Views
3 years ago

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Laxnos postoja k

Laxnos postoja k bieloruštine ako k jednému z troch východoslovanských jazykov, k jazyku, ktorým hovorí viac ako desa miliónov obyvate¾ov neïalekej slovanskej krajiny, má pod¾a našej mienky svoje objektívne korene a príèiny. Nepochybne súvisí s celkovými historicko-spoloèenskými a kultúrno-politickými podmienkami vývoja po druhej svetovej vojne tak u nás na Slovensku, ako aj v širšom stredo- a východoeurópskom priestore. Tie spôsobili, že výrazne dominantné a najrozliènejšími spôsobmi preferované postavenie spomedzi slovanských jazykov tu získala ruština ako „úradný” jazyk nielen bývalého Sovietskeho zväzu, ale v istom zmysle aj celého bývalého tzv. socialistického tábora. Hneï za òu sa u nás, pochopite¾ne, zaradila ukrajinèina ako jazyk obyvate¾ov jednej z našich národnostných menšín. Pre bieloruštinu tu teda zostalo len to ïalšie miesto v poradí, miesto na periférii. Navyše na toto „druhoradé” postavenie bieloruštiny v hierarchii jazykov a záujmu o ne na Slovensku iste vplývala – a dodnes vplýva – aj ïalšia skutoènos , a to jej príslušnos k tzv. malým slovanským filológiám. Z tohto h¾adiska však bieloruština slovenèine nemá èo závidie , lebo slovenèina je v rovnakom alebo ve¾mi podobnom postavení v skupine západoslovanských jazykov (podobne ako napríklad slovinèina medzi južnoslovanskými jazykmi). A tak na rozdiel od rusistiky a ukrajinistiky, ktoré už majú v Prešove solídnu tradíciu i úroveò, o bielorusistike v pravom zmysle slova sa tu vlastne ešte ani nedá hovori . To, èo v Prešove je a èo na tomto mieste možno i treba spomenú , sú zárodky bielorusistiky, prvé kamene jej základov. 2. 1. Ako sme už naznaèili vyššie, dotyky s bieloruštinou u študentov filologických odborov na prešovskej Filozofickej fakulte majú o nieèo viac ako štyridsa roènú históriu. (Táto fakulta mala od r. 1953 názov Filologická fakulta a bola filiálkou bratislavskej Vysokej školy pedagogickej, od r. 1959 pod novým, dnešným názvom Filozofická fakulta, ktorý má na Slovensku ve¾kú tradíciu, patrila do vtedy novovytvorenej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika so sídlom v Košiciach; od 1. januára 1997 spolu s ïalšími štyrmi fakultami je vo zväzku prvej univerzity v Prešove – Prešovskej univerzity.) Pravda, až do uplynulého školského roka to boli naozaj len dotyky spoèívajúce v osvojovaní si základných poznatkov o tomto jazyku, o jeho charakteristických èrtách a mieste v rodine slovanských jazykov, o jeho náreèovom èlenení, o kodifikácii, vývine a súèasnej podobe jeho spisovnej formy atï. Pedagógovia zabezpeèujúci výuèbu disciplíny základy slavistiky v študijných odboroch slovenský jazyk a literatúra, ruský jazyk a literatúra a ukrajinský jazyk a literatúra, ktoré sa tu sústavne študujú, prípadne aj vyuèujúci ïalších historických jazykovedných i literárnovedných disciplín, podobne ako samotní študenti, potrebné údaje o bieloruštine èerpali a èerpajú z dostupnej odbornej literatúry. Možno tu spomenú aspoò niektoré z titulov, ktoré sa využívali a využívajú ako uèebné texty a ako odporúèaná odborná literatúra pre študentov. V samých zaèiatkoch to bola napr. 150

práca Š. Ondruša Úvod do slavistiky (1. vyd. Bratislava 1955), ïalej monografia èeského slavistu K. Horálka Úvod do studia slovanských jazykù (1. vyd. Praha 1955), neskôr uèebnica Š. Ondruša a J. Sabola Úvod do štúdia jazykov (1. vyd. Bratislava 1981) a viaceré ïalšie parciálne i syntetické práce mnohých popredných slovenských, èeských a iných slavistov (¼. Novák, B. Havránek, J. Kurz, A. Ja. Suprun, V. V. Ivanov a i.). Žiada sa tu pripomenú , že prvé závažné údaje o bieloruštine ako osobitnom slovanskom jazyku, o bieloruskej literatúre a vôbec o bieloruskej kultúre v slovenskej odbornej literatúre obsahuje už jedno z fundamentálnych diel poèiatoènej slavistiky, významná práca slovenského rodáka a spoluzakladate¾a slavistiky P. J. Šafárika Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých náreèí (Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten – 1. vyd. Budín 1826, slovenský preklad 1. vyd. Bratislava 1963, 2. vyd. Košice–Prešov 1992). Azda možno doda , že táto skutoènos sa pripomenula aj na nedávnej (1995) medzinárodnej konferencii organizovanej pri príležitosti 200. výroèia narodenia P. J. Šafárika v Prešove (aj v referáte jej bieloruského úèastníka prof. H. Cychuna). Sprostredkovanie poznatkov o bieloruštine slovenským študentom v Prešove v priebehu uvedených štyroch desa roèí zabezpeèil rad vysokoškolských pedagógov a vedeckovýskumných pracovníkov. Spomenieme aspoò niektorých. Na odbore slovakistiky to boli napr. J. Vavro, ¼. Novák a J. Dudášová-Kriššáková, na rusistike P. Šíma a M. Bartková, na ukrajinistike najmä P. Bunganiè, J. Mulièák a M. Štec. 2. 2. O novej etape vz ahu k bieloruštine a potenciálnej bielorusistike na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove možno hovori od 1. septembra 1993. Vtedy sa tu pretransformovalo dovtedajšie osobitné oddelenie Pavla Jozefa Šafárika pri katedre slovenského jazyka a literatúry na samostatnú katedru slavistiky s cie¾om jednak posilni a prehåbi slavistickú prípravu študentov doterajších filologických odborov, jednak postupne materiálne, odborno-personálne i organizaène pripravi a realizova štúdium ïalších slavistických filologických odborov, medzi nimi i štúdium bielorusistiky. Za krátky èas svojej existencie nová katedra pod vedením doc. J. Dudášovej- Kriššákovej èas z uvedených úloh už splnila. Viaceré úlohy však ostávajú perspektívne. Najmä pre nedostatok domácich odborníkov sa katedre okrem vlastnej slavistiky zatia¾ nepodarilo pripravi a otvori štúdium ïalších nových samostatných slavistických filologických odborov. V kombinácii so slavistikou sa napr. v tomto školskom roku na katedre študujú len tri už doteraz realizované odbory, a to slovakistika, rusistika a ukrajinistika, a jeden nový odbor – polonistika. Podarilo sa jej však urobi prvý krok k splneniu ïalších úloh, a to výrazne posilni èinnos lektorátov ïalších slovanských jazykov na katedre. Popri lektoráte po¾štiny, ktorý má na fakulte už asi tridsa roènú tradíciu, v uplynulých piatich rokoch tu zaèali svoju èinnos aj 151

Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava - Slavistický ústav Jána ...
cliv. číslo - home.nextra.sk
cli. číslo - home.nextra.sk
cc. číslo - home.nextra.sk
PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV
cxciii. číslo - home.nextra.sk
cliii. číslo - home.nextra.sk
clxxiv.–clxxv. číslo - home.nextra.sk
clxiii. číslo - home.nextra.sk
cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk
cxxvi.–cxxvii. číslo - home.nextra.sk
clxxx. číslo - home.nextra.sk
clxxviii. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2/2009 - Maneko
cxl. – cxli. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV