Views
3 years ago

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

slavistov bude v r. 2003

slavistov bude v r. 2003 hlavné mesto Slovinska ¼ub¾ana. Novou predsedníèkou MKS sa stala prvá žena v tejto funkcii slovinská slavistka Alena Šivic Dularová. Celkove možno hodnoti krakovský slavistický zjazd ako úspešný èin organizaèného tímu tohto podujatia i slavistov nášho pokolenia. Slovenská úèas na kongrese zodpovedala stavu našej slavistiky. Na XII. medzinárodnom zjazde slavistov v Krakove bolo zo Slovenska prítomných 42 úèastníkov. Z pôvodne zaradených (do programu zjazdových rokovaní prijatých) 46 referátov slovenských úèastníkov XII. MZS (ich súpis sme uviedli v Slavica Slovaca, 33, 1998, 94–95) neprišlo do Krakova 12 referentov. Dodatoène bolo do programu zjazdových rokovaní zaradených a prednesených 6 referátov úèastníkov zjazdu zo Slovenska (L. Franek, V. Jabur, R. Kuchar, S. Lesòáková, O. Sabolová, J. Skladaná), takže celkove odznelo na XII. MZS 38 referátov slovenských slavistov. Z nich bolo 18 referátov z oblasti jazykovedy, 9 z oblasti literárnej vedy, 6 z oblasti etnológie a 5 z oblasti histórie. Popri aktívnom úèinkovaní na rokovaniach pracovali viacerí slovenskí úèastníci zjazdu v komisiách zriadených pri Medzinárodnom komitéte slavistov. Z 28 takýchto komisií mali 4 úspešne pracujúce komisie slovenských predsedov (M. Benža, J. Bosák, D. Èaploviè, J. Sabol). Na pracovných stretnutiach komisií v Krakove došlo k niektorým zmenám v ich zložení a vedení, doplnili sa ich stavy, obsadili chýbajúce alebo uvo¾nené miesta predsedov. Slovenský komitét slavistov vydal v spolupráci so Slavistickým kabinetom SAV osobitný zborník príspevkov slovenských úèastníkov (XII. medzinárodný zjazd slavistov v Krakove. Príspevky slovenských slavistov. Red. J. Doru¾a. Bratislava 1998), zabezpeèil výrobu separátnych odtlaèkov a vydal Preh¾ad publikácii z jazykovedy, literárnej vedy, etnológie a histórie za roky 1993–1998 (výber). Red. J. Doru¾a. Bratislava 1998 (vzorová je tu èas Slavistika v historiografii na Slovensku 1993/4–1997). Výreèným svedectvom nadštandartnej organizácie XI. medzinárodného zjazdu slavistov v Bratislave boli Záznamy z diskusie k predneseným referátom (red. editor J. Doru¾a), ktoré boli odovzdané èlenom MKS v Krakove. (Záznamy z diskusie sa v Krakove, bohužia¾, nerobili.) Prof. Ján Doru¾a bol jedným zo zástupcov predsedu Medzinárodného komitétu slavistov. V ïalšom uvedieme krátky (vzh¾adom na uvedené objektívne príèiny i neúplný) preh¾ad rokovaní v sekciách a odborných komisiách MKS. Sekcia venovaná etnogenéze Slovanov, vzniku a vývoju praslovanèiny a poèiatkom slovanského písomníctva mala na krakovskom kongrese bohatý program. Táto skutoènos spôsobila, že rokovanie uvedenej sekcie prebiehalo z technicko-organizaèných príèin súèasne v dvoch podsekciách: jedna bola venovaná relatívne autonómnej paleoslovenistickej problematike, do druhej boli zaradené referáty o otázkach slovanskej etnogenézy a praslovanèiny. Zdalo sa, že v porovnaní s bratislavským kongresom v Krakove menej rezonoval ústredný problém etnogenézy Slovanov – otázka ich pravlasti. Z kongresových rokovaní bolo možné nadobudnú dojem, že základné koncepcie sa už definitívne vykryštalizovali, a tak sa v referátoch na túto tému uvádzali iba nové parciálne argumenty v prospech tej-ktorej hypotézy. F. S³awski (Po¾sko) argumentoval v prospech teórie o východnej pravlasti Slovanov o. i. slovansko-iránskymi kontaktmi a možnos ou lokalizácie indoeurópskej pravlasti do južnoruských stepí, prièom pripustil aj možnos vèasnej migrácie Slovanov na západ, do povodia Visly. V. Martynaù (Bielorusko) sa snažil podpori teóriu o pravlasti medzi Odrou a Vislou novým materiálom z oblasti slovansko-germánskych lexikálnych súvislostí; rovnakú hypotézu zastával v svojom vystúpení aj W. Mañczak (Po¾sko), avšak jeho argumentácia založená na štatistických metódach (zis ovanie stupòa lexikálnych zhôd medzi porovnávanými jazykmi ako indikátora ich [niekdajšej] teritoriálnej blízkosti) sa stretla len so zdržanlivým prijatím. O. N. Trubaèov (Rusko) v diskusii k uvedeným referátom obhajoval svoju koncepciu pravlasti Slovanov na strednom Dunaji. K otázke rozloženia sídel starých Slovanov (Anti, Sklavini a Venedi) na sklonku spoloèného prajazyka formuloval V. V. Sedov (Rusko) stanovisko archeológie, ktoré sa odlišuje od (celkove nerovnakých) názorov filologicky orientovaných slavistov. Sedovov referát bol zaradený do 2. sekcie, v ktorej sa rokovalo o slovanskej archeológii. Tu odzneli dva referáty popredných slovenských archeológov D. Èaplovièa (referát preèítal Š. Lipták) a A. Ruttkaya a èeského bádate¾a V. Vavøínka, týkajúce sa lokalizácie Ve¾kej 180

Moravy. D. Èaploviè poukázal na nové poznatky archeológie stredoveku vo vèasnostredovekej strednej Európe. Pokia¾ ide o najstaršie sídla Slovanov, Šafárikove teórie nestratili svoju podnetnos . A. Ruttkay zhrnul dnešné poznatky o sídliskovej a spoloèensko-hospodárskej situácii na Ve¾kej Morave a o vývine stredodunajského priestoru v dvoch nasledujúcich storoèiach. Hoci sa na XI. zjazde slavistov v Bratislave väèšina bádate¾ov v diskusii o hypotéze I. Bobu priklonila ku kritickým pripomienkam H. Birnbauma, J. Schaekena a T. Štefanovièovej, všeobecný súhlas „tradièná teória” nezískala. Preto sa V. Vavøínek vrátil vo svojom referáte k najnovšej diskusii o lokalizácii Ve¾kej Moravy. Uvážene sa vyrovnával s najnovšími prácami Ch. Bowlusa a M. Eggersa o tejto problematike. V diskusii (V. Blanár) sa poukázalo na dôležitý jazykový argument, že totiž najmä najstaršie staroslovienske písomnosti vz ahujúce sa na územie Ve¾kej Moravy obsahujú západoslovanské jazykové prvky. Vystúpenia venované problémom praslovanského jazyka názorne ukázali, aká mnohoaspektová je táto oblas lingvistického výskumu. Hlbšiu komparativistickú perspektívu mali referáty R. Matasoviæa (Chorvátsko) o reflexoch indoeurópskych laryngál a R. Orra (Kanada) o relatívnej chronológii zániku koncových konsonantov v praslovanèine. Ak W. Boryœ (Po¾sko) a R. Marojeviæ (Juhoslávia) analyzovali praslovanské sufixálne adjektíva, resp. posesíva v indoeurópskom kontexte, H. Galton (Rakúsko) vysvet¾oval vznik kategórie slovesného vidu v praslovanèine altajským (hunským a avarským) vplyvom. Skôr metodologicky boli ladené referáty K. Steinkeho (Nemecko) o možnostiach rekonštrukcie praslovanèiny a G. Holzera (Rakúsko) o charaktere slovanského dialektového kontinua a mechanizmoch jeho formovania. Otázky súvisiace s dialektovým èlenením praslovanèiny boli predmetom viacerých referátov: H. Birnbaum (USA) charakterizoval staroslovienèinu panónskeho typu a starý novgorodský dialekt ako periférne dialekty neskorej praslovanèiny, E. Eichler (Nemecko) podal jazykovú charakteristiku starej západnej periférie slovanského areálu, H. Schuster-Šewc (Nemecko) sa zaoberal postavením lužickej srbèiny v slovanskom kontexte z h¾adiska realizácie neskoropraslovanských fonetických inovácií. Niektorým fonetickým javom sprevádzajúcim rozpad neskorej praslovanèiny sa venoval H. Andersen (USA), o kontrakcii v južnoslovanských jazykoch referovala A. Šivic-Dularová (Slovinsko). Na referáty z oblasti porovnávacej gramatiky slovanských jazykov organicky nadväzovali príspevky venované etymologickej analýze rôznych tematických skupín slovanskej lexiky. ¼. V. Kurkinová (Rusko) referovala o slovanskej terminológii súvisiacej so získavaním ornej pôdy, I. Janyšková (Èesko) sa zamerala na pomenovania vàby a P. Valèáková (Èesko) na pomenovania korenín v slovanských jazykoch. Nemenej zaujímavé boli vystúpenia venované abstraktnejším vrstvám slovanskej lexiky: Ž. Ž. Varbotová (Moskva) analyzovala sémantické pole rýchlosti v slovanských jazykoch, H. Karlíková (Èesko) si všímala lexiku súvisiacu s emóciami a E. Havlová (Èesko) sa zaoberala sémantickou problematikou výrazov z okruhu chradnutia, straty životných síl. Iný prístup uplatnila M. Wojty³a-Œwierzowska (Po¾sko), analyzujúca niektoré slovanské priestorové termíny z pozície kognitivizmu. Do etnogenetickej sekcie boli zaradené aj dva referáty slovenských jazykovedcov: Obsahom svojho referátu (Zo štúdia praslovanského lexikálneho fondu v slovenèine), ale aj svojou perfektnou po¾štinou prítomných zaujal ¼. Králik (Slovensko). Opierajúc sa o materiál z doteraz vydaných zväzkov Historického slovníka slovenského jazyka a Slovníka slovenských náreèí, uviedol viacero príkladov na doplnky k významnému etymologickému projektu po¾ských slavistov (Slownik praslowianski). Diskusiu podnietil svojím referátom na tému Niektoré slová cudzej proveniencie z predve¾komoravského obdobia A. Habovštiak. Pod¾a neho slová ako víno, ocot, kostol, nešpor/nešpori, kmotor/kmotra, biskup, birmova , cintorín a i. svedèia o živých kontaktoch našich predkov so severotalianskou oblas ou dávno pred príchodom byzantskej misie bratov Konštantína a Metoda na Ve¾kú Moravu. Referátom Zásahy do etnického zloženia staroslovenského historického areálu do istej miery na svoje vystúpenie na predchádzajúcom slavistickom zjazde v Bratislave nadviazal V. Sedlák (Slovensko). Diskusiu (M. Majtán) vyvolalo najmä jeho tvrdenie, že názvy ako Banská Bystrica, Banská Štiavnica a i. svoj prívlastok ,banský’ nemusia ma len od slova baòa, ako sa všeobecne myslí, ale od slova bán súvisiaceho s termínom bannum, banné ,daò’. Ïalšie etymologické referáty odzneli v rámci tematického bloku Slovanská etymologická lexikografia v súèasnosti. Otvoril ho F. S³awski (Po¾sko), ktorý bilancoval osobné skúsenosti z viac ako polstoroènej 181

Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava - Slavistický ústav Jána ...
cxciii. číslo - home.nextra.sk
cli. číslo - home.nextra.sk
cliv. číslo - home.nextra.sk
cc. číslo - home.nextra.sk
PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV
cliii. číslo - home.nextra.sk
cxxvi.–cxxvii. číslo - home.nextra.sk
clxxiv.–clxxv. číslo - home.nextra.sk
cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk
clxxviii. číslo - home.nextra.sk
clxiii. číslo - home.nextra.sk
clxxx. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2/2009 - Maneko
cxl. – cxli. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV