Dvadsaťročná UMB - kniha prof. Martuliaka - Univerzita Mateja Bela

Štúdium na fakulte zabezpečovalo v prvom AR 1992/1993 168 vysokoškolských
učiteľov na 16 katedrách humanitného alebo prírodovedného charakteru. 103
Súčasťou fakulty bol tiež Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií. Fakulta mala
pritom predovšetkým učiteľskú orientáciu. Okrem denného magisterského štúdia sa
na škole realizovalo rekvalifikačné štúdium, najmä cudzích jazykov, určené pre
učiteľov všetkých stupňov škôl. Vzhľadom na to, že fakulta mala záujem pružne
reagovať na situáciu na trhu práce a chcela maximálne podporiť študijné mobility,
začala sa príprava na nový model štúdia („ranná podoba kreditového štúdia“),
ktorý by umožnil študentom nielen samostatnú voľbu študijných možností, ale
i voľbu vlastného tempa pri kreovaní individuálnych študijných plánov. V rokoch
1992 – 1995 ukončilo štúdium na FHPV 634 absolventov.
Úroveň vedeckovýskumnej a publikačnej činnosti v rokoch existencie FHPV
kvalitatívne a kvantitatívne gradovala. Pokiaľ sa v humanitných vedách presadzoval
základný výskum, v prírodných a technických vedách prevažoval aplikovaný
výskum. Okrem riešenia domácich výskumných projektov (v AR 1993/1994 to
bolo 14 pracovníkov) sa práve v tomto čase čoraz viac učiteľov zapájalo do riešenia
zahraničných výskumných projektov (27 pracovníkov) V rámci študijných
programov TEMPUS a PHARE v tom čase pracovalo vyše 30 učiteľov fakulty.
Údaje za akademický rok 1994/1995 hovoria o 93 riešiteľoch z FHPV na 32 inštitucionálnych
vedeckovýskumných projektoch, o 52 učiteľoch, zapojených do riešenia
29 výskumných projektov na iných vysokých školách a výskumných pracoviskách
a o 16 pracovníkoch fakulty, ktorí sa zúčastnili na riešení vedeckovýskumných
projektov v zahraničí. 104
Zvýšená vedeckovýskumná a publikačná činnosť sa výrazne prejavila v kvalifikačnom
raste pracovníkov FHPV. V akademickom roku 1994/1995 zo 162 vysokoškolských
učiteľov bolo 12 profesorov, 45 docentov a 34 asistentov s vedeckou
hodnosťou CSc., čo predstavovalo 57 percentnú kvalifikovanosť. Táto skutočnosť
bola prvým a veľmi dobrým predpokladom budúceho úspešného a funkčného rozdelenia
fakulty na dve samostatné fakulty, humanitnú a prírodovednú.
Existenciu Fakulty humanitných a prírodných vied v rokoch 1992–1995 charakterizujeme
ako obdobie, v ktorom sa uplatnila autonómnosť a zároveň aj špecifickosť
humanitných a prírodovedných katedier. Profilácia absolventov a zameranie
vedeckovýskumnej činnosti sa vynútili vytvoriť z fakulty dva relatívne samo-
103
Uvádzame názov katedier s menami ich prvých vedúcich: Katedra anglistiky
a amerikanistiky, Katarína Feťková, Katedra biológie a ekológie, Ján Lietava, Katedra filozofických
vied, Igor Šimo, Katedra fyziky, Ján Krajčo, Katedra geografie a krajinnej ekológie,
Vladimír Baran, Katedra germanistiky a romanistiky, Milan Štulrajter, Katedra histórie
a etnológie, Stanislav Matejkin, Katedra hudobnej a estetickej výchovy, Eva Michalová,
Katedra chémie, Oto Tomeček, Katedra informatiky, Jan Klimeš, Katedra matematiky, P.
Hanzel, Katedra slovanských jazykov a literatúry, Sergej Makara, Katedra slovenského
jazyka a literatúry, V. Patráš, Katedra technickej výchovy, Ivan Krušpán, Katedra telesnej
výchovy a športu, D. Hlasica.
104 Údaje sú prevzaté z publikácie: Pamätnica vysokého školstva v Banskej Bystrici 1954 –
1994.., s.34-35.
113