Na návrhu a inštalácii solárnych systémov si treba dať ... - iDB Journal

idbjournal.sk

Na návrhu a inštalácii solárnych systémov si treba dať ... - iDB Journal

Ilustračný obrázok

schopnosti. Ak by sa zvýšenie ceny z OZE rozdelilo rovnomerne

na všetkých odberateľov, tak by to bolo iba 2,3 ct/kWh. Podobne

ako na Slovensku, i v Nemecku energetické koncerny a vplyvné

energetické loby strašia verejnosť tým, že prechod z konvenčných

na OZE sa nebude dať zaplatiť. Dá sa však preukázať, že z celkového

zvýšenia ceny elektrickej energie o 10 ct/kWh v období rokov

2000 až 2012, sú iba za jednu tretinu zodpovedné OZE. Až dve

tretiny zvýšenia je z iných príčin, okrem iného aj v dôsledku zvýšenia

cien konvenčných energetických zdrojov,“ povedal M. Novák.

Poukázal aj na fakt, že v Nemecku v období od roku 1970 do roku

2012 plynuli štátne dotácie pre čierne uhlie vo výške 311 mld.

eur, pre jadro 213 mld. eur a pre hnedé uhlie 87 mld. eur, teda

viac ako 600 mld. eur pre konvenčné energetické zdroje. Výdaje

štátu na podporu OZE za ten čas dosiahli iba 67 mld. eur, čiže

okolo 10 % z celkových dotácií. „Podľa nemeckej spoločnosti pre

slnečnú energiu (DGS) v organizáciách s vysokou dennou spotrebou

elektrickej energie bude fotovoltika v priebehu 2 – 3 rokov

lacnejšia ako nákup z verejnej siete. V rodinných domoch s malými

fotovoltickými systémami a akumulátormi sa to dá očakávať

do 5 až 8 rokov. Niektoré scenáre vývoja využitia slnečnej energie

hovoria o možnosti dosiahnuť v roku 2050 v Nemecku 200 GW

inštalovaného výkonu z fotovoltiky (v súčasnosti je to okolo 30 GW)

a 130 GW pri solárnom teple (v súčasnosti cca 11,5 GW). V takomto

prípade už nebude dôležitá iba cena fotovoltickej elektrickej

energie, ale aj náklady na budovanie prenosových sietí a rezervných

kapacít. Prenosové siete sa v minulosti budovali na prenos prúdu

z elektrárne k spotrebiteľovi. Potom však prúd bude musieť tiecť

často i opačne, čo bude klásť na siete nové technické požiadavky,“

vysvetlil M. Novák.

Doplnil, že nielen fotovoltika, ale aj vietor sú často veľmi nestále,

čo bude vyžadovať akumuláciu a budovanie rezervných kapacít.

Už začiatkom budúceho roka by mal byť odštartovaný nový dotačný

program zvýhodnených úverov na akumulátory vo výške 50 mil. eur

s nízkym úrokom a náhradou časti istiny. „V Nemecku sa však vyvážene

podporuje aj výroba tepla z OZE. Podľa štatistiky vydala priemerná

nemecká domácnosť v roku 2009 na kúrenie a prípravu teplej

Systémy pre OZE

vody 911 €, procesné teplo (varenie) 164 €, svietenie a ostatné

využitie 393 €. Kúrenie a príprava teplej vody tak predstavovali 62

% výdavkov priemernej nemeckej domácnosti na energie. S cieľom

zvýšiť záujem nemeckej verejnosti o obnoviteľné teplo zlepšili sa od

15. 8. 2012 dotačné podmienky pre solárne teplo, biomasu i tepelné

čerpadlá všeobecne a zvlášť pre technicky pokrokové riešenia.

Ak si napr. dá nemecký zákazník nainštalovať na svojom rodinnom

dome DUO systém od slovenského výrobcu THERMO/SOLAR Žiar,

spájajúci inovatívnym spôsobom ploché vákuové kolektory a tepelné

čerpadlo, tak od štátu za najčastejšie používanú zostavu dostane

dotáciu 5 300 €. Preukázanú inovatívnosť zostavy DUO systém

uznali aj nemecké úrady,“ vysvetlil M. Novák.

Ako povedal, podstatne väčšej podpore sa môžu tešiť aj systémy

centrálneho zásobovania teplom využívajúce OZE. Pritom nejde

iba o najdostupnejšiu biomasu, ako je to občas na Slovensku, ale

hlavne o slnečné kolektory a tepelné čerpadlá. „V súčasnosti sme

v Nemecku svedkami obrovského experimentu stručne označeného

ako Energiewende, čo je prakticky realizácia udržateľného zásobovania

energiou v sektoroch elektrická energia, teplo a mobilita, a to

náhradou konvenčných za OZE pri súčasnom zvyšovaní energetickej

efektívnosti. Ak sa to podarí, a to nielen pre rôzne technické problémy,

ale hlavne pre odpor energetických monopolov a silných energetických

loby, bude to výhra nielen pre Nemcov samotných, ale aj

pozitívny príklad pre ostatný svet. Popri nesporných ekologických

i ekonomických výhodách ide o zmenu terajšieho centrálneho zásobovania

energiou prostredníctvom energetických monopolov k decentrálnemu,

ktoré má v rukách sám občan. Ide tu teda aj o oslabenie

politického vplyvu, moci a ziskov energetických monopolov,

o väčšiu mieru nezávislosti, a teda v konečnom dôsledku o slobodnejšieho

občana,“ uzavrel tému M. Novák.

www.thermosolar.sk

-bb-

2/2013

45

More magazines by this user
Similar magazines