Views
3 years ago

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

stredného typu –

stredného typu – Slovensko-ruský slovník, Rusko-slovenský slovník a Rusko-slovenský frazeologický slovník, ako aj celý rad menších, školských èi turistických ruskoslovenských i slovensko-ruských slovníkov (vydaných Slovenským pedagogickým nakladate¾stvom v spolupráci s ruskými vydavate¾stvami), takisto založených na vedecko-teoretických základoch. Nerusistická dvojjazyèná slovníková tvorba v dôsledku menej priaznivých podmienok nedosiahla také výrazné úspechy, a v mnohom ostala poplatná starému štýlu práce (autorské slovníky, absencia základného konfrontaèného výskumu daných jazykov). V súèasnosti sme svedkami návratu k starému systému „zostavovania” slovníkov (bez akýchko¾vek vedeckých ambícií), súvisiacemu jednak s prestavbou èi transformáciou spoloènosti a jej hierarchie hodnôt (základným cie¾om ¾udskej èinnosti sa stáva nie jej výsledok, ale presadenie sa indivídua), jednak s presunom ažiska spoloèenského záujmu na jazyky v minulosti zaznávané (èo našlo svoj odraz v užšej vedeckej základni a slabšej rozpracovanosti teoretických otázok konfrontaèného výskumu ich slovnej zásoby) a s istým zjednodušením podmienok vydavate¾skej èinnosti. Na tvorivú a v každom oh¾ade nároènú lexikografickú tvorbu niet ochoty ani èasu, k slovu prichádzajú individuálne slovníèky, využívajúce aktuálny dopyt spoloèenskej praxe a súèasné technické vymoženosti (tzv. poèítaèové slovníky). Spoloèenské zmeny, ktoré nastali v 90. rokoch a neustále pokraèujú, mali svoj dopad (zatia¾ skôr negatívny ako pozitívny) nielen na motivaènú oblas ¾udskej èinnosti, ale aj na reakciu vedy na súèasné spoloèenské dianie a jeho odraz v jazyku. Súèasné problémy tvorby dvojjazyèných slovníkov spoèívajú v tom (ako sme konštatovali v rovnomennom príspevku zborníka Konferencia o bulharsko-slovenských jazykových a literárnych vz ahoch), že si nedostatoène uvedomujeme, že jazyk je nielen dôležitý nástroj komunikácie, ale aj nástroj poznávania skutoènosti. V òom nachádzajú odraz všetky spoloèenské zmeny. Najcitlivejšie na ne reaguje slovná zásoba jazyka, z èoho vyplýva nielen jej relatívna nestabilita, ale zároveò aj akútna potreba nepretržitého sledovania diania v nej a systémového skúmania jednotlivých procesov. Z povedaného je zrejmý vedecký i spoloèenský význam lexikografie, ktorá si kladie za cie¾ práve skúmanie týchto procesov, zachytávanie zmien v jazyku a kodifikáciu jeho normy. Inými slovami, úlohy lexikografie sú permanentné, lexikografická èinnos si nemôže dovoli prestávky. Poznanie jazykového systému a procesov v òom prebiehajúcich je dôležitým faktorom usmeròovania jazykového vývoja. Pravda, pripravenos tohto vedného odboru na svoje úlohy má dve stránky: a) teoretickú, danú rozvojom jazykovedy v tej-ktorej krajine ako celku i lexikografickej teórie zvkáš ; b) praktickú, premietajúcu sa do spoloèenského záujmu o daný jazyk a do materiálnotechnických a organizaèno-personálnych podmienok slovníkovej tvorby. Problém zachytenia diania v jazyku spoèíva v tom, že ide o pohyb, vyvolaný 144

ôznymi extralingvistickými faktormi – istou „unifikáciou” vonkajšej skutoènosti, prudkým rozvojom vedy a techniky, informaènou explóziou, tendenciou narúša ustálené štruktúry, rozvojom medzinárodných kontaktov a preberaním cudzích modelov správania sa, èo vedie k tendenciám internacionalizácie jazyka, jeho profesionalizácie, k stieraniu rozdielov medzi jazykovými štýlmi, neuváženému preberaniu neorganických jazykových prvkov, k vzniku podenkových slov a výrazov. Vzniká problém jazykových prameòov, ich výberu, hodnotenia, hodnovernosti, spôsobu excerpcie, hodnotenia jazykových faktov. Reakcia arbitra je pomalá, „súdy” sú pre ažené nielen v obèianskych, ale aj v jazykových sporoch. No èaka na to, až sa kvasenie v jazyku zastaví èi spomalí, nie je možné. Treba by na tepe jazykového diania, bezprostredne reagova naò. O to zložitejšia je práca súèasného lexikografa. Nemôže sa stopercentne oprie o záväzné, jazykovou praxou overené normy (výkladové slovníky rýchlo zastarávajú), na dôkladnú a systematickú excerpciu nemá podmienky (rozhodujúcim je èasový a finanèný faktor) a zvyšujú sa nároky na jeho jazykovú kompetenciu (orientácia v nových vedných odboroch, nároènos posúdenia statusu jazykových jednotiek). Význam týchto skutoèností sa minimálne dvojnásobne zvyšuje pri tvorbe dvojjazyèných slovníkov. Zrých¾ujúce sa tempo jazykových zmien nabáda k prehodnoteniu zaužívaných postupov. Vzh¾adom naò a neefektívnos organizaèno-technických postupov, využívaných v minulosti (prípravné práce a samotná tvorba, t. j. koncipovanie slovníkov, v nároènejších projektoch trvali nieko¾ko desiatok rokov, takže vlastne už v èase svojho vyjdenia slovníky reflektovali neaktuálny jazykový stav spred 30 i viac rokov), treba zvýšený dôraz položi na medzinárodnú spoluprácu (aktualizácia prameòov, tvorba heslára, hodnotenie cudzojazyèného jazykového materiálu) a techniku prípravy rukopisu (organizácia a de¾ba práce, využívanie poèítaèovej techniky a pod.). Efektívnejšie treba využíva existujúci odborný potenciál (¾udí so znalos ou lexikologickej a lexikografickej problematiky a s bohatými skúsenos ami z lexikografickej praxe). Žia¾, situácia aj v tej najfundovanejšej èasti slovenskej dvojjazyènej lexikografie – v rusistike je taká, že sa zdá, ako sme svojho èasu (v súvislosti s vyjdením posledného zväzku Ve¾kého slovensko-ruského slovníka) konštatovali v èlánku Koniec etapy, èi koniec pretekov? (Slavica Slovaca, 32, 1997, è. 1, s. 43–47), že znovu nastupuje éra komercionalizmu (záplava rôznych dvojjazyèných slovníkov pochybnej úrovne) a na nároèný výskum neostáva èas ani prostriedky. Nasvedèuje tomu aj skutoènos , že lexikografické kolektívy, ktoré vytvorili spomínané dve monumentálne lexikografické diela, sa už rozpadli (pracujú na iných úlohách), vo výskume prudko sa rozvíjajúcej slovnej zásoby ruštiny sa nepokraèuje, slovníková kartotéka sa ïalej nebuduje, hoci by bolo treba zaèa sa vážne zamýš¾a nad prípravou nového Ve¾kého ruskoslovenského slovníka (jeho prvý diel vyšiel pred viac ako 30 rokmi – 1960) a aktuálne doplnenie si vyžaduje aj len nedávno ukonèený Ve¾ký slovensko ruský slovník, ktorého 145

cc. číslo - home.nextra.sk
cliv. číslo - home.nextra.sk
Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava - Slavistický ústav Jána ...
cli. číslo - home.nextra.sk
cxciii. číslo - home.nextra.sk
PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV
cliii. číslo - home.nextra.sk
clxiii. číslo - home.nextra.sk
cxxvi.–cxxvii. číslo - home.nextra.sk
clxxiv.–clxxv. číslo - home.nextra.sk
cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk
clxxviii. číslo - home.nextra.sk
clxxx. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2/2009 - Maneko
cxl. – cxli. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
02/11 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV