KONCEPCIA SEPAROVANÃHO ZBERU V ... - BanskÃ¡ Å tiavnica

KONCEPCIA SEPAROVANÉHO ZBERU V 

BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE 

(KONSEZ BS) 

AUGUST 2008 

EPIK, s.r.o. 

Zámocká 30, 32, 811 01 Bratislava 

Tel./Fax: +421 (2) 54 43 01 93 

epik@epik.sk, www.epik.sk

OBSAH 

1. ÚVOD...............................................................................................................3 

2. NÁVRH KONCEPCIE FUNGOVANIA ZBERU KOMUNÁLNEHO ODPADU (ZBER, 

ZVOZ A TRIEDENIE KOMODÍT)............................................................................ 5 

2.1 ZBER ODPADOV...........................................................................................6 

2.2 ZVOZ VYSEPAROVANÝCH ZLOŽIEK A ZMESOVÉHO KOMUNÁLNEHO ODPADU..... 17 

2.3 NOVÝ SPOLOČNÝ ZBERNÝ DVOR (ZD)...........................................................18 

2.4 ZBER A ZHODNOTENIE BIOLOGICKY ROZLOŽITEĽNÝCH ODPADOV (BRO)..........25 

2.5 SYSTÉM EVIDENCIE A VYKAZOVANIA TOKU JEDNOTLIVÝCH ZLOŽIEK 

KOMUNÁLNEHO ODPADU...................................................................................43 

2.6 VZDELÁVANIE A OSVETA OBYVATEĽSTVA V ODPADOVOM HOSPODÁRSTVE....... 48 

2.7 NAKLADANIE SO ZMESOVÝM KOMUNÁLNYM ODPADOM PO UZATVORENÍ SKLÁDKY 

PRINCIPLAC.....................................................................................................52 

3. POSÚDENIE PROJEKTOVÉHO ZÁMERU S PARAMETRAMI ZVEREJNENEJ VÝZVY 

NA PREDKLADANIE PROJEKTOV FINANCOVANÝCH ZO ŠF EÚ. ...........................53 

3.1 ZABEZPEČENIE PODKLADOV V SÚLADE S PRAVIDLAMI OPERAČNÉHO PROGRAMU 

ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA..................................................................................53 

4. ZÁVER........................................................................................................... 55 

5. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE KU KONCEPCII....................................................56 

6. POUŽITÉ SKRATKY........................................................................................ 56 

7. ZOZNAM PRÍLOH........................................................................................... 57 

8. SPRACOVATELIA KONCEPCIE........................................................................ 57 

9. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA KONCEPCIE............................................. 57 

KONCEPCIA SEPAROVANÉHO ZBERU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE (KONSEZ BS) 

2

1. ÚVOD 

V roku 2007 spoločnosť EPIK, s.r.o. vypracovala „Analýzu súčasného stavu odpadového 

hospodárstva v meste Banská Štiavnica“. Na základe podkladov od Technických služieb, 

mestský podnik Banská Štiavnica (TS) a mesta Banská Štiavnica bola zhodnotená 

celková situácia v oblasti odpadového hospodárstva (OH). 

Ako hlavné nedostatky boli v tejto analýze označené: 

• slabé čerpanie externých finančných zdrojov (finančné zdroje, ktoré poskytuje 

Recyklačný fond, Environmentálny fond, fondy EÚ a i.), 

• chýbajúce združenie obcí v banskoštiavnickom regióne so spoločnými cieľmi v tejto 

oblasti, 

• nedostatok odborného personálu v TS, 

• zlá organizačná štruktúra OH, 

• nedostatok koncepcie rozvoja OH do budúcna, 

• nedostatok lídrov a odborníkov v oblasti OH, ktorí by rozvíjali koncepčne 

navrhované riešenia, 

• problém uzatvorenia a rekultivácie skládky Principlac. 

Od 1.1. 2008 sa personál TS posilnil o externého odborného pracovníka Ing. Miloša 

Veverku, PhD. Jeho úlohou je nastavenie systému OH smerom k zvyšovaniu efektivity SZ 

TS a celková náprava nedostatkov, ktoré boli vytknuté v analýze. V spolupráci so 

spoločnosťou EPIK, s.r.o. formou odborných konzultácií boli zrealizované aktivity, ktoré 

postupne pomáhajú eliminovať uvedené nedostatky. 

Mesto Banská Štiavnica, presnejšie TS v oblasti odpadového hospodárstva v roku 2008 

získali finančnú podporu z Recyklačného fondu v celkovej hodnote 2 985 000,- Sk (zdroj: 

www.recfond.sk). Prostriedky budú použité na nákup zberových nádob (papier, plasty, 

sklo, kovové obaly + VKM), zberového kontajnera na opotrebované oleje, reparáciu 

vozidla Bobor 16,2, nákup novej triediacej linky a propagáciu separovaného zberu v 

regióne. Táto finančná podpora je veľmi dôležitá, ale nepokrýva všetky požiadavky 

potrebné pre zefektívnenie separácie v banskoštiavnickom regióne. 

V apríli 2008 bolo na Ministerstve vnútra zaregistrované Regionálne združenie obcí pre 

rozvoj odpadového hospodárstva Banskej Štiavnice a okolia (ďalej len ako „Združenie“). 

Združenie zahŕňa 13 obcí, ktoré spolu majú 15 394 obyvateľov (tab. 1). 

Tab. 1: Obce v Združení obcí pre rozvoj odpadového hospodárstva Banskej Štiavnice a okolia 

č. Obec Počet 

obyvateľov 

Rozloha 

[km 2 ] 

Hustota obyv. 

[obyv./km 2 ] 

1. Baďan 220 15,11 14,56 

2. Banská Belá 1 210 28,60 42,48 

3. Banský Studenec 433 19,90 23,92 

4. Beluj 136 2,28 65,27 

5. Ilija 323 10,64 31,67 

6. Kozelník 195 9,81 20,59 

7. Močiar 161 20,70 8,12 

8. Počúvadlo 109 16,69 6,53 

9. Podhorie 375 21,64 17,33 

10. Prenčov 610 24,50 25,18 

11. Svätý Anton 1 176 22,60 51,42 

12. Žibritov 88 9,66 9,11 

13. Banská Štiavnica 10 358 21,00 497,10 

Spolu 15 394 223,13 69,72 


3

Rozhodnutím OU BŠ, odbor ŽP, č. 140-02/07259-Gol. zo dňa 18.12.2002 sa povoľuje 

prevádzka skládky Principlac do 31.12.2008. 13.12.2006 bolo vydané ďalšie rozhodnutie, 

a to zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) v Banskej Bystrici č. 

2560/345/OIPK470750106/2006/Ka. Rozhodnutím SIŽP ukladá povinnosť uzatvoriť 

skládku po 31.12.2008 v zmysle §18 odsek 2, písm. j) Zákona o odpadoch, keďže 

skládka nemá tesniacu HDPE fóliu a nespĺňa tak platné právne predpisy. Po tomto 

dátume nie je možné naďalej skládku prevádzkovať a musí sa zrealizovať jej uzatvorenie, 

sanácia a rekultivácia. Za týmto účelom bola v zmysle §22 Zákona č. 223/2001 Z.z. o 

odpadoch v znení neskorších predpisoch (ďalej len ako „Zákon o odpadoch“) v priebehu 

prevádzky skládky vytvorená finančná rezerva v v celkovej hodnote 3 758 069 Sk (stav k 

31.1.2008, finančná rezerva sa stále tvorí až do 31.12.2008). Finančnú rezervu je majiteľ 

v zmysle uvedeného § povinný využiť na sanáciu a rekultiváciu skládky. Celkové náklady 

na sanáciu a rekultiváciu skládky sú vo výške 54,84 mil. Sk (obr. 1). 

Dňa 18.4.2008 bola podaná žiadosť o nenávratný finančný príspevok v rámci 

operačného programu životné prostredie na rekultiváciu skládky Principlac. Žiadosť so 

všetkými povinnými prílohami bola podaná v rámci prioritnej osi 4 – ODPADOVÉ 

HOSPODÁRSTVO, operačný cieľ 4.5 UZATVÁRANIE A REKULTIVÁCIA SKLÁDOK ODPADOV. 

Žiadosť bola schválená 2.7.2008 vo výške 95 % oprávnených nákladov (48,53 mil. Sk). 

Celkové výdavky 54,84 mil. Sk 

Finančná rezerva 3,76 mil. Sk 

Celkové oprávnené výdavky 51,09 mil. Sk 

Mesto BS 

2,55 mil. Sk 

Dotácia (EU fondy) 

48,53 mil. Sk 

5 % 

95 % 

Obr. 1: Celkové náklady na sanáciu a rekultiváciu skládky 

Principlac v BS, finančná rezerva, dotácia z fondov EU a 

spolufinancovanie mesta 

V júni 2008 bola zaslaná ďalšia žiadosť na RF o nárokovateľný príspevok pre obce v 

zmysle § 64 Zákona o odpadoch na základe vyseparovaných množstiev odpadov za roky 

2005, 2006 a 2007. V súčasnosti prebieha kompletizácia podkladov o žiadosť o príspevok 

za I. polrok 2008. Podklady zároveň slúžia aj ako podklad pre dotácie z oprávnených 

organizácií pre obaly a odpady z obalov (OO) a kolektívnych systémov (KS) pre odpady z 

elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). V roku 2008 TS plánujú požiadať niektoré 

OO a KS o dotácie. 

Aj napriek uvedeným aktivitám a schváleným dotáciám, systém odpadového 

hospodárstva v banskoštiavnickom regióne je potrebné ďalej rozvíjať. Potrebné je 

vybudovať nový zberný dvor (ZD), nakoľko kapacity súčasného ZD v rámci TS sú 

nepostačujúce, zhustiť sieť zberných nádob a kontajnerov, zabezpečiť adresnosť systému, 

aby bolo možné zaviesť ekonomické stimulačné opatrenia a tým zvýšiť mieru separácie, 

zabezpečiť zber a zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu (BRO), zaviesť systém 

zberu dát a ich evidenciu použitím súčasných technológií na vedenie evidencie a 

zintenzívniť osvetové kampane pre obyvateľov, školy a verejné inštitúcie. 


4

2. NÁVRH KONCEPCIE FUNGOVANIA ZBERU KOMUNÁLNEHO ODPADU (ZBER, 

ZVOZ A TRIEDENIE KOMODÍT) 

Zvýšenie miery separácie komunálneho odpadu vedie k zníženiu tvorby zmesného 

komunálneho odpadu ukladaného na skládke, čím sa zvýšia množstvá komodít, ktoré 

nebudú stratené na skládke KO, ale využité naspäť ako suroviny v socioekonomickej 

sfére. 

Mesto Banská Štiavnica, ako aj okolité obce sú turisticky veľmi atraktívne a centrálna 

pamiatková zóna mesta je zaradená do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva 

UNESCO. Preto je dôležité, aby región takéhoto významu a s pomerne vysokým 

turistickým ruchom mal aj rozvinutú infraštruktúru separovaného zberu (SZ). 

Rozvoj OH by mal smerovať k predchádzaniu a minimalizácii vzniku odpadov, ktoré sa 

musia skládkovať (nie je možné ich iným spôsobom zneškodniť), využití nových, 

moderných technológií, pomocou ktorých sa vyzbieraná surovina upraví a bude možné ju 

zhodnotiť vo výrobe ďalších produktov ako druhotnú surovinu. Toto umocňuje skutočnosť, 

že mestská skládka bude od 1.1.2009 uzatvorená a zmesový KO bude nutné voziť na 

vzdialenejšie skládky. Z hľadiska ekonomiky OH je preto v záujme mesta maximálne 

znížiť tvorbu zmesového KO. To je v súčasnosti možné najmä zintenzívnením 

minimalizácie a separácie odpadu už pri zdroji tvorby - pri občanovi. 

Pri rozširovaní celkovej infraštruktúry zberu je podstatné riešiť nasledovné oblasti: 

1. Zber odpadov 

• Zber v IBV (rodinné domy) v Banskej Štiavnici 

• Zber v IBV (rodinné domy) v ostatných obciach Združenia 

• Systém zberu v KBV (bytové domy) v Banskej Štiavnici 

• Stojiská pre KBV 

• Zber v podnikoch, prevádzkach a obchodoch (v súkromných firmách) 

• Zber v rekreačných oblastiach 

• Zber na cintorínoch 

• Zber v historickom centre mesta 

• Zber na školách a úradoch 

• Zber stavebného odpadu 

2. Zvoz vyseparovaných zložiek a zmesového komunálneho odpadu 

3. Nový spoločný zberný dvor 

4. Zber a zhodnotenie biologicky rozložiteľných odpadov (BRO) 

5. Systém evidencie a vykazovania toku jednotlivých zložiek komunálneho odpadu 

6. Vzdelávanie a osveta obyvateľstva v odpadovom hospodárstve 


5

2.1 ZBER ODPADOV 

V meste Banská Štiavnica sa v rámci systému separovaného zberu zberajú resp. budú 

zberať komodity uvedené v tab. 2. 

Tab. 2: Zbierané komodity v rámci kontajnerového a vrecového SZ v meste Banská Štiavnica 

Komodita Katalóg. č. 

odpadu 

Názov odpadu podľa 

katalógu 

Papier 15 01 01 obaly z pap. a lepenky 1993 

20 01 01 papier a lepenka 1993 

Plasty 15 01 02 obaly z plastov 1993 

20 01 39 plasty 1993 

Sklo 15 01 07 obaly zo skla 1993 

20 01 02 sklo 1993 

Zbiera sa v 

súčasnosti od 

Plánuje sa 

zberať od 

VKM (tetrapaky) 15 01 05 kompozitné obaly čiastočne od 06/2005 plne od 10/2008 

Kovové obaly 15 01 04 obaly z kovu čiastočne od 06/2005 plne od 10/2008 

Od roku 2007 realizujú TS komplexné služby v OH aj v ostatných obciach Združenia 

(zvoz a likvidácia KO + zabezpečenie separovaného zberu). 

Rozšírenie infraštruktúry SZ nadviaže na súčasný stav: vytriedené zložky KO budú 

zberané v KBV pomocou farebne rozlíšených a upravených nádob s objemom 1100 l, 240 

l a 120 l, v IBV zostane vrecový systém. Vo firmách a prevádzkach budú separáty 

zberané podľa potreby firmy/prevádzky, či už vrecami alebo nádobami (1 100 l / 240 l). 

Farebne rozlíšené a patrične upravené zberné nádoby budú slúžiť na zber 

nasledovných komodít: modrá – papier, žltá – plasty, zelená – sklo, červená – VKM + 

kovové obaly. 

Ostatné komodity (pneumatiky, opotrebované batérie a akumulátory, žiarivky, 

elektroodpad, farby a iné nebezpečné odpady) budú môcť občania celoročne odovzdať na 

dvore TS a budú taktiež zberané 2 x ročne (jar a jeseň) mobilným zberom. 

Pre zlepšenie infraštruktúry SZ, zníženie donáškovej vzdialenosti a zvýšenie miery 

separácie je nutné zvýšiť hustotu zberných nádob. Potreba je aktuálna najmä teraz, keď 

sa rozšírila pôsobnosť TS aj na obce Združenia. V mnohých obciach ako aj v niektorých 

častiach Banskej Štiavnice (napr. centrum mesta) absentuje sieť zberných nádob. 

V zmysle kompatibility so zvozovou technikou a jednoduchosti vyprázdňovania je preto 

potrebné zaobstarať - 1100 l farebne rozlíšené a upravené kontajnery, 240 a 120 l 

farebne rozlíšené a upravené nádoby a vrecia. 

Zber v IBV (rodinné domy) v Banskej Štiavnici 

V rodinných domoch (IBV) navrhujeme, aby zostal vrecový systém SZ po vzore 

súčasného – systém zberu do vriec. Každá domácnosť bude mať priesvitné PE vrecia s 

farebnou potlačou podľa tab. 3. Domácnosť bude mať pridelený identifikačný čiarový kód, 

umiestnený na schránke, prípadne na inom viditeľnom a verejne prístupnom mieste 

(kuka nádoba a pod. - viac v kap. 2.5). 

Ak rátame, že v meste Banská Štiavnica je 1 291 domácností v IBV a ročne sa vykoná 

24 zvozov (2 x mesačne), ročne spotrebuje BS 31 000 ks vriec na jednu zbieranú 

komoditu. Pre 4 zbierané komodity (papier, plasty, sklo, VKM + kovové obaly) je to 

celkom 124 000 ks vriec ročne (tab. 3). 

Ostatné zložky KO ako nebezpečný odpad (žiarivky, elektroodpad, farby, oleje), 

objemný odpad (nábytok, pneumatiky), drobný stavebný odpad a textil, má a bude mať 

domácnosť možnosť odovzdať celoročne na zbernom dvore. Elektroodpad, textil 

a objemný odpad sa bude zberať aj formou mobilných zberov dvakrát ročne (jar a jeseň) 

ako doteraz. Zmesový KO bude ako doteraz zbieraný 110 l kuka nádobami. 


6

Tab. 3: Separovaný zber v rodinných domoch (IBV) (bez BRO) 

Názov 

odpadu 

Zberné vrece 

Papier číre PE vrece 50 

µm 

s modrou potlačou, 

120 l (70 x 110 

cm) 

Plasty číre PE vrece 50 

µm 

s žltou potlačou, 

120 l (70 x 110 

cm) 

Sklo 

VKM a 

kovové 

obaly 

Spolu 

tkané PP vrece 

so zelenou 

potlačou, 

120 l (70 x 110 

cm) 

číre PE vrece 50 

µm 

s červenou 

potlačou, 

120 l (70 x 110 

cm) 

Potrebný 

počet 

Patrí sem 

31 000 ks noviny, časopisy, knihy, papierové 

obaly, kartón a pod. 

31 000 ks PET fľaše (zošliapnuté) nápojové, 

z jedlého oleja, fľaše z aviváží a 

drogérie, tégliky (čisté!), dózy a 

kusové plasty, fólie a pod. 

31 000 ks fľaškové a obalové sklo, tabuľové 

sklo 

Nepatrí sem 

mastný a 

znečistený papier, 

kopírovací papier, 

„pauzák“ 

fľaše z minerálnych 

olejov a pohonných 

hmôt, silno 

znečistené plasty 

porcelán, zrkadlá, 

kamene 

31 000 ks nápojové plechovky (Al, Fe), dózy zvyšky potravín 

zo sprejov (Al, Fe), Al fólie (viečka 

z jogurtov) konzervy (Al, Fe), 

nápojové kartóny (nápoje, 

mliečne výrobky, víno) a pod. 

čisté!, bez zvyškov potravín 

124 000 ks 

Zber v IBV (rodinné domy) v ostatných obciach Združenia 

V ostatných obciach Združenia, okrem BS (ďalej len Obce) navrhujeme nasledovný 

systém zberu: 

KBV je v Obciach zastúpená len veľmi málo a poväčšine v nej taktiež prebieha vrecový 

systém zberu, ako ostatnej IBV. Tento systém sa v posledných rokoch ukazuje optimálny 

pre obce s malým počtom občanov. Preto sa v Obciach ďalej nebudeme zaoberať zberom 

v KBV, ale len zberom v IBV. Zber nadviaže na súčasný systém. Papier bude zbieraný 

formou školských zberov, prípadne formou verejne prístupných kontajnerov 

rozmiestnených v obci tak ako doteraz. Plasty budú ako aj teraz zbierané formou vriec v 

domácnostiach. Sklo bude zbierané ako doteraz formou voľne prístupných kontajnerov. 

Domácnostiam pribudne nové vrece – číre s červenou potlačou na VKM a kovové 

obaly. 

Tab. 4: počet vriec potrebných na zabezpečenie separovaného 

zberu v obciach Združenia (okrem BS) 

Mesto/obec počet 

Počet vriec na komoditu 

(ks/rok) 

Spolu 

obyv. papier plasty sklo 

kovy + 

VKM 

Baďan 220 700 300 1 000 

Banská Belá 1 210 3 600 1 800 5 400 

Banský Studenec 433 1 300 700 2 000 

Beluj 136 400 200 600 

Ilija 323 1 000 500 1 500 

Kozelník 195 0 

Močiar 161 500 200 700 

Počúvadlo 109 300 200 500 

Podhorie 375 1 100 600 1 700 

Prenčov 610 1 800 900 2 700 

Svätý Anton 1 176 3 500 1 800 5 300 

Žibritov 88 300 100 400 

Spolu 5 036 0 14 500 0 7 300 21 800 

Počty vriec potrebné pre 

zabezpečenie SZ v obciach 

na rok sú uvedené v tab. 4. 

Čísla vychádzajú z 

aktuálnej potreby obcí a 

hlavne z počtu obyvateľov. 

Bolo počítaných 3 ks vriec 

na plasty a 1,5 ks vriec na 

VKM + kovové obaly na 

obyv. ročne. Obec Kozelník 

zabezpečuje zber aj v IBV 

formou kontajnerou a 

nepoužíva vrecia. 


7

Systém zberu v KBV (bytové domy) v Banskej Štiavnici 

V súčasnosti je v meste zastúpený kontajnerový systém SZ, kedy občania nosia 

vytriedené suroviny do 1 100 l farebných zberných nádob (zvonov) na papier, plasty 

a sklo rozmiestnených po meste. Stojiská takmer vždy obsahujú všetky 3 farebné zvony 

a niekedy je k nim pridaná aj nádoba na zmesový KO. Väčšinou sú však nádoby na 

zmesový KO rozmiestnené na iných miestach a vytvárajú tak samostatnú sieť, ktorá je 

hustejšia ako sieť nádob pre SZ. Rozmiestnenie zberných kontajnerov pre SZ sumarizuje 

tab. 5. V rámci mestských častí je rozmiestnených 85 farebných kontajnerov (zvonov). 

V obciach Združenia je rozmiestnených celkom 23 kontajnerov (tab. 6). 

Tab. 5: Súčasný stav rozmiestnenia 1 100 l zberných nádob - zvonov v meste Banská Štiavnica 

Mestská časť 

1100 l kontajnery (zvony) [ks] 

papier plasty sklo 

spolu 

Centrum 6 6 6 18 

Pod Kalváriou 2 2 2 6 

Drieňová 11 11 11 33 

Juh 6 6 6 18 

Povrazník 2 2 2 6 

Štefultov 1 2 1 4 

Banky 

školy 

úrady a inštitúcie 

detské ihriská 

cintoríny 

firmy a prevádzky 

Spolu 28 29 28 85 

Tab. 6: Súčasný stav rozmiestnenia 1 100 l zberných nádob v ostatných obciach Združenia. 

Nádoby na plasty sú zvony, nádoby na sklo sú mobilné kontajnery. 

Obec 

1100 l kontajnery [ks] 

papier plasty sklo 

spolu 

Baďan 1 1 

Banská Belá 5 5 

Banský Studenec 1 1 

Beluj 1 1 

Ilija 2 2 

Kozelník 3 1 4 

Močiar 1 1 

Počúvadlo 1 1 

Podhorie 1 1 

Prenčov 2 2 

Svätý Anton 3 3 

Žibritov 1 1 

Spolu 0 3 20 23 

V apríli 2008 bola schválená dotácia z Recyklačného fondu (projekt „Zhodnocovanie 

odpadov v banskoštiavnickom regióne“, č. žiadosti 7593), v rámci ktorej sa bude 

rozširovať sieť zberných nádob pre mesto aj obce. Budú sa nakupovať farebne rozlíšené 

a upravené 1 100 l kontajnery (mobilné, rovnaký systém ako na zmesový KO) a 240 l 

nádoby. Ako súčasť stojísk pribudne nová 240 l nádoba červenej farby na VKM a kovové 

obaly. 


8

Stojiská pre KBV 

Pre dosiahnutie vyššej efektivity SZ je dôležitá ekonomická stimulácia obyvateľov. 

Preto je potrebné vedieť, kto koľko vytriedi a do najvyššej možnej miery zotrieť 

anonymitu, ktorá je charakteristická pre paušálny systém platenia poplatku za 

komunálny odpad. V IBV je to pomerne ľahko zrealizovateľné, keďže každá bytová 

jednotka (domácnosť) má svoje vrecia na SZ a svoju nádobu na KO, ktoré je možné 

podľa potreby evidovať. 

V KBV by problém anonymity do značnej miery mala vyriešiť sieť uzamykateľných 

stojísk. Každé stojisko bude patriť skupine bytov (niekoľko vchodov). Len tieto 

domácnosti budú mať od stojiska kľúč, čo znamená, že len ony budú môcť ukladať do 

stojiska svoje odpady. Toto umožní monitoring úrovne separácie jednotlivých skupín 

bytov a nastaviť poplatok za odpady podľa vyseparovaného množstva alebo podľa 

množstva zmesového KO. 

Potreba uzamykateľných stojísk je v súčasnosti iba v meste Banská Štiavnica, nie v 

ostatných obciach Združenia. 

Systém v Žiari nad Hronom 

V Žiari nad Hronom (cca 20 000 obyv.) je v KBV zavedený systém stojísk, ktorý môže 

byť značne inšpiratívny aj pre Banskú Štiavnicu. 

V celom meste je vyše 100 uzamykateľných stojísk (obr. 2). Každý dom v KBV má 

svoje stojisko. V pôdoryse možno rozlišovať stojiská menšie (395 x 335 cm – pre 4 

kontajnery 1 100 l) a väčšie (395 x 490 cm – pre 6 kontajnerov 1 100 l). Donášková 

vzdialenosť je všade do 100 m. 

Stojiská sú majetkom mesta. Mesto ich prenajíma za symbolickú 1 Sk ročne 

spoločenstvám vlastníkov bytov (správcom bytov). Nádoby sú poväčšine majetkom 

spoločenstiev. Spoločenstvá sa o stojiská starajú, údržbu si robia samy alebo si ju 

objednávajú ako službu u Technických služieb (TS ZH). 

V Žiari je množstvový systém poplatku 

za odpad. Mesto stanovuje formou VZN 

výšku poplatku za 1 l zmesového KO. 

Rovnako určilo vo VZN typ nádob, do 

akých sa odpad smie ukladať. 

Spoločenstvo si určí interval zvozu a počet 

nádob. Mesto nevyberá poplatok za 

odpad. Spoločenstvá majú zmluvné 

vzťahy s TS ZH a objednávajú si vývoz 

nádob ako službu. Tieto náklady 

premietnu do poplatku za užívanie bytu. 

Platí sa len za vývoz nádob so 

zmesovým KO, vyseparovaný KO je 

zadarmo. Ak sa stane, že nádoba na 

zmesový KO nepostačuje, spoločenstvo si 

vo vlastnom záujme objedná buď vyššiu 

frekvenciu vývozov alebo viac nádob, lebo 

Obr. 2: Uzamykateľné stojisko v Žiari nad 

Hronom 

zmesový KO umiestnený mimo nádoby na to určenej je spoplatnený výrazne vyššou 

sadzbou (objem sa meria pomocou 110 l vriec). Taktiež umiestnenie zmesového KO do 

nádob určených pre SZ alebo zlá separácia je spoplatnená vyššou sadzbou. 

Domácnosti patriace k danému stojisku majú od neho kľúč, iné osoby sa k stojiskám 

nedostanú. Pri vývoze nádob majú pracovníci TS ZH od všetkých stojísk kľúče, 

odomykanie a zamykanie pre nich nepredstavuje významnú záťaž. 

TS ZH ako aj obyvatelia mesta si nový systém pochvaľujú. Odpady sú uzamknuté, 

nikto sa v nich neprehrabuje, nerozfukuje ich vietor. Nedochádza vo významnej miere k 

javu, že by ľudia nechávali tašky s odpadmi pred zamknutými dverami stojiska. 

Po zavedení množstvového systému platenia za odpad nedošlo k nárastu tvorby 

čiernych skládok, ani k odpadovej turistike. Na MsÚ je jedna pracovníčka poverená 


9

kontrolou stojísk a monitorovaním čiernych skládok. V spolupráci s mestskou políciou 

pátra po tvorcoch čiernych skládok, v prípade zistenia vinníka je tento sankcionovaný. 

Navrhovaný systém pre Banskú Štiavnicu 

V meste Banská Štiavnica navrhujeme zriadiť v KBV sieť 38 stojísk. Ich typ, rozmery, 

počet vchodov a bytov pre každé stojisko, ako aj počet zberných kontajnerov a nádob v 

jednotlivých stojiskách znázorňuje príloha 1. Z hľadiska rozmiestnenia stojísk je mesto 

BS rozdelené do 4 častí: Drieňová, Križovatka, Pod Kalváriou a Povrazník. Rozmiestnenie 

stojísk v týchto častiach je v prílohách 2 - 5. Architektonické prevedenie jednotlivých 

typov stojísk je v prílohe 6. 

V niektorých častiach KBV (bytovky s nízkym počtom bytov) budú mať vchody svoje 

vlastné sady 240 l farebných zberných nádob (papier, plasty, sklo, kovy + VKM, 

bioodpad, zmesový KO – spolu má 1 sada 6 nádob). Rozmiestnenie týchto nádob je 

uvedené v prílohe 1. 

Zber v podnikoch, prevádzkach a obchodoch (v súkromných firmách) 

Z hľadiska tvorby komunálneho odpadu sú významné najmä obchody, ubytovacie a 

reštauračné zariadenia, kde vzniká veľké množstvo odpadov najmä z obalov predávaných 

výrobkov (kartóny, fólie, nápojové fľaše sklenené a PET, VKM a pod.). Všetky tieto 

odpady sú dobre vytriediteľné a zhodnotiteľné a je nežiaduce, aby skončili v zmesovom 

KO. 

V súčasnosti sa meste BS zberajú prevádzky, ktoré sú ochotné separovať, existujú 

však prevádzky, ktoré neseparujú a všetok odpad odovzdávajú ako zmesový. Niektoré 

prevádzky a reštauračné zariadenia dokonca ani nechcú mať primerané nádoby na 

zmesový KO a SZ. Odpad zbierajú do rôznych odpadových obalov, ktoré je problematické 

zvážať (napr. veľké kartónové škatule). 

V súkromných firmách za v súčasnosti separujú najmä: 

1. kartóny – voľne ložené, prípadne zviazané, 

2. PE obalové fólie – voľne ložené, 

3. sklenené fľaše – prevažne v karónových obaloch, 

4. PET nápojové fľaše – v plastových vreciach. 

Súkromným firmám sa v rámci rozvoja SZ plánujú vytvoriť podmienky, aby mali kde 

a ako separovať. V prípadoch, kde je to možné sa budú využívať 1 100 l kontajnery 

a nádoby na SZ v súlade so systémom SZ v meste. Kartón, resp. PE fólie môžu byť voľne 

ložené ako doteraz, ak to systém zvozu umožňuje. 

Tab. 7: Počet nádob potrebný pre zabezpečenie separovaného zberu v súkromných firmách 

Nádoba 1 100 l 240 l 120 l 

Papier (modrá) 2 5 

Plasty (žltá) 2 3 7 

Sklo (zelená) 2 4 

Kovové obaly + VKM (červená) 5 7 

Spolu 2 12 23 

Prieskum vykonaný v januári 2008 v meste BS ukázal, že len 1 inštitúcia by chcela 60 

l nádoby, 7 firiem 120 l nádoby, 3 firmy 240 l nádoby, 18 firiem vrecia a len 2 firmy by 

chceli 1 100 l kontajnery. Namiesto 60 sa ponúknu 120 l nádoby – aby sa nemuseli tak 

často zvážať. Celkový počet nádob pre súkromné firmy je v tab. 7. Ostatným budú 

ponúknuté vrecia. 

Podľa súčasne platného VZN mesta BS č. 9/2005 o nakladaní s KO sú pôvodcovia KO 

povinní zapojiť sa do systému separovaného zberu a ukladať oddelené zložky odpadu do 

nádob zodpovedajúcich systému zberu KO v meste BS. Právnickým osobám, ktoré sa 


10

odmietajú zapájať do SZ a ukladajú odpad do neprimeraných nádob (obalov) tak hrozí 

sankcia do 100 000 Sk. 

Súkromné firmy (obchody, prevádzky) v ostatných obciach Združenia (okrem BS) sa v 

súčasnosti zberajú v rámci systému SZ tej – ktorej obce a je na jednotlivých obciach ako 

si nastavia podmienky zberu, aby boli prijateľné a motivačné pre podnikateľské subjekty. 

Mobilné zbery papiera – aktivity súkromných firiem 

V obciach Združenia a najmä v meste BS prebiehajú mobilné zbery papiera, kedy 

súkromné firmy najmä na sídliskách vykupujú od občanov zberový papier. Takúto aktivitu 

považujeme za prospešnú, pretože dochádza k materiálovému zhodnocovaniu suroviny 

bez ďalšieho nákladu mesta (zvoz, dotrieďovanie). 

Veľký problém je však v tom, že mesto nevie o takýchto aktivitách, nemá žiadne údaje 

o vyzbieraných množstvách, čím prichádza o financie z Recyklačného fondu (1 800 Sk/t). 

Skresľuje sa tým aj účinnosť separovaného zberu mesta, keďže tento odpad 

vyprodukovali občania mesta a skončil by inak (zrejme) v kontajneroch na separovaný 

zber. 

Navyše takéto firmy porušujú VZN mesta BS č. 9/2005 o nakladaní s KO, podľa 

ktorého sú povinní uzatvoriť s mestom zmluvu o nakladaní s KO – zberový papier patrí 

podľa Katalógu dopadov do kategórie „komunálny odpad“ – v zmysle Katalógu odpadov 

Skupina odpadov č. 20. Mesto je oprávnené žiadať od takejto firmy všetky potrebné 

informácie. 

Preto navrhujeme, aby sa každá firma, ktorá má záujem vykonávať na území mesta 

mobilný zber papiera, prípadne iného odpadu, ktorý patrí do skupiny 20, najprv nahlásila 

koordinátorovi OH v meste v akom čase a v ktorých častiach mesta bude zber vykonávať 

(vrátane uvedenia kontaktu) a po skončení zberu aby predložila potvrdenia koľko 

suroviny vyzbierala a kde ju zhodnotila. Tieto povinnosti by mali byť zakotvené zmluvou 

medzi mestom a súkromnou firmou. 

Zber v rekreačných oblastiach 

Banská Štiavnica a okolie je turisticky zaujímavá oblasť, preto tu existuje pomerne 

veľká skupina chatárov a chalupárov. 

Zber odpadov od chatárov a chalupárov bude riešený rozmiestnením verejne 

prístupných stojísk, ktoré budú obsahovať farebne rozlíšené zberné nádoby (zvony, príp. 

1 100 l mobilné kontajnery) na papier, plasty a sklo a 240 l plastovú nádobu na VKM a 

kovové obaly v súlade so systémom zberu v meste. Súčasťou stojiska bude aj 1 100 l 

nádoba na zmesový KO. 

Stojiská by sa mali zrealizovať tak (pokiaľ to množstvo nádob na SZ umožní), aby 

stojisko obsahovalo vždy nádoby na SZ 

spolu s nádobou na zmesový KO, aby 

nebolo stojisko nádob len na zmesový KO. 

V ďalšej etape, keď si občania zvyknú 

na stojiská a ak sa osvedčí systém 

uzamykateľných stojísk v KBV (kap. 

„Stojiská pre KBV“), môžu sa vybudovať 

uzamykateľné stojiská aj pre chatárov 

a chalupárov. 

Lokalita Počúvadlo – jazero 

Tajch Počúvadlo a okolie patrí pod 

mesto BS a preto aj riešenie zberu 

odpadov v tejto lokalite je vecou mesta 

BS. Lokalita je turisticky veľmi atraktívna, 

sú tu ubytovacie zariadenia pre turistov a 

najmä chatárske oblasti. Prevádzka 

Obr.3: Veľkokapacitné kontajnery pod jazerom 

Počúvadlo – lokalita „Pri pošte“. Chatári 

a majitelia rekreačných zariadení sypú svoj 

odpad nielen do pristavených kontajnerov, ale aj 

do okolia a vznikajú čierne skládky s veľkým 

podielom zeleného BRO. 


11

zariadení je väčšinou v letnej sezóne, len málo zariadení je prevádzkovaných celoročne 

(napr. hotel Topky). 

V súčasnosti nie je separovaný 

zber v tejto lokalite vôbec riešený. 

Ani chatári, ani ubytovacie 

zariadenia nemajú oddelené nádoby, 

či vrecia na SZ. Zmesový KO sa 

zbiera do 4 ks VKK rozmiestnených v 

lokalite. 2 ks VKK sú umiestnené 

pod jazerom, oproti bývalej chate 

pošty (pracovný názov „Pri pošte“). 

Chatári, ale aj majitelia rekreačných 

zariadení sem masovo vyvážajú svoj 

odpad, a to nielen do pristavených 

VKK, ale aj okolo nich. Vytvárajú sa 

tak čierne skládky, ktoré okrem 

komunálneho odpadu a stavebného 

odpadu obsahujú vo významnej 

Obr. 4: Čierne skládky okolo veľkokapacitných 

kontajnerov pod jazerom Počúvadlo – lokalita „Pri 

pošte“. 

miere aj zelený BRO (pokosená tráva, orezané konáre) – obr. 3 a 4. VKK sa rýchlo plnia 

a vyprázdňujú sa raz týždenne z rozpočtu mesta. Okrem nich je ešte 1 ks VKK 

umiestnený oproti hostincu Konvalinka a 

1 ks nad jazerom v areáli kempu. Tieto 

VKK sa vyvážajú 2 krát mesačne. 

Na lokalite navrhujeme riešiť zber 

separovaného a aj zmesového odpadu 

nasledovne: 

1. Namiesto VKK sa vybudujú verejne 

prístupné stojiská, ktoré budú 

obsahovať farebné nádoby na 

papier, plasty, sklo, kovové obaly s 

VKM a bioodpad a zmesový KO. 

Stojiská sa budú deliť na murované 

(zatiaľ verejne prístupné, s 

možnosťou uzamknutia v 

budúcnosti) a voľné (voľne položené 

zvonové 1 100 l kontajnery, 

verejne prístupné). 

Na VKM a kovové obaly by sa v 

prípade voľných stojísk využil 

zvonový kontajner pôvodne určený 

na papier, lebo keby sa použila 240 

l plastová nádoba, mohla by sa 

ľahko stať obeťou vandalizmu. 

Predpokladáme, že zvonových 

kontajnerov bude prebytok, keďže 

zber v KBV v meste chceme riešiť 

prostredníctvom upravených 

mobilných 1 100 l farebných 

kontajnerov, kvôli uzamykateľným 

stojiskám (kap. „Stojiská pre KBV“). 

Stojiská by sa zriadili zatiaľ na 6 

miestach (číslovanie v smere z BS, 

obr. 5): 

Obr. 5: Rozmiestnenie stojísk a nádob na 

separovaný zber na Počúvadle 


12

- č. 1 - „Autokemping“ - voľné, 1 100 l zvonové kontajnery na papier, plasty, sklo, 

kovy+VKM (po 1 ks) a 1 100 l mobilné kontajnery na zmesový KO (2 ks), 

- č. 2 - „Oproti hostincu Konvalinka“ - voľné, 1 100 l zvonové kontajnery na 

papier, plasty, sklo, kovy+VKM (po 1 ks) a 1 100 l mobilné kontajnery na 

zmesový KO (2 ks), 

- č. 3 - „Horná chatová osada“ - murované, 1 100 l mobilné kontajnery na papier, 

plasty, sklo, kovy+VKM (po 1 ks) a 1 100 l mobilné kontajnery na zmesový KO 

(2 ks), 

- č. 4 - „Chaty Hon a Svitáčik“ - murované, 1 100 l mobilné kontajnery na papier, 


(2 ks), 

- č. 5 - „Pri pošte“ – voľné, 1 100 l zvonové kontajnery na papier, plasty, sklo, 

kovy+VKM (po 1 ks) a 1 100 l mobilné kontajnery na zmesový KO (2 ks). Keďže 

ľudia sem nosia aj značné množstvo konárov a pokosenej trávy, zriadila by sa tu 

aj plocha na orezané konáre a ku ostatným kontajnerom by sa pridal 1 ks 

kontajner na zelený bioodpad (tráva, menšie konáre, lístie, a pod.) kontajner. 

Táto lokalita je citlivá na tvorbu čiernych skládok, vyžaduje počiatočné vyčistenie 

a označenie tabulami „Zákaz sypania smetí“ a „Len konáre“ (označenie plochy na 

orezané konáre - obr. 6), 

- č. 6 - „Dolná chatová osada“ - murované, 1 100 l mobilné kontajnery na papier, 


(2 ks). 

Všetky umiestnenia stojísk si vyžadujú predchádzajúcu konzultáciu umiestnenia 

s majiteľom pozemku – pokiaľ nie je majiteľom mesto BS. 

2. Pre kúpajúcich sa a turistov budú zriadené pevné stojany na plasty, sklo, VKM + 

kovové obaly a zmesový KO, v ktorých sa budú uvedené komodity zberať do vriec, 

podobne ako je tomu teraz (teraz sú vrecia len na zmesový KO). Stojany budú 

opatrené masívnymi dubovými hranolčekmi, ktoré zabránia prístupu k vreciam 

zospodu (napr. prehryzenie psami, vandalizmus), čím sa zabráni roztrhaniu vriec 

a vysypaniu ich obsahu do okolia. Hranolčeky zároveň skrášlia stojan a lepšie ho 

zakomponujú do prírodného prostredia. Celý stojan s nádobami bude zastrešený z 

estetických a aj funkčných dôvodov (príloha 6). 

3. O stojany by sa staral pracovník buď mesta alebo inštitúcie, ktorá má v správe 

jazero a aj v súčasnosti sa stará o čistotu okolia a vysýpa vrecia so zmesovým KO. 

Vrecia s vyseparovanými komoditami sa budú zhromažďovať v uzavretom 

a uzamykateľnom prístrešku (podobne ako plánované stojiská v KBV BS), 

umiestnenom pri rampe lesnej cesty vedúcej popri jazere, kde je možný prístup pre 

zvozovú techniku (obr. 5). 

4. Prevádzkovatelia reštauračných a ubytovacích zariadení budú oboznámení 

s plánovanými zmenami v nakladaní s odpadmi a v zavedení separovaného zberu, 

budú vyzvaní, aby si zvolili, aký systém zberu a zvozu (vrecia/nádoby – aký 

objem, kde uskladniť a aká frekvencia zvozu) im najviac vyhovuje. 

5. Bude sa realizovať osveta formou letákov medzi chatármi a prevádzkovateľmi 

reštauračných a ubytovacích zariadení, ako správne separovať, ako si skompostovať 

pokosenú trávu (domáce kompostovanie), kde sú stojiská a aký je kalendár zvozov. 

6. Minimálne v počiatočnej fáze zmien bude nutné problémové miesta (napr. „Pri 

pošte“) monitorovať zhustenými policajnými hliadkami a aspoň dvomi mobilnými 

kamerami, aby sa zabránilo 

vytváraniu čiernych skládok. 

7. Tí čo dokázateľne umiestnia odpad 

mimo určených miest a pôvodcovia 

čiernych skládok budú 

sankcionovaní buď udelením 

Obr. 6: Náčrt stojiska „Pri pošte“ 


13

lokových pokút (verejnosť, turisti) alebo v správnom konaní (majitelia 

reštauračných a ubytovacích zariadení). 

Lokality Klinger, Vodárenská a ostatné rekreačné oblasti 

VKK nad jazerom Klinger bude nahradený voľne prístupným stojiskom, podobne ako 

niektoré stojiská na Počúvadle - obr. 6. Pri bufete a na hrádzi budú stojany na vrecia 

podobne ako na hrádzi tajchu Počúvadlo (príloha 6). 

Na hrádzi tajchu Vodárenská bude stojan na vrecia podobne ako na hrádzi tajchu 

Počúvadlo (príloha 6). Vyprázdňovať ho budú pracovníci TS, podobne ako v súčasnosti 

vyprázdňujú vrecia so zmesovým KO. 

Na Belianskom tajchu bude zriadené voľne prístupné stojisko z 1 100 l zvonových 

kontajnerov, podobne ako na Počúvadle („Pri pošte – obr. 6), len bez kontajnera na 

bioodpad. Stojisko bude pri vstupnej ceste na hrádzu tajchu. 

Jeden stojan na vrecia (príloha 6) bude aj na vrchole Sitna, kde je bufet a vysoká 

koncentrácia turistov. O stojan sa bude starať správca bufetu. 

V mestskej časti Resla je pomerne veľa chatárov a chalupárov. V tejto fáze by 

využívali stojiská na SZ pri cintorínoch Lazaret, Za Piargskou bránou, prípadne 

Frauenberg. V ďalšej fáze by sa riešil SZ v tejto oblasti. 

Množstvo nádob potrebných na zabezpečenie SZ v rekreačných oblastiach sumarizuje 

tab. 8. 

Tab. 8: Nádoby na separovaný zber v rekreačných oblastiach 

Oblasť 

1100 l zvonové kontajnery [ks] 1100 l mobilné kontajnery [ks] 

kov a 

kov a bioodpad 

papier plasty sklo spolu papier plasty sklo spolu 

VKM 

VKM 

P očúvadlo – A utokemping 1 1 1 1 4 0 

P očúvadlo – O proti hos tincu Konvalinka 1 1 1 1 4 0 

P očúvadlo – Horná chatová osada 0 1 1 1 1 4 

P očúvadlo – C haty Hon a Svitáčik 

0 1 1 1 1 4 

P očúvadlo – P ri pošte 1 1 1 1 4 1 1 

P očúvadlo – Dolná chatová osada 0 1 1 1 1 4 

Beliansky tajch 

Klinger 

1 1 1 1 4 0 

1 1 1 1 4 0 

Spolu 5 5 5 5 20 3 3 3 3 1 13 

Zber na cintorínoch 

V súčasnosti je v BS 10 aktívnych 

cintorínov a 4 cintoríny, kde sa už 

nepochováva. Zber cintorínskeho odpadu je 

riešený formou VKK (obr. 7). Na cintorínoch 

je umiestnených celkom 10 ks VKK. Vyvážajú 

sa podľa tab. 10. Keďže sú VKK na verejne 

prístupných miestach, rýchlo sa plnia a svoj 

odpad do nich ukladajú aj obyvatelia 

a súkromné firmy. Vývoz VKK z cintorínov 

a zneškodňovanie zmesového KO z nich tak 

stojí mesto BS značné finančné prostriedky, 

ktoré platia všetci občania BS, a ktoré ďalej 

chýbajú v rozpočte odpadového hospodárstva 

mesta. 

Obr. 7: Veľkokapacitný kontajner na cintoríne 

„Medika“ 

VKK na cintorínoch navrhujeme nahradiť 

verejne prístupnými stojiskami, umiestnenými mimo areálu cintorína, ktoré budú 

obsahovať: 


14

1. kontajner na papier – 1 100 l (zvonový), modrý na cintoríne - zrejme nebude príliš 

využitý, ale mal by byť jeho súčasťou, aby bolo stojisko kompletné. Stojisko bude 

verejne prístupné, môžu ho využívať nielen návštevníci cintorína, 

2. kontajner na plasty – 1 100 l 

(zvonový), žltý – plastové kvety, PET 

fľaše, obalové fólie , obaly zo sviečok 

a pod., 

3. kontajner na sklo– 1 100 l (zvonový), 

zelený – sklenené kahance , obalové 

a iné sklo, 

4. nádobu na kovové obaly (prípadne aj 

na VKM) – 240 l, červená – kovové 

vrchy sklenených kahancov a iné, 

5. kontajner na bioodpad – 1 100 l hnedá 

– tráva, lístie, živé kvety (bez stúh 

a obalov) a pod., 

6. kontajnery na zmesový KO – 1-2 ks, 

podľa potreby a veľkosti cintorína – 

vence, kombinované materiály a iný 

KO. 

Obr. 8: Príklad separovaného zberu na 

cintoríne v Palárikove (v areáli cintorína) 

Keďže sú niektorí občania a firmy naučené bezplatne sa zbavovať veľkých množstiev 

svojho odpadu, je potrebné, aby odstránenie VKK z cintorínov sprevádzali ďalšie 

opatrenia: 

1. Pred odstránením VKK budú občania informovaní o chystanej zmene článkami 

v novinách, reportážou v lokálnej televízii, kde sa oznámi aj to, aká pokuta na 

základe VZN BS o odpadoch hrozí za ukladanie iného zmesového komunálneho 

odpadu do kontajnerov ako zmesového odpadu z cintorínov. 

2. Po odstránení VKK navrhujeme zosilniť policajné hliadky najmä okolo cintorínov na 

Zvonovom vŕšku. Priestor podľa možností bude monitorovaný aj pevnými 

kamerami. Celkom by mali byť inštalované 3 kamery: na Zvonovom vŕšku, pri 

cintoríne Lazaret a pri cintoríne Za Piargskou bránou. Uvedené lokality patria z 

hľadiska tvorby čiernych skládok k tým najproblémovejším. Osoby, ktorým bude 

dokázané, že sa zbavovali svojho zmesového KO v rozpore s VZN, pripadne po 

odstránení VKK vytvárali okolo cintorínov čierne skládky, budú potrestané v súlade 

s platným VZN mesta. Mená potrestaných (pokutovaných) osôb budú zverejnené 

v mestských novinách. 

3. Na cintorínoch pri kontajneroch navrhujeme umiestniť tabule, kde bude vizuálne 

znázornené, čo patrí a čo nie do jednotlivých nádob. 

Občania (s trvalým pobytom, turisti alebo občania - chalupári) a firmy si budú musieť 

zvyknúť, že nádoby na cintorínoch slúžia na cintorínsky odpad a svojho odpadu sa musia 

zbavovať v súlade so systémom v meste a nie vysypaním do verejných nádob, pretože 

ich odpad zaplatia všetci občania Banskej Štiavnice. 

Zber v historickom centre mesta 

Centrum mesta sa nachádza v hornatom reliéfe, kde je problematické umiestnenie 

väčších zberných kontajnerov (1 100 l), keďže je problém nájsť rovinu a miesta je 

v centre nedostatok. Ďalšia dôležitá skutočnosť je, že centrum mesta je pamiatková 

rezervácia, preto na rozmiestnenie nádob je potrebné stanovisko Krajského 

pamiatkového úradu. 

Na druhej strane centrom mesta prejdú veľké množstvá návštevníkov a turistov, 

a preto by bolo potrebné, aby mali možnosť separovane odložiť svoj odpad. Nádoby na 

separovaný zber sa budú podieľať na vytváraní moderného a environmentálneho imidžu 

mesta, ktoré je okrem iného zapísané v svetovom kultúrnom dedičstve UNESCO. 


15

Rozmiestnenie a počet zberových nádob v historickom centre mesta bude 

vyšpecifikovaný v ďalšej etape rozvoja SZ po zistení reálnej potreby ďalšieho rozšírenia. 

Z hľadiska komplexnosti a časovej náročnosti je potrebné samostatné riešenie tejto 

oblasti. 

Zber na detských ihriskách 

Detské ihriská sú dobrou príležitosťou osvety a vedenia k separácii detí už od útleho 

veku. Preto by mali byť príkladom a je dôležité začleniť ich do systému separácie a 

osvety. 

V Banskej Štiavnici sú momentálne 3 detské ihriská (Drieňová, Dolná ulica a 

Povrazník). Navrhujeme vybaviť každé ihrisko sadou farebných 120 l nádob (papier, 

plasty, sklo, kovové obaly + VKM, bioodpad a zmesový odpad) – spolu 5 nádob na SZ a 1 

nádoba na zmesový KO. Pri „stojisku“ by bola výrazná tabuľa, kde bude hravou formou 

písané, čo patrí a čo nie do jednotlivých nádob, prípadne prečo je potrebné separovať. 

Zber na školách a úradoch 

V Banskej Štiavnici je 16 škôl (materské, základné, stredné, umelecké a špeciálne) a 

22 úradov. 

Na základných školách sa bude organizovať permanentný separovaný zber papiera, 

PET fliaš, vrchnákov, VKM a nápojových plechoviek. Aby sa zvýšila účinnosť takéhoto SZ, 

budú žiaci motivovaní súťažami na školskej a aj medziškolskej úrovni. Za množstvá 

jednotlivých komodít bude trieda získavať body, vyhodnotia sa najaktívnejšie triedy v 

rámci škôl a aj v rámci Združenia. Podrobnejší popis súťaží je v kap. 2.6 Vzdelávanie a 

osveta obyvateľstva v OH. 

Zber stavebného odpadu 

V Banskej Štiavnici vzniká pomerne veľa stavebného odpadu z dôvodu obnovy starých 

domov v centre mesta a pomerne intenzívnej stavebnej činnosti. Jeho množstvá sa 

každoročne menia (tab. 9). 

Tab. 9: Stavebný odpad uložený na skládku Principlac v BS v rokoch 2005 – 2007 [t] 

Katalóg. č. Názov odpadu podľa katalógu 2005 2006 2007 

17 01 07 Zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc 67,6 160,0 7,2 

17 05 04 Zemina a kamenivo 910,5 1917,2 1304,9 

17 05 06 Výkopová zemina 50,5 319,4 

17 09 04 Zmiešané odpady zo stavieb 823,5 1958,7 1524,3 

Spolu 1 852,2 4 355,3 2 836,4 

Navrhujeme, aby stavebné úrady v BS a v ostatných obciach Združenia vydávali 

stavebné povolenia len v prípadoch, keď bude uvedené množstvo a spôsob nakladania so 

stavebným odpadom. Ak sa bude stavebný odpad stavebných firiem umiestňovať na 

zberný dvor, táto služba bude spoplatnená. Položka za likvidáciu stavebného odpadu 

musí byť uvedená v rozpočte stavby. Ak investor plánuje naložiť so stavebným odpadom 

inak, musí byť uvedené ako. Pred kolaudáciou stavby by mal preukázať množstvo 

vzniknutého odpadu, ktorý mu vznikol pri stavbe a dokladovať jeho zhodnotenie alebo 

zneškodnenie. 

Občania budú mať odber 1 m 3 stavebného odpadu (ako DSO) na zbernom dvore 

bezplatne. Pri prekročení tohoto množstva bude DSO spoplatnený podľa váhy – každé kg 

nad limit, podľa príslušného cenníka. 

Stavebný odpad budú občania, ako aj firmy, povinní dopraviť na zberný dvor na 

vlastné náklady, prípadne si dopravu môžu objednať ako službu. 

Tieto pravidlá by mali byť zakotvené vo VZN obcí Združenia a bude potrebné rozvinúť 

kontrolný mechanizmus na ich dodržiavanie. Inak môže nastať situácia, že stavebné 


16

firmy, ale aj jednotlivci sa budú zbavovať stavebného odpadu nelegálnym spôsobom a 

budú vznikať čierne skládky po krajine. 

Stavebný odpad bude dočasne skladovaný na ZD. Po nazbieraní určitého množstva 

bude privolaná recyklačná firma, ktorá vlastnou technológiou stavebný odpad vytriedi na 

potrebné frakcie (napr. podrvenie železobetónu, oddelenie železa, vytriedenie na 

jednotlivé zrnitostné frakcie). Jednotlivé frakcie sa využijú buď v rámci potrieb obcí 

združenia (napr. oprava a budovanie ciest), alebo ich zhodnotí recyklačná firma. 

2.2 ZVOZ VYSEPAROVANÝCH ZLOŽIEK A ZMESOVÉHO KOMUNÁLNEHO ODPADU 

Vyseparované zložky a zmesový KO sa v súčasnosti v Banskej Štiavnici zbierajú 

frekvenciou podľa tab. 10 a v ostatných obciach združenia podľa tab. 11. 

V KBV v meste BS sa separovaný zber zváža zvozovým vozidlom Renault PRESKO 20. 

Na zvoz úzkych uličiek a IBV sa využívajú skriňové Avie. Zvozové trasy sú podľa riadkov 

tab. 10. Vrecia z IBV sa vysýpajú do Avií a prázdne sa vracajú naspäť domácnostiam. 

Naložené suroviny sa zvezú na zberný dvor, kde sa dotrieďujú do podoby požadovanej 

odberateľom a expedujú. 

V ostatných obciach prebieha zvoz tak, že vrecia s plastami a textilom si zhromaždí 

obec sama napr. traktorom na 1 – 2 miesta v obci. Zvozové auto z TS príde s VKK 

kontajnerom, vrecia sa naložia a odvezú na zberný dvor na dotriedenie. Obsah vriec sa 

nevysýpa. 

Tab. 10: Zvoz vyseparovaných zložiek a zmesového KO v meste Banská Štiavnica. Jednotlivé 

riadky predstavujú zvozové trasy 

Druh odpadu Oblasť zberu Frekvencia zvozu 

Separovaný zber 

(papier, plasty, sklo) 

Zmesový KO 

Veľkokapacitné 

kontajnery - 

cintoríny 

Veľkokapacitné 

kontajnery - ostatné 

organizácie –školy, súkromné firmy (obchody, 

reštaurácie, a pod.) 

KBV – zvonové 1 100 l kontajnery (papaier, sklo) 

KBV – zvonové 1 100 l kontajnery (plasty) 

1 krát týždenne 

(utorok) 

2 krát mesačne 

2 krát mes. – zima 

1 krát týžd.- leto 

IBV - ulice - Drieňová, Kysihýbelská, Okrajová, Ovocná 1 krát mesačne 

IBV -mestská časť Resla 

IBV -mestská časť Centrum mesta 

IBV -mestská časť Pod Kalváriou 

IBV -mestská časť Povrazník 

IBV -mestská časť Štefultov 

IBV -mestská časť Banky 

IBV -mestská časť Špitálka 

Sídl. Drieňová; ulice Križovatka, Kammerhofská, Dolná 

mestské časti Povrazník, Pod Kalváriou 

mestská časť Štefultov 

Zvonový vŕšok – 2 ks VKK 

Medika - 1 ks VKK 

Cintoríny v centre BS - 5 ks VKK 

Stará Marenica (Štefultov) - 1 ks VKK 

Suchý tajch - 1 ks VKK 

Pod Paradajzom - 2 ks VKK 

Nad Námestie sv. Trojice - 1 ks VKK 

Chatová oblasť Záhradky - 1 ks VKK 

Banky - 3 ks VKK 

Počúvadlo – „Oproti pošte“ - 2 ks VKK 

Počúvadlo – ostatné - 2 ks VKK 























17

Tab. 11: Zvoz vyseparovaných zložiek a zmesového KO v obciach Združenia (okrem BS) 

Druh odpadu Oblasť zberu Frekvencia zvozu 

papier, plasty, sklo všetky obce 1 krát mesačne 

elektroodpad, textil, 

pneumatiky 

Zmesový KO 

Nový systém zvozu KO 

všetky obce 

Banská Belá, Banský Studenec, Ilija, Prenčov, Svätý 

Anton 

Baďan, Beluj, Počúvadlo, Kozelník 

Močiar, Podhorie, Žibritov - formou VKK 

2 krát ročne, 

prípadne aj pri 

zvoze pap., plastov 

a skla 



na požiadanie 

Nový systém by mal nadviazať na starý, zabehnutý systém zvozu, bude však 

obsahovať určité vylepšenia: 

1. zvozové vozidlá budú vybavené systémom GPS a kontroly paliva, aby bolo jasné, 

kadiaľ vozidlo išlo, kde sa nachádza, akú vzdialenosť prešlo a koľko pohonných 

hmôt spotrebovalo. Takýto komplexný systém by mal zabrániť krádežiam paliva a 

zbytočnej opetratíve (sledovanie množstiev paliva, časté tankovanie a pod.), ktorá 

sa v súčasnosti musí vykonávať kvôli obmedzeniu krádeží pohonných hmôt. 

2. zvozové trasy sa optimalizujú podľa kapacity a možností zvozových vozidiel - je 

veľmi nutné modernizovať značne zastaralý vozový park, preto sa dokúpia nové 

zvozové vozidlá: 

Na zvoz obsahu zberných nádob v členitých podmienkach bude slúžiť vozidlo Bobor 

16,2 (BS 771 AF) po reparácii. Taktiež sa bude pokračovať vo využívaní vozidla 

Renault PRESKO 20 (BS 841 AG). Úzke uličky budú ako doteraz obsluhované 

skriňovými AVIA-mi (BS 799 AF; BS 538 AB). Pre posilnenie zvozového parku – 

najmä kvôli zabezpečovaniu SZ v okolitých obciach sa zakúpi nové zvozové vozidlo 

typu nadstavby Rotopres s pohonom 4 x 4, ktorý je dôležitý v náročnom horskom 

teréne štiavnického regiónu. 

2.3 NOVÝ SPOLOČNÝ ZBERNÝ DVOR (ZD) 

Súčasný stav zberného dvora 

V súčasnosti sa zberný dvor nachádza 

v areáli Technických služieb, m.p. Banská 

Štiavnica, na ul. E. M. Šoltésovej 1 (obr. 

9). Jediný objekt určený zvlášť na 

separovaný zber je hala na SZ (cca 12 x 

12 m), kde je umiestnený lis a skladujú 

sa tam zvezený papier a balíky s 

dotriedenou surovinou. Inak sa využívajú 

priestory nie určené pôvodne na SZ ako 

napríklad garáže, či pivničné priestory a 

voľné priestranstvá. Kvôli záberu garáží 

na skladovanie nemôžu byť stroje a autá 

garážované, ale parkované vonku v rámci 

areálu TS. 

Zvezený papier sa dočasne skladuje v 

hale určenej na separovaný zber. Plasty 

Obr. 9: Poloha súčasného zberného dvora (šípky 

naznačujú prístup. 

sa skladujú pred dotriedením v garážových priestoroch. Sklo sa skladuje vo VKK a 

dotrieďuje sa len zbežne. Pri prekladaní pre odvoz k odberateľovi sa z neho vyberajú 

nečistoty. 


18

Papier aj plasty sa dotrieďujú bez nejakej techniky (stoly, linka) do bagov, z ktorých 

sa surovina sype rovno do lisu. Lis je priamo v hale určenej na SZ. Skladujú sa tu taktiež 

balíky s niektorými komoditami. 

Dotrieďovanie surovín na ZD 

Plasty sa dotrieďujú na nasledovné komodity: 

• PET fľaše (s vrchnákmi): 

- číre čisté, 

- modré čisté, 

- zelené čisté, 

- farebné čisté – ostatné farby, najmä hnedé pivové fľaše, ale aj ružové fľaše 

z minerál. vôd, 

- olejové a špinavé PET fľaše – aj fľaše z mlieka, klasické nápojové PET fľaše 

znečistené mliečnymi produktmi, prírodnými minerálnymi vodami (usadeniny 

minerálov), pohonnými hmotami (benzín, nafta) a pod. 

• číre LDPE fólie čisté, 

• farebné LDPE fólie čisté, 

• ostatné fólie – mikroténové sáčky (HDPE), PP fólie a pod., aj trochu špinavé sáčky, 

igelitky, číre aj farebné fólie, plastové fóliové vrecia, PP tkané (plastové) vrecia. 

• zmesné plasty drobné mäkké – kusy do 40 cm – tégliky od jogurtov a masla bez 

hliníkových viečok, fľaše z drogérie, aviváží, kečupu, bandasky – do 5 l, penový 

polystyrén, zvyšky potravín, kozmetiky a chemikálií neprekážajú, 

• zmesné plasty drobné tvrdé – kusy do 40 cm – podobne ako predchádzajúce, ale 

také, ktoré sa nedajú lisovať, 

• zmesné plasty veľké – kusy nad 40 cm - prepravky, obaly, palety, kryty, trubky a 

iné výrobky a diely z nich, bandasky nad 5 l, 

• tetrapaky, 

• kovové obaly – hliníkové fólie, viečka, nápojové plechovky, konzervy a dózy zo 

sprejov, 

• zvyškový komunálny odpad – PVC obaly a fólie, predmety z PVC, veľmi znečistené 

plasty – napr. vrecúška s iným odpadom ako plast, PUR pena, plastové viazacie 

pásky a špagáty, iné materiály. 

Papier sa dotrieďuje na kartón a ostatný papier, kam patria aj noviny, letáky, knihy 

časopisy a pod. 

Na dvore sa taktiež rozoberajú staré drevené okná, skladujú opotrebované 

pneumatiky. V prístreškoch sa skladuje elektroodpad, nebezpečné odpady a autovraky. 

Najväčším súčasným problémom zberného dvora je nedostatočná rýchlosť 

dotrieďovania, kedy z dôvodu chýbajúcej technológie (linka) a pracovných síl často prísun 

odpadov zo zvozov väčší, ako sa stihne dotrieďovaním spracovať. Výsledkom sú 

kumulujúce sa kopy zvezeného materiálu, ktoré zaberajú skladovacie kapacity a miesto 

na dvore. Zberný dvor tak pôsobí neesteticky v tesnej blízkosti obytnej zóny. 

V minulosti Zberný dvor svojím rozsahom do istej miery postačoval. V súčasnosti už 

dosahuje maximum svojej kapacity a ak v budúcnosti plánujeme zvýšiť objem odpadov, 

ktoré prejdú zberným dvorom a chceme zvyšovať účinnosť separácie, je nutné týmto 

potrebám prispôsobiť aj technológiu, usporiadanie a vybavenie zberného dvora. To je 

najlepšie možné dosiahnuť výstavbou nového ZD v nových, väčších priestoroch, ktorý 

bude kapacitne dimenzovaný na vysokú účinnosť SZ. 

Návrh nového zberového dvora 

Súčasné umiestnenie zberného dvora (obr. 9) – v susedstve obytnej zóny takmer v 

centre mesta nie je veľmi vhodné, pretože sa tu nakladá s komunálnym odpadom. Keďže 

sa budú vykonávať opatrenia pre nárast účinnosti SZ, množstvá odpadu prechádzajúce 


19

cez zberný dvor sa v budúcnosti výrazne zvýšia. Najväčším problémom je skladovanie 

zvezených vyseparovaných odpadov a vytriedených surovín a taktiež dotrieďovanie. Preto 

je potrebné zberný dvor premiestniť ďalej od obytných zón. 

Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vytýčiť novú vhodnú plochu na výstavbu zberného 

dvora. Plocha by mala spĺňať podmienky ako napr. dostupnosť, napojenie na cestné 

komunikácie, dostatočná vzdialenosť od obytnej zóny, súlad s územno-plánovacou 

dokumentáciu (mala by byť umiestnená v zóne, kde sa plánuje vyvíjať najmä priemysel). 

Pri výbere lokality nového zberného dvora preto prichádzali do úvahy (obr. 10): 

1. lokalita súčasnej skládky Principlac, 

2. lokalita FABA, za železničnou stanicou (ŽS) v Banskej Štiavnici, 

3. lokalita v areáli AKUTRADE. 

Lokalita súčasnej skládky Principlac je umiestnená v oblasti, kde sa v rámci 

územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD) plánuje nakladanie s odpadmi, ale z hľadiska 

dostupnosti je nevhodná pre výstvabu zberového dvora. Lokalita je príliš vzdialená od 

obyvateľov, jej dostupnosť po súčasných komunikáciách je náročná, najmä v zime. 

Lokalita za ŽS je vhodná na nakladanie s odpadmi, ale takisto ako lokalita Principlac, 

je pre obyvateľov ťažko dostupná. 

Obr. 10: Mapka potenciálnych lokalít pre zberný dvor v Banskej Štiavnici 


20

Zo všetkých troch lokalít bola 

vybraná lokalita v areáli Akutrade, s.r.o. 

(obr. 11), keďže spĺňala všetky 

požadované kritériá a je aj priestorovo 

dobre prístupná. V minulosti tu 

prebiehala výroba akumulátorov. V 

súčasnosti sú niektoré haly a plochy 

nevyužité, ale rozmermi a zabezpečením 

spĺňajú podmienky na prevádzkovanie 

zberového dvora. 

Pozemok sa nachádza na južnom 

okraji priemyselnej zóny mesta Banská 

Štiavnica. V súčasnosti sa tu 

nenachádzajú žiadne obmedzujúce 

objekty ani funkcie. Na pozemku sa 

nachádza zeleň. Výstavba ZD vyžaduje 

nadväznosť na existujúce stavebné 

objekty. Výmera pozemku je 1,6 ha. 

Existujúce spevnené plochy v okolí 

budov sú vhodné na vykládku, 

umiestnenie a nakládku materiálu. 

Samostatné existujúce budovy majú 

kapacitne vyhovujúcu prípojku 

elektrickej energie, avšak bude potrebné 

zabezpečiť ich rekonštrukciu a 

zrealizovať dostavbu montovanej haly a 

prístreškov na skladovanie materiálu. 

Obr. 11:Pozícia nového zberného dvora v areáli 

firmy Akutrade, s.r.o. 

Obr. 12: Schéma súčasného stavu (sivá farba) a plánovaného stavu zberného dvora 


21

Usporiadanie nového ZD je znázornené na obr. 12. V areáli je dosť priestoru aj na 

kompostáreň a prípadný ďalší rozvoj zberného dvora podľa aktuálnych potrieb 

odpadového hospodárstva BS a okolitých obcí. 

Hlavnými objektami budú novostavba prevádzkového objektu, zrekonštruovaný sklad, 

sklad elektroodpadu a sklad nebezpečných odpadov (NO). 

Triediareň bude nová hala z oceľového skeletu prístavbou prístrešku pre garážovanie a 

opravy techniky. Hala s prístavbou bude mať pôdorys 25x 16m, výška hrebeňa strechy 

bude 6m. 

Budova s najväčším objemom bude zrekonštruovaný sklad (hala), ktorý má pôdorys 

49,70x 12,20 m, výšku hrebeňa strechy 7,70 m. Je to existujúca stavba z oceľového 

skeletu bez obvodových stien len s plotovým pletivom na nosných stĺpoch. Strecha je z 

profilovaných plechodosiek z pozinkovaného plechu. Za halou je mohutný oporný múr z 

veľkých kamenných blokov, pravdepodobne súčasť stavby pôvodnej huty. Múr je na 

viacerých miestach poškodený a je potrebná jeho stabilizácia so zachovaním pôvodnej 

kamennej štruktúry. Nad oporným múrom je mladý stromový porast. 

Sklad elektroodpadu a dovezených surovín bude samostatný oceľový prístrešok na 

južnej strane nádvoria. 

Stavba prevádzkového objektu bude v zrekonštruovanej murovanej stavbe 

pôdorysného rozmeru 9,4 (10,10) x 20,65 m s plytkou sedlovou strechou s výškou 

hrebeňa 5m. V objekte budú priestory administratívy a hygienického vybavenia, bazár 

a menšie sklady nebezpečného odpadu. 

Ďalšími nadzemnými objektami budú menšie oceľové prístrešky nad časťou areálového 

zberného miesta a nad boxmi pre dovezené suroviny a rampa, ktorá bude slúžiť na 

nakladanie skla a iných odpadov. 

Areál bude potrebné stavať v dvoch etapách. V 1. etape sa bude budovať zberný dvor 

s umiestnením technológií na triedenie a lisovanie a v 2. etape bude vybudovaná 

kompostáreň v juhovýchodnej časti pozemku. 

Priebeh toku surovín bude v ZD nasledovný: vytriedená surovina, vyzbieraná zo stojísk 

z jednotlivých obcí, vriec a nádob, sa dovezie na zberný dvor, kde sa odváži a umiestni 

(navezie) do boxu určeného pre danú surovinu. Z boxu sa surovina po častiach navezie 

do haly, kde bude umiestnená triediaca linka. Na triediacej linke sa surovina dotriedi 

ručne. Čistá vytriedená surovina sa zlisuje pomocou lisu do balíkov a odvezie sa do boxu 

určeného na skladovanie vytriedených surovín. Takto vytriedené a upravené komodity 

budú expedované odberateľom na spracovanie. Vytriedené časti, ktoré boli znečistené 

alebo sú z iných dôvodov nevhodné na ďalšie spracovanie sa po vytriedení umiestnia do 

kontajnera na zvyšný KO a budú odvezené na skládku odpadov. 

Pre manipuláciu s balíkmi bude slúžiť UNC 060 a nový stredne veľký teleskopický 

nakladač s výkonom okolo 50 kW, ktorý sa zakúpi. Na dopravu balíkov k niektorým 

odberateľom bude využívané nákladné vozidlo LIAZ sklápač (BS 538 AH) a sklápací 

príves (BS 216 YA). Na odvoz odpadov bude zakúpená aj nová zvozová súprava schopná 

zmanipulovať univerzálne kontajnery typu Abroll. 

V sklade elektroodpadu sa budú skladovať odpady z elektrických a elektronických 

zariadení (OEEZ), ktoré budú odovzdané autorizovanej spoločnosti na spracovanie. 

Nebezpečné odpady budú skladovať v sklade nebezpečných odpadov, kde budú 

umiestnené na spevnenej ploche. Nebezpečné odpady budú odovzdané spoločnosti, ktorá 

má súhlas alebo autorizáciu na ich spracovanie alebo likvidáciu. 

Pneumatiky sa budú skladovať na zbernom dvore a budú odobraté odberateľskou 

spoločnosťou, ktorá má oprávnenie na ich spracovanie. 

Stavebný odpad bude zhromažďovaný a dočasne skladovaný na ZD, následne bude 

zabezpečené jeho zhodnotenie. 

Ak je v zmysle platnej právnej úpravy potrebné zvlášť zaevidovať odovzdanie 

niektorého druhu odpadu (napr. farebné kovy, nebezpečné odpady), vykoná sa potrebná 

evidencia o odovzdaní odpadu a jeho množstve. 


22

Technológia dotrieďovania odpadu na zbernom dvore 

Jadrom nového zberného dvora bude triediaca linka a lis, ktoré budú umiestnené v 

novej hale (obr. 13). Technológia je určená pre 4 triediacich pracovníkov, 1 pracovník 

bude nakladať zvezený materiál na pás a jeden bude lisovať vytriedené finálne suroviny 

v dvojkomorovom lise. Celá dotireďovacia technológia pojme max. 6 pracovníkov. 

Obr. 13: Pôdorys dotrieďovacej haly. 

Usporiadanie triediacej linky pozostáva z pásového príjmového dopravníka s 

podúrovňovou násypkou a zvýšenými bočnicami a vodorovného triediaceho pásu. 

Rýchlosť pohybu oboch pásov možno nezávisle meniť. Celkové usporiadanie linky bude 

prispôsobené pre obsadenie 4 pracovníkmi a triedenie 6 komodít + zostatok. Jednotliví 

pracovníci budú stáť okolo triediaceho pásu na vyvýšených pracovných plošinách (pre 

možnosť použitia vyšších vriec, resp. bagov). Ďalší, resp. tí istí pracovníci budú 

zabezpečovať plnenie násypky príjmového dopravníka, ďalej výmenu naplnených vriec 

prípadne i balíkovanie vytriedeného odpadu. 

Zvezený materiál bude sypaný na voľnú plochu pri vchode a nahŕňaný do násypky 

príjmového dopravníka, odkiaľ bude padať na triediaci pás. Jednotlivé komodity sa triedia 

do vriec – big-bagov. Zostatková komodita bude padať do nádoby na konci pásu. 

Naplnené vrecia sa budú zhromažďovať v na to určenom priestore. Pri nazhromaždení 

dostatočného množstva vytriedenej komodity sa obsah vriec zlisuje do balíkov. Osadenie 

linky si vyžiada dostatočne spevnený podklad a vyhotovenie šachty pre osadenie 

zapustenej časti príjmového dopravníka. 

Linka pozostáva z nasledovných častí: 

• príjmový pásový dopravník: 

- d.: 5 m, š.: 800 mm, uhol sklonu 30°, priečne profily proti zosúvaniu materiálu, 

- spodná časť zapustená po úrovňou terénu - nahŕňanie materiálu priamo z 

podlahy, 

• triediaci vodorovný dopravník - d.: 8 m, š.: 1 000 mm, zvýš. bočnice 100 mm 

• elektrovýbava: 

- stacionárny ovládací panel, 

- 2 potenciometre + 2 frekvenčné meniče pre reguláciu rýchlosti dopravníkov, 

- lankový spínač chodu linky nad triediacim pásom, 


23

- tačidlá central-stop v dosahu každého pracovníka pri triediacom páse a zboku 

príjmového dopravníka, 

- osvetlenie triediaceho pásu, 

• pracovné plošiny so schodíkmi - pôdorys 800 x 800 mm – 4 ks, 

• stojany pre upevnenie vriec – big-bagov - 6 ks. 

Rovnakú triediacu linku (obr. 14), akú umiestnime na zbernom dvore majú v 

súčasnosti v Handlovej. Triediaca linka má kapacitu pre 20 – 30 tis. obyv. V meste 

Handlová, kde zabezpečujú zber aj pre 6 okolitých obcí – spolu cca 24 000 obyv. Linka je 

v prevádzke denne 8 h. pri 4 pracovníkoch, ktorí dotrieďujú. Štandardne je linka robená 

pre 4 pracovníkov, prevádzkovateľ si nechal prirobiť ešte 2 pracovné miesta navyše, 

takže by mohlo dotrieďovať naraz až 6 ľudí. Zatiaľ to však ešte nevyužili. Linka výrazne 

urýchlila dotrieďovanie surovín. 

Obr. 14: Triediaca linka v Handlovej. Rovnakú plánujeme zakúpiť pre Banskú Štiavnicu. 


24

2.4 ZBER A ZHODNOTENIE BIOLOGICKY ROZLOŽITEĽNÝCH ODPADOV (BRO) 

Biologicky rozložiteľné odpady (BRO) tvoria významný podiel z celkového 

komunálneho odpadu (35 – 60 hm. %, obr. 15 a 16), a preto ich separáciou a 

zhodnotením vieme významne znížiť množstvo zmesového KO ukladaného na skládky. 

Keďže zber a zhodnocovanie BRO je dosť odlišné od iných komodít, venujeme tejto 

zložke KO celú samostatnú kapitolu. 

Obr. 15: Zloženie zmesového KO (v hm.%) v KBV - priemer z viacerých lokalít v SR a ČR 

Obr. 16: Zloženie zmesového KO (v hm.%) v IBV - priemer z viacerých lokalít v SR a ČR 


25

Legislatíva EU 

Nová právna úprava odpadového hospodárstva SR sa vyznačuje aproximáciou 

predpisov Európskej únie (EÚ). Hospodárenie s BRO výrazne ovplyvňuje Smernica Rady 

1999/31/ES o skládkach odpadu a Nariadenie Európskej komisie č. 1774/2002 

(ES). 

Smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadu 

Táto direktíva jednoznačne uprednostňuje materiálové využívanie odpadu pred 

energetickým využívaním a zneškodňovaním odpadu. Z toho vyplýva, že všetok 

bioodpad, ktorý nie je kontaminovaný cudzorodými látkami a ďalšími nevhodnými 

prímesami (podľa národných noriem), by mal byť prednostne využívaný k výrobe 

kompostov, alebo by mal byť najprv podrobený tzv. anaeróbnej digescii na získanie 

bioplynu a následne kompostovaný. 

Na základe tejto smernice musí SR splniť nasledovné ciele: 

• do roku 2010 ukladať na skládky len 75 % množstva BRO vznikajúceho v r. 1995, 

• do roku 2013 ukladať na skládky len 50 % množstva BRO vznikajúceho v r. 1995, 

• do roku 2030 ukladať na skládky len 35 % množstva BRO vznikajúceho v r. 1995. 

Nariadenie Európskej komisie č. 1774/2002 (ES) 

Kompostárne a bioplynové stanice musia spĺňať hlavne nasledujúce požiadavky 

(podrobne popísané v prílohe č. VI. tohto nariadenia): 

• pri kompostovaní alebo anaeróbnej digescii je nevyhnutné odpad nadrviť na častice 

s maximálnym rozmerom 12 mm, 

• odpad musí zotrvať nad teplotou 70°C po dobu 60 minút, 

• teplota musí byť priebežne zaznamenávaná a záznamy musia byť archivované pre 

prípad kontroly, 

• kompost alebo digestát musí byť analyzovaný, mimo iného aj na patogénne 

organizmy. 

Z požiadaviek Nariadenia 1774/2002 ES vyplýva nasledujúce: 

• kompostovanie kuchynských odpadov je možné iba v bioreaktoroch vybavených 

automatickým meraním teplôt, 

• digescia kuchynských odpadov je možná iba na bioplynových staniciach s 

hygienizačným stupňom, 

• pôvodcovia odpadov, ktorí v súčasnosti svoje kuchynské odpady dávajú na 

skrmovanie, budú musieť v nasledujúcom období hľadať nové spôsoby 

zhodnocovania alebo zneškodňovania týchto odpadov. To sa stáva príležitosťou pre 

niektoré kompostárne a bioplynové stanice ako získať odpad k spracovaniu. Odpad 

bude vyžadovať vysoké nároky na hygienizáciu, ale zároveň poplatok za využitie 

tohto odpadu by mal byť výrazne vyšší než u iných odpadov, 

• požiadavky nariadenia budú musieť spĺňať i existujúce kompostárne využívajúce 

komunálne bioodpady zbierané v rámci triedeného zberu, ktoré obsahujú i 

kuchynské odpady. To sa bude týkať prevažnej väčšiny systémov oddeleného zberu 

bioodpadu v SR. 

Zvýšené náklady na využívanie kuchynských odpadov budú musieť platiť pôvodcovia 

odpadov vo zvýšenom poplatku za využívanie tohto odpadu. 

Pripravovaná legislatíva EU 

Pripravuje sa ďalšia smernica, a to priamo o nakladaní s BRO. Smernica vedie k tomu, 

aby sa nakladanie s BRO (zber a zhodnocovanie) stalo neoddeliteľnou súčasťou 

odpadového hospodárstva členských štátov, ktoré by sa malo orientovať predovšetkým 

na: 


26

• podporu domáceho kompostovania (záhradného kompostovania) v podobe: 

- informačných kampaní zameraných na zoznámenie verejnosti so spôsobmi a 

postupmi kompostovania a s výhodami zberu a kompostovania bioodpadu, 

- finančnej podpory domáceho kompostovania (zľavy na poplatkoch, príspevku na 

kompostovací zásobník...). 

• podporu kompostovania a anaeróbnej digescie na mieste vzniku BRO (všade 

tam, kde sú vhodné podmienky pre využitie vzniknutého kompostu a hnojiva) v 

podobe: 

- opatrení, ktoré budú podporovať vypracovanie schém kompostovania na mieste 

(napr. parky a cintoríny) a zapájanie pôvodcov odpadu do manažmentu 

vlastného odpadu, 

- finančnej podpory kompostovania na mieste (zľavy na poplatkoch, príspevky na 

kompostovaciu techniku), 

- poskytovaním grantov pomáhajúcich k rozbehu projektov. 

• podporu komunitného kompostovania v podobe: 

- opatrení, ktoré budú podporovať vypracovanie komunitných kompostovacích 

schém, a týmto zapájať do danej problematiky verejnosť, 

- poskytovania grantov pre organizátorov komunitného kompostovania, 

- finančnej podpory (napr. príspevok na nákup drviča alebo prekopávača). 

• zavádzanie systémov oddeleného zberu a spracovania BRO so zameraním sa 

na nasledujúce odpady: 

- odpad z potravín zo súkromných domácností, 

- odpad z potravín z reštaurácií, jedální, škôl a verejných budov, 

- bioodpad z obchodných domov, 

- bioodpad z obchodov, malých podnikov a servisných podnikov, 

- bioodpad z komerčných, priemyselných a inštitucionálnych zdrojov, ak nie je 

použitý na mieste vzniku, 

- trávnatý a drevitý odpad zo súkromných, ako aj verejných parkov, záhrad a 

cintorínov. 

Legislatíva SR 

Základným právnym predpisom v SR vo vzťahu k biologickým odpadom je zákon 

č.223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov (zákon o odpadoch). 

Ustanovením § 5 ods. 4 zákona o odpadoch je daná povinnosť v záväznej časti POH 

navrhovať aj opatrenia na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných odpadov 

ukladaných na skládky odpadov. V praxi to znamená, že je potrebné zvýšiť mieru 

kompostovania predmetných odpadov. 

Základom je ustanovenie § 5 ods. 1 písm. d) vyhlášky MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o 

vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení vyhlášky č. 509/2002 Z. z, 

podľa ktorého záväzná časť POH kraja a okresu má obsahovať opatrenia na znižovanie 

množstva biologicky rozložiteľných odpadoch ukladaných na skládky odpadov 

vyjadreného v jednotkách hmotnosti vo východiskovom a cieľovom roku s cieľom 

dosiahnuť znižovanie ukladania týchto odpadov na skládky odpadov takto: 

• do 9-tich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky (t.j. do roku 2010) sa 

zníži množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na 

75 % z celkového množstva (hmotnosti) komunálnych odpadov vzniknutých v r. 

1995 




1995 


27




1995 

Významnými nástrojmi na dosiahnutie vyššie popísaných cieľov v rámci SR, ktoré 

poukazujú na jednoznačné smerovanie odpadového hospodárstva SR vo vzťahu k 

biologicky rozložiteľným odpadom, sú nasledujúce 2 ustanovenia zákona o odpadoch: 

• podľa Čl. 1, § 18 ods. 3 písm. m) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení - 

neskorších predpisov, dňom 1.1.2006 nadobúda účinnosť zákaz zneškodňovať 

biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov vrátane cintorínov a z ďalšej 

zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak 

sú súčasťou komunálnych odpadov, 

• podľa Čl. 1, § 39 ods. 14 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších 

predpisov, podľa ktorého sú s účinnosťou od 1.1.2010 obce povinné zaviesť 

separovaný zber nielen papiera, plastov, kovov a skla ale aj separovaný zber 

biologicky rozložiteľných odpadov (myslí sa tým kuchynský a reštauračný 

bioodpad). 

Všetky vyššie popísané Európske alebo národné obmedzenia prípadne usmernenia 

nasmerované k zhodnocovaniu biologicky rozložiteľných odpadov musia byť zohľadňované 

pri plánovaní, ale aj pri realizácii plánov a aktivít týkajúcich sa odpadového hospodárstva 

všetkými pôvodcami alebo držiteľmi odpadov. 

Je opodstatnený predpoklad, že legislatíva a kontrola jej dodržiavania sa v tomto 

smere bude postupne ešte viac sprísňovať. Preto je nevyhnutné už v súčasnosti 

pristupovať k problematike zhodnocovania biologicky rozložiteľných odpadov predvídavo 

a s veľkou zodpovednosťou. 

Kompostovanie BRO 

Z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska prístupných biologických odpadov sme vo 

vybranej lokalite navrhli ako spôsob ich zhodnocovania rôzne formy kompostovania. 

Pre Banskú Štiavnicu je to kombinácia podpory domáceho kompostovania a zberu 

kuchynských a reštauračných biologických odpadov, ktoré budú kompostované spolu so 

zeleným BRO na centrálnej mestskej kompostárni. 

Pre ostatné obce (okrem obce Ilija, ktorá prejavila záujem o odoberanie biologických 

odpadov na centrálnu kompostáreň v Banskej Štiavnici) je navrhnutý systém, ktorý 

kombinuje podporu domáceho kompostovania a komunitného kompostovania na 

obecných kompostoviskách. 

Kompostovanie je riadený prevažne aeróbny rozkladný proces (v priebehu ktorého sa 

uvoľňujú plynné produkty mikrobiálneho metabolizmu (hlavne CO 2 a teplo), pri ktorom z 

pôvodných biologicky rozložiteľných odpadov (BRO) vplyvom živých organizmov, obzvlášť 

mikroorganizmov, vzniká organické hnojivo – kompost. 

Je najstaršou a najrozšírenejšou človekom riadenou recykláciou. Premena (rozkladný 

proces) BRO prebieha rovnakým spôsobom ako v pôde. Pri kompostovaní ju však 

technologicky ovládame (zintenzívňuje a optimalizuje bežné pôdne mikrobiologické 

procesy) s cieľom získať čo najväčšie množstvo humusu v čo najkratšom čase. 

Pomocou kompostovania je možné z rozličných BRO (odpadov organického pôvodu 

vznikajúcich ľudskou činnosťou – triedenie odpadov v domácnosti; odpadov z údržby 

krajiny – prebytočná trávna biomasa, drevné štiepky z preriezok a obnovy, starina z lúk, 

lístie, burina; kalov z čistenia odpadových vôd a iné) získať kvalitné organicko-minerálne 

hnojivo, ktoré nielenže zvyšuje výnosy poľnohospodárskych plodín, ale zároveň pri 

vhodnej aplikácii zlepšuje štruktúru pôdy, zvyšuje mikrobiálne oživenie pôdy, zlepšuje 

niektoré fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy ako je pufrovitosť či vodozádržnosť a môže aj 

inhibovať rozvoj pôdnych patogénov. Rozvoju patogénov bránia hlavne kvalitné kôrové 

komposty, ale aj komposty z rašeliny, živočíšnych exkrementov a pozberových zvyškov, 

preto môže byť prospešné pri kompostovaní BRO pridávať i odpady z poľnohospodárstva. 


28

Naproti tomu nezrelý kompost má fytotoxické účinky. Komposty z čistiarenských kalov 

môžu obsahovať nadlimitné koncentrácie ťažkých kovov a pri aplikácii na 

poľnohospodárske pôdy môžu kontaminovať potravinový reťazec. Kompost s nízkym 

obsahom živín môže spôsobiť tzv. priming efect, ktorý spočíva v odčerpávaní živín z pôd 

mikroorganizmami rozkladajúcimi kompost. 

Ďalšou možnosťou využitia odpadovej organickej hmoty je výroba bioplynu. Je to 

anaeróbna digescia, pri ktorej vzniká plyn s približným zložením: 55-70% CH 4, 27-44% 

CO 2, 1-3% H 2, 0,1-1% H 2S atd. (Jonáš et al. 1988) 

Väčšina technológií výroby bioplynu je určená pre tekuté odpady ako je hnojovica, 

rôzne odpadové vody a pod. Existujú však i technológie anaeróbnej digescie tuhých 

organických látok, napr. hnoja. 

Kompostovať môžeme všetky organické materiály (biologické odpady), ktoré svojimi 

vlastnosťami vyhovujú STN 46 5735 - Priemyselné komposty. Tá stanovuje najvyššie 

prípustné množstvo stopových toxických prvkov v kompostovateľných odpadoch a v 

kompostoch, ako aj akostné znaky “Priemyselného kompostu”. 

Do kompostu v žiadnom prípade nesmú byť použité suroviny, ktoré majú 

nadlimitný obsah cudzorodých látok. Nemali by sa používať odpady obsahujúce 

nerozložiteľné prímesi, mastnotu, zvyšky pesticídov, ropné uhľovodíky a ťažké kovy. 

Rôzne druhy bioodpadu majú rôzny harmonogram tvorby počas roka (tab. 12). Tieto 

rozdiely si je dôležité uvedomiť, pretože od toho sa odvíja nielen tvorba surovinovej 

skladby, ale z časti aj plocha kompostárne. Uhlíkaté suroviny totiž musíme uskladniť, aby 

sme ich mohli použiť na primiešavane k dusíkatým surovinám. 

Tab. 12: Predpokladaná doba vzniku vybraných druhov biologických odpadov v priebehu roka. 

Druh bioodpadu 

Tráva 

Lístie 

Konáre 

Drevný odpad 

Kuchynský bioodpad 

Reštauračný bioodpad 

Kaly 

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 

 

 

 

 

 

 

 

Množstvá bioodpadov prístupných pre kompostáreň 

Nakoľko sa s centrálnym zberom biologických odpadov z IBV a KBV uvažuje iba v 

meste Banská Štiavnica a o spoločné kompostovanie na kompostárni prejavila záujem iba 

obec Ilija (so zanedbateľným množstvom BRKO) použili sa pri výpočte kapacity 

kompostárne iba údaje získané v meste Banská Štiavnica (tab. 13). 

Z dôvodu rôznych vlastností a rôznej doby výskytu surovín, ktoré sú používané na 

kompostovanie, je pre plynulý a kvalitný priebeh kompostovacieho procesu nevyhnutné 

niektoré suroviny dočasne uskladniť. Pre správne skladovanie surovín určených na 

kompostovanie platí niekoľko zásad: 

• skladovať jednotlivé suroviny oddelene podľa druhu, 

• skladovať suroviny s nízkou vlhkosťou – do 40%, 

• suroviny s pomerom C : N do 30 : 1 a vlhkosťou nad 40% - pokiaľ to je možné 

neskladovať, ale hneď ich založiť do kompostu. 

Na základe zloženia vyprodukovaných odpadov budeme počítať s dočasným 

uskladnením lístia a podrvených konárov (drevnej štiepky) a drevných odpadov. Ostatné 


29

suroviny budú priebežne zapracovávané do zakládky hneď po privezení na kompostáreň. 

Výpočet priestorov potrebných na uskladnenie surovín je v tab. 14. 

Tab. 13: Množstvá biologických odpadov prístupných pre kompostáreň z mesta Banská Štiavnica 

Množstvá biologických odpadov z domácností 

Bioodpad z KBV: 

Bioodpad z IBV: 

590,25 t 

342,77 t 

Spolu: 

933,02 t 

Množstvá biologických odpadov z prevádzok 

Bioodpad z obchodov: 

Bioodpad z reštaurácií: 

Bioodpad z jedálni: 

Kaly z ČOV: 

7,38 t 

38,43 t 

17,64 t 

0,00 t 

Spolu: 

63,45 t 

Množstvá "zelených" biologických odpadov 

Bioodpad z údržby verejnej zelene: 

Bioodpad z cintorínov: 

Bioodpad z trhovísk: 

396,90 t 

0,00 t 

0,00 t 

Spolu: 

Bioodpady prístupné pre kompostáreň – celkom: 

396,90 t 

1393,37 t 

Tab. 14: Výpočet priestorov potrebných na uskladnenie surovín na kompostárni v Banskej Štiavnici 

Surovina 

Suroviny 

prístupne pre 

kompostáreň 

Objem surovín, 

ktoré je potrebné 

uskladniť 

Šírka Hĺbka Výška 

Veľkosť 

zásob. 

Veľkosť 

zásob. 

(m 3 ) (m 3 ) (m) (m) (m) (m 3 ) (m 2 ) 

Pokosená tráva 

Drevná štiepka 

Lístie 

805,82 50 5,00 8,00 3,00 120,00 40,00 

876,83 300 15,00 8,00 3,00 360,00 120,00 

255,16 390 8,00 8,00 3,00 192,00 64,00 

Vytriedený bioodpad 

Kuch. a rešt. bioodpad 

1423,53 

77,08 

50 7,00 8,00 3,00 168,00 56,00 

Kaly z ČOV 

Spolu: 

0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 

3438,42 35,00 8,00 3,00 840,00 280,00 

Zber bioodpadov v Banskej Štiavnici 

V meste Banská Štiavnica navrhujeme zaviesť kombináciu viacerých systémov zberu 

biologického odpadu a podpory domáceho a komunitného kompostovania. Pri 

jednotlivých typoch pôvodcov biologického odpadu sa navrhnuté systémy odlišujú, preto 

sú rozčlenené na nasledovné časti: 

• IBV (individuálna bytová výstavba), 

• KBV (komplexná bytová výstavba), 

• Podnikatelia a firmy. 


30

Zber bioodpadov v IBV 

a) Podpora domáceho kompostovania – domáce kompostovanie je ideálne pre 

tento typ zástavby a oplatí sa ho podporovať z nasledovných dôvodov: 

• bioodpad sa zhodnocuje priamo pri zdroji vzniku - mesto nemusí vynakladať 

finančné prostriedky na zvoz, manipuláciu a zhodnotenie, 

• kompostovaním BRO sa eliminuje najpodstatnejšia časť KO, čo umožní výrazné 

zníženie zmesového KO a teda aj množstva materiálu, s ktorým musí mesto 

ďalej nakladať a ukladať ho na skládku. 

Podpora by mala zahŕňať tieto body: 

• Vydávanie a distribúcia informačných materiálov – je nevyhnutné všetky 

domácnosti opakovane informovať o výhodách a spôsoboch domáceho 

kompostovania, o tom, ako si postaviť kompostovací zásobník... 

• Bezplatné prednášky, školenia a praktické ukážky kompostovania s možnosťou 

získania certifikátu (potvrdenia o účasti), ktorý môže slúžiť ako jeden z dokladov 

pri žiadostiach o zľavu na miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné 

stavebné odpady... 

• Akcie na verejných priestranstvách a súkromných pozemkoch. Môžu to byť rôzne 

informačné stánky v centre mesta, kompostovacie párty u významných osobností 

v meste... 

• Pomoc pri výstavbe kompostovacieho zásobníka - tu je viacero možností ako to 

podporovať. Už len vydanie letáčika s návodom ako si správne postaviť zásobník 

je výraznou pomocou. Mesto by mohlo požiadať aj o dotáciu z fondov na 

zakúpenie zásobníkov do každej domácnosti a bezplatne im ich poskytnúť. 

Druhou možnosťou je zakúpenie zásobníkov a ich predaj do domácností s 

výraznou zľavou... 

• Drvenie bioodpadu – tu sú 2 možnosti, ktoré sa môžu aj kombinovať. 

Požičiavanie menšieho drviča / drvičov do domácností (bez obsluhy). K tomuto 

účelu je vhodné zakúpiť drvič o dostatočnom výkone. Ideálne je mať k dispozícii 

viacero drvičov s rôznym pohonom (benzín, elektromotor) a rôznych rozmerov a 

hmotností. Pôvodca, ktorý si bude chcieť požičať drvič, tak bude mať na výber 

(požičiavanie drviča je možné doplniť aj o požičiavanie iných potrieb na 

kompostovanie a záhradu. To je možné aj za úplatu.)... Druhá možnosť je 

zaviesť tzv. drviace dni. Fungujú na princípe, že v čase zvýšeného výskytu 

hrubších častí bioodpadu (hlavne konárov...) bude podľa vopred vyhláseného 

harmonogramu postupne obchádzať jednotlivé ulice väčší drvič / štiepkovač / 

miešací voz s obsluhou. Domácnostiam, ktoré vyložia konáre v tom čase pred 

dom, budú tie podrvené a podľa požiadavky (označenie pomocou nálepky alebo 

štítku) budú podrvené odvezené alebo ponechané. 

• Kompostovací telefón – je to linka, na ktorú môžu domácnosti v prípade potreby 

zavolať a opýtať sa na akúkoľvek otázku týkajúcu sa nakladania s bioodpadmi, 

alebo môže byť tento telefón skombinovaný aj s ostatnými odpadovými, ale aj 

environmentálnymi aktivitami v meste. Tu odporúčame stanovenie presne 

vymedzených hodín, kedy sa môže na tento telefón volať. Čas je samozrejme 

potrebné prispôsobiť potrebám domácností. 

• Ekonomická motivácia – sa robí najčastejšie dvoma spôsobmi: 

- zľavou na miestnom poplatku za odpady – tu je potrebné presne stanoviť 

podmienky vo VZN o KO a DSO. Po dodržaní stanovených podmienok môže 

pôvodca odpadu požiadať o zľavu. Ako podmienka môže byť napr. účasť na 

školení organizovanom mestom, fyzické preukázanie existencie 

kompostoviska, kontrola nádoby na zmesový odpad... 

- zavedením množstvového zberu zmesového odpadu. Vtedy pôvodca odpadu 

robí samostatne aktivity, ktoré vedú k zníženiu množstva odpadu, za ktorý 

platí. 


31

Pri akomkoľvek spôsobe ekonomickej motivácie je potrebné zaviesť aj účinný 

systém kontroly. 

b) Zber kuchynského bioodpadu - v zástavbe IBV navrhujeme zaviesť systém zberu 

podľa 

zbieraného bioodpadu: 

vzdialenosti od domových dverí: 

frekvencie zvozu: 

zberného prostriedku: 

pomôcka: 

samostatný zber kuchynského bioodpadu 

zber na prahu (od dverí) 

intenzívny zber (> 1 x za týždeň) 

vedierka 

kompostovateľné vrecká 

Každá domácnosť v IBV vyprodukuje v priemere za týždeň cca 7,8 l kuchynského 

bioodpadu. Na ich zber dostane 8 až 10 l vedierko (1 ks) a 8 až 10 l 

kompostovateľné vrecká (90 ks – ročná spotreba), do ktorých bude zbierať výlučne 

kuchynský bioodpad. V deň zberu (podľa kalendára zberu) vyloží vedierko pred 

dom, odkiaľ bude vyprázdnené a obsah odvezený. O zbere sa bude viesť adresná 

evidencia. Bioodpad sa bude môcť odovzdávať buď voľne vo vedierku, alebo v 

kompostovateľných vreckách. Bioodpad, ktorý bude v plastových vreckách alebo 

taškách nebude prevzatý. O takej domácnosti (aj o domácnostiach s inými 

chybami) však bude urobený pri evidencii záznam o neprevzatí bioodpadu a 

domácnosť dostane do schránky upozornenie o nevhodne vytriedenom bioodpade. 

V tab. 15 uvádzame 2 príklady nákladu na zber kuchynského BRO v IBV v 

domácnostiach - kompostovateľné vrecká a zberné nádoby (koše) do domácností. 

Príklady sa líšia objemom vreciek a nádob. 

Tab. 15: Prepočet časti nákladov na zavedenie zberu kuchynského bioodpadu v IBV pre Banskú 

Štiavnicu 

Položka MJ Cena 

MJ 

Počet 

Cena celkom 

v SKK bez DPH 

Cena celkom 

v SKK s DPH 

Príklad 

1 

Kompostovateľné vrecká - 8 l ks 2,60 116 190 302 094,00 359 491,86 

Odpadkový kôš Urba - 8 l ks 84,50 1 291 109 089,50 109 089,50 

Spolu 411 183,50 489 308,37 

Príklad 

2 



Spolu 549 966,00 654 459,54 

c) Zber záhradného bioodpadu - v zástavbe IBV navrhujeme zaviesť systém zberu 

podľa 





samostatný zber záhradného bioodpadu 

i. zberné dvory / miesta 

ii. zber na prahu (od dverí) 

i. extenzívny (< 1 x za 14 dní) – podľa potreby 

ii. extenzívny (< 1 x za 14 dní) – 2x do roka 

i. podľa vlastného výberu – vlastný odvoz 

ii. mobilný zber 

Ako je z vyššie uvedeného vidieť, zber záhradného bioodpadu bude prebiehať len 2x 

do roka (na jar a na jeseň) od dverí domu (okrem tohto odvozu si budú môcť 

pôvodcovia bioodpadu objednať platený odvoz). Na zbernom dvore / kompostárni 

však bude prebiehať celoročný zber. Záhradný bioodpad budú môcť jeho pôvodcovia 


32

doniesť na ZD počas otváracích hodín bezplatne (v prípade paušálneho poplatku za 

KO). 

Zber bioodpadov v KBV – zber kuchynského bioodpadu 

V zástavbe KBV navrhujeme zaviesť systém zberu podľa 





pomôcka: 

samostatný zber kuchynského bioodpadu 

donáškový systém 


zberné nádoby 

vedierka a kompostovateľné vrecká 

Každá domácnosť v KBV vyprodukuje v priemere za týždeň cca 6,4 l kuchynského 

bioodpadu. Na ich zber dostane 8 až 10 l vedierko (1 ks) a 8 až 10 l 

kompostovateľné vrecká (90 ks – ročná spotreba), do ktorých bude zbierať výlučne 

kuchynský bioodpad. Podľa potreby bude kompostovateľné vrecká s bioodpadom 

vynášať do 120, 140 alebo 240 l špeciálnej zbernej nádoby na bioodpad, ktorá sa 

bude nachádzať v stojisku pri ostatných nádobách a kontajneroch. Tieto nádoby 

budú pravidelných intervaloch odvážané (predpokladáme, že bude stačiť odvoz 1x 

za týždeň. V prípade potreby sa frekvencia môže upraviť). O zbere sa bude viesť 

evidencia podľa stojiska. Bioodpad sa bude môcť odovzdávať iba v 

kompostovateľných vreckách. Nádoby, ktoré budú obsahovať aj bioodpad, ktorý 

bude v plastových vreckách alebo taškách nebude prevzatý (je potrebné si určiť 

limit prípustného znečistenia). O takom stojisku (aj o stojiskách s inými chybami) 

bude urobený pri evidencii záznam o neprevzatí bioodpadu a obyvatelia, ktorým 

patrí príslušne stojisko, dostanú do schránky upozornenie o nevhodne vytriedenom 

bioodpade. 

V tab. 16 uvádzame 2 príklady nákladu na zber kuchynského BRO v KBV - 

kompostovateľné vrecká a zberné nádoby (koše) do domácností. Príklady sa líšia 

objemom vreciek a nádob. 

Tab. 17 uvádza náklady na zabezpečenie rôznych druhov a veľkostí zberných nádob 

na bioodpad, ktoré budú umiestnené v uzamykateľných stojiskách, či súčasťou 

farebných sád nádob na SZ v bytovkách s menším počtom bytov. 

Tab. 16: Prepočet časti nákladov na zavedenie zberu kuchynského bioodpadu v KBV pre Banskú 

Štiavnicu 

Položka MJ Cena 

MJ 

Počet 

Cena celkom 

v SKK bez DPH 

Cena celkom 

v SKK s DPH 

Príklad 

1 



Spolu 725 224,50 863 017,16 

Príklad 

2 



Spolu 970 002,00 1 154 302,38 

Prepočet množstiev nádob na zber bioodpadov bol urobený na základe 

predpokladaných množstiev vytriedených biologických odpadov v zástavbe KBV a 

objemovej hmotnosti biologických odpadov. Nádoby je potrebné rozdeliť do 

jednotlivých stojísk / kontajnerových hniezd s ohľadom na počet domácností 

patriacich príslušnému stojisku. 


33

Tab. 17: Prepočet nákladov na zabezpečenie rôznych druhov a veľkostí zberných nádob pre 

zástavbu KBV v Banskej Štiavnici 

Položka MJ Cena MJ Počet Cena celkom 

v SKK bez DPH 

Cena celkom 

v SKK s DPH 

Compostainer CT - 240 l ks 1 950,00 63 122 850,00 146 191,50 


CLD BIO - 240 l ks 2 320,00 63 146 160,00 173 930,40 

CLD BIO - 240 l ks 1 730,00 126 217 980,00 259 396,20 

Zber bioodpadov od podnikateľov 

a) Zber kuchynského bioodpadu - od podnikateľov navrhujeme zaviesť systém 

zberu podľa 





samostatný zber kuchynského a reštauračného 

bioodpadu 

zber na prahu (od dverí) – pokiaľ sa to dá 


zberné nádoby 

V Banskej Štiavnici sa podľa prieskumov vyprodukuje v priemere za týždeň cca 

1483 l kuchynského a reštauračného bioodpadu. Na ich zber je potrebné zabezpečiť 

120, 140 alebo 240 l špeciálne zberné nádoby na bioodpad. Ich umiestnenie v 

prevádzke by sme ponechali na samotnom subjekte / subjektoch. Podmienkou bude 

len ich vyloženie v deň zvozu na určené verejné priestranstvo (aby bolo dostupné 

pre zvozovú techniku). Nádoby budú v pravidelných intervaloch odvážané 

(predpokladáme, že bude stačiť odvoz 1x za týždeň, v prípade potreby sa 

frekvencia môže upraviť). O zbere sa bude viesť evidencia podľa nádoby. Bioodpad 

sa bude do nádoby ukladať bez ďalších obalov, poprípade v papierových škatuliach. 

Nádoby, ktoré budú obsahovať aj bioodpad, ktorý bude v plastových vreckách alebo 

taškách nebude prevzatý (je potrebné si určiť limit prípustného znečistenia). O 

takej nádobe / subjekte (aj o nádobách s inými chybami) bude urobený pri 

evidencii záznam o neprevzatí bioodpadu a subjekt / subjekty, ktorým patrí 

príslušná nádoba dostane do schránky upozornenie o nevhodne vytriedenom 

bioodpade. 

Prepočet množstiev nádob na zber bioodpadov bol urobený na základe 

predpokladaných množstiev vytriedených biologických odpadov zo stravovacích 

zariadení, jedální a obchodných prevádzok a objemovej hmotnosti biologických 

odpadov. Prepočet je len teoretický, pretože z hľadiska nedostatku času a 

problematického zisťovania takýchto údajov neboli zistené množstvá a veľkosti 

jednotlivých prevádzok. Nádoby je potrebné rozdeliť jednotlivým subjektom 

(najlepšie každej osobitne, ale je možné spojenie aj niekoľkých menších pôvodcov). 

Podľa predpokladaného množstva vyprodukovaného bioodpadu je potrebných na ich 

vyzbieranie pri týždňovej frekvencii vývozu množstvo a veľkosť nádob, ako je 

uvedené v tab. 18. Množstvá a veľkosť nádob je nevyhnutné upraviť podľa reálnych 

potrieb mesta. 

b) Zber záhradného bioodpadu - od podnikateľov a iných prevádzok sa s týmto 

druhom bioodpadu nerátalo. V prípade potreby prednostne odporúčam podporu 

komunitného kompostovania (podobne ako pri domácom kompostovaní – hlavne pri 

školských zariadeniach...). Samostatne môžu podnikatelia doviesť záhradný 

bioodpad bezplatne (v prípade paušalného poplatku za odpady) priamo na zberný 

dvor alebo kompostáreň. 


34

Tab. 18: Prepočet nákladov na zabezpečenie rôznych druhov a veľkostí zberných nádob pre 

podnikateľov v Banskej Štiavnici 

Položka MJ Cena MJ Počet Cena celkom 

v SKK bez DPH 

Cena celkom 

v SKK s DPH 



CLD BIO - 240 l ks 2 320,00 7 16 240,00 19 325,60 

CLD BIO - 240 l ks 1 730,00 13 22 490,00 26 763,10 

Nádoba 120 l - BIO ks 1 110,00 13 14 430,00 17 171,70 

Nádoba 120 l - GASTRO ks 1 769,00 13 22 997,00 27 366,43 

Záverečné odporúčanie 

Pre zber kuchynských a reštauračných bioodpadov sa najviac osvedčilo z existujúcich 

kontajnerov používanie Compostainerov od firmy SSI Schäfer. 

Priamo v domácnostiach sa osvedčilo používanie kompostovateľných vreciek do 

vetraných nádob. Treba však zvážiť systém financovania nákupu kompostovateľných 

vreciek po uplynutí projektu. Sú dosť finančne nákladné. Riešenie by bolo kúpiť napr. 

koše URBA, ktoré sa dajú používať aj s vreckami aj bez nich. Je to však nižší komfort pre 

pôvodcu a viac znečistený bioodpad plastovými vreckami a taškami. 

VYUŽITIE KOMPOSTU Z KOMPOSTÁRNE 

Za predpokladu, že v kompostárni v Banskej Štiavnici sa dodržia všetky optimálne 

podmienky kompostovania bude počas plnej prevádzky ročná produkcia kompostu cca 1 

000 až 1 300 ton / 1 230 až 1 630 m³ kompostu. 

V spádovej oblasti sa nikto cielene nezaoberá marketingovou stratégiou na predaj 

kompostu. Predpokladáme preto, že cielenou informačnou kampaňou a reklamou je 

možné dosiahnuť približne 50 %-tný predaj kompostu v danej lokalite. Výrobou 

pestovateľských substrátov je možné toto množstvo ešte zvýšiť. 

Predpokladaná distribúcia kompostu bude prebiehať formou: 

• predaja, 

• bezplatného odberu, 

- obyvateľom, ktorí sa zapojili do zberu bioodpadu, 

- školám a charitatívnym organizáciám, 

• použitia pre vlastnú potrebu, 

- na ochrannú výsadbu okolo kompostárne, 

- ako zmluvná, vopred dohodnutá časť kompostu pre zapojené obce do projektu. 

Oblasti použitia kompostu v regióne: 

• poľnohospodárstvo, 

• sadovníctvo, 

• úprava krajiny (krajinotvorba), 

• rekultivácie starých environmentálnych záťaží, 

• záhradníctvo, pestovanie okrasných rastlín, 

• úprava a údržba ciest a železnice, 

• záhrady (v regióne je cca 6.317 rodinných domov so záhradami a 1.345,44 ha 

vinohradov), 

• obchodné centrá a záhradkárske potreby, 

• rekultivácia uzatvorených skládok odpadov, 

• údržba a výsadba verejnej zelene, 

• revitalizácia krajiny. 


35

Odporúčania 

• zamerať sa na to, aby sa na kompostárni vyrábal vysoko kvalitný kompost, ktorý si 

budú chcieť zákazníci opätovne kúpiť, 

• z kompostov vyrábať špeciálne určené substráty (pre pestovanie izbových rastlín, 

okrasné záhradné mulče, pre výsadbu mladých rastlín...), 

• kompost a z neho vyrobené pestovateľské substráty si nechať certifikovať, 

• vypracovať marketingový plán a následne program, ktorého úlohou bude vytvárať 

podmienky a prostredie pre odbyt kompostu a substrátov vyrobených z kompostu, 

• ako hlavnú cieľovú skupinu si stanoviť maloodberateľov, predovšetkým ženy v 

strednom veku s vlastnou domácnosťou a záhradou (podľa prieskumu veľkých 

obchodných reťazcov o type zákazníkov kupujúcich komposty a substráty), 

• vytvoriť regionálnu sieť odbytu v blízkosti kompostárne, 

• získať ekoznačku „Ekologicky šetrný výrobok“, 

• vytvoriť reklamnú kampaň, kde kompost a z neho vytvorené substráty budú 

vyzdvihnuté ako šetrné k životnému prostrediu a budú vyzdvihnuté oproti 

konvenčným hnojivám a substrátom prevažne vyrábaným z rašeliny (rašelina je 

neobnoviteľný prírodný zdroj), 

• reklamná kampaň by mala zahŕňať aj filozofiu, že kompostáreň nie je „smetisko na 

odpady“, ale výrobňa kvalitného kompostu a substrátov, 

• kompost (respektíve z neho vyrábané substráty) predávať priamo na kompostárni, 

čím sa zvýši u spotrebiteľa povedomie, že sa jedná o ekologicky neškodný a 

bezpečný výrobok, 

• vytvoriť v blízkosti predajných miest, poprípade priamo pri kompostárni, 

záhradnícke centrum, ktoré bude ponúkať okrem kompostu a substrátov aj široký 

sortiment doplnkových záhradkárskych výrobkov (kvetináčov, záhradného nábytku, 

okrasných rastlín, semien, predaj vianočných stromčekov...). 

Technika na kompostovanie 

Pre zabezpečenie správnych podmienok kompostovacieho procesu (správna veľkosť 

materiálu, dostatočná aerácia...) ako aj finálnej úpravy hotového produktu – kompostu, 

je potrebné zaistiť pre kompostáreň vhodné mechanizačné prostriedky. 

Na kompostárňach sa používa vo väčšine prípadoch táto technika: 

• čelný nakladač, 

• drvič / štiepkovač drevnej hmoty, 

• prekopávač kompostu, 

• preosievač kompostu. 

V niektorých prípadoch, keď vyššie spomenutá technika nemá vlastný pohon sa 

používa pri kompostovaní aj pripojiteľný energetický prostriedok (traktor, poprípade iný 

nosič náradia). 

Pre potreby navrhnutých technológií boli vybrané nasledovné mechanizmy: 

• 1 typ nosiča náradia. Je to univerzálny nosič náradia, ktorý bude slúžiť na 

kompostárni ako čelný nakladač, pohonná jednotka pre štiepkovač drevnej hmoty a 

prekopávač kompostu. V zimných mesiacoch bude používaný so snehovou radlicou 

na sprejazdnenie ciest ku kompostárni. Nakladač je využiteľný pri všetkých 

technológiách a bude slúžiť na zakladanie kompostovacích zakládok a na 

manipuláciu so surovinami a kompostom. Po pripojení vlečky je možné prevážať 

suroviny a kompost. 


36

• 1 typ traktora. Ten bude slúžiť ako pohonná jednotka pre rezací a miešací voz, ako 

aj v prípade potreby pre štiepkovač drevnej hmoty a prekopávač kompostu. Po 

pripojení vlečky je možné prevážať suroviny a kompost. 

• 1 typ rezacieho a miešacieho voza. Ten bude poháňaný cez vývodový hriadeľ 

traktora. Tento voz je nevyhnutný pri namiešavaní surovín a ich plnenia do 

hygienizačnej jednotky – fermentora. Voz je dostatočne výkonný a bude môcť byť 

používaný aj na prenájom. 

• 1 typ štiepkovača drevnej hmoty. Jedná sa o výkonný štiepkovač bez vlastnej 

pohonnej jednotky. Bude poháňaný cez vývodový hriadeľ nosiča náradia, popr. 

traktora. Bude používaný na hrubé konáre, ktoré nebudú môcť byť drvené v 

rezacom voze. Štiepkovač je dostatočne výkonný a bude môcť byť používaný aj na 

prenájom. 

• 1 typ prekopávača kompostu. Jedná sa o mostový prekopávač bez vlastnej 

pohonnej jednotky. Bude poháňaný cez vývodový hriadeľ nosiča náradia, popr. 

traktora. Prekopávač bude slúžiť na mechanické prevzdušňovanie kompostovaného 

materiálu a na jeho homogenizáciu. Prekopávač nebude použitý pri technológii 

Variant 2. 

• 1 typ bubnového preosievača s elektromotorom (bez vlastného podvozku). Je 

využiteľný pri všetkých technológiách. Bude slúžiť na preosievanie vyrobeného 

kompostu na určené frakcie. 

• 1 typ cisternového vozidla. Jedná sa o vozidlo, ktoré bude slúžiť v prípade 

havarijného preplnenia akumulačnej nádrže na odvoz nazbieraných odpadových 

vôd. Zároveň bude slúžiť v prípade potreby na zavlažovanie kompostovacích 

hromád, čistenie kompostovacích plôch a cestných komunikácií čistiacou kefou a 

postrekovacím zariadením. 

• 2 typy hygienizačných jednotiek. 1 typ bude slúžiť iba k samotnej hygienizácii a 

druhý typ aj k samotnému kompostovaniu bioodpadu. 

Návrh nakladania s bioodpadm pre okolité obce 

Pre obce Baďan, Banská Belá, Banský Studenec, Beluj, Ilija, Močiar, Počúvadlo, 

Podhorie, Prenčov, Svätý Anton, Žibritov odporúčam zavedenie systému nakladania s 

biologickým odpadom, ktorý bude zahŕňať aktívnu podporu domáceho kompostovania a 

vytvorenia obecných kompostovísk. 

Podrob. informácie o spôsoboch podpory domáceho kompostovania sú v prílohe č. 7. 

Podrob. informácie o zriaďovaní a prevádzke obecných kompostovísk sú v prílohe č. 8. 

Vybrané technologické varianty kompostárne pre Banskú Štiavnicu 

Variant č. 0 

Predstavuje situáciu, keby sa výstavba kompostárne nerealizovala. Takýto prípad je 

pre zadávateľa štúdie – mesto Banská Štiavnica, ako aj okolité obce - ako pôvodcov a 

držiteľov komunálnych odpadov, ktorých súčasťou sú aj biologicky rozložiteľné 

komunálne odpady (BRKO), neprijateľný. V súčasnosti sa v záberovom území 

kompostárne spracovanie BRKO nerealizuje, resp. obce nerealizujú jeho zhodnocovanie. 

V zmysle aktuálnej legislatívy (viď časť legislatíva) je mesto / obec, ako manažér 

odpadového hospodárstva vo vzťahu ku komunálnym odpadom (KO) povinné zabezpečiť 

nakladanie s BRO v súlade s predpismi – musí zabezpečiť jeho zhodnotenie a vylúčiť 

zneškodnenie uložením na skládke odpadov. Z tohto titulu je možné riešiť koncovku 

nakladania s BRO v zásade 2 spôsobmi : 

1. Vybudovať zariadenie na využitie BRKO v prijateľnom dosahu pre zberový systém. 

Pre túto alternatívu je v súčasnosti najvýhodnejším a najprijateľnejším riešením 

zriadenie prevádzky kompostárne v navrhovanej lokalite s kompostovaním v 

uzavretých fermentoroch a dokompostovania / dozrievania kompostu na voľných 

plochách. Toto riešenie je navrhované ako variant č.1 a variant č.2. 


37

2. Zabezpečiť využitie BRKO z mesta v inom zariadení na zhodnocovanie bioodpadov – 

táto alternatíva je pre mesto v čase spracovania štúdie nereálna, nakoľko sa v 

blízkosti mesta vo vzdialenosti prijateľnej z ekonomického hľadiska iné zariadenie 

na spracovanie zeleného a zároveň aj kuchynského a reštauračného BRKO 

nenachádza. 

Zvyšujúce sa poplatky za zneškodnenie odpadu skládkovaním a legislatívne 

predpísané opatrenia na nakladanie a následné zhodnotenie vyseparovaného BRKO 

privedú mesto znova k predmetnému problému – vybudovaniu areálu zariadenia – 

kompostárne, resp. iného typu zariadenia pre zhodnotenie biologického odpadu pre 

ďalšiu manipuláciu v rámci odpadového hospodárstva mesta. 

Variant č. 1 

Popis technológie: 

Jedná sa o kontrolovaný riadený prevažne aeróbny kompostovací proces. Vopred 

upravený materiál sa vrství podľa vopred vypočítanej surovinovej skladby v 

požadovanom tvare, výške a dĺžke do kompostovacej zakládky pomocou čelného 

nakladača. 

Veľkosť zakládky závisí od dostupnej techniky, množstva materiálu a veľkosti plochy 

na kompostovanie. V našom prípade sa bude jednať o zakládky o šírke 2,5 m a výške 1,4 

m. Príprava zakládok sa podriaďuje časovej produkcii základných surovín s doplnením 

skladovaných, prevažne sezónnych surovín. 

Kompostovanie prebieha na voľnej, vodohospodársky zabezpečenej ploche. Tá je 

navrhnutá tak, aby spĺňala požiadavky na bezpečné a neškodné odvedenie zrážkových 

vôd z otvorenej plochy kompostárne, kde dochádza ku styku tejto vody s 

kompostovaným materiálom. 

Sklon spevnenej plochy sa odporúča v rozmedzí 2 až 4%. Pokiaľ je plocha rozsiahla, 

môže mať strechovitý tvar na viac strán. Plocha musí byť chránená proti vniknutiu 

prívalových vôd obrubníkom vyvýšeným nad kompostovacou plochou cca 30 cm (okrem 

časti určenej na príjazd techniky). Dažďová voda z kompostovacej plochy a zo 

skladovacích priestorov je zvádzaná za pomoci žľabov alebo zakrytých kanálikov do 

bezodtokovej zbernej nádrže, ktorá musí byť vhodne nadimenzovaná podľa veľkosti 

zrážok v danej lokalite. Takto zachytená voda sa môže použiť na postrek kompostovacích 

zakládok v dobe sucha. 

Zrážkové vody zo striech a vnútrozávodných komunikácií môžu byť zachytené pre 

technologické účely alebo odvedené do kanalizácie. 

Zakládky sú na ploche usporiadané vždy rovnobežne vedľa seba v smere spádu plochy 

tak, aby medzi nimi nezostávala v prípade daždivého počasia voda. Po navezení 

materiálu do zakládky v celej požadovanej dĺžke je kompostovací proces zahájený 

prekopaním a zvlhčením. 

Kompostovacia zakládka sa podľa vývoja teploty prekopáva a v priebehu cca 12 až 14 

týždňov je proces ukončený. Na prekopávanie zakládok bude slúžiť výkonný samochodný 

prekopávač. 

Na úpravu surovín drvením a na preosievanie vyrobeného kompostu bude slúžiť 

„plocha na úpravu surovín“. Na drvenie bude používaný výkonný rezací a miešací voz a v 

prípade hrubších konárov aj štiepkovač. Podrvený materiál sa bude ukladať do boxov 

vytriedený podľa druhu a odoberaný podľa potreby pri tvorbe nových zakládok. 

Pri budovaní kompostárne sa počíta so zberom a následným kompostovaním BRO z 

kuchýň súkromných domácností a stravovacích zariadení. Preto je predložený variant 

doplnený o hygienizačné zariadenie - fermentor, ktorý spĺňa podmienky Nariadenia ES 

1774/2002. Samotná technológia hygienizácie vo vybranom zariadení je popísaná v 

samostatnej časti štúdie. 

Schéma navrhnutej kompostárne - variant 1 je v prílohe č. 9. 


38

Súhrn technických parametrov technológie – variant 1: 

Kapacita 2 000 t/rok 

Čas jedného cyklu 14 týždňov 

Počet cyklov za rok 3,7 

Objem odpadu 3 500 m 3 

Odhadované množstvo kompostu 1 300 t 

Rozmery kompostovacej plochy 42 x 50 m 

Celkové rozmery kompostárne 3 268 m 2 

Intenzita 1,07 m 3 /m 2 

Rozpočet kompostárne podľa variantu 1 je v tab. 19. 

Tab. 19: Rozpočet technológie kompostárne pre Banskú Štiavnicu – variant 1 

Položka MJ počet cena bez DPH cena bez DPH cena bez DPH DPH cena s DPH 

MJ celkom celkom celkom celkom 

[Sk/MJ] [Sk] [€] [Sk] [Sk] 

Kompostovacia plocha 

Hala na úpravu surovín 

m 2 

m 2 2 100 

0 

2 000,00 

1 300,00 

4 200 000,00 

0,00 

139 414,46 

0,00 

798 000,00 

0,00 

4 998 000,00 

0,00 

O bytný kontajner ks 0 250 000,00 

0,00 0,00 0,00 0,00 

Sklad. priest. – boxy-podklad 

Sklad. priest. – boxy-s teny 

m 2 

m 2 315 

72 

1 000,00 

2 500,00 

315 000,00 

180 000,00 

10 456,08 

5 974,91 

59 850,00 

34 200,00 

374 850,00 

214 200,00 

P loc ha na úpravu surovín m 2 198 1 000,00 198 000,00 6 572,40 37 620,00 235 620,00 

Hyg. jednotka – fermentor ks 1 9 632 000,00 9 632 000,00 319 723,83 1 830 080,00 11 462 080,00 

Hala pre hyg. jednotku m 2 375 3 500,00 1 312 500,00 43 567,02 249 375,00 1 561 875,00 

V nútrozávodné komunikác ie m 2 285 2 000,00 570 000,00 18 920,53 108 300,00 678 300,00 

P arkovis ko m 2 0 2 000,00 

0,00 0,00 0,00 0,00 

Zberná nádrž m 2 236 1 500,00 354 000,00 11 750,65 67 260,00 421 260,00 

Mostová váha ks 1 504 202,00 504 202,00 16 736,44 95 798,38 600 000,38 

O plotenie m 0 1 250,00 

0,00 0,00 0,00 0,00 

Spolu 

17 265 702,00 573 116,31 3 280 483,38 20 546 185,38 

Technika 

Štiepkovač GreenMech C M 

220T MT 

ks 1 

Traktor Krystal O rion 13.4 ks 1 1 582 350,00 1 582 350,00 52 524,40 300 646,50 1 882 996,50 

Nos ič náradia ILF S1000 + 

nakladač + sneh. radlic a 

Mieš ac í a rezac í voz 

Ec oGreen 15 

C istern. voz Kobit (podvozok 

+ kropiac e a zamet. prisl.) 

ks 1 3 583 140,00 3 583 140,00 118 938,46 680 796,60 4 263 936,60 

ks 1 2 052 930,00 2 052 930,00 68 144,79 390 056,70 2 442 986,70 

ks 1 3 066 000,00 3 066 000,00 101 772,56 582 540,00 3 648 540,00 

P reos ievač s ubstr. (Nover) ks 1 320 000,00 320 000,00 10 622,05 60 800,00 380 800,00 

Doprav. pás - pre fermentor ks 1 300 000,00 300 000,00 9 958,18 57 000,00 357 000,00 

P rekopávač kompostu 

P ezzolato P RT 2500 G 

ks 1 

Teplomery TR 100 ks 1 20 000,00 20 000,00 663,88 3 800,00 23 800,00 

Spolu 

464 300,00 464 300,00 15 411,94 88 217,00 552 517,00 

624 512,00 624 512,00 20 730,00 118 657,28 743 169,28 

12 013 232,00 398 766,25 2 282 514,08 14 295 746,08 

Celkom 

29 278 934,00 971 882,56 5 562 997,46 34 841 931,46 


39

Variant č. 2 

Popis technológie: 

Technologická časť linky je tvorená: 

• zariadením pre úpravu biologického odpadu pred vstupom do kompostovacích 

reaktorov, 

• vlastnými kompostovacími reaktormi s príslušenstvom, 

• dozrievacou plochou. 

Technologická časť môže byť umiestnená v krytej budove. 

Kompostovacia linka je navrhovaná modulovým spôsobom. Jadrom tohto systému sú 

kovové kompostovacie reaktory. 

Vstupný organický odpad je upravený a premiešaný v rezacom a miešacom voze tak, 

aby pomer C : N na začiatku procesu bol 30 až 35:1. Zmes je následne pásovým 

dopravníkom vedená do násypného otvoru kompostovacieho reaktora. 

Namiešaná kompostovacia zmes je dopravovaná do násypného otvoru potom, čo 

tlačený štít posunom vzad uvoľní patričný objem v reaktore. Po založení čerstvej 

kompostovacej zmesi sa horné veko reaktoru uzavrie a otvoria sa zadné dvere reaktora, 

ktorými je tlačeným štítom vytlačený príslušný podiel hotového kompostu k transportu na 

spevnenú dozrievaciu plochu. Po uzatvorení zadných dverí prebieha ďalej kompostovací 

proces. 

Intenzívne kompostovanie umožňuje prúd vzduchu, ktorý je systémom kanálikov vo 

vnútri reaktora vháňaný do celého objemu kompostovanej hmoty. 

Chemickými reakciami a činnosťou aerobných termofilných mikroorganizmov sa v 

kompostovanej hmote rýchle ustáli teplota 60-70°C. Pri tejto teplote dochádza k 

požadovanej hygienizácii kompostu a zníženiu klíčivosti semien burín. Kombinovaný 

účinok chemických reakcií a intenzívneho metabolizmu mikroorganizmov urýchľuje 

rozklad biologických odpadov. 

Z prevádzkových skúseností je možné konštatovať, že teplotný režim vo vnútri 

reaktora je spoľahlivo vyrovnaný a prevádzka nie je ovplyvňovaná ani tuhými mrazmi v 

zime, aj keď je reaktor umiestnený pod šírym nebom. 

Po skončení fázy intenzívneho kompostovania v reaktore, ktorá činí 5-12 dní, je 

materiál dopravovaný čelným nakladačom na dozrievaciu plochu. Tam je uložený vo 

vrstve až 2 až 3 m vysokej, postupne chladne a zbavuje sa ďalšej časti vlhkosti. Pritom v 

ňom prebiehajú ďalšie procesy, na ktorých sa podieľajú mezofilné baktérie a vyššie 

organizmy. Dozrievanie trvá 5 - 6 týždňov. 

K dôležitým prvkom riešenia celého procesu kompostovania patrí tiež čistenie odplynu 

z procesu v zaradenom biofiltri, ktorého náplň tvorí zmes hotového kompostu a 

rozdrvenej kôry. 

Kompostovací reaktor: 

Základné parametre kompostovacieho reaktora: 

• Reakčný objem 50 m 3 

• Spracované množstvo 3,5 – 10,0 m 3 /ďeň 

• Trvalý príkon 4,0 kW 

• Dĺžka 10 850 mm 

• Šírka 3 006 mm 

• Výška 3 060 mm 

Vlastný reaktor je vyrobený z ocele, vnútorný povrch prichádzajúci do styku s 

kompostom je vyrobený z nerezu za účelom dlhodobej odolnosti voči agresívnemu 

prostrediu vo vnútri. Celý aparát je tepelne izolovaný. Je vybavený tlačeným štítom pre 


40

lineárny posuv kompostovanej zmesi. Dno reaktora je vybavené systémom kanálikov a 

otvorov pre prívod vzduchu do reakčného priestoru. 

Koncepcia a kapacita kompostovacej linky: 

Celá technologická linka pred reaktorom je vo svojom zložení závislá na druhoch a 

vlastnostiach spracovávaného organického odpadu. Linka môže byť vybavená napr. 

magnetickým separátorom, stacionárnym miešačom a pod. 

Výkon 1 kompostovacieho reaktora KR-50 je do 1 300 t/ročne kompostovacej zmesi. 

Schéma navrhnutej kompostárne - variant 2 je v prílohe č. 10. 

Súhrn technických parametrov technológie – variant 2: 

Kapacita 

Čas jedného cyklu 

Počet cyklov za rok 6,5 

2 000 t/rok 

8 týždňov 

Objem odpadu 3 500 m 3 

Odhadované množstvo kompostu 

Rozmery kompostovacej plochy 

1 300 t 

35 x 31 m 

Celkové rozmery kompostárne 1 645 m 2 

Intenzita 2,13 m 3 /m 2 

Rozpočet kompostárne podľa variantu 2 je v tab. 20. 

Tab. 20: Rozpočet technológie kompostárne pre Banskú Štiavnicu – variant 2 

Položka MJ počet cena bez DPH cena bez DPH cena bez DPH DPH cena s DPH 

Kompos tovacia plocha 

MJ celkom celkom celkom celkom 

[Sk/MJ] [Sk] [€] [Sk] [Sk] 

Hala na úpravu surovín m 2 310 1 500,00 465 000,00 15 435,17 88 350,00 553 350,00 

O bytný kontajner ks 0 250 000,00 

0,00 0,00 0,00 0,00 

Sklad. priest. – boxy-podklad m 2 315 1 000,00 315 000,00 10 456,08 59 850,00 374 850,00 

Sklad. priest. – boxy-steny m 2 72 2 500,00 180 000,00 5 974,91 34 200,00 214 200,00 

P loc ha na úpravu surovín m 2 0 1 000,00 

0,00 0,00 0,00 0,00 

Hyg. jednotka – fermentor ks 2 3 570 000,00 7 140 000,00 237 004,58 1 356 600,00 8 496 600,00 

Hala pre hyg. jednotku m 2 0 3 500,00 

0,00 0,00 0,00 0,00 

V nútrozávodné komunikác ie m 2 175 2 000,00 350 000,00 11 617,87 66 500,00 416 500,00 

P arkovis ko m 2 0 2 000,00 

0,00 0,00 0,00 0,00 

Zberná nádrž m 2 124 1 500,00 186 000,00 6 174,07 35 340,00 221 340,00 

M ostová váha ks 1 

O plotenie m 0 1 250,00 

0,00 0,00 0,00 0,00 

Spolu 

Technika 

Štiepkovač GreenM ech C M 

ks 1 

220T M T 464 300,00 

T raktor Krystal O rion 13.4 ks 1 1 582 350,00 1 582 350,00 52 524,40 300 646,50 1 882 996,50 

Nosič náradia ILF S1000 + 

ks 1 

nakladač + sneh. radlic a 3 583 140,00 

M ieš ac í a rezac í voz 

ks 1 

Ec oGreen 15 2 052 930,00 

C istern. voz Kobit (podvozok 

ks 1 

+ kropiac e a zamet. pris l.) 3 066 000,00 

P reosievač substr. (Nover) ks 1 320 000,00 320 000,00 10 622,05 60 800,00 380 800,00 

Doprav. pás - pre fermentor ks 1 300 000,00 300 000,00 9 958,18 57 000,00 357 000,00 

P rekopávač kompostu 

ks 0 0,00 0,00 0,00 0,00 

P ezzolato P RT 2500 G 624 512,00 

T eplomery TR 100 ks 1 10 000,00 10 000,00 331,94 1 900,00 11 900,00 

Spolu 

m 2 1 085 2 000,00 2 170 000,00 72 030,80 412 300,00 2 582 300,00 

504 202,00 504 202,00 16 736,44 95 798,38 600 000,38 

11 310 202,00 375 429,93 2 148 938,38 13 459 140,38 

464 300,00 15 411,94 88 217,00 552 517,00 

3 583 140,00 118 938,46 680 796,60 4 263 936,60 

2 052 930,00 68 144,79 390 056,70 2 442 986,70 

3 066 000,00 101 772,56 582 540,00 3 648 540,00 

11 378 720,00 377 704,31 2 161 956,80 13 540 676,80 

Celkom 

22 688 922,00 753 134,24 4 310 895,18 26 999 817,18 


41

Záverečné odporúčanie 

Porovnanie obidvoch vybraných variantov navrhnutých technológií kompostárne v 

Banskej Štiavnici je v tab. 21. Porovnávajú sa relevantné parametre jednotlivých 

technológií: 

• investičné náklady, 

• veľkosť pozemku, 

• riziko nežiaducich vplyvov na okolie, 

• stupeň hygienizácie. 

Tab. 21: Porovnanie vybraných parametrov navrhnutých technológií 

Variant 1 Variant 2 

Kapacita zariadenia (t/rok) 2 000,00 2 000,00 

Čas 1 cyklu (týždne) 14 8 

Počet cyklov za rok 3,71 6,50 

Rozmery plochy na kompostovanie (m 2 ) 2 100 0,00 

Zastrešená plocha na kompostovanie nie áno 

Rozmery plochy na dozrievanie kompostu (m 2 ) 2 100 0,00 

Zastrešená plocha na dozrievanie kompostu nie nie 

Rozmery plochy na úpravu surovín 198,00 130,00 

Zastrešená plocha na úpravu surovín nie áno 

Celkový rozmer kompostárne (m 2 ) 3 268,00 1 645,00 

Intenzita kompostovania (m 3 /m 2 ) 1,07 5,02 

Veľkosť zbernej nádrže (m 2 ) 236,00 124,00 

Investičné náklady - bez mechanizácie (mil. SKK) 17,27 11,31 

Investičné náklady - mechanizácia (mil. SKK) 12,01 11,38 

Investičné náklady celkom (mil. SKK) 29,28 22,69 

Stupeň hygienizácie vysoký vysoký 

Riziko zápachu pre okolie stredné nízke 

Čistenie plynov čiastočne áno 

Možnosť automatizovanej prevádzky čiastočne áno 

Počet pracovníkov (2 vodiči, 1 vedúci) 3 3 

Na základe týchto parametrov, predpokladaného množstva a druhov biologických 

odpadov, osobných skúseností, dostupnosti jednotlivých technológií, ale aj existujúcej a 

pripravovanej legislatívy týkajúcej sa biologicky rozložiteľných odpadov odporúčame pre 

Mesto Banská Štiavnica kompostáreň s technológiu 

VARIANT 2 

Táto technológia spĺňa kritériá a podmienky modernej kompostárne, kde sa kladie 

dôraz na efektívne a bezpečné spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov. 

Je plne v súlade s platnou legislatívou SR aj EÚ. 

Spĺňa aj prísne kritériá Nariadenia ES 1774/2002 týkajúce sa živočíšnych vedľajších 

produktov neurčených pre ľudskú spotrebu, ktorá si vyžaduje ich hygienizáciu. 

V prípade potreby je možné bez väčších problémov zvýšiť kapacitu kompostárne, ktorá 

by mohla vzniknúť pripojením ďalších obcí v regióne. 

Technické detaily riešenia kompostárne sú v prílohe 11. 

V ďalšej etape prípravy projektu sa budú musieť zvážiť aj prevádzkové náklady 

jednotlivých variant. 


42

2.5 SYSTÉM EVIDENCIE A VYKAZOVANIA TOKU JEDNOTLIVÝCH ZLOŽIEK 

KOMUNÁLNEHO ODPADU 

Hlavným cieľom zavedenia fungujúceho separovaného zberu je aj zavedenie vhodného 

systému zberu, zvozu, triedenia a koncového zhodnotenia vytriedených odpadov a 

motivácia obyvateľstva k separovaniu odpadov. Na dosiahnutie spoločných cieľov ako 

zvýšenie množstva vyseparovaných odpadov, zvýšenie množstva zhodnotených odpadov, 

zníženie objemov zneškodňovaných odpadov na skládke a zníženie nákladov na odpadové 

hospodárstvo Združenia je potrebné zaviesť aj funkčný systém evidencie odpadov. 

Každý občan má v rámci poplatku zahrnutý zber odpadov. Ako jednou z motivácií 

občanov na to, aby odpad separovali, je aj zvýhodnenie občanov, ktorí separujú, formou 

znižovania poplatku za odvoz KO. 

Evidencia odpadov nie je podstatná iba pri motivácii občanov, ale aj ako kontrolný 

mechanizmus celkového fungovania OH, jeho ekonomiky, logistiky a celkovej 

optimalizácii. Pomocou správnej evidencie je možné určovať smer vývoja OH a určovať 

ďalší vývoj. Na tomto základe je možné systém neustále rozvíjať a optimalizovať. 

Sledovaním trás a množstva vyzbieraných odpadov je možné nastaviť optimálny systém 

zberu odpadov. 

Občania, ktorí sa zapoja do separovaného zberu by mali byť zvýhodnení úľavou na 

miestnom poplatku. Do projektu je preto potrebné zapojiť domácnosti v individuálnej 

bytovej zástavbe formou vrecového zberu a domácnosti v komunálnej bytovej zástavbe 

formou kontajnerového zberu alebo zberu v stojiskách. 

Systém evidencie však musí byť jednotný pre celý región, jednoduchý a transparentný. 

Musí slúžiť na sledovanie množstiev, optimalizáciu trás zberu odpadu a hlásenia voči 

orgánom štátnej správy. 

Návrh riešenia 

Samotný systém je navrhnutý ako WEB aplikácia. Samotné 

snímanie a evidovanie zberu bude realizované terminálom CN3. Po 

skončení práce sa terminál prostredníctvom internetu pripojí na 

WEB aplikáciu a odovzdá jej dáta. Na pripojenie na internet 

môžeme použiť akékoľvek PC s pripojením na internet (napr. PC na 

TS). Ako príklad môže slúžiť systém INTERMEC CN3 Mobile 

Computer (obr. 17). 

Dodávatelia systémov odporúčajú použitie dvoch terminálov. K 

obom terminálom je dodaný Single Dock, ktorý slúži na prenášanie 

dát medzi terminálom a WEB aplikáciou. 

Celý proces zberu pozostáva z nasledovných častí: 

1. Distribúcia štítkov, 

2. Zber a identifikácia separovaného odpadu, 

3. Vyhodnotenie zberu. 

Obr. 17: Systém 

INTERMEC CN3 

Mobile Computer 

Distribúcia štítkov 

Každá domácnosť v individuálnej bytovej zástavbe obdrží štítok s čiarovým kódom, 

ktorý umiestni viditeľne na zbernom mieste (napr. na vstupnú bránu alebo iné miesto 

dostupné pri zbere). Štítkom budú označené aj stojiská v KBV. Štítok obsahuje čiarový 

kód, ktorý slúži na jednoznačnú identifikáciu zberného miesta. Priradenie čiarového kódu 

ku adrese zberného miesta je uložené v aplikácii. Ak je čiarový kód poškodený a nie je 

možné ho počas obsluhy načítať, obslužný pracovník bude mať možnosť zadať danú 

adresu do systému manuálne (obr. 18). V prípade straty alebo poškodenia čiarového 

kódu je vydaný nový čiarový kód na dané zberné miesto. 


43

V KBV bude identifikácia zabezpečená tak, že každé stojisko bude 

mať pridelený čiarový kód. Adresnosť je tu možné zabezpečiť len na 

úroveň uzamykateľných stojísk. Domácnosti patriace k jednému 

stojisku budú predstavovať jeden celok, v rámci ktorého už nebude 

možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať jednotlivcov. 

Pre sledovanie tokov odpadu budú pridelené čiarové kódy aj 

stojiskám pri cintorínoch a v rekreačných oblastiach. 

Zber a identifikácia separovaného odpadu 

Obsluha zberného vozidla zosníma prenosným terminálom čiarový 

kód zberného miesta, zadá do terminálu komoditu a počet vriec s 

odovzdanou komoditou. Obslužný program terminálu zabezpečí 

jednoduché zadávanie údajov obsluhou (obr. 19): 

• zosnímanie čiarového kódu, 

• výber správnej komodity z ponúknutých možností na dispeji, 

• potvrdenie ponúknutého jednotkového množstva - 1 ks danej komodity, 

• len v prípade iného množstva ako 1 ks zadanie skutočného množstva. 

Obr. 18: Príklad 

ručného zadávania 

adresy 

Obslužný program bude evidovať množstvo 

odovzdanej komodity len na celé kusy (1ks = plné 

vrece). Do budúcna treba počítať s možnosťou 

zadávania množstva aj v iných jednotkách (1/4 

vreca, 1/2 vreca, 3/4 vreca). Tieto údaje budú po 

ukončení zberu prenesené do aplikácie. Obslužný 

program by mal obsluhe vozidla umožniť aj ručnú 

identifikáciu zberného miesta (vyhľadanie adresy 

domácnosti v uloženom zozname) v prípade ak by 

nebolo možné zosnímať čiarový kód (zničený, 

odtrhnutý a pod. - obr. 18). 

Vyhodnotenie zberu 

Zhromažďovanie údajov z prenosných terminálov, 

ich vyhodnotenie a generovanie výstupov zabezpečí 

softvérová aplikácia. Bude bežať na webovom portáli. Bude prístupná zadávateľovi na 

vyhodnotenie zozbieraných údajov a domácnostiam na zobrazenie informácií o 

uskutočnených množstvách separovaného zberu, o harmonograme separovaného zberu, 

umiestnení v „top rebríčku“ občanov a pod. 

Aplikácia bude obsahovať: 

• číselníky domácností, 

• číselníky zberných miest s prideleným čiarovým kódom, 

• kalendár zberu komodít. 

Obr. 19: Príklad zosnímania 

čiarového kódu a výberu správnej 

komodity evidenčného zariadenia 

Do aplikácie budú vstupovať údaje z prenosných terminálov ako napr. množstvo 

zozbieranej komodity za jednotlivý zber a zberné miesto. 

Výstupy softvérového spracovania dát budú: 

• mesačný prehľad zozbieraného množstva za zberné miesta, 

• ročné vyhodnotenie zozbieraného množstva, 

• štatistiky zberu podľa zadania zadávateľa, 

• predpokladaný ročný poplatok za nasledujúci rok. 


44

Účel evidencie 

Jedným z účelov evidencie je aj motivácia občanov k separácii formou úľavy z 

poplatku za odvoz odpadov. 

Príklad: 

Za každé naplnené a odovzdané vrece separovaného odpadu za mesiac získa každá 

osoba domácnosti úľavu na miestnom poplatku v nasledujúcom roku vo výške 5 Sk. 

Úľava na každú osobu môže dosiahnuť maximálnu výšku 150 Sk ročne (tab. 22). 

Tab. 22: Príklad úľav na poplatku za komunálne odpady na osobu a rok na základe vyseparovaného 

množstva 

komodita 

separovaného zberu 

počet zberov 

komodity za rok 

výška úľavy za jeden 

zber danej komodity 

maximálna výška 

úľavy 

papier 6 5 Sk 30 Sk 

sklo 6 5 Sk 30 Sk 

kovové obaly + VKM 6 5 Sk 30 Sk 

plasty 12 5 Sk 60 Sk 

Spolu 

150 Sk 

Sledovanie trás a spotreby paliva 

Efektivita nastaveného systému evidencie je závislá nielen od jeho nastavenia, ale 

základom jeho účinnosti je aj kontrola a optimalizácia systému. 

Z toho dôvodu je podstatnou súčasťou evidencie aj sledovanie samotných trás 

zberových a zvozových vozidiel a zároveň aj spotreba paliva pri zbere a zvoze. Na 

základe sledovania pohybov vozidiel a ich efektivite (aj palivovej) je možné systém 

časom optimalizovať a zabezpečiť efektivitu systému za nižšie prevádzkové náklady. 

V súčastnosti je na trhu široká škála produktov, ktoré umožňujú kontrolovať pohyb 

vozidiel. Každý systém pozostáva z GPS zariadenia, ktoré sleduje trasu pohybu vozidla, 

mikročipu, umiestneného v nádrži paliva a počítača (tzv. „black box“), ktorý prijíma 

informácie o trase pohybu a množstve spotrebovaného paliva (obr. 20). 

Obr. 20: Príklad systému on – line sledovania trás a spotreby paliva 


45

Základnými sledovanými parametrami sú: 

• zahájenie a ukončenie jazdy, ubehnutá vzdialenosť a spotreba paliva v jazde, 

• identifikácia tankovania a jeho zaznamenanie v reálnom čase a množstve, 

• identifikácia úbytkov paliva z nádrže v reálnom čase a množstve, 

• ďalšie technické údaje o jazde (max. rýchlosť, voľnobeh, doba činnosti prídavného 

mechanizmu a iné), 

• označenie druhu jazdy pre rozlíšenie súkromná - služobná. 

Doplnkovo môžu byť sledované parametre: 

• časový priebeh teploty v chladiacom boxe a iné veličiny merateľné vo vozidle, 

• motohodiny, výkon prídavných zariadení v režimoch práce a voľnobehu, 

• možnosť zadávať ďalšie voľby pre upresnenie jazdy (číslo prepravy, číslo linky, …). 

Zistené parametre sa zapisujú do pamäti mikropočítačového systému, a to bez zásahu 

obsluhy – vodiča (okrem volieb pre upresnenie označenia jazdy). 

Namerané a uložené údaje sa prenášajú zvoleným spôsobom (v závislosti na použitom 

module) do centrálnej užívateľskej databázy. Tam sa následne softvérovo spracovávajú a 

vyhodnocujú. 

Prenos dát z vozidla môže byť realizovaný týmito spôsobmi: 

1. OFF-LINE (PDA): prenos dát pomocou prenosného počítača PDA s operačným 

systémom Palm. Užívateľ nahrá dáta z vozidiel do PDA, a potom po pripojení PDA k 

svojmu PC prehrá dáta a uloží ich do databázy. 

2. OFF-LINE (NORDIC): prenos dát pomocou rádiového prenosu na voľnej frekvencii 

433 MHz systémom Nordic na požiadavku z vozidla. Tento je zaznamenaný 

komunikačným serverom a dôjde k prenosu dát zo záznamníka a k ich uloženiu do 

databázy. 

3. ON-LINE (GSM): prenos dát pomocou dátových prenosov v rámci mobilnej siete 

GSM. Využívajú sa dátové CSD volania na požiadavku dispečera alebo v 

nastavených časoch, požiadavka na aktuálnu polohu vozidla je rovnako tak 

zabezpečená dátovým volaním. 

4. ON-LINE (GPRS): je to jediná skutočná ON-LINE alternatíva sledovania a prenosu 

dát z ústrední vo vozidlách na centrálny server k užívateľom. Dáta sú prenášané cez 

internet pomocou služby GPRS mobilných operátorov. Oproti prenosom GSM sa 

vyznačuje neporovnateľne nižšími prevádzkovými nákladmi. 

Software spracováva informácie z „black boxov“ umiestnených vo vozidlách. 

Informácie z modulov sa prenášajú do databázy na SQL server zákazníka. Je možné 

použiť jeden z vyššie uvedených spôsobov prenosu dát. 

Po načítaní dát z vozidla a ich uložení do databázy je k dispozícii informácia v 

rozsahu: 

• dátum a čas začiatku a konca jazdy, 

• počet ubehnutých kilometrov, 

• najvyššiu dosiahnutú rýchlosť v priebehu jazdy a informáciu o prekračovaní, 

• nastavenej maximálnej rýchlosti vozidla, 

• informáciu o behu motora na voľnobeh, 

• doba činnosti prídavného zariadenia, 

• druh jazdy (služobná – súkromná) – pre využitie v osobných vozidlách, 

• spotrebu PHM počas jazdy (ak je nainštalovaný snímač hladiny PHM v nádrži), 

• tankovanie PHM alebo podozrivé úbytky PHM v nádrži, 

• informáciu o mieste začiatku a konca jazdy (pri osadenom module GPS vo vozidle). 


46

Základom softvéru je kniha jázd, ktorá rieši evidenciu vodičov a vozidiel. Poskytuje 

prehľad o jednotlivých jazdách, vrátane čerpaní a spotreby PHM, identifikáciu obsluhy 

vozidla, režim jazdy. Softvér ďalej umožňuje tvorbu tlačových zostáv, kde umožňuje 

prehľad jázd podľa zadaných období, porovnanie spotreby PHM s normou, porovnanie 

tankovaní zo záznamníkom, pohyb PHM v nádrži, grafy, prehľad ubehnutých km 

a motohodín, prípadne zvolený parameter podľa požiadavky a potreby uživateľa. 

Elektronická kniha jázd poskytuje prehľad najazdených kilometrov v členení na 

služobné a súkromné jazdy, ako aj výpočet spotreby vozidla. Umožňuje automaticky 

zápis návštevy klienta, definíciu klienta v elektronickej mape. 

Systém odlíši čierne jazdy, poskytuje prehľad o navštívených klientoch, o čase trvania 

rokovania, prípadne kontrolu zvozu. Je založený na využívaní celosvetovej satelitnej siete 

GPS, ktorá umožňuje s vysokou presnosťou určiť polohu a pohyb vozidiel. 

Výhodou tohto automatického a bezobslužného systému je nízka nadobúdacia cena, 

nízke prevádzkové náklady a vysoká spoľahlivosť. 


47

2.6 VZDELÁVANIE A OSVETA OBYVATEĽSTVA V ODPADOVOM HOSPODÁRSTVE 

Dôležitým faktorom pri zavedení alebo rozširovaní separovaného zberu je osveta a 

komunikácia s obyvateľmi. 

Obyvatelia miest a obcí sú pôvodcami odpadov a správnou osvetou je možné značne 

zvýšiť mieru separácie hneď pri zdroji vzniku odpadov. Ak budú občania dostatočne 

informovaní o triedení odpadu, možnostiach nakladania s odpadmi je vyššia 

pravdepodobnosť úspechu zvyšovania efektivity separácie. 

Povedomie obyvateľov je potrebné neustále „masírovať“, aby boli informovaní, koľko 

čoho sa vytriedilo, že systém separácie je živý a hlavne, aby mali pocit, že separovať má 

zmysel. 

Celkovo môžeme pri propagácii rozlišovať 3 záujmové skupiny: 

• obyvatelia mesta a okolitých obcí, 

• podnikatelia (reštaurácie, penzióny a kaviarne), 

• školy a organizácie mestskej samosprávy a verejnej správy. 

Je veľmi dôležité, aby systém osvety v oblasti odpadového hospodárstva (pre všetky 

záujmové skupiny) mal spoločné corporate identity (CI): 

• LOGO, 

• poznávacie znaky (písmo, znaky, obrázky). 

Spoločné CI sa objaví na všetkých veciach týkajúcich sa odpadov: web stránka, tabule 

k zberovému dvoru, informačné tabule, články v novinách, letáky, plagáty týkajúce sa 

podujatí v odpadoch, informačné plagáty, TV reklama, TV šoty, darčekové predmety, hry 

a pod. 

Z toho dôvodu je potrebné vytvoriť spoločné CI, ktoré sa neskôr objaví na všetkých 

týchto materiáloch: 

Letáky 

• Informačné letáky pre občanov o spôsobe triedenia odpadov (farebná A4 zložená na 

A5), počet 20 000 kusov (všeobecný materiál, ktorý sa bude neustále používať), 

• Informačný leták pre školy o spôsobe triedenia a zberu odpadov (farebná A4 

zložená na A5), počet kusov (5 000 kusov), 

• Leták pre podniky o možnostiach zavedenia separovaného zberu (farebná A4 

zložená na A5), počet kusov (1 000 kusov) o jeho výhodách, 

• Leták k zbernému dvoru (všeobecné informácie o umietnení, otváracích hodinách, 

možnostiach využitia bazáru a pod.) (20 000 ks), 

• Leták k BIO odpadu (možnosti zapojenia do systému, ako kompostovať, ako využiť 

kompost) (10 000 ks), 

• Kalendár zvozov (predpokladáme, že sa bude meniť; 5 rôznych kalendárov, počet 

kusov jednotlivých kalendárov 5000). 

Plagáty 

• Plagáty k jednotlivým súťažiam na školách: 2x do roka súťaž, v priebehu 5 rokov 

realizácie projektu je to 10 súťaží. Ku každej súťaži 50 plagátov = 500 farebných 

plagátov formátu A3, 

• Plagáty pre prevádzky s informáciou, že separujú odpad (100 ks A3). 


48

Nálepky na kontajnery 

• Papier: modré nálepky s informáciou čo vhadzovať a čo nevhadzovať do modrého 

kontajnera, 

• Plasty: žlté nálepky s informáciou čo vhadzovať a čo nevhadzovať do žltého 

kontajnera, 

• Sklo: zelené nálepky s informáciou čo vhadzovať a čo nevhadzovať do zeleného 

kontajnera, 

• Kovy + VKM (tetrapaky): červené nálepky s informáciou čo vhadzovať a čo 

nevhadzovať do kontajnera na kovy a VKM, 

• BIO: hnedé nálepky s informáciou čo vhadzovať a čo nevhadzovať do kontajnera na 

BIO odpad, 

• Zvyšný komunálny odpad: čierne nálepky s informáciou čo vhadzovať a čo 

nevhadzovať do kontajnera na zvyšný KO, 

• Stavebný odpad: biele nálepky s informáciou čo vhadzovať a čo nevhadzovať do 

kontajnera na stavebný odpad (tieto nálepky budú nalepené na kontajneroch, ktoré 

budú v rámci zberného dvora alebo pri prenájme VKK kontajnera pri 

rekonštrukciách a stavbách u firiem alebo domácností) , 

• Výrazná nálepka na kontajner znázorňujúca, že je plastovú fľašu potrebné pred 

vhodením zašliapnuť. 

Z každého druhu nálepky bude potrebné vyhotoviť 200 ks + 50 ks nálepiek s 

informáciou o stavebnom odpade (v priebehu roka dôjde k poškodeniu, môžu sa využívať 

aj pri propagácii na školách a zbere ako v stojiskách, tak na verejných plochách, 

rekreačných oblastiach). 

Informačné tabule 

• Informačná tabuľa o zberovom dvore (120x80 cm), 1ks, 

• Identifikačné tabule k stojiskám a cintorínom (30x20 cm), 50 ks, 

• Informačné tabule k stojiskám a cintorínom (60x40 cm), 50 ks, 

• Informačné tabule k stojanom (60x40 cm), 10 ks , 

• Šípky k zberovému dvoru (rozmery 55 x 20 cm), 5 ks, 

• Tabule pre jednotlivé časti zberového dvora: sklad NO, bazár, sklad OEEZ, triediaca 

hala, administratívne centrum (1 ks ku každému nápisu). 

TV + rozhlas 

• TV seriál o separácii odpadov (10 epizód, 15 min), 

• Video o spôsobe nakladania s odpadmi v BŠ regióne na DVD (100 ksDVD, trvanie 

videa 15 min). 

Darčekové predmety 

• PEXESO pre deti (farebné pexeso, 500 ks) („separuj správne“), 

• mini kontajnery (500 ks), 

• tričká k súťaži na školách (500 ks), 

• šnúrky na kľúče/mobil s motívmi zberu odpadu (500 ks). 

Web stránka 

Jedna spoločná web stránka pre všetky záujmové skupiny bude rozdelená na tri časti: 

obyvatelia, školy, podnikatelia a verejná správa. Celá web stránka bude vyhotovená v 

štýle spoločného CI. 

Vo všeobecnej časti budú uvedené informácie o separácii odpadov, zberovom dvore a 

možnostiach zadováženia vriec, zberových nádob a pod. 


49

Pre časť „obyvatelia“ bude možnosť nalogovať sa pre každého obyvateľa s vlastným 

identifikačným kódom (ten, ktorý bude mať pridelený pri evidencii nádob). Každý 

obyvateľ pri nalogovaní bude mať možnosť vidieť, koľko vyseparoval ktorého druhu 

odpadu, koľko vyprodukoval KO, a koľko bude platiť za odpad. Ako motivačný faktor bude 

možné porovnávať každého občana s občanom s najlepším výsledkom v separácii, ale aj 

uviesť, na ktorom mieste v „TOP rebríčku“ sa práve nachádza. 

To isté bude pre časť školy a pre podnikateľov. 

Na webe budú uvedené aktuality a priebeh aktuálnych kampaní, spoločná čierna 

skrinka, pohotovostná linka (mail) a kontakty. 

Informačné kampane 

Súťaže v separácii 

Pre školy budú organizované súťaže v separácii odpadov, súťaž o najenviro triedu. 

Podniky a úrady budú zapojené do súťaže v environmentálnom prístupe/separácii 

odpadov. 

Pre občanov bude organizovaná súťaž, ktorá bude vystupovať z reálnych databáz, 

ktoré vzniknú novým systémom evidencie. V lokálnych médiách sa objavia informácie o 

občanoch, ktorí najviac vyseparovali a informácie o tom, kto najmenej vyseparoval (traja 

najlepší a traja najhorší za štvrťrok, celý kalendárny rok). Formou ankety pod názvom 

„Prečo neseparujem“ sa vyzbierajú najčastejšie výhovorky občanov o tom, prečo ešte 

neseparujú odpad. Najlepšie (najabsurdnejšie, resp. najvtipnejšie) výhovorky budú 

zverejnené v osobitnom článku, resp. tomu bude venovaná osobitná časť seriálu o 

separovanom zbere. 

Verejné diskusie 

Na verejných miestach budú pre občanov organizované diskusie s odborníkmi v oblasti 

odpadového hospodárstva, prípadne pracovníkmi TS a MsÚ a obecnými úradmi. Témami 

budú: čo priniesol obyvateľom nový systém ako ho hodnotia obyvatelia/podnikatelia po 

1, 3, 5 rokoch pôsobenia kde je možnosť zlepšiť služby občanom (prípadne iné témy, 

ktoré vyplynú z praxe). Cieľom diskusií je poznať reálny názor občanov a ľudí zapojených 

do SZ v regióne. 

Články 

Články budú zverejňované v lokálnych novinách, o prípadných úspechoch v rámci 

rozvoja SZ budú zverejnené informácie aj v regionálnych alebo celoslovenských novinách 

a časopisoch. 

Celkovo budú články rozdelené do troch skupín: 

• pre obyvateľov: informácie pre obyvateľov o rozmiestnení kontajnerov, termínoch 

zberu, možnostiach získania zberných nádob/vriec, informácie o zbernom dvore 

(otváracie hodiny, druhy odpadov, ktoré je možné doniesť, otváracie hodiny bazáru 

vecí, podmienky výkupu a pod.), 

• informácie pre chatové oblasti, 

• pre podnikateľov: 

- informácie o rekreačných strediskách, rozmiestnenie nádob, 

- informácie o reštauráciách a spôsobe nakladania s odpadom (+ BRO odpad): 

množstvá odpadov, spôsob nakladania, súťaž o najenviro podnik, 

• pre školy: vyhodnotenie súťaží v triedení odpadov, údaje o množstvách 

vyseparovaných odpadov na školách, vyhlásenie súťaží a pod. 


50

Fázy informačnej kampane 

Celkovú štruktúru komunikácie s občanmi môžeme rozdeliť do nasledovných fáz: 

1. Funkčná časť (október 2008 – december 2008) 

Funkčná časť je realizovaná na začiatku, pred začatím kampane. Obsahuje 

vytvorenie corporate identity (CI) projektu, loga, dizajn manuálu, označenie 

zberného dvora a jeho častí, navigácia k zbernému dvoru, označenie zberných 

nádob, letáky s harmonogramom zberu, vizuálne zjednotenie zberných vozov, 

oblečenia a pod. 

2. Vzdelávacia časť (Január 2009 – december 2009) 

Realizovaná v priebehu celého prvého roku. Zahŕňa aktivity a prednášky na 

školách, články do miestnych novín, letáky s informáciami o systéme separácie, 

zbernom dvore a pod., informačný portál, stretnutia s obyvateľmi, TV seriál v 

miestnej televízii (aj na DVD). 

3. Aktivizačná časť (marec 2009 – december 2010) 

Realizovaná na začiatku prvého roku, po ukončení funkčnej časti. Obsahuje súťaže 

na školách s využitím plagátov a reklamných predmetov, špecializované letáky, 

súťaž o najlepšiu enviro-triedu. 

Pre obyvateľov bude organizované podujatie na námestí ako začiatok kampane. 

Bude ho sprevádzať inzercia v miestnych novinách ½ strany, letáky, plagáty, direct 

mail pre každého obyvateľa, bannery na sídliskách, nálepky na nádoby na klasický 

odpad: „Prečo nešetríte peniaze separovaním“ 

Pre podnikateľov budú zaobstarané plagáty do prevádzok a špecializované letáky. 

4. Udržiavacia časť (január 2011 - ) 

Realizovaná po aktivizačnej časti do konca projektu. Zahŕňa pravidelné články v 

novinách, reportáže do lokálnej TV, nálepky Separujem!, reklamné predmety, video 

dokrútky na portáli, informácie o množstve separovaného odpadu pre jednotlivé 

domácnosti. Tieto aktivity budú napomáhať k udržaniu projektu a dosiahnutiu cieľov 

koncepcie separovaného zberu. 

Na začiatku kampane a pri zahajení nového systému separovaného zberu navrhujeme 

realizovať špeciálne podujatie, kde budú občania oboznámení s novým systémom 

separovaného zberu. Dostanú informácie o novom systéme, nových nádobách a novom 

corporate identity. Pre deti budú organizované súťaže v zošliapavaní fliaš, maľovaní. 

Každý občan bude mať možnosť navštíviť zberný dvor, pozrieť si nový systém, nádoby, 

zvozovú techniku a získať tak informácie o novom spôsobe separovaného zberu. 

Podujatie bude sprevádzať aj kultúrno - umelecký program. Predchádzať mu budú 

informačné kampane v lokálnych médiách, na web stránke, budú rozdelené letáky a 

plagáty. 


51

2.7 NAKLADANIE SO ZMESOVÝM KOMUNÁLNYM ODPADOM PO UZATVORENÍ 

SKLÁDKY PRINCIPLAC 

V súčasnosti mesto BS vozí zmesový KO na mestskú skládku v lokalite Principlac. 

Vlastníkom skládky je Mesto Banská Štiavnica, prevádzkovateľom sú Technické služby, 

mestský podnik, Banská Štiavnica, príspevková organizácia zriadená Mestom BS. 

Skládka sa musí uzatvoriť, pretože nespĺňa sprísňujúce sa požiadavky legislatívy – nie 

je vybavená tesniacou HDPE fóliou. O uzatvorení skládky upovedomujú nasledovné 

dokumenty: 

• 18. 12. 2002 bolo vydané rozhodnutie Obvodného úradu v Banskej Štiavnici, 

odbor životného prostredia č. 140-02/07259-Gol., ktoré umožňuje prevádzku 

skládky len do 31.12.2008, 

• 13. 12. 2006 bolo na MsÚ doručené rozhodnutie SIŽP BB č. 

2560/345/OIPK470750106/2006/Ka, ktoré ukladá povinnosť uzatvoriť skládku po 

31.12.2008 – keďže skládka nemá tesniacu HDPE fóliu a nespĺňa tak platné právne 

predpisy. 

Znamená to, že informáciu o nutnosti uzatvorenia a rekultivácie skládky malo mesto 

BS už od 13. 12. 2006. V roku 2006 bola vypracovaná štúdia, ktorá vytvorila varianty 

riešení. Financovanie však v rámci tejto štúdie riešené nebolo a s externým financovaním 

sa vôbec neuvažovalo. 

Náklady na uzatvorenie boli v roku 2008 vyčíslené na 54,84 mil. Sk (obr. 1), finančná 

rezerva bola k 31.1.2008 len 3,76 mil. Sk. Znamená to, že na uzatvorenie neboli 

vyčlenené finančné prostriedky. V roku 2008 sa po úspešnej príprave projektu a žiadosti 

o NFP v rámci OPŽP podarilo získať dotáciu na uzatvorenie a rekultiváciu skládky vo 

výške 95 % oprávnených nákladov vo výške 48,53 mil. Sk (obr. 1). 

V súčasnosti sa musí Mesto BS rozhodnúť ako bude ďalej so zmesovým KO nakladať, 

na ktorej skládke sa bude zmesový KO zneškodňovať. 

I napriek snahám maximálne zvyšovať účinnosť SZ, a tým znižovať množstvá 

ukladané na skládku, od 1. 1. 2009 bude potrebné vyriešiť zneškodňovanie 

približne 3 000 – 3 300 t zmesového KO. 

Bezodkladne (september 2008) bude treba začať riešiť nasledovné otázky: 

• kde sa bude prekladať zvezený zmesový KO za účelom prepravy na skládku, 

• na ktorú skládku sa bude zmesový KO voziť, 

• akým spôsobom sa bude odpad prepravovať – po ceste alebo po železnici, 

• koľko bude stáť zmesový KO občanov mesta BS a okolitých obcí. 

V prípade skúmania možnosti prepravy odpadu po železnici bude potrebné riešiť: 

• či existujú kontajnery, ktoré môže prepraviť železnica aj nákladné vozidlo a či je ich 

možné použiť na prepravu zmesového KO, 

• aké sú možnosti nakladania a vykladania takýchto kontajnerov na skládke, 

• finančnú analýzu prepravy zmesového KO po železnici – či sa to vôbec vyplatí. 

Je potrebné si uvedomiť, že na nakladanie so zmesovým KO nie je a ani nebude 

možné získať finančné prostriedky (EU fondy, štátne fondy, iné výzvy), preto prípadnú 

prekládkovú stanicu, zvozové a prepravné mechanizmy a iné investičné a prevádzkové 

náklady si bude musieť financovať z vlastných zdrojov. 


52

3. POSÚDENIE PROJEKTOVÉHO ZÁMERU S PARAMETRAMI ZVEREJNENEJ VÝZVY 

NA PREDKLADANIE PROJEKTOV FINANCOVANÝCH ZO ŠF EÚ. 

Slovenská republika, ako člen EÚ, má možnosť čerpania prostriedkov z fondov EÚ. Pre 

oblasť ochrany životného prostredia bol vytvorený osobitný OPERAČNÝ PROGRAM 

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE (OPŽP), ktorý spravuje Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP 

SR). V rámci tohto programu je možné na základe výzvy MŽP SR podať žiadosť o 

nenávratný finančný príspevok (NFP). Všetky podmienky jednotlivých výziev, získania a 

čerpania prostriedkov sú zverejnené na stránke www.opzp.sk. 

Pre odpadové hospodárstvo je vytvorená osobitná prioritná os č. 4: ODPADOVÉ 

HOSPODÁRSTVO. Táto prioritná os má nasledovné operačné ciele: 

4.1. Podpora aktivít v rámci separovaného zberu 

4.2. Podpora aktivít zhodnocovania odpadov 

4.3. Nakladanie s nebezpečnými odpadmi spôsobom priaznivým pre životné prostredie 

4.4. Riešenie problematiky environmentálnych záťaží vrátane ich odstraňovania 

4.5. Uzatváranie a rekultivácia skládok 

Dňa 22. mája 2008 na stránke www.opzp.sk bola zverejnená výzva na predkladanie 

projektov v oblasti životného prostredia pre časť odpadové hospodárstvo. Výzva bola 

zverejnená v rámci operačného cieľa 4.1. Podpora aktivít v rámci separovaného zberu. 

Formou nenávratného finančného príspevku je možné zabezpečiť financovanie všetkých 

horeuvedených aktivít ako je rozšírenie separovaného zberu, vybudovanie zberného 

dvora, vybudovanie stojísk, zakúpenie zberných nádob a propagácia separovaného zberu. 

Termín podania žiadosti so všetkými povinnými prílohami (potvrdenia, dokumentácia, 

stavebné povolenie, finančná analýza) je 22.8.2008. 

Dňa 30. júna 2008 bola zverejnená ďalšia výzva na predkladanie projektov v oblasti 

životného prostredia pre časť odpadové hospodárstvo. Výzva bola zverejnená v rámci 

operačného cieľa 4.2. Podpora aktivít zhodnocovania odpadov. Podporované sú aktivity 

ako úprava vyseparovaných zložiek odpadov pred ich zhodnotením alebo 

environmentálne vhodným zneškodnením, zhodnocovanie odpadov vrátane ich 

mechanicko-biologickej alebo termickej úpravy (jednou z aktivít je aj kompostovanie 

BRO). 

3.1 ZABEZPEČENIE PODKLADOV V SÚLADE S PRAVIDLAMI OPERAČNÉHO PROGRAMU ŽIVOTNÉHO 

PROSTREDIA 

Vypracovanie samotnej dokumentácie a jej schválenie je časovo náročné. Do termínu 

podania žiadosti potrebné: 

Pre výzvu operačného cieľa 4.1: 

1. vypracovať projektovú dokumentáciu k zbernému dvoru a zabezpečiť územné 

rozhodnutie k projektu (minimálne 40 dní), 

2. vypracovať zámer pre proces EIA z dôvodu, že sa na zberovom dvore bude 

vykonávať zber nebezpečných odpadov a zber železného a neželezného kovového 

šrotu (Navrhovaná činnosť je v súlade s kritériami Prílohy č. 8 zákona NR SR 

č. 24/2006 Z.z., kapitola 9 – Infraštruktúra, pol. 7 – Stavby, objekty a 

zariadenia na nakladanie s nebezpečným odpadom, ak nie sú uvedené v 

položkách č. 2, 3 a 6, bez limitu, časť B – zisťovacie konanie, pol. 8 – 

Skladovanie odpadov zo železných kovov a z neželezných kovov a starých 

vozidiel, bez limitu, časť B – zisťovacie konanie). Preto je potrebné vypracovať 

zámer na dve činnosti, ku ktorým sa dotknuté orgány vyjadria a zašlú stanoviská a 

Obvodný úrad vydá k nemu záverečné stanovisko (celý proces trvá minimálne 54 

dní (vypracovanie, vyjadrenia a schválenie dokumentácie), 


53

3. na základe záverečného stanoviska z procesu EIA a územného rozhodnutia podať 

žiadosť o stavebné povolenie. Nakoľko je potrebné k žiadosti o NFP povinné doložiť 

platné stavebné povolenie, je potrebné zabezpečiť jeho vydanie zo strany 

stavebného úradu najneskôr 20.8.2008. (celý proces vydania stavebného povolenia 

trvá minimálne 30 dní), 

4. vypracovať podkladovú dokumentáciu k žiadosti o NFP s presným rozpočtom 

projektu a harmonogramom aktivít, rozmiestnenia nádob, návrhom spôsobu 

sledovania množstiev odpadov a vedenia evidencie odpadov, návrh propagačnej 

kampane, návrh koncepcie zberu a zhodnotenia BRO (21 dní), 

5. zabezpečiť súlad so súčasnou právnou úpravou, 

6. vypracovať finančnú analýzu podľa „Metodiky na vypracovanie finančnej analýzy 

projektu“ vydanou MŽP SR v rámci výzvy (14 dní), 

7. na základe podkladov z dokumentácie vypracovať žiadosť o NFP (10 dní) 

8. skompletizovať povinné prílohy a žiadosť so všetkými prílohami odovzdať najneskôr 

22.8.2008. na MŽP SR. 

Pre výzvu operačného cieľa 4.2: 

1. vypracovať projektovú dokumentáciu k zariadeniam na zhodnocovanie odpadov 

(napr. kompostovisko) a zabezpečiť územné rozhodnutie k projektu (40 dní), 

2. vypracovať zámer pre proces EIA z dôvodu, že sa bude vykonávať zhodnocovanie 

odpadov: Navrhovaná činnosť je v súlade s kritériami Prílohy č. 8 zákona NR 

SR č. 24/2006 Z.z., kapitola 9 – Infraštruktúra, pol. 5 – Zariadenia na 

zneškodňovanie ostatných odpadov spaľovaním alebo zariadenia na 

úpravu, spracovanie a zhodnocovanie ostatných odpadov, bez limitu, časť A 

– povinné hodnotenie), 

3. Preto je potrebné vypracovať zámer činnosti týkajúce sa zhodnotenia odpadov, ku 

ktorým sa dotknuté orgány vyjadria a zašlú stanoviská, na základe stanovísk určí 

príslušný úrad rozsah hodnotenia. Na základe tohto rozsahu bude potrebné 

vypracovať ďalšiu dokumentáciu (správa o hodnotení, odborné štúdie). Bude 

potrebné zabezpečiť verejné prerokovanie s občanmi a na základe kompletnej 

dokumentácie a záznamu z verejného prerokovania sa vypracuje odborný posudok. 

Príslušný úrad vydá k celému procesu záverečné stanovisko (celý proces trvá 

zhruba 200 dní (vypracovanie, vyjadrenia a schválenie dokumentácie), 

4. na základe záverečného stanoviska z procesu EIA a územného rozhodnutia podať 

žiadosť o stavebné povolenie. Nakoľko je potrebné k žiadosti o NFP povinné doložiť 

platné stavebné povolenie, potrebné je zabezpečiť jeho vydanie zo strany 

stavebného úradu (celý proces vydania stavebného povolenia trvá minimálne 30 

dní), 

5. vypracovať podkladovú dokumentáciu k žiadosti o NFP s presným rozpočtom 

projektu a harmonogramom aktivít, rozmiestnenia nádob, návrhom spôsobu 

sledovania množstiev odpadov a vedenia evidencie odpadov, návrh propagačnej 

kampane, návrh koncepcie zberu a zhodnotenia BRO (21 dní), 

6. zabezpečiť súlad so súčasnou právnou úpravou, 

7. vypracovať finančnú analýzu podľa „Metodiky na vypracovanie finančnej analýzy 

projektu“ vydanou MŽP SR v rámci výzvy (14 dní), 

8. na základe podkladov z dokumentácie vypracovať žiadosť o NFP, 

9. skompletizovať 31 povinných príloh a žiadosť so všetkými prílohami odovzdať 

najneskôr 30.9.2008. na MŽP SR. 

Okrem uvedenej dokumentácie je ku každej žiadosti potrebné priložiť požadovaný 

počet a druh príloh (vyjadrení, zmlúv, čestných prehlásení a pod.). Zoznam 

požadovaných príloh je vždy špecifikovaný pri zverejnení výzvy. 


54

4. ZÁVER 

V uvedenej koncepcii je obsiahnuté množstvo informácií o súčasnom stave 

odpadového hospodárstva v Banskoštiavnickom regióne a zároveň množstvo informácií o 

navrhovaných riešeniach do budúcna. 

Pri koncepčných riešeniach je potrebné určiť priority a nastaviť ich harmonogram tak, 

aby boli všetky splnené v súlade s koncepciou a súčasným stavom. 

Prioritne navrhujeme preto riešiť oblasti OH v tomto regióne podľa tab. 23. 

Tab. 23: Priority riešení v oblasti OH 

p.č. Priorita Termín riešenia 

1. Podanie žiadosti o NFP v rámci operačnej osi 4.1. August 2008 

2. Určenie smerovania skládkovania odpadov v regióne September 2008 

3. Systém separovaného zberu v historickom centre mesta 

Banská Štiavnica a v kultúrnych pamiatkach regiónu 

September 2008 

4. Vypracovanie dokumentácie k zhodnocovaniu BRO Október 2008 

5. Vypracovanie CI systému Október 2008 

6. Zahájenie novej kampane pre občanov Január 2009 

7. Začatie výstavby nového ZD a stojísk Január 2009 

8. Nákup technológií a nádob Po ukončení výstavby 

9. Podanie projektu na zhodnocovanie BRO Podľa termínu výzvy 

10. Zahájenie nového systému zberu September 2009/Január 2010 

11. Reorganizácia a reštrukturalizácia TS Pred zahájením nového 

systému 

Ako posledný bod uvádzame aj reštrukturalizáciu TS. Túto prioritu sme nezahrnuli do 

koncepcie, nakoľko si uvedená priorita vyžaduje osobitný prístup s návrhom riešení, ktoré 

budú korešpondovať s novými technológiami v rámci systému a jeho potrebami 

(personálnymi a technologickými). Každopádne je pred zahájením novej prevádzky 

potrebné personálne zabezpečiť TS tak, aby nový systém bol od začiatkov efektívny. 

Realizácia všetkých navrhovaných riešení si vyžaduje neustále sledovanie vývoja 

systému a jeho optimalizáciu. Na jeho realizácii by sa preto mal podieľať aj odborný tím 

(v zložení aktívny líder, odborník pre oblasť financovania, odborník v oblasti BRO), ktorý 

v spolupráci s regiónom úspešne zavedie tento systém do praxe. 

Nový systém by mal priniesť nové skúsenosti a poznatky z tejto oblasti. Nielen pre 

jeho realizátorov, ale aj pre občanov, pre ktorých je celý systém tvorený. 

Táto koncepcia prináša riešenia, ktoré by mali skvalitniť systém odpadového 

hospodárstva smerom k minimalizácii a separácii odpadov. Ak sa navrhované opatrenia 

osvedčia, podstatne sa zvýši práca s obyvateľstvom a efektivita separovaného zberu, v 

ďalšej etape OH môže mesto Banská Štiavnica pristúpiť ku stratégii Zero Waste („Nulový 

odpad“). 

Zero Waste predstavuje stav, kedy žiadne odpady nekončia na skládke. Je to určitý 

ideál, ktorý je veľmi ťažké dosiahnuť, je však možné sa k nemu priblížiť. Veľké mestá ako 

austrálska Canberra (334 000 obyv.), či kalifornská Santa Cruz (56 300 obyv.), ktoré 

predložili svoju stratégiu dokazujú, že to nie je nereálne Zero Waste prihlásili už v 

deväťdesiatych rokoch 20. stor. Na Slovensku sa k Zero Waste hlási zatiaľ len jediná obec 

– Palárikovo. 

V praxi, obec, mesto okres alebo firma, ktorá zavádza stratégiu Zero Waste, podniká 

všetky kroky, ktoré maximálne podporujú predchádzanie vzniku odpadov, znižovanie ich 

tvorby a recykláciu odpadu. 


55

Veríme, že sa obciam v banskoštiavnickom regióne čoskoro podarí aj vďaka tejto štúdii 

výrazne znížiť množstvo zmesového odpadu ukladaného na skládky a vytvoriť modelový 

systém moderného odpadového hospodárstva, ktorý bude nielen v súlade so sprísňujúcou 

sa legislatívou na európskej a národnej úrovni, ale bude aj príkladom pre ostatné obce a 

mestá na Slovensku a v zahraničí. 

5. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE KU KONCEPCII 

Vzhľadom na to, že výstavba a navrhované činnosti sa nachádzajú aj v k.ú. Banská 

Štiavnica, využili sme podklady týkajúce sa tohto územia: 

1. Územný plán mesta Banská Štiavnica 

2. Zámer „Zberné suroviny Banská Štiavnica“ podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní 

vplyvov na životné prostredie 

3. ZBERNÝ DVOR ODPADOV, DOKUMENTÁCIA PRE ÚZEMNÉ ROZHODNUTIE 

4. „ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA V MESTE BANSKÁ 

ŠTIANICA“, EPIK 2007 

6. POUŽITÉ SKRATKY 

BRO - biologicky rozložiteľný odpad 

BRKO - biologicky rozložiteľné komunálne odpady 

BS – Banská Štiavnica 

CI - corporate identity – spoločné logo a fareb. + obraz. identifikácia OH (osveta) 

ČOV – čistiareň odpadových vôd 

DSO – drobný stravebný odpad 

HDPE – vysokohustotný polyetylén (druh plastu) 

KO – komunálny odpad 

KS – kolektívne systémy (nakladanie s OEEZ) 

LDPE – nízkohustotný polyetylén (druh plastu) 

MsÚ – mestský úrad 

MŽP SR – Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky 

NFP – nenávratný finančný príspevok 

OEEZ – opotrebované elektrické a elektronické zariadenia 

OH – odpadové hospodárstvo 

OO – oprávnené organizácie 

OPŽP – operačný program životné prostredie 

PE – polyetylén (druh plastu) 

PET – polyetyléntereftalát (druh plastu) 

PP – polypropylén (druh plastu) 

PUR – polyuretán (druh plastu) 

PVC – polyvinylchlorid (druh plastu) 

SQL – Structured Querry Language – interaktívny databázový jazyk 

SZ – separovaný zber 

TS – Technické služby, mestský podnik Banská Štiavnica 

TS ZH - Technické služby, s.r.o. Žiar nad Hronom 

VKM – viacvrstvové kombinované materiály („tetrapaky“) 

VZN - všeobecne záväzné nariadenie 

ZD – zberný dvor 

Združenie - Regionálne združenie obcí pre rozvoj odpadového hospodárstva Banskej 

Štiavnice a okolia 


56

7. ZOZNAM PRÍLOH 

Príloha 01: Podrobný rozpis stojísk a nádob pre KBV v Banskej Štiavnici 

Príloha 02: Rozmiestnenie stojísk v mestskej časti Drieňová 

Príloha 03: Rozmiestnenie stojísk v mestskej časti Križovatka 

Príloha 04: Rozmiestnenie stojísk v mestskej časti Povrazník 

Príloha 05: Rozmiestnenie stojísk v mestskej časti Pod Kalváriou 

Príloha 06: Projekty jednotlivých stojísk a stojanov 

Príloha 07: Podpora domáceho kompostovania 

Príloha 08: Obecné kompostovisko 

Príloha 09: Náčrt kompostárne – variant 1 

Príloha 10: Náčrt kompostárne – variant 2 

Príloha 11: Návrh riešenia kompostárne pre mesto Banská Štavnica 

8. SPRACOVATELIA KONCEPCIE 

• Úvod (Mgr. Ivana Malešová) 

• Návrh koncepcie fungovania zberu komunálneho odpadu (zber, zvoz a triedenie 

komodít) 

- Zber odpadov (Ing. Miloš Veverka, PhD.) 

- Zvoz vyseparovaných zložiek a zmesového komunálneho odpadu (Ing. Miloš 

Veverka, PhD.) 

- Nový spoločný zberný dvor (Ing. Miloš Veverka, PhD., Ing. Arch. Alexander 

Vágner) 

- Zber a zhodnotenie biologicky rozložiteľných odpadov (Branislav Moňok) 

- Systém evidencie a vykazovania toku jednotlivých zložiek komunálneho odpadu 

(Mgr. Ivana Malešová) 

- Vzdelávanie a osveta obyvateľstva v odpadovom hospodárstve (Mgr. Ivana 

Malešová) 

- Nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom po uzatvorení skládky Principlac 

(Ing. Miloš Veverka, PhD., Mgr. Ivana Malešová) 

• Posúdenie projektového zámeru s parametrami zverejnenej výzvy na predkladanie 

projektov financovaných zo ŠF EÚ (Mgr. Ivana Malešová) 

• Záver (Mgr. Ivana Malešová, Ing. Miloš Veverka, PhD.) 

9. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA KONCEPCIE 

Dokumentácia bola vypracovaná v Banskej Štiavnici a spracovaná v spoločnosti EPIK, 

s.r.o., Zámocká 30, 32, 811 01 Bratislava, august 2008 


57

KONCEPCIA SEPAROVANÃHO ZBERU V ... - BanskÃ¡ Å tiavnica

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template ?

KONCEPCIA SEPAROVANÃHO ZBERU V ... - BanskÃ¡ Å tiavnica