Views
4 years ago

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Sú, prirodzene, aj

Sú, prirodzene, aj opaèné prípady, keï po¾skému derivátu zodpovedá v slovenèine ekvivalentné viacslovné pomenovanie, ale takýchto prípadov je nepomerne menej. Príklady: jaskiniowiec – jaskynný èlovek, ¿ylaki – kàèové žily, krwiak – krvná podliatina, wrz¹tek – vriaca voda, wysokoœciowiec – výšková budova, kieszonkowiec – vreckový zlodej a pod. Pod¾a nášho materiálu nie sú zriedkavé ani také prípady, keï slovenským odvodeným slovám zodpovedajú v po¾štine slová cudzieho pôvodu, ako o tom svedèia mnohé príklady typu omietka – tynk, pak¾úè – wytrych, peòaženka – portmonetka, ponuka – propozycja, prípitok – toast, zostatok – reszta, továreò – fabryka, zásuvka – szuflada, zámoèník – œlusarz, námestie – plac, vychádzka – spacer atï. Ako vidie , ide tu nielen o odborné názvy, ale aj o slová používané v bežnej reèi. (Pritom je pozoruhodné, že mnohé takéto názvy cudzieho, najmä nemeckého pôvodu sú bežné aj v slovenských náreèiach, do spisovnej slovenèiny však neprenikli.) V oblasti odborných názvov je takýchto prípadov pomerne ve¾a, porov. napr. dusík – azot, horèík – magnes, pitevòa – prosektorium, plesnivec – szarotka, sadzaè – zecer, záložòa – lombard, zjazdovka – nartostrada atï. Je to zrejme dôsledok puristických praktík, ktoré v minulosti po¾štinu nezasahovali v takom rozsahu ako slovenèinu, pravda, popri èeštine (na ktorú v tom znaène vplývala nemèina). Opaèné prípady, keï po¾skej odvodenine zodpovedá v slovenèine názov cudzieho pôvodu, je nepomerne menej. Ide o prípady typu pochodnia – fak¾a, iloraz – kvocient, g³oœnik – reproduktor, ró¿yczka – rubeola, pieczarka – šampiòón, pró¿nia – vákuum a pod. Ide najmä o novšie názvy spravidla terminologického charakteru, keï už aj v po¾štine sa objavujú tendencie dáva prednos domácim pomenovaniam pred názvami cudzieho pôvodu. Z nášho porovnania nám vychodí, že v slovenèine sú odvodené názvy znaène poèetnejšie zastúpené ako v po¾štine, kde im ve¾mi silno konkurujú viacslovné pomenovania a slová cudzieho pôvodu. Tieto zistenia sú vlastne iba potvrdením celkového dojmu už aj z bežného pozorovania po¾štiny, aké zaznamenáva Slovák pri bližšom styku s po¾štinou v bežných životných situáciách v súvislosti s pomenovaniami typu lody na patyku – nanuk, dziadek do orzechów – luskáè, chusteczka do nosa – vreckovka a pod. 4. 1. Po¾ština a slovenèina sú geneticky príbuzné jazyky, z èoho vyplýva ich typologická blízkos . Nezanedbate¾ná je tu aj ich bezprostredná geografická blízkos , s èím súvisí príbuznos historického vývoja i podobný celkový kultúrny a povahový ráz nosite¾ov týchto jazykov. Uvedené momenty dostatoène vysvet¾ujú závažné, najmä štruktúrne zhody medzi po¾štinou a slovenèinou, ako sme ich èasto konštatovali aj v našom príspevku. Na druhej strane však po¾ština i slovenèina prekonala znaène odlišný historický vývin s pomerne slabými vzájomnými kontaktmi (ove¾a slabšími, aké boli napr. medzi 114

èeštinou a po¾štinou) a samostatnými napojeniami na rozdielne inonárodné kultúry, èo viedlo k niektorým odlišným zmenám v obidvoch jazykoch. Najèastejšie sú to rozdiely kvantitatívneho charakteru, prejavujúce sa v nerovnakej distribúcii tohoktorého javu známeho v obidvoch jazykoch. Rozdiely takého charakteru, ktoré sa prejavujú v prítomnosti istého javu iba v jednom z uvedených jazykov, sú zriedkavejšie. 4. 2. V oblasti morfológie je celková štruktúra deklinaèného a konjugaèného systému v zásade v po¾štine i slovenèine rovnaká, no znaèný rozdiel je vo formálnych morfologických prostriedkoch, najmä pokia¾ ide o nerovnaký, v po¾štine ove¾a väèší rozsah morfologických alternácií (v slovenèine nastalo silné vyrovnanie podôb kmeòa) alebo o rozdiely v distribúcií jednotlivých morfologických prípon (v po¾štine napr. v dôsledku znaèného zblíženia tvrdých a mäkkých deklinaèných typov a pádového synkretizmu pri skloòovaní substantív v pl.) a pod. Celkove sa v slovenèine silnejšie ako v po¾štine prejavuje proces vedúci k jednoduchosti a pravidelnosti morfologického systému, èo je v podstate prejavom všeobecnej tendencie po úspore formálnej stránky jazyka, a to zaiste súvisí s menšou za aženos ou tradíciou v spisovnej slovenèine ako v po¾štine. 4. 3. Aj v oblasti tvorenia slov sa v po¾štine i slovenèine v podstatnej miere využili a využívajú rovnaké slovotvorné prostriedky i postupy a tak základný repertoár slovotvorných prostriedkov je v zásade zhodný v obidvoch uvedených jazykoch. Rozdiely sú neznaèné, predovšetkým v stupni produktívnosti jednotlivých slovotvorných typov èiže v distribúcii sufixov a v rozdielnom využívaní tvorenia odvodených slov v slovenèine a v po¾štine, èo v slovenèine poukazuje na užší vz ah spisovného jazyka s jeho nespisovnou vrstvou; v po¾štine to môže súvisie s jej ve¾mi úzkym napojením na francúzštinu, ktorú charakterizuje ve¾ký výskyt práve takýchto opisných viacslovných pomenovaní. 4. 4. Týmto naším struèným konfrontaèným náèrtom súèasnej spisovnej po¾štiny a slovenèiny v oblasti tvaroslovia a tvorenia slov sme sa pokúsili poukáza aspoò na niektoré zhody a podobnosti, ale najmä na rozdiely v štruktúrach týchto jazykov, na ich zriedkavejšie svojskosti i na pomerne èasté rozdiely distribuèného charakteru, ktoré sú aj medzi takými blízkymi jazykmi bežné. Celkove sa nám ukazuje, že slovenèina ako mladší spisovný jazyk nebola nato¾ko viazaná tradíciou ako po¾ština, jazyk s bohatou minulos ou. A tak štruktúra slovenèiny nám pripadá znaène jednoduchšia, menej komplikovaná ako štruktúra spisovnej po¾štiny. Keby sa však porovnávali po¾ské a slovenské náreèia, zhôd medzi nimi by bolo ove¾a viac ako v prípade spisovných jazykov. Vzh¾adom na to, že v dnešnej po¾štine a slovenèine sa prejavuje ve¾a spoloèných vývinových tendencií, v ïalšom sa budú obidva jazyky vyvíja pravdepodobne znaène paralelne, èo môže vies k ich èiastoènému štruktúrnemu zbližovaniu. Vývin spisovnej po¾štiny sa však bude ubera asi rýchlejším tempom ako vývin slovenèiny, pretože 115

Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava - Slavistický ústav Jána ...
cli. číslo - home.nextra.sk
PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV
cliii. číslo - home.nextra.sk
clxxiv.–clxxv. číslo - home.nextra.sk
cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk
cliv. číslo - home.nextra.sk
cc. číslo - home.nextra.sk
clxxx. číslo - home.nextra.sk
cxciii. číslo - home.nextra.sk
cxxvi.–cxxvii. číslo - home.nextra.sk
clxiii. číslo - home.nextra.sk
clxxviii. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2/2009 - Maneko
cxl. – cxli. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV