zhody a rozdiely vo vý voji majetkovej štruktúry a vo vlastníctve k ...

ZHODY A ROZDIELY VO VÝ VOJI MAJETKOVEJ ŠTRUKTÚRY A VO
VLASTNÍCTVE K POĽNOHOSPODÁ RSKEJ PÔ DE V KRAJINÁ CH V4
SIMILARITIES AND DIFFERENCES IN THE TREND OF PROPERTY
STRUCTURE AND LAND USE IN THE V4 COUNTRIES
BANDLEROVÁ Anna,(SR) - TAKÁ CS-GYORGY Katalin, (MR) – LAZÍKOVÁ Jarmila, (SR)
ABSTRACT
In spite of the post 1990 changes, agriculture has managed to preserve a considerable role in
the creation of GDP in the V4 countries and exert an important influence on the economic life
of the society. One of the results of social-economic transformation was a change of the
structure and size of agricultural farms. After privatization and reprivatization, the majority of
agricultural land was transferred into private hands. This paper analyzes some of the
transformation processes in the selected V4 countries. It is concerned with the questions of
development in agriculture after 1990, macroeconomics data related to the agriculture of the
selected countries. It draws on similarities and differences in trends of agricultural land
property structure.
KEY WORDS
agricultural land, land ownership, land use, structure of agricultural enterprises, agricultural soil fund
Ú VOD
Zhody a rozdiely vo vývoji majetkovej štruktú ry
Po roku 1989 v krajinách strednej a východnej Európy začali prebiehať transformačné
procesy, prostredníctvom ktorých sa centrálne riadené hospodárstvo týchto krajín postupne
menilo na trhovú ekonomiku. Táto zmena sa dotkla všetkých oblastí spoločenského aj
ekonomického života a teda neobišla ani poľnohospodárstvo. Dôsledky transformácie
poľnohospodárstva sa najvýraznejšie prejavili v zmene vlastníckych vzťahov.
MATERIÁ L A METÓ DY
Pri spracovaní príspevku vychádzame predovšetkým z právnych noriem, odbornej literatúry,
ktorá sa týka danej problematiky, z výskumných správ výskumných ústavov v sledovaných
krajinách, štatistických ročeniek Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska ako aj z
ďalších prameňov, ktoré sú dostupné na internete. Pri spracovaní zhromaždeného materiálu
analyzujeme historický vývoj poľnohospodárstva vo vybraných krajinách, vlastnícke a
uží vacie vzťahy k poľnohospodárskej pôde. Získané výsledky z jednotlivých vybraných
krajín vzájomne porovnávame.
VÝ SLEDKY
V období po roku 1990 sa v krajinách strednej Európy uskutočnila sociálno-ekonomická
transformácia, ktorej účinky sa prejavovali aj v nasledujúcom období. Slovensko, Maďarsko,
Česká republika a Poľsko čelili vážnym ekonomickým problémom. Ak sa pozrieme na vývoj
v daných krajinách, je možné vidieť, že situácia v Maďarsku a Poľsku bola odlišnejšia od
situácie na Slovensku a v Českej republike. Pokiaľ v Maďarsku a Poľsku počas obdobia
socializmu existovali v poľnohospodárstve súkromní roľníci a malí podnikatelia – farmári, na
Slovensku a v Čechách pôsobili skoro výlučne poľnohospodárske družstvá a štátne majetky.
Skôr ako prejdeme k problematike transformácie, uvedieme základné makroekonomické
údaje vybraných krajín.
53

Základné údaje krajín V4 Tabuľka 1
Štát Počet obyvateľov Rozloha krajiny v ha Výmera poľ. pôdy v Percento poľ. pôdy
ha
z celkovej plochy
krajiny
Slovensko 5 379 780 4 903 600 2 439 408 49,75
Česká republika 10 206 436 7 886 600 4 277 000 54,23
Maďarsko 10 120 000 9 303 000 5 864 700 63,04
Poľsko 38 632 500 31 268 500 18 345 000 58,67
Zdroj: Štatistická ročenka SR 2002, Štatistická ročenka ČR 2002, Hungarian Central Statistical Office
(www.ksh.hu), Polska Statystyka Publizcna (www.stat.gov.pl)
Makroekonomické údaje vybraných krajín Tabuľka 2
Rok Miera nezamestnanosti v % Ročná miera inflácie v % Rast reálneho HDP v %
SR ČR MR PR SR ČR MR PR SR ČR MR PR
1989 - - 0,3 - - 1,4 17,0 251,1 - - 0,7 -
1990 1,6 0,73 0,5 6,5 61,2 9,7 28,9 585,8 -14,6 - -3,5 -
1994 14,6 3,19 15,2 16 13,4 10 18,8 32,2 4,9 2,2 2,9 5,2
1995 13,8 2,93 12,7 14,9 9,9 9,1 28,2 27,8 6,8 5,9 1,5 7,0
1998 13,7 7,48 11,1 10,4 6,7 10,7 14,3 11,8 4,1 -1 5,1 4,8
1999 17,3 9,37 11,2 13,1 10,6 2,1 10,2 7,3 1,9 0,5 4,8 4,1
2000 18,3 8,8 8,9 15,1 12,0 3,9 9,8 10,1 2,2 3,3 3,8 4,0
2001 19,2 8,19 5,7 17,4 7,3 4,7 9,2 5,5 3,3 3,1 3,8 1,1
2002 18,5 7,33 5,8 18,1 3,3 1,8 5,3 1,9 4,4 2,0 3,5 1,4
Zdroj: Zelená správa SR 2003, Štatistická ročenka Slovenska 2002, Štatistická ročenka ČR 2002, Zelená správa
ČR 2003, Štatistická ročenka Maďarska 2001, Obchodno-ekonomická informácia o teritóriu – Poľsko,
Štatistická ročenka Poľska 2000-2003
Napriek uskutočneným zmenám, ktoré prebiehali v nami sledovaných krajinách, sa
poľnohospodárstvo významnou mierou podieľalo na tvorbe HDP a zohrávalo vždy významnú
úlohu v ekonomickom dianí tak v Maďarsku, Poľsku, Českej republike ako aj na Slovensku.
Pri zdôrazňovaní významu poľnohospodárstva je potrebné sa zmieniť aj o podiele
jednotlivých odvetví prvovýroby (poľnohospodárstvo, potravinársky priemysel, lesné
hospodárstvo) na tvorbe hrubého domáceho produktu - HDP (tabuľka 3).
Podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP vo vybraných krajinách Tabuľka 3
Údaje v % Slovensko Česká republika Maďarsko Poľsko
1980 10 8 20 15,4
1991 5,7 7,55 14,2 -
1995 5,5 5,94 11,6 6,0
1998 4,9 5,47 8,2 4,1
1999 4,29 5,48 7,3 3,4
2000 4,34 5,06 4,6 3,3
2001 4,34 5,03 5,8 3,3
2002 3,76 4,72 4,25 2,7
Zdroj: Štatistická ročenka Slovenska, Zelená správa ČR 2003, Štatistická ročenka Maďarska 2003, Štatistická
ročenka Poľska 2003
V 90. rokoch je možné vidieť pokles poľnohospodárstva na tvorbe HDP vo všetkých
sledovaných krajinách. Na porovnanie uvádzame, že podiel poľnohospodárskej prvovýroby
na HDP v krajinách EÚ je 1,5% a neustále pretrváva klesajúca tendencia (Zelená správa,
2001). Poľnohospodárstvo zohrávalo a zohráva dôležitú úlohu v rozvoji vidieka a preventívne
pôsobí proti vysťahovaniu obyvateľstva z vidieckych oblastí. Zabezpečuje pre obyvateľstvo
pracovné príležitosti a tým aj rozvoj technickej a sociálnej infraštruktúry v týchto oblastiach.
Poľnohospodárstvo na Slovensku sa v roku 2002 podieľalo na celkovej zamestnanosti 5,23%,
čo je nepomerne menej než to bolo v roku 1990, keď podiel na celkovej zamestnanosti
54

predstavoval 12,0%. V Maďarsku bola situácia nasledovná: v roku 2002 to bolo 6,2 % a
v roku 1990 predstavoval podiel poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti 17,5%.
Situácia v Čechách je obdobná, v roku 2002 predstavoval podiel poľnohospodárstva na
celkovej zamestnanosti 4,8%, pokiaľv roku 1990 to bolo až11,79 %.V Poľsku je situácia
úplne odlišná, nakoľko podiel poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti vzrástol
a v roku 2002 dosiahol 29,74% ( v roku 1995 to bolo 25,6%). (Štatistická ročenka Slovenska
2002, Štatistická ročenka ČR 2002, www.ksh.hu, www.stat.gov.pl).
Transformácia poľnohospodárstva sa najvýraznejšie prejavila v oblasti vlastníckych
vzťahov. Tak v bývalom Československu ako aj v Maďarsku a Poľsku boli prijaté predpisy,
prostredníctvom ktorých sa uskutočnila transformácia poľnohospodárstva a dali základ pre
trhové hospodárstvo. V Maďarsku, Poľsku, Českej republike a na Slovensku výsledkom
sociálno-ekonomickej transformácie bola zmena štruktúry a veľkosti poľnohospodárskych
podnikov. Pred transformáciou mali dominantné postavenie v poľnohospodárstve družstvá.
V Maďarsku pred rokom 1990 využí vali viac ako 70% všetkej pôdy a ich priemerná veľkosť
bola 4200 ha (Takács – Bandlerová, 2003). Štátne majetky v poľnohospodárstve ( približne
130) obrábali 12 % pôdy, ich priemerná veľkosť bola 7100 ha (Takács – Bandlerová, 2003).
Na Slovensku a v Českej republike poľnohospodárske družstvá a štátne majetky
obhospodarovali pred rokom 1990 96% poľnohospodárskej pôdy. Priemerná výmera
družstiev bola 2 484 ha, kým štátne majetky obhospodarovali v priemere 5 083 ha pôdy
(Takács - Bandlerová, 2003). V Poľsku taktiežexistovali pred rokom 1990 štátne majetky s
priemernou výmerou 2 924 ha (počet štátnych majetkov 1 112) a poľnohospodárske
družstvá s výmerou 311 ha (približne 2 240). V porovnaní s Maďarskou, Českou
a Slovenskou republikou ich priemerná výmera je oveľa menšia (Ciaian, 2001).
V hodnotených krajinách po privatizácii a reprivatizácii väčšina poľnohospodárskej
pôdy prešla do súkromného vlastníctva. V Maďarsku v roku 1994 bolo registrovaných
3500000 vlastníkov pôdy, kým počet obyvateľov dosahoval 10 100 000. Celkovo 1 500 000
ľudí sa zaoberalo poľnohospodárskou výrobou. Výsledkom privatizácie bolo, že 95% pôdy
prešlo do súkromného vlastníctva. V maďarskom poľnohospodárstve sa objavila aj nová
kategória poľnohospodárskych podnikov. Jedná sa o rodinné farmy. Rodinný farmár je
osoba, ktorá hospodári na vlastnej alebo prenajatej pôde s výmerou menšou ako 300 ha.
Vykonáva poľnohospodársku činnosť, ktorá je jeho hlavným zdrojom príjmu, má
poľnohospodárske vzdelanie resp. vykonáva poľnohospodársku činnosť viac ako 5 rokov.
Počet takýchto farmárov sa odhaduje na 30 000 (Takács - Bandlerová, 2003).
Na Slovensku oprávnené osoby požiadali v súlade s reštitučným zákonom č.
229/1991 Zb. o vrátenie pôdy, čím sa dostalo do rúk pôvodných vlastníkov resp. ich dedičom
280 358 ha poľnohospodárskej pôdy. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy to
predstavovalo 11%. 65% celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy bolo v súkromnom
vlastníctve počas celej doby socializmu. V skutočnosti vlastníci nevyuží vali túto pôdu,
pretože ju obhospodarovali poľnohospodárske družstvá resp. štátne majetky, pričom vlastníci
nedostávali žiadnu rentu za využí vanie tejto pôdy. Pôda bola združená a uží vaná bez
akejkoľvek náhrady (Takács - Bandlerová, 2003). Na Slovensku štátnu pôdu, ktorá je vo
výmere 130 684 ha (Pravda, Príloha Ekonomika, 2003) a pôdu neznámych vlastníkov – teda
pôdu, ktorej vlastníci buď nie sú známi alebo vlastníci sú známi, ale nevieme zistiť ich trvalé
bydlisko – ide o výmeru 578 535 ha (Pravda, Príloha Ekonomika, 8.12.2003) spravuje
Slovenský pozemkový fond. Skutočnosť že vyše 20 % poľnohospodárskej pôdy na Slovensku
je v správe Pozemkového fondu, zaraďuje Slovensko k štátom ako Ukrajina a Rusko. Ide
o anomáliu, ktorú je potrebné odstrániť rýchlou privatizáciou tejto pôdy. (Csaba Csaky,
2002).V súčasnosti bola prijatý zákon č.503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
a doplnení zákona NR SR č.180/1995 Z. z., na základe ktorého je možné opätovne požiadať
do roku 2005 o navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa zákona
55

č.229/1991 Zb. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky alebo
lesný pôdny fond. Po roku 2005 pôda neznámych vlastníkov prejde do vlastníctva štátu a do
jedného roka odo dňa nadobudnutia vlastníctva pozemkov štátom prejdú tieto pozemky (ažna
zákonom stanovené výnimky) do vlastníctva tej obce, v ktorej katastrálnom území sa
nachádzajú. Obec bude môcť takúto pôdu previesť do vlastníctva iného subjektu najskôr až
po 10 rokoch od účinnosti zákona.
V Českej republike prebehla transformácia obdobne ako na Slovensku podľa zákona
229/1991 Sb. K zmenám prišlo po rozdelení republiky po roku 1992, keď štátne vlastníctvo
poľnohospodárskej pôdy začal spravovať Pozemkový fond ČR. Plní obdobnú funkciu ako
Slovenský pozemkový fond. K 31.12.2002 spravoval Pozemkový fond ČR 759 981 ha
poľnohospodárskej pôdy (Výročná správa Pozemkového fondu ČR 2002, s. 5). Prevažná
väčšina sa stala predmetom nájomných zmlúv. Oprávneným osobám resp. ich dedičom bolo
vrátených 51 211 ha poľnohospodárskej pôdy (Výročná správa PF ČR, 2002, s. 16).
Iná situácia bola v Poľsku, kde v protiklade s ostatnými hodnotenými krajinami
politika kolektivizácia po druhej svetovej vojne neprebehla úspešne a viac ako 80% pôdy
zostalo aj naďalej v rukách súkromných vlastníkov. Väčšina poľnohospodárskej produkcie sa
sústredila do rodinných fariem a socialistický sektor bol veľmi malý. Pozemky rodinných
farmárov boli oveľa väčšie ako pozemky domácností v Maďarsku resp. vtedajšom
Československu. Tieto pozemky poľských farmárov boli hlavným zdrojom ich príjmov.
Napriek tomu ekonomické prostredie v Poľsku nemožno nazvať trhovým a produkčné ciele
fariem, ktoré si sami stanovovali, neboli podnikateľskými. Veľkosť fariem v Poľsku je
v priemere oveľa menšia ako veľkosť fariem v ostatných krajinách a tiežzávisí od charakteru
jednotlivých regiónov (www.awrsp.gov.pl). V Poľsku podobnú funkciu ako má na Slovensku
Slovenský pozemkový fond plní Poľnohospodárska majetková agentúra (APA – Agricultural
Property Agency). Jej úlohou je predovšetkým predať alebo prenajať štátnu pôdu, vytvoriť
nové farmy resp. zvýšiť výmeru existujúcich poľnohospodárskych podnikov, vytvárať nové
pracovné príležitosti reštrukturalizáciou štátnych majetkov.
Jedným z problémov, ktoré v sledovaných krajinách existujú, je aj problém týkajúci sa
predaja poľnohospodárskej pôdy cudzincom. V Maďarsku právnické osoby a cudzinci
nemôžu nadobúdať vlastníctvo k pôde. Vlastníctvo fyzických osôb je obmedzené na 300 ha
(Takács - Bandlerová, 2003). Na Slovensku nielen PO ale aj FO sa môžu stať vlastníkmi
poľnohospodárskej pôdy (čo nie je prípustné v Maďarsku, kde vlastníkmi môžu byť len FO).
Prevod poľnohospodárskej pôdy do vlastníctva cudzinca je na Slovensku možný podľa
devízového zákona č.202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Prevod je možný iba za
podmienok stanovených týmto zákonom. Zákon umožňuje v zmysle tejto právnej úpravy
napr. nákup poľnohospodárskej pôdy štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie,
ak majú na základe registrácie právo na prechodný pobyt, ak ide o nadobudnutie vlastníckeho
práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond a na ktorej hospodária najmenej tri
roky po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym
spoločenstvám a k Európskej únii. V Poľsku môže cudzinec nadobúdať nehnuteľnosti, a tak
aj poľnohospodársku pôdu iba obmedzene. V súlade s dohodou o vstupe Poľska do EU, môže
Poľsko 12 rokov od svojho vstupu určovať podmienky nadobúdania poľnohospodárskej pôdy
cudzincami. Obyvatelia iného členského štátu EÚ, ktorí chcú začať podnikať v Poľsku ako
samozamestnávajúci farmári a ktorí legálne žijú a prenajímajú si poľnohospodársku pôdu
v Poľsku nepretržite po dobu troch rokov, nemusia spĺňať hore uvedené podmienky, ale môžu
si kúpiť poľnohospodársku resp. lesnú pôdu od okamihu vstupu Poľska do Európskej únie.
ANOTÁ CIA
Napriek zmenám uskutočneným po roku 1990 sa v nami sledovaných krajinách V4
poľnohospodárstvo významnou mierou podieľalo na tvorbe HDP a zohrávalo vždy významnú
56

úlohu v ich ekonomickom dianí. Výsledkom sociálno-ekonomickej transformácie bola zmena
štruktúry a veľkosti poľnohospodárskych podnikov. V hodnotených krajinách po privatizácii
a reprivatizácii väčšina poľnohospodárskej pôdy prešla do súkromného vlastníctva. Článok
analyzuje niektoré transformačné procesy vo vybraných krajinách V4. Zaoberá sa otázkami
vývoja v poľnohospodárstve po 90. roku, makroekonomickými ukazovateľmi, ktoré sa týkajú
poľnohospodárstva daných krajín, pričom poukazuje na zhody a rozdiely vo vývoji
vlastníctva k poľnohospodárskej pôde.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
poľnohospodárska pôda, vlastnícke a uží vacie vzťahy k pôde, štruktúra podnikateľských
subjektov hospodáriacich na pôde, poľnohospodársky pôdny fond
LITERATÚ RA
1. BANDLEROVÁ , A., – TAKÁ CS G.K.: Similarities and differences in the trend of
property structure and land use in Hungary and Central-European countries. Warsaw –
Poznan – Koszalin, Annals of the Polish Association of Agricultural and Agribusiness
Economists. Vol. V No. 6, 2003, ISBN 1508-3535
2. BLAAS, G.: Agricultural reform in Slovakia: Changing Institutions and Structure.
International workshop ,, The new structure of Rural Economy of Post-communist
Countries.“s. 20-35, 2000
3. Zelené správy SR – správa o poľnohospodárstve a potravinárstve. 2000 - 2003
4. Správa Slovenského pozemkového fondu, Bratislava 2002
5. Štatistická ročenka Slovenska 2002 a Štatistická ročenka Českej republiky 2002
6. European Commission. 1998. Agricultural situation and prospects in the Central and
Eastern European Countries: Poland. Working Document, European Commission.
7. PMAD 2001. Note on Polish agriculture. Polish Ministry of Agriculture and Rural
Development. Warsaw.
8. Zelena zpráva 2002. Zprava o stave zemědelství CR za rok 1999.
9. CIAIAN P.: The institutional economics of land market in two former communist
countries: the Czech Republic and Poland. In: land reform 2001/2.
10. CSAKY C. a i.: Poľnohospodárstvo a potravinárstvo v Slovenskej republike. Štúdie
Svetovej banky, 2002
11. www.awrsp.gov.pl, www.ksh.hu
12. SEDLÁ K P.: Komu štát vráti pozemky. In: Pravda – Príloha Ekonomika, 13, 2003, s. 1-23
KONTAKTNÁ ADRESA
Prof. JUDr. Anna Bandlerová, PhD.
Slovenská poľnohospodárska univerzita
Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
Tel.: 037 /6508 739
e-mail: Anna.Bandlerova@uniag.sk
Oponent: prof. Ing. Alojz Podolák, CSc.
57