Views
3 years ago

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

lektoráty srbského a

lektoráty srbského a chorvátskeho jazyka, bulharského jazyka a tiež bieloruského jazyka. Prvou lektorkou bieloruského jazyka v Prešove (a pravdepodobne aj na Slovensku) bola V. M. ¼ašuková, kandidátka filologických vied, docentka Filologickej fakulty Štátnej bieloruskej univerzity v Minsku. Svojou erudovanos ou a dobrým pedagogickým a ¾udským prístupom k študentom si docentka ¼ašuková získala ve¾ké uznanie tak u študentov, ako aj u pracovníkov katedry a fakulty. Jej publikaènú èinnos (v slovenských odborných èasopisoch publikovala tri hodnotné príspevky) možno oznaèi za výrazný prínos pre propagáciu bieloruštiny a bielorusistiky na Slovensku. 3. Z uvedeného vychodí. že bielorusistika v plnom význame tohto pojmu v Prešove a na Slovensku vlastne zatia¾ neexistuje. Sú tu však predpoklady, že v najbližších rokoch (aj za pomoci bieloruskej strany) sa situácia zlepší. Bude to na prospech Slovenska i Bieloruska; na prospech ich jazykov a kultúr, ktoré majú vo svojich dejinách nemálo spoloèných a podobných èàt. 152

SLAVICA SLOVACA l ROÈNÍK 33 l 1998 l ÈÍSLO 2 SPRÁVY A RECENZIE Životné jubileum Jána Doru¾u Cesta k dosiahnutiu miesta uznávaného vysokoškolského pedagóga, popredného vedeckého pracovníka známeho doma i za hranicami svojej vlasti nebýva jednoduchá ani ¾ahká. Vedie neraz cez rozmanité úskalia, žiada vypätie síl i bori sa so zápasmi, o ktorých ažko predpoklada , aký budú ma koniec. Istotne sa nad vlastnou životnou cestou zamýš¾al aj terajší 65-roèný jubilant, univ. prof. PhDr. Ján Doru¾a, DrSc., keï sa na òu vydal v tichosti, ale prostredníctvom každodennej, neraz i mravenèej práce, ktorá sa pri vedeckom zanietení nedá odmyslie . Jubilantovi táto cesta priniesla úspech, veï patrí dnes medzi osobnosti, bez ktorých si náš vedecký a kultúrny život na Slovensku nevieme predstavi . Spomeòme si aspoò na nieèo z jeho života. Ján Doru¾a sa narodil (ako syn kováèa) 31. augusta 1933 v Ortutovej v Bardejovskom okrese. Gymnázium vyštudoval v Bardejove, vysokoškolské štúdiá (odbor slovenèina – ruština) skonèil na Univerzite Komenského v Bratislave. Po zavàšení štúdií na vysokej škole v r. 1957 pracoval najprv ako asistent Katedry slavistiky a bohemistiky na Vysokej škole ruského jazyka a literatúry v Prahe. Odtia¾ zamieril naspä do Bratislavy a od r. 1959 pôsobil v Jazykovednom ústave ¼. Štúra SAV v Bratislave. Tam v rokoch 1961–1964 absolvoval vedeckú ašpirantúru. V rokoch 1965–1971 externe prednášal dejiny slovenského jazyka a staroslovienèinu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove; v ostatných rokoch aj na Trnavskej univerzite v Trnave. Možno ešte pripomenú , že pre jeho odborný rast bol dôležitý šrtnás mesaèný študijný pobyt v Nemeckej spolkovej republike, kde získal štipendium z nadácie Alexandra von Humboldta. V rokoch 1990 a 1992 –1993 bol tu ešte dvakrát po pol roku aj na pracovnom pobyte. Pri hodnotení jubilantovej práce treba osobitne vyzdvihnú jeho explorátorské záujmy zamerané na získanie údajov zo starých archívnych listín z minulých storoèí, pravdaže, s cie¾om nachádza a objavova stopy vývinu nášho jazyka v niekdajších stároèiach. Jubilant svoje bádate¾ské záujmy zacielil najmä na získanie materiálu z východného Slovenska (z miest Bardejov, Prešov, Levoèa), neskôr aj z iných slovenských archívov. Jána Doru¾u zaujímal, priam fascinoval najmä lexikálny fond staršej zanikajúcej i zaniknutej vrstvy slov, právna terminológia i miestne a terénne názvy ap. V súvislosti s explorátorskými zámermi jubilanta neslobodno zabudnú ani na jeho pomoc pri výskume náreèí na slovensko-po¾skom i slovensko-ukrajinskom pomedzí pre lexikálnu a slovotvornú èas Atlasu slovenského jazyka. Z bohatých záznamov nadobudnutých pri výskume starých písomností vznikli postupne mnohé štúdie a príspevky, ktoré uverejòoval vo viacerých odborných èasopisoch a rozmanitých zborníkoch. Analýza materiálov získaných predovšetkým z východného Slovenska bola pre neho podnetom sledova aj kontakty slovenského obyvate¾stva s inými etnikami, najmä s obyvate¾mi po¾skej a ukrajinskej proveniencie, ale aj s obyvate¾mi nemeckého a maïarského pôvodu. Výsledky tejto bádate¾skej a publikaènej aktivity napokon zhrnul v knižnej monografii Slováci v dejinách jazykových vz ahov (Bratislava 1977), v ktorej ako prvý podal súhrnný poh¾ad na jazykové vz ahy Slovákov s príslušníkmi iných národov. Autor sa v práci zameral nielen na sledovanie jazykových kontaktov na Slovensku, ale aj na výklad, ako sa formoval jazyk slovenskej feudálnej národnosti v 15.–18. 153

cc. číslo - home.nextra.sk
Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava - Slavistický ústav Jána ...
cliv. číslo - home.nextra.sk
cli. číslo - home.nextra.sk
cxciii. číslo - home.nextra.sk
PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV
cliii. číslo - home.nextra.sk
cxxvi.–cxxvii. číslo - home.nextra.sk
clxxiv.–clxxv. číslo - home.nextra.sk
cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk
clxiii. číslo - home.nextra.sk
clxxviii. číslo - home.nextra.sk
clxxx. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2/2009 - Maneko
cxl. – cxli. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
02/11 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV