Views
3 years ago

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Uvedený štatistický

Uvedený štatistický preh¾ad naznaèuje na jednej strane rozsah a èiastoène obsahovú orientáciu úèastníkov konferencie. Celkove mala táto medzinárodná slavistická konferencia vysokú odbornú i organizaènú úroveò. Jej programová náplò, obsah referátov – ako o tom svedèia dva zväzky materiálov vydané už v priebehu konferencie – hovorí jednak o súèasnom stave filologického výskumu, ako bolo prezentované na ¾vovskej slavistickej konferencii, jednak o širokom záujme o slavistiku ako vednú disciplínu u filológov i pedagógov. Na konferencii boli zastúpené poèetné referáty s problematikou nielen filologickou, ale predstavovali sa aj interdisciplinárne poznatky psycholingvistické, z teórie komunikácie i súèasné problémy internacionalizácie a terminologizácie v spisovných slovanských jazykoch. Pretože rozsah referátu, štúdie èi príspevku bol z vydavate¾ských dôvodov vymedzený (5 normostrán), zostali mnohé aktuálne problémy súèasnej jazykovedy, literatúry, slavistiky, metodiky výuèby a metodológie výskumu i vedeckej èi pedagogickej práce v týchto oblastiach viac v náznaku, než mohli by hlbšie analyzované. Konferencia svojím obsahom presiahla rámec pôvodne zamýš¾aného podujatia. Stala sa významným medzinárodným stretnutím slavistov, filológov, pedagógov, ktorí na adresu jej organizátorov vyjadrili na závereènom stretnutí v tretí deò plenárneho zasadnutia uspokojenie s jej priebehom. Publikované materiály budú prínosom pre záujemcov o slavistiku, pedagogiku a iné humanitné vedy. Božena Švihranová XII. medzinárodný zjazd slavistov v Krakove (27. 8. – 2. 9. 1998) Úvodom 8. 9. 1993 prevzal v Bratislave prof. Janusz Siatkowski predsednícku štafetu s úlohou usporiada XII. medzinárodný zjazd slavistov v Po¾sku. S touto nároènou úlohou, komplikovanou napr. tragickými povodòami v Po¾sku (a v pri¾ahlých regiónoch), sa organizátori ve¾kého stretnutia slavistov úporne vyrovnávali. Organizaèný výbor Jagellovskej univerzity (predseda prof. Lucjan Suchanek, podpredseda prof. Jerzy Rusek) s množstvom neúnavných spolupracovníkov vedeli zvládnu nemalé problémy (najmä finanèného rázu) a urobili všetko potrebné, aby delegáti zo 42 štátov z 5 svetadielov (z vyše 1000 prihlásených sa zúèastnilo okolo 800 delegátov) mohli nerušene zasadnú do rokovacích miestností slávnej krakovskej univerzity. XII. medzinárodný zjazd slavistov sa konal od 27. augusta do 2. septembra 1998 v Krakove. O rozsahu tohto svetového slavistického podujatia svedèí, že na kongrese odznelo v jazykovednej sekcii 248 referátov, 69 komunikátov a 1053 diskusných vystúpení, v sekcii folkloristickej, literárnovednej a kulturologickej 261 referátov, 63 komunikátov a 684 diskusných vystúpení, v 21 tematických blokoch okolo 737 referátov, komunikátov a diskusných príspevkov. Tematika zjazdu bola rozdelená do dvoch (základných) okruhov: I. jazykoveda a II. folkloristika, literárna veda, kulturológia. Jazykoveda mala 6 sekcií: 1. Etnogenéza Slovanov. Paleoslavistika. 2. Jazykové kontakty. 3. Konfrontaèné výskumy a typológia jazykov. 4. Areálové výskumy slovanských jazykov. Súèasný stav slovanských národov. Onomastika. 5. Jazykové zmeny (kontrolovaný a nekontrolovaný vývin). 6. Význam slovanského jazykového materiálu pre teóriu jazyka. Druhý tematický okruh bol rozdelený do 10 sekcií: 1. Slovanská mytológia. Slovanská archeológia. Folklór a ¾udová kultúra. 2. Literatúry stredoveku a ich kontexty. 3. Humanizmus a baroko v slovanských literatúrach. 4. Slovanské literatúry 18. a 19. storoèia. 5. Slovanské literatúry od modernizmu do súèasnosti. 6. Postmoderna u Slovanov a na Západe. 7. Slovanský svet a emigrácia. 8. Filozofické, náboženské, politické a spoloèenské myslenie u Slovanov. 9. Univerzalizmus a osobitnos v slovanských 178

literatúrach. 10. Diapazón a hranice slavistiky. Novým a perspektívnym prvkom v zjazdových rokovaniach boli tematické bloky. Z 21 tematických blokov mali 3 predsedov zo Slovenska: 2. Geopolitické determinanty umeleckého prekladu v slovanskom svete (M. Kenižová-Bednárová), 4. Gramatika národného mýtu (Z. Profantová), 21. Zmeny v súèasných slovanských jazykoch (1945–1995) (J. Bosák). Otvorenie kongresu bolo ve¾kolepé. Na jeho otvorení vystúpili popri popredných predstavite¾och Medzinárodného a Po¾ského komitétu slavistov, Po¾skej akadémie vied a Jagellovskej univerzity aj najvyšší politickí a štátni èinitelia. Kongres osobne pozdravil prezident A. Kwaœniewski (ktorý prevzal záštitu nad kongresom), listom pozdravil kongres premiér J. Buzek a pápež Ján Pavol II. Na otvorení boli prítomní ministri školstva a kultúry, kardinál F. Macharski a ïalší vysokí štátni funkcionári. Nasledovali štyri prednášky v pléne. Pri príležitosti 200. výroèia narodenia Adama Mickiewicza sa zaoberal J. Maœlanka (Po¾sko) prednáškami, ktoré mal A. Mickiewicz na CollÀge de France v Paríži v r. 1840 – 1844. O. N. Trubaèov (Rusko) uvažoval, ako sa od kongresu ku kongresu nasto¾ujú a riešia závažné všeobecné problémy, napr. v poslednom èase prajazyková lexikografia; dôležité miesto má porovnávací aspekt. H. Andersen (USA) analyzoval základné prístupy, ktoré umožòujú postihnú dezintegráciu praslovanèiny. S. Graciotti (Taliansko) poukázal na myšlienkovú orientáciu a jej terminologickú problematiku dvoch slovanských svetov (Východ – Západ, grécky – latinský). Hneï popoludní sa zaèali prednášky v sekciách. Ako to na podobných ve¾kých podujatiach býva, prednášky v jednotlivých sekciách prebiehali paralelne (vyrátalo sa, že jeden poslucháè mohol zachyti asi 3% programu), takže úèastníci alebo sledovali rokovania v jednej sekcii, alebo pod¾a vlastných záujmov navštevovali vybraté prednášky. Istú predstavu o kongresových rokovaniach pomáhajú vytvára – okrem orientaèného Programu – dva zväzky resumé (Strzeszczenia referatów i komunikatów. Jêzykoznawstwo. – Literaturoznawstvo. Folklorystyka. Nauka o kulturze. Varšava 1998). Celkovú predstavu však narúša skutoènos , že asi pätina ohlásených prednášok neodznela pre neúèas prihlásených referentov. Menšiu èas odhlásených referátov uvádza prvé èíslo (z dvoch) informaèných bulletinov. Autori koncepcie programu (J. Rusek – jazykoveda, L. Suchanek – literárna veda a kulturológia, K. Wroc³awski – folklór) sa usilovali zoradi príspevky od všeobecných a metodologických ku konkrétnejším a špecifickejším. Poèas zjazdu sa uskutoènilo aj zasadanie všetkých odborných komisií pri MKS, ktoré pri tejto príležitosti dopåòali a obnovovali svoje èlenstvo. Posledné pracovné zasadania boli vymedzené pre tematické bloky. Usporiadanie týchto podujatí v rovnakom èase malo svoje prednosti z organizaèného h¾adiska, ale obmedzovalo úèas na viacerých zasadaniach. Dôležitú informaènú úlohu plnila výstava slavistickej literatúry publikovanej medzi bratislavským a krakovským kongresom. Okrem toho sa viaceré slavistické vydavate¾stvá predstavili menšími výstavkami. Sprievodnými podujatiami kongresu boli: prehliadka pamätihodností Krakova, exkurzie (cez vo¾ný deò), možnos návštevy dvoch koncertov a dramatizácie Mickiewiczových Dziadov. Pri príležitosti XII. medzinárodného slavistického zjazdu Jagellovská univerzita udelila doktorát honoris causa profesorovi Heinzovi Schusterovi-Šewcovi, zaslúžilému bádate¾ovi v oblasti lužickej srbèiny. Príspevky prednesené pri tomto slávnostnom ceremoniáli prinieslo 2. èíslo informaèného bulletinu (spolu s príhovormi pri otváraní kongresu a s pozdravným listom pápeža Jána Pavla II.). Slávnostný ráz malo i závereèné plenárne zasadnutie, na ktorom preèítali pozdrav pápeža Jána Pavla II., ktorý zaèal v Krakove študova polonistiku. Odzneli spomienky na prvý a druhý medzinárodný zjazd slavistov (Praha 1929, Varšava – Krakov 1934). Rokovania jednotlivých tematických okruhov sa pokúsili zhodnoti O. N. Trubaèov (Rusko), Z. Topoliñská (Macedónsko), S. Graciotti a Dž. Dell’Agata (Taliansko). Vyzdvihli inovované, ale z tradície vychádzajúce smerovanie slavistických výskumov (èo sa, pravda, nedá zovšeobecni ) i pozornos venovanú medievalistike; sympatická bola úèas mladej generácie slavistov; zaujal pokus zaradi do slavistického okruhu novú kapitolu – emigrantológiu. Pozitívne sa hodnotilo zavedenie tematických blokov. Na záver prof. J. Siatkowski v mene predsedníctva oboznámil prítomných s výsledkom rokovaní Medzinárodného komitétu slavistov. Na zasadnutí MKS, ktoré sa konalo 30. augusta 1998, sa prerokovali a schválili viaceré zmeny v zložení tohto orgánu, prerokovala sa správa o èinnosti komisií, schválil sa návrh, pod¾a ktorého miestom konania nasledujúceho, XIII. medzinárodného zjazdu 179

Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava - Slavistický ústav Jána ...
cliv. číslo - home.nextra.sk
cli. číslo - home.nextra.sk
cc. číslo - home.nextra.sk
cxciii. číslo - home.nextra.sk
PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV
cliii. číslo - home.nextra.sk
clxxiv.–clxxv. číslo - home.nextra.sk
cxxvi.–cxxvii. číslo - home.nextra.sk
cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk
clxiii. číslo - home.nextra.sk
clxxviii. číslo - home.nextra.sk
clxxx. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2/2009 - Maneko
cxl. – cxli. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
02/11 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV