Views
3 years ago

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Slováci na Zakarpatskej

Slováci na Zakarpatskej Ukrajine Bratislava, Dom zahranièných Slovákov 1998. 138 s. Zborník vznikol ako výsledok odborného seminára konaného dòa 19. decembra 1997 v Bratislave pod názvom Minulos a prítomnos Slovákov na Zakarpatskej Ukrajine. Jeho organizátorom bol Dom zahranièných Slovákov. Na seminári boli prednesené prvé výsledky výskumov uskutoènených v období od mája 1996 do októbra 1997 v rámci riešenia projektu Slavistického kabinetu SAV Slováci na Zakarpatskej Ukrajine a slovensko-ukrajinské pomedzie. Na terénnych a archívnych výskumoch sa zúèastnili aj pracovníci Užhorodskej štátnej univerzity, Prešovskej univerzity, Historického ústavu SAV, Ústavu etnológie SAV a Domu zahranièných Slovákov. Výskumný projekt bol zameraný na zmapovanie histórie, jazyka, ¾udovej kultúry a súèasného života slovenského etnika žijúceho na Zakarpatskej Ukrajine. Ide o priekopnícku prácu, pretože problematike Slovákov na Zakarpatskej Ukrajine sa u nás doteraz komplexne nikto nevenoval. Seminár môžeme hodnoti ako prvý krok k splneniu nároènej úlohy. Získané materiály z archívov a terénnych výskumov je potrebné spracova a syntetizova , aby poskytli ucelený obraz o kultúre a živote Slovákov na Zakarpatskej Ukrajine. Zostavovate¾om zborníka je Ladislav Èáni. Tematicky ho možno rozdeli na dve èasti. Prvá je venovaná histórii, jazyku, ¾udovej kultúre a druhá osobným spomienkam a súèasnému (predovšetkým kultúrnemu) životu slovenského obyvate¾stva na Zakarpatskej Ukrajine. Príspevok O minulosti Slovákov na Zakarpatsku napísal ¼. Haraksim. Sleduje fungovanie spolkovej èinnosti slovenského etnika v tomto priestore od roku 1918 do konca 2. svetovej vojny. Zis uje, že Slováci netvorili osobitné organizované spoloèenstvo, nemali spolky a svoju reprezentáciu. Príèiny takéhoto stavu autor vidí predovšetkým v spoloèenských pomeroch každého mapovaného obdobia a azda aj v nechuti združova sa. Konštatuje: „Skutoènos , že nie sú známe údaje o emancipaèných zápasoch Slovákov na Zakarpatsku, ešte neznamená, že ich možno oznaèi za živel bez minulosti, bez vlastnej histórie.” V druhej èasti príspevku sleduje osíd¾ovanie oblastí Zakarpatska slovenským etnikom. Na základe toponymického materiálu autor zis uje, že Slováci osíd¾ovali nielen západné èasti Zakarpatska, ako sa to tvrdilo, ale dostali sa aj do vzdialenejších východných regiónov pozdåž Tisy až po Maramaroš. V tomto priestore sa však neudržali, dnes žijú v západných oblastiach, ktoré tvoria prirodzené predåženie slovenského etnického územia. Toto tvrdenie dokumentuje na príklade obce Orichovyca patriacej do panstva Nevicke, ktorá pravdepodobne existovala už pred 11. storoèím a v 17. storoèí bola evidovaná ako slovenská. Až v 2. polovici 18. storoèia ju zaèali uvádza ako rusínsku. Podobne to bolo aj s niektorými ïalšími obcami panstva Nevicke (Jarok, Antonivka, Domanynci, Dravci, Horiany, Kamianyca); v 17. storoèí sa spomínajú ako slovenské a od 18. storoèia už ako rusínske. V 18. – 19. storoèí osíd¾ovací proces posilnili pris ahovalci, ktorých pozývali zo Slovenska ako odborníkov do hút, majstrov na píly, budovate¾ov vodných stavieb a drevorubaèov. Ïalšie štyri príspevky sú venované charakteristike jazykovej situácie Slovákov na Zakarpatsku. Vychádzajú z materiálov získaných pri terénnych výskumoch a podávajú obraz o zvukovej, morfologickej a lexikálnej rovine. Prvé tri referáty na seba vzájomne nadväzujú, èím sa poh¾ad na problematiku stáva ucelenejším. Závažné je zistenie autorov, že slovenské dialekty na Zakarpatsku sa nedajú zaèleni ani k jednému pôvodnému náreèovému typu na Slovensku. V procese osíd¾ovania Zakarpatska Slovákmi dochádzalo totiž k presunom obyvate¾stva, ktoré vyplývali zo spôsobu života. Slováci sa živili poväèšine spracovávaním železa, drevorubaèstvom, výrobou skla. Nemali vlastné zeme, takže èasto menili sídlisko. V dôsledku neustáleho s ahovania a miešania sa zákonite vzájomne ovplyvòovali aj náreèia, ktoré si ich nositelia priniesli z pôvodnej vlasti a vytvoril sa tu špecifický idiolekt. Na zvukovú rovinu sa zamerala N. J. Dzendzelivska v referáte Foneticko-fonologická stránka slovenských náreèí v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Podáva pomerne detailnú charakteristiku zvukovej 166

oviny slovenských náreèí Zakarpatska. Vyèleòuje tri základné skupiny znakov príznaèných pre tieto náreèia. Prvú skupinu predstavujú znaky spoloèné vo fonetickej rovine s celou východnou slovenèinou, s ktorou náreèia geneticky súvisia. Patrí sem nedostatok fonologickej kvantity, prízvuk na penultime, formy rot-, lotza pôvodné or ~ t-, ol ~ t-, e-ová jerová striednica, neprítomnos slabikotvorných likvíd r, l, e za pôvodné e v krátkej pozícii (v dlhej pozícii sa e zmenilo na a, po labiálach a v slabike re na ja), labiovelarizácia pôvodného e, ì > o po depalatalizovaných sykavkách, zmena e, ì na a v niektorých slovách (žaludek, èarni, veèar a pod.), asibilácia. Do druhej skupiny zaèleòuje zvláštnosti, na základe ktorých vymedzuje 5 základných zmiešaných typov týchto náreèí: 1. abovsko-zemplínsko-šarišský typ s prevládajúcimi abovskými znakmi (Dovhe, Ko¾èyne, Lysyèeve, Pereèyn, Turji Remety, Velykyj Bereznyj); 2. zemplínsko-abovsko-šarišský typ s prevládajúcimi zemplínskymi znakmi (Antonivka, Seredne, Zabriï); 3. užsko-zemplínsky typ (Domanynci, Storožnyca); 4. užsko-sotácky typ (Kamianycka Huta); 5. stredoslovensko-východoslovenský typ (Klenovec). Poslednú skupinu tvoria znaky, ktoré sú výsledkom ukrajinsko-slovenskej interferencie. Je to predovšetkým prítomnos epentetického ¾ v 3. os. pl. prézenta slovies, pohyblivého prízvuku v náreèiach obcí Domanynci, Kamianycka Huta, Storožnyca, plnohlasných tvarov v náreèí obce Domanynci, zmeny œ > s, Ÿ > z v náreèiach obcí Ko¾èyne, Lysyèeve, Pereèyn, Turji Remety, Velykyj Bereznyj, zmeny mäkkého v neurèitkových tvaroch slovies náreèia obce Kamianycka Huta, mäkkého v 3. os pl. prézenta slovies v náreèí obcí Domanynci, Kamianycka Huta, Storožnyca, zmeny dl > ll v obci Lysyèeve. K podobným výsledkom dospel na základe skúmania morfológie slovenských náreèí na Zakarpatsku aj L. Bartko v príspevku O doterajších výskumoch a niektorých morfologických osobitostiach náreèí Slovákov na Zakarpatskej Ukrajine. Vyplýva z neho, že proces miešania náreèí neobišiel ani morfologickú rovinu. Rovnako ako N. Dzendzelivska aj L. Bartko vyèleòuje 5 zmiešaných typov náreèí. Cenný je autorov