,2 

REFER 1 3 76 31 - 111 - - - - - 7 7 - 

SE BV 6 27 22 42 6 103 - 2 2 - - 5 5 - 

SJ (2002) 18 6 1 16 - 41 - - - 0,0 1 - 1 0,2 

SI SZ 1 3 33 4 1 42 - - - 0,0 6 4 10 13,1 

SK ZSR - 10 61 41 20 132 - - - - - - - - 

ZSSK (2002) 7 26 - 79 - 112 - 2 2 0,8 - 14 14 5,2 

Zdroj: Union Internationale des Chemins de Fer, European Conference of Ministers of Transport, 

Eurostat, national statistics

Počet usmrtených osôb vplyvom železničnej dopravy na Slovensku je porovnateľný 

s priemernými hodnotami za EÚ-25. V prípade ukazovateľa počtu usmrtených osôb na 

mld. tkm je vykazovaná hodnota nižšia ako priemer EÚ-25, čo poukazuje na vysokú bezpečnosť 

železničnej prevádzky v nákladnej i osobnej doprave. 

Osoby usmrtené následkom dopravných nehôd v cestnej doprave za rok 2003 

Cestné 2003 2004 Na milión Na 100 mil. Na 100 tis. 

nešťastia 1 obyvateľov osobokilometrov 2 osobných 

vozidiel 

Belgicko - - 131 122 281 

Česká republika 1447 1382 142 202 390 

Dánsko 432 369 80 70 228 

Nemecko 6613 5842 80 76 148 

Estónsko 164 170 122 162 378 

Grécko 1605 1619 145 235 413 

Španielsko 5394 4751 126 152 289 

Francúzsko 6058 5530 100 81 206 

Írsko 337 379 83 139 224 

Taliansko 6015 5625 103 77 175 

Cyprus 97 117 131 294 321 

Lotyšsko 493 516 213 479 760 

Litva 709 752 206 360 564 

Luxembursko 53 49 117 86 181 

Maďarsko 1326 1296 131 280 477 

Malta 16 13 40 103 77 

Holandsko 1028 804 63 69 149 

Rakúsko 931 878 114 111 230 

Poľsko 5640 5712 148 320 502 

Portugalsko 1542 1294 147 156 257 

Slovinsko 242 274 121 154 272 

Slovensko 648 608 120 252 478 

Fínsko 379 375 72 63 167 

Švédsko 529 480 59 54 130 

Veľká Británia 3658 3368 61 54 136 

EU 25 - - 102 102 220 

23 

Zdroj : CARE / Energy and Transport DG, ECMT, national statistics 

Počet usmrtených osôb následkom dopravných nehôd v cestnej doprave spôsobených 

na území SR je v prípade ukazovateľa počtu cestných nešťastí na 100 mil. osobokilometrov 

a na 100 tis. osobných automobilov viac ako dvojnásobne vyšší v porovnaní s priemerom 

počtu obetí v EÚ 25. 

1 

Ide o všetky osoby zomreté následkom dopravných nehôd do 30 dní od ich vzniku. 

2 Osobové kilometre za osobné automobily a dvojkolesé dopravné prostriedky 





Vývoj počtu obetí leteckých nešťastí v krajinách EÚ – 25 

Obete Nad územím krajín EU-25 Operátorom krajín EU-25 

leteckých akýmkoľvek operátorom kdekoľvek na svete 

nešťastí Počet Na mil. obyvateľov Počet Na mil. obyvateľov 

1970-79 2841 0,70 2883 0,71 

1980-89 2416 0,57 1366 0,32 

1990-99 574 0,13 783 0,18 

2000 122 0,27 122 0,27 

2001 125 0,28 18 0,04 

2002 101 0,22 25 0,06 

2003 12 0,03 12 0,03 

2004 6 0,01 6 0,01 

2005 137 0,30 137 0,30 

Zdroj : Eurostat, Airclaims, national sources 

24 

Štatistické údaje o nehodovosti všetkých krajín EÚ–25 na milión obyvateľov poukazujú 

na porovnateľnú bezpečnosť leteckej i železničnej dopravy, na rozdiel od cestnej dopravy, 

ktorá sa vyznačuje veľmi vysokým podielom počtu usmrtených osôb za rok na milión 

obyvateľov.


ŽELEZNIČNEJ PREVÁDZKY NA ZSSK CARGO 

Na bezpečnosť železničnej prevádzky ZSSK CARGO významne vplývajú oblasti uvedené 

v nasledovnom grafe. 

Oblasti významne vplývajúce na úroveň bezpečnosti 

Hnacie dráhové 

vozidlá 

Údržba 

a opravy ŽKV 

Železničné 

nákladné vozne 

Riadenie 

železničnej 

prevádzky 

Ekológia 

Prekládka, 

prečerpávanie tovarov 

a preväzovanie 

vozňov 

SRB 

Krízové riadenie 

25 

Preprava 

nebezpečného 

tovaru 

Odborná 

spôsobilosť 

zamestnancov 

Vyšetrovanie a 

analýza nehodových 

udalostí a mimoriadností 

Interoperabilita 

(TSI) 

BOZP 




Oblasť prevádzky železničnej dopravy 

Oblasť železnicových koľajových vozidiel 

Aktívne a pasívne prvky bezpečnosti 

ZSSK CARGO sa v zmysle platných Smerníc EÚ, vydaných Technických špecifikácii pre 

interoperabilitu (ďalej len TSI) a platných zákonov SR, zameriava na zaistenie bezpečnosti 

železničnej prevádzky cez úpravy, rekonštrukcie a modernizácie vykonávané na ŽKV 

tak, aby spĺňali bezpečnostné a prevádzkové kritériá vyplývajúce z platnej legislatívy. 

Plánované investičné akcie zaisťujúce zvýšenie bezpečnosti železničnej prevádzky 

26 

Názov investičnej akcie 

Modernizácia a rekonštrukcia vybraných radov HDV 

Rekonštrukcia vlakového zabezpečovača MIREL VZ1 

Rekonštrukcia rýchlomerov RM1 na HDV 

Rekonštrukcia elektrodynamickej brzdy na HDV 

Vybavenie HDV rádiostanicami 

Úprava riadenia HDV radu 125 montážou elektronického zariadenia MIRER-S 

Vybavenie HDV systémom ETCS 

Digitálny vlakový rádiový systém GSM-R 

VSP rekonštrukcia žeriavov, nákup elektrohydraulických drapákov, 

hydraulických rýpadiel, čelných nakladačov a bremeňových elektromagnetov a iných 

Rekonštrukcia prečerpávacích komplexov v Čiernej nad Tisou 

RD Prievidza, RD Bratislava hlavné – naftové hospodárstvo 

Technologické zariadenia pracovísk údržby a opráv 

Zavedenie ISP ako náhrada, v súčasnosti používaného, IRIS-N 

RD Bratislava Východ – pracovisko na čistenie elektrických strojov a súčiastok 

Zaradenie ŽKV do prevádzky 

Pre zaradenie ŽKV do prevádzky je určený predpis ZSSK CARGO V 6 – Predpis pre kontrolu 

kvality výroby, opráv a prebierku ŽKV, ich uzlov a komponentov. V prípade preberania 

ŽKV od dodávateľov, výrobcov, opravárenských organizácií sú v uvedenom predpise 

uvedené konkrétne postupy určených zamestnancov zodpovedných za technickú kontrolu 

a celkovú bezpečnosť prevádzky určeného ŽKV. 

Povolenie prevádzky (aj skúšobnej) nových a rekonštruovaných ŽKV vydáva Úrad pre 

reguláciu železničnej dopravy.

Vyradenie ŽKV z prevádzky 

Sekcia technicko-technologickej prípravy prevádzky (S 21) vyraďuje ŽKV z prevádzky 

v prípade: 

1. ťažkého poškodenia ŽKV (do zberných surovín), 

2. nerentabilnosti prevádzky takéhoto radu ŽKV, 

3. rušenia prevádzky a údržby niektorého radu ŽKV a jeho odpredaja. 

Oblasť železničných nákladných vozňov 

Schválenie nového typu nákladného vozňa 

Návrh na schválenie nového typu nákladného vozňa, jeho zadania, stavby, prototypu, 

prototypové skúšky predkladá výrobca alebo dovozca na Úrad pre reguláciu železničnej 

dopravy, ktorý vydá „Rozhodnutie o schválení typu“. Neoddeliteľnou súčasťou schválenia 

nového typu nákladného vozňa je vystavenie „Technického preukazu dráhového vozidla“. 

Na základe vystaveného preberacieho protokolu pridelí železničný dopravno-prepravný 

podnik (ďalej len ŽDPP) evidenčné číslo nákladného vozňa v zmysle vyhlášky UIC 438-2. 

V prípade vozňov „P“, t. j. súkromných vozňov, je postup pri návrhu na schválenie nového 

typu nákladného vozňa totožný s postupom schválenia železničného vozňa ZSSK 

CARGO. Činnosti, ktoré súvisia s celým schvaľovacím procesom, vykonávajú ŽDPP. Na 

základe vyhlášky UIC 438-2 v súčasnosti ŽDPP prideľujú evidenčné číslo P-vozňa. 

27 

Pri modernizácii nákladných vozňov sa postupuje v zmysle Vyhlášky č. 250/1997 Z. z., 

ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh, ktorá charakterizuje modernizáciu vozňa ako 

„podstatnú zmenu“ k technickým podmienkam pôvodného nákladného vozňa. 

Kontrola nákladných vozňov 

Z hľadiska bezpečnosti prevádzky podliehajú nákladné vozne pravidelným technickým 

kontrolám (TK) v zmysle Vyhlášky 250/1997 Z. z.. Kontrolu technického stavu (periodické 

opravy v zmysle predpisu ZSSK CARGO V 66) zabezpečuje dopravca na nákladných 

vozňov v nasledujúcich intervaloch: 

a) vozne pre rýchlosť 120 km.h -1 TK každé 2 roky, 

b) vozne pre rýchlosť 100 km.h -1 TK každých 6 rokov, 

c) vozne s krátkymi závesmi pružníc TK každé 4 roky. 

Periodické opravy nákladných vozňov sa vykonávajú v zmysle predpisu ZSSK CARGO 

V 67 a s ním súvisiacich predpisov a technologických postupov prác. 




Činnosť vozmajstra 

V určených miestach stanovených Prevádzkovo-technologickou smernicou príslušného 

Strediska technickej prehliadky (ďalej len STP) v súlade s požiadavkami Grafikonu vlakovej 

dopravy vykonávajú vozmajstri technické prehliadky vozňov (ďalej len TP) a skúšky 

v zmysle platných predpisových ustanovení a tým zabezpečujú požadovanú bezpečnosť 

železničnej dopravy. 

Druhy technických prehliadok: 

• Východisková TP v zriaďovacích staniciach pred odchodom vlaku, 

• TP po opravách vozňov v opravovni vozňov strediskami údržby a opráv (ďalej len ÚaO) 

ŽKV, 

• TP po nakládke tovaru na vlečke v príslušnej železničnej stanici, 

• TP po vstupe na dôveru z iného ŽDPP na naše územie v určenej stanici podľa pobytu 

vlaku stanoveného grafikonom vlakovej dopravy, 

• TP po príchode vlaku z iného ŽDPP a vykonanie konečnej TP v pohraničnej prechodovej 

stanici. 

Cieľom TP vozňov je zistiť: 

28 

• či opotrebenie a stav jednotlivých vozňových súčiastok a poškodenie ohrozujúce bezpečnosť 

zodpovedajú, z hľadiska bezpečnosti dopravy, predpísaným požiadavkám. 

• či uloženie a zabezpečenie nákladu na vozňoch zodpovedá bezpečnosti železničnej 

dopravy. 

• či nie sú prekročené lehoty stanovené pre pravidelné TP v zmysle platných predpisov. 

Pri kontrole zabezpečenia nákladu vykonávajú jeho prehliadku v súlade s Prílohou II 

k RIV (po skončení platnosti v súlade s platnými UIC vyhláškami). 

Zamestnanci profesie vozmajster v obvode ZSSK CARGO vykonávajú činnosť po úspešnom 

absolvovaní odbornej skúšky č. 51 v súlade s predpisom ŽSR Ok 2 a ZSSK Ok 2. 

V súlade s uvedenými predpismi v pravidelných intervaloch absolvujú pravidelné povinné 

školenie a periodické preskúšanie. 

Sledovanie pohybu vozňa sa zabezpečuje systémom IRIS-N. Tento systém umožňuje 

sledovať vozne, ktoré boli vyradené z prevádzky pre technickú závadu a preradené do 

nepracovného parku, t. j. správkové vozne a opačne, zaradenie vozňov do pracovného 

parku po odstránení technickej závady. 

Bezpečnosť prevádzky ŽKV sa v podmienkach ZSSK CARGO zabezpečuje prostredníctvom 

údržby, kvalitou dodávaných náhradných dielov a vykonanej práce zamestnancov 

údržby, ako aj obsluhujúcim personálom HDV, dodržiavaním prevádzkových predpisov 

a správnou technológiou jazdy.

Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť nákladných vozňov 

Zavedenie tohto systému v rámci ZSSK CARGO napomôže k zvyšovaniu technického 

stavu vozňov vzhľadom na prepojenie a komunikáciu medzi tímom kontrolujúcim 

technický stav (kontrolóri kvality) a výkonnými zamestnancami (vozmajstrami) a tým 

aj k celkovému zvýšeniu bezpečnosti prevádzky nákladných vozňov. 

Zaviesť „Systém manažérstva kvality technického stavu nákladných vozňov“ v zmysle 

normy EN ISO 9001:2000 v súlade s Prílohou XII. RIV 2000. 

Zavedením SMK a následným zvýšením kvality technických prehliadok kontinuálne 

znižovať počet vyradených nákladných vozňov z prevádzky. 

Oblasť hnacích dráhových vozidiel 

Spôsob zaistenia bezpečnej prevádzky hnacích dráhových vozidiel na ZSSK CARGO 

Bezpečná prevádzka hnacích dráhových vozidiel (ďalej len HDV) je riešená Vyhláškou 

MDPaT SR č.250/1997 Z. z., ktorá stanovuje podmienky technickej spôsobilosti HDV 

vrátane vydávania technických preukazov. 

Pred vydaním technického preukazu a zaradením HDV schváleného typu do prevádzky 

na dráhe ŽSR musí byť vykonané overenie technickej spôsobilosti HDV technicko-bezpečnostnou 

skúškou. Táto sa musí vykonať aj pri závažných rekonštrukciách a zásahoch do 

konštrukcie HDV v súlade s predpisom ZSSK CARGO V 9 - Predpis pre technicko-bezpečnostné 

skúšky. Na uvedenú činnosť má spoločnosť ZSSK CARGO poverenie od MDPaT. 

29 

V podmienkach ZSSK CARGO je údržba HDV realizovaná v zmysle predpisu ZSSK CARGO 

V 25 – Údržba HDV. Podstatou údržby HDV je prevencia, t.j. kontrola technického stavu 

v pravidelných intervaloch v závislosti na kilometrickom behu HDV, resp. časovej lehote, 

využívaním diagnostických metód pri posudzovaní technického stavu najdôležitejších 

častí HDV. 

Pristavenie HDV do prevádzky 

Do prevádzky je možné pristaviť iba HDV v takom technickom stave, ktorý neohrozuje 

bezpečnosť vlakovej dopravy. Takýto technický stav zabezpečujeme preventívnou údržbou 

(periodickými prehliadkami) a dôkladnou kontrolou HDV pred pristavením na vlak 

a počas jeho prevádzky. 

Údržbu HDV zabezpečuje Sekcia údržba a opráv ŽKV (S 42) cestou svojich certifikovaných 

pracovísk na základe certifikátu ISO 9001:2001. 

Kontrolu HDV pred pristavením do prevádzky, počas prevádzky a pri odstavení do rušňového 

depa vykonáva rušňovodič. Konkrétny postup a obsah prehliadky HDV pred pristavením 

na vlak je stanovený predpisom ZSSK CARGO V 2 – Výkon rušňovej čaty. Predpis 

uvádza v prílohe 1 konkrétne závady, s ktorými je zakázané pristaviť HDV do prevádzky. 




Kontrola HDV počas prevádzky 

V prevádzke počas jazdy vlaku je rušňovodič povinný overovať technický stav dôležitých 

celkov HDV pri pobytoch vlaku v železničných staniciach. 

Pri odstavení HDV po výkone rušňovodič vykoná prehliadku v zmysle predpisu ZSSK 

CARGO V 2. Podľa závažnosti zistených chýb informuje svojho nadriadeného a požaduje 

vykonanie opravy cestou Knihy opráv HDV. 

Údržba HDV 

Údržba HDV je založená na prevencii. Kompletný údržbový systém je riešený predpisom 

ZSSK CARGO V 25. Na HDV sa vykonávajú periodické prehliadky v závislosti od kilometrického 

behu v zmysle predpisu V 25. 

Prehliadky sú vykonávané pracoviskami Sekcie údržba a opráv ŽKV (S 42). 

Prehliadky sú rozdelené na : 

30 

• prevádzkové ošetrenie „O“, 

• malú prehliadku „M“, 

• veľkú prehliadku „V“. 

Spôsobilosť rušňovodiča 

Práca rušňovodiča pri vozbe vlakov po tratiach v správe ŽSR sa riadi predpismi, smernicami 

a pomôckami ku Grafikonu vlakovej dopravy, ktoré sú obsahom jeho odbornej 

skúšky. 

Rušňovodič získa odbornú spôsobilosť absolvovaním teoretickej prípravy a vykonaním 

odborných skúšok v zmysle predpisu ŽSR Ok 2 a ZSSK Ok 2. Po vykonaní odborných skúšok 

a predpísaného výcviku získa rušňovodič oprávnenie na samostatný výkon služby až 

po vykonaní „Úradnej skúšky spôsobilosti“. Úradné skúšky spôsobilosti vykonávajú osoby 

poverené MDPaT. 

Odbornú spôsobilosť si rušňovodič udržuje pravidelnými školeniami (4 krát v roku) a periodickou 

skúškou každý tretí rok. 

V zmysle ustanovení Zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach musí každý rušňovodič, okrem 

odbornej spôsobilosti, spĺňať aj zdravotnú, zmyslovú a psychologickú spôsobilosť 

ako nevyhnutná podmienka pre výkon dopravy na dráhe. 

Riadenie pohybu HDV na dráhe ŽSR 

Na dráhe ŽSR sa pohyb HDV (vlakov) riadi Pravidlami železničnej prevádzky ŽSR Ž1, 

ktorými ŽSR určujú spôsob, podmienky a technologické postupy pre činnosti pri prevádzkovaní 

dráhy.

Poistenie ZSSK CARGO 

Smernica Európskej komisie č. 95/18/ES, z júna 1995 o udeľovaní licencii železničných 

podnikom (ďalej len Smernica 95/18/ES) priniesla pre železničných operátorov povinnosť 

poistiť sa alebo požadovať adekvátne krytie. 

V každom členskom štáte alebo regióne je v rámci licencie vyžadovaná príloha spočívajúca 

v zabezpečení poistenia, resp. krytia železničných operátorov. 

Na základe uvedeného má ZSSK CARGO uzavretú poistnú zmluvu, platnú na príslušný 

kalendárny rok. Uvedená poistná zmluva sa vzťahuje na všetky miesta na území SR 

patriace poistenému, pre pojazdné stroje je miestom poistenia aj územie Európy. 

Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť ŽKV 

• Pristavovať do prevádzky HDV v technickom stave, ktorý neohrozuje bezpečnosť dopravy. 

• Zlepšovanie pracovných podmienok rušňovodiča na HDV. 

• Kontrolnou činnosťou prispieť k znižovaniu počtu nehodových udalostí a mimoriadností 

v prevádzke. 

• Dodržiavanie kilometrického prebehu HDV do prevádzkového ošetrenia a malej prehliadky. 

• Včasné plánovanie dodávok náhradných dielov, materiálu a zabezpečovanie náhradných 

dielov, celkov a materiálu pre údržbu DV Sekciou logistiky po konzultácii s výkonným 

pracoviskom údržby a opráv tak, aby nedochádzalo k prestojom ŽKV v opravovni 

z dôvodu ich nedostatku. 

• Po vykonanej údržbe musia spĺňať ŽKV nielen ako celok, ale aj ako časti stanovené 

technické aj kvalitatívne parametre. 

31 




Oblasť údržby a opráv železničných koľajových vozidiel 

Oblasť údržby a opráv ŽKV je hlavnou činnosťou Úseku služieb ŽKV (Ú 40), ktorý vykonáva, 

prostredníctvom Stredísk údržby a opráv ŽKV, dislokovaných v rôznych častiach 

Slovenska údržbu, opravy a modernizáciu ŽKV. Opravárenské základne sú orientované 

na zabezpečenie bezporuchovej prevádzky ŽKV. 

Uvedené strediská priamo riadia a zabezpečujú pracovnú činnosť v jednotlivých rušňových 

depách, opravovniach osobných i nákladných vozňov, ako aj v staniciach technickej 

prehliadky opráv osobných a nákladných vozňov. 

Sekcia údržby a opráv ŽKV (S 42) realizuje širokú škálu úkonov. Úradom pre reguláciu 

železničnej dopravy jej boli udelené viaceré oprávnenia na výkon činností. 

Zabezpečenie kvalitnej údržby a opráv a zachovanie bezpečnosti 

ZSSK CARGO má vytvorený „Systém manažérstva kvality podľa ISO 9001:2000“ pre 

údržbu a opravy ŽKV. 

Pre overenie zhody činností týkajúcich sa bezpečnosti a kvality údržby a opráv ŽKV je na 

úseku služieb ŽKV (Ú 40) realizovaný systém plánovaných, dokumentovaných interných 

kontrol kvality, ktoré vykonávajú jednotlivé oddelenia Sekcie údržby a opráv ŽKV (S 42). 

32 

Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť údržby a opráv 

• Zvyšovať priemerný počet ubehnutých traťových km na jednu závadu z viny zlyhania 

ľudského činiteľa na úseku údržby a opráv na jednotlivé série rušňov. 

• Znižovať počet reklamácií ŽKV po R1 a R2 u osobných vozňov zavinených ľudským 

činiteľom v %. 

• Znižovať počet odmietnutých nákladných vozňov pri preberacom konaní po oprave.

Oblasť riadenia železničnej prevádzky 

Pri riadení železničnej prevádzky je potrebné vždy prihliadať na jej bezpečnosť a riadiť 

ju tak, aby sa predchádzalo nehodovým udalostiam (NU) a mimoriadnostiam v prevádzkovaní 

dopravy na dráhe ŽSR, na vlečkách a koľajiskách ZSSK CARGO. 

Železničná prevádzka je v podmienkach ZSSK CARGO riadená prostredníctvom dispečerského 

riadenia, ktoré je sústredené na Sekcii prevádzky a prepravy (S 22). 

Okrem hlavných úloh dispečerského riadenia, ako sú: 

• riadenie vozňov, 

• riadenie HDV a rušňového personálu, 

• riadenie vlakov, 

• prepravný dozor, 

• ostatná operatívna činnosť, 

je jednou z dôležitých úloh zaistenie bezpečnosti pri prevádzkovaní dopravy na dráhe 

a včasné vyrozumenie a informovanie zamestnancov zodpovedných za vyšetrovanie NU 

a mimoriadností, ako aj zamestnancov zodpovedných za odstraňovanie následkov. 

Základným dokumentom pre operatívne riadenie je „Smernica pre operatívne riadenie 

prevádzkovej práce v Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s“. Základnou úlohou 

operatívneho riadenia je zabezpečiť plynulú prevádzku mobilných prostriedkov ZSSK 

CARGO, pri rešpektovaní požiadaviek zákazníkov, so zreteľom na bezpečnosť, plynulosť, 

včasnosť, rovnomernosť a hospodárnosť prevádzky, ako aj vytvárať podmienky a predpoklady 

pre zabezpečenie prevádzky vlakov nákladnej dopravy, včasnými opatreniami riešiť 

mimoriadnosti a vytvárať predpoklady na plnenie objednávok prepravy. 

33 




Organizácia dispečerského riadenia 

Ústredný 

dispečer 

ZSSK CARGO 

Trakčný 

dispečer 

Hlavný vozňový 

dispečer 


pre cudzie vozne 

Hlavný vozňový 

dispečer 


pre cistern. vozne 

Prepravný dozor 


Kontrolný dispečer 

pracoviska 

dispečingu 

prepravy 

34 

Rušňový dispečer 

pracoviska 

dispečingu 

prepravy 

Vozňový dispečer 

pracoviska 

dispečingu 

prepravy 

Prepravný dozor 

pracoviska 

dispečingu 

prepravy 

Pracovisko SRT, 

Strojmajster depa 

Vozňový disponent 

strediska 

nákladnej 

prepravy 

Oblasť špeciálnych prepráv 

Pre vybrané druhy špeciálnych prepráv platia osobitné predpisy a riadiace akty. Hlavné 

úlohy v oblasti prepráv mimoriadnych zásielok sa zabezpečujú v súlade s predpisom ŽSR 

D 31 a ustanoveniami vyhlášky UIC 502. 

Zásielky, ktoré nezodpovedajú záväzným ustanoveniam Prílohy II RIV 2000 - Predpisy 

o nakladaní tovaru do železničných vozňov a podliehajú osobitným technickým a prevádzkovým 

podmienkam na prepravu mimoriadnych zásielok, ktoré sú definované v CIM čl.5 

§1 a SMGS čl. 5, je potrebné pred podaním na prepravu vopred prerokovať na ŽSR - 

Oddelení špeciálnych prepráv (URMIZA Bratislava). Generálne riaditeľstvo ŽSR - Oddelenie 

URMIZA, vydáva inštradácie a zabezpečuje sledovanie týchto prepráv vrátane prepravy 

cez pohraničné priechodové stanice.

Prevádzkové poriadky a technologické postupy výkonných pracovísk úseku prevádzky 

Základným dokumentom výkonných pracovísk úseku prevádzky (SNP, SRT, STP) sú „Prevádzkové 

poriadky“ vrátane ich príloh. 

V prevádzkových poriadkoch sú rozpracované základné charakteristiky pracoviska, materiálno 

– technické vybavenie pracovísk, personálne obsadenie, technologické postupy, 

ako aj ďalšie špecifické podmienky pre jednotlivé typy pracovísk. 

Z pohľadu zaistenia bezpečnosti prevádzky obsahujú prevádzkové poriadky podmienky 

pre BOZP rozpracované na miestne pomery, opatrenia na zabezpečenie bezpečného 

pohybu zamestnancov na pracoviskách, systém vyrozumievania vedúcich zamestnancov 

výkonných pracovísk pri vzniku NU a mimoriadností, pracovných úrazov v podmienkach 

výkonného pracoviska. 

Havarijné plány pri vzniku iných mimoriadnych udalostí 

Havarijné plány má spracované prevádzkovateľ dráhy, teda ŽSR a sú uložené na výkonných 

pracoviskách ŽSR. V niektorých prípadoch sa plnia opatrenia, ktorých gestorským 

útvarom a vykonávateľom je Odbor vnútorných a vonkajších vzťahov (O 1) ZSSK CARGO. 

Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť riadenia železničnej prevádzky 

• Pri vzniku nehodovej udalosti alebo mimoriadnosti zaistiť rýchly prienik informácie 

a včasné vyrozumenie a zabezpečenie účasti všetkých zainteresovaných zložiek. 

• Zavedením informačného systému pre podporu prevádzky (ISP) zabezpečiť spoľahlivé 

informácie o pohybe a zložení vlaku v reálnom čase. 

35 




Oblasť prekládky, prečerpávania tovarov a preväzovania vozňov 

Bezpečnosť prekládky, prečerpávania a preväzovania je stanovená v Technologických 

pracovných postupoch jednotlivých pracovísk. 

Technologické pracovné postupy (ďalej len TPP) obsahujú konkrétne postupy činností 

vedúcich k zaisteniu bezpečnosti pri práci. Sú tu uvedené činnosti, ktoré je potrebné 

vykonať v rámci prevádzky pre zaistenie bezpečnosti a pred začatím prác, vrátane zakázaných 

manipulácii. Pre jednotlivé pracoviská sú stanovené nebezpečné manipulácie 

a bezpečnostné zásady, ktoré sa musia dodržať počas výkonu prác. 

Osobitná pozornosť musí byť venovaná manipulácii s nádržkovými vozňami, pri ktorej 

sa postupuje na základe Technologických postupov práce pre plnenie nádržkových vozňov 

nebezpečnými látkami na prečerpávacích rampách Pracoviska prekládky a prečerpávania 

pre plnenie nádržkových vozňov. Dodržiavanie uvedených opatrení je životne 

dôležité, nakoľko ide o pracoviská zvlášť rizikové. Popisuje sa tu prečerpávanie na každej 

prečerpávacej rampe vrátane bezpečnostných opatrení pri konkrétnych činnostiach. 

36 

TPP v Maťovciach obsahujú konkrétne postupy prác týkajúcich sa bezpečnosti pri práci 

a bezpečnostné zásady, ktoré sa musia dodržať počas prác vykonávaných na pracovisku. 

Popisujú dopravnú obsluhu, ako aj obsluhu portálových zdvihákov a samotné preväzovanie 

vozňov. 

Jednotlivé pracoviská Sekcie VSP majú spracované havarijné plány pre zamedzenie 

vzniku neovládateľného úniku nebezpečných látok do ovzdušia, keďže ide o rizikové 

pracoviská. V havarijných plánoch sú uvedené opisy, spôsoby hlásenia mimoriadneho 

zhoršenia vôd v rámci organizácie i mimo nej, zabezpečenie činnosti pri mimoriadnych 

zhoršeniach vôd, technické opatrenia, vrátane bezprostredných opatrení na zneškodnenie 

mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj následne opatrenia na odstránenie škodlivých 

následkov mimoriadneho zhoršenia vôd. 

Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť prekládky a prečerpávania tovarov 

a preväzovania vozňov 

• Nákupom nových rýpadiel, čelných nakladačov a komplexnou rekonštrukciou prečerpávacích 

komplexov zvýšiť bezpečnosť a vytvoriť lepšie pracovné podmienky pre 

zamestnancov Sekcie VSP. 

• Modernizáciou mechanizmov zvyšovať bezpečnosť, zlepšiť kvalitu pracovného prostredia, 

zvýšiť ochranu životného prostredia ako aj výkonnosť pracovných zariadení. 

• Zvyšovať bezpečnosť prekládky zavedením 5 zmennej prevádzky u prekládkových robotníkov 

a strojníkov.

Oblasť prepravy nebezpečného tovaru 

Nebezpečným tovarom sa rozumejú veci, ktoré pri preprave alebo uložení môžu svojimi 

vlastnosťami spôsobiť výbuch, požiar, poškodenie vozňov, železničných zariadení alebo 

iných vecí, ako aj úraz, otravu, popálenie alebo iné poškodenie zdravia osôb. Pre účely 

prepravy NT sú stanovení ako hlavní účastníci prepravy odosielateľ, prijímateľ a dopravca. 

Povinnosti a práva účastníkov procesu prepravy NT upravujú konkrétne ustanovenia 

predpisu RID. 

Kontrola pri preprave NT sa vykonáva na základe prepravných listín a pripojených sprievodných 

listín vizuálnou kontrolou nákladného vozňa alebo kontajnera a pokiaľ je v danom 

prípade možné, aj nákladu. 

Ak ZSSK CARGO zistí porušenia ustanovení predpisu RID, zásielku nesmie prepraviť, 

kým nebudú podmienky RID splnené. 

Ak ZSSK CARGO zistí počas prepravy porušenie ustanovení RID, ktoré by mohlo ohroziť 

bezpečnosť prepravy, zásielku čo najrýchlejšie zadrží so zreteľom na požiadavky bezpečnosti 

dopravy, bezpečného umiestnenia zásielky a verejnej bezpečnosti. 

Prevádzkovateľ železničnej infraštruktúry musí mať zhotovený interný núdzový plán 

pre každú zriaďovaciu stanicu podľa ustanovení RID. 3 

Realizácia prepravy 

NT uvedený v medzinárodnej zmluve RID možno prepravovať len za podmienok v nej 

uvedených. 

Vo vnútroštátnej preprave NT na železničných dráhach sa postupuje podľa podmienok 

určených na prepravu NT medzinárodnej železničnej preprave medzinárodnou zmluvou 

a podľa osobitných predpisov. 4 

Zásielky s tovarom RID sa môžu vykladať a nakladať iba na miestach na to určených 

uvedených v staničnom alebo prevádzkovom poriadku, aby nespôsobili ohrozenie životného 

prostredia a znečistenie spodných vôd. 

Zamestnanec Sekcie prevádzky a prepravy (S 22), resp. Sekcie východoslovenských 

prekladísk (S 24), ktorý preberá zásielku loženú NT na prepravu od odosielateľa, resp. 

od iného dopravcu, skontroluje 10 kontrolných znakov. Ak zistí ešte pred prijatím zásielky 

na prepravu, že podmienky RID neboli splnené, upozorní na to odosielateľa s tým, aby 

chyby odstránil a zásielku prijme na prepravu až po ich odstránení. Pokiaľ sa vykonáva 

TP, skontroluje vozmajster technický stav zásielky podľa prílohy XII RIV. 

V prípade, že určený zamestnanec zistí chybu na ceste, vylúči tovar z ďalšej prepravy, 

spíše o tom „Hlásenie - RID / RID - Meldung 0 735 1 4817” . Pokiaľ je možné na mieste 

závadu odstrániť, odstráni ju. V opačnom prípade vyzve odosielateľa o vykonateľný návrh. 

37 

3 

V zmysle zmeny RID platnej od 1.1.2007 musí dbať o to: 

a) že budú vytvorené vnútorné núdzové plány pre zriaďovacie stanice podľa RID; 

b) že zaistí rýchly a neobmedzený prístup v každom momente k nasledovným informáciám: 

• zostavenie vlaku, 

• UN čísla prepravovaných NT, 

• zaradenie vozňov vo vlaku, 

• množstvo nákladu. 

4 

Vyhláška úradu jadrového dozoru 


Činnosť bezpečnostných poradcov podľa RID pri ZSSK CARGO 5 

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je odosielateľom, dopravcom alebo prijímateľom, 

je povinná ustanoviť bezpečnostného poradcu na prepravu NT, ak celkový objem 

prepravovaného NT presahuje 50 ton za kalendárny rok. 

Výkon funkcie bezpečnostného poradcu je vykonávaný zamestnancami Úseku prevádzky 

(Ú 20) ako organizačného útvaru, ktorý je poverený výkonom prepravných činností. 

Kontrolná činnosť 6 

Bezpečnostný poradca vykonáva špecializovanú kontrolu, ktorá je zameraná na dodržiavanie 

ustanovení RID, ako aj ostatných vnútroštátnych právnych noriem v oblasti 

prepráv NT v zmysle RID v rozsahu stanovenom vyhláškou UIC 471-3 . Tieto kontroly vykonáva 

podľa stanoveného plánu. 

O vykonanej kontrole vyhotoví mesačnú správu, ktorú predloží vedúcemu oddelenia 

prepravy, pričom k správe priloží prehľad vykonaných kontrol. 

Koordinácia pri likvidácii následkov prepráv nebezpečného tovaru 

38 

Pre zabezpečenia ochrany zdravia zamestnancov ZSSK CARGO, ako aj iných osôb, ktoré 

by mohli byť zásielkou so zvýšenou hodnotou rádioaktivity ožiarené, je potrebné zabezpečiť 

činnosť zamestnancov tak, aby boli vytvorené podmienky určené Zákonom č. 

126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. K tomu je potrebné dodržiavať postup uvedený 

v opatrení č.3_O1_01012006 „Opatrenie k nakladaniu so zásielkami so zistenou zvýšenou 

hodnotou rádioaktivity“. V predmetnom opatrení sú uvedené postupy zamestnancov 

v stanici odosielacej, vo vstupnej, výstupnej pohraničnej prechodovej hranici, nácestnej 

stanici a v stanici určenia v prípade zistenia dávkového príkonu presahujúceho hodnotu 

prírodného pozadia, t. j. 20mSv/h. Sú v ňom uvedené vyrozumievacie postupy zamestnancov 

a ohlasovacie povinnosti určeným štátnym orgánom. 

Preprava vybraných látok triedy 

Prepravy uránového koncentrátu, čerstvého ako aj vyhoreného jadrového paliva sa riadi 

na sieti ŽSR predpismi PMR 1/2000, 2/2000, 3/2000. 

Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť prepravy NT 

• Zabezpečiť maximálnu úroveň chybovosti 20 % na základe hodnotenia kvality prepravy 

nebezpečného tovaru podľa Vyhlášky UIC 471-3 príloha D. 

Kvalita a úroveň bezpečnosti sa hodnotí na základe 10 bodového zoznamu. Zistené chyby 

sú z hľadiska ich vplyvu na bezpečnosť prepravy NT priradené k triede 1 (bezvýznamné 

chyby) až po 5 (chyby s podstatným vplyvom na bezpečnosť). Hodnotiaci formulár 

obsahuje druhy chýb, napr.: tovar nie je pripustený na dopravu, označovanie tovaru, naposledy 

naložený tovar, únik tovaru, preťažená, preplnená prepravná jednotka, nesúhlasí 

oficiálne pomenovanie tovaru, chýba oranžové označenie, chýba označenie triedy 9. 

5 v zmysle odst. 4-7 § 29a) zákona o dráhach rozpracované v opatrení R S22 č.9/2005 

6 v zmysle Opatrenia R S 22 č.5/2005 a R S 22 č.9/2005

Oblasť vyšetrovania a analýz nehodových udalostí 

a mimoriadností 

Vyšetrovanie NU a mimoriadností sa vykonáva v zmysle Zákona NR SR o dráhach č. 

164/1996 Z. z. a Vyhlášky MDPaT SR 250/1997. 

Predpis ŽSR D 17 stanovuje postup hlásenia a vyšetrovania NU a mimoriadností v železničnej 

prevádzke pre všetkých prepravcov na tratiach ŽSR. 

V podmienkach ZSSK CARGO je základným dokumentom pre hlásenie a vyšetrovanie 

NU smernica Sm 17 „Smernica pre hlásenie a vyšetrovanie nehodových udalostí a mimoriadností 

na dráhe v správe ZSSK CARGO, ŽSR a koľajisku vlečiek“. 

Vyrozumievací systém 

Podrobnosti sú zakotvené v Zmluve o prevádzkovaní dopravy na dráhe v správe ŽSR 

medzi ŽSR a ZSSK CARGO. Zmluvné strany podľa „Zmluvy o prevádzkovaní dopravy na 

dráhe v správe ŽSR“ sú si povinné navzájom včas oznámiť vznik NU alebo mimoriadnosti, 

ku ktorej dôjde, za účasti zamestnancov alebo zariadenia dopravcu, pri prevádzkovaní 

dopravy na dráhe ŽSR. 

Zamestnanci sú povinní vznik NU na dopravnej ceste hlásiť v súlade s predpisom ŽSR 

D 17. Vzájomné vyrozumievanie medzi oboma spoločnosťami je zabezpečené prostredníctvom 

ústredných dispečerov. 

Informačné vyrozumievacie systémy sú uvedené v prílohe č.2. 

Vyrozumievací systém je recipročný aj pri obdobných situáciách v obvode ZSSK CARGO 

pre zamestnancov ŽSR a ZSSK. Odovzdávanie informácií medzi spoločnosťami o situácii 

v jednotlivých regiónoch prebieha na úrovni Ústredných dispečerov. 

V zmysle ustanovení smernice Sm 17 sú zamestnanci ZSSK CARGO povinní vznik NU, 

ktorej sú účastníkmi, resp. svedkami, neodkladne oznámiť svojmu priamemu nadriadenému, 

výpravcovi príslušnej železničnej stanice, resp. vedúcemu príslušného pracoviska, 

ktorý vyrozumie Ústredného dispečera. 

Ústredný dispečer a kontrolní dispečeri ZSSK CARGO úzko spolupracujú pri vzájomnom 

vyrozumievaní sa o všetkých NU za účasti zariadení alebo personálu ZSSK CARGO 

na tratiach a obvodoch ŽSR, resp. v obvodoch Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. 

(ďalej len ZSSK), ako aj v obvodoch ZSSK CARGO. 

39 




Informačný vyrozumievaní systém pri vzniku NU alebo mimoriadnosti na ZSSK CARGO 

Vznik NU alebo 

mimoriadnej 

udalosti 

Zamestnanec 

Priamy 

nadriadený 

40 

Kontrolný 

dispečer 


Ústredný 

dispečer 


V prípade vybraných mimoriadností koordinuje určený zamestnanec ŽSR činnosť v oblasti 

civilnej ochrany v zmysle zmluvy medzi ŽSR a ZSSK CARGO a ZSSK CARGO a ZSSK. 

Zamestnanci ZSSK CARGO sú povinní vznik vybranej mimoriadnosti, ktorej sú účastníkmi, 

resp. svedkami, neodkladne oznámiť výpravcovi príslušnej železničnej stanice, resp. 

vedúcemu príslušného pracoviska a svojmu priamemu nadriadenému, ktorí okamžite 

vyrozumia svojho Ústredného dispečera o tejto mimoriadnosti. 

Ústredný dispečer ZSSK CARGO vyrozumie ihneď určeného zamestnanca Oddelenia 

krízového riadenia Odboru vonkajších a vnútorných vzťahov (O 1) ZSSK CARGO. 

Ďalší postup zabezpečovania potrebných opatrení zaisťuje Odboru vonkajších a vnútorných 

vzťahov (O 1) ZSSK CARGO, ktorý následne zabezpečí vyrozumenie generálneho 

riaditeľa o určených mimoriadnostiach.

Spolupráca dispečerských aparátov ŽSR, ZSSK CARGO a ZSSK 

V prípade NU vlaku ZSSK CARGO, alebo pri jeho uviaznutí na trati, umožní dispečerský 

aparát ZSSK CARGO strane ŽSR čo najrýchlejšie opätovné sprevádzkovanie príslušného 

traťového úseku a obnovenie dopravy. 

Kontrolný dispečer ŽSR oznamuje kontrolnému dispečerovi ZSSK CARGO každú NU, 

ktorá má za následok nasadenie ďalšieho HDV ZSSK CARGO na uvoľnenie trate, stiahnutie 

vlaku a pod. Kontrolný dispečer ZSSK CARGO spolu s rušňovým dispečerom zabezpečia 

ihneď vhodné HDV a v spolupráci s dispečerským aparátom ŽSR zabezpečia uvoľnenie 

trate. Obdobným spôsobom je možné použiť HDV ZSSK CARGO v prípade potreby na 

uvoľnenie trate pri vlakoch ZSSK. 

Vyšetrovanie nehodových udalostí, odstraňovanie následkov na dráhe ŽSR 

Nehodové udalosti a mimoriadnosti, ktoré vznikli na dráhe ŽSR, vyšetrujú oprávnení 

zamestnanci ŽSR. Zástupca ZSSK CARGO je účastníkom vyšetrovania. Hlásenie a vyšetrovanie 

NU a mimoriadností je v podmienkach ŽSR rozpracované v predpise ŽSR D 17. 

V zmysle ustanovení Zmluvy so ŽSR sa ZSSK CARGO zaväzuje neodkladne poskytnúť 

oprávneným zamestnancom ŽSR, ktorí NU alebo mimoriadnosť vyšetrujú, všetky potrebné 

a požadované údaje, doklady a zodpovedné odborné vyjadrenia o prevádzke zariadenia 

a s činnosťou vlastných zamestnancov, súvisiacich s NU alebo mimoriadnosťou. 

Nehodové udalosti vzniknuté na koľajisku vlečiek 

41 

Na koľajisku vlečiek vyšetruje a uzatvára NU a mimoriadnosti príslušný prevádzkovateľ 

dráhy. Pri vzniku NU za účasti zamestnancov, alebo zariadenia ZSSK CARGO, vyšetruje 

NU prevádzkovateľ dráhy za účasti povereného zamestnanca ZSSK CARGO. Postup vyšetrovania 

NU a mimoriadnosti a objednávanie NPP musí byť riešený zmluvne (Obchodné 

podmienky pre poskytovanie vlečkových služieb, vlečkové zmluvy). 

Zodpovední zamestnanci sekcií sú podľa povahy NU účastníkmi vyšetrovania a sú povinní 

napomáhať pri získavaní všetkých potrebných údajov, dokladov a zodpovedných 

odborných vyjadrení súvisiacich s NU alebo mimoriadnosťou. 

Nehodové pomocné prostriedky 

ZSSK CARGO má vo vlastníctve NPP na odstraňovanie následkov NU. V prípade NU na 

dráhe v správe ŽSR, NPP objednáva vždy kontrolný dispečer ŽSR u rušňového dispečera 

ZSSK CARGO. V ostatných prípadoch podľa dohodnutých zmluvných vzťahov medzi jednotlivými 

sekciami, v prípade prevádzkovateľov iných dráh (vlečiek) na základe objednávky, 

alebo zmluvy. 

Medzi ŽSR a ZSSK CARGO je uzatvorená „Zmluva o zabezpečení činností pri odstraňovaní 

následkov nehôd“. Uvedená zmluva okrem iného rieši aj spôsob objednávania, 

dodacie podmienky a objednávanie NPP, dislokáciu a skladbu NPP v jednotlivých obvodoch, 

vrátane typu nasadzovaných nakoľajovacích zariadení, doprovodné vozne a nehodové 

žeriavové jednotky v jednotlivých obvodoch. 




Postup vyrozumievania o vzniku pracovných úrazov 

V podmienkach ZSSK CARGO sa oblasť hlásenia, evidencie a registrácie pracovných 

úrazov vykonáva v zmysle Vyhlášky 111/1975 Zb. v znení Vyhlášky 483/1990 Zb. 

Zamestnanci ZSSK CARGO sú v zmysle Vyhlášky 111/1975 Zb. povinní: 

• oznámiť vznik pracovného úrazu (ďalej len PÚ) priamemu nadriadenému na ZSSK CARGO, 

• ak PÚ vznikne na ŽSR – oznámiť ho aj výpravcovi príslušnej železničnej stanice, 

resp. vedúcemu pracoviska ŽSR, 

• ak PÚ vznikne na ZSSK – oznámiť ho aj vedúcemu pracoviska ZSSK. 

Priamy nadriadený zamestnanca ZSSK CARGO: 

• PÚ, ktoré si vyžadujú lekárske ošetrenie: 

• zabezpečí lekárske ošetrenie, ak sa PÚ stane na ZSSK CARGO, 

• nahlási kontrolnému dispečerovi ZSSK CARGO v príslušnom regióne, 

• PÚ, ktoré si nevyžiadajú lekárske ošetrenie, zapíše do Knihy úrazov. 

• vyrozumie vedúceho zamestnanca svojej organizačnej zložky. 

42 

Ústredný dispečer a kontrolní dispečeri na ZSSK CARGO úzko spolupracujú pri vzájomnom 

vyrozumievaní sa o všetkých úrazoch zamestnancov ZSSK CARGO v priestoroch 

ŽSR, ZSSK, ako aj na pracoviskách ZSSK CARGO. 

Ústredný dispečer ZSSK CARGO s Ústredným dispečerom ŽSR, resp. ZSSK sa navzájom 

vyrozumievajú, ak vznikne PÚ zamestnancov uvedených spoločností. Ústredný dispečer 

vyrozumie podľa vyrozumievacieho plánu pohotovostného zamestnanca na Odbore kontroly 

a inšpekcie (O 2) ZSSK CARGO. 

Pohotovostný zamestnanec na Odbore kontroly a inšpekcie (O 2) ZSSK CARGO: 

• vyrozumie príslušného inšpektora BOZP, 

• v prípade smrteľného, ťažkého a hromadného PÚ vyrozumie riaditeľa Odboru kontroly 

a inšpekcie (O 2) ZSSK CARGO. 

Vedúci zamestnanec organizačnej zložky ZSSK CARGO, kde sa PÚ podliehajúci registrácii 

stal, je povinný: 

A: Pri vzniku ostatných PÚ: 

• ohlásiť PÚ príslušnému útvaru Železničnej polície, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, 

že v súvislosti s PÚ bol spáchaný trestný čin, 

• privolať zdravotnú záchrannú službu, 

• ohlásiť PÚ príslušnému orgánu hygienickej služby, ak ide o priemyselnú otravu, 

• ohlásiť PÚ príslušnej odborovej organizácie, resp. zástupcovi zamestnancov. 

B: Pri vzniku smrteľných, ťažkých a hromadných PÚ: 

okamžite po vzniku smrteľného, ťažkého alebo hromadného PÚ sú vedúci zamestnanci 

organizačnej zložky ZSSK CARGO (počas ich neprítomnosti ich zástupcovia alebo určení 

zamestnanci) do príchodu inšpektora BOZP ZSSK CARGO povinní zabezpečiť: 

• ohlásiť PÚ príslušnému útvaru Železničnej polície, 

• ohlásiť PÚ príslušnému orgánu hygienickej služby, ak ide o priemyselnú otravu, 

• ohlásiť PÚ príslušnej odborovej organizácii, resp. zástupcovi zamestnancov, 

• ohlásiť vznik PÚ príslušnému inšpektorátu práce, 

• vhodným spôsobom podať správu rodine postihnutého.

Kontrolná činnosť a predchádzanie nehodovým udalostiam a mimoriadnostiam 

Dôležitú úlohu v SRB má aj špecializovaná kontrola a predchádzanie NU a mimoriadnostiam. 

Zásady a metodika kontrolnej činnosti sú na podmienky ZSSK CARGO stanovené 

v predpise R1 – Kontrolná činnosť, upraveného nariadením generálneho riaditeľa ZSSK 

CARGO č. 6/2005. 

Kontrolná činnosť v rámci riadiacej štruktúry ZSSK CARGO je zabezpečovaná a vykonávaná 

riaditeľmi a vedúcimi zamestnancami všetkých organizačných útvarov, Odborom 

kontroly a inšpekcie (O 2) ZSSK CARGO a zamestnancami špecializovanej kontroly (rušňovodičmi, 

inštruktormi, kontrolórmi nákladnej prepravy. 

Porušenia služobných povinností zamestnancov, ako aj porušenia príslušných noriem, 

ktoré ovplyvnili bezpečnosť prevádzkovania dráhy a bezpečnosť prevádzkovania dopravy 

na dráhe sú vždy predmetom rozborov prevádzkovej práce na všetkých úrovniach operatívneho 

riadenia, kde sa prijímajú opatrenia na odstránenie nedostatkov a vyhodnotí sa 

ich plnenie. 

Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť vyšetrovania nehodových udalostí 

a mimoriadností 

• Zapracovať do SAP R3 sledovanie: 

• úhrad škôd po nehodových udalostiach od tretích subjektov, 

• náhrady škôd cudzím subjektom, 

• celkové náklady na škody spôsobené vlastnej firme. 

43 

• Dôslednejšie sledovať technický stav ŽKV kvôli veľkému počtu nehodových udalostí 

z dôvodu roztrhnutia ťahadlového ústrojenstva a odstavenie ŽKV z prevádzky pre 

technické poruchy. 

• Spracovať spôsob defektoskopickej kontroly ťahadlového ústrojenstva a zapracovať 

ho do pravidelnej údržby ŽKV. 

• Venovať zvýšenú pozornosť najčastejšie sa vyskytovaným poruchám (poruchy rozvádzačov 

na ŽKV, brzdového systému), zvýšiť početnosť kontrol, resp. vypracovať bezdemontážnu 

diagnostiku týchto zariadení. 




Oblasť interoperability (TSI) 

Technické špecifikácie pre interoperabilitu (ďalej len TSI) sú v súčasnosti v procese 

ich implementácie, t.j. postupne vstupujú do platnosti a účinnosti. Pre oblasť TSI bolo 

v ZSSK CARGO vydané nariadenie generálneho riaditeľa ZSSK CARGO o určení štatútu 

skupín expertov pre TSI a menovaní jednotlivých členov skupín. 

Skupiny expertov sú vytvorené za účelom analýzy podmienok pre koordináciu a riadenie 

procesu implementácie interoperability železníc v zmysle legislatívy EÚ a SR v podmienkach 

ZSSK CARGO. 

Cieľ zasadnutí skupiny expertov: 

44 

• analýza všetkých existujúcich národných, dvojstranných, mnohonárodných alebo medzinárodných 

dohôd týkajúcich sa predmetu jednotlivých TSI. 

• zostava implementačného plánu a jeho prerokovanie v rámci expertných skupín správcu 

infraštruktúry. 

• vytvorenie funkčných požiadaviek pre špecifické prenosové moduly v TSI – Riadenie 

vlakov, zabezpečenie a signalizáciu. 

• spracovanie návrhu notifikácie podľa jednotlivých TSI. 

• vypracovanie návrhu správy na MDPaT o plnení úloh vyplývajúcich pre ZSSK CARGO 

v termínoch stanovených v liste MDPaT č.215/24202006 z 3.2.2006. 

• spracovať prípadné návrhy a podnety pre implementáciu dotknutých právnych aktov. 

• vytvárať technickú a organizačnú podporu pre zástupcov ZSSK CARGO pracujúcich 

v Stálej skupine pre interoperabilitu a bezpečnosť železníc pri MDPaT SR.

Oblasť ekológie 

Činnosti na úseku ekológie v podmienkach ZSSK CARGO upravuje nariadenie generálneho 

riaditeľa ZSSK CARGO. 

Garantom zabezpečenia povinností vyplývajúcich z platnej legislatívy v oblasti životného 

prostredia, t. j. v odpadovom hospodárstve, vo vodnom hospodárstve a pri ochrane 

ovzdušia v ZSSK CARGO, je Sekcia správy majetku (S 33) a Sekcia Východoslovenské 

prekladiská (S 24), ktoré vykonávajú všetky činnosti v rozsahu platnej legislatívy smerom 

k orgánom štátnej správy a samosprávy. 

Za účelom získavania informácii v oblasti odpadového hospodárstva spolupracuje Sekcia 

správy majetku v nevyhnutnom rozsahu s Úsekom prevádzky (Ú 20), Úsekom služieb 

ŽKV (Ú40), Sekciou logistiky (S 34) a Sekciou informačných a komunikačných technológií 

(S35). 

Oblasť odpadového hospodárstva 

Odpadové hospodárstvo sa riadi zákonom č.223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších 

predpisov. 

Ekológovia ZSSK CARGO zabezpečujú evidenciu a likvidáciu nebezpečných odpadov, 

zároveň vedú evidenciu vzniknutých odpadov na evidenčných listoch a zabezpečujú 

kontakt so štátnou správou. Zamestnanci Úseku prevádzky (Ú 20) a Úseku služieb ŽKV 

(Ú 40) sú povinní zhromažďovať odpady utriedené podľa druhov odpadov v kontajneroch, 

v nádržiach na to určených, resp. v skladoch nebezpečných odpadov. 

45 

Oblasť vodného hospodárstva 

Vodné hospodárstvo sa riadi zákonom č.364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších 

predpisov (vodný zákon). 

V súlade s platnou legislatívou zabezpečujú činnosti spojené s ochranou vodného 

hospodárstva v plnom rozsahu zamestnanci Sekcie správy majetku (S 33), ktorí v spolupráci 

s príslušným ekológom v danom regióne zabezpečujú zmluvné vzťahy na dodávku 

pitnej vody a odvádzanie odpadovej vody s vodárenskými spoločnosťami, zabezpečujú 

plynulý chod ČOV, aktualizáciu prevádzkových poriadkov pre objekty s manipuláciou 

s nebezpečnými látkami a aktualizáciu havarijných plánov. 




Oblasť ochrany ovzdušia 

Ochrana ovzdušia sa riadi zákonom č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia, ktorým sa 

dopĺňa zákon č.401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších 

predpisov (zákon o ovzduší). 

V súlade s platnou legislatívou zabezpečujú činnosti spojené s ochranou ovzdušia v plnom 

rozsahu zamestnanci Sekcie správy majetku (S 33), ktorí oznamujú každoročne spotrebu 

palív a surovín, z ktorých znečisťujúce látky vznikajú. 

Postup pri ekologických haváriách – mimoriadnych zhoršeniach vôd 

46 

Zamestnanci ZSSK CARGO sú povinní vznik mimoriadne zhoršenia vôd (ďalej len MZV), 

ktorej sú účastníkmi, resp. svedkami, neodkladne oznámiť výpravcovi príslušnej železničnej 

stanice, resp. vedúcemu príslušného pracoviska a svojmu priamemu nadriadenému. 

Pri ekologických haváriách pri bezprostrednom odstraňovaní MZV je potrebné túto skutočnosť 

ohlásiť aj kontrolnému dispečerovi ZSSK CARGO podľa príslušného regiónu. 

Pri ďalšom odstraňovaní následkov sa postupuje v zmysle vypracovaných havarijných 

plánov pre jednotlivé pracoviská v spolupráci s príslušnými regionálnymi ekológmi. 

V predmetnom nariadení GR ZSSK CARGO sú uvedené aj osoby zodpovedné za následné 

opatrenia a spoluprácu so štátnou správou. 

Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť ekológie 

• Pravidelnou aktualizáciou havarijných plánov zabezpečiť účinný mechanizmus pri 

zneškodnení následkov ekologických havárií. Bezprostredným zásahom havarijnej 

skupiny, v súlade s havarijným plánom, minimalizovať ekonomické náklady na jej 

odstránenie a zároveň zabrániť ďalšiemu znečisťovaniu životného prostredia. 

• Kotolne na tuhé palivo, ako potencionálne zdroje znečisťovanie ovzdušia plynofikovať, 

resp. tuhé palivo nahradiť iným vykurovacím médiom. Používaním ušľachtilejších 

vykurovacích médii znižovať emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia a znižovať ekonomické 

náklady na zabezpečovanie prevádzky.

Oblasť krízového riadenia 

Rozhodnutím MDPaT SR bola ZSSK CARGO určená za subjekt hospodárskej mobilizácie 

a vykonáva opatrenia krízového plánovania. V rámci zabezpečovania realizácie programového 

vyhlásenia vlády v oblasti bezpečnosti, obrany štátu a riešenia krízových situácií 

ZSSK CARGO kladie dôraz na zapracovanie prijatých zákonov a všeobecne záväzných 

predpisov do dokumentácie krízového riadenia ako aj v oblasti ochrany utajovaných 

skutočností a ich aplikovanie v praktickej činnosti. V prípravách na obranu, bezpečnosť 

a ochranu bol na základe „Plánu hlavných úloh MDPaT SR“ v oblasti krízového riadenia 

a ochrany utajovaných skutočností na rok 2005 vydaný „Plán hlavných úloh ZSSK CARGO“ 

v oblasti krízového riadenia a ochrany utajovaných skutočností na rok 2006. 

Ochrana majetku ZSSK CARGO 

Organizačné útvary ZSSK CARGO sú povinné zabezpečovať prijatie včasných a účinných 

opatrení na ochranu majetku v súlade s príslušnými ustanoveniami Ústavy SR, Listiny 

základných práv a slobôd, Občianskeho zákonníka, Zákonníka práce, Pracovného 

poriadku a Organizačného poriadku ZSSK CARGO. 

Pre riadenie organizácie ochrany majetku bola vydaná Smernica pre zabezpečovanie 

ochrany majetku ZSSK CARGO, ktorá je záväzná pre všetky organizačné útvary ZSSK 

CARGO. Táto smernica určuje jednotný postup a spôsoby zabezpečovania úloh v oblasti 

ochrany majetku, povinnosti a oprávnenia zamestnancov zabezpečujúcich fyzickú ochranu 

a metodiku vypracovania vlastných preventívnych opatrení pri ochrane majetku proti 

majetkovej trestnej činnosti. 

47 

Ochrana majetku je komplex organizačných, režimových a technických opatrení na zamedzenie 

odcudzenia, poškodzovania, strát alebo zneužívania majetku, s cieľom vytvárať 

nevyhnutné podmienky na ochranu ekonomických záujmov ZSSK CARGO, bezpečnosti 

zákazníkov a zamestnancov ZSSK CARGO. 

Pasívna ochrana je základným druhom ochrany majetku. Tvoria ju opatrenia na priame 

zabezpečenie objektu a jeho dôležitých častí, vytváraním systému zábran, ktorých prekonanie 

vyžaduje určitý čas, použitie nástrojov, prostriedkov a zručnosti páchateľa. 

Aktívnou ochranou sa rozumie bezprostredná fyzická ochrana objektov, priestorov, 

predmetov a iných chránených záujmov ZSSK CARGO a jej organizačných útvarov. Fyzickú 

ochranu zabezpečuje zmluvne súkromná bezpečnostná služba v súlade s platnými 

právnymi predpismi. 

Predmetná smernica upravuje práva a povinnosti zamestnancov ZSSK CARGO, súčinnosť 

jednotlivých sekcií pri zabezpečovaní ochrany, postupy pri zistení škôd na majetku, 

spôsoby zabezpečenia ochrany, základné úlohy, povinnosti a oprávnenia zamestnancov 

poverených fyzickou ochranou majetku a samotné vykonávanie fyzickej ochrany majetku. 

Zabezpečovanie plnenia úloh v oblasti civilnej ochrany 

Komplexné zabezpečovanie úloh v oblasti civilnej ochrany, ktoré vyplývajú pre ZSSK 

CARGO zo Zákona NR SR č. 42/1994 Z.z., zabezpečujú ŽSR na základe Zmluvy o dielo 

„Plnenie úloh v oblasti civilnej ochrany“. 

Predmetom tejto zmluvy je komplexný výkon prác a služieb – zabezpečovanie a servis 

plnenia úloh v oblasti civilnej ochrany, ktoré sa zaväzuje vyhotoviť, spracovávať a realizovať 

ŽSR pre ZSSK CARGO. 




Oblasť BOZP 

Riziková práca na pracoviskách ZSSK CARGO 

Na pracoviskách ZSSK CARGO je k 31.12.2005 evidovaných 72 pracovísk s vyhlásenou 

rizikovou prácou, na ktorých pracuje celkom 878 zamestnancov, z toho je 16 žien. 

Najčastejšie sa vyskytujúcimi rizikovými faktormi sú hluk, prach, vibrácie, aromáty, oxid 

uhoľnatý a infekcie. Práce s uvedenými faktormi sa najčastejšie vyskytujú v stolárskych 

dielňach, pieskarňach, zváračských dielňach, halách opráv, pracoviskách údržby EVAC, 

v diagnostických pracoviskách a pod. 

Pracoviskám s rizikovou prácou je venovaná sústavná pozornosť. Riadiaci zamestnanci 

v spolupráci s príslušnými zamestnancami Sekcie personálnych služieb (S 32) sledujú 

počet hodín odpracovaných zamestnancami na týchto pracoviskách. Zoznam pracovísk 

je aktualizovaný podľa výsledkov meraní a protokolov vydaných Železničným zdravotným 

ústavom – Oddelením pracovného lekárstva. 

Naďalej je potrebné venovať týmto pracoviskám pozornosť a snažiť sa technickým riešením, 

stavebnými úpravami a pod. znižovať ich počet, resp. počet zamestnancov pracujúcich 

na nich. 

Stav pracovného prostredia, strojov a zariadení 

48 

Stav pracovného prostredia a pracovných podmienok priebežne kontrolujú vedúci zamestnanci 

a zástupcovia zamestnancov pre oblasť BOZP. Bezpečný stav strojov a zariadení 

je zabezpečovaný pravidelnými revíziami a kontrolami určenými zamestnancami. 

Previerky sa vykonávajú podľa spracovaných harmonogramov za účasti zástupcov zamestnancov, 

zástupcov Železničného zdravotného ústavu, hlavných inšpektorov BOZP 

a vedúcich zamestnancov príslušných pracovísk. Zistený stav pracovísk sa vždy zdokumentuje 

v súhrnných zápisoch. Vedúci zamestnanci následne spracovávajú harmonogramy 

na odstránenie nedostatkov. 

Osobné ochranné pracovné prostriedky 

Poskytovanie OOPP v podmienkach ZSSK CARGO rieši smernica ZSSK CARGO Ok 6. 

V súlade so smernicou bolo komisiou zloženou z hlavných inšpektorov BOZP, zástupcov 

zamestnancov a odborných zamestnancov jednotlivých úsekov vypracované pre jednotlivé 

činnosti „Hodnotenie neodstrániteľných nebezpečenstiev pre poskytovanie OOPP“. 

Na základe uvedeného hodnotenia je vytvorený software, pomocou ktorého vedúci zamestnanci 

na pracoviskách spracovávajú pre zamestnancov „Karty OOPP“ podľa vykonávaných 

činností. 

Zamestnancom sú OOPP poskytované podľa nárokovosti uvedenej na „Karte OOPP“. 

Nové OOPP sú zamestnancom pridelené po schválení riadiacim zamestnancom, pokiaľ 

pôvodne poskytnutý OOPP stratil ochrannú funkciu, resp. došlo k jeho poškodeniu, strate, 

odcudzeniu a pod. 

Na zavádzanie nových druhov OOPP je v súlade so smernicou ZSSK CARGO Ok 6 vymenovaná 

špecializovaná komisia. Komisia na svojich zasadnutia hodnotí kvalitu používaných 

OOPP a navrhuje nové OOPP. 

Výchova a vzdelávanie BOZP 

Výchova a vzdelávanie v oblasti BOZP je riešené v „Smernici pre výchovu a vzdelávanie 

zamestnancov v oblasti BOZP v podmienkach ZSSK CARGO“. V súlade s uvedenou smernicou 

hlavní inšpektori BOZP postupne v spolupráci so Sekciou personálnych služieb 

(S 32) vykonávajú školenie všetkých zamestnancov ZSSK CARGO.

Kontrolná a inšpekčná činnosť 

Odbor kontroly a inšpekcie ZSSK CARGO vykonáva svoju činnosť podľa schváleného 

„Plánu hlavných kontrolných úloh ZSSK CARGO“ a podľa príkazov generálneho riaditeľa 

k vykonaniu mimoriadnych kontrolných akcií. 

Odborné útvary ZSSK CARGO vykonávajú kontrolnú činnosť podľa vlastných plánov kontrolnej 

činnosti a operatívne, podľa potreby formou preverenia skutočného stavu. 

Účinnosť vnútorného kontrolného systému 

Kontrolný mechanizmus na ZSSK CARGO je tvorený činnosťami, ktoré zabezpečujú 

jednotlivé organizačné zložky v zmysle organizačných poriadkov. Zásady a metodika kontrolnej 

činnosti sú na podmienky ZSSK CARGO spracované v predpise ZSSK CARGO R 1 

– Kontrolná činnosť, upraveného nariadením generálneho riaditeľa ZSSK CARGO. 

Výsledky kontrolných akcií, prijaté závery a hodnotenia kontrolnej činnosti poukazujú 

aj na prijímanie zodpovedajúcich opatrení v záujme dosiahnutia požadovaného stavu 

v kontrolovaných oblastiach pôsobenia ZSSK CARGO. 

49 




Oblasť spôsobilosti zamestnancov 

Zodpovedajúca výchova, odborná príprava a udržovanie odborných znalostí a zručností 

má rozhodujúci vplyv na bezpečnosť prevádzkovania dopravy na dráhe. 

Povinné vzdelávanie 

50 

Cieľom povinného vzdelávania zamestnancov je zabezpečiť bezpečnosť a plynulosť železničnej 

dopravy. Vyžaduje od zamestnancov presný a spoľahlivý pracovný výkon ako aj 

znalosť a dodržiavanie platných predpisov. 

Povinné vzdelávanie zamestnancov ZSSK CARGO vyplýva zo Zákona NR SR 

č. 164/1996 Z.z. o dráhach. Povinné vzdelávanie sa realizuje a zabezpečuje v súlade 

s interným predpisom prostredníctvom určených zamestnancov ZSSK CARGO a firmy 

vlastniacej potrebné poverenie (ŽSR – Ústredný inštitút vzdelávania a psychológie Bratislava 

a pod.). Povinné vzdelávanie zabezpečuje a realizuje poverené vzdelávacie zariadenie 

komplexne pre všetkých zamestnancov ZSSK CARGO, ktorí majú týmto predpisom 

stanovenú účasť na povinné vzdelávanie. Výnimku tvoria semináre, ktoré môžu organizovať 

a zabezpečovať jednotlivé pracoviská vo vlastnej réžii. 

Povinným vzdelávaním sa zamestnancom ZSSK CARGO doplňujú a udržiavajú odborné 

vedomostí ustanovení dopravných, prepravných a technických predpisov, noriem a technických 

zariadení používaných v ZSSK CARGO. 

Povinné vzdelávanie: 

• dopravné, 

• prepravné, 

• technické, 

• všeobecné (BOZP, elektrotechnická kvalifikácia, práce vo výškach atď.). 

ZSSK CARGO je povinné u zamestnancov zaradených v pracovných činnostiach zabezpečujúcich 

prevádzkovanie dopravy na dráhe preukázať odbornú, zdravotnú, zmyslovú 

a psychologickú spôsobilosť podľa platných predpisov, ako aj podmienok stanovených 

ŽSR. 

Zamestnanec, ktorý sa podieľa na prevádzkovaní dopravy na dráhe, musí byť odborne 

spôsobilý. Odbornú spôsobilosť zamestnancov ZSSK CARGO overuje poverené vzdelávacie 

zariadenie, ktoré vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Vzdelávacím zariadením 

pre overovanie a udržiavanie odbornej spôsobilosti v podmienkach ŽSR a ZSSK CARGO 

je ŽSR – Ústredný inštitút vzdelávania a psychológie. 

Po získaní odbornej spôsobilosti môže byť zamestnanec zaradený na samostatnú pracovnú 

činnosť až po absolvovaní zácviku. 

Zdravotnú, zmyslovú a psychologickú spôsobilosť zamestnancov ZSSK CARGO overuje 

právnická osoba poverená MDPaT SR. Právnickou osobou pre overovanie zdravotnej 

a zmyslovej spôsobilosti v podmienkach ŽSR a ZSSK CARGO je ŽSR – Železničné zdravotníctvo, 

Bratislava. 

Právnickou osobou pre overovanie psychologickej spôsobilosti v podmienkach ŽSR 

a ZSSK CARGO je ŽSR – Ústredný inštitút vzdelávania a psychológie.

Skúšky v zmysle predpisu ZSSK Ok 2 

Zamestnanci vykonávajúci činnosť, ktorá má vzťah k bezpečnosti a plynulosti železničnej 

dopravy, ako aj zamestnanci v prepravnej a obchodnej prevádzke ZSSK CARGO 

a zamestnanci, ktorí ich prácu riadia a kontrolujú, musia preukázať znalosť príslušných 

predpisov vykonaním odbornej skúšky. Pri praktickej skúške preukazujú i znalosť technológie 

prevádzkovej práce. 

ZSSK Ok 2 stanovuje tieto druhy skúšok: 

• skúšky spôsobilosti; 

• odborné skúšky (teoretická, praktická); 

• periodické skúšky; 

• mimoriadne skúšky; 

• povinné vzdelávanie. 

Overovanie úrovne odbornej spôsobilosti zamestnancov ZSSK CARGO formou periodických 

skúšok sa musí vykonávať minimálne raz za tri roky alebo raz za päť rokov. Predpis 

ZSSK Ok 2 definuje konkrétne činnosti, pri ktorých má zamestnanec ich vykonávajúci povinnosť 

podrobiť sa periodickým skúškam v uvedenej periodicite. Skúšku môže zamestnanec 

opakovať dvakrát, druhú opravnú skúšku si však zamestnanec hradí sám. 

51 


ZOZNAM PRÍLOH 

Príloha č. 1 



Organizačná štruktúra ZSSK CARGO 

Informačné vyrozumievacie systémy 

Systém manažérstva kvality ZSSK CARGO 

52

Príloha č. 1 - Organizačná štruktúra ZSSK CARGO 

Valné zhromaždenie 

Dozorná rada 

Predstavenstvo 

Interný audit 

Generálny riaditeľ 

Odbor 

vnútorných 

a vonkajších 

vzťahov (O 1) 

Odbor 

kontroly 

a inšpekcie 

(O 2) 

Odbor 

stratégie 

(O 3) 

Odbor 

riadenia 

kvality 

a zmien 

(O 4) 

Odbor 


ľudských 

zdrojov 

(O5) 

Odbor 

finančného 


(O 6) 

Odbor 

controllingu 

(O 7) 

Úsek 

obchodu 

(Ú 10) 

Úsek 

prevádzky 

(Ú 20) 

Úsek 

služieb 

(Ú 30) 

Úsek 

služieb ŽKV 

(Ú 40) 

53 

Sekcia 

marketingu 

(S 11) 

Sekcia 

TTPP 

(S 21) 

Sekcia 

účtovníctva 

a daní (S 31) 

Sekcia 

obchodu údržby 

a opráv ŽKV 

(S 41) 

Sekcia 

predaja 

(S 12) 

Sekcia 

prevádzky 

a prepravy 

(S 22) 

Sekcia 

personálnych 

služieb (S 32) 

Sekcia 

údržby 

a opráv 

ŽKV (S 42) 

Sekcia 

služieb zákaz. 

(S 13) 

Sekcia 

realizácie 

dopravy (S 23) 

Sekcia 

správy majetku 

(S 33) 

Sekcia 

odúčtovania 

tržieb 

železníc (S 14) 

Sekcia 

východoslov. 

prekladísk 

(S 24) 

Sekcia 

logistiky 

(S 34) 

Oddelenie 

intermodálnych 

prepráv 

Sekcia inf. 

technológií 

(S 35) 


Príloha č. 2 Informačné vyrozumievacie systémy 

Informačný vyrozumievací systém pri vzniku nehodovej udalosti 

Vznik NU 

na ŽSR 

Vznik NU na 


Vznik NU 

na ZSSK 

Zamestnanec 

Zamestnanec 


(ak bude schopný) 

Zamestnanec 

Zamestnanec 



Zamestnanec 

Výpravca, ved. 

pracoviska 

Priamy 

nadriadený 

Vedúci 

pracoviska 

54 

Kontrolný 

dispečer 


Ústredný 

dispečer ŽSR 

Ústredný dispečer 


Ústredný 

dispečer ZSSK 

Pohotovosť na O 2 


Riad. O 2 


Sekcia 

22, 23,24, 25 

Hl. insp. BŽD 

Hl. insp. BOZP 

ŽSR 

Miesto NU 

ZSSK CARGO (vlečky) 

ZSSK

Informačný vyrozumievací systém pre určené mimoriadnosti 

Vznik NU 

na ŽSR 

Vznik NU na 


Vznik NU 


Zamestnanec 

Zamestnanec 


Zamestnanec 

Zamestnanec 


Zamestnanec 


pracoviska 

Ved. 

zamestnan. 

SNP 

Priamy 

nadriadený 

Vedúci 

pracoviska 

Kontrolný dispečer 

v príslušnom 

regióne 

55 

Ústredný 

dispečer ŽSR 

Ústredný dispečer 


Ústredný 

dispečer ZSSK 

O 1 


ŽSR ZSSK CARGO ZSSK 


Informačný systém pri vzniku pracovného úrazu zamestnanca ZSSK CARGO 

Vznik PÚ 

na ŽSR 

Vznik PÚ na 


Vznik PÚ 


Zamestnanec 


pracoviska 

Zamest. 

ZSSK 

CARGO 

(ak bude 

schopný) 

Zamestnanec 

Priamy 

nadriadený 

Zamestnanec 



Ved. zamestnanec 

Železničná 

polícia 

Inšpektorát 

práce 

Zamestnanec 

Vedúci 

pracoviska 

Kontrolný 

dispečer 

Zdravotná 

záchr. 

služba 

Hygienická 

služba 

56 

Ústredný 

dispečer 

Ústredný 

dispečer 

Ústredný 

dispečer 

Pohotovosť 

na O2 

Riad. O 2 

Inšp. BOZP 

na ŽSR 

HI BOZP na 


Inšp. BOZP 


Šetrenie PÚ 

na ŽSR 

Šetrenie PÚ na 


Šetrenie PÚ 


ŽSR ZSSK CARGO ZSSK

Príloha č. 3: Systém manažérstva kvality 

Systém manažérstva kvality pre logistické vlaky 

Pre zavedenie systému manažérstva kvality a v konečnom dôsledku certifikáciu boli 

vybrané práve ucelené nákladné vlaky v medzinárodnej preprave, alebo tiež známe ako 

logistické vlaky. Ako typový príklad takéhoto logistického vlaku na ZSSK CARGO je aj 

súčasná preprava železnorudných peliet z ukrajinského Ľvova do rakúskeho Linzu, cez 

Čiernu nad Tisou a Bratislavu. 

Okrem prepravy peliet sú do oblasti logistických vlakov zahrnuté aj ďalšie prepravy, 

ktoré majú povahu logistickej prepravy: 

• Preprava ucelených vlakov pre Continental Púchov 

• Preprava ucelených vlakov pre Porsche Slovakia 

• Preprava ucelených vlakov pre Volkswagen 

• Preprava ucelených vlakov pre Slovalco 

57 


58 

Certifikát kvality v zmysle normy ISO 9001:2000 pre produkt Medzinárodná nákladná 

preprava (logistické vlaky)

Systém manažérstva kvality pre údržbu a opravy železničných koľajových vozidiel 

ZSSK CARGO zaviedla a používa systém manažérstva kvality v oblasti údržba a opravy 

železničných koľajových vozidiel vrátane pobočiek: 

• Bratislava 

• Nové Zámky 

• Zvolen 

• Žilina 

• Spišská Nová Ves 

• Košice 

59 


60 

Certifikát kvality v zmysle normy STN EN ISO 9001:2001 pre produkt Údržba a oprava 

železničných koľajových vozidiel

ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ CARGO SLOVAKIA, A.S. 

Drieňová 24 

820 09 Bratislava 

tel: +421-55-613 5512, +421-55-613 5469 

fax: +421-55-623 3126 

e-mail: infoservis@zscargo.sk 

www.zscargo.sk

www.zscargo.sk

SystÃ©m riadenia bezpeÄnosti ZSSK CARGO

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

SystÃ©m riadenia bezpeÄnosti ZSSK CARGO