Views
3 years ago

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

mien. Ich základné

mien. Ich základné štruktúry sa utvorili ešte v epoche indoeurópskej, v praslovanskej epoche sa ïalej vyvíjali. Najstaršie slovanské vodné názvy niektorí bádatelia hodnotia ako názvy predslovanské, staroeurópske. Ich východiskom pod¾a týchto bádate¾ov nebola praslovanská, ale indoeurópska slovná zásoba. V praslovanskej epoche sa lexikálna báza hydronymie výrazne rozšírila. Staré jazykové štruktúry sa zachovali aj v oronymii. Bezpochyby aj ve¾a miestnych, osadných názvov muselo povsta ešte v èase praslovanskej jednoty. Ïalšie poznávanie úplnej zásoby lexikálnych základov i onymických štruktúr èaká na ïalšie generácie bádate¾ov. O starueurópskej hydronymii a praslovanských vodných názvoch hovoril v referáte J. Udolph (Nemecko). Na základe výsledkov výskumu staroeurópskej hydronymie a analýzy praslovanských vodných názvov sa mu ukazuje, že slovanská pravlas sa nachádzala na sever od Karpát v priestore, ktorého centrum bolo územie medzi Vislou, bahnami Pripiati a Dneprom. M. Majtán (Slovensko) predstavil vo svojom referáte zložené slovanské osobné mená vyskytujúce sa v slovenskej toponymii. Najviac dokladov je z ojkonymie, desiatky z nich nie sú známe ako mená konkrétnych osôb, poznáme ich iba z osadných názvov, avšak i z terénnych a z vodných názvov. V dobre dokumentovanom Majtánovom referáte sa zasadzuje staršia slovenská onymia do širších slovanských súvislostí. A. Cieœliková (Po¾sko) predniesla referát o praslovanských antroponymických apelatívach na základe po¾ského strdovekého materiálu zo Slovníka staropo¾ských osobných mien, predovšetkým z mien prezývkového charakteru. Tieto antropolexémy vznikli alebo boli prenesené do kategórie vlastných mien so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Ïalšie referáty s onomastickou tematikou boli zaradené v iných blokoch a sekciách, väèšinou v blokoch o areálových výskumoch slovanských jazykov. Referát V. Blanára (Slovensko) Teória vlastného mena zo slovanského porovnávacieho h¾adiska vychádzal z výsledkov poslednej autorovej monografie (Teória vlastného mena, 1996), ktorá predstavuje syntézu jeho polstoroènej výskumnej práce v oblasti onomastiky. D. Brozoviæová-Ronèeviæová (Chorvátsko) predniesla referát o chorvátskej hydronymii v slovanskom i tzv. staroeurópskom kontexte, A. Nepokupnyj (Ukrajina) o slovanskej terminológii vyvýšeného reliéfu z indoeurópskeho h¾adiska, M. Mitkov (Macedónsko) o „synonymických hniezdach” v macedónskej toponymii, E. Rzetelska-Feleszko (Po¾sko) o zmenách v toponymii prebiehajúcich v 20. storoèí a i. Z antroponomastickej problematiky treba tu spomenú aspoò referáty Z. Kaletovej (Po¾sko) o úlohe priezviska v slovanskej kultúre a W. Wenzela (Nemecko) o problematike lužickosrbského a celoslovanského antroponomastického atlasu. V protiklade k tematickým okruhom týkajúcich sa etnogenézy Slovanov, areálovej lingvistiky, onomastiky a podobne, ktoré už tradiène na slavistických kongresoch bývajú najkompaktnejšie nielen obsahovo, ale aj poslucháèsky a diskusne, problematika výskumu súèasných slovanských jazykov bola „rozptýlená” do tematických okruhov 1. 2. Jazykové kontakty, 1. 3. Konfrontaèný výskum a typológia jazykov, 1. 5. Jazykové zmeny (kontrolovaný a nekontrolovaný vývin), 1. 6. Význam slovanského jazykového materiálu pre teóriu jazyka. Málokto by dnes najmä pri riešení základných problémov žiadal striktné odde¾ovanie diachronickej a synchrónnej lingvistiky (obidva prístupy majú svoje vzájomné prienikové polia), ale z h¾adiska krížiacich sa záujmov by bolo bývalo ove¾a praktickejšie delimitova ich napríklad v rámci podsekcií. Takisto z praktických príèin – možnos zúèastni sa diskusie alebo si aspoò vypoèu najuznávanejších slavistov – mohlo sa pri zostavovaní programu prihliada aj na to, aby sa do jedného programového okruhu pod¾a možnosti dostali referáty z tej istej výskumnej oblasti. Napríklad osobitné zasadanie sa mohlo venova tvoreniu slov (teoreticko-metodologický referát známej lingvistky E. S. Kubriakovovej o nových prístupoch v skúmaní derivaèných systémov v slovanských jazykoch zapadol medzi užšie orientovanými gramatickými referátmi) i štylistike (S. Gajda z Uniwersytetu Opolského vydal od bratislavského zjazdu viac ako desa zväzkov štylistických zborníkov a na programe zjazdu sa to neodrazilo). Aj slovanská sociolingvistika bola roztratená po sekciách, nehovoriac už o aktuálnej problematike vz ahu hovoreného (ústneho) a písaného jazyka a pod. Zo slovenských úèastníkov zjazdu v rámci uvedených tematických okruhov s prihlásenými príspevkami vystúpili J. Sabol (Fonetický, fonologický a morfonologický štatút zvukových javov v slovenèine a èeštine), 184

