Views
3 years ago

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

jugaèných

jugaèných morfologických kategórií – pôvodne ve¾mi blízkych, až totožných – bol síce v obidvoch porovnávaných jazykoch v zásade paralelný, no sú tu aj isté rozdiely predovšetkým vo formálnych morfologických prostriedkoch, èi už ide o nerovnaký (v po¾štine väèší ako v slovenèine) rozsah morfologických alternácií ako dôsledok vyrovnávania sa podôb kmeòa, ïalej je to rozdielne (v po¾štine väèšie) zblíženie tvrdých a mäkkých deklinaèných typov, rozdiely sú aj v distribúcii jednotlivých morfologických prípon (porov. napr. sto³u – stola, dworowi – dvoru, o baranie – o baranovi, na talerzu – na tanieri), nezhody sú aj v gramatickom rode najmä pri subst. cudzieho pôvodu (ako napr. potop – potopa, zakrêt – zákruta, brzóch – brucho; benzyna – benzín, adres – adresa, gest – gesto) atï. Ve¾mi dôležitý je rozdiel vo výskyte odlišných gramatických morfém, keï napr. oproti po¾. -em stojí slov. -om v I sg. muž. a str. rodu alebo oproti po¾. -¹ je v slovenèine -ou v I sg. žen. rodu, v èom sa odrážajú dôležité vývinové diferenciácie medzi po¾štinou a slovenèinou ako dôsledok ich samostatného vývinu. 2. 2. Celkove je morfologická stavba spisovnej slovenèiny oproti po¾štine znaène zjednodušená v tvaroch, takže je ve¾mi pravidelná. Silná je v nej najmä tendencia po stabilite slovného základu. V po¾skej flexii sa odrážajú poèetné hláskoslovné zmeny ako dôsledok najmä palatalizácie, depalatalizácie a náhradného dåženia, prièom viacej než v slovenèine sa v nej prejavujú tendencie zachováva staré striedanie kmeòoslovných spoluhlások. V dôsledku toho sú v po¾štine èasté pestré samohláskové, ale najmä spoluhláskové variácie v kmeni, èo ostro kontrastuje so spomínanou slovenskou tendenciou po stabilite kmeòa a tým aj po pravidelných paradigmách (porov. prípady typu wóz – woza – na wozie : voz – voza – na voze, noga – nogi – nodze : noha – nohy – nohe; niosê – niesiesz, niós³ – nios³a – nieœli : nesiem – nesieš, niesol – niesla – niesli a pod.). 2. 3. V po¾štine je výraznejší paralelizmus tvrdých a mäkkých deklinaèných typov ako v slovenèine, ako to vidie z prípadov typu G sg. ¿ony – ulicy, L pl. ¿onach – ulicach, adj. dobra – obca, dobrego – obcego atï., kým v slovenèine sa rozlišuje ženy – ulice, ženám – uliciam, dobrá – cudzia, dobrého – cudzieho a pod. Známe sú aj ïalšie vyrovnania, a to tak v po¾štine, ako aj v slovenèine. V po¾štine sa vyrovnali napr. L a I sg. typu o tym dobrym, z tym dobrym (porov. slov. o tom dobrom, s tým dobrým). Zaujímavé (úplne protichodné) vyrovnanie nastalo pri skloòovaní niektorých èísloviek: v slovenèine pod¾a tromi vznikol tvar dvomi (pôv. dvoma), v po¾štine pod¾a dwiema vzniklo trzema (pôv. trzemi). Pozostatkom staršieho stavu je v po¾štine v sg. muž. substantív typu poeta skloòovanie pod¾a žen. substantív na -a, kým v slovenèine nastalo vyrovnanie s ostatnými muž. substantívami (porov. po¾. poeta – poety – poecie... z poet¹ a slov. poeta – poetu – poetovi... s poetom). V po¾štine sa zachovali v širšom rozsahu ako v slovenèine slovesné tvary typu paœæ, si¹œæ, przebiec, urzec a pod., ktoré v slovenèine nahradili novšie podoby pod¾a slovies na -nú , napr. padnú , sadnú , prebehnú , urieknu a pod. Mnohým po¾ským 110

slovesám na -eæ (typu klêczeæ, krzyczeæ, le¿eæ, piszczeæ a pod.) zodpovedajú novšie slovenské formy na -a (napr. k¾aèa , krièa , leža , piš a a pod.). 2. 4. Pre po¾štinu je zvláš typický pádový synkretizmus pri skloòovaní substantív v pluráli, kde sú unifikované gramatické prípony pre všetky rody (teda D pl. je nielen mê¿om, ale aj ¿onom, miastom, L pl. je o ¿onach, miastach i mê¿ach a I pl. je ¿onami, miastami, ale aj mê¿ami, s¹siadami), èím sa tu kategória rodu prakticky stráca. Spisovná slovenèina nepozná pádový synkretizmus v takomto rozsahu (ale je známy vo viacerých slovenských náreèiach). 2. 5. Z morfologického h¾adiska je závažný fakt, že v slovenèine sa prevzaté slová ove¾a rýchlejšie ako v po¾štine zaraïujú do domácej tvaroslovnej sústavy a tým sa udomácòujú, takže nevzniká osobitný typ nesklonných substantív a adjektív, porov. napr. nesklonné po¾. bistro: spotkaæ siê w bistro, otwarto kilka nowych bistro oproti slov. stretnú sa v bistre, otvorili nieko¾ko nových bistier alebo podobné nesklonné po¾. d¿udo, atelier a slov. džudo – džuda..., ateliér – ateliéru... a pod. V sg. sú v po¾štine nesklonné subst. typu muzeum, podium, liceum a pod., kým v slovenèine sa bežne skloòujú (napr. z múzea, na pódiu, s lýceom a pod.). 2. 6. Pri adjektívach sa v ove¾a širšom rozsahu ako v slovenèine zachovali v po¾štine krátke (menné) tvary, pravda, popri plných formách, napr. wesó³, gotów, zdrów, pe³en, ³askaw, winien, syt, œwiadom a pod. Menné adjektívne formy sa zachovali aj v istých, predovšetkým príslovkových spojeniach, a to tak v po¾štine, ako aj v slovenèine (prièom v po¾štine sa to zvýrazòuje aj v pravopise, keï sa ešte ve¾mi èasto – na rozdiel od slovenèiny – nepíšu spolu s predložkou), napr. z daleka – zïaleka, do syta – dosýta, na pró¿no – naprázdno, po cichu – potichu atï., ale v po¾štine sa vyskytujú v ove¾a väèšom rozsahu, napr. z nag³a, do ty³a, na pewno, po prostu a pod. 2. 7. Z porovnania morfologického systému po¾štiny a slovenèiny vidie , že v slovenèine sa silnejšie ako v po¾štine prejavuje proces vedúci k jednoduchosti a pravidelnosti morfologického systému najmä vytváraním jednotnej podoby tvarotvorného základu, èo je v podstate prejavom všeobecnej tendencie po úspore formálnej stránky jazyka. Okrem uvedených prípadov možno to doloži aj tým, že v slovenèine sa zvyšky tvarov V sg. lexikalizovali, zvyšky duálu sa strácajú, záporový G je štylisticky príznakový a iné, kým v po¾štine sa napr. tvary V sg., záporového G, viaceré duálové podoby bežne používajú v širokom rozsahu. Celkove sú medzi po¾štinou a slovenèinou v morfologickom systéme rozdiely viac v kvantitatívnom využívaní jednotlivých zložiek systému, lebo v základoch morfologického systému, t. j. v slovných druhoch a morfologických kategóriách sa väèšie rozdiely medzi uvedenými jazykmi nevyskytujú. 3. 1. Aj oblas tvorenia slov – podobne ako hláskoslovie a tvaroslovie – patrí k štruktúrovanej zložke jazyka ako jedna z jeho najpevnejších súèastí. Hneï na zaèiatku 111

cliv. číslo - home.nextra.sk
Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava - Slavistický ústav Jána ...
cc. číslo - home.nextra.sk
clxiii. číslo - home.nextra.sk
cxciii. číslo - home.nextra.sk
cli. číslo - home.nextra.sk
PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV
cliii. číslo - home.nextra.sk
cxxvi.–cxxvii. číslo - home.nextra.sk
clxxiv.–clxxv. číslo - home.nextra.sk
cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk
clxxviii. číslo - home.nextra.sk
clxxx. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2/2009 - Maneko
cxl. – cxli. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
02/11 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV