Views
3 years ago

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

catches no mice až po

catches no mice až po Where bees are there will be honey. Slovenèinu tu zastupuje menej známe Kto chce rybu chyti , musí ís do vody. Treba zloži poklonu za mimoriadnu zbierku prísloví autorovi i všetkým tým, ktorý mu pomáhali pri príprave rukopisu do tlaèe. V úvode sa uvádza, že na definitívnej úprave rukopisu knihy sa poèas nieko¾kých rokov úèastnil aj viacèlenný poèítaèový tím, ktorého najväèším problémom musela by neuverite¾ná rôznorodos diakritiky, ktorú nesie so sebou manipulácia s nebývale ve¾kým poètom znaène odlišných jazykov. Vcelku chýb tu nie je ve¾a, hoci niektorým nepresnostiam a posunom sa zabráni nepodarilo. Napr. v hesle 803 sa medzi èeské frazémy priplietlo maïarské Halál ellen nincs urvosság (správne orvosság), prièom práve v maïarských prísloviach je viacero nepresností. Nezistili sme, preèo sa pred maïarské substantíva kladie zvyèajne apostrof. Obèas sa nám príslovia uvádzané v rámci jednej sémantickej skupiny zdajú tak ïaleko od seba, že by sme ich najradšej ani nepovažovali za ekvivalenty: voèi anglickému Death comes early to all sa tu kladie napr. èeské Neštìstí nechodí po horách, ale po lidech, hoci bližšie by bolo úslovie Nikto nevie dòa ani hodiny. Takisto k typu They are welcome that bring, resp. Wer bringt, ist überall willkommen a Gosc, którzy nic nie pryzniesie, niech sie pryzspi w lesie, sa sotva hodí Gosc w dom, Bóg w dom. Nepresné je znenie slovenského príslovia Pozdì konic zatvára (869), Nechvál dòa pred veèerom (873), Nový širák na klin zavìšajú (873), èo by malo by ekvivalentom anglického Everything new is fine. Slovenské by malo by aj príslovie Kdo nìví trpe , nìví panuva (1164) èi dokonca Èerna krava, pa ima belo mleko (26) a Kropiva nigdar ne pozebe (angl. A bad pennies always turn up; malo by tu teda by najskôr Zlá zelina nevyhynie). Celkom korektné nie sú ani frazémy Starý kozel, tvrdý rog (angl. Old oxen have stiff horns) a Kto skoro vstáva, plné truhly (chýba máva). Viaceré slovenské porekadlá majú archaizovanú podobu, nako¾ko autor sa ako o základný (možno jediný) prameò opieral o pôvodné pražské vydanie Slovenských prísloví a porekadiel Adolfa Zátureckého z r. 1896. Preto tu máme nielen varianty Dobre myšiam, keï maèky doma nieto a Keï kocúr nie je doma, myši majú hody, ale aj Majú myši hody, keï maèka nenie doma. Možno preto tu nachádzame len variant Kam èert nemôže, pošle starú babu, a nie Kam èert nemôže, pošle ženu, ktorý je v súèasnosti dominantnejší. Objavujú sa pritom aj málo známe slovenské príslovia, napr. Nie je horšie, ako keï sa chudobný dostane na koòa. Podobne viaceré èeské príslovia sa uvádzajú v staroèeskej verzii (Pravdu líèiti netøeba) èi vo verzii „dopovedanej” (Pravda vždycky vítìzí, pomáhá pánu i knìzi). Trojdielne kompendium Dictionary of European Proverbs Emannuela Straussa predstavuje skutoène impozantný monument usilovnej práce individuálneho autora, ktorý zhromaždil takmer 50 000 frazeologických položiek z najrozmanitejších jazykov Európy, pri èom mu ve¾mi pomohla poèítaèová technika. Môžeme si len povzdychnú , že slovenèina tu nie je zastúpená vo väèšej miere. Keby bol mal autor v rukách Slovenské frazémy v piatich jazykoch Ladislava Trupa èi dielo Nehádžte perly sviniam Blahoslava Heèka, urèite by mu to pomohlo pri ïalšom doplnení jeho encyklopedického slovníka. I tak však treba vyslovi obdiv a hold neobyèajnému mužovi, ktorý zasvätil svoj život európskym prísloviam. Slavomír Ondrejoviè 162

KOVAÈEV, N.: Èestotno-etimologièen reènik na liènite imena v sãvremennata bãlgarska antroponimija. Veliko Tãrnovo, Izdatelstvo „PIK” 1995. 621 s. Autor recenzovaného slovníka, prof. N. K o v a è e v z univerzity vo Velikom Tãrnove, je aj slovenským jazykovedcom známy ako popredný predstavite¾ súèasnej bulharskej onomastiky (z jeho poèetných publikácií možno na tomto mieste pripomenú aspoò syntetizujúcu monografiu Bãlgarska onomastika. Nauka za sobstvenite imena. Sofija 1987). V r. 1995 získala onomastická odborná verejnos k dispozícii ïalšiu hodnotnú autorovu prácu – Frekvenèno-etymologický slovník vlastných mien v súèasnej bulharskej antroponymii. Materiálovým východiskom pre prípravu slovníka sa stala kartotéka vlastných mien, dokumentovaných „v Bulharsku a na celom bulharskom jazykovom území” (s. 9) v období od polovice 70. rokov 19. stor. do r. 1980. Celý korpus obsahuje 33 488 vlastných mien; absolútnu frekvenciu vyššiu ako 1 má spolu 16713 mien (7029 mužských a 9684 ženských), ktorým sú v slovníku venované samostatné heslá. Recenzovaný frekvenèno-etymologický slovník takouto šírkou svojho záberu podstatne predstihuje podobnú staršiu autorovu publikáciu (Èestotno-tãlkoven reènik na liènite imena u bãlgarite. Sofija 1987), ktorá obsahovala 5487 mien detí, narodených v r. 1901–1970 v 99 bývalých okresných mestách. V úvodnej èasti (s. 7–26) autor zoznamuje èitate¾a s okolnos ami vzniku slovníka a s jeho poslaním, struène informuje o doterajšom vývoji bulharskej antroponymie, uvádza taktiež základné charakteristiky fondu bulharských vlastných mien z rôznych h¾adísk (jazykovo-etnická proveniencia, morfematická štruktúra, sémantická motivácia, niektoré štatistické parametre). Vlastné jadro publikácie tvorí jej slovníková èas (s. 27–580). V jednotlivých heslách sa uvádza poèet nosite¾ov mena do r. 1980 v celej krajine a do r. 1970 v bývalých okresných mestách, ïalej rok prvého výskytu mena v sledovanom období, údaje o absolútnej frekvencii mena v jednotlivých desa roèiach a údaje o poète nosite¾ov mena z geografického h¾adiska (juho- a severovýchodné, juho- a severozápadné Bulharsko, zahranièie); ïalej nasledujú informácie etymologického charakteru (proveniencia mena, jeho sémantická motivácia – pri viacerých možných výkladov sa jednotlivé alternatívy odde¾ujú bodkoèiarkou), v niektorých prípadoch sa uvádzajú aj deriváty, resp. varianty príslušného mena s frekvenciou 1 (pri nich sa udáva rok, kedy boli zaznamenané; celkový poèet vlastných mien obsiahnutých v slovníku sa takto ïalej zvyšuje). Štatistické parametre celého korpusu vlastných mien sú obsiahnuté v tabu¾kách a schémach, tvoriacich prílohu k slovníku (s. 581–601). Publikáciu uzatvára zoznam použitej literatúry (s. 603–620), obsahujúci okolo 400 bibliografických jednotiek. Vyššie uvedená štruktúra hesla umožòuje poskytnú èitate¾ovi koncíznou formou a na ve¾mi malom priestore maximum informácií o príslušnom mene vrátane jeho pozície v celom fonde vlastných mien, a to aj na pozadí evolúcie, resp. dynamiky fondu v skúmanom období. I keï sú lingvoštatistické a etymologické výskumy svojím charakterom od seba nepochybne znaène vzdialené, vzájomné prepojenie ich výsledkov sa ukazuje ako produktívne: poznanie presných frekvenèných charakteristík jednotlivých mien umožòuje exaktnejšie vymedzi centrum a perifériu systému vlastných mien, a teda v koneènom dôsledku aj presnejšie charakterizova tento systém z genetického h¾adiska (podiel domácich a cudzích mien atï.). Nový bulharský frekvenèno-etymologický slovník vlastných mien možno (nielen) preto hodnoti ve¾mi pozitívne: bolo by vhodné, keby slovníky tohto druhu boli vypracované aj pre iné slovanské jazyky. Naše ïalšie poznámky sa týkajú niektorých výkladov etymologického charakteru. V súlade s tradíciami bulharskej etymologickej školy (V. Georgiev) autor slovníka venuje ve¾kú pozornos možnosti vzniku vlastných mien kontamináciou; nazdávame sa však, že v niektorých prípadoch možno predloži alternatívne, z formálneho h¾adiska „pravidelnejšie” výklady – napr. meno Ñàáðèíà, hodnotené ako kontaminácia mien Ñàáà a Äîáðèíà (s. 447), je pod¾a nášho názoru skôr talianskej proveniencie. Kontaminácia sa ako jedna z možností predpokladá aj v prípade mena Ïèðîøêà (s. 411–412: „ðóñ. ïèðîæêà ,âèä áàíè÷êà’; îò Ïèðà 163