E. Krošláková (Slovenské frazémy so somatickým komponentom v slovanskom kontexte), M. Panèíková (Internacionalizácia lexiky v súèasnej spisovnej po¾štine a slovenèine), P. Žigo (Kvalitatívny aspekt èasu vo vývine lexiky), K. Buzássyová (Slovenèina ako stredoeurópsky slovanský jazyk); všetky referáty boli pred zjazdom publikované. Pod¾a reglementu Medzinárodného komitétu slavistov národné komitéty prinášajú na zjazd všetky publikované referáty (tieto publikácie by mali by prístupné v knižnici Slavistického kabinetu SAV, lebo úèastníci zjazdu sa k nim dostali skôr raritne èi kontaktovo). Podrobnejšie informácie z oblasti synchrónnej jazykovedy budú publikované v 1. èísle Jazykovedného èasopisu r. 1999, no aj tak chceme už tu upozorni na aktuálny referát G. Cychuna (Bielorusko) o ekolingvistike a jeho obhajobu jazykov tzv. malých národov, na referát J. Puzyninovej (Po¾sko) o odraze spoloèenských zmien v slovníku. Ve¾mi podnetné a originálne bolo vystúpenie G. Thomasa (Kanada) o úlohe výpožièiek z nemèiny v hovorených varietách v slovanských jazykoch v bývalom Rakúsko-Uhorsku. (Svoj referát publikoval v angliètine, predniesol ho po rusky, diskutoval aj po po¾sky a mohol komunikova aj po slovensky.) S pozoruhodným referátom vystúpil V. Vascenco (Rumunsko – Nemecko), v ktorom predstavil rozlièné kalky za anglické who is who v jednotlivých slovanských jazykoch. Po prvý raz sa na krakovskom zjazde inovovala – v podstate oživila – štruktúra programu zavedením tzv. tematických blokov (spolu ich bolo 21 a predstavovali 25% z celkového poètu zjazdových referátov). Výhodou tematických blokov bolo, že sa ich vybraní úèastníci (maximálne piati a z rozlièných krajín) koncentrovali na jednu tému, no z rozlièných aspektov. V tematickom bloku Zmeny v súèasných slovanských jazykoch (1945 – 1995), zorganizovanom J. Bosákom (Slovensko), vystúpili S. Gajda (Po¾sko), K. Gutschmidt (Nemecko), J. Koøenský (Èesko), A.Vidoviæ-Muha (Slovinsko) a M. Radovanoviæ (Nový Sad); všetky referáty boli uverejnené v dvojèísle Jazykovedného èasopisu, roè. 49, 1998, s. 5 – 80, venovanom krakovskému zjazdu. Úèastníci bloku vlastne predstavili výsledky medzinárodného slavistického grantu, ktorého výstupom je doteraz devä monografií (do zjazdu nevyšla len monografia bieloruská, macedónska a ukrajinská). Na rozdiel od tradièných konfrontaèných, štruktúrno-typologických èi iných prístupov sa v tomto projekte ve¾a priestoru venuje opisu jazykových situácií v jednotlivých slovanských krajinách, jazykovej politike, pre niektorých „novému”, ale èoraz potrebnejšiemu jazykovému plánovaniu aj v slovanských jazykoch, stratifikácii a diferenciácii národných jazykov, medzijazykovým kontaktom a, samozrejme, aj inováciám v èiastkových podsystémoch, ktoré sa udiali za pol storoèia. Je tu zrete¾ná orientácia na skúmanie jazyka v komunikácii, skúmanie komunikaèných procesov v širokých sociálnych a psychologických kontextoch. Rozšírenie tematických blokov by mohlo by jedným zo spôsobov, ako zefektívni vedecký program ve¾kých zjazdov a vyhnú sa referátom, ktoré síce majú v názve porovnávanie, ale venujú sa takým špecifickým problémom, o ktoré nemá záujem viac než zopár špecialistov a patria skôr na sympózium ako na zjazd. V budúcnosti sa sotva vystaèí len s tradiènou konfrontáciou na úrovni jazykových prostriedkov, ale bude treba identifikova , skúma a prognózova prejavy najrozmanitejších tendencií uplatòujúcich sa prakticky v každom slovanskom jazyku. Napríklad: ako sa reagovalo a reaguje na internacionalizáciu domáceho jazyka, ako sa prehlbujúca sociálna diferenciácia spoloènosti odráža v stratifikácii národných jazykov a aké to má dôsledky pre kodifikaènú a regulaènú èinnos v oblasti jazykovej praxe, ako sa jazykový systém vyrovnáva “s destabilizaènými” vplyvmi hovorených (ústnych) komunikátov, do akej miery sa toleruje variantnos jazykových prostriedkov a pod. Slavistika je nielen minulos , ale aj budúcnos . Slovenská literárna veda na slavistickom kongrese. XII. medzinárodný kongres slavistov predstavoval mimoriadnu príležitos na prezentáciu a získanie poznatkov aj z oblasti literárnej slavistiky, a to napriek tomu, že literárna veda nemala na òom svoje špeciálne sekcie. Prednášok a komunikátov z literárnej vedy odznelo vyše 300. Jednotlivé sekcie sa venovali ve¾mi rozmanitej problematike, èo prezrádzajú aj ich názvy (porov v úvode). S tematikou 7. sekcie (Slovanský svet a emigrácia) bezprostredne súvisela panelová diskusia na tému Emigrantológia – veda o kultúre a literatúre emigrácie, ktorá prebiehala ako závereèné podujatie z oblasti literárnej vedy a kulturológie. 185

cxciii. číslo - home.nextra.sk
Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava - Slavistický ústav Jána ...
cli. číslo - home.nextra.sk
cc. číslo - home.nextra.sk
cliv. číslo - home.nextra.sk
cxxvi.–cxxvii. číslo - home.nextra.sk
PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV
cliii. číslo - home.nextra.sk
clxxiv.–clxxv. číslo - home.nextra.sk
cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk
clxxx. číslo - home.nextra.sk
clxxviii. číslo - home.nextra.sk
clxiii. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2/2009 - Maneko
cxl. – cxli. číslo - home.nextra.sk
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Správa o činnosti za rok 2004 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV