Views
3 years ago

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

sa žiada pripomenú ,

sa žiada pripomenú , že aj pri tvorbe slov sa v po¾štine i slovenèine v podstatnej miere využili a využívajú rovnaké slovotvorné prostriedky i postupy a tak základný repertoár slovotvorných typov, ako aj inventár slovotvorných prostriedkov je v základe zhodný, rozdiely sú tu nepatrné. 3. 2. Pomerne èasté sú však medzi po¾štinou a slovenèinou nezhody vo využití spoloèných slovotvorných prostriedkov najmä èo do ich produktívnosti. Rozdiely sú tu teda predovšetkým v stupni produktívnosti jednotlivých typov èiže v distribúcii jednotlivých sufixov. Tak napr. v po¾štine sú poèetnejšie ako v slovenèine abstraktá na -oœæ typu g³êbokoœæ, d³ugoœæ, czystoœæ, gêstoœæ, ktorým v slovenèine èasto zodpovedajú názvy so sifixom -ka, -ota, napr. håbka, dåžka, èistota, hustota a pod. V slovenèine sú napr. produktívnejšie názvy osôb na -te¾, za ktoré má po¾ština èasto názvy so sufixom -nik, -ca, napr. czynnik – èinite¾, czytelnik – èitate¾, dobywca – dobyvate¾, wydawca – vydavate¾ a pod. Pozoruhodné je väèšie využitie slovesných substantív v po¾štine ako v slovenèine, ako to vidie z príkladov typu postêpowanie – postup, równouprawnienie – rovnoprávnos , upomnienie – upomienka a pod. V po¾štine je väèšia produktívnos deminutív na -ek ako v slovenèine, ako to ilustrujú príklady typu mostek – mostík, pr¹tek – prútik, piesek – psík, lesek – lesík atï. V po¾štine sa nepomerne menej využívajú prechýlené názvy žien ako v slovenèine, kde je tento typ prakticky neobmedzený. Pri adjektívach sa žiada uvies najmä ove¾a produktívnejší po¾ský typ na -owy ako v slovenèine, porov. napr. narodowy – národný, osobowy – osobný, s¹dowy – súdny, eksportowy – exportný, wojskowy – vojenský atï. Aj pri slovesách sú èasté rozdiely v nerovnakej produktívnosti jednotlivých, väèšinou zhodných slovotvorných prostriedkov. V po¾štine je napr. v mnohých desubstantívnych slovesách èastá prípona -owaæ, ktorým v slovenèine zodpovedajú paralelné formy na -i , napr. biedowaæ – biedi , æwiartkowaæ – štvrti , kie³kowaæ – klíèi , farbowaæ – farbi , pieczêtowaæ – peèati , s¹siadowaæ – susedi a pod. Znaèné rozdiely sú aj pri predponách, ako to vidie pri mnohých po¾ských slovesách s predponou po-, ktorým v slovenèine zodpovedajú paralelné slovesá s inými predponami, napr. pomno¿yæ – rozmnoži , pomniejszyæ – zmenši , powitaæ – uvíta , podyktowaæ – nadiktova , pod³u¿yæ – predåži , pozwoliæ – dovoli , powo³aæ siê – odvola sa, pojawiæ siê – zjavi sa a pod. 3. 3. Zriedkavejšie sú prípady, že istý slovotvorný typ je známy iba v jednom z uvedených jazykov, kým v druhom jazyku býva takýto typ nahradený iným typom (zriedkavejšie aj iným slovotvorným postupom) alebo vôbec chýba. Tak napr. za svojské možno oznaèi po¾ské obyvate¾ské názvy na -anin (oproti slovenským názvom na -an, -èan) typu warszawianin, bratys³awianin, ale aj názvy typu Amerykanin, chrzeœcijanin a pod. oproti slov. Varšavèan, Bratislavèan, Amerièan, kres an a pod. 112

Špecificky po¾ské sú aj názvy menších zemepisných oblastí typu Rzeszowszczyzna ,oblas Rzeszova’ a názvy vlastnosti typu siwizna – sivos , dro¿yzna – drahota a pod. Zo svojských slovenských derivátov možno uvies napr. abstraktá so sufixom -aèka (tancovaèka, ruvaèka), -ina (otroèina, šmelina) a pod. Svojské, iba po¾ské alebo iba slovenské sufixy majú najmä viaceré názvy expresívneho charakteru. Ako zvláštnos možno uvies zloženiny, ktoré v po¾štine majú slovesnú zložku zakonèenú na i na zaèiatku, kým paralelné slovenské zloženiny sú so spojovacím o a slovesnú zložku majú na konci, porov. napr. ³amig³ówka – hlavolam, pêdziwiatr – vetroplach, obie¿yœwiat – svetobežník, gryzipiórek – perohryz a pod. Pri adjektívach za svojské možno oznaèi po¾ské odvodeniny so sufixom -czy (v prípade rozšírenej podoby -awczy, -niczy) v slovách typu rozpoznawczy – rozpoznávací, za³adowczy – nakladací, od¿ywczy – výživný, leczniczy – lieèivý, porównawczy – porovnávací a pod. Slovenskou špecialitou sú adjektíva so sufixom - itý a -te¾ný, napr. zložitý – ,komplikowany’, urèitý – ,okreœlony’, náležitý – ,odpowiedni’, vidite¾ný – ,widoczny’, zrete¾ný – ,wyraŸny’ a pod. Po¾ština prakticky už nepozná privlastòovacie adjektíva na -ov a -in, ktoré sa v slovenèine tvoria priam paradigmaticky. Pri príslovkách sú po¾skou špecialitou napr. prípady typu po cywilnemu – civilne, po m³odzieñczemu – mládenecky, po ch³opiêcemu – chlapèensky, po macoszemu – macošsky, po pijanemu – v opilosti a pod. 3. 4. Z celkového porovnávania výskytu derivátov v po¾štine a slovenèine nám ešte vychodí, že rozdiely medzi nimi nie sú len v rozlièných slovotvorných prostriedkoch, najèastejšie v afixoch pri slovách so spoloènými slovotvornými základmi, ako sme na to poukázali, ale aj v tom, že mnohým odvodeným slovám v jednom jazyku zodpovedajú v druhom jazyku napr. opisné viacslovné pomenovania. Je príznaèné, že práve mnohým slovenským odvodeninám èasto zodpovedajú v po¾štine viacslovné pomenovania, ako to vidie z príkladov typu bezvedomie – brak przytomnoœci, bystrina – górski potok, palèiaky – rêkawiczki z jednym palcem, podveèer – wczesny wieczór atï. Podobné prípady sú aj pri iných slovných druhoch, napr. pri adjektívach holohlavý – z go³¹ g³ow¹, použite¾ný – nadaj¹cy siê do u¿ycia, zánovný – prawie nowy atï., ako aj pri slovesách, napr. blahožela – sk³adaæ ¿yczenia, lyžova sa – jeŸdziæ na nartach, letova – spêdzaæ lato, obedova – jeœæ obiad atï. Tento stav môže súvisie s tým, že do spisovnej po¾štiny cibrenej dlhoroènou tradíciou sa ove¾a ažšie dostávajú jednoslovné hovorové varianty viacslovných spisovných pomenovaní ako v mladšej spisovnej slovenèine (ide o pomenovania typu po¾. artykul wstêpny – wstêpniak a slov. úvodník – úvodný èlánok a pod.). Okrem toho hodno tu pripomenú fakt, že podobné dvojèlenné názvy sú ve¾mi èasté vo francúzštine, ku ktorej mala po¾ština ve¾mi úzky vz ah, takže táto súvislos iste nebude náhodná. Paralelné slovenské deriváty súvisia s podobnými názvami v èeštine. 113

cliv. číslo - home.nextra.sk
Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava - Slavistický ústav Jána ...
cc. číslo - home.nextra.sk
cli. číslo - home.nextra.sk
cxciii. číslo - home.nextra.sk
PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV
clxiii. číslo - home.nextra.sk
cliii. číslo - home.nextra.sk
clxxiv.–clxxv. číslo - home.nextra.sk
cxxvi.–cxxvii. číslo - home.nextra.sk
cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk
clxxviii. číslo - home.nextra.sk
clxxx. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2/2009 - Maneko
cxl. – cxli. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
02/11 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV