Slovak Lines 1 2015

Spolu s vami chránime životné prostredie 

Časopis je k dispozícii všetkým cestujúcim a jeden výtlačok čítajú viacerí. Zaobchádzajte s ním prosím šetrne.

Spoznajte Olomouc, 

„najkrajšie mesto Česka 

a skrytý poklad Európy“. 

podľa sprievodcu Lonely Planet 

mesto s pamiatkou UNESCO 

– stĺpom Najsvätejšej Trojice 

druhá najvýznamnejšia mestská 

pamiatková rezervácia v Českej republike 

sídlo druhej najstaršej univerzity 

v českých krajinách a sídlo arcibiskupstva 

mesto barokových fontán, renesančných 

palácov, desiatok chrámov a kostolov 

domov pravých Olomouckých syrečkov 

Praha 

Ostrava 

Olomouc 

Brno 

Nenechajte si v Olomouci ujsť! 

13.–15. 2. | TOURISM EXPO 

veľtrh cestovného ruchu, Výstavisko Flora 

www.flora-ol.cz 

16.– 20. 3. | MUSICA RELIGIOSA 

13. ročník medzinárodného festivalu duchovnej hudby 

www.festamusicale.com 

14.–19. 4. | ACADEMIA FILM OLOMOUC 

50. ročník festivalu populárne-vedeckých filmov 

www.afo.cz 

23.–26. 4. | FLORA OLOMOUC 

jarná etapa záhradnickej výstavy a veľtrhu 

www.flora-ol.cz 

1.–23. 5. | DVOŘÁKOVA OLOMOUC 

medzinárodný hudobný festival 

www.mfo.cz 

8.–20. 5. | DIVADELNÁ FLORA 

19. ročník medzinárodného divadelného festivalu 

www.divadelniflora.cz 

INFORMAČNÉ CENTRUM OLOMOUC | Horní náměstí – podlubie radnice 

tel.: +420 585 513 385, 585 513 392 | otvorené denne 9:00–19:00 | e-mail: infocentrum@olomouc.eu 

www.facebook.com/informacni.centrum.olomouc | tourism.olomouc.eu 

SÚŤAŽ 

VYHRAJTE víkend v Olomouci! Odpovedzte na aktuálnu súťažnú otázku na www.stayovernight.eu 

a vyhrajte jedinečný víkend pre dvoch v Olomouci a ďalšie zaujímavé ceny!

Editoriál 

Milí cestujúci! 

Veríme, že ste sa po sviatkoch a údajnom „konci 

sveta" opäť naštartovali do nového kalendárneho 

roka a „rozcestovali" za ďalšími povinnosťami i zábavou. 

Štart nového roka je obyčajne príležitosťou 

na konštruktívne zmeny. Symbolickou šancou konečne 

zrealizovať to, čo sa v uplynulom roku nepodarilo 

a splniť si sny, na ktoré sme nemali predtým 

odvahu či dostatočné odhodlanie. Možno vás na 

ceste za splnením snov a želaní budú inšpirovať aj 

zaujímaví ľudia, o ktorých sa dočítate v aktuálnom 

vydaní in drive magazínu Lines. Šperkárky, ktoré sa 

rozhodli venovať svojej vášni či sprievodca, ktorý 

precestoval vyše stovku krajín. Pri plnení svojich 

túžob nezabúdajte na to, že nežijete pre to, aby ste 

napĺňali očakávania druhých ľudí ale tie svoje. 

Príjemné čítanie! 

Barbora Daxner 

Spolu s vami chránime životné prostredie. 

Časopis je k dispozícii všetkým cestujúcim a jeden výtlačok čítajú viacerí. Zaobchádzajte s ním, prosím, šetrne. 

V prípade, že chcete časopis vlastniť, prosím, kontaktujte nás na mailovej adrese: viktor@ad1.sk, cez Facebook, 

alebo na telefónnom čísle 0905 624 873. 

In drive magazín SLOvaK Lines 

Vydavateľ: Viktor Cicko – Victor & Victor, Sídlo: Sibírska 25, 831 02 Bratislava, IČO 11 922 966, telefón 0905 624 873, Distribúcia: spoločnosť 

Slovak Lines, a.s., Zameranie: Cestovanie, osobnosti, gastronómia, životný štýl, technológie...., Produkcia: ad one, s.r.o., Legionárska 

23, 831 04 Bratislava, www.ad1.sk, Grafická úprava: Peter Bučko, Juraj Koreň, Redakcia: Barbora Daxner, Michal Vrlík, Juraj Redeky, 

Michal Drábik, Erik Stríž, Marketing/inzercia: PhDr. Veronika Cicková, 0902 830 647, Riaditeľ vydavateľstva: Viktor Cicko, viktor@ad1.sk 

Inzercia: Peter Kern, peter@ad1.sk, telefón: 0915 103 337, Tomáš Režňák, tomas@ad1.sk, telefón: 0905 259 493

39 

Poklad 

v sopečnom 

kráteri 

Volá sa Banská 

Štiavnica 

Acer Iconia 

Tab W510 

24 

Obsah Contents 

Skvelá lyžovačka v rakúskom 6 

Semmeringu 

Acer Aspire S7 13 

Lonely Planet je pre mňa zbytočné 26 

Oči na cestách 33 

Slovenská národná galéria 36 

Odhaľte pravdu a budete odmenení 42 

Ako iPad zmenil svet 44 

Prečo je cestovanie autobusom 48 

zo všetkých druhov dopráv najvýhodnejšie 

Cudzinca si vieme kráľovsky uctiť 50 

Miláčik53 

V hlavnej úlohe SILNÉ EMÓCIE56 

2 

Lines | 2015

4 

Zažite advent ako v rozprávke 

Hurá na svah! 

Tohtoročná lyžovačka na 

Donovaloch bude plná 

noviniek a zábavy 

18 

14 

Mária Čírová 

Osud nie je náhoda, 

ale voľba 

Nemôžete byť 

svetobežníkom 

ak neviete, čo máte doma, 

tvrdí sprievodca BUBO, 

Juraj Ondrejčík 

8 

Lines | 2015 3

Cestovanie | Text: Eva Vozárová / Foto: archív 

Zažite advent ako v rozprávke 

Rakúsky zámok Schloss Hof, vzdialený len 30 km od Bratislavy a 1 km 

od nového Cyklomosta slobody, bude vytvárať počas piatich predvianočných 

víkendov pôsobivú kulisu vianočných trhov „Weihnachtsdorf 

Schloss Hof“. Na toto jedinečné miesto diania cisárskych a vidieckych 

Vianoc sa môžete odviezť autobusom Slovak Lines Express. 

P 

očas sobôt a nedieľ v období od 24. novembra 

až do 23. decembra nájdete v areáli 

zámku stodvadsať stánkov s vianočným 

tovarom a gastronomickou ponukou. 

Atmosféru Vianoc oživí vyzdobený vianočný 

stromček a betlehem so zvieratkami, ktoré si 

môžete aj pohladkať. Pre najmenších návštevníkov 

je pripravený interaktívny program v detskej 

dielni. Aj počas adventných víkendov je možnosť 

objednania prehliadky zámku so slovenským 

sprievodcom. Otvorená bude tiež reštaurácia 

„U bieleho páva“ a cukráreň Princa Eugena. 

Ak si budete chcieť vypočuť tie najkrajšie vianočné 

koledy od hudobných majstrov, v koncertnej 

sieni zámku hrá pravidelne o 16. hodine 

Marchfeldská filharmónia. 

V čase konania vianočných trhov sa môžete 

z Bratislavy do Schloss Hofu a späť odviezť autobusom. 

Dopravu pre všetkých záujemcov 

pripravil Slovak Lines v spolupráci so zámkom, 

preto je cena lístkov dopravy vrátane vstupu na 

vianočné trhy veľmi výhodná. Autobusy budú 

odchádzať z autobusovej stanice Mlynské Nivy 

a z Einsteinovej, pričom si môžete vybrať, či sa 

4 


Dopravu pre všetkých záujemcov pripravil Slovak 

Lines v spolupráci so zámkom, preto je cena lístkov 

vrátane vstupu na vianočné trhy veľmi výhodná. 

do zámku Schloss Hof odveziete dopoludnia 

alebo popoludní. Všetky informácie nájdete na 

webstránke dopravcu, kde je súčasne pre vás 

k dispozícii aj online predaj lístkov. 

Stručne z histórie zámku 

Začiatkom 18. storočia dal zámok postaviť 

vojvodca Rakúsko-uhorskej monarchie princ 

Eugen Savojský ako reprezentatívne vidiecke 

a lovecké sídlo. Jedinečná krása zámku Schloss 

Hof silno zapôsobila aj na Máriu Teréziu. V roku 

1755 cisárovná usadlosť získala od dedičov 

princa Eugena a darovala ju svojmu manželovi. 

Cisárovná neskôr zámok prestavala a rozšírila. 

Nasledujúce generácie habsburských cisárov 

a arcivojvodov už o letnú rezidenciu nejavili veľký 

záujem a čoraz väčšmi ju prenechávali vplyvom 

prírody. Koncom 19. storočia cisár František 

Jozef z tohto komplexu urobil výcvikové miesto 

pre svoju armádu. Aj neskôr zámok ostal pod 

správou armády, zmenili sa len uniformy vojakov. 

Po cisársko-kráľovskej kavalérii sa do areálu 

nasťahovalo spolkové vojsko, potom armáda 

nemeckého Wehrmachtu a napokon roku 1945 

vojaci Červenej armády, ktorí zámok obsadili na 

desať rokov. Neúčelné využitie a nezáujem spôsobili 

zámockému areálu rozsiahle rany. 

Až v roku 2002 bola založená osobitná spoločnosť 

s cieľom a úlohou revitalizovať toto 

vzácne kultúrne dedičstvo. V máji 2005 boli 

rekonštrukčné práce dokončené do takej miery, 

že bolo možné otvoriť zámocký areál aj pre 

verejnosť. Najväčší vidiecky zámocký komplex 

v Rakúsku znovu získal svoj niekdajší lesk, svoju 

bývalú dôstojnosť a svoje niekdajšie určenie ako 

miesto nádherne inscenovaných slávností. 

Zámok Schloss Hof je jeden z najpôsobivejších architektonických 

komplexov európskeho baroka. 

Jeho areál sa rozprestiera na ploche vyše päťdesiat 

hektárov vo východnej časti Dolného Rakúska. 

Vďaka blízkosti Slovenska časť personálu rozpráva 

po slovensky, takže sa nemusíte obaváť ani jazykovej 

bariéry. V slovenčine sú k dispozícii aj všetky 

informačné letáky a na požiadanie aj výklad 

sprievodcu. 


Cestovanie | Text: Eva Vozárová / Foto: archív 

Skvelá lyžovačka 

v rakúskom Semmeringu 

Ideálne upravené a zasnežené zjazdovky, skvelý pôžitok z lyžovania 

a ešte omnoho viac čaká na milovníkov lyžovania približne 150 

km od Bratislavy v lyžiarskom stredisku Semmering, Stuhleck. Ak 

patríte medzi nich, máme pre vás dobrú správu. Aj počas tejto zimnej 

sezóny môžete využiť ponuku výhodných jednodňových lyžovačiek 

autobusového dopravcu Slovak Lines Express. 

O 

nič sa nemusíte starať. Spolu s lístkom na 

dopravu získate za veľmi výhodných podmienok 

jednodňový skipass. Na bratislavskej 

autobusovej stanici Mlynské Nivy 

nastúpite o siedmej hodine ráno na autobus, 

ktorý vás odvezie priamo pod lyžiarsky svah. Po 

príjemnej celodennej lyžovačke nasadnete na 

autobus popoludní o 16:30 hod. a do Bratislavy 

sa vrátite približne o 18:45 hod. Dopravca nezabúda 

ani na bežkárov alebo na záujemcov o prechádzky 

po zasneženej krajine. Pre nich sú v ponuke 

lístky na autobus bez skipassu. 

6 


Ceny cestovného 

(DOPRAVA + SKIPASS) 

Dospelý (od 19 rokov) 47.- EUR 

Mládež (15 – 18 rokov) 44.- EUR 

Deti (do 14 rokov) 36.- EUR 

Cestovné bez skipassu 

20.- EUR 

Z Bratislavy do najväčšieho lyžiarskeho strediska 

na východe Rakúska budú jazdiť autobusy 

od 15. decembra až dokiaľ bude trvať obdobie 

s vhodnými lyžiarskymi podmienkami. Využiť 

ich môžete počas lyžiarskej sezóny v ktorúkoľvek 

sobotu, nedeľu alebo počas sviatočných 

dní. Cestovný lístok vrátane skipassu (prípadne 

bez skipassu) si môžete zakúpiť cez online 

predaj na webstránke www.slovaklines.sk alebo 

v niektorej z pokladní na Autobusovej stanici 

Mlynské Nivy. Stredisko zimných športov 

vás určite očarí skvelými možnosťami. Okrem 

lyžiarskych aktivít Stuhleck ponúka nádhernú 

sánkarskú dráhu, snowtubing, klzisko, turistické 

zimné chodníky. Využiť môžete služby 

lyžiarskej školy, požičovne lyží, reštaurácie či 

rýchle občerstvenia. Stuhleck pri obci Spital 

am Semmering je najvyšší vrch na východnom 

okraji Álp a bol to prvý kopec, na ktorý v roku 

1891 vystúpili na lyžiach. 


Rozhovor | Text: Barbora Daxner / Foto: Jozef Barinka, archív Ľuboša Fellnera 

Nemôžete byť 

svetobežníkom 

ak neviete, čo máte doma, tvrdí 

sprievodca BUBO, Juraj Ondrejčík 

8 


Ako dlho ste už sprievodcom BUBO 

a v akých destináciách 

Sprievodcom som už pomaly desiaty rok. Počas 

tejto dekády som sa najčastejšie vyskytol v juhovýchodnej 

Ázii. Konkrétne v Indii. Ale v priebehu 

rokov som intenzívne sprevádzal klientov aj 

po západnom pobreží USA, po Karibiku, Kube, 

Martiniku, severnej Afrike, po európskych destináciách 

až po Blízky východ, Libanon, Palestínu, 

Izrael, Pakistan, Barmu, Japonsko, Austráliu, 

Nový Zéland…Týmto vymenovaním sme prakticky 

obišli už celú zemeguľu (smiech). 

Koľko krajín ste dohromady súkromne aj 

pracovne precestovali 

Prešiel som asi trikrát okolo sveta. Ťažko sa počíta, 

koľko krajín som navštívil. Aktívne som ich 

precestoval odhadom 65. Pred desiatimi-pätnástimi 

rokmi by som nebol veril, že budem 

lietať niekedy aj 40-50-krát ročne. Lietadlo je 

dokonca pre mňa bežnejšia forma prepravy ako 

bratislavská hromadná doprava. Sadnúť do lietadla 

mi pripadá prirodzenejšie, než hľadať tú 

správnu linku v rámci Bratislavy. 

Čo vás priviedlo k cestovaniu 

Odjakživa ma zaujímala kultúra a história a pamiatky. 

Cestovať som začal v období medzi 15 

a 25 rokov. Začal som Slovenskom. Venoval som 

sa najmä horskej turistike, ale navštevoval som 

aj mestá. Napríklad ma zaujímalo, čo sa nachádza 

v Kežmarku alebo v Košiciach. Podľa mňa 

z človeka sa nemôže stať svetobežník ak nevie, 

čo má doma. 

Kedy prišla prvá veľká cesta do 

zahraničia 

V roku 2001 som sa s kamarátmi vybral na 

vlastnú päsť naprieč Európou. Prvou exotickou 

destináciou, ktorú som navštívil, bolo Thajsko 

v roku 2003. O dva roky neskôr som sa vybral na 

prvú dobrodružnú cestu po súši zo Slovenska 

do Indie. Opustili sme Bratislavu, prešli cez hraničný 

priechod Rajka do Maďarska, potom cez 

Rumunsko, Bulharsko, Turecko, Irán, Pakistan 

a zakotvili sme v Indii. Dostali sme sa tam bez 

použitia lietadla, len vlakmi, autobusmi a autami. 

Medzitým som navštívil aj USA a iné moderné 

štáty. 

Aké sú podľa vás pozitíva cestovania 

s cestovnou kanceláriou 

Ak niekto môže niečo urobiť vo vlastnej réžii, 

spočiatku má z toho radosť. No ak sa to má stať 

rutinou, pochopí, že servis a organizáciu môžu 

za neho robiť druhí a on sa môže sústrediť na iné 

veci. Ak by ma bavilo opravovať si bicykel, tak si 

ho budem opravovať sám. No ak na to nemám 

čas, ale bicyklovať sa chcem, odveziem ho do 

servisu, aby sa oň postarali tí, čo to robiť vedia. 

A to isté platí o zážitkovom cestovaní. 

Čo znamená byť sprievodcom 

S obľubou hovorím, že sprevádzanie je práca 

ako každá iná, len sa odohráva v premenlivom 

pracovnom prostredí. Byť sprievodcom znamená 

veľkú zodpovednosť. Je to geniálna robota, 

odmeňujúca, aj keď vyčerpávajúca. 

V čom je odmeňujúca 

Satisfakciou je spokojnosť klienta, ktorý ma po 

zájazde uznanlivo potľapká po pleci, pretože 

si odniesol nezabudnuteľné zážitky. Na druhej 

strane je to zradné, pretože ak sa pokazí hocijaká 

maličkosť, zodpovednosť na pleciach nesie 

sprievodca. Ani tá najmenšia chybička sa 

neodpúšťa. 

A vyčerpávajúca 

S klientami som na zájazde nonstop. Vždy len 

tajne dúfam, že mi dovolia sa vyspať (smiech). 

Spolu s kolegami sa im snažíme dávať maxi- 

Ako sa hrajú barmské 

ľudové pesničky na 

gitare 

Na dotyk 

k endemickým 

lemurom, Madagaskar 


Rozhovor 

Poludňajší piknik 

počas safari v Masai 

Mara 

Zaklínanie hadov je 

národná tradícia, ktorá 

pochádza z Indie. 

Zaklínačov tu stretnete 

neúrekom 

mum. Vstávam prvý, aby som sedel pri raňajkách 

so staršími klientami, ktorí sú navyknutí 

vstávať skoro. A naopak, s mladšími bývam dlho 

hore a idem s nimi na diskotéku alebo do klubu. 

Deň sprievodcu je skrátka dlhý. Navyše sa musí 

venovať každému a rovnako. 

Aké sú atribúty dobrého sprievodcu 

Sprievodca si musí uvedomiť, že necestuje on, 

ale klienti. Jeho úlohou je poskytovať im na cestách 

servis. Od informácií o krajine až po poradenstvo. 

Pomôcť im vybrať, aké suveníry si majú 

kúpiť. Napríklad som klientke radil, aké sárí je 

v Indii momentálne v móde. Alebo zisťoval, či je 

v určitom obchode pravý mramor. Prípadne ak 

si chcel klient kúpiť DVD-čko s typickými filmami, 

odporučil som mu, ktoré filmy akurát letia. 

Sprievodca teda funguje aj ako nákupný poradca. 

Musí mať prehľad. Nemôže sa ocitnúť v určitej 

destinácii po prvýkrát a spoznávať ju spolu 

s klientami, zažívať prekvapenia z nepoznaného. 

Tie majú zažívať klienti. Sprievodca musí mať 

v hrsti dramaturgiu a vedieť, kam ísť, čo robiť. 

Pripravenosť je základ. 

Čo to znamená „byť pripravený" 

Úspech sprievodcu tkvie v dobrej organizácii. 

Základom je mať vždy pre klientov pripravený 

program. Nejde o stádovitosť, že ich ako ovečky 

naložíme do autobusu a pre krátkosť času im 

zastavujeme pri pamiatkach, aby si ich nafotili 

a ideme ďalej. Našou úlohou je dodať im v priebehu 

dňa zážitky. Sprievodca musí podnecovať 

aktivity a navrhovať ich. Najhorší program je 

„voľno". Aj v rámci „voľna" by mal klientom predostrieť 

návrhy, čo môžu robiť. Zároveň si buduje 

rešpekt u klientov a dôveru, že to, čo navrhuje, sa 

naozaj oplatí zažiť. 

Podľa čoho sa zostavuje to, čo v priebehu 

konkrétneho dňa majú vidieť 

Program dňa musí mať určitú dramaturgiu. 

Nejde len o to, čo v ten deň uvidíme, ale aj 

v akom poradí a kedy. Sprievodca musí myslieť 

na detaily a byť precízny. Napríklad, nevezme 

klientov k monumentu, na ktorý ráno tak svieti 

slnko, že sa nedá odfotografovať, ale počká do 

poobedia. Alebo ich nebude vliecť na túru na posvätnú 

horu počas poludnia, v najväčšom úpeku. 

Ako sa pripravujete na rozdielnosť 

pováh a možné konflikty v skupine, ktorú 

sprevádzate 

Psychologické testy klientom vopred nerobíme 

(smiech). Ale v každom sprievodcovi sa musí 

skrývať veľký kus psychológa. Neškatuľkujem si 

ľudí, ale musím ich vedieť prečítať a na základne 

skúseností odhadnúť ich možné reakcie a správanie. 

Zakaždým sa stanú drobné konflikty: 

napríklad manžel nakričí na manželku, lebo zabudla 

večer nabiť kameru. Alebo sa prihodí konflikt 

medzi účastníkmi zájazdu, ktorí sú si cudzí: 

napríklad si jeden z cestujúcich sklopil až priveľmi 

sedadlo v autobuse. Je na sprievodcovi, aby 

sa snažil vytvárať pohodovú atmosféru a z prakticky 

cudzích ľudí vytvoril súdržnú partiu. Najmä 

10 


preto, že sa ocitnú v cudzom prostredí, kde sa 

cítia neisto. Sprievodca musí mať najpevnejšie 

nervy a snažiť sa vyhnúť potenciálnym problémom 

tak, že vždy klientov upozorňuje na to, čo 

ich čaká. 

Dá sa v priebehu dvojtýždňového 

poznávacieho zájazdu spoznať kultúra 

nejakej krajiny a jej obyvatelia 

Dá. Nemusíte žiť sedem rokov na jednom mieste, 

aby ste ho dokonale spoznali. Občas niekto študuje 

v Londýne pár rokov a nepozná túto britskú 

metropolu tak, ako ktosi, kto ju precestuje za 

týždeň. Nie je dôležitý ani tak čas, ako skôr záujem 

spoznať dané miesto. Pri krátkodobých pobytoch 

je cestovanie intenzívnejšie. Deň začína 

skoro ráno, celý deň ste v pohybe, viac toho zažijete, 

viac komunikujete s miestnymi a do postele 

padáte dávno po západe slnka. 

Hovorí sa, že kultúru národa spoznať 

podľa jedla... 

Moje chuťové poháriky najradšej spomínajú 

na homáre na Kube. Morské plody, ale jedlo vo 

všeobecnosti, tam domáci servírujú s kúskom 

srdca. Mám rád aj ázijskú kuchyňu. Fascinuje ma 

jej variabilita a fakt, že pri jej konzumácii nepotrebujete 

nôž. Mimochodom, je štipľavejšia ako 

mexická! V prípade čínskej kuchyne mám však 

na niektoré veci averziu. Číňania totiž zjedia absolútne 

všetko! Myši aj hadov. A mastné odrezky, 

ktoré my štítivo vyrezávame z mäsa, pokojne 

môžu servírovať ako hlavný chod. Vo Vietname 

vám zase pripravia ježka aj vyprážané škorpióny 

či pavúky. Ochutnal som ich, aj jedovatú japonskú 

rybu fugu či kengurí stejk v Austrálii. Nie sú 

to však jedlá, ktoré by ste túžili jesť každý deň 

(smiech). 

Aký sprievodcovský zážitok sa vám najviac 

vryl do pamäti 

Pred dvoma rokmi boli v indickom regióne 

Ladakh obrovské záplavy. Cestovné kancelárie 

tam rušili zájazdy. My sme mali informácie, že oblasť 

nie je nebezpečná, preto sme sa tam rozhodli 

po skončení záplav zorganizovať zájazd. Viezli 

sme so sebou zo Slovenska charitatívnu zbierku 

teplého oblečenia a pomôcok pre ľudí postihnutých 

povodňami, ktorá vážila 707 kilogramov. 

V tej oblasti prišlo vyše 20 000 ľudí o svoje domovy 

a blízkych a blížila sa zima. Najprv sme museli 

vybaviť u leteckej spoločnosti, aby nám charitu 

do Indie vôbec prepravila. V Dillí sme ju naložili 

na nákladné auto a vyslali do Lehu, hlavného 

mesta Ladakhu. My sme si zatiaľ urobili poznávací 

okruh a s charitou sme sa mali stretnúť na 

konci zájazdu. Hoci charita mala o sto kilometrov 

kratšiu trasu než my, dorazila až po nás. Keď 

sme prišli do mesta, zistili sme, že nákladiak so 

zásobami sa zasekol tridsať kilometrov od mesta. 

Colníci ho nechceli pustiť, lebo ho vraj musia najprv 

precliť. Dva dni som takmer nespal a vybavoval, 

aby charita, ktorá absolvovala niekoľko tisíc 

kilometrov letecky, potom strastiplné týždenné 

putovanie cez niekoľko horských sediel vo výške 

vyše päť tisíc metrov nad morom, nezostala 

trčať smiešnych tridsať kilometrov pred cieľom. 

Nakoniec sa nám podarilo dosiahnuť, aby nás 

pustili aj bez cla. Navštevovali sme spolu s klientami 

postihnuté údolia. Chodili sme od dediny 

k dedine, kde ľudia žili v provizórnych stanoch. 

Všetko bolo zatopené, údolia rozoklané vodou, 

autá ponorené do bahna. Odovzdávali sme 

im z ruky do ruky pomoc, ktorá ich prekvapila. 

Najmä preto, že v Indii každý za všetko niečo 

chce. Takýto zážitok sa nedá naplánovať. 

Kam by ste odporučili ísť začínajúcemu 

cestovateľovi 

Ak ide o Áziu, tak určite Thajsko. Hovorí sa o ňom 

ako o vstupnej bráne do Ázie. Je to exotická krajina, 

ale dostatočne civilizovaná. 

707 kilogramov charity 

priamo do rúk tých, 

ktorí ju potrebujú 


Rozhovor 

som ísť na motorkách z Indie na Slovensko. To 

je môj cieľ v horizonte dvoch rokov. Láka ma aj 

rovníková Afrika, Etiópia a podobne. Mnoho cestovateľov 

mi túto oblasť odporúčalo. A na staré 

kolená si nechávam Škandináviu. 

V tieni previsu 

v horúci letný deň 

na austrálskej Bondi 

beach 

Máte ešte nejaký cestovateľský sen 

Chcel by som krížom precestovať Rusko transsibírskou 

magistrálou. A ešte ma čakajú krajiny 

v Južnej Amerike, ktorú som dostatočne neprecestoval. 

Ale mám aj extrémnejšie sny – chcel by 

Čo je na cestovaní najparadoxnejšie 

Prístup ľudí z civilizovaných krajín. Chceme navštíviť 

panenský ostrov s nedotknutou prírodou, 

no ak tam nenájdeme stánok s občerstvením, 

sťažujeme sa. Chceme dať domácim v exotických 

krajinách zarobiť, ale na druhej strane by 

sme najradšej boli, keby ostali takí, akí sú. Teda 

chudobní a nerozvinutí. Lebo tým sú pre nás 

exotickí. Oni sa nám chcú priblížiť a tiež nosiť 

rifle a značkové tričká, lebo vďaka globalizácii 

funguje reklama po celom svete. No to sa nám 

nepáči. Chceme, aby pekne ostali v tradičných 

krojoch a dobre to vyzeralo na fotkách. Je to 

paradox. 

I N T E N Z Í V N E J Š Í Ž I V O T 

www.bubo.sk

Náš tip | Text: Erik Stríž / Foto: archív 

Acer Aspire S7 

Ultratenká konštrukcia, najnovšia generácia prostredia Windows, 

dotykový IPS displej s HD rozlíšením a hrúbka iba 12 mm. To je nový 

rad ultrabookov Acer Aspire S7. 

J 

e niekoľko typov zákazníkov, ktorí uvažujú 

nad kúpou notebooku. Sú takí, ktorí 

chcú pestrofarebný, uletený a možno ani 

nie veľmi spoľahlivý notebook. Sú aj takí, 

ktorí vyžadujú nekompromisné výkony, masívnu 

dávku technológií a extrémny vzhľad. Pre tých 

ostatných, ktorí si potrpia skôr na reprezentatívny 

dizajn, prívetivé používateľské rozhranie a aktuálnosť, 

Acer pripravil modelovú sériu Aspire S7. 

Tá ponúka až na niekoľko diferencií závislých od 

konkrétneho modelu maximum, čo môže štandardný 

a dokonca i náročnejší zákazník vyžadovať 

od skutočného pracovného ultramobilného 

notebooku. 

Výkon ultrabookov od Aceru je definovaný procesormi 

Intel Core i5 a i7, operačnou pamäťou 

až 4 GB a SSD diskami s kapacitami od 128 až po 

ohromných 256 GB. Čo je netradičné a stojí za 

pozornosť, je použitie ochranného skla Gorilla 

Glass 2. Toto sklo, ktoré je používané predovšetkým 

v drahých mobilných telefónoch, má za 

úlohu nielen chrániť samotný displej, ale aj zabezpečiť 

dlhodobú odolnosť samotného veka 

displeja pred škrabancami. Jedine najlacnejšia 

verzia ultrabooku má veko displeja pokryté upraveným 

hliníkom. Ultrabook série Aspire S7 je už 

na prvý pohľad odlišný od tých, ktoré vidíte na 

pultoch predajní, pozornosť vzbudzuje mimoriadne 

elegantným a serióznym dizajnom, ktorý 

je správnou voľbou rovnako pre právnika, lekára, 

generálneho manažéra i študenta vysokej školy. 

Klávesnica s multifunkčným touchpadom je posadená 

vo veľmi nízkej platforme, napokon samotný 

notebook v zatvorenom stave má výšku 

iba 12 mm! Napriek tejto extrémnej hodnote je 

klávesnica spracovaná tak, aby pri dlhom aktívnom 

písaní netrpeli prsty ani samotná platforma. 

Jednotlivé klávesy sú od seba úplne oddelené, 

majú zaoblené hrany a ich vyvýšenie je iba minimálne. 

Mnohých poteší skutočnosť, že sú podsvietené. 

Touchpad má veľmi zreteľne naznačené 

hranice a je netradične veľký, čo má zásluhu na 

priateľskom ovládaní aj bez venovania zvýšenej 

pozornosti. Hmotnosti ultrabookov Acer Aspire 

S7 balancujú okolo úrovní 1,1 a 1,25 kg, čo je stále 

veľmi prijateľný údaj aj pri aktívnom cestovaní. 

Tomuto účelu vskutku vyhovuje aj údaj o výdrži 

batérie, ktorý hovorí o šiestich hodinách. Ako 

často cestujete šesť hodín bez prestávky Možno 

aj práve teraz, kedy by ste si časopis Slovak Lines 

mohli čítať v elektronickej verzii a pritom dokončiť 

projekt, ku ktorému sa neviete dopracovať už 

týždeň... 

Acer Aspire S7 

Hrúbka: 12 mm 

Hmotnosť: 1,1 – 1,25 g 

Displej: 11,6 – 13,3 palca, True HD 

Procesor: Intel Core i5, i7 

Pamäť: 128 až 256 GB 

Cena od: 1 299 € 

Viac informácií o produktoch ACER 

nájdete na www.acer.sk 

Základom série Aspire 

S7 je kvalitný plne 

dotykový displej 

s technológiou IPS 

s rozlíšením True HD – 

teda až 1 920 × 1 080 

bodov. Uhlopriečky 

budú v predaji dve, 

11,6 a 13,3-palcové 


Rozhovor | Text: Barbora Daxner / Foto: Tibor Géci 

Speváčka 

Mária Čírová 

Osud nie je náhoda, ale voľba 

Hoci je dvojnásobnou mamou, nevzdala sa hudobnej 

kariéry. A hriešne dobre vyzerá! Ako to robí 

Prezraď, ako zvládaš byť ženou, 

dvojnásobnou mamou, partnerkou, 

kamarátkou. Varenie, pranie, kojenie, 

spievanie, nakrúcanie videoklipov 

a podobne… 

Pomáha mi jedna veta, ktorou sa v živote dosť 

riadim. Znie: „Ak chceš, dá sa všetko.“ Žijem v súlade 

s ňou pomerne dlho, asi odkedy som otehotnela 

so svojím synčekom Hugom. Vtedy mi 

každý hovoril, že sa kvôli dieťaťu budem musieť 

všetkého vzdať. A vraj, keď sa už raz stanem mamou, 

nikdy sa nevrátim na pódium. Mala som 

vtedy dvadsať rokov. Vravela som si, že nič nie 

je stratené. Ak sa mám postaviť k mikrofónu, tak 

sa postavím. Hudba si ma nájde. A tak aj bolo. 

Hugo bol veľmi dobré dieťa a dokázala som to 

celé zvládnúť. 

No teraz máš deti dve…! Môžem ťa 

dokonca nazvať čerstvou mamičkou, tvoja 

dcérka Zoe má päť mesiacov. 

Zo začiatku to bolo náročnejšie. Dva mesiace 

v kuse som s deťmi trčala sama doma. Chcela 

som dať celú rodinku dohromady a najmä svoje 

deti, vytvoriť akúsi rodinnú súdržnosť. Myslím, 

že sa to podarilo. Malá je okrem toho teraz už 

pokojné bábätko. Celú noc prespí, takže spávam 

aj ja (smiech). Preto som cítila, že sa môžem 

k hudbe vrátiť. Je to však len veľmi ľahký návrat. 

Možno sa niekomu zdá, že teraz driem od rána 

do večera niekde na pódiu, no opak je pravdou. 

Stále som na materskej, len si idem dvakrát 

– trikrát do mesiaca niekam zaspievať alebo 

odbehnem na nejakú akciu. Myslím, že mi to 

prospieva, lebo ma to nabije energiou a potom 

som doma príjemnejšia a veselšia. Keď nie som 

len „zaplienkovaná", ale vnímam aj okolitý svet, 

cítim sa oveľa lepšie a materskú si viac užívam. 

Aká je Zoe ako bábätko 

Zo začiatku som to s ňou mala ťažšie. Trápili ju 

silné bolesti bruška, čiže sa v noci budila niekoľkokrát, 

niekedy aj v polhodinových intervaloch. 

Bolo to náročné obdobie, bola som nevyspatá, 

vyčerpaná a navyše, cez deň som nemala šancu 

pri dvoch deťoch ani na päť minút zavrieť oko. 

No zo dňa na deň to však po dvoch mesiacoch 

prešlo a dnes je z nej pohodové dievčatko, ktoré 

sa na všetkých len usmieva a spokojne obdivuje 

okolitý svet. 

Aká si mama 

Priateľská, ale aj prísna, keď treba. Zoe sa to 

ešte netýka, ale Hugo musí dodržiavať pravidlá. 

Nedala som ho do škôlky, tak má škôlku u mňa 

doma. Ak chce pozerať rozprávky, má to dovole- 

14 



Rozhovor 

né len pol hodinu denne. Inak by pri tom vysedával 

nonstop. Môže byť plač, rev, hádzanie sa o 

zem, nepovolím. To isté platí pri cukríkoch či 

čokoládach. Trojročné dieťa prechádza čímsi 

ako detskou pubertou. Sú to také prvé vzdory, 

smejeme sa s Marošom, že je to skôr taká skúška 

nás, rodičov – koľko vydržíme (smiech). Preto 

na neho musíme ísť častokrát psychologicky. 

Pomáha mi, že Maroš pri výchove stojí pri mne. 

Je dôležité, aby mama a otec držali spolu a potom 

všetko ide. 

Vyzeráš lepšie ako väčšina bezdetných 

žien! Ako sa ti podarila takáto postava po 

dvoch deťoch! 

Bude to asi znieť neuveriteľne a mnoho ľudí mi 

to neverí, ale nič extra pre to nerobím. Dokonca 

sa cítim trápne, keď na takúto otázku odpovedám 

jednoduchým: len si žijem. Nejakým spôsobom 

skrátka do svojich predošlých kúskov 

oblečenia chudnem. O. K., vlastne mám jeden 

fígeľ – silu predstavivosti. Riadim sa tým, že ak 

si niečo predstavujete a veríte tomu, dosiahnete 

to. Mala som to tak aj pri synčekovi Hugovi, 

aj pri Zoe. Po pôrode som vážila o pätnásťšestnásť 

kíl viac. Vôbec som však nemala stres 

z toho, že tie kilá nedám dole. Ani som neriešila, 

či budem musieť držať diétu alebo cvičiť. Len 

som si predstavovala samu seba, že schudnem 

a budem nosiť svoje staré veci. Bola som o tom 

skalopevne presvedčená. A kilá išli dole samé. 

Po dvoch-troch mesiacoch som sa vrátila k svojej 

pôvodnej postave. 

Žiadne diéty, čarovné pilulky, liposukcia, 

potenie sa vo fitku Nič také u teba nikdy 

nebolo 

Nikdy som nedržala žiadnu diétu, ani nič podobné. 

Ako tínedžerka som cvičievala, ale dnes 

už nerobím ani to. Nemám na to čas. Vlastne 

áno, niečo robím – behám doma okolo detí 

(smiech). A nedávno som začala chodiť na kubánske 

tance. Je to ešte veľmi čerstvé. Zapísala 

som sa na trojmesačný kurz vo večerných hodinách. 

Maroško zatiaľ stráži deti. Neviem, či sa mi 

podarí chodiť pravidelne, no chcem si to dopriať 

ako záľubu. Možno keby som mala problematické 

deti, asi by som na to mohla zabudnúť. Ale 

takto – prečo nie 

Vraj koketuješ s modelingom 

O kariére modelky som nikdy nesnívala. Chcela 

som byť speváčka. Vyštudovala som klavír, skladala 

a skladám pesničky, môj smer je jasný. 

No sem-tam som sa pohrávala s myšlienkou, 

že by nebolo zlé občas vyliezť na mólo. A po 

Hugovom pôrode si ma modeling našiel sám od 

seba. Predvádzala som na Bratislavských módnych 

dňoch a pri iných príležitostiach a bolo to 

úžasné. Raz za čas ma predvádzanie a pózovanie 

pred fotoaparátom baví. Profesionálnou modelkou 

by som však nechcela byť. Je to podľa mňa 

veľmi náročná práca. A behať po kastingoch by 

ma nebavilo. Skôr sa vidím ako speváčka, ktorá 

miluje hudbu a občas ju baví byť modelkou. 

No, momentálne si okrem modelky aj 

múzou! Vraj si ťa vybrala za tvár svojej 

značky vychytená francúzska módna 

návrhárka. 

To bola vydarená náhoda! Telefonovala som jednej 

známej a popri iných veciach som jej spomenula, 

že sa chystám točiť videoklip k singlu MY. 

Okamžite mi navrhla, či by som v klipe nechcela 

mať na sebe oblečenie značky Virginie Castaway, 

ktorá prišla vtedy na Slovensko ako úplná novinka. 

Vôbec som ju nepoznala, no keď som si 

vyskúšala zopár kúskov, sadli mi ako uliate. Až 

potom som sa dozvedela, že je to značka, ktorú 

miluje Kate Moss, oscarová herečka Marion 

Cotillard, Vanessa Paradis či dokonca sa do nej 

oblieka španielska princezná Laetizia! 

No dobre, ale ako sa to od požičania šiat 

na nakrúcanie videoklipu zvrtlo na to, že si 

pre Virginiu múzou 

Stretla som sa so zástupkyňami Virginie 

Castaway, pomohli mi vyberať oblečenie do klipu. 

Zapáčila som sa im a ukázali ma samotnej 

návrhárke, Virginie Neumann. Tá mi začala písať 

na Facebook, že sa do mňa a mojej hudby zamilovala 

: -) Podľa nej reprezentujem posolstvo 

značky. Pravdou ostáva, že sme si veľmi sadli. 

A je to pre mňa veľká česť. 

Miláčikom španielskej princeznej sa to 

však nekončí. Je pravda, že obliekaš svoje 

deti do rovnakého oblečenia ako Victoria 

Beckham a Angelina Jolie Vraj ťa dokonca 

16 


ulvárni fotografi napaparacovali, ako 

vychádzaš z istého obchodu… 

Pred časom som objavila ďalšiu Francúzku, volá 

sa Cordelia De Castellane. Učil ju samotný Karl 

Lagerfeld a osem rokov pracovala pre Emanuela 

Ungara. Potom si založila vlastnú značku detského 

oblečenia. Hoci na jej oblečení „fičia" všetky 

hollywoodske mamičky, neoplieskavam v tom 

obchode tisícky eur. Práve naopak. Keď som 

Cordeliin butik v nákupnom centre v Mlynskej 

doline prvýkrát navštívila, bola som milo prekvapená, 

že vecičky sú cenovo prístupné a pritom 

kvalitné a šik. A môj syn Hugo ich miluje. 

Nedávno sa zrodil klip k pesničke MY. 

O čo ide 

Je to pesnička z albumu, ktorý som nahrávala 

pred rokom a v poradí už asi piaty rádiový singel. 

Chcem ňou podporiť všetky zúfalé ženy. Zložila 

som ju presne pred rokom, keď som začala byť 

tehotná so Zoe. Inšpiroval ma príbeh jednej mojej 

známej, ktorá má dnes 26 rokov. Otehotnela 

ako sedemnásťročná, chalan ju následne nechal. 

Pochádzala z katastrofálnej rodiny, otec alkoholik. 

Mala ťažké detstvo. Keď rodičom povedala, 

že je tehotná, vyhodili ju z domu. Nemala kam 

ísť a našla sa v krízovom centre, kde jej pomohli 

nájsť tú správnu cestu. Okolie jej radilo, aby išla 

na potrat, no hoci bola zúfala, rázne to odmietala. 

Jej príbeh bol hlavnou inšpiráciou, aj keď mi 

ho pôvodne nerozprávala za tým účelom. Len 

tak sme sa bavili o živote, no keď som sa vrátila 

domov, sadla som si za klavír a vznikla pesnička 

MY. 

Prečo má videoklip charakter 

dokumentu 

Keď sa pesnička dostala do rádií, rozhodla som 

sa, že z nej urobím projekt na podporu žien, ktoré 

sa ocitli v ťažkých krízových situáciách či je to 

slobodná mamička, týraná žena alebo opustená 

žena. Touto témou sa už asi pol roka zaoberám 

do hĺbky a navštívila som rôzne krízové centrá. 

Počas rozhovoru so šéfkami centier a zachránenými 

ženami som sa dozvedela také príbehy, 

že mi behal mráz po chrbte. Ako pre dvadsaťtri 

ročnú babu v šťastnom vzťahu bola pre mňa totálna 

novinka, že sa takéto veci dejú. Bola to ako 

facka od reality. 

Aké je jeho posolstvo 

Chcela som poukázať na tri druhy žien, ktoré 

sa musia brodiť životom: slobodná mamička, 

týraná žena alebo opustená s dieťaťom. Musia 

robiť aj to, čo nechcú. Napríklad, tanečnicu pri 

tyči. Musia uživiť svoje dieťa. Chcela som videoklipom 

a pesničkou vzdať týmto ženám hold 

a podporiť ich, že nech sa čokoľvek v ich živote 

udeje, nemusia v tom ostať. Verím, že osud nie je 

náhoda, ale voľba. Keď sa ocitneme na úplnom 

dne, rozhodnutie odísť a urobiť hrubú čiaru je na 

nás. 

Aké máš najbližšie hudobné plány 

Momentálne sa zaoberám svojím veľkým vianočným 

koncertom. Ide o intímny vianočný 

koncert, plný svetielok na pódiu. Okrem mňa 

a mojej kapely tam bude orchester a osem vokalistiek. 

Budeme hrať vianočné koledy a gospelové 

skladby, aj moju tvorbu. 


Rozhovor | Text: Barbora Daxner / Foto: PARK SNOW Donovaly 

che neuveriteľných 

12 500 metrov štvorcových 

rozkladá detské snežné kráľovstvo. 

Od minulého decembra 

sa stal detský FUN PARK druhým 

najväčším parkom svojho druhu 

v celej Európe. Vďaka deviatim 

posuvným pásom sa vaše 

deti naučia lyžovať rýchlejšie 

a bez strachu, než 

hocikde inde. A najmä 

pri tom zažijú veľa zábavy. 

Vo FUN PARKu 

nechýba ani karusel 

- kolotoč poháňan 

ý 

18 


Hurá na svah! 

Tohtoročná lyžovačka na Donovaloch 

bude plná noviniek a zábavy 

Pre najmenších 

Vaše ratolesti sa túto zimu rozhodne nudiť nebudú. 

Na Donovaloch, v časti Mistríky, sa na ploche 

neuveriteľných 12 500 metrov štvorcových 

rozkladá detské snežné kráľovstvo. Od minulého 

decembra sa stal detský FUN PARK druhým 

najväčším parkom svojho druhu v celej Európe. 

Vďaka deviatim posuvným pásom sa tu vaše deti 

naučia lyžovať rýchlejšie a bez strachu než hocikde 

inde. A najmä pri tom zažijú veľa zábavy. 

Vo FUN PARK-u nechýba ani karusel – kolotoč 

poháňaný motorom, ktorý je veľkým pomocníkom 

pri lyžiarskej výučbe. Lyžiarska škôlka je 

pre deti už od troch rokov a práve pre najmenšie 

ratolesti sú posuvné pásy veľkým pomocníkom. 

Každý deň o 12.00 môžete navyše s nimi zažiť jedinečnú 

šou „Show na snehu“ s množstvom hier 

a zábavy a nezabudnuteľnú jazdu v snežnom 

vláčiku. Detičky budú zabávat maskoti Dodo, 

Lulu, Brumík a myšiaci z PARK SNOW. Všetky deti 

z Brumíkovej škôlky navyše získajú pekný darček. 

Vďaka rozšíreniu FUN PARK-u pribudlo nové predajné 

miesto lyžiarskych lístkov priamo v areáli 

lyžiarskej školy PATTY SKI. 


Rozhovor 

Raj pre bežkárov 

Na Donovaloch si prídu na svoje aj milovníci 

bežeckého lyžovania. Na lyže môžu vyraziť na 

dvoch bežeckých okruhoch v okolí Polianky 

a Močiarov a na trase z Donovál až na Šachtičku. 

Bežecké dráhy sú pravidelne upravované 

vždy pred víkendom a ich celková trasa je 18,4 

kilometra. 

Adrenalín na snehu 

Podľa portálov www.boardlife.sk a www.freeskier.sk 

sa na Donovaloch nachádza najlepší 

snowpark na Slovensku, Alpine Pro Riders Park 

Záhradište, ktorý poteší všetkých milovníkov 

freestylovej jazdy a adrenalínu. Aj v tejto zimnej 

sezóne bude strediskom prípravy slovenskej reprezentácie 

v snowboardingu a akrobatickom 

lyžovaní. V Riders Parku sa nachádzajú zvyčajne 

tri skoky a dvanásť prekážok, ktoré sa v priebehu 

sezóny obmieňajú, aby jazdenie v ňom bolo stále 

výzvou. Každú sezónu však pribúdajú v areáli 

nové prekážky. Vlani si mohli adrenalínom nabudení 

jazdci oddýchnuť v chillout zóne s hudbou. 

Tento rok sa stala exkluzívnym partnerom Riders 

Parku značka Alpine Pro, takže sa môžete tešiť na 

hromadu noviniek a vychytávok. Všetky informácie 

o snowparku nájdete na www.riderspark.sk 

Dve strediská – jeden skipas 

Okrem donovalských svahov môžete v tejto zimnej 

sezóne vyskúšať aj tie ružomberské. Na lyžovanie 

v stredisku na Donovaloch aj v neďalekom 

lyžiarskom stredisku Ružomberk – Malinô Brdo 

vám bude stačiť jeden skipas. Všetky lyžiarske 

lístky, ktoré si zakúpite na minimálne 2 dni od sezóny 

2011/2012, môžete využívať na lyžovačku 

aj na 12 km zjazdoviek rôznej náročnosti v stredisku 

vzdialenom od Donovál len 28 km. Takže 

okrem 2 lanoviek a 14 vlekov na Donovaloch 

môžete využívať ďalšie 2 lanovky a 7 vlekov 

v Ružomberku na ten istý skipas. Túto ponuku 

môžu využívať aj držitelia našich sezónnych 

skipasov, nakoľko v oboch strediskách bude 

platný aj sezónny skipas. Ten na rozdiel od sezónneho 

skipasu SLOVAKIA SUPER bude platný 

aj na večernú lyžovačku v stredisku PARK SNOW 

Donovaly. 

Novinky na webe 

Tento rok si budete môcť vybrať ubytovacie 

zariadenie na lyžovačku na Donovaloch oveľa 

jednoduchšie. Jednoducho sa na stránke zorientujete 

a vďaka piktogramom okamžite zistíte, či 

hotel alebo penzión nejakú službu ponúka, alebo 

neponúka. Na stránke nájdete aj hodnotenia 

20 


Jeden skipas – more 

zážitkov 

spokojnosti zákazníkov, takže môžete hneď vedieť, 

či predošlí hostia boli vo vybranom hoteli či 

penzióne spokojní. 

Skutočný zážitok 

Vezmite zimnú lyžovačku do vlastných rúk 

a zaobstarajte si PARK SNOW Card, takzvanú 

Gästekarte. Veľmi populárny produkt predovšetkým 

v Rakúsku sa dostáva na Slovensko a ide 

o kartu hosťa. Kartu ako hosť získavate automaticky, 

keď sa ubytujete v niektorom zo zmluvných 

ubytovacích zariadení na Donovaloch 

alebo v blízkom okolí. Podmienkou je to, že sa 

ubytujete na minimálne dve noci. Samozrejme, 

každý člen vašej rodiny dostane svoju vlastnú 

kartu, takže jej výhody si môže užívať naozaj 

každý! Ďalej kartu automaticky získavate, ak si 

zakúpite sezónny lístok do stredísk PARK SNOW. 

Treťou možnosťou je zakúpiť si kartu priamo 

v stredisku na miestnom infocentre. Výška zľavy 

a frekvencia možnosti jej využitia sú pri jednotlivých 

typoch kariet rôzne. Bližšie informácie 

obdržíte pri prevzatí karty vo forme informačnej 

brožúry. PARK SNOW Card je kľúčom k tomu, aby 

ste mali z dovolenky strávenej na Donovaloch 

ale aj u ich partnerov po celom Slovensku, plnohodnotný 

zážitok. S kartou získavate: zľavy 

Najväčšie slovenské zimné 

strediská majú spoločné skipasy 

za veľmi výhodnú cenu 

Užite si s jedným skvelým skipasom najviac 

kilometrov zjazdoviek aj freeride zóny po 

oboch stranách Chopku v najväčšom lyžiarskom 

stredisku v Jasnej Nízke Tatry. Extra 

zábavu na lyžiach na Donovaloch, dokonalú 

rodinnú pohodu vo Veľkej Rači. Freeride, najstrmšie, 

ale aj pohodové zjazdovky vo Vrátnej. 

Ideálnu lyžovačku na úpätí Veľkej Fatry na 

svahoch Malina Brda. Alebo dajte prednosť 

našim veľhorám a zasnívajte sa na Štrbskom 

Plese, či vyskúšajte zlyžovať najdlhšiu 6 km 

zjazdovku v Tatranskej Lomnici. K lyžovačke 

máte naviac aj dokonalý relax a zábavu v termálnom 

Aquaparku TATRALANDIA! Oproti 

minulému roku je SLOVAKIA SUPER SKIPAS 

obohatený o ďalšie stredisko – Vrátnu – 

Free Time Zone! Neváhajte a zakúpte si 

tento skipas v predpredaji za skvelé ceny 

a zabezpečte si parádnu lyžovačku v siedmich 

slovenských top lyžiarskych strediskách! 

Môžete si zakúpiť SLOVAKIA SUPER 

SKIPAS na 10 dní, 15 dní a celosezónny. Do 

21. decembra dostanete skipasy v širokej 

sieti predajných miest Ticketportal a od novembra 

aj priamo na predajných miestach 

v strediskách JASNÁ – Nízke Tatry, VYSOKÉ 

TATRY – Tatranská Lomnica a Štrbské Pleso, 

PARK SNOW Donovaly, Snowparadise 

Veľká Rača, Ružomberok – Malinô Brdo 

a Vrátna Free Time Zone. Viac info získate na: 

www.superskipas.sk 


Rozhovor | Text: Barbora Daxner / Foto: 

na 3-dňový a 6-dňový skipas v stredisku PARK 

SNOW Donovaly, zľavy v požičovniach lyžiarskeho 

výstroja, lyžiarskych školách, aquaparkoch. 

A ďalšie zľavy a ostatné výhody bližšie opísané 

na webovej stránke www.parksnow.sk 

Ako karta funguje 

Jednoducho – nosíte ju stále so sebou, na akceptačných 

miestach sa ňou preukážete a využívate 

jej výhody pri čerpaní skvelých zliav! Každý 

partner akceptujúci PARK SNOW Card má svoju 

prevádzku označenú nálepkou. Zoznam akceptačných 

miest bude priebežne aktualizovaný 

a bude dostupný na www.parksnow.sk. Viac informácií 

nájdete na na www.parksnowcard.sk 

Pre nelyžiarov 

Nefandíte lyžovaniu, ani snoubordovaniu 

Zimnú dovolenku si v PARK SNOW 

Donovaly užijete aj tak. Môžete sa bezplatne 

korčuľovať na umelej ľadovej ploche, 

zažiť snowparagliding, psie či konské záprahy. 

Detičky sa zasa zabavia v PATTY SKI 

Funparku, kde je pre nich pripravený skvelý 

animačný program. 

Vždy na sieti 

PARK SNOW Donovaly pred dvoma rokmi ako 

jedno z prvých slovenských lyžiarskych stredísk 

umožnil svojim hosťom, ktorí vlastnia smarfóny 

s operačnými systémami iOS a Android, aby si 

bezplatne stiahli do svojich mobilov špeciálnu 

„lyžovačkovú" aplikáciu. Tá poskytuje prehľadne 

usporiadané základné dáta zo strediska PARK 

SNOW Donovaly. V novembri 2012 si môžete 

stiahnuť jej aktualizáciu. V Appstore pre operačné 

systémy iOS a v Google Play pre Android. 

22 


THE SKY IS YOURS 

S NAŠIMI PRIVÁTNYMI LIETADLAMI SA DOSTANETE DO VŠETKÝCH GLOBÁLNYCH DESTINÁCIÍ. 

POSKYTNEME VÁM VYSOKÉ POHODLIE, EXKLUZÍVNY CATERING A MAXIMÁLNU BEZPEČNOSŤ. 

S OPERA JET JE OBLOHA VAŠA. 

RÝCHLOSŤ | DISKRÉTNOSŤ | BEZPEČNOSŤ | SPRÁVA LIETADIEL | SERVIS 24 HODÍN DENNE 

WWW.OPERAJET.SK | SALES@OPERAJET.SK | +421 902 22 11 22 | +421 902 22 11 00

Náš tip | Text: Erik Stríž / Foto: archív 

Acer Iconia Tab W510 

Trendy sa menia a spoločnosti pôsobiace v oblasti elektroniky 

sú nútené neustále predstavovať novinky, ktoré sa od ostatných líšia 

nielen dizajnom, ale aj kompletným softvérom a dokonca konštrukciou. 

Acer v tomto duchu do predaja uvádza notebook, ktorý je zároveň 

tabletom i plnohodnotnou mobilnou kanceláriou. 

S 

kombinovať viac produktov do jedného 

kompaktného celku je pre výrobcov 

veľká výzva, ktorá sa v prípade Aceru 

pretavila do hybridného notebooku 

Iconia W510. Tento notebook s minimalistickým 

vzhľadom využíva najmodernejšie technológie 

aktívnej regulácie výkonu, výhody 

samostatného tabletu s plne dotykovým displejom 

a komfort, ktorý je bežne v segmente 

ultraprenosných počítačov potlačený do 

úzadia. Čo možno zaujme viac, ako možnosť 

oddelenia dotykového displeja od klávesnice, 

je najnovšia generácia systému Windows 

od spoločnosti Microsoft. Windows 8 prešiel 

najzásadnejšou úpravou ovládania a vzhľadu 

v jeho histórii, vďaka čomu poskytne úplne 

novú používateľskú skúsenosť. Dôvodov na 

zmeny bolo viac, predovšetkým chcel softvérový 

gigant Microsoft udržať krok s ovládaním 

zariadení cez dotykové displeje. Podľa odbornej 

verejnosti sa výrobcovi tento progresívny 

krok vydaril a konečne bude pre tablety dostupný 

systém, ktorý bude použiteľný vo 

všetkých ohľadoch používania. Základom 

sú veľké farebné dlaždice, ktoré obsahujú 

aktívny obsah aplikácií alebo 

odkazy na ich spustenie. Toto 

nové prostredie doteraz 

známe len z telefónov 

so systémom 

Windows Phone 

sa volá Metro. 

Acer Iconia Tab 

W510 je možné 

používať ako dve rôzne zariadenia 

– tablet alebo notebook. V prípade tabletu 

ide o štandardný dotykový displej zabalený 

v úhľadnom reprezentatívnom obale bez výrazných 

prvkov. Tablet s novým systémom sa 

dá plne ovládať za pomoci jemných dotykov, 

problém nebude ani so zložitými webstránkami 

s malým textom. V tejto forme je Iconia W510 

ideálna napríklad na prezentáciu grafickej prá- 

24 


ce alebo on-line 

projektu klientom alebo 

na pasívne sledovanie internetového 

obsahu. Keď sa k tabletu pripojí 

klávesnica, významne zjednodušuje predovšetkým 

prácu s dlhým a zložitejšie formátovaným 

textom, napríklad posielanie e-mailov 

alebo chatovanie. Po technickej stránke ide 

o rovnaký typ klávesnice, aký máte na svojom 

notebooku. 

Hybridný tablet Acer Iconia Tab W510 je vybavený 

procesorom Intel Atom 1,5 GHz s dvomi 

jadrami, 2 GB operačnou pamäťou a interným 

úložiskom s kapacitou 32 GB. Acer si pripravil 

aj hybridy s pamäťou 64 GB, ktoré budú 

dostupné vo všetkých ostatných verziách. 

Dotykový displej má uhlopriečku 10,1 palca, 

na ktorých sa zobrazuje raster 1 366 × 768 

bodov. Komunikačné technológie sú tradične 

dostatočne rozsiahle na to, aby mal zákazník 

pocit slobody takmer v každom ohľade. Na 

internet sa hybrid pripojí cez Wi-Fi, komunikácia 

s periférnymi zariadeniami je zabezpečená 

za pomoci portov microUSB, microHDMI 

a 3,5 mm jacku, prítomný je aj Bluetooth. Na 

zadnej strane tabletu je umiestnený 8 Mpx 

fotoaparát a webkamera na prednej strane 

zaznamenáva obraz v rozlíšení 1 600 × 

1 200 bodov. 

Budúcnosť hybridného notebooku/tabletu 

Acer Iconia W510 je pomerne zreteľná. Už dnes 

sa pozornosť všetkých odborných médií zameriava 

práve na tento produkt pre jeho konvertibilitu, 

nový operačný systém Windows 8 

a čo nebolo spomenuté, úžasnú výdrž batérie. 

Vydrží váš malý notebook až 18 hodín práce 

Acer Iconia Tab W510 áno. 

Acer Iconia Tab W510 

Hrúbka tabletu: 8,8 mm 

Hmotnosť: 600 g 

Displej: 10,1 palca, 1 366 × 768 bodov 

Procesor: Dvojjadrový 1,5 GHz Intel Atom 

Pamäť: 32 GB, 64 GB + pamäťová karta microSD 

Cena od: 549 € 

Viac informácií o produktoch ACER 

nájdete na www.acer.sk 


Rozhovor | Text: Barbora Daxner / Foto: Michal Knitl 

Lonely Planet je 

pre mňa zbytočné 

Nečakal som, že v Iráne stopnem Porsche a budem 

v ňom piť vodku, hovorí cestovateľ Michal Knitl, autor 

cestopisnej knihy Na juhoamerickej vlne. 

Kedy sa u teba zrodila túžba cestovať 

Počas druhého ročníka vysokej školy som sa vybral 

s kamarátom na program Work and Travel do 

San Diega. Dva mesiace som tam pracoval ako 

šofér bicyklovej rikše. Jeden mesiac som cestoval 

po juhozápade USA a omrkol som aj Mexiko. 

Inšpirovali ma spolužiaci, ktorí takto išli cestovať 

rok predtým. V treťom ročníku na výške som sa 

zasa vydal s kamarátom a dvoma kamarátkami 

na road trip po Európe. Za sedemnásť dní sme 

precestovali Slovensko, Poľsko, Pobaltské štáty, 

Fínsko, Švédsko a Dánsko. Na jeseň v tom 

istom roku som prvýkrát cestoval sám – interrailom 

po západnej Európe. Chcel som navštíviť 

kamarátku v Taliansku, ďalšiu v Paríži a kamaráta 

v Brightone. Nakoniec som tridsať dní 

cestoval po Európe vlakmi. A vo štvrtom ročníku 

som išiel na leto na Erazmus do Portugalska. 

Nebolo to však priveľmi o štúdiu. Naučil som sa 

tam plávať s hlavou vo vode, cestoval som po 

Portugalsku a trochu po Maroku. Potom som sa 

zapojil do kampane Eurizons. Bolo nás päťdesiat 

mladých z celej Európy. Stopovali sme z Rigy do 

Štrasburgu, rozprávali o Rozvojových cieľoch 

tisícročia (MDGs), zbierali názory ľudí, pýtali sa 

ich, čo by chceli odkázať europoslancom a po- 

26 


dobne. Výsledky sme potom prezentovali 

v europarlamente v Štrasburgu. 

A čo ťa priviedlo do Južnej Ameriky, 

o ktorej je tvoja prvá kniha 

V piatom ročníku na vysokej škole som strávil 

ako dobrovoľník deväť mesiacov vo Fínsku. 

Bol som tam od októbra do júna, takže mi 

bola pekná zima!: -) A potom, ako som spromoval, 

som sa ocitol v takej malej osobnostnej 

kríze. Premýšľal som, čo vlastne chcem 

v živote robiť a čo mi ide najlepšie. Výsledok 

bol ten, že som začal pracovať ako snoubordový 

inštruktor. A potom som jedného dňa 

pocítil, že potrebujem vypadnúť. Vypadnúť 

z Európy. So šťastím som sa dostal na projekt 

do Uruguaja. Keby projekt nebol, išiel by som 

do Južnej Ameriky na vlastnú päsť o mesiac 

až dva neskôr. 

V čom spočíva čaro nezávislého 

cestovania Mnoho ľudí uprednostňuje 

poznávacie zájazdy. Aký máš na ne názor 

Mám teóriu, že s cestovkou by som ani zadarmo 

nešiel. Prečo Lebo všetko je organizované. 

Prekážalo by mi, že by mi niekto cudzí ro- 


Rozhovor 

bil program a nemohol by som ísť kam chcem 

a kedy chcem. Moji rodičia prišli za mnou do 

Južnej Ameriky s cestovkou, lebo sami sa ísť 

báli. Preto som videl, ako tieto poznávacie zájazdy 

fungujú. A tých šesť dní, čo som s nimi 

a so zájazdom strávil, mi bohato stačilo. :-) 

Robíš si pred cestami aspoň svoj vlastný 

itinerár Kde bývať, kam ísť… 

Cestovanie po Európe bolo na moje pomery 

ešte dosť organizované. Z domu som vyšiel 

s ruksakom na chrbte a päťdesiatimi papiermi, 

na ktorých som mal rozpis vlakov. Býval som 

v tej dobe ešte v hosteloch, ak som práve nebol 

na návšteve u niektorého z kamarátov. Dnes 

už nebývam ani v hoteloch, ani v hosteloch. 

Cestujem pomocou couchsurfingu, teda žijem 

u domácich. Alebo v horách stanujem. V hoteloch 

by som nebýval ani zadarmo. S domácimi 

sa cítim lepšie. Myslím si, že hotely majú veľkú 

nevýhodu – človek je tam sám, nikoho nespozná, 

nepričuchne k lokálnej kultúre a ešte za to 

aj veľa platí. Hostely sú niečo podobné. Áno, 

stretnete mnoho cestovateľov - ale opäť nie 

ste v úzkom kontakte s domácimi. Ja cestujem 

preto, aby som spoznal domácich v danej krajine, 

nie cudzincov. 

Ako si cestoval po Južnej Amerike 

Prišiel som tam ako dobrovoľník. Keď mi po 

troch mesiacoch končil projekt v Uruguaji, rozoslal 

som e-mail asi dvesto couchsurferom 

smerom na juh kontinentu. Pri couchsurferoch 

to funguje tak, že na žiadosť o ubytovanie odpovie 

v priemere jeden z desiatich a ponúkne 

možnosť bývať u neho. Vtedy sa mi ozvali tridsiati 

a podľa toho, v ktorej lokalite sa nachádzali, 

som si naplánoval trasu. Počas križovania 

Južnej Ameriky som teda žil u domácich, videl 

som ich každodenný život a naučil som sa po 

španielsky. V Južnej Amerike sa väčšinou býva 

v rodine. Mladí nemajú peniaze na to, aby sa 

osamostatnili. Keďže mám rád prírodu, chodieval 

som aj do národných parkov. V Čile som 

si zadovážil aj stan, ešus a celú výbavu. Z pätnástich 

mesiacov, ktoré som strávil v Južnej 

Amerike, som bol pol roka dobrovoľníkom 

a v stane v národných parkoch som žil štyri až 

päť mesiacov. Podobný čas som strávil u couchsurferov 

a menej ako mesiac v hosteli. 

Čo ti cestovanie po Južnej Amerike dalo 

Úžasné zážitky a skvelých priateľov. Zistil som, 

aké sú medzi nami rozdiely. Tam majú ľudia 

málo, no napriek tomu sa dokážu radovať zo 

života. U nás sú ľudia stále s niečím nespokojní. 

Juhoamerické krajiny sú otvorenejšie, šťastnejšie. 

Tu sa stále za niečím ženieme. 

Ako funguje couchsurfing 

Na stránke www.couchsurfing.org si vytvoríte 

profil, dáte fotku a napíšete niečo o sebe. Tak 

ako na facebooku. Pomocou vyhľadávania si 

môžete nájsť ľudí po celom svete, napríklad 

v Rio de Janeiro. Napíšete im správu, kedy by 

ste chceli prísť a oni podľa toho, či majú čas, 

či sa im váš profil páči a či majú možnosť ubytovania 

môžu napísať áno, alebo nie. Všetko je 

28 


dobrovoľné. Rovnako môžete hostiť ľudí u seba 

doma, alebo ak nemáte kde, môžete sa s nimi 

stretnúť, alebo ukázať im mesto. Každý pondelok 

sú i stretnutia couchsurferov v Bratislave. 

V iných mestách to nie je také pravidelné. 

O bezpečnosť je postarané troma spôsobmi. 

Každý po stretnutí alebo hosťovaní u niekoho 

napíše osobnú referenciu a tak, ak sa vám ozve 

niekto, kto má 50 pozitívnych referencií, niet sa 

čoho báť. Druhou možnosťou je „vouchovanie“, 

resp. zaručenie sa za človeka, ktoré môže dať 

iba človek, za ktorého sa už traja ľudia zaručili. 

Poslednou je verifikácia – overenie mena a adresy 

na základe jeho príspevku, z ktorého organizácia 

funguje. Ten je dobrovoľný. Po zaplatení 

bankovým prevodom vám klasickou poštou 

príde kód, ktorý napíšete na stránku a ľudia 

potom vedia, že vaše meno a adresa sú pravé. 

A aké to bolo v Ázii 

V strednej Ázii som najmä trekoval a býval som 

v stane. V Nepále som išiel na dve osemnásťdňové 

túry, na ktoré veľa ľudí nechodí. Absolvoval 

som trek do Dolpa a okolo Kančendžongy, tretej 

najvyššej hory sveta. Išiel som celkom sám. 

Bez vodcu, bez nosičov. Musel som obchádzať 

kontroly, pretože turistika v týchto oblastiach 

na vlastnú päsť je zakázaná. Na mape je zaznačené, 

kde sa kontroly nachádzajú. A keď ma 

raz chytili, zaplatil som len normálny poplatok 

a mohol som ísť ďalej. Na tieto túry treba povolenie, 

ktoré získavajú iba turistické kancelárie. 

Tie vedia vybaviť povolenie s „naaranžovaným“ 

sprievodcom, keď máte sprievodcu na papieri, 

aby ste ten papier dostali, ale s vami nejde. 

Dávať takto cez 100 dolárov namiesto 40 som 

nemienil. V Strednej Ázii, najmä v Kirgizsku 

a Pamíre, som našliapal okolo 1000 a v Nepále 

cez ďalších 500 kilometrov. 

Tvoji rodičia majú z tvojho 

dobrodružného cestovania radosť, však :-) 

Veľkú. Teraz majú radosť, lebo som doma. 

Časom si však už zvykli. Najväčší stres mali, keď 

som išiel do Afganistanu a keď som im napísal, 

že idem pešo dvesto kilometrov cez pohorie 

Pamír. Vytlačil som si staré sovietske mapy, 

zbalil som si jedlo a išiel som. 

Čo ťa priviedlo do Afganistanu Je to 

predsa najnebezpečnejšia krajina sveta... 

Vybral som sa navštíviť kamaráta, ktorý tam 

pracoval na jednom projekte pre organizáciu 

Človek v ohrození. Inak by som tam nešiel. Do 

Kábulu som pricestoval po zemi. Dva dni autobusom 

z Khorogu. To tiež cestovatelia normálne 

nerobia. Celý pobyt v Kábule som trávil 

s ním. Von sme sa dostali trikrát. Raz do starého 

mesta a raz na televíznu vežu, z ktorej je výhľad 

na mesto. Cez víkend sme išli na výlet mimo 

mesta, na ktorý sa kamaráti veľmi tešili – mohli 

sa voľne poprechádzať na čerstvom vzduchu. 

Dvakrát som musel ísť aj na indickú ambasádu, 

ale to ma viezol jeho šofér. V Afganistane 

cudzinci priveľmi nechodia von. Rozvojoví 

pracovníci musia po príchode podpísať revers, 

že za múrmi sídla organizácie sa pohybujú na 

vlastnú zodpovednosť. Nemajú veľa možností, 


Rozhovor 

ako sa voľne poprechádzať. Budova, kde sídli 

organizácia, je obohnaná trojmetrovými múrmi 

a na dvore stojí zaparkované auto. Človek 

nasadne do auta a bleskovo sa presunie do 

iného komplexu budov, opäť obohnaného 

múrmi. 

Ktorá krajina ťa pozitívne alebo 

negatívne prekvapila 

Nevedel som, čo mám očakávať od Gruzínska 

alebo od Iránu. Gruzínsko sa mi zdalo vo všetkom 

iné ako zvyšok sveta. Šoférujú šialene, ich 

abeceda vyzerá ako špagety. Majú úžasnú prírodu 

– päťtisícové hory pohoria Kaukaz, more, 

aj kvalitné víno. Hovorí sa o ňom, že ruskí cári 

ho uprednostňovali pred francúzskym. 

A Irán 

Iránci sú najpohostinnejší ľudia na svete. 

Krajina je oveľa vyspelejšia, ako si všetci myslia. 

Ich mestá sú na podobnej úrovni ako na 

Slovensku. Je tam možno väčší ruch a dezorganizovanejšia 

doprava, no človek je tam v úplnom 

bezpečí. Aj keď nie je moslim. To, čo sa 

o Iráne hovorí v západniarskych médiách, je 

hrôza. Realita je celkom iná. Cestovateľ sa tam 

nemá absolútne čoho báť. 

Ako reagujú na bielych nemoslimov 

Sú na cudzincov zvedaví. Hoci zo zákona majú 

zakázané ubytovávať cudzincov, aj tak to robia. 

Panujú tam však určité pravidlá. Dievča nemôže 

ísť s chlapcom na rande na verejnosti. Ak ich 

chytí policajt, telefonuje rodine dievčaťa a zisťuje, 

či vie, s kým sa ich dcéra stretáva. A nemajú 

tam napríklad žiadne bary, lebo nepijú. Pri prechádzke 

mestom mi domáci vysvetľoval, ako to 

tam chodí. Mladí chalani a i baby chodia v skupinkách 

stále dookola a keď sa im niekto páči, 

snažia sa tajne vymeniť telefónne číslo. Potom 

si dlho, predlho píšu, až kým sa raz, na tajnom 

mieste, stretnú. 

Čo najnezvyčajnejšie sa ti tam prihodilo 

Navštívil som dedinku pri Tabrize, na severozápade 

krajiny, kde sú do skaly vytesané hlinené 

domy. Nepremáva tam autobus. S domácimi 

som išiel s taxíkom, no cestou späť som sa s ním 

už nechcel vrátiť, lebo pre jedného to bolo drahé. 

A tak som zháňal alternatívny spôsob. Prihovoril 

som sa pekne nahodenej dvojici, ktorá sa tam tiež 

vybrala na výlet. Pýtal som sa ich, ako sa vrátia 

naspäť do dediny. Súhlasili, že ma vezmú naspäť 

na zastávku autobusu svojím autom, ak mi však 

nevadí, že vzadu je málo miesta. Hovorím im, že 

30 


je to úplne v pohode a môžem byť i na streche. 

No keď sme prišli k autu, neveril som vlastným 

očiam. Najnovší kabriolet Porsche Carrera. Vzadu 

bolo naozaj málo miesta. :-) Vrchol všetkého však 

bol, keď počas jazdy vytiahli plastovú fľašu vodky 

a všetci, vrátane šoféra, sme si z nej logli. V Iráne 

je pritom alkohol zakázaný. Hoci normálne nepijem, 

vtedy som nemohol odmietnuť. Fakt by ma 

nenapadlo, že v Iráne stopnem Porsche a budem 

v ňom piť vodku. :-) 

Cestuješ sám alebo ťa niekto sprevádza 

Väčšinou sám. Občas sa však niekto ku mne pridá 

po ceste. V Iráne som stretol jedného Slováka, 

ktorý stopoval. Tak som stopoval s ním. Alebo 

som v Kirgizsku bol na sedemnásťdňovej túre na 

ľadovec s dvoma Slovákmi. Inak som v tej krajine 

za dva mesiace prešiel peši asi 600 kilometrov 

Väčšinu sám. 

Ako a kedy sa zrodil nápad napísať 

cestopisnú knihu 

Po pol roku v Južnej Amerike som prišiel 

k Mateovi, ktorý býval na samote uprostred 

fjordu v centrálnej časti Čile. Osem dní som mu 

strážil pozemok s takmer nulovou možnosťou 

komunikácie s ostatným svetom. Práve vtedy 

padlo rozhodnutie. Pôvodne som chcel urobiť 

niečo s fotkami, ale dnes má každý fotoaparát. 

Cestoval som štýlom ako málokto. Na Slovensku 

a ani v Čechách nikto nenapísal o couchsurfingu 

alebo dobrovoľníctve v Južnej Amerike v takom 

rozsahu, a tak som sa rozhodol o svojich zážitkoch, 

skúsenostiach a poznatkoch napísať knihu. 

Najzaujímavejšie je, že ľudia si môžu prečítať 

o tom, u koho som spal, a potom tej istej osobe 

napísať a ísť k nej domov. 

A čo bedekre typu Lonely Planet 

Z bedekrov si len vytlačím mapu a to je všetko. 

Nepoužívam ich. Nie som cieľová skupina. Do 

reštaurácií nechodím, agentúry nepotrebujem, 

v hoteloch nespím. A ani do múzeí nechodím. 

Preto je pre mňa bedeker zbytočný. 

Tvoja kniha sa však nepodobá na bedeker, 

alebo áno 

Písaval som si niečo ako denník a po návrate domov 

som to ucelene spracoval do podoby knihy. 

Je tam presná chronológia toho, ako som cestoval, 

koho som stretol. 

Pripravuješ aj ďalšiu knihu 

Plánujem cestopis o strednej Ázii a o Indii, Nepále, 

Bangladéši. Neviem, či z toho bude jedna kniha 

alebo dve. Záleží aj na tom, či nájdem sponzorov. 

Doteraz som si všetko robil sám, až do pdfka. 

Vydával som ju prakticky na kolene. Tlačiarne mi 

ju len vytlačili. 

Ktorá destinácia je tvojou srdcovkou 

Skôr je to o ľuďoch. Určite sa chcem niekedy vrátiť 

do Uruguaja. A do Fínska. Býval som tam u rodiny, 

ku ktorej mám dodnes veľmi blízko. Sú ako 

moji druhí rodičia. 

Ktorá krajina je pre teba, naopak, výzvou 

Rád by som išiel do Pakistanu. Kvôli horám. Už 

niekoľkokrát mi nedali víza. Láka ma i Papua Nová 

Guinea. Malo by to byť jedno z posledných miest 

s úplnou divočinou. 

Môžem sa otvorene spýtať – koľko míňaš 

na cestovanie Isto to nie je za facku. 

To by sa každý čudoval. Je to otázka toho, akým 

spôsobom človek cestuje. Mňa vyšlo pätnásť mesiacov 

v Južnej Amerike na približne 5000 euro. 

A Ázia o tisícku menej. Môj spôsob cestovania je 

však špecifický. Napríklad ma nikto nenahovorí, 

aby som sa vybral len na mesiac do Pakistanu. 

Letenka je drahá, preto keď už sa tam vyberiem, 

tak na dlho. Ani na víkend do Vysokých Tatier by 

som nešiel. Ak, tak by som sa zobral prejsť celú červenú 

magistrálu a prísť až na hranice s Ukrajinou. 

Keď už cestujem, tak vo veľkom štýle. :-) 

Miškova 

špeciálna akcia 

Chceli by ste si kúpiť Michalovu knihu 

o Južnej Amerike Napíšte na jeho 

e-mailovú adresu: michal.knitl@gmail. 

com, do predmetu uveďte: Slovak Lines 

a získate na ňu 2 eurá zľavu! Viac o autorovi, 

jeho cestách a prezentáciách na: 

www.michalknitl.com 


Radíme vám | Text: Barbora Daxner / Foto: archív

Rozhovor | Text: Júlia Mekyňová / Foto: NeoVízia 

Oči na cestách 

N 

a Slovensko prináša nové svetové operačné 

postupy. Ako prvý slovenský očný chirurg 

vykonáva laserové operácie a operácie sivého 

zákalu šetrným femtosekundovým laserom. 

„Nové“ oči majú podľa neho zázračnú moc. 

Zo šedej myšky vykúzlia krásnu hrdú ženu, ktorú 

úplne inak vníma aj jej okolie. Zbožňuje vzdialené 

nedotknuté kúty planéty. Aby sa na výpravách cítil 

slobodne, sám podstúpil laserový zákrok, ktorý 

ponúka svojim pacientom. Primár bratislavskej 

Očnej kliniky NeoVízia, MUDr. Radovan Piovarči. 

Všímate si na ľuďoch ako prvé oči 

Áno, trpím profesionálnou „deformáciou“. 

Všímam si každú jazvičku, nerovnosť, hustotu 

a kvalitu rias. V priebehu pár sekúnd zhodnotím 

stav a uzavriem ho do diagnózy. Napríklad, 

vypadané mihalnice môžu znamenať chronický 

zápal okraja viečok alebo alergie. Opuch viečok 

býva následok problémov s obličkami či chronickej 

únavy. Začervenané oči alebo opakujúci 

sa jačmeň môžu spôsobovať nevhodne vykorigované 

dioptrické okuliare. Žltkasté drobné 


Rozhovor 

Počas implantácie 

umelých vnútroočných 

šošoviek 

S pacientom, 

tiež zanieteným 

cestovateľom 

Henrichom Krejčom, 

ktorý tiež podstúpil 

laserovú operáciu 

NeoLASIK 

mapy a fliačky na viečkach naznačujú vysoký 

cholesterol a poruchu metabolizmu tukov. 

Dá nový zrak človeku aj nové 

sebavedomie 

Jednoznačne. Deväťdesiat percent našich pacientov 

považuje okuliare za svoj najväčší hendikep. 

Niekedy spôsobujú až pocit menejcennosti. 

Obmedzujú ich aj vo veciach, ktoré s okuliarmi 

vôbec nesúvisia. Predstavte si ženu s plus desať 

dioptriami. Hrubé sklá jej oči extrémne zväčšujú. 

Krásna tvár je ukrytá pred svetom pod 

okuliarmi, z ktorých trčí len pár veľkých očí. Má 

problém nalíčiť sa, nevidí na presné kontúry. 

Ženu s mínusovými dioptriami trápi druhý extrém 

– maličké oči stratené v hĺbke za okuliarmi. 

Mesiac po operácii vidím na kontrole nádhernú, 

výraznú, upravenú,hrdú ženu. Je to neopísateľný 

pocit. Po odstránení dioptrií sa začne vnímať 

v krajšom svetle a úplne inak sa na ňu pozerá aj 

jej okolie. Samozrejme, veľkú službu urobia aj 

kontaktné šošovky, ale sú zbytočne drahé a ich 

nosenie so sebou vždy prináša riziko. 

Aké riziká so sebou prináša nosenie 

kontaktných šošoviek 

Nebezpečenstvo zanesenia infekcie, najčastejšie 

vo vode. V lete sú kritické jazerá, kúpaliská, 

more, v zime wellness, vírivky, termálne bazény. 

Vo vode prežívajú baktérie, vírusy, chlamýdie, 

plesne, akantaméby. Mikroorganizmus je vďaka 

kontaktnej šošovke v dlhodobom kontakte 

s povrchom oka. Chlamýdiové očné zápaly 

môžu vzniknúť aj týždne či mesiace po pobyte 

vo vode. Akantaméby spôsobujú závažný zápal 

rohovky spojený s krutými bolesťami, svetloplachosťou, 

začervenaním a slzením. V hraničných 

prípadoch môžu spôsobiť až slepotu. Zdrojom 

akantaméb sú aj nádoby s roztokmi a puzdrá na 

kontaktné šošovky. 

Ako prvý slovenský očný chirurg 

ste zaviedli do každodennej praxe 

vykonávať laserové operácie s použitím 

femtosekudového laseru. Aké výhody 

prinášajú pacientom 

Za štvrťstoročie praxe prešla laserová očná chirurgia 

obrovským vývojom. Zdokonalili sa lasery, 

metódy, postupy. Vznikli nové, v precíznosti, 

presnosti, šetrnosti a bezbolestnosti na neporovnanie 

od minulých. Dnes vieme, že metódy 

PRK, LASEK či epi-LASEK sú vhodné len pri nižších 

chybách. Laserová metóda 21. storočia je 

zákrok NeoLASIK HD s použitím femtolaseru. 

Svetoví oční chirurgovia ho dnes volia v deväť 

z desať všetkých prípadov. Povrch rohovky ostáva 

pri ňom neporušený, vďaka čomu je zákrok 

a pooperačný priebeh bezbolestný. Už pár hodín 

po operácii lamela pevne priľne k telu rohovky. 

Metóda s použitím femtolaseru je k očiam šetrná, 

precízna a bezpečná. Už večer v deň zákroku 

môžete čítať aj pozerať televíziu. Na druhý deň 

po operácii pohodlne pracujete. 

34 


Kto je ideálnym kandidátom na 

femtolaser 

Pacienti s dioptriami od + 3 až -13 dioptrií, 

so stabilnou, ale aj s nestabilnou dioptrickou 

chybou a s astigmatizmom – nepravidelným 

zakrivením rohovky. Pacienti sa ma často pýtajú, 

či sa im v budúcnosti dioptrie „nevrátia“. 

Ako sa bude vaša očná chyba v nasledujúcich 

rokoch vyvíjať, nie je schopný predvídať nikto 

na svete. Po laserovej operácii sa môže už 

natrvalo zastaviť, alebo môže naďalej rásť. 

Šetrnosť femtolaseru však umožňuje následné 

dolaserovanie. Pacientom poskytujeme na 

NeoLASIK doživotnú záruku. Znamená to, že ak 

sa i v budúcnosti nižšia dioptrická chyba opäť 

objaví, dolaserovanie šetrnou metódou majú 

už bezplatne. 

Aj vy sám ste podstúpili laserovú 

operáciu s použitím femtolasera. Bolo 

jedným z dôvodom aj pohodlnejšie 

cestovanie 

Na cestách musíte vždy myslieť na to, aby ste si 

do kufra pribalili náhradné okuliare pre prípad, 

že jedny stratíte alebo vás okradnú. Podľa výšky 

dioptrií vám hrozí čiastočná až úplná strata videnia. 

So šošovkami je to rovnaké. Musíte mať 

so sebou náhradný pár a puzdro navyše. V oblastiach 

s nízkym hygienickým štandardom 

hrozí pri ich aplikácii riziko zanesenie infekcie 

s vážnymi následkami až možnou stratou videnia. 

Laserové operácie s použitím precízneho, 

bezpečného a šetrného femtolaseru sú pre 

cestovateľov a športovcov ideálnym riešením. 

Sám až po laserovom zákroku zisťujem, čo je 

to skutočná cestovateľská sloboda. Navyše, je 

pre mňa obrovskou pomôckou. Pacienti sa ma 

pýtajú na detaily, na ktoré by som im len ako 

chirurg nedokázal odpovedať. Vďaka tomu, že 

som operáciu podstúpil, im viem aj z pohľadu 

pacienta presne opísať, čo budú počas zákroku 

cítiť a upokojiť ich, ak majú strach. 

Čo vás na spoznávaní vzdialených kútov 

sveta najviac fascinuje 

Fascinujú ma krajiny Ďalekého Východu. Sú 

akési iné, exotické počnúc prírodou, architektúrou, 

ľudskou dušou, až po filozofiu vnímania života, 

choroby, biedy, bolesti či smútku. Miestni 

majú úplne iný prístup k životu. Vyznávajú iné 

ľudské hodnoty. Tunajší ľudia žijú v biede, nemajú 

vôbec nič. Dokážu však byť šťastní a tešiť 

sa aj z tých najnenápadnejších maličkostí. Na 

rozdiel od nás, Európanov, ktorí máme v živote 

všetko, čo si dokážeme predstaviť, no napriek 

tomu sme vystresovaní a frustrovaní. 

Čo na svojej práci milujete 

Moment, keď prvotný pocit zodpovednosti 

a napätia spojený so zavádzaním nových postupov 

vystrieda radosť, hrdosť a úľava, že sme 

priniesli novinku, zvládli ju na tisíc percent 

a vďaka tomu môžeme pomáhať pacientom, 

ktorí už nemali veľa nádeje. Vážim si, že vo 

svojej práci nemusím kráčať po vyjazdených 

chodníčkoch a používať len tisíckrát overené 

postupy. Naplnenie v práci chirurga zažívam 

vždy, keď môžem prinášať nové metódy, zdokonaľovať 

staré a v dialógu so špičkovými odborníkmi 

hľadať stále nové a lepšie riešenia. 

Neopísateľný moment nastáva, keď dokážeme 

pomôcť pacientovi, ktorý doteraz nevidel. 

S pacientom Marošom 

Kramárom 


Umenie a kultúra | Text: SNG / Foto: archív SNG 

Slovenská národná galéria 

Cyprián Majerník 

Milenci na periférii 

1935. SNG, Bratislava 

S 

lovenská národná galéria (SNG) je najväčším 

slovenským múzeum umenia. 

Jej postavenie je jedinečné nielen šírkou 

záberu – venuje sa nielen starému, modernému 

a súčasnému umeniu, ale aj užitému 

umeniu, dizajnu, fotografii a architektúre. Vo 

svojich depozitároch vystavuje a ošetruje galéria 

vyše päťdesiatpäťtisíc diel. 

Slovenská národná galéria v Bratislave aktuálne 

ponúka výstavy a programy v Esterházyho 

paláci, kde prebiehajú krátkodobé výstavy domácej 

aj zahraničnej produkcie. Pôvodne neorenesančný 

nájomný dom vybudovaný v druhej 

polovici 19. storočia podľa návrhu architekta 

Ignáca Feiglera ml. patrí po rekonštrukcii v rokoch 

2005 – 2006 medzi najmodernejšie expozičné 

priestory na Slovensku s európskymi výstavnými 

štandardmi. 

Okrem areálu v Bratislave je súčasťou SNG aj sieť 

štyroch vysunutých pracovísk: Zvolenský zámok, 

kaštieľ Strážky v Spišskej Belej, Galéria Ľudovíta 

Fullu v Ružomberku a Galéria insitného umenia 

v Schaubmarovom mlyne v Pezinku-Cajle. 

Počas tohtoročnej zimnej sezóny pre vás 

Slovenská národná galéria v Bratislave pripravila 

dve zaujímavé, i keď tematicky aj žánrovo rôznorodé 

výstavy – čisto ženskú, intímnejšiu, monografickú 

výstavu súčasnej autorky Jany Želibskej 

a historicky aj tematicky odlišne zameranú výstavu 

s názvom Krv. 

36 


Jana Želibská 

Zákaz dotyku | No Touching 

30. november 2012 – 17. marec 2013 

SNG Bratislava, Esterházyho palác, 2. – 3. poschodie. 

Kurátorky výstavy: Vladimíra Büngerová, 

Lucia Gregorová 

Monografická výstava Jany Želibskej (1941) 

je pokračovaním výstavného a výskumného 

programu SNG, ktorý prezentuje významné 

osobnosti dejín slovenského výtvarného umenia 

druhej polovice 20. storočia. Autorka patrí 

k progresívnej generácii akčných a konceptuálnych 

umelcov z druhej polovice 60. rokov 

na Slovensku. Vo svojej tvorbe špecificky prehodnocovala 

podnety neo-avantgardných tendencií, 

najmä francúzskeho Nového realizmu 

a pop-artu. Na bývalej československej scéne 

stála pri zrode environmentálneho umenia v 60. 

rokoch, postmoderného objektu a inštalácie na 

konci 80. rokov a videoumenia v 90. rokoch 20. 

storočia. Želibská otvoreným feministickým 

prístupom tematizuje ženské telo; v jej tvorbe 

sa tieto zámery prelínali s dobovo príznačnými 

témami alternatívnej scény a neoficiálneho 

umenia. Výstavný projekt prezentuje veľkorysé 

priestorové diela Jany Želibskej (Možnosť 

odkrývania, 1967; Triptych, 1969; Kandarya- 

Mahadeva, 1969), dokumentácie akcií v krajine, 

inštalácie z prírodných materiálov, videá a výber 

diel z aktuálnej tvorby. K výstave vychádza 

rozsiahly katalóg s viacerými textami a bohatou 

obrazovou prílohou. 

Krv | Blood 

14. december 2012 – 31. marec 2013 

SNG Bratislava, Esterházyho palác, 1. poschodie 

Kurátor výstavy: Dušan Buran 

Výstava so stručným názvom Krv má ambíciu 

predstaviť (aspoň na slovenskej scéne ojedinelý) 

trans-historický kurátorský projekt. Jej centrálna 

kultúrna kategória je na jednej strane spätá 

s ľudským telom, a teda životom (resp. smrťou), 

na strane druhej je predmetom rozličných literárnych, 

náboženských a sociálnych projekcií. A tak, 

ako si bez krvi nemožno predstaviť existenciu 

živého organizmu, metafory krvi, jej „kultúrne“ 

funkcie, zase formovali pohľad človeka nielen na 

seba a svoje okolie, ale neraz aj na to, čo ho presahuje. 

Preto tiež takmer všetky väčšie náboženstvá 

svoj vzťah ku krvi tematizovali tak povediac, 

explicitne. 

Avšak aj pre sekulárnu kultúru krv nikdy nebola 

len biologickou, lekárskou, resp. gastronomickou 

záležitosťou. Termíny a spojenia ako krvná 

pomsta, pokrvné puto, modrá krv, ale tiež krvák, 

krvilačný alebo krvi by sa v ňom nedorezal, sú 

dosť výrečnými nástrojmi pre poznanie vzťahu 

spoločnosti k nej. Pre nás sú v prvom rade potenciálom 

na rozvinutie pútavej úvahy o vizuálnej 

kapacite krvi (a jej metafor) od 14. storočia až po 

súčasnosť. Kultúra na spomenuté fenomény (ale 

tiež mnohé s krvou spojené tabu) nielenže reagovala, 

často ich v dejinách umenia sama vytvárala 

a/alebo aktívne formovala. Predkladaný projekt 

však systematicky nemapuje všetky historické 


Znak, jeho vznik 

a rozpad. 1984 

Majetok autorky 


Toiletta II. 1966 

SNG, Bratislava 


Kandarya-Mahadeva 

1969 – 1970. Zbierka 

Linea, Bratislava 


Umenie a kultúra 

Ilona Németh 

Séria kresieb 

1985– 1986 

Majetok autorky 

Katarína Oroszová 

Kvapka krvi. 2006 

Súkromná zbierka 

Neznámy autor 

Priateľská pozdravná 

karta – vyšívaný ručník 

s motívom srdca 

a nápisom oslavujúcim 

pravé priateľstvo. 

10. – 30. roky 

19. storočia 

SNA, Bratislava 

a súčasné podoby krvi vo výtvarnom umení. 

Z ponúkaných možností si vedome vyberie len 

určité časti a návštevníkom galérie ich ponúkne 

na diskusiu či len na prosté vnímanie. Podstatná 

časť vystavených artefaktov pochádza zo SNG 

(zbierky starého umenia, grafiky, kresby, klasickej 

moderny 20. storočia) a Slovenského národného 

archívu; niekoľko výpožičiek poskytnú regionálne 

galérie, múzeá a knižnice na Slovensku; pomerne 

veľký priestor dostanú diela zo súkromných 

majetkov, prípadne priamo od domácich 

a zahraničných autorov. 

Výstava bude zároveň priestorom pre bohatý 

sprievodný program. Začiatkom roka 2013 

bude krv tiež témou filmového cyklu (upíri & 

Báthoryčka), diskusií a prednášok popredných 

hematológov, etnografov a historikov; miesto 

si tu však nájdu aj historici umenia a milovníci 

literatúry. 

Sprievodné podujatia 

SNG okrem výstav ponúka množstvo sprievodných 

podujatí k výstavám a reaguje na aktuálne 

témy. Každú nedeľu o 15.00 môžu návštevníci 

zažiť Siestu v galérii – pohodový výklad k aktuálnym 

výstavám. K pravidelným programom patria 

aj vzdelávacie programy pre verejnosť, rodiny 

a školy ako Spoločné nedele v galérii či Výtvarné 

workshopy pre dospelých. Galéria organizuje 

pravidelné koncerty vážnej aj súčasnej hudby 

v koncertných cykloch – Cyklus koncertov starej 

hudby na historických nástrojoch Musica Poetica 

da Camera, cyklus koncertov súčasnej hudby 

Hudba dneška v SNG a cyklus koncertov poslucháčov 

operného spevu Momento Musicale, kde 

vystupujú špičkové slovenské súbory. Úspech 

u publika má aj literárny mesačník V SNG číta... 

a výklad pre zahraničných návštevníkov v angličtine 

Thursday Art Talk. 

Kde nás nájdete 

Slovenská národná galéria 

Esterházyho palác, Námestie Ľudovíta Štúra 4 

Bratislava 

Administratívna budova 

Riečna 1, 815 13 Bratislava 

tel.: +421 2/20 47 61 11, e-mail: info@sng.sk 

Otváracie hodiny 

Utorok – nedeľa 10.00 – 18.00 hod. 

Štvrtok 12.00 – 20.00 hod. 

Vstupné: dospelí – 3,50 €, rodinná vstupenka 

(2 dospelí + min. 1 dieťa) – 7,00 € 

študenti a študentky SŠ a VŠ, dôchodcovia, 

ZŤP – 1,30 €, žiaci a žiačky ZŠ – 0,80 € 

Kde sa dozviete viac 

www.sng.sk 

www.facebook.com/SlovenskaNarodnaGaleria 

38 


Cestovanie | Text: Barbora Daxner / Foto: archív 

Poklad v sopečnom kráteri 

Volá sa Banská Štiavnica 

P 

osledných nevyhynutých romantikov, 

milovníkov histórie a prírody aj umelecké 

dušičky si toto banícke mesto okamžite 

podmaní. Nečudo, že sa Banská 

Štiavnica dostala na zoznam svetového kultúrneho 

dedičstva – obklopená tak mystickou scenériou 

Štiavnických vrchov, prístupná len zopár 

horskými priesmykmi, je skutočným unikátom. 

Prejdite sa hore vŕškom od hotela Grand Matej po 

Kammerhofskej ulici na Trojičné námestie. Cestou 

nakuknite do úzkych bočných uličiek vydláždených 

mačacími hlavami, ktoré sa ako labyrint vinú 

všetkými smermi. Odkrývajú malebné zákutia, 

brečtanom porastené banícke domčeky, do ktorých 

sú vpísané dramatické príbehy niekoľkých 

storočí. Okrem pohnutej minulosti z mnohých 

cítiť aj nadšenie a úsilie tých, ktorí ich zrekonštruovali. 

V historickom centre sa stále nachádzajú aj 

impozantné usadlosti, bohužiaľ, mnohé stále nahlodané 

nemilosrdným zubom času. 

Pohnutá história 

Banská Štiavnica sa môže popýšiť mnohými 

unikátmi. Vedeli ste, že bola postavená v kráteri 

vyhasnutej sopky A nielen tak hocijakej. Pred 

miliónmi rokov tvorili Štiavnické vrchy jednu 

z najväčších sopiek, dokonca väčšiu ako Etna či 

Vezuv. Práve pre jej sopečný pôvod sa v okolí 

nachádza množstvo horúcich prameňov a reliéf 

hornatej krajiny je zvláštne členitý. Podľa povesti 

mesto vzniklo vďaka pastierovi, ktorý pásol kozy 

na kamenistých strminách. Vtom zbadal dve jašterice. 

Jedna z nich bola obsypaná strieborným 

a druhá zlatým prachom. Pastier sa k jaštericiam 

rozbehol, aby ich chytil, no tie boli rýchlejšie 

a skryli sa pod kameň. Mládenec kameň odvalil 

a vtedy ho ožiarila jagajúca sa strieborná a zlatá 

ruda. Či sa povesť zakladá na pravde, to už dnes 

nemožno overiť. No faktom zostáva, že obyvatelia 

Banskej Štiavnice do mestského erbu v 16. storočí 

vložili zlatú a striebornú jašteričku. Presný dátum 

založenia mesta nie je známy, no podľa písomných 

záznamov Banská Štiavnica získala v roku 

1238 privilégiá ako prvé banské mesto v Uhorsku. 

Mária Terézia tu dokonca založila prvú banícku 

akadémiu v Európe. Podľa archeologických nálezov 

sa však baníctvo rozvíjalo v tejto oblasti už 

v období keltského osídlenia. Založenie mesta na 

skalnatých svahoch v nehostinnej krajine bolo 

pritom neľahkou úlohou. Odvážni hľadači pokladov 

vybudovali mesto na strminách štiavnických 

kopcov, kde sa viac ako tisíc rokov ťažila ruda 

s vysokým obsahom vzácnych a drahých kovov. 

Brány mesta opustili desiatky ton zlata a stovky 


Rozhovor 

ton striebra. Z tohto bohatstva sa budovali mnohé 

mestá, uhrádzali náklady na honosný život 

cisárskeho dvora, podporovala sa veda, školstvo 

a kultúra, financovali vojny. V štiavnickych baniach 

pracovali tisíce baníkov. Ich životnosť nebola 

dlhá. Pracovali štrnásť hodín denne, šesť dní 

v týždni. Pomocou jednoduchých nástrojov hĺbili 

chodby a často nepoznali slnečný svit. Ročne pritom 

jeden baník v priemere vyhĺbil len sedem až 

desať metrov dĺžky chodieb. Tie sa pritom pod 

povrchom zeme ťahajú až tisícky kilometrov. 

Obyvateľstvo Štiavnice malo okrem slovenskej 

časti významné národnosté menšiny – nemeckú, 

maďarskú a židovskú. Nemci začali prichádzať do 

Štiavnice už v 13. storočí, Maďari v rámci migrácie 

v Uhorsku a Židia koncom 18. storočia, keď im 

bolo povolené usadzovať sa v banských mestách. 

Táto pestrosť obyvateľstva nadobro zanikla v 20. 

storočí – Maďari aj s celou Akadémiou sa odsťahovali 

do Maďarska po vzniku ČSR. Z 520 miestnych 

Židov prežilo holocaust asi len 20. A Nemci museli 

odísť v rámci Benešových dekrétov po 2. svetovej 

vojne. Po tomto vyľudnení v meste zostali desiatky 

honosných domov prázdne. Postupne boli pridelené 

chudobnejším občanom, ktorí zo svojich 

bežných príjmov nemali šancu starať sa o bohaté 

meštianske sídla. A tak sa za pár desiatok rokov 

obraz mesta zmenil – z elegantného a bohatého 

centra sa stala zchátraná periféria. Mesto duchov. 

Moderná Nostalgia 

Malebné uličky, kultúrne pamiatky, galérie, múzeá 

a bane Banskej Štiavnice dnes priťahujú najmä 

v lete tisícky turistov. V jej okolí sa nachádzajú 

termálne pramene, nádherné prírodné scenérie 

a mnohé jazerá – tajchy. Je ako stvorená na pešiu 

turistiku, cykloturistiku, poľovníctvo, rybárstvo 

alebo jazdu na koni. V zime sa tu zasa dá bežkovať 

alebo lyžovať v lyžiarskom stredisku Salamandra 

resort. Neopakovateľnú atmosféru mesta podčiarkujú 

aj vzácni ľudia, ktorí sa do Banskej Štiavnice 

sťahujú, rekonštruujú tu vzácne historické domy 

a otvárajú penzióny, kaviarničky či obchodíky. 

Jedným z nich je aj vyštudovaný geológ Martin 

Macharík, ktorý sa spolu s rodinou presťahoval do 

Banskej Štiavnice pred niekoľkými rokmi a z meštianskeho 

domu v dezolátnom stave vytvoril rodinný 

penzión Nostalgia, v ktorom cítiť nefalšovanú 

atmosféru domova. Najstaršie časti tohto 

nádherného domu pochádzajú dokonca z 15. storočia! 

Celý dom bol citlivo zrekonštruovaný, takže 

pri pohľade na jeho renesančné portáliky, barokové 

dvere, dubové schodiská či vo vínnej pivnici sa 

budete cítiť, akoby vás stroj času preniesol o stáročia 

do minulosti. Jeho majiteľ je skvelý rozprávač, 

takže sa s vami podelí o rozličné mestské pikošky 

z histórie, o ktorých ste ani netušili. Je dokonca jedným 

z nadšencov, ktorí sa pustili do záchrany banskoštiavnickej 

Kalvárie – pamiatky, aká nemá obdobu. 

Viac informácií nájdete na www.stiavnica.sk 

Žije umením 

Z Banskej Štiavnice sa stáva umelecké a kultúrne 

centrum. Stačí, ak mrknete na program kina 

Akademik na Námestí svätej Trojice. Sú na ňom 

skutočné kinematografické skvosty, na míle vzdialené 

tomu, čo dávajú všetky ostatné kiná. V antikvariáte 

Antikvariátik na námestí Svätej Trojice vás 

zasa pohltia desiatky starých kníh. Ak máte radi 

všetko nevšedné, zablúďte do umeleckého štúdia 

a obchodíku v jednom s nevšedným názvom Mad 

Merienda (v preklade Bláznivý olovrant) a pocho- 

40 


píte. Zo stropu visia papierové lampy a potulovanie 

sa po obchodíku sa stane dobrodružnou 

výpravou, pri ktorej neustále objavujete skryté 

detaily – ručne vyrábané náušnice z farebného 

drôtu, rozkošné detské pletené oblečenie, zrecyklované 

vintage rukavice s každým gombíkom odlišným. 

Krásne grafiky na stene. Alebo konfekčné 

oblečenie, ktoré sa vďaka šikovným ručičkám pani 

majiteľky zmenilo na originálny módny kúsok, aký 

už nikde inde nenájdete. Sympatický Španiel, na 

ktorého sme v obchodíku naďabili, nám pri nákupe 

venoval svojský darček – okrem úsmevu 

nám podal maličkú obálku, v ktorej sa nachádzal 

drobný drevený gombík či kúsok látky. A päťdesiat 

centovú mincu, ktorú nám mal vydať, odlepil 

zospodu jedného z obrázkov na stene. Pôvodne 

mala minca takú funkciu, že prilepená žuvačkou 

o roh obrázku zabraňovala, aby sa pokrčil.: -) Na 

inšpiráciu kliknite na: www.madmerienda.com 

U anjelov 

Počas potuliek Banskou Štiavnicou sa rozhodne 

nezabudnite zastaviť v čarovnej kaviarničke 

Archanjel Caffe bar. Postarajú sa tu o vás skutoční 

anjeli – mladý párik Juraj Mĺkvy a Ina Návratová. 

Párik, ktorý precestoval svet a žil v Španielsku, 

sa do Banskej Štiavnice presťahoval pred dvoma 

rokmi. „Dlho sme chodili po svete, aby sme sa raz 

šťastnou zhodou okolností ocitli za barom a zistili, 

že to milujeme. Odvtedy sme z barového sveta 

už neodišli. A potom sme jedného dňa prišli 

s bláznivým, spontánnym nápadom otvoriť si náš 

vysnívaný bar. Osud nás zavial do Rozprávkova, 

ktoré nám voňalo históriou, výnimočnosťou, priateľstvom 

a neskutočnou energiou – do Banskej 

Štiavnice," vysvetľuje svoje začiatky charizmatická 

dvojica. V priestoroch útulnej kaviarničky 

ich nadšenie a lásku skutočne cítiť. Rozvoniava 

tu káva a často aj dobrá živá muzička. Stretávajú 

sa tu ľudia, ktorí budú na rovnakej vlne ako vy 

a aj „obyčajné" preso s mliekom sa premení 

na nezabudnuteľný zážitok. Archanjeli ponúkajú 

aj ubytovanie v novozrekonštruovanom 

panskom dome nad kaviarničkou. Mrknite na: 

www.archanjel.com 

Mystická Kalvária 

Banskoštiavnická Kalvária, ktorá sa majestátne 

vypína na sopečnom vrchu nad mestom, je skutočným 

unikátom. Už len ona sama o sebe stojí 

za to, aby ste merali cestu do Banskej Štiavnice. 

Pred dvestošesťdesiatimi rokmi ju vybudovali jezuiti 

spolu s miestnym obyvateľstvom. Pozostáva 

zo štyroch častí: z troch úvodných kaplniek, troch 

kostolov, kaplnky ECCE HOMO, Božieho hromu 

a ďaších 14 kaplniek. Dvesto rokov slúžila pútnikom 

z celej monarchie, kým ju neznárodnili. 

Odvtedy začala chátrať a dorazili ju nájazdy 

zlodejov po otvorení hraníc, ktorí vyrabovali jej 

vzácny mobiliár. Dnes sa už, našťastie, opravuje, 

podporu pravidelne posielajú VÚB banka, 

Stredoslovenská energetika, ministerstvo kultúry 

či desiatky donátorov. Z roka na rok vidno ako 

pribúdajú opravené kaplnky či kostolíky. Okrem 

reštaurátorov tu môžete stretnúť aj dobrovoľníkov 

z celého sveta. Tí prichádzajú pod vedením 

miestnych skautov pomáhať pri jej obnove. Vedľa 

seba tu potom môžete vidieť pracovať Japonca, 

Macedónca so Španielom či Američanom, bez 

ohľadu na to, že jeden je katolík, druhý evanjelik, 

budhista či moslim... Viac o projekte nájdete na 

www.kalvaria.org 


Náš tip | Text: IKAR / Foto: archív 

Odhaľte pravdu a budete odmenení 

Mimoriadne silný príbeh Jozefa Banáša o tom, 

že skutočný zmysel života sa oplatí hľadať. 

„Velestúr je príbeh oMužovi predstavujúcom tvorivého 

človeka, ktorý je pochybovačom i veriacim 

zároveň,“ hovorí o svojom najnovšom diele 

Jozef Banáš a pokračuje: „Chce ľudí 

motivovať, lenže nerobí to správnym 

spôsobom. Video meliora proboque 

deteriora sequor – Vidím a schvaľujem 

lepšie, za horším kráčam, povedal 

Ovídius a vystihol tým cestu azda 

každého smrteľníka. Hrdina knihy 

– Muž v strednom veku – si to hlboko 

a bolestne uvedomuje. Chce žiť 

naplno, búri sa proti bezduchému pôžitkárstvu, 

žije však v prostredí, v ktorom 

je pôžitkárstvo bez ducha základnou hodnotou. 

V tomto prostredí hľadá cestu cnosti, 

provokuje k pozitívnemu činu, žiaľ, nie 

vždy tým správnym spôsobom. 

Pri sile Mužovho ega ostáva 

jeho milujúcej Žene len 

možnosť bezmocne 

sa prizerať. Je to príbeh 

o mne, o každom 

z nás, kto 

pochopí, že 

zmeniť sa 

môžeme 

len 

činmi, ktorými prejavíme odvrátenú stranu strachu 

– odvahu. Muž v rozhovoroch so záhadným 

Liečiteľom (možno svojím druhým ja) hľadá príčiny 

pádov, ktoré ho postihli, keď chcel vzlietnuť. 

Postupne začína chápať, že pád je súčasťou vzletu, 

tak ako je pýcha súčasťou pokory, svetlo súčasťou 

tieňa, Mefisto súčasťou Fausta. Človek má 

neraz pocit, že žije v tieni, a to len preto, lebo stojí 

k slnku chrbtom. Stačí sa obrátiť – a zistí, že svetlo 

ho obklopuje. Príbeh Muža a Ženy je akési podobenstvo 

o obracaní sa k svetlu prostredníctvom 

pochopenia vlastných chýb. Každý z nás putuje 

v živote k svojmu symbolickému Velestúru. 

Tento vrch s tajomným runovým nápisom je 

reálny a nachádza sa v samom srdci Slovenska. 

Zabudnutý takmer ako naše slovanské korene. 

Preto si ho Jozef Banáš zvolil za svoj symbol. Ak 

porozumieme jeho dávnym odkazom tak, ako im 

porozumel Muž, hádam odkľajeme aj tajomný 

Velestúr v každom z nás. Len TO nesmieme vzdávať. 

Ako vravia v Indii – všetko sa nakoniec na 

dobré obráti. Ak sa neobráti, ešte nie je koniec... 

Jozef Banáš je jeden z najúspešnejších slovenských autorov ostatného desaťročia. Je nositeľom mnohých 

literárnych ocenení doma a v zahraničí. Jeho knihy preložili do ôsmich jazykov. O svojich dielach 

besedoval v šestnástich krajinách. Dan Brown ho označil za „hľadača pravdy“ a dalajláma mu počas 

stretnutia v Kašmíre v júli 2014 požehnal k úsiliu zbližovať ľudí. Jozef Banáš je autorom viac ako tristo 

glos a komentárov, ktoré pravidelne uverejňuje v rôznych médiách. Osobitý zmysel pre humor prejavuje 

vo svojej pravidelnej talk-show Na kus reči. Román Velestúr je v poradí jeho jedenásta kniha. 

42 


Náš tip | Text: Marek Líška / Foto: archív 

ASUS notebook 

s internetom zadarmo 

P 

ráve teraz máte jedinečnú možnosť využiť akčnú ponuku, pri ktorej môžete ku 

vybraným modelom notebookov ASUS získať ako bonus kompletný balík O 2 

3G Internet na 2 mesiace úplne zadarmo. Tento internet do notebooku sa veľmi 

jednoducho inštaluje a môžete ho využívať bez zmlúv alebo faktúr vo všetkých 

lokalitách na území Slovensku. Má veľmi dobré pokrytie a okrem SIM karty (s dátovým 

limitom 2 GB na mesiac) dostanete ako darček aj USB modem. Ku každému notebooku 

ASUS s Windows 8, mobilný internet na 2 mesiace zadarmo. Viac informácií na 

www.agem.sk 

Nový Samsung 

Galaxy Note 2 

N 

a Slovensko prichádza nový model z úspešného radu Galaxy Note v inovatívnom 

dizajne a so špičkovými funkciami. Pri jeho používaní iste oceníte najmä 

pomerne veľký 5,5“, širokouhlý HD Super AMOLED displej a rozšírené možnosti 

multitaskingu. Samsung Galaxy Note 2 využíva na prácu najnovšiu verziu operačného 

systému Android 4.1 Jelly Bean a je vybavený štvorjadrovým procesorom 

s taktom 1,6 GHz. Batéria disponuje kapacitou až 3100 mAh. Dostupný je v titánovej 

šedej a mramorovej bielej farbe. Jedinečný Samsung Galaxy Note 2 si môžete zakúpiť 

za výhodnú cenu v predajni AGEM Computers. Viac info na www.agem.sk 

Tablet Nexus 7 

s Android 4.1 Jelly Bean 

V 

ďaka spoločnosti Agem prichádza na Slovensko za naozaj skvelú cenu špičkový 

tablet Nexus 7, výsledok spolupráce spoločností ASUS a Google, vybavený 

najnovším operačným systémom Android 4.1 (Jelly Bean). Tento tablet sa môže 

pochváliť dlhou výdržou na batériu, až 9 hodín, a bohatým výkonom ukrytým 

v malom kompaktnom tele. Vo vnútri má štvorjadrový procesor NVIDIA Tegra 3, ktorý 

poháňa 7“ dotykový displej s rozlíšením 1280×800 bodov. Vďaka IPS technológii je 

displej veľmi dobre čitateľný dokonca aj z extrémneho 178-stupňového uhla. Nechýba 

podpora 10-prstového multi-touch ovládania, 1 GB RAM a 16 GB disk pre aplikácie 

(pamäť možno rozšíriť pomocou microSD kariet), HD kamera, Bluetooth, WiFi 802,11n 

(WiFi Hotspot), NFC – Android Beam (jednoduchý prenos dát medzi dvoma zariadeniami 

s podporou NFC), G-Sensor, E-compass, Ambient Light Sensor, Gyroscope, Hall 

Sensor. Všetko pri nízkej hmotnosti len 340 g a za cenu 226 eur. Ešte váhate! Viac info 

na www.agem.sk 


Technológie | Text: Marek Líška / Foto: archív 

Ako iPad zmenil svet 

Je zaujímavé sledovať, ako iPad mení naše návyky. Apple s ním prišiel 

pred troma rokmi a spôsobil doslova digitálnu revolúciu. Na tablety 

podobné tabletom iPad dnes narážame na každom kroku a stále pre ne 

nachádzame nové a nové využitie. 

K 

eď sa objavil prvý iPad, prišlo mi to ako 

celkom dobrý nápad a začal som vážne 

uvažovať o jeho kúpe. Kolegovia ma odhovárali, 

že keď chcem malý a prenosný 

počítač, nech si kúpim radšej netbook, lebo 

toho dokáže 100x viac, je výkonnejší a stojí asi 

tak polovicu, lenže ja som sa nedal a napokon 

som zainvestoval do Apple. Keďže nešlo o malú 

investíciu, snažil som sa ju vnútorne obhájiť 

tým, že som pre iPad hľadal stále nové a nové 

využitie. Najprv som iPad začal používať pri práci. 

Bolo mi jasné, že to nebude produkčný nástroj 

(ako môj notebook), ale skúšal som to a napísal 

som na ňom aj zopár dlhších textov. Bolo 

to však skôr utrpenie a preto som si na odporúčanie 

priateľa zadovážil externú klávesnicu. Tá 

navždy zmenila môj pohľad na toto zariadenie. 

Píše sa na nej výborne a z tabletu sa, ani neviem 

ako, stal môj hlavný pracovný nástroj. Notebook 

už prakticky nepoužívam, pretože skoro na 

všetko mám aplikácie. Tablet vydrží pracovať na 

batérie asi 10 hodín, zatiaľ čo notebook zvládal 

sotva 4 hodiny. Tablet je neporovnateľne ľahší 

a pohodlnejšie sa s ním manipuluje v stiesnenom 

prostredí (napr. v lietadle). Zároveň mi slúži 

aj ako osobný diár, poznámkový blok, čítačka, 

herná konzola a pripomienkovač. Zbožňujem 

aplikáciu Pripomienky, kde si vytváram tzv. 

TO-DO-LIST a odškrtávam si vybavené veci. 

Tablet sa stal mojím verným spoločníkom a našiel 

som preň naozaj široké využitie. Používam 

ho doslova všade. Využil som ho v kuchyni, 

v obývačke popri sledovaní televízie, v posteli, 

v spálni a samozrejme, aj v kúpeľni alebo na záchode. 

Uvedomujete si, kde všade dnes stretnete 

tablet Sledoval som nedávno turistov a bol 

som prekvapený, koľkí z nich používajú iPad namiesto 

fotoaparátu a kamery. Už som si zvykol 

stretávať ľudí, ktorí si fotia pamiatky mobilom, 

ale natáčať video pomocou iPad mi príde stále 

trochu zvláštne. Ľudia s tabletmi sedia v kaviarňach, 

na zastávkach, ale aj na štadiónoch. 

Nedávno to bolo krásne vidno počas olympiády. 

Pri tej poslednej ešte neexistoval iPad, takže 

novodobé tablety mali na olympiáde svoju 

premiéru. A objavovali sa v záberoch naozaj 

veľmi často. Diváci ich využívali na komunikáciu 

s priateľmi, na sledovanie výsledkov a štatistík, 

ba dokonca ich bolo často vidno aj v rukách trénerov, 

ktorí na displeji ukazovali športovcom, 

na čo dávať pozor. Novodobú tabletovú revolúciu 

bezpochyby odštartoval Apple so svojím 

iPadom, lenže to nebol prvý tablet v histórii. 

Ako vyzerali jeho predchodcovia 

1968 – Dynabook 

Úplne prvýkrát sa tablet objavil v roku 1968 pod názvom Dynabook. Jeho 

autorom je Alan Kay, ktorý ho vymyslel ako „digitálnu náhradu za papier“. 

Špekulovalo sa aj o armádnom využití, ale Alan mal víziu počítača pre deti 

(učebnica). Nikdy ho však nezrealizoval. Dynabook ostal len skicou bez hardvéru 

a softvéru. Zachoval sa len v podobe nikdy nerealizovaných plánov 

a prototypov. 

44 


1987 – Cambridge Z88 

Ďalší tablet pochádza z roku 1987. Samozrejme, nemal ešte dotykovú obrazovku, 

ani poriadny displej – monochromatický LCD s rozlíšením 640x64 bodov poslúžil 

maximálne na jednoduchý text. Texty sa zadávali cez gumenú klávesnicu. Dnes by 

sa dal prirovnať skôr ku kalkulačke ako k tabletu. 

1992 – Apple Newton 

Jeden z prvých PDA (Personal Digital Assistant) na svete vyrobila spoločnosť Apple. 

Vyrábal sa iba 6 rokov a nikdy nedosiahol očakávaný úspech, pretože mal pomerne 

malé využitie (hoci bol na svoju dobu hardvérovo veľmi bohato vybavený). Zabila 

ho vysoká cena a to, že sa „nevošiel do vrecka nohavíc“ . Newton však položil základy 

pre koncept PDA, z ktorého sa neskôr vyvinuli aj smartfóny a dnešné tablety. 

2000 – Compaq iPAQ H3100 

Jedným z prelomových zariadení boli legendárne iPAQ, ktoré v apríli 2000 priniesla 

firma Compaq. Neboli to ich prvé Pocket PC (PDA), ale názov iPAQ sa začal používať 

až v roku 2000. Dnes je Compaq súčasťou spoločnosti HP, ktorá ju pred pár rokmi 

odkúpila, no značku iPAQ zachovali a uviedli ešte niekoľko veľmi úspešných HP iPAQ. 

2000 – Archos AV 320 

Počítače Pocket PC mali veľmi malú pamäť pre aplikácie (rádovo v desiatkach megabajtov). 

Dokázali prehrávať zvuky (MP3) a boli aj aplikácie, ktoré neskôr, po uvedení 

výkonnejších verzií s farebným displejom vedeli prehrať aj nejaké video, ktoré 

ste museli špeciálne rekomprimovať. Nedá sa povedať, že by to boli multimediálne 

zariadenia. Viete si dnes predstaviť tablet, ktorý by neprehrával multimédiá 

a nemal pamäť na niekoľko filmov Jedným z prvých vreckových multimediálnych 

prehrávačov (tzv. jukeboxov), ktorý zvládal aj video vo formáte MPEG-4 a dokonca 

dokázal video aj nahrávať ako videorekordér, bol Archos AV 320. Mal integrovaný 

20 GB pevný disk, na ktorý bolo možné uložiť okolo 40 hodín videa, alebo tisícku 

MP3 súborov. Displej však bol malý a mal nízke rozlíšenie. 

2003 – HP Compaq TC1000 

Asi prvý tablet ako taký prišiel niekedy v roku 2003. Microsoft uviedol operačný 

systém Windows XP s jemnou úpravou vo forme Tablet Edition, kde ste na dotykovom 

displeji pomocou pera mohli ovládať kurzor myši. Texty sa dali zadávať na virtuálnej 

klávesnici, alebo ste mohli využiť rozpoznávanie textu písaného na displej. 

Počítač sa tak prvý raz dokázal zaobísť bez klávesnice alebo myši. Lenže... Ani sami 

výrobcovia nemali jasno v tom, ako by sa to dalo využiť, a tak sa snažili vyrábať skôr 

hybridné notebooky. Hoci vedeli pracovať len s perom (ako napríklad HP Compaq 

TC1000), stále bol pre Tablet PC dock s klávesnicou nevyhnutným doplnkom. Boli 

to len predražené notebooky, ktoré boli stále veľké a ťažké. 


Technológie 

2006 – Samsung Q1 

Intel a Microsoft sa myšlienky vreckového počítača nevzdávali a v spolopráci so 

Samsungom predstavil koncept UMPC – Ultra Mobile PC, počítač v tej najmobilnejšej 

forme. Bolo to také väčšie PDA (23x14 cm s hmotnosťou 800 g), ktoré však 

v útrobách ukrývalo malé PC s Windowsom. Skrátka, niečo také na polceste medzi 

PDA a notebookom. 

2007 – Apple Axiotron Modbook 

V roku 2007 sa objavil aj prvý tablet s hardvérom Mac postavený pre Mac OS pod 

názvom Axiotron Modbook. Že ste o ňom nikdy nepočuli Nuž je to jeden z tých 

tabletov (so stylusom), na ktoré sa krátko po uvedení zabudlo. Apple mal s tabletmi 

iné plány a Axiotron nemal veľkú šancu aj preto, že prišlo malé revolučné zariadenie 

iPhone. 

2007 – Apple iPhone 

Na keynote Steve Jobs niekoľkokrát za sebou zopakoval, že vyrobili zariadenie, ktoré 

v sebe integruje iPod, telefón a internetový browser. Davy šaleli a svet objavil 

smartfón ovládaný iba prstami. Aby ste pochopili tú revolúciu, treba sa pozrieť, čo 

bolo predtým – zariadenia so stylusom alebo prístroje typ BlackBerry s hardvérovou 

klávesnicou, ktoré mali malý displej a museli ste sa učiť ich používať. Žiadne 

intuitívne ovládanie, komplikované menu s množstvom položiek, slabá multimediálna 

podpora a nemali iTunes, ktorý umožňoval jednoduchý prístup k tisíckam 

aplikácií a obľúbenej hudbe. A ako všetci vieme, to bol iba začiatok! 

2010 – Apple iPad 

V roku 2007 uviedol Apple „iPod s veľkým displejom", ktorý pomenoval iPad. Neuveriteľne 

tým trafil klinec po hlavičke, pretože presne o to ide! Systém iOS, ktorý sa 

osvedčil v prípade iPod a iPhone sa dá perfektne ovládať prstami. Má prepojenie 

na obchod iTunes, kde je množstvo iPhone aplikácií, ktoré môžete spúšťať aj na 

veľkom displeji iPad. Predalo sa vyše 15 miliónov kusov len za prvý rok, čo sa doposiaľ 

nepodarilo ani všetkým PDA, Tablet PC a UMPC dohromady. Tablety tu boli 

skoro 20 rokov, no nik nevedel vymyslieť rozumné rozhranie pre ich jednoduchú 

obsluhu. Operačný systém iOS sa ukázal ako správna voľba pre iPad. Konkurenčné riešenia preto upustili od systémov 

postavených na tradičných Windows a začali uprednostňovať systémy používané v mobilných telefónoch. Všetko, čo prišlo 

„po“, sa snažilo viac-menej kopírovať iPad a zviesť sa na vlne úspechu tohto tabletu. Prišlo niekoľko zaručených „iPad 

killerov“, no ani jeden z výrobcov sa zatiaľ ani len nepriblížil k úspechu, aký dosiahol prvý iPad. Zopár zaujímavých nápadov 

priniesol Asus – spomeňme len ich tablet Transformer alebo Padfone, ktorý prišiel tento rok a kombinuje smartfón 

s tabletom, stylusom a klávesnicou. Samsung sa tiež rozhodol vrátiť k stylusom pri svojich Galaxy Note, pretože sa perom 

píše lepšie ako prstom. 

46 


2012 – Windows a Metro 

Do hry sa vracia aj Microsoft s novým mobilným operačným systémom Windows 

a dokonca aj s vlastným tabletom. Od nového rozhrania Metro, ktoré bude aj súčasťou 

nových Windows 8, si všetci veľa sľubujú a keďže vývojárov pre platformu 

Windows je viac ako dosť, možno to bude zaujímavé aj z pohľadu aplikácií. Windows 

8 prichádza na trh už koncom októbra, takže už čoskoro by sme mohli vidieť 

ako sa mu bude dariť. 

2012 – nový iPad 

Apple po uvedení len za 4 dni predal 3 milióny nových iPadov a zatiaľ je jedinou spoločnosťou 

na svete, ktorá dokáže s novým zariadením zlomiť všetky predošlé rekordy. 

Nejde tu len o hardvér, ale aj o služby, ktoré sú naň naviazané – jednoduché nakupovanie 

aplikácií cez AppStore, jednoduché nakupovanie hudby a filmov cez iTunes 

(toto stále nemá nik z konkurentov!), jednoduché nakupovanie kníh cez iBooks (z konkurentov 

je na tom podobne len Amazon so svojím Kindle), stabilný OS (keďže je odladený 

len pre Apple zariadenia, nie je tu 100 výrobcov s rozdielnou HW konfiguráciou), 

iCloud,... a pod. Apple tiež predstavil svoju myšlienku prepojenia na študentov a školy 

v bezplatnej službe iTunes U a interaktívnych učebniciach pre každého Textbooks. 

Tým sa nám kruh s tabletmi uzavrel. Vraciame sa totiž k pôvodnej myšlienke Alana Kaya, ktorú prezentoval v roku 1968 pri 

svojom náčrte Dynabooku – doska, ktorá nahradí papier a bude slúžiť pre študentov namiesto učebníc... 


O nás | Text: Eva Vozárová / Foto: archív 

Prečo je cestovanie autobusom 

zo všetkých druhov dopráv 

najvýhodnejšie 

Autobusy – stretáme ich denne na cestách a mnohí ich aj pravidelne či 

sporadicky využívame. Sú dostupné pre všetkých. Zaisťujú základnú 

mobilitu obyvateľstva (do školy, do práce, za lekárom, na úrady), ale vozia 

nás aj za oddychom, spoznávaním prírody či mestských oblastí. Po celom 

svete sú masovo využívané aj na vzdelávacie, školské alebo športové výlety. 

A v neposlednom rade – autobusy dokonale dopĺňajú ďalšie spôsoby 

dopravy tým, že tvoria prípoje k vlakovej alebo leteckej doprave. 

V 

lastnosti autobusovej dopravy väčšinou 

berieme ako samozrejmosť. Existuje však 

niekoľko dôvodov, prečo je autobus výhodnejší 

ako iné druhy dopravy. Pod 

záštitou Medzinárodnej únie cestnej dopravy 

IRU so sídlom v Ženeve sa spustila celosvetová 

kampaň „Smart Move“ – v preklade „Múdry 

pohyb“, zameraná na podporu väčšieho využívania 

autobusov a autokarov po celom svete. 

Kampaň informuje o pozitívach využívania takejto 

dopravy. 

Začnime od bezpečnosti. Celosvetové štatistiky 

hovoria, že autobusy sú najbezpečnejšie zo 

všetkých druhov cestnej dopravy. Potvrdzuje 

to aj štatistika slovenskej polície za uplynulý rok 

(2011) ktorá hovorí, že na slovenských cestách 

najviac nehôd, až 8513, zapríčinili vodiči osobných 

motorových vozidiel, ďalší v poradí boli 

vodiči nákladiakov, cyklisti, motocyklisti a až na 

poslednom mieste vodiči autobusov, ktorí za 

uvedené obdobie spôsobili len 93 nehôd. 

Dôležitý podiel na bezpečnosti autobusov má 

profesionalita a odbornosť vodičov. Vodiči 

autobusov na rozdiel od bežných účastníkov 

cestnej premávky sú v zmysle legislatívy povinní 

podstupovať rozsiahle školenia, dokonale ovládať 

teóriu a absolvovať jazdné skúšky. Pravidelne 

prechádzajú špeciálnou lekárskou prehliadkou 

a psychologickými testami. Autobusy sú často 

nesprávne spájané s problémami cestnej dopravy 

ako je znečistenie ovzdušia, dopravné 

zápchy, prípadne aj problémy s parkovaním. 

Pravdou však je, že autobusová doprava je jednou 

z najekologickejších, najbezpečnejších, 

najflexibilnejších a najdostupnejších spôsobov 

dopravy. Podporou ľudí pre cestovanie autobusovou 

dopravou môžeme výrazne pomôcť znížiť 

negatívny dopad na životné prostredie. 

Pri cestovaní autobusom je uhlíková stopa najmenšia 

spomedzi všetkých druhov dopravy. 

Moderné autobusy sú konštruované tak, aby 

dosahovali čo najlepšiu prevádzkovú hospodárnosť. 

Palivovo efektívne motory dodávajú maximálny 

výkon s minimálnou úrovňou emisií. 

Vďaka inováciám a investíciám do nových technológií 

autobusy v posledných rokoch výrazne 

znížili tiež hlučnosť. Pre porovnanie – dvadsaťpäť 

moderných autobusov urobí spoločne hluk 

ako jeden autobus postavený pred rokom 1980. 

Vo väčšine krajín je v priemere 10 % z autobusovej 

a autokarovej flotily každoročne obnovovaných 

pomocou najnovšej dostupnej technológie 

z hľadiska šetrnosti k životnému prostrediu, 

bezpečnosti a pohodlia. Situácia sa v tomto 

smere v posledných rokoch zásadne zmenila aj 

v autobusovej doprave na Slovensku. Slovenskí 

autobusoví dopravcovia vymenili v predošlých 

cca piatich rokoch viac ako polovicu vozového 

parku. Pripravuje sa nová – už 6. generácia 

úsporných motorov so sofistikovaným systé- 

48 


mom regulácie emisií. Motory spĺňajú emisné limity 

normy Euro 6, ktorá vstúpi do platnosti v roku 

2014. 

Autobusy sú užívateľsky príjemné (priateľské) 

– flexibilita, spoľahlivosť, kvalita, pohodlie a ľahká 

dostupnosť sú ďalšími prednosťami autobusov. 

Vďaka flexibilite môžu dopravcovia ľahko prispôsobovať 

služby aktuálnym potrebám cestujúcej 

verejnosti. Moderné informačné systémy pomáhajú 

cestujúcim nájsť si ľahko a v pravý čas správny 

autobus. Vodičovi pomáhajú nájsť správnu trasu 

aj na neznámej ceste v zahraničí. Dôležité sú aj 

pri dispečerskom riadení pre kontrolu, plánovanie 

cestovných poriadkov, ale aj pre znižovanie 

nákladov. 

Autobusy sú vyrábané v rôznych triedach podľa 

účelu ich využitia. Vyššie triedy sú vybavené klimatizáciou, 

sociálnym zariadením, CD / DVD prehrávačom, 

automatmi na teplé nápoje, chladničkami. 

Po cestách, najmä v mestskej doprave, dnes 

už jazdia aj nízkopodlažné autobusy. Umožňujú 

ľahký nástup a výstup, čím sú obzvlášť vhodné 

pre potreby detí a pre ľudí so zdravotným postihnutím 

a so zníženou pohyblivosťou. Autobusy sú 

cenovo dostupné a vďaka tomu je autobusová 

doprava prednostným dopravným prostriedkom 

aj pre občanov s nízkymi príjmami. Bez autobusov 

by najmä táto skupina ľudí čelila ekonomickým 

problémom, ale aj kráteniu voľnočasových aktivít. 

Využívaním autobusov v hromadnej doprave 

získava aj štát, veď železničná osobná doprava na 

Slovensku stojí verejné zdroje v porovnaní s prímestskou 

autobusovou dopravou približne dvakrát 

viac peňazí a povozí približne dvakrát menej 

osobokilometrov. 

Autobusy vo významnej miere pokrývajú aj náklady 

na infraštruktúru napriek tomu, že ju nevyužívajú 

len oni. Vo väčšine európskych krajín autobusy 

prostredníctvom rôznych daní a poplatkov 

prispievajú 1,5 až 2-krát viac financií než súvisiace 

vládne výdavky. Tieto financie sú investované do 

nových ciest a na údržbu existujúcich ciest. 

Podpora autobusovej dopravy a „prestúpenie“ ľudí 

z áut do autobusov je liekom aj na preťažovanie 

ciest a dopravné zápchy. Jeden autobus môže na 

ceste nahradiť až 30 automobilov, pokiaľ ide o priemernú 

obsadenosť. A to už naozaj stojí za zamyslenie... 

Správnou argumentáciou a presadzovaním 

autobusovej dopravy na lokálnej, regionálnej, ale 

aj na globálnej úrovni by mohli zmiznúť z ciest 

stovky miliónov automobilov. Výrazne by sa tým 

znížilo preťaženie ciest, podporila by sa tým bezpečnosť 

a redukovali by sa emisie na celom svete. 

Autobusy tvoria kľúčový prvok vo verejnej doprave 

a v cestovnom ruchu. Vďaka osobitej flexibilite, 

úsporám energie, ochrane životného prostredia, 

bezpečnosti v cestnej premávke a mobilite obyvateľstva. 

Žiadny iný spôsob osobnej hromadnej 

dopravy nehrá kľúčové úlohy vo všetkých týchto 

aspektoch súčasne. 


Rozhovor | Text: Barbora Daxner / Foto: Petra Bošanská 

Cudzinca si vieme 

kráľovsky uctiť 

Tvrdí Matiullah Karwandgar, urológ afgánskeho pôvodu 

a zakladateľ federácie taekwon-do na Slovensku. 

Prečo ste si vybrali práve Slovensko na 

štúdium medicíny 

Nebolo to až také ťažké rozhodovanie, nakoľko 

môj starší brat už mal osobnú skúsenosť so 

štúdiom na Slovensku. V čase, keď som sa rozhodol, 

že chcem ísť študovať medicínu, on študoval 

v Bratislave prírodné vedy. A tak bolo len 

prirodzené, že mi odporučil štúdium medicíny 

v Bratislave. 

Vedeli ste niečo o Bratislave, keď ste sem 

prišli študovať 

Bratislavu som poznal len z rozprávania. Počul 

som však len veľmi pozitívne ohlasy. Vykreslili mi 

ju ako pekné mesto so srdečnými ľuďmi a s kvalitnými 

školami. A musím priznať, že tieto „klebety“ 

sa zakladali na pravde. Keď som prišiel do 

Bratislavy, tak som to aj tak cítil. 

Na čo ste si zvykali ťažko v rámci 

kultúrnych rozdielov krajín a čo vám naopak, 

išlo ľahko 

Najviac som pociťoval rozdiel v tom, že 

Afganistan je moslimská krajina, no a keď som 

prišiel do Bratislavy, moslima som stretol tak 

maximálne na jazykovej škole medzi študentmi. 

Takže som nemal kontakt s niekým, kto by 

mal rovnaké vierovyznanie. Chýbala mi mešita, 

chýbalo mi, že nemôžem prežiť a osláviť naše 

sviatky tak, ako sme to robievali doma s rodinou 

a priateľmi. No a v neposlednom rade mi chýbala 

rodina, moji rodičia, sestra a bratia. 

Afganistan je veľmi hornatá krajina. 

Tretina plochy štátu leží medzi 1 800 – 3 000 

m n. m. a desatina krajiny je vyššie ako 3 000 

m n. m. Máte vzťah k túram alebo k prírode 

Venujete sa aj turistike na Slovensku 

Prírodu mám veľmi rád a zároveň mám pred ňou 

aj veľký rešpekt. Takže ako horolezec sa veľmi 

necítim. Radšej mám pevnú pôdu pod nohami. 

U nás doma v Afganistane nie je turistika veľmi 

rozšírená. No keď čo i len trocha zafúka vietor, 

ideme si všetci púšťať von šarkany. Púšťanie šarkanov 

je v Afganistane veľká tradícia. Ja sa snažím 

túto tradíciu zakoreniť aj u mojich detí, a tak 

vždy chodíme spolu celá rodina púšťať šarkany. 

O Slovákoch sa hovorí, že sú otvorený 

a pohostinný národ. Ako sú na tom Afgánci 

O Afgáncoch to platí dvojnásobne. U nás platí 

pravidlo hosť do domu, boh do domu. Takže 

ak k vám príde návšteva, hoc aj o tretej ráno, 

začnete vyvárať, vypekať a hostia dostanú aj to, 

čo by domáci jedli normálne tri dni. Platí, že aj 

z nepriateľa sa stáva pri stole vážený hosť. V našej 

krajine sa napríklad cudzincom dostáva ešte 

viacej úcty a pozornosti ako domácim. Čiže ak 

vám do domu zavíta cudzinec o tretej ráno, tak 

to vyzerá ako na oslave alebo na menšej svadbe. 

Kedy ste boli naposledy v Afganistane 

V roku 2002 som bol pozrieť moju rodinu a bol 

som príjemne prekvapený, že situácia sa po niekoľkoročnej 

vojne zlepšila. Z celého srdca dúfam, 

že jedného dňa prídem do krajiny aj s manželkou 

a s našimi deťmi. Veľmi by som si želal, 

aby videli, kde som sa narodil, chcel by som 

im poukazovať krajinu, kde som vyrástol, kde 

sme chodili púšťať ako malé deti šarkanov. Bol 

50 


y som rád, keby videli aj naše tradície, poznali 

kultúru, je toho určite veľa, čo by som im rád 

poukazoval. 

Čo sa tam podľa vás zásadne zmenilo 

Myslím, že krajina stále napreduje. Z rozprávania 

príbuzných viem, že sa zlepšila infraštruktúra, 

školstvo, úrady, ale aj zdravotná starostlivosť. 

Nepocítili ste nikdy strach po 11. 

septembri 2001 

Strach som nepociťoval ani vtedy a nepociťujem 

ho ani teraz. Je mi len ľúto, že niektorí ľudia nevedia 

tolerovať iné náboženstvo, rasu či kultúru. 

Že posudzujú všetkých ľudí len na základe činov 

jednotlivca alebo skupiny. 

Poznám osobne už troch lekárov, ktorých 

vlastné hobby prerástlo či už k zmene 

povolania, alebo k prehodnoteniu životného 

štýlu. Vy ste uznávaný a veľmi úspešný 

taekwondista. Neplánujete zavesiť medicínu 

na klinec a venovať svoj čas len tomuto 

športu 

Ja si neviem svoj život predstaviť bez medicíny, 

ale zároveň ani bez taekwon-da. Kto ma pozná 

osobne vie, že tieto dve veci, to som ja. A samozrejme, 

moja rodina. Ak by ste mi niektorú 

z týchto troch vecí zobrali, už to nebudem ja. 

Čím to je, že si lekári vedia popri tak 

náročnej práci nájsť čas, chuť a energiu 

venovať sa niečomu inému 

U mňa osobne je to tak, že taekwon-do bolo 

prvé v mojom živote. Začal som cvičiť ako 6-ročný 

chlapec. Z detskej zábavky sa napokon stala 

filozofia môjho života, ktorou sa riadim a žijem 

ňou dodnes. Dáva mi veľkú energiu a silu, ktorú 

ako lekár využívam každý deň pri svojich 

pacientoch. 

Ako ste sa dostali k taekwon-du 

K taekwon-do ma priviedol môj otec a nielen 

mňa, ale aj mojich štyroch bratov. Takže sme 

týmto športom žili celá rodina. 

Čo vám taekwon-do prinieslo a čo naopak, 

vzalo 

Prinieslo mi neskutočne veľa radosti, naučilo ma, 

ako prekonávať svoje hranice, hranice samého 

Kto je Matiullah 

Karwandgar 

Majster sveta, otec 

troch detí a lekár na 

plný úväzok. Rád 

chodí von púšťať 

šarkanov s rodinou, 

miluje afgánsku 

kuchyňu, nevie si 

predstaviť svoj život 

bez športu. Urológ 

a prvý zakladateľ 

federácie taekwon-do 

na Slovensku 


Rozhovor 

Ako som už spomenul, aj manželka sa venuje 

taekwondu, i keď teraz má prestávku, keďže je 

s dcérou na materskej dovolenke. Takže presne 

pozná, ako fungujú tréningy, príprava, koľko 

času to zaberie. Tréningy jej v súčasnosti veľmi 

chýbajú, v tomto smere ma úplne chápe a mám 

zároveň jej plnú podporu. Veď inak by sa tie 

moje aktivity ani skĺbiť nedali. 

seba, v neposlednom rade ma naučilo sebaovládaniu 

a veľkej disciplíne. Taekwon-do ďalej učí 

rešpektu k ostatným, vychováva k úcte. Prinieslo 

mi aj veľa priateľov, a to nielen na Slovensku, 

ale aj v zahraničí. Mal som možnosť precestovať 

a spoznať veľa krajín a rôznych kultúr. No a čo mi 

taekwon-do vzalo Okrem pretrénovaného času 

nič. A aj to neberiem ako negatívum. 

Máte ešte ďalšie športové plány 

Ako začinajúceho taekwondistu by ma ani vo 

sne nenapadlo, že raz dosiahnem majstrovský 

opasok (VII. dan), že sa stanem majstrom sveta, 

vychovám úspešných reprezentantov a budem 

učiť taekwon-do po svete. Mojím odvážnym 

plánom do budúcnosti je rozšíriť taekwon-do 

do každého mesta na Slovensku, aby mali všetci 

možnosť vyskúšať si toto úžasné bojové umenie. 

Vediete k šporu aj vaše deti 

Myslím, že to inak ani nejde. A keďže aj moja 

manželka je úspešná reprezentantka v taekwondo, 

je len prirodzené, že vedieme naše deti od 

malička k športu. Chodia na naše tréningy, zažívajú 

atmosféru pretekov, majstrovstiev, a to nielen 

tu na Slovensku, ale aj v zahraničí. Synovia, 

4,5-ročný a 6-ročný, začali so mnou chodiť na tréningy 

pre deti a veľmi sa im to páči. Okrem toho 

však chodia na gymnastiku a futbal, takže sú to 

malí športovci. Dcéra mala pred nedávnom rok, 

takže uvidíme neskôr, k čomu bude inklinovať. 

A čo vaša manželka Nemá vám za zlé, že 

trávite toľko času v telocvični 

Prečo by sa podľa vás mali deti prihlásiť 

na taekwon-do 

U nás žiaci okrem športovej zdatnosti (rýchlosť, 

sila, ohybnosť, sebaobrana, atď.) získajú kontrolu 

sebaovládania, disciplínu, pokoru a najmä 

rešpekt a úctu voči sebe i ostatným. 

Akú kuchyňu uprednostňujete 

Jednoznačne uprednostňujem kuchyňu mojej 

mamy, tej sa nič nevyrovná. Ale zasa na druhej 

strane musím priznať, že manželka tiež varí výborne 

a vie uvariť aj niektoré typické - tradičné 

afgánske jedlá. Čomu som veľmi rád. 

Prevzali ste si z domu nejaké tradície, 

ktoré dodržiavate tu 

Oslavujem všetky naše sviatky, takže naše deti 

majú napríklad vaše Vianoce, ale zároveň oslavujeme 

aj sviatok id, ktorý môžem prirovnať 

k Vianociam. Keďže ja som moslim, nepijem alkohol, 

nejem bravčove mäso, modlím sa a snažím 

sa žiť podľa princípov islamu. 

Kde sa cítite byť doma 

Určite je to v prvom rade Afganistan, tam som sa 

narodil a vyrástol. No mojím ďalším domovom 

je aj Slovensko. Tu mám svoju rodinu a tu teraz 

žijem. 

Aké máte najbližšie plány do budúcna 

Úspešne reprezentovať s celým reprezentačným 

tímom Slovenskú republiku na ME 2013 

v Španielsku. No a ešte veľa ďalších plánov, či už 

v spojení so športom, medicínou a mojou rodinou. 

Ak by som už plány nemal, tak by som tu 

už asi nebol, alebo by bolo niečo v neporiadku. 

Viac info o Matiullahovi aj o taekwon-do nájdete 

na: www.itftaekwondo.sk 

52 


Rozhovor | Text: Adriana Čahojová / Foto: archív M.H. 

MARTIN HARICH 

Miláčik 

Označeniu „slovenský Justin Bieber" sa bráni. Spevácka 

súťaž SuperStar však z neho urobila idol žien všetkých 

vekových kategórií, od Košíc po Prahu. A nie len pre jeho 

hlboký hlas. Spevák Martin Harich. 


Rozhovor 

Úspech v SuperStar priniesol do tvojho 

života aj veľkú zmenu v podobe stoviek 

kilometrov, ktoré stráviš každý mesiac na 

cestách. Ako to večné cestovanie znášaš 

Zvykal si si naň dlho 

Snažím sa neznepríjemňovať si ho. Naopak, asi 

ako jediný z kapely si ho zatiaľ stále celkom užívam. 

Baví ma len tak sa pozerať von oknom na 

to všetko pekné aj nepekné okolo. Možno je to 

aj tým, že v aute nikdy nedokážem spať. Táto 

vlastnosť nie je podľa mňa žiadna výhra, ale som 

za ňu rád, pretože mám aspoň pocit zodpovedného 

prístupu, keď všetci ostatní spia (smiech) 

– väčšinou s výnimkou šoféra. Ak niečo naozaj 

trpí, tak je to jedine naša chrbtica, ktorá sa 

s tým skoro každodenným vozením v aute celkom 

zmieriť nevie. Taktiež sa zmenil náš prístup 

k cestovaniu. Teraz sa na tom celkom bavíme. 

Vzdialenosť Liptovský Mikuláš – Bratislava pre 

nás kedysi znamenala celú večnosť. Teraz túto 

trasu „robíme” niekoľkokrát do týždňa, a je to pre 

nás akoby „za rohom”. 

Existuje nejaké miesto, kam sa s kapelou 

najradšej vraciaš 

Praha! Zbožňujem to mesto. Má bohatú históriu 

a úžasnú atmosféru. Celkovo na mňa pôsobí 

takým umeleckým dojmom. Hudba a celkovo 

umenie tu žije. Pre mňa sa to tu vďaka SuperStar 

všetko začalo. Vždy, keď prichádzame z Liptova 

po D1-tke, aj napriek skoro 7 hodinám cesty 

v aute mám úsmev na tvári. A vôbec neviem 

prečo. Nemyslím si, že som sám s týmto pocitom. 

Niektoré mestá majú v sebe skrátka také 

čaro. Praha na mňa pôsobí tak nedobytne, majestátne. 

Je asi prirodzené, že ma tu veľmi baví 

aj pracovať. 

Čo máš na cestovaní najradšej a čo 

naopak, neznášaš 

Najradšej mám pohodu v aute. Keď je dobrá 

nálada, na niečo sa tešíme, alebo sme odohrali 

dobrý koncert. Keď sa rozprávame, alebo čosi 

riešime – cesta ubehne všetkým veľmi rýchlo. 

Horšie je to, keď sa niekam ponáhľame a zrazu 

sa ocitneme v niekoľkokilometrovej kolóne na 

D1-tke. To sú tie menej príjemné veci. Všade je 

strašne veľa áut a toto si všímam čoraz častejšie. 

Nielen v súvislosti s kolónami, ale aj s parkovaním, 

tankovaním, atď... Mám pocit, akoby človek 

už nad týmito vecami strácal kontrolu. 

Neustále sa premiestňuješ na trase 

Slovensko-Čechy. Kde koncertuješ častejšie 

Závisí to od rôznych ročných období. Napríklad 

počas júna sme hrali skoro každý deň, a z toho 

v Čechách asi len dvakrát. Inokedy mám opačný 

pocit. Ak to mám percentuálne vyjadriť, asi 

60 percent koncertov odohráme v Čechách a 40 

percent na Slovensku. Posledný mesiac chodíme 

54 


do Prahy veľmi často, pretože sme sa rozhodli 

práve tu nahrávať naše druhé CD. 

Plánuješ koncerty aj za hranicami 

domoviny 

Hmmm, to sú veľké plány (smiech). Ja som Slovák 

a som na to hrdý. Preto som si od malička hovoril, 

že budem spievať v slovenčine. Paradoxom je, že 

v dnešnom svete sa veci menia zo dňa na deň, 

z minúty na minútu, a človek nikdy nevie, kam 

ho osud zaveje. Mám ale pocit, že máme ešte 

veľa práce tu, na Slovensku a v Česku. Teraz je pre 

mňa prioritou dokončiť maturitný ročník v škole 

a dostať druhý album v štúdiu do fázy, aby som 

s ním bol spokojný tak, že bude môcť ísť von. 

Je ti bližšie viac cestovanie autobusom 

alebo vlakom 

Autobusom som ako menší cestoval každý deň 

do školy. Teraz už skoro vôbec. Dnes chodím 

do školy väčšinou tým štýlom, že nás (s mojím 

klavíristom) ráno ocino vyhodí cestou odniekiaľ 

z auta. Aj s kruhami pod očami (smiech). 

Pamätám si ale, že keď som bol malý, neskutočne 

ma fascinovali vlaky. Skoro každý deň som si 

chodil sadnúť na stanicu a len tak som sa pozeral. 

Neďaleko od domu máme železničné priecestie, 

a aj tam som strávil celé hodiny. Mal som taký 

malý zápisníček, kde som si písal, ktorý vlak kedy 

chodí. Ako som tam tak sedával, vždy som videl 

množstvo ľudí, ktorí doslova hazardovali s červenými 

svetlami. Teraz mám pred priecestiami veľký 

rešpekt, ale vlaky si stále užívam. Je to podľa 

mňa dosť pohodlné cestovanie, najmä keď využívame 

tzv. „mŕtvy čas”. Funguje to tak, že nasadneme 

na stanici v Liptovskom Mikuláši, zavrieme 

oči, a ráno o siedmej sa prebudíme v Prahe. To 

má v porovnaní s tým, keď prídeme po 6 hodinách 

v aute úplne „rozbití”, naozaj svoje výhody. 

Počas posledných mesiacov si sa stal 

idolom mnohých dievčat, ktoré tvoria tvoj 

fanklub. Kto je tvojím idolom 

Nemám idol. Neviem, či je to dobre, či zle. Skôr 

ma veľmi baví rozprávať sa s ľuďmi a porovnávať 

ich. Neviem, či je to tak, ale zatiaľ sa mi zdá, že 

každý človek najskôr prejaví svoje dobré vlastnosti, 

a keď ho lepšie spoznáte, tie zlé sa ukážu 

samy. V každom človeku je kus môjho idola. 

Napríklad, rozprávať sa so starými ľuďmi… Ich 

skúsenosti, pohľad na život. Možno je to dnes 

trochu nedocenené, ale to je podľa mňa tá pravá 

škola života. 

Pripravuješ druhý album. Kedy by mal byť 

na pultoch obchodov 

Ak sa nenahneváte, nebudem hovoriť čísla. 

Zatiaľ sa mi to nikdy neosvedčilo. Moja predstava 

je začiatok budúceho roka. Nechcem fanúšikov 

nechať čakať, ale myslím, že ľudia ocenia 

radšej dobre spravenú prácu ako niečo narýchlo 

zbúchané. Všetky skladby sú už hotové, máme 

skvelého producenta, veľkú chuť a nadšenie. 

Predpodkladám, že ešte predtým, ako sa samotný 

album dostane von, vydáme aspoň 1-2 single. 

Pred pár dňami sme nakrútili aj náš ďalší videoklip. 

Popritom ešte stíhame školu a najmä koncertovanie. 

Práve koncerty nám dávajú všetku tú 

energiu. Ďakujeme vám ! 

V rádiách sa objavil nedávno tvoj duet 

s Celeste Buckingham. Pripravuješ s niekým 

duet na druhý album 

Už som nad niečím takým premýšľal, ale nie som 

ešte uplne rozhodnutý. Najťažšie je vždy vybrať 

toho, kto by to mal byť. Buď to bude ako duet 

s Celeste, ktorý pre mňa veľa znamená, alebo to 

nechám úplne na náhodu. Možno ktosi padne 

z neba. 


Náš tip | Text: IKAR / Foto: archív 

V hlavnej úlohe 

SILNÉ EMÓCIE 

J 

edna autorka, tri rôzne príbehy, ktoré oslovujú 

čitateľov v mnohých krajinách sveta. 

Britka s hravým menom Jojo Moyesová 

je jednou zmála spisovataliek, ktoré dva 

razy získali za svoje knihy ocenenie Romantický 

román roka. Jej dielam dávajú čitatelia, ale aj literárni 

kritici také prívlastky ako: neobyčajné, nezabudnuteľné 

a strhujúce, trpkosladké a bolestne 

romantické, dojemné a presvedčivé čítanie. Po 

úspešných románoch Posledný list od milenca 

a Predtým ako som ťa poznala, obohatil začiatkom 

tohto roka náš knižný trh už tretí príbeh Jojo 

Moyesovej Dievča, ktoré si tu zanechal. Ak ju nepoznáte, 

zoznámte sa, neoľutujete. 

Dievča, ktoré si tu zanechal 

Očarujúce rozprávanie o dvoch ženách, ktoré delí 

takmer storočie, ale spája odhodlanie bojovať za 

to, čo majú na svete najradšej. Píše sa rok 1916. 

Francúzsky maliar Edouard Lefevre zanecháva 

svoju mladú manželku Sophie a odchádza bojovať 

na front. Mladej žene po ňom zostáva na pamiatku 

len jej portrét, na tie časy trochu zvláštny. 

Keď ich mestečko padne do rúk Nemcom, obyvatelia 

sa ocitnú na hranici absolútnej 

biedy. Pre kúsok chleba niekedy riskujú 

holý život. Vtedy portrét upúta pozornosť 

nového kommandanta. 

Dôstojník 

je obrazom takmer 

posadnutý a Sophie je 

odhodlaná ris kovať všetko – rodinu, povesť, život 

–, len aby sa znova stretla so svojím manželom. 

Takmer o sto rokov neskôr sa Sophiin portrét dostane 

do rúk Liv Halstonovej, ako dar od manžela. 

Ten ho kúpil na ulici od neznámej Američanky. 

Úplnou náhodou vysvitne, že obraz má obrov skú 

hodnotu, a tak sa začne boj o to, kto je jeho skutočným 

vlastníkom. Livina viera v to, čo je správne, 

tak podstúpi náročnú skúšku. 

Predtým ako som ťa poznala 

Kniha, pri ktorej budete plakať a smiať sa zároveň. 

Bolestný a neobyčajne krásny príbeh dvoch mladých 

ľudí a ich lásky, ktorá ich navzájom naždy 

zmení. Will Traynor po dopravnej nehode stratil 

chuť do života. Vie, čím bol kedysi, vie, že všetko 

sa mu teraz zdá malé a neradostné, a veľmi presne 

vie, ako s tým skoncovať. Zato nevie, že jedného 

dňa mu vtrhne do života Lou ako farebná 

búrka a prežijú nádherné dni... 

Posledný list od milenca 

Príbeh vášne, nevery a straty v silne emotívnom 

spoločenskom románe. Jennifer Stirlingová leží 

v nemocnici po vážnej autonehode. Nespomína 

si na nič – ani na manžela, ani na priateľky, ani na 

to, aká bola kedysi ona sama. Ale keď sa vráti z nemocnice 

domov, nájde utajený list a pomaly si 

začína spomínať na milenca, kvôli ktorému bola 

ochotná ris kovať úplne všetko... 

NOVINKA 

56 

Lines | 2015 

Jojo Moyesová (1969) sa narodila 

v Londýne, vyštudovala novinárstvo 

na londýnskej univerzite 

Royal Holloway. Po skončení štúdia 

desať rokov pôsobila v novinách 

The Independent. Od roku 

2001 sa naplno venuje spisovateľskej 

tvorbe.

Nech už 

dovolenku 

v zahraničí 

strávite 

akokolvek... 

Chcete nové cestovné poistenie do 

Európy a Stredomoria len za 1 euro 

denne 

Pošlite prázdnu SMS na 6611. 

CeStovné PoiStenie

EQW A1000DB-1A 

SMART ACCESS (elektronická korunka s magnetickým senzorom) Vám umožňuje rýchly 

prístup ku všetkým funkciám Vašich Edifice: jednoduchým otáčaním a zatláčaním korunky 

je umožnené rýchle a intuitívne prevádzanie všetkých nastavení. 

• funkcia Smart Access • príjem rádiových signálov (EU, USA, Japonsko, Čína) • Solárne 

napájanie • Stopky • Svetový čas + budík • Remienok a puzdro z nerezovej ocele 

• Vodeodolné do 10 bar 

Zoznam predajcov nájdete na www.casio-watch.sk.

Slovak Lines 1 2015

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?