úvodný preh¾ad odbornej dialektologickej literatúry zaoberajúcej sa problematikou slovenských náreèí na Zakarpatsku od obdobia zrodu slovenskej dialektológie ako osobitnej jazykovednej disciplíny až po súèasnos . Slovenská lingvistika tejto oblasti nikdy nevenovala dostatoènú pozornos . Prvé zmienky nachádzame v práci Sama Cambela o východoslovenských náreèiach. Jeho údaje sú však znaène skres¾ujúce, pretože Cambel slovenské etnikum situuje len do oblastí pred Užhorodom. Jeho tvrdenie, že za Užhorodom „už niet ani politických, ani cirkevných obcí slovenských”, nemožno prija . Z ïalších prác autor uvádza syntetickú štúdiu V. Vážneho o slovenských náreèiach (1934), štúdiu Š. Tóbika o náreèí slovenskej obce Nový Klenovec a uèebnicu J. Štolca Slovenské náreèia (1994). Ove¾a podrobnejšie sa týmto otázkam venovala ukrajinská dialektológia, predovšetkým zásluhou J. O. Dzendzelivského a N. J. Dzendzelivskej. Súèasný stav lexiky slovenských náreèí Zakarpatska predstavuje Š. Lipták v referáte O lexikálnej stránke slovenských náreèí na Zakarpatskej Ukrajine. V náreèiach sa pomerne dobre zachovala slovná zásoba prinesená z pôvodnej vlasti. Zanikli len prvky z jej okraja, ak neexistovalo spojenie s inými slovenskými obcami, teda v izolovaných lokalitách. Tu sa postupne vyvinul buï slovensko-ukrajinský bilingvizmus alebo v južnejších oblastiach slovensko-ukrajinsko-maïarský trilingvizmus. Medzi základné a najstabilnejšie prvky lexikálneho systému autor zaraïuje výrazy z okruhu pomenovania prírody a prírodných javov, rastlinstva, plodín, zvierat a živoèíšstva všeobecne, rodinného, fyzického a psychického života èloveka, bývania, odievania a jedál, zmyslových prejavov èloveka a jeho pocitov, po¾nohospodárskej a remeselnej výroby. Zaujímavými sa javia obohatenia slovnej zásoby prvkami iných jazykov fungujúcich v tomto priestore. O kontaktoch s ukrajinèinou svedèia výrazy ako muj èlovek – manžel, davac zakaz – objednáva , to se šicko propadlo – zaniklo a pod. Vplyvy maïarèiny vidie napr. na lexémach aršov – rý¾, bizoṷ no – isto, kiflik – rožok a pod. Z výrazov èeského alebo nemeckého pôvodu autor uvádza ako príklad slová prapor, žizek, hamra a pod. Na ilustráciu náreèového stavu autor na záver príspevku zaradil 9 ukážok náreèových textov (s kompletnými údajmi o informátorovi a èase nahrávky). Blok o jazyku zakarpatských Slovákov uzatvára P. P. Èuèka príspevkom Priezviská ukrajinských Slovákov. Cie¾om autora bolo stanovi množstvo priezvisk Slovákov žijúcich na Ukrajine, vymedzi tradièné areály fungovania týchto priezvisk, ukáza na prvé dokumentárne údaje, urèi etymologické skupiny priezvisk, ich sémantické triedy, spôsoby pomenovania ¾udí a morfematickú štruktúru analyzovaných názvov. 167

cliv. číslo - home.nextra.sk
cxciii. číslo - home.nextra.sk
cc. číslo - home.nextra.sk
cli. číslo - home.nextra.sk
PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV
cxxvi.–cxxvii. číslo - home.nextra.sk
cliii. číslo - home.nextra.sk
clxxviii. číslo - home.nextra.sk
clxxiv.–clxxv. číslo - home.nextra.sk
clxiii. číslo - home.nextra.sk
cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2/2009 - Maneko
clxxx. číslo - home.nextra.sk
cxl. – cxli. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV