EUROREPORT plus 03/2012

euroreportplus.sk

EUROREPORT plus 03/2012

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Marec / Apríl 2012

2,50 €

SAMOSPRÁVA

ENERGETIKA

AUTOMOBILOVÝ

PRIEMYSEL


Obsah

Slovensko

v bezpečnosti

prekvapilo

Európu

Rozhovor

s M. Žiakovou

Obsah

Dopravná

infraštruktúra

limituje aj

rozvoj výroby

automobilov

Rozhovor

s J. Uhríkom

Pocta

Picassovi

44 58 66

Výkladná skriňa Slovenska má aj nedostatky ....................................... 4

Bratislavou sa prehnala história ............................................................. 5

Sústreďme sa na hodnoty, ktoré prináša život

(Rozhovor s M. Ftáčnikom) ............................................................................ 6

Slovak Retail Summit 2012 (INCOMA Slovakia, s. r. o.) ........................... 9

Svojrázny kraj s množstvom jedinečností ........................................... 10

Slovenský malý Rím ................................................................................ 11

Skvelá vizitka pre potenciálnych návštevníkov .................................. 12

Treba dobre poznať partnerov, s ktorými chceme spolupracovať

(Rozhovor s T. Mikušom) ............................................................................ 14

V niekdajšom panstve Matúša Čáka .................................................... 16

Mesto s antickou minulosťou ................................................................ 17

Ovocie dobrej hospodárskej stratégie ................................................. 18

Najstaršie mesto na Slovensku ............................................................. 19

Kraj príťažlivých krás ............................................................................. 20

Hrdá na národné povedomie ................................................................ 21

Srdcom Žliny sú jej obyvatelia (Rozhovor s I. Chomom) ......................... 22

Nemocnice a sociálne služby nie sú popoluškou

(Rozhovor s J. Blanárom) ............................................................................. 23

Tu sa rozprávka stáva skutočnosťou .................................................... 25

Región skrytých zlatých vajec ............................................................... 26

Nerastné bohatstvo prinášalo prosperitu ........................................... 27

Protiklady pod majestátom končiarov ................................................ 28

Mesto s bohatou históriou .................................................................... 29

Úsilie väčšie ako finančné možnosti .................................................... 30

Najstarší erb a najstarší maratón ......................................................... 31

Košice sa chcú stať najkreatívnejším mestom Slovenska

(Rozhovor s R. Rašim) ................................................................................. 32

Šikanovanie a mobbing spôsobujú množstvo ochorení

(M. Ritomská) ............................................................................................. 34

Pokrok a občianska spoločnosť

(P. Ivaška – OZ Ecoracio) ............................................................................ 35

Máme byť na čo hrdí (M. Šišuláková) ...................................................... 36

WinterSunClassic (andree creative s. r. o.) ............................................... 38

Ceny energií stanovujeme zodpovedne a transparentne

(Rozhovor s J. Holjenčíkom) ........................................................................ 40

Sféra rozširuje ponuku riešení pre energetiku

(Rozhovor s E. Haluškom – sféra, a. s.) ........................................................ 41

Skúsenosti v jadre môžu byť naším vývozným artiklom

(Rozhovor s P. Štullerom – AMEC Nuclear Central Europe) .......................... 42

Slovensko v bezpečnosti prekvapilo Európu

(Rozhovor s M. Žiakovou) ............................................................................ 44

Dôvera expertom na úsporu energie vzrastá

(Rozhovor s I. Drobným) .............................................................................. 46

Plynu bude dosť a za rozumnú cenu (Rozhovor s J. Klepáčom) .............. 47

Zásobníky Nafty sú strategické pre bezpečnosť dodávok plynu

v strednej Európe (NAFTA a. s.) .............................................................. 48

Stav v energetike: Čo čaká nový kabinet? (M. Hudec) ........................ 50

Pred vládou sú rozhodnutia v jadre i plyne (M. Kóňa) ........................ 52

Únia chce viac šetriť energiami (M. Hudec) ........................................... 54

Brusel pripravuje nové zákony (M. Kóňa) ............................................. 56

Dopravná infraštruktúra limituje aj rozvoj výroby automobilov

(Rozhovor s J. Uhríkom) .............................................................................. 58

V trnavskom Peugeot Citroën vyhráva kvalita

(Rozhovor s E. Tatrem – PSA Peugeot Citroën Slovakia) ............................... 59

Výhody a riziká kúpy ojazdeného auta

(Rozhovor s J. Petrusom) ............................................................................. 60

Ľudia a udalosti ...................................................................................... 61

Je niečo zhnité v štáte... viacerých (S. Motusová) ................................. 62

Čas sústredenia (A. Hykisch) .................................................................... 64

Pocta Picassovi (Ľ. Jurík) .......................................................................... 66

Keď hudba bola ešte vzácna (Rozhovor s P. Lipom) .............................. 68

Nové knihy (I. Szabo) ............................................................................... 70

Európsky parlament ............................................................................... 71

Európska komisia ................................................................................... 72

Diplomati (T. Jaglová) ............................................................................... 73

Infoservis NR SR ...................................................................................... 74

Infoservis Prezidentskej kancelárie ...................................................... 76

Summary .................................................................................................. 77

Marec / Apríl 2012

ISSN 1336-8796

Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s. r. o., Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, v spolupráci s Kanceláriou

prezidenta SR, vládou SR, NR SR, Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • MK ev 2906/09 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík, 0903 256 658,

ljurik@euroreportplus.sk • Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová, 0948 526 605, vrzgulova@euroreportplus.sk • Summary: Mária

Vrabcová (mariavrabcova@hotmail.com) • Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková, 0903 547 125, marketing@euroreportplus.sk • Výroba:

REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica • Cena jedného výtlačku: 2,50 € • Ročník: XV. • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných

materiálov. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. • Obálka: Krásna Hôrka (pred požiarom v marci 2012), foto: dreamstime.com

Kontakt: redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

3


Bratislavský samosprávny kraj

Výkladná skriňa Slovenska

má aj nedostatky

Bratislavský samosprávny kraj je nepochybne z mnohých hľadísk výkladnou

skriňou Slovenskej republiky nielen preto, že obklopuje jej hlavné mesto či pre tesnú

blízkosť bohatšieho Rakúska s chýrnou Viedňou. Je to tak na základe objektívnych

porovnávaní a analýz. Napriek pozitívam má táto župa tiež svoje problémy.

Ak chce držať krok s inými regiónmi v EÚ, musí jej vedenie na čele s Pavlom Frešom

spolu s primátormi, so starostami aj s ostatnými občanmi denne

vyvíjať mnoho úsilia na chod a rozvoj svojho kraja.

Foto: wikipedia.org

Svätý Jur

Pred niekoľkými týždňami

najnovší štatistický

prieskum Eurostatu

potvrdil, že slovenská

metropola je piatym najbohatším

regiónom starého

kontinentu. V rebríčku

hlavných miest

z hľadiska prepočtu veľkosti hrubého domáceho

produktu (HDP) za rok 2009 na kúpnu

silu obyvateľov si v porovnaní s predošlým

rokom polepšila o štyri miesta a predbehla

aj Viedeň či Prahu. Bratislavský región dosiahol

178 % z priemeru HDP Európskej únie

a skončil na 5. mieste. Toto je lichotivý fakt.

Čísla sú vždy relatívne

Spomínaný prieskum preukázal, Slovensko

ako také zaznamenalo hospodársky rast.

Ale ak sa výsledkom lepšie prizrieme, za priemerom

Európskej únie stále zaostávame. Západné

Slovensko je na úrovni 68,4 %, stredné

Slovensko na úrovni 57,9 % a východné Slovensko

na úrovni 48,9 %.

Ak sa pozeráme na Bratislavský samosprávny

kraj podľa iných štatistík, dozvieme

sa, že rozlohou je najmenším krajom Slovenska

a počtom obyvateľov sa radí na šieste

miesto. Denná migrácia ľudí predstavuje asi

160-tisíc. Výhodou regiónu je poloha, tesné

susedstvo s tromi krajinami, s Maďarskom,

Rakúskom a Českom, čo definuje tiež slogan

Bratislavského samosprávneho kraja – Kraj

bez hraníc a konkrétna spolupráca s najbližšími

regiónmi susedných štátov.

to dopravná infraštruktúra, školstvo a projekty

financované z fondov EÚ.

Rozpočet predpokladá, že najväčšie výdavky

– 44 miliónov eur – vynaložia na školstvo

a vzdelávanie. Vo výdavkoch sa na dopravu

na rok 2012 ráta s 15 miliónmi eur.

V rokoch 2012 až 2014 budú rekonštruovať

najviac opotrebované úseky ciest, opravia

aj úseky, ktoré v júni 2011 poškodila povodeň

v malokarpatskom regióne. K rozvojovým

programom kraja tento rok patria aj

dostavba cyklomosta medzi Devínskou Novou

Vsou a obcou Schlosshof, ktorý by mal

od leta slúžiť verejnosti, ďalej revitalizácia

školských ihrísk a modernizácia nemocnice

v Malackách.

Frešo prevzal kraj s dlhmi viac ako 20 miliónov

eur, ktorý vo veľkej miere zahŕňa záväzky

z minulých období, prispeli k nemu aj

nepredvídateľné udalosti, ako boli povodne

vlani v júni, ktoré si vyžiadali asi 8,5 milióna

eur a aj to, že kraj odkryl skryté záväzky. Na

konci roka by malo byť zadlženie kraja podľa

Freša 40 miliónov eur. Kraj neplánuje na

naplnenie rozpočtu v tomto roku zvyšovať

dane a úverové zaťaženie kraja by sa malo

od roku 2013 znižovať.

Doprava a cestovný ruch

Kraj má vďaka výhodnej geografickej polohe

významný zdroj príjmov z cestovného

ruchu. Na relatívne malom území s atraktívnym

krajinným prostredím, rozmanitosťou

prírodných celkov a vybudovanou infraštruktúrou

má preň vytvorené vhodné predpoklady.

Medzi najvýznamnejšie oblasti a lokality

cestovného ruchu patrí Bratislava ako prirodzené

a dominantné turistické centrum kraja

s národným aj medzinárodným významom.

Podunajská oblasť je spojená najmä s vodou

a vodnými plochami, ktoré ponúkajú ideálne

možnosti na letnú pobytovú turistiku, vodnú

turistiku a rybolov. Oblasť Záhoria ponúka

prírodné krásy, historické pamiatky a možnosti

pre vodné a rekreačné športy. Malokarpatský

región je významnou vinohradníckou

oblasťou Slovenska a ponúka najmä kultúrne

pamiatky a ľudové tradície.

Kontakt s Bruselom

V Bruseli pôsobil do roku 2010 Dom slovenských

regiónov ako spoločné zastúpenie

8 samosprávnych krajov Slovenska. Bratislavský

kraj opätovne otvoril svoju Kanceláriu

BSK v Bruseli v júni 2011 v blízkosti budov

Európskej komisie a Rady EÚ.

Kancelária tiež pri inštitúciách EÚ spustila

novú webovú stránku svojho zastúpenia

www.bratislavaregion.eu. Na nej sa možno

dozvedieť základné údaje o kraji, turistických

aj kultúrnych atrakciách. Stránka zároveň

poskytuje informácie o zastúpení Bratislavskej

župy v Bruseli, jej histórii a hlavne

o jej cieľoch a aktivitách. Na druhej strane

informuje subjekty župy, ktorým sprostredkúva

informácie o štrukturálnych fondoch

EÚ a komunitárnych programoch Európskej

komisie, ponúka výzvy a projektové partnerstvá.

Poskytuje informácie o Bruseli.

Úlohou kancelárie je tiež aktívna participácia

na príprave nového programového

obdobia 2014 – 2020, a to aj v súvislosti

s prijatím nariadení EK o kohéznej politike

a štrukturálnych fondoch s cieľom ovplyvniť

poskytovanie eurofondov tak, aby ich mohli

čerpať aj bohatšie regióny, medzi ktoré patrí

i Bratislavská župa. Napríklad na investičné

aktivity do základnej infraštruktúry v oblasti

dopravy, školstva, sociálnych vecí či životného

prostredia.


Dôležitý rozpočet

Po tom, čo pred dvomi nové vedenie prevzalo

župu s prázdnou pokladnicou, sa rozpočet

stal hlavnou brzdou. Na rok 2012 je

schválený ako vyrovnaný s príjmami a výdavkami

vo výške približne 130 miliónov eur.

Podľa P. Freša je veľmi konzervatívny, najmä

vzhľadom na krízu. Stabilizuje dlhy, ale sa

snaží aj podporiť dôležité priority kraja. Sú

Foto: panoramio.com

Stupava

Pálffyho palác, Malacky

Foto: M. Proehl

4 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Bratislava

Mesto leží na oboch brehoch

Dunaja. Je jediným

na svete, ktoré hraničí s dvoma

krajinami – Maďarskom a Rakúskom.

Pred druhou svetovou

vojnou sa v Bratislave hovorilo

troma jazykmi – slovenským,

nemeckým a maďarským.

Územie Bratislavy bolo osídlené

od doby kamennej. V neskorej

laténskej dobe tu sídlil

keltský kmeň Bójov. V roku

113 pred n. l. postavili opevnené

mesto – oppidum, ktoré

pripomínalo stredoveké mestá.

Záujem o územie mali Rimania

i germánske kmene. Okolo

roku 500 prišli Slovania. Ich

vzbura proti avarskej nadvláde

vyvrcholila v roku 623 vznikom

Samovej ríše. Od konca 8. storočia

bola Bratislava súčasťou

Nitrianskeho kniežatstva a od

roku 833 Veľkej Moravy. Na

hradnom kopci bolo rozsiahle

hradisko chránené dreveným

valom. V druhej polovici 9.

stor. pribudli kamenný palác

a trojloďová bazilika, najväčšia

veľkomoravská na Slovensku.

Hrad bol cirkevno-administratívnym

centrom a jedným z významných

stredísk kultúry,

osvety a vzdelanosti.

Predurčená

na hospodársky rozvoj

Bratislava mala významné

postavenie za vlády kráľa Štefana

I. Hrad bol sídlom vojenskej

posádky i bratislavského

komitátu, neskôr župana. Bol

jedným z najlepšie opevnených

v Uhorsku. Výhodná poloha

Bratislavy na križovatke

Jantárovej a podunajskej cesty,

pri dunajskom brode, ju predurčila

k veľkému rozvoju. V decembri

1291 jej potvrdil mestské

výsady kráľ Ondrej III.

V meste sa rozširovali remeslá

a z roku 1249 je prvá zmienka

o vinohradníctve. Dekrétom

z roku 1405 bolo zaradené medzi

slobodné kráľovské mestá

a v roku 1436 dostala od Žigmunda

právo používať erb. Za

vlády Mateja Korvína vznikla

prvá univerzita na území Slovenska

– Universitas Istropo-

Bratislavský hrad

Bratislavou sa

prehnala história

Hlavné mesto Slovenska a centrum Bratislavského

samosprávneho kraja. Je najväčšie a najľudnatejšie mesto SR

a sídlo prezidenta, parlamentu, vlády, ministerstiev a viacerých

medzinárodných inštitúcií. Od roku 1997 tu sídli Rozvojový fond

OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov a od roku

2000 Medzinárodný vyšehradský fond. Centrálu tu má Európska

rada Svetovej poštovej únie. V meste je niekoľko vysokých škôl,

divadiel, galérií a múzeí.

litana (1465). Počas Jagelovcov

bola miestom

diplomatických rokovaní.

V 14. storočí začala

obchodovať s Poľskom,

Českom, Nemeckom,

Rakúskom i Dalmáciou.

Vyvážalo sa najmä víno a súkno.

V 15. storočí už aj dobytok,

kože, sušené ryby a potraviny.

Mesto neobišli vojny, povstania,

požiare a povodne. V roku

1529 ho obkľúčili Turci, ale

nikdy ho nedobyli. V roku

1536 panovník vyhlásil Bratislavu

za hlavné mesto Uhorska.

Bola ním do roku 1783.

V Bratislave korunovali 19 kráľov

a kráľovien. Posledná korunovácia

sa uskutočnila v roku

1830. V rokoch 1710 – 1713 zasiahla

mesto epidémia

moru. Umrelo okolo

4-tisíc ľudí. Po ozdravení

prišlo najlepšie obdobie

v dejinách mesta.

Postavili nové budovy,

paláce a kostoly v barokovom

štýle. Založili prvú manufaktúru

na výrobu písmen

pre tlač, v roku 1751 zriadili

prvú poštu.

Foto: PaasHaas

Mozart i Napoleon

Mesto bolo centrom kultúrneho

života, barokovej hudby,

stavebníctva i novinárstva.

V roku 1762 tu koncertoval

6-ročný W. A. Mozart. V Bratislave

vychádzali v rokoch 1783

– 1787 Prešpurské noviny, prvé

v slovenčine. Rozvoj mesta zastavil

Jozef II. Presťahoval do

Budína ústredné orgány. Počas

napoleonskej vojny tiahli

mestom ruské vojská a v roku

1805 sa tu zastavili francúzski

vojaci. V meste ostali do podpísania

Bratislavského mieru,

po bitke pri Slavkove. V roku

1809 navštívil Bratislavu aj Napoleon.

Dôležitú úlohu zohrala Bratislava

v roku 1848. Na zasadnutí

Uhorského snemu prijali tzv.

marcové zákony, ktorými sa

zrušilo poddanstvo v Uhorsku.

Začalo sa obdobie národného

obrodenia. Centrom boli školy,

najmä evanjelické lýceum.

Študenti založili Spoločnosť

česko-slovanskú, ktorá výrazne

ovplyvnila slovenské hnute.

V Bratislave študovali a pôsobili

aj Anton Bernolák a Ľudovít

Štúr. Vo februári 1843 sa

štúrovci rozhodli kodifikovať

nový spisovný slovenský jazyk.

V Bratislave vychádzali

Štúrove noviny Slovenské národné

noviny.

V 19. storočí zaznamenala

Bratislava technický pokrok.

V meste bolo 51 priemyselných

podnikov. Základy dostali aj

závody Kraf Foods Slovakia –

Figaro a Slovnaft. Z poľnohospodárskej

výroby malo význam

známe vinohradníctvo. V roku

1804 začala premávať prvá

konská železnica, koncom

19. storočia sprístupnili Starý

most (1891) a o 4 roky začala

jazdiť prvá električka.

Mesto postihli i nepríjemné

udalosti. V roku 1811 vyhorel

hrad, Bratislavy sa priamo dotkli

aj boje za 2. svetovej vojny.

Oslobodila ju Červená armáda

4. apríla 1945.

Prvýkrát sa stala hlavným

mestom Slovenska pri vzniku

Slovenskej republiky v roku

1939. Druhýkrát 1. januára

1993.

Vďaka architektom a reštaurátorom

si Bratislava zachovala

v historickom centre svoju jedinečnosť,

ktorú budovala celé

stáročia. Dnes je aj moderným

európskym mestom, ktoré poskytuje

vzdelanie a kultúru.

Foto: S. Novak

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

5


Sústreďme sa

na hodnoty,

ktoré prináša život

Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Milan Ftáčnik

má za sebou bohaté skúsenosti z tzv. veľkej politiky:

bol poslancom Národnej rady SR, ministrom školstva SR,

no taktiež má skúsenosti z politiky regionálnej:

pôsobil ako starosta bratislavskej mestskej časti Petržalka

a v súčasnosti je primátorom Bratislavy.

O jeho skúsenostiach, názoroch na politické dianie, problémy,

o úlohách a plánoch v pozícii primátora s ním hovoril

šéfredaktor EUROREPORTplus Ľuboš Jurík.

■■ Aké skúsenosti ste získali

z vášho pôsobenia vo funkcii poslanca

Národnej rady SR a neskôr

ministra školstva?

Bolo to obdobie mimoriadne

zaujímavé, pretože som bol pri

začiatku demokracie ešte v kooptovanej

SNR, pri samých začiatkoch

vzniku samostatnej

Slovenskej republiky. Bol som

pri vzniku ústavy, pri zakladaní

národných orgánov, a hoci som

bol vtedy v opozícii, aktívne

som sa zúčastňoval na činnosti

dvoch výboroch: vo výbore

pre vzdelanie a neskôr vo výbore

pre európsku integráciu. Skúsenosti

z týchto výborov som neskôr

využil vo funkcii ministra

školstva a takisto som využíval

aj skúsenosti zo začleňovania

Slovenska do európskych štruktúr.

Po ôsmich rokoch v opozícii

vo výbore pre vzdelávanie som

vedel, aké problémy trápia slovenské

školstvo. Mal som aj recepty,

ktoré odborníci v oblasti

školstva označili za veľmi ambiciózne.

Programové vyhlásenie

vlády v oblasti školstva bolo

označené za také, ktoré presahuje

jedno volebné obdobie.

Vždy som sa snažil spájať politiku

a etiku. Pamätám si na seminár

začiatkom deväťdesiatych

rokov na bratislavskom Hrade

s názvom Etika a politika. Vtedy

sa mi zdalo, že je to veľmi

vzdialené, že nie je možné, aby

sa tieto dva pojmy k sebe priblížili.

Ale napriek tomu sa to stalo

mojím krédom, stále si myslím,

že sa musíme usilovať o etiku

v politike. Chápem, že politika

má v sebe aj isté temné stránky,

že sa v nej neprejavujú vždy

ušľachtilé ciele, že to nie je vždy

len služba verejnosti. Avšak pre

mňa, odkedy som v politike, je

to naozaj služba verejnosti. Politici

majú konať s čistými rukami,

transparentne, pod kontrolou

verejnosti, eticky a to vždy

v tej najvyššej miere. Chápem,

že nie vždy sa to dá, že politik

je neraz tlačený okolnosťami

a musí sa rozhodnúť – ale mal

by to urobiť tak, aby sa mohol

sám na seba pozrieť do zrkadla.

To sú moje skúsenosti z onej vysokej

politiky. Teraz, keď pôsobím

na úrovni miestnej politiky,

priznám sa, že nám záujem vrátiť

sa do vysokej politiky, pretože

som tam už všetko zažil.

Po skončení môjho pôsobenia

v Národnej rade SR a vo funkcii

ministra školstva som sa na štyri

roky z politiky stiahol, pretože

voliči mi dali signál, že o mňa

nemajú záujem. Vrátil som sa

na vysokú školu, som vysokoškolský

učiteľ, tak sa cítim, tak

to aj uvádzam na svoj volebný

profil. Potom ma zlákala komunálna

politika a rozhodol som

sa kandidovať na funkciu starostu

Petržalky.

■■ Pôsobiť v rozhodujúcich funkciách

v komunálnej politike – či

už ako starosta v Petržalke, alebo

ako primátor Bratislavy – prináša

so sebou aj iný prístup k poslancom

v zastupiteľstve. Rozdiely

medzi ľavicou a pravicou nie sú

také markantné ako v parlamente,

tým skôr, že tieto rozdiely medzi

ľavicovou a pravicovou politikou

sa stierajú, že pravica anticipuje

sociálne programy, ľavica

prvky trhovej ekonomiky. Systém

sám osebe akoby strácal pevné

kontúry, akoby vyhorel, strácal

energiu... Ako to vnímate?

Je pravda, že obdobie, ktoré

zažívame – ale ktoré je obdobné

za posledných dvadsať

rokov – je rozporuplné. Moje

nazeranie na svet je sociálnodemokratické.

Sociálne je v tom

zmysle, že stojím na strane ľudí,

ktorí chcú dôstojne žiť, no niekedy

– z rôznych dôvodov a nie

vlastnou vinou – im to okolnosti

neumožňujú. Demokratické

je v tom, že rešpektujem iný názor,

že riešenie hľadám v diskusii.

V diskusii, ktorá nie je nepriateľská

a na ktorej konci by

mal byť kompromis v záujme

veci. Je pravda, že zmeny po

novembri 1989 postavili pred

sociálnu demokraciu zásadné

otázky. Ako zabezpečiť sociálne

spravodlivú spoločnosť

a pritom rešpektovať trhovú

ekonomiku? Pretrvával názor,

že jedine pravicový pohľad na

svet je správny, akoby sme sa

na svet mohli pozerať iba očami

podnikateľa, očami investora,

očami tých lepšie zarábajúcich.

Prečo by to tak malo byť?

Väčšina je predsa tých, ktorí

majú priemerné či podpriemerné

zárobky. Sociálni demokrati

sa pozerajú na svet očami týchto

ľudí a považujem to za legitímne.

Pravica je v súvislosti

s globálnou ekonomickou a finančnou

krízou konfrontovaná

s otázkou, či trh, ktorý pôsobí

voľne, bez zásahu štátu, nezlyhal?

Prečítal som si v časopise

The Economist, ktorý je typicky

liberálnym nositeľom názorov,

že mení rétoriku, že pripúšťa

zásahy do hospodárstva.

Pripúšťa sa zásah, pripúšťa sa

regulácia, čiže pohľady na to,

ako sa dostať z krízy a ďalej riadiť

ľudské spoločenstvo, sa začínajú

zmiešavať. Politikom sa

vyčíta, že pripustili príliš voľnosti

bankám a investorom. Ale

to predsa tvrdila ľavica! Sociálna

demokracia hovorila, že štát

musí plniť funkcie aj vo vzťahu

k ekonomickému mechanizmu,

k prerozdeľovaniu spoločných

zdrojov. Vôbec sa za to nehanbíme.

Sociálna demokracia nemá

byť ako ten nočný strážnik, ako

sa nám to pokúšala nahovoriť

pravica začiatkom deväťdesiatych

rokov.

Pre všetky veľké politické zoskupenia

sú naliehavé otázky:

Ako má svet vyzerať? Máme sa

vrátiť pred rok 2008, aby sme

pred sebou ďalej tlačili konjunktúru

toho, čo sme ešte ani

nevyrobili? To je zmysel života?

Alebo máme byť k sebe poctiví

a povedať, že si to jednoducho

6 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


nemôžeme dovoliť, ako to robí

bežný človek, ktorý musí vyžiť

zo svojej výplaty? Na mnoho

naliehavých otázok nemáme

odpovede, rozhodne však musíme

prijať skromnejší pohľad na

svet, to znamená, môžeme vydávať

len toľko, koľko získame,

koľko zarobíme. Nikto normálny

nepotrebuje predsa päť domov,

päť áut, päť jácht... Radšej

sa sústreďme na hodnoty, ktoré

sprevádzajú náš život, a o tom

by mala byť nielen slovenská,

ale celosvetová diskusia.

Zatiaľ vidím a vnímam

len výhonky takej diskusie.

Kladieme otázky, ale nenachádzame

žiadne odpovede.

■■ Vráťme sa späť ku komunálnej

politike, k vášmu pôsobeniu

vo funkcii starostu

Petržalky a následne primátora

Bratislavy. Začali sme už

hovoriť o rozdieloch medzi

tzv. vysokou a komunálnou

politikou, mohli by ste teda

tie rozdiely presnejšie pomenovať?

Aké boli vaše petržalské

skúsenosti, aké výsledky

ste dosiahli?

Začnem tým, aký je rozdiel

medzi tzv. vysokou

a komunálnou politikou.

Človek veľmi rýchlo zistí,

že komunálna politika je

omnoho konkrétnejšia, vyvoláva

takmer ihneď spätnú

väzbu. Ak niečo urobíte zle,

vzápätí sa vám to vráti od

občanov, že sa im to nepáči.

Keď prijímate rozhodnutia

vo funkcii ministra, tak to

život spoločnosti ovplyvní

často až po niekoľkých rokoch,

neraz keď už nie ste

ministrom. Základná štruktúra

reforiem školstva, ktorú

sme prijali, sa postupne

prejavuje priebežne. To je

príklad toho, že strategické

rozhodnutia pocítime až časom.

Pravdaže, aj na tejto úrovni

sú prijímanie rozhodnutia,

ktoré sa dajú do praxe previesť

okamžite. V komunálnej politike

je to však markantnejšie.

Povedzme – opravíte chodník

a občan vám povie, tak na toto

sme čakali, toto je dobré, pretože

po tom chodníku denne

chodí. V komunálnej politike

je kontakt s občanom priamy,

ľudia vás považujú za prvého

reprezentanta, a aj sa na vás

v tomto zmysle obracajú. Takže

tu je ten zásadný rozdiel.

Musím povedať, že mi veľmi

vyhovuje systém priamej voľby

starostu alebo primátora, pretože

oni sú priamo zodpovední

občanom. Vytvára to, prirodzene,

aj komplikácie, ale tie

sú na to, aby sa riešili. Mňa to

naučilo spolupracovať s občanmi,

ale aj s poslancami zastupiteľstva,

ktorí majú iní názor.

V Petržalke som mal v zastupiteľstve

zo štyridsiatich poslancov

tridsaťsedem z pravicovej

Stretnutie s pedagógmi pri príležitosti Dňa učiteľov.

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

koalície. To bola škola tolerancie,

škola hľadania kompromisu,

škola hľadania pozitívnych

riešení. V tomto zmysle je komunálna

politika iná, pretože

v nej nájdete konkrétne riešenia

ľahšie ako v tej politike vysokej.

Najmä v parlamente sú

vyhranené tábory, ktoré sa častujú

nevyberanými slovami, sú

v akýchsi zákopoch, ktoré nevedia

prekročiť. V komunálnej

politike sa rozdiely medzi ľavicou

a pravicou stierajú. Ten

chodník, ktorý dáte do poriadku,

nie je ani ľavicový, ani pravicový,

ten slúži občanovi. Tým

však nechcem povedať, že medzi

ľavicou a pravicou v komunálnych

zastupiteľstvách nie sú

rozdiely!

Ako príklad spomeniem nájomné

byty. Ľavica presadzuje,

aby sa postavili nájomné

byty, pretože nie každý občan

si môže kúpiť vlastný byt. Až

97 percent bytov na Slovensku

je v súkromnom vlastníctve, ale

Bratislavský primátor ako člen štafety s olympijskou pochodňou.

človek, ktorý zarába podpriemerný

plat, si byt nemôže dovoliť

kúpiť, nemôže teda dostať

ani hypotéku. Preňho by malo

byť riešenie nájomné bývanie.

Tak to presadzujú napríklad

sociálni demokrati vo Viedni,

kde vládnu. Naopak, je tu pravicový

prístup – v Starom Meste

– kde rozpredali všetky byty

a žiadateľovi nemajú čo ponúknuť,

pretože nič nemajú. Napriek

rozdielom je však možné

hľadať a nachádzať zhodu.

Dôležité je robiť transparentnú

a korektnú politiku, potom je

možné vychádzať aj s poslancami

iných politických strán.

Najmä však myslieť na občana

a vnímať jeho spätnú väzbu.

O výsledkoch, ktoré sme dosiahli

v Petržalke, by som mohol

hovoriť dlho. Spomeniem

len tri zásadné. Po prvé: vymenili

sme na všetkých základných

školách a škôlkach okná.

Veľmi to prospelo zlepšeniu

prostredia pre deti a učiteľov!

Po druhé: podarilo sa nám

realizovať cyklotrasy, ktoré

zase umožnili ľuďom športovať,

relaxovať, a čiastočne

sme odbremenili dopravu.

Po tretie: plošne sme po celej

Petržalke obnovili detské

ihriská. Pomohli sme teda

veľkým skupinám obyvateľov.

Dobre sa mi v Petržalke

pracovalo a nerád som odtiaľ

odchádzal, ale cítil som,

že starosta má isté obmedzenia,

ktoré sa dajú prekonať

len na úrovni mesta.

A preto som sa rozhodol, že

budem kandidovať na primátora,

ale aj preto, že chcem

priniesť zmenu. Mnohí

ľudia boli pesimisti a vraveli

mi, že sa to nepodarí, že

Bratislava je tradične pravicová.

Ukázalo sa však,

že ľudia volia osobnosti,

nerozhodujú sa len podľa

straníckej príslušnosti, ale

podľa toho, ako kandidáta

poznajú.

■■ Primátor mesta Bratislavy

má iné kompetencie aj povinnosti,

no kým začneme hovoriť

o Bratislave, jej problémoch

a plánoch, rád by som

sa spýtal, v akom stave ste

našli mesto, keď ste vyhrali

voľby a nastúpili do funkcie?

Ako ste reagovali, resp.

budete reagovať na niektoré

kauzy bývalého primátora?

Keď som prišiel na magistrát,

ukázalo sa, že situácia

naozaj nebola dobrá. Pravica,

ktorá tu dvadsať rokov vládla, si

myslela, že si môže dovoliť všetko

a všetko jej prejde. Boli tu

kauzy ako PKO, palác Motešických,

zimný štadión... a mnohé

iné veci, ktoré sa riešili mocensky

a bez kontroly. Akoby platila

zásada, že mám väčšinu, tak

sa nemusím usilovať, aby som

bol korektný, aby som rešpektoval

verejný záujem. Finančný

stav mesta bol ešte horší, ako

som si myslel. Koniec koncov,

7


sú to mestské peniaze, ktoré

podmieňujú a limitujú vaše zámery,

určujú to, čo chcete urobiť

a čo zmeniť. Zistili sme, že

mesto je hrozivo zadlžené, a to

krátkodobou i dlhodobou zadlženosťou.

Pravica na úrovni

mesta nedokázala zareagovať na

krízu, dokonca takmer na nulu

rozpustila rezervný fond, zo sto

miliónov eur tam zostalo 1,5 milióna

eur. Dlhodobé pôžičky na

úrovni viac ako 60 percent, ktoré

znamenajú, že si nemôžete

viac požičať, a ešte nesplatené

faktúry, na ktoré ani zvyšok rezervného

fondu nestačil. To bol

obraz toho, čo sme zdedili.

Uvedomili sme si, že na túto

situáciu môže byť len jediný recept:

zodpovedná finančná politika,

čiže konsolidácia, usporiadanie

vzťahov. Začali sme

s výrazným šetrením, v prvom

rade od seba. Znížili sme plat

primátora, riaditeľa magistrátu,

riaditeľa kancelárie primátora,

aby sme všetkým dali najavo,

že doba je iná. Začali sme šetriť

aj na bežnom chode mesta,

čo naši obyvatelia vnímajú negatívne,

pretože sa menej kosí,

menej sa mesto čistí, menej peňazí

máme na svietenie. Tieto

ušetrené peniaze dávame na

splácanie dlhov. Takto sa musí

správať zodpovedný hospodár.

Nemôžeme len predávať majetok,

aby sme zaplatili to, čo si

pred nami niekto objednal a nezaplatil!

Postavil zimný štadión

a nezaplatil, rekonštruoval Starú

radnicu a nezaplatil... a mnoho

ďalších nezaplatených faktúr.

Najskôr sme nemohli nájsť

s poslancami spoločnú reč. Namiesto

plánovaných 14 miliónov

eur z predaja majetku sme

získali len šesť, tak sme museli

opäť škrtať. Mesto sa z finančných

problémov dostane len

tak, že budeme skromní, budeme

vydávať menej peňazí, no

budeme sa snažiť, aby to nepocítili

tí, ktorí sú našimi klientmi

v sociálnych zariadeniach, školách

a finančne znevýhodnené

skupiny. Žiaľ, pri druhej vlne

škrtania sme museli obmedziť

už aj tieto služby. Nefňukáme,

snažíme sa situáciu riešiť. Zabránili

sme búraniu PKO, urobili

sme verejnú diskusiu o tom,

čo si Bratislavčania želajú. Rešpektujeme

ten názor, že väčšina

si želá zachovanie PKO. Hľadáme

také riešenie, ktoré umožní

realizovať aj investorský zámer

na nábreží Dunaja, ale zachová

aj Park kultúry, ktorý by sme

zrekonštruovali, aby opäť mohol

slúžiť kultúre. Nie je to ľahká

cesta, pretože investor nás

dal na súd, robí tlaky na mesto,

aby sme sa podvolili. Nepodvolíme

sa však chúťkam investorov,

ako sa nepodvolíme ani v prípade

karloveského ramena, kde

je záujem postaviť dom, ktorý

značná časť obyvateľov Karlovej

Vsi nechce. Je ťažké nastaviť

mechanizmy tak, aby sme tomu

zabránili, pretože niečo umožňuje

územný plán, o niečom

už rozhodol predchodca, a sú

veci, ktoré musíme rešpektovať.

Ale sú veci, kde musíte nastaviť

hranu: nie, ďalej ísť nemôžme,

takto to nemôže fungovať. Snažíme

sa o regulovaný investičný

rozvoj, aby mali obyvatelia pocit,

že žijú v meste, ktoré nie je

rozvíjané pod tlakom developerov,

ale je to mesto, ktoré chráni

verejný záujem, kvalitu priestoru,

kvalitu dopravy. To sú nové

prvky, ktoré prinášame do života

mesta.

■■ K tomu smeruje aj ďalšia otázka.

Keď ste preberali funkciu primátora

mesta, určite ste mali

predstavy, vízie, plány. Aké? Ako

sa daria realizovať?

Spomeniem tri priority, ktoré

som presadil aj do dokumentu

Priority mesta na toto volebné

obdobie, ktorý prešiel aj poslaneckým

zborom. Prvá priorita:

otvorená samospráva. Zásadne

sa musí zmeniť vzťah mesta

k svojim obyvateľom. Tým, že

rozhodnutia, ktoré robíme, sa

nemôžu robiť za zatvorenými

dverami. Všetky informácie – aj

tie, ktoré nám zákon neprikazuje

zverejňovať – poskytujeme

občanom, aby nás mohli kontrolovať

a aby videli, že všetko robíme

transparentne. Nielen poskytujeme

informácie, ale snažíme

sa ľudí vtiahnuť do spolurozhodovania.

Občania sa musia

cítiť spoluúčastníkmi rozhodovania,

aby nemali pocit, že raz

za štyri roky ich voláme k voľbám

a po voľbách im povieme:

teraz sa nestarajte, teraz sme tu

my, zvolení poslanci. Protesty

Gorila znamenajú nielen podozrenia

z korupcie, ale sú aj znakom

odcudzenia politiky.

Nedôvera k politikom sa najskôr

dá prekonať na komunálnej

úrovni, kde je vzťah k občanom

bezprostrednejší. Musíte

mať záujem o občanov a hľadať

mechanizmy, ako ich vtiahnuť

do spolurozhodovania. Samospráva

je predsa od pojmu, že si

sami spravujeme. To je teda priorita

číslo jeden a musím povedať,

že v tejto oblasti sa mi zatiaľ

podarilo najviac urobiť: verejné

diskusie, deň otvorených dverí,

pravidelné stretnutia s občanmi

v jednotlivých mestských častiach,

verejné diskusie k doprave

o PKO, o investičných zámeroch,

to všetko vyvoláva pozitívnu

odozvu. Ľudia majú pocit, že

sa niekto o ich názor zaujíma.

Zaviedli sme pilotný projekt

participatívneho rozpočtu. Dali

sme ľuďom možnosť rozhodnúť

o malej sume peňazí, kam by

ich oni použili, kam by nasmerovali

verejné zdroje.

Druhá priorita je oblasť dopravy.

Bratislava trpí na to, že

nemá vyriešenú verejnú dopravu.

Dlhodobo sa kládol dôraz

na rozvoj osobnej automobilovej

dopravy na nové cesty, nové

mosty, ale málo sa urobilo pre

rozvoj verejnej dopravy. Nerozširovali

sa električkové trate,

pravda je, že sa nakúpili nové

autobusy, ale to bolo všetko.

Druhou prioritou je teda verejná

doprava, cyklistická doprava

a nosný dopravný systém. Problém

sa snažíme riešiť pomocou

európskych peňazí, robíme

všetko pre to, aby sme posunuli

ďalej projekt koľajovej dopravy

do Petržalky. Napriek tomu,

že oblasť dopravy si vyžaduje

veľké peniaze – a my ich nemáme

– sa nám podarilo posunúť

sa dopredu. Máme pripravenú

žiadosť na príspevok na opravu

Starého mosta a prvú etapu

koľajovej trate do Petržalky. Vyzerá,

že budeme úspešní. Začali

sme reálne budovať cyklistické

trasy. Taktiež sme začali realizáciou

projektov preferencie električkovej

dopravy, rozširujeme

trolejbusové trate, rovnako za

európske peniaze. Tam, kde nestačia

naše zdroje, využívame

to, že isté zdroje môžeme čerpať

z Európskej únie. Za štyri

roky chceme dosiahnuť výrazný

pokrok, aby sme ľuďom

mohli ukázať: toto sme urobili,

tu je naša vizitka.

Tretia priorita sa volá kvalita

života. Musím priznať, že

tu máme zatiaľ najmenej výsledkov.

Keďže nemáme veľké

zdroje, tak nejaký významný

posun v tej kvalite života nevidno.

Veľkou inšpiráciou nám

je Viedeň, ktorá sa v rebríčku

kvality života v celosvetovom

meradle umiestňuje na popredných

miestach. To znamená

starostlivosť o seniorov, parky,

bezpečnosť mesta, regulovaná

investičná výstavba, starostlivosť

o mladé rodiny – to sú ciele,

ktoré máme napísané v dokumente

Priority mesta na toto

volebné obdobie.

■■ Zostáva vám popri tom všetkom

čas na osobné záujmy a záľuby,

na kultúru, rodinu?

Musím povedať, že môj čas

je veľmi limitovaný. Často som

v úrade od ôsmej hodiny rána

až do ôsmej, desiatej večer, potom

prídem domov a ešte pracujem.

Snažím sa využívať skôr

víkendy, keď nie sú spoločenské

akcie. Čo sa týka kultúry, dostávam

ako primátor rôzne pozvania

na premiéry – či je to opera,

balet, činohra, koncerty, a keď

len trochu môžem, tak sa snažím

ísť, pretože mi to robí potešenie

a radosť. Kultúra v našom meste

je skutočne bohatá a rozvinutá,

je to bohatstvo, ktorým sa Bratislava

môže pochváliť. Máme

širokú ponuku kultúry, od špičkových

telies a výkonov po menšie

formy. Ďalším relaxom je

poznávanie cudzích miest. Snažím

sa navštíviť zahraničné mestá,

kde som cudzím človekom

a omnoho viac ako predtým si

všímam, ako majú vybudovanú

infraštruktúru, ale aj povedzme

lavičky, odpadové koše, trávniky,

proste komunálny pohľad na

vzhľad mesta. Je to inšpirácia pre

to, čo robíme doma. Tretiu aktivitu,

ktorú chcem spomenúť: začal

som behať. Minulý rok, keď

bol ČSOB maratón, ma vyprovokovali

otázkou – nemohol by si

aj ty zabehnúť? Tak som v lete

začal behať. Dvakrát do týždňa

od pol siedmej ráno chodím

von, nájdem si hodinu času a behám

po bratislavských mostoch.

Tohto roku som prvýkrát bežal

na polmaratóne štafetu. Boli sme

bratislavsko-košická štvorica aj

s primátorom Košíc Richardom

Rašim. Mal som úžasný pocit,

že som to zabehol! Skončili sme

na 59. mieste. Aj v tomto mojom

veku, mám 55 rokov, sa dá veľa

urobiť pre svoje zdravie. Cítim

sa lepšie, som na tom zdravotne

i kondične lepšie, a športovanie

prospieva k tomu, že telo sa po

sedavej práci zrelaxuje nielen

kultúrou, ale aj aktívnym pohybom.


Foto:©Rastislav Polák

8 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Obchod oceňoval najlepších!

Merkúrov rád je prestížne ocenenie osobností, či organizácií, ktoré udeľuje ZOCR SR

názov konferencie „Spolu dokážeme viac“ naznačoval, že tou starou, ale overenou cestou,

Diskusia „Na jednej lodi”, do ktorej boli pozvaní zástupcovia obchodu, výroby, prvovýroby

Retail Summit. Na ocenenie Merkúrov rád môžu byť nominované osobnosti alebo

spoločnosti, ktoré:

2. majú zásluhu na zlepšení komunikácie medzi subjektmi – obchod –

výroba – spotrebiteľ – štátna správa – akademická obec – novinárska obec ...,

3. majú podiel na vytváraní vyváženého podnikateľského prostredia,

5. prinášajú hodnotné informácie, potrebné pre rozhodovanie vo sfére obchodu.

analyzovali jeho správanie, ale aj jeho očakávania ohľadom skvalitnenia služieb obchodu.

všetkými účastníkmi trhu, ale aj zvyšovanie úrovne ochrany spotrebiteľa na vnútornom trhu

Slovenskej republiky. Keďže obchod je posledným článkom distribučného reťazca, zákazník

Ocenení Merkúrovým rádom za rok 2011:

Ing.Tadeusz Frackowiak,

generálny riaditeľ VEREX HOLDING a.s., predseda

Ing.Štefan Mácsadi,

predseda predstavenstva COOP Jednoty Nové Zámky, člen Predstavenstva COOP Jednoty

Ing. Bohumila Tauchmannová,

Potrebné však je dosiahnuť zásadný obrat a vrátiť sa k rastu domácej výroby. Práve preto

obchod už od roku 2009 podporuje projekt na vzdelávania spotrebiteľa ohľadom podpory

Má záujem vybudovať vzájomnú dôveru všetkých článkov distribučného reťazca vo vzťahu

zvýšiť odbyt domácich produktov na pultoch maloobchodu.

dosiahnuť spoločný cieľ –

„Múza Merkúra“

obchodnej siete. Zároveň bude aj zárukou celkového zvyšovania ponuky na vnútornom trhu SR.

vyhlásení počas spoločenského večera.


Trnavský samosprávny kraj

Svojrázny kraj

s množstvom jedinečností

Ak sa na slovenské regióny pozeráme z hľadiska polohy, ktorá je všade jedným

z hlavných predpokladov ich úspešného rozvoja, Trnavský samosprávny kraj je

na poprednom mieste. To však neznamená, že vedenie kraja na čele so županom

Tiborom Mikušom nerieši množstvo ťažkých úloh, ktoré najčastejšie vyplývajú

z nedostatku finančných prostriedkov, nevyhovujúcej legislatívy a neporozumenia

kompetentných ľudí.

Foto: Mussklprozz

Foto: archív

Vodná nádrž Gabčíkovo

Regionálne dosahovaný

hrubý domáci produkt

ako hlavný ukazovateľ

prosperity na obyvateľa je

v Trnavskom samosprávnom

kraji druhý najvyšší

po Bratislavskom. Nezamestnanosť

na konci januára 2012 na úrovni

asi 9 percent je v rámci Slovenska v trnavskom

regióne druhá najnižšia.

Prirodzenými výhodami regiónu sú najvyššie

využitie ornej pôdy na Slovensku, potenciál

na výstavbu priemyselných parkov,

dobrá logistická pozícia, dôležité kultúrne

a historické pamiatky, existencia geotermálnych

a liečivých prameňov. Preto možno

o Trnavskom kraji hovoriť ako o priemyselno-poľnohospodárskom

regióne.

Vermešova vila, Dunajská Streda

Tradičný priemysel

Priemysel má v regióne dlhú históriu. Produkciu

kraja možno charakterizovať ako výrazne

diverzifikovanú napriek tomu, že verejnosť

si v súvislosti s regiónom dnes predstaví

predovšetkým automobilovú výrobu v trnavskom

závode PSA Peugeot Citroën. Mimochodom,

v novembri minulého roka opustilo

brány závodu miliónte vyrobené auto. Bol

ním najnovší model Peugeot 208, ktorý je už

tretím produkovaným modelom v Trnave.

Od polovice tohto roka si vďaka nemu nájde

prácu ďalších 800 ľudí. Okrem PSA Peugeot

Citroën, ktorý je s 3 tisíckami pracovníkov

šiestym najväčším exportérom zo Slovenska,

v tabuľke 10 najväčších patrí významné

miesto výrobe LCD televízorov a monitorov

Samsung Electronics Europe Logistic s 2 200

zamestnancami v Galante a vo Voderadoch.

Ďalšími rozvinutými priemyselnými odvetviami

sú elektrotechnický, hutnícky, chemický,

farmaceutický a sklársky priemysel.

V poslednom čase rastie výroba s väčšou

pridanou hodnotou najmä v strojárstve

a elektronike, ktoré sa rozvíjajú hlavne príchodom

zahraničných investorov. K tomu

prispieva dobrá vzdelanostná a veková

štruktúra obyvateľstva. Významné miesto

tiež zaujíma energetika. Popri Atómovej

elektrárni v Jaslovských Bohuniciach sú to

aj vodné elektrárne v Gabčíkove a Maduniciach,

či veterný park v Cerovej.

Optimálna doprava

Trnavský kraj je polohou veľmi významný

v systéme dopravy. Región má pomerne

hustú cestnú a železničnú sieť nadregionálneho

významu. Prechádzajú ním dôležité

ťahy z Bratislavy cez Trnavu do Žiliny, ako aj

z Hodonína cez Trnavu do Nitry. Najhlavnejšie

železničné dopravné trasy sú Bratislava –

Žilina, Trnava – Kúty, ktorá predlžuje južný

železničný ťah na ČR. Na niektorých

úsekoch železničnej trate

prebieha rekonštrukcia a modernizácia

na traťovú rýchlosť 160

km/hod. Vodná doprava je zatiaľ

zastúpená iba v okrese Dunajská

Streda, kde sa vybudovaním vodného

diela Gabčíkovo podstatne

zlepšili plavebné podmienky

na slovenskom úseku Dunaja, aj

v tomto čase prebieha prehlbovanie

a čistenie plavebných dráh.

V budúcnosti sa predpokladá

vybudovanie prístavu aj v Čilistove.

Vrásky na čele vedenia kraja

spôsobuje cesta I/63, ktorá smeruje

z Bratislavy cez Šamorín

a obchvatom Dunajskej Stredy

cez Veľký Meder smerom na Komárno. Je

dôležitou dopravnou tepnou, ktorá už nevyhovuje

požiadavkám bezpečnosti pre preťaženosť

a je známa nehodovosťou.

Sýpka Slovenska

Trnavský kraj sa stal už v minulosti najvýznamnejšiu

poľnohospodársku oblasťou

Slovenska najmä˝vďaka výhodným prírodným

danostiam. Úrodná pôda a mierne

podnebie sú priaznivé pre pestovanie obilnín,

vďaka čomu aj južná časť regiónu získala

pomenovanie Žitný ostrov. V súčasnosti

pracuje v poľnohospodárstve asi 16 percent

obyvateľov kraja. Poľnohospodárska

produkcia je v rámci Slovenska druhá najvyššia.

Až takmer 90 percent poľnohospodárskej

pôdy v celkovej výmere vyše 295 tisíc

hektárov predstavuje orná pôda.

Významné úspechy v európskom meradle

dosahujú vinohradníci a vinári, čo potvrdzujú

ich úspechy na rozličných medzinárodných

prehliadkach a súťažiach. Vo vinohradoch

sa udomácňujú nové odrody vínnej

révy a kvalitné vína z regiónu.

Lákadlá pre návštevníkov

Vďaka bohatým zdrojom termálnych a liečivých

vôd a rozvinutému kúpeľníctvu je

Trnavský kraj atraktívny región. Významné

postavenie majú kúpeľné mestá Smrdáky

a svetoznáme Piešťany, ktoré sa radia medzi

popredné kúpele Európy a sú vyhľadávané

početnou medzinárodnou klientelou.

Pramení tu 10 prameňov s unikátnou sírnou

termálnou vodou, liečivé sírne bahno

patrí medzi najkvalitnejšie na svete. O zázračných

účinkoch tunajších prameňov sa

údajne vedelo už v 12. storočí.

Okrem toho vďaka termálnym prameňom

sú obľúbené miesta Dunajská Streda,

Veľký Meder, Topoľníky, ale aj Galanta, Vincov

les či Horné Saliby. Tieto spolu s početnými

cyklotrasami, ktoré vedú k viacerým

z 592 nehnuteľných kultúrnych pamiatok,

830 hnuteľných kultúrnych pamiatok, ku

ktorým patria napríklad pamiatky Veľkej

Moravy: Slovenské hradisko v Mikulčiciach

– Kostol Sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch,

ale i jedna mestská pamiatková rezervácia

v Trnave a ďalšia pamiatková rezervácia

ľudovej architektúry v Plaveckom Petri,

sú výborným predpokladom rozvoja cestovného

ruchu.


10 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Trnava

Foto: M. Hlauka

Ulica M. S. Trnavského

Slovenský malý Rím

Trnava je sídlom Trnavského samosprávneho kraja a siedmym najväčším mestom

na Slovensku. Takmer 70-tisíc Trnavčanov oceňuje samotnú polohu mesta, ktoré leží

v centre Trnavskej pahorkatiny. Od hlavného mesta Slovenska je vzdialené len 45 km.

Prvá písomná zmienka o obývaní

miesta pri riečke Trnávke, kde

si dávni predkovia založili kupeckú

osadu, pochádza z roku 1211. Od

roku 1238 sa pýši Trnava výsadami

slobodného kráľovského mesta

ako prvé mesto na území dnešného

Slovenska. Privilégium udelil mestu uhorský

kráľ Belo IV. Dovtedy najmä poľnohospodárske

centrum sa začalo postupne

orientovať na remeselnú výrobu a obchod.

Podriadenie mesta samotnej korune mu

umožňovalo stály rozvoj, čo podporovali

aj ďalší uhorskí králi. Trnava bola miestom

kráľovských stretnutí.

Náboženské

a vzdelanecké centrum

Novú kapitolu svojich dejín začala písať

v 16. storočí. V časoch tureckých nájazdov

na uhorské územie presťahovali v roku

1543 do Trnavy ostrihomské arcibiskupstvo

s kapitulou. Mesto prebralo úlohu

kultúrneho a náboženského centra krajiny.

Posolstvo náboženského centra si uchovala

dodnes. Trnava je na Slovensku jedným

z najdôležitejších sídel rímskokatolíckej

cirkvi. V meste je množstvo jej kostolov

a tak dostala aj pomenovanie „Malý Rím“.

K najstarším chrámom patria Kostol sv.

Heleny z roku 1238, klariský Kostol Nepoškvrneného

Počatia Panny Márie z 13. storočia,

Dóm – Bazilika sv. Mikuláša z roku

1380, ale aj univerzitný kostol – Katedrála

sv. Jána Krstiteľa z roku 1637.

Mimoriadny význam pre Slovensko

má Trnava aj v tradícii vzdelávania.

Trnavská univerzita je jedna

z najstarších na Slovensku. Založil ju

kardinál Peter Pazmáň v roku 1635.

V období vojen, krutostí, bezprávia

a požiarov sa Trnava stáva univerzitným

centrom – miestom vzdelanosti.

Začínala s teologickou a filozofickou fakultou.

Postupne pribudli ďalšie. Mala štyri fakulty

– teologickú, umenia, právnickú a lekársku.

Trnavská univerzita sa v okolitom

svete stala známou aj vďaka hvezdárni, ktorú

zriadil Maximilián Hell, vzácnou a bohatou

knižnicou, záhradami a divadlom. Univerzita

vychovávala vzdelancov celých 142

rokov, až kým sa v roku 1777 panovníčka

Mária Terézia nerozhodla presťahovať ju do

Budína. Bola to veľká strata pre Trnavu, ale

i pre celé Slovensko.

Domáci vzdelanci sa však nevzdali

a v roku 1792 sa Trnava stáva, vďaka Antonovi

Bernolákovi, centrom Slovenského učeného

Tovarišstva. K univerzitnému vzdelávaniu

sa Trnava vrátila v roku 1992. Trnavskú

univerzitu obnovila Slovenská národná rada

k 25. marcu 1992. Trnavská univerzita patrí

k vyhľadávaným centrám vzdelania, hlási sa

k princípom Veľkej Charty európskych univerzít.

Úspešne spolupracuje s univerzitami

na Slovensku, ale aj s 13 v zahraničí.

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Dnes automobilové centrum

Trnava má bohatú aj kultúrnu i remeselnú

minulosť. Do dejín Slovenska vstúpila mnohými

novinkami technického charakteru. Trnavskí

mešťania si budovu divadla postavili

z vlastných prostriedkov i vlastnými silami

už v roku 1831 a v júni 1846 začala premávať,

na prvom úseku v Uhorsku, konská železnica

z Bratislavy do Trnavy.

Na technickú vzdelanosť nadviazalo

mesto v súčasnosti. Dnes majú pokračovateľov

i bývalé Trnavské automobilové závody.

Automobilka v Trnave je technologicky

najnovším závodom v skupine PSA Peugeot

Citroën. Výroba modelu Peugeot 207 sa začala

v júni 2006 a v prvom štvrťroku 2009

vyšla z fabriky novinka Citroën C3 Picasso.

Tento model sa vyrába výhradne na Slovensku.

Vlani vyrobili v automobilke miliónte

vozidlo. Materská spoločnosť poverila

trnavských výrobcov ďalšou náročnou úlohou

– prípravou a následnou výrobou koncernovej

novinky, automobilu Peugeot 208.

Trnavská automobilka sa v roku 2009 stala

najväčším výrobcom áut v SR. Nové pracovné

príležitosti očakávajú v Trnave od nového

Mestského priemyselného a technologického

parku. Je najväčšou investičnou akciou

mesta za ostatných 20 rokov.

Odkaz predkov

Trnava a jej obyvatelia sa k odkazu predkov

hlásia aktivitami v prospech kultúrneho,

spoločenského i športového života

v meste. Nové cyklochodníky začínajú spĺňať

európsky štandard. Pribúdajú obnovené

parkoviská, chodníky a nový – humánny

ráz získavajú aj sídliská. Je dobré, že bohatá

história mesta zanechala dodnes stopy

na vzhľade Trnavy. V centre, ktoré je mestskou

pamiatkovou rezerváciou, obdivujú

návštevníci niekoľko pozoruhodných architektonických

súborov. Zaujímavý je takmer

pravidelný pôdorys centra, ktorý je vymedzený

mestským opevnením z 13. Storočia,

pozornosti sa teší mestská veža, radnica, barokový

komplex budov Trnavskej univerzity

a kostoly.


Foto: Doronenko

Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa

11


Skvelá vizitka pre potenciálnych

návštevníkov

Počtom takmer 560-tisíc obyvateľov je Trnavský samosprávny kraj síce najmenší zo všetkých krajov Slovenska, ale jeho jednotlivé

regióny, ktoré spolu vytvárajú župný celok, vynikajú svojráznosťou osídlenia, ľudovej architektúry, miestnymi kultúrnymi prejavmi

a zvykmi. Práve toto je skvelý základ na rozvoj cestovného ruchu v Trnavskom samosprávnom kraji až do tej miery, aby tam

návštevníci cestovali cielene na viac dní, a nie iba náhodou a na skok v rámci návštevy Bratislavy.

Kúpele, Smrdáky

Kraj spoluvytvárajú tri zvláštne regióny:

na severozápade Záhorie, v centrálnej

časti Trnavský región a na juhu oblasť Žitného

ostrova. Ak hovoríme o zvláštnosti, treba

k charakteristike dodať aj to, že všetky tri sú

jedinečné nie iba v krajskom, ale i v celoslovenskom

rámci. Je teda samozrejmé, že v tejto

župe možno nájsť aj stavby, artefakty a zaujímavosti,

ktoré nie sú nikde na Slovensku.

Čaro Záhoria

Severozápadná časť župy je najznámejšia

pre írečité nárečie, pestovanie kapusty,

zemiakov, cibule, piesčitú pôdu a množstvo

lesov, kde rastú huby. Práve za nimi cestujú

často celé rodiny, no o ozajstných pokladoch

Záhoria veľa nevedia.

Pritom za pozornosť stoja najsírnatejšie

minerálne pramene na Slovensku v Smrdákoch.

Je ich vyše dvesto a sú základom liečenia

kožných chorôb a pohybového ústrojenstva

v tamojších kúpeľoch. Ľudová povesť

o vzniku kúpeľov hovorí, že minerálne

pramene objavil kedysi dávno pastier, ktorý

si kúpaním v neobvykle páchnucej vode

prameňa vyhojil svoje „boľavé“ nohy. Zvesť

o liečivom účinku prameňa sa rýchlo šírila

a ľudia zo širokého okolia ho začali vyhľadávať.

Podľa historických dokumentov sa osada

kedysi volala po slovensky Nová Ves. Terajšie

meno dostala od zapáchajúcich minerálnych

prameňov. Keď sa roľníci pri príležitosti

výročia jarmokov schádzali v susedných

mestách, tých, čo prišli z Novej Vsi,

prezývali Smrdáci. Toto sa tak vžilo, že nahradilo

predošlé meno osady. Prvýkrát sa

o používaní minerálnej sírovodíkovej vody

v Smrdákoch zmienil polyhistor Matej Bel

Veterný mlyn, Holíč

v diele Notitia Hungariae Novae Historicogeographia

(Historické a zemepisné znalosti

o súvekom Uhorsku) už v roku 1740. V roku

1763 úradný lekár Ján M. Gottmann pripravil

rozbor smrdáckych vôd, v ktorom poznamenal,

že v budúcnosti by v ich okolí mohli

vzniknúť kúpele, ktoré sa čoskoro stali skutočnosťou.

Zo svojich neduhov sa v Smrdákoch

liečili i Napoleonovi vojaci po pamätnej

bitke pri Slavkove.

Kaplnka sv. Margity Antiochijskej, Kopčany

Holíčske pozoruhodnosti

Ďalšou pozoruhodnosťou Záhoria len na

skok od Smrdákov je Lapidárium na nádvorí

manufaktúry holíčskeho kaštieľa z roku

1736, jediné tohto druhu na Slovensku. Ide

o zbierku kamenných plastík alebo architektonických

fragmentov zo zaniknutých objektov.

Holíčske megality sa našli pri výstavbe

sídliska SNP. Ich druhovo príbuznými sú

pamiatky v Stonehenge či Carnacu, známe

pamiatky UNESCO – súbor megalitických

kameňov z neolitu, ktoré slúžili ako astronomická

pomôcka. Holíčska manufaktúra

vznikla v rokoch 1736 až 1743 za výdatnej

pomoci Františka Lotrinského a slúžila ako

prvá v Európe na výrobu fajansy, neskôr kameniny

a porcelánu. V nej sa nachádza Múzeum

keramiky.

Keď je reč o Holíči, nemožno zabudnúť na

veterný mlyn, pre domácich Vjetrník, jediný

zachovaný na Slovensku. Je to kamenná

trojpodlažná budova z osemdesiatych rokov

19. storočia, ktorá mala do roku 1926 otočnú

kužeľovú strechu so vsadeným veterným

kolesom.

Lákadlom návštevníkov je holíčsky zámok

so systémom podzemných chodieb. Od

roku 1970 je národnou kultúrnou pamiatkou.

Jeho dnešný neskorobarokový výzor

je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej

pevnosti na reprezentačné letné

sídlo Habsburgovcov. Trojpodlažná obytná

budova, pôdorysom riešená do tvaru písmena

U je obohnaná mohutným dvojnásobným

systémom hradobného múru a priekopy, za

ktorými pokračoval rozsiahly ohradený park

zlikvidovaný po roku 1919.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje Šaštín

a tamojšia národná svätyňa, Bazilika Panny

Márie Sedembolestnej, hlavnej patrónky

Slovenska. Jej pôvod siaha až do roku

1736. Bazilika je úzko spätá so sochou Sedembolestnej

Panny Márie z roku 1564, ktorej

uctievanie povolil v roku 1732 arcibiskup

Imrich Esterházy. Baziliku zdobia maľby Jeana

Josepha Chamanta a Lukáša Krakera. Je

v nej najväčší organ na Slovensku – skvostná

ukážka rezbárskeho umenia.

V tomto regióne, v Kopčanoch, stojí aj jediná

dodnes zachovaná architektonická pamiatka

pochádzajúca z čias Veľkej Moravy

a zároveň najstaršia stojaca sakrálna stavba

na Slovensku - Kostolík Sv. Margity Antiochijskej.

Staré ľudové domčeky sa v koncentrovanej

forme zachovali v dvoch obciach Senického

okresu, v Plaveckom Petre, kde je

najstaršia časť vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu

ľudovej architektúry a v Sobotišti,

ktorého Habánsky dvor je chránenou pamiatkovou

zónou.

Lákadlá stredu kraja

Kultúrne pamiatky župy sú roztrúsené

takmer vo všetkých obciach, no vo väčšom

množstve sú zachované hlavne v chránených

pamiatkových územiach. V najväč-

12 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


šej koncentrácii, vyše 150 objektov, ukrýva

Mestská pamiatková rezervácia Trnava, ale

tiež Hlohovec a Piešťany, kde sú vyhlásené

pamiatkové zóny.

Veľkomoravská stavba, veľmožský dvorec

v Ducovom, je zachovaná už len ako

archeologická pamiatka. Kopec Kostolec,

do ktorého sa postupne zahryzli stroje, aby

z neho ťažili kameň, v poslednej chvíli pred

zničením vydal svedectvo o svojej vyše tisícročnej

histórii. Jeho súčasťou bola aj rotunda

s podkovovitou apsidou, z ktorej sa

zachovali nielen základy, ale dokonca aj

časť nadzákladového muriva.

Dvorec vznikol podľa všetkého v druhej

tretine 9. storočia po zničení neďalekého

hradiska v Pobedime, ktoré sa dáva do súvisu

s vyhnaním Pribinu Mojmírom v roku

833. Zanikol po požiari niekedy v rokoch

940 – 970. Rotunda mohla vzniknúť súčasne

s dvorcom, prípadne aj o niekoľko desaťročí

neskôr ako kópia dvojapsidovej rotundy

č. VI. v Mikulčiciach a slúžila svojmu

účelu aj po zániku dvorca, minimálne

do 11. storočia. Zvyšky kostolíka opätovne

vysvätili na sviatok svätcov Cyrila a Metoda

v roku 1990 a odvtedy sa tam každoročne

na tento sviatok konajú Sv. omše ako spomienka

na príchod byzantskej misie na Veľkú

Moravu.

Mimoriadny význam pre svoj zriedkavý

výskyt v kontexte Slovenska majú drobné

románske valcové kostolíky – rotundy

v Križovanoch nad Dudváhom a Jalšovom,

ale i v Skalici. Obdivu sa tešia tiež starobylé

kostolíky s bežnejšou obdĺžnikovou

loďou v Dechticiach, ale hlavne v mnohých

obciach v okresoch Galanta a Dunajská

Streda. Z väčšiny hradných areálov už len

ruiny mohutných kamenných múrov vypovedajú

o ich dávnej sláve a dôležitosti.

Takto možno natrafiť na zrúcaniny stredovekých

hradov Dobrá Voda, Ostrý Kameň

nad Bukovou, ale i zo stredovekého hradu,

postupne rozširovanému a prestavanému

až do dnešnej neoslohovej podoby zmeneného

Smolenického zámku.

Jaskyňa Driny

Neďaleko Smolenického zámku sa nachádza

jaskyňa Driny, jediná sprístupnená na

západnom Slovensku. Leží v Smolenickom

krase Malých Karpát. Záhadnú dieru miestni

občania poznali už v 19. storočí, no do jaskyne

sa podarilo preniknúť až v roku 1929

miestnym nadšencom, ktorí sa odvážili do

nej spustiť. Predtým bola miestom, kde si

robili brlohy líšky, jazvece a kuny. Povrávalo

sa, že diera je hlboká a vedie do podzemných

chodieb. Pred objaviteľmi sa po vyčistení komína

odkryli chodby s nádhernou kvapľovou

výzdobou.

Interiér jaskyne pozostáva z úzkych puklinovitých

chodieb. Typickou výzdobou pre

túto jaskyňu sú sintrové záclony so zúbkovitým

lemovaním. Podzemné priestory jaskyne

odhaľujú sintrové vodopády, náteky, pagodovité

stalagmity a rôzne formy stalaktitov. Vyskytujú

sa tam aj sintrové jazierka, napĺňané

presakujúcou atmosférickou

vodou. Počas jednej návštevy

jaskyne získa ľudské telo do

organizmu toľko látok, koľko

je v jednej kalciovej injekcii.

Jaskyňa je sprístupnená

v dĺžke 410 metrov.

Vodné zákutia

aj stavby

Južnou časťou kraja čoraz

viac putujú zahraniční návštevníci.

Čechov, Nemcov,

Rakúšanov i ďalších lákajú

cyklotrasy popri Dunaji na

cesty za vodou a za poznaním

nneraz až do Maďarska. Je to

aj vďaka čarovným zákutiam

Malého Dunaja s panenskou

prírodou, ale i vodnému dielu

Gabčíkovo, najväčšiemu

na Slovensku. Má množstvo

jedinečností a do dôsledkov

spĺňa požiadavku ekologického

udržateľného rozvoja.

Vďaka priaznivým krajinným

aj klimatickým podmienkam

sa táto oblasť stala

rajom pre milovníkov vodných

športov, jazdectva a ďalších

turistických atrakcií.

K nim treba prirátať architektonické

a kultúrne pamiatky.

Napríklad dunajskostredský,

pôvodne gotický kostol

Nanebovzatia Panny Márie

zo začiatku 14. storočia. Ako

mnohé iné bol viackrát prestavovaný

a rozširovaný, no

so zachovanou neskorogotickou

architektúrou. Okrem

početných zaujímavostí je pozoruhodná

veža s nárožnou

pasážou.

Ďalšími pozoruhodnosťami

Dunajskej Stredy je Žltý

kaštieľ. Pochádza z 18. storočia.

Pôvodný barokový sloh

kaštieľa bol začiatkom 19.

storočia upravený v klasicistickom

slohu. Postaviť ho dal

varaždínsky biskup Miklós

Kondé. V rokoch 1970 – 1972

do objektu presťahovali Žitnoostrovné

múzeum, ktoré

bolo predtým v tzv. bielom

kaštieli. V múzeu sa nachádzajú

stále expozície etnografického

a archeologického

charakteru. Sú tu časti archeologická a paleontologická,

ktoré predstavujú prehistorické

archeologické a paleontologické nálezy

z územia okresu. Historická expozícia je

rozdelená na niekoľko celkov, ako sú bytová

kultúra šľachty, historické zbrane alebo pamätná

izba Ármina Vambéryho – orientalistu,

cestovateľa a vedca. Národopisná časť je

zastúpená sedliackou kuchyňou s tradičným

zariadením, vrátane otvoreného ohniska.

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Archeologická lokalita Kostolec, Ducové

Jaskyňa Driny, Smolenice

Secesná budova tzv. Slovenského domu, Skalica

Kaštieľ je udržiavaný a veľmi pekný.

Toto je len oklieštený a stručný výpočet

toho, čo stojí za návštevu s prehliadkou

v Trnavskom samosprávnom kraji. Dokazuje

však, že tam je čo vidieť a región má silný

potenciál narozvoj cestovného ruchu ako

ďalšieho zdroja ekonomického rastu.

Mária Šišuláková

Foto: archív TSK

13


Treba dobre poznať partnerov,

s ktorými chceme spolupracovať

S predsedom Trnavského samosprávneho kraja Tiborom Mikušom sa rozprával publicista Jozef Šucha.

■■ Regionálna a cezhraničná spolupráca sú

často spomínané najmä v súvislosti s rozvojom

regiónov, ale i s čerpaním grantov a dotácií.

Aké sú vaše skúsenosti?

Je to významný nástroj na otváranie dverí

pre podnikateľov, kultúrnu výmenu a výmenu

skúseností. Vzhľadom na kompetencie

sú kraje len inštitúciami, ktoré vytvárajú

podmienky pre iných. Samozrejme, je tu

možnosť, aby kraje v spolupráci s inými subjektmi

získavali prostriedky z rôznych grantov

na spoločné projekty. Susediace kraje,

ale aj kraje, ktoré spolu nesusedia, tak môžu

vytvárať to, čo je všeobecne prospešné, napríklad

podporovanie zamestnanosti, výmena

skúseností pri šetrní energiami, rozvoj turizmu

a iné.

■■ Môžete vymenovať konkrétne prípady takejto

spolupráce?

Pre nové plánovacie obdobie 2014 – 2020

je veľmi dôležité dobre poznať partnerov,

s ktorými chceme spolupracovať. Nestačí sa

spoznať tesne pred prípravou projektu. Je

prospešné, aby sa ľudia zaoberajúci sa konkrétnymi

témami poznali, aby si prediskutovali,

na čo majú sily a aby podľa vypísaných

schém podali zmysluplný projekt.

Chcel by som vyzdvihnúť, že sa nám podarilo

v spolupráci s dvomi maďarskými regiónmi

Györ-Moson-Sopron a Komárom-Estergom

založiť Európske združenie územnej

spolupráce Rába-Dunaj-Váh. Jeho cieľom je

spolupracovať v trinástich oblastiach rozvoja

od infraštruktúry, cez energetiku, turizmus,

kultúru, podporu malého a stredného podnikania

a podobne. Je tam všetko, čo je témou

dňa a čo treba riešiť.

Som toho názoru, že práve takéto zoskupenia

majú v novom plánovacom období

šancu získať prostriedky na projekty, ktoré

sa budú dotýkať tém, ktoré sú dôležité pre

obidve krajiny a všetky regióny.

Zaujímavý je projekt Ukážka energetickej

efektívnosti a využívania obnoviteľných

zdrojov energie na príklade verejných budov,

ktorý skrátene nazývame „Zelená budova“.

Je v ňom zapojených 13 projektových partnerov

z ôsmich stredoeurópskych krajín.

Ďalším z projektov je Duo Stars, ktorý je

cezhraničnou spoluprácou SR – Rakúsko.

Jeho zámerom je integrácia verejných inštitúcií,

ako aj podnikov do globálnych sietí. Podporuje

štrukturálne zmeny medzi odvetviami

a regiónom a zvyšuje podiel inovácií do

projektu trvalo udržateľnej spolupráce miest

a krajov za účelom polycentrického územného

rozvoja v konkurencieschopnom regióne

Centrope-Centrope Capacity. Sú v ňom zapojené

Trnavský a Bratislavský samosprávny

kraj a partneri z Rakúska, Česka a Maďarska.

Cieľom je vytvoriť integrovaný región

strednej Európy.

Projekt Inteligentná energia v spolupráci

s Rakúskom rieši ako dlhodobý cieľ úplnú

nezávislosť od dovozu energií (väčšinou fosílnych).

V oblasti turizmu aspoň stručne vymenujem

projekt cezhraničnej dostupnosti v oblasti

Hrušovskej zdrže Vodného diela Gabčíkovo

, vzájomné prepojenie turistických ciest

prostredníctvom kompy cez staré koryto Dunaja

medzi obcami Gabčíkovo a Dunaremete

a prepojenie tzv. rodinných pasov na využívanie

turistických atrakcií Dolné Rakúsko-

Burgenland-Trnavský samosprávny kraj.

■■ Váš kraj je známy aj aktívnou spoluprácou

s občianskymi a spoločenskými organizáciami.

Áno. Máme podpísaných a nielen podpísaných,

ale aj prakticky napĺňaných, niekoľko

memoránd o partnerstve a spolupráci

TTSK napríklad s regionálnymi združeniami

ZMOS, Krajským riaditeľstvom Hasičského

a záchranného zboru v Trnave, Krajským

výborom Dobrovoľnej požiarnej ochrany

v Trnave, Krajskou organizáciou Jednoty

dôchodcov na Slovensku a s Klubom slovenských

turistov.

■■ Ako ste spokojný s úrovňou školstva?

Tradičné školy si zachovávajú kvalitu

a v niektorých oblastiach ju aj zvyšujú. Ostatných

dvadsať rokov však prinieslo neželaný

a škodlivý odklon od technických smerov

a remesiel. Všetci rodičia chcú mať zo svojich

detí právnikov a manažérov a začali preferovať

tieto odbory.

Treba vrátiť úctu remeslu. Začínajú chýbať

na trhu práce ľudia, ktorí vedia reálne niečo

urobiť. Treba zvýšiť počet študentov na technických

smeroch. Súčasná polemika o tom,

či sa má matematika vrátiť ako povinný maturitný

predmet, je pomýlená. Ak chce ísť

niekto študovať technickú vysokú školu bez

stredoškolskej prípravy z matematiky, nemá

šancu. Udivuje ma, keď to zástupkyňa nejakej

školy označí za obmedzovanie študentov,

lebo to na humanitnej škole nebude potrebovať.

To je nadbiehanie študentom a snaha

im uľahčovať život. Takýto pedagóg nepripravuje

študenta na život, ale iba na to, aby

sa „preplazil“ cez strednú školu. My sa však

učíme nie preto, že to budeme potrebovať na

vysokej škole , učíme sa množstvo vecí preto,

aby sme dokázali rozmýšľať, aby sme dokázali

poznávať súvislosti medzi faktami, aby

sa v nás budovala logika myslenia, ktorá je

potrebná v praxi. A matematika túto logiku

buduje.

■■ V Trnavskom kraji je päť vysokých škôl –

Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnavská univerzita,

Materiálovo-technologická fakulta

Slovenskej technickej univerzity, súkromná

Vysoká škola v Sládkovičove a Európska vysoká

škola v Skalici. Ako sa to prejavuje v živote

kraja?

Kraj ako celok určite profituje z toho, že

je tu prítomných päť vysokých škôl. Treba si

uvedomiť, že školy sú významnými zamestnávateľmi

a okolo 25-tisíc študentov týchto

škôl vytvára priestor pre malých a stredných

podnikateľov v oblasti obslužnej, v oblasti

trávenia voľného času a kultúrnej sfére. Ale

najvýznamnejší je podiel na zvyšovaní vzdelanosti,

ktorá bola pre tento kraj vždy charakteristická

a ktorá umožňuje našim občanom

uspieť na pracovných trhoch aj mimo kraja

v susedných krajinách i v hlavnom meste.

So školami (a nielen trnavskými) máme

podpísané dohody o vzájomnej spolupráci

napríklad aj o ďalšom vzdelávaní dospelých,

do ktorej sú zapojené aj PSA Peugeot Citroën

SA, Materiálovo-technologická fakulta STU

a stredné priemyselné školy v Trnave a Bratislave.

Zmluvy o spolupráci máme podpísané

aj s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity,

Fakultou masmediálnej komunikácie

Univerzity sv. Cyrila a Metoda, s Materiálovo-technologickou

fakultou STU a s Vysokou

školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety

v Bratislave.

14 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


■■ Trnavský kraj patrí medzi najproduktívnejšie

poľnohospodárske oblasti. Ste spokojný

s tým, ako sa poľnohospodárstvo vyvíja?

Treba povedať, že v tejto oblasti kraj kompetencie

nemá. Určite však nie som spokojný

s tým, keď čítam, aký je podiel slovenských

potravín na našom trhu, a že je to

najnižší podiel v rámci celej únie. Ale to nie

je chyba poľnohospodárov, to je aj dôsledok

toho, ako sa všetci spoluobčania správame

k vlastnej produkcii, ale najmä chyba

toho, že sa tu nesprávnou obchodnou politikou

štátu dal neprimerane veľký priestor

nadnárodným reťazcom, ktoré potom diktujú

podmienky, často likvidačné, pre domácich

producentov. Myslím si, že vláda musí

prijať opatrenia, ktoré vytvoria lepšie podmienky

pre našich producentov. Na druhej

strane musíme vychovávať ľudí k tomu, aby

kupovali vlastnú produkciu, pretože budú

jesť kvalitné potraviny, nebudú konzumovať

niečo, čo má neznámy pôvod s neznámym

obsahom škodlivých látok, a pomôžu

zabezpečiť domácu zamestnanosť. Zlepší sa

stabilita krajiny, a keď príde k akýmkoľvek

problémom s distribúciou potravín, budeme

odolnejší, pretože budeme mať domácu produkciu.

Zabezpečíme aj to, že bude kultivovaná

krajina. Je to otázka ucelenej obchodnej

stratégie a správania k vlastným producentom.

Treba zdôrazniť, že potravinová

bezpečnosť je rovnako

vážna téma, a to platí

pre celú Európu, ako toľko

spomínaná energetická bezpečnosť.

■■ Trnavský kraj má tretiu

najnižšiu mieru nezamestnanosti,

ale napriek tomu asi

nie ste s vývojom zamestnanosti

celkom spokojný. Aké

kroky robíte pre jej rozvoj?

Keď sa nezamestnanosť

blíži k dvojcifernej hodnote,

nemôže byť nikto spokojný.

Vzniká množstvo priemyselných

parkov, developeri plánujú

rozšíriť svoje aktivity

vo Voderadoch, kde je Samsung.

Priemyselné parky a obchodné centrá

pri väčších mestách (Skalici, Senici, Trnave

a iných) vytvárajú podmienky, aby sa podnikatelia

sústreďovali do miest, kde je zásoba

pracovnej sily. Mestské zastupiteľstvá sa aktívne

zaujímajú o to, ako vytvoriť priaznivé

podmienky aj pre malé a stredné podnikanie.

To všetko sú kroky, ktoré môžu rozšíriť

možnosti pre zamestnanie.

Vodné dielo Gabčíkovo

■■ Veľkých investorov v minulosti okrem iného

prilákali aj investičné stimuly. Nemali by

sa takýmto spôsobom podporovať aj domáci

podnikatelia?

Mohol by som ukázať svoje vystúpenia

v parlamente, kde som vždy zdôrazňoval,

že je veľmi dôležité zamerať sa na podporu,

ale nielen slovnú, ale reálnu, teda aj finančnú

podporu pre malých a stredných podnikateľov.

Naša zamestnanosť závisí od nadnárodných

producentov, ktorí sú naviazaní na globálne

trhy – ak sa na globálnych trhoch zastavia

toky peňazí, u nás klesne zamestnanosť.

Ak chceme byť odolnejší proti výkyvom na

globálnych trhoch, musíme zmeniť štruktúru

tvorby hrubého domáceho produktu. To sa

nedá z roka na rok, to sa dá jedine systémovým

prístupom, povedzme za dve desiatky

rokov. Ak sa dostaneme do takého stavu, ako

napríklad Rakúsko, kde 90 % HDP vytvárajú

malí a strední podnikatelia, tak nebudeme

mať problém so zamestnanosťou a s príjmami

do štátneho rozpočtu.

Malý a stredný podnikateľ väčšinou produkuje

pre najbližšie okolie. Laicky povedané,

to, čo je pre nás denná spotreba a čo

vedeli naši predkovia vyrábať, by sme mali

vyrábať a trvalo sa na to zamerať.

■■ Zdravotníctvo je v hlbokej kríze. Do akej

miery zasiahla nemocnice, ktoré sú vo vašej

pôsobnosti?

Zdravotníctvo je naozaj v katastrofálnom

stave, pretože za ostatných dvadsať rokov

nebol uplatnený systémový prístup. Sústavne

sa menia pravidlá, dokonca je to na ľubovôli

alebo zlovôli niektorých, ktorí môžu na

to vplývať. Ako zlovôľu hodnotím prijatie zákonov

o platoch lekárov a sestier, pričom nespochybňujem

nárok či už sestier alebo lekárov

na tie platy. Ale je to zlovôľa, keď niekto

takýto zákon navrhne, prijme a pritom vie,

že nie sú prostriedky v systéme na to, aby

sme tieto mzdy zabezpečili. Následkom takéhoto

kroku je priame ohrozenie funkčnosti

a existencie nemocníc, čiže priame ohrozenie

zdravia a života občana. Ak ten, kto má

zodpovednosť, nekomunikuje s tými, ktorí

nemocnice prevádzkujú, tak je to arogancia.

A toto sa udialo.

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

■■ Ako riešite túto situáciu?

Každá nemocnica hospodárila doteraz

so stratou niekoľko stotisíc eur ročne. Hovorím

o nemocniciach v Skalici, Galante

a Dunajskej Strede – každá z nich poskytuje

služby asi 100-tisíc občanom a každá

má niekoľko stoviek zamestnancov a každá

má dlhoročnú tradíciu. Tieto nemocnice

sme pred štyrmi rokmi transformovali na

akciové spoločnosti a umožnili sme vstup

miestnych samospráv do týchto nemocníc.

Vychádzali sme z presvedčenia, že tí, ktorí

žijú v spádovej oblasti a zastávajú tam významné

funkcie (primátori, poslanci), vedia

z reálneho prostredia, čo nemocnica potrebuje,

majú dôveru občana, riešia jeho problémy,

preto je to cesta, ako vylepšiť úroveň

riadenia týchto nemocníc. Zapojenie miestnych

samospráv vytvára lepšie zázemie pre

personál a činnosť nemocnice ako celku.

Ďalším krokom je hľadanie strategických

partnerov, ktorí budú nemocnice prevádzkovať.

V každej nemocnici je dlhoročná vzťahová

zaťaženosť medzi tými, ktorí tam pôsobia,

a preto je potrebné „pustiť šťuku do

rybníka“ a takouto šťukou by mohol byť

nový spolu akcionár, ktorý bude vedieť pracovať

efektívnejšie.

Pri akciových spoločnostiach platí pravidlo,

že ak podlžnosti nemocnice dosiahnu

50 % základného imania, musia ísť do

konkurzu. Nám konkurzy hrozili na jeseň

uplynulého roku pri nemocniciach, ktoré

mali základné imanie do dvoch miliónov

eur. Preto sme ich kapitálovo posilnili zhruba

na päť milió nov eur tak, že

sme vložili majetok, ktorý je

ich integrálnou súčasťou. Lenže

tým sme dokázali iba odsunúť

hrozbu konkurzu približne

o jeden rok. Ale problém

stratového hospodárenia sme

nevyriešili, ten musí riešiť vláda.

Uvedomme si, že zvýšenie

platov podľa prijatých zákonov

znamená jeden a pol milióna

eur v každej z nemocníc.

Nemocnica je financovaná

cez zdravotné poisťovne. Ak

vám štát predpíše zvýšenie

výdavkov, ale obmedzí príjmy,

tak odsudzuje nemocnice

k zániku.

■■ Blíži sa 1150 výročie príchodu sv. Cyrila

a Metoda. Pripravujete nejaké akcie?

Oslovili sme trnavského arcibiskupa Róberta

Bezáka a predsedu Matice slovenskej

Mariana Tkáča s myšlienkou a návrhom, aby

naše inštitúcie spoločne dôstojným spôsobom

pripomenuli toto výročie položenia civilizačných

základov dnešného Slovenska.

V máji bude programová konferencia zameraná

na oslavy tohto výročia, jej výsledkom

bude aj kalendár spoločných aktivít k výročiu.

Už teraz vieme, že len v rámci Trnavského

samosprávneho kraja ich bude viac ako

sto. Podujatia k tomuto významnému výročiu

budú prebiehať nielen do konca tohto

ruka, ale aj celý rok 2013.


Foto: archív TTSK

15


Trenčiansky samosprávny kraj

V niekdajšom panstve

Matúša Čáka

Nedávne centrum textilného a obuvníckeho priemyslu – Trenčiansky samosprávny

kraj – v uplynulých rokoch stratilo tento prívlastok, ktorý z neho robil akúsi slovenskú

mekku módnej tvorby. Okrem toho tam mali dominantné postavenie strojársky

a chemický priemysel, ako aj kúpeľníctvo. To jediné však sa zachovalo a rozvíja sa

ďalej. O trenčianskom regióne však tiež platí takmer univerzálne konštatovanie,

že je plný rozdielov. Napriek relatívne slušnej dostupnosti vďaka diaľnici D1

zo západnej strany a rýchlostnej ceste R1 z východnej časti.

O prosperitu kraja sa už od roku 2005 stará jeho predseda Pavol Sedláček.

Foto: panoramio.com

Hrad Beckov

Hoci je tu dostupnosť

v porovnaní s inými

krajmi lepšia aj z hľadiska

vyriešenia hromadnej

autobusovej dopravy, obyvatelia

už dlho čakajú na

vybudovanie rýchlostnej

komunikácie R 2 Drietoma – Prievidza,

ktorá by významne skvalitnila spojenie medzi

jeho západnou a východnou časťou cez

Inovecké vrchy. Na súčasnej ceste býva veľa

smrteľných havárií, nestačí nárastu dopravy

a bráni aj rozvoju tejto časti kraja.

Priemyselný región

Na základe ekonomickej štruktúry možno

kraj charakterizovať ako priemyselný

región s dlhou tradíciou vo viacerých druhoch

priemyslu. Okrem už spomenutých je

to i chemický a gumárenský. V súčasnosti

sa radí medzi ekonomicky najsilnejšie kraje

Slovenska. Napriek tomu ešte stále dosahuje

len asi 50 percent priemeru HDP

v Európskej únii. V kraji je registrovaných

vyše 6 500 malých a stredných podnikateľský

subjektov. To však neznamená, že sa im

darí tak, aby prispievali k väčšiemu zvyšovaniu

životnej úrovne regiónu.

Úpadok spomínaných veľkých priemyselných

odvetví prispel k vzniku niekoľkých

hladových dolín, z nich najväčšia je v okrese

Partizánske a v okolí Handlovej v Prievidzkom

okrese. Naproti tomu sa však rozvíjajú

nové progresívne odvetvia. Continental

Matador Truck Tires je napríklad jeden z 10

najväčších slovenských exportérov. Elektrotechnická

výroba v Novej Dubnici tvorí

viac než 75 percent priemyselnej produkcie

mesta. Za najvýznamnejšími investíciami

možno nájsť zahraničných investorov. Na

príchod nových je v kraji pripravených celkom

15 priemyselných parkov.

Štedrá príroda

Ak sa pozrieme na trenčiansky región

z pohľadu možností rozvoja cestovného

ruchu, ktorý môže s malými nákladmi

produkovať v porovnaní s priemyselnými

odvetviami veľký zisk, je v tejto časti Slovenska

čo využiť. Biele Karpaty, Javorníky,

Strážovské vrchy, Vtáčnik a Považský Inovec

okrem množstva turistických chodníkov

umožňujú v zime pestovanie bielych

športov v bežkárskom teréne, ale tiež na

viacerých zjazdovkách.

Región disponuje cennými termálnymi

prameňmi. Využívajú ich štyri kúpeľné

miesta. Najznámejšie sú Trenčianske Teplice.

Ich dlhoročná tradícia je založená na

využívaní prírodnej, minerálnej, termálnej,

sírnej liečivej vody. Ďalšími sú Bojnické

kúpele v Hornonitrianskej kotline, na

úpätí Malej Magury, z troch strán chránené

pohoriami s bohatými listnatými a ihličnatými

lesmi, Majú priaznivé klimatické

podmienky až 2 000 slnečných hodín

v roku. Len v 2. polovici uplynulého storočia

vznikli kúpele Nimnica vďaka objaveniu

zásaditej uhličitej minerálnej vody

počas výstavby Priehrady mládeže. Tento

prameň sa od známych pramenných minerálnych

vôd v oblasti kvalitatívne odlišuje.

Ešte mladšie sú kúpele Malé Bielice v okrajovej

časti Partizánskeho, 60 km od moravsko-slovenských

hraníc, priamo na trase

Nitra – Prievidza. Termálna voda s teplotou

36 – 40°C je mineralizovaná, hydrouhličitanová,

vápenato-horečnatá, hypotonická.

Balneológovia tu objavili tri rôzne

pramene, ktoré majú veľmi priaznivé účinky

najmä na pohybové ústrojenstvo, nervovú

sústavu, rehabilitáciu a regeneráciu

organizmu.

Napriek týmto možnostiam rozvoja cestovného

ruchu však jeho súčasné služby

Foto: Juloml

Súľovské skaly Bojnicý zámok Trenčiansky hrad

nezodpovedajú nárokom a potrebám domácej

a zahraničnej verejnosti.

Hrady a zámky

V kraji možno spojiť okrem prírodných

krás kúpeľné a športové aktivity so spoznávaním

dedičstva po predkoch pri návštevách

početných pamätihodností, z ktorých stoja za

zmienku predovšetkým hrad v Trenčíne, ktorého

najznámejším majiteľom bol Matúš Čák

Trenčiansky známy ako „pán Váhu a Tatier“.

Ďalej hrady v Beckove, Čachticiach a Tematíne

i zámok v Bojniciach. Ten ponúka množstvo

rozličných podujatí pre deti aj dospelých

rozložených na všetky mesiace v roku.

Zdrojom poznania sú aj kaštiele v Brunovciach

a Brodzanoch. Veľkou zaujímavosťou

pre obyvateľov aj návštevníkov kraja je Hornonitriansky

banský skanzen v hnedouhoľnej

bani, kde sa aj v súčasnosti ťaží uhlie.

O osobne si možno vyskúšať cestu, ktorou

baníci dennodenne fárajú do útrob zeme,

presvedčiť sa o namáhavosti nebezpečnej

práce plnej prírodných nástrah a prekvapení,

bez kontaktu s denným svetlom.

Nedostatok flexibilnosti

Pri dôkladnejšom pohľade na jednotlivé

samosprávne kraje Slovenska je jasné, že významným

nedostatkom ich rozvoja je veľmi

nízka flexibilnosť obyvateľstva vo viacerých

oblastiach. Najvypuklejšie sa to javí vo využívaní

možností cestovného ruchu, zvlášť agroturistiky,

a s tým súvisiacich služieb. Týka

sa to tiež Trenčianskeho kraja. Podobným

problémom je mobilita obyvateľstva a, ako

konštatujú aj orgány štátu, vzdelanie, ktoré,

pokiaľ ho ľudia majú, len málo zodpovedá

potrebám zamestnávateľov.


Foto: wikipedia.com

Foto: Tatiana280483

16 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Trenčín

Foto: abphoto

Centrálne námestie v pozadí s Trenčianskym hradom

Mesto s antickou minulosťou

Centrum stredného Považia a sídlo Trenčianskeho samosprávneho kraja

patrí k trom najstarším mestám na Slovensku. Po Bratislave a Nitre ho spomínajú

kroniky v 11. storočí. Trenčiansky hrad bol už koncom 10. a začiatkom 11. storočia

sídlom provincie Vag.

Archeologické nálezy potvrdili

prítomnosť človeka

na území dnešného Trenčína

už v praveku, dobe kamennej

i železnej. Dôkazom

tejto lokality ako obchodnej

križovatky je zas nález zlatej

keltskej mince. Cez územie Trenčína viedla

aj jedna vetva slávnej Jantárovej cesty

spájajúcej Stredomorie s Pobaltím. Samotná

poloha mesta pod hradom bola predurčená

na križovatku ciest vedúcich zo severu

na juh, zo západu na východ. Hrad bol

svedkom vojen medzi kráľom Šalamúnom

a českým kniežatstvom, odolal útokom Tatárov,

vojskám Juraja I. Rákociho, aj Turkom.

Zažil rozkvet vo vlastníctve Matúša

Čáka.

Vojenská sláva

Pod hradbami v priebehu storočí zúrili

hladomor, choroby a požiare, ktorých

obeťami boli ľudia aj mesto. Mesto vstávalo

z popola, aby sa znovu a znovu vracalo

k životu, obnovilo zašlú slávu. Veď už v rokoch

179 – 180 prezimovala po hradom II.

légia Rímskej ríše, čo pripomína nápis na

hradnej skale. Trenčín sa tak radí do exkluzívnej

skupiny európskych miest s antickou

minulosťou. V roku 1412 udelil Trenčínu

štatút slobodného kráľovského mesta uhorský

kráľ Žigmund Luxemburský. Mestom

prechádzal ruský cár Alexander I. na ceste

k Slavkovu počas napoleonských vojen.

V roku 1790 obrovský požiar zničil i hrad.

Panovníci si Trenčín v roku 1874 vybrali

za posádkové mesto. Známy bol 71. peší

pluk nazývaný „drotársky regiment“. V dejinách

má miesto aj vzbura vojakov trenčianskeho

71. pluku v srbskom Kragujevaci

počas prvej svetovej vojny. Za účasť vo

vzbure bolo 2. júna 1918 popravených 44

vojakov. Táto udalosť bola podkladom pre

slovenský film.

Napriek vojnám a katastrofám mesto žilo

aj obyčajnými ľudskými starosťami, radosťami

a úspechmi. „Stopy“ tu zanechali i utečenci

Českého kráľovstva po bielohorskej

porážke. Ján Václav Vokál z Prahy založil

v Trenčíne v roku 1637 prvú kníhtlačiareň.

Za necelé 3 desaťročia vzniklo 250 tlačí.

Vzdelávacie tradície

K rozvoju mesta prispeli i jezuiti. Usadili

sa tu v roku 1649 a o tri roky otvorili školu.

V ich kolégiu, jednom z najdôležitejších

na území Slovenska, bola i divadelná sála,

čím vznikli podmienky

na hudobné

vzdelanie i divadlu.

Zachovala sa kompletne

zhudobnená

pašiová hra Josepha

Schreiera v slovenskom

jazyku z roku

1768. Dodnes patrí

Trenčín, vďaka

vzácnej zbierke jezuitov

a piaristov,

k významným hudobným

centrám

Katov dom

na Slovensku.

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Dôležitý krok v rozvoji spoločenského života

priniesla druhá polovica19. storočia.

O kultúrny život obyvateľov sa staral Trenčiansky

spoločenský kruh. Pod jeho vplyvom

začali pôsobiť Trenčiansky spevácky

spolok, Trenčiansky ženský spolok, Izraelsky

ženský spolok a Dobrovoľný požiarny

zbor. O všestranných záujmoch obyvateľov

svedčí Prírodovedný spolok župy Trenčianskej,

ktorý sa v r. 1912 sa spojil s Muzeálnou

spoločnosťou župy Trenčianskej. Výsledkom

bolo múzeum, ktoré pôsobí dodnes.

Predchodcu má aj dnešná Verejná knižnica

Michala Rešetku. Ľudová knižnica,

ktorú zriadili v roku 1904, požičiavala čitateľom

knihy zadarmo. Mestskú školu mali

v Trenčíne už v roku 1437. K rozvoju školstva

prispeli aj piaristické a od roku 1649 aj

vychýrené jezuitské gymnázium. Študoval

na ňom i matematik a astronóm Maximilián

Hell. Na tieto tradície nadviazalo trenčianske

gymnázium. Jedinečným bol Ústav na

výchovu šľachtičien, neskôr Štátna vyššia

dievčenská škola. Od roku 1907 sídlila v novej

budove, v najväčšej a najkrajšej v župe.

Dnes v nej pôsobí jedno z troch gymnázií.

Veľký záujem je v meste umelecké vzdelávanie

a vysokoškolské na Vysokej škole manažmentu

a Univerzite Alexandra Dubčeka.

Mesto módy aj hokeja

Na zručnosť predkov naviazali Trenčania

v rozvoji priemyslu. Nový život priniesla

v roku 1883 železnica. Trenčín získal

spojenie s Viedňou, Budapešťou i prístup

ku sliezskemu uhliu. Rozvíjali sa potravinársky,

strojársky priemysel, výroba nábytku

a najmä textilný a odevný priemysel.

Dodnes sa Trenčín spája s prívlastkom

– Mesto módy.

Dnešný Trenčín je stále významným dopravným

uzlom. Dôležitými spojeniami

je diaľnica D1, cesta E50, železničná trať

Bratislava – Košice, ktorá je súčasťou PAN

európskeho koridoru Balt – Jadran, ale

i miestne vojenské letisko. Po 13 rokoch sa

začala výstavba druhého cestného mosta.

Trenčín, to je aj šport – futbal, plávanie, tenis

a najmä hokej.

Čo si treba v meste pozrieť? Farské schody

a sochu sv. Jána Nepomuckého, rímsky

nápis na hradnej skale, Katov dom, reliéf

Jána Jiskru z Brandýsa i morový stĺp.

Foto: visittrencin.sk

Socha J. Nepomuckého

Foto: M. Toman

17


Nitriansky samosprávny kraj

Ovocie dobrej

hospodárskej stratégie

Keď sa povie Nitriansky samosprávny kraj, zarezonuje hneď niekoľko súvislostí.

Napríklad staroslávny Zobor, Divadlo Andreja Bagara a jeho skvelí herci alebo

nedávno dokončená rýchlostná cesta R1. No sotva sa v tejto súvislosti vynorí hlboký

problém s celoslovenským dosahom. Hoci kraj ich má viac, najzásadnejší spojený

s početnými stratami na životoch a útrap na zdraví vyriešilo minuloročné otvorenie

R1. Značný tlak na jej vybudovanie vyvíjal predseda Nitrianskeho samosprávneho

kraja Milan Belica, ktorý ho vedie už od roku 2001.

Foto: dreamstime.com

Nitrianska župa je spolu

s Bratislavskou župou

jedna z dvoch, ktoré

zaznamenali na začiatku

tohto roka pokles miery

nezamestnanosti. V nitrianskom

regióne v januári

2012 dosiahla 13,19 percenta. Tento fakt

je dôležitý preto, lebo v ostatných krajoch

nezamestnanosť vzrástla.

Prílev zamestnávateľov

Základom hospodárskej stratégie kraja

je sústavné vytváranie podmienok na

prílev nových investorov, ktorí podnikajú

v rozličných odvetviach, čo podľa župana

dáva záruku lepšieho rozloženia ponuky

možností pracovných miest v diverzifikovanom

priemysle s atómovou elektrárňou

v Mochovciach.

Okrem toho má kraj najlepšie podmienky

na poľnohospodársku a potravinársku

produkciu z celého Slovenska. Jeho mierna

a suchá klíma a pôda tej najvyššej kvality

sú vynikajúcimi predpokladmi na pestovanie

obilnín a kukurice.

Hlavnými prednosťami regiónu sú existencia

silného potenciálu priemyselných

a poľnohospodárskych podnikov, dobrá infraštruktúra,

dostatok a kvalifikovanej pracovnej

sily, vysoké školy a výskumné centrum

v Nitre, ako i mimoriadne výhodná

geografická poloha v blízkosti troch hlavných

miest – Bratislavy 90 km, Viedne 150

km, Budapešti 130 km. Významnú rolu zohráva

dominantné postavenie regiónu v zásobovaní

energiou v SR. Aj preto sa kraj

v posledných 10 rokoch výrazne posunul

vo vývoji zamestnanosti a vo výrobe s vyššou

pridanou hodnotou.

V súčasnosti funguje v regióne 8 priemyselných

parkov: Levice Geňa, Nitra, Zlaté

Moravce, Čab, Vráble, Palárikovo, Diakovce

a Hurbanovo. Doteraz v nich našlo zamestnanie

takmer 14-tisíc ľudí. Z tohto hľadiska

je Nitriansky samosprávny kraj dynamicky

sa rozvíjajúci región, ktorý buduje výkonnú

a konkurencieschopnú ekonomiku.

Zmarené investície a rozpočet

V minulosti, ešte pred rokom 1989

a krátko po ňom, bolo v kraji viacero naplánovaných

investičných zámerov, ale

k ich realizácii nikdy nedošlo. Medzi nimi

aj akcie projektované ešte pred vznikom

vyšších územných celkov, a kraj ich iba

zdedil. Vlani poslanci kraja schválili vymazanie

nezrealizovaných investícií z účtovnej

evidencie vo výške vyše 300-tisíc

eur. Išlo okrem iných o projekty nemoníc

s poliklinikami v Topoľčanoch, Leviciach

a Komárne, ale tiež o „zdedený“ a nikdy

nezrealizovaný projekt Regionálnej správy

a údržby ciest Nitra za vyše 99 000 eur.

Na tento rok prijala Nitrianska župa vyrovnaný

rozpočet v sume 135-tisíc eur. Vo

výdavkoch plánuje najvyššie sumy minúť

na školstvo, sociálne služby a údržbu ciest

2. a 3. triedy. Príjmovou súčasťou rozpočtu

sú tiež granty, o ktoré sa kraj pravidelne

úspešne uchádza. Rovnako sa zaujíma

o možnosti čerpania prostriedkov z európskych

fondov.

Vinohrady, vinohrady

V nitrianskom regióne sa vinohradníctvo

a vinárstvo podľa zachovaných dôkazov traduje

už od čias Veľkomoravskej ríše. Začali

sa nimi pravdepodobne zaoberať mnísi zo

zoborského kláštora v 9. storočí. Nitrianska

vinohradnícka oblasť sa nachádza na

severe Nitrianskeho a malej časti Trnavského

kraja, vinohrady siahajú od Tribečského

pohoria až po svahy

Považského Inovca. Delí

sa na 9 vinohradníckych

rajónov a 158 vinohradníckych

obcí. Dorábajú

sa tu hlavne burgundské

biele a sivé, chardonnay,

sauvignon a frankovka

modrá.

Nitrianska kráľovská

vínna cesta je najväčšou

a najdlhšou na Slovensku.

Spája regióny, mestá,

obce aj lokality, v ktorých

sa dorába najušľachtilejší

nápoj na svete – víno. Nitrianska kráľovská

vínna cesta má štyri vetvy stretávajúce sa

v staroslávnej Nitre.

Zdroj relaxu a peňazí

Zvláštny význam pre Nitriansky samosprávny

kraj má voda. Ide o početné termálne

pramene, ktoré prispeli v ostatných

20. rokoch k rozvoju kúpeľníctva a cestovného

ruchu. Ide zatiaľ o termálne kúpaliská

v Patinciach, vo Veľkom Mederi, v Štúrove,

Santovke, Podhájskej, Margite-Ilone pri Leviciach,

ďalej v Diakovciach, Komárne, Tvrdošovciach,

o Termál v Poľnom Kesove, a napokon

o Štrand Emila Tatárika v Nových

Zámkoch s plochou 8,5 hektára.

V prípade termálnych prameňov treba

však povedať, že ich využívanie je len na začiatku

a aj v tejto oblasti sa zatiaľ nerealizovali

veľké investičné zámery, ako je napríklad

výstavba bioparku v Čake pri Leviciach. Mal

byť už hotový a výška plánovanej investície

bola 130 miliónov eur. Podobne stojí zámer

slovenskej spoločnosti Magma Zafír na vybudovanie

veľkého areálu Aqua Tethys nad pozostatkami

treťohorného podzemného mora

Tethys v Bardoňove, kde sú dva vrty s vodou

teploty 80 – 90 °C s kapacitou až 100 l/s. Vyprodukovaná

geotermálna energia je ekvivalentná

hodnote 25 MW.

Na ploche 82 km 2 tu malo vyrásť oddychovo-zábavné,

kúpeľné, liečebné a znalostné

centrum s maximálne autentickým zážitkom

treťohorného oceánu. Okrem toho botanická

záhrada s rastlinami z obdobia treťohôr –

známym ako miocén – oceánium s morskými

živočíchmi, golfové ihriská a jazero so slanou

vodou.


Kaskády na rieke Nitra

Foto: Bojars

18 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Nitra

mesta. Obnovili a upravili hrad, ale

najmä katedrály. Vyrástli mnohé cenné

stavby v barokovom slohu a začali

dláždiť ulice. Pribudli aj nové stavby

v Hornom meste – Kluchov palác so

sochou Atlanta, budova pre penzionovaných

kňazov a dostavba seminára

s jedinečnou diecéznou knižnicou.

V roku 1835 otvorili v meste

prvú dievčenskú školu. Mesto rástlo

i počtom obyvateľov. Rozvíjali sa

remeslá, poľnohospodárska výroba

i obchod.

Nitra vo vývoji administratívneho

a cirkevného centra pokračovala aj

po revolučných rokoch 1848 – 1849.

Zdokonaľoval a modernizoval sa priemysel,

skvalitňovalo školstvo a kultúra.

V roku 1863 otvorili v Nitre prvý

finančný ústav – Nitriansku sporiteľňu.

V ďalších rokoch pribudli parný

mlyn a nitriansky pivovar.

Pohľad na mesto Nitra a Nitriansky hrad

Najstaršie mesto

na Slovensku

Nitra, metropola Nitrianskeho samosprávneho kraja, zohrala významnú úlohu

v dejinách Slovenska a formovania slovenského národa,

jeho kultúry a vzdelanosti. Dnes je s počtom vyše 82-tisíc obyvateľov piatym

najväčším mestom na Slovensku.

Podľa historických dokumentov

a archeologických

nálezov je Nitra

najstarším mestom na

Slovensku. Prvé potvrdené

zmienky o osadníkoch

na brehoch rieky Nitra sú

z roku 828. Úrodná pôda bola predurčená

na osídľovanie. Osada sa stala c-entrom

záujmu poľnohospodárskych rodov, niekoľko

storočí pred našim letopočtom aj významným

strediskom Keltov, neskôr Germánov

a nakoniec Slovanov. Od 8. storočia

do roku 1108 bola sídlom Nitrianskeho

kniežatstva. V prvej tretine 9. storočia bola

jedným z centier Veľkej Moravy, sídlil ti

aj kneža Pribina. V meste postavili v roku

828 prvý známy kresťanský kostol v strednej

a východnej Európe. Od roku 880 bola

Nitra sídlom prvej diecézy na území Slovenska.

Svätý Cyril a svätý Metod, tvorcovia

hlaholiky, sa podieľali na rozvoji cirkvi

a prvej známej diecézy na území Slovenska

(časť telesných pozostatkov sv. Konštantína

je uložená na Nitrianskom hrade).

Mesto rozkvitalo najmä počas vlády Svätopluka.

V rokoch 880 – 881 postavili na

Zobori prvý známy kláštor na Slovensku.

Počas Svätoplukovej vlády sa Nitra skladala

z piatich opevnených osád a dvadsiatich

trhovísk, čo tiež svedčí o jej význame.

Nitra sa v roku 1248 stala kráľovským mestom,

výsady jej udelil Kráľ Belo IV. Jeho nasledovník

kráľ Ladislav IV. daroval mesto

i hrad biskupovi Paškovi. Nitra stratila svoje

výsady, no ako biskupské sídlo bola i naďalej

významným centrom. Najznámejšou

pamiatkou je hrad z 11. storočia, v 15. storočí

prestavaný a upravovaný ešte v barokovom

slohu. Je to dominanta mesta, na

ktorú sú obyvatelia právom hrdí.

Pohnuté storočia

Tak ako celé územie Slovenska, ani Nitra

sa neubránila mnohým dobyvateľom

a vojnovým útokom. Hrad a mesto dobyl

a spustošil v rokoch 1317 – 1321 Matúš

Čák Trenčiansky, v roku 1431 aj husiti. Na

začiatku 16. storočia bola Nitra dôležitým

bodom protitureckej obrany. V roku 1663

sa Turci dostali za dobre ohradené mesto.

Vydala im ho nitrianska posádka. Až na jar

1664 cisárske vojsko dobylo mesto späť.

Po skončení vojny s Turkami a stavovských

povstaniach nastalo od polovice 18.

storočia obdobie rozvoja a zveľaďovania

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Centrum vzdelanosti

a ďalší rozvoj

V Nitre aktívne pôsobili aj mnohí

slovenskí vzdelanci, ktorí v roku

1792 založili pobočku Slovenského

učeného tovarišstva. Jej predsedom

bol Anton Bernolák a tajomníkom Juraj

Fándly. Členovia Tovarišstva podporovali

tvorbu a šírenie slovenskej literatúry, idey

národného, kultúrneho a hospodárskeho

obrodenia.

Ďalší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený

dvoma svetovými vojnami. V novej Československej

republike sa Nitra stala sídlom

župy. Po druhej svetovej vojne sa v meste

začalo obdobie nového rozvoja. Pribudli

mnohé školy, vedecké i kultúrne ustanovizne

a Nitra sa stala centrom slovenského

poľnohospodárskeho školstva, vedy a výroby.

Najdlhšie, od roku 1952, poskytuje

vysokoškolské vzdelanie Slovenská poľnohospodárska

univerzita. Vychováva odborníkov

v poľnohospodárstve, záhradníctve

a zo školy odchádzajú absolventi aj s titulom

krajinného inžinierstva. Ďalšími vysokými

školami sú Univerzita Konštantína

Filozofa v Nitre a Rímskokatolícka cyrilometodská

bohoslovecká fakulta Univerzity

Komenského.

Foto: wikipedia.org

Mekka divadelníctva

Tradície má v Nitre aj dramatické umenie.

Prvé nitrianske divadlo postavili už

v roku 1883. Stálo na mieste dnešného

Divadla Andreja Bagara. Pôvodná budova

bola zničená počas 2. svetovej vojny. Po

oslobodení, až 47 rokov, hrali herci v provizórnych

priestoroch. V roku 1992 dostali

novú budovu na Svätoplukovom námestí.

Divadlo nesie pomenovanie po významnom

slovenskom hercovi a režisérovi Andrejovi

Bagarovi od roku 1979. Ďalším významným

nietrianskym divadlom je Staré

divadlo Karola Spišáka (pôvodné bábkové

divadlo). Prvé kino otvorili v Nitre v roku

1900.

19


Žilinský samosprávny kraj

Kraj príťažlivých krás

Žilinská oblasť bola dávno pred vznikom samosprávneho kraja známa orientáciou

na strojársky a elektrotechnický priemysel. Stačí pripomenúť strojárne v Martine,

kysucké Závody valivých ložísk alebo výrobu televízorov na Orave. Ich osud tvrdo

poznačil život obyvateľov a regiónu, ktorý sa musel začínať akoby odznova.

Mnohé sa podarilo, ale to neznamená, že vedenie Žilinského samosprávneho kraja

na čele so županom Jurajom Blanárom má vojnu o budúcnosť vyhranú.

Foto: wikipedia.org

Šútovský vodopád

Aj v severozápadnom

kraji má významný

podiel na rozvoji ekonomiky

má okrem iného

kvalifikovaná pracovná

sila, ktorej začína ubúdať.

Ako konštatujú odborníci,

spôsobuje to nie vhodné nastavenie

školstva. Náprava si vyžaduje celý rad

krokov, ktoré potrvajú určitý čas. Ako už

konštatoval sám župan J. Blanár, veľa treba

zmeniť v myslení ľudí a nazeraní na odborné

školy.

Šťastím je Kia Motors

O tom, akú má predseda samosprávneho

kraja pravdu, svedčí skutočnosť, že automobilová

fabrika Kia pri Žiline je tretím

najväčším ťahúňom slovenskej ekonomiky.

Patrí s počtom vyše 4 000 zamestnancov

k najväčším chlebodarcom a pre región,

kde si nezamestnaní ešte na prelome tisícročia

podávali kľučky na úradoch práce,

znamená pravé šťastie. Treba zdôrazniť, že

ide o firmu, ktorá sa stále rozrastá a už pociťuje

nedostatok kvalifikovanej pracovnej

sily. Okrem automobilov produkuje benzínové

a dieselové motory, dáva zamestnanie

tiež v iných regiónoch kooperujúcim podnikom

a viac než 90 percent produkcie z Kia

Motors smeruje na export.

Žilinský kraj charakterizuje odvetvová

pestrosť priemyselnej základne. Výrobná

štruktúra je diverzifikovaná so zastúpením

takmer všetkých priemyselných odvetví,

ako sú produkcia celulózy a papiera, elektrických,

optických zariadení, palivovo-energetický

priemysel a už zmienené strojárenstvo.

Významné postavenie má tiež výroba

potravín a drevárska výroba vzhľadom

na dostatok drevnej hmoty.

Okrem zaplneného priemyselného parku

v Tepličke, kde sa rodia automobily Kia, je

v regióne ďalších 10 priemyselných parkov,

ktoré čakajú na investorov.

Druhý najtransparentnejší

Organizácia Transparency International

Slovensko (TIS) ohodnotila kraj v rebríčku

Otvorená samospráva ako druhý najtransparentnejší

v Slovenskej republike. Rebríček

hodnotil kraje v 11 oblastiach na základe

126 ukazovateľov – od poskytovania

informácií o práci úradu a poslancov cez

možnosti zapojenia verejnosti do diskusie

a otvorenosti verejného obstarávania,

personálnu politiku, prenájom majetku až

po udeľovanie grantov a dotácií. Súčasné

hodnotenie krajov preverilo prácu predsedov

od ich nástupu do funkcií po voľbách

v roku 2009. Ďalšie hodnotenie bude o dva

roky ku koncu volebného obdobia. Pri Žilinskom

kraji vyzdvihla TIS zverejňovanie

infožiadostí nad rámec zákonných povinností

na internetovej stránke kraja.

Cesty a znova cesty

Z dopravného hľadiska je región jedným

z najvýznamnejších centier dopravnej sústavy

Slovenskej republiky. Západ – východ

(E-50), sever – juh (E 75) sú multimodálnymi

koridormi Európy VI, Va. V týchto

trasách sú rozostavané diaľnice D1 a D3.

Do siete transeurópskych magistrál je zaradená

i cesta E77 v úseku štátna hranica SR/

MR – Ružomberok. Ďalej tadiaľ prechádza

cestný ťah E 442 v úseku hranica ČR/SR

– Makov – Žilina. Už z tohto strohého výpočtu

je jasné, že výstavba ciest, ich údržba

a oprava spôsobujú vrásky na tvárach

užívateľov, ale i zodpovedných činiteľov.

Rovnako dôležité sú železničné trate

v kraji. Železnice Slovenskej republiky

na začiatku tohto roka podpísali zmluvu

na doprojektovanie a výstavbu terminálu

intermodálnej prepravy

v Žiline, ktorý bude slúžiť

na podporu kombinovanej

dopravy po železnici

a ceste. Je spolufinancovaný

z eurofondov, má

stáť vyše 18 miliónov eur.

Žilinský terminál bude situovaný

vedľa zriaďovacej

stanice pri Tepličke nad

Váhom a má byť hotový

do februára 2015. Obyvatelia

Oščadnice na Kysuciach

sa po 2 rokoch spolu

s ďalšími užívateľmi

dočkali dokončenia projektu

poľsko-slovenskej

Oravský hrad

spolupráce pri budovaní

Foto: wikipedia.org

cestného spojenia s Poľskom v celkovej

sume 2,76 milióna eur.

Bohatá ponuka krás

V Žilinskom samosprávnom kraji sa

pred pár rokmi začal väčšmi rozvíjať aj

cestovný ruch a agroturistika. I keď služby

majú ešte veľké rezervy, 4 národné parky

– Malá Fatra, Veľká Fatra, Vysoké Tatry

a Nízke Tatryspolu s 3 tri chránenými krajinnými

oblasťami – Kysuce, Horná Orava,

Strážovské vrchy, 62 prírodnými rezerváciami,

9 národnými prírodnými pamiatkami

a 39 prírodnými pamiatkami sú veľkým

lákadlom návštevníkov s bohatými možnosťami

zimných i letných športov.

Pripočítať k nim treba aj Thermal park

Bešeňová, Slovenské liečebné kúpele Rajecké

Teplice, Kúpele Lúčky a Meander

park thermal Oravice spolu s plavbou na

pltiach po Váhu. Nechýba možnosť návštevy

pamiatok – Oravského hradu, Strečna či

Budatína a skanzenov vo Vlkolínci, v Podbieli,

Zuberci a Čičmanoch. Celoročnou turistickou

perlou je obec Liptovský Ján so

zjazdovkami, bežeckými trasami, termálnym

kúpaliskom a jaskynným komplexom

s našou najmladšou Stanišovskou jaskyňou,

objavenou iba v roku 1972.

Žilinský samosprávny kraj v rámci projektu

Obnova a modernizácia cykloturistických

a peších turistických trás za 150-

tisíc eur opravil a nanovo vyznačil pešie

turistické trasy a cyklotrasy. Má ich 2 300

kilometrov, čo predstavuje viac ako 25 percent

všetkých cyklotrás na Slovensku. Podobne

je tam viac ako 25 percent značených

peších turistických trás.

20 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Žilina

Foto: dreamstime.com

Námestie Andreja Hlinku

Hrdá na národné povedomie

Žilina je administratívnym, hospodárskym a kultúrny centrom severozápadného

Slovenska a sídlom Žilinského samosprávneho kraja. S vyše 84-tisíc obyvateľmi je

štvrtým najväčším mestom SR. Mestom preteká najdlhšia slovenská rieka – Váh.

Priestor na sútoku

Váhu, Kysuce a Rajčianky

si prví osadníci

vybrali už v neskorej

dobe kamennej,

o čom svedčia nálezy

v dnešnej časti mesta

Závodie. Slovania sa tu usadili v 5. storočí

a prvý románsky kostol si podľa povestí

postavili v 9. storočí. Bohatstvo riek a lesov

lákalo stále viac osadníkov.

Centrum evenjelikov

Prvá písomná zmienka o meste je z roku

1208. Vtedy ho tvorilo už niekoľko na seba

naviazaných osád. Najväčšia bola pravdepodobne

na mieste dnešného historického

centra. Pred rokom 1300 sa v meste začali

usídľovať nemeckí kolonisti z Tešínskeho

kniežatstva. Centrom mesta sa stal rínok,

dnešné Mariánske námestie. V roku 1312 sa

už o Žiline písalo ako o meste. V tom čase

bola vo vlastníctve Matúša Čáka Trenčianskeho.

Po jeho smrti bolo mesto na kráľovskej

pôde a uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou

mu udelil nové výsady a oslobodil ho

od mýta. Slovenské obyvateľstvo si v meste

udržiavalo prevahu, čo prinútilo uhorského

a poľského kráľa Ľudovíta I. udeliť mu

v máji 1381 rovnoprávnosť s nemeckými

kolonistami. Potvrdzovala to listina Privilegium

pro Slavis. V tom období vznikla aj

Žilinská mestská kniha, dôležitá literárna

a historická pamiatka. Prvý zápis v slovenskom

jazyku je z roku 1451 a posledné zápisy

sú z roku 1561. Ani Žilina sa počas stáročnej

histórie nevyhla vojnám, povstaniam či

nešťastiam. V rokoch 1431 – 1434 ju dvakrát

dobyli, spustošili a vypálili husitské vojská.

Mesto sa zapísalo i do dejín cirkvi na Slovensku

– v roku 1610 sa stretli zástupcovia

evanjelickej cirkvi na Žilinskej synode. Jej

výsledkom bolo nielen zjednotenie evanjelickej

cirkvi na Slovensku , ale aj formálne

odtrhnutie od katolíckej cirkvi. V tomto období

sa začalo rozvíjať aj školstvo a kultúra.

Z roku 1542 je prvá písomná zmienka o žilinskom

gymnáziu a v roku 1691 zriadili jezuiti

v meste nižšie gymnázium. Prvá kníhtlačiareň

v meste začala pracovať od roku

1665.

Dopravný uzol

Žilina bola významným centrom

remeselníctva, obchodu

i vzdelania. Koncom 17. storočia

bolo v meste 16 cechov v ktorých

pracovalo asi 200 dielní. Najviac,

150, bolo súkenníckych. Známe

boli cechy kožušníkov, krajčírov,

mäsiarov či kováčov. Dôkazom, že

mesto prosperovalo, sú kláštory,

kostoly, i iné budovy, ktoré vystavali

v období baroka – Kostol Obrátenia

sv. Pavla, Kostol sv. Barbory,

Kráľovská colnica a iné.

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Foto: wikipedia.org

Dôležitým medzníkom v histórii mesta

boli revolučné roky 1848 – 1849. V bitke pri

Budatíne porazili slovenskí dobrovoľníci

maďarské gardy, čo ovplyvnilo národné povedomie

obyvateľov. Po skončení víťazných

bojov sa k nim prihovorili na dnešnom Mariánskom

námestí Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav

Hurban. Ďalšie nasmerovanie mesta

ako dôležitého dopravného uzla priniesol

koniec 19. storočia. Košicko-bohumínska

železnica bola dokončená v roku 1872 a železničné

spojenie Žiliny s Bratislavou dokončili

v roku 1883. Mestu sa otvorila cesta

k vzniku významných priemyselných podnikov.

V roku 1903 sa v Žiline konala Hornouhorská

priemyselná výstava.

Významný národný život

Národné povedomie potvrdili Žilinčania aj

v roku 1918. Žilina patrila k prvým mestám

na Slovensku, ktoré sa prihlásili k Martinskej

deklarácii (30. 10. 1918). Na ľudovom zhromaždení

2. novembra 1918 zvolili Slovenský

miestny výbor a od decembra 1918 do marca

1919 sídlilo v meste Ministerstvo s plnou

mocou pre správu Slovenska. Žilina bola vtedy

prvým sídlom slovenskej vlády a hlavným

mestom Slovenska. V októbri 1938 vyhlásil

v Žiline autonómiu Slovenska Jozef Tiso.

Najväčší rozmach zaznamenala Žilina po

druhej svetovej vojne. Mesto nadviazalo na

tradície v priemysle, školstve aj v kultúre.

Vznikli nové závody, školy i výskumné ústavy,

mnohé z celoslovenským významom.

V roku 1953 otvorili v meste Vysokú školu

železničnú, od roku 1960 pôsobila ako Vysoká

škola dopravná – dnes Žilinská univerzita.

Vzdelanie získavali študenti z celej vtedajšej

republiky i zo zahraničia. Medzi významné

vzdelávacie inštitúcie patrí Konzervatórium,

ktoré je jedno z najväčších v SR.

Dnes je Žilina moderným mestom, tretím

najvýznamnejším priemyselným centrom

Slovenska. Najdôležitejší je strojársky, automobilový

a chemický priemysel. Významné

postavenie má drevospracujúci, papierenský

a textilný priemysel.

Žilinčania žijú aktívnym kultúrnym životom.

Základy divadelného umenia stavali

ochotníci bábkoherci v roku 1950. Profesionálne

Bábkové divadlo Žilina pôsobí od roku

1961. Vlastná profesionálna divadelná scéna

sa formuje od roku 1992, keď bolo zriadené

Mestské divadlo Žilina. V meste pôsobí celý

rad klubov a súborov.

Mariánske námestie

21


Srdcom Žiliny sú jej obyvatelia

Žilina si v roku 2012 pripomína 700. výročie prvej písomnej zmienky o Žiline ako o meste.

Za tento dlhý čas prešla mnohými zmenami, každé obdobie formovalo jej tvár.

Dnes na jej čele stojí primátor Igor Choma, ktorý nám poskytol rozhovor.

■■ Ako vnímate mesto, ktoré už

vyše roka nesie rukopis vášho vedenia?

Mesto Žilina – to nie sú iba budovy,

zeleň, námestia. Z môjho

pohľadu sú srdcom mesta jeho

obyvatelia a návštevníci, a nie je

nič dôležitejšie, ako počúvať ich

názory, či už sú pozitívne alebo

kritické, prijímať ich podnety,

nápady, denne riešiť problémy.

Úloha primátora by sa mohla

zdať tak trocha sizyfovskou,

nikdy nekončiacou prácou. Stáť

na čele mesta znamená vyťažiť

z aktuálnych podmienok, financií

a zdrojov maximum, a to tak,

aby sa to v najväčšej možnej

miere premietlo do riešenia

tých najdôležitejších vecí. Nedá

sa vyhovieť všetkým a nedá sa

zrealizovať všetko. Primátor musí

byť sčasti manažér, sčasti psychológ

aj ekonóm. Musí si však

najmä uvedomiť, že každé rozhodnutie,

pod ktoré sa podpíše,

mení mesto, ktoré je domovom

tisícov občanov, a miestom,

ktoré navštívi každoročne veľké

množstvo turistov.

■■ Rok a štvrť je krátka doba na

veľké zmeny, ale dosť dlhý čas

na rozbehnutie prvých pozitívnych

impulzov a plánov tak, aby

Žilina bola krajšia a príjemnejšia.

Žilinu i vás čaká ešte dlhá cesta

reforiem, zmien i uťahovania si

opasku, no už aj dnes môže občan

vidieť, že vaše „desatoro“, podľa

ktorého ste sa zaviazali riadiť

mesto, neboli len kvetnaté vety

na kriedovom papieri.

V Žiline je čo riešiť, naprávať

a hasiť malé ohníčky, kým sa

nestanú veľkým požiarom. Ako

som už spomenul, nie všetko sa

dá vyriešiť ihneď. Aby sa však zabezpečil

hladký priebeh zmien,

ktoré treba realizovať, je potrebné

stanoviť jasné pravidlá. V prvom

rade občan musí vedieť a vidieť,

ako sa nakladá s finančnými

prostriedkami. Peňazí nikdy nie

je dosť, a my musíme efektívne

hospodáriť s tým, čo máme.

V tomto smere som vyvinul

snahu o revíziu a vypovedanie

nevýhodných zmlúv z minulosti

a zaviedol som transparentné

verejné obstarávanie, čím mesto

ušetrí množstvo finančných

prostriedkov. Prio ritou je zabrániť

jeho ďalšiemu zadlžovaniu

a ozdraviť finančnú situáciu i za

cenu toho, že nebudeme môcť

realizovať veľké projekty.

Dôvera občana, zodpovedné

hospodárenie a apolitický pohľad

tvoria základ môjho „desatora“.

Do dnešného dňa sa mi podarilo

dodržať to, k čomu som sa zaviazal,

a ďalšie 3 roky v tom chcem

a budem pokračovať. Dôvera občanov

je pre mňa najdôležitejšia

a slovo chlapa nemenné.

■■ Protikorupčné minimum Mesta

Žilina je dokumentom, ktorý tiež

vznikol na základe vášho podnetu.

Žilina je druhým krajským

mestom na Slovensku, ktoré sa

rozhodlo prijať, zverejniť a riadiť

sa takýmto dokumentom politiky

otvorenosti.

Protikorupčné minimum je

rozpracované do jedenástich oblastí,

v ktorých sa navrhuje presadzovanie

súťažných metód

a elektronických aukcií v oblasti

nakla dania s majetkom mesta,

v personálnej politike obsadzovanie

vedúcich postov výberovým

konaním, taktiež vytvorenie

mecha nizmov na spoluúčasť

verejnosti na rozhodovaní samosprávy,

ako aj zverejňovanie

materiálov nad rámec zákona

na internetovej stránke Žiliny.

Minimum navrhuje zverejňovať

všetky rozhodnutia o pridelení

dotácií a grantov, ako aj zaviesť

politiku transparentnosti do spoločností

zriadených mestom. Pri

obstarávaní služieb pre mesto

bude využívať verejné obchodné

súťaže, elektronické aukcie a zverejňovať

všetky zmluvné vzťahy

s externými dodávateľmi.

■■ Mesto Žilina v ostatnom čase

prezentovalo Strategický plán

rozvoja mesta Žilina do roku

2025. Verejnosť má možnosť tento

dokument pripomienkovať.

Stratégia rozvoja vznikla ako

materiál, ktorý doteraz na úrovni

samosprávy v Žiline chýbal.

Niežeby jednotliví doterajší vedúci

predstavitelia mesta nemali

vlastné predstavy o jej budúcnosti.

Skôr tu chýbal jeden

komplexný dlhodobý koncepčný

dokument, ktorý by sa nemenil

každou zmenou primáto ra.

Cieľom tejto stratégie je načrtnúť

základnú predstavu o budúcnosti

mesta, ktoré má veľa

predpokladov nielen zostať metropolou

severozápadného Slovenska,

ale rásť v pos tavení a význame

v rámci celého Sloven ska

a cezhraničného regiónu. Stratégia

je koncipo vaná v najlepšom

úmysle, konzultovaná s viacerými

odborníkmi v jednotlivých

oblastiach, čerpá z viacerých

prameňov a zároveň je v súlade

s novým územným plánom

mesta. Je to dokument otvorený

a pri pravený na ďalšie dopĺňanie

a aktualizáciu podľa nových skutočností

a ďalšieho vývoja okolností

v meste a na Slo vensku.

Limitujúcim faktorom tejto stratégie

nie sú súčasné finančné

možnosti mesta, preto je koncipovaná

z nadhľadu a optimisticky.

Určite sa do roku 2025 nepodarí

zrealizovať všetko z tejto

stratégie, ale verím, že bude dariť

postupne ju plniť.

■■ Hlavným strategickým cieľom

mesta je vytvorenie podmienok

na zabezpečenie trvalo udržateľného

rozvoja mesta.

Žilina chce byť sídlom, v ktorom

budú mať jej obyvatelia

i návštevníci zabezpečené optimálne

životné podmienky. Už

v minulosti bola vnímaná ako

progresívne, moderné a priemyselne

vyspelé mesto.

Aj dnes je moderným centrom

obchodu, administratívy, zamestnania,

priemyslu, regionálnej

samosprávnej politiky, vzdelania,

dopravy, kongresov, kultúry,

športu a turizmu. Pre svoju ľahkú

dopravnú dostupnosť do Žiliny

denne dochádza za prácou, vzdelávaním

alebo obchodom z okruhu

50 km približne 20 000 ľudí.

Žilinu čaká výstavba nových

veľkých obytných sú borov, veľkých

domácich aj zahraničných

obchodných pries torov, administratívnych

komplexov, biznis

centier.

Mesto Žilina má veľký potenciál

na to, aby sa v budúcnosti

mohlo ďalej úspešne rozvíjať

k spokojnosti všetkých. Budúcnosť

bude priať tým mestám,

ktoré majú už dnes svoju predstavu

– stratégiu ich ďalšieho

rozvoja a sú na ňu pripravené.

Som presvedčený, že Žilina bude

patriť medzi úspešné a progresívne

slovenské mestá.

Foto: Archív mesta Žilina

22 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Predseda Žilinského

samosprávneho kraja

Nemocnice a sociálne služby

nie sú popoluškou

Žilinský samosprávny kraj je plošne tretí najväčší na Slovensku a s počtom obyvateľov takmer

700-tisíc tiež nepatrí k najmenším. V ostatných rokoch sa v tomto regióne udialo veľa zmien

k lepšiemu v mnohých oblastiach, no stále existujú kritické body, ktoré si vyžadujú riešenie aj

s pomocou štátnych orgánov, lebo presahujú možnosti vedenia kraja i jednotlivých samospráv.

Euroreportplus oslovil predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára,

ktorý stojí na jeho čele už druhé volebné obdobie.

■■ Stojíme na sklonku programovacieho

obdobia 2007 – 2013. Už

sa dá mnohé z hľadiska čerpania

fondov z Európskej únie a ďalších

podporných programov zhodnotiť.

Boli ste na čerpanie prostriedkov

dobre pripravení alebo by ste

niečo robili na základe nadobudnutých

skúseností inak?

Eurofondy považujem za druhý

Marshallov plán. Ten prvý

sa na Slovensku realizovať nemohol,

no bolo mojou prioritou,

aby sme využili novú ponúkanú

možnosť. Sme prvým

krajom, ktorý vytvoril špecializovanú

centrálnu koordinačnú

jednotku priamo na úrade,

aby sme mali pod kontrolou

a manažovali všetky operačné

programy, pre ktoré sme oprávneným

žiadateľom. Či už išlo o

rekonštrukcie krajských ciest,

rekonštrukcie škôl a domovov

sociálnych služieb, skvalitňovanie

nemocničných budov

a operačných sál, alebo o záchranu

historických pamiatok,

tiež o rôzne formy vzdelávania

a kultúrne výmeny. Systematickou

prípravou, kvalitnými

projektmi a zodpovednou

implementáciou sme nielenže

boli veľmi úspešní pri získavaní

nenávratných finančných

prostriedkov, ale aj pri realizácii.

Bolo potrebné zabezpečiť

dostatok peňažných prostriedkov,

aby sme zvládli financovať

veľké kapitálové investície, ktoré

boli preplatené až po ukončení

projektov, a to by to nešlo

bez finančnej disciplíny.

■■ Ktoré priority ste si na začiatku

programovacieho obdobia stanovili

a ako ste ich splnili?

Naše priority vychádzali

z dôkladného poznania potrieb

všetkých historických regiónov

Žilinského kraja. Viete,

keď pred desiatimi rokmi štát

začal s odovzdávaním budov

a ciest samosprávnym krajom,

tak sme nepreberali zateplené

školy, vynovené nemocnice,

zrekonštruované cesty či kvalitne

vybavené domovy sociálnych

služieb. Ten stav bol úplne

opačný, a tak aj určovanie našich

priorít záviselo od aktuálne

vypísaných výziev na predkladanie

projektov a riešenia

tých najakútnejších stavov. Či

už to boli chýbajúce operačné

sály v dolnooravskej nemocnici

v Dolnom Kubíne, schátralý

detský pavilón v hornooravskej

nemocnici v Trstenej, zastarané

budovy škôl v Čadci, Kysuckom

Novom Meste, Žiline, Martine

a iných mestách, stovky kilometrov

rozbitých ciest, zanedbaný

Sobášny palác v Bytči,

hrad Budatín a iné historické

skvosty alebo Domov sociálnych

služieb napr. v Likavke,

Turí, či Novoti. Takto by som

mohol vyrátavať ďalšie a ďalšie

projekty, ktoré sme podávali

a postupne aj získavali na ne finančnú

podporu z eurofondov.

Môžem teda skonštatovať, že

zámery, ktoré sme si stanovili,

sa podarilo podchytiť a v súčasnej

dobe sa ešte mnohé z nich

realizujú.

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

■■ Podľa odborníkov môže váš

kraj prijať až 1,7 miliardy eur

v tomto programovacom období.

Napĺňa sa tento predpoklad?

Ak by dnes už bývalej vláde

Ivety Radičovej záležalo na intenzívnom

čerpaní eurofondov

vo všetkých operačných programoch

okrem ich vnútorných

sporov, tak by sme už boli oveľa

ďalej v čerpaní takmer dvoch

miliárd eur, ktoré by sme mohli

v tomto programovacom období

získať. Žiaľ, máme konkrétne

skúsenosti s tým, ako riadiace

orgány mnohé záležitosti

a procesné úkony zdržiavali,

porušujúc pritom štandardné

termíny na vybavenie, a niektoré

obštrukcie viedli až k opätovnému

časovo náročnému obstarávaniu.

Verím, že v najbližších

rokoch, ktoré nás ešte delia od

konca tohto obdobia aj s dvoma

rokmi navyše, čiže až do

roku 2015, keď by mali byť dočerpané

všetky eurofondy pre

Slovensko, sa nám v dialógu so

zodpovednými ministerstvami

podarí získať čo najviac financií

určených na rozvoj nášho kraja.

Žilinský samosprávny kraj

tvorí päť historických regiónov

Horné Považie, Kysuce, Orava,

Liptov a Turiec, ktoré potrebujú

kvalitné cesty, dobre vybavené,

zrekonštruované školy, energeticky

menej náročné budovy.

■■ V kraji pôsobí veľa významných

investorov. Darí sa vám s nimi

spolupracovať v rámci uspokojovania

potrieb a skvalitňovania životnej

úrovne obyvateľstva?

Samosprávny kraj priamo nevie

ovplyvniť príchod investorov,

nemôžeme im ponúknuť

daňové úľavy, ani žiadne úľavy.

To sa deje na centrálnej úrovni.

Napriek tomu si myslím, že aj

vďaka Žilinskému samosprávnemu

kraju sa darí rozvíjať hospodársky

život u nás. A to najmä

tým, že s plnou vážnosťou

a zodpovednosťou pristupujeme

k plneniu našich originálnych

kompetencií, ktoré napomáhajú

k zamestnanosti i fungovaniu

firiem. Financujeme napríklad

všetky zľavy v prímestskej

autobusovej doprave a tiež zabezpečujeme

dopravnú obslužnosť,

čiže aby sa zamestnanci aj

z popoludňajšej zmeny mohli

dostať späť domov. Nezanedbateľná

je údržba 1 440 kilometrov

ciest II. a III. triedy, ktoré

sú zjazdné v letnom i zimnom

období. Až na niektoré horské

priechody vieme zabezpečiť aj

vďaka novým mechanizmom,

kúpeným práve z eurofondov,

plynulú premávku. K zamestnanosti

patrí tiež vzdelávanie,

a naše stredné odborné školy

spolupracujú s viacerými firmami.

Významná automobilka

dala pre potreby odborného vyučovania

k dispozícii nové autá,

ďalšie firmy s nami zase tvoria

štvorpartitu, v ktorej rámci sa

strategicky pozeráme za horizont

viacerých rokov, aby sme

pružne reagovali na potreby

trhu práce i klesajúcu demografickú

krivku.

■■ Zásadným problémom regiónov

sú zdravotnícke služby, ktoré

sa stávajú čoraz menej dostupné,

presnejšie, chorí musia prekonávať

dlhšie vzdialenosti za nimi,

pretože zanikajú viaceré ambulancie,

dokonca aj zdravotné strediská

na vidieku. Aká je situácia

vo vašom kraji?

Nemožno sa na náš kraj pozerať

pohľadom z Bratislavy.

Vzdialenosť obcí od miest i náročné

zimné mesiace sťažujú

dostupnosť už aj tak preriedených

ambulancií. Všetko však

závisí od zdravotných poisťovní,

čiže ktorých a koľkých lekárov

zazmluvnia, a teda aj

zabezpečia potrebné financovanie.

Zásadný problém je tiež

vo vysokoškolskom vzdelávaní,

pretože dlhodobo máme nedostatok

odborných lekárov. Ak

by odišli do dôchodku všetci

špecialisti – gynekológovia, stomatológovia,

oční lekári – tak

by nemal kto po nich nastúpiť.

Mladí lekári neprichádzajú.

■■ Vrásky na čele nespôsobujú

iba ambulancie, ich príčinou sú

tiež samotné nemocnice v správe

kraja. Čo považujete za urgentný

problém v nemocniciach v Liptovskom

Mikuláši, Dolnom Kubíne,

Trstenej, Čadci a v Námestove?

23


Predseda Žilinského

samosprávneho kraja

Od začiatku minulého roka,

keď nám jediná a najväčšia štátna

poisťovňa znížila platby pre

všetky štyri nemocnice, tieto

živoria a zadlžujú sa. Naše nemocnice

majú špičkové výsledky,

ale často im nezostávajú financie

ani na nákup základného

zdravotníckeho materiálu.

A po znížení platieb vyrukoval

minister Uhliarik so zámerom

transformácie nemocníc

na obchodné akciové

spoločnosti, ktorá

mala všetky znaky skrytej

privatizácie. Ako župan

som mnohými aktivitami

protestoval proti

zavádzaniu biznisu do

všetkých oblastí v zdravotníctve,

a ako poslanec

parlamentu som sa

pokúšal legislatívnymi

zmenami docieliť zastavenie

genocídy nemocníc.

Paradoxne sa to podarilo

až protestujúcim

lekárom na jeseň, ktorí

si za jednu z najzákladnejších

požiadaviek stanovili

zastavenie transformácie

nemocníc.

Ďalším diskriminujúcim

krokom bolo neoddlženie

všetkých verejných

nemocníc, a tak

naše krajské alebo župné

nemocnice nedostali

ani cent na to, aby si

vyrovnali dlhy z minulosti

spôsobené krátením

príspevkov z poisťovní.

Nuž a vyvrcholením

bolo Uhliarikove

zavádzanie poslancov

v priamom prenose,

kde nás v parlamente

presviedčal o údajnom

zabezpečení financovania

na zvýšenie platov

lekárom i zdravotným

sestrám. Nestalo sa tak,

a preto dnes nehrozí

slovenskému zdravotníctvu

prežívanie, ale

doslova ide o ohrozenie verejnej

zdravotnej starostlivosti.

■■ V poslednom čase ste do týchto

zariadení investovali peniaze,

čo však stále nestačí. Akiste však

máte dôvod aj na spokojnosť.

Napriek ťažkej situácii vo financovaní

zdravotníctva, ako aj

veľkému tlaku na rozpočet Žilinského

samosprávneho kraja,

sme sa rozhodli zásadne skvalitniť

diagnostiku v našich nemocniciach,

a tým výrazne skvalitniť

zdravotnú starostlivosť.

Ako zriaďovateľ sme prispeli

nemocnici v Liptovskom Mikuláši,

hornooravskej nemocnici

v Trstenej a kysuckej nemocnici

v Čadci na nákup úplne nových

špičkových CT prístrojov. Nové

technológie zrýchľujú a zlepšujú

ich výkon. Podobne ako digitálny

röntgen v Čadci, ktorý odstráni

dlhé vyčkávanie pacientov,

ale aj zníži až o 40 percent

ionizačné žiarenie. No nemusia

to byť len veľké a finančne náročné

zariadenia. Napríklad aj

v sociálnej oblasti sa už viac rokov

venujeme výmene starých

postelí za nové, polohovateľné.

Čiže je to o tom, aby sme systematicky

pracovali na obnove

zastaraných technológií a aby

sme využívali nové možnosti

a výdobytky súčasnosti i vedy

pre spokojnosť klientov, pacientov.

Slávnostné uvedenie do prevádzky nového CT prístroja v Liptovskej nemocnici.

Oceňovanie pracovníkov zo sociálnej oblasti počas Župného dňa.

■■ Predsedovia samosprávnych

krajov odovzdali na tradičnom

novoročnom prijatí u prezidenta

Slovenskej republiky deklaráciu.

Čo bolo jej zmyslom?

Od júla minulého roka sme

si pripomenuli viaceré významné

dátumy pre vznik krajskej

samosprávy. Alebo inými slovami

pre prenos kompetencií

z centra, zo štátu do krajov, regiónov.

Od schválenia legislatívy,

cez prvé voľby, až po reálny

začiatok fungovania úradov

samosprávnych krajov. A práve

deklaráciou samosprávnych

krajov sme chceli vyjadriť náš

postoj, že župy, ako sa hovorovo

nazývajú kraje, nie sú ničím

novým, hoci formálne si pripomíname

len desiate výročie.

Dnešné vyššie územné celky

nadväzujú totiž na bohaté stáročné

tradície komitátov, stolíc,

žúp a krajov. Význam krajov

zdôrazňujú kompetencie, ktoré

priniesla decentralizácia verejnej

správy. Či už je to v zdravotníctve

a sociálnej oblasti, ale

aj v stredoškolskom vzdelávaní,

kultúre a v cestovnom ruchu,

a tiež vo financovaní prímestskej

autobusovej dopravy

a v spravovaní ciest II. a III. triedy.

Sú pred nami ďalšie výzvy,

napríklad by sa samosprávne

kraje mohli stať riadiacimi

orgánmi pri prerozdeľovaní

eurofondov,

ako je to v Českej

republike. V súčasnosti

sme pre regionálny

operačný program len

sprostredkovateľským

orgánom.

■■ Ako si 10. výročie pripomenul

Žilinský samosprávny

kraj?

Už šesť rokov organizujeme

Župný deň

vždy v polovici októbra,

počas Európskeho

týždňa miestnej demokracie.

Vždy sa tematicky

zameriavame

na niektoré z oblastí

našej pôsobnosti, tentoraz

sme všetky aktivity

smerovali k desiatemu

výročiu. Oceňovali

sme pracovníkov

zo sociálnej sféry,

uskutočnili sa diskusie

so študentmi, v centre

Žiliny sme zorganizovali

na celé popoludnie

program. Ten tvorili

žiaci našich škôl,

hendikepovaní klienti

našich domovov sociálnych

zariadení, ale

predstavili sa aj divadelníci,

hudobníci

a folkloristi, keďže sme

zriaďovateľmi 23 kultúrnych

inštitúcií. Tiež

sme upravili náš erb,

ku ktorému sme pripojili

hlavnú myšlienku

nadchádzajúceho roka, keď si

chceme pripomínať existenciu

krajov. „10 rokov s vami“ - tak

znie náš slogan podstaty krajskej

samosprávy, pretože ona

tu nie je sama pre seba, ale

práve pre všetkých obyvateľov,

malých i veľkých, zdravých

i chorých, hendikepovaných

i sociálne odkázaných, domácich

turistov aj návštevníkov

zo zahraničia.

Foto: archív

24 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Chalúpkovo

Tu sa rozprávka stáva skutočnosťou

Kde? No predsa v Chalúpkove, v lone nádherného Liptova. Ide o lokalitu na konci Liptovskej Štiavnice, pod Salatínom,

kde sa nachádzajú tradičné slovenské drevenice poskytujúce romantiku minulosti a splnenie náročných požiadaviek súčasnosti.

Je dobré, že popri zriaďovaní veľkých moderných

turistických komplexov sa podnikatelia

v cestovnom ruchu sústreďujú aj na

ponuku ubytovacích zariadení úzko spätých

s prírodou, pričom romantika, vôňa minulosti

a sprítomnenie života starých mám sa

práve pri takýchto zariadeniach stávajú pridanou

hodnotou.

Jednou z takýchto lokalít je aj Chalúpkovo,

ktoré sa nachádza v Liptove, asi 3 kilometre

východným smerom od Ružomberka, na

konci obce Liptovská Štiavnica. Ide o klasické

drevenice – buď zoradené v dvoch radoch

oproti sebe, alebo roztrúsené na úpätiach

Malej Fatry, ktorá dedinu obkolesuje. Nad

všetkými „dohliada“ majestátny Salatín.

Chalúpkovo má to šťastie, že okrem romantického

ubytovania a prechádzok do

najbližšej prírody je vynikajúcim východiskovým

bodom do viacerých turistických, historických

a športových atraktivít v blízkom

i vzdialenejšom okolí.

V zime sú to napríklad Skipark Ružomberok

alebo Skipark Jasná – obe sú výbornými

lyžiarskymi strediskami s vybudovanou

infraštruktúrou aj pre najnáročnejších milovníkov

zimných športov. Tí, čo neodolajú

kúpaniu, majú tiež viacero možností – celoročne

prístupnú Bešeňovú s termálnou vodou

vo viacerých bazénoch, Liptovskú Maru

s prírodnými možnosťami kúpania a ďalšieho

relaxu, deti zaiste priláka Tatralandia pri

Liptovskom Mikuláši s množstvom vodných

atraktivít. Určite treba navštíviť neďaleký Vlkolínec,

pamiatku UNESCO. Z Chalúpkova

možno podnikať dlhšie výlety na Oravu,

do Nízkych alebo Vysokých Tatier, kde sa

okrem prírody ponúkajú aj hodnotné historické

a kultúrne pamiatky.

Dovolenka v Chalúpkove je však atraktívna

nielen ponukou na aktívne trávenie

času, ale aj samotnými ubytovacími možnosťami.

Veď stráviť dni a noci v dreveniciach,

postavených podľa liptovskej architektúry,

s vôňou dreva, s kamenným kozubom alebo

keramicko-murovanou kozubopecou, do

ktorých si môžete sami narúbať drevo, nie

je každodenná ponuka. Zároveň ubytovacie

kapacity vkusným a príťažlivým interiérom,

ponukou technického vybavenia i samozrejmého

príslušenstva spĺňajú náročné kritériá

zákazníkov na dokonalú dovolenku.


(BV)

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

25


Banskobystrický

samosprávny kraj

Región skrytých zlatých vajec

Banskobystrický samosprávny kraj je rozlohou územia najväčší, ale z hľadiska hustoty

obyvateľstva ide o najslabší slovenský región s najvyššou mierou nezamestnanosti

až 20,05 percenta v januári tohto roka. Ekonomický rast jednotlivých okresov

je značne nevyvážený. Obyvatelia regiónu si veľa sľubujú

od terajšieho predsedu samosprávneho kraja s bohatými skúsenosťami

z regionálnej politiky aj z Európskeho parlamentu Vladimíra Maňku.

Foto: Gomezko

Krpáčovo

Región plný rozdielov

Severné okresy vykazujú pomerne uspokojivý

hospodársky rast, dokonca napríklad

okres Žiar nad Hronom aj z celoslovenského

hľadiska. Na druhej strane južné okresy

majú vážne problémy. Tieto disparity súvisia

so stavom rozvoja infraštruktúry, ako

aj so zameraním a úrovňou hospodárskeho

rozvoja v predchádzajúcich rokoch.

Severná časť kraja sa vyznačuje pomerne

vysokým stupňom industrializácie – prevláda

drevársky, metalurgický, strojársky, elektrotechnický,

textilný, potravinársky, farmaceutický

priemysel, stavebníctvo a výroba

stavebných hmôt. Dominujúcim odvetvím

priemyslu je hutníctvo, ktoré predstavuje

viac ako 60 percent celkového priemyselného

exportu kraja. Ďalšími významnými

sektormi sú papierenský priemysel, chemický

priemysel a strojárstvo. Južná časť

kraja je základňou potravinárskeho priemyslu

a ostatných odvetví súvisiacich s poľnohospodárstvom.

infraštruktúra má rezervy

Za pomerne veľkú brzdu rozvoja v regióne

a tiež nárastu zamestnanosti možno

označiť dopravnú infraštruktúru,

ktorá nezodpovedá

požiadavkám.

Zaostáva najmä

vo vybavenosti modernými

cestami. Je to tak

napriek nedávnemu

otvoreniu rýchlostnej

komunikácie R1 ako súčasti severojužného

cestného ťahu E 77, ktoré umožnilo skrátiť

spojenie Banskej Bystrice s Bratislavou na

necelé 2 hodiny. Druhým významným cestným

ťahom je západovýchodný klasifikovaný

ako E 571.

Príspevkom k zvýšeniu dopravnej bezpečnosti

a zároveň k rozvoju regiónu je vlaňajšie

otvorenie cesty I/66 pod heslom Route

66. Celá má vyše 170 kilometrov a vedie

od hranice s Maďarskom v Šahách cez Krupinu,

Zvolen, Banskú Bystricu, Brezno až po

sedlo Pusté pole pri Vernári na hranici Banskobystrického

a Prešovského kraja. V tomto

roku Slovenská správa ciest zrekonštruuje

na tejto ceste deväť spolu vyše 50 kilometrov

dlhých úsekov, vrátane dvoch mostov

– v Banskej Bystrici a Brusne.

Cesta má byť zároveň produktom cestovného

ruchu, a tak ako milovníci motorizmu

chodia jazdiť na americkú Route 66,

má aj slovenská Route 66 lákať turistov do

kúpeľov, lyžiarskych stredísk, k prírodným

a kultúrnym zaujímavostiam či hradom vo

svojom okolí.

Leteckým dopravným uzlom je letisko

v Sliači, ktoré v týchto mesiacoch prechádza

rozsiahlou rekonštrukciou. Staré stiesnené

priestory nahradí nový terminál a vďaka

nemu by ešte v tomto roku mali prepraviť

30-tisíc ľudí. Z letiska sa začne dva razy

denne lietať do Viedne, čo pre cestujúcich

bude značiť možnosť 56 letových spojení do

3 hodín do celého sveta. Dve hlavné železničné

trate spájajúce juh Slovenska so severom

a západ s východom sú integrované do

rozsiahlej siete regionálnych tratí.

Naštartovaný rozvoj

Banskobystrický samosprávny kraj ponúka

investorom vyše 20 priemyselných

parkov pripravených na rozbehnutie výroby.

Okrem toho však má región veľké rezervy

v cestovnom ruchu, ktorý výkonnosťou

ani zďaleka nezodpovedá možnostiam.

Na jednej strane sú to prírodné krásy, ponuka

krásnych turistických túr, jaskyne,

historické objekty, ale tiež kúpele a iné zaujímavé

pozoruhodnosti, ktoré sú nedostatočne

využitým zdrojom rastu ekonomiky.

Kaštieľ vo Svätom Antone otvára okná

poznania do minulosti, ale najmä do prírody.

Jeho poľovnícka expozícia patrí k najbohatším

a najkrajším na Slovensku. Nechýbajú

ani príklady obnovy chátrajúcich

kultúrnych pamiatok. Odkedy sa majiteľmi

hradu v Slovenskej Ľupči stali Železiarne

Podbrezová, a. s., hrad doslova zo dňa

na deň vstáva z ruín. Podobne bratislavská

firma investovala do záchrany zámku

vo Vígľaši, ktorý kúpila od obce za 1 euro,

viac ako 7 miliónov eur, čo je polovica z naplánovanej

sumy 14 miliónov, z ktorých

takmer polovicu tvoria eurofondy. Do konca

roka by mal byť zo zrúcaniny luxusný

kongresový hotel s kongresovým centrom

a wellnes. Podobných nevyužitých možností

je v kraji veľa.


Foto: M. Szala

Ďumbier, pohľad z vrchu Krúpova hoľa

Hrad Slovenská Ľupča

Jaskyňa Domica

Foto: Jojo Foto: B. Klinčák

26 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Banská Bystrica

Foto: Twisp

Pohľad na historické jadro Banskej Bystrice

Nerastné bohatstvo

prinášalo prosperitu

Banská Bystrica je metropolou stredného Slovenska, centrom Banskobystrického

samosprávneho kraja. S počtom takmer 79-tisíc obyvateľov jej patrí šieste miesto na

Slovensku. V minulosti jej zabezpečovali rast a úspech najmä náleziská rúd.

Archeologické

nálezy

dokumentujú, že územie

Banskej Bystrice osídlili

prví ľudia už v dobe kamennej,

bronzovej i železnej.

O prítomnosti starých

Slovanov svedčí vlnovka na

mnohých črepinách. Osada ležala nad sútokom

rieky Hron a potoka Bystrica na ceste,

ktorá sa nazývala Magna Via – Veľká cesta.

Dôvodom usadiť sa v tomto malebnom

kraji boli vzácne rudy. V okolí osady ryžovali

zlato už v 11. storočí. Lesy dávali zver

a pôda pri rieke podmienky na poľnohospodárstvo.

Zlato, striebro a meď lákali i tatárskych

dobyvateľov. Po vpáde do Uhorska

osadu vyplienili.

Nemeckí kolonisti

V snahe obnoviť zničenú krajinu, povolal

uhorský kráľ Belo IV. cudzincov. Skúsenosťami

v ťažbe a spracovaní rúd zohrali dôležitú

úlohu nemeckí kolonisti, ktorí sa v meste

usadili koncom 13. stor. Mesto nazvali Neusohl

(Nový Zvolen). Z tohto obdobia pochádza

prvá písomná zmienka o Banskej Bystrici

ako o slobodnom kráľovskom meste. Privilégiá

udelil Belo IV. v roku 1255. Ich súčasťou

boli práva na ťažbu rúd – medi, železa

a striebra. Nemeckí prisťahovalci dostali od

panovníka záruky slobodného rozvoja, čo

znamenalo, že podliehali len panovníkovi

a boli na čele mestskej komunity. Tá si každoročne

volila richtára. Až do roku 1650 ním

mohol byť len Nemec, ktorý vlastnil dom na

námestí. Vďaka rozvíjajúcej sa ťažbe nerastných

surovín mesto prosperovalo.

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ruda posilňovala

postavenie mesta

Výmenami panovníkov sa menili podmienky

privilégií v meste. Väčšinou ich obmedzovali.

Boje o práva slobodného banského

podnikania a ťažbu dreva pre banskú

výrobu zvádzali ťažiari so šľachtickou rodinou

Dóciovcov. Väčšia hrozba prišla s problémom

zatopených baní. Ján Thurzo sa

v zmluve, ktorú v r. 1475 potvrdil kráľ Matej

Korvín, zaviazal bane odvodniť. Do roku

1494 kúpil, a prenajal všetky bane v okolí

Banskej Bystrice. Rozhodujúcou bola v roku

1495 zmluva Thurzu s Fuggerovcami. Založili

banskobystrickú podnikateľskú spoločnosť

Ungarischer Handel, nazývaná aj Neuschler

Kupferhandel. V 16. storočí bola

jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných

spoločností tej doby. Prispela k

rozvoju baníctva, hutníctva i dopravy. Spoločnosť

zaviedla novú banskú techniku, pri

razení chodieb kompas a mapy, ale i organizáciu

práce. Meď a striebro vyvážali na trhy

v Antverpách, Norimbergu a Benátkach.

Odtiaľ putovala do celého sveta. V okolí

mesta vyťažili okolo 60-tisíc ton medi a asi

115-tisíc kg striebra. Thurzovsko-Fuggerovská

mediarska spoločnosť si upevňovali pozície

i v meste. O bohatstve mesta svedčia

meštianske domy v centre.

Ťažká práca baníkov prinášala choroby,

epidémie moru a cholery. Preto Fuggerovci

už v roku 1496 priviedli do mesta lekára.

Baníkov trápila aj chudoba. Výsledkom

boli banícke nepokoje a v roku 1526 banícke

povstanie.

Ani Banskú Bystricu neobišli nešťastia,

choroby a požiare. Výpady osmanských vojsk

do Uhorska znepokojili mešťanov a v obavách

o životy obyvateľov a majetok, začali

v roku 1586 – 1589 opevňovať mesto. Pod vedením

talianskych architektov vystavali kamenné

múry a bašty. Dobyvatelia si mesto

nikdy nepodmanili.

Po vyčerpaní zásob medi sa výroba preorientovala

na spracovanie dreva a výrobu

papiera. V Banskej Bystrici založili v roku

1577 jednu z prvých tlačiarní na Slovensku

a v roku 1725 prvú manufaktúru na výrobu

súkna v meste. Nový rozmach prerušil

v roku 1761 zničujúci požiar. Zhorelo vyše

200 domov. Odvtedy platil zákaz stavby drevených

domov. Od roku 1776 sídli v meste

rímskokatolícke biskupstvo.

Centrum SNP

Bohaté tradície má školstvo a kultúra. Na

evanjelickom gymnáziu pôsobil Matej Bel.

Dnes nesie jeho meno Univerzita Mateja

Bela. Budúcich umelcov vychováva Akadémia

umení. V neste pôsobí Štátna opera,

Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici (jediné

na Slovensku angažuje hercov s mentálnym

postihnutím), Bábkové divadlo na rázcestí

a moderné tanečné divadlo – Štúdiu tanca.

Mesto preslávili hudobní skladatelia Viliam

Figuš Bystrý, Ján Cikker, maliar Dominik

Skutecký, dramatik a prozaik Peter Karvaš,

architekt Ladislav Hudec a mnoho iných.

Do novodobej histórie sa mesto zapísalo počas

II. svetovej vojny. V roku 1944 sa Banská

Bystrica stala centrom Slovenského národného

povstania. O svedectvách vojny hovorí

expozícia jedného z najmodernejších múzeí

– Múzea SNP. Ročne ho navštívia stovky

hostí zo zahraničia. Dnes sa mesto orientuje

na rozvoj cestovného ruchu. Má čo ponúknuť

– v meste je 200 kultúrnych pamiatok a 3

národné kultúrne pamiatky. Pýchou sú kostoly,

Barbakan, gotický dom kráľa Mateja a

meštianske domy – Beniczkého, Thurzov či

Bethlenov dom. V Kostole Panny Márie je oltár

od Majstra Pavla z Levoče. Okolitá má vynikajúce

podmienky príroda s podmienkami

na aktívny oddych a športovanie.

27


Prešovský samosprávny kraj

Protiklady pod

majestátom končiarov

Množstvo prívlastkov s predponou naj možno použiť pri charakteristike Prešovského

samosprávneho kraja. No nie každý má lichotivý význam. Faktom však je, že ide

o región plný rozporov. Na jednej strane s obrovským potenciálom cestovného ruchu

a na druhej strane s druhou najvyššou nezamestnanosťou a najväčšou chudobou

v slovenskom rebríčku. Župan Peter Chudík na čele vedenia samosprávneho kraja

s jeho neduhmi bojuje už desať rokov.

Foto: M. Baran

Štrbské pleso vo Vysokých Tatrách

Cesty a doprava

Komunikácie v kraji

sú ešte stále najväčším

problémom, ktorý výrazne

ovplyvňuje záujem investorov

o región a tým

tiež počet pracovných príležitostí.

Až 70 percent ciest v kritickom

stave je na východnom Slovensku, teda aj

v Prešovskom kraji, kde je aj najmenej diaľnic

a rýchlostných komunikácií. Región

zdedil staré vozovky, ktoré navyše neboli

stavané na kamióny. Od roku 2004 investoval

kraj sto miliónov eur do cestnej siete, ale

zabezpečiť celkovú obnovu 2 443 kilometrov

komunikácií je ešte veľmi ďaleký cieľ.

Treba pripomenúť, že od roku 2005 sa

v kraji vyskytli početné povodne, ktoré zničili

nielen viaceré mostné konštrukcie, ale

i cesty, niektoré po kompletnej rekonštrukcii.

Vlani v júni sa začala výstavba diaľničného

úseku D1 Jánovce – Jablonov, v lete

sa skončila rekonštrukcia cestného spojenia

medzi Osturňou a poľskou Niedzicou.

To všetko je však v porovnaní s potrebami

regiónu žalostne málo.

Dobre fungujúcim dopravným článkom

v kraji je zrekonštruované

medzinárodné letisko

v Poprade, ktoré zabezpečuje

najmä dopravu

zahraničných návštevníkov

Vysokých Tatier

a okolia.

Ničivá príroda

Okrem vodného živlu,

ktorý v ostatných rokoch

takmer pravidelne nivočí

región a škody len v okresoch

Bardejov, Stará Ľubovňa

a Svidník na cestách

2. a 3. triedy a mostoch

v roku 2009 dosiahli

Foto: P. Matel

Veľká Domaša

339 711 eur a o rok neskôr historicky najvyššiu

sumu až 23,6 mil. eur, spomeňme

tiež skazonosnú víchricu z novembra 2004,

ktorá doslova zlikvidovala lesy vo Vysokých

Tatrách a spôsobila tam obrovské materiálne

škody. Za obeť jej padli 2 až 3 milióny

kubíkov dreva, podľa niektorých odhadov

dokonca 5 milió nov. Štátne lesy Tatranského

národného parku sa pustili do obnovy

umelou výsadbou. Za sedem rokov od kalamity

obnovili v nimi spravovanom území

viac ako 3 200 hektárov vetrom a lykožrútom

poškodeného územia. Pri týchto prácach

sa zamestnali najmä sezónni robotníci.

Ďalšiu prácu našli ľudia pri ťažbe dreva

a jeho spracovaní.

Na obnove kalamitného územia TANAP-u

sa finančnými príspevkami a vlastnou prácou

podieľali aj jednotlivci, fyzické i právnické

osoby, pomoc prišla tiež zo zahraničia

a v prípade povodní aj z Európskej

únie. Prešovský samosprávny kraj sa už

niekoľko rokov úspešne uchádza o pomoc

z jej fondov. To všetko podnecuje rozvoj

dlho zanedbávaného regiónu.

Pracovné príležitosti v prírode

Na konci januára tohto roka nezamestnanosť

v tomto regióne dosiahla druhú najvyššiu

hranicu na Slovensku – 19,16 percenta.

Hoci je tam pripravených až 9 priemyselných

parkov, investori s príchodom váhajú.

Najnovšie sa do Prešova-Záborského chystajú

štyria subdodávatelia americkej spoločnosti

Honeywell, ktorí by mohli vytvoriť

spolu 500 až 600 nových pracovných miest.

Pre najľudnatejší kraj s najmladším obyvateľstvom

je to však stále veľmi málo.

V regióne dominujú malé a stredné firmy

s počtom do 49 zamestnancov. Tvoria viac

ako 95 percent zo všetkých podnikov.

K tomuto kraju bola príroda neobvykle

štedrá. Okrem Tatier mu darovala geotermálne

pramene s kúpeľnými možnosťami,

čarovný Slovenský raj, ale i ďalšie turistami

obľúbené výletné miesta v oblasti Červeného

Kláštora či Starinskej vodnej nádrže,

Národného parku Poloniny. Najobľúbenejšie

centrá v lete s možnosťou kúpania

sú Domaša a Cígeľka. V kraji sa nachádzajú

Bardejovské a Ľubovnianske kúpele,

termálne parky vo Vrbove a v Poprade,

ako aj v Išli. To všetko je predpokladom na

široký rozvoj celoročného cestovného ruchu.

Žiaľ, ten sa v tomto regióne rozbieha

len veľmi pomaly.

Nenaplnené plány

Prešovský kraj návštevníci poznajú aj ako

región kúpeľov s vyše 400 minerálnymi a termálnymi

prameňmi. S využitím niektorých

rátal veľkolepý projekt Vtáčie údolie. Mali

ho tvoriť tri zábavné parky – Báthoryčkina

skala, park Sissi a park Jánošík s puncom

grandióznosti a bohatej histórie Slovenska.

Ich súčasťou mali byť rôzne atrakcie ako rozprávkové

jaskyne, bábkové divadlo, park so

zvieratami, strašidelné domy a iné. Spolu so

750 apartmánmi, 80 chatami, 220 golfovými

vilkami, 3 hotelmi s kapacitou tisíc izieb tu

malo od roku 2009 postupne za desať rokov

vyrastať na ploche 450 hektárov s celkovou

investíciou 100 až 125 miliónov eur neďaleko

Humenného. Išlo o projekt verejno-súkromného

partnerstva s holandskou

spoločnosťou

Darc Leisure, ktorý mal

jedinečnosťou konkurovať

parížskemu Disneylandu.

Projekt však zamrzol

podobne ako plán vybudovať

lyžiarske stredisko

naprieč Vihorlatskými

vrchmi – od Kolonice

a Zemplínskych Hámrov

až po Remetské Hámre

s viac ako 20 kilometrami

zjazdoviek za vyše 32

miliónov eur. Proti tomu

sa však právom postavili

ochranári.


28 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Prešov

ukončilo v 1703 najväčšie protihabsburské

povstanie, ktoré viedol František II. Rákoci.

Po roku obliehania prinútili povstalci veliteľa

cisárskej armády kapitulovať. Porážka

mesta a značné škody zavŕšila morová epidémia.

Vojny znamenali i prílev utečencov,

ktorí hľadali v meste bezpečie. Okrem Slovákov,

Nemcov a Maďarov, pribudli Cigáni,

v menšom počte Poliaci, Taliani, Rusíni,

Česi a Židia.

Foto: J. Kotulič

Mesto Prešov

Mesto s bohatou históriou

Prešov je sídlo najväčšieho slovenského samosprávneho kraja a centrum regiónu

Šariš. Takmer 92-tisíc Prešovčanov je hrdých na jedinečnosť mesta.

Je jediným na Slovensku, ktorého centrom prechádza 49. rovnobežka.

Nahliadnime do jeho bohatej histórie.

Brehy rieky Torysy,

chránené Slanskými

vrchmi a Šarišskou

vrchovinou si za obydlie

vybrali prví Slovania

v 4. – 5. storočí. Dôkazy

o obývaní sú aj z 8. storočia,

čo potvrdzujú nálezy súvisiace s poľnohospodárstvom.

Z trhovej osady vyrástlo

vďaka polohe na obchodnej ceste medzi

severom a juhom stredoveké mesto. K pôvodným

obyvateľom pribúdali prisťahovalci

– Maďari, ich spojenci ázijských etník,

a v 2. polovici 12. storočia Nemci.

Tri mestské erby

Prvou písomnou zmienkou o Prešove je

listina kráľa Belu IV. z novembra 1247. Panovník

reagoval na sťažnosť mníchov z Bardejova

na prešovských Nemcov. Osada Prešov je

v listene uvedená ako „Epuries“. Pomenovanie

Prešov je podľa historikov odvodené od

slovenského mena Preš. Nemeckí osadníci

mali od panovníka mnoho výhod. Postavenie

pôvodného obyvateľstva sa zmenilo získaním

mestských privilégií, ktoré udelil kráľ

Ondrej III. v januári 1299. Prešov sa politicky

i právne začal vyvíjať ako slobodné kráľovské

mesto.

K dôkazom o jeho kultúrnom a spoločenskom

živote patrí zmienka o mestskej škole

z roku 1429 a od roku 1453 získava mesto

prvý erb. Prešov mal až tri erby. Dnes používa

ten prvý. Heraldická komisia ministerstva

vnútra ho ohodnotila ako najvhodnejší.

Napriek bojom a bitkám

V roku 1455 dostalo mesto právo usporadúvať

výročný trojdňový jarmok, čo prinieslo

aj rozvoj remeselnej výroby. Strategická

poloha neznamenala len úžitok. Mestom sa

prehnali vojny, bitky, povstania a rebélie. Bojovali

oň vojská Jána Jiskru i poľského vojvodu

Jána Alberta. V časoch tureckej okupácie

bol Prešov súčasťou územia Ferdinanda I.,

čo mu prinieslo rozvoj hospodárskeho, politického

i vojenského významu. K tradičným

remeslám pribudli nové a vďaka kontaktom

s habsburskými dŕžavami v nemeckých krajinách,

v Nizozemsku i Taliansku, rozkvital

aj obchod. Mesto volali „Kvitnúci Prešov“.

Dnes sú známejšie pomenovania „Malá Viedeň“

alebo „Malé Lipsko“.

O nadvládu v meste sa nebojovalo len

zbraňami. „Súboj“ zviedli aj cirkvi. Prešovčania

prijali učenie Martina Luthera v roku

1531 a do roku 1671 nebola meste iná cirkev

ako evanjelická augsburského vyznania.

Rímskokatolícka sa vrátila až v roku 1671.

Roky rozkvetu spomalila vojna s Turkami

i protihabsburské povstania. Počas tridsaťročnej

vojny sa Prešov zapísal do dejín

európskej diplomacie podpísaním tzv. prešovského

mieru v 1633. Pokojné obdobia

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Vzdelanci a umelci

Prešov preslávili mnohí umelci a učenci.

Osobnosťami kultúrneho života boli učitelia

a profesori miestnych škôl. Lucas Fabinus, žil

v Prešove v rokoch 1572 – 1586, vydal prvú

učebnicu na našom území. Význam prešovského

gymnázia dokazuje i návšteva Jána

Amosa Komenského v roku 1650 – 1654.

Evanjelická cirkev a gymnázium vlastnili

vzácne knižnice a veľké kníhkupectvo bolo

v Prešove už v 16. stor. Bohatstvo a kultúra

obyvateľov sa prejavili i v architektúre. Mešťania

si väčšinu gotických domov prestavali

v novom, renesančnom slohu. Vďaka tomu

možno dnes obdivovať bohaté priečelia, portály,

či schodiská na Hlavnej ulici. Najkrajšou

renesančnou stavbou

je palác Rákociovcov

– dnes Šarišské

múzeum.

Mesto neobišli ani

revolučné roky 1848 –

1849. V tom období ho

navštívil Ľudovít Štúr.

Napriek zložitým časom

pokračoval v meste

rozvoj priemyslu.

Ľ. Štúr

Najvýznamnejší bol

závod na výrobu keramických kachlí, rozvíjali

sa potravinársky a textilný priemysel.

Po zničujúcom požiari v roku 1887 dostalo

mesto nový výzor. Opravili meštianske

domy, zbúrali staré, postavili nové.

Prešov bol i centrom vzdelanosti. Mal tri

vysoké školy a viacero stredných. Význam

v slovenskej kultúre zohrala aj študentská

Slovenská národná spoloč

nosť vydaním al manachu

Napred v roku

1871. Viedol ju i mladý

Pavol Országh-Hviezdoslav

a v meste pôsobil

aj Jozef Gregor-

P. O. Hviezdoslav

Tajovský. Rusínskych

spisovateľov združoval

Alexander Duchnovič.

Miesto v našich

dejinách získal Prešov

vyhlásením Slovenskej republiky rád

16. 6. 1919. Tie novodobé začalo mesto písať

po oslobodení v januári 1945.

Dnes je Prešov moderné mesto s mnohými

školami, 2 univerzitami, Divadlom Jonáša

Záborského a Divadlom Alexandra Duchnoviča.

Jedinečné sú Múzeum vín a Letecké

múzeum, Židovská synagóga, Baroková kalvária

a Gréckokatolícky kostol so vzácnou

replikou Turínskeho plátna.


29


Košický samosprávny kraj

Úsilie väčšie

ako finančné možnosti

Zákon pred desiatimi vymedzil kompetencie a povinnosti samosprávnych krajov.

No štát nezabezpečil pre samosprávy presun adekvátnych finančných prostriedkov

na ich realizáciu. Preto košický región – podobne ako ostatné kraje – sústavne zápasí

s problémami, ako čo najefektívnejšie riešiť neraz bazálne úlohy. O to už druhé

volebné obdobie dbá predseda Zdenko Trebuľa.

Foto: tuke.sk

Prírodný park v kaštieli Betliar

Košického samosprávneho kraja sa týka

fakt, že mesto Košice uspeli v druhom

kole kandidatúry na Európske hlavné

mesto kultúry 2013, ktorým sa stanú na budúci

rok. Je to zásluha vyše 100 odborníkov

z oblasti umenia, histórie, regionálneho rozvoja

a cestovného ruchu. Pracovali na koncepte

Interface, logo a slogan kandidatúry

stoja na komunikácii o kultúre, ktorá je prirodzenou

súčasťou života všetkých ľudí.

Vzorový Kechnec

Príkladom prekonávania prekážok v rozvoji

regiónov je prihraničná obec Kechnec.

Jej starostom je od roku 1990 Jozef Konkoly,

ktorý sa tam zaslúžil o masívny rozvoj.

Obec je sídlom najznámejšieho priemyselného

parku na Slovensku, v ktorom pôsobí

16 zahraničných investorov. Tí prispievajú

k veľkým zmenám v obci, ktoré sa začali

budovaním ciest a chodníkov. V súčasnosti

v rámci programu cezhraničnej spolupráce

medzi Maďarskom a Slovenskom sa

dokončuje pohraničný most cez Hornád

financovaný z Európskeho fondu regionálneho

rozvoja, rekonštruujú a nadstavujú

nové byty, pokračuje výstavba rýchlostnej

cesty R4, postavili profesionálne športové

centrum, zdravotné a kultúrne stredisko,

konferenčné centrum a pripravujú

Európsku integrovanú školu, aquapark či

závod na spracovanie mäsa a výrobu pekárenských

výrobkov. Kechnec teda ukazuje

ostatným samosprávam cestu, ako sa dá

vyrovnávať s disparitou oproti západnému

Slovensku v regióne, kde je takmer 20-percentná

nezamestnanosť a o polovicu nižší

dosahovaný HDP ako európsky priemer.

Švajčiarske peniaze

Košický región využíva všetky možnosti

na získanie prostriedkov na svoj rozvoj. Šesť

projektov z východného Slovenska získalo

podporu z programu švajčiarsko-slovenskej

spolupráce. Celková suma 6 665 829 eur

sa rozdelí na tri projekty

z oblasti sociálnych služieb

so zameraním na deti

a mládež a tri projekty zamerané

na zvýšenie kvality

a rozšírenia ponuky

turistických služieb. Šesť

projektov bolo podaných

v rámci oblasti nazvanej Iniciatívy rozvoja

v okrajových a znevýhodnených regiónoch.

Jej cieľom je znižovanie rozdielov v oblasti

rozvoja cestovného ruchu a sociálnej oblasti.

Z 50 žiadostí, ktoré boli predložené

do prvého kola, bolo v druhom kole vybraných

7 projektov – štyri z oblasti sociálnych

služieb a 3 z oblasti rozvoja cestovného ruchu.

V prípade jedného ešte nie je ukončené

hodnotenie.

Hlavným zámerom projektov podporovaných

zo Švajčiarskeho finančného mechanizmu

je prispieť k zníženiu rozdielov v rozšírenej

Európskej únii i v rámci Slovenskej

republiky. Na základe dohody SR a Švajčiarskej

konfederácie najmenej 40 percent

celkového príspevku musí byť vynaložených

v regióne NUTS II s najnižším HDP na obyvateľa

– vo východoslovenskom regióne.

Rozvoj ciest

Slovenskú obec Trstené pri Hornáde

v okrese Košice – okolie a severomaďarskú

obec Kéked spojí do leta 2012 nová komunikácia.

Výstavba takmer sedemkilometrového

úseku cesty sa realizuje prostredníctvom

Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská

republika – Slovenská republika

2007 – 2013. Celkový rozpočet projektu

je 2 095 068 eur, Európsky fond regionálneho

rozvoja prispel sumou 1 735 397

eur.

Okrem toho sa stavia aj cestné prepojenie

Streda nad Bodrogom – Karos, kde

sa okrem spojovacej cesty vybuduje nový

kruhový objazd v centre Stredy nad Bodrogom

a zrekonštruujú sa priľahlé verejné

priestranstvá. Z rovnakého programu

sa v minulom roku ukončil projekt Hollóháza

– Skároš, zrekonštruovali sa cesty

až po križovatku v Ždani. Práve tu sa

v lete spoja obe cesty Trstené – Kéked

a Hollóháza – Skároš.

Foto: tuke.sk

Niekoľko naj

Najvzácnejší anglický prírodný park

s rozlohou 80 hektárov je súčasťou kaštieľa

v Betliari, od roku 1978 zapísaný do zoznamu

významných historických záhrad sveta.

Najdlhší riečny kaňon na Slovensku je 16-

kilometrový Prielom Hornádu so 7 kovovými

mostíkmi a lávkami, 320 m reťazí, 140 stúpačkami

a 70 m drevených lávok.

Najstaršia parná lokomotíva na Slovensku

Katka vyrobená v roku 1884 premáva na Detskej

železnici v Košiciach od roku 1956 na

trati dlhej 4,2 kilometra z Čermeľského údolia

po Alpínku. Je jediná svojho druhu nielen

na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách.

Najväčšia zoologická záhrada na Slovensku

je v Kavečanoch pri Košiciach s rozlohou

296 hektárov. Buduje sa od roku 1979

a orientuje sa prevažne na euroázijskú faunu.

Návštevníci môžu obdivovať vyše 150 druhov

zvierat z piatich kontinentov.

Európskym unikátom je chránený prírodný

výtvor gejzír v Herľanoch, ktorý vyviera

zo zeme v areáli bývalých kúpeľov. Je navŕtaný

ako artézska studňa. Vodu chrlí do výšky

20 až 28 metrov v intervaloch 32 až 36 hodín.

Jediný drevený krytý most na Slovensku dlhý

27 m, vybudovaný roku 1832 zo smrekového

dreva, sa klenie nad riekou Hornád v Štefanskej

Hute. Patrí k technickým pamiatkam na

známej Gotickej ceste Spiša a Gemera, rovnako

ako kaštieľ v Betliari.


Autorkou všetkých príspevkov o jednotlivých

samostatných krajoch Slovenska je

Mária Šišuláková

Gejzír v Herľanoch

30 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Košice

Foto: wikipedia.com

Dóm sv. Alžbety a kaplnka sv. Michala

Najstarší erb a najstarší maratón

Košice sú centrom východného Slovenska a Košického samosprávneho kraja.

S počtom okolo 240-tisíc obyvateľov sú druhým najväčším mestom v SR. Dôležité postavenie

má mesto v politickom, hospodárskom, kultúrnom a v cirkevnom živote celej republiky.

Sú sídlom Košickej gréckokatolíckej eparchie, Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a metropolitu,

ako aj Ústavného súdu SR.

Archeologické nálezy

potvrdzujú osídlenie

tohto územia už od

konca staršej doby kamennej.

Výhodná poloha

na oboch brehoch

rieky Hornád postupne

lákala čoraz viac osadníkov.

Prvá písomná zmienka

z r. 1230 hovorí o kostole v kráľovskej

osade Villa Cassa. Privilégiá mesta dostali

Košice v r. 1241 od kráľa Bela IV. Ten

v snahe obnoviť zničenú krajinu po mongolskom

vpáde pozval nemeckých prisťahovalcov.

V rokoch 1270 – 1290 vystavali

mestské hradby. Takto opevnené mesto sa

stalo významnou vojenskou pevnosťou až

do konca 18. storočia.

Významná obchodná križovatka

Vďaka niekoľkým privilégiám sa v meste

rozširovala remeselná výroba i obchodovanie.

Dôkazom sú cechové stanovy z roku

1307, ktoré sú najstarším takýmto zachovaným

dokumentom. Košickí remeselníci

v roku 1312, v dobe bojov o uhorský trón,

vyzbrojili vojsko kráľa Karola Róberta

z Anjou. Po víťaznej bitke panovník mesto

odmenil ďalšími privilégiami a v roku 1369

získalo vlastný mestský znak, ktorý je najstarším

písomne doloženým mestským erbom

v Európe. Košice boli až do začiatku

18. storočia druhým najdôležitejším mestom

v Uhorskom kráľovstve. Malo rovnaké

práva ako hlavné mesto ríše Budín. Okrem

hospodárskeho, remeselného a kultúrneho

centra boli Košice významnou obchodnou

križovatkou ciest z Pobaltia na Balkán.

V prvej polovici 15. Storočia za panovania

Žigmunda Luxemburského vybudovali

v meste mnohé významné gotické stavby.

Najkrajšou je Dóm svätej Alžbety. Vrchol

rozkvetu dosiahlo mesto počas vlády Mateja

Korvína, keď patrilo k najväčším mestám

v Európe. Od 16. storočia boli Košice

protihabsburskou baštou v stavovských

povstaniach uhorskej šľachty. Najvýznamnejšie

viedol knieža František II. Rákoci

v rokoch 1703 – 1711. Ten je v meste pochovaný.

Ani Košice sa nevyhli požiarom.

Mimoriadne ničivý sa rozhorel v auguste

1674. V priebehu štyroch hodín zhorelo

250 domov. Oheň sa rozšíril i na strechu

vojenského skladu, kde bolo 150 ton

pušného prachu a iného streliva. Výbuch

zničil aj sklad potravín v dominikánskom

kostole.

Po úpadku ďalší rozvoj

Napriek nestálej mierovej situácii v krajine

sa v meste rozvíjal kultúrny život a bolo

tiež centrom katolíckeho školstva. Košickú

univerzitu založili v roku 1657. Tá po

zmene na kráľovskú, potom na právnickú

akadémiu pôsobila do roku 1921. Stavovské

povstania, protiturecké vojny a zmena

hlavného ťahu obchodu priviedli Košice

v 18. storočí na pokraj úpadku. Mesto

stratilo výsadné postavenie druhého najvýznamnejšieho

v monarchii. Bolo už len

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

sídlom periférnej provincie.

V priebehu 19. storočia vzniklo

v meste niekoľko manufaktúr

a neskôr tovární. V júli

1860 prišiel do mesta prvý vlak

a pokrok priniesla v roku 1891

vlastná konská, neskôr elektrická

mestská železnica. Po

revolúcii 1848 – 1849 nastal

ďalší rozvoj hospodárstva. Zakladali

nové továrne, okrem

iných aj pivovar. K dovtedy

priemyslu orientovanému na

poľnohospodárstvo, pribudli

aj iné odvetvia, najmä strojárstvo

a spracovanie dreva.

Košičania v tom čase žili bohatým

spoločenským životom.

Na stavbu všeobecnej nemocnice

zorganizovali verejnú zbierku,

v roku 1828 založili spoločenské

kasíno, neskôr ženský

dobročinný spolok, ktorý v rokoch

1839 – 1840 zriadil prvú

materskú školu v meste. Organizovali

slávne bály, zábavy,

umelecké akadémie.

Prvú budovu Košického divadla

otvorili už v roku 1788.

Súčasnú budovu divadla postavili

a otvorili v septembri

1899 a prvé kino otvorili v roku

1909. Verejná knižnica Jána

Bocatia je k dispozícii obyvateľom

už od roku 1921.

Najstarší maratón v Európe

Po páde monarchie v roku 1918 sa Košice

začlenili do novovzniknutého Česko-

Slovenska. V rokoch 1938 – 1945 patrili

horthyovskému Maďarsku. Po druhej svetovej

vojne sa mesto významne zapísalo do

novodobých dejín . V roku 1945 bola v Košiciach

sformovaná prvá povojnová československá

vláda a vyhlásený Košický vládny

program.

Dnes sú Košice moderným kultúrnym,

spoločenským a priemyselným centrom,

ale i mestom mladých. V Košiciach sú 4 vysoké

školy – Technická univerzita, Univerzita

veterinárneho lekárstva a farmácie,

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika a súkromná

Vysoká škola bezpečnostného manažérstva.

Košice preslávili vo svete vzácne kultúrne

pamiatky v centre mesta, ale aj Medzinárodný

maratón mieru, ktorý láka stovky

bežcov už od roku 1924 a je nastarším podujatím

svojho druhu v Európe.

Košičania si určili osem divov svojho

mesta, ktorými sú: Dóm svätej Alžbety,

Štátne divadlo Košice, U. S. Steel, Medzinárodný

maratón mieru, Spievajúca fontána,

Kaplnka svätého Michala, Hlavná ulica

a Jakabov palác.


Autorkou všetkých príspevkov

o krajských mestách Slovenska je

Gabriela Bömchesová

31


Košice sa chcú stať

najkreatívnejším mestom

Slovenska

Košice boli vždy pulzujúcim a výnimočným mestom. Rovnako aj v súčasnosti.

Multikultúrna metropola východného Slovenska zvíťazila v súťaži

o titul Európske hlavné mesto kultúry, čo mestu a jeho občanom prinieslo mnoho

nových príležitostí. Nie sú to však iba kultúrne podujatia, ale aj investičné projekty,

revitalizácia mesta a jeho premena na kultúrnu a kreatívnu metropolu

európskeho významu. O tom, akým výzvam mesto čelí a ako budú

vyzerať kreatívne Košice, hovorí primátor Richard Raši.

■■ Všetky slovenské mestá trápia podobné

problémy. V čom je situácia Košíc iná, čo považujete

za hlavné plusy a mínusy Košíc?

Začal by som tým, čo tu najviac absentuje,

a to je, samozrejme, chýbajúca infraštruktúra.

Košiciam a celému okoliu veľmi chýba dokončená

diaľnica. Napriek tomu si myslím,

že tento nedostatok je zároveň tým, čo toto

mesto posunulo ďalej. Súčasným trendom

je odklon od priemyselnej výroby a podpora

odvetví využívajúcich moderné technológie,

ekologické prístupy a informatizáciu.

Neexistujúca diaľnica nútila Košice rozvíjať

odvetvia s pridanou hodnotou, vyžadujúce

si vyššie vzdelanie. Košice majú silné vzdelanostné

zázemie v podobe troch univerzít

a množstva vzdelanej a aktívnej mládeže.

Košice sú aj vďaka tomu pulzujúcim mestom

plným energie. Boli teda vhodným kandidátom

na získanie titulu Európske hlavné

mesto kultúry. Projekt sa podarilo dostať do

fázy, keď si naň občania zvykli. Od života

v meste už neočakávajú iba – nazvem to –

tradičné kultúrne vyžitie ako divadlo alebo

kino. Košičania, ale aj mnohí návštevníci, už

poznajú Košice ako mesto kultúry, v ktorom

sa vždy niečo zaujímavé deje.

■■ V súčasnosti však Košice prechádzajú značnou

premenou aj vďaka projektu Európskeho

hlavného mesta kultúry. Čo okrem nových

kultúrnych podujatí prináša projekt mestu

a jeho občanom?

Európske mesto kultúry je pre Košice

veľký krok na ceste stať sa skutočnou

a svetoznámou kultúrnou metropolou. Nie

je to len pasívne poskytovanie kultúry Košičanom.

Projekt vytvára podmienky pre

talentovaných ľudí, podporuje kreativitu,

inovácie a nové myšlienky. V neposlednom

rade je to aj otázka prestíže a imidžu

mesta, schopnosti prilákať turistov

z domova aj zo zahraničia. Je to pre mesto

príležitosť zrevitalizovať svoje zanedbané

časti, čerpať granty a naštartovať proces,

ktorý Košiciam zabezpečí budúcnosť moderného

a prosperujúceho mesta na dlhé

obdobie.

■■ Ak hovoríme o časovej stránke projektu,

ten sa netýka iba roka 2013, keď majú mať titul

Európskeho hlavného mesta kultúry. Ako

ovplyvnili doterajšie aktivity projektu život

v meste a čo v ňom zostane aj po skončení

roka 2013?

Ako som už spomenul, je vidieť jednoznačný

posun v nárokoch Košičanov na kultúrne

vyžitie v meste. Taktiež bolo naštartovaných

niekoľko pilotných projektov, v ktorých

budeme pokračovať a rozširovať ich. Už

niekoľko rokov trvajú prípravy na rok 2013,

sú spustené projekty, ktoré sa však v žiadnom

prípade rokom 2013 nekončia. Takýmto

projektom je napr. SPOTS, keď práve vďaka

investíciám z Európskeho hlavného mesta

kultúry bolo možné zrekonštruovať nepotrebné

výmenníkové stanice rozvodov tepla

na sídliskách a urobiť z nich priestory slúžiace

kultúrnemu a voľnočasovému vyžitiu

obyvateľov. Projekt vytvára podmienky na

sebarealizáciu a zapájanie sa obyvateľov do

spolupráce s lokálnymi občianskymi združeniami,

samosprávou a umelcami. Do konca

roku 2012 máme v pláne rekonštrukciu piatich

výmenníkových staníc v štyroch najväčších

mestských častiach.

Okrem toho Európske hlavné mesto kultúry

2013 predstavuje atraktívne investičné

projekty ako rekonštrukciu areálu bývalých

kasární, ktoré sa stanú centrom kultúry –

Kulturpark, ďalej bývalej a dlhé roky chátrajúcej

plavárne na príťažlivú Halu umenia

– Kunsthalle, premenu Mestského parku

a parkov na Moyzesovej a Komenského ulici

na spoločenským životom a kultúrou pulzujúce

otvorené priestory, oživenie a zatraktívnenie

Uličky remesiel. Pozitívnou premenou

prejdú aj Košický hrad a košický amfiteáter.

Bývalé výmenníkové stanice, využívané ako

komunitné centrá v rámci projektu SPOTS

som už spomenul. To sú projekty, ktoré by

sme bez Európskeho hlavného mesta kultúry

2013 nemohli realizovať z dôvodu ich finančnej

náročnosti. Kulturpark, Kunsthalle

a amfiteáter budú modernou kultúrnou infraštruktúrou,

ktorá doteraz v Košiciach chýbala.

■■ Mohli by ste jednotlivé projekty priblížiť?

Kulturpark je účelovo postavený komplex

budov z konca 19. storočia v bezprostrednej

blízkosti centra mesta. Mesto vlastnou investíciou

umožnilo obmedzenú prevádzku

časti komplexu, kde sa od roku 2008 konajú

kultúrne a spoločenské podujatia. Transformáciou

bývalých kasární vznikne komplexné

zázemie na tvorbu a prezentáciu súčasnej

kultúry a umenia. Budú sa tam nachádzať

multifunkčné sály pre koncerty, divadlá,

prednášky a konferencie, ako aj galéria na

interaktívnu prezentáciu umenia a Creative

Factory ako jedinečné centrum interaktivity

a výchovy detí a mládeže k tvorivosti.

Kunsthalle sa bude nachádzať v budove

starej krytej plavárne, ktorá je považovaná za

jednu z architektonicky najhodnotenejších

budov vybudovaných na prelome 50. a 60.

rokov. Budova svojmu účelu slúžila do konca

70. rokov, odvtedy však chátrala. Kunsthalle

bude moderným kultúrnym a výstavným

priestorom bez zbierkovej činnosti. Pri rekonštrukcii

bude zachovaný pôvodný prvok

vody, čo výrazným spôsobom podporí vznik

a prezentáciu nových foriem umenia bez po-

32 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


dobnej možnosti prezentácie na inom mieste v Košiciach alebo na

Slovensku.

Budova amfiteátra pochádza z roku 1954, pričom sa hneď stal

známym pre svoju kapacitu 12 000 návštevníkov a špecifickú atmosféru

otvoreného priestoru. Bol dominantou s regionálnym významom.

Jedinečným kultúrnym stánkom, kde okrem funkcie

premietania filmov, organizovania kultúrnych podujatí, koncertov

a folklórnych festivalov bol aj miestom pre stretávanie mládeže. Rekonštrukciou

amfiteátra by sme mu chceli navrátiť zašlú slávu. Počas

Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji IIHF 2011 v Košiciach sa

tešil mimoriadnej obľube. Súčasťou projektu je obnova technického

vybavenia na premietanie, ozvučenie a osvetlenie amfiteátra, čo

znásobí jeho využiteľnosť a kvalitu poskytovaných služieb.

Revitalizáciou hneď niekoľkých mestských parkov chceme poskytnúť

obyvateľom priestor na oddych a relax priamo v centre

mesta. Revitalizáciou zelene, obnovením mobiliáru, rekonštruovaním

chodníkov, obnovením a vybudovaním fontán vytvoríme kreatívny

kultúrny priestor. Z parkov sa stanú miesta stretávania mladých

i seniorov, a nielen pri príležitostí rôznych podujatí, ktoré sa

tu budú konať.

■■ V akom štádiu sa tieto projekty v súčasnosti nachádzajú, kedy budú

pripravené na podujatia v roku 2013?

Všetky verejné obstarávania a súťaže sa končia. S realizáciu výstavby

chceme začať čo najskôr. Našou snahou je čo najmenej obmedzovať

život Košičanov, lebo rekonštrukcia a revitalizácie si vyžiadajú

minimálne čiastočné uzatvorenie objektov, ktoré sú súčasťou

investičných projektov. V investičných projektoch sú však naplánované

programové aktivity na rok 2013 a na kultúrne podujatia budú

slúžiť aj po tomto roku, pretože rok 2013 považujeme iba za začiatok

kultúrnej obnovy Košíc.

■■ Viackrát ste spomenuli kreativitu ako jednu z hlavných myšlienok

projektu. Košice majú ambíciu stať sa kreatívnym mestom, čo si pod

tým máme predstaviť?

Z Košíc sa snažíme vytvoriť jedinečnú a modernú metropolu kreatívneho

priemyslu. Ten môže byť úspešným nástrojom pri prechode

z industriálneho mesta na moderné mesto s vedomostnou ekonomikou.

Príkladom môže byť oblasť Porúria v Nemecku, kde sa

uskutočnila revitalizácia bane Zollverein v Essene. Oblasť s rastúcou

nezamestnanosťou súvisiacou s poklesom banskej ťažby a znečisteným

životným prostredím bola premenená na moderné, ale

hlavne navštevované výstavné priestory, reštaurácie, múzeá a miesta

oddychu a kreativity.

V rámci kreatívneho priemyslu hovoríme o dizajne, architektúre,

vývoji softvéru, jednoducho inovatívnych smerov. Je to o vytváraní

vhodných podmienok pre talentovaných mladých ľudí, ktorí chcú

uchopiť svoju budúcnosť do vlastných rúk. My sa snažíme vytvoriť

také prostredie, aby mohli títo začínajúci „kreatívci“ vzájomne

spolupracovať na rôznych projektoch. Táto spolupráca však nie je

viazaná nielen na jedno odvetvie, ale ani sektor. Tá prebieha aj na

úrovni mesto, súkromný sektor, univerzity a „kreatívci“.

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

■■ Zrejme nejde o jednoduchý ani jednorazový proces. Aké prvé kroky

uskutočnili Košice, aby sa stali kreatívnym centrom?

Košice koncom roka 2011 usporiadali konferenciu Creative Industry

– Policies for Social Era, týkajúcu sa kreatívneho priemyslu.

Pozvanie prijalo hneď niekoľko domácich aj medzinárodných odborníkov

na túto oblasť. Bol prijatý súbor odporúčaní pre mesto na

jeho ceste stať sa centrom kreativity. Následne bol urobený mapping,

teda prieskum možností rozvoja kreatívneho priemyslu. Potvrdil,

že Košice majú v tejto oblasti veľký potenciál. Majú vytvorenú

platformu pre spoluprácu súkromných firiem, verejného sektora

a kultúrnej obce – Koalíciu 2013+. Tá môže slúžiť ako odrazový

bod pre vytvorenie kreatívneho klastra, ako formy intenzívnej

spolupráce v rámci kreatívneho priemyslu. Prostredníctvom Európskeho

hlavného mesta kultúry 2013 podporujeme aj rôzne menšie

projekty, týkajúce sa kreatívneho priemyslu. Príkladom je nedávna

prehliadka Pop-up Street Style, v ktorej rámci mladí dizajnéri prezentovali

svoju prácu. Aj takýmto spôsobom chceme podporovať

mladé talenty. Podstatné je, že táto generácia sa nebude spoliehať

na to, že si niekde nájde prácu, ale začne sama vytvárať pracovné

miesta, keď sa mladí ľudia zaradia medzi kreatívnych podnikateľov.

To je napríklad filozofiou úspešného projektu Creative Factory

v Rotterdame. Jeho tvorca Leo van Loon aktívne pomáha Košiciam

pri tvorbe kreatívnej infraštruktúry.

■■ Sú Košice úspešné v napĺňaní svojich kultúrnych a kreatívnych cieľov?

V novembri minulého roka sa uskutočnila monitorovacia návšteva

z Bruselu. Finálny záver povie až monitorovací panel, ktorý bude

v apríli. Košice sa snažia aj o získanie ceny Meliny Mercouri, ktorá

by znamenala ďalšiu dotáciu vo výške 1,5 mil. eur. Košice a projekt

Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 teda po ťažkých začiatkoch

dostal správne smerovanie a všetko nasvedčuje tomu, že bude úspešne

dotiahnutý do konca.


Foto: archív

33


Spoločnosť

Šikanovanie a mobbing spôsobujú

množstvo ochorení

Rok 2012 je Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Kto z nás by nechcel aktívne starnúť?

Vytvorili sme v našej spoločnosti rovnaké podmienky aktívneho starnutia pre všetkých občanov? Téme z pohľadu mobbingu

a šikanovania sa venuje JUDr. Mária Ritomská.

Choroba postupuje pomaly

Nie je to opäť zamerané len na tých,

ktorí majú v spoločnosti svoju moc a svoj

vplyv? Ak chceme aktívne starnúť, potrebujeme

byť zdraví. Choroba vôbec nesvedčí

aktívnemu starnutiu. Aké ochorenia sa

u nás najviac vyskytujú, čo ich spôsobuje?

Štúdia Hansa-Jürgena Kratza (2005) potvrdila,

že v súčasnosti je veľa chorôb vyvolaných

či podporených mobbingom

a bossingom. Tieto choroby sa vyvíjajú

pomaly, ich príznaky sú však v súčasných

podmienkach i v našej spoločnosti čoraz

závažnejšie a zjavnejšie.

Sú to:

• celková nevoľnosť (napr. poruchy spánku,

bolesti hlavy, migrény, búšenie srdca,

žalúdočné problémy, bolesti krčnej

chrbtice a v oblasti ramien),

• poruchy duševnej rovnováhy (poruchy

koncentrácie a pamäti, depresívne nálady,

pocity neistoty vedúce k zníženiu

vlastného hodnotenia, k strate sebadôvery),

• všeobecné stavy úzkosti (napr. rezignácia

vedúca až k zúfalstvu, obava zo straty

postavenia, myšlienky na samovraždu,

ba aj dokonaná samovražda),

• prejavy závislostí (napr. pitie veľkého

množstva kávy, gamblerstvo, zneužívanie

liekov alkoholu, anorexia, bulímia),

• ťažkosti trvalo sa prejavujúce v klinických

obrazoch, napr. žalúdočné a črevné

ochorenia, kardiovaskulárne poruchy

a poruchy krvného obehu, nádorové

ochorenia.

Ako sa obete bránia?

Každá obeť mobbingu či bullyingu (šikanovania)

sa musí liečiť. Mení sa tak nielen

pracovný život postihnutého, ale aj jeho

súkromie. Každá obeť mobbingu potrebuje

komplexnú nielen lekársku, ale aj psychologickú,

právnu a sociálnu starostlivosť.

Aj keď nemáme štatistiky obetí, zdá sa,

že 1/5 postihnutých obetí mobbingu dostane

ťažké choroby. Môžeme predpokladať,

že určité percento všetkých samovrážd

môže mať pozadie v mobbingu.

Výskum, realizovaný na Slovensku

v roku 2006, ukázal (Holubová, 2007), že

ženy znášali prejavy šikanovania o niečo

horšie ako muži. Za dôsledok šikanovania

väčšina respondentov označila stres

a podráždenie, problémy so sústredením

na príčinu, bolesti hlavy, pocity úzkosti

a strachu. V niektorých prípadoch sa objavili

aj depresie, žalúdočné a trpiace ťažkosti,

problémy so spánkom. Niektoré obete,

najmä ženy, v dôsledku skúseností so šikanovaním

užívali aj lieky či vyhľadali pomoc

lekára viac ako zvyčajne.

Slovenský inštitút pre výskum práce

a rodiny (Holubová, 2007) zistil v roku

2006, že najčastejšie sa pracovníci bránia

použitím týchto stratégií:

a) Dotyčným osobám sa vyhýbam –

32,0 %;

b) Ohradil som sa, s dotyčným som si to

vybavil – 31,6 %;

c) Dotyčné osoby ignorujem – 27,7 %;

d) Sťažoval som sa nadriadenému kompetentnému

pracovníkovi – 7,1 %.

Napriek všetkým psychickým a fyzickým

dôsledkom dve tretiny respondentov

nepodniklo žiadne kroky na svoju obranu.

Na príslušnú otázku odpovedalo 253 respondentov,

ktorí zo všetkých 700 respondentov

s osobnou skúsenosťou šikanovania

vôbec nejaké kroky podnikli, teda sa

proti šikanovaniu nejako bránili.

Najčastejšia je pasívna obrana

Najčastejšie uvádzaným dôvodom bolo

presvedčenie, že by to iba zhoršilo ich situáciu,

nič by to nevyriešilo. Postihnutí niekedy

volili pomstu, odmietnutia odmien či

straty zamestnania. Z tých pracovníkov,

ktorí nejaké kroky podnikli, však vyše polovice

zvolilo pasívnu obranu. Tomu zodpovedá

aj skutočnosť, že často sa prípad

šikanovania nevyrieši a šikanovanie pokračuje

aj naďalej. Tí, čo sa ohradili, tak

zväčša dosiahli nápravu. Nemusí to však

byť vždy tak. Asi v štvrtine prípadov, keď

sa pracovníci ohradili proti šikanovaniu,

k náprave nedošlo. Výnimkou nie je ani

fakt, že šikanovaní ľudia dostanú výpoveď,

alebo sú preradení na iné pracovisko, či

sami dajú výpoveď. Najviac respondentov

si myslí, že prípady šikanovania by sa mali

riešiť prostredníctvom pracovného poriadku,

ktorý by stanovoval presný postup na

podanie sťažnosti.

Úprava právneho stavu

Významným krokom k odstraňovaniu

problému mobbingu je úprava právneho

stavu. Zákony by mali ochraňovať aj duševné

zdravie pracovníkov. Dôsledkom

mobbingu je psychosociálny pracovný

úraz, ktorý treba hodnotiť rovnako ako iné

poškodenie zdravia na pracovisku.

Prevencia je lepšia ako liečba. Toto pravidlo

platí v mnohých oblastiach ľudského

pôsobenia, a malo by platiť aj pri riešení

problematiky mobbingu. Veľkým

nedostatkom je skutočnosť, že sa zatiaľ

o mobbingu málo vie a málo sa o ňom hovorí.

Preto tu má platiť, že účinná prevencia

a informovanosť sú lepšie než liečba.

Je dôležité čo najskôr dostať do povedomia

verejnosti informácie o mobbingu. Treba

o ňom hovoriť, usporadúvať školenia, diskusie

a iné akcie na tému mobbing, riešiť

konflikty zo strany odborov, personalistov

a predovšetkým zo strany vedenia podnikov.

Do podnikových predpisov dostať antimobbingové

opatrenia. Situácii by iste

pomohla aj prítomnosť odborníka, ktorý

sa bude zaoberať mobbingom v podniku.

Základ prevencie – nebáť sa

Ako pilier prevencie teda vybudovať

právne povedomie verejnosti. Preto prvé

kroky, ktoré podnikne osobná ľudská statočnosť

proti psychickému teroru na pracovisku,

pomôžu najmä obetiam tohto teroru,

a súčasne prispejú i k lepšej informovanosti

o mobbingu, bossingu, aby každý

vedel proti takým nekalým praktikám bojovať.

Demokracia funguje len tam, kde je dostatok

civilnej odvahy a statočnosti obyčajných

ľudí. Šikanu, mobbing, obťažovanie,

diskrimináciu, presadzovanie egoistických

záujmov na úkor celku si totiž nesmieme

v demokratickom štáte nechať. V práci ani

v rodine, na úradoch ani v politike, na verejnosti

ani v súkromí.


34 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Pokrok a občianska spoločnosť

Už bolo veľa napísaného na tému občianskej spoločnosti. Za ňu považuje predovšetkým neziskový sektor, t. j. občianska

spoločnosť (OS) vytváraná slobodnými aktivitami občanov nezávislými od verejnej moci, ktorých účelom nie je dosahovanie

zisku, ale nejakého záujmu, či už je to vyšší, verejný alebo individuálny záujem. Základom OS je pluralita. Takto je OS chápaná

v teoretickej podstate u nás na Slovensku. V praktickej podobe však nadobúda vlastnosti, ktoré jej dávajú pachuť pokazeného

mlieka. Nie iba pre štátne inštitúcie, nie iba pre podnikateľov, ale aj pre ostatných občanov. Akoby OS automaticky znamenala

principiálnu opozíciu proti štátnym inštitúciám, proti odborníkom, proti podnikateľom.

Vo svete existuje viacero nefunkčných lomov, ktoré vďaka dobrému nápadu a ochote zainvestovať prinášajú

cestovnému ruchu v danom regióne nemalé zisky - kanadský Butchart Garden, bývalý vápencový lom.

Nikto nespochybňuje význam demokracie

pre rozvoj Slovenska. Vybojovali sme ju

iba nedávno a stále sa iba učíme, aké kontúry

by mala mať. Je nespochybniteľné ktoroukoľvek

parlamentnou stranou, že práve

vízie týkajúce sa rozvoja a zlepšovania životných

podmienok jeho občanov máme všetci

rovnaké. Túžime po krajine, kde sa snúbi

prosperita s dobrým životným prostredím

a spravodlivosťou. Odlišnosti sa nachádzajú

iba v spôsobe dosahovania týchto vízií.

Banský priemysel

nemusí byť v recesii

V rozvoji Slovenska hral vždy dôležitú úlohu

priemysel ako tvorca HDP, ako tvorca tých

zdrojov na pokrytie nákladov nevýrobných

sfér. Podiel ťažobného priemyslu klesá. Na

druhej strane stúpa dovoz aj tých nerastných

surovín, ktoré na Slovensku máme. Menšia

diverzifikácia priemyslu v štáte však znamená

vyššiu zraniteľnosť jeho ekonomiky. Ak sa

štát orientuje iba na jedno či dve priemyselné

odvetvia a toto odvetvie sa dostane do štádia

nižšej prosperity, v tom prípade má vážny

problém aj štát. Banský priemysel sa dostal

v roku 1990 do vážnej recesie, na ktorej sa

podpísali nízke ceny nerastných surovín, ale

aj dosahy pôsobenia banského priemyslu na

životné prostredie. Prešiel však radikálnou

zmenou aj vďaka prísne nastavenej legislatíve

kladúcej veľký dôraz na ochranu životného

prostredia. Na svete i v Európe sme svedkom

prosperujúceho banského priemyslu,

ktorý svojou prítomnosťou prináša mnohé

benefity krajine. Moderný banský priemysel

je schopný prinášať nielen ekonomické

a sociálne výhody, ale využívať také technológie,

ktoré sa neodzrkadľujú negatívne na

životnom prostredí človeka. Verejnosti sú neustále

podsúvané nelichotivé príklady ekologických

katastrof spred viac ako 10 rokov

z krajín, ktoré hrubo porušili pravidlá bezpečnosti.

Pritom v porovnaní s týmito krajinami

je práve tá Slovenská legislatíva oveľa

prísnejšia a štátne orgány omnoho prísnejšie

dohliadajú na jej dodržiavanie.

Využime svoj potenciál!

Slovensko má stále veľký potenciál vo využívaní

nerastných surovín. Nachádzajú sa

tu ložiská zlata, striebra, uránu, volfrámu,

molybdénu, železa, baritu, antimónu, olova

a medi a pod. Slovensko teda ložiská nerastných

surovín má, má aj investorov, ktorí tieto

ložiská objavili, čím len pri prieskumných

prácach preinvestovali desiatky či stovky miliónov

eur. Má banských investorov, ktorí

dokážu tieto suroviny ťažiť bez potrebných

investičných stimulov, vytvoriť stovky priamych

a nepriamych pracovných miest, ktorých

pôsobenie v krajine prinesie nemalé

zisky do štátnej pokladnice, vysoké odvody

na daniach za nerast, podielových daniach,

daniach z príjmu, sociálneho poistenia atď.

Teda investorov, ktorí vedia, čo je zodpovedné

podnikanie, čo znamená rešpekt k legislatíve

i životnému prostrediu, ktorí sú skutočnými

a skúsenými odborníkmi vo svojej

oblasti. Nemá však rovnováhu pri posudzovaní

ich zámeru. Nedostatok tejto rovnováhy

dáva priestor na zneužitie toho, čo sme si tu

kedysi vybojovali – na zneužitie demokracie.

Pod hlavičkou občianskej spoločnosti sa totiž

neraz skrývajú skupiny, ktoré dezinformujú

verejnosť, popierajú odbornosť rozhodnutí

štátnych inštitúcií, odbornosť vedeckých posudkov,

odbornosť pracovníkov spoločností,

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

odmietajú akúkoľvek formu komunikácie.

Základným princípom sa stalo odmietanie

a spochybňovanie moderného priemyslu.

Nedostatok rovnováhy dáva možnosť nárastu

populizmu, s čím tak radi pracujú niektoré

eko-organizácie pôsobiace v krajine. Každý

občan tejto republiky má nespochybniteľné

právo vyjadriť sa, v akej krajine chce

žiť, v akom prostredí pracovať, kde a ako vychovávať

svoje deti. Žiaľ, populistickým zneužívaním

tohto práva sa radikálne znižuje aj

snaha tých, ktorí by chceli racionálne pristúpiť

k riešeniu problému, riešeniu na základe

konsenzu odbornosti a záujmu občanov.

Akoby iba občan mal právo rozhodovať, akoby

vedomosti všetkých odborníkov nemali

žiadny význam, žiadnu váhu. Akoby naši odborníci

tiež neboli občanmi tejto krajiny.

Rovnováha rozumu a dialógu

Existuje však aj širšie poňatie občianskej

spoločnosti, ako sústavy optimálne fungujúcich

vzťahov medzi tromi sektormi spoločnosti:

verejného, neziskového, resp. občianskeho

a podnikateľského. Tieto sektory

navzájom súťažia, ale na druhej sa navzájom

dopĺňajú. Toto je spôsob rozvoja krajiny.

Rovnováha. Je úlohou štátu, aby takúto

rovnováhu vytvoril, aby dal rovnakú vážnosť

názorom laickej verejnosti i odborníkom. Verejnosť

musí byť súčasťou spolurozhodovania

o tom, ako sa krajina bude rozvíjať. Práca

odborníkov, práca podnikateľov i štátnych

orgánov je však degradovaná iba na pozíciu

diváka, ak táto verejnosť nemá povinnosť

dialógu a konzultácií s odborníkmi. Načo

sú nám vedci, ak ich názor nemá váhu ani

ako jeden článok v tom najkomerčnejšom

médiu? Nečudujme sa potom, že práve títo

odborníci radšej uplatnia svoje vedomosti

a schopnosti v iných krajinách, kde si poznanie

vážia viac.

Sme združením, ktorého snahou je vložiť

racionalitu do života tejto krajiny. Racionalitu

do rozhodovania, nie emócie, nie budovanie

si popularity na základe „ľúbivých“ fráz

či katastrofických vízií. Chceme, aby sa táto

krajina konečne rozvíjala na základe rozumu,

odbornosti a vzájomného dialógu.

Peter Ivaška, OZ Ecoracio

www.ecoracio.eu

35


Pamiatky UNESCO

v Slovenskej republike

vytvára podzemné jazerá a malé vodopády.

Gombasecká jaskyňa je kvapľová a patrí

k našim najmladším jaskyniam. Má však

veľmi impozantnú výzdobu, ktorá pozostáva

z rôzne sformovaného sintru, sfarbeného

bohatou škálou farieb od bielej cez žltú až

po okrovú. Európskou zvláštnosťou sú biele

brčká, 2 – 3 mm hrubé a až 3 m dlhé, ktoré

ostro kontrastujú s červenohnedými povlakmi

na stenách. Jaskyňa býva vďaka kvapľom

rôznych bizarných tvarov a podôb ešte zvýraznených

pestrou farebnosťou a sviežosťou

označovaná za rozprávkovú. Má priaznivé

mikroklimatické pomery dôležité pri liečení

niektorých chorôb horných dýchacích

ciest. Dokazujú to výsledky pokusnej liečby

v Mramorovej sieni v hĺbke 80 m.

Krásnohorská jaskyňa je výverová fluviokrasová,

dlhá 1 356 m. Kvapeľ rožňavských

jaskyniarov s výškou takmer 33 m patrí medzi

najväčšie kvaple sveta.

Ochtinská aragonitová jaskyňa je sprístupnená

od roku 1972 v dĺžke 230 m ako jedna

z troch aragonitových jaskýň na svete. V jaskyni

sú tri generácie aragonitu. Najstaršie

sú mliečno zakalené obličkovité útvary a ich

korodované zvyšky staré 121- až 138-tisíc rokov.

Najviac zastúpená je druhá generácia

aragonitu, ktorý sa vyskytuje v podobe niekoľko

decimetrov dlhých ihlíc a zakrivených

až špirálovitých heliktitov starých 14-tisíc rokov.

Aragonit druhej generácie stále dorastá,

čím si udržuje bielu farbu a čistý vzhľad.

Karpatské bukové pralesy

Máme byť na čo hrdí

Popri Banskej Štiavnici, Spišskom hrade, Bardejove a drevených kostoloch,

o ktorých sme písali v minulom čísle, sú v zozname kultúrnych pamiatok na Slovensku

aj Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu, Vlkolínec a Karpatské bukové pralesy.

Ako nehmotná pamiatka sa k nim pričleňuje aj fujara.

Jaskyne Slovenského

a Aggtelekského krasu

Sú súčasťou zoznamu od roku 1995 a 2000.

V súčasnosti je na území známych viac než

1300 jaskýň, z toho vyše 1000 v Slovenskej

republike, zvyšok v Maďarsku. Na zozname

sú len vybrané reprezentatívne lokality. Jaskynný

systém Baradla – Domica, ktorý tvoria

Diviačia priepasť, Drienovská jaskyňa,

jaskynný systém Gombasecká jaskyňa – Silická

ľadnica, Hrušovská jaskyňa, Jasovská

jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Ochtinská

aragonitová jaskyňa, Obrovská priepasť, Jaskynný

systém jaskyňa Skalistý potok – Kunia

priepasť, Snežná diera a Zvonivá diera.

Domica je s dĺžkou 5 358 m najväčšia jaskyňa

Slovenského krasu s mimoriadnou

pestrosťou kvapľovej výzdoby a bohatstvom

tvarov. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi

zanechá plavba po podzemnej riečke

Styx. Domica sa zaraďuje medzi jaskyne

svetového významu, leží v južnom svahu Silickej

planiny a predstavuje časť jaskynného

komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla

v Maďarsku jeden genetický systém v celkovej

dĺžke cca 25 km. Z kvapľových útvarov

sú zaujímavé závesy a tanierovité stalagmity.

Jaskyňa vyniká bohatstvom tvarov, z nich

sú pre Domicu najtypickejšie kvapľové štíty

a bubny, cibuľkovité stalaktity, kaskádové

jazierka a guanové hrnce.

Verejnosti neprístupná Diviačia priepasť

patrí medzi najhlbšie priepasti u nás, má

hĺbku 123 metrov.

Drienovská jaskyňa je výverová riečna jaskyňa

v Jasovskej planine, s dĺžkou 1,348 km

a výškovým rozdielom 85 m je komplexným

zimoviskom až 13 druhov netopierov. Výzdobu

tvoria unikátne monokryštály kalcitu

a kôry kryštalického sadrovca. Tok v jaskyni

Pamiatková rezervácia Vlkolínec

Vlkolínec predstavuje pamiatkovú rezerváciu

tradičnej ľudovej architektúry v podhorskej

osade, miestnej časti Ružomberka.

Ide o pozoruhodne zachovaný sídelný celok

svahovitej obce so sústredenou uličnou

zástavbou s dlhými dvormi, pozostávajúci

z typických zrubových objektov charakteristického

stredoeurópskeho typu. Podľa

dostupných záznamov vznik pôvodne osady

drevorubačov a uhliarov spadá do obdobia

medzi druhou polovicou 14. a prvou

polovicou 15. storočia. Zástavbu dnes tvorí

štyridsaťpäť usadlostí, drevených obytných

domov a hospodárskych budov postavených

v strmom svahu. Stredom obce preteká potok

prameniaci pod svahmi Sidorova.

Steny dvoj- alebo trojpriestorových drevených

domov, v súvislosti s vyrovnaním strmého

svahu postavených na vysokých kamenných

podmurovkách, sú zrubové z čiastočne

alebo úplne kresaných trámov. Škáry

medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly

trojuholníkového prierezu a hlina. Farebne

prevažujú domy natreté bielou farbou. Charakteristickým

prvkom je šindľová sedlová

strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty

domu majú malé otvory slúžiace na odvod

dymu.

Uprostred tradičnej zástavby sa v centre

obce zachovali zvonica z roku 1770, studňa,

murovaný Kostol Navštívenia Panny Márie

z roku 1875 a murovaná škola. Studňa a zvonica

sú vybudované tradičnou technikou

a pokryté šindľom ako všetky pôvodné stre-

36 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Pamiatky UNESCO

v Slovenskej republike

chy domov a hospodárskych stavieb. Kostol

je jednoloďová neoklasicistická stavba s vežou

na hlavnom priečelí.

Karpatské bukové pralesy

Pralesy sa rozkladajú na osi smerom z Rachivského

masívu v Huculských Alpách až

po pohorie Čornohora na Ukrajine ďalej na

západ po Bukovské a Vihorlatské vrchy na

Slovensku.

Vihorlatský (Kyjovský) prales so zachovalými

bukovými pralesmi s 240-ročnými

exemplármi leží na hlavnom hrebeni Vihorlatských

vrchov. Za súčasť dedičstva

UNESCO ho vyhlásili v roku 2007 spolu

s troma ďalšími slovenskými pralesmi

v Národnom parku Poloniny v Bukovských

vrchoch – Havešová, Stužica a Rožok –

a šiestimi ukrajinskými pralesmi pod spoločným

názvom Karpatské bukové pralesy.

Výmera chráneného územia je 2 578 hektárov

a výmera ochranného pásma, ktoré

nie je svetovým dedičstvom, je 2 413 hektárov.

Prales sa začína na vrchu Vihorlat

a pokračuje po hrebeni smerom k vrchom

Motrogon a Sninský Kameň. Od neho potom

smerom na východ k vrchu Nežabec,

kde sa prales rozdvojuje na dve vetvy, jedna

smeruje k Veži a druhá ku Fedkovu.

Na území sa nachádza veľké množstvo

maloplošných chránených území, medzi

nimi unikátne jazero Morské oko, národné

prírodné rezervácie Vihorlat a Motrogon,

prírodné rezervácie Baba pod Vihorlatom

a Ďurova mláka, jazierko Malé Morské oko

a ďalšie prírodné pozoruhodnosti.

Najrozšírenejší je buk lesný a tvrdé dreviny

ako javor horský, jaseň štíhly. Ďalšie

miestne rastliny sú kostihoj srdcovitolistý,

telekia ozdobná, horec luskáčovitý, čerkáč

hájny a vychodokarpatský subendemit skopólia

kranská.

Stužica patrí medzi najvýznamnejšie

chránené územia na Slovensku. Je národnou

pamiatkovou rezerváciou s pôvodným

karpatským pralesom, ktorý sa rozprestiera

v hlbokom údolí okolo Stužickej rieky a jej

prítoku Kamenistý potok. Rieka prekonáva

výšku 620 – 1 208 metrov nad morom. Tečie

na rozhraní Slovenska, Poľska a Ukrajiny

v Bukovských vrchoch, neďaleko najvýchodnejšej

slovenskej obce Nová Sedlica.

Národná prírodná rezervácia nachádzajúca

sa v okolí vrchu Kremenec bola vyhlásená

v roku 1965 na výmere takmer 800 hektárov.

Ochraňuje komplex prírodných bukových

a jedľovo-bukových porastov pralesovitého

charakteru so štruktúrou lesa vo všetkých

štádiách jeho vývoja. Osobitým vzrastom

a vekom sa tu vyznačujú jedľa, buk a javor

horský. V pralese žije mnoho pôvodných

karpatských a aj niekoľko endemických

druhov rastlín, húb a živočíchov. Územie

má aj veľký medzinárodný význam.

Fujara

Fujara je najtypickejším slovenským hudobným

nástrojom, ktorý bol v novembri

2005 v Paríži zapísaný do Zoznamu diel ústneho

a nehmotného

dedičstva humanity

UNESCO. Ide o slovenský

ľudový drevený

dychový nástroj,

ktorý sa zrodil na základe

v Európe rozšírenej

gotickej basovej

trojdierkovej píšťaly

severne od Banskej

Bystrice v okolí Slovenskej

Ľupče. Predpokladá sa, že pôvodná

trojdierková píšťala sa na Slovensko dostala

v 12. – 13. storočí súčasne s útokmi tu-

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Jaskyňa Domica

Rezervácia Vlkolínec

reckých vojsk, keď bol pri Slovenskej Ľupči

pluk žoldnierov zo západnej Európy.

Fujaru v oblasti Podpoľania používali najmä

valasi pri pasení oviec, ale aj pri rôznych

slávnostiach alebo smútočných príležitostiach.

Hráč na fujare striedal hru so spevom.

Bola aj dorozumievacím nástrojom. Hra na

fujare je náročná na hudobný sluch.

Fujarové party prenikli tiež do hudobnej

tvorby slovenských skladateľov, ktorí využili

jej melodický zvuk. Fujara je dnes neodmysliteľnou

súčasťou folklórnych slávností.

Mária Šišuláková

Súčasťou Organizácie Spojených národov je od roku 1945 UNESCO, zaoberajúce sa rozvojom

medzinárodnej spolupráce a porozumenia v oblasti spoločenských a prírodných vied, výchovy

a vzdelávania, kultúry, informácií, informatiky, komunikácie a životného prostredia. V rámci

programu na ochranu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva katalogizuje kultúrne a prírodné

miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva. Na ich ochranu po splnení

určitých podmienok poskytuje prostriedky z Fondu svetového dedičstva. V Slovenskej republike,

členke organizácie, je súčasťou zoznamu výnimočných pamiatok UNESCO zatiaľ sedem pozoruhodných

lokalít.

37


Vášpartnerprebezpeènospripráci

Vášpartnerprebezpeènospripráci


Úrad pre reguláciu

sieťových odvetví

Ceny energií stanovujeme zodpovedne

a transparentne

V uplynulých mesiacoch čelil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví odporu viacerých dodávateľov energií. Dôvodom boli rozhodnutia

úradu o cenách za energie, ktoré nezodpovedali predstavám a návrhom dodávateľov. Na súčasný stav v cenovej oblasti sa

publicistka Mária Šišuláková pýtala predsedu úradu Jozefa Holjenčíka.

■■ Pred rokom ste predpokladali pokles cien

elektrickej energie. Naproti tomu váš úrad

schválil jej nárast. Prečo?

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

v minulom roku z vlastnej iniciatívy skontroloval

štyristo štyri fotovoltických elektrární.

Kontrola bola zameraná na zistenie

reálneho stavu v inštalovaní fotovoltických

elektrární, ktorých produkcia je dotovaná

všetkými spotrebiteľmi elektriny na Slovensku

a ktoré preto majú značný vplyv

na výšku koncovej ceny elektriny. Dotácia

sa realizuje prostredníctvom tarify za prevádzkovanie

systému, ktorá zahŕňa náklady

na výrobu elektriny z obnoviteľných

zdrojov, výrobu elektriny z domáceho uhlia

a náklady na fungovanie operátora krátkodobého

trhu s elektrinou. Predpokladali

sme, že rozdiel medzi skutočnou produkciou

elektriny z fotovoltiky a nahlásenými

inštalovanými kapacitami nám umožní

znížiť práve túto tarifu, a tým aj koncovú

cenu elektriny. Kontrola naše predpoklady

potvrdila, ale preto, že mnohé skutočnosti

zistené pri kontrole prekračovali naše kompetencie,

boli sme nútení obrátiť sa na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky

a postúpiť jej štyridsaťpäť podaní, ktoré

v objeme inštalovanej fotovoltickej elektriny

predstavovali výkon 50 MW. Ďalší vývoj

už išiel mimo úradu. Stalo sa to v období,

keď sa kalkulovali ceny na rok 2012, podania

vtedy neboli doriešené a tak sme museli

v kalkulácii počítať s takými kapacitami

fotovoltických elektrární, aké nám nahlásili

distribučné spoločnosti, na ktoré sú napojené,

čo v konečnom dôsledku neumožnilo

tarifu, a tým aj koncovú cenu elektriny

znížiť. Samozrejme, tým sa naša snaha neskončila

a keď sa okolnosti okolo sporných

fotovoltických elektrární vyjasnia, k prehodnoteniu

tarify sa opäť vrátime.

■■ Teraz verejnosť opäť potešili správy o znížení

ceny. Aká je realita?

Tentoraz sa pozornosť úradu zamerala

na tarifu za poskytovanie systémových

služieb. Úrad zohľadní všetky pozitívne

skutočnosti a pohyby, ktoré v tejto oblasti

zaregistroval a preveril a pristúpi k jej

zníženiu. Táto tarifa tiež predstavuje jednu

zo zložiek koncovej ceny elektriny a preto

sa jej zníženie priaznivo prejaví aj v cenách

elektriny, ktoré platia všetci odberatelia.

Čiže ako dôsledok jej zníženia možno

očakávať aj zníženie cien elektriny vo

všetkých odberateľských segmentoch vrátane

domácností. O nejakom pevnom dátume

alebo číslach či percentách by som

však nechcel hovoriť.

■■ Podobne je to s plynom, tiež mala jeho

cena poklesnúť. Môžete vysvetliť dôvody

a zmeny pohybov ceny?

Cena za dodávku zemného plynu pre

domácnosti už poklesla na začiatku marca

a to priemerne o 5,24 percenta. Hlavným

dôvodom bola vedomosť úradu o uzavretí

dodatku k dlhodobej zmluve o dodávke

zemného plynu medzi Slovenským plynárenským

priemyslom a jeho ruským dodávateľom,

o ktorom Slovenský plynárenský

priemysel úrad náležite neinformoval. Dodatok

znížil nákupnú cenu plynu, čo bolo

dostatočným impulzom na prehodnotenie

koncových cien zo strany Úradu pre reguláciu

sieťových odvetví. Vysvetliť všetky

peripetie cenového konania by bolo teraz

veľmi náročné. Obmedzím sa preto len na

stručné konštatovanie, že v tomto prípade

nekonal vlastne úrad, ktorý – ako je známe

– zamietol niekoľko neodôvodnene vysokých

návrhov Slovenského plynárenského

priemyslu na zvýšenie ceny, ale konala

Rada pre reguláciu.

Rada pre reguláciu ako odvolací orgán

regulácie práve riešila jedno z odvolaní Slovenského

plynárenského priemyslu proti

rozhodnutiu úradu o cene plynu. Úrad postúpil

rade všetky svoje relevantné podklady,

a to aj tie, ktoré súviseli s novým cenovým

konaním v prípade zmeny dlhodobej

zmluvy. Rada vo svojom rozhodnutí potom

zvážila tiež tieto nové okolnosti a rozhodla

o znížení ceny plynu pre domácnosti.

Foto: archív

■■ Máte priamy vplyv aj na ceny energií od

alternatívnych dodávateľov, ktorí pôsobia na

našom trhu z hľadiska garancií výšky cien?

Na Slovensku nemôže nikto podnikať

v sieťových odvetviach, ak nemá Úradm

pre reguláciu sieťových odvetví schválenú

cenu za dodávku energií a služby s ňou

spojené. Aj alternatívni dodávatelia musia

žiadať o schválenie ceny a celý proces sa

riadi rovnakým postupom ako v prípade

tradičných dodávateľov. Úrad vždy stanoví

maximálne ceny a závisí len od šikovnosti

a obchodnej politiky každého subjektu,

akú zľavu dokáže odberateľom ponúknuť.

To je práve oblasť, z ktorej alternatívni dodávatelia

profitujú.

■■ Konkurenčné prostredie v dodávaní energií

je u nás pomerne nove. Má pre spotrebiteľov

svoje nástrahy. Pred čím by ste verejnosť

varovali?

V prvom rade by si odberatelia mali dať

pozor na to, s kým hovoria. Nie sú zriedkavé

prípady, že agenti jednotlivých alternatívnych

dodávateľov sa vydávajú za

niekoho iného a dokonca podávajú falošné

informácie o tradičnom dodávateľovi

energie. Odberatelia by nemali by žiadnu

zmluvu podpisovať okamžite, ale dokonale

si ju v pokoji preštudovať. Nepozerať

sa pritom len na ponúkanú cenu, ale aj na

podmienky dodávky, spôsob platieb, viazanosť

zmluvy, garancie ceny do budúcnosti

a ďalšie záležitosti, niekedy celkom

zámerne napísané najmenšími písmenami.

Byť skrátka opatrný a rozhodnúť sa po

až zvážení všetkých plusov a mínusov ponúkaného

produktu oproti doterajšiemu

dodávateľovi.

■■ Úradom stanovená cena byť mala byť spravodlivá.

No každý zvyčajne posudzuje spravodlivosť

podľa iných kritérií.

Úlohou Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví bolo a je byť arbitrom dvoch navzájom

úplne protikladných záujmových

skupín: monopolných dodávateľov energií

a spotrebiteľov. Oba póly škály účastníkov

trhu majú naozaj diametrálny názor

na spravodlivosť cien. Prioritou pre úrad je

preto nastaviť ceny energií v rámci nediskriminačného

a transparentného výkonu

činností v sieťových odvetviach najrozličnejšími

opatreniami tak, aby boli zárukou

spoľahlivej, hospodárnej a kvalitnej dodávky

energií so zohľadnením oprávnených

záujmov investorov na jednej strane a aj

ochrany spotrebiteľov na druhej strane.

40 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Sféra rozširuje ponuku riešení

pre energetiku

Spoločnosť sféra, a. s., je na slovenskom a českom trhu známa aj dodávkami informačných systémov a súvisiacich

služieb v energetike. Jej riešenia sú zamerané prevažne na oblasť elektroenergetiky, a to pre významné tradičné slovenské

a české elektroenergetické spoločnosti (Slovenské elektrárne, a. s., Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., slovenské a české

distribučné spoločnosti), ale aj pre nových, alternatívnych obchodníkov, dodávateľov a distribútorov elektriny. Akým smerom

rozširuje sféra, a. s., svoju ponuku, sme sa spýtali generálneho riaditeľa spoločnosti RNDr. Eduarda HALUŠKU, CSc.

■■ Na slovenskom i českom trhu sa rozširuje

okruh používateľov vášho produktu

XMtrade ® . Akými inovatívnymi

riešeniami ste oslovili v posledných rokoch

jeho užívateľov?

Produkt XMtrade ® podporuje široký

okruh procesov od plánovania

odberu alebo dodávku energií, cez

spracovanie nameraných údajov,

zúčtovanie, komplexné fakturačné

procesy až po riadenie rizík a technický

kontroling. Najvýznamnejšími

riešeniami v predchádzajúcich

rokoch boli v celoslovenskom meradle

informačný systém zúčtovateľa

odchýlok (XMtrade ® /ISZO) a informačný

systém organizátora krátkodobého

trhu (XMtrade ® /ISOT) pre SEPS, a. s.,

ktoré sú od začiatku roku 2011 prevádzkované

v novovzniknutej dcérskej spoločnosti

SEPS – OKTE, a. s. Druhý z uvedených

systémov je zároveň úspešným a významným

medzinárodným projektom, pretože

jeho podstatou bola v roku 2009 integrácia

slovenského denného trhu s elektrinou

s českým. Odvtedy permanentne zabezpečujeme

podporu prevádzky a rozvoja riešenia.

Výsledkom tohtoročného projektu

bude jeho rozšírenie o integráciu s maďarským

trhom, čo opäť prispeje k zlepšeniu

dostupnosti elektriny v príslušnom regióne,

a je ďalším dôležitým krokom v procese

postupnej integrácie európskeho trhu

s elektrinou.

■■ Aké sú ambície a ciele spoločnosti sféra,

a. s., do budúcnosti?

Našou ambíciou je rozšírenie ponuky

riešení a služieb o podporu ďalších energetických

komodít, ako sú plyn, teplo, voda,

prípadne emisie. Dnes už však nehovoríme

len o cieľoch do budúcnosti. Od začiatku

minulého roka ponúkame softvérové

riešenie v oblasti plynu pre obchodníkov

a dodávateľov, ktorí pôsobia na Slovensku

alebo v Čechách. Ide o prirodzené rozšírenie

produktu XMtrade ® , ktorý je od roku

2009 prevádzkovaný obchodníkmi a dodávateľmi

elektriny. Výhodou pre zákazníkov,

ktorí podnikajú s oboma komoditami,

je jednotné a komfortné užívateľské

prostredie a riadenie procesov pre obe komodity.

Riešenie je rovnako ako v oblasti

elektriny úplne kompatibilné s aktuálnou

legislatívou v oboch krajinách.

■■ Aká je vaša filozofia v oblasti vývoja SW

riešení?

Treba zdôrazniť, že na neustále dynamicky

sa rozvíjajúcom liberalizovanom trhu

s energiami je pre podnikateľské subjekty

mimoriadne dôležité, aby informačné

systémy, o ktoré sa pri svojom podnikaní

opierajú, veľmi rýchle reagovali na zmeny

okolia, predovšetkým na zmeny primárnej

alebo sekundárnej legislatívy, pravidiel

na výmenu meraných údajov a ďalších informácií

alebo legislatívy v ekonomickej

oblasti. Napr. v predchádzajúcich rokoch

bolo nevyhnutné prispôsobovať riešenia

na podporu procesov na trhu s energiami

zmenám v komunikačných protokoloch

na výmenu meraných údajov, ktoré definovali

distribučné spoločnosti, ďalej zmenám

v pravidlách trhu, viacerým zmenám

v ekonomických zákonoch, ale aj vzniku

nového subjektu (OKTE, a. s.), ktorý od začiatku

roka 2011 zabezpečuje pre slovenský

trh s elektrinou zúčtovanie odchýlok

a organizovanie krátkodobého trhu. Darí

sa nám spravovať a rozvíjať naše systémy

v súlade s požiadavkami trhu vďaka 20-

ročnému pôsobeniu vo významných energetických

spoločnostiach a znalostiam

prostredia, odborne zdatnému tímu, ktorý

sa okrem tvorby SW riešení podieľal a podieľa

aj na návrhu a realizácii zmien energetickej

legislatívy a konzultačnej činnosti

vo viacerých podnikateľských subjektoch.

Profilácia na spoločnosť konzultačného

typu je naším strategickým zámerom.

■■ Čo nové ešte pripravuje sféra, a. s.?

Na rozšírenie ponuky súčasných softvérových

riešení o oblasť plynu nadväzuje

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

komplexná správa energetických komodít.

V týchto riešeniach budú využité

moduly produktu XMtrade ® na

podporu obchodných a fakturačných

procesov, ale aj nástroje, ktoré sú využívané

v riešeniach spoločnosti sféra,

a. s., pre elektroenergetické a obchodné

dispečingy, uplatnené aj v železničných

spoločnostiach. Jedným

zo súčasných zámerov je dobudovanie

kompletných prostriedkov pre

komplexné energetické hospodárenie

v podnikoch – sledovanie, monitorovanie,

vyhodnocovanie odberov

energií, riadenie a optimalizácia ich

nákupu, podpora procesov na zníženie

nákladov na spotrebu energií.

Podobne ako pri ostatných riešeniach

ponúkame aj komplexné služby súvisiace

s ich dodávkou – analýzu potrieb konkrétneho

zákazníka s návrhom prispôsobenia

riešenia jeho špecifickým potrebám (väzby

na špecifické procesy ovplyvňujúce odber

energií, integrácia s existujúcimi informačnými

systémami, špeciálne požiadavky),

implementáciu s naplnením potrebných

dát, nasadenie riešenia do produkčnej prevádzky,

podporu prevádzky (s možnosťou

outsourcingu niektorých procesov), správu

databáz a neustály rozvoj systému.

■■ S menom vašej spoločnosti je neoddeliteľne

spojená odborná konferencia ENERGOFÓ-

RUM ® , ktorá si získava z roka na rok väčšiu

obľubu medzi účastníkmi trhu s elektrinou.

Aký bude leitmotív tohto ročníka?

Tohtoročný 7. ročník, organizovaný 25.

– 26. 10. 2012 vo Vyhniach v hoteli Sitno

bude zameraný na integráciu trhov a dodávok

energií. Našou snahou pri organizovaní

každého ročníka je reagovať na najaktuálnejšie

témy rozvoja slovenského a európskeho

energetického trhu a vytvoriť tak

priestor na diskusiu, výmenu poznatkov,

sprostredkovanie informácií a vznik nových

tvorivých myšlienok. Účasť na konferencii

bude okrem špičkových odborníkov

z elektroenergetiky obohatená aj o významných

zástupcov plynárenstva.

41


■■ Ako reálna je dnes z vášho pohľadu výstavba

nového atómového bloku v Jaslovských

Bohuniciach?

ČEZ na viacerých odborných konferenciách

deklaroval, že pre spoločnosť je jednoznačne

prioritou dostavba dvoch blokov

v Temelíne. Z hľadiska zachovania energetickej

bezpečnosti na Slovensku má výstavba

nového atómového bloku v Bohuniciach

silné opodstatnenie. Otázka je, ako sa nastavia

vlastnícke vzťahy s ČEZ-om, ako bude

vyzerať vlastnícka a manažérska štruktúra

a podobne. Z hľadiska infraštruktúry sme

veľmi dobre pripravení, máme aj dostatočnú

ľudskú základňu, čo je veľmi dôležité. Enel

pomaly dokončuje dva nové bloky jadrovej

elektrárne v Mochovciach, je silný tlak na

dostavbu a prevádzku týchto blokov. Bolo by

dobré, keby Slovensko vedelo odborníkov,

ktorí dnes pôsobia na výstavbe týchto reaktorov,

umiestniť následne na novom projekte.

Jaslovské Bohunice sú na takýto projekt

ideálnou lokalitou, ak bude politická vôľa.

Skúsenosti v jadre môžu byť

našÍm vývozným artiklom

Plnohodnotná alternatíva k jadrovej energii dnes neexistuje. Preto by sme ju mali

podporovať a využiť znalosti slovenských expertov. S generálnym riaditeľom AMEC

Nuclear Central Europe Pavlom Štullerom sa zhováral Martin Kóňa.

■■ Aké sú z vášho pohľadu perspektívy jadrovej

energetiky v súčasnej situácii?

Dosah vlaňajšej havárie elektrárne v japonskej

Fukušime je jednoznačný nielen

v Európe, ale na celom svete. Istý čas sa hovorilo

o takzvanej „renesancii jadra”, dnes

je však situácia iná, udalosti v Japonsku tento

trend z veľkej miery zvrátili. Napríklad aj

vo Švajčiarsku tamojšia vláda zastavila prebiehajúcu

výstavbu nového jadrového bloku.

Z nášho pohľadu je pozitívnou správou

pre jadro silná podpora slovenskej verejnosti

aj napriek fukušimskej havárii. Kontinuita

je zachovaná a kompetentní chápu nutnosť

využívania jadrovej energetiky v bezpečnom

energetickom mixe Slovenska.

■■ Existuje dnes plnohodnotná alternatíva

pre prípad, že by sa Európa rozhodla odkloniť

od jadrovej energetiky?

V Európe sa čoraz viac diskutuje o energetike

v rámci konceptu takzvanej „clean

energy”, výroby elektriny bez produkovania

škodlivých emisií. V nej je nezastupiteľná

jadrová energetika, ktorá nemá alternatívu

bez výrazných dosahov na spotrebiteľské

ceny. Dobrým príkladom je Česká republika,

kde stúpla cena elektrickej energie následkom

štátneho subvencovania solárnych

elektrární. Z hľadiska produkcie a emisií

jadrová energia nemá a nebude mať v najbližšej

budúcnosti rovnocennú náhradu.

■■ Ako je to so sebestačnosťou tohto druhu

energie? Jadrové palivo dovážame z krajín

bývalého Sovietskeho zväzu.

Vzhľadom na technológiu jadrových

rea ktorov na Slovensku a v ČR dovážame

jadrové palivo stále z Ruska. V Česku bol

pokus o náhradu americkým palivom od

firmy Westinghouse. Kombinácia amerického

paliva a ruských reaktorov sa však

neosvečila, preto po niekoľkých palivových

cykloch od toho upustili, a tak naďalej

zostáva prakticky jediným zdrojom pre

prevádzkované elektrárne palivo dovážané

z Ruska.

■■ Nie je to nebezpečné z hľadiska možných

cenových požiadaviek monopolného dodávateľa?

To je dobrá otázka pre politikov. Z pohľadu

diverzifikácie je dôležité, akú technológiu

bude mať nový jadrový reaktor,

ktorý vyrastie či už na Slovensku alebo

v Česku. Hovorí sa o novom type, a s realizáciou

nového bloku by boli viazané aj

možné dodávky paliva z niektorej z krajín

západnej Európy.

Foto: amec

■■ Slovensko sa vždy mohlo pochváliť kvalitou

odborníkov v jadrovej energetike. Ako je

to dnes?

Slovensko má veľmi dlhú tradíciu v atómovej

energii, bývalé Česko-Slovensko

bolo piatou krajinou na svete, ktorá spustila

výrobu elektriny z jadra – práve v lokalite

Jaslovských Bohuníc. Na druhej strane je

tu určitá generačná medzera, nielen medzi

technikmi, ale aj manažérmi takýchto projektov,

treba jednoducho skúsených ľudí.

Vidím to ako veľkú úlohu pre štát znova

vybudovať túto základňu. Pretože momentálne

pociťujeme určitý nedostatok.

■■ Ako pokračuje projekt dostavby tretieho

a štvrtého bloku v Mochovciach? Majú tam

slovenské firmy dostatok možností realizácie,

alebo hrajú prím zahraniční subdodávatelia?

AMEC získal v Mochovciach veľmi významnú

zákazku na dodávku dekontaminačných

zariadení primárneho okruhu na

treťom a štvrtom bloku, aj vďaka dobrým

referenciám našej práce z predchádzajúcich,

dnes už funkčných, prvých dvoch

blokov. Podobne sú na tom aj ostatné slovenské

firmy. Možnosti uplatnenia pre slovenských

dodávateľov sú široké, na dostavbe

sa podieľa celá škála tradičných slovenských

firiem v tomto segmente. Kvalita

tu je, aj úspech talianskeho Enelu, vlastníka

Slovenských elektrární, pre ktorý je to

vôbec prvý jadrový projekt v histórii, je založený

práve na kvalitnej báze slovenských

firiem. Štruktúra hlavných dodávateľov sa

skladá predovšetkým zo slovenských firiem,

tie si objednávajú práce u ďalších

slovenských subdodávateľov. Aj etablované

zahraničné firmy do veľkej miery využívajú

slovenských odborníkov.

■■ Málokto vie, že aj Slovensko si prežilo svoju

jadrovú haváriu, práve v prvej jadrovej

elektrárni A-1 v Jaslovských Bohuniciach. Ako

pokračujú dnes práce na jej odstraňovaní?

Naozaj ide o zložitý proces, pretože havária

bola pomerne vážna. Išlo o incident,

označovaný na stupnici INES (International

Nuclear Event Scale) stupňom 4 zo 7.

Našťastie, nedošlo k rozšíreniu rádioakti-

42 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


vity mimo lokality, ale prišlo ku kontaminácii

primárneho a sekundárneho okruhu.

AMEC je jedným z hlavných subdodávateľov

na druhej etape vyraďovania A-1, v našej

zodpovednosti je celý rad úloh, a treba

povedať, že práce za posledné roky značne

pokročili. Veľmi zjednodušene sa dá

povedať, že našou prácou je uvádzať staré

zariadenia do bezpečného stavu – vytvára

sa maximum bariér, aby nedošlo k šíreniu

rádioaktivity do životného prostredia.

Snažíme sa rádioaktívne látky dostávať do

pevnej formy, aby boli bezpečne uskladniteľné.

Úspešný pokrok v likvidácii pozostatkov

A-1 vytvára predpoklady na nový

jadrový blok – sú to spojené nádoby.

■■ Je možné zlikvidovať doslúženú atómovú

elektráreň na „zelenú lúku”?

V prípade A-1 to bude skôr „hnedá lúka”

(teda brownfield). Ako som už spomínal,

pri plánovanej výstavbe nového bloku sa

využije infraštruktúra, ktorá už je vybudovaná.

Toto vidíme ako veľmi silný trend

v celej Európskej únii. Bude sa stupňovať

tlak na to, aby nové elektrárne boli budované

už len na existujúcich lokalitách. Aby

sa využívalo to isté územie, ktoré má potrebné

charakteristiky aj infraštruktúru.

To je jedna z možností a smerov, ktorými

by sa jadrová energetika mohla uberať

v budúcnosti.

■■ Vaša činnosť sa neobmedzuje len na Slovensko.

Aké sú vaše najdôležitejšie projekty

v regióne?

AMEC má aktivity po celom svete, ale

z hľadiska strednej Európy máme dva významné

projekty na Ukrajine a sme aktívni

aj v Českej republike, vo Veľkej Británii a v

Juhoafrickej republike. Zapojili sme sa do

likvidácie rádioaktívnych zariadení v Černobyle.

Okrem toho pomáhame vytvárať národnú

politiku pre manažment rádioaktívneho

odpadu na Ukrajine a v Českej republike.

V Česku spolupracujeme na dostavbe

zostávajúcich dvoch blokov jadrovej elektrárne

v Temelíne. Okrem toho sme rozbehli

projekt spracovania špeciálneho typu rádioaktívneho

odpadu v Dukovanoch. Vzbudili

sme pozornosť všetkých prevádzovateľov

reaktorov typu VVER (reaktory ruského pôvodu

používané najmä v strednej a východnej

Európe, ale aj vo Fínsku, pozn. red.),

doslova nestačíme zatvárať dvere medzi

jednotlivými odbornými návštevami, ktoré

majú záujem o našu technológiu.

Veľmi dôležitým trhom bude aj Poľsko,

kde vláda jednoznačne deklarovala plány

na výstavbu nových nukleárnych blokov.

Poľsko nemá potrebné know-how, pretože

napriek pokročilému štádiu výstavby elektrátne

Żarnowiec neuviedlo do prevádzky

žiadny blok. Preto to vnímame ako veľkú

príležitosť pre slovenské firmy. My sa

tu chceme primárne venovať takzvanému

owner’s engineering, keď si vlastník najme

na technickú stránku projektu kompetentných

odborníkov.

■■ Najviac jadrových blokov má v najbližších

rokoch vyrásť v Číne a Indii. Je tu priestor pre

slovenských subdodávateľov?

Na tieto trhy sa dá dostať, ale nie je to

jednoduché. Bude treba využiť kontakty

s hlavnými dodávateľmi technológií, ktorí

pochádzajú z USA, Francúzska a Ruska,

vytvoriť globálne konzorciá a využiť tak

naše lokálne know-how. Investičný potenciál

je v tomto smere obrovský, škoda ho

nevyužiť. Na to sa však musí slovenská

jadrová energetika prebudovať a pripraviť

sa z hľadiska technického aj projektového

manažmentu.

■■ Je práve jadrová energetika sektorom

s vyššou pridanou hodnotou, ktorý môže

slúžiť ako konkurenčná výhoda Slovenska

a know-how v tejto oblasti ako exportný artikel?

Určite áno, aj keď tieto aktivity treba

veľmi dobre manažovať. Musíme vedieť,

čo trh chce, aby sa naši odborníci vedeli

uplatniť. Na to treba viacero vecí – odbornosť,

ale aj jazykovú pripravenosť a schopnosť

pracovať v medzinárodných tímoch

na globálnych projektoch. Na takéto úlohy

treba našich odborníkov veľmi dlho vychovávať

a budovať celý systém. Bez podpory

autorít na všetkých úrovniach tento

obrovský exportný potenciál nevyužijeme.

Už dnes máme problémy s ľuďmi v mnohých

oblastiach. Nie je dostatok odborníkov

s potrebnými vedomosťami a licenciami

na prácu v jadrovej energetike. Vznikla

tu veľmi veľká medzera, skúsení ľudia

„zmizli“. Práve preto je dôležité, aby sa stavali

nové bloky – staršie generácie, ktoré

majú potrebné know-how, ho musia odovzdať

mladším generáciám, v opačnom

prípade bude stáť veľa úsilia a peňazí dostať

sa na predchádzajúcu úroveň.

Práve AMEC je dobrým príkladom toho,

že to môže veľmi dobre fungovať. Podarilo

sa nám exportovať slovenské know-how

do Veľkej Británie, kde bol projekt technológie

na odstraňovanie kontaminácie kompletne

dodaný slovenskými inžiniermi.

Spolupracujeme aj s elektrárňou Koeberg

pri Kapskom Meste v Juhoafrickej republike,

kde pripravujeme projekt na spracovanie

rádioaktívnych odpadov. Možnosti vo

svete sú obrovské, my máme výhodu silnej

zahraničnej matky, ktorá nám otvára dvere

na zahraničných trhoch. Pri účinnej spolupráci

bude dôležitosť slovenských firiem

v tomto odvetví exponenciálne rásť. Treba

však podporu štátu.

■■ Je v tomto smere dostatočne kvalitné školstvo?

Odborníkov v jadrovej energetike vychováva

na Slovensku Fakulta elektroniky

a informatiky na Slovenskej technickej

univerzite v Bratislave a v Českej republike

Fakulta jadrová a fyzikálno-inžinierska

ČVÚT v Prahe. Teoretická základňa je na

zodpovedajúcej úrovni, ale školy musia

produkovať ľudí pripravených do reálneho

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

života. Ľudia musia mať reálne uplatnenie

a prepojenie na prax, nielen vo výskume.

■■ Angela Merkelová vlani oznámila postupný

útlm výroby z jadra v Nemecku. Znamená to

príležitosť pre AMEC alebo podobné firmy na

slovenskom trhu?

Celá Európa so zatajeným dychom čaká,

ako sa Nemecko rozhodne, a ak prijme

rozhodnutie o odstavení všetkých nukleárnych

zariadení, ako sa s tým vysporiada.

Rýchly prechod z veľkých elektrární, ako

sú jadrové, na menšie, nie je jednoduchý

z hľadiska diverzifikácie ani náporu na

rozvodné siete. Z hľadiska vyraďovania

nie je v Európe dostatok kapacít, aby sa

to rýchlo podarilo. Nemci majú skúsenosť

s úspešným vyradením atómovej elektrárne

v Greifswalde. Na nemecký trh sa pozeráme

aj z hľadiska možných akvizícií,

a, samozrejme, vidíme veľký potenciál aj

vo využití nášho know-how z vyraďovania

elektrárne A-1.

■■ Existujú obchodné príležitosti aj vo Fukušime?

Áno, určite môžeme využiť naše skúsenosti

z elektrárne A-1 aj z Černobyľu. Čo

sa týka Fukušimy, prvé poznatky už AMEC

odovzdal japonskej strane. Komplexnosť

havárie vo Fukušime je však taká zložitá,

že podľa súčasných odhadov bude celé vyraďovanie

trvať okolo 40 rokov. Myslím si,

že nielen AMEC, ale aj ostatné slovenské

firmy majú čo ponúknuť, vzhľadom na to,

že majú naozaj veľké skúsenosti.

■■ Čo očakávate od novej vlády vo vzťahu

k jadrovej energetike?

Z hľadiska postoja minulých vlád vidíme

určitú kontinuitu, dobrou správou je,

že sa stavajú pozitívne k výstavbe nového

bloku v Jaslovských Bohuniciach. Okrem

toho je však veľmi dôležité stabilné podnikateľské

prostredie, nielen z hľadiska

firmy, ale celého biznisu. AMEC vytvára

na Slovensku stredoeurópsku centrálu,

z ktorej chce riadiť svoje aktivity v jadrovej

energetike na Ukrajine, v Česku, Poľsku,

Slovinsku, či v oblasti obnoviteľných

zdrojov v Rakúsku. Naša matka pripravuje

akvizičné aktivity v regióne západnej

a strednej Európy. Ak bude Slovensko pokračovať

v podpore domácich a zahraničných

investorov, je veľký predpoklad, že

aj na základe vývoja trhu by táto investícia

mohla byť realizovaná na Slovensku. To by

pomohlo vo vytváraní nových pracovných

príležitostí. Cítime sa ako slovenská firma,

a aj tak fungujeme.


www.amec.sk

www.amec.com

43


Úrad jadrového dozoru SR

Slovensko v bezpečnosti

prekvapilo Európu

Vo svete sa po havárii jadrovej elektrárne vo Fukušime dosť zmenil prístup

verejnosti a jednotlivých štátov k jadrovým elektrárňam. Rozhodne nemožno hovoriť

o jednoznačnosti postojov. Hovorí sa o vysokej kontrole, ktorá však má dlhodobý

rozmer aj na medzinárodnej úrovni. Finišujú previerky bezpečnosti v pätnástich

krajinách Európskej únie a v ďalších dvoch nečlenských štátoch. V týchto súvislostiach

požiadala publicistka Mária Šišuláková o rozhovor predsedníčku

Úradu Jadrového dozoru SR Martu Žiakovú.

■■ Ukázalo sa, že rozsah katastrofy vo Fukušime

bol väčší, ako sa zo začiatku videlo, hovorilo

sa, že Fukušima zďaleka nemá rozsah

Černobyľu. Zmenilo sa na tom niečo?

Fukušima naozaj nedosahuje veľkosť černobyľskej

katastrofy. Bola to závažná havária,

to je nesporné. Prvé úniky z Fukušimy

púšťali organizovane, dovnútra liali množstvo

vody a mohli ju len vypúšťať von. To

bolo lepšie ako v Černobyle, kde rádioaktívne

látky vynášal dym vysoko do ovzdušia

a rozptýlili sa vo vysokej koncentrácii na rozsiahle

územie. V Japonsku bol únik rádioaktívnych

látok do okolia podstatne nižší ako

v Černobyle, a podstatná časť únikov skončila

v Tichom oceáne.

Foto: archív

■■ Na základe tejto katastrofy Európska únia

odštartovala kontrolu bezpečnosti jadrových

elektrární v Európe.

Nie je to celkom tak. Prišiel s tým eurokomisár

Günther Oettinger, ktorý predstavil

premiérom členských krajín myšlienku, podľa

ktorej by bolo dobré preveriť bezpečnosť

jadrových elektrární prevádzkovaných v EÚ.

Predsedovia vlád s tým súhlasili. Treba si

uvedomiť, že jadrová bezpečnosť je národná

zodpovednosť. To značí, že Európska komisia

nemohla odštartovať nič bez súhlasu štátov.

Okrem toho aj prevádzkovatelia jadrových

elektrární dobrovoľne pristúpili k tejto

previerke bezpečnosti. V každom prípade je

záujmom krajín preukázať bezpečnosť jadrových

zariadení, ktoré sa v ich krajinách prevádzkujú.

Štáty povedali áno posudzovaniu bezpečnosti,

pretože Fukušima bola naozaj čosi nad

rámec zvyčajného očakávania. Iniciátorom

celej udalosti boli externé podmienky, nie

zariadenie samotné. Žiaľ, dohra ukazuje, že

ich v Japonsku neodhadli dobre. Čo sa týka

zemetrasenia, sú Japonci priam neprekonateľní,

ak si uvedomíme, že v tejto krajine sú

zemetrasenia na hranici ľudského poznania.

A stavby a zariadenia elektrární ich prežili

bez závažnej ujmy. Čomu neodolali, je následná

vlna cunami. Porovnateľné cunami sa

tam už vyskytli aj v minulosti, a to Japonci

nezohľadnili v rámci projektu. Dokonca nedodržali

ani vlastnú platnú metodiku, ktorá

vstúpila do platnosti niekoľko rokov pred haváriou.

Dozor to spoločnosti odporúčal, ale

nemohol to prikázať, lebo na to nemal kompetencie.

■■ To znamená, že Japonci podcenili možný

vonkajší vplyv?

Áno. Potom sa voda z cunami sekundárne

dostala do priestorov, kde sa neočakávala,

a znefunkčnila elektrické napájanie jadrových

elektrární. Okrem toho zmietla z lokality

celú podpornú infraštruktúru.

■■ Kontrola v členských krajinách, ku ktorým

sa pridali Ukrajina a Švajčiarsko, ešte stále

prebieha. Napriek tomu EÚ už zverejnila

predbežnú správu.

Testy prebiehali na troch úrovniach. Najskôr

zariadenia hodnotil samotný prevádzkovateľ.

On je primárne zodpovedný za jadrovú

bezpečnosť, preto bol primárne povinný ju

zhodnotiť. Prevádzkovateľ mal na vypracovanie

správy od okamihu doručenia finálneho

zadania, ktorým bol 1. jún 2011, päť mesiacov

– do konca októbra. V druhom kroku, na

základe dodanej správy, predchádzajúcich

periodických hodnotení bezpečnosti a ďalšej

potrebnej dokumentácie, vypracoval dozor

ÚJD SR národnú správu, ktorú postúpil na

sekretariát „záťažových testov“. Správy boli

od tohto okamihu verejné a mohli sa k nim

zasielať pripomienky a otázky. Vo februári

2012 sa potom uskutočnilo posudzovacie

zasadnutie, kde jednotlivé štáty obhajovali

národné správy, prezentovali odpovede na

zaslané otázky a odpovedali tiež na otázky

vznesené počas obhajoby. Na základe týchto

informácií bol vypracovaný návrh správy

zo „záťažových testov“ pre jednotlivé krajiny,

a v poslednom marcovom týždni tím 8

zahraničných expertov zavítal na Slovensko,

kde bola správa prediskutovaná a poskytli

sa doplňujúce informácie. Experti tiež navštívili

jadrovú elektráreň, aby sa presvedčili,

či údaje uverejnené v správe sú pravdivé. Na

základe správy z posudzovacieho zasadnutia

a národných správ bude potom vypracovaná

záverečná správa zo „záťažových testov“, ktorá

bude zverejnená a prediskutovaná. Na záver,

z nej EK spracuje správu pre Európsku

radu a Európsky parlament.

■■ V čom kontrola spočíva?

Hodnotenie bezpečnosti je veľmi komplexný

proces. Napríklad v rámci našich legislatívnych

požiadaviek pri periodickom hodnotení

bezpečnosti, čo znamená komplexné

hodnotenie bezpečnosti od projektu cez

prevádzku a personál, majú na to elektrárne

dobu, akú podľa nich potrebujú, ale zvyčajne

2 roky dovtedy, kým musia mať v rukách

rozhodnutie.

My máme na vyhodnotenie dokumentácie,

ktorú nám dodajú, pol roka. Čiže je to veľmi

dlhý proces, a preto sme povedali, že záťažové

testy sú cielené na preverenie našich elektrární

v EÚ, vo Švajčiarsku a na Ukrajine proti

extrémnym vonkajším podmienkam, predovšetkým

záplavám, zemetraseniam, ale aj

veľmi nízkym teplotám, suchu. Čiastočne sa

periodické hodnotenie dotýka bleskov a ďalších

externých vplyvov, ktoré môžu byť spúšťačom

udalosti. Potom sme povedali, že bez

ohľadu na to, či elektráreň vydrží predpokladané

externé udalosti, určite stratí spojenie

so sieťou. V druhom kroku sme predpokladali

stratu spojenia s dieselovými generátormi,

ktoré sú interným rezervným zdrojom

a aj s batériami. Sledovali sme, ako sa bude

blok správať. Teda umelo sme navodzovali

scenár z Fukušimy bez poznania iniciačného

mechanizmu. Navyše sme sa zamerali tiež na

udalosti, ktoré sa štandardne v projekte nezvažujú

a ich výskyt je minimálne pravdepodobný.

■■ Prečo ste išli do prakticky vylúčených možností?

Základom všetkých opatrení v jadrovej

elektrárni je zaviesť úplnú prevenciu. Hovorí

sa tomu manažment ťažkých havárií.

Sme jedna z mála krajín, ktorá už po perio-

44 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Úrad jadrového dozoru SR

dickom hodnotení ukončenom pred Fukušimou, naším rozhodnutím

zaviazala elektrárne takéto opatrenia implementovať. Na základe

toho, čo sme vo Fukušime videli, budeme určite niektoré opatrenia

modifikovať na základe predpokladu, že závažná udalosť sa nevyskytne

na jednom, ale na všetkých blokoch v príslušnej lokalite. A lokalita

musí prijať opatrenia na to, ako sa s udalosťou vyrovnať.

■■ Čo sa týka záťažových testov?

Prvá časť bola zhodnotenie zariadenia prevádzkovateľom, druhá

pozostávala z napísania národnej správy, ktorú sme postúpili do Bruselu,

a tu už začína konať medzinárodná komunita. Vytvorila sa komisia

na preverenie záťažových testov a v rámci preverovania sú dva

kroky. Jeden prebiehal dva týždne v Luxemburgu, kde každý štát jednu

z troch tém prezentoval v rámci jednej skupiny, obhajoval ju a odpovedal

na otázky vznesené vopred – dostali sme ich písomne – ale

odpovedali sme aj na otázky z pléna.

V druhom kroku prišla medzinárodná skupina expertov na Slovensko

a preverili na mieste, ako elektráreň vyzerá, či to, čo sme deklarovali,

sa skutočne vykonáva, prebiehala

diskusia k tomu, čo by bolo

dobré do správy doplniť, prípadne

sa pýtali na to, čo im nie je jasné.

Na základe týchto dvoch krokov

vznikne národná správa, ktorá

sa postúpi rade na „záťažové testy“

a jej členovia z nich vytvoria veľkú

finálnu správu. Mala by byť hotová

do 25. apríla. Tú dostane na vedomie

verejnosť, v máji sa uskutoční

stretnutie s verejnosťou, kde zaznejú

otázky. Komisia z tohto dokumentu

vytvorí správu pre Európsku

radu a Európsky parlament. Ak by

bol veľký záujem verejnosti o dokument,

môže sa uskutočniť ešte jedno stretnutie s verejnosťou v júni.

■■ Spomínali ste extrémne sucho. Je to relatívne nová téma v rámci

zabezpečovania, ktorá súvisí s globálnym otepľovaním a hrozbami klimatológov,

alebo sa s ňou rátalo aj skôr?

Určite sa táto oblasť posudzovala aj pri projektovaní. Skutočne dochádza

k zmene klímy, ale najmä naše vedomosti a schopnosti v oblasti

hodnotenia externých vplyvov sa zlepšujú. Je to vidieť napríklad

pri zemetrasení, kde modely a predikcie sú na oveľa vyššej úrovni ako

pred 30 rokmi. Priniesol to nástup výpočtovej techniky, satelitného

sledovania terénu a ďalších vyvinutých metodík. Je tu aj veľký pokrok

v meteorológii, hoci tam je to trošku ťažšie, pre oveľa limitujúcejšie

možnosti tvorby dlhodobých modelov.

Napriek tomu sucho nepovažujeme za takú závažnú udalosť ako

napr. zemetrasenie alebo záplavovú vodu, pretože tieto prichádzajú

rýchlo a s obrovskou silou, pričom v prípade sucha je pokles hladín

riek pozvoľný a je čas na vykonanie potrebných opatrení. Pre jadrovú

elektráreň je prvým opatrením ju odstaviť, pretože v takom prípade

sa potreba chladiacej vody veľmi výrazne znižuje.

■■ Pre laika bolo prekvapujúce, že k 15 členským krajinám únie s jadrovými

elektrárňami sa pripojilo aj Švajčiarsko a Ukrajina. V čom je to

pre EÚ prínos?

Ukrajina má ambíciu v budúcnosti vstúpiť do Únie a bezpečnosť

jadrovej energetiky je oblasť, ktorá sa určite v rámci prístupového procesu

preveruje. Treba si uvedomiť, že v tejto oblasti Ukrajina s Európou

spolupracuje od začiatku 90. rokov a je prijímateľom pomoci.

No a také množstvo bezpečnostných previerok, aké bolo na Ukrajine,

málokde vidieť. Posledná bola veľmi komplexná, vykonaná na

základe požiadavky EK a robila ju Medzinárodná agentúra pre atómovú

energiu. V rámci tejto previerky sa hodnotil projekt aj prevádzka.

Ukrajina postupuje v jadrovej energetike v súlade s uzatvorenými

dohovormi a plní také isté požiadavky, aké sú nastolené v Európe. Pre

nás je to veľmi dôležité, lebo je to náš sused. Pre Ukrajinu je však ozaj

veľkým bremenom havarovaný Černobyľ, kde je schopnosť poskytovania

prostriedkov na postupnú likvidáciu oveľa menšia ako v Japonsku.

■■ Je miera záujmu európskych štátov o bezpečnosť jadrových elektrární

intenzívna?

Bezpečnosť jadrových elektrární je určite v centre pozornosti nielen

v štátoch, kde sa jadrové elektrárne prevádzkujú. Je to tak aj pri

vykonávaných previerkach.

Do preverovania bezpečnosti jadrových elektrární v EÚ sú zapojené

i krajiny, ktoré jadrové elektrárne nemajú. Iba bezpečné jadrové

elektrárne môžu prinášať úžitok. Aby sa minimalizovalo riziko, ktoré

jadrové elektrárne predstavujú, štát vytvára legislatívny rámec na využívanie

jadrovej energie a zriaďuje nezávislý dozor, ktorý kontroluje

plnenie požiadaviek. V prípade, že sa neplnia, má aj nástroje na vynucovanie

ich plnenia.

Ak chcú vlády prevádzkovať jadrovú

energetiku, potrebujú byť presvedčené

o tom, že bude pracovať

v prospech štátu. Základným opatrením

na dosiahnutie tohto cieľa je

nezávislý dozor nad bezpečnosťou

zariadení. A dozor musí byť kompetentný,

potrebuje dostatok kvalifikovaných

ľudí a peňazí.

■■ Ako ste spokojná s priebehom už

trištvrte roka trvajúcich previerok?

Slovenské elektrárne rovnako aj

my sme v plnom rozsahu naplnili

predpísanú osnovu a dodržali sme

všetky termíny. Niektoré opatrenia sa už realizujú ako požiadavka na

zvýšenie bezpečnosti z predchádzajúceho obdobia, ale rozhodne sme

otvorení a ochotní poučiť sa aj od iných, zistiť, či niekto nenašiel nejakú

dodatočnú oblasť, na ktorú sme mohli zabudnúť, alebo či niektorá

z krajín, ktorá implementuje opatrenia, nemá nejaké lepšie riešenie.

To znamená, že pri zvyšovaní úrovne bezpečnosti našich elektrární

berieme do úvahy nielen výsledky našich zistení, ale aj zistení zo záťažových

testov. Určite tiež budeme brať do úvahy závery činnosti rôznych

pracovných skupín, v rámci ktorých pôsobíme a ktoré analyzujú

udalosť vo Fukušime.

■■ Je bežné, že preberáme riešenia od iných, alebo sme tiež sami ich

nositeľmi?

Myslím, že v tejto oblasti sme pre zvyšok Európy dosť veľkým prekvapením.

Pre ťažké havárie sme žiadali, aby opatrenia boli vykonané

aj na pracujúcich blokoch. V takom rozsahu ako my to má azda

len Fínsko. Treba tiež brať do úvahy, že jadrové elektrárne sú všade

jedinečné a projekt, ktorý vzniká na zvýšenie ich bezpečnosti, je potom

špecificky šitý na príslušnú elektráreň. Projekty na zvyšovanie

bezpečnosti zvyčajne navrhujú technické podporné organizácie. Na

Slovensku máme šikovných ľudí, ktorí v nich pracujú a sú napojení

na elektráreň. Spracovávajú niektoré časti zadania alebo v spolupráci

s elektrárenským personálom vypracovávajú nejakú časť projektu.

Pre nás je veľkou výhodou, že sme sa v 90. rokoch naučili medzinárodne

spolupracovať, pohybovať sa v medzinárodnom prostredí a sledovať

v ňom vývoj. Niektoré krajiny s bohatým jadrovým programom

nepovažovali medzinárodný kontakt za dôležitý a teraz menia svoj

prístup.

Čo sa týka ťažkých havárií, na projektoch bezpečnosti sa väčšinou

podieľali slovenské firmy. Som rada, že kompetentnosť na Slovensku

je, a, dúfam, že si ju budeme vedieť zachovať.


Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

45


Slovenská inovačná

a energetická agentúra

Dôvera expertom na úsporu

energie vzrastá

„Základnou úlohou agentúry je spolupracovať pri príprave programových a strategických

dokumentov a právnych predpisov zameraných na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje,“

hovorí Ivan Drobný, poverený riadením Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA)

v rozhovore s publicistom Ivanom Špánim.

■■ Obhájili by ste opodstatnenosť

agentúry v systéme štátnych orgánov,

keby teraz v rámci šetrenia

dospeli úvahy k možnosti

agentúru zrušiť?

Úlohou SIEA je predovšetkým

prispievať k tomu, aby sa s energiou

na Slovensku zaobchádzalo

úsporne a racionálne. Nie

na papieri, ale v skutočnosti. Je

pravda, že niektoré domácnosti

a podniky si prehľadne vedú

záznamy o spotrebe energie

a kúpe akéhokoľvek zariadenia

predchádza aj dôsledná analýza

jeho prevádzkových – energetických

nákladov. Vo väčšine prípadov

však takýto prístup chýba.

Kým to tak bude, majú naši zamestnanci

čo robiť. Či už v rámci

agentúry alebo inej inštitúcie.

Dopyt po nezaujatých odporúčaniach

a praktickým analýzach

ako energiu usporiť rastie s ponukou

zaručených receptov na

úspory od komerčných firiem.

Navyše, stále sa zvyšujú požiadavky

EÚ na dôslednosť pri preukazovaní

energetických úspor.

Už nezaujíma iba to, koľko budov

bolo zateplených, ale aj aká

je skutočná úspora energie.

■■ Nerobia alebo nerobili by rovnakú

činnosť lepšie a efektívnejšie

obdobné súkromné agentúry

bez dotácie štátu?

Viacero pokusov o založenie

a prevádzkovanie súkromných

poradenských agentúr v energetike

sa skončilo neúspechom.

Až uvoľnenie trhu s energiou

prispelo k trvalejšej ponuke

energetického poradenstva. Najmä

väčšie firmy ho už tradične

používajú ako pridanú hodnotu.

Zvyčajne to chápu ako možnosť

sa odlíšiť od menšej konkurencie

a poskytnúť pritom lepšie

Foto: archív

služby alebo produkty. Ak predajú

viac, investície do poradenstva

sa im vrátia. Je to legitímna

možnosť, ako pritiahnuť

klientov. No netreba očakávať,

že poradia nezaujato a ponúknu

aj niečo, čo predáva výhodnejšie

konkurencia. Iná situácia je na

trhu energetických služieb určených

pre verejný sektor či podniky.

Tu sa snažíme, aby spotrebitelia

začali dôverovať expertom

na úspory energie. Za nezávislý

pohľad špecialistu – energetického

audítora si však treba zaplatiť.

Závisí len od objednávateľa,

aby si za to vyžadoval aj dôsledné

a užitočné služby.

■■ Čo je kľúčové a nezastupiteľné

v činnosti SIEA v rámci ministerstva

hospodárstva?

Boli sme zriadení, aby sme

tvorili odborné zázemie ministerstvu

a boli „bližšie“ k praxi.

Základnou úlohou agentúry

je spolupracovať pri príprave

programových a strategických

dokumentov a právnych predpisov

zameraných na energetickú

efektívnosť a obnoviteľné zdroje.

Podieľali sme sa napríklad na

tvorbe koncepcií energetickej

efektívnosti a prípravách národných

akčných plánov energetickej

efektívnosti. Ich plnenie monitorujeme

a vyhodnocujeme

spotrebu energie vo vybraných

sektoroch hospodárstva. Na základe

našich analýz je možné

identifikovať oblasti, v ktorých

sú najväčšie energetické rezervy,

a navrhnúť k nim príslušné

opatrenia. Napríklad i podporu

vo forme dotácií na slnečné kolektory

a kotly na biomasu.

Záujem domácností o štátne

dotácie je väčší ako vyčlenené

prostriedky, teda sú vždy nespokojní

uchádzači, ktorí majú pocit,

že sa nepostupovalo dostatočne

objektívne. Ako tieto pocity

eliminujete?

Prideľovanie dotácií domácnostiam

na kotly na biomasu

a slnečné kolektory nebola súťaž

o najlepší projekt. Boli presne

stanovené pravidlá a kto ich

splnil a podal projekt včas, uspel.

Aj preto neevidujeme žiadne

výhrady k výberu podporených

projektov. V prípade tejto

podpory sa ľudia sťažujú iba na

to, že dotáciu nedostali, pretože

prostriedkov bolo menej ako požiadaviek.

Celkom bolo s podporou

dotácií nainštalovaných

v rodinných domoch 5 411 solárnych

systémov a 1 427 kotlov na

biomasu. V bytových domoch si

zabezpečujú solárny ohrev vody

vďaka dotáciám v 39 prípadoch.

O výške vyčlenených prostriedkov

rozhoduje MH SR. My môžeme

len konštatovať, že dotácie

sa osvedčili a záujem domácností

o tieto zariadenia na využívanie

obnoviteľných zdrojov energie

rastie.

■■ Aké energeticky úsporné opatrenia

očakávate od štátnych úradov?

Máte nejaké páky na to, aby

ste ich k takýmto opatreniam motivovali

alebo prinútili?

Za posledných 15 rokov klesla

spotreba energie v bytových

domoch na Slovensku o 30 až

40 percent. Okrem zateplenia

a výmeny okien sa na tom podieľali

aj opatrenia, ktoré vyplývali

z povinností prevádzkovateľov

bytových domov. To čo mali

vlastníci bytov splniť vtedy, musia

budovy s centrálnym vykurovaním

a rozvodom teplej vody,

v ktorých sídlia štátne úrady,

absolvovať najneskôr do konca

roka 2013. Ide najmä o zabezpečenie

hydraulického vyregulovania

a osadenie termoregulačných

ventilov. Navyše sa bude

musieť zabezpečiť pri nevýrobných

budovách vhodná izolácia

rozvodov tepla. Aktuálna verzia

pripravovanej európskej smernice

o energetickej hospodárnosti

budov dokonca hovorí o tom, že

členské štáty by mali každoročne

obnoviť 3 percentá zo svojich

budov. Motiváciou je práve šanca

získať na realizáciu viacerých

z uvedených opatrení prostriedky

z fondov.

■■ Využívajú obce a mestá možnosti

šetrenia?

Mnohé z obcí v snahe ušetriť

napríklad vypínajú verejné

osvetlenie v nočných hodinách.

Toto nebezpečné riešenie často

zdôvodňujú tým, že investície

na zásadnú a finančne náročnú

rekonštrukciu systému nemajú.

Podobne mnohým prostriedky

chýbajú na dosiahnutie úspor

v prípade zateplenia objektov

či potrebnej výmeny tepelných

zdrojov. Nie všetko však možno

odôvodniť nedostatkom peňazí.

Očividné rezervy majú obce pri

príprave úsporných projektov,

ktoré prikladajú k žiadostiam

o dotácie. Hoci sa to postupne

zlepšuje, stále platí, že návrhy

opatrení sú do veľkej miery nesystematické

a ceny nadhodnotené.

■■ Regionálne pracoviská agentúry

v Trenčíne, Banskej Bystrici

a Košiciach poskytujú dlhodobo

bezplatné energetické poradenstvo.

O ktoré služby majú občania

najväčší záujem?

Najčastejšie na to, odkiaľ zobrať

peniaze. Týždenne riešime

desiatky žiadostí o radu, ako dosiahnuť

úspory energie v konkrétnych

prípadoch. Majitelia

rodinných domov, bytov, malí

podnikatelia, ale aj zástupcovia

miest a obcí sa na nás obracajú

s otázkami, aké riešenie by bolo

v ich prípade optimálne. Pýtajú

sa, aký postup majú zvoliť pri

obnove objektov alebo aká kombinácia

materiálov či zariadení

je pre nich najvýhodnejšia. Telefonujú,

mailujú a tí najdôslednejší

si zájdu po radu aj osobne.

Mnohým musíme vysvetliť, že

nekonkurujeme podnikateľom

a nenahrádzame projektantov.

Väčšina si však pochvaľuje naše

rady, na čo sa zamerať a čo si pri

výbere realizátora či výrobku

overiť.


46 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Energetika

Plynu bude dosť

a za rozumnú cenu

Pred troma rokmi zažilo Slovensko plynovú krízu. Vznikla ako prienik niekoľkých

významných politických, ekonomických a obchodných faktorov. Kormidelníci štátu sa

snažili situáciu riešiť a dá sa povedať, že krajina to napokon zvládla.

Poučili sme sa však z krízy a prijali sme účinné opatrenia, aby sa nezopakovala?

O situácii na svetových trhoch a perspektívach obchodu s plynom sa náš

spolupracovník Ivan Čeredejev pozhováral s výkonným riaditeľom

Slovenského plynárenského a naftového zväzu Jánom Klepáčom.

Foto: archív

■■ Ako by ste charakterizovali súčasné postavenie

Slovenska na trhu s plynom?

Slovensko je stále najvýznamnejším európskym

prepravcom ruského zemného

plynu. Je po Holandsku druhou najplynofikovanejšou

krajinou v Európe a po Rakúsku

druhou krajinou s najväčšou kapacitou

zásobníkov plynu z pohľadu ročnej

spotreby. Krajina v posledných rokoch urobila

významný krok smerom k liberalizácii

obchodu s plynom. V roku 2008 bol na Slovensku

jediný dodávateľ – Slovenský plynárenský

priemysel (SPP), dnes je tu už 23

reálnych obchodníkov s plynom. V minulom

roku sme zaznamenali 25-tisíc zmien

dodávateľov plynu vrátane domácností.

Slovensku, paradoxne, pomohla kríza aj

v roku 2009, ktorá naštartovala niekoľko

opatrení, ktorými sa zvýšila energetická

bezpečnosť krajiny. Kompresorové stanice

sa vybavili technológiou, ktorá umožňuje

dostať plyn na Slovensko nielen z východu,

ale už aj zo západu.Trh s plynom na

Slovensku teda existuje a rozvíja sa.

■■ Je zrejmé, že kríza, ktorú ste spomenuli,

odhalila slabé miesta v zásobovaní Slovenska

plynom. Čo musí urobiť Slovensko, aby sa podobný

scenár nezopakoval?

Musíme diverzifikovať zdroje a dávať

pozor, aby sme nevypadli z plynárenských

hier, ktoré sa momentálne v Európe hrajú.

Jednou z nich je projekt Sever- Juh, ktorý

spojí splyňovací terminál na poľskom

pobreží Baltského mora s terminálom na

jadranskom ostrove Krk, pričom má prechádzať

cez všetky krajiny V4 a Chorvátsko.

Je to významný projekt, podporovaný

tak vládami krajín, ktoré sú doň zainteresované,

ako aj Európskou úniou. Musíme

si tiež uvedomiť, že slovenskému prepravnému

systému už dnes konkuruje prvá

vetva plynovodu Nord Stream, ktorá spája

ruský Vyborg s nemeckým Greifswaldom

a vedie popod hladinou Baltického mora.

Má mať celkovú prepravnú kapacitu 55

miliárd m3 ročne. Okrem toho cez Poľsko

vedie plynovod Jamal. Obe dve tieto potrubia

majú síce spolu ešte stále menšiu kapacitu

ako slovenský systém, ale všetko

môže zmeniť realizácia plynovodu South

Stream. Ak nezareagujeme, hrozí, že jeden

plynovod obíde Slovensko zo severu

a druhý z juhu. Tak by sme sa mohli ocitnúť

mimo hlavného diania v prípade, že

by rusko-ukrajinský konflikt eskaloval tak

ako pred troma rokmi.

■■ Čo by mali urobiť politici, aby si Slovensko

zachovalo svoje postavenie v oblasti prepravy

plynu?

Okrem dobrých slovensko-ruských

a slovensko-ukrajinských vzťahov mali by

sa predovšetkým snažiť vplývať na pozitívny

vývoj ukrajinsko-ruských vzťahov,

čo je, priznávam, náročná úloha pre malú

krajinu, ktorá chce pomeriť dve veľké. Slovensko

by tiež malo mať svoje zastúpenie

aj v nových veľkých plynárenských projektoch.

Konkrétne South Stream by mohol

využívať mohutnú prepravnú kapacitu

Slovenska. Nemusel by sa budovať nový

plynovod uhlopriečne cez celé Maďarsko

do Rakúska, ale mohlo by sa využiť maďarsko-slovenské

prepojenie do Veľkých

Zlievec, ktorý v krátkej dobe začnú oba

štáty stavať, a následne využívať jestvujúci

slovenský úsek až do Baumgartenu. Nezabúdajme,

že nové plynovodné projekty

zaťažené úvermi budú mať vyššie prepravné

tarify a Slovensko tak môže stále zostať

v tomto obchode zaujímavým partnerom.

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

■■ Myslíte si, že plyn si uchová postavenie

strategickej suroviny aj v budúcnosti? Nebudú

obnoviteľné zdroje prisilnou konkurenciou?

Naopak. Podľa Medzinárodnej plynárenskej

agentúry nastáva zlatý vek plynu. Je to

reakcia na jadrovú katastrofu vo Fukušime

a následné rozhodnutia mnohých štátov

na čele s Nemeckom o skončení jadrového

programu. Zlatý vek plynu skutočne nastáva,

hoci v Európe je trochu iná situácia ako

napríklad v Indii, Číne alebo v USA, kde

objavili obrovské ložiská tzv. bridlicového

plynu. Na starom kontinente boom zastavila

kríza i projekty ekonomickej efektívnosti

zamerané skôr na znižovanie spotreby.

Na druhej strane plyn v Európe bude stále

žiadaný. Európske zásoby plynu budú klesať

a budú sa stupňovať nároky na prepravu

plynu. Plyn je komplementárne palivo

vo vzťahu k obnoviteľným zdrojom – čistý

a spoľahlivý zdroj energie (na rozdiel od

nestabilných slnečných či veterných generátorov).

Možno viete, že EÚ si dala za cieľ

znížiť do roku 2020 podiel emisií o 20 percent,

podiel obnoviteľných energetických

zdrojov zvýšiť na 20 percent a zvýšiť energetickú

efektívnosť o 20 percent. U nás je,

mimochodom, v súčasnosti podiel obnoviteľných

energetických zdrojov šesť percent

a dostali sme výnimku v tom, že do roku

2020 máme dosiahnuť 14 percent. V pracovnom

výbore Medzinárodnej plynárenskej

únie sme dospeli k záveru, že EÚ nie je

schopná bez zemného plynu túto úlohu splniť.

Veď ak napríklad Nemecko odstaví jadrové

reaktory, bude potrebovať nové zdroje

plynu do paroplynových elektrární, ktoré

do roku 2020 spotrebujú zhruba 20 miliárd

kubických metrov nového zemného plynu.

■■ Bude teda na Slovensku dostatok plynu za

rozumnú cenu aj v budúcnosti?

Zemného plynu je dostatok. Väčšina

z tých 23 obchodníkov na Slovensku sú

prakticky priekupníkmi ruského plynu.

Cela stredná Európa je a ešte dlho bude závislá

od ruského plynu. V budúcnosti môžeme

v prípade potreby získať plyn aj z plynovodov

South Stream a Nord Stream. Napokon

aj analýza plynovej krízy z januára

2009 ukázala, že i v tom čase plynu v Európe

bolo dosť, len sme ho nevedeli k nám

dopraviť, pretože chýbali prepojovacie

plynovody. Musím povedať, že je zlé, keď

v roku 2012 stále nemáme prepojené Slovensko

s Poľskom a Maďarskom. To je potrebné

urgentne doriešiť. Ak sa prepojenie

zrealizuje, významne sa zvýši naša energetická

bezpečnosť. Otázkou zostáva cena

zemného plynu. Z Jamalského polostrova

prúdi k nám 98 percent plynu na trase dlhej

asi 4 000 km. To už samo osebe naznačuje,

že ten plyn nemôže byť lacný. Okrem

ťažkých podmienok ťažby za polárnym kruhom,

množstvo kompresorových staníc, tisíce

kilometrov... Ak sa teda niekomu zdá,

že ceny sú vysoké, musí vidieť aj tieto aspekty,

ktoré vplývajú na cenu plynu. Spravodlivú

cenu napokon vygeneruje trh. My

by sme sa mali väčšmi sústrediť na šetrenie

energiami. Aby sme šetrili nielen vlastnú

peňaženku, ale aj našu planétu.

47


Zásobníky Nafty sú strategické pre

bezpečnosť dodávok plynu V strednej Európe

Cieľom Európskej únie v oblasti energetiky je vytvoriť jednotný liberalizovaný trh so zemným plynom a rozvíjať na ňom

konkurenciu. Trhový vývoj znamenal transformáciu spoločnosti NAFTA a.s. z firmy zabezpečujúcej podporné služby pre 2 zákazníkov

na obchodnú firmu flexibilne poskytujúcu svoje služby skladovania zemného plynu obchodníkom v rámci celej Európy.

Po roku 2005 a ešte intenzívnejšie po

roku 2010 došlo postupne k liberalizácii

trhu so zemným plynom, nakoľko

na trh vstúpili nové firmy obchodujúce

s plynom na území Slovenska i v zahraničí.

Spoločnosť NAFTA na tento vývoj

reagovala pozitívne a svoje služby začala

poskytovať širokému spektru obchodníkov

operujúcich v regióne strednej

a východnej Európy. V dôsledku

tohto vývoja spoločnosti narástol počet

zákazníkov z 2 na aktuálnych 11.

Mgr. Peter Kučera, riaditeľ úseku obchodu

a marketingu NAFTA a.s.

Atraktivita skladovacieho

„hubu“ Nafty rastie

Liberalizácia trhu so zemným plynom,

nárast počtu obchodníkov a intenzívnejšie

operácie na spotovom trhu

vytvorili predpoklady na otvorenie nových

obchodných miest pre obchodovanie

s plynom, tzv. hubov. Takýmto miestom

sa stali i podzemné zásobníky spoločnosti

NAFTA a.s. Spolu s rakúskym

obchodným uzlom Baumgarten sa vďaka

strategickej polohe na hraniciach

troch štátov a vybudovanej infraštruktúre

vytvorili výhodné podmienky pre

obchodovanie so zemným plynom.

Dobudovaním a prepojením zásobníkov

Láb a Gajary-báden zlepšila NAFTA a.s. možnosti fyzických

dodávok plynu pre obchodníkov, čím sa podarilo diverzifikovať

a aj minimalizovať obchodné i technické riziko obchodovania so

zemným plynom. Vďaka rozvojovým projektom spoločnosť kontinuálne

rozširuje svoje skladovacie kapacity a zlepšuje technické

možnosti. „Zásobníky v Lábe a Gajaroch sú navzájom prepojené,

ale môžu fungovať i samostatne. To znamená, že je fyzicky možné do

jedného ložiska plyn vtláčať a z druhého v tom istom čase ťažiť. Ponúkame

široké portfólio služieb, ktoré vieme technicky pokryť na vysokej

úrovni. Vývojom flexibilných a kvalitných produktov a služieb konkurujeme

západoeurópskym zásobníkom ,“ spresňuje riaditeľ obchodu

a marketingu NAFTA a.s. Peter Kučera. Významne sa tým zvyšuje

atraktivita zásobníka, pretože obchodníci potrebujú okamžite reagovať

na situáciu na spotovom trhu. „Naši zákazníci vedia, že u nás

dostanú perfektný servis nie len z technického hľadiska ale aj obchodného.

Zákazníci napríklad môžu v našom zásobníku medzi sebou predávať

plyn. Môžu si zvoliť dodacie body pre svoj plyn alebo z jedného miesta

pokryť viac trhov vďaka unikátnej polohe a prepojeniu na siete. Našimi

službami tak prispievame k rozvoju spotového trhu s plynom.“

Flexibilné služby a nové produkty pre zákazníkov

S nárastom počtu zákazníkov sa neustále zvyšujú požiadavky

na poskytované služby skladovania zemného plynu, najmä na ich

48 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

flexibilitu a bezpečnosť. NAFTA a.s.

kladie dôraz na neustály vývoj nových

produktov a služieb t. j. rozšírením ponuky

štandardných služieb (v lete plyn

do zásobníka vtláčam a v zime ho ťažím)

o flexibilné (kedykoľvek plyn vtláčam

a kedykoľvek ho ťažím). Flexibilita

obchodníkom umožňuje bezprostredne

reagovať na aktuálnu situáciu na

spotovom trhu s plynom.

Okrem populárnych flexibilných

skladovacích služieb ponúkame aj

krátkodobú službu výkonu na dennej

báze tzv. Day-Ahead výkon. Táto služba

je maximálne prispôsobiteľná aktuálnym

denným trhovým podmienkam

na obchodných miestach. Day-Ahead

výkon poskytuje zákazníkom možnosť

dokúpiť a využiť ťažobný a vtlačný výkon

v deň a vo chvíli, keď to uzná za

vhodné. Keďže cenovo sa trhy menia

na denných bázach, stáva sa Day-Ahead

výkon v porovnaní s ostanými službami

pre obchodníkov vynikajúcou

krátkodobou obchodnou príležitosťou.

Starostlivosť o zákazníka

je podporený obchodným

dispečingom

Kvalitu poskytovaných služieb v spoločnosti NAFTA a.s. potvrdzuje

aj nový koncept obchodného dispečingu, ktorého súčasťou

je softvér na podporu zákazníkov. „Dispečing poskytuje servis zákazníkom,

vedie databázu skladových zásob, robí sumárne nominácie za

celý zásobník a komunikuje s technickým dispečingom. Je prvým kontaktom

s klientom. Rieši jeho denné nominácie a odporúča, ktoré služby

sú výhodné pre jeho obchody,“ uvádza podrobnosti dispečingu

Peter Kučera. Zákazníci môžu nakupovať služby zásobníka Nafty

nepretržite po celý rok, 24 hodín denne, pričom v programe vidí

všetky svoje kontrakty, dostupnosť výkonu i služieb na konkrétny

deň.

Požiadavky trhu vs. regulácia

V prostredí liberalizovaného trhu s plynom a s rozvojom spotových

trhov NAFTA a.s. neustále reaguje na požiadavky zákazníkov

a na potrebu vytvárať nové produkty. Ide najmä o kratšie

trvanie uskladňovacích zmlúv a flexibilnejšie služby. Ak si chce

spoločnosť udržať svoju konkurenčnú výhodu, musí na tieto požiadavky

reagovať promptne. Administratívny proces nastavený

platnou právnou úpravou týmto požiadavkám nevyhovuje. Predlžuje

proces ponuky našich služieb a zavádzanie nových produktov

aj o niekoľko mesiacov. Ako hovorí Peter Kučera. „Časový element

nás výrazne limituje v tom, aby sme mohli služby poskytovať ešte lepšie,


Foto: archív NAFTA a.s.

Centrálny areál podzemného zásobníka zemného plynu NAFTA a.s. v Gajaroch.

technického stavu zariadení zásobníka,

realizovanej modernizácie, pravidelnej

údržby a vysokej odbornosti

zamestnancov spoločnosti.

Spoločnosť NAFTA kontinuálne od

roku 2003 rozvíja skladovaciu kapacitu

svojich zásobníkov. Tá v posledných

rokoch narástla o 1/3 na súčasných

2,3 mld. m 3 . Významne k tomu

prispel projekt Gajary-báden a dokončenie

jeho 2. etapy v minulom

roku. Momentálne prebieha posledná

3. etapa, ktorá v roku 2014 navýši skladovaciu

kapacitu NAFTY na 2,5 mld.

m 3 . Slovensko si tak posilní svoje postavenie

medzi krajinami s najvyšším

pomerom existujúcej skladovacej kapacity

ku reálnej spotrebe zemného

plynu. Vďaka zrealizovanému rozvoju

NAFTA každoročne ponúka plynárenskému

trhu voľnú skladovaciu kapacitu

v objeme cca 200 – 300 mil. m 3 .

kvalitnejšie a rýchlejšie. Našou snahou je byť spoľahlivým a bezpečným

prevádzkovateľom zásobníka, schopným poskytovať flexibilné služby,

ktoré reagujú na situáciu na trhu. Zavedenie flexibilnejších regulačných

mechanizmov by preto bolo pre všetkých účastníkov trhu prínosom.“

Zásobníky Nafty sú strategické pre bezpečnosť

dodávok plynu v regióne

Kľúčovou úlohou podzemných zásobníkov plynu v rámci plynárenského

reťazca je vyrovnávanie sezónnych rozdielov v spotrebe

plynu v lete a v zime a zaistenie bezpečnosti dodávok zemného

plynu v prípade obzvlášť chladnej zimy alebo pri zastavení či prerušení

importu plynu. „Nie len na Slovensku ale aj v krajinách EÚ,

má dodávateľ plynu povinnosť zabezpečiť bezpečný zdroj a objem plynu

na pokrytie zákonom určeného obdobia v prípade plynovej krízy.“ Uvádza

príklad Kučera. Práve bezpečnosť dodávok zemného plynu

v prípade obmedzenia importu plynu bola aktuálna i túto zimu ˝,

keď boli začiatkom februára približne dve tretiny dennej spotreby

zemného plynu pokryté práve zásobami plynu zo zásobníkov

NAFTA a.s. Strategická úloha zásobníka v plynárenskom reťazci

v našom regióne je zdôraznená i skutočnosťou, že dovoz plynu na

Slovensko je zabezpečený prevažné z jedného zdroja. Bezpečnosť

dodávok zo zásobníkov NAFTA a.s. rovnako vyplýva z výborného

„Našimi službami prispievame k rozvoju

spotového trhu s plynom.”

Zodpovednosť voči životnému prostrediu

Využívanie najmodernejších technológií poukazuje na zodpovedné

správanie spoločnosti NAFTA a.s. voči životnému

prostrediu. Spoločnosť sa stotožnila s princípmi trvalo udržateľného

rozvoja a zodpovedného správania v zmysle znižovania

vplyvu svojich aktivít na životné prostredie. Významným

spôsobom investuje do ochrany životného prostredia, likvidácie

starých environmentálnych záťaží a investícií do moderných

technológií minimálne zaťažujúcich životné prostredie. Taktiež

pri výstavbe zásobníka Gajary-báden bola použitá moderná

technológia spĺňajúca najprísnejšie kritériá a štandardy na prevádzkovanie

podzemných zásobníkov zemného plynu. Všetky

zariadenia a operácie sú riadené prostredníctvom špičkového

počítačového systému. Dosahuje sa tak vysoká miera bezpečnosti

a spoľahlivosti celej prevádzky a zároveň aj šetrnosť k životnému

prostrediu, čo je jedným zo základných cieľov spoločnosti

NAFTA a.s.

KĽÚČOVÝ SKLADOVATEĽ ZEMNÉHO PLYNU

LÍDER V PRIESKUME A ŤAŽBE ROPY

A ZEMNÉHO PLYNU NA SLOVENSKU

SPOĽAHLIVÝ A FLEXIBILNÝ OBCHODNÝ PARTNER

NÁSTROJ BEZPEČNOSTI DODÁVOK ZEMNÉHO PLYNU

ZÁSTANCA ZDRAVÉHO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

NAFTA a.s.

Votrubova 1,

821 09 Bratislava

Tel.: +421 2 4024 2111

www.nafta.sk

49


Energetika

Stav v energetike: Čo čaká nový kabinet?

Na začiatku mája by mala nová vláda, ktorej ministrom hospodárstva je Tomáš Malatinský, predstaviť programové vyhlásenie.

Pravdepodobne bude z veľkej časti odrážať predvolebný program strany SMER-SD, lebo strana získala vo voľbách historický

výsledok, ktorý jej umožňuje zo svojich predvolebných téz nezľavovať. Súčasne by však programové vyhlásenie malo reflektovať

aj najväčšie výzvy, pred ktorými slovenská energetika stojí.

Aké výzvy teda čakajú nového ministra

a vládu? Bezprostredným krokom by

malo byť urýchlené prijatie nového zákona

o energetike a novely zákona o regulácii,

ktorými sa preberú ustanovenia 3. liberalizačného

balíka EÚ. Teda aspoň vo formálnej

rovine, lebo energetický sektor už

dnes funguje podľa väčšiny jeho ustanovení

(výnimkou sú najmä citlivé otázky ohľadom

statusu fungovania vertikálne integrovaných

spoločností – tzv. unbundling, či

nové témy ako boj proti energetickej chudobe,

definovanie sociálnych taríf, zraniteľných

skupín zákazníkov a podobne).

Sústava regulačných orgánov

Treba poznamenať, že do súladu s požiadavkami

EÚ bude treba dať okrem iného

i formálnu podobu sústavy regulačných orgánov.

Európska legislatíva vyžaduje, aby

bol regulačný orgán len jeden. Pri situácii

na Slovensku názory sa rozchádzajú: jedna

skupina expertov tvrdí, že regulačným

orgánom je aj Rada pre reguláciu (napr.

už len tým, že vypracúva regulačnú politiku),

ktorá by mala fungovať primárne ako

odvolací orgán proti rozhodnutiam Úradu

pre reguláciu sieťových odvetví. Ďalšia

skupina si, naopak, kladie protiotázku, či

existuje právna analýza, ktorá by potvrdila

existenciu de facto dvoch regulačných orgánov.

Bez ohľadu na protichodné názory, rámec

pôsobenia regulačných orgánov by

mala upraviť novela príslušného zákona,

o ktorej sa rokovalo už i na poslednej

schôdzi Národnej rady SR pred skončením

skráteného volebného obdobia. Vzhľadom

na politické postoje jednotlivých strán bývalej

koalície (a politický konflikt medzi

stranami SaS a SDKÚ-DS), 2. februára

2012 poslanci návrh zákona o energetike

nepodporili, v nadväznosti na čo sa z rokovania

stiahol i nadväzujúci návrh novely

zákona o regulácii. Otázka stojí, či je odmietnutie

energetických zákonov naozaj

takým „čiernym dňom“, ako to vyhlásili

ľudia zo SaS, alebo bol februárový scenár

lepší, než by bolo bývalo odobrenie legislatívnych

noriem.

Tretí liberalizačný balík

„dýcha na krk“

Pri uvažovaní treba mať na pamäti, že

slovenská vláda bude musieť najneskôr 28.

apríla 2012 Európskej komisii oznámiť, či

už a ako začala pracovať na prebratí smerníc

tretieho balíka do národnej legislatívy.

Pôvodný termín totiž uplynul v marci 2011

(len na okraj: do tohto termínu netransponovala

tretí balík žiadna z členských krajín

EÚ). Každá z členských krajín musí do

istého času platné smernice prevziať, inak

jej hrozí súdny spor s Európskou omisiou

a sankcie.

To, že Slovensko do konca volebného

obdobia návrhy zákonov neschválilo, sa

dalo predpokladať už v momente, keď poslanci

nevyslovili na jeseň 2011 dôveru vláde

Ivety Radičovej. Opozičný líder Robert

Fico výrokom o „svietení a kúrení“ dal jasne

najavo, že do konca skráteného obdobia

neprejde parlamentom žiaden zásadný

návrh, ktorý by nemal podporu sociálnych

demokratov. O tom, že primárna energetická

legislatíva je pre štát a hospodárstvo

strategická, polemizovať netreba.

Na odborných fórach sa už pred voľbami

v roku 2010 energetickej legislatíve vyčítalo,

že sa mení príliš často. Za všetky sa

spomínal najmä vysoký počet úprav zákona

o energetike. Na ilustráciu: dodnes prešiel

od nadobudnutia účinnosti (1. 1. 2005)

dvanástimi aktualizáciami.

V čase uzávierky tohto textu nie je jasné,

ako sa slovenská vláda k problému postaví.

Ak sa rozhodne 28. apríla 2012 Európskej

komisii v Bruseli oznámiť, že s transpozíciou

sa už začalo, s ohľadom na slová premiéra

Fica o nepredkladaní vládnych návrhov

do momentu vyslovenia dôvery vláde

bude jasné, že nový zákon o energetike

a novela zákona o regulácii sa budú predkladať

ako poslanecké návrhy. To by bol horší

prípad preto, lebo by sa tak obišiel štandardný

proces vládneho návrhu, ktorého

súčasťou je okrem iného aj verejné a medzirezortné

pripomienkovanie, ktoré vnášajú

do procesu viac transparentnosti a navyše

viac priestoru dotknutým stranám vyjadriť

sa. V opačnom prípade vláda počká na vyslovenie

dôvery a následne po ňom spustí

legislatívny proces vládneho návrhu. To by

bolo lepšie riešenie i za cenu skráteného

pripomienkového konania, skráteného legislatívneho

konania ako i hrozieb sankcií

z Bruselu k tomu všetkému.

Bez ohľadu na scenár, nové návrhy by sa

určite netvorili na zelenej lúke. Nejaký návrh

mal v apríli 2010 v šuplíku údajne už

i bývalý minister hospodárstva Ľubomír

Jahnátek. Nová vláda by tak mohla stavať

na prieniku tohto dokumentu a odmietnutého

Miškovovho návrhu, pričom doplniť

by mala predovšetkým riešenie témy energetickej

chudoby. Zmeniť oproti odmietnutým

návrhom by sa mohlo i postavenie

Úradu pre reguláciu sieťových odvetví tak,

aby mala plnohodnotné kompetencie odvolacieho

orgánu aj Rada pre reguláciu, čo

návrh z dielne strany SaS veľmi nepredpokladal.

Čo so sekundárnou legislatívou?

Nová vláda sa bude musieť určite pozrieť

i na sekundárnu energetickú legislatívu,

ktorá nielenže nereflektuje objektívne

zmeny za ostatných niekoľko rokov,

ale ďalšie impulzy na aktualizáciu vyplynú

z prebratia tretieho liberalizačného balíka.

Vplyv na sekundárnu legislatívu bude

mať aj prijatie novej smernice o energetickej

efektívnosti (pozn.: viac informácií

o smernici je v príspevku: EÚ chce viac šetriť

energiami v tomto vydaní). Ide predovšetkým

o aktualizáciu dokumentov ako

Energetická politika SR, Stratégia energetickej

bezpečnosti SR, či Koncepcia energetickej

efektívnosti SR.

Ak hovoríme o objektívnych faktoroch,

ide predovšetkým o tri nasledovné: v období

okolo roku 2009 sa aj na Slovensku

začali prejavovať dôsledky svetovej finančnej

a následne hospodárskej krízy. Pokles

rastu hospodárstva má vplyv na budúci

vývoj spotreby energií. Aktuálne verzie

sekundárnych dokumentov predpokladajú

intenzívnejší rast slovenskej ekonomiky,

než aký sa ukazuje byť dosiahnuteľný.

Druhým faktorom je skúsenosť z januára

2009, keď sa na obdobie približne troch

týždňov úplne zastavili dodávky zemného

plynu od Gazpromu, čo bol dôsledok politicko-obchodného

sporu medzi Ruskom

a Ukrajinou. Do tretice, pred niekoľkými

rokmi padla séria strategických rozhodnutí

o výstavbe nových plynovodov Nord

Stream (I a II) a South Stream, ktoré úplne

obídu Ukrajinu, a teda budú mať dôsledky

aj na prepravu ruskej komodity cez slovenskú

infraštruktúru. Ani jeden z týchto

troch najdôležitejších faktorov aktuálne

verzie dokumentov (v plnej miere) nereflektuje.

Praktické problémy

Okrem legislatívnych úloh, ktoré sú čoraz

horúcejším zemiakom v rukách novej

vlády, ministerstvo hospodárstva bude

musieť v spolupráci s (polo)štátnymi energetickými

firmami nájsť spôsob, ako odpovedať

spomedzi iných na dva čoraz pálčivejšie

praktické problémy: budúce znižovanie

významu Slovenska v preprave zemného

plynu a čoraz častejšie neočakávané

„kruhové toky“ elektrickej energie z Nemecka

a ich dôsledky na stabilnú prevádz-

50 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Energetika

ku prenosovej sústavy na Slovensku. Otázkou do budúcnosti bude

pravdepodobne i dosah nemeckých rozhodnutí na cenu elektriny

na Slovensku.

Pri otázke vplyvu energetickej politiky Nemecka je potrebné

mať na mysli dva predpoklady. Prvým je, že cena silovej elektriny

sa odvíja od cenovej hladiny na lipskej burze EEX, ktorá je častou

referenčnou platformou aj pokiaľ ide o obchody uzatvorené mimo

nej. Druhým je, že prenosové sústavy Nemecka a Slovenska sú

cez siete Poľska a Česka galvanicky prepojené, pričom fyzikálnou

vlastnosťou elektrickej energie je, že tečie cestou, ktorá kladie najmenší

odpor. Len na okraj, z tohto princípu napokon vychádza

aj metóda „flow-based“, ktorú Európska únia preferuje ako spôsob

určovania kapacít pre cezhraničné prenosy na jednotnom trhu

s elektrickou energiou.

Obnoviteľné zdroje v Nemecku už dnes dokážu produkovať

množstvo elektriny, ktoré je schopné pokryť významnejšiu časť

dennej spotreby. Problémom veterných a fotovoltaických technológií

však je, že ich okamžitý výkon závisí od počasia, ktoré sa dá

predpovedať len do istej miery. V čase náhlej zmeny sa môže stať,

že do siete prúdi viac elektrickej energie, než koľko jej dispečeri

očakávali podľa nahlásených objemov.

Viacerí obchodníci s elektrickou energiou tvrdia, že toto sa podpisuje

pod zužovanie tradičných cenových rozdielov medzi drahšou

cenou elektrickej energie počas špičkového (peak) odberu a lacnejšou

cenou elektrickej energie mimo špičky (off-peak). OZE sa tak

už dnes istým spôsobom podieľajú na zdražovaní elektriny mimo

špičky, čo cez burzu EEX zvyšuje celkovú priemernú cenovú hladinu

a teda i cenu na Slovensku.

Pokiaľ ide o problém neočakávaných „kruhových tokov“, operátori

prenosových sústav Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska vydali

nedávno spoločné stanovisko, v ktorom tvrdia, že vopred nenahlásené

objemy sú dnes také časté a významné, že reálne spôsobujú

riziko preťaženia sústav. Udržateľným riešením je len posilnenie

prepravných kapacít v rámci samotného Nemecka tak, aby

viedla cesta najmenšieho odporu zo severu (miesto výroby z OZE)

aj juh krajiny (miesto priemyselnej spotreby) cez nemecké územie,

a nie cez prenosové sústavy okolitých krajín. Slovenský operátor

SEPS by si v tejto téme zaslúžil viac politickej podpory od predstaviteľov

Ministerstva hospodárstva SR na európskej úrovni.

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Čo očakávať od novej vlády?

Ako už bolo spomenuté, s ohľadom na výsledok parlamentných

volieb nemá strana SMER-SD (a to i napriek nominácii Tomáša

Malatinského, ktorý pochádza z podnikateľských kruhov)

objektívny dôvod robiť kompromisy a uberať z obsahu svojho volebného

programu vrátane kapitoly o energetike. Pre tento dôvod

možno očakávať, že nová vláda bude počas nadchádzajúcich štyroch

rokov sledovať niekoľko cieľov.

V prvom rade, že energetika sa stane nástrojom sociálnej politiky

štátu vo väčšej miere, než v akej to bolo doteraz. SMER-SD už

vo volebnom programe definoval ceny energií pre koncových odberateľov

ako jednu z kľúčových tém. V súvislosti s energetickými

politikami EÚ sa do popredia dostane výrazným spôsobom pravdepodobne

i problematika tzv. energetickej chudoby. Zatiaľ otvorenou

otázkou ostáva,

či sa vláda pozrie na

energetickú chudobu

len z hľadiska jednotkových

cien energií,

alebo bude problém

riešiť komplexne z pohľadu

celkového energetického

účtu domácností.

Zatiaľ čo prvé

riešenie by bolo viac

krátkozraké a miestami

možno i populistické,

druhý spôsob by

bol určite systémovejší

a udržateľnejší.

Tiež už bola spomenutá

nevyhnutnosť

skorého prijatia nového

zákona o energetike

a novely zákona

o regulácii. S ohľadom

na parlamentnú väčšinu

budú mať (v lepšom

prípade vládne)

návrhy zákonov predpoklad

reflektovať priority sociálnych demokratov. Preto možno

očakávať silný dôraz na záujmy štátu; v budúcnosti by sa mohla

posilniť rolu štátu najmä v tých firmách, ktoré boli v minulosti

sprivatizované, štát v nich naďalej vlastní nadpolovičný alebo iný

podiel, ale nemá dosah na manažérske kompetencie.

Tiež sa dá očakávať podpora jadrovej energetiky a pokračovanie

v prípravách projektu nového jadrového zdroja v lokalite

Jaslovské Bohunice. Po voľbách ostáva naďalej aktuálne aj ropovodné

prepojenie Bratislava – Schwechat. S veľkou mierou istoty

sa úplne zmetie zo stola zámer privatizovať šesť veľkých teplárenských

spoločností, ktoré sú dnes vo vlastníctve štátu. Ide o teplárne

v Bratislave, Trnave, Martine, Žiline, vo Zvolene a v Košiciach.

V neposlednom rade sú tu ešte ďalšie témy, ktoré budú musieť

vláda Roberta Fica a minister Tomáš Malatinský riešiť, resp.

zohľadňovať pri iných svojich politikách: potreba reagovať na

nové prepravné trasy zemného plynu, ktoré obchádzajú i územie

Slovenska (I. a II. vetva plynovodu Nord Stream, plynovod South

Stream), budúca potreba deregulácie cien elektrickej energie

a zemného plynu pre domácnosti a napokon i pokračovanie v realizácii

cieľa Slovenska do roku 2020 v oblasti využívania obnoviteľných

zdrojov energie.


Michal Hudec,

autor je analytik portálu energia.sk

51


Energetika

Pred vládou sú rozhodnutia

v jadre i plyne

Pre slovenskú energetiku bude kľúčový vývoj v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach,

ale aj v centále Slovenského plynárenského priemyslu.

Ak by sme chceli pomenovať najdôležitejší

projekt v súčasnej slovenskej

energetike, pravdepodobne len málokto by

označil niektorý iný ako dostavbu tretieho

a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach.

Ide o jeden z investične najnáročnejších

projektov nielen na Slovensku,

ale v celom stredoeurópskom regióne. Práve

nasledujúce mesiace a roky budú príležitosťou

pre desiatky firiem zúčastňujúcich

sa na inštalácii technológií s vysokou

pridanou hodnotou. V najbližších rokoch

by malo do Mochoviec a následne do celej

ekonomiky natiecť 1,8 miliardy eur.

Túto sumu zaplatí taliansky Enel, ktorý je

od roku 2006 väčšinovým vlastníkom Slovenských

elektrární, a tým pádom aj stavebníkom

nových jadrových blokov. Práve

dostavba dvoch mochovských blokov, ktorá

bola v 90. rokoch pre nedostatok peňazí

zakonzervovaná, bola podmienkou privatizácie

štátneho podniku, a zároveň aj jedným

z hlavných dôvodov záujmu Talianov.

Enel má aktivity v takmer dvadsiatke krajín

na troch kontinentoch, ale v prípade

Mochoviec ide o vôbec prvý jadrový projekt

spoločnosti.

Ročné oneskorenie

Novovybudované zariadenia mali byť do

prenosovej sústavy podľa pôvodného plánu

napojené už na prelome tohto a budúceho

roka, čo by výrazne pomohlo energetickej

bezpečnosti v krajine. V marci však

prezident Enelu Fulvio Conti oznámil, že

termín spustenia dvoch reaktorov sa presúva

na koniec roka 2013 a začiatok roka

2014. Elektrárne aj štát tak prídu o niekoľko

stoviek miliónov eur, ktoré by utŕžili

za vyprodukovanú elektrickú energiu na

trhu. Dôvodom časového sklzu sú prieťahy

v stavebných prácach a nedávne stres testy,

ktoré sčasti súvisia aj s vlaňajšou haváriou

v japonskej atómovej elektrárni Fukušima.

Predstavitelia elektrární ubezpečujú,

že nové bloky v Mochovciach budú vysoko

bezpečné.

Ako bude v najbližších rokoch vyzerať

slovenská energetika, môže okrem vlastníkov

jednotlivých energetických firiem do

veľkej miery ovplyvniť aj štát a jeho predstavitelia.

Preto bude veľmi dôležité, ako

sa svojej úlohy v tejto oblasti chopí nastupujúca

vláda.

V prípade Mochoviec ide o súkromný,

súkromne manažovaný projekt, svoju úlohu

tu však zohrá aj vláda. Tá by mala vytvoriť

podmienky, aby práce prebiehali pokiaľ

možno plynulo a bez zbytočných prekážok.

Práve vláda totiž bude profitovať

nielen z daní a dividend zo zisku z nových

výrobných kapacít, ale peniaze do štátnej

pokladnice natečú aj z peňazí preinvestovaných

na dostavbu. Keďže vláda bude

peniaze do krízou zdecimovanej kasy potrebovať

čo najskôr, mali by štátni úradníci

urobiť všetko, aby už k ďalším sklzom

oproti pôvodnému plánu výstavby nedochádzalo.

Nový reaktor v Bohuniciach

Výmena v premiérskom kresle pravdepodobne

bude znamenať oživenie rozvoja

jadrovej energetiky pri Trnave, keďže

vládna strana sa netají svojím záujmom

o túto oblasť, a bol to práve bývalý kabinet

Roberta Fica, ktorý podporil spoločný

projekt štátnej spoločnosti Javys a českého

ČEZ-u. Javys, čo je vlastne skratkou

pre jadrovú vyraďovaciu spoločnosť, má na

starosti vyraďovanie havarovanej elektrárne

A-1 a dvoch blokov V-1, ktoré sme sa

zaviazali odstaviť v rámci predvstupových

rokovaní s Európskou úniou. A práve starú

existujúcu infraštruktúru v Jaslovských

Bohuniciach má využívať aj nová elektráreň,

o ktorej ešte veľa známeho nie je. Isté

je len jedno, Smer-SD mal aj vo svojom

volebnom programe, že „urýchli výstavbu

nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské

Bohunice”.

Predbežné informácie hovoria o tom, že

výkon elektrárne by mal byť 1 200 až 1700

megawattov (čo zodpovedá inštalovanému

výkonu troch až štyroch reaktorov v Mochovciach),

do prevádzky by mala byť uvedená

niekedy medzi rokmi 2020 až 2025,

a náklady na jej výstavbu sa dnes odhadujú

na zhruba štyri až šesť miliárd eur. Kedy

a či sa naozaj postaví, rozhodne až takzvaná

feasibility study alebo štúdia realizovateľnosti,

ktorá by mala dať odpoveď ohľadne

finančnej návratnosti projektu.

Využitie infraštruktúry

ČEZ, ktorý je najväčšou energetickou

spoločnosťou v regióne, by týmto projektom

„vyviezol“ svoje jadrové aktivity mimo

domovskej krajiny, je však pravda, že priority

českej štátnej energetickej spoločnosti

sú dnes namierené na temelínsku a dukovanskú

atómovú elektráreň. Slovensko,

v minulosti tradičný vývozca elektrickej

energie, sa po politicky motivovanej odstávke

dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach

dostal do pozície, keď nie sme vo

výrobe elektriny úplne sebestační. Situácia

sa zmení dostavbou tretieho a štvrtého

jadrového bloku v Mochovciach, a nová

plánovaná elektráreň na mieste tých bývalých

bohunických má slúžiť na pokrytie

možného budúceho nárastu spotreby. Zároveň

môže byť pri Trnave vyprodukovaná

energia opäť vývozným artiklom. Štát

by z tejto elektrárne ťažil hneď v niekoľkých

rovinách – výroba z jadra je napriek

tomu, že palivo dnes môžeme dovážať len

z Ruska, a pomerne vysokým počiatočným

nákladom, pomerne lacná a navyše nevytvára

škodlivé emisie. Slovenská verejnosť

je atómovej energetike pozitívne naklonená

a v krajine je dostatok odborníkov, ktorí

po dostavbe Mochoviec budú potrebovať

uplatnenie na udržanie tohto know-how,

prípadne jeho odovzdanie nastupujúcim

generáciám. Navyše výstavbou takéhoto

zariadenia by sa štát postaral o konkurenciu

medzi výrobcami energie u nás, pretože

dnes je väčšina výrobných kapacít v rukách

Slovenských elektrární, ovládaných

prevažne talianskym Enelom.

Pred úspešným spustením novej jadrovej

elektrárne však treba odpovedať na

niekoľko dôležitých otázok. V prvom rade

treba počkať na spomínanú štúdiu realizovateľnosti,

ktorej výsledky by mohli byť

známe už tento rok. Ak sa ukáže, že projekt

je životaschopný, nastane čas na zložité

rokovania medzi štátom a súkromným

partnerom o tom, ako bude celý projekt

riadený. Dnes totiž ešte nie je jasné, ako by

sa obaja akcionári spoločnosti JESS, ktorá

bola zriadená práve na tento účel, dohodnú

na právomociach. Ideálne pre Slovensko

by bolo, keby náš podiel bol len v poskytnutí

infraštruktúry, nie je však isté, či

súkromný partner bude ochotný financovať

celú výstavbu z vlastných zdrojov, a či

nebude nutné alokovať prostriedky aj zo

štátneho rozpočtu. Zároveň nie je jasné,

kto bude mať v projekte manažérsku kontrolu

a rozhodovacie právomoci. Práve na

tieto otázky by mali odpovede priniesť najbližšie

mesiace či nanajvýš roky.

Kde skončí SPP?

Pravdepodobne najzaujímavejšou správou

uplynulého roka v slovenskej energetike

bola informácia o tom, že zahraniční

akcionári SPP, nemecký E.ON Ruhrgas

a francúzsky GDF Suez (bývalý Gaz de

France), ktorí v roku 2002 sprivatizovali

49 percent Slovenského plynárenského

priemyslu spolu s manažérskou kontrolou

nad vtedajším monopolom, sa rozhodli zo

Slovenska vycúvať. Dôvody nie sú jasné.

Môže byť za tým fakt, že SPP dnes nevie

efektívne konkurovať malým obchodníkom

s plynom, ktorí vďaka nižším prevádzkovým

nákladom a nakupovaniu plynu

na burzách miesto od Gazpromu, ako

to musí robiť Slovenský plynárenský priemysel,

profitujú. Niekdajší monopol, ktorý

ovládal ešte pred pár rokmi celý trh, dnes

podľa odhadov analytikov stratil 20 až 30

percent svojho portfólia. Ďalším dôvodom

môže byť fakt, že investícia vo výške 121

52 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Energetika

miliárd vtedajších korún sa už privatizérom

za desaťročné pôsobenie vďaka zvýšeniu

ziskov vrátila, a už nepotrebujú zvádzať

dlhodobé boje s tretím akcionárom,

štátom. No dôvod môže byť aj oveľa prozaickejší.

„Zlatým vajcom“ v majetku SPP sú

potrubia plynovodu Bratstvo, ktoré vlastní

cez svoju stopercentnú dcéru eustream.

Ten cez Ukrajinu a Slovensko zásobuje nielen

celý stredoeurópsky región, ale napríklad

aj časť Nemecka či Talianska,

v posledných rokoch týmto potrubím

pretieklo zhruba 20 percent

celkovej spotreby zemného plynu

v Európskej únii. Situácia sa však

mení. Vlani bola sprevádzkovaná

prvá vetva plynovodu Nord Stream,

ktorý obchádza „problematické“

tranzitné krajiny Bielorusko či

Ukrajinu, a dopravuje zemný plyn

po dne Baltského mora priamo

z Ruska do Nemecka. Okrem toho

sa už niekoľko rokov pripravujú aj

projekty ďalších dvoch plynovodov,

Nabucco vedúceho z Turecka

cez Balkán až do Rakúska, a South

Stream, ktorý má podobne ako

North Stream obísť tranzitné krajiny

bývalého Sovietskeho zväzu

a dopraviť plyn do Európy popod

hladinu Čierneho mora.

Dnes nie je isté, či všetky projekty

na papieri uzrú svetlo sveta

v plánovanej podobe, je však vysoko

pravdepodobné, že zrealizované

budú minimálne niektoré z nich,

a že ohrozia dnešnú pozíciu plynovodu

Bratstvo a Slovenska ako významného

prepravcu zemného plynu

z Ruska do Európskej únie. To

by výrazne ovplyvnilo zisky SPP,

ktoré sa v súčasnosti pohybujú

okolo pol miliardy eur ročne.

Záujem z Česka

Ako vážny záujemca o 49-percentný podiel

v Slovenskom plynárenskom priemysle

sa dnes skloňuje Energetický a průmyslový

holding, ktorý ovláda český miliardár

Daniel Křetínský, jeden z partnerom finančnej

skupiny J&T. O tom, či akcie skutočne

zmenia majiteľa a či sa ním stane

práve Daniel Křetínský so svojimi partnermi,

by sa malo rozhodnúť pravdepodobne

ešte v prvom polroku tohto roka. Karty

však určite zamieša aj nová vláda. Okrem

toho, že predstavitelia Smeru-SD už viackrát

avizovali, že s privatizáciou z roku

2002 nesúhlasia a radi by získali plynárne,

ako aj iné štátne monopoly, opäť pod kontrolu,

akýkoľvek predaj musí byť odobrený

štátom. Podľa privatizačnej zmluvy má

totiž štát v prípade akejkoľvek transakcie

predkupné právo.

Je pravdou, že politickí predstavitelia

Smeru-SD za minulej vlády viackrát zopakovali,

že sú ochotní odkúpiť sprivatizované

podiely v energomonopoloch naspäť.

Je však otázne, za akú cenu sa budú

predávať, pretože za desať rokov ozdravený

Slovenský plynárenský priemysel zvýšil

svoju trhovú hodnotu. Navyše nie je

jasné, z čoho by štát takúto obrovskú investíciu

v objeme niekoľkých miliárd eur

mohol financovať. Vláda totiž do budúceho

roka bude musieť nájsť takmer jeden

a pol miliardy eur, aby schodok verejných

financií zrazila pod tri percentá stanovené

maastrichtskými kritériami. Popri tom

v decembri schválený ústavný zákon o rozpočtovej

zodpovednosti vytvára oveľa užší

manévrovací priestor pre súčasnú aj budúce

vlády, čo sa týka zadlžovania, a je viac

ako pravdepodobné, že kabinet Roberta

Fica sa rozhodne potenciálne novopožičané

peniaze investovať skôr do výstavby

diaľničnej infraštruktúry ako do spätného

odkúpenia plynárenských akcií.

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Manažérska kontrola

Ako nová vláda na požiadavky zahraničných

partnerov zareaguje, ešte nie je

jasné. Známe sú len čiastkové vyjadrenia

ľavicových politikov, ktorí napríklad hovoria

o tom, že na predaj by mal byť len 49-

percentný balík akcií, ale nie manažérska

kontrola minoritného akcionára dohodnutá

v privatizačnej zmluve. To by mohlo

znamenať ochladnutie záujmu českého

energetického holdingu, keďže ten pravdepodobne

zaujíma práve možnosť strategicky

riadiť svoje možné budúce aktíva.

Otázku, či štát toto právo má a môže ho

reálne využiť, pravdepodobne budú musieť

zodpovedať právnici zameriavajúci sa

na medzinárodné obchodné zmluvy. Dôležitá

bude pravdepodobne konsenzuálna

dohoda všetkých strán. Pre ďalšie úspešné

fungovanie nášho plynárenského gigantu

totiž nebude kľúčové to, koľko väčších

či menších odberateľov stratí či získa, ale

ako sa mu bude dariť v oblasti naplnenosti

tranzitných plynovodov. Z tohto pohľadu

sa súčasní zahraniční akcionári javia ako

nie najlepšia voľba, keďže ich domáce trhy

už na plynovod Bratstvo nie sú priamo odkázané

a majú aj iné aktivity – napríklad

E.ON je jedným z partnerov spomínaného

Nord Streamu. Ďalší dvaja hráči, o ktorých

sa dnes hovorí, už majú lepšiu motiváciu

aj vyjednávaciu pozíciu v Moskve. Robert

Fico sa môže pochváliť dobrými väzbami

na ruskú administratívu, aj keď samozrejme

vzhľadom na veľkosť a globálny vplyv

našej krajiny nemožno hovoriť o rovnocenných

vzťahoch. Skupina J&T, ktorá

stojí za Křetínskeho EPH, je známa širokými

aktivitami aj akvizičnými plánmi na

ruskom trhu, a keby si nebola istá tým, že

dokáže s ruskými ťažobnými spoločnosťami

viesť úspešné rokovania ohľadne tranzitu

ich plynu do Európy, pravdepodobne

by kúpu SPP nezvažovala. Úlohou nastupujúcej

vlády teda bude situáciu správne

zanalyzovať a nájsť najvhodnejšie riešenie

pre Slovensko. To, v čích rukách sa budú

nachádzať dnešné francúzske a nemecké

akcie v najbližších rokoch, bude totiž

rozhodovať o daňových a dividendových

príjmoch do štátnej pokladnice v objeme

mnohých miliárd eur.


Martin Kóňa

53


Energetika

Únia chce viac šetriť energiami

Legislatívny proces, ktorého výsledkom bude nová európska smernica o energetickej efektívnosti, vstupuje do finále. Konsenzus

o novom legislatívnom predpise by mohli inštitúcie EÚ dosiahnuť ešte pred letom. Z trojice politík „obnoviteľné zdroje – emisie –

energetická efektívnosť“ tak zrejme aj tretia spomenutá čoskoro dostane právne záväzný charakter.

Štáty Európskej únie sa dávnejšie zaviazali v horizonte do roku

2020: zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej

skladbe na 20 percent, znížiť mieru produkcie emisií skleníkových

plynov o 20 percent v porovnaní s rokom 1990, ale nezáväzne

i zvýšiť energetickú efektívnosť o 20 percent. Práve pre

nezáväznosť cieľa dnes už nie je žiadnym tabu, že Európe sa do

konca dekády vízia naplniť nepodarí. Nová smernica o energetickej

efektívnosti by mala preto priniesť všeobecne záväzný cieľ.

A to skôr ako Európska komisia oficiálne pripustí neefektívnosť

nezáväzného cieľa.

V súčasnosti vrcholia práce na konsenzuálnom znení návrhu.

Konečná podoba by mohla byť známa niekedy v máji alebo v júni

2012 s tým, že na plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu by

sa mohla dostať zrejme po letných prázdninách v septembri. Predtým

sa však v rámci legislatívneho procesu ešte dokončí trialóg

a prebehnú hlasovania v príslušných výboroch.

Nová smernica by mala po prijatí uložiť členským krajinám EÚ,

aby definovali svoje národné ciele, ktoré budú pre ne záväzné. Na

základe nich Európska komisia do júna 2014 určí spoločný cieľ

pre EÚ27.

Aktuálny legislatívny proces však neznamená, že by sa v téme

energetickej efektívnosti doteraz nič nerobilo. Aj Európska komisia

už v prvotnom návrhu textu smernice uznala, že „viacero samospráv

a iných verejných inštitúcií v členských krajinách si definovalo

integrované prístupy k energii, jej šetreniu a dodávkam,

napríklad prostredníctvom akčných plánov pre udržateľnú energetiku“.

Súčasne sa v memorande k aktuálnemu návrhu smernice

uvádza, že Spoločenstvu sa podarí dosiahnuť nezáväzný cieľ na

rok 2020 približne z polovice. Napriek tomu však tiež možno konštatovať,

že aktivity v oblasti efektívnosti nie sú dostatočne koordinované,

či už na európskej alebo národnej úrovni. Otázniky sa

objavujú, aj pokiaľ ide o ich financovanie, pričom by bolo potrebné

posilniť rolu Fondu pre financovanie energetickej efektívnosti.

Pri úvahách o pozadí novej smernice treba mať na mysli i kontext,

v akom sa prijíma. Európska komisia predstavila v marci

2011 Plán pre energetickú efektívnosť (EEP), ktorý tému úspor

vracia do centra legislatívnych diskusií. Aj preto sa energetická

efektívnosť a práca na aktuálnom návrhu smernice dostali medzi

priority EK ešte v minulom roku. Znižovanie spotreby energií je

potrebné chápať, aspoň podľa bruselskej rétoriky, aj v kontexte

ďalších politík Európskej únie a jej členských štátov: emisná politika

a znižovanie miery produkcie skleníkových plynov, rola znižovania

spotreby pri zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov, boj

proti energetickej chudobe a celkový prínos zvyšovania efektívnosti

pre hospodársku obnovu a rast ekonomiky.

Čo prinesie nová smernica?

V praktickej rovine bude smernica od členských krajín EÚ požadovať

súbor niekoľkých konkrétnych krokov, ktoré by sa dali

označiť spoločným pojmom „modernizácia“ – a to ako na strane

výroby, tak i spotreby energií. Na strane výroby by malo ísť predovšetkým

o podporu rozširovania technológií kogenerácie, teda

produkcie dvoch druhov energií z jedného energonosiča (napríklad

súčasná produkcia tepla a chladu, kombinácia produkcie

elektrickej energie a tepla a pod.).

Podľa súčasnej verzie návrhu smernice budú musieť členské

krajiny EÚ najneskôr do januára 2015 predstaviť svoje národné

plány na podporu kogeneračných technológií. Kombinovaná výroba

elektrickej energie a tepla sa v smernici chápe ako nástroj

na zvyšovanie efektívnosti na úrovni samospráv. Samozrejme

v správnej kombinácii s rozvojom a zvyšovaním využívania lokálnych

rozvodov tepla, resp. systémov centrálneho zásobovania teplom.

Návrh smernice kladie na samosprávu vo všeobecnosti pomerne

veľký dôraz. Jej štyri kľúčové úlohy definuje nasledovne:

producent energie, spotrebiteľ energie, regulátor, ale súčasne aj

motivátor pre realizáciu stanovených cieľov.

Na strane spotreby energií je potrebné vyzdvihnúť predovšetkým

cieľ renovovať a zatepľovať budovy vo verejnom alebo

štátnom vlastníctve. Súčasne smernica definuje povinnosť renovovať

všetky podlažia v tých nehnuteľnostiach, ktorých plocha je

väčšia ako 250 štvorcových metrov. Výnimku z tejto povinnosti by

mali mať len domácnosti a malé a stredné firmy. S renováciami by

sa mohlo začať v januári 2014 s tým, že úvodný cieľ hovorí o zateplení

2,5 % zo všetkých takýchto nehnuteľností. Európska smernica

tvrdí, že krok prinesie úsporu z celkovej energetickej spotreby vo

výške do 1,5 percenta.

Veľkým firmám smernica pravdepodobne určí povinnosť nechať

si vypracovať energetický audit každé 4 roky. Akreditácia

a štandardy pre akreditáciu audítorov zostanú v kompetencii členských

krajín, pričom sa však stanovia minimálne požiadavky, pod

ktoré nebude možné ísť. Prvé povinné audity by mohli prísť už

v roku 2014.

Energetická efektívnosť a emisie

Z technologického hľadiska sa dá energetická efektívnosť zvyšovať

väčšou mierou využívanie elektrickej energie v oblastiach,

ktorým dnes dominujú iné energonosiče alebo palivá. Má to však

i svoju druhú stránku, ktorou je vplyv na emisné politiky a záväzky;

veľká časť elektrickej energie v krajinách EÚ sa dnes produkuje

emisne intenzívnymi postupmi, medzi nimi predovšetkým

spaľovaním uhlia. Pokiaľ ide o zemný plyn, ktorý má byť (minimálne

v Nemecku) z dlhodobého pohľadu náhradou za vyradené

jadrové zdroje, spaľuje sa efektívnejšie, produkuje nepomerne

menej emisií skleníkových plynov a iných látok, napriek tomu sa

však nejedná o neemisný spôsob generovania elektriny. Ak teda

úplne nahradí vyradené jadrové kapacity, produkcia emisií za zákonite

zvýši.

Prekážkou pre „dekarbonizáciou“ výroby elektriny je obchodovanie

s emisnými povolenkami. Dnes existuje na trhu ich nadbytok,

čoho výsledkom je tlak na cenu smerom nadol. Nízka cena

emisií „na konci dňa“ nemotivuje vlastníkov výrobní elektriny investovať

do modernizácie a nízkouhlíkových technológií. S ohľadom

na fakt, že emisné ciele pre horizont do roku 2030 sú nateraz

stále v štádiu diskusií, Európska komisia bude musieť podrobnejšie

monitorovať dosah novej smernice na túto oblasť. Žiadne ďalšie

nástroje k dispozícii zatiaľ nemá.

Rola spotrebiteľa a sociálna zmena

Z pohľadu bežného spotrebiteľa, napríklad odberateľa energií

v domácnosti, by mal byť prínosom jednotný štandard fakturácie.

Účet za energiu by mal mať vo všetkých krajinách EÚ rovnakú

štruktúru a frekvenciu. Členské štáty a energetické spoločnosti

budú preto musieť nájsť cestu, ako zefektívniť meranie spotreby.

Odpoveďou je tzv. inteligentné meranie (smart metering). Nová

smernica však nie je dôsledná v definovaní, pre ktoré odberné

miesta je vhodné. To znamená, že síce nastoľuje otázku nákladov

a výnosov, ale nehovorí presne, od akých odberov má takýto merač

ekonomický zmysel. Odhaduje sa, že vybavovanie odberných

miest inteligentným meračom si vyžiada dodatočné náklady do 20

eur pri inštalácii elektromera v porovnaní s konvenčnou technológiou.

Treba zdôrazniť, že inteligentné meranie sa dnes do praxe

zavádza prirodzene tam, kde sa preukáže jeho jednoznačný eko-

54 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Energetika

nomický benefit. Ide však spravidla o odberné miesta v priemyselnej

výrobe.

Odhliadnuc od toho, čo bude formálne napísané v schválenej podobe

smernice, energetická efektívnosť sa nedá zvyšovať bez akejsi

sociálnej zmeny, pod ktorou možno rozumieť nielen zmenu spotrebiteľského

správania sa, ale predovšetkým aktívne angažovanie

a spoluprácu zo strany spotrebiteľa. Na rozdiel od cieľov v oblasti

OZE alebo emisií, efektívnosť závisí rovnocenne ako od strany výroby,

tak i od strany spotreby. Dá sa preto očakávať, že i keď bude

cieľ záväzný, jeho naplnenie nemusí byť samozrejmé a nebude závisieť

len od administratívnych opatrení členských krajín.

Postoj Slovenska

Odhliadnuc od záujmov inštitúcií Európskej únie, medzi nimi

najmä EK a EP, súčasná verzia návrhu sa od prvotnej odlišuje najmä

ambicióznosťou. Dôvodom je odpor členských štátov najmä proti

záväznému charakteru cieľov. Rada, v ktorej sú štáty zastúpené, počas

legislatívneho procesu návrh smernice takpovediac „zriedila“.

Toto „zriedenie“ sa týka predovšetkým pôvodnej vízie vybaviť inteligentnými

meračmi spotreby všetky odberné miesta plošne.

Práve v otázke plošnej inštalácie inteligentných meračov sa na

Slovensku vedú vášnivé odborné diskusie. Krajina buď prijme záväzky

v tejto oblasti, alebo do septembra 2012 požiada EK o oficiálny

odklad cieľa pre smart metering. Podkladom na rozhodnutie

by mala byť štúdia realizovateľnosti, ktorú plánuje Ministerstvo

hospodárstva SR predstaviť 3. septembra 2012. Okrem iného bude

vychádzať z dvoch už existujúcich analýz: prvá, ktorú si nechali vypracovať

distribučné spoločnosti, hovorí o ekonomickej nevýhodnosti

plošnej inštalácie smart elektromerov, druhá, ktorej prípravu

si objednalo Združenie dodávateľov energií (ZDE), hovorí o miernej

ekonomickej výhodnosti už pri konzervatívnych predpokladoch.

Dá sa teda predpokladať, že oficiálna pozícia ministerstva a vlády

bude reflektovať prienik postojov oboch silných skupín aktérov.

„Ciele, ktoré EÚ touto smernicou sleduje, sú ušľachtilé (zabezpečia plnenie

jedného z cieľov 20-20-20), ale stav verejných financií nedovoľuje

úroveň európskych ambícii naplniť. SR by preto aj naďalej mala odmietať

stanovenie záväzných národných cieľov ako aj záväzok ročnej obnovy

3 % budov vo vlastníctve štátu. Finálna verzia smernice nepochybne

ovplyvní Koncepciu energetickej efektívnosti SR, ale aj Energetickú politiku

SR. Oba dokumenty bude MH SR musieť v tomto roku aktualizovať,“

napísal pre energia.sk v hodnotení roku pôsobenia na poste

štátneho tajomníka MH SR Kristián Takáč.

Pokiaľ ide o aktivity slovenskej vlády v oblasti efektívnosti, zásadným

dokumentom sa stal Akčný plán energetickej efektívnosti

na obdobie 2008 – 2010. V rámci neho sa okrem iného podarilo:

zorganizovanie vzdelávacieho kurzu energetický audítor, definovanie

pojmu energetický audítor v legislatíve, určenie pravidiel

pre licencovanie audítorov, monitoring energetickej efektívnosti,

v rámci Štátneho fondu rozvoja bývania sa realizoval program na

podporu zatepľovania a Slovenská inovačná a energetická agentúra

tiež realizovala niekoľko programov zateplenia verejných budov.

Pokiaľ ide o nedosiahnuté ciele, nepodarilo sa vytvoriť napríklad

regionálne energetické poradenské centrá, pričom dôvodom

bol najmä nedostatok finančných zdrojov. Vláda neskôr v roku

2011 prijala nový (druhý) akčný plán.

Na Slovensku vznikla v roku 2008 firmám povinnosť energetického

auditu podľa zákona č. 476/2008. Týka sa priemyselných

a poľnohospodárskych prevádzok v závislosti od ich spotreby. Posledná

skupina firiem si musela nechať vypracovať audit do konca

minulého roka pod hrozbou sankcie do výšky 30 tis. eur.

Pokiaľ ide všeobecne o budovy na Slovensku, ku koncu roka

2011 malo vydaný energetický certifikát 10 771 nehnuteľností. Ide

o pomerne vysoký medziročný nárast. Na porovnanie: na konci

decembra 2010 malo energetický certifikát iba 1 429 nehnuteľností.

Certifikát je nevyhnutným predpokladom na vydanie kolaudačného

rozhodnutia novej nehnuteľnosti, pričom minimálna

požiadavka je trieda B.

Záver

Európska únia legislatívnym návrhom novej smernice o energetickej

efektívnosti dáva jasne najavo, že nezáväzný cieľ do roku

2020 sa minul účinku. Na druhej strane je však otázne, do akej

miery majú niektoré ustanovenia ekonomický základ. Ide predovšetkým

o plošné inštalovanie inteligentných meracích systémov.

Samozrejme, pri väčších odberoch to má opodstatnenie, ale pri

malých odberoch, najmä v domácnostiach, je ekonomický prínos

otázny.

Pokiaľ ide o finálne znenie smernice, konsenzus sa blíži. To však

neznamená, že niektoré navrhované ustanovenia sa nemôžu do

konečného schválenia zásadnejšie zmeniť. Odhliadnuc od toho,

dobrou správou je, že energetická efektívnosť nie je zabudnutou

témou. Horšou správou však je, že Slovensko si ju osvojuje zatiaľ

iba veľmi opatrne.


Michal Hudec, autor je analytik portálu energia.sk

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

55


Energetika

Brusel pripravuje nové zákony

Energetická efektivita je jednou z mála konkurenčných výhod, ktorú starý kontinent má pred rýchlo rastúcou Čínou.

Preto Európska únia pripravuje nové odvážne ciele. Tie by mali nielen znížiť účty ľudí i štátov za energie,

ale aj vytvoriť státisíce nových pracovných miest.

Európa je z globálneho ekonomického

hľadiska čoraz častejšie označovaná

ako stará dáma. Je pravda, že ekonomická

sila Európskej únie je najväčšou na svete,

približne o desatinu väčšia ako ekonomika

USA a takmer trikrát väčšia ako ekonomika

Číny. Napriek bohatstvu najmä v západnej

časti kontinentu a zjednotenému

trhu, ktorý je po Číne a Indii druhý najväčší

na svete, sa objavujú hlasy o tom, že

Európa v konkurencieschopnosti zaostáva.

Severoamerické aj ázijské ekonomiky rastú

rýchlejšie ako tie na starom kontinente.

Jednou z mála konkurenčných výhod, ktorou

sa Európa dnes oproti rýchlo rastúcej

Číne môže pochváliť, je nižšia energetická

náročnosť a vyššia energetická efektívnosť

v pomere k hrubému domácemu produktu.

„Zaostávame za Čínou v raste, ale sme efektívnejší

v energetickej náročnosti vzhľadom na

HDP. Ak v tomto nebudeme pokračovať, stratíme

našu globálnu strategickú výhodu,“ vysvetľuje

Miloslav Ransdorf, člen Európskeho

parlamentu z Českej republiky. Preto sa

nemožno čudovať, že európski politici túto

oblasť berú pomerne vážne a vynakladajú

maximálne úsilie, aby sme si túto výhodu

oproti konkurentom z Východu zachovali

a pracovali na nej. V týchto mesiacoch sa

v Bruseli usilovne pracuje na ambicióznom

pláne, ktorý má výrazne zmeniť pohľad na

energetiku v celej Európskej únii.

Bruselská legislatíva

V roku 2008 Európska komisia navrhla,

a nasledujúci rok poslanci Európskeho parlamentu

schválili klimatický balíček, ktorý

v Bruseli nevolajú ináč ako „20 20 20“. Jeho

princípom je do roku 2020 znížiť objem

emisií oxidu uhličitého o 20 percent oproti

stavu z roku 1990, zabezpečiť, aby 20 percent

energetickej spotreby Európskej únie

bolo pokrytých kapacitami využívajúcimi

obnoviteľné zdroje, a zároveň zvýšiť energetickú

efektívnosť, ktorá sa má prejaviť

20-percentným poklesom spotreby energií

na konci tejto dekády. Ako sa však ukazuje,

tento balíček nebude postačujúci, pretože

nie všetky ciele z neho sú pre všetky

členské krajiny záväzné. V Bruseli chcú

v otázkach energetickej efektívnosti zájsť

ešte ďalej.

Už dnes zmiešané pracovné komisie zástupcov

európskych inštitúcií pracujú na

novej direktíve EÚ. Prv než definitívne

vstúpi do platnosti, ju musí schváliť Európsky

parlament, a vyjadria sa k nej aj jednotlivé

členské štáty únie.

Definitívne záväzné ciele, ktoré všetky

krajiny EÚ budú musieť dosiahnuť v roku

2030, by mal Brusel predstaviť v júni 2014.

Podľa neoficiálnych zdrojov by záväzné

ciele mali byť ešte odvážnejšie než pri spomínanej

iniciatíve 20 20 20 – do roku 2050

by napríklad energetická náročnosť európskych

budov mala klesnúť o 80 percent, čo

znamená, že napríklad ich vykurovanie by

si o štyridsať rokov pri teoretickom zachovaní

súčasných cien vyžadovalo len pätinu

dnešných nákladov. Na budovy sa politici

sústredia preto, že ich prevádzkovanie má

na svedomí 40 percent emisií oxidu uhličitého

v Európe – často bez toho, aby niečo

produkovali podobne ako fabriky.

Práve zníženie spotreby energií a zvýšenie

energetickej efektívnosti je jedným

z bodov, ktoré súčasný balíček 20 20 20 nestanovil

ako záväzné. O konkrétnych bodoch

je dva roky pred ich zverejnením ešte

predčasné rozprávať, isté však je, že ak chceme

v Európe zostať ekonomicky konkurencieschopní

a zároveň chrániť svoje životné

prostredie, budú potrebné masívne

investície. To môže byť dobrá správa pre

hospodárstvo, pretože len rekonštrukcia

a obnova verejných budov by mala na kontinente

v najbližších rokoch vytvoriť státisíce

pracovných miest.

Nemalou súčasťou zmien by mala byť aj

masívna informačná kampaň, ktorej pomocou

budú verejné inštitúcie aj energetické

spoločnosti dlhodobo vzdelávať ľudí,

ako energiami šetriť. „Rozprávať o energetických

úsporách je dnes ešte nutnejšie, keď sa

pozrieme na ekonomické problémy, ktorým

čelíme. Veríme, že sa musíme pozrieť na certifikáciu

budov, domácich spotrebičov aj inteligentných

meračov,“ vysvetľuje André Mordant

z Európskeho ekonomického a sociálneho

výboru, jedného z najvýznamnejších

poradných orgánov Európskej únie.

Brusel verzus Európa

Dnes je prakticky každému jasné, že je

potrebné snažiť sa o vyššiu energetickú

efektívnosť. Dôvodov je viacero. „Nevieme

si predstaviť následky, aké by mala naša nečinnosť

v oblasti energetickej efektívnosti, ako sú

prírodné katastrofy, tornáda a podobne. Dnes

otázka energetických úspor nie je otázka voľby,

je to jednoducho niečo, čo treba spraviť,“

vraví André Mordant. Okrem samozrejmých

dosahov na životné prostredie zohráva

veľkú úlohu najmä fakt, že Európa

nie je v energetike sebestačná. „Päť ekonomík,

ktoré majú dnes najväčšie problémy, teda

Portugalsko, Taliansko, Írsko, Grécko a Španielsko,

majú zároveň najväčšiu energetickú

závislosť od importu energonosičov. No napríklad

aj Veľká Británia, ktorá v roku 2005 vďaka

svojim severomorským zásobám nedovážala

takmer žiadnu ropu a plyn, dnes uspokojuje

importom asi 10 percent svojich potrieb,“ hovorí

Claude Turmes, luxemburský poslanec

Európskeho parlamentu z politickej

skupiny Zelených, ktorý je spravodajcom

pripravovanej direktívy.

Takmer bez vplyvu na ceny

Keďže v Európe sa nachádza len malý

zlomok svetových zásob fosílnych palív,

nemáme takmer žiadny vplyv na ceny

ropy a zemného plynu. Navyše ceny energií

v posledných rokoch neustále stúpajú,

a tak práve obmedzenie množstva spotrebovanej

elektriny či plynu môže mať výrazné

dôsledky na hospodárstvo či zahraničnú

obchodnú bilanciu Európy. „Už dnes

vidíme v Európe následkom rastu cien energií

aj nárast chudoby,“ upozorňuje tieňová

spravodajkyňa direktívy, britská poslankyňa

europarlamentu Fiona Hall.

Kým však nové ciele EÚ v oblasti energetických

úspor budú známe a najmä záväzné,

bude treba vybojovať ešte viacero

bitiek. Podľa demokratických princípov

európskych štruktúr s nimi totiž musia

súhlasiť všetky členské štáty Európskej

únie, a tak úradníkov v Bruseli aj politikov

v hlavným mestách európskych krajín

čaká maratón ťažkých rokovaní. Cieľ

je spoločný, ale ciest, ako ho dosiahnuť, je

veľa, a často individuálne záujmy jednotlivých

štátov sú v priamom protiklade s ich

susedmi. „Nastane veľký boj medzi parlamentom

a 27 členskými štátmi,“ avizuje Claude

Turmes. Svoje radikálne nie záväzným cieľom

už povedali predstavitelia Veľkej Británie

a Holandska, problémy avizovali aj

Švédsko, Poľsko či Rakúsko. Ak sa aj ich

námietky podarí vyriešiť, je veľmi pravdepodobné,

že nové problémy v rokovaniach

medzi 27 krajinami opäť vyvstanú.

Na to, aby spomínaná direktíva so záväznými

cieľmi mohla fungovať, je potrebný

širší konsenzus. Preto sú do diskusií prizývaní

aj externí partneri. Tí často idú ešte

ďalej ako bruselskí úradníci. „Naša vízia je,

že v roku 2050 budeme celosvetovo produkovať

sto percent spotrebovanej energie z obnoviteľných

zdrojov. Na to je potrebná aj energetická

efektívnosť, pretože tá redukuje množstvo

energie, ktorú je treba vyrobiť,“ hovorí Jason

Anderson z bruselskej centrály Svetovej

organizácie na ochranu prírody (WWF).

Aj podľa neho sú ciele záväzné pre všetky

členské štáty únie kľúčové. „Nemať záväzný

cieľ nás nedostane nikam. Ale treba vyajdriť

cieľ energetických úspor aj v absolútnych číslach,

napríklad v tonách CO 2

, nielen v percen-

56 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Energetika

tách. Nebude ľahké nájsť schodné riešenie, na druhej strane vytvoriť

niečo nepovinné by nikam neviedlo,“ vysvetľuje predstaviteľ svetovej

environmentálnej organizácie.

Takmer neobmedzené možnosti

Spôsobov, ako šetriť energiu v Európskej únii, je veľa. Určite to

bude výzva pre vedcov a výskumníkov, ktorí budú hľadať nové

technológie v oblasti vyššej efektivity nakladania s energiami. Už

dnes je známa iniciatíva, aby boli energeticky menej náročné a nákladné

budovy v európskych krajinách, aj keď ešte nie je rozhodnuté,

či sa to má týkať len verejných budov vo vlastníctve štátov,

štátnych inštitúcií a samospráv, alebo aj súkromných nehnuteľností,

či už vo vlastníctve komerčných subjektov alebo rezidenčných

budov. Určite bude tlak na vyššiu efektívnosť pri spotrebičoch,

a dá sa očakávať aj masívne

rozšírenie takzvaných smart

grids – inteligentných meračov

spotreby energií, ktoré

poskytujú dostatok informácií

o spotrebe a nakladaní

s energiou, a tak umožňujú

využiť tieto poznatky na efektívnejšie

narábanie s ňou. „V

najbližšej dekáde očakávam masívne

zavedenie inteligentných

meračov energií, preto sa o nich

zmieňujeme aj v navrhovanej

smernici. Okrem toho napríklad

navrhujeme, aby každé nové zariadenie

na produkciu elektrickej

energie fungovalo efektívne na

báze kogenerácie,“ hovorí riaditeľ

Generálneho riaditeľstva

Európskej komisie pre energetiku

Philip Lowe. Kogenerácia

znamená spojenú výrobu

elektriny a tepla. „Alternatívou

k povinnosti energetických

úspor je fond energetickej

efektívnosti,“ predstavil Lowe

predbežné plány komisie.

Jedno je isté, bez podpory občanov

sa pripravované ciele,

ktoré sa v blízkej budúcnosti

majú stať záväznými, dosiahnuť

nepodarí. „Bez edukácie

obyvateľstva to nepôjde,“ pripúšťa

taliansky europoslanec

Fiorello Provera.

Zároveň bude treba nájsť

zdroje, ktoré takéto masívne

zmeny budú kryť. Predstavitelia

európskych inštitúcií

z Bruselu však v tomto problém

nevidia. „V Európskej únii

platíme za energie každý rok

štyristo miliárd eur. Môžeme

zobrať peniaze z tohto balíka

a investovať ich do väčšej efektívnosti.

Samozrejme, pán Putin

asi nebude rád,“ hovorí Peter

Liese, nemecký poslanec Európskeho

parlamentu z Európskej

ľudovej strany, najväčšej politickej frakcie v parlamente.

Tieto investície sa vrátia. „Pre elektrinu, ktorú neskonzumujeme, nepotrebujeme

záložné kapacity. Som veľkým podporovateľom obnoviteľných

zdrojov energie, ale ešte lepšia ako spotreba zelenej energie je žiadna

spotreba. Členské štáty môžu zvoliť alternatívy, ale je dôležité, aby

boli stabilné, a aby boli funkčné a nielen na papieri.“

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Dobrou správou pre politikov aj občanov je, že aktivity vedúce

k vyššej energetickej efektívnosti naštartujú ekonomiku. Napríklad

v Španielsku majú podľa analýz zverejnených v Bruseli projekty na

hĺbkovú renováciu všetkých verejných budov vytvoriť zhruba 150-

tisíc miest a v Českej republike sa odhaduje zhruba 25-tisíc nových

miest. Zjednodušenou matematikou by sme mohli povedať, že na

Slovensku, ktoré má asi polovičnú ekonomiku, rozlohu aj štátny

aparát ako náš sused, by tak mohlo byť vytvorených dvanásť až 13-

tisíc nových pracovných miest v stavebníctve, ktoré je dnes následkom

pretrvávajúcej hospodárskej krízy značne podvyživené.

Treba zapojiť samosprávy

Aby sa ciele v energetickej efektívnosti podarili dosiahnuť, nebude

potrebné zapojiť len štátnu správu, ale aj predstaviteľov samospráv.

Preto je jedným

z pripomienkovateľov pripravovanej

legislatívy aj združenie

európskych miest Energy

Cities. Tu sú podľa Fréderica

Boyera z tejto asociácie ešte

rezervy. „Energetická efektívnosť

môže byť za určitých podmienok

cestou z krízy, pretože

šetrí náklady a vytvára nové

pracovné miesta.“ Práve preto

by mali vrcholní predstavitelia

únie aj jednotlivých

členských štátov komunikovať

so samosprávami, ktoré

môžu byť nositeľmi pokroku

v energetickej efektívnosti.

Nielen preto, že množstvo

verejných budov je práve vo

vlastníctve municipalít, ale aj

preto, že možností šetrenia je

tu neúrekom. V posledných

rokoch sa napríklad veľa hovorí

o takzvanom svetelnom

smogu, keď verejné osvetlenie

vidno aj z vesmíru. Výmena

osvetľovacích zariadení

za energeticky efektívnejšie

na báze LED alebo iných

technológií by Európu tiež

bližšie priblížila stanoveným

cieľom. Samotní starostovia

a iní predstavitelia miest

a obcí však často nevedia, čo

vlastne robiť a kde na to vziať

peniaze. „Mali by lepšie využívať

verejné peniaze a zaujímať

sa o zdroje k dispozícii,“ hovorí

Boyer. Práve prístup k financovaniu

môže byť pre samosprávy

problémom, ktorý

vyzerá na prvý pohľad neriešiteľný.

Ako však upozorňujú

experti, už dnes existujú

finančné inštrumenty, ktoré

nie sú plne využívané. Napríklad

EEE-F, Európsky fond

pre energetickú efektívnosť,

ktorý zriadila Európska komisia

vlani a má k dispozícii počiatočných 265 miliónov eur práve na

projekty týkajúce sa energetických úspor a obnoviteľných zdrojov

energie. Ďalšou možnosťou je fond Elena pre lokálne energetické

projekty, ktorý spravuje Európska investičná banka.


Martin Kóňa, Brusel

57


Automobilový priemysel

Dopravná infraštruktúra

limituje aj rozvoj výroby automobilov

O súčasnej situácii v automobilovom priemysle na Slovensku a jeho postavení v Európskej únii sa s prezidentom

Združenia automobilového priemyslu SR Jozefom Uhríkom rozprával publicita Jozef Šucha.

■■ Slovenské automobilky prijímajú nových

pracovníkov a rozširujú výrobu – znamená to,

že kríza v automobilovom priemysle sa skončila?

Podľa štatistických údajov produkcia v automobilovom

priemysle permanentne narastá.

Za minulý rok prvýkrát presiahla 80 miliónov

vyrobených aut na celej zemeguli.

V tejto súvislosti treba povedať, že nárast

produkcie nie je všade rovnaký. Je to najmä

východná Európa, ktorá zachránila konkurencieschopnosť

európskeho automobilového

priemyslu a v jej rámci hlavne Slovensko

a Česká republika majú hlavný podiel na náraste

vlaňajšej produkcie a nárast sa očakáva

aj v tomto roku.

■■ Viac ako jednu tretinu slovenského exportu

zabezpečujú automobilky. Je možná ďalšia

kvantitatívna expanzia exportu, alebo treba

očakávať skôr expanziu v inovácii, vývoji nových

modelov a podobne?

Automobilový priemysel je tou časťou

priemyslu, v ktorej je silná konkurencia. Preto

najdôležitejšie je zachovať si konkurencieschopnosť.

Očakávam ešte stále nárast produkcie,

pretože sú vo svete teritóriá, kde sanácia

automobilmi ešte nedosahuje potrebnú

úroveň. Preto si myslím, že produkcia bude

permanentne narastať. Dôležité je, aby naše

fabriky mali tie správne produkty, správnu

kvalitu a všetko, čo s tým súvisí, aby zákazník

mal o ich výrobky záujem.

■■ Zatiaľ to vyzerá tak, že nové modely, ktoré

vyšli zo slovenských automobiliek, zaujali

a na trhu sa presadili...

Do roku 1995 – 1996 nás veľkí investori

testovali. Prvý projekt – Voklkswagen – nabiehal

pozvoľne. Zvolili sme však správnu

taktiku, keď sme vsadili na kvalitu ľudí, čím

sme ukázali, že slovenský priemysel môže

produkovať vysokokvalitné automobily. Investori

potom veľmi rýchlo začali zverovať

našim organizáciám tie najzložitejšie výrobky.

Slovensko získalo veľmi dobrý kredit,

ktorý má až doteraz. Všetky tri automobilky

dávajú najmodernejšie modely do slovenských

fabrík, čím je zabezpečený úspech.

Veľmi dôležitá je aj otázka subdodávateľov.

Nikto neveril, že v takej malej zemi, ako

je Slovensko, môže byť lokácia dodávok tak

silná, ako sa za ostatných dvadsať rokov na

Slovensku etablovala.

Luxusné automobily – napr. Touareg –

majú viac ako 60 % hodnoty materiálu vo

forme subdodávok, ktoré sú lokalizované

výrobne na Slovensku. To je úspech, ktorý

nikto v minulosti neočakával. Ani ja osobne.

■■ Jedným z cieľov Združenia automobilového

priemyslu SR je zapojenie slovenského dodávateľského

priemyslu do európskych a svetových

dodávateľských sietí. Aký je súčasný

stav v napĺňaní tohto cieľa?

Je tu ešte jeden fenomén v oblasti subdodávok

.Traja veľkí výrobcovia z troch rôznych

koncernov, a svojím spôsobom aj iných

kultúr, vytvorili tri „rodiny“ subdodávateľov,

ktoré boli na nich výrobne naviazané. Dnes

títo subdodávatelia nedodávajú už len tým,

s ktorými prišli, ale sa vzájomne premiešali,

a mnohí z ich dodávajú všetkým trom finálnym

výrobcom. To znamená, že pre subdodávateľov

sa vytvorila priaznivá situácia, už

nie sú viazaní na jeden produkt, na jednu firmu,

ale môžu svojím spôsobom výkyvy výroby,

ktoré súvisia s výbehom a nábehom nových

produktov, prakticky vyrovnávať. Toto

je charakteristické pre slovenských subdodávateľov,

je to dobrá situácia a majú veľkú

budúcnosť.

Foto: archív

■■ Ste spokojný so stavom harmonizácie európskej

a národnej legislatívy v automobilovej

výrobe a príbuzných oblastiach?

Faktom je, že automobilový priemysel

z hľadiska názorov na určité štandardy, či už

technické alebo ekologické, je skutočne ostro

sledovaný. To znamená, že v oblasti technickej

legislatívy sú na tento druh produktov

mimoriadne náročné požiadavky. To sa potom

prenáša do štandardizácie. Myslím si, že

za ostatných dvadsať rokov sa v tejto oblasti

urobilo veľa. Konštruktéri dokázali využiť

nové materiály, novinky v elektrotechnike

a v bezpečnosti, a dosiahnuť tak ich úspech

na trhu.

Pred dvoma rokmi EÚ urobila analýzu

všetkých priemyselných odvetví – analýza

ukázala, aký je automobilový priemysel dôležitý

pre Európu. Ukázala, koľko miliónov

rodín živí, aké exportné objemy zabezpečuje

a vytvára tak konkurencieschopnosť celej

Európy.

Naše automobilky tým, že sú nové, patria

k najmodernejšími závodom v celom zoskupení.

O bratislavskom Volkswagewne sa hovorí,

že je najlepší v celej Európe, a tým vlastne

na celom svete. Je to fabrika, ktorá dnes

produkuje pod piatimi značkami (čo je svetový

unikát) na technologickej úrovni, ktorá

všetkých prekvapuje. Pritom tú technológiu

už projektujú slovenskí pracovníci, ktorých

si fabriky za dvadsať rokov vychovali.

■■ V moderných automobiloch je čoraz viac

technických bezpečnostných prvkov. Nie je

tento vývoj kontraproduktívny v tom zmysle,

že zvádza vodičov k znižovaniu pozornosti pri

vedení vozidla?

Vývoj ide v tom smere, že najväčšie investície

pri vývoji produktov smerujú elektroniky.

Elektronika popri vytváraní určitého

pohodlia pre šoférov má schopnosť vytvoriť

určitú úroveň bezpečnosti. Nie je tak ďaleko

doba keď riadiace systémy v automobiloch

vytvoria situáciu podobnú ako v lietadlách,

že určitá časť činnosti vodiča bude automatizovaná

s ohľadom na bezpečnosť. Myslím si,

že tento proces je nezastaviteľný.

■■ Rozvoj automobilizmu si vyžaduje kvalitnú

cestnú infraštruktúru. Ako je, podľa vášho

názoru, na tom Slovensko?

Dopravná infraštruktúra nestačí tempu

zvyšovania počtu vozidiel a premávka je prehustená.

Na slovenské cesty prichádza každý

rok viac ako 160-tisíc automobilov. Pritom

šrotovanie starých áut nedosahuje viac ako

30 – 40-tisíc kusov ročne, takže absolútny

prírastok je okolo stodvadsať tisíc vozidiel.

Na tento počet naše cesty nestačia.

S nedostatočnou dopravnou infraštruktúrou

súvisí aj rozvoj automobilovej výroby

na Slovensku. Tým, že nám chýbajú diaľnice,

končí sa jej rozvoj pri Strečne. Z 249 subdodávateľov

pôsobí 160 v západnej časti.

Slovensko potrebuje riešiť rovnomerné rozmiestnenie

priemyslu.

■■ Čo by sa malo pre ďalší rozvoj automobilovej

výroby riešiť najaktuálnejšie?

Predovšetkým už spomínaná výstavba

diaľnic a celej dopravnej infraštruktúry. Po

druhé je to zvyšovanie konkurencieschopnosti.

Táto je daná predovšetkým prípravou

kvalifikovaných ľudí. Preto sme pred tromi

rokmi iniciovali zákon o odbornom vzdelávaní,

lebo v súčasnosti naše odborné vzdelávanie

nezodpovedá trhu práce na Slovensku

v Európe a ani vo svete.


58 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


V trnavskom Peugeot Citroën

vyhráva kvalita

Spoločnosť PSA Peugeot Citroën prišla na Slovensko pred siedmimi rokmi.

Za ten čas sa stala hnacím motorom slovenskej ekonomiky a má aj podiel na tom,

že v krajine pod Tatrami sa aj v mimoriadne ťažkých časoch globálnej hospodárskej

krízy vyhla recesia. Automobilka pri Trnave funguje spoľahlivo a poskytuje dobre

platenú prácu tisícom ľudí zo západného Slovenska. O tom, kde sú korene úspechu

automobilky, sa EUROREPORTplus zhováral s Emmanuelom Tatrem,

riaditeľom kvality závodu PSA Peugeot Citroën.

■■ Sedem rokov pôsobenia na Slovensku je

určite dobrá príležitosť na obzretie sa. S odstupom

času sa opäť ponúka základná otázka:

prečo práve Slovensko? Povedzte, ľutovali

ste niekedy toto strategické rozhodnutie?

Ako ste povedali, bolo to strategické rozhodnutie

a nerodilo sa ľahko, Vedeli sme,

že sú tu už dve veľké automobilky – KIA

a VOLKSWAGEN. Naši experti zvažovali

rôzne aspekty, predovšetkým však polohu,

ktorá by vyhovovala našim dlhodobým

plánom. Samozrejme, že sme mohli

stavať napríklad v Ázii alebo niekde inde

vo svete. My sme však jednoducho potrebovali

postaviť fabriku vo východnej Európe

tak, aby jej produkcia mohla zásobovať

stredoeurópsky trh. Na Slovensku sme

našli všetko, čo sme potrebovali – kvalitných

a vzdelaných ľudí a aj podporu oficiálnych

miest, či už centrálnej vlády, alebo

regionálnych štruktúr a mesta Trnava.

Napokon aj výborné výsledky z pohľadu

kvality výroby, za ktorú som zodpovedný,

hovoria jasnou rečou. Takže odpoveď na

vašu otázku je veľmi jednoduchá: nikdy

sme rozhodnutie prísť do Trnavy neľutovali.

■■ Skúste trochu prejsť históriou tých siedmich

rokov PSA Peugeot Citroën na Slovensku.

Automobilka v Trnave je technologicky

najnovším závodom v skupine PSA Peugeot

Citroën. Tri roky po položení základného

kameňa sa v júni 2006 rozbehla výroba

modelu Peugeot 207. Už v prvom štvrťroku

2009 prišla na trh novinka Citroën C3 Picasso,

ktorá sa vyrába výhradne na Slovensku.

Denná produkcia v dvoch pracovných

zmenách je aktuálne takmer 870 automobilov.

Vlani opustilo výrobné pásy takmer

177 000 vozidiel a v novembri 2011 vyrobila

automobilka miliónte vozidlo. Dôslednou

aplikáciou systému výroby PSA a zavedením

štandardizácie všetkých pracovných

postov sa závod veľmi rýchlo dostal medzi

výrobné centrá skupiny s najlepšími výsledkami

kvality. V roku 2009 sa trnavská

automobilka stala najväčším výrobcom áut

na Slovensku. Aj vďaka tomu mu materská

spoločnosť zverila náročnú úlohu: prípravu

a následné spustenie výroby koncernovej

novinky Peugeot 208.

■■ Aké sú vaše očakávania, očakávania trhu

a aké sú ohlasy na Peugeot 208?

Peugeot 208 považujeme za triumf našich

konštruktérov. Vďaka zvoleným technickým

riešeniam je automobil veľmi ľahký, ale zároveň

kompaktnejší. V priemere má celý modelový

rad 208 o 110 kg nižšiu hmotnosť ako

rad 207, čiže sa ľahšie ovláda. Je pohodlný,

má väčší priestor na nohy na zadných sedadlách

a väčší batožinový priestor. Komfortný

je aj priestor pre vodiča so zmenšeným

volantom, vyvýšeným prístrojovým panelom

a s veľkou dotykovou obrazovkou. Podarilo

sa nám znížiť priemerné emisie CO 2

o 34 gramov

na kilometer, pričom, v najúspornejšej

verzii je spotreba paliva 3,4 l/100km. Podarilo

sa nám spojiť užívateľský komfort s vylepšením

jazdných vlastností vozidla. Je

to skrátka náš veľký tromf v triede malých

viacúčelových automobilov. Nepochybujem,

že bude mimoriadne úspešný.

■■ Spomenuli ste výborné výsledky v oblasti

kvality. Aké nástroje používate, aby ste potrebnú

kvalitu výroby zabezpečili?

Opierame sa o základné princípy manažmentu,

ktoré sú zhrnuté v systéme PSA Excellent

System, zapojením celého personálu.

Od založenia závodu platí manažérsky princíp:

bezpodmienečné angažovanie sa v oblasti

kvality. Dnes teda môžem povedať, že

v trnavskom závode je veľmi silná kultúra

kvality. Kontrolujeme spolu dvetisíc charakteristík,

a to preto, aby sme garantovali kvalitu

vozidiel opúšťajúcich náš závod.

■■ To pravdepodobne predpokladá špeciálny

výcvik a vzdelávanie pracovníkov...

Samozrejme. Zvyšovanie odbornosti to

priam vyžaduje. Nedávno sme otvorili nové

školiace stredisko logistiky, kde plánujeme

postupne preškoliť všetkých nových aj súčasných

pracovníkov PSA Peugeot Citroën

Slovakia. Všetci získajú obraz o spoločnosti,

oboznámia sa s pracovnými postupmi a pravidlami

bezpečnosti pri práci priamo v praxi.

Pre každého nového zamestnanca, ktorý

nastúpi do spoločnosti PSA Peugeot Citroën

Slovakia, vypracujeme individuálny plán zaškolenia

tak, aby získal kompetencie nevyhnutné

na výkon svojej pracovnej pozície.

Tento adaptačný vzdelávací program obsahuje

vstupné základné školenia z oblasti

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

kvality, bezpečnosti, prípadne manažmentu,

jazykové kurzy a školenia z príslušnej technickej

oblasti. Pre vybrané pracovné pozície

organizujeme odborné stáže vo priamo vo

Francúzsku.

■■ Ako ste sa už zmienili, prišli ste do oblasti,

kde už pôsobia ďalší dvaja významní producenti

automobilov. Natíska sa otázka, či tri

automobilky na relatívne malom Slovensku

nie sú priveľa.

Našou prioritou je udržať si konkurencieschopnosť

a postavenie na trhu. Nie je

to jednoduché a bez kvalitných ľudí to nie

je ani možné. Automobilku môžete postaviť

hocikde na svete, technológie a postupy sú

odskúšané a všade veľmi podobné. Čo rozhoduje,

je kvalita personálu, schopnosť ľudí

plniť náročné úlohy a udržať kvalitu výroby

na vysokej úrovni. Kvalita je absolútna nevyhnutnosť,

ak sa chcete presadiť na trhu.

Kvalitu so zákazníkom nevyrokujete. Buď je

vaše auto kvalitné a zákazník si ho kúpi, alebo

kvalitné nie je, a vy ho nepredáte. Ľudí

schopných vyrábať kvalitne sme našli tu.

■■ Vo svete sa bežne stretávame so stratégiou

firiem založenou na získavaní investičných

stimulov. Spoločnosť profituje v konkrétnej

krajine z výhodných podmienok vytvorených

vládou a po vyčerpaní ekonomických výhod

presúva produkciu do inej krajiny. Dúfam, že

otázka nebude znieť nezdvorilo, ak sa na záver

spýtam, ako dlho vlastne na Slovensku

mienite zostať?

Pozrite sa, automobilka nie je prípad nejakého

malého výrobcu, ktorý sa po desiatich

rokoch zbalí a ide o kus ďalej. Takáto

produkcia si vyžaduje stabilitu, dlhodobú

stabilitu. Automobilka sa neplánuje na roky,

ale na desaťročia. Na Slovensku sme zapustili

korene a mienime tu vyrábať naše vozidlá

dlho, veľmi dlho.


59

Foto: archív


Spolok pre ochranu

vlastníkov automobilov

Výhody a riziká kúpy ojazdeného auta

Uvažujete nad kúpou auta z druhej ruky? V takom prípade je rozumný potenciálny kupec hladný po odborných informáciách,

ktoré môžu pomôcť eliminovať prípadné riziká kúpy. Cenným zdrojom môžu byť poznatky z dielne Spolku pre ochranu vlastníkov

automobilov. Toto občianske združenie, známe pod skratkou SOVA, v roku 2008 založil a vedie Július Petrus.

Otázky mu kládol náš spolupracovník Peter Ondera.

■■ Čo vás viedlo k založeniu spolku a ako

ste si zadefinovali hlavné ciele činnosti?

Poznal som zo svojho okolia ľudí,

ktorí mali veľmi zlé skúsenosti s nákupom

ojazdeného auta, a keď som „naletel“

aj ja, premýšľal som, ako na tieto

problémy upozorniť. Keďže vtedy na

Slovensku nebola žiadna organizácia,

ktorá by sa starala o práva spotrebiteľov

– zákazníkov autobazárov, rozhodol

som sa ju s priateľmi založiť ako

občianske združenie. Naším cieľom

je najmä upozorňovať na najčastejšie

triky majiteľov bazárov tak, aby ľudia

vedeli, na čo si majú dať pozor, keď

sa už na kúpu „jazdenky“ rozhodnú.

Nie sme proti kupovaniu jazdených áut –

naopak tvrdíme, že je to výhodnejšie než

nákup nového automobilu, ktorý stráca už

v okamihu nákupu 25-30 % ceny a po prvom

roku ešte viac. Jazdené autá je skôr potrebné

starostlivejšie vyberať a preverovať

z technického a právneho hľadiska, a nesústrediť

sa len na cenu alebo najazdené kilometre.

Naším ďalším cieľom je prispievať

k celkovému zlepšovaniu kvality trhu s jazdenými

automobilmi, k čomu patrí aj tlak

na zlepšenie legislatívneho prostredia.

■■ Problémov s ojazdenými vozidlami je v SR,

ako aj vo väčšine ďalších postsocialistických

krajín, stále ešte dosť. Ako sa vyvíja počet

majiteľov vozidiel „z druhej ruky“ u nás? Je

to zdravý trend? Kde sú najväčšie riziká?

Myslím si, že pokiaľ sú jazdené vozidlá

v dobrom stave a v relatívne nízkom

veku (zhruba do piatich rokov), vôbec nie

je „nezdravé“ ich kupovať. Sú skutočne

lacnejšie a ich spoľahlivosť je porovnateľná

s novými vozidlami. Tento trend nákupu

jazdených vozidiel si dovolím označiť

ako úplne v poriadku. Riziká tu však sú.

Podľa sťažností od občanov, ktoré k nám

do SOVA prichádzajú, sú najrizikovejšie

autá z dovozu, u ktorých sa najčastejšie

objavuje podvodné „omladzovanie“ falšovaním

roku výroby, stáčanie najazdených

kilometrov, podvody s DPH a skutočne riskantné

opravy „totálne“ búraných vozidiel,

ktoré už poisťovne odpísali. Časté sú tiež

sťažnosti na reklamačný proces, a to najmä

v prípade vozidiel predaných v komisii.

Veľmi často sa totiž stáva, že pôvodným

majiteľom auta je tzv. biely kôň, opäť často

pri dovozových autách. Keď nový majiteľ

objaví na aute skryté chyby, ako sú napríklad

manipulácia s najazdenými kilometrami

či pozmenenie roku výroby, ale aj rôzne

mechanické chyby, je takmer nemožné

kontaktovať pôvodného vlastníka. Novým

majiteľom tak zostane často aj nepojazdné

a nepredajné auto, ktorého oprava by bola

príliš drahá. Preto odporúčame kupovať

zásadne v prítomnosti majiteľa alebo z autobazárov,

ktoré nie sú iba sprostredkovateľmi

predaja, ale autá priamo vlastnia.

■■ V uplynulých dvoch – troch rokoch ste venovali

veľa úsilia na zmenu legislatívy v oblasti,

ktorú zastrešujete. Je to napríklad známy

problém pretáčania tachometrov, alebo

pokútny dovoz najmä starých áut zo zahraničia.

Sú však aj mnohé ďalšie negatívne

javy, s ktorými sa stretávame, napríklad stále

sa vyskytujúca legalizácia kradnutých vozidiel,

veľa podvodov pri predaji cez internet,

zvláštne praktiky majiteľov autobazárov...

Kam budete smerovať svoje úsilie v najbližšom

čase?

Chceli by sme sa aj naďalej venovať

problematike pretáčania tachometrov. Veríme,

že teraz po voľbách bude väčšia politická

vôľa sa týmto problémom zaoberať.

V ideálnom prípade by sme radi presadili,

aby sa pozmeňovanie stavu najazdených

kilometrov stalo trestným činom obdobne

ako v Nemecku. Chceme, aby bol trestný

akýkoľvek zásah do tachometra, ponúkanie

týchto služieb na internete, či v printových

médiách a inej reklame, a tiež predaj

softvéru a zariadení, ktoré to umožňujú.

Ako veľký problém v poslednom čase vnímame

podvodný internetový predaj, ale

aj výkup vozidiel. Mnoho ľudí už naletelo

na fingované ponuky vozidiel spravidla

od údajných „Slovákov“, ktorí tvrdia, že

odišli za prácou do Veľkej Británie, a preto

potrebujú predať auto kvôli ľavostrannej

premávke. Z dôverčivého záujemcu

vylákajú vysokú zálohu na kúpu auta, ale

to mu nikdy neprivezú a peniaze nevrátia.

Podobný podvod sa rozmáha aj v opačnom

Foto: archív

garde: záujemca zo zahraničia tvrdí,

že chce kúpiť vaše auto. Vystaví falošné

potvrdenie o zložení zálohy a žiada,

aby ste uhradili dopravu auta do

cudziny cez Western Union. Následne

zistíte, že žiadnu zálohu nezaplatil

a vy ste zbytočne zaplatili za dopravu

trebárs 500 eur. Tu sa dá ťažko robiť

niečo iné, len o týchto podvodoch informovať

čo najširšiu verejnosť. Nezabúdame

ani na už zmienený problém

dovozov a predajov jazdených vozidiel

bez riadne zaplatenej DPH. Tam

je legislatíva pomerne dostatočná,

ale, žiaľ, až na výnimky sa nedarí tieto

podvody odhaľovať.

■■ Ktoré sú vaše hlavné odporúčania pre záujemcov

o kúpe auta z bazáru?

Veľmi podrobne sa postupom pri kontrole

auta zaoberáme v našej príručke, ktorú

sme v minulom roku rozoslali na dopravné

inšpektoráty a STK už v niekoľkom

vydaní a ktorá je v PDF formáte dostupná

na našej stránke www.zdruzenie-sova.sk.

Auto je potrebné skontrolovať po právnej

stránke – či nie je v leasingu, exekúcii, zástave,

súdnej úschove, spoločnom majetku

manželov alebo či nie je jeho majiteľ insolventný.

Ďalej by malo nasledovať podrobné

preverenie technického stavu auta, a to

najmä motorickej časti. Určite pomôže, ak

si so sebou vezmete svojho automechanika.

Veľmi dôležitá je tiež testovacia jazda.

Ak ju predajca nechce poskytnúť, určite by

ste nemali auto kupovať. Je tiež nutné, aby

ste jazdu absolvovali za volantom, a nie na

sedadle spolujazdca.

■■ Rastie počet ľudí, ktorí si aj ojazdené auto

kupujú na úver. Riziká?

Keď si kupujete auto na úver, je vždy

potrebné podrobne si preštudovať zmluvu

a všetky sprievodné dokumenty. Mnoho

ľudí si zmluvné dokumenty vôbec nečíta,

a potom sú prekvapení, o koľko vozidlo nakoniec

preplatia. Avšak ak úverovú zmluvu

podpísali, podmienky sú záväzné. Potom

sa ľudia obracajú na naše združenie a chcú

poradiť, ako sa auta a úveru zbaviť napríklad

uplatnením reklamácie pre zlý technický

stav. Žiaľ, často sa ukazuje, že tento

stav zodpovedá bežnému opotrebeniu

auta, a na vrátenie peňazí tak nemajú nárok.

Tiež sa dá povedať, že ak si ľudia berú

auto na úver, vyplatí sa kupovať mladšie

a menej jazdené auto. Síce bude drahšie,

ale je menšie riziko, že bude nutné investovať

do jeho nákladných opráv.


60 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Ľudia a udalosti

Knihobranie s Maticou

Matica slovenská pripravila v bratislavskom

Klube spisovateľov v rámci Jarného knihobrania

2012 prezentáciu kníh autorov Jána Čomaja

Drotárska odysea, Ľuboša Juríka Smrť ministra,

Romana Kaliského-Hronského Neberte Sizyfovi

kameň, Romana Michelka Medzivojnové európske

diktatúry, Anny Vaškovej Marianka a Tomáša

Winklera Cesty na popravisko. Knihy symbolicky

halúzkou zlatého dažďa pokrstil akademik

Milan Čič. Na obrázku v zamyslení autor knižky

Smrť ministra.

Foto: P. Procházka

Čože je to osemdesiatka...?

Foto: A. Balážová

... si možno povedať pri Antonovi Hykischovi (na fotke

vľavo), ktorý je veľmi aktívny aj v tomto veku. Tento významný

slovenský spisovateľ, autor mnohých úspešných

kníh poviedok, románov, esejí, dlhoročný prispievateľ časopisu

EUROREPORTplus sa dožil vzácneho jubilea – v kruhu

svojich príbuzných, priateľov a čitateľov oslávil v bratislavskom

Dome kultúry v Ružinove osemdesiatku.

Vyznávame najmä tri hodnoty

Nadácia Pontis oceňovala firmy, ktoré sa správajú zodpovedne k svojim zamestnancom,

zákazníkom, okoliu i životnému prostrediu. Hlavnú cenu pre malé a stredné

podniky za uplatňovanie princípov zodpovedného podnikania získalo internetové

kníhkupectvo Martinus. „Našu firmu charakterizuje človečina. Je to jedna z troch

hodnôt, ktoré vyznávame. Ďalej je to vášeň pre to, čo robíme, a pocit prekvapenia, ktoré

chceme dávať zákazníkom i našim zamestnancom,“ vysvetlil Michal Meško, riaditeľ kníhkupectva.

Martinus presvedčil aj anjelskými drobnými, ktoré z predaja kníh putujú

na Dobrého anjela, ale aj iniciatívou Zelený Martinus zameranú na šetrenie energie

a zdrojov vo firme.

Hlavnú cenu pre malé a stredné podniky prevzal riaditeľ

a spolumajiteľ kníhkupectva Michal Meško.

Foto: B. Konečný

Každá duša môže pomôcť

Foto: archív Hartmann-Rico

Začiatkom mája sa spustí nový projekt pod názvom Dobrá duša,

ktorý bude paralelne prebiehať na Slovensku aj v Českej republike.

Cieľom je vyhľadávať a podporovať dobrovoľnícke aktivity ľudí

v zrelom veku. Organizátori chcú vyzývať ľudí starších ako 65 rokov,

aby sa zapájali do aktivít pomoci iným seniorom, odkázaných

na druhých ľudí. Ako na tlačovej besede povedal Ing. Ľubomír Páleník,

riaditeľ regiónu stredná a východná Európa Hartmann-Rico

(na fotografii vľavo s mikrofónom), ide o príspevok firmy k Európskemu

roku seniorov, za ktorý vyhlásila Európska komisia rok

2012.

(red.)

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

61


Komentár

Je niečo zhnité v štáte... viacerých

Soňa Motusová

Takmer priamo pod oknami bytu mám

banku. Tú banku pred niekoľkými týždňami

vykradli. Lúpežník mal však smolu

nad smolu. S ulúpenými 5 000 eurami sa

nedostal ďaleko. Jednak za ním z banky vybehla

ochranka, jednak z druhej strany proti

smeru jeho úteku išla pohotovostná motorizovaná

jednotka polície a navyše sa pri

Chorvátskom ramene prechádzal so psom

policajt mimo služby v civile. V obkľúčení

a maximálnom zúfalstve si na prechode cez

vodu kľakol a obrátil zbraň proti sebe.

Teoreticky sa všetko skončilo, ako sa

skončiť malo. Banka dostala naspäť svoje

peniaze, policajti dostali pochvaly a odmeny

a opäť sa raz potvrdilo, že zločin sa nevypláca.

Ale! Na mieste smrti tohto zúfalé muža sa

po niekoľko týždňov objavovali kvety, sviečky

a kahance. Bolo ich toľko, že to nemohli

byť znaky poslednej úcty len od rodiny. Kvety,

vence a sviečky nosili úplne neznámi ľudia.

Do kruhu, ktorý namaľovali policajti na

mieste jeho smrti. Ľudia pochopili jeho smrť

trochu inak ako učinenie zadosti spravodlivosti.

Nevideli tohto muža ako odsúdeniahodného

zločinca. Ľutovali posledný zúfalý

čin zúfalého muža, ktorý možno nedokázal

uživiť svoju rodinu, nájsť si primeranú prácu,

normálne žiť. Pravda, kradnúť sa nemá.

No nepoznám nikoho, kto by ľutoval okradnutú

(a poistenú) banku. Banky ľudia nepovažujú

za priateľské inštitúcie a ony nimi ani

nie sú. Majú na zreteli predovšetkým zisk.

Zomrieť pre 5 000 eur sa ľuďom zdalo byť

priveľa. Najmä ak všetci vieme, že tým, ktorí

kradnú v miliónových sumách, sa nikdy

nič nestane. Nehryzie ich svedomie, nepociťujú

žiadne výčitky, nikdy by nespáchali samovraždu.

Naopak, užívajú si peniaze, ktoré

dostali za veľké nič, žijú v luxuse a mnohokrát

s presvedčením o svojej nadradenosti

a výlučnosti. A tu čosi nie je v poriadku.

Bez práce a perspektívy

V čase pretrvávajúcej ekonomickej krízy

je viacero skupín v spoločnosti ohrozených

stratou alebo vôbec nezískaním práce, a tým

aj trvalého príjmu. V našej spoločnosti, na

našom pracovnom trhu ide najmä o ľudí nad

50 rokov, niektoré výskumy dokonca hovoria,

že šancu strácate už po štyridsiatke.

V čase, keď Európa starne a priemerný vek

odchodu do dôchodku sa nutne musí zvyšovať,

to starší ľudia musia pociťovať ako výsmech.

Aby si sa dočkal dôchodku, musíš

pracovať do 62, 65, či až 67 rokov, ale po päťdesiatke

ti prácu nik nedá. Pri rušení pracovných

miest sú starí, skúsení pracovníci prvými

obeťami. Pretože počas ich profesionálneho

života žiadne ďalšie dôchodkové piliere

neexistovali, budú odkázaní na to, čo im

prizná štát. A pretože nepracujú, budú to zúfalé

sumy na zúfalý život. Štáty musia obmedzovať

sociálne programy, pretože na to jednoducho

nemajú. Sociálne mysliaca Európa

je minulosťou, ambície Lisabonskej zmluvy

sa prehodnocujú. Ešte horšie ako muži sú

na tom na pracovnom trhu ženy. Hoci tie

staršie už nemožno „obviňovať“ z toho, že

budú utekať na materské dovolenky, ani tak

im to nepomôže.

Ďalšou ohrozenou skupinou sú mladí ľudia

po dokončení vzdelávania. Mnohí z nich

sa ocitli v bludnom kruhu – bez praxe ich

nikto neprijme a prax nezískajú, ak ich žiadna

firma nechce. Sú vo veku, keď by mali

klásť základy svojho profesionálneho života

a nevidia žiadnu perspektívu. Založenie rodiny,

získanie hypotéky a vlastného bývania

sa odsúva do vzdialenej budúcnosti. Odchádzajú

za hranice, kde prijímajú prácu hlboko

pod úrovňou svojej kvalifikácie, alebo zostávajú

na krku rodičom. Do istej miery možno

z tohto viniť aj nedomyslenú Mečiarovu ideu

príliš veľkého počtu vysokých škôl v našej

malej krajine. Tieto inštitúcie si už nemohli

vyberať tých najlepších z najlepších, museli

znížiť kritériá na vysokoškolské štúdium

a absolventi tak nie sú pre firmy veľmi príťažliví.

Tieto školy len chrlili absolventov bez

ohľadu na potreby praxe a už dnes sa ukazuje

výsledok. Každý tretí mladý človek je bez

práce. Horšie ako my sú na tom už len Portugalsko

a Španielsko, kde si bezvýsledne hľadá

prácu každý druhý mladý človek.

Hladové doliny

Európa hlási nezamestnanosť vo výške

10,8 percenta práceschopného obyvateľstva.

Slovensko osciluje okolo 14 percent.

Rozhodne nie sme na tom tak zle ako napríklad

Španielsko, kde sa toto číslo driape až

62 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Komentár

kdesi k 24 percentám, ale treba pripomenúť,

že by sme určite nemali byť na tom tak zle,

nebyť divokej privatizácie deväťdesiatych

rokov. K majetkom sa dostali „za správny

postoj“ ľudia, ktorí vlastne nikdy podnikať

nemienili. Darované majetky vytunelovali

a veľmi rýchlo speňažili v záujme svojho

budúceho sladkého a bohatého života. Mizol

miestny priemysel i často jediné fabriky

v širokom okolí, ktoré zamestnávali väčšinu

miestneho obyvateľstva. Tak sme si vybudovali

hladové doliny, kde nájsť hocijakú prácu

je takmer nemožné. Tam už nejde o 14

percent práceschopného obyvateľstva bez

perspektívy, čísla sa pohybujú okolo 20 – 30

percent i viac. Úradníci a sociológovia z pohodlia

svojich kancelárií hovoria o neochote

Slovákov sťahovať sa za prácou. Takéto

hodnotenie je však hlbokým omylom. Len

v hlavnom meste pracujú tisíce ľudí z vidieka,

ktorí vidia svoje rodiny raz za dva-tri

týždne a bývajú v internátnych podmienkach

nie priamo v Bratislave (tam je draho),

ale v okolitých obciach. Ak by mala fingovať

mobilita pracovnej sily, bolo by potrebné,

aby existovali nájomné byty. Slovensko

však prakticky žiadne nemá. Byty vystavané

za čias reálneho socializmu štát predal, pretože

potreboval peniaze. Nové sa nebuduje.

Developeri síce najmä v Bratislave postavili

stovky bytov, ale zívajú prázdnotou. Chcú

ich len predať. Okamžitý zisk je prvoradý.

Ak si aj pracovník z iného mesta nájde nejaký

nájomný byt, ide to len súkromne a načierno,

a nájmy v takýchto bytoch pohltia

väčšinu novonadobudnutého príjmu. Hovoriť

o mobilite pracovnej sily v tejto situácii je

iluzórne. Presťahovať sa napríklad z Rožňavy

s celou rodinou do Bratislavy či Košíc je

zhola nemožné. Rovnako je nemožné predať

byty, ktoré developerské spoločnosti stavali

pre tých bohatších. Tí už nakúpili a bývajú.

Priemerne zarábajúci Slovák si zasa deklarovaný

luxus nemôže dovoliť.

Hľadanie vinníkov

Keď na verejnosť prenikli informácie zo

známeho spisu Gorila, ľudia sa prirodzene

naštvali. Niežeby sme netušili, čo sa dialo za

oponou politického a hospodárskeho života

v tejto krajine, ale mnohých prekvapili rozmery

odhaleného svinstva. „Šikovní“ podnikatelia

najmä z finančných skupín sa cítili

byť odhaleniami urazení. Oni a nimi podplácaní

politici žijú v pevnom presvedčení,

že si svoje stámilióny zaslúžili. Obyčajní ľudia

však márne hľadajú ich prínos pre rozvoj

krajiny a spoločnosti. Čím k nemu prispela

napríklad exšéfka Fondu národného majetku

či bývalý automobilový pretekár, ktorý

sa viac-menej náhodou stal na niekoľko mesiacov

ministrom? Ak sú fakty obsiahnuté

v Gorile pravdivé, korupcia na Slovensku

dosahovala (a nemyslime si, že už nedosahuje)

obludné rozmery. V hre sú stámilióny

prúdiace do súkromných rúk. Pritom zdravotné

sestry sa vďaka svojej snahe o aspoň

trochu dôstojné platy stali div nie že verejným

nepriateľom číslo jeden, dlhodobo sú

podhodnotené celé zdravotníctvo či školstvo,

priemerné mzdy sú výsmechom statočne

pracujúcim ľuďom, minimálnu mzdu

možno označiť jednoducho ako žobračenku

(327 eur v hrubom), dôchodcovia, ktorí pracovali

celý život, žijú ako v známej Krylovej

pesničke.

Prirodzene, že na základe poznania Gorily

vznikli protesty. Nemali a ani nebudú

mať šancu na úspech. Všetci sme si všimli,

že istý „nezávislý“ sudca na podnet majiteľa

finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka

zakázal vydať knihu novinára Toma Nicholsona

o Gorile. Bez tohto, aby ju videl, nebodaj

čítal. Prepojenie sú príliš silné, peniaze,

o ktoré ide, príliš lákavé. Vo vedomí svojej

výlučnosti sa však aj pán Haščák trochu

precenil. Chcel sa pustiť aj do Facebooku,

a hoci svoje trestné oznámenie nakoniec stiahol,

je veľmi signifikantné, že vôbec o ňom

rozmýšľal. Pretože takto myslia tí z druhej

strany. Som nedotknuteľný, pretože mám.

A neskúmajte, odkiaľ a prečo a začo mám.

Jednoducho mám, a tak môžem všetko. Zdá

sa však, že v jednotlivých prípadoch táto

téza platiť nemusí. Presvedčil sa o tom napríklad

nemecký prezident Christian Wulff,

ktorý musel opustiť funkciu pre využívanie

oveľa menších privilégií, než patria našom

politikom a podnikateľom. Dostal skrátka

výhodnejšiu pôžičku a nejaké tie dovolenky...,

ale prevalilo sa to. Politická kultúra na

západe nášho kontinentu je predsa len na

trochu vyššej úrovni ako u nás. Druhým príkladom

by mohol byť maďarský už exprezident

Pál Schmidt, ktorý zasa neoprávnene

požíval akademický titul. Robia tak mnohí

novozbohatlíci, ktorých IQ by sotva stačilo

na maturitu (pozri plzenská právnická fakulta),

ale Schmidtovi to neprešlo. Bránil

sa ešte aj potom, ako mu jeho alma mater

odobrala akademický titul, so známym nadurdeným

postojom prichytených východoeurópskych

politikov (a neodstúpim!). Napokon

však musel. Ak by prezident mal byť

morálnou autoritou národa, Schmidt zlyhal

na celej čiare.

To sú však len ojedinelé biele vrany. Obyvateľstvo

krajín postihnutých syndrómov

nedotknuteľných novozbohatlíkov však

očakáva – a právom, že ide o prvé lastovičky,

po ktorých budú nasledovať celé kŕdle

prichytených, postihnutých a právoplatne

odsúdených – aj na výstrahu ich možným

nasledovníkom.

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Cesty k spravodlivejšej

spoločnosti

V Spojených štátoch amerických žil bohato

a v luxuse istý finančný kúzelník Bernie

Madoff. Bol vážený, priam uctievaný,

pretože zhodnocoval peniaze bohatých. Vychádzalo

mu to dlho, desaťročia, hoci išlo

v podstate o pyramídovú hru. Napokon

však spravodlivosť dostihla aj jeho. Síce na

sklonku života, ale predsa. Peniaze svojich

klientov predsa užíval neoprávnene. V tom

je zmysel všetkých protestov, vrátane antigorilích.

Tie peniaze získali koncoví užívatelia

neoprávnene. Nič za ne nevytvorili,

neurobili. Zisky nie sú podložené ničím.

Bude však veľmi ťažké bojovať proti takémuto

modelu obohacovania. Najmä v postkomunistických

krajinách s nedotknuteľnými

zbohatlíkmi previazanými s najvyššími

politickými špičkami a podporovanými

skorumpovaným súdnictvom. Podľa

všetkých možných politických a morálnych

noriem politik vo funkcii vôbec nemá čo robiť

v konšpiračnom byte finančnej skupiny.

Tým sa sám diskvalifikuje v očiach verejnosti.

Horšie je, že keď napríklad odhalili

podobnú Gorilu na pražskej radnici, český

prezident Václav Klaus sa dal počuť, že najhoršie

na tom všetkom sú odposluchy. Teda

nie korupcia a trestné činy, ku ktorým došlo,

ale skutočnosť, že sa to dostalo na verejnosť.

To je postoj hodný sudcu, ktorý

zakázal vydanie knihy o Gorile: Dajte nám

pokoj, neodhaľujte naše nekalé praktiky! Aj

tak s tým nič nenarobíte! Ale ľudia tú silu

majú. Od Španielska, kde protestujú mladí

nezamestnaní, cez známe hnutie Occupy

Wall Street, až po najnovšie švédske Všetko

všetkým. Pravda, Švédi boli dlhé desaťročia

zvyknutí na výhody sociálneho štátu,

ktoré sa podľa všetkého už nikdy nevrátia,

ale ich protest je tiež namierený proti neoprávnenému

obohacovaniu sa úzkej vrstvy

spoločnosti.

Na Slovensku sú veľmi diskutabilné aj politické

nominácie do vedenia štátnych podnikov,

veď čo sa vlastne očakáva, že politický

nominant (nie odborník) urobí so štátnym

podnikom? Hnutia, ktoré sa rozrastajú

po celom svete, majú spoločný podtext. Sú

namierené proti politickým, ekonomickým

a finančným špičkám, ktoré vlastne súčasný

marazmus spôsobili, ale ako jediní zaň

neplatia. Naopak, profitujú z neho. Politickí

analytici a komentátori zväčša dosah

týchto hnutí bagatelizujú s tým, že nemajú

žiadny program. Ale majú. Chcú vrátiť čistotu

do politického a ekonomického života.

Chcú sa zbaviť korupčníkov a zlodejov,

ktorí berú stámilióny doslova za nič, peniaze,

ktoré chýbajú inde. O tom je napríklad

švédske hnutie Všetko všetkým, o tom boli

aj slovenské voľby. Voliči to na jednej strane

chceli zrátať skorumpovaným stranám a na

strane druhej chceli v súčasnom ekonomickom

marazme sociálnejší štát. Predchádzajúca

pravicová vláda totiž (a zákonite)

vychádzala v ústrety podnikateľom. Aj novým

Zákonníkom práce, ktorý odôvodňovali

spružnením pracovného trhu. Pružný

pracovný trh však predovšetkým znamená

oveľa nižšiu ochranu pracujúcich, ich ľahšie

prepúšťanie, menej práve oných istôt, ktorými

sa Fico hrdil na predvolebných billboardoch.

Nový minister hospodárstva Tomáš

Malatinský potvrdil, že bude pokračovať

v pravicovom trende. V tomto smere sa voliči

prerátali.

A potrestanie korupcie a zlodejstva? Korupcia

existuje odkedy sa ľudská spoločnosť

začala organizovať. To však nie je dôvod

prestať proti nej bojovať!


63


Esej

Čas sústredenia

Anton Hykisch

Napriek novoročným želaniam a nádejam

mi uplynulé mesiace priniesli

nečakané trápenia. Po vlaňajšom pobyte

v nemocnici a následnej operácii

na jeseň, v novom roku vo februári som

sa znova dostal pod chirurgický skalpel.

Necelý mesiac po operácii som však

v rodine a medzi priateľmi oslávil jubilejnú

osemdesiatku. Podľa mienky lekárov

a známych som sa vystrábil.


Nuž, taký nevyspytateľný je ľudský život.

Za bezsenných nocí v nemocničnej

izbe, kým ráno o piatej vstúpi službu konajúca

sestrička a musíte vystrieť ruku

na ranný odber krvi, máte dosť času, aby

ste si všeličo premysleli. Z perspektívy

nemocničného lôžka svet vyzerá celkom

inak ako v televíznom spravodajstve.

Nútená bezmocnosť na lôžku, jediné

spojenie so svetom cez mobilný telefón

a popoludňajšiu návštevu príbuzných,

to všetko mení náš každodenný ľudský

príbeh. Veci dovtedy podstatné sa javia

nepodstatné. Vlečúce sa dni a noci, keď

ste v situácii väzňa čakajúceho na výsluch u vyšetrovateľa alebo

na výrok súdu, vám prevrátia systém hodnôt. Doterajšie priority

miznú v úzadí. Do popredia sa dostávajú celkom iné hodnoty.

Síce sú tiež vyjadrené v číslach, ale týkajú sa vášho vlastného tela

a telesného orgánu, ktorý ste doteraz si roky vôbec nevšímali, ba

o niektorom ani poriadne nevedeli. Ľudský organizmus je tajomnejší

než televízna detektívka. Vlastné vnútro vám pripraví nástrahy,

o ktorých ste predtým desaťročia netušili. Váš ďalší život

zrazu závisí od hodnôt niektorej látky pre vás neznámeho chemického

zloženia v tele, ktoré právom považujete za svoje vlastníctvo.

A predsa vám zďaleka nepatrí. Nie ste jeho pánom. Skôr sluhom.

Každá návšteva u lekára, každý pobyt v nemocnici, je výpravou

do nadzmyslového sveta. Čudné zábavky vlastného organizmu,

nepochopiteľné skoky miniatúrnych čiastočiek, neustály pohyb

molekúl a buniek nám oznamujú, že sú veci medzi nebom a zemou,

ktoré ani netušíme a nevieme ich kontrolovať. Vchádzame

do sveta, kde nevládnu zákony a zvyky každodennosti, ale čudné

pravidlá akéhosi sveta mimo nás. Sú nad nami. Pravdaže, lekárka

vám s tichým úsmevom vysvetlí, čo je bezprostrednou príčinou

vášho zlyhania a čím sa pokúsime veci dostať do rovnovážneho

stavu. Ale to všetko vo vašom tele je zrazu mimo vás, mimo vašej

vôle. Neposlúcha vás to najintímnejšie, čo vlastníte: vaše telo.

Zdravotné problémy sú signálnou lampou, že nie ste pánom

vlastného osudu. Nepíšete svoj vlastný príbeh. Píše ho za vás aj

niekto iný. Je tu diaľnica vedúca do neznáma a vy ste len človek za

volantom auta, ktoré zrazu nemôžete spoľahlivo kontrolovať.


Poruchy ľudského organizmu signalizujú, že sme súčasťou vyššieho,

zložitejšieho systému. Človek je výsledkom dlhánskej evolúcie,

ktorej základom je príroda. Človek sa vzpriamil, postavil

na zadné končatiny kdesi v pásme východnej Afriky pred dvomi

miliardami rokov. Odvtedy vyzdobil

jaskyne maľbami, využil oheň z blesku,

domestikoval psa či koňa, vyoral prvú

brázdu, postavil prvé mesto, chrám, pyramídy,

katedrály, podmanil si susedov,

napísal prvé zákony, stal sa Dantem,

Shakespearom, Rodinom či Einsteinom.

Významne pokročil v podmanení planéty

Zem. Rozbil aj jadro atómu, objavil

svoje biologické osudy v genóme. Zaľudnil

celú planétu, naučil sa predĺžiť si život.

Dnes sa cíti všemocný a bez obmedzenia

sa oddáva svojim radovánkam.

Myslí si, že prekabátil kedysi všemocnú

prírodu.

Každá návšteva u lekára, každá televízna

správa o zemetrasení, sopečnom

výbuchu či povodni však dokazuje, že

prírodu sme neprekabátili. Dnešná globálna

megakríza je toho dôkazom.

Sme stále súčasťou prírody, hoci ju pomaly

poznávame už iba z televíznych obrazoviek

HD citlivosti. Naše deti už nevidia

čudný spôsob, ako sa dojí mlieko,

ako sa rodí teliatko a že zemiaky, mrkvička

sa netrhajú zo stromov, ale vykopú

sa zo zeme. Sú ešte na svete krajiny, kde

sa rodičia cez víkend sa môžu uchýliť na chatu, daču, chalet, a deťom

sa pošťastí odtrhnúť si prvú paradajku či uhorku do maminho

šalátu. Milióny detí z miliónových megapolisov a slumov v tieni

mrakodrapov (hoci aj v Afrike) už také šťastie nemajú.

Príroda sa stala neznámou pevninou, virtuálnym svetom. Myslíme

si, že už nás nezotročuje. Už sa nemusíme báť tmy (Veľký voz na

oblohe môžem uvidieť iba na chalupe v Štiavnici), ani chladu, ani

horúčavy, ani samoty. Všetko už vyriešila veda, technológie. Stláčame

gombičky, prstami kĺžeme po dotykových displejoch, a všetko

je na dosah ruky. Aj donedávna zvyknutý svet klasickej civilizácie

je stále iný, novší. Človek sa nesmie namáhať. Schody už netreba

zadychčaný zdolávať. Sú pohyblivé. Aj chôdzu po chodníku možno

zrýchliť pohyblivým chodníkom. Dvere už netreba otvárať, poslušne

sa pred vami odsúvajú a zasúvajú. Diaľkovým ovládaním možno

zmeniť televízny kanál, ale aj vyhodiť auto do vzduchu.

Vraví sa tomu: nová príroda. Za posledné storočia sme urobili

okolo seba nový svet. Novú prírodu. Stromy zasadené do výškovej

budovy banky. Záhradky na terasách tridsiateho poschodia. Každé

mesto je novou prírodou, dobrodružstvom, ktoré si ľudia vystavali

na svoje potešenie. Pod stovkami kilometrov betónu je uväznená

voňavá zem, nevzklíčená tráva, nikdy neodtrhnuté kvety.

Nová príroda nás oslobodila, aby nás znova uväznila. Z druhej

strany. Pobyt na vysnenej chalupe sa stane neznesiteľný, lebo po

tuhej zime praskla misa na WC a vy musíte chodiť cez celú záhradu

v rannom mrazíku do „kadibúdky“, našťastie, nezlikvidovanej.

V zastrčenom mestečku vypnú na dve hodiny elektrinu a vy zrazu

ostanete bez teplej vody z bojlera, bez televízora, ani hrianky na

večeru. si nemôžete urobiť Ach, na aute ste ešte nevymenili zimné

pneumatiky za letné – lenže pneuservisy sú preplnené a najbližší

termín je až o 10 dní. Z nového dotykového mobilu si nijakov-


64 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Esej

Foto: wallpape

sky neviete preniesť fotografie zo sviatkov do počítača. Skúšate to

celý večer, ale darmo. Nová technika vzdoruje. Bankomat na rohu

nám nechce vydať menšie ako 20-eurové bankovky. V samoobsluhe

majú pokazený terminál a nemôžete nákup na víkend zaplatiť

kreditkou. Stresujúce!

Nová príroda sa stala našíim pánom. Naše vlastné hračky nás

uväznili. Naše vlastné výmysly z nás urobili osamelých zúfalcov

pri počítačoch.

A pritom, práve v týchto dňoch za dva dni krajina sa zazelenala.

Odkiaľ sa zobrali tie husté smelé chumáče tmavozelenej bujnej

trávy? Po ceste na autobus utekáte popri vysokom kriaku zlatého

dažďa. Kedy zakvitli narcisy? Ako je vôbec možné, že každoročne

chodíme okolo zázraku? Sivá, snehom a mrazmi zdeptaná zem

zrazu ožila, nabrala nečakané farby.

Jarný zázrak. Každoročný. Chodíme okolo neho ako slepci.

Väzni inej umelej prírody. Večne živý svet okolo nás, príroda

v celej mohutnosti, vrátane nášho vlastného tela, sa nám zrazu

pripomínajú. Tu sme. Ľudkovia,

berte nás na vedomie!

Ste predsa deťmi veľkého

zázraku Života, ste

jeho súčasťou. Všímajte si

svoj vlastný organizmus,

ktorý v sebe okrem litrov

vody obsahuje aj vaše Ja,

vašu nezameniteľnú identitu.

Zabudnite na všetky

trápenia veku informatiky.

Vykašlite sa na dotyky na

displeji mobilu. Dotknite

sa samého seba. Prejdite

prstom po tvári svojej ženy,

priateľky, matky.

Pripomeňte si, že pochádzate

zo živých tvorov. Mali

ste matku a otca, dvoch

zaľúbených, čo vás kedysi

splodili. Ráno, večer?

V noci? Na posteli? Na jarnej lúke? Ste výsledkom skvelého poriadku

planetárneho života. Ste výsledkom tajomnej náhody, keď

z oceánu spermií sa jedna jedinká šikovne stretne s minivajíčkom

a z tohto jemného nárazu sa zrodí nový život, kompletný človek

moderného veku, inžinier, PhD. alebo premiér. S kompletným genómom

a chuťou žiť. Chuť žiť sa nazýva knižka dnes trochu zabúdaného

filozofa Teilharda de Chardina, čítal som si ju kedysi ako

autor so zákazom publikovať, v časoch normalizácie. Ale jar prichádzala

každoročne aj vtedy. A žili sme, milovali. Prežili sme.

Jar, týchto niekoľko týždňov do horúceho leta, je pripomienkou

večnosti. Znova a znova nám oznamuje, že sme súčasťou života,

trvajúceho tu na Zemi miliardy rokov, pod starostlivými lúčmi všemocného

viditeľného Slnka a všemocného neviditeľného transcendentna,

presnejšie nazývaného Bohom. Máme ešte niekoľko

týždňov na to, aby sme sa našli. Nadišlo šťastné ročné obdobie,

v ktorom máme možnosť nájsť seba, svoje občas zhumpľovaného

telo. Nájsť opäť svoju – možno tiež zhumpľovanú rodnú dedinku

či mesto a lesy a lúky naokolo. Nájsť svojich rodičov, prarodičov,

dávnych predkov, čo sa trápili na tomto kúte zemegule predošlé

stáročia. Sú pred nami. Pod zemou. A my sme ich potomkovia,

následníci trónu. Ľudia zodpovední sami za seba, za svoje deti, za

svoj rodný kraj. Za zanikajúcu prírodu okolo seba. Za nový štát.

Za Európu! A navyše za svoje osobité a tajné dobré želania...

Jar je čas sústredenia. Utiecť z múrov druhej prírody, zanechať

za sebou gombíky, tlačidlá, dotyky neživých hračiek. Utiecť z väzenia

ničivej každodennosti. Aspoň na niekoľko dní a nocí zbaviť

sa diktátu umelého sveta, do ktorého sme sa dali vtlačiť. Spoznať

samého seba. Svoju hodnotu. Svoje ťažkosti a trápenia, aj svoje


Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

radosti. Zastaviť sa a preskúmať jednu položku po druhej, oznámkovať,

pridať znamienko plus alebo mínus. A podľa toho usúdiť:

v tom som dobrý. Tu zlyhávam. Nevládzem. Nezvládam to. Musím

sa zmeniť.

Ľudia najstarších civilizácií dávno spoznali cenu vnútorného

sústredenia. Čitatelia staroindických véd, hľadači pravej cesty

Tao, utečenec z bohatstva a vlády Budha, rozvážny Konfucius,

Ján Krstiteľ za Jordánom a rovnako Ježiš Kristus pred historickou

misiou spásy sveta, stovky a tisíce bohabojných, odvážnych ľudí,

mníchov, askétov, mystikov – tí všetci odskúšali metódu sústredenia,

hľadania seba v neznámom svete. Dobrovoľné odriekanie,

pôst, umŕtvenie žiadostí nekonečného konzumu, sú pravidlá známe

a odskúšané počas tisícročí. Iste, svet v dnešnej podobe by

nejestvoval, keby ho obývali len mystici, askéti. Ale rovnako by

nejestvoval a neprežil, ak by ho napĺňali len upachtení otroci, nevoľníci

práce, unavení a stlačení na úroveň zvierat. Svet s jeho pyramídami,

katedrálami, nebotyčnými mrakodrapmi je výsledkom

driny aj tisícov otrokov,

chudákov, vyhladnutých,

umierajúcich. Je však rovnako

dielom aj sebavedomých

ľudí, čo chcú presiahnuť

samých seba, vizionárov,

apoštolov, kňazov, biskupov,

lídrov, projektantov,

manažérov, organizátorov,

umelcov, vedcov. Ľudí sústredených

na pomoc druhým.

Ľudí so sebadôverou

a vnútornou silou.

V rytme ročných období

je uplynulá kresťanská Veľká

noc výzvou na hľadanie

duchovného rozmeru našej

civilizácie. Je výzvou na

vnútorné sústredenie. Pôstom, vnútornou disciplínou sa dopracovať

k vyššej radosti, k dôvere, že pracujeme na vlastnej spáse

a šťastí. Pravdaže – a to je podstatné – na spáse a šťastí v súlade

s veľkým vesmírnym poriadkom. V súlade so zákonitosťami života,

kde sú podstatné zrod, obrana dieťaťa, jeho excelentná výchova

k povolaniu, jeho vklad do zachovania života rodu, národa,

kultúry založením rodiny a výchovou nových detí, až po súmrak

života, odovzdanie skúseností ďalšiemu pokoleniu a nakoniec zavŕšenie

individuálneho života dôstojnou smrťou.

Tento model, hocijako znie fundamentalisticky či konzervatívne,

je po tisícročia vyskúšaným modelom ľudského pôsobenia

v súlade s materiálnou prírodou a duchovným prostredím človeka

riadeným Božskými normatívmi. Zaručuje úctu k prírode, environmentálny

rozmer ľudstva. Súčasne vytvára podmienky duchovného

rastu a sociálnej organizácie ľudskej spoločnosti v duchu

humánnej etiky.

Využime túto jar ako výzvu na oslobodenie sa od diktátu bezduchej

každodennosti, od nadvlády technických hračiek a médií. Ujdime

zo sveta upachtenosti do sveta duchovnej slobody, do školy

zlepšenia samého seba. Venujme sa nielen svojmu organizmu, ale

následne aj svojmu Ja, svojej duši. „Ako nás zahanbuje naša úbohosť,

že vlastnou vinou nedokážeme rozumieť sami sebe a poznať, kto sme.“

Sú to slová sv. Terézie z Avily zo 16. storočia. „Na svoju dušu sa môžeme

dívať ako na hrad vytvorený z jediného diamantu alebo z priezračného

kryštálu, v ktorom je mnoho príbytkov, ako je ich mnoho v nebi,“

píše ďalej zakladateľka rehole bosých karmelitánok. Podľa nej stojí

zato dozvedieť sa, čo sa skrýva v onom žiarivom sídle našej duše.

To sa dá iba vstupom do samého seba.

Namiesto dotyku displeja skúsme sa dotknúť vlastnej duše a jej

zdokonalenia.

Stačí sústrediť sa.

Foto: D. Fazekašová



65


Výtvarné umenie

Milan Laluha: Maliar a model, 1965

POCTA PICASSOVI

Antonín Procházka: Maliar, 1923

Výstava Pocta Picassovi v bratislavskom Pálffyho paláci je jedinečnou prehliadkou výtvarných diel zahraničných i domácich

autorov, ktorých ovplyvnila tvorba Pabla Picassa, tohto jedinečného umelca, jedného z najpozoruhodnejších maliarov moderného

výtvarného umenia. Picassova tvorba našla odozvu nielen v dielach španielskych či francúzskych maliarov, ale významnou mierou

sa podpísala aj pod diela českých a slovenských výtvarníkov najmä medzivojnového obdobia.

Antonín Procházka: Čas, 1914 Jaroslav Kočiš: Hudobník, 1960

Marián Čunderlík: Z cyklu Nevesty, 1956

66 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Výtvarné umenie

Antonín Procházka: Karmínový kvet, 1916

Alex Mlynárčik: Paridov súd, 1961

Pocta Picassovi je teda akousi rekapituláciou úsilia umelcov, ktorí sa

nechali inšpirovať najmä kubizmom. Okrem Picassa bol významným

predstaviteľom kubizmu aj Georges Braque, Picassov priateľ a súputník,

no časom sa Picasso od kubizmu odpútal a hľadal iné formy sebavyjadrenia.

Kubizmus sa však natrvalo zapísal do dejín moderného výtvarného

umenia a kubistické diela sú ozdobou veľkých svetových galérií.

Preto je koncentrácia mnohých diel kubistov v Pálffyho paláci skutočným

mimoriadnym zážitkom a chvályhodným galeristickým počinom.

Vidieť na jednom mieste diela významných španielskych výtvarníkov

Dominguéza, Condoya, Clavého, Dalího, Parra a Serna, ale aj vynikajúcich

českých a slovenských maliarov a sochárov, akými sú Filla,

Kubišta, Procházka, Kolař, Brázda, Janeček, Gutfreund, ďalej Fulla, Šimerová,

Hložník, Želibský, Reichentál, Laluha, Jankovič, Fila, Meliš...,

je aj pre návštevníkov Pálffyho paláca príležitosťou zoznámiť sa s dielami,

z ktorých boli mnohé ukryté v súkromných zbierkach. Odborný

poradca Ivan Melicherčík na margo vplyvu Picassa a kubizmu na

slovenských výtvarníkov poznamenal: „Iba ťažko nájsť medzi umelcami

niekoho, kto by si neoveroval, nepohrával sa alebo neexperimentoval s kubizmom

– či už chvíľu, mesiace alebo roky. Niektorí pri ňom ostali navždy.“

Výstava sa koná pod záštitou veľvyslanca Španielskeho kráľovstva

na Slovensku José A. Lopéza Jorrina. Autorom a manažérom výstavy

je neúnavný organizátor a zberateľ výtvarného umenia Jan Kukal.

Jan Kukal sa týmto slovami vyznal k svojmu obdivu a láske ku kubizmu:

„Kubistické obrazy mám rád, pretože čím dlhšie sa na ne pozerám,

tým viac vecí v nich objavujem. Až 61 z vystavených 97 diel pochádza zo

súkromných zbierok. Veľká časť z nich sa na verejnosti prezentuje po prvý

raz. A to je veľká výhoda tohto projektu.“

Výstava Pocta Picassovi je jednou z výnimočných kultúrnych udalostí

v kontexte celého kultúrneho diania na Slovensku posledného

obdobia.


(Ľ. J.)

Foto: archív Oscar Domínguez: Plodnosť, 1946

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

67


Hudba

■■ Ako si spomínate na prvé kontakty s hudbou?

Moje detstvo a dospievanie v Prešove

bolo späté s hudbou. Bol som náruživý poslucháč

a do dnešného dňa si myslím, že

poslucháč je najdôležitejší článok reťazca,

ktorý sa začína hudobníkom. Vybavujú sa

mi prvé platne, pirátske nahrávky z Poľska

na pohľadniciach, z Maďarska na alumíniových

platniach vyrobených s pesničkami

na zákazku alebo z juhoslovanského časopisu

DŽUBOKS. Jednoducho hudba bola

vzácna a zháňali sme ju, kde sa dalo. Vzácnosťou

bolo už počúvať hudbu, nemuseli

sme ju vlastniť.

Keď hudba bola ešte vzácna

Predstavovať Petra Lipu nie je potrebné. Legenda domácej hudobnej scény, spevák

a organizátor, ktorý nevídaným spôsobom pozdvihol úroveň džezu na Slovensku,

pričom sám hranice tohto žánru už niekoľko rokov zámerne prekračuje, oslávi koncom

mája 69. narodeniny. Pán v najlepších rokoch, ktorý je rovnako skromný ako na

začiatku svojej kariéry, pripravil na jar pre svojich priaznivcov nový album.

■■ Vraj ste na nejakom rádiu odpovedali na

súťažnú otázku a vyhrali ste elpéčko...

Radio Canada malo takú náučnú reláciu,

na konci dali otázku z jej obsahu. Niektorí

z tých, ktorí odpovedali, potom dostali

album. Aj to bol jeden kanál na získanie

nových platní.

■■ Asi prvou bigbítovou kapelou v Prešove

bola Futurama. Udržiavate ešte nejaké kontakty

s jej bývalými členmi? Ako ovplyvnila

táto kapela vaše ďalšie hudobné kroky?

Samozrejme, že si ich všetkých pamätám

a viem, že tam hrali aj ďalší. Ale v čase

Futuramy som už pôsobil v Bratislave a začínal

som spievať. Pre mňa boli zaujímaví

aj chlapci, ktorí hrali v Prešove prvý dixieland

- Jožko Maksim, Milan Geriak, Arpi

Duna, Belo Varga... Ja som ešte dlho ostal

takým rockandrollovým fanúšikom. Džez

som uctieval ako poslucháč, ale dotýkať sa

ho som sa spočiatku neodvážil.

■■ Definitívne vás zlomil napokon Ray Charles

s I Got A Woman...

No, nalomený som už bol poriadne, veď

to už som hral na gitare a spieval všade,

kde sa dalo. Ale hudobne to vo mne spôsobilo

absolútnu revolúciu. Naraz som počul

v jednej skladbe všetko to, čo som na hudbe

obdivoval a mal rád. Racionálne som to

ani nedokázal pomenovať, ale bolo to dokonalé.

■■ Odišli ste študovať stavbárčinu do Bratislavy.

Tam ste sa stretli s ďalšími kapelami a netrvalo

dlho, zrazu ste v jednej z nich hrali...

Bolo to v druhom ročníku na vysokej,

keď som dostal ponuku od kamarátov Bruna

Beisetzera a Daniela Wintera do novovznikajúcej

skupiny Struny na internáte

Bernolák.

■■ Inak ja som pôvodne tiež vyučený geodet,

pamätáte si ešte niečo zo zememeračstva?

No, na niečo by som si určite spomenul,

ale veľa toho nebude. Okrem teodolitov

tam boli aj niveláky (so smiechom)...

■■ Čo vás napokon definitívne presvedčilo, že

sa budete v kariére venovať džezu? Bol blues

tým, čo premostilo váš záujem od bigbítu

k nemu?

Blues som ako pojem objavil až neskôr.

Bolo to na zájazde v Poľsku s Istropolitanou.

Tam som stretol poľských hudobníkov,

ktorí už tieto výrazové prvky rozlišovali.

Vlastne tam som zistil, že to, čo mám

rád, má najbližšie k blues. Preto keď sme

neskôr zakladali skupinu Blues Five, bolo

už všetko jasné. Lenže na pozíciách klasického

12-taktového blues som zostal krátko.

Zistil som, že džezoví hudobníci hrajú

tých 12 taktov s oveľa bohatšou harmóniou,

a takéto zistenia boli dôležitými míľnikmi

v mojom dozrievaní.

■■ Celý život ste sa snažili svojou hudbou prekračovať

geografické hranice. Dá sa povedať,

že sa vám to celkom úspešne darilo.

Ak nad tým uvažujem, tak musím priznať,

že táto možnosť bola aj jedným z dôvodov,

prečo som pri hudbe zotrval. Za našich

čias bolo cestovanie za hranice nemožné,

ale hudba poskytovala aj také možnosti.

V mojom prípade to bolo aj preto, lebo

som sa vždy snažil svojou hudbou osloviť

nielen domácich poslucháčov.

■■ Od roku 1977 ste mali v papieroch uvedené:

slobodné povolanie. Nebilo to priveľmi

do očí vtedajším funkcionárom? Alebo u hudobníkov

to bolo bežné?

Áno, pre nás to bolo bežné, ale pri kontrole

občianskeho preukazu sa mnohí začudovane

pozastavili pri tom texte.

■■ Prešli ste radom skupín. Na ktoré obdobie

si spomínate najradšej?

Každé z týchto období má dobré stránky,

na ktoré najradšej spomínam. Rebríček

však neexistuje. V jednom momente som

zistil, že klavír ako nástroj a tým pádom aj

klaviristi sú pre mňa veľmi dôležití. Bolo

ich mnoho a od všetkých som sa mnohému

priučil. Gabo Jonáš, Laco Gerhard, Peter

Breiner, Emil Viklický, Boris Urbánek,

Palo Bodnár, Juraj Tatár a dnes sa učím od

vlastného syna Petra. Gitaristov je menej.

Vlastne len dvaja, Luboš Andršt a Andrej

Šeban.

■■ Väčšina týchto spoluprác však netrvá príliš

dlho. Niektorí muzikanti však hrajú napríklad

40 rokov s jednou skupinou, povedzme Petr

Janda. Vás to takto nelákalo?

V tejto hudbe, ktorú robím ja, sa možno

navonok zdá, že sa to často mení. Najmä

preto, že tá spolupráca nie je taká intenzívna.

To sa s Olympicom nedá porovnať. Ale

napríklad s Revivalom a T+R Bandom som

bol spolu 25 rokov, s Andrejom Šebanom

15, s Ľubošom Andrštom 6 a s triom Tatár,

Buntaj, Gašpar už 17 rokov.

■■ Pozdvihli ste úroveň džezu na Slovensku

nevídaným spôsobom, dostali ho do médií,

a to napriek tomu, že ide vlastne o okrajový

žáner. Máte dnes po tom všetkom pocit zadosťučinenia?

Foto: V. Kuric

68 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Hudba

Určite sa dalo urobiť viac. A čo sa dá, to

ešte stále robím. Spokojnosť s postavením

džezu na Slovensku by nebola namieste,

veď tu napríklad chýba škola, jedno poriadne

centrum, kde by sa to všetko koncentrovalo,

a stále chýba jeden dobrý klub.

■■ Mnoho hudobníkov odišlo z východu Slovenska

do Bratislavy. Nemáte občas pocit, že

ste zanevreli na svoje rodné mesto?

Určite nie. Tie spomienky sú silné a nedajú

sa vymazať. Chodievam tam, väčšinou

pracovne. Rodinu tam nemám, ale každá

prechádzka po Hlavnej alebo Slovenskej

ulici je pre mňa vzrušujúca. Môj domov je

však Bratislava.

■■ Máte vynikajúcu webovú stránku – zladenú

hudobne, vizážou, informáciami, modernými

technickými prvkami... Kládli ste dôraz na to,

aby ste mali perfektnú stránku, alebo jednoducho

ste mali šťastie na web dizajnérov?

Tá stránka existuje už možno aj desať rokov

a, samozrejme, prešla mnohými zmenami.

Toto je jej aktuálna podoba, a asi

som mal šťastie na webmastra, keď sa tak

páči. Chystáme už novú podobu - tak, aby

komunikovala s novým CD.

■■ Nový album vychádza na jar. Prečo názov

68? Súvisí to s vaším vekom?

Ten názov súvisí nielen s mojím vekom,

ale aj s jednou pesničkou, ktorá pripomína

august 1968. Tvorba nových pesničiek, najmä

ich aranžmány a interpretácia, sa v mojom

prípade dostáva na takú voľnú plochu.

Akosi som prestal hľadieť na to, v akom

štýle sú nové pesničky. Jednoducho robím

hudbu ako nadžánrovú kategóriu a na novom

CD je dokonca veľa elektroniky.

■■ Album vyjde aj v trendovej vinylovej verzii.

Prečo?

Vinyl je stále aktuálna zvuková podoba.

Skúsenosť hovorí, že takých 500 kusov vinylu

je množstvo, ktoré si kúpia milovníci

tohto žánru. Ja rozlišujem poslucháčov na

tých, ktorým stačí hudba, a na tých, ktorí

majú radi v ruke aj predmet, na ktorom tá

hudba je. Napríklad po koncerte si diváci

bezprostredne kupujú CD, lebo chcú mať

ten podpísaný nosič s informáciami a obrázkami

v rukách. Tým jednoducho nestačí

mp3.

■■ Mnoho zvučných hudobníkov sa na staré

kolená utieka k rôznym formám relaxu, ku

ktorým sa počas kariéry nedostali, niekto

píše prózu, iný sa venuje fotografiám, Pavol

Hammel napríklad maľuje. Vy nemáte takéto

nejaké mimo hudobné koníčky? Dnes je napríklad

módnym trendom písať autobiografie,

memoáre... Ozaj, o vás vyšla už niekedy

nejaká knižka?

Áno, jedna knižka vyšla pri príležitosti

mojej šesťdesiatky. Zatiaľ nechystám

novú. Janko Štrasser chce so mnou urobiť

knihu rozhovorov a ja som inicioval knihu

o Bratislavských jazzových dňoch, s Marianom

Jaslovským. Čo sa týka koníčkov, tak

najradšej by som bol, keby som mohol ďalej

spievať a nahrávať nové pesničky.

■■ Každého otca pošteklí pri srdiečku, keď

vidí, že jeho potomok ide v otcových šľapajach.

Ste hrdý na svojho syna, že sa tiež dal

na muzicírovanie? Aký je po muzikantskej

stránke?

Samozrejme, že mám radosť, keď môžem

stáť na jednom pódiu s mojím synom.

Spolupracujeme veľmi intenzívne. Peter je

spoluautorom väčšiny pesničiek na mojom

novom albume a pracoval na ňom spolu

s Ľuborom Priehradníkom od prvej do poslednej

noty. Či je dobrý, to musia posúdiť

poslucháči. Myslím, že je pre neho dôležité,

aby nebol len súčasťou mojej kariéry,

ale aby si budoval pozíciu v hudobnom

biznise aj sám.

■■ V máji oslavujete 69. narodeniny. Ako vyzerajú

tradičné oslavy narodenín u Lipovcov?

Rodinný kruh alebo aj nejaké posedenie

s priateľmi z brandže?

Ja nie som priateľom veľkých osláv. Myslím,

že veľmi nie je čo oslavovať. Určite sa

stretneme v rodinnom kruhu a to ostatné

nechávam na náhodu. Kedysi som robieval

narodeninové koncerty, uvidíme...

Robert Buček

Foto: archív R. B.

Foto: V. Kuric

Peter Lipa

Narodil sa 30. mája 1943 v Prešove. Vyštudoval stavebnú fakultu SVŠT, ktorú skončil v roku 1968 s titulom inžinier. Neskôr študoval

postgraduálne žurnalistiku. Pracoval ako redaktor v Československom rozhlase. Pôsobil v množstve zoskupení - Struny (1963

- 1966), Istropolitana (1967), Blues Five (1968 - 1969), Orchester Gustáva Offermana (1969 – 1971), Revival Jazz Band (1972 - 1977),

Hej (1977 - 1979), Combo Petra Lipu (1977 - 1990), Lipa-Andršt Blues Band (1980 - 1986), T+R Band (1986 - 1995), Peter Lipa Band

(1997 - 1998), Lipa-Šeban Band (1997 - 1998), Lipa - Tatár, Buntaj, Gašpar, Žáček Band (1999 - dodnes), Visegrad Blues Band (2004).

V súčasnosti hrá v jeho skupine aj syn Peter Lipa na klavíri. Od roku 1989 je prezidentom Slovenskej bleusovej spoločnosti. Okrem

toho spolupracuje s Rádiom Devín a Českým rozhlasom 3 na príprave džezových relácií. Je dlhoročným promotérom a dramaturgom

Bratislavských jazzových dní.

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

69


Nové knihy

Nové knihy

Ľuboš Jurík

Smrť ministra

Matica slovenská, Martin 2011, s. 311

Život človeka,

ktorý v sebe ukrýva

pestrý, dramatický

a tragický osud,

je pre spisovateľa

magnetom provokujúcim

na napísanie

románu. Netreba

sa preto Ľubošovi

Juríkovi čudovať,

že neodolal tomuto

vábeniu a pustil sa

do spracovania životných osudov povojnového

ministra zahraničných vecí Vladimíra

Clementisa. Na rozprávanie si vybral ten

najdramatickejší zlom v ministrovom živote

– noc pred popravou. V tej chvíli je

posledný čas na bilancovanie, spomienky

i váženie dobra i zla, ktoré odsúdenec v živote

vykonal. Treba povedať, že Vladimír

Clementis bol komunistom, ktorého zomlel

v 50. rokoch minulého storočia Stalinov

mlyn pracujúci na základe tézy hľadania

vnútorného nepriateľa v komunistickej

strane. Žreb padol aj na Vladimíra Clementisa.

Potom nastúpila súdna mašinéria

a vykonštruovala nezmyselné obvinenie,

na ktorého základe ho odsúdili na trest

smrti. Ľuboš Jurík nepotreboval román zaľudniť

stovkami postáv, obmedzil sa iba na

najbližších Clementisových spolupracovníkov

či priateľov. Ako protihráča si vybral

fiktívnu postavu advokáta, s ktorým strávil

posledné chvíle života. V rozhovore s mužom

práva analyzuje mnohé okamihy života.

Strieda v nich minulosť s prítomnosťou.

Nie chronologicky, ale tak, ako sa mu

myšlienky rojili v hlave. S trpkosťou si spomína

na Klementa Gottwalda i na ďalšieho

straníka Viliama Širokého... Čas ukázal,

že za Clementisovou smrťou stoja práve

oni, tí blízki. Autor uvádza, že Clementisova

manželka Lída sa liečila v 60. rokoch

v straníckom sanatóriu na Železnej studienke

v Bratislave, kde ju navštívil Viliam

Široký a prosil ju, aby mu odpustila, že stál

za odsúdením jej manžela. Hoci autor vytvoril

román, kde majú miesto fikcia i fabulácia,

predsa musel preštudovať mnoho

historických materiálov. Jeho rozprávanie

je sugestívne a pôsobí nadmieru vierohodne.

Ku knihe je pripojené aj DVD s filmom

o Vladimírovi Clementisovi.

Gustáv Hupka

Šťastie a omyly

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov,

Bratislava 2011, s. 231

Gustáv Hupka

je neprehliadnuteľnou

postavou literárneho

života 20.

storočia u nás. Poznali

sme ho ako

básnika, redaktora,

recenzenta i organizátora

kultúrneho

života. Ako

vyše osemdesiatnik

sa pokúsil o určitú

rekapituláciu vlastnej existencie. Jeho

memoáre sa začínajú detstvom, životom

v rodine, zážitkami z druhej svetovej vojny,

štúdiom po oslobodení, až sa napokon

dostal do centra kultúrneho diania. „Otváram

dvere do spomienok a vstupujem do arény

svojho života, kde som nebol víťazom, lebo

som v zásade s nikým a proti nikomu nebojoval,“

konštatuje na jednom mieste memoárov

(s. 205). Priznáva sa, že prehier v živote

zažil veľa, no vždy sa snažil z nich nájsť

východiská. Počas svojho pôsobenia v literatúre

sa stretol s veľa významnými umelcami

a literátmi a v mnohých prípadoch sa

pokúsil o ich charakteristiku iným spôsobom,

ako to robia oficiálne učebnice. Na

básnikovi Vojtechovi Mihálikovi mu prekážala

jeho samoľúbosť a neskromnosť,

čo mu urobilo veľa nepriateľov, no napriek

tomu ho ako básnika uznával. Kriticky sa

vyjadroval aj o Alexandrovi Matuškovi,

ktorý bol múdry, no pri „svojej vzdelanosti

a rozhľadenosti trpiaci na velikášstvo bol v religióznom

smere trpaslík“. Autor v memoároch

nespomína iba to, čo osobne prežil,

ale zaznamenal si aj názory či myšlienky

priateľov i známych. Napr. si zaznamenal,

čo mu povedal výtvarník Ľubomír Kellenberger

o maliarovi Štefanovi Bednárovi.

Povedal mu, že bol mazaný, pretože za slovenského

štátu maľoval pre Tisa bankovky

a „pre ilegálnych pracovníkov falošné preukazy“.

Hupkovým priateľom bol básnik Rudo

Fábry, s ktorým sa stretli aj v sanatóriu,

kde sa básnik liečil na cukrovku. Fábry

mu radil, aby sa vykašľal na odporúčania

lekárov, má jesť a piť, čo sa mu zachce.

G. Hupka Fábryho neposlúchol, no smutne

skonštatoval, že aj tak skončil tak ako

gurmán Fábry: slepý a bez nôh. Pravda,

okrem príhod a epizód je Hupkova kniha

plná reflexií o živote i filozofii. Jeho svedectvo

o sebe, o dobe je úprimné. Ak by tú

úprimnosť v memoároch vynechal, určitá

kapitola kultúrnych dejín na Slovensku by

zostala bez svedectva.

Jozef Banáš

Sezóna potkanov

Ikar, Bratislava 2011, s. 295

Politický román

zo súčasnosti nemá

v slovenskej literatúre

dlhú tradíciu

a tento žáner v nej

takmer absentuje.

Túto medzeru sa

pokúsil zaplniť Jozef

Banáš. K horúcej

politickej súčasnosti

sa vyjadroval

cez osudy svojho hrdinu Cyrila Bodnára.

Je to úspešný herec, ktorý za éry reálneho

socializmu nevynechal žiadnu príležitosť

vystupovať verejne, vo filmoch či divadelných

predstaveniach bez náznaku kritiky

na spoločenské dianie. Aj preto dosahoval

úspechy a za svoju lojalitu dostal odmenu

z najvyšších straníckych miest – stal sa najmladším

zaslúžilým umelcom. Pravda, za

jeho kariérou stála aj ochota stretávať sa

s príslušníkom ŠtB, ktorý mu „nezištne“

pomáhal. Napokon aj s jeho pomocou dostal

„výjazdnú doložku“ na Západ, čo mu

pomohlo nevrátiť sa na Slovensko, a stať sa

úspešným emigrantom. Nová doba po roku

1989 umožnila hercovi a jeho rodine návrat

a postavila ho do novej úlohy. Stal sa predsedom

novovzniknutej strany NOV ´89.

Prenikal do zákulisia politiky. Napokon

však pochopil, že je bábkou v rukách svojho

kamaráta, niekdajšieho veksláka, ktorý

teraz ako viacerí z jeho branže stál v pozadí

hospodárskeho života (privatizácie) v novej

ére. V nej prevládala korupcia, podplácanie

a morálka vo vzťahoch stála kdesi na konci

hodnotového rebríčka. Hrdina stál na

rázcestí. Bude bábkou v rukách iných alebo

čestným človekom konajúcim v súlade

s vlastným svedomím? Autor v postave hrdinu

generoval charaktery viacerých osôb

z umeleckého (no nielen z neho) sveta, ktorí

dokázali slúžiť v každom systéme tým

„hore“, a svedomie sa pre nich stalo čímsi,

čo predali za osobné výhody. Autor túto

skupinu ľudí prirovnáva k potkanom, ktoré

majú tuhý život, rýchlo sa rozmnožujú a sú

k sebe veľmi kruté, no ich hordy sa ťahajú

celými dejinami ľudstva. Sezóna potkanov

je vždy. Čitateľ, ktorí nie je zasvätený do

zákulisia politiky, sa dozvie veľa podrobností.

Z mnohých detailov vidno, že autorovi

je pozadie politiky známe. V románe

cítiť jeho skúsenosť, ktorú dokázal využiť,

samozrejme, v súlade so zákonitosťami písania

románu. Plne využil fabulovanie, fikciu,

fantáziu i fakty.

Ivan Szabó

70 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Európsky parlament

Európsky parlament

aprílové zasadnutie Európskeho parlamentu

Unikát na nadnárodnej úrovni

Nariadenie o európskej občianskej iniciatíve,

ktoré vstúpi do platnosti 1. apríla 2012, je

pre občanov EÚ novým nástrojom participatívnej

demokracie – svetovým unikátom na

nadnárodnej úrovni.

Výbor zložený z najmenej 7 občanov

z najmenej 7 členských štátov, ktorý zhromaždí

viac ako jeden milión podpisov, sa

môže obrátiť na Európsku komisiu a požiadať

ju, aby predložila legislatívnu iniciatívu

v oblasti, ktorá spadá do jej pôsobnosti a zároveň

rešpektuje základné hodnoty únie.

Prostredníctvom Európskej občianskej

iniciatívy budú mať občania možnosť formálne

požiadať inštitúcie EÚ o právne predpisy

pre konkrétne témy. Môže ísť o akúkoľvek

záležitosť, ktorú považujú za dôležitú.

Podmienkou je, aby iniciatívu podporil dostatok

ľudí a týkala sa témy, v ktorej môže

Európska únia právne konať.

Bielorusko by malo okamžite

zrušiť trest smrti

Poslanci dôrazne odsúdili nedávnu popravu

Vladislava Kovaleva a Dmitrija Konovalova,

ktorých bieloruské súdy uznali vinnými zo zosnovania

bombového útoku v minskom metre

z apríla 2011. V uznesení poslanci vyzvali bieloruské

úrady na okamžité zavedenie moratória

na trest smrti.

Poslanci vyzvali bieloruské orgány na

okamžité vydanie pozostatkov oboch mužov

ich rodinám, aby ich mohli pochovať.

Trest smrti je podľa EP „neľudský, neefektívny

a nezvratný akt potrestania“.

V reakcii na tieto popravy a ďalšie prípady

porušovania ľudských práv v krajine

by Medzinárodná hokejová federácia mala

zvážiť premiestnenie majstrovstiev sveta

v ľadovom hokeji 2014 z Bieloruska do inej

krajiny. „Kým režim jednoznačne nepreukáže

záväzok rešpektovať ľudské práva

a zásady právneho štátu,“ v dialógu medzi

EÚ a Bieloruskom nemôže dôjsť k žiadnemu

pokroku, uviedli poslanci.

Parlament privítal prísnejšie sankcie,

ktoré na Bielorusko uvalila EÚ vo februári,

zároveň však vyzýva na prijatie ďalších

reštriktívnych opatrení vrátane hospodárskych

sankcií.

Pokrok Srbska, Kosova a Čiernej

Hory na ceste do EÚ

Parlament privítal ohlásený štart prístupových

rozhovorov s Čiernou Horou, naplánovaný

na jún 2012, a vyzval na čo najskoršie

začatie rokovaní so Srbskom. Päť členských

štátov vrátane Slovenska, ktoré zatiaľ neuznali

nezávislosť Kosova, by mali nasledovať príklad

krajín, ktoré tak už urobili.

Parlament privítal rozhodnutie rady

z 1. marca udeliť Srbsku štatút kandidátskej

krajiny a vyzval na čo najskoršie otvorenie

prístupových rokovaní za predpokladu,

že Srbsko bude naďalej pokračovať

v procese reforiem, a to najmä v oblasti posilnenia

demokracie a právneho štátu.

Parlament by uvítal, ak by sa päť členských

štátov vrátane Slovenska, ktoré dosiaľ

neuznali nezávislosť Kosova, pridalo

k 88 krajinám sveta, ktoré tak už urobili.

Uznesenie víta začatie dialógu s cieľom

liberalizovať vízový režim pre obyvateľov

Kosova a zabrániť tak ich rastúcej izolácii.

Zároveň očakáva, že EK predloží plán na

liberalizáciu víz už na jar tohto roka a podporuje

jej zámer vypracovať do jesene 2012

štúdiu uskutočniteľnosti v súvislosti so

stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi

EÚ a Kosovom.

Parlament si všimol „významný pokrok“

Čiernej Hory a víta zámer Európskej rady

začať s krajinou prístupové rozhovory

v júni 2012. Poslanci tiež vyzdvihli konštruktívnu

úlohu, ktorú Čierna Hora zohrala

v posilňovaní dobrých susedských

vzťahov s inými krajinami západného Balkánu.

Prísnejšia kontrola

obchodovania s derivátmi

Posilnenie transparentnosti a bezpečnosti

pri obchodovaní s mimoburzovými (OTC) derivátmi

je cieľom novej legislatívy, ktorú schválil

EP. Obchod s derivátmi podľa mnohých

výrazne prispel ku globálnej finančnej kríze.

Na základe nového nariadenia sa budú

mimoburzové deriváty povinne zúčtovávať

prostredníctvom centrálnych protistrán

(CCP), čim sa zmierni tzv. kreditné riziko

protistrany (riziko, že jedna zo strán

transakcie nebude schopná naplniť svoje

záväzky).

Poslancom sa v priebehu rokovaní podarilo

presadiť požiadavku, aby všetky

zmluvy o derivátoch (nielen zmluvy o OTC

derivátoch) boli povinne ohlasované centrálnym

archívom obchodných údajov.

Tie budú následne zverejňovať kumulované

pozície o ohlásených zmluvách, a to

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

podľa tried derivátov. Cieľom je posilnenie

transparentnosti a sprehľadnenie situácie

na trhu.

Pravidlá na vývoz zariadení

umožňujúcich cenzúru internetu

Európska únia by mala prijať pravidlá

umožňujúce monitorovanie cenzúry internetu

autokratickými režimami, uvádza sa

v uznesení k správe o ľudských právach za

rok 2010, ktoré schválil Európsky parlament.

Podľa poslancov by tieto nové pravidlá mali

posilniť zodpovednosť európskych spoločností

vyvážajúcich výrobky, ktoré môžu byť využité

na blokovanie prístupu k webovým stránkam

a monitorovanie mobilnej komunikácie.

Uznesenie vyzýva EK, aby najneskôr

v priebehu roka 2013 predložila návrhy

na zlepšenie monitorovania vývozu

výrobkov a služieb, ktoré môžu byť

využité na blokovanie prístupu k webovým

stránkam a monitorovanie mobilnej

komunikácie.

Séria povstaní známych ako arabská jar

odhalila potenciál internetu a sociálnych

sietí v oblasti uplatňovania slobody názoru

a prejavu, uvádza sa v uznesení, ktoré

tiež požaduje výraznejšiu podporu v oblasti

presadzovania slobody médií a ochrany

nezávislých novinárov a blogerov.

Lepšie sociálne zabezpečenie

Letušky, stevardi a piloti budú podliehať

pravidlám sociálneho zabezpečenia tej krajiny,

na ktorej území bežne začínajú a končia svoju

službu. Nové pravidlá, ktoré schválil Európsky

parlament, tiež vyjasňujú prístup samostatne

zárobkovo činných osôb pôsobiacich

v zahraničí k podpore v nezamestnanosti po

ich návrate domov.

Nové nariadenie zavádza koncept tzv.

domácej základne, na ktorého základe

sa určí krajina, ktorej systému sociálneho

zabezpečenia budú členovia leteckej

posádky podliehať. Domáca základňa je

definovaná ako miesto, kde piloti, letušky

a stevardi bežne začínajú a končia službu

alebo sériu služieb a kde prevádzkovateľ

za normálnych podmienok nie je povinný

zabezpečiť danému členovi posádky ubytovanie.

Medzery v legislatíve EÚ dosiaľ

umožňovali niektorým nízko-nákladovým

leteckým spoločnostiam vybrať si najmenej

nákladný sociálneho zabezpečenia bez

ohľadu na materské letiská ich leteckých

posádok.


71


Európska komisia

Európska komisia

EURÓPSKa KOMISIa

Železnice európsky

Európska komisia rozhodla o posilnení

proces certifikácie a schvaľovania tratí

a vlakov vybavených európskym systémom

riadenia železničnej dopravy ETCS. Zavedením

ETCS na kľúčových nákladných a vysokorýchlostných

koridoroch sa výrazne zvýši

konkurencieschopnosť európskych železníc.

Koncepcia ETCS je jednoduchá: informácie

sa prenášajú z terénu do vlaku, kde

ich palubný počítač spracuje, vyráta maximálnu

povolenú rýchlosť a potom ak treba

automaticky spomalí vlak.

Najfalšovanejšia je dvojeurovka

Počet falšovaných euromincí stiahnutých

z obehu sa znížil o 15 %, a to na 157 000 mincí

v porovnaní so 186 000 mincami v predchádzajúcom

roku. Najčastejšie falšovanou

euromincou zostáva minca v nominálnej

hodnote 2 eur. Nízky počet falšovaných

euromincí je výsledkom spoločného úsilia

členských štátov, Európskeho úradu pre boj

proti podvodom a ostatných európskych

inštitúcií. V porovnaní s celkovým počtom

približne 16 mld. pravých euromincí v troch

najvyšších nominálnych hodnotách uvedených

do obehu počet falšovaných mincí

zodpovedá 1 falšovanej minci na každých

100 000 pravých mincí.

Erasmus mení životy

Najúspešnejší študentský výmenný

program Erasmus oslavuje tento rok 25. výročie.

V rámci neho od roku 1987 absolvovali

študijný pobyt alebo stáž v zahraničí tri

milióny študentov. Mobilita, ktorú prináša

Erasmus, je jadrom stratégie EK na boj proti

nezamestnanosti mladých tým, že pozornosť

viac zameriava na rozvoj zručností.

Galileo od 2014

Nové satelity a nosné rakety umožnia spustenie

prevádzky systému Galileo v roku 2014.

Po podpísaní ďalších zmlúv o dodávke satelitov

a nosných rakiet je program Galileo na

dobrej ceste začať poskytovať lepšie služby

satelitnej navigácie pre občanov v roku 2014.

Celkovo sa podpísali tri zmluvy: s nemeckou

spoločnosťou OHB System AG o dodávke 8

satelitov vo výške rádovo 250 mil. eur, zmluva

s francúzskou spoločnosťou Arianespace

s možnosťou rezervácie až 3 vypustení satelitov

a zmluva s francúzskou spoločnosťou Astrium

SAS, ktorou sa má terajšia nosná raketa

Ariane 5 uspôsobiť na súčasné vynesenie

4 satelitov programu Galileo na obežnú dráhu

vo výške rádovo 30 mil. eur.

Pomoc elektrárňam

Európska únia poskytne pomoc pri vyraďovaní

jadrových elektrární v Bulharsku,

Litve a na Slovensku. Dvor audítorov zistil,

že Bulharsko, Litva a Slovensko odstavili reaktory

v súlade so svojím záväzkom a v priebehu

vyraďovania jadrových zariadení sa

dosiahli dôležité medzníky, hlavný proces

však ešte len prebehne a v súvislosti s jeho

dokončením vznikol značný deficit financovania

vo výške približne 2,5 mld. eur, v čom

EÚ pomôže.

Degradácia pôdy

V rámci EÚ je degradácia pôdy znepokojivým

fenoménom. V rokoch 1990 až 2006

dochádzalo denne k trvalému úbytku aspoň

275 hektárov pôdy v dôsledku straty

priepustnosti pôdy – čo predstavuje 1 000

km 2 ročne, resp. plochu rozlohy Cypru,

každých 10 rokov. Odhaduje sa, že erózia

spôsobená vodou postihuje 1,3 km 2 pôdy

v Európe, čo zodpovedá 2,5-násobku rozlohy

Francúzska. Degradácia pôdy negatívne

ovplyvňuje našu schopnosť produkovať potraviny,

predchádzať suchám a záplavám,

zastaviť stratu biodiverzity a riešiť otázky

zmeny klímy. To sú niektoré z hlavných

zistení dvoch nových správ o politických

a vedeckých aspektoch problematiky pôdy

v Európe, ktoré predložila Európska komisia

a už začala proti tomu konať.

Ochrana spotrebiteľov

Súdny dvor v Luxemburgu rozhodol, že

spotrebitelia sú chránení voči nesolventnosti

cestovných kancelárií aj v prípade, že im operátor

predá zájazd podvodným spôsobom.

Ochrana pred nesolventnosťou cestovných

kancelárií je základným kameňom Smernice

EÚ o balíku cestovných, dovolenkových

a výletných služieb. Účelom je poskytnúť

spotrebiteľovi účinné záruky na vrátenie

ceny zájazdu a jeho návrat domov, v prípade

nesolventnosti CK. Súdny dvor potvrdil, že

klienti cestovných kancelárií nemôžu niesť

riziko toho, že CK postupuje podvodne.

Primerané dôchodky

Dôchodky predstavujú pre jednotlivé štátne

rozpočty zvýšený finančný tlak najmä

v spojitosti s finančnou a hospodárskou krízou.

Pokiaľ nezačneme riešiť otázku primeraných

dôchodkov v súčasnosti aj budúcnosti,

milióny Európanov budú v starobe čeliť

chudobe. Preto Európska komisia zverejnila

bielu knihu o primeraných, bezpečných

a udržateľných dôchodkoch. Kniha predstavuje

iniciatívy, ktoré pomôžu vytvoriť vhodné

podmienky k tomu, aby tí, ktorí môžu,

mohli naďalej pracovať. Ide najmä o vytvorenie

správneho pomeru medzi dĺžkou našich

životov a odchodom do dôchodku.

Neplníme pravidlá

Členské štáty boli povinné transponovať

do svojich predpisov smernicu o elektrine

a smernicu o plyne z tretieho energetického

balíka do 3. marca 2011. Bulharsko, Cyprus,

Španielsko, Luxembursko, Holandsko, Rumunsko

a Slovensko doteraz EK neinformovali

o žiadnom opatrení na transpozíciu týchto

smerníc. Komisia týmto 8 štátom zaslala

15 odôvodnených stanovísk, v ktorých nalieha,

aby si splnili zákonnú povinnosť. Ak súlad

so smernicami nedosiahnu, EK môže vec

postúpiť Súdnemu dvoru EÚ.

K liekom rýchlejšie

Európska komisia navrhla zracionalizovať

a skrátiť vnútroštátne rozhodovanie o stanovovaní

cien liekov a výšky úhrad. V budúcnosti

by sa mali takéto rozhodnutia spravidla

prijímať do 120 dní pri inovačných liekoch

a pri generických do 30 namiesto súčasných

180 dní. Komisia tiež navrhuje účinné opatrenia

na presadzovanie, ak rozhodnutia nie

sú prijímané v lehotách, keďže členské štáty

ich často prekračujú a spomaľujú tak prístup

nových liekov na trh.

Tieňové bankovníctvo

Keďže sa EÚ poučila z krízy, uskutočňuje

ambiciózne reformy právnych predpisov

v celom finančnom sektore, a najmä v bankovom

sektore. V rámci nich je najvyšší čas

riešiť rastúcu oblasť nebankovej úverovej

činnosti, alebo tzv. tieňového bankovníctva,

ktorá doteraz nebola v centre regulácie

a dohľadu. Tieňové bankovníctvo do

istej miery plní dôležité funkcie vo finančnom

systéme. Vytvára napríklad dodatočné

zdroje financovania a investorom ponúka

alternatívu k bankovým vkladom. Avšak

môže predstavovať aj potenciálnu hrozbu

pre dlhodobú finančnú stabilitu, pretože sa

vo finančnom sektore hromadia neznáme

zdroje rizík a hrozí, že sa prenesú z tieňového

bankového sektoru na štandardný bankový

sektor.

Multimodálna doprava

EÚ schválila nové Rámcové rozhodnutie

pre veľké dopravné projekty. Prostredníctvom

svojej transeurópskej dopravnej siete

(TEN-T) chce umožniť rýchlejší a ľahší pohyb

ľudí a tovaru na území všetkých členských

štátov, pri ktorom sa budú efektívne

využívať zdroje. Transeurópska sieť spája

pozemné, námorné a letecké trasy členských

štátov do jedného multimodálneho

systému. Usmernenia rozlišujú medzi základnou

sieťou, ktorá sa má vytvoriť prioritne

do roku 2030 a komplexnou sieťou,

ktorá sa má dokončiť neskôr, pričom ako

orientačný termín sa stanovil rok 2050.

Podrobnosti o jednotlivých rozhodnutiach

a činnosti Európskej komisie nájdete na stránke:

http://ec.europa.eu

72 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii


Diplomati

Pokrok musia pocítiť všetci

Ekonomický a technologický pokrok Indie už uznal celý svet – povedal

na recepcii v Bratislave pri príležitosti Dňa vzniku Indickej republiky

veľvyslanec Indie v SR Rajiva Misra (na fotografii s manželkou Amitou).

Zdôraznil, že teraz ide najmä o to, aby úspech a pokrok pocítili všetky

vrstvy obyvateľstva. India sa snaží nielen o rozvoj technológií, priemyslu

a hospodárstva, ale aj o uchovanie rozmanitosti krajiny, života a zvykov

jej obyvateľov. Indický veľvyslanec vyjadril spokojnosť s obchodnými

vzťahmi so Slovenskom – objem vzájomného obchodu dosiahol

v roku 2011 viac ako 275 miliónov eur.

Dvadsiaty ôsmy člen EÚ

Vstup Chorvátska do EÚ sa predpokladá v júli

2013. Táto krajina sa tak stane 28. členom európskeho

zoskupenia. Chargé d´affaires veľvyslanectva

Chorvátskej republiky v SR Tuga Tarle (na

snímke s Jánom Klepáčom) vyjadrila na stretnutí

s členmi Paneurópskej únie na Slovensku našej

krajine vďaku za to, že sme boli prvou členskou

krajinou EÚ, ktorá zavŕšila ratifikačný proces

Zmluvy o pristúpení Chorvátska k EÚ. Zdôraznila,

že Chorvátsko, podľa pokynov EÚ, naďalej intenzívne

pokračuje v reformách v oblasti justície

a boja proti korupcii a organizovanému zločinu.

Hovorila aj o téme, ktorá môže byť inšpiráciou

pre Slovensko – Chorvátsko má 22 národnostných

menšín, pre ktoré teraz vytvára zákonnou cestou tie najlepšie podmienky. Uznanie Chorvátsku vyjadril v diskusii aj Dejan Hinič

z veľvyslanectva Srbskej republiky v SR (na snímke vľavo).

Foto: archív MZV SR

Posilniť zahraničný obchod

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Predseda vlády SR Robert Fico uviedol

dňa 13. apríla 2012 Miroslava Lajčáka do

úradu podpredsedu vlády a ministra zahraničných

vecí. Premiér zdôraznil, že pri rokovaniach

o prioritách MZV SR spolu s novým

ministrom vsadili na skúsených diplomatov,

ktorí už preukázali svoje schopnosti nielen

doma, ale aj v zahraničí. Ministerstvo musí

zohrávať významnejšiu úlohu pri pomoci

slovenským podnikateľom a otváraní dverí

pre ich aktivity v krajinách, kde sa nám obchodne

doteraz menej darilo. Miroslav Lajčák

je odhodlaný urobiť všetko, aby sa ekonomická

dimenzia stala najdominantnejšou

črtou zahraničnej politiky SR a Slovensko

sa presadilo na nových trhoch. Informoval

aj o tom, že napríklad vzťahy medzi Maďarskom

a Slovenskom sú v súčasnosti lepšie,

ako sa prezentujú.


Text a foto Tatiana Jaglová

73


Infoservis NR SR

Šieste VOLEBNÉ OBDOBIE

NÁRODNEJ RADY SR

Prezident Ivan Gašparovič podľa príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky

zvolal prvú, teda ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Slovenský

parlament sa tak v stredu 4. apríla 2012 zišiel vo svojom šiestom volebnom období

v novom zložení, kde prevláda svojimi 83 poslancami Smer-sociálna demokracia,

ktorý získal v marcových predčasných parlamentných voľbách 44,41 % voličských

hlasov. Na druhom mieste skončilo Kresťanskodemokratické hnutie so ziskom 8,82 %

hlasov, nasledujú Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti s 8,55 % hlasov. Obe strany

majú rovnako po 16 mandátoch. Do parlamentných ľavíc zasadli aj poslanci Mosta-

Híd, ktorým 6,89 % voličských hlasov prisúdilo 13 kresiel. Slovenská kresťanská

a demokratická únia-Demokratická strana získala vo voľbách 6,09 percent a Sloboda

a solidarita 5,88 %, čo pre oba spomínané politické subjekty znamená po 11

poslaneckých mandátov. Ustanovujúcu schôdzu parlamentu už pred jej začiatkom

až po jej skončenie o 21,30 hod. sprevádzal hrmot. V priestore pred Hradom totiž

už od 9. hodiny zneli bubny, rapkáče a trúbenie. Iniciátorom tohto predstavenia

bola organizácia Protest Gorila, ktorá na transparentoch sľubovala, že sa novej

jednofarebnej vláde bude pozorne dívať na prsty.

Všetci zákonodarcovia zložili

poslanecký sľub bez výhrad

Schôdzu otvoril dosluhujúci predseda

národnej rady, kresťanský demokrat Pavol

Hrušovský. Na jej začiatku zaznela štátna

hymna. Bol prítomný aj prezident republiky

Ivan Gašparovič, končiaca predsedníčka

vlády Iveta Radičová a členovia jej

kabinetu, predsedníčka Ústavného súdu

Slovenskej republiky Ivetta Macejková,

šéf Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Štefan Harabín, zastupujúci generálny

prokurátor Ladislav Tichý a predseda Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky

Ján Jasovský. Okrem nich sledovali

priebeh schôdze z balkóna sály členovia

zahraničných zastupiteľských úradov

a študenti bratislavských vysokých škôl,

ktorí v časovom predstihu podali žiadosť

o účasť na schôdzi.

Dosluhujúci podpredseda parlamentu

Béla Bugár (Most-Híd) potom prečítal text

sľubu poslanca, ktorý znie: „Sľubujem na

svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike.

Svoje povinnosti budem plniť v záujme

jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné

zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do

života.“ Zvolení poslanci následne pristupovali

k ústave v reprezentatívnej väzbe,

na ktorú položili pravú ruku a slovom sľubujem

a podaním ruky Pavlovi Hrušovskému

si splnili ústavnú povinnosť. Ako prvý

to urobil Pavol Hrušovský, ktorý zložil sľub

do rúk Bélu Bugára. Po ňom nasledovali

podpredsedovia parlamentu Robert Fico

(Smer-sociálna demokracia), Béla Bugár

a členovia končiaceho vládneho kabinetu,

ktorí boli zvolení za poslancov. Potom

už nasledovali všetci ostatní zákonodarcovia.

Medzi sľubujúcimi poslancami „vynikol“

Igor Hraško (OĽaNO), ktorý prišiel na

túto slávnostnú chvíľu v turčianskom kroji

a vyzeral, akoby si na ňu práve odskočil

zo salaša alebo z vystúpenia folklórneho

súboru. Poslanci si potom odhlasovali rokovací

poriadok, ktorým sa bude snemovňa

riadiť, zriadili výbor pre nezlučiteľnosť

funkcií a mandátový a imunitný výbor,

ktorého zvolený predseda Miroslav Číž po

jeho prvom zasadaní konštatoval overenie

mandátov všetkých zvolených poslancov.

Po tomto akte predsedajúci Pavol Hrušovský

schôdzu prerušil, aby prezident republiky

mohol vymenovať novú vládu.

Stalo sa. Ivan Gašparovič vymenoval

novú vládu na čele s Robertom Ficom, čím

sa po necelých dvoch rokoch skončila neúspešná

misia vládnutia politicky nevycizelovanej

vlády, ktorá si hovorila pravicová.

Iveta Radičová bola vlastne prvou a jedinou

šéfkou vládneho kabinetu v celej

histórii Česko-Slovenska a samostatného

Slovenska. Musí byť určite aj jej osobnou

tragédiou, že tento pokus o vládnutie pod

jej vedením mal také krátke trvanie. To neveští

nič dobré pre väčšie zastúpenie žien

v slovenskej politike. Po niekoľkohodinovej

prestávke sa v národnej rade predstavil

nový vládny kabinet. Keďže desiati z neho

sa stali členmi vlády, podľa ústavy bolo

potrebné urobiť príslušné korekcie v parlamentom

zbore. Preto za zvolených poslancov

a vymenovaných členov vlády nastúpili

do parlamentu ich náhradníci. Podľa

ústavy, ak by člen kabinetu, za ktorého

v parlamente sedí náhradník, svoje pôsobenie

v exekutíve ukončil predčasne, náhradník

mu miesto v zákonodarnom zbore

uvoľní. Poslancom, ktorí boli vymenovaní

za členov vlády, totiž poslanecký mandát

nezaniká, len sa neuplatňuje. A tak aj náhradníci,

ide len o členov Smeru-sociálna

demokracia, zložili poslanecký sľub. Keďže

Robert Fico bol prezidentom republiky

menovaný za predsedu vlády, jeho náhradníkom

v parlamente bude Viliam Holeva.

A potom už idú náhradníci za ministrov.

Staronovým ministrom vnútra a súčasne

podpredsedom vlády sa stal Robert Kaliňák

a jeho náhradníkom v parlamente je

Ľuboš Blaha. Na post ministra kultúry sa

vrátil aj Marek Maďarič, ktorý tak uvoľnil

poslanecké kreslo pre náhradníčku Vieru

Mazúrovú. Financie bude vo vláde strážiť

Peter Kažimír, ktorý je aj podpredsedom

vlády, a jeho miesto v národnej rade zaujal

Rastislav Čepák. Dušan Čaplovič bude

mať na starosti školstvo, a preto jeho náhradníkom

v parlamente je Ján Babič. Poľnohospodárstvo

dostal na starosť bývalý

minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek,

čím uvoľnil miesto pre parlamentného

náhradníka. Petra Fitza. Ministerstvo

životného prostredia povedie Peter Žiga

a dovtedy bude namiesto neho sedieť v národnej

rade Štefan Hreha. Megarezort dopravy

spojený s europeniazmi dostal na

starosť exminister financií Ján Počiatek.

V parlamente ho bude zastupovať Milan

Halúz. Právnikovi Martinovi Glvačovi zverilo

vedenie Smeru-SD rezort obrany a ako

jeho náhradník v národnej rade bude pôsobiť

Jozef Ježík. Jeden z najťažších rezortov

práce a sociálnych vecí povedie bývalý

generálny manažér Smeru-SD Ján Richter,

čím dal príležitosť byť poslankyňou Viere

Kučerovej. Táto výmena sa menovaním

vlády a nastúpením náhradníkov do parlamentu

neskončila, pretože sa očakáva, že

aj ďalší poslanci Smeru-SD pôjdu do exekutívy,

a tak prídu do národnej rady ďalší

náhradníci.

Parlament povedie staronový

predseda, budú ho riadiť

aj tri ženy

Za predsedu národnej rady bol zvolený

Pavol Paška, ktorý túto funkciu zastával

už v rokoch 2006 – 2010. V tajnej voľbe

mu odovzdalo hlas 130 poslancov. Vo

funkcii nahradil kresťanského demokrata

Pavla Hrušovského. „Dostali ste našu dôveru,“

oznámil odchádzajúci predseda parlamentu.

Svojmu nástupcovi zaželal všetko

dobré a nech sa mu darí vo výkone funkcie.

Pavol Paška sa mu poďakoval za jeho

prácu v kresle šéfa parlamentu. „Paľko“,

ako nový predseda familiárne nazval Pavla

Hrušovského, si zaslúži uznanie za vedenie

schôdze v turbulentnom, a nie veľmi

politicky priaznivom období. „Vrátil si

do národnej rady pokoj a vytvoril si priaznivé

podmienky pre slobodný a demokratický priebeh

volieb. Ďakujem ti veľmi pekne,“ obrátil

sa na Pavla Hrušovského. Staronový predseda

parlamentu upozornil, že v novom