TextovÃ¡ ÄasÅ¥ - Å½ilinskÃ½ samosprÃ¡vny kraj

ÚZEMNÝ PLÁN 

VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU 

ŽILINSKÉHO KRAJA 

ZMENY A DOPLNKY Č. 4 

SPRIEVODNÁ SPRÁVA 

OBSTARÁVATEĽ 

ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ 

Zástupca obstarávateľa Spracovateľ ZaD č. 4 

Ing. Katarína Náhliková 

odborne spôsobilá osoba 

na obstarávanie ÚPP a ÚPD 

Ing. arch. Marian Pivarči 

autorizovaný architekt 

a kolektív 

08 2010

Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja – zmeny a doplnky č. 4 

Kolektív riešiteľov : 

Hlavný riešiteľ 


Urbanizmus 


Doprava a dopravné zariadenia 

Ing. Ľubomír Mateček 

Vodné hospodárstvo 

Ing. Nataša Paulínyová 

Elektrická energia 

Karol Kollár 

Zásobovanie teplom 

Prof. Ing. Karol Honner, PhD 

2


OBSAH 

1. ÚVOD 4 

1.1. Dôvody pre obstaranie Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja 4 

1.2. Predmet riešenia 4 

1.3. Ciele riešenia 4 

1.4. Vymedzenie riešeného územia 5 

1.5. Obsah a rozsah Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja 5 

1.6. Vstupné podklady 6 

1.7. Spôsob a postup spracovania diela 6 

2. NÁVRH RIEŠENIA ZMIEN A DOPLNKOV ÚZEMNÉHO PLÁNU 9 

2.0. Priemet záväznej časti KURS 2001 do zmien a doplnkov ÚPN VÚC 9 

2.0.1. Záväzná časť KURS 2001 9 

2.3. Základná urbanistická koncepcia 20 

2.3.1. Základná urbanistická koncepcia riešenia Žilinského kraja 20 

2.3.2. Základná urbanistická koncepcia riešenia okresov 21 

2.5. Koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry kraja 30 

2.5.1. Sídelná štruktúra v Žilinskom kraji 30 

2.6. Základné demografické východiská 50 

2.6.3. Vývoj počtu obyvateľov v okresoch a obciach Žilinského kraja v období 

rokov 1996 - 2008 50 

2.6.5. Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025 61 

2.6.6. Stav a pohyb obyvateľstva v roku 2008 62 

2.8. Hospodárska základňa 64 

2.8.2. Nerastné suroviny 64 

2.8.5. Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy 69 

2.10. Životné prostredie 83 

2.10.2. Voda 83 

2.12. Krajinná štruktúra 87 

2.12.2. Ochrana prírody a krajiny 87 

2.12.3. Ochrana kultúrneho dedičstva 88 

2.13. Doprava 90 

2.13.1. Dopravná regionalizácia 90 

2.13.2. Európske a medzištátne súvislosti dopravnej sústavy 

Žilinského kraja 96 

2.13.3. Infraštruktúra cestnej dopravy 103 

2.13.4. Infraštruktúra železničnej dopravy 115 

2.13.5. Infraštruktúra intermodálnej dopravy 117 

2.13.6. Infraštruktúra leteckej dopravy 118 

2.13.7. Infraštruktúra vodnej dopravy 119 

2.13.8. Infraštruktúra cyklistickej dopravy 120 

2.14. Vodné hospodárstvo 121 

2.14.0. Úvod 121 

2.14.1. Odtokové pomery 124 

2.14.2. Zásobovanie pitnou vodou 128 

2.14.4. Odvádzanie a zneskodňovanie odpadových vôd 135 

2.14.5. Zvláštne vody 140 

2.15. Energetika 141 

2.15.1. Zásobovanie elektrickou energiou 141 

2.15.2. Zásobovanie plynom 159 

2.15.3. Zásobovanie teplom 174 

2.15.4. Záver 182 

3. ZÁVÄZNÁ ČASŤ 183 

I. Záväzné regulatívy územného rozvoja 183 

II. Verejnoprospešné stavby 209 

3


1. ÚVOD 

1.1. Dôvody pre obstaranie Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC 

Žilinského kraja 

Čistopis územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja bol vypracovaný 

v roku 1998. Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja (ÚPN VÚC ŽK) bol 

schválený uznesením vlády SR č. 359 zo dňa 26.05.1998. Jeho záväzná časť bola 

vyhlásená Nariadením vlády SR č. 223/1998 Zb. 

V roku 2005 boli vypracované Zmeny a doplnky územného plánu veľkého územného 

celku Žilinského kraja. Záväzná časť Zmien a doplnkov bola schválená zastupiteľstvom 

Žilinského samosprávneho kraja dňa 27.4.2005 a vyhlásená všeobecne záväzným 

nariadením (VZN) Žilinského samosprávneho kraja č. 6/2005 o záväzných častiach Zmien 

a doplnkov ÚPN VÚC ŽK. 

V roku 2006 boli vypracované Zmeny a doplnky č. 2 územného plánu veľkého 

územného celku Žilinského kraja. Záväzná časť Zmien a doplnkov č. 2 bola schválená 

zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja uznesením č. 7 zo dňa 4.9.2006 ako 

dodatok 1 k VZN č. 6/2005 o záväzných častiach Zmien a doplnkov ÚPN VÚC ŽK. 

V roku 2009 boli vypracované Zmeny a doplnky č. 3 územného plánu veľkého 

územného celku Žilinského kraja, ktoré riešili problematiku rekreácie a turizmu. Záväzná časť 

Zmien a doplnkov č. 3 bola schválená zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja dňa 

17.3.2009 a vyhlásená všeobecne záväzným nariadením Žilinského samosprávneho kraja č. 

17/2009 o záväzných častiach Zmien a doplnkov č. 3 ÚPN VÚC ŽK. 

Potreba vypracovania Zmien a doplnkov č. 4 územného plánu veľkého územného 

celku Žilinského kraja vyplýva z potreby aktualizácie niektorých javov zobrazených na 

výkresoch č. 2, 4 a 5. 

1.2. Predmet riešenia 

Zmeny a doplnky č. 4 sa sústreďujú na zapracovanie tých nových koncepčných 

materiálov, ktoré boli vypracované od schválenia zmien a doplnkov dňa 27.4. 2005 a neboli 

zapracované v zmenách a doplnkoch č. 2 a č. 3 a tiež na zmeny vyplývajúce z nových 

právnych noriem, ktoré môžu mať vplyv na záväznú časť ÚPN VÚC Žilinský kraj. 

Predmetom zmien a doplnkov č. 4 nie je komplexná aktualizácia všetkých kapitol a 

výkresov, ale ide o upresnenie podstatných javov podľa vybraných profesijných okruhov v 

rozsahu, ktorý bol dohodnutý medzi obstarávateľom a spracovateľom Zmien a doplnkov č. 4 

ÚPN VÚC Žilinského kraja v zmluve o dielo zo dňa 31.7.2009. 

1.3. Ciele riešenia 

Hlavný cieľ spracovania Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja je 

aktualizovať územný plán o javy, ktoré sa od roku 2005 stali skutočnosťou, o nové zámery 

rozvoja miest a obcí podľa územných plánov a o nové koncepcie v dopravnej a technickej 

infraštruktúre. Cieľom územného plánu je vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj regiónu, 

ktorý bude schopný efektívne využívať všetky (prírodné, kultúrne, finančné a ľudské) zdroje, 

pri zachovaní zdravého životného prostredia. 

4


1.4. Vymedzenie riešeného územia 

Územie pre riešenie Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja je vymedzené 

územím Žilinského samosprávneho kraja. Oproti pôvodnému riešenému územiu v ÚPN VÚC 

Žilinského kraja je zväčšené o časť katastrálneho územia obce Pribylina o výmere 1219,22 

ha, ktoré bolo zväčšené na základe rozhodnutia č. H-6/97 katastrálneho odboru Okresného 

úradu v Poprade a o časť katastrálneho územia obce Východná. 

Základné ukazovatele Žilinského kraja k 31. 12. 2008 

Rozloha k 31. 12. 2008 6 808,78 km 2 

Podiel kraja na ploche SR 13,9 % 

Počet obyvateľov k 31. 12. 2008 

696 347 osôb 

Podiel kraja na počte obyvateľov SR 12,9 % 

Priemerná hustota obyvateľstva na km 2 

102,3 osôb 

Prírastok obyvateľov 1996-2000 

6 182 osôb 


176 osôb 


2 218 osôb 

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (VZPS) v roku 2008 

336 800 osôb 

Miera ekonomickej aktivity 58,4 % 

Miera nezamestnanosti v roku 2008 7,7 % 

1.5. Obsah a rozsah Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského 

kraja 

Zmeny a doplnky č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja sú vypracované v súlade so 

stavebným zákonom a §17 vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a 

územnoplánovacej dokumentácii a ostatnými súvisiacimi právnymi predpismi platnými v SR. 

Dňa 1.8.2000 nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 237/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa 

zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Podľa §11 tejto úpravy 

sa mení pojem stupňa ÚPD „územný plán veľkého územného celku“ na „územný plán 

regiónu“. Zmeny a doplnky č. 4 sú riešené ako súčasť platného „Územného plánu veľkého 

územného celku Žilinského kraja“, preto sa pôvodný názov nemení a v ďalšom texte sa bude 

používať pôvodné označenie, resp. skratka ZaD č. 4 ÚPN VÚC ŽK. 

Zmeny a doplnky č. 4 územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja 

vychádzajú zo Zadania pre spracovanie Zmien a doplnkov č. 4 územného plánu veľkého 

územného celku Žilinského kraja. 

Rozsah Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja je nasledovný : 

1. Textová časť 

Textová časť Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja je riešená 

v samostatnej prílohe k ÚPN VÚC Žilinského kraja v súlade s požiadavkami formulovanými 

v časti 2 „Ciele riešenia Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja“. Číslovanie kapitol 

je zachované podľa číslovania schváleného ÚPN VÚC Žilinského kraja. Kapitoly sú doplnené 

o nový text, resp. v prípade potreby sú celé nahradené novým aktualizovaným textom. 

Súčasťou textovej časti je návrh úpravy regulatívov (záväznej časti), ktoré doplňujú 

Naradenie vlády SR č. 223/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN VÚC 

Žilinského kraja, všeobecne záväzné nariadenie Žilinského samosprávneho kraja č. 6/2005 

schválené zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja dňa 27.4.2005, všeobecne 

záväzné nariadenie Žilinského samosprávneho kraja č. 7/2006 o záväzných častiach Zmien 

a doplnkov č. 2 schválené zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja dňa 4.9.2006 a 

všeobecne záväzné nariadenie Žilinského samosprávneho kraja č. 17/2009 o záväzných 

častiach Zmien a doplnkov č. 3 schválené zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja 

dňa 17.3.2009. 

5


2. Grafická časť 

Grafická časť je vypracovaná ako samostatná príloha k aktuálnemu stavu ÚPN VÚC 

Žilinského kraja (po zapracovaní zmien a doplnkov č. 1, 2 a 3) vo forme samostatných 

priesvitných náložiek k jednotlivým mapovým listom tvoriacich nasledovné výkresy : 

2. Komplexný urbanistický a dopravný návrh m = 1: 50 000 

4. Návrh technickej infraštruktúry - vodné hospodárstvo m = 1: 50 000 

5. Návrh technickej infraštruktúry - energetika m = 1: 50 000 

Objednávateľovi bola dodaná textová časť 3x v tlačenej forme a 1x v digitálnej forme 

a grafická časť 3x ako priesvitky k jednotlivým mapovým listom vyššie uvedených výkresov a 

1x v digitálnej forme. 

1.6. Vstupné podklady 

• Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001, 

• Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001, Zmeny a doplnky č. 1 (ZaD č. 1) 12 2009 

• Štúdia rozvoja slovensko-českého prihraničného územia 2008 

• ÚPN VÚC Žilinského kraja, ZaD č. 1, ZaD č. 2, ZaD č. 3 

• Územné plány miest a obcí, 

• Listy orgánov štátnej správy, samosprávy a právnickych osôb, ktoré boli zaslané 

Žilinskému samosprávnemu kraju po Oznámení o začatí obstarávania Zmien a doplnkov 

č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja, 

• Predprojektová a projektová dokumentácia nadradenej technickej infraštruktúry - doprava, 

vodné hospodárstvo, získaná v rámci prípravných prác, 

• Pracovné stretnutia k vybratým problémom, 

• Konzultácie so spracovateľmi a obstarávateľmi územných plánov miest a obcí, 

• Konzultácie so správcami inžinierskych sietí, 

1.7. Spôsob a postup spracovania diela 

Spracovatelia zahájili práce na predmetnej úlohe dňa 31.7.2009 na základe zmluvy o 

dielo, ktorá bola v ten deň podpísaná predsedom ŽSK Ing. Jurajom Blanárom. 

Žilinský samosprávny kraj zabezpečuje obstarávanie Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN 

VÚC Žilinského kraja prostredníctvom odborne spôsobilej osoby na obstarávanie ÚPP a 

ÚPD, ktorou je Ing. Katarína Náhliková (registračné číslo 210). 

Návrh Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja bude prerokovaný v zmysle 

§ 22 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších zákonov a nálezov Ústavného súdu SR. 

Obstarávateľ úlohy - Žilinský samosprávny kraj - písomne zaslal dňa 18.8.2009 

všetkým dotknutým subjektom Oznámenie o začatí obstarávania Zmien a doplnkov č. 4 

územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja. 

Na základe Oznámenia o obstarávaní Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského 

kraja zaslali ministerstvá, susedné kraje, úrady, správcovia sietí, mestá a obce svoje 

požiadavky, návrhy a rozvojové dokumenty, ktoré súvisia s predmetnou problematikou na 

úrad Žilinského samosprávneho kraja, ktorý ich vyhodnotil a odovzdal spracovateľom. 

Proces spracovania Zmien a doplnkov č. 4 územného plánu veľkého územného celku 

Žilinského kraja bol rozdelený do dvoch pracovných etáp: 

1 etapa : 

– prípravné práce a nevyhnutné prieskumy a rozbory (naštudovanie vstupných 

podkladov, schválenej a rozpracovanej územnoplánovacej dokumentácie miest a 

obcí, obhliadka problémových lokalít navrhnutých pre rozvoj, konzultácie so 

spracovateľmi územnoplánovacej dokumentácie miest a obcí a pod.), 

6


2. etapa : 

– vyhotovenie pracovných priesvitiek Zmien a doplnkov č. 4 podľa profesijných okruhov 

a ich prekonzultovanie s objednávateľom, 

– dopracovanie textovej a grafickej časti Zmien a doplnkov č. 4 územného plánu 

veľkého územného celku Žilinského kraja do expedičnej podoby na prerokovanie, 

– prerokovanie Zmien a doplnkov č. 4 územného plánu veľkého územného celku 

Žilinského kraja, 

– vyhodnotenie pripomienok, 

– vyhotovenie opraveného návrhu (čistopisu) so zapracovaním pripomienok z 

prerokovania, 

– vyhotovenie čistopisu v zmluvnom počte paré. 

Počas spracovania ZaD č. 4 sa uskutočnilo množstvo pracovných porád s dotknutými 

orgánmi a organizáciami, starostami obcí, riešiteľmi a obstarávateľmi ÚPD : 

7.9.2009 KÚŽP Žilina - zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie Žilinského 

kraja, 

7.9.2009 ŽSK, SEPS, a.s. 400 kV - preložka vedenia pri Čadci, 

24.9.2009 ŽSK - 2x110 kV vedenie - úsek Zákopčie, Podvysoká, Staškov, 

Raková, 

20.10.2009 SPP, a.s. - aktualizácia stavu plynárenskej siete a zámerov SPP, 

29.10.2009 SSE, a.s. Žilina - aktualizácia stavu 110 kV siete a zámerov SSE, 

3.11.2009 Ing. Bronček - preložka cesty II/583 v Krasňanoch, 

20.11.2009 Beňadiková, Liptovský Ján, - zmena PP Liptov II, 

20.11.2009 A-projekt Liptovský Hrádok, n.o. Vyšná Boca - lyžiarske stredisko STIV 

Čertovica, 

3.12.2009 Az projekt Ružomberok, Ing. arch. Goč, Ing. arch. Gočová – ÚPN 

riešených obcí, 

14.12.2009 Dolný Kubín, Ing. arch. Kubina, Ing. arch. Zaťková - rozvoj Dolného 

Kubína a iných riešených obcí, 

15.12.2010 Liptovský Hrádok, odbor výstavby - rozvoj mesta, 

16.2.2010 Oravská Polhora - ÚPN O, vodárenská nádrž Oravská Polhora, 

5.3.2010 ŽSK, - preložka cesty II/520 v Zborove nad Bystricou, 

7.4.2010 Dolný Kubín, Ing. arch. Zaťková - podklady riešených ÚPN O, Trstená 

20.4.2010 rozvoj obce Veterná Poruba, 

10.5.2010 rozvoj obce Jakubovany, 

11.5.2010 prerokovanie ÚPN mesta Žilina, 

17.5. 2010 Zábrodský - rozvoj rekreácie v oblasti Huty, Malé Borové, Veľké 

Borové, 

2.6.2010 ŽSK - ÚPN mesta Liptovský Mikuláš, 

9.6.2010 Partizánska Ľupča - rozvojové zámery obce, Ing. arch. Nosková ÚPN 

riešených obcí, Železné 

11.6.2010 ŽSK - preložka cesty II/583 v Krasňanoch, 

16.6.2010 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Bratislava, 

KURS 2001 - ZaD č. 1 KURS 2001, 

17.6.2010 Ing. Kuruc - fotovoltaické elektrárne, 

22.6.2010 Čadca - Ing. Ščury- príprava výstavby D3, aktuálny stav ÚPN mesta, 

8.7.2010 Liptovský Mikuláš - ÚPN mesta - Ing. arch. Bobák, Ing. arch. 

Bachtíková, Ing. arch. Klaučo (AUREX Bratislava), 

22.7.2010 ŽSK - Oravské Veselé - problém odkanalizovania obce, 

Niektoré otázky boli priebežne konzultované s riešiteľmi a obstarávateľmi ÚPN miest 

a obcí, a ich zmien a doplnkov (Ing. arch. Krajč, Ing. arch. Nezval, Ing. arch. Toman, Ing. 

arch. Barčiak, Ing. arch. Goč, Ing. arch. Gočová, Ing. arch. Kubina, Ing. arch. Zaťková Ing. 

arch. Nosková, Ing. arch. Klaučo, Ing. arch. Durdyová, Ing. arch. Bachtíková). 

7


Informácia o riešení problematiky rekreácie a turizmu. 

Problematika rekreácie a turizmu bola komlexne riešená v Zmenách a doplnkoch č. 3. 

v roku 2009. Schválené riešenie je premietnuté do podkladovej mapy zobrazujúcej posledný 

právny stav ÚPN VÚC Žilinského kraja pred spracovaním Zmien a doplnkov č. 4. V zmenách 

a doplnkoch č. 4 sú zapracované len minimálne zmeny v grafickej časti v zmysle 

spracovaných (resp. rozpracovaných) územných plánov obcí. Podotýkame, že každá nová 

lokalita pre rozvoj rekreácie je špecifická a zapracovanie nového investičného zámeru do 

ÚPN VÚC si vyžaduje podrobnejšie riešenie v stupni územného plánu obce, resp. zóny. 

8


2. NÁVRH RIEŠENIA ZMIEN A DOPLNKOV ÚZEMNÉHO PLÁNU 

2.0. Priemet záväznej časti KURS 2001 do Zmien a doplnkov 

ÚPN VÚC 

V súlade s § 10 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku 

v znení neskorších predpisov je potrebné, aby územný plán regiónu bol v súlade so 

záväznou časťou Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS) a vychádzal z jej smernej 

časti. Ustanovenie § 30 ods. 3 stavebného zákona jednoznačne stanovuje, že v prípade 

existencie územného plánu regiónu je ho potrebné aktualizovať zmenami a doplnkami vo 

vzťahu na KURS. 

Vláda SR uznesením č. 1033/2001 schválila KURS 2001 a jej záväzná časť bola 

vyhlásená Nariadením vlády SR č. 528/2002 Z.z. 

V decembri 2009 boli vypracované Zmeny a doplnky č. 1 Koncepcie územného 

rozvoja Slovenska 2001. V čase odovzdania ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja na 

prerokovanie platí záväzná časť KURS 2001 vyhlásená Nariadením vlády SR č. 528/2002 

Z.z.. 

Schválením aktualizovanej záväznej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 

dôjde k určitým zmenám aj na území Žilinského kraja. Preto považujeme za potrebné uviesť 

aj aktualizované znenie záväzných zásad a regulatívov, ktoré sa dotýkajú územia Žilinského 

kraja a budú platiť po schválení aktualizovanej záväznej časti KURS 2001. Text, ktorý sa 

nemení a ostáva v platnosti je napísaný kolmým písmom. Text, ktorý sa dopĺňa alebo mení 

v rámci záväznej časti Zmien a doplnkov č. 1 KURS 2001 je napísaný kurzívou a hrubým 

písmom. Nasledovný text na stranách 9 až 18 má zatiaľ len informatívny charakter. 

2.0.1. Záväzná časť KURS 2001 

Pri riadení využitia a usporiadania územia Žilinského kraja je potrebné dodržať tieto 

záväzné zásady a regulatívy uvedené v záväznej časti KURS 2001 aktualizovanej v roku 

2009 : 

1. V oblasti medzinárodných súvislostí usporiadania územia, osídlenia a rozvoja 

sídelnej štruktúry : 

1.2. Rozvíjať ťažiská osídlenia a sídla pozdĺž spojníc 

1.2.1. katovickej a viedenskej aglomerácie, 

1.2.2. katovickej a budapeštianskej aglomerácie. 

1.3. Upevňovať sídelné väzby považských ťažísk osídlenia a považského sídelného pásu 

na paralelný sídelný pás v ČR. 

1.6. Vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi 

a ostatnými aktérmi územného rozvoja v SR a okolitých štátoch, s využitím väzieb 

jednotlivých sídiel a sídelných systémov v euroregiónoch a ďalších oblastiach 

cezhraničnej spolupráce. 

1.7. Rozvíjať dotknuté sídla na trasách multimodálnych koridorov, predovšetkým v uzloch 

križovania týchto koridorov v smere sever-juh a západ-východ. 

2. V oblasti celoštátnych a nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, 

osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry : 

2.1. Formovať základnú makrokoncepciu sídelných štruktúr Slovenskej republiky v smere 

vytvárania polycentrickej siete ťažísk osídlenia a miest, ktorých prepojenia budú 

podporované rozvojovými osami. Rozvojom polycentrickej sídelnej štruktúry sledovať 

naviazanie sa na celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunikačnú kostru 

prostredníctvom medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov. 

2.3. Podporovať v strednej časti republiky, v záujme vytvorenia celoštátne homogénneho 

a medzinárodne konkurenčného sídelného prostredia, rovnomerne rozložený systém 

9


osídlenia miest a vytvorenie vzájomného prepojenia žilinsko-martinského, 

banskobystricko-zvolenského ťažiska osídlenia s tým, aby sa v južnej časti 

Slovenskej rebubliky podporilo vytvorenie centier a lučenecko-rimavskosobotského 

ťažiska osídlenia, ktoré bude rovnocenné ostatným, a ktorého vzájomné prepojenie 

bude plne podporovať a zabezpečovať rozvoj celého stredojužného územia republiky. 

2.5. Zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného 

a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj 

konzistenciu a rovnocennosť rozvojových podmienok ostatného územia Slovenskej 

republiky. 

2.6. Formovať sídelnú štruktúru na celoštátnej a nadregionálnej úrovni prostredníctvom 

regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých 

hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych 

priestorov. 

2.7. Podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciálne centrá osídlenia, 

rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako aj pre 

priliehajúce zázemie, tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým 

systémom, pozostávajúcim z nasledovných skupín centier : 

2.9. Podporovať rozvoj centier prvej skupiny, ktoré tvoria jej prvú podskupinu : 

• Žilina 

2.10. Podporovať rozvoj centier prvej skupiny, ktoré tvoria jej druhú podskupinu : 

• Martin 

2.11. Podporovať rozvoj centier druhej skupiny, ktoré tvoria jej prvú podskupinu : 

• Čadca 

• Liptovský Mikuláš 

• Ružomberok 

2.12. Podporovať rozvoj centier druhej skupiny, ktoré tvoria jej druhú podskupinu : 

• Dolný Kubín 

2.13. Podporovať rozvoj centier tretej skupiny, ktoré tvoria jej prvú podskupinu : 

• Kysucké Nové Mesto 

2.17. Podporovať rozvoj centier tretej skupiny, ktoré tvoria jej druhú podskupinu : 

• Bytča 

• Liptovský Hrádok 

• Námestovo 

• Rajec 

• Trstená 

• Turčianske Teplice 

• Tvrdošín 

2.17. Podporovať rozvoj centier štvrtej skupiny : 

• Rajecké Teplice 

• Turzovka 

• Vrútky 

2.17. Podporovať rozvoj centier piatej skupiny : 

• Krásno nad Kysucou 

• Oščadnica 

2.17. Podporovať rozvoj kvartérnych centier, predovšetkým v aglomeráciách s najväčším 

predpokladom zabezpečiť rozvoj kvartérnych aktivít, akými sú : 

2.17.4. žilinsko-martinská aglomerácia. 

2.18. Podporovať ako ťažiská najvyššej úrovne : 

2.18.3. banskobystricko-zvolenské a žilinsko-martinské ťažiská osídlenia ako 

aglomerácie najvyššieho celoštátneho a medzinárodného významu. 

2.19. Podporovať ako ťažiská osídlenia druhej úrovne : 

2.19.1. liptovskomikulášsko-ružombersko-dolnokubínske ťažisko osídlenia. 

2.21. Podporovať ako ťažiská osídlenia tretej úrovne druhej skupiny : 

2.21.17. tvrdošínsko-námestovské ťažisko osídlenia. 

2.22. Podporovať ťažiská osídlenia jako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich funkčnej 

komplexnosti so zohľadnením ich regionálnych súvislostí. 

10


2.23. Podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk 

osídlenia pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území. 

2.24. Sledovať pri decentralizácii riadenia rozvoja územia vytváranie polycentrických 

systémov - sietí miest a aglomerácií, ktoré efektívne podporujú vytváranie vyššej 

funkčnej komplexnosti regionálnych celkov (pri zohľadnení inovačných 

a kohéznych pólov rastu vyjadrených v Národnom strategickom referenčnom 

rámci 2007-2013). 

2.25. Formovať ťažiská osídlenia uplatňovaním princípov dekoncentrovanej koncentrácie. 

2.26. Upevňovať vnútroštátne sídelné väzby medzi ťažiskami osídlenia. 

2.27. Podporovať budovanie rozvojových osi v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej 

sídelnej štruktúry. Podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa : 

2.27.1. považskú rozvojovú os : Bratislava - Trnava - Trenčín - Žilina, 

2.27.2. žilinsko-podtatranskú rozvojovú os : Žilina - Martin - Poprad - Prešov, 

2.27.3. žilinsko-kysuckú rozvojovú os: Žilina - Čadca - hranice s Českou republikou, 

2.27.6. zvolensko-turčiansku rozvojovú os: Zvolen - Banská Bystrica - Turčianske 

Teplice - Martin (v úseku Banská Bystrica - Turčianske Teplice ako 

komunikačno-sídelnú os). 

2.28. Podporovať ako rozvojové osi druhého stupňa : 

2.28.7. liptovsko-oravskú rozvojovú os : Ružomberok - Dolný Kubín - Trstená - 

hranice s Poľskou republikou. 

2.29. Podporovať ako rozvojové osi tretieho stupňa : 

2.29.8. kremnicko-turčiansku rozvojovú os : Žiar nad Hronom - Kremnica - 

Turčianske Teplice, 

2.29.9. hornonitriansko-turčiansku os : Prievidza - Turčianske Teplice (v úseku 

Nitrianske Pravno - Turčianske Teplice ako komunikačno-sídelnú os), 

2.29.10. kysuckú rozvojovú os : Čadca - Turzovka - Makov, 

2.29.11. skaliťanskú rozvojovú os : Svrčinovec - Čierne - Skalité - hranica 

s Poľskou republikou, 

2.29.12. kysucko-oravskú rozvojovú os: Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica - 

Námestovo - Tvrdošín - Trstená - Suchá Hora - hranice s Poľskou 

republikou (v úseku Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica - Oravská 

Lesná ako komunikačno-sídelnú os), 

2.29.13. kraľoviansku rozvojovú os : Kraľovany - Dolný Kubín, 

2.29.14. polhoranskú rozvojovú os : Námestovo - Oravská Polhora - hranica 


2.29.15. žilinskú rozvojovú os : Žilina - Varín - Terchová, 

2.29.16. rajeckú rozvojovú os : Žilina - Rajec. 

3. V oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom : 

3.1. Podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na 

integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a prírodných kultúrno - historických 

a urbasnisticko - architektonických daností pričom pri ich rozvoji zohľadniť 

koordinovaný proces prepojenia sektorových strategických a rozvojových 

dokumentov. 

3.2. Zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného 

charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky 

utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých 

regiónov. 

3.3. Pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich ekonomické danosti, špecifické 

prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať zamedzenie, 

resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné 

a životné prostredie vidieckeho priestoru. 

3.4. Vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, 

podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, 

moderných 

11


informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo 

rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného 

vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života. 

4. V oblasti zachovania, zhodnotenia a využívania kultúrneho dedičstva : 

4.1. Posudzovať pri rozvoji územia význam a hodnoty jeho kultúrno-historických daností 

v nadväznosti na všetky zámery v sociálno-ekonomickom rozvoji. 

4.2. Zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji : 

4.2.1. územia lokalít zapísaných v Zozname svetového dedičstva, 

4.2.2. územia s pamiatkovým fondom a jeho ochrannými pásmami, ktoré sú 

zastúpené národnými kultúrnymi pamiatkami, ich súbormi a areálmi, 

4.2.3. územia historických jadier miest a obcí, 

4.2.4. známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk a nálezov, 

4.2.5. územia miest a obcí, kde je zachytený historický stavebný fond, 

4.2.6. novodobé architektonické a urbanistické diela, 

4.2.7. areály architektonických diel s dotvárajúcim prírodným prostredím, 

4.2.8. historické technické diela. 

4.2.9. historické krajinné štruktúry vrátane území s rozptýleným osídlením. 

4.3. Rešpektovať objekty, súbory alebo areály, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za 

národné kultúrne pamiatky, územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové 

rezervácie, a pamiatkové zóny a ochranné pásma ako aj objekty vedené 

v evidenciách pamätihodností miest a obcí. 

5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany 

prírody, prírodných zdrojov a starostlivosti o krajinu a tvorby krajinnej 

štruktúry: 

5.1. Zabezpečovať nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne využívanie 

územia, rešpektovanie, prípadne obnovu funkčného územného systému ekologickej 

stability, biotickej integrity krajiny a biodiverzity na úrovni národnej, regionálnej aj 

lokálnej. 

5.2. Rešpektovať pri organizácii, využívaní a rozvoji územia význam a hodnoty jeho 

prírodných daností. V chránených územiach (európska sústava chránených 

území NATURA 2000 vrátane navrhovaných, národná sústava chránených 

území, chránené územia vyhlásené v zmysle medzinárodných dohovorov), 

v prvkoch územného systému ekologickej stability, v NECONET, v biotopoch 

európskeho významu a biotopoch druhov európskeho a národného významu 

zosúladiť využívanie územia s funkciou ochrany prírody a krajiny s cieľom 

udržania resp. dosiahnutia priaznivého stavu druhov, biotopov a častí krajiny. 

5.3. Zohľadňovať pri umiestňovaní činností na území ich predpokladané vplyvy na životné 

prostredie a na charakteristický vzhľad krajiny a realizáciou vhodných opatrení 

dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych 

vplyvov. 

5.4. Zabezpečovať zvýšenie ekologickej stability, prípadne obnovu biotickej integrity a 

biologickej rozmanitosti v územiach a krajinných segmentoch s narušeným 

prírodným, resp. životným prostredím. 

5.5. Zabezpečovať zachovanie a ochranu všetkých typov mokradí, revitalizovať vodné 

toky a ich brehové územia s cieľom obnoviť integritu a zabezpečiť dlhodobo priaznivé 

existenčné podmienky pre akvatickú a semiakvatickú biotu vodných ekosystémov. 

5.6. Identifikovať stresové faktory v území a zabezpečovať ich elimináciu. 

5.7. Zabezpečovať vhodnú delimitáciu pôdneho fondu v súlade s potenciálom územia. 

5.8. Uplatňovať účinné krajinnoekologické a technické opatrenia na elimináciu 

negatívnych vplyvov pri využívaní prírodných zdrojov a kultúrno - historických 

štruktúr. 

5.9. Rešpektovať ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd. Zabezpečovať 

ochranu pôdnych zdrojov vhodným a racionálnym využívaním poľnohospodárskej 

a lesnej pôdy a to aj s dôrazom na zamedzovanie erózie pôdy. 

5.10. Asanovať a revitalizovať územia s vysokým stupňom enviromentálnej záťaže. 

12


5.11. Zabezpečiť ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov, energetických 

surovín a alternatívnych zdrojov energie, eliminovať nadmerné čerpanie 

neobnoviteľných zdrojov, regulovať využívanie obnoviteľných zdrojov v súlade 

s mierou ich samoreprodukcie a revitalizovať narušené prírodné zdroje, najmä tie, 

ktoré sú poškodené alebo zničené následkom klimatických zmien, živelných 

a prírodných katastrof. 

5.12. Rešpektovať ochranu nerastného bohatstva pri organizácii priestorového 

usporiadania a funkčného využívania územia. 

6. V oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja : 

6.1. Rozvíjať decentralizovanú štruktúru ekonomiky prostredníctvom vytvorenej 

polycentrickej sústavy mestského osídlenia a tým zabezpečovať aj vyváženú socioekonomickú 

úroveň regiónov v súlade s platnými strategickými a programovými 

dokumentmi v oblasti regionálneho rozvoja. 

6.2. Zabezpečiť dostupnosť trhov a vytvorenie rovnocenných podmienok pre podnikanie 

dobudovaním a modernizáciou územia regiónov verejnou infraštruktúrou. 

6.3. Diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu miest a regiónov a podporovať 

v záujme trvalej udržateľnosti malé a stredné podnikanie. 

6.4. Vytvárať podmienky pre rovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva s vyššou 

kvalifikáciou a zvyšovať vzdelanostnú úroveň a mobilitu pracovnej sily v 

regiónoch. 

6.5. Sústrediť pozornosť na rozvoj „Globálnej informačnej spoločnosti“ v Slovenskej 

republike predovšetkým skvalitňovaním infraštruktúry komunikačných systémov. 

6.6. Zvyšovať kvalitu riadenia a koordinácie nástrojov regionálnej 

a územnoplánovacej politiky. 

6.7. Zvyšovať konkurencieschopnosť a ekonomickú výkonnosť regiónov rozvíjaním 

inovačného potenciálu regiónov a efektívnejším využívaním existujúcich 

výrobných zdrojov. 

7. V oblasti poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva : 

7.1. Stabilizovať výmeru najkvalitnejších pôd, najmä pôd pod závlahami, pôd vinohradov a 

najlepších bonít, a ochranu výmery a kvality pôdy uskutočňovať nielen ako ochranu 

hospodársko - sociálneho potenciálu štátu, ale aj ako súčasť ochrany prírodného a 

životného prostredia. V územnom rozvoji rešpektovať zachovalé 

a prevádzkyschopné závlahové sústavy a odvodňovacie kanálové siete 

a čerpacie stanice. 

7.2. Stabilizovať a revitalizovať poľnohospodárske odvetvie diferencovane podľa 

poľnohospodárskych produkčných oblastí. 

7.3. Zabezpečiť v záujme rozvoja vidieka v horských a podhorských oblastiach so 

sťaženými prírodnými podmienkami primeranú životnú úroveň a zlepšenie kvality 

života vidieckeho obyvateľstva prostredníctvom podpory vybraných centier s využitím 

ich prírodného, demografického a kultúrno - historického potenciálu v prospech 

rozvoja vidieckych oblastí. 

7.4. Rozvíjať tradičnú remeselnú výrobu, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti súvisiace 

s poľnohospodárskou a lesnou činnosťou, ako integrovanú súčasť hospodárenia 

na pôde, podporujúce rozvoj vidieka. 

7.5. Realizovať ozdravné opatrenia v najviac poškodených lesných spoločenstvách. 

8. V oblasti priemyslu a stavebníctva : 

8.1. Vychádzať pri územnom rozvoji predovšetkým z princípu rekonštrukcie a sanácie 

existujúcich priemyselných a stavebných areálov. 

8.2. Podporovať budovanie rôznych typov priemyselných parkov vo všetkých regiónoch 

Slovenskej republiky na základe zhodnotenia ich externých a interných lokalizačných 

faktorov. 

8.3. Vychádzať pri rozvoji priemyslu a stavebníctva nielen z ekonomickej a sociálnej, ale 

aj územnej a enviromentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami 

kultúrno - historického potenciálu územia a historického stavebného fondu so 

13


zohľadňovaním špecifík jednotlivých regiónov Slovenskej republiky a využívať pritom 

predovšetkým miestne suroviny. 

8.4. Vychádzať pri vytváraní a prevádzke výrobných kapacít z využitia komparatívnych 

výhod regiónu (poloha, ekonomický potenciál, disponibilné zdroje). 

9. V oblasti rozvoja rekreácie a turizmu : 

9.1. Podporovať tie druhy a formy turizmu, ktoré sú predmetom medzinárodného záujmu 

(kúpeľný, poznávací kultúrny, horský letný a zimný, geoturizmus, tranzitný turizmus 

a poľovníctvo). 

9.2. Nadviazať na medzinárodný turizmus, a to najmä sledovaním turistických tokov 

a dopravných trás prechádzajúcich, resp. končiacich na Slovensku. Venovať väčšiu 

pozornosť aktívnemu zahraničnému turizmu, cezhraničným vzťahom a malému 

prihraničnému turizmu. 

9.3. Previazať dôslednejšie ciele rekreačného a poznávacieho turizmu. 

9.4. Dotvoriť funkčno - priestorový systém rekreácie a turizmu na celoslovenskej úrovni 

vytváraním siete rekreačných územných celkov, siete rekreačných záujmových území 

väčších miest a siete ucelených území vidieckeho osídlenia. 

9.5. Viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne do 

sídiel s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej 

krajine, pričom využiť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských a vidieckych 

celkov a objektov kultúrnych pamiatok. 

9.6. Podporovať podmienky pre prímestskú rekreáciu obyvateľov miest v ich záujmovom 

území. 

9.7. Zabezpečovať v liečebných kúpeľoch únosný pomer funkcie liečebnej, turisticko - 

rekreačnej, kultúrno - spoločenskej a ich funkčných plôch. 

9.8. Podporovať vznik a rozvoj miestnych kúpeľov na základe využitia špecifík daného 

územia. 

9.9. Na podporu rozvojových smerov turizmu využívať najmä cestnú dopravu a rozvoj 

cestnej siete, rozvoj a prepájanie cyklotrás, ako aj budovanie príslušnej technickej 

infraštruktúry. 

9.10. Na území národných parkov a chránených krajinných oblastí dodržiavať únosný 

pomer funkcie ochrany prírody a ostatných funkcií spojených s rekreáciou 

a turizmom. 

9.11. Rešpektovať pri rozvoji národného a medzinárodného turizmu na území 

Slovenskej republiky územia, objekty a zariadenia slúžiace na zabezpečenie 

obrany štátu. 

10. V oblasti rozvoja sociálnej infraštruktúry : 

10.1. Školstvo 

10.1.1. Podporovať rovnomerný rozvoj škôl, vzdelávacích, školiacich 

a preškoľovacích zariadení na území štátu. 

10.1.2. Znižovať regionálne rozdiely v úrovni vzdelania podporou vzdelávacích centier 

v prirodzených sídelných centrách a prispôsobovať sieť stredných škôl trhu 

práce a podporovaným ekonomickým aktivitám. 

10.1.3. Diverzifikovať vysokoškolské štúdium predovšetkým do území, ktoré sú 

ekonomicky problémové a ktoré sú ekonomicky problémové a ktoré potrebujú 

nové rozvojové impulzy. V týchto územiach vytvárať, v súčinnosti s podporou 

adekvátnych ekonomických aktivít, vysoké školy podstatne viac zamerané na 

prax, t.j. zabezpačujúce štúdium na bakalárskej úrovni a sledujúce podporné 

ekonomické aktivity. 

10.1.4. Podporovať vytváranie stredných odborných škôl, ktoré poskytujú pomaturitné 

vzdelávanie v rámci jednotlivých regiónov. 

10.2. Zdravotníctvo 

10.2.1. Rozvíjať zdravotnícke zariadenia v záujme ich optimálneho využitia v 

rovnocennej prístupnosti obyvateľov. 

10.2.2. Podporovať zdravotnícke služby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to 

najmä v oblastiach vzdialenejších od sídelných centier. 

14


10.2.3. Rozšíriť kapacitu liečební, hospicov a domov ošetrovateľskej starostlivosti 

v súlade s potrebami obyvateľstva v regiónoch. 

10.3. Sociálna starostlivosť 

10.3.1. Podporovať vytvorenie dostupnej, efektívnej a humanizovanej siete 

sociálnej infraštruktúry pri zohľadnení regionálnych potrieb obyvateľov. 

10.3.2. Podporovať vznik nových typov zariadení sociálnej infraštruktúry 

poskytujúcich moderné formy poskytovania sociálnej starostlivosti. 

10.4. Kultúra a umenie 

10.4.1. Podporovať rovnomerne prevádzku a činnosť existujúcej siete kultúrnych 

zariadení v regiónoch ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry 

a kultúrnych služieb obyvateľstvu. 

11. V oblasti rozvoja nadradeného dopravného vybavenia : 

11.1. Stabilizovať základné zónovanie Slovenskej republiky v priestoroch : 

11.1.3. severozápadné Slovensko a dopravno-gravitačné centrum Žilina/Martin, 

11.2. Rešpektovať nadradené postavenie paneurópskych multimodálnych koridorov 

ITF (ECMT) a dopravných sietí TEN-T. V ich rámci rešpektovať prioritnú pozíciu 

projektov európskeho záujmu 

12.2.3. železničnej infraštruktúry osi (Gdansk - Varšava - Katovice) - Brno/Žilina 

- Bratislava - (Viedeň), na území Slovenska alokovanej a plánovanej v rámci 

paneurópskych multimodálnych koridorov č. V vetva a a VI, 

12.2.4. cestnej infraštruktúry osi (Gdansk - Varšava - Katovice) - Brno/Žilina - 

Bratislava - (Viedeň), na území Slovenska alokovanej a plánovanej v rámci 

paneurópskych multimodálnych koridorov č. V vetva a a VI, 

11.3. Rešpektovať dopravné siete a zariadenia TEN-T a európskych dohôd (uvedené 

ako súčasť bodov 11.8. až 11.12., 11.14. alokované a plánované v trasách 

paneurópskych multimodálnych koridorov ITF (ECMT) 

11.3.2. multimodálny koridor č. V vetva a (Rakúsko) - Bratislava/Jarovce - Žilina 

- Košice - Záhor/Čierna nad Tisou - (Užhorod - Ľvov), lokalizovaný pre cesty 

a pre konvenčné trate železničnej a kombinovanej dopravy, 

11.3.3. multimodálny koridor č. VI (Gdansk - Varšava - Katovice) - Skalité - 

Čadca - Žilina/Hričovské podhradie/Dubná Skala lokalizovaný pre cesty, pre 

konvenčné trate železničnej a kombinovanej dopravy sietí TEN-T, 

11.3.5. hlavné železničné uzlové body a základné verejné terminály 

kombinovanej dopravy sietí TEN-T v Bratislave (multimodálne koridory č. IV 

a V vetva a), v Žiline (multimodálne koridory č. V vetva a, VI) a Košiciach 

(multimodálny koridor č. V vetva a) 

11.4. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru alokovanú a plánovanú v trasách 

mimokoridorových ITF (ECMT) sietí konvenčnej železničnej a kombinovanej 

dopravy TEN-T : 

11.4.5. Čadca - Svrčinovec - (Ostrava), 

11.5. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru alokovanú a plánovanú v trasách 

mimokoridorovej ITF (ECMT) cestnej siete TEN-T : 

11.5.1. Martin - Turčianske Teplice - Šášovské Podhradie - Zvolen - Šahy - 

(Budapešť) 

11.6. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru alokovanú a plánovanú vo výhľadových 

trasách mimokoridorovej ITF (ECMT) cestnej siete TEN-T : 

11.6.4. Svrčinovec - (Ostrava) 

11.7. Rešpektovať dopravné siete a zariadenia TEN-T alokované a plánované 

v trasách pripravovaných multimodálnych koridorov : 

11.7.1. prioritná os západ - východ (Norimberg/Drážďany - Praha - Olomouc) - 

Lúky pod Makytou - Púchov - Žilina - Košice - Záhor/Čierna nad Tisou - 

(Užhorod - Ľvov) lokalizovaná pre cesty a konvenčné železničné trate TEN-T, 

11.7.2. navrhované prepojenie vetiev multimodálneho koridoru č. VI a VI vetva b 

Čadca - Svrčinovec - (Ostrava), lokalizované pre cesty a konvenčné železničné 

trate sietí TEN-T, 

15


11.8. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru zaradenú podľa európskych dohôd (AGR) 

koridory ciest 

11.8.1. E 50 (Brest - Paríž - Norimberg - Praha - Brno) - Drietoma - Trenčín - 

Žilina - Prešov - Košice - Vyšné Nemecké - (Užhorod - Dnepropetrovsk - 

Machačkala), 

11.8.3. E 75 (Vardo - Helsinky - Gdansk - Katovice - Český Těšín) - Žilina - 

Bratislava - (Győr - Budapešť - Belehrad - Skopje - Solún - Atény - Sitia), 

11.8.6. E 77 (Pskov - Riga - Gdansk - Varšava - Krakov) - Trstená - 

Ružomberok - Zvolen - Šahy - (Budapešť), 

11.8.8. E 442 (Karlove Vary - Teplice - Hradec Králové - Olomouc) - Makov - 

Bytča - Žilina, 

11.9. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru navrhovanú ako upravená existujúca 

alebo výhľadová súčasť koridorov siete ciest európskej dohody (AGR) 

11.9.5. E 50 (Brno) - Lysá pod Makytou - Púchov - Žilina - Prešov - Košice - 

Vyšné Nemecké - (Machalačka), 

11.10. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru zaradenú podľa európskych dohôd (AGC, 

AGTC) koridory konvenčných tratí a zariadenia železničnej a kombinovanej 

dopravy 

11.10.1. trate E 40, C - E 40 (La Havre - Paríž - Norimberg - Praha - Hranice na 

Morave - Ostrava) - Čadca - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou - (Čop) - 

(Hranice na Morave) - Lúky pod Makytou - Púchov 

11.10.4.trať E 36 (Viedeň - Kittsee) - Bratislava - Leopoldov - Žilina, Galanta - 

Leopoldov, C - E 63 (Viedeň - Kittsee) - Bratislava - Leopoldov - Žilina - 

Čadca - Sklalité - (Czechowice-Dzedzice), 

11.10.6. základné verejné terminály kombinovanej dopravy medzinárodného 

významu v Bratislave, Žiline, Košiciach a Čiernej nad Tisou, 

11.10.7. hraničné železničné stanice s významom pre medzinárodnú 

kombinovanú dopravu Čadca, Lúky pod Makytou, Kúty, Čierna nad Tisou, 

Komárno, Štúrovo. 

11.12. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru zaradenú podľa kritérií medzinárodných 

leteckých organizácií - letiská hlavnej siete pre medzinárodnú dopravu 

11.12.5. Žilina, 

11.14. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru zaradenú podľa európskych dohôd AGN 

- vnútrozemské vodné cesty medzinárodného významu, existujúce i plánované 

a AGTC - kombinovaná doprava na vnútrozemských vodných cestách 

11.14.2. E 81, C - E 81 koridor rieky Váh od ústia do Dunaja po Žilinu a koridor 

spojenia riek E 81 Váh - E 30 Odra s verejnými prístavmi a terminálmi 

kombinovanej dopravy v prístavoch P 81 - 01 Komárne, P 51 - 02, C 81 - 02 

Šali, P 81 - 03,C 81 - 01 Seredi, P 81 - 04 Hlohovci, P 81 - 05 Piešťanoch, P 81 - 

06 Novom Meste nad Váhom, P 81 - 07 Trenčíne, P 81 - 08 Dubnici nad 

Váhom, P 81 - 09 Púchove, P 81 - 10 Považskej Bystrici, P 81 - 11 Žiline 

a P 81 - 12 Čadci, 

11.15. Rešpektovať hlavnú dopravnú infraštruktúru, existujúcu i výhľadovú, pre 

medzinárodnú turistickú dopravu - konvenčné železničné trate 

11.15.1. Západný severojužný koridor (Krakov - Novy Targ) - Trstená - Dolný 

Kubín - Kraľovany - Vrútky - Banská Bystrica - Zvolen - Šahy - 

(Parassapuszta - Budapešť), 

11.16. Rešpektovať hlavnú dopravnú infraštruktúru, existujúcu i výhľadovú, pre 

medzinárodnú turistickú dopravu - cesty 

11.16.1. Západný severojužný koridor (Krakov - Novy Targ/Zakopane - 

Chocholov) - Suchá Hora - Trstená - Dolný Kubín - Hubová - Ružomberok - 

Donovaly - Banská Bystrica - Zvolen - Šahy - (Parassapuszta - Budapešť) 

s vylúčením medzinárodnej nákladnej tranzitnej dopravy v úseku Korytnica 

kúpele - Donovaly - Banská Bystrica, 

11.16.3. Koridor Tatranského okruhu (Krakov - Novy Targ/Zakopane - 

Chocholov) - Suchá Hora - Vitanová - Oravice - Zuberec - Liptovský Trnovec 

- Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok - Liptovský Peter - Pribylina - Starý 

16


Smokovec - Ždiar - Javorina/Podspády - (Zakopane/Novy Targ - Krakov) 

s vylúčením tranzitnej nákladnej dopravy v úseku Vitanová až Liptovský 

Mikuláš a Liptovský Peter až Javorina (Lysá Poľana). 

11.18. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru celoštátnej úrovne - koridory ciest 

11.18.4. (Vsetín) - Makov - Čadca - Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica - 

Oravská Lesná - Námestovo - Trstená - Suchá Hora - (Chocholov) Poľská 

republika s pokračovaním (Stromovce Vyžne) - Spišská Stará Ves - Stará 

Ľubovňa - Ľubotín - Tarnov - Bardejov - Svidník, 

11.18.5. Turčianske Teplice - Banská Bystrica - Brezno - Vernár, 

11.19. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru nadregionálnej úrovne - koridory 

konvenčných železničných tratí 

11.19.8. Horná Štubňa - Hronská Dúbrava 

11.20. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru nadregionálnej úrovne - koridory ciest 

11.20.9. Žilina - Rajec - Nitrianske Pravno 

11.20.11. (Ujsoly) - Novoť - Zákamenné 

11.20.12. (Korbielow) - Oravská Polhora - Námestovo 

11.20.14. Liptovský Hrádok - Brezno - Tisovec - Rimavská Sobota 

11.21. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru nadregionálnej úrovne - existujúce 

a potenciálne letiská pre medzinárodnú dopravu v Nitre, Prievidzi, Trenčíne, 

Ružomberku, Kamenici nad Cirochou a Prešove 

11.23. Proporcionálne podporovať doplnkové postavenie dopravnej infraštruktúry 

medzinárodného, celoštátneho a nadregionálneho významu, ktorá spolu 

s paneurópskymi mutimodálnymi koridormi ITF (ECMT) a sieťami TEN-T 

vytvára nadradenú dopravnú sústavu Slovenskej republiky 

12. V oblasti rozvoja nadradeného technického vybavenia : 

12.1. Vodné hospodárstvo 

12.1.1. Zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať 

potrebné protipovodňové opatrenia s dôrazom na ochranu intravilánov miest 

a obcí. Nadväzne komplexne riešiť odtokové pomery v povodniach s dôrazom 

na odvedenie vnútorných vôd v súlade s ekologickými limitmi využívania 

územia a ochrany prírody. 

12.1.2. Zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných 

vodovodov s cieľom približovať sa postupne k úrovni vyspelých štátov 

Európskej únie. 

12.1.3. Zvyšovať využívanie kapacít vybudovaných veľkozdrojov pitnej vody 

(vodárenských nádrží) urýchlením výstavby prítokov vody a vodovodných sietí 

v obciach v bilančnom dosahu týchto zdrojov. 

12.1.4. Zvyšovať spoľahlivosť zásobovania pitnou vodou rozširovaním diverzifikácie 

zdrojov, využívaním vzájomného prepojenia zdrojov podzemnej a povrchovej 

vody a budovaním vodárenských dispečingov. 

12.1.5. Zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody, orientovať investície na 

rekonštrukciu diaľkovodných potrubí a vodovodných sietí. 

12.1.6. Zabezpečovať územnú prípravu pre výstavbu veľkokapacitných zdrojov vody 

na zásobovanie v deficitných oblastiach a v oblastiach s ohrozenou kvalitou 

vody. 

12.1.7. Zabezpečovať podľa návrhu plánu územného rozvoja a z neho vyplývajúcich 

potrieb prípravu zdrojov vody tak, aby sa docielil súlad medzi rozvojom 

vodného hospodárstva, ochranou prírody a ekologickou stabilitou územia. 

12.1.8. Zabezpečiť požiadavky v oblasti odkanalizovania s cieľom postupne znižovať 

rozdiel medzi podielom odkanalizovaných obyvateľov a podielom 

zásobovaných obyvateľov pitnou vodou, 

12.1.9. Zabezpečiť požiadavky v oblasti odkanalizovania s cieľom postupne zosúladiť 

vypúšťanie odpadových vôd z jestvujúcich kanalizácií a čistiarní odpadových 

vôd s legislatívou požadovaným stavom. 

12.1.10. Zvyšovať požiadavky v oblasti odkanalizovania s cieľom postupne zvyšovať 

úroveň v odkanalizovaní miest a obcí v súlade s požiadavkami legislatívy 

17


Európskej únie (budovať čistiarne odpadových vôd v sídlach s verejnou 

kanalizáciou, budovať verejné kanalizácie s mechanicko-biologickým čistením 

v aglomeráciách nad 2000 ekvivalentných obyvateľov a pod.). 

12.2. Energetika 

12.2.1. Zabezpečiť územnú prípravu na dobudovanie vnútroštátnych elektrických 

staníc, elektrických vedení a zariadení a výstavbu ďalších medzinárodných 

prepojení v súvislosti s liberalizáciou energetiky a s otvorením trhov 

s elektrickou energiou. 

12.2.2. Pre rozvojové zámery zabezpečenia vnútroštátnych a medzinárodných 

elektrických sietí a zariadení rešpektovať existujúce koridory 220 kV 

a 400 kV a navrhované siete v existujúcich, či novo navrhovaných 

koridoroch 

12.2.2.12. koridor pre nové medzištátne 2x400 kV vedenie ZVN v profile 

Varín - štátna hranica s Poľskou republikou (Byczyna), 

12.2.2.13. koridor pre zdvojenie existujúceho medzištátneho 400 kV 

vedenia ZVN V404 na vedenie 2x400 kV v profile Varín - štátna 

hranica ČR (Nošovice), 

12.2.2.14. koridor pre nové 2x400 kV vedenie ZVN v súbehu vedeniami 

V407 Liptovská Mara - Spišská Nová Ves a V408 Spišská Nová 

Ves - Lemešany, 

12.2.2.15. koridor existujúceho VVN 220 kV V273 Medzibrod - Lemešany, 

v úseku Liptovská Mara - Lemešany a to pre výstavbu nového 

2x400 kV vedenia ZVN, 

12.2.6. Presadzovať uplatnením energetickej politiky Slovenskej republiky, regionálnej 

energetickej politiky a využitím kompetencie miestnych orgánov samosprávy 

budovanie kogeneračných zdrojov na výrobu elektriny a tepla a tam, kde je to 

ekonomicky a enviromentálne zdôvodniteľné, udržať a inovovať už 

vybudované systémy s centralizovaným zásobovaním obyvateľstva teplom. 

12.2.7. Vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných 

a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej 

energetike. 

12.2.8. Podporovať a presadzovať v regiónoch s podhorskými obcami využitie 

miestnych energetických zdrojov (biomasa, geotermálna a solárna energia, 

malé vodné elektrárne a pod.) pre potreby obyvateľstva i služieb. 

12.3. Odpadové hospodárstvo 

12.3.1. Usmerniť cieľové smerovanie nakladania s určenými druhmi a množstvami 

odpadov v určenom čase, budovania nových zariadení na zhodnocovanie 

a zneškodňovanie odpadov, ako aj budovania zariadení na iné nakladanie s odpadmi 

v území v súlade s Programami odpadového hospodárstva. 

12.3.2. Vytvárať územné predpoklady pre zabezpečenie zneškodňovania 

nebezpečných odpadov ako podmienku ďalšieho rozvoja niektorých priemyselných 

odvetví. 

12.3.3. Koordinovať a usmerňovať výstavbu nových skládok tak, aby kapacitne 

a spádovo zabezpečili požiadavky na ukladanie odpadov v jednotlivých regiónoch 

podľa ich špecifickej potreby. 

12.3.4. Vytvárať územné podmienky pre výstavbu regionálnych podnikov a prevádzok 

na separáciu a recykláciu odpadov a spaľovní odpadov pre jednotlivé oblasti s ich 

lokalizáciou v optimálnom dosahu najväčších producentov odpadov. 

Použité skratky : 

AGC Accord européen sur les grandes lignes internationales de Chemin de fer 

(Európska dohoda o hlavných železničných medzinárodných tratiach) 

AGR Accord européen sur les grandes routes de trafic international 

(Európska dohoda o hlavných cestách s medzinárodnou prevádzkou) 

AGTC Accord européen sur les grandes lignes de transport international combiné et 

les Installations connexes 

18


EÚ 

NECONET 

TEN-T 

ZVN 

VVN 

(Európska dohoda o hlavných tratiach medzinárodnej kombinovanej dopravy 

a ich zariadeniach) 

Európska únia 

National Ecological Network (Národná ekologická sieť) 

Trans European Network for Transport (Transeurópska dopravná sieť) 

zvlášť vysoké napätie 

veľmi vysoké napätie 

V zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení 

neskorších predpisov, územný plán regiónu musí byť v súlade so záväznou časťou 

Koncepcie územného rozvoja Slovenska. 

Profesné okruhy spracované v rámci Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja sú 

v súlade so schválenou záväznou časťou KURS 2001. 

Názor spracovateľa na zaradenie centier do jednotlivých skupín, ťažiská osídlenia a 

rozvojové osi uvedený v nasledovnej kapitole je možné chápať ako podnet, ktorý treba riešiť 

pri budúcej aktualizácii Koncepcie územného rozvoja Slovenska. 

19


2.3. Základná urbanistická koncepcia 

2.3.1. Základná urbanistická koncepcia riešenia Žilinského kraja 

Základná urbanistická koncepcia riešenia Žilinského kraja sa odvíja od : 

- medzinárodných súvislostí, pričom rešpektuje dominantné sídelné aglomerácie 

európskeho významu v susedných krajinách : Viedeň, Budapešť, Katovice a ku nim 

sa priraďujúcu ostravskú aglomeráciu, ich vzájomné väzby a prepojenia - európske 

multimodálne koridory, 

- celoštátnych súvislostí, v ktorých sa plne akceptuje hlavné mesto Slovenskej 

republiky Bratislava a najvýznamnejšie bratislavsko-trnavské ťažisko osídlenia 

celoštátneho až medzinárodného významu, druhý pól osídlenia Slovenska košickoprešovské 

ťažisko osídlenia a aj ostatné ťažiská osídlenia tak, ako boli definované 

v KURS 2001. 

Na území Žilinského kraja sa nachádzajú tri ťažiská osídlenia : 

- žilinsko-martinské zaradené medzi ťažiská prvej úrovne a tretej skupiny, 

- liptovskomikulášsko-ružombersko-dolnokubínske zaradené medzi ťažiská druhej 

úrovne, 

- tvrdošínsko-námestovské zaradené medzi ťažiská tretej úrovne a druhej skupiny. 

Urbanizácia Žilinského kraja je historicky formovaná morfologickými podmienkami 

a založením viacerých miest (napr. Žilina, Martin, Ružomberok a iné) na križovatkách 

historických ciest. Osídlenie je najvýraznejšie vyformované v kotlinách pozdĺž riek Váh – 

(Žilinská a Liptovská kotlina), Turiec (Turčianska kotlina), Orava a Kysuca. Údoliami týchto 

riek sú vedené cesty a železnice, ktoré zabezpečujú dopravnú obsluhu územia a tvoria 

„chrbticu“ sídelných rozvojových osí. 

Sídelná rozvojová os je tvorená hustou sieťou sídiel, ktoré vytvárajú určitý 

urbanizačný pás, v zásade pozdĺž komunikačných systémov celoštátneho, nadregionálneho, 

resp. regionálneho významu v prepojení ostatných infraštruktúr. Sídla nachádzajúce sa v 

týchto urbanizačných pásoch majú špecifické a výhodné postavenie oproti ostatným sídlam 

ležiacich mimo rozvojových osí. 

Na území kraja sú vymedzené nasledovné sídelné rozvojové osi - urbanizačné pásy 

celoštátneho, resp. nadregionálneho významu : 

- považská rozvojová os : Bratislava - Trnava - Trenčín - Žilina, 

- žilinsko-podtatranská rozvojová os : Žilina - Martin - Poprad - Prešov, 

- žilinsko-kysucká rozvojová os : Žilina - Čadca - hranice s ČR, 

- zvolensko-turčianska os : Zvolen - Banská Bystrica - Turčianske Teplice - Martin, 

- liptovsko-oravská rozvojová os : Ružomberok - Dolný Kubín - Trstená - hranica s PR, 

- kysucko-poľská rozvojová os : Čadca- Skalité - hranica s PR. 

Tieto rozvojové osi sú viazané na diaľnice D1 a D3, rýchlostné komunikácie resp. 

cesty I. triedy a železničné trate. 

Rozvojové osi 3. stupňa (s regionálnym významom) sú špecifikované v časti 2.5.1.3. 

Na krajskej úrovni sú dôležité rozvojové osi 3. stupňa prepájajúce územia mimo 

hlavných dopravných koridorov : 

- Horné Kysuce s Hornou Oravou s pokračovaním na Poľskú republiku - hranica 

ČR/SR - Makov - Turzovka - Čadca - Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica - Oravská 

Lesná - Zákamenné- Námestovo - Trstená - Suchá Hora - hranica SR/PR; návrhom 

tejto osi s adekvátnym dopravným skeletom (popísaný v časti Doprava) sa vytvárajú 

podmienky pre zintenzívnenie socioekonomických väzieb prihraničných oblastí 

20


Slovenska, Poľska a Česka, čo bude výrazným rozvojovým impulzom tohto doteraz 

menej rozvinutého územia, 

- Južný Turiec s územiami susediacich krajov. Okres Turčianske Teplice má najmenej 

rozvinutú hospodársku základňu spomedzi všetkých okresov kraja. Vzhľadom k tomu, 

že okresné mesto je zároveň kúpeľným miestom a celé územie okresu má hodnotnú 

prírodu, nie je žiadúce spájať rozvoj okresu s intenzívnym rozvojom priemyslu. Návrh 

dopravného riešenia v tejto časti kraja zohľadňuje KURS-om predznamenané 

medzikrajové kooperačné väzby. Zintenzívnenie dopravných väzieb podporí rozvoj 

terciálnej sféry a tiež sa očakáva rozvoj liečebných kúpeľov, na čom je založený 

navrhovaný rozvojový program tohto okresu. 

V súlade s celoslovenskými trendmi dobudovania terciálnych centier navrhujeme 

rozvoj okresných miest, pričom zvýšenú pozornosť z hľadiska regionálnej politiky bude 

potrebné venovať podpore menších terciálnych centier (Bytča, Kysucké Nové Mesto, 

Turčianske Teplice, Tvrdošín, Námestovo). 

Osobitnú pozornosť navrhujeme venovať kúpeľným miestam Rajecké Teplice 

s Kuneradom, Turčianske Teplice, Lúčky, Korytnica, Liptovský Ján a taktiež navrhovanému 

kúpeľnému miestu Slaná Voda. 

2.3.2. Základná urbanistická koncepcia riešenia okresov 

2.3.2.1. Okres Bytča 

Okres Bytča patrí k malým okresom s počtom obyvateľov 31 036. V období 1996- 

2008 pribudlo 830 obyvateľov. Index starnutia je 108,17 (64,72 podľa metodiky EÚ). 

V okrese je 1 mesto a 11 obcí. 

Územie okresu sa člení na : 

- intenzívne urbanizovaný priestor nivy Váhu, v ktorom sa nachádzajú sídla Maršová- 

Rašov, Predmier, Bytča, Hlboké nad Váhom a Kotešová. V týchto sídlach sa 

kumulujú funkcie obytné, obslužné a výrobné ; týmto priestorom je vedený aj jeden 

z najsilnejších dopravných koridorov Slovenska reprezentovaný cestnými 

komunikáciami D1, I/61, I/18 a II/507 a magistrálnou železničnou traťou č. 120, 

- priestor s vidieckymi sídlami v podhorí Javorníkov so sídlami v údoliach tiahnucich sa 

severo-južným smerom - Hvozdnica, Štiavnik, Petrovice, Kolárovice a Veľké Rovné; 

posledne menované obce majú okrem centrálnych častí aj výrazné zastúpenie 

rozptýleného kopaničiarskeho osídlenia; hlavnými funkciami v týchto sídlach sú 

obytná a rekreačná; ako doplnková funkcia je zastúpená výrobná v sídlach Veľké 

Rovné a Štiavnik, 

- špecifický priestor obce Súľov-Hradná, dookola obklopený hradbov Strážovských 

vrchov, s obytnou a rekreačnou funkciou, 

- obec Jablonové tvori nástupný bod do priestoru Súľovských skál, ktorý je žiaľ 

znehodnotený prevádzkou lomu, 

- lesné masívy Javorníkov s veľkoplošnou ochranou prírody (CHKO), 

vodohospodárskou funkciou (CHVO), lesohospodárskou, ekologickou a rekreačnou 

funkciou. 

Súľovské skaly (NPR) ako súčasť Strážovskych vrchov majú prioritnú ochrannú 

funkciu Rozjojovým impulzom v území je vybudovanie diaľnice D1 a modernizácia 

železničnej trate a výhodná poloha okresu z hľadiska blízkosti k centru kraja. 

Možnosť rozvoja obytnej funkcie majú všetky obce okresu. Rozvoj výrobnej funkcie 

sa bude uskutočňovať v rámci existujúcich areálov a závodov. Plošný rozvoj výroby je možný 

v Bytči, kde je navrhnutý priemyselný park Bytča - Horné pole regionálneho významu. 

V oblasti rekreácie, turizmu a cestovného ruchu má okres Bytča rozvojové rezervy. V 

meste Bytča sa nachádzajú len dve ubytovacie zariadenia. Okrem tranzitného 

a poznávacieho turizmu sú možnosti pre rozvoj horskej turistiky a cykloturistiky. Rekreačnú 

21


vybavenosť navrhujeme dobudovať najmä v Súľove-Hradnej a v lokalite Kolárovice-Čerenka. 

Lokalita Súľov-Hradná má vhodné podmienky pre vznik klimatických kúpeľov. 

Pre prímestskú rekreačnú zónu Bytče by bolo vhodné využiť štrkoviská pri Váhu. 

Oblasť Súľovských skál vo veľkej miere využívajú pre rekreáciu obyvatelia Žiliny. 

2.3.2.2. Okres Čadca 

Okres Čadca patrí k veľkým okresom s počtom obyvateľov 92 424. V období 1996- 

2008 pribudlo 124 obyvateľov. Index starnutia je 104,60 (61,86 podľa metodiky EÚ). V 

okrese sú 3 mestá a 20 prevažne veľkých obcí. 

Územie okresu možno rozdeliť na: 

- intenzívne urbanizovaný priestor, ktorý predstavuje aglomerácia Čadca zahŕňajúca 

sídla Čadca, Raková, Svrčinovec, časť Oščadnice a Krásno nad Kysucou, 

- urbanizované pásy v údolí Čierňanky - Čierne, Skalité a v údolí Kysuce - Staškov, 

Podvysoká, Turzovka s obytnou a výrobnou funkciou, 

- priestor s vidieckymi podhorskými sídlami s obytnou a rekreačnou funkciou - Makov, 

Vysoká nad Kysucou, Korňa, Klokočov, Olešná, Dlhá nad Kysucou, Zákopčie, 

Oščadnica, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Nová Bystrica, Radôstka, 

- lesné masívy Turzovskej vrchoviny, Moravsko-sliezskych Beskýd, Javorníkov, 

Kysuckých Beskýd a Kysuckej vrchoviny s lesohospodárskou, vodohospodárskou, 

ekologickou a rekreačnou funkciou; z hľadiska vodohospodárskych záujmov má 

limitované využitie PHO III. stupňa vodárenskej nádrže Nová Bystrica, PHO II. a III. 

stupňa vodárenskych zdrojov a ochranné pásma vodárenskych tokov. 

Rozvoj územia sa očakáva v súvislosti s budovaním dopravnej infraštruktúry 

a rozvojom medzinárodnej spolupráce s regiónmi v ČR a PR v hospodárskej oblasti a 

v oblasti rekreácie a cestovného ruchu. 

Rozvoj obytnej funkcie je možný vo všetkých sídlach okresu, najmä však v okresnom 

meste Čadca, v Turzovke a obciach Rakovej, Oščadnici, Staškove, Čiernom, Skalitom, 

Starej Bystrici vzhľadom na ich polohu a progresívny typ populácie. 

Pre rozvoj výroby je možné využiť existujúce výrobné areály v Čadci, Krásne nad 

Kysucou, Rakovej, Turzovke; možnosť plošného rozvoja priemyslu majú sídla Čadca, Krásno 

nad Kysucou, Raková, Turzovka, kde sú navrhnuté priemyselné parky regionálneho 

a lokálneho významu. Malé výrobné prevádzky vo vidieckych sídlach (Vysoká nad Kysucou, 

Makov, Staškov, Čierne, Skalité a iné) je možné prevádzkovať za podmienky eliminácie 

nepriaznivých vplyvov na okolité obytné prostredie. 

Rozvoj rekreačnej funkcie bude smerovať do rekreačných priestorov medzinárodného 

významu, t.j. Oščadnica-Veľká Rača, Makov, Skalité-Serafínov a celoslovenského významu 

Nová Bystrica-Vychylovka s prepojením na rekreačný priestor v Oravskej Lesnej. 

Z existujúcich rekreačných priestorov v okrese Čadca majú (resp. môžu mať) 

regionálny význam rekreačné priestory Čadca-Husárik, Čierne-Zágrunie a Zborov-Jaseň 

s napojením na rekreačný priestor Oščadnica-Veľká Rača, Klokočov-Biely Kríž a Raková- 

Korcháň ako ponukový rekreačný priestor v rámci cezhraničných vzťahov s ČR a rekreačný 

priestor Korňa-Zelienkovci vo vzťahu k pútnickemu miestu Živčáková Hora. 

Väčší či menší poteciál pre rozvoj rekreačnej funkcie majú všetky sídla okresu. 

Rekreačné priestory miestneho významu, osady i intravilány vidieckych sídiel môžu 

byť využívané ako ponukové rekreačné priestory pre záujemcov z ČR a PR. 

Priestory prímestskej rekreácie sa viažu na mestské sídla. V Čadci sú to priestory 

Jurošovský vrch, Drahošanka a Čadčiansky les, lesopark južne od sídla a Husárik, rybník 

Milošová. V Turzovke sú to priestory Bukovina a rybníky na Predmieranke. 

22

2.3.2.3. Dolný Kubín 


Okres Dolný Kubín patrí k malým okresom s počtom obyvateľov 39 490. V období 

1996-2008 pribudlo 556 obyvateľov. Index starnutia je 108,57 (64,00 podľa metodiky EÚ). 

V okrese je 1 mesto a 23 obcí. 

Územie okresu možno rozdeliť na tieto relatívne homogénne priestory: 

- urbanizované územie v údolí rieky Orava s obytnou, výrobnou a v sídle Oravský 

Podzámok aj rekeačnou funkciou; toto územie zahŕňa polovicu sídiel okresu - 

Párnica, Istebné, Veličná, Oravská Poruba, Dolný Kubín, Bziny, Medzibrodie nad 

Oravou, Oravský Podzámok, Horná Lehota, Sedliacka Dubová, Dlhá nad Oravou, 

Krivá, 

- ťažiskom sídelného pásu je okresné mesto Dolný Kubín (jadro aglomerácie tvoria 

obce Bziny, Dolný Kubín, Medzibrodie nad Oravou, Oravská Poruba, Veličná a Vyšný 

Kubín). Toto územie je súčasťou liptovskomikulášsko-ružombersko-dolnokubískeho 

ťažiska osídlenia, 

- zmiešaná krajina v podhorí Choča (Žaškov, Jasenová, Vyšný Kubín, Leštiny, Osádka, 

Malatiná, Pokryváč, Pucov, Pribiš, Chlebnice) s obytnou, poľnohospodárskou 

a rekreačnou funkciou, 

- priestor Zázrivej s obytnou a rekreačnou funkciou, 

- priestor Národného parku Malá Fatra a NPR Veľký Choč s prioritnou ochranou 

prírody v západnej časti a južnej časti okresu. 

Budúci rozvoj okresu bude založený na oživení resp. pretransformovaní existujúcej 

hospodárskej základe, rozvoji cestovného ruchu a rozvoji dopravnej infraštruktúry (rýchlostná 

komunikácia R3 stredoeurópskeho významu). Predpokladáme zosilnenie väzby k sídlu 

Ružomberok. 

Rozvoj obytnej funkcie bude smerovať do okresného mesta Dolný Kubín, jeho 

suburbánneho pásma a vidieckych sídiel s progresívnym typom obyvateľstva. 

Rozvoj občianskej vybavenosti predpokladáme v sídle Oravský Podzámok vo vzťahu 

k poznávaciemu cestovnému ruchu. Dolný Kubín má ako bývalé okresné mesto dostatočne 

vybudované zariadenia občianskej vybavenosti a niektorými službami bude obsluhovať aj 

naďalej okresy Tvrdošín a Námestovo. 

Rozvoj výroby by mal prebiehať reprofiláciou súčasných výrobných areálov 

v Istebnom, Dolnom Kubíne, Oravskom Podzámku - Širokej. V Oravskej Porube je navrhnutý 

priemyselný park lokálneho významu. Vo výhľadovom období sú v rezerve PP Orava 

celoštátneho významu a PP Veličná I a PP Veličná II regionálneho významu. Malé výrobné 

prevádzky na báze výrobných služieb a remesiel môžu vznikať aj v ostatných vidieckych 

sídlach. 

Rozvoj rekreácie bude smerovať do rekreačných priestorov medzinárodného 

významu - Kubínska Hoľa (dobudovanie lôžkových kapacít a vybavenosti) a Oravský 

Podzámok v súvislosti s rozvojom poznávacieho a tranzitného turizmu. Z rekreačných 

priestorov celoštátneho významu má predpoklady pre rozvoj obec Zázrivá. Stredisko turizmu 

Lúčivná sa nachádza v Národnom parku Malá Fatra a jeho prípadný rozvoj bude treba 

zosúladiť so záujmami ochrany prírody. Z vidieckych sídiel v okrese majú dobré predpoklady 

pre rozvoj rekreačnej funkcie sídla Vyšný Kubín, Malatiná, Leštiny, Osádka, Žaškov, ale aj 

Pokryváč, Pucov, Chlebnice a Pribiš. 

Prímestská rekreácia je rozvinutá v náväznosti na okresné mesto Dolný Kubín - 

Kuzmínovo, Brezovec, Malý Bysterec. 

2.3.2.4. Okres Kysucké Nové Mesto 

Okres Kysucké Nové Mesto patrí k malým okresom s počtom obyvateľov 34 010. V 

období 1996-2008 pribudlo 885 obyvateľov. Index starnutia je 116,68 (68,39 podľa metodiky 

EÚ). V okrese je 1 mesto a 13 obcí. 

23


Územmie okresu možno rozdeliť na: 

- intenzívne urbanizovaný priestor v údolí Kysuce s obytnou, výrobnou a dopravnou 

funkciou s ťažiskom tvoreným sídlami Kysucké Nové Mesto a Radoľa, 

- priestor s vidieckymi sídlami, zahŕňajúci bočné doliny so sídlami Kysucký Lieskovec, 

Lodno, Povina, Lopušné Pažite, Dolný Vadičov, Horný Vadičov, Snežnica, 

Ochodnica, Nesluša, Rudina, Rudinská s obytnou, rekreačnou a poľnohospodárskou 

funkciou, 

- priestor horských masívov - na severovýchode Javorníky, na východe Kysucká 

vrchovina s lesohospodárskou, vodohospodárskou a rekreačnou funkciou. 

Na území okresu predpokladáme výraznejší hospodársky rozvoj vzhľadom na veľmi 

priaznivú polohu ku krajskému mestu Žilina a trase D3. 

Rozvoj obytnej funkcie je možný vo všetkých sídlach okresu, najmä však v okresnom 

meste Kysucké Nové Mesto a vo vidieckych sídlach s progresívnym typom populácie. 

Rozvoj výroby bude koncentrovaný v Kysuckom Novom Meste, kde je vybudovaná 

veľká materiálna základňa s rezervami pre intenzifikáciu. Vo výhľadovom období je možné 

uvažovať o rozvoji výroby na území medzi južným okrajom intravilánu mesta a diaľničnou 

križovatkou Kysucké Nové Mesto-juh. 

Rozvoj mesta obmedzuje koridor pre vodnú cestu. 

V ostatných sídlach je žiadúce uvažovať iba o malých prevádzkach na báze 

výrobných služieb a skladov bez negatívnych vplyvov na obytné prostredie. 

Pre rozvoj rekreačnej funkcie a cestovného ruchu je možné využiť nasledovné 

danosti. Trasu diaľnice D3 (pre tranzitný turizmus), mestskú pamiatkovú zónu Kysucké Nové 

Mesto, archeologickú lokalitu a kaštieľ v Radoli (pre poznávací turizmus), pekné prírodné 

prostredie Javorníkov a Kysuckej vrchoviny (pre rodinnú rekreáciu a menej náročnú 

klientelu). V okrese sa nachádzajú dva rekreačné priestory regionálneho významu - Veľké 

Ostré a Horný Vadičov - Radovka. Pre rozvoj rekreačnej funkcie majú možnosti sídla Dolný 

Vadičov, Povina, Ochodnica, Nesluša, Rudinská, Rudina. Rozvoj turizmu bude vhodné 

podporiť zavedením atraktívnych foriem ako hipoturistika, cykloturistika a pod.. 

Pre prímestskú rekreáciu obyvateľov Kysuckého Nového Mesta sa využíva lesopark 

severozápadne od sídla, okolie Neslušského rybníka, rekreačný priestor Veľké Ostré a 

záhradkové osady v miestnej časti Budatínska Lehota a v Povine. Je potrebné dobudovať 

aspoň základnú rekreačnú vybavenosť pri nástupe do lesoparku. 

2.3.2.5. Okres Liptovský Mikuláš 

Okres Liptovský Mikuláš patrí k veľkým okresom s počtom obyvateľov 73 289. V 

období 1996-2008 ubudlo 1447 obyvateľov. Index starnutia je 155,93 (93,07 podľa metodiky 

EÚ). V okrese sú 2 mestá a 54 obcí. 

Okres Liptovský Mikuláš je rozlohou najväčším okresom v rámci územia Žilinského 

kraja. Prírodné podmienky vytvárajú vynikajúce podmienky pre rozvoj rekreácie. 

Územie okresu možno rozčleniť na nasledovné časti: 

- centrálna časť - Liptovská kotlina je prevládajúcou poľnohospodárskou krajinou, 

ktorou prechádza severná os sídelného systému Slovenska s urbanistickou 

štruktúrou sídiel Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok s pokračovaním na východ: 

Hybe, Východná a Važec. V tomto priestore je koncentrovaný najvýznamnejší podiel 

ekonomického potenciálu okresu a aj obyvateľstva. Väzby medzi Liptovským 

Mikulášom a Liptovským Hrádkom je treba považovať za aglomeračné, 

- severný podhorský sídelný pás s množstvom malých kompaktných sídiel, ktoré sa 

budú rozvíjať ako pásmo osídlenia s doplnkovými funkciami - turizmus, rekreácia 

a šport, 

- južný podhorský sídelný pás v línii od Partizánskej Ľupče až po Liptovský Ján bude 

spĺňať pobobnú funkciu s väčším dôrazom na športovorekreačné využitie. 

24


- priestor horských masívov - severnú časť územia zaberajú Západné Tatry a južnú 

Nízke Tatry s prioritnou funkciou ochrany prírody, ktorá vyplýva zo štatútov 

národných parkov. 

Budúci rozvoj bude založený na oživení existujúcej hospodárskej základne a rozvoji 

cestovného ruchu. 

Pre rozvoj výroby sú navrhnuté dva priemyselné parky PP Liptovský Mikuláš a PP 

Liptov II celoštátneho významu. Vo výhľadovom období je v rezerve PP Liptovský Ján 

celoštátneho významu. 

Okres má rozsiahle hodnotné prírodné prostredie, spolu so stávajúcou materiálnou 

základňou turizmu a atraktívnou vodnou plochou Liptovskej Mary vytvárajú optimálne 

podmienky pre odvetvie rekreácie a cestovného turizmu medzinárodného a celoštátneho 

významu. Pri jeho rozvoji je potrebné rozvíjať rekreačný potenciál a kapacity okresu tak, aby 

sa neprekročila ekologická únosnosť prírodného prostredia. Nové strediská turizmu treba 

rozvíjať vo väzbe na podhorské vidiecke osídlenie. Na územiach okresu, ktoré sú súčasťami 

národných parkov je potrebné rešpektovať prioritnú funkciu ochrany prírody a v zariadeniach 

turizmu a športu dislokovaných do národných parkov nezvyšovať lôžkovú kapacitu, ale je 

žiadúce zamerať sa na zlepšenie technickej infraštruktúry, ekologizácie stavieb, doplnenie 

zariadení služieb a rekonštrukciu a modernizáciu dopravných zariadení v rozsahu potrebnom 

pre optimálne využívanie limitované počtom návštevníkov. 

2.3.2.6. Okres Martin 

Okres Martin patrí k veľkým okresom s počtom obyvateľov 97 515. V období 1996- 

2008 ubudlo 500 obyvateľov. Index starnutia je 152,29 (88,92 podľa metodiky EÚ). V okrese 

sú 2 mestá a 41 obcí. 

Riešeným územím okresu Martin prechádza žilinsko-podtatranská rozvojová os 

prvého stupňa, ktorá spája Žilinu a Martin s Tatrami. Na tejto osi leží aj mesto Vrútky a obce 

Sučany, Turany, Krpeľany, ktoré vďaka svojej polohe majú výrazné rozvojové potenciály. 

Z hľadiska širších vzťahov je dôležitá zvolensko-turčianska rozvojová os prvého 

stupňa definovaná v KURS 2001 Martin - Turčianske Teplice - Banská Bystrica - Zvolen. 

Aglomerácia na severe okresu Martin predstavuje hospodárske ťažisko okresu (jadro 

aglomerácie: Bystrička, Diaková, Dolný Kalník, Dražkovce, Košťany nad Turcom, Lipovec, 

Martin, Sučany, Turany, Turčianske Kľačany, Turčiansky Peter, Vrútky, Žabokreky; 

prímestské pásmo aglomerácie: Belá-Dulice, Benice, Ďanová, Horný Kalník, Karlová, 

Ležiachov, Necpaly, Príbovce, Sklabiňa, Sklabinský Podzámok, Trebostovo, Trnovo, 

Turčianska Štiavnička, Turčianske Jaseno, Valča, Záborie). 

V údolí Váhu je navrhnotá trasa diaľnice D1, ktorá spolu s dvojkoľajnou 

elektrifikovanou železničnou traťou tvori hlavné prepojenie Slovenskej republiky v smere 

západ-východ. 

Pre výhľadové obdobie navrhujeme rezervovať koridor pre mimointravilánovú trasu 

rýchlostnej komunikácie R3 od križovatky s cestou I/18 až za Turčianske Teplice. Odtiaľto je 

R3 vedená zatiaľ variante a to v smere na Kremnicu a v smere na Banskú Bystricu. 

Pre rozvoj priemyselnej výroby sú navrhnuté priemyselné parky medzi Martinom 

a Sučanmi - PP Martin I celoštátneho a PP Martin II regionálneho významu a vo výhľadovom 

období PP Martin III celoštátneho významu. 

Sídla v južnej časti okresu v podhorí Veľkej a Malej Fatry majú popri obytnej 

a poľnohospodárskej funkcii stále väčší význam ako nástupné body do rekreačných 

priestorov. 

25

2.3.2.7. Okres Námestovo 


Okres Námestovo patrí k stredne veľkým okresom s počtom obyvateľov 58 944. V 

období 1996-2008 pribudlo až 5 306 obyvateľov. Index starnutia je 55,02 (31,69 podľa 

metodiky EÚ). V okrese je 1 mesto a 23 obcí. 

Územie okresu možno rozčleniť na: 

- urbanizované údolie Bielej Oravy (východne od Námestova Vavrečka, Oravská 

Jasenica, Lokca, Breza, Krušetnica, Zákamenné), údolie Hruštínky (Lokca, Vasiľov, 

Babín, Hruštín) a údolie Polhoranky severne od Námestova (Klin, Zubrohlava, Rabča, 

Oravská Polhora), 

- podhorskú krajinu s vidieckymi sídlami s obytnou a rekreačnou funkciou, okolo sídiel 

Lomná, Oravská Lesná, Novoť, Beňadovo, Mútne, Oravské Veselé, Sihelné Rabčice, 

- lesné masívy pozdĺž JZ, SZ, S a SV hranice okresu s lesohospodárskou, 

vodohospodárskou, ekologickou a čiastočne rekreačnou funkciou (vodohospodársky 

významné územie je na SZ od kóty Hrubá Bučina po Malú Babiu Horu), 

Prirodzeným ťažiskom osídlenia Hornej Oravy je mesto Námestovo, u ktorého 

predpokladáme výraznejší rozvoj v súvislosti so skutočnosťou, že sa stalo okresným mestom 

a má veľmi progresívny typ populácie. Jadro aglomerácie Námestovo zahŕňa mesto 

Námestovo a obce Klin, Oravská Jasenica. Do prímestského pásma aglomerácie patria obce 

Bobrov, Ťapešovo, Vavrečka, Zubrohlava. 

Pre rozvoj okresu treba využiť rekreačný potenciál územia, väzby k sídlam Tvrdošín 

a možnosti spolupráce so susednými sídlami v Poľsku. Pre rozvoj okresu a najmä jeho 

západného územia je veľmi dôležité nedávno obnovené dopravné prepojenie s okresom 

Čadca a vytvorenie „Malého beskydského okruhu“ Skalité - Čadca - Krásno nad Kysucou - 

Nová Bystrica - Oravská Lesná - Námestovo - Oravská Polhora - Korbielów - Ujsoly - 

Zwardoň. 

Je veľmi potrebné doplniť hospodársku základňu nezávadnými výrobnými 

prevádzkami (napr. finálne spracovanie dreva). 

Rozvoj obytnej funkcie sa predpokladá u všetkých sídlach okresu vzhľadom na 

progresívny typ populácie. Výrobná základňa okresu je poddimenzovaná, preto je potrebné 

podporiť rozvoj výroby a to najmä v priemyselných parkoch Námestovo regionálneho 

významu a vo výhľade PP Zákamenné lokálneho významu. Malé nezávadné prevádzky 

môžu existovať aj v ostatných vidieckych sídlach (Oravská Lesná, Rabča, Oravská Polhora, 

Lokca, Hruštín). 

Rozvoj rekreácie treba smerovať k dobudovaniu lokalít medzinárodného 

a celoštátneho významu v týchto priestoroch: 

- Oravská Priehrada - Námestovo-Vojenské 

- Oravská Priehrada - Slanická Osada-Vavrečka 

- Oravská Lesná 

- Zákamenné - Zákamenné-Oselné 

- Oravská Polhora - Slaná Voda-Sihelné-Rabčice 

V lokalite Slaná Voda navrhujeme zhodnotiť prírodný potenciál obnovením prírodných 

liečebných kúpeľov. 

Pre rozvoj rekreačnej funkcie majú dobré predpoklady aj sídla Novoť, Oravské 

Veselé, Mútne, Hruštín, Lomná ale aj ostatné sídla. Pri rozvoji rekreačnej funkcie je žiadúce 

rozvíjať aj špecifické formy rekreácie ako sú hipoturistika, cykloturistika, agroturistika a pod.. 

Priestor prímestskej rekreácie naväzuje na severný okraj intravilánu Námestova 

(Skalka, Slepčianka, Klinec) a nábrežie Oravskej Priehrady. 

26

2.3.2.8. Okres Ružomberok 


Okres Ružomberok patrí k stredne veľkým okresom s počtom obyvateľov 59 011. V 

období 1996-2008 ubudlo 704 obyvateľov. Index starnutia je 134,46 (78,49 podľa metodiky 

EÚ). V okrese je 1 mesto a 24 obcí. 

Územie okresu možno rozčleniť na tieto priestory: 

- intenzívne urbanizovaný priestor Ružomberka s obytnou a výrobnou funkciou 

s ťažiskom v okresnom meste; jadro aglomerácie Ružomberok pozostáva zo sídiel 

Ružomberok, Likavka, Liptovská Štiavnica, Lisková, Ludrová, Martinček, Štiavnička, 

- urbanizované územie v údolí Váhu v priestore Stankovany, Ľubochňa, Hubová, 

Švošov s obytnou a rekreačnou funkciou, 

- urbanizované územie v údolí Váhu v priestore Liptovská Teplá, Ivachnová, Turík, 

Liptovský Michal, Bešeňová, Potok s obytnou, výrobnou a rekreačnou funkciou, 

- priestor Chočských vrchov v severnej časti územia okresu so sídlami Valaská 

Dubová, Komjatná, Lúčky a Kalameny s ochrannou, obytnou a rekreačnou funkciou, 

- Národný park Veľká Fatra a Národný park Nízke Tatry s ochrannými pásmami so 

skupinou podhorských sídiel Liptovská Osada s kúpeľmi Korytnica, Liptovská Lúžna, 

Liptovské Revúce s ochrannou, obytnou a rekreačnou funkciou. 

Rozvoj obytnej funkcie bude smerovať do okresného mesta a jeho suburbánneho 

pásma a sídiel s progresívnym typom populácie. 

Rozvoj výroby je možný reprofiláciou súčasných výrobných zón v Ružomberku 

a v Liptovskej Teplej. Osobitný dôraz treba klásť na doriešenie eliminácie nepriaznivých 

vplyvov výroby papiera a ČOV v Ružomberku, pretože takmer celé územie okresu patrí do II. 

a III. stupňa ochrany prírody a má vysoký rekreačný potenciál. 

Rozvoj rekreačnej funkcie treba zamerať na dobudovanie rekreačných priestorov 

medzinárodného a celoštátneho významu, najmä prírodných liečebných kúpeľov Lúčky a 

Korytnica, rekreačných stredísk v Liptovskej Osade, Liptovskej Lúžnej, Liptovských 

Revúcach a Ľubochni. 

V priestore Smrekovica sa nepredpokladá zvyšovanie lôžkových kapacít, nakoľko sa 

nachádza v blízkosti území s V° ochrany prírody. 

Okres má predpoklady aj pre rozvoj poznávacieho a tranzitného turizmu. 

2.3.2.9. Okres Turčianske Teplice 

Okres Turčianske Teplice je najmenším okresom s počtom obyvateľov 16 735. V 

období 1996-2008 ubudlo 97 obyvateľov. Index starnutia je nepriaznivý 174,70 (110,66 podľa 

metodiky EÚ). V okrese je 1 mesto a 25 prevažne malých obcí. 

Územie okresu Turčianske Teplice zaznamenalo v minulosti nepriaznivý vývoj 

zapríčinený najmä veľkou koncentráciou obyvateľstva do mesta Martin. V súčasnej dobe má 

regresívny typ populácie. 


- urbanizované územie v ose Mošovce - Turčianske Teplice - Horná Štubňa; jadro 

aglomerácie tvoria obce Háj, Rakša, Turčianske Teplice, 

- poľnohospodársku krajinu s malými vidieckymi sídlami v Turčianskej kotline, 

- podhorský priestor v západnej časti okresu okolo sídla Slovenské Pravno, 

- východná časť okresu - územie Národného parku Veľká Fatra, 

- južná časť okresu v oblasti Kremnických vrchov a Skleného. 

Územie okresu má vzhľadom k svojej geografickej polohe tranzitný charakter. 

Výhľadové dopravné prepojenia zosilnia dopravné vzťahy sever-juh a západ-východ, čím sa 

zvýrazní tranzitný charakter územia a súčasne sa podporí rozvoj terciálnej sféry, ktorá spolu 

s rozvojom kúpeľov a využitím rekreačného potenciálu budú hlavnými rozvojovými 

impulzami. 

27


2.3.2.10. Okres Tvrdošín 

Okres Tvrdošín patrí k malým okresom s počtom obyvateľov 35 864. V období 1996- 

2008 pribudlo 1 739 obyvateľov. Index starnutia je priaznivý 85,45 (46,79 podľa metodiky 

EÚ). V okrese sú 2 mestá a 13 obcí. 


- urbanizovaný pás pozdĺž údolia Oravy, cesty I/59 a II/520 zahrňujúci sídla Podbiel, 

Nižná nad Oravou, Tvrdošín, Trstená, Liesek, Čimhová, Vitanová, Hladovka, Suchá 

Hora s obytnou a výrobnou funkciou a v priestore Podbiela aj rekreačnou funkciou 

(poznávací cestovný ruch) ; jadro aglomerácie predstavujú sídla Nižná, Tvrdošín 

a Trstená, ktoré sa cez urbanizované nábrežie Oravskej priehrady spája s ťažiskom 

osídlenia v okrese Námestovo, 

- zmiešaná krajina s vidieckymi sídlami Zábiedovo a Brezovica prevažne s obytnou 

funkciou, 

- priestor so sídlami Oravský Biely Potok, Habovka, Zuberec s obytnou a rekreačnou 

funkciou, 

- severná časť okresu má významnú ekologickú funkciu vzľadom na cenné časti CHKO 

Horná Orava, 

- juhovýchodná časť územia s ekologickou, vodohospodárskou a limitovanou 

rekreačnou funkciou (územie TANAPu). 

Pri rozvoji okresu treba využiť existujúcu hospodársku základňu, väzby k Poľsku 

a rekreačný potenciál územia. 

Rozvoj obytnej funkcie bude smerovať do urbanizovaného pásu a do vidieckych sídiel 

s progresívnym typom populácie. 

Rozvoj výrobnej funkcie možno riešiť oživením a intenzifikáciou existujúcej výrobnej 

základne v sídlach Nižná, Tvrdošín, Trstená a vybudovaním priemyselných parkov PP 

Trstená I lokálneho a PP Trstená II regionálneho významu. 

Rozvoj občianskej vybavenosti bude smerovať do miest Tvrdošín a Trstená a sídiel 

využívaných pre cestovný ruch - Podbiel, Zuberec, Habovka, Oravský Biely Potok, Vitanová 

Rozvoj rekreácie bude treba usmerniť na dobudovanie rekreačných priestorov 

mezinárodného a celoštátneho významu - najmä Oravice, Oravský Biely Potok, Podbiel, 

Habovka, Oravská priehrada - Ústie. V priestore Zuberec - Zverovka - Spálený žľab je 

potrebné zamerať sa najmä na zvyšovanie štandardu a vybavenosti existujúcich zariadení. 

Na území TANAPu nie je žiadúce zvyšovať súčasné lôžkové kapacity. 

Z vidieckych sídiel majú možnosti pre rozvoj rekreačnej funkcie aj sídla Vitanová, 

Brezovica, Štefanov nad Oravou. Pre poznávací cestovný ruch odporúčame lepšie využiť 

kultúrno-historický potenciál okresu - vidiecku pamiatkovú rezerváciu Podbiel, mestské 

pamiatkové zóny Tvrdošín a Trstená, múzeum oravskej dediny Zuberec - Brestová. 

Prímestská rekreácia smeruje do územia SV od intravilánov miest Tvrdošín 

a Trstená. 

2.3.2.11. Okres Žilina 

Okres Žilina je najľudnatejší z okresov v Žilinskom kraji s počtom obyvateľov až 

158 029. V období 1996-2008 pribudlo 1 884 obyvateľov. Index starnutia je 136,47 (79,49 

podľa metodiky EÚ). V okrese sú 3 mestá a 50 obcí. 

V okrese Žilina sa nachádza najintenzívnejšie urbanizovaný priestor v Žilinskom kraji 

a to žilinská aglomerácia. Jadro aglomerácie tvoria obce: Bitarová, Brezany, Divinka, Dolný 

Hričov, Gbeľany, Horný Hričov, Hôrky, Lietavská Lúčka, Mojš, Nededza, Ovčiarsko, Porúbka, 

Rosina, Stráňavy, Strečno, Teplička nad Váhom, Turie, Varín, Višňové, Žilina. 

28


Prímestské pásmo aglomerácie zahŕňa obce: Belá, Divinka, Dolná Tižina, Ďurčiná, 

Hričovské Podhradie, Jasenové, Kamenná Poruba, Kľače, Konská, Kotrčiná Lúčka, 

Krasňany, Kunerad, Lietava, Lietavská Svinná-Babkov, Lysica, Nezbudská Lúčka, Podhorie, 

Rajec, Rajecké Teplice, Stránske, Stráža, Svederník, Šuja, Zbyňov. 

Žilinská agromerácia sa spája s aglomeráciami Bytča a Kysucké Nové Mesto a má 

dosah aj na aglomerácie Martin a Čadca. 


- intenzívne urbanizovaný priestor, ktorý predstavuje aglomerácia Žilina, 

- priestor južnej časti Žilinskej kotliny - Rajecké Teplice, Stránske, Kunerad, Konská, 

Kamenná Poruba, Zbyňov, Jasenové Kľače, Rajec, Šuja, Ďurčiná, Rajecká Lesná, 

Veľká Čierna a Malá Čierna, 

- údolie Varínky - Krasňany, Stráža, Dolná Tižina, Belá, Lysica, Lutiše, Terchová, 

- sídla v podhorí Strážovských vrchov - Podhorie, Lietava, Lietavská Svinná-Babkov s 

prevažne obytnou funkciou a úzkou väzbou na jadro aglomerácie, 

- sídla v podhorí Javorníkov - Dlhé Pole a Divina s obytnou a rekreačnou funkciou, 

- obytno rekreačné sídla Fačkov, Čičmany, 

- lesné masívy Malej Fatry, Strážovských vrchov a Javorníkov s lesohospodárskou, 

vodohospodárskou, ekologickou a rekreačnou funkciou. Z hľadiska ochrany prírody 

má limitované využitie územie Národného parku Malá Fatra a CHKO Strážovské 

Vrchy, z hľadiska vodohospodárskych záujmov PHO II. a III. stupňa vodárenskych 

zdrojov. 

Napriek výstavbe nových bytov v meste Žilina došlo v období 1996-2008 ku poklesu 

počtu obyvateľov v meste a k nárastu počtu obyvateľov v obciach okolí mesta. Pokles počtu 

obyvateľov zaznamenali iba obce v okrajových cípoch okresu. V súvislosti s rozvojom 

výstavby bytov treba poukázať na veľký záujem výstavby rodinných domov v Rajeckých 

Tepliciach. Rajecké Teplice ako kúpeľné miesto medzinárodného významu by sa však 

nemali stať obytným satelitom Žiliny. 

Rozvoj výroby zaznamenal v poslednom období výrazný pokrok vybudovaním PP KIA 

Motors, Hyundai Mobis celoštátneho významu a PP Strečno regionálneho významu. 

Pre rozvoj výroby sú navrhnuté ešte nezastavané plochy PP Dolný Hričov a PP Varín 

regionálneho významu a vo výhľadovom období aj PP Teplička a PP Mojš. 

Rozvoj rekreačnej funkcie smeruje do stredísk medzinárodného významu Terchová- 

Vrátna, Rajecké Teplice, celoštátneho významu Strečno, Čičmany a regionálneho významu 

Rajec (golfový areál), Rajecká Lesná, Fačkov. 

Prímestská rekreácia smeruje najmä k vodnému dielu Žilina, do lesoparku Chrasť 

a blízkych dolín v Lúčanskej Malej Fatre a Strážovských Vrchoch. 

29


2.5. Koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry kraja 

2.5.1. Sídelná štruktúra v Žilinskom kraji 

Základné princípy osídlenia a sídelnej štruktúry na Slovensku stanovila Koncepcia 

rozvoja Slovenska 2001, ktorá vymedzila centrá osídlenia, ťažiská osídlenia a rozvojové osi. 

V čase odovzdania ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja na prerokovanie (08 2010) 

platí znenie kapitoly podľa Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja z roku 2005. Text 

kapitoly je v súlade s doposiaľ platnou záväznou časťou KURS 2001. 

Koncepcia rozvoja Slovenska 2001 bola aktualizovaná v roku 2009. Pokiaľ dôjde ku 

scháleniu ZaD č. 1 KURS 2001 pred odovzdaním čistopisu ZaD č. 4 ÚPN VÚC Žilinského 

kraja, bude potrebné nahradiť text kapitoly novým aktualizovaným textom. 

V nasledujúcom texte uvádzame zmeny v kapitole sídelná štruktúra, ktoré vyplývajú 

z aktualizovanej záväznej časti KURS 2001. Text, ktorý sa nemení a ostáva v platnosti je 

napísaný tenkým kolmým písmom. Text, ktorý by sa doplnil alebo menil v súvislosti so 

zmenami v záväznej časti Zmien a doplnkov č. 1 KURS 2001 je napísaný kurzívou a 

hrubým písmom. 

Nasledovný text na stranách 30 - 31 a 44 - 49 má zatiaľ len informatívny charakter. 

2.5.1.1. Centrá osídlenia 

Centrá osídlenia boli podľa zastúpenia vybraných druhov zariadení sociálnej 

infraštruktúry rozdelené do nasledovných skupín. 

Špecifické centrá osídlenia 

Ako jednoznačné centrum najvyššieho významu mimo všetkých skupín centier 

pôsobí mesto Bratislava. Je to ako z dôvodu funkcie hlavného mesta, tak aj na základe jeho 

historického vývoja, kedy sa na jeho území koncentrovali najvýznamnejšie vzdelávacie, 

výskumné, zdravotné, finančné, kultúrne a ostatné obslužné zariadenia celoštátneho 

významu. Bratislava je jednoznačným centrom medzinárodného a v prepojení na viedenskú 

aglomeráciu až európskeho významu. 

S odstupom má dominantné postavenie v osídlení Slovenska druhé najvýznamnejšie 

centrum mesto Košice. Toto centrum je tak isto zaradené mimo ostatné skupiny centier 

s dominantným medzinárodným postavením. 

Centrá prvej skupiny 

Na území Slovenska je určených 8 centier rozdelených do dvoch podskupín : 

V prvej podskupine sa nachádzajú najväčšie mestá, ktoré plnia aj funkciu krajských 

miest. Túto funkciu plnili aj v období do reorganizácie štátnej správy v šesťdesiatych rokoch. 

Ide o nasledovné mestá medzinárodného a celoštátneho významu : Banská Bystrica, Nitra, 

Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina. 

V druhej podskupine sú mestá s počtom 50 000 až 70 000 obyvateľov, ku ktorým 

patria aj najväčšie súčasné okresné mestá. Tieto mestá možno charakterizovať aj ako centrá 

celoštátneho významu. 

Sú to : Martin, Nové Zámky, Poprad, Zvolen. 

Centrá druhej skupiny 

Na území Slovenska je to 28 centier rozdelených do dvoch podskupín. V prvej 

podskupine je zaradených 17 centier, v druhej podskupine 11 centier. 

Prvú podskupinu tvoria mestá, ktoré sú všetky sídlami súčasných okresov a ich 

veľkosť sa pohybuje v rozmedzí 30 000 až 50 000 obyvateľov. Sú to mestá, ktoré sú 

v zásade nadregionálneho až celoštátneho významu, často podporené špecifickými 

funkciami medzinárodného významu. 

Na území Žilinského kraja sú to mestá : Čadca, Liptovský Mikuláš a Ružomberok. 

30


Druhú podskupinu tvoria tak isto všetko obce, ktoré sú sídlami súčasných okresov 

s veľkosťou v rozmedzí 20 000 až 30 000 obyvateľov. V zásade ide o mestá 

nadregionálneho významu. 

Na území Žilinského kraja je centrum takéhoto významu Dolný Kubín. 

Centrá tretej skupiny 

Na území Slovenska je 53 centier rozdelených do dvoch podskupín. V prvej 

podskupine je zaradených 16 centier, v druhej 37 centier. 

Prvá podskupina je tvorená mestami, ktoré sú sídlami súčasných okresov a možno 

ich tiež charakterizovať ako centrá regionálneho až nadregionálneho významu s veľkosťou 

v rozmedzí 12 000 až 25 000 obyvateľov. 

V Žilinskom kraji je do tejto podskupiny centier zaradené centrum Kysucké Nové 

Mesto. 

V druhej podskupine sa už začínajú prejavovať špecifické podmienky jednotlivých 

miest, čo je následne zrejmé aj v ostatných skupinách. Asi 40 % obcí sú sídlami súčasných 

okresov. Mestá tejto podskupiny možno vnímať ako centrá regionálneho významu. 

Na území Žilinského kraja sú to centrá : Bytča, Liptovský Hrádok, Námestovo, Rajec, 

Trstená, Turčianske Teplice, Tvrdošín. 

Centrá štvrtej skupiny 

Do štvrtej skupiny sú zaradené obce, ktoré v zásade plnia funkciu regionálneho 

významu. Na území Slovenska je 23 takýchto centier. 

Na území Žilinského kraja sú to centrá : Rajecké Teplice, Turzovka a Vrútky. 

Centrá piatej skupiny 

Sú to obce, ktoré v zásade plnia funkciu subregionálneho významu. Na území 

Slovenska je takýchto centier 25. 

Na území Žilinského kraja sú takéto centrá dve : Krásno nad Kysucou, Oščadnica. 

Pripomienky a otázky k zaradeniu sídelných centier do skupín a podskupín : 

Medzi centrá tretej skupiny a druhej podskupiny sú zaradené centrá : Bytča, 

Liptovský Hrádok, Námestovo, Rajec, Trstená, Turčianske Teplice, Tvrdošín. 

Medzi centrá štvrtej skupiny sú zaradené centrá : Rajecké Teplice, Turzovka, Vrútky. 

Mesto Turzovka by malo byť zaradené o stupeň vyššie. Mesto Turzovka má viac 

obyvateľov ako okresné mesto Turčianske Teplice alebo mestá Liptovský Hrádok, Vrútky, 

Trstená, Rajec a tiež väčšie spádové územie ako centrá Turčianske Teplice, Liptovský 

Hrádok, Vrútky, Trstená, Rajec. Malo by sa prihliadať na to, aké by malo byť centrum 

v návrhu a nie aký je súčasný stav. 

Otázka : Je správne zaraďovať mestá Liptovský Hrádok, Trstená, Rajec do rovnakej skupiny 

ako okresné mestá Bytča, Námestovo, Turčianske Teplice, Tvrdošín ? 

Centrá šiestej skupiny 

Na základe detailnejších vedomostí o riešenom území Žilinského kraja si dovoľujeme 

vyšpecifikovať centrá šiestej skupiny. Do šiestej skupiny centier sú zaradené obce o veľkosti 

2 700 - 5 200 obyvateľov, ktoré plnia funkciu lokálnych centier niekedy aj pre susedné obce 

a účastníkov CR. V niektorých obciach sú umiestnené výrobné prevádzky poskytujúce 

pracovné príležitosti aj pre obyvateľov susedných obcí. 

31


Tabuľka č. 5/1 Centrá zaradené do šiestej skupiny 

Okres Názov centra Počet obyvateľov 

k 31.12.2008 

Počet obyvateľov 

v spádovom území 

Obce v dobrej 

dostupnosti 

Bytča 

Štiavnik 

4 057 

5 236 Hvozdnica 

Veľké Rovné 

3 941 

3 941 

+ účastníci CR 

Čadca 

Raková 

Skalité 

Stará Bystrica 

5 232 

5 186 

2 736 

5 232 


5 186 


6 983 Klubina, Radôstka 

Nová Bystrica 

Dolný Kubín Zázrivá 2 774 2 774 


Kysucké - 

Nové Mesto 

Liptovský Mikuláš - 

Martin 

Sučany 

Turany 

4 690 

4 367 

Námestovo Rabča 

Zákamenné 

4 518 

5 084 

8 477 Rabčice, Sihelné 

10 156 Krušetnica, 

Lomná, Novoť 

Ružomberok - 

Turčianske 

Teplice 

- 

Tvrdošín Nižná 4 050 

Žilina 

Varín 

3 605 

Terchová 

4 049 

5 192 

4 049 


Krasňany, 

Nezbudská Lúčka 

Hodnotenie okresných centier 

Medzi centrami osídlenia majú osobitné postavenie okresné mestá, v ktorých sa 

sústreďuje vyššia vybavenosť pre obyvateľov celého okresu. Preto sa v nasledovnom texte 

sústredíme na hodnotenie okresných centier, ktoré vychádza z dostupných údajov zo 

Štatistického úradu Slovenskej republiky, KURS 2001, výstavby dopravnej infraštruktúry a 

konzultácií na oddeleniach územného rozvoja a stavebného poriadku mestských úradov. 

Pokúsime sa odpovedať na nasledovné otázky: 

- ako rýchlo rástli okresné centrá v Žilinskom kraji, 

- aké je vekové zloženie obyvateľov v jednotlivých okresných centrách, 

- aké je postavenie okresných centier v rámci okresu, 

- v akej miere plnia okresné centrá funkciu terciálnych centier, 

- aká je vzdelanostná úroveň obyvateľov okresných centier, 

- koľko obyvateľov dochádza do práce a škôl do okresných centier, 

- aká je atraktívnoť okresných centier z hľadiska cestovného ruchu, 

- akým temtom sa rozvíja výstavba bytov v okresných centrách, 

- aké postavenie mali súčasné okresné centrá v predchádzajúcich obdobiach, 

- aká je poloha okresných centier vzhľadom na dopravnú infraštruktúru Slovenska, 

- aké sú predpoklady pre rozvoj okresných centier v nasledujúcom období. 

V nasledovných tabuľkách sú dokumentované vybrané štatistické údaje a 

percentuálne údaje potrebné na porovnanie. Pod tabuľkou je uvedené vyhodnotenie a 

stručný komentár. 

32


Nárast počtu obyvateľov v okresných mestách v období rokov 1950-2008 

Tabuľka č. 5/2 Počet obyvateľov v okresných mestách v období rokov 1950 - 2008 

Mesto 

Počet 

obyvateľov 

v meste 

1950 

Počet 

obyvateľov 

v meste 

1961 

Počet 

obyvateľov 

v meste 

1970 

Počet 

obyvateľov 

v meste 

1980 

Počet 

obyvateľov 

v meste 

1991 

Počet 

obyvateľov 

v meste 

2001 

Počet 

obyvateľov 

v meste 

2008 

Bytča 6 168 8 180 8 680 10 819 11 258 11 550 11 627 

Čadca 8 595 11 620 14 365 19 319 25 183 26 699 25 564 

Dolný Kubín 4 488 5 363 8 888 13 631 18 715 19 948 19 703 

Kysucké Nové 3 923 6 578 8 535 12 578 15 793 16 558 16 367 

Mesto 

Liptovský 12 807 15 642 20 038 24 520 31 725 33 007 32 687 

Mikuláš 

Martin 17 746 26 149 37 415 47 475 58 393 60 133 58 433 

Námestovo 2 112 2 318 2 799 5 329 7 003 8 135 8 122 

Ružomberok 18 479 19 553 22 090 26 396 29 416 30 417 29 687 

Turčianske 3 281 4 377 5 416 5 964 7 168 7 031 6 954 

Teplice 

Tvrdošín 2 525 3 382 3 962 7 581 9 509 9 544 9 397 

Žilina 31 590 44 100 54 397 70 025 83 911 85 400 85 327 

V období rokov 1950 – 2001 mestá plynule rástli, pričom v období rokov 1991 – 2001 sa 

tempo rastu počtu obyvateľov zmiernilo a došlo k zastaveniu rastu. V období rokov 2001 – 

2008 takmer u všetkých okresných miest došlo k miernemu poklesu počtu obyvateľov. Iba 

mesto Bytča zaznamenalo mierny nárast. Toto je zapríčinené poklesom výstavby bytov 

v centrách a výstavbou rodinných domov v obciach, ktoré sú v okruhu priaznivej dostupnosti 

do centier. 

33


Charakteristické údaje o raste miest v období 1950-2008 a vekovom zložení 

obyvateľstva 

Tabuľka č. 5/3 Charakteristické údaje o raste miest v období 1950 - 2008 a vekovom zložení 

obyvateľstva 

Mesto 

Koeficient 

rastu 

2008/1950 

Koeficient 

rastu 

1996/1950 

Koeficient 

rastu 

2008/1996 

Rast 

v období 

1996-2008 

Index 

starnutia 

v roku 

2008 

Trend vývoja 

počtu 

obyvateľov 

prirodzenou 

menou 

Bytča 1,89 1,83 1,03 mierny 

nárast 

110,05 mierny 

pokles 

Čadca 2,97 3,08 0,96 mierny 

pokles 

107,28 mierny 

pokles 

Dolný Kubín 4,39 4,40 1,00 stagnácia 104,65 mierny 

pokles 

Kysucké Nové 

Mesto 

4,17 4,11 1,01 mierny 

nárast 

110,69 mierny 

pokles 

Liptovský 

2,55 2,63 0,97 mierny 148,33 pokles 

Mikuláš 

pokles 

Martin 3,29 3,43 0,96 mierny 147,83 pokles 

pokles 

Námestovo 3,85 3,77 1,02 mierny 

nárast 

61,88 vysoký 

nárast 

Ružomberok 1,61 1,67 0,96 mierny 134,55 pokles 

pokles 

Turčianske 

Teplice 

2,12 2,20 0,96 mierny 

pokles 

201,86 vysoký 

pokles 

Tvrdošín 3,72 3,76 0,99 mierny 96,17 stagnácia 

pokles 

Žilina 2,70 2,75 0,98 mierny 

pokles 

155,63 pokles 

V období rokov 1950 – 1996 mestá rástli rôznym tempom čo súvisí najmä s rozvojom 

nových priemyselných závodov a hromadnej bytovej výstavby. Je zaujímavé, že najpomalší 

nárast zaznamenalo mesto Ružomberok, v ktorom bol priemysel rozvinutý už pred rokom 

1950. V období 1991 - 2001 dochádza k spomaleniu rastu počtu obyvateľov u väčšiny 

okresných miest a po roku 2001 k úbytku počtu obyvateľov. V období rokov 1996 - 2008 

zaznamenali mierny nárast počtu obyvateľov z hodnotených okresných miest iba mestá 

Bytča, Námestovo a Kysucké Nové Mesto. 

Podľa vekového zloženia možno okresné centrá rozdeliť do piatich skupín: 

- s progresívnou populáciou – Námestovo, 

- so stagnujúcou populáciou – Tvrdošín, 

- s mierne regresívnou populáciou – Čadca, Bytča, Kysucké Nové Mesto, 

- s regresívnou populáciou – Žilina, Liptovský Mikuláš, Martin, Ružomberok, 

- s vysoko regresívnou populáciou Turčianske Teplice. 

Najmladšie obyvateľstvo žije v meste Námestovo (priemerný vek 32,06 rokov) a 

najstaršie v Turčianskych Tepliciach (priemerný vek 40,55 rokov). 

34


Podiel obyvateľov žijúcich v okresnom meste k celkovému počtu obyvateľov okresu 

Tabuľka č. 5/4 Podiel obyvateľov žijúcich v okresnom meste k celkovému počtu obyvateľov 

okresu 

Územie 

Počet 

obyvateľov 

v okrese 

1996 

Počet 

obyvateľov 

v 

okresnom 

meste 

1996 

Podiel 

mesto/ 

okres 

1996 

v % 

Počet 

obyvateľov 

v okrese 

2008 

Bytča 30 206 11 260 37,28 31 036 

nárast 

Čadca 92 300 26 509 28,72 92 424 

nárast 

Dolný Kubín 38 934 19 753 50,73 39 490 

nárast 

Kysucké Nové 33 125 16 134 48,71 34 010 

Mesto 

nárast 

Liptovský 74 736 33 711 45,11 73 289 

Mikuláš 

pokles 

Martin 98 015 60 917 62,15 97 515 

pokles 

Námestovo 53 638 7 972 14,86 58 944 

nárast 

Ružomberok 59 715 30 832 51,63 59 011 

pokles 

Turčianske 16 832 7 231 42,96 16 710 

Teplice 

pokles 

Tvrdošín 34 125 9 496 27,83 35 864 

nárast 

Žilina 156 145 86 811 55,60 158 029 

nárast 

Počet 

687 771 310 626 45,16 696 347 

obyvateľov 

nárast 

v Žilinskom 

kraji 

Počet 

obyvateľov 

v 

okresnom 

meste 

2008 

11 627 

nárast 

25 564 

pokles 

19 703 

pokles 

16 367 

nárast 

32 687 

pokles 

58 433 

pokles 

8 122 

nárast 

29 687 

pokles 

6 954 

pokles 

9 397 

pokles 

85 327 

pokles 

303 868 

pokles 

Podiel 

mesto/ 

okres 

2008 

v % 

Rozdiel 

v % 

37,46 +0,18 

27,66 -1,06 

49,89 -0,84 

48,12 -0,59 

44,60 -0,51 

59,92 -2,23 

13,78 -1,08 

50,31 -1,32 

41,62 -1,34 

26,20 -1,63 

53,99 -1,61 

43,64 -1,52 

Vysoká koncentrácia obyvateľstva do okresného centra je zrejmá u miest Martin, 

Žilina a Ružomberok, v ktorých býva viac ako 50 % z celkového počtu obyvateľov okresu. 

Veľmi malá koncentrácia je v okrese Námestovo a malá koncentrácia je aj v okresoch 

Tvrdošín a Čadca. 

Počet obyvateľov v Žilinskom kraji vzrástol v období rokov 1996 - 2008 o 8 576 osôb. 

Podiel obyvateľov bývajúcich v okresnom centre ku počtu obyvateľov v okrese poklesol u 

väčšiny okresných centier, najvýraznejší je v okrese Martin. 

V období 1996 - 2008 došlo k miernej koncentrácii obyvateľstva iba v okrese Bytča. 

V ostatných okresoch došlo k miernej dekoncentrácii obyvateľstva z okresných 

centier do vidieckych sídiel. Najviac v okresoch Martin, Tvrdošín a Žilina, najmenej 

v okresoch Liptovský Mikuláš a Kysucké Nové Mesto. 

35


Rozdelenie ekonomicky aktívnych osôb podľa výrobných sektorov 

Tabuľka č. 5/5 Rozdelenie ekonomicky aktívnych osôb podľa výrobných sektorov 

(údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001) 

Mesto 

Osoby 

ekonomicky 

aktívne 

I. 

sektor 

II. 

sektor 

III. a IV. 

sektor 

Bez 

udania 

odvetví 

Nezamestnaní 

Bytča 5 877 111 2 572 2 168 1 026 894 

podiel v % 1,89 43,76 36,89 17,46 15,21 

Čadca 13 788 142 4 322 4 444 2 880 2 703 

podiel v % 1,03 31,35 46,74 20,89 19,60 

Dolný Kubín 10 476 182 2 790 5 439 2 065 1984 

podiel v % 1,74 26,63 51,92 19,71 18,94 

Kysucké Nové 8 804 89 3 344 3 201 2 168 1 866 

Mesto 

podiel v % 1,01 37,98 36,36 24,63 21,19 

Liptovský 17 618 372 5 200 8 914 3 132 2 426 

Mikuláš podiel v % 2,11 29,52 50,60 17,78 13,77 

Martin 31 505 222 8 510 16 396 6 377 5 715 

podiel v % 0,70 27,01 52,04 20,24 18,14 

Námestovo 4 062 104 1 314 1 953 691 557 

podiel v % 2,56 32,10 48,08 17,01 13,71 

Ružomberok 15 788 323 5 265 6 994 3 206 3 060 

podiel v % 2,05 33,35 44,30 20,31 19,38 

Turčianske 3 507 275 818 2 048 366 521 

Teplice podiel v % 7,84 23,32 58,40 10,44 14,86 

Tvrdošín 4 953 174 1 884 2 078 817 1 021 

podiel v % 

Žilina 45 319 

podiel v % 

3,51 

346 

0,76 

38,04 

11 364 

25,08 

41,95 

23 447 

51,74 

16,50 

10 162 

22,42 

20,61 

7 246 

15,99 

Prevládajúci 

sektor 

II: 

III. a IV: 

III. a IV: 

II. 

III. a IV: 

III. a IV: 

III. a IV: 

III. a IV: 

III. a IV: 

III. a IV: 

III. a IV: 

Aj keď pomerne veľa osôb neudalo odvetvie, v ktorom pracuje, údaje naznačujú, že 

už v roku 2001 väčšina okresných miest plnila úlohu terciálnych centier. Iba v mestách Bytča 

a Kysucké Nové Mesto prevládala zamestnanosť sekundárnom sektore a plnili úlohu viac 

výrobných centier ako terciálnych centier. Je to zapríčinené blízkosťou krajského mesta 

Žilina, v ktorom sa sústreďuje terciálna a kvartérna vybavenosť. 

Trend znižovania počtu pracovných miest v sekundárnom sektore a zvyšovanie počtu 

pracovných miest v terciálnom sektore bude naďalej pokračovať. 

36


Odchádzka a dochádzka za prácou a do školy 

Tabuľka č. 5/6 Odchádzka a dochádzka za prácou a do školy (rok 2001) 

Mesto 

Odchádza 

za prácou 

Dochádza 

za prácou 

Odchádza 

do školy 

Dochádza 

do školy 

Odchádza 

spolu 

Dochádza 

spolu 

Pomer 

dochádza/ 

odchádza 

Bytča 1 415 2 496 545 386 1 960 2 882 1,47 

Čadca 3 048 6 241 834 299 3 882 8 340 2,15 

Dolný Kubín 1 939 3 566 1 027 2 059 2 966 5 625 1,90 

Kysucké Nové 2 203 3 161 815 1 119 3 018 4 280 1,42 

Mesto 

Liptovský 2 408 7 136 1 206 3 367 3 614 10 503 2,91 

Mikuláš 

Martin 1 876 8 942 493 2 852 2 369 11 796 4,98 

Námestovo 933 3 337 426 1 909 1 359 5 246 3,86 

Ružomberok 1 826 6 022 904 2 462 2 730 8 484 3,11 

Turčianske 934 1 344 430 723 1 364 2 067 1,51 

Teplice 

Tvrdošín 1 984 1 002 635 872 2 619 1 874 0,72 

Žilina 3 816 22 938 2 099 10 042 5 915 32 980 5,58 

Najviac osôb dochádza do krajského mesta Žilina. S veľkým odstupom nasledujú 

mestá Martin a Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Čadca. V meste Tvrdošín je odchádzka 

vyššia ako dochádzka čo naznačuje slabú hospodársku základňu mesta. 

Pri porovnaní pomeru medzi dochádzkou do centra a odchádzkou z centra najvyššiu 

úroveň dosiahlo krajské mesto Žilina (5,58). Nasledujú mestá Martin (4,98), Námestovo 

(3,86), a Ružomberok (3,11). 

37


Vzdelanostná úroveň obyvateľstva 

Tabuľka č. 5/7 Vzdelanostná úroveň obyvateľstva (rok 2001) 

Mesto 

Počet 

obyvateľov 

v meste 

v roku 

2001 

Základné 

vzdelanie 

Učňovské 

a stredné 

bez 

maturity 

Úplné 

učňovské 

a stredné 

s 

maturitou 

Vysoko 

školské 

spolu 

Podiel 

obyvateľov 

s vysokou 

školou 

k celkové 

mu počtu 

obyvateľov 

mesta v% 

Podiel 

obyvateľov 

s vysokou 

školou a 

maturitou 

k celkové 

mu počtu 

obyvateľov 

mesta v% 

Bytča 11 550 2 176 3 391 2 830 589 5,10 29,60 

Čadca 26 699 4 898 6 530 7 126 1 605 6,01 32,70 

Dolný Kubín 19 948 2 856 3 849 6 375 2 197 11,01 42,97 

Kysucké Nové 16 558 2 802 3 889 4 763 1 139 6,88 36,64 

Mesto 

Liptovský 33 007 4 958 7 442 9 929 3 944 11,95 42,03 

Mikuláš 

Martin 60 133 8 766 13 154 18 018 7 056 11,73 41,70 

Námestovo 8 135 1 024 1 629 2 305 709 8,72 37,05 

Ružomberok 30 417 5 629 6 808 9 085 2 510 8,25 38,12 

Turčianske 7 031 1 414 1 816 1 980 547 7,78 35,94 

Teplice 

Tvrdošín 9 544 1 695 2 054 2 713 667 6,66 35,41 

Žilina 85 400 11 703 16 845 27 477 12 208 14,30 46,47 

Najvyššia úroveň vzdelania u obyvateľov je v krajskom meste Žilina. Vysoká úroveň 

vzdelania je v mestách, ktoré boli minulosti sídlom okresných a župných úradov – Dolný 

Kubín, Liptovský Mikuláš a Martin. Najnižšia vzdelanostná úroveň je v meste Bytča. Čo je 

príčinou? Pravdepodobne výrobná základňa nevyžadujúca vyššie vzdelanie a nedostatočne 

rozvinutá terciálna sféra. 

38


Kapacity a výkony ubytovacích zariadení cetovného ruchu v roku 2009 

Tabuľka č. 5/8 Kapacity a výkony ubytovacích zariadení cestovného ruchu v roku 2009 

Okres, 

mesto 

Počet 

ubytovacích 

zariadení 

Lôžka 

spolu 

Návštevníci 

spolu 

Zahraniční 

návštevníci 

Využitie 

stálych lôžok 

v % 

Tržby za 

ubytovanie 

v € 

Okres 

14 278 3 117 564 13,6 100 750 

Bytča 

Mesto 

2 D D D D D 

Bytča 

Okres 

82 2 331 22 838 6 408 10,8 768 070 

Čadca 

Mesto 

9 385 7 623 2 262 12,6 262 038 

Čadca 

Okres 

40 1 394 22 880 8 679 12,9 767 058 

Dolný Kubín 

Mesto 

19 678 14 148 6 426 13,4 507 093 

Dolný Kubín 

Okres 

9 387 2 372 815 8,0 82 275 


Mesto 

Mesto 

5 158 1 738 668 16,1 58 508 


Mesto 

Okres 

238 10 711 238 724 99 621 24,3 15 666 648 

Liptovský 

Mikuláš 

Mesto 

61 2 378 48 362 20 445 23,3 3 676 666 

Liptovský 

Mikuláš 

Okres 

72 2 753 43 611 11 480 12,4 1 733 005 

Martin 

Mesto 

25 1 588 26 537 7 373 11,8 1 185 476 

Martin 

Okres 

32 976 11 153 2 280 11,3 358 575 

Námestovo 

Mesto 

9 188 2 656 1 148 8,9 98 823 

Námestovo 

Okres 

81 3 369 77 684 32 017 31,3 6 151 687 

Ružomberok 

Mesto 

35 1 340 29 529 8 497 21,8 1 478 799 

Ružomberok 

Okres 

37 2 105 27 288 4 708 37,6 5 614 077 

Turčianske 

Teplice 

Mesto 

18 1 650 23 452 4 214 44,5 5 508 378 

Turčianske 

Teplice 

Okres 

136 3 363 35 005 13 690 11,1 1 475 361 

Tvrdošín 

Mesto 

10 362 4 535 1 912 10,4 160 042 

Tvrdošín 

Okres 

154 6 137 158 618 61 247 18,9 9 683 940 

Žilina 

Mesto 

Žilina 

38 2 512 73 158 32 494 17,7 4 240 504 

Poznámka: D = dôverné údaje, ktoré štatistický úrad nezverejňuje 

V počte rekreačných zariadení, počte lôžok, počte návštevníkov a tržbách za 

ubytovanie jednoznačne vedie okres Liptovský Mikuláš. Druhým v poradí, ale s veľkým 

odstupom je okres Žilina. U miest je na prvom mieste mesto Žilina pred mestom Liptovský 

Mikuláš. 

Najnižšie hodnoty boli zaznamenané v okresoch Bytča a Kysucké Nové Mesto a tiež v 

mestách Bytča a Kysucké Nové Mesto. 

39


Základné údaje o bytovom fonde v roku 2001 a výstavba bytov v období rokov 

2001-2008 

Tabuľka č. 5/9 Základné údaje o bytovom fonde v roku 2001 a výstavba bytov v období rokov 

2001-2008 

Mesto 

Počet 

bytov 

v roku 

2001 

Počet 

obývaných 

bytov 

v roku 

2001 

Počet 

osôb/1 byt 

v roku 

2001 

Podiel 

neobývaných 

bytov 

v % 

Počet 

bytov 

v roku 

2008 

Prírastok 

počtu 

bytov 

2001-2008 

Prírastok 

počtu 

bytov 

2001-2008 

v % 

Bytča 3 699 3 352 3,42 9,38 3 855 156 4,22 

Čadca 8 054 7 354 3,53 8,69 8 259 205 2,55 

Dolný Kubín 6 434 6 104 3,23 5,13 6 715 281 4,37 

Kysucké Nové 5 139 4 847 3,34 5,68 5 521 382 7,43 

Mesto 

Liptovský 11 547 10 883 3,02 5,75 12 357 810 7,01 

Mikuláš 

Martin 21 034 20 179 2,96 4,06 21 574 540 2,57 

Námestovo 2 257 2 113 3,83 6,38 2 399 142 6,29 

Ružomberok 10 923 10 076 3,01 7,75 11 339 416 3,81 

Turčianske 2 321 2 118 3,31 8,75 2 472 151 6,51 

Teplice 

Tvrdošín 2 733 2 482 3,73 9,18 2 923 190 6,95 

Žilina 30 452 28 529 2,97 6,31 32 070 1 618 5,31 

Najviac osôb na 1 byt pripadalo v roku 2001 v meste Námestovo (3,83), a vysokú 

hodnotu má tento ukazovateľ aj v Tvrdošíne (3,73) a Čadci (3,53). Vo veľkých mestách Žilina 

a Martin pripadalo na 1 byt 2,97 resp. 2,96 osôb. 

Najvyšší podiel neobývaných bytov bol v roku 2001 v Bytči (9,38 %). Nasledujú mestá 

Tvrdošín (9,18 %), Turčianske Teplice (8,75 %), Čadca (8,69 %) a Ružomberok (7,75 %). 

V období rokov 2001-2008 sa relatívne najviac bytov postavilo v Kysuckom Novom 

Meste (7,43 %) Liptovskom Mikuláši (7,01 %). Relatívne najmenej bytov sa postavilo v Čadci 

(2,55 %) a Martine (2,57 %). 

40


Význam mesta v štruktúre osídlenia 

Tabuľka č. 5/10 Význam mesta v štruktúre osídlenia 

Mesto 

Prvá 

písomná 

zmienka 

Župa/ 

sídlo 

župných 

úradov 

v období 

1867-1922 

Okres 

v období 

1949-1960 

Bytča 1250 Trenčianska 

Trenčín 

Čadca 1598 Trenčianska 

Trenčín 

Dolný Kubín 1235 Oravská 

Dolný Kubín 

Kysucké Nové 1244 Trenčianska Kysucké 

Mesto 

Liptovský 

Mikuláš 

Trenčín 

1286 Liptovská 

Liptovský 

Mikuláš 

Martin 1264 Turčianska 

Martin 

Námestovo 1558 Oravská 

Dolný Kubín 

Ružomberok 1233 Liptovská 

Liptovský 

Mikuláš 

Turčianske 

Teplice 

1351 Turčianska 

Martin 

Tvrdošín 1265 Oravská 

Dolný Kubín 

Žilina 1208 Trenčianska 

Trenčín 

Kraj 

v období 

1949-1960 

Okres 

v období 

1960-1990 

Okres 

od roku 

1996 

Bytča Žilina Žilina Bytča 

Čadca Žilina Čadca Čadca 

Dolný Kubín Žilina Dolný Kubín Dolný Kubín 

Nové Mesto 

Liptovský 

Mikuláš 

Žilina Čadca Kysucké 

Nové Mesto 

Žilina Liptovský Liptovský 

Mikuláš Mikuláš 

Martin Žilina Martin Martin 

Námestovo Žilina Dolný Kubín Námestovo 

Ružomberok Žilina Liptovský 

Mikuláš 

Ružomberok 

Turčianske Žilina Martin Turčianske 

Teplice 

Teplice 

Trstená Žilina Dolný Kubín Tvrdošín 

Žilina Žilina Žilina Žilina 

Najvýznamnejšie postavenie v štruktúre osídlenia má od roku 1949 krajské mesto Žilina. 

Okresné mestá Martin, Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín boli v minulosti sídlami „veľkých“ 

okresov a sídlami župných úradov. Mesto Čadca bolo sídlom „veľkého“ okresu. Najmenší 

význam malo v minulosti mesto Tvrdošín, ktoré sa stalo sídlom okresu v roku 1996. 

41


Poloha mesta vzhľadom na významné komunikácie, železnice a letiská 

Tabuľka č. 5/11 Poloha mesta vzhľadom na významné komunikácie, železnice a letiská 

Mesto Diaľnica Rýchlost- Cesta Cesta Železnica Železnica Letisko 

ná 

komunikácia 

I. 

triedy 

II. 

triedy 

I. 

kategórie 

III. 

kategórie 

Bytča D1 - I/18 

I/61 

II/507 120 - Dolný 

Hričov 

Čadca D3 - I/11 II/487 127 

129 

128 Dolný 

Hričov 

Dolný Kubín - R3 I/59 

I/70 

- - 181 Ružomberok 

Kysucké 

Nové Mesto 

D3 - I/11 - 127 Dolný 

Hričov 

Liptovský 

Mikuláš 

D1 - I/18 II/584 180 - Ružomberok 

Martin D1 R3 

(výhľad) 

I/18 

I/65 

- - 171 Martin, 

Dolný 

Hričov 

Námestovo - - I/78 II/520 - - - 

Ružomberok D1 R3 

(výhľad) 

R1 

(výhľad) 

Turčianske 

Teplice 

- R3 

(výhľad) 

I/18 

I/59 

I/65 

H I 

(výhľad) 

- 180 - Ružomberok 

H II 

(výhľad) 

- 171 Martin 

Tvrdošín - R3 I/59 I/520 - 181 - 

Žilina 

D1 

D3 

- I/11 

I/18 

I/64 

II/507 

II/583 

120 

180 

126 Dolný 

Hričov 

V budúcnosti bude mať 10 okresných centier priame napojenie na sieť diaľnic a 

rýchlostných komunikácií. Výnimkou je mesto Námestovo, ktoré bude na R3 napojené 

prostredníctvom ciest I. a II. triedy. 

6 okresných centier je napojených na železničné trate I. kategórie, 4 na železničné 

trate nižšieho významu. Mesto Námestovo leží mimo železničných tratí. 

Z hľadiska leteckej dopravy majú najvýhodnejšiu polohu mestá Žilina a Bytča. 

Najvýhodnejšiu polohu vzhľadom na dopravnú infraštruktúru Slovenska má mesto 

Žilina. Veľmi výhodnú polohu majú mestá Bytča, Kysucké Nové Mesto, Martin, Ružomberok, 

Liptovský Mikuláš a Čadca. 

42


Význam centra podľa KURS 2001 a KURS 2001 ZaD č. 1 

Tabuľka č. 5/12 Význam centra podľa KURS 2001 a KURS 2001 ZaD č. 1 

Význam centra 

Poloha 

v ťažisku 

Poloha 

na sídelnej 

Mesto 

osídlenia osi 

podľa KURS 

skupina/ 

podskupina 

centra 

podľa KURS 

2001 ZaD č1 

skupina/ 

podskupina 

centra 

Bytča 3/2 3/2 ťažisko prvej 

úrovne tretej 

skupiny 

Čadca 2/1 2/1 ťažisko prvej 


skupiny 

Dolný Kubín 3/1 2/2 ťažisko 

druhej 

úrovne 


Mesto 

Liptovský 

Mikuláš 

3/2 3/1 ťažisko prvej 


skupiny 

2/1 2/1 ťažisko 

druhej 

úrovne 

Martin 1/2 1/2 ťažisko prvej 


skupiny 

Námestovo 3/2 3/2 ťažisko tretej 

úrovne 

druhej 

skupiny 

Ružomberok 2/1 2/1 ťažisko 

druhej 

Turčianske 

Teplice 

úrovne 

3/2 3/2 ťažisko prvej 


skupiny 

Tvrdošín 3/2 3/2 ťažisko tretej 

úrovne 

druhej 

skupiny 

Žilina 1/1 1/1 ťažisko prvej 


skupiny 

Územné 

predpoklady 

pre rozvoj 

I. stupňa veľmi 

dobré 

I. stupňa 

III. stupňa 

dobré 

Špecifické 

predpoklady 

pre rozvoj 

výhodná 

poloha ku 

krajskému 

mestu 

výhodná 

poloha pri 

rozhraní 

troch štátov 

II. stupňa dobré nástupné 

centrum 

rekreácie 

I. stupňa dobré 

limitované 


dobré 


dobré 

III. stupňa 

I. stupňa 

II. stupňa 

I. stupňa 

III. stupňa 

II. stupňa 

I. stupňa 

III. stupňa 

III. stupňa 

dobré 

limitované 

dobré 

dobré 

dobré 

veľmi 

dobré 

výhodná 

poloha ku 

krajskému 

mestu 

nástupné 

centrum 

rekreácie 

národné 

kultúrne 

centrum 

Slovákov, 

nástupné 

centrum 

rekreácie 

nástupné 

centrum 

rekreácie 

nástupné 

centrum 

rekreácie 

kúpele 

mezinárodného 

významu 

krajské 

mesto, 

nástupné 

centrum 

rekreácie 

Poznámka: Zaradenie okresných centier do jednotlivých skupín a podskupín centier, 

vymedzenie ťažísk osídlenia a rozvojových osí zohľadňuje nadradenú územnoplánovaciu 

dokumentáciu Koncepciu územného rozvoja Slovenska 2001 a Koncepciu územného 

rozvoja Slovenska ZaD č.1. 

43


Medzinárodné súvislosti rozvoja centier v oblasti stredného Slovenska 

V oblasti stredného Slovenska je možné odporučiť polycentrický systém - pás centier 

medzinárodného významu naprieč v severo-južnom smere. Ide o centrá Žilina, Martin, 

Banská Bystrica a Zvolen. Tieto by mali do celoštátnej a až medzinárodnej spolupráce 

zapojiť aj centrum v južnej oblasti stredného Slovenska. Najvhodnejšie sa to javí pri meste 

Lučenec. Vytvorila by sa tak medzinárodná sídelná os Katovice - Žilina - Martin - Banská 

Bystrica - Zvolen - Lučenec - Salgótarján - Budapešť. Vytvorením sídelnej spolupráce medzi 

dvojicami miest - Žilina a Martin, Banská Bystrica a Zvolen, a nakoniec aj spoluprácu medzi 

všetkými štyrmi centrami, so zapojením Lučenca, je možné vytvoriť polycentrický systém, 

ktorý bude môcť vytvoriť konkurencie schopné podmienky celoeurópskym aglomeráciám 

Katovickej a Budapeštianskej. 

Cieľom územnoplánovacej politiky je zachovať a ďalej rozvíjať relatívne rovnomerne 

založenú sieť stredne veľkých miest ako polycentrický systém osídlenia. Tieto mestá 

súčasne podporovať v smere rozvoja sídelných zoskupení - ťažísk osídlenia. 

V sídelnej sieti Slovenska sa navrhuje podporovať vytváranie ťažísk osídlenia 

v niekoľkých úrovniach. 

Najviac sú rozvinuté sídelné a aglomeračné väzby okolo väčších miest, ktoré sú 

v súčasnosti aj administratívnymi centrami krajov. Okolo týchto miest sa vytvárajú priestory 

sídiel – pásma. V pásmach intenzita väzieb postupne graduje k najväčším mestám. Pri 

sídlach v najtesnejšom a priamom dotyku s územiami najväčších miest (jadier ťažísk 

osídlenia) sú pozorovateľné suburbanizačné a decentralizačné efekty. Vytvára sa tak úplný, 

alebo čiastočný čiastočný „prstenec“ obcí, ktoré tvoria spolu s jadrovým mestom - jadrové 

pásmo. V nadväznosti na toto územie sa nachádzajú obce, pri ktorých je sledovaná vysoká 

intenzita väzieb na jadro ťažiska osídlenia, resp. pri polycentrických ťažiskách osídlenia, na 

ich jadrá. Vytvára sa tak druhé pásmo - prímestské pásmo. Naň nadväzuje - okrajové 

pásmo, v ktorom sú sledovateľné väzby na jadro (jadrá) ťažiska osídlenia predovšetkým 

v intenzite dochádzky za prácou, alebo ich vzťah je sprostredkovaný cez menšie mestá 

tvoriace polycentrický systém ťažiska osídlenia. Územné vymedzenie týchto pásiem však nie 

je stabilné a statické. Ide o isté v čase premenlivé (pulzujúce) územia. Závisí to na rozvoji 

aktivít v jednotlivých pásmach a na rozvoji „sily“ vlastného jadra (jadier) ťažiska osídlenia. 

Ťažiská osídlenia, ktoré sú tvorené takýmito aglomerovanými sústavami sídiel, sú zaradené 

do prvej úrovne. Na základe vymedzenia týchto aglomerácií - ťažísk osídlenia prvej úrovne 

možno konštatovať, že asi 24 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska žije v jadrových 

mestách týchto ťažísk osídlenia, asi 27 % v jadrách a jadrových územiach a asi 35 % 

v jadrách, jadrových územiach a prímestskom pásme. Vo vymedzených ťažiskách osídlenia 

prvej úrovne žije celkom asi 50 % obyvateľov Slovenska. 

2.5.1.2. Ťažiská osídlenia prvej úrovne 

V rámci ťažísk prvej úrovne možno na základe ich diferencií a špecifík rozlíšiť 

niekoľko skupín aglomerácií. 

Samostatnú skupinu tvorí 

• bratislavsko - trnavské ťažisko osídlenia, 

ktoré je na slovenské pomery v súčasnosti najrozvinutejšou aglomeráciou. Je to 

najvýznamnejšia aglomerácia na Slovensku európskeho medzinárodného významu. 

Do druhej skupiny je zaradené 

• košicko - prešovské ťažisko osídlenia, 

ktoré je tak isto tvorené intenzívnymi aglomeračnými väzbami sídiel medzi dvoma jadrami 

tvorenými druhými najväčšími mestami Slovenska, pričom však svojou veľkosťou a ďalšími 

rozvojovými možnosťami nedosiahne intenzitu a veľkosť bratislavsko - trnavského ťažiska 

osídlenia. Je to aglomerácia medzinárodného významu s dominantným postavením 

v Karpatskom euroregióne. 

44


Tretiu skupinu tvoria ťažiská osídlenia 

• banskobystricko - zvolenské a 

• žilinsko - martinské, 

ktoré sú vytvorené okolo bipolárnych jadier, ktoré predstavujú centrá osídlenia najvyššieho 

celoštátneho a medzinárodného významu. 

Štvrtá skupina je tvorená 

• nitrianskym ťažiskom osídlenia a 

• trenčianskym ťažiskom osídlenia. 

Jedná sa o aglomerácie s monocentrickým výrazným jadrom, v zázemí ktorých sú stredne 

veľké a menšie mestá. Sú to ťažiská celoštátneho významu. 

Špecifické postavenie má nitrianske ťažisko osídlenia, pri ktorom sa prejavujú pri 

značnej časti jeho sídiel, a to aj pri jadrovom meste, silné aglomeračné tendencie v smere na 

Bratislavu, čo dáva predpoklad, že v dohľadnom čase je možné hovoriť o 

• bratislavsko - trnavsko - nitrianskom ťažisku osídlenia. 

Ťažiská osídlenia druhej úrovne 

V druhej úrovni sú zaradené ťažiská osídlenia, ktoré sú tvorené okolo stredne veľkých 

miest (v zásade okolo centier druhej skupiny), pri ktorých sa v menšej miere prejavujú 

aglomeračné väzby medzi centrami a voči okolitým obciam prevládajú viac polarizačné 

(dostredivé) účinky jadier týchto ťažísk osídlenia. Na území Slovenska je vytypovaných 7 

ťažísk osídlenia druhej úrovne. V Žilinskom kraji to je : 

• liptovskomikulášsko - ružombersko - dolnokubínske ťažisko osídlenia. 

Ťažiská osídlenia tretej úrovne 

Ťažiská osídlenia tretej úrovne sú zložené z dvoch skupín. V prvej skupine ide 

o ťažiská osídlenia, ktoré sú vytvorené v zásade na základe dostredivých účinkov jadrového 

mesta, alebo aglomeračných vzťahov medzi malými mestami (spravidla dvojicami) jadrami 

v menšom rozsahu. 

Na území Slovenska je vytypovaných 8 takýchto ťažísk. V Žilinskom kraji sa ťažisko 

takejto úrovne nenachádza. 

K druhej skupine ťažísk osídlenia v tejto úrovni sa radia ťažiská osídlenia menšieho 

rozsahu, pri ktorých sa prejavuje iba dostredivé pôsobenie centra voči svojmu najbližšiemu 

okoliu. 

Na území Slovenska je vytypovaných 18 takýchto ťažísk. V Žilinskom kraji je to : 

• tvrdošínsko - námestovské ťažisko osídlenia. 

Na základe vymedzenia ťažísk osídlenia sa dá konštatovať, že v ťažiskách osídlenia 

druhej úrovne žije asi 16 % všetkých obyvateľov Slovenska a v ťažiskách osídlenia tretej 

úrovne asi 12 %. 

Mimo vymedzených ťažísk osídlenia všetkých úrovní žije asi 23 % obyvateľov 

Slovenska. 

Pripomienky a otázky k vymedzeniu ťažísk osídlenia : 

Vymedzenie ťažísk celými katastrálnymi územiami spôsobuje určité skreslenie 

skutočnej plochy ťažísk osídlenia - zahŕňajú sa aj neurbanizované časti pohorí. Presnejšie by 

bolo vymedziť aglomerácie obalovou krivkou podľa zastavaných území. 

Jasne sa dá vymedziť aglomerácia Bytča - Žilina - Strečno - Rajec - Kysucké Nové 

Mesto a aglomerácia Vrútky - Martin - Turany - Príbovce, ktoré sú oddelené Lúčanskou 

Malou Fatrou. 

V prímestskom pásme je začlenená aj neurbanizovaná časť Veľkej Fatry (k.ú. 

Necpaly, Belá-Dulice, Turčianske Jaseno, Slabinský Podzámok). 

Kysucké Nové Mesto je v prímestskom pásme, ale Bytča je len v okrajovom pásme 

ťažiska. Prečo ? 

45


Tvrdošínsko - námestovské ťažisko osídlenia je v texte KURS zaradené medzi 

ťažiská tretej úrovne druhej skupiny, ale v grafickej časti KURS je zobrazené ako ťažiská 

tretej úrovne prvej skupiny. 

Otázka : Je vymedzenie ťažiska až po Turčianske Teplice správne ? Medzi Príbovcami 

a Turčianskymi Teplicami je neurbanizovaný priestor s malými vidieckymi sídlami, ktorý 

(podľa našej mienky) nie je ani v budúcnosti vhodné urbanizovať. 

V období rokov 1996 - 2008 dochádza k miernej dekoncentrácii obyvateľov z väčších 

miest a niektorých malých miest do vidieckych sídiel. 

Pokles počtu obyvateľov zaznamenali mestá: Liptovský Hrádok (-10,92 %), Rajec 

(-5,72 %), Martin (-4,08 %), Turčianske Teplice (-3,83 %), Ružomberok (-3,71 %), Čadca 

(-3,56 %), Liptovský Mikuláš (-3,04 %), Žilina (-1,71 %), Tvrdošín (-1,04 %), Dolný Kubín 

(-0,25 %). 

Nárast počtu obyvateľov zaznamenali tieto malé mestá Rajecké Teplice (12,98 %), 

Trstená (5,78 %), Bytča (3,25 %), Námestovo, (1,88 %), Turzovka (1,85 %), Krásno nad 

Kysucou (1,50 %), Kysucké Nové Mesto (1,44 %), Vrútky (0,38 %). 

Okolo miest sú vytvorené aglomerácie. Podľa intenzity osídlenia možno aglomerácie 

vnímať v troch pásmach: jadro aglomerácie, prímestské pásmo aglomerácie, okrajové 

pásmo aglomerácie. 

Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že veľkosť aglomerácie je závislá od významu 

a veľkosti centra. Presné vymedzenie jednotlivých pásiem aglomerácií je obtiažne – určitú 

rolu môže mať subjektívny faktor. Napriek tomu sme sa pokúsili vymedziť jadrá a prímestské 

pásma jednotlivých aglomerácií. 

Aglomerácia Bytča 

Jadro aglomerácie: Bytča, Hlboké nad Váhom, Kotešová, Predmier. 

Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Bytča, Hlboké nad Váhom, Kolárovice, Kotešová, 

Maršová-Rašov, Petrovice, Predmier. 

Aglomerácia Čadca 

Jadro aglomerácie: Čadca, Krásno nad Kysucou, Raková, Svrčinovec. 

Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Čadca, Čierne, Dunajov, Krásno nad Kysucou, 

Olešná, Oščadnica, Raková, Staškov, Svrčinovec, Zborov nad Bystricou. 

Aglomerácia Dolný Kubín 

Jadro aglomerácie: Bziny, Dolný Kubín, Oravská Poruba, Veličná, Vyšný Kubín. 

Jadro a prímestské pásmo aglomerácie : Bziny, Dolný Kubín, Istebné, Jasenová, 

Medzibrodie nad Oravou, Oravská Poruba, Oravský Podzámok, Párnica, Veličná, Vyšný 

Kubín. 

Aglomerácia Kysucké Nové Mesto 

Jadro aglomerácie: Kysucké Nové Mesto, Radoľa. 

Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Dolný Vadičov, Kysucké Nové Mesto, Kysucký 

Lieskovec, Lopušné Pažite, Nesluša, Povina, Radoľa, Rudina, Rudinka, Rudinská, Snežnica. 

Aglomerácia Liptovský Mikuláš 

Jadro aglomerácie: Beňadiková, Bobrovec, Liptovský Ján, Liptovský Mikuláš, Liptovský 

Trnovec, Podtureň, Trstené, Uhorská Ves, Závažná Poruba. 

Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Beňadiková, Bobrovec, Jalovec, Jamník, Liptovská 

Porúbka, Liptovský Hrádok, Liptovský Ján, Liptovský Mikuláš, Liptovský Peter, Liptovský 

Trnovec, Pavčina Lehota, Podtureň, Smrečany, Trstené, Uhorská Ves, Vavrišovo, Veterná 

Poruba, Závažná Poruba, Žiar. 

46


Aglomerácia Martin 

Jadro aglomerácie: Bystrička, Diaková, Dolný Kalník, Dražkovce, Karlová, Košťany nad 

Turcom, Lipovec, Martin, Sučany, Turany, Turčianske Kľačany, Turčiansky Peter, Vrútky, 

Žabokreky. 

Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Belá-Dulice, Benice, Bystrička, Ďanová, Diaková, 

Dolný Kalník, Dražkovce, Horný Kalník, Košťany nad Turcom, Ležiachov, Lipovec, Necpaly, 

Príbovce, Sklabiňa, Sklabinský Podzámok, Trebostovo, Trnovo, Turany, Turčianska 

Štiavnička, Turčianske Jaseno, Turčianske Kľačany, Turčiansky Peter, Valča, Vrútky, 

Záborie, Žabokreky. 

Aglomerácia Námestovo 

Jadro aglomerácie: Klin, Námestovo, Oravská Jasenica. 

Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Bobrov, Klin, Námestovo, Oravská Jasenica, 

Ťapešovo, Vavrečka, Zubrohlava. 

Aglomerácia Ružomberok 

Jadro aglomerácie: Likavka, Liptovská Štiavnica, Lisková, Ludrová, Martinček, Ružomberok, 

Štiavnička. 

Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Bešeňová, Ivachnová, Likavka, Liptovská Štiavnica, 

Liptovská Teplá, Liptovské Sliače, Liptovský Michal, Lisková, Ludrová, Martinček, 

Ružomberok, Štiavnička, Turík. 

Aglomerácia Turčianske Teplice 

Jadro aglomerácie: Háj, Rakša, Turčianske Teplice. 

Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Bodorová, Čremošné, Háj, Horná Štubňa, Malý 

Čepčín, Rakša, Turčianske Teplice. 

Aglomerácia Tvrdošín 

Jadro aglomerácie: Nižná, Trstená, Tvrdošín. 

Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Čimhová, Liesek, Nižná, Podbiel, Štefanov nad 

Oravou, Trstená, Tvrdošín. 

Aglomerácia Žilina 

Jadro aglomerácie: Bitarová, Brezany, Divinka, Dolný Hričov, Gbeľany, Horný Hričov, Hôrky, 

Lietavská Lúčka, Mojš, Nededza, Ovčiarsko, Porúbka, Rosina, Stráňavy, Strečno, Teplička 

nad Váhom, Turie, Varín, Višňové, Žilina. 

Jadro a prímestské pásmo aglomerácie: Belá, Bitarová, Brezany, Divina, Divinka, Dolná 

Tižina, Dolný Hričov, Ďurčiná, Gbeľany, Horný Hričov, Hôrky, Hričovské Podhradie, 

Jasenové, Kamenná Poruba, Kľače, Konská, Kotrčiná Lúčka, Krasňany, Kunerad, Lietava, 

Lietavská Lúčka, Lietavská Svinná-Babkov, Lysica, Mojš, Nededza, Nezbudská Lúčka, 

Ovčiarsko, Podhorie, Porúbka, Rajec, Rajecké Teplice, Rosina, Stráňavy, Stránske, Stráža, 

Strečno, Svederník, Šuja, Teplička nad Váhom, Turie, Varín, Višňové, Zbyňov, Žilina. 

Tabuľka Aglomerácie na území Žilinského kraja 

Aglomerácia 


v jadre aglomerácie 


v jadre a 

prímestskom pásme 

47 

Príslušnosť k ťažisku osídlenia podľa 

KURS 2001 

aglomerácie 

Žilina 115 000 146 000 ťažisko prvej úrovne tretej skupiny 

Martin 82 000 90 000 ťažisko prvej úrovne tretej skupiny 

Čadca 41 000 60 000 ťažisko prvej úrovne tretej skupiny 

Liptovský Mikuláš 39 000 52 000 ťažisko druhej úrovne 

Ružomberok 38 000 44 000 ťažisko druhej úrovne 

Kysucké Nové Mesto 22 000 31 000 ťažisko prvej úrovne tretej skupiny 

Dolný Kubín 22 000 27 000 ťažisko druhej úrovne 

Tvrdošín 21 000 26 000 ťažisko tretej úrovne druhej skupiny 

Bytča 16 000 20 000 ťažisko prvej úrovne tretej skupiny 

Námestovo 12 000 18 000 ťažisko tretej úrovne druhej skupiny 

Turčianske Teplice 8 000 10 000 ťažisko prvej úrovne tretej skupiny


V priestore Bytča - Žilina - Strečno - Rajec - Kysucké Nové Mesto - Čadca dochádza 

k prepojeniu aglomerácií do súvislého celku o veľkosti asi 260 000 obyvateľov. Koncepcia 

územného rozvoja Slovenska 2001 uvažuje o ťažisku osídlenia, ktoré zahŕňa ešte 

aglomeráciu Martin a Turčianske Teplice (spolu asi 370 000 obyvateľov). 

Vytváranie aglomerácií nižšieho rádu možno sledovať aj okolo niektorých centier 

zaradených do nižších skupín centier - Turzovka (14 000), Zákamenné (10 000), Rabča 

(8500), Stará Bystrica (7 000). 

2.5.1.3. Rozvojové osi 

Rozvojové osi sú súčasťou tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry. 

Podporujú sídelné väzby medzi obcami a rovnovážny sídelný rozvoj vrátane rozvoja vidieka. 

Vytvárajú podmienky pre dostupnosť k infraštruktúram, zachovanie a rozvoj prírodného 

a kultúrneho dedičstva a zabezpečujú požiadavky, ktoré sú na sídelnú štruktúru kladené 

z hľadiska ekonomických, sociálnych a enviromentálnych súvislostí. Rozvojové osi tak 

efektívne plnia požiadavky trvalej udržateľnosti a vytvárania zdravého a enviromentálne 

vhodného obytného i pracovného prostredia. 

Rozvojové osi sa na Slovensku rozvíjajú v uzlovo-pásovom sídelnom systéme, 

ktorého osnovu tvoria centrá osídlenia a dopravno-komunikačné systémy spájajúce 

jednotlivé centrá. Hierarchia a dôležitosť rozvojovej osi závisí od : 

• úrovne centier medzi ktorými os leží a ktoré prepája, 

• významu verejného dopravného vybavenia, pozdĺž ktorého os leží, 

• významu verejného technického vybavenia, 

• hustoty sídiel na rozvojovej osi, 

• počtu a hustoty obyvateľov v obciach prepojených rozvojovou osou. 

Navrhované vymedzenie a stanovenie rozvojových osí sa vykonalo na základe týchto 

kritérií : 

• rozvojová os prvého stupňa - prepája centrá osídlenia prvej skupiny a ťažiská osídlenia 

prvej úrovne v štáte a porovnateľné centrá mimo hraníc krajiny, pričom zahŕňa minimálne 

jednu železnicu rýchlostného typu, 

• rozvojová os druhého stupňa - prepája centrá osídlenia druhej skupiny a ťažiská osídlenia 

druhej úrovne s centrami osídlenia prvej skupiny a ťažiskami osídlenia prvej úrovne, resp. 

prepája centrá osídlenia druhej skupiny a ťažiská osídlenia druhej úrovne medzi sebou, 

pričom zahŕňa minimálne jednu cestnú komunikáciu a jednu železnicu nadregionálneho 

významu, alebo jednu rýchlostnú cestu, 

• rozvojová os tretieho stupňa - prepája stredné centrá a ťažiská osídlenia tretej úrovne 

navzájom ako aj ostatné vyhodnocované centrá osídlenia s ostatnými centrami osídlenia 

druhej skupiny. 

Na základe komplexného vyhodnotenia rozvoja sídelnej štruktúry, odporúča sa 

prednostne podporovať územný rozvoj v smere týchto osí : 

Rozvojové osi prvého stupňa : 

• považská rozvojová os : Bratislava - Trnava - Trenčín - Žilina, 

• žilinsko-podtatranská rozvojová os : Žilina - Martin - Poprad - Prešov, 

• žilinsko-kysucká rozvojová os : Žilina - Čadca - hranice s Českou republikou, 

• košicko-prešovská rozvojová os : Prešov - Košice - Čaňa - hranice Maďarskou republikou, 

• nitriansko-pohronská rozvojová os : Trnava - Nitra - Žiar nad Hronom - Zvolen, 

• zvolensko-turčianska rozvojová os : Zvolen - Banská Bystrica - Turčianske Teplice - 

Martin (v úseku Banská Bystrica - Turčianske Teplice ako komunikačno-sídelná os), 

• zvolensko-južnoslovenská rozvojová os : Zvolen - Lučenec - Rimavská Sobota - Rožňava 

- Košice, 

48


• východoslovenská rozvojová os : Košice - Sečovce - Michalovce - Sobrance - hranice s 

Ukrajinou, 

• záhorská rozvojová os : Bratislava - Malacky - Kúty - hranica s Českou republikou. 

Rozvojové osi druhého stupňa : 

Na území Slovenska je vytypovaných 12 rozvojových osí druhého stupňa. 

V Žilinskom kraji je to : 

• liptovsko-oravská rozvojová os : Ružomberok - Dolný Kubín - Trstená - hranica s Poľskou 

republikou, 

Rozvojové osi tretieho stupňa : 

Na území Slovenska je vytypovaných 26 rozvojových osí tretieho stupňa. V Žilinskom 

kraji sú tieto rozvojové osi tretieho stupňa : 

• kremnicko-turčianska rozvojová os : Žiar nad Hronom - Kremnica - Turčianske Teplice, 

• hornonitriansko-turčianska rozvojová os : Prievidza - Turčianske Teplice (v úseku 

Nitrianske Pravno - Turčianske Teplice ako komunikačno-sídelná os), 

• kysucká rozvojová os : Čadca - Turzovka - Makov, 

• skaliťanská rozvojová os : Svrčinovec - Čierne - Skalité - hranica s Poľskou 

republikou 

• kysucko-oravská rozvojová os : Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica - Námestovo - 

Tvrdošín - Trstená - Suchá Hora hranica s Poľskou republikou (v úseku Krásno nad 

Kysucou - Nová Bystrica - Oravská Lesná ako komunikačno-sídelná os) 

• kraľovianska rozvojová os : Kraľovany - Dolný Kubín, 

• polhoranská rozvojová os : Námestovo - Oravská Polhora - hranica s Poľskou 

republikou, 

• žilinská rozvojová os : Žilina - Varín - Terchová, 

• rajecká rozvojová os : Žilina - Rajec. 

Pripomienky a otázky k vymedzeniu rozvojových osí : 

Otázka : Nemal by byť určitý súlad medzi významom dopravnej infraštruktúry a stupňom 

rozvojovej osi ? 

Skaliťanská rozvojová os bola zaradená medzi rozvojové osi druhého stupňa, teraz je 

len tretieho stupňa. Pritom sa tu nachádza železnica medzinárodného významu, cesta I. 

triedy a navrhovaná D3. 

Doporučujeme čiastočnú úpravu pri kysucko-oravskej rozvojovej osi v nasledovnom 

znení : “kysucko-oravská rozvojová os: Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica - Námestovo - 

Tvrdošín - Trstená - Suhá Hora hranice s Poľskou republikou (v úseku Nová Bystrica - 

Oravská Lesná ako komunikačno-sídelná os)”, 

49


2.6. Základné demografické východiská 

Kapitola 2.6. sa dopĺňa o podkapitolu 2.6.4., 2.6.5. a 2.6.6. 

2.6.4. Vývoj počtu obyvateľov v okresoch a obciach Žilinského kraja v období 

rokov 1996 - 2008 

V roku 1996 boli ustanovené samosprávne kraje a nové okresy. Zaujíma nás, aký bol 

skutočný vývoj počtu obyvateľov v okresoch i jednotlivých sídlach po roku 1996. 

V podkapitole sú uvedené údaje o počte obyvateľov k 31. 12. 1996, 2000, 2004 a 

2008. Údaje poskytla Krajská správa štatistického úradu SR Žilina. 

Za obdobie 12 rokov pribudlo v Žilinskom kraji 8 576 obyvateľov, čo predstavuje 

prírastok 1,25 %. Tempo rastu bolo 715 obyvateľov za rok. Pokiaľ by tempo rastu ostalo 

nezmenené, malo by do konca roku 2015 pribudnúť ešte 5 005 obyvateľov a v Žilinskom kraji 

by malo byť v roku 2015 asi 701 352 obyvateľov. Je to menej ako údaje uvedené v ÚPN 

VÚC (pre rok 2005 - 703 000 obyvateľov, pre rok 2015 - 711 400 obyvateľov). 

V rámci okresov sú prírastky značne nerovnomerné. V okrese Námestovo je to až 

9,89 %, v okrese Tvrdošín 5,10 %, ale v okrese Liptovský Mikuláš je to úbytok -1,94 % 

a v okrese Ružomberok úbytok -1,18 %. 

Okres Bytča 

Okres Bytča – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008 

Por. 

č. 

Názov sídla 

Počet 

obyv. 

31.12. 

1996 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2000 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2004 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2008 

Prírastok 

(úbytok) 

za 12 

rokov 

Prírastok 

(úbytok) 

v % 

Index 

starnutia 

2008 

1 Bytča 11 260 11 448 11 506 11 627 367 3,26 110,05 

2 Hlboké nad Váhom 896 919 915 926 30 3,35 97,04 

3 Hvozdnica 1 096 1 125 1 139 1 179 83 7,57 76,03 

4 Jablonové 839 847 864 868 29 3,46 97,47 

5 Kolárovice 1 954 1 926 1 890 1 857 -97 -4,96 157,75 

6 Kotešová 1 754 1 783 1 895 1 956 202 11,52 107,52 

7 Maršová-Rašov 752 765 780 801 49 6,52 100,00 

8 Petrovice 1 363 1 439 1 472 1 511 148 10,86 95,92 

9 Predmier 1 349 1 362 1 350 1 375 26 1,93 105,86 

10 Súľov-Hradná 913 901 929 938 25 2,74 149,38 

11 Štiavnik 3 964 4 037 4 097 4 057 93 2,35 87,74 

12 Veľké Rovné 4 066 4 046 4 042 3 941 -125 -3,07 122,27 

Okres 

Bytča 30 206 30 598 30 879 31 036 830 2,75 108,17 

Okres zaznamenal prírastok 830 obyvateľov (2,75 %). Index starnutia za okres 

108,17. Mesto Bytča zaznamenalo mierny nárast počtu obyvateľov, index starnutia 110,05. 

Najvyšší prírastok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce 

Kotešová (202), Petrovice (148), Štiavnik (93), Hvozdnica (83); v relatívnych hodnotách 

Kotešová (11,52 %), Petrovice (10,86 %), Hvozdnica (7,57 %), Maršová-Rašov (6,52 %). 

Úbytok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali iba obce Veľké 

Rovné (-125) a Kolárovice (-97); v relatívnych hodnotách Kolárovice (-4,96 %), Veľké Rovné 

(-3,07 %). 

50


Okres Čadca 

Okres Čadca – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008 

Por. 

č. 

Názov sídla 

Počet 

obyv. 

31.12. 

1996 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2000 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2004 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2008 

Prírastok 

(úbytok) 

za 12 

rokov 

Prírastok 

(úbytok) 

v % 

Index 

starnutia 

2008 

1 Čadca 26 509 26 630 26 269 25 564 -945 -3,56 107,28 

2 Čierne 4 113 4 269 4 326 4 364 251 6,10 83,41 

3 Dlhá nad Kysucou 497 488 503 516 19 3,82 121,18 

4 Dunajov 910 909 914 1 050 140 15,38 97,55 

5 Klokočov 2 855 2 773 2 631 2 483 -372 -13,03 148,99 

6 Klubina 536 530 516 530 -6 -1,12 124,14 

7 Korňa 2 342 2 303 2 237 2 214 -128 -5,47 133,62 

8 Krásno nad Kysucou 6 861 6 924 7 038 6 964 103 1,50 92,62 

9 Makov 1 957 1 913 1 905 1 870 -87 4,45 145,83 

10 Nová Bystrica 2 947 2 948 2 855 2 851 -96 -3,26 90,48 

11 Olešná 2 119 2 088 2 047 2 004 -115 -5,43 106,45 

12 Oščadnica 5 615 5 627 5 699 5 740 125 2,23 97,02 

13 Podvysoká 1 174 1 166 1 213 1 267 93 7,92 104,21 

14 Radôstka 886 887 886 886 0 0,00 96,34 

15 Raková 4 755 4 944 5 120 5 232 477 10,03 98,56 

16 Skalité 5 016 5 086 5 065 5 186 170 3,39 94,74 

17 Stará Bystrica 2 618 2 640 2 679 2 736 118 4,51 95,90 

18 Staškov 2 627 2 605 2 686 2 751 124 4,72 93,25 

19 Svrčinovec 3 280 3 342 3 467 3 472 192 5,85 97,96 

20 Turzovka 7 639 7 900 7 792 7 780 141 1,85 105,28 

21 Vysoká nad Kysucou 3 084 3 043 2 984 2 899 -185 -6,00 153,71 

22 Zákopčie 1 783 1 795 1 830 1 821 38 2,13 127,48 

23 Zborov nad Bystricou 2 187 2 217 2,282 2,264 77 3,52 99,55 

Okres 

Čadca 92 300 93 024 92 944 92 424 124 0,13 104,60 


104,60. Mesto Čadca zaznamenalo mierny pokles počtu obyvateľov -945 (-3,56 %), index 

starnutia 107,27. 


Raková (477), Čierne (251), Svrčinovec (192), Skalité (170); v relatívnych hodnotách 

Dunajov (15,38 %), Raková (10,03 %), Podvysoká (7,92 %), Čierne (6,10 %). 

Najvyšší úbytok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Čadca 

-945, Klokočov -372, Vysoká nad Kysucou -185, Korňa -128; v relatívnych hodnotách 

Klokočov (-13,03%), Vysoká nad Kysucou (-6,00 %), Korňa (-5,47 %), Olešná (-5,43 %). 

51


Okres Dolný Kubín 

Okres Dolný Kubín – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008 

Por. 

č. 

Názov sídla 

Počet 

obyv. 

31.12. 

1996 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2000 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2004 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2008 

Prírastok 

(úbytok) 

za 12 

rokov 

Prírastok 

(úbytok) 

v % 

Index 

starnutia 

2008 

1 Bziny 459 486 529 535 76 16,56 90,00 

2 Dlhá nad Oravou 1 392 1 394 1 389 1 400 8 0,57 89,88 

3 Dolný Kubín 19 753 20 211 19 883 19 703 -50 -0,25 104,65 

4 Horná Lehota 522 502 515 532 10 0,19 129,33 

5 Chlebnice 1 494 1 539 1 598 1 594 100 6,69 82,37 

6 Istebné 1 466 1,459 1,430 1,417 -49 -3,34 159,56 

7 Jasenová 391 379 399 398 7 1,79 181,25 

8 Kraľovany 471 476 465 476 5 1,06 143,42 

9 Krivá 777 780 794 812 35 4,50 97,47 

10 Leštiny 226 218 225 250 24 10,62 100,00 

11 Malatiná 852 824 824 863 11 1,29 114,79 

12 Medzibrodie n. Oravou 417 412 438 467 50 11,99 90,59 

13 Oravská Poruba 830 843 907 930 100 12,05 98,29 

14 Oravský Podzámok 1 296 1 323 1 319 1 316 20 1,54 128,70 

15 Osádka 154 150 140 138 -16 -10,39 315,38 

16 Párnica 733 710 737 765 32 4,37 151,97 

17 Pokryváč 178 174 187 179 1 0,56 236,36 

18 Pribiš 478 478 474 463 -15 -3,14 106,90 

19 Pucov 691 715 735 743 52 7,53 83,13 

20 Sedliacka Dubová 502 511 504 516 14 2,79 122,78 

21 Veličná 733 740 870 931 198 27,01 102,37 

22 Vyšný Kubín 511 523 561 589 78 15,26 119,35 

23 Zázrivá 2 896 2 909 2 830 2 774 -122 -4,21 108,06 

24 Žaškov 1 714 1 774 1 705 1 699 -15 -0,88 112,37 

Okres 

Dolný Kubín 38 934 39 530 39 458 39 490 556 1,43 108,57 


108,57. Mesto Dolný Kubín zaznamenalo mierny pokles počtu obyvateľov -50 (-0,25 %), 

index starnutia 104,65. 


Veličná (198), Chlebnice (100), Oravská Poruba (100), Vyšný Kubín (78); v relatívnych 

hodnotách Veličná (27,01 %), Bziny (16,56 %), Vyšný Kubín (15,26 %), Oravská Poruba 

(12,05 %). 

Najvyšší úbytok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce 

Zázrivá (-122), Dolný Kubín (-50); v relatívnych hodnotách Osádka (-10,39 %), Zázrivá (-4,21 

%). 

52


Okres Kysucké Nové Mesto 

Okres Kysucké Nové Mesto – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008 

Por 

č. 

Názov sídla 

Počet 

obyv. 

31.12. 

1996 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2000 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2004 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2008 

Prírastok 

(úbytok) 

za 12 

rokov 

Prírastok 

(úbytok) 

v % 

Index 

starnutia 

2008 

1 Dolný Vadičov 398 400 425 449 51 12,81 161,81 

2 Horný Vadičov 1 495 1 535 1 557 1 565 70 4,68 109,93 

3 Kysucké Nové Mesto 16 134 16 412 16 501 16 367 233 1,44 110,69 

4 Kysucký Lieskovec 2 270 2 263 2 267 2 305 35 1,54 118,77 

5 Lodno 906 923 991 971 65 7,17 95,52 

6 Lopušné Pažite 450 471 452 468 18 4,00 119,75 

7 Nesluša 3 241 3 220 3 247 3 290 49 1,51 119,66 

8 Ochodnica 2 021 2 001 2 017 1 971 -50 -2,47 148,70 

9 Povina 1 117 1 114 1 123 1 129 12 1,07 127,36 

10 Radoľa 1 382 1 378 1 372 1 408 26 1,88 156,42 

11 Rudina 1 505 1 554 1 645 1 693 188 12,49 110,71 

12 Rudinka 380 394 391 389 9 2,37 120,34 

13 Rudinská 927 939 969 990 63 6,80 102,30 

14 Snežnica 899 928 987 1 015 116 12,90 110,47 

Okres 

Kysucké Nové Mesto 33 125 33 632 33 944 34 010 885 2,67 116,68 

Okres zaznamenal prírastok 885 obyvateľov (2,67 %). Index starnutia za okres je 

116,68. Mesto Kysucké Nové Mesto zaznamenalo mierny nárast počtu obyvateľov 233 (1,44 

%), index starnutia 110,69. 


Kysucké Nové Mesto 233, Rudina 188, Snežnica 116, Horný Vadičov 70; v relatívnych 

hodnotách Snežnica (12,90 %), Rudina (12,49 %), Dolný Vadičov (12,81 %), Lodno (7,17 

%). 

Úbytok počtu obyvateľov zaznamenala iba obec Ochodnica -50 (-2,47%). 

53

Okres Liptovský Mikuláš 


Okres Liptovský Mikuláš – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008 

Por. 

č. 

Názov sídla 

Počet 

obyv. 

31.12. 

1996 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2000 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2004 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2008 

Prírastok 

(úbytok) 

za 12 

rokov 

Prírastok 

(úbytok) 

v % 

Index 

starnutia 

2008 

1 Beňadiková 418 432 435 447 29 6,94 104,17 

2 Bobrovček 224 215 200 188 -36 -16,07 275,00 

3 Bobrovec 1 829 1 794 1 783 1 783 -41 -2,24 159,32 

4 Bobrovník 145 134 143 129 -16 -11,03 150,00 

5 Bukovina 144 134 129 130 -14 -9,72 223,53 

6 Demänovská Dolina 198 186 203 327 129 65,15 255,00 

7 Dúbrava 1 345 1 331 1 294 1 260 -85 -6,32 175,69 

8 Galovany 218 233 281 270 52 23,85 160,00 

9 Gôtovany 359 343 389 420 61 16,99 135,21 

10 Huty 224 203 229 198 -26 -11,61 180,00 

11 Hybe 1 647 1 594 1 602 1 548 -99 -6,01 223,32 

12 Ižipovce 93 92 83 89 -4 -4,30 184,62 

13 Jakubovany 524 424 425 401 -123 -23,47 190,74 

14 Jalovec 266 289 320 323 57 21,43 103,45 

15 Jamník 373 353 424 464 91 24,40 126,58 

16 Konská 254 230 241 219 -35 -13,78 368,75 

17 Kráľova Lehota 707 645 634 612 -95 -13,44 138,37 

18 Kvačany 571 573 555 559 -12 -2,10 164,71 

19 Lazisko 421 405 424 414 -7 -1,66 171,43 

20 Liptovská Anna 100 93 94 84 -16 -16,00 290,00 

21 Liptovská Kokava 1 162 1 095 1 054 980 -182 -15,66 253,85 

22 Liptovská Porúbka 984 1 018 1 169 1 173 189 19,21 112,68 

23 Liptovská Sielnica 457 514 609 621 164 35,89 97,71 

24 Liptovské Beharovce 54 50 59 59 5 9,26 216,67 

25 Liptovské Kľačany 321 327 357 353 32 9,97 133,85 

26 Liptovské Matiašovce 305 283 289 291 -14 4,59 171,11 

27 Liptovský Hrádok 8 566 8 539 8 019 7 631 -935 -10,92 192,51 

28 Liptovský Ján 821 832 819 839 18 2,19 194,02 

29 Liptovský Mikuláš 33 711 33 773 32 930 32 687 -1 024 -3,04 148,33 

30 Liptovský Ondrej 460 576 566 599 139 30,22 120,20 

31 Liptovský Peter 1 385 1 415 1 361 1 408 23 1,66 122,83 

32 Liptovský Trnovec 578 565 541 532 -46 -7,96 169,86 

33 Ľubeľa 1 148 1 136 1 088 1 127 -21 -1,83 167,11 

34 Malatíny 150 139 149 185 35 23,33 78,05 

35 Malé Borové 247 227 206 185 -62 -25,10 240,00 

36 Malužiná 295 278 286 265 -30 -10,17 144,74 

37 Nižná Boca 185 182 178 167 -18 -9,73 226,32 

38 Partizánska Ľupča 1 277 1 294 1 242 1 239 -38 -2,98 127,45 

39 Pavčina Lehota 354 351 343 355 1 0,28 260,00 

40 Pavlova Ves 276 287 252 263 -13 -4,71 121,15 

41 Podtureň 439 459 514 745 306 69,70 96,30 

42 Pribylina 1 350 1 346 1 362 1 368 18 1,33 118,75 

43 Prosiek 192 172 192 163 -29 -15,10 151,61 

44 Smrečany 603 611 621 618 15 2,49 203,85 

45 Svätý Kríž 613 635 683 751 138 22,51 112,00 

46 Trstené 206 186 205 221 15 7,28 159,46 

47 Uhorská Ves 425 414 433 463 38 8,94 230,19 

48 Vavrišovo 525 558 598 656 131 24,95 156,48 

49 Važec 2 391 2 367 2 381 2 379 -12 -0,50 142,53 

50 Veľké Borové 102 87 86 71 -31 -30,39 330,00 

51 Veterná Poruba 369 361 350 354 -15 -4,04 187,23 

52 Vlachy 612 629 630 623 11 1,80 157,14 

53 Východná 2 357 2 406 1 336 2 288 -69 -2,93 137,75 

54 Vyšná Boca 105 95 108 93 -12 -11,43 228,57 

55 Závažná Poruba 1 225 1 221 1 228 1 235 10 0,82 235,81 

56 Žiar 426 424 417 432 6 1,41 217,31 

Okres 

Liptovský Mikuláš 74 736 74 555 73 549 73 289 -1 447 -1,94 155,93 

Okres zaznamenal úbytok -1447 obyvateľov (-1,94 %). Index starnutia za okres je 

nepriaznivý 155,93. Mesto Liptovský Mikuláš zaznamenalo pokles počtu obyvateľov -1024 

(-3,04 %), index starnutia je nepriaznivý 155,93. 


Podtureň (306), Liptovská Porúbka (189), Liptovská Sielnica (164), Liptovský Ondrej (139); 

54


v relatívnych hodnotách Podtureň (69,70 %), Demänovská dolina (65,15 %), Liptovská 

Sielnica (35,89 %), Liptovský Ondrej (30,22 %). 

Najvyšší úbytok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách za znamenali obce 

Liptovský Mikuláš (-1024), Liptovský Hrádok (-935), Liptovská Kokava (-182), Jakubovany 

(-123); v relatívnych hodnotách Veľké Borové (-30,39 %), Malé Borové (-25,10 %), 

Bobrovček (-16,07 %), Liptovská Anna (-16,00 %). 

Okres Martin 

Okres Martin – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008 

Por. 

č. 

Názov sídla 

Počet 

obyv. 

31.12. 

1996 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2000 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2004 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2008 

Prírastok 

(úbytok) 

za 12 

rokov 

Prírastok 

(úbytok) 

v % 

Index 

starnutia 

2008 

1 Belá-Dulice 1 222 1 223 1 228 1 262 40 3,27 148,66 

2 Benice 267 288 288 289 22 8,24 222,58 

3 Blatnica 836 870 875 909 73 8,73 156,20 

4 Bystrička 1 215 1 269 1 379 1 399 184 15,14 191,16 

5 Ďanová 495 481 488 492 -3 -0,61 151,43 

6 Diaková 224 228 243 261 37 16,52 123,91 

7 Dolný Kalník 46 37 42 68 22 47,83 100,00 

8 Dražkovce 499 524 571 711 212 42,48 97,64 

9 Folkušová 127 111 128 128 1 0,85 200,00 

10 Horný Kalník 112 128 156 153 41 36,61 152,63 

11 Karlová 118 102 114 114 -4 -3,39 92,31 

12 Kláštor pod Znievom 1 508 1 435 1 481 1 536 28 1,86 140,27 

13 Košťany nad Turcom 1 103 1 116 1 097 1 156 53 4,81 174,21 

14 Krpeľany 1 075 1 062 1 094 1 108 33 3,07 144,59 

15 Laskár 81 85 104 107 26 32,10 61,54 

16 Ležiachov 130 133 144 142 12 9,23 125,00 

17 Lipovec 726 747 844 877 151 20,80 199,06 

18 Martin 60 917 60 794 59 449 58 433 -2 484 -4,08 147,83 

19 Necpaly 774 811 826 834 60 7,75 141,88 

20 Nolčovo 292 269 254 245 -47 -16,10 926,00 

21 Podhradie 711 697 688 665 -46 -6,47 217,05 

22 Príbovce 959 996 1 058 1 54 95 9,91 102,76 

23 Rakovo 247 264 317 326 79 31,98 112,73 

24 Ratkovo 175 177 187 173 -2 -1,14 164,00 

25 Sklabiňa 594 609 908 612 18 3,03 169,14 

26 Slabinský Podzámok 153 144 178 197 44 28,76 128,57 

27 Slovany 367 384 410 433 66 17,98 125,00 

28 Socovce 225 240 243 230 5 2,22 98,00 

29 Sučany 4 439 4 613 4,644 4,690 251 5,65 147,70 

30 Šútovo 517 502 505 522 5 0,97 189,04 

31 Trebostovo 426 430 455 485 59 13,85 146,38 

32 Trnovo 180 177 217 235 55 30,56 120,51 

33 Turany 4 601 4 477 4 406 4 367 -234 -5,09 177,78 

34 Turčianska Štiavnička 720 723 804 880 160 22,22 135,88 

35 Turčianske Jaseno 336 345 354 377 41 12,20 114,06 

36 Turčianske Kľačany 791 810 842 897 106 13,40 198,45 

37 Turčiansky Ďur 177 192 193 178 1 0,56 159,09 

38 Turčiansky Peter 270 285 319 348 78 28,89 131,15 

39 Valča 1 397 1 412 1 502 1 499 100 7,16 155,02 

40 Vrícko 388 391 427 458 70 18,04 400,00 

41 Vrútky 7 360 7 316 7 275 7 388 28 0,38 164,79 

42 Záborie 115 118 123 132 17 14,78 67,86 

43 Žabokreky 1 100 1 106 1 111 1 147 47 4,27 182,99 

Okres 

Martin 98 015 98 121 97 671 97 515 -500 -0,51 152,29 

Okres zaznamenal mierny úbytok počtu obyvateľov -500 (-0,51 %). Index starnutia za 

okres je nepriaznivý 152,29. Mesto Martin zaznamenalo pokles počtu obyvateľov -2484, 

(najviac v celom Žilinskom kraji), index starnutia je nepriaznivý 147,83. 


Sučany (251), Dražkovce (212), Bystrička (184), Turčianska Štiavnička (160); v relatívnych 

hodnotách Dražkovce (42,48 %), Horný Kalník (36,61 %), Laskár (32,10 %), Trnovo 

(30,56%). 

55


Najvyšší úbytok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Martin 

(-2484), Turany (-234), Nolčovo (-47), Podhradie (-46); v relatívnych hodnotách Nolčovo 

(-16,10 %), Podhradie (-6,47 %), Turany (-5,09 %), Martin (-4,08 %). 

Okres Námestovo 

Okres Námestovo – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 – 2008 

Por. 

č. 

Názov sídla 

Počet 

obyv. 

31.12. 

1996 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2000 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2004 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2008 

Prírastok 

(úbytok) 

za 12 

rokov 

Prírastok 

(úbytok) 

v % 

Index 

starnutia 

2008 

1 Babín 1 350 1 402 1 413 1 418 68 5,04 66,98 

2 Beňadovo 662 692 730 754 92 13,90 28,23 

3 Bobrov 1 437 1 505 1 530 1 597 160 11,13 79,10 

4 Breza 1 446 1 502 1 513 1 563 117 8,09 47,91 

5 Hruštín 3 078 3 166 3 215 3 233 155 5,04 81,98 

6 Klin 1 856 1 954 2 036 2 141 285 15,36 49,01 

7 Krušetnica 890 914 929 931 41 4,61 77,78 

8 Lokca 2084 2 146 2 201 2 225 141 6,77 68,58 

9 Lomná 698 742 785 820 122 17,48 38,43 

10 Mútne 2 617 2 720 2 805 2 808 191 7,30 46,66 

11 Námestovo 7 972 8 163 8 111 8 122 150 1,88 61,88 

12 Novoť 2 884 3 027 3 158 3 321 437 15,15 51,28 

13 Oravská Jasenica 1 408 1 38 1 575 1 685 277 19,67 65,42 

14 Oravská Lesná 2 977 3 119 3 133 3 247 270 9,07 65,28 

15 Oravská Polhora 3 366 3 502 3 623 3 721 355 10,55 44,72 

16 Oravské Veselé 2 505 2 657 2 738 2 836 331 13,21 51,56 

17 Rabča 3 977 4 152 4 152 4 518 541 13,60 47,18 

18 Rabčice 1 703 1 781 1 890 1 927 224 13,15 52,20 

19 Sihelné 1 853 1 956 2 017 2 032 179 9,66 42,38 

20 Ťapešovo 574 577 613 644 70 12,20 60,14 

21 Vasiľov 775 774 757 791 16 2,06 77,11 

22 Vavrečka 1 093 1 220 1 290 1 382 289 26,44 48,88 

23 Zákamenné 4 589 4 822 4 962 5 084 495 10,79 44,52 

24 Zubrohlava 1 844 1 941 2 044 2 144 300 16,27 60,77 

Okres 

Námestovo 53 638 55 872 57 428 58 944 5 306 9,89 55,02 

Okres zaznamenal vysoký prírastok počtu obyvateľov 5306 (9,89 %). Index starnutia 

za okres je veľmi priaznivý 55,02. Mesto Námestovo zaznamenalo mierny nárast počtu 

obyvateľov 150 (1,88 %), index starnutia je veľmi priaznivý 61,88. 

Počet obyvateľov vo všetkých obciach v okrese narástol. Najvyšší prírastok počtu 

obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Rabča (541), Zákamenné (495), 

Novoť (437), Oravská Polhora (437); v relatívnych hodnotách Vavrečka (26,44 %), Oravská 

Jasenica (19,67 %), Lomná (17,48 %), Zubrohlava (16,27 %). 

56


Okres Ružomberok 

Okres Ružomberok – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 – 2008 

Por. 

č. 

Názov sídla 

Počet 

obyv. 

31.12. 

1996 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2000 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2004 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2008 

Prírastok 

(úbytok) 

za 12 

rokov 

Prírastok 

(úbytok) 

v % 

Index 

starnutia 

2008 

1 Bešeňová 393 403 388 386 -7 -1,78 127,27 

2 Hubová 1 065 1 035 1 063 1 083 18 1,69 132,45 

3 Ivachnová 476 484 500 515 39 8,19 127,16 

4 Kalameny 447 441 477 484 37 8,28 140,79 

5 Komjatná 1 405 1 430 1 485 1 476 71 5,05 90,51 

6 Likavka 2 970 2 914 3 012 3 107 137 4,61 175,31 

7 Liptovská Lúžna 3 030 3 023 2 973 2 895 -135 -4,46 141,11 

8 Liptovská Osada 1 701 1 700 1 617 1 611 -90 -5,29 124,03 

9 Liptovská Štiavnica 807 861 901 980 173 21,44 98,01 

10 Liptovská Teplá 872 884 903 975 103 11,81 89,20 

11 Liptovské Revúce 1 771 1 731 1 686 1 633 -138 -7,79 167,57 

12 Liptovské Sliače 3 831 3 846 3 811 3 772 -59 -1,54 127,79 

13 Liptovský Michal 245 264 269 283 38 15,51 107,02 

14 Lisková 2 101 2 088 2 127 2 119 18 0,86 175,73 

15 Ľubochňa 1 064 1 081 1 042 1 065 1 0,09 176,00 

16 Lúčky 1 715 1 715 1 736 1 765 50 2,92 118,77 

17 Ludrová 965 934 982 1 030 65 6,74 110,10 

18 Martinček 367 381 383 388 21 5,72 135,09 

19 Potok 121 113 115 114 -7 -5,79 336,36 

20 Ružomberok 30 832 31 022 30 058 29 687 -1 145 -3,71 134,55 

21 Stankovany 1 268 1 234 1 229 1 237 -31 -2,44 169,89 

22 Štiavnička 499 502 564 602 103 20,64 96,67 

23 Švošov 776 805 824 812 36 4,64 102,67 

24 Turík 224 228 218 215 -9 -4,02 116,22 

25 Valaská Dubová 770 748 773 777 7 0,91 126,56 

Okres 

Ružomberok 59 715 59 867 59 136 59 011 -704 -1,18 134,46 

Okres zaznamenal úbytok -704 obyvateľov (-1,18 %). Index starnutia za okres je 

nepriaznivý 134,46. Mesto Ružomberok zaznamenalo pokles počtu obyvateľov -1145 (-3,71 

%), index starnutia je nepriaznivý 134,55. 


Liptovská Štiavnica (173), Likavka (137), Liptovská Teplá (103), Štiavnička (103); 

v relatívnych hodnotách Liptovská Štiavnica (21,44 %), Štiavnička (20,64 %), Liptovský 

Michal (15,51 %), Liptovská Teplá (11,81 %). 


Ružomberok (-1145), Liptovské Revúce (-138), Liptovská Lúžna (-135), Liptovská Osada 

(-90); v relatívnych hodnotách Liptovské Revúce (-7,79 %), Potok (-5,79 %), Liptovská 

Osada (-5,29 %), Turík (-4,02 %). 

57


Okres Turčianske Teplice 

Okres Turčianske Teplice – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008 

Por. 

č. 

Názov sídla 

Počet 

obyv. 

31.12. 

1996 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2000 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2004 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2008 

Prírastok 

(úbytok) 

za 12 

rokov 

Prírastok 

(úbytok) 

v % 

Index 

starnutia 

2008 

1 Abramová 162 146 154 159 -3 -1,85 77,50 

2 Blažovce 160 152 166 170 10 6,25 153,57 

3 Bodorová 215 211 261 256 41 19,07 126,09 

4 Borcová 108 101 126 118 10 9,26 122,22 

5 Brieštie 186 176 159 151 -35 -18-82 235,29 

6 Budiš 193 208 211 212 19 9,84 261,54 

7 Čremošné 96 81 87 92 -4 -4,17 143,75 

8 Dubové 745 726 758 740 -5 -0,67 196,00 

9 Háj 439 475 478 484 45 10,25 153,16 

10 Horná Štubňa 1 595 1 600 1 610 1 657 62 3,89 116,90 

11 Ivančiná 86 82 97 99 13 15,12 185,71 

12 Jasenovo 180 163 169 187 -23 -12,78 300,00 

13 Jazernica 250 268 290 306 56 22,40 115,52 

14 Kaľamenová 51 66 69 90 39 76,47 160,00 

15 Liešno 58 55 57 51 -7 -12,07 1 200,00 

16 Malý Čepčín 532 524 519 504 -28 -5,26 163,16 

17 Moškovec 53 55 63 66 13 24,53 275,00 

18 Mošovce 1 344 1 350 1 359 1 335 -9 -0,67 220,25 

19 Ondrašová 59 47 53 52 -7 -11,86 150,00 

20 Rakša 192 191 219 222 30 15,62 110,81 

21 Rudno 220 209 227 224 4 1,82 215,38 

22 Sklené 848 830 788 776 -72 -8,49 158,82 

23 Slovenské Pravno 960 972 952 957 -3 -0,31 160,74 

24 Turček 661 625 694 986 25 3,78 155,43 

25 Turčianske Teplice 7 231 7 223 76 929 6 954 -277 -3,83 201,86 

26 Veľký Čepčín 208 217 215 217 9 4,33 155,26 

Okres 

Turčianske Teplice 16 832 16 753 16 710 16 735 -97 -0,58 174,70 

Okres zaznamenal mierny úbytok počtu obyvateľov -97 (-0,58 %). Index starnutia za 

okres je veľmi nepriaznivý 174,70. Mesto Turčianske Teplice zaznamenalo úbytok počtu 

obyvateľov -277, (-3,83 %) index starnutia je veľmi nepriaznivý 201,86. 


Horná Štubňa (62), Jazernica (56), Háj (45), Bodorová (41); v relatívnych hodnotách 

Kaľamenová (76,47 %), Moškovec (24,53 %), Jazernica (22,40 %), Bodorová (19,07 %). 


Turčianske Teplice (-277), Sklené (-72), Brieštie (-35), Malý Čepčín (-28); v relatívnych 

hodnotách Brieštie (-18,82 %), Jasenovo (-12,78 %), Liešno (-12,07 %), Ondrašová (-11,86 

%). 

58


Okres Tvrdošín 

Okres Tvrdošín – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008 

Por. 

č. 

Názov sídla 

Počet 

obyv. 

31.12. 

1996 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2000 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2004 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2008 

Prírastok 

(úbytok) 

za 12 

rokov 

Prírastok 

(úbytok) 

v % 

Index 

starnutia 

2008 

1 Brezovica 1 229 1 274 1 292 1 328 99 8,06 82,72 

2 Čimhová 612 643 648 661 49 8,01 68,13 

3 Habovka 1 223 1 282 1 360 1 336 113 9,24 72,01 

4 Hladovka 903 958 955 982 79 8,75 79,37 

5 Liesek 2 340 2 447 2 588 2 689 349 14,91 55,37 

6 Nižná 3 996 4 085 4 068 4 050 54 1,35 151,36 

7 Oravský Biely Potok 556 571 618 653 97 17,45 79,55 

8 Podbiel 1 201 1 205 1 258 1 278 77 6,41 90,28 

9 Suchá hora 1 177 1 217 1 291 1 327 150 12,74 55,43 

10 Štefanov nad Oravou 550 543 599 648 98 17,82 92,65 

11 Trstená 7 175 7 366 7 579 7 590 415 5,78 77,03 

12 Tvrdošín 9 496 9 574 9 453 9 397 -99 -1,04 96,17 

13 Vitanová 1 202 1,237 1,232 1,260 58 4,82 70,21 

14 Zábiedovo 755 770 786 823 68 9,01 77,33 

15 Zuberec 1 710 1 733 1 814 1 842 132 7,72 77,72 

Okres 

Tvrdošín 34 125 34 905 35 541 35 864 1 739 5,10 85,45 


priaznivý 85,45. Mesto Tvrdošín zaznamenalo mierny úbytok počtu obyvateľov (-99), index 

starnutia je priaznivý 96,17. 


Trstená 415, Liesek 349, Suchá Hora 150, Zuberec 132; v relatívnych hodnotách Štefanov 

nad Oravou (17,82 %), Oravský Biely Potok (17,45 %), Liesek (14,91 %), Suchá Hora (12,74 

%). 

Úbytok počtu obyvateľov zaznamenalo iba mesto Tvrdošín (-99), (-1,04 %). 

59


Okres Žilina 

Okres Žilina – vývoj počtu obyvateľov v období 1996 - 2008 

Por. 

č. 

Názov sídla 

Počet 

obyv. 

31.12. 

1996 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2000 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2004 

60 

Počet 

obyv. 

31.12. 

2008 

Prírastok 

(úbytok) 

za 12 

rokov 

Prírastok 

(úbytok) 

v % 

Index 

starnutia 

2008 

1 Belá 3 062 3 094 3 346 3 360 298 9,73 83,49 

2 Bitarová 555 589 627 637 82 14,77 104,24 

3 Brezany 475 459 459 488 13 2,74 132,86 

4 Čičmany 268 241 204 188 -80 -29,85 613,33 

5 Divina 2 451 2 496 2 522 2 481 30 1,22 110,36 

6 Divinka 803 791 851 902 99 12,33 117,65 

7 Dlhé Pole 2 128 2 110 2 039 2 001 -127 -5,97 205,06 

8 Dolná Tižina 1 209 1 217 1 222 1 264 55 4,55 92,94 

9 Dolný Hričov 1 432 1 446 1 496 1 534 102 7,12 108,00 

10 Ďurčiná 989 990 1 072 1 062 73 7,38 98,51 

11 Fačkov 812 780 736 707 -105 -12,93 176,67 

12 Gbeľany 1 197 1 235 1 244 1 238 41 3,43 115,64 

13 Horný Hričov 697 727 780 758 61 8,75 152,63 

14 Hôrky 586 597 615 677 91 15,53 139,62 

15 Hričovské Podhradie 344 352 379 371 27 7,85 148,28 

16 Jasenové 646 671 635 615 -31 -4,80 122,73 

17 Kamenná Poruba 1 704 1 741 1 815 1 839 135 7,92 84,30 

18 Kľače 361 371 377 365 4 1,11 161,02 

19 Konská 1 172 1 296 1 350 1 417 245 20,90 98,41 

20 Kotrčiná Lúčka 379 400 404 424 45 11,87 114,93 

21 Krasňany 1 147 1 209 1 231 1 229 82 7,15 89,66 

22 Kunerad 889 909 931 949 60 6,75 89,07 

23 Lietava 1 354 1 429 1 450 1 433 79 5,83 130,43 

24 Lietavská Lúčka 1 791 1 794 1 769 1 792 1 0,06 182,87 

25 Lietav. Svinná-Babkov 1 527 1 562 1 562 1 594 67 4,39 119,78 

26 Lutiše 840 846 818 783 -57 -6,79 89,04 

27 Lysica 907 888 859 839 -68 -7,50 126,43 

28 Malá Čierna 299 318 333 334 35 11,71 101,52 

29 Mojš 496 494 450 489 -7 -1,41 201,43 

30 Nededza 859 905 929 955 96 11,18 90,77 

31 Nezbudská Lúčka 392 375 382 358 -34 -8,67 166,00 

32 Ovčiarsko 441 453 183 505 64 14,51 89,42 

33 Paština Závada 206 214 257 254 48 23,30 91,38 

34 Podhorie 737 735 761 788 51 6,92 199,01 

35 Porúbka 445 451 455 462 17 3,82 159,09 

36 Rajec 6 446 6 130 6 074 6 077 -369 -5,72 107,21 

37 Rajecká Lesná 1 297 1 295 1 300 1 283 -14 -1,08 111,84 

38 Rajecké Teplice 2 612 2 671 2 728 2 951 339 12,98 141,60 

39 Rosina 2 761 2 834 2 854 2 972 211 7,64 153,48 

40 Stráňavy 1 769 1 803 1 831 1 832 63 3,56 138,35 

41 Stránske 730 708 686 712 -18 -2,47 126,61 

42 Stráža 637 633 657 666 29 4,55 109,32 

43 Strečno 2 462 2 608 2 648 2 683 221 8,98 100,65 

44 Svederník 910 909 1 002 1 008 98 10,77 114,69 

45 Šuja 296 340 318 309 13 4,39 202,44 

46 Teplička nad Váhom 3 287 3 280 3 413 3 596 309 9,40 131,52 

47 Terchová 4 124 4 134 4 073 4 049 -75 -1,82 111,06 

48 Turie 1 794 1 913 1 970 2 003 209 11,65 126,24 

49 Varín 3 267 3 343 3 474 3 605 338 10,34 91,62 

50 Veľká Čierna 353 348 357 348 -5 -1,42 121,05 

51 Višňové 2 459 2 450 2 520 2 646 187 7,60 133,81 

52 Zbyňov 826 833 853 870 44 5,33 118,24 

53 Žilina 86 811 86 679 85 268 85 327 -1 484 -1,71 155,63 

Okres 

Žilina 156 145 157 096 156 869 158 029 1 884 1,21 136,47 


nepriaznivý 136,47. Mesto Žilina zaznamenalo pokles počtu obyvateľov (-1484), index 

starnutia je nepriaznivý 155,63. 


Rajecké Teplice (339), Varín (338), Teplička nad Váhom (309), Belá (298); v relatívnych 

hodnotách Paština Závada (23,30 %), Konská (20,90 %), Hôrky (15,53 %), Bitarová (14,77 

%).


Najvyšší úbytok počtu obyvateľov v absolútnych hodnotách zaznamenali obce Žilina 

(-1484), Rajec (-369), Dlhé Pole (-127), Fačkov (-105); v relatívnych hodnotách Čičmany 

(-29,85 %), Fačkov (-12,93 %), Nezbudská Lúčka (-8,67 %), Lysica (-7,50 %). 

2.6.5. Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025 

V novembri 2008 publikoval INFOSTAT – Inštitút informatiky a štatistiky, Výskumné 

demografické centrum „Prognózu vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025“. 

Podstatné údaje z tejto prognózy sú uvedené v nasledovných tabuľkách. 

Tabuľka Počet obyvateľov v okresoch Žilinského kraja v roku 2015 

Počet 

obyvateľov 

0-14 

Počet 

obyvateľov 

15-44 

Počet 

obyvateľov 

45-64 

Počet 

obyvateľov 

65 + 

Počet 

obyvateľov 

spolu 

Priemerný 

vek 

Index 

starnutia 

Bytča 5 073 14 577 7 688 4 125 31 462 38,53 81,30 

Čadca 14 706 42 554 23 998 10 979 92 236 38,40 74,65 

Dolný Kubín 6 374 18 036 10 321 5 060 39 791 38,83 79,39 

Kysucké Nové Mesto 5 381 15 673 8 970 4 478 34 502 39,04 83,23 

Liptovský Mikuláš 10 041 31 351 20 763 11 448 73 603 41,50 114,02 

Martin 13 568 42 179 27 364 14 921 98 031 41,24 109,98 

Námestovo 13 262 30 376 12 853 5 119 61 610 33,65 38,60 

Ružomberok 8 489 26 233 15 718 8 439 58 878 40,24 99,42 

Turčianske Teplice 2 114 7 144 4 641 2 719 16 617 41,94 128,63 

Tvrdošín 6 248 17 364 8 628 4 154 36 394 37,24 66,49 

Žilina 22 689 70 472 43 591 22 686 159 438 40,46 99,99 

Žilinský kraj 107 943 315 958 184 534 94 128 702 563 39,41 87,20 

Tabuľka Počet obyvateľov v okresoch Žilinského kraja v roku 2025 

Počet 

obyvateľov 

0-14 

Počet 

obyvateľov 

15-44 

Počet 

obyvateľov 

45-64 

Počet 

obyvateľov 

65 + 

Počet 

obyvateľov 

spolu 

Priemerný 

vek 

Index 

starnutia 

Bytča 5 182 12 641 8 993 5 256 32 072 40,91 101,43 

Čadca 14 976 36 237 25 886 14 827 91 927 40,89 99,01 

Dolný Kubín 6 410 15 675 10 844 7 210 40 140 41,56 112,49 

Kysucké Nové Mesto 5 578 13 382 9 970 5 985 34 915 41,52 107,30 

Liptovský Mikuláš 10 063 26 181 21 635 15 703 73 582 44,35 156,04 

Martin 13 518 34 716 28 999 20 427 97 659 44,19 151,11 

Námestovo 13 642 29 073 15 428 7 240 65 383 36,10 53,07 

Ružomberok 8 617 22 325 16 692 11 234 58 868 42,71 130,36 

Turčianske Teplice 2 221 5 836 4 816 3 398 16 272 44,25 152,99 

Tvrdošín 6 184 15 363 9 789 5 907 37 243 40,15 95,53 

Žilina 23 013 59 212 46 874 31 713 160 811 43,26 137,80 

Žilinský kraj 109 404 270 641 199 926 128 900 708 872 42,06 117,82 

Tabuľka Porovnanie údajov o vývoji počtu obyvateľov 

Počet obyvateľov Žilinského kraja 1996 2005 2008 2015 2025 

Skutočný počet obyvateľov 687 771 696 347 

Priamoúmerný vývoj (715 obyv/rok) 687 771 696 347 701 352 708 502 

ÚPN VÚC Žilinského kraja (1998) 687 771 703 000 711 400 

Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch SR 

do roku 2025 

702 563 708 872 

61


2.6.6. Stav a pohyb obyvateľstva v roku 2008 

K 31. 12. 2008 mala Slovenská republika 5 412 254 obyvateľov. Žilinský kraj 

s počtom 696 347 obyvateľov sa zaradil na štvrté miesto, za Prešovský kraj (803 955 

obyvateľov), Košický kraj (775 509 obyvateľov) a Nitriansky kraj (706 375 obyvateľov). 

V Banskobystrickom kraji žilo 653 697 obyvateľov, v Bratislavskom kraji 616 578 obyvateľov, 

v Trenčianskom kraji 599 859 obyvateľov a v Trnavskom kraji 559 934 obyvateľov. 

Demografické údaje potvrdzujú prevahu žien v populácii Slovenskej republiky s 51,4 

%. V krajoch sa podiel žien pohyboval od 50,8 % (Prešovský) do 52,6 % (Bratislavský). 

V Žilinskom kraji sa ženy podieľali 51,0 %. Z okresov Žilinského kraja menej žien ako mužov 

žije v okrese Námestovo s podielom 49,6 % a v okrese Tvrdošín podiel oboch pohlaví je 

vyrovnaný 50 %. 

V roku 2008 sa v Slovenskej republike narodilo 57 360 živých detí, 29 354 chlapcov 

a 28 006 dievčat. Z regionálneho pohľadu najvyšší podiel živonarodených detí bol v krajoch 

Prešovskom (17,5 %) a Košickom (16,4 %). Podľa pohlavia sa vo všetkých krajoch narodilo 

viac chlapcov ako dievčat. Z okresov Žilinského kraja menej chlapcov ako dievčat sa 

narodilo v okrese Tvrdošín s podielom 45,7 %, Bytča 48,3 %, Ružomberok 48,7 %, 

Námestovo 49,2 % a Kysucké Nové Mesto 49,3 %. 

V roku 2008 zomrelo v Slovenskej republike 53 164 osôb a hľadiska pohlavia je 

vyššia úmrtnosť mužov 52,7 %. Podiel krajov na úmrtnosti sa pohyboval od 10,3 % 

(Trnavský kraj) do 15,2 % (Nitriansky kraj). 

Prirodzený prírastok obyvateľstva v Slovenskej republike dosiahol 4 196 osôb. 

Z regionálneho hľadiska prirodzený prírastok bol v krajoch Prešovskom (3 262 osôb), 

Košickom (2 041 osôb), Bratislavskom (1 048 osôb) a Žilinskom (607osôb). V ostatných 

krajoch došlo k prirodzenému úbytku obyvateľstva. Z okresov Žilinského kraja šesť 

zaznamenalo prirodzený prírastok, Námestovo (440 osôb), Tvrdošín (162 osôb), Dolný 

Kubín (139 osôb), Martin (97 osôb) Bytča (21 osôb) a Kysucké Nové Mesto (4 osoby). 

Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 7 060 osôb, keď sa zo zahraničia 

prisťahovalo 8 765 osôb a vysťahovalo sa do zahraničia 1 705 osôb. Najziskovejším krajom, 

ktorý získava obyvateľstvo sťahovaním, je Bratislava s prírastkom sťahovaním 4 680 osôb. 

Prírastok sťahovaním zaznamenali aj kraje Trnavský (2 893 osôb), Nitriansky (1 171 osôb), 

Trenčiansky (488 osôb) a Žilinský (42 osôb). Úbytok obyvateľstva sťahovaním bol v krajoch 

Prešovskom (-1 246 osôb), Košickom (-635 osôb) a Banskobystrickom (-333 osôb). 

V sťahovaní z okresu do okresu v Žilinskom kraji prírastok sťahovaním zaznamenali okresy 

Bytča, Kysucké Nové Mesto, Ružomberok, Turčianske Teplice a Žilina. 

Celkový prírastok obyvateľov, ktorý je výsledkom prirodzeného prírastku a ziskov zo 

zahraničného sťahovania dosiahol v Slovenskej republike 11 256 osôb. Z ôsmich krajov 

celkový prírastok obyvateľov bol v šiestich krajoch a celkový úbytok obyvateľov bol 

v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Z okresov Žilinského kraja v siedmich bol celkový 

prírastok obyvateľov. Celkový úbytok obyvateľov bol v okresoch Čadca, Liptovský Mikuláš, 

Martin a Ružomberok. 

Na Slovensku bolo uzavretých 28 293 manželstiev a rozviedlo sa 12 675 manželstiev. 

Na 100 uzavretých manželstiev (rozvodový index) pripadalo 44,8 rozvodov. Z regionálneho 

pohľadu najvyšší rozvodový index bol v Banskobystrickom kraji 54,9. Naopak najnižší bol 

v Prešovskom kraji 28,1. V Žilinskom kraji rozvodový index dosiahol 39,2. Najvyšší bol 

v okrese Ružomberok 58,0 a najnižší v okresoch Námestovo 7,3 a Tvrdošín 9,4. 

Žilinský kraj rozlohou 6 808,78 km 2 zaberá 13,9 % rozlohy Slovenska. 

Severozápadná hranica je súčasne štátnou hranicou s Českou a severná s Poľskou 

republikou Vnútorne hraničí s Trenčianskym, Banskobystrickým a Prešovským krajom. Tvorí 

ho 11 okresov, plošne najväčší je Liptovský Mikuláš a najmenší Kysucké Nové Mesto. Kraj 

má 315 obcí z toho 18 so štatútom mesta. Počtom obcí je najpočetnejšia veľkostná skupina 

od 500 do 999 obyvateľov. V obciach s počtom obyvateľov od 500 do 4 999 žije 43,2 % 

obyvateľstva kraja, v skupine nad 20 000 obyvateľov s piatimi obcami žije 33,3 % 

obyvateľstva kraja. 

62


Počet obyvateľov kraja predstavuje 12,9 % z počtu obyvateľov SR. Hustota 

obyvateľstva je 102,3 obyvateľov na km 2 . Najvyššia hustota zaľudnenia je v okresoch 

Kysucké Nové Mesto (195,8 obyvateľov na km 2 ) a Žilina (193,9 obyvateľov na km 2 ), kým 

v okrese Turčianske Teplice je iba (42,6 obyvateľov na km 2 ). 

Demografický vývoj poukazuje na postupné starnutie obyvateľstva. Podiel detskej 

zložky obyvateľstva v kraji v roku 2008 predstavoval 16,39 %, pričom rozdiely medzi okresmi 

sú markantné, hodnoty sa pohybovali v rozmedzí od 13,84 % v okrese Turčianske Teplice do 

23,78 % v okrese Námestovo. Okresy na Orave si držia vyšší prirodzený prírastok 

v porovnaní s ostatnými okresmi SR. Okres Námestovo mal v roku 2008 najvyšší prirodzený 

prírastok obyvateľstva (0,749 %). Prirodzený úbytok vykazovalo päť okresov s najväčším 

úbytkom v okrese Turčianske Teplice (-0,448 %), ktorý je ale v posledných rokoch najviac 

migračne ziskový. 

V roku 2008 podľa VZPS mal kraj z celkového počtu obyvateľov 48,4 % ekonomicky 

aktívnych obyvateľov a miera ekonomickej aktivity dosiahla 58,4 %. V hospodárstve kraja 

dominovali služby (54,6 % pracujúcich), v priemysle a stavebníctve bolo 41,7 % pracujúcich 

(o 7,4 p. b. viac ako priemer SR). V roku 2008 zamestnanci (v podnikoch s 20 a vac 

zamestnancami) mesačne priemerne zarábali 717,67 €. Miera evidovanej nezamestnanosti 

dosiahla ku koncu roka 2008 úroveň 7,7 %. 

Základné ukazovatele k 31. 12. 2008 

Okres 

Rozloha 

(km 2 ) 

Počet obyv. 

31.12. 

2008 

Prírastok 

(úbytok) 

na 1000 

obyv. 

Prirodzený 

Prírastok 

(úbytok) 

na 1000 

obyv. 

sťahovaním 

Prírastok 

(úbytok) 

na 1000 

obyv. 

celkový 

Podiel 

obyv. 

podľa 

veku (%) 

0-14 

Podiel 

obyv. 

podľa 

veku (%) 

15-64 

Mestské 

obyv. 

(%) 

Bytča 281,6 31 036 0,68 0,74 1,42 17,90 70,51 37,5 

Čadca 760,6 92424 -0,04 -1,07 -1,11 17,07 72,37 43,6 

Dolný Kubín 491,9 39 490 3,52 -2,13 1,40 16,95 72,20 49,9 

Kysucké Nové 173,7 34 010 0,12 0,21 0,32 16,43 72,34 48,1 

Mesto 

Liptovský 

1 341,1 73 289 -0,46 -0,68 -1,15 14,22 72,54 55,0 

Mikuláš 

Martin 735,6 97 515 1,00 -1,29 -0,30 14,12 73,33 67,5 

Námestovo 690,5 58 944 7,49 -0,77 6,72 23,78 68,69 13,8 

Ružombero 

646,8 59011 -2,09 1,66 -0,42 15,73 17,92 50,3 

k 

Turčianske 

392,8 16 735 -4,48 5,67 1,19 13,84 70,85 41,6 

Teplice 

Tvrdošín 478,9 35 864 4,53 -1,09 3,44 19,39 71,53 47,4 

Žilina 815,1 158 029 -0,13 1,66 1,53 15,03 73,01 59,7 

Žilinský kraj 6 808,8 696 347 0,87 0,06 0,936 16,39 72,14 50,3 

SR spolu 49 037,0 5 412 254 0,78 1,31 2,08 15,45 72,46 55,0 

63


2.8. Hospodárska základňa 

2.8.2. Nerastné suroviny 

Podkapitola 2.8.2. sa nahrádza novým textom. 

Surovinová základňa kraja poskytuje nasledovný obraz : 

- energetické suroviny nie sú na území kraja doteraz zaznamenané, 

- rudné suroviny sa v súčasnosti neťažia, 

- z nerudných surovín majú najväčší význam stavebné suroviny (dolomit, vápenec, 

štrkopiesky, stavebný kameň a tehliarske hliny). 

Podľa údajov poskytnutých Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) 

Bratislava v roku 2009 boli spracované nasledovné tabuľky, ktoré poskytujú aktuálny prehľad 

o chránených ložiskových územiach, ložiskách vyhradených nerastov a dobývacích 

priestoroch, ložiskách vyhradených nerastov s osvedčením o výhradnom ložisku, ložiskách 

nevyhradených nerastov a prieskumných územiach. V grafickej časti je aktualizované 

vymedzenie vyššie uvedených ložísk, dobývacích priestorov a prieskumných území. 

Tabuľka 8/5 Chránené ložiskové územia 

Objekt ID Surovina Nerast Názov 

Organizácia Názov DP Poznámka 

ložiska 

1 2 3 4 5 6 7 8 

9 352 nerudy 333 Divinka ŠGÚDŠ - 

Bratislava 

145 682 rudy 116 Dúbrava - 

Ľubelská 

ŠGÚDŠ 

Bratislava 

Dúbrava - 

PKSBS BB 


Predpekelná 

ŠGÚDŠ 

Bratislava 

Dúbrava - 

PKSBS BB 


Maťošovec 

ŠGÚDŠ 

Bratislava 

Dúbrava - 

PKSBS BB 


Martin štôlňa 

ŠGÚDŠ 

Bratislava 

Dúbrava - 

PKSBS BB 

149 646 rudy 116 Dúbrava Rudné bane, Dúbrava 

š.p. 

158 812 nerudy 317 Budiš Envigeo, a.s. - Chýba 

rozhodnutie 

o CHLÚ 

194 163 nerudy 358 Lietava - 

Drieňovica 

199 487 nerudy 358 Lietavská 

Lúčka 

Cementáreň 

Lietavská 

Lúčka, a.s. 

Cementáreň 

Lietavská 

Lúčka, a.s. 

Minerál, s.r.o. 

226 157 nerudy 372 Oravská 

Polhora 

299 381 nerudy 315 Veľká Čierna Luvema, s.r.o. 

- Petrová 

300 377 nerudy 315 Rakša Okamea, 

s.r.o. 

306 109 nerudy 315 Rajecká ŠGÚDŠ 

Lesná Bratislava 

313 565 nerudy 0 Ružomberok Ružomberok, 

Wienerberger 

- Slovenské 

tehelne, s.r.o. 

Zlaté Moravce 

- 

Lietavská 

Lúčka 

Oravská 

Polhora 

Veľká Čierna 

Rakša 

- 

Kat. ABC 

Nový 

zákres 

64


Tabuľka 8/6 Ložiská vyhradených nerastov a dobývacie priestory 

Objekt ID Druh Ne 

rast 

Typ nerastu 

Názov 

ložiska 

65 

Organizácia 

Dobý 

vací 

priestor 

Názov 

dobývacieho 

priestoru 

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 

79 682 rudy 116 Dúbrava - ŠGÚDŠ 

V/3 Dúbrava - 1/83 

Ľubelská Bratislava 

PKSBS BB 



Predpekelná Bratislava 

PKSBS BB 



Maťošovec Bratislava 

PKSBS BB 



Martin štôlňa Bratislava 

PKSBS BB 

85 646 rudy 116 Dúbrava Rudné bane, V/3 Dúbrava 

š.p. B. Bystrica 

110 590 nerudy 250 Stráňavy - 

Polom - 

haldy 

Dobývanie, s.r.o. 

Stráňavy 

VI/11 Stráňavy - 

Polom 


Polom 


Stráňavy 

112 588 nerudy 250 Lietavská Cementáreň 

Svinná Lietavská Lúčka, 

a.s. 

113 587 nerudy 250 Lietavská Cementáreň 

Lúčka Lietavská Lúčka, 

a.s. 

134 565 nerudy 332 Ružomberok Ružomberok, 

Wienerberger - 

Slovenské 



149 563 nerudy 332 Turčianska ST, a.s. 

Štiavnička v likvidácii 

150 561 nerudy 332 Martin Ružomberok, 

Wienerberger - 

Slovenské 



151 558 nerudy 332 Liptovská STP Mikuláš, 

Ondrášová s.r.o. v likvidácii 

166 637 nerudy 325 Vrútky - BRA-VUR, s.r.o. 

Lipovec Vrútky 

167 636 nerudy 325 Sučany Prefa Sučany, 

a.s. sučany 

181 320 nerudy 325 Malá Bytča Kamenivo 

Slovakia, a.s. 

Bytča - Hrabové 

205 492 nerudy 331 dolomit Veľká Čierna 

- Baranová 

KSR - 

Kameňolomy 

SR, s.r.o. Zvolen 

PK Doprastav, 

a.s. 

206 491 nerudy 331 dolomitický 

vápenec 

Turie 

207 490 nerudy 331 dolomit Turie I PK Doprastav, 

a.s. 

208 489 nerudy 331 vápenec Stráňavy - Dobývanie, s.r.o. 

Polom Stráňavy 

214 488 nerudy 331 vápenec Zuberec - CS Liptovský 

Podspády Mikuláš, s.r.o. 

215 487 nerudy 331 pieskovec Oravský Obec Oravský 

Biely Potok Biely Potok 

216 486 nerudy 331 andezit Horná VSK 

Štubňa Minerál,s.r.o. 

246 485 nerudy 331 dolomit Ružomberok PK Doprastav, 

III 

a.s. 

247 484 nerudy 331 dolomit Ružomberok Agrodružstvo 

Belan 

Ružomberok 

252 187 nerudy 331 dolomit Ružomberok 

II - lom pod 

skalami 

272 482 nerudy 331 melafýrový 

porfyrit 

Liptovská 

Porúbka - 

Malužiná 

Baňa 

Ružomberok, 

s.r.o. 

Ružomberok 

Eurovia - 

Kameňolomy, 

s.r.o. 


Polom 

VI/83 Lietavská 

Svinná 

VI/76 

VII/123 

VII/135 

VII/240 

Lietavská 

Lúčka 

Ružomberok 

Turčianska 

Štiavnička 

Martin 

CHLÚ 

2/57 

2/107 

VII/190 Liptovská 3/41 

Ondrášová 

VII/235 Vrútky I 3/48 

VII/341 

VII/280 

VII/251 

VII/296 

Sučany 

Malá Bytča 

Veľká 

Čierna 

Turie 

VII/297 Turie I 3/91 


Polom 

VII/180 Zuberec 3/43 

VII/354 

VII/145 

VII/250 

VII/287 

VII/322 

VII/124 

Oravský 

Biely Potok 

Horná 

Štubňa 

Ružomberok 

III 

Ružomberok 

IV 

Ružomberok 

II 

Liptovská 

Porúbka 

3/21 

3/82 

3/35 

3/108


1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 

292 481 nerudy 331 dolomit Kraľovany II Sopúch Vladimír VI/59 Kraľovany II 3/124 

C a V 

293 479 nerudy 331 granodiorit Bystrička Skelet, s.r.o. 

Dolný Kubín 

VII/144 Kraľovany - 

Bystrička 

296 183 nerudy 315 vápenec Jabloňové Cestné stavby 

Žilina, 

s.r.o.VII/207 

340 381 nerudy 315 Veľká Čierna Luvema, s.r.o. VI/113 Veľká 

2/37 

- Petrová Nová Baňa 

Čierna I 


Strečno - 


Stráňavy 


Polom 

Kosová 

342 379 nerudy 315 Rajec - Šuja Dolkam Šuja, VII/110 Rajec 

a.s. Rajec 

343 377 nerudy 315 Rakša Okamea, s.r.o. VII/129 Rakša 2/119 

344 376 nerudy 333 Kraľovany II Sopúch Vladimír 

C a V 

VI/59 Kraľovany II 

361 351 nerudy 333 vápenec Liptovské 

Kľačany 

GTB, a.s. 

Liptovský 

Hrádok 

363 102 nerudy 331 travertín Ludrová Travertin, s.r.o. 

Ludrová 

378 483 nerudy 331 granodiorit Vrútky - Eurovia - 

Dubná Skala Kameňolomy, 

s.r.o. 

385 186 nerudy 331 vápenec Vrícko Cestné stavby 

392 157 nerudy 372 Oravská 

Polhora 

Žilina, s.r.o. 

Minerál, s.r.o. 

Žilina 

VI/124 

VI/59 

Liptovské 

Kľačany 

Ludrová 

VII/26 Vrútky 3/106 

VII/292 

VI/118 

Vrícko 

Oravská 

Polhora 

2/67 

Tabuľka 8/7Ložiská vyhradených nerastov s osvedčením o výhradnom ložisku 

Objekt ID Druh Nerast Typ 

nerastu 

Názov 

ložiska 

Organizácia kataster okres Osvedčenie 

o výhradnom 

ložisku 

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 

20 275 nerudy vápenec 

ostatný 

Kraľovany 

organizácia 

neurčená 

Kraľovany DK Chýba OVL 

Vysvetlivky pre skratky okresov : 

BY - Bytča, CA - Čadca, DK - Dolný Kubín, KM - Kysucké Nové Mesto, LM - Liptovský 

Mikuláš, MT - Martin, NO - Námestovo, RK - Ružomberok, TR - Turčianske Teplice, TS - 

Tvrdošín, ZA - Žilina 

66


Tabuľka 8/8 Ložiská nevyhradených nerastov 

Objekt ID Názov ložiska Organizácia Okres Nerast Typ 

Zásoby 

v tisícoch t 

nerastu 

1 2 3 4 5 6 7 8 

3 4364 Bánová ŠGÚDŠ Bratislava ZA tehliarske suroviny 0 

17 4272 Kraľovany I - DK stavebný kameň vápenec 0 

38 4293 Rajecká Lesná Cemntáreň 

ZA stavebný kameň dolomit 0 

Lietav. Lúčka, a.s. 

69 4122 Oščadnica ŠGÚDŠ Bratislava CA tehliarske suroviny 2995 

73 4116 Trstená ŠGÚDŠ Bratislava TS štrkopiesky a piesky štrky 3424 

74 4115 Liesek 1, 2 ŠGÚDŠ Bratislava TS štrkopiesky a piesky štrky 23572 

118 4033 Klubina 2 ŠGÚDŠ Bratislava CA stavebný kameň pieskovec 1237 

128 4206 Važec - Podkopy Poľnohosp. družstvo LM štrkopiesky a piesky štrky 0 

Važec 

130 4158 Lom Oravská Lesostav, s.r.o. NO stavebný kameň pieskovec 0 

Jasenica 

Liptovský Hrádok 

131 4211 Bereky Poľnohosp. družstvo LM štrkopiesky a piesky štrky 0 

Východná 

154 4387 Liptovský Hrádok SKŠ š.p. v likvidácii LM štrkopiesky a piesky štrky 0 

Žilina 

155 4386 Nižná nad Oravou SKŠ š.p. v likvidácii TS štrkopiesky a piesky štrky 0 

- 

Studený Potok 

Žilina 

156 4385 Párnica SsK, a.s. Žilina DK štrkopiesky a piesky štrky 0 

162 4375 Bytčica - Žilina - ZA tehliarske suroviny 0 

163 4374 Podhradie nad SST, a.s. v likvidácii, MT tehliarske suroviny 0 

Váhom 

Žilina 

164 4373 Bobrov SST, a.s. v likvidácii, NO tehliarske suroviny 0 

Žilina 

165 4372 Radoľa SST, a.s. v likvidácii, KM tehliarske suroviny 0 

Žilina 

166 4371 Košťany - Bíkor ŠGÚDŠ Bratislava MT tehliarske suroviny 0 

167 4369 Dražkovce - Belá ŠGÚDŠ Bratislava MT tehliarske suroviny 0 

171 4365 Raková ŠGÚDŠ Bratislava CA tehliarske suroviny 0 

177 4458 Podbiel - 

Anna Krupová - TS stavebný kameň pieskovec 0 

Za Pálenicou KRUP Podbiel 

179 4073 Horný Turček - ŠGÚDŠ Bratislava TR stavebný kameň andezit 9765 

Špicatá 

180 4072 Horný Turček - Na ŠGÚDŠ Bratislava TR stavebný kameň andezit 7985 

Piesku 

193 4014 Lom Veľké Rovné BCI, a.s. Žilina BY stavebný kameň pieskovec 360 

205 4322 Vrútky - Dubná Eurovia - 

MT stavebný kameň granodiorit 0 

Skala 

Kameňolomy, s.r.o. 

209 4035 Kraľovany III ŠGÚDŠ Bratislava DK stavebný kameň granodiorit 3559 

218 4358 Istebné ŠGÚDŠ Bratislava DK stavebný kameň dolomit 0 

258 4492 Predmier - Za Kamenivo Slovakia, BY štrkopiesky a piesky štrky 0 

cintorínom 

a.s. Bytča 

259 4484 Kotešová - Sihoť - Obchod s palivami, BY štrkopiesky a piesky štrky 0 

Oblazov 

s.r.o. Žilina 

293 4295 Párnica - 

Poľnohosp. družstvo DK štrkopiesky a piesky štrky 0 

Za vodou 

Párnica 

434 4341 Ochodnica Ocú Ochodnica KM stavebný kameň pieskovec 0 

244 4485 Kotešová I - BEMES, s.r.o. Žilina BY šrkopiesky piesky štrky 0 

Važina 

312 4159 Kolárovice - Lesostav Sever, BY stavebný kameň pieskovec 51 

Melocík 

s.r.o. Žilina 

316 4016 Lopušné - Pažite CS Žilina, s.r.o. KM stavebný kameň vápenec 1609 

Žilina 

320 4482 Zuberec - 

CS Lipt. Mikuláš, TS stavebný kameň vápenec 0 

Podspády 

s.r.o. 

322 4195 Biela Púť - 

Poľnohosp. družstvo RK stavebný kameň dolomit 281 

Ludrová 

Ludrová 

334 4331 Horná Štubňa Rozmarín Slovakia, TR stavebný kameň andezit 0 

s.r.o. Trenčín 

373 4537 Veľká Bytča - Za Váhostav - SK, a.s. BY štrkopiesky a piesky štrky 0 

Váhom 

376 4483 Hliník nad Váhom Slovštrk, s.r.o. BY štrkopiesky a piesky štrky 0 

- Sihoť I 

377 4528 Hliník nad Váhom Slovštrk, s.r.o. BY štrkopiesky a piesky štrky 0 

- Sihoť II 

380 4519 Vrútky - Lipovec BRA-VUR, s.r.o. MT štrkopiesky a piesky štrky 0 

384 4549 Turany - Drevina Jan Lyš - Chyžbet sk MT štrkopiesky a piesky štrky 0 

67


Tabuľka 8/9 Prieskumné územia 

Surovina Číslo/rok Prieskumné 

územie 

Vyhradený nerast Prieskumné práce Dátum 

rozhodnutia 

Dátum 

platnosti 

1 2 3 4 5 6 7 

117 P24/06 Ľupčianka Au ENVIGEO, a.s 

31.07.06 31.07.10 

Banská Bystrica 

997 P27/06 Lúčky Minerálne 

RNDr. Kamil Vrana, 24.05.0.6 24.05.10 

stolové vody 

PhD. - HYDEKO - KV, 

Bratislava 

997 P14/07 Ludrová Minerálne 

Ludrová, s.r.o. 

09.05.07 09.05.11 

stolové vody 

Bratislava 

999 P8/09 Bobrovník Termálne 

Ing. Milan Kurnocik - 06.02.09. 06.02.13 

podzemné vody PASS 

999 P17/07 Vitanová Geotermálna energia Zniev - consulting, s.r.o. 19.06.07 19.06.11 

Kláštor pod Znievom 

999 P34/07 Turany Termálne 

POZ, s.r.o. Lučenec 15.08.07. 15.08.11 

podzemné vody 

999 P47/07 Terchová Termálne 

Obecný úrad Terchová 22.11.07 22.11.11 


999 P7/08 Okoličné - Stošice Termálne 

Liptex, s.r.o. 

28.12.07 28.12.11 

podzemné vody Liptovský Mikuláš 

999 P21/08 Zábiedovo Termálne 

Radasta, s.r.o. Novoť 10.04.08 10.04.12 


999 P28/08 Liptovská Kokava Termálne 


Liptov development 

group, s.r.o. 

Liptovská Kokava 

KTT - Invest, a.s. 

Turčianske Teplice 

21.05.08 21.05.12 

999 P32/08 Turčianske Teplice Termálne 


04.07.08 04.07.12 

999 P44/08 Palúdzka Geotermálna energia Liptovia, a.s. 

26.11.08 26.11.12 

Liptovský Mikuláš 

999 P4/09 Bešeňová Termálne 

Eurocom Invest, s.r.o. 18.12.08 18.12.12 

podzemné vody Bešeňová 

999 P11/09 Fiačice Geotermálna energia Global Construct, s.r.o. 03.03.09 03.03.13 

Bratislava 

999 P9/09 Liptovský Mikuláš Geotermálna energia KJSK, s.r.o. Bratislava 25.02.09 25.02.13 

999 P10/09 Demänová Geotermálna energia Tatry Resort s.r.o. 

25.02.09 25.02.13 

Bratislava 

999 P12/09 Teplička nad Geotermálna energia Obec Teplička 

16.03.09 16.03.13 

Váhom 

nad Váhom 

999 P17/09 Pavčina Lehota Termálne 

Obec Pavčina Lehota 06.05.09 06.05.13 


999 P19/09 Bobrovník II Geotermálna energia Thermo Tatry, s.r.o. 17.07.09 17.07.13 

Bratislava 

999 P20/09 Liptovský Trnovec Geotermálna energia Euro Eco Energy, s.r.o. 17.07.09 17.07.13 

Bratislava 

999 P21/09 Liptovská Sielnica Geotermálna energia Water Energy, s.r.o. 17.07.09 17.07.13 

Bratislava 

68


2.8.5. Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy 

Podkapitola sa nahrádza aktualizovaným textom. 

Vstupným koncepčným podkladom pre spracovanie tejto kapitoly bola „Štúdia pre 

umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach SR“ (vypracovaná SAŽP Banská 

Bystrica, Centrum URBION Bratislava - 2001-2002). Táto štúdia bola rozdelená do dvoch 

etáp. 

I. etapa, tzv. vyhľadávacia, na základe vypracovaného celoslovenského prieskumu 

záujmu obcí, informovala o zámeroch budovania priemyselných parkov. 

Za územie Žilinského kraja bolo prostredníctvom dotazníkov evidovaných 40 lokalít, 

ktoré v zmysle dohodnutej metodiky boli na základe bodového hodnotenia vyhodnotené a 

zaradené do kategórií od I. - III. 

Zo 40 lokalít bolo 9 zaradených do I. kategórie (veľmi vhodné), 23 do II. kategórie 

(vhodné) a 7 do III. kategórie (málo vhodné). 

II. etapa spočívala vo vytypovaní lokalít za jednotlivé kraje, určených na budovanie 

priemyselných parkov a ich posúdenie z hľadiska vplyvu na životné prostredie. V rámci 

Žilinského kraja sa enviromentálne hodnotenie vybraných lokalít priemyselných parkov 

vypracovalo pre 7 lokalít : 

− Bytča - Horné pole 

43 ha 

− Krásno nad Kysucou 

85 ha 

− Kysucké Nové Mesto 

67 ha 

− Liptovský Mikuláš – Liptov 

150 ha 

− Martin-východný priemyselný park 343 ha 

− Námestovo 

58 ha 

− Varín 

58 ha 

K záberu PPF sa vyjadrilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR a v lokalite Martin 

odsúhlasilo iba menšiu časť plochy (69 ha) južne od cesty I/18. V ďalšom texte sa táto 

lokalita uvádza pod názvom PP Martin II.) 

Ďalšími zdrojmi informácií o lokalitách vhodných pre rozvoj priemyselnej výroby boli 

schválené a rozpracované územné plány miest a obcí, konzultácie so spracovateľmi 

územnoplánovacích dokumentácií a zistené zámery obcí. Po vyhodnotení údajov bolo do 

tabuliek priemyselných parkov a rozvojových plôch zahrnutých 108 lokalít s rozlohou 2 až 

331 ha. 

Z celkového počtu lokalít je 30 klasifikovaných ako priemyselné parky celoštátneho, 

regionálneho a lokálneho významu a 78 lokalít ako rozvojové výrobné plochy. 

V súlade so súhlasom na záber poľnohospodárskej pôdy výstavba 19 priemyselných 

parkov môže byť zahájená v etape do r. 2015. Zvyšných 11 je navrhnutých v etape výhľad 

po r. 2015. 

19 priemyselných parkov v etape návrh je podrobnejšie vyhodnotených z hľadiska 

napojenia na dopravnú a technickú infraštruktúru. 

Zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriaďovanie priemyselných parkov a o doplnení 

zákona národnej rady SR č. 180/2003 Z. z. (§2, ods. 1) definuje priemyselný park ako 

„ .... územie, na ktorom sa sústreďuje priemyselná činnosť (výroba), alebo služby najmenej 

dvoch podnikateľov a ktoré je na tento účel ustanovené územným plánom obce, alebo 

územným plánom zóny“. 

Priemyselný park podľa tohto zákona zriaďuje obec. 

Podporu na zriadenie priemyselného parku v zmysle § 4 uvedeného zákona možno 

obci poskytnúť, ak preukáže, že : 

a) územie na zriadenie priemyselného parku je vymedzené v schválenom územnom pláne 

obce alebo územnom pláne zóny, 

b) má zabezpečené finančné prostriedky na zriadenie priemyselného parku vo výške min. 30 

% nákladov na zriadenie priemyselného parku vrátane nákladov na vyvlastnenie, kúpu, 

prevod, nájom alebo zámenu pozemkov, určených na zriadenie priemyselného parku, 

69


nákladov na technickú vybavenosť územia a na inžinierske stavby, nevyhnutné na 

zriadenie priemyselného parku (voda, plyn, elektrická energia, doprava, telekomunikačné 

siete, kanalizácia a uskladnenie, druhotné využitie a zneškodňovanie odpadov). K 

technickej vybavenosti územia patrí aj odvodnenie územia, odvoz a uskladnenie ornice, 

pozemné práce a terénne úpravy, 

c) má predchádzajúci súhlas fondu na prevod pozemkov, s ktorými fond nakladá, na obec 

alebo na nájom týchto pozemkov obci, alebo na zámenu týchto pozemkov s obcou na 

zriadenie priemyselného parku, 

d) má s podnikateľom uzavretú zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, ktorá upraví ich vzťahy 

najmä v oblasti podnikateľského zámeru podnikateľa v priemyselnom parku vrátane 

preukázania finančného zabezpečenia podnikateľského zámeru, 

e) má záväzné stanovisko dodávateľa energie (elektriny, plynu, tepla) a dodávateľa úžitkovej 

a pitnej vody na zabezpečenie dodávok energie a vody pre potreby priemyselného parku. 

Pri rozhodovaní o poskytnutí podpory na zriadenie priemyselného parku Ministerstvo 

hospodárstva SR je povinné zohľadňovať aj úroveň zamestnanosti v regióne žiadateľa a 

vplyv podnikania v priemyselnom parku na zníženie nezamestnanosti v regióne. 

Na zriadenie priemyselného parku podľa § 3 možno obci, ktorá spĺňa vyššie uvedené 

podmienky, poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu na : 

a) technickú vybavenosť územia a inžinierske stavby, nevyhnutné na zriadenie 

priemyselného parku, 

b) náhradu za vyvlastnenie pozemkov, určených na zriadenie priemyselného parku, 

c) úhradu nákladov na kúpu alebo iný prevod, nájom alebo zámenu pozemkov, určených na 

zriadenie priemyselného parku vrátane úhrady na prevod pozemkov, s ktorými Slovenský 

pozemkový fond nakladá, do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu a úhradu 

nákladov na nájom týchto pozemkov obci, alebo na zámenu týchto pozemkov s obcou, 

alebo na zriadenie vecného bremena na týchto pozemkoch, potrebných na vybudovanie 

technickej vybavenosti územia a inžinierskych stavieb, nevyhnutných na zriadenie 

priemyselného parku, 

d) úhradu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho 

fondu a odvodov za vyňatie pozemkov z lesného pôdneho fondu. 

Dotáciu na účely podľa § 3, písm. 1 a) možno poskytnúť obci len za podmienky, že 

pozemky, na ktorých je alebo bude vybudovaná technická vybavenosť územia a inžinierske 

stavby nevyhnutné na zriadenie priemyselného parku, sú vo vlastníctve obce, alebo ak obec 

preukáže, že má k týmto pozemkom iné práva podľa osobitného predpisu. 

Priemyselný park predstavuje územie, ktoré má jasnú urbanistickú koncepciu, pričom 

funguje ako jeden celok. Má jednotne riešený komunikačný skelet, inžinierske siete, 

technickú a občiansku vybavenosť (napr. bankové služby, kapacity pre prechodné 

ubytovanie, nákupné centrá ...), a tým dosahuje značné investičné a prevádzkové úspory pri 

vyššej intenzite využívania územia. Podniky, resp. firmy, ktoré sú lokalizované v 

priemyselnom parku, využívajú spoločné služby, poskytované firmou spravujúcou park na 

trhovom princípe. Preferuje sa „krajinárske“ založenie parku, t.j. musí by dodržané 

zastúpenie zelených parkových plôch, resp. vytváranie zelených vnútorných dvorov. Na 

základe zahraničných skúseností z hľadiska urbanistickej štruktúry pomer zastúpenia 

zelených „voľných“ nezastavaných plôch predstavuje 30 % z celkovej plochy parku. 

Na základe vyhodnotenia potenciálov jednotlivých lokalít pre zriadenie priemyselných 

parkov je možné na území Žilinského kraja špecifikovať tri základné kategórie: 

1. Priemyselný park celoštátneho významu ( C ) 7 lokalít 

2. Priemyselný park regionálneho významu ( R ) 16 lokalít 

3. Priemyselný park lokálneho významu ( L ) 7 lokalít 

70


Priemyselný park celoštátneho významu predstavuje park, schopný realizovať rozvojové 

a inovačné programy, podporované Európskou úniou, v ktorom sa počíta so zamestnávaním 

aj odborníkov zo zahraničia s veľkosťou nad 100 ha v dobrej dostupnosti z diaľnice, 

rýchlostnej komunikácie a železnice s veľkými voľnými plochami, ktoré umožňujú realizovať 

veľké investície. 

Priemyselný park regionálneho významu predstavuje park, zameraný na podporu 

stredného podnikania, využívajúci voľnú pracovnú silu v regióne - s veľkosťou spravidla 20- 

100 ha, v dobrej dostupnosti z diaľnice, rýchlostnej komunikácie, cesty I. triedy, železnice s 

voľnými plochami o výmere 20-40 ha. 

Priemyselný park lokálneho významu predstavuje park, zameraný na rozvoj malého a 

stredného podnikania, využívajúci najmä pracovnú silu z blízkeho okolia, s veľkosťou 

spravidla 10-20 ha, v dostupnosti z ciest I. a II. triedy (príp. aj železnice) s voľnými plochami. 

Z hľadiska zamerania je možné parky rozdeliť na nasledovné typy : 

• priemyselný park (PP) 

• technologický park (TP) 

• vedeckotechnologický park (VTP) 

• logistické centrum (LC) 

• agropark (AP) 

Technologický park (TP) 

Pri rozvoji progresívnych priemyslových odvetví pripadá prvoradá úloha zavádzaniu 

neštandardných a na tvorivý proces náročných technológií, tzv. High-Tech. Výrobky, získané 

týmito postupmi, majú nielen veľmi vysoké úžitkové, ale predovšetkým i výhodné 

ekonomické parametre. Preto má veľký význam stimulácia takýchto inovácií a podpora 

rôznych foriem transferu výrobných technológií. Jedným z nástrojov, ktoré tomu 

napomáhajú, sú tzv. technologické parky. 

Vedeckotechnologický park (VTP) 

Vedeckotechnologický park je forma miestne vymedzeného a v jednotlivých zložkách 

previazaného vedeckého centra, určeného k riešeniu daného technického problému. Cieľom 

je technický pokrok, ktorý nemusí byť vždy podmienený masovou výrobnou realizáciou. 

Inovačné pracoviská sa zaoberajú experimentálnymi a priemyselnými výskumami. 

Vedeckotechnická inovácia sa rozpracováva do štádia technického prototypu, pričom sa v 

niektorých parkoch inovácia môže realizovať do štádia technického prototypu. 

Logistické centrum (LC) 

Predstavuje regionálny dodávateľsko-odberateľský uzol, ktorý poskytuje zákazníkom 

dopravné a manipulačné služby so všestranným zabezpečením výroby a predaja výrobkov. 

Agropark (AP) 

Je zameraný na podporu rozvoja rôznych foriem poľnohospodárskej výroby, resp. 

poľnohospodárskych služieb, s možnosťou previazania na vidiecky turizmus. 

Pri realizácii priemyselných parkov a výbere investorov treba preferovať 

technologické parky a vedeckotechnologické parky. Tieto sú schopné poskytnúť prácu 

zamestancom s vyšším vzdelaním a tým stabilizovať vysokokvalifikovanú pracovnú silu na 

území Slovenska. 

71


Údaje o priemyselných parkoch a rozvojových výrobných centrách sú uvedené v 

nasledovných tabuľkách. 

Skratky, uvedené v tabuľkách : 

H - zastavané plochy (hnedé plochy) 

PP - priemyselný park 

Z - voľné plochy (zelené plochy) 

TP - technologický park 

K - kombinované plochy 

VTP - vedeckotechnologický park 

C - celoštátny význam 

LC - logistické centrum 

R - regionálny význam 

PPF - poľnohospodársky pôdny fond 

L - lokálny význam 

TTP - trvalé trávne porasty 

Tabuľka 8/63 Priemyselné parky v Žilinskom kraji etapa návrh do r. 2015 

Ozn. Okres Názov 

Druh 

lokality 

Plocha 

v ha 

Záber 

PPF 

v ha 

Katastrálne 

územie 

Význam 

Vhodný 

typ 

PP 

Obmedzujúce 

faktory 

1/1 BY PP Bytča – 

Horné pole 

2/2 CA PP Krásno 

nad Kysucou 

3/2 CA PP Čadca – 

Podzávoz 

K 43 37 

do r. 

2015 

11 

K 85 

100 

21 

36 

72 

Bytča, 

Hliník nad 

Váhom 

Krásno 

nad Kysucou, 

Oščadnica 

K 26 23 Čadca 

Svrčinovec 

R 

PP 

TP 

záber hodnotnej ornej 

pôdy prevažne 

v 5. skupine v alúviu 

Váhu 

R PP zasahuje do PHO II° 

vonk.a vnút. vod. zdrojov 

Krásno nad Kysucou, 

na území je 5 

genofondových lokalít, 

110 kV, 22 kV, privádzač 

skup. vodovodu DN 500 

R PP záber hodnotnej ornej 

pôdy v 5. skupine 

nadregionálny biokoridor 

Čierňanka 

4/2 CA PP Raková -AVC K 19 7 Raková L PP záber PPF (TTP) 

v 5. skupine 

6/2 CA PP Turzovka Z 20 13 Turzovka L PP záber PPF prevažne TTP 

v 5. skupine 

7/3 DK PP Oravská Poruba K 14 10 Oravská 

L PP 

Poruba 

8/4 KM PP Kysucké 

Nové Mesto 

K 67 24 Kysucké 

Nové Mesto 

R PP 

9/5 LM PP Liptovský 

Mikuláš 

10/5 LM PP Liptov II Z 107 

62 

K 150 22 Liptovský 

Mikuláš, 

Okoličné, 

Závažná 

Poruba 

100 

55 

11/6 MT PP Martin I K 331 49 

+163 

Beňadiková, 

Okoličné, 

Uhorská Ves 

Martin, 

Sučany, 

Priekopa 

C PP záber ornej pôdy 

v 6. skupine, blízkosť 

nadregionálneho 

biokoridoru Váh, 

malé voľné plochy 

C 

C 

PP 

TP 

TP, PP, 

LC, 

záber ornej pôdy 

v 6. skupine, blízkosť 

nadregionálneho 

biokoridoru Váh 



12/6 MT PP Martin II K 69 35 Sučany R PP genofondová lokalita 

na území 

13/7 NO PP Námestovo K 58 58 Námestovo R PP v blízkosti Oravskej 

priehrady, záber ornej 


14/8 RK PP Ružomberok - 

juh 

K 29 22 

do r. 

2015 

2,4 

Ružomberok R PP možnosť kolízie 

s ložiskom tehliarskej 

suroviny 

15/10 TS PP Trstená I K 15 12 Trstená L PP 

16/10 TS PP Trstená II Z 51 42 Trstená R PP 

17/11 ZA PP Dolný Hričov Z 16 16 Dolný Hričov R LC záber ornej pôdy 

v 6. skup. poľnohosp. pôd 

18/11 ZA PP KIA Motors, 

Hyundai Mobis 

Z 318 234 

+84 

izol. 

zeleň 

Teplička nad 

Váhom, 

Nededza, 

Varín, 

Gbeľany, 

Mojš 

19/11 ZA PP Varín K 58 48 Varín R TP 

PP 

29/11 ZA PP Strečno Z 30 30 Strečno R TP 

C 

TP 

LC 

blízkosť PHO I° 

vod.zdroja Teplička, leží 

v PHO II° vod. zdroja, 


pôdy prevažne v 5. skup. 

v alúviu Váhu 

leží v PHO II° vonk. vod. 

zdroja Teplička, blízkosť 

nadregion. biokoridoru



- dostupnosť k dopravnej infraštruktúre 

Dostupnosť k dopravnej infraštruktúre 

Ozn. Okr. Názov 

1/1 BY PP Bytča - 

Horné pole 


nad Kysucou 

3/2 CA PP Čadca - 

Podzávoz 

diaľnica 

stav 

D1 

Bytča 

2,0 km 

D3 

Strážov 

27,0 km 

D3 

Strážov 

36,0 km 

4/2 CA PP Raková - D1 

AVC 

Bytča 

41,0 km 

6/2 CA PP Turzovka D1 

Bytča 

31,0 km 

7/3 DK PP Oravská 

Poruba 


Nové Mesto 


Mikuláš 

D1 

Ivachnová 

28,0 km 

D3 

Strážov 

14,0 km 

D1 

Liptovský 

Mikuláš 

3,0 km 

10/5 LM PP Liptov II D1 

Liptovský 

Mikuláš 

5,0 km 

11/6 MT PP Martin I D3 

Strážov 

33,0 km 

12/6 MT PP Martin II D3 

Strážov 

34,0 km 

13/7 NO PP 

Námestovo 

14/8 RK PP 

Ružomberok 

-juh 

D1 

Ivachnová 

58,0 km 

D1 

Ivachnová 

8,0 km 

15/10 TS PP Trstená I D1 

Ivachnová 

62,0 km 

16/10 TS PP Trstená II D1 

Ivachnová 

62,0 km 

17/11 ZA PP Dolný 

Hričov 

18/11 ZA PP KIA 

Motors 

Hyundai 

Mobis 

D1 

D. Hričov 

0,0 km 

D3 

ZA/Strážov 

10,0 km 

19/11 ZA PP Varín D3 

Strážov 

15,0 km 

29/11 ZA PP Strečno D3 

Strážov 

15,0 km 

diaľnica 

návrh 

D3 

Krásno, 

Oščadnica 

0,0 km 

D3 

Čadca - 

Podzávoz 

0,0 km 

D3 

CA-Bukov 

6,0 km 

D3 

CA-Bukov 

19,0 km 

D1 

Kraľovany 

15,0 km 

D3 

K.N.M. 

1,0 km 

D1 

Martin 

0,5 km 

D1 Martin 

1,5 km 

D1 

Kraľovany 

49,0 km 

D1 

Ružomb. 

4,5 km 

D1 

Ružomb. 

52,0 km 

D1 

Ružomb. 

52,0 km 

D3 

ZA/Brodno 

8,5 km 

D3 

ZA/Brodno 

11,0 km 

D1 

Dubná 

skala 

10,0 km 

rýchlost. 

komunikácia 

výhľad 

R5 

Svrčinovec 

3,0 km 

R3 

D.Kubín 

10,0 km 

R3 

0,0 km 

R3 

0,0 km 

R3 

Tvrdošín 

16 km 

R3 

Ružomb. 

4,5 km 

R3 

Trstená 

0,0 km 

R3 

Trstená 

0,0 km 

cesta 

I. triedy 

I/18 

Bytča 

0,0 km 

I/11 

Krásno 

0,0 km 

I/11 

Čadca 

1,5 km 

I/11 

Čadca 

5,0 km 

I/18 

Makov 

10,0 km 

I/70 

2,0 km 

I/11 

K.N.M. 

1,5 km 

I/18 

Lipt. 

Mikuláš 

0,0 km 

I/18 

0,0 km 

I/18 

Vrútky 

1,5 km 

I/18 

Vrútky 

4,5 km 

I/78 

Námest.0 

,0 km 

I/59 

Ružomb. 

0,0 km 

I/59 

Trstená 

0,0 km 

I/59 

Trstená 

0,0 km 

I/18 

0,0 km 

I/18 

Žilina 

2,5 km 

I/18 

Žilina 

9,5 km 

I/18 

0 km 

cesta 

II. triedy 

II/507 

Bytča 

0,0 km 

II/520 

Krásno 

0,0 km 

II/487 

Raková 

0,0 km 

II/487 

Turzovka 

0,5 km 

II/520 

3,0 km 

II/520 

Trstená 

0,0 km 

II/520 

Trstená 

0,0 km 

II/583 

Teplička 

Nededza 

Gbeľany 

0,0 km 

II/583 

Varín 

1,0 km 

železnica 

120 

Bytča 

2,0 km 

127 

Krásno 

2,5 km 

127 

129 

Čadca 

1,5 km 

128 

Raková 

1,5 km 

128 

Turzovka 

2,0 km 

letisko 

Žilina 

D. Hričov 

6,0 km 

Žilina 

D. Hričov 

34,0 km 

Žilina 

D. Hričov 

45,0 km 

Žilina 

D. Hričov 

45,0 km 

Žilina 

D. Hričov 

34,0 km 

181 Ružomberok 

26,0 km 

127 

K.N.M. 

0,5 km 

180 

Lipt. 

Mikuláš 

0,0 km 

180 

Lipt. 

Mikuláš 

4,0 km 

180 

Vrútky 

1,5 km 

180 

Vrútky 

4,5 km 

181 

Tvrdošín 

16,0 km 

180 

Ružomb. 

2,0 km 

181 

Trstená 

0,5 km 

181 

Trstená 

1,5 km 

120 

D. Hričov 

1,0 km 

120 

171 

180 

Žilina 

5,0 km 

180 

Varín 

0,5 km 

120 

180 

Žilina 

10,0 km 

Žilina 

D. Hričov 

25,0 km 

Ružomberok 

25,0 km 

Ružomberok 

25,0 km 

Martin 

6,0 km 

Martin 

7,0 km 

Ružomberok 

54,0 km 

Ružomberok 

6,0 km 

Ružomberok 

58,0 km 

Ružomberok 

59,0 km 

Žilina 

D. Hričov 

0,0 km 

Žilina 

D. Hričov 

20,0 km 

Žilina 

D. Hričov 

23,5 km 

Žilina 

D. Hričov 

23,0 km 

terminál 

kombinovanej 

dopravy 

Žilina 

23,0 km 

Žilina 

28,0 km 

Žilina 

38,0 km 

Žilina 

41,0 km 

Žilina 

52,0 km 

Ružomberok 

26,0 km 

Žilina 

19,0 km 

Ružomberok 

25,0 km 

Ružomberok 

25,0 km 

Žilina 

30,0 km 

Žilina 

31,0 km 

Ružomberok 

54,0 km 

Ružomberok 

6,0 km 

Ružomberok 

58,0 km 

Ružomberok 

59,0 km 

Žilina 

18,0 km 

Žilina 

5,0 km 

Žilina 

5,0 km 

Žilina 

12,0 km 

73



- dostupnosť k technickej infraštruktúre 

Dostupnosť k technickej infraštruktúre 


pitná voda 

(úžitková voda) 

kanalizácia elektrická energia plyn / teplo 

1/1 BY PP Bytča – 

Horné pole 

verejný vodovod 

0,5 km 

verejná kanalizácia 

DN 300 0,2 km 

22 kV vedenie STL 0,2 km 


nad Kysucou 

3/2 CA PP Čadca - 

Podzávoz 

(Váh) 


(Kysuca) 

samostatný 

vodovod, 

napojený 

na navrhovaný SKV 

(Čierňanka) 

4/2 CA PP Raková - AVC verejný vodovod 

(zdroj AVC, Kysuca) 

6/2 CA PP Turzovka verejný vodovod 

(Kysuca) 

7/3 DK PP Oravská Poruba verejný vodovod 


Nové Mesto 


Mikuláš 

(Orava) 


(Kysuca) 


(Váh) 

10/5 LM PP Liptov II verejný vodovod 

(Váh) 

11/6 MT PP Martin I verejný vodovod 

(Váh) 

12/6 MT PP Martin II verejný vodovod 

(Váh) 

13/7 NO PP Námestovo verejný vodovod 

zrealizovaný do PP 

14/8 RK PP Ružomberok - 

juh 

navrhovaný 

kanalizačný zberač 

a nová ČOV 

na navrhovaný 

kanalizačný zberač 



samostatná ČOV, 

neskôr 

na navrhovanú ČOV 

Žaškov 




na navrhovanú 

skupinovú 

kanalizáciu 

na navrhovanú 

skupinovú 

kanalizáciu 


22 kV vedeniia 

z uvažovanej TR 

Krásno 

nad Kysucou 

z transformovne 

Čadca 

22 kV kábel 1,2 km 

22 kV z navrhovanej 

transformovne 

Raková 

22 kV vedením 

z navrhovanej 

transformovne 

Turzovka 

STL, VTL plynovody 

sú na území PP 

VTL prípojka z exist. 

VTL plynovodu 

4,5 km a regulačná 

stanica 

STL je v blízkosti PP 

VTL 

STL, VTL 

je v blízkosti PP 

22 kV vedenie VTL prípojka 

2,0 km 

nová 

trasformovňa 

110/22 kV INA 

22 kV 

transformovňa 

Závažná Poruba 

22 kV 

transformovňa 


zo samostatnej 

transformovne 

110/22 kV 

z existujúcej 

transformovne 

Košúty 

z transformovne 

Námestovo 

verejný vodovod verejná kanalizácia 22 kV vedenie, 

alebo 

z existujúcej 

transformovne 

110/22 kV Lisková 

STL, 

VTL prípojka 

1,0 km 

STL 

VTL prípojka 

4,0 km 

STL 

VTL prípojka 

4,0 km 

VTL plynovod 

pri ceste I/18 

VTL plynovod 


STL, VTL 

v Námestove 

STL 


15/10 TS PP Trstená I verejný vodovod verejná kanalizácia 22 kV vedenie STL 

VTL pri PP 

16/10 TS PP Trstená II verejný vodovod verejná kanalizácia 22 kV vedenie STL 

VTL pri PP 

17/11 ZA PP Dolný Hričov verejný vodovod verejná kanalizácia 22 kV vedenie STL 

VTL vo vzdialenosti 

0,5 km 

18/11 ZA PP KIA Motors 

Hyundai Mobis 

vodný zdroj 

Teplička 

do kanalizačného 

zberača 

DN 600 

v správe ŽSR 

(Váh) 

19/11 ZA PP Varín verejný vodovod do kanalizačného 

zberača 

DN 600 

nová 

trasformovňa 

110/22 kV KIA 

29/11 ZA PP Strečno verejný vodovod verejná kanalizácia 110 kV vedenie 

22 kV vedenie 

z VTL plynovodu 

Severné Slovensko, 

VTL prípojkou 

DN 200, dĺžky 3 km 

22 kV vedenie VTL plynovod 

Severné Slovensko 

DN 500 

VTL plynovod 

Severné Slovensko 

DN 500 

74


Tabuľka 8/66 Priemyselné parky v Žilinskom kraji etapa výhľad po r. 2015 


Druh 

lokality 

Plocha 

v ha 

Záber 

PPF 

v ha 

Katastrálne 

územie 

Význam 

Vhodný 

typ PP 

5/2 CA PP Stará Bystrica Z 18 18 Strá Bystrica L PP 

Obmedzujúce 

faktory 

20/3 DK PP Orava Z 145 145 Oravská C TP 

Poruba 

Veličná 

Žaškov 

21/3 DK PP Veličná I Z 21 21 Veličná R TP 

22/3 DK PP Veličná II Z 20 20 Veličná R TP 

23/6 MT PP Martin III Z 144 144 Martin 

C VTP 

Sučany 

24/7 NO PP Zákamenné H 18 8 Zákamenné L PP 

25/10 TS PP Tvrdošín Z 17 17 Tvrdošín L PP 

26/11 ZA PP Mojš Z 50 50 Mojš 

R TP 

Gbeľany 

27/11 ZA PP Teplička Z 30 30 Teplička R VTP 

28/11 ZA PP Rajec-Piesky K 16 8 Rajec 

L PP 

Jasenové 

30/5 LM PP Liptovský Ján Z 98 98 Liptovský Ján C VTP záber ornej pôdy 

v 6. skup. poľnohosp. pôd 

75


Tabuľka 8/67 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Bytča 

Názov 

Druh 

lokality 

Plocha 

v ha 

Záber 

PPF 

v ha 

Katastrálne 

územie 

Etapa 

Význam 

Súlad 

s ÚPN O 

PP Bytča - 

Horné pole 

Bytča - 

Horné pole II 

K 43 37 

do r. 

2015 

11 

Bytča 

Hliník 

nad Váhom 

Z 5 5 Hliník 

nad Váhom 

návrh 

výhľad 

R 

výhľad 

R 

Bytča H 2,5 0 Bytča návrh 

Predmier H 14 0 Predmier návrh 

schválený 

ÚPN O 

ZaD č. 2 

schválený 

ÚPN O 

ZaD č. 4 

Iná 

dokumentácia 

Štúdia pre umiestn. 

PP vo vybraných 

oblastiach SR II.et. 

Veľké Rovné Z 3 3 Veľké 

Rovné 

návrh 

schválený 

ÚPN O 

Tabuľka 8/68 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Čadca 

Názov 

Druh 

lokality 

Plocha 

v ha 

Záber 

PPF 

v ha 

Katastrálne 

územie 

Etapa 

Význam 

Súlad 

s ÚPN O 

PP Krásno 

nad Kysucou 

K 85 21 Krásno nad 

Kysucou 

Oščadnica 

K 26 23 Čadca 

Svrčinovec 

návrh 

R 

schválený 

ÚPN O 

PP Čadca - 

Podzávoz 

návrh 

R 

schválený 

ÚPN O 

PP Raková - AVC K 19 7 Raková návrh schválený 

L ÚPN O 

PP Stará Bystrica Z 18 18 Stará výhľad schválený 

Bystrica L ÚPN O 

PP Turzovka Z 20 13 Turzovka návrh schválený 

L ÚPN O 

Kysucký Lieskovec K 5 4 Kysucký návrh 

Lieskovec 

Nová Bystrica Z 2 2 Nová návrh Schválený 

Bystrica 

ÚPN O 

Raková Z 3 3 Raková návrh schválený 

ÚPN O 

Skalité Z 5 5 Skalité návrh schválený 

ÚPN O 

Stará Bystrica Z 7 7 Stará 

Bystrica 

výhľad schválený 

ÚPN O 

Stará Bystrica Z 3 3 Stará 

Bystrica 

výhľad schválený 

ÚPN O 

Staškov Z 2 2 Staškov návrh schválený 

ÚPN O 

Iná 

dokumentácia 



oblastiach SR II.et. 



oblastiach SR I.et. 

76


Tabuľka 8/69 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Dolný Kubín 

Názov 

Druh 

lokality 

Plocha 

v ha 

Záber 

PPF 

v ha 

Katastrálne 

územie 

Etapa 

Význam 

Súlad 

s ÚPN O 

Iná 

dokumentácia 

PP Orava Z 145 145 Oravská 

Poruba 

Veličná 

Žaškov 

PP 

Oravská Poruba 

PP Veličná I 

(medzi cestou I/70 

a železnicou) 

PP Veličná II 

K 14 10 Oravská 

Poruba 

výhľad 

C 

návrh 

L 

Z 21 21 Veličná výhľad 

R 

Z 20 20 Veličná výhľad 

R 

schválený 

ÚPN O 



oblastiach SR 

I. etapa 

(nad cestou I/70) 

Bziny K 3 1 Bziny návrh Štúdia pre umiestn. 


oblastiach SR 

I. etapa 

Dlhá nad Oravou Z 3 3 Dlhá nad 

Oravou 

návrh schválený 

ÚPN O 

Dolný Kubín - 

Kňažia 

Z 2 2 Dolný Kubín návrh schválený 

ÚPN O 


Malý Bysterec 

K 4,5 3 Dolný Kubín návrh schválený 

ÚPN O 


Mokraď 

Z 8 8 Dolný Kubín návrh schválený 

ÚPN O 


pri moste 

K 7 2 Dolný Kubín návrh schválený 

ÚPN O 

Chlebnice K 7 2 Chlebnice návrh Štúdia pre umiestn. 


oblastiach SR 

I. etapa 

Istebné K 12 2 Istebné návrh Štúdia pre umiestn. 


oblastiach SR 

I. etapa 

Horná Lehota H 2 0 Horná 

Lehota 

návrh 



oblastiach SR 

I. etapa 

Krivá Z 12 12 Krivá návrh 

Zázrivá Z 7 7 Zázrivá návrh Štúdia pre umiestn. 


oblastiach SR 

I. etapa 

Zázrivá - 

Do Digasa 

Z 3 3 Zázrivá návrh Štúdia pre umiestn. 


oblastiach SR 

I. etapa 

77


Tabuľka 8/70 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Kysucké Nové Mesto 

Názov 

Druh 

lokality 

Plocha 

v ha 

Záber 

PPF 

v ha 

Katastrálne 

územie 

Etapa 

Význam 

Súlad 

s ÚPN O 

Iná 

dokumentácia 

PP Kysucké 

Nové Mesto 

K 67 24 Kysucké 

Nové Mesto 

Kysucký Lieskovec K 5 4 Kysucký 

Lieskovec 

návrh 

R 

návrh 

Nesluša K 4 3,5 Nesluša návrh 

schválený 

ÚPN O 



oblastiach SR 

II. etapa 



oblastiach SR 

I. etapa 

Tabuľka 8/71 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Liptovský Mikuláš 

Názov 

Druh 

lokality 

Plocha 

v ha 

Záber 

PPF 

v ha 

Katastrálne 

územie 

Etapa 

Význam 

Súlad 

s ÚPN O 

Iná 

dokumentácia 

PP Liptovský 

Mikuláš 

PP Liptov II Z 107 

62 

K 150 22 Liptovský 

Mikuláš 

Okoličné 

Závažná 

Poruba 

100 

55 

Beňadiková 

Okoličné 

Uhorská 

Ves 

návrh 

C 

návrh 

C 

PP Liptovský Ján Z 98 98 Liptovský výhľad 

Ján 

Liptovský Mikuláš - Z 8 8 Demänová návh 

Demänová 

Liptovský Mikuláš - Z 8 8 Liptovská návrh 

Ondrašová 

Ondrašová 

Liptovský Mikuláš Z 5 5 Liptovský 

Mikuláš 

návrh 

Liptovský Mikuláš Z 12 12 Liptovský návrh 

Mikuláš 

Važec Z 5 5 Važec návrh 

Východná Z 12 12 Východná návrh 

schválený 

ÚPN O 

schválený 

ÚPN O 

vypracovaný 

ÚPN O 

vypracovaný 

ÚPN O 

Štúdia pre 

umiestnenie 


oblastiach SR 

II. etapa 

78


Tabuľka 8/72 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Martin 

Názov 

Druh 

lokality 

Plocha 

v ha 

Záber 

PPF 

v ha 

Katastrálne 

územie 

Etapa 

Význam 

Súlad 

s ÚPN O 

PP Martin II K 69 35 Sučany návrh 

R 

PP Martin I K 331 49 

+163 

Martin 

Priekopa 

Sučany 

návrh 

C 

PP Martin III Z 144 144 Sučany výhľad 

C 

Dražkovce Z 9 9 Dražkovce návrh 

Turany - 

Z 4 4 Turany návrh 

pri Drevine 

Turany Z 5 5 Turany 

Turčianska 

Z 8 8 Turčianska návrh 

Štiavnička 

Štiavnička 

Vrútky Z 6 6 Vrútky návrh 

Žabokreky Z 4 4 Žabokreky návrh 

Žabokreky Z 12 12 Žabokreky návrh 

schválený 

ÚPN O 

schválený 

ÚPN O 

schválený 

ÚPN O 

Iná 

dokumentácia 



oblastiach SR 

II. etapa 

Martin – východný 

priemyselný park – 

štúdia 

podľa ÚPN O 

Sučany PR+R 

Tabuľka 8/73 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Námestovo 

Názov 

Druh 

lokality 

Plocha 

v ha 

Záber 

PPF 

v ha 

Katastrálne 

územie 

Etapa 

Význam 

Súlad 

s ÚPN O 

Iná 

dokumentácia 

PP Námestovo K 58 58 Námestovo návrh 

R 

PP Zákamenné Z 18 18 Zákamenné výhľad 

L 

Babín Z 3 3 Babín návrh 

Breza Z 9 9 Breza návrh 

Rabča Z 4 4 Rabča návrh 

Námestovo Z 5 5 Námestovo výhľad 

Námestovo Z 9 9 Námestovo výhľad 

schválený 

doplnok 

ÚPN O 

schválený 

ÚPN O 

Štúdia pre 

umiestnenie 


oblastiach SR 

II. etapa 

Tabuľka 8/74 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Ružomberok 

Názov 

Druh 

lokality 

Plocha 

v ha 

Záber 

PPF 

v ha 

Katastrálne 

územie 

Etapa 

Význam 

Súlad 

s ÚPN O 

Iná 

dokumentácia 

PP Ružomberok - 

juh 

K 29 22 

do r. 

2015 

2,4 

Ružomberok 

návrh 

výhľad 

R 

schválený 

ÚPN O 

Ivachnová Z 8 8 Ivachnová návrh schválený 

ÚPN O 

Ľubochňa H 2 0 Ľubochňa návrh 

Komjatná Z 2 2 Komjatná návrh 

Liptovská Osada H 3,5 0 Liptovská 

Osada 

návrh 

79


Tabuľka 8/75 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Turčianske Teplice 

Názov 

Druh 

lokality 

Plocha 

v ha 

Záber 

PPF 

Katastrálne 

územie 

Etapa 

Význam 

Súlad 

s ÚPN O 

Iná 

dokumentácia 

v ha 

Dubové Z 4 4 Dubové návrh schválený 

ÚPN O 

Turčianske Teplice - Z 15 15 Turčiansky návrh 

Turčiansky Michal 

Michal 

Turčianske Teplice - Z 12 12 Diviaky výhľad 

Diviaky 

Turčianske Teplice - 

Diviaky 

Z 8 8 Diviaky výhľad schválený 

ÚPN O 

Turčianske Teplice - Z 6 6 Diviaky výhľad schválený 

Diviaky sever 

Turčianske Teplice - 

medzi R3 

a Somolickým 

potokom 

Z 12 12 Turčiansky 

Michal 

Háj 

Turčianske Teplice Z 32 32 Turčianske 

Teplice 

návrh 

návrh 

ÚPN O 

schválený 

ÚPN O 

Tabuľka 8/76 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Tvrdošín 

Názov Druh 

lokality 

Plocha 

v ha 

Záber 

PPF 

Katastrálne 

územie 

Etapa 

Význam 

Súlad 

s ÚPN O 

Iná 

dokumentácia 

v ha 

PP Trstená I K 15 12 Trstená návrh 

L 

schválený 

ÚPN O 

PP Trstená II Z 51 42 Trstená návrh schválený 

R 

PP Tvrdošín Z 17 17 Tvrdošín výhľad 

L 

Nižná Z 4 4 Nižná návrh 

ÚPN O 

schválený 

ÚPN O 

Tvrdošín Z 4 4 Tvrdošín návrh schválený 

ÚPN O 


ÚPN O 


ÚPN O 

Tvrdošín Z 11 11 Krásna 

Hôrka 

výhľad 

schválený 

ÚPN O 

80


Tabuľka 8/77 Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy v okrese Žilina 

Názov 

Druh 

lokality 

Plocha 

v ha 

Záber 

PPF 

v ha 

Katastrálne 

územie 

Etapa 

Význam 

Súlad 

s ÚPN O 

PP KIA Motors, 

Hyundai Mobis 

Z 318 234 

+ 84 

izol. 

zeleň 

Teplička 

nad Váhom 

Nededza 

Gbeľany 

Varín 

stav 

C 

PP Varín K 58 48 Varín návrh 

R 

schválený 

ÚPN O 

schválený 

ÚPN O 

PP Strečno Z 30 30 Strečno návrh 

R 

schválený 

ÚPN O 

PP Dolný Hričov Z 16 16 Dolný 

Hričov 

návrh 

R 

schválený 

ÚPN O 

PP Mojš Z 50 50 Mojš výhľad schválený 

30 30 Gbeľany R ÚPN O 

PP Rajec-Piesky K 16 8 Rajec výhľad schválený 

Jasenové L ÚPN O 

PP Teplička Z 30 30 Teplička výhľad schválený 

R ÚPN O 

Dolný Hričov Z 3 3 Dolný návrh schválený 

Hričov 

ÚPN O 

Gbeľany Z 15 15 Gbeľany výhľad schválený 

ÚPN O 

Horný Hričov - juh Z 2 2 Horný nárvh schválený 

Hričov 

ÚPN O 

Horný Hričov - sever Z 5 5 Horný návrh schválený 

Hričov 

ÚPN O 

Horný Hričov - západ Z 4 4 Horný návrh schválený 

Hričov 

ÚPN O 

Krasňany Z 4 4 Krasňany návrh schválený 

ÚPN O 

Hôrky Z 6 6 Hôrky návrh schválený 

ÚPN O 

Krasňany Z 4 4 Krasňany návrh schválený 

ÚPN O 

Lietavská Lúčka H 2 0 Lietavská návrh 

Lúčka 

Rajec Z 2 2 Rajec výhľad 

Iná 

dokumentácia 

EIA – zámer 

Dokumentácia 

pre územné 

rozhodnutie 



oblastiach SR 

II. etapa 

UŠ Dolný Hričov 

letisko 

UŠ 

UŠ obce 

Lietavská Lúčka 

Rajecká Lesná Z 3 3 Rajecká 

Lesná 

návrh 

Teplička nad Váhom Z 10 10 Teplička výhľad 

nad Váhom 

Terchová Z 3 3 Terchová výhľad 

schválený 

dopln. ÚPN O 

schválený 

dopln. ÚPN O 

Terchová - 

Z 3 3 Terchová návrh 

Vyšné Kamence 

Varín 

pri ceste II/583 

Z 9 9 Varín návrh schválený 

ÚPN O 

Žilina - Bánová Z 4 4 Bánová návrh vypracovaný 

ÚPN O 

Žilina - Bytčica Z 6 6 Bytčica návrh vypracovaný 

ÚPN O 

Žilina - Brodno Z 8 8 Brodno návrh vypracovaný 

ÚPN O 

Žilina - 

Považský Chlmec 

Z 6 6 Považský 

Chlmec 

návrh 

vypracovaný 

ÚPN O 

81


V období 2005-2010 boli zrealizované PP KIA Motors, Hyundai Mobis, PP Kysucké 

Nové Mesto, čiastočne zrealizované PP Strečno, PP Martin I, PP Martin II, PP Bytča - Horné 

pole. 

Výmera PP Krásno nad Kysucou bola zväčšená o 15 ha podľa ÚPN mesta Krásno 

nad Kysucou – zmena a doplnok č. 1. 

Výmera PP Liptov II bola zmenšená o 45 ha z dôvodu nesúhlasu vlastníka pôdy 

v k.ú. Beňadiková na základe jednania na obecnom úrade v Beňadikovej dňa 20.11.2009. 

Uvedené zoznamy priemyselných parkov a rozvojových výrobných zón treba 

považovať za otvorené. Je možné doplniť zoznamy o nové lokality alebo zmeniť etapu 

realizácie. 

Okrem uvedených priemyselných parkov a rozvojových výrobných plôch existujú na 

území Žilinského kraja viaceré výrobné zóny a areály, ktoré sú nedostatočne využité, alebo 

si vyžadujú komplexnú rekonštrukciu. Kedysi tu boli prosperujúce priemyselné podniky a 

poľnohospodárske družstvá. Teraz je stav mnohých areálov neuspokojivý vzhľadom na 

stavebnotechnický stav objektov, technickej infraštruktúry, staré ekologické záťaže. Investori 

nemajú záujem o takéto plochy. Je potrebné na celoštátnej úrovni hľadať stimuly na 

revitalizáciu existujúcich priemyselných zón a uvážlivo postupovať pri záberoch voľných 

plôch s hodnotnou poľnohospodárskou pôdou. 

82

2.10. Životné prostredie 

2.10.2. Voda 


Do kapitoly 2.10.2. sa vkladajú nasledujúce časti s novým znením. 

2.10.2.3. Všeobecné povinnosti 

V zmysle zákona č.364/2004 Z. z. z 13.5.2004 o vodách a o zmene zákona SNR 

č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) § 30, ten kto 

vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových a podzemných vôd a vodných 

pomerov je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu. 

Vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len „vlastník“) poľnohospodárskych pozemkov 

a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová 

vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov je povinný 

najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať 

o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia. 

2.10.2.4. Chránená vodohospodárska oblasť 

V zmysle zákona č.364/2004 Z. z. z 13.5.2004 (vodný zákon) § 31, územie, ktoré svojimi 

prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd, vláda môže vyhlásiť za 

chránenú vodohospodársku oblasť (ďalej CHVO). 

Na území Žilinského samosprávneho kraja sa jedná o nasledujúce CHVO : 

- CHVO Beskydy - Javorníky 

- CHVO Veľká Fatra 

- CHVO Nízke Tatry - západná časť 

- CHVO Nízke Tatry - východná časť 

- CHVO Strážovské vrchy 

Pripravované CHVO na vyhlásenie : 

- CHVO Západné Tatry 

- východná časť Chočských vrchov. 

2.10.2.5. Ochranné pásma vodárenských zdrojov 

V zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. z 13.5.2004 (vodný zákon) § 32 na ochranu 

výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, 

orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma (OP) na základe posudku orgánu 

na ochranu zdravia (Zákon NR SR č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). 

OP sa členia na OP I. stupňa a OP II. stupňa a orgán štátnej vodnej správy na 

zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže určiť aj OP III. stupňa. 

Určené OP sú súčasne PHO podľa osobitného predpisu. 

V riešenom území sa ochrana týka všetkých využívaných vodárenských zdrojov 

podzemnej a povrchovej vody. 

83


2.10.2.6. Ochranné pásma prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych 

vôd 

Pôvodný text a tabuľky sa nahrádzajú novým textom a tabuľkami : 

Stanovenie OP je plne v kompetencii MZ SR v zmysle zákona č. 538/2005 Z.z. 

o prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach 

a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Podľa § 26 ods.3 sa ochranné pásma určujú v dvoch stupňoch na základe odborných 

podkladov a posudkov vypracovaných odborne spôsobilou osobou. 

O ochrannom pásme I. stupňa pojednáva § 27 a o OP II. stupňa § 28. 

Na území Žilinského samosprávneho kraja sa jedná o nasledujúce OP : 

Ochranné pásma prírodných liečivých vôd 

Okres 

Obec 

Lokalita 

Vyhlásené 

Ružomberok Liptovská Osada Vyhláška 

Korytnica - kúpele MZ SR 

č. 553/2005 

Z.z. 

25.11.2005 

Turčianske 

Teplice 

Lúčky 


Vyhláška 

MZ SR 

č. 56/2005 

Z.z. 

31.1.2005 

Vyhláška 

MZ SR 

č. 392/2007 

Z.z. 

15.8.2007 

Žilina Rajecké Teplice Vyhláška 

MZ SR 

č. 481/2001 

Z.z. 

8.11.2001 

Rozsah 

ochranného pásma 

OP I. a II. stupňa pre zdroje Vojtech I., 

Vojtech II. (S-6)., Klement (S-7), Ľudovít 

(BJ-2A), Jozef a Žofia v katastrálnom 

území Liptovská Osada 

OP I. a II. stupňa pre zdroj Fedorka (vrt 

HKV-2) v k.ú. Liptovská Osada 

a Liptovská Lúžna 

OP I. a II. stupňa pre zdroje BJ-101, BLK- 

2, HGL-3 a HGL-2 v k.ú. Lúčky, 

Kalameny, Liptovská Teplá, Turík, 

Liptovská Anna, Liptovská Sielnica, 

Kvačany, Liptovský Trnovec, Babky, 

Liptovské Matiašovce a Bobrovec 

OP I. a II. stupňa pre zdroje Živena (TJ- 

3), Materský (TJ-20), Červený bazén, 

Ľudový bazén, Modrý bazén, TTM-1, 

TTM-2 a Kollár (B-2) v k.ú. Turčianske 

Teplice, Diviaky, Háj a Dolná Štubňa 

OP I. a II. stupňa pre zdroje Kúpeľný (BJ- 

22), Ženský bazén I. (B-1), Ženský bazén 

II (B-2), Mužský bazén (B-3) a BJ-19 

v k.ú. Domaniža, Ďurčiná, Fačkov, 

Jasenové, Kamenná Poruba, Kľače, 

Kunerad, Malá Čierna, Malé Lednice, 

Rajec, Rajecká Lesná, Rajecké Teplice, 

Stránske, Šuja, Veľká Čierna, Zbyňov 

84


Ochranné pásma prírodných minerálnych vôd 

Okres 

Martin 

Ružomberok 

Obec 

Lokalita 

Martin 


Socovce 

Prírodný minerálny zdroj 

HV-107/A nie je 

využívaný na plnenie do 

spotrebiteľského obalu 

(bez povolenia na 

využívanie prírodných 

minerálnych zdrojov) 

Mošovce 

Prírodný minerálny zdroj 

nie je využívaný na 

plnenie do 

spotrebiteľského obalu 

(bez povolenia na 

využívanie prírodných 

minerálnych zdrojov) 

Budiš 

Liptovská Osada 

Korytnica - kúpele 

V roku 2009 bola uznaná 

minerálna voda zo zdroja 

vrt S-2 (Antonín) za 

prírodnú minerálnu vodu 

a je vydané povolenie 

využívať ho na plnenie 

do spotrebiteľského 

obalu 

Vyhlásené 

Vyhláška 

MZ SR 

č. 20/2000 

Z.z. 

10.1.2000 

Vyhláška 

MZ SR 

č. 367/2009 

Z.z. 

10.8.2009 

Vyhláška 

MZ SR 

č. 477/2001 

Z.z. 

8.11.2001 

Vyhláška 

MZ SR 

č. 588/2007 

Z.z. 

26.11.2007 

Vyhláška 

MZ SR 

č. 553/2005 

Z.z. 

25.11.2005 

Rozsah 

ochranného pásma 

OP I. a II. stupňa pre zdroje BJ-2, BJ-4, 

Hájsky medokýš je v k.ú. Benice, 

Bystrička, Dražkovce, Košťany nad 

Turcom, Lipovec, Záturčie, Martin, 

Príbovce, Priekopa pri Martine, Sučany, 

Trebostovo, Trnovo, Turčianske Kľačany, 

Turčiansky Peter, Valča, Vrútky, 

Žabokreky 

OP I. a II. stupňa pre zdroje KM-1 

v Kláštore pod Znievom a HV-107/A 

v Socovciach je v k.ú Kláštor pod 

Znievom, Slovany, Ležiachov, Karlová, 

Blatnica, Laskár, Valentová, Socovce, 

Turčiansky Ďur, Rakovo, Blažovce, 

Borcová, Jazernica, Kevice, Mošovce, 

Moškovec a Ondrášová 

OP I. a II. stupňa pre zdroj vrt MH-1 je 

v k.ú. Mošovce 

OP I. a II. stupňa pre prírodné minerálne 

zdroje B-5, B-6 a minerálny zdroj B-1 je 

v k.ú. Budiš, Rudno, Kaľamenová, 

Slovenské pravno, Brieštie, Polerieka, 

Abramová, Ondrášová, Ivančiná, Veľký 

Čepčín, Liešno, Diviaky, Turčianske 

Teplice a Dubové 

Spoločné pre prírodné liečivé zdroje 

2.10.2.7. Vodárenské toky a ich povodia 

Platí pôvodné znenie kapitoly 2.10.2.5. odst. 3. 

2.10.2.8. Ochrana záujmových oblastí území vodohospodárskych diel 

Platí pôvodné znenie kapitoly 2.10.2.5. odst. 4. 

85


2.10.2.9. Chránené oblasti citlivé na živiny 

(Nový názov kapitoly a oprava textu) 

V SR sú určené 2 druhy oblastí citlivých na živiny – sú to citlivé oblasti a zraniteľné 

oblasti. 

Citlivé oblasti sú podľa § 33 vodného zákona vodné útvary povrchových vôd na celom 

území SR. 

Zraniteľné oblasti sú podľa § 34 vodného zákona poľnohospodársky využívané 

územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do 

podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l -1 alebo sa môže 

v blízkej budúcnosti prekročiť. 

Nariadením vlády SR č. 617/2004 Z. z. boli za zraniteľné oblasti ustanovené pozemky 

poľnohospodársky využívané v katastrálnych územiach obcí, ktorých zoznam je uvedený 

v Prílohe 1 k nariadeniu vlády. 

Na NV SR 617/2004 Z. z. nadväzuje Vyhláška MP SR č. 199/2008 Z.z., ktorou sa 

ustanovuje „Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach“. 

Zoznam katastrálnych území obcí v Žilinskom samosprávnom kraji sa nemení : 

Okres 

Bytča 

Martin 

Ružomberok 


Žilina 

Názov obce 

Bytča, Kotešová, Predmier 

Benice, Ďanová, Diaková, Dolný Kalník, Dražkovce, Folkušová, Karlová, 

Košťany nad Turcom, Laskár, Ležiachov, Martin, Necpaly, Príbovce, Rakovo, 

Socovce, Turčiansky Ďur, Žabokreky 

Ivachnová 

Abramová, Blažovce, Bodorová, Borcová, Háj, Ivančiná, Jazernica, 

Kaľamenová, Malý Čepčín, Moškovec, Mošovce, Rakša, Slovenské Pravno, 

Turčianske Teplice, Veľký Čepčín 

Dolný Hričov, Gbeľany, Horný Hričov, Mojš, Nezbudská Lúčka 

86


2.12. Krajinná štruktúra 

2.12.2. Ochrana prírody a krajiny 

Problematika ochrany prírody a krajiny bola aktualizovaná v roku 2008 a nie je 

súčasťou Zmeny a doplnku č 4. Napriek tomu uvádzame zistené zmeny a zámery v oblasti 

ochrany prírody a krajiny. 

Ochrana chráneného areálu 292 Háj v Smrečanoch (0,94 ha) bola zrušená vyhláškou 

KÚŽP Žilina vyhláškou č. 3/2005 zo dňa 21.1.2005. 

V komplexe Lúčanskej Malej Fatry bolo v zmysle požiadavky Európskej komisie na 

doplnenie území európskeho významu navrhnuté územie európskeho významu Lúčanská 

Malá Fatra (SKUEV0668) o výmere 2 602,1 ha s navrhovaným 2. a 3. stupňom ochrany. 

Návrh na jeho zaradenie do sústavy území európskeho významu bol zaslaný na Ministerstvo 

životného prostredia SR v roku 2006. Na požiadanie Ministerstva bol následne aktualizovaný 

v marci 2010 a plánuje sa jeho prerokovávanie s vlastníkmi v zmysle § 27 ods. 3 zákona č. 

543/2003 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Územie zatiaľ nie je 

súčasťou výnosu Ministerstva životného prostredia, ktorým sa ustanovuje národný zoznam 

území europskeho významu a jeho návrh zatiaľ nebol zaslaný Európskej komisii na 

schválenie. 

V Chočských vrchoch boli Európskou komisiou v januári 2008 schválené dve územia 

európskeho významu, SKUEV0305 Choč o výmere 2 191,78 ha (územie je prekryté s NPR 

Choč - 1 437,5 ha) a SKUEV0192 Prosečné o výmere 2 697,66 ha (zahŕňa v sebe NPR 

Prosiecka dolina - 341,9 ha a NPR Kvačianska dolina - 463,1 ha). UEV Prosečné, v ktorom 

podľa výnosu platí 2., 3., a 5. stupeň ochrany, zatiaľ nebolo vyhlásené za chránené územie. 

Podobne aj v prípade UEV Choč, kde podľa výnosu platí 2., 4. a 5. stupeň ochrany, nedošlo 

k prehláseniu a úprave existujúcej NPR Choč. 

87


2.12.3. Ochrana kultúrneho dedičstva 

Problematika ochrany kultúrneho dedičstva nie je súčasťou Zmeny a doplnku č. 4. 

Pôvodný text kapitoly z roku 1998 treba považovať za informatívny, je potrebná jeho 

aktualizácia. 

V zmysle vyjadrenia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky zo dňa 8.9.2009 

uvádzame súčasný platný stav v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. 

Na území Žilinského kraja sa nachádzajú pamiatkové územia, t.j. sídelné územné 

celky sústredených pamiatkových hodnôt, ktoré boli vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu 

alebo pamiatkovú zónu. 

Predmetom ochrany pamiatkového územia je zachovanie ich pamiatkových hodnôt 

(hlavne významných urbanistických, architektonických, technických, umelecko-remeselných 

hodnôt), ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia 

stavieb, skupín stavieb alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie územia. 

Pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby nachádzajúcej sa 

v pamiatkovom území je vlastník povinný postupovať podľa § 32 ods. 5 pamiatkového 

zákona. 

Drevené kostoly v meste Tvrdošín (rím.-kat.) a v obci Leštiny (ev.a.v.) boli na 32. 

zasadnutí Výboru svetového kultúrneho dedičstva, Quebec, 7.7.2008 zapísané do Zoznamu 

svetového kultúrneho dedičstva, ako súčasť návrhu „Drevené kostoly v slovenskej časti 

Karpatského oblúka“ (SKD č. 1273-002, 1273-004. 

Na uvedené nehnuteľné kultúrne pamiatky sa vzťahuje ochrana vyplývajúca 

z ustanovení pamiatkového zákona, dotýkajúca sa individuálnej ochrany vlastnej veci, ako aj 

ochrany trvalého udržiavania vhodného prostredia kultúrnej pamiatky, umožňujúceho 

využívanie a prezentáciu kultúrnej pamiatky spôsobom, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej 

hodnote. Pred začatím obnovy národnej kultúrnej pamiatky (súbor špecializovaných činností, 

ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia a rekonštrukcia) je povinnosť 

postupovať podľa § 32 ods. 2 pamiatkového zákona. 

Ochrana archeologických lokalít : 

1. v priestore archeologickej národnej kultúrnej pamiatky je zakázaná akákoľvek 

stavebná činnosť, 

2. v prípade záujmu využitia evidovaných archeologických lokalít v CEANS na stavebné 

účely, musí tomu predchádzať záchranný archeologický výskum podľa § 37 a § 39 

pamiatkového zákona, 

3. nakoľko na území Žilinského kraja sa doteraz nerealizoval systematický 

archeologický prieskum, je oprávnený predpoklad, že pri stavebnej činnosti mimo 

známych archeologických lokalít je možné zachytiť doteraz neznáme archeologické 

nálezy či situácie. Preto je potrebné, aby v prípade stavebnej činnosti v jednotlivých 

etapách realizácie a uplatňovania územného plánu v praxi, bol oslovený Krajský 

pamiatkový úrad Žilina. Podmienkou pre vydanie územného rozhodnutia 

a stavebného povolenia pre jednotlivé stavby bude vydanie záväzného stanoviska 

krajského pamiatkového úradu Žilina podľa § 30 ods. 4 pamiatkového zákona 

v nadväznosti na § 41 ods. 4 pamiatkového zákona. 

Tabuľka 12/1 Pamiatkové rezervácie 

Pamiatková rezervácia 

Číslo PR Vyhlásenie 

v ÚZPF 

Vidiecka pamiatková rezervácia 11 Uznesenie vlády SSR z 26.1.1977 č. 21 

Čičmany 

Vidiecka pamiatková rezervácia 12 Uznesenie vlády SSR zu 14.9.1977 č. 316 

Podbiel 

Vidiecka pamiatková rezervácia 

Ružomberok - časť Vlkolínec 

Mestská pamiatková rezervácia 

Žilina 

13 

(SKD č. 

622rev) 

Uznesenie vlády SSR z 26.1.1977 č. 21 

Zápis do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva : 

na 17. zasadnutí Výboru svetového kultúrneho dedičstva, 

Cartagena, 6.-11.12.1993 

14 Uznesenie vlády SSR z 11.9.1987 č. 194 

88


Tabuľka 12/2 Pamiatkové zóny 

Pamiatková zóna 

Číslo PZ Vyhlásenie 

v ÚZPF 

Mestská pamiatková zóna 

Bytča 

11 Všeobecne záväzné nariadenie Okresného úradu Žilina 

č. 1/1991, účinnosť od 10.5.1991 

Vidiecka pamiatková zóna 

Hybe 

30 Všeobecne záväzné nariadenie Okresného úradu Liptovský 

Mikuláš č. 9/91, účinnosť od 1.10.1991 



73 Všeobecne záväzná vyhláška Okresného úradu v Martine, 

č. 1/1996, účinnosť od 10.6.1996 


Klokočov - do Kršle 

70 Všeobecne záväzná vyhhláška Okresného úradu v Čadci 

č. 1, účinnosť od 19.7.1996 


8 Všeobecne záväzné nariadenie Okresného úradu v Čadci, 

Kysucké Nové Mesto 


Liptovský Ján 


Liptovský Hrádok 


Liptovský Mikuláš - historiské jadro 


Liptovský Mikuláš - časť Palúdzka 


Liptovský Mikuláš - časť Okoličné 


Liptovský Mikuláš - časť Ondrašová 


Martin 


Nižná Boca 


Oravský Podzámok 


Partizánska Ľupča 


Rajec 


Ružomberok 


Stankovany - časť Podšíp 


Trstená 


Tvrdošín 


Východná 

účinnosť od 30.4.1991 


Mikuláš č. 1/91, účinnosť od 1.9.1991; zmena vymedzenia : 

rozhodnutie Ministerstva kultúry SR č. MK-9850/2005- 

400/31604, právoplatné od10.1.2006 

64 Vyhláška Okresného úradu Liptovský Mikuláš č. 1/94, 


26 Všeobecne záväzné nariadenie Okresného úradu 

v Liptovskom Mikuláši č. 4/91, účinnosť od 1.10.1991; 

zmena vymedzenia : rozhodnutie Ministerstva kultúry SR 

č. MK-3138/2009-51/7438, právoplatné od 30.6.2009 













67 Vyhláška Okresného úradu v Martine č. 1/1994, účinnosť od 

14.12.1994 


Mikuláš, účinnosť od 1.10.1991 

72 Všeobecne záväzná vyhláška Okresného úradu v Dolnom 

Kubíne č. 1/1995, účinnosť od 19.7.1996 


Mikuláš č. 2/91, účinnosť od 1.9.1991 

12 Všeobecne záväzná vyhláška Okresného úradu v Žiline, 



v Liptovskom Mikuláši č. 3/91, účinnosť od 1.10.1991 


v Liptovskom Mikuláši č. 7/91, účinnosť od 1.10.1991 


Kubíne č. PO 37/91-457/3A-40, účinnosť od 1.6.1991; 

zmena vymedzenia; rozhodnutie Ministerstva kultúry SR 

č. MK-5810/2004-400, právoplatné od 20.9.2004 


Kubíne č. PO 37/91-457/3A-40, účinnosť od 1.6.1991 



zmena vymedzenia; rozhodnutie Ministerstva kultúry SR 


Zoznam nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v Žilinskom kraji nie je 

uvedený, ale je uložený v databáze Žilinského samosprávneho kraja. 

89

2.13. Doprava 


Kapitola 2.13. sa nahrádza novým textom. 

2.13.1. Dopravná regionalizácia 

Európska Komisia v roku 2006 aktualizovala európsku dopravnú politiku do roku 

2010. V súčasnosnom období sa Komisia zaoberá koncipovaním európskej dopravnej 

politiky na nastávajúce desaťročie i dlhodobými scénármi rozvoja. V roku 2009 Komisia 

zverejnila svoje „Oznámenie č. 11294/09 - Udržateľná budúcnosť dopravy: smerom k 

integrovanému a používateľsky prístupnému systému založenému na technológiách“, z 23. 

júna 2009. V Oznámení sú uvedené priority rozpracované do operatívnejších cieľov a 

súčasne sa na zváženie navrhuje sedem širších cieľov politiky, medzi ktoré je zaradené i 

„Plánovanie so zreteľom na dopravu: zlepšovanie dostupnosti“. Predmetom záujmu je oblasť 

verejných služieb vo vzťahu prepravnej náročnosti klientov (obyvateľov). Vysoký stupeň 

centralizácie verejných služieb vytvára podmienky pre zvyšovanie prepravnej 

náročnosti, zhoršuje ich dopravnú dostupnosť, čo nachádza odraz v znížení kvality života 

obyvateľov. Z uvedeného pohľadu služby, ktoré nie je možné vykonávať prostredníctvom 

„virtuálnej dostupnosti“, je potrebné lokalizovať úmerne k urbanizácii priestoru. 

V slovenskom kontexte sa tento cieľ európskej dopravnej politiky zhoduje s obsahom 

dopravnej regionalizácie. 

Dopravné a regionálne plánovanie v princípe vyjadruje silu dopravných 

a regionálnych vzťahov rovnakým metodickým postupom založeným na analógii 

s gravitačným princípom. Dopravné a regionálne vzťahy sídiel sú priamo závislé od sily 

(atraktivity) sídiel a nepriamo závislé od ich odporovej funkcie (vzdialenosť sídiel, časová 

dostupnosť sídiel). Celoštátne územnoplánovacie dokumenty (Koncepcia územného rozvoja 

Slovenska 2001-KURS 2001, vrátane jej súčasti Územného generelu cestnej dopravy) 

realizujú územný priemet zámerov celospoločenského smerovania Slovenskej republiky a jej 

začlenenia do priestoru EÚ. V týchto súvislostiach vystupuje do popredia dopravná 

regionalizácia ako jedno z dôležitých kritérii trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. KURS 

2001 odvodil dopravnú regionalizáciu územia Slovenska na základe použitia modelovania 

územia na gravitačnom princípe. 

Vládou SR schválená záväzná časť KURS 2001 definuje existenciu a podporu 

rozvoja dopravných regiónov Slovenska v územnej štruktúre: 

• Bratislava, 

• Juhozápadné Slovensko pozostávajúce z Trnavského a Nitrianskeho kraja, 

• Severozápadné Slovensko pozostávajúce z Trenčianskeho a Žilinského kraja, 

• Stredné Slovensko pozostávajúce z Banskobystrického kraja, 

• Východné Slovensko pozostávajúce z Prešovského a Košického kraja. 

V priestoroch kde je najnižšia efektivita dopravnej obsluhy sa na Slovensku 

nachádzajú riedko osídlené a legislatívne chránené územia národných parkov. Samotné 

plochy národných parkov a ich horské hrebene predstavujú súvislé prírodné bariéry brániace 

urbanizácii krajiny. Pretože hranice dopravných regiónov kopírujú lokalizáciu bariér 

brániacich sídelnému rozvoju možno dopravnú regionalizáciu pokladať za environmentálne 

efektívnu územnú štruktúru. 

K danostiam slovenskej krajiny a jej osídlenia patrí priorita sídelných pásov v údoliach 

riek, a to najmä v podmienkach jeho hornatých území. Sídelné rozvojové osi I. stupňa, 

lokalizované v koridore Bratislava – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice, vytvárajú 

nosnú urbanistickú štruktúru nielen Slovenska, ale aj Severozápadného Slovenska (Žilinský 

a Trenčiansky kraj) a samotného Žilinského kraja. 

90


Vo vzťahu k územiu Žilinského kraja je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že neexistuje 

žiadny prirodzený región stredné Slovensko spájajúci navzájom Považie a Pohronie do 

jedného organického celku. Naopak, ide o dva orginálne, nezávislé regióny. Navzájom ich 

rozdeľuje najväčšia prírodná bariéra Slovenska: horský masív Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. 

V tomto asi 50 km širokom neosídlenom území nie sú žiadne relevantné regionálne väzby 

navzájom stmeľujúce územie Považia a Pohronia do prirodzeného celku. Vychádzajúc 

z princípov gravitačného modelovania územia je oprávnené konštatovanie, že ani 

v budúcnosti sa žiadny spoločný prirodzený región Považia a Pohronia nevytvorí. Hlavným 

dôvodom je nespôsobilosť urbanizácie kontaktného priestoru medzi Žilinským 

a Banskobystrickým krajom, ktorý kompletne, v celej dĺžke hranice, tvorí neurbanizovateľný 

horský masív Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Intenzívne vzájomné väzby medzi sídlami, 

vytvárajúce podstatu regionálnej súdržnosti, sa dlhodobo rozvíjajú v údolí Váhu. Regionálne 

väzby medzi Považím a Pohroním nevytvorí ani sústava nadštandardných spojovacích 

komunikácií, pretože vzdialenosti medzi jadrami osídlenia Považia a Pohronia znemožňujú 

efektívnu dopravnú obsluhu územia (stavebné i prevádzkové náklady), odporujú snahe o 

trvalo udržateľnú mobilitu i snahe o zvyšovanie kvality života (viď Oznámenie Európskej 

Komisie č. 11294/09). Ďalšia existencia regiónu NUTS 2 Stredné Slovensko – Žilinský 

a Banskobystrický kraj spolu v jednom regióne – je ničím nezdôvodniteľná 

a kontraproduktívna. 

Súkromný sektor vytvára bezpochyby najhospodárnejší model prevádzkovania 

svojich aktivít a obsluhy územia vybavenosťou určenou pre verejnosť. Lokalizácia 

súkromných prevádzkových jednotiek vybavenosti – v závislosti na dosahovaní 

hospodárskych výsledkov – pokrýva prísne efektívnym spôsobom územie Slovenska 

a v podstate sa zhoduje s územnou štruktúrou dopravných regiónov KURS 2001. V týchto 

súvislostiach je preukázané, že neexistuje žiadna priestorovo determinovaná aktivita sektoru 

vybavenosti určenej pre verejnosť, ktorá by signalizovala vzájomnú efektívnosť spojenia 

Žilinského a Banskobystrického kraja do jedného územného obvodu. Súkromný sektor je 

v tomto zmysle indikátorom najefektívnejšej regionálnej štruktúry na všetkých veľkostných 

úrovniach. 

Pre trvaloudržateľný rozvoj spoločnosti na Slovensku je rozhodujúce, aby všetky 

ľudské činnosti generujúce nároky na fyzickú dopravu – nielen v hospodárskom sektore – 

boli harmonizované s dopravnou regionalizáciou. Ide vlastne o rámec, územný 

i socioekonomický, na ktorý je efektívne uplatňovať koordinovanú regionálnu rozvojovú 

politiku a v neposlednom rade i dimenzovať a lokalizovať nadregionálnu sociálnu 

vybavenosť. Konečným dôsledkom takéhoto postupu je znižovanie dopravnej náročnosti 

hospodárskeho i spoločenského života a zvyšovanie kvality života obyvateľov regiónu. 

Dopravná regionalizácia predstavuje optimálny základ územnej štruktúry pre trvaloudržateľný 

rozvoj na úrovni regiónov NUTS 2. 

V súčasnosti je Žilinský kraj spolu s krajom Banskobystrickým súčasťou regiónu 

NUTS 2 Stredné Slovensko. Z predchádzajúcej argumentácie vyplýva, že takto koncipovaný 

región má diametrálne odlišné priority rozvoja svojich krajov. Žilinský kraj proklamuje svoje 

priority v posilňovaní dopravnej infraštruktúry v husto osídlenom koridore údolia Váhu, 

v lokalizácii nadregionálnej verejnej vybavenosti v správe štátu na území Považia. 

Banskobystrický kraj presadzuje svoje priority posilňovaním dopravnej infraštruktúry 

križujúcej neosídlené a chránené územia Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, i centralizovanou 

lokalizáciou nadregionálnej vybavenosti pre územie NUTS 2 v Banskej Bystrici. Pre Žilinský 

kraj je strategickým cieľom opustenie regiónu NUTS 2 Stredné Slovensko a vytvorenie 

súdržného považského regiónu NUTS 2 Severozápadné Slovensko, spolu s krajom 

Trenčianskym. V kontexte uvedeného je nevyhnutné aby i verejná vybavenosť, v správe 

štátu a samosprávy na nadregionálnej úrovni, určená obyvateľom (zdravotníctvo, kultúra, 

veda, školstvo, sociálne služby) bola lokalizovaná na území Severozápadného Slovenska. 

Nadregionálna vybavenosť určená pre verejnosť vo vlastníctve súkromných subjektov sa na 

území Považia nachádza. 

91


Priestorové podmienky regionalizácie – vrátane dopravnej – výstižne ilustrujú mapy 

v Atlase krajiny Slovenskej republiky. Mapa „Prírodno-sídelné spádové regióny“ dokumentuje 

rozloženie prirodzených spádových – teda dopravných – subregiónov približne na úrovni 

NUTS 4. Ich vzájomné efektívne spájanie do regiónov úrovne NUTS 3 a NUTS 2 indikujú 

priestorové bariéry, vytvárajúce hranice vyšších regiónov a rozvojové osi, vytvárajúce 

vnútornú kohéziu vyšších regiónov. Družicové snímky podkladu mapy jasne preukazujú 

najvýraznejšiu prírodnú barieru lokalizovanú v strede územia Slovenska, oddeľujúcu 

Severozápadné Slovensko od Stredného Slovenska. 

Súvislosti dopravnej dostupnosti Žiliny, lokalít priemyselných parkov a dopravnej 

regionalizácie dokumentujú nasledujúce schémy. Schémy boli prevzaté z Územného 

generelu cestnej dopravy SR, ktorý ako doplnok Koncepcie územného rozvoja Slovenska 

2001 spracovala spoločnosť Aurex Bratislava v roku 2003. V schémach uvedený názov 

„Kombinácia 2“ predstavuje rozvoj diaľničnej a cestnej siete podľa záväznej časti KURS 

2001. Obsahovo ide o Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest SR doplnený 

o cestný ťah Hlohovec D1 – Nitra – Nové Zámky – Komárno/Komárom. 

Z uvedených schém je zrejmé, že Žilina bola do doby pripojenia na diaľnicu D3 

dlhodobo krajským mestom s najhoršou dopravnou dostupnosťou po diaľničnej sieti a sieti 

rýchlostných ciest. V prípade realizácie siete diaľníc a rýchlostných ciest podľa variantu 

rezortu dopravy (Nový projekt výstavby diaľníc a rýchlostných ciest) i KURS 2001 sa vytvoria 

podmienky na plnohodnotné využívane dopravného potenciálu Považia v regionálnom 

až medzinárodnom kontexte. Diaľnica D1 vytvorí nosnú líniu spájajúcu mestá husto 

urbanizovaného koridoru Považia. Vzájomná dopravná dostupnosť mestských sídiel 

Severozápadného Slovenska dosiahne veľmi kvalitné parametre. Verejná alebo komerčná 

vybavenosť lokalizovaná v údolí Váhu na Severozápadnom Slovensku bude dobre dopravne 

prístupná i z miest na Orave a Turci (rýchlostná cesta R3), Kysuciach (diaľnica D3) a Hornej 

Nitre (rýchlostná cesta R2 a homogenizovaný cestný ťah I/64 + II/519 + III/06538 prepojený 

na rýchlostnú cestu R3 v Turci). Dopravná a sídelná štruktúra sa tak priblíži k optimálnemu 

stavu, ktorého prínosom bude nové posilnenie sociálnej súdržnosti obyvateľov 

Severozápadného Slovenska. 

92


93


94


95


2.13.2. Európske a medzištátne súvislosti dopravnej sústavy Žilinského kraja 

Cieľom zosúladenej európskej dopravnej politiky je vytvorenie Paneurópskej siete 

dopravných koridorov a dopravných oblastí. Proces kreovania Paneurópskej dopravnej siete 

sa vyvíjal prostredníctvom troch konferencií ministrov dopravy európskych krajín ECMT 

(Praha 1991, Kréta 1994, Helsinky 1997). Memorandum o porozumení a akceptácii siete 

paneurópskych multimodálnych koridorov a dopravných oblastí bolo ratifikované na úrovni 

ministrov dopravy európskych krajín a Európskej komisie. V Helsinkách dohodnutá štruktúra 

paneurópskych multimodálnych koridorov – nazývaná tiež ako Helsinské koridory – má dĺžku 

okolo 48 tis. km, z toho okolo 25 tis. km železničných tratí a 23 tis. km cestných komunikácií. 

Súčasťou siete sú tiež letiská, riečne a morské prístavy a hlavné terminály kombinovanej 

dopravy. 

Paneurópska dopravná sieť pozostáva z nasledovných komponentov: 

• The Trans – European Transport Network (TEN-T), ktorá sa nachádza na území štátoch 

EÚ, 

• The Pan – European Transport Corridors (pomenované tiež ako Helsinské koridory alebo 

multimodálne koridory č. I. až X.) lokalizovaných v kandidátskych štátoch EÚ, 

• The TINA Network, ktorá bola kreovaná ako doplnková dopravná sieť k desiatim 

multimodálnym koridorom lokalizovaných v kandidátskych krajinách EÚ, 

• Four Pan – European Transport Areas (PETrAS) pokrývajúcich prímorské prístavné 

priestory, 

• Euro – Asian Links, predovšetkým TRACECA (Transport Corridor Europe Caucasus 

Asia). 

V roku 2004, po vstupe 10-tich kandidátskych krajín – vrátane Slovenska – do 

Európskej únie, boli ich multimodálne koridory a dopravné siete, pôvodne koncipované 

v rámci projektov ECMT a TINA včlenené do dopravnej siete krajín Európskej únie TEN – T. 

V tom istom roku prešiel výkonný orgán Konferencie európskych ministrov dopravy „ECMT“ 

pod správu OECD (Organisation for Economic Co - Operation and Development). Charakter 

organizácie sa zmenil na think tank pre strategické plánovanie v sektore dopravy, pričom 

názov subjektu bol zmenený na „International Transport Forum“, v skratke uvádzaný „ITF“. 

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004/ES z 29. apríla 2004 mení 

a dopĺňa Rozhodnutie č. 1692/1996/ES o základných usmerneniach spoločenstva pre rozvoj 

Transeurópskej dopravnej siete i v súvislosti so vstupom 10-nových krajín do EÚ. 

Rozhodnutie, okrem iného, posúva horizont výstavby siete TEN-T z roku 2010 na rok 2020. 

V roku 2010 bolo znenie posledného rozhodnutia znovu prepracované ako „Rozhodnutie č. 

661/2010/EU zo 7. júla 2010 o základných usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej 

dopravnej siete, text s významom pre EHP“. 

V prílohe č. III Rozhodnutí je 30 prioritných projektov vyhlásených za projekty 

európskeho záujmu, na ktorých sa začnú práce pred rokom 2010. Slovenská republika sa 

bude zúčastňovať na štyroch prioritných projektoch európskeho záujmu. Aktuálne platné, 

prepracované znenie Rozhodnutia z roku 2010 teda vylúčilo zmeny trasovania prioritných 

projektov siete TEN-T dotýkajúcich sa územia Slovenska, čím do budúcnosti, v súčinnosti so 

susediacimi krajinami, stabilizovalo platný stav. 

Dva z uvedených projektov európskeho prioritného záujmu sú lokalizované na území 

Žilinského kraja. Ide o nasledovné projekty: 

• Č. 23. Železničná os Gdańsk – Warszawa – Brno/Bratislava – Wien, úsek 

železnice Katowice – Žilina – Nové Mesto nad Váhom s ukončením výstavby v 

roku 2010 (železničná trať do značnej miery zodpovedá definícii multimodálnych 

koridorov č. VI. a V. vetva a) 

• Č. 25. Diaľničná os Gdańsk – Brno/Bratislava – Wien, cezhraničný úsek diaľnice 

Katowice – Brno/Žilina so započatím výstavby v roku 2010 (diaľničná os do 

značnej miery zodpovedá definícii multimodálnych koridorov č. VI. a V. vetva a). 

96


Realizácia projektov prispeje k plnému využitiu vysokého dopravného potenciálu 

Považia a prispeje k zdieľaniu pozitívnych efektov kvalitnej európskej dopravnej dostupnosti 

pre celé územie Slovenska. V európskom kontexte sa tak potvrdzuje skutočnosť, že pre 

zlepšenie európskej dopravnej dostupnosti územia Banskobystrického kraja je kľúčové 

cestné prepojenie v línii Žilina – Martin – Banská Bystrica a nie prepojenie Trstená – 

Ružomberok – Banská Bystrica. 

Pri prognózovaní finančných potrieb Komisia primerane uprednostní projekty 

vyhlásené za prioritné projekty európskeho záujmu. Z uvedeného zaradenia vyplýva záväzok 

Slovenska sústrediť dostupné zdroje – EÚ i národné – na realizáciu vymenovaných projektov 

na území Žilinského kraja. Modernizácia železničnej trate Žilina – Krásno nad Kysucou bola 

zahájená a úspešne pokračuje. Plánovaná výstavba diaľnice D3 Žilina – Čadca – Skalité 

bola aktuálnym rozhodnutím MDPaT SR pozastavená s bližšie neurčeným posunom termínu 

realizácie. 

Hierarchicky najvyššie dopravné systémy ciest a železníc na Slovensku – tvoriace 

základný multimodálny rozmer koridoru – a súbežné sídelné rozvojové osi I. stupňa sú 

lokalizované v koridore Bratislava – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice. V tomto 

územnom koridore je preukázaná najvyššia efektívnosť lokalizácie dopravnej infraštruktúry, 

podmienená súbehom dopravného koridoru a sídelného koridoru s najvyššou hustotou 

osídlenia v smere hlavných rozvojových osí. Z tohto dôvodu a z dôvodu jeho kontinuity 

s hlavnými koridormi susedných krajín bol koridor Bratislava – Žilina – Košice akceptovaný 

dopravnou konferenciou ITF (ECMT) ako multimodálny koridor. 

Žilinským krajom prechádzajú nasledovné dopravné siete krajín EÚ : 

• Multimodálny koridor, vetva č. Va., zároveň súčasť koridorových sietí TEN-T, 

Viedeň – štátna hranica SR / Rakúsko – Bratislava – Trenčín – Žilina – Košice – 

štátna hranica SR / Ukrajina – Užhorod v trase študovanej vysokorýchlostnej trate 

(VRT), diaľnice D1, modernizovaných železničných tratí č. 120, 180 

a pripravovanej Vážskej vodnej cesty, 

• Multimodálny koridor, č. VI., zároveň súčasť koridorových sietí TEN-T, Gdańsk – 

Katowice – Zwardoń – štátna hranica SR / PR – Čadca – Žilina v trase študovanej 

vysokorýchlostnej trate, diaľnice D3, modernizovaných železničných tratí č. 127 

a 129, prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou, 

• Mimokoridorová sieť TEN-T Čadca – štátna hranica SR / ČR – Český Těšín – 

Ostrava v trase železničnej trate č. 127, 

• Mimokoridorová sieť TEN-T Martin – Kremnica – Šášovské Podhradie – Zvolen – 

Šahy – štátna hranica SR / MR – Budapešť v trase rýchlostnej cesty R3. 

Najvyššia úroveň multimodálneho koridoru č. Va. je podporovaná lokalizáciou 

terminálov intermodálnej dopravy medzinárodného významu v Bratislave, Žiline a Košiciach, 

lokalizáciou letísk pre medzinárodnú dopravu v Bratislave, Piešťanoch, Žiline, Poprade a 

Košiciach i prípravou Vážskej vodnej cesty Komárno – Žilina s prieplavom Váh – Odra, ako 

súčasti európskeho systému vodných ciest. 

Dlhodobé európske priority, časovú reálnosť a priestorový kontext uvádzania 

európskej dopravnej infraštruktúry do prevádzky naznačuje materiál Európskej komisie 

„TRANSvisions – správa o dopravných scenároch rozvoja v 20 a 40 ročnom horizonte“ 

z roku 2009. Základný scenár uvažuje s realizáciou plánovaných projektov spojených s 

územím Slovenska v rozsahu diaľničného prepojenia Katowice – Bielsko Biala – Žilina. 

Scenár vysokého rastu európskej ekonomiky pripúšťa i realizáciu východoslovenského 

severo-južného prepojenia rýchlostných ciest a kompletizáciu modernizácie celého 

železničného koridoru Bratislava – Žilina – Čadca – Katowice. Alternatívne scenár vysokého 

rastu uvažuje i s kompletnou diaľnicou Ivachnová – Košice – Ukrajina, s vetvou západného 

severojužného spojenia Žilina – Martin – Kremnica – Zvolen – Budapešť i s kompletnou 

modernizáciou železničnej trate Žilina – Košice – Ukrajina. 

97


Žilinský kraj hraničí so Sliezskym a Malopoľským vojvodstvom v Poľskej republike 

a s Moravskosliezskym krajom v Českej republike. Dopravná infraštruktúra európskej úrovne 

uvedených regiónov so Žilinským krajom je vzájomne zosúladená prostredníctvom 

plánovacích procesov EÚ a je uvedená v predchádzajúcom texte. Pre rozvoj dopravnej 

infraštruktúry medzištátnej a regionálnej úrovne Žilinského kraja sú dôležité dopravné 

riešenia v územno-plánovacích a dopravno-plánovacích dokumentáciách susediacich 

regionálnych celkov. Poznatky o riešení dopravnej infraštruktúry Sliezskeho a Maľopoľského 

vojvodstva sú čerpané z platných Územných plánov vojvodstiev, poznatky 

o Moravskosliezskom kraji sú čerpané z platnej Koncepcie rozvoja dopravnej infraštruktúry 

kraja, ktorá je rozpracovaním Územného plánu kraja. Zmeny a doplnky č. 4 sa opierajú aj 

o údaje z Vládou schválených celoštátnych dokumentov Poľskej republiky. 

Južnú časť Sliezskeho vojvodstva susediacu so Žilinským krajom tvorí územný 

okrsok sídla celoštátneho významu Bielsko–Biala. Tento okrsok je v podstate rozdelený na 

časť na západnú, ktorá je zázemím Bielska–Bialy a východnú ležiacu pozdĺž väčšej časti 

slovensko – poľskej hranice. Východná časť, ktorá je zázemím mesta Źywiec, je v územnom 

pláne označená ako problémový priestor. Územie pozdĺž Oravskej časti spoločnej hranice je 

súčasťou chránených území krajinných oblastí a národných parkov. Rozhraním uvedených 

dvoch častí územia vedie územný koridor, v ktorom nie sú lokalizované chránené krajinné 

priestory a ktorý je vyhradený pre dopravné siete európskej úrovne multimodálneho koridoru 

č. VI. (rýchlostná cesta S69 a modernizovaná železničná trať Zwardoń – Bielsko-Biala – 

Katowice). 

Na poľskej strane hranice bude slovenská diaľnica D3 pokračovať ako rýchlostná 

cesta S 69 Bielsko-Biala – Žywiec – Zwardoň s dĺžkou 46 km. Úsek Bielsko-Biala - Žywiec 

bude vybudovaný v plnom profile (štyri jazdné pruhy), druhá časť Žywiec – Zwardoń bude v 

prvej etape vybudovaná v polovičnom profile (dva jazdné pruhy). Podľa oficiálnych 

dokumentov Poľskej republiky je kompletné ukončenie výstavby rýchlostnej cesty S69 št. 

hranica SR/PR – Zwardoň – Žywiec – Bielsko-Biala naplánované na rok 2012, k termínu 

usporiadania Majstrovstiev Európy vo futbale v Poľsku. V súčasnosti prebieha intenzívna 

výstavba rýchlostnej cesty S69, v prevádzke sú všetky úseky okrem dvoch dokončovaných 

Milówka – Žywiec a Žywiec – Bielsko-Biala. V Bielsku Bialej sa rýchlostná cesta S69 pripája 

na rýchlostnú cestu S1 čím sa k roku 2012 vytvára súvislé prepojenie rýchlostnými cestami 

od hranice SR v Zwardoni cez Bielsko-Bialu do Katowíc. S ťahom rýchlostných ciest S1 

a S69 získava Považie i približne 130 km dlhý prístup zo Žiliny na veľké medzinárodné 

letisko siete TEN-T Katowice (Pyrzowice). Rýchlostné cesty S1 a S69 sú súčasťou 

prioritného projektu európskeho záujmu č. 25, multimodálneho koridoru č. VI. a siete TEN-T. 

Mimo tohoto koridoru Sliezske vojvodstvo vo svojom územnom pláne uvažuje len 

s jedným prepojením so Slovenskom prostredníctvom cestnej infraštruktúry regionálnej 

úrovne, a to v koridore Źywiec – Námestovo. Na poľskom území prechádza regionálna cesta 

č. 945 priestorom chránených krajinných území Natura 2000 a národných parkov. Na 

slovenskom území pokračuje poľská regionálna cesta 945 ako cesta I/78. Aj vzhľadom na 

poľské súvislosti Zmeny a doplnky č. 4 navrhujú preradiť cestu I/78 späť do siete ciest 

regionálneho významu, teda ciest II. triedy. 

V železničnej doprave sú podľa Územného plánu vojvodstva plánované stavebné 

úpravy železničnej trate VI. koridoru Katowice – Zwardoń. V priestore Milówka – Zwardoń – 

štátna hranica SR/PR je plánovaná rozsiahla stavebná úprava preložky trate do tunela, ktorá 

má súvislosť s vyššie uvedenou dlhodobou prioritou EÚ, rekonštrukcie trate prioritne určenej 

pre nákladnú dopravu Gdańsk – Bydgoszcz – Katowice – Zwardoń. Železničné trate 

Zwardoň – Katowice sú súčaťou prioritného projektu európskeho záujmu č. 25, 

multimodálneho koridoru č. VI. a siete TEN-T. 

98


V Malopoľskom vojvodstve je situovaná rýchlostná cesta S7 Gdaňsk – Krakow – 

Rabka s pokračovaním po existujúcej štvorpruhovej ceste Rabka – Zakopané do Tatier. 

Cesta je na väčšine úsekov v štádiu plánovacej prípravy, na území Malopolského vojvodstva 

je v prevádzke úsek Myslenice – Lubieň. Rýchlostná cesta S7 má dlhodobé termíny 

uvádzania jednotlivých úsekov do prevádzky. Cesta zabezpečuje prístup zo 

severovýchodnej časti Poľska do poľských Tatier. Nevýhodou rýchlostnej cesty je absencia 

prepojenia na slovenské územie v náväznosti na slovenskú rýchlostnú cestu R3 na Orave. 

Z územia vojvodstva sa na slovenské cesty regionálneho významu pripájajú poľské cesty 

regionálneho významu na priechodoch Suchá Hora – Chocholow a Bobrov – 

Wianrczykowka. Vzhľadom aj na pokračovanie cestného ťahu št. hranica SR/ČR – Makov – 

Čadca – Nová Bystrica – Námestovo – Tvrdošín – Suchá Hora na poľskom území v smere 

do Zakopaného a poľských Tatier, KURS 2001 predpokladá zvýšenie úrovne slovenského 

regionálneho ťahu na celoslovenský význam. 

Celoštátne poľské a slovenské dopravné koncepcie nepredpokladajú obnovenie 

prepojenia železničných tratí medzi územím Malopoľského vojvodstva a Žilinského kraja. 

Územný plán Malopolského vojvodstva predpokladá projektovú prípravu prepojenia 

železničnej trate č. 181 Kraľovany – Trstená s mestom Nowy Targ v Poľsku. 

Žiadne dopravné prepojenie medzi územím Žilinského kraja a Malopoľského 

vojvodstva, plánované alebo pripravované, nie súčasťou nadradených sietí paneuropského 

významu (multimodálne koridory, sieť TEN-T). Slovenská cesta I/59 s pokračovaním ako 

cesta S7 v Malopoľskom vojvodstve je súčasťou ciest dohody AGR (E77). 

Moravskosliezsky kraj sa nachádza na križovatke dopravných ťahov zabezpečujúcich 

vzájomné väzby Čiech, Moravy, Slovenska, Rakúska a Poľska. Prioritou skvalitňovania 

cestnej siete kraja sú cesty európskeho významu: diaľnica D47 (prečíslovaná na D1), 

rýchlostná cesta R48, ďalej cesty I/11 E75 a I/57. Cesta I/11 v súčasnosti zabezpečuje 

prepojenie diaľnice D47 (D1) Brno – Kroměříž – Ostrava – Bohumín – št. hranica ČR/PR 

a rýchlostnej cesty R48. V návrhovom období dochádza k výraznému posunu vo výstavbe 

ciest prepojených na Slovensko. Akceleráciu prípravy a výstavby dodáva lokalizácia 

a prevádzkovanie sesterských automobiliek v Žiline a Frýdku-Místku. Preložka existujúceho 

cestného ťahu I/11 je zaradená medzi rýchlostné cesty celoštátneho významu s označením 

R68 + R67. V celom úseku v podstate ide o výstavbu novej štvorpruhovej komunikácie 

v kategórii S 22,5/100 s mimoúrovňovými križovatkami, ktorá bude spájať územie Slovenska 

(hraničný priechod Mosty u Jablunkova) s trasami rýchlostnej cesty R48 a diaľnice D47 (D1). 

V úseku medzi hranicou Slovenska a rýchlostnou cestou R48 ide o označenie komunikácie 

R68 a v úseku medzi cestou R48 a diaľnicou D47 (D1) v Bohumíne ide o označenie R67. 

Tento poznatok je veľmi dôležitý nakoľko slovenská rýchlostná cesta R5 Svrčinovec 

križovatka na diaľnici D3 – štátna hranica SR/ČR – Mosty u Jablunkova bude mať prirodzené 

pokračovanie ako R68 + R67 v trase Mosty u Jablunkova – Třinec – križovatka R48 – 

Havířov – Ostrava – Bohumín križovatka diaľnica D47 (D1). Význam diaľnice D3 na 

Slovensku sa tak posilní, keď okrem jej väzby na poľskú rýchlostnú cestu Zwardoń – Bielsko- 

Biala – Katowice pribudne i rovnocenná priama väzba na moravský rýchlostný ťah R68 + 

R67. V priestore mimoúrovňovej križovatky rýchlostného ťahu s rýchlostnou cestou R48 

v Moravskosliezskom kraji sa pripravuje výstavba logistického centra a terminálu 

kombinovanej dopravy. Podľa platných vládnych uznesení ČR bude úsek preložky cesty I/11 

(budúcej R68) Třanovice – Bystřice uvedený do prevádzky v roku 2013. Úsek Bystřice – 

Jablunkov – št. hranica SR/ČR je v súčasnosti už v prevádzke v polovičnom šírkovom 

usporiadaní. V roku 2013 bude v prevádzke prepojenie zo slovensko-českej hranice k lolalite 

novej automobilky v Nošoviciach. 

Druhou nadradenou komunikáciou s priamym vzťahom k Slovensku je cesta I/35 

E442, ktorá má na Slovensku pokračovanie ako cesta I/18. Návrh Koncepcie rozvoja 

dopravnej infraštruktúry kraja uvažuje prvom úseku, od križovatky s rýchlostnou cestou R48 

v priestore Palačova, s jej vedením ako štvorpruhovej smerovo rozdelenej komunikácie 

S22,5/100 s mimoúrovňovými križovatkami po Valašské Meziříči. V druhom úseku Valašské 

99


Meziříči – Rožnov pod Radhoštem – štátna hranica SR/ČR Makov je cesta uvažovaná 

v kategórii S9,5/80. Predpokladá sa, že po dobudovaní rýchlostného ťahu R6/R49 Hulín – 

Zlín – Horní Lideč – Púchov význam cestného ťahu I/35 a I/18 poklesne. 

Z ostatných druhov dopravy nie sú na území Moravskosliezskeho kraja plánované 

také zmeny, ktoré by sa bezprostredne dotýkali územia Žilinského kraja. Na obrázkoch sú 

prezentované schválené dopravné sústavy v Sliezskom vojvodstve a v Moravskosliezskom 

kraji. 

100


101


102


2.13.3. Infraštruktúra cestnej dopravy 

Uznesením vlády SR č. 162 zo dňa 21.2.2001 bol schválený Nový projekt výstavby 

diaľníc a rýchlostných ciest Slovenskej republiky. Projekt vychádza z procesu dlhodobej 

predinvestičnej prípravy výstavby diaľničnej siete ČSR, ČSSR, ČSFR, SR i zo záväzných 

materiálov EÚ definujúcich celoeurópsku dopravnú sieť (Konferencia ministrov dopravy 

európskych krajín v Helsinkách v roku 1997, Odhad potrieb dopravnej infraštruktúry v 

asociovaných krajinách – projekt TINA). V územnoplánovacej rovine sa projekt opiera o 

Koncepciu územného rozvoja Slovenska. 

Návrh lokalizácie diaľníc a rýchlostných ciest nového projektu v jeho znení zo dňa 

21.2.2001 preukazuje harmonizáciu urbanistických a dopravných koridorov na 

medzinárodnej i celoštátnej úrovni, taktiež v otázkach hierarchie dopravných systémov. 

Konštatovaná je zhoda medzi lokalizáciou hlavného dopravného a urbanistického koridoru 

Bratislava – Žilina – Poprad – Prešov – Košice s lokalizáciou európskeho multimodálneho 

koridoru č. Va. 

Stav infraštruktúry cestnej dopravy sa od obdobia schválenia Zmien a doplnkov ÚPN 

VÚC Žilinského kraja v roku 2005 zmenil v niektorých zásadných otázkach. Predovšetkým, 

do prevádzky boli uvedené kompletné úseky diaľnice na území kraja. Súčasný stav siete 

diaľníc a rýchlostných ciest na území kraja je nasledovný: 

• diaľnica D1 je na Liptove v prevádzke od Ivachnovej až po hranicu Žilinského a 

Prešovského kraja, v pokračovaní na východ je diaľnica súvisle prejazdná až na 

Spiš do obce Jablonov, 

• diaľnica D1 v smere od Bratislavy je kompletne prevádzkovaná až po križovatku 

s diaľnicou D3 v Hričovskom Podhradí, 

• diaľnica D3 je v prevádzke v úseku Hričovské Podhradie – Žilina/Strážov, 

• diaľnica D3 v polovičnom profile – označovaná ako preložka cesty I/11 v trase 

diaľnice D3 – je v prevádzke v úseku Krásno nad Kysucou – Čadca/Bukov, 

• rýchlostná cesta R3 – označovaná ako preložka cesty I/59 v trase rýchlostnej 

cesty R3 – je v prevádzke v úseku Oravský Podzámok – Sedliacka Dubová. 

Pomerne rozsiahle zmeny nastali i v koncepčnej problematike rozvoja siete diaľníc 

a rýchlostných ciest. Zmeny sa udiali prostredníctvom prijatých uznesení Vlády SR. 

Uznesenie Vlády SR č. 523 z 26. júna 2003 k Aktualizácii Nového projektu výstavby 

diaľníc a rýchlostných ciest schvaľuje použitie Verejno-súkromného partnerstva (PPP) na 

vybraných úsekoch diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R2. Na projekty PPP boli predbežne 

určené úseky diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Ivachnová a Jánovce – Studenec 

v celkovej dĺžke 94 km. Materiál MDPaT SR k „Financovaniu projektov diaľníc formou PPP“ 

z roku 2005 odporúča na základe analýzy pôvodne uvažovaného a nového finančného 

rámca programu výstavby diaľníc a podnetu Ministerstva financií SR realizovať pilotný 

projekt PPP na diaľnici D1 v úseku Lietavská Lúčka – Turany, s termínom začatia v roku 

2007. 

Od roku 2006 sa Vláda SR započala intenzívnejšie zaoberať problematikou „Public- 

Private Partnership“ projektov, v skratke PPP. Vecne zameraný predprojektový proces, 

vrátane poradenskej služby, vyústil do politických rozhodnutí Vlády SR, sformulovaných 

v uzneseniach č. 704, 753 z roku 2007. V prvom uznesení Vláda nanovo vymedzila vecný 

obsah projektov PPP – diaľnica D1 medzi Hričovským Podhradím a Prešovom a rýchlostná 

cesta R1 medzi Nitrou a Zvolenom, navrhla nový postup výstavby projektov PPP a zároveň 

zrušila platnosť uznesení predchádzajúcej Vlády ohľadom PPP projektov. 

V uznesení č. 753/2007 boli rozdelené vybrané úseky diaľnic a rýchlostných ciest do 

troch tzv. balíkov, obsahujúcich úseky diaľnice D1 medzi Dubnou Skalou a Prešovom (balík 

103


1), úseky rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Zvolenom (balík 2) a úseky diaľnice D1 medzi 

Hričovským Podhradím a Dubnou Skalou (balík 3). Následne bol balík 2 doplnený úsek 

rýchlostnej cesty R1 - severný obchvat Banskej Bystrice. 

Dňa 3. decembra 2008 Vláda SR prijala uznesenie č. 882 k Správe o plnení 

programu prípravy a výstavby diaľníc a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010. Obsah 

a dôsledky uznesenia možno pokladať za prelomové. V materiáli bolo obsiahnutých niekoľko 

zásadných zmien koncepčného charakteru. Aktualizuje sieť diaľníc a rýchlostných ciest 

a zároveň upravuje časový harmonogram realizácie balíkov PPP projektov. Medzi sieť 

rýchlostných ciest bolo zaradené predĺženie rýchlostnej cesty R1 o úsek Banská Bystrica – 

Ružomberok, taktiež boli zaradené nové rýchlostné cesty R7 Bratislava – Nové Zámky – 

Lučenec a R8 Nitra – Topoľčany – R2. Zároveň bol poslaneckým návrhom do „Zákona 

o cestnej premávke a o zmene a doplnení nektorých zákonov“ č. 8/2009, § 146, článok II. 

odstavec 1, vložený taxatívne vymenovaný zoznam rozšíreného rozsahu diaľníc 

a rýchlostných ciest Slovenskej republiky v rozsahu podľa uznesenia Vlády SR č. 882/2008. 

Uznesením Vlády SR č. 882/2008 aktualizovaná sieť diaľníc a rýchlostných ciest na 

území Žilinského kraja pozostáva z nasledovných úsekov: 

• Diaľnica D1 je trasovaná v línii Bratislava – Trenčín – hranica Žilinského 

a Trenčianskeho kraja – Hričovské Podhradie – Žilina – Vrútky – Ružomberok – 

Liptovský Mikuláš – hranica Žilinského a Prešovského kraja – Prešov – Košice – št. 

hranica SR/Ukrajina. 

• Diaľnica D3 je trasovaná v línii Hričovské Podhradie – Žilina/Strážov – Žilina/Brodno 

– Kysucké Nové Mesto – Čadca – Svrčinovec – Skalité – štátna hranica SR/PR. 

• Rýchlostná cesta R1 je trasovaná v línii Banská Bystrica – hranica Žilinského 

a Banskobystrického kraja – Ružomberok. 

• Rýchlostná cesta R3 je trasovaná v línii hranica št. hranica SR/MR – Šahy – Zvolen 

– Šášovské Podhradie – hranica Žilinského a Banskobystrického kraja – Turčianske 

Teplice – Martin – peáž s diaľnicou D1 – Kraľovany – Dolný Kubín – Trstená – št. 

hranica SR/PR. 

• Rýchlostná cesta R5 je trasovaná v línii Svrčinovec križovatka s diaľnicou D3 – 

štátna hranica SR/ČR. 

V období po prijatí legislatívnych zmien vo vymedzení siete diaľníc a rýchlostných 

ciest, bol započatý proces posudzovania vplyvov na životné prostredie formou vypracovania 

SEA aktualizácie nového projektu výstavby diaľníc a rýchlostných ciest o cestu R1 v úseku 

Banská Bystrica – Ružomberok a vypracovania EIA rýchlostnej cesty R1 v úseku Banská 

Bystrica – Ružomberok. 

Územia Žilinského kraja sa bytostne dotýka problematika rýchlostnej cesty R1 

v úseku Banská Bystrica – Ružomberok i jej kontext s diaľnicou D1. Z uvedeného dôvodu je 

potrebné venovať priestor odbornému stanovisku Žilinského samosprávneho kraja 

k uvedenej koncepčnej problematike. 

Žiadna zo spracovaných technických alebo porovnávacích štúdií, vypracované boli 

pod gesciou IVSC Banská Bystrica, nedokázala opodstatnenosť návrhu rýchlostnej cesty R1 

na úseku medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom. Naviac z pripomienkových konaní je 

zrejmé, že technické a porovnávacie štúdie boli po odbornej stránke nekompetentné – 

v porovnaniach boli skreslené údaje za relevantné porovnávacie koridory trasovania 

rýchlostnej cesty – zároveň v nich boli použité nekorektné údaje a prognostické postupy 

(nadhodnocované prognostické údaje dopravného zaťaženia). Uvedené materiály preto ani 

neboli rezortom dopravy predložené ako relevantné podklady k aktualizácii KURS 2001 

v roku 2006. 

V roku 2009, po schválení legislatívnych zmien koncepčného charakteru trasovania 

rýchlostných ciest zadala Vláda SR vypracovanie „Doplnku č. 1 Nového projektu výstavby 

104


diaľníc a rýchlostných ciest“, ktorého predmetom bolo odborné zdôvodnenie predĺženia trasy 

rýchlostnej cesty R1 o nový úsek Banská Bystrica – Ružomberok s pripojením na diaľnicu 

D1. Súčasťou doplnku je i hodnotenie vplyvu na životné prostredie SEA. Súbežne IVSC 

Banská Bystrica zabezpečuje prípravu a vypracovanie technickej štúdie rýchlostnej cesty R1 

v úseku Banská Bystrica – Ružomberok, vrátane hodnotenia vplyvov na životné prostredie 

EIA. Proces EIA dodnes nebol ukončený. Uvádzaný Doplnok č. 1, SEA a EIA sa opierajú 

o rovnaký podklad „Dopravno-inžinierska analýza“ ktorá tvorí prílohu spomínaných 

dokumentácií. Všetky procesy hodnotenia vplyvov v SEA a EIA vychádzajú z výsledkov 

prognózovaných záťaží vypočítaných v Dopravno-inžinierskej analýze, ktorá preto má 

zásadný vplyv na celkové výsledky hodnotenia vplyvov na životné prostredie. 

Podobne ako štúdie zaoberajúce sa problematikou zdôvodnenia stavby rýchlostnej 

cesty medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom spracované do roku 2006 aj Dopravnoinžinierska 

analýza, ako súčasť SEA a EIA, uvádza nekorektné údaje o prognózovanej 

dopravnej záťaži. V porovnaní s platnou metodikou je šesť zo šiestich relevantných údajov 

dopravnej záťaže R1 a cesty I/59 nadhodnotených v rozsahu 28% až 77%. Vytvára sa tak 

predpoklad na vyššiu efektívnosť výstavby rýchlostnej cesty R1 v hodnotenom úseku ako je 

skutočnosť. 

Teórii a praxi dopravného inžinierstva a dopravného urbanizmu zásadne odporuje 

aplikácia predpokladu o zmene smerovania dopravných prúdov ak diaľnica D1 nebude 

sprevádzkovaná do roku 2020 a v tom prípade prevezme záťaž diaľnice rýchlostná cesta R1 

v úseku medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom. Smerovanie prepravných prúdov je 

dominantne ovplyvňované gravitáciou sídelných koridorov a aglomerácií, preto neexistuje 

žiadny odborne zdôvodniteľný predpoklad o prevzatí dopravnej záťaže – a to 

zdrojovej/cieľovej dopravy alebo i podielu celoštátnej tranzitnej dopravy - z priestoru husto 

osídleného Považského sídelného koridoru úsekom cesty vedenej neosídlenými územiami 

medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom. Uvedené premisy prognózy dopravnej záťaže 

odborne diskvalifikujú vypočítané výsledky dopravnej prognózy z Dopravno-inžinierskej 

analýzy. 

Posudzovaná rýchlostná cesta R1 medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou bude 

vytvárať lievik, ktorý môže nasávať len určitý podiel celoštátnej tranzitnej cestnej dopravy do 

neosídleného a legislatívne chráneného prírodného územia. Tranzitná cestná doprava 

prechádzajúca legislatívne chránenými prírodnými územiami – navyše ide o územia 

európskeho významu NATURA 2000 – je všestranne najškodlivejšou alternatívou nielen 

riešenia dopravnej problematiky ale i prístupu k trvalo udržateľnému rozvoju spoločnosti. 

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že priestor Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, cez ktorý 

úsek rýchlostnej cesty prechádza, je neosídliteľný a legislatívne chránený. Súvislý pás 

chránených území národných parkov je súčasťou chránených území európského významu 

NATURA 2000. Nakoľko nekorektné výsledky dopravnej prognózy sú použité ako 

východiskový podklad pre hodnotenie vplyvov dopravy na životné prostredie i výsledky 

hodnotenia vplyvov v SEA a EIA nemôžu byť správne. 

Vzhľadom na hodnotovú prioritu ochrany životného prostredia územia európskeho 

významu NATURA 2000, ktoré Žilinský samosprávny kraj prioritne uprednostňuje, a na 

nekompetentnosť dopravno-inžinierskych a zároveň i environmentálnych dokumentácií 

spracovaných k zdôvodneniu rýchlostnej cesty R1 v koridore Banská Bystrica – 

Ružomberok, Žilinský samosprávny kraj nepodporuje variant riešenia dopravnej obsluhy 

dotknutého územia formou výstavby a prevádzkovania rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica 

– Ružomberok. Všetky oficiálne stanoviská Žilinského samosprávneho kraja v procese 

posudzovania vplyvov rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – Ružomberok na životné 

prostredie zamietali výstavbu rýchlostnej cesty. 

Okrem uvedených závažných obsahových odborných pochybení celý proces nie je 

náležite formálne ukončený a uspôsobený na zapracovanie do územnoplánovacích 

105


dokumentácií (nie je v platnom znení KURS 2001, nie je ukončený proces EIA) preto aj 

z formálneho hľadiska nemôže byť súčasťou ZaD č. 4 VÚC Žilinského kraja. 

V hodnotení vývoja priorít výstavby nadradenej cestnej siete v rokoch 2006 - 2010 je 

možné identifikovať snahu o akceleráciu výstavby projektov PPP so súbežnou snahou 

o predprojektovú a projektovú prípravu stavieb rozšírenej siete rýchlostných ciest. 

Priestorové priority projektov PPP zaznamenali dramatickú zmenu, najvyššiu prioritu dostala 

rýchlostná cesta R1 do Banskej Bystrice – vymenovaná v programovom vyhlásení 

predchádzajúcej Vlády SR. Naopak, v rámci projektov PPP bol úsek diaľnice D1 Hričovské 

Podhradie – Dubná Skala presunutý z pozície najvyššej priority v roku 2005 na posledné 

miesto priorít ako 3. balík projektov PPP v poradí výstavby. 

K termínu 31. augusta 2010 súčasná Vláda SR ukončila zmluvu o príprave, 

financovaní a výstavbe balíka č. 1 PPP projektov. Úseky diaľníc D1 preto podľa súčasného 

právneho stavu nemôžu byť zahrnuté do návrhového obdobia Zmien a doplnkov č. 4 ÚP 

Žilinského kraja. 

V súčasnom období prebieha proces rokovaní o zmluve na výstavbu, údržbu 

a prevádzkovanie 3. balíka projektov PPP diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Dubná Skala 

medzi MDPaT SR a koncesionárom. V prípade úspešného uzavretia kontraktu bude 

výstavba diaľnice a privádzačov zahájená ešte v roku 2010. 

Termín spojazdnenia diaľnice D3, zaradenej medzi projekty prioritného európskeho 

záujmu, bol v roku 2007 z iniciatívy Vlády SR posunutý o jeden rok, na rok 2014. 

S nástupom novej Vlády SR v júli 2010 boli zásadne prehodnotené niektoré 

problematiky výstavby diaľníc a rýchlostných ciest s priamym dosahom na územie Žilinského 

kraja. Prvý balík PPP projektov výstavby diaľnice D1 na území Žilinského kraja – úsek 

Dubná Skala až Ivachnová – nebol finančne uzavretý, čo v praxi znamená zmarenie 

plánovanej výstavby diaľnice. Rovnako Vláda SR prostredníctvom vyhlásenia Ministra 

dopravy, pôšt a telekomunikácií SR oznámila odloženie výstavby diaľnice D3 a urýchlenie 

prípravy a výstavby rýchlostnej cesty R1 v úseku Banská Bystrica – Ružomberok, ako 

náhrady za zmarenú výstavbu diaľnice D1 na Považí. Zároveň nebola zaznamenaná správa 

o zrušení alebo oddialení výstavby rýchlostnej cesty R3 v úseku Sedliacka Dubová – 

Trstená. Pretože programové priority súčasnej Vlády SR vo výstavbe diaľníc a rýchlostných 

ciest sú v súčasnosti upresňované, nie je možné uviesť časový harmohogram plánovanej 

výstavby jednotlivých úsekov. 

Podľa Návrhu ÚPN mesta Žilina sa pripravuje pomerne rozsiahly územný rozvoj 

mesta v jeho západných častiach v priestore Hájik s dosahom na katastrálne územia obcí 

Hôrky, Bitarová až Ovčiarsko. Rozvoj územia nachádza svoju reflexiu v hľadaní optimalizácie 

usporiadania cestnej siete dotknutého priestoru, počínajúc návrhom novej diaľničnej 

križovatky D1 Hôrky. Križovatka Hôrky bude mať špecifickú funkciu pripojenia začiatku IV. 

okruhu Žiliny – preložky cesty I/64. Od IV. okruhu sa bude odpájať juhozápadná radiála 

mesta – cesta III/518001 preradená do ciest II. triedy – končiaca na III. okruhu Žiliny - ceste 

I/18 v križovatke Žilina/Rondel. Modelovaním smerovania prepravných prúdov v rámci ÚPN 

mesta Žilina bol preukázaný prínos zriadenia diaľničnej križovatky Hôrky k prerozdeleniu 

dopravnej záťaže na ZAKOSe mesta Žilina. 

S diaľnicami D1 a D3 v priestore Žilinskej aglomerácie súvisí i problematika hľadania 

optimálnej trasy smerovania prepravných prúdov v spojení smerov sever – východ. 

Modelovanie smerovania prepravných prúdov vykonané v rámci ÚPN mesta Žilina 

preukázalo nízku atraktivitu spojenia smerov sever – východ v trase diaľníc cez križovatku 

v Hričovskom Podhradí. Primárne bude spojenie sever – východ prechádzať po najkratšej 

severo-južnej komunikačnej osi mesta diaľničná križovatka D1 Lietavská Lúčka – diaľničný 

privadzač Žilina juh – Rajecká cesta I/64 – Estakáda cesta I/18 a I/11 – Budatín cesta I/11 – 

diaľničný privádzač Žilina sever – diaľničná križovatka D3 Žilina/Brodno. Situovanie severo- 

106


južnej osi v husto osídlených mestských častiach s negatívnym vplyvom na životné 

prostredie pozdĺž trasy vyvoláva požiadavku na hľadanie iných alternatív smerovania 

vonkajšej cestnej dopravy v spojení smerov sever – východ. ZaD č. 4 VÚC Žilinského kraja 

uvažujú s územnou rezervou vyčlenenou pre potenciálne komunikácie riešiace uvedenú 

problematiku. V zásade ide o dva možné koridory: 

• Predĺženie IV. okruhu Žiliny od križovatky s cestou I/18 Žilina/Rosinky – premostenie 

Vodného diela Žilina – križovatka s cestou II/583A – tunel cez masív Dubňa – 

ukončenie na sprievodnej ceste diaľnice D3 (cesta I/11) Žilina/Brodno pod 

železničnou zastávkou. 

• Severovýchodné prepojenie diaľníc D1 a D3 začínajúce na navrhovanej diaľničnej 

križovatke Višňové – križovatka s cestou I/18 pod Stráňavami – premostenie 

Vodného diela Žilina – križovatka s cestou II/583A pod Gbeľanmi – tunel cez horský 

masív nad Gbeľanmi – križovatka Horný Vadičov – ukončenie v diaľničnej križovatke 

D3 Kysucké Nové Mesto. 

Vo veci rezervovania vyššie uvedených územných koridorov i diaľničnej križovatky 

Hôrky je potrebné zdôrazniť, že ide o potenciálne koridory a križovatky, ktoré je potrebné 

chrániť do doby konečného rozhodnutia o forme riešenia naznačenej problematiky. Bola 

vyslovená ochota dotknutých subjektov podielať sa na riešení problematiky spojenia sever – 

východ formou spracovania dopravného generelu Žilinskej aglomerácie. 

Diaľnice D1 a D3 majú na území Žilinského kraja stabilizované trasy. V prípade 

rýchlostných ciest má stabilizovanú trasu cesta R5 Svrčinovec – št. hranica SR/ČR a cesta 

R3 v úseku Oravský Podzámok – Trstená. 

Príprava rýchlostnej cesty R3 v úseku Oravský Podzámok – Dolný Kubín – pripojenie 

na diaľnicu D1 sa nachádza v procese hľadania optimálnej trasy na úrovni technických štúdií 

a započatého procesu EIA. Investor stavby NDS opustil trasovanie rýchlostnej cesty 

v alternatívach ktoré boli uvedené v Zmenách a doplnkoch ÚPN VÚC Žilinského kraja, teda 

v prepojení Dolný Kubín – Kraľovany v koridore cesty I/70 alebo v prepojení Dolný Kubín – 

Ružomberok v koridore cesty I/59. Nová, investorom študovaná a na posudzovanie vplyvov 

predložená trasa rýchlostnej cesty je koncipovaná v koridore Dolný Kubín – Komjatná – 

diaľničná križovatka D1 Hubová. V procese posudzovania vplyvov EIA sa zo strany 

zúčastnených ukázalo ako problematické vedenie cesty v niektorých dieľčich úsekoch (Dolný 

Kubín, Komjatná, križovatka Hubová). Investor pristúpil k modifikácii trasy, ktorá bude 

následne predložená do procesu posudzovania vplyvov. V súčasnej dobe nie je známy 

odporučený a schválený variant trasy rýchlostnej cesty, Zmeny a doplnky č. 4 ÚP VÚC 

Žilinského kraja preto ponechávajú v platnosti definíciu trasy rýchlostnej cesty R3 v úseku 

Oravský Podzámok – Dolný Kubín – diaľnica D1 v znení Zmien a doplnkov ÚPN VÚC 

Žilinského kraja. Z koncepčného hľadiska Žilinský samosprávny kraj v zásade podporuje 

novonavrhovanú trasu rýchlostnej cesty R3 v koridore pozdĺž k.ú. Komjatná s podmienkou 

optimalizácie trasy v problémových úsekoch. 

V procese posudzovania vplyvov na životné prostredie sa nachádza i úsek 

rýchlostnej cesty R3 Martin – Horná Štubňa. Medzi trasy ktoré sú predmetom posudzovania 

investor stavby neprevzal ako celok trasu uvedenú Zmenách a doplnkoch ÚPN VÚC 

Žilinského kraja. V súčasnej dobe nie je známy odporučený a schválený variant trasy 

rýchlostnej cesty, Zmeny a doplnky č. 4 ÚP VÚC Žilinského kraja preto ponechávajú 

v platnosti definíciu trasy rýchlostnej cesty R3 v úseku diaľničná križovatka D1 Martin – 

Horná Štubňa v znení Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja. 

V zložitejšej situácii sa nachádza trasovanie rýchlostnej cesty R3 v úseku Turčianske 

Teplice (Horná Štubňa) – rýchlostná cesta R1. Do súvislostí problematiky výrazným 

spôsobom zasahuje vládnym uznesením č. 882/2008 koncipovaná rýchlostná cesta R1 

Banská Bystrica – Ružomberok. V spojitosti s ňou IVSC Banská Bystrica pripravuje 

prostredníctvom technických štúdií odklon rýchlostnej cesty R3 do koridoru rýchlostnej cesty 

R2 cez Handlovú do Žiaru nad Hronom. Dôvodom odklonu trasy rýchlostnej cesty R3 majú 

107


byť proklamované nízke hodnoty intenzity dopravy, ktoré podľa investora nastanú prevzatím 

určitých objemov dopravy rýchlostnou cestou R1 v úseku Banská Bystrica – Ružomberok. 

V kontexte s vyššie uvedeným pojednaním o nadhodnotenej dopravnej záťaži rýchlostnej 

cesty R1 v úseku Banská Bystrica – Ružomberok, sa odklon rýchlostnej cesty R3 do koridoru 

cesty R2 javí ako problematický. Riešenie celej spojitej problematiky nie je ukončené, Zmeny 

a doplnky č. 4 ÚP VÚC Žilinského kraja preto ponechávajú v platnosti definíciu trasy 

rýchlostnej cesty R3 v úseku Turčianske Teplice (Horná Štubňa) – hranica Žilinského 

a Banskobystrického kraja v znení Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja 

K tomu aby bolo možné zodpovedne vyjadriť názor Územného plánu Žilinského kraja 

na vhodné trasovanie alternatívnych úsekov diaľníc a rýchlostných ciest je potrebné niektoré 

závažné skutočnosti osvetliť v exaktnej rovine. Predovšetkým o súvislostiach alternatívnych 

trás je potrebné hovoriť v medzinárodnom a celoštátnom kontexte. Územný generel cestnej 

dopravy, ktorý je rozpracovaním KURS 2001, riešil uvedenú problematiku západovýchodných 

a severo-južných cestných prepojení modelovaním dopravných záťaží v 

priestore dopravne ovplyvňujúcom samotné územie Slovenska, územie štátu nevynímajúc. 

Modelovanie dopravných záťaží vychádzalo zo sídelných, hospodárskych a sociálnych 

prognóz rozvoja priestoru, z akceptácie limitov ochrany prírody a z ostatných dopravných a 

sociálnych súvislostí (multimodálny potenciál územia, dopravná regionalizácia, dopravná 

nehodovosť). Vstupmi do modelu boli okrem slovenskej databázy i údaje z okolitých štátov. 

Pre riešenie skúmanej problematiky (alternatívne trasy diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R3) 

majú veľký význam vstupy za územie Poľska, ktoré sú zrejmé z priložených obrázkov. 

108


109


V nasledovných tabuľkách je realizované porovnanie efektívnosti dopravnej obsluhy 

na jednotlivých západo-východných a severo-južných cestných prepojeniach. 

Tabuľka 1 Dostupnosť západo-východných diaľničných trás a trás rýchlostných komunikácií. 

Trasa 

M.j. 

Dostupnosť v minútach 

Dĺžka 

trasy 

Počet dostupných 

obyvateľov na 1 km trasy 

Do 15 min Do 30 min Do 45 min v km Do 15 

min 

Do 30 

min 

Do 45 

min 

Bratislava-Žilina-Košice Počet obyvateľov 2 493 881 3 528 473 4 534 098 428 5 827 8 244 10 594 

Podiel obyv. 

zo SR 

46,36 65,59 84,29 

Bratislava-Zvolen- Počet obyvateľov 2 007 579 3 033 744 4 045 304 394 5 095 7 700 10 267 

Košice 

Podiel obyv. 

zo SR 

37,32 56,40 75,20 

Bratislava-Nové Počet obyvateľov 1 463 330 2 641 615 3 393 548 363 4 031 7 277 9 349 

Zámky-Košice 

Podiel obyv. 

zo SR 

27,20 49,11 63,08 

Zdroj: Územný generel cestnej dopravy SR / KURS 2001, MŽP SR, Aurex s.r.o., Bratislava, máj 2003 

Tabuľka 2 Dostupnosť severo-južných trás rýchlostných komunikácií 

Trasa 

Hranica PR Skalité- 

Žilina-Martin- 

B.Bystrica-Šahy 

hranica MR 

Hranica PR Trstená- 

Ružomberok- 

B.Bystrica-Šahy 

M.j. 

Dostupnosť v minútach 

Do 15 min Do 30 min Do 45 min 

Počet obyvateľov 875 505 1 554 891 2 182 857 

Podiel obyv. 16,27 28,90 40,58 

zo SR 

Dĺžka 

trasy 

Počet dostupných 

obyvateľov na 1 km trasy 

v km Do 15 Do 30 Do 45 

min min min 

239 3 663 6 506 9 133 

Počet obyvateľov 536 893 936 256 1 442 857 203 2 645 4 612 7 108 

Podiel obyv. 9,98 17,40 26,81 

zo SR 

hranica MR 

Hranica PR Svidník- Počet obyvateľov 587 533 933 705 1 352 954 145 4 052 6 439 9 331 

Košice-Milhosť hranica Podiel obyv. 10,92 17,36 25,15 

MR 

zo SR 

Zdroj: Územný generel cestnej dopravy SR / KURS 2001, MŽP SR, Aurex s.r.o., Bratislava, máj 2003 

Z výsledkov dopravnej dostupnosti západo-východných trás, vo všetkých časových 

reláciach i na jeden kilometer trasy diaľnice, vyplýva najvyššia efektívnosť výstavby diaľnice 

D1 v koridore Bratislava – Žilina – Košice. V prípade severo-južných trás rýchlostných 

komunikácií sú zrejmé najlepšie výsledky dopravnej dostupnosti v prepojení Skalité – Žilina – 

Martin – Banská Bystrica – Šahy. Po zohľadnení dĺžky trasy je s uvedeným výsledkom 

porovnateľné i východoslovenské prepojenie Svidník – Košice – Milhosť. V celkovom 

hodnotení prepojenie Trstená – Ružomberok – Banská Bystrica – Šahy dosahuje najhoršie 

výsledky, čím sa vlastne len potvrdzujú nevhodné morfologické a sídelné parametre územia 

koridoru i priority ochrany prírody. Logickým priemetom dopravnej dostupnosti sú 

i prognózované dopravné záťaže dopravnej infraštruktúry. Bez akýchkoľvek pochybností je 

preukázaná najvyššia priorita diaľničného úseku D1 Žilina – Martin – Ružomberok, pričom 

úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala – Martin tvorí kľúč k funkčnosti celej diaľničnej sústavy 

Slovenska. Podľa prognózovaných výsledkov dopravnej záťaže je logické a plne 

odôvodnené viesť trasu rýchlostnej cesty R3 v koridore cez územie Turca, kde sa R3 

v Martine pripojí na dopravný koridor prepájajúci rozhodujúce aglomerácie Katowice/Ostrava 

a Budapešť. Z nasledujúceho obrázku je zrejmé rozloženie dopravných záťaží. 

110


Pripomienkovým procesom KURS 2001 odmietnutý trojpólový variant prerušuje 

kontinuitu diaľničnej siete medzi Žilinou a Ružomberkom a presmeruje rýchlostnú cestu 

z koridoru Turca do línie Ružomberok – Hiadeľ – Banská Bystrica. Takýto stav dokumentuje 

schéma dopravnej dostupnosti. Podľa tejto schémy by bol v maximálnej miere paralyzovaný 

rozvoj Martina a celého Turca. Realizácia rýchlostnej cesty R3 v koridore cez Ružomberok 

a Hiadeľ do Banskej Bystrice zlepší dopravnú dostupnosť neurbanizovaných a chránených 

priestorov Národného parku Nízke Tatry, v žiadnom prípade však nezlepší parametre 

dopravnej obsluhy miest na Orave, ale len výrazne zhorší situáciu na Turci a v Martine. Pre 

mesto Ružomberok vzniká veľmi rozporuplná situácia, prerušením kontinuity diaľnice D1 

mesto stráca rýchle spojenie so svojim prirodzeným záujmovým územím v priestore husto 

osídleného Považského sídelného pásu a naopak získava rýchlejšie spojenie s Banskou 

Bystricou – rovnako vzdialenou ako Žilina – ktoré vedie cez neurbanizované územie. Ak 

zvážime, že reforma verejnej správy priniesla výkon jej funkcií bližšie k občanovi, teda 

v prípade Považia ide o lokalizáciu verejných funkcií v priestore Považského sídelného pásu, 

Ružomberok a celý Dolný Liptov realizáciou trojpólového variantu výrazne strácajú na kvalite 

dopravnej obsluhy a na kvalite života obyvateľstva. Obrázok dopravných dostupností 

trojpólového variantu z Územného generelu cestnej dopravy SR/KURS 2001 dokumentuje 

neudržateľnú situáciu ktorá by na Považí vznikla. 

111


Na základe uvedených faktov a prognóz Zmeny a doplnky č. 4 ÚP Žilinského kraja 

zhodnotili doterajší vývoj problematiky trasovania diaľnice D1, rýchlostných ciest R1, R3 a 

doporučujú riešenie v intenciách platného KURS 2001. So vzájomnou podmienenosťou 

odmietajú predĺženie rýchlostnej cesty R1 v úseku Banská Bystrica – Ružomberok (po 

náležitom exaktnom a hodnovernom zdokumentovaní je možné pripustiť preložku niektorých 

úsekov I/59, predovšetkým v meste Ružomberok), zároveň preferujú vedenie rýchlostnej 

cesty R3 v trase Dolný Kubín – Hubová križovatka s diaľnicou D1 – peáž s diaľnicou D1 – 

diaľničná križovatka D1 Martin – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – Zvolen. 

Uvedený model poskytuje i údaje o pravdepodobnom rozložení dopravných záťaží na 

hraničných priechodoch v čase po uvedení do prevádzky poľskej a slovenskej diaľničnej 

sústavy a siete rýchlostných ciest. Do priestoru Katowickej aglomerácie budú zaústené 

diaľnice A1 a A4, česká D47, rýchlostné cesty S1 a R48. Slovensko s týmto územím bude 

spájajú diaľnica D3 a rýchlostná cesta R5, ktoré budú mať za hranicou pokračovanie ako 

rýchlostné cesty. Do priestoru Malopoľskej aglomerácie Krakowa bude zaústená diaľnica A4 

a rýchlostná cesta S7. Slovensko s týmto priestorom v Malopoľskej aglomerácii bude spájať 

rýchlostná cesta R3, v Poľsku pokračujúca ako cesta I. triedy S7 po mesto Nowý Targ 

a ďalej ako rýchlostná cesta S7. Z vypočítaných dopravných záťaží sa dá predpokladať 2,5 

krát vyššia dopravná záťaž na priechode Skalité-Zwardoň na diaľnici D3 ako na priechode 

Trstená-Chyzne na rýchlostnej ceste R3. Uvedená prognóza dopravných záťaží, ktorá bola 

realizovaná gravitačným modelom, v hlavných obrysoch zohľadňuje sídelnú a hospodársku 

silu Sliezskeho vojvodstva (4,9 milióna obyvateľov) plus Moravskosliezskeho kraja (1,2 

milióna obyvateľov) na jednej strane a Malopoľského vojvodstva (3,2 milióna obyvateľov) na 

strane druhej. Tieto územia budú v rozhodujúcej miere generovať prepravné toky v území 

severne a severozápadne od Slovenskej hranice. Doprava zo vzdialenejších severných 

území Poľska bude v dominantnom objeme smerovať po poľskej diaľnici A1, zaústenej do 

Katowicko-Ostravskej aglomerácie, a v smere na Budapešť bude prirodzene pokračovať po 

slovenskej diaľnici D3 a D1 a po rýchlostnej ceste R3 cez Martin, Banskú Bystricu a Šahy. 

V súčasnom štádiu prípravy výstavby siete diaľníc a rýchlostných ciest, keď nie sú 

známe záväzné platné termíny spustenia jednotlivých úsekov komunikácií do prevádzky, je 

irelevantné uvádzať údaje o prognózovaných intenzitách dopravy nielen na dialničnej sieti 

112


ale i na sieti ciest I. triedy. Ak do času spracovania čistopisu Zmien a doplnkov č. 4 ÚP VÚC 

Žilinského kraja Vláda SR prijme opatrenia konkretizujúce časový harmonogram výstavby, 

kapitola doprava bude doplnená o state podrobne sa zaoberajúce problematikou intenzity 

dopravy. 

Výsledky skúmania nulových variantov diaľníc preukazujú neúnosnú situáciu, ktorá by 

nastala, ak by neboli realizované diaľničné úseky. Neriešiteľné problémy vzniknú na sieti 

ciest v Žiline a v úseku Žilina – Martin. Väčšina úsekov medzi Žilinou a Dubnou Skalou 

nevyhovuje z hľadiska prípustných intenzít už v súčasnosti. V roku 2010 – podľa prognózy - 

budú na týchto úsekoch prekročené prípustné intenzity v hodnotách o 44 až 125 %. Od roku 

2010 sa cesta I/18 – od mestského okruhu v Žiline až po Dubnú Skalu a ďalej na východ – 

stane vysoko kritickým úsekom, ktorý očakávané intenzity dopravy v špičkových hodinách 

nezvládne ani pri jazdnej rýchlosti 30 km/hod. Prognózovaný stav v obdobiach po roku 2010 

možno označiť za dopravný kolaps, ktorý – vzhľadom na kľúčové postavenie Žilinského 

dopravného uzla – prinesie veľké národohospodárske straty nielen na území Považia. 

Jedinou akceptovateľnou alternatívou je výstavba diaľničnej siete D1 a D3 – vrátane 

súbežných ciest – na Považí a Kysuciach. 

Akékoľvek úvahy o náhrade diaľnice D1 v úseku Žilina – Martin a ďalej po 

Ružomberok štvorpruhovou cestou I. triedy sú po každej relevantnej stránke odborne 

neprijateľné. Podľa prognóz sa realizáciou štvorpruhovej cesty len oddiali dopravný kolaps 

najzaťaženejších úsekov medzi Žilinou a Ružomberkom o obdobie asi 5 rokov. Samotnou 

realizáciou štvorpruhu na ceste I/18 sa však v konečnom dôsledku zablokuje výstavba 

diaľnice D1. V porovnaní so štyrmi jazdnými pruhmi diaľnice D1 a dvoma jazdnými pruhmi 

sprievodnej komunikácie štyri jazdné pruhy cesty I/18 medzi Žilinou a Ružomberkom 

negarantujú potrebnú kapacitu, plynulosť a bezpečnosť premávky. 

Poradie priorít výstavby diaľníc a rýchlostných ciest Žilinského samosprávneho kraja 

je nasledovné: 

• Diaľnica D1 v kľúčovom úseku Hričovské Podhradie – Žilina – Turany a diaľnica D3 

v kľúčovom úseku Čadca/Bukov – Svrčinovec – Skalité – št. hranica SR/PR spolu 

s rýchlostnou cestou R5. 

• Ostatné úseky diaľnice D1 a D3. 

• Rýchlostná cesta R3. 

Návrh systému ciest I. a II. triedy vychádza z doplnkovej dopravnej funkcie 

k nadradeným diaľniciam a rýchlostným cestám, zo zabezpečenia prepravných vzťahov 

celoslovenského a regionálneho významu. V dopravno-urbanistickej rovine bude systém 

ciest zabezpečovať plošné pokrytie kvalitnej dopravnej obsluhy kompaktného územia 

Žilinského kraja a Severozápadného Slovenska. 

Cesta I/70 bude rekonštruovaná na parametre C 11,5/80-60 s udelením výnimiek C 

9,5/60 pre zvlášť obtiažne úseky, v ktorých je potrebné zachovať citlivý prístup k územiu 

Národného parku Malá Fatra a ku korytu rieky a biokoridoru Orava. Cesta by mala byť 

rekonštruovaná v úseku Dolný Kubín – Párnica v uvoľnenej trase alternatívneho vedenia 

rýchlostnej cesty R3 a v úseku Párnica – diaľničná križovatka Kraľovany s využitím 

existujúcej trasy s minimálnymi zásahmi do krajiny a toku Oravy. Tento návrh apriori 

neuvažuje s výstavbou akéhokoľvek vodného diela na rieke Orava v úseku medzi 

Kraľovanmi a Párnicou. V opačnom prípade by sa situácia diametrálne zmenila. 

Polycentrický rozvoj v súvislostiach Žilinského kraja znamená i povinnosť zabezpečiť 

zodpovedajúcu kvalitu života v minulosti funkčne limitovaného pohraničia. Pohraničný pruh 

územia pozdĺž hranice s ČR a Poľskom, Horné Kysuce a Horná Orava stál v minulosti na 

okraji záujmov rozvoja regiónu a štátu. Bezpečnostný a ochranný režim štátnej hranice 

s Poľskom neumožňoval plnohodnotný rozvoj územia a výrazne limitoval kvalitu života 

obyvateľov. Základnou prioritou dopravného riešenia slovensko-česko-poľského 

pohraničného územia je vytvorenie možností na plnohodnotné využívanie územia, bez 

113


eliminujúcich vplyvov hranice. Za týmto účelom je nevyhnutné doplniť existujúcu sieť 

dopravnej infraštruktúry o prvky vyrovnávajúce disparity a urýchľujúce využívanie 

cezhraničných funkčných potenciálov. Priemet týchto princípov do priestorovej štruktúry 

územia sa bude odrážať v prioritnej polohe distribučnej dopravnej osi orientovanej západovýchodne. 

Severo-južne orientovaná dopravná infraštruktúra – diaľnica D3 a rýchlostná 

cesta R3 – budú spĺňať predovšetkým zbernú funkciu, sprístupňujúcu územie medzištátnym 

a európskym dopravným vzťahom. Prostredníctvom západo-východne orientovanej cesty – s 

dôrazom na jej smerovú a kvalitatívnu homegénnosť – bude realizovaný zdrojový a cieľový 

prepravný proces pohraničného územia. Horná Orava a Horné Kysuce sú jedným z mála 

priestorov Slovenska s populačným prírastkom obyvateľstva. Regionálna politika má snahu 

vytvoriť podmienky na zotrvanie obyvateľstva v ich pôvodných, avšak rozvoja schopných 

centrách. Rozvoj sídelných centier Námestovo, Trstená, Tvrdošín, Čadca i Turzovka, 

v kontexte svojho spádového územia, ich dobrá dopravná dostupnosť sa premietajú do 

návrhu skvalitnenia cestného ťahu II/487 a II/520. Otvorenie slovensko-poľskej hranice v EÚ 

a zosúladenie slovenských a poľských regionálnych dopravných koncepcií vytvárajú 

možnosti kontinuity tohto cestného ťahu cez poľské Zakopané či Nový Targ znovu na 

slovenské územie severovýchodného Slovenska (Stará Ľubovňa, Bardejov, Svidník 

rýchlostná cesta R4). Cestný ťah tak dostane celoštátny a medzištátny charakter, čo bude 

oprávňovať na jeho preradenie do siete ciest I. triedy. Ponímanie dopravnej infraštruktúry 

tohto územia, ako jedného funkčného a hranicami nedeleného systému, pomôže koordinovať 

a skvalitniť dopravnú obsluhu priestoru. Existuje reálny predpoklad, že systém prinesie i 

zníženie verejných financií obidvoch štátov potrebných na jeho výstavbu a prevádzkovanie. 

Súvislosti dopravnej regionalizácie Slovenska i prípravy priemyselných parkov sa 

prejavujú dôrazom na zlepšenie dopravnej dostupnosti Považského dopravného a sídelného 

koridoru z priestoru Turca, Hornej Nitry a ich vzájomného prepojenia. Tieto snahy sa 

prejavujú v návrhoch na zlepšenie stavebno-technických parametrov i na zvýšenie funkčnej 

úrovne cestného ťahu križovatka rýchlostnej cesty R2 s I/64 Prievidza – Nitrianske Pravno, 

II/519 Nitrianske Pravno – Jasenovo a III/065045 Jasenovo – Turčianske Teplice križovatka 

rýchlostnej cesty R3. V porovnaní s pomerne riedko urbanizovaným priestorom južnej časti 

Rajeckej doliny sa v navrhovanom postupe zhodnocuje silnejší sídelný potenciál a priestor 

južného Turca. Dopravné prepojenie Prievidza – Rajec má prirodzený sklon zostať na 

nadregionálnej až celoštátnej úrovni, zatiaľ čo dopravné prepojenie Prievidza – Turčianske 

Teplice má ambície, prostredníctvom prepájania rýchlostných ciest R2 a R3, rásť na úroveň 

celoštátneho významu. V priestore južného Turca sa taktiež ponúka možnosť realizovať 

cestné prepojenie subregionálneho charakteru medzi obcou Sklené a mestom Handlová 

v Trenčianskom kraji. Obce južného Turca tento návrh iniciatívne predkladajú. 

Z koncepčného pohľadu posilňovania regionálnych prepojení Severozápadného Slovenska 

je možné tento návrh podporiť s doporučením predjednania dopravných a územných 

súvislostí s Trenčianskym samosprávnym krajom a s jeho následným uvedením v novelizácii 

územných plánov regiónov. 

Do územného plánu kraja sú zahrnuté stavby ciest, ktoré si vyžadujú trvalý záber 

nových plôch v území, sú teda realizované mimo ich existujúcich územných koridorov. 

Podmienkou pre zaradenie stavieb v záväznej časti územného plánu do kategórie ochrany a 

realizácie v návrhovom alebo výhľadovom období je schválená stavebno-technická 

dokumentácia, ktorá vyhovuje podmienkam zákona o posudzovaní vplyvov na životné 

prostredie. V prípade veľkých nadlimitných stavieb je potrebné i schvaľovacie uznesenie 

Vlády SR. Zamýšľané stavby cestných obchvatov obcí, pre ktoré nie je spracovaná ani 

technická štúdia s náležitým dopravnoinžinierskym zdôvodnením v líniových súvislostiach 

cesty a sú súčasťou v územných plánov obcí sú v Zmenách a doplnkoch č. 4 uvádzané ako 

územná rezerva. Zmyslom zaradenia územnej rezervy v rámci štruktúry záväznej časti je 

ochrana potenciálneho územného koridoru, ktorý obce vo svojich územných plánoch 

ponúkajú. Územný plán kraja však negarantuje, že predmetná stavba cesty bude realizovaná 

alebo bude realizovaná v koridore podľa územnej rezervy. Realizáciu cestného obchvatu 

a jeho polohu určí až kompletná projektová príprava súvislej línie cesty, ktorej može byť 

územná rezerva výrazným prínosom k hľadaniu riešení. 

114


Územné rezervy cestných obchvatov, prevzaté z územných plánov miest a obcí, 

primárne reflektujú miestny lokálny pohľad na danú problematiku bez širších líniových 

súvislostí územia, ktorým cesta prechádza. Podnety na cestné obchvaty od obcí nie sú 

náležite exaktne dopravnoinžiniersky zdokumentované. Zvlášť ak ide o prípady ciest 

regionálneho a lokálneho významu, kde aj cestná doprava má regionálny alebo lokálny 

charakter s vysokým podielom dopravnej obsluhy obce. Preto je nevyhnutným krokom 

v postupe upresňovania nárokov na líniové stavby cestných obchvatov na území Žilinského 

kraja spracovanie Dopravného generelu Žilinského kraja. Špeciálnymi dopravnými generelmi 

aglomerácií by mali byť riešené dopravne vysoko atakované územia s jadrovým územím 

miest a osídlením v spádovom území. V dnešnej dobe je zrejmá požiadavka na spracovanie 

Dopravného generelu Žilinskej aglomerácie. 

Rámcová kategorizácia cestných komunikácií podľa STN 736101 kladie pomerne 

vysoké nároky na normové usporiadanie ciest. Vo všeobecných súvislostiach dosahovaných 

a prognózovaných dopravných záťaží na Slovensku, kapacity cestných komunikácii budú 

podľa normového usporiadania, mimo úsekov ciest hlavných diaľničných ťahov, poskytovať 

pomerne veľkú kapacitnú rezervu. V záväznej časti vymenované komunikácie majú 

uvádzané predpokladané zaradenie do kategórií cestných komunikácií. Aplikuje sa pravidlo 

kontinuálneho šírkového usporiadania komunikácií v extraviláne a intraviláne. V úsekoch 

ciest, kde sa výrazne mení ich dopravná funkcia (obvykle funkcie diaľničných privádzačov 

v intravilánoch miest) alebo sa menia prírodné podmienky, sú uvádzané zmeny kategórií 

zaradenia. Všeobecne je uplatňované zaradenie ciest I. triedy do kategórie C11,5/80, 70, 60, 

ciest II. triedy do kategórie C9,5/80, 70, 60 a ciest III. triedy do kategórie C7,5/70, 60 a 50. 

Zmeny a doplnky Územného plánu Žilinského kraja obecne uvažujú aj s použitím nižšej 

kategórie C9,5/70-50 pre novokoncipované návrhy cestných ťahov I. triedy i pre cesty I. 

triedy lokalizované v citlivých chránených územiach, v ktorých by pri dodržaní všetkých 

stavebno-technických kritérií hrozil neprimeraný zásah do územia. Rovnako je vhodné 

uplatniť výnimky i pre cesty II. triedy v usporiadaní C7,5/70, 60, a 50. Adekvátne 

prehodnotenie zaradenia jednotlivých úsekov komunikácií do kategórií upresnenia dopravné 

prognózy, buď v rámci predprojektovej a projektovej prípravy ciest alebo v doporučovanom 

Generálnom dopravnom pláne Žilinského kraja. 

2.13.4. Infraštruktúra železničnej dopravy 

Hlavné železničné trate na území Žilinského kraja sú súčasťou hierarchicky najvyššej 

dopravnej infraštruktúry multimodálnych koridorov. Ide o dopravnú líniu Bratislava – Trenčín 

– Žilina – Košice – Užhorod označenú ako multimodálny koridor č. Va., sieť TEN-T, líniu 

Žilina – Čadca –Skalité – Zwardoń – Gdańsk označenú ako multimodálny koridor č. VI., sieť 

TEN-T a líniu Čadca – Český Tešín – Ostrava zaradenú medzi mimokoridorové siete TEN-T. 

Trate sú súčasťou Európskej siete najdôležitejších železničných tratí AGC č. E63 a E40. 

Rovnaké zaradenie platí i pre európsky systém tratí kombinovanej dopravy podľa dohody 

AGTC. 

Vývojový posun nastal v problematike návrhu vysokorýchlostných tratí (VRT), ktoré 

sú problematikou výsostne Európskych súvislostí. Úloha dostatočne intenzívnych 

prepravných prúdov a znižovania investičných nákladov sa v procese kreovania siete VRT – 

spájajúcej aglomerácie európskeho významu – neustále zvýrazňuje. Preto princíp 

efektívnosti výstavby a prevádzkovania VRT je rozhodujúcim faktorom predinvestičného 

procesu. Pre Slovensko z toho vyplývajú závery o veľmi nízkej pravdepodobnosti realizácie 

VRT západo-východného smerovania cez územie štátu. Podľa európskych štúdií zostáva 

Slovensko potenciálne využiteľné pre severo-južné trasovanie európskych VRT. KURS 2001 

tento trend reflektuje vypustením západo-východného prepojenia a akceptáciou severojužného 

prepojenia (v koridore Považia) cez územie Slovenska. V polohe zmien a doplnkov 

ÚPN VÚC Žilinského kraja ide o rezerváciu územného koridoru vhodného pre možnú 

115


výstavbu VRT v prepojení Viedeň – Bratislava – Žilina – Katowice/Ostrava – 

Warszawa/Gdańsk. 

Národná Rada SR dňa 28. októbra 2009 schválila „Zákon o dráhach a o zmene 

a doplnení niektorých zákonov“. Podľa schváleného zákona sa železničné trate členia podľa 

účelu, významu a vybavenia na hlavné a vedľajšie. Hlavné železničné trate z hľadiska 

dopravného významu slúžia na medzinárodnú dopravu a na zabezpečenie celoštátnej 

dopravnej obslužnosti. Vedľajšie železničné trate slúžia na zabezpečenie regionálnej 

dopravnej obslužnosti a na mestské a prímestské dopravné služby. 

Podľa Vládou SR schválenej Koncepcie rozvoja železničných ciest č. 963/2001 je 

strategickým cieľom ŽSR výrazné zvýšenie kvality na súčasnú úroveň vyspelých európskych 

železníc. Prostriedkom k dosiahnutie kvalitatívnej zmeny je v modernizácia železničnej 

infraštruktúry v trasách multimodálnych koridorov, vybraných pohraničných prechodových 

staníc, informačnej siete a železničných uzlov. Zmeny a doplnky Územného plánu Žilinského 

kraja považujú modernizáciu koridorových železničných tratí za najvyššiu prioritu 

v železničnej doprave kraja. 

Modernizácia železničných tratí bude vykonaná na nasledovných tratiach v Žilinskom 

kraji: 

• trať č. 120 v úseku Púchov – Žilina, modernizácia na traťovú rýchlosť 160 km/h, súčasť 

projektu prioritného záujmu EÚ č. 23, 

• trať č. 180 v úseku Žilina – Vrútky – Liptovský Mikuláš – Poprad, modernizácia na traťovú 

rýchlosť 160 km/h, 

• trať č. 127 v úseku Žilina – Krásno nad Kysucou, modernizácia na traťovú rýchlosť 120 

km/h, súčasť projektu prioritného záujmu EÚ č. 23, 

• trať č. 127 v úseku Krásno nad Kysucou – Čadca – št. hranica SR/ČR, modernizácia na 

traťovú rýchlosť 160 km/h, súčasť projektu prioritného záujmu EÚ č. 23. 

Modernizácia trate Púchov – Žilina sa v súčasnosti nachádza v štádiu prípravy 

projektovej dokumentácie. Úsek končí v úrovni vchodového návestidla železničnej stanice 

Žilina, zriaďovacia stanica. Pre stavbu je vydané územné rozhodnutie. Zahájenie stavby sa 

predpokladá v roku 2011. 

Údaje o pripravovanej modernizácií železničnej trate č. 180 v úseku Žilina – Liptovský 

Mikuláš sú čerpané z porovnávacej štúdie „Modernizácia žel. trate Žilina – Košice“ ktorú 

v roku 2005 spracovalo projektové stredisko ŽSR. Štúdia doporučuje orientáciu na tzv. 

optimalizovaný variant. Tento variant neuprednostňuje preferenciu traťovej rýchlosti, ale 

primerane zohľadňuje ekonomickú efektívnosť najmä v technicky obtiažnych a finančne 

náročnych stavebných úsekoch trate. Z porovnávacej štúdie bolo do Zmien a doplnkov č. 4 

prevzaté vedenie trate v úseku Žilina – výhybňa Paludza. V následných stupňoch projektovej 

dokumentácie bude ekonomická efektívnosť posudzovaná podrobnejšie v rozsahu 

jednotlivých podúsekov trate. 

V rámci modernizácie železničnej trate č. 180 v podúseku Liptovský Mikuláš – Poprad 

je plánovaná rozsiahla preložka trate v úseku výhybňa Paludza – Liptovský Hrádok. V tejto 

súvislosti sú na nových lokalitách pripravované nová železničná stanica Liptovský Mikuláš, 

nové železničné zastávky Liptovský Ján/Podtureň, Závažná Poruba. Zrušené budú zastávky 

Okoličné a Podtureň. Zrušená železničná stanica Kráľova Lehota bude nahradená zastávkou 

v novej polohe. 

Modernizácia železničnej trate č. 127 v úseku Žilina – Krásno nad Kysucou je 

v súčasnosti v štádiu realizácie. Stavba by mala byť ukončená v roku 2011. 

Modernizácia trate č. 127 v úseku Krásno na Kysucou – Čadca je v súčasnosti 

v procese posudzovania vplyvov na životné prostredienie. Posudzované sú tri navrhované 

trasy vedené v úseku Krásno nad Kysucou – Čadca mimo existujúci koridor cez tunel. 

116


Najlepšie prevádzkové a ekonomické parametre sú preukázané v červenom variante trasy 

s najdlhším tunelovým riešením. Po ukončení procesu EIA bude do grafickej časti ÚP VÚC 

Žilinského kraja zakreslená doporučená trasa. 

Okrem železničných tratí je súčasťou modernizácie koridorových tratí i modernizácia 

a revitalizácia železničných uzlov. Zahájenie stavebných prác na revitalizácii uzla Žilina je 

plánované na rok 2013. Železničný uzol Žilina pozostáva z dvoch staníc: 

• Žilina osobná stanica, 

• Žilina zriaďovacia stanica, je zložená z dvoch obvodov Stará Harfa a Nová Harfa, 

ktoré sú riešené pre traťovú rýchlosť 40 km/h. 

Strategické plánovanie ŽSR predpokladá dobudovanie stavby Žilina/Teplička, 

zriaďovacia stanica a tým i uvoľnenie obvodov súčasnej žilinskej zriaďovacej stanice Stará 

Harfa a Nová Harfa podľa potreby. V súčasnosti prebieha realizácia rozsahu 2. stavby, 2. 

etapy. Dostavba je financovaná zo štrukturálnych fondov s ukončením stavby v roku 2011. 

Rozsah výstavby Zriaďovacej stanice Žilina/Teplička je plánovaný a pripravovaný 

v pôvodnom rozsahu stavby. 

V koncepcii rozvoja železničných ciest Slovenskej republiky nie sú na území 

Žilinského kraja pripravované iné stavby alebo modernizácie tratí. Regionálne železničné 

trate sú na území kraja dlhodobo stabilizované. Uvažuje sa iba o úpravách oblúkov 

železničnej trate č. 181 Kraľovany – Trstená na traťovú rýchlosť 80 km/h (v súčasnosti 40 

km/h). Zmeny a doplnky územného plánu Žilinského kraja uvažujú aj s teoretickým 

obnovením železničného prepojenia tratí regionálneho významu, na slovenskom území trať 

č. 181 v úseku Trstená – Suchá Hora – štátna hranica SR / PR, na poľskom území s 

pripojením na sieť regionálnych železničných tratí Poľskej republiky. Rezort dopravy 

neuvažuje s predmetným obnovením železničnej trate. Podľa záväznej časti KURS 2001 

bude železničná trať č. 181 súčasťou hlavnej trate pre medzinárodnú turistiku v prepojení 

Kraków – Kraľovany – Vrútky – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – Šahy – Budapest. 

Rezortné dokumenty a Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Žilinského kraja neplánujú zvýšenie 

súčasnej funkčnej úrovne uvedeného železničného ťahu. 

Možnosti prevádzkovania regionálnych dráh sa navzájom líšia podľa miestnych 

a regionálnych faktorov. ŽSR pristupujú k problematike prevádzkovania regionálnych 

železničných tratí v zmysle uznesenia Vlády SR č. 337/2005. Cieľom je vytvorenie a 

udržanie podmienok pre poskytovanie kapacít regionálnych tratí. Trať regionálneho významu 

Čadca – Makov je určená na transformáciu, je na ňu spracovaný transformačný projekt. 

Návrh na transformáciu trate vychádza zo súčasných legislatívnych podmienok a potrieb 

ŽSR. Konečné rozhodnutie o transformácii trate bude závisieť od stanoviska a možností 

územnej samosprávy. 

Zmeny a doplnky č. 4 ÚP VÚC Žilinského kraja, v súčasnom štádiu vývoja 

transformácie regionálnych tratí, ponechávajú súčasný stav a nenavrhujú žiadne fyzické 

zrušenie regionálnych dráh Žilinského kraja. 

2.13.5. Infraštruktúra intermodálnej dopravy 

Koncepciu rozvoja intermodálnej dopravy s výhľadom do roku 2010 prijala Vláda SR 

svojím uznesením č. 37/2001 zo 17. januára 2001. Rozvoj intermodálnej dopravy je viazaný 

na prognózy rozvoja hospodárstva a predpokladané tovarové toky, vhodné na prepravu 

intermodálnou dopravou. V súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie spracovalo 

MDPaT SR Aktualizáciu koncepcie rozvoja intermodálnej dopravy s výhľadom do roku 2010. 

Aktualizácia harmonizuje podmienky prevádzkovania intermodálnej dopravy na Slovensku so 

stavom v EÚ. Upravuje sa atrakčný obvod terminálu intermodálnej dopravy európskej úrovne 

na 150 km. V týchto súvislostiach Aktualizácia definuje ako efektívne budovanie štyroch 

terminálov intermodálnej dopravy európskej úrovne (základný verejný terminál intermodálnej 

117


dopravy) v Bratislave, Žiline, Košiciach a vo Zvolene. Predpokladá sa, že v blízkosti 

uvedených terminálov budú postavené logistické centrá nákladnej dopravy. Štát zabezpečí 

výstavbu uvedených terminálov európskej úrovne, realizácia a prevádzkovanie terminálov 

intermodálnej prepravy pre jedného koncového používateľa sa ponecháva súkromnému 

sektoru. 

Terminál intermodálnej dopravy na európskej úrovni musí spĺňať taxatívne určené 

základné požiadavky. Z územno-plánovacieho hľadiska je v prípadoch terminálov európskej 

úrovne potrebné počítať s rezerváciou pridružených plôch logistických centier a plôch pre 

naväzujúce obchodné činnosti (skladovanie, balenie, triedenie, špedícia atď.). 

Základný verejný terminál intermodálnej dopravy Žilina je lokalizovaný v k.ú. Teplička 

nad Váhom. V porovnaní s platným znením ÚP VÚC Žilinského kraja nastáva zmena jeho 

lokalizácie spočívajúca v posune terminálu západným smerom. Nová lokalita umiestnenia 

terminálu sa nachádza v priestore medzi nákladným obvodom Zriaďovacej stanice 

Žilina/Teplička, medzi jej odchodovou skupinou a biokoridorom súbežným s bočnou hrádzou 

Vodného diela Žilina. Prístupová cestná komunikácia je podľa EIA vedená v provizornom 

riešení z úrovňovej križovatky s preložkou cesty II/583A za mostom cez Váh do Žiliny, 

s pokračovaním pod mostným objektom prípojnej železničnej koľaje k terminálu 

intermodálnej dopravy a zriaďovacej stanice Žilina/Teplička, kde sa zároveň križuje 

na provizórnom úrovňovom priecestí so železničnou traťou č. 180. Trvalé riešenie bude 

v rovnakom prípojnom bode, ale trasa komunikácie bude pozmenená tak, aby využívala 

cestný podjazd prípojnej železničnej koľaje k terminálu intermodálnej dopravy a zriaďovacej 

stanice a železničnú trať č. 180 križovala novým mimoúrovňovým železničným priecestím. 

Príprava výstavby TID Žilina sa nachádza v štádiu zhotovovania projektových dokumentácií. 

V porovnaní s predchádzajúcimi koncepciami rozvoja intermodálnej dopravy bola 

z územia Žilinského kraja vylúčená štátna podpora na realizáciu terminálu regionálneho 

významu v Ružomberku. Zmeny a doplnky č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja rezerváciu 

uvedenej plochy pre terminál kombinovanej dopravy ponechávajú, avšak s určením pre 

výstavbu terminálu neštátneho charakteru. Obdobný postup bol použitý i v prípade terminálu 

kombinovanej dopravy v Trenčianskej Teplej na území Trenčianskeho kraja. Z priestorového 

a prevádzkového hľadiska regiónu Severozápadného Slovenska sa vytvára štruktúra 

štátnych a neštátnych terminálov (Trenčianska Teplá, Žilina, Ružomberok) umožňujúca 

v plnej miere pokryť prípadné vysoko kapacitné nároky silných súkromných investorov. 

Podpora systému sprevádzanej dopravy RoLa, ku ktorej sa zaviazali vlády členských 

krajín EÚ Slovenska a Poľska, sa výrazne dotýka územia Žilinského a Banskobystrického 

kraja. Avizované prepojenie železničnej trate č. 181 Kraľovany – Trstená v systéme RoLa so 

železnicami Poľskej republiky alebo len prevádzkovanie tejto trate RoLa na území Slovenska 

prispeje k odľahčeniu cestného koridoru cesty I/59 od medzinárodnej kamiónovej dopravy. 

Železničné trate č. 120, 180, 127 a 129 na území Žilinského kraja, ktoré sú súčasťou 

multimodálnych koridorov č. Va. a VI., sú zároveň prevádzkované podľa dohody AGTC ako 

európske trate kombinovanej dopravy č. C-E63, C-E40. 

2.13.6. Infraštruktúra leteckej dopravy 

Uznesením Vlády SR č. 42/2008 bola aktualizovaná koncepcia rozvoja leteckej 

dopravy SR do roku 2010. Z hľadiska rozvoja infraštruktúry leteckej dopravy uznesenie vlády 

vyjadruje podporu posilnenia letísk tam, kde to je v záujme regiónu. V prípade Letiska Žilina, 

ide o podporu priemyselného rozvoja regiónov, cestovného ruchu, posilnenie turizmu. 

Na Slovensku existuje rezortom dopravy definovaná hlavná sieť verejných letísk pre 

medzinárodnú dopravu, svojimi atrakčnými obvodmi pokrývajúca celé územie štátu. Ide 

o letiská M. R. Štefánika v Bratislave a letiská v Košiciach, Piešťanoch, Žiline, Sliači 

118


a Poprade. Letiská v Bratislave a Košiciach majú postavenie strategických letísk. Letisko 

Žilina, ktoré má výrazný potenciál zastávať funkciu prípojného letiska k leteckým 

terminálom, prevádzkuje od roku 2005 linky osobnej dopravy lietajúce na letisko 

Praha/Ruzyň. Atrakčný obvod letiska Žilina v k.ú. Dolný Hričov pokrýva územie regiónu 

Severozápadného Slovenska. Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Žilinského kraja uvažujú 

s pripravovaným predĺžením vzletovej a pristávacej dráhy (VPD), s výstavbou adekvátnych 

približovacích a zabezpečovacích zariadení, s výstavbou terminálu osobnej dopravy Letiska 

Žilina v k. ú. Dolný Hričov. 

Koncepcia rozvoja leteckej dopravy neuvažuje s rozširovaním existujúcej hlavnej 

siete letísk na Slovensku o nové letiská. 

Na území Žilinského kraja sa nachádzajú letiská regionálneho významu s rozvojovými 

možnosťami pre medzinárodnú dopravu v lokalitách Martin v k.ú. Tomčany a Ružomberok v 

k.ú. Lisková. Letiská pre letecké práce sú na lokalitách Dolná Štubňa, Košťany, Gôtovany, 

Liptovský Ondrej. Heliporty pre leteckú záchrannú službu sa náchádzajú na lokalitách FNsP 

Žilina, nemocnice Dolný Kubín a Liptovský Mikuláš. V Zmenách a doplnkoch č. 4 ÚPN VÚC 

Žilinského kraja sú vyššie uvedené plochy letísk a heliportov územne chánené. 

2.13.7. Infraštruktúra vodnej dopravy 

Vláda SR svojim uznesením č. 469/2000 schválila „Koncepciu rozvoja vodnej dopravy 

Slovenskej republiky“. Jej rozpracovanie, ktorého predmetom bola realizácia Vážskej vodnej 

cesty a prepojenie vodných ciest Váh – Odra, bolo schválené uznesením Vlády SR 

č.463/2002. V zmysle európskych konvencií o vodnej doprave je rieka Váh chápaná ako 

súčasť multimodálnych koridorov č. Va. a VI. a podľa dohody AGN ako vodná cesta E81 

ktorej súčasťou je i prieplav Váh – Odra. Efektívnosť prepojenia Vážskej vodnej cesty s 

Odrou je podmienená centrálnym severo – južným európskym tranzitom Severné 

more/Baltické more – Čierne more, teda náhradou za niekoľkonásobne dlhšiu pobrežnú 

morskú vodnú cestu okolo Európy. Vážska vodná cesta je dielo s veľkým medzinárodným 

dosahom. Štát hodlá do financovania jej realizácie a prevádzkovania zapojiť privátny sektor, 

regionálnu samosprávu a mestá (prístavy). 

Plán dobudovania Vážskej vodnej cesty a idea prepojenia na rieku Odra je členený 

na 4 etapy : 

• etapa Komárno – Sereď, bola uvedená do prevádzky v júni 1998, 

• etapa Sereď – Púchov, 

• etapa Púchov – Žilina, 

• etapa Žilina – Odra. 

Problematika výstavby prepojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou 

zaznamenala od doby poslednej aktualizácie ÚPN Žilinského kraja zmenu, a to v kladnej 

akceptáciu projektu zo strany Českej republiky. V súčasnosti nie sú v tejto problematike 

vykonané žiadne právoplatné uzávery technického alebo realizačného chatrakteru. Zmeny 

a doplnky ÚPN VÚC Žilinského kraja preto zachovávajú rezerváciu pôvodného územného 

koridoru pre túto stavbu v plavebnej triede V. 

V roku 2006 bola dohoda AGN doplnená i o lokalizáciu prístavov plánovaných na 

Vážskej vodnej ceste. Výstavba Vážskych prístavov je predpokladaná predovšetkým v rámci 

2 a 3 etapy stavby. V Žilinskom kraji sa uvažuje s výstavbou prístavov na vodnej nádrži 

Hričovskej priehrady v lokalite Žilina/Strážov a na lokalite Čadca. 

Do grafickej časti ÚP Žilinského kraja je Vážska vodná cesta zakreslená v plavebnej 

osi z podkladu „Púchov – Žilina, rekonštrukcia derivačného kanálu pre plavebnú triedu Va“ 

z roku 1996 (Hydroinvest Bratislava). Pre zakreslenie osi plavebnej dráhy v úseku Žilina – 

Odra bola ako podklad použitá „Prieplav Váh – Odra, alternatívna štúdia“ z roku 1998 

119


(Hydroinvest Bratislava). Podľa štúdie je prieplav Váh – Odra je navrhovaný v plavebnej 

triede Va. Vzhľadom na neustály vývoj javov a rozvojové ambície zainteresovaných 

subjektov v území je žiadúce aby predmetné podkladové štúdie Vážskej vodnej cesty boli 

aktualizované. 

Požiadavky na výstavbu Vážskej vodnej cesty triedy Va. vodných ciest si vyžiadajú 

úpravu existujúcich riečných úsekov, vodných kanálov a úpravy stupňov existujúcich 

vodných elektrární. Plavebné kanály bude potrebné rozšíriť na 34,0 m (rozmer pri dne 

kanála). Do úvahy je potrebné vziať i záber plôch pre výstavbu a prevádzkovanie 

technických a obslužných zariadení Vážskej vodnej cesty. 

2.13.8. Infraštruktúra cyklistickej dopravy 

KURS 2001 sa problematikou cyklistickej dopravy nezaoberá. ÚPN VÚC Žilinského 

kraja vo svojej záväznej časti všeobecne proklamuje záväzok chrániť koridory pre 

cykloturistické magistrály. Zmeny a doplnky územného plánu Žilinského kraja prikročili ku 

konkretizácii lokalizácie nadradenej infraštruktúry cyklistickej dopravy, teda diaľkových 

cyklomagistrál. Tieto cyklistické trasy sú vo väčšine úsekov lokalizované na dopravnom 

priestore ciest II. a III. triedy, na účelových a poľných cestách a miestnych komunikáciách. 

S použitím komunikácií vyhradených len pre cyklistickú dopravu sa uvažuje v prípade 

Rajeckej cyklomagistrály, v prípade Kysuckej cyklomagistrály v Bystrickej doline s využitím 

telesa opustenej lesnej železnice a v prípade Donovalskej cyklomagistrály s využitím telesa 

opustenej lesnej železnice. V prípade využitia opusteného telesa bývalej železničnej trate št. 

hranica SR/PR – Suchá Hora – Trstená je možné do tejto kategórie zaradiť i tento úsek 

Oravskej cyklomagistrály. 

Trasy cyklomagistrál Žilinského kraja sú spracované Slovenským cykloklubom 

a vydané na mapách v edícii cykloturistických máp spracovaných VKÚ a.s. Harmanec. 

Sústava cyklomagistrál bola doplnená o ďalšie spracované štúdie (Rajecká cyklomagistrála) 

a návrhy chýbajúcich prepojení na úrovni cyklomagistrál. 

120


2.14. Vodné hospodárstvo 

Nová vložená kapitola 

2.14.0. Úvod 

Dňa 22.12.2000 vstúpila do platnosti smernica Európskeho parlamentu a Rady 

2000/60/ES ustanovujúca rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky, skrátene 

nazývaná Rámcová smernica o vode (RSV). 

Rámcová smernica o vode poskytuje legislatívny rámec pre zavedenie jednotnej 

vodnej politiky v krajinách Európskej únie (EÚ). Jej základom je integrované riadenie 

vodných zdrojov v rámci povodí, ktoré spočíva v koordinácii strategických cieľov 

v relevantných sektoroch, ako sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel a iné, s cieľom 

dosiahnuť dobrý stav vôd. 

RSV definuje environmentálne ciele pre útvary povrchových vôd, podzemných vôd 

a chránené územia, dosiahnutím ktorých by mala byť zabezpečená ochrana vôd a možnosti 

jej udržateľného využívania vrátane ochrany vodných ekosystémov, suchozemských 

ekosystémov a mokradí závislých na vode. 

Primárnym cieľom RSV je dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015, a to prijatím 

opatrení na dosiahnutie : 

- dobrého ekologického a chemického stavu pre povrchové vody, 

- dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu pre umelé alebo 

výrazne zmenené útvary povrchovej vody, 

- dobrého kvantitatívneho a chemického stavu pre podzemné vody. 

Akým spôsobom a kedy sa ciele požadované RSV dosiahnu budú stanovovať plány 

manažmentu povodí. 

Rámcová smernica o vode bola v podmienkach SR pretransformovaná do zákona 

č.364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení 

neskorších predpisov a do jeho vykonávajúcich predpisov. 

Vodné plánovanie /zákon č. 364/2004 Z.z., tretia časť/ 

Územie Slovenskej republiky je súčasťou povodia Dunaja a Visly, v rámci ktorých sú 

podľa prirodzených hydrologických hraníc vymedzené čiastkové povodia a k nim priradené 

hydrogeologické rajóny. Hydrogeologické rajóny sú vyčlenené územia s podobnými 

hydrogeologickými pomermi, typom zvodnenia a obehom podzemných vôd. 

Oblasťami povodia v medzinárodnom povodí Dunaja (úmorie Čierneho mora) sú 

oblasti : 

a) Dunaja, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Moravy a čiastkovým povodím 

Dunaja, 

b) Váhu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Váhu a čiastkovým povodím Nitry, 

c) Hrona, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Hrona, čiastkovým povodím Ipľa 

a čiastkovým povodím Slanej, 

d) Bodrogu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Bodrogu, 

e) Hornádu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Hornádu a čiastkovým povodím 

Bodvy. 

Územie Žilinského samosprávneho kraja spadá do čiastkového povodia Váh (povodia 

horného Váhu a čiastočne povodie stredného Váhu). 

Plánovanie v povodiach a v oblastiach povodí (ďalej len „vodné plánovanie“) je 

sústavná koncepčná činnosť vykonávaná najmä na účely 

a) všestrannej ochrany vôd a dosiahnutia environmentálnych cieľov, 

b) vytváranie podmienok pre trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov, 

c) poskytovanie vodohospodárskych služieb, 

d) ochrany pred škodlivými účinkami vôd. 

121


V rámci implementácie smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady 

z 23.10.2000 a vodného plánovania bol vyhotovený „Vodný plán Slovenska“ a „Plán 

manažmentu čiastkového povodia Váhu“ (2009), ktorých súčasťou sú programy opatrení na 

dosiahnutie environmentálnych cieľov. 

Plán manažmentu povodia vypracovalo MŽP SR prostredníctvom ním riadených 

právnických osôb a správcu vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci 

s orgánmi štátnej vodnej správy, samosprávnymi krajmi a s ostatnými dotknutými orgánmi 

štátnej správy v 12/2009. 

Správu oblastí povodí vykonáva správca vodohospodársky významných vodných 

tokov. 

„Plán manažmentu čiastkového povodia Váhu“ je základným nástrojom na 

dosiahnutie cieľov vodného plánovania v správnych území povodia, ktorý na základe 

vykonaných analýz súčasného stavu povrchových vôd a podzemných vôd a zhodnotenia 

vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery ustanovuje environmentálne ciele a programy 

opatrení na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia. 

Plán manažmentu povodia je výsledným dokumentom vodného plánovania a povinne 

sa využíva v krajinnom plánovaní alebo môže byť krajinným plánom. 

Vodohospodárska časť „ÚPN VÚC Žilinského kraja – Zmeny a doplnky č. 4“ bola 

spracovaná podľa Plánu manažmentu čiastkového povodia Váhu v zmysle metodiky 

spracovania územnoplánovacej dokumentácie. 

Hydrogeológia 

(nový text pôvodnej správy ÚPN VÚC ŽK z roku 1998) 

V rámci novej vodnej politiky vyplývajúcej zo smernice 2000/60/ES Európskeho 

parlamentu a Rady ustanovujúcej rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky 

(RVS), ktorá bola premietnutá do slovenskej legislatívy, boli vymedzené útvary podzemných 

vôd na Slovensku pre všetky povodia, ktoré zohľadňujú komplikovanú geologickú stavbu 

a hydrogeologické pomery územia. 

Výsledkom je vertikálne členenie vymedzených útvarov podzemných vôd na 

Slovensku do 3 samostatných vrstiev : 

a) útvary podzemných vôd vo významných aluviálnych štvrtohorných (kvartérnych) 

sedimentoch (plytké podzemné vody), na území ŽK 1 útvar, 

b) útvary podzemných vôd v predkvartérnych horninách s doplňujúcim členením 

zvodnencov do 4 podkategórií – vulkanické horniny, horniny s pórovou 

priepustnosťou, horniny s puklinovou priepustnosťou a krasové horninové 

prostredie, na území ŽK 11 útvarov, 

c) útvary geotermálnych vôd (geotermálne štruktúry) predstavujúce podzemné vody 

hlbokých obehov s teplotou podzemnej vody nad 25 o C, na území SK 4 útvary. 

Geologická a hydrogeologická charakteristika útvarov podzemných vôd 

V území Žilinského samosprávneho kraja sa nachádzajú, alebo zasahujú nasledujúce 

útvary podzemných vôd v povodí Váhu : 

122


a) Vrstva útvarov podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch 

Kód 

útvaru 

SK1000500P 

Názov útvaru 

Medzizrnové 


kvartérnych náplavov 

Váhu a jeho prítokov 

severnej časti oblasti 

povodia Váh 

Plocha 

km 2 

1069,302 

Dominantné 

zastúpenie 

kolektora 

aluviálne 

a terasové 

štrky, piesčité 

štrky, piesky, 

glacifluviálne 

sedimenty, 

proluviálne 

sedimenty 

Stratigragický 

vek 

Holocén- 

Pleistocén 

Priepustnosť 

pórová 

b) Vrstva útvarov podzemných vôd predkvartérnych hornín 

Kód 

útvaru 

SK200140KF 

SK2001800K 

SK200200FP 

SK2002110P 

SK200240FK 

SK200270KF 


Dominantné krasovo - 

puklinové podzemné 

vody Strážovských 

vrchov a Lúčanskej 

Malej Fatry oblasti 

povodia Váh 

Puklinové podzemné 

vody z časti flyšového 

pásma a Podtatranskej 

skupiny oblasti povodia 

Váhu 

Puklinové 

a medzizrnové 


neovulkanitov pohoria 

Vtáčnik a Kremnických 

vrchov v oblasti 

povodia Váh 

Medzizrnové 


Turčianskej kotliny 

oblasti povodia Váh 

Puklinové a krasovo - 


vody Malej Fatry oblasti 

povodia Váh 

Dominantné krasovo - 


vody Veľkej Fatry, 

Chočských vrchov 

a Západných Tatier 


Plocha 

km 2 

Dominantné 

zastúpenie 

kolektora 

1125,987 vápence 

a dolomity 

4451,705 

179,099 

438,588 

406,534 

1006,513 

striedanie 

pieskovcov 

a ílovcov (flyš), 

sliene, 

slieňovce, 

pieskovce, 

bridlice 

a zlepence 

andezity, tufy, 

tufity, 

aglomeráty, 

ryolity, 

sladkovodné 

jazerné 

sedimenty - 

štrky a piesky 

jazerno-riečne 

sedimenty 

najmä piesky 

a štrky, menej 

íly, s tufmi 

a tufitickými 

ílmi, 

pieskovcovo - 

ílovcové 

súvrstvie 

dolomity 

a vápence, 

kremence, 

sliene, 

pieskovce, 

granity 


vek 

Mezozoikum 

Trias 

Paleogén až 

Mezozoikum - 

krieda 

Neoén 

Neogén - 

Paleogén 

Mezozoikum, 

Paleozoikum, 

a granodiority 

vápence 

a dolomity, Mezozoikum - 

Trias 

Priepustnosť 

krasovo - 

puklinová 

puklinová 

pórová, 

puklinovo - 

pótová 

pórová, pórovo 

- puklinová 

krasovopuklinová 

a 

puklinová 


123


SK200300FK 

SK2003200P 

SK2003300F 

SK200340KF 

SK200350FK 

Puklinové a krasovo - 


vody SZ Nízkych Tatier 


Medzizrnové 


Oravskej kotliny oblasti 

povodia Váh 

Puklinové podzemné 

vody Podtatranskej 

skupiny Liptovskej 

kotliny oblasti povodia 

Váh 

Dominantné krasovo – 


vody SV Nízkych Tatier 


Puklinové a krasovo – 


vody Tatier oblasti 

povodia Váh 

295,367 

118,909 

586,610 

229,149 

216,813 

vápence 

a dolomity, 

kremence, 

slieňovce 

pieskovce 

a bridlice 

s polohami 

zlepencov, 

vápencov, 

granity 

íly a ílovce 

s občasnými 

polohami 

pieskov 

a štrkov 

pieskovcovoílovcové 

súvrstvie (flyš), 

bazálne 

zlepence, 

brekcie, 

pieskovce 

Paleogén, 

Mezozoikum, 

Paleozoikum 

Neogén 

paleogén 

vápence 

a dolomity Mezozoikum - 

Trias 

granity, 

granodiority, 

pararuly, 

ortoruly, 

dolomity 

a vápence 

Mezozoikum – 

Paleozoikum - 

Proterozoikum 


a 

puklinová 

pórová 

puklinová 



a 

puklinová 

c) Vrstva útvarov geotermálnych vôd 

Kód 

útvaru 


Plocha 

km 2 

Dominantné 

zastúpenie 

kolektora 


vek 

SK300080FK Žilinská kotlina 405,997 karbonáty Trias 

SK300110FK Turčianska kotlina 411,793 karbonáty Trias 

Priepustnosť 

puklinovokrasová 

puklinovokrasová 

SK300120FK Skorušinská panva 433,855 karbonáty Trias puklinovokrasová 

SK300130FK Liptovská kotlina 604,006 karbonáty Trias puklinovokrasová 

2.14.1. Odtokové pomery 

2.14.1.1. Charakteristika a zhodnotenie územia z hľadiska odtokových pomerov 

V odstavci „Úpravy tokov“ sa za tabuľku č. 14/2 vkladá nový text. 

V rámci riešenia odtokových pomerov a ochrany územia pred povodňami boli podľa 

vyjadrení realizované nasledujúce stavby, ktoré boli v ÚPN VÚC Žilinského kraja - zmeny 

a doplnky č. 1 špecifikované ako verejnoprospešné stavby : 

- Stará Bystrica, úprava Senkovho potoka (SVP š.p.), 

- Korňa, prestavba toku Korňanka (SVP š.p.), 

- Zázrivá, úprava toku Zázrivky (OÚŽP Dolný Kubín), 

- Párnica, úprava toku Zázrivky (OÚŽP Dolný Kubín), 

124


- Dolný Kubín, Jasenovský potok úprava v intraviláne rkm 0,3 - 0,8 (OÚŽP Dolný 

Kubín), 

- Turie, prestavba Turského potoka (SVP š.p.), 

- Strážov, prestavba ochrannej hrádze (SVP š.p.), 

- Brezany, úprava toku Brezanový (SVP š.p.). 

Podľa vyjadrenia SVP š.p. bola realizovaná 1. etapa na nasledujúcich stavbách : 

- Čadca, úprava toku Rieka, 

- Kysucký Lieskovec – Povina, úprava toku Kysuca, 

- Žilina – Rosina, úprava Rosinky. 

2.14.1.2. Návrh opatrení na ochranu územia pred povodňami 

Za tabuľku č. 14/4 sa vkladá nový text 

Zákon NR SR č. 7/2010 Z.z. z 2.12.2009 o ochrane pred povodňami v § 1 ustanovuje: 

a) opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente 

povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, 

životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, 

b) plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami, 

c) povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, 

vyšších územných celkov a obcí, 

d) povinnosti a práva právnických osôb, fyzických osôb - podnikateľov a fyzických 

osôb pri ochrane pred povodňami, 

e) zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom. 

Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami v zmysle zákona sú : 

a) opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú 

retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody 

v lokalitách na to vhodných a ktoré chránia územie pred zaplavením povrchovým 

odtokom, ktorým je zložka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu 

terénu do vodných tokov alebo iných vodných útvarov, ako sú úpravy v lesoch, 

úpravy na poľnohospodárskej pôde a úpravy na urbanizovaných územiach, 

b) opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, ako je výstavba, údržba, 

oprava a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov; polder je vodná stavba na 

ochranu pred povodňami, ktorej súčasťou je územie určené na zaplavenie vodou 

pre potreby sploštenia povodňovej vlny, 

c) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku, ako je 

úprava vodných tokov, výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia ochranných 

hrádzí alebo protipovodňových línií pozdĺž vodných tokov, 

d) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami, ako je 

výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia zariadení na prečerpávanie vnútorných 

vôd, 

e) opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku, ako je 

odstraňovanie nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku; 

breh je postranné obmedzenie koryta vodného toku od jeho dna po brehovú čiaru, 

f) vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie plánov manažmentu povodňového 

rizika vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika a vyhotovovania máp 

povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, 

g) vypracúvanie a aktualizácie povodňových plánov, 

h) vykonávanie predpovednej povodňovej služby, 

i) vykonávanie povodňových prehliadok, 

j) iné preventívne opatrenia na zníženie povodňového rizika. 

125


Mapa povodňového ohrozenia (§ 6) 

Zobrazuje možnosti zaplavenia územia. Ich dokončenie zabezpečí správca 

vodohospodársky významných vodných tokov do 22.12.2013 a ak je to potrebné zabezpečí 

ich aktualizáciu do 22.12.2019 a potom každých šesť rokov. 

Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytuje mapy povodňového 

ohrozenia Ministerstvu vnútra SR a územne príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja, 

vyššiemu územnému celku, obvodnému úradu a obci do troch mesiacov po ich vypracovaní, 

prehodnotení a aktualizácii. 

Obec zabezpečuje vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na mape 

povodňového ohrozenia do územného plánu obce alebo územného plánu zóny. 

Mapa povodňového rizika (§ 7) 

Obsahuje údaje o potenciálne nepriaznivých dôsledkov záplav spôsobených 

povodňami. Ich dokončenie zabezpečí správca vodohospodársky významných vodných 

tokov do 22.12.2013 a ak je to potrebné zabezpečuje ich aktualizáciu do 22.12.2019 a potom 

každých šesť rokov. 

Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytuje mapy povodňového 

rizika Ministerstvu vnútra SR a územne príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja, 

vyššiemu územnému celku, obvodnému úradu a obci do troch mesiacov po ich vypracovaní, 

prehodnotení a aktualizácii. 

Plán manažmentu povodňového rizika (§ 8) 

Vypracuje sa na základe máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a 

určuje vhodné ciele manažmentu povodňových rizík pre geografické oblasti čiaskového 

povodia, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno 

predpokladať jeho pravdepodobný výskyt. 

Plán manažmentu povodňového rizika obsahuje návrhy na realizáciu preventívnych 

opatrení. 

Vyhotovenie návrhov prvých plánov manažmentu povodňového rizika, ich 

prehodnocovanie a aktualizácie zabezpečuje Ministerstvo životného prostredia SR 

prostredníctvom poverenej osoby a správcu vodohospodársky významných vodných tokov 

v spolupráci s orgánmi ochrany pred povodňami, orgánmi územného plánovania, ostatnými 

dotknutými orgánmi štátnej správy, správcami drobných vodných tokov a s vlastníkmi, 

nájomcami a správcami poľnohospodárskej a lesnej pôdy. 

MŽP SR zabezpečí dokončenie návrhu prvých plánov do 22.12.2015 a ak je to 

potrebné zabezpečuje ich prehodnotenie a aktualizáciu do 22.12.2021 a potom každých šesť 

rokov. 

Prvé plány a ich aktualizácie schvaľuje MŽP SR. 

Návrhy preventívnych protipovodňových opatrení podľa plánu manažmentu 

povodňového rizika sa považujú za záväzný regulatív v územnoplánovacej dokumentácii. 

Vložený nový text 

Rozvojový program investícií na roky 2010 – 2015 (SVP š.p. OZ Piešťany) 

a) Kotešová – Veľké Rovné, prestavba toku Rovňanka, 

b) Krásno nad Kysucou, úprava toku Kysuca, 

c) Čadca – Sihelník, úprava Kysuce, 

d) Olešná – Staškov, úprava toku Olešnianka, 

e) Raková, úprava Trstenského potoka, 

f) Turzovka, úprava toku Predmieranka, 

g) Hybe, úprava toku Hybica v rkm 4,180 – 4,650, 

h) Vrútky, zvýšenie ĽOH pri ČOV, rkm 278,2 – 278,5, 

i) Rabča, úprava Polhoranky, 

j) Kamenná Poruba, úprava Porubského potoka, 

k) Čadca, úprava toku Rieka, ďalšie etapy výstavby, 

l) Kysucký Liesovec – Povina, úprava toku Kysuca, 

126


m) Žilina – Rosina, úprava Rosinky, ďalšie etapy výstavby, 

n) Komplexné riešenie územia Kysuce, 

o) Oravská Jasenica, Biela Orava, úprava koryta, 

p) Tvrdošín – Oravice, úprava toku Oravica, 

q) Turzovka, úprava toku Hlinenský potok, 

r) Žilina – Trnové, vybudovanie poldra na Trnovke, 

s) Nová Bystrica, úprava Bystrice, 

t) Krásno nad Kysucou, pravostranná hrádza Kysuce, 

u) Žilina – Solinky, úprava potoka Všivák, II. stavba, 

v) Dlhé Pole, rekonštrukcia úpravy Dlhopolského potoka, 

w) Dlhá nad Oravou, úprava toku Orava, 

x) Turany, pravá strana Váhu km 287,0 – 289,0, ochrana intravilánu, 

y) Mútne – Dulov, Mútňanka – prestavba, stabilizácia brehov, 

z) Čimhová, Oravica, stabilizácia koryta, 

aa) Krásno nad Kysucou, úprava toku Bystrica, 

bb) Nová Bystrica, úprava toku Vychylovka, 

cc) Zákopčie, úprava Rakovianky, 

dd) Hričov – Bytča, rekonštrukcia konkáv na toku Váh, 

ee) Vranie, úprava toku Kysuca, pravostranná hrádza, 

ff) Kunerad, úprava Kuneradskeho potoka, 

gg) Bytča – Považská Bystrica, úprava toku Váh, 

hh) Hvozdnica, úprava toku Štiavnik, 

ii) Varín, úprava toku Varínka, 

jj) Staškov – Raková, úprava toku Kysuca, 

kk) Podvysoká, úprava toku Kysuca, 

ll) Makov – Kopanice, úprava toku Kysuca, II. etapa, 

mm) Makov, úprava toku Trojačka, 

nn) Klubina, úprava toku Bystrica, 

oo) Turzovka, úprava toku Turzovský, 

pp) Raková, úprava toku Rakovanka, 

qq) Oščadnica, protipovodňová ochrana intravilánu obce, 

rr) Čierne, úprava Stankovského potoka, 

ss) Terchová – Vrátna, úprava Varínky, 

tt) Sučany, úprava Sučianskeho toku, 

uu) Oravská Lesná, úprava toku Biela Orava, 

vv) Dvorec, suchá nádrž – polder na Turci, ochrana aglomerácie Martin-Vrútky, 

ww) Vážska vodná cesta, 

xx) Odkaliská SEZ š.p. Žilina a Martin, 

Zabezpečovanie protipovodňovej ochrany obcami 

Organizačná smernica č. 5/2008 Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. 

Žilina zo 17.10.2008 umožňuje prenájom drobných vodných tokov obciam. 

MŽP SR ako riadiaci orgán pre Operačný program Životné prostredie vyhlásil 

11.6.2010 Výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok Operačný 

program Životné prostredie, Prioritná os 2 „Ochrana pred povodňami“, operačný cieľ : 

2.1 Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami (I. skupina aktivít), kód výzvy : 

OPŽP-PO2-10-1. Dátum uzavretia výzvy : 13.9.2010. 

Obce sa na základe prenájmu drobných vodných tokov môžu prihlásiť o nenávratný 

finančný príspevok v rámci uvedeného Operačného programu. 

Ruší sa tabuľka : Rozdelenie pripravovanej ochrany pred povodňami podľa okresov 

127


2.14.1.3. Návrh revitalizačných opatrení v povodí 

Vložený text na začiatok kapitoly 

Pri návrhu revitalizačných opatrení v povodí tokov v Žilinskom samosprávnom kraji 

bude potrebné vychádzať z Plánu manažmentu čiastkového povodia Váhu, základného 

nástroja na dosiahnutie cieľov vodného plánovania - dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 

2015 v správnom území povodia, ktorý je výsledným dokumentom vodného plánovania. 

Plán manažmentu čiastkového povodia Váhu bol schválený v decembri 2009. 

2.14.2. Zásobovanie pitnou vodou 

Vložený text na začiatok kapitoly 

Prijatím zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zák. č. 372/1990 Zb. 

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a zákona č. 442/2002 Z.z. 

o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona 

č.276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov bola 

ukončená reforma zásadných zákonov vzťahujúcich sa k vode. V reakcii na politickoekonomické 

zmeny po roku 1989 boli najmä napravené vlastnícke vzťahy a pôsobnosti 

príslušných štátnych orgánov vo vzťahu k vode, bola zmenená cenová a investičná politika 

štátu, bol začatý proces aproximácie práva. Vodný zákon taxatívne vymedzil kompetencie 

niektorých ministerstiev k vode a súčasne stanovil i štruktúru a pôsobnosť vodoprávnych 

orgánov. Transpozíciou požiadaviek Rámcovej smernice o vodách č. 2000/60/ES 

ustanovujúcej rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky do vodného zákona 

boli položené základy sústavnej a trvalej koncepčnej činnosti – vodné plánovanie, ktorá 

napĺňa víziu udržateľnosti vodných zdrojov prijatú na 2. Svetovom fóre o vode v roku 2000 v 

Haagu. 

Vodný zákon a zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách spolu 

s vykonávacími predpismi upravujú pôsobnosť ústredných orgánov pri schvaľovaní 

rozhodujúcich plánovacích dokumentov o vode, a to plánu oblastí povodí, programu 

opatrení a plánov rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií. 

Zákonom o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zákonom o ochrane 

zdravia, zákonom o obecnom zriadení, spolu s vykonávacími vyhláškami, ktoré stanovujú 

hygienické požiadavky na pitnú vodu, početnosť a rozsah kontroly pitnej vody bol vymedzený 

rámec na riadne fungovanie zásobovania pitnou vodou a odvádzanie odpadových vôd 

v nových podmienkach a zároveň je zaistená plná zlučiteľnosť právnych predpisov SR 

s legislatívnymi predpismi s EÚ. 

2.14.2.1. Zhodnotenie územia z hľadiska zásobovania pitnou vodou 

Vložené nové znenie kapitoly 

Zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov zabezpečuje v zmysle 

zákona o obecnom zriadení obec. 

Po transformácii štátnych podnikov vodární a kanalizácií obce túto činnosť 

zabezpečujú v rozhodujúcej miere prostredníctvom obchodných spoločností a len v malej 

časti samostatné obce. Územie Žilinského kraja spadá do pôsobnosti piatich vodárenských 

spoločností, ktorými sú : 

- Severoslovenské vodárne a kanalizácie, (SeVaK) a.s., Žilina – okresy Bytča, 

Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, 

- Oravská Vodárenská spoločnosť, (OVS) a.s., Dolný Kubín – okresy Dolný Kubín, 

Námestovo, Tvrdošín, 

- Liptovská vodárenská spoločnosť, (LVS) a.s., Liptovský Mikuláš – okres Liptovský 

Mikuláš, 

128


- Vodárenská spoločnosť Ružomberok, (VSR) a.s., Ružomberok – okres 

Ružomberok, 

- Turčianska vodárenská spoločnosť, (TurVod) a.s. Martin – okresy Martin, 

Turčianske Teplice. 

Plán rozvoja verejných vodovodov Žilinského kraja pri analýze súčasného stavu 

zásobovania pitnou vodou v Žilinskom vychádza zo štatistických údajov k 1.1.2005, ktoré 

nezodpovedajú stavu k roku 2010. 

Súčasné zásobovanie pitnou vodou v Žilinskom kraji sa uskutočňovalo zo zdrojov na 

vlastnom území. Zásobovanosť v jednotlivých okresoch kraja dosahuje rôznu úroveň. 

Najlepšie je zásobovaný región Turca, Liptova a horných Kysúc. Najnižšia 

zásobovanosť je v okrese Bytča. 

V rámci rozvoja verejných vodovodov boli v Žilinskom kraji realizované, resp. 

rozostavané nasledujúce stavby : 

- na SKV Žilina napojené obce v regióne horné Kysuce (stavba Zásobovanie vodou 

a odkanalizovanie regiónu Horné Kysuce), 

- na Oravský SKV napojené obce Vavrečka, Ťapešovo, Oravská Jasenica a Lokca 

(I. etapa stavby Zásobovanie vodou a odkanalizovanie regiónu Orava), 

- na Oravský SKV napojené obce Medzibrodie, Pucov, Pokrývač a Pribiš, 

- na SKV Ružomberok napojené obce Liptovská Štiavnica a Liptovská Teplá 

(I. etapa stavby SKV Ružomberok - Pripojenie obcí Liptovský Michal, Ivachnová, 

Bešeňová, Liptovská Teplá, Potok), 

- na SKV Bytča napojenie obce Štiavnik (v realizácii), 

- na SKV Oravské Veselé - Mútne napojená obec Beňadovo, 

- na oblastný SKV Orava napojenie obce Rabčice (v realizácii), 

- SKV Bobrovček napojenie obcí Bobrovček, Pavlova Ves, Liptovské Beharovce, 

- obecné vodovody Terchová, Divinka-Lalinok, Divina (v realizácii), Svederník 

(v realizácii), Komjatná (v realizácii), Malé Borové (v realizácii), Nižná Boca 

(v realizácii), 

- prívod SKV Žilina – Bytča, v súčasnosti po Oblazov, 

- Brezovica, zachytenie vodného zdroja Grúň 1-4 (v realizácii), 

- Oravská Lesná, zachytenie nových prameňov Zadná Nová rieka, 

- Prívod vody z vodného zdroja HVK 1 a HVK 2 do Rajeckej Lesnej, 

- Oravský Biely Potok prepojenie na prívod OSV z VZ Rezbárova Baňa. 

Bez verejného vodovodu je päť obcí : Bukovina, Veľké Borové (Liptovský Mikuláš), 

Folkušová (Martin), Lutiše, Paština Závada (Žilina). 

Vodné zdroje 

Jedným z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich rozvoj verejných vodovodov sú 

kvalitné vodné zdroje. Ich výdatnosť, kvalita a lokalizácia sú rozhodujúcimi východzími 

podmienkami, ktoré determinujú rozvoj verejných vodovodov. Na zásobovanie obyvateľstva 

pitnou vodou sú v súlade so zákonom o vodách prednostne určené útvary podzemných vôd. 

V oblastiach s ich nedostatkom sa využívajú na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou 

jednak priame odbery z tokov, ale najmä veľkokapacitné zdroje povrchovej vody - 

vodárenské nádrže. 

V Žilinskom kraji sa využíva 218 zdrojov podzemnej vody na odbery na hromadné 

zásobovanie pitnou vodou. Ich využiteľná výdatnosť po znížení o ekologické limity je 2 192 

l.s -1 . Najvýznamnejšie zdroje sú v okrese Martin (500 l.s -1 – pramene Necpaly-Lazce, 59 l.s -1 

– pramene v Blatnickej doline) a Žilina (510 l.s -1 – pramene a vrt v oblasti Fačkova 90 l.s -1 , 

130 l.s -1 – Lietava, Lietavská Svinná, 160 l.s -1 – zdroje Teplička), významné zdroje sú aj na 

Orave v oblasti Oravíc a obce Zuberec, na Liptove v širšom okolí obce Liptovská Porúbka 

a Liptovský Hrádok. 

129


Ďalšími zdrojmi vody využívanými na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sú : 

- vodárenské nádrže Nová Bystrica s kapacitou úpravne vody 1030 l.s -1 a Turček 

s kapacitou úpravne vody 500 l.s -1 (v rámci Žilinského kraja dodávka pitnej vody 

cca 2,5 l.s -1 pre obce Sklené a Turček) 

- priame odbery z tokov, riešenie nedostatku zdrojov podzemných vôd. Sú to 

najzraniteľnejšie zdroje, ktoré sa po doporučení hygienikov postupne vyraďujú. 

V Žilinskom kraji sa nachádza 21 vodárenských tokov. 

Nová tabuľka č. 14/5. 

Zoznam zdrojov vody využívaných na zásobovanie pitnou vodou podľa vodárenských 

spoločností s návrhom na zníženie kapacity o ekologické limity, prípadne vyradenie zdroja 

v dôsledku nevyhovujúcej kvality 

Podzemné zdroje 

Vodovod Vodný zdroj Kataster obce Okres 

Výdatnosť 

studne: 

dopor. 

pramene: 

min-max 

Výdatnosť 

po úprave 

Poznámka 

SKV Bytča 

1. Hliník - Hl. 

studňa 

l/s l/s 

st. Bytča 

Bytča 

33,4 30 

2. Vrt HPV 1 vrt 

8 7 

3. Vrt HPV 2 vrt Predmier 

2 2 

4. Vrt HVPS-1 vrt 9,5 8 

5. Vrt HVPS-2 vrt 

9,5 8 

SKV Čadca 6. Za Kysucou st. Krásno 

Čadca 

50 38 

S-1,2,3 st. nad Kysucou 

30 24 

V-1, 2, 3 vrt 

17 15 

Turzovka 7. Závodie S1, st. Turzovka Čadca 20 18 

S2 

vrt. studne 

V-1, V-2, TV 

1, 2, 3 

Oravský 

skupinový 

vodovod 

8. Pod 

Chočom 

1 - 4 

pr. Jasenová Dolný Kubín 22-87 20 

9. Valaská 

Dubová 

pr. Valaská Dubová 9,8-110,0 110 

10. Ostredok pr. Dlhá nad Oravou 

5,0-12,0 14 

SKV 

Kysucké 

Nové Mesto 

11. 

Radoľa pr. Radoľa 

Kysucké 21 18,5 

Nové Mesto 

studňa 4 a 

st. pri ČS 

12. Podháj 

KM1, 2 11, 

12, 15 

st. 

st. 

Kysucký 

Lieskovec 

4 3 

7,8 7 

13. Vrt + studňa 

SR-2 

st. Brodno Kysucké 

Nové Mesto 

11 11 

130


SKV 

Liptovský 

Mikuláš 

14. Vyvieračka pr. Demänovská 

Dolina 

Liptovský 

Mikuláš 

130 130 kapacita 

ÚV, v 

súčasnosti 

v rekonštrukcii 

15. Kráľova 

Lehota LP 

5, 6, 14, 16 

16. Liptovská 

Porúbka 

LP 1, 2, 11, 

13, 121,13 

vrt Liptovský Hrádok 49,6 38 

vrt Liptovská 94,1 85 

17. Kamenistá pr. Porúbka 43,20- 

66,50 

18. Zapač 1-3 pr. 21,2 18 

19. Žiarce vrt Liptovský Peter 

12,7 11 

LP 2-3 

SKV Žiar 20. Medzivŕšky pr. Smrečany Liptovský 

Mikuláš 

SKV 

Sielnica 

21. Sielnica - 

Pred 

dolinou 

Prosiek 

Liptovský 

Mikuláš 

12,60- 

24,70 

38 

11 

25,2 22 

SKV 

Svätý Kríž 

SKV 

Východná 

SKV 

Pribylina 

SKV Martin 

23. Mošnica pr. Lazisko Liptovský 

Mikuláš 

24. Kundrátovo pr. Hybe Liptovský 

Mikuláš 

25. Suchý 

Hrádok 

pr. Pribylina Liptovský 

Mikuláš 

10,70- 

55,40 

10 

10-20 8 

9,40- 

49,00 

26. Lazce pr. Necpaly 

Martin 286-1010 270 

27. Lazce vrt 

25 27 

28. Dolina pr. Podhradie 23,00- 

43,40 

22 

29. Teplica pr. Turčianska 

Štiavnica 

30. Prieslopská 

dolina 

16,10- 

36,00 

pr. Bystrička 10-15 8 

31. Krahulčie pr. Blatnica 

24,20- 

60,90 

32. Mokrý 

Jasienok - 

nad chatou 

pr. 16,60- 

20,20 

8,5 

14 

22 

14 

33. Mokrý 

Jasienok - 

pod chatou 

pr. 

9,70- 

11,00 

9 

SKV 

Kláštor pod 

Znievom 

34. Lipovec st. Lipovec 22 20 

35. Teplička pr. Krpeľany 20,00- 18 

84,90 

36. Sopotná pr. Valča 

20,00- 

59,50 

37. Húčľava vrt Vrícko Martin 13,3 11 

38. HV 305 A vrt Turčiansky Ďur 

15 13 

18 

SKV Rabča 39. Palkoč pr. Oravská Polhora Námestovo 12,00- 

24,30 

10,5 

131


Oravské 

Veselé 

a Mútne 

SKV 

Ružomberok 

Liptovské 

Sliače 

SKV 

Turčianske 

Teplice 

Oravský 

skupinový 

vodovod 

40. Randová pr. Oravské Veselé Námestovo 10-15 2,4 

47. Nad obcou 

1 - 4 

48. Bukovina 

1 - 3 

49. Jazierce pr. 

50. Pod 

Javorom 

51. Pod 

Parohami 

52. Biele vody pr. 

pr. Valaská Dubová Ružomberok 

16,33- 

76,11 

pr. Biely Potok Ružomberok 

19,30- 

35,50 

40,00- 

50,80 

pr. Liptovské 

8,90- 

Revúce 

34,40 

pr. 9,70- 

41,30 

40,20- 

69,10 

53. Pri ceste pr. Liptovská Osada 23,90- 

47,70 

54. Kramáriská 

- V. Choč 

pr. 

Likavka 

10,20- 

79,10 

55. Zubra pr. Liptovské Sliače Ružomberok 

8,90- 

18,00 

56. Vodopády pr. Čremošné Turčianske 13,00- 

91,50 

57. Rožková 1 - 

2 

58. Oravice- 

Bobrovec 

59. Oravice- 

Tichá dolina 

1 a 2 

pr. 

Teplice 10,00- 

40,70 

14 

18 

38 

8 

9 

36 

20 

8,5 

8 

11,5 

pr. Tvrdošín II. Tvrdošín 110-232 100 

pr. 27,5-69,2 25 

9 

SKV 

Zuberec 

60. Oravice- 

Mihlčie 

61. Rezbárska 

baňa 

62. 

SKV 63. 

Žaškov- 

Párnica 

VZ Hruštín 64. 

SKV Žilina 

pr. 

pr. Oravský Biely 

Potok 

132 

8,38- 

36,40 

8 

27,3-58,6 27 

Madajka pr. Zuberec Tvrdošín 2,6-15 10,5 

Dva smreky pr. Zuberec 5,1 

Pribisko pr. Zuberec 16,5-22,1 

Salašisko pr. Habovka 0,1-1,29 

Polianky I,II pr. Habovka 

0,4-3,5 

Haškov pr. Párnica Dolný Kubín 0,2-8,2 

Tepeľ pr. Žaškov 

7,6-20,5 

Tri studne pr. Hruštín Námestovo 2,8-22,2 

Pod pr. Hruštín 

1,6-9,5 

Príslopom 

65. Tiesňavy pr. Fačkov 

Žilina 

14-51 12 

66. Vrty Lúky 

50 45 

1-3 

67. Ráztoky pr. 

32-66 29 

68. Prameň 1 Kamenná Poruba 28,90- 26 

81,00 

69. Patúch pr. Lietavská Svinná 

8,60- 

13,80 

70. Patúch vrt 

71. Morské oko vrt 

N1 

Lietava 

8 

30 27 

30 27


72. Mlynský 

náhon N 

73. Turie - 

Dedová 

1, 1a, 5, 7, 

7a, 8, 9 

vrt 70 65 

pr. Turie 42,40- 

88,80 

40 

74. Rybníky pr. Stráňavy 33,80- 

104,00 

75. TH 101 vrt Teplička 

40 36 

76. TH 102 vrt 20 18 

77. Zberná 

studňa 

100 90 

Terchová 79. Krivánska 

Rizňa 

SKV 

Gbeľany 

30 

Žilina 17 17 

80. HGV vrt Gbeľany Žilina 20 17 

Povrchové zdroje 

Vodovod Vodný zdroj Kataster obce Okres 

Korňa 

Čierne 

2. Korňa - povrchový 

odber 

3. Čierne povrchový odber 

- u Chovancov 

- u Benčíkov 

Korňa 

Čierne 

SKV Žilina 4. VN Nová Bystrica Nová Bystrica 

SKV Turček 5. VN Turček 

Oravská 

Lesná 

Demänovská 

dolina 

6. Povrchový odber 

z Novej rieky 

7. Povrchový odber 

Zadná voda 

Turček 

Oravská Lesná 

Demänovská 

dolina 

Čadca 

Kapacita 

Kapacita 

- výhľad 

l/s l/s 

1 0 

1030 1000 

Turčianske 

Teplice 450 50 

Námestovo 

3 0 

Liptovský 

Mikuláš 15,1 15,1 

3 

3 

0 

0 

Poznámka 

kapacita 

ÚV 

pre VS ZK 

S cieľom zabezpečiť ekologicky únosnú exploatáciu podzemných vôd na 

uspokojovanie potrieb obyvateľov, bola pri prameňoch znížená minimálna výdatnosť a pri 

vrtoch doporučená výdatnosť o koeficient tzv. ekologického limitu, ktorý sa pohybuje vo 

väzbe na geologické, hydrogeologické a hydrologické podmienky od 5 do 30 %. 

Zapracovaním smernice EÚ 98/83/EC do NV č. 354/2006 Z.z. o požiadavkách na 

vodu pre ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu sa sprísnili 

limity niektorých ukazovateľov, čo spôsobilo, že niektoré dovtedy využívané zdroje 

nevyhovujú na zásobovanie pitnou vodou a je potrebné ich nahradiť. 

Problémové je aj využívanie priamych odberov z tokov na zásobovanie obyvateľov. 

Zdroje vody problémové z hľadiska dodávanej kvality a kvantity 

Vodný zdroj Katastrálne územie Okres 

Korňa, povrchový odber Korňa Čadca 

Čierne, povrchový odber 

- u Chovancov 

- u Benčíkov 

Čierne 

Čadca 

133


Vyradené vodné zdroje 

Vodný zdroj Katastrálne územie Okres 

Vavrečský Námestovo Námestovo 

Pod Stasovou č.1 a č.2 Krivá Dolný Kubín 

Stojkov č.1, č.2 a č.3 Dlhá nad Oravou Dolný Kubín 

Lovisko Oravská Poruba Dolný Kubín 

U Sihelníka, 

Čadca 

Čadca 

studne S-1, 2, 3, 5, 

vrt-4 a povrchový odber 

z Kysuce 

Nová rieka, povrchový odber Oravská Lesná Námestovo 

Studničky Žilina Žilina 

Mútňanka, povrchový odber Mútne Námestovo 

2.14.2.2. Návrh zásobovania pitnou vodou 


Požiadavky na rozvoj životnej úrovne obyvateľstva vyžadujú nevyhnutnosť ďalšieho 

rozvoja verejných vodovodov a to postupným zvyšovaním podielu zásobovaných obyvateľov 

uspokojovaním reálnych požiadaviek priemyslu, poľnohospodárstva i terciálnej sféry. 

Koncepcia rozvoja verejných vodovodov je orientovaná predovšetkým na využívanie 

kapacít vybudovaných zdrojov vody. Obce v dosahu hlavných vodárenských systémov budú 

postupne na ne napájané a obyvatelia budú zásobovaní pitnou vodou dodávanou zo zdrojov 

kvalitnej vody. 

Do obcí, ktoré sú mimo dosahu terajších prívodov vody a veľkokapacitných zdrojov 

by mali byť postupne budované nové prívody vody. Ak je možnosť získať miestne zdroje 

s dostatočnou výdatnosťou a vyhovujúcou kvalitou bude efektívnejšie zriadiť miestny 

vodovod. 

Nepredpokladá sa, že do roku 2015 budú mať všetky obce vybudovaný verejný 

vodovod. Okrajové osídlenia s malým počtom obyvateľov, ktorí na zásobovanie využívajú 

domové studne s vyhovujúcou kvalitou vody, budú najmä z ekonomických dôvodov riešené 

až v ďalšej etape. 

Prednostne je potrebné realizovať výstavbu verejných vodovodov v obciach, v ktorých 

obyvatelia sú zásobovaní pitnou vodou z domových studní, resp. z povrchových zdrojov, 

v ktorých kvalita vody nevyhovuje požiadavkám NV SR č. 354/2006 Z.z., ktorým sa 

ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na 

ľudskú spotrebu. 

Na naplnenie strategického cieľa rozvoja verejných vodovodov v Žilinskom kraji, 

zvyšovať podiel obyvateľov zásobovaných bezchybnou a kvalitnou pitnou vodou z verejných 

vodovodov v zmysle koncepcie „Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií 

Žilinského kraja“ sú v ÚPN VÚC Žilinského kraja – zmeny a doplnky č. 4 do roku 2015 

navrhované nasledujúce priority : 

1. rozšírenie OSV do obcí Breza, Krušetnica, Zákamenné, Novoť, Beňadovo – II. 

etapa stavby „Zásobovanie vodou a odkanalizovanie regiónu Orava“, 

2. dobudovanie prívodu SKV Žilina – Bytča, 

3. rozšírenie SKV Žilina do obcí Kotešová, Veľké Rovné, Petrovice, Kolárovice, 

Štiavnik, stavba „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových 

vôd okresu Bytča“, 

4. rekonštrukcia a rozšírenie vodovodu do obce Rudinská a Oškerdy (miestna časť 

Kysuckého Nového Mesta) -, stavba „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie 

a čistenie odpadových vôd v regióne Dolné Kysuce“, 

134


5. rozšírenie SKV Žilina do obcí po trase Nová Bystrica, Radôstka, Stará Bystrica, 

Zborov nad Bystricou, Klubina, Oščadnica, stavba „Zásobovanie vodou, 

odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v regióne Stredné Kysuce, 

6. rozšírenie SKV Ružomberok – pripojenie obcí Liptovský Michal, Ivachnová, 

Bešeňová, Liptovská Teplá, Potok, II. etapa, 

7. rozšírenie SKV Martin do obcí Trnovo, Trebostovo, Turčiansky Peter 

a Čremošné, 

8. napojenie SKV Hladovka – Suchá Hora na OSV, 

9. dobudovanie rozostavaných malých skupinových vodovodov : Bobrovček – 

Pavlova Ves – Liptovské Beharovce, Sihelné – Oravská Polhora, 

10. SKV Liptovský Mikuláš, SKV Sielnica, prívod vody z VZ Huty, Liptovské 

Matiašovce, Prosiek, 

11. SKV Liptovská Lúžna prívod z vodného zdroja pre SKV Liptovská Lúžna, 

Liptovská osada, 

12. SKV Belá prívod vody z VZ Belá Kykula, 

13. realizácia miestnych skupinových vodovodov : Horný Vadičov – Dolný Vadičov, 

Veľká Čierna – Malá Čierna, 

14. dokončenie rozostavaných obecných verejných vodovodov, 

15. rozšírenie vodovodu Beňova Lehota – Kubínska Hoľa, 

16. rozšírenie vodovodu Ružomberok – Malino Brdo, 

17. rozšírenie SKV Žilina do obce Nezbudská Lúčka, 

18. rekonštrukcie a rozšírenia verejných vodovodov v obciach, 

19. v rámci nadregionálnych vzťahov : príprava realizácie VN Garajky na Ipoltici, 

veľkokapacitného zdroja pre Spišsko-popradskú vodárenskú sústavu s dotáciou 

vody pre SKV Liptovský Mikuláš (náhrada potenciálne ohrozených zdrojov 

Kráľova Lehota, Liptovská Porúbka). 

Návrh riešenia obcí bez verejného vodovodu 

Okres Počet obyvateľov Návrh riešenia 


Bukovina 129 Obec bude riešená po roku 2015 

Veľké Borové 86 Obec bude riešená po roku 2015 

Martin 

Folkušová 128 Obec bude riešená po roku 2015 

Ružomberok 

Komjatná 1 485 Samostatný vodovod v realizácii 

Žilina 

Lutiše 818 Napojenie na SKV Žilina 

Paština Závada 257 Obec bude riešená po roku 2015 

Ruší sa kapitola 2.14.2.2.1. Predpokladaný rozvoj verejných vodovodov v jednotlivých 

okresoch Žilinského kraja 

2.14.4. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd 

2.14.4.1. Zhodnotenie územia z hľadiska zabezpečenia odvádzania 

a zneškodňovania 


Súčasný stav v čistení a odvádzaní odpadových vôd v Žilinskom kraji zodpovedá 

historickému vývoju spoločnosti ako celku, možnostiach ekonomiky, stavu vývoja a aplikácie 

nových technológií v oblasti realizácie stokových sietí a ČOV, kvalite stavebných prác, 

135


morálnemu a fyzickému opotrebovaniu strojnotechnologických zariadení a kanalizačných 

objektov. Berúc do úvahy dlhú životnosť kanalizačných objektov, ich technické parametre 

a konštrukčné riešenia zodpovedajú koncepčným zámerom a účelu, ktorý bol aktuálny 

v dobe ich návrhu a realizácie, ako aj finančným a technickým možnostiam danej doby. 

Rozvoj verejných kanalizácií v Žilinskom kraji, tak ako na celom Slovensku výrazne 

zaostáva za stavom v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou. 87,20 % obyvateľov je 

zásobovaných z verejného vodovodu. Na kanalizáciu je pripojených len 50,16 % obyvateľov. 

Rozdiel je o 37,04 %. 

Plán rozvoja verejných kanalizácií Žilinského kraja pri analýze súčasného stavu 

zásobovania pitnou vodou v Žilinskom vychádza zo štatistických údajov k 1.1.2005, v ktorých 

nie sú zahrnuté investície realizované po tomto termíne. 

V rámci rozvoja verejných kanalizácií boli v Žilinskom kraji realizované, resp. 

rozostavané nasledujúce významné stavby : 

- na SKK Čadca a Turzovka boli napojené obce v aglomerácii Čadca a Turzovka 

(stavba Zásobovanie vodou a odkanalizovanie regiónu Horné Kysuce), 

- na SKK a ČOV boli napojené obce v aglomerácii Námestovo (I. etapa), 

- na SKK a SČOV Hričov boli napojené obce v aglomerácii Žilina, 

- na SKK a ČOV Vrútky boli napojené obce v aglomerácii Martin, 

- na SKK a ČOV boli napojené obce v aglomerácii Liptovský Mikuláš, 

- na SKK a ČOV boli napojené obce v aglomerácii Ružomberok, 

- intenzifikácie ČOV Žilina, Liptovský Mikuláš, Námestovo, Čadca, Turzovka, Rajec, 

- SKK v aglomerácii Liptovská Teplá (I. etapa), 

- obecné kanalizácie s ČOV. 

Do roku 2010 neboli dokončené všetky investičné zámery a tak ich realizácia bude 

predmetom realizácie do roku 2015. 

2.14.4.2. Návrh rozvoja kanalizácií a ČOV 

Vložený nový text kapitoly 

Zabezpečenie zodpovedajúceho odvádzania a čistenia odpadových vôd je stanovené 

požiadavkami smernice 91/271/EHS a záväzkami, ktoré sa Slovenská republika zaviazala 

plniť v rámci predvstupových rokovaní s EÚ a ktoré sú jednoznačne definované aj v zákone 

č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb o priestupkoch v znení 

neskorších predpisov (vodný zákon). 

Právny rámec európskej vodnej politiky vytvára Rámcová smernica o vodách (RSV) 

2000/60/EC. Účelom tejto smernice je ustanoviť podmienky pre vytvorenie účinného systému 

ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných 

vôd. 

Hlavným cieľom smernice 91/271/EHS týkajúcej sa nakladania s komunálnymi 

odpadovými vodami je ochrana vodných ekosystémov v európskom spoločenstve pred 

škodlivým účinkom vypúšťania nečistených alebo nedostatočne čistených komunálnych 

odpadových vôd. 

Emisné požiadavky smernice o nakladaní s komunálnymi odpadovými vodami sú 

dopĺňané kvalitatívnymi – imisnými požiadavkami na ochranu vôd formulovanými ďalšími 

smernicami EÚ, ktorých požiadavky sú plne transponované aj do právnych predpisov SR. 

Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. 

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) vytvára právne prostredie pre 

všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých 

ekosystémov v krajine, na zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd a na ich účelné, 

hospodárne a trvalo udržateľné využívanie. 

136


Pre problematiku odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd majú zásadný 

význam ustanovenia zákona, ktoré sú transpozíciou požiadaviek smernice 91/271/EHS 

o čistení komunálnych odpadových vôd. 

V rámci efektívneho odvádzania a čistenia odpadových vôd je uplatňovaný systém 

kanalizačných aglomerácií. 

Pod aglomeráciou rozumieme územne ohraničenú oblasť, v ktorej je osídlenie alebo 

hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z nej komunálne 

odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd, alebo na miesto ich 

spracovania a vypúšťania. 

V aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov (ďalej EO), ktoré 

nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu a v aglomeráciách menších ako 2 000 EO, v ktorých 

je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia sa zabezpečí vypúšťanie 

komunálnych odpadových vôd do 31.12.2015 a v aglomeráciách nad 10 000 EO do 

31.12.2010. 

Porovnanie zásadných požiadaviek európskej a slovenskej právnej úpravy 

zahŕňajúcej vynegociované podmienky a časový harmonogram týkajúci sa odvádzania 

a čistenia odpadových vôd z aglomerácií v SR je zhrnutý v nasledujúcej tabuľke : 

Termíny ustanovené pre členské štáty EÚ Smernicou 91/271/EHS 

Kategória 

aglomerácie 

0–2 000 

EO 

2 000–10 000 

EO 

10 000–15 000 

EO 

Citlivá 

oblasť 

Ak je vybudovaná 

stoková sieť 

zabezpečiť 

primerané čistenie 

OV 

Termín: 

do 31.12.2005 

Zabezpečiť 

odvádzanie 

a sekundárne 

čistenie OV 

Termín: 

do 31.12.2005 

Zabezpečiť 

odvádzanie 

a čistenie OV 

s odstraňovaním 

nutrientov 

Termín: 

do 31.12.1998 

15 000–150 000 

EO 

Zabezpečiť 

odvádzanie 



nutrientov 

Termín: 

do 31.12.1998 

>150 000 

EO 

Zabezpečiť 

odvádzanie 



nutrientov 

Termín: 

do 31.12.1998 

Vynegociované podmienky – premietnuté do právnej úpravy SR (zákon 364/2004 Z.z.) 

0–2 000 

2 000–10 000 EO 10 000 –100 000 EO >100 000 EO 

EO 

SR – 

celé 

územie 

citlivá 

oblasť 

Zabezpečiť 

odvádzanie 

a sekundárne 

čistenie OV 

Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV 

s odstraňovaním nutrientov 

Ak je vybudovaná 

stoková sieť 

zabezpečiť 

primerané čistenie 

OV 

Termín: 

priebežne 

Termín: 

do 31.12.2015 

Termín: 

do 31.12.2010 

Zabezpečiť 

odvádzanie 



nutrientov 

Termín: 

do 31.12.2010 

Podľa Národného programu Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 

91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES 

a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES z apríla 2007 na jednu 

ČOV môže byť napojených viacero aglomerácií. 

V ÚPN VÚC Žilinského kraja – zmeny a doplnky č. 4 v návrhu odvádzania a čistenia 

komunálnych odpadových vôd boli na základe tejto možnosti rozšírené stanovené 

aglomerácie, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 2 „Plánu rozvoja verejných kanalizácií pre územie 

Žilinského kraja“. 

Súhrnný prehľad počtu obyvateľov, obcí a aglomerácií v Žilinskom kraji zaradených podľa 

veľkostných kategórií : 

Aglomerácie Menej ako 2000 2000 – 10 000 Viac ako 10 000 Kraj spolu 

EO 

EO 

EO 

Počet obyvateľov 81 472 87 306 523 948 693 892 

Počet obcí 144 46 125 315 

Počet aglomerácií 130 22 12 164 

137


Z tabuľky vyplýva, že do 31.12.2010 je treba v Žilinskom kraji zabezpečiť požadované 

odvádzanie a čistenie odpadových vôd z minimálne 12 aglomerácii, čo predstavuje 

vyriešenie odkanalizovania v 125 obciach. 

Do 31.12.2015 je následne treba vyriešiť odvádzanie a čistenie odpadových vôd 

v ďalších 22 aglomeráciách, ktoré zahŕňajú 46 obcí. 

Priebežne, ak je vybudovaná stoková sieť, zabezpečiť primerané čistenie 

odpadových vôd v aglomeráciách s menej ako 2 000 EO. 

ÚPN VÚC Žilinského kraja – zmeny a doplnky č. 4 v návrhu odvádzania a čistenia 

odpadových vôd : 

• rešpektuje z pohľadu medzinárodných záväzkov ekonomických a organizačnotechnických 

možností nutnosť zabezpečiť do roku 2015 : 

- vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie odpadových vôd zo všetkých 

aglomerácií nad 2 000 EO, 

- priebežne v aglomeráciách pod 2 000 EO, kde je vybudovaná stoková sieť, 

primerané čistenie odpadových vôd, 

- riešenie odvádzania vôd z povrchového odtoku v aglomeráciách v súlade 

s požiadavkami právnej úpravy, 

- technicky, organizačne a ekonomicky pripraviť riešenie čistenia odpadových vôd 

pre čo najvyšší počet aglomerácií pod 2 000 EO, 

• v zmysle Plánu rozvoja verejných kanalizácií pre územie Žilinského kraja a 

Národného programu SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS navrhuje : 

pre aglomerácie viac ako 10 000 EO 

- Bytča, vybudovanie kanalizácie v obciach Kolárovice, Kotešová, Petrovice, Veľké 

Rovné, Hlboké nad Váhom a v miestnej časti Bytče - Pšurnovice, intenzifikácia 

ČOV Bytča, 

- Krásno nad Kysucou, vybudovanie kanalizácie v obciach Klubina, Nová Bystrica, 

Oščadnica, Radôstka, Stará Bystrica, Zborov nad Bystricou, v miestnej časti 

Čadce - Horelica, v miestnej časti Krásna nad Kysucou, rekonštrukcia ČOV 


- Dolný Kubín, vybudovanie kanalizácie v obciach Oravská Poruba, Párnica, 

Veličná, Žaškov (pripojenie aglomerácie Žaškov), Beňova Lehota – Kubínska hoľa, 

rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Dolný Kubín, 

- Kysucké Nové Mesto, vybudovanie kanalizácie v obciach Dolný Vadičov, Dunajov, 

Horný Vadičov, Lodno, Lopušné Pažite, Nesluša, Ochodnica, Povina, Rudina, 

Rudinka, Rudinská a miestnej časti Kysuckého Nového Mesta - Oškerda, 

rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Kysucké Nové Mesto, 

- Liptovský Mikuláš, vybudovanie kanalizácie v obci Jalovec, Liptovský Trnovec, 

Veterná Poruba (priradené aglomerácie), v miestnej časti mesta, rekonštrukcia 

kanalizácie v Demänovskej Doline, 

- Martin, vybudovanie kanalizácie v obciach Ratkovo, Turčiansky Peter, Trebostovo, 

Príbovce, Benice, Rakovo, Valča, Necpaly (priradené aglomerácie), 

- Námestovo, vybudovanie kanalizácie v obciach Oravská Polhora, Rabča, Rabčice, 

Sihelné, Vavrečka, Novoť, Oravské Veselé, 

- Ružomberok, vybudovanie kanalizácie v miestnej časti Malino Brdo, 

- Tvrdošín, vybudovanie kanalizácie v obci Zábiedovo, intenzifikácia ČOV Nižná 

- Žilina, vybudovanie kanalizácie v obciach Divina, Divinka, Hričovské Podhradie, 

Lietava, Podhorie a v miestnych častiach Žiliny, 

pre aglomerácie viac ako 2 000 EO 

- Hvozdnica, vybudovanie kanalizácie v obci Štiavnik, 

- Predmier, vybudovanie kanalizácie v obciach Predmier a Maršová-Rašov a ČOV 

Predmier (nová aglomerácia), 

- Sedliacka Dubová, vybudovanie kanalizácie v obciach Sedliacka Dubová, Dlhá 

nad Oravou, pričlenenej obci Chlebnice a spoločnú ČOV Sedliacka Dubová, 

- Zázrivá, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

- Východná, vybudovanie kanalizácie v obciach Východná, Hybe a spoločnú ČOV 

Hybe, 

138


- Važec, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

- Kláštor pod Znievom, vybudovanie kanalizácie v miestnej časti obce Kláštor pod 

Znievom a pričlenenej obci Turčiansky Ďur, 

- Mútne, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

- Liptovská Teplá, vybudovanie kanalizácie v obciach Ivachnová, Kalameny 

(pričlenená obec), Liptovské Sliače, rekonštrukcia ČOV Liptovská Teplá, 

- Stankovany, vybudovanie kanalizácie v obciach Hubová, Ľubochňa, Stankovany, 

Švošov a spoločnú ČOV Stankovany, 

- Liptovská Osada, vybudovanie kanalizácie v obciach Liptovská Lúžna, Liptovská 

Osada, spoločná ČOV Liptovská Osada, 

- Turčianske Teplice, vybudovanie kanalizácie v obciach Horná Štubňa a Rakša, 

- Liesek, vybudovanie kanalizácie v obciach Čimhová, Hladovka, Suchá Hora, 

Vitanová, intenzifikácia ČOV Liesek, 

- Rajec, vybudovanie kanalizácie v obciach Ďurčiná, Rajecká Lesná, Šuja, 

rekonštrukcia kanalizácie a ČOV Rajec, 

- Dlhé Pole, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

pre aglomerácie menej ako 2 000 EO 

- Súľov-Hradná, vybudovanie obecnej kanalizácie s ČOV, 

- Jablonové, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

- Zázrivá, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

- Bukovina, vybudovanie kanalizácie v obciach Bobrovník, Bukovina, Liptovská 

Anna a spoločnej ČOV Bobrovník, 

- Jakubovany, vybudovanie kanalizácie v obci Liptovský Ondrej 

- Ľubela, vybudovanie kanalizácie v obciach Liptovské Kľačany, Ľubela a spoločnú 

ČOV Ľubela, 

- Liptovské Matiašovce, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

- Partizánska Ľupča, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

- Vlachy, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

- Dúbrava, Konská, Kvačany, Nižná Boca, Vyšná Boca, dobudovanie obecných 

kanalizácií a ČOV, 

- Blatnica, Podhradie, dobudovanie obecných kanalizácií a ČOV, 

- Liptovské Revúce, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

- Valaská Dubová, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

- Jazernica, vybudovanie kanalizácie v obciach Borcová, Jazernica a v pričlenených 

obciach Bodorová, Malý Čepčín, Abramová, Veľký Čepčín a spoločnú ČOV 

Jazernica, 

- Dubové, (nová aglomerácia) vybudovanie kanalizácie v obciach Budiš, Dubové, 

Rudno a spoločnú ČOV Dubové, 

- Mošovce, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

- Slovenské Pravno, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

- Čremošné, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

- Veľká Čierna, vybudovanie kanalizácie v obciach Malá Čierna, Veľká Čierna 

a spoločnú ČOV Veľká Čierna, 

Výstavba kanalizácií v aglomeráciách, ktoré nie sú zaradené do časového horizontu 

sa predpokladá postupne podľa dostupných finančných možností. Sem je možné zaradiť 

zámery jednotlivých obcí a mikroregiónov, napríklad komplexné riešenie odvádzania čistenia 

splaškových vôd z obcí situovaných v povodí vodnej nádrže Liptovská Mara. V zmysle § 8 

zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a znení zákona č. 384/2009 Z.z. sú ustanovené vody 

vhodné na kúpanie. Na území Žilinského kraja sa jedná o VN Liptovská Mara. 

Ruší sa kapitola 2.14.4.2.1. Predpokladaný rozvoj verejných kanalizácií v jednotlivých 

okresoch 

139

2.14.5. Zvláštne vody 

2.14.5.1. Minerálne vody 


Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 89/2000 Z. z. zo 6.3.2000 boli vyhlásené 

prírodné liečivé zdroje a prírodné zdroje minerálnych stolových vôd. 

Prírodné liečivé vody 

Na území Žilinského samosprávneho kraja sa za prírodný liečivý zdroj vyhlásený 

podľa osobitného predpisu považujú nasledujúce prírodné zdroje vody : 

Názov zdroja Obec Katastrálne územie 

Vojtech I. 



Vojtech II. (vrt S-6) 

Klement (vrt S-7) 

Žofia 

Jozef 

Ľudovít (vrt BJ-2A ) 

Fedorka (vrt HKV-2) 

Valentína (vrt BJ-101) 

Lúčky 

Lúčky 

Kúpeľný II. (vrt BLK-2) 

Vrt BJ-4 Martin Martin, Záturčie 

Vrt BJ-19 

Rajecké Teplice 

Rajecké Teplice 

Kúpeľný (vrt BJ-22) 

Ľudový bazén 

Materský (vrt TJ-20) 

Vrt TTM-1 a TTM-2 



Prírodné minerálne vody 

Na území Žilinského samosprávneho kraja sa za prírodné minerálne vody vyhlásené 

podľa osobitného predpisu považujú nasledujúce prírodné minerálne vody: 

Názov zdroja Obec Katastrálne územie 

Vrt BJ-2 Martin Martin, Záturčie 

Vrt B-5 a vrt B-6 Budiš Budiš 

Vrt MH-1 Mošovce Mošovce 

Kláštorný (vrt KM-1) Kláštor pod Znievom Kláštor pod Znievom 

Vitalita (vrt LŠH-1) Liptovská Štiavnica Liptovská Štiavnica 

Vrt HV-107/A Socovce Socovce 

Vrt S-2 (Antonín) Liptovská Osada Korytnica 

Základným právnym predpisom v oblasti prírodných liečivých vôd a prírodných 

minerálnych vôd je zákon č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných 

liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene 

a doplnení niektorých zákonov. 

140

2.15. Energetika 


Zabezpečovanie hospodárstva Žilinského kraja palivami a energiou je realizované 

výrobno - zásobovacími sústavami, preto je dôležité v ÚPN VÚC Žilinského kraja z hľadiska 

územného zabezpečenia energetického hospodárstva poukázať na jeho stav a 

prepodkladaný rozvoj v : 

• zásobovaní elektrickou energiou 

• zásobovaní plynom 

• zásobovaní teplom. 

2.15.1. Zásobovanie elektrickou energiou 

Text kapitoly sa nahrádza aktualizovaným textom. 

Dôležitým východiskovým potenciálom Žilinského kraja je využitie vodnej energie na 

výrobu elektrickej energie v sústave vodných elektrární na riekach Váh a Orava a tranzit 

energetických médií po nadradenej 400 kV sieti v prieťahu východ - západ a sever - juh cez 

riešené územie VÚC Žilinského kraja. 

Problematika zásobovania elektrickou energiou sa člení na tieto základné okruhy : 

1. výroba elektrickej energie 

2. rozvod elektrickej energie 

3. spotreba elektrickej energie 

4. ekologické hľadisko výroby a spotreby elektrickej energie. 

2.15.1.1. Výroba elektrickej energie 

2.15.1.1.1. Tepelné elektrárne 

V bilančnom území VÚC Žilinského kraja prioritné postavenie majú tepláreň Žilina 

a tepláreň Martin, zabezpečujúce základnú výrobu elektrickej energie s výkonom 96,5 MW a 

ročnou výrobou 277,1 GWh, dosiahnutou v roku 1995. 

Do roku 2015 sa predpokladá zvýšenie základnej výroby elektrickej energie v 

uvádzaných zdrojoch s celkovým výkonom 145,7 MW a ročnou výrobou 700,0 GWh (tzv. 

rozšírený variant). 

2.15.1.1.2. Vodné elektrárne 

Riešené územie má vhodné podmienky pre využitie hydroenergetického potenciálu. 

Na výrobe elektrickej energie v riešenom území sa podieľajú i vodné elektrárne, ktoré majú 

špičkový charakter výroby. Medzi najväčšie patria PVE Čierny Váh s výkonom 735,16 MW a 

ročnou výrobou 1203 GWh elektrickej energie. Ďalej sú to VE Liptovská Mara s inštalovaným 

výkonom 202,64 MW a ročnou výrobou 176 GWh, VE Mikšová s inštalovaným výkonom 93,6 

MW a ročnou výrobou 208,4 GWh a VE Žilina s inštalovaným výkonom 62 MW a ročnou 

výrobou 171,0 GWh. 

Zostávajúce vodné elektrárne majú menší inštalovaný výkon, preto ich uvádzame v 

ďalšej časti (Tab. č. 15/4). 

Všetkými vodnými elektrárňami v riešenom území sa vyrobí celkom 2150,5 GWh/rok 

špičkovej energie. Celkový inštalovaný výkon vodných elektrární je 1259,2 MW. 

V plánoch SE Bratislava a VE Trenčín je pokračovať vo výstavbe vodných elektrární 

na rieke Váh (Hornovážska kaskáda III) a v budovaní malých vodných elektrární (MVE) na 

vodných tokoch s dostatočným prietokom v oblastiach, kde nebude narušená chránená flóra 

a fauna, ďalej v oblastiach s historickou hodnotou územia, kde v minulosti tieto MVE už boli, 

resp. ich zachovať ako technické pamiatky. Predložený materiál SE a.s., VE o.z. Trenčín a 

VD Žilina a.s. Trenčín obsahuje 17 riečnych stupňov na rieke Váh v úseku Bešeňová- 

Krpeľany (Liptovská Teplá I.+II., Ivachnová I.+II., Ružomberok I.+II.+III., Černová, Lisková I, 

141


Hrboltová, Hubová, Švošov, Ľubochňa, Stankovany, Rojkov a Kraľovany) a v úseku Lipovec- 

Žilina 1 riečny stupeň Nezbudská Lúčka. 

Možnosť výstavby 8 riečnych stupňov bola posúdená v zmysle zákona 127/94 Z. z. 

avšak s negatívnym výsledkom. MVE Lisková I je opätovne posudzovaná (Zdroj ÚPN 

O Lisková, ZaD 2010). 

Tabuľka č. 15/1 Posudzované MVE, VE 

Elektráreň 

hltnosť 

(m 3 /s) 

horná hladina 

(m n.m.) 

brutto spád 

(m) 

ročná výroba 

(GWh) 

1 2 3 4 5 

MVE Lisková I. 2 x 20 484,60 4 5,60 

MVE Černová 3 x 20 465,60 6 15,66 

MVE Hrboltová 3 x 20 459,60 6 15,33 

MVE Hubová 3 x 20 453,00 5 12,79 

MVE Švošov 3 x 20 454,00 5 12,60 

MVE Stankovany 3 x 20 439,60 6 16,58 

MVE Kraľovany 3 x 30 431,00 5 26,67 

VE Nezbudská Lúčka 3 x 80 364,00 11,6 71,38 

Na Váhu „Horný Váh IV.“ je evidovaných ďaľších 7 riečnych stupňov (Kráľova Lehota, 

Liptovská Porúbka, Liptovský Hrádok, Borová sihoť, Uhorská Ves, Liptovský Mikuláš I.+II.) a 

na rieke Orava s prítokmi 12 lokalít. 

Vzhľadom na skutočnosť, že výstavba VE, MVE a mikrohydroelektrární je často v 

rozpore so záujmami ochrany prírody, je ich realizácia málo reálna. 

2.15.1.1.3. Závodné teplárne 

Doplnkovým zdrojom tepelných elektrární so základnou výrobou elektrickej energie a 

vodných elektrární so špičkovou výrobou sú závodné teplárne OZETA NEO, a.s. Liptovský 

Mikuláš a Mondi SCP, a.s. Ružomberok. Vyrobená elektrická energia sa spotrebováva v 

závodoch. 

2.15.1.1.4. Netradičné zdroje 

Z netradičných zdrojov energie sa v Žilinskom kraji využívajú: 

− Kogenerátorové jednotky v Bytterme a.s. Žilina (140 kW), Technometali s.r.o. Bytča (140 

kW) a kogenerátorové jednotky s využitím bioplynu - ČOV Hričov (3x160 kW), ČOV Dolný 

Kubín (45 kW) a ČOV Nižná (45 kW). Dve kogenerátorové jednotky (2x563 kW) sú 

v nemocnici v Žiline. 

− Solárna energia je využívaná ojedinele, a to len na prípravu TÚV a prikurovanie. 

− Veterná energia sa na území Žilinského kraja v súčasnej dobe nevyužíva. 

Podľa Energetickej politiky SR schválenej Uznesením vlády SR č. 29/2006 sa 

v súčasnosti z obnoviteľných zdrojov energie vrátane využitia hydroenergetického potenciálu 

veľkých vodných elektrární vyrába asi 5,2 TWh elektriny, čo predstavuje asi 16 % domácej 

spotreby elektriny. Celkový využiteľný potenciál obnoviteľných zdrojov energie dáva možnosť 

zvýšiť ich podiel na celkovej výrobe elektriny na 19 % v roku 2010 a na 24 % v roku 2030. 

Na základe záväzkov Slovenskej republiky k Európskej únii o zvyšovaní podielu 

výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov je jednou z priorít energetickej politiky 

Slovenskej republiky podpora stavby a následnej výroby elektrickej energie v elektrických 

staniciach využívajúcich obnoviteľné zdroje elektrickej energie. V technickej praxi sa 

v súčasnosti javia ako reálne zdroje veterné elektrárne, elektrárne využívajúce fotovoltaické 

články a elektrárne využívajúce biomasu. 

Veterné elektrárne je vhodné budovať v oblastiach s vysokou priemernou rýchlosťou 

vetra v priebehu roka a podmienkou je rešpektovanie životného prostredia. 

142


Fotovoltaické elektrárne je vhodné budovať v oblastiach s vysokým počtom slnečných 

dní v priebehu roka a podmienkou je rešpektovanie životného prostredia. 

Oblasti s dobrými podmienkami na výstavbu elektrární využívajúcich obnoviteľné 

zdroje elektrickej energie sa v mnohých prípadoch nachádzajú v miestach s menšou 

hustotou a dimeziou distribučných vedení. 

Pre usmernenie aktivít v oblasti veternej energie a umiestňovania veterných parkov 

a veterných elektrární platí Smernica MŽP SR z 21.4.2010 č. 3/2010 - 4.1., ktorou sa 

ustanovujú štandardy a limity pre umiestňovanie veterných elektrární a veterných parkov na 

území Slovenskej republiky. V súvislosti s uplatňovaním smernice sú dôležité dve metodiky 

vydané MŽP SR a to : Metodika identifikácie a hodnotenia charakteristického vzľadu krajiny 

a Metodika hodnotenia vizuálnych vplyvov veterných elektrární a veterných parkov na 

krajinu. 

Kvantitu budovania a pripojovania elektrických staníc využívajúcich obnoviteľné 

zdroje pre výrobu elektrickej energie je potrebné dôkladne zvážiť aj z hľadiska dimenzovania 

elektrickej siete a z hľadiska regulačnej schopnosti elektrizačnej sústavy. 

Na základe vyššie uvedených skutočností umiestnenie fotovoltaických a veterných 

elektrární je potrebné riešiť pre každú potenciálnu lokalitu idividuálne na základe 

kompexného zhodnotenia širších skutočností. 

V Žilinskom kraji sa pripravuje výstavba dvoch veterných parkov pri obci Babín (okres 

Námestovo) a jedného veterného parku pri Tvrdošíne. Na lokality sú spracované Zámery 

podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov činností na životné prostredie. 

Veterný park Poľana má 8 veterných turbín, veterný park Babínska hoľa 5 veterných 

turbín. Jedna veterná turbína bude mať výkon 2 – 2,3 MW. Celkový výkon oboch parkov 

predstavuje 26 – 30 MW. Vyrobený elektrický prúd s napätím 22 kV bude od jednotlivých 

turbín privedený do rozvodne 110/22 kV a odtiaľ odvedený do 110 kV elektrickej siete. 

Veterný park Tvrdošín bude mať 7 resp. 9 turbín a celkový výkon 16,45 MW resp. 

21,15 MW. Vyrobený elektrický prúd s napätím 22 kV bude od jednotlivých turbín privedený 

do rozvodne 110/22 kV a odtiaľ odvedený do 110 kV elektrickej siete na koncový stožiar č. 

98 vedenia 1x110 kV č. 7211 tesne pri rozvodni TR 110/22 Nižná. 

Veterný park v Skalitom (okres Čadca) bol zrušený, ale je možná výstavba nového 

veterného parku. 

O výstavbe veterného parku v Ďurčinej (okres Žilina) sa neuvažuje, pretože veterné 

podmienky nie sú dostačujúce. 

Pripravuje sa výstavba fotovoltaických elektrární pri obciach Beňadiková (560 kW), 

Galovany (995 kW), Jakubovany, Liptovský Trnovec (995 kW) a Vavrišovo (730 kW) v 

okrese Liptovský Mikuláš. 

Výstavba malých vodných elektrární sa pripravuje v nasledovných lokalitách: Lisková 

I. (Jamborov prah - 1,2 MW, 5,6 GWh/rok), Liptovská Teplá II. (1,5 MW) a Partizánska 

Ľupča. Na lokality Lisková I. a Liptovská Teplá II. sú spracované Zámery podľa zákona NR 

SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov činností na životné prostredie. 

V územnom pláne mesta Žilina sú rezervované plochy pre štyri nové zdroje 

elektrickej energie a tepla - kogenerátorovú jednotku v Považskom Chlmci (COGEN 40 

MVA), spaľovňu odpadov pri VAS s.r.o. v k.ú. Mojšová Lúčka (STKO 40 MVA), spaľovňu 

tuhých komunálnych odpadov pri Teplárni a.s. Žilina (STKO 40 MVA) a paroplynový cyklus 

pri Teplárni a.s. Žilina (PPC 500 MVA). Problémom ostáva využitie veľkého prebytku 

odpadového tepla v meste Žilina. Pre zásobovanie mesta Žilina teplom postačuje tepláreň a 

spaľovňa tuhých komunálnych odpadov pri teplárni. 

143


Tabuľka č.15/2 Inštalované výkony a priemerná výroba elektrickej energie za rok v okresoch: 

Rok 2004 Rok 2015 

inšt.výkon (MW) výroba (GWh/r) inšt.výkon (MW) Výroba (GWh/r) 

Bytča 93,60 208,40 93,60 208,40 

Čadca - - - - 

Dolný Kubín - - - - 

Kys. Nové Mesto - - - - 

Liptovský Mikuláš 950,80 1417,10 950,80 1417,12 

Martin 147,20 406,00 175,10 612,00 

Námestovo - - - - 

Ružomberok 31,90 170,10 59,06 229,60 

Turčianske 

- - - - 

Teplice 

Tvrdošín 28,00 41,20 28,00 41,20 

Žilina 142,50 362,10 167,10 578,50 

Spolu kraj 1394,00 2604,90 1473,66 3086,82 

V tabuľke nie sú zahrnuté pripravované zámery na výstavbu veterných parkov, MVE 

a fotovoltaických elektrární, pretože nie je ukončený proces posudzovania vplyvov činností 

na životné prostredie podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. a v poskytnutých dokumentáciách 

chýbali údaje o inštalovanom výkone a výrobe elektrickej energie. 

2.15.1.2. Rozvod elektrickej energie 

Prenos elektrickej energie v kraji sa uskutočňuje po prenosovom systéme 400 - 220 - 

110 kV prostredníctvom energetických uzlov 400/220/110 kV transformovní ako aj 

distribučných sústav zvlášť vysokého napätia (ZVN) 400 kV a veľmi vysokého napätia (VVN) 

220 kV a 110 kV (viď tabuľky č. 15/5 a 15/6). 

2.15.1.2.1. Prenosová sústava 400 kV 

Prenosová sústava 400 kV riešeného územia s napojením na celoeurópsku 400 kV 

sústavu prechádza severnou časťou na smere Lemešany - Spišská Nová Ves - Liptovská 

Mara - Sučany - Varín - Nošovice (ČR), v smere sever - juh Sučany - Horná Ždaňa - Levice a 

Varín - Bošáca. 

Energetické uzly 400/110 kV Liptovská Mara, Varín a 400/220/110 kV Sučany sú 

prepojené 400 kV prenosovou sústavou : 

V493 Horná Ždaňa - Sučany, V494 Sučany - Liptovská Mara, V406 Varín - Liptovská Mara, 

V407 Liptovská Mara - Spišská Nová Ves,V045 PVE Čierny Váh - Liptovská Mara, 

V404 Varín - Nošovice, dvojité vedenie V405 Varín - Sučany, 

V495 Varín - Bošáca. 

Slovenská elektrizačná prenosová sústava a.s. (SEPS, a.s.) uvažuje s nasledovnými 

rozvojovými zámermi, pre ktoré je potrebné v ďalších územnoplánovacích dokumentáciách 

rezervovať príslušné koridory a priestory : 

1. Prepojenie vedení pri Ružomberku v rámci realizácie rekonštrukcie elektrickej 

stanice Medzibrod a jej následného pripojenia do sústavy 400 kV bude vedenie 

V494 zaslučkované do R400 kV Medzibrod. Vzniknú takto dva nové úseky 400 

kV vedení V494 Sučany - Medzibrod v koridore V272 (ESt Medzibrod - stožiar č. 

73) a V461 Medzibrod - Liptovská Mara v koridore V273 (ESt Medzibrod - stožiar 

č. 100). Zvyšná časť vedení V272 a V273 bude na určitý čas prepojená nakrátko 

a bude slúžiť ako dočasné prepojenie na úrovni 220 kV v úseku Sučany - 

Lemešany. 

2. Výstavba nového medzištátneho 2x400 kV vedenia ZVN v trase Varín - štátna 

hranica s Poľskom - Byczyna, toto vedenie je situované prevažne v súbehu 

s rekonštruovaným vedením V404. 

144


3. Rekonštrukcia medzištátneho vedenia ZVN 400 kV Varín - štátna hranica s ČR - 

Nošovice na 2x 400 kV. 

4. Odbočenie koridorov nových 2x400 kV vedení ZVN Varín - štátna hranica s 

Poľskom - Byczyna a ZVN Varín - štátna hranica s ČR - Nošovice od spoločného 

koridoru v katastrálnom území Kysuckého Nového Mesta, v úseku vedenia V404 

medzi podpernými bodmi č. 189 až č.197. 

5. Z dôvodu zvýšenia prenosovej schopnosti a spoľahlivosti severnej magistrály, 

SEPS, a.s. výhľadovo uvažuje o výstavbe nového 2x400 kV vedenia ZVN v trase 

Liptovská Mara - PVE Čierny Váh - Spišská Nová Ves a to variantne : 

a) výstavbou nového 2x400 kV vedenia v koridore 220 kV vedenia V273 

Medzibrod - Lemešany, pričom šírka koridoru sa zmení zo súčasných 55 m 

na 80 m vrátane ochranného pásma, 

b) výstavbou nového 2x400 kV vedenia súbežne s existujúcim 1x400 kV 

vedením V407 a to za jeho prevádzky. 

2.15.1.2.2. Prenosová sústava 220 kV 

Prenosová sústava 220 kV prechádza severnou časťou riešeného územia v smere 

Lemešany - Sučany - Nováky s napojením do transformovne Medzibrod (kraj Banská 

Bystrica). 

Energetický uzol 400/220/110 kV Sučany je prepojený prenosovou sústavou 220 kV 

vedeniami V271 Sučany - Bystričany a V272 Sučany - Medzibrod. V273 prechádza v trase 

Medzibrod - Lemešany 

Na 220 kV uzol Sučany je pripojená veľkoodberateľská 220 kV rozvodňa OFZ Široká 

dvojitým 220 kV vedením č. 281, 282. 

Na sústave 220 kV sa vykonávajú opatrenia a činnosti v oblasti údržby, aby sa 

dosiahla možnosť prevádzkovania po dobu jej obmedzenej životnosti. 

Po realizácii prechodu TR Medzibrod z 220 kV na 400/110 kV sa existujúce 220 kV 

vedenia č. 272 a č. 273 pri Ružomberku vzájomne prepoja, aby sa zachoval 220 kV prepoj 

Sučany - Lemešany pre možnosť 220 kV prevádzky v OFZ Široká. Po inštalácii uvedeného 

prepoja vedení č. 272 a č. 273 sa uvoľnený koridor po 220 kV vedeniach využije pre dve 

nové 1x400 kV a 2x110 kV vedenia. Koridor 220 kV vedení č. 272, 281 a 282 cez obec 

Nolčovo (okres Martin) sa ponecháva - vo výhľadovom období sa preloží mimo intravilán 

obce. 

2.15.1.2.3. Distribučná 110 kV VVN sieť 

Distribučné vedenia 110 kV slúžia pre rozdelenie elektrickej energie z nadradenej 

sústavy (uzol Varín, Sučany, Liptovská Mara) a zdrojov elektrickej energie (tepelné a vodné 

elektrárne) pre zásobovanie distribučných staníc 110/22 kV. Na území kraja sú to rozvodne: 

Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Hričov, Tepláreň Žilina, Rajčanka Žilina, Rajec, 

Tepláreň Martin, Košúty, Námestovo, Mokraď, Nižná, Liptovský Mikuláš, Závažná Poruba, 

Kráľova Lehota, Lisková, Sučany a Kraľovany. 

V území sa nachádzajú aj veľkoodberateľské elektrické stanice : INA - Kysucké Nové 

Mesto, KIA - Teplička nad Váhom, ZŤS Martin, SCaP a.s. Ružomberok, OFZ Istebné, 

Cementáreň Lietavská Lúčka, ŽOS Vrútky. Elektrická stanica TDZ Turany je v súčasnosti 

prevádzkovaná na 22 kV. 

V ďalšom období je potrebné zriaďovať nové stanice 110/22 kV : 

− do roku 2015 transformovňu 110/22 kV Raková, 

− po roku 2015 transformovne 110/22 kV priemyselný park Námestovo, Turzovka, 

Terchová, Turčianske Teplice, Liptovská Osada, Hrboltová a Krásno nad Kysucou. 

Elektrické stanice 110/22 kV a distribučné 110 kV vedenia sú popísané v ďalších 

častiach. 

Výstavba nových rozvodní 110/22 kV bude závisieť od urbanizácie územia a nárastu 

zaťaženia rozvodnej siete na úrovni VVN a VN. 

145


2.15.1.3. Spotreba elektrickej energie 

V spotrebe elektrickej energie sa politicko-ekonomické zmeny najmenej dotkli 

spotreby elektrickej energie obyvateľstva, pokles nastal v podnikateľskej sfére, a to u 

veľkoodberu aj u podnikateľského maloodberu. Stúpajúca spotreba elektrickej energie, ktorá 

začala v roku 1995, je signálom rozbiehania sa ekonomického života, čo má za následok 

disproporciu vo výrobe a spotrebe v neprospech výroby. 

Celková produkcia realizovaných zdrojov na výrobu elektrickej energie nepokrýva 

celkovú spotrebu elektrickej energie v rámci kraja. Vzhľadom na skutočnosť, že vodné 

elektrárne pracujú ako špičkové, je z hľadiska zabezpečenia požiadaviek spotreby elektrickej 

energie potrebná spolupráca so zdrojmi mimo kraja v rámci energetickej siete. 

2.15.1.4. Ekologické hľadisko výroby a spotreby elektrickej energie 

Energetika predstavuje z ekologického hľadiska jeden z najvážnejších zdrojov 

znečisťovania ovzdušia. Ide o zdroje tepla a elektrickej energie, vyrábanej na báze pevného 

paliva. Nebezpečenstvo vzniká aj pri transporte energií, poruchách a haváriách. Pri ochrane 

ovzdušia pred exhalátmi je Slovenská republika viazaná viacerými zmluvami a záväzkami. 

Nedostatok energie v národnom hospodárstve, ako sa naň vyššie poukazuje, môže viesť k 

tlaku na aktivovanie zdrojov elektrickej energie na pevné palivo, čo by bolo v rozpore so 

snahou o znižovanie emisií. Aj táto skutočnosť poukazuje na potrebu výstavby ekologických 

zdrojov. 

Pri rastúcich cenách energie sa otvára priestor pre využitie obnoviteľných a 

druhotných zdrojov energie. Ich využitie v súčasnosti je na Slovensku veľmi nízke. 

V riešenom území kraja je možné efektívne využiť náhradu jednoúčelových 

energetických výrobní kombinovanou výrobou elektriny a tepla (kogenerácia) v mestských a 

závodných teplárňach a kotolniach na zemný plyn. Významnú úlohu v rozvoji výroby 

elektrickej energie má nasadenie paroplynových zariadení (PPC) v teplárňach Žilina a Martin 

po roku 2010. 

V území sa odporúča využiť na lokálne zásobovanie teplom, resp. elektrickou 

energiou aj spaľovanie komunálneho a priemyselného odpadu. 

2.15.1.5. Elektrická energia - okresy 

2.15.1.5.1. Okres Bytča 

Výrobu elektrickej energie v území okresu zabezpečuje vodná elektráreň Mikšová I s 

ročnou výrobou 208,4 GWh a jedna kogeneračná jednotka 140 kW (Technometal s.r.o.). 

PVE Mikšová II. už nie je v prevádzke. 

Vzhľadom na skutočnosť, že vodná elektráreň pracuje ako špičkový zdroj, je z 

hľadiska zabezpečenia požiadaviek spotreby elektrickej energie potrebná spolupráca so 

zdrojmi a energetickou sieťou v rámci kraja. 

Hlavným napájacím uzlom okresu je 400/110 kV TR Varín, z ktorej po 110 kV 

vedeniach cez uzol Hc Hričov je vyvádzaný elektrický výkon do distribučnej transformovne 

110/22 kV Bytča. 

Do 110/22 kV TR Bytča sú zaústené 110 kV vedenia : 

- 110 kV vedenie číslo 7701 Hc Hričov - Bytča 

- 110 kV vedenie číslo 7702 Považská Bystrica - Bytča 

Známe zámery : 

Do roku 2015 sa navrhuje zdvojenie poťahov liniek číslo 7701, 7702. 

146


2.15.1.5.2. Okres Čadca 

V okrese Čadca nie je situovaný žiadny významnejší zdroj elektrickej energie a ani vo 

výhľade sa o takom neuvažuje. V území sú prevádzkované MVE na vodnej nádrži Nová 

Bystrica 175 + 40 kW - predpokladá sa rozšírenie o ďalších 250 kW a jedna mikroelektráreň 

v privádzači vody Krásno nad Kysucou - Kysucké Nové Mesto s výkonom 55 kW. V obci 

Skalité sú vhodné podmienky na vybudovanie veterného parku. V súčasnosti nie sú známe 

zámery na jeho realizáciu. Výroba elektrickej energie z týchto zdrojov sa v bilanciách 

neuvádza, pretože podstatne neovplyvní bilancie okresu - vyrobená elektrická energia sa 

spotrebuje v lokalite kde sa vyrobí. Zabezpečenie požiadaviek spotreby elektrickej energie 

sa bude orientovať na zdroje a napájacie uzly v kraji. 

Hlavným napájacím uzlom okresu bude 400/110 kV TR Varín, z ktorej po 110 kV 

vedeniach je vyvádzaný elektrický výkon cez uzol Hc Hričov do distribučnej transformovne 

110/22 kV Čadca. 

Do 110/22 kV TR Čadca sú zaústené 110 kV vedenia : 

- 110 kV vedenie č. 603 Třinec - Čadca 

- 110 kV vedenie č. 7813 Hc Hričov - Čadca 


Navrhuje sa výstavba nových 110 kV uzlov 

- TR 110/22 kV Raková (variant I.) do r. 2015 

- rozšírenie TR 110/22 kV Čadca (variant II.) do r. 2015 

- TR 110/22 kV Turzovka po r. 2015 

- TR 110/22 kV Krásno nad Kysucou po r. 2015 

Vedenia 110 kV : 

- 2x110 kV Kysucké Nové Mesto - Čadca (SME II. etapa) do r. 2015 

- 2x110 kV vedenie Čadca - Raková do r. 2015 

- 2x110 kV vedenie Raková - Turzovka po r. 2015 

- zaústenie VVN vedenia č. 7813 do TR Krásno nad Kysucou po r. 2015 

- 2x110 kV vedenie Hc Hričov - Turzovka po r. 2015 

Pripravovaná trasa vedenia 2x110 kV Kysucké Nové Mesto - Čadca (SME II. etapa) 

vyvolala protest zo strany vlastníkov pozemkov a zo strany obcí Zákopčie, Podvysoká, 

Staškov. V grafickej časti je dokumentované variantné prepojenie transformovní Čadca, 

Raková a Turzovka podľa požiadky vyššie uvedených obcí. 

V nadradenej sieti ZVN sa na území okresu navrhuje: 

- prestavba súčasného 1x400 kV vedenia č. 404 Varín - Nošovice na 2x400 kV vedenie a 

jeho presmerovanie v oblasti Čadce do novej polohy v trase Ochodnica - Horelica - 

Podzávoz (v zmysle schváleného ÚPN mesta Čadca) po r. 2015 

- nové 2x400 kV vedenie Varín - Byczyna (Poľsko) po r. 2015 

2.15.1.5.3. Okres Dolný Kubín 

V súčasnosti v okrese nie je situovaný žiadny zdroj elektrickej energie. V sledovanom 

území okresu sa evidujú lokality pre výstavbu MVE na rieke Váh a Orava. Z energetického 

hľadiska je zaujímavý riečny stupeň Kraľovany s ročnou výrobou 26,67 GWh. Vyrábaná 

energia bude špičkového, resp. pološpičkového charakteru. Táto stavba je však podmienená 

kladným rozhodnutím v procese posudzovania metódou EIA. 

Pre zabezpečenie požiadaviek spotreby bude potrebná spolupráca so zdrojmi a 

energetickými sieťami v kraji. 

147


Hlavnými napájacími uzlami okresu sú : 

− 400/110 kV TR Liptovská Mara, z ktorej po 110 kV vedeniach je vyvážaný elektrický 

výkon do uzla 110/22 kV Moraď 

− 400/220 kV TR Sučany, z ktorej sa rieši spotreba OFZ Široká po 220 kV vedeniach, 

zaústených do TR 220/VN OFZ Široká 

Veľkoodberateľská TR 220/VN Široká je prepojená vedeniami : 

- 2x220 kV vedenie č. 281, 282 Sučany - Široká. 

Na 220 kV VVN vedení sa plánujú previesť technické opatrenia v oblasti údržby a 

obnovy, čím sa dosiahne predĺženie jej prevádzkovania o ďalších 10 - 15 rokov. 

Do transformovní 110/22 kV situovaných v území sú zaústené : 

− 2x110 kV vedenie č. 7205, 7206 

Liptovská Mara - Mokraď 

− 110 kV vedenie č. 7211 

Nižná - Mokraď 

− 2x110 kV vedenie č. 7214, 7215 

Námestovo - Mokraď 


Lisková - Istebné 


Istebné - Mokraď 


Kraľovany - Istebné 

Známe zámery vo výstavbe elektrických vedení : 

− 110 kV vedenie č. 7211 a 7212 Mokraď - Nižná 

prebudovať na dvojité VN vedenie po r. 2015 

2.15.1.5.4. Okres Kysucké Nové Mesto 

V okrese nie je situovaný žiadny významnejší zdroj elektrickej energie a neuvažuje sa 

o ňom ani vo výhľade. Zabezpečenie požiadaviek spotreby elektrickej energie sa bude 

orientovať na zdroje a napájacie uzly v kraji. 


vedeniach je vyvádzaný elektrický výkon cez uzol Hc Hričov do distribučnej TR 110/22 kV 

Kysucké Nové Mesto a TR 110/22 kV Kysucké Nové Mesto (INA a.s.) 

Do 110/22 kV TR Kysucké Nové Mesto sú zaústené 110 kV vedenia : 

− 110 kV vedenie č. 604 Třinec - Kysucké Nové Mesto 

− 110 kV vedenie č. 7814 Hc Hričov - Kysucké Nové Mesto 

− 2x110 kV vedenie Varín - Kysucké Nové Mesto (SME I. etapa) realizované r. 2002 

Známe zámery vo výstavbe nových 110 kV vedení : 

− 2x110 kV vedenie Kysucké Nové Mesto - Čadca (SME II. etapa) do r. 2015 

V nadradenej sieti ZVN sa na území okresu uvažuje : 

− prestavba súčasného 1x400 kV vedenia č. 404 na 2x400 kV vedenie po r. 2015 

− nové 2x400 kV vedenie Varín - Byczyna po r. 2015 

2.15.1.5.5. Okres Liptovský Mikuláš 

Výrobu elektrickej energie v území okresu zabezpečujú vodné elektrárne a závodná 

tepláreň s celkovou ročnou výrobou 1413,5 GWh, z toho : 

- PVE Čierny Váh 1203,0 GWh/rok 

- VE Liptovská Mara 176,0 GWh/rok 

- MVE Bešeňová 16,0 GWh/rok 

- OZETA NEO, a.s. Liptovský Mikuláš 18,5 GWh/rok 

148


V území okresu sú prevádzkované MVE Okoličné - 800 kW, Trnovec - 860 kW a 

Malužiná - 150 kW, s celkovou ročnou výrobou cca 3,62 GWh a ďalšie tri: Pribylina - 27 kW, 

Bobrovec - 16 kW, Liptovská Teplá - 5,5 kW a Demänová. 

Celkovo sa na území okresu v návrhovom období vyrobí cca 1417,12 GWh/rok. 

Vyrábaná elektrická energia je špičkového charakteru, preto pre zabezpečenie 

požiadaviek spotreby je potrebná spolupráca so zdrojmi mimo kraja v rámci energetickej 

siete. Hlavným napájacím uzlom okresu je 400/110 kV TR Liptovská Mara, z ktorej po 110 

kV vedeniach je vyvážaný elektrický výkon do uzlovej TR 110/22 kV Liptovská Mara, odtiaľ 

do distribučných transformovní Liptovský Mikuláš, Závažná Poruba a Kráľova Lehota. 

Do 400 kV rozvodne Liptovská Mara sú zaústené vedenia : 

− 400 kV vedenie č. 045 PVE Čierny Váh - Liptovská Mara 

− 400 kV vedenie č. 406 Varín - Liptovská Mara 

− 400 kV vedenie č. 407 Spišská Nová Ves - Liptovská Mara 

− 400 kV vedenie č. 494 Sučany - Liptovská Mara 

Územím okresu bez zaústenia prechádza trasa : 

− 220 kV vedenie č. 273 Medzibrod - Lemešany 

Zo 110 kV rozvodne Liptovská Mara vychádzajú 110 kV vedenia : 

− 2x110 kV vedenie č. 7201, 7202 Liptovská Mara - Liptovský Mikuláš 

− 2x110 kV vedenie č. 7203, 7204 Liptovská Mara - Lisková 

− 2x110 kV vedenie č. 7205, 7206 Liptovská Mara - Mokraď 

Územím okresu prechádzajú ďalšie 110 kV vedenia : 

− 110 kV vedenie č. 7221 Liptovský Mikuláš - Závažná Poruba 

− 110 kV vedenie č. 7722 Závažná Poruba - Kráľova Lehota 

− 110 kV vedenie č. 7223 Kráľova Lehota - Štrba 


Z dôvodu zvýšenia prenosovej schopnosti a spoľahlivosti severnej magistrály, SEPS, 

a.s. výhľadovo uvažuje o výstavbe nového 2x400 kV vedenia ZVN v trase Liptovská Mara - 

PVE Čierny Váh - Spišská Nová Ves a to variantne : 

a) výstavbou nového 2x400 kV vedenia v koridore 220 kV vedenia V273 

Medzibrod - Lemešany, pričom šírka koridoru sa zmení zo súčasných 55 m 

na 80 m vrátane ochranného pásma, 

b) výstavbou nového 2x400 kV vedenia súbežne s existujúcim 1x400 kV 

vedením V407 a to za jeho prevádzky. 

V okrese Liptovský Mikuláš sa pripravuje výstavba fotovoltaických elektrární pri 

obciach Beňadiková (560 kW), Galovany (995 kW), Jakubovany, Liptovský Trnovec (995 

kW) a Vavrišovo (730 kW). 

Výstavba malej vodnej elektrárne sa pripravuje v Partizánskej Ľupči. Na lokalitu zatiaľ 

nie je spracovaný Zámer podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov 

činností na životné prostredie. 

2.15.1.5.6. Okres Martin 

Výrobu elektrickej energie v území okresu zabezpečuje tepelná elektráreň a vodné 

elektrárne s celkovou ročnou výrobou 406,0 GWh, z toho : 

− Tepláreň Martin 

143,5 GWh/rok 

− VE Krpeľany 

69,4 GWh/rok 

− VE Sučany 

107,6 GWh/rok 

− VE Lipovec 

85,5 GWh/rok 

149


V území okresu sú prevádzkované MVE Necpaly - 110 kW, Turiec I. - 240 kW, Turiec 

II. - 270 kW, Blatnica - 1437 kW, Turany a Krpeľany s celkovou ročnou výrobou 1,27 GWh. 

Do roku 2015 sa predpokladá zvýšenie inštalovaného výkonu v Tp Martin na 72,1 

MW a ročnej výroby na 350,0 GWh, ďalej sa uvažuje o obnovení prevádzky v TDZ Turany 

(toho času zdroj odstavený) s inštalovaným výkonom 1,5 MW a ročnou výrobou 2,8 GWh. 

Celkovo sa na území okresu vyrobí do roku 2015 pri realizácii zámerov cca 612,0 

GWh/rok elektrickej energie. Vyrobená elektrická energia bude mať prevažne špičkový 

charakter, preto pre zabezpečenie požiadaviek spotreby bude potrebná spolupráca so 

zdrojmi mimo kraja v rámci energetickej siete. 

Hlavným napájacím uzlom okresu je 400/220/110 kV TR Sučany, z ktorej po 110 kV 

vedeniach je vyvážaný elektrický výkon do 110/22 kV uzla Hc Sučany, odtiaľ do 

distribučných transformovní Tp Martin, Košúty, ZŤS Martin, ŽOS Vrútky a po 22 kV do TDZ 

Turany. 

V území je situovaný 220 kV uzol Sučany, na ktorom sa uvažuje o rekonštrukcii s 

osadením nového transformátora. V súčasnosti z tohto uzla je napájaný veľkoodber v OFZ 

Široká. 

Zo 110 kV rozvodne Rz Sučany vychádzajú 110 kV vedenia : 

− 2x110 kV vedenie č. 7703, 7704 RZ Sučany - Hc Sučany 

Zo 110 kV rozvodne Hc Sučany vychádzajú VVN vedenia : 

− 110 kV vedenie č. 7717 Hc Sučany - Varín 

− 110 kV vedenie č, 7718 Hc Sučany - Varín 

− 110 kV vedenie č. 7715 Hc Sučany - Košúty 

− 110 kV vedenie č. 7716 Hc Sučany - ŽOS Vrútky 

− 110 kV vedenie č. 7720 Hc Sučany - Hc Lipovec 

− 110 kV vedenie č. 7734 Hc Sučany - Kraľovany 

− 110 kV vedenie č. 7735 Hc Sučany - Istebné 

− 110 kV vedenie č. 7736 Hc Sučany - Hc Krpeľany 

− 110 kV vedenie č. 7767 Hc Sučany - Tp Martin 

− 110 kv vedenie č. 7808 Hc Sučany - TDZ Turany je v súčasnosti prevádzkované napätím 

22 kV 

Územím prechádzajú ďalšie 110 kV vedenia : 

− 110 kV vedenie č. 7713 ŽOS Vrútky - Košúty 

− 110 kV vedenie č. 7744 Hc Lipovec - ZŤS Martin 

− 110 kV vedenie č. 7746 Tp Martin - ZŤS Martin 

Do nadradenej 400 kV rozvodne Sučany sú zaústené vedenia : 

− 2x400 kV vedenie č. 405 Varín - Sučany 


− 400 kV vedenie č. 493 Horná Ždaňa - Sučany 

− 400 kV vedenie č. 494 Sučany - Liptovská Mara 

Do 220 kV rozvodne Sučany sú zaústené 220 kV vedenia : 

− 2x220 kV vedenie č. 281, 282 Sučany - OFZ Široká 

− 220 kV vedenie č. 271 Bystričany - Sučany 

− 220 kV vedenie č. 272 Medzibrod - Sučany 

Známe zámery vo výstavbe VVN vedení a elektrických staníc : 

− 2x110 kV vedenie Tp Martin - Košúty 

(trasu viesť v existujúcom koridore ZVN) po r. 2015 

− 2x110 kV vedenie Košúty - Turčianske Teplice r. 2015 

− 2x110 kV vedenie Varín - Hc Sučany 

(trasu viesť mimo územia NP Malá Fatra) po r. 2010 

150


− úpravu trasy 110 kV vedení č. 7717, 7718 v úseku 

Turčianske Kľačany - Dubná Skala do polohy v súbehu 

2x400 kV vedenia Varín - Sučany po r. 2010 

− 110/22 kV transformovňa Turčianske Teplice po r. 2015 

2.15.1.5.7. Okres Námestovo 

V okrese nie je v súčasnosti situovaný žiadny zdroj elektrickej energie. Zabezpečenie 

nárokov na spotrebu elektrickej energie sa bude orientovať na zdroje napájacie a uzly v kraji. 

Hlavným napájacím uzlom okresu je 400/110 kV TR Liptovská Mara, z ktorej po 110 

kV vedeniach cez uzol kV Mokraď sa privádza elektrický výkon do distribučnej TR 110/22 kV 

Námestovo - lokalita Vavrečka. 

Do 110/22 kV TR Námestovo sú zaústené 110 kV vedenia : 

− 2x110 kV vedenie č. 7214, 7215 Mokraď - Námestovo 

− 2x110 kV vedenie č. 7213 Hc Ústie - Námestovo 


V rokoch 2011-2012 sa uvažuje o výstavbe veterného parku Poľana (8 turbín - spolu 

18,40 MW) a veterného parku Babínska Hoľa (5 turbín - spolu 11,50 MW), rozvodne 110/22 

kV a vedenia 110 kV v k.ú. obce Babín. 

Po roku 2015 sa navrhuje zdvojenie poťahov súčasných VVN vedení v trase Mokraď - 

Nižná - Hc Ústie - Vavrečka - Námestovo. 

Po roku 2015 sa navrhuje : 

− výstavba TR 110/22 kV Námestovo PP, 

− 2x110 kV vedenie TR Vavrečka - TR Námestovo PP. 

2.15.1.5.8. Okres Ružomberok 

Výrobu elektrickej energie v území okresu, ale len pre potrebu závodu, zabezpečuje 

závodná elektráreň Mondi SCP, a.s. Ružomberok s celkovou ročnou výrobou 138,7 GWh/r. 

V území okresu sú prevádzkované MVE Ružomberok (mesto) - 860 kW, Biely Potok - 

70 kW, Kosovo (vodovodný privádzač) - 75 kW a Liptovská Osada, s celkovou ročnou 

výrobou cca 4,69 GWh. 

V území okresu evidované MVE. Ich realizácia je podmienená kladným rozhodnutím 

v procese posudzovania metódou EIA. 

− MVE Lisková I. 

5,60 GWh/r 

− MVE Hrboltová 

15,33 GWh/r 

− MVE Černová 

15,66 GWh/r 

− MVE Švošov 

12,60 GWh/r 

− MVE Hubová 

12,79 GWh/r 

− MVE Stankovany 

16,58 GWh/r 

Vyrábaná elektrická energia v MVE je špičkového charakteru, preto pre zabezpečenie 

požiadaviek spotreby je potrebná spolupráca so zdrojmi mimo kraja v rámci energetickej 

siete. 


kV vedeniach sa vyváža elektrický výkon do uzla 110/22 kV Lisková. 

Zo 110 kV rozvodne Liptovská Mara do okresu Ružomberok vychádzajú tieto VVN vedenia : 

− 2x110 kV vedenie č. 7203, 7204 Liptovská Mara - Lisková 

− 2x110 kV vedenie č. 7205, 7506 Liptovská Mara - Mokraď 

151


Zo 110 kV rozvodne Lisková vychádzajú vedenia : 

− 2x110 kV vedenie č. 7207, 7208 Lisková - SCaP Ružomberok 

− 2x110 kV vedenie č. 7209 Lisková - SUPRA II. Ružomberok 

− 110 kV vedenie č. 7731 Lisková - OFZ Istebné 

− 110 kV vedenie č. 7857 Lisková - Sučany 

Územím okresu prechádzajú nadradené ZVN vedenia : 


− 400 kV vedenie č. 494 Liptovská Mara - Sučany 

− 220 kV vedenie č. 272 Sučany - Medzibrod 

− 220 kV vedenie č. 273 Medzibrod - Lemešany 

− 2x220 kV vedenie č. 281, 282 Sučany – Široká 

Známe zámery vo výstavbe 110 kV zariadení : 

− 110/22 kV transformovňa Hrboltová po r. 2015 

− rozšírenie transformovne v Liskovej o 40 MVA 

− zaústenie vedenia č. 7857 do TR Hrboltová po r. 2015 

− 2x110 kV vedenie Lisková - Liptovská Osada po r. 2015 

− 110/22 kV transformovňa Liptovská Osada po r. 2015 

V nadradenej ZVN sieti v území okresu sa uvažuje : 

− nové 2x400 kV vedenie Liptovská Mara - Medzibrod (po realizácii prechodu Medzibrod 

na 400 kV prevádzku) v koridore existujúcich 220 kV vedení (po ich likvidácii), 

− 220 kV prepoj Sučany - Lemešany (linky č. 272 a č. 273) pri Ružomberku, po zrušení 220 

kV prevádzky v Medzibrode 

Výstavba malých vodných elektrární sa pripravuje v nasledovných lokalitách: Lisková 

I. (Jamborov prah - 1,2 MW, 5,6 GWh/rok) a Liptovská Teplá II. (1,5 MW). Na lokality Lisková 

I. a Liptovská Teplá II. sú spracované Zámery podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. 

o posudzovaní vplyvov činností na životné prostredie. 

2.15.1.5.9. Okres Turčianske Teplice 

V okrese nie je situovaný žiadny väčší zdroj elektrickej energie a nepredpokladá sa 

ani vo výhľade. V území okresu je v prevádzke MVE Dolná Štubňa (s výhľadom ďalšej MVE), 

ktoré však podstatne neovplyvnia bilanciu okresu - vyrobená elektrická energia sa spotrebuje 

v danej lokalite. Zabezpečenie požiadaviek spotreby elektrickej energie sa bude orientovať 

na zdroje a napájacie uzly v kraji. 

Hlavným napájacím uzlom okresu je 400/110 kV TR Sučany, z ktorej po 110 kV 

vedeniach je vyvádzaný elektrický výkon do distribučnej TR 110/22 kV Tp Martin, odkiaľ je 

územie okresu zabezpečované po distribučnej 22 kV sieti. 


− výstavba novej 110/220 kV transformovne Turčianske Teplice po r. 2015 

− 2x110 kV vedenie do TR Turčianske Teplice 

(z plánovaného dvojitého VVN vedenia Tp Martin - Košúty) po r. 2015 

− variantné prepojenie TR Turčianske Teplice po r. 2015 

− 2x110 kV vedenie Turčianske Teplice - Kremnica (variant I) 

− 2x110 kV vedenie Turčianske Teplice - Handlová (variant II) 

152


2.15.1.5.10. Okres Tvrdošín 

Výrobu elektrickej energie v území okresu zabezpečujú VE Hc Ústie s inštalovaným 

výkonom 21,8 MW a ročnou výrobou 29,6 GWh, malá vodná elektráreň Tvrdošín s 

inštalovaným výkonom 6,2 MW a ročnou výrobou 11,6 GWh a ďalšie MVE : Podbiel - 150 

kW, Habovka - 100 kW, Oravice a Vitanová. 

Celkovo sa na území okresu do roku 2015 vyrobí cca 41,6 GWh/rok. Vyrábaná 

elektrická energia je špičkového charakteru, preto pre zabezpečenie požiadaviek spotreby je 

potrebná spolupráca so zdrojmi a energetickými sieťami kraja. 


kV vedeniach cez uzol 110 kV Mokraď sa privádza elektrický výkon do distribučnej TR 

110/22 kV Nižná. 

Do transformovne 110/22 kV Nižná sú zaústené 110 kV vedenia : 

− 110 kV vedenie č. 7211 Mokraď - Nižná 

− 110 kV vedenie č. 7212 Nižná - Hc Ústie 

Známe zámery v 110 kV vedeniach : 

Zdvojenie poťahov súčasných VVN vedení medzi TR Mokraď a TR Námestovo 

- zdvojenie vedenia č. 7211 Mokraď - Nižná po r. 2015 

- zdvojenie vedenia č. 7212 Nižná - Hc Ústie po r. 2015 

- zdvojenie vedenia č. 7213 Hc Ústie - Námestovo po r. 2015 

V rokoch 2011-2012 sa uvažuje o výstavbe veterného parku Tvrdošín, ktorý bude 

mať 7 resp. 9 turbín a celkový výkon 16,45 MW resp. 21,15 MW. Vyrobený elektrický prúd s 

napätím 22 kV bude od jednotlivých turbín privedený do rozvodne 110/22 kV a odtiaľ 

odvedený do 110 kV elektrickej siete na koncový stožiar č. 98 vedenia 1x110 kV č. 7211 

tesne pri rozvodni TR 110/22 Nižná. 

2.15.1.5.11 Okres Žilina 

Výrobu elektrickej energie v území okresu zabezpečuje tepelná a dve vodné 

elektrárne s celkovou ročnou výrobou 362,1 GWh, z toho : 

− Tp Žilina 133,6 GWh/rok 

− VE Hričov 57,5 GWh/rok 

− VE Žilina 171,0 GWh/rok (uvedená do prevádzky v r. 1999) 

Do roku 2015 sa plánuje zvýšiť výkon v Tp Žilina na 73,6 MW s ročnou výrobou 350,0 

GWh. V území okresu sú v prevádzke MVE Krasňany a Kunerad, jedna kogeneračná 

jednotka v Bytterme a.s. Žilina a dve kogeneračné jednotky (2x563 kW) v nemocnici Žilina. 

Celkove na území okresu sa vyrobí v roku 2015 cca 650,30 GWh/rok elektrickej 

energie. Časť vyrobenej elektrickej energie bude mať špičkový charakter, preto pre 

zabezpečenie požiadaviek spotreby bude potrebná spolupráca so zdrojmi mimo kraja v 

rámci energetickej siete. 


vedeniach je vyvážaný elektrický výkon do uzla 110/22 kV Hc Hričov, odtiaľ do distribučných 

transformovní Tp Žilina, Rajčanka Žilina, Cementáreň Lietavská Lúčka, Žilina PP (KIA). 

Transformovňa 110/22 kV Rajec, situovaná v okrese Žilina, je napájaná z uzla 

220/110 kV Považská Bystrica. Presmerovanie napájania TR Rajec na uzol Žilina sa 

predpokladá po roku 2015. 

Zo 110 kV rozvodne Varín vychádzajú 110 kV vedenia : 

− 110 kV vedenie č. 7704 Varín - Cementáreň Lietavská Lúčka 

− 110 kv vedenie č. 7717 Varín - Hc Sučany 

− 110 kV vedenie č. 7718 Varín - Hc Sučany 

153


− 110 kV vedenie č. 7733 Varín - Rajčanka Žilina 

− 110 kV vedenie č. 7751 Varín - Hc Hričov Lúčka 

− 110 kV vedenie č. 7754 Varín - Tp Žilina 

− 2x110 kV vedenie Varín - Kysucké Nové Mesto (SME I. etapa), rok výstavby 2002 

Zo 110 kV rozvodne Hc Hričov vychádzajú VVN vedenia : 

− 110 kV vedenie č. 7701 Hc Hričov - Bytča 

− 2x110 kV vedenie č. 7801, 7802 Hc Hričov - Mikšová 

− 110 kV vedenie č. 7805 Hc Hričov - Rajčanka Žilina 

− 2x110 kV vedenie č. 7813, 7814 Hc Hričov - Čadca - Kysucké Nové Mesto 

− 110 kV vedenie č. 7852 Hc Hričov - Tp Žilina 

− 110 kV vedenie č. 7873 Hc Hričov - Cementáreň Lietavská Lúčka 

− prípojka 2x110 kV do PP Žilina (KIA). 

Územím prechádzajú ďalšie 110 kV vedenia : 

− 2x110 kV vedenie č. 7803, 7804 Hc Mikšová - Považská Bystrica 

− 110 kv č. 7815 Hc Mikšová I. - Hc Mikšová II. 

− 110 kV vedenie č. 7661 Rajec - Ladce 

− 110 kV vedenie č. 7703 Rajec - Handlová 

− 110 kV vedenie č. 7702 Bytča - Považská Bystrica 

Do 400 kV rozvodne Varín zaúsťujú vedenia ZVN : 

− 400 kV vedenie č. 404 Varín - Nošovice (ČR) 

− 2x400 kV vedenie č. 405 Sučany - Varín, realizované v r. 2000 

− 400 kV vedenie č. 495 Bošáca - Varín 

Známe zámery vo výstavbe elektroenergetických zariadení : 

− prestavba 400 kV vedenia č. 404 Varín - Nošovice na 2x400 kV vedenie 

po r. 2015 

− nové 2x400 kV vedenie Varín - Byczyna (PR) po r. 2015 

− rozšírenie TR Varín o trafo 250 MVA po r. 2005 

− výstavba novej TR 110/22 kV Terchová po r. 2015 

− 2x110 kV vedenie Varín - Sučany po r. 2010 

(trasu viesť mimo územia NP Malá Fatra) 

− 2x110 kV vedenie Varín - Terchová po r. 2015 

− 2x110 kV vedenie Lietavská Lúčka - Rajec po r. 2015 

− 2x110 kV vedenie Hc Hričov - Turzovka po r. 2015 

− 2x110 kV vedenie Rajec - Považská Bystrica (alternatíva) po r. 2015 

− dobudovanie okružného 2x110 kV vedenia Žilina po r. 2015 

V územnom pláne mesta Žilina sú rezervované plochy pre štyri nové zdroje 

elektrickej energie a tepla – kogenerátorovú jednotku v Považskom Chlmci (COGEN 40 

MVA), spaľovňu odpadov pri VAS s.r.o. v k.ú. Mojšová Lúčka (STKO 40 MVA), spaľovňu 

tuhých komunálnych odpadov pri Teplárni a.s. Žilina (STKO 40 MVA) a paroplynový cyklus 

pri Teplárni a.s. Žilina (PPC 500 MVA). Problémom ostáva využitie veľkého prebytku 

odpadového tepla v meste Žilina. 

154


Tabuľka č. 15/4 Zdroje elektrickej energie (elektrárne) 

Kraj ID Okres Názov a miesto 

Inšt.výkon v MW Ročná výroba GWh 

zdroja 2004 2015 2004 2015 

1 2 3 4 5 6 7 8 

Žilina 1/1 Bytča Mikšová I. 93,60 93,60 205,50 205,50 

- Čadca - - - - - 

- Dolný Kubín - - - - - 

- Kysucké Nové 

- - - - - 

Mesto 

5/2 

5/3 

5/4 

5/5 

5/6 

5/7 

Liptovský 

Mikuláš 

735,16 

202,64 

4,80 

0,80 

0,86 

0,15 

1203,00 

176,00 

16,00 

1,60 

1,72 

0,30 

6/1 

6/3 

6/4 

6/5 

Martin 

PVE Čierny Váh 

VE Liptovská Mara 

MVE Bešeňová 

MVE Okoličné 

MVE Trnovec 

MVE Malužiná 

MVE Partizánska Ľupča 

Fotovolt. el. Beňadiková 

Fotovolt. el. Galovany 

Fotovolt. el. Jakubovany 

Fotovolt. el. Lipt. Trnovec 

Fotovolt. el. Vavrišovo 

Tepláreň Martin 

VE Krpeľany 

VE Sučany 

VE Lipovec 

735,16 

202,64 

4,80 

0,80 

0,86 

0,15 

- 

- 

- 

- 

- 

- 

45,70 

24,70 

38,40 

38,40 

0,56 

0,99 

0,99 

0,73 

72,10 

24,70 

38,40 

38,40 

1203,00 

176,00 

16,00 

1,60 

1,72 

0,30 

- 

- 

- 

- 

- 

- 

143,50 

69,40 

107,60 

85,50 

350,00 

39,40 

107,60 

85,50 

7/1 

7/2 

8/2 

8/4 

Námestovo 

Ružomberok 

- Turčianske 

Teplice 

10/1 Tvrdošín 

10/2 

10/3 

11/1 Žilina 

11/2 

11/3 

11/4 

Veterný park Poľana 

Veterný park 

Babínska Hoľa 

- 

- 

18,40 

11,50 

- 

- 

Mondi SCP Ružomberok 20,00 41,20 138,70 186,20 

MVE Ružomberok 

0,86 0,86 4,40 4,40 

MVE Lisková I. 

- 1,20 

- 5.60 

MVE Liptovská Teplá II. 

- 1,50 

- 

- - - - - 

VE Orava 

MVE Tvrdošín 

Veterný park Tvrdošín 

Tepláreň Žilina 

VE Hričov 

VE Žilina 

Spaľovňa TKO 

21,80 

6,20 

- 

49,00 

31,50 

62,00 

- 

21,80 

6,20 

21,15 

73,60 

31,50 

62,00 

40 

29,60 

11,60 

- 

133,60 

57,50 

171,00 

- 

29,60 

11,60 

350,00 

57,50 

171,00 

155


Tabuľka č. 15/5 Stanice ZVN, VVN v Žilinskom kraji 

Okres ID Názov a miesto kV/kV Celkový Zaťaženie Správca Rok 

výkon MVA MW výstavby 

1 2 3 4 5 6 7 8 

Bytča 

1/1 ŽSR Bytča 110/22 50 18/25+ SSE 1982 

1/2 Hc Mikšová 10,5/121 120 90 VET 1965 

Čadca 

2/1 RZ Čadca 110/22 50/80+ 32/40+ SSE 1964/2005+ 

2/2 Krásno nad Kysucou 110/22 50 16 SSE po r. 2015 

2/3 Turzovka 110/22 32 12 SSE po r. 2015 

2/4 Raková 110/22 50 do r. 2015 

Dolný Kubín 3/1 OFZ Široká 220/VN 200 60 SE a.s. 

3/3 OFZ Istebné 110/6,3 100 34 SSE 1952 

3/4 RZ Mokraď 110/22 41/65+ 22/33+ SSE 1952/2010+ 


Mesto 

Liptovský 

Mikuláš 

Martin 

Námestovo 

Ružomberok 

Turčianske 

Teplice 

Tvrdošín 

3/5 ŽSR Kraľovany 110/22 50 18 SSE 1952 

4/1 RZ Kysucké Nové 110/22 105 25/32+ SSE 1964/2010+ 

Mesto 

INA a.s. 

110/22 2x40 

SSE po r. 2005 

5/1 Liptovská Mara 400/110 2x250 190 SE a.s. 1976 

5/2 Liptovská Mara 110/22 40 12 VET 1976 

5/3 RZ LiptovskýMikuláš 110/22 25/80+ 25/30+ SSE 1953/2010+ 

5/4 RZ Závažná Poruba 110/22 25 10 SSE 1987 

5/5 RZ Kráľova Lehota 110/22 41 11 SSE 1953 

5/6 Hc Liptovská Mara 10,5/121 250 200 VET 1976 

5/7 PVE Čierny Váh 110/400 660 640 VET 1982 

6/1 RZ Sučany 400/220 500 250 SE a.s. 1965 

6/2 RZ Sučany 220/110 200 70 SE a.s. 1958 

6/3 RZ Sučany 110/22 120 86 SSE 1958 

6/4 Tp Martin 110/22 80 28 SSE 1953 

6/5 Košúty 110/22 80 10 SSE 1987 

6/6 ZŤS Martin 110/22 80 22 ZŤS 1953 

6/7 ŽOS Vrútky 110/22 50 10 ŽOS 1987 

6/8 DTZ Turany 110/22 12,5 6 DTZ 1955 

(22) 

6/9 Hc Sučany 10,5/121 48 35 VET 1958 

6/10 Hc Krpeľany 10,5/121 37,5 25 VET 1957 

6/11 Hc Lipovec 10,5/121 48 35 VET 1961 

7/1 Námestovo 110/22 16/32+ 8/15+ SSE 1978/2010+ 

7/2 Námestovo PP 110/22 32 po r. 2015 

7/3 Veterné parky Babín 22/110 

2012 

8/1 RZ Lisková 110/22 80/120+ 80 SSE 1952/1997+ 

8/2 RZ Hrboltová 110/22 80+ - SSE po r. 2015 

8/3 SCaP Ružomberok 110/6,3 25 18 SCaP 

8/4 SUPRA Ružomberok 110/6,3 33 8 SCaP 

8/5 SUPRA II 

Ružomberok 

110/6,3 40 13 SCaP 

8/6 Liptovská Osada 110/22 50 - SDSE po r. 2015 

9/1 Turčianske Teplice 110/22 50 - SSE po r. 2015 

10/1 TESLA Nižná 110/22 50 8 SSE 

10/2 Hc Ústie 10,5/121 50 20 VET 1954 

10/3 Veter. park Tvrdošín 22/110 2012 

Žilina 

11/1 Varín 400/110 330/580+ 95 SE a.s. 1984/2000+ 

11/2 Tp Žilina 110/22 120 35/60+ SSE 1964/1993 

11/3 Rajčanka Žilina 110/22 65/80+ 25/36+ SSE 1930/2005+ 

11/4 ČOV Hričov 110/22 50 5 SSE 1982 

11/5 RZ Rajec 110/22 65 9/15+ SSE 1978 

11/6 Cementáreň 

110/22 20 7 SSE 

Lietavská Lúčka 

11/7 Hc Hričov 10,5/121 48 24 VET 1965 

11/8 Hc Žilina 10,5/121 80 62 VET 1999 

11/9 Žilina PP 110/22 80 60 SSE 2006 

11/10 Terchová 110/22 32 - SSE po r. 2015 

Vysvetlivky : + v stĺpci 5 plánované rozšírenie výkonu transformovne 

v stĺpci 6 predpokladané zaťaženie uzlu do r. 2015 

v stĺpci 8 predpokladaná doba rozšírenia výkonu 

156


Tabuľka č. 15/6 Vzdušné vedenia ZVN, VVN 

Okres ID Názov kV Číslo vedenia Rok výstavby 

1 2 3 4 5 6 

LM 1 Liptovská Mara - 

400 045 - 

PVE Čierny Váh 

ZA-KM-CA 2 Varín - Nošovice (ČR) 400 404 1969-po r. 2015 dvojité 

ZA-MT 3 Varín - Sučany 400 405 1969-r. 2000 dvojité 

LM-RK-MA 4 Liptovská Mara - Varín 400 406 1969 


400 407 1969 

Spišská Nová Ves 

LM-RK-MT 6 Liptovská Mara - Horná Ždaňa 

- Sučany 

400 493-494 1976-r. 2004 

zaústenie Sučany 

ZA 7 Bošáca - Varín 400 495 1984 

LM 8 PVE Čierny Váh - 

400 - po r. 2005 

Spišská Nová Ves - Lemešany 

LM-RK 9 Liptovská Mara - Medzibrod 2x400 - výhľad po r. 2005 

ZA-KM-CA 12 Varín - Byczyna (Poľsko) 2x400 - výhľad po r. 2015 

MT 1 Sučany - Bystričany 220 271 1957 

MT-RK 2 Sučany - Medzibrod 220 272 1957 po 2010 len prepoj 

RK-LM 3 Medzibrod - Lemešany 220 273 1957 Sučany-Lemešany 

MT-RK-DK 4 Sučany - Široká 2x220 281-282 1964 

CA-KM 1 Třinec - Čadca - 

2x110 603-604 - 



2x110 7201-7202 1976 


LM-RK 3 Liptovská Mara - Lisková 2x110 7203-7204 1976 

LM-DK 4 Liptovská Mara - Mokraď 2x110 7205-7206 1966 

RK 5 Lisková - SUPRA I-III 2x110 7207-7208 - 

RK 6 Lisková - SUPRA II 110 7209 1994-VVN kábel 

DK-TS 7 Mokraď - Nižná 110 7211 zdvojenie po r. 2010 

TS-NO 8 Nižná - Hc Ústie 110 7212 zdvojenie po r. 2010 

NO 9 Hc Ústie - Námestovo 110 7213 zdvojenie po r. 2010 

DK-NO 10 Mokraď - Námestovo 2x110 7214-7215 1987 

ZA-BY 11 Hc Hričov - Bytča 110 7701 1957-dvojité r. 2005 

BY 12 Považská Bystrica - Bytča 110 7702 1957-dvojité r. 2005 

ZA 13 Varín - 

110 7704 - 

Cementáreň Lietavská Lúčka 

MT 14 Hc Sučany - RZ Sučany 2x110 7704-7705 1955 

ZA-MT 15 Varín - Hc Sučany 110 7717 1957 

ZA-MT 16 Varín - Hc Sučany 110 7718 1957 

MT 17 ŽOS Vrútky - Košúty 110 7713 1989 

MT 18 Hc Sučany - Košúty 110 7715 1989 

MT 19 Hc Sučany - ŽOS Vrútky 110 7716 1989 

MT 20 Hc Lipovec - Hc Sučany 110 7720 1957 

LM 21 Lipt. Mikuláš - Závažná Poruba 110 7721 - 

LM 22 Kráľova Lehota - 

110 7722 - 


LM 23 Kráľova Lehota - Štrba 110 7723 - 

RK-DK 24 Lisková - OFZ Istebné 110 7731 1952 

DK 25 OFZ Istebné - Mokraď 110 7732 1976 

ZA 26 Varín - Rajčanka Žilina 110 7733 - 

MT-DK 27 Hc Krpeľany - Kraľovany 110 7734 1955 

MT-DK 28 Hc Sučany - OFZ Istebné 110 7735 1955 

MT 29 Hc Sučany - Hc Krpeľany 110 7736 1955 

MT 30 Hc Lipovec - ZŤS Martin 110 7744 1957 

MT 31 Tp Martin - ZŤS Martin 110 7746 1960 

DK 32 Kraľovany - OFZ Istebné 110 7764 1955 

MT 33 Hc Sučany - Tp Martin 110 7767 1960 

RK-MT 34 Lisková - TDZ Turany 110 7768 1955 

ZA 35 Hc Hričov - Hc Mikšová 2x110 7801-7802 - 

BY 36 Hc Mikšová - 

2x110 7803-7804 - 

Považská Bystrica 

ZA 37 Hc Hričov - Rajčanka Žilina 110 7805 - 

MT 38 Hc Sučany - TDZ Turany 22(110) 7808 1955 

ZA-KM-CA 39 Hc Hričov - Kysucké Nové 2x110 7813-7814 - 

Mesto - Čadca 

BY 40 Hc Mikšová I - Hc Mikšová II 110 7815 - 

157


pokračovanie tabuľky č. 15/6 Vzdušné vedenia ZVN, VVN 

Okres ID Názov kV Číslo vedenia Rok výstavby 

1 2 3 4 5 6 

ZA 41 Varín - Hc Hričov 110 7851 - 

ZA 42 Hc Hričov - Tp Žilina 110 7852 - 

ZA 43 Varín - Tp Žilina 110 7854 - 

ZA 45 Hc Hričov - 

110 7873 - 

Cementáreň Lietavská Lúčka 

ZA 46 Hc Ladce - Rajec 110 7661 1978-zrušenie po r. 2005 

MT 47 Košúty - Tp Martin 2x110 - 

MT 48 Košúty - Turčianske Teplice 2x110 - výhľad po r. 2015 

ZA-MT 49 Varín - Hc Sučany 2x110 - 2005 

RK 50 zaústenie 7857 - Hrboltová 2x110 - výhľad po r. 2015 

ZA 51 Varín - Terchová 2x110 - výhľad po r. 2015 

ZA-KM-CA 52 Varín - 

2x110 - realizované 2002 

Kysucké Nové Mesto (I.etapa) 

CA 53 Kysucké Nové Mesto - 

2x110 - po r. 2010 

Čadca -SME (II. etapa) 

CA 54 Čadca - Turzovka 2x110 - výhľad po r. 2015 

ZA 55 zaústenie 7813 - 

2x110 - výhľad po r. 2015 

Krásno nad Kysucou 

ZA-CA 56 Cementáreň Lietavská Lúčka - 2x110 - výhľad po r. 2015 

Rajec 

CA 57 Hc Hričov - Turzovka 2x110 - výhľad po r. 2015 

RK 59 Lisková - Liptovská Osada 2x110 - výhľad po r. 2015 

LM-DK 60 Liptovská Mara - Mokraď 2x110 - výhľad po r. 2015 

PB-ZA Považská Bystrica - 

Rajec (alter. ad 56) 

ZA 62 zaústenie 7851 - 

Žilina PP (KIA) 

2x110 

NO 63 Vavrečka - Námestovo PP 2x110 výhľad po r. 2015 

Vysvetlivky pre okresy : 

CA-Čadca, BY-Bytča, DK-Dolný Kubín, KM-Kysucké Nové Mesto, LM-Liptovský Mikuláš, MT-Martin, 

NO-Námestovo, RK-Ružomberok, TR-Turčianske Teplice, TS-Tvrdošín, ZA-Žilina 

158

2.15.2. Zásobovanie plynom 


Text kapitoly sa nahrádza aktualizovaným textom. 

2.15.2.1. Zhodnotenie územia z hľadiska zásobovania plynom 

Zemný plyn je dôležitou časťou palivo - energetickej základne Žilinského kraja (ŽK). 

Zásobovanie plynom v území kraja je riešené využívaním vybudovaných plynárenských 

zariadení plynárenskej sústavy SR. 

Dodávku a spotrebu zemného plynu v kraji zabezpečujú nasledujúce plynárenské 

zariadenia: 

1) VTL plynovody 

a) Severné Slovensko DN 500, PN 64 

b) Rimavská Sobota - Liptovská Kokava DN 500, PN 64 

c) Kysucký plynovod DN 500, DN 300, DN 200, DN 150, DN 100, PN 40 

d) Oravský plynovod DN 200, PN 64; DN 200, DN 150, PN 40 

e) Považský plynovod DN 300, PN 25 

f) Žilina - Martin - Prievidza DN 300, PN 25 

Základné údaje o uvedených VTL plynovodoch sú uvedené v tab. 15/9. 

Z hľadiska nadradenej plynárenskej sústavy SR je hlavný zdroj zemného plynu pre ŽK 

medzištátny VTL plynovod Bratstvo s prepojovacími VTL plynovodmi Malženice - Považská 

Bystrica, Severné Slovensko a Rimavská Sobota - Michalová - Liptovská Kokava. 

2) Odovzdávacie stanice plynu (OS) VTL/VTL : 

- OS Strečno VTL 64 Severné Slovensko/VTL 25 Považský plynovod - Žilina - 

Martin - Prievidza, 

- OS Varín VTL 64 Severné Slovensko/VTL 25 Kysucký plynovod, 

- OS Dlhá nad Oravou VTL 64 Severné Slovensko - Oravský plynovod/VTL 40 

Oravský plynovod. 

Uvedené plynárenské zariadenia prostredníctvom VTL plynovodov, VTL prípojok a 

sústavy regulačných staníc (RS) umožňujú v roku 2009 využitie zemného plynu vo všetkých 

formách spotreby (vykurovanie, príprava TÚV, varenie a technologické účely) v 203 obciach 

Žilinského kraja, čo predstavuje 64,4 % z celkového počtu obcí 315. 

Tabuľka č. 15/7 Porovnanie úrovne plynofikácie v roku 2001 

Por. č. Ukazovateľ Slovenská 

republika 

Žilinský kraj 

2001 

1 2 3 4 5 

1 Rozloha v km 2 49034 6788 13,8 

2 Počet obyvateľov 5379455 692332 12,9 

3 Počet obcí 2873 315 10,9 

4 Počet bytov 1665536 202389 12,15 

5 Počet plynofikovaných obcí 2104 199 9,4 

6 % plynofikácie obcí 73,2 63,2 - 

7 Počet plynofikovaných bytov 1316629 116903 8,9 

8 % plynofikácie bytov 79,0 57,7 - 

9 Spotreba plynu mil. m 3 / rok: celkom 7100 425 6,0 

10 z toho obyvateľstvo 2000 175 8,8 

11 % spotreby obyvateľstva z celkovej 

spotreby 

Perc. podiel 

(%) 

28,2 41,1 - 

159


Propán - bután 

Skvapalnený vykurovací plyn propán - bután (P-B) je rovnocenný zo zemným plynom. 

Jeho špecifické vlastnosti ho predurčujú na široké použitie všade tam, kde je neefektívne 

privádzať zemný plyn a v neplynofikovaných obciach. Na území ŽK plní požiadavky 

odberateľov plniareň P-B v Martine. V SR zabezpečuje dodávky P-B a.s. PROBUGAS. 

Využitie P-B je prevažne na varenie, ale začína sa rozvoj využívania aj pre účely 

vykurovania, prípravy TÚV a technologické účely. 

Tabuľka č. 15/8 Počet odberateľov a spotreba P-B orientačné údaje 

Územie Počet odberateľov Dodávky P-B 

t /rok 

1 2 3 

Slovensko 460 000 35 000 

Žilinský kraj 69 000 6 540 

% 15% 18,7% 

2.15.2.2. Zásady rozvoja zásobovania riešeného územia zemným plynom 

Rozvoj plynofikácie kraja a jednotlivých okresov musí vychádzať z : 

• hodnotenia súčasného stavu, 

• energetickej koncepcie SR, 

• koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS) 2001, 

• ekonomickej a finančnej analýzy investičných projektov jednotlivých energetických 

zásobovacích sústav (elektrifikácia, plynofikácia, CZT a doprava palív), 

• z hodnotenia prínosu pre životné prostredie, pričom je potrebné popri zabezpečení 

hospodárskej základne kraja energiami a palivami vytvoriť súčasne aj podmienky pre 

postupné dosiahnutie rovnakej kvality životného prostredia vo všetkých okresoch a zvýšiť 

tak kvalitu bývania v obciach vidieckeho osídlenia. 

Predpokladaný vývoj spotreby zemného plynu v Žilinskom kraji do roku 2005 - 695 

mil. m 3 /rok a do r. 2015 - 1025 mil.v m 3 /rok, čo predstavuje z predpokladanej spotreby SR 

v r. 2005 - z 8 670 mil. m 3 /rok 8% a v roku 2015 z 11 200 mil. m 3 /rok 9,15%. 

Pre zabezpečenie zvýšeného podielu zemného plynu na energetickej bilancii kraja 

a dodržaní ekonomických a environmentálnych hľadísk je potrebné : 

• rozšíriť prepravnú kapacitu plynárenskej sústavy v okresoch : Námestovo, Liptovský 

Mikuláš a Ružomberok viď tab. 15/9, 

• zintenzívniť rozvoj plošnej plynofikácie kraja efektívnou výstavbou nových miestnych sietí, 

• zvyšovať využiteľnosť existujúcich plynárenských zariadení tak, aby v cieľovom roku 2015 

sa dosiahla 70% plynofikácia kraja, 

• racionálne využívať zemný plyn pri výrobe elektriny a tepla v : 

a) decentralizovaných zdrojoch priamo u spotrebiteľa, 

b) kogeneračných zariadeniach, ktorých základné komponenty tvoria plynové turbíny 

alebo plynové motory (teplárne, výhrevne CZT), 

• podporovať rozvoj použitia zemného plynu a P-B ako alternatívaneho paliva na pohon 

motorových vozidiel hlavne v MHD, prímestskej hromadnej doprave a individuálnej 

doprave. 

Návrh rozvoja plynofikácie kraja do roku 2015 je v tabuľkách 15/10, 15/11. 

Z hľadiska územného rozvoja k zabezpečeniu rozvoja plynofikácie v kraji je potrebné : 

• Vytvoriť územné podmienky pre vedenie trás navrhnutých plynovodov. 

• Pri využívaní územia nevyhnutne chrániť vybudované a navrhované plynárenské 

zariadenia predpísanými ochrannými pásmami, tak aby bola možná ich výstavba prípadne 

rekonštrukcia a obnova. 

160


Tabuľka č. 15/9 Diaľkové plynovody v Žilinskom kraji 

Kraj, 

okres 

Číslo 

plynovodu 

Názov 

plynovodu 

Žilina 

Dolný Kubín 


Dĺžka 

(km) 

Max. 

tlak 

(MPa) 

Priemer 

(mm) 

Rok 

uvedenia 

do 

prevádzky 

1 2 3 4 5 6 7 

1 Severné Slovensko 140 6,4 500 1979 

Liptovský Mikuláš 2 Rimavská Sobota - 


Bytča 

3 Považský plynovod : 

Žilina 

Dubnica - 

Žilina 

Martin 


Žilina 

Čadca 

23 6,4 500 1982 

31 2,5 300 1958 

Považská Bystrica - Žilina 

4 Žilina - Martin - Prievidza 36 2,5 300 1960- 

1967 

5 Kysucký plynovod : 

Varín - Čadca - Raková 

Čadca 5.3 Raková - Turzovka - Vysoká 

nad Kysucou 

Dolný Kubín 6 Oravský plynovod : 

Malatiná - Dlhá nad Oravou 

49 4,0 500, 

300, 

200 

19 4,0 150, 

100 

1987, 

1996 

2002 

9 6,4 200 1996 

Dolný Kubín 

Tvrdošín 

Tvrdošín 

Námestovo 


Ružomberok 

6.1 Dlhá nad Oravou - Trstená - 

Liesek 

6.2 Trstená - Námestovo, 

Námestovo - Krušetnica 

2.1 Liptovský Hrádok - Liptovské 

Sliače - Ružomberok 

23 4,0 200, 

150 

21 4,0 200, 

8 4,0 150, 

100 

32 0,4 225, 

160 

1993- 

1996 

2002 

do r. 2015 

do r. 2015 

Tabuľka č. 15/10 Plynofikácia obcí Žilinského kraja v roku 2009 


Počet obcí 

% Počet Počet % Počet 

okres 

všetkých plynofikovaných 

plynofikácie bytov odbera- 

plynofik. RS OS 

obcí v okrese 2001 teľov okresu 

1 2 3 4 5 6 7 8 9 

Bytča 12 12 100,0 8605 10 

Čadca 23 21 91,3 25108 12 

Dolný Kubín 24 15 62,5 11334 9 1 

Kysucké Nové Mesto 14 14 100,0 9625 5 

Liptovský Mikuláš 56 28 50,0 23525 14 

Martin 43 24 55,8 31708 21 

Námestovo 24 4 16,7 12540 4 

Ružomberok 25 11 44,0 18268 5 

Turčianske Teplice 26 11 42,3 5067 8 

Tvrdošín 15 15 100,0 9075 8 

Žilina 53 50 94,3 47534 45 2 

Kraj spolu 315 205 65,1 202389 141 3 

161


Tabuľka č. 15/11 Plynofikácia obcí Žilinského kraja v roku 2015 


Počet obcí 

% Počet Počet % Počet 

okres všetkých plynofikovaných 

plynofikácie bytov odbera- 

plynofik. RS OS 

obcí v okrese 

teľov okresu 

1 2 3 4 5 6 7 8 9 

Bytča 12 12 100,0 9390 7395 78,8 10 

Čadca 23 23 100,0 27050 16900 62,5 13 

Dolný Kubín 24 23 95,8 12200 7840 64,2 11 1 

Kysucké Nové Mesto 14 14 100,0 10200 6540 64,1 5 

Liptovský Mikuláš 56 42 75,0 25300 19650 77,6 16 

Martin 43 34 79,1 33700 28800 85,4 23 

Námestovo 24 21 87,5 14630 9200 62,9 7 

Ružomberok 25 18 72,0 20010 12550 62,7 5 

Turčianske Teplice 26 21 80,8 5500 4400 80,0 11 

Tvrdošín 15 15 100,0 10000 6430 64,3 8 

Žilina 53 51 96,2 53020 46500 87,7 49 2 

Kraj spolu 315 274 87,0 221000 166205 75,2 158 3 

Percento plynofikácie obcí v okrese : (počet plynofikovaných obcí / celkový počet obcí) x 100 

Percento plynofikácie okresu : (počet plynofikovaných bytov / celkový počet bytov) x 100. 

2.15.2.3. Návrh koncepcie rozvoja zásobovania zemným plynom v jednotlivých 

okresoch 

Realizované a navrhované plynárenské zariadenia v území kraja umožňujú v rámci 

plynárenskej sústavy SR ich efektívne využitie vo všetkých okresoch a pre všetky formy 

spotreby zemného plynu. Rozvoj plynofikácie je navrhnutý tak, aby percento plynofikácie 

obcí v jednotlivých okresoch k roku 2015 dosiahlo aspoň 70% a percento plynofikácie okresu 

aspoň 60%. Plynofikácia sídiel je výhodná tam, kde posúdenie rozvojového programu 

plynofikácie dosiahne záväzné ukazovatele ekonomickej efektívnosti. 


1. Rok plynofikácie : 1973 

2. Percento plynofikácie okresu v roku 2003 : 59,00 

3. Počet plynofikovaných obcí v roku 2009 : 12 

4. VTL plynovody zabezpečujúce dopravu plynu pre okres sú uvedené v tab.č. 15/12. 

5. Návrh nových plynárenských zariadení : 

6. Údaje o rozvoji plynofikácie okresu do roku 2015 sú uvedené v tabuľke č. 15/13 

7. Okres Bytča má 100,00 %-nú plynofikáciu obcí s počtom 12. 

8. Možnosť plynofikácie navrhovaných lokalít priemyselných parkov : dobrá. 

Tabuľka č. 15/12 VTL plynovody v okrese Bytča 

Okres Číslo 

plynovodu 

Názov plynovodu Dĺžka 

(km) 

Max. tlak 

(MPa) 

Priemer 

(mm) 

Rok uvedenia 

do prevádzky 

1 2 3 4 5 6 7 

Bytča 

3 Považský plynovod 9,0 2,5 300 1958 

3.1 Bytča - Veľké Rovné 12,7 2,5 150, 100 1994 

3.2 Bytča - Hvozdnica 3,1 2,5 150 2001 

162


Tabuľka č. 15/13 Plynofikácia obcí v okrese Bytča 

Do roku 

Názov sídla 

Počet Počet 

RS OS odberateľov 

1 2 3 4 5 

2003 Mesto Bytča + 

4 

miestne časti Hrabové, Pšurnovice, Malá Bytča, 

Ostatné plynofikované obce : 6 

Hlboké nad Váhom, Hvozdnica, Jablonové, Kolárovice, 

Kotešová, Maršová-Rašov, Petrovice, Predmier, 

Súľov-Hradná, Štiavnik, Veľké Rovné, 

Spolu 10 5 080 

Percento plynofikácie okresu : 59,00 % 

2009 detto 2003 

2015 Mesto Bytča 4 


Všetky obce v okrese 

Spolu 10 7 395 




2. Percento plynofikácie okresu v roku 2003 : 33,50 % 


4. VTL plynovody zabezpečujúce dopravu plynu pre okres sú uvedené v tabuľke č.15/14. 


a) Doporučuje sa nová RS v Čadci pre priemyselný park Čadca - Podzávoz. 

b) Prepojovacie STL plynovody : Turzovka - Klokočov, Korňa. 

6. Údaje o rozvoji plynofikácie okresu do roku 2015 sú uvedené v tabuľke č.15/15. 

7. Do roku 2015 sa navrhuje pre okres Čadca 100,00 % plynofikácia obcí s počtom 23. 

8. Možnosť plynofikácie navrhovaných lokalít priemyselných parkov : dobrá, pre PP Čadca - 

Podzávoz bude potrebné realizovať samostatnú VTL prípojku (možnosť zásobovania 

teplom aj z CZT). 

Tabuľka č. 15/14 VTL plynovody v okrese Čadca 

Okres Číslo 

plynovodu 


(km) 

Max. tlak 

(MPa) 

Priemer 

(mm) 

Rok uvedenia 

do prevádzky 

1 2 3 4 5 6 7 

Čadca 

5 Kysucký plynovod 

Varín - Čadca - Raková 

30,5 4,0 500, 300 1988 

5.3 Raková - Turzovka - 

Vysoká nad Kysucou 

19,0 4,0 200, 150 2002 

163


Tabuľka č. 15/15 Plynofikácia obcí v okrese Čadca 

Do roku 

Názov sídla 

Počet Počet 


1 2 3 4 5 

2003 Mesto Čadca 2 

Mesto Turzovka 2 

Mesto Krásno nad Kysucou 1 

Mestá spolu 5 


Čierne, Dlhá nad Kysucou, Dunajov, Klubina, Makov, 

Nová Bystrica, Olešná, Oščadnica, Podvysoká, Radôstka, 

Raková, Skalité, Stará Bystrica, Staškov, Svrčinovec, 

Vysoká nad Kysucou, Zákopčie, Zborov nad Bystricou, 

Spolu 12 8 425 


2009 detto 2003 

2015 

Mesto Čadca 3 

Mesto Turzovka 2 

Mesto Krásno nad Kysucou 1 



detto 2003 + Klokočov, Korňa, 

Spolu 13 16 900 




2. Percento plynofikácie okresu v roku 2003 : 43,10 




a) VTL prípojka k združenej RS pre obce Pucov, Pribiš, Pokryváč, Osádka, Leštiny, 

Vyšný Kubín, Jasenová (Valaská Dubová, Komjatná okres Ružomberok) do roku 2015. 

b) Združená RS v lokalite Osádka do roku 2015. 

c) Prepojovacie STL plynovody : Osádka - Leštiny - Vyšný Kubín - Jasenová - Valaská 

Dubová (okres Ružomberok), Široká - Medzibrodie, Pokryváč - Pucov - Pribiš do roku 

2015. 

6. Údaje o rozvoji plynofikácie okresu do roku 2015 sú uvedené v tabuľke č. 15/17. 

7. K roku 2015 sa navrhuje pre okres Dolný Kubín 95,80 % plynofikácie obcí s počtom 23. 

8. Možnosť plynofikácie navrhovaných lokalít priemyselných parkov : dobrá, pre PP Orava je 

potrebné vybudovať nové plynárenské zariadenia (RS + plynovody). 

Tabuľka č. 15/16 VTL plynovody v okrese Dolný Kubín 

Okres Číslo 

plynovodu 


(km) 

Max. tlak 

(MPa) 

Priemer 

(mm) 

Rok uvedenia 

do prevádzky 

1 2 3 4 5 6 7 

Dolný Kubín 1 Severné Slovensko 39 6,4 500 1979 

6 Malatiná - 

Dlhá nad Oravou 

9 6,4 500 1993 

6.1 Dlhá nad Oravou - 

Trstená - Liesek 

(údaje po hranicu 

okresu) 

6 6,4 200 1994 - 1996 

164


Tabuľka č. 15/17 Plynofikácia obcí v okrese Dolný Kubín 

Do roku 

Názov sídla 

Počet Počet 


1 2 3 4 5 

2003 Mesto Dolný Kubín 3 

Ostatné plynofikované obce : 6 1 

Bziny, Dlhá nad Oravou, Horná Lehota, Chlebnice, 

Istebné, Krivá, Malatiná, Oravský Podzámok, Párnica, 

Sedliacka Dubová, Veličná, Zázrivá, Žaškov, 

Spolu 9 1 4 890 


2009 detto 2003 + Oravská Poruba 

2015 

Mesto Dolný Kubín 3 


detto 2003 + Jasenová, Leštiny, Medzibrodie nad Oravou, 

Osádka, Pokryváč, Pribiš, Pucov, Vyšný Kubín, 

Spolu 11 1 7 840 









7. Okres Kysucké Nové Mesto má 100,00 % plynofikáciu obcí s počtom 14. 


Tabuľka č. 15/18 VTL plynovody v okrese Kysucké Nové Mesto 

Okres Číslo 

plynovodu 


(km) 

Max. tlak 

(MPa) 

Priemer 

(mm) 

1 2 3 4 5 6 7 

Kysucké 5 Kysucký plynovod 7,5 4,0 300 1988 

Nové Mesto 5.1 Dolný Vadičov - 

7,0 4,0 150 1988 


(Radoľa) 

5.2 Radoľa - Nesluša - 

Rudina - Divina 

(okres Žilina) 

165 

Rok uvedenia 

do prevádzky 

38,0 4,0 150 1998 

Tabuľka č. 15/19 Plynofikácia obcí v okrese Kysucké Nové Mesto 

Do roku 

Názov sídla 

Počet Počet 


1 2 3 4 5 

2003 Mesto Kysucké Nové Mesto 2 


Dolný Vadičov, Horný Vadičov, Kysucký Lieskovec, Lodno, 

Lopušné Pažite, Nesluša, Ochodnica, Povina, Radoľa, 

Rudina, Rudinka, Rudinská, Snežnica, 

Spolu 5 4 270 


2009 detto 2003 

2015 

Mesto Kysucké Nové Mesto 2 


Všetky obce v okrese 

Spolu 5 6 540 

Percento plynofikácie okresu : 64,10 %








a) VTL plynovody a prípojky: VTL prípojka pre RS Liptovský Hrádok (južná trasa, STL 

Liptovský Hrádok - Ružomberok - Liptovské Sliače). 

b) Regulačné stanice RS VTL/STL : RS Bobrovec, RS VTL/0,4 MPa Liptovský Hrádok do 

roku 2015). 

c) Prepojovacie STL plynovody súvisiace s plynofikáciou navrhovaných obcí do roku 

2015. 


7. K roku 2015 sa navrhuje pre okres Liptovský Mikuláš 77,60 % plynofikácia a 75,00 % 

plynofikácia obcí s počtom 42. Ostatné obce sa môžu plynofikovať pri preukázaní 

efektívnosti plynofikácie. Doporučuje sa využívať propán-bután a elektrickú energiu ako 

čisté formy palív a energie. Vzhľadom na to, že okres sa nachádza v oblasti TANAP-u a 

NAPANT-u je dôležité venovať rozvoju plynofikácie náležitú pozornosť a zamerať sa z 

hľadiska ochrany životného prostredia na maximálne možné využitie zemného plynu vo 

všetkých formách jeho spotreby. 


Tabuľka č. 15/20 VTL plynovody a STL 0,4 MPa v okrese Liptovský Mikuláš 

Okres Číslo 

plynovodu 


(km) 

Max. tlak 

(MPa) 

Priemer 

(mm) 

Rok uvedenia 

do prevádzky 

1 2 3 4 5 6 7 

Liptovský 1 Severné Slovensko 50 6,4 500 1979 

Mikuláš 2 Rimavská Sobota - 23 6,4 500 1982 


1.1 Liptovská Anna - 

Ružomberok 

1 6,4 300 1982 

1.2 STL 0,4 MPa 

Liptovský Hrádok - 

Ružomberok 

24 0,4 225, 

160 

do r. 2015 

166


Tabuľka č. 15/21 Plynofikácia obcí v okrese Liptovský Mikuláš 

Do roku 

Názov sídla 

Počet Počet 


1 2 3 4 5 

2003 Mesto Liptovský Mikuláš 2 

Mesto Liptovský Hrádok 1 



Demänovská Dolina, Hybe, Jakubovany, Jamník, 

Kráľova Lehota, Kvačany, Liptovská Kokava, Liptovská 

Porúbka, Liptovská Sielnica, Liptovské Matiašovce, 

Liptovský Ján, Liptovský Ondrej, Liptovský Peter, 

Liptovský Trnovec, Malužiná, Pavčina Lehota, Pavlova Ves, 

Podtureň, Pribylina, Prosiek, Smrečany, Uhorská Ves, 

Vavrišovo, Važec, Východná, Závažná Poruba, 

Spolu 14 13 870 


2009 detto 2003 

2015 

Mesto Liptovský Mikuláš 2 

Mesto Liptovský Hrádok 2 



detto 2003 + Bobrovček, Bobrovec, Dúbrava, Galovany, 

Jalovec, Lazisko, Liptovské Beharovce, Liptovské Kľačany, 

Ľubela, Malatíny, Partizánska Ľupča, Svätý Kríž, Trstené, 

Žiar 

Spolu 16 19 650 








a) VTL plynovody a prípojky : VTL prípojka Žabokreky - Belá-Dulice, VTL prípojka 

Žabokreky - RS Mädokýš do roku 2015 

b) Regulačné stanice RS VTL/STL : RS Belá - Dulice, RS Mädokýš do roku 2015 

c) Prepojovacie STL plynovody : do roku 2015 Vrútky - Lipovec - Turčianske Kľačany, 

Trebostovo - Trnovo a Belá-Dulice - Necpaly. Do roku 2015 RS Mädokýš - Tomčany - 

Dražkovce - Sklabiňa - Turčianske Jaseno (Dolný a Horný Kalník, Záborie). 


7. K roku 2015 sa navrhuje 85,40 % plynofikácia okresu a 79,10 % plynofikácia obcí s 

počtom 34. Ostatné obce sa môžu plynofikovať pri preukázaní efektívnosti plynofikácie. 

V ostatných obciach sa doporučuje využívať propán-bután (zdroj plnička P-B v Martine) 

a elektrickú energiu ako čisté formy palív a energií. 


167


Tabuľka č. 15/22 VTL plynovody v okrese Martin 

Okres Číslo 

plynovodu 


(km) 

Max. tlak 

(MPa) 

Priemer 

(mm) 

Rok uvedenia 

do prevádzky 

1 2 3 4 5 6 7 

Martin 

4 Žilina - Martin - 

25,0 2,5 300 1967 

Prievidza 

4.1 Martin - Sučany - 10,5 2,5 200 1994 

Turany 

4.2 Bystrička - Žabokreky 3,5 2,5 100 1986 

4.21 Žabokreky - 

Belá-Dulice 

4,0 2,5 100 do roku 2015 

4.4 Turčianske Teplice - 

Blatnica 

8,5 2,5 100 1998 

Tabuľka č. 15/23 Plynofikácia obcí v okrese Martin 

Do roku 

Názov sídla 

Počet Počet 


1 2 3 4 5 

2003 Mesto Martin 9 

Mesto Vrútky 1 



Benice, Blatnica, Bystrička, Dražkovce, 

Kláštor pod Znievom, Košťany nad Turcom, Krpeľany, 

Nolčovo, Podhradie, Príbovce, Rakovo, Ratkovo, Slovany, 

Sučany, Šútovo, Trebostovo, Turany, Turčianska 

Štiavnička, Valča, Žabokreky, 

Spolu 21 24 027 


2009 detto 2003 + Diaková 

2015 Mesto Martin 9 

Mesto Vrútky 1 



detto 2003 + Belá-Dulice, Dolný Kalník, Horný Kalník, 

Lipovec, Necpaly, Sklabiňa, Trnovo, Turčianske Jaseno, 

Turčianske Kľačany, Záborie, 

Spolu 23 28 800 








a) VTL plynovody a prípojky : do roku 2015 Námestovo - Krušetnica, VTL Námestovo - 

Rabča (prípadne prepoj STL). V prípade potreby zvýšenia kapacity oravského 

plynovodu po ekonomickom vyhodnotení sa môže vybudovať ďalší bod napojenia 

okresu na VTL plynovod Severné Slovensko v trase Zázrivá - Hruštín resp. na Oravský 

plynovod v trase Oravský Podzámok - Hruštín (Babín). 

b) Regulačné stanice RS VTL/STL, RS Lokca, RS Krušetnica do roku 2015. V prípade 

druhého napojenia na sústavu VTL plynovodov Severné Slovensko resp. Oravský 

plynovod OS (RS) Hruštín. 

c) Prepojovacie STL plynovody : po roku 2005 variant STL Námestovo - Zubrohlava - 

Rabča - Rabčice - Bobrov, Krušetnica - Breza - Lomná, Lokca - Vasiľov - Babín - 

Hruštín, Krušetnica - Zákamenné - Oravská Lesná, Zákamenné - Novoť. 

168



7. Okres Námestovo je jediný okres Žilinského kraja, v ktorom treba rozvíjať plynofikáciu 

vzhľadom na to, že do okresu nie je zavedená železničná doprava je doprava palív a 

energií možná len : 

• pomocou cestnej siete, v zimnom období dosť náročné na dopravu pre tuhé a tekuté 

palivá a dodávku P-B, 

• pomocou prenosovej sústavy elektrizačnej siete. 

Z uvedeného dôvodu je potrebné zabezpečeniu realizácie plynofikácie venovať náležitú 

pozornosť a usmerňovať ju tak, aby k roku 2015 mohla dosiahnuť plynofikácia 62,90 % 

a počet plynofikovaných obcí 21 (87,50 % z celkového počtu obcí v okrese). 

8. Možnosť plynofikácie navrhovaných lokalít priemyselných parkov : dobrá, lokalita Breza 

až po vybudovaní VTL plynovodu Námestovo - Krušetnica. 

Tabuľka č. 15/24 VTL plynovody v okrese Námestovo 

Okres Číslo 

plynovodu 


(km) 

Max. tlak 

(MPa) 

Priemer 

(mm) 

Rok uvedenia 

do prevádzky 

1 2 3 4 5 6 7 

Námestovo 6.2 Trstená - Námestovo, 21 4,0 200, 150 2002 

Námestovo - Krušetnica 8 4,0 100 do roku 2015 

Tabuľka č. 15/25 Plynofikácia obcí v okrese Námestovo 

Do roku 

Názov sídla 

Počet Počet 


1 2 3 4 5 

2003 Mesto Námestovo 2 


Oravská Jasenica, Ťapešovo, Vavrečka, 

Spolu 4 720 


2009 detto 2003 

2015 

Mesto Námestovo 2 


detto 2003 + Babín, Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, 

Krušetnica, Lokca, Lomná, Novoť, Oravská Lesná, 

Oravská Polhora, Rabča, Rabčice, Sihelné, Vasiľov, 

Zákamenné, Zubrohlava 

Spolu 7 9 200 








a) Prepojovacie STL plynovody do roku 2005 : Ružomberok - Liptovská Štiavnica - 

Ludrová, Ružomberok - Liptovská Osada (kúpele Korytnica) - Liptovská Lúžna - 

Liptovské Revúce, 

b) do roku 2015 : RS1 Ružomberok (južná trasa) - Sliače - Liptovský Hrádok, 

(Jasenová okres Dolný Kubín ) - Valaská Dubová - Komjatná. 


7. V roku 2015 sa navrhuje pre okres 62,70 % plynofikácia s počtom 18 plynofikovaných 

obcí (72,00 % z celkového počtu obcí v okrese). 

169


Tabuľka č. 15/26 VTL plynovody a STL 0,4 MPa v okrese Ružomberok 

Okres Číslo 

plynovodu 


(km) 

Max. tlak 

(MPa) 

Priemer 

(mm) 

Rok uvedenia 

do prevádzky 

1 2 3 4 5 6 7 

Ružomberok 1.1 Liptovská Anna - 

Ružomberok 

12 6,4 300 1982 

2.1 STL 0,4 MPa 

Liptovský Hrádok - 

Ružomberok - 

Liptovské Sliače 

8 0,4 225 do r. 2015 

Tabuľka č. 15/27 Plynofikácia obcí v okrese Ružomberok 

Do roku 

Názov sídla 

Počet Počet 


1 2 3 4 5 

2003 Mesto Ružomberok 1 


Bešeňová, Ivachnová, Kalameny, Likavka, 

Liptovská Štiavnica, Liptovská Teplá, Lisková, Lúčky, 

Ludrová, Štiavnička, 

Spolu 5 8 820 


2009 detto 2003 

2015 

Mesto Ružomberok 1 


detto 2003 + Liptovská Osada (kúpele Korytnica), 

Liptovská Lúžna, Liptovské Revúce, Liptovské Sliače, 

Liptovský Michal, Valaská Dubová, Komjatná, 

Spolu 5 12 550 








a) VTL plynovody a prípojky : VTL prípojky Abramová, Rudno do roku 2015, VTL prípojka 

Ráztočno - Sklené - po ekonomickom a územnom hodnotení, Turčianske Teplice - 

Horná Štubňa, Ivančiná do roku 2015. 

b) Regulačné stanice RS VTL/STL : RS Abramová, RS Horná Štubňa, RS Sklené do roku 

2015. 

c) Prepojovacie STL plynovody : Ivančiná, Blažovce, Borcová, Jazernica a Brieštie do 

roku 2015. 


7. K roku 2015 sa navrhuje pre okres Turčianske Teplice 80,00 % plynofikácia s počtom 

plynofikovaných obcí 21 (80,80 % z celkového počtu obcí v okrese). 

8. Možnosť plynofikácie navrhovanej lokality pre priemysel a sklady : dobrá. 

170


Tabuľka č. 15/28 VTL plynovody v okrese Turčianske Teplice 

Okres Číslo 

plynovodu 


(km) 

Max. tlak 

(MPa) 

Priemer 

(mm) 

Rok uvedenia 

do prevádzky 

1 2 3 4 5 6 7 

Turčianske 4 Žilina - Martin - 

15,0 2,5 300 1967 

Teplice 

4.3 

Prievidza 

Budiš - 

10,0 2,5 150 1980 


4.4 Turčianske Teplice - 8,5 2,5 100 2001 

Blatnica 

4.5 Turčianske Teplice - 

Horná Štubňa 

3,5 2,5 100 do r. 2015 

4.6 Ráztočno - Sklené 2,5 2,5 100 do r. 2015 

Tabuľka č. 15/29 Plynofikácia sídiel v okrese Turčianske Teplice 

Do roku 

Názov sídla 

Počet Počet 


1 2 3 4 5 

2003 Mesto Turčianske Teplice 2 


Bodorová, Budiš, Dubové, Jasenovo, Malý Čepčín, 

Mošovce, Slovenské Pravno, Turček, Veľký Čepčín, 

Spolu 8 3 136 


2009 detto 2003 + Háj 

2015 

Mesto Turčianske Teplice 2 


detto 2009 + Abramová, Blažovce, Borcová, Brieštie, 

Horná Štubňa, Ivančiná, Jazernica, Rakša, Rudno, Sklené, 

Spolu 11 4 400 









7. V roku 2015 sa navrhuje v okrese Tvrdošín 64,30 % plynofikácia pri 100,00 % plynofikácie 

obcí. 


Tabuľka č. 15/30 VTL plynovody v okrese Tvrdošín 

Okres Číslo 

plynovodu 


(km) 

Max. tlak 

(MPa) 

Priemer 

(mm) 

Rok uvedenia 

do prevádzky 

1 2 3 4 5 6 7 

Tvrdošín 6.1 Dlhá nad Oravou - 

Trstená - Liesek 

(od hranice okresu) 

17 4,0 200 1994 - 1996 

6.2 Trstená - Námestovo 10 4,0 200, 150 2002 

171


Tabuľka č. 15/31 Plynofikácia obcí v okrese Tvrdošín 

Do roku 

Názov sídla 

Počet Počet 


1 2 3 4 5 

2003 Mesto Tvrdošín 1 

Mesto Trstená 2 



Brezovica, Čimhová, Habovka, Hladovka, Liesek, Nižná, 

Oravský Biely Potok, Podbiel, Suchá Hora, 

Štefanov nad Oravou, Vitanová, Zábiedovo, Zuberec, 

Spolu 8 4 580 


2009 detto 2003 

2015 Mesto Tvrdošín 1 

Mesto Trstená 2 



detto 2003 

Spolu 8 6 430 


2.15.2.3.11. Okres Žilina 




4. VTL plynovody zabezpečujúce dopravu plynu pre okres sú uvedené v tabuľke 15/32. 



7. Okres Žilina je plynofikovaný okres s najväčším počtom odberateľov s percentom 

plynofikácie, počtom plynofikovaných obcí a spotrebou zemného plynu, čo vyplýva 

dlhoročnej plynofikácie a výhodného vedenia trás VTL plynovodov v okrese. K roku 2015 

sa navrhuje v okrese 87,70 % plynofikácia s počtom 51 plynofikovaných obcí, čo 

predstavuje 96,20 %. 

8. Možnosť plynofikácie navrhovaných lokalít priemyselných parkov : dobrá, (možnosť aj 

z CZT). 

Tabuľka č. 15/32 VTL plynovody v okrese Žilina 

Okres Číslo 

plynovodu 

Názov plynovodu 

Dĺžka 

(km) 

Max. tlak 

(MPa) 

Priemer 

(mm) 

Rok uvedenia 

do prevádzky 

1 2 3 4 5 6 7 

Žilina 

1 Severné Slovensko 51 6,4 500 1979 

3 Považský plynovod 22 2,5 300 1958 

4 Žilina - Martin - 

Prievidza 

6 2,5 300 1967 

5.1 Kysucký plynovod 

Varín - Čadca 

11 4,0 500, 300 1988 

172


Tabuľka č. 15/33 Plynofikácia sídiel v okrese Žilina 

Do roku 

Názov sídla 

Počet Počet 


1 2 3 4 5 

2003 Mesto Žilina 19 

Mesto Rajec 2 

Mesto Rajecké Teplice 1 



Belá, Bitarová, Brezany, Divina, Divinka, Dlhé Pole, 

Dolná Tižina, Dolný Hričov, Ďurčiná, Gbeľany, 

Horný Hričov, Hôrky, Hričovské Podhradie, Jasenové, 

Kamenná Poruba, Kľače, Konská, Kotrčiná Lúčka, 

Krasňany, Kunerad, Lietava, Lietavská Lúčka, 

Lietavská Svinná-Babkov, Lutiše, Lysica, Mojš, Nededza, 

Nezbudská Lúčka, Ovčiarsko, Podhorie, Porúbka, 

Rajecká Lesná, Rosina, Stráňavy, Stránske, Stráža, 

Strečno, Svederník, Šuja, Teplička nad Váhom, 

Terchová, Turie, Varín, Višňové, Zbyňov, 

Spolu 45 2 39 085 


2009 detto 2003 + Malá Čierna, Veľká Čierna 

2015 Mesto Žilina 22 

Mesto Rajec 2 

Mesto Rajecké Teplice 1 



detto 2009 + Paština Závada 

Spolu 49 2 46 500 


2.15.2.4. Ochranné pásma plynárenských zariadení 

Pre všetky plynárenské zariadenia (vybudované a navrhované) uvedené v kapitole 

2.15.2.3. (2.15.2.3.1. až 2.15.2.3.11.) a v tabuľkách 15/9, 15/12 až 15/33 je potrebné vytvoriť 

územné podmienky pre ich realizáciu prípadne rekonštrukciu a pri využívaní územia chrániť 

vybudované plynárenské zariadenia predpísanými ochrannými pásmami. 

2.15.2.5. Verejnoprospešné stavby 

Stavby uvedené v kapitole 2.15.2.3. v jednotlivých tabuľkách príslušných okresov 

spojené s realizáciou návrhu nových plynárenských zariadení uvedených v koncepcii rozvoja 

jednotlivých okresov pod bodmi č. 5 - 7 ,v tabuľkách 15/9, 15/12 až 15/33. 

173

2.15.3. Zásobovanie teplom 


2.15.3.1. Krajská koncepcia 

Zásobovanie teplom je dôležitý prvok energetického hospodárstva. Problémy s jeho 

riešením sú investičné a technicky náročné. Zásobovanie teplom má tiež vplyv na životné 

prostredie a stupeň znečistenia ovzdušia. Energetická bilancia a ekonomická situácia vedú 

k tomu, že v podmienkach hustejšie obývaného územia kraja je potrebné využiť pre 

zásobovanie teplom ekologicky vhodné tepelné zdroje, čo vyvoláva potrebu hľadania 

možností pokrytia územia kraja čistými formami energií : elektrickej aj tepelnej. Veľký počet 

rôznych spôsobov zásobovania teplom sa realizuje energetickými výrobno-zásobovacími 

sústavami (rozvodom elektrickej energie, CZT, rozvodom plynu), alebo dovozom palív (uhlia, 

koksu, vykurovacích olejov, palivového dreva, propán - butánu). Vzhľadom na to, že v rámci 

aktualizácie ÚP VÚC ŽK neboli robené doplňujúce prieskumy a rozbory, ktoré riešenie 

zásobovania teplom nutne vyžaduje, sú orientačné spotreby tepla a ich krytie jednotlivými 

druhmi palív v roku 1997 ponechané pre porovnanie s tab. 15/35 a 15/36. 

Tabuľka č. 15/34 Spotreba tepla a jej krytie palivami r. 1997 v Žilinskom kraji 

Druh spotreby 

Spotreba 

Druh paliva 

Výroba 

Byty + vybavenosť 

celkom 

(TJ) % podiel (TJ) % podiel (TJ) % podiel 

Tuhé palivá 16 714 66,8 9 008 52,2 25 722 60,9 

Kvapalné palivá 2 713 10,8 350 2,0 3 063 7,3 

Zemný plyn 4 858 19,4 7 202 41,8 12 060 28,5 

Propán - bután 12 0,0 345 2,0 357 0,8 

Elektrická energia 703 3,0 345 2,0 1 048 2,5 

(vykurovanie) 

a iné druhy 

25 000 100,0 17 250 100,0 42 250 100,0 

Realizované plynárenské zariadenia spolu s vybudovanou a plánovanou elektrickou 

rozvodnou sústavou v kraji ovplyvňujú koncepčné riešenie zásobovania teplom. Zemný plyn 

sa začal viac uplatňovať a nahradzuje tuhé a kvapalné palivá. Je treba uvažovať aj s jeho 

využívaním v technológiách kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie kogeneračnými 

jednotkami menších výkonov. 

Z uvedených tendencií zásobovania tepelnou energiou vyplývajú pre územie kraja tieto 

základné zásady zásobovania tepelnou energiou. 

2.15.3.1.1. Zásady rozvoja zásobovania teplom 

Rozvoj zásobovania sídiel teplom musí vychádzať : 

• z Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001(KURS), 

• z aktuálnej energetickej koncepcie pre SR, 

• pre CZT z hodnotenia jeho ekonomickej únosnosti, inovovať už vybudované CZT 

obyvateľstva teplom, 

• vhodnými stimulmi podporovať kogeneračnú výrobu tepla a elektriny, 

• pre DZT z efektívneho využitia realizovaných energetických zásobovacích sústav (rozvod 

elektrickej energie, rozvod plynu) alebo dovozu palív (uhlie, koks, vykurovacie oleje, DO, 

tekutý propán - bután), 

• z možností využívania čistých foriem energií a druhotných a obnoviteľných zdrojov energií 

(DZT) ako doplnkový zdroj k systémovej energetike, 

• z vypracovaných záväzných koncepcií rozvoja energetickej politiky na regionálnej úrovni 

až po úroveň miest a obcí. 

174


2.15.3.1.2. Návrh koncepcie zásobovania teplom. 

Zásobovanie teplom v zásade vychádza a je riešené dvoma spôsobmi : 

1) Centralizovaným zásobovaním teplom (CZT) z ústredných zdrojov tepla . 

V rámci kraja navrhujeme využívať CZT v súčasných kapacitných možnostiach za 

predpokladu realizácie technických opatrení z hľadiska znižovania vypúšťanie emisií 

plynných aj pevných do ovzdušia. Doporučujeme prenos tepelnej energie v sídlištnom 

zásobovaní riešiť zmenou média z pary na horúcu, resp. teplú vodu so súčasnou 

rekonštrukciou rúrových rozvodov v bezkanálovom prevedení uloženia 

z predizolovaných rúr. 

2) Decentralizovaným zásobovaním teplom (DZT) z individuálnych a lokálnych zdrojov 

tepla (vrátane domových kotolní) na tuhé palivá a zemný plyn naftový. 

Významná je plošná plynofikácia vzhľadom k tomu, že pri súčasných cenových 

reláciách je skvapalnený plyn vhodný najmä pre podnikateľov a objekty vybavenosti. 

Na území v dotyku s Nízkymi Tatrami výrazne dominuje DZT a na tomto území je 

približne 16 500 malých zdrojov tepla, pritom toto územie vykazuje malú hustotu tepelných 

potrieb. Menšie blokové kotolne sa vyskytujú len ojedinele vo väčších sídlach. 

V návrhu riešenia zásobovania teplom Žilinského kraja je treba sa sústrediť na 

zníženie miestnej záťaže znečisťovania ovzdušia. 

Úplne bez miestnych škodlivín je elektrické teplo (ale jeho výroba nie je tiež bez 

ekologickej záťaže v lokalite výroby), avšak zábranou pre komplexnú elektrifikáciu celého 

územia sú ekonomické podmienky a vysoká investičná náročnosť. 

Zo zásad rozvoja a návrhu koncepcie zásobovania teplom Žilinského kraja boli 

určené orientačné spotreby tepla, ktoré sú uvedené pre rok 2005 v tab. č. 15/35 a pre rok 

2015 v tab. č. 15/36. 


Druh spotreby 

Spotreba 

Druh paliva 

Výroba 


celkom 


Tuhé palivá 11 100 40,4 5 800 36,3 16 900 38,9 

Kvapalné palivá 1 810 6,5 - - 1 810 4,2 

Zemný plyn 13 825 50,5 9 500 59,4 23 325 53,6 

Propán - bután 15 0,1 350 2,15 365 0,8 


(vykurovanie) 

a iné druhy 

27 500 100,0 16 000 100,0 43 500 100,0 


Druh spotreby 

Spotreba 

Druh paliva 

Výroba 


celkom 


Tuhé palivá 6 000 20,0 3 000 20,0 9 000 20,0 

Kvapalné palivá - - - - - - 

Zemný plyn 23 180 77,3 11 200 74,6 34 380 76,4 

Propán - bután 20 0,1 400 2,7 420 0,9 


(vykurovanie) 

a iné druhy 

30 000 100,0 15 000 100,0 45 000 100,0 

175


Z určenej orientačnej spotreby tepla vychádzajú nasledovné ukazatele : 

spotreba tepla pre výrobu : 

- v r. 1997 70% spotreby tepla z roku 1990 (35 160 TJ) 



spotreba tepla pre byty a vybavenosť : 

- v r. 1997 25 GJ / 1 obyv. 

- v r. 2005 22 GJ / 1 obyv. 

- v r. 2015 21 GJ / 1 obyv. 

2.15.3.2. Okresné koncepcie 


Zásobovanie teplom okresu Bytča je riešené centralizovaným zásobovaním teplom 

(CZT) len v meste Bytča a z ústredných zdrojov tepla v samotnom meste a v jednotlivých 

obciach. Sídlisková okrsková kotolňa na ZPN pre 900 b. j. v meste Bytča zásobuje teplom 

podstatnú časť komunálneho bytového fondu. Súčasná kapacita CZT je bez možnosti 

rozširovania výkonu. 

Vo vidieckych sídlach treba vytvoriť podmienky na decentralizované zásobovanie 

teplom (DZT) pre využívanie dostupných ekologických palív, hlavne ZPN a kvapalného 

propán - butánu, ale tiež zdrojov tepla na spaľovanie dreveného odpadu. Výroba tepla 

z elektrickej energie je len veľmi málo využívaná. Treba uvažovať aj s využitím 

plynárenských sietí na využitie ich prenosovej kapacity na kombinovanú výrobu tepla a 

elektrickej energie v kogeneračnom cykle. 

Tabuľka č. 15/37 Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Bytča 

Mesto ID Prevádzkovateľ Názov Príkon MW t Druh paliva 

zdroja (> 6 MW t ) 

1 2 3 4 5 6 

Bytča 1/3 KINEX, a.s. kotolňa 2x5,80 ZPN 

11,60 

1/4 Pivovar POPPER kotolňa 9,30 ZPN 

1/6 TEZAR kotolňa 9,70 ZPN 


V samotnom meste Čadca sú stredné zdroje tepla prevažne plynofikované. 

V meste Krásno nad Kysucou je plynofikovaná kotolňa o výkone 8,90 MW t . V okrese 

Čadca je dostatok drevného odpadu, ktorý je potrebné v širšom rozsahu využívať na výrobu 

tepla. 

176


Tabuľka č. 15/38 Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Čadca 

Mesto ID Prevádzkovateľ Názov zdroja Príkon MW t Druh paliva 

(> 6 MW t ) 

1 2 3 4 5 6 

Čadca 2/3 Mestská teplárenská spoločnosť, kotolňa 

12,70 ZPN 

a.s., Sídlisko 3 

2/4 Kysucká nemocnica s poliklinikou kotolňa 

8,40 ZPN 

Čadca 

2/5 Belfein Slovakia, a.s. (bývalý Pratex) kotolňa 23,80 ZPN 

2/6 SOTE, s.r.o, Sihly kotolňa Sihly 30,20 hnedé uhlie, 

Krásno 

nad 

Kysucou 

štiepka 

2/9 Krasbyt, s.r.o., kotolňa 8,90 ZPN 

Turzovka 2/10 Energetika Turzovka, s.r.o kotolňa 6,70 ZPN 


V tomto okrese sú väčšie zdroje CZT sústredené v okresnom meste Dolný Kubín. 

Prevažne s palivovou základňou ZPN. V obciach okresu je DZT, ktoré postupne 

plynofikáciou rozširuje palivovú základňu ZPN. 

Tabuľka č. 15/39 Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Dolný Kubín 



1 2 3 4 5 6 

Dolný Kubín 3/5 CZT - Plynová kotolňa Bysterec 

Bysterecká 1255 

kotolňa 

13,70 ZPN 

CZT - Kotolňa na biomasu Bysterec I. 

Bysterecká 1255 

kotolňa na 

biomasu 

12,00 drevný 

odpad 

3/1 CZT - Plynová kotolňa Mierová 

Mierová 2331 

kotolňa 

7,00 ZPN 

3/6 CZT - Kotolňa na biomasu Brezovec 

II. Nemocničná 1944/10 

kotolňa na 

biomasu 

5,0 drevný 

odpad 


Okres Kysucké Nové Mesto má 100% - nú plynofikáciu obcí. Samotné okresné mesto 

má CZT tepla v bytovej výstavbe aj v podnikoch napojené na rozvody ZPN bez ďalšieho 

rozvoja. V malej miere sa využíva elektrický ohrev bytov. 

V obciach sa využívajú výlučne DZT s prevažne palivovou základňou ZPN. 

Tabuľka č. 15/40 Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Kysucké Nové Mesto 



1 2 3 4 5 6 

Kysucké 4/1 Kysuca, s.r.o. Kys. Nové Mesto výhrevňa 

2x7,1 ZPN 

Nové 

Mesto 4/2 Kysuca, s.r.o. Kys. Nové Mesto, 

č. 1 

výhrevňa 

č. 3 (Tŕstie) 

14,20 

2x11,63 ZPN, 

+8,83 štiepka 

32,09 

4/3 KLF - ZVL Kysucké Nové Mesto kotolňa 23,26 ZPN 

177



Palivo - energetická základňa tohoto okresu, ale hlavne v samotnom okresnom meste 

Liptovský Mikuláš je ZPN. Využitie ZPN na výrobu tepla je v dostatočnej miere, prevažuje 

DZT. V okrese so značným výskytom DO sú vybudované dva väčšie zdroje tepla na jeho 

využívanie. 

Tabuľka č. 15/41 Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Liptovský Mikuláš 

Mesto, ID Prevádzkovateľ Názov Príkon MW t Druh paliva 

obec 


1 2 3 4 5 6 

Liptovský 

Mikuláš 

5/28 Akadémia ozbrojených síl 

generála Milana Rastislava Štefánika, 

Národná akadémia obrany 

maršála Andreja Hladíka 

kotolňa 4x7,90 ZPN 

31,60 

Liptovský 

Hrádok 

Závažná 

Poruba 

5/2 OZETA NEO, a.s. Trenčín 

(bývalý MAYTEX) 

kotolňa 21,16+16,90 

+2,28 

38,06 

ZPN, 

kvapalné 

palivo 

5/7 Komterm 

kotolňa 3x5,12+6,46 ZPN 

(bývalý štátny majetok) 

21,82 

5/11 Gelima, a.s. tepláreň 18,50 ZPN 

5/6 SAINT NICOLAUS, a.s. 

kotolňa 2x6,50 ZPN 


13,00 

5/20 Liptovská mliekáreň, a.s. kotolňa 5,68+2x2,80 ZPN 

11,28 

5/21 Vojenský opravárenský podnik kotolňa 3x3,31 ZPN 

Trenčín, a.s., Ul. kapitána Nálepku 

9,93 

5/22 Slovtan contrakt tannery, s.r.o. kotolňa 2x4,15 ZPN 

8,30 

5/23 LMT, a.s. Liptovský Mikuláš 


Podbreziny 

PK 5 

8,08 


kotolňa 

4x1,575 ZPN 

Podbreziny 

PK 6 

6,30 



Podbreziny 

PK 7 

6,55 



Podbreziny 

PK 8 

7,71 


Sídlisko 4. apríla 

kotolňa 

PK 10 

3x2,82+0,92 ZPN 

9,38 



Sídlisko Dr. A. Stodolu 

PK 17 

8,42 

5/15 BYP, s.r.o. Kotolňa 2x1,82+1,78 ZPN 

PK 2 

+0,91 

5/18 Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. kotolňa 

na biomasu 

5/19 Swedwood Slovakia, s.r.o. 

kotolňa 

na plyn 

kotolňa 

na biomasu 

6,33 

2x14 

28,00 

5,03+1,47 

6,50 

2x2,89+1,98 

7,76 

drevný 

odpad 

ZPN 

drevný 

odpad 


Okres Martin a mestá Martin a Vrútky patria v Žilinskom kraji medzi územie 

s pomerne dobre vybudovaným CZT. Hlavné ťažisko CZT je v teplárni spravovanou 

Martinskou teplárenskou, a.s. Martin o celkovom výkone 478,30 MW t na ZPN a hnedé uhlie. 

V samotnom meste Martin sú aktivity na DZT v plynových kotolniach sídliska. Tento trend 

bude treba prehodnotiť z pohľadu znižovania účinnosti, a tým zníženej hospodárnej 

178


prevádzky CZT. V okrese Martin sú DZT väčšinou vybudované na ZPN. V malej miere sa 

spaľuje pevné palivo. 

Tabuľka č. 15/42. Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Martin 



1 2 3 4 5 6 

Martin 6/2 Martinská teplárenská, a.s. 

Príkon spolu 478,30 MW t 

Kotol K 4 

rekonštrukcia 

65,10 ZPN, 

hnedé uhlie 

Kotol K 5 

núdzový 

66,70 ZPN 

hnedé uhlie 

Kotol K 6 109,00 hnedé uhlie 

Kotol K 7 109,00 hnedé uhlie 

Kotol HK 1 

núdzový 

64,00 ZPN 

Kotol HK 2 

núdzový 

64,50 ZPN 

6/7 Ministerstvo obrany ul. Jilemnického kotolňa 4,40+2,80 

Vrútky 

6/6 ŽOS Vrútky, a.s. kotolňa 


kotol K1 

kotol K2 

7,20 

21,06 hnedé uhlie 

21,06 hnedé uhlie 

6/5 Byvaterm kotolňa 

Vrútky 

7,67 ZPN 


Okres Námestovo je čiastočne plynofikovaný okres. Prevažuje DZT, ktoré bude 

postupne prechádzať na palivovú základňu ZPN. 

Tabuľka č.15/43. Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Námestovo 



1 2 3 4 5 6 

Námestovo 7/1 Mestský bytový podnik Námestovo kotolňa 9,91 ZPN 

7/3 ZŤS Strojárne a.s. Námestovo kotolňa 11,90 ZPN 

7/4 PUNCH CAMPUS Námestovo kotolňa 7,62 ZPN 


Okresné mesto Ružomberok je zásobované teplom z kotolne na biomasu v závode 

Mondi SCP, a.s. parovodmi priamo alebo prostredníctvom centrálnej výmeníkovej stanice 

v bývalom Texikome. 

Technologické zdroje na výrobu elektrickej energie a tepla v závode Mondi SCP, a.s. 

v tabuľke neuvádzame, pretože slúžia výhradne pre potreby výroby. 

Plynofikácia okresu vzhľadom na geomorfológiu terénu nie je plne rozvinutá, a tomu 

aj zodpovedá skladba zásobovania teplom. Vo väčšine obcí sa spaľuje hnedé uhlie alebo 

DO, v malej miere kvapalný propán - bután. 

179


Tabuľka č. 15/44 Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Ružomberok 


obec 


1 2 3 4 5 6 

Ružomberok 8/5 Mondi SCP, a.s. Ružomberok kotolňa 

na biomasu 

98,80 drevný 

odpad 

8/8 Ústredná vojenská nemocnica SNP kotolňa 3x2,50 ZPN 

Ružomberok 

7,50 

Liptovská 

Osada 

8/9 YVEX, s.r.o. Bratislava kotolňa 

na biomasu 

4,40+2,10 drevný 

6,50 odpad 

Lúčky 8/10 Liptovské liečebné kúpele, a.s. 

Lúčky 

kotolňa 

8,18 ZPN 


V meste Turčianske Teplice sa nachádza jediný CZT o výkone 7,44 MW t . Ostatné 

DZT sú väčšinou na ZPN, v malej miere sa využíva kvapalný propán - bután. V obciach 

okresu Turčianske Teplice sú len DZT prevažne na ZPN. 

Tabuľka č. 15/45. Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Turčianske Teplice 



1 2 3 4 5 6 

Turčianske 9/2 TEPLICO - Horné Rakovce kotolňa K1 6,09 ZPN 

Teplice 


Zásobovanie teplom z väčších zdrojov je sústredené len do sídiel Tvrdošín, Trstená a 

Nižná. Obce okresu Tvrdošín sú 100% plynofikované. ZPN tvorí ako hlavnú palivovú 

základňu. 

Tabuľka č. 15/46. Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Tvrdošín 


obec 


1 2 3 4 5 6 

Trstená 10/3 LKT, s.r.o. kotolňa 8,35+3,18 ZPN 

11,53 

Nižná 10/4 Komterm, a.s. kotolňa 13,36+ 

9,30+4,50 

27,16 

ZPN, 

drevo 

2.15.3.2.11. Okres Žilina 

Kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie zabezpečuje Žilinská teplárenská, 

a.s. v teplárni Žilina, ktorá dodáva teplo pre potreby mesta Žilina a elektrickú energiu do 

elektrickej sústavy SR. 

CZT je v efektívnej vzdialenosti dosahu teplárne Žilina do maximálneho využitia 

inštalovaného výkonu a ekologickej únosnosti. Doporučujeme vykonať zmenu vykurovacieho 

média para na horúcu vodu pre sídlisko Solinky a areál Žilinskej univerzity na Veľkom Dieli 

z dôvodov nízkej efektívnosti tepelnej energie v parnom médiu, ale aj z prevádzkových 

dôvodov. 

180


CZT sa v súčasnosti navrhujú prevádzkovať a využívať v terajších kapacitných 

možnostiach bez ďalšieho rozširovania výkonu. Po realizácii technických opatrení 

zameraných na ochranu ovzdušia pred negatívnymi vplyvmi vypúšťaných exhalátov (SO x , 

CO, tuhé častice), je ekologická únosnosť Tp Žilina vyhovujúca a jej maximálny inštalovaný 

výkon vzhľadom na zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov je využiteľný na 85%. 

DZT rozvojom plynofikácie a elektrifikácie podstatne znížia spotrebu tuhých palív. Je 

potrebné súčasne s rozvojom plynofikácie počítať aj so zavádzaním kogeneračných menších 

zdrojov tepla aj pre zariadenia občianskej vybavenosti a priemyselnú potrebu. 

V mestách Rajec a Rajecké Teplice sa CZT väčšieho výkonu nenachádzajú. DZT 

využíva dostupné ekologické palivá, najmä ZPN a elektrickú energiu. Vo vidieckych sídlach 

sa využíva okrem ZPN aj tuhé palivá (drevo, uhlie). 

Tabuľka č. 15/47. Zdroje tepla a tepelný výkon (teplárne) v okrese Žilina 

Mesto, ID Prevádzkovateľ Názov zdroja Príkon MW t Druh paliva 

obec 

(> 6 MW t ) 

1 2 3 4 5 6 

Žilina 11/1 Žilinská teplárenská, a.s. 


kotol K1 

64,00 ZPN, 

hnedé uhlie 

v prevádzke 217,90 MW t 

kotol K2 

64,00 ZPN, 

hnedé uhlie 

kotol K3 mimo 66,00 

prevádzku 

kotol K4 

67,00 ZPN, 

hnedé uhlie 

kotol K5 

133,70 ZPN, 

hnedé uhlie 

kotol K6 mimo 76,00 

prevádzku 

kotol K7 mimo 

prevádzku 

76,00 

OPK 25 

17,20 ZPN 

Dolný 

Hričov 

11/2 VAS, s.r.o. 

(Veterinárna asanačná spoločnosť) 

podniková 

kotolňa 

3x9,10 

27,30 

ZPN, 

živočíšny 

tuk 

ZPN 

11/6 Nemocnica s poliklinikou Žilina plynová 

kotolňa 

11,03+5,50 

16,53 

11/12 HYZA, a.s. Topoľčany parná kotolňa 3x8,63 ZPN 

25,89 

11/17 Metsä Tissue, a.s. 

papierenský 

7,00 ZPN 

stroj PS 1 

papierenský 2x5,6 ZPN 

stroj PS 2 

11,20 

11/11 Komterm, a.s. Bratislava kotolňa 8,98 ZPN 

11/18 Dopravný podnik mesta Žilina podniková 

3x1,99 ZPN 

Kvačalova ul. 

kotolňa 

5,97 

11/15 Slovnaft, a.s. terminál Kotolňa 7,85 ĽVO 

181


2.15.4. Záver 

Rozvoj palivoenergetickej základne v Žilinskom kraji bude zameraný v jednotlivých 

energetických zásobovacích sústavách nasledovne : 

1. Zásobovanie elektrickou energiou: 

a) Na zníženie deficitu vo výrobe elektrickej energie zabezpečiť jej zvýšenú výrobu : 

• modernizáciou a rekonštrukciou existujúcich zdrojov, 

• budovaním nových zdrojov využívaním vodnej energie, 

• využitím zemného plynu v kombinovanej výrobe tepla a elektrickej energie 

v paroplynových cykloch a kogeneračných jednotkách v súlade s vypracovanými 

Koncepciami zásobovania miest a obcí tepelnou energiou a s plným využitím 

vyrobenej tepelnej energie v týchto systémoch. 

b) Pre zabezpečenie spoľahlivej a bezpečnej dodávky a prenosu elektrickej energie 

dobudovať elektrizačnú rozvodnú sústavu kraja v nadväznosti na sústavu SR a sústavu 

medzištátnu. 

c) V energetickej náročnosti spotreby : 

• realizovať opatrenia na zníženie spotreby elektrickej energie v priemysle a energeticky 

náročných prevádzkach, 

• minimalizovať využívanie elektrickej energie na výrobu tepla 

2. Zásobovanie plynom: 

a) Zvýšiť percento plynofikácie obcí v kraji v ekonomicky efektívnych oblastiach 

a v územiach so zvýšenými požiadavkami na ochranu životného a prírodného prostredia. 

(Národné parky, ich OP, CHKO a p.). 

b) Zriaďovať zásobovacie VTL a STL prepojovacie sústavy plynovodov hlavne v okresoch 

Námestovo, Ružomberok, Liptovský Mikuláš. 

c) V spotrebe zemného plynu zamerať sa na jeho využívanie : 

• v kombinovanej výrobe tepla a elektrickej energie v kogeneračných jednotkách 

s podmienkou plného vužitia vyrobeného tepla pre zásobovanie teplom v bytovej 

výstavbe. 

• ako alternatívne palivo pre pohon motorových vozidiel hlavne v hromadnej (MHD, 

prímestská doprava) a individuálnej doprave. 

3. Zásobovanie teplom: 

a) Presadzovať uplatnením energetickej politiky SR a regionálnej energetickej politiky 

Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) budovanie kogeneračných zdrojov na výrobu 

elektriny a tepla a tam, kde je to ekonomicky a environmentálne zdôvodniteľné, udržať a 

inovovať už vybudované systémy s centralizovaným zásobovaním obyvateľstva teplom. 

b) Vytvárať priaznivé podmienky na intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných 

zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike. 

c) Podporovať a presadzovať v regióne ŽSK s podhorskými obcami, využitie miestnych 

energetických zdrojov (biomasa, geotermálna a solárna energia, MVE a pod.) pre potreby 

obyvateľstva a služieb. 

d) Zabezpečovať energetickú hospodárnosť budov poľa STN EN 15603 a Vyhlášky č. 311 

z 13. júla 2009 MV s RR SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej 

hospodárnosti a obsah energetického certifikátu. V nadväznosti na energetickú koncepciu 

SR a ÚPN VÚC ŽK sa doporučuje vypracovať "Územný energetický generel ŽK" 

s koncepciou rozvoja energetického hospodárstva ŽK pre obdobie do roku 2015. 

182


3. ZÁVÄZNÁ ČASŤ ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO 

CELKU ŽILINSKÉHO KRAJA 

Návrh záväznej časti Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Žilinského kraja vychádza z 

platného znenia záväznej časti ÚPN VÚC, t.j. z textu, ktorý je platný po zapracovaní zmien 

v záväznej časti vyplývajúcich zo Zmien a doplnkov č. 1, 2, a 3. 

Text, ktorý sa nemení a ostáva v platnosti je napísaný tenkým kolmým písmom. Text, 

ktorý sa dopĺňa alebo mení v rámci Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC je napísaný kurzívou a 

hrubým písmom. 

I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania 

územia 

Pri riadení funkčného využitia, usporiadania územia a rozvoja osídlenia kraja platia tieto 

záväzné regulatívy, ktoré nadväzujú na záväznú časť KURS 2001, schválenú uznesením 

vlády SR č. 1033 z 31. októbra 2001 a vyhlásenú nariadením vlády SR č. 528/2002 Z.z. zo 

dňa 14. augusta 2002. 

1. V OBLASTI USPORIADANIA ÚZEMIA, OSÍDLENIA A ROZVOJA SÍDELNEJ 

ŠTRUKTÚRY 

1.1. vytvárať podmienky pre vyvážený rozvoj Žilinského kraja v oblastiach osídlenia, 

ekonomickej, sociálnej a technickej infraštruktúry pri zachovaní zdravého 

životného prostredia a biodiverzity v súlade s princípmi trvalo udržateľného 

rozvoja, 

1.2. vychádzať pri územnom rozvoji kraja z rovnocenného zhodnotenia vzťahov 

vnútroregionálnych a nadregionálnych, pri zdôraznení územnej polohy kraja, 

ktorý hraničí s Českou republikou a Poľskou republikou a jeho špecifických 

podmienok spočívajúcich vo veľmi vysokom plošnom podiele chránených území 

v kraji (najvyššom v celej SR), 

1.3. formovať koncepciu sídelnej štruktúry Žilinského kraja v nadväznosti na národnú 

a celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunikačnú kostru 

medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov, upevňovať sídelné väzby 

považských ťažísk osídlenia a považského sídelného pásu na paralelný sídelný 

pás v Českej republike, 

1.4. zabezpečovať rozvojovými osami na území Žilinského kraja pozdĺž 

komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné 

prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a rovnocennosť 

rozvojových podmienok s ostatným územím Slovenskej republiky, 

1.5. formovať sídelnú štruktúru na nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie 

priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých 

hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a 

vidieckych priestorov, 

1.6. podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciálne centrá 

osídlenia,rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako 

pre priliehajúce zázemia, tak aj pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým 

systémom, pozostávajúcim z nasledovných skupín centier : 

1.6.1. podporovať rozvoj krajského mesta Žilina ako centra osídlenia 1. 

skupiny, prvej podskupiny ako centra celoštátneho významu. Žilinu 

formovať ako centrum : 

a) administratívno-správne Žilinského kraja, 

b) hospodársko-ekonomické, 

c) vzdelávacie, ako sídlo vysokej školy, 

d kultúrno-spoločenské, 

e) výstavno-nákupno-obchodné, 

183


f) cestovného ruchu a rekreácie, 

g) športu, 

h) ako najvýznamnejší dopravný uzol, 

1.6.2. podporovať rozvoj mesta Martin ako centra osídlenia prvej skupiny, 

druhej podskupiny ako centra celoštátneho významu. Martin formovať 

ako centrum : 

a) národnej kultúry Slovákov, 

b) administratívno-správne, 

c) kultúrno-spoločenské, 

d) hospodársko-ekonomické, 

e) vzdelávacie, ako sídlo vysokej školy, 

f) nákupno-obchodné, 

g) cestovného ruchu a športu, 

h) ako významný dopravný uzol, 

1.6.3. podporovať rozvoj centier druhej skupiny, jej prvej podskupiny s 

možnosťou plnenia nadregionálnych až celoštátnych funkcií, a to miest: 

Liptovský Mikuláš, Čadca a Ružomberok. V týchto centrách podporovať 

najmä rozvoj týchto zariadení : 

a) správy vyššieho významu s nadregionálnou až celoštátnou 

pôsobnosťou, 

b) vysokoškolského vzdelávania a vyššieho systému vzdelávania 

(Čadca), 

c) technologických centier a priemyselných parkov, 

d) zdravotníckych a sociálnych s funkciou nadregionálneho 

poskytovania špecifických služieb, 

e) kultúrnych - múzeá, galérie a pod., 

f) nákupných a obchodných centier, 

g) cestovného ruchu, rekreácie, športu a voľného času, 

1.6.4. podporovať rozvoj mesta Dolný Kubín ako centra tretej skupiny, jej prvej 

podskupiny s regionálnym až nadregionánym významom a centier 

druhej poskupiny ako centier regionálneho významu so špecifickými 

funkciami : Bytča, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Hrádok, Námestovo, 

Turčianske Teplice a Tvrdošín. V nich podporovať rozvoj týchto 

zariadení : 

a) správy okresného významu, 

b) stredné školy s maturitou a špecifické školy, 

c) inštitúty vzdelávania dospelých, 

d) zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia, 

e) kultúrnych zariadení okresného (regionálneho) a nadregionálneho 

významu, 

f) nákupných a obchodných stredísk, 

g) voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene, 

h) priemyslu, 

1.6.5. podporovať rozvoj centier štvrtej skupiny ako centier osídlenia 

regionálneho významu, a to miest : Rajec, Rajecké Teplice, Trstená, 

Vrútky a v nich rozvoj týchto zariadení : 

a) niektorých správ okresného významu, 

b) stredných škôl s maturitou a špecifických škôl, 

c) zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia, 

d) kultúrnych zariadení regionálneho významu, 

e) voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene, 

f) priemyslu, 

1.6.6. podporovať rozvoj centier osídlenia piatej skupiny ako sídiel 

subregionálneho významu, a to sídiel : Krásno nad Kysucou, Oščadnica, 

Turzovka. V týchto centrách podporovať rozvoj predovšetkým týchto 

zariadení : 

a) stredných odborných a učňovských škôl, 

184


b) zdravotných stredísk všeobecných lekárov a zubných ambulancií, 

c) výrobných služieb, 

d) obchodných zariadení s komplexným sortimentom tovarov, 

e) voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene, 

1.6.7. podporovať rozvoj centier osídlenia šiestej skupiny, ktoré majú funkciu 

lokálnych centier s plnením niektorých subregionálnych funkcií. V 

jednotlivých okresoch Žilinského kraja sú to : 

a) v okrese Bytča: Štiavnik, Veľké Rovné, 

b) v okrese Čadca : Raková, Skalité, Stará Bystrica, 

c) v okrese Dolný Kubín : Zázrivá, 

d) v okrese Martin : Sučany, Turany, 

e) v okrese Námestovo : Rabča a Zákamenné, 

f) v okrese Tvrdošín : Nižná, 

g) v okrese Žilina : Varín, Terchová, 

1.7. podporovať rozvoj kvartérnych centier predovšetkým v žilinsko-martinskej 

aglomerácii, ktorá má najväčší predpoklad zabezpečiť rozvoj kvartérnych akivít v 

Žilinskom kraji, 

1.8. podporovať vznik a posilnenie suburbánnych pásiem okolo miest Žilina, Martin, 

Čadca, Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Dolný Kubín, 

1.9. podporovať ako ťažisko osídlenia najvyššej úrovne žilinsko-martinské ťažisko 

osídlenia ako aglomeráciu celoštátneho a medzinárodného významu s 

významným postavením v Euroregióne Beskydy, zahŕňajúcom príhraničné 

územie styku troch štátov : SR, ČR a PR, 

1.10. podporovať ako ťažiská osídlenia nižších úrovní v Žilinskom kraji : 

1.10.1 liptovskomikulášsko-ružombersko-dolnokubínske ťažisko osídlenia ako 

ťažisko osídlenia druhej úrovne, 

1.10.2 tvrdošínsko-námestovské ťažisko osídlenia ako ťažisko osídlenia tretej 

úrovne druhej skupiny, 

1.11. podporovať ťažiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich 

funkčnej komplexnosti so zohľadnením ich regionálnych súvislostí, 

1.12. podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne 

ťažísk osídlenia pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých 

území, 

1.13. sledovať pri decentralizácii riadenia rozvoja územia vytváranie polycentrických 

systémov - sietí miest a aglomerácií, ktoré efektívne podporujú vytváranie vyššej 

komplexnosti regionálnych celkov, 

1.14. formovať ťažiská osídlenia uplatňovaním princípov decentralizovanej 

koncentrácie, 

1.15. upevňovať vnútroštátne sídelné väzby medzi ťažiskami osídlenia, 

1.16. vytvárať podmienky pre budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej 

hierarchizovanej štruktúry 

1.16.1. podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa : 

a) považskú rozvojovú os : Trenčín-Žilina, 

b) žilinsko-podtatranskú rozvojovú os : Žilina-Martin-Poprad-Prešov, 

c) žilinsko-kysuckú rozvojovú os : Žilina-Čadca-hranica SR/ČR, 

d) zvolensko-turčiansku rozvojovú os : Banská Bystrica-Turčianske 

Teplice-Martin (návrh v úseku Banská Bystrica-Martin), 

1.16.2. podporovať ako rozvojové osi druhého stupňa : 

a) liptovsko-oravskú rozvojovú os : Ružomberok-Dolný Kubín-Trstenáhranica 


1.16.3. podporovať ako osi treteho stupňa : 

a) kremnicko-turčiansku rozvojovú os : Kremnica-Turčianske Teplice, 

b) kysuckú rozvojovú os : Čadca-Turzovka-Makov, 

c) kysucko-oravskú rozvojovú os : Krásno nad Kysucou-Nová Bystrica- 

Námestovo-Oravská Polhora, 

d) žilinskú rozvojovú os : Žilina-Varín-Terchová, 

e) rajeckú rozvojovú os : Žilina-Rajec, 

185


1.17. napomáhať rozvoju vidieckeho priestoru a náprave vzťahu medzi mestom a 

vidiekom na základe nového partnerstva, založeného na vyššej integrácii 

funkčných vzťahov mesta a vidieka nasledovnými opatreniami : 

1.17.1. vytvárať podmienky pre rovnovážny vzťah urbánnych a rurálnych území 

a integráciu funkčných vzťahov mesta a vidieka, 

1.17.2. podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvárania 

rovnocenných životných podmienok obyvateľov a zachovania vidieckej 

(rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 

1.17.3. zachovať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho 

osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné, krajinné a architektonickopriestorové 

prostredie, 

1.17.4. vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným 

centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického 

vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke 

priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocennné prostredie voči 

urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho 

prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života, 

1.18. rešpektovať jestvujúce vojenské objekty a ich ochranné a bezpečnostné pásma 

pri novej výstavbe; jednotlivé stupne ďalšej projektovej dokumentácie prerokovať 

s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, 

1.19. rešpektovať jestvujúce územie vnútorných kúpeľných území kúpeľných miest pri 

novej výstavbe, 

1.20. rešpektovať existenciu pamiatkovo chránených historických sídelných a 

krajinných štruktúr, a to najmä lokalít svetového kultúrneho dedičstva, 

archeologických nálezov, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón, areálov 

historickej zelene a národných kultúrnych pamiatok, lokalít tvoriacich 

charakteristické panorámy chránených území, národnú sústavu chránených 

území v príslušnej kategórii a stupni ochrany a medzinárodne chránených území 

(ramsarské lokality, lokality NATURA). 

2. V OBLASTI SOCIÁLNEJ INFRAŠRUKTÚRY 

2.1. riešiť priestorové podmienky provizórne umiestnených škôl, školských zariadení 

a skvalitniť ich vybavenosť, 

2.2. doplniť sieť stredných škôl najmä v okrese Bytča, 

2.3. dobudovať perinatologické centrum a transplantačné centrum krvotvorných 

buniek vo Fakultnej nemocnici v Martine, 

2.4. zriadiť geriatrické centrá v každom sídle okresu v súlade s vývojom chorobnosti 

a starnutím populácie, 

2.5. zriaďovať zariadenia sociálnych služieb a rozširovať ich sieť v závislosti od 

konkrétnych potrieb občanov v každom sídle okresu, 

2.6. podporovať rovnomerný rozvoj škôl, vzdelávacích, školiacich a preškolovacích 

zariadení na území kraja, 

2.7. znižovať regionálne rozdiely v úrovni vzdelania podporou vzdelávacích centier v 

prirodzených sídelných centrách a prispôsobovať sieť stredných škôl trhu práce a 

podporovaným ekonomickým aktivitám, 

2.8. vytvoriť územné predpoklady pre zriadenie vyšších odborných škôl, poskytujúcich 

pomaturitné vzdelávanie v oblastiach, vyžadujúcich podporu regionálneho 

rozvoja, 

2.9. rozvíjať zariadenia liečebnej starostlivosti v záujme ich optimálneho využitia v 

rovnocennej prístupnosti pre všetkých obyvateľov kraja, 

2.10. vytvoriť územné predpoklady pre malé a stredné podnikanie v oblasti 

zdravotníctva, a to najmä v územiach, vzdialenejších od sídelných centier, 

2.11. rozšíriť kapacitu odborných liečebných ústavov a liečební v súlade s potrebami 

obyvateľstva v regiónoch, 

186


2.12. riešiť nedostatočné kapacity zariadení sociálnej starostlivosti a ich zaostalú 

materiálnotechnickú základňu v regiónoch, 

2.13. podporovať vybrané zariadenia sociálnej starostlivosti na regionálnej úrovni 

cestou ich modernizácie a vytvárania územných rezerv pre nové kapacity, 

2.14. zachovať územné predpoklady pre prevádzku a činnosť existujúcej siete a rozvoj 

nových kultúrnych zariadení v regiónoch ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej 

infraštruktúry a kultúrnych služieb obyvateľstvu. 

3. V OBLASTI ROZVOJA REKREÁCIE, TURISTIKY, CESTOVNÉHO RUCHU A 

KÚPEĽNÍCTVA 

3.1. vytvoriť nadregionálny, regionálny a miestny funkčno - priestorový subsystém 

turistiky, rekreácie a cestovného ruchu v súlade s prírodnými a civilizačnými 

danosťami kraja, ktorý zabezpečí každodennú a víkendovú rekreáciu obyvateľov 

kraja, hlavne z miest a ktorý vytvorí optimálnu ponuku pre domácu a zahraničnú 

turistiku, prednostne kúpeľnú, poznávaciu, športovú a relaxačnú, 

3.2. podporovať diferencované regionálne možnosti využitia rekreácie, turistiky a 

cestovného ruchu na zlepšenie hospodárskej stability a zamestnanosti, najmä na 

Kysuciach, Orave a v Turci, na upevňovaie zdravia a rekondíciu obyvateľstva, 

predovšetkým v mestách Žilina, Ružomberok, Martin a Liptovský Mikuláš a na 

zachovanie a využitie kultúrneho dedičstva vo všetkých okresoch kraja, 

3.3. rezervovať plochy na uskutočňovanie vrcholových športových podujatí pre 

športoviská v Liptovskom Mikuláši, Závažnej Porube, stredisku Demänovská 

dolina-Jasná, 

3.4. preferovať kvalitatívny rozvoj a vysokoštandardnú vybavenosť pre horský 

turizmus, klimatickú liečbu a vrcholové športy na území Tatranského národného 

parku, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Malá Fatra a Národného 

parku Veľká Fatra v kapacitách, stanovených podľa schválených územných 

plánov obcí a podľa výsledkov posudzovania v zmysle zákona č. 127/1994 o 

posudzovaní vplyvov na životné prostredie; v chránených krajinných oblastiach 

Kysuce, Strážovské vrchy a Horná Orava podporovať aj kvantitatívny rozvoj 

budovania vybavenosti pre turistiku v mestách a vidieckych sídlach, 

3.5. pre všetky mestá v kraji dobudovať jestvujúce a založiť nové prímestské 

rekreačné zóny, s rekreačnými lesmi a vybavenosťou pre pohybové a relaxačné 

aktivity; sledovať pri tom potrebu znížiť tlak na najatraktívnejšie turistické a 

kúpeľné centrá, ako je Vrátna dolina a Rajecké Teplice pri Žiline, Martinské hole 

pri Martine, Malinô Brdo pri Ružomberku a Demänovská dolina pri Liptovskom 

Mikuláši, 

3.6. využiť polohu Kysúc a Oravy, ktoré sú dobre dostupné z veľkých sídelných 

aglomerácií v Českej republike a v Poľskej republike, na budovanie vybavenosti 

pre zahraničnú návštevnosť pri Oravskej priehrade a v Oraviciach; s rozvojom 

športového a rekreačného vybavenia je potrebné uvažovať plošne vo všetkých 

horských a podhorských sídlach, 

3.7. dobudovať na medzinárodných cestných trasách E-50, E-75 a E-77 zariadenia 

na zachytenie a využitie turistického tranzitu na území kraja budovaním 

motoristických a cyklistických trás a okruhov cez Rajeckú kotlinu, Turiec a Liptov; 

realizovať úseky Malého tatranského okruhu a Veľkého tatranského okruhu, 

prípadne ďalších medzištátnych okruhov, ktoré prebiehajú územím kraja, 

3.8. v oblasti kúpeľníctva 

3.8.1. dobudovať a modernizovať prírodné liečebné kúpele medzinárodného a 

celoštátneho významu Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Lúčky, 

Korytnica a Liptovský Ján, 

3.8.2. využiť predpoklady na vybudovanie prírodných liečebných kúpeľov 

celoštátneho významu Slaná Voda, 

3.8.3. zachovať súčasnú liečebnú funkciu v existujúcich zdravotníckych 

zariadeniach kúpeľnej starostlivosti a v odborných liečebných ústavoch, 

187


3.8.4. podporovať ťažiskové územia kúpeľného a zdravotného cestovného 

ruchu - kúpeľné miesta Korytnica, Kunerad, Rajecké Teplice, Lúčky, 

Liptovský Ján a Turčianske Teplice za súčasného rešpektovania 

ochrany vnútorných kúpeľných území, 

3.9. vypracovaním regionálnej stratégie a náväzného generelu cestovného ruchu 

previazať ciele rekreačného a poznávacieho turizmu a kúpeľníctva; podporovať 

tvorbu mikroregionálnych stratégií a územnoplánovacej dokumentácie (hlavne 

územných plánov zón) pre lokality a strediská cestovného ruchu a kúpeľníctva, 

3.10. využiť potenciál geotermálnej energie na báze termálnych vôd pre rekreáciu a 

cestovný ruchv v geotermálnej oblasti Žilinskej kotliny, Turčianskej kotliny, 

Liptovskej kotliny a Skorušinskej panvy pri rešpektovaní záujmov ochrany prírody 

a zdrojov pitných vôd, 

3.11. podporovať aktivity súvisiace s rozvojom vidieckeho turizmu v podhorských 

oblastiach najmä na Kysúciach, Orave a v Turci, 

3.12. dobudovať sieť turistických informačno-propagačných centier a návštevníckych 

centier rekreácie a turizmu v okresných sídlach kraja a východiskových centrách 

cestovného ruchu, 

3.13. rezervovať plochy na športovú infraštruktúru v rámci sídelných útvarov miest, 

najmä v Žiline, Martine a Liptovskom Mikuláši, 

3.14. podporovať aktivity, ktoré súvisia s realizáciou siete miestnych cyklotrás 

nadväzujúcich na navrhované cyklomagistrály. 

4. V OBLASTI USPORIADANIA ÚZEMIA Z HĽADISKA EKOLOGICKÝCH ASPEKTOV, 

OCHRANY PÔDNEHO FONDU, OCHRANY PRÍRODY A KRAJINY A OCHRANY 

KULTÚRNEHO DEDIČSTVA 

4.1. rešpektovať prvky územného systému ekologickej stability kraja a ich funkčný 

význam v kategóriách 

4.1.1. biocentrá nadštátneho významu : Krivánska Malá Fatra, Vychylovka- 

Harvelka-Riečnica, Tlstá a Súľovské skaly, 

4.1.2. biocentrá nadregionálneho významu : Malá Rača-Skalka, Malý Polom- 

Veľký Polom, Ladonhora-Brodnianka, Veľký Javorník, Bzinská hoľa- 

Minčol, Choč, Osičiny-Ráztoky-Lysec, Západné Tatry-Roháče, 

Prosečné, Nízke Tatry-Kráľovohoľská časť, Nízke Tatry-Ďumbierska 

časť, vodná nádrž Liptovská Mara, Kľak-Ostrá skala-Reváň-Partizán, 

Zniev-Sokol-Chlievska, Kláštorské lúky, Marské vŕšky, Borišov-Javorina, 

Lysec, Turiec, Pod Sokolom, Kopa-Korbeľka, Pilsko, Babia hora, Žiar- 

Oravská priehrada, Skalná Alpa-Smrekovica-Šiprúň, Sokol-Žiar, 

Oravská priehrada-Sosnina, Kľak-Reváň, Kozol, Šujské rašelinisko a 

Strážov, 

4.1.3. biocentrá regionálneho významu podľa schváleného územného plánu, 

4.1.4. biokoridory nadregionálneho a regionálneho významu podľa 

schváleného územného plánu regiónu, 

a) terestricko-migračný koridor v priestore Malá Fatra-Bránica-Lutiše 

ako biokoridor nadregionálneho významu 

4.2. rešpektovať podmienky ochrany prírody v súlade so schváleným národným 

zoznamom území európskeho významu, 

4.3. dodržiavať pri hospodárskom využívaní území, začlenených medzi prvky 

územného systému ekologickej stability podmienky 

4.3.1. pre chránené územia (vyhlásené a navrhované na vyhlásenie) podľa 

osobitných predpisov o ochrane prírody a krajiny, kategórie a stupňa 

ochrany, 

4.3.2. pre lesné ekosystémy, vyplývajúce z osobitných predpisov o ochrane 

lesov v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného určenia, 

188


4.3.3. pre poľnohospodárske ekosystémy, vyplývajúce z osobitných predpisov 

o ochrane poľnohospodárskej pôdy v kategóriách podporujúce a 

zabezpečujúce ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty), 

4.3.4. pre ekosystémy mokradí, vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohôd, 

ktorými je Slovenská republika viazaná, 

4.3.5. pre navrhované chránené vtáčie územia a dodržiavať ochranné 

podmienky stanovované samostatne osobitným predpisom pre každé 

chránené vtáčie územie, 

4.3.6. pre navrhované územia európskeho významu a zosúladiť spôsob ich 

využívania tak, aby nedošlo k ohrozeniu predmetu ochrany, 

4.4. zachovať prirodzený charakter vodných tokov, zaradených medzi biokoridory, 

chrániť jestvujúcu sprievodnú vegetáciu a chýbajúcu vegetáciu doplniť 

autochtónnymi druhmi, 

4.5. zabezpečiť skladbu terestrických biokoridorov vo voľnej krajine len prírodnými 

prvkami - trávne porasty, stromová a krovinová vegetácia a vylúčiť všetky aktivity, 

ohrozujúce prirodzený vývoj (vylúčenie chemických vyživovacích a ochranných 

látok, skládky odpadov a pod.), 

4.6. stabilizovať spodnú hranicu lesov a zvýšiť ich biodiverzitu ako ekotónovú zónu 

les - bezlesie, 

4.7. podporovať extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí, s 

cieľom zachovania krajinársky a ekologicky hodnotných území s rozptýlenou 

vegetáciou, 

4.8. zachovať územné časti s typickou rázovitosťou krajinnej štruktúry daného 

regiónu (Kysuce, Orava, Liptov, Turiec), 

4.8.1. ak nie je schválená ÚPD obce, tak chrániť pred optickým 

znehodnotením stavebnou činnosťou lokality, tvoriace charakteristické 

krajinné panorámy, 

4.8.2. preveriť pri každom navrhovanom veľkoplošnom zábere, líniovom 

zábere krajiny, alebo inom technickom diele : 

a) dopad navrhovaných stavieb na okolitú krajinu - krajinný obraz 

(harmónia, kompozícia, vyváženosť, mierkovitosť), 

b) dopad navrhovaných stavieb na zmenu krajinnej panorámy miesta 

alebo línie, 

c) bezprostredný dopad a mieru devastácie lokálnych krajinných 

scenérií, alebo ich zmenu, 

d) prínos možných vizuálnych vnemov z krajinného obrazu priamo z 

navrhovaných diel (diaľnice), 

e) dopad na psychologické pôsobenie navrhovaných stavieb v krajine, 

f) dopad na biodiverzitu, prvky ÚSES a biotopy chránených druhov, 

4.9. zabezpečiť revitalizáciu regulovaných tokov s doplnením sprievodnej zelene, 

4.10. prispôsobovať trasy dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej 

siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich vodivosť a homogénnosť, 

4.11. eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory, pôsobiace na prvky 

územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných 

exhalácií, znečisťovanie vodných tokov a pod.), 

4.12. rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond ako faktor 

limitujúci urbanistický rozvoj kraja, definovaný v záväznej časti územného plánu; 

osobitne chrániť ornú pôdu s veľmi vysokým až stredne vysokým produkčným 

potenciálom, ornú pôdu, na ktorej boli vybudované hydromelioračné zariadenia, 

ako aj poľnohospodársku pôdu, na ktorej boli vykonané osobitné opatrenia na 

zvýšenie jej produkčnej schopnosti, 

4.13. v obciach a ich miestnych častiach v ochranných pásmach Národného parku 

Malá Fatra, Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry a 

Národného parku Veľká Fatra 

4.13.1. viazať novú výstavbu v ďalšom procese urbanizácie predovšetkým na 

jestvujúce sídelné útvary v podhorskej oblasti, 

189


4.13.2. realizovať rozširovanie zastavaného územia obcí na úkor 

poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy len v súlade so schválenou 

územnoplánovacou dokumentáciou a na základe posúdenia vplyvov na 

životné prostredie, 

4.13.3. zohľadňovať pri umiestňovaní čiností na území ich predpokladaný vplyv 

na životné prostredie a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť 

odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych 

vplyvov, 

4.14. v turistických strediskách na území Národného parku Malá Fatra, Tatranského 

národného parku a Národného parku Nízke Tatry a Národného parku Veľká 

Fatra 

4.14.1. zmeny hraníc zastavaných území, kapacity rekreačných lôžok, prírastky 

bytov pre trvalo bývajúcich obyvateľov, rozvoj športových zariadení 

novou výstavbou riešiť len podľa schválených územných plánov obcí a 

podľa výsledkov posudzovania v zmysle zákona č. zákona NR SR č. 

24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov činností na životné prostredie, 

4.14.2. nezakladať nové strediská a lokality turizmu, rekreácie, športu a 

klimatickej liečby na území Tatranského národného parku, Národného 

parku Malá Fatra, Národného parku Nízke Tatry a Národného parku 

Veľká Fatra, 

4.14.3. zvyšovať architektonickú úroveň, priestorové a krajinno - sadovnícke 

rámcovanie existujúcich aj navrhovaných objektov a stavieb 

spracovaním projektov sadovníckych úprav pre každú novopovoľovanú 

stavbu mimo IBV, 

4.15. povoľovať výstavbu malých vodných elektrární na vodnom toku Váh len 

výnimočne 

4.15.1. nepovoľovať výstavbu malých vodných elektrární na vodných tokoch, 

ktorým sa poskytuje územná ochrana prírody a krajiny : 

a) Chránený areál rieka Orava, 

b) Chránený areál Revúca, 

c) prítoky Váhu, zaradené medzi územia európskeho významu, 

4.16. zabezpečiť vypracovanie projektov miestnych územných systémov ekologickej 

stability v okresoch Žilinského kraja prednostne pre tieto oblasti v okrese 

4.16.1. Bytča pre Predmier, 

4.16.2. Čadca pre Čadcu, Makov, 

4.16.3. Dolný Kubín pre Kraľovany a Podbiel, 

4.16.4. Kysucké Nové Mesto pre Horný Vadičov, Dolný Vadičov a Lopušné 

Pažite, 

4.16.5. Liptovský Mikuláš pre Kvačany, Prosiek, Beňadikovú, Smrečany, Žiar a 

Liptovský Mikuláš, 

4.16.6. Martin pre Kláštor pod Znievom, Bystričku, Príbovce, Blatnicu, 

Folkušovú, Necpaly, Belú, Sklabiňu, Sklabinský Podzámok, Turčiansku 

Štiavničku, Podhradie, Konské, Nolčovo a Krpeľany, 

4.16.7. Námestovo pre Bobrov, Oravskú Polhoru, Námestovo, Mútne, Oravskú 

Lesnú, Novoť, Rabčice, Zákamenné, Oravské Veselé, Krušetnicu, 

Lomnú, Brezu, Oravskú Jasenicu, Beňadovo, Hruštín, Lokcu, Ťapešovo, 

Vasiľov a Zubrohlavu, 

4.16.8. Ružomberok pre Ivachnovú, Lúčky, Bešeňovú, Ľubochňu, Stankovany, 

Hubovú, Švošov, Liskovú, Liptovskú Teplú, Ružomberok a Liptovské 

Revúce, 

4.16.9. Turčianske Teplice pre Dubové, Čremošné, Rakšu a Mošovce, 

4.16.10. Tvrdošín pre Liesek a Vitanovú, 

4.16.11. Žilina pre Rajecké Teplice, Hričovské Podhradie a Čičmany 

4.17. rešpektovať zásady rekreačnej funkcie krajinných celkov a limity rekreačnej 

návštevnosti podľa schválených územných plánov obcí, aktualizovaných 

územnoplánovacích podkladov a dokumentov a koncepcií rozvoja jednotlivých 

190


oblastí kraja a obcí v záujme trvalej a objektívnej ochrany prírodného prostredia 

Žilinského kraja, 

4.18. uprednostňovať aktívny turizmus na území Národného parku Malá Fatra v súlade 

s trvalo udržateľným rozvojom - ekoturizmus, 

4.19. zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov podporou rozvoja komplexnej 

vybavenosti (vrátane zvyšovania lôžkových kapacít v OP NP) a taktiež rozvojom 

obcí v podhorských oblastiach s dôrazom na vyzdvihnutie miestnych zvláštností 

a folklóru; uvedenú vybavenosť riešiť komplexne s dôrazom na limity prírodných 

zdrojov, 

4.20. vymedziť hranice zátopových území vodných tokov v ÚPD obcí za účelom 

ochrany priestoru riečnych alúvií pre situácie vysokých vodných stavov a ochrany 

biotických prvkov a ich stanovísk v alúviách vodných tokov, 

4.21. zabezpečiť pri ochrane pamiatkových území ich primerané funkčné využitie, 

zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, vylúčenie 

veľkoplošných asanácií, zachovanie objektovej skladby, výškového a 

priestorového usporiadania objektov, uličného parteru, zachovania 

charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, rešpektovanie historických a 

architektonických dominánt, zachovanie archelogických nálezísk. 

5. V OBLASTI ROZVOJA NADRADENEJ DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRY 

5.1. dopravná regionizácia 

5.1.1. v návrhovom i výhľadovom období realizovať opatrenia, 

stabilizujúce pozíciu Žilinského kraja v dopravno - gravitačnom 

regióne Severozápadné Slovensko; v tejto súvislosti premyslene a 

koordinovane uprednostňovať dopravné stavby podporujúce 

efektívnu dopravnú obsluhu územia Severozápadného Slovenska 

ako jedného kompaktného územia, vrátane podpory funkcie 

dopravno - gravitačného centra Žilina - Martin, 

5.2. paneurópska dopravná infraštruktúra ITF a TEN-T 

5.2.1. v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať nadradené 

postavenie paneurópskych multimodálnych koridorov 

Medzinárodného dopravného fóra (ďalej len ITF, ktoré je 

nástupníckou organizáciou Európskej konferencie ministrov 

dopravy CEMT) a dopravných sietí TEN-T. 

a) dopravné siete a zariadenia, alokované v trase multimodálneho 

koridoru č. Va., súčasť koridorovej siete TEN-T, Bratislava - 

Žilina - Prešov/Košice - Záhor/Čierna nad Tisou - Ukrajina, 

schválené pre diaľničnú infraštruktúru - diaľnica D1, 

modernizovanú železničnú trať, terminál kombinovanej dopravy 

v Žiline, 

b) dopravné siete a zariadenia alokované v trase multimodálneho 

koridoru č. VI., súčasť koridorovej siete TEN-T, Žilina - Čadca - 

Skalité - Poľská republika, schválené pre diaľnicu D3, 

modernizované železničné trate č. 127 a 129, 

c) rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách 

mimokoridorových cestných komunikácií TEN-T Martin - 

Turčianske Teplice - Šášovské Podhradie - Zvolen - Šahy - 

Maďarská republika, schválené pre rýchlostnú cestu R3, 

d) rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách 

mimokoridorových železničných tratí TEN-T Čadca - Svrčinovec 

- Česká republika, schválené pre železničnú trať č. 127, 

5.2.2. v jej rámci v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať 

prioritnú pozíciu projektov európskeho záujmu: 

a) železničnej infraštruktúry osi (Gdansk - Varšava - Katovice) - 

Brno/Žilina - Bratislava - (Viedeň), na území Žilinského kraja 

191


alokovanej a plánovanej v rámci paneurópskych multimodálnych 

koridorov č. V. vetva Va. a VI., v trase štátna hranica SR/PR - 

Skalité - Čadca - Žilina - Bytča - hranica Žilinského 

a Trenčianskeho kraja, (prioritný projekt EÚ č. 23), 

b) cestnej infraštruktúry osi (Gdansk - Varšava - Katovice) - 

Brno/Žilina - Bratislava - (Viedeň), na území Žilinského kraja 

alokovanej a plánovanej v rámci paneurópskych multimodálnych 

koridorov č. V. vetva Va. a VI., v trase štátna hranica SR/PR - 

Skalité - Čadca - Žilina - Bytča - hranica Žilinského 

a Trenčianskeho kraja, (prioritný projekt EÚ č. 25), 

5.3. infraštruktúra cestnej dopravy 

5.3.1. v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať lokalizáciu 

existujúcej cestnej infraštruktúry diaľnic až ciest III. triedy - 

definovanú dokumentom Slovenskej správy ciest „Miestopisný 

priebeh cestných komunikácií k 01. 01. 2009“ - ohraničenú jej 

ochrannými pásmami mimo zastavaného územia a cestnými 

pozemkami v rámci zastaveného územia kraja, 

5.3.2. v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať diaľnicu 

D1 v trase multimodálneho koridoru č. Va., súčasť koridorovej siete 

TEN-T, v kategórii D 26,5/120-100, v trase a úsekoch : 

a) Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala - 

, sieť AGR č. E50, trasa TEM 4, 

b) diaľničný privádzač Žilina juh, v úseku križovatka pri OD METRO 

Žilina - diaľničná križovatka Lietavská Lúčka v kategórii MR 

25,0/80 - križovatka s I/64 Porúbka v kategórii R 11,5/70, 

5.3.3. v návrhovom a výhľadovom období chrániť územnú rezervu pre 

nové diaľničné križovatky 

a) Hôrky, v aglomerácii mesta Žilina, lokalizovanú v úseku 

križovania diaľnice D1 s preložkou cesty I/64 - IV. Okruh v Žiline, 

b) Višňové, v aglomerácii mesta Žilina, lokalizovanú v úseku 

križovania diaľnice D1 s navrhovaným severo-východným 

prepojením diaľnic D1 a D3 rýchlostnou cestou, 

5.3.4. v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo 

výhľadovom období realizovať diaľnicu D1 v trase multimodálneho 

koridoru č. Va., súčasť koridorovej siete TEN-T, v kategórii D 

26,5/120-100, v trase a úsekoch : 

a) Dubná Skala - Martin - Turany - Kraľovany - Hubová - 

Ružomberok - Ivachnová s pripojením na existujúci úsek D1, 

sieť AGR č. E50, trasa TEM 4, 

5.3.5. v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať diaľnicu 

D3 v trase multimodálneho koridoru č. VI., súčasť koridorovej siete 

TEN-T, trasa TEM 2, v kategórii D 26,5/120-100, v trase a úsekoch : 

a) Žilina/Strážov - Žilina/Brodno - Kysucké Nové Mesto - Krásno 

nad Kysucou - Oščadnica - Čadca/Bukov - Čadca/Podzávoz - 

Svrčinovec, sieť AGR č. E75, 

b) Svrčinovec - Skalité - štátna hranica SR/PR, 

c) diaľničné privádzače Kysucké Nové Mesto, Čadca/Bukov, 

Čadca/Podzávoz, 


výhľadovom období realizovať pre severo-východné prepojenie 

diaľnic D1 a D3 rýchlostnou cestou v aglomerácii mesta Žilina, v 

trase multimodálneho koridoru č. VI., v kategórii R 11,5/80, cieľový 

stav podľa záťaže úsekov v R 22,5/80, v trase a úsekoch: 

a) nová križovatka I/18 Strečno - nová križovatka II/583A Gbeľany, 

5.3.7. v návrhovom a výhľadovom období chrániť územnú rezervu pre 

severo-východné prepojenie diaľnic D1 a D3 rýchlostnou cestou 

v aglomerácii mesta Žilina, v trase multimodálneho koridoru č. VI., 

192


v kategórii R 11,5/80, cieľový stav podľa záťaže úsekov v R 22,5/80, 

v trase a úsekoch: 

a) diaľnica D1 nová križovatka Višňové - nová križovatka I/18 

Strečno 

b) nová križovatka II/583A Gbeľany - nová križovatka III/011065 

Horný Vadičov - diaľnica D3 križovatka Kysucké Nové Mesto, 

5.3.8. v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať 

rýchlostnú cestu R3, v kategórii R 11,5/80, cieľový stav podľa 

záťaže úsekov v R 22,5/80, v trase a úsekoch : 

a) Trstená obchvat - Sedliacka Dubová, sieť AGR č. E77, hlavný 

cestný ťah pre medzinárodnú turistickú dopravu, 

b) v peážnom úseku diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R3 po 

križovatku D1 Martin v parametroch a vo funkčnom zatriedení 

podľa diaľnice D1, sieť AGR č. E77, 

c) Horná Štubňa obchvat, súčasť mimokoridorovej siete TEN-T, 


výhľadovom období realizovať rýchlostnú cestu R3, v kategórii R 

11,5/80, cieľový stav podľa záťaže úsekov v R 22,5/80, v trase a 

úsekoch : 

a) križovatka s D1 Martin - Turčianske Teplice, súčasť 

mimokoridorovej siete TEN-T, sieť AGR č. E77, trasa TEM 5, 

5.3.10. v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre 



a) štátna hranica SR/PR - Trstená obchvat, sieť AGR č. E77, hlavný 

cestný ťah pre medzinárodnú turistickú dopravu 

5.3.11. do doby ukončenia procesu EIA a vydania územného rozhodnutia 

pre rýchlostnú cestu R3 v úseku Oravský Podzámok - Dolný Kubín 

- pripojenie na diaľnicu D1 zabezpečiť územnú rezervu pre 



a) Oravský Podzámok - Dolný Kubín - Kraľovany, koridor cesty I/70, 

s pripojením na diaľnicu D1, sieť AGR č. E77, 

b) Oravský Podzámok - Dolný Kubín - Ružomberok, koridor cesty 

I/59, s pripojením na diaľnicu D1, sieť AGR č. E77, 

5.3.12. do doby ukončenia procesu EIA a vydania územného rozhodnutia 

pre rýchlostnú cestu R3 v úseku Turčianske Teplice - Zvolen 

zabezpečiť územnú rezervu pre rýchlostnú cestu R3, v kategórii R 

11,5/80, cieľový stav podľa záťaže úsekov v R 22,5/80, v trase a 

úsekoch: 

a) Turčianske Teplice - hranica Žilinského a Banskobystrického 

kraja - Banská Bystrica, koridor cesty I/14 s pripojením na 

rýchlostnú cestu R1, sieť AGR č. E77, 

b) Turčianske Teplice - hranica Žilinského a Banskobystrického 

kraja - Šášovské Podhradie, koridor cesty I/65, s pripojením na 

rýchlostnú cestu R1, sieť AGR č. E77, 



záťaže úsekov v R 22,5/70, sieť AGR č. E75, v trase a úsekoch : 

a) diaľničná križovatka diaľnica D3 Svrčinovec - štátna hranica 

SR/PR, 

5.3.14. v návrhovom období chrániť územný koridor a homogenizovať 

cestu I/11 celoštátneho významu, v trase a úsekoch : 

a) Žilina križovatka s I/18 - križovatka s II/583 Žilina/Budatín - 

križovatka s II/507 Žilina/Budatín v kategórii MZ 21,5/70, 

b) križovatka s II/507 Žilina/Budatín - križovatka s D3 Žilina/Brodno 

v kategórii MZ 21,5/70, 

193


c) križovatka s diaľnicou D3 Žilina/Brodno - Kysucké Nové 

Mesto/Oškerda - preložka Krásno nad Kysucou v kategórii C 

9,5/70-60, ako cesta súbežná s diaľnicou D3, 

d) Krásno nad Kysucou - Čadca v kategórii C 9,5/70-60, ako cesta 

súbežná s diaľnicou D3 a peáž s homogenizovaným cestným 

ťahom I. triedy Makov - Čadca - Nová Bystrica - Trstená - Suchá 

Hora, 

e) Čadca - Svrčinovec v kategórii C 9,5/70-60 ako cesta súbežná s 

D3, 

f) Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR v kategórii C 9,5/70-60, ako 

cesta súbežná s rýchlostnou cestou R5, 


cestu I/12 celoštátneho významu, v kategórii C 9,5/60, cesta 

súbežná s D3, v trase a úsekoch : 

a) križovatka s cestou I/11 Svrčinovec - Čierne - Skalité štátna 

hranica SR/PR, 

5.3.16. v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu 

cesty I/14 v úseku : 

a) Turčianske Teplice - hranica Žilinského a Banskobystrického 

kraja, v alternatívnom riešení rýchlostnej cesty R3 v koridore I/14 

súbežná s rýchlostnou cestou R3, navrhovaná cesta II. triedy 

(I/14) regionálneho významu v kategórii C 9,5/70-60, 

b) Turčianske Teplice - hranica Žilinského a Banskobystrického 

kraja križovatka s rýchlostnou cestou R1, v alternatívnom riešení 

rýchlostnej cesty R3 v inom koridore, I/14 cesta celoštátneho 

významu v kategórii C 9,5/70-60, 


cestu I/18 medzinárodného a celoštátneho významu v trase a 

úsekoch : 

a) štátna hranica SR/ČR - Makov - Bytča križovatka s I/61 v 

kategórii C 11,5/60, sieť AGR č. E 442, 

b) Bytča križovatka s I/61 - križovatka s diaľnicou D3 Žilina/Strážov 

v kategórii C 11,5/60, súbežná cesta s diaľnicou D1 a D3, 

c) Žilina/Strážov - Žilina/estakáda v kategórii MZ 21,5/70, súbežná 

cesta s diaľnicou D1 a D3, 

d) III. Okruh v Žiline, Žilina/estakáda - Ľavobrežná - Žilina/križovatka 

Tesco - Žilina/križovatka pri Saleziánoch s I/64 - Žilina/estakáda v 

kategórii MZ 21,5/70, súbežná cesta s diaľnicou D1, 

e) Žilina/križovatka Tesco - Vrútky - Sučany - Kraľovany - 

Ružomberok - Liptovský Mikuláš, v extravilánoch v kategórii C 

11,5/80, súbežná cesta s diaľnicou D1, 

f) Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok peáž s Malým tatranským 

okruhom v kategórii C 11,5/80, súbežná cesta s diaľnicou D1 a 

hlavná cesta pre medzinárodnú turistickú dopravu, 

g) Liptovský Hrádok - hranica Žilinského a Prešovského kraja v 

kategórii C 9,5/80, súbežná cesta s diaľnicou D1, 

5.3.18. v návrhovom a výhľadovom období chrániť územnú rezervu cesty 

I/18 celoštátneho významu v trase a úsekoch : 

a) Liptovský Mikuláš, trasa južným okrajom mesta, súbežná 

s pripravovanou preložkou železničnej trate č. 180, v kategórii 

MZ 14,0/60, súbežná cesta s diaľnicou D1, 


cesty I/59 v trase a úsekoch : 

a) štátna hranica PR/SR - Trstená v kategórii C 9,5/70-60, cesta 

nadregionálneho významu, súbežná s rýchlostnou cestou R3, 

194


b) peáž s navrhovaným cestným ťahom I. triedy (II/487 a II/520) 

Trstená - Tvrdošín v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho 

významu, súbežná s rýchlostnou cestou R3, 

c) Tvrdošín - Oravský Podzámok v kategórii C 9,5/70-60, cesta 

nadregionálneho významu, súbežná s rýchlostnou cestou R3, 

d) Oravský Podzámok - Dolný Kubín - Ružomberok, v alternatívnom 

riešení rýchlostnej cesty R3 v koridore I/59 súbežná s 

rýchlostnou cestou R3, cesta nadregionálneho významu v 

kategórii C 9,5/70-60, 

e) Oravský Podzámok - Dolný Kubín - Ružomberok križovatka 

s diaľnicou D1, v alternatívnom riešení rýchlostnej cesty R3 

v inom koridore, cesta I/59 celoštátneho významu pre 

medzinárodnú turistickú dopravu v kategórii C 9,5/70-60, 

f) Ružomberok - Liptovská Osada - sedlo Donovaly/hranica 

Žilinského a Banskobystrického kraja, v kategórii C 11,5/70-60, 

hlavný severo-južný cestný ťah pre medzinárodnú turistickú 

dopravu s vylúčením kamiónovej dopravy z dôvodu ochrany 

území NATURA 2000 a vodných zdrojov, 


výhľadovom období realizovať preložky a homogenizáciu cesty 


a križovatka s cestou I/18 Žilina pri Saleziánoch III. Okruh v Žiline - 

Žilina/križovatka s diaľničným privádzačom Žilina juh pri OD 

METRO v kategórii MZ 21,5/70, 

b) Žilina/križovatka s diaľničným privádzačom Žilina juh pri OD 

METRO - Žilina/Bytčica - Lietavská Lúčka - Porúbka križovatka 

s diaľničným privádzačom Žilina juh v kategórii MZ 14/60, 

c) obchvaty Porúbka, Kľače - Rajec - Šuja v kategórii C 9,5/70-60, 

d) IV. Okruh v Žiline, Žilina/križovatka s diaľničným privádzačom 

Žilina juh pri OD METRO - peážny úsek s pripravovaným 

diaľničným privádzačom Žilina juh po novú križovatku na 

diaľničný privádzač Žilina/Bytčica - križovatka s predĺžením 

Obvodovej ulice v Žiline a novej miestnej komunikácie Rosina - 

križovatka s predĺžením ulice Vysokoškolákov Žilina/Rosinky - 

nová križovatka s cestou I/18 ŽIlina/Rosinky v kategórii MR 

15,5/70, 

5.3.21. v návrhovom a výhľadovom období chrániť územnú rezervu cesty 


a) IV. Okruh v Žiline, nová križovatka s diaľnicou D1 Hôrky v 

územnej rezerve - križovatka s Kamennou ulicou v Žiline - 

križovatka s Bytčickou cestou v Žiline - križovatka I/64 v smere 

do Žiliny/Bytčice - Žilina/križovatka s diaľničným privádzačom 

Žilina juh pri OD METRO v kategórii MZ 15,5/60, 

b) IV. Okruh v Žiline, nová križovatka s I/18 Žilina/Rosinky - 

premostenie vodnej nádrže Žilina - nová križovatka začiatku 

peážneho úseku s II/583A Teplička nad Váhom - v pokračovaní 

peážny úsek s existujúcou II/583A - existujúca križovatka 

s II/583A Teplička nad Váhom - tunel Zádubnie - križovatka 

s pripojením na sprievodnú I/11 Žilina/Brodno v kategórii MZ 

15,5/70, 

c) preložka Fačkov, preložka cesty v úseku Fačkovského sedla na 

hranici Žilinského a Trenčianskeho kraja v kategórii C 9,5/70-60, 


navrhovaný cestný ťah I. triedy (I/65, II/519, III/065038) v trase a 

úsekoch: 

a) cesta I/65 križovatka s cestou I/18 Martin/Priekopa - koniec 

prieťahu Martin, homogenizovaný cestný ťah nadregionálneho 

195


významu, súbežný s rýchlostnou cestou R3 v kategórii MZ 

15,5/60, 

b) cesta I/65 koniec prieťahu Martin - križovatka Príbovce, 

homogenizovaný cestný ťah nadregionálneho významu, 

súbežný s rýchlostnou cestou R3 v kategórii C 11,5/80, 

c) cesta II/519 križovatka Príbovce - križovatka s III/065038 

Moškovec, homogenizovaný cestný ťah nadregionálneho 

významu, súbežný s rýchlostnou cestou R3 v kategórii C 9,5/60, 

d) cesta III/065038 križovatka Moškovec - križovatka s 

homogenizovaným cestným ťahom (cestou III/06545), 

homogenizovaný cestný ťah nadregionálneho významu, 

súbežný s rýchlostnou cestou R3 v kategórii C 9,5/60, 

e) západný obchvat Turčianske Teplice - križovatka rýchlostnej 

cesty R3 Dolná Štubňa, homogenizovaný cestný ťah 

nadregionálneho významu, súbežný s rýchlostnou cestou R3 v 

kategórii C 9,5/60, 

f) cesta I/65 križovatka s rýchlostnou cestou R3 Dolná Štubňa v 

pôvodnej trase cesty I/65 Horná Štubňa - hranica Žilinského a 

Banskobystrického kraja, v alternatívnom riešení rýchlostnej 

cesty R3 v koridore I/65 súbežná s rýchlostnou cestou R3, cesta 

II. triedy (I/65) cesta nadregionálneho významu v kategórii C 

9,5/70-60, 

g) cesta I/65 križovatka s rýchlostnou cestou R3 Dolná Štubňa v 

pôvodnej trase cesty I/65 Horná Štubňa - hranica Žilinského a 

Banskobystrického kraja križovatka s rýchlostnou cestou R1 

Šášovské Podhradie, v alternatívnom riešení rýchlostnej cesty 

R3 v inom koridore, cesta I/65 celoštátneho významu v kategórii 

C 9,5/70-60, 


cesty I/70 v trase a úsekoch : 

a) Dolný Kubín - Veličná - Párnica - Kraľovany, v alternatívnom 

riešení rýchlostnej cesty R3 v koridore I/70 súbežná s 

rýchlostnou cestou R3, cesta nadregionálneho významu, v 

kategórii C 9,5/70-60, 

b) Dolný Kubín - Veličná - Párnica - Kraľovany križovatka 

s diaľnicou D1, v alternatívnom riešení rýchlostnej cesty R3 

v inom koridore, cesta celoštátneho významu, v kategórii C 

9,5/70-60, 


navrhovanej cesty II. triedy (súčasná I/78) v trase a úsekoch : 

a) stavebná úprava Oravský Podzámok - stavebná úprava sedlo 

Príslop - preložky Hruštín, Babín, Lokca v kategórii C 9,5/70-60, 

cesta regionálneho významu, 

b) Lokca - križovatka Vavrečka v kategórii C 9,5/70-60, peáž s 

cestou II/520 cestným ťahom celoštátneho významu, 

c) križovatka Vavrečka - Námestovo - preložka Zubrohlava - 

Oravská Polhora - štátna hranica SR/PR v kategórii C 9,5/70-60, 

cesta nadregionálneho významu, 


homogenizáciu navrhovaného cestného ťahu I. triedy (súčasné 

cesty II/487 a II/520) v trase a úsekoch : 

a) cesta II/487 štátna hranica SR/ČR Makov - peáž s cestou I/18 

obec Makov v kategórii C 11,5/60, sieť AGR č. E 442, cesta 

medzinárodného významu, 

b) cesta II/487 Makov - obchvat Vysoká nad Kysucou - Turzovka, 

obchvaty a stavebné úpravy Podvysoká, Olešná, Staškov, 

196


Raková, Čadca v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho 

významu, 

c) peáž s cestou I/11 Čadca - Krásno nad Kysucou v kategórii C 

9,5/70-60, cesta celoštátneho významu, 

d) cesta II/520 Krásno nad Kysucou - obchvat Zborov - Nová 

Bystrica v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho významu, 

e) cesta III/520002 Nová Bystrica - Vychylovka v kategórii C 9,5/60, 

cesta celoštátneho významu, 

f) cesta II/520, nové cestné prepojenie Vychylovka - Oravská Lesná 

uvedené do prevádzky v kategórii C 9,5/60, cesta celoštátneho 

významu, 

g) cesta II/520 Oravská Lesná - križovatka Vavrečka v kategórii C 

9,5/60, cesta celoštátneho významu, 

h) cesta II/520 križovatka Vavrečka - obchvat Tvrdošín - križovatka 

s cestou I/59 v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho 

významu, 

i) peáž s cestou I/59, cesta súbežná s rýchlostnou cestou R3 

Tvrdošín - Trstená v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho 

významu, 

j) cesta II/520 Trstená - križovatka s rýchlostnou cestou R3 Trstená 

- obchvaty Liesek, Vitanová, Hladovka a Suchá Hora - štátna 

hranica SR/PR v kategórii C 9,5/70-60, cesta celoštátneho 

významu, 


cesty II/507 nadregionálneho významu, v trase a úsekoch : 

a) preložka Žilina/Strážov križovatka s I/18 a s Priemyselnou ulicou 

- Žilina/Strážov križovatka s Bratislavskou cestou - nové 

premostenie Váhu - Žilina/Považský Chlmec pripojenie na 

pôvodnú trasu cesty v kategórii MZ 12,0/50, 

b) stavebná úprava Malá Bytča v kategórii C 9,5/70-60, 


cesty II/517 regionálneho významu, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a 

úsekoch: 

a) preložka Rajec, 

b) homogenizácia úseku Rajec - Veľká Čierna, 


homogenizáciu navrhovanej cesty I. triedy (súčasné cesty II/519 a 

III/065045) celoštátneho významu v kategórii C 9,5/70-60, v trase a 

úsekoch : 

a) cesta II/519 hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja - 

Jasenovo, 

b) cesta III/065045 preložka Jasenovo - preložka Budiš - preložka 

Dubové - preložka Turčianske Teplice/Diviaky, 


cesty II/583 a II/583A regionálneho významu, v kategórii C 9,5/70-60, 

v trase a úsekoch: 

a) preložky Krasňany, Stráža, Belá, Párnica, 


cesty II/584 regionálneho významu, v kategórii C 9,5/70-60, v trase a 

úsekoch: 

a) preložka Demänová, 


homogenizáciu cestného ťahu II. triedy „Malý tatranský okruh“ - 

(súčasné cesty III/520019, II/584, II/537), hlavný cestný ťah pre 

medzinárodnú turistickú dopravu cestu, v kategórii C 9,5/70-60, v 

trase a úsekoch : 

a) cesta III/520019 Vitanová - Oravice, 

197


b) cesta III/520019A Zuberec, 

c) cesta II/584 Zuberec - preložka Liptovské Matiašovce - Liptovský 

Trnovec - preložka Liptovský Mikuláš/Palúdzka, 

d) peáž s cestou I/18 Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok v 

kategórii C 11,5/80 ako súbežná cesta s diaľnicou D1, 

e) cesta II/537 Liptovský Hrádok - Pribylina - hranica Žilinského a 

Prešovského kraja, 


homogenizáciu navrhovanej cesty II. triedy (súčasná cesta 

III/518001), cesta regionálneho významu v trase a úsekoch : 

a) križovatka s I/18 Žilina/Rondel (III. Okruh Žilina) - Žilina/Závodie - 

obchvat obce Hôrky - nová križovatka s preložkou cesty I/64 

v územnej rezerve (IV. Okruh Žilina) - Bitarová - Ovčiarsko - 

križovatka s I/18 Dolný Hričov v kategórii C 9,5/60 alebo MZ 

12,0/50, 


navrhovanej cesty II. triedy (súčasná cesta III/520006) 

nadregionálneho významu, v kategórii C 9,5/60, v trase a úsekoch : 

a) Zákamenné - Novoť - štátna hranica SR/PR, 


navrhovanej cesty II. triedy (súčasná cesta III/018104) regionálneho 

významu, v kategórii C 9,5/60, v trase a úsekoch : 

a) Liptovský Michal - Liptovský Potok - Liptovská Sielnica/Brnice, 

5.4. infraštruktúra železničnej dopravy 

5.4.1. v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať lokalizáciu 

existujúcej železničnej infraštruktúry - tratí, plôch a zariadení - 

umiestnenú na pozemkoch Železníc Slovenskej republiky, 

ohraničenú jej ochrannými pásmami, 


výhľadovom období realizovať vysokorýchlostnú železničnú trať 

juh-sever v úseku Viedeň - Bratislava - Žilina - Katovice/Ostrava - 

Varšava/Gdansk, na území kraja súčasť multimodálnych koridorov 

č Va. a VI., koridorová sieť TEN-T, v trase a úsekoch : 

a) hranica Trenčianskeho kraja - Bytča - Žilina - Oščadnica - štátna 

hranica SR/PR s vetvou Oščadnica - Čadca - Ostrava v študijnej 

polohe, 


modernizáciu železničnej trate č. 120 I. kategórie, na traťovú 

rýchlosť 160 km/h., v trase multimodálneho koridoru č. Va., 

koridorová sieť TEN-T, sieť AGC č. E63, sieť AGTC č. C-E 63, v 

existujúcom koridore trate : 

a) hranica Trenčianskeho kraja - Bytča - Žilina, 

b) v úsekoch technicky vynútených lokálnych úprav smerového 

vedenia trate, 


výhľadovom období realizovať modernizáciu železničnej trate č. 

180 I. kategórie na traťovú rýchlosť do 160 km/h, v trase 

multimodálneho koridoru č. Va., koridorová sieť TEN-T, sieť AGC č. 

E40, sieť AGTC č. C-E v trase a úsekoch: 

a) v existujúcom koridore trate v úsekoch technicky vynútených 

lokálnych úprav smerového vedenia trate, 

b) v nových úsekoch smerového vedenia trate mimo existujúce 

železničné pozemky Varín - Strečno - Vrútky, Kraľovany - 

Stankovany - Ľubochňa - Švošov - Hubová - Hrboltová - 

Ružomberok, Lisková - Ivachnová - Partizánska Lupča - Malatíny 

- Vlachy - Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok, Kráľová Lehota 

198


- Hybe, Východná - Važec - hranica Žilinského a Prešovského 

kraja, 


modernizáciu železničnej trate č. 127 I. kategórie na traťovú 

rýchlosť 120 km/h, v úseku Žilina - Kysucké Nové Mesto - Krásno 

nad Kysucou, v trase multimodálneho koridoru č. VI., koridorová 

sieť TEN-T, sieť AGC č. E40, sieť AGTC č. C-E 40: 

a) v existujúcom koridore trate v úsekoch technicky vynútených 

lokálnych úprav smerového vedenia trate, 

b) v nových úsekoch smerového vedenia trate mimo existujúce 

železničné pozemky Žilina/Brodno - Rudinka, Dunajov, 


modernizáciu železničnej trate č. 127 I. kategórie na traťovú 

rýchlosť 160 km/h, sieť AGC č. E40, sieť AGTC č. C-E 40 v 

úsekoch: 

a) Krásno nad Kysucou - Čadca, v trase multimodálneho koridoru 

č. VI., koridorová sieť TEN-T, 

b) Čadca - Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR, mimokoridorová sieť 

TEN-T, 


zdvojkoľajnenie železničnej trate č. 129 I. kategórie, v trase 

multimodálneho koridoru č. VI., koridorová sieť TEN-T, sieť AGTC 

č. C-E 63, v existujúcom koridore trate v úsekoch : 

a) Čadca - Skalité - štátna hranica SR/PR, 

5.4.8. v návrhovom období chrániť územie a realizovať výstavbu 

železničnej zriaďovacej stanice Žilina v k.ú. Teplička nad Váhom, 


obnovenie železničnej trate č. 181 IV. kategórie regionálneho 

významu s prevádzkou RoLa v úseku : 

a) Trstená - štátna hranica SR/PR, 

5.5. infraštruktúra intermodálnej dopravy 

5.5.1. v návrhovom období chrániť územie a realizovať výstavbu 

základného verejného terminálu intermodálnej dopravy 

medzinárodného významu Žilina - súčasť koridorovej sieť TEN-T - v 

k.ú. Teplička nad Váhom, 

5.5.2. zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu neštátneho terminálu 

intermodálnej dopravy regionálneho významu v Ružomberku, 

5.5.3. pre účely prevádzky intermodálnej dopravy chrániť územie 

prekladiska RoLo v Trstenej, 

5.6. infraštruktúra leteckej dopravy 

5.6.1. v návrhovom a výhľadovom období chrániť územie a vo 

výhľadovom období realizovať modernizáciu vybavenia, vrátanie 

predĺženia vzletovej a pristávacej dráhy Letiska Žilina v k.ú. Dolný 

Hričov, súčasť hlavnej siete letísk SR so štatútom medzinárodnej 

dopravy, 

5.6.2. v návrhovom a výhľadovom období chrániť územie aeroklubových 

letísk regionálneho významu s rozvojovými možnosťami pre 

medzinárodnú dopravu v lokalitách : Martin v k.ú. Tomčany a 

Ružomberok v k.ú. Lisková, 

5.6.3. v návrhovom a výhľadovom období chrániť územie letísk pre 

letecké práce na lokalitách Dolná Štubňa, Košťany, Gôtovany, 

Liptovský Ondrej, 

5.6.4. v návrhovom a výhľadovom období chrániť územie heliportov pre 

leteckú záchrannú službu na lokalitách FNsP Žilina, Dolný Kubín, 

Liptovský Mikuláš, 

5.7. infraštruktúra vodnej dopravy 

199



výstavbu Vážskej vodnej cesty - vrátane plôch technických 

a servisných zariadení - vnútrozemská vodná cesta 

medzinárodného významu na území kraja triedy Va, súčasť 

multimodálneho koridoru č. Va., sieť AGN č. E81, v úseku hranica 

Trenčianskeho a Žilinského kraja - ústie rieky Kysuca do Váhu, 

lokalizovanej v trase : 

a) existujúceho Vážskeho elektrárenského kanálu, 

b) vodných nádrží a prirodzeného koryta rieky Váh, 


výstavbu prístavov Vážskej vodnej cesty P 81-11 Žilina v k.ú. 

Žilina/Strážov, P 81-12 Čadca, 


výstavbu prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty (sieť AGN č. 

E81) s Oderskou vodnou cestou (sieť AGN č. E30) triedy Va, - 

vrátane plôch technických a servisných zariadení - v územnom 

koridore riek Kysuce a Čierňanky, 

5.8. infraštruktúra cyklistickej dopravy 

5.8.1. chrániť územný koridor a realizovať sieť cyklomagistrál (cyklistické 

trasy celoštátneho významu) v nasledovných trasách a úsekoch : 

a) Vážska cyklomagistrála v trase cesta II/507 hranica Žilinského a 

Trenčianskeho kraja - Mikšová - Bytča, pred Kinexom odbočenie 

na miestnu komunikáciu - most cez Vážsky kanál - komunikácia 

po hrádzi kanálu -Kotešová, v trase cesty II/507 Kotešová - 

Žilina/Budatínsky zámok, 

b) Kysucká cyklomagistrála v trase cesty II/541 Kotešová - 

Turzovka, v trase cesty II/487 Turzovka - Čadca, v trase cesty I/11 

Čadca - Krásno nad Kysucou, v trase ciest II/520, III/52027 a 

III/5203 Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica alternatívne na 

telese bývalej lesnej železnice, v trase cesty III/5202 Nová 

Bystrica - Vychylovka skanzen, v trase lesnej cesty sedlo 

Demänová s pokračovaním ako Oravsko-liptovská 

cyklomagistrála, 

c) Oravsko-liptovská cyklomagistrála zo sedla Demänová s 

pokračovaním v trase lesnej cesty cez kótu Tanečník a po 

pôvodnej ceste II/520 cez kótu Kubínska do Oravskej Lesnej, v 

trase cesty II/520 Oravská Lesná - Lokca - Oravská priehrada 

prístav, v trase cesty III/05944 Ústie nad Priehradou - Trstená, v 

trase cesty II/520 Trstená - Vitanová, v trase opusteného telesa 

železničnej trate Trstená - Suchá Hora - štátna hranica SR/PR, v 

trase cesty III/52019 Vitanová - Oravice - Zuberec, v trase cesty 

II/584 Zuberec - Liptovská Sielnica a po lesnej ceste cez 

Kvačiansku dolinu, nasledujú vetvy v trase cesty II/584 

Liptovská Sielnica - Liptovský Mikuláš a v trasách ciest 

III/018104 Liptovská Sielnica - Liptovský Michal, I/18 Liptovský 

Michal - Ružomberok, 

d) Liptovsko-tatranská cyklomagistrála v trase cesty I/18 Liptovský 

Mikuláš - Liptovský Hrádok, v trase cesty II/537 Liptovský 

Hrádok - Pribylina - hranica Žilinského a Prešovského kraja, 

e) Rajecká cyklomagistrála v trase cyklistických komunikácií mesta 

Žiliny Žilina/Budatínsky zámok - Žilina/Solinky, v trase telesa 

cyklistickej komunikácie Žilina/Solinky - Žilina/Bytčica - 

Lietavská Lúčka - Rajecké Taplice - Rajec, v trase cesty I/64 

Rajec - Fačkov, v trase cesty III/51818 Fačkov - Čičmany, v trase 

lesnej cesty Čičmany - Javorinka - hranica Žilinského a 

Trenčianskeho kraja (pokračovanie po lesnej ceste a ceste 

III/51822 ako Hornonitrianska magistrála), prepojenia Rajeckej 

200


cyklomagistrály s Vážskou cyklomagistrálou v trase cesty II/517 

Rajec - Domaniža - Považská Bystrica a v trase cesty III/51818 

Čičmany - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja - Zliechov - 

Ilava - Pruské, 

f) Turčianska cyklomagistrála v trase cesty III/01892 Vrútky - 

Lipovec - Turčianske Kľačany, v trase účelovej cesty Turčianske 

Kľačany - Sučany - v trase cesty III/01899 most cez Váh Sučany, 

v trase cesty III/01894 Sučany - Turčianska Štiavnička - Blatnica - 

Turčiansky Michal, v trase spevnenej poľnej cesty Turčiansky 

Michal - Háj, v trase ciest III/06536 a III/06537 Háj - Turčianske 

Teplice, v trase miestnych komunikácií a spevnených poľných 

ciest na území Turčianskych Teplíc, v trase cesty III/06545 

Turčianske Teplice - Budiš, v trase spevnených lesných ciest 

Budiš - Za hájom - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja s 

napojením cez Prievidzu a Bojnice na Hornonitriansku 

cyklomagistrálu, 

g) Donovalská cyklomagistrála v trase cesty I/59 Ružomberok - 

hranica Žilinského a Banskobystrického kraja - Donovaly s 

postupným odklonom cyklomagistrály na pôvodnú trasu lesnej 

železnice. 

6. V OBLASTI VODNÉHO HOSPODÁRSTVA 

6.1. rešpektovať z hľadiska ochrany vôd 

6.1.1. ochranné pásma vodárenských zdrojov, 

6.1.2. chránené vodohospodárske oblasti Beskydy-Javorníky, Nízke Tatryvýchodná 

časť, Nízke Tatry-západná časť, Veľká Fatra, Strážovské 

vrchy, 

6.1.3. povodia vodárenských tokov Ipoltica, Kamenistý potok, Demänovka 

(Priečny potok, Otupnianka, Zadná voda), Ľubochnianka, Nová rieka, 

Riečka, Mútňanka, Polhoranka, Studený potok, Turíec, Pivovarský 

potok, Kysuca, Stankovský potok, Oščadnica, Bystrica, Klubinský potok, 

Petrovička, Štiavnik, 

6.1.4. ochranné pásma prírodných liečivých vôd Martin, Liptovská Osada 

(Korytnica-kúpele), Lúčky, Turčianske Teplice, Rajecké Teplice a 

prírodných minerálnych vôd Budiš, Kláštor pod Znievom, Martin, 

Mošovce, Socovce, Korytnica, 

6.1.5. záujmové územia vodohospodárskych diel 

- v kategórii A vodárenská nádrž Garajky, 

- v kategórii B vodná nádrž Nezbudská Lúčka 

- v kategórii C vodárenské nádrže Ľubochňa, Oravská Polhora a 

Rusnákovci, 

6.2. zabezpečiť územnú ochranu pre navrhovanú CHVO Západné Tatry a východná 

časť Chočských vrchov, 

6.3. zabezpečiť územnú rezervu pre veľkokapacitný vodárenský zdroj - vodárenskú 

nádrž Garajky pre rozvoj Žilinského a Prešovského samosprávneho kraja, 

6.4. podporovať rozvoj skupinových vodovodov pre zásobovanie obyvateľov a 

uvažovaný územný rozvoj zabezpečením výstavby týchto stavieb : 

6.4.1. rozšírenie OSV do obcí Breza, Krušetnica, Zákamenné, Novoť, 

Beňadovo, 

6.4.2. dobudovanie prívodu SKV Žilina - Bytča, 

6.4.3. rozšírenie SKV Žilina do obcí Kotešová, Veľké Rovné, Petrovice, 

Kolárovice, Štiavnik, 

6.4.4. rekonštrukcia a rozšírenie vodovodu do obce Rudinská a do 

Oškerdy (miestna časť Kysuckého Nového Mesta, 

201


6.4.5. rozšírenie SKV Žilina do obcí Nová Bystrica, Radôstka, Stará 

Bystrica, Zborov nad Bystricou, Klubina, Oščadnica, 

6.4.6. rozšírenie SKV Ružomberok do obcí Liptovský Michal, Ivachnová, 

Bešeňová, Liptovská Teplá, Potok, 

6.4.7. rozšírenie SKV Martin do obcí Trnovo, Trebostovo, Turčiansky 

Peter, Čremošné, 

6.4.8. napojenie SKV Hladovka - Suchá Hora na OSV, 

6.4.9. dobudovanie rozostavaných malých skupinových vodovodov : SKV 

Bobrovček - Pavlova Ves - Liptovské Behárovce, SKV Sihelné - 

Oravská Polhora 

6.4.10. SKV Belá, prívod vody z VZ Kykula, 

6.4.11. realizácia miestnych skupinových vodovodov : Horný Vadičov - 

Dolný Vadičov, Veľká Čierna - Malá Čierna, 

6.4.12. dokončenie rozostavaných obecných verejných vodovodov, 

6.4.13. rozšírenie vodovodu Beňova Lehota - Kubínska Hoľa, 

6.4.14. rozšírenie vodovodu Ružomberok - Malino Brdo, 

6.4.15. rozšírenie SKV Žilina do obce Nezbudská Lúčka, 

6.4.16. rekonštrukcie a rozšírenia verejných vodovodov v obciach 

s cieľom znížiť straty vody, 

6.4.17. SKV Liptovský Mikuláš, SKV Prosiek, prívod z VZ Huty, Liptovské 

Matiašovce, Prosiek 

6.4.18. Liptovská Lúžna, doplňujúci VZ pre SKV Liptovská Lúžna – 


6.4.17. v rámci nadregionálnych vzťahov pripravovať realizáciu VN 

Garajky, veľkokapacitného zdroja pre Spišsko-popradskú 

vodárenskú sústavu s dotáciou vody pre SKV Liptovský Mikuláš 

(potenciálne ohrozené zdroje Kráľova Lehota, Liptovská Porúbka), 

6.5. podporovať rozvoj miestnych vodovodov v obciach a ich miestnych častiach s 

nedostatočným zásobovaním pitnou vodou, mimo dosahu SKV, a v obciach bez 

verejného vodovodu, 

6.6. zabezpečiť rozvoj verejných kanalizácií v súlade s vecnými požiadavkami 

smernice 91/271/EHS (trasponovanými do zákona 364/2004 Z.z. o vodách), 

vrátane časového harmonogramu, s cieľom vytvoriť podmienky pre 

zabezpečenie dobrého stavu vôd do roku 2015. To znamená : 

6.6.1. zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a čistenia 

komunálnych odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov 

z aglomerácií s produkciou organického znečistenia väčšou ako 

10 000 EO v časovom horizonte do 31.12.2010 v súlade splánom 

rozvoja verejných kanalizácií, 

6.6.2. zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a sekundárneho 

(biologického) čistenia komunálnych odpadových vôd 

z aglomerácií s produkciou organického znečistenia od 2 000 EO 

do 10 000 EO v časovom horizonte do 31.12.2015 v súlade 

s plánom rozvoja verejných kanalizácií, 

6.6.3. ak je v aglomeráciách s veľkosťou pod 2 000 EO vybudovaná 

stoková sieť, alebo sa aglomerácia nachádza v území vyžadujúcu 

zvýšenú ochranu podzemných vôd, povrchových vôd, prírodných 

liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, zabezpečiť primeranú 

úroveň čistenia komunálnych odpadových vôd alebo splaškových 

odpadových vôd tak, aby bola zabezpečená požadovanámiera 

ochrany recipienta; opatrenia budú realizované priebežne v súlade 

s plánom rozvoja verejných kanalizácií, 

6.6.4. zabezpečiť realizáciu opatrení pre zmiernenie negatívneho dopadu 

odľahčovaní a odvádzania vôd z povrchového odtoku na 

ekosystém recipienta, 

6.6.5. vylúčiť vypúšťanie čistiarenského kalu a obsahu žúmp do 

povrchových vôd a podzemných vôd, 

202


6.7. prednostne zabezpečiť výstavbu týchto stavieb : 

6.7.1. pre aglomerácie viac ako 10 000 EO : 

a) Bytča, vybudovanie kanalizácie v obciach Kolárovice, 

Kotešová, Petrovice, Veľké Rovné, Hlboké nad Váhom 

a v m.č. Bytče, intenzifikácia ČOV Bytča, 

b) Krásno nad Kysucou, vybudovanie kanalizácie v obciach 

Klubina, Nová Bystrica, Oščadnica, Radôstka, Stará Bystrica, 

Zborov nad Bystricou, Čadca - miestna časť Horelica, 

v miestnych častiach Krásna nad Kysucou, rekonštrukcia 

ČOV Krásno nad Kysucou, 

c) Dolný Kubín, vybudovanie kanalizácie v obciach Oravská 

Poruba, Párnica, Veličná, Žaškov (pripojenie aglomerácie 

Žaškov), Beňova Lehota - Kubínska hoľa, rekonštrukcia 

a intenzifikácia ČOV Dolný Kubín, 

d) Kysucké Nové Mesto, vybudovanie kanalizácie v obciach 

Dolný Vadičov, Dunajov, Horný Vadičov, Lodno, Lopušné 

Pažite, Nesluša, Ochodnica, Povina, Rudina, Rudinka, 

Rudinská a Oškerde (miestna časť Kysuckého Nového 

Mesta), rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Kysucké Nové 

Mesto, 

e) Liptovský Mikuláš, vybudovanie kanalizácie v obci Jalovec, 

Liptovský Trnovec, Veterná Poruba (priradené aglomerácie), 

v miestnych častiach mesta, rekonštrukcia kanalizácie 

v Demänovskej Doline, 

f) Martin, vybudovanie kanalizácie v obciach Ratkovo, 

Turčiansky Peter, Trebostovo, Príbovce, Benice, Rakovo, 

Valča, Necpaly (priradené aglomerácie), 

g) Námestovo, vybudovanie kanalizácie v obciach Oravská 

Polhora, Rabča, Rabčice, Sihelné, Vavrečka, Novoť, Oravské 

Veselé, 

h) Ružomberok, vybudovanie kanalizácie v miestnej časti Malino 

Brdo, 

i) Tvrdošín, vybudovanie kanalizácie v obci Zábiedovo, 

intenzifikácia ČOV Nižná, 

j) Žilina, vybudovanie kanalizácie v obciach Divina, Divinka, 

Hričovské Podhradie, Lietava, Podhorie a v miestnych 

častiach Žiliny, 

6.7.2. pre aglomerácie viac ako 2 000 EO 

a) Hvozdnica, vybudovanie kanalizácie v obci Štiavnik, 

b) Predmier, vybudovanie kanalizácie v obciach Predmier 

a Maršová-Rašov a ČOV Predmier (nová aglomerácia), 

c) Sedliacka Dubová, vybudovanie kanalizácie v obciach 

Sedliacka Dubová, Dlhá nad Oravou, pričlenenej obci 

Chlebnice a spoločnú ČOV Sedliacka Dubová, 

d) Zázrivá, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

e) Východná, vybudovanie kanalizácie v obciach Východná, 

Hybe a spoločnú ČOV Hybe, 

f) Važec, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

g) Kláštor pod Znievom, vybudovanie kanalizácie v miestnej 

časti obce Kláštor pod Znievom a pričlenenej obci Turčiansky 

Ďur, 

h) Mútne, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

i) Liptovská Teplá, vybudovanie kanalizácie v obciach 

Ivachnová, Kalameny (pričlenená obec), Liptovské Sliače, 

rekonštrukcia ČOV Liptovská Teplá, 

j) Stankovany, vybudovanie kanalizácie v obciach Hubová, 

Ľubochňa, Stankovany, Švošov a spoločnú ČOV Stankovany, 

203


k) Liptovská Osada, vybudovanie kanalizácie v obciach 

Liptovská Lúžna, Liptovská Osada, spoločnú ČOV Liptovská 

Osada, 

l) Turčianske Teplice, vybudovanie kanalizácie v obciach Horná 

Štubňa a Rakša, 

m) Liesek, vybudovanie kanalizácie v obciach Čimhová, 

Hladovka, Suchá Hora, Vitanová, intenzifikácia ČOV Liesek, 

n) Rajec, vybudovanie kanalizácie v obciach Ďurčiná, Rajecká 

Lesná, Šuja, rekonštrukcia kanalizácie a ČOV Rajec, 

o) Dlhé Pole, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

6.7.3. pre aglomerácie menej ako 2 000 EO : 

a) Súľov-Hradná, vybudovanie obecnej kanalizácie s ČOV, 

b) Jablonové, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

c) Zázrivá, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

d) Bukovina, vybudovanie kanalizácie v obciach Bobrovník, 

Bukovina, Liptovská Anna a spoločnej ČOV Bobrovník, 

e) Jakubovany, vybudovanie kanalizácie v obci Liptovský 

Ondrej, 

f) Ľubela, vybudovanie kanalizácie v obciach Liptovské 

Kľačany, Ľubela a spoločnú ČOV Ľubela, 

g) Liptovské Matiašovce, vybudovanie obecnej kanalizácie 

a ČOV, 

h) Partizánska Ľupča, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

i) Vlachy, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

j) Dúbrava, Konská, Kvačany, Nižná Boca, Vyšná Boca, 

dobudovanie obecných kanalizácií a ČOV, 

k) Blatnica, Podhradie, dobudovanie obecných kanalizácií 

a ČOV, 

l) Liptovské Revúce, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

m) Valaská Dubová, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

n) Jazernica, vybudovanie kanalizácie v obciach Borcová, 

Jazernica a v pričlenených obciach Bodorová, Malý Čepčín, 

Abramová, Veľký Čepčín a spoločnú ČOV Jazernica, 

o) Dubové, (nová aglomerácia) vybudovanie kanalizácie 

v obciach Budiš, Dubové, Rudno a spoločnú ČOV Dubové, 

p) Mošovce, vybudovanie obecnej kanalizácie s ČOV, 

q) Slovenské Pravno, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

r) Čremošné, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

s) Veľká Čierna, vybudovanie kanalizácie v obciach Malá Čierna, 

Veľká Čierna a spoločnú ČOV Veľká Čierna, 

6.8. podporovať rozvoj kanalizácií a ČOV v obciach a miestnych častiach, ktoré nie je 

možné riešiť formou skupinových kanalizácií, 

6.9. chrániť priestor pre vybudovanie Vážskej vodnej cesty v trase hranica 

Trenčianskeho samosporávneho kraja - ústie rieky Kysuca do Váhu, 

6.10. zabezpečiť územnú rezervu pre pre výstavbu prieplavného spojenia Vážskej 

vodnej cesty v koridore Žilina - Čadca - Česká republika, 

6.11. v súlade s Plánom manažmentu čiastkového povodia Váh realizovať 

opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015, 

6.12. zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať 

protipovodňové opatrenia na tokoch v území, ktoré je ohrozované povodňovými 

prietokmi a dôrazom na ochranu intravilánov miest a obcí, 

6.13. na ochranu územia pred povodňami 

6.13.1. realizovať nasledovné stavby, pričom je potrebné zachovať 

ekostabilizačné a migračné funkcie vodných tokov v súlade 

s opatreniami Plánu manažmentu čiastkového povodia Váh : 

a) Kotešová - Veľké Rovné, prestavba toku Rovňanka, 


204


c) Čadca - Sihelník, úprava Kysuce, 

d) Olešná - Staškov, úprava toku Olešnianka, 



g) Hybe, úprava toku Hybica v rkm 4,180 - 4,650, 

h) Vrútky, zvýšenie ĽOH pri ČOV, rkm 278,2 - 278,5, 




l) Kysucký Liesovec - Povina, úprava toku Kysuca, 

m) Žilina - Rosina, úprava Rosinky, ďalšie etapy výstavby, 



p) Tvrdošín - Oravice, úprava toku Oravica, 


r) Žilina - Trnové, vybudovanie poldra na Trnovke, 



u) Žilina - Solinky, úprava potoka Všivák, II. stavba, 



x) Turany, pravá strana Váhu km 287,0 - 289,0, ochrana 

intravilánu, 

y) Mútne - Dulov, Mútňanka - prestavba, stabilizácia brehov, 





dd) Hričov - Bytča, rekonštrukcia konkáv na toku Váh, 



gg) Bytča - Považská Bystrica, úprava toku Váh, 



jj) Staškov - Raková, úprava toku Kysuca, 


ll) Makov - Kopanice, úprava toku Kysuca, II. etapa, 







ss) Terchová - Vrátna, úprava Varínky, 



vv) Dvorec, suchá nádrž - polder na Turci, ochrana aglomerácie 

Martin-Vrútky, 

ww) Vážska vodná cesta, 

xx) Odkaliská SEZ š.p. Žilina a Martin, 

6.13.2. vytvoriť podmienky účasti obcí na riešení povodňovej ochrany 

v zmysle Organizačnej smernice č. 5/2008 Slovenského 

vodohospodárskeho podniku š.p. Žilina a možnosti financovania 

v rámci Operačného programu Životné prostredie, Prioritná os 2 

„Ochrana pred povodňami“, operačný cieľ : 2.1. Preventívne 

opatrenia na ochranu pred povodňami, 

205


6.13.3. rezervovať územie suchej nádrže - poldra Dvorec na Turci pre ochranu 

aglomerácie Martin - Vrútky, 

6.13.4. komplexne riešiť odtokové pomery v povodiach tokov opatreniami, 

ktorých výsledkom bude zvýšenie retenčného účinku pôdy, spomalenie 

a vyrovnanie odtoku vody z povodia a zníženie erózneho účinku vody. 

7. V OBLASTI NADRADENEJ ENERGETICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY 

7.1. zohľadniť ekonomické a ekologické hľadiská pri zabezpečení územia energiami a 

vytvárať efektívne diverzifikované systémy energetického zásobovania kraja, 

7.2. zabezpečiť zvýšenú výrobu elektrickej energie 

7.2.1. modernizáciou a rekonštrukciou existujúcich zdrojov, 

7.2.2. budovaním nových zdrojov využívaním vodnej, veternej, a slnečnej 

energie, 

7.2.3. využitím zemného plynu v kombinovanej výrobe tepla a elektrickej 

energie v paroplynových cykloch a kogeneračných jednotkách, 

7.3. zabezpečiť spoľahlivú a bezpečnú dodávku a prenos elektrickej energie 

dobudovaním elektrizačnej rozvodnej sústavy kraja v nadväznosti na sústavu SR 

a sústavu medzištátnu, 

7.4. v energetickej náročnosti spotreby : 

7.4.1. realizovať opatrenia na zníženie spotreby elektrickej energie v priemysle 

a energeticky náročných prevádzkach, 

7.4.2. minimalizovať využívanie elektrickej energie na výrobu tepla, 

7.5. chrániť územné koridory a plochy pre vedenia a zariadenia v návrhu do 

roku 2015 : 

7.5.1. ZVN 400 kV vedenie V494 Sučany - Medzibrod v koridore V272 (ESt 

Medzibrod - stožiar č. 73), 

7.5.2. ZVN 400 kV vedenie V461 Medzibrod - Liptovská Mara v koridore 

V273 (ESt Medzibrod - stožiar č. 100), 

7.5.3. 2x110 kV Kysucké Nové Mesto - Čadca (SME II. etapa), 

7.5.4. transformovňu 110/22 kV Raková, 

7.6. chrániť územné koridory a plochy pre vedenia a zariadenia vo výhľade po 

roku 2015: 

7.6.1. rekonštrukciu medzištátneho vedenia ZVN 400 kV Varín - štátna 

hranica s ČR - Nošovice na 2x 400 kV, 

7.6.2. výstavbu nového medzištátneho 2x400 kV vedenia ZVN v trase 

Varín - štátna hranica s Poľskom - Byczyna, 

7.6.3. odbočenie koridorov nových 2x400 kV vedení ZVN Varín - štátna 

hranica s Poľskom - Byczyna a ZVN Varín - štátna hranica s ČR - 

Nošovice od spoločného koridoru v katastrálnom území 

Kysuckého Nového Mesta, (v úseku vedenia V404 medzi 

podpernými bodmi č. 189 až č.197), 

7.6.4. výstavbu nového 2x400 kV vedenia ZVN v trase Liptovská Mara - 

PVE Čierny Váh - Spišská Nová Ves a to variantne : 

a) výstavbou nového 2x400 kV vedenia v koridore 220 kV vedenia 

V273 Medzibrod - Lemešany, pričom šírka koridoru sa zmení zo 

súčasných 55 m na 80 m vrátane ochranného pásma, 

b) výstavbou nového 2x400 kV vedenia súbežne s existujúcim 

1x400 kV vedením V407 a to za jeho prevádzky, 

7.6.5. 2x110 kV vedenie Raková - Turzovka, 

7.6.6. zaústenie VVN vedenia č. 7813 do TR Krásno nad Kysucou, 

7.6.7. 2x110 kV vedenie Hc Hričov - Turzovka, 

7.6.8. 2x110 kV vedenie Varín - Hc Sučany (trasu viesť mimo územia NP 

Malá Fatra), 

206


7.6.9. úpravu trasy 110 kV vedení č. 7717, 7718 v úseku Turčianske 

Kľačany - Dubná Skala do polohy v súbehu s 2x400 kV vedením 

Varín - Sučany, 

7.6.10. 2x110 kV vedenie Tp Martin - Košúty (trasu viesť v existujúcom 

koridore ZVN), 

7.6.11. 2x110 kV vedenie Košúty - Turčianske Teplice, 

7.6.12. 2x110 kV vedenie TR Vavrečka - TR Námestovo PP,. 

7.6.13. zaústenie vedenia č. 7857 do TR Hrboltová 

7.6.14. 2x110 kV vedenie Lisková - Liptovská Osad,a, 

7.6.15. 2x110 kV vedenie do TR Turčianske Teplice, 

7.6.16. variantné prepojenie TR Turčianske Teplice, 

a) 2x110 kV vedenie Turčianske Teplice - Kremnica (variant I), 

b) 2x110 kV vedenie Turčianske Teplice - Handlová (variant II), 

7.6.17. 2x110 kV vedenie Varín - Terchová, 

7.6.18. 2x110 kV vedenie Lietavská Lúčka - Rajec, 

7.6.19. 2x110 kV vedenie Hc Hričov - Turzovka, 

7.6.20. 2x110 kV vedenie Rajec - Považská Bystrica (alternatíva), 

7.6.21. dobudovanie okružného 2x110 kV vedenia Žilina, 

7.6.22. transformovne 110/22 kV priemyselný park Námestovo, Turzovka, 

Terchová, Turčianske Teplice, Liptovská Osada, Hrboltová a 


7.7. podporovať rozvoj plynofikácie územia kraja, chrániť koridory existujúcich a 

navrhovaných plynovodov a plynárenských zariadení, 

7.8. zvýšiť percento plynofikácie obcí v kraji v ekonomicky efektívnych oblastiach a v 

územiach so zvýšenými požiadavkami na ochranu životného a prírodného 

prostredia (Národné parky, ich OP, CHKO a pod.), 

7.9. zriaďovať zásobovacie VTL a STL prepojovacie sústavy plynovodov hlavne v 

okresoch Námestovo, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, 

7.10. zamerať sa v spotrebe zemného plynu na jeho využívanie : 

7.10.1. v kombinovanej výrobe tepla a elektrickej energie, paroplynových 

cykloch a kogeneračných jednotkách, 

7.10.2. ako alternatívne palivo pre pohon motorových vozidiel hlavne v 

hromadnej (MHD, prímestská doprava) a individuálnej doprave, 

7.11. vytvoriť územné podmienky pre realizáciu plynárenských zariadení, prípadne ich 

rekonštrukciu a pri využívaní územia chrániť vybudované plynárenské zariadenia 

predpísanými ochrannými pásmami, 

7.12. presadzovať v oblasti zásobovania teplom uplatnenie energetickej politiky SR a 

regionálnej energetickej politiky Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK); s 

využitím kompetencie miestnych orgánov samosprávy budovanie kogeneračných 

zdrojov na výrobu elektriny a tepla tam, kde je to ekonomicky a enviromentálne 

zdôvodniteľné, udržať a inovovať už vybudované systémy s centralizovaným 

zásobovaním obyvateľstva teplom, 

7.13. vytvárať priaznivé podmienky na intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a 

druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej 

energetike, 

7.14. podporovať a presadzovať v regióne ŽSK s podhorskými obcami využitie 

miestnych energetických zdrojov (biomasa, geotermálna, solárna, vodná energia 

a pod.) pre potreby obyvateľstva a služieb, 

7.15. znižovať energetickú náročnosť objektov (budov) z hľadiska tepelných strát. 

8. V OBLASTI ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA 

8.1. zabezpečiť postupnú sanáciu a rekultiváciu nevyhovujúcich skládok odpadov a 

starých enviromentálnych záťaží do roku 2005, 

207


8.2. sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho 

územného systému ekologickej stability a v územiach, kde bezprostredne 

ohrozujú zložky životného prostredia, 

8.3. zabezpečiť lokality pre výstavbu zariadení súvisiacich s triedením, recykláciou, 

využívaním a zneškodňovaním odpadov v obciach, určených v územnom pláne, 

8.4. zneškodňovanie nevyužitých komunálnych odpadov riešiť prednostne na 

zabezpečených regionálnych skládkach odpadov obcí, určených v ÚPD, 

8.5. zabezpečiť na území kraja plochy pre plánovaný systém kontajnerizácie pre 

nakladanie s nebezpečným odpadom a sieť recyklačných stredísk nebezpečných 

odpadov v etape rokov 1997-2000, 

8.6. doriešiť zneškodňovanie odpadov zo zdravotníckych zariadení na území kraja, 

8.7. vytvoriť systémové podmienky pre rozvoj podnikateľskej sféry v oblasti 

využívania a spracovania odpadov v zmysle navrhovaných opatrení, 

vyšpecifikovaných v textovej časti návrhu územného plánu veľkého územného 

celku Žilinský kraj. 

9. V OBLASTI USPORIADANIA ÚZEMIA Z HĽADISKA HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA 

9.1. zamerať hospodársky rozvoj jednotlivých okresov v kraji na zvýšenie počtu 

pracovných príležitostí v súlade s kvalifikačnou štruktúrou obyvateľstva s cieľom 

znížiť vysokú mieru nezamestnanosti vo väčšine okresov kraja, 

9.2. podporovať budovanie priemyselných parkov celoštátneho významu v 

nasledovných sídlach : 

9.2.1. Liptovský Mikuláš, Okoličné, Závažná Poruba, 

9.2.2. Beňadiková, Okoličné, Uhorská Ves, 

9.2.3. Martin, Sučany, Priekopa, 

9.2.4. Teplička nad Váhom, Nededza, Varín, Gbeľany, Mojš, 

9.3. podporovať budovanie priemyselných parkov regionálneho významu v 

nasledovných sídlach : 

9.3.1. Bytča, 

9.3.2. Krásno nad Kysucou, Oščadnica, 

9.3.4. Kysucké Nové Mesto, 

9.3.5. Sučany, 

9.3.6. Námestovo, 

9.3.7. Ružomberok, 

9.3.8. Trstená, 

9.3.9. Dolný Hričov, 

9.3.10. Varín, 

9.3.11. Strečno. 

10. V OBLASTI TELEKOMUNIKÁCIÍ 

10.1. zabezpečiť realizáciu hlavných a strategických cieľov, stanovených v 

telekomunikačných projektoch, 

10.2. dosiahnuť špičkovú medzinárodnú úroveň telekomunikačných služieb v horizonte 

do r. 2010, 

10.3. zabezpečiť rozvoj telekomunikácií Žilinského kraja realizáciou projektov z 

rezortného programu MDPT SR : 

a) digitalizácia telefónnej siete v Kysuckom Novom Meste, Námestove a 

Ružomberku, 

b) digitalizácia telefónnych ústrední Žilina, Martin a Čadca, 

c) rádiový systém pre okres Čadca a obce Terchová a Zázrivá. 

208

11. V OBLASTI PÔŠT 


11.1. rešpektovať koncepčné materiály schválené vládou SR a MDPT SR, 

11.2. zabezpečovať poštové služby v rámci Žilinského samosprávneho kraja 

regionálnymi poštovými centrami (RPC) : 

a) RPC Žilina pre okresy : Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina a 

tiež Považská Bystrica a Púchov z Trenčianskeho VÚC, 

b) RPC Liptovský Mikuláš pre okresy: Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, 

Námestovo, Ružomberok a Tvrdošín, 

c) RPC Prievidza (TSK) pre okresy v ŽSK: Martin a Turčianske Teplice, 

11.3. skvalitňovať poštové služby v kraji realizáciou nasledovných úloh a cieľov : 

a) zavedenie automatizácie priehradkových operácií na vybraných 

poštách v kraji, ktoré poskytujú najväčší objem poštových služieb, 

b) komplexné riešenie technického a technologického vybavenia HSC 

Žilina 2 a centier RPC Žilina, Liptovský Mikuláš, Prievidza, 

c) rozšírenie poštových služieb na vybraných poštách v kraji, 

optimalizovanie komerčnej činnosti na poštách z hľadiska záujmu 

zákazníkov, pokračovať v skvalitňovaní služieb, poskytovanýh 

Poštovou bankou a.s., 

d) pokračovať v modernizácii interiérov pôšt vo všetkých okresoch, 

predovšetkým v Žiline, Martine, Turčianskych Tepliciach, Námestove 

a Tvrdošíne, ako aj v plynofikácii pôšt v kraji. 

II. Verejnoprospešné stavby 

Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou záväzných regulatívov sú tieto : 

1. STAVBY NA SLEDOVANIE STAVU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA - SIEŤ 

SLEDOVACÍCH, DOKUMENTAČNÝCH A VÝSKUMNÝCH STANÍC (STANOVÍŠŤ) V 

BLÍZKOSTI, RESP. V AREÁLOCH NADREGIONÁLNYCH BIOCENTIER A 

BIOKORIDOROV A LOKALÍT MEDZINÁRODNÉHO VÝZNAMU 

2. DOPRAVNÉ STAVBY 

2.1. stavby cestnej dopravy : 

2.1.1. diaľnica D1 v kompletnej trase, diaľničné križovatky a privádzače, 

sprievodné komunikácie I/61 a I/18, 

2.1.2. diaľnica D3 v kompletnej trase, diaľničné križovatky a privádzače, 

sprievodné komunikácie I/11 a I/12, 

2.1.3. rýchlostná cesta R3 v kompletnej trase, križovatky a privádzače, 

sprievodné komunikácie alternatívne I/59 a I/70, cestný ťah 

alternatívne I/65, II/519, III/06538 a I/14, 

2.1.4. rýchlostná cesta R5 v kompletnej trase, privádzač a sprievodná 

komunikácia I/11, 

2.1.5. cesta I/64, nový úsek cesty „IV. Okruh v Žiline“ lokalizovaný nová 

križovatka Žilina/Bytčica na diaľničnom privádzači Žilina juh - nová 

križovatka s cestou I/18 Žilina/Rosinky, obchvaty a stavebné úpravy 

Porúbka, Kľače - Rajec - Šuja, 

2.1.6. rýchlostná cesta, severovýchodné prepojenie diaľníc D1 

v aglomerácii Žiliny, v úseku križovatka s I/18 Strečno - 

premostenie nádrže Vodného diela Žilina - križovatka s II/583A 

Gbeľany, 

2.2. stavby železničnej a intermodálnej dopravy : 

2.2.1. modernizácia železničnej trate č. 120 v úseku hranica Žilinského a 

Trenčianskeho kraja - Žilina, 

209


2.2.2. modernizácia železničnej trate č. 180 v úseku Žilina - hranica 

Žilinského a Prešovského kraja, 

2.2.3. modernizácia železničnej trate č. 127 v úseku Žilina - Krásno nad 

Kysucou - Čadca - štátna hranica SR/ČR, 

2.2.4. výstavba zriaďovacej železničnej stanice Žilina v k.ú. Teplička nad 

Váhom, 

2.2.5. výstavba základného verejného terminálu intermodálnej dopravy a 

logistického centra Žilina v k.ú. Teplička nad Váhom, 

2.3. stavby leteckej dopravy : 

2.3.1. modernizácia a predĺženie vzletovej a pristávacej dráhy letiska 

Žilina v k.ú. Dolný Hričov, 

2.4. stavby cyklistickej dopravy 

2.4.1. výstavba cyklomagistrál na segregovaných komunikáciách, 

Rajecká cyklomagistrála Žilina - Rajec, Kysucká cyklomagistrála 

Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica, Oravská cyklomagistrála 

štátna hranica SR/PR Suchá Hora - Trstená (na násype bývalej 

železničnej trate), Donovalská cyklomagistrála Ružomberok - 

hranica Žilinského a Banskobystrického kraja. 

3. TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA 

3.1. vodohospodárske stavby 

3.1.1. vodárenská nádrž Garajky na Ipoltici (kategória A), 

3.1.2. skupinové vodovody pre zásobovanie obyvateľov pitnou vodou a s nimi 

súvisiace stavby : 

a) rozšírenie OSV do obcí Breza, Krušetnica, Zákamenné, Novoť, 

Beňadovo - II. etapa stavby „Zásobovanie vodou 

a odkanalizovanie regiónu Orava“, 

b) dobudovanie prívodu SKV Žilina - Bytča, 

c) rozšírenie SKV Žilina do obcí Kotešová, Veľké Rovné, 

Petrovice, Kolárovice, Štiavnik, stavba „Zásobovanie vodou, 

odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd okresu Bytča“, 

d) rekonštrukcia a rozšírenie vodovodu do obce Rudinská, m.č. 

Oškerda, stavba „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie 

a čistenie odpadových vôd v regióne Dolné Kysuce“, 

e) rozšírenie SKV Žilina do obcí po trase Nová Bystrica, 

Radôstka, Stará Bystrica, Zborov nad Bystricou, Klubina, 

Oščadnica, stavba „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie 

a čistenie odpadových vôd v regióne Stredné Kysuce, 

f) rozšírenie SKV Ružomberok - pripojenie obcí Liptovský 

Michal, Ivachnová, Bešeňová, Liptovská Teplá, Potok, II. 

etapa, 

g) rozšírenie SKV Martin do obcí Trnovo, Trebostovo, 

Turčiansky Peter a Čremošné, 

h) napojenie SKV Hladovka - Suchá Hora na OSV, 

i) dobudovanie rozostavaných malých skupinových vodovodov: 

Bobrovček - Pavlova Ves - Liptovské Beharovce, Sihelné - 

Oravská Polhora, 

j) SKV Belá prívod vody z VZ Belá Kykula, 

k) realizácia miestnych skupinových vodovodov : Horný Vadičov 

- Dolný Vadičov, Veľká Čierna - Malá Čierna, 

l) dokončenie rozostavaných obecných verejných vodovodov, 

m) rozšírenie vodovodu Beňova Lehota - Kubínska Hoľa, 

n) rozšírenie vodovodu Ružomberok - Malino Brdo, 

o) rozšírenie SKV Žilina do obce Nezbudská Lúčka, 

p) rekonštrukcie a rozšírenia verejných vodovodov v obciach, 

210


q) SKV Liptovský Mikuláš, SKV Sielnica, prívod z VZ Huty, 

Liptovské Matiašovce, Prosiek, 

r) Liptovská Lúžna, doplňujúci VZ pre SKV Liptovská Lúžna – 

Liptovská Osada, 

s) príprava realizácie VN Garajky na Ipoltici, veľkokapacitného 

zdroja pre Spišsko-popradskú vodárenskú sústavu s dotáciou 

vody pre SKV Liptovský Mikuláš (náhrada potenciálne 

ohrozených zdrojov Kráľova Lehota, Liptovská Porúbka), 

3.1.3. kanalizácie a čistiarne odpadových vôd a s nimi súvisiace stavby : 

3.1.3.1. pre aglomerácie viac ako 10 000 EO : 

a) Bytča, vybudovanie kanalizácie v obciach Kolárovice, 

Kotešová, Petrovice, Veľké Rovné, Hlboké nad Váhom 

a v m.č. Bytče, intenzifikácia ČOV Bytča, 

b) Krásno nad Kysucou, vybudovanie kanalizácie v obciach 

Klubina, Nová Bystrica, Oščadnica, Radôstka, Stará Bystrica, 

Zborov nad Bystricou, Čadca - m.č. Horelica, v m.č. Krásna 

nad Kysucou, rekonštrukcia ČOV Krásno nad Kysucou, 

c) Dolný Kubín, vybudovanie kanalizácie v obciach Oravská 

Poruba, Párnica, Veličná, Žaškov, Beňova Lehota – Kubínska 

hoľa, rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Dolný Kubín, 

d) Kysucké Nové Mesto, vybudovanie kanalizácie v obciach 

Dolný Vadičov, Dunajov, Horný Vadičov, Lodno, Lopušné 

Pažite, Nesluša, Ochodnica, Povina, Rudina, Rudinka, 

Rudinská a m.č. Oškerda, rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV 

Kysucké Nové Mesto, 

e) Liptovský Mikuláš, vybudovanie kanalizácie v obci Jalovec, 

Liptovský Trnovec, Veterná Poruba, v m.č. mesta Liptovský 

Mikuláš, rekonštrukcia kanalizácie v Demänovskej Doline 

f) Martin, vybudovanie kanalizácie v obciach Ratkovo, 

Turčiansky Peter, Trebostovo, Príbovce, Benice, Rakovo, 

Valča, Necpaly, 

g) Námestovo, vybudovanie kanalizácie v obciach Oravská 

Polhora, Rabča, Rabčice, Sihelné, Vavrečka, Novoť, Oravské 

Veselé, 

h) Ružomberok, vybudovanie kanalizácie v m.č. Malino Brdo, 

i) Tvrdošín, vybudovanie kanalizácie v obci Zábiedovo, 

intenzifikácia ČOV Nižná, 

j) Žilina, vybudovanie kanalizácie v obciach Divina, Divinka, 

Hričovské Podhradie, Lietava, Podhorie a v m.č. Žiliny, 

3.1.3.2 pre aglomerácie viac ako 2 000 EO : 

a) Hvozdnica, vybudovanie kanalizácie v obci Štiavnik, 

b) Predmier, vybudovanie kanalizácie v obciach Predmier 

a Maršová-Rašov a ČOV Predmier, 

c) Sedliacka Dubová, vybudovanie kanalizácie v obciach 

Sedliacka Dubová, Dlhá nad Oravou, pričlenenej obci 

Chlebnice a spoločnú ČOV Sedliacka Dubová, 

d) Zázrivá, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

e) Východná, vybudovanie kanalizácie v obciach Východná, 

Hybe a spoločnú ČOV Hybe, 

f) Važec, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

g) Kláštor pod Znievom, vybudovanie kanalizácie v m.č. obce 

Kláštor pod Znievom a pričlenenej obci Turčiansky Ďur, 

h) Mútne, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

i) Liptovská Teplá, vybudovanie kanalizácie v obciach 

Ivachnová, Kalameny, Liptovské Sliače, rekonštrukcia ČOV 

Liptovská Teplá, 

211


j) Stankovany, vybudovanie kanalizácie v obciach Hubová, 

Ľubochňa, Stankovany, Švošov a spoločnú ČOV Stankovany, 

k) Liptovská Osada, vybudovanie kanalizácie v obciach 

Liptovská Lúžna, Liptovská Osada, spoločnú ČOV Liptovská 

Osada, 

l) Turčianske Teplice, vybudovanie kanalizácie v obciach Horná 

Štubňa a Rakša, 

m) Liesek, vybudovanie kanalizácie v obciach Čimhová, 

Hladovka, Suchá Hora, Vitanová, intenzifikácia ČOV Liesek, 

n) Rajec, vybudovanie kanalizácie v obciach Ďurčiná, Rajecká 

Lesná, Šuja, rekonštrukcia kanalizácie a ČOV Rajec, 

o) Dlhé Pole, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

3.1.3.3 pre aglomerácie menej ako 2 000 EO : 

a) Súľov-Hradná, vybudovanie obecnej kanalizácie s ČOV, 

b) Jablonové, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

c) Zázrivá, dobudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

d) Bukovina, vybudovanie kanalizácie v obciach Bobrovník, 

Bukovina, Liptovská Anna a spoločnej ČOV Bobrovník, 

e) Jakubovany, vybudovanie kanalizácie v obci Liptovský 

Ondrej, 

f) Ľubela, vybudovanie kanalizácie v obciach Liptovské 

Kľačany, Ľubela a spoločnú ČOV Ľubela, 

g) Liptovské Matiašovce, vybudovanie obecnej kanalizácie 

a ČOV, 

h) Partizánska Ľupča, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

i) Vlachy, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

j) Dúbrava, Konská, Kvačany, Nižná Boca, Vyšná Boca, 

dobudovanie obecných kanalizácií a ČOV, 

k) Blatnica, Podhradie, dobudovanie obecných kanalizácií 

a ČOV, 

l) Liptovské Revúce, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

m) Valaská Dubová, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

n) Jazernica, vybudovanie kanalizácie v obciach Borcová, 

Jazernica a v pričlenených obciach Bodorová, Malý Čepčín, 

Abramová, Veľký Čepčín a spoločnú ČOV Jazernica, 

o) Dubové, vybudovanie kanalizácie v obciach Budiš, Dubové, 

Rudno a spoločnú ČOV Dubové, 

p) Mošovce, vybudovanie obecnej kanalizácie s ČOV, 

q) Slovenské Pravno, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

r) Čremošné, vybudovanie obecnej kanalizácie a ČOV, 

s) Veľká Čierna, vybudovanie kanalizácie v obciach Malá Čierna, 

Veľká Čierna a spoločnú ČOV Veľká Čierna, 

3.1.4. odkaliská stredoslovenských energetických závodov, š.p. Žilina a 

Stredoslovenských energetických závodov š.p. Martin, 

3.1.5. ochrana územia pred povodňami : 

a) Kotešová - Veľké Rovné, prestavba toku Rovňanka, 


c) Čadca - Sihelník, úprava Kysuce, 

d) Olešná - Staškov, úprava toku Olešnianka, 



g) Hybe, úprava toku Hybica v rkm 4,180 - 4,650, 

h) Vrútky, zvýšenie ĽOH pri ČOV, rkm 278,2 - 278,5, 




l) Kysucký Liesovec - Povina, úprava toku Kysuca, 

212


m) Žilina - Rosina, úprava Rosinky, ďalšie etapy výstavby, 



p) Tvrdošín - Oravice, úprava toku Oravica, 


r) Žilina - Trnové, vybudovanie poldra na Trnovke, 



u) Žilina - Solinky, úprava potoka Všivák, II. stavba, 



x) Turany, pravá strana Váhu km 287,0 - 289,0, ochrana 

intravilánu, 

y) Mútne - Dulov, Mútňanka-prestavba, stabilizácia brehov, 





dd) Hričov - Bytča, rekonštrukcia konkáv na toku Váh, 



gg) Bytča - Považská Bystrica, úprava toku Váh, 



jj) Staškov - Raková, úprava toku Kysuca, 


ll) Makov - Kopanice, úprava toku Kysuca, II. etapa, 







ss) Terchová - Vrátna, úprava Varínky, 



vv) Dvorec, suchá nádrž - polder na Turci, ochrana aglomerácie 

Martin-Vrútky, 

3.1.7. revitalizácia starého koryta Váhu, 

3.1.8. obtokové biokoridory pre bezbariérovú migráciu vodných živočíchov, 

3.1.9. odstraňovanie usadenín z vodných nádrží vážskej kaskády, 

3.2. energetické stavby 

3.2.1. ZVN 400 kV vedenia : 

a) 400 kV vedenie V494 Sučany - Medzibrod, 

b) 400 kV vedenie V461 Medzibrod - Liptovská Mara, 

3.2.2. VVN 110 kV vedenia : 

a) 2x110 kV Kysucké Nové Mesto - Čadca (SME II. etapa), 

3.2.3. transformovňa 110/22 kV Raková, 

3.2.4. stavby súvisiace s plynofikáciou v okresoch Žilinského kraja, 

3.2.5. stavby súvisiace s inováciou už vybudovaných CZT a kogeneračnými 

zdrojmi na výrobu elektriny a tepla, 

3.3. pošta a telekomunikácie 

3.3.1. súvisiace stavby pre rozvoj telekomunikácií na dosiahnutie špičkovej 

medzinárodnej úrovne telekomunikačných služieb, 

3.3.2. stavby, súvisiace s rozvojom telekomunikácií Žilinského kraja, ktoré 

vyplývajú z rezortných programov MDPT : 

213


a) digitalizácia telefónnej siete: Kysucké Nové Mesto, Námestovo, 

Ružomberok, 

b) digitalizácia telefónnych ústrední Žilina, Martin, Čadca, 

c) rádiový systém pre okres Čadca 

d) rádiový systém pre obce Terchová a Zázrivá, 

3.4. stavby na zneškodňovanie, využívanie a spracovanie odpadov 

3.4.1. plochy a zariadenia regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov, 

3.4.2. stavby a zariadenia na zneškodňovanie, dotrieďovanie, kompostovanie 

a recykláciu odpadov, 

3.5. verejná vybavenosť, dopravná a technická infraštruktúra v strediskách 

cestovného ruchu a kúpeľníctva, vymenovaných v kapitole 2.9. Rekreácia, 

cestovný ruch a kúpeľníctvo a vyznačených v grafickej časti ZaD ÚPN VÚC ako: 

3.5.1. medzinárodné strediská turizmu, 

3.5.2. celoštátne strediská turizmu, 

3.5.3. strediská turizmu regionálneho významu, 

3.5.4. liečebné a rekreačné kúpele, 

Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb je možné podľa § 108 zákona č. 

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení zákona 

č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 

136/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z.z., nálezu 

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z.z., zákona č. 229/1997 Z.z., zákona č. 

175/1999, zákona č. 237/2000 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z., zákona č. 553/2001 Z.z., a 

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002 Z.z. pozemky, stavby a práva k 

nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť. 

214

Prírastok (úbytok) počtu obyvateľov v období 1996 - 2008 

v obciach a okresoch Žilinského kraja 

Čadca 

124 (0,13 %) 


885 (2,67 %) 

Bytča 

830 (2,75 %) 

Legenda 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

Žilina 

1884 (1,21 %) 

! 

! 

! ! 

! 

! 

! 

! 

! 


-97 (-0,58 %) 

Hranica kraja 

Hranica okresu 

Hranica obce 

! 

! 

! 

! 

! 

!! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

Martin 

-500 (-0,51 %) 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! !! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! ! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

Dolný Kubín 

556 (1,43 %) 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! ! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

Prírastok (úbytok) počtu obyvateľov v okresoch 

-1,94 - -1,00 % 

-0,99 - 0,00 % 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

Ružomberok 

-704 (-1,18 %) 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

Prírastok (úbytok) počtu obyvateľov 

v obciach 

Námestovo 

5306 (9,89 %) 

! 

Tvrdošín 

1739 (5,10 %) 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

0,01 - 0,99 % 

1,00 - 1,99 % 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

! 

-2484 

! 

! 

- -2000 

-1999 - -1000 

-999 - -500 

! -499 - -250 

! -249 - -100 

! -99 - -50 

! 50 - 99 

! 100 - 249 

! 250 - 499 

! 500 - 600 


-1447 (-1,94 %) 

2,00 - 2,99 % 

3,00 - 5,99 % 

6,00 - 10,00 %

Index starnutia v obciach Žilinského kraja 


116,68 

Čadca 

104,60 

Dolný Kubín 

108,57 

Námestovo 

55,02 

Tvrdošín 

85,45 

Bytča 

108,17 

Žilina 

136,47 

Legenda 


174,70 

Ružomberok 

134,46 


155,93 

Hranica kraja 

Index starnutia v obciach 

Hranica okresu 

Hranica obce 

Martin 

152,29 

28,23 - 50,00 

50,01 - 100,00 

100,01 - 150,00 

150,01 - 200,00 

200,01 - 500,00 

500,01 - 1200,00

TextovÃ¡ ÄasÅ¥ - Å½ilinskÃ½ samosprÃ¡vny kraj

Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!

Delete template?

Save as template ?

TextovÃ¡ ÄasÅ¥ - Å½ilinskÃ½ samosprÃ¡vny kraj